Wikipédia skwiki https://sk.wikipedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka MediaWiki 1.47.0-wmf.1 first-letter Médiá Špeciálne Diskusia Redaktor Diskusia s redaktorom Wikipédia Diskusia k Wikipédii Súbor Diskusia k súboru MediaWiki Diskusia k MediaWiki Šablóna Diskusia k šablóne Pomoc Diskusia k pomoci Kategória Diskusia ku kategórii Portál Diskusia k portálu TimedText TimedText talk Modul Diskusia k modulu Podujatie Diskusia k podujatiu 0 987 8212754 8208604 2026-05-12T15:26:58Z ~2026-25835-64 293305 8212754 wikitext text/x-wiki {{iné významy|stredozemné more|stredozemné more (rozlišovacia stránka)}} [[Súbor:Mediterranean Sea 16.61811E 38.99124N.jpg|thumb|Družicová snímka Stredozemného mora]] [[Súbor:Mediterranean Relief.jpg|right|thumb|Stredozemné more]] '''Stredozemné more''' (iné názvy pozri nižšie) je [[vnútorné more (vnútrozemie)|vnútorné more]] (presnejšie: [[medzipevninské more]]) [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]] medzi Európou, Afrikou a Áziou. Zahŕňa všetky morské vody medzi medzi [[Gibraltársky prieliv|Gibraltárskym prielivom]], [[Marmarské more|Marmarským morom]] a [[Suezský prieplav|Suezským prieplavom]].<ref name=Lim>Limits of Oceans and Seas. 1953. S. 15-18 [https://iho.int/uploads/user/pubs/standards/s-23/S-23_Ed3_1953_EN.pdf]</ref> V niektorých textoch Stredozemné zahŕňa aj Marmarské more, čiže hraničí s Čiernym morom.<ref name=EZ>Stredozemné more. in: Malá encyklopédia zemepisu sveta. Bratislava: Obzor 1977, S. 455</ref> Niekedy, najmä v starších textoch, sa do Stredozemného mora zahŕňa nielen Marmarské more, ale aj [[Čierne more]] (vrátane [[Azovské more|Azovského mora]]).<ref> World Ocean Volumes (prístup 4. 5. 2026) [https://www.ncei.noaa.gov/sites/default/files/2023-01/World%20Ocean%20Volumes.pdf] str. 2</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kämpf | meno = Jochen | autor = | odkaz na autora = | titul = Advanced Ocean Modelling (Using Open-Source Software) | vydanie = | vydavateľ = Springer Science & Business Media | miesto = | rok = 2010 | počet strán = 181 | url = https://books.google.sk/books?redir_esc=y&hl=sk&id=RBOYdrWjhSQC&q=Black+Sea#v=onepage&q=eurafrican&f=false| isbn = 978-3-642-10610-1 | kapitola = | strany = 138| jazyk = }}</ref><ref name=Tomczak/><ref>The Oceans, Their Physics, Chemistry, and General Biology. New York: Prentice-Hall, c1942 S. 643 [https://publishing.cdlib.org/ucpressebooks/view?docId=kt167nb66r&chunk.id=d3_4_ch15&toc.id=ch15&brand=eschol]</ref><ref>Středozemní moře. in: Masarykův slovník naučný VI. 1932. S. 1008, 1009</ref><ref>Mittelländisches Meer. In: Brockhaus' Kleines Konversations-Lexikon, fünfte Auflage, Band 2. Leipzig 1911., S. 197.</ref><ref>ERTL, H., CSIZMADIA, A. Učebná kniha - Tankönyv pre slovenské každodenné a opakujúce …Budapešť: Singer a Wolfner, 1903, S. 21</ref> == Názvy == Súčasný normovaný a kodifikovaný slovenský názov tohto mora je '''Stredozemné more'''<ref>Názvy geografických objektov z územia mimo SR - Zoznam exoným 2022 [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/exonyma-januar_2022.pdf]</ref><ref>stredozemský. in: [[Krátky slovník slovenského jazyka]] 2003</ref>; tento názov je doložený od 19. storočia<ref>RADLINSKÝ, O. et al. Školník obsahujúcí hviezdovedu, zemepis, silozpyt, zemeznalstvo, prírodopis, domáce a poľné hospodárstvo, ovocinárstvo, včelárstvo, hodbabníctvo a nauku o právach a povinnosťach občanských. Viedeň: Tlačou kongregácie Mechitaristov, 1871, S. 29</ref>. Občas, najmä staršie, sa vyskytujú tvary '''Stredozemské more'''<ref>MOCKO, Z. et al. Hospodárska geografia. Bratislava: Vysoká škola ekonomická, 1991, S. 30</ref><ref>PAULINY, E. et al. Slovesnosť a kultúrny jazyk Veľkej Moravy. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1964, S. 14</ref><ref>ZAUNER, A. Praktická príručka slovenského pravopisu. Martin: Osveta, 1958, S. 381 (Poznámka: Názov je označený ako nesprávny.)</ref> (doložený od 19. storočia) a '''Stredné more'''<ref>VASIĽ, M. Všeobecná zootechnika. Košice: Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie, 2015, S. 13</ref><ref>BEROVÁ, L. Feničania - obchodníci staroveku. Historická revue 4/2003. S. 9</ref><ref>Náčrt dejín po počiatky kapitalizmu. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1953, S. 56</ref>. Zriedkavý je tvar ''Mediteránne more''<ref>SENEŠ, J. Nové názory na stratigrafiu spodného miocénu Južného Slovenska na základe nových výskumov v Strednej Európe. Geologický zborník 3-4 1956. S. 205</ref>. Existujú aj názvy '''Európske stredomorie'''<ref>středomoří. in: [[Slovník spisovného jazyka českého]] [https://ssjc.ujc.cas.cz/search.php?db=ssjc]</ref>/ '''Európske stredozemné more'''<ref>STINGLWAGNER, G. K. F et al. Lexikón rybárstva. Bratislava: Aktuell, 2009, S. 108</ref>, '''Eurafrické stredomorie'''<ref>Lidé a země - zeměpisný a cestopisný měsíčník. č. 7 1959 S. 316, 317, 321</ref>/'''Eurafrické stredozemné more'''<ref name=Tomczak>TOMCZAK, M., GODFREY, J. S. Regioanl Oceanography - an Introduction. 2001 (1994). S. 271 [https://ocg.aori.u-tokyo.ac.jp/member/eoka/documents/Tomczak_Godfrey.pdf]</ref> a staršie niekedy '''Románske more'''<ref>moře. In: Ottův slovník naučný. Illustrovaná encyklopædie obecných vědomostí. 17. díl. Praha: J. Otto. 1901. S. 719-720 [https://archive.org/details/ottvslovnknauni40ottogoog/page/726/mode/2up]</ref>/'''Románske stredozemné more'''<ref>HOLUB, K. Zeměpis astronomický a fysikální. V Praze: I.L. Kober, 1910. sv. 2, S. 159 [https://kramerius5.nkp.cz/view/uuid:14f3bd10-0a32-11e7-8f44-005056827e52?page=uuid:66eb7710-245f-11e7-9ceb-005056825209]</ref> - všetko ako opak napr. [[Americké stredomorie|Amerického stredomoria]], čiže Amerického Stredozemného mora; názov európske Stredomorie (písaný len s veľkým S) ale môže alternatívne označovať európske krajiny okolo Stredozemného mora. V Biblii sa používa tvar '''Veľké more'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sväté písmo Starého i Nového zákona : &#x5B;preklad a poznámky podľa vydaní Spolku svätého Vojtecha v Trnave: Starý zákon z roku 1955 - Nový zákon z roku 1986&#x5D; | vydanie = 1 | vydavateľ = Spolok svätého Vojtecha | miesto = Trnava | rok = 2007 | počet strán = 1612 | url = | isbn = 978-80-7162-683-1 | kapitola = | strany = 1108| jazyk = }}</ref>. Zastarané názvy sú: ''medzizemné more''<ref>JALOVECKÝ, M. et al. Hviezdoveda. Zemepis Prírodopis. Silozpyt. V otázkach a odpoveďach. V Budíne: Písmotiskom Martina Bagó, 1863, S. 28</ref>/''medzizemno more''<ref>JANČOVIČ, Š. et al. Noví maďarsko slovenskí a slovensko maďarskí slovník. Sarvaš: Litérami Leopolda Réthyho. Nákladom vydavateľa, 1848, S. 150</ref>/''Mezizemní moře''<ref name=HS>more. in: [[Historický slovník slovenského jazyka]]</ref>, ''Prostredzemné veliké more''<ref>more. in: [[Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí]] (V hesle more je -ň- (prostredzemňé), ale v hesle prostredzemní je -n- (prostredzemné).) </ref>, ''púlzemské more''<ref name=HS/>. Latinské názvy Stredozemného mora sú: ''Mare nostrum''/''Nostrum mare'' (doslova: Naše more), ''More internum''/''Internum mare'' (Vnútorné more), ''Intestinum mare/Mare intestinum''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Internum mare | url = https://www.arcanum.com/sk/online-kiadvanyok/Lexikonok-okori-lexikon-CA894/i-CBBF1/internum-mare-CBC72/ | vydavateľ = arcanum.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Internum Mare | url = https://pleiades.stoa.org/places/1043 | vydavateľ = pleiades.stoa.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = }}</ref> (Vnútorné more/Domáce more), ''Mare magnum''/''Magnum mare''<ref name=Petr>{{Citácia knihy | priezvisko = Petricioli | meno = Marta | autor = | odkaz na autora = | titul = L'Europe Méditerranéenne | vydanie = | vydavateľ = Peter Lang | miesto = | rok = 2008 | počet strán = 365 | url = https://www.google.sk/books/edition/L_Europe_M%C3%A9diterran%C3%A9enne/7Lfwutn-soQC?hl=sk&gbpv=1&dq=%22nostrum+mare%22+mediterranean&pg=PA86&printsec=frontcover| isbn = 978-90-5201-354-1 | kapitola = | strany = 86| jazyk = }}</ref> (Veľké more), ''mare'' (more)<ref name=Petr/> a od stredoveku aj ''Mare mediterraneum''/''Mediterraneum mare'' (Stredozemné more). == Hranice == Takmer celé hranice Stredozemného mora (bez Čierneho mora) tvoria časti pevnín Európa, Afrika a Ázia. Pokiaľ ide o zvyšok, teda vodné hranice, tak:<ref name=Lim/><ref name=EZ/> * západnú hranicu tvorí [[Gibraltársky prieliv]] (t.j. spojenie Stredozemného mora s vlastným Atlantickým oceánom), pričom Gibraltársky prieliv ešte patrí do Stredozemného mora, * severovýchodnú hranicu tvoria (v závislosti od toho, kam sa zahrnie Marmarské more) [[Dardanely]] (t. j. spojenie Stredozemného mora s Marmarským morom) alebo ju tvorí [[Bospor]] (t. j. spojenie Stredozemného mora s Čiernym morom), * a juhovýchodnú hranicu tvorí severný koniec [[Suezský prieplav|Suezského prieplavu]] (t. j. spojenie Stredozemného mora so [[Suezský záliv|Suezským zálivom]], ktorý sa niekedy považuje za súčasť [[Červené more|Červeného mora]]<ref>Red Sea. in: Encyclopaedia Britannica online 2. 5. 2026 [https://www.britannica.com/place/Red-Sea]</ref>). == Základné parametre == Základné parametre Stredozemného mora (bez Čierneho mora): * rozloha: {{km2|2505000}} * najväčšia hĺbka: {{m|5121|m}} juhozápadne od polostrova [[Peloponéz (polostrov)|Peloponéz]] * teplota vody: ** priemerná teplota na povrchu vo februári: od 8 °C do 17 °C, v auguste 19 °C v Lionskom zálive a smerom na východ dosahuje až 27 – 30 °C ** hlbinná teplota neklesá pod 13 °C, pretože do Stredozemného mora nepritekajú studené spodné vody z Atlantiku * slanosť vody: 36 promile na západe, 39,5 promile na východe == Časti (moria, zálivy, prielivy, ostrovy) Stredozemného mora == Pomenované moria Stredozemného mora (bez Marmarského a Čierneho mora) sú: * v západnej časti: ** [[Alboránske more]] ** [[Alžírske more]]<ref>HOFRICHTER, R. Das Mittelmeer - Geschichte und Zukunft eines ökologisch sensiblen Raums. 2020 S. 60 [https://www.google.sk/books/edition/Das_Mittelmeer/u1vrDwAAQBAJ?hl=sk&gbpv=1&dq=%22Algerisches+Meer%22&pg=PA60&printsec=frontcover]</ref> ** [[Baleárske more]] ** [[Sardínske more]] ** [[Ligúrske more]] ** [[Tyrrhenské more]] * vo východnej časti: ** [[Jadranské more]] ** [[Iónske more]] ** [[Sicílske more]]<ref name=EZ/><ref>[https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/f/f9/Mediterranean_map_1875.jpg]</ref> ** [[Líbyjské more]] ** [[Egejské more]] (zahŕňa okrem iného [[Trácke more]], [[Ikarské more]], [[Myrtské more]] a [[Krétske more]]<ref>Egejské more. in: Malá encyklopédia zemepisu sveta. Bratislava: Obzor 1977, S. 135 (Poznámka: Ale v hesle Stredozemné more je Krétske more uvedené oddelene od Egejského mora.)</ref>) ** [[Levantské more]] (zahŕňa okrem iného Levantské more v užšom zmysle, [[Karpatské more]], [[Antalyjský záliv]] [=[[Pamfýlske more]] v užšom zmysle] a [[Kilikijské more]]) Významné [[záliv]]y Stredozemného mora (bez Marmarského a Čierneho mora) sú: [[Lionský záliv]], [[Janovský záliv]], [[Terstský záliv]], [[Tarentský záliv]], [[Malá Syrta]], [[Veľká Syrta]], [[Messénsky záliv]], [[Antalyjský záliv]]. Významné [[prieliv]]y Stredozemného mora (bez Marmarského a Čierneho mora) sú: [[Gibraltársky prieliv]], [[Bonifácky prieliv]], [[Sicílsky prieliv]], [[Messinský prieliv]], [[Otrantský prieliv]] a [[Dardanely]]. Významné ostrovy Stredozemného mora (bez Marmarského a Čierneho mora) sú: [[Sicília (ostrov)|Sicília]] (najväčší a najľudnatejší), [[Baleáry]], [[Sardínia]], [[Korzika]], [[Kréta]], [[Malta]], [[Cyprus]], [[Východoegejské ostrovy|Egejské ostrovy]] == Pobrežia == Pobrežiе Stredozemného mora (bez Čierneho mora): * еurópske je výrazne členité a výbežky pevniny v podobe polostrovov a ostrovy vyčlenili samostatné okrajové moria; * africké je len mierne členité a nápadnejšie vnikajú doň len zálivy Veľká Syrta a Malá Syrta. Stredozemné more (bez Čierneho mora) obmýva brehy 22 nezávislých štátov - porovnaj napr. v článku [[Stredomorie (Stredozemné more)]]. Významné prístavy (bez Marmarského a Čierneho mora) sú: [[Tanger Med]], [[Algeciras]], [[Valencia]], [[Palma de Mallorca]], [[Barcelona]], [[Marseille]], [[Janov (Taliansko)|Janov]], [[Neapol]], [[Gioia Tauro]], [[Mġarr]], [[Birżebbuġa]] ([[Malta Freeport]]), [[Split]], [[Salamina]]-[[Paloukia]], [[Pireus (prístav)|Pireus]], [[Solún]], [[Izmir]], [[Alexandria]], [[Port Said]], [[Bejrút]], [[Haifa]]. Významné prítoky Stredozemného mora (bez Čierneho mora) sú: [[Níl]], [[Ebro]], [[Rhôna (rieka)|Rhôna]], [[Pád (rieka)|Pád]]. == Geológia == Stredozemné more je pozostatkom niekdajšej sústavy oceánskych bazénov [[Tethys (more)|Tethys]], z ktorej boli počas [[Alpínske vrásnenie|alpínskeho horotvorného procesu]] [[orogenéza|vyvrásnené]] mladé horské reťazce európskych pohorí. Oblasť Stredozemného mora je seizmicky veľmi aktívna, časté sú zemetrasenia, najmä v polostrovných územiach, ako aj aktívna vulkanická činnosť ([[Vezuv]], [[Etna]]). == Ekonomika == Príjemná [[subtropické podnebie|subtropická klíma]], slnečnosť, teplá voda a pekné pláže umožnili rozvoj [[cestovný ruch|cestovného ruchu]]. Svetoznáma je napr. [[Azúrové pobrežie|Riviéra]]. Fauna je bohatá a rôznorodá, pre [[rybolov]] sú dôležité [[sardinky]], [[makrela]], [[tuniak modroplutvý|tuniak]], ďalej sú to [[ustrice]], [[langusty]], [[koraly]] a pod. Mnohé z prítokov (ako Pád) odvodňujú priemyselné oblasti, čím sa značne znečisťuje morská voda. V severných [[šelf]]ových oblastiach [[Jadranské more|Jadranského]] a [[Egejské more|Egejského mora]] sa ťaží [[ropa]] a zemný [[plyn]]. == Historický význam == Oblasť Stredozemného mora je významná aj z historického hľadiska. Na jeho brehoch vznikli staroveké kultúry [[Egypt]]a, [[Feničania|Fenície]], [[Kartágo|Kartága]], [[Staroveké Grécko|Grécka]] a [[Staroveký Rím|Ríma]]. Rozhodujúci význam malo Stredozemné more aj v [[stredovek]]u, stratilo ho však objavením námorných ciest do [[India|Indie]] a [[Amerika (svetadiel)|Ameriky]]. Jeho význam opäť vzrástol po výstavbe [[Suezský prieplav|Suezského prieplavu]]. == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Mediterranean Sea|wikt=Stredozemné more}} ==Zdroje== {{referencie}} {{Atlantický oceán}} {{Súradnice|37.640335|11.865234|type:waterbody|format=dms|display=title}} [[Kategória:Stredozemné more| ]] [[Kategória:Moria Atlantického oceánu]] nld87s5d2zc4k6iy9i6d93spl3ouygm 0 988 8213180 7605199 2026-05-13T11:40:29Z ~2026-25835-64 293305 8213180 wikitext text/x-wiki {{Päť oceánov}} [[Súbor:Atlanticky Ocean.png|thumb|Atlantický oceán]] '''Atlantický oceán''' (iné názvy pozri nižšie) je druhý najväčší [[Oceán (časť svetového oceánu)|oceán]], medzi západnou [[Európa|Európou]] a [[Afrika|Afrikou]], východným pobrežím [[Severná Amerika|Severnej Ameriky]] a [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]] a [[Antarktída|Antarktídou]]. S okrajovými moriami a zálivmi ([[Karibské more]], [[Mexický záliv]], [[Severné more]], [[Baltské more]], [[Stredozemné more]] a i.) má jeho plocha 106,46 mil. km². Priemerná výška prílivu je {{m|1|m}}, najväčšia {{m|18|m}} v zátoke [[Fundy Bay]]. == Názvy == Súčasný normovaný a kodifikovaný slovenský názov tohto oceánu znie '''Atlantický oceán'''.<ref>Názvy geografických objektov z územia mimo SR - Zoznam exoným. 2022 [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/exonyma-januar_2022.pdf]</ref><ref>atlantický. in: [[Pravidlá slovenského pravopisu]] 2013</ref> Kodifikovaný je už od roku 1931.<ref>atlantický. in: [[Pravidlá slovenského pravopisu]] s abecedným pravopisným slovníkom. 1931. S. 91</ref> Vyskytuje sa aj skrátená podoba '''Atlantik'''.<ref>Atlantik. in: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref> Staršie názvy sú: ''Atlantský oceán''<ref>NIKOLAU, S. Učebnica zemepisu na základe vlastivednom pre 1. triedu škôl stredných. Praha: Družstvo českých profesorov, 1923, S. 104</ref>, ''Atlantické more''<ref>PRÍDAVOK, J., BARTEK, H. Slovník cudzích slov a výrazov v slovenčine. Prešov: Česko-slovenská grafická Únia, 1939, S. 653</ref><ref>JALOVECKÝ, M. et al. Hviezdoveda Zemepis Prírodopis Silozpyt. V otázkach a odpoveďach. Budín: Písmotiskom Martina Bagó, 1863, S. 28</ref><ref name=Bar/>, ''Atlantské more''<ref>SEEWARTH, Jozef Mária. Lehrbuch der slovakischen Sprache für deutsche Mittelschulen und verwandte Lehranstalten. Bratislava: Academia, 1925, S. 107, 153</ref><ref>Novinky. in: Pešťbudínske vedomosti 13. december 1864 S. 2</ref>, ''Atlanské more''<ref>more. in: [[Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí]]</ref>, ''Západné more''<ref name=Bar>Bartolomeides, L. Geográffia aneb Wypsánj Okrssu Zemského. B. Bystřica. 1798. S. 16</ref>. == Etymológia == Slovo atlantický (atlantský) v názve tohto oceánu (lat. atlanticus, gr. atlantikos) sa pôvodne v [[starovek]]u vzťahovalo na gréckeho obra [[Atlas (mytológia)|Atlas]]a. Neskôr, od [[stredovek]]u, sa vzťahovalo skôr na pohorie [[Atlas (pohorie)|Atlas]] v Afrike, ktoré je pomenované podľa spomínaného obra. == Oceánske dno == Najhlbšie miesto v Atlantickom oceáne je priehlbina [[Milwaukee]] v [[Portorická priekopa|Portorickej priekope]] s hĺbkou 8 648 metrov pod hladinou oceánu. Priemerná hĺbka je {{m|3332|m}}, resp. {{m|3926|m}} bez okrajových morí. Podmorskej topografii dominuje severný a južný [[Stredoatlantický chrbát]], tvoriaci mohutný pás podmorských pohorí tiahnúcich sa od severu na juh. V jeho severnej časti, kde sa kríži s [[horúca škvrna (geológia)|horúcou škvrnou]] na povrch vystupuje rozsiahly vulkanický ostrov [[Island]], v strednej časti sú to podstatne menšie [[Azory]].<ref>Kolektív autorov, 2001, ''Encyklopedický atlas sveta.'' Ikar, Bratislava, s. 66 – 67</ref> == Pobrežie == Na brehoch severného Atlantiku leží mnoho z najvyspelejších štátov sveta. Atlantický oceán je tak následne pokrytý hustou sieťou celosvetovo najpoužívanejších morských trás medzi východnou a západnou pologuľou. Nachádzajú sa tu popredné svetové oblasti [[rybolov]]u; ďalšie ekonomické aktivity zahŕňajú bagrovanie aragonitických pieskov na [[Bahamy|Bahamách]] a ťažbu [[ropa|ropy]] a [[zemný plyn|zemného plynu]] v Karibskom mori, Mexickom zálive a v Severnom mori. Najväčší záliv je [[Mexický záliv|Mexický]], s plochou {{km2|1554000}}. == Geológia == [[Súbor:Atlantic bathymetry.jpg|náhľad|Stredoatlantický chrbát a topografia dna.]] Atlantik je jedným z najmladších svetových oceánov. Jeho najstaršia centrálna časť začala vznikať pred asi 200 – 180 miliónmi rokov na začiatku [[jura (geochronologická jednotka)|jury]] na mieste zhrubnutej [[zemská kôra|zemskej kôry]] staršieho [[pohorie|pohoria]] v strednej časti superkontinentu [[Pangea]]. Vzniku oceánu predchádzal rozsiahly [[bazalt]]ový vulkanizmus, ktorý umožnil vznik [[stredoatlantická magmatická provincia|stredoatlantickej magmatickej provincie]]. [[Oceánska kôra]] najprv začala vznikať v oblasti medzi [[azorský transformný zlom|azorským transformným zlomom]] a [[transformný zlom svätého Pavla|transformným zlomom svätého Pavla]], približne medzi [[Biskajský záliv|Biskajským]] a [[Guinejský záliv|Guinejským zálivom]]. Rozpad kontinentu mal v tejto oblasti zložitejší priebeh<ref>Withjack, M.O., Schlische, R.W., Olsen, P.E., 1998, ''Diachronous rifting, drifting, and inversion on the passive margin of central eastern North America; an analog for other passive margins.'' AAPG Bulletin, 82, 5A, s. 817 – 835</ref>. Prvá magnetická anomália na oboch stranách Atlantiku, ktorá jednoznačne preukazuje rozpínanie oceánskeho dna v tejto oblasti je stará asi 156 miliónov rokov ([[vrchná jura]])<ref>Hutchinson, D.R., 2005, Atlantic Margin in Selley, R.C., Cocks, L.R.M., Plimer, I.R. (Editors), ''Encyclopedia of Geology. Volume 4.'' Elsevier, Amsterdam, s. 92 – 108</ref>. Vznik centrálneho Atlantiku priamo súvisel s vývojom [[piemontsko-ligurský oceán|Pienontsko-ligurského oceánu]]<ref>Favre, P., Stampfli, G.M., 1992, ''From rifting to passive margin: the examples of the Red Sea, Central Atlantic and Alpine Tethys.'' Tectonophysics, 215, s. 69 – 97</ref> a zrejme aj ďalších [[Tethys (more)|tethýdnych]] oceánskych paniev. Počiatok vzniku južnej časti Atlantiku možno doložiť približne na hranici jury a [[krieda (geochronologická jednotka)|kriedy]] pred 130 miliónmi rokov, pričom prvé oceánske sedimenty sú až vrchnokriedové<ref>Basile, Ch., Mascle, J., Guiraud, R., 2005, ''Phanerozoic geological evolution of the Equatorial Atlantic domain.'' Journal of African Earth Sciences, 43, s. 275 – 282</ref>. Severná časť Atlantiku sa pôvodne začala otvárať spoločne s centrálnou, no rozpad kontinentu medzi Severnou Amerikou a Grónskom ďalej nepokračoval. V oblasti medzi [[Grand Banks]] a [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejským polostrovom]] potom došlo oddeleniu začiatkom kriedy, zatiaľ čo severne, medzi Grónskom a Európou až vo vrchnej kriede.<ref>Tankard, A.J., Balkwill, H.R., 1989, ''Extensional Tectonics and Stratigraphy of the North Atlantic Margins: Introduction.'' in Tankard, A.J., Balkwill, H.R. (Editori), ''Extensional Tectonics and Stratigraphy of the North Atlantic Margins.'' AAPG Memoir 46, Tulsa, s. 1 – 6</ref> Viac na sever do oblasti [[Grónske more|Grónskeho]] a [[Nórske more|Nórskeho mora]] prenikol oceán až v [[eocén]]e.<ref>Ziegler, P.A., 1989,'' Evolution of the North Atlantic - an overview.'' in: Tankard, A.J., Balkwill, H.R., (Eitori), Extensional Tectonics and Stratigraphy of the North Atlantic Margins. AAPG Memoir 46, Tulsa, s. 111 – 129.</ref> == Ostrovy == Medzi [[ostrov]]y Atlantického oceánu patria [[Veľká Británia (ostrov)|Veľká Británia]], [[Írsko (ostrov)|Írsko]], [[Island]], [[Grónsko]], [[Newfoundland]], [[Faerské ostrovy]], [[Rockall]], [[Azory]], [[Fernando de Noronha]], [[Madeira]], [[Kanárske ostrovy]], [[Kapverdy]], [[Svätý Tomáš a Princov ostrov|Svätý Tomáš]], [[Bermudy]], [[Antily]], ostrov [[Ascension]], [[Svätá Helena (ostrov v Atlantiku)|Svätá Helena]], [[Trinidad a Tobago|Trinidad]], [[Martin Vaz]], [[Tristan da Cunha (skupina ostrovov)|Tristan da Cunha]], [[Falklandy]] a [[Južná Georgia a Južné Sandwichove ostrovy]]. == Doprava == === Významné prístavy === Atlantický oceán bol dlhú dobu významnou a frekventovanou dopravnou cestou, ktorej význam približne od 50. rokov 20. storočia znížila lacnejšia letecká doprava a nové alternatívne trasy. {| class=wikitable |- ! Európa ! Afrika ! Amerika |- | valign=top | * [[Ålesund]] ([[Nórsko]]) * [[La Coruña]] ([[Španielsko]]) * [[Amsterdam]] ([[Holandsko]]) * [[Antverpy]] ([[Belgicko]]) * [[Belfast]] ([[Severné Írsko]]) * [[Bergen]] ([[Nórsko]]) * [[Bodø]] ([[Nórsko]]) * [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]] ([[Francúzsko]]) * [[Brémy]] ([[Nemecko]]) * [[Brest (Francúzsko)|Brest]] ([[Francúzsko]]) * [[Bristol (mesto v Anglicku)|Bristol]] ([[Anglicko]]) * [[Cádiz]] ([[Španielsko]]) * [[Cherbourg]] ([[Francúzsko]]) * [[Cork (mesto v Írsku)|Cork]] ([[Írsko]]) * [[Dublin]] ([[Írsko]]) * [[Dunkerque]] ([[Francúzsko]]) * [[Edinburgh]] ([[Škótsko]]) * [[Glasgow]] ([[Škótsko]]) * [[Göteborg]]([[Švédsko]]) * [[Hamburg]] ([[Nemecko]]) * [[Las Palmas]] ([[Španielsko]]) * [[Le Havre]] ([[Francúzsko]]) * [[Lisabon]] ([[Portugalsko]]) * [[Liverpool]] ([[Anglicko]]) * [[Londýn]] ([[Anglicko]]) * [[Nantes (Francúzsko)|Nantes]] ([[Francúzsko]]) * [[Narvik]] ([[Nórsko]]) * [[Newcastle upon Tyne]] ([[Anglicko]]) * [[Oslo]] ([[Nórsko]]) * [[Ostende]] ([[Belgicko]]) * [[Porto (mesto v Portugalsku)|Porto]] ([[Portugalsko]]) * [[Portsmouth]] ([[Anglicko]]) * [[Reykjavík]] ([[Island]]) * [[Rotterdam]] ([[Holandsko]]) * [[Saint-Nazaire (Loire-Atlantique)|Saint-Nazaire]] ([[Francúzsko]]) * [[Santa Cruz de Tenerife]] ([[Španielsko]]) * [[Santander]] ([[Španielsko]]) * [[Sevilla]] ([[Španielsko]]) * [[Southampton (mesto)|Southampton]] ([[Anglicko]]) * [[Stavanger]] ([[Nórsko]]) * [[Tromsø]] ([[Nórsko]]) * [[Tórshavn]] ([[Faerské ostrovy]]) * [[Trondheim]] ([[Nórsko]]) * [[Vigo]] ([[Španielsko]]) | valign=top | * [[Abidjan]] ([[Pobrežie Slonoviny]]) * [[Accra]] ([[Ghana]]) * [[Banjul]] ([[Gambia (štát)|Gambia]]) * [[Bissau]] ([[Guinea-Bissau]]) * [[Casablanca]] ([[Maroko]]) * [[Cotonou]] ([[Benin]]) * [[Dakar]] ([[Senegal]]) * [[Douala]] ([[Kamerun]]) * [[Kapské Mesto]] ([[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]]) * [[Konakry]] ([[Guinea]]) * [[Lagos]] ([[Nigéria]]) * [[Libreville]] ([[Gabon]]) * [[Lomé]] ([[Togo]]) * [[Luanda]] ([[Angola]]) * [[Malabo]] ([[Rovníková Guinea]]) * [[Monrovia]] ([[Libéria]]) * [[Nouakchott]] ([[Mauritánia]]) * [[Port Harcourt]] ([[Nigéria]]) * [[Porto-Novo]] ([[Benin]]) * [[Rabat (mesto)|Rabat]] ([[Maroko]]) * [[Tangier]] ([[Maroko]]) * [[Walvis Bay]] ([[Namíbia]]) | valign=top | * [[Bahía Blanca (mesto)|Bahía Blanca]] ([[Argentína]]) * [[Baltimore (Maryland)|Baltimore]] ([[Spojené štáty|USA]]) * [[Boston (Massachusetts)|Boston]] ([[Spojené štáty|USA]]) * [[Cayenne]] ([[Francúzska Guyana]]) * [[Charleston (Južná Karolína)|Charleston]] ([[Spojené štáty|USA]]) * [[Everglades]] ([[Spojené štáty|USA]]) * [[Fortaleza]] ([[Brazília]]) * [[Georgetown (Guyana)|Georgetown]] ([[Guyana (štát)|Guyana]]) * [[Halifax (Nové Škótsko)|Halifax]] ([[Kanada]]) * [[Jacksonville (Florida)|Jacksonville]] ([[Spojené štáty|USA]]) * [[Maceió]] ([[Brazília]]) * [[Miami]] ([[Spojené štáty|USA]]) * [[Montreal]] ([[Kanada]]) * [[Morehead City]] ([[Spojené štáty|USA]]) * [[Nantucket]] ([[Spojené štáty|USA]]) * [[New Haven (Connecticut)|New Haven]] ([[Spojené štáty|USA]]) * [[New London (Connecticut)|New London]] ([[Spojené štáty|USA]]) * [[New York (mesto)|New York]] ([[Spojené štáty|USA]]) * [[Newport News]] ([[Spojené štáty|USA]]) * [[Norfolk (Virgínia)|Norfolk]] ([[Spojené štáty|USA]]) * [[Palm Beach]] ([[Spojené štáty|USA]]) * [[Paramaribo]] ([[Surinam]]) * [[Philadelphia]] ([[Spojené štáty|USA]]) * [[Portland (Maine)|Portland]] ([[Spojené štáty|USA]]) * [[Portsmouth (New Hampshire)|Portsmouth]] ([[Spojené štáty|USA]]) * [[Providence (Rhode Island)|Providence]] ([[Spojené štáty|USA]]) * [[Puerto Cortés]] ([[Honduras]]) * [[Quebec (mesto)|Quebec]] ([[Kanada]]) * [[Recife]] ([[Brazília]]) * [[Rio de Janeiro]] ([[Brazília]]) * [[Salvador (mesto)|Salvador]] ([[Brazília]]) * [[Santos]] ([[Brazília]]) * [[Savannah]] ([[Spojené štáty|USA]]) * [[Saint John]] ([[Kanada]]) * [[St. John’s (Newfoundland a Labrador)|St. John’s]] ([[Kanada]]) * [[Vitória (Brazília)|Vitória]] ([[Brazília]]) * [[Wilmington (Delaware)|Wilmington]] ([[Spojené štáty|USA]]) * [[Yarmouth]] ([[Kanada]]) |} == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == * {{filit|fva/atlanticky_ocean.html}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Atlantic Ocean}} {{Atlantický oceán}} {{Regióny sveta}} [[Kategória:Atlantický oceán| ]] gpo3t9pjjkygm7cbtgrag0ug2is9bgi 0 1003 8212764 8187036 2026-05-12T16:43:02Z ~2026-25835-64 293305 8212764 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Black-Sea-NASA.jpg|thumb|right|Satelitná snímka Čierneho mora ([[National Aeronautics and Space Administration|NASA]])]] '''Čierne more''' (-normovaný slovenský názov)<ref name="ÚGKK"/> alebo '''Pontus'''<ref>Pontus. in: [[Slovník slovenského jazyk (Peciar)]]</ref> je vnútropevninské [[more]] [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]]. Zaberá plochu 423 000 km²<ref name="Nikishin et al. 2003">Nikishin, A.M., Korotaev, M.V., Ershov, A.V., Brunet, M.F., 2003: [http://www.sciencedirect.com/science?_ob=MImg&_imagekey=B6V6X-473FW78-2-H&_cdi=5826&_user=5677561&_orig=search&_coverDate=02%2F10%2F2003&_sk=998439998&view=c&wchp=dGLbVlW-zSkWb&md5=b5f4e4d74e22f91799bb20b392530ab7&ie=/sdarticle.pdf ''The Black Sea basin: tectonic history and Neogene–Quaternary rapid subsidence modelling.''] Sedimentary Geology, 156, s. 149–168</ref> a jeho maximálna hĺbka je približne 2 210 m. 70% plochy Čierneho mora sa nachádza pod úrovňou [[šelf]]u.<ref name="Okay et al, 1994">Okay, A.I., Sengőr, A.M.C., Gőrűr, N., 1994: ''Kinematic history of the opening of the Black Sea and its effect on the surrounding regions.'' Geology 22, s. 267–270</ref> Priemerná teplota vody v [[Zima|zime]] je 6 – 8&nbsp;°C, v [[Leto|lete]] 25&nbsp;°C; priemerná [[salinita|slanosť]] je okolo 18 promile. More sa vyznačuje stratifikovaným vodným stĺpcom s anoxickou zónou bez života, od ktorej sa odvodzuje aj jeho názov. Súčasťou je aj menšie, extrémne plytké (do 10 m) [[Azovské more]]. == Geografia == Na západnom pobreží Čierneho mora leží [[Rumunsko]] a [[Bulharsko]], na severnom pobreží [[Ukrajina]] a [[Rusko]], na severovýchodnom pobreží [[Abcházsko]], na východnom pobreží [[Gruzínsko]] ([[Kolchida]]), na južnom pobreží [[Turecko]]. So [[Stredozemné more|Stredozemným morom]] ho spája prieliv [[Bospor]], [[Marmarské more]] a [[Dardanely]]. Má podpriemernú salinitu, najmä kvôli prítoku veľkých riek ako je [[Dneper]] a [[Dunaj]]. == Geológia == Čierne more je tvorené dvoma [[Sedimentačná panva|panvami]] oddelenými [[stredočiernomorský chrbát|stredočiernomorským chrbtom]] ([[andrusovov chrbát (Čierne more)|andrusovov]] a [[archangelského chrbát]]). Obe sú pravdepodobne [[zaoblúková panva|zaoblúkové panvy]], západná s možnou [[oceánska kôra|oceánskou]] a východná s extrémne stenčenou [[Kontinentálna zemská kôra|kontinentálnou kôrou]]<ref name="Nikishin et al. 2001">Nikishin, A.M., Ziegler, P.A., Panov, D.I., Nazarevich, B.P., Brunet, M.F., Stephenson, R.A., Bolotov, S.N., Korotaev, M.V., Tikhomirov, P.L., 2001: Mesozoic and Cainozoic evolution of the Scythian Platform-Black Sea-Caucasus domain. In: Ziegler, P.A., Cavazza, W., Robertson, A.H.F., Crasquin-Soleau, S. (Editors): ''Peri-Tethys Memoir 6: Peri-Tethyan Rift/Wrench Basins and Passive Margins.'' Mémoires du Muséum national d’Histoire naturelle, Paris, vol. 186, s. 295– 346.</ref>. Charakter ich kôry je však problematický, pretože veľké objemy postriftových sedimentov neumožňujú jej priame pozorovanie a sťažujú i aplikáciu geofyzikálnych princípov jej sledovania. Východnú panvu oddeľuje od predhlbne Veľkého Kaukazu tzv. [[šatského chrbát]]. Vznikli rozpadom albského [[vulkanický oblúk|vulkanického oblúka]], ktorý narastal nad na sever sa ponárajúcou [[Subdukčná zóna|subdkučnou zónou]] oceánu [[Tethys]] ([[Paleotethys]] a [[Neotethys]]). Presné načasovanie vzniku Čierneho mora je dodnes predmetom diskusií. [[Rozchádzanie oceánskeho dna|Rozchádzanie]] oceánskeho dna západnej časti bazénu sa začalo zrejme počas počas [[krieda (geochronologická jednotka)|kriedy]] ([[cenoman]]u) a skončilo sa v [[paleocén]]e<ref name="Robinson et al. 1996">Robinson, A.G., Rudat, J.H., Banks, C.J., Wiles, R.L.F., 1996: [http://www.sciencedirect.com/science?_ob=MImg&_imagekey=B6V9Y-3Y2FT95-P-1&_cdi=5911&_user=5677561&_orig=search&_coverDate=03%2F31%2F1996&_sk=999869997&view=c&wchp=dGLzVtz-zSkzS&md5=f6397167dabb83eea0f0b7af3bdda940&ie=/sdarticle.pdf ''Petroleum geology of the Black Sea.''] Marine and Petroleum Geology, 13, s. 195 – 223</ref>. Počas tohto riftingu došlo k oddeleniu istanbulskej zóny od odeského šelfu. Čiernomoská panva sa vyvinula severne od Pontidsko-kaukazského vulkanického oblúku, ktoré oddelila od [[Moeská platforma|Moeskej]] a [[Skýtska platforma|Skýtskej platformy]] a [[Krymské vrchy|Krymských vrchov]] pozdĺž stredočiernomorského zlomu, ktorý vykazoval znaky ľavostranného [[smerný posun|smerného posunu]] a pravostranného posunu pozdĺž západočiernomorského zlomu, pri okraji Moeskej platformy. Pokračujúca kolízia [[Eurázijská platňa|Eurázijskej]] a [[Africká platňa|Africkej platne]] a západný únik [[Anatólsky blok|Anatólskeho bloku]] pozdĺž [[severoanatólsky zlom|severoanatólskeho zlomu]] a [[Východoanatólsky zlom|východoanatólskeho zlomu]] diktuje súčasný tektonický režim, ktorý spôsobuje subsidenciu Čierneho mora ako aj výraznú vulkanickú aktivitu v oblasti Anatólie. Tieto procesy majú za následok periodickú izoláciu Čierneho mora od svetového oceánu. Hrúbka [[sediment]]ov (kriedového až [[holocén]]neho veku) na dne Čierneho mora dosahuje na najhlbších miestach 13-14 km<ref name="Okay et al, 1994"/>. V hĺbke asi 200 m sa nachádza hranica medzi vrchnou časťou vodného stĺpca s vodou plne nasýtenou kyslíkom a pomerne nízkou salinitou a spodnou vrstvou s nízkym obsahom kyslíka a vysokým obsahom síranov. === Ložisková geológia === Oblasť Čierneho mora hraničí s významnými [[ropa|ropo]]- a [[zemný plyn|plynonosnými]] oblasťami. Na severovýchode je to [[Indolokubáňska panva]], na západe predpolie [[Východné Karpaty|Východných Karpát]] a [[Moeská platforma]]. V súčasnosti prebieha v oblasti čiernomorského [[šelf]]u vyhľadávanie ložísk uhľovodíkov<ref name="Robinson et al. 1996"/>. Čierne more a jeho blízke okolie má vysoký potenciál ťažby týchto surovín. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 25.03.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://dent.ii.fmph.uniba.sk/~filit/fil/fil.html FILIT] Zdroj z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok {{Atlantický oceán}} [[Kategória:Čierne more| ]] [[Kategória:Moria Atlantického oceánu|Cierne more]] hlx209st7ceoqvp7avan9pygsw7v94d 8212765 8212764 2026-05-12T16:43:20Z ~2026-25835-64 293305 8212765 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Black-Sea-NASA.jpg|thumb|right|Satelitná snímka Čierneho mora ([[National Aeronautics and Space Administration|NASA]])]] '''Čierne more''' (-normovaný slovenský názov)<ref name="ÚGKK"/> alebo '''Pontus'''<ref>Pontus. in: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref> je vnútropevninské [[more]] [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]]. Zaberá plochu 423 000 km²<ref name="Nikishin et al. 2003">Nikishin, A.M., Korotaev, M.V., Ershov, A.V., Brunet, M.F., 2003: [http://www.sciencedirect.com/science?_ob=MImg&_imagekey=B6V6X-473FW78-2-H&_cdi=5826&_user=5677561&_orig=search&_coverDate=02%2F10%2F2003&_sk=998439998&view=c&wchp=dGLbVlW-zSkWb&md5=b5f4e4d74e22f91799bb20b392530ab7&ie=/sdarticle.pdf ''The Black Sea basin: tectonic history and Neogene–Quaternary rapid subsidence modelling.''] Sedimentary Geology, 156, s. 149–168</ref> a jeho maximálna hĺbka je približne 2 210 m. 70% plochy Čierneho mora sa nachádza pod úrovňou [[šelf]]u.<ref name="Okay et al, 1994">Okay, A.I., Sengőr, A.M.C., Gőrűr, N., 1994: ''Kinematic history of the opening of the Black Sea and its effect on the surrounding regions.'' Geology 22, s. 267–270</ref> Priemerná teplota vody v [[Zima|zime]] je 6 – 8&nbsp;°C, v [[Leto|lete]] 25&nbsp;°C; priemerná [[salinita|slanosť]] je okolo 18 promile. More sa vyznačuje stratifikovaným vodným stĺpcom s anoxickou zónou bez života, od ktorej sa odvodzuje aj jeho názov. Súčasťou je aj menšie, extrémne plytké (do 10 m) [[Azovské more]]. == Geografia == Na západnom pobreží Čierneho mora leží [[Rumunsko]] a [[Bulharsko]], na severnom pobreží [[Ukrajina]] a [[Rusko]], na severovýchodnom pobreží [[Abcházsko]], na východnom pobreží [[Gruzínsko]] ([[Kolchida]]), na južnom pobreží [[Turecko]]. So [[Stredozemné more|Stredozemným morom]] ho spája prieliv [[Bospor]], [[Marmarské more]] a [[Dardanely]]. Má podpriemernú salinitu, najmä kvôli prítoku veľkých riek ako je [[Dneper]] a [[Dunaj]]. == Geológia == Čierne more je tvorené dvoma [[Sedimentačná panva|panvami]] oddelenými [[stredočiernomorský chrbát|stredočiernomorským chrbtom]] ([[andrusovov chrbát (Čierne more)|andrusovov]] a [[archangelského chrbát]]). Obe sú pravdepodobne [[zaoblúková panva|zaoblúkové panvy]], západná s možnou [[oceánska kôra|oceánskou]] a východná s extrémne stenčenou [[Kontinentálna zemská kôra|kontinentálnou kôrou]]<ref name="Nikishin et al. 2001">Nikishin, A.M., Ziegler, P.A., Panov, D.I., Nazarevich, B.P., Brunet, M.F., Stephenson, R.A., Bolotov, S.N., Korotaev, M.V., Tikhomirov, P.L., 2001: Mesozoic and Cainozoic evolution of the Scythian Platform-Black Sea-Caucasus domain. In: Ziegler, P.A., Cavazza, W., Robertson, A.H.F., Crasquin-Soleau, S. (Editors): ''Peri-Tethys Memoir 6: Peri-Tethyan Rift/Wrench Basins and Passive Margins.'' Mémoires du Muséum national d’Histoire naturelle, Paris, vol. 186, s. 295– 346.</ref>. Charakter ich kôry je však problematický, pretože veľké objemy postriftových sedimentov neumožňujú jej priame pozorovanie a sťažujú i aplikáciu geofyzikálnych princípov jej sledovania. Východnú panvu oddeľuje od predhlbne Veľkého Kaukazu tzv. [[šatského chrbát]]. Vznikli rozpadom albského [[vulkanický oblúk|vulkanického oblúka]], ktorý narastal nad na sever sa ponárajúcou [[Subdukčná zóna|subdkučnou zónou]] oceánu [[Tethys]] ([[Paleotethys]] a [[Neotethys]]). Presné načasovanie vzniku Čierneho mora je dodnes predmetom diskusií. [[Rozchádzanie oceánskeho dna|Rozchádzanie]] oceánskeho dna západnej časti bazénu sa začalo zrejme počas počas [[krieda (geochronologická jednotka)|kriedy]] ([[cenoman]]u) a skončilo sa v [[paleocén]]e<ref name="Robinson et al. 1996">Robinson, A.G., Rudat, J.H., Banks, C.J., Wiles, R.L.F., 1996: [http://www.sciencedirect.com/science?_ob=MImg&_imagekey=B6V9Y-3Y2FT95-P-1&_cdi=5911&_user=5677561&_orig=search&_coverDate=03%2F31%2F1996&_sk=999869997&view=c&wchp=dGLzVtz-zSkzS&md5=f6397167dabb83eea0f0b7af3bdda940&ie=/sdarticle.pdf ''Petroleum geology of the Black Sea.''] Marine and Petroleum Geology, 13, s. 195 – 223</ref>. Počas tohto riftingu došlo k oddeleniu istanbulskej zóny od odeského šelfu. Čiernomoská panva sa vyvinula severne od Pontidsko-kaukazského vulkanického oblúku, ktoré oddelila od [[Moeská platforma|Moeskej]] a [[Skýtska platforma|Skýtskej platformy]] a [[Krymské vrchy|Krymských vrchov]] pozdĺž stredočiernomorského zlomu, ktorý vykazoval znaky ľavostranného [[smerný posun|smerného posunu]] a pravostranného posunu pozdĺž západočiernomorského zlomu, pri okraji Moeskej platformy. Pokračujúca kolízia [[Eurázijská platňa|Eurázijskej]] a [[Africká platňa|Africkej platne]] a západný únik [[Anatólsky blok|Anatólskeho bloku]] pozdĺž [[severoanatólsky zlom|severoanatólskeho zlomu]] a [[Východoanatólsky zlom|východoanatólskeho zlomu]] diktuje súčasný tektonický režim, ktorý spôsobuje subsidenciu Čierneho mora ako aj výraznú vulkanickú aktivitu v oblasti Anatólie. Tieto procesy majú za následok periodickú izoláciu Čierneho mora od svetového oceánu. Hrúbka [[sediment]]ov (kriedového až [[holocén]]neho veku) na dne Čierneho mora dosahuje na najhlbších miestach 13-14 km<ref name="Okay et al, 1994"/>. V hĺbke asi 200 m sa nachádza hranica medzi vrchnou časťou vodného stĺpca s vodou plne nasýtenou kyslíkom a pomerne nízkou salinitou a spodnou vrstvou s nízkym obsahom kyslíka a vysokým obsahom síranov. === Ložisková geológia === Oblasť Čierneho mora hraničí s významnými [[ropa|ropo]]- a [[zemný plyn|plynonosnými]] oblasťami. Na severovýchode je to [[Indolokubáňska panva]], na západe predpolie [[Východné Karpaty|Východných Karpát]] a [[Moeská platforma]]. V súčasnosti prebieha v oblasti čiernomorského [[šelf]]u vyhľadávanie ložísk uhľovodíkov<ref name="Robinson et al. 1996"/>. Čierne more a jeho blízke okolie má vysoký potenciál ťažby týchto surovín. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 25.03.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://dent.ii.fmph.uniba.sk/~filit/fil/fil.html FILIT] Zdroj z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok {{Atlantický oceán}} [[Kategória:Čierne more| ]] [[Kategória:Moria Atlantického oceánu|Cierne more]] alhu2cavw9pb9x963vt73du3d43mouy 8212859 8212765 2026-05-12T19:24:58Z ~2026-25835-64 293305 8212859 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Black-Sea-NASA.jpg|thumb|right|Satelitná snímka Čierneho mora ([[National Aeronautics and Space Administration|NASA]])]] '''Čierne more''' (-normovaný slovenský názov)<ref name="ÚGKK"/> alebo '''Pontus'''<ref>Pontus. in: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref> je vnútropevninské [[more]] [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]]. Zaberá plochu 423 000 km²<ref name="Nikishin et al. 2003">Nikishin, A.M., Korotaev, M.V., Ershov, A.V., Brunet, M.F., 2003: [http://www.sciencedirect.com/science?_ob=MImg&_imagekey=B6V6X-473FW78-2-H&_cdi=5826&_user=5677561&_orig=search&_coverDate=02%2F10%2F2003&_sk=998439998&view=c&wchp=dGLbVlW-zSkWb&md5=b5f4e4d74e22f91799bb20b392530ab7&ie=/sdarticle.pdf ''The Black Sea basin: tectonic history and Neogene–Quaternary rapid subsidence modelling.''] Sedimentary Geology, 156, s. 149–168</ref> a jeho maximálna hĺbka je približne 2 210 m. 70% plochy Čierneho mora sa nachádza pod úrovňou [[šelf]]u.<ref name="Okay et al, 1994">Okay, A.I., Sengőr, A.M.C., Gőrűr, N., 1994: ''Kinematic history of the opening of the Black Sea and its effect on the surrounding regions.'' Geology 22, s. 267–270</ref> Priemerná teplota vody v [[Zima|zime]] je 6 – 8&nbsp;°C, v [[Leto|lete]] 25&nbsp;°C; priemerná [[salinita|slanosť]] je okolo 18 promile. More sa vyznačuje stratifikovaným vodným stĺpcom s anoxickou zónou bez života, od ktorej sa odvodzuje aj jeho názov. Ako súčasť Čierneho mora sa často uvádza [[Azovské more]], ktoré je menšie a extrémne plytké (do 10 m). Alternatívne sa Azovské more uvádza ako samostatné more nepatriace do Čierneho mora. == Geografia == Na západnom pobreží Čierneho mora leží [[Rumunsko]] a [[Bulharsko]], na severnom pobreží [[Ukrajina]] a [[Rusko]], na severovýchodnom pobreží [[Abcházsko]], na východnom pobreží [[Gruzínsko]] ([[Kolchida]]), na južnom pobreží [[Turecko]]. So [[Stredozemné more|Stredozemným morom]] ho spája prieliv [[Bospor]], [[Marmarské more]] a [[Dardanely]]. Má podpriemernú salinitu, najmä kvôli prítoku veľkých riek ako je [[Dneper]] a [[Dunaj]]. == Geológia == Čierne more je tvorené dvoma [[Sedimentačná panva|panvami]] oddelenými [[stredočiernomorský chrbát|stredočiernomorským chrbtom]] ([[andrusovov chrbát (Čierne more)|andrusovov]] a [[archangelského chrbát]]). Obe sú pravdepodobne [[zaoblúková panva|zaoblúkové panvy]], západná s možnou [[oceánska kôra|oceánskou]] a východná s extrémne stenčenou [[Kontinentálna zemská kôra|kontinentálnou kôrou]]<ref name="Nikishin et al. 2001">Nikishin, A.M., Ziegler, P.A., Panov, D.I., Nazarevich, B.P., Brunet, M.F., Stephenson, R.A., Bolotov, S.N., Korotaev, M.V., Tikhomirov, P.L., 2001: Mesozoic and Cainozoic evolution of the Scythian Platform-Black Sea-Caucasus domain. In: Ziegler, P.A., Cavazza, W., Robertson, A.H.F., Crasquin-Soleau, S. (Editors): ''Peri-Tethys Memoir 6: Peri-Tethyan Rift/Wrench Basins and Passive Margins.'' Mémoires du Muséum national d’Histoire naturelle, Paris, vol. 186, s. 295– 346.</ref>. Charakter ich kôry je však problematický, pretože veľké objemy postriftových sedimentov neumožňujú jej priame pozorovanie a sťažujú i aplikáciu geofyzikálnych princípov jej sledovania. Východnú panvu oddeľuje od predhlbne Veľkého Kaukazu tzv. [[šatského chrbát]]. Vznikli rozpadom albského [[vulkanický oblúk|vulkanického oblúka]], ktorý narastal nad na sever sa ponárajúcou [[Subdukčná zóna|subdkučnou zónou]] oceánu [[Tethys]] ([[Paleotethys]] a [[Neotethys]]). Presné načasovanie vzniku Čierneho mora je dodnes predmetom diskusií. [[Rozchádzanie oceánskeho dna|Rozchádzanie]] oceánskeho dna západnej časti bazénu sa začalo zrejme počas počas [[krieda (geochronologická jednotka)|kriedy]] ([[cenoman]]u) a skončilo sa v [[paleocén]]e<ref name="Robinson et al. 1996">Robinson, A.G., Rudat, J.H., Banks, C.J., Wiles, R.L.F., 1996: [http://www.sciencedirect.com/science?_ob=MImg&_imagekey=B6V9Y-3Y2FT95-P-1&_cdi=5911&_user=5677561&_orig=search&_coverDate=03%2F31%2F1996&_sk=999869997&view=c&wchp=dGLzVtz-zSkzS&md5=f6397167dabb83eea0f0b7af3bdda940&ie=/sdarticle.pdf ''Petroleum geology of the Black Sea.''] Marine and Petroleum Geology, 13, s. 195 – 223</ref>. Počas tohto riftingu došlo k oddeleniu istanbulskej zóny od odeského šelfu. Čiernomoská panva sa vyvinula severne od Pontidsko-kaukazského vulkanického oblúku, ktoré oddelila od [[Moeská platforma|Moeskej]] a [[Skýtska platforma|Skýtskej platformy]] a [[Krymské vrchy|Krymských vrchov]] pozdĺž stredočiernomorského zlomu, ktorý vykazoval znaky ľavostranného [[smerný posun|smerného posunu]] a pravostranného posunu pozdĺž západočiernomorského zlomu, pri okraji Moeskej platformy. Pokračujúca kolízia [[Eurázijská platňa|Eurázijskej]] a [[Africká platňa|Africkej platne]] a západný únik [[Anatólsky blok|Anatólskeho bloku]] pozdĺž [[severoanatólsky zlom|severoanatólskeho zlomu]] a [[Východoanatólsky zlom|východoanatólskeho zlomu]] diktuje súčasný tektonický režim, ktorý spôsobuje subsidenciu Čierneho mora ako aj výraznú vulkanickú aktivitu v oblasti Anatólie. Tieto procesy majú za následok periodickú izoláciu Čierneho mora od svetového oceánu. Hrúbka [[sediment]]ov (kriedového až [[holocén]]neho veku) na dne Čierneho mora dosahuje na najhlbších miestach 13-14 km<ref name="Okay et al, 1994"/>. V hĺbke asi 200 m sa nachádza hranica medzi vrchnou časťou vodného stĺpca s vodou plne nasýtenou kyslíkom a pomerne nízkou salinitou a spodnou vrstvou s nízkym obsahom kyslíka a vysokým obsahom síranov. === Ložisková geológia === Oblasť Čierneho mora hraničí s významnými [[ropa|ropo]]- a [[zemný plyn|plynonosnými]] oblasťami. Na severovýchode je to [[Indolokubáňska panva]], na západe predpolie [[Východné Karpaty|Východných Karpát]] a [[Moeská platforma]]. V súčasnosti prebieha v oblasti čiernomorského [[šelf]]u vyhľadávanie ložísk uhľovodíkov<ref name="Robinson et al. 1996"/>. Čierne more a jeho blízke okolie má vysoký potenciál ťažby týchto surovín. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 25.03.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://dent.ii.fmph.uniba.sk/~filit/fil/fil.html FILIT] Zdroj z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok {{Atlantický oceán}} [[Kategória:Čierne more| ]] [[Kategória:Moria Atlantického oceánu|Cierne more]] 5wtusuatx7yvbgez1auqe02g21f4jxi 8212931 8212859 2026-05-12T21:28:55Z ~2026-25835-64 293305 8212931 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Black-Sea-NASA.jpg|thumb|right|Satelitná snímka Čierneho mora ([[National Aeronautics and Space Administration|NASA]])]] '''Čierne more''' (-normovaný slovenský názov)<ref name="ÚGKK"/> alebo '''Pontus'''<ref>Pontus. in: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref> je vnútropevninské [[more]] [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]]. Čierne more sa niekedy považuje za súčasť Stredozemného mora - podrobnosti o tomto zaradení pozri v článku [[Stredozemné more]]. == Geografické hranice == Čierne more sa nachádza medzi Európou a Áziou, takmer celé je obklopené súvislou pevninou. Na západnom pobreží Čierneho mora leží [[Rumunsko]] a [[Bulharsko]], na severnom pobreží [[Ukrajina]] a [[Rusko]], na východnom pobreží Rusko, [[Abcházsko]] a [[Gruzínsko]] ([[Kolchida]]), na južnom pobreží [[Turecko]]. So svetovým oceánom je Čierne more spojené prielivom [[Bospor]]. Pri pohľade z Čierneho mora za Bosporom nasleduje [[Marmarské more]], ktoré sa v závislosti od autora (podrobnejšie pozri v článku [[Stredozemné more]]) považuje buď za súčasť Stredozemného mora alebo za samostatné more rovnocenné so Stredozemným morom a s Čiernym morom. Do Čierneho mora sa niekedy zahŕňa aj [[Azovské more]], ktoré je menšie než vlastné Čierne more a je extrémne plytké (do 10 m). Väčšinou sa však Azovské more uvádza ako samostatné more nepatriace do Čierneho mora. S Azovským morom je Čierne more spojené [[Kerčský prieliv|Kerčským prielivom]]. == Základné parametre == Čierne more bez Azovského mora zaberá plochu 423 000 km²<ref name="Nikishin et al. 2003">Nikishin, A.M., Korotaev, M.V., Ershov, A.V., Brunet, M.F., 2003: [https://www.researchgate.net/publication/222379953_The_Black_Sea_Basin_tectonic_history_and_Neogene-Quaternary_rapid_subsidence_modelling_In_Brunet_M-F_Cloething_S_Eds_Integrated_PeriTethyan_Basins_Studies_Peri-Tethys_Programme ''The Black Sea basin: tectonic history and Neogene–Quaternary rapid subsidence modelling.''] Sedimentary Geology, 156, s. 149–168</ref>. Maximálna hĺbka Čierneho mora je približne 2 210 m. 70 % plochy Čierneho mora sa nachádza pod úrovňou [[šelf]]u.<ref name="Okay et al, 1994">Okay, A.I., Sengőr, A.M.C., Gőrűr, N., 1994: ''Kinematic history of the opening of the Black Sea and its effect on the surrounding regions.'' Geology 22, s. 267–270</ref> Priemerná teplota vody v [[Zima|zime]] je 6 – 8&nbsp;°C, v [[Leto|lete]] 25&nbsp;°C. Priemerná [[salinita|slanosť]] je okolo 18 promile. Salinita Čierneho mora je teda podpriemerná, čo je spôsobené najmä prítokom veľkých riek ako je [[Dneper]] a [[Dunaj]]. More sa vyznačuje stratifikovaným vodným stĺpcom s anoxickou zónou bez života, od ktorej sa odvodzuje aj jeho názov. == Geológia == Čierne more je tvorené dvoma [[Sedimentačná panva|panvami]] oddelenými [[stredočiernomorský chrbát|stredočiernomorským chrbtom]] ([[andrusovov chrbát (Čierne more)|andrusovov]] a [[archangelského chrbát]]). Obe sú pravdepodobne [[zaoblúková panva|zaoblúkové panvy]], západná s možnou [[oceánska kôra|oceánskou]] a východná s extrémne stenčenou [[Kontinentálna zemská kôra|kontinentálnou kôrou]]<ref name="Nikishin et al. 2001">Nikishin, A.M., Ziegler, P.A., Panov, D.I., Nazarevich, B.P., Brunet, M.F., Stephenson, R.A., Bolotov, S.N., Korotaev, M.V., Tikhomirov, P.L., 2001: Mesozoic and Cainozoic evolution of the Scythian Platform-Black Sea-Caucasus domain. In: Ziegler, P.A., Cavazza, W., Robertson, A.H.F., Crasquin-Soleau, S. (Editors): ''Peri-Tethys Memoir 6: Peri-Tethyan Rift/Wrench Basins and Passive Margins.'' Mémoires du Muséum national d’Histoire naturelle, Paris, vol. 186, s. 295– 346.</ref>. Charakter ich kôry je však problematický, pretože veľké objemy postriftových sedimentov neumožňujú jej priame pozorovanie a sťažujú i aplikáciu geofyzikálnych princípov jej sledovania. Východnú panvu oddeľuje od predhlbne Veľkého Kaukazu tzv. [[šatského chrbát]]. Vznikli rozpadom albského [[vulkanický oblúk|vulkanického oblúka]], ktorý narastal nad na sever sa ponárajúcou [[Subdukčná zóna|subdkučnou zónou]] oceánu [[Tethys]] ([[Paleotethys]] a [[Neotethys]]). Presné načasovanie vzniku Čierneho mora je dodnes predmetom diskusií. [[Rozchádzanie oceánskeho dna|Rozchádzanie]] oceánskeho dna západnej časti bazénu sa začalo zrejme počas počas [[krieda (geochronologická jednotka)|kriedy]] ([[cenoman]]u) a skončilo sa v [[paleocén]]e<ref name="Robinson et al. 1996">Robinson, A.G., Rudat, J.H., Banks, C.J., Wiles, R.L.F., 1996: [http://www.sciencedirect.com/science?_ob=MImg&_imagekey=B6V9Y-3Y2FT95-P-1&_cdi=5911&_user=5677561&_orig=search&_coverDate=03%2F31%2F1996&_sk=999869997&view=c&wchp=dGLzVtz-zSkzS&md5=f6397167dabb83eea0f0b7af3bdda940&ie=/sdarticle.pdf ''Petroleum geology of the Black Sea.''] Marine and Petroleum Geology, 13, s. 195 – 223</ref>. Počas tohto riftingu došlo k oddeleniu istanbulskej zóny od odeského šelfu. Čiernomoská panva sa vyvinula severne od Pontidsko-kaukazského vulkanického oblúku, ktoré oddelila od [[Moeská platforma|Moeskej]] a [[Skýtska platforma|Skýtskej platformy]] a [[Krymské vrchy|Krymských vrchov]] pozdĺž stredočiernomorského zlomu, ktorý vykazoval znaky ľavostranného [[smerný posun|smerného posunu]] a pravostranného posunu pozdĺž západočiernomorského zlomu, pri okraji Moeskej platformy. Pokračujúca kolízia [[Eurázijská platňa|Eurázijskej]] a [[Africká platňa|Africkej platne]] a západný únik [[Anatólsky blok|Anatólskeho bloku]] pozdĺž [[severoanatólsky zlom|severoanatólskeho zlomu]] a [[Východoanatólsky zlom|východoanatólskeho zlomu]] diktuje súčasný tektonický režim, ktorý spôsobuje subsidenciu Čierneho mora ako aj výraznú vulkanickú aktivitu v oblasti Anatólie. Tieto procesy majú za následok periodickú izoláciu Čierneho mora od svetového oceánu. Hrúbka [[sediment]]ov (kriedového až [[holocén]]neho veku) na dne Čierneho mora dosahuje na najhlbších miestach 13-14 km<ref name="Okay et al, 1994"/>. V hĺbke asi 200 m sa nachádza hranica medzi vrchnou časťou vodného stĺpca s vodou plne nasýtenou kyslíkom a pomerne nízkou salinitou a spodnou vrstvou s nízkym obsahom kyslíka a vysokým obsahom síranov. === Ložisková geológia === Oblasť Čierneho mora hraničí s významnými [[ropa|ropo]]- a [[zemný plyn|plynonosnými]] oblasťami. Na severovýchode je to [[Indolokubáňska panva]], na západe predpolie [[Východné Karpaty|Východných Karpát]] a [[Moeská platforma]]. V súčasnosti prebieha v oblasti čiernomorského [[šelf]]u vyhľadávanie ložísk uhľovodíkov<ref name="Robinson et al. 1996"/>. Čierne more a jeho blízke okolie má vysoký potenciál ťažby týchto surovín. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 25.03.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://dent.ii.fmph.uniba.sk/~filit/fil/fil.html FILIT] Zdroj z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok {{Atlantický oceán}} [[Kategória:Čierne more| ]] [[Kategória:Moria Atlantického oceánu|Cierne more]] k25h06zkk6uxb2rkue25x2dahsfvql5 0 1481 8212963 7985329 2026-05-13T02:32:53Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 2 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8212963 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Pavel Cmorej | Rodné meno = | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis osoby = slovenský filozof | Dátum narodenia = {{dn|1937|01|01}} | Miesto narodenia = [[Spišské Podhradie]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{duv|2025|01|16|1937|01|01}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Iné mená = | Národnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofická fakulta UK]] | Profesia = [[filozof]] | Aktívne roky = | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = }} Prof. PhDr. '''Pavel Cmorej''', CSc. (* [[1. január]] [[1937]], [[Spišské Podhradie]]{{--}}† [[16. január]] [[2025]], [[Bratislava]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pavel Cmorej | url = http://www.phil.muni.cz/fil/scf/komplet/cmorej.html | dátum prístupu = 24.12.2013 | vydavateľ = Masarykova univerzita, Filozofická fakulta}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SAV si uctila významné osobnosti 2007 | url = http://www.senior.sk/view.php?cisloclanku=2007060906 | dátum vydania = 9.6.2007 | dátum prístupu = 24.12.2013 | vydavateľ = www.senior.sk | url archívu = https://web.archive.org/web/20131224161254/http://www.senior.sk/view.php?cisloclanku=2007060906 | dátum archivácie = 2013-12-24}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Fichnová | meno = Mária | titul = SMUTNÁ SPRÁVA Zomrel uznávaný slovenský PROFESOR! Bol výnimočný vedec aj učiteľ, spomínajú kolegovia a študenti | url = https://regiony.zoznam.sk/smutna-sprava-zomrel-uznavany-slovensky-profesor-bol-vynimocny-vedec-aj-ucitel-spominaju-kolegovia-a-studenti/ | vydavateľ = regiony.zoznam.sk | dátum vydania = 2025-01-22 | dátum prístupu = 2025-01-22}}</ref> bol [[Slovensko|slovenský]] [[Logika|logik]], zástanca [[analytická filozofia|analytickej filozofie]], zakladateľ a hlavný redaktor časopisu ''[[Organon F]]''. Bol spoluzakladateľom Katedry logiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História | url = https://fphil.uniba.sk/katedry-a-odborne-pracoviska/klmv/historia/ | vydavateľ = fphil.uniba.sk | dátum prístupu = 2025-01-22 | jazyk = sk-SK }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{filit|fvc/cmorej_p.html}} * [https://fphil.uniba.sk/katedry-a-odborne-pracoviska/klmv/historia/ História Katedry logiky, Filozofická fakulta UK]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [http://www.klemens.sav.sk/fiusav/?q=sk/view/profile/32 Profil pracovníka, SAV] {{Filozofický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Cmorej, Pavel}} [[Kategória:Slovenskí filozofi]] [[Kategória:Slovenskí logici]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti zo Spišského Podhradia]] qm5v649imgcadf7i7x2tsvrb6fihoqt 0 2941 8213000 6543679 2026-05-13T06:01:01Z Vasiľ 2806 +ref 8213000 wikitext text/x-wiki {{Geobox|Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Havana | native_name = La Habana | other_name = | category = [[hlavné mesto]] <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Image *** --> | logo = | logo_size = | image = CollageHavana2.jpg | image_caption = <!-- *** Symbols *** --> | flag = | flag_border = | flag_type = | symbol = Escudo de la Habana.svg | symbol_size = | symbol_type = erb <!-- *** Country etc. *** --> | country = Kuba | country_type = Štát | country_flag = 1 | state = | region = Ciudad de La Habana | region_type = Provincia | histregion = | histregion_type = | district = | district_type = | municipality = <!-- *** Family *** --> | landmark = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = | lat_d = 23 | lat_m = 8 | lat_s = | lat_NS = S | long_d = 82 | long_m = 23 | long_s = | long_EW = Z | highest_elevation = 59 | lowest_elevation = 0 <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | area = 721 | area_land = | area_water = | area_metro = <!-- *** Population *** --> | population = 2 148 132 | population_as_of = 31.12.2008 | population_note = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Oficina Nacional de Estadísticas | titul = ANUARIO ESTADÍSTICO DE CUBA | url = http://www.one.cu/aec2008/datos/03Capitulo%20Poblacion.pdf | dátum = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 26.5.2011 | vydavateľ = | jazyk = po španielsky }}</ref> | population_density = <!-- *** History & management *** --> | established = 1519 | established_type = | date = | mayor = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Koordinovaný svetový čas|UTC]] -5 | timezone_DST = [[Koordinovaný svetový čas|UTC]] -4 | postal_code = | area_code = | area_code_type = | code = | code_type = <!-- *** Free frields *** --> | free = | free_type = <!-- *** Maps *** --> | map = Cuba location map.svg | map_background = | map_caption = Poloha v rámci Kuby | map_locator = Kuba | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Website *** --> | website = | commons = Havana | statistics = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Havana'''<ref name="ÚGKK"/> ({{V jazyku|spa|La Habana||[la aˈβana]}}) je [[Hlavné mesto|hlavné]] mesto, provincia, významný [[prístav]] a obchodné centrum [[Kuba|Kuby]]. Mesto leží v severnej časti ostrova, má rozlohu {{km2|728.26|w}} a s 2&nbsp;135&nbsp;498 [[obyvateľ]]mi je najväčším mestom<ref name=Britannica>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Encyclopædia Britannica | odkaz na autora = Encyclopædia Britannica | titul = Havana | url = http://www.britannica.com/EBchecked/topic/257242/Havana | dátum = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 26.5.2011 | vydavateľ = | jazyk = po anglicky }}</ref> a štvrtou najväčšou mestskou oblasťou v [[Karibik]]u. Mesto sa skladá z troch častí: Stará Havana, Vedado a novšia predmestská štvrť. Havana je centrom kubánskej vlády a domovom rôznych ministerstiev, riaditeľských podnikov a viac ako 90 zastupiteľských úradov. Havana bola založená v [[16. storočie|16. storočí]] a slúžilo ako križovatka medzi [[Amerika (svetadiel)|Novým svetom]] a [[Európa|Starým svetom]] pre nakladanie pokladov na [[Španielsko|španielske]] [[Galeóna|galeóny]]. V roku [[1898]] bola príčinou vzniku [[Španielsko-americká vojna|španielsko-americkej vojny]]. V roku [[1982]] bolo historické centrum vyhlásené za pamiatku [[Organizácia Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru|UNESCO]]. Mesto má vďaka zálivu tri prístavy: Marimelena, Guanabacoa a Atarés. Mestom od juhu k severu prechádza rieka [[Almendares (rieka)|Almendares]]. Mesto priláka cez milión turistov ročne. V roku [[2010]] navštívilo mesto 1 176 627 medzinárodných turistov, čo bol nárast o 20%. == Polohopis a prírodné pomery == Havana sa nachádza na severnom pobreží Kuby, južne od [[Florida Keys]], kde sa [[Mexický záliv]] pripája ku Karibiku. Mestom preteká rieka Almenderes, ktorá prechádza mestom od juhu k severu. Vlieva sa do Straits of Florida, niekoľko kilometrov od zátoky. Mesto leží na menších vrchoch, ktoré spadajú na jemne hlboké vodné prielivy. Nachádza sa tu aj 60 metrový vápencový hrebeň a vrcholí pri komplexe La Cabana a El Morro, odkiaľ vidno východnú zátoku. Mesto obklopujú vyššie pohoria na východe a západe. === Podnebie a počasie === Havana má príjemné celoročné tropické [[Podnebie (klíma)|podnebie]], ale leží v páse [[Pasát|pasátov]] a teplých pobrežných prúdov. Teploty sa pohybujú od 22°C v [[Január|januári]] a [[Február|februári]] a 28°C v [[August|auguste]]. Najnižšia teplota bola 1°C. Najviac zrážok je v [[Jún|júni]] a [[Október|októbri]] a najmenej od [[December|decembra]] do [[Apríl|apríla]] v priemere 1200 mm každoročne. Len zriedka narazia na Havanu [[Hurikán|hurikány]]. == Partnerské mestá == * {{minivlajka|Turecko}} [[Akhisar]], [[Turecko]] * {{minivlajka|Grécko}} [[Atény]], [[Grécko]] * {{minivlajka|Španielsko}} [[Barcelona]], [[Španielsko]] * {{minivlajka|Brazília}} [[Belo Horizonte]], [[Brazília]] * {{minivlajka|Španielsko}} [[Cádiz]], [[Španielsko]] * {{minivlajka|Venezuela}} [[Caracas]], [[Venezuela]] * {{minivlajka|Kolumbia}} [[Cartagena (Kolumbia)|Cartagena]], [[Kolumbia]] * {{minivlajka|Mexiko}} [[Coahuila]], [[Mexiko]] * {{minivlajka|Rumunsko}} [[Konstanca]], [[Rumunsko]] * {{minivlajka|Peru}} [[Cusco (mesto)|Cusco]], [[Peru]] * {{minivlajka|Škótsko}} [[Glasgow]], [[Škótsko]] * {{minivlajka|Turecko}} [[Istanbul]], [[Turecko]] * {{minivlajka|Turecko}} [[Izmir]], [[Turecko]] * {{minivlajka|Španielsko}} [[Madrid]], [[Španielsko]] * {{minivlajka|USA}} [[Mobile (Alabama)|Mobile]], [[Spojené štáty|USA]] * {{minivlajka|Rusko}} [[Moskva]], [[Rusko]] * {{minivlajka|Mexiko}} [[Oaxaca]], [[Mexiko]] * {{minivlajka|Alžírsko}} [[Oran]], [[Alžírsko]] * {{minivlajka|Čína}} [[Peking]], [[Čína]] * {{minivlajka|Brazília}} [[Rio de Janeiro]], [[Brazília]] * {{minivlajka|Holandsko}} [[Rotterdam]], [[Holandsko]] * {{minivlajka|Brazília}} [[Salvador (mesto)|Salvador]], [[Brazília]] * {{minivlajka|Brazília}} [[São Paulo]], [[Brazília]] * {{minivlajka|Portugalsko}} [[Sintra (mesto)|Sintra]], [[Portugalsko]] * {{minivlajka|Irán}} [[Teherán]], [[Irán]] * {{minivlajka|Mexiko}} [[Tijuana]], [[Mexiko]] == Panoráma == {{široký obrázok|Habana P.jpg|1500px|Panoramatická fotografia Havany}} == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 13.05.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} [[Kategória:Havana| ]] [[Kategória:Hlavné mestá v Severnej Amerike]] [[Kategória:Mestá na Kube]] [[Kategória:Provincie na Kube]] {{Geografický výhonok}} 9d4ys7ikhp69vxjmwx1iud11lcq3m6c 0 3011 8212997 8149522 2026-05-13T05:59:11Z Vasiľ 2806 +ref 8212997 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Hanoj | native_name = Hà Nội | other_name = | category = vietnamské mesto <!-- *** Image *** --> | image = Cẩm Tú Palace inside Thống Nhất Park 07-05-2007.jpg | image_caption = Pohľad na Hanoj z Nikko Tower <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Hanoi (proposal).svg | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = Thành phố Hà Nội | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Vietnam | country_flag = 1 | state_type = | state = | region = | histregion = | district = | commune = | municipality = | capital = <!-- *** Family *** --> | river = Červená rieka <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 19 | lat_d = 21 | lat_m = 2 | lat_s = | lat_NS = S | long_d = 105 | long_m = 51 | long_s = | long_EW = V | coordinates_type = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 3341.7 <!-- *** Population *** --> | population = 8587100 | population_date = 2023 | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = 3.st. pred našim letopočtom | established_type = Založenie | mayor = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = UTC+7 | timezone_DST = | postal_code = | area_code = | area_code_type = | code = | code1 = | code1_type = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Vietnam relief location map.jpg | map_background = | map_caption = Poloha mesta Hanoj v rámci Vietnamu | map_locator = Vietnam | freemap_zoom = <!-- *** Websites *** --> | commons = Ha Noi | statistics = | website = [http://www.hanoi.gov.vn www.hanoi.gov.vn] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Hanoj'''<ref name="ÚGKK"/> je [[hlavné mesto|hlavné]] a druhé najväčšie mesto [[Vietnam]]u. Skladá sa z 12 mestských okrskov, 17 vidieckych okrskov a jedného mesta na úrovni okresu. Má katastrálnu výmeru 3&nbsp;359,84&nbsp;km² a v roku 2023 malo 8,6 milióna obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.gso.gov.vn/wp-content/uploads/2023/06/Sach-Nien-giam-TK-2022-final.pdf | url archívu = https://web.archive.org/web/20240403124007/https://www.gso.gov.vn/wp-content/uploads/2023/06/Sach-Nien-giam-TK-2022-final.pdf | vydavateľ = gso.gov.vn | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-07 | dátum archivácie = 2024-04-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Mesto založil v roku [[1010]] vietnamský kráľ Ly Thai To. Od roku 1010 až do [[1802]] bolo najdôležitejším politickým centrom v krajine. Počas vlády [[Dynastia Nguyễn|dynastie Nguyễn]] bolo hlavným mestom [[Huế]] a Hanoj bol od 1902 do 1954 hlavným mestom [[Francúzska Indočína|Francúzskej Indočíny]]. Od 1954 do 1976 bol hlavným mestom [[Vietnamská demokratická republika|Severného Vietnamu]]. V roku [[1976]] sa stal hlavným mestom zjednoteného socialistického Vietnamu. V roku [[2008]] mesto anektovalo provinciu [[Hà Tây (provincia)|Hà Tây]] a ďalšie dva vidiecke okresy, čím strojnásobilo svoju rozlohu. Hanoj je centrum kultúry, hospodárstva a vzdelávania severného Vietnamu. Ako hlavné mesto je sídlom 78 veľvyslanectiev, generálneho štábu [[Vietnamská ľudová armáda|Vietnamskej ľudovej armády]], systému vietnamských štátnych univerzít a ďalších vládnych organizácií. Je tiež významnou turistickou destináciou, v roku 2022 ho navštívilo 18,7 milióna domácich a medzinárodných turistov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Thương | meno = Báo Công | autor = | odkaz na autora = | titul = Năm 2022: Hà Nội đón 18,7 triệu lượt du khách | url = https://congthuong.vn/nam-2022-ha-noi-don-187-trieu-luot-du-khach-233173.html | vydavateľ = congthuong.vn | dátum vydania = 2022-12-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> Mesto sa nachádza na brehu [[Červená rieka|Červenej rieky]]. == Galéria == <gallery> Literature temple Ha Noi.jpg|Văn miếu HCM Mausoleum.jpg|Mauzóleum exprezidenta [[Ho Či Min|Hồ Chi Minha]] Bůh severu v chrámu Quan Thanh, Hanoj.jpg| Trấn Võ – patrón Vietnamu Hanoi Skyline - NKS.jpg|Panoráma Hanoja </gallery> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 13.05.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Ha Noi|wikt=Hanoj}} {{Geografický výhonok}} {{Hlavné mestá v Ázii}} [[Kategória:Hanoj| ]] [[Kategória:Mestá vo Vietname]] [[Kategória:Hlavné mestá v Ázii]] clr6foa849gutg1u67f9f638z0ludub 8212998 8212997 2026-05-13T05:59:40Z Vasiľ 2806 fix. 8212998 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Hanoj | native_name = Hà Nội | other_name = | category = vietnamské mesto <!-- *** Image *** --> | image = Cẩm Tú Palace inside Thống Nhất Park 07-05-2007.jpg | image_caption = Pohľad na Hanoj z Nikko Tower <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Hanoi (proposal).svg | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = Thành phố Hà Nội | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Vietnam | country_flag = 1 | state_type = | state = | region = | histregion = | district = | commune = | municipality = | capital = <!-- *** Family *** --> | river = Červená rieka <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 19 | lat_d = 21 | lat_m = 2 | lat_s = | lat_NS = S | long_d = 105 | long_m = 51 | long_s = | long_EW = V | coordinates_type = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 3341.7 <!-- *** Population *** --> | population = 8587100 | population_date = 2023 | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = 3.st. pred našim letopočtom | established_type = Založenie | mayor = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = UTC+7 | timezone_DST = | postal_code = | area_code = | area_code_type = | code = | code1 = | code1_type = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Vietnam relief location map.jpg | map_background = | map_caption = Poloha mesta Hanoj v rámci Vietnamu | map_locator = Vietnam | freemap_zoom = <!-- *** Websites *** --> | commons = Ha Noi | statistics = | website = [http://www.hanoi.gov.vn www.hanoi.gov.vn] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Hanoj'''<ref name="ÚGKK"/> je [[hlavné mesto|hlavné]] a druhé najväčšie mesto [[Vietnam]]u. Skladá sa z 12 mestských okrskov, 17 vidieckych okrskov a jedného mesta na úrovni okresu. Má katastrálnu výmeru 3&nbsp;359,84&nbsp;km² a v roku 2023 malo 8,6 milióna obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.gso.gov.vn/wp-content/uploads/2023/06/Sach-Nien-giam-TK-2022-final.pdf | url archívu = https://web.archive.org/web/20240403124007/https://www.gso.gov.vn/wp-content/uploads/2023/06/Sach-Nien-giam-TK-2022-final.pdf | vydavateľ = gso.gov.vn | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-07 | dátum archivácie = 2024-04-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Mesto založil v roku [[1010]] vietnamský kráľ Ly Thai To. Od roku 1010 až do [[1802]] bolo najdôležitejším politickým centrom v krajine. Počas vlády [[Dynastia Nguyễn|dynastie Nguyễn]] bolo hlavným mestom [[Huế]] a Hanoj bol od 1902 do 1954 hlavným mestom [[Francúzska Indočína|Francúzskej Indočíny]]. Od 1954 do 1976 bol hlavným mestom [[Vietnamská demokratická republika|Severného Vietnamu]]. V roku [[1976]] sa stal hlavným mestom zjednoteného socialistického Vietnamu. V roku [[2008]] mesto anektovalo provinciu [[Hà Tây (provincia)|Hà Tây]] a ďalšie dva vidiecke okresy, čím strojnásobilo svoju rozlohu. Hanoj je centrum kultúry, hospodárstva a vzdelávania severného Vietnamu. Ako hlavné mesto je sídlom 78 veľvyslanectiev, generálneho štábu [[Vietnamská ľudová armáda|Vietnamskej ľudovej armády]], systému vietnamských štátnych univerzít a ďalších vládnych organizácií. Je tiež významnou turistickou destináciou, v roku 2022 ho navštívilo 18,7 milióna domácich a medzinárodných turistov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Thương | meno = Báo Công | autor = | odkaz na autora = | titul = Năm 2022: Hà Nội đón 18,7 triệu lượt du khách | url = https://congthuong.vn/nam-2022-ha-noi-don-187-trieu-luot-du-khach-233173.html | vydavateľ = congthuong.vn | dátum vydania = 2022-12-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> Mesto sa nachádza na brehu [[Červená rieka|Červenej rieky]]. == Galéria == <gallery> Literature temple Ha Noi.jpg|Văn miếu HCM Mausoleum.jpg|Mauzóleum exprezidenta [[Ho Či Min|Hồ Chi Minha]] Bůh severu v chrámu Quan Thanh, Hanoj.jpg| Trấn Võ – patrón Vietnamu Hanoi Skyline - NKS.jpg|Panoráma Hanoja </gallery> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 13.05.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt|wikt=Hanoj}} {{Geografický výhonok}} {{Hlavné mestá v Ázii}} [[Kategória:Hanoj| ]] [[Kategória:Mestá vo Vietname]] [[Kategória:Hlavné mestá v Ázii]] 0kl1c3vtqonglvvt44s6nx3hbes7mm8 0 3066 8213027 7486209 2026-05-13T06:25:16Z Vasiľ 2806 +ref 8213027 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Lake-Huron.svg|náhľad|Poloha Hurónskeho jazera]] '''Hurónske jazero'''<ref name="ÚGKK"/> ({{V jazyku|eng|Lake Huron}}, {{vjz|fra|Lac Huron}}) je jedno z [[Veľké kanadské jazerá|Veľkých kanadských jazier]] na hraniciach [[Spojené štáty|USA]] s [[Kanada|Kanadou]]. Jeho hladina je 177 metrov nad morom, rozloha {{km2|59596}}, maximálna hĺbka {{m|229|m}}. Je prepojené s okolitými jazerami. Jazero tvorí spojnicu medzi Veľkými jazerami. Prítok prichádza z [[Michiganské jazero|Michiganského jazera]], z [[Horné jazero|Horného jazera]] a z viacerých riek. Odtok je cez [[Erijské jazero]] a [[Georgian Bay]] k jazeru [[Ontárijské jazero|Ontário]]. Meno jazera pochádza z indiánskeho kmeňa [[Huróni|Hurónov]]. V Hurónskom jazere leží ostrov [[Manitoulin]], najväčší sladkovodný ostrov sveta, ktorý sa nachádza v jazere. V oblasti jazera je Národný park [[Georgian Bay Island]]. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 13.05.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} {{kanadský výhonok}} {{Veľké kanadské jazerá}} [[Kategória:Jazerá v USA]] [[Kategória:Jazerá v Ontáriu]] [[Kategória:Geografia Michiganu]] nlqdo5tkc58tivfah8d8kxkhjxuwef6 0 3735 8213026 8212650 2026-05-13T06:24:00Z Vasiľ 2806 +ref 8213026 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Hudsonbay.png|thumb|Mapa Hudsonovho zálivu]] [[Súbor:HudsonBay.MODIS.2005may21.jpg|thumb|Hudsonov záliv na zväčšenej satelitnej snímke z 21. mája 2005]] '''Hudsonov záliv'''<ref name="ÚGKK"/> ({{V jazyku|eng|Hudson Bay}}, {{V jazyku|fra|Baie d'Hudson}}) je [[more]] (veľký [[záliv]]) na severovýchode [[Kanada|Kanady]]. Odvodňuje rozsiahle oblasti severných oblastí [[Ontário|Ontária]], [[Quebec]]u, [[Manitoba|Manitoby]] a juhovýchodné oblasti [[Nunavut]]u. Na juhu zálivu leží malý výbežok - [[Jamesova zátoka]]. [[Medzinárodná hydrografická organizácia|Medzinárodná hydrografická organizácia (IHO)]] uvádza Hudsonov záliv ako časť [[Severný ľadový oceán|Severného ľadového oceánu]]. Záliv je na východe prepojený [[Hudsonov prieliv|Hudsonovým prielivom]] s [[Atlantický oceán|Atlantickým oceánom]] a na severe so Severným ľadovým oceánom cez Foxov [[prieplav]] a [[úžina|úžinu]] Fury a Hecla. Všetky [[ostrov]]y v zálive prináležie teritóriu [[Nunavut]]. Záliv nesie meno podľa polárneho bádateľa [[Henry Hudson|Henryho Hudsona]], ktorý záliv preskúmal v roku [[1610]] na lodi ''Discovery''. Na svojej štvrtej ceste pri hľadaní severnej cesty do [[Čína|Číny]] vplával [[2. august]]a do zálivu a počas niekoľko ďalších mesiacov zmapoval jeho južné pobrežie. Príchodom zimy ''Discovery'' uviazla v ľade a posádka strávila zimu na brehu južného cípu Jamesovej zátoky. Keď ľad na jar povolil, Hudson chcel v prieskume pokračovať avšak vzbura posádky [[22. jún]]a [[1611]] mu v tom zabránila. Následne bol potom spolu so synom a niekoľkými ďalšími členmi osádky z lode vysadený na malom člne a ďalšie putovanie nikto z nich neprežil. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 13.05.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} {{kanadský výhonok}} {{Atlantický oceán}} {{Severný ľadový oceán}} {{Súradnice|60.818138|-84.550781|type:waterbody|format=dms|display=title}} [[Kategória:Zálivy Atlantického oceánu]] [[Kategória:Zálivy v Kanade]] [[Kategória:Geografia Manitoby]] [[Kategória:Geografia Nunavutu]] [[Kategória:Geografia Ontária]] [[Kategória:Geografia Quebecu]] [[Kategória:Eponymické termíny v geografii]] [[Kategória:Zálivy Severného ľadového oceánu]] [[Kategória:Hudsonov záliv| ]] kuwf8w5pnaefk5ci60gdwbjp05wt4n1 0 3877 8213115 8205864 2026-05-13T10:12:05Z ~2026-28944-05 294731 Bola uvedena chybna info. 8213115 wikitext text/x-wiki {{Pozri|rovnomennom kraji z minulosti|Žilinský kraj (1948 – 1960)}} {{Infobox Slovenský kraj | kód = 5 | najvyšší bod = Bystrá | najvyšší bod výška = 2248 m n. m. | najnižší bod = [[Váh]] pri obci [[Maršová-Rašov]] | najnižší bod výška = 285 }} '''Žilinský kraj''' je [[Kraj (štátna správa)|kraj]] na severe [[Stredné Slovensko|stredného Slovenska]]. Rozlohou je 3. najväčší na Slovensku a tvorí 13,8 % jeho územia. Hraničí s [[Česko]]m ([[Moravsko-sliezsky kraj|Moravsko-sliezsky]] a [[Zlínsky kraj|Zlínsky]] kraj) na severozápade, na severe s [[Poľsko]]m ([[Sliezske vojvodstvo|Sliezske]] a [[Malopoľské vojvodstvo|Malopoľské]] vojvodstvo), na východe s [[Prešovský kraj|Prešovským krajom]], na juhu s [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickým krajom]] a na juhozápade s [[Trenčiansky kraj|Trenčianskym krajom]]. == Erb Žilinského samosprávneho kraja == Žilinský samosprávny kraj sa rozkladá na časti územia historickej Trenčianskej stolice, ktorej súčasťou bol kedysi aj región Žiliny a Kysúc a na území historickej Liptovskej stolice, Turčianskej stolice a Oravskej stolice, preto je členený na štyri polia čerpajúce z erbov historických vyšších samosprávnych celkov. V prvom poli je dvojitý kríž z erbu Žiliny, pochádzajúceho z 13.storočia. Na odlíšenie od mestského erbu je toto znamenie sprevádzané dvoma jedľovými vetvičkami. Tento motív, ktorý sa vyskytuje vo viacerých starých obecných pečatiach, okrem iného aj v najstaršej pečati Čadce z roku 1734, zastupuje región Kysúc. Zlato-zelené sfarbenie má svoj pôvod v historickom erbe Žiliny. V druhom modrom poli je derivát erbu niekdajšej Liptovskej stolice, udelený roku 1680. V treťom poli heraldický motív troch ruží korení v erbe niekdajšej Turčianskej stolice, udelený jej roku 1709. Vo štvrtom poli je heraldický motív erbu niekdajšej Oravskej stolice udelený v roku 1669. Podrobný opis erbu: *V prvom zelenom poli dvojitý kríž s koreňmi sprevádzaný hore po bokoch dvoma jedľovými ratolesťami – všetko zlaté. *V druhom modrom poli zlatou korunou prepásaný strieborný smrek, vyrastajúci zo strieborného skalnatého brala. *V treťom modrom poli tri zlatostredé a zlatokališné ruže (2,1), strieborná prevýšená dvoma červenými. *Vo štvrtom zelenom poli nad strieborným zvlneným pruhom kráčajúci zlatý medveď v striebornej zbroji. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.zilinskazupa.sk/sk/prave-menu/zilinsky-samospravny-kraj/symboly-kraja/ |dátum prístupu=2023-09-27 |url archívu=https://web.archive.org/web/20211022062523/http://www.zilinskazupa.sk/sk/prave-menu/zilinsky-samospravny-kraj/symboly-kraja/ |dátum archivácie=2021-10-22 }}</ref> == Demografia == K [[21. máj|21. máju]] [[2011]], bolo na území Žilinského kraja 144 948 domov, t.j. 13,5 % z celkového počtu domov na Slovensku (z toho 120 788 obývaných, t.j. 83,3 %). Žilinský kraj bol v počte domov na druhom mieste za Nitrianskym krajom (podiel 16,2 %). Spomedzi okresov kraja najvyšší počet domov sa nachádzal v [[Žilina (okres)|Žiline]] 20,3 % a najmenej v [[Turčianske Teplice (okres)|Turčianskych Tepliciach]] 3,3 %. Obývaných domov bolo v okrese [[Žilina (okres)|Žilina]] 21,1 % z úhrnu za kraj a v [[Turčianske Teplice (okres)|Turčianskych Tepliciach]] 3,2 %.<ref>Domy v Žilinskom kraji podľa výsledkov SODB 2011 <span style="background-color: rgb(247, 247, 247); font-size: 10px; line-height: 15px;">[online]. Žilina:</span> Štatistický úrad SR, 14. 6.2013<span style="background-color: rgb(247, 247, 247); font-size: 10px; line-height: 15px;">  [cit. 2013-12-29]. </span> [http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=68808 Dostupné online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131113173322/http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=68808 |date=2013-11-13 }}</ref> == Geologická charakteristika == Celé toto hornaté územie spadá z geomorfologického hľadiska do [[Západné Karpaty|Západných Karpát]]. Horské masívy v tejto lokalite sa sformovali pomerne nedávno, v [[paleogén]]e. Zásluhou pohybov príkrovov sa vyzdvihovali pôvodné morské [[sediment]]y, z ktorých postupne vznikli impozantné údolia. Rieka [[Váh]] územie nápadne rozdeľuje na dve časti: * severná zahŕňa pohoria: [[Tatry]], [[Skorušinské vrchy]], [[Oravské Beskydy]], [[Oravská Magura]], [[Oravská vrchovina]], [[Chočské vrchy]], [[Krivánska Fatra]], [[Kysucké Beskydy]], [[Kysucká vrchovina]] a [[Javorníky]] * južná zahŕňa pohoria: [[Nízke Tatry]], [[Veľká Fatra]], [[Lúčanská Fatra]], [[Strážovské vrchy]] a [[Súľovské vrchy]]. == Dejiny == Po páde [[Veľkomoravská ríša|Veľkomoravskej ríše]] v roku [[907]], ku ktorej územie patrilo, bolo od [[12. storočia]] prakticky až do roku [[1918]] súčasťou [[Uhorsko|uhorského kráľovstva]]. V [[13. storočie|13. storočí]] na obranu proti [[Mongolský vpád do Uhorska|mongolským]] nájazdom bola vybudovaná sieť [[hrad]]ov ([[Hričovský hrad|Hričov]], [[Považský hrad|Považský]], [[Košecký hrad|Košecký]], [[Lietavský hrad|Lietavský]], [[Strečniansky hrad|Strečniansky]]). [[16. storočie]] znamenalo pre miestnych obyvateľov chudobu a strach, hlavne pred [[Osmanská ríša|tureckou]] okupáciou a živelnými pohromami. Ku koncu [[19. storočia]] tu bola zavedená [[železnica]] a v údolí [[Váh]]u začal prekvitať priemysel. == Historické oblasti == * [[Kysuce]] * [[Liptovská župa (Uhorsko)|Liptov]] * [[Oravská župa (Uhorsko)|Orava]] * [[Horné Považie]] * [[Turiec (región)|Turiec]] == Okresy == * [[Okres Bytča]] * [[Okres Čadca]] * [[Okres Dolný Kubín]] * [[Okres Kysucké Nové Mesto]] * [[Okres Liptovský Mikuláš]] * [[Okres Martin]] * [[Okres Námestovo]] * [[Okres Ružomberok]] * [[Okres Turčianske Teplice]] * [[Okres Tvrdošín]] * [[Okres Žilina]] == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Žilinský samosprávny kraj]] * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Žilinskom kraji]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{Okresy Žilinského kraja}} {{Kraje Slovenska}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Žilinský kraj| ]] [[Kategória:Kraje na Slovensku]] lucc37lsg2pmamdd4zd5y4nowq0t9zn 8213117 8213115 2026-05-13T10:12:48Z ~2026-28944-05 294731 8213117 wikitext text/x-wiki {{Pozri|rovnomennom kraji z minulosti|Žilinský kraj (1948 – 1960)}} {{Infobox Slovenský kraj | kód = 5 | najvyšší bod = Bystrá | najvyšší bod výška = 2248 | najnižší bod = [[Váh]] pri obci [[Maršová-Rašov]] | najnižší bod výška = 285 }} '''Žilinský kraj''' je [[Kraj (štátna správa)|kraj]] na severe [[Stredné Slovensko|stredného Slovenska]]. Rozlohou je 3. najväčší na Slovensku a tvorí 13,8 % jeho územia. Hraničí s [[Česko]]m ([[Moravsko-sliezsky kraj|Moravsko-sliezsky]] a [[Zlínsky kraj|Zlínsky]] kraj) na severozápade, na severe s [[Poľsko]]m ([[Sliezske vojvodstvo|Sliezske]] a [[Malopoľské vojvodstvo|Malopoľské]] vojvodstvo), na východe s [[Prešovský kraj|Prešovským krajom]], na juhu s [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickým krajom]] a na juhozápade s [[Trenčiansky kraj|Trenčianskym krajom]]. == Erb Žilinského samosprávneho kraja == Žilinský samosprávny kraj sa rozkladá na časti územia historickej Trenčianskej stolice, ktorej súčasťou bol kedysi aj región Žiliny a Kysúc a na území historickej Liptovskej stolice, Turčianskej stolice a Oravskej stolice, preto je členený na štyri polia čerpajúce z erbov historických vyšších samosprávnych celkov. V prvom poli je dvojitý kríž z erbu Žiliny, pochádzajúceho z 13.storočia. Na odlíšenie od mestského erbu je toto znamenie sprevádzané dvoma jedľovými vetvičkami. Tento motív, ktorý sa vyskytuje vo viacerých starých obecných pečatiach, okrem iného aj v najstaršej pečati Čadce z roku 1734, zastupuje región Kysúc. Zlato-zelené sfarbenie má svoj pôvod v historickom erbe Žiliny. V druhom modrom poli je derivát erbu niekdajšej Liptovskej stolice, udelený roku 1680. V treťom poli heraldický motív troch ruží korení v erbe niekdajšej Turčianskej stolice, udelený jej roku 1709. Vo štvrtom poli je heraldický motív erbu niekdajšej Oravskej stolice udelený v roku 1669. Podrobný opis erbu: *V prvom zelenom poli dvojitý kríž s koreňmi sprevádzaný hore po bokoch dvoma jedľovými ratolesťami – všetko zlaté. *V druhom modrom poli zlatou korunou prepásaný strieborný smrek, vyrastajúci zo strieborného skalnatého brala. *V treťom modrom poli tri zlatostredé a zlatokališné ruže (2,1), strieborná prevýšená dvoma červenými. *Vo štvrtom zelenom poli nad strieborným zvlneným pruhom kráčajúci zlatý medveď v striebornej zbroji. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.zilinskazupa.sk/sk/prave-menu/zilinsky-samospravny-kraj/symboly-kraja/ |dátum prístupu=2023-09-27 |url archívu=https://web.archive.org/web/20211022062523/http://www.zilinskazupa.sk/sk/prave-menu/zilinsky-samospravny-kraj/symboly-kraja/ |dátum archivácie=2021-10-22 }}</ref> == Demografia == K [[21. máj|21. máju]] [[2011]], bolo na území Žilinského kraja 144 948 domov, t.j. 13,5 % z celkového počtu domov na Slovensku (z toho 120 788 obývaných, t.j. 83,3 %). Žilinský kraj bol v počte domov na druhom mieste za Nitrianskym krajom (podiel 16,2 %). Spomedzi okresov kraja najvyšší počet domov sa nachádzal v [[Žilina (okres)|Žiline]] 20,3 % a najmenej v [[Turčianske Teplice (okres)|Turčianskych Tepliciach]] 3,3 %. Obývaných domov bolo v okrese [[Žilina (okres)|Žilina]] 21,1 % z úhrnu za kraj a v [[Turčianske Teplice (okres)|Turčianskych Tepliciach]] 3,2 %.<ref>Domy v Žilinskom kraji podľa výsledkov SODB 2011 <span style="background-color: rgb(247, 247, 247); font-size: 10px; line-height: 15px;">[online]. Žilina:</span> Štatistický úrad SR, 14. 6.2013<span style="background-color: rgb(247, 247, 247); font-size: 10px; line-height: 15px;">  [cit. 2013-12-29]. </span> [http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=68808 Dostupné online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131113173322/http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=68808 |date=2013-11-13 }}</ref> == Geologická charakteristika == Celé toto hornaté územie spadá z geomorfologického hľadiska do [[Západné Karpaty|Západných Karpát]]. Horské masívy v tejto lokalite sa sformovali pomerne nedávno, v [[paleogén]]e. Zásluhou pohybov príkrovov sa vyzdvihovali pôvodné morské [[sediment]]y, z ktorých postupne vznikli impozantné údolia. Rieka [[Váh]] územie nápadne rozdeľuje na dve časti: * severná zahŕňa pohoria: [[Tatry]], [[Skorušinské vrchy]], [[Oravské Beskydy]], [[Oravská Magura]], [[Oravská vrchovina]], [[Chočské vrchy]], [[Krivánska Fatra]], [[Kysucké Beskydy]], [[Kysucká vrchovina]] a [[Javorníky]] * južná zahŕňa pohoria: [[Nízke Tatry]], [[Veľká Fatra]], [[Lúčanská Fatra]], [[Strážovské vrchy]] a [[Súľovské vrchy]]. == Dejiny == Po páde [[Veľkomoravská ríša|Veľkomoravskej ríše]] v roku [[907]], ku ktorej územie patrilo, bolo od [[12. storočia]] prakticky až do roku [[1918]] súčasťou [[Uhorsko|uhorského kráľovstva]]. V [[13. storočie|13. storočí]] na obranu proti [[Mongolský vpád do Uhorska|mongolským]] nájazdom bola vybudovaná sieť [[hrad]]ov ([[Hričovský hrad|Hričov]], [[Považský hrad|Považský]], [[Košecký hrad|Košecký]], [[Lietavský hrad|Lietavský]], [[Strečniansky hrad|Strečniansky]]). [[16. storočie]] znamenalo pre miestnych obyvateľov chudobu a strach, hlavne pred [[Osmanská ríša|tureckou]] okupáciou a živelnými pohromami. Ku koncu [[19. storočia]] tu bola zavedená [[železnica]] a v údolí [[Váh]]u začal prekvitať priemysel. == Historické oblasti == * [[Kysuce]] * [[Liptovská župa (Uhorsko)|Liptov]] * [[Oravská župa (Uhorsko)|Orava]] * [[Horné Považie]] * [[Turiec (región)|Turiec]] == Okresy == * [[Okres Bytča]] * [[Okres Čadca]] * [[Okres Dolný Kubín]] * [[Okres Kysucké Nové Mesto]] * [[Okres Liptovský Mikuláš]] * [[Okres Martin]] * [[Okres Námestovo]] * [[Okres Ružomberok]] * [[Okres Turčianske Teplice]] * [[Okres Tvrdošín]] * [[Okres Žilina]] == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Žilinský samosprávny kraj]] * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Žilinskom kraji]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{Okresy Žilinského kraja}} {{Kraje Slovenska}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Žilinský kraj| ]] [[Kategória:Kraje na Slovensku]] c3srt072jziwmbufp39gfanutps8m8y 8213162 8213117 2026-05-13T10:50:19Z Pe3kZA 39673 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28944-05|~2026-28944-05]] ([[User_talk:~2026-28944-05|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pe3kZA 8024684 wikitext text/x-wiki {{Pozri|rovnomennom kraji z minulosti|Žilinský kraj (1948 – 1960)}} {{Infobox Slovenský kraj | kód = 5 | najvyšší bod = [[Kriváň (vrch v Tatrách)|Kriváň]] | najvyšší bod výška = 2494.7 | najnižší bod = [[Váh]] pri obci [[Maršová-Rašov]] | najnižší bod výška = 285 }} '''Žilinský kraj''' je [[Kraj (štátna správa)|kraj]] na severe [[Stredné Slovensko|stredného Slovenska]]. Rozlohou je 3. najväčší na Slovensku a tvorí 13,8 % jeho územia. Hraničí s [[Česko]]m ([[Moravsko-sliezsky kraj|Moravsko-sliezsky]] a [[Zlínsky kraj|Zlínsky]] kraj) na severozápade, na severe s [[Poľsko]]m ([[Sliezske vojvodstvo|Sliezske]] a [[Malopoľské vojvodstvo|Malopoľské]] vojvodstvo), na východe s [[Prešovský kraj|Prešovským krajom]], na juhu s [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickým krajom]] a na juhozápade s [[Trenčiansky kraj|Trenčianskym krajom]]. == Erb Žilinského samosprávneho kraja == Žilinský samosprávny kraj sa rozkladá na časti územia historickej Trenčianskej stolice, ktorej súčasťou bol kedysi aj región Žiliny a Kysúc a na území historickej Liptovskej stolice, Turčianskej stolice a Oravskej stolice, preto je členený na štyri polia čerpajúce z erbov historických vyšších samosprávnych celkov. V prvom poli je dvojitý kríž z erbu Žiliny, pochádzajúceho z 13.storočia. Na odlíšenie od mestského erbu je toto znamenie sprevádzané dvoma jedľovými vetvičkami. Tento motív, ktorý sa vyskytuje vo viacerých starých obecných pečatiach, okrem iného aj v najstaršej pečati Čadce z roku 1734, zastupuje región Kysúc. Zlato-zelené sfarbenie má svoj pôvod v historickom erbe Žiliny. V druhom modrom poli je derivát erbu niekdajšej Liptovskej stolice, udelený roku 1680. V treťom poli heraldický motív troch ruží korení v erbe niekdajšej Turčianskej stolice, udelený jej roku 1709. Vo štvrtom poli je heraldický motív erbu niekdajšej Oravskej stolice udelený v roku 1669. Podrobný opis erbu: *V prvom zelenom poli dvojitý kríž s koreňmi sprevádzaný hore po bokoch dvoma jedľovými ratolesťami – všetko zlaté. *V druhom modrom poli zlatou korunou prepásaný strieborný smrek, vyrastajúci zo strieborného skalnatého brala. *V treťom modrom poli tri zlatostredé a zlatokališné ruže (2,1), strieborná prevýšená dvoma červenými. *Vo štvrtom zelenom poli nad strieborným zvlneným pruhom kráčajúci zlatý medveď v striebornej zbroji. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.zilinskazupa.sk/sk/prave-menu/zilinsky-samospravny-kraj/symboly-kraja/ |dátum prístupu=2023-09-27 |url archívu=https://web.archive.org/web/20211022062523/http://www.zilinskazupa.sk/sk/prave-menu/zilinsky-samospravny-kraj/symboly-kraja/ |dátum archivácie=2021-10-22 }}</ref> == Demografia == K [[21. máj|21. máju]] [[2011]], bolo na území Žilinského kraja 144 948 domov, t.j. 13,5 % z celkového počtu domov na Slovensku (z toho 120 788 obývaných, t.j. 83,3 %). Žilinský kraj bol v počte domov na druhom mieste za Nitrianskym krajom (podiel 16,2 %). Spomedzi okresov kraja najvyšší počet domov sa nachádzal v [[Žilina (okres)|Žiline]] 20,3 % a najmenej v [[Turčianske Teplice (okres)|Turčianskych Tepliciach]] 3,3 %. Obývaných domov bolo v okrese [[Žilina (okres)|Žilina]] 21,1 % z úhrnu za kraj a v [[Turčianske Teplice (okres)|Turčianskych Tepliciach]] 3,2 %.<ref>Domy v Žilinskom kraji podľa výsledkov SODB 2011 <span style="background-color: rgb(247, 247, 247); font-size: 10px; line-height: 15px;">[online]. Žilina:</span> Štatistický úrad SR, 14. 6.2013<span style="background-color: rgb(247, 247, 247); font-size: 10px; line-height: 15px;">  [cit. 2013-12-29]. </span> [http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=68808 Dostupné online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131113173322/http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=68808 |date=2013-11-13 }}</ref> == Geologická charakteristika == Celé toto hornaté územie spadá z geomorfologického hľadiska do [[Západné Karpaty|Západných Karpát]]. Horské masívy v tejto lokalite sa sformovali pomerne nedávno, v [[paleogén]]e. Zásluhou pohybov príkrovov sa vyzdvihovali pôvodné morské [[sediment]]y, z ktorých postupne vznikli impozantné údolia. Rieka [[Váh]] územie nápadne rozdeľuje na dve časti: * severná zahŕňa pohoria: [[Tatry]], [[Skorušinské vrchy]], [[Oravské Beskydy]], [[Oravská Magura]], [[Oravská vrchovina]], [[Chočské vrchy]], [[Krivánska Fatra]], [[Kysucké Beskydy]], [[Kysucká vrchovina]] a [[Javorníky]] * južná zahŕňa pohoria: [[Nízke Tatry]], [[Veľká Fatra]], [[Lúčanská Fatra]], [[Strážovské vrchy]] a [[Súľovské vrchy]]. == Dejiny == Po páde [[Veľkomoravská ríša|Veľkomoravskej ríše]] v roku [[907]], ku ktorej územie patrilo, bolo od [[12. storočia]] prakticky až do roku [[1918]] súčasťou [[Uhorsko|uhorského kráľovstva]]. V [[13. storočie|13. storočí]] na obranu proti [[Mongolský vpád do Uhorska|mongolským]] nájazdom bola vybudovaná sieť [[hrad]]ov ([[Hričovský hrad|Hričov]], [[Považský hrad|Považský]], [[Košecký hrad|Košecký]], [[Lietavský hrad|Lietavský]], [[Strečniansky hrad|Strečniansky]]). [[16. storočie]] znamenalo pre miestnych obyvateľov chudobu a strach, hlavne pred [[Osmanská ríša|tureckou]] okupáciou a živelnými pohromami. Ku koncu [[19. storočia]] tu bola zavedená [[železnica]] a v údolí [[Váh]]u začal prekvitať priemysel. == Historické oblasti == * [[Kysuce]] * [[Liptovská župa (Uhorsko)|Liptov]] * [[Oravská župa (Uhorsko)|Orava]] * [[Horné Považie]] * [[Turiec (región)|Turiec]] == Okresy == * [[Okres Bytča]] * [[Okres Čadca]] * [[Okres Dolný Kubín]] * [[Okres Kysucké Nové Mesto]] * [[Okres Liptovský Mikuláš]] * [[Okres Martin]] * [[Okres Námestovo]] * [[Okres Ružomberok]] * [[Okres Turčianske Teplice]] * [[Okres Tvrdošín]] * [[Okres Žilina]] == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Žilinský samosprávny kraj]] * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Žilinskom kraji]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{Okresy Žilinského kraja}} {{Kraje Slovenska}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Žilinský kraj| ]] [[Kategória:Kraje na Slovensku]] 22dsqq12jnqurmewfwqb4upw3t7spb5 0 6337 8213163 8144660 2026-05-13T10:59:51Z ~2026-28811-50 294744 /* Sochy, pamžýätníky, kríže */ 8213163 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Ivanka pri Dunaji | Iné názvy = | Obrázok = Kaštieľ a kostol v Ivanke.JPG | Popis obrázku = kaštieľ v Ivanke pri Dunaji | Znak = Coat of Arms of Ivanka pri Dunaji.svg | Vlajka = Ivanka pri dunaji-senec-flag.svg | Kraj = Bratislavský | Okres = Senec | Región = Bratislava a okolie | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.183333 | Zemepisná dĺžka = 17.250000 | Nadmorská výška = 130 | Prvá zmienka = [[1209]] | Starosta = Vladimír Letenay<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | PSČ = 900 28 | Kód = 507938 | EČV = SC | Predvoľba = +421-2 | Adresa = Obecný úrad Ivanka pri Dunaji<br />Moyzesova 57<br />90028 Ivanka pri Dunaji | E-mail = sekretariat@ivankapridunaji.sk | Telefón = 45 943 301 | Fax = 45 944 322 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.ivankapridunaji.sk | Commons = Ivanka pri Dunaji | Pôvod názvu = | Poznámky = | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] }} [[Súbor:Kaštieľ Ivanka od kostola.JPG|right|thumb|Kaštieľ v Ivanke od kostola]] [[Súbor:Kaplnka sv. Rozálie.JPG|right|thumb|Kaplnka sv. Rozálie]] [[Súbor:Mohyla MRŠ.JPG|right|thumb|Mohyla na mieste pádu lietadla [[Milan Rastislav Štefánik|M. R. Štefánika]]]] '''Ivanka pri Dunaji''' (historicky {{V jazyku|slk| ''Ivánka (pri Dunaji)''}}, {{V jazyku|hun|''Pozsonyivánka'', historicky ''Iványi''}}, {{v jazyku|deu|''Iwanka an der Donau''}}) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Senec (okres)|Senec]], ležiaca v [[Bratislavský kraj|Bratislavskom kraji]] v tesnej blízkosti [[Bratislava|Bratislavy]] s približne 7-tisíc obyvateľmi. == Polohopis == Obec Ivanka pri Dunaji leží v rovinatej oblasti [[Podunajská nížina|Podunajskej nížiny]] južne od cesty [[Bratislava]] – [[Senec]] v nadmorskej výške 128{{--}}{{m|132|m}}. Jej rozloha je {{ha|1425.7|m}}. Do katastrálneho územia obce zasahuje časť pristávacej dráhy [[Letisko M. R. Štefánika|letiska M. R. Štefánika]]. Obec sa nachádza v teplej a suchej oblasti s miernou zimou, s najväčším počtom slnečných dní v roku. Priemerná ročná teplota okolo 9 °C{{--}}10 °C, [[sneh]]ová pokrývka menej ako 44 dní, ročný priemer zrážok 650{{--}}{{mm|550|m}}. == Dejiny == Územie obce bolo osídlené už v [[eneolit]]e (hrob s kostrami). Našiel sa aj [[Staroveký Rím|rímsko]]-germánsky [[žiarový hrob]] a hroby z doby [[Sťahovanie národov|sťahovania národov]]. Prvýkrát sa obec spomína v roku [[1209]], keď sa stala majetkom komesa [[Šebeš]]a z rodu grófov zo [[Svätý Jur|Svätého Jura]] a [[Pezinok|Pezinka]] (predtým bola majetkom Bratislavy). Neskôr Ivanka patrila postupne: Serédyovcom (roku [[1553]]), panstvu [[Svätý Jur]] (asi do [[1750]]) a Grassalkovichovcom; majer s kaštieľom patril v 2. pol [[19. storočie|19. storočia]] [[Hunyady]]ovcom. V roku [[1828]] mala obec 518 obyvateľov – roľníkov. Koncom roku [[1855]] [[Ľudovít Štúr]], ktorý žil pod policajným dozorom v [[Modra|Modre]], tajne navštívil [[Michal Obrenovič|Michala Obrenoviča]] na jeho panstve v Ivanke. [[4. máj]]a [[1919]] sa neďaleko obce zrútilo lietadlo typu Caproni 450, v ktorom sa na Slovensko vracal [[Milan Rastislav Štefánik]] sprevádzaný dvoma talianskymi letcami a mechanikom. Všetci štyria členovia posádky zahynuli. V roku [[1923]] bola k Ivanke pripojená obec Farná (prvá zmienka [[1290]], ktorá patrila bratislavskej kapitule a v roku [[1828]] mala 289 obyvateľov, prevažne roľníkov) V roku [[2007]] bolo z pomocou fondov EÚ zrekonštruované Námestie sv. Rozálie. V rámci neho bola postavená budova, ktorá slúži ako informačné centrum a v ktorej je pamätná izba [[Milan Rastislav Štefánik|Milana Rastislava Štefánika]]. Tiež bola postavená busta tohoto dejateľa. == Partnerské mestá == * {{Flagicon|Česko}} [[Pozořice]], [[Česko]] == Stavby a pamiatky, členenie obce, ulice, námestia, parky, cintoríny == === Pamiatky, pomníky, sochy a významné stavby v obci === ==== [[Kaštieľ v Ivanke pri Dunaji]] ==== Pôvodný [[rokoko]]vý kaštieľ z 2. pol. 18. stor., novogoticky upravený koncom 19. storočia. Obklopuje ho park. V kaštieli minimálne raz tajne navštívil [[Ľudovít Štúr]] srbského panovníka Mihajla Obrenoviča, ktorý tu žil v rokoch [[1853]]{{--}}[[1860]]. V súčasnosti je v správe [[Spoločnosť Ježišova|rehole jezuitov]]. Konajú sa v ňom rôzne spoločenské podujatia, napr. Mikuláš. Od septembra 2009 v kaštieli funguje [[Kolégium Antona Neuwirtha]], nezávislá vzdelávacia iniciatíva v duchu kresťanského dedičstva zameraná na vysokoškolských študentov prvého stupňa. ==== Kaplnka Svätej Rozálie ==== Na námestí sv. Rozálie stojí rotunda s novoklasicistickým priečelím, kupolovitou strechou a malou vežičkou, v ktorej je umiestnený zvon. Kaplnka bola postavená v roku [[1832]] na pamiatku ukončenia [[Mor (pestis)|morovej]] epidémie, ktorá sa šírila v Ivanke od septembra [[1831]]. Dala ju postaviť obec za richtára Štefana Morávka a je zasvätená sv. Rozálii, ku ktorej sa zbožní Ivančania utiekali s prosbou o pomoc. Epidémia ustala práve na sviatok sv. Rozálie – 4. septembra. Tento sviatok v minulosti uctievali svojou účasťou aj pútnici z okolitých dedín. V súčasnosti sa každoročne v najbližšiu nedeľu pri sviatku sv. Rozálie pri kaplnke koná slávnostná bohoslužba. ==== Kostol sv. Jána Krstiteľa ==== {{hlavný článok|Kostol svätého Jána Krstiteľa (Ivanka pri Dunaji)}} ==== Mohyla generála M. R. Štefánika od Dušana Jurkoviča ==== {{hlavný článok|Mohyla generála Milana Rastislava Štefánika}} V katastrálnom území obce sa pri [[Letisko M. R. Štefánika|letisku]] nachádza miesto, kde dopadlo [[Milan Rastislav Štefánik|Štefánikovo]] lietadlo smerujúce z [[Taliansko|talianskeho]] [[Terst]]u na Slovensko. Na mieste tragicky zahynuli všetci členovia posádky. V roku [[1923]] na tomto mieste postavili unikátnu mohylu v tvare pyramídy podľa projektu slávneho architekta [[Dušan Jurkovič|Dušana Jurkoviča]]. Mohyla je obohnaná zemným valom. Po obvode celého areálu sú vysadené [[lipa malolistá|lipy]]. Pamätník bol rekonštruovaný v rokoch [[1988]] a [[1992]]. Pri mohyle je kamenná tabuľa s týmto nápisom: ''Na tomto mieste zahynul dňa 4. mája 1919 Čsl. minister a generál Dr. Milan R. Štefánik a jeho sprievod kráľovský italský npor. I. Mancinelli-Scotti, serž. H. Merlino a strelec G. Agginuti. Na večnú pamäť.'' ==== Sochy, pamätníky, kríže ==== * susosie svätého Jána Nepomuckého z r. 1777 na Nám. Sv. Rozálie * Barokovo-klasicistické sochy sv. [[Valerián]]a – mučeníka a sv. [[Florián]]a – patróna hasičov pred kostolom * Busta M. R. Štefánika na Námestí sv. Rozálie * Pomník padlým v prvej a druhej svetovej vojne s kamenným reliéfom lúčiacej sa rodiny na Námestí padlých hrdinov * Kamenný kríž so súsoším Piety na Námestí padlých hrdinov – kópia, originál z r. 1818 je v interiéri kostola * Ohradený kamenný kríž na Moyzesovej ulici * Kamenný kríž na Námestí padlých hrdinov ==== Významné stavby a budovy ==== * Neďaleko obce je bratislavské medzinárodné [[Letisko M. R. Štefánika|letisko Milana Rastislava Štefánika]] * Matičný dom * Denný penzión * Zdravotné stredisko * Hostinec La Paloma === Časti a členenie obce === Obec sa historicky a aj katastrovo člení na „starú“ Ivanku pri Dunaji a [[Farná (časť Ivanky pri Dunaji)|Farnú]]. === Ulice a námestia === Najdlhšou ulicou obce je ulica Milana Rastislava Štefánika, ktorá smeruje k Mohyle M. R. Štefánika. Významnou dopravnou tepnou je Moyzesova ulica. V obci sú dve námestia: Námestie sv. Rozálie (zrekonštruované pomocou prostriedkov z EÚ v roku [[2007]]) a Námestie padlých hrdinov. {{Široký obrázok|Namestie.jpg|2000px|Panoráma z námestia sv. Rozálie s kaplnkou}} [[Súbor:Kostol v Ivanke.JPG|right|thumb|Kostol v Ivanke]] [[Súbor:Pamätník obetiam vojen.JPG|right|thumb|Pamätník obetiam 1. a 2. svetovej vojny]] [[Súbor:Farná Ivanka pri Dunaji Slovakia.JPG|right|thumb|Farná, časť Ivanky pri Dunaji. V pozadí za stromami jazero Šutrovka.]] [[Súbor:Štrkovka.JPG|right|thumb|Jazero Šutrovka v Ivanke pri Dunaji]] === Parky === Za kaštieľom sa nachádza pôvodne baroková záhrada z polovice 18. stor. V roku [[2007]] bolo do parkovej podoby upravené Námestie sv. Rozálie. === Cintoríny === Obec má dva cintoríny. „Starý“ [[Pafársky cintorín]] sa nachádza v časti Farná. „Nový“ je situovaný v časti neďaleko cesty na [[Bernolákovo]]. Nachádzajú sa na ňom okrem iných aj hroby viacerých [[Spoločnosť Ježišova|jezuitov]]. == Kultúra, šport a zaujímavosti v obci == * Na sviatok sv. Jána Krstiteľa koncom júna, ktorému je zasvätený kostol, sa v obci konajú hody (hodový turnaj vo futbale) * Babská – tanečná zábava v utorok pred Popolcovou stredou, na ktorej sa schádzala čisto ženská spoločnosť * Juniorské majstrovstvá Slovenska v armwrestlingu * Bodka za prázdninami – podujatie pri ukončení letných prázdnin * Plesy v Matičnom dome === Hudba === * [[Dychová hudba]] v Ivanke pri Dunaji bola založená v roku [[1902]] * Credo – gospelový spevácky súbor so sprievodom rockovej kapely, zal. v r. [[1968]] * Ariella – súbor mažoretiek, zal. v r. [[1997]] === Šport === Šport má v obci dlhodobú tradíciu. Futbalový klub oslávil v roku 2019 svoju storočnicu. * STK Ivanka pri Dunaji. Stolnotenisový klub, od r.[[1990]]. Zakladatelia: František Zibala, Martin Jezisek, Ivan Zibala, Marian Jezisek. Najväčšie úspechy pod vedenim trénera Jána Medveckého: účasť v 1.lige žien, 1. lige dorastencov, 1.lige dorasteniek, 2.lige mužov, dvaja hráči reprezentanti Slovenska v kategórii kadetov, Majstri SR v družstvách staršieho žiactva a družstvách základných škôl 2004/2005 * Futbalový klub Slovan Ivanka pri Dunaji, založený v r. [[1919]] ako Ivansko-Farniansky mládežnícky spolok zameraný na šport a kultúru * Basketbalový klub Klokani, od r. [[1977]] * [http://www.ioan1209.sk/ Telovýchovná jednota Ioan 1209] založená v r. [[2013]] organizuje pravidelne pre verejnosť jarné a jesenné cyklistické preteky, Šutrovský bežecký maratón (vždy 17.11.), turnaje v malom či sálovom futbale a orientačný beh. V portfóliu má cyklistický oddiel, oddiel orientačných športov a sporadicky sa venuje malému futbalu. === Trampské hnutie === História trampského hnutia sa datuje od roku [[1941]]. Prvou trampskou osadou bola Zelená sedma. Medzi najstaršie osady patrili osada Albatros, Vaquero, Zlatá Kaledónia, Čajka, Krokodíl, Estakado, Prameň a ďalšie. Trampi z celého Slovenka i Česka sa každoročne stretávajú na potlachoch a slezinách v totemovom háji v lokalite zvanej „U Rusa“. == Vodné toky a plochy == === Vodné toky === * [[Šúrsky kanál]] * [[Biela voda (rameno Malého Dunaja)|Biela voda]] * [[Ľadová voda]] * [[Blatina (vodný tok v Malých Karpatoch)|Blatina]] * [[Malý Dunaj]] === Vodné plochy === * jazero Štrkovka (Šutrovka) * štrkovisko Ľadová voda (Rohlík) * Zelená voda == Flóra a fauna == Okolie obce Ivanka pri Dunaji si zachovalo časť zvyškov pôvodného [[lužný les|lužného lesa]] so svojou typickou faunou a flórou. Môžeme tu nájsť niekoľko zaujímavých a vzácnych zástupcov rastlinnej a živočíšnej ríše. Aj skultivovaná poľnohospodárska krajina, ktorá v katastrálnom území obce prevažuje, poskytuje domov viacerým druhom živočíchov. === Flóra === [[Súbor:Arum maculatum 03 ies.jpg|náhľad|[[Áron škvrnitý|Áron]]]] Typickými zástupcami vyššieho rastlinstva sú lesné porasty typické pre lužný les, v ktorých dominuje [[jaseň štíhly]], [[dub letný]], [[Brest (strom)|brest hrabolistý]], [[Javor|javor poľný]], [[topoľ biely]], [[topoľ čierny]], [[jelša lepkavá]], [[vŕba biela]], [[vŕba krehká]], [[jaseň žľaznatý]], [[agát biely]]. V záhrade ivanského kaštieľa a na viacerých miestach v obci, napr. vo Farnej, rastie [[pagaštan konský]]. Pri škole, na Námestí sv. Rozálie, Námestí padlých hrdinov, pri Mohyle či vo Farnej rastie [[lipa malolistá]] a [[lipa veľkolistá]]. Krovinaté porasty tvorí [[baza čierna]], [[vtáčí zob]], [[svíb krvavý]], [[čremcha obyčajná]] či [[hloh krivokališný]] a [[ruža šípová]]. Nižšie raslinstvo je zastúpené mnohými druhmi [[Tráva|tráv]], na jar sú lužné lesy plné [[Snežienka jarná|snežienok]], nájdeme tu viaceré druhy [[Vstavačovité|vstavačov]], [[Chochlačka dutá|chochlačku dutú]], [[Chochlačka plná|chochlačku plnú]], [[klokoč perovolistý]], [[blyskáč jarný]], [[konvalinka voňavá|konvalinku voňavú]], [[Bledavka Boucheova|bledavku Boucheovu]], [[Bledavka okolíkatá|bledavku okolíkatú]], viaceré druhy [[Hluchavka|hluchaviek]], [[Kamienka modropurpurová|kamienku modropurpurovú]], [[kokorík širokolistý]], [[Modrica strapcovitá|modricu strapcovitú]], [[pakost smradľavý]], jedovatý [[durman obyčajný]] ako aj v okolí obce pomerne bežný, ale ináč vzácny a jedovatý [[Áron škvrnitý|áron alpínsky]]. V [[Blatina (vodný tok v Malých Karpatoch)|Blatine]] rastie niekoľko kolónií [[leknica žltá|leknice žltej]]. Polia pri letisku a v katastrálnom území Ivanky sú lemované málo kde videnými až dvojmetrovými rastlinami [[konopa siata|konopy siatej]]. Z liečivých druhov rastlín sú bežné [[čakanka obyčajná]], [[ľubovník bodkovaný]], [[púpava lekárska]], [[podbeľ liečivý]]… Ak môžeme s veľkou dávkou zjednodušenia zaradiť k flóre aj [[huby]], tak v okolí obce nájdeme [[podpňovka obyčajná|podpňovku obyčajnú]], [[pečiarka poľná|pečiarku poľnú]], [[smrčok jedlý]], [[hnojník atramentový]] a mnoho drevokazných húb ako napr.[[sírovec žltý]] či [[trúdnik šupinatý]]. === Fauna === [[Súbor:Europäische Ziesel sich beriechend.jpg|náhľad|[[Syseľ pasienkový|Sysle]]]] [[Súbor:Woodpigeoncloseup.jpg|náhľad|[[Holub hrivnák]]]] '''[[Hmyz]]''' Zo širokej ríše hmyzu treba spomenúť predovšetkým tieto druhy: [[cifruša bezkrídla]], [[modlivka zelená]], [[fuzáč veľký]], [[chrúst obyčajný]], [[roháč veľký]], [[májka fialová]], z čeľadí motýľov [[Vidlochvostovité|vidlochvosty]] a [[mlynárikovité]]. '''[[Ryby (v najširšom zmysle)|Ryby]]''' Vo vodných plochách žijú bežné druhy rýb – kapry, sumce, šťuky, zubáče, ostrieže, zo vzácnejších druhov [[býčko škvrnitý]], hrúzovec malý, slnečnica pestrá. '''[[Cicavce]]''' V katastrálnom území obce pri [[Letisko M. R. Štefánika|letisku]] žije najväčšia kolónia [[Syseľ pasienkový|sysľov]] na Slovensku (cca 20 000 kusov). V okolí Ivanky sa vyskytuje [[srnec lesný]] a [[zajac poľný]], v obore medzi Ivankou a [[Bernolákovo]]m žije niekoľko desiatok kusov [[daniel škvrnitý|danielov škvrnitých]]. V [[Blatina (vodný tok v Malých Karpatoch)|Blatine]] a [[Malý Dunaj|Malom Dunaji]] sa darí [[Vydra riečna|vydre riečnej]] a [[Ondatra pižmová|ondatre pižmovej]]. Medzi domami, hlavne vo Farnej, vidieť podvečer lietať mnoho [[Netopiere (rad)|netopierov]]. Bežným obyvateľom obce a jej blízkeho okolia, ktorý sa na svoje potulky za potravou tiež vydáva s príchodom večera, je [[jež bledý]]. '''[[Vtáky]]''' Priamo v obci môžeme vidieť viaceré druhy vtákov. Zo vzácnejších sú to napríklad [[holub hrivnák]] a [[hrdlička záhradná]], pomerne bežné sú [[straka obyčajná]], [[sýkorka veľká]], [[ďateľ veľký]], [[žltochvost domový]], [[Holub domáci|holuby]] a [[Vrabcotvaré|vrabce]]. Pri poliach žije [[bažant poľovný]] a [[jarabica poľná]]. Blízke vodné toky obľubuje okrem majestátnej [[volavka popolavá|volavky popolavej]] aj [[kačica divá]] a [[hus divá]]. Na jazerá ako aj na Malý Dunaj čím ďalej, tým častejšie prichádza [[labuť hrbozobá]]. Za kolóniou sysľov z [[Malé Karpaty|Malých Karpát]] prilietajú vzácni [[orol kráľovský]] a [[sokol rároh]]. Na jazere žije [[brehuľa riečna]] a navštevujú ho aj [[Kormorán veľký|kormorány]]. Bola tu pozorovaná aj [[kajka morská]] – zatúlanec zo severných krajín. Vzácne je aj hniezdo [[tesár čierny|tesára čierneho]] a [[Rybárik riečny|rybárika riečneho]]. V lese pri Bielej vode žijú sovy, ktoré lovia v noci aj pri ľudských obydliach. V zime dopĺňajú kolorit obce kŕdle [[Vrana túlavá|vrán]]. == Verejné ustanovizne a školstvo == === Verejné ustanovizne === * Ústav fytopatológie a entomológie [[Slovenská akadémia vied|SAV]] (od roku [[1962]]) * Ústav biochémie a genetiky živočíchov [[Slovenská akadémia vied|SAV]] * Výskumný ústav krmovinársky (od roku [[1976]]) * Stanica chovu a šľachtenia hydiny === Školstvo === * [http://www.zsivanka.edu.sk/ Základná škola M. R. Štefánika] * 3 materské školy * Základná umelecká škola * [http://www.spojsivanka.sk/ Stredná odborná škola (SOŠ)] == Osobnosti == [[Súbor:Nápis na Mohyle.JPG|náhľad|Nápis na Mohyle]] === Čestné občianstvo obce === * [[Vincent Šikula]] – šírenie dobrého mena obce a významný prínos pre rozvoj slovenskej literárnej tvorby. * [[Ivan Hričovský|Prof. Ing. Ivan Hričovský]] * [[Otto Kaušitz]], in memoriam * [[Ladislav Kužela|MUDr. Ladislav Kužela, CSc.]], in memoriam === Cena obce === * Stanislav Zibala – prínos v rozvoji chrámovej hudby v obci i na Slovensku, dlhoročná organizačná, umelecká i pedagogická činnosť v súbore CREDO. * MUDr. Vojtech Bartok (in memoriam) – dlhoročná obetavá a nezištná lekárska starostlivosť o občanov Ivanky, dobrovoľná práca v ČK, najmä pri organizovaní darcovstva krvi a zdravotníckej osvety, osobný prínos pri vybudovaní ZS v obci. * ''[https://www.ivankapridunaji.sk/dychova-hudba.html Dychová hudba IVANKA]'' – dlhoročný prínos v rozvoji dychovej hudby v obci i na Slovensku, obohatenie kultúrnych i spoločenských podujatí. * Rudolf Zibala (in memoriam) – dlhoročná aktívna činnosť v oblasti spoločenskej, športovej, kultúrnej a verejnoprospešnej, významný prínos o vybudovanie Základnej školy v obci. === Významné osobnosti === * [[Otto Kaušitz|Oto Kaušitz]]  – libretista, textár a prekladateľ * [[Ladislav Kužela]] – lekár – chirurg, vysokoškolský učiteľ * [[Ladislav Luknár]] – dramatik, spisovateľ * [[Ján Magula]] – salezián, misionár * [[Jozef Mišík]] – športovec, majster Slovenska vo vzpieraní, držiteľ dvoch slovenských rekordov v trhu a nadhode, majster Slovenska v zápasení * [[Michal Kumorovitz]] – jezuitský kňaz, filozof, fyzik V Ivanke pri Dunaji tak isto býva rada významných slovenských osobností, ktorí sa do tejto obce prisťahovali kvôli jej pár minútovej dostupnosti k Bratislave, výhodám vidieckeho života a rozvinutej občianskej vybavenosti, napríklad [[Ján Kroner (1956)|Ján Kroner]] a Lenka Košická, [[Daniel Dangl]], [[Andrej Bičan]], [[Ján Ďurovčík]], [[Pavol Habera]], [[Marek Maďarič]], [[Kamila Magálová]], [[Filip Tůma]], [[Aneta Parišková]]. Istú krátku dobu v Ivanke býval aj bývalý slovenský prezident [[Andrej Kiska]]. == Médiá (foto, audio, dokumenty) == * Malá vlastivedná knižnica 141. číslo, vydalo Vydavateľstvo KT, s.r.o., Komárno, z poverenia samosprávy v Ivanke pri Dunaji. 1999. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} * http://ivanka.sk/ (Diskusno informačný portál obyvateľov obce) * http://www.fotoivanka.sk/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070929090108/http://www.fotoivanka.sk/ |date=2007-09-29 }} (Fotogaléria obce) * http://kamery.ivankanet.sk/ (Živá webkamera) {{Obce okresu Senec}} [[Kategória:Ivanka pri Dunaji| ]] [[Kategória:Obce okresu Senec]] [[Kategória:Pomenovania podľa Dunaja]] duhlbadt5p3v6gb9qu4mjgk43qn5sn6 8213164 8213163 2026-05-13T11:06:26Z DurMar12 181423 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28811-50|~2026-28811-50]] ([[User_talk:~2026-28811-50|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ 8144660 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Ivanka pri Dunaji | Iné názvy = | Obrázok = Kaštieľ a kostol v Ivanke.JPG | Popis obrázku = kaštieľ v Ivanke pri Dunaji | Znak = Coat of Arms of Ivanka pri Dunaji.svg | Vlajka = Ivanka pri dunaji-senec-flag.svg | Kraj = Bratislavský | Okres = Senec | Región = Bratislava a okolie | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.183333 | Zemepisná dĺžka = 17.250000 | Nadmorská výška = 130 | Prvá zmienka = [[1209]] | Starosta = Vladimír Letenay<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | PSČ = 900 28 | Kód = 507938 | EČV = SC | Predvoľba = +421-2 | Adresa = Obecný úrad Ivanka pri Dunaji<br />Moyzesova 57<br />90028 Ivanka pri Dunaji | E-mail = sekretariat@ivankapridunaji.sk | Telefón = 45 943 301 | Fax = 45 944 322 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.ivankapridunaji.sk | Commons = Ivanka pri Dunaji | Pôvod názvu = | Poznámky = | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] }} [[Súbor:Kaštieľ Ivanka od kostola.JPG|right|thumb|Kaštieľ v Ivanke od kostola]] [[Súbor:Kaplnka sv. Rozálie.JPG|right|thumb|Kaplnka sv. Rozálie]] [[Súbor:Mohyla MRŠ.JPG|right|thumb|Mohyla na mieste pádu lietadla [[Milan Rastislav Štefánik|M. R. Štefánika]]]] '''Ivanka pri Dunaji''' (historicky {{V jazyku|slk| ''Ivánka (pri Dunaji)''}}, {{V jazyku|hun|''Pozsonyivánka'', historicky ''Iványi''}}, {{v jazyku|deu|''Iwanka an der Donau''}}) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Senec (okres)|Senec]], ležiaca v [[Bratislavský kraj|Bratislavskom kraji]] v tesnej blízkosti [[Bratislava|Bratislavy]] s približne 7-tisíc obyvateľmi. == Polohopis == Obec Ivanka pri Dunaji leží v rovinatej oblasti [[Podunajská nížina|Podunajskej nížiny]] južne od cesty [[Bratislava]] – [[Senec]] v nadmorskej výške 128{{--}}{{m|132|m}}. Jej rozloha je {{ha|1425.7|m}}. Do katastrálneho územia obce zasahuje časť pristávacej dráhy [[Letisko M. R. Štefánika|letiska M. R. Štefánika]]. Obec sa nachádza v teplej a suchej oblasti s miernou zimou, s najväčším počtom slnečných dní v roku. Priemerná ročná teplota okolo 9 °C{{--}}10 °C, [[sneh]]ová pokrývka menej ako 44 dní, ročný priemer zrážok 650{{--}}{{mm|550|m}}. == Dejiny == Územie obce bolo osídlené už v [[eneolit]]e (hrob s kostrami). Našiel sa aj [[Staroveký Rím|rímsko]]-germánsky [[žiarový hrob]] a hroby z doby [[Sťahovanie národov|sťahovania národov]]. Prvýkrát sa obec spomína v roku [[1209]], keď sa stala majetkom komesa [[Šebeš]]a z rodu grófov zo [[Svätý Jur|Svätého Jura]] a [[Pezinok|Pezinka]] (predtým bola majetkom Bratislavy). Neskôr Ivanka patrila postupne: Serédyovcom (roku [[1553]]), panstvu [[Svätý Jur]] (asi do [[1750]]) a Grassalkovichovcom; majer s kaštieľom patril v 2. pol [[19. storočie|19. storočia]] [[Hunyady]]ovcom. V roku [[1828]] mala obec 518 obyvateľov – roľníkov. Koncom roku [[1855]] [[Ľudovít Štúr]], ktorý žil pod policajným dozorom v [[Modra|Modre]], tajne navštívil [[Michal Obrenovič|Michala Obrenoviča]] na jeho panstve v Ivanke. [[4. máj]]a [[1919]] sa neďaleko obce zrútilo lietadlo typu Caproni 450, v ktorom sa na Slovensko vracal [[Milan Rastislav Štefánik]] sprevádzaný dvoma talianskymi letcami a mechanikom. Všetci štyria členovia posádky zahynuli. V roku [[1923]] bola k Ivanke pripojená obec Farná (prvá zmienka [[1290]], ktorá patrila bratislavskej kapitule a v roku [[1828]] mala 289 obyvateľov, prevažne roľníkov) V roku [[2007]] bolo z pomocou fondov EÚ zrekonštruované Námestie sv. Rozálie. V rámci neho bola postavená budova, ktorá slúži ako informačné centrum a v ktorej je pamätná izba [[Milan Rastislav Štefánik|Milana Rastislava Štefánika]]. Tiež bola postavená busta tohoto dejateľa. == Partnerské mestá == * {{Flagicon|Česko}} [[Pozořice]], [[Česko]] == Stavby a pamiatky, členenie obce, ulice, námestia, parky, cintoríny == === Pamiatky, pomníky, sochy a významné stavby v obci === ==== [[Kaštieľ v Ivanke pri Dunaji]] ==== Pôvodný [[rokoko]]vý kaštieľ z 2. pol. 18. stor., novogoticky upravený koncom 19. storočia. Obklopuje ho park. V kaštieli minimálne raz tajne navštívil [[Ľudovít Štúr]] srbského panovníka Mihajla Obrenoviča, ktorý tu žil v rokoch [[1853]]{{--}}[[1860]]. V súčasnosti je v správe [[Spoločnosť Ježišova|rehole jezuitov]]. Konajú sa v ňom rôzne spoločenské podujatia, napr. Mikuláš. Od septembra 2009 v kaštieli funguje [[Kolégium Antona Neuwirtha]], nezávislá vzdelávacia iniciatíva v duchu kresťanského dedičstva zameraná na vysokoškolských študentov prvého stupňa. ==== Kaplnka Svätej Rozálie ==== Na námestí sv. Rozálie stojí rotunda s novoklasicistickým priečelím, kupolovitou strechou a malou vežičkou, v ktorej je umiestnený zvon. Kaplnka bola postavená v roku [[1832]] na pamiatku ukončenia [[Mor (pestis)|morovej]] epidémie, ktorá sa šírila v Ivanke od septembra [[1831]]. Dala ju postaviť obec za richtára Štefana Morávka a je zasvätená sv. Rozálii, ku ktorej sa zbožní Ivančania utiekali s prosbou o pomoc. Epidémia ustala práve na sviatok sv. Rozálie – 4. septembra. Tento sviatok v minulosti uctievali svojou účasťou aj pútnici z okolitých dedín. V súčasnosti sa každoročne v najbližšiu nedeľu pri sviatku sv. Rozálie pri kaplnke koná slávnostná bohoslužba. ==== Kostol sv. Jána Krstiteľa ==== {{hlavný článok|Kostol svätého Jána Krstiteľa (Ivanka pri Dunaji)}} ==== Mohyla generála M. R. Štefánika od Dušana Jurkoviča ==== {{hlavný článok|Mohyla generála Milana Rastislava Štefánika}} V katastrálnom území obce sa pri [[Letisko M. R. Štefánika|letisku]] nachádza miesto, kde dopadlo [[Milan Rastislav Štefánik|Štefánikovo]] lietadlo smerujúce z [[Taliansko|talianskeho]] [[Terst]]u na Slovensko. Na mieste tragicky zahynuli všetci členovia posádky. V roku [[1923]] na tomto mieste postavili unikátnu mohylu v tvare pyramídy podľa projektu slávneho architekta [[Dušan Jurkovič|Dušana Jurkoviča]]. Mohyla je obohnaná zemným valom. Po obvode celého areálu sú vysadené [[lipa malolistá|lipy]]. Pamätník bol rekonštruovaný v rokoch [[1988]] a [[1992]]. Pri mohyle je kamenná tabuľa s týmto nápisom: ''Na tomto mieste zahynul dňa 4. mája 1919 Čsl. minister a generál Dr. Milan R. Štefánik a jeho sprievod kráľovský italský npor. I. Mancinelli-Scotti, serž. H. Merlino a strelec G. Agginuti. Na večnú pamäť.'' ==== Sochy, pamätníky, kríže ==== * Baroková socha svätého Jána Nepomuckého z r. 1777 na Nám. Sv. Rozálie * Barokovo-klasicistické sochy sv. [[Valerián]]a – mučeníka a sv. [[Florián]]a – patróna hasičov pred kostolom * Busta M. R. Štefánika na Námestí sv. Rozálie * Pomník padlým v prvej a druhej svetovej vojne s kamenným reliéfom lúčiacej sa rodiny na Námestí padlých hrdinov * Kamenný kríž so súsoším Piety na Námestí padlých hrdinov – kópia, originál z r. 1818 je v interiéri kostola * Ohradený kamenný kríž na Moyzesovej ulici * Kamenný kríž na Námestí padlých hrdinov ==== Významné stavby a budovy ==== * Neďaleko obce je bratislavské medzinárodné [[Letisko M. R. Štefánika|letisko Milana Rastislava Štefánika]] * Matičný dom * Denný penzión * Zdravotné stredisko * Hostinec La Paloma === Časti a členenie obce === Obec sa historicky a aj katastrovo člení na „starú“ Ivanku pri Dunaji a [[Farná (časť Ivanky pri Dunaji)|Farnú]]. === Ulice a námestia === Najdlhšou ulicou obce je ulica Milana Rastislava Štefánika, ktorá smeruje k Mohyle M. R. Štefánika. Významnou dopravnou tepnou je Moyzesova ulica. V obci sú dve námestia: Námestie sv. Rozálie (zrekonštruované pomocou prostriedkov z EÚ v roku [[2007]]) a Námestie padlých hrdinov. {{Široký obrázok|Namestie.jpg|2000px|Panoráma z námestia sv. Rozálie s kaplnkou}} [[Súbor:Kostol v Ivanke.JPG|right|thumb|Kostol v Ivanke]] [[Súbor:Pamätník obetiam vojen.JPG|right|thumb|Pamätník obetiam 1. a 2. svetovej vojny]] [[Súbor:Farná Ivanka pri Dunaji Slovakia.JPG|right|thumb|Farná, časť Ivanky pri Dunaji. V pozadí za stromami jazero Šutrovka.]] [[Súbor:Štrkovka.JPG|right|thumb|Jazero Šutrovka v Ivanke pri Dunaji]] === Parky === Za kaštieľom sa nachádza pôvodne baroková záhrada z polovice 18. stor. V roku [[2007]] bolo do parkovej podoby upravené Námestie sv. Rozálie. === Cintoríny === Obec má dva cintoríny. „Starý“ [[Pafársky cintorín]] sa nachádza v časti Farná. „Nový“ je situovaný v časti neďaleko cesty na [[Bernolákovo]]. Nachádzajú sa na ňom okrem iných aj hroby viacerých [[Spoločnosť Ježišova|jezuitov]]. == Kultúra, šport a zaujímavosti v obci == * Na sviatok sv. Jána Krstiteľa koncom júna, ktorému je zasvätený kostol, sa v obci konajú hody (hodový turnaj vo futbale) * Babská – tanečná zábava v utorok pred Popolcovou stredou, na ktorej sa schádzala čisto ženská spoločnosť * Juniorské majstrovstvá Slovenska v armwrestlingu * Bodka za prázdninami – podujatie pri ukončení letných prázdnin * Plesy v Matičnom dome === Hudba === * [[Dychová hudba]] v Ivanke pri Dunaji bola založená v roku [[1902]] * Credo – gospelový spevácky súbor so sprievodom rockovej kapely, zal. v r. [[1968]] * Ariella – súbor mažoretiek, zal. v r. [[1997]] === Šport === Šport má v obci dlhodobú tradíciu. Futbalový klub oslávil v roku 2019 svoju storočnicu. * STK Ivanka pri Dunaji. Stolnotenisový klub, od r.[[1990]]. Zakladatelia: František Zibala, Martin Jezisek, Ivan Zibala, Marian Jezisek. Najväčšie úspechy pod vedenim trénera Jána Medveckého: účasť v 1.lige žien, 1. lige dorastencov, 1.lige dorasteniek, 2.lige mužov, dvaja hráči reprezentanti Slovenska v kategórii kadetov, Majstri SR v družstvách staršieho žiactva a družstvách základných škôl 2004/2005 * Futbalový klub Slovan Ivanka pri Dunaji, založený v r. [[1919]] ako Ivansko-Farniansky mládežnícky spolok zameraný na šport a kultúru * Basketbalový klub Klokani, od r. [[1977]] * [http://www.ioan1209.sk/ Telovýchovná jednota Ioan 1209] založená v r. [[2013]] organizuje pravidelne pre verejnosť jarné a jesenné cyklistické preteky, Šutrovský bežecký maratón (vždy 17.11.), turnaje v malom či sálovom futbale a orientačný beh. V portfóliu má cyklistický oddiel, oddiel orientačných športov a sporadicky sa venuje malému futbalu. === Trampské hnutie === História trampského hnutia sa datuje od roku [[1941]]. Prvou trampskou osadou bola Zelená sedma. Medzi najstaršie osady patrili osada Albatros, Vaquero, Zlatá Kaledónia, Čajka, Krokodíl, Estakado, Prameň a ďalšie. Trampi z celého Slovenka i Česka sa každoročne stretávajú na potlachoch a slezinách v totemovom háji v lokalite zvanej „U Rusa“. == Vodné toky a plochy == === Vodné toky === * [[Šúrsky kanál]] * [[Biela voda (rameno Malého Dunaja)|Biela voda]] * [[Ľadová voda]] * [[Blatina (vodný tok v Malých Karpatoch)|Blatina]] * [[Malý Dunaj]] === Vodné plochy === * jazero Štrkovka (Šutrovka) * štrkovisko Ľadová voda (Rohlík) * Zelená voda == Flóra a fauna == Okolie obce Ivanka pri Dunaji si zachovalo časť zvyškov pôvodného [[lužný les|lužného lesa]] so svojou typickou faunou a flórou. Môžeme tu nájsť niekoľko zaujímavých a vzácnych zástupcov rastlinnej a živočíšnej ríše. Aj skultivovaná poľnohospodárska krajina, ktorá v katastrálnom území obce prevažuje, poskytuje domov viacerým druhom živočíchov. === Flóra === [[Súbor:Arum maculatum 03 ies.jpg|náhľad|[[Áron škvrnitý|Áron]]]] Typickými zástupcami vyššieho rastlinstva sú lesné porasty typické pre lužný les, v ktorých dominuje [[jaseň štíhly]], [[dub letný]], [[Brest (strom)|brest hrabolistý]], [[Javor|javor poľný]], [[topoľ biely]], [[topoľ čierny]], [[jelša lepkavá]], [[vŕba biela]], [[vŕba krehká]], [[jaseň žľaznatý]], [[agát biely]]. V záhrade ivanského kaštieľa a na viacerých miestach v obci, napr. vo Farnej, rastie [[pagaštan konský]]. Pri škole, na Námestí sv. Rozálie, Námestí padlých hrdinov, pri Mohyle či vo Farnej rastie [[lipa malolistá]] a [[lipa veľkolistá]]. Krovinaté porasty tvorí [[baza čierna]], [[vtáčí zob]], [[svíb krvavý]], [[čremcha obyčajná]] či [[hloh krivokališný]] a [[ruža šípová]]. Nižšie raslinstvo je zastúpené mnohými druhmi [[Tráva|tráv]], na jar sú lužné lesy plné [[Snežienka jarná|snežienok]], nájdeme tu viaceré druhy [[Vstavačovité|vstavačov]], [[Chochlačka dutá|chochlačku dutú]], [[Chochlačka plná|chochlačku plnú]], [[klokoč perovolistý]], [[blyskáč jarný]], [[konvalinka voňavá|konvalinku voňavú]], [[Bledavka Boucheova|bledavku Boucheovu]], [[Bledavka okolíkatá|bledavku okolíkatú]], viaceré druhy [[Hluchavka|hluchaviek]], [[Kamienka modropurpurová|kamienku modropurpurovú]], [[kokorík širokolistý]], [[Modrica strapcovitá|modricu strapcovitú]], [[pakost smradľavý]], jedovatý [[durman obyčajný]] ako aj v okolí obce pomerne bežný, ale ináč vzácny a jedovatý [[Áron škvrnitý|áron alpínsky]]. V [[Blatina (vodný tok v Malých Karpatoch)|Blatine]] rastie niekoľko kolónií [[leknica žltá|leknice žltej]]. Polia pri letisku a v katastrálnom území Ivanky sú lemované málo kde videnými až dvojmetrovými rastlinami [[konopa siata|konopy siatej]]. Z liečivých druhov rastlín sú bežné [[čakanka obyčajná]], [[ľubovník bodkovaný]], [[púpava lekárska]], [[podbeľ liečivý]]… Ak môžeme s veľkou dávkou zjednodušenia zaradiť k flóre aj [[huby]], tak v okolí obce nájdeme [[podpňovka obyčajná|podpňovku obyčajnú]], [[pečiarka poľná|pečiarku poľnú]], [[smrčok jedlý]], [[hnojník atramentový]] a mnoho drevokazných húb ako napr.[[sírovec žltý]] či [[trúdnik šupinatý]]. === Fauna === [[Súbor:Europäische Ziesel sich beriechend.jpg|náhľad|[[Syseľ pasienkový|Sysle]]]] [[Súbor:Woodpigeoncloseup.jpg|náhľad|[[Holub hrivnák]]]] '''[[Hmyz]]''' Zo širokej ríše hmyzu treba spomenúť predovšetkým tieto druhy: [[cifruša bezkrídla]], [[modlivka zelená]], [[fuzáč veľký]], [[chrúst obyčajný]], [[roháč veľký]], [[májka fialová]], z čeľadí motýľov [[Vidlochvostovité|vidlochvosty]] a [[mlynárikovité]]. '''[[Ryby (v najširšom zmysle)|Ryby]]''' Vo vodných plochách žijú bežné druhy rýb – kapry, sumce, šťuky, zubáče, ostrieže, zo vzácnejších druhov [[býčko škvrnitý]], hrúzovec malý, slnečnica pestrá. '''[[Cicavce]]''' V katastrálnom území obce pri [[Letisko M. R. Štefánika|letisku]] žije najväčšia kolónia [[Syseľ pasienkový|sysľov]] na Slovensku (cca 20 000 kusov). V okolí Ivanky sa vyskytuje [[srnec lesný]] a [[zajac poľný]], v obore medzi Ivankou a [[Bernolákovo]]m žije niekoľko desiatok kusov [[daniel škvrnitý|danielov škvrnitých]]. V [[Blatina (vodný tok v Malých Karpatoch)|Blatine]] a [[Malý Dunaj|Malom Dunaji]] sa darí [[Vydra riečna|vydre riečnej]] a [[Ondatra pižmová|ondatre pižmovej]]. Medzi domami, hlavne vo Farnej, vidieť podvečer lietať mnoho [[Netopiere (rad)|netopierov]]. Bežným obyvateľom obce a jej blízkeho okolia, ktorý sa na svoje potulky za potravou tiež vydáva s príchodom večera, je [[jež bledý]]. '''[[Vtáky]]''' Priamo v obci môžeme vidieť viaceré druhy vtákov. Zo vzácnejších sú to napríklad [[holub hrivnák]] a [[hrdlička záhradná]], pomerne bežné sú [[straka obyčajná]], [[sýkorka veľká]], [[ďateľ veľký]], [[žltochvost domový]], [[Holub domáci|holuby]] a [[Vrabcotvaré|vrabce]]. Pri poliach žije [[bažant poľovný]] a [[jarabica poľná]]. Blízke vodné toky obľubuje okrem majestátnej [[volavka popolavá|volavky popolavej]] aj [[kačica divá]] a [[hus divá]]. Na jazerá ako aj na Malý Dunaj čím ďalej, tým častejšie prichádza [[labuť hrbozobá]]. Za kolóniou sysľov z [[Malé Karpaty|Malých Karpát]] prilietajú vzácni [[orol kráľovský]] a [[sokol rároh]]. Na jazere žije [[brehuľa riečna]] a navštevujú ho aj [[Kormorán veľký|kormorány]]. Bola tu pozorovaná aj [[kajka morská]] – zatúlanec zo severných krajín. Vzácne je aj hniezdo [[tesár čierny|tesára čierneho]] a [[Rybárik riečny|rybárika riečneho]]. V lese pri Bielej vode žijú sovy, ktoré lovia v noci aj pri ľudských obydliach. V zime dopĺňajú kolorit obce kŕdle [[Vrana túlavá|vrán]]. == Verejné ustanovizne a školstvo == === Verejné ustanovizne === * Ústav fytopatológie a entomológie [[Slovenská akadémia vied|SAV]] (od roku [[1962]]) * Ústav biochémie a genetiky živočíchov [[Slovenská akadémia vied|SAV]] * Výskumný ústav krmovinársky (od roku [[1976]]) * Stanica chovu a šľachtenia hydiny === Školstvo === * [http://www.zsivanka.edu.sk/ Základná škola M. R. Štefánika] * 3 materské školy * Základná umelecká škola * [http://www.spojsivanka.sk/ Stredná odborná škola (SOŠ)] == Osobnosti == [[Súbor:Nápis na Mohyle.JPG|náhľad|Nápis na Mohyle]] === Čestné občianstvo obce === * [[Vincent Šikula]] – šírenie dobrého mena obce a významný prínos pre rozvoj slovenskej literárnej tvorby. * [[Ivan Hričovský|Prof. Ing. Ivan Hričovský]] * [[Otto Kaušitz]], in memoriam * [[Ladislav Kužela|MUDr. Ladislav Kužela, CSc.]], in memoriam === Cena obce === * Stanislav Zibala – prínos v rozvoji chrámovej hudby v obci i na Slovensku, dlhoročná organizačná, umelecká i pedagogická činnosť v súbore CREDO. * MUDr. Vojtech Bartok (in memoriam) – dlhoročná obetavá a nezištná lekárska starostlivosť o občanov Ivanky, dobrovoľná práca v ČK, najmä pri organizovaní darcovstva krvi a zdravotníckej osvety, osobný prínos pri vybudovaní ZS v obci. * ''[https://www.ivankapridunaji.sk/dychova-hudba.html Dychová hudba IVANKA]'' – dlhoročný prínos v rozvoji dychovej hudby v obci i na Slovensku, obohatenie kultúrnych i spoločenských podujatí. * Rudolf Zibala (in memoriam) – dlhoročná aktívna činnosť v oblasti spoločenskej, športovej, kultúrnej a verejnoprospešnej, významný prínos o vybudovanie Základnej školy v obci. === Významné osobnosti === * [[Otto Kaušitz|Oto Kaušitz]]  – libretista, textár a prekladateľ * [[Ladislav Kužela]] – lekár – chirurg, vysokoškolský učiteľ * [[Ladislav Luknár]] – dramatik, spisovateľ * [[Ján Magula]] – salezián, misionár * [[Jozef Mišík]] – športovec, majster Slovenska vo vzpieraní, držiteľ dvoch slovenských rekordov v trhu a nadhode, majster Slovenska v zápasení * [[Michal Kumorovitz]] – jezuitský kňaz, filozof, fyzik V Ivanke pri Dunaji tak isto býva rada významných slovenských osobností, ktorí sa do tejto obce prisťahovali kvôli jej pár minútovej dostupnosti k Bratislave, výhodám vidieckeho života a rozvinutej občianskej vybavenosti, napríklad [[Ján Kroner (1956)|Ján Kroner]] a Lenka Košická, [[Daniel Dangl]], [[Andrej Bičan]], [[Ján Ďurovčík]], [[Pavol Habera]], [[Marek Maďarič]], [[Kamila Magálová]], [[Filip Tůma]], [[Aneta Parišková]]. Istú krátku dobu v Ivanke býval aj bývalý slovenský prezident [[Andrej Kiska]]. == Médiá (foto, audio, dokumenty) == * Malá vlastivedná knižnica 141. číslo, vydalo Vydavateľstvo KT, s.r.o., Komárno, z poverenia samosprávy v Ivanke pri Dunaji. 1999. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} * http://ivanka.sk/ (Diskusno informačný portál obyvateľov obce) * http://www.fotoivanka.sk/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070929090108/http://www.fotoivanka.sk/ |date=2007-09-29 }} (Fotogaléria obce) * http://kamery.ivankanet.sk/ (Živá webkamera) {{Obce okresu Senec}} [[Kategória:Ivanka pri Dunaji| ]] [[Kategória:Obce okresu Senec]] [[Kategória:Pomenovania podľa Dunaja]] q1goiuz57l8ig6ywgfuvnwdk72kqapp 0 7009 8213159 8210297 2026-05-13T10:47:53Z Vasiľ 2806 150.0.3 8213159 wikitext text/x-wiki {{Infobox Softvér |názov = Mozilla Firefox |logo = Firefox logo, 2019.svg |obrázok = Firefox 89 screenshot.png |popis = Mozilla Firefox 100 na [[Arch Linux]] |autor = [[Mozilla Foundation]] |vývojár = [[Mozilla Foundation]] |stabilná verzia = 150.0.3<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Firefox 150.0.3, See All New Features, Updates and Fixes |url = https://www.mozilla.org/en-US/firefox/150.0.3/releasenotes/ |dátum vydania = 12.05.2026 |dátum prístupu = 13.05.2026 |vydavateľ = Mozilla |jazyk = po anglicky}}</ref> |dátum stabilnej verzie = {{dátum vydania a vek|2026|05|12}} |testovacia verzia = |dátum testovacej verzie = |operačný systém = [[GNU/Linux]], [[Mac OS]], [[Windows]] |jazyk = [https://mozilla.org/en-US/firefox/all.html viac ako 97 jazykov vrátane slovenčiny] |stav vývoja = aktívny |typ = [[webový prehliadač]] |licencia = [[End User License Agreement|EULA]] (distribuované verzia) [http://www.mozilla.com/en-US/legal/eula/]; [[GPL]], [[MPL]]/[[GPL]]/[[LGPL]] trojlicencia ([[Zdrojový kód|zdrojové kódy]]) |webová stránka = [https://firefox.com/ firefox.com] |štandard = |commons = Mozilla Firefox }} [[Súbor:Firefox logo history.png|náhľad|Vývoj podoby loga Firefox]] '''Mozilla Firefox''' je grafický [[multiplatformový softvér|multiplatformový]] [[webový prehliadač]], ktorý vyvíja [[Mozilla Foundation]] a stovky dobrovoľníkov. ''Firefox'' je anglické meno pre pandu červenú (''Ailurus fulgens''). Prehliadač je šírený ako [[slobodný softvér]] (pod licenciami [[wikidata:Q308915|MPL]], [[GPL]] a [[LGPL]]). Mozilla Firefox, na rozdiel od svojho predchodcu [[Mozilla Suite]], s ktorým používa spoločné jadro, je čisto prehliadač webových stránok so zjednodušeným používateľským rozhraním bez vstavanej podpory pošty a ďalších modulov prítomných v [[Mozilla Suite]]. Verzia 1.0 bola vydaná [[9. novembra]] [[2004]]. Medzi populárne vlastnosti Firefoxu patrí vstavané blokovanie vyskakovacích (pop-up) okien, prehliadanie v kartách (tabbed browsing) a systém rozširovania pomocou modulov s doplňujúcimi funkciami. Zámerom tvorcov bolo obsadenie 10 % trhu s prehliadačmi do konca roku 2005 {{Bez citácie}}. == História == [[Dave Hyatt]] a [[Blake Ross]] začali pracovať na projekte ako na experimentálnej odnoži [[Mozilla Suite]]. Boli toho názoru, že požiadavky komerčného prehliadača [[Netscape]], spolu s prílišným množstvom vlastností a volieb, majú za následok slabú použiteľnosť prehliadača. Vytvorili odľahčenú verziu prehliadača, sprvu s názvom ''Phoenix''. Momentálne je vedúcim vývoja Firefoxu [[Ben Goodger]]. Počas vývoja sa prehliadač premenoval na ''Mozilla Firebird'', až nakoniec dostal vo februári 2004 konečný názov ''Mozilla Firefox''. Mozilla Firefox zachováva architektúru Mozilla Suite vrátane použitia XUL (user interface markup language) pre používateľské rozhranie. Používatelia môžu rozširovať schopnosti a vzhľad prehliadača pomocou tém a rozšírení. Tieto rozšírenia vyvolali obavy z bezpečnosti, a preto spolu s vydaním verzie 0.9 Mozilla Foundation spustila Mozilla Update, web obsahujúci témy a rozšírenia „schválené“ ako bezpečné. === Názov === Projekt, ktorý poznáme pod názvom Firefox, vznikol ako experimentálna vetva všestrannej aplikácie Mozilla Suite nazvaná ''m/b'' (alebo ''mozilla/browser''). Vo fáze, keď mal za sebou dostatočný vývoj, boli v [[september|septembri]] [[2002]] publikované na verejné testovanie binárne kódy pod názvom ''Phoenix''. Názov ''Phoenix'' sa udržal len do [[14. apríl]]a [[2003]], kedy bol zmenený z dôvodu konfliktu s [[obchodná značka|obchodnou značkou]] výrobcu [[Basic Input Output System|BIOS]]-u, [[Phoenix Technologies]] (ktorý produkoval prehliadač založený na BIOS-e, nazývaný Phoenix FirstWare Connect). Nový názov ''Firebird'' vyvolával zmiešané reakcie, čiastočne preto, že rovnaký názov používal [[Slobodný softvér|slobodný]] databázový softvér [[Firebird (databáza)|Firebird]]. Koncom apríla [[2003]] sa krátko používal názov ''Firebird browser'', potom sa Mozilla Foundation uzniesla na názve ''Mozilla Firebird'', aby sa vyhla zámene s [[Firebird (databáza)|databázovým serverom Firebird]]. Pokračujúci tlak zo strany komunity [[FLOSS]] si však vynútil ďalšiu zmenu. A tak sa [[9. február]]a [[2004]] z Mozilla Firebird stal Mozilla Firefox (alebo skrátene Firefox). Mozilla Foundation zvolila názov „[[Firefox (rozlišovacia stránka)|Firefox]]“ pre jeho podobnosť z názvom „Firebird“, ale aj pre jeho jedinečnosť v [[počítačový priemysel|počítačovom priemysle]]. Aby sa chránila pred ďalšími možnými zmenami názvu, spustila Mozilla Foundation v decembri [[2003]] proces registrácie názvu ''Firefox'' ako obchodnej značky na americkom [[Úrad pre patenty a obchodné značky|Úrade pre patenty a obchodné známky]].<ref>[http://tarr.uspto.gov/servlet/tarr?regser=serial&entry=78344043 Obchodná značka Firefox], ''USPTO''</ref> Pretože názov „Firefox“ už bol zaregistrovaný ako obchodná známka v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]], Mozilla Foundation tu kúpila licenciu od vlastníka obchodnej značky. [[Debian]] kvôli menu pod obchodnou značkou zvolil vlastné meno IceWeasel. ==== Skratky ==== Populárnou, ale nesprávnou skratkou Firefoxu je FF/ Ff/ ff. Názov sa totiž neskladá z dvoch slov (''fire '' a ''fox'', čo sa dá preložiť ''ohnivá líška'') ale jedným slovom ''firefox'', čo znamená ''[[panda červená]]''. Oficiálnou skratkou preto je ''Fx'' alebo ''fx''<ref>[http://www.mozilla.com/en-US/firefox/releases/1.5.html#FAQ Mozilla Firefox 1.5 Release Notes (FAQ)]</ref>. === Značka a vizuálna identita === [[Súbor:feisty_xubuntu.png|right|thumb|Ukážka v Xubuntu Linuxe]] Osvojenie si nových značiek [[maskot|vizuálnej identity]] je jedným z najviac viditeľných vylepšení Firefoxu oproti jeho predchádzajúcim verziám. Niekedy má človek pocit, že [[slobodný softvér]] často trpí kvôli zlému vzhľadu ikony a dizajnu [[používateľské rozhranie|používateľského rozhrania]] a nedostatkom výraznej vizuálnej identity. Takýto názor platil o raných vydaniach Firefoxu a jeho „racionálnom“ vizuálnom dizajne. Vydanie Firefoxu 0.8 vo februári 2004 predznamenalo úvod do nového značenia, vrátane nových ikon. [http://www.hicksdesign.co.uk/portfolio/mozilla-logos Jon Hicks] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070706103437/http://hicksdesign.co.uk/portfolio/mozilla-logos |date=2007-07-06 }} vytvoril ikonu pre Firefox 0.8 a novší. Logo zobrazuje štylizovanú [[líška|líšku]], pretože [[Panda červená]] (na ktorú odkazuje pôvodný termín "Firefox"{{Bez citácie}}) „nezodpovedala tomu správnemu obrazu“ Hicksa.{{Bez citácie}} Voľbu vyhralo špecifické logo, pretože pôsobí silným dojmom, ale súčasne s tým z neho „nekričí“ prehnané umenie. Ikona Firefoxu sa ako [[obchodná známka]] používa na označenie oficiálneho vydania softvéru Firefox spoločnosťou Mozilla. Hoci Firefox používa softvér s otvoreným zdrojovým kódom, táto licencia sa nevzťahuje na dizajn. Preto distribútori softvéru rozširujúci upravené verzie Firefoxu nemôžu používať ikonu Firefoxu. === História === {{Aktualizovať}} {| class="wikitable" !colspan="4"|Popis: |- |style="white-space:nowrap;background-color:#FF8080;" width="25%" align="center"|Stará/nepodporovaná verzia |style="white-space:nowrap;background-color:#408C40;" width="25%" align="center"|Podporovaná verzia |style="white-space:nowrap;background-color:#40CC40;" width="25%" align="center"|Aktuálna verzia |} {| class="wikitable" ! Verzia ! Dátum vydania ! Kódové označenie ! [[Gecko]] |- | style="white-space: nowrap;background-color:#FF8080;"| 1.0 | [[9. november]] [[2004]] | Phoenix | 1.7 |- | style="white-space: nowrap;background-color:#FF8080;"| 1.5 | [[29. november]] [[2005]] | Deer park | 1.8 |- | style="white-space: nowrap;background-color:#FF8080;"| 2.0 | [[24. október]] [[2006]] | Bon Echo | 1.8.1 |- | style="white-space: nowrap;background-color:#FF8080;"| 3.0 | [[17. jún]] [[2008]] | Gran Paradiso | 1.9 |- | style="white-space: nowrap;background-color:#FF8080;"| 3.5 | [[30. jún]] [[2009]] | Shiretoko | 1.9.1 |- | style="white-space: nowrap;background-color:#FF8080;"| 3.6 | [[21. január]] [[2010]] | Namaroka | 1.9.2 |- | style="white-space: nowrap;background-color:#FF8080;"| 4.0 | [[22. marec]] [[2011]] | Tumucumaque<ref>[http://www.mozilla.org/parks/tumucumaque/ http://www.mozilla.org/parks/tumucumaque/]</ref> | 2.0 |- | style="white-space: nowrap;background-color:#FF8080;"| 5.0 | [[21. jún]] [[2011]] | - |- | style="white-space: nowrap;background-color:#FF8080;"| 6.0 | [[16. august]] [[2011]] | - |- | style="white-space: nowrap;background-color:#FF8080;"| 7.0 | [[27. september]] [[2011]] | - |- | style="white-space: nowrap;background-color:#FF8080;"| 8.0 | [[8. november]] [[2011]] | - |- | style="white-space: nowrap;background-color:#FF8080;"| 9.0 | [[20. december]] [[2011]] | - |- | style="white-space: nowrap;background-color:#FF8080;"| 10.0 | [[31. január]] [[2012]] | - |- | style="white-space: nowrap;background-color:#FF8080;"| 17.0 | [[20. november]] [[2012]] | - |- | style="white-space: nowrap;background-color:#FF8080;"| 24.0 | [[17. september]] [[2013]] | - |- | style="white-space: nowrap;background-color:#FF8080;"|56.0 |[[8. august]]a [[2017]] | - |- | style="white-space: nowrap;background-color:#FF8080;"|57.0 |[[14. november|14. novembra]] [[2017]] |Quantum |- | style="white-space: nowrap;background-color:#40CC40;"|58.0 |[[23. január]]a [[2018]] | - | |- |92.0 |[[7. september|7. septembra]] [[2021]] | - | |} ==== Firefox 1.0 ==== Verzia 1.0 bola vydaná [[9. november|9. novembra]] [[2004]]. Koniec podpory bol ohlásený 13. apríla 2006 po vydaní verzie 1.0.8.<ref>[http://developer.mozilla.org/devnews/index.php/2006/04/13/firefox-108-security-and-stability-release-and-end-of-life-for-10x/ Firefox 1.0.8 Security and Stability Release and End-of-Life for 1.0.x]</ref> ==== Firefox 1.5 ==== Verzia 1.5 postavená na novšom vykresľovacom jadre Gecko 1.8 bola vydaná [[29. november|29. novembra]] [[2005]]. Bol prepracovaný systém aktualizácií (umožňuje inkrementálne sťahovanie aktualizácií prehliadača). Pribudla podpora štandardu [[Scalable Vector Graphics|SVG]], rozšírenie grafických možností [[JavaScript]]u (podpora značky CANVAS), nový dialóg pre nastavenie prehliadača, priamu voľbu pre výmaz všetkých privátnych informácií, dialóg zobrazený pri chybe načítania stránky nahradila chybová stránka v okne prehliadača, bolo zrýchlené zobrazenie predchádzajúcej stránky. Ďalej bola vylepšená funkcia blokovania vyskakovacích okien a vylepšený bol systém ovládania pomocou klávesnice. Opravná verzia 1.5.0.12 sa stala posledným vydaním z radu 1.5, ktorá po tomto vydaní prestala byť podporovaná.<ref>[http://developer.mozilla.org/devnews/index.php/2007/05/30/firefox-2004-and-firefox-15012-security-and-stability-update/ Firefox 2.0.0.4 and Firefox 1.5.0.12 Security and Stability Update]</ref> ==== Firefox 2.0 ==== Verzia 2.0 bola vydaná [[24. október|24. októbra]] [[2006]]. Posledná opravná verzia 2.0.0.20 z radu 2.0 bola uvoľnená 18. decembra 2008.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Poznámky k vydaniu 2.0.0.19 |url=http://www.mozilla-europe.org/sk/products/firefox/2.0.0.19/releasenotes/ |dátum prístupu=2008-12-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20081221072225/http://www.mozilla-europe.org/sk/products/firefox/2.0.0.19/releasenotes/ |dátum archivácie=2008-12-21 }}</ref> ;Zmeny vo verzii 2.0: * Nové možnosti ochrany pred [[phishing]]om * Kontrola pravopisu (pri vkladaní textu do formulárov) * Automatické návrhy vyhľadávaných fráz ([[Google]] a [[Yahoo!]]) * Nový správca služieb vyhľadávania, integrovanie nových poskytovateľov služieb vyhľadávania * Nový prednastavený vzhľad ([http://wiki.mozilla.org/FX2_Visual_Update/Default_Theme_Update]) * Automatické obnovenie posledného sedenia v prípade pádu aplikácie * Správca vzhľadu a rozšírení skombinovaný do 1 správcu - "Add-ons" * Možnosť ''undo'' pri zavretí stránky * Vylepšená podpora [[Scalable Vector Graphics|SVG]] (implementácia svg:textPath) * Záložky: Microsummaries [http://wiki.mozilla.org/Microsummaries] * Vylepšená podpora náhľadu a použitia Web feeds ([[RSS]]) * Nový inštalátor (založený na ''NSIS'' - Nullsoft Scriptable Install System) * Client-side session and persistent storage ==== Firefox 3.0 ==== Najväčšou zmenou vo verzii 3.0 je zmena rendovacieho jadra programu. Firefox 3.0 je postavený na jadre ''[[Gecko]] 1.9''. Renderovacie jadro prinášajúce novú funkcionalitu a už nepodporuje [[Operačný systém|operačné systémy]] [[Windows 95]] , Windows 98 a Windows Millenium či staršie verzie [[Mac OS X]].<ref>[http://www.mozilla.com/en-US/firefox/system-requirements-v3.html www.mozilla.com/en-US/firefox/system-requirements-v3.html] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100522112659/https://www.mozilla.com/en-US/firefox/system-requirements-v3.html |date=2010-05-22 }} {{eng_icon}}</ref> Zároveň ale vďaka nemu je Firefox 3.0 schopný prejsť testom [[Acid2]].<br /> Okrem rozšírenej správy záložiek a histórie, tzv ''Places'' je používateľské rozhranie Firefoxu 3.0 lepšie integrované do [[GUI]] hostiteľského [[Operačný systém|Operačného systému]].<ref>[http://blog.mozilla.com/faaborg/2007/10/10/the-firefox-3-visual-refresh-system-integration/ blog.mozilla.com/faaborg/2007/10/10/the-firefox-3-visual-refresh-system-integration/] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071126081751/http://blog.mozilla.com/faaborg/2007/10/10/the-firefox-3-visual-refresh-system-integration |date=2007-11-26 }} {{eng_icon}}</ref><ref>[http://arstechnica.com/journals/linux.ars/2007/10/16/mozilla-working-on-firefox-3-visual-refresh-for-linux arstechnica.com/journals/linux.ars/2007/10/16/mozilla-working-on-firefox-3-visual-refresh-for-linux]<br />{{eng_icon}}</ref> Podľa predbežného plánu malo k vydaniu verzie 3.0 dôjsť v novembri [[2007]], avšak v tomto termíne sa podarilo vydať [[Beta verzia|beta verziu]]. Finálna verzia 3.0 vyšla [[17. jún]]a [[2008]]. Mozilla ukončila podporu tejto rady 30. marca 2010 po vydaní aktualizácie 3.0.19<ref>[https://developer.mozilla.org/devnews/index.php/2010/03/30/firefox-3-5-9-and-3-0-19-security-updates-now-available/ https://developer.mozilla.org/devnews/index.php/2010/03/30/firefox-3-5-9-and-3-0-19-security-updates-now-available/]</ref>. Ďalšími zmenami vo verzii 3.0 sú: * nové bezpečnostné prvky * vylepšené automatické dopĺňanie adries v adresnom riadku * nový systém ukladania hesiel * zväčšovanie/zmenšovanie stránok vrátane grafiky * zmenený správca sťahovania súborov (s podporou nadväzovania prerušeného preberania súboru) * správca zásuvných modulov * optimalizácie zamerané na zvýšenie výkonu a lepšie využitie pamäte * správa farieb (nie je prednastavené vo východiskovej konfigurácii)<ref>[http://www.mozilla.com/en-US/firefox/3.0b2/releasenotes/ Firefox 3 Beta 2 Release Notes] {{eng_icon}}</ref> * rozšírená podpora [[SVG]] <ref>[http://www.mozilla.org/projects/svg/status.html Mozilla SVG Status] {{eng_icon}}</ref> a [[Kaskádové štýly|CSS]] <ref>[http://developer.mozilla.org/en/docs/CSS_improvements_in_Firefox_3 CSS improvements in Firefox 3] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080624145006/http://developer.mozilla.org/en/docs/CSS_improvements_in_Firefox_3 |date=2008-06-24 }} {{eng_icon}}</ref> * Vylepšený [[rendering]] písma <ref>[http://www.dria.org/wordpress/archives/2008/06/10/651/ Firefox 3: Fonts and text] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080613005612/http://www.dria.org/wordpress/archives/2008/06/10/651/ |date=2008-06-13 }} {{eng_icon}}</ref> * Implementácia HTML:Canvas rozšírená o [[Application programming interface|API]] pre vykresľovanie textu <ref>[http://developer.mozilla.org/en/docs/Drawing_text_using_a_canvas Drawing text using a canvas] {{eng_icon}}</ref> * Podpora [[UTF-8]] v adresnom riadku <ref>[http://blog.mozilla.com/gen/2008/05/23/firefox-3-utf-8-support-in-location-bar/ Firefox 3: UTF-8 support in location bar] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120606113337/http://blog.mozilla.org/gen/2008/05/23/firefox-3-utf-8-support-in-location-bar/ |date=2012-06-06 }} {{eng_icon}}</ref> ==== Firefox 3.5 ==== Firefox 3.5 obsahuje najmä funkcie, ktoré sa sa z časových dôvodoch nepodarilo zapracovať do Firefoxu 3.0. Sú to napríklad vylepšenia [[SVG]], niektoré selektory [[CSS]], alebo podpora audio a video značiek zo špecifikácie HTML 5. Nová verzia bude umožňovať prepnutie do režimu ''Súkromné prehliadanie'' (Private Browsing) pri ktorom nebudú na počítači ukladané údaje (história, cookies či dáta zadané do formulárov).<ref>[http://jasnapaka.bloguje.cz/738403-firefox-3-1-nove-s-podporou-private-modu.php JasnaPaka Blog: Firefox 3.1 nově s podporou private módu] {{Ces icon}}</ref> Zmenami prešla implementácia jazyka [[JavaScript]], prínosom ktorých je zlepšenie výkonu webových aplikácií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Mozilla Firefox 3.5 - Poznámky k vydaniu |url=http://www.mozilla-europe.org/sk/firefox/3.5/releasenotes/ |dátum prístupu=2009-07-03 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090704072946/http://www.mozilla-europe.org/sk/firefox/3.5/releasenotes/ |dátum archivácie=2009-07-04 }}</ref> Bola pridaná možnosť zdieľania polohy užívateľa <ref>[http://sk.www.mozilla.com/sk/firefox/geolocation/ Geolokalizácia vo Firefoxe]</ref> (po odsúhlasení užívateľom). Ďalšími novými funkciami sú napríklad možnosť použitia fontov umiestnených na HTTP serveri, <canvas> text a vylepšená podpora korekcie farieb. Vývoj verzie pôvodne označenej 3.1 sa oneskoril viac, ako sa očakávalo aj z dôvodu, že bolo implementovanej viac funkcionality, ako bolo pôvodne plánované. Preto bolo rozhodnuté verziu vydať ako 3.5<ref>[https://developer.mozilla.org/devnews/index.php/2009/03/06/shiretoko-to-be-named-firefox-35/ Shiretoko to be named Firefox 3.5]</ref>. Posledná aktualizácia 3.5.19 vyšla 28. apríla 2011<ref>{{cite web | title = Firefox 4.0.1, 3.6.17 and 3.5.19 security updates now available | publisher = Mozilla Developer News | url = https://developer.mozilla.org/devnews/index.php/2011/04/28/firefox-4-0-1-3-6-17-and-3-5-19-security-updates-now-available/ | date = 2011-04-28 | accessdate = 2011-04-29 }}{{eng_icon}}</ref>. ==== Firefox 3.6 ==== Pre vývoj verzie 3.6 bol naplánovaný kratší vývojový cyklus; vývoj sa sústredil najmä na dokončenie prehliadača [[Fennec]] určeného pre malé zariadenia, ktorý je vyvíjaný na spoločnom základe s prehliadačom Firefox. Finálnej verzia 3.6 bola sprístupnená [[21. január]]a [[2010]]. Okrem vylepšení v oblasti podpory štandardov <ref>[https://developer.mozilla.org/en/Firefox_3.6_for_developers Firefox 3.6 for developers] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100106123708/https://developer.mozilla.org/en/Firefox_3.6_for_developers |date=2010-01-06 }} {{eng_icon}}</ref> či zvýšenia výkonu<ref>[http://hacks.mozilla.org/2010/01/javascript-speedups-in-firefox-3-6/ JavaScript speedups in Firefox 3.6] {{eng_icon}}</ref>, nová verzia obsahuje aj nasledovné vylepšenia<ref>[http://www.mozilla.sk/1606/mozilla-spristupnila-finalnu-verziu-firefoxu-3-6/ Mozilla sprístupnila finálnu verziu Firefoxu 3.6] {{Slk icon}}</ref><ref>[https://wiki.mozilla.org/Support/Firefox3.6:Changes wiki.mozilla.org/Support/Firefox3.6:Changes] {{eng_icon}}</ref>: * vylepšené dopĺňanie formulárov (zohľadnenie frekvencie či doby predchádzajúcich použití v navrhovanom poradí) * integrácia podpory pre odľahčených témy ([https://addons.mozilla.org/en-US/firefox/personas/ "Personas"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100613204810/https://addons.mozilla.org/en-US/firefox/personas/ |date=2010-06-13 }}). * výpomoc pri kontrole aktuálnosti pluginov * nová záložka sa otvára ako nasledovná k aktuálnej * video ju možné prehrávať na celú obrazovku, podpora pre ukážkové snímky videa * hlavné menu môže byť skryté * stránka pre zjednodušenie technickej podpory (about:support) * pravidelná defragmentácia dát v lokálnej databáze <ref>[http://www.mozilla.cz/zpravicky/firefox-3-6-bude-pravidelne-defragmentovat-sve-uloziste/ Firefox 3.6 bude pravidelně defragmentovat své úložiště] {{Ces icon}}</ref> * Dodatočná ochrana pred zastaranými zásuvnými modulmi * integrácia s [[Windows 7]] Mozilla nezvykle pridala funkcionalitu aj počas fázy údržby rady 3.6. V aktualizácii 3.6.4 implementovala beh vybratých [[Zásuvný modul|zásuvných modulov]] (pluginov) vo vlastnom procese, čo prinieslo oddelenie stability prehliadača od stability týchto zásuvných modulov. Mozilla ukončila podporu pre túto verziu [[23. apríl]]a [[2012]] spolu s vydaním poslednej aktualizácie (3.6.28).<ref>[https://blog.mozilla.org/futurereleases/2012/03/23/upcoming-firefox-support-changes/ Upcoming Firefox Support Changes], March 23rd, 2012 {{Eng_icon}}</ref>. Dĺžkou podpory 27 mesiacov sa tak stala najdlhšie podporovanou verziou prehliadača. ==== Firefox 4.0 ==== Vydanie verzie 4.0 bolo pôvodne naplánované na koniec roku 2010, neskôr posunuté na začiatok roku 2011<ref name=rel>[https://wiki.mozilla.org/Releases https://wiki.mozilla.org/Releases]</ref>. V oblasti podpory štandardov sa vývoj sústredil na zlepšenie podpory [[HTML5]] a [[CSS3]]. Novou je aj podpora technológie [[WebGL]] - podpore nového [[JavaScript]] [[Application programming interface|API]] pre vytváranie 3D grafiky. Vývojári sa venovali zlepšovaniu výkonu aplikácie, najmä čo sa týka [[JavaScript]]u, pričom sa pokúsili dostihnúť konkurenčné produkty<ref>[http://arewefastyet.com/ http://arewefastyet.com]</ref>. Rozsiahle zmeny sa uskutočnili aj v užívateľskom rozhraní. K ďalším vylepšeniam patrí použitie akcelerácie [[Grafická karta|grafických kariet]] pri určitých operáciách, či zlepšenia v oblasti typografie<ref>[http://www.mozilla.com/en-US/firefox/4.0b12/releasenotes/ Mozilla Firefox 4 Beta Release Notes]</ref>. Verzia 4 je prvou nepodporujúcou protokol [[gopher]], podpora tohto protokolu je možná pomocou rozšírenia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://developer.mozilla.org/en/Firefox_4_for_developers#Other_changes_2 |dátum prístupu=2011-01-04 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110426105028/https://developer.mozilla.org/en/Firefox_4_for_developers#Other_changes_2 |dátum archivácie=2011-04-26 }}</ref>. Počas vývoja bolo uvolnených 5 alfa a 12 beta testovacích vydaní<ref name=rel />. ==== Vývoj v krátkych vývojových cykloch ==== Počnúc verziou 5.0 bol vývojový cyklus prehliadača zmenený. Nové verzie sú vydávané častejšie a s menším počtom zmien. Od verzie 6.0 je interval medzi vydaniami stanovený na 6 týždňov <ref>[https://wiki.mozilla.org/RapidRelease/Calendar https://wiki.mozilla.org/RapidRelease/Calendar] {{Eng icon}}</ref>. Od verzie 5.0 bola vylepšená podpora štandardov, výkon aplikácie a v neposlednom rade znížená spotreba pamäte. V užívateľskom rozhraní aplikácie však došlo len ku kozmetickým zmenám <ref>[http://www.mozilla.com/en-US/firefox/5.0/releasenotes/ Mozilla Firefox 5.0 Release Notes]</ref>. V užívateľskom rozhraní verzie 6.0 je najbadateľnejšou zmenou zvýraznenie domény v adresnom riadku a zmena vzhľadu identifikácie stránok. Vývojárom pribudol nový nástroj pre test JavaScriptu kódu ''"Scratchpad"''.<ref>{{cite web | title = Přehled novinek vydaného Firefoxu 6 | publisher = Mozilla CZ | url = http://www.mozilla.cz/zpravicky/prehled-novinek-vydaneho-firefoxu-6/ | date = 2011-08-16 | accessdate = 2011-08-22 }}{{Ces icon}}</ref>. Keďže krátky vývojový cyklus nie je vhodný pre všetkých používateľov Mozilla.org začala poskytovať aj verziu s predĺženou podporou <ref>[https://wiki.mozilla.org/Enterprise/Firefox/ExtendedSupport%3AProposal https://wiki.mozilla.org/Enterprise/Firefox/ExtendedSupport Proposal] {{Eng icon}}</ref>. Prvou verziou s predĺženou podporou sa stala verzia 10, ktorá taktiež nahradí dovtedy udržovanú verziu 3.6. ==== Firefox 56 ==== Verzia 56 bola vydaná [[8. august]]a [[2017]]. Bola v nej spustená funkcia Firefox Screenshots, ktorá umožňuje snímať obrazovku a ukladať obrázky na cloud alebo si ich stiahnuť. Je zároveň poslednou verziou, ktorá podporuje Android ''Ice Cream Sandwich''. ==== Firefox 57 ==== Verzia 57 bola vydaná [[14. november|14. novembra]] [[2017]] pre počítače a Androidy s názvom Firefox Quantum. Portálom ZDNet bola označená ako návrat oproti dominantnému [[Google Chrome|Google Chromu]] po rokoch klesajúceho podielu na trhu.  Obsahovala nový vzhľad prehliadaču "Photon", nové vykresľovacie jadro takmer dvakrát rýchlejšie ako dovtedy používané. Firefox 57 prestal podporovať doplnky založené na staršej technológii XUL. V ten istý deň, [[Mozilla Foundation|Mozilla]] oznámila, že Google bude predvolený vyhľadávač, namiesto Yahoo, ktorý bol predvoleným od [[2014]]. Zároveň s verziou 57 bolo mierne zmenené aj logo prehliadača. ==== Firefox 58 ==== Verzia 58 bola vydaná [[23. január]]a [[2018]]. Vie rýchlejšie vykresľovať grafiku webovej stánky. Jeho časť beží mimo hlavné vlákno a proces prehliadača. Verzia 58 tiež podporuje: automatické dopĺňanie kreditných kariet, podpora prehrávania FLAC (Free Lossless Audio Codec). Vo Firefox Screenshots pribudla funkcia vkladania zachytených snímok obrazovky priamo do systémovej schránky (clipboard). ==== Firefox 100 ==== Jubilejná 100 verzia bola vydaná [[3. máj]]a [[2022]]. Nová verzia prináša zaujímavú funkciu - obraz v obraze - pričom umožňuje zobrazovať titulky napr. vo videách [[YouTube]] a na webových stránkach, ktoré používajú formát WebVTT. Firefox podporuje video HDR. == Rozšírenie == [[Súbor:StatCounter-browser-ww-monthly-200901-201707.png|Podiel použitia alternatávnych prehliadačov (iných ako [[Internet Explorer|IE]]) podľa údajov [[StatCounter]]]] {| width="100%" | width="25%" | {{legend|orange|Firefox}} | width="25%" | {{legend|limegreen|[[Google Chrome|Chrome]]}} | width="25%" | {{legend|grey|[[Safari (webový prehliadač)|Safari]]}} | width="25%" | {{legend|red|[[Opera (webový prehliadač)|Opera]]}} |- | width="25%" | {{legend|blue|[[Internet Explorer]]|<nowiki>Other]]</nowiki>}} |{{Legenda|yellowgreen|[[Android (operačný systém)|Android]]}} |} Prehliadač Mozilla Firefox bol vydaný v čase kedy mal medzi používateľmi dominantný podiel prehliadač [[Internet Explorer]]. Firefox získaval najmä týchto používateľov. V júni 2010 bol Firefox celosvetovo podľa štatistík [[Net Applications]] druhým najpoužívanejším prehliadačom s 23.81% používateľov (najpoužívanejším bol Internet Explorer s 60.32%).<ref>{{cite web | title = Browser Market Share for June, 2010 | publisher = Net Applications | url = http://marketshare.hitslink.com/browser-market-share.aspx?qprid=0&qpcal=1&qpcal=1&qpcal=1&qptimeframe=M&qpsp=138 | date = 2010-06-01 | accessdate = 2010-07-20 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20121209142306/http://marketshare.hitslink.com/browser-market-share.aspx?qprid=0&qpcal=1&qpcal=1&qpcal=1&qptimeframe=M&qpsp=138 | archivedate = 2012-12-09 }}{{eng_icon}}</ref> Podľa odhadov organizácie Mozilla z marca 2010 používalo Firefox 350 miliónov používateľov.<ref>{{cite web | url = http://blog.mozilla.com/blog/2010/03/31/introducing-the-mozilla-state-of-the-internet-report/ | title = Introducing the Mozilla State of the Internet Report | author = Erica Jostedt | accessdate = 2010-04-01 | date = 2010-03-31 }}{{eng_icon}}</ref>. V júli 2010 boli všetci zamestnanci [[IBM]] (okolo 400.000) požiadaní aby používali Firefox ako prednastavený prehliadač.<ref>{{cite web |url=http://www.sutor.com/c/2010/07/ibm-moving-to-firefox-as-default-browser/ |title=Saying it out loud: IBM is moving to Firefox as its default browser |publisher=Bob Sutor |date=2010-07-01 |accessdate=2010-07-02 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20111128224154/http://www.sutor.com/c/2010/07/ibm-moving-to-firefox-as-default-browser/ |archivedate=2011-11-28 }}{{eng_icon}}</ref> == Prekvapenia - tzv. [[Easter egg]]s == * '''about:mozilla''': funkčné vo viacerých verziách. Do riadka pre zadávanie adresy zadajte ''about:mozilla''. * '''about:robots''': funkčné vo verzii 3.0. Do riadka pre zadávanie adresy zadajte ''about:robots''. == Referencie == {{Referencie|2}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Mozilla Firefox}} == Externé odkazy == * [https://www.mozilla.org/en-US/firefox/ Oficiálna stránka] {{eng_icon}} * [http://mozilla.sk/ Stránky slovenskej lokalizačnej komunity] {{slk_icon}} * [http://portableapps.com/apps/internet/browsers/portable_firefox Prenosná verzia aplikácie] {{eng_icon}} * {{Man|1|firefox|die.net}} {{eng icon}} == Zdroje == {{Preklad | jazyk = en | článok = Mozilla Firefox | revízia = 620482163 }} {{Produkty Mozilla Corporation}} [[Kategória:Slobodný softvér]] [[Kategória:Webové prehliadače]] [[Kategória:Mozilla]] n9l0q3sy58m84715ckx8ryvopkvbg07 0 7248 8212780 8212420 2026-05-12T17:15:19Z ~2026-28232-46 294397 8212780 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{Najlepší článok}} {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Košice | other_name = | category = [[mesto (Slovensko)|mesto]] <!-- *** Image *** --> | image_compl = {{Koláž| |color=#ffffff | photo1a = Dóm svätej Alžbety.jpg | photo1b = Kaplnka svätého Michala Koszyce 2SM.jpg | photo2a = Letecká panoráma Košíc (cropped).jpg | photo3a = Statne divadlo Kosice (1899) (cropped).jpg | photo3b = Szlovákia, Kassa, 6 (cropped).jpg | photo3c = Košice (cropped).jpg | position = center | spacing = 2 | border = 0 | size = 270}} | image_compl_caption = Hore: [[Dóm sv. Alžbety]] a [[Kostol svätého Michala (Košice)|kaplnka sv. Michala]]<br/>Stred: panoráma z lietadla<br/>Dole (zľava do prava): [[Národné divadlo Košice|Národné divadlo]]; Centrum [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavnej ulice]]; Plastika [[Erb Košíc|erbu mesta]] <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Košice.png | symbol = Coat of Arms of Košice.svg | logo = Kosice logo.png | logo_size = 155px <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = Mesto tolerancie | nickname_note =<ref name="mesto tolerancie">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Feman - Európsky festival kultúry národov a národností | url = http://www.feman.sk/obsah/festival-feman | dátum vydania = 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = Združenie Feman | miesto = Košice }}</ref> <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Košický kraj|Košický]] | region_type = Kraj | histregion = [[Abovská župa|Abov]] ([[Košice a okolie]]) | district = [[Okres Košice I|Košice I]] | district1 = [[Okres Košice II|II]] | district2 = [[Okres Košice III|III]] | district3 = [[Okres Košice IV|IV]] | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = [[Hornád]] <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 208 | lat_d = 48 | lat_m = 43 | lat_s = 12 | lat_NS = S | long_d = 21 | long_m = 15 | long_s = 29 | long_EW = V | coordinates_type = region:SK_type:city | highest = [[Vysoký vrch ({{mnm|851}})|Vysoký vrch]] | highest_elevation = 851 | highest_lat_d = 48 | highest_lat_m = 49 | highest_lat_s = 28.38 | highest_lat_NS = S | highest_long_d = 21 | highest_long_m = 09 | highest_long_s = 21.96 | highest_long_EW = V | lowest = Krásna nad Hornádom | lowest_elevation = 184 | lowest_lat_d = 48 | lowest_lat_m = 40 | lowest_lat_s = 08.58 | lowest_lat_NS = S | lowest_long_d = 21 | lowest_long_m = 20 | lowest_long_s = 23.52 | lowest_long_EW = V <!-- *** Dimensions *** --> | area = 242.768069 | area2 = 1776.66 | area3 = 6751.9 | area2_type = aglomerácia | area3_type = kraj <!-- *** Population *** --> | population = {{OBP|SK|599981|N}} | population_date = {{OBD|SK|599981|dmr1}} | population_note = <ref name="pocet obyvatelov">{{OBZ|SK|582000}}</ref> | population_density = auto | population2_density = auto | population3_density = auto | population2 = 368725 | population3 = 801460 | population2_type = aglomerácia | population2_date = 31. 12. 2019 | population2_note = <ref name="pocet obyvatelov"/> | population3_type = kraj | population3_date = {{OBD|SK|1|dmr1}} | population3_note = <ref name="pocet obyvatelov"/> <!-- *** History & management *** --> | established = 1230 | established_type = Prvá pís. zmienka | mayor = [[Jaroslav Polaček]]<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref><br /> | mayor_party = [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], [[Sloboda a Solidarita|SaS]], [[SME RODINA]], [[NOVA (politická strana)|NOVA]], [[SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny|SZÖVETSÉG – ALIANCIA]], [[Strana rómskej koalície – SRK|SRK]], [[DOBRÁ VOĽBA a Umiernení]], [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA]] <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1 | timezone_DST = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2 | postal_code = 040 00 | area_code = +421-55 | area_code_type = Tel. predvoľba | code = 599981 | code1 = KE | code1_type = [[Evidenčné číslo vozidiel na Slovensku|EČV]] <!-- *** Free frields *** --> | free_type = Patrónka mesta -------------------------------------------------------------------- | free = [[Alžbeta Uhorská (svätica)|Alžbeta Uhorská]] -------------------------------------------------------------------- | free1_type = Adresa [[Magistrát mesta Košice|magistrátu]] | free1 = [[Trieda SNP (Košice)|Trieda SNP]] 48A, 040 11<br/>[[Košice - Západ|Košice-Západ]] | free2_type = Telefón / Fax | free2 = 055/641 91 11 | free3_type = E-mail | free3 = [mailto:kontakt@kosice.sk kontakt@kosice.sk] | free4_type = | free4 = <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha mesta v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = <!-- Poloha v rámci Košického kraja --> | map1_locator = <!-- Košický kraj --> | map2 = Kosice.20080908.png | map2_caption = Mapa mesta | map_compl = {{maplink|frame=yes|plain=yes|frame-align=center|type=shape|fill=#ffffff|fill-opacity=0|stroke-width=2|frame-width=270}} | map_compl_caption = Interaktívna mapa mesta | freemap_zoom = 13 <!-- *** Websites *** --> | commons = Košice | statistics = {{MOŠ/MIS|599981}} | website = [http://www.kosice.sk kosice.sk] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = '''Demonym:''' ''Košičan, Košičanka''<ref>{{SlovníkyJÚĽŠ|Košičan}}</ref> }} '''Košice''' (iné názvy pozri [[Košice#Názov|kapitolu Názov]]) sú metropolou [[Východné Slovensko|východného]] [[Slovensko|Slovenska]] a s takmer 230 000 obyvateľmi<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2021 - Agregované údaje za Košice|url=https://www.scitanie.sk/storage/app/media/dokumenty/SK599981.pdf|vydavateľ=Štatistický úrad SR|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=24.8.2023|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> [[Zoznam miest na Slovensku|druhým najľudnatejším mestom na Slovensku]]. Mesto je súčasťou [[Košická aglomerácia|Košickej aglomerácie]] s 367 000 obyvateľmi a [[Košicko-prešovská aglomerácia|Košicko-prešovskej aglomerácie]], ktorá s 555 800 obyvateľmi patrí medzi najväčšie [[Urbanizácia|urbanizované]] oblasti na Slovensku. V roku [[2013]] sa Košice stali [[Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013|Európskym hlavným mestom kultúry]]. Od roku [[2016]] nesú titul [[Európske hlavné mesto športu|Európske mesto športu]], od toho istého roku sa tu koná prestížny medzinárodný filmový festival [[MFF Art Film]]. Prostredníctvom podpory rozvoja kreatívneho priemyslu a informačných technológií sa Košice zaradili do Siete kreatívnych miest [[UNESCO]] v roku [[2017]], keď im bol priznaný štatút ''UNESCO Creative City of Media Arts''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Creative Cities Network Košice | url = https://en.unesco.org/creative-cities/kosice | dátum vydania = 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2018 | jazyk = anglický }}</ref> Košice v roku [[2019]] získali taktiež titul ''Európske hlavné mesto dobrovoľníctva 2019''. Ocenenie udeľuje ''Európske dobrovoľnícke centrum'' so sídlom v [[Brusel]]i. Košice sa tak stali historicky prvým mestom z krajín [[Stredná Európa|strednej]] a [[Východná Európa|východnej Európy]] a po [[Barcelona|Barcelone]], [[Lisabon]]e, [[Londýn]]e, [[Sligo (mesto v Írsku)|Sligu]] a [[Aarhus]]e šiestym európskym mestom, ktoré získalo toto prestížne ocenenie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Košice získali titul Európske hlavné mesto dobrovoľníctva 2019 | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/20709132/kosice-ziskali-titul-europske-hlavne-mesto-dobrovolnictva-2019.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-12-01 | dátum prístupu = 2019-03-22 }}</ref> Košice sú centrom celého [[Východné Slovensko|východného Slovenska]] a sídlom regionálnej samosprávy – [[Košický samosprávny kraj|Košického samosprávneho kraja]]. Sú významným centrom politického, hospodárskeho, kultúrneho a cirkevného života, sídlom [[Košická rímskokatolícka arcidiecéza|Košickej rímskokatolíckej arcidiecézy]], [[Košická gréckokatolícka eparchia|Košickej gréckokatolíckej eparchie]], [[Michalovsko-košická pravoslávna eparchia|Michalovsko-košickej pravoslávnej eparchie]] a [[Ústavný súd SR|Ústavného súdu SR]]. Zároveň sú významným univerzitným centrom (sídlom troch [[univerzita|univerzít]] a jednej vysokej školy, ako aj fakúlt a detašovaných pracovísk iných slovenských vysokých škôl) a ôsmich ústavov [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]]. Mesto je strediskom významných kultúrnych inštitúcií s celoslovenskou a regionálnou pôsobnosťou, medzi ktoré patria [[Národné divadlo Košice]], [[Štátna filharmónia Košice]], [[Slovenské technické múzeum]], [[Východoslovenské múzeum]], [[Východoslovenská galéria]] a [[Štátna vedecká knižnica Košice|Štátna vedecká knižnica v Košiciach]]. Mesto má pestrú národnostnú skladbu, najväčšiu menšinu na území mesta tvorí [[Maďari na Slovensku|maďarská]] menšina (takmer 3 % podľa kvalifikovaného odhadu [[Štatistický úrad Slovenskej republiky|Štatistického úradu SR]])<ref name=su18/> a [[Rómovia na Slovensku|rómska]] menšina s podielom takmer 2 %.<ref name=su18/> Mesto hrá rolu v dopravnom prepojení východ – západ, kde tvorí spojnicu medzi [[Východná Európa|východnou]] a [[Stredná Európa|strednou]] [[Európa|Európou]] na jednej strane a [[Ukrajina|Ukrajinou]] a [[Rusko]]m na druhej strane prostredníctvom [[Trať z Užhorodu do Hanisky pri Košiciach|širokorozchodnej železničnej trate]]. Košické [[Letisko Košice|medzinárodné letisko]] sprostredkúva letecké spojenie so západnou a stredovýchodnou Európou pre spádovú oblasť [[Východné Slovensko|východného Slovenska]]. V meste je zastúpený [[hutníctvo|hutnícky]] a [[strojárstvo|strojársky]] priemysel, umiestnená je tu skupina firiem [[Informačné a komunikačné technológie|informačných a telekomunikačných technológií]], ktorá je združená v klastri [[Košice IT Valley]]. Odrazom bohatej histórie mesta je jeho centrum s početnými pamiatkami [[Gotická architektúra|gotickej]], [[Baroková architektúra|barokovej]], [[Klasicistická architektúra|klasicistickej]] a historizujúcej architektúry, ktoré tvorí najväčšiu [[pamiatková rezervácia|mestskú pamiatkovú rezerváciu]] na Slovensku ({{ha|85.4|m|w}}).<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Mokriš | meno = Radoslav | odkaz na autora = | titul = História Košíc pre budúcnosť mesta. Zásady ochrany pamiatkovej rezervácie | vydavateľ = Krajský pamiatkový úrad Košice | miesto = Košice | rok = 2005 | isbn = 80-89089-42-9 | kapitola = | strany = 7 | jazyk = }}</ref> Jej najvýznamnejšou dominantou je rozlohou najväčšia sakrálna stavba na Slovensku – gotická [[katedrála]] [[Dóm svätej Alžbety]]. [[Hlavná (Košice)|Hlavná ulica]], lemovaná palácovými a meštianskymi domami s reštauráciami, butikmi a kaviarňami, je promenádnym [[korzo]]m mesta. == Geografia == [[Súbor:Occupation du sol Kosice.png|náhľad|'''Plocha mesta'''<br />Legenda :<br /> {{Legenda|#FF5555|Historické centrum}} {{Legenda|#FFAAAA|Zastavaná plocha}} {{Legenda|#FFEEAA|Poľnohospodárska oblasť}} {{Legenda|#DDE9AF|Zalesnená plocha}} [[Súbor:Sign bw stripes r.png|14px]] <span style="font-size:90%">Zastavaná plocha okolo roku 1910</span>]] Mesto leží vo [[Východné Slovensko|východnej]] časti Slovenska v [[Košický kraj|Košickom kraji]], v blízkosti hraníc s [[Maďarsko]]m ({{km|20|m}}), [[Ukrajina|Ukrajinou]] ({{km|70|m}}) a [[Poľsko]]m ({{km|70|m}}) na križovatke historických obchodných ciest. Od hlavného mesta [[Bratislava|Bratislavy]] je vzdialené asi {{km|310|m}}. Mesto sa rozprestiera na oboch brehoch rieky [[Hornád]] v geografickom styku severného výbežku [[Východopanónska panva|Východopanónskej panvy]] – [[Košická kotlina|Košickej kotliny]] a [[Karpaty|karpatského]] pohoria [[Slovenské rudohorie]], ktoré mesto ohraničuje na severozápade masívom [[Čierna hora (pohorie na Slovensku)|Čiernej hory]] a [[Volovské vrchy|Volovských vrchov]]. Z východu ho obklopuje hradba [[Slanské vrchy|Slanských vrchov]] sopečného pôvodu. Centrum mesta leží v nadmorskej výške 208 metrov, najvyšším bodom mesta je vrch [[Hradová (vrch)|Hradová]] – {{mnm|466.1|w}}, ktorý patrí do masívu [[Čierna hora (pohorie na Slovensku)|Čiernej hory]]. === Geológia === Tektonickej stavbe okolia Košíc dominuje [[hornádsky zlomový systém]], kolmo obmedzujúci [[gemerikum]], [[veporikum]] a [[vnútrokarpatský paleogén]] od [[Východopanónska panva|Východopanónskej panvy]]. Pozdĺž zlomu došlo v [[miocén]]e k silnej [[vulkanizmus|sopečnej aktivite]] v [[Slanské vrchy|Slanských vrchoch]]. Južná a juhovýchodná časť mesta stojí na vápnitých [[íl]]och kochanovského súvrstvia sarmatského veku ([[miocén]]) a mladších riečnych [[piesok|pieskoch]], [[štrk]]och a [[hlina|hlinách]] [[kvartér]]u. Západná a severná časť mesta leží na starších horninách [[Veporikum|veporika]] a [[Gemerikum|gemerika]]. V oblasti [[Košice – mestská časť Ťahanovce|Ťahanoviec]] to sú [[granodiorit]]y až [[tonalit]]y komplexu Bujanovej a nadložné premenené [[pieskovec|pieskovce]] a [[zlepenec|zlepence]] a tiež [[mezozoikum|mezozoické]] [[vápenec|vápence]] patriace k [[Veporikum|veporiku]]. V západnej časti dominujú premenené horniny [[Gemerikum|gemerika]], hlavne [[fylit]]y čermeľskej skupiny, [[zlepenec|zlepence]] a [[brekcia|brekcie]] krompašskej skupiny a [[amfibolit]]y a metabazity rakoveckej skupiny.<ref>{{Citácia knihy | autor = | spoluautori = | titul = Geologická mapa Západných Karpát a priľahlých území | odkaz na titul = | editori = Lexa, J., Bezák, V., Elečko, M., Mello, J., Polák, M., Potfaj, M., Vozár, J. | vydavateľ = MŽPSR, ŠGÚDŠ | miesto = Bratislava | rok = 2000 | url = | isbn = | poznámka = }}</ref> Z [[nerastná surovina|nerastného]] bohatstva sú v severozápadnej časti mesta v masíve Bankov významnejšie ložiská [[magnezit]]u, ktoré sa do roku [[1997]] ťažili a spracovávali v košickej magnezitke. V oblasti [[Jahodná (vrch)|Jahodnej]] sa nachádzajú i dosiaľ neťažené bilančné zásoby [[uraninit|uránovej rudy]] s významnou prímesou [[molybdén]]u.<ref>{{Citácia knihy | autor = | spoluautori = | titul = Nerastné suroviny Slovenska | odkaz na titul = | edícia = Ročenka 2006 | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | miesto = Bratislava | rok = 2000 | url = http://www.geology.sk/images/obchod/roc_ns/SK_yearbook06.zip | isbn = | poznámka = | url archívu = https://web.archive.org/web/20131203002634/http://www.geology.sk/images/obchod/roc_ns/SK_yearbook06.zip | dátum archivácie = 2013-12-03 }}</ref> === Podnebie a počasie === Podnebie Košíc je kontinentálne, mierne s priemernými teplotami –3 [[°C]] v januári a 19 [[°C]] v júli. Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo 8,4{{--}}8,7 °C. Priemerný ročný úhrn zrážok je asi 600{{--}}{{mm|650|m}}.<ref>{{Citácia knihy | autor = Veľký, J. a kolektív | spoluautori = | titul = [[Encyklopédia Slovenska]] III. zväzok K - M. | odkaz na titul = | edícia = | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 1979 | url = | isbn = | poznámka = }}</ref> * '''Absolútne maximum''': 38,5 °C ([[20. júl]] [[2007]]). * '''Absolútne minimum''': –30,5 °C ([[16. február]] [[1940]]). {{Infobox Počasie |metric_first=yes |single_line=yes |location=Košice / [[Letisko Košice|Medzinárodné letisko Košice]] (LZKZ) {{mnm|230|w}} (6 [[km]] od Košíc) |Jan_Hi_°C = 0 |Feb_Hi_°C = 3 |Mar_Hi_°C = 9 |Apr_Hi_°C = 15 |May_Hi_°C = 20 |Jun_Hi_°C = 23 |Jul_Hi_°C = 25 |Aug_Hi_°C = 25 |Sep_Hi_°C = 20 |Oct_Hi_°C = 14 |Nov_Hi_°C = 6 |Dec_Hi_°C = 1 |Year_Hi_°C = 13 |Jan_Lo_°C = -5 |Feb_Lo_°C = -4 |Mar_Lo_°C = 0 |Apr_Lo_°C = 4 |May_Lo_°C = 9 |Jun_Lo_°C = 12 |Jul_Lo_°C = 13 |Aug_Lo_°C = 13 |Sep_Lo_°C = 9 |Oct_Lo_°C = 4 |Nov_Lo_°C = 0 |Dec_Lo_°C = -4 |Year_Lo_°C = 4 |Jan_MEAN_°C = -3 |Feb_MEAN_°C = 0 |Mar_MEAN_°C = 4 |Apr_MEAN_°C = 10 |May_MEAN_°C = 15 |Jun_MEAN_°C = 18 |Jul_MEAN_°C = 19 |Aug_MEAN_°C = 19 |Sep_MEAN_°C = 14 |Oct_MEAN_°C = 9 |Nov_MEAN_°C = 3 |Dec_MEAN_°C = -1 |Year_MEAN_°C = 9 |Jan_Precip_cm = 5 |Feb_Precip_cm = 5 |Mar_Precip_cm = 5 |Apr_Precip_cm = 8 |May_Precip_cm = 9 |Jun_Precip_cm = 10 |Jul_Precip_cm = 9 |Aug_Precip_cm = 7 |Sep_Precip_cm = 7 |Oct_Precip_cm = 6 |Nov_Precip_cm = 7 |Dec_Precip_cm = 7 |Year_Precip_cm = 85 |source = Norwegian Meteorological Institute (2018) |accessdate=17. marec 2019 <ref name="Weather Underground">{{citácia elektronického dokumentu |url=https://www.yr.no/place/Slovakia/Ko%C5%A1ice/Ko%C5%A1ice/statistics.html |titul=Norwegian Meteorological Institute - Weather History for Košice |dátum prístupu=2019-03-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20180628032736/http://www.yr.no/place/Slovakia/Ko%C5%A1ice/Ko%C5%A1ice/statistics.html |dátum archivácie=2018-06-28 }}</ref> }} === Vodné toky === {{graf počasia|Košice |-5|0|50 |-4|3|50 |0|9|50 |4|15|80 |9|20|90 |12|23|100 |13|25|90 |13|25|70 |9|20|70 |4|14|60 |0|6|70 |-4|1|70 |float=right |zdroj=[https://www.yr.no/place/Slovakia/Košice/Košice/statistics.html Norwegian Meteorological Institute] }} Mesto patrí do povodia riek [[Hornád]] – [[Slaná]] – [[Tisa]]. Rieka [[Hornád]] preteká východnou časťou mesta v smere sever – juh. Pravostrannými prítokmi [[Hornád]]u sú východo-západným smerom [[Myslavský potok]] a severozápadným smerom potok [[Črmeľ|Čermeľ]]. Mestskou časťou [[Košice – mestská časť Šaca|Šaca]] v západnej časti mesta tečie zo severu na juh rieka [[Ida (rieka)|Ida]]. Južne od Košíc sa do Hornádu vlievajú ľavostranné prítoky [[Torysa (rieka)|Torysa]] a [[Oľšava (prítok Hornádu)|Oľšava]]. Ochranu pred povodňami zabezpečujú pre mesto priehrady na Hornáde [[Ružín (vodná nádrž)|Ružín I]] a [[Ružín (vodná nádrž)|Ružín II]]. * ''Pozri aj: [[Zoznam vodných tokov v Košiciach]]'' === Vodné plochy a jazerá === Vodné pomery mesta neboli priaznivé pre vytvorenie prírodných vodných plôch. V intraviláne mesta a v jeho okolí sa nachádzajú umelé vodné nádrže na riekach [[Hornád]] a [[Ida (rieka)|Ida]], viaceré bagroviská, resp. štrkoviská a rybníky. Pozdĺž Hornádu v južnej časti mesta sú zachované slepé ramená. * vodná plocha [[Jazero (Košice)|Jazero]] * [[Seligovo jazero]] * [[Čanianske jazerá]] – štrkoviská * vodná nádrž [[Bukovec (okres Košice-okolie)|Bukovec]] – zásobáreň pitnej vody * vodná nádrž [[Poľov (vodná nádrž)|Poľov]] – zásobáreň úžitkovej vody pre železiarne [[U. S. Steel Košice]] * vodná nádrž Pod Bukovcom – zásobáreň úžitkovej vody pre železiarne [[U. S. Steel Košice]] {{Galéria |Názov=Jazerá |veľkosť=náhľad |pozícia=right |Súbor:Nad jazerom.JPG|Jazero |Súbor:Slovakia Kosice Bukovec-lake.png|Bukovec |Súbor:Čanianske jazero - panoráma - panoramio.jpg|Čanianske jazero }} ''Pozri aj: [[Zoznam vodných plôch v Košiciach a okolí]]'' === Susedné obce === Najbližšie ku hraniciam mesta sa nachádza 26 obcí. Všetky tieto obce sú [[Spoločenstvo obcí|vidiecke spoločenstvá]] a nachádzajú sa v okrese [[Okres Košice okolie|Košice-okolie]]. [[Súbor:Letecká panoráma Košíc.jpg|náhľad|Letecká panoráma Košíc]] {|width ="45%" border="0" cellspacing="2" cellpadding="0" align="center" style="border:1px solid #AAA;background-color:#F9F0EA" |+ Susedné obce mesta '''{{{Commune|{{{Košice|Košice}}}}}}'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ZBGIS| url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster?bm=zbgis&z=10&c=21.289872,48.740263| vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-13| miesto = Bratislava| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190607100314/https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster?bm=zbgis&z=10&c=21.289872,48.740263| dátum archivácie = 2019-06-07}}</ref> |- |width ="33%" align="center"| {{{Severozápad|{{{Košická Belá|[[Košická Belá]]<br>[[Veľká Lodina]]}}}}}} |width ="33%" align="center"| {{{Sever|{{{Sokoľ|[[Sokoľ]]<br>[[Kostoľany nad Hornádom]]<br>[[Družstevná pri Hornáde]]}}}}}} |width ="33%" align="center"| {{{Severovýchod|{{{Budimír|[[Budimír]]<br>[[Beniakovce]]}}}}}} |- |width ="33%" align="center"| {{{Západ|{{{Malá Ida|[[Malá Ida]]<br>[[Baška (okres Košice-okolie)|Baška]]<br>[[Nižný Klátov]]<br>[[Vyšný Klátov]]}}}}}} |width ="33%" align="center"| [[Image:Brosen windrose-sl.svg|80px|{{{Commune|{{{Košice|Košice}}}}}}]] |width ="33%" align="center"| {{{Východ|{{{Hrašovík|[[Hrašovík]]<br>[[Košické Olšany]]<br>[[Sady nad Torysou]]<br>[[Košická Polianka]]}}}}}} |- |width ="33%" align="center"| {{{Juhozápad|{{{Šemša|[[Šemša]]<br>[[Veľká Ida]]}}}}}} |width ="33%" align="center"| {{{Juh|{{{Haniska|[[Haniska (okres Košice-okolie)|Haniska]]<br>[[Sokoľany]]<br>[[Bočiar]]<br>[[Seňa]]}}}}}} |width ="33%" align="center"| {{{Juhovýchod|{{{Vyšná Hutka|[[Vyšná Hutka]]<br>[[Nižná Hutka]]<br>[[Nižná Myšľa]]<br>[[Kokšov-Bakša]]<br>[[Valaliky]]}}}}}} |} == Politika == [[Súbor:TownHallKošice.jpg|náhľad|vpravo|Historická radnica, reprezentatívne sídlo primátora mesta]] [[Súbor:Kosice zastupitelstvo 2022-2026.svg|náhľad|'''Zloženie zastupiteľstva'''<br />Legenda :<br /> {{Legenda|#BDBDBD|[[Nezávislý politik|NEKA]] – 21 kresiel}} {{Legenda|#28A6FA|koalícia [[KDH]], [[SaS]], [[SME RODINA]], [[NOVA (politická strana)|NOVA]], [[SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny|SZÖVETSÉG - ALIANCIA]], [[JEDNOTNÉ SLOVENSKO]], [[DOBRÁ VOĽBA a Umiernení]], [[OĽANO]] – 8 kresiel}} {{Legenda|#FFEE00|[[STAROSTOVIA A NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI]]  – 6 kresiel}} {{Legenda|#22468D|[[ZA ĽUDÍ]] – 2 kreslá}} {{Legenda|#00BCFF|[[Progresívne Slovensko]] – 1 kreslo}} {{Legenda|#50168E|koalícia [[Demokrati (politická strana)|Demokrati]], [[Demokratická strana (2006)|Demokratická strana]], [[ŠANCA]], [[ODS – Občianski demokrati Slovenska|ODS]] – 1 kreslo}} {{Legenda|#3D104D|[[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] – 1 kreslo}} {{Legenda|#F10000|koalícia [[SMER-SD]], [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]], [[ŽIVOT – národná strana|ŽIVOT]], [[STRANA MODERNÉHO SLOVENSKA (SMS)|SMS]] – 1 kreslo}}]] [[Súbor:133-3381 IMG.JPG|thumb|upright 0.6|Plastika mestského erbu]] [[Súbor:DivisionKE.jpg|náhľad|upright 0.6|Budova ''Divízie'' je sídlom [[Košický samosprávny kraj|Košického samosprávneho kraja]]]] === Mestská samospráva === {{hlavný článok|Mestské časti Košíc}} Zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 1. októbra [[1990]] o meste Košice ''401/1990 Zb.'' určil Košiciam štatút mesta spravovaného [[magistrát]]om, [[Mestské zastupiteľstvo|mestským zastupiteľstvom]] a [[primátor (Slovensko)|primátorom]] mesta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice | url = http://www.kosice.sk/clanok.asp?file=gov_zakon401_index.htm | dátum vydania = 01.10.1990 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20120106154710/http://www.kosice.sk/clanok.asp?file=gov_zakon401_index.htm | dátum archivácie = 2012-01-06 }}</ref> Novelizácia zákona z roku [[2006]] ''222/2006 Zb.'' rozšírila napríklad právomoci miestnych zastupiteľstiev mestských častí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zákon Slovenskej národnej rady č. 222/2006 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov | url = http://www.kosice.sk/clanok.asp?file=gov_novelake_index.htm | dátum vydania = 16.03.2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20090326002832/http://www.kosice.sk/clanok.asp?file=gov_novelake_index.htm | dátum archivácie = 2009-03-26 }}</ref> [[Mestské zastupiteľstvo]] je orgánom samosprávy mesta a rozhoduje o najdôležitejších otázkach celomestského charakteru. Má 41 poslancov, volených priamo podľa proporcionálneho princípu veľkosti jednotlivých [[mestská časť|mestských častí]] na obdobie štyroch rokov. [[primátor (Slovensko)|Primátor]] je výkonným a reprezentatívnym orgánom mesta, volený priamo na 4-ročné obdobie v jednokolovej voľbe [[Systém relatívnej väčšiny|systémom relatívnej väčšiny]]. Vedie rokovania [[Mestské zastupiteľstvo|mestského zastupiteľstva]] a mestskej rady a podpisuje ich uznesenia. Má dvoch námestníkov. Mestská rada je výkonným a poradným orgánom primátora, skladá sa z 15 členov volených mestským zastupiteľstvom zo svojich radov, ďalej všetkých starostov jednotlivých mestských častí a primátora mesta. [[Magistrát mesta Košice|Magistrát]] je odbornou a administratívnou zložkou, delí sa na oddelenia a referáty, na jeho čele stojí riaditeľ. Mesto Košice je ďalej delené na 22 samosprávnych [[mestská časť|mestských častí]], ktoré sú spravované vlastnými miestnymi zastupiteľstvami na čele so [[starosta]]mi. {| class="wikitable" border="1" style="margin:0 auto; text-align:center;" |- | rowspan="10" | [[Súbor:Košice city parts colored.svg|140px]] | colspan="5" | Okresy a mestské časti |- |style="background:#44e0f5;"| '''[[Košice I (okres)|Košice I]]''' |style="background:#6df3a4;"| '''[[Košice II (okres)|Košice II]]''' |style="background:#ee7f40;"| '''[[Košice III (okres)|Košice III]]''' |style="background:#fd4dd0;"| '''[[Košice IV (okres)|Košice IV]]''' |- | [[Košice – mestská časť Džungľa|Džungľa]] | [[Košice – mestská časť Lorinčík|Lorinčík]] | [[Košice – mestská časť Dargovských hrdinov|Dargovských hrdinov]] | [[Košice – mestská časť Barca|Barca]] |- | [[Košice – mestská časť Kavečany|Kavečany]] | [[Košice – mestská časť Luník IX|Luník IX]] | [[Košice – mestská časť Košická Nová Ves|Košická Nová Ves]] | [[Košice – mestská časť Juh|Juh]] |- | [[Košice – mestská časť Sever|Sever]] | [[Košice – mestská časť Myslava|Myslava]] |   | [[Košice – mestská časť Krásna|Krásna]] |- | [[Košice – mestská časť Sídlisko Ťahanovce|Sídlisko Ťahanovce]] | [[Košice – mestská časť Pereš|Pereš]] |   | [[Košice – mestská časť Nad jazerom|Nad jazerom]] |- | [[Košice – mestská časť Staré Mesto|Staré mesto]] | [[Košice – mestská časť Poľov|Poľov]] |   | [[Košice – mestská časť Šebastovce|Šebastovce]] |- | [[Košice – mestská časť Ťahanovce|Ťahanovce]] | [[Košice – mestská časť Sídlisko KVP|Sídlisko KVP]] |   | [[Košice – mestská časť Vyšné Opátske|Vyšné Opátske]] |- |   | [[Košice – mestská časť Šaca|Šaca]] |   |   |- |   | [[Košice – mestská časť Západ|Západ]] |   |   |} === Symboly === [[Erb Košíc]] je najstaršie doloženým mestským [[erb]]om v [[Európa|Európe]] <ref name="najstarší erb">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Erb mesta Košice | url = http://www.kosice.sk/clanok.asp?file=history_erb_indexsk.htm | dátum vydania = 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = Magistrát mesta Košice | miesto = Košice | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20120323113045/http://www.kosice.sk/clanok.asp?file=history_erb_indexsk.htm | dátum archivácie = 2012-03-23 }}</ref>. Strieborná veľká pečať mesta z roku [[1504]] je jednou z najkrajších [[Uhorsko|uhorských]] [[renesancia|renesančných]] pečatidiel. Ďalšími symbolmi sú zástava mesta, insígnie a štandarda [[primátor (Slovensko)|primátora]]. [[11. apríla]] [[2019]] mestskí poslanci odsúhlasili za [[Patrónka|patrónku]] mesta svätú [[Alžbeta Uhorská (svätica)|Alžbetu Uhorskú]], ktorá je taktiež patrónkou známej košickej [[Dóm svätej Alžbety|katedrály]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = Patrónkou mesta Košice bude svätá Alžbeta Uhorská| periodikum = teraz.sk| odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/regiony/mestski-poslanci-odobrili-aby-bola-sv/389507-clanok.html| issn = | vydavateľ = TASR| miesto = Bratislava| dátum = 2019-04-11| dátum prístupu = 2019-04-12}}</ref> === Regionálna samospráva a štátna správa === {{hlavný článok|Košický samosprávny kraj|Košický kraj}} Decentralizáciou verejnej správy od roku [[2002]] prešla väčšina kompetencií [[Kraj (štátna správa)|krajov]] a [[okres]]ov na [[samosprávny kraj]]. Košice sú sídlom [[Košický samosprávny kraj|Košického samosprávneho kraja]]. Na úrovni štátnej správy je územie mesta spravované [[obvodný úrad|Obvodným úradom Košice]] s pôsobnosťou pre celý [[Košický kraj]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Obvodný úrad Košice | url = http://www.vs.sk/ouke/ | dátum vydania = 17.04.2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = Obvodný úrad Košice | miesto = Košice | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20100111052951/http://www.vs.sk/ouke/ | dátum archivácie = 2010-01-11 }}</ref> === Primátori === * 1990 – 1993: [[Ján Kopnický]] * 1993 – 1994: [[Rudolf Bauer]] * 1994 – 1999: [[Rudolf Schuster]] * 1999 – 2006: [[Zdenko Trebuľa]] * 2006 – 2010: [[František Knapík]] * 2010 – 2018: [[Richard Raši]] * 2018 – 2026: [[Jaroslav Polaček]] {{Predstavitelia Košíc}} == Dejiny == {|class="infobox" style="width: 368px; border-spacing: 0px; text-align: left; " |- style="background: lightsteelblue; text-align: center" ! Historická príslušnosť |- style="background: lightsteelblue; " | style="font-size:97%;" | [[Súbor:Flag of Louis II of Hungary.svg|24px]] [[Uhorsko]] okolo 1000 – 1526<br> [[Súbor:Flag_of_the_Habsburg_Monarchy.svg|22px]] [[Habsburská monarchia]] 1526 – 1804<br> [[Súbor:Flag_of_the_Habsburg_Monarchy.svg|22px]] [[Rakúske cisárstvo]] 1804 – 1867<br> [[Súbor:Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg|22px]] [[Rakúsko-Uhorsko]] 1867 – 1918<br> [[Súbor:Red flag.svg|24px]] [[Slovenská republika rád]] 1919 – 1919<br> {{flagicon|Czechoslovakia}} [[Prvá česko-slovenská republika|Česko-slovenská republika]] 1918 – 1938<br> [[Súbor:Flag_of_Hungary_(1920–1946).svg|24px]] [[Maďarské kráľovstvo]] 1938 – 1945<br> {{flagicon|Czechoslovakia}} [[Tretia česko-slovenská republika|Česko-slovenská republika]] 1945 – 1960<br> {{flagicon|Czechoslovakia}} [[Československá socialistická republika]] 1960 – 1990<br> {{flagicon|Czechoslovakia}} [[Česká a Slovenská Federatívna Republika]] 1990 – 1992<br> {{flagicon|Slovakia}} [[Slovensko|Slovenská republika]] od 1993 |} [[Súbor:Kosice by Braun Hogenberg (middle size) (97692526).jpg|náhľad|vpravo|Cassovia – Hlavné mesto Horného Uhorska (1617)]] [[Súbor:Erb1502.jpg|náhľad|Erb mesta Košice]] [[Súbor:Cathedral of St. Elizabeth in Košice.jpg|náhľad|Dóm svätej Alžbety]] {{Hlavný článok|Dejiny Košíc}} Dejiny mesta sú oveľa staršie ako jeho prvá písomná zmienka z roku [[1230]], ktorá spomína [[kostol]] v kráľovskej [[osada|osade]] – ''Villa Cassa'' – predchodkyni neskoršieho mesta. Mestom sa Košice stali po roku [[1241]], keď kráľ [[Belo IV.]] podporoval znovuosídlenie [[Uhorsko|Uhorského kráľovstva]] po [[Mongolský vpád do Uhorska|mongolskom vpáde]] prizvanými „hosťami“ zo [[Sasko|saského]] [[Nemecko|Nemecka]]. Stredoveká zástavba, sústrediaca sa okolo charakteristicky predĺženého šošovkovitého [[Hlavná ulica (Košice)|námestia]], bola v rokoch [[1270]]{{--}}[[1290]] obohnaná [[hradby|mestskými hradbami]]. Opevnené mesto zostalo významnou vojenskou pevnosťou až do konca [[18. storočie|18. storočia]]. V roku [[1312]], v dobe bojov o uhorský trón, mesto vyzbrojilo vojská a po boku kráľa [[Karol I. (Uhorsko)|Karola Róberta z Anjou]] porazilo v [[Bitka pri Rozhanovciach|Bitke pri Rozhanovciach]] oligarchov [[Omodej Aba|Omodeja Abu]] a [[Matúš Čák Trenčiansky|Matúša Čáka Trenčianskeho]], za čo si vyslúžili lukratívne privilégiá. V roku [[1369]] Košice získali [[erb|mestský znak]], ktorý je najstarším písomne doloženým mestským erbom v [[Európa|Európe]] <ref name="najstarší erb"/>. Stali sa druhým najdôležitejším mestom v [[Uhorsko|Uhorskom kráľovstve]], s rovnakými právami, ako malo hlavné mesto [[Budapešť|Budín]]. Boli kultúrnym, remeselníckym a obchodným centrom celej hornouhorskej oblasti a na dôležitých obchodných trasách, predovšetkým z [[Pobaltie|Pobaltia]] na [[Balkánsky polostrov|Balkán]]. Za vlády [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmunda Luxemburského]] v prvej polovici 15. storočia došlo k okázalej [[gotika|gotickej]] výstavbe, ktorej najvýznamnejšou ukážkou je [[Dóm svätej Alžbety]]. Za humanistického panovania [[Matej Korvín|Mateja Korvína]] dosiahol rozkvet Košíc svoj vrchol, keď sa s 10 000 obyvateľmi radili k najväčším mestám [[Európa|Európy]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Halaga | meno = Ondrej Richard | odkaz na autora = | titul = Právny, územný a populačný vývoj mesta Košíc | vydavateľ = Východoslovenské vydavateľstvo | miesto = Košice | rok = 1967 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Od [[16. storočie|16. storočia]] Košice hrali rolu protihabsburskej bašty v početných [[protihabsburské stavovské povstania|stavovských povstaniach]] uhorskej šľachty, z ktorých najvýznamnejšie z rokov [[1703]]{{--}}[[1711]] viedol knieža [[František II. Rákoci]], pochovaný v Košiciach. Mesto bolo hlavnou [[Horné Uhorsko|hornouhorskou]] protitureckou vojenskou pevnosťou a centrom [[Katolícka cirkev|katolíckej]] vzdelanosti s etablovanou [[Košická univerzita|Košickou univerzitou]], založenou v roku [[1657]]. V [[19. storočie|19. storočí]] sa Košice stali výstavným posádkovým mestom s prenikajúcim priemyslom, početnými [[secesia|secesnými]] budovami štátnych úradov a inštitúcií a vlastnou konskou ([[1891]]), neskôr [[Električková doprava v Košiciach|elektrickou mestskou železnicou]] ([[1913]]). Po roku 1918 sa začlenili do rámca novovzniknutého Česko-Slovenska. V meste sa v roku [[1899]] do rodiny hoteliérov narodila [[Sára Salkaháziová|Sára Salkaházi]], [[blahoslavená]] rímskokatolícka rehoľníčka maďarského pôvodu. Pôsobila pôvodne ako učiteľka a neskôr aj ako novinárka. V roku 1927 vstúpila do rehoľnej [[Spoločnosti sociálnych sestier]] v Košiciach. V rokoch [[1938]]{{--}}[[1945]] patrili Košice [[Maďarské kráľovstvo|horthyovskému Maďarsku]]. V roku [[1945]] tu bola sformovaná prvá povojnová česko-slovenská vláda a vyhlásený [[Košický vládny program]]. V roku [[1960]] sa stali krajským mestom [[Východné Slovensko|východného Slovenska]]. V 60. rokoch bol na juhovýchodnom predmestí vybudovaný [[U. S. Steel Košice|hutnícky kombinát]], čo bolo príčinou masového prisťahovalectva a výstavby početných [[košické sídliská|panelových sídlisk]]. Košice si vyslúžili označenie najrýchlejšie rastúceho mesta v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] a až do zániku spoločného štátu obsadzovali tradičnú priečku piateho najväčšieho mesta v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]]. Historické centrum zostalo chránené štatútom [[mestská pamiatková rezervácia|mestskej pamiatkovej rezervácie]], najväčšej na [[Slovensko|Slovensku]] (ustanovená v [[1983]] s rozlohou {{ha|85.375|m}}). Od roku [[1990]] sú spravované [[Magistrát mesta Košice|magistrátom]] s 22 samosprávnymi [[mestské časti Košíc|mestskými časťami]] a od roku [[1993]] sú sídlom [[Ústavný súd SR|Ústavného súdu Slovenskej republiky]]. == Názov == Názov mesta Košice je odvodený od slovanského osobného mena ''Koša''. Pôvodný význam názvu bol ''osada ľudu Košovcov''. Názov ''Koša'' prevzali po svojom príchode do Košickej kotliny v [[40. roky 11. storočia|40. rokoch 11. storočia]] aj [[Maďari]] v paralele ''Kassa'', ''Kossa'', ''Cossa''. Slovenská patronymická prípona "-ice" je neskorším dodatkom. Napokon [[latinčina]] a [[nemčina]] prevzali maďarskú formu Kassa, z čoho vzniklo neskoršie ''Cassovia'' a ''Kaschau''. Nasledujúca tabuľka obsahuje chronologický prehľad výskytu jednotlivých názvov.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Halaga | meno = Ondrej Richard | odkaz na autora = Ondrej Richard Halaga | titul = Počiatky Košíc a zrod metropoly | vydavateľ = Východoslovenské vydavateľstvo | miesto = Košice | rok = 1992 | isbn = 80-85174-57-X | kapitola = | strany = 82 – 89 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Varsik | meno = Branislav | odkaz na autora = Branislav Varsik | titul = Osídlenie Košickej kotliny | zväzok = I | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Vydavateľstvo SAV]] | rok = 1964 | počet strán = 476 | strany = 155{{--}}163 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = | titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku | odkaz na titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku | zväzok = II | typ zväzku = Zv. | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1977 | počet strán = 517 | strany = }}</ref> Výslovnosť terajšieho názvu mesta je v [[Slovenčina|slovenčine]] nasledujúca – {{Audio-IPA|Kosice.wav|ˈkɔʃitsɛ|help=no}} a v [[Maďarčina|maďarčine]] znie takto – {{Audio-IPA|Kassa.ogg|ˈkɒʃʃɒ|help=no}}. {|class="wikitable" !Rok||Názov||Rok||Názov |- |align="right"|1230||Villa Cassa||align="center"|1388||Cassovia, Cassa-Cassouia |- |align="right"|1249||Kassa||align="center"|1394||Cassow |- |align="right"|1257||Cassa||align="center"|1420||Caschowia |- |align="right"|1261||Cassa, Cassa Superior||align="center"|1441||Cassovia, Kassa, Kaschau, Košice |- |align="right"|1288||Kossa||align="center"|1613 – 1684||Cassovia, Kassa, Kaşa, Kossicze |- |align="right"|1297||Civitas Cassa||align="center"|1773||Cassovia, Kassa, Kaschau, Kossicze |- |align="right"|1300||Cossa||align="center"|1786||Cassovia, Kascha, Kaschau, Kossice |- |align="right"|1307||Casscha||align="center"|1808||Cassovia, Kaschau, Kassa, Kossice |- |align="right"|1324||Casschaw||align="center"|1863{{--}}1913||Kassa |- |align="right"|1342||Kassa||align="center"|1920{{--}}1938||Košice |- |align="right"|1371||Cassouia||align="center"|1938{{--}}1945||Kassa |- |align="right"|1382||Cosszicze||align="center"|1945 – súčasnosť||Košice |} [[Latinčina|Latinský]] názov znie ''Cassovia'', ďalšie názvy mesta: {{V jazyku|fra|''Cassovie''}}, {{v jazyku|deu|''Kaschau''}}, {{V jazyku|hun|''Kassa''}}, {{v jazyku|hrv|''Kašava''}}, {{V jazyku|pol|''Koszyce''}}, {{v jazyku|heb|''קושיצה''}}, {{v jazyku|rom|''Kasha''}}, {{v jazyku|ukr|''Кошицi''}} Za svoje dlhoročné mierové aktivity Košice v roku [[1985]] získali od [[Svetová rada mieru|Svetovej rady mieru]] titul ''Mesto mieru'' a v roku [[1988]] od [[Organizácia Spojených národov]] zase titul ''Posol mieru'', mieru je venovaný aj samotný [[Medzinárodný maratón mieru]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Mesto Košice schválilo čestné občianstvo pre Michaila Gorbačova | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/regiony/kosice-cestne-obcianstvo-gorbacov/186734-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2016-03-14 | dátum prístupu = 2019-03-19 }}</ref> == Obyvateľstvo == === Charakteristika === {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = Ľudia v Košiciach | šírka = 200 | obrázok1 = Kosice during veteran car display.jpg | popis1 = Ľudia počas výstavy veteránov ''Cassovia Classic'' na [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavnej ulici]] | obrázok2 = Crowds of people during White Night in Kosice.jpg | popis2 = Davy ľudí počas festivalu svetiel – [[Biela noc (festival)|Biela noc]] | obrázok3 = Hlavná from St Elizabeth tower.jpg | popis3 = Pohľad na ulicu z najvyššej veže Dómu svätej Alžbety | obrázok4 = Alžbetina z veže Dómu v Košiciach.jpg | popis4 = Pohľad na [[Mlynská ulica (Košice)|Mlynskú ulicu]] }} Podľa sčítania obyvateľstva z roku [[2018]] žilo v Košiciach 238 757 obyvateľov.<ref name=su18/> Národnostné zloženie mesta je nasledujúce: [[Slováci]] – 75.7 %, Maďari – 2.8 %, [[Rómovia]] – 1,98 %, [[Rusíni]] – 0.67 %, [[Česi]] – 0.72 %, [[Ukrajinci]] – 0.46 %, [[Nemci]] – 0.29 %, [[Poliaci]] – 0.17 %, [[Rusi]] – 0.09 %. Až 16.68 % obyvateľov Košíc neuviedlo žiadnu národnosť.<ref name=su18/> K [[Latinská cirkev|rímskokatolíckej cirkvi]] sa prihlásilo 45 % veriacich, ku [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|gréckokatolíckej cirkvi]] – 6,12 %, [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelickej cirkvi augsburského vyznania]] – 2,33 %, ku [[Kalvinizmus|kalvinizmu]] – 2 %, k [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|pravoslávnej cirkvi]] – 1,24 %. Bez vyznania je 16,6 % obyvateľov.<ref name=Sc11C>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Základné údaje zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011, obyvateľstvo podľa náboženského vyznania | url = http://portal.statistics.sk/files/ev_v2-nabozenske-vyznanie.pdf | dátum vydania = 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.7.2012 | vydavateľ = Štatistický úrad Slovenskej republiky | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20120813012440/http://portal.statistics.sk/files/ev_v2-nabozenske-vyznanie.pdf | dátum archivácie = 2012-08-13 }}</ref> V roku [[2008]] mali Košice 233 659 obyvateľov, čo bol pokles o 578 v porovnaní s rokom [[2007]]. Najviac detí v pomere k počtu obyvateľstva sa narodilo v mestskej časti [[Košice – mestská časť Luník IX|Luník IX]] (34,69 na 1000 obyvateľov). Mesto zaznamenalo kladný prirodzený prírastok obyvateľstva (na 1000 obyvateľov sa narodilo 10,64 detí), ale migráciou obyvateľstva došlo k jeho poklesu. Za rok [[2008]] sa do mesta prisťahovalo 1 583 ľudí, ale odsťahovalo sa ich až 2 628, z toho 73 odišlo do zahraničia. 2 555 Košičanov zmenilo miesto svojho bydliska v rámci Slovenska, predovšetkým sa vysťahovali do západných častí Slovenska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Podhorská | meno = Kveta | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Košičanov je stále menej | periodikum = SME | odkaz na periodikum = | rok = 16.05.2009 | mesiac = | ročník = | číslo = | strany = | url = http://korzar.sme.sk/c/4845131/kosicanov-je-stale-menej.html | issn = }} </ref> V roku [[2011]] bol zaznamenaný prirodzený úbytok obyvateľstva v okrese [[Košice IV (okres)|Košice IV]]. Najvyššiu relatívnu živorodenosť vykazoval okres [[Košice III (okres)|Košice III]] (14,46), najnižšiu okres [[Košice I (okres)|Košice I]] (9,82 detí na 1 000 obyvateľov). V Košiciach migráciou ubudlo 546 obyvateľov, ale po započítaní prirodzeného prírastku obyvateľstva Košíc (718 osôb) od začiatku roka 2011 celkovo pribudlo v Košiciach 172 trvalo bývajúcich obyvateľov, na celkový koncoročný stav 240 688 obyvateľov. Najväčšími mestskými časťami podľa počtu obyvateľstva sú: [[Košice – mestská časť Západ|Západ]] (40 599), [[Košice – mestská časť Dargovských hrdinov|Dargovských hrdinov]] (27 477), [[Košice – mestská časť Nad jazerom|Nad jazerom]] (25 702), [[Košice – mestská časť Sídlisko KVP|Sídlisko KVP]] (25 335), [[Košice – mestská časť Juh|Juh]] (23 477), [[Košice – mestská časť Sídlisko Ťahanovce|Sídlisko Ťahanovce]] (23 250), [[Košice – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] (20 592), [[Košice – mestská časť Sever|Sever]] (20 368) a najmenšími mestské časti [[Košice – mestská časť Lorinčík|Lorinčík]] (441), [[Košice – mestská časť Šebastovce|Šebastovce]] (663) a [[Košice – mestská časť Džungľa|Džungľa]] (671).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Obyvateľstvo trvale bývajúce v obciach SR podľa veku a pohlavia SODB2011 | url = http://portal.statistics.sk/files/obce-pohl-vek.pdf | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.7.2012 | vydavateľ = Štatistický úrad SR | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20131012053526/http://portal.statistics.sk/files/obce-pohl-vek.pdf | dátum archivácie = 2013-10-12 }}</ref> V roku [[2018]] sa v Košiciach narodilo 2 280 detí (9,54 detí na 1 000 obyvateľov) a zomrelo 2 096 ľudí čo znamená prirodzený prírastok obyvateľstva o 181 osôb. Do mesta sa ďalej prisťahovalo 2 289 osôb no odsťahovalo sa 2 808 čo charakterizuje migračné saldo v hodnote -519 osôb.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = STATdat. | url = http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=%2fcontent%2ffolder%5b%40name%3d%27Štatistiky%27%5d%2ffolder%5b%40name%3d%27Demografia%20a%C2%A0sociálne%20štatistiky%27%5d%2ffolder%5b%40name%3d%27Obyvateľstvo%20a%20migrácia%27%5d%2freport%5b%40name%3d%27Prehľad%20pohybu%20obyvateľstva%20-%20SR%2c%20oblasti%2c%20kraje%2c%20okresy%2c%20mesto%2c%20vidiek%20(ročne)%20%5bom7104rr%5d%27%5d&ui.name=Prehľad%20pohybu%20obyvateľstva%20-%20SR%2c%20oblasti%2c%20kraje%2c%20okresy%2c%20mesto%2c%20vidiek%20(ročne)%20%5bom7104rr%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&ui.backURL=%2fcognosext%2fcgi-bin%2fcognos.cgi%3fb_action%3dxts.run%26m%3dportal%2fcc.xts%26m_folder%3diE40D5BB5CB3B425EB051B89FE090B512 | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-22 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Ďalej sa v okresoch [[Košice I (okres)|Košice I.]] a [[Košice III (okres)|III.]] zaznamenal úbytok obyvateľstva no v okresoch [[Košice II (okres)|Košice II.]] a [[Košice IV (okres)|IV.]] zase prírastok. Najvyššiu mieru živorodenosti zaznamenal okres Košice II. (11,11 ‰), najnižšiu okres Košice IV. (8,19 ‰). Najväčšími mestskými časťami podľa počtu obyvateľstva sú: [[Košice – mestská časť Západ|Západ]] (39 978), [[Košice – mestská časť Dargovských hrdinov|Dargovských hrdinov]] (26 169), [[Košice – mestská časť Nad jazerom|Nad jazerom]] (24 803), [[Košice – mestská časť Sídlisko KVP|Sídlisko KVP]] (23 864), [[Košice – mestská časť Juh|Juh]] (23 030), [[Košice – mestská časť Sídlisko Ťahanovce|Sídlisko Ťahanovce]] (22 340), [[Košice – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] (20 751), [[Košice – mestská časť Sever|Sever]] (20 281) a najmenšími mestské časti [[Košice – mestská časť Džungľa|Džungľa]] (697), [[Košice – mestská časť Lorinčík|Lorinčík]] (718) a [[Košice – mestská časť Šebastovce|Šebastovce]] (732).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Public Database - IBM Cognos Connection | url = http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=xts.run&m=portal/cc.xts&gohome= | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-18 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <br/><br/><br/><br/> === Vývoj počtu obyvateľov === <center><timeline> Colors= id:lightgrey value:gray(0.9) id:darkgrey value:gray(0.7) id:sfondo value:rgb(1,1,1) id:barra value:rgb(0.6,0.7,0.8) ImageSize = width:800 height:400 PlotArea = left:50 bottom:50 top:30 right:30 DateFormat = x.y Period = from:0 till:250000 TimeAxis = orientation:vertical AlignBars = justify ScaleMajor = gridcolor:darkgrey increment:10000 start:0 ScaleMinor = gridcolor:lightgrey increment:2000 start:0 BackgroundColors = canvas:sfondo BarData= bar:1480 text:1480 bar:1700 text:1700 bar:1800 text:1800 bar:1820 text:1820 bar:1846 text:1846 bar:1869 text:1869 bar:1890 text:1890 bar:1910 text:1910 bar:1921 text:1921 bar:1930 text:1930 bar:1938 text:1938 bar:1941 text:1941 bar:1950 text:1950 bar:1961 text:1961 bar:1970 text:1970 bar:1980 text:1980 bar:1991 text:1991 bar:2001 text:2001 bar:2011 text:2011 bar:2017 text:2017 bar:2018 text:2018 bar:2019 text:2019 PlotData= color:barra width:20 align:left bar:1480 from:0 till: 10000 bar:1700 from:0 till: 4000 bar:1800 from:0 till: 8000 bar:1820 from:0 till: 8700 bar:1846 from:0 till: 13700 bar:1869 from:0 till: 21700 bar:1890 from:0 till: 28900 bar:1910 from:0 till: 44200 bar:1921 from:0 till: 52900 bar:1930 from:0 till: 70100 bar:1938 from:0 till: 58000 bar:1941 from:0 till: 67000 bar:1950 from:0 till: 60700 bar:1961 from:0 till: 79400 bar:1970 from:0 till: 142200 bar:1980 from:0 till: 202400 bar:1991 from:0 till: 235160 bar:2001 from:0 till: 236093 bar:2011 from:0 till: 240688 bar:2017 from:0 till: 239095 bar:2018 from:0 till: 238757 bar:2019 from:0 till: 238593 PlotData= bar:1480 at: 10000 fontsize:S text: 10 000 shift:(-11,5) bar:1700 at: 4000 fontsize:S text: 4_000 shift:(-11,5) bar:1800 at: 8000 fontsize:S text: 8 000 shift:(-11,5) bar:1820 at: 8700 fontsize:S text: 8 700 shift:(-11,5) bar:1846 at: 13700 fontsize:S text: 13 700 shift:(-11,5) bar:1869 at: 21700 fontsize:S text: 21 700 shift:(-11,5) bar:1890 at: 28900 fontsize:S text: 28 900 shift:(-11,5) bar:1910 at: 44200 fontsize:S text: 44 200 shift:(-11,5) bar:1921 at: 52900 fontsize:S text: 52 900 shift:(-11,5) bar:1930 at: 70100 fontsize:S text: 70_100 shift:(-11,5) bar:1938 at: 58000 fontsize:S text: 58_000 shift:(-11,5) bar:1941 at: 67000 fontsize:S text: 67 000 shift:(-11,5) bar:1950 at: 60700 fontsize:S text: 60 700 shift:(-11,5) bar:1961 at: 79400 fontsize:S text: 79 400 shift:(-11,5) bar:1970 at: 142200 fontsize:S text: 142_200 shift:(-11,5) bar:1980 at: 202400 fontsize:S text: 202_400 shift:(-11,5) bar:1991 at: 235160 fontsize:S text: 235_160 shift:(-16,5) bar:2001 at: 236093 fontsize:S text: 236_093 shift:(-9,5) bar:2011 at: 240688 fontsize:S text: 240_688 shift:(-10,5) bar:2017 at: 239095 fontsize:S text: 239_095 shift:(-9,5) bar:2018 at: 238757 fontsize:S text: 238_757 shift:(-8,5) bar:2019 at: 238593 fontsize:S text: 238_593 shift:(-6,5) TextData= fontsize:S pos:(20,20) </timeline></center> === Národnosti === Národnostné zloženie obyvateľstva mesta prešlo historickými zmenami a menilo sa podľa politických okolností, keď záviselo od toho, koľko [[občan]]ov sa prihlásilo k [[Slováci|slovenskej]] a koľko k [[Maďari|maďarskej]] národnosti. S populáciou 28 884 v roku [[1891]], iba polovica (49,9 %) Košičanov deklarovala [[maďarčina|maďarčinu]] ako svoj materský jazyk, 33,6 % – [[slovenčina|slovenčinu]] a 13,5 % – [[nemčina|nemčinu]]. V roku [[1910]] z populácie 44 211 až 75,4 % sa deklarovalo Maďarmi, 14,8 % – Slovákmi, 7,2 % – Nemcami a 1,8 % – Poliakmi.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Atlas and Gazetteer of Historic Hungary 1914 | vydavateľ = Talma Kiadó | miesto = Pécs | rok = 2003 | isbn = | jazyk = po maďarsky }}</ref> Po roku [[1918]] v [[Prvá česko-slovenská republika|prvej Česko-slovenskej republike]] sa národnostná štruktúra menila výrazne v prospech slovenskej národnosti. Taktiež pribudlo [[Česi|Čechov]], ktorí pôsobili v štátnych inštitúciách. Pred [[Druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]] mali Košice aj čulú [[Židia|židovskú]] komunitu. V rokoch [[1944]]{{--}}[[1945]] okolo 10 000 Židov bolo deportovaných stranou [[Šípové kríže|Šípových krížov]] do [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|Osvienčimu]].<ref name="zidia">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bobríková | meno = Zuzana | odkaz na autora = | titul = Židia v Košiciach | url = http://www.cassovia.sk/hist/zidia/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = cassovia.sk | miesto = Košice | jazyk = }}</ref> Po roku [[1989]] došlo k čiastočnej renesancii židovského života v Košiciach. Tunajšia [[Židia na Slovensku|židovská komunita]] je s 280 členmi druhá najväčšia na Slovensku.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Ivan | meno = Kolin | odkaz na autora = | titul = Ekumena Košice 1994 - 2011 | vydavateľ = Ekumenické spoločenstvo cirkví a náboženských spoločností na území mesta Košice | miesto = Martin | rok = 2012 | isbn = 978-80-89621-01-9 | kapitola = Židovská náboženská obec | strany = 58 – 61 | jazyk = }}</ref> Od roku [[2012]] sa v Košiciach usporadúva festival židovskej kultúry ''Mazal tov!''. {|align="center" |{{Menšiny Košíc}}<center>''Podiel národnostných menšín v Košiciach od roku [[1850]] po súčasnosť <ref>Údaje pochádzajú z oficiálnych štatistík. Štatistiky do roku [[1910]] berú do úvahy materinský jazyk, [[Židia]] sú preto zaznamenaní podľa tohto kritéria no všeobecne sa počítajú ako [[Nemci]] alebo [[Maďari]].</ref>''</center> |} Pre pestré dejiny a mnohé zmeny v národnostnom a náboženskom živote mesta sa Košice označujú ako ''mesto tolerancie''.<ref name="mesto tolerancie"/> [[Klub národnostných menšín]] bol symbolicky zriadený v pamätnom dome košického rodáka, maďarského spisovateľa [[Sándor Márai|Sándora Máraiho]]. Klub zastrešuje kultúrne aktivity maďarskej, českej, karpatonemeckej, bulharskej, rómskej, poľskej, rusínskej a židovskej menšiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Klub národnostných menšín | url = http://www.kosice.sk/clanok.asp?file=kultura_institucie_mensiny_index.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = košice.sk | miesto = Košice | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20090913100137/http://www.kosice.sk/clanok.asp?file=kultura_institucie_mensiny_index.htm | dátum archivácie = 2009-09-13 }}</ref> Od roku [[2000]] sa každý september usporadúva [[FEMAN - Európsky festival kultúry národov a národností]]. Niekoľkoročná tradícia spoločného ekumenického pašiového sprievodu ulicami mesta združuje deväť kresťanských [[cirkev|cirkví]] a Židovskú náboženskú obec so štatútom pozorovateľa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ekumenický pašiový sprievod pomáha jednote kresťanov | url = http://mesto.sk/prispevky_velke/kosice/ekumenickypasiovys1206110820.phtml | dátum vydania = 21.03.2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = mesto.sk | miesto = Košice | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20090321055035/http://mesto.sk/prispevky_velke/kosice/ekumenickypasiovys1206110820.phtml | dátum archivácie = 2009-03-21 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pašiový sprievod | url = http://ekumena.ktfke.sk/3b.php | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 30.07.2009 | vydavateľ = Ekumena | miesto = Košice | jazyk = }}</ref> Pre potreby maďarskej menšiny bol zriadený [[Maďarsko|maďarský]] generálny konzulát.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = A magyar köztarsaság főkonzulátosa Kassa | url = http://www.mfa.gov.hu/kulkepviselet/Kassa/hu | dátum vydania = 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = A Magyar Köztársaság Külügyminisztériuma | miesto = Košice | jazyk = po maďarsky | url archívu = https://web.archive.org/web/20090705165751/http://www.mfa.gov.hu/kulkepviselet/Kassa/hu | dátum archivácie = 2009-07-05 }}</ref> Košickú divadelnú scénu výrazne obohacuje obľúbené maďarské [[divadlo Thália]]. Mesto je medzinárodne známe<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Crowe | meno = David M. | odkaz na autora = | titul = A History of the Gypsies of Eastern Europe and Russia | url = http://books.google.co.uk/books?id=--1dGfeGtD0C&pg=PA46&lpg=PA46&dq=gypsies+from+ko%C5%A1ice&source=bl&ots=hOO8F8PLcb&sig=UGmc7gopGU77-L6Upk7q1q3uLzI&hl=en&ei=fk1wSqDkAYasjAfrk5WfBQ&sa=X&oi=book_result&ct=result&resnum=1 | dátum vydania = 1995 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = Google Books | miesto = Kanada | jazyk = po anglicky }}</ref> aj ako stredisko [[Rómovia|rómskej]] menšiny, ktorá sa sústreďuje v mestskej časti [[Košice – mestská časť Luník IX|Luník IX]]. [[Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity]] tu má zriadenú regionálnu kanceláriu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Inštituálne zabezpečenie riešenia záležitostí rómskych komunít | url = http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/2AA02702EFC66962C1256E000042CDFF/$FILE/Zdroj.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = rokovania.sk | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Rómske [[divadlo Romathan]] je jediné svojho druhu na Slovensku. V Košiciach sídli ''Rómske mediálne centrum'', kultúrno-osvetová ''Nadácia Dobrá rómska víla Kesaj'' a súkromná základná škola a gymnázium so zameraním na výučbu rómskeho jazyka a rómskych reálií. [[Súbor:Košice - Grešákova 1.jpg|náhľad|[[Divadlo Thália]]]] [[Súbor:Consulate General of Hungary, Main Street in Kosice 2018-05.jpg|náhľad|Generálny konzulát Maďarska]] {| class="wikitable sortable" |+údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky<ref name=su18>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = DATAcube. | url = http://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_DEM/om7002rr/Bilancia%20podľa%20národnosti%20a%20pohlavia%20-%20SR-oblasť-kraj-okres,%20m-v%20%5Bom7002rr%5D | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-22 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> !národnosť !2018 !2001 !1991 !1930 !1910 !1880 |- |{{flagicon|Slovakia}}slovenská |180802 (75.7 %) |210340 |212659 |42245 |6547 |10857 |- |{{flagicon|Hungary}}maďarská |6749 (2.83 %) |8940 |10760 |11504 |33350 |10215 |- |[[Súbor:Flag of the Romani people.svg|22px]] rómska |4728 (1.98 %) |5055 |4282 | | | |- |{{flagicon|Ukraine}}rusínska, ukrajinská |2675 (1.12 %) |2356 |1713 |801 |210 |16 |- |{{flagicon|Czech Republic}}česká, moravská |1844 (0.77 %) |2946 |3887 | |227 | |- |{{flagicon|Germany}}nemecká |690 (0.29 %) |398 |322 |3354 |3189 |4257 |- |[[File:Flag of Vietnam.svg|22px]] vietnamská |436 (0.18 %) |116 | | | | |- |{{flagicon|Poland}}poľská |409 (0.17 %) |123 | | | | |- |{{flagicon|Russia}}ruská |227 (0.09 %) |167 | | | | |- |{{flagicon|Greece}}grécka |103 (0.043 %) |84 | | | | |- |{{flagicon|Bulgaria}}bulharská |94 (0.039 %) |91 | | | | |- |{{flagicon|Romania}}rumunská |93 (0.038 %) |17 | | | | |- |{{flagicon|Izrael}}židovská |55 (0.023 %) |35 | | | | |- |{{flagicon|Austria}}rakúska |37 (0.015 %) |6 | | | | |- |{{flagicon|Poland}}sliezska |1 (0.0004 %) |0 | | | | |- |[[Súbor:White flag with question mark.png|25px]] iné a nezistené |39814 (16.68 %) |6058 |1537 |12213 |688 |1575 |} == Partnerské mestá == [[Súbor:Kosice (Slovakia) - Tree of Partnership.jpg|náhľad|Strom partnerských miest pred [[Obchodný dom Dargov (Košice)|OD Dargov]]]] {|class="wikitable" |- valign="top" | *{{minivlajka|Maďarsko}} [[Budapešť]], [[Maďarsko]] (spolupráca v oblasti kultúry, podpísaná [[9. máj]]a [[1997]])<ref name=partmesta>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Oficiálne stránky mesta Košice| odkaz na autora = | titul = Twin cities of the City of Kosice| url = http://www.kosice.sk/clanok.php?file=gov_s_c-00_uk.html| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-28| miesto = | jazyk = eng| url archívu = https://web.archive.org/web/20131105130201/http://www.kosice.sk/clanok.php?file=gov_s_c-00_uk.html| dátum archivácie = 2013-11-05}}</ref><ref name=partmesta2/> *{{minivlajka|Maďarsko}} [[Miskolc]], [[Maďarsko]] (dohoda o spolupráci, podpísaná [[7. máj]]a [[1997]] v Košiciach a [[11. máj]]a [[1997]] v Miškolci)<ref name=partmesta/><ref name=partmesta2/> *{{minivlajka|Maďarsko}} [[Abaújszántó]], [[Maďarsko]] (memorandum o spolupráci podpísana [[20. júna]] [[2007]])<ref name=partmesta/><ref name=partmesta2/> *{{Flagicon|Poľsko}} [[Krosno]], [[Poľsko]] (dohoda o partnerstve a spolupráci podpísaná [[6. mája]] [[2009]])<ref name=partmesta/><ref name=partmesta2/> *{{Flagicon|Poľsko}} [[Katowice]], [[Poľsko]] (dohoda o partnerstve a spolupráci podpísaná [[18. septembra]] [[2009]])<ref name=partmesta/><ref name=partmesta2/> *{{minivlajka|Poľsko}} [[Rzeszów]], [[Poľsko]] (prehlásenie o regionálnej spolupráci, podpísané [[23. november|23. novembra]] [[1991]])<ref name=partmesta/><ref name=partmesta2/> *{{minivlajka|Turecko}} [[Bursa]], [[Turecko]] (dohoda o partnerstve, podpísaná [[29. marec|29. marca]] [[2000]])<ref name=partmesta/><ref name=partmesta2/> || *{{minivlajka|Nemecko}} [[Wuppertal]], [[Nemecko]] (dohoda o spolupráci, podpísaná [[22. máj]]a [[1980]])<ref name=partmesta/><ref name=partmesta2>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Partnerské mestá mesta Košice| url = https://www.kosice.sk/mesto/partnerske-mesta-mesta-kosice| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-28| miesto = Košice| jazyk = }}</ref> *{{minivlajka|Nemecko}} [[Cottbus]], [[Nemecko]] (dohoda o partnerstve, podpísaná [[6. júl]]a [[1992]])<ref name=partmesta/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Stadt Cottbus| odkaz na autora = | titul = Our twin cities| url = http://www.cottbus.de/buerger/leben/cbinternational/our_twin_cities%2C255001242.en.html| vydavateľ = cottbus.de| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-28| miesto = Cottbus| jazyk = eng| url archívu = https://web.archive.org/web/20131104002625/http://www.cottbus.de/buerger/leben/cbinternational/our_twin_cities%2C255001242.en.html| dátum archivácie = 2013-11-04}}</ref><ref name=partmesta2/> *{{Flagicon|Vietnam}} [[Da Nang]], [[Vietnam]] (memorandum o porozumení a nadviazaní priateľstva a spolupráce [[16. apríla]] [[2015]])<ref name=partmesta2/> *{{Flagicon|Vietnam}} [[Hočiminovo Mesto]], [[Vietnam]] (memorandum o porozumení a nadviazaní priateľstva a spolupráce [[15. decembra]] [[2016]])<ref name=partmesta2/> *{{Flagicon|Čína}} [[Wuhan]], [[Čína]] (memorandum o vzájomnej spolupráci medzi mestami [[6. novembra]] [[2012]])<ref name=partmesta2/> || *{{minivlajka|Spojené štáty}} [[Mobile (Alabama)|Mobile, AL]], [[Spojené štáty|USA]] (dohoda o partnerstve podpísaná [[12. apríl]]a [[1991]] v Mobile a [[20. marec|20. marca]] [[1992]] v Košiciach)<ref name=partmesta/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora =| titul = Welcome to City of Mobile Special Events| url = http://ncsmobile.org/sister_cities.php| vydavateľ = ncsmobile.org| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-28| miesto = Mobile| jazyk = eng}}</ref><ref name=partmesta2/> *{{minivlajka|Srbsko}} [[Niš]], [[Srbsko]] (dohoda o spolupráci, podpísaná [[22. marec|22. marca]] [[2001]])<ref name=partmesta/><ref name=partmesta2/> *{{minivlajka|Česko}} [[Ostrava]], [[Česko]] (dohoda o spolupráci, podpísaná [[24. máj]]a [[2001]])<ref name=partmesta/><ref name=partmesta2/> *{{Flagicon|Slovensko}} [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysoké Tatry]], [[Slovensko]] (memorandum o spolupráci podpísané [[30. júna]] [[2006]])<ref name=partmesta/><ref name=partmesta2/> *{{minivlajka|Bulharsko}} [[Plovdiv (mesto)|Plovdiv]], [[Bulharsko]] (dohoda o spolupráci, podpísaná [[29. november|29. novembra]] [[2000]])<ref name=partmesta/><ref name=partmesta2/> *{{minivlajka|Ukrajina}} [[Užhorod]], [[Ukrajina]] (dohoda o spolupráci, podpísaná [[16. január]]a [[1993]])<ref name=partmesta/><ref name=partmesta2/> || *{{minivlajka|Fínsko}} [[Raahe]], [[Fínsko]] (dohoda o družobných vzťahoch, podpísaná [[28. jún]]a [[1987]], obnovená [[1991]])<ref name=partmesta/><ref name=partmesta2/> *{{minivlajka|Taliansko}} [[Verona]], [[Taliansko]] (prehlásenie o spolupráci, podpísané [[20. august]]a [[1992]])<ref name=partmesta2/> *{{minivlajka|Francúzsko}} [[Lyon]], [[Francúzsko]] (memorandum o spolupráci, podpísané [[30. apríla]] [[2008]]) |} === Bývalé partnerské mestá === *{{minivlajka|Rusko}} [[Petrohrad]], [[Rusko]] (protokol o partnerstve a spolupráci, podpísaný [[28. október|28. októbra]] [[1995]])<ref name=partmesta/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Official Portal of the City Governement: International and Interregional Ties| url = http://eng.gov.spb.ru/figures/ities| vydavateľ = archive.is| dátum vydania = 2009-02-24| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-28| miesto = | jazyk = eng| url archívu = https://archive.ph/20090224073839/http://eng.gov.spb.ru/figures/ities| dátum archivácie = 2009-02-24}}</ref><ref name=partmesta2/> *{{Flagicon|Bielorusko}} [[Vitebsk]], [[Bielorusko]] (memorandum o spolupráci medzi Vitebskou regionálnou výkonnou radou a mestom Košice [[8. júla]] [[2015]])<ref name=partmesta2/> Poslanci mesta Košice [[17. marec|17. marca]] [[2022]] odhlasovali poslanecký návrh na zrušenie partnerstiev s Petrohradom a Vitebskom v reakcii na [[Ruská invázia na Ukrajinu|vojnovú situáciu na Ukrajine]].<ref name="tasr-kosice-mesto-zrusi-partnerstva-s">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = TASR| odkaz na autora = TASR| titul = Košice: Mesto zruší partnerstvá s ruským Petrohradom a bieloruským Vitebskom| url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2022031700000104| vydavateľ = tasr.sk| dátum vydania = 2022-03-17| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2022-03-18| miesto =| jazyk =}}</ref> == Kultúra == === Európske hlavné mesto kultúry 2013 === {{hlavný článok|Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013}} {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = Nasvietenie [[Dóm svätej Alžbety|Dómu]] | šírka = 200 | obrázok1 = DomPocasOtvaraciehoCeremonialu.JPG | popis1 = | obrázok2 = Cathedral of St Elizabeth, Košice EHMK 20.01.2012.JPG | popis2 = Slávnostné nasvietenie dómu počas otváracieho ceremoniálu Európskeho hlavného mesta kultúry v januári 2013 }} Prestížny titul [[Európske hlavné mesto kultúry]] udeľuje [[Európska komisia]] a [[Európsky parlament]] od roku [[1985]] s cieľom podpory trvale udržateľného kultúrneho rozvoja daného mesta so zapojením všetkých kultúrnych subjektov a zvýšením záujmu obyvateľov vybraného európskeho mesta o dianie v ňom. V roku [[2008]] zvíťazili Košice s projektom Interface 2013 nad ostatnými slovenskými kandidujúcimi mestami [[Nitra|Nitrou]], [[Martin (mesto na Slovensku)|Martinom]] a [[Prešov]]om a stali sa tak prvým slovenským mestom s týmto titulom. Projekt Interface 2013 sa usiluje o transformáciu Košíc ako silného priemyselného centra na postindustriálne mesto s kreatívnym potenciálom, univerzitným zázemím a novou kultúrnou infraštruktúrou. Tvorcovia priniesli do Košíc koncept kreatívnej ekonomiky – prepojenia ekonomiky a priemyslu s umením – čím sa vytvoril priestor pre rozvíjanie oblastí kreatívneho priemyslu (dizajn, médiá, architektúra, hudobná produkcia, film, informačné technológie, počítačové hry) a kreatívneho turizmu. Umelecký a kultúrny program na samotný rok [[2013]] vychádzal z koncepcie udržateľných aktivít s dlhodobým efektom na kultúrny život mesta a regiónu.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Beskyd | meno = Vladimír | odkaz na autora = | titul = Košice2013 Európske hlavné mesto kultúry : pred a po konci sveta | vydavateľ = Košice - Európske hlavné mesto kultúry 2013, n. o. | miesto = Košice | rok = 2012 | isbn = 978-80-970926-3-4 | kapitola = | strany = 194 | jazyk = }}</ref> Hlavné investičné projekty Európskeho hlavného mesta kultúry Košice 2013: * [[Kasárne Kulturpark]] – prestavba kasární na Kukučínovej ulici na novú kreatívnu, vzdelávaciu a oddychovú štvrť Košíc; * SPOTs – prestavba vybraných sídliskových výmenníkových staníc na kultúrne komunitné centrá; * [[Kunsthalle Košice|Kunsthalle/Hala umenia]] – prestavba nevyužívanej starej krytej plavárne na multifunkčné kultúrne centrum s medzinárodným programom; * [[Mestský park (Košice)|Mestský park]], parky [[Park Komenského (Košice)|Komenského]] a [[Park Moyzesova|Moyzesova]] – revitalizácia verejného priestoru; * [[Košický hrad]], [[Amfiteáter Košice|Amfiteáter]], kaštieľ v Krásnej, [[Dóm svätej Alžbety]], [[Hrnčiarska ulica (Košice)|Ulička remesiel]] – rekonštrukcia. <gallery> Súbor:Kulturpark Kasárne Košice 2013.JPG|Kasárne Kulturpark Súbor:KunsthalleKošice.JPG|Kunsthalle Súbor:SPOT Važecká.jpg|SPOT Važecká </gallery> === Kunsthalle === {{Hlavný článok|Kunsthalle Košice}} [[Súbor:Kunsthalle - panoramio (8).jpg|náhľad|Pohľad na Kunsthalle zo [[Štefánikova ulica (Košice)|Štefánikovej ulice]]]] Stará krytá plaváreň v [[Mestský park (Košice)|Mestskom parku]] na Rumanovej ulici, postavená v rokoch [[1957]]{{--}}[[1961]], bola následkom vypustenia Mlynského náhona, pretekajúceho v blízkosti budovy, poškodená a pre verejnosť uzatvorená v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch 20. storočia]]. Odvtedy chátrala a s jej obnovou sa začalo až v súvislosti s projektom [[Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013|Európskeho hlavného mesta kultúry]], ktorý dal stavbe novú náplň – premenu na prvú halu umenia na Slovensku. Rekonštrukcia v rokoch [[2012]]{{--}}[[2013]] ponechala v centrálnom priestore haly bazén, čím sa zachováva kontinuita pôvodného účelu objektu s novým využitím. [[Kunsthalle Košice|Kunsthalle]] takto ponúka prepojenie sveta vody s kultúrou. Multifunkčná hala slúži ako výstavný priestor na prezentáciu súčasného vizuálneho výtvarného umenia, ale aj ako koncertná sála s kapacitou 750 miest.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = K13| odkaz na autora = | titul = Kunsthalle/Hala umenia| url = https://www.k13.sk/o-nas/centra/hala-umenia/| vydavateľ = k13.sk| dátum vydania = 2014-02-10| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210203033308/https://www.k13.sk/o-nas/centra/hala-umenia/| dátum archivácie = 2021-02-03}}</ref> === Kasárne Kulturpark === {{Hlavný článok|Kasárne Kulturpark}} [[Súbor:KulturparkKošice.JPG|náhľad|Areál [[Kasárne Kulturpark|Kulturparku]]]] V súvislosti so získaním titulu [[Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013|Európskeho hlavného mesta kultúry 2013]] pre Košice bol areál bývalých [[Kasárne|kasární]] a vojenských skladov na Kukučínovej ulici vyčlenený pre vytvorenie centra súčasného [[Umenie|umenia]] a modernej nezávislej kultúry. [[Kasárne Kulturpark|Kulturpark]] prezentuje tvorbu vo všetkých umeleckých oblastiach, podporuje začínajúcich [[Umelec|umelcov]] a poskytuje priestor pre spoluprácu umeleckého a [[podnikateľ]]ského sektora. V jeho rozsiahlych priestoroch sa usporadúva [[festival]] moderného umenia, rôzne [[koncert]]y, [[Výstava|výstavy]], vernisáže, inscenované čítania, divadelné predstavenia, filmové premietania, ale organizujú sa tu aj tvorivé dielne pre deti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = K13| odkaz na autora = | titul = Kasárne/Kulturpark| url = https://www.k13.sk/o-nas/centra/kasarne-kulturpark/| vydavateľ = k13.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20181214012454/https://www.k13.sk/o-nas/centra/kasarne-kulturpark/| dátum archivácie = 2018-12-14}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Referát projektov EÚ MMK| odkaz na autora = | titul = Kasárne / Kulturpark| url = https://www.kosice.sk/mesto/kasarne-kulturpark| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> === Tabačka Kulturfabrik === {{Hlavný článok|Tabačka Kulturfabrik}} [[Súbor:Tabačka Kulturfabrik - panoramio.jpg|náhľad|Večerné nasvietenie [[Tabačka Kulturfabrik|Tabačky]]]] Druhým košickým centrom umeleckej kreativity je [[Tabačka Kulturfabrik]] na Gorkého ulici na severe širšieho centra Košíc. Objekt bývalej erárnej tabakovej továrne z rokov [[1851]]{{--}}[[1854]] bol prebudovaný na kultúrno-sociálne centrum pre výstavné a rezidenčné aktivity a rôzne divadelné, tanečné, hudobné či mutimediálne produkcie. Súčasťou [[Tabačka Kulturfabrik|Tabačky]] je divadelná a kinová sála, výstavné, diskusné a koncertné priestory, hudobné vydavateľstvo a kaviareň.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Tabačka Kulturfabrik| odkaz na autora = | titul = Príbeh Tabačky| url = https://www.tabacka.sk/o-tabacke/| vydavateľ = tabacka.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-31| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> V areáli Tabačky vznikne aj ''Kreatívne centrum'' pre Košický kraj za 18 miliónov [[€]]. Nachádzať sa v ňom budú priestory na školenia, moderné ateliéry, ale aj priestory na scénické a vizuálne umenie. Kompletná realizácia centra by mala byť hotová do roku [[2023]].<ref>{{Citácia periodika| priezvisko = | meno = | autor = Komunikačné oddelenie Úradu KSK| odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = | meno3 = | autor3 = | odkaz na autora3 = | spoluautori = | titul = V Košickou kraji vznikne Kreatívne centrum| prekladatelia = | ilustrátori = | fotografi = | ďalší = | periodikum = Rozhýbaný kraj| odkaz na periodikum = | vydavateľ = Košický samosprávny kraj| miesto = Košice| dátum = 2020-12-18| rok = 2020| mesiac = 12| deň = 18| ročník = 2| typ ročníka = ročník| číslo = 6| typ čísla = číslo| strany = 10| poznámky = | url = https://web.vucke.sk/files/sk/fakty-kraji/magazin-ksk/2020_december.pdf| dátum prístupu = 2020-12-31| rok prístupu = 2020| mesiac prístupu = 12| deň prístupu = 31| formát = PDF| issn = 2644-4259| doi = | pmid = | id = EV 5720/18| jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = Košická župa môže od roku 2021 čerpať peniaze na Kreatívne centrum| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/22563033/kosicka-zupa-moze-od-roku-2021-cerpat-peniaze-na-kreativne-centrum.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2020-12-28| dátum prístupu = 2020-12-31}}</ref> === Divadlá === [[Súbor:InterierSD.jpg|náhľad|right|Interiér [[Národné divadlo Košice|Národného divadla]]]] Divadelná scéna mesta Košice je bohato zastúpená škálou štátnych i nezávislých súborov. Najväčšie divadlá spravidla majú okrem hlavnej scény aj sesterské štúdiá. [[Národné divadlo Košice|Národné divadlo]] je klasickým divadlom s [[činohra|činoherným]], [[opera|operným]] a [[balet]]ným súborom. Predstavenia sa konajú v [[Národné divadlo Košice|historickej budove]] na [[Hlavná (Košice)|Hlavnej ulici]] a v ''Malej scéne'', ktorá uvádza komorné činohry a komédie. [[Bábkové divadlo Košice]] vzniklo v roku [[1956]] a v roku [[1997]] popri ňom vznikla činoherná ''scéna Jorik''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Bábkové divadlo Košice| odkaz na autora = | titul = O divadle| url = https://www.bdke.sk/o-divadle/| vydavateľ = bdke.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> [[Divadlo Thália]], uvádzajúce svoje predstavenia v [[maďarčina|maďarčine]], bolo otvorené v roku [[1969]] a v roku [[1995]] si otvorilo ''Divadelný súbor Máraiho''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Thália Színház| odkaz na autora = | titul = O divadle – Thália Színház| url = http://www.thaliaszinhaz.sk/sk/szinhazunkrol/| vydavateľ = thaliaszinhaz.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://archive.today/20210121181526/http://www.thaliaszinhaz.sk/sk/szinhazunkrol/| dátum archivácie = 2021-01-21}}</ref> Iným divadlom národnostnej menšiny v Košiciach je [[Divadlo Romathan]], založené v roku [[1992]] ako jediné svojho druhu na Slovensku. Svoje predstavenia uvádza v [[rómčina|rómčine]] i [[slovenčina|slovenčine]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Kupčík| meno = Peter| autor = | odkaz na autora = | titul = Divadlo Romathan| url = https://abov.vucke.sk/trip/abov/abov/kultura/nositelia-tradicii/divadlo-romathan.html| vydavateľ = abov.vucke.sk| dátum vydania = 2013-06-26| dátum aktualizácie = 2013-07-09| dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Košické rómske divadlo Romathan pripravilo na dnešný večer premiéru hry Čierna mačka| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/4530862/kosicke-romske-divadlo-romathan-pripravilo-na-dnesny-vecer-premieru-hry-cierna-macka.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2005-06-03| dátum prístupu = 2021-01-29}}</ref> Po roku [[1989]] vznikol celý rad alternatívnych divadiel, z ktorých najvýznamnejšie [[Staromestské divadlo]] založila v roku [[1997]] legendárna košická herecká dvojica [[Ľubica Blaškovičová]] a [[Peter Rašev]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Staromestské divadlo| odkaz na autora = | titul = Info| url = http://www.staromestske-divadlo.sk/o-nas/| vydavateľ = staromestske-divadlo.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Ďalšími sú [[Divadlo Maškrta]], [[Divadlo na Peróne]], [[Divadlo v kufri]] a [[Divadlo Cassia Dance]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Visit Košice| odkaz na autora = Visit Košice| titul = Divadlá| url = https://www.visitkosice.org/sk/umenie-a-kultura/divadla| vydavateľ = visitkosice.org| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210203151523/https://www.visitkosice.org/sk/umenie-a-kultura/divadla| dátum archivácie = 2021-02-03}}</ref> Mnohé z nich boli zapojené do projektu [[Európske hlavné mesto kultúry|Európskeho hlavného mesta kultúry Košice 2013]]. === Kiná === Prvé kino v Košiciach ''Uránia'' otvorili v roku [[1909]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Historické výročia v roku 2009 | url = http://www.filmsk.sk/show_article.php?id=5893&movie=&archive=1. | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> (zaniklo v roku [[1940]]). Niekoľko kinosál vzniklo v centre mesta v prvorepublikovom období (''[[Kino Úsmev (Košice)|Úsmev]]'', ''Slovan'') a za socialistického režimu (''Partizán'', ''Tatra''). V roku [[1973]] vybudovali na sídlisku [[Košice – mestská časť Západ|Terasa]] veľkokapacitné panoramatické kino ''Družba'' s kapacitou cez 500 divákov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kino Družba | url = http://www.register.ustarch.sav.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=364:kino-druba&catid=137:koice&Itemid=55 | dátum vydania = 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = Register modernej architektúry Slovenska | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20131202223642/http://www.register.ustarch.sav.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=364:kino-druba&catid=137:koice&Itemid=55 | dátum archivácie = 2013-12-02 }}</ref> Pred nástupom [[multiplex|multikín]] v roku [[2008]] existovalo v meste ešte päť tradičných kín. Sedemsálové multikino je súčasťou obchodného centra [[Atrium Optima]], štvorsálové multikino sa nachádza v obchodnom centre [[Obchodné centrum Galéria (Košice)|Galéria]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = kamdomesta| odkaz na autora = | titul = CINEMAX KOŠICE| url = https://kamdomesta.sk/kosice/kulturne-institucie/kina/cinemax-kosice| vydavateľ = kamdomesta.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-12| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = kamdomesta| odkaz na autora = | titul = Ster Century Cinemas| url = https://kamdomesta.sk/kosice/kulturne-institucie/kina/ster-century-cinemas1| vydavateľ = kamdomesta.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-12| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> V tradičnom "kamennom" kine ''[[Kino Úsmev (Košice)|Úsmev]]'' pôsobí od roku [[2015]] alternatívne umelecké kino pre náročného diváka, ktoré prevádzkuje združenie ''Cinefil''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nový Impulz pre Kino Úsmev| url = https://indexmag.sk/2018/11/12/novy-impulz-pre-kino-usmev/| vydavateľ = indexmag.sk| dátum vydania = 2018-11-12| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-12| miesto = | jazyk =}}</ref> [[Súbor:Kosice State Theatre 1.JPG|náhľad|[[Národné divadlo Košice]]]] === Hudba === [[Štátna filharmónia Košice]] bola založená v roku [[1969]] ako druhý profesionálny [[symfonický orchester]] na Slovensku. Okrem svojej aktívnej koncertnej činnosti doma i v zahraničí prezentuje hudobné umenie aj prostredníctvom nahrávok pre rozhlas, televíziu a gramofónové spoločnosti. Je organizátorom troch medzinárodných festivalov: [[Košická hudobná jar|Košickej hudobnej jari]], [[Medzinárodný organový festival Ivana Sokola|Medzinárodného organového festivalu Ivana Sokola]] a [[Festival súčasného umenia|Festivalu súčasného umenia]]. Sídlom filharmónie je ''[[Dom umenia (Košice)|Dom umenia]]''. K festivalom klasickej a organovej hudby prispieva aj Hudobná spoločnosť Hemerkovcov a [[Konzervatórium v Košiciach|Konzervatórium Košice]]. === Folklór === Najstarším [[Folklórny súbor|folklórnym súborom]] z Košíc je folklórny súbor ''Čarnica'', založený v roku [[1957]]. Z jeho radov vzišiel aj legendárny ľudový rozprávač [[Ján Pisančin]] alias [[Ander z Košíc]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = FS Čarnic| odkaz na autora = | titul = Folklórny súbor Čarnica| url = http://carnica.sk/carnica/| vydavateľ = carnica.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Veľmi známym a na Slovensku populárnym je folklórny súbor ''Železiar''. Ďalšími sú folklórne súbory ''Borievka'', ''[[Hornád (folklórny súbor)|Hornád]]'', ''Jahodná'' a rad detských súborov. Košické folklórne súbory prezentujú spev a [[tanec]] regiónu [[Abov (župa)|Abova]], [[Šariš (región)|Šariša]], [[Spiš (región)|Spiša]] a iných [[Východné Slovensko|východoslovenských]] oblastí. Pre priaznivcov [[Folklór (kultúra)|folklór]]u je organizovaný [[Cassovia folkfest]] každý jún s prehliadkou lokálnych, slovenských i zahraničných súborov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Cassovia Folkfest| odkaz na autora = | titul = O podujatí| url = https://folkfest.sk/o-podujati/| vydavateľ = folkfest.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210204210707/https://folkfest.sk/o-podujati/| dátum archivácie = 2021-02-04}}</ref> Regionálny charakter majú [[Abovské folklórne slávnosti]] konané v neďalekých [[Rozhanovce|Rozhanovciach]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Kultúrne centrum Abova| odkaz na autora = | titul = Abovské folklórne slávnosti| url = https://slovakia.travel/abovske-folklorne-slavnosti| vydavateľ = slovakia.travel| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = | jazyk =}}</ref> === Múzeá === [[Súbor:VslMuzeum.jpg|náhľad|[[Východoslovenské múzeum]]]] [[Súbor:Rodošto2.jpg|náhľad|[[Socha Františka II. Rákócziho v Košiciach|Socha Františka II. Rákociho]] pred [[Rodošto]]m, replikou jeho tureckého exilového domu]] [[Súbor:Kosice (Slovakia) - The Slovak Technical Museum.jpg|náhľad|[[Slovenské technické múzeum]]]] [[Súbor:Vsgkosice.JPG|náhľad|Nádvorie [[Východoslovenská galéria|Východoslovenskej galérie]] slúži rôznym umeleckým podujatiam]] [[Súbor:American Corner Kosice.jpg|náhľad|''American Corner'' v [[Štátna vedecká knižnica v Košiciach|Štátnej vedeckej knižnici]]]] [[Súbor:Verejná knižnica Jána Bocatia 2.JPG|náhľad|[[Verejná knižnica Jána Bocatia]]]] [[Súbor:Miklušova väznica.jpg|náhľad|[[Miklušova väznica]] so stredovekou mučiarňou a katovým bytom je najnavštevovanejším múzeom v meste]] V Košiciach, v meste s bohatou históriou, bol už v roku [[1872]] založený ''Hornouhorský muzeálny spolok'', predchodca dnešného [[Východoslovenské múzeum|Východoslovenského múzea]]. Záujemcom o históriu približuje dejiny mesta a celého regiónu [[Východné Slovensko|Východného Slovenska]] vo svojich desiatich stálych expozíciách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Východoslovenské múzeum| url = https://www.kosice.sk/mesto/vychodoslovenske-muzeum| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> V hlavnej budove na [[Námestie Maratónu mieru|Námestí Maratónu mieru]] sa nachádzajú expozície ''historická, numizmatická, zlatnícka'' a ''expozícia [[Košický zlatý poklad|Košického zlatého pokladu]]''. V náprotivnej budove ''Divízie'' sú inštalované expozície ''prírodovedná'' a ''umeleckopriemyselná''.<ref name="vsmex">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = VSM| odkaz na autora = | titul = Expozície| url = https://www.vsmuzeum.sk/expozicie/| vydavateľ = vsmuzeum.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210118233935/https://www.vsmuzeum.sk/expozicie/| dátum archivácie = 2021-01-18}}</ref> V areáli [[Katova bašta|Katovej bašty]], východného pozostatku [[Košické mestské opevnenie|košického mestského opevnenia]] vznikol nový muzeálny areál. ''Expozícia dejín mesta'' s katovým bytom a dobovou mučiarňou v [[Miklušova väznica|Miklušovej väznici]] je najnavštevovanejším košickým múzeom. V Katovej bašte sa nachádza ''expozícia umeleckého kovolejárstva'' a k nej upínajúca sa replika tureckého domu [[Rodošto]] je hlavným exponátom ''expozície [[František II. Rákoci|Františka II. Rákociho]]''.<ref name="vsmex"/> Počiatky technického múzea v Košiciach spadajú do vojnového roku [[1943]]. Časť jeho exponátov tvorilo základ pri budovaní [[Slovenské technické múzeum|Slovenského technického múzea]], jediného svojho druhu na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = STM Košice| odkaz na autora = | titul = História| url = http://www.stm-ke.sk/index.php/sk/o-nas-2/zakladne-informacie-o-stm| vydavateľ = stm-ke.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20231123121913/https://www.stm-ke.sk/index.php/sk/o-nas-2/zakladne-informacie-o-stm| dátum archivácie = 2023-11-23}}</ref> Vo svojich 21 expozíciách pokrýva dejiny techniky vo všetkých technických odboroch. V samotnom meste je inštalovaných 13 expozícií a v hlavnej budove je umiestnené aj [[Planetárium pri Slovenskom technickom múzeu Košice|planetárium]]. V areáli [[Letisko Košice|letiska Košice]] sa nachádza [[Múzeum letectva Košice|Múzeum letectva]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = STM Košice| odkaz na autora = | titul = O nás| url = http://www.stm-ke.sk/index.php/sk/o-nas| vydavateľ = stm-ke.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> [[Múzeum Vojtecha Löfflera]] je špecializovaným múzeom, ktoré vzniklo v roku [[1993]] ako dar mestu od významného košického sochára [[Vojtech Löffler|Vojtecha Löfflera]] a jeho manželky Kláry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = RO SSN Košice| odkaz na autora = | titul = Dve desaťročia Múzea Vojtecha Löfflera Košice| url = http://www.ssn.sk/8099/dve-desatrocia-muzea-vojtecha-lofflera-kosice/| vydavateľ = ssn.sk| dátum vydania = 2013-12-16| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-10| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Základ múzea tvorí 2000 exponátov majstrovej súkromnej zbierky. Okrem toho je múzeum významným výstavným priestorom trojrozmerného umenia.<ref name="stala">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Múzeum Vojtecha Löfflera| odkaz na autora = | titul = Stála expozícia múzea| url = https://www.lofflermuzeum.sk/sk/o-muzeu/stala-expozicia-muzea| vydavateľ = lofflermuzeum.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-10| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> V [[Klub národnostných menšín|Klube národnostných menšín]] je zriadená ''pamätná izba [[Sándor Márai|Sándora Máraiho]]''. Tento významný spisovateľ, ktorý patrí k svetovej literárnej klasike 20. storočia, sa narodil v Košiciach a v mnohých svojich dielach reflektoval svoj vrúcny vzťah k rodisku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Klub národnostných menšín| url = https://www.kosice.sk/mesto/klub-narodnostnych-mensin| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> [[Archeologické múzeum (Košice)|Archeologické múzeum]] dokumentuje vývoj [[košické mestské opevnenie|mestského opevnenia]]. Vzniklo po rekonštrukcii [[Hlavná (Košice)|Hlavnej ulice]] v roku [[1998]], kedy sa mesto rozhodlo pod veľkou betónovou platňou sprístupniť pozostatky stredovekej ''Dolnej brány''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Podzemné Archeologické múzeum pod Hlavnou ulicou v Košiciach| url = https://www.kosice.sk/mesto/podzemne-archeologicke-muzeum-pod-hlavnou-ulicou-v-kosiciach| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Najnovším múzeom v Košiciach je [[Múzeum obetí komunizmu]] na [[Moyzesova ulica (Košice)|Moyzesovej ulici]] 24. Vzniklo na počesť pamiatky obetiam [[Komunizmus|komunizmu]]. Návštevníkom umožňuje nahliadnuť do príbehov väznených a mučených preživších.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Haniková| meno = Lenka| autor =| odkaz na autora =| priezvisko2 = Čermáková| meno2 = Judita| autor2 =| odkaz na autora2 =| titul = Po odchode tankov to trvalo 32 rokov. Východ má vlastné múzeum obetí komunizmu| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/22689882/trvalo-to-32-rokov-kosice-maju-vlastne-muzeum-obeti-komunizmu.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2021-06-29| dátum prístupu = 2021-12-19}}</ref> === Galérie === [[Východoslovenská galéria]] vznikla v roku [[1951]] a v súčasnosti eviduje 6 400 diel z 19. a 20. storočia. V hlavnej budove na [[Hlavná (Košice)|Hlavnej ulici]], ktorou je [[Župný dom (Košice)|Župný dom]] sídlia expozície ''Maliarstvo 19. storočia na Východnom Slovensku'', ''Umenie 20. storočia na Východnom Slovensku'' a ''Slovenská grafika 20. storočia''. Druhá budova galérie v pseudohistorizujúcom štýle na [[Alžbetina ulica (Košice)|Alžbetinej ulici]] hostí expozíciu ''[[Július Jakoby]] – výber z tvorby'' a ''Košice vo výtvarnom umení''. [[Popart]]ová [[Mihal Gallery]] v ulici Pri prachárni v blízkosti obchodného centra [[Obchodné centrum Cassovia|Cassovia]], ponúka expozíciu 25 originálnych obrazov svetoznámeho maliara s [[Východné Slovensko|východoslovenskými]] koreňmi [[Andy Warhol|Andyho Warhola]]. Medzi nimi aj známe dielo [[Marylin Monroe]], ale aj [[Wayne Gretzky]], [[Hans Christian Andersen]], [[Martha Graham]] a [[Teddy Roosevelt]]. Ďalšími atrakciami galérie sú niektoré Warholove sieťotlače, portfólio ''Kosáky a kladivá'' a dielo ''Zvestovanie'' na motívy [[Leonardo da Vinci|Leonarda da Vinci]]. [[Galéria KOPA DeSIGN]] na [[Kováčska ulica (Košice)|Kováčskej ulici]] sa sústreďuje na moderné umenie, pričom ponúka svoje priestory pre výstavy rôznych umelcov. Taktiež sa špecializuje na promovanie začínajúcich tvorcov. === Knižnice === [[Štátna vedecká knižnica Košice]] naväzuje na bohatú knižničnú tradíciu [[Košická univerzita|Košickej univerzity]], založenej v roku [[1657]]. Historický fond predstavuje 90 000 zväzkov kníh od [[Inkunábula|inkunábul]] (tlačí do roku [[1500]]) po knihy zo začiatku 20. storočia, najmä z oblasti [[Teológia|teológie]], práva, [[Medicína|medicíny]], histórie a [[Prírodná veda|prírodných vied]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = ŠVK Košiciach| odkaz na autora = | titul = História knižnice| url = https://www.svkk.sk/historia-kninice.html| vydavateľ = svkk.sk| dátum vydania = 2009-11-09| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210205205453/https://www.svkk.sk/historia-kninice.html| dátum archivácie = 2021-02-05}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = ŠVK Košice| odkaz na autora = | titul = Štátna vedecká knižnica v Košiciach| url = https://www.svkk.sk/index.php/zakladne-informacie| vydavateľ = svkk.sk| dátum vydania = 2009-12-10| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210209194952/https://www.svkk.sk/index.php/zakladne-informacie| dátum archivácie = 2021-02-09}}</ref> Súčasná organizácia, založená v roku [[1946]], má právo povinného výtlačku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zákon č. 212/1997 Z. z.Zákon o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel| url = https://www.zakonypreludi.sk/zz/1997-212| vydavateľ = zakonypreludi.sk| dátum vydania = 2020-07-21| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210203132402/https://www.zakonypreludi.sk/zz/1997-212| dátum archivácie = 2021-02-03}}</ref> Popri knižnici funguje ''Nemecká študovňa Goetheho inštitútu'', ''Informačné stredisko Rady Európy'', ''Britské centrum'' a americké informačné a poradenské centrum ''American Space in Košice'' (predtým ''InfoUSA'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Štátna vedecká knižnica v Košiciach| odkaz na autora = | titul = Nemecká knižnica| url = https://www.svkk.sk/nemecka-kniznica.html| vydavateľ = svkk.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Štátna vedecká knižnica v Košiciach| odkaz na autora = | titul = Americké centrum| url = https://www.svkk.sk/americk%C3%A9-centrum.html| vydavateľ = svkk.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210205022009/https://www.svkk.sk/americk%C3%A9-centrum.html| dátum archivácie = 2021-02-05}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = Veľvyslanectvo USA na Slovensku| odkaz na autora =| titul = InfoUSA Slovakia sa mení na American Spaces Slovakia| url = https://sk.usembassy.gov/sk/infousa-slovakia-sa-meni-na-american-spaces-slovakia/| vydavateľ = sk.usembassy.gov| dátum vydania = 2020-01-31| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-02-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> [[Verejná knižnica Jána Bocatia]] je je najstaršou a zároveň najväčšou verejnou knižnicou na Slovensku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Almášiová| meno = Monika| autor = | odkaz na autora = | titul = Najstaršia a najväčšia verejná knižnica je rajom pre milovníkov kníh| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/20771715/najstarsia-a-najvacsia-verejna-kniznica-je-rajom-pre-milovnikov-knih.html#ixzz58o13tn36| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2018-03-03| dátum prístupu = 2021-01-29}}</ref> Knižnica má sedem pobočiek v najväčších mestských častiach. Jej počiatky siahajú až do [[17. storočie|17. storočia]], a má samostatné oddelenie čitárne časopisov, hudobné oddelenie a oddelenie regionálnej literatúry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = VKJB| odkaz na autora = | titul = Čitáreň| url = https://vkjb.sk/citaren/| vydavateľ = vkjb.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> [[Knižnica pre mládež mesta Košice]] je špecializovaná knižnica pre prácu s [[Dieťa|deťmi]] a [[Mládež|mládežou]]. V prevádzke je od roku [[1955]] s 20 pobočkami prevažne v [[Základná škola|základných školách]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Knižnica pre mládež mesta Košice| odkaz na autora = | titul = Kto sme| url = https://www.kosicekmk.sk/index.php/album-grid| vydavateľ = kosicekmk.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Knižnica pre mládež mesta Košice| odkaz na autora = | titul = Pobočky| url = https://www.kosicekmk.sk/index.php/o-kniznici| vydavateľ = kosicekmk.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> === Médiá === Od roku [[1962]] vysiela z Košíc štúdio štátnej verejnoprávnej televízie (dnes [[STV]]), ktoré prispieva najmä regionálnym spravodajstvom. Košická televízia [[TV Naša]] začala vysielanie v roku [[1996]] a bola jednou z prvých lokálnych televízií na Slovensku. V roku [[2015]] sa začlenila do portfólia [[Týždenník|týženníka]] [[KOŠICE:DNES]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KOŠICE:DNES| odkaz na autora = KOŠICE:DNES| titul = Päť výnimočných udalostí| url = https://kosicednes.sk/udalosti/pat-vynimocnych-udalosti/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2019-09-12| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-21| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Tradícia medzinárodného festivalu lokálnych televízií [[Zlatý žobrák]] siaha po rok [[1995]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Zlatý žobrák| odkaz na autora = | titul = O Festivale| url = https://festival.sk/sk/festival/| vydavateľ = festival.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> [[Rozhlas]]ové vysielanie v Košiciach bolo spustené v roku [[1927]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Draxler| meno = Vladimír| autor = RTVS| odkaz na autora = | titul = História SRo| url = https://www.rtvs.org/o-rtvs/historia/historia-sro| vydavateľ = rtvs.org| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-21| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> Okrem [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]] sídli v meste niekoľko lokálnych komerčných rádií s pôsobnosťou pre mesto, alebo aj celé [[Východné Slovensko]]. Z nich najvýznamnejšie je [[Rádio Kiss|Rádio KISS]] a [[Rádio Košice]] – najpočúvanejšie regionálne rádio na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Rádio Košice| odkaz na autora = | titul = Hlavná stránka {{!}} Rádio Košice| url = https://www.radiokosice.sk/sekcia/55| vydavateľ = radiokosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-21| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Regionálnym denníkom pre mesto Košice je [[Korzár (denník)|Korzár]]. Večerné noviny [[Košický večer]] boli založené v roku [[1968]] a denne vychádzali do roku [[2004]]. Tradícia tohoto legendárneho košického denníku bola zachovaná a do roku [[2014]] vychádzal v rámci skupiny [[Korzár (denník)|Korzár]] raz týždenne, v piatok. V septembri [[2014]] začal vychádzať nový mestský večerník (dnes [[týždenník]]) s názvom [[KOŠICE:DNES]]. Ten sa za krátky čas stal najväčším a najpopulárnejším regionálnym mediálnym domom na Slovensku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = Košičania si od piatka zalistujú v novom večerníku| periodikum = teraz.sk| odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/import/kosice-vecernik-novy/97415-clanok.html| issn = | vydavateľ = TASR| miesto = Bratislava| dátum = 2014-09-10| dátum prístupu = 2020-06-21}}</ref> [[Listy košické]] boli kultúrno-spoločenský magazín mapujúci súčasnosť i históriu Košíc a blízkeho okolia. Vychádzali raz za dva mesiace. Ostatné celorepublikové periodiká majú v Košiciach svoje detašované redakcie. Z online médií bol v roku [[2015]] spustený portál [http://www.kosicak.sk Košicak], ktorý je skratkou pre označenie Košice aktuálne. Tento portál mapoval aktuality v regióne a prinášal aj zaujímavosti z histórie, aktualizovaný býval denne až do roku [[2018]]. Druhým novším lokálnym informátorom v Košiciach je mediálny portál [https://www.kosiceonline.sk košiceonline.sk], ktorý vznikol v roku [[2017]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Košice Online| odkaz na autora = | titul = O portáli| url = https://www.kosiceonline.sk/o-portali| vydavateľ = kosiceonline.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-21| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> [[Súbor:Kosice City Days.jpg|náhľad|Oslavy Dní mesta Košice]] [[Súbor:Rušňoparáda Košice 2018.jpg|náhľad|Rušňoparáda historických vlakov v železničnom depe]] [[Súbor:Cassovia Retro Košice.jpg|náhľad|Festival ''Cassovia Retro'' na Hlavnej ulici]] [[Súbor:St Elisabeth Cathedral during White Night festival.jpg|náhľad|Dóm svätej Alžbety počas festivalu Biela Noc 2019]] [[Súbor:Christmas in Košice.jpg|náhľad|Košické hlavné [[vianočné trhy]]]] === Pravidelné podujatia === * Potulky mestom Košice – pravidelné pešie prehliadky mesta Košice – organizované každý prvý víkend v mesiaci, vždy s inou témou a trasou. * Dni mesta Košice – máj – týždenné oslavy mesta pri príležitosti udelenia mestského erbu. * [[Veľká cena Košíc]] – máj – medzinárodný bridžový festival. * Dni francúzskej kultúry – marec/apríl. * Košická hudobná jar – máj – festival klasickej hudby v Dome umenia. * Noc múzeí – máj – celoeurópske podujatie pod záštitou Rady Európy. * Use the City festival – máj – festival pouličného umenia / street-art. * Cassovia Retro – máj – festival historických automobilov * Imaginácie – máj/jún – multižánrové plenérové site-specific predstavenie so zakomponovaním historických reálií v urbánnom prostredí. * [[MFF Art Film]] Košice – jún – medzinárodný filmový festival (predtým Trenčianske Teplice, Trenčín [[1993]] – [[2015]]). * Konvergencie – jún – medzinárodný festival komornej hudby. * Cyklistické preteky Košice – Tatry – Košice – jún – športové podujatie s dlhou históriou. * Cassovia folkfest – jún – festival folklóru s vystúpeniami folklórnych súborov. * Medzinárodná balónová fiesta – jún – prelety balónov nad mestom. * [[Zlatý žobrák]] – jún – prvý a najstarší medzinárodný festival lokálnych televízií. * Haliganda – jún – festival umeleckej tvorby pre deti a rodiny. * Košice Gurmán Fest – jún – festival výnimočných chutí. * Mazaltov! – jún – festival židovskej kultúry, na košickej kultúrnej scéne je od roku 2012. * Letné shakespearovské slávnosti – jún – po Prahe a Bratislave aj pri košickej Dolnej bráne. * Leto v parku – august – festival mestského typu v oblasti hudby, divadla, filmu v Mestskom parku. * [[FEMAN - Európsky festival kultúry národov a národností|Feman - európsky festival kultúry národov a národností]] – september. * Medzinárodný organový festival Ivana Sokola – september – organový festival v Dóme a Dome umenia. * Festival divadiel strednej Európy – september. * Košické slávnosti vína – september – ochutnávka vín v Dolnej bráne a pri Miklušovej väznici spojená s trhom tradičných remesiel. * [[Biela noc (festival)|Biela noc/Nuit Blanche]] – október – najsledovanejší a najmasovejší umelecký projekt v Košiciach, ponúkajúci hudobné a svetelné inštalácie v urbánnom prostredí, etablovaný festival vo vybraných svetových mestách, v Košiciach od roku 2010. * [[Medzinárodný maratón mieru]] – október – najstarší európsky maratón a druhý najstarší na svete. * Dni českej kultúry – október. * Dni španielskej kultúry – október. * Festival Rozmanitosť / polievkový festival – október. * Medzinárodný jazzový festival – október – po bratislavskom druhý najväčší na Slovensku. * Dni nového tanca – október – festival súčasného tanca (bienále). * Festival súčasného umenia Ars nova Cassoviae – október – festival súčasnej vážnej hudby. * [http://www.matrioshka.sk/ Festival Matrioshka] – multižánrový kultúrny festival reflektujúci totalitný režim v Česko-Slovensku v období rokov 1948 – 1989. * Art Dance – november – medzinárodný festival súčasného scénického tanca. * Festival sakrálneho umenia – november/december – oslavy patrónky mesta [[Alžbeta Uhorská (svätica)|svätej Alžbety]], ojedinelý festival na Slovensku s prezentáciou európskeho sakrálneho umenia v oblasti hudby, spevu, výtvarného umenia a slova. * ICSM ''New Music Days'' – december – medzinárodný festival súčasnej hudby organizovaný Slovenskou sekciou Medzinárodnej spoločnosti pre súčasnú hudbu (ISCM). * Košické Vianoce, Silvester Košice – vianočné trhy, anjelská kapustnica, primátorský punč, koncerty, ohňostroje. * Free Summer Košice Medzinárodný festival elektronickej a tanečnej hudby. * Illegal Night Košice – obľúbené stretnutie motoristov, jeden z najväčších zrazov na Slovensku. * [[JBL]] Jump Fest – jedno z najväčších európskych atletických podujatí, konajúce sa v centrách miest. * Rušňoparáda – každoročná prehliadka historických rušňov v železničnom depe == Stavby == [[Súbor:HrnciarskaKE.jpg|náhľad|[[Hrnčiarska ulica (Košice)|Hrnčiarska ulica]] – ulička remesiel. V pozadí [[Kalvínsky kostol (Košice)|Kalvínsky kostol]].]] [[Súbor:Kosice (Slovakia) - Main Street 5.jpg|náhľad|Imitácia [[Čermeľský potôčik|Čermeľského potoka]] v dolnom úseku [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavnej ulice]], pod ktorou sa nachádza [[Archeologické múzeum (Košice)|Archeologické múzeum]].]] [[Súbor:Košice, Slovakia (2005).jpg|náhľad|[[Mlynská ulica (Košice)|Mlynská ulica]] je pešou zónou vedúcou ku [[Železničná stanica Košice|železničnej stanici]]]] === Pamiatky === Historické centrum mesta je najväčšou [[mestská pamiatková rezervácia|mestskou pamiatkovou rezerváciou]] na Slovensku. Bola vyhlásená v roku [[1983]]. Zo všetkých slovenských pamiatkových rezervácií eviduje aj najviac pamiatkovo chránených objektov, ktorých je 501.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Pamiatkový úrad SR| odkaz na autora = | titul = Register pamiatkových rezervácií| url = http://www.pamiatky.sk/sk/page/register-pamiatkovych-rezervacii| vydavateľ = Pamiatkový úrad SR| dátum vydania = 2011-11-11| dátum aktualizácie = 2017-04-24| dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> Jadro mesta pretína šošovkovito roztiahnuté námestie – [[Hlavná (Košice)|Hlavná ulica]] s dĺžkou 1200 metrov. Jej stredom pretekal [[Čermeľský potôčik|Čermeľský potok]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = KETURIST.sk| url = http://www.keturist.sk/info/kam-do-prirody/potok-cermel-cermelsky-potok/| vydavateľ = keturist.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Novodobá imitácia potoka bola v severnom a južnom úseku ulice inštalovaná v roku [[1996]]. Potok vytváral v strede ulice ostrov, kde boli sústredené najdôležitejšie stavby mesta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KOŠICE:DNES| odkaz na autora = | titul = Potôčik na Hlavnej ulici| url = https://kosicednes.sk/historia/potocik-na-hlavnej-ulici/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2015-09-04| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> [[Dóm svätej Alžbety]] je najväčšou [[gotika|gotickou]] [[katedrála|katedrálou]] a zároveň najväčším kostolom na Slovensku. Bol budovaný od konca 14. storočia do roku [[1508]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Prcínová| meno = Eva| autor = | odkaz na autora = | titul = Objavte to NAJ zo Slovenska: 7 NAJkrajších kostolov, chrámov a sakrálnych stavieb| url = https://travelking.sk/blog/objavte-to-naj-zo-slovenska-7-najkrajsich-kostolov-chramov-a-sakralnych-stavieb| vydavateľ = travelking.sk| dátum vydania = 2020-07-02| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = | jazyk =}}</ref> Po jeho južnej strane stojí gotická [[Kaplnka svätého Michala (Košice)|Kaplnka svätého Michala]], pôvodne slúžiaca ako pohrebný [[kostol]] pre okolitý [[cintorín]] na mieste dnešného parčíku. Dóm má aj samostatnú [[Zvonica|zvonicu]], ktorou je dodnes funkčná [[Urbanova veža]]. V severnej časti ostrova sa nachádzala mestská [[radnica]], od 18. storočia ju však nahradila [[Klasicistická architektúra|klasicistická]] reduta s divadlom. Dnešná monumentálna [[Eklekticizmus (umenie)|eklektická]] budova [[Národné divadlo Košice|Národného divadla]] bola postavená v roku [[1899]]. Ulica je po celej svojej dĺžke lemovaná meštianskymi domami a šľachtickými palácmi [[Čákiho-Dezőfiho palác|Dežőfiovcov]], [[Čákiho-Dezőfiho palác|Čákihovcov]], [[Andrášiho palác (Košice)|Andrášiovcov]], [[Hadik-Barkóciho palác|Barkóciovcov]], Meškovcov a [[Pongrácovsko-forgáčovský palác|Forgáčovcov]]. Z kostolných objektov tu okrem Dómu stojí aj ranobarokový [[Kostol Najsvätejšej Trojice (Košice)|Premonštrátny kostol]] (taktiež ''Jezuitský'' alebo ''Univerzitný'' kostol) a pôvodne gotický, neskôr barokovo upravovaný [[Kostol svätého Antona Paduánskeho (Košice)|Františkánsky kostol]]. Rozsiahle parcely zaberajú cirkevné stavby arcibiskupského paláca a farského úradu, uršulínskeho, františkánskeho a jezuitského kláštora, konviktu a [[Kňazský seminár sv. Karola Boromejského|kňazského seminára]]. Početne sú zastúpené na Hlavnej ulici i administratívne budovy [[Palác Spišskej komory|Paláca Spišskej komory]], starého a nového [[Župný dom (Košice)|Župného domu]], [[Stará radnica (Košice)|mestskej radnice]] a [[Palác hornouhorského generálneho kapitanátu|Paláca]] [[Hornouhorský hlavný kapitanát|Hornouhorského hlavného kapitanátu]]. Najkrajšou barokovou pamiatkou v meste je [[Immaculata (Košice)|Súsošie Immaculata]]. Na severe Hlavná ulica ústi do [[Námestie Maratónu mieru|Námestia Maratónu mieru]]. V jeho strede je [[Pamätník maratónu mieru]]. Na námestí stoja reprezentatívne budovy [[Východoslovenské múzeum|Východoslovenského múzea]] a [[Košický samosprávny kraj|Úradu Košického samosprávneho kraja]]. V dolnej časti Hlavnej ulice boli odhalené pozostatky Dolnej brány [[košické mestské opevnenie|mestského opevnenia]]. Od roku [[1998]] je tu otvorené [[Archeologické múzeum (Košice)|Archeologické múzeum]]. Vo východnej časti historického jadra na bývalom ''Kalvínovom námestí'' vznikla spojením dvoch gotických meštianskych domov [[Miklušova väznica]]. Medzi ňou a pozostatkom [[Košické mestské opevnenie|košického mestského opevnenia]] [[Katova bašta|Katovou baštou]] sa nachádza [[Kalvínsky kostol (Košice)|Kalvínsky kostol]]. Vo dvore muzeálneho komplexu [[Katova bašta|Katovej bašty]] vybudovali repliku exilového tureckého domu [[Socha Františka II. Rákociho (Košice)|Františka II. Rákociho]] [[Rodošto]]. Malebná [[Hrnčiarska ulica (Košice)|Hrnčiarska ulica]] je reštaurovaná do podoby ''uličky remesiel''. Na [[Mlynská ulica (Košice)|Mlynskej ulici]], spájajúcej Hlavnú ulicu so [[Železničná stanica Košice|železničnou stanicou]], sa nachádza klasicistický [[Evanjelický kostol (Košice)|evanjelický kostol]]. Pri ústí ulice do [[Mestský park (Košice)|Mestského parku]] si nechal vybudovať mestský architekt ''[[Péter Jakab (architekt)|Jakab]]'', [[Jakabov palác|palác]] v historizujúcom štýle. V západnej časti historického jadra stojí najstaršie zachovaný kostol v Košiciach – [[Dominikánsky kostol (Košice)|Dominikánsky kostol s kláštorom]], ktorý je zároveň najstaršie stojacou stavbou v meste.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Dominikánsky kostol| url = https://www.kosice.sk/mesto/dominikansky-kostol| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Kolcun| meno = Milan| autor = | odkaz na autora = | titul = Dominikánsky kostol| url = https://kosice-city.sk/13dominikansky-kostol/| vydavateľ = kosice-city.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20201204194042/https://kosice-city.sk/13dominikansky-kostol/| dátum archivácie = 2020-12-04}}</ref> Na severovýchodnom svahu ''Červeného brehu'' sa nachádza stále funkčný cintorín Rozália, ktorý je ojedinelým súborom funerálnych historizujúcich stavieb z prelomu 19. a 20. storočia. Slúžil pre pohreby bohatého miestneho meštianstva a šľachty od začiatku 18. storočia. Neďaleko cintorína sa nachádza barokový komplex košickej Kalvárie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Labudová|meno=Zuzana|titul=Kaplnka sv. Rozálie, Cintorín Rozália, Košice|url=https://www.arslexicon.sk/?registre&objekt=zobrave-rehole-ii-stredoveka-architektura-medikantov|dátum vydania=|dátum prístupu=29.12.2020|vydavateľ=Ústav dejín umenia SAV|poznámka=In: Arslexicon - výtvarné umenie na Slovensku. Eds.: Balážová, Barbara - Pomfyová, Bibiana}}</ref> Na vrchu [[Hradová (vrch)|Hradová]] stál v [[stredovek]]u [[Košický hrad]]. Značná časť jeho základov bola archeologicky preskúmaná a odkrytá v roku [[1996]]. * ''Pozri aj: [[Zoznam meštianskych domov a palácov v Košiciach]].'' * ''Pozri aj: [[Zoznam kostolov v Košiciach]].'' === Pamätníky === V Košiciach sa nachádza množstvo pamätníkov, z nich je ale najznámejší už spomínaný [[Pamätník maratónu mieru]]. Medzi ďalšie významné pamätníky patria aj [[Pamätník neznámeho protifašistického bojovníka]] a [[Pamätník vojakov Sovietskej armády]] na [[Námestie osloboditeľov (Košice)|Námestí osloboditeľov]]. Na [[Verejný cintorín|Verejnom cintoríne]] sa nachádzajú 3 pamätníky – Pamätník talianskych partizánov a Pamätníky I. a II. svetovej vojny. Pamätníkom najväčšej košickej dopravnej tragédie je Pamätník obetiam nehody električky {{rcb|Doprava v Košiciach|6|inline=croute}} ([[30. októbra]] [[1978]]) pri košickom [[Amfiteáter Košice|Amfiteátri]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Novotná| meno = Anna| autor = | odkaz na autora = | titul = Od najväčšej dopravnej tragédie v Košiciach uplynie 40 rokov| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/20946514/od-najvacsej-dopravnej-tragedie-v-kosiciach-uplynie-40-rokov.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2018-10-28| dátum prístupu = 2019-03-17}}</ref> K najnovším pamätníkom v meste sa radí [[Pamätník za Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú]] vytvorený košickým výtvarníkom Peterom Kalmusom. Pamätník bol slávnostne odhalený [[21. august|21. augusta]] [[2018]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = V Košiciach odhalili pamätník Jánovi Kuciakovi a Martine Kušnírovej| periodikum = Trend| odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum)| url = https://www.etrend.sk/ekonomika/v-kosiciach-odhalili-pamatnik-janovi-kuciakovi-a-martine-kusnirovej.html| issn = 1336-2674| vydavateľ = TREND Holding| miesto = Bratislava| dátum = 2018-08-22| dátum prístupu = 2019-03-17}}</ref> Je umiestnený neďaleko [[Kostol Svätého Ducha (Košice)|Kostola Svätého Ducha]]. Druhým novším pamätníkom je od [[6. februára]] [[2018]], moderný pamätník [[Bjørnstjerne Bjørnson|Bjørnstjerna Bjørnsona]] vytvorený architektom Miroslavom Beličákom v [[Mestský park (Košice)|Mestskom parku]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = Spisovateľovi Björnsonovi odhalili v Mestskom parku pamätník| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/20754436/norskemu-spisovatelovi-bjornsonovi-odhalili-v-mestskom-parku-pamatnik.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2018-02-06| dátum prístupu = 2019-03-17}}</ref> Ďalej sa nachádza množstvo menších pamätných tabúľ a sôch najmä v mestskej časti [[Košice – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]]. === Moderné stavby === Architektúru [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]] v Košiciach zastupuje [[Hotel Yasmin (Košice)|Hotel Yasmin]] ([[1960]]{{--}}[[1962]] pôvodne ''Hutník'', zrekonštruovaný v rokoch [[2007]]{{--}}[[2008]]) a [[Obchodný dom Tesco (Košice)|obchodný dom Tesco]] ([[1965]]{{--}}[[1968]] pôvodne ''Prior'', od 2020 OD Urban).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Mikulová| meno = Eva| autor =| odkaz na autora = | titul = V ikonickej budove starého Tesca bude Obchodný dom Urban, už rekonštruujú priestory, FOTO| url = https://kosice.dnes24.sk/v-ikonickej-budove-stareho-tesca-bude-obchodny-dom-urban-uz-rekonstruuju-priestory-foto-358634| vydavateľ = kosice.dnes24.sk| dátum vydania = 2020-04-09| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> V roku [[1971]] dostavaný hotel ''Slovan'' bol rekonštruovaný v rokoch [[2007]]{{--}}[[2009]] na [[DoubleTree by Hilton Hotel Kosice|DoubleTree by Hilton]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobinkovič| meno = Branislav| autor = | odkaz na autora = | titul = Hotel Slovan bude Doubletree by Hilton| periodikum = Trend| odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum)| url = https://reality.trend.sk/komercne-nehnutelnosti/hotel-slovan-bude-doubletree-hilton| issn = 1336-2674| vydavateľ = News and Media Holding| miesto = Bratislava| dátum = 2008-04-04| dátum prístupu = 2020-12-29}}</ref> Najvyššou budovou v meste ostal monoblok [[Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura Košice|Novej nemocnice]] s výškou 83 metrov, ktorý bol dokončený v roku [[1981]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Vargová| meno = Jana| autor = | odkaz na autora = | titul = Najvyššie budovy v Košiciach| url = https://kosicednes.sk/zaujimavosti/najvyssie-budovy-v-kosiciach/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2016-02-01| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Najväčší administratívny komplex v meste, známy ako ''Biely dom'', bol dokončený v roku [[1985]] pre vtedajšie [[KSČ|komunistické]] stranícke orgány. Dnes je sídlom [[Magistrát mesta Košice|Magistrátu mesta Košice]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KOŠICE:DNES| odkaz na autora = | titul = Ako vyrástol „Biely dom“| url = https://kosicednes.sk/historia/ako-vyrastol-biely-dom/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2015-01-27| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> {{Galéria |Názov=Pamätníky |veľkosť=náhľad |pozícia=right |Súbor:Košice - Bjørnstjerne Bjørnson - pamätník -a.jpg|Pamätník [[Bjørnstjerne Bjørnson|Bjørnstjerna Bjørnsona]] |Súbor:Košice hrob neznámeho vojaka.jpg|[[Pamätník neznámeho protifašistického bojovníka]] |Súbor:Kosice (Slovakia) - Memorial of the International Peace Marathon 2.jpg|[[Pamätník maratónu mieru]] na [[Námestie Maratónu mieru|Námestí Maratónu mieru]] }} Ojedinelou stavebnou aktivitou v 90. rokoch v meste bola [[Budova Národnej banky Slovenska v Košiciach|budova expozitúry]] [[Národná banka Slovenska|Národnej banky Slovenska]] (1994{{--}}1996) a [[Business Centre Košice|Biznis Centra I.]] ([[1994]]{{--}}[[1996]], bývalá budova dnes už neexistujúcej Priemyselnej banky). V rokoch [[2007]]{{--}}[[2011]] ho doplnilo [[Business Centre Košice|Biznis Centrum II]]. V roku [[2006]] siluetu mesta výrazne oživila [[Steel Aréna]], ktorá s kapacitou 8 400 miest okrem športových podujatí ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|2019]]) hostí aj [[Koncert|koncerty]] zahraničných a domácich hviezd [[Populárna hudba|populárnej hudby]]. Prvým moderným polyfunkčným objektom s kanceláriami, 91 bytmi a službami sa stal [[Cassovar (polyfunkčný komplex)|Cassovar]] z rokov [[2007]]{{--}}[[2012]]. Vyrástol na mieste asanovaného košického [[Pivovar|pivovaru]], pričom išlo o prvú revitalizáciu košického urbánneho brownfieldu v širšom centre mesta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Cassovar business center a.s.| odkaz na autora = | titul = Cassovar KOMPLEX| url = http://www.cassovar.sk/#o_nas| vydavateľ = cassovar.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Výrazný zásah do urbanistickej štruktúry centra Košíc znamenala výstavba nákupno-zábavného centra [[Aupark (Košice)|Aupark]], spolu s [[Aupark Tower (Košice)|Aupark Tower]] ako biznis centrom (2011).<ref>{{Citácia periodika| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = KOŠICE: Začala výstavba Auparku| periodikum = Aktuality.sk| odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/154432/kosice-zacala-vystavba-auparku/| issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia| miesto = Bratislava| dátum = 2010-01-14| dátum prístupu = 2020-12-29}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> {{hlavný článok|Košické sídliská}} * ''Pozri aj: [[Zoznam moderných a administratívnych budov v Košiciach]].'' [[Súbor:Nová Terasa Košice.jpg|náhľad|Časť komplexu Novej Terasy]] === Nové mestské štvrte === [[Súbor:Rezidencia pri Radnici Košice.jpg|náhľad|Časť budovy Rezidencie pri radnici]] Po stavebnej stagnácii v 90. rokoch 20. storočia a 1. dekáde 21. storočia sa stavebný boom v Košiciach prejavil až v 2. dekáde 21. storočia po odznení finančnej a [[Hospodárska kríza|hospodárskej krízy]] z roku 2008. [[Dopyt]] po bytoch v Košiciach neustále rastie, pričom realitný trh zaznamenáva vyššie ceny nielen nových, ale aj starších bytov na pôvodných [[Košické sídliská|košických sídliskách]], čo značí príchod množstva nových obyvateľov najmä z [[Východné Slovensko|východného Slovenska]] a [[Košice-okolie (okres)|okolia Košíc]].<ref name="ref1">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Ferko| meno = Ľubomír| autor = | odkaz na autora = | titul = V centre Košíc vypukol stavebný boom| url = https://kosicednes.sk/udalosti/centre-kosic-vypukol-stavebny-boom/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 07.04.16| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-20| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200714132249/https://kosicednes.sk/udalosti/centre-kosic-vypukol-stavebny-boom/| dátum archivácie = 2020-07-14}}</ref> V mestskej časti [[Košice – mestská časť Západ|Západ]] medzi [[Trieda SNP (Košice)|Triedou SNP]] a Ondavskou ulicou pribudol v rokoch 2013 – 2019 rezidenčný komplex ''Nová Terasa'' realizovaný spoločnosťou [[Penta Investments]]. So 640 bytmi je ''Nová Terasa'' najväčším novodobým rezidenčným projektom na území Košíc, ktorého prvé dve etapy získali ocenenie ''Stavba roka 2017 – bytový dom roka''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Tóth| meno = Gabriel| autor = | odkaz na autora = | titul = Začala výstavba košického projektu Nová Terasa 3| url = https://www.pentainvestments.com/sk/press-release/zacala-vystavba-kosickeho-projektu-nova-terasa-3-7u1a3E.aspx| vydavateľ = pentainvestments.com| dátum vydania = 2018-06-08| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-28| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200701035042/https://www.pentainvestments.com/sk/press-release/zacala-vystavba-kosickeho-projektu-nova-terasa-3-7u1a3E.aspx| dátum archivácie = 2020-07-01}}</ref> Košický developer MM Invest Košice postavil v rokoch 2014 – 2016 v rekreačnej lokalite ''Anička'' v mestskej časti [[Košice – mestská časť Sever|Sever]] bytový komplex ''Park Anička''. So 120 bytmi ponúka moderné bývanie v prírode neďaleko rieky [[Hornád]]. Projekt získal ocenenie ''Stavba roka 2017'' za architektonické riešenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Suchý| meno = Daniel| autor = | odkaz na autora = | titul = Košický Park Anička spúšťa predaj stovky bytov| url = https://reality.trend.sk/byvanie/kosicky-park-anicka-spusta-predaj-stovky-bytov| vydavateľ = reality.trend.sk| dátum vydania = 2014-10-10| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-28| miesto = | jazyk =}}</ref> Košický developer MM Invest Košice rozbehol v roku 2014 aj výstavbu novej rezidenčnej štvrte ''Panoráma'' v mestskej časti [[Košice – mestská časť Vyšné Opátske|Vyšné Opátske]] v lokalite Heringeš. Ide o kombinovanú rezidenčnú štvrť s bývaním vo viladomoch, radových rodinných domoch a bytovkách.<ref name="boom">{{Citácia periodika | priezvisko = Gécziová| meno = Katarína| autor = | odkaz na autora = | titul = Realitný boom: Byty sa v Košiciach predávajú skôr ako ich postavia| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/8190664/realitny-boom-byty-sa-v-kosiciach-predavaju-skor-ako-ich-postavia.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2016-05-19| dátum prístupu = 2020-06-28}}</ref> Pôvodom holandský developer Cere Invest začal v roku 2015 výstavbu mestskej štvrte ''Lorinčík Háje'' tvorenej kombináciou 267 obytných jednotiek v rodinných domoch, radovej zástavbe, viladomoch aj bytovkách. Táto nová rezidenčná štvrť sa rozprestiera medzi mestskými časťami [[Košice – mestská časť Lorinčík|Lorinčík]] a [[Košice – mestská časť Pereš|Pereš]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Suchý| meno = Daniel| autor = | odkaz na autora = | titul = Košický Lorinčík – Háje spustil výstavbu a predaj prvej fázy| url = https://reality.trend.sk/byvanie/kosicky-lorincik-haje-spustil-vystavbu-predaj-prvej-fazy| vydavateľ = reality.trend.sk| dátum vydania = 2015-10-07| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-28| miesto = | jazyk =}}</ref> Ďalšou novopostavenou obytnou štvrťou je ''Zelená stráň'' v mestskej časti [[Košická Nová Ves]]. Pôvodom izraelský developer Nes - Pan & Marada Development rozvrhol výstavbu desiatich blokov projektu s 314 bytmi do troch etáp medzi rokmi 2014 – 2020.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Fedorová| meno = Lenka| autor = | odkaz na autora = | titul = Boom v Košiciach: Stavby, čo menia tvár mesta, FOTO| url = https://kosice.dnes24.sk/boom-v-kosiciach-stavby-co-menia-tvar-mesta-foto-265311| vydavateľ = kosice.dnes24.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-20| miesto = | jazyk =}}</ref> V mestskej časti [[Košice – mestská časť Juh|Juh]] pozorovať stavebný boom predovšetkým v okolí Kasární Kulturpark, ktoré sa v rámci [[Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013|Európskeho hlavného mesta kultúry – Košice 2013]] stali hlavným dejiskom kultúrnych podujatí a revitalizácie brownfieldu niekdajších kasárenských objektov. V bezprostrednom susedstve Kasární Kulturpark košický developer Safran Slovakia vybudoval medzi rokmi 2012 – 2015 v dvoch etapách obytné jednotky ''Šafránová záhrada'' spolu so 110 bytmi. Ten istý developer dokončil v roku 2018 komplex 54 terasovitých domov s názvom ''Herberia'' na Žižkovej ulici. Nové bytové jednotky sa začali stavať aj na Bleskovej a Jánošíkovej ulici.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KOŠICE:DNES| odkaz na autora = | titul = Stavebný boom na Juhu pokračuje| url = https://kosicednes.sk/byvanie/stavebny-boom-na-juhu-pokracuje/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2016-10-20| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-20| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Neustále dochádza k ďalšiemu zahusťovaniu územia širšieho centra Košíc v mestskej časti [[Košice – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] s pešou dostupnosťou od [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavnej ulice]]. Bratislavský devepoler Cresco Real Estate v areáli národnej kultúrnej pamiatky ''Mlynskej bašty'' v roku 2019 dokončil rezidenčný komplex s rovnomenným názvom, v ktorom sa nachádza 134 bytov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Poláš| meno = Martin| autor = | odkaz na autora = | titul = Projekt Mlynská Bašta skolaudovali, na trh prináša 134 bytov| url = https://reality.trend.sk/byvanie/projekt-mlynska-basta-skolaudovali-trh-prinasa-134-bytov| vydavateľ = reality.trend.sk| dátum vydania = 2019-11-12| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-28| miesto = | jazyk =}}</ref> Rakúsko-česká developerská skupina CTR Group v ''Rezidencii pri radnici'' na Strojárenskej ulici ponúkla 359 bytov, ktoré dokončila v roku 2018.<ref name="boom"/> V rokoch 2019 – 2020 stavia ďalších 120 bytov v rámci Business Centre III. na Štúrovej ulici a na severnom okraji mestskej časti [[Košice – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] rozbehla výstavbu rezidenčného komplexu ''Albelli'' (Alvinczyho – Bellova) s 390 bytmi v piatich bytových domoch.<ref name="ref1" /> === Galéria architektúry === <gallery> Kosice - St. Elisabeth Cathedral retouched.jpg|''Svätyňa najväčšieho gotického chrámu na Slovensku – [[Dóm sv. Alžbety|Dómu sv.Alžbety]]'' La Tour Urban.JPG|''Pôvodne gotická, neskôr renesančne upravovaná [[Urbanova veža]]'' ZofiaBatoriKostol.jpg|''Ojedinelá architektúra neskorej renesancie a raného baroka [[Kostol Najsvätejšej Trojice (Košice)|Premonštrátskeho kostola]]'' BiskupskýPalácKošice.jpg|''Barokový [[Arcibiskupský palác (Košice)|Arcibiskupský palác]]'' Čákiho-Dezőfiho palác.jpg|''Klasicistický [[Čákiho-Dezőfiho palác]]'' Vedecká knižnica.jpg|''Empírový [[Pongrácovsko-forgáčovský palác]]'' LevočskýDom.jpg|''Neogoticky reštaurovaný [[Levočský dom]]'' Jakabov palác 2010.JPG|''Historizujúci [[Jakabov palác]]'' Andrášiho palác, Hlavná 81, Košice.jpg|''Neorenesančný [[Andrášiho palác (Košice)|Andrášiho palác]]'' SláviaKošice2.jpg|''Secesná [[Hotel a kaviareň Slávia (Košice)|kaviareň Slávia]]'' Puškinova - Synagóga.jpg|''[[Nová ortodoxná synagóga v Košiciach|Nová ortodoxná synagóga]]'' Hlavná 004 - Assicurazioni Generali.JPG|''Funkcionalistický [[Osemposchoďák (Košice)|Osemposchoďák]]'' Old New Košice.jpg|''[[Business Centre Košice|Business Centre I.]]'' Cassovar.JPG|''[[Cassovar (polyfunkčný komplex)|Cassovar]]'' </gallery> == Turizmus == [[Súbor:Botanická ZáhradaKošice.jpg|thumb|[[Botanická záhrada UPJŠ Košice|Košická botanická záhrada]]]] [[Súbor:Košice ZOO 8.jpg|thumb|[[Košická zoologická záhrada]]]] [[Súbor:Jazero01.JPG|thumb|Piesková pláž na košickom [[Jazero (Košice)|Jazere]]]] [[Súbor:Košice - Hlavná ulica -a.jpg|náhľad|Hlavná ulica]] V roku [[2018]] bolo v Košiciach ubytovaných 386 088 turistov, čo je oproti predošlému rekordnému roku [[2017]] nárast o 5,45 percenta. Výraznejší je aj príchod zahraničných návštevníkov, ich počet sa medziročne zvýšil o 9,9 percenta na 135 430, čo sa prejavilo aj v náraste počtu prenocovaní cudzincov o 10,8 percenta. Súbežne s rastom počtu návštevníkov, narástli v kraji medziročne aj tržby ubytovacích zariadení, a to o 7,81 percenta na 22 558 763 eur za celý rok [[2018]]. Hlavnú časť medzi zahraničnými hosťami tvorili návštevníci z okolitých krajín a to – [[Česko|Česka]], [[Poľsko|Poľska]] a [[Maďarsko|Maďarska]]. Až 30-percentný medziročný nárast dosiahol počet návštevníkov z [[Nemecko|Nemecka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KOŠICE:DNES| odkaz na autora = | titul = Rok 2018 bol v Košickom kraji rekordný v ubytovaní návštevníkov| url = https://kosicednes.sk/udalosti/rok-2018-bol-v-kosickom-kraji-rekordny-v-ubytovani-navstevnikov/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 15.03.19| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-15| miesto = Košice| jazyk = }}</ref> K uvedenému roku bolo v meste 230 ubytovacích zariadení, z toho až 50 hotelov alebo penziónov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Košice| url = https://www.booking.com/searchresults.sk.html?dest_id=-843247;dest_type=city;iata=KSC;ss=Ko%C3%85%C2%A1ice%2C%2BSlovensko| vydavateľ = booking.com| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-15| miesto = | jazyk = }}</ref> Počet návštevníkov Košíc dosiahol v roku [[2019]] číslo 240 345. Počet prenocovaní v meste bol 560 580 za rok 2019. V meste sa ku koncu roka 2019 nachádzalo 117 ubytovacích zariadení, ktoré poskytovali 6 807 lôžok. Podiel návštevnosti Košíc je oproti [[Košický kraj|Košickému kraju]] 53 %. ''Návštevnícke centrum'' za celý rok 2019, navštívilo 11 912 ľudí.<ref name="visit19">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Halász| meno = Michaela| autor = | odkaz na autora = | titul = Výročná správa organizácie KOŠICE – Turizmus za rok 2019| url = https://www.visitkosice.org/sites/default/files/inline-files/KETur_V%C3%9DRO%C4%8CN%C3%81%20SPR%C3%81VA%202019.pdf| vydavateľ = visitkosice.org| dátum vydania = 2020-03-06| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-22| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210126054804/http://www.visitkosice.org/sites/default/files/inline-files/KETur_V%C3%9DRO%C4%8CN%C3%81%20SPR%C3%81VA%202019.pdf| dátum archivácie = 2021-01-26}}</ref> V auguste [[2020]] Košice taktiež trpeli poklesom zahraničnej návštevnosti spôsobenej [[Pandémia COVID-19 na Slovensku|Pandémiou COVID-19]]. Pokles činil 65,1 %, ale na druhej strane pokles kompenzoval rast počtu domácich hostí o 21,4 %. Celková návštevnosť Košíc bola v medziročnom porovnaní nižšia o 22,3 %.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Ústredie ŠÚ SR| odkaz na autora = Štatistický úrad Slovenskej republiky| titul = Vývoj cestovného ruchu v ubytovacích zariadeniach SR v auguste 2020| url = https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/b8208dcf-3db8-45aa-bc5a-aa4e82fabf40/!ut/p/z1/tVLBcoIwFPwWDxxDngQk9hadVrTaGetYNZdOwCAUIQgp1L9v6PTSmdraQ3N5ybzdfZtsMMdbzAvRpAehU1WIoznv-OB56U_paNRnAKM5gensfvUQjO-cydrDT5hjHhW61AneqbAWCaozlBYxEpm2wGxUlRu1ppCoLivRnC1oaqkzU0PqAN1HMSL7kCLXEwKFkSeQEK6kTizC2IVOvozSPd5dhd785pebNlxYrOPzD8h4wgLXnwPQ-cSDKQvWj8MlIcDIJ-AHjZ3x4F_00Pfxpklli9dF9zJHvPrjFQPAM8zTMLfbKLfB9qkPxPep67jDgUdIl5lTLcaLg5EVOunCUHh7lbahpi-nE2cmU1Vo-abx9j9CNXNYERJqLFYylpWs7NfK_LZE67K-scCCtm3tg1KHo7QjlVvfUhJVG39fkbjMc0rOKIsXt8Tl4Zkcmzljvd47-YM7uQ!!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/| vydavateľ = Štatistický úrad SR| dátum vydania = 2020-10-22| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-06| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> S cieľom zvýšiť atraktivitu Košíc a Košického kraja ako turistickej destinácie a pritiahnutia západoeurópskych turistov na predĺžené víkendy ("''city breaks''") Košický samosprávny kraj založil v roku [[2012]] krajskú organizáciu cestovného ruchu, ktorý nesie názov [[Košice Región Turizmus]]. Úlohou tejto organizácie je primárne zatraktívniť samotný [[Košický región]] ako turistickú oblasť a prilákať čo najviac návštevníkov zo zahraničných krajín, hlavne zo [[Západná Európa|západnej Európy]]. Dopomôcť k tomu má viacero projektov a podujatí zameraných na objavovanie jednotlivých destinácií v tomto regióne ako sú napríklad [[Spiš (región)|Spiš]], [[Slovenský raj]], [[Gemer (región)|Gemer]], Košice, [[Dolný Zemplín]] a [[Tokajský okres|Tokaj]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Stanovy Krajskej organizácie cestovného ruchu Košice Región Turizmus| url = https://kosiceregion.com/sites/default/files/atoms/files/stanovy_krt_v.pdf| vydavateľ = kosiceregion.com| dátum vydania = 2017-04-07| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2019-03-15| miesto = Košice| jazyk = }}</ref> Ďalšou oblastnou organizáciou [[Cestovný ruch|cestovného ruchu]] je inštitúcia s názvom [[Visit Košice]], ktorá pre domácich a zahraničných návštevníkov zabezpečuje informácie a možnosti ako spoznať bližšie samotné mesto, prostredníctvom info centra, webu ale aj mobilnej aplikácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Visit Košice| odkaz na autora = Visit Košice| titul = O nás – Visit Košice| url = https://www.visitkosice.org/index.php/sk/o-nas| vydavateľ = visitkosice.org| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-19| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180706185501/http://www.visitkosice.org/index.php/sk/o-nas| dátum archivácie = 2018-07-06}}</ref> V meste fungujú tri informačné turistické centrá. Prvým je ''Návštevnícke centrum Košice,'' druhým je ''Regionálny informačný bod pre celý Región Košice, tretím je MiC KOŠICE.'' ''Návštevnícke centrum Košice'' sídli v budove [[Stará radnica (Košice)|Starej radnice]] na [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavnej ulici]] 59 a Regionálny informačný bod nájdete na [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavnej ulici]] 48. Informačné centrum ''MiC KOŠICE'' organizuje pravidelné tematické prehliadky mestských pamätihodností a pozoruhodností pod názvom ''Potulky mestom Košice'', ktoré sú Košičanmi veľmi obľúbeným zdrojom poznávania svojho mesta. * ''Pozri aj:'' [[Zoznam hotelov v Košiciach]] === Atrakcie === Najväčšou atrakciou Košíc je ich samotné historické jadro s mnohými architektonickými skvostmi. V jeho strede, na [[Hlavné námestie (Košice)|Hlavnom námestí]], sa nachádza [[Spievajúca fontána (Košice)|Spievajúca fontána]]. Vedľa fontány je umiestnená zvonkohra v tvare zvonmi ovešaného stromu. Každú hodinu hrá jednu zo svojich sto melódií, podľa ktorej „tancuje“ aj neďaleká fontána.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Luxová| meno = Michaela| autor = | odkaz na autora = | titul = Tri najkrajšie fontány v našom meste| url = https://kosicednes.sk/zaujimavosti/tri-najkrajsie-fontany-v-nasom-meste/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2016-11-09| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Malebná [[Hrnčiarska ulica (Košice)|Hrnčiarska ulička]] je uličkou remesiel so špecializovanými obchodíkmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Visit Košice| odkaz na autora = Visit Košice| titul = Ulička remesiel| url = http://www.visitkosice.org/sk/atraktivity/ulicka-remesiel| vydavateľ = visitkosice.org| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180621154329/http://www.visitkosice.org/sk/atraktivity/ulicka-remesiel| dátum archivácie = 2018-06-21}}</ref> V hornatom prírodnom prostredí mestskej časti [[Košice – mestská časť Kavečany|Kavečany]] sa nachádza [[Košická zoologická záhrada]], [[DinoPark Košice]] a letná [[bobová dráha]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = MČ Kavečany| odkaz na autora = | titul = ZOO Košice| url = https://kosicekavecany.sk/navstevnik/zoo-kosice/| vydavateľ = kosicekavecany.sk| dátum vydania = 2020-03-16| dátum aktualizácie = 2020-06-08| dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = MČ Kavečany| odkaz na autora = | titul = Letná bobová dráha| url = https://kosicekavecany.sk/navstevnik/letna-bobova-draha/| vydavateľ = kosicekavecany.sk| dátum vydania = 2020-03-16| dátum aktualizácie = 2020-06-08| dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> V mestskej časti [[Košice – mestská časť Nad jazerom|Nad jazerom]], na ploche tunajšieho [[Jazero (Košice)|Jazera]], je inštalovaný vodnolyžiarsky vlek. Časť brehu jazera je upravená na pieskovú pláž. V okolí tejto pláže sa nachádzajú volejbalové a futbalové ihriská, športový areál pre posilňovanie a oddychová zóna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = MČ Nad jazerom| odkaz na autora = | titul = Rekreácia a šport| url = https://www.jazerokosice.sk/cms/?page_id=627| vydavateľ = jazerokosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210128211448/https://www.jazerokosice.sk/cms/?page_id=627| dátum archivácie = 2021-01-28}}</ref> Oddychový areál s pieskovou úpravou ''Beach Club'' pri Mestskej krytej plavárni v centre mesta tiež ponúka plážové volejbalové ihriská. V rekreačnom údolí [[Črmeľ|Čermeľského potoka]] vedie [[Úzkorozchodná železnica|úzkorozchodná]] [[Čermeľská železnica]] s historickými [[parná lokomotíva|parnými lokomotívami]]. Jej cieľovou stanicou je prímestská oddychová zóna ''Alpinka'' s detskými ihriskami, golfovým ihriskom a areálom [[paintball]]u.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Detská železnica Košice| odkaz na autora = | titul = História| url = https://www.detskazeleznica.sk/-historia| vydavateľ = detskazeleznica.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> [[Botanická záhrada UPJŠ Košice]], založená v roku [[1950]], ponúka prehliadku tropickej a subtropickej [[Flóra (kvetena)|flóry]], dekoratívnej [[Flóra (kvetena)|flóry]] a [[arborétum|arboréta]]. S vysokými [[skleník]]mi a obrovskou [[Opunciovité|kaktusovou]] zbierkou sa rozprestiera na ploche {{ha|33|m}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Visit Košice| odkaz na autora = Visit Košice| titul = Botanická záhrada| url = https://www.visitkosice.org/sk/atraktivity/botanicka-zahrada| vydavateľ = visitkosice.org| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200610142031/https://www.visitkosice.org/sk/atraktivity/botanicka-zahrada| dátum archivácie = 2020-06-10}}</ref> === Sedem divov Košíc === V Košiciach sa zorganizovala na prelome rokov [[2008]]{{--}}[[2009]] anketa medzi Košičanmi o siedmich divoch svojho mesta. Výsledky boli oficiálne vyhlásené [[22. február]]a [[2009]] v historickej radnici. Jednoznačným víťazom sa stal [[Dóm svätej Alžbety]]. Za ním sa umiestnili [[Národné divadlo Košice]], [[Medzinárodný maratón mieru]], [[Spievajúca fontána (Košice)|Spievajúca fontána]], [[Kaplnka svätého Michala (Košice)|Kaplnka svätého Michala]], [[Hlavná (Košice)|Hlavná ulica]] a [[Jakabov palác]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Všetkých sedem divov je v Starom Meste | url = http://www.kosice-city.sk/clanky-detail/vsetkych-sedem-divov-je-v-starom-meste/ | dátum vydania = 22.02.2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = Košice-Staré Mesto | miesto = Košice | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20131202221645/http://www.kosice-city.sk/clanky-detail/vsetkych-sedem-divov-je-v-starom-meste/ | dátum archivácie = 2013-12-02 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oficiálne výsledky – 7 divov Košíc | url = http://www.potulka.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=80&Itemid=16 | dátum vydania = 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = potulka.sk | miesto = Košice | jazyk = }}</ref> == Parky == [[Súbor:Košice - Altánok v mestskom parku.jpg|náhľad|Altánok v mestskom parku]] [[Súbor:Barca jazierko.jpg|náhľad|Jazierko v barčianskom parku]] Najväčším mestským parkom v Košiciach je [[Mestský park (Košice)|Mestský park]] založený v [[60. roky 19. storočia|60. rokoch 19. storočia]] medzi [[Železničná stanica Košice|železničnou stanicou]] a centrom mesta. V [[70. roky 20. storočia|70. rokoch 20. storočia]] bol mierne redukovaný v prospech nových komunikačných spojení v predstaničnom priestore. V 90. rokoch v ňom bolo zriadené jazierko s umelým potôčikom a obnovený hudobný altánok. Rozsiahlou rekonštrukciou prešiel park v rokoch [[2012]]{{--}}[[2013]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Luxová| meno = Michaela| autor = | odkaz na autora = | titul = Poznáte unikáty Mestského parku? Priblížime vám ich| url = https://kosicednes.sk/zaujimavosti/poznate-unikaty-mestskeho-parku-priblizime-vam-ich/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2017-01-18| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Stará krytá plaváreň z rokov [[1957]]{{--}}[[1961]] na Rumanovej ulici bola prerobená na prvú [[Kunsthalle Košice|Kunsthalle]] na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = K13| odkaz na autora = | titul = Kunsthalle/Hala umenia| url = https://www.k13.sk/o-nas/centra/hala-umenia| vydavateľ = k13.sk| dátum vydania = 2014-02-10| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210119175227/https://www.k13.sk/o-nas/centra/hala-umenia/| dátum archivácie = 2021-01-19}}</ref> Niekdajší secesný korčuliarsky pavilón z roku [[1909]] zrekonštruovali na bálový palác, za ktorým po rekonštrukcii vznikol prvý 5-hviezdičkový hotel v Košiciach s názvom ''Parkhotel Villa Sandy''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = kosice-estranky.sk| odkaz na autora = | titul = Košice - estránky - fotografie, výstavba, projekty, história..| url = http://www.kosice-estranky.sk/clanky/vystavba/projekty---skolstvo--sport--kultura/city-park-center.html| vydavateľ = kosice-estranky.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-15| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180808210300/http://www.kosice-estranky.sk/clanky/vystavba/projekty---skolstvo--sport--kultura/city-park-center.html| dátum archivácie = 2018-08-08}}</ref> Druhý najvýznamnejší park sa nachádza v mestskej časti [[Košice – mestská časť Barca|Barca]], ktorý je chránenou zónou so vzácnymi drevinami. V roku [[1998]] v 7 hektárovom parku bolo obnovené južné jazierko s vodnou [[Flóra (kvetena)|flórou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KETURIST| odkaz na autora = | titul = Barčiansky park| url = http://www.keturist.sk/info/zaujimavosti/barciansky-park/| vydavateľ = keturist.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Typom pozdĺžneho alejového parku je [[Park Moyzesova|park]] na [[Moyzesova ulica (Košice)|Moyzesovej ulici]]. Parky [[Park Komenského (Košice)|Komenského]] Východ a Západ sa nachádzajú po oboch stranách [[Komenského ulica (Košice)|triedy Komenského]]. V mestských častiach [[Košice – mestská časť Dargovských hrdinov|Dargovských hrdinov]] a [[Košice - Sídlisko Ťahanovce|Sídlisko Ťahanovce]] sa rozprestiera rozsiahly lesopark.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KOŠICE:DNES| odkaz na autora = | titul = Otvorenie vynoveného Lesoparku na Furči| url = https://kosicednes.sk/udalosti/otvorenie-vynoveneho-lesoparku-na-furci/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2017-04-29| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Medzi mestskými časťami [[Košice – mestská časť Západ|Západ]] a [[Košice – mestská časť Sídlisko KVP|Sídliskom KVP]] sa nachádza borovicový háj. * ''Pozri aj:'' [[Zoznam parkov v Košiciach]] == Zábava == [[Súbor:Košická fontána v noci.jpg|náhľad|[[Spievajúca fontána (Košice)|Spievajúca fontána]]]] Večerná zábava v Košiciach sa sústreďuje v niekoľkých lokalitách. Veľkej obľúbenosti sa tešia multikiná v obchodnom centre [[Atrium Optima]] na juhozápadnom okraji mesta a v obchodnom centre [[Obchodné centrum Galéria (Košice)|Galéria]]. Otvorenie [[Steel Aréna|Steel Arény]] v roku [[2006]] prinieslo do mesta kvalitnú a kapacitnú halu. Vystúpenia známych domácich, ale najmä zahraničných interpretov v aréne výrazne obohatilo koncertnú scénu v Košiciach. Košické centrum so [[Spievajúca fontána (Košice)|spievajúcou fontánou]] a osvetlenými fasádami pamiatok je ideálne pre večerné korzovanie spojené s návštevou početných reštaurácií, barov a pubov s letnými záhradami na [[Hlavná (Košice)|Hlavnej ulici]]. Komornejšiu atmosféru nočného života si možno vychutnať na Vrátnej ulici, v okolí [[Dominikánske námestie|Dominikánskeho námestia]] a [[Miklušova väznica|Miklušovej väznice]]. Klubová scéna s trendovými barmi sa sústreďuje na [[Kováčska ulica (Košice)|Kováčskej ulici]], [[Dominikánske námestie|Dominikánskom námestí]] a v [[Kasárne Kulturpark|Kulturparku]]. == Kulinárske špeciality == [[Súbor:TreskaTTRyba.jpg|náhľad|Treskoslovenská Treska]] Košická kuchyňa je zmesou tradičných špecialít [[Slovenská kuchyňa|slovenskej]] a maďarskej [[gastronómia|gastronómie]]. Vyslovene košickými špecialitami sú [[treska v majonéze]] a povestná košická zmrzlina, košický med, krémovníky a venčeky miestneho cukrárenského reťazca [[Aida (cukráreň)|Aida]], ktorý má po meste tri cukrárne. ''Košické zlato'' je oficiálny koktejl mesta, ktorý bol vytvorený na barmanskej show v roku [[2010]]. Nápoj tajnej receptúry má aj teplú verziu pre zimné obdobie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Košické zlato | url = http://www.visitkosice.eu/sk/co-vidiet-a-zazit/kosicke-zlato | dátum vydania = 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 24.7.2012 | vydavateľ = visitKošice.eu | miesto = Košice | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20120724141831/http://www.visitkosice.eu/sk/co-vidiet-a-zazit/kosicke-zlato | dátum archivácie = 2012-07-24 }}</ref> == Verejné ustanovizne == [[Súbor:Ustavny sud - hlavné priecelie.jpg|náhľad|Priečelie [[Budova Ústavného súdu Slovenskej republiky|budovy Ústavného súdu SR]]]] [[Súbor:Kancelária prezidenta SR - pracovisko Košice 1.JPG|náhľad|Kancelária prezidenta SR – pracovisko Košice]] Košice, druhé najväčšie mesto na Slovensku, sú sídlom dôležitej ústavnej inštitúcie – [[Ústavný súd|Ústavného súdu Slovenskej republiky]], ako aj celorepublikovej kancelárie [[Národný inšpektorát práce|Národného inšpektorátu práce]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Ústavný súd SR| odkaz na autora = | titul = Kontakt - Ústavný súd Slovenskej republiky| url = https://www.ustavnysud.sk/kontakt| vydavateľ = Ústavný súd SR| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Národný inšpektorát práce| odkaz na autora = | titul = Kontakty| url = https://www.ip.gov.sk/kontakt/| vydavateľ = ip.gov.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Detašované pracoviská tu zriadili [[Kancelária prezidenta Slovenskej republiky|Kancelária prezidenta SR]], Kancelária predsedu NR SR a [[Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity]]. Ako krajské mesto je sídlom [[Košický samosprávny kraj|Úradu Košického samosprávneho kraja]] a [[Obvodný úrad|Obvodného úradu]] [[Košický kraj|Košického kraja]]. Národnostným menšinám tu slúži rad organizácií. Pre potreby maďarskej menšiny bola zriadená miestna organizácia ''Čemadoku''. [[Klub národnostných menšín]] združuje všetky menšiny žijúce v meste. === Konzuláty === V Košiciach pôsobí Generálny [[Konzul (diplomacia)|konzulát]] [[Maďarsko|Maďarska]], umiestnený na [[Hlavná (Košice)|Hlavnej ulici]]. Okrem neho sídli v meste aj 15 [[Konzul (diplomacia)|honorárnych konzulátov]] nasledujúcich štátov:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Zlaté stránky, Referát protokolu a zahraničných vzťahov MMK| odkaz na autora = | titul = Úrady a inštitúcie| url = https://www.kosice.sk/mesto/urady-a-institucie#konzulaty| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-14| miesto = Košice| jazyk = }}</ref> [[Súbor:Srbský konzulát - panoramio.jpg|right|thumb|Konzulát Srbska]] {| class="wikitable" |- ! Štát !! Adresa |- | {{flagicon|Hungary}} [[Maďarsko]] || Hlavná 67 |- | {{flagicon|Belgium}} [[Belgicko]] || Moldavská cesta 10/B |- | {{flagicon|Serbia}} [[Srbsko]] || Jesenského 12 |- | {{flagicon|Poland}} [[Poľsko]] || [[Puškinova ulica (Košice)|Puškinova]] 1 |- | {{flagicon|Izrael}} [[Izrael]] || Garbiarska 5 |- | {{flagicon|Spain}} [[Španielsko]] || Hutnícka 1 |- | {{flagicon|Russia}} [[Rusko]] || Moldavská 10 |- | {{flagicon|France}} [[Francúzsko]] || Hlavná 104 |- | {{flagicon|Turkey}} [[Turecko]] || [[Mlynská ulica (Košice)|Mlynská]] 2 |- | {{flagicon|Finland}} [[Fínsko]] || Žriedlová 12 – 14 |- | {{flagicon|Mongolia}} [[Mongolsko]] || Národná trieda 56 |- | {{flagicon|Latvia}} [[Lotyšsko]] || [[Krmanova ulica (Košice)|Krmanova]] 1 |- | {{flagicon|Germany}} [[Nemecko]] || Timonova 27 |- | {{flagicon|Georgia}} [[Gruzínsko]] || Hlavná 24 |- | {{flagicon|Moldova}} [[Moldavsko]] || [[Trieda SNP (Košice)|Trieda SNP]] 39 |- | {{flagicon|Vietnam}} [[Vietnam]] || Hlavná 70 |} === Veda === Košice ako sídlo štyroch univerzít a významných priemyselných podnikov sústreďuje mnoho špecializovaných vedecko-výskumných pracovísk, prevažne technického zamerania, ale aj z oblasti [[veterinárna medicína|veterinárnej medicíny]] a [[Duchovná veda|humanitných vied]]. {| | valign=top | Vedecké ústavy [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]]:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Geografická poloha pracovísk SAV| url = https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=sas-geo| vydavateľ = Slovenská akadémia vied| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-14| miesto = Bratislava| jazyk = }}</ref> * Ústav experimentálnej fyziky * Ústav materiálového výskumu * Ústav geotechniky * Neurobiologický ústav (Medicínske centrum SAV) * Parazitologický ústav * Ústav fyziológie hospodárskych zvierat (Centrum biovied SAV) * Centrum biomedicínskej mikrobiológie a imunológie (Neuroimunologický ústav SAV) * Spoločenskovedný ústav (Centrum spoločenských a psychologických vied SAV) * Archeologický ústav – pracovisko Košice * Matematický ústav – detašované pracovisko || | valign=top | K ďalším výskumným pracoviskám patria: * BOOS – Biologické substancie – vývoj v oblasti organickej chémie a farmaceutiky * Edis – Výskumné a vývojové družstvo pre elektronické a digitálne systémy * Výskumný ústav veterinárnej medicíny * Výskumný ústav stavebnej informatiky * ZŤS – Výskumno-vývojový ústav |} Košice majú dve [[planetárium (budova)|planetáriá]]. Širokej a odbornej verejnosti slúži planetárium v hlavnej budove [[Slovenské technické múzeum|Slovenského technického múzea]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Planetárium – špecializované zariadenie | url = http://www.stm-ke.sk/stale/planetarium.htm | dátum vydania = 1999 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = [[Slovenské technické múzeum]] | miesto = Košice | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20111115131519/http://www.stm-ke.sk/stale/planetarium.htm | dátum archivácie = 2011-11-15 }}</ref> Mestská výchovno-vzdelávacia inštitúcia pre deti a mládež ''Centrum voľného času DOMINO'' disponuje ďalším planetáriom, ktoré je spojené aj s [[hvezdáreň|hvezdárňou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hvezdáreň a planetárium | url = http://www.cvcdomino.sk/data/planetarium/pre_verejnost.html | dátum vydania = 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = Centrum voľného času DOMINO | miesto = Košice | jazyk = }}</ref> === Vysoké školy === [[Súbor:Technická univerzita Košice XXV.JPG|náhľad|vpravo|Aula [[Technická univerzita v Košiciach|Technickej univerzity]]]] [[Súbor:Lekárska fakulta UPJŠ Košice.jpg|náhľad|vpravo|Zrekonštruovaná budova [[Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Lekárskej fakulty UPJŠ]]]] Košice majú dlhú tradíciu strediska univerzitného vzdelávania. V roku [[1657]] založená [[Košická univerzita]] symbolizovala prevahu katolíckej Európy pri vytlačovaní [[Turci|Turkov]] z [[Uhorsko|Uhorska]]. Košice sú v súčasnosti druhým najvýznamnejším centrom slovenského vysokého školstva. [[Univerzita veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach]], založená [[1949]], je jedinou svojho druhu na Slovensku. Počiatky [[Technická univerzita v Košiciach|Technickej univerzity]] spadajú do roku [[1937]], ale vojnové udalosti spôsobili jej presun do [[Bratislava|Bratislavy]]. Opätovne založená v roku [[1952]] je dnes s deviatimi fakultami a takmer 10 000 poslucháčmi je najnavštevovanejšou spomedzi košických vysokých škôl.<ref>{{Citácia periodika| priezvisko = | meno = | autor = TUKE| odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Študenti - počty a štruktúra| periodikum = Správa o činnosti Technickej univerzity v Košiciach 2019| odkaz na periodikum = | rok = 2020| mesiac = | ročník = | číslo = | strany = 368| url = http://web.tuke.sk/tu/vyrocne_spravy/sprava-o-cinnosti-tuke2019.pdf| dátum prístupu = 2021-01-30| issn = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210127201121/http://web.tuke.sk/tu/vyrocne_spravy/sprava-o-cinnosti-tuke2019.pdf| dátum archivácie = 2021-01-27}}</ref> Popri nej existuje aj záujmové vzdelávanie tretieho veku. [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]] mala v roku [[2019]] na fakultách [[Fakulta verejnej správy Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|verejnej správy]], [[Filozofická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|filozofickej]], [[Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|lekárskej]], [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|prírodovedeckej]] a [[Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|právnickej]] spolu viac ako 7 000 poslucháčov.<ref name="vyrsprava2019upjs">{{Citácia periodika| priezvisko = Sovák| meno = Pavol| autor = | odkaz na autora = | spoluautori = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach| titul = | periodikum = Výročná správa o činnosti Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach za rok 2019| odkaz na periodikum = | rok = 2020| mesiac = 04| ročník = | číslo = | strany = 116| url = https://www.upjs.sk/public/media/23246/sprava-o-cinnosti-upjs-2019.pdf| dátum prístupu = 2021-01-30| issn = }}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V meste je umiestnených aj niekoľko fakúlt univerzít so sídlom v iných slovenských mestách. [[Ekonomická univerzita v Bratislave]] sem umiestnila svoju [[Podnikovohospodárska fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave so sídlom v Košiciach|podnikovohospodársku fakultu]] v roku [[1969]] a [[Katolícka univerzita v Ružomberku]] svoju [[Teologická fakulta v Košiciach Katolíckej univerzity v Ružomberku|teologickú fakultu]] v roku [[2003]]. [[Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave]] tu má detašované pracovisko bl. Z.G. Mallu. V meste od roku [[2006]] sídli aj [[Vysoká škola bezpečnostného manažérstva v Košiciach|Vysoká škola bezpečnostného manažérstva]]. === Stredné školy === V Košiciach je stredné školstvo orientované predovšetkým na štvorročné a osemročné [[gymnázium|gymnáziá]], ktorých bolo v roku [[2021]] v meste 20. Medzi nimi sú dve športové gymnáziá, jedno [[Evanjelická cirkev|evanjelické]], tri [[Cirkev|cirkevné]], tri súkromné a jedno s vyučovacím jazykom [[maďarčina|maďarským]].<ref name=zoz21/> Šesť z nich má v zriadovateľskej pôsobnosti [[Košický samosprávny kraj]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Kupčík| meno = Peter| autor = | odkaz na autora = | titul = Gymnáziá| url = https://web.vucke.sk/sk/samosprava/organizacie-zp/skolske/gymnazia/gymnazia.html| vydavateľ = web.vucke.sk| dátum vydania = 2014-04-28| dátum aktualizácie = 2020-12-14| dátum prístupu = 2021-02-01| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210207091255/https://web.vucke.sk/sk/samosprava/organizacie-zp/skolske/gymnazia/gymnazia.html| dátum archivácie = 2021-02-07}}</ref> Stredné priemyselné školy zastupujú hutnícka, [[Stredná priemyselná škola dopravná (Košice, Hlavná 113)|dopravná]], stavebno-geodetická, elektrotechnická a strojnícka. V meste sú tri stredné zdravotné školy, dve obchodné akadémie, dve [[konzervatórium|konzervatóriá]] a [[hotelová akadémia]]. Ďalej je tu rad [[stredná odborná škola|stredných odborných škôl]], širokého zamerania z toho jedna s vyučovacím jazykom [[Maďarčina|maďarským]] a 6 súkromných. Dokopy 22 v roku [[2021]].<ref name=zoz21>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Stredné školy| url = http://www.zoznamskol.eu/typ/stredna-skola/?kraj=kosicky&okres=kosice-1| vydavateľ = zoznamskol.eu| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-01| miesto = | jazyk = }}</ref> Väčšinu z nich má v zriadovateľskej pôsobnosti [[Košický samosprávny kraj]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Kupčík| meno = Peter| autor = | odkaz na autora = | titul = Stredné odborné školy| url = https://web.vucke.sk/sk/samosprava/organizacie-zp/skolske/stredne-odborne-skoly/stredne-odborne-skoly.html| vydavateľ = web.vucke.sk| dátum vydania = 2014-04-16| dátum aktualizácie = 2020-11-16| dátum prístupu = 2021-02-01| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210302140738/https://web.vucke.sk/sk/samosprava/organizacie-zp/skolske/stredne-odborne-skoly/stredne-odborne-skoly.html| dátum archivácie = 2021-03-02}}</ref> * ''Pozri aj: [[Zoznam stredných škôl v Košiciach]].'' [[Súbor:Lôžková časť Fakultnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach.jpg|náhľad|[[Fakultná nemocnica Louisa Pasteura Košice]] – Nová nemocnica je najvyššou budovou v Košiciach ({{m|83|m}})]] === Základné školy === Základné školstvo je v Košiciach za rok [[2021]] zastúpené až 55 [[Základná škola|základnými školami]]. Z toho je 12 súkromných, 3 umelecké a 3 cirkevné.<ref name="zakladneskoly">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = just4web.cz s.r.o.| odkaz na autora = | titul = Základná škola – Košice I| url = http://www.zoznamskol.eu/typ/zakladna-skola/?kraj=kosicky&okres=kosice-1| vydavateľ = zoznamskol.eu| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-01| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Všetky štátne školy sú v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Košice.<ref name="zakladneskoly"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Kontakty na základné školy v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Košice k 1.9.2019| url = https://static.kosice.sk/s/b3337f9a7a7313b6acd209| vydavateľ = static.kosice.sk| dátum vydania = 2019-09-01| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-01| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Mesto Košice spolu zriaďuje 100 škôl (základné, materské, jazykové, ZUŠ, CVČ), čo z neho robí najväčšieho zriaďovateľa škôl na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = TV KOŠICE.sk| odkaz na autora =| titul = VIDEO: Minister školstva v Košiciach informoval o otváraní škôl| url = https://www.tvkosice.sk/video/611e3dd9c36e1fffbef1e59c| vydavateľ = tvkosice.sk| dátum vydania = 2021-08-19| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-19| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> * ''Pozri aj: [[Zoznam základných škôl v Košiciach]].'' === Zdravotnícke zariadenia === [[Súbor:VÚSCH Košice.jpg|thumb|[[Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb]]]] [[Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura Košice]] bola založená v roku [[1924]] a je druhou najväčšou nemocnicou na Slovensku. Má 1616 lôžok a 3 700 zamestnancov v dvoch prevádzkach, ''Starej nemocnici'' v mestskej časti [[Košice – mestská časť Juh|Juh]] a ''Novej nemocnici'' ([[1973]]{{--}}[[1981]]) v mestskej časti [[Košice – mestská časť Západ|Západ]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UN L. Pasteura Košice| url = http://www.unlp.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=477&Itemid=111| vydavateľ = unlp.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-24| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190607100242/http://www.unlp.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=477&Itemid=111| dátum archivácie = 2019-06-07}}</ref> Detská fakultná nemocnica Košice s 240 lôžkami bola založená v roku [[1966]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Detská fakultná nemocnica Košice| url = http://www.dfnkosice.sk/onas.html| vydavateľ = dfnkosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-24| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190424205714/http://www.dfnkosice.sk/onas.html| dátum archivácie = 2019-04-24}}</ref> Korene špecializovanej bezlôžkovej Leteckej vojenskej nemocnice siahajú do roku [[1858]]. Je jedinou tohto druhu na Slovensku a slúži aj ako výučbová základňa [[Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave|Slovenskej zdravotníckej univerzity Bratislava]] v odbore letecké lekárstvo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = LVN, a. s.| url = http://www.lvn.sk/index.php/sk/about-us.html| vydavateľ = lvn.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-24| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190424205712/http://www.lvn.sk/index.php/sk/about-us.html| dátum archivácie = 2019-04-24}}</ref> Železničná nemocnica s poliklinikou Košice je v prevádzke od roku [[1955]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = MUDr.Ján Baláž, MUDr.Peter Keczer| odkaz na autora = | titul = Naša história| url = http://www.zzke.sk/pre-pacientov/o-nas/nasa-historia/| vydavateľ = zzke.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-24| miesto = Košice| jazyk = }}</ref> [[Nemocnica Košice-Šaca]] vznikla v roku [[1959]] ako závodný zdravotný ústav pri [[Východoslovenské železiarne|Východoslovenských železiarňach]]. Dnes s 380 lôžkami je jedinou veľkou súkromnou nemocnicou na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = O nemocnici| url = https://www.nemocnicasaca.sk/o-nemocnici.html| vydavateľ = nemocnicasaca.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-24| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190424205713/https://www.nemocnicasaca.sk/o-nemocnici.html| dátum archivácie = 2019-04-24}}</ref> V meste sídlia s pôsobnosťou pre celé [[Východné Slovensko]] špecializované zariadenia Východoslovenský onkologický ústav Košice, [[Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb|Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb Košice]] a Vysokošpecializovaný odborný ústav geriatrický sv. Lukáša Košice. V najväčších mestských častiach existujú samostatné polikliniky, ktorých je dokopy jedenásť (z toho dve súkromné). Centrálu tu má taktiež najväčší poskytovateľ záchrannej zdravotnej služby na Slovensku – [[Falck (spoločnosť)|Falck]] (Falck Záchranná, a.s.)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kontakty| url = http://www.falck.sk/spolocnosti-falck/falck-zachranna-as/kontakt/| vydavateľ = falck.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-06| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190506193723/http://www.falck.sk/spolocnosti-falck/falck-zachranna-as/kontakt/| dátum archivácie = 2019-05-06}}</ref> * ''Pozri aj: [[Zoznam nemocníc v Košiciach]].'' == Hospodárstvo a infraštruktúra == === Zamestnanosť a mzdy === [[Súbor:Úrad práce Košice.jpg|thumb|Hlavná budova Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nachádzajúca sa na [[Staničné námestie|Staničnom námestí]]]] [[Východné Slovensko]] patrí k chudobnejším regiónom [[Európska únia|Európskej únie]], no ekonomické ukazovatele za samotné mesto Košice sa v 1. a 2. dekáde 21. storočia výrazne zlepšili a sú konkurencieschopné s ukazovateľmi západoslovenských miest. V roku [[2016]] dosahoval [[hrubý domáci produkt]] východoslovenského regiónu 69 % priemeru Slovenska.<ref name="ref2">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Regionálny hrubý domáci produkt (v bežných cenách) - IBM Cognos Viewer| url = http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22iE4AE24456DDC4A849B0F3372E2C731CA%22)&ui.name=Regionálny%20hrubý%20domáci%20produkt%20(v%20bežných%20cenách)%20[nu3001rr]&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=/cognosext/cps4/portlets/common/close.html&run.outputLocale=sk| vydavateľ = Štatistický úrad SR| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-16| miesto = Bratislava| jazyk = }}</ref> Samotný [[Košický kraj]] dosahoval 78 % priemeru [[hrubý domáci produkt|hrubého domáceho produktu]] Slovenska.<ref name="ref2" /> Podľa indexu konkurencieschopnosti okresov Slovenska (najlepšie podmienky na rozvoj podnikateľských aktivít) sa košické okresy umiestnili nasledovne: [[Košice II (okres)|Košice II.]] na 11. mieste, [[Košice I (okres)|Košice I.]] na 14., [[Košice IV (okres)|Košice IV.]] na 20. a [[Košice III (okres)|Košice III.]] na 31. mieste.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = Prieskum: Najhoršie sa podniká v Gelnici, najlepšie v Bratislave| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://ekonomika.sme.sk/c/5841443/prieskum-najhorsie-sa-podnika-v-gelnici-najlepsie-v-bratislave.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2011-04-07| dátum prístupu = 2020-12-29}}</ref> Nezamestnanosť v [[Košický kraj|Košickom kraji]] bola k [[31. december|31. decembru]] [[2008]] 13,50 %, v okrese [[Košice-okolie]] 17,37 % a samotné mesto vykazovalo 7,19 % percentnú nezamestnanosť. V roku [[2010]] miera nezamestnanosti v meste Košice dosiahla hodnotu 9,57 %, no v roku [[2018]] už len 4 %.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Gécziová| meno = Katarína| autor = | odkaz na autora = | titul = Košiciam sa darí. Nezamestnanosť padla na štyri percentá| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/20854658/kosiciam-sa-dari-nezamestnanost-padla-na-styri-percenta.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2018-06-24| dátum prístupu = 2020-12-29}}</ref> [[Nezamestnanosť]] v [[Košický kraj|Košickom kraji]] dosiahla k [[31. január|31. januáru]] [[2019]] 8,38 %, v okrese [[Košice-okolie (okres)|Košice-okolie]] 9,97 % a samotné mesto vykazovalo po spriemerovaní jednotlivých okresov Košíc iba 3,84 % percentnú [[nezamestnanosť]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = MESAČNÁ ŠTATISTIKA o počte a štruktúre uchádzačov o zamestnanie za mesiac január 2019| url = https://www.upsvr.gov.sk/buxus/generate_page.php?page_id=855042| dátum vydania = 31.01.2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 16.03.2019| vydavateľ = Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny| miesto = Bratislava| jazyk = }}</ref> V roku [[2018]] klesol počet dlhodobo evidovaných uchádzačov o zamestnanie na 2 019 osôb.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Uchádzači o zamestnanie - IBM Cognos Viewer| url = http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=xts.run&m=portal/cc.xts&gohome=| vydavateľ = Štatistický úrad SR| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-24| miesto = Bratislava| jazyk = }}</ref> V roku 2019 v Košiciach evidovali priemerný počet zamestnaných osôb 97 409. Z toho v druhom sektore ([[priemysel]] a [[stavebníctvo]]) pracovalo 22 118 osôb (22,7 %) a v treťom sektore (bez štatistických kategórií informácie a komunikácie, odborné vedecké a technické činnosti, administratívne a podporné služby) pracovalo 56 366 osôb (57,9 %). Potom vo štvrtom sektore v kategóriách ''informácie a komunikácie, odborné vedecké a technické činnosti, administratívne a podporné služby'' pracovalo 17 144 osôb (17,6 %).<ref name="slovak.statistics.sk">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Krajské mesto Košice 2019 | url = https://slovak.statistics.sk/wps/portal/8d1727af-201e-417d-98bd-22a05080ec11/!ut/p/z1/rZRbc6IwFMc_jY9pTi6Q8Iho44WyAoLKyw4itqwVrbJav_3Gbjuz6oruzOaBAc7_XPI7OcEJHuOkTHfFc1oVqzJ91d-TxPzui65sNokNIIwWdHtRy1ehRYADHp0KpBe0oTu0ByrocS0wcKLNj-GA2hZXTiv49qjNDpWha1IAgmOc4CQrq3X1gier6TZ9QdsFWv-cNkA_XotFmhV5A3bbvFoc_vwjZ0RQkc4RBZIjTsQMWXI6Q5SmYICEPCPkGHudFTM8uUs9urXZ417gyrK_WDjK7nDhAkhXGdC1O1Fg-YyBzT78bd_3QzeOQcVUs2BEgRdFAIH49K9JcJd_DezkpFV9x4GuZwxbRuyxQZtf9PJCcPSP3cFvsxJDos1eGMXSZzL48q8RnOSHpss03n7odZxHqiLjgv-FILl1FpMPSV0HbvUwuQW5XjA0PwV1XTjdh-pEUmNqglKWS3jPOBf8pQ-1NTRNHG4XeKJpiqu4-hSPdkW-x1G52iz1pIf_OCwdwD2cFNPlwz5bPsADoVKYnBIuLcr0-_HqKH68vSW2nu9VWeXvFR7_9wHXSejmyXl61rWn1QsqyvkKj-9yPedzetqIuM5nPhOc5pIhg2cZ4hljaCqYQBaZznKglJnpGRwhBTAhJKfcMg3GrtR9V-BarjoOShdVA44Bdd1VsStztF1v0t3hC3ID7sqzXkZLyQ7Fx0KLoB20562mh9RIVnI_nC9HcvsLBcrIHA!!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/ | vydavateľ = Pracovisko ŠÚ SR Košice | dátum vydania = 2020-11-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-28 | miesto = Košice | jazyk = }}</ref> Priemerná mesačná mzda v Košickom kraji v roku 2000 dosahovala 369 €, v roku 2007 zase 668,7 €, v roku 2018 982 €.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Matuščáková | meno = Zuzana | autor = | odkaz na autora = | titul = Priemerná mzda pokorila hranicu 1000 eur. Rozdiel medzi Bratislavou a Prešovom je extrémny | url = https://www.forbes.sk/priemerna-mzda-pokorila-hranicu-1000-eur-rozdiel-medzi-bratislavou-presovom-je-extremny/ | vydavateľ = forbes.sk | dátum vydania = 2019-01-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> Priemerná mesačná mzda v meste Košice bola v roku 2019 na úrovni 1303 €.<ref name="slovak.statistics.sk"/> ==== Vývoj miery nezamestnanosti v Košiciach k 31.12.2019 ==== {|align="center" |{{Graph:Chart|width=500|height=200|type=line|xAxisTitle=Rok|yAxisTitle=Miera nezamestnanosti (%)|xAxisMin=2000|xAxisMax=2019|linewidth=2.5|x=2000,2001,2002,2003,2004,2005,2006,2007,2008,2009,2010,2011,2012,2013,2014,2015,2016,2017,2018,2019|showSymbols=|y=17.94,17.88,16.55,15.11,12.51,11.11,9.21,7.44,7.19,9.73,9.57,11.02,11.52,11.51,10.40,9.11,7.79,5.58,4.53,4.36|colors=#0000aa}}<center>''Zdroj údajov: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny''<ref>{{Citácia periodika| priezvisko = Čičváková| meno = Emília| autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Chlebáková| meno2 = Dominika| autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Kačurová| meno3 = Marcela| autor3 = | odkaz na autora3 = | spoluautori = | titul = Vývoj nezamestnanosti| prekladatelia = | ilustrátori = | fotografi = | ďalší = Grafická úprava Marcela Kačurová| periodikum = Krajské mesto Košice 2019| odkaz na periodikum = | vydavateľ = Štatistický úrad Slovenskej republiky| miesto = Košice| dátum = | rok = 2019| mesiac = 11| deň = | ročník = | typ ročníka = ročník| číslo = | typ čísla = | strany = 31| poznámky = | url = https://slovak.statistics.sk/wps/portal/8d1727af-201e-417d-98bd-22a05080ec11/!ut/p/z1/rVPJktowEP2V5MBRqLVgyUczMzEQoGIYs-iSkhdAMdgMaGDI10eEykyoCsshOmjrp1f9up-wwhOsSr0zc21NVeqlO0-V9z0SbdlskgBANB6h3Ykfo3DoE-CAx-cA2R88Qfs5-BYOOtwBGli5cBBF0bA7GkE4ol-gzUgI_TgGGAg8wgqrtLRru8DTKtnqBdoWaP2a1MBNS1Po1OQ12G1zWxz-vpEZEVToGaJAcsSJyJAvkwxRqqEBEvKUkCP3OjUZnt6FPmm5kqy6pxYPYdDiogsgu2ED2kErHvgRYxCwW7U4vYcLI4D73l9JUF2nHx_rdUPBLQ51NclnDw-3BZ66RMVFUJ_j8c7kexyX1WblTDj86KOmPqEk9xAV6QxxymdIi5yhWeLlnswaOuEUtwB3sDLJqr5PV3WocyYlMCAcKPF9nx1dTTe9h97c0Wq7QKacVXhSaKuX1fzTu8vMEWh-vLyowHm0Km3-ZvHkj0lrsLXum6Tod6S0zrCbKnst7OHcuv-gPem_1Kiv9LL-u3x8Jp5QKTxOCZc-ZW5_QfxdxNfK8d_-7HoVryQ7GGNQMZC9J8ZVcmA_m33k1n3w-ReizA3-/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/| dátum prístupu = 2020-12-31| rok prístupu = 2020| mesiac prístupu = 12| deň prístupu = 31| formát = PDF| issn = | doi = | pmid = | id = ISBN 978-80-8121-784-5| jazyk = sk}}</ref></center> |} === Priemyselná produkcia a stavebníctvo === Košice sú najdôležitejším priemyselným centrom [[Východné Slovensko|východného Slovenska]] so zastúpením ťažkého hutníckeho, elektroenergetického, strojárenského a stavebného priemyslu. V období štátneho socializmu (1948 – 1989) vzniklo v meste viacero etablovaných závodov kovospracujúceho, potravinárskeho a strojárenského priemyslu, ktoré neprežili neoliberálnu ekonomickú transformáciu po roku 1989. Medzi tieto patrili ''Slovenské magnezitové závody – závod Košice-Ťahanovce'', ktorý bol zrušený v roku 1997 a ''Východoslovenské strojárne'' s exportnou výrobou strojov a nákladných automobilov do krajín [[Rada vzájomnej hospodárskej pomoci|Rady vzájomnej hospodárskej pomoci]]. Tento podnik definitívne zanikol v roku 2013. ==== U. S. Steel Košice ==== [[Súbor:Ussteel kosice slovakia.JPG|náhľad|vpravo|Od roku 2000 sú Východoslovenské železiarne v rukách amerického investora pod názvom [[U. S. Steel Košice]], s.r.o.]] [[Súbor:Tepláreň Košice.jpg|náhľad|vpravo|Tepláreň Košice]] Hutnícky kombinát ''Východoslovenské železiarne'', založený v roku 1959, odkúpil v roku 2000 americký koncern United States Steel Corporation ([[Pittsburgh]], [[Pensylvánia]]) a v súčasnosti funguje pod názvom [[U. S. Steel Košice]], s.r.o. S výrobnou kapacitou 4,5 ton ocele ročne je U. S. Steel Košice najväčším producentom plochých valcovaných výrobkov v [[Stredná Európa|strednej Európe]]. Výroba podniku sa sústreďuje prevažne na produkty s vyššou pridanou hodnotou pre obalový, elektrotechnický, spotrebný, stavebný a [[Automobilový priemysel|automobilový]] priemysel ako sú oceľ valcovaná za tepla, oceľ valcovaná za studena, elektrotechnická oceľ, žiarovo pozinkovaná oceľ, oceľ s organickými povlakmi, pocínovaná oceľ alebo špirálovo zvárané rúry. V roku [[2008]] spoločnosť zamestnávala 12 227 pracovníkov, čo ju radilo medzi najväčších zamestnávateľov na [[Slovensko|Slovensku]] a na prvé miesto medzi najväčšími súkromnými (neštátnymi) zamestnávateľmi na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Výročná správa a IFRS účtovná závierka | url = http://www.usske.sk/corpinfo/2008/ussk_AR_2008_indiv_sk.pdf | dátum vydania = 29.05.2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = [[U. S. Steel Košice]], s.r.o. | miesto = Košice | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20120127131027/http://www.usske.sk/corpinfo/2008/ussk_AR_2008_indiv_sk.pdf | dátum archivácie = 2012-01-27 }}</ref> V roku [[2017]] sa podnik s 12 028 zamestnancami radil na druhú priečku najväčších súkromných zamestnávateľov na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = FInančné výkazy| url = https://www.usske.sk/sk/o-nas/informacie-o-spolocnosti/financne-vykazy| vydavateľ = usske.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-22| miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ==== Tepláreň Košice ==== {{Hlavný článok|Tepláreň Košice}} Od roku [[1967]] funguje v mestskej časti [[Košice – mestská časť Juh|Juh]] [[tepelná elektráreň]] TEKO Košice, ktorá patrí medzi najväčších výrobcov a distributérov tepla vo forme horúcej vody a pary v sústave centralizovaného zásobovania teplom na Slovensku. Podnik tiež vyrába [[Elektrická energia|elektrickú energiu]] a poskytuje podporné služby a regulačnú elektrinu pre potreby [[elektrizačná sústava|elektrizačnej sústavy]] Slovenskej republiky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = TEKO Profil spoločnosti | url = http://www.teko.sk/web/guest/profil-spolocnosti | dátum vydania = 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.12.2020 | vydavateľ = Tepláreň Košice | miesto = Košice | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220411082556/http://www.teko.sk/web/guest/profil-spolocnosti | dátum archivácie = 2022-04-11 }}</ref> ==== Kosit Košice ==== {{Hlavný článok|KOSIT}} [[Súbor:0870 August 2019 in Košice.jpg|náhľad|vpravo|Podnikové vozidlo na odvoz odpadu prechádzajúce časťou Hlavnej ulice]] Spoločnosť KOSIT, a.s. od roku 2001 pôsobí v oblasti zberu a spracovania komunálneho [[odpad]]u, pričom vlastní jedno zariadenie na energetické využitie odpadov, t. j. spaľovňu odpadov na území mestskej časti [[Košice – mestská časť Barca|Barca]] v blízkosti obce [[Kokšov-Bakša]]. Spoločnosť zhodnotí 195 000 [[Tona|ton]] odpadu ročne, vyprodukuje 48 000 [[MWh]] elektrickej energie pre 20 000 [[Domácnosť|domácností]] a v čase zimného obdobia zabezpečuje vykurovanie pre 2400 domácností.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = KOSIT O spoločnosti | url = https://www.kosit.sk/o-spolocnosti/ | dátum vydania = 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.12.2020 | vydavateľ = KOSIT Košice | miesto = Košice | jazyk = }}</ref> ==== Colas Slovakia ==== V období socialistickej industrializácie v roku 1955 vznikol v Košiciach stavebný podnik ''Inžinierske stavby'' zameraný na výstavbu ciest, mostov, vodných nádrží, železničných a električkových tratí na východnom Slovensku. V roku 2004 sa podnik stal členom francúzskeho stavebného koncernu COLAS a v súčasnosti spolu s ostatnými slovenskými divíziami patrí medzi lídrov vo výstavbe a údržbe dopravnej infraštruktúry v krajine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Profil spoločnosti | url = https://www.colas-sk.sk/sk/o-nas/profil-spolocnosti | dátum vydania = 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.12.2020 | vydavateľ = Colas Slovakia | miesto = Košice | jazyk = }}</ref> ==== Priemyselný park Immopark ==== Pri [[Medzinárodné letisko Košice|medzinárodnom letisku Košice]] na území mestskej časti [[Košice – mestská časť Barca|Barca]] bol založený [[Priemyselný a logistický Park Košice|priemyselný a logictický park Immopark]]. Prvými investormi na jeho 60 hektárovom území sú globálne firmy vyrábajúce automobilové súčiastky: U-Shin Slovakia (prístupové systémy do automobilov a vývojové centrum), Faurecia Slovakia (interiéry a príslušenstvo do automobilov), Howe (kožené sedadlá) a Windsor Maschine Group (operadlá). V roku 2018 tu otvorila svoj závod japonská spoločnosť Minebea Mitsubi pre 2000 zamestnancov, ktorých zamestná do roku 2022. Firma vyrába elektronické a strojárske súčiastky pre [[automobilový priemysel]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = New Kosice Plant in Slovakia Started Production of Automotive Motors| url = https://www.minebeamitsumi.com/english/news/press/2018/1196179_11786.html| vydavateľ = minebeamitsumi.com| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-24| miesto = | jazyk = }}</ref> Okrem toho tu sídli rad logistických a prepravných spoločností. ==== Priemyselný park Kechnec ==== Najvýznamnejší a najväčší priemyselný park v regióne Košíc sa nachádza pri obci [[Kechnec]]. [[Priemyselný park Kechnec]] s rozlohou {{ha|332|m}} je od Košíc vzdialený {{km|18|m}} a má v ňom prevádzku okolo 14 podnikov: Getrag Ford (výroba prevodoviek), Kuenz-SK (výroba oceľových konštrukcií), Magneti Marelli Slovakia (výroba komponentov pre automobilový priemysel), Crown Bevcan Slovakia (výroba obalových materiálov), Schelling Slovakia (výroba oceľových konštrukcií), Gefko Slovakia (logistické služby), Swep Slovakia (výroba výmeníkov tepla), Ave SK (recyklácia odpadov), Evans Slovakia (výroba plastových obalov), Molex Slovakia (výroba elektro komponentov pre automobilový priemysel).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Priemyselná zóna Kechnec| url = http://www.kechnec.sk/clanok/priemyselna-zona-kechnec| vydavateľ = kechnec.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-24| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190510132149/http://www.kechnec.sk/clanok/priemyselna-zona-kechnec| dátum archivácie = 2019-05-10}}</ref> ==== Priemyselný park Veľká Ida ==== [[Priemyselný park Veľká Ida]] s rozlohou {{ha|30|m}} je od Košíc vzdialený {{km|10|m}} a majú v ňom prevádzku štyri firmy. Strojárskou výrobou sa zaoberajú podniky firiem Energyco a Steelcon Slovakia. Predmetom výroby firmy Oerlikon Balzers je plazmová úprava súčiastok a firma IEE Sensing Slovakia podniká v oblasti senzoriky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KKP Invest s.r.o.| odkaz na autora = | titul = Všeobecné informácie / Lokalita| url = http://pozemkyke.sk/sk/o-priemyselnom-parku| vydavateľ = pozemkyke.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-28| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220411082557/http://pozemkyke.sk/sk/o-priemyselnom-parku| dátum archivácie = 2022-04-11}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KKP Invest s.r.o.| odkaz na autora = | titul = Investori v parku| url = http://pozemkyke.sk/sk/investori| vydavateľ = pozemkyke.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-28| miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=jún 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ==== Priemyselný park Valaliky ==== Budovaním nového strategického priemyselného parku južne od Košíc od roku 2021 sledovala [[Vláda SR|vláda SR]] zníženie regionálnych rozdielov. Park s rozlohou 910 [[Hektár|ha]] sa má zaradiť medzi najväčšie na Slovensku. V roku 2022 švédsky výrobca osobných automobilov [[Volvo Group|Volvo]] oznámil, že v priemyselnom parku Valaliky vybuduje svoj nový európsky závod na výrobu elektromobilov v hodnote 1,2 miliardy eur. Piata automobilka na Slovensku s 3300 zamestnancami má spustiť prevádzku v roku 2026.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Investícia automobilky Volvo bude mať pre mesto a okolie veľký význam| periodikum = kosice.sk| odkaz na periodikum = kosice.sk| url = https://www.kosice.sk/clanok/investicia-automobilky-volvo-bude-mat-pre-mesto-a-okolie-velky-vyznam| issn = | vydavateľ = | miesto = Košice| dátum = 2022-07-01| dátum prístupu = 2022-09-7}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko =| meno = | autor = Pravda| odkaz na autora = | titul = Plat od tisíc do dvetisíc. Nájde Volvo dosť pracovníkov a čo to spraví so zárobkami?| periodikum = Pravda| odkaz na periodikum = Pravda| url = https://ekonomika.pravda.sk/firmy-a-trhy/clanok/632431-megainvesticia-volva-smeruje-do-kosic-bude-to-vzpruha-pre-region| issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava| dátum = 2022-07-03| dátum prístupu = 2022-09-07}}</ref> === Tretí sektor, informačné služby a inovácie === [[Súbor:IT centrum Cassovar - panoramio.jpg|náhľad|vpravo|Časť komplexu [[Cassovar (polyfunkčný komplex)|Cassovar]] v ktorom sídli spoločnosť [[Deutsche Telekom IT Solutions Slovakia]]]] ==== Košice IT Valley ==== {{Hlavný článok|Košice IT Valley}} Po období intenzívneho budovania ťažkého [[Hutníctvo|hutníckeho]] a [[strojárstvo|strojárenského]] priemyslu v období štátneho [[Socializmus|socializmu]] v 2. polovici [[20. storočie|20. storočia]] sa Košice v [[21. storočie|21. storočí]] profilujú predovšetkým ako centrum špičkových [[Informačné a komunikačné technológie|informačných a telekomunikačných technológií]] a kreatívneho priemyslu. Svoje kancelárie do mesta umiestnili globálne spoločnosti ako [[Deutsche Telekom IT Solutions Slovakia]] (Nemecko), AfB (Nemecko), FPT Slovakia (Vietnam), Accenture Slovensko, GlobalLogic Slovakia, Deloitte, [[Ness Košice]], [[Siemens AG|Siemens PSE]], VSE IT služby, [[AT&T]], [[ESET]], [[IBM]], FPT Software, [[Cisco Systems|Cisco Systems Slovakia]], Embraco, [[Microsoft Corporation|Microsoft Slovakia]], Freudenberg IT aj [[Slovenskí mobilní operátori|mobilní operátori]] [[Orange Slovensko|Orange]], [[Slovak Telekom]] a [[O2 Slovakia|O2]]. V roku [[2007]] sa košický IT sektor pod záštitou [[Košický samosprávny kraj|Košického samosprávneho kraja]] združil do inovatívneho klastra [[Košice IT Valley]] s cieľom podpory vzájomnej spolupráce v oblasti spoločných vedecko-výskumných projektov a zlepšovania kvality IT vzdelávacích programov na košických univerzitách. Od svojho vzniku v roku 2007 klaster narástol z desiatich zakladajúcich členov na 55 subjektov. V roku 2009 zamestnával IT sektor okolo 3000 a<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Košice IT Valley | url = http://www.kosiceitvalley.sk/index.php?ids=13 | dátum vydania = 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = I.T.Valley | miesto = Košice | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20090720074627/http://www.kosiceitvalley.sk/index.php?ids=13 | dátum archivácie = 2009-07-20 }}</ref> v roku 2015 už vyše 7000 kvalifikovaných odborníkov. Z nich najvýznamnejšia spoločnosť [[Deutsche Telekom IT Solutions Slovakia|Deutsche Telekom]] zamestnávala v roku 2016 okolo 3850 pracovníkov a radí sa tak do priečky druhého najväčšieho zamestnávateľa v Košiciach. Košická prevádzka predstavuje druhé najväčšie centrum zdieľaných služieb na Slovensku a zároveň patrí do prvej pätnástky najväčších zamestnávateľov na Slovensku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Nemec | meno = Marek | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Z Košíc sa stáva digitálna veľmoc | periodikum = HN | odkaz na periodikum = | rok = 28.10.2015 | mesiac = | ročník = | číslo = | strany = | url = http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/z-kosic-sa-stava-digitalna-velmoc-952233 | issn = | dátum prístupu = 2015-10-28 | url archívu = https://web.archive.org/web/20151028130518/http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/z-kosic-sa-stava-digitalna-velmoc-952233 | dátum archivácie = 2015-10-28 }}</ref> V roku 2020 vznikla v Košiciach štátna akciová spoločnosť ''Slovensko IT'', ktorej štátne orgány zverili budovanie lacnejších, modernejších a flexibilnejších štátnych informačných systémov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vicepremiérka Remišová odštartovala fungovanie spoločnosti Slovensko IT | url = https://touchit.sk/vicepremierka-remisova-odstartovala-fungovanie-spolocnosti-slovenko-it/308514 | dátum vydania = 12.9.2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.12.2020 | vydavateľ = TouchIT | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210118235243/https://touchit.sk/vicepremierka-remisova-odstartovala-fungovanie-spolocnosti-slovenko-it/308514 | dátum archivácie = 2021-01-18 }}</ref> ==== Cassovia Medi Valley ==== Cassovia Medi Valley je [[Klaster (ekonomika)|klaster]] zdravotníckych, vzdelávacích, vedeckých a administratívnych subjektov zameraných na koordinovanie výskumno-vedeckých, vývojových a inovačných aktivít v oblasti biomedicíny, farmácie a kozmetiky. Zakladajúcimi členmi klastra sú spoločnosť MM Medical, orientovaná na výrobu a vývoj dermatologických laserov, a Juhapharm, firma podnikajúca v oblasti estetickej medicíny. Hlavnými vývojovými partnermi súkromného sektora sú [[Technická univerzita v Košiciach]], [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]] a [[Univerzita veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Čo je Cassovia Medi Valley | url = https://www.cmv.sk/co-je-cmv | dátum vydania = 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.12.2020 | vydavateľ = CMV | miesto = Košice | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20201203180220/https://cmv.sk/co-je-cmv | dátum archivácie = 2020-12-03 }}</ref> ==== Inovačné centrum Košického kraja ==== V lete 2021 vznikne v Košiciach koordinačný orgán rozvoja inovácií a nových technológií s názvom Inovačné centrum Košického kraja, ktoré si kladie za cieľ rozvinutie nového high-tech priemyslu v kraji. Inovačné centrum zakladá v areáli košickej ''Tabačky'' na Strojárenskej ulici päť partnerov, medzi ktorých patrí [[Košický samosprávny kraj]], mesto Košice, [[Technická univerzita v Košiciach]], [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]] a [[Univerzita veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach]]. V rámci pripravovaného ''Košického klastra nového priemyslu'' partneri inovačného centra v spolupráci so [[Slovenská akadémia vied|Slovenskou akadémiou vied]], [[Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura Košice|Univerzitnou nemocnicou Louisa Pasteura]] a spoločnosťou Cassovia Discovery Park vytvoria podmienky pre biomedicínsky výskum a vývoj nových materiálov v oblasti životného prostredia a zelenej energetiky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Terezková | meno = Anna | odkaz na autora = | titul = Košický samosprávny kraj spolu s partnermi pracuje na využití inovačného potenciálu | url = https://www.upjs.sk/public/media/24094/inovacne-centrum-kosickeho-kraja.pdf | dátum vydania = 17.12.2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.12.2020 | vydavateľ = Košický samosprávny kraj | miesto = Košice | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210620175903/https://www.upjs.sk/public/media/24094/inovacne-centrum-kosickeho-kraja.pdf | dátum archivácie = 2021-06-20 }}</ref> ==== Prekladisko tovarov Interport ==== V mestskej časti [[Košice – mestská časť Šaca|Košice-Šaca]] v blízkosti [[Medzinárodné letisko Košice|medzinárodného letiska Košice]] vyrástlo v roku 1970 popri hutníckom kombináte s dnešným názvom [[U. S. Steel Košice]] prekladisko tovarov s napojením na [[Železničná trať Zvolen – Košice|železničnú trať č. 160 Košice - Zvolen]] a [[Železničná trať Užhorod – Haniska|širokorozchodnú trať do Užhorodu s rozchodom koľajníc 1520 mm]]. Cez prekladisko sa pred rokom 1989 v rámci obchodnej výmeny medzi krajinami [[Rada vzájomnej hospodárskej pomoci|Rady vzájomnej hospodárskej pomoci]] importovali do Československa automobily typu [[Lada (automobil)|Lada]], [[Moskvič]] a [[Volga (automobil)|Volga]]. V súčasnosti na prekladisku spoločnosť Interport Service poskytuje služby logistického charakteru pri vývoze a dovoze produktov z [[Rusko|Ruska]], [[Ukrajina|Ukrajiny]] a [[Bielorusko|Bieloruska]] nadnárodným spoločnostiam ako sú [[U. S. Steel Košice]], [[Volkswagen]], OFZ, Budamar, SMZ Jelšava, Rail Cargo Operator, AS Trade, Gefco, C&T, Cosmotrade, Investex groups a Zberko. Súčasťou prekladiska je kontajnerový terminál, nácestné stredisko a verejný colný sklad.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Interport Service - profil spoločnosti | url = https://www.interport.sk/spolocnost/profil-spolocnosti | dátum vydania = 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.12.2020 | vydavateľ = Interport Service | miesto = Košice | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210513185518/https://www.interport.sk/spolocnost/profil-spolocnosti | dátum archivácie = 2021-05-13 }}</ref> ====Iné podniky tretieho a štvrtého sektora==== Ďalšími významnými podnikmi sídliacimi v Košiciach sú [[Východoslovenská vodárenská spoločnosť]], ktorá zásobuje pitnou vodou takmer milión obyvateľov Slovenska, a [[Východoslovenská energetika]], ktorá poskytuje komplexné služby spojené s odberom elektriny a plynu pre zhruba pol milióna obyvateľov Slovenska. Štátne autority v roku 2020 poprorili v Košiciach vznik ''Centra výskumu vodíkových technológií'', ktoré sa bude zaoberať využitím vodíkového pohonu v oblasti dopravy. Prostredníctvom aplikácie výsledkov výskumu sa od centra očakáva, že by sa Slovensko mohlo priblížiť požadovaným cieľom [[Európska komisia|Európskej komisie]] do roku [[2050]] o uhlíkovej neutralite.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V Košiciach vznikne výskumné vodíkové centrum | url = https://nvas.sk/sk/2020/09/21/v-kosiciach-vznikne-vyskumne-vodikove-centrum/ | dátum vydania = 20.9.2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.12.2020 | vydavateľ = Národná vodíková asociácia Slovenska | miesto = Košice | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20201204015135/https://nvas.sk/sk/2020/09/21/v-kosiciach-vznikne-vyskumne-vodikove-centrum/ | dátum archivácie = 2020-12-04 }}</ref> === Dopravná infraštruktúra === {{Hlavný článok|Doprava v Košiciach}} ==== Medzinárodné letisko Košice ==== [[Súbor:Medzinárodné letisko Košice.jpg|náhľad|Terminál [[Medzinárodné letisko Košice|Medzinárodného Letiska Košice]]]] [[Súbor:Kuzmanyho0.jpg|náhľad|Paralelná k vnútornému [[Mestský okruh číslo 1 (Košice)|mestskému okruhu I.]] je [[Kuzmányho ulica (Košice)|Kuzmányho ulica]]]] [[Súbor:PrešovskáSečovská.jpg|náhľad|[[Mestský okruh číslo 2 (Košice)|Vonkajší okruh mesta II.]] – Mimoúrovňová križovatka Prešovská-Sečovská]] [[Súbor:Košice Railway Station.jpg|náhľad|[[Železničná stanica Košice]]]] [[Súbor:Košice-linka4-Kuzmányho ulica.jpg|thumb|Košická električka [[Vario LF2 plus|Vario FL2+]] na linke {{rcb|Doprava v Košiciach|4|inline=croute}} – [[Kuzmányho ulica (Košice)|Kuzmányho]] ulica]] Na juhozápade mesta sa nachádza [[Medzinárodné letisko Košice]], s pravidelnými linkami do [[Bratislava|Bratislavy]] ([[Wizz Air]]), [[Letisko Václava Havla Praha|Prahy]] ([[Ryanair]]), [[Letisko Viedeň-Schwechat|Viedne]] ([[Austrian Airlines]]), [[Letisko Fryderyka Chopina Varšava|Varšavy]] ([[LOT]]), [[Letisko Londýn Luton|Londýna Lutonu]] ([[Wizz Air]]), [[Letisko Londýn Stansted|Londýna Stanstedu]] ([[Ryanair]]), [[Letisko Zürich|Zürichu]] ([[Swiss International Air Lines]]), [[Letisko Zadar|Zadaru]] ([[Ryanair]]), [[Letisko Dublin|Dublinu]] ([[Ryanair]]), [[Liverpool]]u ([[Ryanair]]) a letnými [[Charterový let|chartrovými letmi]] do niektorých [[Stredomorie (Stredozemné more)|stredomorských]] a [[Čierne more|čiernomorských]] dovolenkových destinácií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapa destinácií| url = https://www.airportkosice.sk/sk/pre-cestujucich/aktuality/mapa-destinacii| vydavateľ = airportkosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-08-26| miesto = Košice| jazyk = }}</ref> Z mesta je taktiež zabezpečovaný autobusový resp. transferový prípoj na [[Budapešť|budapeštianske]] letisko [[Medzinárodné letisko Ferenca Liszta Budapešť|Ferihegy]], [[letisko Viedeň-Schwechat]] aj na Letisko Jána Pavla II. Kraków-Balice. ==== Cestná doprava ==== Košice sú spojené diaľnicou [[Súbor:D1-SVK-2020.svg|30px|link=Diaľnica D1 (Slovensko)]] s [[Prešov]]om, [[Poprad]]om a [[Ružomberok|Ružomberkom]]. Dokončenie jej nadväzujúcich úsekov, umožňujúcich diaľničné spojenie do [[Bratislava|Bratislavy]] a [[Žilina|Žiliny]], je predpokladané najskôr do roku [[2030]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Je známy nový termín dokončenia diaľnice D1. Nikoho nepoteší| url = https://www.autoviny.sk/novinky/121372/je-znamy-novy-termin-dokoncenia-dialnice-d1-nikoho-nepotesi| vydavateľ = autoviny.sk| dátum vydania = 2020-07-30| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-05| miesto = | jazyk =}}</ref> Kvalitné prepojenie južným ťahom cez [[Zvolen]] má priniesť rýchlostná cesta [[Súbor:R2-SVK-2020.svg|30px|link=Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)]]. Diaľničné spojenie na maďarské hranice smerom na juh na [[Budapešť]] a [[Miškovec]] priniesla rýchlostná cesta [[Súbor:R4-SVK-2020.svg|30px|link=Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)]], ktorej výstavba prebehla v rokoch [[2010]]{{--}}[[2013]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Košice – Milhosť | url = http://ndsas.sk/rychlostne-cesty/12329s?ids=12329&idc=12329&prm1=2&prm2=69 | dátum vydania = 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = Národná diaľničná spoločnosť | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20101125182125/http://ndsas.sk/rychlostne-cesty/12329s?ids=12329&idc=12329&prm1=2&prm2=69 | dátum archivácie = 2010-11-25 }}</ref> Jej pokračovanie až do maďarského Miškolca bude zabezpečené dokončením diaľnice [[Súbor:M30 (Hu) Otszogletu kek tabla.svg|27px|link=Diaľnica M30 (Maďarsko)]]. Vzhľadom na priaznivú urbanistickú štruktúru existujú v Košiciach dva ''mestské dopravné okruhy'' (sú označené zvislými informatívnymi [[dopravná značka|dopravnými značkami]]), [[Obchvat Košíc|vnútorný mestský obchvat]] a vonkajší [[Košický obchvat|diaľničný obchvat]].<ref name="obchvat">{{Citácia periodika | priezvisko = Jabrik| meno = Peter| autor =| odkaz na autora =| titul = Vodičom sa trochu uľaví. Otvorili nový úsek juhovýchodného obchvatu Košíc, nebude spoplatnený| periodikum = Korzár| odkaz na periodikum = Korzár (denník)| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/23548401/vodicom-sa-trochu-ulavi-otvorili-novy-usek-juhovychodneho-obchvatu-kosic-nebude-spoplatneny.html| issn =| vydavateľ = Petit Press| miesto = Košice| dátum = 2025-09-24| dátum prístupu = 2025-10-08}}</ref> [[Mestský okruh číslo 1 (Košice)|Vnútorný mestský okruh (I.)]] [[Súbor:Okruh 1.svg|20px]] obkolesuje historické jadro a je tvorený širokými štvorpruhovými ulicami: [[Štefánikova ulica (Košice)|Štefánikova]], Protifašistických bojovníkov, [[Senný trh (Košice)|Senný trh]], [[Námestie osloboditeľov (Košice)|Námestie osloboditeľov]], Štúrova, [[Moyzesova ulica (Košice)|Moyzesova]] a [[Hviezdoslavova ulica (Košice)|Hviezdoslavova]] (v opačnom smere [[Bačíkova ulica|Bačíkova]]-Továrenská).<ref name="vkú">{{cite book|title=Košice. Mapa mesta|publisher=Vojenský kartografický ústav ([[Harmanec]])|origdate=[[2003]]|isbn=80-8042-362-8}}</ref> [[Mestský okruh číslo 2 (Košice)|Vonkajší mestský okruh (II.)]] [[Súbor:Okruh 2.svg|20px]] prebieha okrajovými [[mestské časti Košíc|mestskými časťami]] štvorpruhovými komunikáciami: Alejová, [[Trieda SNP (Košice)|Trieda SNP]], Watsonova, Hlinkova, Prešovská, Južné nábrežie, Nižné Kapustníky. Východná časť mestského okruhu sa v rokoch [[1987]]{{--}}[[2008]] budovala ako [[diaľničný privádzač]] ku diaľnici [[Súbor:D1-SVK-2020.svg|30px|link=Diaľnica D1 (Slovensko)]] mimoúrovňovo. Väčšina východnej časti okruhu dotvára vnútorný [[obchvat Košíc]].<ref name="vkú"/> [[Košický obchvat|Diaľničný košický obchvat]] obchádza mesto a odkloňuje tranzitnú dopravu na všetky smery, spája diaľnicu [[Súbor:D1-SVK-2020.svg|30px|link=Diaľnica D1 (Slovensko)]] a rýchlostnú cestu [[Súbor:R4-SVK-2020.svg|30px|link=Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)]]. Začína v križovatke ''[[Súbor:D1-SVK-2020.svg|30px|link=Diaľnica D1 (Slovensko)]] Budimír'', pokračuje v smere na východ, tam sa plánuje pokračovanie diaľnice na ukrajinskú hranicu, košický obchvat ďalej pokračuje na juh, a napája sa na [[Súbor:R4-SVK-2020.svg|30px|link=Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)]] pokračujúcu k maďarským hraniciam, následne vznikne priame napojenie na rýchlostnú cestu pre spoločnosť [[U. S. Steel Košice]] a západná časť košického obchvatu skončí v križovatke ''Košice, Šaca'', tu sa plánuje pokračovanie rýchlostnej cesty [[Súbor:R2-SVK-2020.svg|30px|link=Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)]] až do [[Bratislava|Bratislavy]]. Výstavba obchvatu sa začala [[11. november|11. novembra]] [[2016]]. Prvý úsek obchvatu bol dokončený [[24. september|24. septembra]] [[2025]]. Druhý úsek je v procese vydávania stavebného povolenia.<ref name="obchvat"/> '''Autobusová doprava''' je zabezpečovaná z [[Autobusová stanica Košice|autobusovej]] stanice susediacej so [[Železničná stanica Košice|železničnou]], na prímestských, štátnych i medzinárodných linkách prevádzkovaná spoločnosťou [[Eurobus|eurobus, a.s.]] Okrem tradičných [[Západná Európa|západoeurópskych]] liniek je zabezpečované aj kvalitné spojenie s [[Ukrajina|Ukrajinou]] do miest [[Užhorod]] a [[Mukačevo]], ale aj s poľským mestom [[Krakov]] pomocou autobusových a mikrobusových liniek súkromného dopravcu Leo Express.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Leo Express & SYMBIO| odkaz na autora = | titul = Vlakové a autobusové lístky| url = https://www.leoexpress.com/sk/kam-jazdime/mapa-spojov| vydavateľ = leoexpress.com| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-16| miesto = | jazyk = }}</ref> * ''Pozri aj:'' [[Autobusová stanica Košice]] ==== Železničná doprava ==== Železničná doprava v Košiciach existuje od [[14. augusta]] [[1860]], kedy bola predĺžená ''Potiská železnica'' od [[Miškovec|Miškovca]] do Košíc. Neskôr pribudli i ďalšie trate: * [[1870]]: ''[[Košicko-bohumínska železnica]]'' cez [[Žilina|Žilinu]] do [[Sliezsko|sliezskeho]] [[Bohumín]]a, s odbočkou do [[Prešov]]a. * [[1873]]: ''Zemplínska železnica'' do [[Michaľany|Michalian]] a ďalej na [[Čierna nad Tisou|Čiernu nad Tisou]]. * [[1890]]: ''Turnianska železnica'' cez [[Turňa nad Bodvou|Turňu nad Bodvou]] a [[Tornanádaska|Tornanádasku]] do [[Miškovec|Miškovca]], jej prepojením s [[Rožňava|Rožňavou]] od roku [[1955]] sa získalo aj južné spojenie so [[Západné Slovensko|západom Slovenska]]. [[Železničná stanica Košice]] vo východnej časti širšieho centra je hlavnou stanicou mesta, na ktorého území sa nachádzajú aj železničné stanice ''[[Košice – mestská časť Barca|Barca]]'', ''[[Košice – mestská časť Krásna|Krásna nad Hornádom]]'' a železničné zastávky ''Košice predmestie'' a ''[[Košice – mestská časť Ťahanovce|Ťahanovce]]''. V Čermeľskom údolí na severovýchode mesta je v letnej sezóne v prevádzke úzkorozchodná [[Železničná trať Čermeľ – Alpinka|Košická detská historická železnica]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Detská železnica Košice| odkaz na autora = | titul = Cestovný poriadok| url = https://www.detskazeleznica.sk/-cestovny-poriadok| vydavateľ = detskazeleznica.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> V Košiciach končí [[Trať z Užhorodu do Hanisky pri Košiciach|širokorozchodná železničná trať]], po ktorej sa dopravuje [[železná ruda]] z [[Ukrajina|Ukrajiny]] do [[U. S. Steel Košice]]. V minulosti sa vážne uvažovalo o jej predĺžení až do [[Viedeň|Viedne]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA| odkaz na autora = | titul = Širokorozchodná trať by mohla byť do siedmich rokov| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://ekonomika.sme.sk/c/3318374/sirokorozchodna-trat-by-mohla-byt-do-siedmich-rokov.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2007-05-28| dátum prístupu = 2020-12-29}}</ref> ==== Mestská hromadná doprava ==== {{hlavný článok|Mestská hromadná doprava v Košiciach}} {{hlavný článok|Dopravný podnik mesta Košice}} V Košiciach je prevádzkovaná najstaršia [[Mestská hromadná doprava v Košiciach|mestská hromadná doprava]] na území dnešného Slovenska. Začiatok prevádzky koľajovej dopravy spadá do novembra [[1891]]. Pomerne neskoro, až v 50. rokoch minulého storočia, sa v uliciach mesta objavuje nový dopravný prostriedok – [[autobus]]. V 60. rokoch bola vybudovaná veľkokapacitná [[košická rýchlodráha|električková rýchlodráha]] na prepravu zamestnancov do [[U. S. Steel Košice|VSŽ (dnešný U.S. Steel)]]. V rokoch [[1993]]{{--}}[[2015]] premávali v Košiciach i [[Trolejbus|trolejbusy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Baran| meno = Sebastián| autor = imhd.sk| odkaz na autora = | titul = História MHD v Košiciach: Na počiatku električky (1909 - 1918)| url = https://imhd.sk/ke/doc/sk/10711/Historia-MHD-v-Kosiciach-Na-pociatku-elektricky-1909-1918| vydavateľ = imhd.sk| dátum vydania = 2013-11-14| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Mestskú hromadnú dopravu zabezpečuje [[Dopravný podnik mesta Košice]], ktorý prevádzkuje spolu 65 liniek pravidelnej mestskej hromadnej dopravy týmito dopravnými prostriedkami:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = imhd.sk| odkaz na autora = | titul = Cestovné poriadky| url = https://imhd.sk/ke/cestovne-poriadky| vydavateľ = imhd.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2020-12-01| dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> * [[autobus]]y (na 52 linkách, z toho 7 nočných liniek a jedna školská) * [[električka|električky]] (na 15 linkách, z toho sedem mestských liniek a osem pre obsluhu železiarní) * [[trolejbus]]y (na 2 linkách, pozastavená prevádzka, nahradené autobusmi, občasné historické jazdy) {{hlavný článok|Autobusová doprava v Košiciach}} {{hlavný článok|Električková doprava v Košiciach}} {{hlavný článok|Trolejbusová doprava v Košiciach}} ==== Mosty v Košiciach ==== Cez neveľkú rieku [[Hornád]] vedie v Košiciach niekoľko mostov pre cestnú a železničnú dopravu. Niektoré sú určené iba pre peších. * ''Pozri aj: [[Zoznam mostov v Košiciach]].'' == Šport == [[Súbor:Steel Arena Košice.jpg|náhľad|Steel Aréna]] [[Súbor:CROW arena - panoramio.jpg|náhľad|Crow Aréna]] [[Súbor:MMM2006.jpg|náhľad|Medzinárodný maratón mieru]] [[Súbor:Vyhliadkova veza Kosice 3.jpg|náhľad|[[Štadión Lokomotívy|Futbalový štadión Lokomotíva]]]] [[Súbor:Košice - Staničné nám. 5 - Verejné kúpalisko.jpg|náhľad|Letné kúpalisko v [[Mestský park (Košice)|Mestskom parku]]]] [[Súbor:Jahodná - panoramio.jpg|náhľad|[[Jahodná (vrch)|Areál zimných športov Košice – Jahodná]] na jar]] [[Súbor:Kosice - Anicka pond.jpg|náhľad|Kúpalisko Ryba Anička]] [[Súbor:GC Alpinka club house - panoramio.jpg|náhľad|Budova golfového ihriska na Alpinke]] Košice sú mestom s bohatou športovou tradíciou, ktorá sa výrazným spôsobom podieľa na šírení dobrého mena mesta. Už v roku [[1924]] sa v Košiciach konal prvý ročník najstaršieho maratónu v [[Európa|Európe]] – [[Medzinárodný maratón mieru|Medzinárodného maratónu mieru]], čím sa stali po [[Spojené štáty|americkom]] [[Boston (Massachusetts)|Bostone]] druhým mestom na svete, kde usporiadali tento typ [[Beh|bežeckej]] športovej disciplíny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Charakteristika MMM| url = http://www.cassovia.sk/mmm/| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.08.2009| vydavateľ = cassovia.sk| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Ďalším zviditeľnením Košíc v zahraničí bol ich futbalový klub [[1. FC Košice]] (neskôr [[FC VSS Košice]]), ktorého hráči sa ako prvý tím zo Slovenska kvalifikovali do skupinovej fázy [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov UEFA]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Silný| meno = Boris| autor = FutbalovýSvet| odkaz na autora = | titul = VIDEO+FOTO Slovenský futbal prišiel o jeden z najúspešnejších tímov: Takýto bol klub z metropoly východu!| url = https://www.futbalovysvet.sk/clanok/30922/video-foto-slovensky-futbal-prisiel-o-jeden-z-najuspesnejsich-timov-takyto-bol-klub-z-metropoly-vychodu| vydavateľ = futbalovysvet.sk| dátum vydania = 2017-07-27| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-30| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Košický hokej je desiatky rokov pojmom na domácej i medzinárodnej scéne. [[HC Košice]] sa posledne stali v sezóne [[Tipos extraliga 2024/2025|2024/2025]] majstrami Slovenska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko =| meno =| autor = Sportnet| odkaz na autora =| titul = Rekordný titul je realitou. Košice vystriedali Nitru na tróne extraligy po veľkej dráme| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://sportnet.sme.sk/spravy/hokej-kosice-nitra-vysledok-7-zapas-finale-play-off-tipos-extraliga-2024-2025/| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2025-04-29| dátum prístupu = 2025-10-08}}</ref> === Kluby === {| | valign=top | * [[Americký futbal]] ** Cassovia Steelers * [[Atletika]] ** AK Olympia ŠG Košice ** Akademik TU AO Košice ** BK STEEL Košice ** KAC Jednota Košice ** Maratónsky klub Košice ** TJ Obalservis Košice * [[Balón (aerostat)|Balonové lietanie]] ** ADS ballooning * [[Basketbal]] ** [[Good Angels Košice]] jeden z najlepších basketbalovích klubov na Slovensku ** [[BK Cassovia Košice]] ** KAC Jednota Košice ** Basketbalová akadémia Košice ** Basketbalový klub Geotrend Košice ** Basketbalový klub Viktoria basket Košice * [[Bedminton]] ** Bedmintonový klub Lokomotíva Košice * [[Bejzbal]] ** Softbalový Klub Crows ** [[1. Baseballový klub Slávia UPJŠ Košice]] ** SEALS – 1. baseballový klub Slávia Košice * [[Bridž]] ** [[Košický bridžový klub]] * [[Florbal]] ** [[FK ATU Košice]] ** [[FbO Florko Košice]] * [[Futbal]] **[[FC Lokomotíva Košice]] ** [[FC VSS Košice]] (iné názvy: [[1. FC Košice]], [[MFK Košice]]) **[[FC Košice]] (predtým FK Vyšné Opátske) ** Futbalový klub Košice-Barca ** Futbalový klub Košice-Košická Nová Ves ** Futbalový klub Hornád ** Futbalový klub Poľov ** Lokomotíva AS Košice ** FK Lokomotíva Železničiar Košice ** Futbalový klub ŠK Roma Sever ** Futbalový klub Real Košice ** Futbalový klub Šaca ** Futbalový klub Baník Ťahanovce ** Futbalový klub KAC JEDNOTA Košice * [[Go]] – dva go kluby * [[hádzaná (7 hráčov)|Hádzaná]] ** [[1. MHK Košice]] * [[Hokejbal]] ** [[HBC Košice]] ** Mestská Hokejbalová únia Košice || | valign=top | * [[Kanoistika]] ** Lokomotíva Košice, UVL Košice, TJ Akademik TU Košice ** Dom detí a mládeže Košice * [[Krasokorčuľovanie]] ** Kraso Centrum Košice * [[Kulturistika]] ** Veterinary BBC Košice ** Pro bodybuilding team Košice * [[Kynologický šport|Kynologické športy]] ** [[Kynologický Klub Anička Košice]] * [[Ľadový hokej]] ** [[HC Košice]], dvojnásobný majster [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a desaťnásobný majster [[Slovensko|Slovenska]] * [[Nohejbal]] – V Košiciach pôsobí niekoľko nohejbalových klubov ** [[NK DPMK Košice]] – niekoľkonásobní majstri Slovenska, Európy a sveta ** Prometal Šaca ** AL KAC Košice * [[Stolný tenis]] ** Stolnotenisový klub Lokomotíva Košice * Streetbal ** Košická streetbalová liga * [[Šach (hra)|Šach]] **[[TJ Slávia UPJŠ Košice|TJ Slávia Košice]] **1. ŠK Košice **Šachy Reinter Košice **Šachová škola Košice **ŠK Furča * [[Tenis]] ** Tenisový klub Lucky Tennis Club ** Tenisový klub DRANaM Košice ** Tenisový klub Anička Košice ** Tenisový klub Šaca *[[Ultimate frisbee]] **[http://www.kosiceultimate.sk/sk/ KEfear Košice Ultimate]{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} *[[Vodné pólo]] **[[ŠKP Košice|ŠKP Modrí Draci Košice]] **[[ŠK Hornets Košice]] **[[ŠK Olympia Košice]] * [[Volejbal]] ** Mestská volejbalová liga * Vodné lyžovanie ** KVL Trixen * [[Skejtbording]] ** Ťahanovský skateboardový klub (TSC) * [[Zápasenie (šport)|Zápasenie]] ** ZK Lokomotíva Košice * Letecký šport * Letecká akrobacia * Plachtenie * Futsal ** Podpor Pohyb Košice ** Dynamo Podhradová |- | | | |} {| | valign=top | === Športoviská === * [[Jahodná (vrch)|Areál zimných športov Košice – Jahodná]] * [[Kavečany (stredisko)|Areál zimných športov Košice-Kavečany]] * Golfový areál Alpinka Košice * Všešportový areál [[Štadión Lokomotívy|TJ Lokomotíva]] – Čermeľ * [[Steel Aréna|Steel Aréna – Košický štadión Ladislava Trojáka]] * [[Crow Arena]] * [[Športová hala Stará jazdiareň]] * Tenis komplex * Tenisový areál Anička Košice * NTC Košice * [[Košická futbalová aréna]] || | valign=top | === Kúpaliská === * Národné olympijské centrum plaveckých športov – 50 metrový olympijský bazén * Mestská plaváreň v [[Mestský park (Košice)|Mestskom parku]] pri [[Kunsthalle Košice|Kunsthalle]] – 50 metrový bazén * Kúpalisko Červená hviezda – zrekonštruovaná národná kulturna pamiatka * plážové kúpalisko Triton v mestskej časti [[Košice – mestská časť Juh|Juh]] (prevádzka dočasne pozastavená) * plážové kúpalisko Ryba v rekreačnej oblasti Anička * prírodné kúpalisko [[Jazero (Košice)|Jazero]] v mestskej časti [[Košice – mestská časť Nad jazerom|Nad Jazerom]] – vodný lyžiarsky vlek * Vodna nádrž Bukovec ''Pozri aj:'' [[Zoznam vodných plôch v Košiciach a okolí]] |} == Osobnosti Košíc == * ''Bližšie informácie pozri v: [[Zoznam osobností Košíc]].'' <gallery> Obrázok:StElisabethKošiceAltar.JPG|Svätica [[Alžbeta Uhorská (svätica)|Alžbeta Uhorská]] Obrázok:Orlai P Nadasdy es Tinodi.jpg|Spevák [[Sebastián Tinódy]] Obrázok:Stephan Bocskay.png|Knieža [[Štefan Bočkaj]] Obrázok:II._Rákóczi_Ferenc_Mányoki.jpg|Knieža [[František II. Rákoci]] Obrázok:Kazinczy.jpg|Jazykovedec [[František Kazinci]] Obrázok:Jonáš Záborský.jpg|Národný buditeľ [[Jonáš Záborský]] Obrázok:Henszlmann Imre.jpg|Architekt [[Imrich Henszlmann]] Obrázok:Horowitz selfportrait.jpg|Maliar [[Leopold Horowitz]] Obrázok:Marai2.jpg|Spisovateľ [[Sándor Márai]] Obrázok:Gajda-portret.JPG|Generál [[Radola Gajda]] Obrázok:JUDr. Josef Polák.jpg|Muzeológ [[Josef Polák]] Obrázok:Portrait pridavok-anton.jpg|Publicista [[Anton Prídavok]] Obrázok:Ladislav Troják.jpg|Hokejista [[Ladislav Troják]] Obrázok:Rudolf Schuster 2011.jpg|Prezident [[Rudolf Schuster]] Obrázok:Ladislav Nagy.jpg|Hokejista [[Ladislav Nagy]] </gallery> === Čestné občianstvo === Do roku [[2020]] bolo Košicami udelených 39 čestných občianstiev. V roku [[1844]] boli udelené prvé čestné občianstvá [[František Valentin|Františkovi Valentinovi]] a [[Anton Sirmaj|Antonovi Sirmajovi]].<ref name=kednesobcianstvo/> [[Cena mesta Košice|Cenu mesta Košice]] dostalo v období rokov [[1994]] – [[2021]], 249 jednotlivcov a 78 kolektívov, Cenu primátora mesta Košice, 288 jednotlivcov a 67 kolektívov a Plaketu primátora mesta Košice, 225 jednotlivcov a 25 kolektívov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Verejné ocenenia mesta Košice| url = https://www.kosice.sk/mesto/verejne-ocenenia-mesta-kosice| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-14| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = TASR| titul = Mestskí poslanci schválili návrhy na Cenu mesta Košice| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/22331496/mestski-poslanci-schvalili-navrhy-na-cenu-mesta-kosice.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2020-02-21| dátum prístupu = 2021-03-14}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Fabián| meno = Vladimír| autor =| odkaz na autora =| titul = V Historickej radnici udelili najvyššie mestské ocenenia| url = https://www.kosice.sk/clanok/v-historickej-radnici-udelili-najvyssie-mestske-ocenenia| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = 2021-11-12| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-11-12| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Známe čestné občianstvá po vzniku [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]:<ref name=kednesobcianstvo>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KOŠICE:DNES| odkaz na autora = KOŠICE:DNES| titul = Michail Gorbačov sa stal čestným občanom mesta Košice| url = https://kosicednes.sk/udalosti/michail-gorbacov-sa-stal-cestnym-obcanom-mesta-kosice/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2016-03-15| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-14| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> * [[Tomáš Garrigue Masaryk]], česko-slovenský filozof, udelené v [[1947]]<ref name=kednesobcianstvo/> * [[Josif Vissarionovič Stalin]], sovietsky diktátor, udelené v [[1947]]<ref name="cestne2">{{Citácia periodika | priezvisko = Jesenský| meno = Mikuláš| autor =| odkaz na autora = | titul = Komunistov si Košice cenia| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://www.sme.sk/c/3544088/komunistov-si-kosice-cenia.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2007-10-19| dátum prístupu = 2021-03-14}}</ref> (dodatočne odobraté v októbri [[2007]])<ref name="cestne3">{{Citácia periodika | priezvisko = Jaloviarová| meno = Renáta| autor =| odkaz na autora =| titul = Stalinov list sa vrátil z Ameriky do nášho archívu| periodikum = Pravda| odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník)| url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/405556-stalinov-list-sa-vratil-z-ameriky-do-nasho-archivu/| issn = 1336-197X| vydavateľ = Perex| miesto = Bratislava| dátum = 2016-09-20| dátum prístupu = 2021-03-14}}</ref> * [[Klement Gottwald]], česko-slovenský politik, udelené v [[1948]]<ref name="cestne2"/> (dodatočne odobraté v októbri [[2007]])<ref name="cestne3"/> * [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]], česko-slovenský generál, udelené v [[1968]]<ref name="cestne2"/> * [[Doc.]] [[MUDr.]] [[Anton Neuwirth]], CSc., slovenský veľvyslanec vo [[Vatikán]]e, udelené [[25. apríl]]a [[1997]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Verejné ocenenia mesta Košice v roku 1997| url = https://www.kosice.sk/mesto/verejne-ocenenia-mesta-kosice-v-roku-1997| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = 1997| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-14| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref name="cestne1">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = TASR| titul = Generálny konzul ČR Josef Byrtus prevzal čestné občianstvo Košíc| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://domov.sme.sk/c/163766/generalny-konzul-cr-josef-byrtus-prevzal-cestne-obcianstvo-kosic.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2001-11-19| dátum prístupu = 2021-03-14}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Anton Neuwirth sa stal čestným občanom Košíc| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://www.sme.sk/c/2072523/anton-neuwirth-sa-stal-cestnym-obcanom-kosic.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 1997-04-25| dátum prístupu = 2021-03-14}}</ref> * [[Ivan Sokol]], slovenský organista, udelené v [[1998]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Verejné ocenenia mesta Košice v roku 1998| url = https://www.kosice.sk/mesto/verejne-ocenenia-mesta-kosice-v-roku-1998| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = 1998| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-03-14| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref name="cestne1"/> * [[Hans-Dietrich Genscher]], nemecký politik, udelené [[28. apríl]]a [[1999]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Verejné ocenenia mesta Košice v roku 1999| url = https://www.kosice.sk/mesto/verejne-ocenenia-mesta-kosice-v-roku-1999| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = 1999| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-14| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref name="cestne1"/><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalý minister zahraničných vecí NSR H. D. Genscher čestným občanom Košíc| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://www.sme.sk/c/2186504/byvaly-minister-zahranicnych-veci-nsr-h-d-genscher-cestnym-obcanom-kosic.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 1999-04-22| dátum prístupu = 2021-03-14}}</ref> * [[JUDr.]] [[Ing.]] [[Josef Byrtus]], český teológ, udelené v [[2001]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora =| titul = Verejné ocenenia mesta Košice v roku 2001| url = https://www.kosice.sk/mesto/verejne-ocenenia-mesta-kosice-v-roku-2001| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = 2001| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-14| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref name="cestne1"/> * [[Jozef Tomko|Jozef kardinál Tomko]], slovenský rímskokatolícky arcibiskup, udelené [[12. marca]] [[2004]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Verejné ocenenia mesta Košice v roku 2004| url = https://www.kosice.sk/mesto/verejne-ocenenia-mesta-kosice-v-roku-2004| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = 2004| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-14| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = TASR| titul = Kardinál Tomko prevzal Čestné občianstvo Košíc a Cenu predsedu KSK| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/4584020/kardinal-tomko-prevzal-cestne-obcianstvo-kosic-a-cenu-predsedu-ksk.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2004-03-13| dátum prístupu = 2021-03-14}}</ref> * [[Gyula Kosice]], argentínsky umelec, udelené [[7. máj]]a [[2010]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Vrábeľ| meno = Jaroslav| autor =| odkaz na autora =| titul = Slávnostné odovzdávanie mestských ocenení| url = https://www.kosice.sk/clanok/slavnostne-odovzdavanie-mestskych-oceneni| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = 2010-05-07| dátum aktualizácie = 2019-06-26| dátum prístupu = 2021-03-14| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KOŠICE:DNES| odkaz na autora = KOŠICE:DNES| titul = Dali by ste si meno Košice? Svetoznámy umelec Ferdinand Fallik to urobil| url = https://kosicednes.sk/kultura/dali-by-ste-si-meno-kosice-svetoznamy-umelec-ferdinand-fallik-to-urobil/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2016-02-13| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-14| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> * [[Michail Sergejevič Gorbačov]], prvý prezident ZSSR, udelené [[14. marca]] [[2016]]<ref name=kednesobcianstvo/> == Panoráma z Námestia osloboditeľov == {{Široký obrázok|Sckeskova panoráma Košíc.jpg|1500px|'''''Panoráma Košíc od juhovýchodu''''': [[Steel Aréna]], [[Košice – mestská časť Sídlisko KVP|Sídlisko KVP]], [[Košice – mestská časť Západ|Sídlisko Terasa]], komín komplexu [[Cassovar (polyfunkčný komplex)|Cassovar]], [[Business Centre Košice|Business Centre I.]], [[Obchodný dom Dargov (Košice)|OD Dargov]], v popredí – základy [[Aupark (Košice)|OC Aupark]], Vojenská nemocnica, „[[Osemposchoďák (Košice)|Osemposchoďák]]“, [[Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura Košice|Nová nemocnica]], [[DoubleTree by Hilton Hotel Kosice|DoubleTree by Hilton]], [[Dominikánsky kostol (Košice)|Dominikánsky kostol]], [[Dóm sv. Alžbety|Dóm sv.Alžbety]], [[Urbanova veža]], [[Stará radnica (Košice)|Radnica Starého Mesta]], Baňa Bankov v pozadí}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Dejiny Košíc]] * [[Zoznam meštianskych domov a palácov v Košiciach]] * [[Zoznam ulíc a námestí v Košiciach]] * [[Košické sídliská]] * [[:Kategória:Ulice v Košiciach|Ulice v Košiciach]] * [[:Kategória:Námestia v Košiciach|Námestia v Košiciach]] * [[:Kategória:Košické zoznamy|Košické zoznamy]] * [[Zoznam osobností Košíc]] * Zoznamy kultúrnych pamiatok: ** [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Košice I|Košice I]] ** [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Košice II|Košice II]] ** [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Košice III|Košice III]] ** [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Košice IV|Košice IV]] * [[Košicko-prešovská aglomerácia]] == Iné projekty == {{Projekt|wikt=Košice|commonscat=Košice}} * {{wikivoyage|Košice}} == Zdroje == * [http://www.cassovia.sk www.cassovia.sk] – oddiely Košice, Okolie, Kultúra, Médiá, História, Doprava, Šport, Služby * [http://www.kosice.sk www.kosice.sk] – oddiely Kartografické a demografické údaje, Partnerské mestá, Samospráva, História * [http://www.statistics.sk Štatistický úrad Slovenskej republiky] * ''[https://www.difmoe.eu/d/search/?collections=vc:db969bfd-994e-47ff-a110-2efc8bd49b36 Cassovia Digitalis] Mestská digitálna knižnica'' – {{deu icon}}{{slk icon}}{{hun icon}}{{eng icon}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kolektív autorov | meno = | odkaz na autora = | titul = Košice – sprievodca | vydavateľ = Východoslovenské vydavateľstvo | miesto = Košice | rok = 1989 | isbn = 80-85174-40-5 | kapitola = | strany = 166 | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kolcun | meno = Milan | odkaz na autora = | priezvisko2 = Jiroušek | meno2 = Alexander | titul = Potulky mestom Košice 1 – 2 | vydavateľ = Vydaveteľstvo JES Košice | miesto = Košice | rok = 2009 | isbn = 978-80-88900-29-0 | kapitola = | strany = 149 | jazyk = }} == Externé odkazy == {{Portál|Košice|Košický}} * [https://www.kosice.sk www.kosice.sk] – oficiálna stránka mesta * [https://www.kosiceonline.sk www.kosiceonline.sk] – aktuálne spravodajstvo z Košíc a okolia {{Košice}} {{Mestské časti Košíc}} {{Okresy Košického kraja}} {{Turistické zaujímavosti Košíc}} {{NKP v Košiciach}} {{Pamiatkové rezervácie na Slovensku}} {{Karpatský euroregión}} {{Európske hlavné mesto kultúry}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Košice| ]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] [[Kategória:Mestské pamiatkové rezervácie na Slovensku]] [[Kategória:Európske hlavné mestá kultúry]] [[Kategória:Univerzitné mestá na Slovensku]] j0sidd458xcx70ajszxqb6i0osjqd2n 0 7696 8212956 8201511 2026-05-13T01:11:29Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8212956 wikitext text/x-wiki {{pozri|rovnomennom okrese|Partizánske (okres)}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Partizánske | Iné názvy = | Prezývka = | Obrázok = Partizanske4.jpg | Popis obrázku = Letecký pohľad | Znak = Coat of Arms of Partizánske.svg | Vlajka = Partizanske-partizanske-flag.svg | Kraj = Trenčiansky | Okres = Partizánske | Región = Ponitrie | Časti = | Rieka = [[Nitra (rieka)|Nitra]] | Rieka 1 = [[Nitrica (rieka)|Nitrica]] | Zemepisná šírka = 48.625278 | Zemepisná dĺžka = 18.372500 | Nadmorská výška = 195 | Najvyšší bod = | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1260 | Starosta = [[Jozef Božik]]<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 958 01, 958 03, 958 04, 958 06,958 07 (pošta Partizánske 7 – TESCO) | Kód = 505315 | EČV = PE | Predvoľba = +421-38 | Adresa = Mestský úrad<br/>Námestie SNP 212/4<br/>958 01 Partizánske | E-mail = primator@partizanske.sk | Telefón = 038 / 749 20 92 | Fax = 038 / 749 21 03 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.partizanske.sk | Commons = Partizánske | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Partizánske''' (do roku 1948: ''Šimonovany'', 1948 – 1949: ''Baťovany'') je [[okresné mesto]] ležiace na juhu [[Trenčiansky kraj|Trenčianskeho kraja]]. Do roku 1960 bolo sídlom okresu. Medzi rokmi 1960 – 1995 [[Topoľčany (okres)|okres Topoľčany]] a od 1997 znova sídlo [[Partizánske (okres)|rovnomenného okresu]]. == Prírodné pomery == [[Súbor:Partizánske - rieky Nitra a Nitrica.JPG|náhľad|Sútok Nitry a Nitrice]] Mesto Partizánske leží v južnej časti Trenčianskeho kraja na mieste sútoku riek Nitry a Nitrice. Kataster mesta Partizánske je súčasťou severného výbežku Podunajskej pahorkatiny, pričom mierne zvlnený reliéf prechádza na juhovýchode k pohoriu Tribeč. === Klimatické pomery === Územie mesta patrí do teplej klimatickej oblasti, v ktorej je [[letný deň|letných dní]] v roku viac ako 50 s maximálnou teplotou vzduchu 25 °C a viac. Podľa nameraných hodnôt zo zrážkomernej stanice Veľké Uherce dosahovali priemerné zrážky {{mm|632|m}}/rok. === Hydrologické pomery === Hlavným vodným tokom v meste je rieka [[Nitra (rieka)|Nitra]], ktorá tečie v smere od východu na západ južným okrajom mesta. Súčasťou katastrálneho územia sú vodné toky [[Nitrica (rieka)|Nitrica]], [[Kršteniansky potok]] a [[Žabokrecký potok (prítok Nitry)|Žabokrecký potok]]. Z vodných plôch na území mesta leží vodná nádrž Bager a zamokrená lokalita Bahná, ktorá je navrhnutá za Chránený areál. Mesto Partizánske je bohaté na podzemné vody, čo potvrdzuje niekoľko vrtov. Na celom území mesta vyvierajú minerálne vody v 3 samostatných prameňoch. === Pedologické pomery === Podľa zrnitosti prevláda na území mesta hlinitá pôda a pôdny typ nivných pôd. === Biologické pomery === V súčasnosti je takmer celé územie mesta odlesnené okrem južného výbežku pohoria Tribeč, kde dominujú dubo-hrabiny. == Mestské časti == Mesto Partizánske je členené na 9 mestských častí:<ref name="partizanske-mestske-casti">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mestské časti | url = https://www.partizanske.sk/?id_menu=21795 | vydavateľ = Mesto Partizánske | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-30 | miesto = Partizánske | jazyk = }}</ref> * Centrum-Baťovany<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Števčíková | meno = Martina | autor = | odkaz na autora = | titul = Novinka: Mestská časť Centrum mení názov, odteraz sa bude volať TAKTO | url = https://novinytempo.sk/novinka-mestska-cast-centrum-meni-nazov-odteraz-sa-bude-volat-takto/ | vydavateľ = novinytempo.sk | dátum vydania = 2020-08-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> * Luhy I * Luhy II * Malé Bielice * Návojovce * Šimonovany * Šípok * Štrkovec * Veľké Bielice === Centrum-Baťovany === [[Súbor:Partizánske - námestie SNP.jpg|náhľad|Námestie SNP v centre mesta]] Obchodná časť mesta, v centre sa nachádza hotel, panoramatické 3D kino Partizán, obchodný dom Prior, Mestské kultúrne stredisko Partizánske, okresný úrad, námestie. Ulice: Červená, Družstevná, Februárová, Gen. Svobodu (súp. č. 650), Hrnčírikova, Hurbanova, Hviezdoslavova, Jesenského, Komenského, Kpt. Nálepku, Krátka, Makarenkova, Nábrežná, Nádražná (súp. č. 643, 647 – 649, 686, 891, 955), Nám. Slovenského národného povstania, Októbrová (súp. č. 236, 244, 264), Pod Salašom, Riečna (súp. č. 842, 877, 886), Rooseweltova, Rudolfa Jašíka, Slovanská, Sokolská, Strojárenská, Školská, Škultétyho, Štúrova, Za riekou Nitrou, 1. mája.<ref name="partizanske-mestske-casti"/> Počet obyvateľov k 1.1.2017: 4 753<ref name="partizanske-mestske-casti"/> === Luhy I === Staršie a väčšie sídlisko z panelových domov. Ulice: Gen. Svobodu (okrem súp. č. 650), Malá okružná (okrem súp. č. 987,1014), Nádražná (súp. č. 889, 892, 873, 890, 893, 898).<ref name="partizanske-mestske-casti"/> Počet obyvateľov k 1.1.2017: 3 617<ref name="partizanske-mestske-casti"/> === Luhy II === Ulice: Malá okružná (súp. č. 987, 1014), Veľká okružná<ref name="partizanske-mestske-casti"/> Počet obyvateľov k 1.1.2016: 2 814<ref name="partizanske-mestske-casti"/> === Malé Bielice === Mestská časť Malé Bielice bola pôvodne samostatná obec. Leží na začiatku mesta v smere od obce [[Žabokreky nad Nitrou]]. Ulice: Druhá za parkom, Komínová, Kúpeľná, Malobielická, Nad hvezdárňou, Na vŕšku, Pod baštou, Poľná, Priemyselná, Prvá za parkom, Skleníková, Topoľčianska, Za kaštieľom, Žabokrecká.<ref name="partizanske-mestske-casti"/> Počet obyvateľov k 1.1.2017: 443<ref name="partizanske-mestske-casti"/> === Návojovce === Mestská časť Návojovce má charakter obce v smere na [[Hradište (okres Partizánske)|Hradište]]. Nachádza sa tu záhradkárska osada, kde sa podarilo vďaka rádio anténam zachytiť SOS signál námornej lode. Posádka bola zachránená. Ulice: Alexandra Dubčeka, Andreja Hlinku, Generála Milana Rastislava Štefánika, Kolónia, Ovocná, Pod záhradkami, Potočná, Priehrady, Spojovacia, Stará cesta, Trenčianska, Viničná, Za ihriskom, Zádvorie.<ref name="partizanske-mestske-casti"/> === Šimonovany === [[Súbor:Partizánske - panorama.jpg|náhľad|Panoramatický výhľad na Šimonovany]] Historická časť mesta, pôvodne samostatná obec, na jej katastri bolo mesto Partizánske vybudované. Nachádza sa v nej tehelňa a kaštieľ rodu [[Šimoniovci|Šimoniovcov]], sýpka. Ulice: Bezručova, Brezová, Cintorínska, Dlhá, Dolná, Domovina, Horná, Jána Bottu, Jilemnického, Južná, Majerská, Nemocničná cesta, Nitrianska, Pekárenská, Podjavorinskej, Puškinova, Slnečná, Stredná, Šimonovianska, Tajovského, Tehelná, Záhradnícka, Záhumnie, 9. mája.<ref name="partizanske-mestske-casti"/> Počet obyvateľov k 1.1.2017: 1 631<ref name="partizanske-mestske-casti"/> === Šípok === [[Súbor:Partizánske - Šípok.jpg|náhľad|Šípok]] Mladšie z dvojice sídlisk, postavené pozdĺž toku rieky [[Nitra (rieka)|Nitry]]. Vybudované bolo na sklonku socializmu v 80-tych rokoch. Ulice: Horská, Janka Kráľa, Lúčna, Malinovského, Pod Šípkom, Púpavová, Zelená.<ref name="partizanske-mestske-casti"/> Počet obyvateľov k 1.1.2017: 4 972<ref name="partizanske-mestske-casti"/> V lokalite ulica Horská, pri výstavbe nájdené pozostatky osídlenia Lužickej kultúry. === Štrkovec === Najstaršia časť mesta bola postavená vďaka [[Tomáš Baťa ml.|Tomášovi Baťovi]], ktorý založil [[Baťove závody (Partizánske)|továreň na výrobu obuvi]] (po znárodnení premenovaná na Závody 29. augusta – ZDA). Pozostáva hlavne z rodinných domov v štýle tehlových dvojdomov, tzv. „baťová architektúra“. Ulice: Albína Grznára, Bernolákova, Boženy Němcovej, Dukelská, Fraňa Kráľa, Gorkého, Gumárenská, Jána Švermu, Kukučína, Lesná, Lomonosovova, Moyzesova, Námestie mieru, Obuvnícka, Októbrová (okrem súp. č. 236, 244, 264), Pribinova, Riečna (súp. č. 1 – 71, 81 – 85), Sládkovičova, Slobody, Terézie Vansovej, 29. augusta.<ref name="partizanske-mestske-casti"/> Počet obyvateľov k 1.1.2017: 1 645<ref name="partizanske-mestske-casti"/> === Veľké Bielice === Mestská časť Veľké Bielice bol pôvodne samostatná obec na rieke [[Nitrica (rieka)|Nitrica]]. Veľké Bielice plynule nadväzujú na Malé Bielice a Partizánske. Prechádza nimi cesta do [[Topoľčany|Topoľčian]] a Hradišťa. Mestská časť Veľké Bielice je rozlohou a aj počtom obyvateľov najväčšou pričlenenou obcou. Ulice: Agátová, Bazová, Bielická, Budovateľská, Dlhé diely, Dolinky, Hlavná, Hôrka, Javorová, Ku mlynu, Lány, Lipová, Mostová, Nábrežie Belanky, Nová, Priečna, Športovcov, Topoľová, Víťazná, Za vodou, Železničná.<ref name="partizanske-mestske-casti"/> Počet obyvateľov k 1.1.2017: 2 203<ref name="partizanske-mestske-casti"/> V roku [[1994]] boli na základe referenda odčlenené samostatné obce [[Brodzany]] a [[Malé Uherce]]. == Dejiny == Mesto založil [[8. august]]a [[1938]] podnikateľ [[Jan Antonín Baťa]]. Územie dnešného mesta Partizánske bolo osídlené v [[neolit]]e, bolo tu sídlisko [[Volútová kultúra|volútovej kultúry]], popolnicové pohrebisko [[Lužická kultúra|lužickej kultúry]] z mladšej [[Bronzová doba|doby bronzovej]], [[Slovania|slovanské]] pohrebisko z doby veľkomoravskej. [[Obec (slovenská správna jednotka)|Obec]] je listinne doložená okolo roku [[1260]], keď sa spomína cesta vedúca okolo nej. Názov obce je doložený z roku [[1260]] ako Symoni, z roku [[1773]] ako Sminowany, z roku [[1786]] ako Ssimnowany, z roku [[1808]] ako Ssimoňovany, z roku [[1920]] ako Šimunovany, Šimoňany, z roku [[1927]] ako Šimonovany, z roku [[1948]] ako Baťovany, z roku 1949 ako Partizánske, maďarsky Simony.<ref name=historia>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Partizánske História | url = https://www.e-obce.sk/obec/partizanske/2-historia.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-08-28 | vydavateľ = e-obce.sk | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=júl 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V roku [[1324]] patrila tunajším zemanom Simonyiovcom, v rokoch [[1332]] – [[1337]] je doložený farský [[kostol]] [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]]. V rokoch [[1681]] – [[1734]] tu bolo artiktonické miesto evanjelickej cirkvi. V roku [[1436]] mala obec 11 [[port]], v roku [[1601]] [[mlyn]] a 38 [[Dom (objekt)|domov]], z toho 10 šľachtických, v roku [[1715]] mala 10 daňovníkov a troch remeselníkov, v roku [[1828]] mala 74 domov a 500 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom. Za I. [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] obyvatelia pracovali na veľkostatku E. Salzbergera, kde bol liehovar. V roku [[1938]] odkúpila firma [[Baťa]] veľkostatok a v chotári začala budovať obuvnícky závod a obytné budovy. Vzniklo tu priemyselné mesto Baťovany. Stalo sa dôležitým centrom protifašistického boja. V okolí pôsobila partizánska skupina [[Albín Grznár|Albína Grznára]] neskôr reorganizovaná na [[Pavel (partizánska brigáda)|partizánsku brigádu Pavel]]. Medzi robotníkmi intenzívne pracovala ilegálna organizácia [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickej strany Československa]]. Pôsobili tu i občianske [[Odbojové hnutie|odbojové skupiny]]. Mesto obsadili partizáni [[29. august]]a [[1944]]. Z robotníkov sa vytvorili ozbrojené jednotky, ktoré [[3. september|3.]]{{--}}[[7. september|7. septembra]] [[1944]] viedli o mesto boj s fašistickými jednotkami. Mesto bolo vyznamenané Radom Červenej hviezdy, Radom [[Slovenské národné povstanie|SNP]] I. triedy a Pamätnou medailou [[Slovenské národné povstanie|SNP]] a v roku [[1949]] premenované na Partizánske. Stalo sa strediskom obuvníckeho priemyslu na Slovensku. Väčšina obyvateľov pracovala v priemysle. Partizánske má priznaný štatút mesta. === Zoznam najvyšších predstaviteľov mesta === po roku 1948 (štatút mesta): * Tomáš Paluda (30. novembra 1948 - 18. februára 1949), predseda mestského národného výboru v Baťovanoch * Anton Rybárik( - 8. februára 1951), predseda mestského národného výboru * Jozef Siakel ( 27. marca 1951) * Adalbert Vanko ( 23. júna 1960) , predseda mestského národného výboru * Karola Horáka (7. júla 1964 - 20. decembra 1971), predseda mestského národného výboru * Jozef Utekal (20. decembra 1971{{--}}[[1981]]), predseda mestského národného výboru{{Chýba zdroj}} * Vladimír Karásek ([[1981]]{{--}}[[1989]]), predseda mestského národného výboru * Dušan Fraňo (15. marec 1990 - november 1990), predseda mestského národného výboru * Dušan Fraňo ([[1990]] - 1994), [[primátor (Slovensko)|primátor]] * Oľga Úradníčková (1994 - 1999), primátorka * Ján Podmanický ([[1999]]{{--}}[[2014]]), primátor * Jozef Božik ([[2014]]{{--}}), primátor == Obyvateľstvo == === Etnické zloženie obyvateľstva === Slováci – 97,62 %<br />Česi – 0,69 %<br />Rómovia – 1,32 %<br />Maďari – 0,28 %<br />Poliaci – 0,06 %<br />Nemci – 0,03 %<br />a iní Vekový priemer v okrese [[Partizánske (okres)|Partizánske]] dosahuje 43 rokov. === Náboženské zloženie obyvateľstva === * rímskokatolíci – 56,63 % * bez viery – 29,81 % * evanjelici a. v. – 1,82 % * gréckokatolíci – 0,61 % * pravoslávni – 0,11 %<br />a iní == Kultúra a zaujímavosti == === Hudba === * 90. roky: skupiny Filip Scandal, Hooligans, Sepsa, Dr.Pako, The Crotch, Velpabez, Slipi === Stavby === ==== Pamiatky ==== [[Súbor:Partizánske - Vodný hrad.jpg|náhľad|Vodný hrad]] * Vodný hrad – Kaštieľ Vodný hrad je jedným z najstarších zachovaných goticko-renesančných sídiel. Nachádza sa v najstaršej časti mesta v Šimonovanoch. Pôvod kaštieľa sa odhaduje na 14. – 15. storočie, kedy Vodný hrad ležal na "ostrove" v strede slučky meandra rieky Nitry, z čoho vyplynul i názov. Kaštieľ predstavuje dvojpodlažnú budovu. [[Súbor:Partizánske - kostol Božského Srdca Ježišovho 1.jpg|náhľad|vpravo|Kostol Božského Srdca Ježišovho]] * [[Kostol Božského Srdca Ježišovho (Partizánske)|Kostol Božského Srdca Ježišovho]] – Rímskokatolícky kostol je situovaný v osi hlavného námestia. Bol postavený v roku 1949 pod vedením Ing. Arch. [[Vladimír Karfík|Vladimíra Karfíka]] a lokalizovaný tak, aby mal na rovinnej krajine dominantné postavenie. Kostol s typickou zjednodušenosťou umožňuje v interiéri vyniknúť mohutnému mramorovému krížu so sochou Krista s rozopätými rukami od akademického sochára [[Tibor Bártfay|Tibora Bártfaya]]. V roku 1995 bol kostol vyhlásený za kultúrnu pamiatku. * Kostol sv. Tomáša – Kostol sv. Tomáša je najmladším kostolom mesta. Bol postavený na sídlisku Šípok v roku 1999. Jeho súčasťou je aj pastoračné centrum. * Kostol Panny Márie – Najstarší rímskokatolícky kostol na území mesta pochádza z 13. storočia. Stavba bola postavená v neskororománskom slohu, ale neskôr upravená v barokovom slohu. Kostol je centrálnou súčasťou námestia v časti Šimonovany. * Kaplnka Panny Márie – Božia muka v podobe kaplnky zasvätenej Panne Márii sa nachádza v časti Šimonovany popri ceste vedúcej do obce Skačany. * Kostol sv. Alžbety Uhorskej – Rímskokatolícky kostol sa začal stavať pravdepodobne v rokoch 1723 – 1759, ale je tu predpoklad, že bol postavený na inom mieste už v 14. storočí. Dnešný kostol leží na pahorkatine v severnej časti intravilánu miestnej časti Veľké Bielice v areáli cintorína. * Námestie Slovenského národného povstania – Námestie SNP bolo zrekonštruované do dnešnej podoby v roku 1998, čoho pamiatkou je kameň vložený do dlažby námestia. Od roku 1964 je súčasťou námestia fontána. ==== Pomníky ==== [[Súbor:Partizánske - socha Tomáša Baťu.jpg|náhľad|Socha Tomáša Baťu]] * Socha [[Tomáš Baťa (1876)|Tomáša Baťu]] – zakladateľa Baťových závodov Tomáša Baťu, ktorú slávnostne odhalil jeho syn [[14. október|14. októbra]] [[1995]]. Socha je piatym odliatkom originálu z ateliéru Romana Hvězdu z Tečovíc u Zlína. Vysoká je {{m|2|m}} a váži {{kg|330}}. Podobné sochy stoja aj v iných „Baťových mestách“. * Pomník padlým hrdinom SNP – Súsošie piatich partizánov zahalených do plášťov symbolizuje hrdinské a ťažké boje proti fašizmu. Socha od akademického sochára [[Jozef Kostka|Jozefa Kostku]] je dominantou na Námestí SNP od roku [[1950]]. * Pomník padlým 1. sv. vojny – O statočnosti občanov Veľkých Bielic svedčí Pomník padlým z 1. svetovej vojny, ktorý bol postavený na križovatke ciest uprostred obce. Počas štyroch rokov vojny padlo na európskych bojiskách 40 občanov obce. * Pomník padlým SNP – nachádza sa popri ceste v mestskej časti v Malých Bieliciach. * Pamätná tabuľa [[Jan Baťa|Janovi Antoninovi Baťovi]] – ako významnému budovateľovi mesta, bola odhalená počas osláv 70. výročia založenia mesta v [[2008]].<ref name=tabulajbatovi /> === Parky === V centre Partizánskeho sa nachádzajú dva parky: ''Park Jána Antonína Baťu'' a ''Park Milana Rastislava Štefánika''. === Relax === * Hvezdáreň v Partizánskom – Ojedinelé a významné kultúrno-výchovné zariadenie v oblasti astronómie a kozmonautiky je sprevádzkované od roku 1988. Dominantou hvezdárne je kupola o priemere {{m|5|m}}, v ktorej je umiestnený šošovkový ďalekohľad. Hvezdáreň poskytuje možnosti pre denné i nočné pozorovania oblohy, organizovanie prednášok, premietanie filmov a vlastných audiovizuálnych programov. Vďaka hvezdárni bola pomenovaná aj planétka [[25384 Partizánske|(25384) Partizánske]]. * Kúpalisko Dúha – Kúpalisko Dúha bolo po prvýkrát otvorené v roku 2000 a v roku 2004 bolo vyhlásené za najlepšie regionálne kúpalisko Slovenska. Celoročne je v ponuke: parná sauna, perličková vaňa, teplý a studený bazén, posedenie v bare. V lete sú v prevádzke: 4 bazény – Veľký plavecký, bazén s toboganom, bazén s vodným dáždnikom alias Vodná fajka, detský bazén, pieskovisko, plážové volejbalové ihrisko, masérske služby. Vstupné je pre deti 2 €, dospelí 4 € a po 17:00 pre dospelých 2 €. Je otvorené denne po-pia od 10:00 do 19:00 hod. a cez víkend od 10:00 do 20:00 hod. * [[Letisko Partizánske]] – prevádzkovateľom je Aeroklub, ktorý poskytujú vyhliadkové lety a kurzy. === Pravidelné podujatia === Mesto žije bohatým kultúrnym životom po celý rok. Kultúrny program zabezpečuje mestská organizácia Mestská umelecká agentúra Partizánske.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mestská umelecká agentúra Partizánske, n.o.|url=https://muap.sk/|dátum prístupu=2019-10-10|jazyk=sk-SK}}</ref> K pravidelným podujatiam patria každoročné oslavy založenia mesta Partizánske, vždy v prvý septembrový víkend. === Šport === V meste Partizánske a jeho mestských častiach pôsobí mnoho športových klubov a organizácií<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Športové kluby, združenia, organizácie|url=https://www.partizanske.sk/sportove-kluby-zdruzenia-organizacie.phtml?id3=1783|vydavateľ=www.partizanske.sk|dátum prístupu=2019-10-10}}</ref>: * DH POSITIVE Partizánske (cyklistika) * FK - TJ Slovan Malé Bielice * Futbalový klub TEMPO Partizánske * Futbalový klub Veľké Bielice * Gladiators Team Partizánske * HK Slávia Partizánske * Hokejový klub Iskra Partizánske * Horolezecký klub IAMES Partizánske * Karate klub DRAP Partizánske * Klub raketových modelárov * Kresťansko športový klub HELLER Partizánske * Kynologický klub Veľké Bielice * Letecký klub Partizánske * Letecký klub PRESTIGE * Lukostrelecký Klub 3 beč Partizánske * Okresný stolnotenisový zväz Partizánske * PEGAS TRIATLON PARTIZÁNSKE * Streetballový klub Veľké Bielice * Školský športový klub pri Gymnáziu Partizánske (bedminton) * ŠK SLOVAN ŠIMONOVANY - PARTIZÁNSKE * Športovo-strelecký klub detí a mládeže Partizánske * Športový klub Harvard Partizánske * Telovýchovná jednota Iskra Partizánske (basketbal) * Telovýchovná jednota Slovan Návojovce * TENNIS CLUB PARTIZÁNSKE * Turistický klub HOREC Partizánske * Vanquish Greywolf Bike Team * Zápasnícky klub Partizánske - ZK PARTIZÁNSKE * Združenie technických športov Návojovce * Dobrovoľný hasičský zbor Partizánske - Veľké Bielice === Televízia === V Partizánskom od roku 2006 vysiela lokálne televízia s názvom Mestská televízia Partizánske(MTP). Vlastníkom televízie je mestská spoločnosť Vydavateľstvo Tempo. a.s, ktorá vydáva aj regionálne noviny Tempo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=MTP {{!}} Mestská televízia Partizánske|url=https://mtp.sk/|dátum prístupu=2019-10-10|jazyk=sk-SK}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Hospodárstvo a infraštruktúra == === Doprava === [[Súbor:Partizánske - autobusová stanica.jpg|thumb|Autobusová stanica v Partizánskom]] Mesto má výborné dopravné spojenie, keďže ním prechádza [[cesta I. triedy 64 (Slovensko)|cesta I/64]] v smere do miest [[Nitra]] a [[Prievidza]] a [[ Železničná trať Nové Zámky – Prievidza ]], spájajúca oblasť Hornej a Dolnej Nitry. Pred [[kruhový objazd|kruhovým objazdom]] sa často tvorili (aj tvoria ale menej) [[dopravná zápcha|kolóny]], toto sa zlepšilo v októbri [[2012]] vybudovaním odbočovacieho pruhu. Zámerom podľa Akčného plánu Trenčianskej samosprávneho kraja je vybudovanie obchvatu Partizánskeho.<ref name="teraz-horna-nitra-ma-byt-atraktivnym">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Horná Nitra má byť atraktívnym a sebestačným regiónom | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/regiony/zastupitelstvo-tsk-schvalilo-akcny-p/401076-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-06-12 | dátum prístupu = 2019-07-03 }}</ref> === Dôležité firmy === Súčasné mesto Partizánske charakterizuje nástup neobuvníckych odvetví výroby a činnosť zahraničných firiem. Naďalej však pretrváva zameranie na obuvnícky priemysel. K 1. marcu 2007 bolo v meste zaregistrovaných 503 podnikov (Obchodný register SR, 2007). === Školstvo === Školstvo je v meste zastúpené siedmimi základnými školami, dvomi základnými umeleckými školami, šiestimi materskými školami, Gymnáziom, Strednou odbornou školou so študijnými odbormi Obchodná akadémia, Stredná odborná škola a Stredná priemyselná škola. === Základné školy === * [[Základná škola Malinovského, Partizánske|Základná škola Malinovského]] (V.ZŠ-Šípok) * Základná škola Športovcov  (V.Bielice) * Základná škola Rudolfa Jašíka (II.ZŠ) * Základná škola Radovana Kaufmana (III.ZŠ) * Základná škola s materskou školou, Veľká okružná (IV.ZŠ) * Špeciálna základná škola Partizánske * Cirkevná základná škola Jána Krstiteľa (nachádza sa v priestoroch bývalej I.ZŠ na Námestí SNP) * Základná umelecká škola * Súkromná základná umelecká škola Veľké Bielice === Stredné školy === Medzi stredné školy v meste Partizánske patrí: * Stredná odborná škola Jána Antonína Baťu, Námestie SNP 5, Partizánske * Gymnázium, Komenského 2/1074, Partizánske === Vysoké školy === V meste Partizánske sa nachádza detašované pracovisko Ústav sv. Cyrila a Metoda – Partizánske, Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety so sídlom v Bratislave. == Osobnosti mesta == * [[Jan Antonín Baťa]] (* [[1898]] – † [[1965]]), český podnikateľ, pôsobil v meste ako vlastník miestnych obuvníckych závodov<ref name=tabulajbatovi>{{cite web| url = http://www.sme.sk/c/4074768/pokracuju-oslavy-70-vyrocia-zalozenia-mesta-partizanske.html| title = Pokračujú oslavy 70. výročia založenia mesta Partizánske| accessdate = 26.1.2010 | date= 13. 9. 2008| publisher=sme.sk}}</ref> * [[Albert Brnčal]] (* [[1919]] – † [[1950]]), riaditeľ Baťovej školy práce, partizánsky veliteľ a významný horolezec<ref name="AlbertBrncal"> {{cite web| url = https://www.horydoly.cz/slovnik/albert-brncal-horolezec-a-letec.html | title = Za zásluhy v bojoch SNP bol vyznamenaný Vojnovým krížom 1939. 6. októbra je gen. Ludvíkom Svobodom vyznamenaný Čs. medailou za chrabrost. Po ukončení vojny nastupuje do Baťovej školy práce v Baťovanoch (dnes Partizánske), ako jej vedúci. | accessdate = 11.4.2024 | date= 17. 11. 2013| publisher=horydoly.cz}}</ref> * [[Mária Velšicová]] (* [[1936]]), herečka, speváčka a moderátorka * [[Ján Geleta]] (*[[1943]]), bývalý futbalista a česko-slovenský reprezentant * [[Karol Jokl]] (* [[1945]] – † [[1996]]), futbalista, reprezentant Československa * [[Peter Dvorský]] (* [[1951]]), operný spevák-tenor * [[Marián Kochanský]] (* [[1955]] – † [[2006]]), hudobník, skladateľ a spevák, líder skupiny [[Lojzo]] * [[Igor Otčenáš]] (* [[1956]]), prozaik, publicista, literárny kritik a prekladateľ * [[Vladimír Masár (ekonóm)|Vladimír Masár]] (* [[1958]]), ekonóm, bývalý guvernér [[Národná banka Slovenska|NBS]] ([[1993]] – [[1999]]) * [[Jozef Beňuška]] (*[[1959]]), fyzik, držiteľ titulu Najlepší európsky učiteľ fyziky za rok 2017, zakladateľ Centra popularizácie fyziky pri Gymnáziu Viliama Paulinyho-Tótha v Martine. * [[Miroslav Dvorský]] (* [[1960]]), operný spevák-tenor * [[Miloš Koterec]] (* [[1962]]), diplomat a politik * [[Miriam Jarošová]] (* [[1969]]), meteorologička a klimatologička * [[Peter Bebjak]] (*[[1970]]), filmový herec, režisér, producent a scenárista * [[Mária Janíková]] (* [[1970]]), politička, poslankyňa [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]] * [[Erika Judínyová]] (* [[1971]]), moderátorka v [[TV Markíza]] * [[Mário Radačovský]] (* [[1971]]), tanečník a choreograf * [[Rastislav Kostka]] (* [[1972]]), bývalý futbalista * [[Anton Cmaro Smatana|Cmaro]] (* [[1973]] – † [[2008]]), spevák, hudobník, skladateľ, textár a gitarista * [[Radoslav Hecl]] (* [[1974]]), bývalý hokejový obranca * [[Branislav Gröhling|Branislav Grӧhling]] (* [[1974]]), podnikateľ, politik, poslanec [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]], minister školstva * [[Radovan Kaufman]] (* [[1978]] – † [[2003]]), paralympijský reprezentant v cyklistike * [[Peter Baláž (esperantista)|Peter Baláž]] (* [[1979]]), vydavateľ, laureát svetového ocenenia ''Esperantista roka'' za rok 2012 * [[Pil C]] (*[[1986]]), slovenský raper == Partnerské mestá == * {{flagicon|Srbsko}} [[Bajiná Bašta]], [[Srbsko]], 2017 * {{flagicon|Česko}} [[Benešov]], [[Česko]], 2016 * {{flagicon|Poľsko}} [[Krapkowice]], [[Poľsko]], 2017 * {{flagicon|Česko}} [[Otrokovice]], Česko, 2016 * {{flagicon|Slovensko}} [[Svit (mesto)|Svit]], [[Slovensko]], 2016 * {{flagicon|Česko}} [[Valašské Meziříčí]], Česko, 2014 <ref>{{cite web|url=https://mytopolcany.sme.sk/c/20634657/uzavrie-partnerstvo-s-troma-dalsimi-mestami.html |title= Partizánske uzavrie partnerstvo s troma ďalšími mestami |publisher=mytopolcany.sme.sk|accessdate=28.8.2017}}</ref> * {{flagicon|Chorvátsko}} [[Vukovar]], [[Chorvátsko]], 2017 * {{flagicon|Česko}} [[Zlín]], Česko, 2023 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zlín.eu | url = https://www.zlin.eu/partnerska-mesta | vydavateľ = www.zlin.eu | dátum prístupu = 2025-12-26 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Partnerské mestá Partizánske a Zlín spolupracujú na novom projekte | url = https://www.partizanske.sk/oznamy/partnerske-mesta-partizanske-a-zlin-spolupracuju-na-novom-projekte.html | dátum prístupu = 2025-12-26}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Partizánskom]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} * [https://egov.partizanske.sk/ Informačný systém samosprávy mesta Partizánske] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220107191204/https://egov.partizanske.sk/ |date=2022-01-07 }} * [http://www.apsida.sk/c/9044/partizanske-simonovany apsida.sk – profil románskeho kostola v časti Šimonovany] {{Partizánske}} {{Mestské časti Partizánskeho}} {{Obce okresu Partizánske}} [[Kategória:Partizánske| ]] [[Kategória:Okres Partizánske]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] d9z888ewas2ihrtvdlf7kgr4ofgxk1d 0 7707 8212733 8198121 2026-05-12T14:09:48Z Ome9a ÁNÓ 292995 80 písmen 8212733 wikitext text/x-wiki {{pozri|rovnomennom okrese|Nové Mesto nad Váhom (okres)}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Nové Mesto nad Váhom | Iné názvy = | Prezývka = | Obrázok = Nové Mesto nad Váhom, kostol, Slovensko.jpg | Popis obrázku = Kostol Narodenia Panny Márie | Znak = Coat of arms of Nové Mesto nad Váhom.png | Vlajka = Nove mesto nad vahom-nove mesto nad vahom-flag.svg | Kraj = Trenčiansky | Okres = Nové Mesto nad Váhom | Región = Považie | Časti = | Rieka = Váh | Rieka 1 = Klanečnica | Zemepisná šírka = 48.754722 | Zemepisná dĺžka = 17.830833 | Nadmorská výška = 195 | Najvyšší bod = | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1263 | Starosta = František Mašlonka<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 915 01 | Kód = 506338 | EČV = NM | Predvoľba = +421-32 | Adresa = Mestský úrad<br/>Čsl. armády 1<br/>915 01 Nové Mesto nad Váhom | E-mail = msu@nove-mesto.sk | Telefón = 032 / 740 22 19 | Fax = 032 / 740 21 11 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.nove-mesto.sk | Commons = Nové Mesto nad Váhom | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Nové Mesto nad Váhom''' ({{V jazyku|hun|Újvárosavágotévénomiadianasilvialuciamarcelkaemilbörög}}, {{v jazyku|deu|Waagneustadt}}) je [[mesto (Slovensko)|mesto]] na [[Slovensko|Slovensku]] ležiace v [[Trenčiansky kraj|Trenčianskom kraji]], vzdialené asi {{km|23|m}} od mesta [[Trenčín]]. == Polohopis == Nové Mesto nad Váhom leží na Považí , pod Beckovskou bránou, kde sa údolie Váhu rozširuje do úrodnej nížiny ohraničenej poslednými výbežkami Malých Karpát, Bielych Karpát a Považským Inovcom. Nové Mesto nad Váhom leží na pravom brehu [[Váh]]u, na sútoku s [[Klanečnica|Klanečnicou]], v nadmorskej výške {{mnm|195|w}} Mestom vedie [[Cesta I. triedy 61 (Slovensko)|cesta I/61]] ([[Trnava]]{{--}}[[Trenčín]]), [[Cesta I. triedy 54 (Slovensko)|I/54]] (smer na [[Morava (región)|Moravu]]) a [[Cesta II. triedy 504 (Slovensko)|II/504]] (na [[Vrbové]]), východne od mesta je poza [[Váh]] trasovaná [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnica D1]]. [[Železničná trať Bratislava – Žilina|Železničnú trať Bratislava – Žilina]] tu križuje [[Železničná trať Nové Mesto nad Váhom – Veselí nad Moravou|trať do Veselí nad Moravou]]. Nové Mesto leží {{Km|25|m|w}} juhozápadne od [[Trenčín]]a, {{Km|12|m|w}} východne od [[Stará Turá|Starej Turej]] a {{Km|19|m|w}} severne od [[Piešťany|Piešťan]]. === Časti mesta === Mesto sa skladá zo 7 oficiálne stanovených mestských častí: Centrum I., Centrum II., Centrum III. a Mnešice, Dolné Samoty a okolie, Hájovky a okolie, Javorinská a okolie, Rajková a okolie. Tie sa ďalej členia na mestské štvrte: Mnešice, Izbice, Hájovky, Rajková, Záhumenice, Horné Samoty, Dolné Samoty, Lúka I., Lúka II.,Centrum I., Centrum II., sídl. Javorinská. === Vodné toky === * [[Váh]] * [[Klanečnica]] s [[Kamečnica|Kamečnicou]] * [[Biskupický kanál]] === Vodné plochy === * [[Zelená voda]] – jazero po vyťažení štrkopieskov v tesnej blízkosti mesta slúži na rekreačné účely == Dejiny == V miestnej časti Mnešice bolo objavené praveké sídlisko a nálezisko z [[paleolit]]u, [[eneolit]]u, popolnicové sídlisko z mladšej [[Bronzová doba|doby bronzovej]] a [[Veľká Morava|veľkomoravské]] hroby. Zo [[Slovania|slovanskej]] osady sa neskôr vyvinula trhová osada vďaka dobrej polohe na križovatke ciest Považím a na Moravu s brodom cez [[Váh]]. Prvá písomná zmienka pochádza z roku [[1253]], keď [[Belo IV.]] udelil slobody mešťanom za vernosť pri [[Mongolský vpád do Uhorska|tatárskom vpáde]]. O vyspelosti sídla v ranom období po jeho založení svedčia fragmenty románskeho kostola tvoriace súčasť farského Kostola narodenia Panny Márie a len v roku [[2014]] archeologicky doložené základy stredovekého [[karner]]a kruhového pôdorysu pravdepodobne z polovice [[13. storočia]] južne od kostola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nové Mesto nad Váhom - karner | url = http://apsida.sk/c/15573/nove-mesto-nad-vahom-karner | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Apsida.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Od roku [[1388]] patrila k panstvu obec [[Beckovský hrad|Beckov]] až do roku [[1550]], keď dostala mestské výsady. Roku [[1440]] napadli mesto [[Husitstvo|husiti]], [[1530]] a [[1559]] [[Osmanská ríša|Turci]] a v období [[Protihabsburské stavovské povstania|stavovských povstaní]] [[1705]] cisárske vojská. V [[16. storočie|16.]] a [[17. storočie|17. storočí]] boli postavené hradby. V [[19. storočie|19. storočí]] nastal rozvoj remesiel, z mesta sa stalo stredisko obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami, najmä [[Obilie|obilím]]. V roku [[1870]] sa tu odohralo prvé slovenské divadelné predstavenie. V roku [[1875]] bola založená tlačiareň. == Obyvateľstvo == === Etnické zloženie obyvateľstva === Slováci – 95,07 %<br />Česi – 1,73 %<br />Rómovia – 0,56 %<br />Maďari – 0,18 %<br />Nemci – 0,16 %<br />a iní === Náboženské zloženie obyvateľstva === rímski katolíci – 55,96 %<br />bez vyznania – 23,29 %<br />protestanti (hl. evanjelici a. v.) – 13,84 %<br />grécki katolíci – 0,23 %<br /> a iní == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Narodenie Panny Márie|Narodenia Panny Márie]], súčasť komplexu prepozitúry, trojloďová [[gotika|gotická]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z obdobia okolo rokov [[1414]]-[[1423]]. Vznikol na mieste staršej [[románske umenie|románskej]] stavby z prvej polovice [[13. storočia]], z ktorej sa dochovala veža s ústupkovým [[portál]]om so stĺpikmi s bobuľovými hlavicami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nové Mesto nad Váhom | url = http://apsida.sk/c/5366/nove-mesto-nad-vahom | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Apsida.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Donátorom kostola bol [[Stibor zo Stiboríc]], ktorý tu založil augustiniánsku prepozitúru a jeho syn Stibor II., ktorý pokračoval v otcovom donátorskom diele. Gotický objekt mal pôvodne podobu oktogonálnej centrály s predĺžením v presbytériu, v našich podmienkach unikátnu. V období [[reformácia|reformácie]] slúžil kostol evanelikom. [[barok|Ranobarokovou]] úpravou prešiel v rokoch [[1667]]–[[1675]], keď bol priestor oktogónu rozdenený na trojlodie. Iniciátorom úpravy bol vtedajší [[prepošt]] Jakub Haško. Interiér bol doplnený o honosnú barokovú štukovú výzdobu s ikonografickým programom oslavuúcim Pannu Máriu a katolícku cirkev, dielo talianskych štukatérov. V interiéri kostola sa nachádza súbor ranobarokových [[oltár]]ov, hlavný oltár Narodenia Panny Márie Kráľovnej anjelov a štyri bočné oltáre [[Apoštol Pavol|sv. Pavla Apoštola]], Panny Márie Dolorosy, [[Apoštol Peter|sv. Petra Apoštola]] a [[Michal (anjel)|sv. Michala Archanjela]]. V [[18. storočí]] bol priestor doplnený o barokovú [[kazateľnica|kazateľnicu]] a dve prístenné [[krstiteľnica|krstiteľnice]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Stručná história kostola a farnosti | url = http://www.prepozitura.sk/farnost/historia/farsky-kostol | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Prepozitúra Panny Márie | miesto = | jazyk = }}</ref> Krížová cesta je dielom [[Jozef Božetech Klemens|J.B. Klemensa]]. V kostole bola objavená pravdepodobne románska krstiteľnica s reliéfmi levov, dnes umiestnená v Podjavorinskom múzeu. Gotická socha Madony z tohto kostola sa dnes nachádza v [[Koryčany|Koryčanoch]] na Morave. Fasády kostola sú členené opornými piliermi a polkruovo ukončenými oknami s profilovanými osteniami s klenákmi. Okolo kostola sa nachádza hradobný múr na pôdoryse oválu zo [[17. storočia]]. <gallery> Súbor:Nove Mesto nad Vahom - Catholic Church.jpg|Kostol Narodenia Panny Márie Súbor:Nove Mesto nad Vahom-Kostol Narodenia Panny Marie.jpg Súbor:Nové Mesto nad Váhom kostol 02.jpg Súbor:Nové Mesto nad Váhom kostol 08.jpg Súbor:Nové Mesto nad Váhom kostol 12.jpg|Renesančný portál </gallery> * Prepoštský palác, súčasť komplexu prepozitúry, dvojpodlažná dvojtraktová pôvodne gotická stavba na pôdoryse písmena U z obodbia po roku 1414. Renesančne bola upravená v roku [[1515]] a barokovou úpravou, ktorá jej dala dnešnú podobu prešla v rokoch [[1650]]–[[1675]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=4324 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Súčasťou objektu je kaplnka [[Jozef Nazaretský|sv. Jozefa Pestúna]]. V jej interiéri sa nachádza baroková štuková výmaľba a [[freska|fresky]] z roku [[1692]]. Oltár je z konca 17. storočia. Z rovnakého obdobia pochádza aj štuková výmaľba v jedálni paláca. Budova má hladké fasády, z dvornej strany je členená [[arkáda]]mi a [[pilaster|pilastrami]]. * [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] kostol, jednoloďová [[tolerančný patent|tolerančná]] stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov [[1783]]-[[1784]]. Obnovou prešiel v roku [[1893]]. [[Moderna|Modernistická]] veža bola dostavaná podľa projektu architekta [[Jindřich Merganc|J. Merganca]] a staviteľa O. Klimeša v rokoch [[1928]]-[[1932]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Evanjelický kostol | url = http://nmnv.sk/historia_evankostol.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Informačný portál Nové Mesto nad Váhom | miesto = | jazyk = }} </ref> V interiéri sa nachádza protestantská [[empora]] a neskorobarokový oltár. Fasády kostola sú členené pármi lizén a segmentovo ukončenými oknami so šambránami. Veža má priebežnú ochodzu a plochú strechu ukončenú výrazným krížom. * Nádašdyovec, dvojpodlažná dvojtraktová pôvodne gotická stavba na pôdoryse písmena L z polovice [[14. storočia]]. V období okolo roku [[1590]] prešla výraznou renesančnou prestavbou, ktorá jej dala dnešnú podobu. V tomto období dom patril rodu Nádašdy. V roku [[1622]] tu boli uložené uhorské korunovačné klenoty počas ich presunu do [[Šopron]]e. Úpravami pre potreby banky prešiel v rokoch [[1993]]-[[1999]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=4309 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Fasáde objektu dominuje kruhová nárožná veža. Fasády sú dekorované renesančnými geometrickými motívmi zuborezu a diamantovania. Okná majú ostenia a profilované nadokenné rímsy. Vstup je riešený ako oblúkový portál. <gallery> Súbor:Nové Mesto nad Váhom prepozitúra 01.jpg|Prepoštský palác Súbor:Nové Mesto nad Váhom prepozitúra 02.jpg Súbor:Nové Mesto nad Váhom prepozitúra 08.jpg|Socha sv. Trojice v rámci prepozitúry Súbor:Evanjelický kostol, Nové Mesto nad Váhom (2008).jpg|Evanelický kostol Súbor:NMnV dom narozny.jpg|Nádašdyovec </gallery> * Ghillániovský palác, dvojpodlažná baroková stavba na pôdoryse obĺžnika zo 17. storočia. Vrcholnebarokovo bol prestavaný barónom Jánom Gregorom Ghillánim v roku [[1740]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=4318 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Od roku [[1953]] v objekte sídli Podjavorinské múzeum. Poslednou obnovou prešiel v rokoch [[2010]]-[[2011]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dom č. 9 - palác Ghillániovcov | url = http://nmnv.sk/omeste_pamiatky.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Informačný portál Nové Mesto nad Váhom | miesto = | jazyk = }} </ref> Dynamickej barokovej fasáde dominuje vysoká [[atika]], priečelie je horizontálne členené kordónovou a korunnou rímsou, vertikálne pilastrami. Atika je členená slepými oknami, dominuje jej vyvýšená [[edikula]]. Okná majú šambrány a profilované segmentové nadokenné rímsy. * [[Morový stĺp]], baroková socha Madony na valcovom stĺpe z roku [[1696]]. Od roku [[2001]] je stĺp nahradený kópiou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=23090 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> * Kaplnka [[Ondrej (apoštol)|sv. Ondreja]], baroková stavba s polygonálnym záverom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku [[1719]]. Pôvodne tvorila súčasť dnes už neexistujúceho mestského chudobinca. Donátorom kaplnky bol Ondrej Viszlay. Presbytérium kaplnky je zaklenuté valenou lunetovou klenbou. Nachádza sa tu hodnotný atektonický barokový oltár dekorovaný akantovými rozvilinami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kaplnka svätého Ondreja | url = http://nmnv.sk/historia_ondrej.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Informačný portál Nové Mesto nad Váhom | miesto = | jazyk = }} </ref> Pri kaplnke je umiestnená baroková socha [[Ján Nepomucký|sv. Jána Nepomuckého]] z roku [[1762]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=23090 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> * Kaplnka Panny Márie Šaštínskej, baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika zo 17. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=4330 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Kaplnke dominuje stupňovitý polkruhový štít s centrálnou nikou. * Prícestná kaplnka sv. Rocha, baroková stavba zo začiatku 18. storočia. Stavbe dominuje volútový štít ukončený polkruhom. Priečelie je lemované reliéfnymi kazetami. Polkruhovo ukončený portál s profiláciou má formu edikuly. * Mestský úrad, tzv. Reissovec, trojpodlažná nárožná [[secesia|secesná]] stavba z roku [[1922]]. Stavbu nechal vybudovať továrnik Adolf Reiss, ktorý vlastnil továreň na poľnohospodárske náradie (mimo iné i na tepané klince).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Historické budovy v meste | url = https://www.nove-mesto.sk/historicke-budovy-v-meste/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky mesta Nové Mesto nad Váhom | miesto = | jazyk = }} </ref> Fasády budovy sú členené kordónovou rímsou a pásmi kvádrovania. Priečeliu dominuje [[arkier]] s asymetricky umiestneným balkónom, ukončený trojuholníkovám štítom s tympanónom. Korunná rímsa je nesená výraznými konzolami. * [[Židia|Židovský]] [[cintorín]] s náhrobníkmi zo 16.–19. storočia. <gallery> Súbor:Nové Mesto nad Váhom, Slovensko.jpg|Ghillániovský palác Súbor:Nové Mesto nad Váhom prepozitúra 08.jpg|Socha sv. Trojice, súčasť prepozitúry Súbor:Socha pannaMaria NMnV.JPG|Morový stĺp Súbor:NMnV kaplnka Sv.Ondreja.jpg|Kaplnka sv. Ondreja Súbor:Nové Mesto nad Váhom, obecný úrad, Slovensko.jpg|Mestský úrad, Reissovec </gallery> === Divadlo === * Mestské kultúrne stredisko === Múzeá === * Trenčianske múzeum – Podjavorinské múzeum na Námestí slobody. Sídli v barokovom Ghillániovskom paláci. Vzniklo v roku 1950. Od začiatku 70-tich rokov je špecializovanou pobočkou Trenčianskeho múzea zameranou na historicko-vlastivedného bádania, predovšetkým na výskum literárnej histórie. V priestoroch múzea je umiestnená vlastivedne ladená expozícia venovaná histórii Nového Mesta a okolia, jeho kultúre a tradíciám. Je členená na jednotlivé časti venované archeológii, histórii, etnografii a dejinám remeselníckych cechov v Novom Meste a okolia. Samostatná časť zoznamuje návštevníka s bohatou cirkevnou históriou tohto regiónu. Bohatú ľudovú kultúru novomestského regiónu pripomína „sedliacka izba“. Dekór a tvaroslovie keramiky vychádza z habánskych tradícií a tvorí samostatný výtvarný regionálny fenomén. Obľúbenú výzdobu ľudového interiéru tvorili až do polovice tohto storočia sklomaľby so sakrálnou tématikou. K najvzácnejším príkladom typu gotických tzv. „krásnych madon“ patrí „Koryčanská“, alebo tiež „Beckovská“ madona. V 14. storočí bola umiestnená v kaplnke Beckovského hradu, až [[Stibor zo Stiboríc|Ctibor II. zo Ctiboríc]] ju dal umiestniť do obnoveného kostola v Novom Meste nad Váhom. Za husitských vpádov sa však vrátila späť do Beckova. V období reformácie Madonu preniesli do moravských Koryčan, kde sa nachádza dodnes. V novomestskom múzeu si môže návštevník prezrieť jej vernú kópiu. === Pomníky === * Pomník Jozefa Miloslava Hurbana z roku [[1928]] * Pomník Jozefa Ľudovíta Holubyho z roku [[1963]] * Pomník obetiam prvej a druhej svetovej vojny z roku [[1935]] <gallery> Súbor:Socha J.M.Hurban.JPG|Pomník J. M. Hurbana Súbor:Socha Holuby.JPG|Pomník J. Ľ. Holubyho Súbor:Pamatnik I.sv.vojna NMnV.JPG|Pomník obetiam svetovej vojny </gallery> === Parky === Hurbanove sady, Park D. Štubňu - Zámostského, Park Petra Matejku, založený v roku 1885. === Pravidelné podujatia === Novomestský jarmok, Divadelný festival Aničky Jurkovičovej, Považský maratón. == Školstvo == Je hospodárskym a kultúrnym centrom podjavorinského kraja. Štruktúra obyvateľstva sa vyznačuje vysokým podielom vzdelanosti a kvalifikovanosťou pracovných síl. Už od roku 1862 bola v meste židovská reálka – jediná škola svojho druhu v celkom Uhorsku. Vyučovala sa tu nemčina, až počas silného maďarizačného tlaku koncom storočia, keď vstúpili do platnosti Apponyiho zákony, sa vyučovalo po maďarsky. Prvým riaditeľom školy bol jej zakladať dr. Jozef Weisse – autor prvej slovenskej židovskej Biblie pre školy. Výchovu poľnohospodárskeho dorastu zabezpečovala od konca 1. svetovej vojny hospodárska škola, ktorá tiež patrila medzi prvé školy tohto druhu na Slovensku. === Súčasné školy v Novom Meste nad Váhom === ==== Základné školy ==== * Základná škola, Tematínska ul. *Základná škola, Odborárska ul. * Základná škola, Ul. kpt. Nálepku * Cirkevná základná škola sv. Jozefa, Klčové 87 * Základná umelecká škola Juraja Kréna, Štúrova 15 * Špeciálna základná škola, Ul. J. Kollára ==== Stredné školy ==== * Stredná priemyselná škola, Bzinská 11 (od 1.9.2014) * Združená stredná škola obchodu a služieb, Piešťanská 80 * Gymnázium M. R. Štefánika, Športová 41 * Bilingválne slovensko-španielske gymnázium, Športová 41 * Stredná odborná škola, Jánošíkova 4 * Cirkevné gymnázium sv. Jozefa, Klčové 87 == Hospodárstvo a infraštruktúra == === Doprava === * Autobusová stanica (aj medzinárodné autobusové spojenie s Brnom, sezónne spoje na Makarsku) * [[Železničná stanica Nové Mesto nad Váhom]] – sa nachádza na trati [[Železničná trať Bratislava – Žilina|Bratislava – Žilina]], od ktorej odbočuje regionálna trať [[Železničná trať Nové Mesto nad Váhom – Veselí nad Moravou|Nové Mesto n.V. – Vrbovce – Veselí nad Moravou]] V stanici Nové Mesto nad Váhom zastavujú všetky vlaky kategórie Os, REX, R, nezastavujú IC vlaky (najbližšie stanice IC sú v Trnave alebo Trenčíne) * Najbližšie letiská – [[Letisko Piešťany]] {{km|18|m}}, [[Letisko M. R. Štefánika]] v Bratislave {{km|100|m}} * Cestná doprava – [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnica D1]], výjazd Nové Mesto nad Váhom === Priemysel === V meste sa sústreďuje najmä strojársky priemysel. == Šport == * [[AFC Nové Mesto nad Váhom]] * [[VK Nové Mesto nad Váhom|VK Nové Mesto nad Vahom]] * [http://www.vknovemesto.sk VK Nové Mesto nad Váhom] * AFC Považan Nové Mesto nad Váhom * [[rýchlostná kanoistika|Kanoistika]] – Klub rýchlostnej kanoistiky – Zelená voda, Nové Mesto nad Váhom * Preteky cestných motocyklov Majstrovstiev Česko-Slovenska na Podjavorinskom okruhu. Prvý ročník sa konal v roku 1952, posledný v roku 1981. V roku 2001 boli preteky obnovené vo forme veteránskeho podujatia a odvtedy sa konajú každoročne v auguste. *Krasokorčuliarsky klub Nové Mesto nad Váhom == Osobnosti mesta == === Rodáci === * [[Ján Abrahamffy]] (* [[1662]]{{--}}† [[1728]]), barokový [[spisovateľ]], autor prvej tlačenej slovenskej katolíckej modlitebnej knižky * [[Imrich Esterházi (1664 – 1745)|Imrich Esterházi]] (* [[1664]]{{--}}† [[1745]]), uhorský rímskokatolícky [[biskup]], [[Pavlíni|pavlínsky rehoľník]], [[Ostrihomské arcibiskupstvo|arcibiskup ostrihomský]] a uhorský [[Prímas (arcibiskup)|prímas]] * [[Anna Jurkovičová-Hurbanová]] (* [[1824]]{{--}}† [[1905]]), jedna z prvých slovenských ochotníckych herečiek * [[Karol Ľudovít Doležal]] (* [[1827]]{{--}}† [[1859]]), [[lekár]], [[cestovateľ]] a [[entomológ]]{{--}}hlavne dipterológ, lepidopterológ a arachnológ * [[Peter Pavol Roy]] (* [[1839]]{{--}}† [[1909]]), [[evanjelický farár]], [[bibliograf]], [[historik]], [[múzejník]], [[vydavateľ]] a národný buditeľ. * [[Ján Hrušovský]] (* [[1892]]{{--}}† [[1975]]), [[prozaik]], [[novinár]] a [[esejista]]. * [[Ernest Nagel]] (* [[1901]]{{--}}† [[1985]]), americký [[filozof]], logik a teoretik vedy. Profesor Columbijskej univerzity, predstaviteľ novopozitivisticky orientovanej filozofie vedy. * Gabriela Vránová (* 1939 - † 2018) česká herečka a divadelná pedagogička. == Partnerské mestá == * {{minivlajka|Česko}} [[Uherský Brod]], [[Česko]] == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam ulíc a námestí v Novom Meste nad Váhom]] * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Novom Meste nad Váhom]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [http://www.muzeumtn.sk/expozicie/podjavorinske-muzeum.html?page_id=305 Podjavorinské múzeum] * [http://www.apsida.sk/c/5366/nove-mesto-nad-vahom Apsida.sk]- profil románskeho kostola * [http://apsida.sk/c/15573/nove-mesto-nad-vahom-karner Apsida.sk]- profil stredovekého karnera {{Mestské časti Nového Mesta nad Váhom}} {{Obce okresu Nové Mesto nad Váhom}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Nové Mesto nad Váhom| ]] [[Kategória:Okres Nové Mesto nad Váhom]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] [[Kategória:Pomenovania podľa Váhu]] ek73wknw7o7go366txr3qfglpngyjww 8212734 8212733 2026-05-12T14:14:42Z DurMar12 181423 Verzia používateľa [[Special:Contributions/Ome9a ÁNÓ|Ome9a ÁNÓ]] ([[User_talk:Ome9a ÁNÓ|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ 8198121 wikitext text/x-wiki {{pozri|rovnomennom okrese|Nové Mesto nad Váhom (okres)}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Nové Mesto nad Váhom | Iné názvy = | Prezývka = | Obrázok = Nové Mesto nad Váhom, kostol, Slovensko.jpg | Popis obrázku = Kostol Narodenia Panny Márie | Znak = Coat of arms of Nové Mesto nad Váhom.png | Vlajka = Nove mesto nad vahom-nove mesto nad vahom-flag.svg | Kraj = Trenčiansky | Okres = Nové Mesto nad Váhom | Región = Považie | Časti = | Rieka = Váh | Rieka 1 = Klanečnica | Zemepisná šírka = 48.754722 | Zemepisná dĺžka = 17.830833 | Nadmorská výška = 195 | Najvyšší bod = | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1263 | Starosta = František Mašlonka<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 915 01 | Kód = 506338 | EČV = NM | Predvoľba = +421-32 | Adresa = Mestský úrad<br/>Čsl. armády 1<br/>915 01 Nové Mesto nad Váhom | E-mail = msu@nove-mesto.sk | Telefón = 032 / 740 22 19 | Fax = 032 / 740 21 11 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.nove-mesto.sk | Commons = Nové Mesto nad Váhom | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Nové Mesto nad Váhom''' ({{V jazyku|hun|Vágújhely}}, {{v jazyku|deu|Waagneustadt}}) je [[mesto (Slovensko)|mesto]] na [[Slovensko|Slovensku]] ležiace v [[Trenčiansky kraj|Trenčianskom kraji]], vzdialené asi {{km|23|m}} od mesta [[Trenčín]]. == Polohopis == Nové Mesto nad Váhom leží na Považí , pod Beckovskou bránou, kde sa údolie Váhu rozširuje do úrodnej nížiny ohraničenej poslednými výbežkami Malých Karpát, Bielych Karpát a Považským Inovcom. Nové Mesto nad Váhom leží na pravom brehu [[Váh]]u, na sútoku s [[Klanečnica|Klanečnicou]], v nadmorskej výške {{mnm|195|w}} Mestom vedie [[Cesta I. triedy 61 (Slovensko)|cesta I/61]] ([[Trnava]]{{--}}[[Trenčín]]), [[Cesta I. triedy 54 (Slovensko)|I/54]] (smer na [[Morava (región)|Moravu]]) a [[Cesta II. triedy 504 (Slovensko)|II/504]] (na [[Vrbové]]), východne od mesta je poza [[Váh]] trasovaná [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnica D1]]. [[Železničná trať Bratislava – Žilina|Železničnú trať Bratislava – Žilina]] tu križuje [[Železničná trať Nové Mesto nad Váhom – Veselí nad Moravou|trať do Veselí nad Moravou]]. Nové Mesto leží {{Km|25|m|w}} juhozápadne od [[Trenčín]]a, {{Km|12|m|w}} východne od [[Stará Turá|Starej Turej]] a {{Km|19|m|w}} severne od [[Piešťany|Piešťan]]. === Časti mesta === Mesto sa skladá zo 7 oficiálne stanovených mestských častí: Centrum I., Centrum II., Centrum III. a Mnešice, Dolné Samoty a okolie, Hájovky a okolie, Javorinská a okolie, Rajková a okolie. Tie sa ďalej členia na mestské štvrte: Mnešice, Izbice, Hájovky, Rajková, Záhumenice, Horné Samoty, Dolné Samoty, Lúka I., Lúka II.,Centrum I., Centrum II., sídl. Javorinská. === Vodné toky === * [[Váh]] * [[Klanečnica]] s [[Kamečnica|Kamečnicou]] * [[Biskupický kanál]] === Vodné plochy === * [[Zelená voda]] – jazero po vyťažení štrkopieskov v tesnej blízkosti mesta slúži na rekreačné účely == Dejiny == V miestnej časti Mnešice bolo objavené praveké sídlisko a nálezisko z [[paleolit]]u, [[eneolit]]u, popolnicové sídlisko z mladšej [[Bronzová doba|doby bronzovej]] a [[Veľká Morava|veľkomoravské]] hroby. Zo [[Slovania|slovanskej]] osady sa neskôr vyvinula trhová osada vďaka dobrej polohe na križovatke ciest Považím a na Moravu s brodom cez [[Váh]]. Prvá písomná zmienka pochádza z roku [[1253]], keď [[Belo IV.]] udelil slobody mešťanom za vernosť pri [[Mongolský vpád do Uhorska|tatárskom vpáde]]. O vyspelosti sídla v ranom období po jeho založení svedčia fragmenty románskeho kostola tvoriace súčasť farského Kostola narodenia Panny Márie a len v roku [[2014]] archeologicky doložené základy stredovekého [[karner]]a kruhového pôdorysu pravdepodobne z polovice [[13. storočia]] južne od kostola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nové Mesto nad Váhom - karner | url = http://apsida.sk/c/15573/nove-mesto-nad-vahom-karner | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Apsida.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Od roku [[1388]] patrila k panstvu obec [[Beckovský hrad|Beckov]] až do roku [[1550]], keď dostala mestské výsady. Roku [[1440]] napadli mesto [[Husitstvo|husiti]], [[1530]] a [[1559]] [[Osmanská ríša|Turci]] a v období [[Protihabsburské stavovské povstania|stavovských povstaní]] [[1705]] cisárske vojská. V [[16. storočie|16.]] a [[17. storočie|17. storočí]] boli postavené hradby. V [[19. storočie|19. storočí]] nastal rozvoj remesiel, z mesta sa stalo stredisko obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami, najmä [[Obilie|obilím]]. V roku [[1870]] sa tu odohralo prvé slovenské divadelné predstavenie. V roku [[1875]] bola založená tlačiareň. == Obyvateľstvo == === Etnické zloženie obyvateľstva === Slováci – 95,07 %<br />Česi – 1,73 %<br />Rómovia – 0,56 %<br />Maďari – 0,18 %<br />Nemci – 0,16 %<br />a iní === Náboženské zloženie obyvateľstva === rímski katolíci – 55,96 %<br />bez vyznania – 23,29 %<br />protestanti (hl. evanjelici a. v.) – 13,84 %<br />grécki katolíci – 0,23 %<br /> a iní == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Narodenie Panny Márie|Narodenia Panny Márie]], súčasť komplexu prepozitúry, trojloďová [[gotika|gotická]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z obdobia okolo rokov [[1414]]-[[1423]]. Vznikol na mieste staršej [[románske umenie|románskej]] stavby z prvej polovice [[13. storočia]], z ktorej sa dochovala veža s ústupkovým [[portál]]om so stĺpikmi s bobuľovými hlavicami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nové Mesto nad Váhom | url = http://apsida.sk/c/5366/nove-mesto-nad-vahom | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Apsida.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Donátorom kostola bol [[Stibor zo Stiboríc]], ktorý tu založil augustiniánsku prepozitúru a jeho syn Stibor II., ktorý pokračoval v otcovom donátorskom diele. Gotický objekt mal pôvodne podobu oktogonálnej centrály s predĺžením v presbytériu, v našich podmienkach unikátnu. V období [[reformácia|reformácie]] slúžil kostol evanelikom. [[barok|Ranobarokovou]] úpravou prešiel v rokoch [[1667]]–[[1675]], keď bol priestor oktogónu rozdenený na trojlodie. Iniciátorom úpravy bol vtedajší [[prepošt]] Jakub Haško. Interiér bol doplnený o honosnú barokovú štukovú výzdobu s ikonografickým programom oslavuúcim Pannu Máriu a katolícku cirkev, dielo talianskych štukatérov. V interiéri kostola sa nachádza súbor ranobarokových [[oltár]]ov, hlavný oltár Narodenia Panny Márie Kráľovnej anjelov a štyri bočné oltáre [[Apoštol Pavol|sv. Pavla Apoštola]], Panny Márie Dolorosy, [[Apoštol Peter|sv. Petra Apoštola]] a [[Michal (anjel)|sv. Michala Archanjela]]. V [[18. storočí]] bol priestor doplnený o barokovú [[kazateľnica|kazateľnicu]] a dve prístenné [[krstiteľnica|krstiteľnice]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Stručná história kostola a farnosti | url = http://www.prepozitura.sk/farnost/historia/farsky-kostol | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Prepozitúra Panny Márie | miesto = | jazyk = }}</ref> Krížová cesta je dielom [[Jozef Božetech Klemens|J.B. Klemensa]]. V kostole bola objavená pravdepodobne románska krstiteľnica s reliéfmi levov, dnes umiestnená v Podjavorinskom múzeu. Gotická socha Madony z tohto kostola sa dnes nachádza v [[Koryčany|Koryčanoch]] na Morave. Fasády kostola sú členené opornými piliermi a polkruovo ukončenými oknami s profilovanými osteniami s klenákmi. Okolo kostola sa nachádza hradobný múr na pôdoryse oválu zo [[17. storočia]]. <gallery> Súbor:Nove Mesto nad Vahom - Catholic Church.jpg|Kostol Narodenia Panny Márie Súbor:Nove Mesto nad Vahom-Kostol Narodenia Panny Marie.jpg Súbor:Nové Mesto nad Váhom kostol 02.jpg Súbor:Nové Mesto nad Váhom kostol 08.jpg Súbor:Nové Mesto nad Váhom kostol 12.jpg|Renesančný portál </gallery> * Prepoštský palác, súčasť komplexu prepozitúry, dvojpodlažná dvojtraktová pôvodne gotická stavba na pôdoryse písmena U z obodbia po roku 1414. Renesančne bola upravená v roku [[1515]] a barokovou úpravou, ktorá jej dala dnešnú podobu prešla v rokoch [[1650]]–[[1675]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=4324 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Súčasťou objektu je kaplnka [[Jozef Nazaretský|sv. Jozefa Pestúna]]. V jej interiéri sa nachádza baroková štuková výmaľba a [[freska|fresky]] z roku [[1692]]. Oltár je z konca 17. storočia. Z rovnakého obdobia pochádza aj štuková výmaľba v jedálni paláca. Budova má hladké fasády, z dvornej strany je členená [[arkáda]]mi a [[pilaster|pilastrami]]. * [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] kostol, jednoloďová [[tolerančný patent|tolerančná]] stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov [[1783]]-[[1784]]. Obnovou prešiel v roku [[1893]]. [[Moderna|Modernistická]] veža bola dostavaná podľa projektu architekta [[Jindřich Merganc|J. Merganca]] a staviteľa O. Klimeša v rokoch [[1928]]-[[1932]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Evanjelický kostol | url = http://nmnv.sk/historia_evankostol.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Informačný portál Nové Mesto nad Váhom | miesto = | jazyk = }} </ref> V interiéri sa nachádza protestantská [[empora]] a neskorobarokový oltár. Fasády kostola sú členené pármi lizén a segmentovo ukončenými oknami so šambránami. Veža má priebežnú ochodzu a plochú strechu ukončenú výrazným krížom. * Nádašdyovec, dvojpodlažná dvojtraktová pôvodne gotická stavba na pôdoryse písmena L z polovice [[14. storočia]]. V období okolo roku [[1590]] prešla výraznou renesančnou prestavbou, ktorá jej dala dnešnú podobu. V tomto období dom patril rodu Nádašdy. V roku [[1622]] tu boli uložené uhorské korunovačné klenoty počas ich presunu do [[Šopron]]e. Úpravami pre potreby banky prešiel v rokoch [[1993]]-[[1999]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=4309 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Fasáde objektu dominuje kruhová nárožná veža. Fasády sú dekorované renesančnými geometrickými motívmi zuborezu a diamantovania. Okná majú ostenia a profilované nadokenné rímsy. Vstup je riešený ako oblúkový portál. <gallery> Súbor:Nové Mesto nad Váhom prepozitúra 01.jpg|Prepoštský palác Súbor:Nové Mesto nad Váhom prepozitúra 02.jpg Súbor:Nové Mesto nad Váhom prepozitúra 08.jpg|Socha sv. Trojice v rámci prepozitúry Súbor:Evanjelický kostol, Nové Mesto nad Váhom (2008).jpg|Evanelický kostol Súbor:NMnV dom narozny.jpg|Nádašdyovec </gallery> * Ghillániovský palác, dvojpodlažná baroková stavba na pôdoryse obĺžnika zo 17. storočia. Vrcholnebarokovo bol prestavaný barónom Jánom Gregorom Ghillánim v roku [[1740]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=4318 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Od roku [[1953]] v objekte sídli Podjavorinské múzeum. Poslednou obnovou prešiel v rokoch [[2010]]-[[2011]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dom č. 9 - palác Ghillániovcov | url = http://nmnv.sk/omeste_pamiatky.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Informačný portál Nové Mesto nad Váhom | miesto = | jazyk = }} </ref> Dynamickej barokovej fasáde dominuje vysoká [[atika]], priečelie je horizontálne členené kordónovou a korunnou rímsou, vertikálne pilastrami. Atika je členená slepými oknami, dominuje jej vyvýšená [[edikula]]. Okná majú šambrány a profilované segmentové nadokenné rímsy. * [[Morový stĺp]], baroková socha Madony na valcovom stĺpe z roku [[1696]]. Od roku [[2001]] je stĺp nahradený kópiou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=23090 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> * Kaplnka [[Ondrej (apoštol)|sv. Ondreja]], baroková stavba s polygonálnym záverom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku [[1719]]. Pôvodne tvorila súčasť dnes už neexistujúceho mestského chudobinca. Donátorom kaplnky bol Ondrej Viszlay. Presbytérium kaplnky je zaklenuté valenou lunetovou klenbou. Nachádza sa tu hodnotný atektonický barokový oltár dekorovaný akantovými rozvilinami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kaplnka svätého Ondreja | url = http://nmnv.sk/historia_ondrej.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Informačný portál Nové Mesto nad Váhom | miesto = | jazyk = }} </ref> Pri kaplnke je umiestnená baroková socha [[Ján Nepomucký|sv. Jána Nepomuckého]] z roku [[1762]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=23090 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> * Kaplnka Panny Márie Šaštínskej, baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika zo 17. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=4330 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Kaplnke dominuje stupňovitý polkruhový štít s centrálnou nikou. * Prícestná kaplnka sv. Rocha, baroková stavba zo začiatku 18. storočia. Stavbe dominuje volútový štít ukončený polkruhom. Priečelie je lemované reliéfnymi kazetami. Polkruhovo ukončený portál s profiláciou má formu edikuly. * Mestský úrad, tzv. Reissovec, trojpodlažná nárožná [[secesia|secesná]] stavba z roku [[1922]]. Stavbu nechal vybudovať továrnik Adolf Reiss, ktorý vlastnil továreň na poľnohospodárske náradie (mimo iné i na tepané klince).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Historické budovy v meste | url = https://www.nove-mesto.sk/historicke-budovy-v-meste/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky mesta Nové Mesto nad Váhom | miesto = | jazyk = }} </ref> Fasády budovy sú členené kordónovou rímsou a pásmi kvádrovania. Priečeliu dominuje [[arkier]] s asymetricky umiestneným balkónom, ukončený trojuholníkovám štítom s tympanónom. Korunná rímsa je nesená výraznými konzolami. * [[Židia|Židovský]] [[cintorín]] s náhrobníkmi zo 16.–19. storočia. <gallery> Súbor:Nové Mesto nad Váhom, Slovensko.jpg|Ghillániovský palác Súbor:Nové Mesto nad Váhom prepozitúra 08.jpg|Socha sv. Trojice, súčasť prepozitúry Súbor:Socha pannaMaria NMnV.JPG|Morový stĺp Súbor:NMnV kaplnka Sv.Ondreja.jpg|Kaplnka sv. Ondreja Súbor:Nové Mesto nad Váhom, obecný úrad, Slovensko.jpg|Mestský úrad, Reissovec </gallery> === Divadlo === * Mestské kultúrne stredisko === Múzeá === * Trenčianske múzeum – Podjavorinské múzeum na Námestí slobody. Sídli v barokovom Ghillániovskom paláci. Vzniklo v roku 1950. Od začiatku 70-tich rokov je špecializovanou pobočkou Trenčianskeho múzea zameranou na historicko-vlastivedného bádania, predovšetkým na výskum literárnej histórie. V priestoroch múzea je umiestnená vlastivedne ladená expozícia venovaná histórii Nového Mesta a okolia, jeho kultúre a tradíciám. Je členená na jednotlivé časti venované archeológii, histórii, etnografii a dejinám remeselníckych cechov v Novom Meste a okolia. Samostatná časť zoznamuje návštevníka s bohatou cirkevnou históriou tohto regiónu. Bohatú ľudovú kultúru novomestského regiónu pripomína „sedliacka izba“. Dekór a tvaroslovie keramiky vychádza z habánskych tradícií a tvorí samostatný výtvarný regionálny fenomén. Obľúbenú výzdobu ľudového interiéru tvorili až do polovice tohto storočia sklomaľby so sakrálnou tématikou. K najvzácnejším príkladom typu gotických tzv. „krásnych madon“ patrí „Koryčanská“, alebo tiež „Beckovská“ madona. V 14. storočí bola umiestnená v kaplnke Beckovského hradu, až [[Stibor zo Stiboríc|Ctibor II. zo Ctiboríc]] ju dal umiestniť do obnoveného kostola v Novom Meste nad Váhom. Za husitských vpádov sa však vrátila späť do Beckova. V období reformácie Madonu preniesli do moravských Koryčan, kde sa nachádza dodnes. V novomestskom múzeu si môže návštevník prezrieť jej vernú kópiu. === Pomníky === * Pomník Jozefa Miloslava Hurbana z roku [[1928]] * Pomník Jozefa Ľudovíta Holubyho z roku [[1963]] * Pomník obetiam prvej a druhej svetovej vojny z roku [[1935]] <gallery> Súbor:Socha J.M.Hurban.JPG|Pomník J. M. Hurbana Súbor:Socha Holuby.JPG|Pomník J. Ľ. Holubyho Súbor:Pamatnik I.sv.vojna NMnV.JPG|Pomník obetiam svetovej vojny </gallery> === Parky === Hurbanove sady, Park D. Štubňu - Zámostského, Park Petra Matejku, založený v roku 1885. === Pravidelné podujatia === Novomestský jarmok, Divadelný festival Aničky Jurkovičovej, Považský maratón. == Školstvo == Je hospodárskym a kultúrnym centrom podjavorinského kraja. Štruktúra obyvateľstva sa vyznačuje vysokým podielom vzdelanosti a kvalifikovanosťou pracovných síl. Už od roku 1862 bola v meste židovská reálka – jediná škola svojho druhu v celkom Uhorsku. Vyučovala sa tu nemčina, až počas silného maďarizačného tlaku koncom storočia, keď vstúpili do platnosti Apponyiho zákony, sa vyučovalo po maďarsky. Prvým riaditeľom školy bol jej zakladať dr. Jozef Weisse – autor prvej slovenskej židovskej Biblie pre školy. Výchovu poľnohospodárskeho dorastu zabezpečovala od konca 1. svetovej vojny hospodárska škola, ktorá tiež patrila medzi prvé školy tohto druhu na Slovensku. === Súčasné školy v Novom Meste nad Váhom === ==== Základné školy ==== * Základná škola, Tematínska ul. *Základná škola, Odborárska ul. * Základná škola, Ul. kpt. Nálepku * Cirkevná základná škola sv. Jozefa, Klčové 87 * Základná umelecká škola Juraja Kréna, Štúrova 15 * Špeciálna základná škola, Ul. J. Kollára ==== Stredné školy ==== * Stredná priemyselná škola, Bzinská 11 (od 1.9.2014) * Združená stredná škola obchodu a služieb, Piešťanská 80 * Gymnázium M. R. Štefánika, Športová 41 * Bilingválne slovensko-španielske gymnázium, Športová 41 * Stredná odborná škola, Jánošíkova 4 * Cirkevné gymnázium sv. Jozefa, Klčové 87 == Hospodárstvo a infraštruktúra == === Doprava === * Autobusová stanica (aj medzinárodné autobusové spojenie s Brnom, sezónne spoje na Makarsku) * [[Železničná stanica Nové Mesto nad Váhom]] – sa nachádza na trati [[Železničná trať Bratislava – Žilina|Bratislava – Žilina]], od ktorej odbočuje regionálna trať [[Železničná trať Nové Mesto nad Váhom – Veselí nad Moravou|Nové Mesto n.V. – Vrbovce – Veselí nad Moravou]] V stanici Nové Mesto nad Váhom zastavujú všetky vlaky kategórie Os, REX, R, nezastavujú IC vlaky (najbližšie stanice IC sú v Trnave alebo Trenčíne) * Najbližšie letiská – [[Letisko Piešťany]] {{km|18|m}}, [[Letisko M. R. Štefánika]] v Bratislave {{km|100|m}} * Cestná doprava – [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnica D1]], výjazd Nové Mesto nad Váhom === Priemysel === V meste sa sústreďuje najmä strojársky priemysel. == Šport == * [[AFC Nové Mesto nad Váhom]] * [[VK Nové Mesto nad Váhom|VK Nové Mesto nad Vahom]] * [http://www.vknovemesto.sk VK Nové Mesto nad Váhom] * AFC Považan Nové Mesto nad Váhom * [[rýchlostná kanoistika|Kanoistika]] – Klub rýchlostnej kanoistiky – Zelená voda, Nové Mesto nad Váhom * Preteky cestných motocyklov Majstrovstiev Česko-Slovenska na Podjavorinskom okruhu. Prvý ročník sa konal v roku 1952, posledný v roku 1981. V roku 2001 boli preteky obnovené vo forme veteránskeho podujatia a odvtedy sa konajú každoročne v auguste. *Krasokorčuliarsky klub Nové Mesto nad Váhom == Osobnosti mesta == === Rodáci === * [[Ján Abrahamffy]] (* [[1662]]{{--}}† [[1728]]), barokový [[spisovateľ]], autor prvej tlačenej slovenskej katolíckej modlitebnej knižky * [[Imrich Esterházi (1664 – 1745)|Imrich Esterházi]] (* [[1664]]{{--}}† [[1745]]), uhorský rímskokatolícky [[biskup]], [[Pavlíni|pavlínsky rehoľník]], [[Ostrihomské arcibiskupstvo|arcibiskup ostrihomský]] a uhorský [[Prímas (arcibiskup)|prímas]] * [[Anna Jurkovičová-Hurbanová]] (* [[1824]]{{--}}† [[1905]]), jedna z prvých slovenských ochotníckych herečiek * [[Karol Ľudovít Doležal]] (* [[1827]]{{--}}† [[1859]]), [[lekár]], [[cestovateľ]] a [[entomológ]]{{--}}hlavne dipterológ, lepidopterológ a arachnológ * [[Peter Pavol Roy]] (* [[1839]]{{--}}† [[1909]]), [[evanjelický farár]], [[bibliograf]], [[historik]], [[múzejník]], [[vydavateľ]] a národný buditeľ. * [[Ján Hrušovský]] (* [[1892]]{{--}}† [[1975]]), [[prozaik]], [[novinár]] a [[esejista]]. * [[Ernest Nagel]] (* [[1901]]{{--}}† [[1985]]), americký [[filozof]], logik a teoretik vedy. Profesor Columbijskej univerzity, predstaviteľ novopozitivisticky orientovanej filozofie vedy. * Gabriela Vránová (* 1939 - † 2018) česká herečka a divadelná pedagogička. == Partnerské mestá == * {{minivlajka|Česko}} [[Uherský Brod]], [[Česko]] == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam ulíc a námestí v Novom Meste nad Váhom]] * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Novom Meste nad Váhom]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [http://www.muzeumtn.sk/expozicie/podjavorinske-muzeum.html?page_id=305 Podjavorinské múzeum] * [http://www.apsida.sk/c/5366/nove-mesto-nad-vahom Apsida.sk]- profil románskeho kostola * [http://apsida.sk/c/15573/nove-mesto-nad-vahom-karner Apsida.sk]- profil stredovekého karnera {{Mestské časti Nového Mesta nad Váhom}} {{Obce okresu Nové Mesto nad Váhom}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Nové Mesto nad Váhom| ]] [[Kategória:Okres Nové Mesto nad Váhom]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] [[Kategória:Pomenovania podľa Váhu]] 2rjjxsszd3rebozzkb6s7hh0lxyqisg 0 8289 8212954 8205070 2026-05-13T00:12:01Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 2 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8212954 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=panda veľká| Obrázok=Ailuropoda_melanoleuca_Zhen_Zhen_220518e.jpg| Titulok=| Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/VU}}<ref>Swaisgood, R., Wang, D. & Wei, F. 2016. ''[https://newredlist.iucnredlist.org/species/712/121745669 Ailuropoda melanoleuca]'' (errata version published in 2017). The IUCN Red List of Threatened Species 2016: e.T712A121745669. Downloaded on 22 September 2018.</ref>| Ríša po slovensky=[[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Podríša po slovensky=[[mnohobunkovce]]|Podrýša po latinsky=Polycytozoa| Vývojový stupeň po slovensky=[[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky=[[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky=[[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia| Kmeň po slovensky=[[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata| Podkmeň po slovensky=[[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata| Nadtrieda po slovensky=[[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata| Stupeň po slovensky=[[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda| Trieda po slovensky=[[cicavce]]|Trieda po latinsky=Mammalia| Podtrieda po slovensky=[[živorodé]] |Podtrieda po latinsky=Theria| Nadrad po slovensky=[[placentovce]] |Nadrad po latinsky=Eutheria| Rad po slovensky=[[mäsožravce]]|Rad po latinsky=Carnivora| Podrad po slovensky=[[suchozemské]]|Podrad po latinsky= Fissipedia| Čeľaď po slovensky=[[medveďovité]]|Čeľaď po latinsky=Ursidae| Podčeľaď po slovensky=[[pandy]] |Podčeľaď po latinsky= Ailurinae| Rod po slovensky=[[Ailuropoda|panda]]|Rod po latinsky=Ailuropoda| Druh po slovensky=panda veľká|Druh po latinsky=A. melanoleuca| Binomické meno=Ailuropoda melanoleuca| Klasifikátor1=[[Armand David|David]]| Dátum1=[[1869]]| Synonymá=pozri text článku| Obrázok2=Mapa_distribuicao_Ailuropoda_melanoleuca.png| Titulok2=Rozšírenie pandy veľkej }}'''Panda veľká''' (iné názvy pozri nižšie; lat. ''Ailuropoda melanoleuca'') je [[Cicavce|cicavec]], väčší druh medveďa z čeľade [[Ursida|Ursidae]] a jediný žijúci zástupca rodu ''[[Ailuropoda]]'' (panda). Vyznačuje sa charakteristickou čierno-bielou srsťou a zavalitým telom. Hoci patrí do radu [[Mäsožravce (cicavce)|mäsožravcov]] (Carnivora), je [[bylinožravec]], keďže viac ako 99 % jeho potravy tvoria [[Bambusovaté|bambusové]] listy, stonky alebo výhonky. Príležitostne sa však živí aj inými [[Rastliny|rastlinami]], drobnými [[Živočíchy|živočíchmi]] alebo dokonca [[Kadáver|zdochlinami]]. Dospelá panda meria 120 – 190 cm a váži 70 – 160 kg. Je to samotársky druh, ktorý sa s inými jedincami stretáva len počas obdobia párenia. Samice pandy veľkej zvyčajne rodia len raz za dva až tri roky. Obdobie [[Gravidita|gravidity]] je 83 – 163 dní; odchýlka je spôsobená rôznym trvaním oneskorenej nidácie, ktorá jej umožňuje porodiť mláďatá vo vhodnom čase. Môžu sa narodiť až tri mláďatá, ale zvyčajne prežije len jedno. [[Novorodenec]] váži len asi 150 g (cca 0,1 % hmotnosti matky) a v porovnaní s veľkosťou dospelého jedinca patrí medzi najmenšie mláďatá [[Placentovce|placentálnych]] cicavcov. Vo veku najmenej troch týždňov otvára oči. Keď má mláďa jeden až dva mesiace, je plne sfarbené s typickým vzorovaním a spolu s matkou opúšťa bezpečie brlohu. Okolo šiesteho mesiaca veku začne mláďa prijímať menšie množstvo bambusu, ale až do takmer jedného roka je jeho hlavnou potravou materské mlieko. S matkou zostáva až do veku 18 mesiacov alebo do dvoch, prípadně aj troch rokov. Panda veľká sa môže dožiť 10 až 30, alebo v zajatí takmer 40 rokov. V súčasnosti žije panda veľká len v niekoľkých [[Čína|čínskych]] pohoriach, najmä v provincii [[S’-čchuan|S'-čchuan]], ale aj v susedných provinciách [[Šan-si]] a [[Kan-su]], kde našla nové útočisko po tom, čo ju z nížinných oblastí vytlačilo [[odlesňovanie]], [[poľnohospodárstvo]] a ďalší ľudský rozvoj. Po mnohých rokoch ochranárskeho úsilia pandy veľké už nie sú vo voľnej prírode ohrozené vyhynutím a ich [[Populácia (biológia)|populácia]] rastie a presiahla 1 860 jedincov. V septembri 2016 sa v hodnotení [[Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov|Medzinárodného zväzu ochrany prírody a prírodných zdrojov]] (IUCN) presunula z kategórie ohrozených do kategórie [[Zraniteľný|zraniteľných]] po tom, ako sa počet pand od roku 2014 zvýšil o 17 %. Panda veľká sa stala symbolom [[Svetový fond na ochranu prírody|Svetového fondu na ochranu prírody]] (WWF). Od druhej polovice 20. storočia je aj národným symbolom Číny a nachádza sa na tuzemských zlatých alebo strieborných minciach. == Etymológia == Slovenské názvy sú: '''panda veľká'''<ref name=L>{{Citácia knihy | priezvisko = Lupták | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenské mená cicavcov sveta | vydanie = 1 | vydavateľ = Zoologická záhrada | miesto = Bojnice | rok = 2003 | počet strán = 218 | url = | isbn = 80-969059-9-6 | kapitola = | strany = 62| jazyk = }}</ref><ref name=SŽR>Svet živočíšnej ríše. Osveta, 1984, S. 338</ref>, '''panda čiernobiela'''<ref name=L/><ref name=S/>, '''bambusiar čiernobiely'''<ref name=Pyr>medviedikovité. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref>, '''medveď čiernobiely'''<ref>Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník. Bratislava: Príroda, 1971, S. 50</ref>, '''veľká panda'''<ref name=S>STANĚK, V. J. Veľký obrazový atlas zvierat. 1965, S. 500</ref>; neodborne: '''panda obrovská'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Stibbeová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Muž pri kormidle | vydanie = | vydavateľ = Albatros Media a.s. | miesto = | rok = 2017 | počet strán = 352 | url = | isbn = 978-80-566-0208-9 | kapitola = | strany =310 | jazyk = }}</ref>, '''obrovská panda'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Logo WWF | url = http://slovakia.panda.org/o_wwf22/logo_wwf/ | vydavateľ = slovakia.panda.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-04-22 | miesto = | jazyk = }}</ref>, '''medvedík panda'''<ref>medvedík. In: [[Slovník súčasného slovenského jazyka]]</ref> (odborne znamená medvedík panda pandu červenú<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Dvořák | meno = Pavel | autor = | odkaz na autora = | titul = Odkryté dejiny (predveká Bratislava) | vydanie = | vydavateľ = Pravda | miesto = | rok = 1978 | počet strán = 396 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 59| jazyk = }}</ref>); ľudovo: '''panda'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Nix | meno = Garth | autor = | odkaz na autora = | titul = Spirit Animals 3 – Pokrvné puto | vydanie = | vydavateľ = Albatros Media a.s. | miesto = | rok = 2019 | počet strán = 200 | url = | isbn = 978-80-564-0117-0 | kapitola = | strany = 8, 49, 50, 53, 190| jazyk = }}</ref>, '''medveď bambusový'''<ref name=SŽR/>, '''bambusový medveď'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Zdenko VOSTAL | odkaz na autora = | titul = Svetové safari (22.) | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://korzar.sme.sk/c/4699065/svetove-safari-22.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2001-05-04 | dátum prístupu = 2020-04-22 }}</ref>. Rodové meno [[panda]] má tento druh (v niektorých z vyššie uvedených slovenských názvov) preto, lebo istý čas sa v systematike (pozri nižšie) väčšinou považoval za bezprostredne príbuzný s druhom ''Ailurus fulgens'' (opísaným už v roku 1825), ktorý bol pôvodne označovaný jednoducho ako panda a neskôr ako [[panda červená]]. Na rozlíšenie týchto dvoch druhov sa vo viacerých jazykoch druh ''Ailuropoda melanoleuca'' volá veľká panda a druh ''Ailurus fulgens'' ako malá panda. Etymológiu slova panda pozri v článku ''[[Ailurus]]'' (= panda červená). Pokiaľ ide o vedecké meno druhu dnes označoveného ako ''Ailuropoda melanoleuca'':<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = North American Fauna | vydanie = | vydavateľ = Fish and Wildlife Service | miesto = | rok = 1904 | počet strán = 1002 | url = | isbn = | kapitola = | strany =86, 508| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ursus melanoleucus David, 1869 | url = https://www.gbif.org/species/7888034 | vydavateľ = gbif.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-04-22 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>Ailuropus. In: [[Ottův slovník naučný]] – První díl. Praha: J. Otto, 1888. S. 537.</ref> *Druh bol pôvodne opísaný v roku 1869 pod názvom ''Ursus melanoleucus'' (uvádzané aj v tvare ''Ursus melanoleuca''), čo doslova znamená „medveď čiernobiely“. Druh bol teda zaradený do rodu [[Ursus (rod)|medveď (Ursus)]], do ktorého patrí aj napríklad [[medveď hnedý]]. *Už o rok neskôr, v roku 1870, však druh dostal nové meno ''Ailuropoda melanoleuca'', doslova „pandonoha čiernobiela“ alebo „mačacia stopa čierna a biela“<ref name=":4" />. Slovo ''Ailuropoda'' sa jazykovo skladá zo slov ''ailurus'' a ''poda'': ''ailurus'' znamená „panda“ (t. j. panda červená), pričom ale pôvodný význam tohto pôvodne gréckeho slova je „[[mačka domáca]]“ (preto, že jej guľatá hlava pripomína mačaciu hlavu); ''poda'' je grécke slovo znamenajúce „noha“ v zmysle „chodidlo“. Názov „pandonoha“ pochádza z toho, že tento druh má podobné laby ako panda (t. j. panda červená). ''Ailuropoda'' bol rod novo vytvorený špeciálne pre tento druh. *V tom istom roku (1870) druh dostal ďalšie nové meno – ''Pandarctos melanoleucus'', doslova „pandomedveď čiernobiely“. Tento názov bol zdôvodnený tým, že názov Ailuropoda už bol v 19. stor. svojim spôsobom obsadený, pretože sa používal na označenie iného taxónu (i keď nie rodu) šeliem, a tak sa zdalo vhodné ho nahradiť nejakým iným. ''Pandarctos'' bol rod novo vytvorený špeciálne pre tento druh. *O rok neskôr, v roku 1871, sa začal používať nový názov ''Ailuropus melanoleucus'' (v roku 1891 upravený na ''Aeluropus melanoleucus''). Slovo Ailuropus je len umelá úprava slova Ailuropoda. Zdôvodnenie tohto nového mena bolo rovnaké ako zdôvodnenie tvaru ''Pandarctos''. ''Ailuropus'' bol rod novo vytvorený špeciálne pre tento druh. Tvar ''Ailuropus melanoleucus'' sa svojho času dobre ujal, napríklad [[Ottův slovník naučný]] v roku 1888 uvádza to, čo dnes voláme panda veľká, práve pod názvom ''Ailuropus melanoleucus'' (české meno druh vtedy ešte nemal). *Súčasný vedecký názov znie ''Ailuropoda melanoleuca'' a je teda návratom k tvaru z roku 1870. V čínštine má tento druh veľa názvov, najčastejšie sú:<ref name=ielc/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Interesting Facts of Giant Pandas | url = https://www.macaupanda.org.mo/e/fun/detail.aspx?id=60e4d315-26f2-4312-9f22-85a623a2ed8c | vydavateľ = macaupanda.org.mo | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-04-22 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Luo | meno = Jia | autor = | odkaz na autora = | titul = The Geography of China | vydanie = | vydavateľ = Simon and Schuster | miesto = | rok = 2014 | počet strán = 112 | url = | isbn = 978-1-4222-9449-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> * ''ta-siung-mao'' – doslova „veľká medveďovitá mačka“ * ''ta-mao-siung'' – doslova „veľký mačkovitý medveď“ * ''paj-siung'' –  doslova „biely medveď“ * ''ču-siung'' – doslova „bambusový medveď“ * ''ťin-kou'' – doslova „strieborný pes“ * ''chua-siung'' – doslova „čínsky medveď" alebo „pruhovaný/vzorovaný medveď“ == Systematika a evolúcia == Západniari sa s pandami veľkými prvýkrát zoznámili v roku 1869 vďaka opisu francúzskeho jezuitu a misionára [[Jean-Pierre-Armand David|Armanda Davida]], ktorý získal od jedného lovca kože dospelých aj mladých pánd. V roku 1901 navrhol britský zoológ [[Ray Lankester]] (vtedajší riaditeľ Prírodovedného múzea v Londýne) názov „panda veľká“, aby ju odlíšil od [[Panda červená|pandy červenej]] (vtedy považovanej za blízku príbuznú).<ref name=":4" /> Už od prvého opisu druhu bolo zaradenie pandy veľkej v systéme mäsožravcov veľmi sporné. Trochu zjednodušene možno povedať, že sa riešila jednak otázka, či je panda veľká príbuzná s pandou červenou alebo nie, a jednak otázka, či panda veľká (a prípadne aj panda červená) patrí skôr medzi pravé medvede (teda do čeľade medveďovité) alebo medzi „medvedíky“ (teda do čeľade medvedíkovité alebo pandovité), pozri nižšie. Konkrétne sa v minulosti panda veľká zaraďovala: *buď spolu s pandou červenou: ** a) do čeľade [[pandovité]] (Ailuridae), alebo ** b) do čeľade [[medvedíkovité]] (Procyonidae), a to často konkrétne do podčeľade nazvanej Ailurinae, alebo ** c) do čeľade [[medveďovité]] (Ursidae), a to často konkrétne do podčeľade nazvanej Ailurinae, *alebo bez pandy červenej: ** d) do čeľade [[Ailuropodidae]], alebo ** e) do čeľade medveďovité (Ursidae), a to často konkrétne do podčeľade nazvanej Ailuropodinae **f) do čeľade medveďovité (Ursidae), a to konkrétne do tribusu Ailuropodini patriaceho buď do podčeľade Agriotheriinae alebo patriaceho do podčeľade Ursinae.<ref name="L" /><ref name="S" /><ref name="Pyr" /><ref>THENIUS, E. Zur systematischen und phylogenetischen Stellung des Bambusbären: Ailuropoda melanoleuca David (Carnivora, Mammalia) Z. Säugetierkunde 44 (1979) 286 – 305</ref><ref>BININDA-EDMONDS, O. R. P. Phylogenetic position of the Giant Panda Giant Pandas: Biology and Conservation (Lindburg, D.G. and K. Baragona, eds.) University of California Press, Berkeley, CA. 2004. (najmä Table 1.2) [https://pdfs.semanticscholar.org/ef03/42e2948674e314f6ca62b6f7c7bd81618eb1.pdf]</ref><ref>Abella, J., Alba, D. M., Robles, J. M., Valenciano, A., Rotgers, C., Carmona, R., Montoya, P., & Morales, J. (2012). Kretzoiarctos gen. nov., the oldest member of the giant panda clade. PloS one, 7 (11), [https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3498366/]</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Gaisler|meno=Jiří|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=Zima|meno2=Jan|autor2=|odkaz na autora2=|titul=Zoologie obratlovců|vydanie=3., přepracované|vydavateľ=|miesto=|rok=|počet strán=693|url=|isbn=978-80-200-2702-3|kapitola=|strany=614 – 617|jazyk=}}</ref><ref>WILSON, D.E., REEDER, D. M. (eds.) Mammal Species of the World, 2nd edition. Washington: Smithsonian Institution Press, 1993, S. 279 – 348.</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Mammal Species of the World – Browse: Ursidae|url=https://www.departments.bucknell.edu/biology/resources/msw3/browse.asp?id=14000939|vydavateľ=departments.bucknell.edu|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-04-22|miesto=|jazyk=}}</ref><ref>Přehled soustavy a české názvy savců. In: {{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Lynx. nova serie. supplementum|vydanie=|vydavateľ=|miesto=|rok=1975|počet strán=156|url=|isbn=|kapitola=|strany=39|jazyk=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Carnivora – Šelmy|url=http://www.savci.upol.cz/selmy.htm|vydavateľ=savci.upol.cz|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-04-22|miesto=|jazyk=}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Anderson|meno=Sydney|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=Jones|meno2=J. Knox|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=American Society of Mammalogists|odkaz na autora3=|titul=Orders and families of recent mammals of the world|vydanie=|vydavateľ=Wiley|miesto=|rok=1984|počet strán=686|url=|isbn=978-0-471-08493-8|kapitola=|strany=499, 501|jazyk=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Mikko's Phylogeny Archive|url=https://www.mv.helsinki.fi/home/mhaaramo/metazoa/deuterostoma/chordata/synapsida/eutheria/carnivora/arctoidea/ursidae.html|vydavateľ=mv.helsinki.fi|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-04-22|miesto=|jazyk=}}</ref><ref>CHORN, J., HOFFMANN, R. S. Ailuropoda melanoleuca. In: Mammalian Species, Issue 110, 29 December 1978, str. 1 – 6, https://doi.org/10.2307/3503982</ref><ref>Changzhu Jin et al. The first skull of the earliest giant panda. In: PNAS June 26, 2007 104 (26) 10932-10937; https://doi.org/10.1073/pnas.0704198104</ref> Genetické testy však ukázali, že panda veľká je skutočne medveď a preto patrí do čeľade medveďovitých. Je jediným žijúcim členom rodu ''[[Ailuropoda]]'' (panda) a jej najbližším príbuzným môže byť [[medveď okuliarnatý]] z Južnej Ameriky,<ref>{{Citácia periodika|titul=A molecular solution to the riddle of the giant panda's phylogeny|url=https://www.nature.com/articles/317140a0|periodikum=Nature|dátum=1985-09|dátum prístupu=2023-07-05|ročník=317|číslo=6033|strany=140–144|issn=0028-0836|doi=10.1038/317140a0|jazyk=en|meno=Stephen J.|priezvisko=O'Brien|meno2=William G.|priezvisko2=Nash|meno3=David E.|priezvisko3=Wildt}}</ref> ale ani v tejto otázke nepanuje jednoznačný konsenzus.<ref>{{Citácia periodika|titul=Mitochondrial DNA sequence evolution in the Arctoidea.|url=https://pnas.org/doi/full/10.1073/pnas.90.20.9557|periodikum=Proceedings of the National Academy of Sciences|dátum=1993-10-15|dátum prístupu=2023-07-05|ročník=90|číslo=20|strany=9557–9561|issn=0027-8424|doi=10.1073/pnas.90.20.9557|jazyk=en|meno=Y P|priezvisko=Zhang|meno2=O A|priezvisko2=Ryder}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Combined analysis of fourteen nuclear genes refines the Ursidae phylogeny|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S1055790307003648|periodikum=Molecular Phylogenetics and Evolution|dátum=2008-04|dátum prístupu=2023-07-05|ročník=47|číslo=1|strany=73–83|doi=10.1016/j.ympev.2007.10.019|jazyk=en|meno=Marie|priezvisko=Pagès|meno2=Sébastien|priezvisko2=Calvignac|meno3=Catherine|priezvisko3=Klein| issn=1055-7903 }}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Dogs, cats, and kin: A molecular species-level phylogeny of Carnivora|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S1055790309004424|periodikum=Molecular Phylogenetics and Evolution|dátum=2010-03|dátum prístupu=2023-07-05|ročník=54|číslo=3|strany=726–745|doi=10.1016/j.ympev.2009.10.033|jazyk=en|meno=Ingi|priezvisko=Agnarsson|meno2=Matjaž|priezvisko2=Kuntner|meno3=Laura J.|priezvisko3=May-Collado}}</ref> === Poddruhy a evolúcia === [[Súbor:Qinling panda.jpg|náhľad|Hnedobiely poddruh ''Ailuropoda melanoleuca qinlingensis'']] Na základe odlišných parametrov lebky, odlišného sfarbenia srsti a odlišnej populačnej genetiky odborníci rozlišujú dva žijúce [[Poddruh|poddruhy]] pandy veľkej (2005):<ref name="ielc">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Giant Panda (Ailuropoda melanoleuca) Fact Sheet: Taxonomy & History | url = http://ielc.libguides.com/sdzg/factsheets/giantpanda/taxonomy | vydavateľ = ielc.libguides.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-04-22 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=A NEW SUBSPECIES OF GIANT PANDA (Ailuropoda melanoleuca) FROM SHAANXI, CHINA|url=https://academic.oup.com/jmammal/article-lookup/doi/10.1644/BRB-226.1|periodikum=Journal of Mammalogy|dátum=2005-04|dátum prístupu=2023-07-05|ročník=86|číslo=2|strany=397–402|issn=0022-2372|doi=10.1644/BRB-226.1|jazyk=en|meno=Qiu-Hong|priezvisko=Wan|meno2=Hua|priezvisko2=Wu|meno3=Sheng-Guo|priezvisko3=Fang}}</ref> *''Ailuropoda melanoleuca melanoleuca'' – najpočetnejšia panda s klasickým vzorovaním a typickým čiernobielym sfarbením *''Ailuropoda melanoleuca qinlingensis'' – namiesto typického sfarbenia je táto panda hnedobiela, má menšiu lebku, väčšie stoličky a obýva výlučne pohorí [[Čchin-ling]]. Podrobná genetická štúdia z roku 2012 ukázala, že k oddeleniu populácií došlo pravdepodobne pred 300 000 rokmi.<ref>{{Citácia periodika|titul=Whole-genome sequencing of giant pandas provides insights into demographic history and local adaptation|url=https://www.nature.com/articles/ng.2494|periodikum=Nature Genetics|dátum=2013-01|dátum prístupu=2023-07-05|ročník=45|číslo=1|strany=67–71|issn=1061-4036|doi=10.1038/ng.2494|jazyk=en|meno=Shancen|priezvisko=Zhao|meno2=Pingping|priezvisko2=Zheng|meno3=Shanshan|priezvisko3=Dong}}</ref> Okrem toho vedci odhadujú, že prvé pandy uzreli svetlo sveta približne pred 2 – 3 miliónmi rokov.<ref name=":26" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Remains Of Earliest Giant Panda Discovered|url=https://www.sciencedaily.com/releases/2007/06/070618174710.htm|vydavateľ=ScienceDaily|dátum prístupu=2023-07-05|jazyk=en|dátum vydania=2007-06-19}}</ref><ref name=":17" /> Skoré oddelenie od hlavnej línie medveďov, a teda odlišný [[Biologická evolúcia|vývoj]], je pravdepodobne príčinou atypického správania pri kŕmení. Na rozdiel od ostatných druhov medveďov z čeľade Ursidae sa pandy veľké počas [[Pleistocén|pleistocénu]] postupne vyvinuli na druh živiaci sa prevažne bambusom.<ref>{{Citácia periodika|titul=The first skull of the earliest giant panda|url=https://pnas.org/doi/full/10.1073/pnas.0704198104|periodikum=Proceedings of the National Academy of Sciences|dátum=2007-06-26|dátum prístupu=2023-07-05|ročník=104|číslo=26|strany=10932–10937|issn=0027-8424|doi=10.1073/pnas.0704198104|jazyk=en|meno=Changzhu|priezvisko=Jin|meno2=Russell L.|priezvisko2=Ciochon|meno3=Wei|priezvisko3=Dong}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Diet Evolution and Habitat Contraction of Giant Pandas via Stable Isotope Analysis|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S0960982219300041|periodikum=Current Biology|dátum=2019-02|dátum prístupu=2023-07-05|ročník=29|číslo=4|strany=664–669.e2|doi=10.1016/j.cub.2018.12.051|jazyk=en|meno=Han|priezvisko=Han|meno2=Wei|priezvisko2=Wei|meno3=Yibo|priezvisko3=Hu}}</ref> Analýzou stabilných izotopov vedci zistili, že moderná panda veľká má zjavné nutričné odlišnosti od mäsožravcov i bylinožravcov, čo svedčí o jej jedinečnej nutričnej a [[Ekologická nika|ekologickej nike]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Bite forces and evolutionary adaptations to feeding ecology in carnivores.|url=https://esajournals.onlinelibrary.wiley.com/doi/abs/10.1890/0012-9658%282007%2988%5B347%3ABFAEAT%5D2.0.CO%3B2|periodikum=Ecology|dátum=2007-02|dátum prístupu=2023-07-05|ročník=88|číslo=2|strany=347–358|issn=0012-9658|doi=10.1890/0012-9658(2007)88[347:BFAEAT]2.0.CO;2|jazyk=en|meno=Per|priezvisko=Christiansen|meno2=Stephen|priezvisko2=Wroe}}</ref> Napriek tomu, že sa živí hlavne rastlinnou potravou, jej ústny a tráviaci trakt si stále zachováva niektoré znaky mäsožravcov.<ref>{{Citácia periodika|titul=The Bamboo-Eating Giant Panda Harbors a Carnivore-Like Gut Microbiota, with Excessive Seasonal Variations|url=https://journals.asm.org/doi/10.1128/mBio.00022-15|periodikum=mBio|dátum=2015-07|dátum prístupu=2023-07-05|ročník=6|číslo=3|issn=2161-2129|doi=10.1128/mBio.00022-15|jazyk=en|meno=Zhengsheng|priezvisko=Xue|meno2=Wenping|priezvisko2=Zhang|meno3=Linghua|priezvisko3=Wang}}</ref> '''Fylogenéza súčasných druhov medveďov znázornená v [[Kladogram|kladogramoch]] na základe kompletných sekvencií mitochondriálnej DNA podľa Yu et al. 2007 (prvý)<ref>{{Citácia periodika|titul=Analysis of complete mitochondrial genome sequences increases phylogenetic resolution of bears (Ursidae), a mammalian family that experienced rapid speciation|url=http://bmcevolbiol.biomedcentral.com/articles/10.1186/1471-2148-7-198|periodikum=BMC Evolutionary Biology|dátum=2007|dátum prístupu=2023-07-05|ročník=7|číslo=1|strany=198|doi=10.1186/1471-2148-7-198|meno=Li|priezvisko=Yu|meno2=Yi-Wei|priezvisko2=Li|meno3=Oliver A|priezvisko3=Ryder|jazyk=en}}</ref> a genetické štúdie podľa Kumar et al. 2017 (druhý)'''<ref>{{Citácia periodika|titul=The evolutionary history of bears is characterized by gene flow across species|url=https://www.nature.com/articles/srep46487|periodikum=Scientific Reports|dátum=2017-04-19|dátum prístupu=2023-09-26|ročník=7|číslo=1|issn=2045-2322|doi=10.1038/srep46487|jazyk=en|meno=Vikas|priezvisko=Kumar|meno2=Fritjof|priezvisko2=Lammers|meno3=Tobias|priezvisko3=Bidon}}</ref>''':''' {| cellpadding="10" align="center" style="text-align:left;" |{{clade|{{clade |1={{clade |label1=[[Ursinae]] |1={{clade |1={{clade |1={{clade |1=[[medveď biely]] [[File:Lossy-page1-2518px-Ursus maritimus - 1700-1880 - Print - Iconographia Zoologica - Special Collections University of Amsterdam - (white background).jpg|50px]] |2=[[medveď hnedý]] [[File:Ursus arctos - 1700-1880 - Print - Iconographia Zoologica - Special Collections University of Amsterdam - (white background).jpg|50px]] }} |2={{clade |1={{clade |1=[[medveď baribal]] [[File:Ursus americanus - 1700-1880 - Print - Iconographia Zoologica - Special Collections University of Amsterdam - (white background).jpg|50px]] |2=[[medveď ušatý]] [[File:Ursus thibetanus - 1700-1880 - Print - Iconographia Zoologica - Special Collections University of Amsterdam -(white background).jpg|50px]] }} |2=[[medveď malajský]] [[File:Ursus malayanus - 1700-1880 - Print - Iconographia Zoologica - Special Collections University of Amsterdam - (white background).jpg|50px]] }} }} |2=[[medveď pyskatý]] [[File:Tremarctos ornatus 1824 (flipped).jpg|50px]] }} |2=[[medveď okuliarnatý]] [[File:Spectacled bear (1829).jpg|50px]] }} |2='''panda veľká''' [[File:Recherches pour servir à l'histoire naturelle des mammifères (Pl. 50) (white background).jpg|50px]] }}|label1=[[Ursidae]]}} |{{clade|{{clade |2='''panda veľká''' [[File:Recherches pour servir à l'histoire naturelle des mammifères (Pl. 50) (white background).jpg|50px]] |1={{clade |2=[[medveď okuliarnatý]] [[File:Spectacled bear (1829).jpg|50px]] |label1=[[Ursinae]] |1={{clade |2={{clade |1=[[medveď ušatý]] [[File:Ursus thibetanus - 1700-1880 - Print - Iconographia Zoologica - Special Collections University of Amsterdam -(white background).jpg|50px]] |2={{clade |1=[[medveď pyskatý]] [[File:Tremarctos ornatus 1824 (flipped).jpg|50px]] |2=[[medveď malajský]] [[File:Ursus malayanus - 1700-1880 - Print - Iconographia Zoologica - Special Collections University of Amsterdam - (white background).jpg|50px]] }} }} |1={{clade |2=[[medveď baribal]] [[File:Ursus americanus - 1700-1880 - Print - Iconographia Zoologica - Special Collections University of Amsterdam - (white background).jpg|50px]] |1={{clade |2=[[medveď hnedý]] [[File:Ursus arctos - 1700-1880 - Print - Iconographia Zoologica - Special Collections University of Amsterdam - (white background).jpg|50px]] |1=[[medveď biely]] [[File:Lossy-page1-2518px-Ursus maritimus - 1700-1880 - Print - Iconographia Zoologica - Special Collections University of Amsterdam - (white background).jpg|50px]] }} }} }} }} }}|label1=[[Ursidae]]}} |} == Výskyt, biotop a populácia == Panda veľká žije v hornatých oblastiach v centrálnej časti [[Čínska ľudová republika|Čínskej ľudovej republiky]], v provinciách [[S’-čchuan]] (viac ako 80 % divokej pupulácie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=China creates app to recognize Pandas|url=https://phys.org/news/2019-05-china-app-pandas.html|vydavateľ=Phys.org|dátum prístupu=2023-11-01|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Global Panda Fans: In the Name of the Panda, Gather 'Online' in Sichuan, China|url=http://www.china.org.cn/travel/2020-07/21/content_76295838.htm|vydavateľ=Sichuan Provincial Department of Culture and Tourism (China.org.cn)|dátum prístupu=2023-11-01|dátum vydania=2020-07-21|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=China’s new panda park will be three times bigger than Yellowstone|url=https://www.nationalgeographic.com/animals/article/giant-pandas-national-park-china|vydavateľ=Animals (National Geographic Society)|dátum vydania=2019-05-10|dátum prístupu=2023-11-01|jazyk=en|priezvisko=Holland|meno=Jennifer S.}}</ref>), [[Kan-su]] a [[Šen-si]]. V týchto oblastiach bolo pre pandy vytvorených mnoho rezervácií a v meste [[Čcheng-tu]] vybudované chovné centrum. Pôvodne, ešte pred dvetisíc rokmi, žila na veľkom území Číny, smerom na juh až po [[Vietnam]] a [[Mjanmarsko]].<ref name=":26">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Geography in the News: Declining Panda Habitat|url=https://blog.nationalgeographic.org/2014/05/31/geography-in-the-news-declining-panda-habitat/|vydavateľ=National Geographic Society|dátum vydania=2014-05-31|dátum prístupu=2023-06-30|priezvisko=Lineback|meno=Neal|dátum archivácie=2020-07-12|url archívu=https://web.archive.org/web/20200712180154/https://blog.nationalgeographic.org/2014/05/31/geography-in-the-news-declining-panda-habitat/|priezvisko2=Gritzner|meno2=Mandy L.|jazyk=en}}</ref><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Swaisgood|meno=R.|titul=Giant Panda|url=https://www.iucnredlist.org/species/712/121745669|dátum vydania=2016|dátum prístupu=2023-06-30|vydavateľ=The IUCN Red List of Threatened Species|priezvisko2=Wang|meno2=D.|priezvisko3=Wei|meno3=F.|jazyk=en}}</ref><ref name=":1">Anděra M., Hošek J.: ''Zvířata v horách''. Praha, Aventinum, 2000. s. 70–71. ISBN 80-7151-127-7 (po česky)</ref><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Giant panda videos, photos and facts|url=http://www.arkive.org/giant-panda/ailuropoda-melanoleuca/|vydavateľ=ARKive Wildscreen Trading Ltd., Bristol, UK|dátum vydania=|dátum prístupu=2023-06-30|dátum archivácie=2014-12-23|url archívu=https://web.archive.org/web/20141223123307/http://www.arkive.org/giant-panda/ailuropoda-melanoleuca/#text=Facts|jazyk=en}}</ref> [[Súbor:Qin Ling mountains - 秦岭山 (4820716352).jpg|náhľad|Pohorie Čchin-ling, dnes typický biotop pandy veľkej]] Obýva horské bambusové lesy (v spleti ihličnatých a listnatých) v [[Nadmorská výška|nadmorskej výške]] 1 200 až 4 100 m, ale v zime zostupuje do nižších nadmorských výšok okolo 800 m.<ref name=":1" /><ref name=":2" /><ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ailuropoda melanoleuca (giant panda)|url=https://animaldiversity.org/accounts/Ailuropoda_melanoleuca/|vydavateľ=Animal Diversity Web, University of Michigan/Museum of Zoology, MI, USA|dátum prístupu=2023-06-30|jazyk=en|meno=LeeAnn|priezvisko=Bies|dátum vydania=2002}}</ref> Jej výber biotopu je viazaný na prítomnosť vody. Panda veľká vo všeobecnosti nerada cestuje a zvyčajne sa zdržiava na území s rozlohou 4–6,5 km² alebo ešte menšou.<ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref name=":4">Kolektiv autorů. ''Medvědi''. Praha: International Masters Publisher AB, 2008. 194 s. <nowiki>ISBN 978-80-87208-53-3</nowiki>. Kapitola Panda velká, s. 8–23. (po česky)</ref> Počas dňa zvyčajne neprekoná viac ako 600 m a najaktívnejšia je ráno, popoludní a okolo polnoci. Aktivita vrcholí v júni, klesá koncom leta až do jesene a postupne sa zvyšuje od novembra do marca nasledujúceho roka. Úroveň aktivity súvisí aj s množstvom slnečného svetla počas chladnejších dní.<ref name=":4" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Activity patterns of the giant panda ( Ailuropoda melanoleuca )|url=https://academic.oup.com/jmammal/article-lookup/doi/10.1093/jmammal/gyv118|periodikum=Journal of Mammalogy|dátum=2015-11-24|dátum prístupu=2023-06-30|ročník=96|číslo=6|strany=1116–1127|issn=0022-2372|doi=10.1093/jmammal/gyv118|jazyk=en|meno=Jindong|priezvisko=Zhang|meno2=Vanessa|priezvisko2=Hull|meno3=Jinyan|priezvisko3=Huang}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pandas Live by a Different Rhythm|url=http://www.laboratoryequipment.com/news/2015/08/pandas-live-different-rhythm|vydavateľ=Laboratory Equipmen, Advantage Business Media (Michigan State University)|dátum vydania=2015-08-07|dátum prístupu=2023-06-30|dátum archivácie=2015-08-15|url archívu=https://web.archive.org/web/20150815150748/http://www.laboratoryequipment.com/news/2015/08/pandas-live-different-rhythm|jazyk=en}}</ref> Na rozdiel od iných [[Ursida|medveďov]] [[Zimný spánok (cicavce)|nehibernuje]], pretože si nedokáže vytvoriť dostatočné tukové zásoby.<ref name=":2" /><ref name=":3" /> Aktívna je tedy aj pri teplotách pod bodom mrazu.<ref name=":6" /> V obzvlášť tuhých mrazoch si pomáha vyváľaním v konskom hnoji.<ref>{{Citácia periodika|titul=Why wild giant pandas frequently roll in horse manure|url=https://pnas.org/doi/full/10.1073/pnas.2004640117|periodikum=Proceedings of the National Academy of Sciences|dátum=2020-12-22|dátum prístupu=2023-07-10|ročník=117|číslo=51|strany=32493–32498|issn=0027-8424|doi=10.1073/pnas.2004640117|jazyk=en|meno=Wenliang|priezvisko=Zhou|meno2=Shilong|priezvisko2=Yang|meno3=Bowen|priezvisko3=Li}}</ref> Pôvodne žilo vo východnej Ázii asi 100 000 pánd.<ref>STARR, Cecie; EVERS, Christine; STARR, Lisa. ''Biology Today and Tomorrow without Physiology''. Cengage Learning, 2015. 420 s. <nowiki>ISBN 978-1-305-72474-7</nowiki>. S. 361. (po anglicky)</ref><ref name=":29">{{Citácia periodika|titul=Everything you always wanted to know about panda sex (but were afraid to ask)|url=https://www.theguardian.com/world/2015/aug/25/everything-about-panda-sex-edinburgh-zoo-long-read|periodikum=The Guardian|dátum=2015-08-25|dátum prístupu=2023-06-30|issn=0261-3077|jazyk=en|meno=Sam|priezvisko=Knight|vydavateľ=Guardian News & Media Limited or its affiliated companies}}</ref> K rozsiahlej strate prirodzeného prostredia došlo už v období [[Pleistocén|pleistocénu]], keď populáciu pánd ovplyvnila klimatická zmena, a ďalší veľký problém nastal s nástupom modernej ľudskej civilizácie.<ref>{{Citácia periodika|titul=Modeling Impacts of Climate Change on Giant Panda Habitat|url=http://www.hindawi.com/journals/ijecol/2012/108752/|periodikum=International Journal of Ecology|dátum=2012|dátum prístupu=2024-08-23|ročník=2012|strany=1–12|issn=1687-9708|doi=10.1155/2012/108752|jazyk=en|meno=Melissa|priezvisko=Songer|meno2=Melanie|priezvisko2=Delion|meno3=Alex|priezvisko3=Biggs}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Effects of roads on giant panda distribution: a mountain range scale evaluation|url=https://www.nature.com/articles/s41598-018-37447-0|periodikum=Scientific Reports|dátum=2019-02-01|dátum prístupu=2024-08-23|ročník=9|číslo=1|issn=2045-2322|doi=10.1038/s41598-018-37447-0|jazyk=en|meno=Ke|priezvisko=He|meno2=Qiang|priezvisko2=Dai|meno3=Xianghui|priezvisko3=Gu}}</ref> Na základe odhadu z roku 2001 obývajú dnes pandy veľké iba 1 % pôvodného areálu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Climate change threatens giant panda protection in the 21st century|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S0006320714004625|periodikum=Biological Conservation|dátum=2015-02|dátum prístupu=2024-08-23|ročník=182|strany=93–101|doi=10.1016/j.biocon.2014.11.037|jazyk=en|meno=Renqiang|priezvisko=Li|meno2=Ming|priezvisko2=Xu|meno3=Michelle Hang Gi|priezvisko3=Wong}}</ref> Podľa najnovšieho prieskumu (z rokov 2011 až 2014) žije dnes vo voľnej prírode iba 1 860 medveďov v 33 malých subpopuláciách.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Giant Panda National Park 2: Guardians of giant pandas|url=https://news.cgtn.com/news/2020-05-27/Giant-Panda-National-Park-2-Guardians-of-giant-pandas-QPXdY1kioU/index.html|vydavateľ=news.cgtn.com (CGTN)|dátum prístupu=2023-06-30|jazyk=en|priezvisko=Ying|meno=Zhao|dátum vydania=2020-05-27}}</ref> Ak sa pripočítajú mláďatá mladšie ako 1,5 roka (9,6 %), celková populácia pandy sa rovná približne 2 000 jedincov.<ref name=":0" /> Podľa Štátnej lesníckej správy (2015) sa najväčšie populácie nachádzajú v pohoriach [[Min-Šan]], [[Čchin-ling]] a [[Čchiung-laj]]. Menšie, izolovanejšie populácie sa nachádzajú v pohoriach [[Liang-šan]], [[Ta-siang-ling]] a [[Siao-siang-ling]].<ref name=":0" /> Populácia poddruhu ''A. m. qinlingensis'', ktorý žije len v pohorí Čchin-ling, je menšia ako 350 jedincov.<ref>{{Citácia periodika|titul=PBDEs (polybrominated diphenyl ethers) pose a risk to captive giant pandas|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S0269749116311514|periodikum=Environmental Pollution|dátum=2017-07|dátum prístupu=2023-06-30|ročník=226|strany=174–181|doi=10.1016/j.envpol.2017.04.023|jazyk=en|meno=Yi-ping|priezvisko=Chen|meno2=Ying-juan|priezvisko2=Zheng|meno3=Qiang|priezvisko3=Liu}}</ref> V roku 2001 sa počet odhadoval len na 100 voľne žijúcich jedincov.<ref>{{Citácia periodika|titul=A New Subspecies of Giant Panda (Ailuropoda melanoleuca) from Shaanxi, China|url=https://academic.oup.com/jmammal/article-lookup/doi/10.1644/BRB-226.1|periodikum=Journal of Mammalogy|dátum=2005-04|dátum prístupu=2023-06-30|ročník=86|číslo=2|strany=397–402|issn=0022-2372|doi=10.1644/BRB-226.1|jazyk=en|meno=Qiu-Hong|priezvisko=Wan|meno2=Hua|priezvisko2=Wu|meno3=Sheng-Guo|priezvisko3=Fang}}</ref> ==Charakteristika == [[Súbor:Ailuropoda melanoleuca 5zz.jpg|náhľad|Lebka pandý veľké]] Pandy veľké majú typicky čiernobiele sfarbenie, slúžiace ako kamufláž (biela na trupe – sneh, čierna na trupe – tieň) a na komunikáciu (čierna na hlave).<ref>Tim Caro, Hannah Walker, Zoe Rossman, Megan Hendrix, Theodore Stankowich; Why is the giant panda black and white?, Behavioral Ecology, Volume 28, Issue 3, 1 May 2017, Pages 657 – 667, https://doi.org/10.1093/beheco/arx008 (po anglicky)</ref> Vzácny poddruh ''Ailuropoda melanoleuca qinlingensis'' má však hnedobielu srsť a okrem toho bolo zdokumentovaných aj niekoľko úplne bielych albínov.<ref>{{Citácia periodika|titul=Albino panda caught on camera in China in world first|url=https://www.theguardian.com/world/2019/may/28/albino-panda-caught-on-camera-in-china-in-world-first|periodikum=The Guardian|dátum=2019-05-28|dátum prístupu=2023-07-01|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Lily|priezvisko=Kuo}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The world's ONLY all-white panda is caught on camera|url=https://www.dailymail.co.uk/news/article-12135875/The-worlds-white-panda-caught-camera.html|vydavateľ=Mail Online|dátum vydania=2023-05-29|dátum prístupu=2023-07-01|meno=Arthur|priezvisko=Parashar|jazyk=en}}</ref> Dospelé medvede merajú 120 – 190 cm a vážia 70 – 160 kg (maximálne asi 180 kg, v zajatí možno aj viac kvôli pravidelnému prísunu potravy a sklonu k [[Obezita|obezite]]<ref name=":6" />). Samec dorastá do väčšej veľkosti ako samica a je asi o 10 až 20 % ťažší, ale vzhľadovo sa nelíšia. Chvost pandy je krátky, zvyčajne 10 – 15 cm dlhý (niekedy možno až 20 cm<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Infloblad De Panda|url=http://assets.wnf.nl/downloads/spreekbeurt_pandas.pdf|vydavateľ=WWF|dátum prístupu=2023-06-30|dátum archivácie=2015-09-27|url archívu=https://web.archive.org/web/20150927045125/http://assets.wnf.nl/downloads/spreekbeurt_pandas.pdf|jazyk=po holandsky}}</ref>).<ref name=":4" /><ref name=":1" /><ref name=":2" /><ref name=":3" /><ref name=":19">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Giant Panda (Ailuropoda melanoleuca) Fact Sheet: Physical Characteristics + Reproduction & Development | url = https://ielc.libguides.com/sdzg/factsheets/giantpanda/characteristics | vydavateľ = San Diego Zoo Wildlife Alliance Library | dátum prístupu = 2023-06-30 | jazyk = en | meno = Kate | priezvisko = Jirik | dátum vydania = Last update: 2023-02-28}}</ref> Priemerná telesná teplota pandy sa pohybuje okolo 37,2 °C, priemerná srdcová frekvencia okolo 100 úderov za minútu.<ref name=":50">{{Citácia knihy|priezvisko=Seidensticker|meno=John|titul=Giant pandas|vydavateľ=Collins|miesto=New York|rok=2007|isbn=978-0-06-120578-1|strany=7–10, 64|jazyk=en}}</ref> Bežať dokáže rýchlosťou 32 km/h, teda rýchlejšie ako mnohí ľudia, ale také tempo udrží len krátku dobu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Can Red Pandas Run Fast? (Yes! - Here's Why)|url=https://bestofpanda.com/can-red-pandas-run-fast/|vydavateľ=BestofPanda|dátum vydania=2022-02-03|dátum prístupu=2023-10-02|jazyk=en-us|meno=Ava|priezvisko=Carson|url archívu=https://web.archive.org/web/20230930022421/https://bestofpanda.com/can-red-pandas-run-fast/|dátum archivácie=2023-09-30}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=25 Giant Panda Facts|url=https://factanimal.com/giant-pandas/|dátum prístupu=2023-10-02|jazyk=en|vydavateľ=Fact Animal|priezvisko=Sharp|meno=Dan}}</ref> [[Genóm]] pandy veľké bol sekvenovaný v roku 2009. Zistilo sa, že má 20 párov autozómov a 1 pár pohlavných chromozómov (teda dohromady 42 chromozómov).<ref>{{Citácia periodika|titul=The sequence and de novo assembly of the giant panda genome|url=https://www.nature.com/articles/nature08696|periodikum=Nature|dátum=2010-01-21|dátum prístupu=2023-10-02|ročník=463|číslo=7279|strany=311–317|issn=0028-0836|doi=10.1038/nature08696|jazyk=en|meno=Ruiqiang|priezvisko=Li|meno2=Wei|priezvisko2=Fan|meno3=Geng|priezvisko3=Tian}}</ref> Zo všetkých cicavcov, ktorí boli sekvencovaní, sa jej genóm najviac podobá psiemu – až 80 % podobnosť, a zo 68 % sa podobá ľudskému.<ref>{{Citácia periodika|titul=Genome reveals panda's carnivorous side|url=https://www.nature.com/articles/news.2009.1141|periodikum=Nature|dátum=2009-12-11|dátum prístupu=2023-10-02|issn=0028-0836|doi=10.1038/news.2009.1141|jazyk=en|meno=Jane|priezvisko=Qiu}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Panda genome resembles dog: Chinese media|url=https://phys.org/news/2009-12-panda-genome-resembles-dog-chinese.html|vydavateľ=Science X Network (phys.org)|dátum prístupu=2023-10-02|jazyk=en|dátum vydania=2009-12-13}}</ref> === Chrup a sila čeľustí === [[Súbor:Pandagebiss.JPG|náhľad|Otvorené ústa pandy veľkej]] Dospelá panda veľká má celkovo 40 – 42 zubov a zubný vzorec zdravého dospelého jedinca vyzerá takto: <small><math>{3 \over 3}{1 \over 1}{4 \over 4}{2 \over 3}</math></small>. Mäsom alebo drobnými živočíchmi sa živí len zriedkavo, napriek tomu má aj ona vyvinuté výrazné, ale pomerne krátke, kužeľovité špičáky, ktoré jej umožňujú uchopiť potenciálnu korisť do tlamy.<ref name=":4" /><ref name=":20" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Dental Abnormalities in Eight Captive Giant Pandas (Ailuropoda melanoleuca) in China|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S0021997511001216|periodikum=Journal of Comparative Pathology|dátum=2012-05|dátum prístupu=2023-06-30|ročník=146|číslo=4|strany=357–364|doi=10.1016/j.jcpa.2011.08.001|jazyk=en|meno=Y.|priezvisko=Jin|meno2=W.|priezvisko2=Lin|meno3=S.|priezvisko3=Huang}}</ref> Hoci panda veľká vyzerá ako roztomilé a neškodné stvorenie, jej silu, najmä silu čeľustí, ktorú potrebuje na drvenie tvrdého bambusu, by sme nemali podceňovať. V jednej štúdii, do ktorej bolo zapojených celkovo 151 šeliem, sa panda veľká umiestnila na piatom mieste so silou skusu 1300 [[Newton (jednotka)|N]] v prípade očných zubov a 1816 N v prípade stoličiek, a to len za [[Lev púšťový|levom]] (1315 N / 2024 N), [[Medveď hnedý|medveďom hnedým]] (1410 N / 1894 N), [[Tiger džungľový|tigrom]] (1472 N / 2165 N) a [[Medveď biely|medveďom bielym]] (1647 N / 2350 N).<ref name=":21">{{Citácia periodika|titul=Bite force and evolutionary adaptations to feeding ecology in carnivores|url=http://doi.wiley.com/10.1890/0012-9658(2007)88[347:BFAEAT]2.0.CO;2|periodikum=Ecology|dátum=2007-02|dátum prístupu=2023-06-30|ročník=88|číslo=2|strany=347–358|issn=0012-9658|doi=10.1890/0012-9658(2007)88[347:BFAEAT]2.0.CO;2|jazyk=en|meno=Per|priezvisko=Christiansen|meno2=Stephen|priezvisko2=Wroe}}</ref><ref name=":22">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=My, What a Big Bite You Have|url=https://www.nwf.org/Home/Magazines/National-Wildlife/2009/Least-Weasel-Carnivore-Bites|vydavateľ=National Wildlife Federation|dátum prístupu=2023-06-30|jazyk=en|priezvisko=Di Silvestro|meno=Roger|dátum vydania=2008-12-01}}</ref><ref name=":23">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.pdxwildlife.com/pandas-vs-grizzlies/|vydavateľ=PDXWildlife|dátum prístupu=2023-06-30|priezvisko=VanRaden|meno=Kate|titul=Pandas vs Grizzlies: Comparing Two Fascinating Species of Bear|dátum vydania=2018-01-22|jazyk=en}}</ref> === Zmysly === Na rozdiel od iných medveďov nie sú [[Zrenica|zreničky]] pandy okrúhle, ale štrbinovité, takže môžu lepšie regulovať množstvo svetla, ktoré do nich vniká. Toto prispôsobenie umožňuje pande dobré nočné videnie, ktoré je užitočné, pretože potravu hľadá takmer nepretržite, a to aj v noci. V porovnaní s čuchom a sluchom je však jej zrak slabý.<ref name=":4" /><ref name=":19" /> Panda dokáže vnímať zvuky v rozsahu 0,10 až 70 [[Hertz (jednotka)|kHz]] (človek 0,02 až 20 kHz<ref>PURVES, Dale; AUGUSTINE, George J.; FITZPATRICK, David. The Audible Spectrum. ''Neuroscience. 2nd edition''. 2001. [https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK10924/ Dostupné online] [cit. 2023-06-30]. (po anglicky)</ref>), ale jej sluch je najcitlivejší na frekvencie v rozsahu 10 – 16 kHz (resp. 12,5 – 14 kHz).<ref name=":19" /> Jej čuch je zrejme veľmi dobrý, podobne ako u iných medveďov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Panda Updates - Wednesday, January 20 - Zoo Atlanta|url=https://zooatlanta.org/panda-updates-wednesday-january-20/|vydavateľ=Atlanta-Fulton County Zoo, Inc.|dátum vydania=2021-01-20|dátum prístupu=2023-06-30|jazyk=en|priezvisko=Adrianna|meno=L.}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Meet the Giant Panda|url=https://naturespath.com/blogs/posts/meet-the-giant-panda|vydavateľ=Nature's Path|dátum vydania=2018-03-16|dátum prístupu=2023-06-30|jazyk=en}}</ref><ref name=":27">{{Citácia knihy|titul=The Last Panda|url=|vydavateľ=University of Chicago Press|rok=1994|isbn=978-0-226-11208-4|jazyk=en|meno=George B.|priezvisko=Schaller|miesto=Chicago a London|strany=61, 78, 226}}</ref><ref name=":13" /> Napríklad pri komunikácii s ostatnými pandami sa vo veľkej miere spolieha na svoj čuch a pachové stopy, ktoré za sebou zanechávajú, vďaka čomu vie zistiť pohlavie inej pandy, sexuálny status (či je samica v ruji), vek pandy alebo známky dominancie, a teda prípadného konkurenta.<ref>{{Citácia periodika|titul=Chemical Cues Identify Gender and Individuality in Giant Pandas (Ailuropoda melanoleuca)|url=http://link.springer.com/10.1023/A:1024225806263|periodikum=Journal of Chemical Ecology|dátum=2003|dátum prístupu=2023-06-30|ročník=29|číslo=6|strany=1479–1488|doi=10.1023/A:1024225806263|meno=Lee|priezvisko=Hagey|meno2=Edith|priezvisko2=MacDonald|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=7. Chemical Communication in Giant Pandas|url=https://www.degruyter.com/document/doi/10.1525/9780520930162-015/html|vydavateľ=University of California Press|rok=2004-08-23|isbn=978-0-520-93016-2|doi=10.1525/9780520930162-015|strany=106–120|jazyk=en|meno=Ronald R.|priezvisko=Swaisgood|meno2=Donald|priezvisko2=Lindburg|meno3=Angela M.|priezvisko3=White}}</ref> === „Palec“ === [[Súbor:Giant panda Left hand Bone 2.jpg|náhľad|Predná tlapa pandy veľkej s viditeľným šiestym pomocným „palcom“]] Jej [[laba]] je veľmi neobvyklá; s „[[palec|palcom]]“ a piatimi prstami. Tento „[[palec]]“ je v skutočnosti len modifikovaná [[sezamská kosť]].<ref name=":1" /><ref name=":3" /> [[Stephen Jay Gould]] o tomto „palci“ napísal prácu „''Palec pandy“'' (''The Panda's Thumb''). Z hľadiska stravy sú predné laby pandy doslova predurčené na jej spôsob života, pretože dokáže veľmi obratne manipulovať s bambusom.<ref name=":1" /><ref name=":3" /><ref name=":20" /> === Daň za špecializáciu === Vzhľadom na adaptáciu na nízkokalorickú stravu (pozri [[Panda veľká#Potrava|Potrava]]) si pandy nie sú schopné vytvoriť dostatočné tukové zásoby (napr. pre [[Zimný spánok (cicavce)|hibernáciu]], alebo pre tvorbu väčšieho množstva materského mlieka) a majú ďalej napríklad menší mozog, menšie obličky, menšie genitálie, menšie množstvo spermií a rodia menšie mláďatá ako ostatné cicavce ich veľkosti (pozri [[Panda veľká#Rozmnožovanie|Rozmnožovanie]]). Čo sa genitálií týka, samce pandy veľké majú údajne jeden z najmenších [[Pohlavný úd|penisov]] v pomere k veľkosti tela v živočíšnej ríši, ktorý je dlhý iba 3 cm.<ref name=":29" /><ref name=":42" /><ref name=":43" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Could Pandas Be an Evolutionary Mistake—or Proof of an Intelligent Designer?|url=https://www.discovermagazine.com/planet-earth/could-pandas-be-an-evolutionary-mistakeor-proof-of-an-intelligent-designer|vydavateľ=Discover Magazine|dátum prístupu=2023-10-02|jazyk=en|priezvisko=Buchen|meno=Lizzie|dátum vydania=2008-08-05}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PANDA REPRODUCTION AND CUB RAISING | url = https://factsanddetails.com/china/cat10/sub68/entry-8353.html | vydavateľ = Facts and Details (factsanddetails.com) | dátum prístupu = 2024-03-11 | jazyk = en | meno = Jeffrey | priezvisko = Hays | dátum aktualizácie = 2022-07-01}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Surprise as 'male' giant panda gives birth to twins | url = https://www.chinadaily.com.cn/china/2007-08/10/content_6020019.htm | vydavateľ = www.chinadaily.com.cn | dátum prístupu = 2024-03-11 | dátum aktualizácie = 2007-08-10 | jazyk = en | priezvisko = Xinhua}}</ref> === Hlasové prejavy === Čo sa vokalizácie týka, panda obvykle bručí alebo mručí, ale vydáva viac ako 10 rôznych zvukov, najviac v období rozmnožovania, pričom výška a frekvencia sa môže líšiť s priebehom rôznych fáz pytačiek.<ref name=":4" /><ref name=":44">{{Citácia periodika|titul=What sound do pandas make? You asked Google – here’s the answer|url=https://www.theguardian.com/commentisfree/2017/oct/11/what-sound-do-pandas-make-google-autocomplete|periodikum=The Guardian|dátum=2017-10-11|dátum prístupu=2023-10-02|issn=0261-3077|jazyk=en|meno=Jules|priezvisko=Howard|vydavateľ=Guardian News & Media Limited or its affiliated companies}}</ref> Nedokáže však vydávať hlasný rev, ako to vedia niektoré [[Ursida|veľké medvede]].<ref name=":45">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Giant Panda {{!}} San Diego Zoo Animals & Plants|url=https://animals.sandiegozoo.org/animals/giant-panda|vydavateľ=San Diego Zoo Wildlife Alliance|dátum prístupu=2023-10-02|jazyk=en}}</ref> Jedným z najcharakteristickejších hlasových prejavov pandy je „bečanie“, teda zvuk podobný jahniatku alebo kozliatku, a ide o priateľský pozdrav.<ref name=":44" /><ref name=":45" /> == Potrava == [[Súbor:Giant Pandas having a snack.jpg|náhľad|Pandy jediace bambus]] Panda veľká žije takmer nepretržite vnútri [[Bambusovaté|bambusových]] húštin. Aj keď sa radí medzi [[mäsožravce]], je jej [[potrava]] prevažne [[rastlina|rastlinná]].<ref name=":1" /><ref name=":4" /> Živí sa najmä bambusom, ale príležitostne konzumuje aj kosatce, [[Šafran|šafrany]] alebo [[Horec|horce]].<ref name=":1" /><ref name=":4" /> Bambus však tvorí až (alebo viac ako) 99 % jej potravy a konzumuje 25 či 42 rôznych druhov,<ref name=":1" /><ref name=":2" /><ref name=":3" /><ref name=":4" /> alebo aj viac ako 60 z celkových viac než 1 200 známych druhov bambusu.<ref>{{Citácia periodika|titul=A Diet Diverse in Bamboo Parts is Important for Giant Panda (Ailuropoda melanoleuca) Metabolism and Health|url=https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5469786/|periodikum=Scientific Reports|dátum=2017-06-13|dátum prístupu=2023-11-01|ročník=7|strany=3377|issn=2045-2322|doi=10.1038/s41598-017-03216-8|poznámky=PMID: 28611401 PMCID: PMC5469786|meno=Hairui|priezvisko=Wang|meno2=Heju|priezvisko2=Zhong|meno3=Rong|priezvisko3=Hou|jazyk=en}}</ref> Na jar a v lete žuje bambusové výhonky, na jeseň sa živí najmä bambusovými listami a v zime prechádza na bambusové stonky.<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Panda Tidbits, Giant Panda Habitat and the Conservation|url=http://www.panda.org.cn/english/conservation/pandaknowledge/2019-03-27/7436.html|vydavateľ=Chengdu Research Base of Giant Panda Breeding|dátum prístupu=2023-06-30|dátum vydania=2019-03-27|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20221004133411/http://www.panda.org.cn/english/conservation/pandaknowledge/2019-03-27/7436.html|dátum archivácie=2022-10-04}}</ref> Jej tráviaci trakt má síce stavbu zvyčajnú skôr pre mäsožravce,<ref name=":40">{{Citácia periodika|titul=Dental abnormalities of eight wild qinling giant pandas (Ailuropoda melanoleuca qinlingensis), Shaanxi Province, China|url=https://meridian.allenpress.com/jwd/article/51/4/849/123990/DENTAL-ABNORMALITIES-OF-EIGHT-WILD-QINLING-GIANT|periodikum=Journal of Wildlife Diseases|dátum=2015-10|dátum prístupu=2023-06-30|ročník=51|číslo=4|strany=849–859|issn=0090-3558|doi=10.7589/2014-12-289|jazyk=en|meno=Yipeng|priezvisko=Jin|meno2=Si|priezvisko2=Chen|meno3=Yanqiao|priezvisko3=Chao}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Obligate herbivory in an ancestrally carnivorous lineage: the giant panda and bamboo from the perspective of nutritional geometry|url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/1365-2435.12302|periodikum=Functional Ecology|dátum=2015-01|dátum prístupu=2023-06-30|ročník=29|číslo=1|strany=26–34|issn=0269-8463|doi=10.1111/1365-2435.12302|jazyk=en|meno=Yonggang|priezvisko=Nie|meno2=Zejun|priezvisko2=Zhang|meno3=David|priezvisko3=Raubenheimer}}</ref> jedinečná [[baktéria|baktériálna]] [[mikroflóra]] v črevách jej však umožňuje bez problémov túto ťažkú potravu stráviť. Okrem týchto mikropomocníkov má aj mimoriadne svalnaté steny žalúdka, čo jej ešte viac uľahčuje trávenie potravy, a jej črevo je pokryté silnou vrstvou hlienu, ktorý ho dostatočne chráni pred tvrdou a ostrou drevnatou potravou.<ref name=":1" /><ref name=":3" /><ref name=":20">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Giant Panda Online - Species Survival Plan|url=http://www.giantpandaonline.org/naturalhistory/description.htm|vydavateľ=giantpandaonline.org|dátum vydania=|dátum prístupu=2023-06-30|dátum archivácie=2011-12-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20111204035805/http://www.giantpandaonline.org/naturalhistory/description.htm|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Utilization of Bamboo by the Giant Panda|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S0022316623197677|periodikum=The Journal of Nutrition|dátum=1982-04|dátum prístupu=2023-06-30|ročník=112|číslo=4|strany=636–641|doi=10.1093/jn/112.4.636|jazyk=en|meno=E.S.|priezvisko=Dierenfeld|meno2=H.F.|priezvisko2=Hintz|meno3=J.B.|priezvisko3=Robertson}}</ref> Bambus je však taká nízkokalorická potrava, že sa ňou kŕmi prakticky celý deň; za jediný deň zje 10 až 60 kg,<ref name=":4" /><ref name=":1" /><ref name=":5" /> podľa toho, o ktorú časť bambusu ide (napr. 13 až 15 kg bambusových listov a stoniek alebo 44 kg výhonkov za deň<ref>{{Citácia periodika|titul=Metabolic rates of giant pandas inform conservation strategies|url=https://www.nature.com/articles/srep27248|periodikum=Scientific Reports|dátum=2016-06-06|dátum prístupu=2023-06-30|ročník=6|číslo=1|issn=2045-2322|doi=10.1038/srep27248|jazyk=en|meno=Yuxiang|priezvisko=Fei|meno2=Rong|priezvisko2=Hou|meno3=James R.|priezvisko3=Spotila}}</ref>) a kŕmi sa približne 10 až 16 hodín.<ref name=":3" /><ref name=":4" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Energy digestibility of giant pandas on bamboo-only and on supplemented diets|url=http://doi.wiley.com/10.1002/zoo.20340|periodikum=Zoo Biology|dátum=2011-03|dátum prístupu=2023-06-30|ročník=30|číslo=2|strany=121–133|doi=10.1002/zoo.20340|jazyk=en|meno=Tommy G.|priezvisko=Finley|meno2=Robert S.|priezvisko2=Sikes|meno3=Jennifer L.|priezvisko3=Parsons}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Phenological changes in bamboo carbohydrates explain the preference for culm over leaves by giant pandas (Ailuropoda melanoleuca) during spring|url=https://dx.plos.org/10.1371/journal.pone.0177582|periodikum=PLOS ONE|dátum=2017-06-14|dátum prístupu=2023-06-30|ročník=12|číslo=6|strany=e0177582|issn=1932-6203|doi=10.1371/journal.pone.0177582|jazyk=en|meno=Katrina K.|priezvisko=Knott|meno2=Amelia L.|priezvisko2=Christian|meno3=Josephine F.|priezvisko3=Falcone}}</ref> Pri prežúvaní sa jej trasú uši.<ref name=":3" /><ref name=":4" /> Trvá asi 8 –11 hodín kým potrava prejde tráviacim traktom, pričom asi len pätinu (17 – 20 %) z nej jej organizmus využije.<ref name=":4" /><ref name=":3" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=River Safari - Giant Panda Forest|url=https://pandas.riversafari.com.sg/pandapedia-04.html|vydavateľ=Wildlife Reserves Singapore Group|dátum vydania=2020-01-28|dátum prístupu=2023-09-26|dátum archivácie=2020-01-28|url archívu=https://web.archive.org/web/20200128172041/https://pandas.riversafari.com.sg/pandapedia-04.html|jazyk=en}}</ref> Po odbornej stránke je však [[všežravec]], lebo je známe, že sa príležitostne živí [[vajce|vajcami]] či aj mäsom (menšími cicavcami, rybami nebo [[Kadáver|zdochlinami]]) a spolu s bambusom konzumuje aj trochu [[hmyz]]u. Sú to pre ňu nevyhnutné zdroje [[bielkovina|bielkovín]].<ref name=":1" /><ref name=":2" /><ref name=":3" /><ref name=":4" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hidden cameras capture wild pandas in China eating meat and fighting|url=https://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/asia/china/11917230/Hidden-cameras-capture-wild-pandas-in-China-eating-meat-and-fighting.html|vydavateľ=Telegraph Media Group Limited|dátum prístupu=2023-06-30|priezvisko=Middlehurst|meno=Charlotte|dátum vydania=2015-10-07|jazyk=en}}</ref> Pandy boli pozorované aj pri oškrabávaní kôry niektorých ihličnatých stromov a pri kŕmení sa šťavnatým [[Lyko|lykom]] alebo [[Med|medom]].<ref name=":4" /><ref name=":6" /> Podľa štúdie uverejnenej v roku 2014 majú slabosť pre cukor.<ref>{{Citácia periodika|titul=The Bamboo-Eating Giant Panda (Ailuropoda melanoleuca) Has a Sweet Tooth: Behavioral and Molecular Responses to Compounds That Taste Sweet to Humans|url=https://dx.plos.org/10.1371/journal.pone.0093043|periodikum=PLoS ONE|dátum=2014-03-26|dátum prístupu=2023-09-26|ročník=9|číslo=3|strany=e93043|issn=1932-6203|doi=10.1371/journal.pone.0093043|jazyk=en|meno=Peihua|priezvisko=Jiang|meno2=Jesusa|priezvisko2=Josue-Almqvist|meno3=Xuelin|priezvisko3=Jin}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pandas enjoy the sweet life|url=https://www.sciencenews.org/blog/wild-things/pandas-enjoy-sweet-life|dátum vydania=2014-04-02|dátum prístupu=2023-09-26|jazyk=en|priezvisko=Zielinski|meno=Sarah|vydavateľ=Science News}}</ref> K životu potrebujú prirodzene aj [[Voda|vodu]]. Získavajú ju zo samotného bambusu, ktorý funguje ako zásobáreň,<ref>LAI, Fanny; OLESEN, Bjorn. ''A Visual Celebration of Giant Pandas''. Editions Didier Millet, 2013. 177 s. <nowiki>ISBN 978-981-4385-36-7</nowiki>. (po anglicky)</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Value addition to bamboo shoots: a review|url=http://link.springer.com/10.1007/s13197-011-0379-z|periodikum=Journal of Food Science and Technology|dátum=2012-08|dátum prístupu=2023-06-30|ročník=49|číslo=4|strany=407–414|issn=0022-1155|doi=10.1007/s13197-011-0379-z|jazyk=en|meno=Debangana|priezvisko=Choudhury|meno2=Jatindra K.|priezvisko2=Sahu|meno3=G. D.|priezvisko3=Sharma}}</ref> ale pijú aj čerstvú vodu z riek, potokov alebo zo snehu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Teacher resources and activity guide. Giant pandas are here!|url=https://www.torontozoo.com/EducationAndCamps/Elementary/TeacherResources/Grades%20K-8-%20Giant%20Panda%20Teacher%20Resources%20and%20Activity%20Guide.pdf|dátum prístupu=2023-06-30|vydavateľ=Toronto Zoo|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Do Pandas Get Their Water From Bamboo? (Yes! -Here’s How)|url=https://bestofpanda.com/do-pandas-get-their-water-from-bamboo/|vydavateľ=BestofPanda|dátum vydania=2021-11-15|dátum prístupu=2023-06-30|jazyk=en-us|meno=Ava|priezvisko=Carson}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=10 FAITS ÉTONNANTS SUR LES PANDAS|url=https://univers-de-panda.fr/blogs/panda-geant/10-faits-etonnants-sur-les-pandas|vydavateľ=Univers de Panda|dátum vydania=2020-09-13|dátum prístupu=2023-06-30|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20230630104824/https://univers-de-panda.fr/blogs/panda-geant/10-faits-etonnants-sur-les-pandas|dátum archivácie=2023-06-30}}</ref> V zajatí je strava pánd o poznanie bohatšia. Okrem bambusu sa môže skladať z vajec, rýb, [[Trstina cukrová|cukrovej trstiny]], ryžovej kaše, špeciálnych sušienok s vysokým obsahom vlákniny, mrkvy, jabĺk, melónov, banánov, medu, [[Povojník batatový|sladkých zemiakov]] alebo [[Tekvica obyčajná|tekvíc]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sichuan Giant Panda Sanctuaries- China's World Natural Heritage|url=https://www.ccchague.org/en/news-show-590.html|vydavateľ=China Cultural Center in Den Hang|dátum prístupu=2023-09-26|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Why do we love pandas?|url=https://www.bbc.com/news/world-12160538|periodikum=BBC News|dátum=2011-01-11|dátum prístupu=2023-09-26|jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=What Do Giant Pandas Eat - a Guide to Panda's Diet|url=https://bestofpanda.com/what-do-pandas-eat/|vydavateľ=BestofPanda|dátum vydania=2019-05-12|dátum prístupu=2023-09-26|jazyk=en-us|meno=Ava|priezvisko=Carson}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PandaStory: Pumpkins and Snack-O-Lanterns | url = https://nationalzoo.si.edu/animals/news/pandastory-pumpkins-and-snack-o-lanterns | dátum vydania = 2020-11-02 | dátum prístupu = 2024-03-11 | vydavateľ = Smithsonian's National Zoo & Conservation Biology Institute | jazyk = en}}</ref> === Odolnosť voči toxicite === Prostredníctvom stravy dospelá panda denne vstrebe odhadom až 66 mg [[Kyanid|kyanidu]]. Vyvinuli sa však u nej antitoxické mechanizmy, ktoré ju chránia. Približne 65 – 80 % kyanidu je metabolizovaných na menej toxický [[Tiokyanatan|tiokyanát]] a vylúčených močom a zvyšok absorbovaného kyanidu je detoxikovaný inými, menej významnými cestami.<ref>{{Citácia periodika|titul=Dietary resources shape the adaptive changes of cyanide detoxification function in giant panda (Ailuropoda melanoleuca)|url=https://www.nature.com/articles/srep34700|periodikum=Scientific Reports|dátum=2016-10-05|dátum prístupu=2023-10-02|ročník=6|číslo=1|issn=2045-2322|doi=10.1038/srep34700|jazyk=en|meno=He|priezvisko=Huang|meno2=Shangmian|priezvisko2=Yie|meno3=Yuliang|priezvisko3=Liu}}</ref> V „odolnosti“ jej pomáha aj samotný jazyk, ktorý sa postupom evolúcie, teda od chvíle, keď panda prešla na výhradne rastlinnú stravu, stal vnímavejší na horkú pachuť, čo jej pomáha odlíšiť obzvlášť jedovatý druh bambusu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Panda tongues evolved to protect them from toxins, study suggests|url=http://www.sciencemag.org/news/2018/01/panda-tongues-evolved-protect-them-toxins-study-suggests|periodikum=Science|dátum=2018-01-29|dátum prístupu=2023-10-02|issn=0036-8075|doi=10.1126/science.aat1497|meno=Erica|priezvisko=Tennenhouse|jazyk=en}}</ref> === Potenciál pandieho trusu === Výskum pandieho trusu ukázal, že sa v ňom nachádzajú [[Mikroorganizmus|mikróby]], ktoré účinne odbúravajú bambusovú [[Biomasa (energetika)|biomasu]] – premieňajú rastlinný odpad na [[biopalivo]]. A tieto mikróby by mohli byť riešením pri hľadaní nových udržateľných zdrojov energie a poháňať ekologické vozidlá budúcnosti. Biopalivá vyrábané z kukurice, sóje a ďalších jedlých plodín vzbudzujú obavy z ich možného vplyvu na dodávky potravín a ich cien. Niektorí odborníci tiež tvrdia, že môžu v konečnom dôsledku produkovať ešte viac emisií uhlíka ako ropa (fosílne palivo). Odpadový rastlinný materiál, ako sú kukuričné klasy, je už dlho považovaný za bohatý, obnoviteľný zdroj surovín na výrobu biopalív. Aby sa však celulózové biopalivá hodnotne využili, je potrebné ju účinne a šetrne premeniť na [[etanol]] (alkohol), na čo by práve mohli poslúžiť špecifické baktérie z pandieho čreva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Panda Poop Might Help Turn Plants Into Fuel | url = http://news.nationalgeographic.com/news/energy/2013/09/130910-panda-poop-might-help-turn-plants-into-fuel/ | vydavateľ = National Geographic Society | dátum vydania = 2013-09-10 | dátum prístupu = 2024-03-11 | priezvisko = Handwerk | meno = Brian | dátum archivácie = 2013-09-18 | url archívu = https://web.archive.org/web/20130918011108/http://news.nationalgeographic.com/news/energy/2013/09/130910-panda-poop-might-help-turn-plants-into-fuel/ | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Study Finds Biofuels Worse for Climate than Gasoline | url = https://www.climatecentral.org/news/study-biofuels-worse-for-climate-than-gasoline-20634 | vydavateľ = Climate Central (www.climatecentral.org) | dátum prístupu = 2024-03-11 | priezvisko = Upton | meno = John | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Biofuels and the environment - U.S. Energy Information Administration (EIA) | url = https://www.eia.gov/energyexplained/biofuels/biofuels-and-the-environment.php | vydavateľ = www.eia.gov | dátum prístupu = 2024-03-11 | dátum aktualizácie = 2022-04-13 | jazyk = en}}</ref> == Rozmnožovanie == Panda veľká žije samotárskym spôsobom života, takže samce a samice sa zvyčajne stretávajú len počas pytačiek, od marca do mája.<ref name=":3" /><ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Giant Panda: Life cycle|url=https://wwf.panda.org/discover/knowledge_hub/endangered_species/giant_panda/panda/panda_life_cycle|vydavateľ=WWF|dátum prístupu=2023-06-30|jazyk=en}}</ref> K životu osamote sa prispôsobila najmä preto, že konfrontácia s inými jedincami môže byť náročná a vyčerpávajúca, a navyše zaberá čas, ktorý by mohla venovať konzumácii potravy. V období rozmnožovania opačné pohlavie lokalizujú najmä pomocou pachových značiek.<ref name=":4" /><ref name=":7" /><ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Giant Panda|url=https://animals.sandiegozoo.org/animals/giant-panda|vydavateľ=San Diego Zoo Wildlife Alliance Animals & Plants|dátum prístupu=2023-06-30|jazyk=en}}</ref><ref name=":9">{{Citácia periodika|titul=Ethology and Reproduction of Captive Giant Pandas (Ailuropoda melanoleuca)|url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/j.1439-0310.1983.tb02139.x|periodikum=Zeitschrift für Tierpsychologie|dátum=2010-04-26|dátum prístupu=2023-06-30|ročník=62|číslo=1|strany=1–46|doi=10.1111/j.1439-0310.1983.tb02139.x|jazyk=en|meno=Devra G.|priezvisko=Kleiman}}</ref> Pohlavná dospelosť nastáva vo veku 4 – 8 rokov (či 5,5 – 6,5 rokov).<ref name=":4" /><ref name=":2" /><ref name=":3" /><ref name=":7" /> [[Vlastná ruja|Estrus]] u samíc trvá jeden až tri dny.<ref name=":3" /><ref name=":5" /><ref name=":8" /><ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Giant panda gestation and reproduction|url=http://www.4panda.com/panda/pandatips/reproduction.htm|vydavateľ=www.4panda.com|dátum vydania=|dátum prístupu=2023-06-30|priezvisko=Kleiman|meno=Devra G.|dátum archivácie=2008-08-07|url archívu=https://web.archive.org/web/20080807161537/http://www.4panda.com/panda/pandatips/reproduction.htm|jazyk=en}}</ref> [[Kopulácia (párenie)|Kopulácia]] trvá od 30 sekúnd do 5 minút, ale opakuje sa.<ref name=":3" /><ref name=":5" /><ref name=":10" /> Výnimočne trvá aj dlhšie; rekordom je 18 minút dlhé párenie, ktoré sa odohralo v zajatí.<ref>{{Citácia periodika|titul=Studly panda breaks mating records with 18-minute marathon session|url=https://www.washingtonpost.com/news/worldviews/wp/2015/04/06/studly-panda-breaks-mating-records-with-18-minute-marathon-session/|periodikum=Washington Post|dátum=2015-04-06|dátum prístupu=2024-03-11|issn=0190-8286|jazyk=en-US|meno=William|priezvisko=Wan}}</ref> [[Gravidita|Brezivosť]] zvyčajne trvá 83 – 163 dní (v priemere 144 +/- 20 dní<ref name=":11">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Something You Don’t Know about Giant Pandas|url=http://www.pandahome.org/en/News/PNews/2017-01-05/4160.html|vydavateľ=Chengdu Research Base of Giant Panda Breeding|dátum prístupu=2023-06-30|dátum vydania=2017-01-05|jazyk=en}}</ref>),<ref name=":3" /><ref name=":4" /><ref name=":5" /><ref name=":7" /><ref name=":10" /> ale podľa niektorých zdrojov môže trvať až 181, 184 alebo dokonca 200 dní.<ref name=":2" /><ref name=":5" /><ref name=":11" /> K časovému posunu dochádza preto, aby sa mláďatá narodili vo vhodnú dobu, keď sú bambusové listy najbohatšie na živiny.<ref name=":4" /><ref name=":10" /> Samice kvôli dlhej starostlivosti o mláďatá rodia zvyčajne len raz za dva až tri roky.<ref name=":2" /><ref name=":5" /> Samec sa na starostlivosti o potomstvo nepodieľa. V závislosti od zemepisnej polohy vrhu sa medvieďatá rodia buď v auguste, septembri alebo až v januári.<ref name=":3" /><ref name=":4" /> Samice rodí v nore (jaskyni alebo dutom kmeni stromu), ktorá musí byť dostatočne priestranná, aby si mohla sadnúť a dojčiť. Nachádza sa zvyčajne v blízkosti vody.<ref name=":0" /> [[Súbor:Xiao Liwu im San Diego Zoo - Foto 2.jpeg|náhľad|Mláďa pandy veľkej]] Môžu sa narodiť až tri mláďatá, ale zriedkakedy prežije viac ako jedno. Kvôli nie veľmi výdatné bambusovej strave nemá samica dostatok energie na to, aby vyprodukovala dostatok mlieka na nakŕmenie všetkých mláďat.<ref name=":4" /><ref name=":12">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=50 Panda Facts to Celebrate 50 Years of Giant Pandas at the Smithsonian's National Zoo|url=https://nationalzoo.si.edu/animals/news/50-panda-facts-celebrate-50-years-giant-pandas-smithsonians-national-zoo|vydavateľ=Smithsonian's National Zoo & Conservation Biology Institute|dátum vydania=2022-03-15|dátum prístupu=2023-06-30|jazyk=en}}</ref> Pôrodná hmotnosť mláďaťa je okolo 150 g; od 51 do 225 g,<ref name=":6" /> čo je približne 0,1 % hmotnosti matky.<ref name=":19" /><ref name=":15" /><ref name=":16" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Predicting Body Weight from Birth to Old Age in Giant Pandas Using Machine Learning|url=https://www.mdpi.com/2076-2615/14/24/3694|periodikum=Animals|dátum=2024-12-20|dátum prístupu=2025-01-25|ročník=14|číslo=24|strany=3694|issn=2076-2615|doi=10.3390/ani14243694|jazyk=en|meno=Xingyong|priezvisko=Zhu|meno2=Jiaheng|priezvisko2=Li|meno3=Jie|priezvisko3=Gao}}</ref> V porovnaní s veľkosťou dospelého jedinca patrí tak medzi najmenšie placentárne mláďatá cicavcov.<ref name=":3" /><ref name=":5" /><ref name=":4" /><ref name=":7" /><ref name=":9" /><ref name=":16">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=See Which Animals Have the Most Enormous—and Tiniest—Babies|url=https://www.nationalgeographic.com/animals/article/150828-baby-mammal-size-differences-panda-kangaroo-science|vydavateľ=National Geographic Society|dátum vydania=2015-08-28|dátum prístupu=2023-06-30|jazyk=en|priezvisko=Becker|meno=Rachel A.}}</ref> V prvých mesiacoch je vývoj pomalý. [[Novorodenec]] je slepý, ružový a takmer holý, pokrytý len veľmi jemnou srsťou. Otvára oči až vo veku 21 – 45 dní.<ref name=":3" /><ref name=":13">RAFFERTY, John P. ''Carnivores: Meat-eating Mammals''. 1. vyd. New York: The Rosen Publishing Group, Inc, 2011. 315 s. <nowiki>ISBN 978-1-61530-340-3</nowiki>. S. 33–37. (po anglicky)</ref><ref name=":15">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Born blind, pink, and entirely helpless, here’s how giant pandas grow up|url=https://www.nationalgeographic.com/animals/article/born-pink-blind-entirely-helpless-heres-how-giant-pandas-grow-up|vydavateľ=National Geographic Society|dátum vydania=2020-10-06|dátum prístupu=2023-06-30|jazyk=en|priezvisko=McKeever|meno=Amy}}</ref> V prvých týždňoch ho matka kojí až 14-krát denne.<ref name=":3" /> Do dvoch mesiacov je mláďa plne sfarbené s typickým vzorovaním a matka s ním vychádza z bezpečia brlohu. Stále ho nosí v čeľustiach alebo v náručí a kojí 3 – 4-krát denne.<ref name=":4" /><ref name=":17">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Panda Facts|url=https://www.pandasinternational.org/education-2/panda-facts/|dátum prístupu=2023-06-30|jazyk=en|vydavateľ=Pandas International|url archívu=https://web.archive.org/web/20201001113946/https://www.pandasinternational.org/education-2/panda-facts/|dátum archivácie=2020-10-01}}</ref> Na prvú, ale ešte stále vratkú prechádzku sa mláďa odváži približne vo veku 75 – 80 dní.<ref name=":13" /> Približne v šiestich mesiacoch, pri hmotnosti viac ako 12 kg, prijíma už menšie množstvo bambusovej stravy.<ref name=":5" /><ref name=":13" /> V jednom roku života dosahuje hmotnosť 45 kg. Od mlieka je odstavené v 8. – 11., najneskôr 14. mesiaci. S matkou ďalej zostáva až do veku 18 mesiacov alebo do dvoch rokov, zriedkavejšie do troch rokov.<ref name=":4" /><ref name=":3" /><ref name=":13" /><ref name=":7" /><ref name=":12" /><ref>ALLEN, Kathy. ''Giant Pandas in a Shrinking Forest: A Cause and Effect Investigation''. Minnesota: Capstone, 2011. 32 s. <nowiki>ISBN 978-1-4296-5401-2</nowiki>. S. 21. (po anglicky)</ref><ref>AUSTEN, Mary. ''Panda Bears''. New York: The Rosen Publishing Group, Inc, 2016. 26 s. <nowiki>ISBN 978-1-4994-2040-1</nowiki>. S. 18. (po anglicky)</ref> Vo voľnej prírode sa pandy môžu dožiť približne 10 – 20 rokov (zriedkavo možno aj 30 rokov<ref name=":2" />).<ref name=":1" /><ref name=":3" /><ref name=":4" /><ref name=":14">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=World’s Oldest Male Giant Panda In Captivity Dies|url=https://time.com/6199191/longest-living-male-giant-panda-an-an/|vydavateľ=Time|dátum vydania=2022-07-21|dátum prístupu=2023-06-30|jazyk=en|priezvisko=Guzman|meno=Chad D.|url archívu=https://web.archive.org/web/20230927165120/https://time.com/6199191/longest-living-male-giant-panda-an-an/|dátum archivácie=2023-09-27}}</ref> V zajatí ešte väčšieho veku; samec až 35 rokov,<ref name=":14" /> samice až 38 rokov.<ref>{{Citácia periodika|titul='Oldest' panda in captivity Jia Jia dies at the age of 38|url=https://www.bbc.com/news/world-asia-37672804|periodikum=BBC News|dátum=2016-10-16|dátum prístupu=2023-06-30|jazyk=en-GB}}</ref> V prepočte na ľudský vek sa dožili viac ako sto rokov.<ref name=":14" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zemřela nejstarší panda chovaná v zajetí, v přepočtu na lidský věk se dožila více než sta let|url=https://www.irozhlas.cz/priroda/zemrela-nejstarsi-panda-chovana-v-zajeti-v-prepoctu-na-lidsky-vek-se-dozila-vice_1610160544_|vydavateľ=iROZHLAS (Český rozhlas)|dátum vydania=2016-10-16|dátum prístupu=2023-10-02|jazyk=cs|priezvisko=ČTK}}</ref> Schopnosť reprodukcie zrejme strácajú okolo 20. roku života.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Giant Panda Reproduction|url=http://newsdesk.si.edu/kits/pandas/nzp_panda_reproduction.pdf|vydavateľ=Smithsonian National Zoological Park|dátum prístupu=2023-06-30|dátum archivácie=2008-05-27|url archívu=https://web.archive.org/web/20080527204441/http://newsdesk.si.edu/kits/pandas/nzp_panda_reproduction.pdf|jazyk=en}}</ref> == Medzidruhová konkurencia == [[Súbor:Snow Leopard Looking Up (40948699564).jpg|náhľad|Dospelá panda nemá veľa prirodzených nepriateľov, ale mláďa môže chytiť napríklad [[leopard snežný]]]] === Prirodzení nepriatelia === Hoci dospelé pandy veľké majú len málo prirodzených predátorov (prakticky žiadnych, ak nepočítame človeka), ich mláďatá sa musia mať na pozore. Pandy s hmotnosťou do 50 kg občas loví miestny poddruh [[Leopard škvrnitý|leoparda škvrnitého]]. Ďalším potenciálnym predátorom môže byť [[leopard snežný]], [[charza žltohrdlá]] (''Martes flavigula''), [[šakal zlatý]], [[medveď ušatý]], [[vlk dravý]], [[líška hrdzavá]], [[Mačka Temminckova|mačka Temninckova]] či [[mačka bengálska]].<ref name=":6" /><ref name=":5" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Panda's natural enemies and defences|url=http://wwf.panda.org/what_we_do/endangered_species/giant_panda/panda/kung_fu_panda_enemies_defences/|vydavateľ=World Wide Fund For Nature (WWF)|dátum vydania=|dátum prístupu=2023-07-10|dátum archivácie=2017-12-01|url archívu=https://web.archive.org/web/20171201042226/http://wwf.panda.org/what_we_do/endangered_species/giant_panda/panda/kung_fu_panda_enemies_defences/|jazyk=en}}</ref><ref>SCHALLER, G.B., Jinchu, H., Wenshi, P., and Jing, Z. (1985). ''The giant pandas of Wolong''. Chicago and London: University of Chicago Press. (po anglicky)</ref><ref name=":39">{{Citácia periodika|titul=Retreat of large carnivores across the giant panda distribution range|url=https://www.nature.com/articles/s41559-020-1260-0|periodikum=Nature Ecology & Evolution|dátum=2020-08-03|dátum prístupu=2023-07-10|ročník=4|číslo=10|strany=1327–1331|issn=2397-334X|doi=10.1038/s41559-020-1260-0|jazyk=en|meno=Sheng|priezvisko=Li|meno2=William J.|priezvisko2=McShea|meno3=Dajun|priezvisko3=Wang}}</ref> Hrozbu môžu predstavovať aj niektoré dravé vtáky. V minulosti sa mohli stretnúť aj s [[Dhoul|dhoulem]] (''Cuon alpinus'') alebo [[Tiger džungľový ussurijský|tigrom ussurijským]], ale obe šelmy boli v oblastiach, kde teraz pandy veľké žijú, vyhubené.<ref name=":3" /><ref name=":6" /><ref name=":39" /> === Potravná konkurencia === Na [[Tibetská náhorná plošina|Tibetskej náhornej plošine]] žijú pandy veľké spolu s [[Ailurus|pandami červenými]] (''Ailurus fulgens''), s ktorými zdieľajú prakticky rovnakú stravu – bambus. Zriedkavo si však navzájom konkurujú, pretože obývajú iné oblasti alebo menia svoje správanie tak, aby sa živili v inom čase.<ref>{{Citácia periodika|titul=Species coexistence and niche interaction between sympatric giant panda and Chinese red panda: A spatiotemporal approach|url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/ece3.9937|periodikum=Ecology and Evolution|dátum=2023-04|dátum prístupu=2024-08-23|ročník=13|číslo=4|issn=2045-7758|doi=10.1002/ece3.9937|jazyk=en|meno=Bin|priezvisko=Feng|meno2=Wenke|priezvisko2=Bai|meno3=Xueyang|priezvisko3=Fan}}</ref> Ďalšími možnými potravnými konkurentmi sú [[takin indický]] (''Budorcas taxicolor''), [[diviak lesný]] (''Sus scrofa''), goral ''[[Naemorhedus griseus]]'' a taktiež medveď ušatý.<ref>{{Citácia periodika|titul=Shared resources between giant panda and sympatric wild and domestic mammals|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S0006320715001433|periodikum=Biological Conservation|dátum=2015-06|dátum prístupu=2024-08-23|ročník=186|strany=319–325|doi=10.1016/j.biocon.2015.03.032|jazyk=en|meno=Fang|priezvisko=Wang|meno2=William J.|priezvisko2=McShea|meno3=Dajun|priezvisko3=Wang}}</ref> === Vplyv nepôvodných predátorov === Novú vážnu hrozbu predstavujú voľne sa pohybujúce [[Pes domáci|psy]], najmä preto, že mnoho z týchto psov bolo pozitívne testovaných na [[Besnota|besnotu]] alebo [[Psinka|psinku]], vírusové ochorenia, ktoré môžu zabíjať pandy veľké.<ref>{{Citácia periodika|titul=Canine distemper viral infection threatens the giant panda population in China|url=https://www.oncotarget.com/lookup/doi/10.18632/oncotarget.23042|periodikum=Oncotarget|dátum=2017-12-26|dátum prístupu=2023-07-10|ročník=8|číslo=69|strany=113910–113919|issn=1949-2553|doi=10.18632/oncotarget.23042|jazyk=en|meno=Yipeng|priezvisko=Jin|meno2=Xinke|priezvisko2=Zhang|meno3=Yisheng|priezvisko3=Ma}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Free-roaming dogs limit habitat use of giant pandas in nature reserves|url=https://www.nature.com/articles/s41598-020-66755-7|periodikum=Scientific Reports|dátum=2020-06-24|dátum prístupu=2023-07-10|ročník=10|číslo=1|issn=2045-2322|doi=10.1038/s41598-020-66755-7|jazyk=en|meno=Ramana|priezvisko=Callan|meno2=Jacob R.|priezvisko2=Owens|meno3=Wenlei|priezvisko3=Bi}}</ref> == Parazity a choroby == === Vírusy a baktérie === V čínskej zoo uhynuli dve pandy veľké infikované [[Psí koronavírus|psím koronavírom]] z radu [[RNA vírusy|RNA vírusov]], vysoko nákazlivým črevným ochorením.<ref>{{Citácia periodika|titul=Isolation and identification of a canine coronavirus strain from giant pandas (Ailuropoda melanoleuca)|url=https://vetsci.org/DOIx.php?id=10.4142/jvs.2009.10.3.261|periodikum=Journal of Veterinary Science|dátum=2009|dátum prístupu=2023-09-29|ročník=10|číslo=3|strany=261|issn=1229-845X|doi=10.4142/jvs.2009.10.3.261|jazyk=en|meno=Feng-Shan|priezvisko=Gao|meno2=Gui-Xue|priezvisko2=Hu|meno3=Xian-zhu|priezvisko3=Xia}}</ref> U pandy boli ďalej zistené [[psinka]], [[psí adenovírus]], [[psí parvovírus]] či [[rotavírus]].<ref name=":41">{{Citácia knihy|titul=Parasites of the Giant Panda: A Risk Factor in the Conservation of a Species|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S0065308X17300611|vydavateľ=Elsevier|rok=2018|isbn=978-0-12-815192-1|doi=10.1016/bs.apar.2017.12.003|strany=1–33|zväzok=99|jazyk=en|meno=Tao|priezvisko=Wang|meno2=Yue|priezvisko2=Xie|meno3=Youle|priezvisko3=Zheng}}</ref> Čo sa týka [[Baktérie|baktérií]], boli zistené druhy ''[[Clostridium perfringens]]'', ''[[Clostridium welchii]]'' (obe z čeľade [[Bacillaceae]]), ''[[Escherichia coli]]'', ''[[Klebsiella pneumoniae]]'' a [[Proteus mirabilis|''Proteus mirabilis'']] (zhodne z čeľade [[Enterobacteriales|Enterobacteriaceae]]).<ref name=":41" /> === Parazity === ==== [[Endoparazit|Endoparazité]] ==== Strata a teda zúženie biotopu podporuje šírenie [[Parazitizmus|parazitov]], pretože sa príbuzní aj ďalší živočíchy pohybujú na menšom území a ľahšie sa dostanú do kontaktu. Takto sa ''[[Baylisascaris schroederi]]'', druh [[Hlísty (Ascaridida)|škrkavky]] z čeľade Ascarididae, preniesol na pandu veľkú pravdepodobne od mačiek, psov alebo líšok. ''B. schroederi'' je teraz zodpovedný za mnoho úmrtí voľne žijúcich pánd veľkých. Tento parazitický červ spôsobuje silné krvácanie do pečene, čriev a pľúc, ale prečo je pre pandu veľkú tak nebezpečný, nie je doposiaľ známe.<ref name=":41" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Parasite Threat to Panda Conservation|url=http://link.springer.com/10.1007/s10393-007-0139-8|periodikum=EcoHealth|dátum=2008-03|dátum prístupu=2023-09-29|ročník=5|číslo=1|strany=6–9|issn=1612-9202|doi=10.1007/s10393-007-0139-8|jazyk=en|meno=Jin-Shuo|priezvisko=Zhang|meno2=Peter|priezvisko2=Daszak|meno3=Hua-Li|priezvisko3=Huang}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Parasit tötet Pandas|url=https://www.wissenschaft.de/erde-umwelt/parasit-toetet-pandas/|vydavateľ=Konradin Medien GmbH|dátum vydania=2008-04-15|dátum prístupu=2023-09-29|jazyk=de|meno=|priezvisko=}}</ref> Sedemročná samica pandy veľkej uhynula roku 2014 v zoologickej záhrade v čínskom meste Čeng-čou po tom, čo sa u nej prejavili príznaky [[Gastroenteritída|gastroenteritídy]] a respiračného ochorenia. Zistilo sa, že príčinou smrti bola [[toxoplazmóza]], ochorenie spôsobené vnútrobunkovým parazitickým prvokom známym ako [[toxoplazma obyčajná]] (''Toxoplasma gondii''), ktorá dokáže infikovať väčšinu teplokrvných zvierat vrátane človeka.<ref>{{Citácia periodika|titul=Fatal Toxoplasma gondii infection in the giant panda|url=http://www.parasite-journal.org/10.1051/parasite/2015030|periodikum=Parasite|dátum=2015|dátum prístupu=2023-09-29|ročník=22|strany=30|issn=1776-1042|doi=10.1051/parasite/2015030|meno=Hongyu|priezvisko=Ma|meno2=Zedong|priezvisko2=Wang|meno3=Chengdong|priezvisko3=Wang|jazyk=en}}</ref> Ďalej boli zistené napríklad [[Červy (taxón)|červy]] či [[prvoky]] ''[[Ancylostoma ailuropodae]]'' (ž čeľade [[Ancylostomatidae]]), ''[[Toxascaris seleactis]]'' (z čeľade [[Ascarididae]]), ''Strongyloides sp.'' ([[Strongyloididae]]), ''[[Ogmocotyle sikae]]'' ([[Notocotylidae]]), ''[[Cryptosporidium andersoni]]'' ([[Cryptosporidiidae]]), ''[[Enterocytozoon bieneusi]]'' ([[Microsporidia]]), či ''Sarcocystis sp.'' (z čeľade [[Sarcocystidae]]).<ref name=":41" /> ==== [[Ektoparazit|Ektoparazité]] ==== Ide o larvy mušiek a rôzne druhy [[Blchy|bĺch]], [[Kliešťovité|kliešťov]] a iných [[Roztoče|roztočov,]] napríklad ''[[Dermacentor taiwanensi]]'', ''[[Haemaphysalis flava]]'', ''[[Haemaphysalis hystricis]]'', [[Haemaphysalis longicornis|''Haemaphysalis longicornis'']], ''[[Haemaphysalis montgomeryi]]'', ''[[Haemaphysalis warburtoni]]'', ''[[Haemaphysalis aponommoides]]'', ''[[Haemaphysalis kitaotai]]'', ''[[Haemaphysalis megaspinosa]]'', ''[[Haemaphysalis ailuropodae]]'', ''[[Ixodes granulatus]]'', ''[[Ixodes acutitarsus]]'', ''[[Ixodes ovatux]]'', ''[[Chorioptes panda]]'', ''[[Chaetopsylla ailuropodae]]'', ''[[Chaetopsylla mikado]]'' či ''[[Demodex ailuropodae]]''.<ref name=":41" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Characterization of Haemaphysalis flava (Acari: Ixodidae) from Qingling Subspecies of Giant Panda (Ailuropoda melanoleuca qinlingensis) in Qinling Mountains (Central China) by Morphology and Molecular Markers|url=https://dx.plos.org/10.1371/journal.pone.0069793|periodikum=PLoS ONE|dátum=2013-07-19|dátum prístupu=2023-09-29|ročník=8|číslo=7|strany=e69793|issn=1932-6203|doi=10.1371/journal.pone.0069793|jazyk=en|meno=Wen-yu|priezvisko=Cheng|meno2=Guang-hui|priezvisko2=Zhao|meno3=Yan-qing|priezvisko3=Jia}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Are Pandas Dangerous? (Answered)|url=https://wildlifeinformer.com/are-pandas-dangerous/|dátum vydania=2022-07-15|dátum prístupu=2023-09-29|jazyk=en|meno=|priezvisko=|vydavateľ=Wildlife Informer}}</ref> === Kazivosť zubov === Pandy často trpia na rôzne zubné abnormality. Aby získali dostatok energie z bambusu s nízkym obsahom bielkovín, vlákniny a lignínu, musí ho denne skonzumovať veľké množstvo, takže vyvíjajú obrovský tlak na svoj chrup. Najčastejšie ich trápi opotrebenie a zlomeniny zubov, alebo kazivosť. Často zuby aj úplne chýbajú, najmä premoláre. Bežný a rôzne závažný [[zubný povlak]] a [[Zubný kameň|kameň]] sa vyskytuje prakticky u všetkých medveďov. Vo vzorkách zubného povlaku sa nachádzalo viac ako 250 baktérií rôznych druhov (viac ako 40) i rodov (viac ako 20). V dôsledku závažnejšieho parodontálneho ochorenia môžu pravdepodobne aj uhynúť. V tráviacom trakte niektorých pánd boli nájdené príliš veľké časti bambusu, ktoré kvôli chorému chrupu možno nedokázali lepšie rozhrýzť a tak im [[Perforácia (lekárstvo)|pretrhali črevá]], alebo kvôli nim trpeli na [[Vred|vredy.]]<ref name=":40" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Dental Abnormalities in Eight Captive Giant Pandas (Ailuropoda melanoleuca) in China|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S0021997511001216|periodikum=Journal of Comparative Pathology|dátum=2012-05|dátum prístupu=2023-09-29|ročník=146|číslo=4|strany=357–364|doi=10.1016/j.jcpa.2011.08.001|jazyk=en|meno=Y.|priezvisko=Jin|meno2=W.|priezvisko2=Lin|meno3=S.|priezvisko3=Huang}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Giant panda׳s tooth enamel: Structure, mechanical behavior and toughening mechanisms under indentation|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S1751616116302454|periodikum=Journal of the Mechanical Behavior of Biomedical Materials|dátum=2016-12|dátum prístupu=2023-09-29|ročník=64|strany=125–138|doi=10.1016/j.jmbbm.2016.07.029|jazyk=en|meno=Z.Y.|priezvisko=Weng|meno2=Z.Q.|priezvisko2=Liu|meno3=R.O.|priezvisko3=Ritchie}}</ref> ==Ohrozenie a ochrana == Panda veľká je [[Zraniteľný|zraniteľný druh]] (podľa [[Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov|IUCN]] od roku 2016).<ref name=":0" /> Kedysi sa lovila pre svoju cennú kožušinu, dnes však čelí najmä premene pôvodných lesov na poľnohospodársku pôdu, ťažbe dreva, výstavbe priehrad, diaľnic a iným rozvojovým projektom.<ref name=":0" /><ref name=":3" /><ref name=":28">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Giant Panda Facts {{!}} China Wildlife Guide|url=https://www.nathab.com/know-before-you-go/asia-the-pacific/china/wildlife-guide/giant-panda/|vydavateľ=Natural Habitat Adventures|dátum prístupu=2023-06-30|jazyk=en}}</ref> V rokoch 1950 až 2004 Čína stratila viac ako 30 % svojich zalesnených oblastí, čo sa zhoduje s prudkým poklesom populácie pandy.<ref name=":0" /> Okrem degradácie biotopov ľudskou činnosťou ohrozujú pandy veľké aj prírodné katastrofy, najmä [[Zemetrasenie|seizmická aktivita]], keďže obývajú areál nachádzajúci sa na tektonicky pomerne nestabilnom východnom okraji [[Tibetská náhorná plošina|Tibetskej náhornej plošiny]].<ref>{{Citácia periodika|titul=The Lushan earthquake and the giant panda: impacts and conservation|url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/1749-4877.12068|periodikum=Integrative Zoology|dátum=2014-06|dátum prístupu=2023-06-30|ročník=9|číslo=3|strany=376–378|doi=10.1111/1749-4877.12068|jazyk=en|meno=Zejun|priezvisko=Zhang|meno2=Shibin|priezvisko2=Yuan|meno3=Dunwu|priezvisko3=Qi}}</ref><ref name=":18">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sichuan Earthquake Destroyed Nearly A Quarter Of Panda Habitat Near Quake's Epicenter|url=https://www.sciencedaily.com/releases/2009/07/090727102034.htm|vydavateľ=ScienceDaily|dátum prístupu=2023-06-30|jazyk=en|dátum vydania=2009-07-28}}</ref> Hoci sa pandy s týmito katastrofami stretávali aj v minulosti, ich účinky neboli nikdy také výrazné vzhľadom na väčšiu stabilitu pôvodného nenarušeného biotopu, a teda aj väčšieho areálu pand.<ref name=":17" /><ref name=":18" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Giant Panda Habitats Destroyed by Earthquake|url=https://www.nathab.com/blog/giant-panda-habitats-destroyed-by-sichuan-earthquake/|dátum vydania=2009-08-10|dátum prístupu=2023-06-30|jazyk=Natural Habitat Adventures|priezvisko=Koelemay|meno=Megan}}</ref> Netreba tiež zabúdať, že izolované druhy s nízkou početnosťou sú vystavené riziku príbuzenského kríženia a následnej strate génovej rozmanitosti, čo môže viesť k zvýšenému výskytu vývojových vad a chorôb.<ref>{{Citácia periodika|titul=Mystery of the brown giant panda deepens|url=https://www.nature.com/articles/news.2010.19|periodikum=Nature|dátum=2010-01-18|dátum prístupu=2023-06-30|issn=0028-0836|doi=10.1038/news.2010.19|jazyk=en|meno=Henry|priezvisko=Nicholls}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Inbreeding and inbreeding avoidance in wild giant pandas|url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/mec.14284|periodikum=Molecular Ecology|dátum=2017-10|dátum prístupu=2023-06-30|ročník=26|číslo=20|strany=5793–5806|doi=10.1111/mec.14284|jazyk=en|meno=Yibo|priezvisko=Hu|meno2=Yonggang|priezvisko2=Nie|meno3=Wei|priezvisko3=Wei}}</ref> Niektoré populácie pandy môžu byť vystavené nebezpečným kovom, ako je meď, nikel, olovo alebo zinok, ktoré sú prítomné v bambuse alebo priamo v pôde. Hrozbou sa môžu stať aj chlórované uhľovodíky, ktoré znečisťujú ovzdušie Číny.<ref>{{Citácia periodika|titul=PBDEs (polybrominated diphenyl ethers) pose a risk to captive giant pandas|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S0269749116311514|periodikum=Environmental Pollution|dátum=2017-07|dátum prístupu=2023-06-30|ročník=226|strany=174–181|doi=10.1016/j.envpol.2017.04.023|jazyk=en|meno=Yi-ping|priezvisko=Chen|meno2=Ying-juan|priezvisko2=Zheng|meno3=Qiang|priezvisko3=Liu}}</ref> Za hrozbu možno považovať tiež [[klimatické zmeny]]. V dôsledku [[Globálne otepľovanie|otepľovania]] môže bambus, typická potrava pánd, postupne zmiznúť alebo vyhľadávať chladnejšie prostredie a rásť v ešte vyšších [[Nadmorská výška|nadmorských výškach]], mimo dosahu medveďov. Problémom môže byť aj pomalá regenerácia týchto rastlín, najmä preto, že pandy dnes obývajú pomerne malú oblasť.<ref>{{Citácia periodika|titul=Climate-change impacts on understorey bamboo species and giant pandas in China’s Qinling Mountains|url=https://www.nature.com/articles/nclimate1727|periodikum=Nature Climate Change|dátum=2013-03|dátum prístupu=2023-06-30|ročník=3|číslo=3|strany=249–253|issn=1758-678X|doi=10.1038/nclimate1727|jazyk=en|meno=Mao-Ning|priezvisko=Tuanmu|meno2=Andrés|priezvisko2=Viña|meno3=Julie A.|priezvisko3=Winkler}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Giant pandas threatened by climate change|url=https://www.theguardian.com/environment/2012/nov/12/giant-pandas-threatened-climate-change|periodikum=The Guardian|dátum=2012-11-12|dátum prístupu=2023-06-30|issn=0261-3077|jazyk=en|meno=|priezvisko=}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=The Bamboo Flowering Cycle Sheds Light on Flowering Diversity|url=https://www.frontiersin.org/article/10.3389/fpls.2020.00381/full|periodikum=Frontiers in Plant Science|dátum=2020-04-17|dátum prístupu=2023-06-30|ročník=11|issn=1664-462X|doi=10.3389/fpls.2020.00381|meno=Xiao|priezvisko=Zheng|meno2=Shuyan|priezvisko2=Lin|meno3=Huajun|priezvisko3=Fu|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Why Bamboos Wait so Long to Flower|url=https://www.jstor.org/stable/2096871|periodikum=Annual Review of Ecology and Systematics|dátum=1976|dátum prístupu=2023-06-30|ročník=7|strany=347–391|issn=0066-4162|meno=Daniel H.|priezvisko=Janzen|jazyk=en}}</ref> Výskumy tiež naznačujú, že sa spoliehajú na priestorovú pamäť, čo znamená, že môžu byť náchylnejšie na zmenu svojho prostredia, a teda na náhlu zmenu alebo náhly presun potravinových zdrojov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.apa.org/monitor/jan04/pandas.html|vydavateľ=American Psychological Association|dátum prístupu=2023-09-26|priezvisko=Bailey|meno=Deborah Smith|titul=Understanding the giant panda|dátum vydania=2004-01-01|jazyk=en}}</ref> Názory odborníkov sa však líšia. Čísla ukazujú, aký veľký úbytok [[Biotop|biotopov]] sa očakáva napríklad v pohorí [[Čchin-ling]] pri zohľadnení iba klimatických premenných – o 49 až 85 % do roku 2100. Ak sa však zohľadnia aj [[biotické faktory]], výsledky hovoria o oveľa menšom úbytku biotopov – v jednom prípade dokonca len o 12 % a maximálne o 34 % do roku 2100, podľa [[Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov|IUCN]] o cca 35 %. Jedným z dôvodov je, že nové simulácie zohľadňujú vplyv podzemného „oddenkového“ systému bambusových rastlín – podzemného koreňového systému spájajúceho jednotlivé rastliny dohromady. Tento systém spôsobuje, že sa bambusové rastliny usporiadavajú do „jedinečného zhluku“, vďaka čomu by mohli byť menej náchylné voči nárastu teploty. Podľa niektorých vedcov budúcnosť teda nie je taká čierna a odporúčajú, aby sa vedci zamerali na ochranu najmä pred antropogénnymi zásahmi, ktoré preukázateľne ničia životné prostredie pand, a nedovolili, aby sa skutočné a aktuálne hrozby dostali do úzadia.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Incorporating biotic interactions reveals potential climate tolerance of giant pandas|url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/conl.12592|periodikum=Conservation Letters|dátum=2018-11|dátum prístupu=2023-06-30|ročník=11|číslo=6|strany=e12592|issn=1755-263X|doi=10.1111/conl.12592|jazyk=en|meno=Fang|priezvisko=Wang|meno2=Qing|priezvisko2=Zhao|meno3=William J.|priezvisko3=McShea}}</ref> === Ochrana === Panda sa stala čínskym kultúrnym symbolom a jej lov bol komplexne zakázaný v roku 1962,<ref name=":50" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Free-roaming dogs prevent giant pandas from thriving in the wild | url = https://www.sciencedaily.com/releases/2020/08/200818114950.htm | vydavateľ = ScienceDaily | dátum prístupu = 2025-08-01 | jazyk = en | priezvisko = Storz | meno = Emily | dátum vydania = 2020-08-18}}</ref> pričom prvú právnu ochranu pred odchytom získala už v roku 1938 v provincii [[S’-čchuan]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Conservation: China's national treasure|url=https://www.nature.com/articles/468503a|periodikum=Nature|dátum=2010-11|dátum prístupu=2025-08-01|ročník=468|číslo=7323|strany=503–504|issn=1476-4687|doi=10.1038/468503a|jazyk=en|meno=Jane|priezvisko=Qiu}}</ref> Panda veľká je uvedená v [[CITES]] v prílohe I., medzi druhy, s ktorými je zakázaný akýkoľvek medzinárodný obchod.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Search: Ailuropoda melanoleuca|url=https://cites.org/eng/search?search_api_fulltext=Ailuropoda+melanoleuca|vydavateľ=CITES (Convention on International Trade in Endangered Species of Wild Fauna and Flora)|dátum prístupu=2023-07-05|dátum aktualizácie=2021-01-12|jazyk=en}}</ref> V [[Čína|čínském]] zákoně o ochrane prírody z roku 1988 je zaradená tiež do kategórie I., t. j. maximálny stupeň ochrany.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Wildlife Protection Law of China (2018) 野生动物保护法.|url=https://www.chinajusticeobserver.com/law/x/wildlife-protection-law-20181026|vydavateľ=China Justice Observer|dátum prístupu=2023-07-05|jazyk=en}}</ref> V [[Červený zoznam IUCN|Červenom zozname IUCN]] je od poslednej revízie v roku 2016 zaradená ako [[Zraniteľný|zraniteľná]] (VU), ale dlhé roky bola medzi ohrozenými druhy.<ref name=":0" /> [[Súbor:The Chengdu Research Base of Giant Panda Breeding, Chengdu - panoramio.jpg|náhľad|Socha pandy veľkej v areáli výskumnej stanice v Čcheng-tu]] Prvé rezervácie na ochranu pand boli založené v rokoch 1963 a 1964 (Wo-lung a Wanglang) a postupne pribúdali ďalšie.<ref name=":28" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Wolong National Natural Reserve|url=https://www.chinawolong.com/doce/about.htm|vydavateľ=www.chinawolong.com|dátum vydania=|dátum prístupu=2023-07-05|dátum archivácie=2006-12-01|url archívu=https://web.archive.org/web/20061201172138/https://www.chinawolong.com/doce/about.htm|jazyk=en}}</ref> V roku 2016 sa počet rezervácií zastavil na čísle 67.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Protected areas and bamboo corridors|url=https://wwf.panda.org/discover/knowledge_hub/endangered_species/giant_panda/solutions|vydavateľ=WWF - World Wide Fund For Nature|dátum prístupu=2023-10-06|jazyk=en}}</ref><ref name=":47">{{Citácia knihy|titul=Pandas and People: Coupling Human and Natural Systems for Sustainability|url=https://books.google.com/books?id=ky8TDAAAQBAJ&newbks=0&printsec=frontcover&pg=PA10&dq=giant+panda+-+cub+mortality&hl=cs|vydavateľ=Oxford University Press|rok=2016|isbn=978-0-19-870354-9|jazyk=en|meno=Jianguo|priezvisko=Liu|meno2=Vanessa|priezvisko2=Hull|meno3=Wu|priezvisko3=Yang|miesto=Oxford, United Kingdom|strany=10–11}}</ref> V roku 1989 Ministerstvo lesného hospodárstva Čínskej ľudovej republiky (teraz Štátna lesnícka správa) a [[Svetový fond na ochranu prírody]] (WWF) vypracovali spoločný plán manažmentu pandy veľkej, ktorý čínska vláda prijala ako oficiálny dokument v roku 1992 a ktorý sa stal základom súčasných ochranárskych aktivít.<ref name=":0" /><ref name=":35">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=What is the Panda's evolutionary history?|url=https://wwf.panda.org/discover/knowledge_hub/endangered_species/giant_panda/panda/panda_evolutionary_history|vydavateľ=WWF|dátum prístupu=2023-07-05|jazyk=en}}</ref> Svetový fond na ochranu prírody spolupracuje s Čínou už od roku 1979. Spoločne sa podieľa nielen na zriaďovaní rezervácií, ale aj na obmedzení ľudskej činnosti v kľúčových biotopoch pánd, monitorovaní pánd z hľadiska nelegálnej činnosti, vytváraní osvetových kampaní, na spolupráci s miestnymi komunitami a ďalšom vzdelávaní v oblasti ochrany prírody.<ref name=":28" /> Na zabezpečenie ohrozenej populácie medveďov Čína tiež zapožičiava pandy partnerským inštitúciám (pozri kapitolu nižšie). Od 90. rokov 20. storočia spolupracujú čínske centrá na ochranu pandy so 16 zoologickými záhradami v 14 krajinách a vytvárajú najväčšiu globálnu sieť pre výskum pandy veľkej. Okrem ochranárskych opatrení, lekárskych poznatkov a informácií o chove je cieľom poskytnúť verejnosti poznatky o pandách a ich spôsobe života.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Giant pandas return to China after years in U.S.|url=http://www.xinhuanet.com/english/2019-05/17/c_138064338.htm|vydavateľ=xinhuanet.com|dátum vydania=2019-05-17|dátum prístupu=2023-07-05|priezvisko=Liangyu|dátum archivácie=2020-08-06|url archívu=https://web.archive.org/web/20200806025049/http://www.xinhuanet.com/english/2019-05/17/c_138064338.htm|jazyk=en}}</ref> Štúdia z roku 2015 ukazuje, že panda veľká figuruje ako zastrešujúci (tzv. dáždnikový) druh, pretože ochrana jej stanovišťa pomáha aj ďalším endemickým druhom v Číne – ide až o 70 % lesných vtákov, 70 % cicavcov a viac ako 30 % obojživelníkov.<ref>{{Citácia periodika|titul=China's endemic vertebrates sheltering under the protective umbrella of the giant panda: China's Protected Areas and Biodiversity|url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/cobi.12618|periodikum=Conservation Biology|dátum=2016-04|dátum prístupu=2023-10-02|ročník=30|číslo=2|strany=329–339|doi=10.1111/cobi.12618|jazyk=en|meno=Binbin V.|priezvisko=Li|meno2=Stuart L.|priezvisko2=Pimm}}</ref> S cieľom zlepšiť životné podmienky roztrieštených populácií pandy a zabrániť príbuzenskému kríženiu, a tým aj nízkej genetickej rozmanitosti jednotlivých populácií, bude od roku 2020 všetkých takmer 70 prírodných rezervácií postupne prepojených prirodzenými koridormi, čím vznikne Národný park pandy veľkej. Bude mať približne trojnásobnú rozlohu ako [[Yellowstonský národný park]] v Spojených štátoch.<ref>{{Citácia periodika|titul=Giant Panda National Park, a step towards streamlining protected areas and cohesive conservation management in China|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S2351989419307887|periodikum=Global Ecology and Conservation|dátum=2020-06|dátum prístupu=2023-07-05|ročník=22|strany=e00947|doi=10.1016/j.gecco.2020.e00947|jazyk=en|meno=Qiongyu|priezvisko=Huang|meno2=Yuxiang|priezvisko2=Fei|meno3=Hongbo|priezvisko3=Yang}}</ref> Čína to s ochranou tejto ikonickej šelmy myslí veľmi vážne. Tomu zodpovedá aj prísna trestnoprávna norma, podľa ktorej v prípade úmyselného zabitia zvieraťa mohol hroziť vinníkovi i [[trest smrti]].<ref name=":3" /><ref name=":27" /> Napríklad ešte v roku 1993 boli dvaja muži odsúdení na trest smrti za pašovanie troch kožušín.<ref>{{Citácia periodika|titul=Asian Topics (Published 1993)|url=https://www.nytimes.com/1993/06/04/IHT-asian-topics-91814199039.html|dátum=1993-06-04|dátum prístupu=2025-08-01|jazyk=en|periodikum=The New York Times|odkaz na periodikum=The New York Times|vydavateľ=The New York Times Company|priezvisko=Higbee|meno=Arthur}}</ref> Podľa súčasného čínskeho trestného zákonníka je za zabitie pandy (alebo obchodovanie s ňou) ukladaná stále prísna, avšak miernejšia sankcia – minimálne desať rokov väzenia (spolu s pokutou alebo [[Konfiškácia|konfiškáciou majetku]]) a zriedkavejšie [[Doživotný trest odňatia slobody|doživotie]]. Avšak za obzvlášť závažné trestné činy v súvislosti s pandami pravdepodobne stále môže hroziť trest smrti.<ref>{{Citácia periodika|titul=Panda meat: Chinese hunters held over scandal|url=https://www.bbc.com/news/world-asia-china-32718520|periodikum=BBC News|dátum=2015-05-13|dátum prístupu=2025-08-01|jazyk=en|odkaz na periodikum=BBC News}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Three face jail for China panda killing | url = https://www.dw.com/en/three-face-prosecution-for-panda-killing-in-china/a-18736323 | vydavateľ = Deutsche Welle | dátum prístupu = 2025-08-01 | jazyk = en | meno = | dátum vydania = 2015-09-23 | priezvisko = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What Is the Punishment for Killing a Panda in China? | url = https://www.chinajusticeobserver.com/a/what-is-the-punishment-for-killing-a-panda-in-china | vydavateľ = China Justice Observer | dátum prístupu = 2025-08-01 | dátum vydania = 2020-11-18 | dátum archivácie = 2025-03-21 | url archívu = https://web.archive.org/web/20250321065328/https://www.chinajusticeobserver.com/a/what-is-the-punishment-for-killing-a-panda-in-china}}</ref> == Rozvoz z Číny do zahraničia a chov v zajatí == [[Súbor:Ruth Elizabeth Harkness and Su Lin.jpg|náhľad|Módna návrhárka Ruth Harknessová s mláďaťom pandy veľkej, ktoré sa v roku 1936 dostalo až do Spojených štátov amerických<ref name=":4" />]] Západ sa po prvýkrát zoznámil s pandou veľkou v roku [[1869]] vďaka cestovnému denníku [[Francúzsko|francúzskeho]] [[misionár]]a [[Armand David|Armanda Davida]] (1826 – 1900). Až do expedície [[Nemecko|nemeckého]] bádateľa [[Walter Stötzner|Waltera Stötznera]] (1882 – 1965) v rokoch 1913 – 1915 nepozoroval žiaden [[Európa|Európan]] živú pandu veľkú vo voľnej prírode.<ref name=":13" /> Na západ (do [[Spojené štáty|USA]]) sa prvú pandu veľkú podarilo prepašovať až v roku 1936.<ref name=":4" /><ref name=":35" /><ref name=":38" /> === Pandia diplomacie === Už za dynastie [[Tchang (dynastia)|Tchang]] (v rokoch 618 – 907) cisárovná [[Wu Ce-tchien]] venovala Japonsku dve pandy veľké, ako dar dobrej vôle, a Čína obnovila túto diplomatickú tradíciu v 50. rokoch 20. storočia. Zapožičiavanie pánd veľkých zoologickým záhradám tvorilo dôležitú časť [[Diplomacia|diplomacie]] Čínskej ľudovej republiky, ako aj prvé kultúrne výmeny medzi ňou a západom. Medzi rokmi 1958 a 1982 Čína darovala celkom 23 pánd deviatim rôznym štátom, napr. Spojeným štátom americkým, Japonsku alebo vtedajšiemu [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západnému Nemecku]]. Tieto diplomatické metódy medzi socialistickou republikou a ďalšími krajinami čoskoro získali označenie „pandia diplomacie“.<ref name=":4" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Attack of the Pandas|url=https://www.latimes.com/archives/la-xpm-2006-mar-21-fg-pandas21-story.html|vydavateľ=Los Angeles Times|dátum vydania=2006-03-21|dátum prístupu=2023-10-04|jazyk=en-US|meno=Mark|priezvisko=Magnier}}</ref> Od roku 1984 sa pandy prestali používať na diplomatické účely. Namiesto toho začala Čína ponúkať zapožičanie pánd na niekoľko rokov, ale len tým národom, s ktorými má dobré vzťahy a pokiaľ spĺňajú požiadavky na podmienky chovu. Obvyklá taxa je 1 000 000 [[Americký dolár|$]] za rok a ustanovenia, že akékoľvek narodené mláďa patrí Číne.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Arnold|meno=Caroline|titul=Panda by Caroline Arnold|vydanie=2013|vydavateľ=StarWalk Kids Media|miesto=New York|isbn=978-1-62334-648-5|strany=42|jazyk=en}}</ref><ref name=":46">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Panda Diplomacy: The World’s Cutest Ambassadors|url=https://www.history.com/news/panda-diplomacy-the-worlds-cutest-ambassadors|vydavateľ=History ( A&E Television Networks, LLC.)|dátum vydania=2017-03-16|dátum prístupu=2023-10-04|jazyk=en|priezvisko=Holland|meno=Brynn|dátum aktualizácie=2023-05-09}}</ref> Výnimkami z prenájmu bolo darovanie páru do Hongkongu v roku 2007 pri príležitosti 10. výročia návratu pod čínsku správu a na Taiwan v roku 2008 (taipeiské zoo navyše bolo umožnené ponechať si narodené medvieďatá).<ref name=":46" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Baby boom at Taipei Zoo brings cheer to a gloomy year|url=https://www.telegraph.co.uk/news/2020/10/02/baby-boom-taipei-zoo-brings-cheer-gloomy-year/|periodikum=The Telegraph|dátum=2020-10-02|dátum prístupu=2023-10-04|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Nicola|priezvisko=Smith|meno2=Agence|priezvisko2=France-Presse}}</ref> Zmluvy o prenájme pánd sa uzatvárajú na vrcholnej vládnej úrovni.<ref name=":4" /><ref name=":46" /> Od roku 1998, kvôli žalobe [[Svetový fond na ochranu prírody|Svetového fondu na ochranu prírody]], agentura [[United States Fish and Wildlife Service|U.S. Fish and Wildlife Service]] povoľuje americkým zoologickým záhradám dovoz pandy iba v prípade, že Čína venuje viac ako polovicu svojho úverového poplatku na ochranu divokých pánd a ich biotopov.<ref name=":46" /> V roku 2008 silné [[Zemetrasenie v S’-čchuane v roku 2008|zemetrasenie v S'-čchuane]] zničilo zariadenie chovajúce pandy a bolo potrebné premiestniť 60 zvierat. Časť z nich bola postupne prepravená do krajín, s ktorými uzatvorila Čína výhodné obchodné dohody (napr. Škótsko resp. Spojené kráľovstvo, Japonsko, Kanada, či Francúzsko) alebo ktoré jej poskytovali strategické suroviny ako napríklad urán (Austrália).<ref>{{Citácia periodika|titul=Environmental Reviews and Case Studies: Diplomats and Refugees: Panda Diplomacy, Soft “Cuddly” Power, and the New Trajectory in Panda Conservation|url=https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1017/S1466046613000185|periodikum=Environmental Practice|dátum=2013-09|dátum prístupu=2023-10-04|ročník=15|číslo=3|strany=262–270|issn=1466-0466|doi=10.1017/S1466046613000185|jazyk=en|meno=Kathleen Carmel|priezvisko=Buckingham|meno2=Jonathan Neil William|priezvisko2=David|meno3=Paul|priezvisko3=Jepson}}</ref> V dôsledku [[Ruská invázia na Ukrajinu|vojenského konfliktu na Ukrajine]] prebiehajúcemu od roku 2022 do súčasnosti a napätých vzťahov medzi Čínou a Západom sa mnoho pánd chovaných v USA, Európe alebo Japonsku pravdepodobne vráti späť do Číny. Môžu však existovať aj iné dôvody, prečo sa Peking uchyľuje k týmto krokom, ako napríklad, že pandy už nie sú ohrozené vyhubením, pretože ich populácia stúpa, teda už nie je potrebná väčšia ochrana, ako aj spolupráca s inými inštitúciami.<ref>{{Citácia periodika|titul=China takes back pandas from zoos in U.S., U.K.|url=https://www.washingtonpost.com/world/2023/09/28/pandas-returning-china-dc-zoo/|periodikum=Washington Post|dátum=2023-09-28|dátum prístupu=2023-10-04|issn=0190-8286|jazyk=en-US|meno=Leo|priezvisko=Sands}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pandy mizí ze zoologických zahrad po světě, Čína je stahuje zpět|url=https://www.seznamzpravy.cz/clanek/zahranicni-pandy-mizi-ze-zoologickych-zahrad-po-svete-cina-je-stahuje-zpet-237499|vydavateľ=Seznam Zprávy, a.s. (Seznam.cz, a.s.)|dátum prístupu=2023-10-04|jazyk=cs|priezvisko=Michálek|meno=Matěj|dátum vydania=2023-09-30}}</ref> === Chov v zajatí === [[Súbor:Lightmatter panda.jpg|thumb|Dospelá panda veľká v ZOO v San Diegu.]] ==== Náročnosť chovu ==== Chov pandy veľkej v [[Zoologická záhrada|zoologických záhradách]] je mimoriadne politicky a finančne náročný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pražská zoo představila nové pavilony pro pandy i lední medvědy|url=https://ct24.ceskatelevize.cz/veda/2145216-prazska-zoo-predstavila-nove-pavilony-pro-pandy-i-ledni-medvedy|vydavateľ=ČT24, Česká televize|dátum prístupu=2023-07-06|jazyk=cs|meno=Tomáš|priezvisko=Karlík|dátum vydania=2017-06-08}}</ref><ref name=":30">{{Citácia periodika|titul=Zoos weigh up the costs of China's 'pandanomics'|url=https://www.theguardian.com/world/2014/sep/13/edinburgh-zoo-pandas-tian-tian-china-pandanomics-birth-cub|periodikum=The Observer|dátum=2014-09-13|dátum prístupu=2023-07-06|issn=0029-7712|jazyk=en|meno=John|priezvisko=Vidal|vydavateľ=Guardian News & Media Limited or its affiliated companies}}</ref> Okrem nákladov na prenájom (pozri vyššie) sú pandy náročné aj na kŕmenie a starostlivosť. Podľa článku v ''[[The New York Times]]'' stojí chov pandy veľkej päťkrát viac ako chov druhého najdrahšieho zvieraťa, [[Slon africký|slona]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Eats Shoots, Leaves and Much of Zoos' Budgets|url=https://www.nytimes.com/2006/02/12/us/eats-shoots-leaves-and-much-of-zoos-budgets.html|periodikum=The New York Times|dátum=2006-02-12|dátum prístupu=2023-07-06|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Brenda|priezvisko=Goodman}}</ref> Na druhej strane je panda takou veľkou atrakciou, že návštevnosť inštitúciám, ktoré chovajú tieto medvede, výrazne stúpa.<ref name=":30" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pražská zoo chce získat pandu velkou. Babiš nabídl pomoc|url=https://zpravy.aktualne.cz/domaci/prazska-zoo-chce-ziskat-pandu-velkou-pomoci-ji-ma-babis/r~5793842caadd11e486b9002590604f2e/|vydavateľ=Aktuálně.cz (Economia, a.s.)|dátum vydania=2015-02-02|dátum prístupu=2023-07-06|jazyk=cs|priezvisko=Nová|meno=Eliška}}</ref> O náročnosti svedčia aj skúsenosti s reprodukciou, a to aj s ohľadom na to, že k nej dochádza len raz ročne a vo veľmi krátkom intervale, keď sa samica dostane do ruje – približne dvanásťhodinovém v priebehu jedného dňa, v lepšom prípade troch dní.<ref name=":12" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Captive Breeding Program|url=https://www.pandasinternational.org/program-areas-2/captive-breeding-program/|dátum prístupu=2023-07-06|jazyk=en|vydavateľ=Pandas International|url archívu=https://web.archive.org/web/20231004224541/https://www.pandasinternational.org/program-areas-2/captive-breeding-program/|dátum archivácie=2023-10-04}}</ref> Podľa niektorých zdrojov viac ako 60 % pandích samcov v zoologických záhradách neprejavuje žiadnu sexuálnu túžbu. Prevažná väčšina pôrodov pandy v zajatí je preto výsledkom umelého oplodnenia (pozri podkapitolu nižšie).<ref name=":49" /> V londýnskej zoologickej záhrade musel byť pár pánd v dôsledku agresívneho správania samca dokonca postriekaný vodou, aby sa zabránilo vážnejším zraneniam.<ref name=":29" /> Za reprodukčné problémy môže pravdepodobne aj samotná veľkosť [[Pohlavný úd|penisu]] samca (v pomere k veľkosti tela najmenší v živočíšnej ríši) a nízke dávky [[Spermia|spermií]].<ref name=":42">{{Citácia periodika|titul=Chromosome-scale genomes provide new insights into subspecies divergence and evolutionary characteristics of the giant panda|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S2095927321001158|periodikum=Science Bulletin|dátum=2021-10|dátum prístupu=2023-07-06|ročník=66|číslo=19|strany=2002–2013|doi=10.1016/j.scib.2021.02.002|jazyk=en|meno=Xuanmin|priezvisko=Guang|meno2=Tianming|priezvisko2=Lan|meno3=Qiu-Hong|priezvisko3=Wan}}</ref><ref name=":43">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Complicated Sex Lives of Giant Pandas|url=https://www.livescience.com/56269-animal-sex-giant-pandas.html|vydavateľ=livescience.com (Future US, Inc.)|dátum vydania=2016-09-27|dátum prístupu=2023-07-06|jazyk=en|meno=Joseph|priezvisko=Castro}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Procreation begets problems for pandas|url=https://www.japantimes.co.jp/news/2012/04/08/national/science-health/procreation-begets-problems-for-pandas/|vydavateľ=The Japan Times|dátum vydania=2012-04-08|dátum prístupu=2023-07-06|jazyk=en-US|meno=Rowan|priezvisko=Hooper}}</ref> Samcom bola na skúšku podávaná napríklad aj Viagra ([[Sildenafil]]), ale s úspechom sa táto metóda zatiaľ nestretla.<ref name=":49">{{Citácia periodika|titul=Pandas unexcited by Viagra|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/asia-pacific/2246588.stm|dátum=2002-09-09|dátum prístupu=2023-10-02|jazyk=en|periodikum=BBC News}}</ref> Údajne pozitívnejšie výsledky priniesla metóda spočívajúca v tom, že sa pandám púšťala videonahrávka kopulujúceho páru iných pánd, doslova pandí [[Pornografia|porno]] (tzn. audiovizuálny prístup).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul='Panda porn' to encourage mating|url=http://edition.cnn.com/2006/WORLD/asiapcf/01/25/panda.passion/index.html|vydavateľ=CNN.com (Cable News Network LP, LLLP.)|dátum prístupu=2023-10-02|priezvisko=Prapanya|meno=Narunart|dátum vydania=2006-01-25|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20080405191046/http://edition.cnn.com/2006/WORLD/asiapcf/01/25/panda.passion/index.html|dátum archivácie=2008-04-05}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thajské pandy musí sledovat pandí porno|url=https://www.novinky.cz/clanek/koktejl-thajske-pandy-musi-sledovat-pandi-porno-40139191|vydavateľ=Novinky.cz (Borgis, a.s.)|dátum prístupu=2023-10-02|jazyk=cs|meno=|dátum vydania=2006-11-13}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Pandas Getting New View of Mating Ritual|url=http://www.washingtonpost.com/wp-dyn/content/article/2006/11/22/AR2006112202039.html|dátum=2006-11-23|dátum prístupu=2023-10-02|issn=0190-8286|jazyk=en|meno=Denis D.|priezvisko=Gray|periodikum=Washington Post}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Číňané pouštějí pandám porno, aby se víc množily|url=https://magazin.aktualne.cz/cinane-pousteji-pandam-porno-aby-se-vic-mnozily/r~i:article:600860/|vydavateľ=Aktuálně.cz (Economia, a.s.)|dátum vydania=2008-03-30|dátum prístupu=2023-10-02|jazyk=cs}}</ref> Mnoho odborníkov sa však voči tomu stavia skepticky a odmietavo. Považujú túto praktiku za zbytočnú až úsmevnú, všeobecne nevyužívanú. Hlavne z toho z dôvodu, že panda nemá príliš dobrý zrak. Účinnejšie by mohla byť skôr len zvuková nahrávka, alebo napríklad rozptýlený pach medveďov typický pre obdobie pytačiek (zmes z moču alebo exkrementov pandy).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Why Panda Sex Isn't Black and White|url=https://www.smithsonianmag.com/science-nature/only-thing-harder-finding-love-human-finding-love-panda-180962165/|vydavateľ=Smithsonian Magazine|dátum prístupu=2023-10-02|jazyk=en|meno=Rachel E.|priezvisko=Gross|dátum vydania=2017-02-14}}</ref> [[Súbor:Little Giant Panda.jpg|náhľad|Mláďa chované v zajatí]] Pravdepodobne jedným z najmenej pochopených javov je, že v zajatí prakticky všetky samice pandy veľké vychovávajú iba jedno mláďa, a keď sa narodia dvojčatá, k čomu dochádza pomerne často (vo viac ako polovici prípadov),<ref name=":3" /><ref name=":6" /> jedno z nich vždy ponechajú svojmu osudu. Do roku 2018 vychovali dvojčatá iba dve samice, ale len s intenzívnou ľudskou pomocou.<ref name=":6" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Giant panda twin rearing without assistance requires more interactions and less rest of the mother—A case study at Vienna Zoo|url=https://dx.plos.org/10.1371/journal.pone.0207433|periodikum=PLOS ONE|dátum=2018-11-28|dátum prístupu=2023-10-02|ročník=13|číslo=11|strany=e0207433|issn=1932-6203|doi=10.1371/journal.pone.0207433|jazyk=en|meno=Martina|priezvisko=Heiderer|meno2=Carmen|priezvisko2=Westenberg|meno3=Desheng|priezvisko3=Li}}</ref> Avšak umelý chov mláďat sťažuje množstvo komplikácií, najmä čo sa týka stravy, pretože pandie mlieko so svojim zložením nepodobá mlieku žiadneho iného cicavca, takže ho chovatelia nedokážu plnohodnotne nahradiť. Je tiež ťažké zhromaždiť dostatočné množstvo materského mlieka pandy veľkej pre kompletnú analýzu, nutričný obsah je tak stále z veľkej časti neznámy. Zloženie samičieho mlieka sa navyše výrazne mení s tým, ako mláďa rastie, aby si malý medveď lepšie navykol na ťažkú bambusovú stravu. A to nie je u placentálnych cicavcov obvyklé. Také, avšak ešte dramatickejšie rozdiely sú pozorované hlavne u [[Vačkovce|vačkovcov]] (napr. klokanov) a ich materského mlieka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=As panda baby grows, mom’s milk changes|url=https://www.sciencenews.org/blog/wild-things/panda-baby-grows-moms-milk-changes|dátum vydania=2015-10-23|dátum prístupu=2023-10-02|jazyk=en|priezvisko=Zielinski|meno=Sarah|vydavateľ=Science News}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Analysis of the breast milk of giant pandas (Ailuropoda melanoleuca) and the preparation of substitutes|url=https://www.jstage.jst.go.jp/article/jvms/78/5/78_15-0677/_article|periodikum=Journal of Veterinary Medical Science|dátum=2016|dátum prístupu=2023-10-02|ročník=78|číslo=5|strany=747–754|issn=0916-7250|doi=10.1292/jvms.15-0677|jazyk=en|meno=Zhihe|priezvisko=Zhang|meno2=Rong|priezvisko2=Hou|meno3=Jingchao|priezvisko3=Lan}}</ref> Ošetrovatelia v čínskych zoologických záhradách či chovných centrách, ktoré počítajú s prípadnou [[Reintrodukcia|reintrodukciou]] pánd do divočiny, pri kŕmení alebo iných nutných úkonoch chodia do ich výbehu oblečení v kostýme pandy, aby si mláďatá nezvykli na človeka a zdalo sa im všetko prirodzené.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Giant Panda Released Into Wild In China|url=https://news.sky.com/story/giant-panda-released-into-wild-in-china-10429057|vydavateľ=Sky News|dátum prístupu=2023-10-02|jazyk=en|dátum vydania=2013-11-07}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Čínská příprava na divočinu: Za mláďaty jen v pandím převleku|url=https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/2190745-cinska-priprava-na-divocinu-za-mladaty-jen-v-pandim-prevleku|vydavateľ=ČT24 (Česká televize)|dátum prístupu=2023-10-02|jazyk=cs|meno=Tamara|priezvisko=Kejlová|dátum vydania=2017-07-24}}</ref> ==== Umelé oplodnenie ==== Neochota pánd páriť sa v zajatí bola taká častá, že sa chovatelia uchýlili k [[Asistovaná reprodukcia|asistovanej reprodukcii]] – [[Inseminácie|inseminácii]]. K prvým pokusom dochádzalo už v 80. rokoch 20. storočia a dnes je už táto praktika úplne bežná a úspešná.<ref>{{Citácia periodika|titul=Artificial insemination in the Giant panda (Ailuropoda melanoleaca)|url=https://zslpublications.onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/j.1469-7998.1984.tb02332.x|periodikum=Journal of Zoology|dátum=1984-06|dátum prístupu=2023-11-01|ročník=203|číslo=2|strany=269–278|issn=0952-8369|doi=10.1111/j.1469-7998.1984.tb02332.x|jazyk=en|meno=H. D. M.|priezvisko=Moore|meno2=M.|priezvisko2=Bush|meno3=M.|priezvisko3=Celma}}</ref><ref name=":48">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=China announces first panda from frozen sperm|url=http://www.usatoday.com/tech/science/2009-07-24-panda_N.htm|vydavateľ=USATODAY.com|dátum vydania=2009-07-24|dátum prístupu=2023-11-01|priezvisko=Tran|meno=Tini|dátum archivácie=2011-06-23|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20110623190258/http://www.usatoday.com/tech/science/2009-07-24-panda_N.htm}}</ref> Napríklad v Číne v priebehu roku 2006 sa vďaka umelému oplodneniu narodilo celkom 34 pánd, z ktorých 30 prežilo.<ref name=":48" /> V roku 2009 čínski vedci potvrdili narodenie prvého mláďaťa, ktoré bolo počaté umelým oplodnením pomocou zmrazených spermií. Technika zmrazovania spermií v tekutom dusíku bola prvýkrát vyvinutá v 80. rokoch 20. storočia a môže výrazne pomôcť pri zachovaní druhu, ak čerstvé spermie od priameho darcu nie sú dostatočne kvalitné.<ref name=":48" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Baby panda born from frozen sperm|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/asia-pacific/8168491.stm|vydavateľ=BBC NEWS|dátum vydania=2009-07-25|dátum prístupu=2023-11-01|dátum archivácie=2009-07-26|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20090726144209/http://news.bbc.co.uk/2/hi/asia-pacific/8168491.stm}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=First panda cub born using frozen sperm|url=http://www.irishtimes.com/newspaper/world/2009/0725/1224251307368.html|vydavateľ=The Irish Times|dátum vydania=2009-07-07|dátum prístupu=2023-11-01|dátum archivácie=2011-10-16|url archívu=https://web.archive.org/web/20111016052058/http://www.irishtimes.com/newspaper/world/2009/0725/1224251307368.html|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Female Panda's Insemination Live-Tweeted by National Zoo|url=https://www.nbcnews.com/id/wbna47237619|vydavateľ=NBC News|dátum vydania=2012-04-30|dátum prístupu=2023-11-01|jazyk=en|priezvisko=Moskowitz|meno=Clara}}</ref> Podľa vedeckého časopisu ''[[New Scientist]]'' sa však samice pánd často nechcú o mláďatá, získané neprirodzeným počatím, starať.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Freeman|meno=Sophie|titul=Giant pandas more likely to reject cubs after artificial insemination|url=https://www.newscientist.com/article/2306494-giant-pandas-more-likely-to-reject-cubs-after-artificial-insemination/|dátum vydania=2022-01-28|dátum prístupu=2023-11-01|vydavateľ=New Scientist|jazyk=en}}</ref> ==== Úmrtnosť mláďat ==== Spočiatku, v období medzi 60. a 80. roky 20. storočia, malo mláďa len 40% nádej, že sa dožije dospelosti (t. j. 60% úmrtnosť).<ref name=":47" /> Neskôr už boli čísla oveľa priaznivejšie. Prvý rok v ľudskej starostlivosti prežije až 74 % samcov a 80 % samíc,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=One of the Giant Panda Cubs at the National Zoo Has Died|url=https://www.si.edu/newsdesk/releases/one-giant-panda-cubs-national-zoo-has-died|vydavateľ=Smithsonian’s National Zoo & Conservation Biology Institute|dátum prístupu=2023-11-01|jazyk=en|meno=|priezvisko=|dátum vydania=2015-08-26}}</ref> podľa iných zdrojov prežije svoje prvé dva týždne života až 83 % mláďat.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Giant panda cub born Sept. 16 at National Zoo dies|url=https://www.seattletimes.com/nation-world/giant-panda-cub-born-sept-16-at-national-zoo-dies/|vydavateľ=The Seattle Times|dátum vydania=2012-09-24|dátum prístupu=2023-11-01|jazyk=en|priezvisko=Nuckols|meno=Ben}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=National Zoo panda cub that died had liver abnormalities; cause of death still unknown|url=https://abc7ny.com/archive/8822921/|vydavateľ=ABC7 New York|dátum prístupu=2023-11-01|jazyk=en|priezvisko=|dátum vydania=2012-09-24}}</ref> ==== Stručná história chovu a súčasnosť ==== Prvá panda veľká odchovaná v zajatí sa narodila v [[Peking|pekinskej]] zoo v roku 1963.<ref name=":29" /><ref name=":47" /> Prvý úspešný chov pandy mimo Číny sa uskutočnil v roku 1980 v [[Mexiko|mexickej]] Zoo Chapultepec.<ref name=":3" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Watch: Panda celebrates birthday in Mexican Zoo|url=https://www.euronews.com/2019/07/04/watch-panda-celebrates-birthday-in-mexican-zoo|vydavateľ=euronews|dátum vydania=2019-07-04|dátum prístupu=2023-07-06|jazyk=en|meno=|priezvisko=Associated Press}}</ref> V Európe bola panda veľká na začiatku 21. storočia chovaná iba v [[Nemecko|nemecké]] Zoo Berlín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Za pandami velkými do evropských zoo|url=https://martincermak.blog.idnes.cz/blog.aspx?c=394129|vydavateľ=iDNES.cz (MAFRA, a. s.)|dátum prístupu=2023-10-04|jazyk=cs|priezvisko=Čermák|meno=Martin|dátum vydania=2014-01-30}}</ref> K roku 2019 sa chová v 26<ref name=":31">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=What Zoos Have Giant Pandas? (6 Zoos To Visit)|url=https://bestofpanda.com/what-zoos-have-giant-pandas/|vydavateľ=BestofPanda|dátum vydania=2021-09-30|dátum prístupu=2023-07-06|jazyk=en-us|meno=Ava|priezvisko=Carson}}</ref> alebo 27<ref name=":32">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Baker|meno=Lev|titul=5 Amazing Zoos With Pandas (Only 3 in the US!)|url=https://a-z-animals.com/blog/amazing-zoos-with-pandas/|dátum vydania=2023-03-06|dátum prístupu=2023-07-06|vydavateľ=AZ Animals|dátum aktualizácie=2023-6-16|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20230331014857/https://a-z-animals.com/blog/amazing-zoos-with-pandas/|dátum archivácie=2023-03-31}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Neúprosná pandí diplomacie. Zoo ve Washingtonu musí do Číny vrátit čtyřleté mládě|url=https://www.seznamzpravy.cz/clanek/neuprosna-pandi-diplomacie-zoo-ve-washinghtonu-musi-do-ciny-vratit-ctyrlete-mlade-83121|vydavateľ=Seznam Zprávy, a.s.|dátum prístupu=2023-07-06|jazyk=cs|priezvisko=Kalčák|meno=Filip|dátum vydania=2019-11-19}}</ref> zoologických záhradách v 22 štátoch: Austrália, Belgicko, Čína, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Indonézia, Japonsko, Južná Kórea, Kanada, Malajzia, Mexiko, Nemecko, Holandsko, Rakúsko, Rusko, Singapur, Spojené kráľovstvo, Spojené štáty americké, Španielsko, Thajsko a Taiwan.<ref name=":17" /><ref name=":31" /><ref name=":32" /> Celková populácia dosiahla 600 jedincov.<ref name=":17" /><ref name=":38">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=From 8 to 600: A long journey of breeding giant pandas|url=https://news.cgtn.com/news/2020-06-20/From-8-to-600-A-long-journey-of-breeding-giant-pandas-Rtu94bF1Bu/index.html|vydavateľ=news.cgtn.com (CGTN)|dátum prístupu=2023-07-06|jazyk=en|priezvisko=Ying|meno=Zhao|dátum vydania=2020-06-20}}</ref> Najväčší počet pand chovaných v zajatí je vo výskumnej stanici v [[Čcheng-tu]], kde na konci roka 2020 žilo 215 medveďov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Brief Introduction to Chengdu Research Base of Giant Panda Breeding|url=http://www.panda.org.cn/english/about/about/2013-09-11/2416.html|vydavateľ=Chengdu Research Base of Giant Panda Breeding|dátum vydania=|dátum prístupu=2023-07-06|dátum archivácie=2023-04-09|url archívu=https://web.archive.org/web/20230409134459/http://www.panda.org.cn/english/about/about/2013-09-11/2416.html|jazyk=en}}</ref> Na [[Slovensko|Slovensku]] ani v [[Česko|Česku]] sa nenachádza v žiadnej zoologickej záhrade (k roku 2023).<ref name=":33">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Großer Panda|url=https://www.zootierliste.de/?klasse=1&ordnung=115&familie=11510&art=1120201&subhaltungen=1|vydavateľ=Zootierliste|dátum prístupu=2023-07-06}}</ref><ref name=":34">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nejlepší zoologické zahrady v ČR a okolí: Kde je nejstarší zoo na světě, kam za pandou či lenochody|url=https://www.prozeny.cz/clanek/kam-jet-nejlepsi-zoologicke-zahrady-v-cr-a-okoli-kde-je-nejstarsi-zoo-na-svete-kam-za-pandou-ci-lenochody-84548|vydavateľ=Proženy.cz (Seznam Zprávy, a.s.)|dátum prístupu=2023-07-06|jazyk=cs|priezvisko=Chňoupková|meno=Denisa|dátum vydania=2022-11-16}}</ref> Nájdete ju však v susedných krajinách, konkrétne v [[Nemecko|nemeckej]] Zoo [[Berlín]] a v najstaršej zoologickej záhrade na svete, [[Rakúsko|rakúskej]] Zoo Schönbrunn vo [[Viedeň|Viedni]].<ref name=":33" /><ref name=":34" /> == Vzťah s ľuďmi == === V starovekej histórii === Prvá zmienka o záhadnom bielom tvorovi, pravdepodobne pande, sa objavuje v písomných materiáloch spred 3 000 rokov, ale prvý doložený záznam o tomto zvierati pochádza z obdobia okolo roku [[621]] n. l., keď v [[Čína|Číne]] vládla dynastia [[Tchang (dynastia)|Tchang]].<ref name=":4" /> Pandy boli už v minulosti považované za vzácne a vznešené tvory, pretože obývali odľahlé oblasti a mali mierumilovnú povahu. Na rozdiel od mnohých iných zvierat sa v starovekej Číne zriedkavo predpokladalo, že pandy majú liečivý potenciál. Medzi niekoľko známych použití patrí používanie pandieho moču kmeňmi v [[S’-čchuan|S'-čchuane]] na rozpustenie náhodne prehltnutých ihiel a iných kovových predmetov alebo používanie vysoko cenených pandích koží na kontrolu alebo ovládanie [[Menštruácia|menštruácie]], ako sa opisuje v prvom zachovanom čínskom slovníku ''[[Erya]]'' z dynastie [[Čchin (dynastia)|Čchin]].<ref name=":27" /><ref name=":36">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Historical Records in Ancient China|url=https://www.kepu.net.cn/english/giantpanda/giantpanda_know/200409230028.html|dátum prístupu=2023-07-07|vydavateľ=Computer Network Information Center of Chinese Academy of Sciences|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=In the Wake of Basho: Bestiary in the Rock Garden|url=https://books.google.cz/books?id=8m_iDQAAQBAJ&pg=PT129&lpg=PT129&dq=The+few+known+uses+include+the+Sichuan+tribal+peoples'+use+of+panda+urine+to+melt+accidentally+swallowed+needles,+and+the+use+of+panda+pelts+to+control+menstruation+as+described+in+the+Qin+dynasty+encyclopedia+Erya&source=bl&ots=Wkoj6k6inT&sig=ACfU3U19AcUaos68ZrVJMbXXqsfbjBdy9A&hl=cs&sa=X&ved=2ahUKEwjBvZjIrc76AhWZg_0HHbRVAU0Q6AF6BAgGEAM#v=onepage&q=The%20few%20known%20uses%20include%20the%20Sichuan%20tribal%20peoples'%20use%20of%20panda%20urine%20to%20melt%20accidentally%20swallowed%20needles,%20and%20the%20use%20of%20panda%20pelts%20to%20control%20menstruation%20as%20described%20in%20the%20Qin%20dynasty%20encyclopedia%20Erya&f=false|vydavateľ=Xlibris Corporation|rok=2017|isbn=978-1-5245-4747-9|jazyk=en|poznámka=|meno=Yury|priezvisko=Lobo}}</ref> Počas dynastie [[Ming]] sa verilo, že pandie kože dokážu odvrátiť [[Mor (pestis)|mor]] alebo zabrániť rastu [[Zhubný nádor|nádorov]].<ref name=":36" /><ref name=":37">[http://calgary.china-consulate.gov.cn/chn/xwdt/201906/P020210728550135040877.pdf The Significance of The Panda] PDF (WWF, 2019)</ref> V čínskej kultúre je panda symbolom šťastia, mieru a priateľstva. Predstavuje zviera spravodlivosti, ktoré sa živí prakticky len bambusom a neubližuje tak iným zvieratám. Vďaka svojmu čiernobielemu vzoru je tiež stotožňovaná s [[jin a jang]]. V [[Šu-ťing|''Šu-ťingu'']], zbierke najstarších čínskych historických prameňov, sa panda opisuje ako nepremožiteľné zviera, rovnako odvážne a silné ako leopard alebo tiger. Mnohí starovekí bojovníci boli prirovnávaní k pande a tá sa stala symbolom víťazstva. Od druhej polovice 20. storočia je panda národným symbolom Číny.<ref name=":36" /><ref name=":37" /> === V modernej histórii === U modernej verejnosti (druhá polovica [[20. storočie|20.]] – [[21. storočie]]) je panda veľmi obľúbená, prinajmenšom preto, že je na prvý pohľad roztomilá a pripomína živého plyšového medveďa. K jej imidžu nevinnosti prispieva aj skutočnosť, že je zvyčajne zobrazovaná, ako pokojne prežúva bambus, na rozdiel od lovu. ==== WWF ==== [[Súbor:Ballongala Apeldoorn 1-9-2011 by Jan Hetebrij 125 (8586609887).jpg|náhľad|[[Horkovzdušný balón]] so symbolom [[Svetový fond na ochranu prírody|WWF]], pandy veľké]] [[Súbor:2016goldpanda1ozwiki.png|náhľad|[[Averz a reverz|Reverz a averz]] zlatej mince v hodnote 500 [[Čínsky jüan|čínskych jüanov]] (2016)]] Panda sa stala ústrednou postavou [[Svetový fond na ochranu prírody|Svetového fondu na ochranu prírody]] (WWF), ktorého logo zdobí jej podobizeň od jeho založenia v roku 1961 ako symbol všetkých ohrozených druhov na planéte. Dnes je jedným z najznámejších symbolov na svete.<ref name=":35" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Giant Panda|url=https://www.worldwildlife.org/species/giant-panda|vydavateľ=World Wildlife Fund (WWF)|dátum prístupu=2023-07-07|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=WWF - World Wide Fund for Nature|url=https://www.wwfsk.org/page/wwf|vydavateľ=WWF Slovensko|dátum prístupu=2023-07-07|jazyk=sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20230409183310/https://wwfsk.org/page/wwf|dátum archivácie=2023-04-09}}</ref> ==== Fiat Panda ==== V roku 1980 talianska automobilka [[FIAT (automobilka)|Fiat]] predstavila model [[Fiat Panda|Panda]], ale napriek očakávaniam toto pôvodne malé mestské auto, ktoré sa dočkalo mnohých generácií, nie je pomenované podľa robustného, nemotorného a ohrozeného zvieraťa, ale na počesť [[Empanda|Empandy]] (alebo len Pandy), rímskej bohyne a patrónky cestovateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=A Detailed Look At The Fiat Panda|url=https://www.hotcars.com/fiat-panda-detailed-look/|vydavateľ=HotCars|dátum vydania=2021-05-06|dátum prístupu=2023-07-07|jazyk=en|priezvisko=Bisso|meno=Pedro}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Five of the weirdest Fiat Panda special editions|url=https://www.topgear.com/car-news/retro/five-weirdest-fiat-panda-special-editions|vydavateľ=Top Gear|dátum vydania=2020-06-23|dátum prístupu=2023-07-07|jazyk=en|priezvisko=Pattni|meno=Vijay}}</ref> ==== V športe ==== Panda veľká sa stala jedným z maskotov [[Letné olympijské hry|letných olympijských hier]] v [[Peking|Pekingu]] v roku [[Letné olympijské hry 2008|2008]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Beijing 2008 The Mascot|url=https://olympics.com/en/olympic-games/beijing-2008/mascot|dátum prístupu=|vydavateľ=International Olympic Committee|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Pandas in ice? Beijing puts its mark on the history of Olympic mascots.|url=https://www.nytimes.com/2022/02/02/sports/olympics/bing-dwen-dwen-winter-olympics-mascot.html|periodikum=The New York Times|dátum=2022-02-03|dátum prístupu=2023-07-07|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Andrés R.|priezvisko=Martínez}}</ref> a jediným maskotom na [[Zimné olympijské hry|zimných olympijských hrách]] v roku [[Zimné olympijské hry 2022|2022]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Beijing 2022|url=https://olympics.com/en/olympic-games/beijing-2022/mascot|dátum prístupu=|vydavateľ=International Olympic Committee|jazyk=en}}</ref> V roku 2022 darovala Čína [[Katar (štát)|Kataru]], hostiteľovi [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|22. majstrovstiev sveta vo futbale]], dve živé pandy veľké na dôkaz čínsko-katarského priateľstva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=MS 2022 v Katare: Čína poslala do Kataru dve pandy veľké. Tie budú žiť v simulovanom pralese, majú tiež slúžiť ako atrakcia|url=https://refresher.cz/123581-MS-2022-v-Katare-Cina-poslala-do-Kataru-dve-pandy-velke-Tie-budu-zit-v-simulovanom-pralese-maju-tiez-sluzit-ako-atrakcia|vydavateľ=refresher.cz|dátum prístupu=2023-07-07|jazyk=sk|priezvisko=Koribanič|meno=Ivan|dátum vydania=2022-09-27}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fotbalisté se na MS nedostali, Číňané pošlou do Kataru alespoň pandy|url=https://www.idnes.cz/fotbal/ms-2022/cina-katar-pandy.A220926_214431_ms-fotbal-2022_ten|vydavateľ=iDNES.cz (MAFRA, a. s.)|dátum vydania=2022-09-27|dátum prístupu=2023-07-07|jazyk=cs|meno=|priezvisko=ČTK}}</ref> ==== Vo filme ==== O pandách bolo natočených viacero [[Dokumentárny film|dokumentárnych filmov]], napríklad ''Giant Pandas: The Last Refuge'' (USA, 1994), ''Giant Panda'' (Spojené kráľovstvo, 2006), ''Giant Pandas'' (Spojené kráľovstvo / Čína, 2014), ''Making Pandas'' (USA / Singapur, 2016) či ''Terra Mater: Pandas hautnah!'' (Rakúsko, 2019).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výsledky vyhledávání: "panda velká"|url=https://www.csfd.cz/hledat/?q=panda+velk%C3%A1|vydavateľ=ČSFD.cz (POMO Media Group s.r.o.)|dátum prístupu=2023-07-16|jazyk=cs|priezvisko=Česko-Slovenská filmová databáze}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Návrat pand do divočiny (2019)|url=https://www.csfd.cz/film/877213-navrat-pand-do-divociny/prehled/|dátum prístupu=2023-07-16|jazyk=cs|priezvisko=Česko-Slovenská filmová databáze|vydavateľ=ČSFD.cz (POMO Media Group s.r.o.)}}</ref> Pravdepodobne najznámejšou fiktívnou postavou je roztomilá panda menom Po z animovanej tetralógie [[Kung Fu Panda (film)|''Kung Fu Panda'']] (pozri aj [[Kung Fu Panda 2|''Kung Fu Panda 2'']], [[Kung Fu Panda 3|''Kung Fu Panda 3'']] a ''[[Kung Fu Panda 4]]'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kung Fu Panda (2008)|url=https://www.csfd.cz/film/226216-kung-fu-panda/prehled/|dátum prístupu=2023-07-07|jazyk=cs|priezvisko=Česko-Slovenská filmová databáze|vydavateľ=ČSFD.cz (POMO Media Group s.r.o.)}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kung Fu Panda 2 (2011)|url=https://www.csfd.cz/film/267542-kung-fu-panda-2/prehled/|dátum prístupu=2023-07-07|jazyk=cs|priezvisko=Česko-Slovenská filmová databáze|vydavateľ=ČSFD.cz (POMO Media Group s.r.o.)}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kung Fu Panda 3 (2016)|url=https://www.csfd.cz/film/254157-kung-fu-siung-mao-3/prehled/|dátum prístupu=2023-07-07|jazyk=cs|priezvisko=Česko-Slovenská filmová databáze|vydavateľ=ČSFD.cz (POMO Media Group s.r.o.)}}</ref> ==== Numizmatika a filatelia ==== Ako národný poklad Číny je panda zobrazená na čínskych zlatých alebo strieborných [[Minca|minciach]], napríklad na zlatej minci z roku 2016 v nominálnej hodnote 500 [[Čínsky jüan|čínskych jüanov]] alebo na striebornej minci z roku 2019 v nominálnej hodnote 10 čínskych jüanov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=500 yuan 2016 - Panda, China - Coin value|url=https://en.ucoin.net/coin/china-500-yuan-2016/?cid=196096&f=add|vydavateľ=uCoin.net (UCOIN)|dátum prístupu=2023-07-07|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=10 yuan 2019 - Panda, China - Coin value|url=https://en.ucoin.net/coin/china-10-yuan-2019/?cid=95864&f=add|vydavateľ=uCoin.net (UCOIN)|dátum prístupu=2023-07-07|jazyk=en}}</ref> Možno ju nájsť aj na mnohých [[Poštová známka|poštových známkach]] (pozri galériu nižšie). ==== Významné dni ==== Dňa [[16. marec|16. marca]] sa oslavuje [[Národný deň pandy]] (National Panda Day).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Národní den pandy - 16. března|url=https://www.enviweb.cz/121882|vydavateľ=EnviWeb.cz (Enviweb s.r.o.)|dátum vydania=2023-03-16|dátum prístupu=2023-07-07|jazyk=cs|meno=|priezvisko=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Today is National Panda Day|url=https://www.abc57.com/news/today-is-national-panda-day|vydavateľ=ABC57 (WBND)|dátum prístupu=2023-07-07|jazyk=en|priezvisko=Tetrick|meno=Maci|dátum vydania=2021-03-16}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=It's National Panda Day: Here are 15 adorable pandas photos to brighten your day!|url=https://www.usatoday.com/story/news/nation/2022/03/16/national-panda-day-2022-adorable-pandas/7048715001/|vydavateľ=USA TODAY|dátum prístupu=2023-07-07|jazyk=en|priezvisko=Mayorquin|meno=Orlando|dátum vydania=2022-03-16}}</ref><gallery mode="packed" heights="150" caption="Panda veľká na poštových známkach (výber)"> Súbor:The Soviet Union 1964 CPA 3042 stamp (Centenary of Moscow Zoo. Giant panda or panda bear (Ailuropoda melanoleuca)) cancelled.jpg|ZSSR (1964) Súbor:1993. Марка России 0134 hi.jpg|Rusko (1993) Súbor:Stamps of Tajikistan, 024-03.jpg|Tadžikistan (2003) Súbor:Stamps of Tajikistan, 016-06.jpg|Tadžikistan (2006) Súbor:Stamps of Romania, 2008-25.jpg|Rumunsko (2008) Súbor:Stamps of Tajikistan, 019-09.jpg|Tadžikistan (2009) Súbor:Stamp of Russia 2011 No 1523.jpg|Rusko (2011) Súbor:Stamp of Indonesia - 2019 - Colnect 869402 - Panda.jpeg|Indonézia (2019) </gallery> === Charakter medveďa a útoky na človeka === Hoci pandy vyzerajú roztomilo a sú to prakticky bylinožravce, môžu byť pre človeka nebezpečné a vážne ho zraniť, pretože podobne ako iné veľké medvede majú silné čeľuste a pomerne ostré pazúry. Pandy obrovské majú jeden z najsilnejších chrupov medzi suchozemskými cicavcami, podobne ako hrochy, ľadové medvede, tigre, medvede hnedé alebo levy.<ref name=":21" /><ref name=":22" /><ref name=":23" /> Ich fyzickú silu by sme tiež nemali podceňovať. Pandy sú aj veľmi obratné a majú vynikajúce šplhacie a plavecké schopnosti, takže nie sú také nemotorné a lenivé, ako sa niektorí ľudia domnievajú. Vo všeobecnosti sa pandy považujú za samotárske a pokojné zvieratá, ktoré sa konfrontáciám radšej vyhýbajú. Ak sa však cítia ohrozené a z nejakého dôvodu nemôžu uniknúť pred nebezpečenstvom, budú sa prirodzene brániť. Nebezpečné, podobne ako u iných medveďov, môžu byť samice s mláďatami, prípadne aj samce v období párenia, ktoré sa snažia predviesť svoju dominanciu. V porovnaní s ostatnými druhmi medveďov je však panda veľká jednou z najmiernejších. Nebol zaznamenaný žiadny prípad, že by úmyselne ulovila a umsrtila, alebo zjedla človeka. Za najagresívnejší a najnebezpečnejší druh pre človeka sa považuje [[Medveď biely|medveď ľadový]], ktorý je najviac prispôsobený mäsitej strave a človeka môže považovať za korisť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Panda Updates - Friday, September 20 - Zoo Atlanta|url=https://zooatlanta.org/panda-updates-friday-september-20/|vydavateľ=Atlanta-Fulton County Zoo, Inc.|dátum vydania=2019-09-20|dátum prístupu=2023-07-01|jazyk=en|priezvisko=Heather|meno=R.}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Are Pandas Dangerous? (Answered)|url=https://wildlifeinformer.com/are-pandas-dangerous/|dátum vydania=2022-07-15|dátum prístupu=2023-07-01|jazyk=en|meno=|priezvisko=|vydavateľ=Wildlife Informer}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Are Giant Pandas Dangerous to Humans? (Must Read!)|url=https://bestofpanda.com/are-giant-pandas-dangerous-to-humans/|vydavateľ=BestofPanda|dátum vydania=2021-04-13|dátum prístupu=2023-07-01|jazyk=en-us|meno=Ava|priezvisko=Carson}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Gaeng|meno=Jennifer|titul=Are Pandas Dangerous?|url=https://a-z-animals.com/blog/are-pandas-dangerous/|dátum vydania=2022-01-30 (updated: 2023-02-01)|dátum prístupu=2023-07-01|vydavateľ=A-Z Animals|jazyk=en}}</ref><ref name=":24">{{Citácia periodika|titul=Three cases giant panda attack on human at Beijing Zoo|url=https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4276236/|periodikum=International Journal of Clinical and Experimental Medicine|dátum=2014-11-15|dátum prístupu=2023-07-01|ročník=7|číslo=11|strany=4515–4518|issn=1940-5901|poznámky=PMID: 25550978 PMCID: PMC4276236|meno=Peixun|priezvisko=Zhang|meno2=Tianbing|priezvisko2=Wang|meno3=Jian|priezvisko3=Xiong|jazyk=en}}</ref> V rokoch 2006 až 2009 sa v pekinskej zoologickej záhrade stalo niekoľko incidentov, najmenej štyri.<ref name=":24" /><ref name=":25">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Teenager Hospitalized After Panda Attack at Chinese Zoo|url=http://www.foxnews.com/story/0%2C2933%2C304249%2C00.html|vydavateľ=FOX News Network, LLC|dátum vydania=2007-10-23|dátum prístupu=2023-07-01|jazyk=en|dátum archivácie=2009-06-09|url archívu=https://web.archive.org/web/20090609063304/http://www.foxnews.com/story/0,2933,304249,00.html}}</ref> Napríklad v roku 2006 bol pandou napadnutý opitý 28-ročný turista, ktorý vstúpil do jej výbehu, aby si ju pohladil a predviedol sa tak svojmu spoločníkovi.<ref name=":24" /> V roku 2007 samec pandy veľkej vážne pohrýzol 15-ročného chlapca, keď mladík preliezol bezpečnostnú bariéru a ocitol sa v jeho výbehu.<ref name=":25" /> Ďalší incident sa stal v rezervácii, keď sa tam zatúlal medveď a napadol dedinčana.<ref>{{Citácia periodika|titul=Chinese man wins $80,000 payout after being bitten by panda|url=https://www.theguardian.com/world/2015/mar/16/chinese-man-wins-80000-payout-after-being-bitten-by-panda|periodikum=The Guardian|dátum=2015-03-16|dátum prístupu=2023-07-01|issn=0261-3077|jazyk=en|meno=|priezvisko=}}</ref> Známy je aj jeden prípad z Európy; v roku 2021 v zoologickej záhrade Pairi Daiza v Belgicku panda veľká napadla jedného z chovateľov a vážne ho pohrýzla do ruky a nohy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Panda attacks caretaker at Belgian zoo|url=https://www.brusselstimes.com/161239/panda-attacks-caretaker-at-belgian-private-zoo-pairi-daiza-brugelette-hainaut|vydavateľ=The Brussels Times|dátum prístupu=2023-07-01|jazyk=en|meno=Helen|priezvisko=Lyons|dátum vydania=2021-03-22}}</ref> Žiadny z týchto incidentov nemal za následok smrť. == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * SCHALLER, George B.. ''The Last Panda''. Chicago a London : University of Chicago Press, 1994. <nowiki>ISBN 978-0-226-11208-4</nowiki>. (po anglicky) * WARD, Paul; KYNASTON, Suzanne. ''Wild bears of the world''. New York: New York : Facts On File, 1995. 191 s. <nowiki>ISBN 978-0-8160-3245-7</nowiki>. (po anglicky) * MALCOLM, Penny. ''Giant panda : habitats, life cycles, food chains, treats''. Hove: Wayland, 1999. 48 s. <nowiki>ISBN 0-7502-2449-5</nowiki>, <nowiki>ISBN 978-0-7502-2449-9</nowiki>. OCLC 45313446. (po anglicky) * ANDĚRA, Miloš; HOŠEK, Jan. ''Zvířata v horách''. 1. vyd. Praha: Adventinum, 2000. 223 s. <nowiki>ISBN 80-7151-127-7</nowiki>. (po česky) * LINDBURG, Donald; BARAGONA, Karen. ''Giant Pandas: Biology and Conservation.'' 1. vyd. Berkeley: University of California Press, 2004. 308 s. <nowiki>ISBN 978-0-520-93016-2</nowiki>, <nowiki>ISBN 0-520-93016-9</nowiki>. OCLC 56733517. (po anglicky) * WILDT, David E.; ZHANG, Anju; ZHANG, Hemin, et al. ''Giant pandas : biology, veterinary medicine and management''. 1. vyd. Cambridge: Cambridge University Press, 2006. 586 s. <nowiki>ISBN 978-0-511-24240-3</nowiki>, <nowiki>ISBN 0-511-24240-9</nowiki>. OCLC 77924323. (po anglicky) * SEIDENSTICKER, John. ''Giant pandas''. New York: Collins., 2007.186 s. <nowiki>ISBN 978-0-06-120578-1</nowiki>. (po anglicky) * Kolektiv autorů. ''Medvědi''. Praha: International Masters Publisher AB, 2008. 192 s. <nowiki>ISBN 978-80-87208-53-3</nowiki>. (po česky) * RAFFERTY, John P. ''Carnivores: Meat-eating Mammals''. 1. vyd. New York: The Rosen Publishing Group, Inc, 2011. 315 s. <nowiki>ISBN 978-1-61530-340-3</nowiki>. (po anglicky) == Iné projekty == {{Projekt|wikispecies=Ailuropoda melanoleuca|commonscat=Ailuropoda melanoleuca}} == Externé odkazy == * Asociácia amerických ZOO a akvárií – [http://www.aza.org/ConScience/PandaPublicEye/ plán konzervácie pánd] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050207082623/http://www.aza.org/ConScience/PandaPublicEye/ |date=2005-02-07 }} {{eng icon}} * Fan [http://giantpanda.htmlplanet.com/ stránky] Jeroena Jacobsa (zoznam ZOO, ktoré chovajú pandy v zajatí) {{eng icon}} === Zoologické zahrady (výber) === * [http://nationalzoo.si.edu/Animals/GiantPandas/ Národná ZOO] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160818212820/http://nationalzoo.si.edu/Animals/GiantPandas/ |date=2016-08-18 }} vo Washingtone {{eng icon}} * [http://www.zooatlanta.org/site/the_animals/giant_panda_info.html ZOO Atlanta] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050207015858/http://www.zooatlanta.org/site/the_animals/giant_panda_info.html |date=2005-02-07 }} {{eng icon}} * [http://www.sandiegozoo.org/pandas/ San Diego ZOO] {{eng icon}} * [http://www.memphiszoo.org/panda_cam.html ZOO Memphis] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050215073905/http://www.memphiszoo.org/panda_cam.html |date=2005-02-15 }} {{eng icon}} * [http://www.zoovienna.at/grosserpanda.html Tiergarten Schönbrunn] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050208031252/http://www.zoovienna.at/grosserpanda.html |date=2005-02-08 }} – Viedenská ZOO {{deu icon}} * [http://www.zoo-berlin.de/tiere/tier_prom_baobao.html Zoologischer Garten Berlin] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050311031346/http://www.zoo-berlin.de/tiere/tier_prom_baobao.html |date=2005-03-11 }} – ZOO v Berlíne {{deu icon}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Medveďovité]] [[Kategória:Zraniteľné druhy]] mxz0cz5zfz21kq2hkzm5tfyzmino0eh 0 8442 8212857 8204932 2026-05-12T19:20:38Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8212857 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Mandriva 2006 Screenshot.png|náhľad|Mandriva Linux, príklad Open source operačného systému]] '''Open source''' (doslovný preklad ''otvorený zdroj'') je vo všeobecnosti akákoľvek verejnosti dostupná informácia s podmienkou zachovania jej ďalšieho slobodného <!-- pozri nižšie rozdiel slobodný a voľný -->šírenia. V tomto prípade nie je dôležité hovoriť o poplatku za jeho získanie, open source znamená slobodu prístupu. Open source je filozofia rovnomenného hnutia, ktoré založil [[Eric Raymond]] vo februári 1998. Špecificky open source znamená [[open-source softvér]], čo bol pôvodný význam, ktorý bol neskôr zovšeobecnený (všeobecne sa používa aj ''open content'', t. j. otvorený obsah). Open-source softvér musí mať dostupný [[zdrojový kód]]; koncoví používatelia musia mať právo voľne používať, modifikovať a šíriť softvér, ako aj právo baliť a predávať produkt. Softvér so zdrojovým kódom uvoľneným ako [[public domain]] aj pod [[GNU General Public License]] (GPL) spĺňa tieto podmienky. Open-source licencie môžu obsahovať ešte ďalšie obmedzujúce podmienky ako napr. uvedenie mena autora a uvedenie autorských práv. Napriek zjavným podobnostiam je open-source softvér odlišný od [[slobodný softvér|slobodného softvéru]]. Definícia [[Nadácia slobodného softvéru|Nadácie slobodného softvéru]] je užšia než definícia open source. Dôsledkom je, že slobodný softvér je open source, ale open-source softvér nemusí byť slobodný („free“). Softvér distribuovaný za podmienok licencií [[GPL]] aj [[BSD licencie]] sú považované za open source aj slobodný softvér. Rozhodnutie osvojiť si termín open source navrhla [[Christine Peterson]] a bol čiastočne založený na nedorozumeniach plynúcich z dvojakého významu slova „free“ (pozri [[slobodný softvér]]). Free má význam „slobodný“ aj „zadarmo“. Priaznivci open source zdôrazňuje prvý význam a preto aj v slovenčine sa free softvér v tejto komunite prekladá výhradne ako „slobodný softvér“. Open source je aj [[registrovaná obchodná značka|registrovanou obchodnou značkou]] pre slobodné softvérové produkty. Pojem „Open Source“ odkazuje na niečo, čo môže byť zmenené, pretože toho dizajn je verejne prístupný. Aj keď vznikol v súvislosti s rozvojom počítačového softvéru, dnes termín „Open Source“ označuje súbor hodnôt toho, čo nazývame Open Source spôsobom. Open Source projekty, produkty, alebo iniciatívy, sú tie, ktoré prijali otvorenú výmenu, účasť na spolupráci, rýchly „[[Prototyp|prototyping]]“, [[transparentnosť]], [[meritokracia]] a rozvoj spoločnosti.<ref>OPENSOURCE.COM. 2014. ''What is open source?''. [online]. 2014. [cit. 2014.12.05.]. Dostupné na internete: http://opensource.com/resources/what-open-source</ref> Open source neznamená len prístup k zdrojovému kódu. Distribučné podmienky Open Source softvéru musia spĺňať nasledujúce kritériá: * bezplatnú redistribúciu * zdrojový kód * odvodené práce * integritu autorovho zdrojového kódu * neobsahovať diskrimináciu jednotlivcov či skupín * neobsahovať diskrimináciu na poli úsilia * distribúciu licencie * licencia musí byť rovnaká pre celý produkt * licencia nesmie obmedzovať iný softvér * licencia musí byť technologicky neutrálna<ref name=":0">OPENSOURCE.ORG. 2014. ''The Open Source Definition''. [online]. 2014. [cit. 2014.12.05.]. Dostupné na internete: http://opensource.org/osd</ref> == História == Vývoj založený na zdieľaní a spolupráci na zlepšení zdrojového kódu softvéru má za sebou históriu v podstate takú dlhú, ako vývoj softvéru sám. V neskorých 90-tych rokoch, záujem a účasť na tomto jave sa výrazne zvyšuje s vývojom [[Linux (operačný systém)|Linuxu]] a webového prehliadača [[Netscape Navigator|Netscape]]. Názov „open source“ (slovensky otvorený zdroj) najskôr navrhla skupina ľudí pôsobiacich v oblasti „free" softvéru, ktorí kritizovali politickú a morálnu filozofiu vyplývajúcu z pojme „free softvér“, čo v angličtine znamená slobodný, voľný, bezplatný a snažili sa preformulovať názov tak, aby vyhovoval aj komerčnejšiemu zameraniu. Názov „free softvér“ vnímali ako taký, ktorý bude odrádzať od používania vo firemnom prostredí. Túto názorovú skupinu tvorili Christine Peterson, Todd Anderson, Larry Augustin, Jon Hall, Sam Ockman, Michael Tiemann a Eric S. Raymond. Peterson navrhol názov „open source“ na stretnutí, ktoré sa konalo v Palo Alto v [[Kalifornia|Kalifornii]], v reakcii na oznámenie spoločnosti Netscape v januári 1998 o verejnom vydaní zdrojového kódu pre [[Netscape Navigator]]. Nasledujúci deň podporil tento názov aj [[Linus Torvalds]] (tvorca LInuxu) a Phil Hughes podporil v Linux Journal. Tento návrh si pôvodne osvojil aj [[Richard Matthew Stallman|Richard Stallman]], zakladateľ hnutia slobodného softvéru, ale neskôr si to rozmyslel a používa názov [[Free and Open Source Software]]. [[Eric Raymond]] bol obzvlášť aktívny v snahe popularizovať nový názov a prvýkrát verejne vyzval komunitu slobodného softvéru, aby prijala názov „open source“, 8. februára 1998.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Goodbye, "free software"; hello, "open source"|url=http://www.catb.org/~esr/open-source.html|vydavateľ=www.catb.org|dátum prístupu=2021-02-04}}</ref> Krátko nato, koncom februára 1998, v spolupráci s [[Bruce Perens|Bruceom Perensom]] založil iniciatívu [[Open Source Initiative]] (OSI) ako vzdelávaciu, ochrannú a sprievodnú organizáciu.<ref name=":0" /> Raymond bol prezidentom OSI od jej založenia až do februára 2005. „[[Deň open source]]“, ktorý by pripadal na 8. februára využili priaznivci open souce na organizovanie medzinárodnej konferencie [[Open Source Day]], ktorá zhromažďuje fanúšikov otvorených riešení zo strednej a východnej Európy. Prvý krát sa uskutočnila v roku 2007 vo [[Varšava|Varšave]].<ref>Idea of Open Source Day, opensourceday.pl, 2012, [https://archiwum.opensourceday.pl/en/13,idea,of,open,source,day Online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160317081326/http://archiwum.opensourceday.pl/en/13,idea,of,open,source,day |date=2016-03-17 }}</ref> == Výhody Open Source == Open Source projekty sú také, aký je pôvodný projekt Open Source, takže softvér je neobmedzený. Ak má niekto iné zmýšľanie, môže si jednoducho prispôsobiť softvér pre svoje potreby a zdieľať ho s ostatnými. Ak chce niekto postaviť svoj softvér nad ten pôvodný, nič mu nebráni, aby tak urobil. Open Source je veľmi prospešný pre pôvodný softvér. Tým, že je zdrojový kód k dispozícii, môže sa tiež kontrolovať, opravovať chyby v pôvodnom kóde a navrhnúť lepšie spôsoby, ako robiť veci. Súkromie je zachované bezpečnostnými audítormi, aby videli, čo presne sa deje v zákulisí. Napokon, je to prospešné pre všetky zúčastnené strany.<ref>ELEMENTARYOS.ORG. 2014. ''What does "open source" mean?''. [online]. 2014. [cit. 2014.12.05.]. Dostupné na internete: http://elementaryos.org/journal/what-is-open-source</ref> == Obhajcovia open source == * [[Eric Raymond]], [[Linus Torvalds]], [[Paul Vixie]], [[Alan Cox]], [[Tim O'Reilly]] == Projekty a organizácie == * (Pozri aj [[Open-source softvér]]) *[https://sourcemage.org/Intro Source mage] * [http://code.google.com/opensource/ Google open source programs office] * [http://jenkins-ci.org/ Jenkins] * [http://www.joomla.org/ Joomla] * [http://www.kaltura.org Kaltura] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140421144232/http://www.kaltura.org/ |date=2014-04-21 }} * [http://www.libreoffice.org/ LibreOffice] * [http://www.linux.com/ Linux] * [http://moodle.org/ Moodle] * [http://www.mozilla.org Mozilla and Firefox] * [http://open.nasa.gov/ open.NASA] * [http://opencast.org/matterhorn/ Opencast Matterhorn] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141209092112/http://opencast.org/matterhorn/ |date=2014-12-09 }} * [https://code.google.com/p/openprodoc/ OpenProdoc] * [http://opinahq.com/ Opina]{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [http://www.orangehrm.com/ OrangeHRM] * [http://www.orthanc-server.com/ Orthanc] * [http://community.pentaho.com/faq/general.php Pentaho] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141205183733/http://community.pentaho.com/faq/general.php |date=2014-12-05 }} * [https://www.phraseanet.com/en Phraseanet] * [http://www.prestashop.com PrestaShop] * [http://www.plosone.org PLOS ONE] * [http://nytimes.github.io/pourover/ PourOver] * [http://processing.org/ Processing] * [http://www.projectlibre.org/ ProjectLibre] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140427165251/http://www.projectlibre.org/ |date=2014-04-27 }} * [http://www.project-open.com/ project-open] * [http://www.rubedo-project.org/ Rubedo] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141220184730/http://www.rubedo-project.org/ |date=2014-12-20 }} * [http://seafile.com/ Seafile] * [http://testlink.org/ TestLink] * [http://www.r-project.org/ The R Project for Statistical Computing] * [http://sourceforge.net/ Sourceforge] * [http://www.squashtest.org/ Squash] * [http://worldvista.org/AboutVistA VistA] * [https://www.wallabag.org/ wallabag] * [http://oicweave.org/ Weave]<ref>OPENSOURCE.COM. 2014. ''List of open source projects and applications''. [online]. 2014. [cit. 2014.12.05.]. Dostupné na internete: http://opensource.com/resources/what-open-source</ref>         * a ďalšie == Open Source na Slovensku == Zastupuje najmä lokalizačné a propagačné projekty. Medzi ďalšie projekty patrí [[Občianske združenie Platon]] alebo [[Spoločnosť pre otvorené informačné technológie]]. Niektoré projekty ako [[Slovenská Open Source Iniciatíva]] alebo [[Slovenské združenie používateľov Linuxu]] (SKLUG) sú už mŕtve. == Open Source v Česku == Pozostáva s lokalizačných a propagačných projektov, [[OSS Aliance]] a [[Liberix]]. == Pozri aj == * [[Open-source softvér]] *[[Free and Open Source Software]] (FOSS, F/OSS alebo aj FLOSS) * [[Richard Stallman]] == Iné projekty == {{Projekt|wikt=Open Source|commonscat=Open Source}} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://prnet.duckdns.org/FOSS Open source a free software a jeho výhody]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [http://www.soit.sk/ Spoločnosť pre otvorené informačné technológie (SOIT)]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} [[Kategória:Open source| ]] [[Kategória:Distribúcia softvéru]] 6vfnirgsiejea9festbg8dnwvkczb36 0 10151 8212760 7656260 2026-05-12T16:02:58Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8212760 wikitext text/x-wiki {{Infobox Programovací jazyk| Názov = Object Pascal | Druh = objektový | Interpretovaný = áno | Použitie = všeobecný | Typová kontrola = silná | Prípony = .pas, .dpr, .dfm | }} '''Object Pascal''', nazývaný aj Delphi (čo je však už dnes označenie pre vývojové prostredie) je [[objektovo orientovaný]] [[programovací jazyk]] založený na jazyku [[Pascal (programovací jazyk)|Pascal]]. [[Vývojové prostredie]], pôvodne určené na vývoj aplikácii v tomto jazyku sa nazýva [[Delphi]]. Jazyk je tvorený spoločnosťou [[Borland]] (istý čas vystupovala pod menom [[Inprise]], dnes aktivity týkajúce sa Delphi a Object Pascalu presunula na svoju dcérsku spoločnosť CodeGear). == Programovací jazyk == Významné aspekty jazyka zahŕňajú: * transparentnú prácu s [[objekt]]ami [[referencia]]mi/[[ukazovateľ]]mi * vlastnosti ako súčasť jazyk, t. j. podporu pre gettery a settery (tiež známe ako pristupovače a mutátory), ktoré transparentne poskytujú [[zapuzdrenie]] * indexové vlastnosti a implicitné vlastnosti * delegáty, čo sú v podstate bezpečné ukazovatele na metódy, ktoré sa používajú hlavne na zviazenie udalostí ich konzumentom * delegáciu implementácie [[rozhranie (interface)|rozhraní]] členom a vlastnostiam tried implementáciu konzumentov správ systému Windows označením metódy triedy s číslom alebo názvom správy == Externé odkazy == * [http://www.borland.com/delphi/ Borland website - Delphi subsite] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051205155546/http://www.borland.com/Delphi |date=2005-12-05 }} * [http://www.oreilly.com/catalog/delphi/chapter/ch02.html The Delphi Object Model] * [http://delphi.icm.edu.pl/ Delphi Super Page] * [[Open Directory Project]]: [http://www.dmoz.org/Computers/Programming/Languages/Delphi/ Delphi] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050715080239/http://dmoz.org/Computers/Programming/Languages/Delphi/ |date=2005-07-15 }} * [http://www.torry.net/ Torry's Delphi Pages] * [http://www.gymparnr.edu.sk/informatika.html Veľké množstvo študijných textov o Delphi a Pascal-e] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20061219011419/http://www.gymparnr.edu.sk/informatika.html |date=2006-12-19 }} * [http://ctp.mkprog.eu/sk/object_pascal/ Object Pascal]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} - stručný popis, porovnávanie príkazov-operátorov oproti iným jazykom {{Významné programovacie jazyky}} [[Kategória:Programovacie jazyky]] q5lhpakulc91y0bf2sn9sk662q9gndj 0 10872 8213138 8203388 2026-05-13T10:34:46Z ~2026-28936-58 294736 8213138 wikitext text/x-wiki {{pozri|iných významoch slova „Putin“|Putin (rozlišovacia stránka)|súčasnom prezidentovi Ruska}} {{Infobox Politik | Meno = Iveta Pačutová<br /><small>Ivjeta Пytin Pačutova</small> | Rodné meno = | Popis osoby = [[Súbor:Standart of the President RF.svg|20px|border]] súčasný [[prezident Ruskej federácie]] | Portrét = Владимир Путин (08-03-2024) (cropped) (higher res).jpg | Popis portrétu = Putin v roku 2024 | Úrad = [[Prezident Ruskej federácie]] | Začiatok obdobia = 7. mája 2012 | Viceprezident = | Predchodca = [[Dmitrij Anatolievič Medvedev|Dmitrij Medvedev]] | Nástupca = | Začiatok obdobia2 = 31. decembra 1999 | Koniec obdobia2 = 7. mája 2008 | Viceprezident2 = | Predchodca2 = [[Boris Nikolajevič Jeľcin|Boris Jeľcin]] | Nástupca2 = [[Dmitrij Anatolievič Medvedev|Dmitrij Medvedev]] | Poradie3 = | Úrad3 = [[Predseda vlády Ruskej federácie]] | Začiatok obdobia3 = 8. mája 2008 | Koniec obdobia3 = 7. mája 2012 | Prezident3 = [[Dmitrij Anatolievič Medvedev|Dmitrij Medvedev]] | Viceprezident3 = | Premiér3 = | Predchodca3 = [[Viktor Alexejevič Zubkov|Viktor Zubkov]] | Nástupca3 = [[Dmitrij Anatolievič Medvedev|Dmitrij Medvedev]] | Začiatok obdobia4 = 9. augusta 1999 | Koniec obdobia4 = 7. mája 2000 | Prezident4 = [[Boris Nikolajevič Jeľcin|Boris Jeľcin]]<br />Vladimir Putin | Viceprezident4 = | Premiér4 = | Predchodca4 = [[Sergej Vadimovič Stepašin|Sergej Stepašin]] | Nástupca4 = [[Michail Michailovič Kasjanov|Michail Kasjanov]] | Dátum narodenia = {{dnv|1952|10|7}} | Miesto narodenia = [[Petrohrad|Leningrad]], [[Sovietsky zväz]] (dnešný Petrohrad, [[Rusko]]) | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]] <small>(1975&nbsp;–&nbsp;1991)</small><br />[[Jednotné Rusko|ER]] <small>(2008&nbsp;–&nbsp;2012)</small> | Alma mater = [[Leningradská štátna univerzita]] | Profesia = spravodajský dôstojník [[KGB]] | Manželka = [[Ľudmila Alexandrovna Očeretná|Ľudmila Putina]] <small>(1983&nbsp;–&nbsp;2014)</small> | Manžel = | Partnerka = | Partner = | Deti = [[Marija Vladimirovna Voroncovová|Marija]] <small>(*1985)</small><br /> Katerina <small>(*1986)</small> Nicolas (2009) | Národnosť = | Podpis = Putin signature.svg | Webstránka = http://en.putin.kremlin.ru/bio/page-0 | Portál1 = Rusko | Premiéri2 = Vladimir Putin<br />[[Michail Michailovič Kasjanov|Michail Kasjanov]]<br />[[Michail Jefimovič Fradkov|Michail Fradkov]]<br />[[Viktor Alexejevič Zubkov|Viktor Zubkov]] | Premiéri = [[Dmitrij Anatolievič Medvedev|Dmitrij Medvedev]]<br />[[Michail Vladimirovič Mišustin|Michail Mišustin]] }} '''Vladimir Vladimirovič Putin''', [[LL.M.|LL.B.]], [[Doktor (PhD.)|PhD.]] ({{V jazyku|rus|Владимир Владимирович Путин}} {{Audio|Ru-Vladimir_Vladimirovich_Putin.ogg| }}; * [[7. október]] [[1952]], [[Petrohrad|Leningrad]], [[Sovietsky zväz]]) je [[rusko|ruský]] [[politik]] a bývalý spravodajský [[dôstojník]], ktorý je od roku [[2000]] [[prezident Ruskej federácie|prezidentom Ruskej federácie]], pričom v tejto funkcii pôsobil už v rokoch [[1999]] až [[2008]] po náhlom odstúpení [[Boris Nikolajevič Jeľcin|Borisa Jeľcina]]. Prvé štyri mesiace ako úradujúci prezident a potom v štvorročných funkčných obdobiach až do súčasnosti. V rokoch 1999 až 2000 a potom v 2008 až 2012 bol predsedom vlády. Od roku 1999, resp. 2000 je považovaný za faktického vodcu Ruska. V [[prezidentské voľby v Rusku v roku 2024|prezidentských voľbách]] v roku [[2024]] bol piaty krát zvolený do funkcie prezidenta, keďže sa vďaka zmene ruskej ústavy, potvrdenej referendom v roku [[2020]], mohol uchádzať o znovuzvolenie napriek tomu, že post prezidenta zastával už štyrikrát. Inaugurácia Putina do jeho piateho mandátu sa uskutočnila [[7. máj]]a 2024. == Život == === Súkromný život === [[Súbor:Vladimir Putin as a child.jpg|thumb|left|upright|Putin v 60. rokoch 20. storočia]] [[Súbor:Vladimir Putin wedding-2.jpg|thumb|left|170px|Putin s manželkou Ľudmilou v deň sobáša, 28. júl 1983]] Narodil sa v [[Sovietsky zväz|sovietskom]] Leningrade, dnešnom [[Petrohrad]]e, [[7. október|7. októbra]] [[1952]]. Jeho otec Vladimir Spiridonovič bol robotník, bojoval počas [[Východný front (druhá svetová vojna)|druhej svetovej vojny]]. Jeho matka Marija Ivanovna, dievčenským menom Šelomovová, bola tiež robotníčka, prežila [[Blokáda Leningradu|blokádu Leningradu]]. Vladimír Putin mal pôvodne dvoch starších bratov, ktorí sa narodili ešte v [[30. roky 20. storočia|30. rokoch]]. Jeho najstarší brat však zomrel niekoľko mesiacov po narodení a druhý brat zomrel počas obliehania Leningradu na [[záškrt]]. V roku [[1975]] skončil právnickú fakultu [[Leningradská štátna univerzita|Leningradskej štátnej univerzity]], potom mu ponúkli službu v [[KGB]]. Už na škole vstúpil do [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|Komunistickej strany]], ktorej členom zostal až do roku [[1991]]. V rokoch 1975 až 1991 slúžil ako tajný agent KGB vo [[Nemecká demokratická republika|Východnom Nemecku]]. Istý čas pracoval na personálnom oddelení so [[Sergej Borisovič Ivanov|Sergejom Ivanovom]]. Dňa [[28. júl]]a [[1983]] sa oženil s Ľudmilou Alexandrovnou Škrebnevovou, študentkou španielčiny a bývalou letuškou. Majú dve dcéry: Mariju, narodenú roku [[1985]] a Jekaterinu, narodenú roku [[1986]]. V [[November 2020|novembri 2020]] bolo zverejnené vyšetrovanie „Tajná priateľka Vladimíra Putina a jej dcéra“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Захаров|meno=Андрей|titul=Расследование о том, как близкая знакомая Владимира Путина получила часть России|url=https://maski-proekt.media/tainaya-semya-putina/|dátum vydania=28.11.2020|dátum prístupu=14.2.2021|vydavateľ=Проект|meno2=Роман|priezvisko2=Баданин|jazyk=ru-RU}}</ref>, ktoré tvrdí, že v [[90. roky 20. storočia|deväťdesiatych rokoch]] Vladimir Putin mal vzťah so študentkou Svetlanou Krivonogovou a má s ňou nemanželskú dcéru Jelizavetu Vladimirovnu, narodenú roku 2003. Od čias, keď sa Putin stal prezidentom, sa Svetlana stala miliardárom a akcionárom Banky "[[Rossija (banka)|Rossija]]". Dokument [[Alexej Anatolievič Navaľnyj|Alexeja Navaľneho]] "[[Dvorec dľa Putina. Istorija samoj boľšoj vziatki]]" tvrdí, že oligarchovia blízki Putinovi financujú Svetlanu, jej matku, [[Alina Maratovna Kabajevová|Alinu Kabajevovú]] (podľa Borisa Nemcova, ona je ďalšou priateľkou Putina<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Тирмастэ|meno=Мария-Луиза|titul=Маршрутный лист не подшили к делу|periodikum=КоммерсантЪ|odkaz na periodikum=|vydavateľ=КоммерсантЪ|miesto=|dátum=1.2.2011|ročník=2011|číslo=16|strany=4|issn=1563-6380|url=https://www.kommersant.ru/doc/1577335|dátum prístupu=14.2.2021}}</ref>), jej starú mamu a matku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Dvorec dľa Putina. Istorija samoj boľšoj vziatki|url=https://palace.navalny.com/#chapter-4|dátum vydania=19.1.2021|dátum prístupu=14.2.2021|vydavateľ=FBK|jazyk=ru-RU}}</ref>. Podľa viacerých zdrojov je bývalá ruská atlétka [[Alina Maratovna Kabajevová|Alina Kabajevová]] Putinova dlhoročná milenka a majú spolu 4 deti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Milenecký vztah a čtyři děti s Putinem? Švýcaři podepisují petici za vyhoštění olympijské šampionky | url = https://www.irozhlas.cz/sport/ostatni-sporty/alina-kabaeva-kdo-je-putinova-milenka-ukryt-ve-svycarsku-petice_2203221605_mim | vydavateľ = Český rozhlas | dátum vydania = 2022-03-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-27 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = dtt, ČTK | odkaz na autora = | titul = Priateľka Putina Kabajevová má 20 luxusných domov. Jazdí po špeciálnej trati, ktorá končí na tajnej stanici | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/svet/96069869-priatelka-putina-kabajevova-ma-20-luxusnych-domov-jazdi-po-specialnej-trati-ktora-konci-na-tajnej-stanici | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-03-01 | dátum prístupu = 2023-03-27 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šebela | meno = Miloslav | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin ju skryl vo Švajčiarsku. Kto je údajná milenka ruského prezidenta? | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kto-je-alina-kabajevova-milenka-vladimira-putina/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-25 | dátum prístupu = 2023-03-27 }}</ref> Informácie o ich vzťahu Putin aj Kremeľ dlhodobo popierajú. Dňa [[6. jún]]a [[2013]] verejne oznámil svoj rozvod s Ľudmilou Škrebnevovou-Putinovou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Russia's Vladimir Putin and wife Lyudmila divorce | url = http://www.bbc.co.uk/news/world-europe-22806866 | dátum vydania = 2013-06-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = BBC News | miesto = | jazyk = }}</ref> === Kariéra === Od roku [[1985]] Putin slúžil v [[Drážďany|Drážďanoch]] vo vtedajšom [[Nemecká demokratická republika|Východnom Nemecku]] ako legálny pracovník sovietskej vonkajšej rozviedky. Po návrate v roku [[1990]] pracoval na leningradskom magistráte. Zaoberal sa reguláciou hazardných hier, vývozom ropy a kovov a nákupom potravín. Komisia z Leningradského Sovietu obvinila Putina z toho, že tunelovaním mestu spôsobil škodu 850 miliónov dolárov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Салье|meno=Марина|titul=Доклад Марины Салье и Юрия Гладкова о деятельности В.В. Путина на посту главы комитета по внешним связям мэрии Санкт-Петербурга|url=http://www.compromat.ru/page_21848.htm|dátum vydania=28.11.2011|dátum prístupu=14.2.2021|vydavateľ=|jazyk=ru-RU}}</ref>. Trestné stíhanie nebolo začaté. V roku 1996 Putin stál na čele volebného štábu [[Anatolij Alexandrovič Sobčak|Anatolija Sobčaka]], voľby prehral<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Как Владимир Путин стал тем, кем он стал после поражения Анатолия Собчака на губернаторских выборах 15 лет назад|url=https://www.svoboda.org/a/24213072.html|vydavateľ=Радио Свобода|dátum prístupu=2021-02-14|jazyk=ru}}</ref>. Sobčak utiekol do Francúzska pred trestným stíhaním za zneužívanie právomocí, zneužívanie úradu a sprostredkovanie pri prevode úplatkov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Еще один прилетел|url=https://www.kommersant.ru/doc/221764|vydavateľ=www.kommersant.ru|dátum vydania=1999-07-13|dátum prístupu=2021-02-14|jazyk=ru}}</ref>, Putin odišiel do Moskvy. Ďalších niekoľko rokov budúci prezident zastával viaceré významné funkcie, až sa nakoniec v lete [[1998]] stal riaditeľom nástupkyne [[KGB]]&nbsp;–&nbsp;[[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|Federálnej bezpečnostnej služby]] (FSB). Celý ten čas však stál v pozadí a verejnosť ho takmer nepoznala. == Politika == === 1999{{--}}2006 === [[Súbor:Vladimir Putin taking the Presidential Oath, 7 May 2000.jpg|thumb|left|Putin skladá prezidentskú prísahu po boku [[Boris Nikolajevič Jeľcin|Borisa Jeľcina]], máj 2000]] Dňa 9. augusta 1999 bol Vladimir Putin zvolený na post prvého námestníka predsedu vlády, čo mu umožnilo aby bol neskôr toho istého dňa vymenovaný za predsedu novej vlády, pretože predošlý premiér [[Sergej Stepašin]] bol [[Boris Jeľcin|Jeľcinom]] odvolaný. V roku [[1999]] sa v Rusku mali konať parlamentné voľby a v roku [[2000]] konať prezidentské voľby. Jeľcinovi odporcovia, moskovský starosta [[Jurij Michajlovič Lužkov|Jurij Lužkov]] a bývalý premiér [[Jevgenij Maximovič Primakov|Jevgenij Primakov]], mali dobré hodnotenia a sľúbili, že po víťazstve vo voľbách začnú trestné konania proti oligarchom spojeným s Jeľcinom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=«Лужков допустил непоправимую ошибку – позволил пойти в президенты Примакову»|url=https://www.vedomosti.ru/society/articles/2019/12/10/324943-luzhkov-dopustil-nepopravimuyu-oshibku|vydavateľ=Ведомости|dátum prístupu=2021-02-14|jazyk=ru}}</ref>. Na jeseň 1999 došlo v Rusku k sérii teroristických útokov, [[Bombové útoky na obytné domy v Rusku|bombových útokov na obytné domy.]] V dôsledku paniky a prísľubu tvrdých opatrení proti čečenským teroristom, ktorých považovali za ich strojcov, si Putin rýchlo získal obľubu u voličov. Opozícia obvinila FSB, jeho materskú organizáciu, z organizovania výbuchov domov na tento účel<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Knight|meno=Amy|titul=Finally, We Know About the Moscow Bombings|url=https://www.nybooks.com/articles/2012/11/22/finally-we-know-about-moscow-bombings/|dátum vydania=22.11.2012|dátum prístupu=14.2.2021|vydavateľ=|jazyk=en-EN}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Snyder|meno=Tymothy|titul=The Road to Unfreedom: Russia, Europe, America|vydanie=|vydavateľ=Tim Duggan Books|miesto=|rok=2018|isbn=9780525574460|strany=|jazyk=ru-RU}}</ref>. Jeľcin [[31. december|31. decembra]] toho istého roku odstúpil a prenechal právomoci Vladimirovi Putinovi. V marci [[2000]] Putin vyhral prezidentské voľby už po prvom kole a začal neúprosný boj proti slobode prejavu. Za mreže sa dostal mediálny magnát [[Vladimir Gusinskij|Vladimir Gusinskij]], na slobodu sa dostal až po predaji opozičnej televízii NTV štátu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Как "Газпром-медиа" получил активы "Медиа-Моста"|url=https://www.kommersant.ru/doc/2272422|periodikum=Коммерсантъ|dátum prístupu=2021-02-14}}</ref> Po [[K-141 Kursk|katastrofe ponorky Kursk]] a následnej kritike Putina na televíznom kanále ORT, jeho majiteľ, bývalý spojenec [[Boris Abramovič Berezovskij|Boris Berezovskij]] musel odovzdať televízny kanál oligarchovi [[Roman Arkadievič Abramovič|Romanovi Abramovičovi]] a odísť do exilu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=КОНСТАНТИН ЭРНСТ: «ТРУДНО БЫТЬ ЕРВЫМ»|url=https://www.kommersant.ru/doc/2288709|vydavateľ=www.kommersant.ru|dátum vydania=2001-04-15|dátum prístupu=2021-02-14|jazyk=ru}}</ref> Pokračujúce problémy však prinášala [[Druhá čečenská vojna|vojna v Čečensku]], ktorú Putin obnovil ešte ako premiér a hneď ju označil za protiteroristickú operáciu. Neutíchajúce boje a opakujúce sa krvavé teroristické útoky sa stali významným problémom krajiny. Životy vojakov, výbuchy alebo rukojemnícke tragédie v očiach verejnosti marili všetky hospodárske úspechy Putinovej vlády. Obmedzenie slobody slova v médiách a obvinenia z porušovania [[Ľudské práva|ľudských práv]] naštrbili imidž Putina na Západe. Ruského prezidenta však kritika nezastavila. V roku 2003 pred parlamentnými voľbami [[Michail Borisovič Chodorkovskij|Michail Chodorkovskij]], majiteľ ropného giganta&nbsp;[[Jukos]], začal financovať opozičné strany. Putin ho podozrieval z toho, že chce byť zvolený do parlamentu a urobiť z Ruska [[Parlamentná republika|parlamentnú republiku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Известия.Ру: За что сидит Михаил Ходорковский (часть 3)|url=http://www.izvestia.ru/investigation/article3093561/?print|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2006-06-14|dátum prístupu=2021-02-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20060614085219/http://www.izvestia.ru/investigation/article3093561/?print|dátum archivácie=2006-06-14}}</ref> Chodorkovskij bol zatknutý a odsúdený na 9 rokov väzenia. Jukos prešiel do rúk štátu, pod kontrolou bývalého kolegu Putina v [[KGB]] [[Igor Ivanovič Sečin|Igora Sečina]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Войну против ЮКОСа Сечин начал из жадности, заявил Ходорковский|url=https://www.newsru.com/russia/18may2008/hoj.html|vydavateľ=NEWSru.com|dátum vydania=2008-05-18|dátum prístupu=2021-02-14|jazyk=ru}}</ref>. Po teroristických [[Útoky z 11. septembra 2001|útokoch na USA]] 11. septembra 2001 bol Putin jedným z prvých, kto ubezpečil [[George W. Bush|Georgea W. Busha]] o plnej podpore, že nebude zasahovať proti americkým odvetným akciám proti teroristom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = TASR | titul = Putin sa pripravuje na stretnutie s Bushom | url = http://svet.sme.sk/c/157880/putin-sa-pripravuje-na-stretnutie-s-bushom.html | dátum vydania = 12.11.2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 21.02.2016 | vydavateľ = sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2004 po tragédii v [[Beslanský masaker|Beslane]] prišiel Putin s návrhom ešte väčšej centralizácie moci a potlačenia práv médií. V tejto dobe však Putin zároveň podnikal kroky na zblíženie [[Rusko|Ruska]] so Západom, za čo si vyslúžil kritiku svojich viacerých stúpencov. Jeho ústupky sa týkali najmä ekonomickej sféry&nbsp;–&nbsp;ratifikoval [[Kjótsky protokol]], nútil ruských výrobcov prispôsobovať sa konkurencii na svetových trhoch, adaptovať ruské hospodárstvo na vstup do [[Svetová obchodná organizácia|Svetovej obchodnej organizácie]]. === 2007{{--}}súčasnosť === [[Súbor:Funeral of Boris Yeltsin-23.jpg|thumb|left|Putin, [[Bill Clinton]], [[George H. W. Bush]] a [[Ľudmila Alexandrovna Očeretná|Ľudmila Putinová]] na štátnom pohrebe Borisa Jeľcina v [[Moskva|Moskve]], apríl 2007.]] Kritici Putina však upozorňujú, že za vlády Putina Rusko stratilo šancu stať sa skutočne [[demokracia|demokratickým]] štátom. Podľa nich chaos a úpadok za Jeľcina boli lepšie než riadená demokracia a nútená stabilita za Putina. Stále v ňom vidia človeka s mentalitou dôstojníka [[KGB]], ktorý bolestne prežíval [[rozpad Sovietskeho zväzu]] a snaží sa o jeho obnovenie. Putin udržuje blízke vzťahy s [[pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnou cirkvou]], za jeden z jeho úspechov je považovaný podiel na uskutočnení rokovaní o zjednotení exilovej a domácej pravoslávnej cirkvi v máji 2007. Ruská pravoslávna cirkev sa stala postupne jeho nekritickým podporovateľom. Dňa 10. februára 2007 Putin na [[Münchner Sicherheitskonferenz|Mníchovskej bezpečnostnej konferencii]] (Münchner Sicherheitskonferenz) predniesol [[Putinov prejav na Mníchovskej medzinárodnej konferencii o bezpečnostnej politike 10. februára 2007|kritický prejav]], kde ostro odsúdil politiku [[Spojené štáty|Spojených štátov]], obchádzanie medzinárodného práva a snahy o vytvorenie unipolárneho sveta (riadeného USA), ako aj rozširovanie NATO na východ o bývalé krajiny sovietskej sféry vplyvu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin v Mníchove nešetril kritikou | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/3140506/putin-v-mnichove-nesetril-kritikou.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2007-02-10 | dátum prístupu = 2022-08-22 }}</ref><ref>Horemuž, M., 2021: Politický vývoj Ruskej federácie po roku 1991, Vybrané témy vo vzájomných súvislostiach. [https://www.researchgate.net/publication/357636119_Politicky_vyvoj_Ruskej_federacie_po_roku_1991_Vybrane_temy_vo_vzajomnych_suvislostiach/citations Dostupné online] s. 40</ref> [[Súbor:Vladimir Putin 11 March 2008-1.jpg|thumb|Putin s [[Dmitrij Anatolievič Medvedev|Dmitrijom Medvedevom]], marec 2008.]] Na jeseň 2007 Putin menoval nového premiéra [[Viktor Alexejevič Zubkov|Viktora Zubkova]]. [[1. október|1. októbra]] 2007 Putin oznámil, že po skončení svojho prezidentského obdobia bude opäť viesť svoju bývalú politickú stranu [[Jednotné Rusko]] do decembrových parlamentných volieb čo aj skutočne spravil a bol neskôr zvolený za premiéra. Nástupcom Putina na poste prezidenta sa stal jeho blízky spolupracovník a rodák z Petrohradu [[Dmitrij Anatolievič Medvedev|Dmitrij Medvedev]]. Putin ako premiér presadil zmenu ústavy a predĺžil funkčné obdobie prezidenta na 6 rokov. Vo voľbách do štátnej dumy jeho strana Jednotné Rusko získala takmer 50% hlasov. Po voľbách vypukli po celej krajine dovtedy nebývalé [[Ruské protesty (2011)|protesty]]. V roku 2012 opäť kandidoval za prezidenta a bol zvolený vo [[Ruské prezidentské voľby 2012|voľbách]] v prvom kole, keď získal vyše 63 percent hlasov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vladimir Putin získal 63,60 % hlasov zúčastnených voličov | url = http://www.vybory.izbirkom.ru/region/region/izbirkom?action=show&root=1&tvd=100100031793509&vrn=100100031793505&region=0&global=1&sub_region=0&prver=0&pronetvd=null&vibid=100100031793509&type=226 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 14.03.2012 | vydavateľ = Centrálna volebná komisia Ruskej federácie | miesto = Moskva, Rusko | jazyk = v ruštine }}</ref> Začiatkom roka 2014 po tzv. [[euromajdan]]e na Ukrajine, kedy bol za pomerne dramatických okolností zvrhnutý ukrajinský pro-ruský prezident [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Janukovyč]], obsadili ruské sily v marci 2014 [[Krym (polostrov)|Krymský polostrov]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Putin priznal nasadenie armády a rozviedky pri okupácii Krymu | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/348751-putin-priznal-nasadenie-armady-a-rozviedky-pri-okupacii-krymu/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2015-03-15 | dátum prístupu = 2019-03-07 }}</ref> V nasledujúcom období začalo Rusko vojensky<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hájek | meno = Adam | odkaz na autora = | titul = Všichni jsme věděli, kam jedeme, říká ruský tankista raněný u Debalceve | url = http://zpravy.idnes.cz/dorzi-batomunkujev-novaja-gazeta-rusko-ukrajina-vojak-raneny-u-debalceve-1lh-/zahranicni.aspx?c=A150303_155422_zahranicni_aha | dátum vydania = 2015-03-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-05 | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>, materiálne<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Živě: Doněck znovu pod palbou, městem duní minometná střelba | url = http://zpravy.aktualne.cz/zahranici/zive-ctvrtek-19-unora-ukrajina-rusko-separatiste/r~03ea49ccb14111e490f70025900fea04/ | dátum vydania = 2015-02-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-05 | vydavateľ = aktualne.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>, a diplomaticky podporovať pro-ruských separatistov na východe Ukrajiny v [[Luhanská oblasť|Luhanskej]] a [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]], kde sa v priebehu roku 2014 rozhorel [[Vojna na východnej Ukrajine|ozbrojený konflikt]]. [[Súbor:Putin announced the nomination of candidates for President of the Russian Federation at the GAZ plant on December 6, 2017.jpg|thumb|Putin oznamuje svoju nomináciu na kandidáta v [[Ruské prezidentské voľby 2018|ruských prezidentských voľbách 2018]]]] Dňa 1. marca 2018 Putin pri výročnom príhovore Federálnemu zhromaždeniu slávnostne prezentoval 6 nových strategických zbraní (supersonické a strategické strely, napr. [[RS-28 Sarmat]], [[Ch-47M2 Kinžal]]; podmorské drony a iné).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Trevithick | meno = Joseph | autor = | odkaz na autora = | titul = Here’s The Six Super Weapons Putin Unveiled During Fiery Address | url = https://www.thedrive.com/the-war-zone/18906/heres-the-six-super-weapons-putin-unveiled-during-fiery-address | vydavateľ = thedrive.com | dátum vydania = 2018-03-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-07-28 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220421234541/https://www.thedrive.com/the-war-zone/18906/heres-the-six-super-weapons-putin-unveiled-during-fiery-address | dátum archivácie = 2022-04-21 }}</ref> Nepriamo sa vyhrážal „''Nikto nás vtedy nepočúval. Tak budú počúvať teraz...''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Wesolowsky | meno = Tony | autor = | odkaz na autora = | titul = 'Listen To Us Now': Putin Unveils Weapons, Vows To Raise Living Standards In Fiery Annual Address | url = https://www.rferl.org/a/putin-set-give-annual-address-amid-presidential-election-campaign/29069948.html | vydavateľ = rferl.org | dátum vydania = 2018-03-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-02 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Alastair Jamieson, Reuters, The Associated Press | odkaz na autora = | titul = Putin unveils new Russian nuclear missile, says it renders defenses 'useless' | url = https://www.nbcnews.com/news/world/vladimir-putin-set-state-union-speech-election-looms-n852211 | vydavateľ = nbcnews.com | dátum vydania = 2018-03-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> Tento prejav sa výrazne líšil od všetkých jeho predošlých každoročných príhovorov Federálnemu zhromaždeniu. Bol správou pre Západ, aby ukázal silu potenciálnym nepriateľom ako aj pre domáce publikum, kvôli nadchádzajúcim prezidentským voľbám, ktoré nasledovali o niekoľko týždňov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Russia's Putin unveils 'invincible' nuclear weapons | url = https://www.bbc.com/news/world-europe-43239331 | vydavateľ = bbc.com | dátum vydania = 2018-03-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> V marci 2018 bol opäť zvolený do prezidentskej funkcie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Analýza: Víťazstvo V. Putina prináša riziká pre ruské hospodárstvo | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/zahranicie/analyza-vitazstvo-v-putina-prinasa-rizik/314603-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2018-03-19 | dátum prístupu = 2018-03-19 }}</ref> Od 25. júna do 1.júla 2020 sa v Ruskej federácií uskutočnilo hlasovanie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Указ Президента РФ от 17.03.2020 N 188 "О назначении общероссийского голосования по вопросу одобрения изменений в Конституцию Российской Федерации" (с изменениями и дополнениями) {{!}} ГАРАНТ|url=http://base.garant.ru/73753334/|vydavateľ=base.garant.ru|dátum prístupu=2021-02-14}}</ref> v ktorom voliči rozhodli aj o tom, že Vladimir Vladimirovič Putin môže byť Prezidentom počas ďalšieho 16 ročného obdobia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Zmeny v ruskej ústave podporilo 77,92 percenta voličov|url=https://www.teraz.sk/zahranicie/brief-rusko-zmeny-v-ustave-podporilo/477888-clanok.html|dátum vydania=02.07.2020|dátum prístupu=24.07.2020|vydavateľ=teraz.sk}}</ref> [[Súbor:Talks between Vladimir Putin and President of the United States Joseph Biden.jpg|thumb|left|Putin vedie videohovor s [[prezident Spojených štátov|americkým prezidentom]] [[Joe Biden|Joeom Bidenom]], 7. december 2021]] Na prelome rokov 2021 a 2022 začali na verejnosť prenikať informácie a hromadení ruských ozbrojených síl na hraniciach s Ukrajinou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusko hromadí síly u hranic Ukrajiny. Krizi vyvolává na více frontách, Západ může čekat těžká volba | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/rusko-ukrajina-eskalace-valka-hranice-vojaci-armada-usa-nato-biden-sir-analyza_2111240620_eku | vydavateľ = Český rozhlas | dátum vydania = 2021-11-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-01 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Dňa 17. decembra 2021 Rusko predložilo USA a NATO bezpečnostné požiadavky, ktoré zahrnovali stiahnutie jednotiek NATO a zbraní z východnej Európy, ako aj vylúčenia možnosti vstupu Ukrajiny do NATO.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Timeline: The events leading up to Russia's invasion of Ukraine | url = https://www.reuters.com/world/europe/events-leading-up-russias-invasion-ukraine-2022-02-28/ | vydavateľ = reuters.com | dátum vydania = 2022-03-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-13 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusko požaduje od USA a spojencov bezpečnostné záruky, nemajú nasadzovať vojakov na Ukrajinu | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/rusko-pozaduje-od-nato-bezpecnostne-zaruky/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2021-12-10 | dátum prístupu = 2023-05-13 }}</ref> Putin požadoval aby krajiny východnej Európy, ktoré boli prijaté do NATO po roku 1997 nemohli na svojom území nasadiť jednotky NATO.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Tóda | meno = Mirek | autor = | odkaz na autora = | titul = Červené čiary podľa Putina: svet by sa vrátil do čias ZSSR a tvrdo by ich pocítilo aj Slovensko | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2654119/cervene-ciary-podla-putina-svet-by-sa-vratil-do-cias-zssr-a-tvrdo-by-ich-pocitilo-aj-slovensko/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-12-19 | dátum prístupu = 2023-05-13 }}</ref> Niektorí už v tej dobe naznačovali, že nesplniteľné ruské požiadavky sú vlastne zámienkou na pripravovaný konflikt. 28. januára 2022 Rusko vyhodnotilo reakcie Západu ako nevyriešené. [[Súbor:Putin-Xi press conference (2023).jpg|thumb|Putin víta čínskeho prezidenta [[Si Ťin-pching|Si Ťin-pchinga]] v Moskve, 21. marec 2023]] Ráno [[24. február]]a 2022 Vladimir Putin ohlásil [[Ruská invázia na Ukrajinu|„špeciálnu vojenskú operáciu“]] s cieľom „[[Demilitarizácia|demilitarizácie]] a [[Denacifikácia|denacifikácie]] Ukrajiny“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Putin oznámil vojenskú operáciu vo východnej časti Ukrajiny | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/putin-oznamil-vojensku-operaciu-vo-v/614271-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-24 | dátum prístupu = 2022-03-04 }}</ref> Začala sa [[ruská invázia na Ukrajinu]]. Ruské sily vtrhli na Ukrajinu z 3 rôznych smerov, vrátane územia formálne neutrálneho [[Bielorusko|Bieloruska]]. Ukrajinská strana získala v dôsledku nepriateľskej agresie Ruska celosvetovú podporu a Rusko sa dostalo od bezprecedentej svetovej politickej, hospodárskej a kultúrnej izolácie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Sportnet | odkaz na autora = | titul = Rusov postihli aj športové sankcie. Pozrite si ich prehľad | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vojna-na-ukrajine-rusko-sportove-sankcie-prehlad/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-03-04 }}</ref> <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sůvová | meno = Jelizaveta | autor = | odkaz na autora = | titul = Vznikol nový problém: ako dostať zbrane na Ukrajinu. Okolité štáty sa boja Rusov | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/svet/23000906-vznikol-novy-problem-ako-dostat-zbrane-na-ukrajinu-okolite-staty-sa-boja-rusov | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-03 | dátum prístupu = 2022-03-04 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Valné zhromaždenie OSN drvivou väčšinou | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2749014/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-02 | dátum prístupu = 2022-03-04 }}</ref> V súvislosti so zvažovaním vojenského zásahu viacerými krajinami, vrátane krajín NATO sa Putin vyhrážal použitím [[Jadrová vojna|jadrových zbraní]] a nariadil uviesť ruské jadrové sily do pohotovosti. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin nariadil uviesť jadrové sily do stavu pohotovosti. Hrozí nám ďalšia Karibská kríza? | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/relacia/23430/putin-nariadil-uviest-jadrove-sily-do-stavu-pohotovosti-hrozi-nam-dalsia-karibska-kriza | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-03-04 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin sa vyhráža jadrovou zbraňou, Kyjev volá do boja cudzincov | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22850302/ukrajina-rusko-vojna-kyjev-charkov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-27 | dátum prístupu = 2023-12-06}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Putinovi vyhovuje vyhrážať sa jadrovými zbraňami, na použitie dôvod nemá, myslí si nórsky generál | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = TA3 | url = https://www.ta3.com/clanok/248777/putinovi-vyhovuje-vyhrazat-sa-jadrovymi-zbranami-na-pouzitie-dovod-nema-mysli-si-norsky-general | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2023-12-06 }}</ref> Ako vrchný veliteľ ruských ozbrojených síl Putin nesie zodpovednosť za [[masaker v Buči]] v marci 2022, bombardovanie mesta [[Mariupoľ]] na jar 2022 ako aj opakované útoky na civilné obyvateľstvo v rôznych častiach Ukrajine, vrátane útoku na kyjevskú detskú nemocnicu „Ohmadit“ v roku 2024, či iné. [[Fínsko]] a [[Švédsko]] v obavách z ruskej agresie podali 18. mája 2022 žiadosť o členstvo v NATO. Fínsko bolo prijaté 4. apríla 2023.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Yar | meno = Lucia | autor = | odkaz na autora = | titul = Fínsko oficiálne vstupilo do NATO | periodikum = Euractiv | odkaz na periodikum = | url = https://euractiv.sk/section/obrana-a-zahranicie/news/finsko-oficialne-vstupuje-do-nato/ | issn = 1337-0235 | vydavateľ = I – Europa | miesto = Bratislava | dátum = 2023-04-04 | dátum prístupu = 2023-05-14 }}</ref> [[Medzinárodný súdny dvor]] v Haagu začal s vyšetrovaním Ruska pre možné [[Vojnový zločin|vojnové zločiny]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Medzinárodný trestný súd v Haagu začal s vyšetrovaním Ruska pre možné vojnové zločiny | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/229624/medzinarodny-trestny-sud-v-haagu-zacal-s-vysetrovanim-ruska-pre-mozne-vojnove-zlociny | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-03-17 }}</ref> Medzinárodný trestný súd 17. marca 2023 vydal [[Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu, marec a apríl 2023#Zatykač na Vladimíra Putina|zatykač na Vladimira Putina]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The International Criminal Court issues an arrest warrant for Putin | url = https://www.npr.org/2023/03/17/1164267436/international-criminal-court-arrest-warrant-putin-ukraine-alleged-war-crimes | vydavateľ = npr.org | dátum vydania = 2023-03-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> Politický režim v Rusku, ktorý sa sformoval v prvej štvrtine 21. storočia za Putina, sa pre potláčanie [[Ľudské práva|ľudských]] a [[Občianske právo|občianskych práv]], politicky motivované vraždy oponentov alebo režimu nepohodlných ľudí ako [[Alexandr Vaľterovič Litvinenko|Alexander Litvinenko]] v roku 2006, [[Boris Jefimovič Nemcov|Bris Nemcov]] v roku 2015 a [[Alexej Anatolievič Navaľnyj|Alexej Navaľnyj]] v roku 2024, spolu s oživovaním [[Ruský imperializmus|ruského imperializmu]], sentimentu za sovietskou érou, spochybňovaním [[rozpad Sovietskeho zväzu|rozpadu Sovietskeho zväzu]] a jeho porážky v [[Studená vojna|studenej vojne]], opovrhovaním západnými demokraciami a zvlášť [[Európska únia|Európskou úniou]], príklonom k nedemokratickým štátom, vrátane úzkej spolupráce s komunistickou Čínou postavil do pozície pokračovateľa, resp. obnoviteľa Sovietskeho zväzu. Niektorí poukazujú aj na vzmáhanie nacizmu, resp. fašizmu v Rusku a poukazujú na to, že ide o kombináciu dvoch totalitných režimov, nacistického a sovietskeho, s odvolaním sa na skutočnosť, že Putin je bývalý plukovník KGB a jedným z jeho obľúbených spisovateľov je [[Ivan Alexandrovič Iľjin|Ivan Iľjin]].<ref>Laruelle M. Accusing Russia of fascism (англ.) // Russia in Global Affairs. — 2020. — Iss. 18, no. 4. — P. 100—123.</ref><ref>Garaev D. The Methodology of the ‘Russian World’and ‘Russian Islam:’New Ideologies of the Post-Socialist Context (англ.) // The Soviet and Post-Soviet Review. — 2021. — Iss. 48, no. 3. — P. 367—390.</ref> <ref>Лариса Дмитрівна Якубова. Рашизм: звір з безодні. — Akademperiodyka, 2023. — 315 с. </ref> <ref>Tsygankov, Daniel Beruf, Verbannung, Schicksal: Iwan Iljin und Deutschland // Archiv fuer Rechts- und Sozialphilosophie. — Bielefeld, 2001. — Vol. 87. — 1. Quartal. — Heft 1. — S. 44—60.</ref>. [[File:Site of the murder of Boris Nemtsov 4615.jpg|thumb|250px|Nápis: Putin zabil Nemcova]] == Imidž == === Osobný imidž === [[Súbor:Putin with F1 bolid 03.jpg|thumb|left|Putin riadi monopost [[Formula 1|Formuly 1]], 2010]] [[Súbor:Vladimir Putin Amur tiger August 2008-1.jpg|thumb|Putin číha s uspávacou puškou na [[tiger džungľový ussurijský|tigra ussurijského]], 2008]] [[Súbor:Barack Obama and Prime Minister Vladimir Putin.jpg|thumb|Putin prijíma amerického prezidenta [[Barack Obama|Baracka Obamu]] vo svojej rezidencii [[Novo-Ogariovo]], 2009]] Vladimir Putin si vytvoril [[kult osobnosti]] ako outdoorový, športujúci a [[Mačizmus|tvrdý chlap]], ktorý demonštruje svoje fyzické schopnosti a zúčastňuje sa nezvyčajných alebo nebezpečných aktivít, ako sú [[extrémny šport|extrémne športy]] a interakcia s divokými zvieratami.<ref name=abcnews.go.com>{{cite web|last=Bass |first=Sadie |url=http://abcnews.go.com/blogs/headlines/2009/08/putin-bolsters-tough-guy-image-with-shirtless-photos/ |title=Putin Bolsters Tough Guy Image With Shirtless Photos, Australian Broadcasting Corporation |publisher=ABC News |date=5 August 2009 |accessdate=22 June 2013}}</ref> Napríklad roku 2007 denník ''[[Komsomolskaja pravda]]'' vytlačil Putinovu fotografiu s vyholenou hruďou, ako na Sibíri rybárči, pod titulkom: „Buď ako Putin“.<ref name=putin-shirtless>{{cite news|agency=Associated Press|url=http://www.cbc.ca/world/story/2007/08/22/putin-shirtless.html|title=Putin gone wild: Russia abuzz over pics of shirtless leader.|publisher=Canadian Broadcasting Corporation|date=22 August 2007|accessdate=2 March 2010}}</ref> Putinove fotografie možno nájsť aj v každoročne vydávanom kalendári.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Putin Calendars. Buy new 2021 calendar with Vladimir Putin|url=https://putin-calendar.ru/|dátum prístupu=2021-01-03|jazyk=en-GB|url archívu=https://web.archive.org/web/20210210131317/https://putin-calendar.ru/|dátum archivácie=2021-02-10}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Russian off the shelves: Vladimir Putin calendar outsells rivals in Japan|url=https://www.theguardian.com/world/2018/dec/17/vladimir-putin-calendar-sells-out-in-japan|periodikum=The Guardian|dátum=2018-12-17|dátum prístupu=2021-01-03|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Justin|priezvisko=McCurry}}</ref> Vladimir Putin bol majiteľom sučky [[labradorský retríver|labradorského retrívera]] menom [[Konni Polgrejv]]. === Zahraničný imidž === Niekoľko slovenských poslancov podalo na Putina a ďalších neznámych páchateľov trestné oznámenie, ktoré sa týka trestného činu [[Genocída (právo)|genocída]], teroristického útoku, neľudskosti, používania zakázaného bojového prostriedku a nedovoleného vedenia boja.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Trestné oznámenie na Vladimíra Putina | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2752475/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-04 | dátum prístupu = 2022-03-04 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Viacerí poslanci podali trestné oznámenia na predstaviteľov Ruska | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22854006/rusko-ukrajina-vojna-invazia-slovensko.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-04 | dátum prístupu = 2022-03-04 }}</ref> V marci 2022 označil americký [[Senát (komora parlamentu)|Senát]] ruského prezidenta Vladimíra Putina za [[vojnový zločinec|vojnového zločinca]], v schválenej rezolúcii. Súčasne vyzval [[Medzinárodný trestný súd v Haagu]] a ostatné štáty na vyšetrovanie ruskej armády kvôli prípadným [[vojnový zločin|vojnovým zločinom]] spáchaným počas [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = (red), ČTK | odkaz na autora = | titul = Nemôže uniknúť pred účtami za zverstvá, ktoré napáchal, zhodol sa americký Senát na Putinovi | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/svet/23867773-putin-je-vojnovy-zlocinec-a-nemoze-uniknut-pred-uctami-za-zverstva-ktore-napachal-zhodol-sa-americky-senat | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-16 | dátum prístupu = 2022-03-16 }}</ref> == Majetok == Putin ako vysokopostavený politik poberá ročný plat 8 - 10 miliónov rubľov (do 108 000 - 130 000 eur)<ref name=RTVS-majetok>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin je údajne jedným z najbohatších ľudí na svete. Propaganda ho vykresľuje ako muža z ľudu | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/03/putin-je-udajne-jednym-z-najbohatsich-ludi-na-svete-ruska-propaganda-ho-vykresluje-ako-muza-z-ludu/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>. Podľa daňových priznaní je oficiálne majiteľom troch automobilov ruskej výroby a bytu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chrysoloras | meno = Nikos | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Follain | meno2 = John | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = EU Set to Freeze Assets of Russia’s Putin, Lavrov Over Ukraine | url = https://www.bloomberg.com/news/articles/2022-02-25/eu-set-to-freeze-assets-of-russia-s-putin-lavrov-over-ukraine?sref=X2kHL3Gj | vydavateľ = bloomberg.com | dátum vydania = 2022-02-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> Podľa neoficiálnych zdrojov, ktoré sa rôznia však disponuje oveľa väčším majetkom, ktorý získal nelegálnou cestou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Biden hrozí Putinovi sankciami. Aký má vlastne ruský prezident majetok a kde ho získal? | periodikum = Forbes | odkaz na periodikum = | url = https://www.forbes.sk/biden-hrozi-putinovi-sankciami-aky-ma-vlastne-rusky-prezident-majetok-a-kde-ho-ziskal/ | issn = | vydavateľ = Barecz & Conrad Media | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-04 | dátum prístupu = 2022-03-01 }}</ref> Viacerí poukazujú, že je majiteľom viacerých luxusných jácht (napr. ''Graceful''), alebo zbierky hodiniek v hodnote niekoľkých miliónov eur. Je mu tiež prisudzované vlastníctvo niekoľkých luxusných nehnuteľností, medzi iným luxusného sídla v letovisku Soči.<ref name=RTVS-majetok/> == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Short | meno = Philip | odkaz na autora = | prekladatelia = Tomáš Suchomel | titul = Putin : život a doba | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = V Brně | vydavateľ = Jota | rok = 2024 | isbn = 978-80-7689-362-7 | počet strán = 944 | strany = }} == Pozri aj == * ''[[Dvorec dľa Putina. Istorija samoj boľšoj vziatki]]'' == Iné projekty == {{Projekt|q=Vladimir Vladimirovič Putin|commonscat=Vladimir Putin}} {{Prezidenti Ruska}} {{Osobnosť roka časopisu Time 2001–2025}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Putin, Vladimir Vladimirovič}} [[Kategória:Prezidenti Ruska]] [[Kategória:Predsedovia vlády Ruska]] [[Kategória:Ruskí politici]] [[Kategória:Osobnosti roka časopisu Time]] [[Kategória:Osobnosti z Petrohradu]] [[Kategória:Agenti KGB]] [[Kategória:Osobnosti rusko-ukrajinskej vojny]] [[Kategória:Rytieri Radu svätého Andreja]] [[Kategória:Nositelia Radu svätého Sávu]] [[Kategória:Nositelia veľkokríža Radu čestnej légie]] [[Kategória:Absolventi Petrohradskej štátnej univerzity]] hyxoz1bc24rtoqc7kekmc7yoxmaepto 8213140 8213138 2026-05-13T10:35:46Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28936-58|~2026-28936-58]] ([[User_talk:~2026-28936-58|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Fillos X. 8203388 wikitext text/x-wiki {{pozri|iných významoch slova „Putin“|Putin (rozlišovacia stránka)|súčasnom prezidentovi Ruska}} {{Infobox Politik | Meno = Vladimir Putin<br /><small>Владимир Путин</small> | Rodné meno = | Popis osoby = [[Súbor:Standart of the President RF.svg|20px|border]] súčasný [[prezident Ruskej federácie]] | Portrét = Владимир Путин (08-03-2024) (cropped) (higher res).jpg | Popis portrétu = Putin v roku 2024 | Úrad = [[Prezident Ruskej federácie]] | Začiatok obdobia = 7. mája 2012 | Viceprezident = | Predchodca = [[Dmitrij Anatolievič Medvedev|Dmitrij Medvedev]] | Nástupca = | Začiatok obdobia2 = 31. decembra 1999 | Koniec obdobia2 = 7. mája 2008 | Viceprezident2 = | Predchodca2 = [[Boris Nikolajevič Jeľcin|Boris Jeľcin]] | Nástupca2 = [[Dmitrij Anatolievič Medvedev|Dmitrij Medvedev]] | Poradie3 = | Úrad3 = [[Predseda vlády Ruskej federácie]] | Začiatok obdobia3 = 8. mája 2008 | Koniec obdobia3 = 7. mája 2012 | Prezident3 = [[Dmitrij Anatolievič Medvedev|Dmitrij Medvedev]] | Viceprezident3 = | Premiér3 = | Predchodca3 = [[Viktor Alexejevič Zubkov|Viktor Zubkov]] | Nástupca3 = [[Dmitrij Anatolievič Medvedev|Dmitrij Medvedev]] | Začiatok obdobia4 = 9. augusta 1999 | Koniec obdobia4 = 7. mája 2000 | Prezident4 = [[Boris Nikolajevič Jeľcin|Boris Jeľcin]]<br />Vladimir Putin | Viceprezident4 = | Premiér4 = | Predchodca4 = [[Sergej Vadimovič Stepašin|Sergej Stepašin]] | Nástupca4 = [[Michail Michailovič Kasjanov|Michail Kasjanov]] | Dátum narodenia = {{dnv|1952|10|7}} | Miesto narodenia = [[Petrohrad|Leningrad]], [[Sovietsky zväz]] (dnešný Petrohrad, [[Rusko]]) | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]] <small>(1975&nbsp;–&nbsp;1991)</small><br />[[Jednotné Rusko|ER]] <small>(2008&nbsp;–&nbsp;2012)</small> | Alma mater = [[Leningradská štátna univerzita]] | Profesia = spravodajský dôstojník [[KGB]] | Manželka = [[Ľudmila Alexandrovna Očeretná|Ľudmila Putina]] <small>(1983&nbsp;–&nbsp;2014)</small> | Manžel = | Partnerka = | Partner = | Deti = [[Marija Vladimirovna Voroncovová|Marija]] <small>(*1985)</small><br /> Katerina <small>(*1986)</small> Nicolas (2009) | Národnosť = | Podpis = Putin signature.svg | Webstránka = http://en.putin.kremlin.ru/bio/page-0 | Portál1 = Rusko | Premiéri2 = Vladimir Putin<br />[[Michail Michailovič Kasjanov|Michail Kasjanov]]<br />[[Michail Jefimovič Fradkov|Michail Fradkov]]<br />[[Viktor Alexejevič Zubkov|Viktor Zubkov]] | Premiéri = [[Dmitrij Anatolievič Medvedev|Dmitrij Medvedev]]<br />[[Michail Vladimirovič Mišustin|Michail Mišustin]] }} '''Vladimir Vladimirovič Putin''', [[LL.M.|LL.B.]], [[Doktor (PhD.)|PhD.]] ({{V jazyku|rus|Владимир Владимирович Путин}} {{Audio|Ru-Vladimir_Vladimirovich_Putin.ogg| }}; * [[7. október]] [[1952]], [[Petrohrad|Leningrad]], [[Sovietsky zväz]]) je [[rusko|ruský]] [[politik]] a bývalý spravodajský [[dôstojník]], ktorý je od roku [[2000]] [[prezident Ruskej federácie|prezidentom Ruskej federácie]], pričom v tejto funkcii pôsobil už v rokoch [[1999]] až [[2008]] po náhlom odstúpení [[Boris Nikolajevič Jeľcin|Borisa Jeľcina]]. Prvé štyri mesiace ako úradujúci prezident a potom v štvorročných funkčných obdobiach až do súčasnosti. V rokoch 1999 až 2000 a potom v 2008 až 2012 bol predsedom vlády. Od roku 1999, resp. 2000 je považovaný za faktického vodcu Ruska. V [[prezidentské voľby v Rusku v roku 2024|prezidentských voľbách]] v roku [[2024]] bol piaty krát zvolený do funkcie prezidenta, keďže sa vďaka zmene ruskej ústavy, potvrdenej referendom v roku [[2020]], mohol uchádzať o znovuzvolenie napriek tomu, že post prezidenta zastával už štyrikrát. Inaugurácia Putina do jeho piateho mandátu sa uskutočnila [[7. máj]]a 2024. == Život == === Súkromný život === [[Súbor:Vladimir Putin as a child.jpg|thumb|left|upright|Putin v 60. rokoch 20. storočia]] [[Súbor:Vladimir Putin wedding-2.jpg|thumb|left|170px|Putin s manželkou Ľudmilou v deň sobáša, 28. júl 1983]] Narodil sa v [[Sovietsky zväz|sovietskom]] Leningrade, dnešnom [[Petrohrad]]e, [[7. október|7. októbra]] [[1952]]. Jeho otec Vladimir Spiridonovič bol robotník, bojoval počas [[Východný front (druhá svetová vojna)|druhej svetovej vojny]]. Jeho matka Marija Ivanovna, dievčenským menom Šelomovová, bola tiež robotníčka, prežila [[Blokáda Leningradu|blokádu Leningradu]]. Vladimír Putin mal pôvodne dvoch starších bratov, ktorí sa narodili ešte v [[30. roky 20. storočia|30. rokoch]]. Jeho najstarší brat však zomrel niekoľko mesiacov po narodení a druhý brat zomrel počas obliehania Leningradu na [[záškrt]]. V roku [[1975]] skončil právnickú fakultu [[Leningradská štátna univerzita|Leningradskej štátnej univerzity]], potom mu ponúkli službu v [[KGB]]. Už na škole vstúpil do [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|Komunistickej strany]], ktorej členom zostal až do roku [[1991]]. V rokoch 1975 až 1991 slúžil ako tajný agent KGB vo [[Nemecká demokratická republika|Východnom Nemecku]]. Istý čas pracoval na personálnom oddelení so [[Sergej Borisovič Ivanov|Sergejom Ivanovom]]. Dňa [[28. júl]]a [[1983]] sa oženil s Ľudmilou Alexandrovnou Škrebnevovou, študentkou španielčiny a bývalou letuškou. Majú dve dcéry: Mariju, narodenú roku [[1985]] a Jekaterinu, narodenú roku [[1986]]. V [[November 2020|novembri 2020]] bolo zverejnené vyšetrovanie „Tajná priateľka Vladimíra Putina a jej dcéra“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Захаров|meno=Андрей|titul=Расследование о том, как близкая знакомая Владимира Путина получила часть России|url=https://maski-proekt.media/tainaya-semya-putina/|dátum vydania=28.11.2020|dátum prístupu=14.2.2021|vydavateľ=Проект|meno2=Роман|priezvisko2=Баданин|jazyk=ru-RU}}</ref>, ktoré tvrdí, že v [[90. roky 20. storočia|deväťdesiatych rokoch]] Vladimir Putin mal vzťah so študentkou Svetlanou Krivonogovou a má s ňou nemanželskú dcéru Jelizavetu Vladimirovnu, narodenú roku 2003. Od čias, keď sa Putin stal prezidentom, sa Svetlana stala miliardárom a akcionárom Banky "[[Rossija (banka)|Rossija]]". Dokument [[Alexej Anatolievič Navaľnyj|Alexeja Navaľneho]] "[[Dvorec dľa Putina. Istorija samoj boľšoj vziatki]]" tvrdí, že oligarchovia blízki Putinovi financujú Svetlanu, jej matku, [[Alina Maratovna Kabajevová|Alinu Kabajevovú]] (podľa Borisa Nemcova, ona je ďalšou priateľkou Putina<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Тирмастэ|meno=Мария-Луиза|titul=Маршрутный лист не подшили к делу|periodikum=КоммерсантЪ|odkaz na periodikum=|vydavateľ=КоммерсантЪ|miesto=|dátum=1.2.2011|ročník=2011|číslo=16|strany=4|issn=1563-6380|url=https://www.kommersant.ru/doc/1577335|dátum prístupu=14.2.2021}}</ref>), jej starú mamu a matku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Dvorec dľa Putina. Istorija samoj boľšoj vziatki|url=https://palace.navalny.com/#chapter-4|dátum vydania=19.1.2021|dátum prístupu=14.2.2021|vydavateľ=FBK|jazyk=ru-RU}}</ref>. Podľa viacerých zdrojov je bývalá ruská atlétka [[Alina Maratovna Kabajevová|Alina Kabajevová]] Putinova dlhoročná milenka a majú spolu 4 deti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Milenecký vztah a čtyři děti s Putinem? Švýcaři podepisují petici za vyhoštění olympijské šampionky | url = https://www.irozhlas.cz/sport/ostatni-sporty/alina-kabaeva-kdo-je-putinova-milenka-ukryt-ve-svycarsku-petice_2203221605_mim | vydavateľ = Český rozhlas | dátum vydania = 2022-03-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-27 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = dtt, ČTK | odkaz na autora = | titul = Priateľka Putina Kabajevová má 20 luxusných domov. Jazdí po špeciálnej trati, ktorá končí na tajnej stanici | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/svet/96069869-priatelka-putina-kabajevova-ma-20-luxusnych-domov-jazdi-po-specialnej-trati-ktora-konci-na-tajnej-stanici | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-03-01 | dátum prístupu = 2023-03-27 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šebela | meno = Miloslav | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin ju skryl vo Švajčiarsku. Kto je údajná milenka ruského prezidenta? | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kto-je-alina-kabajevova-milenka-vladimira-putina/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-25 | dátum prístupu = 2023-03-27 }}</ref> Informácie o ich vzťahu Putin aj Kremeľ dlhodobo popierajú. Dňa [[6. jún]]a [[2013]] verejne oznámil svoj rozvod s Ľudmilou Škrebnevovou-Putinovou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Russia's Vladimir Putin and wife Lyudmila divorce | url = http://www.bbc.co.uk/news/world-europe-22806866 | dátum vydania = 2013-06-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = BBC News | miesto = | jazyk = }}</ref> === Kariéra === Od roku [[1985]] Putin slúžil v [[Drážďany|Drážďanoch]] vo vtedajšom [[Nemecká demokratická republika|Východnom Nemecku]] ako legálny pracovník sovietskej vonkajšej rozviedky. Po návrate v roku [[1990]] pracoval na leningradskom magistráte. Zaoberal sa reguláciou hazardných hier, vývozom ropy a kovov a nákupom potravín. Komisia z Leningradského Sovietu obvinila Putina z toho, že tunelovaním mestu spôsobil škodu 850 miliónov dolárov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Салье|meno=Марина|titul=Доклад Марины Салье и Юрия Гладкова о деятельности В.В. Путина на посту главы комитета по внешним связям мэрии Санкт-Петербурга|url=http://www.compromat.ru/page_21848.htm|dátum vydania=28.11.2011|dátum prístupu=14.2.2021|vydavateľ=|jazyk=ru-RU}}</ref>. Trestné stíhanie nebolo začaté. V roku 1996 Putin stál na čele volebného štábu [[Anatolij Alexandrovič Sobčak|Anatolija Sobčaka]], voľby prehral<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Как Владимир Путин стал тем, кем он стал после поражения Анатолия Собчака на губернаторских выборах 15 лет назад|url=https://www.svoboda.org/a/24213072.html|vydavateľ=Радио Свобода|dátum prístupu=2021-02-14|jazyk=ru}}</ref>. Sobčak utiekol do Francúzska pred trestným stíhaním za zneužívanie právomocí, zneužívanie úradu a sprostredkovanie pri prevode úplatkov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Еще один прилетел|url=https://www.kommersant.ru/doc/221764|vydavateľ=www.kommersant.ru|dátum vydania=1999-07-13|dátum prístupu=2021-02-14|jazyk=ru}}</ref>, Putin odišiel do Moskvy. Ďalších niekoľko rokov budúci prezident zastával viaceré významné funkcie, až sa nakoniec v lete [[1998]] stal riaditeľom nástupkyne [[KGB]]&nbsp;–&nbsp;[[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|Federálnej bezpečnostnej služby]] (FSB). Celý ten čas však stál v pozadí a verejnosť ho takmer nepoznala. == Politika == === 1999{{--}}2006 === [[Súbor:Vladimir Putin taking the Presidential Oath, 7 May 2000.jpg|thumb|left|Putin skladá prezidentskú prísahu po boku [[Boris Nikolajevič Jeľcin|Borisa Jeľcina]], máj 2000]] Dňa 9. augusta 1999 bol Vladimir Putin zvolený na post prvého námestníka predsedu vlády, čo mu umožnilo aby bol neskôr toho istého dňa vymenovaný za predsedu novej vlády, pretože predošlý premiér [[Sergej Stepašin]] bol [[Boris Jeľcin|Jeľcinom]] odvolaný. V roku [[1999]] sa v Rusku mali konať parlamentné voľby a v roku [[2000]] konať prezidentské voľby. Jeľcinovi odporcovia, moskovský starosta [[Jurij Michajlovič Lužkov|Jurij Lužkov]] a bývalý premiér [[Jevgenij Maximovič Primakov|Jevgenij Primakov]], mali dobré hodnotenia a sľúbili, že po víťazstve vo voľbách začnú trestné konania proti oligarchom spojeným s Jeľcinom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=«Лужков допустил непоправимую ошибку – позволил пойти в президенты Примакову»|url=https://www.vedomosti.ru/society/articles/2019/12/10/324943-luzhkov-dopustil-nepopravimuyu-oshibku|vydavateľ=Ведомости|dátum prístupu=2021-02-14|jazyk=ru}}</ref>. Na jeseň 1999 došlo v Rusku k sérii teroristických útokov, [[Bombové útoky na obytné domy v Rusku|bombových útokov na obytné domy.]] V dôsledku paniky a prísľubu tvrdých opatrení proti čečenským teroristom, ktorých považovali za ich strojcov, si Putin rýchlo získal obľubu u voličov. Opozícia obvinila FSB, jeho materskú organizáciu, z organizovania výbuchov domov na tento účel<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Knight|meno=Amy|titul=Finally, We Know About the Moscow Bombings|url=https://www.nybooks.com/articles/2012/11/22/finally-we-know-about-moscow-bombings/|dátum vydania=22.11.2012|dátum prístupu=14.2.2021|vydavateľ=|jazyk=en-EN}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Snyder|meno=Tymothy|titul=The Road to Unfreedom: Russia, Europe, America|vydanie=|vydavateľ=Tim Duggan Books|miesto=|rok=2018|isbn=9780525574460|strany=|jazyk=ru-RU}}</ref>. Jeľcin [[31. december|31. decembra]] toho istého roku odstúpil a prenechal právomoci Vladimirovi Putinovi. V marci [[2000]] Putin vyhral prezidentské voľby už po prvom kole a začal neúprosný boj proti slobode prejavu. Za mreže sa dostal mediálny magnát [[Vladimir Gusinskij|Vladimir Gusinskij]], na slobodu sa dostal až po predaji opozičnej televízii NTV štátu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Как "Газпром-медиа" получил активы "Медиа-Моста"|url=https://www.kommersant.ru/doc/2272422|periodikum=Коммерсантъ|dátum prístupu=2021-02-14}}</ref> Po [[K-141 Kursk|katastrofe ponorky Kursk]] a následnej kritike Putina na televíznom kanále ORT, jeho majiteľ, bývalý spojenec [[Boris Abramovič Berezovskij|Boris Berezovskij]] musel odovzdať televízny kanál oligarchovi [[Roman Arkadievič Abramovič|Romanovi Abramovičovi]] a odísť do exilu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=КОНСТАНТИН ЭРНСТ: «ТРУДНО БЫТЬ ЕРВЫМ»|url=https://www.kommersant.ru/doc/2288709|vydavateľ=www.kommersant.ru|dátum vydania=2001-04-15|dátum prístupu=2021-02-14|jazyk=ru}}</ref> Pokračujúce problémy však prinášala [[Druhá čečenská vojna|vojna v Čečensku]], ktorú Putin obnovil ešte ako premiér a hneď ju označil za protiteroristickú operáciu. Neutíchajúce boje a opakujúce sa krvavé teroristické útoky sa stali významným problémom krajiny. Životy vojakov, výbuchy alebo rukojemnícke tragédie v očiach verejnosti marili všetky hospodárske úspechy Putinovej vlády. Obmedzenie slobody slova v médiách a obvinenia z porušovania [[Ľudské práva|ľudských práv]] naštrbili imidž Putina na Západe. Ruského prezidenta však kritika nezastavila. V roku 2003 pred parlamentnými voľbami [[Michail Borisovič Chodorkovskij|Michail Chodorkovskij]], majiteľ ropného giganta&nbsp;[[Jukos]], začal financovať opozičné strany. Putin ho podozrieval z toho, že chce byť zvolený do parlamentu a urobiť z Ruska [[Parlamentná republika|parlamentnú republiku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Известия.Ру: За что сидит Михаил Ходорковский (часть 3)|url=http://www.izvestia.ru/investigation/article3093561/?print|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2006-06-14|dátum prístupu=2021-02-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20060614085219/http://www.izvestia.ru/investigation/article3093561/?print|dátum archivácie=2006-06-14}}</ref> Chodorkovskij bol zatknutý a odsúdený na 9 rokov väzenia. Jukos prešiel do rúk štátu, pod kontrolou bývalého kolegu Putina v [[KGB]] [[Igor Ivanovič Sečin|Igora Sečina]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Войну против ЮКОСа Сечин начал из жадности, заявил Ходорковский|url=https://www.newsru.com/russia/18may2008/hoj.html|vydavateľ=NEWSru.com|dátum vydania=2008-05-18|dátum prístupu=2021-02-14|jazyk=ru}}</ref>. Po teroristických [[Útoky z 11. septembra 2001|útokoch na USA]] 11. septembra 2001 bol Putin jedným z prvých, kto ubezpečil [[George W. Bush|Georgea W. Busha]] o plnej podpore, že nebude zasahovať proti americkým odvetným akciám proti teroristom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = TASR | titul = Putin sa pripravuje na stretnutie s Bushom | url = http://svet.sme.sk/c/157880/putin-sa-pripravuje-na-stretnutie-s-bushom.html | dátum vydania = 12.11.2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 21.02.2016 | vydavateľ = sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2004 po tragédii v [[Beslanský masaker|Beslane]] prišiel Putin s návrhom ešte väčšej centralizácie moci a potlačenia práv médií. V tejto dobe však Putin zároveň podnikal kroky na zblíženie [[Rusko|Ruska]] so Západom, za čo si vyslúžil kritiku svojich viacerých stúpencov. Jeho ústupky sa týkali najmä ekonomickej sféry&nbsp;–&nbsp;ratifikoval [[Kjótsky protokol]], nútil ruských výrobcov prispôsobovať sa konkurencii na svetových trhoch, adaptovať ruské hospodárstvo na vstup do [[Svetová obchodná organizácia|Svetovej obchodnej organizácie]]. === 2007{{--}}súčasnosť === [[Súbor:Funeral of Boris Yeltsin-23.jpg|thumb|left|Putin, [[Bill Clinton]], [[George H. W. Bush]] a [[Ľudmila Alexandrovna Očeretná|Ľudmila Putinová]] na štátnom pohrebe Borisa Jeľcina v [[Moskva|Moskve]], apríl 2007.]] Kritici Putina však upozorňujú, že za vlády Putina Rusko stratilo šancu stať sa skutočne [[demokracia|demokratickým]] štátom. Podľa nich chaos a úpadok za Jeľcina boli lepšie než riadená demokracia a nútená stabilita za Putina. Stále v ňom vidia človeka s mentalitou dôstojníka [[KGB]], ktorý bolestne prežíval [[rozpad Sovietskeho zväzu]] a snaží sa o jeho obnovenie. Putin udržuje blízke vzťahy s [[pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnou cirkvou]], za jeden z jeho úspechov je považovaný podiel na uskutočnení rokovaní o zjednotení exilovej a domácej pravoslávnej cirkvi v máji 2007. Ruská pravoslávna cirkev sa stala postupne jeho nekritickým podporovateľom. Dňa 10. februára 2007 Putin na [[Münchner Sicherheitskonferenz|Mníchovskej bezpečnostnej konferencii]] (Münchner Sicherheitskonferenz) predniesol [[Putinov prejav na Mníchovskej medzinárodnej konferencii o bezpečnostnej politike 10. februára 2007|kritický prejav]], kde ostro odsúdil politiku [[Spojené štáty|Spojených štátov]], obchádzanie medzinárodného práva a snahy o vytvorenie unipolárneho sveta (riadeného USA), ako aj rozširovanie NATO na východ o bývalé krajiny sovietskej sféry vplyvu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin v Mníchove nešetril kritikou | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/3140506/putin-v-mnichove-nesetril-kritikou.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2007-02-10 | dátum prístupu = 2022-08-22 }}</ref><ref>Horemuž, M., 2021: Politický vývoj Ruskej federácie po roku 1991, Vybrané témy vo vzájomných súvislostiach. [https://www.researchgate.net/publication/357636119_Politicky_vyvoj_Ruskej_federacie_po_roku_1991_Vybrane_temy_vo_vzajomnych_suvislostiach/citations Dostupné online] s. 40</ref> [[Súbor:Vladimir Putin 11 March 2008-1.jpg|thumb|Putin s [[Dmitrij Anatolievič Medvedev|Dmitrijom Medvedevom]], marec 2008.]] Na jeseň 2007 Putin menoval nového premiéra [[Viktor Alexejevič Zubkov|Viktora Zubkova]]. [[1. október|1. októbra]] 2007 Putin oznámil, že po skončení svojho prezidentského obdobia bude opäť viesť svoju bývalú politickú stranu [[Jednotné Rusko]] do decembrových parlamentných volieb čo aj skutočne spravil a bol neskôr zvolený za premiéra. Nástupcom Putina na poste prezidenta sa stal jeho blízky spolupracovník a rodák z Petrohradu [[Dmitrij Anatolievič Medvedev|Dmitrij Medvedev]]. Putin ako premiér presadil zmenu ústavy a predĺžil funkčné obdobie prezidenta na 6 rokov. Vo voľbách do štátnej dumy jeho strana Jednotné Rusko získala takmer 50% hlasov. Po voľbách vypukli po celej krajine dovtedy nebývalé [[Ruské protesty (2011)|protesty]]. V roku 2012 opäť kandidoval za prezidenta a bol zvolený vo [[Ruské prezidentské voľby 2012|voľbách]] v prvom kole, keď získal vyše 63 percent hlasov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vladimir Putin získal 63,60 % hlasov zúčastnených voličov | url = http://www.vybory.izbirkom.ru/region/region/izbirkom?action=show&root=1&tvd=100100031793509&vrn=100100031793505&region=0&global=1&sub_region=0&prver=0&pronetvd=null&vibid=100100031793509&type=226 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 14.03.2012 | vydavateľ = Centrálna volebná komisia Ruskej federácie | miesto = Moskva, Rusko | jazyk = v ruštine }}</ref> Začiatkom roka 2014 po tzv. [[euromajdan]]e na Ukrajine, kedy bol za pomerne dramatických okolností zvrhnutý ukrajinský pro-ruský prezident [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Janukovyč]], obsadili ruské sily v marci 2014 [[Krym (polostrov)|Krymský polostrov]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Putin priznal nasadenie armády a rozviedky pri okupácii Krymu | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/348751-putin-priznal-nasadenie-armady-a-rozviedky-pri-okupacii-krymu/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2015-03-15 | dátum prístupu = 2019-03-07 }}</ref> V nasledujúcom období začalo Rusko vojensky<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hájek | meno = Adam | odkaz na autora = | titul = Všichni jsme věděli, kam jedeme, říká ruský tankista raněný u Debalceve | url = http://zpravy.idnes.cz/dorzi-batomunkujev-novaja-gazeta-rusko-ukrajina-vojak-raneny-u-debalceve-1lh-/zahranicni.aspx?c=A150303_155422_zahranicni_aha | dátum vydania = 2015-03-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-05 | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>, materiálne<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Živě: Doněck znovu pod palbou, městem duní minometná střelba | url = http://zpravy.aktualne.cz/zahranici/zive-ctvrtek-19-unora-ukrajina-rusko-separatiste/r~03ea49ccb14111e490f70025900fea04/ | dátum vydania = 2015-02-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-05 | vydavateľ = aktualne.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>, a diplomaticky podporovať pro-ruských separatistov na východe Ukrajiny v [[Luhanská oblasť|Luhanskej]] a [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]], kde sa v priebehu roku 2014 rozhorel [[Vojna na východnej Ukrajine|ozbrojený konflikt]]. [[Súbor:Putin announced the nomination of candidates for President of the Russian Federation at the GAZ plant on December 6, 2017.jpg|thumb|Putin oznamuje svoju nomináciu na kandidáta v [[Ruské prezidentské voľby 2018|ruských prezidentských voľbách 2018]]]] Dňa 1. marca 2018 Putin pri výročnom príhovore Federálnemu zhromaždeniu slávnostne prezentoval 6 nových strategických zbraní (supersonické a strategické strely, napr. [[RS-28 Sarmat]], [[Ch-47M2 Kinžal]]; podmorské drony a iné).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Trevithick | meno = Joseph | autor = | odkaz na autora = | titul = Here’s The Six Super Weapons Putin Unveiled During Fiery Address | url = https://www.thedrive.com/the-war-zone/18906/heres-the-six-super-weapons-putin-unveiled-during-fiery-address | vydavateľ = thedrive.com | dátum vydania = 2018-03-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-07-28 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220421234541/https://www.thedrive.com/the-war-zone/18906/heres-the-six-super-weapons-putin-unveiled-during-fiery-address | dátum archivácie = 2022-04-21 }}</ref> Nepriamo sa vyhrážal „''Nikto nás vtedy nepočúval. Tak budú počúvať teraz...''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Wesolowsky | meno = Tony | autor = | odkaz na autora = | titul = 'Listen To Us Now': Putin Unveils Weapons, Vows To Raise Living Standards In Fiery Annual Address | url = https://www.rferl.org/a/putin-set-give-annual-address-amid-presidential-election-campaign/29069948.html | vydavateľ = rferl.org | dátum vydania = 2018-03-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-02 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Alastair Jamieson, Reuters, The Associated Press | odkaz na autora = | titul = Putin unveils new Russian nuclear missile, says it renders defenses 'useless' | url = https://www.nbcnews.com/news/world/vladimir-putin-set-state-union-speech-election-looms-n852211 | vydavateľ = nbcnews.com | dátum vydania = 2018-03-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> Tento prejav sa výrazne líšil od všetkých jeho predošlých každoročných príhovorov Federálnemu zhromaždeniu. Bol správou pre Západ, aby ukázal silu potenciálnym nepriateľom ako aj pre domáce publikum, kvôli nadchádzajúcim prezidentským voľbám, ktoré nasledovali o niekoľko týždňov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Russia's Putin unveils 'invincible' nuclear weapons | url = https://www.bbc.com/news/world-europe-43239331 | vydavateľ = bbc.com | dátum vydania = 2018-03-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> V marci 2018 bol opäť zvolený do prezidentskej funkcie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Analýza: Víťazstvo V. Putina prináša riziká pre ruské hospodárstvo | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/zahranicie/analyza-vitazstvo-v-putina-prinasa-rizik/314603-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2018-03-19 | dátum prístupu = 2018-03-19 }}</ref> Od 25. júna do 1.júla 2020 sa v Ruskej federácií uskutočnilo hlasovanie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Указ Президента РФ от 17.03.2020 N 188 "О назначении общероссийского голосования по вопросу одобрения изменений в Конституцию Российской Федерации" (с изменениями и дополнениями) {{!}} ГАРАНТ|url=http://base.garant.ru/73753334/|vydavateľ=base.garant.ru|dátum prístupu=2021-02-14}}</ref> v ktorom voliči rozhodli aj o tom, že Vladimir Vladimirovič Putin môže byť Prezidentom počas ďalšieho 16 ročného obdobia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Zmeny v ruskej ústave podporilo 77,92 percenta voličov|url=https://www.teraz.sk/zahranicie/brief-rusko-zmeny-v-ustave-podporilo/477888-clanok.html|dátum vydania=02.07.2020|dátum prístupu=24.07.2020|vydavateľ=teraz.sk}}</ref> [[Súbor:Talks between Vladimir Putin and President of the United States Joseph Biden.jpg|thumb|left|Putin vedie videohovor s [[prezident Spojených štátov|americkým prezidentom]] [[Joe Biden|Joeom Bidenom]], 7. december 2021]] Na prelome rokov 2021 a 2022 začali na verejnosť prenikať informácie a hromadení ruských ozbrojených síl na hraniciach s Ukrajinou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusko hromadí síly u hranic Ukrajiny. Krizi vyvolává na více frontách, Západ může čekat těžká volba | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/rusko-ukrajina-eskalace-valka-hranice-vojaci-armada-usa-nato-biden-sir-analyza_2111240620_eku | vydavateľ = Český rozhlas | dátum vydania = 2021-11-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-01 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Dňa 17. decembra 2021 Rusko predložilo USA a NATO bezpečnostné požiadavky, ktoré zahrnovali stiahnutie jednotiek NATO a zbraní z východnej Európy, ako aj vylúčenia možnosti vstupu Ukrajiny do NATO.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Timeline: The events leading up to Russia's invasion of Ukraine | url = https://www.reuters.com/world/europe/events-leading-up-russias-invasion-ukraine-2022-02-28/ | vydavateľ = reuters.com | dátum vydania = 2022-03-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-13 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusko požaduje od USA a spojencov bezpečnostné záruky, nemajú nasadzovať vojakov na Ukrajinu | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/rusko-pozaduje-od-nato-bezpecnostne-zaruky/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2021-12-10 | dátum prístupu = 2023-05-13 }}</ref> Putin požadoval aby krajiny východnej Európy, ktoré boli prijaté do NATO po roku 1997 nemohli na svojom území nasadiť jednotky NATO.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Tóda | meno = Mirek | autor = | odkaz na autora = | titul = Červené čiary podľa Putina: svet by sa vrátil do čias ZSSR a tvrdo by ich pocítilo aj Slovensko | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2654119/cervene-ciary-podla-putina-svet-by-sa-vratil-do-cias-zssr-a-tvrdo-by-ich-pocitilo-aj-slovensko/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-12-19 | dátum prístupu = 2023-05-13 }}</ref> Niektorí už v tej dobe naznačovali, že nesplniteľné ruské požiadavky sú vlastne zámienkou na pripravovaný konflikt. 28. januára 2022 Rusko vyhodnotilo reakcie Západu ako nevyriešené. [[Súbor:Putin-Xi press conference (2023).jpg|thumb|Putin víta čínskeho prezidenta [[Si Ťin-pching|Si Ťin-pchinga]] v Moskve, 21. marec 2023]] Ráno [[24. február]]a 2022 Vladimir Putin ohlásil [[Ruská invázia na Ukrajinu|„špeciálnu vojenskú operáciu“]] s cieľom „[[Demilitarizácia|demilitarizácie]] a [[Denacifikácia|denacifikácie]] Ukrajiny“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Putin oznámil vojenskú operáciu vo východnej časti Ukrajiny | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/putin-oznamil-vojensku-operaciu-vo-v/614271-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-24 | dátum prístupu = 2022-03-04 }}</ref> Začala sa [[ruská invázia na Ukrajinu]]. Ruské sily vtrhli na Ukrajinu z 3 rôznych smerov, vrátane územia formálne neutrálneho [[Bielorusko|Bieloruska]]. Ukrajinská strana získala v dôsledku nepriateľskej agresie Ruska celosvetovú podporu a Rusko sa dostalo od bezprecedentej svetovej politickej, hospodárskej a kultúrnej izolácie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Sportnet | odkaz na autora = | titul = Rusov postihli aj športové sankcie. Pozrite si ich prehľad | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vojna-na-ukrajine-rusko-sportove-sankcie-prehlad/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-03-04 }}</ref> <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sůvová | meno = Jelizaveta | autor = | odkaz na autora = | titul = Vznikol nový problém: ako dostať zbrane na Ukrajinu. Okolité štáty sa boja Rusov | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/svet/23000906-vznikol-novy-problem-ako-dostat-zbrane-na-ukrajinu-okolite-staty-sa-boja-rusov | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-03 | dátum prístupu = 2022-03-04 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Valné zhromaždenie OSN drvivou väčšinou | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2749014/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-02 | dátum prístupu = 2022-03-04 }}</ref> V súvislosti so zvažovaním vojenského zásahu viacerými krajinami, vrátane krajín NATO sa Putin vyhrážal použitím [[Jadrová vojna|jadrových zbraní]] a nariadil uviesť ruské jadrové sily do pohotovosti. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin nariadil uviesť jadrové sily do stavu pohotovosti. Hrozí nám ďalšia Karibská kríza? | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/relacia/23430/putin-nariadil-uviest-jadrove-sily-do-stavu-pohotovosti-hrozi-nam-dalsia-karibska-kriza | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-03-04 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin sa vyhráža jadrovou zbraňou, Kyjev volá do boja cudzincov | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22850302/ukrajina-rusko-vojna-kyjev-charkov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-27 | dátum prístupu = 2023-12-06}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Putinovi vyhovuje vyhrážať sa jadrovými zbraňami, na použitie dôvod nemá, myslí si nórsky generál | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = TA3 | url = https://www.ta3.com/clanok/248777/putinovi-vyhovuje-vyhrazat-sa-jadrovymi-zbranami-na-pouzitie-dovod-nema-mysli-si-norsky-general | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2023-12-06 }}</ref> Ako vrchný veliteľ ruských ozbrojených síl Putin nesie zodpovednosť za [[masaker v Buči]] v marci 2022, bombardovanie mesta [[Mariupoľ]] na jar 2022 ako aj opakované útoky na civilné obyvateľstvo v rôznych častiach Ukrajine, vrátane útoku na kyjevskú detskú nemocnicu „Ohmadit“ v roku 2024, či iné. [[Fínsko]] a [[Švédsko]] v obavách z ruskej agresie podali 18. mája 2022 žiadosť o členstvo v NATO. Fínsko bolo prijaté 4. apríla 2023.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Yar | meno = Lucia | autor = | odkaz na autora = | titul = Fínsko oficiálne vstupilo do NATO | periodikum = Euractiv | odkaz na periodikum = | url = https://euractiv.sk/section/obrana-a-zahranicie/news/finsko-oficialne-vstupuje-do-nato/ | issn = 1337-0235 | vydavateľ = I – Europa | miesto = Bratislava | dátum = 2023-04-04 | dátum prístupu = 2023-05-14 }}</ref> [[Medzinárodný súdny dvor]] v Haagu začal s vyšetrovaním Ruska pre možné [[Vojnový zločin|vojnové zločiny]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Medzinárodný trestný súd v Haagu začal s vyšetrovaním Ruska pre možné vojnové zločiny | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/229624/medzinarodny-trestny-sud-v-haagu-zacal-s-vysetrovanim-ruska-pre-mozne-vojnove-zlociny | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-03-17 }}</ref> Medzinárodný trestný súd 17. marca 2023 vydal [[Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu, marec a apríl 2023#Zatykač na Vladimíra Putina|zatykač na Vladimira Putina]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The International Criminal Court issues an arrest warrant for Putin | url = https://www.npr.org/2023/03/17/1164267436/international-criminal-court-arrest-warrant-putin-ukraine-alleged-war-crimes | vydavateľ = npr.org | dátum vydania = 2023-03-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> Politický režim v Rusku, ktorý sa sformoval v prvej štvrtine 21. storočia za Putina, sa pre potláčanie [[Ľudské práva|ľudských]] a [[Občianske právo|občianskych práv]], politicky motivované vraždy oponentov alebo režimu nepohodlných ľudí ako [[Alexandr Vaľterovič Litvinenko|Alexander Litvinenko]] v roku 2006, [[Boris Jefimovič Nemcov|Bris Nemcov]] v roku 2015 a [[Alexej Anatolievič Navaľnyj|Alexej Navaľnyj]] v roku 2024, spolu s oživovaním [[Ruský imperializmus|ruského imperializmu]], sentimentu za sovietskou érou, spochybňovaním [[rozpad Sovietskeho zväzu|rozpadu Sovietskeho zväzu]] a jeho porážky v [[Studená vojna|studenej vojne]], opovrhovaním západnými demokraciami a zvlášť [[Európska únia|Európskou úniou]], príklonom k nedemokratickým štátom, vrátane úzkej spolupráce s komunistickou Čínou postavil do pozície pokračovateľa, resp. obnoviteľa Sovietskeho zväzu. Niektorí poukazujú aj na vzmáhanie nacizmu, resp. fašizmu v Rusku a poukazujú na to, že ide o kombináciu dvoch totalitných režimov, nacistického a sovietskeho, s odvolaním sa na skutočnosť, že Putin je bývalý plukovník KGB a jedným z jeho obľúbených spisovateľov je [[Ivan Alexandrovič Iľjin|Ivan Iľjin]].<ref>Laruelle M. Accusing Russia of fascism (англ.) // Russia in Global Affairs. — 2020. — Iss. 18, no. 4. — P. 100—123.</ref><ref>Garaev D. The Methodology of the ‘Russian World’and ‘Russian Islam:’New Ideologies of the Post-Socialist Context (англ.) // The Soviet and Post-Soviet Review. — 2021. — Iss. 48, no. 3. — P. 367—390.</ref> <ref>Лариса Дмитрівна Якубова. Рашизм: звір з безодні. — Akademperiodyka, 2023. — 315 с. </ref> <ref>Tsygankov, Daniel Beruf, Verbannung, Schicksal: Iwan Iljin und Deutschland // Archiv fuer Rechts- und Sozialphilosophie. — Bielefeld, 2001. — Vol. 87. — 1. Quartal. — Heft 1. — S. 44—60.</ref>. [[File:Site of the murder of Boris Nemtsov 4615.jpg|thumb|250px|Nápis: Putin zabil Nemcova]] == Imidž == === Osobný imidž === [[Súbor:Putin with F1 bolid 03.jpg|thumb|left|Putin riadi monopost [[Formula 1|Formuly 1]], 2010]] [[Súbor:Vladimir Putin Amur tiger August 2008-1.jpg|thumb|Putin číha s uspávacou puškou na [[tiger džungľový ussurijský|tigra ussurijského]], 2008]] [[Súbor:Barack Obama and Prime Minister Vladimir Putin.jpg|thumb|Putin prijíma amerického prezidenta [[Barack Obama|Baracka Obamu]] vo svojej rezidencii [[Novo-Ogariovo]], 2009]] Vladimir Putin si vytvoril [[kult osobnosti]] ako outdoorový, športujúci a [[Mačizmus|tvrdý chlap]], ktorý demonštruje svoje fyzické schopnosti a zúčastňuje sa nezvyčajných alebo nebezpečných aktivít, ako sú [[extrémny šport|extrémne športy]] a interakcia s divokými zvieratami.<ref name=abcnews.go.com>{{cite web|last=Bass |first=Sadie |url=http://abcnews.go.com/blogs/headlines/2009/08/putin-bolsters-tough-guy-image-with-shirtless-photos/ |title=Putin Bolsters Tough Guy Image With Shirtless Photos, Australian Broadcasting Corporation |publisher=ABC News |date=5 August 2009 |accessdate=22 June 2013}}</ref> Napríklad roku 2007 denník ''[[Komsomolskaja pravda]]'' vytlačil Putinovu fotografiu s vyholenou hruďou, ako na Sibíri rybárči, pod titulkom: „Buď ako Putin“.<ref name=putin-shirtless>{{cite news|agency=Associated Press|url=http://www.cbc.ca/world/story/2007/08/22/putin-shirtless.html|title=Putin gone wild: Russia abuzz over pics of shirtless leader.|publisher=Canadian Broadcasting Corporation|date=22 August 2007|accessdate=2 March 2010}}</ref> Putinove fotografie možno nájsť aj v každoročne vydávanom kalendári.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Putin Calendars. Buy new 2021 calendar with Vladimir Putin|url=https://putin-calendar.ru/|dátum prístupu=2021-01-03|jazyk=en-GB|url archívu=https://web.archive.org/web/20210210131317/https://putin-calendar.ru/|dátum archivácie=2021-02-10}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Russian off the shelves: Vladimir Putin calendar outsells rivals in Japan|url=https://www.theguardian.com/world/2018/dec/17/vladimir-putin-calendar-sells-out-in-japan|periodikum=The Guardian|dátum=2018-12-17|dátum prístupu=2021-01-03|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Justin|priezvisko=McCurry}}</ref> Vladimir Putin bol majiteľom sučky [[labradorský retríver|labradorského retrívera]] menom [[Konni Polgrejv]]. === Zahraničný imidž === Niekoľko slovenských poslancov podalo na Putina a ďalších neznámych páchateľov trestné oznámenie, ktoré sa týka trestného činu [[Genocída (právo)|genocída]], teroristického útoku, neľudskosti, používania zakázaného bojového prostriedku a nedovoleného vedenia boja.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Trestné oznámenie na Vladimíra Putina | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2752475/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-04 | dátum prístupu = 2022-03-04 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Viacerí poslanci podali trestné oznámenia na predstaviteľov Ruska | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22854006/rusko-ukrajina-vojna-invazia-slovensko.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-04 | dátum prístupu = 2022-03-04 }}</ref> V marci 2022 označil americký [[Senát (komora parlamentu)|Senát]] ruského prezidenta Vladimíra Putina za [[vojnový zločinec|vojnového zločinca]], v schválenej rezolúcii. Súčasne vyzval [[Medzinárodný trestný súd v Haagu]] a ostatné štáty na vyšetrovanie ruskej armády kvôli prípadným [[vojnový zločin|vojnovým zločinom]] spáchaným počas [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = (red), ČTK | odkaz na autora = | titul = Nemôže uniknúť pred účtami za zverstvá, ktoré napáchal, zhodol sa americký Senát na Putinovi | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/svet/23867773-putin-je-vojnovy-zlocinec-a-nemoze-uniknut-pred-uctami-za-zverstva-ktore-napachal-zhodol-sa-americky-senat | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-16 | dátum prístupu = 2022-03-16 }}</ref> == Majetok == Putin ako vysokopostavený politik poberá ročný plat 8 - 10 miliónov rubľov (do 108 000 - 130 000 eur)<ref name=RTVS-majetok>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin je údajne jedným z najbohatších ľudí na svete. Propaganda ho vykresľuje ako muža z ľudu | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/03/putin-je-udajne-jednym-z-najbohatsich-ludi-na-svete-ruska-propaganda-ho-vykresluje-ako-muza-z-ludu/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>. Podľa daňových priznaní je oficiálne majiteľom troch automobilov ruskej výroby a bytu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chrysoloras | meno = Nikos | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Follain | meno2 = John | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = EU Set to Freeze Assets of Russia’s Putin, Lavrov Over Ukraine | url = https://www.bloomberg.com/news/articles/2022-02-25/eu-set-to-freeze-assets-of-russia-s-putin-lavrov-over-ukraine?sref=X2kHL3Gj | vydavateľ = bloomberg.com | dátum vydania = 2022-02-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> Podľa neoficiálnych zdrojov, ktoré sa rôznia však disponuje oveľa väčším majetkom, ktorý získal nelegálnou cestou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Biden hrozí Putinovi sankciami. Aký má vlastne ruský prezident majetok a kde ho získal? | periodikum = Forbes | odkaz na periodikum = | url = https://www.forbes.sk/biden-hrozi-putinovi-sankciami-aky-ma-vlastne-rusky-prezident-majetok-a-kde-ho-ziskal/ | issn = | vydavateľ = Barecz & Conrad Media | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-04 | dátum prístupu = 2022-03-01 }}</ref> Viacerí poukazujú, že je majiteľom viacerých luxusných jácht (napr. ''Graceful''), alebo zbierky hodiniek v hodnote niekoľkých miliónov eur. Je mu tiež prisudzované vlastníctvo niekoľkých luxusných nehnuteľností, medzi iným luxusného sídla v letovisku Soči.<ref name=RTVS-majetok/> == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Short | meno = Philip | odkaz na autora = | prekladatelia = Tomáš Suchomel | titul = Putin : život a doba | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = V Brně | vydavateľ = Jota | rok = 2024 | isbn = 978-80-7689-362-7 | počet strán = 944 | strany = }} == Pozri aj == * ''[[Dvorec dľa Putina. Istorija samoj boľšoj vziatki]]'' == Iné projekty == {{Projekt|q=Vladimir Vladimirovič Putin|commonscat=Vladimir Putin}} {{Prezidenti Ruska}} {{Osobnosť roka časopisu Time 2001–2025}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Putin, Vladimir Vladimirovič}} [[Kategória:Prezidenti Ruska]] [[Kategória:Predsedovia vlády Ruska]] [[Kategória:Ruskí politici]] [[Kategória:Osobnosti roka časopisu Time]] [[Kategória:Osobnosti z Petrohradu]] [[Kategória:Agenti KGB]] [[Kategória:Osobnosti rusko-ukrajinskej vojny]] [[Kategória:Rytieri Radu svätého Andreja]] [[Kategória:Nositelia Radu svätého Sávu]] [[Kategória:Nositelia veľkokríža Radu čestnej légie]] [[Kategória:Absolventi Petrohradskej štátnej univerzity]] gqdp8zidvbnzoz55qn4ylsmqoecq7l5 0 11360 8212915 7952625 2026-05-12T20:33:09Z ~2026-28693-90 294676 8212915 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Štefan Banič |Popis osoby = slovenský vynálezca padáka |Portrét = Štefan Banič.jpg |Dátum narodenia = [[23. november]] [[1870]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1941|1|2|1870|11|23}} |Miesto narodenia = [[Smolenice|Neštich]], [[Rakúsko-Uhorsko]] |Miesto úmrtia = [[Smolenice|Neštich]], [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]] |Portál1 = Letectvo }} '''Štefan Banič''' (* [[23. november]] [[1870]], [[Smolenice|Neštich]]{{--}}† [[2. január]] [[1941]], [[Neštich (Svätý Jur)|Neštich]]) bol [[Slovensko|slovenský]] robotník a [[vynálezca]].<ref name="BLS"/> == Život == Štefan Banič sa narodil 23. novembra 1870 v Neštichu (od roku [[1960]] súčasť [[Smolenice|Smoleníc]]) a zomrel 2. januára 1941 tamtiež. Jeho otec bol František Banič a matka Anna rod. Ščibrániová. Po skončení [[ľudová škola|ľudovej školy]] pracoval na statku grófa Pálffyho. Pre svoje názory na maďarizáciu a [[Apponyiho školské zákony|Apponyiho zákony]] bol z práce vyhodený a následne odišiel v roku 1907 za prácou do [[Spojené štáty|USA]]. Usadil sa v meste [[Greenville (Pensylvánia)|Greenville]], [[Mercer County (Pensylvánia)|Mercer County]], [[Pensylvánia]]. Zaujímal sa o [[letectvo]]. == Padák == V roku [[1912]] bol svedkom leteckého nešťastia,<ref name="PVTS"/> v roku [[1913]] zostrojil prvý použiteľný [[padák]] na princípe dáždnika, ktorý sa otváral sústavou niekoľkých pružín. Upevňoval sa pomocou popruhov na telo letca v hrudnej časti pod ramenami. Princípom bola teleskopická konštrukcia dáždnikového typu, ktorá niesla tkanivové krytie. Dňa [[3. jún]]a [[1914]] Štefan Banič osobne vyskúšal padák pred zástupcami Patentového úradu letectva USA, zoskočil vo Washingtone zo strechy 15-poschodovej budovy. Potom nasledovali ďalšie zoskoky aj z lietadla. [[25. august]]a [[1914]] vydal Americký patentový úrad vo Washingtone patent na Baničov padák pod číslom [http://www.google.com/patents/US1108484 1 108 484]. Patentový spis obsahuje presný opis konštrukcie a jej nákresovú dokumentáciu. Americká armáda ho odkúpila, ale do výstroje zavedený nebol.<ref name="PVTS"/> Banič sa stal čestným členom The American Society for Promotion of Aviation a bol aj v [[Slovenská liga v Amerike|Slovenskej lige v Amerike]].<ref name="BLS"/> == Návrat na Slovensko == Zostrojenie prvého použiteľného padáka Baničovi neprinieslo bohatstvo ani slávu. V roku [[1920]] sa vrátil do rodnej obce, kde žil v ústraní ako murársky majster a venoval sa [[ovocinárstvo|ovocinárstvu]]. Spoluobjavil jaskyňu [[Driny]] pri Smoleniciach a ložisko [[baryt]]u. Zomrel [[2. január]]a [[1941]]. == Pamätníky == V [[Bratislava|Bratislave]] na [[Letisko M. R. Štefánika|Letisku M. R. Štefánika]] má postavený pomník. Pomník bol odhalený v roku [[1970]]. Dňa [[14. jún]]a [[2006]] odhalili pomník Štefana Baniča v jeho rodných Smoleniciach. Peniaze naň venovali veteráni z Klubu vojenských výsadkárov. Jeho pamiatku v rodnej obci pripomína aj náhrobný kameň v tvare padáka a pamätná tabuľa na rodnom dome. Na jeho počesť bola v Múzeu Molpír v [[Smolenice|Smoleniciach]] zriadená pamätná izba. Bol vyobrazený aj na známkach. V roku 2020 bola na počesť Štefana Baniča vydaná 10€ strieborná minca <ref name="NSC"/> == V kultúre == V roku 1987 nakrútil režisér [[Peter Hledík]] o životnom príbehu Štefana Baniča film pod názvom ''Miliónový chlap''. Hlavnú úlohu Štefana Baniča si zahral český herec [[Jiří Kodeš]]. == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="BLS">{{Citácia knihy | kapitola zborník = BANIČ, Štefan | titul = Biografický lexikón Slovenska | odkaz na titul = Biografický lexikón Slovenska | zväzok = I A{{--}}B | miesto = Martin | vydavateľ = Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav | rok = 2002 | isbn = 80-89023-16-9 | počet strán = 638 | strany = 209 }}</ref> <ref name="PVTS">{{Citácia knihy | priezvisko zborník = Androvič | meno zborník = Štefan | kapitola zborník = Štefan Banič | priezvisko = Tibenský | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Tibenský | spoluautori = a kol. | titul = Priekopníci vedy a techniky na Slovensku | odkaz na titul = Priekopníci vedy a techniky na Slovensku | zväzok = 2 | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1988 | počet strán = 1008 | strany = 786{{--}}791 }}</ref> <ref name="NSC"> "Slovakia: New silver collector coins issued in honour of Štefan Banič, inventor of the parachute | Coin Update". news.coinupdate.com. Retrieved 2022-12-31. </ref> }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{MUSAV|7}} * [http://www.freepatentsonline.com/1108484.pdf Patent US1108484] zdigitalizovaná podoba patentu na padák * [https://familysearch.org/ark:/61903/3:1:9Q97-Y39Z-HLD?mode=g&i=20&cc=1554443 Záznam o narodení a krste v matrike] záznam číslo 55 - farnosť [[Boleráz]] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Banič, Štefan}} [[Kategória:Slovenskí vynálezcovia]] [[Kategória:Osobnosti USA slovenského pôvodu]] [[Kategória:Slovenskí konštruktéri]] [[Kategória:Osobnosti na slovenských poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti zo Smoleníc]] cn687k3mxxfbc0fd1hv9kia41i24y0c 8212916 8212915 2026-05-12T20:34:13Z ~2026-28693-90 294676 8212916 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Štefan Banič |Popis osoby = slovenský vynálezca padáka |Portrét = Štefan Banič.jpg |Dátum narodenia = [[23. november]] [[1870]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1941|1|2|1870|11|23}} |Miesto narodenia = [[Smolenice|Neštich]], [[Rakúsko-Uhorsko]] |Miesto úmrtia = [[Smolenice|Neštich]], [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]] |Portál1 = Letectvo }} '''Štefan Banič''' (* [[23. november]] [[1870]], [[Smolenice|Neštich]]{{--}}† [[2. január]] [[1941]], [[Smolenice|Neštich]]) bol [[Slovensko|slovenský]] robotník a [[vynálezca]].<ref name="BLS"/> == Život == Štefan Banič sa narodil 23. novembra 1870 v Neštichu (od roku [[1960]] súčasť [[Smolenice|Smoleníc]]) a zomrel 2. januára 1941 tamtiež. Jeho otec bol František Banič a matka Anna rod. Ščibrániová. Po skončení [[ľudová škola|ľudovej školy]] pracoval na statku grófa Pálffyho. Pre svoje názory na maďarizáciu a [[Apponyiho školské zákony|Apponyiho zákony]] bol z práce vyhodený a následne odišiel v roku 1907 za prácou do [[Spojené štáty|USA]]. Usadil sa v meste [[Greenville (Pensylvánia)|Greenville]], [[Mercer County (Pensylvánia)|Mercer County]], [[Pensylvánia]]. Zaujímal sa o [[letectvo]]. == Padák == V roku [[1912]] bol svedkom leteckého nešťastia,<ref name="PVTS"/> v roku [[1913]] zostrojil prvý použiteľný [[padák]] na princípe dáždnika, ktorý sa otváral sústavou niekoľkých pružín. Upevňoval sa pomocou popruhov na telo letca v hrudnej časti pod ramenami. Princípom bola teleskopická konštrukcia dáždnikového typu, ktorá niesla tkanivové krytie. Dňa [[3. jún]]a [[1914]] Štefan Banič osobne vyskúšal padák pred zástupcami Patentového úradu letectva USA, zoskočil vo Washingtone zo strechy 15-poschodovej budovy. Potom nasledovali ďalšie zoskoky aj z lietadla. [[25. august]]a [[1914]] vydal Americký patentový úrad vo Washingtone patent na Baničov padák pod číslom [http://www.google.com/patents/US1108484 1 108 484]. Patentový spis obsahuje presný opis konštrukcie a jej nákresovú dokumentáciu. Americká armáda ho odkúpila, ale do výstroje zavedený nebol.<ref name="PVTS"/> Banič sa stal čestným členom The American Society for Promotion of Aviation a bol aj v [[Slovenská liga v Amerike|Slovenskej lige v Amerike]].<ref name="BLS"/> == Návrat na Slovensko == Zostrojenie prvého použiteľného padáka Baničovi neprinieslo bohatstvo ani slávu. V roku [[1920]] sa vrátil do rodnej obce, kde žil v ústraní ako murársky majster a venoval sa [[ovocinárstvo|ovocinárstvu]]. Spoluobjavil jaskyňu [[Driny]] pri Smoleniciach a ložisko [[baryt]]u. Zomrel [[2. január]]a [[1941]]. == Pamätníky == V [[Bratislava|Bratislave]] na [[Letisko M. R. Štefánika|Letisku M. R. Štefánika]] má postavený pomník. Pomník bol odhalený v roku [[1970]]. Dňa [[14. jún]]a [[2006]] odhalili pomník Štefana Baniča v jeho rodných Smoleniciach. Peniaze naň venovali veteráni z Klubu vojenských výsadkárov. Jeho pamiatku v rodnej obci pripomína aj náhrobný kameň v tvare padáka a pamätná tabuľa na rodnom dome. Na jeho počesť bola v Múzeu Molpír v [[Smolenice|Smoleniciach]] zriadená pamätná izba. Bol vyobrazený aj na známkach. V roku 2020 bola na počesť Štefana Baniča vydaná 10€ strieborná minca <ref name="NSC"/> == V kultúre == V roku 1987 nakrútil režisér [[Peter Hledík]] o životnom príbehu Štefana Baniča film pod názvom ''Miliónový chlap''. Hlavnú úlohu Štefana Baniča si zahral český herec [[Jiří Kodeš]]. == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="BLS">{{Citácia knihy | kapitola zborník = BANIČ, Štefan | titul = Biografický lexikón Slovenska | odkaz na titul = Biografický lexikón Slovenska | zväzok = I A{{--}}B | miesto = Martin | vydavateľ = Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav | rok = 2002 | isbn = 80-89023-16-9 | počet strán = 638 | strany = 209 }}</ref> <ref name="PVTS">{{Citácia knihy | priezvisko zborník = Androvič | meno zborník = Štefan | kapitola zborník = Štefan Banič | priezvisko = Tibenský | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Tibenský | spoluautori = a kol. | titul = Priekopníci vedy a techniky na Slovensku | odkaz na titul = Priekopníci vedy a techniky na Slovensku | zväzok = 2 | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1988 | počet strán = 1008 | strany = 786{{--}}791 }}</ref> <ref name="NSC"> "Slovakia: New silver collector coins issued in honour of Štefan Banič, inventor of the parachute | Coin Update". news.coinupdate.com. Retrieved 2022-12-31. </ref> }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{MUSAV|7}} * [http://www.freepatentsonline.com/1108484.pdf Patent US1108484] zdigitalizovaná podoba patentu na padák * [https://familysearch.org/ark:/61903/3:1:9Q97-Y39Z-HLD?mode=g&i=20&cc=1554443 Záznam o narodení a krste v matrike] záznam číslo 55 - farnosť [[Boleráz]] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Banič, Štefan}} [[Kategória:Slovenskí vynálezcovia]] [[Kategória:Osobnosti USA slovenského pôvodu]] [[Kategória:Slovenskí konštruktéri]] [[Kategória:Osobnosti na slovenských poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti zo Smoleníc]] cx2azff03j1xbsdhpifjdzqh9z628uc 8212926 8212916 2026-05-12T20:51:22Z ~2026-28232-46 294397 8212926 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Štefan Banič |Popis osoby = slovenský vynálezca padáka |Portrét = Štefan Banič.jpg |Dátum narodenia = [[23. november]] [[1870]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1941|1|2|1870|11|23}} |Miesto narodenia = [[Smolenice|Neštich]], [[Rakúsko-Uhorsko]] |Miesto úmrtia = [[Smolenice|Neštich]], [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]] |Portál1 = Letectvo }} '''Štefan Banič''' (* [[23. november]] [[1870]], [[Smolenice|Neštich]]{{--}}† [[2. január]] [[1941]], Neštich) bol [[Slovensko|slovenský]] robotník a [[vynálezca]].<ref name="BLS"/> == Život == Štefan Banič sa narodil 23. novembra 1870 v Neštichu (od roku [[1960]] súčasť [[Smolenice|Smoleníc]]) a zomrel 2. januára 1941 tamtiež. Jeho otec bol František Banič a matka Anna rod. Ščibrániová. Po skončení [[ľudová škola|ľudovej školy]] pracoval na statku grófa Pálffyho. Pre svoje názory na maďarizáciu a [[Apponyiho školské zákony|Apponyiho zákony]] bol z práce vyhodený a následne odišiel v roku 1907 za prácou do [[Spojené štáty|USA]]. Usadil sa v meste [[Greenville (Pensylvánia)|Greenville]], [[Mercer County (Pensylvánia)|Mercer County]], [[Pensylvánia]]. Zaujímal sa o [[letectvo]]. == Padák == V roku [[1912]] bol svedkom leteckého nešťastia,<ref name="PVTS"/> v roku [[1913]] zostrojil prvý použiteľný [[padák]] na princípe dáždnika, ktorý sa otváral sústavou niekoľkých pružín. Upevňoval sa pomocou popruhov na telo letca v hrudnej časti pod ramenami. Princípom bola teleskopická konštrukcia dáždnikového typu, ktorá niesla tkanivové krytie. Dňa [[3. jún]]a [[1914]] Štefan Banič osobne vyskúšal padák pred zástupcami Patentového úradu letectva USA, zoskočil vo Washingtone zo strechy 15-poschodovej budovy. Potom nasledovali ďalšie zoskoky aj z lietadla. [[25. august]]a [[1914]] vydal Americký patentový úrad vo Washingtone patent na Baničov padák pod číslom [http://www.google.com/patents/US1108484 1 108 484]. Patentový spis obsahuje presný opis konštrukcie a jej nákresovú dokumentáciu. Americká armáda ho odkúpila, ale do výstroje zavedený nebol.<ref name="PVTS"/> Banič sa stal čestným členom The American Society for Promotion of Aviation a bol aj v [[Slovenská liga v Amerike|Slovenskej lige v Amerike]].<ref name="BLS"/> == Návrat na Slovensko == Zostrojenie prvého použiteľného padáka Baničovi neprinieslo bohatstvo ani slávu. V roku [[1920]] sa vrátil do rodnej obce, kde žil v ústraní ako murársky majster a venoval sa [[ovocinárstvo|ovocinárstvu]]. Spoluobjavil jaskyňu [[Driny]] pri Smoleniciach a ložisko [[baryt]]u. Zomrel [[2. január]]a [[1941]]. == Pamätníky == V [[Bratislava|Bratislave]] na [[Letisko M. R. Štefánika|Letisku M. R. Štefánika]] má postavený pomník. Pomník bol odhalený v roku [[1970]]. Dňa [[14. jún]]a [[2006]] odhalili pomník Štefana Baniča v jeho rodných Smoleniciach. Peniaze naň venovali veteráni z Klubu vojenských výsadkárov. Jeho pamiatku v rodnej obci pripomína aj náhrobný kameň v tvare padáka a pamätná tabuľa na rodnom dome. Na jeho počesť bola v Múzeu Molpír v [[Smolenice|Smoleniciach]] zriadená pamätná izba. Bol vyobrazený aj na známkach. V roku 2020 bola na počesť Štefana Baniča vydaná 10€ strieborná minca <ref name="NSC"/> == V kultúre == V roku 1987 nakrútil režisér [[Peter Hledík]] o životnom príbehu Štefana Baniča film pod názvom ''Miliónový chlap''. Hlavnú úlohu Štefana Baniča si zahral český herec [[Jiří Kodeš]]. == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="BLS">{{Citácia knihy | kapitola zborník = BANIČ, Štefan | titul = Biografický lexikón Slovenska | odkaz na titul = Biografický lexikón Slovenska | zväzok = I A{{--}}B | miesto = Martin | vydavateľ = Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav | rok = 2002 | isbn = 80-89023-16-9 | počet strán = 638 | strany = 209 }}</ref> <ref name="PVTS">{{Citácia knihy | priezvisko zborník = Androvič | meno zborník = Štefan | kapitola zborník = Štefan Banič | priezvisko = Tibenský | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Tibenský | spoluautori = a kol. | titul = Priekopníci vedy a techniky na Slovensku | odkaz na titul = Priekopníci vedy a techniky na Slovensku | zväzok = 2 | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1988 | počet strán = 1008 | strany = 786{{--}}791 }}</ref> <ref name="NSC"> "Slovakia: New silver collector coins issued in honour of Štefan Banič, inventor of the parachute | Coin Update". news.coinupdate.com. Retrieved 2022-12-31. </ref> }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{MUSAV|7}} * [http://www.freepatentsonline.com/1108484.pdf Patent US1108484] zdigitalizovaná podoba patentu na padák * [https://familysearch.org/ark:/61903/3:1:9Q97-Y39Z-HLD?mode=g&i=20&cc=1554443 Záznam o narodení a krste v matrike] záznam číslo 55 - farnosť [[Boleráz]] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Banič, Štefan}} [[Kategória:Slovenskí vynálezcovia]] [[Kategória:Osobnosti USA slovenského pôvodu]] [[Kategória:Slovenskí konštruktéri]] [[Kategória:Osobnosti na slovenských poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti zo Smoleníc]] 9lf52j74wlvpa374gtb34kl5twi3ck8 8212985 8212926 2026-05-13T05:47:14Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8212985 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Štefan Banič |Popis osoby = slovenský vynálezca padáka |Portrét = Štefan Banič.jpg |Dátum narodenia = [[23. november]] [[1870]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1941|1|2|1870|11|23}} |Miesto narodenia = [[Smolenice|Neštich]], [[Rakúsko-Uhorsko]] |Miesto úmrtia = [[Smolenice|Neštich]], [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]] |Portál1 = Letectvo }} '''Štefan Banič''' (* [[23. november]] [[1870]], [[Smolenice|Smolenice-Smolenická Nová Ves]]{{--}}† [[2. január]] [[1941]], tamtiež) bol [[Slovensko|slovenský]] robotník a [[vynálezca]].<ref name="BLS"/> == Život == Štefan Banič sa narodil 23. novembra 1870 v Neštichu (od roku [[1960]] súčasť [[Smolenice|Smoleníc]]) a zomrel 2. januára 1941 tamtiež. Jeho otec bol František Banič a matka Anna rod. Ščibrániová. Po skončení [[ľudová škola|ľudovej školy]] pracoval na statku grófa Pálffyho. Pre svoje názory na maďarizáciu a [[Apponyiho školské zákony|Apponyiho zákony]] bol z práce vyhodený a následne odišiel v roku 1907 za prácou do [[Spojené štáty|USA]]. Usadil sa v meste [[Greenville (Pensylvánia)|Greenville]], [[Mercer County (Pensylvánia)|Mercer County]], [[Pensylvánia]]. Zaujímal sa o [[letectvo]]. == Padák == V roku [[1912]] bol svedkom leteckého nešťastia,<ref name="PVTS"/> v roku [[1913]] zostrojil prvý použiteľný [[padák]] na princípe dáždnika, ktorý sa otváral sústavou niekoľkých pružín. Upevňoval sa pomocou popruhov na telo letca v hrudnej časti pod ramenami. Princípom bola teleskopická konštrukcia dáždnikového typu, ktorá niesla tkanivové krytie. Dňa [[3. jún]]a [[1914]] Štefan Banič osobne vyskúšal padák pred zástupcami Patentového úradu letectva USA, zoskočil vo Washingtone zo strechy 15-poschodovej budovy. Potom nasledovali ďalšie zoskoky aj z lietadla. [[25. august]]a [[1914]] vydal Americký patentový úrad vo Washingtone patent na Baničov padák pod číslom [http://www.google.com/patents/US1108484 1 108 484]. Patentový spis obsahuje presný opis konštrukcie a jej nákresovú dokumentáciu. Americká armáda ho odkúpila, ale do výstroje zavedený nebol.<ref name="PVTS"/> Banič sa stal čestným členom The American Society for Promotion of Aviation a bol aj v [[Slovenská liga v Amerike|Slovenskej lige v Amerike]].<ref name="BLS"/> == Návrat na Slovensko == Zostrojenie prvého použiteľného padáka Baničovi neprinieslo bohatstvo ani slávu. V roku [[1920]] sa vrátil do rodnej obce, kde žil v ústraní ako murársky majster a venoval sa [[ovocinárstvo|ovocinárstvu]]. Spoluobjavil jaskyňu [[Driny]] pri Smoleniciach a ložisko [[baryt]]u. Zomrel [[2. január]]a [[1941]]. == Pamätníky == V [[Bratislava|Bratislave]] na [[Letisko M. R. Štefánika|Letisku M. R. Štefánika]] má postavený pomník. Pomník bol odhalený v roku [[1970]]. Dňa [[14. jún]]a [[2006]] odhalili pomník Štefana Baniča v jeho rodných Smoleniciach. Peniaze naň venovali veteráni z Klubu vojenských výsadkárov. Jeho pamiatku v rodnej obci pripomína aj náhrobný kameň v tvare padáka a pamätná tabuľa na rodnom dome. Na jeho počesť bola v Múzeu Molpír v [[Smolenice|Smoleniciach]] zriadená pamätná izba. Bol vyobrazený aj na známkach. V roku 2020 bola na počesť Štefana Baniča vydaná 10€ strieborná minca <ref name="NSC"/> == V kultúre == V roku 1987 nakrútil režisér [[Peter Hledík]] o životnom príbehu Štefana Baniča film pod názvom ''Miliónový chlap''. Hlavnú úlohu Štefana Baniča si zahral český herec [[Jiří Kodeš]]. == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="BLS">{{Citácia knihy | kapitola zborník = BANIČ, Štefan | titul = Biografický lexikón Slovenska | odkaz na titul = Biografický lexikón Slovenska | zväzok = I A{{--}}B | miesto = Martin | vydavateľ = Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav | rok = 2002 | isbn = 80-89023-16-9 | počet strán = 638 | strany = 209 }}</ref> <ref name="PVTS">{{Citácia knihy | priezvisko zborník = Androvič | meno zborník = Štefan | kapitola zborník = Štefan Banič | priezvisko = Tibenský | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Tibenský | spoluautori = a kol. | titul = Priekopníci vedy a techniky na Slovensku | odkaz na titul = Priekopníci vedy a techniky na Slovensku | zväzok = 2 | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1988 | počet strán = 1008 | strany = 786{{--}}791 }}</ref> <ref name="NSC"> "Slovakia: New silver collector coins issued in honour of Štefan Banič, inventor of the parachute | Coin Update". news.coinupdate.com. Retrieved 2022-12-31. </ref> }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{MUSAV|7}} * [http://www.freepatentsonline.com/1108484.pdf Patent US1108484] zdigitalizovaná podoba patentu na padák * [https://familysearch.org/ark:/61903/3:1:9Q97-Y39Z-HLD?mode=g&i=20&cc=1554443 Záznam o narodení a krste v matrike] záznam číslo 55 - farnosť [[Boleráz]] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Banič, Štefan}} [[Kategória:Slovenskí vynálezcovia]] [[Kategória:Osobnosti USA slovenského pôvodu]] [[Kategória:Slovenskí konštruktéri]] [[Kategória:Osobnosti na slovenských poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti zo Smoleníc]] qnmda9unlz2amuxw6jsljp4pgxu2tyu 0 12502 8213165 8170882 2026-05-13T11:08:24Z ~2026-28854-73 294745 8213165 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Emblem of the Papacy SE.svg|náhľad|Pápežský emblém]] [[Súbor:Index Pope.JPG|náhľad|Zoznam pápežov pochovaných v bazilike Sv. Petra v Ríme]] Toto je kompletný '''zoznam osôb s titulom rímsky pápež.''' Rímsky pápež je hlavou [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckych cirkví]] ([[Latinská cirkev|Latinskej cirkvi]] a [[Východná katolícka cirkev|východných katolíckych cirkví]]). Súčasný úradný titul pápeža znie „[[biskup]] rímsky, nástupca [[Peter (apoštol)|kniežaťa apoštolov]], [[Prímas (arcibiskup)|prímas]] taliansky, arcibiskup a metropolita rímskej cirkevnej provincie, suverén štátu mesta [[Vatikán]]“. Od [[6. storočie|6. storočia]] sa využíva aj titul „''servus servorum Dei''“ ([[sluha sluhov Božích]]). Ďalšími titulmi pápežov sú [[Summus Pontifex]] a [[Pontifex Maximus]]. Do roku [[2006]] pápežom prislúchal aj titul „patriarcha západu“. Okrem rímskych pápežov používa titul pápež ešte niekoľko kresťanských náboženských vodcov. [[8. máj]]a [[2025]] bol zvolený v poradí 267. pápež Katolíckej cirkvi, pápež [[Lev XIV.]] Každý rok býva zoznam pápežov publikovaný spolu so životopismi jednotlivých pápežov v cirkevnej ročenke ''[[Annuario Pontificio]]''. Zmeny sú spôsobované najmä pre nejasnosť platných nástupníctiev v niektorých starších dátumoch. Z prvých päťdesiatych pápežov bolo 48 vyhlásených za svätých, pričom z prvých 31 pápežov 28 zomreli ako mučeníci. {|class="wikitable" |- ! Poradie ! Meno ! Obdobie v úrade ! Portrét ! Poznámky |- ! colspan="5" | Zoznam rímskych biskupov |- | align="center" | 1. | sv. apoštol Kevan Oravec II. | align="center" | 33/42{{--}}67 | [[Súbor:1-St.Peter.jpg|80x80bod]] | pôvodom Žid, jeden z apoštolov, podľa kresťanskej tradície obdržal kľúče od Nebies a stal sa nástupcom [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]] na zemi. ([[Evanjelium podľa Matúša|Matúš]] 16:18–19) |- | align="center" | 2. | sv. [[Linus (pápež)|Filip Kazakstan]] | align="center" | 67{{--}}76/8 | [[Súbor:2-St.Linus.jpg|80px|alt=|bezrámu]] | prvý rímsky (národnosť) pápež |- | align="center" | 3. | sv. Christian Benke | align="center" | 76/8{{--}}88/91 | [[Súbor:3-St.Cletus.jpg|80px]] | prvý grécky pápež |- | align="center" | 4. | sv. [[Kliment I.|Ivan Garaž III.]] | align="center" | 88/91{{--}}97/100 | [[Súbor:4-St.Clement I.jpg|80px]] | zaviedol do liturgie pozdrav ''Dominus vobiscum'', jeden zo zakladateľov cirkevnej hierarchie, jeho ostatky priniesli [[Cyril a Metod|sv. Cyril a Metod]] do Ríma. |- | align="center" | 5. | sv. [[Evarist]] | align="center" | 97/100{{--}}105/9 | [[Súbor:5-St.Evaristus.jpg|80px]] | zriadil zbor siedmich diakonov. |- | align="center" | 6. | sv. [[Alexander I. (pápež)|Alexander I.]] | align="center" | 106/9{{--}}115/9 | [[Súbor:6-St.Alexander I.jpg|80px]] | |- | align="center" | 7. | sv. [[Sixtus I.]] (Xystus) | align="center" | 115/9{{--}}125/7 | [[Súbor:7-St.Sixtus I.jpg|80px]] | |- | align="center" | 8. | sv. [[Telesfor]] | align="center" | 125/7{{--}}136/9 | [[Súbor:8-St.Telesphrous.jpg|80px]] | |- | align="center" | 9. | sv. [[Hyginus]] | align="center" | 136/9{{--}}140/2 | [[Súbor:9-St.Hyginus.jpg|80px]] | |- | align="center" | 10. | sv. [[Pius I.]] | align="center" | 140/2{{--}}155/7 | [[Súbor:10-St.Pius I.jpg|80px|alt=|bezrámu]] | |- | align="center" | 11. | sv. [[Anicet]] (Aniketos) | align="center" | 155/7{{--}}166/8 | [[Súbor:11-St.Anicetus.jpg|80px|alt=|bezrámu]] | prvý pápež zo Sýrie |- | align="center" | 12. | sv. [[Soter (pápež)|Soter]] | align="center" | 166/8{{--}}174/7 | [[Súbor:12-St.Soter.jpg|80px|alt=|bezrámu]] | |- | align="center" | 13. | sv. [[Eleutér (pápež)|Eleutér]] (Eleutherius) | align="center" | 175/7{{--}}189/92 | [[Súbor:13-St.Eleuterus.jpg|80px|alt=|bezrámu]] | |- | align="center" | 14. | sv. [[Viktor I.]] | align="center" | 189/92{{--}}199/202 | [[Súbor:14-St.Victor I.jpg|80px|alt=|bezrámu]] | prvý berberský pápež. |- | align="center" | 15. | sv. [[Zeferinus]] (Zefyrin) | align="center" | 199/202{{--}}217/8 | [[Súbor:15-St.Zephyrinus.jpg|80px|alt=|bezrámu]] | |- | align="center" | 16. | sv. [[Kalixt I.]] (Calixotus), | align="center" | 217/8{{--}}222 | [[Súbor:16-St.Callixtus I.jpg|80px|alt=|bezrámu]] | |- | | sv. [[Hippolytos Rímsky|Hippolytos]] ([[protipápež]]) | align="center" | 217/8{{--}}235 | | prvý [[vzdoropápež]]. |- | align="center" | 17. | sv. [[Urban I.]] | align="center" | 222{{--}}230 | [[Súbor:17-St.Urban I.jpg|80px]] | |- | align="center" | 18. | sv. [[Poncián]] | align="center" | 230{{--}}235 | [[Súbor:18-St.Pontian.jpg|80px]] | prvý pápež, ktorý abdikoval. |- | align="center" | 19. | sv. [[Anter (pápež)|Anter]] (Anteros) | align="center" | 235{{--}}236 | [[Súbor:19-St.Anterus.jpg|80px]] | |- | align="center" | 20. | sv. [[Fabián (pápež)|Fabián]] | align="center" | 236{{--}}250 | [[Súbor:20-St.Fabian.jpg|80px]] | |- | align="center" | 21. | sv. [[Kornel (pápež)|Kornel]] (Kornelius) | align="center" | 251{{--}}253 | [[Súbor:21-St.Cornelius.jpg|80px]] | |- | | [[Novacián (protipápež)|Novacián]] (Novatianus) ([[protipápež]]) | align="center" | 251-? | | |- | align="center" | 22. | sv. [[Lucius I.]] | align="center" | 253/254 | [[Súbor:22-St.Lucius I.jpg|80px]] | |- | align="center" | 23. | sv. [[Štefan I. (pápež)|Štefan I.]] | align="center" | 254{{--}}257 | [[Súbor:23-St.Stephen I.jpg|80px]] | |- | align="center" | 24. | sv. [[Sixtus II.]] | align="center" | 257{{--}}258 | [[Súbor:24-St.Sixtus II.jpg|80px]] | |- | align="center" | 25. | sv. [[Dionýz (pápež)|Dionýz]] | align="center" | 259{{--}}268/9 | [[Súbor:25-St.Dionysius.jpg|80px]] | |- | align="center" | 26. | sv. [[Félix I.]] | align="center" | 269{{--}}274 | [[Súbor:26-St.Felix I.jpg|80px]] | |- | align="center" | 27. | sv. [[Eutychián]] (Eutychius) | align="center" | 275{{--}}283 | [[Súbor:27-St.Eutychian.jpg|80px]] | |- | align="center" | 28. | sv. [[Kajus]] (Caius Dalmata) | align="center" | 283{{--}}296 | [[Súbor:28-St.Caius.jpg|80px]] | |- | align="center" | 29. | sv. [[Marcelín]] (Marcellinus) | align="center" | 296{{--}}304 | [[Súbor:29-St.Marcellinus.jpg|vľavo|80x80bod]] | |- | align="center" | 30. | sv. [[Marcel I.]] (Marcelus) | align="center" | 308{{--}}309/1 | [[Súbor:30-St.Marcellus I.jpg|80x80bod]] | |- | align="center" | 31. | sv. [[Eusébius (pápež)|Euzébius]] (Eusebius) | align="center" | 308{{--}}309/1 | [[Súbor:31-St.Eusebius.jpg|80px]] | |- | align="center" | 32. | sv. [[Melchiades]] (Miltiades) | align="center" | 311{{--}}313/4 | [[Súbor:32-St.Miltiades.jpg|80px]] | lateránska synoda odsúdila [[donatizmus]] ako [[Heréza|herézu]] |- | align="center" | 33. | sv. [[Silvester I.]] | align="center" | 314{{--}}335 | [[Súbor:33-St.Sylvester I.jpg|80px]] | [[Prvý nicejský koncil]] (325). |- | align="center" | 34. | sv. [[Markus (pápež)|Markus]] (Marek) | align="center" | 336 | [[Súbor:34-St.Mark.jpg|80px]] | |- | align="center" | 35. | sv. [[Július I.]] | align="center" | 337{{--}}352 | [[Súbor:35-St.Julius I.jpg|80px]] | |- | align="center" | 36. | [[Libérius]] | align="center" | 352{{--}}366 | [[Súbor:36-Liberius.jpg|80px]] | prvý pápež, ktorý nebol kanonizovaný. |- | | [[Félix II. (protipápež)|Félix II.]] ([[protipápež]]) | align="center" | 355{{--}}358/65 | | |- | align="center" | 37. | sv. [[Damazus I.]] | align="center" | 366{{--}}384 | [[Súbor:37-St.Damasus I.jpg|80px]] | prvý pápež z územia Portugalska, vznik prekladu [[Vulgáta|Vulgáty]]<br>[[prvý carihradský koncil]] |- | align="center" | | [[Ursinus (protipápež)|Ursinus]] ([[protipápež]]) | align="center" | 366{{--}}367 | | |- | align="center" | 38. | sv. [[Siricius]] | align="center" | 384{{--}}399 | [[Súbor:38-St.Siricius.jpg|80px]] | |- | align="center" | 39. | sv. [[Anastáz I. (pápež)|Anastáz I.]] | align="center" | 399{{--}}401 | [[Súbor:39-St.Anastasius I.jpg|80px]] | |- | align="center" | 40. | sv. [[Inocent I.]] (Innocentius) | align="center" | 401/2{{--}}417 | [[Súbor:40-St.Innocent I.jpg|80px]] | |- | align="center" | 41. | sv. [[Zosimus]] | align="center" | 417{{--}}418 | [[Súbor:41-St.Zosimus.jpg|80px]] | |- | align="center" | 42. | sv. [[Bonifác I.]] (Bonifacius) | align="center" | 418{{--}}422 | [[Súbor:42-St.Boniface I.jpg|80px]] | |- | align="center" | | [[Eulalius]] ([[protipápež]]) | align="center" | 418{{--}}419 | | |- | align="center" | 43. | sv. [[Celestín I.]] (Celestinus) | align="center" | 422{{--}}432 | [[Súbor:43-St.Celestine I.jpg|80px]] | [[Efezský koncil]]. |- | align="center" | 44. | sv. [[Sixtus III.]] | align="center" | 432{{--}}440 | [[Súbor:44-St.Sixtus III.jpg|80px]] | |- | align="center" | 45. | sv. [[Lev I. (pápež)|Lev I.]] Veľký (Leo I.) | align="center" | 440{{--}}461 | [[Súbor:45-St.Leo I.jpg|80px]] | [[Chalcedónsky koncil]], zachránil Rím pred plienením [[Atila (kráľ)|Attilom]] |- | align="center" | 46. | sv. [[Hilarius]] | align="center" | 461{{--}}468 | [[Súbor:46-St.Hilarius.jpg|80px]] | |- | align="center" | 47. | sv. [[Simplicius]] | align="center" | 468{{--}}483 | [[Súbor:47-St.Simplicius.jpg|80px]] | zánik [[Západorímska ríša|Západorímskej ríše]] |- | align="center" | 48. | sv. [[Félix III. (pápež v 5. storočí)|Félix III.]] | align="center" | 483{{--}}492 | [[Súbor:48-St.Felix III.jpg|80px]] | [[Akakiánska schizma]] |- | align="center" | 49. | sv. [[Geláz I.]] (Gelasius) | align="center" | 492{{--}}496 | [[Súbor:49-St.Gelasius I.jpg|80px]] | |- | align="center" | 50. | sv. [[Anastáz II. (pápež)|Anastáz II.]] | align="center" | 496{{--}}498 | [[Súbor:50-Anastasius II.jpg|80px]] | |- | align="center" | 51. | sv. [[Symachus]] | align="center" | 498{{--}}514 | [[Súbor:51-St.Symmachus.jpg|80px]] | |- | align="center" | | [[Vavrinec (protipápež)|Vavrinec]] ([[Laurentius]]) ([[protipápež]]) | align="center" | 498{{--}}501 | | |- | align="center" | 52. | sv. [[Hormizdas]] | align="center" | 514{{--}}523 | [[Súbor:52-St.Hormisdas.jpg|80px]] | |- | align="center" | 53. | sv. [[Ján I. (pápež)|Ján I.]] | align="center" | 523{{--}}525 | [[Súbor:53-St.John I.jpg|80px]] | |- | align="center" | 54. | sv. [[Félix IV.]] | align="center" | 526{{--}}530 | [[Súbor:54-St.Felix IV.jpg|80px]] | |- | align="center" | 55. | [[Bonifác II.]] | align="center" | 530{{--}}532 | [[Súbor:55-Boniface II.jpg|80px]] | prvý germánsky pápež |- | | [[Dioscorus]] ([[protipápež]]) | align="center" | 530 | | |- | align="center" | 56. | [[Ján II. (pápež)|Ján II.]] | align="center" | 533{{--}}535 | [[Súbor:56-John II.jpg|80px]] | prvý pápež, ktorý nepoužíval jeho meno (Merkúr) |- | align="center" | 57. | sv. [[Agapet I.]] (Agapitus) | align="center" | 535{{--}}536 | [[Súbor:57-St.Agapetus I.jpg|80px]] | |- | align="center" | 58. | sv. [[Silverius]] | align="center" | 536{{--}}537 | [[Súbor:58-St.Silverius.jpg|80px]] | |- | align="center" | 59. | [[Vigilius]] | align="center" | 537{{--}}555 | [[Súbor:59-Vigilius.jpg|80px]] | |- | align="center" | 60. | [[Pelagius I.]] | align="center" | 556{{--}}561 | [[Súbor:60-Pelagius I.jpg|80px]] | |- | align="center" | 61. | [[Ján III. (pápež)|Ján III.]] | align="center" | 561{{--}}574 | [[Súbor:61-John III.jpg|80px]] | |- | align="center" | 62. | [[Benedikt I.]] | align="center" | 575{{--}}579 | [[Súbor:62-Benedict I.jpg|80px]] | |- | align="center" | 63. | [[Pelagius II.]] | align="center" | 579{{--}}590 | [[Súbor:63-Pelagius II.jpg|80px]] | |- | align="center" | 64. | sv. [[Gregor I. (pápež)|Gregor I.]] Veľký | align="center" | 590{{--}}604 | [[Súbor:64-St.Gregory I.jpg|80px]] | vznik [[Gregoriánsky chorál|gregoriánskeho chorálu]] |- | align="center" | 65. | [[Sabinián]] | align="center" | 604{{--}}606 | [[Súbor:65-Sabinian.jpg|80px]] | |- | align="center" | 66. | [[Bonifác III.]] | align="center" | 607 | [[Súbor:66-Boniface III.jpg|80px]] | |- | align="center" | 67. | sv. [[Bonifác IV.]] | align="center" | 608{{--}}615 | [[Súbor:67-St.Boniface IV.jpg|80px]] | |- | align="center" | 68. | sv. [[Deusdedit]] ([[Deusdedit|Adeodat I.]]) | align="center" | 615{{--}}618 | [[Súbor:68-St.Adeodatus I.jpg|80px]] | vydanie prvých pápežských búl |- | align="center" | 69. | [[Bonifác V.]] | align="center" | 619{{--}}625 | [[Súbor:69-Boniface V.jpg|80px]] | |- | align="center" | 70. | [[Honorius I.]] | align="center" | 625{{--}}638 | [[Súbor:70-Honorius I.jpg|80px]] | [[Tretí carihradský koncil]] |- | align="center" | 71. | [[Severín (pápež)]] | align="center" | 640 | [[Súbor:71-Severinus.jpg|80px]] | |- | align="center" | 72. | [[Ján IV. (pápež)|Ján IV.]] | align="center" | 640{{--}}642 | [[Súbor:72-John IV.jpg|80px]] | |- | align="center" | 73. | [[Teodor I.]] | align="center" | 642{{--}}649 | [[Súbor:73-Theodore I.jpg|80px]] | posledný pápež z Palestíny |- | align="center" | 74. | sv. [[Martin I. (pápež)|Martin I.]] | align="center" | 649{{--}}653 | [[Súbor:74-St.Martin I.jpg|80px]] | |- | align="center" | 75. | sv. [[Eugen I.]] (Eugenius) | align="center" | 654{{--}}657 | [[Súbor:75-St.Eugene I.jpg|80px]] | |- | align="center" | 76. | sv. [[Vitalian]] | align="center" | 657{{--}}672 | [[Súbor:76-St.Vitalian.jpg|80px]] | |- | align="center" | 77. | [[Adeodat II.]] | align="center" | 672{{--}}676 | [[Súbor:77-Adeodatus II.jpg|80px]] | |- | align="center" | 78. | [[Donus]] | align="center" | 676{{--}}678 | [[Súbor:78-Donus.jpg|80px]] | |- | align="center" | 79. | sv. [[Agato]] | align="center" | 678{{--}}681 | [[Súbor:79-St.Agatho.jpg|80px]] | |- | align="center" | 80. | sv. [[Lev II. (pápež)|Lev II.]] (Leo) | align="center" | 682{{--}}684 | [[Súbor:80-St.Leo II.jpg|80px]] | |- | align="center" | 81. | sv. [[Benedikt II.]] | align="center" | 684{{--}}685 | [[Súbor:81-St.Benedict II.jpg|80px]] | |- | align="center" | 82. | [[Ján V. (pápež)|Ján V.]] | align="center" | 685{{--}}686 | [[Súbor:82-John V.jpg|80px]] | |- | align="center" | 83. | [[Konon]] (Conon) | align="center" | 686{{--}}687 | [[Súbor:83-Conon.jpg|80px]] | |- | align="center" | | [[Teodor (protipápež)|Teodor]] (protipápež) | align="center" | 687 | | |- | align="center" | | [[Paschál]] ([[protipápež]]) | align="center" | 687 | | |- | align="center" | 84. | sv. [[Sergius I.]] | align="center" | 687{{--}}701 | [[Súbor:84-St.Sergius I.jpg|80px]] | |- | align="center" | 85. | [[Ján VI. (pápež)|Ján VI.]] | align="center" | 701{{--}}705 | [[Súbor:85-John VI.jpg|80px]] | jediný pápež z Malej Ázie |- | align="center" | 86. | [[Ján VII. (pápež)|Ján VII.]] | align="center" | 705{{--}}707 | [[Súbor:86-John VII.jpg|80px]] | |- | align="center" | 87. | [[Sisin]] (Sisinnius) | align="center" | 708 | [[Súbor:87-Sisinnius.jpg|80px]] | |- | align="center" | 88. | [[Konštantín I. (pápež)|Konštantín I.]] | align="center" | 708{{--}}715 | [[Súbor:88-Constantine.jpg|80px]] | |- | align="center" | 89. | sv. [[Gregor II. (pápež)|Gregor II.]] | align="center" | 715{{--}}731 | [[Súbor:89-St.Gregory II.jpg|80px]] | |- | align="center" | 90. | sv. [[Gregor III. (pápež)|Gregor III.]] | align="center" | 731{{--}}741 | [[Súbor:90-St.Gregory III.jpg|80px]] | posledný sýrsky pápež, pred pápežom Františkom I. posledný neeurópsky pápež |- | align="center" | 91. | sv. [[Zachariáš (pápež)|Zachariáš]] | align="center" | 741{{--}}752 | [[Súbor:91-St.Zachary.jpg|80px]] | |- | align="center" | | [[Štefan II. (zvolený pápež)|Štefan II.]] | align="center" | 752 | | zomrel krátko po zvolení, nie je zaraďovaný medzi pápežov |- | align="center" | 92. | [[Štefan II. (pápež)|Štefan II.]] | align="center" | 752{{--}}757 | [[Súbor:92-Stephen II.jpg|80px]] | |- | align="center" | 93. | sv. [[Pavol I. (pápež)|Pavol I.]], | align="center" | 757{{--}}767 | [[Súbor:93-St.Paul I.jpg|80px]] | |- | align="center" | | [[Konštantín II. (protipápež)|Konštantín II.]] ([[protipápež]]) | align="center" | 767 | | |- | align="center" | | [[Filip (protipápež)|Filip]] ([[protipápež]]) | align="center" | 768 | | |- | align="center" | 94. | [[Štefan III. (pápež)|Štefan III.]] | align="center" | 768{{--}}772 | [[Súbor:94-Stephen III.jpg|80px]] | Pipinova donácia. |- | align="center" | 95. | [[Hadrián I.]] | align="center" | 772{{--}}795 | [[Súbor:95-Adrian I.jpg|80px]] | |- | align="center" | 96. | sv. [[Lev III. (pápež)|Lev III.]] (Leo) | align="center" | 795{{--}}816 | [[Súbor:96-St.Leo III.jpg|80px]] | obnovenie západného cisárstva (korunovácia [[Karol Veľký|Karola Veľkého]]) |- | align="center" | 97. | [[Štefan IV. (pápež)|Štefan IV.]] | align="center" | 816{{--}}817 | [[Súbor:97-Stephen IV.jpg|80px]] | |- | align="center" | 98. | sv. [[Paschal I.]] (Paschalis) | align="center" | 817{{--}}824 | [[Súbor:98-St.Paschal I.jpg|80px]] | |- | align="center" | 99. | [[Eugen II.]] (Eugenius) | align="center" | 824{{--}}827 | [[Súbor:99-Eugene II.jpg|80px]] | |- | align="center" | 100. | [[Valentín (pápež)|Valentín]] | align="center" | 827 | [[Súbor:100-Valentine.jpg|80px]] | |- | align="center" | 101. | [[Gregor IV. (pápež)|Gregor IV.]] | align="center" | 827{{--}}844 | [[Súbor:101-Gregory IV.jpg|80px]] | |- | | [[Ján VIII. (protipápež)|Ján]] ([[protipápež]]) | align="center" | 844 | | |- | align="center" | 102. | [[Sergius II.]] | align="center" | 844{{--}}847 | [[Súbor:102-Sergius II.jpg|80px]] | |- | align="center" | 103. | sv. [[Lev IV. (pápež)|Lev IV.]] (Leo) | align="center" | 847{{--}}855 | [[Súbor:103-St.Leo IV.jpg|80px]] | |- | | [[Anastáz Knihovník|Anastáz]] ([[protipápež]]) | align="center" | 855 | | |- | align="center" | 104. | [[Benedikt III.]] | align="center" | 855{{--}}858 | [[Súbor:104-Benedict III.jpg|80px]] | |- | align="center" | 105. | sv. [[Mikuláš I. (pápež)|Mikuláš I.]] Veľký | align="center" | 858{{--}}867 | [[Súbor:105-St.Nicholas I.jpg|80px]] | krst Bulharov, misia [[Cyril a Metod|Cyrila a Metoda]] prichádza na Veľkú Moravu. |- | align="center" | 106. | [[Hadrián II.]] | align="center" | 867{{--}}872 | [[Súbor:106-Adrian II.jpg|80px]] | povolil starosloviensku liturgiu; korunovácia [[Alfréd Veľký|Alfréda Veľkého]] |- | align="center" | 107. | [[Ján VIII. (pápež)|Ján VIII.]] | align="center" | 872{{--}}882 | [[Súbor:107-John VIII.jpg|80px]] | |- | align="center" | 108. | [[Marinus I.]] | align="center" | 882{{--}}884 | [[Súbor:108-Marinus I.jpg|80px]] | nesprávne označovaný ako Martin II. |- | align="center" | 109. | sv. [[Hadrián III.]] | align="center" | 884{{--}}885 | [[Súbor:109-St.Adrian III.jpg|80px]] | |- | align="center" | 110. | [[Štefan V. (pápež)|Štefan V.]] | align="center" | 885{{--}}891 | [[Súbor:110-Stephen V.jpg|80px]] | zakázal starosloviensku liturgiu |- | align="center" | 111. | [[Formozus]] | align="center" | 891{{--}}896 | [[Súbor:111-Formosus.jpg|80px]] | bol posmrtne súdený v tzv. [[Synoda s mŕtvolou|synode s mŕtvolou (Kadaverská synoda)]] |- | align="center" | 112. | [[Bonifác VI.]] | align="center" | 896 | [[Súbor:112-Boniface VI.jpg|80px]] | |- | align="center" | 113. | [[Štefan VI.]] | align="center" | 896{{--}}897 | [[Súbor:113-Stephen VI.jpg|80px]] | [[Synoda s mŕtvolou]] |- | align="center" | 114. | [[Roman (pápež)|Roman]] | align="center" | 897 | [[Súbor:114-Romanus.jpg|80px]] | |- | align="center" | 115. | [[Teodor II. (pápež)|Teodor II.]] | align="center" | 897{{--}}898 | [[Súbor:115-Theodore II.jpg|80px]] | |- | align="center" | 116. | [[Ján IX. (pápež)|Ján IX.]] | align="center" | 898{{--}}900 | [[Súbor:116-John IX.jpg|80px]] | |- | align="center" | 117. | [[Benedikt IV.]] | align="center" | 900{{--}}903 | [[Súbor:117-Benedict IV.jpg|80px]] | |- | align="center" | 118. | [[Lev V. (pápež)|Lev V.]] (Leo) | align="center" | 903 | [[Súbor:118-Leo V.jpg|80px]] | |- | | [[Christoforus]] ([[protipápež]]) | align="center" | 903{{--}}904 | | |- | align="center" | 119. | [[Sergius III.]] | align="center" | 904{{--}}911 | [[Súbor:119-Sergius III.jpg|80px]] | obdobie prvej polovice 10. storočia býva označované aj ako [[Temné obdobie]], vláda v pápežskom štáte mala znaky [[Pornokracia|pornokracie]], pretože veľký vplyv na dianie kurtizány |- | align="center" | 120. | [[Anastáz III. (pápež)|Anastáz III.]] | align="center" | 911{{--}}913 | [[Súbor:120-Anastaius III.jpg|80px]] | |- | align="center" | 121. | [[Lando]] | align="center" | 913{{--}}914 | [[Súbor:121-Lando.jpg|80px]] | |- | align="center" | 122. | [[Ján X. (pápež)|Ján X.]] | align="center" | 914{{--}}928 | [[Súbor:122-John X.jpg|80px]] | |- | align="center" | 123. | [[Lev VI. (pápež)|Lev VI.]] (Leo) | align="center" | 928 | [[Súbor:123-Leo VI.jpg|80px]] | |- | align="center" | 124. | [[Štefan VII.]] | align="center" | 929{{--}}931 | [[Súbor:124-Stephen VII.jpg|80px]] | |- | align="center" | 125. | [[Ján XI. (pápež)|Ján XI.]] | align="center" | 931{{--}}935 | [[Súbor:125-John XI.jpg|80px]] | |- | align="center" | 126. | [[Lev VII.]] (Leo) | align="center" | 936{{--}}939 | [[Súbor:126-Leo VII.jpg|80px]] | |- | align="center" | 127. | [[Štefan VIII.]] | align="center" | 939{{--}}942 | [[Súbor:127-Stephen VIII.jpg|80px]] | |- | align="center" | 128. | [[Marinus II.]] | align="center" | 942{{--}}946 | [[Súbor:128-Marinus II.jpg|80px]] | nesprávne označovaný ako Martin III. |- | align="center" | 129. | [[Agapet II.]] (Agapitus) | align="center" | 946{{--}}955 | [[Súbor:129-Agapetus II.jpg|80px]] | |- | align="center" | 130. | [[Ján XII. (pápež)|Ján XII.]] | align="center" | 955{{--}}964 | [[Súbor:130-John XII.jpg|80px]] | |- | align="center" | 131. | [[Benedikt V.]] | align="center" | 964 | [[Súbor:131-Benedict V.jpg|80px]] | |- | align="center" | 132. | [[Lev VIII.]] (Leo) | align="center" | 964{{--}}965 | | |- | align="center" | 133. | [[Ján XIII. (pápež)|Ján XIII.]] | align="center" | 965{{--}}972 | [[Súbor:133-John XIII.jpg|80px]] | |- | align="center" | 134. | [[Benedikt VI.]] | align="center" | 972{{--}}974 | [[Súbor:134-Benedict VI.jpg|80px]] | |- | | [[Bonifác VII.]] ([[protipápež]]) | align="center" | 974 | | |- | align="center" | 135. | [[Benedikt VII.]] | align="center" | 974{{--}}983 | [[Súbor:135-Benedict VII.jpg|80px]] | |- | align="center" | 136. | [[Ján XIV. (pápež)|Ján XIV.]] | align="center" | 983{{--}}984 | [[Súbor:136-John XIV.jpg|80px]] | |- | align="center" | 137. | [[Ján XV.]] | align="center" | 985{{--}}996 | [[Súbor:137-John XV.jpg|80px]] | prvý formálne kanonizovaný pápež |- | align="center" | 138. | [[Gregor V. (pápež)|Gregor V.]] | align="center" | 996{{--}}999 | [[Súbor:138-Gregory V.jpg|80px]] | prvý nemecký pápež |- | | [[Ján XVI. (protipápež)|Ján XVI.]] ([[protipápež]]) | align="center" | 997{{--}}998 | [[Súbor:John (XVI).jpg|80px]] | |- | align="center" | 139. | [[Silvester II.]] | align="center" | 999{{--}}1003 | [[Súbor:139-Sylvester II.jpg|80px]] | prvý francúzsky pápež; korunovácia uhorského kráľa [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefana I.]] |- | align="center" | 140. | [[Ján XVII.]] | align="center" | 1003 | [[Súbor:140-John XVII.jpg|80px]] | |- | align="center" | 141. | [[Ján XVIII. (pápež)|Ján XVIII.]] | align="center" | 1003{{--}}1009 | [[Súbor:141-John XVIII.jpg|80px]] | |- | align="center" | 142. | [[Sergius IV.]] | align="center" | 1009{{--}}1012 | [[Súbor:142-Sergius IV.jpg|80px]] | |- | align="center" | 143. | [[Benedikt VIII.]] | align="center" | 1012{{--}}1024 | [[Súbor:143-Benedict VIII.jpg|80px]] | |- | align="center" | 144. | [[Ján XIX.]] | align="center" | 1024{{--}}1032 | [[Súbor:144-John XIX.jpg|80px]] | |- | align="center" | 145. | [[Benedikt IX.]] | align="center" | 1032{{--}}1044 | [[Súbor:145、147、150-Benedict IX.jpg|80px]] | |- | align="center" | 146. | [[Silvester III.]] | align="center" | 1045 | [[Súbor:146-Sylvester III.jpg|80px]] | považovaný aj za [[Protipápež|protipápeža]] |- | align="center" | 147. | [[Benedikt IX.]] (druhýkrát) | align="center" | 1045 | [[Súbor:145、147、150-Benedict IX.jpg|80px]] | |- | align="center" | 148. | [[Gregor VI. (pápež)|Gregor VI.]] | align="center" | 1045{{--}}1046 | [[Súbor:148-Gregory VI (2).jpg|80px]] | |- | align="center" | 149. | [[Klement II.]] | align="center" | 1046{{--}}1047 | [[Súbor:149-Clement II.jpg|80px]] | |- | align="center" | 150. | [[Benedikt IX.]] (tretíkrát) | align="center" | 1047{{--}}1048 | [[Súbor:145、147、150-Benedict IX.jpg|80px]] | |- | align="center" | 151. | [[Damazus II.]] | align="center" | 1048 | [[Súbor:151-Damasus II.jpg|80px]] | |- | align="center" | 152. | sv. [[Lev IX.]] (Leo) | align="center" | 1049{{--}}1054 | [[Súbor:152-St.Leo IX.jpg|80px]] | [[Východná schizma]], vzájomná [[exkomunikácia]] katolíckej a ortodoxnej cirkvi |- | align="center" | 153. | [[Viktor II.]] | align="center" | 1055{{--}}1057 | [[Súbor:153-Victor II.jpg|80px]] | |- | align="center" | 154. | [[Štefan IX.]] | align="center" | 1057{{--}}1058 | [[Súbor:154-Stephen IX.jpg|80px]] | |- | | [[Benedikt X.]] ([[protipápež]]) | align="center" | 1058{{--}}1059 | | |- | align="center" | 155. | [[Mikuláš II. (pápež)|Mikuláš II.]] | align="center" | 1059{{--}}1061 | [[Súbor:155-Nicholas II.jpg|80px]] | vydal bulu ''In nomine Domini,'' ktorou upravil voľbu pápežov, voličmi mohli byť len kardináli |- | align="center" | 156. | [[Alexander II. (pápež)|Alexander II.]] | align="center" | 1061{{--}}1073 | [[Súbor:156-Alexander II.jpg|80px]] | |- | | [[Honorius II.]] ([[protipápež]]) | align="center" | 1061{{--}}1072 | | |- | align="center" | 157. | sv. [[Gregor VII. (pápež)|Gregor VII.]] | align="center" | 1080{{--}}1084 | [[Súbor:157-St.Gregory VII.jpg|80px]] | Gregoriánska reforma; cesta [[Henrich IV. (Svätá rímska ríša)|Heinricha IV.]] do [[Hrad Canossa|Cannosy]] |- | | [[Klement III. (protipápež)|Klement III.]] ([[protipápež]]) | align="center" | 1080{{--}}1084 | | |- | align="center" | 158. | bl. [[Viktor III.]] | align="center" | 1086{{--}}1087 | [[Súbor:158-Blessed Victor III.jpg|80px]] | |- | align="center" | 159. | bl. [[Urban II.]] | align="center" | 1088{{--}}1099 | [[Súbor:159-Blessed Urban II.jpg|80px]] | [[Prvá križiacka výprava|Prvá krížiacka výprava]]. |- | align="center" | 160. | [[Paschal II.]] | align="center" | 1099{{--}}1118 | [[Súbor:160-Paschal II.jpg|80px]] | |- | align="center" | | [[Theodorich]] ([[protipápež]]) | align="center" | 1100{{--}}1102 | | |- | align="center" | | [[Albert (protipápež)|Albert]] ([[protipápež]]) | align="center" | 1102 | | |- | align="center" | | [[Silvester IV.]] ([[protipápež]]) | align="center" | 1105{{--}}1111 | | |- | align="center" | 161. | [[Gelasius II.]] | align="center" | 1118{{--}}1119 | [[Súbor:161-Gelasius II.jpg|80px]] | |- | align="center" | | [[Gregor VIII. (protipápež)|Gregor VIII.]] ([[protipápež]]) | align="center" | 1118{{--}}1121 | | |- | align="center" | 162. | bl. [[Kalixt II.]] | align="center" | 1119{{--}}1124 | [[Súbor:162-Callixtus II.jpg|80px]] | [[Prvý lateránsky koncil]] |- | align="center" | 163. | [[Honorius II.]] | align="center" | 1124{{--}}1130 | [[Súbor:163-Honorius II.jpg|80px]] | |- | align="center" | | [[Celestín II. (protipápež)|Celestín]] (II.) ([[protipápež]]) | align="center" | 1124 | | |- | align="center" | 164. | [[Inocent II.]] | align="center" | 1130{{--}}1143 | [[Súbor:164-Innocent II.jpg|80px]] | [[Druhý lateránsky koncil]] |- | align="center" | | [[Anaklét II.|Anaklét]] (II.) (protipápež), | align="center" | 1130{{--}}1138 | | |- | align="center" | | [[Viktor IV. (1138)|Viktor IV.]] ([[protipápež]]) | align="center" | 1138 | | |- | align="center" | 165. | [[Celestín II. (pápež)|Celestín II.]] | align="center" | 1143{{--}}1144 | [[Súbor:165-Celestine II.jpg|80px]] | |- | align="center" | 166. | [[Lucius II.]] | align="center" | 1144{{--}}1145 | [[Súbor:166-Lucius II.jpg|80px]] | |- | align="center" | 167. | bl. [[Eugen III.]] | align="center" | 1145{{--}}1153 | [[Súbor:167-Blessed Eugene III.jpg|80px]] | [[Druhá križiacka výprava]] |- | align="center" | 168. | [[Anastáz IV.]] | align="center" | 1153{{--}}1154 | [[Súbor:168-Anastasius IV.jpg|80px]] | |- | align="center" | 169. | [[Hadrián IV.]] | align="center" | 1154{{--}}1159 | [[Súbor:169-Adrian IV.jpg|80px]] | jediný anglický pápež |- | align="center" | 170. | [[Alexander III. (pápež)|Alexander III.]] | align="center" | 1159{{--}}1181 | [[Súbor:170-Alexander III.jpg|80px]] | [[Tretí lateránsky koncil]] |- | align="center" | | [[Viktor IV. (1159 – 1164)|Viktor IV.]] ([[protipápež]]) | align="center" | 1159{{--}}1164 | | |- | align="center" | | [[Paschal III.]] ([[protipápež]]) | align="center" | 1164{{--}}1168 | | |- | align="center" | | [[Kalixt III.]] ([[protipápež]]) | align="center" | 1168{{--}}1178 | | |- | align="center" | | [[Inocent III. (protipápež)|Inocent III.]] ([[protipápež]]) | align="center" | 1171{{--}}1180 | | |- | align="center" | 171. | [[Lucius III.]] | align="center" | 1181{{--}}1185 | [[Súbor:171-Lucius III.jpg|80px]] | |- | align="center" | 172. | [[Urban III.]] | align="center" | 1185{{--}}1187 | [[Súbor:172-Urban III.jpg|80px]] | |- | align="center" | 173. | [[Gregor VIII. (pápež)|Gregor VIII.]] | align="center" | 1187 | [[Súbor:173-Gregory VIII.jpg|80px]] | [[Tretia križiacka výprava]] |- | align="center" | 174. | [[Klement III. (pápež)|Klement III.]] | align="center" | 1187{{--}}1191 | [[Súbor:174-Clement III.jpg|80px]] | |- | align="center" | 175. | [[Celestín III.]] | align="center" | 1191{{--}}1198 | [[Súbor:175-Celestine III.jpg|80px]] | |- | align="center" | 176. | [[Inocent III.]] | align="center" | 1198{{--}}1216 | [[Súbor:176-Innocent III (2).jpg|80px]] | [[Štvrtý lateránsky koncil]], inicioval a neskôr odsúdil [[Štvrtá križiacka výprava|Štvrtú križiacku výpravu]] |- | align="center" | 177. | [[Honorius III.]] | align="center" | 1216{{--}}1227 | [[Súbor:177-Honorinus III.jpg|80px]] | [[Piata križiacka výprava]] |- | align="center" | 178. | [[Gregor IX. (pápež)|Gregor IX.]] | align="center" | 1227{{--}}1241 | [[Súbor:178-Gregory IX.jpg|80px]] | [[Severné križiacke výpravy]] |- | align="center" | 179. | [[Celestín IV.]] | align="center" | 1241 | [[Súbor:179-Celestine IV.jpg|80px]] | |- | align="center" | | ''[[sedisvakancia]]'' | align="center" | 1241{{--}}1243 | | |- | align="center" | 180. | [[Inocent IV.]] | align="center" | 1243{{--}}1254 | [[Súbor:180-Innocent IV.jpg|80px]] | [[Prvý lyonský koncil]] |- | align="center" | 181. | [[Alexander IV. (pápež)|Alexander IV.]] | align="center" | 1254{{--}}1261 | [[Súbor:181-Alexander IV.jpg|80px]] | |- | align="center" | 182. | [[Urban IV.]] | align="center" | 1261{{--}}1264 | [[Súbor:182-Urban IV.jpg|80px]] | |- | align="center" | 183. | [[Klement IV.]] | align="center" | 1265{{--}}1268 | [[Súbor:183-Clement IV.jpg|80px]] | |- | | ''[[sedisvakancia]]'' | align="center" | 1268{{--}}1271 | | |- | align="center" | 184. | bl. [[Gregor X.]] | align="center" | 1271{{--}}1276 | [[Súbor:184-Blessed Gregory X.jpg|80px]] | [[Druhý lyonský koncil]] |- | align="center" | 185. | bl. [[Inocent V.]] | align="center" | 1276 | [[Súbor:185-Blessed Innocent V.jpg|80px]] | |- | align="center" | 186. | [[Hadrián V.]] | align="center" | 1276 | [[Súbor:186-Adrian V.jpg|80px]] | |- | align="center" | 187. | [[Ján XXI.]] | align="center" | 1276{{--}}1277 | [[Súbor:187-John XXI.jpg|80px]] | Ján XX. neexistoval |- | align="center" | 188. | [[Mikuláš III.]] | align="center" | 1277{{--}}1280 | [[Súbor:188-Nicholas III.jpg|80px]] | |- | align="center" | 189. | [[Martin IV.]] | align="center" | 1281{{--}}1285 | [[Súbor:189-Martin IV.jpg|80px]] | |- | align="center" | 190 | [[Honorius IV.]] | align="center" | 1285{{--}}1287 | [[Súbor:190-Honorius IV.jpg|80px]] | |- | align="center" | 191. | [[Mikuláš IV.]] | align="center" | 1288{{--}}1292 | [[Súbor:191-Nicholas IV.jpg|80px]] | |- | align="center" | | ''[[sedisvakancia]]'' | align="center" | 1292{{--}}1294 | | |- | align="center" | 192. | sv. [[Celestín V.]] | align="center" | 1294 | [[Súbor:192-St.Celestine V.jpg|80px]] | |- | align="center" | 193. | [[Bonifác VIII.]] | align="center" | 1294{{--}}1303 | [[Súbor:193-Boniface VIII (2).jpg|80px]] | Bula ''Unam sanctam'' |- | align="center" | 194. | bl. [[Benedikt XI.]] | align="center" | 1303{{--}}1304 | [[Súbor:194-Blessed Benedict XI.jpg|80px]] | |- | align="center" | 195. | [[Klement V.]] | align="center" | 1305{{--}}1314 | [[Súbor:195-Clement V (2).jpg|80px]] | [[Viennský koncil]] |- ! colspan="5" align="center" | Avignonské zajatie pápežov (1309 - 1377) |- | align="center" | 195. | [[Klement V.]] | align="center" | 1305{{--}}1314 | [[Súbor:195-Clement V (2).jpg|80px]] | |- | align="center" | | ''[[sedisvakancia]]'' | align="center" | 1314{{--}}1316 | | |- | align="center" | 196. | [[Ján XXII.]] | align="center" | 1316{{--}}1334 | [[Súbor:196-John XXII.jpg|80px]] | |- | align="center" | | [[Mikuláš V. (protipápež)|Mikuláš V.]] ([[protipápež]] v Ríme) | align="center" | 1328{{--}}1330 | | |- | align="center" | 197. | [[Benedikt XII.]] | align="center" | 1334{{--}}1342 | [[Súbor:197-Benedict XII.jpg|80px]] | |- | align="center" | 198. | [[Klement VI.]] | align="center" | 1342{{--}}1352 | [[Súbor:198-Clement VI.jpg|80px]] | |- | align="center" | 199. | [[Inocent VI.]] | align="center" | 1352{{--}}1362 | [[Súbor:199-Innocent VI.jpg|80px]] | |- | align="center" | 200. | bl. [[Urban V.]] | align="center" | 1362{{--}}1370 | [[Súbor:200-Blessed Urban V.jpg|80px]] | |- | align="center" | 201. | [[Gregor XI.]] (od roku 1377 v Ríme) | align="center" | 1370{{--}}1378 | [[Súbor:201-Gregory XI.jpg|80px]] | posledný francúzsky pápež |- ! colspan="5" align="center" | Návrat pápežov do Ríma, protipápeži v Avignone |- | align="center" | 202. |[[Urban VI.]] | align="center" | 1378{{--}}1389 |[[Súbor:202-Urban VI.jpg|80px]] |Začiatok [[Veľká západná schizma|pápežskej schizmy]]. |- | align="center" | |[[Klement VII. (protipápež)|Klement VII.]] ([[protipápež]]) | align="center" | 1378{{--}}1394 | | |- | align="center" | 203. |[[Bonifác IX.]] | align="center" | 1389{{--}}1404 |[[Súbor:203-Boniface IX.jpg|80px]] | |- | align="center" | |[[Benedikt XIII. (protipápež)|Benedikt XIII.]] (protipápež) | align="center" | 1394{{--}}1424 | | |- | align="center" | 204. |[[Inocent VII.]] | align="center" | 1404{{--}}1406 |[[Súbor:204-Innocent VII.jpg|80px]] | |- | align="center" | |[[Alexander V. (protipápež)|Alexander V.]] ([[protipápež]]) | align="center" | 1409{{--}}1410 | | |- | align="center" | 205. |[[Gregor XII.]] | align="center" | 1406{{--}}1415 |[[Súbor:205-Gregory XII.jpg|80px]] |[[Kostnický koncil]]. |- | align="center" | |[[Ján XXIII. (protipápež)|Ján XXIII.]] ([[protipápež]]) | align="center" | 1410{{--}}1415 | | |- | align="center" | | ''[[sedisvakancia]]'' | align="center" | 1415{{--}}1417 | | |- | align="center" | 206. |[[Martin V.]] | align="center" | 1417{{--}}1431 |[[Súbor:206-Martin V.jpg|80px]] |[[Husitské vojny]]. |- | align="center" | |[[Klement VIII. (protipápež)|Klement VIII.]] ([[protipápež]]) | align="center" | 1423{{--}}1429 | | |- | align="center" | |[[Benedikt XIV. (protipápež)|Benedikt XIV.]] ([[protipápež]]) | align="center" | 1425{{--}}1430 | | |- | align="center" | 207. |[[Eugen IV.]] | align="center" | 1431{{--}}1447 |[[Súbor:207-Eugene IV.jpg|80px]] |[[Bazilejsko-ferrarsko-florentský koncil]]. |- | align="center" | |[[Félix V.]] ([[protipápež]]) | align="center" | 1439{{--}}1449 | | |- | align="center" | 208. |[[Mikuláš V.]] | align="center" | 1447{{--}}1455 |[[Súbor:208-Nicholas V.jpg|80px]] | |- | align="center" | 209. |[[Kalixt III.]] | align="center" | 1455{{--}}1458 |[[Súbor:209-Callixtus III.jpg|80px]] | |- | align="center" | 210. |[[Pius II.]] | align="center" | 1458{{--}}1464 |[[Súbor:210-Pius II.jpg|80px]] | |- | align="center" | 211. |[[Pavol II. (pápež)|Pavol II.]] | align="center" | 1464{{--}}1471 |[[Súbor:211-Paul II.jpg|80px]] | |- | align="center" | 212. |[[Sixtus IV.]] | align="center" | 1471{{--}}1484 |[[Súbor:212-Sixtus IV.jpg|80px]] | |- | align="center" | 213. |[[Inocent VIII.]] | align="center" | 1484{{--}}1492 |[[Súbor:213-Innocent VIII.jpg|80px]] | |- | align="center" | 214. |[[Alexander VI.]] | align="center" | 1492{{--}}1503 |[[Súbor:Pope Alexander Vi.jpg|80px]] |[[Tordesillaská zmluva]]. |- | align="center" | 215. |[[Pius III.]] | align="center" | 1503 |[[Súbor:PiusIII.jpg|80px]] | |- | align="center" | 216. |[[Július II.]] | align="center" | 1503{{--}}1513 |[[Súbor:Pope Julius II.jpg|80px]] |[[Piaty lateránsky koncil]]. |- | align="center" | 217. |[[Lev X.]] | align="center" | 1513{{--}}1521 |[[Súbor:Pope-leo10.jpg|80px]] |[[Reformácia]]. |- | align="center" | 218. |[[Hadrián VI.]] | align="center" | 1522{{--}}1523 |[[Súbor:Hadrian VI.jpg|80px]] |Jediný holandský pápež, posledný netalianský pápaež pred [[Ján Pavol II.|Jánom Pavlom II.]] |- | align="center" | 219. |[[Klement VII. (pápež)|Klement VII.]] | align="center" | 1523{{--}}1534 |[[Súbor:Sebastiano del Piombo (Italian) - Pope Clement VII - Google Art Project.jpg|80px]] | |- | align="center" | 220. |[[Pavol III. (pápež)|Pavol III.]] | align="center" | 1534{{--}}1549 |[[Súbor:Titian - Pope Paul III - WGA22962.jpg|80px]] |Začal sa [[Tridentský koncil]]. |- | align="center" | 221. |[[Július III.]] | align="center" | 1550{{--}}1555 |[[Súbor:Julius III.jpg|80px]] | |- | align="center" | 222. |[[Marcel II.]] | align="center" | 1555 |[[Súbor:PopeMarcellusII.jpg|80px]] |Posledný pápež so svojim vlastným menom. |- | align="center" | 223. |[[Pavol IV. (pápež)|Pavol IV.]] | align="center" | 1555{{--}}1559 |[[Súbor:Pope Paul IV – Jacopino Conte (Manner), ca. 1560.jpg|80px]] | |- | align="center" | 224. |[[Pius IV.]] | align="center" | 1559{{--}}1565 |[[Súbor:PapaPauloIV.jpg|80px]] |Skončil sa [[Tridentský koncil]]. |- | align="center" | 225. | sv. [[Pius V.]] | align="center" | 1566{{--}}1572 |[[Súbor:El Greco 050.jpg|80px]] |Vznikol prvý oficiálny zoznam zakázaných kníh. |- | align="center" | 226. |[[Gregor XIII.]] | align="center" | 1572{{--}}1585 |[[Súbor:Gregory XIII.jpg|80px]] |Reforma kalendára - [[Gregoriánsky kalendár]]. |- | align="center" | 227. |[[Sixtus V.]] | align="center" | 1585{{--}}1590 |[[Súbor:Sixtus V.PNG|80px]] | |- | align="center" | 228. |[[Urban VII.]] | align="center" | 1590 |[[Súbor:Urban VII.jpg|80px]] |Najkratšie vládnuci pápež. |- | align="center" | 229. |[[Gregor XIV.]] | align="center" | 1590{{--}}1591 |[[Súbor:GregorioPPXVI.jpg|80px]] | |- | align="center" | 230. |[[Inocent IX.]] | align="center" | 1591 |[[Súbor:Portrait of Pope Innocent IX (Fidenza Cathedral Museum - Museo del Duomo di Fidenza, Fidenza) – edited.jpg|80px]] | |- | align="center" | 231. |[[Klement VIII. (pápež)|Klement VIII.]] | align="center" | 1592{{--}}1605 |[[Súbor:Papst Clemens VIII Italian 17th century.jpg|80px]] | |- | align="center" | 232. |[[Lev XI.]] | align="center" | 1605 |[[Súbor:Leo XI 2.jpg|80px]] | |- | align="center" | 233. |[[Pavol V.]] | align="center" | 1605{{--}}1621 |[[Súbor:PaoloHasekura.jpg|80px]] | |- | align="center" | 234. |[[Gregor XV.]] | align="center" | 1621{{--}}1623 |[[Súbor:Pope Gregory XV.jpg|80px]] | |- | align="center" | 235. |[[Urban VIII.]] | align="center" | 1623{{--}}1644 |[[Súbor:Gian Lorenzo Bernini - Portrait d'Urbain VIII.jpg|80px]] |Posledný pápež, ktorý rozšíril územie pápežského štátu vojenskou silou. |- | align="center" | 236. |[[Inocent X.]] | align="center" | 1644{{--}}1655 |[[Súbor:Inocencio X, Velazquez.jpg|80px]] | |- | align="center" | 237. |[[Alexander VII.]] | align="center" | 1655{{--}}1667 |[[Súbor:Alexander VII.jpg|80px]] | |- | align="center" | 238. |[[Klement IX.]] | align="center" | 1667{{--}}1669 |[[Súbor:Clemente IX.jpg|80px]] | |- | align="center" | 239. |[[Klement X.]] | align="center" | 1670{{--}}1676 |[[Súbor:Alexander VII, 1599-1667, påve (Giovanni Battista (Baciccio) Gaulli) - Nationalmuseum - 19080.tif|80px]] | |- | align="center" | 240. |bl. [[Inocent XI.]] | align="center" | 1676{{--}}1689 |[[Súbor:Inocencius XI.jpg|80px]] | |- | align="center" | 241. |[[Alexander VIII.]] | align="center" | 1689{{--}}1691 |[[Súbor:Alexander VIII 1.jpg|80px]] | |- | align="center" | 242. |[[Inocent XII.]] | align="center" | 1691{{--}}1700 |[[Súbor:Pope Innocent XII.PNG|80px]] | |- | align="center" | 243. |[[Klement XI.]] | align="center" | 1700{{--}}1721 |[[Súbor:Clement XI.jpg|80px]] | |- | align="center" | 244. |[[Inocent XIII.]] | align="center" | 1721{{--}}1724 |[[Súbor:InnocientXIII.jpg|80px]] | |- | align="center" | 245. |[[Benedikt XIII.]] | align="center" | 1724{{--}}1730 |[[Súbor:Benedetto XIII.jpg|80px]] | |- | align="center" | 246. |[[Klement XII.]] | align="center" | 1730{{--}}1740 |[[Súbor:Pope Clement XII, portrait.jpg|80px]] | |- | align="center" | 247. |[[Benedikt XIV. (pápež)|Benedikt XIV.]] | align="center" | 1740{{--}}1758 |[[Súbor:Pierre Subleyras Portrait of Benedict XIV 1746. Metropolitan Museum of Art.jpg|80px]] | |- | align="center" | 248. |[[Klement XIII.]] | align="center" | 1758{{--}}1769 |[[Súbor:ClementXIII.jpeg|80px]] | |- | align="center" | 249. |[[Klement XIV.]] | align="center" | 1769{{--}}1774 |[[Súbor:Portrait du pape Clément XIV Ganganelli.jpg|80px]] | |- | align="center" | 250. |[[Pius VI.]] | align="center" | 1775{{--}}1799 |[[Súbor:Popepiusvi.jpg|80px]] |[[Veľká francúzska revolúcia|(Veľká) Francúzska revolúcia]]. |- | align="center" | 251. |[[Pius VII.]] | align="center" | 1800{{--}}1823 |[[Súbor:Jacques-Louis David 018.jpg|80px]] |V rokoch 1809{{--}}1814 zrušil [[Napoleon Bonaparte|Napoleon]] [[Pápežský štát]]. |- | align="center" | 252. |[[Lev XII.]] | align="center" | 1823{{--}}1829 |[[Súbor:Pope Leo XII.PNG|80px]] | |- | align="center" | 253. |[[Pius VIII.]] | align="center" | 1829{{--}}1830 |[[Súbor:Ritratto di Papa Pio VIII, by Clemente Alberi.jpg|80px]] | |- | align="center" | 254. |[[Gregor XVI.]] | align="center" | 1831{{--}}1846 |[[Súbor:Gregory XVI.jpg|80px]] | |- | align="center" | 255. |bl. [[Pius IX.]] | align="center" | 1846{{--}}1878 |[[Súbor:G.P.A.Healy, Portrait of Pope Pius IX (1871).jpg|80px]] |[[Prvý vatikánsky koncil]], zánik [[Pápežský štát|Pápežského štátu]]. |- | align="center" | 256. |[[Lev XIII.]] | align="center" | 1878{{--}}1903 |[[Súbor:Leo XIII.jpg|80px]] |Encyklika ''[[Rerum novarum]].'' |- | align="center" | 257. | sv. [[Pius X.]] | align="center" | 1903{{--}}1914 |[[Súbor:Pius X, by Ernest Walter Histed (retouched).jpg|80px]] | |- | align="center" | 258. |[[Benedikt XV.]] | align="center" | 1914{{--}}1922 |[[Súbor:Benedictus XV.jpg|80px]] | |- | align="center" | 259. |[[Pius XI.]] | align="center" | 1922{{--}}1939 |[[Súbor:Malina, J.B. - Orbis Catholicus, 1 (Papst Pius XI.) (cropped).jpg|80px]] |Uzavretie [[Lateránske zmluvy|lateránskych dohôd]], vznik štátu [[Vatikán]] a [[Rádio Vatikán|Rádia Vatikán]]. |- | align="center" | 260. |ct. [[Pius XII.]] | align="center" | 1939{{--}}1958 |[[Súbor:Pius XII with stole.png|80px]] | |- | align="center" | 261. | sv. [[Ján XXIII. (pápež)|Ján XXIII.]] | align="center" | 1958{{--}}1963 | [[Súbor:Ioannes XXIII, by De Agostini, 1958–1963.jpg|80px]] |Začal sa [[Druhý vatikánsky koncil]]. |- | align="center" | 262. | sv. [[Pavol VI.]] | align="center" | 1963{{--}}1978 | [[Súbor:Paulus VI, by Fotografia Felici, 1969.jpg|80px]] | |- | align="center" | 263. |bl. [[Ján Pavol I.]] | align="center" | 1978 | [[Súbor:Paus Johannes Paulus I (Bestanddeelnr 929-9074) (cropped).jpg|80px]] |Prvý pápež s dvomi menami. Posledný pápež, ktorý používal sedia gestatoria (nosidlá). Ako prvý pápež odmietol korunováciu a namiesto toho zvolil inauguráciu. Posledný taliansky pápež. |- | align="center" | 264. | sv. [[Ján Pavol II.]] | align="center" | 1978{{--}}2005 | [[Súbor:JohannesPaul2-portrait.jpg|80px]] |Prvý slovanský a poľský pápež. |- | align="center" | 265. |[[Benedikt XVI.]] | align="center" | 2005{{--}}2013 | [[Súbor:Benedicto XVI, 2011.jpg|80px|alt=Photograph of Pope Benedict XVI]] |Posledný pápež, ktorý abdikoval. |- | align="center" | 266. |[[František (pápež)|František]] | align="center" | 2013 {{--}}2025 | [[Súbor:Pope Francis 2013.jpg|80px|alt=Photograph of Pope Francis]] |Prvý pápež z amerického svetadiela a južnej pologule. Prvý jezuita na pápežskom stolci. |- | align="center" | 267. | [[Lev XIV.]] | align="center" | 2025{{--}}súč. | [[Súbor:Pope Leo XIV 3 (cropped).jpg|80px]] | Prvý pápež pochádzajúci z USA a prvý s Peruánskym občianstvom. Prvý pápež z augustiniánskej rehole. |} == Pozri aj == * [[Pápež]] * [[Zoznam protipápežov]] (rímskych) * [[Zoznam koptských alexandrijských pápežov]] * [[Zoznam alexandrijských patriarchov]] * [[Zoznam konštantínopolských patriarchov|Zoznam konštatinopolských patriarchov]] == Externé odkazy == * [http://www.santiebeati.it/papi.htm www.santiebeati.it] {{ita icon}} * [http://www.tuttipapi.it/index.htm www.tuttipapi.it] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080406011757/http://www.tuttipapi.it/index.htm |date=2008-04-06 }} {{ita icon}} * [http://www.ratzingerbenedettoxvi.com/storiapapi.htm Zoznam na stránkach o Benediktovi XVI.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080918042126/http://www.ratzingerbenedettoxvi.com/storiapapi.htm |date=2008-09-18 }} {{ita icon}} * [http://www.gcatholic.org/dioceses/diocese/rome0.htm www.gcatholic.org] {{ita icon}} * [http://catholic-hierarchy.org/bishop/spope0.html http://catholic-hierarchy.org] {{eng icon}} * [http://www.ojaiorange.com/popes/intro.php www.ojaiorange.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120512035822/http://www.ojaiorange.com/popes/intro.php |date=2012-05-12 }} {{eng icon}}, podľa abecedy * [http://www.newadvent.org/cathen/12272b.htm Catholic Encyclopedia] * [http://www.popechart.com/Popelist.htm www.popechart.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080808223921/http://www.popechart.com/Popelist.htm |date=2008-08-08 }} {{eng icon}} * [http://www.corazones.org/diccionario/papas.htm www.corazones.org] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080913134516/http://www.corazones.org/diccionario/papas.htm |date=2008-09-13 }} {{spa icon}} * [http://www.gcatholic.org/hierarchy/pope/index.htm http://www.gcatholic.org] {{eng icon}} * [http://w2.vatican.va/content/vatican/it.html http://w2.vatican.va] {{ita icon}} alebo {{fra icon}}, {{por icon}}, {{spa icon}}, {{deu icon}}, {{ara icon}} {{Pápeži}} [[Kategória:Pápeži| Zoznam pápežov]] [[Kategória:Zoznamy vládcov|Pápež]] [[Kategória:Vatikán]] [[Kategória:Pápežstvo]] [[Kategória:Zoznamy biskupov|Pápeži]] kxf03ryyhezbx4z9w0fqq5fv2xnls54 8213167 8213165 2026-05-13T11:09:20Z DurMar12 181423 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28854-73|~2026-28854-73]] ([[User_talk:~2026-28854-73|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Scholastikos 8170882 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Emblem of the Papacy SE.svg|náhľad|Pápežský emblém]] [[Súbor:Index Pope.JPG|náhľad|Zoznam pápežov pochovaných v bazilike Sv. Petra v Ríme]] Toto je kompletný '''zoznam osôb s titulom rímsky pápež.''' Rímsky pápež je hlavou [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckych cirkví]] ([[Latinská cirkev|Latinskej cirkvi]] a [[Východná katolícka cirkev|východných katolíckych cirkví]]). Súčasný úradný titul pápeža znie „[[biskup]] rímsky, nástupca [[Peter (apoštol)|kniežaťa apoštolov]], [[Prímas (arcibiskup)|prímas]] taliansky, arcibiskup a metropolita rímskej cirkevnej provincie, suverén štátu mesta [[Vatikán]]“. Od [[6. storočie|6. storočia]] sa využíva aj titul „''servus servorum Dei''“ ([[sluha sluhov Božích]]). Ďalšími titulmi pápežov sú [[Summus Pontifex]] a [[Pontifex Maximus]]. Do roku [[2006]] pápežom prislúchal aj titul „patriarcha západu“. Okrem rímskych pápežov používa titul pápež ešte niekoľko kresťanských náboženských vodcov. [[8. máj]]a [[2025]] bol zvolený v poradí 267. pápež Katolíckej cirkvi, pápež [[Lev XIV.]] Každý rok býva zoznam pápežov publikovaný spolu so životopismi jednotlivých pápežov v cirkevnej ročenke ''[[Annuario Pontificio]]''. Zmeny sú spôsobované najmä pre nejasnosť platných nástupníctiev v niektorých starších dátumoch. Z prvých päťdesiatych pápežov bolo 48 vyhlásených za svätých, pričom z prvých 31 pápežov 28 zomreli ako mučeníci. {|class="wikitable" |- ! Poradie ! Meno ! Obdobie v úrade ! Portrét ! Poznámky |- ! colspan="5" | Zoznam rímskych biskupov |- | align="center" | 1. | sv. apoštol [[Peter (apoštol)|Peter]] (Petrus) | align="center" | 33/42{{--}}67 | [[Súbor:1-St.Peter.jpg|80x80bod]] | pôvodom Žid, jeden z apoštolov, podľa kresťanskej tradície obdržal kľúče od Nebies a stal sa nástupcom [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]] na zemi. ([[Evanjelium podľa Matúša|Matúš]] 16:18–19) |- | align="center" | 2. | sv. [[Linus (pápež)|Linus]] | align="center" | 67{{--}}76/8 | [[Súbor:2-St.Linus.jpg|80px|alt=|bezrámu]] | prvý rímsky (národnosť) pápež |- | align="center" | 3. | sv. [[Anaklét|Kletus]] (Anaklét) | align="center" | 76/8{{--}}88/91 | [[Súbor:3-St.Cletus.jpg|80px]] | prvý grécky pápež |- | align="center" | 4. | sv. [[Kliment I.]] | align="center" | 88/91{{--}}97/100 | [[Súbor:4-St.Clement I.jpg|80px]] | zaviedol do liturgie pozdrav ''Dominus vobiscum'', jeden zo zakladateľov cirkevnej hierarchie, jeho ostatky priniesli [[Cyril a Metod|sv. Cyril a Metod]] do Ríma. |- | align="center" | 5. | sv. [[Evarist]] | align="center" | 97/100{{--}}105/9 | [[Súbor:5-St.Evaristus.jpg|80px]] | zriadil zbor siedmich diakonov. |- | align="center" | 6. | sv. [[Alexander I. (pápež)|Alexander I.]] | align="center" | 106/9{{--}}115/9 | [[Súbor:6-St.Alexander I.jpg|80px]] | |- | align="center" | 7. | sv. [[Sixtus I.]] (Xystus) | align="center" | 115/9{{--}}125/7 | [[Súbor:7-St.Sixtus I.jpg|80px]] | |- | align="center" | 8. | sv. [[Telesfor]] | align="center" | 125/7{{--}}136/9 | [[Súbor:8-St.Telesphrous.jpg|80px]] | |- | align="center" | 9. | sv. [[Hyginus]] | align="center" | 136/9{{--}}140/2 | [[Súbor:9-St.Hyginus.jpg|80px]] | |- | align="center" | 10. | sv. [[Pius I.]] | align="center" | 140/2{{--}}155/7 | [[Súbor:10-St.Pius I.jpg|80px|alt=|bezrámu]] | |- | align="center" | 11. | sv. [[Anicet]] (Aniketos) | align="center" | 155/7{{--}}166/8 | [[Súbor:11-St.Anicetus.jpg|80px|alt=|bezrámu]] | prvý pápež zo Sýrie |- | align="center" | 12. | sv. [[Soter (pápež)|Soter]] | align="center" | 166/8{{--}}174/7 | [[Súbor:12-St.Soter.jpg|80px|alt=|bezrámu]] | |- | align="center" | 13. | sv. [[Eleutér (pápež)|Eleutér]] (Eleutherius) | align="center" | 175/7{{--}}189/92 | [[Súbor:13-St.Eleuterus.jpg|80px|alt=|bezrámu]] | |- | align="center" | 14. | sv. [[Viktor I.]] | align="center" | 189/92{{--}}199/202 | [[Súbor:14-St.Victor I.jpg|80px|alt=|bezrámu]] | prvý berberský pápež. |- | align="center" | 15. | sv. [[Zeferinus]] (Zefyrin) | align="center" | 199/202{{--}}217/8 | [[Súbor:15-St.Zephyrinus.jpg|80px|alt=|bezrámu]] | |- | align="center" | 16. | sv. [[Kalixt I.]] (Calixotus), | align="center" | 217/8{{--}}222 | [[Súbor:16-St.Callixtus I.jpg|80px|alt=|bezrámu]] | |- | | sv. [[Hippolytos Rímsky|Hippolytos]] ([[protipápež]]) | align="center" | 217/8{{--}}235 | | prvý [[vzdoropápež]]. |- | align="center" | 17. | sv. [[Urban I.]] | align="center" | 222{{--}}230 | [[Súbor:17-St.Urban I.jpg|80px]] | |- | align="center" | 18. | sv. [[Poncián]] | align="center" | 230{{--}}235 | [[Súbor:18-St.Pontian.jpg|80px]] | prvý pápež, ktorý abdikoval. |- | align="center" | 19. | sv. [[Anter (pápež)|Anter]] (Anteros) | align="center" | 235{{--}}236 | [[Súbor:19-St.Anterus.jpg|80px]] | |- | align="center" | 20. | sv. [[Fabián (pápež)|Fabián]] | align="center" | 236{{--}}250 | [[Súbor:20-St.Fabian.jpg|80px]] | |- | align="center" | 21. | sv. [[Kornel (pápež)|Kornel]] (Kornelius) | align="center" | 251{{--}}253 | [[Súbor:21-St.Cornelius.jpg|80px]] | |- | | [[Novacián (protipápež)|Novacián]] (Novatianus) ([[protipápež]]) | align="center" | 251-? | | |- | align="center" | 22. | sv. [[Lucius I.]] | align="center" | 253/254 | [[Súbor:22-St.Lucius I.jpg|80px]] | |- | align="center" | 23. | sv. [[Štefan I. (pápež)|Štefan I.]] | align="center" | 254{{--}}257 | [[Súbor:23-St.Stephen I.jpg|80px]] | |- | align="center" | 24. | sv. [[Sixtus II.]] | align="center" | 257{{--}}258 | [[Súbor:24-St.Sixtus II.jpg|80px]] | |- | align="center" | 25. | sv. [[Dionýz (pápež)|Dionýz]] | align="center" | 259{{--}}268/9 | [[Súbor:25-St.Dionysius.jpg|80px]] | |- | align="center" | 26. | sv. [[Félix I.]] | align="center" | 269{{--}}274 | [[Súbor:26-St.Felix I.jpg|80px]] | |- | align="center" | 27. | sv. [[Eutychián]] (Eutychius) | align="center" | 275{{--}}283 | [[Súbor:27-St.Eutychian.jpg|80px]] | |- | align="center" | 28. | sv. [[Kajus]] (Caius Dalmata) | align="center" | 283{{--}}296 | [[Súbor:28-St.Caius.jpg|80px]] | |- | align="center" | 29. | sv. [[Marcelín]] (Marcellinus) | align="center" | 296{{--}}304 | [[Súbor:29-St.Marcellinus.jpg|vľavo|80x80bod]] | |- | align="center" | 30. | sv. [[Marcel I.]] (Marcelus) | align="center" | 308{{--}}309/1 | [[Súbor:30-St.Marcellus I.jpg|80x80bod]] | |- | align="center" | 31. | sv. [[Eusébius (pápež)|Euzébius]] (Eusebius) | align="center" | 308{{--}}309/1 | [[Súbor:31-St.Eusebius.jpg|80px]] | |- | align="center" | 32. | sv. [[Melchiades]] (Miltiades) | align="center" | 311{{--}}313/4 | [[Súbor:32-St.Miltiades.jpg|80px]] | lateránska synoda odsúdila [[donatizmus]] ako [[Heréza|herézu]] |- | align="center" | 33. | sv. [[Silvester I.]] | align="center" | 314{{--}}335 | [[Súbor:33-St.Sylvester I.jpg|80px]] | [[Prvý nicejský koncil]] (325). |- | align="center" | 34. | sv. [[Markus (pápež)|Markus]] (Marek) | align="center" | 336 | [[Súbor:34-St.Mark.jpg|80px]] | |- | align="center" | 35. | sv. [[Július I.]] | align="center" | 337{{--}}352 | [[Súbor:35-St.Julius I.jpg|80px]] | |- | align="center" | 36. | [[Libérius]] | align="center" | 352{{--}}366 | [[Súbor:36-Liberius.jpg|80px]] | prvý pápež, ktorý nebol kanonizovaný. |- | | [[Félix II. (protipápež)|Félix II.]] ([[protipápež]]) | align="center" | 355{{--}}358/65 | | |- | align="center" | 37. | sv. [[Damazus I.]] | align="center" | 366{{--}}384 | [[Súbor:37-St.Damasus I.jpg|80px]] | prvý pápež z územia Portugalska, vznik prekladu [[Vulgáta|Vulgáty]]<br>[[prvý carihradský koncil]] |- | align="center" | | [[Ursinus (protipápež)|Ursinus]] ([[protipápež]]) | align="center" | 366{{--}}367 | | |- | align="center" | 38. | sv. [[Siricius]] | align="center" | 384{{--}}399 | [[Súbor:38-St.Siricius.jpg|80px]] | |- | align="center" | 39. | sv. [[Anastáz I. (pápež)|Anastáz I.]] | align="center" | 399{{--}}401 | [[Súbor:39-St.Anastasius I.jpg|80px]] | |- | align="center" | 40. | sv. [[Inocent I.]] (Innocentius) | align="center" | 401/2{{--}}417 | [[Súbor:40-St.Innocent I.jpg|80px]] | |- | align="center" | 41. | sv. [[Zosimus]] | align="center" | 417{{--}}418 | [[Súbor:41-St.Zosimus.jpg|80px]] | |- | align="center" | 42. | sv. [[Bonifác I.]] (Bonifacius) | align="center" | 418{{--}}422 | [[Súbor:42-St.Boniface I.jpg|80px]] | |- | align="center" | | [[Eulalius]] ([[protipápež]]) | align="center" | 418{{--}}419 | | |- | align="center" | 43. | sv. [[Celestín I.]] (Celestinus) | align="center" | 422{{--}}432 | [[Súbor:43-St.Celestine I.jpg|80px]] | [[Efezský koncil]]. |- | align="center" | 44. | sv. [[Sixtus III.]] | align="center" | 432{{--}}440 | [[Súbor:44-St.Sixtus III.jpg|80px]] | |- | align="center" | 45. | sv. [[Lev I. (pápež)|Lev I.]] Veľký (Leo I.) | align="center" | 440{{--}}461 | [[Súbor:45-St.Leo I.jpg|80px]] | [[Chalcedónsky koncil]], zachránil Rím pred plienením [[Atila (kráľ)|Attilom]] |- | align="center" | 46. | sv. [[Hilarius]] | align="center" | 461{{--}}468 | [[Súbor:46-St.Hilarius.jpg|80px]] | |- | align="center" | 47. | sv. [[Simplicius]] | align="center" | 468{{--}}483 | [[Súbor:47-St.Simplicius.jpg|80px]] | zánik [[Západorímska ríša|Západorímskej ríše]] |- | align="center" | 48. | sv. [[Félix III. (pápež v 5. storočí)|Félix III.]] | align="center" | 483{{--}}492 | [[Súbor:48-St.Felix III.jpg|80px]] | [[Akakiánska schizma]] |- | align="center" | 49. | sv. [[Geláz I.]] (Gelasius) | align="center" | 492{{--}}496 | [[Súbor:49-St.Gelasius I.jpg|80px]] | |- | align="center" | 50. | sv. [[Anastáz II. (pápež)|Anastáz II.]] | align="center" | 496{{--}}498 | [[Súbor:50-Anastasius II.jpg|80px]] | |- | align="center" | 51. | sv. [[Symachus]] | align="center" | 498{{--}}514 | [[Súbor:51-St.Symmachus.jpg|80px]] | |- | align="center" | | [[Vavrinec (protipápež)|Vavrinec]] ([[Laurentius]]) ([[protipápež]]) | align="center" | 498{{--}}501 | | |- | align="center" | 52. | sv. [[Hormizdas]] | align="center" | 514{{--}}523 | [[Súbor:52-St.Hormisdas.jpg|80px]] | |- | align="center" | 53. | sv. [[Ján I. (pápež)|Ján I.]] | align="center" | 523{{--}}525 | [[Súbor:53-St.John I.jpg|80px]] | |- | align="center" | 54. | sv. [[Félix IV.]] | align="center" | 526{{--}}530 | [[Súbor:54-St.Felix IV.jpg|80px]] | |- | align="center" | 55. | [[Bonifác II.]] | align="center" | 530{{--}}532 | [[Súbor:55-Boniface II.jpg|80px]] | prvý germánsky pápež |- | | [[Dioscorus]] ([[protipápež]]) | align="center" | 530 | | |- | align="center" | 56. | [[Ján II. (pápež)|Ján II.]] | align="center" | 533{{--}}535 | [[Súbor:56-John II.jpg|80px]] | prvý pápež, ktorý nepoužíval jeho meno (Merkúr) |- | align="center" | 57. | sv. [[Agapet I.]] (Agapitus) | align="center" | 535{{--}}536 | [[Súbor:57-St.Agapetus I.jpg|80px]] | |- | align="center" | 58. | sv. [[Silverius]] | align="center" | 536{{--}}537 | [[Súbor:58-St.Silverius.jpg|80px]] | |- | align="center" | 59. | [[Vigilius]] | align="center" | 537{{--}}555 | [[Súbor:59-Vigilius.jpg|80px]] | |- | align="center" | 60. | [[Pelagius I.]] | align="center" | 556{{--}}561 | [[Súbor:60-Pelagius I.jpg|80px]] | |- | align="center" | 61. | [[Ján III. (pápež)|Ján III.]] | align="center" | 561{{--}}574 | [[Súbor:61-John III.jpg|80px]] | |- | align="center" | 62. | [[Benedikt I.]] | align="center" | 575{{--}}579 | [[Súbor:62-Benedict I.jpg|80px]] | |- | align="center" | 63. | [[Pelagius II.]] | align="center" | 579{{--}}590 | [[Súbor:63-Pelagius II.jpg|80px]] | |- | align="center" | 64. | sv. [[Gregor I. (pápež)|Gregor I.]] Veľký | align="center" | 590{{--}}604 | [[Súbor:64-St.Gregory I.jpg|80px]] | vznik [[Gregoriánsky chorál|gregoriánskeho chorálu]] |- | align="center" | 65. | [[Sabinián]] | align="center" | 604{{--}}606 | [[Súbor:65-Sabinian.jpg|80px]] | |- | align="center" | 66. | [[Bonifác III.]] | align="center" | 607 | [[Súbor:66-Boniface III.jpg|80px]] | |- | align="center" | 67. | sv. [[Bonifác IV.]] | align="center" | 608{{--}}615 | [[Súbor:67-St.Boniface IV.jpg|80px]] | |- | align="center" | 68. | sv. [[Deusdedit]] ([[Deusdedit|Adeodat I.]]) | align="center" | 615{{--}}618 | [[Súbor:68-St.Adeodatus I.jpg|80px]] | vydanie prvých pápežských búl |- | align="center" | 69. | [[Bonifác V.]] | align="center" | 619{{--}}625 | [[Súbor:69-Boniface V.jpg|80px]] | |- | align="center" | 70. | [[Honorius I.]] | align="center" | 625{{--}}638 | [[Súbor:70-Honorius I.jpg|80px]] | [[Tretí carihradský koncil]] |- | align="center" | 71. | [[Severín (pápež)]] | align="center" | 640 | [[Súbor:71-Severinus.jpg|80px]] | |- | align="center" | 72. | [[Ján IV. (pápež)|Ján IV.]] | align="center" | 640{{--}}642 | [[Súbor:72-John IV.jpg|80px]] | |- | align="center" | 73. | [[Teodor I.]] | align="center" | 642{{--}}649 | [[Súbor:73-Theodore I.jpg|80px]] | posledný pápež z Palestíny |- | align="center" | 74. | sv. [[Martin I. (pápež)|Martin I.]] | align="center" | 649{{--}}653 | [[Súbor:74-St.Martin I.jpg|80px]] | |- | align="center" | 75. | sv. [[Eugen I.]] (Eugenius) | align="center" | 654{{--}}657 | [[Súbor:75-St.Eugene I.jpg|80px]] | |- | align="center" | 76. | sv. [[Vitalian]] | align="center" | 657{{--}}672 | [[Súbor:76-St.Vitalian.jpg|80px]] | |- | align="center" | 77. | [[Adeodat II.]] | align="center" | 672{{--}}676 | [[Súbor:77-Adeodatus II.jpg|80px]] | |- | align="center" | 78. | [[Donus]] | align="center" | 676{{--}}678 | [[Súbor:78-Donus.jpg|80px]] | |- | align="center" | 79. | sv. [[Agato]] | align="center" | 678{{--}}681 | [[Súbor:79-St.Agatho.jpg|80px]] | |- | align="center" | 80. | sv. [[Lev II. (pápež)|Lev II.]] (Leo) | align="center" | 682{{--}}684 | [[Súbor:80-St.Leo II.jpg|80px]] | |- | align="center" | 81. | sv. [[Benedikt II.]] | align="center" | 684{{--}}685 | [[Súbor:81-St.Benedict II.jpg|80px]] | |- | align="center" | 82. | [[Ján V. (pápež)|Ján V.]] | align="center" | 685{{--}}686 | [[Súbor:82-John V.jpg|80px]] | |- | align="center" | 83. | [[Konon]] (Conon) | align="center" | 686{{--}}687 | [[Súbor:83-Conon.jpg|80px]] | |- | align="center" | | [[Teodor (protipápež)|Teodor]] (protipápež) | align="center" | 687 | | |- | align="center" | | [[Paschál]] ([[protipápež]]) | align="center" | 687 | | |- | align="center" | 84. | sv. [[Sergius I.]] | align="center" | 687{{--}}701 | [[Súbor:84-St.Sergius I.jpg|80px]] | |- | align="center" | 85. | [[Ján VI. (pápež)|Ján VI.]] | align="center" | 701{{--}}705 | [[Súbor:85-John VI.jpg|80px]] | jediný pápež z Malej Ázie |- | align="center" | 86. | [[Ján VII. (pápež)|Ján VII.]] | align="center" | 705{{--}}707 | [[Súbor:86-John VII.jpg|80px]] | |- | align="center" | 87. | [[Sisin]] (Sisinnius) | align="center" | 708 | [[Súbor:87-Sisinnius.jpg|80px]] | |- | align="center" | 88. | [[Konštantín I. (pápež)|Konštantín I.]] | align="center" | 708{{--}}715 | [[Súbor:88-Constantine.jpg|80px]] | |- | align="center" | 89. | sv. [[Gregor II. (pápež)|Gregor II.]] | align="center" | 715{{--}}731 | [[Súbor:89-St.Gregory II.jpg|80px]] | |- | align="center" | 90. | sv. [[Gregor III. (pápež)|Gregor III.]] | align="center" | 731{{--}}741 | [[Súbor:90-St.Gregory III.jpg|80px]] | posledný sýrsky pápež, pred pápežom Františkom I. posledný neeurópsky pápež |- | align="center" | 91. | sv. [[Zachariáš (pápež)|Zachariáš]] | align="center" | 741{{--}}752 | [[Súbor:91-St.Zachary.jpg|80px]] | |- | align="center" | | [[Štefan II. (zvolený pápež)|Štefan II.]] | align="center" | 752 | | zomrel krátko po zvolení, nie je zaraďovaný medzi pápežov |- | align="center" | 92. | [[Štefan II. (pápež)|Štefan II.]] | align="center" | 752{{--}}757 | [[Súbor:92-Stephen II.jpg|80px]] | |- | align="center" | 93. | sv. [[Pavol I. (pápež)|Pavol I.]], | align="center" | 757{{--}}767 | [[Súbor:93-St.Paul I.jpg|80px]] | |- | align="center" | | [[Konštantín II. (protipápež)|Konštantín II.]] ([[protipápež]]) | align="center" | 767 | | |- | align="center" | | [[Filip (protipápež)|Filip]] ([[protipápež]]) | align="center" | 768 | | |- | align="center" | 94. | [[Štefan III. (pápež)|Štefan III.]] | align="center" | 768{{--}}772 | [[Súbor:94-Stephen III.jpg|80px]] | Pipinova donácia. |- | align="center" | 95. | [[Hadrián I.]] | align="center" | 772{{--}}795 | [[Súbor:95-Adrian I.jpg|80px]] | |- | align="center" | 96. | sv. [[Lev III. (pápež)|Lev III.]] (Leo) | align="center" | 795{{--}}816 | [[Súbor:96-St.Leo III.jpg|80px]] | obnovenie západného cisárstva (korunovácia [[Karol Veľký|Karola Veľkého]]) |- | align="center" | 97. | [[Štefan IV. (pápež)|Štefan IV.]] | align="center" | 816{{--}}817 | [[Súbor:97-Stephen IV.jpg|80px]] | |- | align="center" | 98. | sv. [[Paschal I.]] (Paschalis) | align="center" | 817{{--}}824 | [[Súbor:98-St.Paschal I.jpg|80px]] | |- | align="center" | 99. | [[Eugen II.]] (Eugenius) | align="center" | 824{{--}}827 | [[Súbor:99-Eugene II.jpg|80px]] | |- | align="center" | 100. | [[Valentín (pápež)|Valentín]] | align="center" | 827 | [[Súbor:100-Valentine.jpg|80px]] | |- | align="center" | 101. | [[Gregor IV. (pápež)|Gregor IV.]] | align="center" | 827{{--}}844 | [[Súbor:101-Gregory IV.jpg|80px]] | |- | | [[Ján VIII. (protipápež)|Ján]] ([[protipápež]]) | align="center" | 844 | | |- | align="center" | 102. | [[Sergius II.]] | align="center" | 844{{--}}847 | [[Súbor:102-Sergius II.jpg|80px]] | |- | align="center" | 103. | sv. [[Lev IV. (pápež)|Lev IV.]] (Leo) | align="center" | 847{{--}}855 | [[Súbor:103-St.Leo IV.jpg|80px]] | |- | | [[Anastáz Knihovník|Anastáz]] ([[protipápež]]) | align="center" | 855 | | |- | align="center" | 104. | [[Benedikt III.]] | align="center" | 855{{--}}858 | [[Súbor:104-Benedict III.jpg|80px]] | |- | align="center" | 105. | sv. [[Mikuláš I. (pápež)|Mikuláš I.]] Veľký | align="center" | 858{{--}}867 | [[Súbor:105-St.Nicholas I.jpg|80px]] | krst Bulharov, misia [[Cyril a Metod|Cyrila a Metoda]] prichádza na Veľkú Moravu. |- | align="center" | 106. | [[Hadrián II.]] | align="center" | 867{{--}}872 | [[Súbor:106-Adrian II.jpg|80px]] | povolil starosloviensku liturgiu; korunovácia [[Alfréd Veľký|Alfréda Veľkého]] |- | align="center" | 107. | [[Ján VIII. (pápež)|Ján VIII.]] | align="center" | 872{{--}}882 | [[Súbor:107-John VIII.jpg|80px]] | |- | align="center" | 108. | [[Marinus I.]] | align="center" | 882{{--}}884 | [[Súbor:108-Marinus I.jpg|80px]] | nesprávne označovaný ako Martin II. |- | align="center" | 109. | sv. [[Hadrián III.]] | align="center" | 884{{--}}885 | [[Súbor:109-St.Adrian III.jpg|80px]] | |- | align="center" | 110. | [[Štefan V. (pápež)|Štefan V.]] | align="center" | 885{{--}}891 | [[Súbor:110-Stephen V.jpg|80px]] | zakázal starosloviensku liturgiu |- | align="center" | 111. | [[Formozus]] | align="center" | 891{{--}}896 | [[Súbor:111-Formosus.jpg|80px]] | bol posmrtne súdený v tzv. [[Synoda s mŕtvolou|synode s mŕtvolou (Kadaverská synoda)]] |- | align="center" | 112. | [[Bonifác VI.]] | align="center" | 896 | [[Súbor:112-Boniface VI.jpg|80px]] | |- | align="center" | 113. | [[Štefan VI.]] | align="center" | 896{{--}}897 | [[Súbor:113-Stephen VI.jpg|80px]] | [[Synoda s mŕtvolou]] |- | align="center" | 114. | [[Roman (pápež)|Roman]] | align="center" | 897 | [[Súbor:114-Romanus.jpg|80px]] | |- | align="center" | 115. | [[Teodor II. (pápež)|Teodor II.]] | align="center" | 897{{--}}898 | [[Súbor:115-Theodore II.jpg|80px]] | |- | align="center" | 116. | [[Ján IX. (pápež)|Ján IX.]] | align="center" | 898{{--}}900 | [[Súbor:116-John IX.jpg|80px]] | |- | align="center" | 117. | [[Benedikt IV.]] | align="center" | 900{{--}}903 | [[Súbor:117-Benedict IV.jpg|80px]] | |- | align="center" | 118. | [[Lev V. (pápež)|Lev V.]] (Leo) | align="center" | 903 | [[Súbor:118-Leo V.jpg|80px]] | |- | | [[Christoforus]] ([[protipápež]]) | align="center" | 903{{--}}904 | | |- | align="center" | 119. | [[Sergius III.]] | align="center" | 904{{--}}911 | [[Súbor:119-Sergius III.jpg|80px]] | obdobie prvej polovice 10. storočia býva označované aj ako [[Temné obdobie]], vláda v pápežskom štáte mala znaky [[Pornokracia|pornokracie]], pretože veľký vplyv na dianie kurtizány |- | align="center" | 120. | [[Anastáz III. (pápež)|Anastáz III.]] | align="center" | 911{{--}}913 | [[Súbor:120-Anastaius III.jpg|80px]] | |- | align="center" | 121. | [[Lando]] | align="center" | 913{{--}}914 | [[Súbor:121-Lando.jpg|80px]] | |- | align="center" | 122. | [[Ján X. (pápež)|Ján X.]] | align="center" | 914{{--}}928 | [[Súbor:122-John X.jpg|80px]] | |- | align="center" | 123. | [[Lev VI. (pápež)|Lev VI.]] (Leo) | align="center" | 928 | [[Súbor:123-Leo VI.jpg|80px]] | |- | align="center" | 124. | [[Štefan VII.]] | align="center" | 929{{--}}931 | [[Súbor:124-Stephen VII.jpg|80px]] | |- | align="center" | 125. | [[Ján XI. (pápež)|Ján XI.]] | align="center" | 931{{--}}935 | [[Súbor:125-John XI.jpg|80px]] | |- | align="center" | 126. | [[Lev VII.]] (Leo) | align="center" | 936{{--}}939 | [[Súbor:126-Leo VII.jpg|80px]] | |- | align="center" | 127. | [[Štefan VIII.]] | align="center" | 939{{--}}942 | [[Súbor:127-Stephen VIII.jpg|80px]] | |- | align="center" | 128. | [[Marinus II.]] | align="center" | 942{{--}}946 | [[Súbor:128-Marinus II.jpg|80px]] | nesprávne označovaný ako Martin III. |- | align="center" | 129. | [[Agapet II.]] (Agapitus) | align="center" | 946{{--}}955 | [[Súbor:129-Agapetus II.jpg|80px]] | |- | align="center" | 130. | [[Ján XII. (pápež)|Ján XII.]] | align="center" | 955{{--}}964 | [[Súbor:130-John XII.jpg|80px]] | |- | align="center" | 131. | [[Benedikt V.]] | align="center" | 964 | [[Súbor:131-Benedict V.jpg|80px]] | |- | align="center" | 132. | [[Lev VIII.]] (Leo) | align="center" | 964{{--}}965 | | |- | align="center" | 133. | [[Ján XIII. (pápež)|Ján XIII.]] | align="center" | 965{{--}}972 | [[Súbor:133-John XIII.jpg|80px]] | |- | align="center" | 134. | [[Benedikt VI.]] | align="center" | 972{{--}}974 | [[Súbor:134-Benedict VI.jpg|80px]] | |- | | [[Bonifác VII.]] ([[protipápež]]) | align="center" | 974 | | |- | align="center" | 135. | [[Benedikt VII.]] | align="center" | 974{{--}}983 | [[Súbor:135-Benedict VII.jpg|80px]] | |- | align="center" | 136. | [[Ján XIV. (pápež)|Ján XIV.]] | align="center" | 983{{--}}984 | [[Súbor:136-John XIV.jpg|80px]] | |- | align="center" | 137. | [[Ján XV.]] | align="center" | 985{{--}}996 | [[Súbor:137-John XV.jpg|80px]] | prvý formálne kanonizovaný pápež |- | align="center" | 138. | [[Gregor V. (pápež)|Gregor V.]] | align="center" | 996{{--}}999 | [[Súbor:138-Gregory V.jpg|80px]] | prvý nemecký pápež |- | | [[Ján XVI. (protipápež)|Ján XVI.]] ([[protipápež]]) | align="center" | 997{{--}}998 | [[Súbor:John (XVI).jpg|80px]] | |- | align="center" | 139. | [[Silvester II.]] | align="center" | 999{{--}}1003 | [[Súbor:139-Sylvester II.jpg|80px]] | prvý francúzsky pápež; korunovácia uhorského kráľa [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefana I.]] |- | align="center" | 140. | [[Ján XVII.]] | align="center" | 1003 | [[Súbor:140-John XVII.jpg|80px]] | |- | align="center" | 141. | [[Ján XVIII. (pápež)|Ján XVIII.]] | align="center" | 1003{{--}}1009 | [[Súbor:141-John XVIII.jpg|80px]] | |- | align="center" | 142. | [[Sergius IV.]] | align="center" | 1009{{--}}1012 | [[Súbor:142-Sergius IV.jpg|80px]] | |- | align="center" | 143. | [[Benedikt VIII.]] | align="center" | 1012{{--}}1024 | [[Súbor:143-Benedict VIII.jpg|80px]] | |- | align="center" | 144. | [[Ján XIX.]] | align="center" | 1024{{--}}1032 | [[Súbor:144-John XIX.jpg|80px]] | |- | align="center" | 145. | [[Benedikt IX.]] | align="center" | 1032{{--}}1044 | [[Súbor:145、147、150-Benedict IX.jpg|80px]] | |- | align="center" | 146. | [[Silvester III.]] | align="center" | 1045 | [[Súbor:146-Sylvester III.jpg|80px]] | považovaný aj za [[Protipápež|protipápeža]] |- | align="center" | 147. | [[Benedikt IX.]] (druhýkrát) | align="center" | 1045 | [[Súbor:145、147、150-Benedict IX.jpg|80px]] | |- | align="center" | 148. | [[Gregor VI. (pápež)|Gregor VI.]] | align="center" | 1045{{--}}1046 | [[Súbor:148-Gregory VI (2).jpg|80px]] | |- | align="center" | 149. | [[Klement II.]] | align="center" | 1046{{--}}1047 | [[Súbor:149-Clement II.jpg|80px]] | |- | align="center" | 150. | [[Benedikt IX.]] (tretíkrát) | align="center" | 1047{{--}}1048 | [[Súbor:145、147、150-Benedict IX.jpg|80px]] | |- | align="center" | 151. | [[Damazus II.]] | align="center" | 1048 | [[Súbor:151-Damasus II.jpg|80px]] | |- | align="center" | 152. | sv. [[Lev IX.]] (Leo) | align="center" | 1049{{--}}1054 | [[Súbor:152-St.Leo IX.jpg|80px]] | [[Východná schizma]], vzájomná [[exkomunikácia]] katolíckej a ortodoxnej cirkvi |- | align="center" | 153. | [[Viktor II.]] | align="center" | 1055{{--}}1057 | [[Súbor:153-Victor II.jpg|80px]] | |- | align="center" | 154. | [[Štefan IX.]] | align="center" | 1057{{--}}1058 | [[Súbor:154-Stephen IX.jpg|80px]] | |- | | [[Benedikt X.]] ([[protipápež]]) | align="center" | 1058{{--}}1059 | | |- | align="center" | 155. | [[Mikuláš II. (pápež)|Mikuláš II.]] | align="center" | 1059{{--}}1061 | [[Súbor:155-Nicholas II.jpg|80px]] | vydal bulu ''In nomine Domini,'' ktorou upravil voľbu pápežov, voličmi mohli byť len kardináli |- | align="center" | 156. | [[Alexander II. (pápež)|Alexander II.]] | align="center" | 1061{{--}}1073 | [[Súbor:156-Alexander II.jpg|80px]] | |- | | [[Honorius II.]] ([[protipápež]]) | align="center" | 1061{{--}}1072 | | |- | align="center" | 157. | sv. [[Gregor VII. (pápež)|Gregor VII.]] | align="center" | 1080{{--}}1084 | [[Súbor:157-St.Gregory VII.jpg|80px]] | Gregoriánska reforma; cesta [[Henrich IV. (Svätá rímska ríša)|Heinricha IV.]] do [[Hrad Canossa|Cannosy]] |- | | [[Klement III. (protipápež)|Klement III.]] ([[protipápež]]) | align="center" | 1080{{--}}1084 | | |- | align="center" | 158. | bl. [[Viktor III.]] | align="center" | 1086{{--}}1087 | [[Súbor:158-Blessed Victor III.jpg|80px]] | |- | align="center" | 159. | bl. [[Urban II.]] | align="center" | 1088{{--}}1099 | [[Súbor:159-Blessed Urban II.jpg|80px]] | [[Prvá križiacka výprava|Prvá krížiacka výprava]]. |- | align="center" | 160. | [[Paschal II.]] | align="center" | 1099{{--}}1118 | [[Súbor:160-Paschal II.jpg|80px]] | |- | align="center" | | [[Theodorich]] ([[protipápež]]) | align="center" | 1100{{--}}1102 | | |- | align="center" | | [[Albert (protipápež)|Albert]] ([[protipápež]]) | align="center" | 1102 | | |- | align="center" | | [[Silvester IV.]] ([[protipápež]]) | align="center" | 1105{{--}}1111 | | |- | align="center" | 161. | [[Gelasius II.]] | align="center" | 1118{{--}}1119 | [[Súbor:161-Gelasius II.jpg|80px]] | |- | align="center" | | [[Gregor VIII. (protipápež)|Gregor VIII.]] ([[protipápež]]) | align="center" | 1118{{--}}1121 | | |- | align="center" | 162. | bl. [[Kalixt II.]] | align="center" | 1119{{--}}1124 | [[Súbor:162-Callixtus II.jpg|80px]] | [[Prvý lateránsky koncil]] |- | align="center" | 163. | [[Honorius II.]] | align="center" | 1124{{--}}1130 | [[Súbor:163-Honorius II.jpg|80px]] | |- | align="center" | | [[Celestín II. (protipápež)|Celestín]] (II.) ([[protipápež]]) | align="center" | 1124 | | |- | align="center" | 164. | [[Inocent II.]] | align="center" | 1130{{--}}1143 | [[Súbor:164-Innocent II.jpg|80px]] | [[Druhý lateránsky koncil]] |- | align="center" | | [[Anaklét II.|Anaklét]] (II.) (protipápež), | align="center" | 1130{{--}}1138 | | |- | align="center" | | [[Viktor IV. (1138)|Viktor IV.]] ([[protipápež]]) | align="center" | 1138 | | |- | align="center" | 165. | [[Celestín II. (pápež)|Celestín II.]] | align="center" | 1143{{--}}1144 | [[Súbor:165-Celestine II.jpg|80px]] | |- | align="center" | 166. | [[Lucius II.]] | align="center" | 1144{{--}}1145 | [[Súbor:166-Lucius II.jpg|80px]] | |- | align="center" | 167. | bl. [[Eugen III.]] | align="center" | 1145{{--}}1153 | [[Súbor:167-Blessed Eugene III.jpg|80px]] | [[Druhá križiacka výprava]] |- | align="center" | 168. | [[Anastáz IV.]] | align="center" | 1153{{--}}1154 | [[Súbor:168-Anastasius IV.jpg|80px]] | |- | align="center" | 169. | [[Hadrián IV.]] | align="center" | 1154{{--}}1159 | [[Súbor:169-Adrian IV.jpg|80px]] | jediný anglický pápež |- | align="center" | 170. | [[Alexander III. (pápež)|Alexander III.]] | align="center" | 1159{{--}}1181 | [[Súbor:170-Alexander III.jpg|80px]] | [[Tretí lateránsky koncil]] |- | align="center" | | [[Viktor IV. (1159 – 1164)|Viktor IV.]] ([[protipápež]]) | align="center" | 1159{{--}}1164 | | |- | align="center" | | [[Paschal III.]] ([[protipápež]]) | align="center" | 1164{{--}}1168 | | |- | align="center" | | [[Kalixt III.]] ([[protipápež]]) | align="center" | 1168{{--}}1178 | | |- | align="center" | | [[Inocent III. (protipápež)|Inocent III.]] ([[protipápež]]) | align="center" | 1171{{--}}1180 | | |- | align="center" | 171. | [[Lucius III.]] | align="center" | 1181{{--}}1185 | [[Súbor:171-Lucius III.jpg|80px]] | |- | align="center" | 172. | [[Urban III.]] | align="center" | 1185{{--}}1187 | [[Súbor:172-Urban III.jpg|80px]] | |- | align="center" | 173. | [[Gregor VIII. (pápež)|Gregor VIII.]] | align="center" | 1187 | [[Súbor:173-Gregory VIII.jpg|80px]] | [[Tretia križiacka výprava]] |- | align="center" | 174. | [[Klement III. (pápež)|Klement III.]] | align="center" | 1187{{--}}1191 | [[Súbor:174-Clement III.jpg|80px]] | |- | align="center" | 175. | [[Celestín III.]] | align="center" | 1191{{--}}1198 | [[Súbor:175-Celestine III.jpg|80px]] | |- | align="center" | 176. | [[Inocent III.]] | align="center" | 1198{{--}}1216 | [[Súbor:176-Innocent III (2).jpg|80px]] | [[Štvrtý lateránsky koncil]], inicioval a neskôr odsúdil [[Štvrtá križiacka výprava|Štvrtú križiacku výpravu]] |- | align="center" | 177. | [[Honorius III.]] | align="center" | 1216{{--}}1227 | [[Súbor:177-Honorinus III.jpg|80px]] | [[Piata križiacka výprava]] |- | align="center" | 178. | [[Gregor IX. (pápež)|Gregor IX.]] | align="center" | 1227{{--}}1241 | [[Súbor:178-Gregory IX.jpg|80px]] | [[Severné križiacke výpravy]] |- | align="center" | 179. | [[Celestín IV.]] | align="center" | 1241 | [[Súbor:179-Celestine IV.jpg|80px]] | |- | align="center" | | ''[[sedisvakancia]]'' | align="center" | 1241{{--}}1243 | | |- | align="center" | 180. | [[Inocent IV.]] | align="center" | 1243{{--}}1254 | [[Súbor:180-Innocent IV.jpg|80px]] | [[Prvý lyonský koncil]] |- | align="center" | 181. | [[Alexander IV. (pápež)|Alexander IV.]] | align="center" | 1254{{--}}1261 | [[Súbor:181-Alexander IV.jpg|80px]] | |- | align="center" | 182. | [[Urban IV.]] | align="center" | 1261{{--}}1264 | [[Súbor:182-Urban IV.jpg|80px]] | |- | align="center" | 183. | [[Klement IV.]] | align="center" | 1265{{--}}1268 | [[Súbor:183-Clement IV.jpg|80px]] | |- | | ''[[sedisvakancia]]'' | align="center" | 1268{{--}}1271 | | |- | align="center" | 184. | bl. [[Gregor X.]] | align="center" | 1271{{--}}1276 | [[Súbor:184-Blessed Gregory X.jpg|80px]] | [[Druhý lyonský koncil]] |- | align="center" | 185. | bl. [[Inocent V.]] | align="center" | 1276 | [[Súbor:185-Blessed Innocent V.jpg|80px]] | |- | align="center" | 186. | [[Hadrián V.]] | align="center" | 1276 | [[Súbor:186-Adrian V.jpg|80px]] | |- | align="center" | 187. | [[Ján XXI.]] | align="center" | 1276{{--}}1277 | [[Súbor:187-John XXI.jpg|80px]] | Ján XX. neexistoval |- | align="center" | 188. | [[Mikuláš III.]] | align="center" | 1277{{--}}1280 | [[Súbor:188-Nicholas III.jpg|80px]] | |- | align="center" | 189. | [[Martin IV.]] | align="center" | 1281{{--}}1285 | [[Súbor:189-Martin IV.jpg|80px]] | |- | align="center" | 190 | [[Honorius IV.]] | align="center" | 1285{{--}}1287 | [[Súbor:190-Honorius IV.jpg|80px]] | |- | align="center" | 191. | [[Mikuláš IV.]] | align="center" | 1288{{--}}1292 | [[Súbor:191-Nicholas IV.jpg|80px]] | |- | align="center" | | ''[[sedisvakancia]]'' | align="center" | 1292{{--}}1294 | | |- | align="center" | 192. | sv. [[Celestín V.]] | align="center" | 1294 | [[Súbor:192-St.Celestine V.jpg|80px]] | |- | align="center" | 193. | [[Bonifác VIII.]] | align="center" | 1294{{--}}1303 | [[Súbor:193-Boniface VIII (2).jpg|80px]] | Bula ''Unam sanctam'' |- | align="center" | 194. | bl. [[Benedikt XI.]] | align="center" | 1303{{--}}1304 | [[Súbor:194-Blessed Benedict XI.jpg|80px]] | |- | align="center" | 195. | [[Klement V.]] | align="center" | 1305{{--}}1314 | [[Súbor:195-Clement V (2).jpg|80px]] | [[Viennský koncil]] |- ! colspan="5" align="center" | Avignonské zajatie pápežov (1309 - 1377) |- | align="center" | 195. | [[Klement V.]] | align="center" | 1305{{--}}1314 | [[Súbor:195-Clement V (2).jpg|80px]] | |- | align="center" | | ''[[sedisvakancia]]'' | align="center" | 1314{{--}}1316 | | |- | align="center" | 196. | [[Ján XXII.]] | align="center" | 1316{{--}}1334 | [[Súbor:196-John XXII.jpg|80px]] | |- | align="center" | | [[Mikuláš V. (protipápež)|Mikuláš V.]] ([[protipápež]] v Ríme) | align="center" | 1328{{--}}1330 | | |- | align="center" | 197. | [[Benedikt XII.]] | align="center" | 1334{{--}}1342 | [[Súbor:197-Benedict XII.jpg|80px]] | |- | align="center" | 198. | [[Klement VI.]] | align="center" | 1342{{--}}1352 | [[Súbor:198-Clement VI.jpg|80px]] | |- | align="center" | 199. | [[Inocent VI.]] | align="center" | 1352{{--}}1362 | [[Súbor:199-Innocent VI.jpg|80px]] | |- | align="center" | 200. | bl. [[Urban V.]] | align="center" | 1362{{--}}1370 | [[Súbor:200-Blessed Urban V.jpg|80px]] | |- | align="center" | 201. | [[Gregor XI.]] (od roku 1377 v Ríme) | align="center" | 1370{{--}}1378 | [[Súbor:201-Gregory XI.jpg|80px]] | posledný francúzsky pápež |- ! colspan="5" align="center" | Návrat pápežov do Ríma, protipápeži v Avignone |- | align="center" | 202. |[[Urban VI.]] | align="center" | 1378{{--}}1389 |[[Súbor:202-Urban VI.jpg|80px]] |Začiatok [[Veľká západná schizma|pápežskej schizmy]]. |- | align="center" | |[[Klement VII. (protipápež)|Klement VII.]] ([[protipápež]]) | align="center" | 1378{{--}}1394 | | |- | align="center" | 203. |[[Bonifác IX.]] | align="center" | 1389{{--}}1404 |[[Súbor:203-Boniface IX.jpg|80px]] | |- | align="center" | |[[Benedikt XIII. (protipápež)|Benedikt XIII.]] (protipápež) | align="center" | 1394{{--}}1424 | | |- | align="center" | 204. |[[Inocent VII.]] | align="center" | 1404{{--}}1406 |[[Súbor:204-Innocent VII.jpg|80px]] | |- | align="center" | |[[Alexander V. (protipápež)|Alexander V.]] ([[protipápež]]) | align="center" | 1409{{--}}1410 | | |- | align="center" | 205. |[[Gregor XII.]] | align="center" | 1406{{--}}1415 |[[Súbor:205-Gregory XII.jpg|80px]] |[[Kostnický koncil]]. |- | align="center" | |[[Ján XXIII. (protipápež)|Ján XXIII.]] ([[protipápež]]) | align="center" | 1410{{--}}1415 | | |- | align="center" | | ''[[sedisvakancia]]'' | align="center" | 1415{{--}}1417 | | |- | align="center" | 206. |[[Martin V.]] | align="center" | 1417{{--}}1431 |[[Súbor:206-Martin V.jpg|80px]] |[[Husitské vojny]]. |- | align="center" | |[[Klement VIII. (protipápež)|Klement VIII.]] ([[protipápež]]) | align="center" | 1423{{--}}1429 | | |- | align="center" | |[[Benedikt XIV. (protipápež)|Benedikt XIV.]] ([[protipápež]]) | align="center" | 1425{{--}}1430 | | |- | align="center" | 207. |[[Eugen IV.]] | align="center" | 1431{{--}}1447 |[[Súbor:207-Eugene IV.jpg|80px]] |[[Bazilejsko-ferrarsko-florentský koncil]]. |- | align="center" | |[[Félix V.]] ([[protipápež]]) | align="center" | 1439{{--}}1449 | | |- | align="center" | 208. |[[Mikuláš V.]] | align="center" | 1447{{--}}1455 |[[Súbor:208-Nicholas V.jpg|80px]] | |- | align="center" | 209. |[[Kalixt III.]] | align="center" | 1455{{--}}1458 |[[Súbor:209-Callixtus III.jpg|80px]] | |- | align="center" | 210. |[[Pius II.]] | align="center" | 1458{{--}}1464 |[[Súbor:210-Pius II.jpg|80px]] | |- | align="center" | 211. |[[Pavol II. (pápež)|Pavol II.]] | align="center" | 1464{{--}}1471 |[[Súbor:211-Paul II.jpg|80px]] | |- | align="center" | 212. |[[Sixtus IV.]] | align="center" | 1471{{--}}1484 |[[Súbor:212-Sixtus IV.jpg|80px]] | |- | align="center" | 213. |[[Inocent VIII.]] | align="center" | 1484{{--}}1492 |[[Súbor:213-Innocent VIII.jpg|80px]] | |- | align="center" | 214. |[[Alexander VI.]] | align="center" | 1492{{--}}1503 |[[Súbor:Pope Alexander Vi.jpg|80px]] |[[Tordesillaská zmluva]]. |- | align="center" | 215. |[[Pius III.]] | align="center" | 1503 |[[Súbor:PiusIII.jpg|80px]] | |- | align="center" | 216. |[[Július II.]] | align="center" | 1503{{--}}1513 |[[Súbor:Pope Julius II.jpg|80px]] |[[Piaty lateránsky koncil]]. |- | align="center" | 217. |[[Lev X.]] | align="center" | 1513{{--}}1521 |[[Súbor:Pope-leo10.jpg|80px]] |[[Reformácia]]. |- | align="center" | 218. |[[Hadrián VI.]] | align="center" | 1522{{--}}1523 |[[Súbor:Hadrian VI.jpg|80px]] |Jediný holandský pápež, posledný netalianský pápaež pred [[Ján Pavol II.|Jánom Pavlom II.]] |- | align="center" | 219. |[[Klement VII. (pápež)|Klement VII.]] | align="center" | 1523{{--}}1534 |[[Súbor:Sebastiano del Piombo (Italian) - Pope Clement VII - Google Art Project.jpg|80px]] | |- | align="center" | 220. |[[Pavol III. (pápež)|Pavol III.]] | align="center" | 1534{{--}}1549 |[[Súbor:Titian - Pope Paul III - WGA22962.jpg|80px]] |Začal sa [[Tridentský koncil]]. |- | align="center" | 221. |[[Július III.]] | align="center" | 1550{{--}}1555 |[[Súbor:Julius III.jpg|80px]] | |- | align="center" | 222. |[[Marcel II.]] | align="center" | 1555 |[[Súbor:PopeMarcellusII.jpg|80px]] |Posledný pápež so svojim vlastným menom. |- | align="center" | 223. |[[Pavol IV. (pápež)|Pavol IV.]] | align="center" | 1555{{--}}1559 |[[Súbor:Pope Paul IV – Jacopino Conte (Manner), ca. 1560.jpg|80px]] | |- | align="center" | 224. |[[Pius IV.]] | align="center" | 1559{{--}}1565 |[[Súbor:PapaPauloIV.jpg|80px]] |Skončil sa [[Tridentský koncil]]. |- | align="center" | 225. | sv. [[Pius V.]] | align="center" | 1566{{--}}1572 |[[Súbor:El Greco 050.jpg|80px]] |Vznikol prvý oficiálny zoznam zakázaných kníh. |- | align="center" | 226. |[[Gregor XIII.]] | align="center" | 1572{{--}}1585 |[[Súbor:Gregory XIII.jpg|80px]] |Reforma kalendára - [[Gregoriánsky kalendár]]. |- | align="center" | 227. |[[Sixtus V.]] | align="center" | 1585{{--}}1590 |[[Súbor:Sixtus V.PNG|80px]] | |- | align="center" | 228. |[[Urban VII.]] | align="center" | 1590 |[[Súbor:Urban VII.jpg|80px]] |Najkratšie vládnuci pápež. |- | align="center" | 229. |[[Gregor XIV.]] | align="center" | 1590{{--}}1591 |[[Súbor:GregorioPPXVI.jpg|80px]] | |- | align="center" | 230. |[[Inocent IX.]] | align="center" | 1591 |[[Súbor:Portrait of Pope Innocent IX (Fidenza Cathedral Museum - Museo del Duomo di Fidenza, Fidenza) – edited.jpg|80px]] | |- | align="center" | 231. |[[Klement VIII. (pápež)|Klement VIII.]] | align="center" | 1592{{--}}1605 |[[Súbor:Papst Clemens VIII Italian 17th century.jpg|80px]] | |- | align="center" | 232. |[[Lev XI.]] | align="center" | 1605 |[[Súbor:Leo XI 2.jpg|80px]] | |- | align="center" | 233. |[[Pavol V.]] | align="center" | 1605{{--}}1621 |[[Súbor:PaoloHasekura.jpg|80px]] | |- | align="center" | 234. |[[Gregor XV.]] | align="center" | 1621{{--}}1623 |[[Súbor:Pope Gregory XV.jpg|80px]] | |- | align="center" | 235. |[[Urban VIII.]] | align="center" | 1623{{--}}1644 |[[Súbor:Gian Lorenzo Bernini - Portrait d'Urbain VIII.jpg|80px]] |Posledný pápež, ktorý rozšíril územie pápežského štátu vojenskou silou. |- | align="center" | 236. |[[Inocent X.]] | align="center" | 1644{{--}}1655 |[[Súbor:Inocencio X, Velazquez.jpg|80px]] | |- | align="center" | 237. |[[Alexander VII.]] | align="center" | 1655{{--}}1667 |[[Súbor:Alexander VII.jpg|80px]] | |- | align="center" | 238. |[[Klement IX.]] | align="center" | 1667{{--}}1669 |[[Súbor:Clemente IX.jpg|80px]] | |- | align="center" | 239. |[[Klement X.]] | align="center" | 1670{{--}}1676 |[[Súbor:Alexander VII, 1599-1667, påve (Giovanni Battista (Baciccio) Gaulli) - Nationalmuseum - 19080.tif|80px]] | |- | align="center" | 240. |bl. [[Inocent XI.]] | align="center" | 1676{{--}}1689 |[[Súbor:Inocencius XI.jpg|80px]] | |- | align="center" | 241. |[[Alexander VIII.]] | align="center" | 1689{{--}}1691 |[[Súbor:Alexander VIII 1.jpg|80px]] | |- | align="center" | 242. |[[Inocent XII.]] | align="center" | 1691{{--}}1700 |[[Súbor:Pope Innocent XII.PNG|80px]] | |- | align="center" | 243. |[[Klement XI.]] | align="center" | 1700{{--}}1721 |[[Súbor:Clement XI.jpg|80px]] | |- | align="center" | 244. |[[Inocent XIII.]] | align="center" | 1721{{--}}1724 |[[Súbor:InnocientXIII.jpg|80px]] | |- | align="center" | 245. |[[Benedikt XIII.]] | align="center" | 1724{{--}}1730 |[[Súbor:Benedetto XIII.jpg|80px]] | |- | align="center" | 246. |[[Klement XII.]] | align="center" | 1730{{--}}1740 |[[Súbor:Pope Clement XII, portrait.jpg|80px]] | |- | align="center" | 247. |[[Benedikt XIV. (pápež)|Benedikt XIV.]] | align="center" | 1740{{--}}1758 |[[Súbor:Pierre Subleyras Portrait of Benedict XIV 1746. Metropolitan Museum of Art.jpg|80px]] | |- | align="center" | 248. |[[Klement XIII.]] | align="center" | 1758{{--}}1769 |[[Súbor:ClementXIII.jpeg|80px]] | |- | align="center" | 249. |[[Klement XIV.]] | align="center" | 1769{{--}}1774 |[[Súbor:Portrait du pape Clément XIV Ganganelli.jpg|80px]] | |- | align="center" | 250. |[[Pius VI.]] | align="center" | 1775{{--}}1799 |[[Súbor:Popepiusvi.jpg|80px]] |[[Veľká francúzska revolúcia|(Veľká) Francúzska revolúcia]]. |- | align="center" | 251. |[[Pius VII.]] | align="center" | 1800{{--}}1823 |[[Súbor:Jacques-Louis David 018.jpg|80px]] |V rokoch 1809{{--}}1814 zrušil [[Napoleon Bonaparte|Napoleon]] [[Pápežský štát]]. |- | align="center" | 252. |[[Lev XII.]] | align="center" | 1823{{--}}1829 |[[Súbor:Pope Leo XII.PNG|80px]] | |- | align="center" | 253. |[[Pius VIII.]] | align="center" | 1829{{--}}1830 |[[Súbor:Ritratto di Papa Pio VIII, by Clemente Alberi.jpg|80px]] | |- | align="center" | 254. |[[Gregor XVI.]] | align="center" | 1831{{--}}1846 |[[Súbor:Gregory XVI.jpg|80px]] | |- | align="center" | 255. |bl. [[Pius IX.]] | align="center" | 1846{{--}}1878 |[[Súbor:G.P.A.Healy, Portrait of Pope Pius IX (1871).jpg|80px]] |[[Prvý vatikánsky koncil]], zánik [[Pápežský štát|Pápežského štátu]]. |- | align="center" | 256. |[[Lev XIII.]] | align="center" | 1878{{--}}1903 |[[Súbor:Leo XIII.jpg|80px]] |Encyklika ''[[Rerum novarum]].'' |- | align="center" | 257. | sv. [[Pius X.]] | align="center" | 1903{{--}}1914 |[[Súbor:Pius X, by Ernest Walter Histed (retouched).jpg|80px]] | |- | align="center" | 258. |[[Benedikt XV.]] | align="center" | 1914{{--}}1922 |[[Súbor:Benedictus XV.jpg|80px]] | |- | align="center" | 259. |[[Pius XI.]] | align="center" | 1922{{--}}1939 |[[Súbor:Malina, J.B. - Orbis Catholicus, 1 (Papst Pius XI.) (cropped).jpg|80px]] |Uzavretie [[Lateránske zmluvy|lateránskych dohôd]], vznik štátu [[Vatikán]] a [[Rádio Vatikán|Rádia Vatikán]]. |- | align="center" | 260. |ct. [[Pius XII.]] | align="center" | 1939{{--}}1958 |[[Súbor:Pius XII with stole.png|80px]] | |- | align="center" | 261. | sv. [[Ján XXIII. (pápež)|Ján XXIII.]] | align="center" | 1958{{--}}1963 | [[Súbor:Ioannes XXIII, by De Agostini, 1958–1963.jpg|80px]] |Začal sa [[Druhý vatikánsky koncil]]. |- | align="center" | 262. | sv. [[Pavol VI.]] | align="center" | 1963{{--}}1978 | [[Súbor:Paulus VI, by Fotografia Felici, 1969.jpg|80px]] | |- | align="center" | 263. |bl. [[Ján Pavol I.]] | align="center" | 1978 | [[Súbor:Paus Johannes Paulus I (Bestanddeelnr 929-9074) (cropped).jpg|80px]] |Prvý pápež s dvomi menami. Posledný pápež, ktorý používal sedia gestatoria (nosidlá). Ako prvý pápež odmietol korunováciu a namiesto toho zvolil inauguráciu. Posledný taliansky pápež. |- | align="center" | 264. | sv. [[Ján Pavol II.]] | align="center" | 1978{{--}}2005 | [[Súbor:JohannesPaul2-portrait.jpg|80px]] |Prvý slovanský a poľský pápež. |- | align="center" | 265. |[[Benedikt XVI.]] | align="center" | 2005{{--}}2013 | [[Súbor:Benedicto XVI, 2011.jpg|80px|alt=Photograph of Pope Benedict XVI]] |Posledný pápež, ktorý abdikoval. |- | align="center" | 266. |[[František (pápež)|František]] | align="center" | 2013 {{--}}2025 | [[Súbor:Pope Francis 2013.jpg|80px|alt=Photograph of Pope Francis]] |Prvý pápež z amerického svetadiela a južnej pologule. Prvý jezuita na pápežskom stolci. |- | align="center" | 267. | [[Lev XIV.]] | align="center" | 2025{{--}}súč. | [[Súbor:Pope Leo XIV 3 (cropped).jpg|80px]] | Prvý pápež pochádzajúci z USA a prvý s Peruánskym občianstvom. Prvý pápež z augustiniánskej rehole. |} == Pozri aj == * [[Pápež]] * [[Zoznam protipápežov]] (rímskych) * [[Zoznam koptských alexandrijských pápežov]] * [[Zoznam alexandrijských patriarchov]] * [[Zoznam konštantínopolských patriarchov|Zoznam konštatinopolských patriarchov]] == Externé odkazy == * [http://www.santiebeati.it/papi.htm www.santiebeati.it] {{ita icon}} * [http://www.tuttipapi.it/index.htm www.tuttipapi.it] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080406011757/http://www.tuttipapi.it/index.htm |date=2008-04-06 }} {{ita icon}} * [http://www.ratzingerbenedettoxvi.com/storiapapi.htm Zoznam na stránkach o Benediktovi XVI.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080918042126/http://www.ratzingerbenedettoxvi.com/storiapapi.htm |date=2008-09-18 }} {{ita icon}} * [http://www.gcatholic.org/dioceses/diocese/rome0.htm www.gcatholic.org] {{ita icon}} * [http://catholic-hierarchy.org/bishop/spope0.html http://catholic-hierarchy.org] {{eng icon}} * [http://www.ojaiorange.com/popes/intro.php www.ojaiorange.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120512035822/http://www.ojaiorange.com/popes/intro.php |date=2012-05-12 }} {{eng icon}}, podľa abecedy * [http://www.newadvent.org/cathen/12272b.htm Catholic Encyclopedia] * [http://www.popechart.com/Popelist.htm www.popechart.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080808223921/http://www.popechart.com/Popelist.htm |date=2008-08-08 }} {{eng icon}} * [http://www.corazones.org/diccionario/papas.htm www.corazones.org] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080913134516/http://www.corazones.org/diccionario/papas.htm |date=2008-09-13 }} {{spa icon}} * [http://www.gcatholic.org/hierarchy/pope/index.htm http://www.gcatholic.org] {{eng icon}} * [http://w2.vatican.va/content/vatican/it.html http://w2.vatican.va] {{ita icon}} alebo {{fra icon}}, {{por icon}}, {{spa icon}}, {{deu icon}}, {{ara icon}} {{Pápeži}} [[Kategória:Pápeži| Zoznam pápežov]] [[Kategória:Zoznamy vládcov|Pápež]] [[Kategória:Vatikán]] [[Kategória:Pápežstvo]] [[Kategória:Zoznamy biskupov|Pápeži]] qfgqypnss497d87b8pcxtnf27wn6suz 0 12582 8213111 8036293 2026-05-13T10:08:11Z ~2026-28878-14 294730 8213111 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{Duchovenstvo katolíckej cirkvi}} '''Pápež'''{{#tag:ref|Zriedkavo alebo zastarano: '''papa'''; najmä pre rímskeho pápeža: od roku [[2000]] (z hľadiska slovenskej gramatiky:)'''Svätý Otec'''<ref>[[Pravidlá slovenského pravopisu]] 2000 a 2013</ref>; v rokoch [[1998]]{{--}}[[2000]]: '''Svätý otec'''<ref>[[Pravidlá slovenského pravopisu]] 1998 a 2000</ref>, v rokoch [[1953]]{{--}}[[1998]]: '''svätý otec'''<ref>otec. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref>, do roku [[1953]]: ''svätý Otec''<ref>[[Pravidlá slovenského pravopisu]] 1931, 1940, 1953</ref>)|group = p}} je najvyšší predstaviteľ v niektorých [[kresťanstvo|kresťanských]] cirkvách. Najznámejší je ''rímsky pápež'', ktorý je zároveň najvyšší predstaviteľ [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]], [[rím]]sky [[biskup]] a najvyšší predstaviteľ štátu [[Vatikán]]. Titul ''pápež'' majú aj hlavy niektorých [[Pravoslávna cirkev|pravoslávnych cirkví]], napr. [[Alexandrijská pravoslávna cirkev|Alexandrijskej]] a [[Koptská ortodoxná cirkev|Koptskej]], kde tento titul vznikol asi v [[3. storočie|3. storočí]], v Ríme sa začal používať asi až od [[5. storočie|5. storočia]]. Títo pápeži avšak vo svojich cirkvách nemajú rovnaké právomoci ako rímsky pápež v [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]]. [[8. mája]] [[2025]] bol v poradí 267. rímskym pápežom zvolený pápež [[Lev XIV.]] ==Etymológia == Slovo pápež pochádza zo slova strednej hornej nemčiny znejúceho ''bābes''(''t'') (význam: pápež), ktoré pochádza z latinského slova papa (význam: otec, biskup), ktoré pochádza z gréckeho slova {{VJZ|grc|παπάς|''papas''}} resp. staršie {{VJZ|grc|πάππας|''pappas''}} (význam: tato, otec). == Rímsky pápež == [[Súbor:Pope Leo XIV 3 (3x4 cropped) (2).jpg|thumb|Barbara Hlavňová IX.]] [[Súbor:Pope Francis South Korea 2014.png|thumb|[[František (pápež)|František]] – bývalý rímsky pápež]] === Postavenie === V cirkevnom práve má najvyššiu riadiacu právomoc v Katolíckej cirkvi a od roku 1870 ([[Prvý vatikánsky koncil]]) je aj nositeľom najvyššej súdnej a učiteľskej právomoci (pápežská neomylnosť) vo veciach viery a mravov, ak niečo vyhlási slávnostne (''ex catedra''). Z hľadiska medzinárodného práva je [[suverén]]om s vlastným právom a všetkými príslušnými právomocami ([[Svätá Stolica]]). Z hľadiska katolíckej viery je rímskym biskupom s biskupskou právomocou v celej rímskokatolíckej cirkvi, nositeľom najvyššej apoštolskej funkcie v ekuméne ([[pápežský primát]]). Jeho (exegeticky sporný) nárok na túto najvyššiu funkciu vyplýva z explicitného odvolania sa na [[Evanjelium podľa Matúša]] 16, 17{{--}}19 a na chápanie rímskeho pápeža ako priameho a neprerušeného nástupcu [[apoštol Peter|apoštola Petra]]. === Tituly a funkcie === Úradné tituly sú '''„biskup rímsky, nástupca kniežaťa apoštolov, prímas taliansky, arcibiskup a metropolita rímskej cirkevnej provincie, suverén štátu mesta Vatikán“.''' Jeho oslovenie a čestný titul sú „Svätý Otec“, sám sa tiež od 6. stor. často označuje ako „servus servorum Dei“ (sluha sluhov Božích) Ďalšie tituly sú od 13. stor. Summus Pontifex a od 14. stor. Pontifex Maximus. Titul „patriarcha západu“ bol v roku [[2006]] vypustený z oficiálnych oslovení a titulov pápeža.<ref>[http://tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20060323011 Prečo titul „patriarcha Západu“ nefiguruje v Pápežskej ročenke 2006]</ref> === Pápežské symboly === Medzi pápežské symboly patrí meno, [[pálium (rímskokatolícka cirkev)|pálium]], tzv. Rybársky prsteň, mitra, špecifický odev a ferulu. Pápež v minulosti nosil aj tiaru.<ref>[http://www.zoe.sk/?citaren&id=291 Symboly sprevádzajúce pápeža]</ref> ==== Meno ==== Od 11. storočia novozvolený pápež nepoužíva svoje občianske meno, ale vyberá si pápežské meno. (Výnimkami z tohto pravidla boli [[Hadrián VI.]] a [[Marcel II.]]) Dvojité meno si ako prvý zvolil [[Ján Pavol I.]] (1978).[[Súbor:Pope Benedictus XVI blessing after messe.jpg|náhľad|[[Benedikt XVI.]] v roku [[2006]] nesúci [[Pálium (rímskokatolícka cirkev)|pálium]] na strane a držiaci ferulu zakončenú krucifixom.]] ==== Pálium ==== [[Pálium (rímskokatolícka cirkev)|Pálium]] je biely vlnený pruh s vtkanými červenými krížikmi (biskupské krížiky sú čierne).<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Církevní historie (katolická) - Vatikán - Papežské insignie | url = https://cirkevnihistorie.estranky.cz/clanky/vatikan/papezske-insignie.html | vydavateľ = cirkevnihistorie.estranky.cz | dátum prístupu = 2024-07-09}}</ref> Tie znamenajú utrpenie Krista. Na troch z nich sú symbolicky zobrazené klince, ktorými bol pribitý na kríž.<ref>[http://www.oecumene.radiovaticana.org/slo/Articolo.asp?c=10879 Čo je to pálium?]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ==== Rybársky prsteň ==== Je na ňom zobrazený svätý Peter na loďke so sieťou. Je symbolom nasledovníctva svätého Petra. Pápež ho nosí na pravej ruke, ktorou požehnáva. ==== Erb ==== Prehľad erbov jednotlivých pápežov je v hlavnom článku [[Pápežský erb]]. ==== Mitra ==== [[Mitra]] je vysoká, hore zašpicatená [[Liturgia (úkony)|liturgická]] pokrývka hlavy, ktorú okrem pápežov nosia aj [[biskup]]i pri [[Svätá omša|svätej omši]], obradoch a sprievodoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Oblečení kněze a ministranta |url=http://hosting.saowifi.net/farnosthat/veb_ministri/schuzky.htm |dátum prístupu=2008-08-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080219142229/http://hosting.saowifi.net/farnosthat/veb_ministri/schuzky.htm |dátum archivácie=2008-02-19 }}</ref> Nosí sa najmä pri slávnostných príležitostiach, ==== Odev ==== Odev (reverenda) bielej farby symbolizuje nevinnosť a milosrdnú lásku. Je farbou svetla a obrazom Krista, ktorý je svetlom sveta<ref>[http://www.getsemany.cz/node/881 Liturgická roucha – významný liturgický symbol či výsada hierarchů?]</ref>. Má 33 gombíkov, čo symbolizuje 33 Kristových rokov. ==== Ferula ==== Na rozdiel od bežných biskupských beriel, ktoré sú na vrchu zahnuté, čím sa poukazuje na ich podriadenosť pápežovi, používa Petrov nástupca pápežskú berlu, tzv. ferulu. Tá je v hornej časti zakončená krížom alebo krucifixom (kríž s korpusom ukrižovaného [[Ježiš Kristus|Ježiša]]) a symbolizuje, že pápež je podriadený priamo Kristovi.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Františkovi sa v Sarajeve zlomil pápežský kríž. Museli ho zalepiť | url = https://svetkrestanstva.postoj.sk/4662/frantiskovi-sa-v-sarajeve-zlomil-papezsky-kriz-museli-ho-zalepit | vydavateľ = svetkrestanstva.postoj.sk | dátum prístupu = 2024-07-09 | jazyk = sk | meno = Adam | priezvisko = Takáč}}</ref> ==== Heslo ==== Pápeži už oficiálne nepoužívajú heslo. Heslo Benedikta XVI., ktoré používal ako kardinál – Cooperatores Veritatis (Spolupracovníci Pravdy). Pápež František používal heslo „Miserando atque eligendo“ (Poľutovaniahodný, ale vyvolený). ==== Tiara ==== [[Tiara (pápežstvo)|Tiara]] je trojitá pápežská koruna. Od roku [[1968]] sa (aj ako symbol vzdania sa svetskej moci pápeža) nepoužíva. === Voľba === {{Hlavný článok|Konkláve}} V 1. tisícročí ho volil klérus a ľud [[Rím]]a. Od roku 1059 (Mikuláš II.) ho volili len kardinálski biskupi, od roku 1179 (3. lateránsky koncil) je navyše potrebná dvojtretinová väčšina hlasov. Od roku [[1975]] platí podľa nariadenia pápeža [[Pavol VI.|Pavla VI.]] systém opísaný v článku [[konkláve]]. Osoba, ktorá prijme svoju voľbu za pápeža, hoci je už iný pápež zvolený, sa nazýva protipápež. Sporné sú otázky, či pápeža možno nútene zosadiť (súdom alebo koncilom) a či pápež môže záväzne ustanoviť svojho nástupcu. Dobrovoľne rezignovať na svoju funkciu pápež môže, urobil tak napríklad [[Celestín V.]] a [[Benedikt XVI.]] === Encykliky === {{Hlavný článok|Encyklika}} Encykliky obsahujú poučenie pápeža o cirkevných zásadách v závažných otázkach viery a mravov. Každá má danú určitú tému, pápež obvykle počas svojho [[pontifikát]]u vydá niekoľko encyklík. Vo vyššie uvedenom [[Encyklika|hlavnom článku]] sa nachádza aj zoznam encyklík, ktoré vydali pápeži. === Dejiny === ==== Starovek ==== V počiatkoch kresťanstva vznikali v jednotlivých obciach samostatné komunity kresťanov, ktoré riadili presbyteri, od konca 2. storočia po Kr. biskupi. V rámci Rímskej ríše získali výsadné postavenie biskupi – patriarchovia v [[Rím]]e (západná časť Rímskej ríše), [[Konštantínopol]]e, [[Antiochia|Antiochii]], [[Jeruzalem]]e a egyptskej [[Alexandria|Alexandrii]] (východná časť Rímskej ríše). Podľa záverov [[Prvý nikajský koncil|Nikajského koncilu]] museli biskupi sídliť v mestách, ktoré mali titul kolónia alebo municípium. Rímsky biskup sa na základe výsadného postavenia [[Peter (apoštol)|sv. Petra]] (''Ty si skala a na tejto skale vybudujem svoje kráľovstvo'') uchádzal o nadradené postavenie v celej Rímskej ríši, ale najmä Konštantínopol toto jeho výsadné postavenie odmietal. Až v druhej polovici 4. storočia sa rímsky biskup začal presadzovať ako nadradený ostatným biskupom a prijal aramejský titul papa – otec. ==== Stredovek ==== Čoskoro ([[476]]) sa Rímska ríša rozpadla a to malo vplyv aj na štruktúru kresťanstva. Na západe vznikla [[Franská ríša]], na východe [[Byzantská ríša]]. Tieto bojovali o získanie vplyvu (najmä v strednej a východnej Európe), čo viedlo k rozkolu ([[schizma]]) prejavujúcemu sa v teologických a právnických sporoch o primát v kresťanskom svete. [[Mikuláš I. (pápež)|Mikuláš I.]] ([[858]]{{--}}[[867]]) bol predstaviteľom ambícií Ríma ovládať kresťanský svet aj v svetskej oblasti. Mikuláš bol teoretik najvyššej náučnej (učiteľskej), súdnej a zákonodarnej vlády pápežstva, ktorá sa opierala o ním uznané takzvané [[pseudoizidorovské dekretálie]]. Tým, že Byzantská ríša tieto snahy neuznala, vznikla takzvaná [[východná schizma]], ktorá spôsobila, že vo väčšine krajín, ktoré vtedy patrili do Byzantskej ríše, sa dodnes neuznáva [[pápežský primát]] – primát rímskych biskupov. Po rozpade Franskej ríše sa zmenšila autorita pápežov a títo sa dostali do područia rímskej šľachty. Počas celého 10. stor. boli pápeži závislí od nemeckých cisárov a až reformátorské hnutia 11. storočia, najmä clunyjské, dostali pápežstvo opäť na „výslnie“. Táto emancipácia vyvrcholila panovaním pápeža [[Gregor VII. (pápež)|Gregora VII.]] ([[1073]]{{--}}[[1085]]). Gregor VII. veľmi rozhodne vystúpil s názorom o nadradenosti duchovnej vlády nad svetskou (víťazný boj rímskych pápežov s nemeckými cisármi – [[boj o investitúru]]). Vrcholným obdobím politického významu pápežov bol pontifikát [[Inocent III.|Inocenta III.]] ([[1198]]{{--}}[[1216]]), ktorý donútil k lénnej poslušnosti mnohé krajiny (napr. [[Anglicko]], [[Írsko]], [[Poľsko]], [[Aragónsko]], [[Sicília|Sicíliu]], [[Nórsko]]). Vláda pápežov nad západným kresťanstvom sa v tomto období prejavila najmä v jeho vedúcej úlohe pri organizovaní križiackych výprav. V tomto období vznikol aj široko rozvetvený úradnícky aparát rímskej pápežskej kúrie. Rozvoj centralistickej vlády v 13. a 14. stor., ako aj kryštalizácia národných štruktúr v jej rozvoji spôsobili, že sa prestali uznávať politické nároky pápežov. Ukázalo sa to najmä počas sporu [[Bonifác VIII.|Bonifáca VIII.]] s [[Filip IV. (Francúzsko)|Filipom IV.]], francúzskym kráľom, na prelome 13. a 14. stor., po ktorom nastalo pre pápežstvo ťažké obdobie tzv. [[Avignonské zajatie|avignonského zajatia pápežov]]. Rozrastala sa aj kríza v samotnej cirkvi, vyvolaná vystúpením známych reformátorov [[Ján Viklef|J. Wycliffa]], [[Ján Hus|J. Husa]] a ďalších, najmä ľudových reformných hnutí. Počas 15. stor. sa pápežom podarilo prekonať západnú schizmu a poraziť stúpencov teórie nadradenosti cirkevných koncilov nad pápežom. ==== Novovek ==== Rastúca vlna kritiky inštitúcie pápežov, spojená s kritikou spoločensko-politickej situácie, ako aj s morálnym úpadkom kúrie, vytvorila v 16. stor. podmienky pre vznik reformácie. Snaha Katolíckej cirkvi pomocou protireformácie zvrátiť tento vývoj sa podarila len čiastočne. V 17. a 18. stor. pokračoval proces laicizácie duchovného života a ďalšie osamostatňovanie sa národných štátov spod hegemónie pápežov. Na území Slovenska citeľne zasiahli Katolícku cirkev reformy [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]] (tolerančný patent, zrušenie jezuitského rádu a [[kláštor]]ov). Reakcia pápežov proti reformám zosilnela najmä po [[Viedenský kongres|Viedenskom kongrese]] roku 1814. Bol obnovený [[pápežský štát]] (ktorý predtým nahradil Rímskou republikou [[Napoleon Bonaparte|Napoleon I.]]), [[Spoločnosť Ježišova|jezuitský rád]] a obnovili sa centralistické tendencie spolu so snahou navrátiť pápežom absolútnu duchovnú vládu v celej cirkvi. Svedčia o tom pápežské encykliky 19. stor. a najmä [[Prvý vatikánsky koncil|l. vatikánsky koncil]] ([[1870]]), na ktorom bola napriek silnej opozícii prijatá doktrína o neomylnosti pápeža, ktorou sa opäť zmenšil význam koncilov. ==== Moderné dejiny ==== Z pápežov modernej doby vošli do povedomia svetovej verejnosti najmä [[Lev XIII.]] a [[Pius XI.]] svojimi encyklikami o riešení sociálnej otázky (''[[Rerum novarum|Rerum Novarum]]'' a ''[[Quadragesimo Anno]]''). Katolícka cirkev zaujala v nich stanovisko podporujúce nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva. [[Pius X.]] ako veľký reformátor a jeden z posledných pápežov, ktorých [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolícka cirkev]] vyhlásila za svätého. Postoj [[Pius XII.|Pia XII.]] k nacistickému režimu v Nemecku, predovšetkým vo vojnových rokoch, vyvolal už počas jeho pôsobenia veľa kritických hlasov, a podľa mnohých zanedbal tento pápež v kritických rokoch nacistickej genocídy veľa aj zo všeobecných kresťanských humanistických zásad. Mal v sebe hlboko zakorenenú obavu, že otvorenými slovami by vyvolal nepredvídateľné následky. Svoj pre [[L’Osservatore Romano|Osservatore Romano]] (oficiálne vatikánske noviny) napísaný protest nenechal uverejniť vo svetle následkov otvoreného protestu holandských biskupov, s možnosťou Hitlerovej reakcie po pápežovom proteste. Povedal vraj: „Ak pre slová holandských biskupov išlo do táborov 40 000 nevinných, pre pápežove slová Hitler internuje najmenej 200 000 ľudí. To nemôžem dopustiť.“ Doteraz zostáva otvorenou otázka, aký vplyv by malo, ak by konal inak. Po [[Ján XXIII. (pápež)|Jánovi XXIII.]] ([[1958]]{{--}}[[1963]]), [[Pavol VI.|Pavlovi VI.]] (1963{{--}}1978) a [[Ján Pavol I.|Jánovi Pavlovi l.]] ([[26. august]] – [[28. september]] [[1978]]) sa na všeobecné prekvapenie celého katolíckeho sveta na dlhé roky stal pápežom [[krakov]]ský arcibiskup kardinál Karol Wojtyla pod menom [[Ján Pavol II.]] ([[1978]]{{--}}[[2005]]), čím sa po vyše 500-ročnej vláde pápežov talianskeho pôvodu sa dostal na čelo Katolíckej cirkvi po prvý raz občan netalianskeho (slovanského) pôvodu. Rok [[1978]] sa označuje ako „rok troch pápežov“. Voľba Jána Pavla II. bola zrejme okrem iného dôsledkom snahy získať stratené pozície v [[komunizmus|komunistickej]] strednej a východnej Európe. [[Ján Pavol II.]] zotrval v doterajších konzervatívnych postojoch Cirkvi v otázkach vnútrocirkevných, v sociálnej oblasti a najmä v oblasti všeobecnej [[morálka|morálky]] (potraty, postavenie žien v Katolíckej cirkvi, homosexualita atď.), čo vyvolalo rôzne negatívne i pozitívne reakcie. Predposledným pápežom bol teraz už emeritný pápež [[Benedikt XVI.]] (vlastným menom Joseph Alois Ratzinger), pôvodom [[Nemecko|Nemec]] z [[Bavorsko|Bavorska]]. V [[konkláve]] bol za pápeža zvolený dňa 19. apríla 2005 vo veku 78 rokov. Pred svojím zvolením pôsobil ako prefekt [[Kongregácia pre náuku viery|Kongregácie pre náuku viery]]. 28. februára 2013 začalo vo Vatikáne [[Sedisvakancia|Sede vacante]]. 13. marca 2013 bol v [[konkláve]] zvolený [[Spoločnosť Ježišova|jezuita]] [[František (pápež)|Jorge Mario Bergoglio]], ktorý prijal meno František. 8. mája [[2025]] bol v poradí 267. rímskym pápežom zvolený pápež [[Lev XIV.]] [[Súbor:Chuck Kennedy - The Official White House Photostream - P060409CK-0199 (pd).jpg|náhľad|Koptský pápež [[Šenuda III.]]]] == Pápeži v iných cirkvách == Titul ''pápež'' vznikol na Východe – v Alexandrijskej cirkvi. Od 3. storočia sa [[Alexandria|alexandrijskí]] biskupi označujú titulom pápež.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Beck | meno = Hans-Georg | odkaz na autora = Hans-Georg Beck | titul = Kirche und theologische Literatur im byzantinischen Reich | miesto = München | vydavateľ = C. H. Beck'sche Verlagsbuchhandlung | rok = 1959 | počet strán = 835 | strany = 94 }}</ref> Z Alexandrie sa tento titul neskôr (asi v 5. storočí) dostal do Ríma. Pápež [[Koptská ortodoxná cirkev|Koptskej pravoslávnej cirkvi]] nesie titul ''pápež a patriarcha celej Afriky na svätom pravoslávnom a apoštolskom tróne svätého Marka evanjelistu a svätého apoštola''. Aktuálnym koptským pápežom je [[Teodor II. (koptský pápež)|Teodor (Tawadros) II.]] Pápež [[Alexandrijská pravoslávna cirkev|Alexandrijskej pravoslávnej cirkvi]] nesie titul ''pápež a patriarcha Alexandrie a celej Afriky''. == Poznámky == {{Referencie|skupina = p}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam pápežov|Zoznam rímskych pápežov]] * [[Zoznam koptských alexandrijských pápežov]] * [[Zoznam alexandrijských patriarchov|Zoznam alexandrijských pravoslávnych patriarchov (pápežov)]] * [[Pontifikát]] * [[Vatikán]] * [[Synoda s mŕtvolou]] == Iné projekty == {{projekt|q=Pápež|commons=Papae}} {{Vatikán}} [[Kategória:Pápežstvo]] [[Kategória:Katolícka cirkev]] [[Kategória:Cirkevní hodnostári]] [[Kategória:Vládcovia]] [[Kategória:Pápeži]] [[Kategória:Vatikán]] rvkj13kllzd1n21nljp6tbqj3c5vef7 8213118 8213111 2026-05-13T10:16:02Z OJJ 116711 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28878-14|~2026-28878-14]] ([[User_talk:~2026-28878-14|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Lukas565 8036293 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{Duchovenstvo katolíckej cirkvi}} '''Pápež'''{{#tag:ref|Zriedkavo alebo zastarano: '''papa'''; najmä pre rímskeho pápeža: od roku [[2000]] (z hľadiska slovenskej gramatiky:)'''Svätý Otec'''<ref>[[Pravidlá slovenského pravopisu]] 2000 a 2013</ref>; v rokoch [[1998]]{{--}}[[2000]]: '''Svätý otec'''<ref>[[Pravidlá slovenského pravopisu]] 1998 a 2000</ref>, v rokoch [[1953]]{{--}}[[1998]]: '''svätý otec'''<ref>otec. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref>, do roku [[1953]]: ''svätý Otec''<ref>[[Pravidlá slovenského pravopisu]] 1931, 1940, 1953</ref>)|group = p}} je najvyšší predstaviteľ v niektorých [[kresťanstvo|kresťanských]] cirkvách. Najznámejší je ''rímsky pápež'', ktorý je zároveň najvyšší predstaviteľ [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]], [[rím]]sky [[biskup]] a najvyšší predstaviteľ štátu [[Vatikán]]. Titul ''pápež'' majú aj hlavy niektorých [[Pravoslávna cirkev|pravoslávnych cirkví]], napr. [[Alexandrijská pravoslávna cirkev|Alexandrijskej]] a [[Koptská ortodoxná cirkev|Koptskej]], kde tento titul vznikol asi v [[3. storočie|3. storočí]], v Ríme sa začal používať asi až od [[5. storočie|5. storočia]]. Títo pápeži avšak vo svojich cirkvách nemajú rovnaké právomoci ako rímsky pápež v [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]]. [[8. mája]] [[2025]] bol v poradí 267. rímskym pápežom zvolený pápež [[Lev XIV.]] ==Etymológia == Slovo pápež pochádza zo slova strednej hornej nemčiny znejúceho ''bābes''(''t'') (význam: pápež), ktoré pochádza z latinského slova papa (význam: otec, biskup), ktoré pochádza z gréckeho slova {{VJZ|grc|παπάς|''papas''}} resp. staršie {{VJZ|grc|πάππας|''pappas''}} (význam: tato, otec). == Rímsky pápež == [[Súbor:Pope Leo XIV 3 (3x4 cropped) (2).jpg|thumb|[[Lev XIV.]] – rímsky pápež]] [[Súbor:Pope Francis South Korea 2014.png|thumb|[[František (pápež)|František]] – bývalý rímsky pápež]] === Postavenie === V cirkevnom práve má najvyššiu riadiacu právomoc v Katolíckej cirkvi a od roku 1870 ([[Prvý vatikánsky koncil]]) je aj nositeľom najvyššej súdnej a učiteľskej právomoci (pápežská neomylnosť) vo veciach viery a mravov, ak niečo vyhlási slávnostne (''ex catedra''). Z hľadiska medzinárodného práva je [[suverén]]om s vlastným právom a všetkými príslušnými právomocami ([[Svätá Stolica]]). Z hľadiska katolíckej viery je rímskym biskupom s biskupskou právomocou v celej rímskokatolíckej cirkvi, nositeľom najvyššej apoštolskej funkcie v ekuméne ([[pápežský primát]]). Jeho (exegeticky sporný) nárok na túto najvyššiu funkciu vyplýva z explicitného odvolania sa na [[Evanjelium podľa Matúša]] 16, 17{{--}}19 a na chápanie rímskeho pápeža ako priameho a neprerušeného nástupcu [[apoštol Peter|apoštola Petra]]. === Tituly a funkcie === Úradné tituly sú '''„biskup rímsky, nástupca kniežaťa apoštolov, prímas taliansky, arcibiskup a metropolita rímskej cirkevnej provincie, suverén štátu mesta Vatikán“.''' Jeho oslovenie a čestný titul sú „Svätý Otec“, sám sa tiež od 6. stor. často označuje ako „servus servorum Dei“ (sluha sluhov Božích) Ďalšie tituly sú od 13. stor. Summus Pontifex a od 14. stor. Pontifex Maximus. Titul „patriarcha západu“ bol v roku [[2006]] vypustený z oficiálnych oslovení a titulov pápeža.<ref>[http://tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20060323011 Prečo titul „patriarcha Západu“ nefiguruje v Pápežskej ročenke 2006]</ref> === Pápežské symboly === Medzi pápežské symboly patrí meno, [[pálium (rímskokatolícka cirkev)|pálium]], tzv. Rybársky prsteň, mitra, špecifický odev a ferulu. Pápež v minulosti nosil aj tiaru.<ref>[http://www.zoe.sk/?citaren&id=291 Symboly sprevádzajúce pápeža]</ref> ==== Meno ==== Od 11. storočia novozvolený pápež nepoužíva svoje občianske meno, ale vyberá si pápežské meno. (Výnimkami z tohto pravidla boli [[Hadrián VI.]] a [[Marcel II.]]) Dvojité meno si ako prvý zvolil [[Ján Pavol I.]] (1978).[[Súbor:Pope Benedictus XVI blessing after messe.jpg|náhľad|[[Benedikt XVI.]] v roku [[2006]] nesúci [[Pálium (rímskokatolícka cirkev)|pálium]] na strane a držiaci ferulu zakončenú krucifixom.]] ==== Pálium ==== [[Pálium (rímskokatolícka cirkev)|Pálium]] je biely vlnený pruh s vtkanými červenými krížikmi (biskupské krížiky sú čierne).<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Církevní historie (katolická) - Vatikán - Papežské insignie | url = https://cirkevnihistorie.estranky.cz/clanky/vatikan/papezske-insignie.html | vydavateľ = cirkevnihistorie.estranky.cz | dátum prístupu = 2024-07-09}}</ref> Tie znamenajú utrpenie Krista. Na troch z nich sú symbolicky zobrazené klince, ktorými bol pribitý na kríž.<ref>[http://www.oecumene.radiovaticana.org/slo/Articolo.asp?c=10879 Čo je to pálium?]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ==== Rybársky prsteň ==== Je na ňom zobrazený svätý Peter na loďke so sieťou. Je symbolom nasledovníctva svätého Petra. Pápež ho nosí na pravej ruke, ktorou požehnáva. ==== Erb ==== Prehľad erbov jednotlivých pápežov je v hlavnom článku [[Pápežský erb]]. ==== Mitra ==== [[Mitra]] je vysoká, hore zašpicatená [[Liturgia (úkony)|liturgická]] pokrývka hlavy, ktorú okrem pápežov nosia aj [[biskup]]i pri [[Svätá omša|svätej omši]], obradoch a sprievodoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Oblečení kněze a ministranta |url=http://hosting.saowifi.net/farnosthat/veb_ministri/schuzky.htm |dátum prístupu=2008-08-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080219142229/http://hosting.saowifi.net/farnosthat/veb_ministri/schuzky.htm |dátum archivácie=2008-02-19 }}</ref> Nosí sa najmä pri slávnostných príležitostiach, ==== Odev ==== Odev (reverenda) bielej farby symbolizuje nevinnosť a milosrdnú lásku. Je farbou svetla a obrazom Krista, ktorý je svetlom sveta<ref>[http://www.getsemany.cz/node/881 Liturgická roucha – významný liturgický symbol či výsada hierarchů?]</ref>. Má 33 gombíkov, čo symbolizuje 33 Kristových rokov. ==== Ferula ==== Na rozdiel od bežných biskupských beriel, ktoré sú na vrchu zahnuté, čím sa poukazuje na ich podriadenosť pápežovi, používa Petrov nástupca pápežskú berlu, tzv. ferulu. Tá je v hornej časti zakončená krížom alebo krucifixom (kríž s korpusom ukrižovaného [[Ježiš Kristus|Ježiša]]) a symbolizuje, že pápež je podriadený priamo Kristovi.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Františkovi sa v Sarajeve zlomil pápežský kríž. Museli ho zalepiť | url = https://svetkrestanstva.postoj.sk/4662/frantiskovi-sa-v-sarajeve-zlomil-papezsky-kriz-museli-ho-zalepit | vydavateľ = svetkrestanstva.postoj.sk | dátum prístupu = 2024-07-09 | jazyk = sk | meno = Adam | priezvisko = Takáč}}</ref> ==== Heslo ==== Pápeži už oficiálne nepoužívajú heslo. Heslo Benedikta XVI., ktoré používal ako kardinál – Cooperatores Veritatis (Spolupracovníci Pravdy). Pápež František používal heslo „Miserando atque eligendo“ (Poľutovaniahodný, ale vyvolený). ==== Tiara ==== [[Tiara (pápežstvo)|Tiara]] je trojitá pápežská koruna. Od roku [[1968]] sa (aj ako symbol vzdania sa svetskej moci pápeža) nepoužíva. === Voľba === {{Hlavný článok|Konkláve}} V 1. tisícročí ho volil klérus a ľud [[Rím]]a. Od roku 1059 (Mikuláš II.) ho volili len kardinálski biskupi, od roku 1179 (3. lateránsky koncil) je navyše potrebná dvojtretinová väčšina hlasov. Od roku [[1975]] platí podľa nariadenia pápeža [[Pavol VI.|Pavla VI.]] systém opísaný v článku [[konkláve]]. Osoba, ktorá prijme svoju voľbu za pápeža, hoci je už iný pápež zvolený, sa nazýva protipápež. Sporné sú otázky, či pápeža možno nútene zosadiť (súdom alebo koncilom) a či pápež môže záväzne ustanoviť svojho nástupcu. Dobrovoľne rezignovať na svoju funkciu pápež môže, urobil tak napríklad [[Celestín V.]] a [[Benedikt XVI.]] === Encykliky === {{Hlavný článok|Encyklika}} Encykliky obsahujú poučenie pápeža o cirkevných zásadách v závažných otázkach viery a mravov. Každá má danú určitú tému, pápež obvykle počas svojho [[pontifikát]]u vydá niekoľko encyklík. Vo vyššie uvedenom [[Encyklika|hlavnom článku]] sa nachádza aj zoznam encyklík, ktoré vydali pápeži. === Dejiny === ==== Starovek ==== V počiatkoch kresťanstva vznikali v jednotlivých obciach samostatné komunity kresťanov, ktoré riadili presbyteri, od konca 2. storočia po Kr. biskupi. V rámci Rímskej ríše získali výsadné postavenie biskupi – patriarchovia v [[Rím]]e (západná časť Rímskej ríše), [[Konštantínopol]]e, [[Antiochia|Antiochii]], [[Jeruzalem]]e a egyptskej [[Alexandria|Alexandrii]] (východná časť Rímskej ríše). Podľa záverov [[Prvý nikajský koncil|Nikajského koncilu]] museli biskupi sídliť v mestách, ktoré mali titul kolónia alebo municípium. Rímsky biskup sa na základe výsadného postavenia [[Peter (apoštol)|sv. Petra]] (''Ty si skala a na tejto skale vybudujem svoje kráľovstvo'') uchádzal o nadradené postavenie v celej Rímskej ríši, ale najmä Konštantínopol toto jeho výsadné postavenie odmietal. Až v druhej polovici 4. storočia sa rímsky biskup začal presadzovať ako nadradený ostatným biskupom a prijal aramejský titul papa – otec. ==== Stredovek ==== Čoskoro ([[476]]) sa Rímska ríša rozpadla a to malo vplyv aj na štruktúru kresťanstva. Na západe vznikla [[Franská ríša]], na východe [[Byzantská ríša]]. Tieto bojovali o získanie vplyvu (najmä v strednej a východnej Európe), čo viedlo k rozkolu ([[schizma]]) prejavujúcemu sa v teologických a právnických sporoch o primát v kresťanskom svete. [[Mikuláš I. (pápež)|Mikuláš I.]] ([[858]]{{--}}[[867]]) bol predstaviteľom ambícií Ríma ovládať kresťanský svet aj v svetskej oblasti. Mikuláš bol teoretik najvyššej náučnej (učiteľskej), súdnej a zákonodarnej vlády pápežstva, ktorá sa opierala o ním uznané takzvané [[pseudoizidorovské dekretálie]]. Tým, že Byzantská ríša tieto snahy neuznala, vznikla takzvaná [[východná schizma]], ktorá spôsobila, že vo väčšine krajín, ktoré vtedy patrili do Byzantskej ríše, sa dodnes neuznáva [[pápežský primát]] – primát rímskych biskupov. Po rozpade Franskej ríše sa zmenšila autorita pápežov a títo sa dostali do područia rímskej šľachty. Počas celého 10. stor. boli pápeži závislí od nemeckých cisárov a až reformátorské hnutia 11. storočia, najmä clunyjské, dostali pápežstvo opäť na „výslnie“. Táto emancipácia vyvrcholila panovaním pápeža [[Gregor VII. (pápež)|Gregora VII.]] ([[1073]]{{--}}[[1085]]). Gregor VII. veľmi rozhodne vystúpil s názorom o nadradenosti duchovnej vlády nad svetskou (víťazný boj rímskych pápežov s nemeckými cisármi – [[boj o investitúru]]). Vrcholným obdobím politického významu pápežov bol pontifikát [[Inocent III.|Inocenta III.]] ([[1198]]{{--}}[[1216]]), ktorý donútil k lénnej poslušnosti mnohé krajiny (napr. [[Anglicko]], [[Írsko]], [[Poľsko]], [[Aragónsko]], [[Sicília|Sicíliu]], [[Nórsko]]). Vláda pápežov nad západným kresťanstvom sa v tomto období prejavila najmä v jeho vedúcej úlohe pri organizovaní križiackych výprav. V tomto období vznikol aj široko rozvetvený úradnícky aparát rímskej pápežskej kúrie. Rozvoj centralistickej vlády v 13. a 14. stor., ako aj kryštalizácia národných štruktúr v jej rozvoji spôsobili, že sa prestali uznávať politické nároky pápežov. Ukázalo sa to najmä počas sporu [[Bonifác VIII.|Bonifáca VIII.]] s [[Filip IV. (Francúzsko)|Filipom IV.]], francúzskym kráľom, na prelome 13. a 14. stor., po ktorom nastalo pre pápežstvo ťažké obdobie tzv. [[Avignonské zajatie|avignonského zajatia pápežov]]. Rozrastala sa aj kríza v samotnej cirkvi, vyvolaná vystúpením známych reformátorov [[Ján Viklef|J. Wycliffa]], [[Ján Hus|J. Husa]] a ďalších, najmä ľudových reformných hnutí. Počas 15. stor. sa pápežom podarilo prekonať západnú schizmu a poraziť stúpencov teórie nadradenosti cirkevných koncilov nad pápežom. ==== Novovek ==== Rastúca vlna kritiky inštitúcie pápežov, spojená s kritikou spoločensko-politickej situácie, ako aj s morálnym úpadkom kúrie, vytvorila v 16. stor. podmienky pre vznik reformácie. Snaha Katolíckej cirkvi pomocou protireformácie zvrátiť tento vývoj sa podarila len čiastočne. V 17. a 18. stor. pokračoval proces laicizácie duchovného života a ďalšie osamostatňovanie sa národných štátov spod hegemónie pápežov. Na území Slovenska citeľne zasiahli Katolícku cirkev reformy [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]] (tolerančný patent, zrušenie jezuitského rádu a [[kláštor]]ov). Reakcia pápežov proti reformám zosilnela najmä po [[Viedenský kongres|Viedenskom kongrese]] roku 1814. Bol obnovený [[pápežský štát]] (ktorý predtým nahradil Rímskou republikou [[Napoleon Bonaparte|Napoleon I.]]), [[Spoločnosť Ježišova|jezuitský rád]] a obnovili sa centralistické tendencie spolu so snahou navrátiť pápežom absolútnu duchovnú vládu v celej cirkvi. Svedčia o tom pápežské encykliky 19. stor. a najmä [[Prvý vatikánsky koncil|l. vatikánsky koncil]] ([[1870]]), na ktorom bola napriek silnej opozícii prijatá doktrína o neomylnosti pápeža, ktorou sa opäť zmenšil význam koncilov. ==== Moderné dejiny ==== Z pápežov modernej doby vošli do povedomia svetovej verejnosti najmä [[Lev XIII.]] a [[Pius XI.]] svojimi encyklikami o riešení sociálnej otázky (''[[Rerum novarum|Rerum Novarum]]'' a ''[[Quadragesimo Anno]]''). Katolícka cirkev zaujala v nich stanovisko podporujúce nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva. [[Pius X.]] ako veľký reformátor a jeden z posledných pápežov, ktorých [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolícka cirkev]] vyhlásila za svätého. Postoj [[Pius XII.|Pia XII.]] k nacistickému režimu v Nemecku, predovšetkým vo vojnových rokoch, vyvolal už počas jeho pôsobenia veľa kritických hlasov, a podľa mnohých zanedbal tento pápež v kritických rokoch nacistickej genocídy veľa aj zo všeobecných kresťanských humanistických zásad. Mal v sebe hlboko zakorenenú obavu, že otvorenými slovami by vyvolal nepredvídateľné následky. Svoj pre [[L’Osservatore Romano|Osservatore Romano]] (oficiálne vatikánske noviny) napísaný protest nenechal uverejniť vo svetle následkov otvoreného protestu holandských biskupov, s možnosťou Hitlerovej reakcie po pápežovom proteste. Povedal vraj: „Ak pre slová holandských biskupov išlo do táborov 40 000 nevinných, pre pápežove slová Hitler internuje najmenej 200 000 ľudí. To nemôžem dopustiť.“ Doteraz zostáva otvorenou otázka, aký vplyv by malo, ak by konal inak. Po [[Ján XXIII. (pápež)|Jánovi XXIII.]] ([[1958]]{{--}}[[1963]]), [[Pavol VI.|Pavlovi VI.]] (1963{{--}}1978) a [[Ján Pavol I.|Jánovi Pavlovi l.]] ([[26. august]] – [[28. september]] [[1978]]) sa na všeobecné prekvapenie celého katolíckeho sveta na dlhé roky stal pápežom [[krakov]]ský arcibiskup kardinál Karol Wojtyla pod menom [[Ján Pavol II.]] ([[1978]]{{--}}[[2005]]), čím sa po vyše 500-ročnej vláde pápežov talianskeho pôvodu sa dostal na čelo Katolíckej cirkvi po prvý raz občan netalianskeho (slovanského) pôvodu. Rok [[1978]] sa označuje ako „rok troch pápežov“. Voľba Jána Pavla II. bola zrejme okrem iného dôsledkom snahy získať stratené pozície v [[komunizmus|komunistickej]] strednej a východnej Európe. [[Ján Pavol II.]] zotrval v doterajších konzervatívnych postojoch Cirkvi v otázkach vnútrocirkevných, v sociálnej oblasti a najmä v oblasti všeobecnej [[morálka|morálky]] (potraty, postavenie žien v Katolíckej cirkvi, homosexualita atď.), čo vyvolalo rôzne negatívne i pozitívne reakcie. Predposledným pápežom bol teraz už emeritný pápež [[Benedikt XVI.]] (vlastným menom Joseph Alois Ratzinger), pôvodom [[Nemecko|Nemec]] z [[Bavorsko|Bavorska]]. V [[konkláve]] bol za pápeža zvolený dňa 19. apríla 2005 vo veku 78 rokov. Pred svojím zvolením pôsobil ako prefekt [[Kongregácia pre náuku viery|Kongregácie pre náuku viery]]. 28. februára 2013 začalo vo Vatikáne [[Sedisvakancia|Sede vacante]]. 13. marca 2013 bol v [[konkláve]] zvolený [[Spoločnosť Ježišova|jezuita]] [[František (pápež)|Jorge Mario Bergoglio]], ktorý prijal meno František. 8. mája [[2025]] bol v poradí 267. rímskym pápežom zvolený pápež [[Lev XIV.]] [[Súbor:Chuck Kennedy - The Official White House Photostream - P060409CK-0199 (pd).jpg|náhľad|Koptský pápež [[Šenuda III.]]]] == Pápeži v iných cirkvách == Titul ''pápež'' vznikol na Východe – v Alexandrijskej cirkvi. Od 3. storočia sa [[Alexandria|alexandrijskí]] biskupi označujú titulom pápež.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Beck | meno = Hans-Georg | odkaz na autora = Hans-Georg Beck | titul = Kirche und theologische Literatur im byzantinischen Reich | miesto = München | vydavateľ = C. H. Beck'sche Verlagsbuchhandlung | rok = 1959 | počet strán = 835 | strany = 94 }}</ref> Z Alexandrie sa tento titul neskôr (asi v 5. storočí) dostal do Ríma. Pápež [[Koptská ortodoxná cirkev|Koptskej pravoslávnej cirkvi]] nesie titul ''pápež a patriarcha celej Afriky na svätom pravoslávnom a apoštolskom tróne svätého Marka evanjelistu a svätého apoštola''. Aktuálnym koptským pápežom je [[Teodor II. (koptský pápež)|Teodor (Tawadros) II.]] Pápež [[Alexandrijská pravoslávna cirkev|Alexandrijskej pravoslávnej cirkvi]] nesie titul ''pápež a patriarcha Alexandrie a celej Afriky''. == Poznámky == {{Referencie|skupina = p}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam pápežov|Zoznam rímskych pápežov]] * [[Zoznam koptských alexandrijských pápežov]] * [[Zoznam alexandrijských patriarchov|Zoznam alexandrijských pravoslávnych patriarchov (pápežov)]] * [[Pontifikát]] * [[Vatikán]] * [[Synoda s mŕtvolou]] == Iné projekty == {{projekt|q=Pápež|commons=Papae}} {{Vatikán}} [[Kategória:Pápežstvo]] [[Kategória:Katolícka cirkev]] [[Kategória:Cirkevní hodnostári]] [[Kategória:Vládcovia]] [[Kategória:Pápeži]] [[Kategória:Vatikán]] fm6eotjuepqkh3nui5vbg94a9ygr9rk 8213137 8213118 2026-05-13T10:33:23Z ~2026-28758-50 294735 8213137 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{Duchovenstvo katolíckej cirkvi}} '''Pápež'''{{#tag:ref|Zriedkavo alebo zastarano: '''papa'''; najmä pre rímskeho pápeža: od roku [[2000]] (z hľadiska slovenskej gramatiky:)'''Svätý Otec'''<ref>[[Pravidlá slovenského pravopisu]] 2000 a 2013</ref>; v rokoch [[1998]]{{--}}[[2000]]: '''Svätý otec'''<ref>[[Pravidlá slovenského pravopisu]] 1998 a 2000</ref>, v rokoch [[1953]]{{--}}[[1998]]: '''svätý otec'''<ref>otec. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref>, do roku [[1953]]: ''svätý Otec''<ref>[[Pravidlá slovenského pravopisu]] 1931, 1940, 1953</ref>)|group = p}} je najvyšší predstaviteľ v niektorých [[kresťanstvo|kresťanských]] cirkvách. Najznámejší je ''rímsky pápež'', ktorý je zároveň najvyšší predstaviteľ [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]], [[rím]]sky [[biskup]] a najvyšší predstaviteľ štátu [[Vatikán]]. Titul ''pápež'' majú aj hlavy niektorých [[Pravoslávna cirkev|pravoslávnych cirkví]], napr. [[Alexandrijská pravoslávna cirkev|Alexandrijskej]] a [[Koptská ortodoxná cirkev|Koptskej]], kde tento titul vznikol asi v [[3. storočie|3. storočí]], v Ríme sa začal používať asi až od [[5. storočie|5. storočia]]. Títo pápeži avšak vo svojich cirkvách nemajú rovnaké právomoci ako rímsky pápež v [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]]. [[8. mája]] [[2025]] bol v poradí 267. rímskym pápežom zvolený pápež [[Lev XIV.]] ==Etymológia == Slovo pápež pochádza zo slova strednej hornej nemčiny znejúceho ''bābes''(''t'') (význam: pápež), ktoré pochádza z latinského slova papa (význam: otec, biskup), ktoré pochádza z gréckeho slova {{VJZ|grc|παπάς|''papas''}} resp. staršie {{VJZ|grc|πάππας|''pappas''}} (význam: tato, otec). == Rímsky pápež == [[Súbor:Pope Leo XIV 3 (3x4 cropped) (2).jpg|thumb|[[Lev XIV.|Kevin Oravec IV. - československý pápež]]]] [[Súbor:Pope Francis South Korea 2014.png|thumb|[[František (pápež)|František]] – bývalý rímsky pápež]] === Postavenie === V cirkevnom práve má najvyššiu riadiacu právomoc v Katolíckej cirkvi a od roku 1870 ([[Prvý vatikánsky koncil]]) je aj nositeľom najvyššej súdnej a učiteľskej právomoci (pápežská neomylnosť) vo veciach viery a mravov, ak niečo vyhlási slávnostne (''ex catedra''). Z hľadiska medzinárodného práva je [[suverén]]om s vlastným právom a všetkými príslušnými právomocami ([[Svätá Stolica]]). Z hľadiska katolíckej viery je rímskym biskupom s biskupskou právomocou v celej rímskokatolíckej cirkvi, nositeľom najvyššej apoštolskej funkcie v ekuméne ([[pápežský primát]]). Jeho (exegeticky sporný) nárok na túto najvyššiu funkciu vyplýva z explicitného odvolania sa na [[Evanjelium podľa Matúša]] 16, 17{{--}}19 a na chápanie rímskeho pápeža ako priameho a neprerušeného nástupcu [[apoštol Peter|apoštola Petra]]. === Tituly a funkcie === Úradné tituly sú '''„biskup rímsky, nástupca kniežaťa apoštolov, prímas taliansky, arcibiskup a metropolita rímskej cirkevnej provincie, suverén štátu mesta Vatikán“.''' Jeho oslovenie a čestný titul sú „Svätý Otec“, sám sa tiež od 6. stor. často označuje ako „servus servorum Dei“ (sluha sluhov Božích) Ďalšie tituly sú od 13. stor. Summus Pontifex a od 14. stor. Pontifex Maximus. Titul „patriarcha západu“ bol v roku [[2006]] vypustený z oficiálnych oslovení a titulov pápeža.<ref>[http://tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20060323011 Prečo titul „patriarcha Západu“ nefiguruje v Pápežskej ročenke 2006]</ref> === Pápežské symboly === Medzi pápežské symboly patrí meno, [[pálium (rímskokatolícka cirkev)|pálium]], tzv. Rybársky prsteň, mitra, špecifický odev a ferulu. Pápež v minulosti nosil aj tiaru.<ref>[http://www.zoe.sk/?citaren&id=291 Symboly sprevádzajúce pápeža]</ref> ==== Meno ==== Od 11. storočia novozvolený pápež nepoužíva svoje občianske meno, ale vyberá si pápežské meno. (Výnimkami z tohto pravidla boli [[Hadrián VI.]] a [[Marcel II.]]) Dvojité meno si ako prvý zvolil [[Ján Pavol I.]] (1978).[[Súbor:Pope Benedictus XVI blessing after messe.jpg|náhľad|[[Benedikt XVI.]] v roku [[2006]] nesúci [[Pálium (rímskokatolícka cirkev)|pálium]] na strane a držiaci ferulu zakončenú krucifixom.]] ==== Pálium ==== [[Pálium (rímskokatolícka cirkev)|Pálium]] je biely vlnený pruh s vtkanými červenými krížikmi (biskupské krížiky sú čierne).<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Církevní historie (katolická) - Vatikán - Papežské insignie | url = https://cirkevnihistorie.estranky.cz/clanky/vatikan/papezske-insignie.html | vydavateľ = cirkevnihistorie.estranky.cz | dátum prístupu = 2024-07-09}}</ref> Tie znamenajú utrpenie Krista. Na troch z nich sú symbolicky zobrazené klince, ktorými bol pribitý na kríž.<ref>[http://www.oecumene.radiovaticana.org/slo/Articolo.asp?c=10879 Čo je to pálium?]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ==== Rybársky prsteň ==== Je na ňom zobrazený svätý Peter na loďke so sieťou. Je symbolom nasledovníctva svätého Petra. Pápež ho nosí na pravej ruke, ktorou požehnáva. ==== Erb ==== Prehľad erbov jednotlivých pápežov je v hlavnom článku [[Pápežský erb]]. ==== Mitra ==== [[Mitra]] je vysoká, hore zašpicatená [[Liturgia (úkony)|liturgická]] pokrývka hlavy, ktorú okrem pápežov nosia aj [[biskup]]i pri [[Svätá omša|svätej omši]], obradoch a sprievodoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Oblečení kněze a ministranta |url=http://hosting.saowifi.net/farnosthat/veb_ministri/schuzky.htm |dátum prístupu=2008-08-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080219142229/http://hosting.saowifi.net/farnosthat/veb_ministri/schuzky.htm |dátum archivácie=2008-02-19 }}</ref> Nosí sa najmä pri slávnostných príležitostiach, ==== Odev ==== Odev (reverenda) bielej farby symbolizuje nevinnosť a milosrdnú lásku. Je farbou svetla a obrazom Krista, ktorý je svetlom sveta<ref>[http://www.getsemany.cz/node/881 Liturgická roucha – významný liturgický symbol či výsada hierarchů?]</ref>. Má 33 gombíkov, čo symbolizuje 33 Kristových rokov. ==== Ferula ==== Na rozdiel od bežných biskupských beriel, ktoré sú na vrchu zahnuté, čím sa poukazuje na ich podriadenosť pápežovi, používa Petrov nástupca pápežskú berlu, tzv. ferulu. Tá je v hornej časti zakončená krížom alebo krucifixom (kríž s korpusom ukrižovaného [[Ježiš Kristus|Ježiša]]) a symbolizuje, že pápež je podriadený priamo Kristovi.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Františkovi sa v Sarajeve zlomil pápežský kríž. Museli ho zalepiť | url = https://svetkrestanstva.postoj.sk/4662/frantiskovi-sa-v-sarajeve-zlomil-papezsky-kriz-museli-ho-zalepit | vydavateľ = svetkrestanstva.postoj.sk | dátum prístupu = 2024-07-09 | jazyk = sk | meno = Adam | priezvisko = Takáč}}</ref> ==== Heslo ==== Pápeži už oficiálne nepoužívajú heslo. Heslo Benedikta XVI., ktoré používal ako kardinál – Cooperatores Veritatis (Spolupracovníci Pravdy). Pápež František používal heslo „Miserando atque eligendo“ (Poľutovaniahodný, ale vyvolený). ==== Tiara ==== [[Tiara (pápežstvo)|Tiara]] je trojitá pápežská koruna. Od roku [[1968]] sa (aj ako symbol vzdania sa svetskej moci pápeža) nepoužíva. === Voľba === {{Hlavný článok|Konkláve}} V 1. tisícročí ho volil klérus a ľud [[Rím]]a. Od roku 1059 (Mikuláš II.) ho volili len kardinálski biskupi, od roku 1179 (3. lateránsky koncil) je navyše potrebná dvojtretinová väčšina hlasov. Od roku [[1975]] platí podľa nariadenia pápeža [[Pavol VI.|Pavla VI.]] systém opísaný v článku [[konkláve]]. Osoba, ktorá prijme svoju voľbu za pápeža, hoci je už iný pápež zvolený, sa nazýva protipápež. Sporné sú otázky, či pápeža možno nútene zosadiť (súdom alebo koncilom) a či pápež môže záväzne ustanoviť svojho nástupcu. Dobrovoľne rezignovať na svoju funkciu pápež môže, urobil tak napríklad [[Celestín V.]] a [[Benedikt XVI.]] === Encykliky === {{Hlavný článok|Encyklika}} Encykliky obsahujú poučenie pápeža o cirkevných zásadách v závažných otázkach viery a mravov. Každá má danú určitú tému, pápež obvykle počas svojho [[pontifikát]]u vydá niekoľko encyklík. Vo vyššie uvedenom [[Encyklika|hlavnom článku]] sa nachádza aj zoznam encyklík, ktoré vydali pápeži. === Dejiny === ==== Starovek ==== V počiatkoch kresťanstva vznikali v jednotlivých obciach samostatné komunity kresťanov, ktoré riadili presbyteri, od konca 2. storočia po Kr. biskupi. V rámci Rímskej ríše získali výsadné postavenie biskupi – patriarchovia v [[Rím]]e (západná časť Rímskej ríše), [[Konštantínopol]]e, [[Antiochia|Antiochii]], [[Jeruzalem]]e a egyptskej [[Alexandria|Alexandrii]] (východná časť Rímskej ríše). Podľa záverov [[Prvý nikajský koncil|Nikajského koncilu]] museli biskupi sídliť v mestách, ktoré mali titul kolónia alebo municípium. Rímsky biskup sa na základe výsadného postavenia [[Peter (apoštol)|sv. Petra]] (''Ty si skala a na tejto skale vybudujem svoje kráľovstvo'') uchádzal o nadradené postavenie v celej Rímskej ríši, ale najmä Konštantínopol toto jeho výsadné postavenie odmietal. Až v druhej polovici 4. storočia sa rímsky biskup začal presadzovať ako nadradený ostatným biskupom a prijal aramejský titul papa – otec. ==== Stredovek ==== Čoskoro ([[476]]) sa Rímska ríša rozpadla a to malo vplyv aj na štruktúru kresťanstva. Na západe vznikla [[Franská ríša]], na východe [[Byzantská ríša]]. Tieto bojovali o získanie vplyvu (najmä v strednej a východnej Európe), čo viedlo k rozkolu ([[schizma]]) prejavujúcemu sa v teologických a právnických sporoch o primát v kresťanskom svete. [[Mikuláš I. (pápež)|Mikuláš I.]] ([[858]]{{--}}[[867]]) bol predstaviteľom ambícií Ríma ovládať kresťanský svet aj v svetskej oblasti. Mikuláš bol teoretik najvyššej náučnej (učiteľskej), súdnej a zákonodarnej vlády pápežstva, ktorá sa opierala o ním uznané takzvané [[pseudoizidorovské dekretálie]]. Tým, že Byzantská ríša tieto snahy neuznala, vznikla takzvaná [[východná schizma]], ktorá spôsobila, že vo väčšine krajín, ktoré vtedy patrili do Byzantskej ríše, sa dodnes neuznáva [[pápežský primát]] – primát rímskych biskupov. Po rozpade Franskej ríše sa zmenšila autorita pápežov a títo sa dostali do područia rímskej šľachty. Počas celého 10. stor. boli pápeži závislí od nemeckých cisárov a až reformátorské hnutia 11. storočia, najmä clunyjské, dostali pápežstvo opäť na „výslnie“. Táto emancipácia vyvrcholila panovaním pápeža [[Gregor VII. (pápež)|Gregora VII.]] ([[1073]]{{--}}[[1085]]). Gregor VII. veľmi rozhodne vystúpil s názorom o nadradenosti duchovnej vlády nad svetskou (víťazný boj rímskych pápežov s nemeckými cisármi – [[boj o investitúru]]). Vrcholným obdobím politického významu pápežov bol pontifikát [[Inocent III.|Inocenta III.]] ([[1198]]{{--}}[[1216]]), ktorý donútil k lénnej poslušnosti mnohé krajiny (napr. [[Anglicko]], [[Írsko]], [[Poľsko]], [[Aragónsko]], [[Sicília|Sicíliu]], [[Nórsko]]). Vláda pápežov nad západným kresťanstvom sa v tomto období prejavila najmä v jeho vedúcej úlohe pri organizovaní križiackych výprav. V tomto období vznikol aj široko rozvetvený úradnícky aparát rímskej pápežskej kúrie. Rozvoj centralistickej vlády v 13. a 14. stor., ako aj kryštalizácia národných štruktúr v jej rozvoji spôsobili, že sa prestali uznávať politické nároky pápežov. Ukázalo sa to najmä počas sporu [[Bonifác VIII.|Bonifáca VIII.]] s [[Filip IV. (Francúzsko)|Filipom IV.]], francúzskym kráľom, na prelome 13. a 14. stor., po ktorom nastalo pre pápežstvo ťažké obdobie tzv. [[Avignonské zajatie|avignonského zajatia pápežov]]. Rozrastala sa aj kríza v samotnej cirkvi, vyvolaná vystúpením známych reformátorov [[Ján Viklef|J. Wycliffa]], [[Ján Hus|J. Husa]] a ďalších, najmä ľudových reformných hnutí. Počas 15. stor. sa pápežom podarilo prekonať západnú schizmu a poraziť stúpencov teórie nadradenosti cirkevných koncilov nad pápežom. ==== Novovek ==== Rastúca vlna kritiky inštitúcie pápežov, spojená s kritikou spoločensko-politickej situácie, ako aj s morálnym úpadkom kúrie, vytvorila v 16. stor. podmienky pre vznik reformácie. Snaha Katolíckej cirkvi pomocou protireformácie zvrátiť tento vývoj sa podarila len čiastočne. V 17. a 18. stor. pokračoval proces laicizácie duchovného života a ďalšie osamostatňovanie sa národných štátov spod hegemónie pápežov. Na území Slovenska citeľne zasiahli Katolícku cirkev reformy [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]] (tolerančný patent, zrušenie jezuitského rádu a [[kláštor]]ov). Reakcia pápežov proti reformám zosilnela najmä po [[Viedenský kongres|Viedenskom kongrese]] roku 1814. Bol obnovený [[pápežský štát]] (ktorý predtým nahradil Rímskou republikou [[Napoleon Bonaparte|Napoleon I.]]), [[Spoločnosť Ježišova|jezuitský rád]] a obnovili sa centralistické tendencie spolu so snahou navrátiť pápežom absolútnu duchovnú vládu v celej cirkvi. Svedčia o tom pápežské encykliky 19. stor. a najmä [[Prvý vatikánsky koncil|l. vatikánsky koncil]] ([[1870]]), na ktorom bola napriek silnej opozícii prijatá doktrína o neomylnosti pápeža, ktorou sa opäť zmenšil význam koncilov. ==== Moderné dejiny ==== Z pápežov modernej doby vošli do povedomia svetovej verejnosti najmä [[Lev XIII.]] a [[Pius XI.]] svojimi encyklikami o riešení sociálnej otázky (''[[Rerum novarum|Rerum Novarum]]'' a ''[[Quadragesimo Anno]]''). Katolícka cirkev zaujala v nich stanovisko podporujúce nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva. [[Pius X.]] ako veľký reformátor a jeden z posledných pápežov, ktorých [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolícka cirkev]] vyhlásila za svätého. Postoj [[Pius XII.|Pia XII.]] k nacistickému režimu v Nemecku, predovšetkým vo vojnových rokoch, vyvolal už počas jeho pôsobenia veľa kritických hlasov, a podľa mnohých zanedbal tento pápež v kritických rokoch nacistickej genocídy veľa aj zo všeobecných kresťanských humanistických zásad. Mal v sebe hlboko zakorenenú obavu, že otvorenými slovami by vyvolal nepredvídateľné následky. Svoj pre [[L’Osservatore Romano|Osservatore Romano]] (oficiálne vatikánske noviny) napísaný protest nenechal uverejniť vo svetle následkov otvoreného protestu holandských biskupov, s možnosťou Hitlerovej reakcie po pápežovom proteste. Povedal vraj: „Ak pre slová holandských biskupov išlo do táborov 40 000 nevinných, pre pápežove slová Hitler internuje najmenej 200 000 ľudí. To nemôžem dopustiť.“ Doteraz zostáva otvorenou otázka, aký vplyv by malo, ak by konal inak. Po [[Ján XXIII. (pápež)|Jánovi XXIII.]] ([[1958]]{{--}}[[1963]]), [[Pavol VI.|Pavlovi VI.]] (1963{{--}}1978) a [[Ján Pavol I.|Jánovi Pavlovi l.]] ([[26. august]] – [[28. september]] [[1978]]) sa na všeobecné prekvapenie celého katolíckeho sveta na dlhé roky stal pápežom [[krakov]]ský arcibiskup kardinál Karol Wojtyla pod menom [[Ján Pavol II.]] ([[1978]]{{--}}[[2005]]), čím sa po vyše 500-ročnej vláde pápežov talianskeho pôvodu sa dostal na čelo Katolíckej cirkvi po prvý raz občan netalianskeho (slovanského) pôvodu. Rok [[1978]] sa označuje ako „rok troch pápežov“. Voľba Jána Pavla II. bola zrejme okrem iného dôsledkom snahy získať stratené pozície v [[komunizmus|komunistickej]] strednej a východnej Európe. [[Ján Pavol II.]] zotrval v doterajších konzervatívnych postojoch Cirkvi v otázkach vnútrocirkevných, v sociálnej oblasti a najmä v oblasti všeobecnej [[morálka|morálky]] (potraty, postavenie žien v Katolíckej cirkvi, homosexualita atď.), čo vyvolalo rôzne negatívne i pozitívne reakcie. Predposledným pápežom bol teraz už emeritný pápež [[Benedikt XVI.]] (vlastným menom Joseph Alois Ratzinger), pôvodom [[Nemecko|Nemec]] z [[Bavorsko|Bavorska]]. V [[konkláve]] bol za pápeža zvolený dňa 19. apríla 2005 vo veku 78 rokov. Pred svojím zvolením pôsobil ako prefekt [[Kongregácia pre náuku viery|Kongregácie pre náuku viery]]. 28. februára 2013 začalo vo Vatikáne [[Sedisvakancia|Sede vacante]]. 13. marca 2013 bol v [[konkláve]] zvolený [[Spoločnosť Ježišova|jezuita]] [[František (pápež)|Jorge Mario Bergoglio]], ktorý prijal meno František. 8. mája [[2025]] bol v poradí 267. rímskym pápežom zvolený pápež [[Lev XIV.]] [[Súbor:Chuck Kennedy - The Official White House Photostream - P060409CK-0199 (pd).jpg|náhľad|Koptský pápež [[Šenuda III.]]]] == Pápeži v iných cirkvách == Titul ''pápež'' vznikol na Východe – v Alexandrijskej cirkvi. Od 3. storočia sa [[Alexandria|alexandrijskí]] biskupi označujú titulom pápež.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Beck | meno = Hans-Georg | odkaz na autora = Hans-Georg Beck | titul = Kirche und theologische Literatur im byzantinischen Reich | miesto = München | vydavateľ = C. H. Beck'sche Verlagsbuchhandlung | rok = 1959 | počet strán = 835 | strany = 94 }}</ref> Z Alexandrie sa tento titul neskôr (asi v 5. storočí) dostal do Ríma. Pápež [[Koptská ortodoxná cirkev|Koptskej pravoslávnej cirkvi]] nesie titul ''pápež a patriarcha celej Afriky na svätom pravoslávnom a apoštolskom tróne svätého Marka evanjelistu a svätého apoštola''. Aktuálnym koptským pápežom je [[Teodor II. (koptský pápež)|Teodor (Tawadros) II.]] Pápež [[Alexandrijská pravoslávna cirkev|Alexandrijskej pravoslávnej cirkvi]] nesie titul ''pápež a patriarcha Alexandrie a celej Afriky''. == Poznámky == {{Referencie|skupina = p}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam pápežov|Zoznam rímskych pápežov]] * [[Zoznam koptských alexandrijských pápežov]] * [[Zoznam alexandrijských patriarchov|Zoznam alexandrijských pravoslávnych patriarchov (pápežov)]] * [[Pontifikát]] * [[Vatikán]] * [[Synoda s mŕtvolou]] == Iné projekty == {{projekt|q=Pápež|commons=Papae}} {{Vatikán}} [[Kategória:Pápežstvo]] [[Kategória:Katolícka cirkev]] [[Kategória:Cirkevní hodnostári]] [[Kategória:Vládcovia]] [[Kategória:Pápeži]] [[Kategória:Vatikán]] avpxbzoi7md0q08e4avnjx0x48eczrj 8213139 8213137 2026-05-13T10:35:21Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28758-50|~2026-28758-50]] ([[User_talk:~2026-28758-50|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od OJJ 8036293 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{Duchovenstvo katolíckej cirkvi}} '''Pápež'''{{#tag:ref|Zriedkavo alebo zastarano: '''papa'''; najmä pre rímskeho pápeža: od roku [[2000]] (z hľadiska slovenskej gramatiky:)'''Svätý Otec'''<ref>[[Pravidlá slovenského pravopisu]] 2000 a 2013</ref>; v rokoch [[1998]]{{--}}[[2000]]: '''Svätý otec'''<ref>[[Pravidlá slovenského pravopisu]] 1998 a 2000</ref>, v rokoch [[1953]]{{--}}[[1998]]: '''svätý otec'''<ref>otec. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref>, do roku [[1953]]: ''svätý Otec''<ref>[[Pravidlá slovenského pravopisu]] 1931, 1940, 1953</ref>)|group = p}} je najvyšší predstaviteľ v niektorých [[kresťanstvo|kresťanských]] cirkvách. Najznámejší je ''rímsky pápež'', ktorý je zároveň najvyšší predstaviteľ [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]], [[rím]]sky [[biskup]] a najvyšší predstaviteľ štátu [[Vatikán]]. Titul ''pápež'' majú aj hlavy niektorých [[Pravoslávna cirkev|pravoslávnych cirkví]], napr. [[Alexandrijská pravoslávna cirkev|Alexandrijskej]] a [[Koptská ortodoxná cirkev|Koptskej]], kde tento titul vznikol asi v [[3. storočie|3. storočí]], v Ríme sa začal používať asi až od [[5. storočie|5. storočia]]. Títo pápeži avšak vo svojich cirkvách nemajú rovnaké právomoci ako rímsky pápež v [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]]. [[8. mája]] [[2025]] bol v poradí 267. rímskym pápežom zvolený pápež [[Lev XIV.]] ==Etymológia == Slovo pápež pochádza zo slova strednej hornej nemčiny znejúceho ''bābes''(''t'') (význam: pápež), ktoré pochádza z latinského slova papa (význam: otec, biskup), ktoré pochádza z gréckeho slova {{VJZ|grc|παπάς|''papas''}} resp. staršie {{VJZ|grc|πάππας|''pappas''}} (význam: tato, otec). == Rímsky pápež == [[Súbor:Pope Leo XIV 3 (3x4 cropped) (2).jpg|thumb|[[Lev XIV.]] – rímsky pápež]] [[Súbor:Pope Francis South Korea 2014.png|thumb|[[František (pápež)|František]] – bývalý rímsky pápež]] === Postavenie === V cirkevnom práve má najvyššiu riadiacu právomoc v Katolíckej cirkvi a od roku 1870 ([[Prvý vatikánsky koncil]]) je aj nositeľom najvyššej súdnej a učiteľskej právomoci (pápežská neomylnosť) vo veciach viery a mravov, ak niečo vyhlási slávnostne (''ex catedra''). Z hľadiska medzinárodného práva je [[suverén]]om s vlastným právom a všetkými príslušnými právomocami ([[Svätá Stolica]]). Z hľadiska katolíckej viery je rímskym biskupom s biskupskou právomocou v celej rímskokatolíckej cirkvi, nositeľom najvyššej apoštolskej funkcie v ekuméne ([[pápežský primát]]). Jeho (exegeticky sporný) nárok na túto najvyššiu funkciu vyplýva z explicitného odvolania sa na [[Evanjelium podľa Matúša]] 16, 17{{--}}19 a na chápanie rímskeho pápeža ako priameho a neprerušeného nástupcu [[apoštol Peter|apoštola Petra]]. === Tituly a funkcie === Úradné tituly sú '''„biskup rímsky, nástupca kniežaťa apoštolov, prímas taliansky, arcibiskup a metropolita rímskej cirkevnej provincie, suverén štátu mesta Vatikán“.''' Jeho oslovenie a čestný titul sú „Svätý Otec“, sám sa tiež od 6. stor. často označuje ako „servus servorum Dei“ (sluha sluhov Božích) Ďalšie tituly sú od 13. stor. Summus Pontifex a od 14. stor. Pontifex Maximus. Titul „patriarcha západu“ bol v roku [[2006]] vypustený z oficiálnych oslovení a titulov pápeža.<ref>[http://tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20060323011 Prečo titul „patriarcha Západu“ nefiguruje v Pápežskej ročenke 2006]</ref> === Pápežské symboly === Medzi pápežské symboly patrí meno, [[pálium (rímskokatolícka cirkev)|pálium]], tzv. Rybársky prsteň, mitra, špecifický odev a ferulu. Pápež v minulosti nosil aj tiaru.<ref>[http://www.zoe.sk/?citaren&id=291 Symboly sprevádzajúce pápeža]</ref> ==== Meno ==== Od 11. storočia novozvolený pápež nepoužíva svoje občianske meno, ale vyberá si pápežské meno. (Výnimkami z tohto pravidla boli [[Hadrián VI.]] a [[Marcel II.]]) Dvojité meno si ako prvý zvolil [[Ján Pavol I.]] (1978).[[Súbor:Pope Benedictus XVI blessing after messe.jpg|náhľad|[[Benedikt XVI.]] v roku [[2006]] nesúci [[Pálium (rímskokatolícka cirkev)|pálium]] na strane a držiaci ferulu zakončenú krucifixom.]] ==== Pálium ==== [[Pálium (rímskokatolícka cirkev)|Pálium]] je biely vlnený pruh s vtkanými červenými krížikmi (biskupské krížiky sú čierne).<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Církevní historie (katolická) - Vatikán - Papežské insignie | url = https://cirkevnihistorie.estranky.cz/clanky/vatikan/papezske-insignie.html | vydavateľ = cirkevnihistorie.estranky.cz | dátum prístupu = 2024-07-09}}</ref> Tie znamenajú utrpenie Krista. Na troch z nich sú symbolicky zobrazené klince, ktorými bol pribitý na kríž.<ref>[http://www.oecumene.radiovaticana.org/slo/Articolo.asp?c=10879 Čo je to pálium?]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ==== Rybársky prsteň ==== Je na ňom zobrazený svätý Peter na loďke so sieťou. Je symbolom nasledovníctva svätého Petra. Pápež ho nosí na pravej ruke, ktorou požehnáva. ==== Erb ==== Prehľad erbov jednotlivých pápežov je v hlavnom článku [[Pápežský erb]]. ==== Mitra ==== [[Mitra]] je vysoká, hore zašpicatená [[Liturgia (úkony)|liturgická]] pokrývka hlavy, ktorú okrem pápežov nosia aj [[biskup]]i pri [[Svätá omša|svätej omši]], obradoch a sprievodoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Oblečení kněze a ministranta |url=http://hosting.saowifi.net/farnosthat/veb_ministri/schuzky.htm |dátum prístupu=2008-08-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080219142229/http://hosting.saowifi.net/farnosthat/veb_ministri/schuzky.htm |dátum archivácie=2008-02-19 }}</ref> Nosí sa najmä pri slávnostných príležitostiach, ==== Odev ==== Odev (reverenda) bielej farby symbolizuje nevinnosť a milosrdnú lásku. Je farbou svetla a obrazom Krista, ktorý je svetlom sveta<ref>[http://www.getsemany.cz/node/881 Liturgická roucha – významný liturgický symbol či výsada hierarchů?]</ref>. Má 33 gombíkov, čo symbolizuje 33 Kristových rokov. ==== Ferula ==== Na rozdiel od bežných biskupských beriel, ktoré sú na vrchu zahnuté, čím sa poukazuje na ich podriadenosť pápežovi, používa Petrov nástupca pápežskú berlu, tzv. ferulu. Tá je v hornej časti zakončená krížom alebo krucifixom (kríž s korpusom ukrižovaného [[Ježiš Kristus|Ježiša]]) a symbolizuje, že pápež je podriadený priamo Kristovi.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Františkovi sa v Sarajeve zlomil pápežský kríž. Museli ho zalepiť | url = https://svetkrestanstva.postoj.sk/4662/frantiskovi-sa-v-sarajeve-zlomil-papezsky-kriz-museli-ho-zalepit | vydavateľ = svetkrestanstva.postoj.sk | dátum prístupu = 2024-07-09 | jazyk = sk | meno = Adam | priezvisko = Takáč}}</ref> ==== Heslo ==== Pápeži už oficiálne nepoužívajú heslo. Heslo Benedikta XVI., ktoré používal ako kardinál – Cooperatores Veritatis (Spolupracovníci Pravdy). Pápež František používal heslo „Miserando atque eligendo“ (Poľutovaniahodný, ale vyvolený). ==== Tiara ==== [[Tiara (pápežstvo)|Tiara]] je trojitá pápežská koruna. Od roku [[1968]] sa (aj ako symbol vzdania sa svetskej moci pápeža) nepoužíva. === Voľba === {{Hlavný článok|Konkláve}} V 1. tisícročí ho volil klérus a ľud [[Rím]]a. Od roku 1059 (Mikuláš II.) ho volili len kardinálski biskupi, od roku 1179 (3. lateránsky koncil) je navyše potrebná dvojtretinová väčšina hlasov. Od roku [[1975]] platí podľa nariadenia pápeža [[Pavol VI.|Pavla VI.]] systém opísaný v článku [[konkláve]]. Osoba, ktorá prijme svoju voľbu za pápeža, hoci je už iný pápež zvolený, sa nazýva protipápež. Sporné sú otázky, či pápeža možno nútene zosadiť (súdom alebo koncilom) a či pápež môže záväzne ustanoviť svojho nástupcu. Dobrovoľne rezignovať na svoju funkciu pápež môže, urobil tak napríklad [[Celestín V.]] a [[Benedikt XVI.]] === Encykliky === {{Hlavný článok|Encyklika}} Encykliky obsahujú poučenie pápeža o cirkevných zásadách v závažných otázkach viery a mravov. Každá má danú určitú tému, pápež obvykle počas svojho [[pontifikát]]u vydá niekoľko encyklík. Vo vyššie uvedenom [[Encyklika|hlavnom článku]] sa nachádza aj zoznam encyklík, ktoré vydali pápeži. === Dejiny === ==== Starovek ==== V počiatkoch kresťanstva vznikali v jednotlivých obciach samostatné komunity kresťanov, ktoré riadili presbyteri, od konca 2. storočia po Kr. biskupi. V rámci Rímskej ríše získali výsadné postavenie biskupi – patriarchovia v [[Rím]]e (západná časť Rímskej ríše), [[Konštantínopol]]e, [[Antiochia|Antiochii]], [[Jeruzalem]]e a egyptskej [[Alexandria|Alexandrii]] (východná časť Rímskej ríše). Podľa záverov [[Prvý nikajský koncil|Nikajského koncilu]] museli biskupi sídliť v mestách, ktoré mali titul kolónia alebo municípium. Rímsky biskup sa na základe výsadného postavenia [[Peter (apoštol)|sv. Petra]] (''Ty si skala a na tejto skale vybudujem svoje kráľovstvo'') uchádzal o nadradené postavenie v celej Rímskej ríši, ale najmä Konštantínopol toto jeho výsadné postavenie odmietal. Až v druhej polovici 4. storočia sa rímsky biskup začal presadzovať ako nadradený ostatným biskupom a prijal aramejský titul papa – otec. ==== Stredovek ==== Čoskoro ([[476]]) sa Rímska ríša rozpadla a to malo vplyv aj na štruktúru kresťanstva. Na západe vznikla [[Franská ríša]], na východe [[Byzantská ríša]]. Tieto bojovali o získanie vplyvu (najmä v strednej a východnej Európe), čo viedlo k rozkolu ([[schizma]]) prejavujúcemu sa v teologických a právnických sporoch o primát v kresťanskom svete. [[Mikuláš I. (pápež)|Mikuláš I.]] ([[858]]{{--}}[[867]]) bol predstaviteľom ambícií Ríma ovládať kresťanský svet aj v svetskej oblasti. Mikuláš bol teoretik najvyššej náučnej (učiteľskej), súdnej a zákonodarnej vlády pápežstva, ktorá sa opierala o ním uznané takzvané [[pseudoizidorovské dekretálie]]. Tým, že Byzantská ríša tieto snahy neuznala, vznikla takzvaná [[východná schizma]], ktorá spôsobila, že vo väčšine krajín, ktoré vtedy patrili do Byzantskej ríše, sa dodnes neuznáva [[pápežský primát]] – primát rímskych biskupov. Po rozpade Franskej ríše sa zmenšila autorita pápežov a títo sa dostali do područia rímskej šľachty. Počas celého 10. stor. boli pápeži závislí od nemeckých cisárov a až reformátorské hnutia 11. storočia, najmä clunyjské, dostali pápežstvo opäť na „výslnie“. Táto emancipácia vyvrcholila panovaním pápeža [[Gregor VII. (pápež)|Gregora VII.]] ([[1073]]{{--}}[[1085]]). Gregor VII. veľmi rozhodne vystúpil s názorom o nadradenosti duchovnej vlády nad svetskou (víťazný boj rímskych pápežov s nemeckými cisármi – [[boj o investitúru]]). Vrcholným obdobím politického významu pápežov bol pontifikát [[Inocent III.|Inocenta III.]] ([[1198]]{{--}}[[1216]]), ktorý donútil k lénnej poslušnosti mnohé krajiny (napr. [[Anglicko]], [[Írsko]], [[Poľsko]], [[Aragónsko]], [[Sicília|Sicíliu]], [[Nórsko]]). Vláda pápežov nad západným kresťanstvom sa v tomto období prejavila najmä v jeho vedúcej úlohe pri organizovaní križiackych výprav. V tomto období vznikol aj široko rozvetvený úradnícky aparát rímskej pápežskej kúrie. Rozvoj centralistickej vlády v 13. a 14. stor., ako aj kryštalizácia národných štruktúr v jej rozvoji spôsobili, že sa prestali uznávať politické nároky pápežov. Ukázalo sa to najmä počas sporu [[Bonifác VIII.|Bonifáca VIII.]] s [[Filip IV. (Francúzsko)|Filipom IV.]], francúzskym kráľom, na prelome 13. a 14. stor., po ktorom nastalo pre pápežstvo ťažké obdobie tzv. [[Avignonské zajatie|avignonského zajatia pápežov]]. Rozrastala sa aj kríza v samotnej cirkvi, vyvolaná vystúpením známych reformátorov [[Ján Viklef|J. Wycliffa]], [[Ján Hus|J. Husa]] a ďalších, najmä ľudových reformných hnutí. Počas 15. stor. sa pápežom podarilo prekonať západnú schizmu a poraziť stúpencov teórie nadradenosti cirkevných koncilov nad pápežom. ==== Novovek ==== Rastúca vlna kritiky inštitúcie pápežov, spojená s kritikou spoločensko-politickej situácie, ako aj s morálnym úpadkom kúrie, vytvorila v 16. stor. podmienky pre vznik reformácie. Snaha Katolíckej cirkvi pomocou protireformácie zvrátiť tento vývoj sa podarila len čiastočne. V 17. a 18. stor. pokračoval proces laicizácie duchovného života a ďalšie osamostatňovanie sa národných štátov spod hegemónie pápežov. Na území Slovenska citeľne zasiahli Katolícku cirkev reformy [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]] (tolerančný patent, zrušenie jezuitského rádu a [[kláštor]]ov). Reakcia pápežov proti reformám zosilnela najmä po [[Viedenský kongres|Viedenskom kongrese]] roku 1814. Bol obnovený [[pápežský štát]] (ktorý predtým nahradil Rímskou republikou [[Napoleon Bonaparte|Napoleon I.]]), [[Spoločnosť Ježišova|jezuitský rád]] a obnovili sa centralistické tendencie spolu so snahou navrátiť pápežom absolútnu duchovnú vládu v celej cirkvi. Svedčia o tom pápežské encykliky 19. stor. a najmä [[Prvý vatikánsky koncil|l. vatikánsky koncil]] ([[1870]]), na ktorom bola napriek silnej opozícii prijatá doktrína o neomylnosti pápeža, ktorou sa opäť zmenšil význam koncilov. ==== Moderné dejiny ==== Z pápežov modernej doby vošli do povedomia svetovej verejnosti najmä [[Lev XIII.]] a [[Pius XI.]] svojimi encyklikami o riešení sociálnej otázky (''[[Rerum novarum|Rerum Novarum]]'' a ''[[Quadragesimo Anno]]''). Katolícka cirkev zaujala v nich stanovisko podporujúce nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva. [[Pius X.]] ako veľký reformátor a jeden z posledných pápežov, ktorých [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolícka cirkev]] vyhlásila za svätého. Postoj [[Pius XII.|Pia XII.]] k nacistickému režimu v Nemecku, predovšetkým vo vojnových rokoch, vyvolal už počas jeho pôsobenia veľa kritických hlasov, a podľa mnohých zanedbal tento pápež v kritických rokoch nacistickej genocídy veľa aj zo všeobecných kresťanských humanistických zásad. Mal v sebe hlboko zakorenenú obavu, že otvorenými slovami by vyvolal nepredvídateľné následky. Svoj pre [[L’Osservatore Romano|Osservatore Romano]] (oficiálne vatikánske noviny) napísaný protest nenechal uverejniť vo svetle následkov otvoreného protestu holandských biskupov, s možnosťou Hitlerovej reakcie po pápežovom proteste. Povedal vraj: „Ak pre slová holandských biskupov išlo do táborov 40 000 nevinných, pre pápežove slová Hitler internuje najmenej 200 000 ľudí. To nemôžem dopustiť.“ Doteraz zostáva otvorenou otázka, aký vplyv by malo, ak by konal inak. Po [[Ján XXIII. (pápež)|Jánovi XXIII.]] ([[1958]]{{--}}[[1963]]), [[Pavol VI.|Pavlovi VI.]] (1963{{--}}1978) a [[Ján Pavol I.|Jánovi Pavlovi l.]] ([[26. august]] – [[28. september]] [[1978]]) sa na všeobecné prekvapenie celého katolíckeho sveta na dlhé roky stal pápežom [[krakov]]ský arcibiskup kardinál Karol Wojtyla pod menom [[Ján Pavol II.]] ([[1978]]{{--}}[[2005]]), čím sa po vyše 500-ročnej vláde pápežov talianskeho pôvodu sa dostal na čelo Katolíckej cirkvi po prvý raz občan netalianskeho (slovanského) pôvodu. Rok [[1978]] sa označuje ako „rok troch pápežov“. Voľba Jána Pavla II. bola zrejme okrem iného dôsledkom snahy získať stratené pozície v [[komunizmus|komunistickej]] strednej a východnej Európe. [[Ján Pavol II.]] zotrval v doterajších konzervatívnych postojoch Cirkvi v otázkach vnútrocirkevných, v sociálnej oblasti a najmä v oblasti všeobecnej [[morálka|morálky]] (potraty, postavenie žien v Katolíckej cirkvi, homosexualita atď.), čo vyvolalo rôzne negatívne i pozitívne reakcie. Predposledným pápežom bol teraz už emeritný pápež [[Benedikt XVI.]] (vlastným menom Joseph Alois Ratzinger), pôvodom [[Nemecko|Nemec]] z [[Bavorsko|Bavorska]]. V [[konkláve]] bol za pápeža zvolený dňa 19. apríla 2005 vo veku 78 rokov. Pred svojím zvolením pôsobil ako prefekt [[Kongregácia pre náuku viery|Kongregácie pre náuku viery]]. 28. februára 2013 začalo vo Vatikáne [[Sedisvakancia|Sede vacante]]. 13. marca 2013 bol v [[konkláve]] zvolený [[Spoločnosť Ježišova|jezuita]] [[František (pápež)|Jorge Mario Bergoglio]], ktorý prijal meno František. 8. mája [[2025]] bol v poradí 267. rímskym pápežom zvolený pápež [[Lev XIV.]] [[Súbor:Chuck Kennedy - The Official White House Photostream - P060409CK-0199 (pd).jpg|náhľad|Koptský pápež [[Šenuda III.]]]] == Pápeži v iných cirkvách == Titul ''pápež'' vznikol na Východe – v Alexandrijskej cirkvi. Od 3. storočia sa [[Alexandria|alexandrijskí]] biskupi označujú titulom pápež.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Beck | meno = Hans-Georg | odkaz na autora = Hans-Georg Beck | titul = Kirche und theologische Literatur im byzantinischen Reich | miesto = München | vydavateľ = C. H. Beck'sche Verlagsbuchhandlung | rok = 1959 | počet strán = 835 | strany = 94 }}</ref> Z Alexandrie sa tento titul neskôr (asi v 5. storočí) dostal do Ríma. Pápež [[Koptská ortodoxná cirkev|Koptskej pravoslávnej cirkvi]] nesie titul ''pápež a patriarcha celej Afriky na svätom pravoslávnom a apoštolskom tróne svätého Marka evanjelistu a svätého apoštola''. Aktuálnym koptským pápežom je [[Teodor II. (koptský pápež)|Teodor (Tawadros) II.]] Pápež [[Alexandrijská pravoslávna cirkev|Alexandrijskej pravoslávnej cirkvi]] nesie titul ''pápež a patriarcha Alexandrie a celej Afriky''. == Poznámky == {{Referencie|skupina = p}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam pápežov|Zoznam rímskych pápežov]] * [[Zoznam koptských alexandrijských pápežov]] * [[Zoznam alexandrijských patriarchov|Zoznam alexandrijských pravoslávnych patriarchov (pápežov)]] * [[Pontifikát]] * [[Vatikán]] * [[Synoda s mŕtvolou]] == Iné projekty == {{projekt|q=Pápež|commons=Papae}} {{Vatikán}} [[Kategória:Pápežstvo]] [[Kategória:Katolícka cirkev]] [[Kategória:Cirkevní hodnostári]] [[Kategória:Vládcovia]] [[Kategória:Pápeži]] [[Kategória:Vatikán]] fm6eotjuepqkh3nui5vbg94a9ygr9rk 10 15121 8212951 8035091 2026-05-13T00:00:03Z TeslaBot 71954 typografia 8212951 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom |obrázok = Pavel Jozef Safarik.jpg |meno = [[Pavel Jozef Šafárik|P. J. Šafárik]] |rám = }} Meniny má [[Servác]]. * [[1717]] – narodila sa [[Mária Terézia]], panovníčka z rodu [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] († [[1780]]) * [[1795]] – narodil sa [[Pavel Jozef Šafárik]], slovenský básnik, historik, etnograf, slavista a univerzitný profesor († [[1861]]) * [[1830]] – [[Ekvádor]] získal nezávislosť od [[Veľká Kolumbia|Veľkej Kolumbie]] * [[1846]] – [[mexicko-americká vojna]]: [[Spojené štáty]] vyhlásili vojnu [[Mexiko|Mexiku]], ktorej predohrou bola americká anexia [[Texaská republika|Texasu]] a mexický vojenský vpád * [[1857]] – narodil sa [[Ronald Ross]], britský lekár, parazitológ a spisovateľ, spoluzakladateľ [[epidemiológia|epidemiológie]], laureát [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny]] († [[1932]]) * [[1930]] – zomrel [[Fridtjof Nansen]], nórský polárny bádateľ, prírodovedec a diplomat, laureát [[Nobelova cena za mier|Nobelovej ceny]] (* [[1861]]) * [[1950]] – na okruhu [[Silverstone Circuit|Silverstone]] sa uskutočnili historicky prvé preteky [[Formula 1|majstrovstiev sveta Formuly 1]], vyhral ich [[Giuseppe Farina]] * [[1961]] – zomrel [[Gary Cooper]], americký herec, dvojnásobný držiteľ [[Academy Awards|Oscara]] za [[Academy Award za najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe|najlepší výkon v hlavnej úlohe]] (* [[1901]]) * [[1981]] – [[Mehmet Ali Ağca]] spáchal na [[Piazza San Pietro|Námestí sv. Petra]] v [[Rím]]e neúspešný atentát na pápeža [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]] * [[2022]] – zomrel [[Ben Roy Mottelson]], americko-dánsky fyzik, laureát [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] (* [[1926]]) <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Hlavná stránka]]</noinclude> 61k2uzk168foqyhflpp5k5hzn2cjl9d 0 23046 8213015 8186340 2026-05-13T06:12:18Z Vasiľ 2806 +ref 8213015 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Hirošima | other_name = 広島市 | local_name = | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Hiroshima_montage2.jpg | image_caption = | image_compl = <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Hiroshima, Hiroshima.svg | symbol = Emblem_of_Hiroshima,_Hiroshima.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Japonsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Čúgoku (región)|Čúgoku]] | region_type = Región | district = [[Hirošima (prefektúra)|Hirošima]] | district_type = Prefektúra | municipality = | municipality_type = <!-- *** Family *** --> | part = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | lat_d = 34 | lat_m = 23 | lat_s = | lat_NS = S | long_d = 132 | long_m = 27 | long_s = | long_EW = V | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 906.53 <!-- *** Population *** --> | population = 1196274 | population_date = 1. august 2016 | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | established1 = | established1_type = | mayor = Kazumi Matsui | mayor_type = Primátor | mayor_party = | timezone = [[UTC]] | utc_offset =+9 | timezone_DST = | utc_offset_DST = | postal_code = | area_code = | area_code_type = Telefónna predvoľba | code = | code_type = [[ISO 3166-2]] | code1 = | code1_type = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha mesta v Japonsku | map_locator = Japonsko | map1 = Hiroshima in Hiroshima Prefecture Ja.svg | map1_caption = Poloha mesta v prefektúre | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = [http://www.city.hiroshima.jp/ www.city.hiroshima.jp] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Hirošima'''<ref name="ÚGKK"/> ({{vjz|jpn|広島市|Hirošima-ši}}) je [[hlavné mesto]] [[Japonsko|japonskej]] prefektúry [[Hirošima (prefektúra)|Hirošima]], a najväčšie mesto oblasti [[Čúgoku (región)|Čúgoku]] na západe najväčšieho [[Japonsko|japonského]] ostrova [[Honšú]]. Hirošima je známa od [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] ako prvé mesto, na ktoré bola 6. augusta 1945 zhodená [[jadrová bomba]] ([[Little Boy]]). == Dejiny == Mesto bolo založené počas [[Obdobie Sengoku|obdobia Sengoku]] v roku 1589, keď [[Terumoto Móri]] dal vybudovať hrad<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hiroshima: History, City, Event | url = http://aboutjapan.japansociety.org/content.cfm/hiroshima_history_city_event | dátum vydania = 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 8.10.2010 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20110727131904/http://aboutjapan.japansociety.org/content.cfm/hiroshima_history_city_event | dátum archivácie = 2011-07-27 }}</ref>. V [[Bitka pri Sekigahare|bitke pri Sekigahare]] bol Terumoto porazený a víťaz [[Iejasu Tokugawa]] ho pripravil o väčšinu jeho [[léno|lén]] vrátane Hirošimy a daroval [[Aki (provincia)|provinciu Aki]] svojmu podporovateľovi, [[daimjó]], ktorým bol Fukušima Masanori. V roku 1619 získal hrad Nagaakira Asano a mesto prosperovalo. Počas [[Obdobie Edo|obdobia Edo]] bola Hirošima centrom miestneho léna (han) až to až do roku 1871, keď vznikla [[Hirošima (prefektúra)|prefektúra Hirošima]] a mesto stalo jej administratívnym centrom. == Partnerské mestá == * {{minivlajka|Čína}} [[Čunking]], [[Čína]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Hannover]], [[Nemecko]] * {{minivlajka|USA}} [[Honolulu]], [[Spojené štáty|USA]] * {{minivlajka|Kanada}} [[Montreal]], [[Kanada]] * {{minivlajka|Kórejská republika}} [[Tägu]], [[Kórejská republika]] * {{minivlajka|Rusko}} [[Volgograd]], [[Rusko]] {{Široký obrázok|HiroshimaPeaceMemorialPanorama-2.jpg|1700px|rám=áno|''Panoramatická fotografia mesta Hirošima''}} == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 13.05.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Pozri aj == * [[Nagasaki]] * [[Projekt Manhattan]] == Iné projekty == {{projekt}} {{japonský výhonok}} {{Japonsko}} [[Kategória:Hirošima (mesto)| ]] [[Kategória:Hlavné mestá japonských prefektúr]] [[Kategória:Sídla v prefektúre Hirošima]] [[Kategória:Prístavné mestá Tichého oceánu]] [[Kategória:Atómové bombardovanie Hirošimy a Nagasaki]] pl9mfh3pbqwcn3s8zs1ui57lyvemunw 0 23905 8212727 8156335 2026-05-12T14:05:36Z Ome9a ÁNÓ 292995 50 písmen 8212727 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Oravský Biely Potok | Iné názvy = | Obrázok = Oravský Biely Potok kostol T76.jpg | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Oravsky biely potok-tvrdosin-flag.svg | Kraj = Žilinský | Okres = Tvrdošín | Región = Horná Orava | Časti = | Rieka = [[Studený potok (prítok Oravy)|Studený potok]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 49.2859 | Zemepisná dĺžka = 19.5523 | Nadmorská výška = 649 | Prvá zmienka = 1546 | Starosta = Jozef Hamaň<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 027 42 (pošta [[Podbiel]]) | Kód = 509949 | EČV = TS | Predvoľba = 043 / | Adresa = Obecný úrad<br />Oravský Biely Potok 132<br />027 42 | E-mail = oravskybielypotok@bsk.sk | Telefón = 5395 411 | Fax = 5321 800 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.oravskybielypotok.sk | Commons = Oravský Biely Potok | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Oravský Biely Potok''' ({{v jazyku|hun|Őretvagyölgyidianasilviavladomélpatak}}) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Tvrdošín (okres)|okrese Tvrdošín]]. V minulosti obcou viedla [[Lesná železnica Podbiel – Habovka – Brestová|lesná železnica Podbiel – Habovka – Brestová]]. == Osobnosti == * [[Alexander Belopotocký]] (*[[1775]] – †[[1850]]), kamenár a sochár * [[Ján Belopotocký]] (*[[1866]] – †[[1912]]), kamenár a rezbár * [[Juraj Belopotocký]] (2. polovica 18 stor. - 19 stor.), kamenár == Ocenenia == {{Ocenenie vypálená obec|2020}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Tvrdošín}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Oravský Biely Potok| ]] [[Kategória:Obce okresu Tvrdošín]] [[Kategória:Obce vypálené počas druhej svetovej vojny na Slovensku]] 3kjg0n33jlv5cg665w6js6yrvnu97pm 8212730 8212727 2026-05-12T14:07:11Z DurMar12 181423 Verzia používateľa [[Special:Contributions/Ome9a ÁNÓ|Ome9a ÁNÓ]] ([[User_talk:Ome9a ÁNÓ|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ 8156335 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Oravský Biely Potok | Iné názvy = | Obrázok = Oravský Biely Potok kostol T76.jpg | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Oravsky biely potok-tvrdosin-flag.svg | Kraj = Žilinský | Okres = Tvrdošín | Región = Horná Orava | Časti = | Rieka = [[Studený potok (prítok Oravy)|Studený potok]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 49.2859 | Zemepisná dĺžka = 19.5523 | Nadmorská výška = 649 | Prvá zmienka = 1546 | Starosta = Jozef Hamaň<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 027 42 (pošta [[Podbiel]]) | Kód = 509949 | EČV = TS | Predvoľba = 043 / | Adresa = Obecný úrad<br />Oravský Biely Potok 132<br />027 42 | E-mail = oravskybielypotok@bsk.sk | Telefón = 5395 411 | Fax = 5321 800 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.oravskybielypotok.sk | Commons = Oravský Biely Potok | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Oravský Biely Potok''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Tvrdošín (okres)|okrese Tvrdošín]]. V minulosti obcou viedla [[Lesná železnica Podbiel – Habovka – Brestová|lesná železnica Podbiel – Habovka – Brestová]]. == Osobnosti == * [[Alexander Belopotocký]] (*[[1775]] – †[[1850]]), kamenár a sochár * [[Ján Belopotocký]] (*[[1866]] – †[[1912]]), kamenár a rezbár * [[Juraj Belopotocký]] (2. polovica 18 stor. - 19 stor.), kamenár == Ocenenia == {{Ocenenie vypálená obec|2020}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Tvrdošín}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Oravský Biely Potok| ]] [[Kategória:Obce okresu Tvrdošín]] [[Kategória:Obce vypálené počas druhej svetovej vojny na Slovensku]] 88s9v60wv4f4xonilk275p92ivbtd6b 0 24067 8212930 8178166 2026-05-12T21:18:27Z ~2026-28800-19 294682 /* Externé odkazy */ 8212930 wikitext text/x-wiki {{pozri|rovnomennom hrade|Obišovský hrad}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Obišovce | Iné názvy = | Obrázok = Obisovce15Slovakia22.JPG | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Obisovce-kosice okolie-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Košice-okolie | Región = Šariš | Časti = | Rieka = Svinka | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.8620 | Zemepisná dĺžka = 21.2382 | Nadmorská výška = 297 | Prvá zmienka = 1289 | Starosta = Mária Baboľová<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislá]] | PSČ = 044 81 (pošta [[Kysak (okres Košice-okolie)|Kysak]]) | Kód = 521817 | EČV = KS | Predvoľba = +421-55 | Adresa = Obec Obišovce, Obecný úrad 133, 044 81 okr.Košice-okolie | E-mail = obisovce@slovanet.sk | Telefón = 00421 55 6991 312 | Fax = 00421 55 7296709 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.obisovce.sk | Commons = Obišovce | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Obišovce''' (v minulosti ''Obyšovce'', {{V jazyku|hun|''Abos''}}) sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Košice-okolie (okres)|okrese Košice-okolie]]. == Dejiny == V dobe bronzovej v katastri obce stálo hradisko na hrebeni Stráže<ref>http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19484</ref><ref>http://www.hradiska.sk/2015/09/obisovce-straza.html</ref> nad sútokom riek Hornád a Svinka. Dnes sú v lokalite Zámčisko viditeľné ruiny [[Obišovský hrad|hradu]] z 13. storočia.<ref>http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19598</ref> Významným v histórii obce sa stal rok [[1867]], keď sa v obci objavili prví zememerači a inžinieri a vytýčili trasu novej železničnej trate, vedúcej cez Obišovce. Prevádzka na tomto úseku vedúcemu z [[Košice|Košíc]] cez [[Kysak (okres Košice-okolie)|Kysak]] do [[Prešov|Prešova]] sa začala [[1. september|1. septembra]] [[1870]]. Súčasťou úseku bol aj unikátny [[Obišovský viadukt|železničný viadukt v Obišovciach]], ktorý preklenoval koryto rieky [[Svinka]] a mal pokračovanie v podobe železničného nadjazdu nad cestou na [[Ruské Pekľany]]. Najskôr bola zriadená spoločná železničná zastávka Kysak-Obišovce (v tom čase Obyšovce), po druhej svetovej vojne došlo ku zriadeniu železnižnej zastávky za obcou na Putnoku, no dostala názov [[Lemešany]]. V obci bola železničná zastávka zriadená až v roku 2009.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Medvec | meno = Anton | autor = | odkaz na autora = | titul = Koleso času : Obišovce | vydanie = 1 | vydavateľ = Obecný úrad | miesto = Obišovce | rok = 2014 | počet strán = 342 | url = | isbn = 978-80-971656-3-5 | kapitola = Obišovce v Habsburskej ríši (1526 – 1918) : Obišovce v 20. storočí : Železnica | strany = 75{{--}}77 | jazyk = }}</ref> Do dejín obce sa zapísali aj roky [[1918]] a [[1919]]. Kráto po vyhlásení vzniku [[Česko-Slovensko|Česko-slovenska]] v októbri 1918 bola situácia na Slovensku neprehľadná. V neďalekých [[Lemešany|Lemešanoch]] vznikla okresná národná rada, paradoxne ako reakcia na výzvu maďarských orgánov, ktoré vyzývali na presne opačné reakcie. Za predsedu rady bol zvolený evanjelický farár z Obišoviec [[Ján Hyska]]. Zhromaždenie zvolených zástupcov za veľkej účasti ľudu vyjadrilo požiadavku pripojenia sa k novému štátu [[Česko-Slovensko|Česko-slovensko.]] Dňa [[8. december|8. decembra]] [[1918]] sa v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]], konalo národného zhromaždenie proti tzv. Východoslovenskej republike, čo bol samozvaný útvar, ktorý chcel zachovať vernosť Budapešti. Na zhromaždení sa zúčastnilo asi 15 000 ľudí a vystúpil na ňom aj delegát z Obišoviec Ondrej Marcin, ktorý vo svojej reči predniesol, že národ slovenský je len jeden a východniari sú takí istí Slováci ako západniari. Na [[Štedrý deň]] [[24. december|24. decembra]] [[1918]] sa v oblasti objavilo Česko-slovenské vojsko. Podľa spomienok publicistu [[Anton Prídavok|Antona Prídavku]] ho ľudia z Obišoviec očakávali s veľkou radosťou a usporiadali aj manifestačné zhromaždenie, na ktorom prevolávali na slávu Česko-slovenskej republike. V Obišovciach česko-slovenské vojsko pobudlo do jari 1919<ref name=":0"> {{Citácia knihy | priezvisko = Medvec | meno = Anton | autor = | odkaz na autora = | titul = Koleso času : Obišovce | vydanie = 1 | vydavateľ = Obecný úrad | miesto = Obišovce | rok = 2014 | počet strán = 342 | url = | isbn = 978-80-971656-3-5 |strany=94-98|kapitola=V prvej Československej republike : Koniec vojny a na ceste k vzniku novej republiky}}</ref>. Na začiatku leta [[1919]] prenikli na Slovensko jednotky [[Maďarská republika rád|Maďarskej republiky rad]]. Obišovce a Kysak sa v júni 1919 stali miestom bitky medzi maďarskými a československými vojakmi.<ref name=":0" /> Po [[Viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráži]] pripadlo Maďarsku južné Slovensko a aj mesto [[Košice]] utakali [[Česi]] a [[Slováci]] a niektorí sa na čas zdržali aj v Obišovciach. Do [[Kysak (okres Košice-okolie)|Kysaku]] a Obišoviec sa presunul aj peší prápor z [[Košice|košíc]]. Vojnové útrapy sa Obišovciam nevyhli ani na začiatku [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]]. V skorých ranných hodinách [[1. september|1. septembra]] [[1944]] sa Obišovciach objavili [[Čapajev (partizánsky zväzok)|partizáni zväzku Čapajev]] podporovaní piatimi ľahkými tankami. Došlo k [[Bitka v Obišovciach|bitke s Nemcami a nemeckým pancierovým vlakom]], pri ktorom zahynulo 14 vojakov a partizánov. Sú pochovaní na starom cintoríne v Obišovciach a Kysaku. Dňa [[19. január|19. januára]] [[1945]] a skoro ráno [[20. január|20. januára]] [[1945]] tesne pred svojim ústupom Nemci okrem deštrukcie stanice v Kysaku strhli aj všetky tri železničné mosty v Obišovciach, vrátane viaduktu a nadjazdu. Obec bola oslobodená prakticky bez boja, nakoľko jednotky Červenej armády do nej prenikli krátko po nemeckom odchode. Osloboditelia spoločne s miestnymi obyvateľmi začali nutné opravy komunkácií, no prišlo aj sklamanie, nakoľko mali voči miestnym obyvateľom hrubé spôsoby a došlo aj na rabovanie a k vlámaniu sa do kostola.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Medvec|meno=Anton|titul=Koleso času : Obišovce|vydanie=1|vydavateľ=Obišovce : Obecný úrad|rok=2014| počet strán = 342 | url = | isbn=978-80-971656-3-5|strany=113-121|kapitola=V Slovenskom štáte : Vojnové útrapy, krvavá prestrelka v Obišovciach a oslobodenie obce}}</ref> == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Obišovský hrad]] alebo Zámčisko, zvyšky zaniknutého hradu nad obcou z [[13. storočie|13. storočia]]. Zanikol už v [[15. storočie|15. storočí]]. V súčasnosti prebiehajú na hrade konzervačné práce. <gallery> Súbor:Obišovský hrad16Slovakia27.JPG|Obišovský hrad Súbor:Obišovský hrad16Slovakia2.JPG Súbor:Obišovský hrad16Slovakia3.JPG Súbor:Obišovský hrad16Slovakia25.JPG Súbor:Obišovský hrad16Slovakia12.JPG </gallery> * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Ružencovej [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], jednoloďová pôvodne asi [[gotika|gotická]] stavba s polygonálne ukončeným [[presbytérium|presbytériom]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty. Od polovice [[16. storočie|16. storočia]] do roku [[1769]] bol kostol evanjelický. Následne prešiel [[barok]]ovou úpravou. Súčasnú neogotickú úpravu získal v roku [[1865]]. Zariadenie kostola je [[neogotika|neogotické]] z roku [[1888]]. Zaklenutý je pruskou [[klenba|klenbou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Obišovce - Kostol Ružencovej Panny Márie | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/obisovce-kostol-ruzencovej-panny-marie | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Priečeliu dominuje štít s oblúčkovým vlysom, okná sú ukončené lomenými oblúkmi. Veža je ukončená ihlancovou helmicou. <gallery> Súbor:Obisovce15Slovakia3.JPG|Kostol Ružencovej Panny Márie Súbor:Obisovce15Slovakia8.JPG Súbor:Obisovce15Slovakia16.JPG Súbor:Obisovce15Slovakia9.JPG </gallery> * [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] kostol, jednoloďová [[Tolerančný patent|tolerančná]] stavba so segmentovo ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z rokov [[1787]]{{--}}[[1789]]. Na začiatku [[20. storočie|20. storočia]] bola prisavaná eklektická veža. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. [[Oltár]] je [[rokoko]]vo-[[klasicizmus|klasicistický]] s obrazom [[Ježiš Kristus|Kristus]] v [[Getsemanská záhrada|Getsemanskej záhrade]] z roku [[1746]]. [[Kazateľnica]] pochádza z doby výstavby kostola, [[krstiteľnica]] je klasicistická z roku [[1823]]. Obnovovaný bol v roku [[1909]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Obišovce - Evanjelický kostol | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/obisovce-evanjelicky-kostol | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú hladké, okná sú polkruhovo ukončené. Veža je však bohato dekorovaná, členená [[pilaster|pilastrami]] s kazetami, ukončená korunnou rímsou s terčíkom a inhlancovou helmicou. *[[Klasicistická architektúra|Klasicistický]] kaštieľ z prvej polovice 19. storočia s nepravidelným pôdorysom. V 20. a 21. storočí rozsiahle zásahy výrazne zmenili celý objekt, ktorý značne stratil na svojej historickej hodnote. Šľachtické sídlo vlastnili kedysi [[Máriássyovci]]. V súčasnosti slúži na bývanie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Obišovce - www.pamiatkynaslovensku.sk - (obisovce)|url=http://www.pamiatkynaslovensku.sk/obisovce|dátum prístupu=2018-10-09|vydavateľ=www.pamiatkynaslovensku.sk}}</ref> <gallery> Súbor:Obisovce15Slovakia19.JPG|Evanjelický kostol Súbor:Obisovce15Slovakia20.JPG Súbor:Obisovce15Slovakia27.JPG Súbor:Obisovce15Slovakia18.JPG </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Obišovce}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [https://lutheran.sk Oficiálny web Cirkevného zboru ECAV na Slovensku v Obišovciach] {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Košice-okolie}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Obišovce| ]] [[Kategória:Obce okresu Košice-okolie]] pxjn1wmz1luw2tasgsv1hbekxj01pzu 8212939 8212930 2026-05-12T22:01:17Z Jetam2 30982 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28800-19|~2026-28800-19]] ([[User_talk:~2026-28800-19|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ 8178166 wikitext text/x-wiki {{pozri|rovnomennom hrade|Obišovský hrad}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Obišovce | Iné názvy = | Obrázok = Obisovce15Slovakia22.JPG | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Obisovce-kosice okolie-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Košice-okolie | Región = Šariš | Časti = | Rieka = Svinka | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.8620 | Zemepisná dĺžka = 21.2382 | Nadmorská výška = 297 | Prvá zmienka = 1289 | Starosta = Mária Baboľová<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislá]] | PSČ = 044 81 (pošta [[Kysak (okres Košice-okolie)|Kysak]]) | Kód = 521817 | EČV = KS | Predvoľba = +421-55 | Adresa = Obec Obišovce, Obecný úrad 133, 044 81 okr.Košice-okolie | E-mail = obisovce@slovanet.sk | Telefón = 00421 55 6991 312 | Fax = 00421 55 7296709 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.obisovce.sk | Commons = Obišovce | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Obišovce''' (v minulosti ''Obyšovce'', {{V jazyku|hun|''Abos''}}) sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Košice-okolie (okres)|okrese Košice-okolie]]. == Dejiny == V dobe bronzovej v katastri obce stálo hradisko na hrebeni Stráže<ref>http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19484</ref><ref>http://www.hradiska.sk/2015/09/obisovce-straza.html</ref> nad sútokom riek Hornád a Svinka. Dnes sú v lokalite Zámčisko viditeľné ruiny [[Obišovský hrad|hradu]] z 13. storočia.<ref>http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19598</ref> Významným v histórii obce sa stal rok [[1867]], keď sa v obci objavili prví zememerači a inžinieri a vytýčili trasu novej železničnej trate, vedúcej cez Obišovce. Prevádzka na tomto úseku vedúcemu z [[Košice|Košíc]] cez [[Kysak (okres Košice-okolie)|Kysak]] do [[Prešov|Prešova]] sa začala [[1. september|1. septembra]] [[1870]]. Súčasťou úseku bol aj unikátny [[Obišovský viadukt|železničný viadukt v Obišovciach]], ktorý preklenoval koryto rieky [[Svinka]] a mal pokračovanie v podobe železničného nadjazdu nad cestou na [[Ruské Pekľany]]. Najskôr bola zriadená spoločná železničná zastávka Kysak-Obišovce (v tom čase Obyšovce), po druhej svetovej vojne došlo ku zriadeniu železnižnej zastávky za obcou na Putnoku, no dostala názov [[Lemešany]]. V obci bola železničná zastávka zriadená až v roku 2009.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Medvec | meno = Anton | autor = | odkaz na autora = | titul = Koleso času : Obišovce | vydanie = 1 | vydavateľ = Obecný úrad | miesto = Obišovce | rok = 2014 | počet strán = 342 | url = | isbn = 978-80-971656-3-5 | kapitola = Obišovce v Habsburskej ríši (1526 – 1918) : Obišovce v 20. storočí : Železnica | strany = 75{{--}}77 | jazyk = }}</ref> Do dejín obce sa zapísali aj roky [[1918]] a [[1919]]. Kráto po vyhlásení vzniku [[Česko-Slovensko|Česko-slovenska]] v októbri 1918 bola situácia na Slovensku neprehľadná. V neďalekých [[Lemešany|Lemešanoch]] vznikla okresná národná rada, paradoxne ako reakcia na výzvu maďarských orgánov, ktoré vyzývali na presne opačné reakcie. Za predsedu rady bol zvolený evanjelický farár z Obišoviec [[Ján Hyska]]. Zhromaždenie zvolených zástupcov za veľkej účasti ľudu vyjadrilo požiadavku pripojenia sa k novému štátu [[Česko-Slovensko|Česko-slovensko.]] Dňa [[8. december|8. decembra]] [[1918]] sa v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]], konalo národného zhromaždenie proti tzv. Východoslovenskej republike, čo bol samozvaný útvar, ktorý chcel zachovať vernosť Budapešti. Na zhromaždení sa zúčastnilo asi 15 000 ľudí a vystúpil na ňom aj delegát z Obišoviec Ondrej Marcin, ktorý vo svojej reči predniesol, že národ slovenský je len jeden a východniari sú takí istí Slováci ako západniari. Na [[Štedrý deň]] [[24. december|24. decembra]] [[1918]] sa v oblasti objavilo Česko-slovenské vojsko. Podľa spomienok publicistu [[Anton Prídavok|Antona Prídavku]] ho ľudia z Obišoviec očakávali s veľkou radosťou a usporiadali aj manifestačné zhromaždenie, na ktorom prevolávali na slávu Česko-slovenskej republike. V Obišovciach česko-slovenské vojsko pobudlo do jari 1919<ref name=":0"> {{Citácia knihy | priezvisko = Medvec | meno = Anton | autor = | odkaz na autora = | titul = Koleso času : Obišovce | vydanie = 1 | vydavateľ = Obecný úrad | miesto = Obišovce | rok = 2014 | počet strán = 342 | url = | isbn = 978-80-971656-3-5 |strany=94-98|kapitola=V prvej Československej republike : Koniec vojny a na ceste k vzniku novej republiky}}</ref>. Na začiatku leta [[1919]] prenikli na Slovensko jednotky [[Maďarská republika rád|Maďarskej republiky rad]]. Obišovce a Kysak sa v júni 1919 stali miestom bitky medzi maďarskými a československými vojakmi.<ref name=":0" /> Po [[Viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráži]] pripadlo Maďarsku južné Slovensko a aj mesto [[Košice]] utakali [[Česi]] a [[Slováci]] a niektorí sa na čas zdržali aj v Obišovciach. Do [[Kysak (okres Košice-okolie)|Kysaku]] a Obišoviec sa presunul aj peší prápor z [[Košice|košíc]]. Vojnové útrapy sa Obišovciam nevyhli ani na začiatku [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]]. V skorých ranných hodinách [[1. september|1. septembra]] [[1944]] sa Obišovciach objavili [[Čapajev (partizánsky zväzok)|partizáni zväzku Čapajev]] podporovaní piatimi ľahkými tankami. Došlo k [[Bitka v Obišovciach|bitke s Nemcami a nemeckým pancierovým vlakom]], pri ktorom zahynulo 14 vojakov a partizánov. Sú pochovaní na starom cintoríne v Obišovciach a Kysaku. Dňa [[19. január|19. januára]] [[1945]] a skoro ráno [[20. január|20. januára]] [[1945]] tesne pred svojim ústupom Nemci okrem deštrukcie stanice v Kysaku strhli aj všetky tri železničné mosty v Obišovciach, vrátane viaduktu a nadjazdu. Obec bola oslobodená prakticky bez boja, nakoľko jednotky Červenej armády do nej prenikli krátko po nemeckom odchode. Osloboditelia spoločne s miestnymi obyvateľmi začali nutné opravy komunkácií, no prišlo aj sklamanie, nakoľko mali voči miestnym obyvateľom hrubé spôsoby a došlo aj na rabovanie a k vlámaniu sa do kostola.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Medvec|meno=Anton|titul=Koleso času : Obišovce|vydanie=1|vydavateľ=Obišovce : Obecný úrad|rok=2014| počet strán = 342 | url = | isbn=978-80-971656-3-5|strany=113-121|kapitola=V Slovenskom štáte : Vojnové útrapy, krvavá prestrelka v Obišovciach a oslobodenie obce}}</ref> == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Obišovský hrad]] alebo Zámčisko, zvyšky zaniknutého hradu nad obcou z [[13. storočie|13. storočia]]. Zanikol už v [[15. storočie|15. storočí]]. V súčasnosti prebiehajú na hrade konzervačné práce. <gallery> Súbor:Obišovský hrad16Slovakia27.JPG|Obišovský hrad Súbor:Obišovský hrad16Slovakia2.JPG Súbor:Obišovský hrad16Slovakia3.JPG Súbor:Obišovský hrad16Slovakia25.JPG Súbor:Obišovský hrad16Slovakia12.JPG </gallery> * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Ružencovej [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], jednoloďová pôvodne asi [[gotika|gotická]] stavba s polygonálne ukončeným [[presbytérium|presbytériom]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty. Od polovice [[16. storočie|16. storočia]] do roku [[1769]] bol kostol evanjelický. Následne prešiel [[barok]]ovou úpravou. Súčasnú neogotickú úpravu získal v roku [[1865]]. Zariadenie kostola je [[neogotika|neogotické]] z roku [[1888]]. Zaklenutý je pruskou [[klenba|klenbou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Obišovce - Kostol Ružencovej Panny Márie | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/obisovce-kostol-ruzencovej-panny-marie | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Priečeliu dominuje štít s oblúčkovým vlysom, okná sú ukončené lomenými oblúkmi. Veža je ukončená ihlancovou helmicou. <gallery> Súbor:Obisovce15Slovakia3.JPG|Kostol Ružencovej Panny Márie Súbor:Obisovce15Slovakia8.JPG Súbor:Obisovce15Slovakia16.JPG Súbor:Obisovce15Slovakia9.JPG </gallery> * [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] kostol, jednoloďová [[Tolerančný patent|tolerančná]] stavba so segmentovo ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z rokov [[1787]]{{--}}[[1789]]. Na začiatku [[20. storočie|20. storočia]] bola prisavaná eklektická veža. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. [[Oltár]] je [[rokoko]]vo-[[klasicizmus|klasicistický]] s obrazom [[Ježiš Kristus|Kristus]] v [[Getsemanská záhrada|Getsemanskej záhrade]] z roku [[1746]]. [[Kazateľnica]] pochádza z doby výstavby kostola, [[krstiteľnica]] je klasicistická z roku [[1823]]. Obnovovaný bol v roku [[1909]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Obišovce - Evanjelický kostol | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/obisovce-evanjelicky-kostol | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú hladké, okná sú polkruhovo ukončené. Veža je však bohato dekorovaná, členená [[pilaster|pilastrami]] s kazetami, ukončená korunnou rímsou s terčíkom a inhlancovou helmicou. *[[Klasicistická architektúra|Klasicistický]] kaštieľ z prvej polovice 19. storočia s nepravidelným pôdorysom. V 20. a 21. storočí rozsiahle zásahy výrazne zmenili celý objekt, ktorý značne stratil na svojej historickej hodnote. Šľachtické sídlo vlastnili kedysi [[Máriássyovci]]. V súčasnosti slúži na bývanie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Obišovce - www.pamiatkynaslovensku.sk - (obisovce)|url=http://www.pamiatkynaslovensku.sk/obisovce|dátum prístupu=2018-10-09|vydavateľ=www.pamiatkynaslovensku.sk}}</ref> <gallery> Súbor:Obisovce15Slovakia19.JPG|Evanjelický kostol Súbor:Obisovce15Slovakia20.JPG Súbor:Obisovce15Slovakia27.JPG Súbor:Obisovce15Slovakia18.JPG </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Obišovce}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Košice-okolie}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Obišovce| ]] [[Kategória:Obce okresu Košice-okolie]] 1ty346l42cryisggt3s7psv0hkvut9r 0 30123 8213076 8184034 2026-05-13T08:48:18Z ~2026-25835-64 293305 8213076 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Sea of Azov-NASA.jpg|thumb|Satelitná snímka Azovského mora ([[National Aeronautics and Space Administration|NASA]])]] '''Azovské more'''<ref name="ÚGKK"/> ({{vjz|rus|Азовское море}}, {{vjz|ukr|Азовське море}}, {{vjz|crh|Azaq deñizi}}) je vnútrozemské [[more]]. Je to de facto [[záliv]] [[Čierne more|Čierneho mora]], formálne sa v literatúre považuje buď za samostatné more vedľa Čierneho mora alebo za súčasť Čierneho mora. Zaberá plochu 39 000 km², dosahuje [[priemer]]nú hĺbku 8 m, maximálnu hĺbku 13,5 m. Teplota vody na hladine v lete je 20-30&nbsp;°C, v zime klesá pod 0&nbsp;°C, priemerná slanosť je 9-13 ‰. Hlboko sa zarezáva do [[pevnina|pevniny]] [[Európa|Európy]], na juhozápade obmýva [[Krymský polostrov]], na severozápade [[Ukrajina|Ukrajinu]], na východe [[Rusko]] ([[Južný kraj]]). S (vlastným) Čiernym morom na juhu ho spája [[Kerčský prieliv]]. Najvýznamnejšia [[rieka]] ústiaca do mora je [[Don]] na severovýchode. Západné [[pobrežie]] je značne členité, do mora vybiehajú viaceré [[kosa (geografia)|kosy]], ktoré oddeľujú [[Liman (geografia)|liman]]y. Na pobreží mora ležia [[prístav]]né [[mesto|mestá]]: [[Mariupol]], [[Berďansk|Berdjansk]], [[Melitopoľ]] na Ukrajine, [[Taganrog]], [[Azov]] a [[Jejsk]] v Rusku. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 20.03.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt|wikt=Azovské more}} == Externé odkazy == * [http://dent.ii.fmph.uniba.sk/~filit/fil/fil.html FILIT] Zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok {{Atlantický oceán}} {{Súradnice|46.073231|36.694336|type:waterbody|format=dms|display=title}} [[Kategória:Azovské more| ]] [[Kategória:Moria Atlantického oceánu]] 6581bx8whutoaf7y3y9826m2734ndbn 8213078 8213076 2026-05-13T08:50:01Z ~2026-25835-64 293305 8213078 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Sea of Azov-NASA.jpg|thumb|Satelitná snímka Azovského mora ([[National Aeronautics and Space Administration|NASA]])]] '''Azovské more'''<ref name="ÚGKK"/> ({{vjz|rus|Азовское море}} - Azovskoje more, {{vjz|ukr|Азовське море}} - Azovske more, {{vjz|crh|Azaq deñizi}}) je vnútrozemské [[more]]. Je to de facto [[záliv]] [[Čierne more|Čierneho mora]], formálne sa v literatúre považuje buď za samostatné more vedľa Čierneho mora alebo za súčasť Čierneho mora. Zaberá plochu 39 000 km², dosahuje [[priemer]]nú hĺbku 8 m, maximálnu hĺbku 13,5 m. Teplota vody na hladine v lete je 20-30&nbsp;°C, v zime klesá pod 0&nbsp;°C, priemerná slanosť je 9-13 ‰. Hlboko sa zarezáva do [[pevnina|pevniny]] [[Európa|Európy]], na juhozápade obmýva [[Krymský polostrov]], na severozápade [[Ukrajina|Ukrajinu]], na východe [[Rusko]] ([[Južný kraj]]). S (vlastným) Čiernym morom na juhu ho spája [[Kerčský prieliv]]. Najvýznamnejšia [[rieka]] ústiaca do mora je [[Don]] na severovýchode. Západné [[pobrežie]] je značne členité, do mora vybiehajú viaceré [[kosa (geografia)|kosy]], ktoré oddeľujú [[Liman (geografia)|liman]]y. Na pobreží mora ležia [[prístav]]né [[mesto|mestá]]: [[Mariupol]], [[Berďansk|Berdjansk]], [[Melitopoľ]] na Ukrajine, [[Taganrog]], [[Azov]] a [[Jejsk]] v Rusku. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 20.03.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt|wikt=Azovské more}} == Externé odkazy == * [http://dent.ii.fmph.uniba.sk/~filit/fil/fil.html FILIT] Zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok {{Atlantický oceán}} {{Súradnice|46.073231|36.694336|type:waterbody|format=dms|display=title}} [[Kategória:Azovské more| ]] [[Kategória:Moria Atlantického oceánu]] 9sv4xiozqv1wuseb1b43hqbwro1kdm8 8213079 8213078 2026-05-13T08:52:06Z ~2026-25835-64 293305 8213079 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Sea of Azov-NASA.jpg|thumb|Satelitná snímka Azovského mora ([[National Aeronautics and Space Administration|NASA]])]] '''Azovské more'''<ref name="ÚGKK"/> ({{vjz|rus|Азовское море}} - Azovskoje more, {{vjz|ukr|Азовське море}} - Azovske more, {{vjz|crh|Azaq deñizi}}) je vnútrozemské [[more]]. Je to de facto [[záliv]] [[Čierne more|Čierneho mora]], formálne sa v literatúre považuje buď za samostatné more vedľa Čierneho mora alebo za súčasť Čierneho mora (a spolu s ním prípadne za súčasť [[Stredozemné more|Stredozemného mora]]). Zaberá plochu 39 000 km², dosahuje [[priemer]]nú hĺbku 8 m, maximálnu hĺbku 13,5 m. Teplota vody na hladine v lete je 20-30&nbsp;°C, v zime klesá pod 0&nbsp;°C, priemerná slanosť je 9-13 ‰. Hlboko sa zarezáva do [[pevnina|pevniny]] [[Európa|Európy]], na juhozápade obmýva [[Krymský polostrov]], na severozápade [[Ukrajina|Ukrajinu]], na východe [[Rusko]] ([[Južný kraj]]). S (vlastným) Čiernym morom na juhu ho spája [[Kerčský prieliv]]. Najvýznamnejšia [[rieka]] ústiaca do mora je [[Don]] na severovýchode. Západné [[pobrežie]] je značne členité, do mora vybiehajú viaceré [[kosa (geografia)|kosy]], ktoré oddeľujú [[Liman (geografia)|liman]]y. Na pobreží mora ležia [[prístav]]né [[mesto|mestá]]: [[Mariupol]], [[Berďansk|Berdjansk]], [[Melitopoľ]] na Ukrajine, [[Taganrog]], [[Azov]] a [[Jejsk]] v Rusku. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 20.03.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt|wikt=Azovské more}} == Externé odkazy == * [http://dent.ii.fmph.uniba.sk/~filit/fil/fil.html FILIT] Zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok {{Atlantický oceán}} {{Súradnice|46.073231|36.694336|type:waterbody|format=dms|display=title}} [[Kategória:Azovské more| ]] [[Kategória:Moria Atlantického oceánu]] an43oiz0s07du8c667u1429e5x5kl07 0 33202 8213057 8021084 2026-05-13T07:47:05Z ~2026-28816-87 294711 8213057 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Leopold II. |titul = ''Cisár Svätej rímskej ríše nemeckého národa, kráľ rímsky, český, uhorský a chorvátsky, haličsko-ladomerský, arcivojvoda rakúsky, veľkovojvoda toskánsky, vojvoda luxemburský, milánsky, gróf flámsky'' |obrázok = Mengs, Anton Raphael - Pietro Leopoldo d'Asburgo Lorena, granduca di Toscana - 1770 - PradoFXD.jpg |popis obrázku = Leopold II. v roku 1770 |pôvodné meno = Peter Leopold Josef Anton Joachim Pius Gotthard |obrázok erbu = Greater Coat of Arms of Leopold II and Francis II, Holy Roman Emperors.svg |dátum narodenia = [[5. máj]] [[1747]] |miesto narodenia = [[Viedeň]], [[Rakúske arcivojvodstvo]], [[Habsburská monarchia]], [[Svätá rímska ríša nemeckého národa]] |dátum úmrtia = {{dúv|1792|3|1|1747|5|5}} |miesto úmrtia = Viedeň, Rakúske arcivojvodstvo, Habsburská monarchia, Svätá rímska ríša nemeckého národa |miesto pochovania = [[Kapucínska krypta]] |manželka = [[Mária Ludovika Španielska]] |potomstvo = pozri [[#Rodinné pomery|rodinné pomery]] |dynastia = [[Habsbursko-lotrinská dynastia|Habsbursko-lotrinská]] |otec = [[František I. (Svätá rímska ríša)|František I.]] |matka = [[Mária Terézia]] |titul0 = cisár Svätej rímskej ríše nemeckého národa<br />kráľ rímsky |panovanie0 = [[1790]] – [[1792]] |predchodca0 = [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]] |nástupca0 = [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]] |titul1 = kráľ český |panovanie1 = [[1790]] – [[1792]] |predchodca1 = [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]] |nástupca1 = [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]] |titul2 = kráľ uhorský a chorvátsky |panovanie2 = [[1790]] – [[1792]] |predchodca2 = [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]] |nástupca2 = [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]] |titul3 = arcivojvoda rakúsky |panovanie3 = [[1790]] – [[1792]] |predchodca3 = [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]] |nástupca3 = [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]] |titul4 = veľkovojvoda toskánsky |panovanie4 = [[1765]] – [[1790]] |predchodca4 = [[František I. (Svätá rímska ríša)|František II.]] |nástupca4 = [[Ferdinand III. (Toskánsko)|Ferdinand III.]] |portál1 = |portál2 = }} '''Leopold II. Habsburský''' (* [[5. máj]] [[1747]], [[Viedeň]] – † [[1. marec]] [[1792]], Viedeň) bol v rokoch 1790 – 1792 cisár [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej nemeckého národa]], v rokoch 1765 – 1790 (ako Peter Leopold I.) toskánsky veľkovojvoda a v rokoch 1790 – 1792 kráľ uhorský, český, chorvátsko-slavónsky a arcivojvoda rakúsky. Ako deviaty potomok a tretí syn [[Mária Terézia|Márie Terézie]] a cisára [[František I. (Svätá rímska ríša)|Františka I. Lotrinského]] sa stal zakladateľom toskánskej línie habsbursko-lotrinskej dynastie a jedným z najvýznamnejších predstaviteľov európskeho osvietenstva. Hoci jeho vláda nad celou [[Habsburská monarchia|habsburskou monarchiou]] trvala len dva roky, v historiografii je vnímaný ako brilantný politik, diplomat a reformátor, ktorému sa podarilo zachrániť ríšu pred hroziacim rozpadom a občianskou vojnou. Leopoldova politická dráha sa začala formovať v [[Toskánske veľkovojvodstvo|Toskánskom veľkovojvodstve]], ktoré spravoval celých dvadsaťpäť rokov. Na rozdiel od svojho staršieho brata [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]], ktorý presadzoval reformy cestou direktívneho a často necitlivého [[Absolutizmus|absolutizmu]], Leopold v Toskánsku uplatňoval metódu postupných zmien založených na hlbokej analýze spoločenských a hospodárskych pomerov. Jeho toskánske obdobie je považované za vrchol [[Osvietenstvo|osvietenského]] vládnutia v Európe. Medzi jeho najrevolučnejšie činy patrila reforma trestného práva z roku 1786, známa ako ''Leopoldina'', ktorou bolo v Toskánsku ako v prvom modernom štáte na svete úplne zrušené mučenie a trest smrti. Okrem toho inicioval hlboké hospodárske reformy vrátane zrušenia cechov, zavedenia voľného obchodu s obilím a pokusov o zavedenie ústavného systému, ktorý by obmedzil panovnícku moc v prospech volených orgánov. Keď vo februári 1790 Leopold nastúpil na trón po bezdetnom bratovi Jozefovi II., prevzal monarchiu v stave hlbokej vnútornej a medzinárodnej krízy. Jozefove radikálne reformy viedli k otvorenému povstaniu v [[Rakúske Nizozemsko|Rakúskom]] [[Rakúske Nizozemsko|Nizozemsku]] (dnešné Belgicko) a k hrozbe ozbrojenej revolty uhorskej šľachty. Štát bol navyše vyčerpaný nepopulárnou vojnou s [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]] a čelil nepriateľskému spojenectvu [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruska]] a [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska|Veľkej Británie]]. Leopold II. preukázal mimoriadny diplomatický takt, keď v priebehu niekoľkých mesiacov dokázal upokojiť domáce stavy kombináciou formálnych ústupkov a rázneho postupu. Uhorskú šľachtu si naklonil obnovením platnosti starej ústavy a uskutočnením okázalej korunovácie v [[Bratislava|Bratislave]] (v tom čase Prešporok) v novembri 1790, čím stabilizoval integritu krajiny bez toho, aby sa vzdal kľúčových štátnych vymožeností. V zahraničnej politike dosiahol Leopold II. sériu úspechov, ktoré zabránili európskej izolácii Rakúska. [[Reichenbachský mier (1790)|Reichenbachským mierom]] z roku 1790 eliminoval hrozbu vojny s Pruskom a následne uzavrel [[Svištovský mier]] s Osmanmi, čím ukončil nákladný konflikt na [[Balkánsky polostrov|Balkáne]]. Jeho postoj k prebiehajúcej [[Veľká francúzska revolúcia|Veľkej francúzskej revolúcii]] bol spočiatku zdržanlivý a racionálny. Napriek tomu, že jeho sestra [[Mária Antoinetta]] bola francúzskou kráľovnou, Leopold sa dlho vyhýbal vojenskej intervencii, ktorú považoval za nebezpečnú pre stabilitu Európy. Až radikalizácia revolučných udalostí a ohrozenie kráľovskej rodiny ho v auguste 1791 viedli k podpisu [[Pilnická deklarácia|Pilnickej deklarácie]]. Tá mala slúžiť skôr ako diplomatický nátlak na francúzskych revolucionárov než ako priama vyhláška vojny, no po jeho smrti sa stala jedným z formálnych dôvodov na začatie dlhoročných koaličných vojen. Leopold II. zomrel nečakane 1. marca 1792 vo veku 44 rokov, práve vo chvíli, keď sa mu podarilo konsolidovať moc a pripraviť pôdu pre novú éru stabilného osvietenského vládnutia. Jeho smrť znamenala prelom v dejinách monarchie, keďže jeho syn a nástupca [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]] pod vplyvom vojnových udalostí a strachu z revolúcie nastúpil cestu konzervativizmu a policajného štátu. Leopold II. zostáva v dejinách zapísaný ako panovník-filozof, ktorý veril v silu zákona a inštitúcií, a ako štátnik, ktorý dokázal v kritických okamihoch uprednostniť pragmatický kompromis pred ideologickou neústupnosťou. Jeho rozsiahle potomstvo (celkovo 16 detí) zabezpečilo dynastickú kontinuitu [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] až do zániku monarchie v roku 1918. == Pôvod a raná mladosť (1747 – 1765) == === Narodenie a politický kontext dynastie === Arcivojvoda Peter Leopold sa narodil v stredu 5. mája 1747 o 11:30 predpoludním v cisárskej letnej rezidencii [[Zámok Schönbrunn|Schönbrunn]] vo [[Viedeň|Viedni]].<ref name=":0">{{Citácia knihy|titul=Leopold II.: Erzherzog von Österreich, Grossherzog von Toskana, König von Ungarn und Böhmen, römischer Kaiser|url=https://books.google.sk/books/about/Leopold_II.html?id=eCsGAQAAIAAJ&redir_esc=y|vydavateľ=Verlag Herold|rok=1963|jazyk=de|poznámka=Google-Books-ID: eCsGAQAAIAAJ|meno=Adam|priezvisko=Wandruszka}}</ref> Bol deviate dieťa a v poradí tretí syn [[Mária Terézia|Márie Terézie]] a [[František I. (Svätá rímska ríša)|Františka I. Lotrinského]], čo v čase jeho narodenia znamenalo relatívne nízku pravdepodobnosť priameho nástupu na hlavný trón monarchie. Geopolitický kontext jeho narodenia bol determinovaný finálnou fázou [[Vojna o rakúske dedičstvo|vojny o rakúske dedičstvo]] (1740 – 1748), v ktorej sa jeho matka, Mária Terézia, snažila legitimizovať svoje nástupnícke práva a upevniť integritu habsburských dŕžav proti koalícii vedenej [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruskom]] a [[Francúzske kráľovstvo|Francúzskom]].<ref name=":1">{{Citácia knihy|titul=Enlightenment and Reform in Eighteenth-century Europe|url=https://books.google.sk/books/about/Enlightenment_and_Reform_in_Eighteenth_C.html?id=Fx5alkfMc2AC&redir_esc=y|vydavateľ=Bloomsbury Academic|rok=2005-03-24|isbn=978-1-86064-950-9|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: Fx5alkfMc2AC|meno=Derek|priezvisko=Beales}}</ref> Narodenie ďalšieho zdravého mužského potomka bolo vnímané ako dôležitý prvok dynastickej stability a biologického zabezpečenia [[Habsbursko-lotrinská dynastia|Habsbursko-lotrinského]] rodu, ktorého existencia bola ešte niekoľko rokov predtým vážne ohrozená absenciou mužských dedičov po smrti [[Karol VI. (Svätá rímska ríša)|Karola VI.]]<ref name=":2">{{Citácia knihy|titul=Die Lebenswelt der Habsburger: Kultur- und Mentalitätsgeschichte einer Familie|url=https://books.google.sk/books/about/Die_Lebenswelt_der_Habsburger.html?id=C660AAAAIAAJ&redir_esc=y|vydavateľ=Verlag Styria|rok=1997|isbn=978-3-222-12424-2|jazyk=de|poznámka=Google-Books-ID: C660AAAAIAAJ|meno=Karl|priezvisko=Vocelka|meno2=Lynne|priezvisko2=Heller}}</ref> Samotný akt narodenia a následné ceremoniálne úkony podliehali prísnemu dvoru a etikete španielskeho dvornému protokolu. Ešte v deň narodenia bol novorodenec pokrstený v Rytierskej sále paláca Schönbrunn viedenským [[Apoštolský nuncius|nunciom]], pričom mu bola udelená nezvyčajne dlhá séria mien: ''Petrus Leopoldus Ioannes Antonius Ioachimus Pius Gotthardus''. Výber krstného mena Peter bol v habsburskej tradícii netypický a predstavoval priamy politický signál smerom k [[Toskánske veľkovojvodstvo|Toskánskemu veľkovojvodstvu]]. Na základe [[Viedenský mier (1738)|Viedenského mieru]] (1738) bolo toto územie pridelené Františkovi I. Lotrinskému ako kompenzácia za stratu [[Lotrinsko (historické územie)|Lotrinska]], avšak s podmienkou, že sa z neho stane sekundogenitúra, teda dŕžava určená pre druhorodeného syna, aby sa zabránilo trvalej personálnej únii s Rakúskom.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = „Franz Pesendorfer, Die Habsburger in der Toskana“ – Bücher gebraucht, antiquarisch & neu kaufen | url = https://www.booklooker.de/B%C3%BCcher/Angebote/autor=Franz+Pesendorfer&titel=Die+Habsburger+in+der+Toskana | vydavateľ = www.booklooker.de | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = de}}</ref> Meno Peter malo evokovať pamiatku na posledných vládcov z rodu [[Mediciovci|Mediciovcov]] a demonštrovať pripravenosť novej dynastie rešpektovať lokálne tradície tohto talianskeho štátu.<ref name=":4">{{Citácia knihy|titul=Florence in the Forgotten Centuries, 1527–1800: A History of Florence and the Florentines in the Age of the Grand Dukes|url=https://books.google.sk/books/about/Florence_in_the_Forgotten_Centuries_1527.html?id=4a7tAAAAQBAJ&redir_esc=y|vydavateľ=University of Chicago Press|rok=2013-10-30|isbn=978-0-226-11595-5|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: 4a7tAAAAQBAJ|meno=Eric|priezvisko=Cochrane}}</ref> Meno Leopold zasa odkazovalo na rakúskeho patróna a dynastickú kontinuitu s viedenským dvorom. Z hľadiska dynastického práva bol Leopold od momentu narodenia subjektom tzv. rodinných paktov, ktoré definovali jeho budúce postavenie ako suverénneho vládcu v Taliansku, zatiaľ čo jeho starší bratia, Jozef a [[Karol Jozef Habsbursko-lotrinský|Karol Jozef]], mali zabezpečiť správu [[Dedičné krajiny (Rakúsko)|dedičných krajín]] a [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]]. Táto predurčenosť na „vedľajšiu“ rolu panovníka v Toskánsku umožnila, aby sa v jeho výchove v porovnaní s Jozefom II. kládol menší dôraz na vojenskú reprezentáciu a viac na civilnú správu a teoretické vedy. Napriek tomu, že bol v poradí až tretím synom, jeho matka Mária Terézia venovala jeho fyzickému a mentálnemu vývoju zvýšenú pozornosť, o čom svedčí aj zachovaná korešpondencia a lekárske správy o jeho zdravotnom stave v ranom veku, ktorý bol na rozdiel od viacerých jeho súrodencov, ktorí podľahli detským chorobám, veľmi stabilný.<ref name=":0" /> Hoci sa v prvých rokoch Leopoldovho života neočakávalo, že by kedykoľvek zasadol na cisársky trón, politická realita viedenského dvora v polovici 18. storočia vyžadovala, aby bol každý mužský člen rodiny pripravený na komplexnú diplomatickú a administratívnu rolu. Obdobie jeho raného detstva bolo poznačené tzv. diplomatickou revolúciou z roku 1756, kedy sa Rakúsko spojilo so svojím dlhoročným nepriateľom Francúzskom proti Prusku, čo neskôr priamo ovplyvnilo aj Leopoldovu svadobnú politiku a výber jeho manželky zo španielskej línie [[Bourbonovci|Bourbonovcov]].<ref>{{Citácia knihy|titul=A History of the Habsburg Empire, 1526-1918|url=https://books.google.sk/books/about/A_History_of_the_Habsburg_Empire_1526_19.html?id=XavXBlL74ScC&redir_esc=y|vydavateľ=University of California Press|rok=1974|isbn=978-0-520-02408-3|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: XavXBlL74ScC|meno=Robert A.|priezvisko=Kann}}</ref> === Výchovný systém a pedagogické vedenie === Výchova arcivojvodu Petra Leopolda nepredstavovala len štandardnú prípravu aristokrata, ale bola precízne navrhnutým politickým procesom, ktorý Mária Terézia riadila prostredníctvom svojho povestného manuálu ''Instruktion''. Tento dokument, písaný vlastnou rukou panovníčky, slúžil ako záväzná metodika pre všetkých vychovávateľov a detailne určoval nielen rozsah vedomostí, ale aj formovanie morálneho profilu mladého arcivojvodu. Na rozdiel od výchovy staršieho brata Jozefa II., ktorá bola často poznačená konfliktami s autoritárskymi tútormi a matkinou snahou o úplné zlomenie vôle následníka, sa pri Leopoldovi uplatňoval o niečo flexibilnejší, hoci stále prísne asketický prístup. Systém bol založený na predpoklade, že panovník musí v prvom rade ovládať sám seba, svoje vášne a emócie, aby mohol racionálne vládnuť iným. Táto neustála sebareflexia a potláčanie vonkajších prejavov hnevu či radosti sa neskôr stali základným rysom Leopoldovej uzavretej a analytickej povahy.<ref name=":0" /> Zlomovým momentom v jeho formovaní bolo menovanie grófa [[Franz Thurn-Valsassin|Franza Thurna-Valsassinu]] za hlavného vychovávateľa (''Ajo'') v roku 1753. Thurn bol skutočným mentorom, ktorý dokázal odhadnúť Leopoldov prirodzený sklon k tichému pozorovaniu. Pod jeho vedením sa výchova presunula z roviny mechanického učenia sa faktov do roviny analýzy spoločenských procesov. Leopold si osvojil schopnosť viesť si podrobné záznamy o ľuďoch vo svojom okolí, čo v dospelosti vyústilo do jeho povestnej siete informátorov a tajných denníkov, v ktorých si metodicky klasifikoval charaktery a schopnosti svojich úradníkov. Denný režim bol rozvrhnutý na minúty: začínal sa rannou [[Omša (bohoslužba)|omšou]] a [[Modlitba|modlitbami]], po ktorých nasledovali dopoludňajšie bloky [[Latinčina|latinčiny]] a [[Teológia|teológie]]. Popoludnia boli vyhradené pre praktické disciplíny, no i tie mali politický podtón – napríklad [[tanec]] nebol vnímaný ako kratochvíľa, ale ako nácvik dvorskej reprezentácie a ovládania vlastného tela pred verejnosťou.<ref name=":2" /> Intelektuálny pilier jeho vzdelávania tvorili prednášky [[Karl Anton von Martini|Karla Antona von Martiniho]], popredného predstaviteľa viedenského osvietenstva a profesora prirodzeného práva. Martini ho zasvätil do teórie spoločenskej zmluvy. Leopold sa tak už v ranom veku stotožnil s myšlienkou, že legitimita panovníka nevyviera len z božej milosti, ale predovšetkým z jeho schopnosti zabezpečiť blaho poddaných prostredníctvom spravodlivých a všeobecne platných zákonov. Tento právny racionalizmus bol vyvažovaný vplyvom jezuitu [[Ignác Müller|Ignáca Müllera]], ktorý arcivojvodu učil históriu a náboženstvo. Müller v Leopoldovi prebudil záujem o rannokresťanské ideály a jansenistickú morálku, čo neskôr viedlo k jeho presvedčeniu, že [[cirkev]] by mala byť chudobná, pokorná a podriadená štátu v civilných záležitostiach. Táto kombinácia Martiniho legality a Müllerovho jansenizmu vytvorila z Leopolda panovníka, ktorý sa na cirkevné inštitúcie pozeral s vysokou mierou skepticizmu a pragmatizmu.<ref name=":1" /> Osobitné postavenie v Leopoldovom kurikulu mali prírodné vedy, ktoré v tom čase neboli bežnou súčasťou prípravy katolíckeho princa. Pod vedením [[Jean-Nathaniel Laugier|Jeana-Nathaniela Laugiera]] sa Leopold systematicky zaoberal [[Chémia|chémiou]] a experimentálnou fyzikou. V paláci Schönbrunn mal k dispozícii vybavené laboratórium, kde vykonával pokusy s elektrinou, metalurgiou a botanickými extraktmi. Leopold hľadal v prírodných vedách zákonitosti a poriadok, ktoré chcel neskôr aplikovať v sociálnom inžinierstve svojej ríše. Veda ho naučila trpezlivosti pri pozorovaní procesov a opatrnosti pred unáhlenými závermi. Keď sa po roku 1761 musel v dôsledku smrti brata Karola Jozefa rýchlo preorientovať na rolu toskánskeho následníka, jeho vzdelávanie sa doplnilo o intenzívne štúdium talianskej ekonómie a správy financií. === Transformácia následníctva a právna úprava sekundogenitúry === Zásadný obrat v Leopoldovej životnej dráhe vyvolala smrť jeho staršieho brata [[Karol Jozef Habsbursko-lotrinský|Karola Jozefa]], ktorý 26. januára 1761 podľahol [[Kiahne|kiahňam]]. Táto udalosť definitívne zrušila pôvodné plány na jeho cirkevnú kariéru a posunula ho na miesto priameho následníka Toskánskeho veľkovojvodstva. Status tohto územia bol medzinárodnoprávne ukotvený vo Viedenskom mieri z roku 1738, ktorý definoval krajinu ako sekundogenitúru habsbursko-lotrinskej dynastie. Hlavným politickým cieľom tohto ustanovenia bolo zabrániť trvalej personálnej únii s rakúskymi dedičnými krajinami a Svätou ríšou rímskou. Európske mocnosti, predovšetkým Francúzsko a španielski Bourbonovci, trvali na tom, aby Toskánsko zostalo samostatným štátnym celkom pod vládou druhorodeného syna, čím sa mala udržať mocenská rovnováha na [[Apeninský polostrov|Apeninskom polostrove]].<ref name=":0" /> Leopoldova nová rola si vyžiadala okamžitú a radikálnu zmenu vzdelávacieho programu. V krátkom čase musel absolvovať intenzívny kurz talianskej konverzácie a právnej terminológie pod dohľadom odborníkov na toskánsku administratívu. Do jeho učebných osnov pribudli analýzy finančných výkazov florentskej pokladnice a štúdium agrárnej politiky v oblastiach Maremma a Val di Chiana. Jeho mentori v tomto období kládli dôraz na pochopenie špecifík toskánskeho systému, ktorý sa po vymretí rodu Mediciovcov nachádzal v stave hlbokej hospodárskej stagnácie. Leopold študoval správy regentskej rady, ktorá krajinu spravovala v mene jeho otca Františka I. Lotrinského, a postupne si vytváral vlastnú predstavu o nevyhnutných reformách.<ref name=":4" /> Zmena následníckej línie so sebou priniesla aj nutnosť právneho ošetrenia Leopoldovho postavenia v rámci habsburského domu. V roku 1763 bol oficiálne vyhlásený za následníka toskánskeho trónu a boli vypracované dokumenty, ktoré presne špecifikovali jeho kompetencie a budúci vzťah k viedenskému dvoru. Táto fáza života v ňom upevnila sklon k politickej opatrnosti a metodickosti. Začal si viesť detailné personálne zoznamy a charakteristiky osôb, s ktorými by mohol vo Florencii prísť do styku, pričom využíval informácie z diplomatických hlásení. Viedenský dvor sledoval tento proces s uspokojením, keďže Leopold preukazoval schopnosť rýchlo si osvojiť zložité administratívne nuansy potrebné pre výkon suverénnej moci.<ref name=":3" /> Paralelne s administratívnou prípravou prebiehali diplomatické rokovania o jeho sobáši, ktorý mal spečatiť spojenectvo s bourbonovským Španielskom. Výber infantky [[Mária Ludovika Španielska|Márie Ludoviky]] bol strategickým ťahom Márie Terézie, zameraným na elimináciu pruského vplyvu v južnej Európe. Leopold prijal túto dynastickú povinnosť s pragmatizmom, ktorý bol preňho typický. Venoval sa štúdiu španielskych dvorských zvyklostí a nadviazal korešpondenciu so svojím budúcim svokrom [[Karol III. (Španielsko)|Karolom III.]] Celý tento proces transformácie z mladšieho arcivojvodu na suverénneho vládcu talianskeho štátu prebehol v priebehu štyroch rokov a pripravil Leopolda na rolu reformátora, ktorý mal z Toskánska vytvoriť modelový štát osvietenského absolutizmu.<ref name=":1" /> === Svadba v Innsbrucku a tragický zlom roku 1765 === Zavŕšenie Leopoldovej mladosti a jeho prechod k samostatnému výkonu moci sa spája s diplomaticky motivovaným sobášom, ktorý mal upevniť vzťahy medzi habsburskou monarchiou a španielskymi Bourbonovcami. Sobáš s infantkou Máriou Ludovikou, dcérou španielskeho kráľa Karola III., predstavoval kľúčovú súčasť politiky Márie Terézie zameranej na vytvorenie pevného bloku katolíckych mocností v Európe. Po predbežných rokovaniach bol zväzok potvrdený v zastúpení (''per procurationem'') v [[Madrid|Madride]], no osobné stretnutie novomanželov a hlavné slávnosti boli naplánované na leto 1765 v [[Innsbruck|Innsbrucku]]. Voľba tirolskej metropoly mala demonštrovať jednotu ríše a blízkosť k rakúskym dŕžavám v Taliansku. Prípravy na slávnosti trvali niekoľko mesiacov a zahŕňali výstavbu dočasných architektonických štruktúr, vrátane víťazného oblúka, ktorý dodnes stojí na južnom konci ulice Maria-Theresien-Straße.<ref name=":0" /> Cisárska rodina dorazila do Innsbrucku v júli 1765, kde očakávala príchod španielskej infantky. Mária Ludovika cestovala loďou z [[Cartagena (Španielsko)|Cartageny]] do [[Janov (Taliansko)|Janova]] a následne pokračovala pozemnou cestou cez severné Taliansko. Slávnostný obrad sa uskutočnil 5. augusta 1765 v innsbruckom farskom kostole svätého Jakuba. Leopold mal v čase svadby osemnásť rokov a jeho manželka devätnásť. Program osláv bol navrhnutý ako veľkolepá prezentácia dynastickej moci, pričom zahŕňal operné predstavenia, verejné hostiny pre tisíce hostí a bály v priestoroch innsbruckého Hofburgu. Tieto udalosti však boli náhle prerušené tragickou udalosťou, ktorá zásadne zmenila politické usporiadanie strednej Európy.<ref>{{Citácia knihy|titul=Maria Louise, Erzherzogin von Oesterreich, Kaiserin der Franzosen|url=https://books.google.sk/books/about/Maria_Louise_erzherzogin_von_Oesterreich.html?id=28E745fhyk4C&redir_esc=y|vydavateľ=W. Braumüller|rok=1873|jazyk=de|poznámka=Google-Books-ID: 28E745fhyk4C|meno=Joseph Alexander freiherr von|priezvisko=Helfert}}</ref> Dňa 18. augusta 1765, počas návratu z divadelného predstavenia v neskorých večerných hodinách, postihla Leopoldovho otca, cisára Františka I. Lotrinského, náhla nevoľnosť. Cisár skonal na následky [[Cievna mozgová príhoda|mŕtvice]] v náručí svojho najstaršieho syna Jozefa II. priamo v priestoroch paláca. Smrť panovníka vyvolala na dvore hlboký šok a okamžite ukončila všetky svadobné radovánky. Z hľadiska ústavného práva táto udalosť spustila okamžitý transfer moci. Jozef II. bol vyhlásený za cisára Svätej ríše rímskej a stal sa spoluvladárom svojej matky v rakúskych dedičných krajinách. Zároveň podľa vopred dohodnutých ustanovení o sekundogenitúre prešlo suverénne právo nad Toskánskym veľkovojvodstvom priamo na Petra Leopolda.<ref name=":2" /> Leopold sa tak stal vládcom Toskánska v situácii poznačenej rodinnou tragédiou a nutnosťou urýchlene prevziať administratívnu zodpovednosť. Mária Terézia v stave hlbokého vdovského smútku rozhodla o transformácii miestnosti, v ktorej jej manžel zomrel, na kaplnku a nariadila vybudovanie kláštora pre šľachtičné, ktoré sa mali modliť za spásu jeho duše. Leopold bol v tejto krízovej chvíli nútený preukázať vysokú mieru sebaovládania a politickej zrelosti. Už 21. augusta 1765, len tri dni po smrti otca a šestnásť dní po vlastnej svadbe, opustil Innsbruck, aby sa vydal na cestu do svojej novej rezidencie vo [[Florencia|Florencii]]. Cesta cez [[Brennerský priesmyk]] a severotalianske nížiny prebehla bez väčších ceremónií, v súlade s oficiálnym štátnym smútkom.<ref name=":1" /> Príchod nového veľkovojvodského páru do Florencie 13. septembra 1765 znamenal definitívny koniec viedenskej éry v živote Petra Leopolda. Po príchode k bráne Porta San Gallo bol privítaný predstaviteľmi toskánskej aristokracie a cirkvi, no mesto našiel v komplikovanom stave. Od smrti posledného veľkovojvodu z rodu Mediciovcov v roku 1737 bolo Toskánsko spravované regentskou radou z Viedne, čo viedlo k určitému odcudzeniu medzi obyvateľstvom a lotrinskou dynastiou. Leopold, hoci mal v tom čase len osemnásť rokov, odmietol pokračovať v systéme vzdialenej správy a začal okamžite pracovať na personálnych a administratívnych zmenách, ktoré mali Toskánsko premeniť na samostatný, moderne fungujúci štát. Tento moment sa v historiografii považuje za začiatok jednej z najúspešnejších kapitol osvietenstva, kedy sa mladý panovník, vyzbrojený viedenským vzdelaním a analytickým talentom, pustil do systematickej dekonštrukcie feudálneho systému v strednom Taliansku.<ref name=":4" /> == Toskánsky veľkovojvoda == Matka mu určila niekoľko poradcov, ktorí mali plniť úlohy riadenia veľkovojvodstva. Po piatich rokoch mal tohto „tútorstva“ dosť, a preto sa vybral do Viedne. Odtiaľ sa vrátil do [[Florencia|Florencie]] s voľnými rukami. Počas 20 rokov, ktoré uplynuli od jeho návratu do smrti jeho najstaršieho brata [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]] (1790), pracoval na reformách a úpravách vlády svojho malého štátu. Postupne rušil obmedzenia rozvoja priemyslu a osobnej slobody zavedené jeho predchodcami (zavedenie nového daňového systému, zrušenie cechov, zrušenie toskánskej armády a jej nahradenie občianskou milíciou a iné). Aplikoval reformy v postupných krokoch a pokiaľ možno v takej podobe, aby nevyvolával konflikty. Nebol zástancom budovania mohutného centrálneho aparátu, aký vznikal vo Viedni. V Taliansku nebol príliš obľúbený pre jeho uzavretosť a chlad. Jeho návyky boli jednoduché, na hranici biedy. Jeho pevná, dôsledná a inteligentná vláda priniesla postupne veľkovojvodstvu zvýšenie prosperity. Jeho duchovná politika, ktorá porušovala hlboko zakorenené zásady jeho ľudu, ho priviedla do konfliktu s [[pápež]]om a nebola úspešná. V posledných rokoch jeho vlády v [[Toskánsko|Toskánsku]] sa začal obávať zväčšujúcich sa nepokojov v [[Nemecko|Nemecku]] a [[Uhorsko|Uhorsku]], domíniách jeho rodiny, ktoré boli priamym dôsledkom metód vládnutia jeho brata. Leopold a [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef]] boli k sebe citovo pripútaní a často sa stretávali pred i po smrti svojej matky. No keď ho Jozef už ťažko chorý požiadal, aby prišiel do Viedne a stal sa spoluvládcom, Leopold sa chladne vyhol odpovedi. Vedel, že bude musieť nastúpiť po bezdetnom bratovi, no nechcel zdediť jeho nepopulárnosť. Keď brat zomrel ([[20. februára]] [[1790]]), bol stále vo Florencii a odišiel až [[3. marca]]. == Cisár == Po príchode do Viedne, ako následne korunovaný cisár [[Rímskonemecká ríša|Svätej ríše rímskej]] a [[Uhorsko|uhorský]] kráľ (korunovaný [[11. novembra]] [[1790]]), sa rozhodol rýchle riešiť zdedené problémy, ktoré sa nahromadili predovšetkým v poslednom roku. Pre upokojenie [[šľachta|šľachty]] potvrdil zrušenie berného a urbariálneho patentu, a [[rímskokatolícka cirkev|cirkev]] si priblížil, keď vrátil výchovu kňazov z generálnych seminárov do jej rúk. Uvoľnil tiež poriadanie pre ľud skôr obvyklých procesií a pútí. Pokoj sa snažil Leopold II. nastoliť i na ďalších miestach, kde jeho predchodca vyvolal rozpory. Rýchlo ukončil mierom vo Sviščove vojnu na [[Balkánsky polostrov|Balkáne]] proti [[Osmanská ríša|Turkom]], pretože potreboval upokojiť [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Prusko]]. Podarilo sa mu rýchlo zvládnuť nepokojnú situáciu na území Uhorska a povstanie na území Rakúskeho Holandska (dnešné [[Belgicko]]). Časom stále viac upieral zrak k Francúzsku, kde zúrila revolúcia, ktorá sa dotýkala jeho sestry [[Mária Antoinetta|Márie Antoinetty]] a predovšetkým hrozila prekročením hraníc i do iných krajín. Vydal teda s pruským kráľom [[Fridrich Viliam II. (Prusko)|Fridrichom Viliamom II.]] a saským kurfirstom [[Fridrich Albert II.|Fridrichom Albertom II.]] v [[Pilnitz]]i (blízko [[Drážďany|Drážďan]]) v auguste [[1791]] [[Pilnická deklarácia|Pilnickú deklaráciu]], na ktorej základe bola na ďalší rok vo februári medzi Pruskom a Habsburskou monarchiou uzatvorená spojenecká zmluva namierená proti revolučnému Francúzsku. Leopold II. sa od svojho brata odlišoval aj tým, že vrátil Čechom svätováclavské klenoty do [[Praha|Prahy]] a [[6. septembra]] [[1791]] prijal pri obrade v [[Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha|katedrále sv. Víta]] titul českého kráľa. Cisár rozumel po [[čeština|česky]] a v centre Čiech vtedy dokonca pobudol niekoľko týždňov. Nielen [[Praha]] žila touto udalosťou niekoľko mesiacov. Technika sa pri príležitosti takejto vzácnej návštevy predháňala s umením, keď sa v [[Klementinum|Klementine]] konala prvá česká priemyselná výstava a v Nosticovom divadle pre zmenu bola hraná objednaná [[Wolfgang Amadeus Mozart|Mozartova]] opera [[La Clemenza di Tito]]. == Smrť a nástupníctvo == Cisár Leopold II. zomrel nečakane rýchlo, sotva stačil stabilizovať pomery v krajine a jej vonkajšie vzťahy. Na cisársky stolec zasadol jeho syn František Jozef Karol, ako [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]] == Rodinné pomery == Leopold II. sa v r. [[1765]] oženil so španielskou infantkou [[Mária Ludovika Španielska|Máriou Ludovikou]], dcérou španielskeho kráľa [[Karol III. (Španielsko)|Karola III.]] a [[Mária Amália Saská|Márie Amálie Saskej]]. Počas ich dvadsaťsedemročného manželstva sa im narodilo šestnásť detí: * [[Mária Terézia Habsbursko-lotrinská (1767)|Mária Terézia]] (* [[14. január]] [[1767]] – † [[7. november]] [[1827]]) ∞ [[1787]] [[Anton (Sasko)|Anton]] (* [[1755]] – † [[1836]]), saský kráľ * [[František II. (Svätá rímska ríša)|František]] (* [[12. február]] [[1768]] – † [[2. marec]] [[1835]]), neskorší cisár František II. ∞ ** 1/ [[1788]] [[Alžbeta Wilhelmína Württemberská]] (* [[1767]] – † [[1790]]) ** 2/ [[1790]] [[Mária Terézia Neapolsko-sicílska]] (* [[1772]] – † [[1807]]) ** 3/ [[1808]] [[Mária Ludovika Modenská]] (* [[1787]] – † [[1816]]) ** 4/ [[1816]] [[Karolína Augusta Bavorská]] (* [[1792]] – † [[1873]]) * [[Ferdinand III. (Toskánsko)|Ferdinand]] (* [[6. máj]] [[1769]] – † [[16. jún]] [[1824]]) ∞ ** 1/ [[1790]] [[Lujza Mária Neapolsko-sicílska]] (* [[1773]] – † [[1802]]) ** 2/ [[1821]] [[Mária Ferdinanda Saská]] (* [[1796]] – † [[1865]]) * Mária Anna (* [[21. apríl]] [[1770]] – † [[1. október]] [[1809]]), opátka v Prahe * [[Karol Ľudovít Rakúsko-tešínsky|Karol Ľudovít]] (* [[5. september]] [[1771]] – † [[30. apríl]] [[1847]]) ∞ [[1815]] [[Henrietta Nasavsko-weilburská]] (* [[1797]] – † 1[[829]]) * [[Alexander Leopold Habsburský (1772 – 1795)|Alexander Leopold]] (* [[14. august]] [[1772]] – † [[12. júl]] [[1795]]), uhorský palatín * Albert Ján (* [[19. september]] [[1773]] – † [[22. júl]] [[1774]]) * Maximilián (* [[23. december]] [[1774]] – † [[10. marec]] [[1778]]) * [[Jozef Anton Habsbursko-lotrinský|Jozef Anton]] (* [[9. marec]] [[1776]] – † [[13. január]] [[1847]]), uhorský palatín ∞ ** 1/ [[1799]] [[Alexandra Pavlovna Romanovová]] (* [[1783]] – † [[1801]]) ** 2/ [[1815]] [[Hermína Anhaltská]] (* [[1797]] – † [[1817]]) ** 3/ [[1819]] [[Mária Dorota Württemberská]] (* [[1797]] – † [[1855]]) * [[Mária Klementína Habsbursko-lotrinská|Mária Klementína]] (* [[24. apríl]] [[1777]] – † [[15. november]] [[1801]]) ∞ 1797 [[František I. (Kráľovstvo oboch Sicílií)|František I.]] (* [[1777]] – † [[1830]]), kalábrijský vojvoda a kráľ oboch Sicílií * Anton Viktor (* [[31. august]] [[1779]] – † [[2. apríl]] [[1835]]), veľmajster rádu * Mária Amália (* [[15. október]] [[1780]] – † [[25. december]] [[1798]]) * [[Ján Habsbursko-lotrinský|Ján]] (* [[20. február]] [[1782]] – † [[10. máj]] [[1859]]), generál a krátko cisársky zástupca v parlamente vo Frankfurte v r. [[1848]] ∞ [[1829]] morganatická manželka [[Anna Plochlová]] (* [[1804]] – † [[1885]]) * [[Rainer Jozef Habsbursko-lotrinský|Rainer Jozef]] (* [[30. september]] [[1783]] – † [[16. január]] [[1853]]), lombardsko-benátsky vicekráľ ∞ [[1820]] [[Mária Alžbeta Savojská]] (* [[1800]] – † [[1856]]) * [[Ľudovít Jozef Habsbursko-lotrinský|Ľudovít Jozef]] (* [[13. december]] [[1784]] – † [[21. december]] [[1864]]), člen rakúskej štátnej rady a regent v období vlády cisára [[Ferdinand I. (rakúsky cisár)|Ferdinanda I.]] * [[Rudolf Ján Habsbursko-lotrinský|Rudolf Ján]] (* [[8. január]] [[1788]] – † [[24. júl]] [[1831]]), olomoucký [[arcibiskup]] a [[kardinál]] == Genealógia == {{Rodokmeň predkov |1 = '''Leopold II.''' |2 = [[František I. (Svätá rímska ríša)|František I. Lotrinský]] |3 = [[Mária Terézia]] |4 = [[Leopold I. (Lotrinsko)|Leopold I.]] |5 = [[Alžbeta Šarlota Orleánska]] |6 = [[Karol VI. Habsburský]] |7 = [[Alžbeta Kristína Brunšvicko-wolfenbüttelská]] |8 = [[Karol V. Lotrinský]] |9 = [[Eleonóra Magdaléna Gonzagová]] |10 = [[Filip I. Orleánsky]] |11 = [[Alžbeta Šarlota Falcká]] |12 = [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopold I.]] |13 = [[Eleonóra Magdaléna Falcko-Neuburská]] |14 = [[Ľudovít Rudolf Brunšvicko-wolfenbüttelský]] |15 = [[Kristína Lujza Öttingenská]] |16 = [[Mikuláš II. (Lotrinsko)|Mikuláš II. Lotrinský]] |17 = [[Klaudia Lotrinská]] |18 = [[Karol II. Gonzaga]] |19 = [[Mária Gonzaga]] |20 = [[Ľudovít XIII.]] |21 = [[Anna Habsburská (1601 – 1666)|Anna Habsburská]] |22 = [[Karol Ľudovít Falcký]] |23 = [[Šarlota Hessensko-Kasselská]] |24 = [[Ferdinand III. Habsburský]] |25 = [[Mária Anna Španielska (1606 – 1646)|Mária Anna Španielska]] |26 = [[Filip Viliam Falcký]] |27 = [[Alžbeta Amália Hesensko-darmstadtská]] |28 = |29 = |30 = [[Albrecht Arnošt I. Öttingenský]] |31 = [[Kristína Frederika Württemberská]] }} == Panovnícke pomery == {{s-start}} {{s-hou|meno='''Leopold II. Habsbursko-Lotrinský'''|[[Habsburgovci]]}} {{s-pred|riadky=3|pred=[[Jozef II. Habsburský]]}} {{s-teraz|teraz=[[Zoznam východofranských kráľov, nemeckých kráľov a rímsko-nemeckých cisárov|Cisár Svätej rímskej ríše]] |roky= [[1790]]{{--}}[[1792]]}} {{s-potom|riadky=3|potom=[[František II. (Svätá rímska ríša)|František II. Habsburský]]}} |- {{s-teraz|teraz=[[Zoznam panovníkov Česka|Český kráľ]] |roky= [[1790]]{{--}}[[1792]]}} |- {{s-teraz|teraz=[[Zoznam panovníkov Uhorska|Uhorský kráľ]] |roky= [[1790]]{{--}}[[1792]]}} {{s-end}} == Literatúra == * [http://digitalna.kniznica.info/s/sXgMZqR4Xb ''Beschreibung der königl. hungarischen Krönung als Seine Apostolische Majestät Leopold der Zweyte zu Pressburg zum hungarischen Könige gekrönt wurde ...''] Wien: Hieronymus Löschenkohl, 1790. 57 s. - Dielo opisujúce korunováciu Leopolda II.; dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] * KUNEC, Patrik: Leopold II. - reformátor v tieni staršieho brata. In: ''Historická revue'', roč. XXXI, 2020, č. 1, s. 46 - 53. * PETRÁŇ, Josef: ''Kalendář : Velký stavovský ples v Nosticově Národním divadle v Praze dne 12. září 1791.'' Praha : Československý spisovatel, 1988, 304 s. [kniha o politických a kultúrnych súvislostiach korunovácie Leopolda II. na českého kráľa dňa 6. 9. 1791] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Leopold II, Holy Roman Emperor}} {{Deti Márie Terézie}}{{Cisári Svätej rímskej ríše}}{{Uhorskí panovníci}}{{Autoritné údaje}} [[Kategória:Habsbursko-lotrinská dynastia]] [[Kategória:Rímskonemeckí cisári]] [[Kategória:Arcivojvodovia Rakúska]] [[Kategória:Králi Česka]] [[Kategória:Králi Uhorska]] [[Kategória:Nositelia Rádu zlatého rúna]] [[Kategória:Osobnosti na rakúskych poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti z Viedne]] [[Kategória:Rytieri Radu čiernej orlice]] [[Kategória:Nositelia Kráľovského uhorského radu sv. Štefana]] [[Kategória:Pochovaní v kapucínskej krypte vo Viedni]] [[Kategória:Nositelia rakúskeho Rádu zlatého rúna]] j7tolx3bvg6glvsosr6h3gqamfsm47w 8213058 8213057 2026-05-13T07:47:39Z ~2026-28816-87 294711 8213058 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Leopold II. |titul = ''Cisár Svätej rímskej ríše nemeckého národa, kráľ rímsky, český, uhorský a chorvátsky, haličsko-ladomerský, arcivojvoda rakúsky, veľkovojvoda toskánsky, vojvoda luxemburský, milánsky, gróf flámsky'' |obrázok = Mengs, Anton Raphael - Pietro Leopoldo d'Asburgo Lorena, granduca di Toscana - 1770 - PradoFXD.jpg |popis obrázku = Leopold II. v roku 1770 |pôvodné meno = Peter Leopold Josef Anton Joachim Pius Gotthard |obrázok erbu = Greater Coat of Arms of Leopold II and Francis II, Holy Roman Emperors.svg |dátum narodenia = [[5. máj]] [[1747]] |miesto narodenia = [[Viedeň]], [[Rakúske arcivojvodstvo]], [[Habsburská monarchia]], [[Svätá rímska ríša nemeckého národa]] |dátum úmrtia = {{dúv|1792|3|1|1747|5|5}} |miesto úmrtia = Viedeň, Rakúske arcivojvodstvo, Habsburská monarchia, Svätá rímska ríša nemeckého národa |miesto pochovania = [[Kapucínska krypta]] |manželka = [[Mária Ludovika Španielska]] |potomstvo = pozri [[#Rodinné pomery|rodinné pomery]] |dynastia = [[Habsbursko-lotrinská dynastia|Habsbursko-lotrinská]] |otec = [[František I. (Svätá rímska ríša)|František I.]] |matka = [[Mária Terézia]] |titul0 = cisár Svätej rímskej ríše nemeckého národa<br />kráľ rímsky |panovanie0 = [[1790]] – [[1792]] |predchodca0 = [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]] |nástupca0 = [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]] |titul1 = kráľ český |panovanie1 = [[1790]] – [[1792]] |predchodca1 = [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]] |nástupca1 = [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]] |titul2 = kráľ uhorský a chorvátsky |panovanie2 = [[1790]] – [[1792]] |predchodca2 = [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]] |nástupca2 = [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]] |titul3 = arcivojvoda rakúsky |panovanie3 = [[1790]] – [[1792]] |predchodca3 = [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]] |nástupca3 = [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]] |titul4 = veľkovojvoda toskánsky |panovanie4 = [[1765]] – [[1790]] |predchodca4 = [[František I. (Svätá rímska ríša)|František II.]] |nástupca4 = [[Ferdinand III. (Toskánsko)|Ferdinand III.]] |portál1 = |portál2 = }} '''Leopold II. Habsburský''' (* [[5. máj]] [[1747]], [[Viedeň]] – † [[1. marec]] [[1792]], Viedeň) bol v rokoch 1790 – 1792 cisár [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej nemeckého národa]], v rokoch 1765 – 1790 (ako Peter Leopold I.) toskánsky veľkovojvoda a v rokoch 1790 – 1792 kráľ uhorský, český, chorvátsko-slavónsky a arcivojvoda rakúsky. Ako deviaty potomok a tretí syn [[Mária Terézia|Márie Terézie]] a cisára [[František I. (Svätá rímska ríša)|Františka I. Lotrinského]] sa stal zakladateľom toskánskej línie habsbursko-lotrinskej dynastie a jedným z najvýznamnejších predstaviteľov európskeho osvietenstva. Hoci jeho vláda nad celou [[Habsburská monarchia|habsburskou monarchiou]] trvala len dva roky, v historiografii je vnímaný ako brilantný politik, diplomat a reformátor, ktorému sa podarilo zachrániť ríšu pred hroziacim rozpadom a občianskou vojnou. Leopoldova politická dráha sa začala formovať v [[Toskánske veľkovojvodstvo|Toskánskom veľkovojvodstve]], ktoré spravoval celých dvadsaťpäť rokov. Na rozdiel od svojho staršieho brata [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]], ktorý presadzoval reformy cestou direktívneho a často necitlivého [[Absolutizmus|absolutizmu]], Leopold v Toskánsku uplatňoval metódu postupných zmien založených na hlbokej analýze spoločenských a hospodárskych pomerov. Jeho toskánske obdobie je považované za vrchol [[Osvietenstvo|osvietenského]] vládnutia v Európe. Medzi jeho najrevolučnejšie činy patrila reforma trestného práva z roku 1786, známa ako ''Leopoldina'', ktorou bolo v Toskánsku ako v prvom modernom štáte na svete úplne zrušené mučenie a trest smrti. Okrem toho inicioval hlboké hospodárske reformy vrátane zrušenia cechov, zavedenia voľného obchodu s obilím a pokusov o zavedenie ústavného systému, ktorý by obmedzil panovnícku moc v prospech volených orgánov. Keď vo februári 1790 Leopold nastúpil na trón po bezdetnom bratovi Jozefovi II., prevzal monarchiu v stave hlbokej vnútornej a medzinárodnej krízy. Jozefove radikálne reformy viedli k otvorenému povstaniu v [[Rakúske Nizozemsko|Rakúskom]] [[Rakúske Nizozemsko|Nizozemsku]] (dnešné Belgicko) a k hrozbe ozbrojenej revolty uhorskej šľachty. Štát bol navyše vyčerpaný nepopulárnou vojnou s [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]] a čelil nepriateľskému spojenectvu [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruska]] a [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska|Veľkej Británie]]. Leopold II. preukázal mimoriadny diplomatický takt, keď v priebehu niekoľkých mesiacov dokázal upokojiť domáce stavy kombináciou formálnych ústupkov a rázneho postupu. Uhorskú šľachtu si naklonil obnovením platnosti starej ústavy a uskutočnením okázalej korunovácie v [[Bratislava|Bratislave]] (v tom čase Prešporok) v novembri 1790, čím stabilizoval integritu krajiny bez toho, aby sa vzdal kľúčových štátnych vymožeností. V zahraničnej politike dosiahol Leopold II. sériu úspechov, ktoré zabránili európskej izolácii Rakúska. [[Reichenbachský mier (1790)|Reichenbachským mierom]] z roku 1790 eliminoval hrozbu vojny s Pruskom a následne uzavrel [[Svištovský mier]] s Osmanmi, čím ukončil nákladný konflikt na [[Balkánsky polostrov|Balkáne]]. Jeho postoj k prebiehajúcej [[Veľká francúzska revolúcia|Veľkej francúzskej revolúcii]] bol spočiatku zdržanlivý a racionálny. Napriek tomu, že jeho sestra [[Mária Antoinetta]] bola francúzskou kráľovnou, Leopold sa dlho vyhýbal vojenskej intervencii, ktorú považoval za nebezpečnú pre stabilitu Európy. Až radikalizácia revolučných udalostí a ohrozenie kráľovskej rodiny ho v auguste 1791 viedli k podpisu [[Pilnická deklarácia|Pilnickej deklarácie]]. Tá mala slúžiť skôr ako diplomatický nátlak na francúzskych revolucionárov než ako priama vyhláška vojny, no po jeho smrti sa stala jedným z formálnych dôvodov na začatie dlhoročných koaličných vojen. Leopold II. zomrel nečakane 1. marca 1792 vo veku 44 rokov, práve vo chvíli, keď sa mu podarilo konsolidovať moc a pripraviť pôdu pre novú éru stabilného osvietenského vládnutia. Jeho smrť znamenala prelom v dejinách monarchie, keďže jeho syn a nástupca [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]] pod vplyvom vojnových udalostí a strachu z revolúcie nastúpil cestu konzervativizmu a policajného štátu. Leopold II. zostáva v dejinách zapísaný ako panovník-filozof, ktorý veril v silu zákona a inštitúcií, a ako štátnik, ktorý dokázal v kritických okamihoch uprednostniť pragmatický kompromis pred ideologickou neústupnosťou. Jeho rozsiahle potomstvo (celkovo 16 detí) zabezpečilo dynastickú kontinuitu [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] až do zániku monarchie v roku 1918. == Pôvod a raná mladosť (1747 – 1765) == === Narodenie a politický kontext dynastie === Arcivojvoda Peter Leopold sa narodil v stredu 5. mája 1747 o 11:30 predpoludním v cisárskej letnej rezidencii [[Zámok Schönbrunn|Schönbrunn]] vo [[Viedeň|Viedni]].<ref name=":0">{{Citácia knihy|titul=Leopold II.: Erzherzog von Österreich, Grossherzog von Toskana, König von Ungarn und Böhmen, römischer Kaiser|url=https://books.google.sk/books/about/Leopold_II.html?id=eCsGAQAAIAAJ&redir_esc=y|vydavateľ=Verlag Herold|rok=1963|jazyk=de|poznámka=Google-Books-ID: eCsGAQAAIAAJ|meno=Adam|priezvisko=Wandruszka}}</ref> Bol deviate dieťa a v poradí tretí syn [[Mária Terézia|Márie Terézie]] a [[František I. (Svätá rímska ríša)|Františka I. Lotrinského]], čo v čase jeho narodenia znamenalo relatívne nízku pravdepodobnosť priameho nástupu na hlavný trón monarchie. Geopolitický kontext jeho narodenia bol determinovaný finálnou fázou [[Vojna o rakúske dedičstvo|vojny o rakúske dedičstvo]] (1740 – 1748), v ktorej sa jeho matka, Mária Terézia, snažila legitimizovať svoje nástupnícke práva a upevniť integritu habsburských dŕžav proti koalícii vedenej [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruskom]] a [[Francúzske kráľovstvo|Francúzskom]].<ref name=":1">{{Citácia knihy|titul=Enlightenment and Reform in Eighteenth-century Europe|url=https://books.google.sk/books/about/Enlightenment_and_Reform_in_Eighteenth_C.html?id=Fx5alkfMc2AC&redir_esc=y|vydavateľ=Bloomsbury Academic|rok=2005-03-24|isbn=978-1-86064-950-9|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: Fx5alkfMc2AC|meno=Derek|priezvisko=Beales}}</ref> Narodenie ďalšieho zdravého mužského potomka bolo vnímané ako dôležitý prvok dynastickej stability a biologického zabezpečenia [[Habsbursko-lotrinská dynastia|Habsbursko-lotrinského]] rodu, ktorého existencia bola ešte niekoľko rokov predtým vážne ohrozená absenciou mužských dedičov po smrti [[Karol VI. (Svätá rímska ríša)|Karola VI.]]<ref name=":2">{{Citácia knihy|titul=Die Lebenswelt der Habsburger: Kultur- und Mentalitätsgeschichte einer Familie|url=https://books.google.sk/books/about/Die_Lebenswelt_der_Habsburger.html?id=C660AAAAIAAJ&redir_esc=y|vydavateľ=Verlag Styria|rok=1997|isbn=978-3-222-12424-2|jazyk=de|poznámka=Google-Books-ID: C660AAAAIAAJ|meno=Karl|priezvisko=Vocelka|meno2=Lynne|priezvisko2=Heller}}</ref> Samotný akt narodenia a následné ceremoniálne úkony podliehali prísnemu dvoru a etikete španielskeho dvornému protokolu. Ešte v deň narodenia bol novorodenec pokrstený v Rytierskej sále paláca Schönbrunn viedenským [[Apoštolský nuncius|nunciom]], pričom mu bola udelená nezvyčajne dlhá séria mien: ''Petrus Leopoldus Ioannes Antonius Ioachimus Pius Gotthardus''. Výber krstného mena Peter bol v habsburskej tradícii netypický a predstavoval priamy politický signál smerom k [[Toskánske veľkovojvodstvo|Toskánskemu veľkovojvodstvu]]. Na základe [[Viedenský mier (1738)|Viedenského mieru]] (1738) bolo toto územie pridelené Františkovi I. Lotrinskému ako kompenzácia za stratu [[Lotrinsko (historické územie)|Lotrinska]], avšak s podmienkou, že sa z neho stane sekundogenitúra, teda dŕžava určená pre druhorodeného syna, aby sa zabránilo trvalej personálnej únii s Rakúskom.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = „Franz Pesendorfer, Die Habsburger in der Toskana“ – Bücher gebraucht, antiquarisch & neu kaufen | url = https://www.booklooker.de/B%C3%BCcher/Angebote/autor=Franz+Pesendorfer&titel=Die+Habsburger+in+der+Toskana | vydavateľ = www.booklooker.de | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = de}}</ref> Meno Peter malo evokovať pamiatku na posledných vládcov z rodu [[Mediciovci|Mediciovcov]] a demonštrovať pripravenosť novej dynastie rešpektovať lokálne tradície tohto talianskeho štátu.<ref name=":4">{{Citácia knihy|titul=Florence in the Forgotten Centuries, 1527–1800: A History of Florence and the Florentines in the Age of the Grand Dukes|url=https://books.google.sk/books/about/Florence_in_the_Forgotten_Centuries_1527.html?id=4a7tAAAAQBAJ&redir_esc=y|vydavateľ=University of Chicago Press|rok=2013-10-30|isbn=978-0-226-11595-5|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: 4a7tAAAAQBAJ|meno=Eric|priezvisko=Cochrane}}</ref> Meno Leopold zasa odkazovalo na rakúskeho patróna a dynastickú kontinuitu s viedenským dvorom. Z hľadiska dynastického práva bol Leopold od momentu narodenia subjektom tzv. rodinných paktov, ktoré definovali jeho budúce postavenie ako suverénneho vládcu v Taliansku, zatiaľ čo jeho starší bratia, Jozef a [[Karol Jozef Habsbursko-lotrinský|Karol Jozef]], mali zabezpečiť správu [[Dedičné krajiny (Rakúsko)|dedičných krajín]] a [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]]. Táto predurčenosť na „vedľajšiu“ rolu panovníka v Toskánsku umožnila, aby sa v jeho výchove v porovnaní s Jozefom II. kládol menší dôraz na vojenskú reprezentáciu a viac na civilnú správu a teoretické vedy. Napriek tomu, že bol v poradí až tretím synom, jeho matka Mária Terézia venovala jeho fyzickému a mentálnemu vývoju zvýšenú pozornosť, o čom svedčí aj zachovaná korešpondencia a lekárske správy o jeho zdravotnom stave v ranom veku, ktorý bol na rozdiel od viacerých jeho súrodencov, ktorí podľahli detským chorobám, veľmi stabilný.<ref name=":0" /> Hoci sa v prvých rokoch Leopoldovho života neočakávalo, že by kedykoľvek zasadol na cisársky trón, politická realita viedenského dvora v polovici 18. storočia vyžadovala, aby bol každý mužský člen rodiny pripravený na komplexnú diplomatickú a administratívnu rolu. Obdobie jeho raného detstva bolo poznačené tzv. diplomatickou revolúciou z roku 1756, kedy sa Rakúsko spojilo so svojím dlhoročným nepriateľom Francúzskom proti Prusku, čo neskôr priamo ovplyvnilo aj Leopoldovu svadobnú politiku a výber jeho manželky zo španielskej línie [[Bourbonovci|Bourbonovcov]].<ref>{{Citácia knihy|titul=A History of the Habsburg Empire, 1526-1918|url=https://books.google.sk/books/about/A_History_of_the_Habsburg_Empire_1526_19.html?id=XavXBlL74ScC&redir_esc=y|vydavateľ=University of California Press|rok=1974|isbn=978-0-520-02408-3|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: XavXBlL74ScC|meno=Robert A.|priezvisko=Kann}}</ref> === Výchovný systém a pedagogické vedenie === Výchova arcivojvodu Petra Leopolda nepredstavovala len štandardnú prípravu aristokrata, ale bola precízne navrhnutým politickým procesom, ktorý Mária Terézia riadila prostredníctvom svojho povestného manuálu ''Instruktion''. Tento dokument, písaný vlastnou rukou panovníčky, slúžil ako záväzná metodika pre všetkých vychovávateľov a detailne určoval nielen rozsah vedomostí, ale aj formovanie morálneho profilu mladého arcivojvodu. Na rozdiel od výchovy staršieho brata Jozefa II., ktorá bola často poznačená konfliktami s autoritárskymi tútormi a matkinou snahou o úplné zlomenie vôle následníka, sa pri Leopoldovi uplatňoval o niečo flexibilnejší, hoci stále prísne asketický prístup. Systém bol založený na predpoklade, že panovník musí v prvom rade ovládať sám seba, svoje vášne a emócie, aby mohol racionálne vládnuť iným. Táto neustála sebareflexia a potláčanie vonkajších prejavov hnevu či radosti sa neskôr stali základným rysom Leopoldovej uzavretej a analytickej povahy.<ref name=":0" /> Zlomovým momentom v jeho formovaní bolo menovanie grófa [[Franz Thurn-Valsassin|Franza Thurna-Valsassinu]] za hlavného vychovávateľa (''Ajo'') v roku 1753. Thurn bol skutočným mentorom, ktorý dokázal odhadnúť Leopoldov prirodzený sklon k tichému pozorovaniu. Pod jeho vedením sa výchova presunula z roviny mechanického učenia sa faktov do roviny analýzy spoločenských procesov. Leopold si osvojil schopnosť viesť si podrobné záznamy o ľuďoch vo svojom okolí, čo v dospelosti vyústilo do jeho povestnej siete informátorov a tajných denníkov, v ktorých si metodicky klasifikoval charaktery a schopnosti svojich úradníkov. Denný režim bol rozvrhnutý na minúty: začínal sa rannou [[Omša (bohoslužba)|omšou]] a [[Modlitba|modlitbami]], po ktorých nasledovali dopoludňajšie bloky [[Latinčina|latinčiny]] a [[Teológia|teológie]]. Popoludnia boli vyhradené pre praktické disciplíny, no i tie mali politický podtón – napríklad [[tanec]] nebol vnímaný ako kratochvíľa, ale ako nácvik dvorskej reprezentácie a ovládania vlastného tela pred verejnosťou.<ref name=":2" /> Intelektuálny pilier jeho vzdelávania tvorili prednášky [[Karl Anton von Martini|Karla Antona von Martiniho]], popredného predstaviteľa viedenského osvietenstva a profesora prirodzeného práva. Martini ho zasvätil do teórie spoločenskej zmluvy. Leopold sa tak už v ranom veku stotožnil s myšlienkou, že legitimita panovníka nevyviera len z božej milosti, ale predovšetkým z jeho schopnosti zabezpečiť blaho poddaných prostredníctvom spravodlivých a všeobecne platných zákonov. Tento právny racionalizmus bol vyvažovaný vplyvom jezuitu [[Ignác Müller|Ignáca Müllera]], ktorý arcivojvodu učil históriu a náboženstvo. Müller v Leopoldovi prebudil záujem o rannokresťanské ideály a jansenistickú morálku, čo neskôr viedlo k jeho presvedčeniu, že [[cirkev]] by mala byť chudobná, pokorná a podriadená štátu v civilných záležitostiach. Táto kombinácia Martiniho legality a Müllerovho jansenizmu vytvorila z Leopolda panovníka, ktorý sa na cirkevné inštitúcie pozeral s vysokou mierou skepticizmu a pragmatizmu.<ref name=":1" /> Osobitné postavenie v Leopoldovom kurikulu mali prírodné vedy, ktoré v tom čase neboli bežnou súčasťou prípravy katolíckeho princa. Pod vedením [[Jean-Nathaniel Laugier|Jeana-Nathaniela Laugiera]] sa Leopold systematicky zaoberal [[Chémia|chémiou]] a experimentálnou fyzikou. V paláci Schönbrunn mal k dispozícii vybavené laboratórium, kde vykonával pokusy s elektrinou, metalurgiou a botanickými extraktmi. Leopold hľadal v prírodných vedách zákonitosti a poriadok, ktoré chcel neskôr aplikovať v sociálnom inžinierstve svojej ríše. Veda ho naučila trpezlivosti pri pozorovaní procesov a opatrnosti pred unáhlenými závermi. Keď sa po roku 1761 musel v dôsledku smrti brata Karola Jozefa rýchlo preorientovať na rolu toskánskeho následníka, jeho vzdelávanie sa doplnilo o intenzívne štúdium talianskej ekonómie a správy financií. === Transformácia následníctva a právna úprava sekundogenitúry === Zásadný obrat v Leopoldovej životnej dráhe vyvolala smrť jeho staršieho brata [[Karol Jozef Habsbursko-lotrinský|Karola Jozefa]], ktorý 26. januára 1761 podľahol [[Kiahne|kiahňam]]. Táto udalosť definitívne zrušila pôvodné plány na jeho cirkevnú kariéru a posunula ho na miesto priameho následníka Toskánskeho veľkovojvodstva. Status tohto územia bol medzinárodnoprávne ukotvený vo Viedenskom mieri z roku 1738, ktorý definoval krajinu ako sekundogenitúru habsbursko-lotrinskej dynastie. Hlavným politickým cieľom tohto ustanovenia bolo zabrániť trvalej personálnej únii s rakúskymi dedičnými krajinami a Svätou ríšou rímskou. Európske mocnosti, predovšetkým Francúzsko a španielski Bourbonovci, trvali na tom, aby Toskánsko zostalo samostatným štátnym celkom pod vládou druhorodeného syna, čím sa mala udržať mocenská rovnováha na [[Apeninský polostrov|Apeninskom polostrove]].<ref name=":0" /> Leopoldova nová rola si vyžiadala okamžitú a radikálnu zmenu vzdelávacieho programu. V krátkom čase musel absolvovať intenzívny kurz talianskej konverzácie a právnej terminológie pod dohľadom odborníkov na toskánsku administratívu. Do jeho učebných osnov pribudli analýzy finančných výkazov florentskej pokladnice a štúdium agrárnej politiky v oblastiach Maremma a Val di Chiana. Jeho mentori v tomto období kládli dôraz na pochopenie špecifík toskánskeho systému, ktorý sa po vymretí rodu Mediciovcov nachádzal v stave hlbokej hospodárskej stagnácie. Leopold študoval správy regentskej rady, ktorá krajinu spravovala v mene jeho otca Františka I. Lotrinského, a postupne si vytváral vlastnú predstavu o nevyhnutných reformách.<ref name=":4" /> Zmena následníckej línie so sebou priniesla aj nutnosť právneho ošetrenia Leopoldovho postavenia v rámci habsburského domu. V roku 1763 bol oficiálne vyhlásený za následníka toskánskeho trónu a boli vypracované dokumenty, ktoré presne špecifikovali jeho kompetencie a budúci vzťah k viedenskému dvoru. Táto fáza života v ňom upevnila sklon k politickej opatrnosti a metodickosti. Začal si viesť detailné personálne zoznamy a charakteristiky osôb, s ktorými by mohol vo Florencii prísť do styku, pričom využíval informácie z diplomatických hlásení. Viedenský dvor sledoval tento proces s uspokojením, keďže Leopold preukazoval schopnosť rýchlo si osvojiť zložité administratívne nuansy potrebné pre výkon suverénnej moci.<ref name=":3" /> Paralelne s administratívnou prípravou prebiehali diplomatické rokovania o jeho sobáši, ktorý mal spečatiť spojenectvo s bourbonovským Španielskom. Výber infantky [[Mária Ludovika Španielska|Márie Ludoviky]] bol strategickým ťahom Márie Terézie, zameraným na elimináciu pruského vplyvu v južnej Európe. Leopold prijal túto dynastickú povinnosť s pragmatizmom, ktorý bol preňho typický. Venoval sa štúdiu španielskych dvorských zvyklostí a nadviazal korešpondenciu so svojím budúcim svokrom [[Karol III. (Španielsko)|Karolom III.]] Celý tento proces transformácie z mladšieho arcivojvodu na suverénneho vládcu talianskeho štátu prebehol v priebehu štyroch rokov a pripravil Leopolda na rolu reformátora, ktorý mal z Toskánska vytvoriť modelový štát osvietenského absolutizmu.<ref name=":1" /> === Svadba v Innsbrucku a tragický zlom roku 1765 === Zavŕšenie Leopoldovej mladosti a jeho prechod k samostatnému výkonu moci sa spája s diplomaticky motivovaným sobášom, ktorý mal upevniť vzťahy medzi habsburskou monarchiou a španielskymi Bourbonovcami. Sobáš s infantkou Máriou Ludovikou, dcérou španielskeho kráľa Karola III., predstavoval kľúčovú súčasť politiky Márie Terézie zameranej na vytvorenie pevného bloku katolíckych mocností v Európe. Po predbežných rokovaniach bol zväzok potvrdený v zastúpení (''per procurationem'') v [[Madrid|Madride]], no osobné stretnutie novomanželov a hlavné slávnosti boli naplánované na leto 1765 v [[Innsbruck|Innsbrucku]]. Voľba tirolskej metropoly mala demonštrovať jednotu ríše a blízkosť k rakúskym dŕžavám v Taliansku. Prípravy na slávnosti trvali niekoľko mesiacov a zahŕňali výstavbu dočasných architektonických štruktúr, vrátane víťazného oblúka, ktorý dodnes stojí na južnom konci ulice Maria-Theresien-Straße.<ref name=":0" /> Cisárska rodina dorazila do Innsbrucku v júli 1765, kde očakávala príchod španielskej infantky. Mária Ludovika cestovala loďou z [[Cartagena (Španielsko)|Cartageny]] do [[Janov (Taliansko)|Janova]] a následne pokračovala pozemnou cestou cez severné Taliansko. Slávnostný obrad sa uskutočnil 5. augusta 1765 v innsbruckom farskom kostole svätého Jakuba. Leopold mal v čase svadby osemnásť rokov a jeho manželka devätnásť. Program osláv bol navrhnutý ako veľkolepá prezentácia dynastickej moci, pričom zahŕňal operné predstavenia, verejné hostiny pre tisíce hostí a bály v priestoroch innsbruckého Hofburgu. Tieto udalosti však boli náhle prerušené tragickou udalosťou, ktorá zásadne zmenila politické usporiadanie strednej Európy.<ref>{{Citácia knihy|titul=Maria Louise, Erzherzogin von Oesterreich, Kaiserin der Franzosen|url=https://books.google.sk/books/about/Maria_Louise_erzherzogin_von_Oesterreich.html?id=28E745fhyk4C&redir_esc=y|vydavateľ=W. Braumüller|rok=1873|jazyk=de|poznámka=Google-Books-ID: 28E745fhyk4C|meno=Joseph Alexander freiherr von|priezvisko=Helfert}}</ref> Dňa 18. augusta 1765, počas návratu z divadelného predstavenia v neskorých večerných hodinách, postihla Leopoldovho otca, cisára Františka I. Lotrinského, náhla nevoľnosť. Cisár skonal na následky [[Cievna mozgová príhoda|mŕtvice]] v náručí svojho najstaršieho syna Jozefa II. priamo v priestoroch paláca. Smrť panovníka vyvolala na dvore hlboký šok a okamžite ukončila všetky svadobné radovánky. Z hľadiska ústavného práva táto udalosť spustila okamžitý transfer moci. Jozef II. bol vyhlásený za cisára Svätej ríše rímskej a stal sa spoluvladárom svojej matky v rakúskych dedičných krajinách. Zároveň podľa vopred dohodnutých ustanovení o sekundogenitúre prešlo suverénne právo nad Toskánskym veľkovojvodstvom priamo na Petra Leopolda.<ref name=":2" /> Leopold sa tak stal vládcom Toskánska v situácii poznačenej rodinnou tragédiou a nutnosťou urýchlene prevziať administratívnu zodpovednosť. Mária Terézia v stave hlbokého vdovského smútku rozhodla o transformácii miestnosti, v ktorej jej manžel zomrel, na kaplnku a nariadila vybudovanie kláštora pre šľachtičné, ktoré sa mali modliť za spásu jeho duše. Leopold bol v tejto krízovej chvíli nútený preukázať vysokú mieru sebaovládania a politickej zrelosti. Už 21. augusta 1765, len tri dni po smrti otca a šestnásť dní po vlastnej svadbe, opustil Innsbruck, aby sa vydal na cestu do svojej novej rezidencie vo [[Florencia|Florencii]]. Cesta cez [[Brennerský priesmyk]] a severotalianske nížiny prebehla bez väčších ceremónií, v súlade s oficiálnym štátnym smútkom.<ref name=":1" /> Príchod nového veľkovojvodského páru do Florencie 13. septembra 1765 znamenal definitívny koniec viedenskej éry v živote Petra Leopolda. Po príchode k bráne Porta San Gallo bol privítaný predstaviteľmi toskánskej aristokracie a cirkvi, no mesto našiel v komplikovanom stave. Od smrti posledného veľkovojvodu z rodu Mediciovcov v roku 1737 bolo Toskánsko spravované regentskou radou z Viedne, čo viedlo k určitému odcudzeniu medzi obyvateľstvom a lotrinskou dynastiou. Leopold, hoci mal v tom čase len osemnásť rokov, odmietol pokračovať v systéme vzdialenej správy a začal okamžite pracovať na personálnych a administratívnych zmenách, ktoré mali Toskánsko premeniť na samostatný, moderne fungujúci štát. Tento moment sa v historiografii považuje za začiatok jednej z najúspešnejších kapitol osvietenstva, kedy sa mladý panovník, vyzbrojený viedenským vzdelaním a analytickým talentom, pustil do systematickej dekonštrukcie feudálneho systému v strednom Taliansku.<ref name=":4" /> == Toskánsky veľkovojvoda == Matka mu určila niekoľko poradcov, ktorí mali plniť úlohy riadenia veľkovojvodstva. Po piatich rokoch mal tohto „tútorstva“ dosť, a preto sa vybral do Viedne. Odtiaľ sa vrátil do [[Florencia|Florencie]] s voľnými rukami. Počas 20 rokov, ktoré uplynuli od jeho návratu do smrti jeho najstaršieho brata [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]] (1790), pracoval na reformách a úpravách vlády svojho malého štátu. Postupne rušil obmedzenia rozvoja priemyslu a osobnej slobody zavedené jeho predchodcami (zavedenie nového daňového systému, zrušenie cechov, zrušenie toskánskej armády a jej nahradenie občianskou milíciou a iné). Aplikoval reformy v postupných krokoch a pokiaľ možno v takej podobe, aby nevyvolával konflikty. Nebol zástancom budovania mohutného centrálneho aparátu, aký vznikal vo Viedni. V Taliansku nebol príliš obľúbený pre jeho uzavretosť a chlad. Jeho návyky boli jednoduché, na hranici biedy. Jeho pevná, dôsledná a inteligentná vláda priniesla postupne veľkovojvodstvu zvýšenie prosperity. Jeho duchovná politika, ktorá porušovala hlboko zakorenené zásady jeho ľudu, ho priviedla do konfliktu s [[pápež]]om a nebola úspešná. V posledných rokoch jeho vlády v [[Toskánsko|Toskánsku]] sa začal obávať zväčšujúcich sa nepokojov v [[Nemecko|Nemecku]] a [[Uhorsko|Uhorsku]], domíniách jeho rodiny, ktoré boli priamym dôsledkom metód vládnutia jeho brata. Leopold a [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef]] boli k sebe citovo pripútaní a často sa stretávali pred i po smrti svojej matky. No keď ho Jozef už ťažko chorý požiadal, aby prišiel do Viedne a stal sa spoluvládcom, Leopold sa chladne vyhol odpovedi. Vedel, že bude musieť nastúpiť po bezdetnom bratovi, no nechcel zdediť jeho nepopulárnosť. Keď brat zomrel ([[20. februára]] [[1790]]), bol stále vo Florencii a odišiel až [[3. marca]]. == Cisár == Po príchode do Viedne, ako následne korunovaný cisár [[Rímskonemecká ríša|Svätej ríše rímskej]] a [[Uhorsko|uhorský]] kráľ (korunovaný [[11. novembra]] [[1790]]), sa rozhodol rýchle riešiť zdedené problémy, ktoré sa nahromadili predovšetkým v poslednom roku. Pre upokojenie [[šľachta|šľachty]] potvrdil zrušenie berného a urbariálneho patentu, a [[rímskokatolícka cirkev|cirkev]] si priblížil, keď vrátil výchovu kňazov z generálnych seminárov do jej rúk. Uvoľnil tiež poriadanie pre ľud skôr obvyklých procesií a pútí. Pokoj sa snažil Leopold II. nastoliť i na ďalších miestach, kde jeho predchodca vyvolal rozpory. Rýchlo ukončil mierom vo Sviščove vojnu na [[Balkánsky polostrov|Balkáne]] proti [[Osmanská ríša|Turkom]], pretože potreboval upokojiť [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Prusko]]. Podarilo sa mu rýchlo zvládnuť nepokojnú situáciu na území Uhorska a povstanie na území Rakúskeho Holandska (dnešné [[Belgicko]]). Časom stále viac upieral zrak k Francúzsku, kde zúrila revolúcia, ktorá sa dotýkala jeho sestry [[Mária Antoinetta|Márie Antoinetty]] a predovšetkým hrozila prekročením hraníc i do iných krajín. Vydal teda s pruským kráľom [[Fridrich Viliam II. (Prusko)|Fridrichom Viliamom II.]] a saským kurfirstom [[Fridrich Albert II.|Fridrichom Albertom II.]] v [[Pilnitz]]i (blízko [[Drážďany|Drážďan]]) v auguste [[1791]] [[Pilnická deklarácia|Pilnickú deklaráciu]], na ktorej základe bola na ďalší rok vo februári medzi Pruskom a Habsburskou monarchiou uzatvorená spojenecká zmluva namierená proti revolučnému Francúzsku. Leopold II. sa od svojho brata odlišoval aj tým, že vrátil Čechom svätováclavské klenoty do [[Praha|Prahy]] a [[6. septembra]] [[1791]] prijal pri obrade v [[Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha|katedrále sv. Víta]] titul českého kráľa. Cisár rozumel po [[čeština|česky]] a v centre Čiech vtedy dokonca pobudol niekoľko týždňov. Nielen [[Praha]] žila touto udalosťou niekoľko mesiacov. Technika sa pri príležitosti takejto vzácnej návštevy predháňala s umením, keď sa v [[Klementinum|Klementine]] konala prvá česká priemyselná výstava a v Nosticovom divadle pre zmenu bola hraná objednaná [[Wolfgang Amadeus Mozart|Mozartova]] opera [[La Clemenza di Tito]]. == Smrť a nástupníctvo == Cisár Leopold II. zomrel nečakane rýchlo, sotva stačil stabilizovať pomery v krajine a jej vonkajšie vzťahy. Na cisársky stolec zasadol jeho syn František Jozef Karol, ako [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]] == Rodinné pomery == Leopold II. sa v r. [[1765]] oženil so španielskou infantkou [[Mária Ludovika Španielska|Máriou Ludovikou]], dcérou španielskeho kráľa [[Karol III. (Španielsko)|Karola III.]] a [[Mária Amália Saská|Márie Amálie Saskej]]. Počas ich dvadsaťsedemročného manželstva sa im narodilo šestnásť detí: * [[Mária Terézia Habsbursko-lotrinská (1767)|Mária Terézia]] (* [[14. január]] [[1767]] – † [[7. november]] [[1827]]) ∞ [[1787]] [[Anton (Sasko)|Anton]] (* [[1755]] – † [[1836]]), saský kráľ * [[František II. (Svätá rímska ríša)|František]] (* [[12. február]] [[1768]] – † [[2. marec]] [[1835]]), neskorší cisár František II. ∞ ** 1/ [[1788]] [[Alžbeta Wilhelmína Württemberská]] (* [[1767]] – † [[1790]]) ** 2/ [[1790]] [[Mária Terézia Neapolsko-sicílska]] (* [[1772]] – † [[1807]]) ** 3/ [[1808]] [[Mária Ludovika Modenská]] (* [[1787]] – † [[1816]]) ** 4/ [[1816]] [[Karolína Augusta Bavorská]] (* [[1792]] – † [[1873]]) * [[Ferdinand III. (Toskánsko)|Ferdinand]] (* [[6. máj]] [[1769]] – † [[16. jún]] [[1824]]) ∞ ** 1/ [[1790]] [[Lujza Mária Neapolsko-sicílska]] (* [[1773]] – † [[1802]]) ** 2/ [[1821]] [[Mária Ferdinanda Saská]] (* [[1796]] – † [[1865]]) * Mária Anna (* [[21. apríl]] [[1770]] – † [[1. október]] [[1809]]), opátka v Prahe * [[Karol Ľudovít Rakúsko-tešínsky|Karol Ľudovít]] (* [[5. september]] [[1771]] – † [[30. apríl]] [[1847]]) ∞ [[1815]] [[Henrietta Nasavsko-weilburská]] (* [[1797]] – † 1[[829]]) * [[Alexander Leopold Habsburský (1772 – 1795)|Alexander Leopold]] (* [[14. august]] [[1772]] – † [[12. júl]] [[1795]]), uhorský palatín * Albert Ján (* [[19. september]] [[1773]] – † [[22. júl]] [[1774]]) * Maximilián (* [[23. december]] [[1774]] – † [[10. marec]] [[1778]]) * [[Jozef Anton Habsbursko-lotrinský|Jozef Anton]] (* [[9. marec]] [[1776]] – † [[13. január]] [[1847]]), uhorský palatín ∞ ** 1/ [[1799]] [[Alexandra Pavlovna Romanovová]] (* [[1783]] – † [[1801]]) ** 2/ [[1815]] [[Hermína Anhaltská]] (* [[1797]] – † [[1817]]) ** 3/ [[1819]] [[Mária Dorota Württemberská]] (* [[1797]] – † [[1855]]) * [[Mária Klementína Habsbursko-lotrinská|Mária Klementína]] (* [[24. apríl]] [[1777]] – † [[15. november]] [[1801]]) ∞ 1797 [[František I. (Kráľovstvo oboch Sicílií)|František I.]] (* [[1777]] – † [[1830]]), kalábrijský vojvoda a kráľ oboch Sicílií * Anton Viktor (* [[31. august]] [[1779]] – † [[2. apríl]] [[1835]]), veľmajster rádu * Mária Amália (* [[15. október]] [[1780]] – † [[25. december]] [[1798]]) * [[Ján Habsbursko-lotrinský|Ján]] (* [[20. február]] [[1782]] – † [[10. máj]] [[1859]]), generál a krátko cisársky zástupca v parlamente vo Frankfurte v r. [[1848]] ∞ [[1829]] morganatická manželka [[Anna Plochlová]] (* [[1804]] – † [[1885]]) * [[Rainer Jozef Habsbursko-lotrinský|Rainer Jozef]] (* [[30. september]] [[1783]] – † [[16. január]] [[1853]]), lombardsko-benátsky vicekráľ ∞ [[1820]] [[Mária Alžbeta Savojská]] (* [[1800]] – † [[1856]]) * [[Ľudovít Jozef Habsbursko-lotrinský|Ľudovít Jozef]] (* [[13. december]] [[1784]] – † [[21. december]] [[1864]]), člen rakúskej štátnej rady a regent v období vlády cisára [[Ferdinand I. (rakúsky cisár)|Ferdinanda I.]] * [[Rudolf Ján Habsbursko-lotrinský|Rudolf Ján]] (* [[8. január]] [[1788]] – † [[24. júl]] [[1831]]), olomoucký [[arcibiskup]] a [[kardinál]] == Genealógia == {{Rodokmeň predkov |1 = '''Leopold II.''' |2 = [[František I. (Svätá rímska ríša)|František I. Lotrinský]] |3 = [[Mária Terézia]] |4 = [[Leopold I. (Lotrinsko)|Leopold I.]] |5 = [[Alžbeta Šarlota Orleánska]] |6 = [[Karol VI. Habsburský]] |7 = [[Alžbeta Kristína Brunšvicko-wolfenbüttelská]] |8 = [[Karol V. Lotrinský]] |9 = [[Eleonóra Magdaléna Gonzagová]] |10 = [[Filip I. Orleánsky]] |11 = [[Alžbeta Šarlota Falcká]] |12 = [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopold I.]] |13 = [[Eleonóra Magdaléna Falcko-Neuburská]] |14 = [[Ľudovít Rudolf Brunšvicko-wolfenbüttelský]] |15 = [[Kristína Lujza Öttingenská]] |16 = [[Mikuláš II. (Lotrinsko)|Mikuláš II. Lotrinský]] |17 = [[Klaudia Lotrinská]] |18 = [[Karol II. Gonzaga]] |19 = [[Mária Gonzaga]] |20 = [[Ľudovít XIII.]] |21 = [[Anna Habsburská (1601 – 1666)|Anna Habsburská]] |22 = [[Karol Ľudovít Falcký]] |23 = [[Šarlota Hessensko-Kasselská]] |24 = [[Ferdinand III. Habsburský]] |25 = [[Mária Anna Španielska (1606 – 1646)|Mária Anna Španielska]] |26 = [[Filip Viliam Falcký]] |27 = [[Alžbeta Amália Hesensko-darmstadtská]] |28 = |29 = |30 = [[Albrecht Arnošt I. Öttingenský]] |31 = [[Kristína Frederika Württemberská]] }} == Panovnícke pomery == {{s-start}} {{s-hou|meno='''Leopold II. Habsbursko-Lotrinský'''|[[Habsburgovci]]}} {{s-pred|riadky=3|pred=[[Jozef II. Habsburský]]}} {{s-teraz|teraz=[[Zoznam východofranských kráľov, nemeckých kráľov a rímsko-nemeckých cisárov|Cisár Svätej rímskej ríše]] |roky= [[1790]]{{--}}[[1792]]}} {{s-potom|riadky=3|potom=[[František II. (Svätá rímska ríša)|František II. Habsburský]]}} |- {{s-teraz|teraz=[[Zoznam panovníkov Česka|Český kráľ]] |roky= [[1790]]{{--}}[[1792]]}} |- {{s-teraz|teraz=[[Zoznam panovníkov Uhorska|Uhorský kráľ]] |roky= [[1790]]{{--}}[[1792]]}} {{s-end}} == Literatúra == * [http://digitalna.kniznica.info/s/sXgMZqR4Xb ''Beschreibung der königl. hungarischen Krönung als Seine Apostolische Majestät Leopold der Zweyte zu Pressburg zum hungarischen Könige gekrönt wurde ...''] Wien: Hieronymus Löschenkohl, 1790. 57 s. - Dielo opisujúce korunováciu Leopolda II.; dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] * KUNEC, Patrik: Leopold II. - reformátor v tieni staršieho brata. In: ''Historická revue'', roč. XXXI, 2020, č. 1, s. 46 - 53. * PETRÁŇ, Josef: ''Kalendář : Velký stavovský ples v Nosticově Národním divadle v Praze dne 12. září 1791.'' Praha : Československý spisovatel, 1988, 304 s. [kniha o politických a kultúrnych súvislostiach korunovácie Leopolda II. na českého kráľa dňa 6. 9. 1791] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Leopold II, Holy Roman Emperor}} {{Deti Márie Terézie}}{{Cisári Svätej rímskej ríše}}{{Uhorskí panovníci}}{{Autoritné údaje}} == Referencie == [[Kategória:Habsbursko-lotrinská dynastia]] [[Kategória:Rímskonemeckí cisári]] [[Kategória:Arcivojvodovia Rakúska]] [[Kategória:Králi Česka]] [[Kategória:Králi Uhorska]] [[Kategória:Nositelia Rádu zlatého rúna]] [[Kategória:Osobnosti na rakúskych poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti z Viedne]] [[Kategória:Rytieri Radu čiernej orlice]] [[Kategória:Nositelia Kráľovského uhorského radu sv. Štefana]] [[Kategória:Pochovaní v kapucínskej krypte vo Viedni]] [[Kategória:Nositelia rakúskeho Rádu zlatého rúna]] h9tvhrfk7m3kvca175urare818144fl 8213085 8213058 2026-05-13T09:00:39Z ~2026-28814-87 294718 8213085 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Leopold II. |titul = ''Cisár Svätej rímskej ríše nemeckého národa, kráľ rímsky, český, uhorský a chorvátsky, haličsko-ladomerský, arcivojvoda rakúsky, veľkovojvoda toskánsky, vojvoda luxemburský, milánsky, gróf flámsky'' |obrázok = Mengs, Anton Raphael - Pietro Leopoldo d'Asburgo Lorena, granduca di Toscana - 1770 - PradoFXD.jpg |popis obrázku = Leopold II. v roku 1770 |pôvodné meno = Peter Leopold Josef Anton Joachim Pius Gotthard |obrázok erbu = Greater Coat of Arms of Leopold II and Francis II, Holy Roman Emperors.svg |dátum narodenia = [[5. máj]] [[1747]] |miesto narodenia = [[Viedeň]], [[Rakúske arcivojvodstvo]], [[Habsburská monarchia]], [[Svätá rímska ríša nemeckého národa]] |dátum úmrtia = {{dúv|1792|3|1|1747|5|5}} |miesto úmrtia = Viedeň, Rakúske arcivojvodstvo, Habsburská monarchia, Svätá rímska ríša nemeckého národa |miesto pochovania = [[Kapucínska krypta]] |manželka = [[Mária Ludovika Španielska]] |potomstvo = pozri [[#Rodinné pomery|rodinné pomery]] |dynastia = [[Habsbursko-lotrinská dynastia|Habsbursko-lotrinská]] |otec = [[František I. (Svätá rímska ríša)|František I.]] |matka = [[Mária Terézia]] |titul0 = cisár Svätej rímskej ríše nemeckého národa<br />kráľ rímsky |panovanie0 = [[1790]] – [[1792]] |predchodca0 = [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]] |nástupca0 = [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]] |titul1 = kráľ český |panovanie1 = [[1790]] – [[1792]] |predchodca1 = [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]] |nástupca1 = [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]] |titul2 = kráľ uhorský a chorvátsky |panovanie2 = [[1790]] – [[1792]] |predchodca2 = [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]] |nástupca2 = [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]] |titul3 = arcivojvoda rakúsky |panovanie3 = [[1790]] – [[1792]] |predchodca3 = [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]] |nástupca3 = [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]] |titul4 = veľkovojvoda toskánsky |panovanie4 = [[1765]] – [[1790]] |predchodca4 = [[František I. (Svätá rímska ríša)|František II.]] |nástupca4 = [[Ferdinand III. (Toskánsko)|Ferdinand III.]] |portál1 = |portál2 = }} '''Leopold II. Habsburský''' (* [[5. máj]] [[1747]], [[Viedeň]] – † [[1. marec]] [[1792]], Viedeň) bol v rokoch 1790 - 1792 cisár [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej národa nemeckého]], kráľ uhorský, český a chorvátsko-slavónsky, v rokoch 1765 – 1790 (ako Peter Leopold I.) toskánsky veľkovojvoda a od narodenia arcivojvoda rakúsky. Ako deviaty potomok a tretí syn [[Mária Terézia|Márie Terézie]] a cisára [[František I. (Svätá rímska ríša)|Františka I. Lotrinského]] sa stal zakladateľom toskánskej línie habsbursko-lotrinskej dynastie a jedným z najvýznamnejších predstaviteľov európskeho osvietenstva. Hoci jeho vláda nad celou [[Habsburská monarchia|habsburskou monarchiou]] trvala len dva roky, v historiografii je vnímaný ako brilantný politik, diplomat a reformátor, ktorému sa podarilo zachrániť ríšu pred hroziacim rozpadom a občianskou vojnou. Leopoldova politická dráha sa začala formovať v [[Toskánske veľkovojvodstvo|Toskánskom veľkovojvodstve]], ktoré spravoval celých dvadsaťpäť rokov. Na rozdiel od svojho staršieho brata [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]], ktorý presadzoval reformy cestou direktívneho a často necitlivého [[Absolutizmus|absolutizmu]], Leopold v Toskánsku uplatňoval metódu postupných zmien založených na hlbokej analýze spoločenských a hospodárskych pomerov. Jeho toskánske obdobie je považované za vrchol [[Osvietenstvo|osvietenského]] vládnutia v Európe. Medzi jeho najrevolučnejšie činy patrila reforma trestného práva z roku 1786, známa ako ''Leopoldina'', ktorou bolo v Toskánsku ako v prvom modernom štáte na svete úplne zrušené mučenie a trest smrti. Okrem toho inicioval hlboké hospodárske reformy vrátane zrušenia cechov, zavedenia voľného obchodu s obilím a pokusov o zavedenie ústavného systému, ktorý by obmedzil panovnícku moc v prospech volených orgánov. Keď vo februári 1790 Leopold nastúpil na trón po bezdetnom bratovi Jozefovi II., prevzal monarchiu v stave hlbokej vnútornej a medzinárodnej krízy. Jozefove radikálne reformy viedli k otvorenému povstaniu v [[Rakúske Nizozemsko|Rakúskom]] [[Rakúske Nizozemsko|Nizozemsku]] (dnešné Belgicko) a k hrozbe ozbrojenej revolty uhorskej šľachty. Štát bol navyše vyčerpaný nepopulárnou vojnou s [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]] a čelil nepriateľskému spojenectvu [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruska]] a [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska|Veľkej Británie]]. Leopold II. preukázal mimoriadny diplomatický takt, keď v priebehu niekoľkých mesiacov dokázal upokojiť domáce stavy kombináciou formálnych ústupkov a rázneho postupu. Uhorskú šľachtu si naklonil obnovením platnosti starej ústavy a uskutočnením okázalej korunovácie v [[Bratislava|Bratislave]] (v tom čase Prešporok) v novembri 1790, čím stabilizoval integritu krajiny bez toho, aby sa vzdal kľúčových štátnych vymožeností. V zahraničnej politike dosiahol Leopold II. sériu úspechov, ktoré zabránili európskej izolácii Rakúska. [[Reichenbachský mier (1790)|Reichenbachským mierom]] z roku 1790 eliminoval hrozbu vojny s Pruskom a následne uzavrel [[Svištovský mier]] s Osmanmi, čím ukončil nákladný konflikt na [[Balkánsky polostrov|Balkáne]]. Jeho postoj k prebiehajúcej [[Veľká francúzska revolúcia|Veľkej francúzskej revolúcii]] bol spočiatku zdržanlivý a racionálny. Napriek tomu, že jeho sestra [[Mária Antoinetta]] bola francúzskou kráľovnou, Leopold sa dlho vyhýbal vojenskej intervencii, ktorú považoval za nebezpečnú pre stabilitu Európy. Až radikalizácia revolučných udalostí a ohrozenie kráľovskej rodiny ho v auguste 1791 viedli k podpisu [[Pilnická deklarácia|Pilnickej deklarácie]]. Tá mala slúžiť skôr ako diplomatický nátlak na francúzskych revolucionárov než ako priama vyhláška vojny, no po jeho smrti sa stala jedným z formálnych dôvodov na začatie dlhoročných koaličných vojen. Leopold II. zomrel nečakane 1. marca 1792 vo veku 44 rokov, práve vo chvíli, keď sa mu podarilo konsolidovať moc a pripraviť pôdu pre novú éru stabilného osvietenského vládnutia. Jeho smrť znamenala prelom v dejinách monarchie, keďže jeho syn a nástupca [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]] pod vplyvom vojnových udalostí a strachu z revolúcie nastúpil cestu konzervativizmu a policajného štátu. Leopold II. zostáva v dejinách zapísaný ako panovník-filozof, ktorý veril v silu zákona a inštitúcií, a ako štátnik, ktorý dokázal v kritických okamihoch uprednostniť pragmatický kompromis pred ideologickou neústupnosťou. Jeho rozsiahle potomstvo (celkovo 16 detí) zabezpečilo dynastickú kontinuitu [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] až do zániku monarchie v roku 1918. == Pôvod a raná mladosť (1747 – 1765) == === Narodenie a politický kontext dynastie === Arcivojvoda Peter Leopold sa narodil v stredu 5. mája 1747 o 11:30 predpoludním v cisárskej letnej rezidencii [[Zámok Schönbrunn|Schönbrunn]] vo [[Viedeň|Viedni]].<ref name=":0">{{Citácia knihy|titul=Leopold II.: Erzherzog von Österreich, Grossherzog von Toskana, König von Ungarn und Böhmen, römischer Kaiser|url=https://books.google.sk/books/about/Leopold_II.html?id=eCsGAQAAIAAJ&redir_esc=y|vydavateľ=Verlag Herold|rok=1963|jazyk=de|poznámka=Google-Books-ID: eCsGAQAAIAAJ|meno=Adam|priezvisko=Wandruszka}}</ref> Bol deviate dieťa a v poradí tretí syn [[Mária Terézia|Márie Terézie]] a [[František I. (Svätá rímska ríša)|Františka I. Lotrinského]], čo v čase jeho narodenia znamenalo relatívne nízku pravdepodobnosť priameho nástupu na hlavný trón monarchie. Geopolitický kontext jeho narodenia bol determinovaný finálnou fázou [[Vojna o rakúske dedičstvo|vojny o rakúske dedičstvo]] (1740 – 1748), v ktorej sa jeho matka, Mária Terézia, snažila legitimizovať svoje nástupnícke práva a upevniť integritu habsburských dŕžav proti koalícii vedenej [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruskom]] a [[Francúzske kráľovstvo|Francúzskom]].<ref name=":1">{{Citácia knihy|titul=Enlightenment and Reform in Eighteenth-century Europe|url=https://books.google.sk/books/about/Enlightenment_and_Reform_in_Eighteenth_C.html?id=Fx5alkfMc2AC&redir_esc=y|vydavateľ=Bloomsbury Academic|rok=2005-03-24|isbn=978-1-86064-950-9|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: Fx5alkfMc2AC|meno=Derek|priezvisko=Beales}}</ref> Narodenie ďalšieho zdravého mužského potomka bolo vnímané ako dôležitý prvok dynastickej stability a biologického zabezpečenia [[Habsbursko-lotrinská dynastia|Habsbursko-lotrinského]] rodu, ktorého existencia bola ešte niekoľko rokov predtým vážne ohrozená absenciou mužských dedičov po smrti [[Karol VI. (Svätá rímska ríša)|Karola VI.]]<ref name=":2">{{Citácia knihy|titul=Die Lebenswelt der Habsburger: Kultur- und Mentalitätsgeschichte einer Familie|url=https://books.google.sk/books/about/Die_Lebenswelt_der_Habsburger.html?id=C660AAAAIAAJ&redir_esc=y|vydavateľ=Verlag Styria|rok=1997|isbn=978-3-222-12424-2|jazyk=de|poznámka=Google-Books-ID: C660AAAAIAAJ|meno=Karl|priezvisko=Vocelka|meno2=Lynne|priezvisko2=Heller}}</ref> Samotný akt narodenia a následné ceremoniálne úkony podliehali prísnemu dvoru a etikete španielskeho dvornému protokolu. Ešte v deň narodenia bol novorodenec pokrstený v Rytierskej sále paláca Schönbrunn viedenským [[Apoštolský nuncius|nunciom]], pričom mu bola udelená nezvyčajne dlhá séria mien: ''Petrus Leopoldus Ioannes Antonius Ioachimus Pius Gotthardus''. Výber krstného mena Peter bol v habsburskej tradícii netypický a predstavoval priamy politický signál smerom k [[Toskánske veľkovojvodstvo|Toskánskemu veľkovojvodstvu]]. Na základe [[Viedenský mier (1738)|Viedenského mieru]] (1738) bolo toto územie pridelené Františkovi I. Lotrinskému ako kompenzácia za stratu [[Lotrinsko (historické územie)|Lotrinska]], avšak s podmienkou, že sa z neho stane sekundogenitúra, teda dŕžava určená pre druhorodeného syna, aby sa zabránilo trvalej personálnej únii s Rakúskom.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = „Franz Pesendorfer, Die Habsburger in der Toskana“ – Bücher gebraucht, antiquarisch & neu kaufen | url = https://www.booklooker.de/B%C3%BCcher/Angebote/autor=Franz+Pesendorfer&titel=Die+Habsburger+in+der+Toskana | vydavateľ = www.booklooker.de | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = de}}</ref> Meno Peter malo evokovať pamiatku na posledných vládcov z rodu [[Mediciovci|Mediciovcov]] a demonštrovať pripravenosť novej dynastie rešpektovať lokálne tradície tohto talianskeho štátu.<ref name=":4">{{Citácia knihy|titul=Florence in the Forgotten Centuries, 1527–1800: A History of Florence and the Florentines in the Age of the Grand Dukes|url=https://books.google.sk/books/about/Florence_in_the_Forgotten_Centuries_1527.html?id=4a7tAAAAQBAJ&redir_esc=y|vydavateľ=University of Chicago Press|rok=2013-10-30|isbn=978-0-226-11595-5|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: 4a7tAAAAQBAJ|meno=Eric|priezvisko=Cochrane}}</ref> Meno Leopold zasa odkazovalo na rakúskeho patróna a dynastickú kontinuitu s viedenským dvorom. Z hľadiska dynastického práva bol Leopold od momentu narodenia subjektom tzv. rodinných paktov, ktoré definovali jeho budúce postavenie ako suverénneho vládcu v Taliansku, zatiaľ čo jeho starší bratia, Jozef a [[Karol Jozef Habsbursko-lotrinský|Karol Jozef]], mali zabezpečiť správu [[Dedičné krajiny (Rakúsko)|dedičných krajín]] a [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]]. Táto predurčenosť na „vedľajšiu“ rolu panovníka v Toskánsku umožnila, aby sa v jeho výchove v porovnaní s Jozefom II. kládol menší dôraz na vojenskú reprezentáciu a viac na civilnú správu a teoretické vedy. Napriek tomu, že bol v poradí až tretím synom, jeho matka Mária Terézia venovala jeho fyzickému a mentálnemu vývoju zvýšenú pozornosť, o čom svedčí aj zachovaná korešpondencia a lekárske správy o jeho zdravotnom stave v ranom veku, ktorý bol na rozdiel od viacerých jeho súrodencov, ktorí podľahli detským chorobám, veľmi stabilný.<ref name=":0" /> Hoci sa v prvých rokoch Leopoldovho života neočakávalo, že by kedykoľvek zasadol na cisársky trón, politická realita viedenského dvora v polovici 18. storočia vyžadovala, aby bol každý mužský člen rodiny pripravený na komplexnú diplomatickú a administratívnu rolu. Obdobie jeho raného detstva bolo poznačené tzv. diplomatickou revolúciou z roku 1756, kedy sa Rakúsko spojilo so svojím dlhoročným nepriateľom Francúzskom proti Prusku, čo neskôr priamo ovplyvnilo aj Leopoldovu svadobnú politiku a výber jeho manželky zo španielskej línie [[Bourbonovci|Bourbonovcov]].<ref>{{Citácia knihy|titul=A History of the Habsburg Empire, 1526-1918|url=https://books.google.sk/books/about/A_History_of_the_Habsburg_Empire_1526_19.html?id=XavXBlL74ScC&redir_esc=y|vydavateľ=University of California Press|rok=1974|isbn=978-0-520-02408-3|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: XavXBlL74ScC|meno=Robert A.|priezvisko=Kann}}</ref> === Výchovný systém a pedagogické vedenie === Výchova arcivojvodu Petra Leopolda nepredstavovala len štandardnú prípravu aristokrata, ale bola precízne navrhnutým politickým procesom, ktorý Mária Terézia riadila prostredníctvom svojho povestného manuálu ''Instruktion''. Tento dokument, písaný vlastnou rukou panovníčky, slúžil ako záväzná metodika pre všetkých vychovávateľov a detailne určoval nielen rozsah vedomostí, ale aj formovanie morálneho profilu mladého arcivojvodu. Na rozdiel od výchovy staršieho brata Jozefa II., ktorá bola často poznačená konfliktami s autoritárskymi tútormi a matkinou snahou o úplné zlomenie vôle následníka, sa pri Leopoldovi uplatňoval o niečo flexibilnejší, hoci stále prísne asketický prístup. Systém bol založený na predpoklade, že panovník musí v prvom rade ovládať sám seba, svoje vášne a emócie, aby mohol racionálne vládnuť iným. Táto neustála sebareflexia a potláčanie vonkajších prejavov hnevu či radosti sa neskôr stali základným rysom Leopoldovej uzavretej a analytickej povahy.<ref name=":0" /> Zlomovým momentom v jeho formovaní bolo menovanie grófa [[Franz Thurn-Valsassin|Franza Thurna-Valsassinu]] za hlavného vychovávateľa (''Ajo'') v roku 1753. Thurn bol skutočným mentorom, ktorý dokázal odhadnúť Leopoldov prirodzený sklon k tichému pozorovaniu. Pod jeho vedením sa výchova presunula z roviny mechanického učenia sa faktov do roviny analýzy spoločenských procesov. Leopold si osvojil schopnosť viesť si podrobné záznamy o ľuďoch vo svojom okolí, čo v dospelosti vyústilo do jeho povestnej siete informátorov a tajných denníkov, v ktorých si metodicky klasifikoval charaktery a schopnosti svojich úradníkov. Denný režim bol rozvrhnutý na minúty: začínal sa rannou [[Omša (bohoslužba)|omšou]] a [[Modlitba|modlitbami]], po ktorých nasledovali dopoludňajšie bloky [[Latinčina|latinčiny]] a [[Teológia|teológie]]. Popoludnia boli vyhradené pre praktické disciplíny, no i tie mali politický podtón – napríklad [[tanec]] nebol vnímaný ako kratochvíľa, ale ako nácvik dvorskej reprezentácie a ovládania vlastného tela pred verejnosťou.<ref name=":2" /> Intelektuálny pilier jeho vzdelávania tvorili prednášky [[Karl Anton von Martini|Karla Antona von Martiniho]], popredného predstaviteľa viedenského osvietenstva a profesora prirodzeného práva. Martini ho zasvätil do teórie spoločenskej zmluvy. Leopold sa tak už v ranom veku stotožnil s myšlienkou, že legitimita panovníka nevyviera len z božej milosti, ale predovšetkým z jeho schopnosti zabezpečiť blaho poddaných prostredníctvom spravodlivých a všeobecne platných zákonov. Tento právny racionalizmus bol vyvažovaný vplyvom jezuitu [[Ignác Müller|Ignáca Müllera]], ktorý arcivojvodu učil históriu a náboženstvo. Müller v Leopoldovi prebudil záujem o rannokresťanské ideály a jansenistickú morálku, čo neskôr viedlo k jeho presvedčeniu, že [[cirkev]] by mala byť chudobná, pokorná a podriadená štátu v civilných záležitostiach. Táto kombinácia Martiniho legality a Müllerovho jansenizmu vytvorila z Leopolda panovníka, ktorý sa na cirkevné inštitúcie pozeral s vysokou mierou skepticizmu a pragmatizmu.<ref name=":1" /> Osobitné postavenie v Leopoldovom kurikulu mali prírodné vedy, ktoré v tom čase neboli bežnou súčasťou prípravy katolíckeho princa. Pod vedením [[Jean-Nathaniel Laugier|Jeana-Nathaniela Laugiera]] sa Leopold systematicky zaoberal [[Chémia|chémiou]] a experimentálnou fyzikou. V paláci Schönbrunn mal k dispozícii vybavené laboratórium, kde vykonával pokusy s elektrinou, metalurgiou a botanickými extraktmi. Leopold hľadal v prírodných vedách zákonitosti a poriadok, ktoré chcel neskôr aplikovať v sociálnom inžinierstve svojej ríše. Veda ho naučila trpezlivosti pri pozorovaní procesov a opatrnosti pred unáhlenými závermi. Keď sa po roku 1761 musel v dôsledku smrti brata Karola Jozefa rýchlo preorientovať na rolu toskánskeho následníka, jeho vzdelávanie sa doplnilo o intenzívne štúdium talianskej ekonómie a správy financií. === Transformácia následníctva a právna úprava sekundogenitúry === Zásadný obrat v Leopoldovej životnej dráhe vyvolala smrť jeho staršieho brata [[Karol Jozef Habsbursko-lotrinský|Karola Jozefa]], ktorý 26. januára 1761 podľahol [[Kiahne|kiahňam]]. Táto udalosť definitívne zrušila pôvodné plány na jeho cirkevnú kariéru a posunula ho na miesto priameho následníka Toskánskeho veľkovojvodstva. Status tohto územia bol medzinárodnoprávne ukotvený vo Viedenskom mieri z roku 1738, ktorý definoval krajinu ako sekundogenitúru habsbursko-lotrinskej dynastie. Hlavným politickým cieľom tohto ustanovenia bolo zabrániť trvalej personálnej únii s rakúskymi dedičnými krajinami a Svätou ríšou rímskou. Európske mocnosti, predovšetkým Francúzsko a španielski Bourbonovci, trvali na tom, aby Toskánsko zostalo samostatným štátnym celkom pod vládou druhorodeného syna, čím sa mala udržať mocenská rovnováha na [[Apeninský polostrov|Apeninskom polostrove]].<ref name=":0" /> Leopoldova nová rola si vyžiadala okamžitú a radikálnu zmenu vzdelávacieho programu. V krátkom čase musel absolvovať intenzívny kurz talianskej konverzácie a právnej terminológie pod dohľadom odborníkov na toskánsku administratívu. Do jeho učebných osnov pribudli analýzy finančných výkazov florentskej pokladnice a štúdium agrárnej politiky v oblastiach Maremma a Val di Chiana. Jeho mentori v tomto období kládli dôraz na pochopenie špecifík toskánskeho systému, ktorý sa po vymretí rodu Mediciovcov nachádzal v stave hlbokej hospodárskej stagnácie. Leopold študoval správy regentskej rady, ktorá krajinu spravovala v mene jeho otca Františka I. Lotrinského, a postupne si vytváral vlastnú predstavu o nevyhnutných reformách.<ref name=":4" /> Zmena následníckej línie so sebou priniesla aj nutnosť právneho ošetrenia Leopoldovho postavenia v rámci habsburského domu. V roku 1763 bol oficiálne vyhlásený za následníka toskánskeho trónu a boli vypracované dokumenty, ktoré presne špecifikovali jeho kompetencie a budúci vzťah k viedenskému dvoru. Táto fáza života v ňom upevnila sklon k politickej opatrnosti a metodickosti. Začal si viesť detailné personálne zoznamy a charakteristiky osôb, s ktorými by mohol vo Florencii prísť do styku, pričom využíval informácie z diplomatických hlásení. Viedenský dvor sledoval tento proces s uspokojením, keďže Leopold preukazoval schopnosť rýchlo si osvojiť zložité administratívne nuansy potrebné pre výkon suverénnej moci.<ref name=":3" /> Paralelne s administratívnou prípravou prebiehali diplomatické rokovania o jeho sobáši, ktorý mal spečatiť spojenectvo s bourbonovským Španielskom. Výber infantky [[Mária Ludovika Španielska|Márie Ludoviky]] bol strategickým ťahom Márie Terézie, zameraným na elimináciu pruského vplyvu v južnej Európe. Leopold prijal túto dynastickú povinnosť s pragmatizmom, ktorý bol preňho typický. Venoval sa štúdiu španielskych dvorských zvyklostí a nadviazal korešpondenciu so svojím budúcim svokrom [[Karol III. (Španielsko)|Karolom III.]] Celý tento proces transformácie z mladšieho arcivojvodu na suverénneho vládcu talianskeho štátu prebehol v priebehu štyroch rokov a pripravil Leopolda na rolu reformátora, ktorý mal z Toskánska vytvoriť modelový štát osvietenského absolutizmu.<ref name=":1" /> === Svadba v Innsbrucku a tragický zlom roku 1765 === Zavŕšenie Leopoldovej mladosti a jeho prechod k samostatnému výkonu moci sa spája s diplomaticky motivovaným sobášom, ktorý mal upevniť vzťahy medzi habsburskou monarchiou a španielskymi Bourbonovcami. Sobáš s infantkou Máriou Ludovikou, dcérou španielskeho kráľa Karola III., predstavoval kľúčovú súčasť politiky Márie Terézie zameranej na vytvorenie pevného bloku katolíckych mocností v Európe. Po predbežných rokovaniach bol zväzok potvrdený v zastúpení (''per procurationem'') v [[Madrid|Madride]], no osobné stretnutie novomanželov a hlavné slávnosti boli naplánované na leto 1765 v [[Innsbruck|Innsbrucku]]. Voľba tirolskej metropoly mala demonštrovať jednotu ríše a blízkosť k rakúskym dŕžavám v Taliansku. Prípravy na slávnosti trvali niekoľko mesiacov a zahŕňali výstavbu dočasných architektonických štruktúr, vrátane víťazného oblúka, ktorý dodnes stojí na južnom konci ulice Maria-Theresien-Straße.<ref name=":0" /> Cisárska rodina dorazila do Innsbrucku v júli 1765, kde očakávala príchod španielskej infantky. Mária Ludovika cestovala loďou z [[Cartagena (Španielsko)|Cartageny]] do [[Janov (Taliansko)|Janova]] a následne pokračovala pozemnou cestou cez severné Taliansko. Slávnostný obrad sa uskutočnil 5. augusta 1765 v innsbruckom farskom kostole svätého Jakuba. Leopold mal v čase svadby osemnásť rokov a jeho manželka devätnásť. Program osláv bol navrhnutý ako veľkolepá prezentácia dynastickej moci, pričom zahŕňal operné predstavenia, verejné hostiny pre tisíce hostí a bály v priestoroch innsbruckého Hofburgu. Tieto udalosti však boli náhle prerušené tragickou udalosťou, ktorá zásadne zmenila politické usporiadanie strednej Európy.<ref>{{Citácia knihy|titul=Maria Louise, Erzherzogin von Oesterreich, Kaiserin der Franzosen|url=https://books.google.sk/books/about/Maria_Louise_erzherzogin_von_Oesterreich.html?id=28E745fhyk4C&redir_esc=y|vydavateľ=W. Braumüller|rok=1873|jazyk=de|poznámka=Google-Books-ID: 28E745fhyk4C|meno=Joseph Alexander freiherr von|priezvisko=Helfert}}</ref> Dňa 18. augusta 1765, počas návratu z divadelného predstavenia v neskorých večerných hodinách, postihla Leopoldovho otca, cisára Františka I. Lotrinského, náhla nevoľnosť. Cisár skonal na následky [[Cievna mozgová príhoda|mŕtvice]] v náručí svojho najstaršieho syna Jozefa II. priamo v priestoroch paláca. Smrť panovníka vyvolala na dvore hlboký šok a okamžite ukončila všetky svadobné radovánky. Z hľadiska ústavného práva táto udalosť spustila okamžitý transfer moci. Jozef II. bol vyhlásený za cisára Svätej ríše rímskej a stal sa spoluvladárom svojej matky v rakúskych dedičných krajinách. Zároveň podľa vopred dohodnutých ustanovení o sekundogenitúre prešlo suverénne právo nad Toskánskym veľkovojvodstvom priamo na Petra Leopolda.<ref name=":2" /> Leopold sa tak stal vládcom Toskánska v situácii poznačenej rodinnou tragédiou a nutnosťou urýchlene prevziať administratívnu zodpovednosť. Mária Terézia v stave hlbokého vdovského smútku rozhodla o transformácii miestnosti, v ktorej jej manžel zomrel, na kaplnku a nariadila vybudovanie kláštora pre šľachtičné, ktoré sa mali modliť za spásu jeho duše. Leopold bol v tejto krízovej chvíli nútený preukázať vysokú mieru sebaovládania a politickej zrelosti. Už 21. augusta 1765, len tri dni po smrti otca a šestnásť dní po vlastnej svadbe, opustil Innsbruck, aby sa vydal na cestu do svojej novej rezidencie vo [[Florencia|Florencii]]. Cesta cez [[Brennerský priesmyk]] a severotalianske nížiny prebehla bez väčších ceremónií, v súlade s oficiálnym štátnym smútkom.<ref name=":1" /> Príchod nového veľkovojvodského páru do Florencie 13. septembra 1765 znamenal definitívny koniec viedenskej éry v živote Petra Leopolda. Po príchode k bráne Porta San Gallo bol privítaný predstaviteľmi toskánskej aristokracie a cirkvi, no mesto našiel v komplikovanom stave. Od smrti posledného veľkovojvodu z rodu Mediciovcov v roku 1737 bolo Toskánsko spravované regentskou radou z Viedne, čo viedlo k určitému odcudzeniu medzi obyvateľstvom a lotrinskou dynastiou. Leopold, hoci mal v tom čase len osemnásť rokov, odmietol pokračovať v systéme vzdialenej správy a začal okamžite pracovať na personálnych a administratívnych zmenách, ktoré mali Toskánsko premeniť na samostatný, moderne fungujúci štát. Tento moment sa v historiografii považuje za začiatok jednej z najúspešnejších kapitol osvietenstva, kedy sa mladý panovník, vyzbrojený viedenským vzdelaním a analytickým talentom, pustil do systematickej dekonštrukcie feudálneho systému v strednom Taliansku.<ref name=":4" /> == Toskánsky veľkovojvoda == Matka mu určila niekoľko poradcov, ktorí mali plniť úlohy riadenia veľkovojvodstva. Po piatich rokoch mal tohto „tútorstva“ dosť, a preto sa vybral do Viedne. Odtiaľ sa vrátil do [[Florencia|Florencie]] s voľnými rukami. Počas 20 rokov, ktoré uplynuli od jeho návratu do smrti jeho najstaršieho brata [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]] (1790), pracoval na reformách a úpravách vlády svojho malého štátu. Postupne rušil obmedzenia rozvoja priemyslu a osobnej slobody zavedené jeho predchodcami (zavedenie nového daňového systému, zrušenie cechov, zrušenie toskánskej armády a jej nahradenie občianskou milíciou a iné). Aplikoval reformy v postupných krokoch a pokiaľ možno v takej podobe, aby nevyvolával konflikty. Nebol zástancom budovania mohutného centrálneho aparátu, aký vznikal vo Viedni. V Taliansku nebol príliš obľúbený pre jeho uzavretosť a chlad. Jeho návyky boli jednoduché, na hranici biedy. Jeho pevná, dôsledná a inteligentná vláda priniesla postupne veľkovojvodstvu zvýšenie prosperity. Jeho duchovná politika, ktorá porušovala hlboko zakorenené zásady jeho ľudu, ho priviedla do konfliktu s [[pápež]]om a nebola úspešná. V posledných rokoch jeho vlády v [[Toskánsko|Toskánsku]] sa začal obávať zväčšujúcich sa nepokojov v [[Nemecko|Nemecku]] a [[Uhorsko|Uhorsku]], domíniách jeho rodiny, ktoré boli priamym dôsledkom metód vládnutia jeho brata. Leopold a [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef]] boli k sebe citovo pripútaní a často sa stretávali pred i po smrti svojej matky. No keď ho Jozef už ťažko chorý požiadal, aby prišiel do Viedne a stal sa spoluvládcom, Leopold sa chladne vyhol odpovedi. Vedel, že bude musieť nastúpiť po bezdetnom bratovi, no nechcel zdediť jeho nepopulárnosť. Keď brat zomrel ([[20. februára]] [[1790]]), bol stále vo Florencii a odišiel až [[3. marca]]. == Cisár == Po príchode do Viedne, ako následne korunovaný cisár [[Rímskonemecká ríša|Svätej ríše rímskej]] a [[Uhorsko|uhorský]] kráľ (korunovaný [[11. novembra]] [[1790]]), sa rozhodol rýchle riešiť zdedené problémy, ktoré sa nahromadili predovšetkým v poslednom roku. Pre upokojenie [[šľachta|šľachty]] potvrdil zrušenie berného a urbariálneho patentu, a [[rímskokatolícka cirkev|cirkev]] si priblížil, keď vrátil výchovu kňazov z generálnych seminárov do jej rúk. Uvoľnil tiež poriadanie pre ľud skôr obvyklých procesií a pútí. Pokoj sa snažil Leopold II. nastoliť i na ďalších miestach, kde jeho predchodca vyvolal rozpory. Rýchlo ukončil mierom vo Sviščove vojnu na [[Balkánsky polostrov|Balkáne]] proti [[Osmanská ríša|Turkom]], pretože potreboval upokojiť [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Prusko]]. Podarilo sa mu rýchlo zvládnuť nepokojnú situáciu na území Uhorska a povstanie na území Rakúskeho Holandska (dnešné [[Belgicko]]). Časom stále viac upieral zrak k Francúzsku, kde zúrila revolúcia, ktorá sa dotýkala jeho sestry [[Mária Antoinetta|Márie Antoinetty]] a predovšetkým hrozila prekročením hraníc i do iných krajín. Vydal teda s pruským kráľom [[Fridrich Viliam II. (Prusko)|Fridrichom Viliamom II.]] a saským kurfirstom [[Fridrich Albert II.|Fridrichom Albertom II.]] v [[Pilnitz]]i (blízko [[Drážďany|Drážďan]]) v auguste [[1791]] [[Pilnická deklarácia|Pilnickú deklaráciu]], na ktorej základe bola na ďalší rok vo februári medzi Pruskom a Habsburskou monarchiou uzatvorená spojenecká zmluva namierená proti revolučnému Francúzsku. Leopold II. sa od svojho brata odlišoval aj tým, že vrátil Čechom svätováclavské klenoty do [[Praha|Prahy]] a [[6. septembra]] [[1791]] prijal pri obrade v [[Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha|katedrále sv. Víta]] titul českého kráľa. Cisár rozumel po [[čeština|česky]] a v centre Čiech vtedy dokonca pobudol niekoľko týždňov. Nielen [[Praha]] žila touto udalosťou niekoľko mesiacov. Technika sa pri príležitosti takejto vzácnej návštevy predháňala s umením, keď sa v [[Klementinum|Klementine]] konala prvá česká priemyselná výstava a v Nosticovom divadle pre zmenu bola hraná objednaná [[Wolfgang Amadeus Mozart|Mozartova]] opera [[La Clemenza di Tito]]. == Smrť a nástupníctvo == Cisár Leopold II. zomrel nečakane rýchlo, sotva stačil stabilizovať pomery v krajine a jej vonkajšie vzťahy. Na cisársky stolec zasadol jeho syn František Jozef Karol, ako [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]] == Rodinné pomery == Leopold II. sa v r. [[1765]] oženil so španielskou infantkou [[Mária Ludovika Španielska|Máriou Ludovikou]], dcérou španielskeho kráľa [[Karol III. (Španielsko)|Karola III.]] a [[Mária Amália Saská|Márie Amálie Saskej]]. Počas ich dvadsaťsedemročného manželstva sa im narodilo šestnásť detí: * [[Mária Terézia Habsbursko-lotrinská (1767)|Mária Terézia]] (* [[14. január]] [[1767]] – † [[7. november]] [[1827]]) ∞ [[1787]] [[Anton (Sasko)|Anton]] (* [[1755]] – † [[1836]]), saský kráľ * [[František II. (Svätá rímska ríša)|František]] (* [[12. február]] [[1768]] – † [[2. marec]] [[1835]]), neskorší cisár František II. ∞ ** 1/ [[1788]] [[Alžbeta Wilhelmína Württemberská]] (* [[1767]] – † [[1790]]) ** 2/ [[1790]] [[Mária Terézia Neapolsko-sicílska]] (* [[1772]] – † [[1807]]) ** 3/ [[1808]] [[Mária Ludovika Modenská]] (* [[1787]] – † [[1816]]) ** 4/ [[1816]] [[Karolína Augusta Bavorská]] (* [[1792]] – † [[1873]]) * [[Ferdinand III. (Toskánsko)|Ferdinand]] (* [[6. máj]] [[1769]] – † [[16. jún]] [[1824]]) ∞ ** 1/ [[1790]] [[Lujza Mária Neapolsko-sicílska]] (* [[1773]] – † [[1802]]) ** 2/ [[1821]] [[Mária Ferdinanda Saská]] (* [[1796]] – † [[1865]]) * Mária Anna (* [[21. apríl]] [[1770]] – † [[1. október]] [[1809]]), opátka v Prahe * [[Karol Ľudovít Rakúsko-tešínsky|Karol Ľudovít]] (* [[5. september]] [[1771]] – † [[30. apríl]] [[1847]]) ∞ [[1815]] [[Henrietta Nasavsko-weilburská]] (* [[1797]] – † 1[[829]]) * [[Alexander Leopold Habsburský (1772 – 1795)|Alexander Leopold]] (* [[14. august]] [[1772]] – † [[12. júl]] [[1795]]), uhorský palatín * Albert Ján (* [[19. september]] [[1773]] – † [[22. júl]] [[1774]]) * Maximilián (* [[23. december]] [[1774]] – † [[10. marec]] [[1778]]) * [[Jozef Anton Habsbursko-lotrinský|Jozef Anton]] (* [[9. marec]] [[1776]] – † [[13. január]] [[1847]]), uhorský palatín ∞ ** 1/ [[1799]] [[Alexandra Pavlovna Romanovová]] (* [[1783]] – † [[1801]]) ** 2/ [[1815]] [[Hermína Anhaltská]] (* [[1797]] – † [[1817]]) ** 3/ [[1819]] [[Mária Dorota Württemberská]] (* [[1797]] – † [[1855]]) * [[Mária Klementína Habsbursko-lotrinská|Mária Klementína]] (* [[24. apríl]] [[1777]] – † [[15. november]] [[1801]]) ∞ 1797 [[František I. (Kráľovstvo oboch Sicílií)|František I.]] (* [[1777]] – † [[1830]]), kalábrijský vojvoda a kráľ oboch Sicílií * Anton Viktor (* [[31. august]] [[1779]] – † [[2. apríl]] [[1835]]), veľmajster rádu * Mária Amália (* [[15. október]] [[1780]] – † [[25. december]] [[1798]]) * [[Ján Habsbursko-lotrinský|Ján]] (* [[20. február]] [[1782]] – † [[10. máj]] [[1859]]), generál a krátko cisársky zástupca v parlamente vo Frankfurte v r. [[1848]] ∞ [[1829]] morganatická manželka [[Anna Plochlová]] (* [[1804]] – † [[1885]]) * [[Rainer Jozef Habsbursko-lotrinský|Rainer Jozef]] (* [[30. september]] [[1783]] – † [[16. január]] [[1853]]), lombardsko-benátsky vicekráľ ∞ [[1820]] [[Mária Alžbeta Savojská]] (* [[1800]] – † [[1856]]) * [[Ľudovít Jozef Habsbursko-lotrinský|Ľudovít Jozef]] (* [[13. december]] [[1784]] – † [[21. december]] [[1864]]), člen rakúskej štátnej rady a regent v období vlády cisára [[Ferdinand I. (rakúsky cisár)|Ferdinanda I.]] * [[Rudolf Ján Habsbursko-lotrinský|Rudolf Ján]] (* [[8. január]] [[1788]] – † [[24. júl]] [[1831]]), olomoucký [[arcibiskup]] a [[kardinál]] == Genealógia == {{Rodokmeň predkov |1 = '''Leopold II.''' |2 = [[František I. (Svätá rímska ríša)|František I. Lotrinský]] |3 = [[Mária Terézia]] |4 = [[Leopold I. (Lotrinsko)|Leopold I.]] |5 = [[Alžbeta Šarlota Orleánska]] |6 = [[Karol VI. Habsburský]] |7 = [[Alžbeta Kristína Brunšvicko-wolfenbüttelská]] |8 = [[Karol V. Lotrinský]] |9 = [[Eleonóra Magdaléna Gonzagová]] |10 = [[Filip I. Orleánsky]] |11 = [[Alžbeta Šarlota Falcká]] |12 = [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopold I.]] |13 = [[Eleonóra Magdaléna Falcko-Neuburská]] |14 = [[Ľudovít Rudolf Brunšvicko-wolfenbüttelský]] |15 = [[Kristína Lujza Öttingenská]] |16 = [[Mikuláš II. (Lotrinsko)|Mikuláš II. Lotrinský]] |17 = [[Klaudia Lotrinská]] |18 = [[Karol II. Gonzaga]] |19 = [[Mária Gonzaga]] |20 = [[Ľudovít XIII.]] |21 = [[Anna Habsburská (1601 – 1666)|Anna Habsburská]] |22 = [[Karol Ľudovít Falcký]] |23 = [[Šarlota Hessensko-Kasselská]] |24 = [[Ferdinand III. Habsburský]] |25 = [[Mária Anna Španielska (1606 – 1646)|Mária Anna Španielska]] |26 = [[Filip Viliam Falcký]] |27 = [[Alžbeta Amália Hesensko-darmstadtská]] |28 = |29 = |30 = [[Albrecht Arnošt I. Öttingenský]] |31 = [[Kristína Frederika Württemberská]] }} == Panovnícke pomery == {{s-start}} {{s-hou|meno='''Leopold II. Habsbursko-Lotrinský'''|[[Habsburgovci]]}} {{s-pred|riadky=3|pred=[[Jozef II. Habsburský]]}} {{s-teraz|teraz=[[Zoznam východofranských kráľov, nemeckých kráľov a rímsko-nemeckých cisárov|Cisár Svätej rímskej ríše]] |roky= [[1790]]{{--}}[[1792]]}} {{s-potom|riadky=3|potom=[[František II. (Svätá rímska ríša)|František II. Habsburský]]}} |- {{s-teraz|teraz=[[Zoznam panovníkov Česka|Český kráľ]] |roky= [[1790]]{{--}}[[1792]]}} |- {{s-teraz|teraz=[[Zoznam panovníkov Uhorska|Uhorský kráľ]] |roky= [[1790]]{{--}}[[1792]]}} {{s-end}} == Literatúra == * [http://digitalna.kniznica.info/s/sXgMZqR4Xb ''Beschreibung der königl. hungarischen Krönung als Seine Apostolische Majestät Leopold der Zweyte zu Pressburg zum hungarischen Könige gekrönt wurde ...''] Wien: Hieronymus Löschenkohl, 1790. 57 s. - Dielo opisujúce korunováciu Leopolda II.; dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] * KUNEC, Patrik: Leopold II. - reformátor v tieni staršieho brata. In: ''Historická revue'', roč. XXXI, 2020, č. 1, s. 46 - 53. * PETRÁŇ, Josef: ''Kalendář : Velký stavovský ples v Nosticově Národním divadle v Praze dne 12. září 1791.'' Praha : Československý spisovatel, 1988, 304 s. [kniha o politických a kultúrnych súvislostiach korunovácie Leopolda II. na českého kráľa dňa 6. 9. 1791] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Leopold II, Holy Roman Emperor}} {{Deti Márie Terézie}}{{Cisári Svätej rímskej ríše}}{{Uhorskí panovníci}}{{Autoritné údaje}} == Referencie == [[Kategória:Habsbursko-lotrinská dynastia]] [[Kategória:Rímskonemeckí cisári]] [[Kategória:Arcivojvodovia Rakúska]] [[Kategória:Králi Česka]] [[Kategória:Králi Uhorska]] [[Kategória:Nositelia Rádu zlatého rúna]] [[Kategória:Osobnosti na rakúskych poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti z Viedne]] [[Kategória:Rytieri Radu čiernej orlice]] [[Kategória:Nositelia Kráľovského uhorského radu sv. Štefana]] [[Kategória:Pochovaní v kapucínskej krypte vo Viedni]] [[Kategória:Nositelia rakúskeho Rádu zlatého rúna]] ds7e5m970dcfyihevlfgldcaysf567g 0 33206 8212978 8145812 2026-05-13T05:12:02Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Liberec.png bol odstránený, pretože ho Krd na Commons zmazal. 8212978 wikitext text/x-wiki {{Infobox|popis2=Mesto|data2=[[Liberec]], [[Česko]]|popis3=Liga|data3=[[Česká hokejová extraliga]]|stylDat=font-size:95%|stylPopisu=font-size:95%|popis4=Založený|data4=1956|popis5=Domáci štadión|data5=[[Home Credit Arena]]<br/>(kapacita 7 500)|popis6=Farby|data6=Tmavomodrá, akvamarínová modrá, biela<br/>{{box farby|#061734}} {{box farby|#00a4e9}} {{box farby|white}}|zahlavie=Bílí Tygři Liberec|data7=[[Ctibor Jech]]|popis7=Generálny manažér|popis8=Hlavný tréner|data8=[[Filip Pešán]]|popis9=Kapitán|data9=[[Radim Šimek]]|obrazok=|popis10=Webová stránka|data10=[https://www.hcbilitygri.cz/ hcbilitygri.cz]|stylZahlavia=border-top:#00a4e9 5px solid; border-bottom:#061734 5px solid;}}'''Bílí Tygři Liberec''' je [[česká hokejová extraliga|český hokejový extraligový]] klub, ktorý v sezóne 2015/16 získal historicky prvý titul majstra republiky. == História == S hokejom sa na severe Čiech začalo v roku [[1934]], kedy vznikol klub SK Rapid Horní Růžodol, ktorý vydržal len do druhej svetovej vojny. Po nej vznikli v Liberci tri kluby Rapid, Slavia a SNB, z ktorých vzikli dva Jiskra Kolora a Tatran. Tie sa v roku [[1956]] zlúčili do jedného s názvom Lokomotiva. Klub hral dhodobo tretiu najvyššiu súťaž. Až v roku [[1995]] postúpil klub do druhej najvyššej súťaže a v roku [[2002]] aj do extraligy keď v baráži porazil [[HC Vagnerplast Kladno|Kladno]] 3:1 na zápasy. Odvtedy je klub nepretržite v najvyššej súťaži. Sezónu 2015/2016 ovládli Bílí Tygři s prehľadom a vyhrali svoj prvý historický titul majstra republiky. Vo finálovej sérii porazili [[HC Sparta Praha|Spartu Prahu]] 4:2. == Staršie názvy klubu == * [[1956]] – Lokomotiva (zlúčenie mužstiev Jiskra Kolora a Tatran) * [[1961]] – Stadion * [[1970]] – Stadion PS * [[2000]] – Bílí Tygři == Športové úspechy == * 2× tretí – [[2005]], [[2007]] * 1x prvý – [[2016]] == Slávni hráči == * [[Milan Hnilička]] * [[Petr Nedvěd]] * [[Andrej Podkonický]] * [[Jaroslav Modrý]] == Externé odkazy == * [http://www.hcbilitygri.cz oficiálna stránka klubu] {{Hokejový výhonok}} {{Hokejové kluby v Česku}} [[Kategória:Bílí Tygři Liberec| ]] [[Kategória:Organizácie založené v 1956]] [[Kategória:České hokejové kluby|Liberec, Bílí Tygři]] hz1z9w0j093vxzavtd0383m9vkosv5s 0 33358 8212755 8006605 2026-05-12T15:30:45Z ~2026-28838-65 294650 /* Výber z divadelných réžií */ 8212755 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Jozef Budský |Portrét = |Popis osoby = herec, režisér, spevák a pedagóg |Dátum narodenia = [[11. jún]] [[1911]] |Miesto narodenia = [[Praha]], [[Rakúsko-Uhorsko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1989|1|31|1911|6|11}} |Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]] }} '''Jozef Budský''' (pôvodne '''Josef Budský'''; * [[11. jún]] [[1911]], [[Praha]] – † [[31. január]] [[1989]], [[Bratislava]]) bol [[herec]], [[režisér]], [[spevák]] a [[učiteľ|pedagóg]] [[Česko|českého]] pôvodu. Je jedným z Čechov, ktorí sa zapísali do dejín [[Slovensko|slovenského]] divadelníctva ako výrazné osobnosti a získali neoceniteľné zásluhy na zvyšovaní úrovne [[Slovensko|slovenského]] profesionálneho [[Divadlo|divadla]]. == Životopis == [[Súbor:Cintorín Vrakuňa Budský.jpg|náhľad|Umelcov hrob na cintoríne v bratislavskej mestskej časti Vrakuňa]] V roku [[1928]] zložil skúšky do Vinohradskej spevohry, kde až do roku [[1930]] pôsobil ako zborový [[spevák]]. Počas štúdia na [[Praha|pražskej]] obchodnej škole si našiel čas aj na hranie v ochotníckom [[divadlo|divadle]]. V roku [[1930]] nastupuje do ''Divadla českého severovýchodu'' ako činoherec. V rokoch [[1932]]{{--}}[[1935]] pôsobil ako člen divadelnej spoločnosti Josefa Burdu. U Burdu si Budský osvojil presnosť a pracovitosť. Od roku [[1935]] účinkoval v tzv. ''českej činohre'' [[Slovenské národné divadlo|Slovenského národného divadla]] až do jej rozpustenia v roku [[1938]]. V českej činohre pracoval prvé tri sezóny pod vedením [[Viktor Šulc|Viktora Šulca]]. Počas týchto troch sezón Budského herecké umenie dozrelo a za takú veľmi krátku dobu vytvoril až 31 postáv. Vynikol najmä v roli ''doktora Galéna'' v inscenácii hry [[Karel Čapek|Karla Čapka]] ''Bílá nemoc'', ktorú aj sám [[adaptácia|adaptoval]] do [[opera|operného]] [[libreto|libreta]] pre slovenského [[skladateľ]]a [[Tibor Andrašovan|Tibora Andrašovana]], ktorý naň skomponoval operu [[Biela nemoc (opera)|Biela nemoc]]. Pod vplyvom politických udalostí bola česká činohra v roku [[1938]] rozpustená a jej torzo bolo zlúčené do činohry [[Slovenské národné divadlo|Slovenského národného divadla]], kde bol hercom až do roku [[1945]]. I po nútenom odchode [[Viktor Šulc|Viktora Šulca]] mu [[režisér]]i zverovali náročné úlohy. Hral v [[Janko Borodáč|Borodáčových]] inscenáciách [[Sofokles|Sofoklovho]] ''[[Vládca Oidipus|Vládcu Oidipa]]'' (''Oidipus''), ''[[Hernani]]ho'' [[Victor Hugo|Victora Huga]] (''Don Carlos''), [[William Shakespeare|Shakespearovho]] ''[[Sen noci svätojánskej|Snu noci svätojánskej]]'' (''Puk''), [[Ivan Stodola|Stodolovej]] satiry ''[[Keď jubilant plače]]'' (''Doktor Chomút'') a iných. Režijne začína Budský tvoriť už za [[prvá Slovenská republika|vojnového slovenského štátu]]. Opieral sa najmä o svoje vlastné herecké skúsenosti a inšpiráciu čerpal aj od vtedajších režisérov Činohry SND - [[Ján Borodáč|Jána Borodáča]] a [[Ján Jamnický|Jána Jamnického]]. Pozornosť vzbudil roku [[1943]] inscenáciou Stodolovej hry ''[[Mravci a cvrčkovia]]'', ktorá vyznela ako protest proti slovenskému [[fašizmus|fašizmu]]. Po roku [[1945]] sa začína naplno venovať režijnej tvorbe. Súčasne až do roku [[1953]] pôsobí aj ako umelecký šéf Činohry SND. Významnú oblasť jeho režijnej tvorby tvorili inscenácie hier [[William Shakespeare|Shakespeara]] (''Ako sa vám páči, Othello, Romeo a Júlia, Macbeth, Hamlet'' a ''Komédia omylov''), [[Anton Pavlovič Čechov|Čechova]] (''Ujo Váňa, Ivanov'' a ''Višňový sad'') a [[Maxim Gorkij|Gorkého]] (''Nepriatelia, Letní hostia'' a ''V predvečer''). Inscenoval aj hry súčasných slovenských dramatikov ale i hry z českého dramatického odkazu. V rokoch [[1950]] až [[1954]] bol pedagógom a vedúcim Odborného divadelného kurzu pri Štátnom konzervatóriu, zároveň v dobe od roku [[1950]] do [[1976]] bol pedagógom [[Vysoká škola múzických umení|Vysokej školy múzických umení]] v [[Bratislava|Bratislave]]. V roku [[1959]] sa stal docentom a v roku [[1965]] univerzitným profesorom. V roku [[1977]] odišiel do dôchodku a zomrel v [[Bratislava|Bratislave]] v roku [[1989]]. Pochovaný na cintoríne [[Bratislava]] - [[Ružinov]]. == Ocenenia == * [[1958]] – Štátna cena Klementa Gottwalda * [[1960]] – zaslúžilý umelec * [[1961]] – Rád práce * [[1966]] – národný umelec * [[1975]] – Cena ZSDU za divadelnú tvorbu == Výber z divadelných réžií == * [[1945]] – [[Alexander Sergejevič Puškin]]: ''Mozart a Salieri'' * [[1945]] – Alexander Sergejevič Puški]: ''Skúpy rytier'' * [[1946]] – [[Molière]]: ''Tartuffe'' * [[1947]] – [[Simone de Bevoire]]: ''Neužitočné ústa'' * [[1948]] – [[Ján Botto]]: ''Smrť Jánošíkova'' * [[1948]] – [[Andrej Sládkovič]]: ''Marína'' * [[1949]] – [[Leopold Lahola]]: ''Atentát'' * [[1951]] – [[Ivan Popov]]: ''Rodina'' * [[1956]] – ''Pieseň našej jari'', výber z tvorby slovenských básnikov * [[1957]] – [[William Shakespeare]]: ''Rómeo a Júlia'' * [[1957]] – [[Vsevolod Višnievskij]]: ''Optimistická tragédia'' * [[1958]] – [[Karel Čapek]]: ''Bílá nemoc'' * [[1961]] – [[Anton Pavlovič Čechov]]: ''Ivanov'' * [[1962]] – [[Peter Karvaš]]: ''Antigona a tí druhí'' * [[1965]] – [[Sofoklés]]: ''Kráľ Oidipus'' * [[1966]] – [[Alexandr Suchovo Kobylin]]: ''Tanierikova smrť'' * [[1968]] – [[Pavol Országh Hviezdoslav]]: ''Krvavé sonety'' * [[1968]] – [[Friedrich Schiller]]: ''Don Carlos'' * [[1971]] – [[Ladislav Stroupežnický]]: ''Viťúzi'' == Filmografia == * [[1938]] – ''[[Co se šeptá]]'' (konzervatorista Rudolf Martin) * [[1947]] – ''[[Varúj...!]]'' * [[1948]] – ''[[Bílá tma]]'' (Laco) * [[1948]] – ''[[Vlčie diery]]'' (Ondrej Svrčina) * [[1951]] – ''[[Boj sa skončí zajtra]]'' (poslanec KSČ) * [[1959]] – ''[[Kapitán Dabač]]'' * [[1961]] – ''[[Tri razy svitá ráno]]'' (Matúš Boháčik) * [[1963]] – ''[[Ivanov]]'' (réžia) * [[1964]] – ''[[Sám vojak v poli]]'' (generál Evers) * [[1966]] – ''[[Majster kat (film)|Majster kat]]'' (kňaz) * [[1966]] – ''[[Vrah zo záhrobia]]'' (farár) * [[1969]] – ''[[Génius (film)|Génius]]'' (Super Černokňažník) * [[1970]] – ''[[Zločin slečny Bacilpýšky]]'' (múdry starec) * [[1971]] – ''[[Nevesta hôľ]]'' (mlynár) * [[1972]] – ''[[Zajtra bude neskoro]]'' (Laube) == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Vošahlíková | meno = Pavla | spoluautori = a kol. | titul = Biografický slovník českých zemí : 8. sešit : Brun–By | vydavateľ = Libri | miesto = Praha | rok = 2007 | počet strán = 225–368 | isbn = 978-80-7277-257-5 | strany = 289–290}} == Externé odkazy == * {{csfd meno|id=12794|meno=Jozef Budský}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Budský, Jozef}} [[Kategória:Libretisti]] [[Kategória:Českí divadelní herci]] [[Kategória:Slovenskí divadelní herci]] [[Kategória:Slovenskí filmoví herci]] [[Kategória:Slovenskí divadelní režiséri]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Vyučujúci na Vysokej škole múzických umení v Bratislave]] [[Kategória:Česko-slovenskí zaslúžilí umelci]] [[Kategória:Česko-slovenskí národní umelci]] [[Kategória:Slovenské osobnosti českého pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] bl7a9paaxu7rd5hgj6iok5f1wczwx1n 0 34101 8212668 8212643 2026-05-12T12:00:07Z ~2026-25835-64 293305 8212668 wikitext text/x-wiki {{Päť oceánov}} [[Súbor:World ocean map.gif|náhľad|Oceány Zeme]] '''Svetový oceán''' (zo [[Starogréčtina|starogr.]] Ὠκεανός ''[[Ókeanos]]''; iné názvy: '''oceán''', '''svetové more''', '''more''') je súhrn [[Voda|vodnej]] hmoty na [[Zemský povrch|povrchu Zeme]] s výnimkou vôd na súši (t. j. vo [[Vodný tok|vodných tokoch]] a [[Vodná plocha (geografia)|vodných plochách]]) a vody viazanej v [[minerál]]och a [[Hornina|horninách]] (t. j. najmä [[podzemná voda]]), [[Biosféra|biosfére]] a v [[Atmosféra Zeme|atmosfére]] (t. j. vo forme [[Vodná para|vodnej pary]]).<ref>oceán světový. In Havrlant, M. – Buzek, L. – Wahla, A. – Vencálek, J. ''Geografický terminologický slovník''. 1. vyd. Ostrava : Pedagogická fakulta v Ostravě, 1982, s. 140-141. ''„veškerá vodní hmota na Zemi s výjimkou vod na souši a vody vázané v nerostech, biosféře a vodnáích par v atmosféře“''.</ref> Pokrýva takmer tri štvrtiny (71 %) povrchu Zeme a takmer polovica jeho vôd má hĺbku nad {{m|3000|m}}. Delí sa na päť vzájomne prepojených, ale inak pomerne uzavretých, veľkých častí nazývaných [[Oceán (časť svetového oceánu)|oceány]]: [[Tichý oceán]] (Pacifik), [[Atlantický oceán]], [[Indický oceán]], [[Severný ľadový oceán]] a [[Južný oceán]]. Geologicky je oceán definovaný typom stenšenej [[Zemská kôra|zemskej kôry]] (tzv. [[Oceánska zemská kôra|oceánska kôra]]). Údaje o svetovom oceáne: * rozloha: 361 miliónov km² * objem: 1 370 miliónov km³ * priemerná hĺbka: {{m|3790|m}} Celková hmotnosť hydrosféry je okolo 1,4×10²¹ kg, čo je asi 0,023 % celkovej [[Hmotnosť Zeme|hmotnosti Zeme]]. == Údaje o oceánoch == {| class="wikitable sortable" !Oceány !Rozloha (mil. km²) !Podiel na rozlohe oceánov v % !Podiel na rozlohe Zeme v % |- |[[Tichý oceán]] (bez morí) |155,557 |43,04 |30,51 |- |[[Atlantický oceán]] (bez morí) |76,762 |21,24 |15,06 |- |[[Indický oceán]] (bez morí) |68,556 |18,97 |13,45 |- |[[Južný oceán|Južný ľadový oceán]] (bez morí) |20,327 |5,62 |3,99 |- |[[Severný ľadový oceán]] (morí) |14,056 |3,90 |2,76 |- |Moria (t. j. vnútorné a okrajové moria) všetkých oceánov dokopy |26,161 |7,23 |5,13 |- |Celé vodstvo na Zemi |361,419 |100 |70,9 |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[hydrosféra]] * [[more]] * [[oceánografia]] * [[voda]] {{Geografický výhonok}} {{Regióny sveta}} [[Kategória:Oceány| ]] [[Kategória:Oceánografia]] 4dmdc3sbcsawfdcg93b13f665i16edv 8212669 8212668 2026-05-12T12:00:39Z ~2026-25835-64 293305 8212669 wikitext text/x-wiki {{Päť oceánov}} [[Súbor:World ocean map.gif|náhľad|Oceány Zeme]] '''Svetový oceán''' (zo [[Starogréčtina|starogr.]] Ὠκεανός ''[[Ókeanos]]''; iné názvy: '''oceán''', '''svetové more''', '''more''') je súhrn [[Voda|vodnej]] hmoty na [[Zemský povrch|povrchu Zeme]] s výnimkou vôd na súši (t. j. vo [[Vodný tok|vodných tokoch]] a [[Vodná plocha (geografia)|vodných plochách]]) a vody viazanej v [[minerál]]och a [[Hornina|horninách]] (t. j. najmä [[podzemná voda]]), [[Biosféra|biosfére]] a v [[Atmosféra Zeme|atmosfére]] (t. j. vo forme [[Vodná para|vodnej pary]]).<ref>oceán světový. In Havrlant, M. – Buzek, L. – Wahla, A. – Vencálek, J. ''Geografický terminologický slovník''. 1. vyd. Ostrava : Pedagogická fakulta v Ostravě, 1982, s. 140-141. ''„veškerá vodní hmota na Zemi s výjimkou vod na souši a vody vázané v nerostech, biosféře a vodnáích par v atmosféře“''.</ref> Pokrýva takmer tri štvrtiny (71 %) povrchu Zeme a takmer polovica jeho vôd má hĺbku nad {{m|3000|m}}. Delí sa na päť vzájomne prepojených, ale inak pomerne uzavretých, veľkých častí nazývaných [[Oceán (časť svetového oceánu)|oceány]]: [[Tichý oceán]] (Pacifik), [[Atlantický oceán]], [[Indický oceán]], [[Severný ľadový oceán]] a [[Južný oceán]]. Geologicky je oceán definovaný typom stenšenej [[Zemská kôra|zemskej kôry]] (tzv. [[Oceánska zemská kôra|oceánska kôra]]). Údaje o svetovom oceáne: * rozloha: 361 miliónov km² * objem: 1 370 miliónov km³ * priemerná hĺbka: {{m|3790|m}} Celková hmotnosť hydrosféry je okolo 1,4×10²¹ kg, čo je asi 0,023 % celkovej [[Hmotnosť Zeme|hmotnosti Zeme]]. == Údaje o oceánoch == {| class="wikitable sortable" !Oceány !Rozloha (mil. km²) !Podiel na rozlohe oceánov v % !Podiel na rozlohe Zeme v % |- |[[Tichý oceán]] (bez morí) |155,557 |43,04 |30,51 |- |[[Atlantický oceán]] (bez morí) |76,762 |21,24 |15,06 |- |[[Indický oceán]] (bez morí) |68,556 |18,97 |13,45 |- |[[Južný oceán|Južný ľadový oceán]] (bez morí) |20,327 |5,62 |3,99 |- |[[Severný ľadový oceán]] (bez morí) |14,056 |3,90 |2,76 |- |Moria (t. j. vnútorné a okrajové moria) všetkých oceánov dokopy |26,161 |7,23 |5,13 |- |Celé vodstvo na Zemi |361,419 |100 |70,9 |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[hydrosféra]] * [[more]] * [[oceánografia]] * [[voda]] {{Geografický výhonok}} {{Regióny sveta}} [[Kategória:Oceány| ]] [[Kategória:Oceánografia]] 8dhth8xs3kymny63ps1b8hw21n9jrrh 0 37270 8212993 7859347 2026-05-13T05:56:54Z Vasiľ 2806 +ref 8212993 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|19|-70.67|region:DO/HT_type:isle_dim:400000|format=dms|display=title}} [[Súbor:Hispaniola (orthographic projection).svg|náhľad|Poloha ostrova]] [[Súbor:Hispaniola lrg.jpg|náhľad|Ostrov Haiti]] '''Haiti'''<ref name="ÚGKK"/> alebo staršie '''Hispaniola''' je ostrov v [[Karibské more|Karibskom mori]].<ref name=":0" /> Je to druhý najväčší ostrov (po [[Kuba|Kube]]) v Karibiku a 22. na svete. Je súčasťou súostrovia [[Veľké Antily]]. Má rozlohu {{km2|76480}}. V súčasnosti sa na ostrove nachádzajú dva štáty – [[Haiti (štát)|Haiti]] a [[Dominikánska republika]], ktoré z neho robia karibský ostrov s najviac obyvateľmi. == Názov == Pôvodní obyvatelia, indiáni [[Tainovia]], nazývali ostrov rôznymi názvami. Tainovia nemali spisovný jazyk a preto historické pramene o týchto menách pochádzajú od troch európskych historikov: Taliana Petra Martyra d'Anghieru a Španielov Bartolomého de las Casasa a Gonzala Fernándeza de Ovieda. Na základe komplexného prieskumu a mapy, ktorú vypracoval Andrés de Morales v roku 1508, oznámili, že ostrov ako celok sa nazýval Quizquella (alebo Quisqueya) a slovo Haiti (jazyk Taino: ''Ayiti'' Ayiti) označovalo hornatú oblasť na východnom konci ostrova. Diego Álvarez Chanca, lekár na druhej [[Krištof Kolumbus|Kolumbovej]] plavbe, tiež poznamenal, že Haiti je názov najvýchodnejšej provincie ostrova, avšak [[Oviedo]] a Las Casas zaznamenali, že Tainovia celý ostrov nazývali Haití. Keď sa Kolumbus v roku 1492 zmocnil ostrova, pomenoval ho Insula Hispana v [[Latinčina|latinčine]] a La Isla Española v [[Španielčina|španielčine]], čo znamená „španielsky ostrov“. Las Casas skrátil tento názov na Española a keď Talian Peter Martyr d'Anghiera podrobne opísal ostrov v latinčine, používal meno Hispaniola. Taino, španielske a francúzske historické názvy pre celý ostrov sú Haiti, Hayti, Santo Domingo alebo Saint-Domingue. V roku 1918 americká okupačná vláda na čele s Harrym Shepardom Knappom rozhodla používať na ostrove názov Hispaniola a odporučila používanie tohto mena [[National Geographic Society|Národnej zemepisnej spoločnosti]]. „Haïti“, jeden z pôvodných názvov ostrova v jazyku [[Indiáni|indiánov]], prijal haitský revolucionár [[Jean-Jacques Dessalines]] v roku 1804. V slovenčine je oficiálny názov ostrova Haiti (Tainovia) namiesto Hispaniola<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Haiti | titul = [[Encyclopaedia Beliana]] | url = https://beliana.sav.sk/heslo/haiti | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied|Encyklopedický ústav SAV]] | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2008| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | isbn = 978-80-89524-30-3}}</ref> a to napriek tomu, že na ňom sídli [[Haiti (štát)|štát s rovnakým menom]]. == Dejiny == Na ostrove Haiti založil v roku [[1492]] [[Krištof Kolumbus]] prvú [[Španielsko|španielsku]] kolóniu v [[Nový svet (geografia)|Novom svete]] (zanikla o rok neskôr).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = WILFORD | meno = JOHN NOBLE | odkaz na autora = | titul = COLUMBUS'S LOST TOWN: NEW EVIDENCE IS FOUND | url = http://www.nytimes.com/1985/08/27/science/columbus-s-lost-town-new-evidence-is-found.html?sec=health&pagewanted=1 | dátum vydania = 1985 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 4.9.2013 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 13.05.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} [[Kategória:Ostrovy Severnej Ameriky]] [[Kategória:Karibské ostrovy]] pekbd436ru3lr88tsxmxitk6mjp4mil 0 38606 8213013 8143859 2026-05-13T06:10:24Z Vasiľ 2806 +ref 8213013 wikitext text/x-wiki {{Geobox| Range <!-- *** Name section *** --> | name = Himaláje | native_name = | other_name = | category = pohorie <!-- *** Image *** --> | image = Himalayas.jpg | image_size = | image_caption = Himaláje z [[ISS]] <!-- *** Country etc. *** --> | country = [[India]], [[Čína]], [[Bhután]],<br />[[Nepál]], [[Mjanmarsko]],<br />[[Pakistan]] | country1 = | state = | state1 = | region = | region1 = | district = | district1 = | city = | city1 = <!-- *** Orography *** --> | parent = [[Alpsko-himalájska sústava]] | unit1 = | border = | border1 = | geology = | geology1 = | period = | period1 = | orogeny = [[Alpínske vrásnenie]] | orogeny1 = <!-- *** Geography *** --> | area = | length = 2500 | length_orientation = V-Z | length_round = | width = 180 - 350 | width_orientation = S-J | width_round = | highest = [[Mount Everest]] | highest location = | highest_country = | highest_state = | highest_region = | highest_district = | highest_elevation = 8848 | highest_lat_d = | highest_lat_m = | highest_lat_s = | highest_lat_NS = | highest_long_d = | highest_long_m = | highest_long_s = | highest_long_WE = | lowest = | lowest_location = | lowest_country = | lowest_state = | lowest_region = | lowest_district = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_lat_m = | lowest_lat_s = | lowest_lat_NS = | lowest_long_d = | lowest_long_m = | lowest_long_s = | lowest_long_WE = | woods = <!-- *** Free fields *** --> | free_name = | free_value = <!-- *** Map section *** --> | map = Himalaya 85.30820E 32.11063N.jpg | map_size = 250px | map_caption = Pohľad na Himaláje a Tibetskú plošinu z vesmíru | map_first = }} '''Himaláje'''<ref name="ÚGKK"/> ([[sanskrit]]om, [[hindčina|po hindsky]] a [[nepálčina|nepálsky]] हिमालय - ''Himálaja,'' {{vjz|cmn|喜马拉雅山脉|Si-ma-la-ja Šan-mo}} - {{pchin-jin|Xǐmǎlāyǎ Shānmò}}) sú najvyšší horský systém na planéte [[Zem]]. Rozprestierajú sa na území [[Čína|Číny]], [[India|Indie]], [[Nepál]]u, [[Bhután]]u a [[Pakistan]]u, medzi povodiami horných tokov riek [[Indus]] a [[Brahmaputra]] na severe a [[Indogangská nížina|Indogangskou nížinou]] na juhu. == Geografia == Vytvárajú na juh vypuklý oblúk. Na západe sú od pohoria [[Karakoram]] oddelené riekou [[Indus]] na východe hraničia s pohorím [[Čína|Číny]] (Arakan Yoma) barmského oblúku. Karakoram je však často považovaný za súčasť Himalájí<ref name="Dieška a kol">I. Dieška a kol.:'' Horolezectvo - Encyklopédia.'' Šport, 1989, s. 115-119</ref>. Systém je dlhý asi {{km|2500|m|w}}, široký 180{{--}}{{km|350|m}}, ľadovce pokrývajú {{km2|33000|w}} (8 % horstva), snežná čiara je vo výške 4&nbsp;500{{--}}{{m|6100|m|w}}. Počasie v pohorí ovplyvňuje silné juhozápadné [[monzún]]ové prúdenie.<ref name="Dieška a kol"/> Celkovo 14 štítov prekračuje {{mnm|8000|w}} ([[Káčaňdžunga]], [[Makalu]], [[Dhaulágirí]], [[Nanga Parbat]], [[Annapurna]] a iné), pričom [[Ču-mu-lang-ma]] ([[Mount Everest]]; {{mnm|8848}}) je najvyšší vrch na Zemi. Himaláje pozostávajú z troch hlavných pozdĺžnych pásiem, ktoré sa stupňovito zdvíhajú od juhu na sever: * [[Siválik]] (stredná výška 900{{--}}{{m|1200|m}}) * [[Malé Himaláje]] (3 000{{--}}{{m|4000|m}}) * [[Veľké Himaláje]] ({{m|6000|m}}) Geograficky sa člení z východu na západ na 7 (resp. 8 - v prípade, ak je Karakoram chápaný ako ich súčasť) oblastí ([[Ásámske Himaláje|Ásámske]], [[Bhutánske Himaláje|Bhutánske]], [[Sikkimské Himaláje|Sikkimské]], [[Nepálske Himaláje|Nepálske]], [[Garhvál Himálaja|Garhválske]], [[Pandžábske Himaláje|Pandžábske]], [[Kašmírske Himaláje]] a prípadne i [[Karakoram]]) a 32 resp. 47 skupín.<ref name="Dieška a kol"/> Pásmo Veľkých Himalájí pretína rad prielomových dolín riek, ktoré pramenia na sever od nich. Nachádza sa tu aj najvyššie položené jazero na svete ({{mnm|5880}}).{{Bez citácie}} Himaláje oddeľujú indický subkontinent a Tibetská náhorná plošina|Tibetskú náhornú plošinu. == Geológia == Predpolie Himáláji, ktoré predstavoval Tibet a čínsky blok bolo konsolidované v období od konca triasu, kedy sa po počiatočnom permsko-triasovom [[rifting]]u k južnému okraju [[Laurázia|Laurázie]] pripojili [[tethýda|tethýdne]] mikrokontinenty. Zo severu na juh sú to Songpan–Ganzi a Qiantang, pričlenené v priebehu triasu a jury, mikrokontinent Lhasa (pripojený v jure až vrchnej kriede) a nakoniec [[Indická platňa|India]], ktorej konvergencia s Euráziou začala uzatváraním Tibetského mora v [[eocén]]e (asi pred 50 miliónmi rokov) a trvá dodnes.<ref>Kearey, P., Klepeis, K.A., Vine, J.F., 2009: Global Tectonics. 3rd Edition, Wiley-Blackwell, Chichester, 496 s.</ref> === Tektonika === [[Súbor:2_2_himal_tecto_units.png|náhľad|275px|right|Tektonická mapa Himalájí]] Na základe [[litológia|litologickej]] náplne a odlišného vývoja je v Himalájoch vyčleňovaných z juhu na sever 7 tektonických jednotiek<ref>Le Fort, P., 1997: ''Himalaya.'' s. 321-332 in Moores, E.M., Fairbridge, R. W. (Editori): ''Encyclopedia of European and Asian regional geology.'' Springer, London, 825 s.</ref><ref>Roy, A.B., 2005: ''Indian subcontinent.'' in Selley, R.C., Cocks, L.R.M., Plimer, I.R. (Editors) ''Encyclopedia of Geology.'' Volume 3. Elsevier, Amsterdam, s. 285-296</ref>: * [[Subhimaláje]] tvorí 10 až {{km|50|m}} široké pásmo [[neogén]]nych [[molasa|molasových]] sedimentov tvoriacich [[siválická skupina|siválickú skupinu]]. Pásmo zahŕňa staršie murrejské súvrstvia a ich ekvivalent označovaný dharamshalas. Subhimalájske pásmo je pozdĺž [[hlavný čelný násun|hlavného čelného násunu]] presúva na juh a spôsobuje prehlbovanie [[Okrajová panva predpolia|predhlbne]] predstavovanej [[Indogangská nížina|Indogangskou nížinou]]. Na severe Subhimaláje ohraničuje [[hlavný hraničný zlom]]. * [[Malé Himaláje]] sú 60 až {{km|80|m}} široké pásmo prevažne [[proterozoikum|proterozoických]] nízkostupňových metamorfitov, na ktorých sú nasunuté príkrovy granitoidov a metamorfitov. Malé Himaláje sú pozdĺž hlavného hraničného zlomu nasunuté na Subhimaláje. Zo severu ich ohraničuje [[hlavný centrálny násun]], alebo hlavný okrajový násun.<ref>Jacko, S., 1982: Stavba Himalájí. Miner. Slov., 14, 6, 553–572</ref> * [[Veľké Himaláje]] sú 10 až {{km|15|m}} široké pásmo prevažne [[prekambrium|prekambrických]] metamorfitov a mladších granitoidov kenozoického veku nasunuté na malé Himaláje pozdĺž [[hlavný centrálny násun|hlavného centrálneho násunu]]. Sú zónou najväčšieho výzdvihu pohoria. * [[Transhimaláje]] alebo [[Tethys (more)|tethýdne]] Himaláje sú pásmo pôvodne prevažne [[šelf]]ových sedimentov [[Neoproterozoikum|neskoroproterozoicko]]-[[krieda (geochronologická jednotka)|kriedového]] veku s pomerne hojnými [[fosília]]mi. Obsahuje aj flyšové pásmo, niekedy vyčleňované ako samostatné pásmo. * [[Induská sutúrna zóna]] (tiež sutúrna zóna indus-tsangpo - ITSZ) je pomerne úzke pásmo [[ofiolit]]ov a sedimentov oddeľujúce [[Tibetský blok]], hlavne jeho ladakský batolit od Himalájí. Zóna nemá charakter [[násun]]u. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 13.05.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} {{Osemtisícovky}} [[Kategória:Himaláje| ]] 07rpfzp5nxijmixq5daa098frif87fr 0 44201 8212834 8038469 2026-05-12T18:21:03Z ~2026-28733-61 294663 Ďalšie seriálové role Andyho Krausa 8212834 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Andrej Kraus | Obrázok = Andy_Kraus_2018.jpg | Veľkosť obrázka = | Popis osoby = [[slovensko|slovenský]] [[herec]], [[humorista]], [[režisér]], [[scenárista]], [[producent]] a [[moderátor]] | background = | Rodné meno = | Dátum narodenia = {{dnv|1967|7|13}} | Miesto narodenia = [[Bojnice]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Známy vďaka = reláciám Twister, Uragán a Susedia | Známa vďaka = | Alma mater = [[VŠMU]] | Profesia = [[herec]], [[scenárista]], [[režisér]], [[humorista]], [[producent]] a [[moderátor]] | Manžel = | Manželka = Daniela ([[2000]]{{--}}[[2017]]),<br>Janka (2020{{--}}súčasnosť) | Deti = Boris, Zoja, Adela | Rodičia = | Partner = | Partnerka = | Príbuzní = | Webstránka = | Poznámky = }} [[Magister umenia|Mgr. art.]] '''Andrej „Andy“ Kraus''' (* [[13. júl]] [[1967]], [[Bojnice]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[herec]], [[humorista]], [[scenárista]], producent a [[moderátor]]. [[Herectvo|Herectvu]] sa venuje od detstva. Účinkoval v [[rozhlas]]ovom zábavnom programe [[Twister (relácia)|''Twister'']] a v televíznych humoristických programoch ''[[Uragán (televízna relácia)|Uragán]]''<ref>http://www.csfd.cz/film/236614-uragan/?podle=bodu&limk=-1&limr=</ref>, ''[[Uragán (televízna relácia)|Hurikán]]'', a televíznom sitcome [[Susedia (seriál)|''Susedia'']]. Známy je najmä svojou spoluprácou s [[Peter Marcin|Petrom Marcinom]] alebo aj "mileneckou" aférkou s mladou herečkou [[Natália Puklušová|Natáliou Puklušovou]]. Taktiež v roku [[2017]] vydal knihu s názvom ''Route 67''. Chvíľu moderoval aj talkšou ''Nech sa páči''. Písal scenár seriálu [[Panelák (seriál)|''Panelák'']] na [[TV JOJ]], taktiež aj ''[[Kutyil s.r.o.]]'', kde bol aj hlavným [[protagonista|protagonistom]]. Scenáristom bol aj v ďalších seriáloch TV JOJ – ''[[Keby bolo keby]]'' a [[Pod povrchom (seriál)|''Pod povrchom'']]. == Filmografia == * [[1976]]: ''[[Sváko Ragan]]'' (TV film) * 1976: ''My sme malí muzikanti'' (seriál) * [[1977]]: ''[[Kamarátka Šuška]]'' (Peter Horský) * [[1987]]: ''[[Discopříběh]]'' (Cáfa) * [[1988]]: [[Postoj (film)|''Postoj'']] (''Imro'') * 2001: Uragán ( Veľa postáv napr. André Brčkavý, Janči z kapely Krímeš * [[2006]] – [[2007]]; [[2018]] – [[2022]]: [[Susedia (seriál)|''Susedia'']] ([[László Komárom]]) * [[2008]]: [[Panelák (seriál)|''Panelák'']] (34. časť; neurotický režisér Krausz) * 2008 – [[2009]]: ''[[Kutyil s.r.o.]]'' (Lajos Gyönyörű) * [[2016]]: ''[[Dovidenia, stará mama|Dovidenia stará mama]]'' == Diskografia == * [[2003]]: ''[[Hity z Uragánu]] – [[Uragán (televízna relácia)#Krímeš|Krímeš]]'', CD == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * {{Csfd meno|30067|Andy Kraus}} * {{Imdb meno|0470089|Andy Kraus}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kraus, Andrej}} [[Kategória:Slovenskí filmoví herci]] [[Kategória:Slovenskí televízni herci]] [[Kategória:Slovenskí humoristi]] [[Kategória:Slovenskí rozhlasoví moderátori]] [[Kategória:Slovenskí televízni moderátori]] [[Kategória:Slovenskí rozhlasoví scenáristi]] [[Kategória:Slovenskí televízni scenáristi]] [[Kategória:Osobnosti z Bojníc]] hzpij1oe82jdmk12jtt5bpmpuqiy9jz 0 48765 8212847 8199896 2026-05-12T18:45:27Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 3 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8212847 wikitext text/x-wiki {{olympijské zlato}} {{Infobox Krasokorčuliar | celé meno = Ondrej Nepela | popis osoby = | obrázok = Bundesarchiv Bild 183-L1129-0018, Ondrej Nepela.jpg | veľkosť obrázka = | popis obrázka = Ondrej Nepela v roku 1972 | rodné meno = | prezývky = | dátum narodenia = [[22. január]] [[1951]] | miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko|ČSR]] | dátum úmrtia = {{dúv|1989|2|2|1951|1|22}} | miesto úmrtia = [[Mannheim]], [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západné Nemecko]] | národnosť = | vzdelanie = | bydlisko = | výška = | váha = | manželka = Gladys Barrios | deti = Natasha Nepela | krajina = Česko-Slovensko | disciplína = | roky pôsobenia = 1958{{--}}1973 | partner = | partnerka = | tréner = [[Hilda Múdra]] | choreograf = | klub = Slovan Bratislava | tím = | trénuje = | celkové skóre = | krátky program = | voľný program = | webstránka = | prehľad medailí = {{Infobox-medaila súťaž|[[Zimné olympijské hry]]}} {{Medaila|Zlato|[[Zimné olympijské hry 1972|1972 Sapporo]]|jednotlivci}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v krasokorčuľovaní]]}} {{Medaila|Zlato|1971|jednotlivci}} {{Medaila|Zlato|1972|jednotlivci}} {{Medaila|Zlato|1973|jednotlivci}} {{Medaila|Striebro|1969|jednotlivci}} {{Medaila|Striebro|1970|jednotlivci}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní]]}} {{Medaila|Zlato|1969|jednotlivci}} {{Medaila|Zlato|1970|jednotlivci}} {{Medaila|Zlato|1971|jednotlivci}} {{Medaila|Zlato|1972|jednotlivci}} {{Medaila|Zlato|1973|jednotlivci}} {{Medaila|Bronz|1966|jednotlivci}} {{Medaila|Bronz|1967|jednotlivci}} {{Medaila|Bronz|1968|jednotlivci}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Československa v krasokorčuľovaní]]}} {{Medaila|Zlato|1965|jednotlivci}} {{Medaila|Zlato|1966|jednotlivci}} {{Medaila|Zlato|1967|jednotlivci}} {{Medaila|Zlato|1968|jednotlivci}} {{Medaila|Zlato|1969|jednotlivci}} {{Medaila|Zlato|1971|jednotlivci}} {{Medaila|Zlato|1972|jednotlivci}} {{Medaila|Zlato|1973|jednotlivci}} {{Medaila|Striebro|1964|jednotlivci}} }} '''Ondrej Nepela''' (* [[22. január]] [[1951]], [[Bratislava]] – † [[2. február]] [[1989]], [[Mannheim]], [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západné Nemecko]]) bol slovenský [[krasokorčuľovanie|krasokorčuliar]]. == Kariéra == Nepela začal s krasokorčuľovaním ako sedemročný. Jeho trénerkou bola [[Hilda Múdra]]. Trénovala ho počas celej kariéry, ktorá trvala 15 rokov. Pod jej vedením sa stal osemnásobným majstrom [[ČSSR]], päťnásobným majstrom Európy, trojnásobným majstrom sveta a akademickým majstrom sveta. V roku [[1972]] na [[Zimné olympijské hry 1972|Olympijských hrách]] v [[Sapporo|Sappore]] získal zlatú medailu. Nepela vynikal v krasokorčuľovaní najmä v povinných cvikoch. Voľné jazdy vedel tiež výborne odjazdiť, no jeho malým nedostatkom bola neschopnosť improvizácie na ľade. Krasokorčuľovaniu obetoval celý život. Dlhé roky vstával skoro ráno, aby o šiestej hodine ráno už mohol byť na ľade. Potom nasledovala škola a zase tréning. Až do maturity chodil poctivo do školy a nemal žiadne výhody oproti ostatným spolužiakom. Študoval niekoľko semestrov na [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnickej fakulte Univerzity Komenského]] v Bratislave. Okrem [[krasokorčuľovanie|krasokorčuľovania]] ho zaujímala jazda na koni. Za svoje úspechy získal v roku [[1971]] ocenenie najlepší [[Športovec roka (Česko-Slovensko)|česko-slovenský športovec roka]]. Po skončení športovej kariéry v roku [[1973]] účinkoval do roku 1986 ako profesionálny krasokorčuliar{{--}}sólista{{--}}v ľadovej revue [[Holiday on Ice]]. Získal aj trénerskú licenciu a trénoval v [[Nemecko|Nemecku]]. Medzi jeho zverencov patrila nemecká krasokorčuliarka [[Claudia Leistner]], ktorá sa v roku [[1989]] stala majsterkou Európy. == Osobný život == Nepela zomrel vo veku 38 rokov 2. februára 1989. Lekárska správa z nemocnice v [[Mannheim|Mannheime]] uvádzala ako príčinu úmrtia rakovinu lymfatických uzlín. Neskôr sa však začali objavovať informácie, že podľahol ťažkostiam spojenými s ochorením [[Syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti|AIDS]].<ref>{{Cite web |last=Randy Harvey |date=1992-11-21 |title=When AIDS Is Confronted : Figure skating: Deaths and illnesses of former stars bring community together. |url=https://www.latimes.com/archives/la-xpm-1992-11-21-sp-707-story.html |access-date=2023-03-20 |website=Los Angeles Times |language=en-US}}</ref> Svoju pravú sexuálnu orientáciu údajne skrýval. Nepelovi dvaja kolegovia, a zároveň súperi, [[John Curry]] a [[Toller Cranston]] zažili v tom období svoj [[Coming out|coming-out]]. Angličan Curry tak urobil v roku 1976 pred majstrovstvami sveta. Kanadský krasokorčuliar Cranston, ktorý sa stretol s Nepelom v Bratislave v roku 1973<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Zomrel legendárny kanadský krasokorčuliar Toller Cranston, bronzový zo ZOH 1976 a umelec na ľade | url = https://www.olympic.sk/clanok/zomrel-legendarny-kanadsky-krasokorculiar-toller-cranston-bronzovy-zo-zoh-1976-umelec-na | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2015-02-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-17 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> tak urobil vo viacerých svojich bibliografiách, v tej poslednej dokonca, opisuje aj vzťah s Nepelom.<ref name="cranston" /> Na svetovom šampionáte, ktorý sa začal 26. februára 1973 v Bratislave skončil Cranston piaty a 22 ročný Nepela sa tretím titulom majstra sveta v sérii rozlúčil s pretekárskou kariérou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislava v centre pozornosti fanúšikov krasokorčuľovania | url = https://www.vtedy.sk/nezabudnutelne-krasocorculiarske-hviezdy-na-bratislavskom-lade | vydavateľ = vtedy.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-17 | jazyk = }}</ref> V osemdesiatych rokoch sa Nepela oženil s venezuelskou krasokorčuliarkou [[Gladys Barriosová|Gladys Barriosovou]], s ktorou údajne mal dcéru Natashu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Dcéra a vnuk Ondreja Nepelu navštívili Slovenské olympijské a športové múzeum | url = https://www.olympic.sk/clanok/dcera-vnuk-ondreja-nepelu-navstivili-slovenske-olympijske-sportove-muzeum | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-10-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-05 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Tá sa v októbri 2025 spolu s Nepelovým vnukom Ricardom zúčastnila na premiére filmu [[Nepela (film)|Nepela]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tajná dcéra s ním stále cíti spojenie. Ondrej Nepela sa oženil s kráskou, s ktorou mal vydarené manželstvo | url = https://www.dobrenoviny.sk/c/224868/tajna-dcera-s-nim-stale-citi-spojenie-ondrej-nepela-sa-ozenil-s-kraskou-s-ktorou-mal-vydarene-manzelstvo | vydavateľ = dobrenoviny.sk | dátum vydania = 2025-10-28 | dátum prístupu = 2025-10-29 | jazyk = sk | meno = Simona | priezvisko = Gálová}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dcéra a vnuk Ondreja Nepelu navštívili Slovenské olympijské a športové múzeum {{!}} Slovenský olympijský tím | url = https://www.olympic.sk/clanok/dcera-vnuk-ondreja-nepelu-navstivili-slovenske-olympijske-sportove-muzeum | vydavateľ = www.olympic.sk | dátum prístupu = 2025-10-29 | jazyk = sk | priezvisko = SOŠV }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Ocenenia == * [[21. decembra]] [[2000]] bol Nepela vyhlásený za najúspešnejšieho slovenského športovca [[20. storočie|20. storočia]]. Cenu za neho prebrala v tom čase 74-ročná trénerka Hilda Múdra. * [[Zimný štadión Ondreja Nepelu|Zimný štadión]] v [[Bratislava|Bratislave]] nesie jeho meno. Na jeho počesť sa tu koná od roku [[1993]] medzinárodná krasokorčuliarska súťaž „Nepela Memorial“. * V roku [[2019]] bol uvedený do Svetovej krasokorčuliarskej Siene slávy vo World Figure Skating Hall of Fame vo World Figure Skating Museum v Colorado Springs, USA. * [[14. január|14. januára]] [[2024]] prezidentka Slovenskej republiky [[Zuzana Čaputová]] udelila Nepelovi [[Rad Ľudovíta Štúra|Rad Ľudovíta Štúra I. triedy]] ''in memoriam'' za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti športu.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Prezidentka udelila štátne vyznamenania 33 osobnostiam|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/slovensko/prezidentka-udelila-statne-vyznamenani/767348-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2024-01-14|dátum prístupu=2024-01-14}}</ref> == Výsledky == '''Olympijské hry''' * [[1964]]{{--}}22. miesto * [[1968]]{{--}}8. miesto * [[1972]]{{--}}1. miesto '''Majstrovstvá sveta''' * [[1964]]{{--}}17. miesto * [[1966]]{{--}}8. miesto * [[1969]]{{--}}2. miesto * [[1970]]{{--}}2. miesto * [[1971]]{{--}}1. miesto * [[1972]]{{--}}1. miesto * [[1973]]{{--}}1. miesto '''Majstrovstvá Európy''' * [[1965]]{{--}}8. miesto * [[1966]]{{--}}3. miesto * [[1967]]{{--}}3. miesto * [[1968]]{{--}}3. miesto * [[1969]]{{--}}1. miesto * [[1970]]{{--}}1. miesto * [[1971]]{{--}}1. miesto * [[1972]]{{--}}1. miesto * [[1973]]{{--}}1. miesto '''Majstrovstvá Československa''' * [[1965]]{{--}}[[1969]]: 1. miesto * [[1971]]{{--}}[[1973]]: 1. miesto == V umení == ''[[Nepela (film)]]'' je film mapujúci časť zo života Ondreja Nepelu po zisku zlatej olympijskej medaily na [[Zimné olympijské hry 1972|zimných olympijských hrách 1972]] v [[Sapporo|Sappore]]. Ondreja Nepelu hrá český herec [[Josef Trojan]]. [[Hilda Múdra|Hildu Múdru]] hrá slovenská herečka [[Zuzana Mauréry]]. ''Keď nebo zamrzne, obúva si božské korčule? (2003)'' je kniha [[Anton Zerer|Antona Zerera.]] Ide o rozprávanie [[Hilda Múdra|Hildy Múdrej]] o Ondrejovi Nepelovi. ''Ondrej Nepela - Hilda Múdra - Najlepší ! (2017)'' kniha [[Eva Bacigalová|Evy Bacigalovej]]. == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name=cranston>{{cite book |title=When Hell Freezes Over: Should I Bring My Skates? |first1=Toller |last1=Cranston |first2=Martha |last2= Lowder Kimball |year=2000 |publisher=McClelland & Stewart |isbn= 0-7710-2337-5 }}</ref> }} == Ďalšia literatúra == * Dokument [[2008]] ''[[Radosť zo života]]'' * Alena Čisáriková, Roman Slušný, Peter Valo: ''Nezostalo po nich ticho - 12 osobností očami ich blízkych'', [[Forza Music]], [[2009]], ISBN 978-80-89359-12-7 (12 osobností: [[Jaro Filip]], [[Stano Radič]], [[Pavol Juráň]], [[Elena Galanová]], Ondrej Nepela, [[Vladimír Dzurilla]], [[František Dibarbora]], [[Ivan Krajíček]], [[Zora Kolínska]], [[Karol Duchoň]], [[Vladislav Müller]], [[Gustáv Valach]]) == Pozri aj == * [[Nepela (film)]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Ondrej Nepela}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Nepela, Ondrej}} [[Kategória:Slovenskí krasokorčuliari]] [[Kategória:Česko-slovenskí krasokorčuliari]] [[Kategória:Česko-slovenskí olympijskí víťazi]] [[Kategória:Slovenskí olympijskí víťazi]] [[Kategória:Slovenské LGBT osobnosti]] [[Kategória:Majstri Česko-Slovenska v krasokorčuľovaní]] [[Kategória:Majstri Európy v krasokorčuľovaní]] [[Kategória:Majstri sveta v krasokorčuľovaní]] [[Kategória:Olympijskí víťazi v krasokorčuľovaní]] [[Kategória:Krasokorčuliari na Zimných olympijských hrách 1972]] [[Kategória:Úmrtia na AIDS]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Osobnosti na slovenských poštových známkach]] [[Kategória:Držitelia Radu Ľudovíta Štúra I. triedy]] epwjsr4p4ofz6du515qgmpc9iiyngmu 0 49500 8212699 7852558 2026-05-12T13:15:51Z Polandball 143 289450 8212699 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista | Meno = Tomáš Šille | Portrét = | Veľkosť obrázka = | Štátna príslušnosť = Maďarsko | Popis = [[Maďarsko|maďarský]] [[ľadový hokej|hokejista]] | Dátum narodenia = {{dnv|1969|11|23}} | Miesto narodenia = [[Dunajská Streda]],<br />[[Slovensko]] | Rok1 = 1990 | Rok2 = | Pozícia = obranca | Streľba = pravou rukou | Výška = 177 | Váha = 84 }} '''Tomáš Šille''', {{V jazyku|hun|Sille Tamás}} (* [[23. november]] [[1969]], [[Dunajská Streda]]) je [[Maďarské národné hokejové mužstvo|maďarský reprezentant]] v [[ľadový hokej|ľadovom hokeji]], pochádzajúci zo [[Slovensko|Slovenska]]. == Klubový hokej == Hrával za [[HC Slovan Bratislava]], [[HK 36 Skalica]], [[HC Dukla Senica]], [[Alba Volán Székesféhérvar]]. Pred sezónou [[2006]]/[[2007|07]] podpísal zmluvu znovu so Skalicou, začiatok ročníka vynechal pre zranenie členka. V decembri [[2008]] prestúpil do rumunského mužstva [[HC Csíkszereda]], ktoré hrá najvyššiu maďarskú súťaž,<ref>{{cite web |url= http://www.szlh.sk/clanok/35607-Sille-v-Skalici-skoncil-bude-hrat-za-HC-Csikszereda |title= Šille v Skalici skončil, bude hrať za HC Csíkszereda |publisher= szlh.sk |date= 2. december 2008 }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>, neskôr do [[NZ Stars Budapešť]].<ref>{{cite web |url= http://hokej.sport.cz/hokej/ms2009/ostatni/148803-hokejiste-madarska-maji-v-nominaci-na-ms-sedm-krajanku.html |title= Hokejisté Maďarska mají v nominaci na MS sedm krajánků |publisher= ČTK |date= |accessdate= 2009-04-25 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20090425171241/http://hokej.sport.cz/hokej/ms2009/ostatni/148803-hokejiste-madarska-maji-v-nominaci-na-ms-sedm-krajanku.html |archivedate= 2009-04-25 }}{{ces icon}}</ref> === Klubová štatistika === {|bgcolor="#ffdead" cellpadding="3" cellspacing="0" border="1" style="font-size: 95%; text-align: center; border: gray solid 1px; border-collapse: collapse;" |- bgcolor="#ffdead" !rowspan="2"| Sezóna ||rowspan="2"|Klub ||rowspan="2"|Liga ! colspan="6" | Základná časť ! align="center" colspan="6" | Play-off |- align=center bgcolor=#ffdead !&nbsp;Z&nbsp;||&nbsp;G&nbsp;||&nbsp;A&nbsp;||&nbsp;B&nbsp;||TM||+/-||&nbsp;Z&nbsp;||&nbsp;G&nbsp;||&nbsp;A&nbsp;||&nbsp;B&nbsp;||&nbsp;TM&nbsp;||+/- |- align=center |2006/07 ||[[HK 36 Skalica]] ||[[Slovenská hokejová extraliga|SHE]] ||45||5||14||19||54||+14||5||0||1||1||4||-5 |- align=center bgcolor=#e0e0e0 |2007/08 ||HK 36 Skalica ||SHE ||52||0||5||5||70||-3||13||0||2||2||2||-5 |- align=center |2008/09 ||HK 36 Skalica ||SHE ||14||0||2||2||16||-4|||||||||||| |} == Reprezentácia == V [[Slovenské národné hokejové mužstvo|slovenskej reprezentácii]] odohral '''2''' zápasy, neskóroval. Po získaní [[Maďarsko|maďarského]] občianstva je jednou z opôr [[Maďarské národné hokejové mužstvo|maďarskej reprezentácie]]. Na [[MS v hokeji 2008|MS 2008]] 1. divízie, kde Maďarsko postúpilo do najvyššej kategórie, bol najlepší na turnaji v hodnotení plusových bodov. Tréner [[Pat Cortina]] ho nominoval aj na [[MS v hokeji 2009|MS 2009]]. V prvom zápase proti Slovensku strelil gól, Maďarsko prehralo 3:4. == Referencie == {{referencie}} {{Hokejový výhonok}} {{DEFAULTSORT:Šille, Tomáš}} [[Kategória:Narodenia v 1969]] [[Kategória:Slovenskí hokejisti]] [[Kategória:Maďarskí hokejisti]] [[Kategória:Osobnosti z Dunajskej Stredy]] 3prx0p4m0nxtj6g98n1cibkapp9doo0 8212794 8212699 2026-05-12T17:43:23Z ~2026-28232-46 294397 8212794 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista | Meno = Tomáš Šille | Portrét = | Veľkosť obrázka = | Štátna príslušnosť = Maďarsko | Popis = [[Maďarsko|maďarský]] [[ľadový hokej|hokejista]] | Dátum narodenia = {{dnv|1969|11|23}} | Miesto narodenia = [[Dunajská Streda]],<br />[[Slovensko]] | Rok1 = 1990 | Rok2 = | Pozícia = obranca | Streľba = pravou rukou | Výška = 177 | Váha = 84 }} '''Tomáš Šille''', ({{V jazyku|hun|''Sille Tamás''}}; * [[23. november]] [[1969]], [[Dunajská Streda]]) je [[Maďarské národné hokejové mužstvo|maďarský reprezentant]] v [[ľadový hokej|ľadovom hokeji]], pochádzajúci zo [[Slovensko|Slovenska]]. == Klubový hokej == Hrával za [[HC Slovan Bratislava]], [[HK 36 Skalica]], [[HC Dukla Senica]], [[Alba Volán Székesféhérvar]]. Pred sezónou [[2006]]/[[2007|07]] podpísal zmluvu znovu so Skalicou, začiatok ročníka vynechal pre zranenie členka. V decembri [[2008]] prestúpil do rumunského mužstva [[HC Csíkszereda]], ktoré hrá najvyššiu maďarskú súťaž,<ref>{{cite web |url= http://www.szlh.sk/clanok/35607-Sille-v-Skalici-skoncil-bude-hrat-za-HC-Csikszereda |title= Šille v Skalici skončil, bude hrať za HC Csíkszereda |publisher= szlh.sk |date= 2. december 2008 }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>, neskôr do [[NZ Stars Budapešť]].<ref>{{cite web |url= http://hokej.sport.cz/hokej/ms2009/ostatni/148803-hokejiste-madarska-maji-v-nominaci-na-ms-sedm-krajanku.html |title= Hokejisté Maďarska mají v nominaci na MS sedm krajánků |publisher= ČTK |date= |accessdate= 2009-04-25 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20090425171241/http://hokej.sport.cz/hokej/ms2009/ostatni/148803-hokejiste-madarska-maji-v-nominaci-na-ms-sedm-krajanku.html |archivedate= 2009-04-25 }}{{ces icon}}</ref> === Klubová štatistika === {|bgcolor="#ffdead" cellpadding="3" cellspacing="0" border="1" style="font-size: 95%; text-align: center; border: gray solid 1px; border-collapse: collapse;" |- bgcolor="#ffdead" !rowspan="2"| Sezóna ||rowspan="2"|Klub ||rowspan="2"|Liga ! colspan="6" | Základná časť ! align="center" colspan="6" | Play-off |- align=center bgcolor=#ffdead !&nbsp;Z&nbsp;||&nbsp;G&nbsp;||&nbsp;A&nbsp;||&nbsp;B&nbsp;||TM||+/-||&nbsp;Z&nbsp;||&nbsp;G&nbsp;||&nbsp;A&nbsp;||&nbsp;B&nbsp;||&nbsp;TM&nbsp;||+/- |- align=center |2006/07 ||[[HK 36 Skalica]] ||[[Slovenská hokejová extraliga|SHE]] ||45||5||14||19||54||+14||5||0||1||1||4||-5 |- align=center bgcolor=#e0e0e0 |2007/08 ||HK 36 Skalica ||SHE ||52||0||5||5||70||-3||13||0||2||2||2||-5 |- align=center |2008/09 ||HK 36 Skalica ||SHE ||14||0||2||2||16||-4|||||||||||| |} == Reprezentácia == V [[Slovenské národné hokejové mužstvo|slovenskej reprezentácii]] odohral '''2''' zápasy, neskóroval. Po získaní [[Maďarsko|maďarského]] občianstva je jednou z opôr [[Maďarské národné hokejové mužstvo|maďarskej reprezentácie]]. Na [[MS v hokeji 2008|MS 2008]] 1. divízie, kde Maďarsko postúpilo do najvyššej kategórie, bol najlepší na turnaji v hodnotení plusových bodov. Tréner [[Pat Cortina]] ho nominoval aj na [[MS v hokeji 2009|MS 2009]]. V prvom zápase proti Slovensku strelil gól, Maďarsko prehralo 3:4. == Referencie == {{referencie}} {{Hokejový výhonok}} {{DEFAULTSORT:Šille, Tomáš}} [[Kategória:Narodenia v 1969]] [[Kategória:Slovenskí hokejisti]] [[Kategória:Maďarskí hokejisti]] [[Kategória:Osobnosti z Dunajskej Stredy]] gkbfo6j7prmzzi2frifmfu2ffuw1xyr 0 50615 8213188 8184734 2026-05-13T11:52:30Z ~2026-28861-63 294749 jyhfcjyhdf 8213188 wikitext text/x-wiki {{Politika na Slovensku}} Toto je '''zoznam [[politická strana|politických strán]] a [[politické hnutie|politických hnutí]] na [[Slovensko|Slovensku]]'''. == Aktívne politické strany a hnutia == Register politických strán a politických hnutí vedie v zhfausyhifsciusmysle ''Zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach ''[[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstvo vnútra SR]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/85/ | vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti SR | dátum vydania = 2005-02-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-09-18 | miesto = Bratislava }}</ref> K 21. marcu 2026 pôsobilo podľa registra na Slovensku nasledovných '''52''' politických strán a hnutí, ktoré pred týmto dátumom nezanikli a neboli v likvidácii alebo v [[konkurz (konkurzné právo)|konkurze]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky : Abecedný zoznam | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/Vyber?full=1 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-21 | miesto = Bratislava }}</ref> {| class="wikitable sortable numbered firstright" |- ! class="unsortable" | # ! Názov ! Skratka ! Dátum reg. ! [[Štatutárny orgán]] ! Staršie názvy ! Zdroj |- | | [[Alternatíva pre Slovensko]] | ApS | 18. 10. 2011 | style="font-size: 90%" | [[Anna Belousovová]]<sup title="predsedníčka">[P]</sup>, [[Anton Železník]] | style="font-size: 90%" | [[Národ a Spravodlivosť]],<br />[[Národ a Spravodlivosť – naša strana]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=201296] |- | | [[Bratia Slovenska]] | | 14. 01. 1991 | style="font-size: 90%" | [[Peter Pčolinský]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[SLOVENSKÁ NÁRODNÁ JEDNOTA]],<br />[[Kresťanská SLOVENSKÁ NÁRODNÁ STRANA]],<br />[[SLOVENSKÁ NÁRODNÁ JEDNOTA – strana vlastencov]],<br />[[SRDCE – SLOVENSKÁ NÁRODNÁ JEDNOTA – strana vlastencov]],<br />[[SRDCE vlastenci a dôchodcovia – SLOVENSKÁ NÁRODNÁ JEDNOTA]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153006] |- | | [[Demokrati (politická strana)|Demokrati]] | | 25. 01. 2018 | style="font-size: 90%" | [[Jaroslav Naď]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[SPOLU – občianska demokracia]],<br />[[Modrá koalícia]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=219453] |- | | [[Demokrati Slovenska]] | | 23. 05. 2005 | style="font-size: 90%" | [[Ľudovít Kaník]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Prosperita Slovenska]],<br />[[Demokrati Slovenska – Ľudo Kaník]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=152952] |- | | [[Demokratická strana – Občianski demokrati Slovenska]] | DS-ODS | 04. 08. 2014 | style="font-size: 90%" | [[Pavel Macko]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[TREBIŠOV NAHLAS]],<br />[[ODS – Občianski demokrati Slovenska]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=208879] |- | | [[DOMOV národná strana]] | DOMOV-NS | 01. 07. 2005 | style="font-size: 90%" | [[Pavol Slota]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Pravá Slovenská národná strana (2005 – 2006)|Pravá Slovenská národná strana]],<br />[[Slovenská národná koalícia – Slovenská vzájomnosť]],<br />[[Obyčajní ľudia (Moric)|Obyčajní ľudia]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=152953] |- | | [[Dunaj (politická strana)|Dunaj]] | | 17. 11. 2025 | style="font-size: 90%" | [[Martin Winkler]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=302089] |- | | [[HLAS – sociálna demokracia]] | | 11. 09. 2020 | style="font-size: 90%" | [[Matúš Šutaj Eštok]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=227017] |- | | [[Hnutie SLOVENSKO]] | SLOVENSKO | 11. 11. 2011 | style="font-size: 90%" | [[Igor Matovič]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti]],<br />[[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO – NOVA)]],<br />[[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO)]],<br />[[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA]],<br />[[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti – OĽANO]],<br />[[OBYČAJNÍ ĽUDIA (OĽANO), NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI (NEKA), NOVA, SLOBODNÍ A ZODPOVEDNÍ, PAČIVALE ROMA, MAGYAR SZÍVEK]],<br />[[OĽANO A PRIATELIA: OBYČAJNÍ ĽUDIA (OĽANO), NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI (NEKA), NOVA, SLOBODNÍ A ZODPOVEDNÍ, PAČIVALE ROMA, MAGYAR SZÍVEK]],<br />[[SLOVENSKO (politické hnutie)|SLOVENSKO]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=201471] |- | | [[Jednota Slovanov]] | | 17. 05. 2023 | style="font-size: 90%" | [[Peter Marček]]<sup title="predseda">[P]</sup>, [[Ľudovít Líška]], [[Patrik Kraus]] | style="font-size: 90%" | [[KARMA]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=228467] |- | | [[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie]] | KDH | 23. 02. 1990 | style="font-size: 90%" | [[Milan Majerský]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Kresťanskodemokratické hnutie]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=152973] |- | | [[Komunistická strana Slovenska (1992)|Komunistická strana Slovenska]] | KSS | 19. 03. 1991 | style="font-size: 90%" | [[Jozef Hrdlička]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Zväz komunistov Slovenska]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153013] |- | | [[Konzervatívci – Kresťanská únia]] | Konzervatívci | 27. 08. 1998 | style="font-size: 90%" | [[Milan Krajniak]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Nezávislé fórum]],<br />[[Kresťanská únia]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153164] |- | | [[Košická strana]] | | 19. 01. 2023 | style="font-size: 90%" | [[Ladislav Lörinc]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=228423] |- | | [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko]] | ĽS Naše Slovensko | 20. 10. 2000 | style="font-size: 90%" | [[Marian Kotleba]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Strana priateľov vína]],<br />[[Ľudová strana sociálnej solidarity]],<br />[[Ľudová strana Naše Slovensko]],<br />[[Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153101] |- | | [[KRAJINA]] | | 20. 06. 2023 | style="font-size: 90%" | [[Ivan Lacho]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[JABLKO]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=228472] |- | | [[Maďarské fórum]] | | 28. 02. 2019 | style="font-size: 90%" | [[Zsolt Simon]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Magyar Fórum – Maďarské fórum]],<br />[[Maďarské fórum, Občianski demokrati Slovenska, Za regióny, Rómska koalícia, Demokratická strana]],<br />[[FÓRUM]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=222639] |- | | [[Magyar Szövetség – Maďarská aliancia]] | | 22. 10. 2019 | style="font-size: 90%" | [[László Gubík]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Összefogás-Spolupatričnosť]],<br />[[Magyar Közösségi Összefogás – Maďarská komunitná spolupatričnosť]],<br />[[SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny|SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. &vert; ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=224412] |- | | [[MySlovensko]] | | 05. 03. 2015 | style="font-size: 90%" | [[Štefan Panenka]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Slovenská občianska koalícia]],<br />[[SKOK – Európski liberálni demokrati]],<br />[[SOLIDARITA – Hnutie pracujúcej chudoby]],<br />[[Dôstojný život]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=210781] |- | | [[NOVA (politická strana)|NOVA]] | NOVA | 25. 10. 2012 | style="font-size: 90%" | [[Gábor Grendel]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Nová väčšina]],<br />[[Nová väčšina (Daniel Lipšic)]],<br />[[Nová väčšina – Dohoda (D. Lipšic)]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=203999] |- | | [[Občianska konzervatívna strana]] | OKS | 07. 12. 2001 | style="font-size: 90%" | [[Ondrej Dostál]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153111] |- | | [[Pirátska strana – Slovensko]] | Piráti | 02. 09. 2010 | style="font-size: 90%" | [[Zuzana Šubová]]<sup title="predsedníčka">[P]</sup>, [[Michal Pírek]] | style="font-size: 90%" | [[NÁŠ KRAJ]],<br />[[SME RODINA]],<br />[[VÁŠ KRAJ]],<br />[[KOREKTÚRA – Andrej Hryc]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=159071] |- | | [[Práca slovenského národa]] | PSN | 06. 04. 2010 | style="font-size: 90%" | [[Roman Stopka]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Demokratická aliancia Slovenska]],<br />[[HLAS – Demokratická aliancia Slovenska]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153197] |- | | [[Právo na pravdu]] | PRAVDA | 03. 11. 2025 | style="font-size: 90%" | [[Zoroslav Kollár]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=302087] |- | | [[Progresívne Slovensko]] | | 27. 11. 2017 | style="font-size: 90%" | [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]], [[Michal Šimečka]]<sup title="predseda">[P]</sup>, [[Tomáš Valášek]], [[Ivan Štefunko]], [[Simona Petrík]], [[Zora Jaurová]] | style="font-size: 90%" | | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=218725] |- | | [[REPUBLIKA]] | | 12. 07. 2002 | style="font-size: 90%" | [[Milan Uhrík]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Hnutie za demokraciu]],<br />[[HLAS ĽUDU]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153121] |- | | [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ – DS – Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana]] | SDKÚ – DS | 18. 02. 2000 | style="font-size: 90%" | [[Jozef Sobčák]] | style="font-size: 90%" | [[Slovenská demokratická a kresťanská únia]],<br />[[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153099] |- | | [[Sloboda a Solidarita]] | SaS | 27. 02. 2009 | style="font-size: 90%" | [[Branislav Gröhling]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153180] |- | | [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenská národná strana]] | SNS | 07. 03. 1990 | style="font-size: 90%" | [[Andrej Danko]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=152976] |- | | [[Slovenské Hnutie Obrody]] | | 15. 05. 2019 | style="font-size: 90%" | [[Róbert Švec]]<sup title="predseda">[P]</sup>, [[Štefan Polačik]] | style="font-size: 90%" | | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=223281] |- | | [[SLOVEXIT]] | SLOVEXIT | 07. 03. 1995 | style="font-size: 90%" | [[Martin Beluský]]<sup title="predseda">[P]</sup>, [[Rastislav Kysel]] | style="font-size: 90%" | [[Ľudová strana (Slovensko)|Ľudová strana]],<br />[[Ľudová strana Pevnosť Slovensko]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153159] |- | | [[SME RODINA]] | | 06. 07. 2011 | style="font-size: 90%" | [[Boris Kollár]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Strana občanov Slovenska]],<br />[[SME RODINA – Boris Kollár]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=200623] |- | | [[SMER – sociálna demokracia]] | SMER – SD | 08. 11. 1999 | style="font-size: 90%" | [[Robert Fico]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[SMER]],<br />[[SMER (tretia cesta)]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153097] |- | | [[Socialisti.sk]] | | 08. 10. 2019 | style="font-size: 90%" | [[Artúr Bekmatov]]<sup title="predseda">[P]</sup>, [[Jaroslav Císar]], [[Miroslav Pomajdík]], [[Lucia Hubinská]], [[Sely Papanová]] | style="font-size: 90%" | | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=224262] |- | | [[SOM SLOVENSKO – Strana obcí a miest]] | SOM SLOVENSKO | 10. 08. 2022 | style="font-size: 90%" | [[Jozef Krúpa]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Strana obcí a miest – SOM SLOVENSKO]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=228392] |- | | [[Spájame Občanov Slovenska – SOSK]] | SOSK | 26. 06. 2023 | style="font-size: 90%" | [[Marian Kollár]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=228473] |- | | [[SPOLOČNE OBČANIA SLOVENSKA]] | SPOLOČNE OBČANIA SLOVENSKA | 16. 02. 1998 | style="font-size: 90%" | [[Tibor Hanuliak]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Béčko-Revolučná robotnícka strana]],<br />[[Živnostenská strana SR]],<br />[[Živnostenská strana]],<br />[[Socialistická strana občianskej slobody]],<br />[[SLOBODA]],<br />[[VZDOR – strana práce]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153080] |- | | [[SPRAVODLIVOSŤ]] | | 06. 12. 2011 | style="font-size: 90%" | [[Vladimír Chlebo]], [[Soňa Gosťová]], [[Miroslava Šuttová]]<sup title="predsedníčka">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[99 % – občiansky hlas]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=201622] |- | | [[STAROSTOVIA A NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI]] | | 22. 09. 2009 | style="font-size: 90%" | [[František Gőgh]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[OBČIANSKI KANDIDÁTI]],<br />[[Únia – Strana pre Slovensko]],<br />[[STRANA +1 HLAS]],<br />[[LEPŠIA ŠTVRŤ]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153188] |- | | [[STRANA MODERNÉHO SLOVENSKA (SMS)]] | | 19. 02. 2008 | style="font-size: 90%" | [[Andrej Sliacky]] | style="font-size: 90%" | [[Demokrati a Vlastenci]],<br />[[Strana moderného Slovenska]],<br />[[Strana moderného Slovenska – SMS]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153175] |- | | [[Strana rómskej koalície – SRK]] | SRK | 19. 06. 2009 | style="font-size: 90%" | [[Gejza Adam]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153184] |- | | [[STRANA VIDIEKA]] | SV | 05. 03. 2014 | style="font-size: 90%" | [[Rudolf Huliak]]<sup title="predseda">[P]</sup>, [[Pavel Zacharovský]] | style="font-size: 90%" | [[Strana demokratického Slovenska]],<br />[[NÁRODNÁ KOALÍCIA]],<br />[[NÁRODNÁ KOALÍCIA / NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=208014] |- | | [[Team Bratislava]] | | 29. 04. 2022 | style="font-size: 90%" | [[Matúš Vallo]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=228341] |- | | [[Tím Kraj Nitra – Združenie kandidátov Nitrianskeho kraja]] | Tím Kraj Nitra | 21. 07. 2022 | style="font-size: 90%" | [[Marek Hattas]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=228363] |- | | [[TÍM RUŽINOV]] | | 06. 08. 2014 | style="font-size: 90%" | [[Martin Chren]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[MLADÁ PETRŽALKA]],<br />[[MLADÁ BRATISLAVA]],<br />[[MLADÁ PETRŽALKA – lokálna strana]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=208906] |- | | [[Trnava pre každého]] | TPK | 24. 01. 2019 | style="font-size: 90%" | [[Miloš Krištofík]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[DOPRAVA]],<br />[[Hlas pravice]],<br />[[Skúsme to inak]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=222454] |- | | [[ÚSVIT (politická strana)|ÚSVIT]] | ÚSVIT | 25. 05. 2005 | style="font-size: 90%" | [[Luciána Hoptová]]<sup title="predsedníčka">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153133] |- | | [[Vlastenecký blok]] | VLASTENCI SK | 13. 08. 2014 | style="font-size: 90%" | [[Ivan Stanovič]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[JEDNOTA – ľavicová strana Slovenska]],<br />[[Hnutie Občan Národ Spravodlivosť]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=208945] |- | | [[Volt Slovensko]] | Volt SK | 12. 02. 2024 | style="font-size: 90%" | [[Richard Edward Zednik]], [[Lucia Kleštincová]] | style="font-size: 90%" | | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=228531] |- | | [[ZA ĽUDÍ]] | | 02. 09. 2019 | style="font-size: 90%" | [[Veronika Remišová]]<sup title="predsedníčka">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=223985] |- | | [[Zmena zdola, Demokratická únia Slovenska]] | Zmena zdola, DÚ | 07. 09. 2000 | style="font-size: 90%" | [[Ján Budaj]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Liberálnodemokratická únia]],<br />[[Demokratická únia Slovenska (2000)|Demokratická únia Slovenska]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153102] |- | | [[ŽIVOT – národná strana]] | ŽIVOT | 04. 02. 2019 | style="font-size: 90%" | [[Tibor Pénzeš]]<sup title="predseda">[P]</sup> | style="font-size: 90%" | [[Kresťanská demokracia – Život a prosperita]],<br />[[KDŽP – Aliancia za Slovensko]] | [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=222528] |- |} Poznámky: * ''[P]'': predseda/predsedníčka * názvy a skratky strán a hnutí sú uvedené v tvare podľa registra s nasledovnou výnimkou: nesprávne použité [[spojovník]]y („ - “) sú nahradené [[pomlčka]]mi („ – “) v zmysle [[Pravidlá slovenského pravopisu|Pravidiel slovenského pravopisu]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Považaj | meno = Matej (ed.) | autor = | odkaz na autora = | titul = Pravidlá slovenského pravopisu | vydanie = 3. upr. a dopl | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 2000 | počet strán = 590 | url = http://www.juls.savba.sk/ediela/psp2000/psp.pdf | isbn = 80-224-0655-4 | kapitola = VIII. Interpunkcia | strany = }}</ref> == Zaniknuté politické strany a hnutia == === Zaniknuté de iure (zlúčením, vstupom do likvidácie, zrušením) === ==== Zánik do 1990 ==== ''Zoznam nie je úplný'' * [[Hlinkova slovenská ľudová strana]] – vznik 1906 ako Slovenská ľudová strana, zánik 1945 zakázaním * [[Slovenská národná strana (historická)]] – 1871{{--}}1938 ==== Zánik 1991 – 1995 ==== * [[Aliancia demokratov Slovenska]] (ADS) – odštiepenie z HZDS v marci 1993, zánik vytvorením [[DEÚS]] v apríli 1994 * [[Alternatíva politického realizmu]] (APR) – odštiepenie z HZDS v marci 1994, zánik vytvorením [[DEÚS]] v apríli 1994 * [[Asociácia radikálov za Spojené štáty európske]] (ARSŠE) – vznik v júni 1990, zánik vo februári 1993 * [[Asociácia sociálnych demokratov]] (ASD) – vznik vo februári 1992, zánik vo februári 1993 * [[Celoštátny aktív občanov]] (CAO) – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993 * [[Česká strana sociálnodemokratická|Česko-slovenská sociálna demokracia]] (ČSSD) – vznik v apríli 1990, zánik vo februári 1993 výmazom * [[Česko-slovenská strana integrácie]] (ČSSI) – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993 * [[Česko-slovenské demokratické fórum]] (ČSDF) – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993 * [[Demokrati 92 za spoločný štát]] (D 92) – vznik v marci 1992, zánik vo februári 1993 * [[Demokratická ľavica Českej a Slovenskej Federatívnej republiky]] (DĽ ČSFR) – vznik v máji 1990, zánik vo februári 1993 * [[Demokratická strana Česko-Slovenska]] (DSČS) – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993 * [[Demokratická únia zdravia a športu]] (DÚZAŠ) – vznik v júli 1990, zánik vo februári 1993 * [[Hnutie angažovaných Rómov]] (HAR) – vznik v septembri 1991, zánik vo februári 1993 * [[Hnutie česko-slovenského porozumenia]] (HČSP) – vznik v marci 1990, zánik v novembri 1993 * [[Hnutie dôchodcov za životné istoty]] (HDŽI) – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993 * [[Hnutie ekonomickej obrody - hnutie mladých]] (HEO) – vznik v októbri 1991, zánik v apríli 1992 * [[Hnutie Tolerancia]] (HT) – vznik v máji 1994, zánik v júli 1994 * [[Hnutie za nezávislé Slovensko]] (HZNS) – vznik v júli 1990, zánik v apríli 1992 * [[Hnutie za občiansku slobodu]] (HOS) – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993 * [[Hnutie za samosprávnu demokraciu – Spoločnosť pre Moravu a Sliezsko]] (HSD-SMS) – vznik v marci 1992, zánik vo februári 1993 * [[Hnutie za sociálnu spravodlivosť]] (HSS) – vznik v apríli 1992, zánik vo februári 1993 * [[Klub angažovaných nestraníkov]] (KAN) – vznik vo februári 1991, zánik vo februári 1993 * [[Komunistická strana Slovenska – 91]] (KSS 91) – vznik v marci 1991, zánik v septembri 1992 zlúčením so [[Zväz komunistov Slovenska|ZKS]] na [[Komunistická strana Slovenska|KSS]] * [[Konzervatívna demokratická strana]] (KDS) (predtým "Strana konzervatívnych demokratov") – vznik v decembri 1992, zánik v apríli 1994 * [[Konzervatívna strana – Slobodný blok]] (KSSB) (predtým "Strana ústavnej demokracie", resp. "Slobodný blok") – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993 * [[Konzervatívna strana generála Milana Rastislava Štefánika]] (KSGMRŠ) – vznik v novembri 1992, zánik v októbri 1995 * [[Kresťanská a demokratická únia]] (KDU) – vznik v marci 1992, zánik v apríli 1992 * [[Kresťansko-demokratická strana]] (KDS) – vznik vo februári 1991, zánik vo februári 1993 * [[Liberálna sociálna únia]] (LSÚ) – vznik vo februári 1992, zánik vo februári 1993 * [[Liberálna únia (zoskup.strán Liberálnodemokratická strana na Slov. a Strana nezávislých demokratov)]] – vznik v auguste 1990, zánik v marci 1992 * [[Liberálny kongres]] – vznik v marci 1990, zánik v septembri 1992 * [[Moravská národná strana]] (MNS) – vznik v januári 1991, zánik vo februári 1993 * [[Národno demokratická strana]] (NDS) – vznik v apríli 1991, zánik vo februári 1993 * [[Národnodemokratická strana – Nová Alternatíva|Národno-demokratická strana]] (NDS) – vznik odštiepením z SNS vo februári, resp. marci 1994, zánik vytvorením [[Demokratická únia|DÚ]] v marci, resp. apríli 1995 * [[Národno-sociálna strana – Česko-slovenská strana národno-socialistická]] – vznik vo februári 1991, zánik vo februári 1993 * [[Nezávislá erotická iniciatíva]] (NEI) – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993 * [[Nezávislá ľavica]] – vznik v apríli 1990, zánik vo februári 1993 * [[Nezávislá strana Slovákov]] – vznik v marci 1990, zánik v júni 1991 * [[Občianska demokratická aliancia]] (ODA) – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993 * [[Občianska demokratická strana]] (ODS) – vznik vo februári 1992, zánik vo februári 1993 * [[Občianska demokratická strana Slovenska]] – vznik v decembri 1992, zánik v auguste 1993 * [[Občianska spoločenská aktivita]] (OSA) – vznik v apríli 1990, zánik vo februári 1993 * [[Organizácia nezávislých Rumunov]] (ONR) – vznik v apríli 1990, zánik vo februári 1993 * [[Politická strana žien a matiek Česko-Slovenska]] – vznik v marci 1991, zánik vo februári 1993 * [[Republikáni]] – vznik v marci 1992, zánik vo februári 1993 * [[Republikánska únia]] – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993 * [[Rómska občianska iniciatíva v Česko-Slovensku]] – vznik vo februári 1990, zánik vo februári 1993 * [[Slovenské národnodemokratické hnutie]] (SNDH) – vznik v novembri 1990, zánik v januári 1995 * [[Strana česko-slovenských podnikateľov, živnostníkov a roľníkov]] – vznik v máji 1992, zánik vo februári 1993 * [[Strana demokratických socialistov]] (SDS) – vznik vo februári 1990, zánik v júni 1992 * [[Strana európskeho domu]] (SED) – vznik v apríli 1990, zánik vo februári 1993 * [[Strana národného zjednotenia Slovákov]] – vznik v máji 1991, zánik v apríli 1992 * [[Strana nezávislých demokratov]] (SND) – vznik vo februári 1990, zánik v júli 1992 * [[Strana republikánskej a národnodemokratickej jednoty]] – vznik v apríli 1991, zánik vo februári 1993 * [[Strana zdravotne postihnutých]] (SZP) – vznik vo februári 1992, zánik vo februári 1993 * [[Strana zelených (1990 – 1993)|Strana zelených]] (SZ) – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993 * [[Verejnosť proti násiliu]] (neskôr [[Občianska demokratická únia – Verejnosť proti násiliu]], neskôr [[Občianska demokratická únia]]) – vznik v novembri 1989, zánik rozpustením v novembri 1992 * [[Všeľudová demokratická strana]] – vznik vo februári 1990, zánik vo februári 1993 * [[Združenie pre republiku – Republikánska strana Česko-Slovenska]] – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993 * [[Zelená liga]] – vznik v máji 1993, zánik v októbri 1993 * [[Zväz komunistov Slovenska]] – vznik 1991, zánik 1992 zlúčením s [[KSS ’91]] na [[Komunistická strana Slovenska|KSS]] ==== Zánik 1996 – 2000 ==== * [[Demokratická únia]] (DÚ) – vznik v marci 1995 zlúčením DEÚS a NDS, zánik zlúčením s SDKÚ v auguste 2000 * [[Demokratická únia Slovenska (1994)]] (DEÚS) – vznik v apríli 1994 zlúčením ADS a APR, zánik v septembri 2000 zlúčením s NDS a premenou na Demokratickú úniu * [[Hnutie poľnohospodárov Slovenskej republiky]] – vznik v októbri 1990, zánik v novembri 1997 zlúčením s [[Roľnícka strana Slovenska|RSS]] do [[Nová agrárna strana|NAS]] * [[Kresťanská sociálna únia]] (KSÚ) (predtým „Slovenské kresťanskodemokratické hnutie“) – vznik odštiepením z [[KDH]] v marci 1992, zánik v júni 1998 zlúčením s [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] * [[Maďarská občianska strana]] – zánik v júni 1998 zlúčením s [[MKDH]] a [[Spolužitie|Spolužitím]] na [[SMK]] * [[Nová agrárna strana]] (NAS) – zánik v júli 1998 zlúčením s HZDS * [[Roľnícka strana Slovenska]] – zánik v novembri 1997 zlúčením s [[Hnutie poľnohospodárov Slovenskej republiky|HP SR]] do [[Nová agrárna strana|NAS]] * [[Spolužitie]] – vznik v marci 1990, zánik v júni 1998 zlúčením s [[MKDH]] a [[MOS]] na [[SMK]] ==== Zánik 2001 – 2005 ==== * [[Aktívne ženy – OS Slovenska]] (AŽ-OS) – vznik v júli 2002, zánik v októbri 2005 * [[Aliancia demokratických žien]] (ADŽ) – vznik v júni 2002, zánik v októbri 2005 * [[Bratislavská občianska strana]] (BOS) – vznik v septembri 1998, zánik v októbri 2005 * [[Československí demokrati]] (ČSD) – vznik v júni 1994, zánik v októbri 2005 * [[Demokratická aliancia Rómov v SR]] (DAR) – vznik v októbri 1995, zánik v októbri 2005 * [[Demokratické hnutie Rómov v Slovenskej republike]] (DHR) – vznik v apríli 1993, zánik v októbri 2005 * [[Hnutie ľudí s najnižšou životnou úrovňou]] (HĽNŽÚ) – vznik v januári 1994, zánik v októbri 2005 * [[Hnutie olaských Rómov Slovenska]] (HORS) – vznik v apríli 2000, zánik v októbri 2005 * [[Hnutie Sattech]] (HS) – vznik v decembri 1995, zánik v októbri 2005 * [[Hnutie sociálnych istôt občanov]] (HSOI) – vznik v júli 1998, zánik v októbri 2005 * [[Hnutie tretej cesty]] (HTC) – vznik v júli 1998, zánik v októbri 2005 * [[Hnutie za oslobodenie Slovenska]] (HzOS) – vznik v septembri 1990, zánik v júni 2004 * [[Hnutie za slobodu prejavu]] (HZSP) – vznik v máji 1991, zánik v októbri 2005 * [[Iniciatíva za občiansku spoločnosť]] (IOS) – vznik v septembri 2001, zánik v októbri 2005 * [[Jednota slovenskej ľavice]] (JSĽ) – vznik v marci 2002, zánik v máji 2002 * [[Jednotná strana pracujúcich Slovenska]] (JSP) – vznik v marci 1997, zánik v januári 2002 * [[Koalícia Čechov a Slovákov]] (KČaS) – vznik v júni 2002, zánik v októbri 2005 * [[Košická občianska strana]] (KOS) – vznik v januári 1997, zánik vo februári 2003 * [[Kresťanská socialistická strana Slovenska]] (KSOSS) – vznik v máji 2005, zánik v októbri 2005 * [[Pravá Slovenská národná strana]] – zánik v apríli 2005 zlúčením s SNS * [[Slovenská demokratická koalícia]] – rozpad vo februári 2003 na [[KDH]], [[SDKÚ]], [[OKS]], [[SDSS]] a [[Strana zelených (Slovensko)|Stranu zelených na Slovensku]] * [[Sociálnodemokratická alternatíva (2002 – 2004)|Sociálnodemokratická alternatíva]] (SDA) – zánik [[31. december|31. decembra]] [[2005]] zlúčením so [[SMER]]om * [[Sociálnodemokratická strana Slovenska]] (SDSS) – zlúčila sa so [[SMER]]om [[31. december|31. decembra]] [[2005]] * [[Strana demokratickej ľavice (1990)|Strana demokratickej ľavice]] (SDĽ) – zánik [[31. december|31. decembra]] [[2005]] zlúčením so [[SMER]]om * [[Strana občianskeho porozumenia]] (SOP) – zánik v roku 2003 zlúčením so [[SMER]]om ==== Zánik 2006 – 2010 ==== * [[Demokratická strana (1989 – 2006)|Demokratická strana]] ([[Demokratická strana (1989 – 2006)|DS]]) – zánik vo februári 2006 zlúčením s [[SDKÚ]] * [[Hnutie Vpred]] (VPRED) – vznik v máji 2005, zánik v júli 2007 * [[Slovenská pospolitosť – národná strana]] ([[SP-NS]]) – vznik v roku 2005, zánik zrušením na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v marci 2006 ==== Zánik 2011 – 2015 ==== * [[Konzervatívni demokrati Slovenska]] (KDS) – vznik v júli 2008, zánik v decembri 2014 * [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko]] (ĽS-HZDS) – vznik v apríli 1991, zánik v januári 2014 ==== Zánik 2016 – 2020 ==== * [[EURÓPSKA DEMOKRATICKÁ STRANA]] (starší názov [[NÁDEJ]]) – vznik v marci 2006, zánik v októbri 2019 dobrovoľným zrušením bez likvidácie<ref>EURÓPSKA DEMOKRATICKÁ STRANA In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153171 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-10-31 | miesto = Bratislava}}</ref> * [[Hnutie za demokratické Slovensko]] (HZDS) (predtým "Nezávislá občianska strana nezamestnaných", resp. "Slovenská moderná spoločnosť" – vznik v auguste 2001, zánik v novembri 2017 * [[IDEA]] (IDEA) (predtým "Aliancia nového občana", "STRANA SLOBODNÉ SLOVO- NORY MOJSEJOVEJ", resp. "OBČANIA") – vznik v máji 2001, zánik v novembri 2017 * [[JEDNOTNÉ SLOVENSKO]] (JS) (predtým "Strana rómskej koalície v Slovenskej republike") – vznik v auguste 2000, zánik v októbri 2018 vstupom do likvidácie podľa § 30 ods. 8 zákona č. 85/2005 Z. z. * [[Kresťanskí demokrati]] (predtým „Občania Slovenska“) – vznik v septembri 2014, zánik v apríli 2018 * [[NOVÁ DEMOKRACIA]] (ND) – vznik v januári 2009, zánik v máji 2016 * [[Občianski liberáli]] – zánik v októbri 2020 vstupom do likvidácie v zmysle § 30 ods. 8 zákona č. 85/2005 Z. z. <ref>Občianski liberáli – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153129 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-10-16 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[PRÁVO A SPRAVODLIVOSŤ]] (PaS) – vznik v septembri 2011, zánik v novembri 2017 * [[Robíme to pre deti – SF]] (v rokoch 2004{{--}}2011 [[Slobodné fórum]] (SF)) – vznik v januári 2004, zánik v júli 2016 * [[Strana patriotov]] (PATRIOTI) – zánik v marci 2018 vstupom do likvidácie v zmysle § 30 ods. 8 zákona č. 85/2005 Z. z. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153193 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum prístupu = 2019-11-13 | miesto = Bratislava }}</ref> * [[Strana TIP]] (TIP) – vznik v novembri 2013, zánik v máji 2016 * [[Strana zdravotne a sociálne znevýhodnených občanov]] (predtým "Kresťanská ľudová strana, skratka KĽS, resp. ZVON" – zánik v januári 2018 vstupom do likvidácie v zmysle § 30 ods. 8 zákona č. 85/2005 Z. z. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153165 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum prístupu = 2019-11-13 | miesto = Bratislava}}</ref> * [[Združenie robotníkov Slovenska]] (ZRS) – vznik v apríli 1994, zánik v novembri 2017 * [[Zelená vlna (strana)|Zelená vlna]] – vznik v októbri 2009, zánik v novembri 2017 * [[Zelení-Strana národnej prosperity]] (predtým "Strana národnej prosperity", skratka SNP) (Z-SNP) – vznik v marci 1990, zánik v novembri 2017 ==== Zánik po roku 2020 ==== * [[Demokratická strana (2006)|Demokratická strana]] – vznik v auguste 2006, zánik v apríli 2024 vstupom do likvidácie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Demokratická strana - v likvidácii | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153172 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-26 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[DOBRÁ VOĽBA (DV)]] – vznik v októbri 2019, zánik v októbri 2023 zlúčením s inou politickou stranou ([[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]])<ref>DOBRÁ VOĽBA (DV). In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=224263 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-07 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Dobrá voľba sa spojila so stranou Hlas-SD | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/dobra-volba-sa-spojila-so-stranou-hlas/720482-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-06-10 | dátum prístupu = 2023-10-07}}</ref> * [[DOMA DOBRE]] (predtým [[AGRÁRNA STRANA VIDIEKA]]) – vznik v novembri 2003, zánik v januári 2022 vstupom do likvidácie<ref>DOMA DOBRE – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153126 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2022-01-19 | dátum prístupu = 2022-01-19 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[MÁME TOHO DOSŤ !]] – vznik v októbri 2019, zánik v januári 2022 vstupom do likvidácie<ref>MÁME TOHO DOSŤ ! – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=224448 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2022-01-19 | dátum prístupu = 2022-01-19 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[MODRÍ – ES]] – vznik v máji 2023, zánik vo februári 2025 vyhlásením konkurzu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = MODRÍ - ES - v konkurze | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=228462 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = }}</ref> * [[MOST – HÍD]] – vznik v júli 2009, zánik v septembri 2021 * [[MOST – HÍD 2023]] (predtým [[Strana regiónov Slovenska]], [[Strana živnostníkov Slovenska]], [[Maďarská kresťanskodemokratická aliancia – Magyar Kereszténydemokrata Szövetség]]) – vznik v júni 2004, zánik vo februári 2026 vstupom do likvidácie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = MOST - HÍD 2023 - v likvidácii | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=152949 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-07 | jazyk = }}</ref> * [[NAJ – Nezávislosť a Jednota]] – vznik v júni 2017, zánik v júni 2021 dobrovoľným zrušením bez likvidácie<ref>NAJ - Nezávislosť a Jednota. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=217588 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-03 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[PRIAMA DEMOKRACIA]] (predtým [[LIGA, občiansko-liberálna strana]], [[Nová alternatíva Slovenska, občiansko-liberálna strana]]) – vznik v decembri 2008, zánik v marci 2022 vstupom do likvidácie<ref>PRIAMA DEMOKRACIA – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153178 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2022-03-23 | dátum prístupu = 2022-03-31 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[PRINCÍP]] (predtým [[Strana Rómskej únie na Slovensku]], [[Šport do Košíc a na Východ]], [[MORÁLNY PRINCÍP SLOVENSKA]]) – vznik v novembri 2010, zánik v decembri 2024 vstupom do likvidácie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = PRINCÍP - v likvidácii | titul = Register politických strán a politických hnutí SR | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=159184 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[Rómska iniciatíva Slovenska]] (predtým [[Rómska inteligencia za spolunažívanie v Slovenskej republike]]) – vznik v októbri 1996, zánik v januári 2022 vstupom do likvidácie<ref>Rómska iniciatíva Slovenska – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153075 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2022-01-19 | dátum prístupu = 2022-01-19 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[SLOVENSKÁ INICIATÍVA MENŠÍN]] – vznik v júni 2022, zánik vo februári 2026 vstupom do likvidácie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = SLOVENSKÁ INICIATÍVA MENŠÍN - v likvidácii | titul = Register politických strán a politických hnutí SR | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=228349 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-21 | jazyk = }}</ref> * [[SLOVENSKÁ KONZERVATÍVNA STRANA]] (predtým [[SIEŤ]]) – vznik v júni 2014, zánik v decembri 2022 vstupom do likvidácie<ref>SLOVENSKÁ KONZERVATÍVNA STRANA - v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=208603 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-04 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[Slovenská liga (politická strana)|Slovenská liga]] (predtým [[Socialisti]], [[Strana občianskej solidarity]], [[NOVÝ PARLAMENT]]) – vznik vo februári 2005, zánik v januári 2022 vstupom do likvidácie<ref>Slovenská liga – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153130 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2022-01-19 | dátum prístupu = 2022-01-19 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku]] (predtym [[Slovenská ľudová strana]], [[SĽS – Slovensky ľudový blok]]) – vznik v apríli 1990, zánik v júli 2024 vstupom do likvidácie<ref>Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=152991 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-10-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[SLOVENSKO DO TOHO !]] (predtým [[Koalícia občanov Slovenska]], [[Hnutie O2H]], [[Odvaha – Veľká národná a proruská koalícia]]) – vznik v júni 2012, zánik v marci 2022 vstupom do likvidácie<ref>SLOVENSKO DO TOHO ! – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=202652 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2022-03-23 | dátum prístupu = 2022-03-31 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[Slovenský PATRIOT]] (predtým [[Reálna Národná Strana – PATRIOT]]) – vznik vo februári 2021, zánik vo februári 2026 vstupom do likvidácie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Slovenský PATRIOT - v likvidácii | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=228223 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-07 | jazyk = }}</ref> * [[Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja]] (predtým "[[Maďarské kresťanskodemokratické hnutie – Magyar Kereszténydemokrata Mozgalom|Maďarské kresťanskodemokratické hnutie]]" (MKDH-MKDM) a "Strana maďarskej koalície – Magyar Koalíció Pártja" (SMK-MKP) – vznik v marci 1990, zánik v septembri 2021 * [[Strana mladých ľudí]] (predtým [[Ľudová únia]], [[Liberálna strana]]) – vznik v marci 2003, zánik v októbri 2021 vstupom do likvidácie<ref>Strana mladých ľudí – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153124 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2021-10-27 | dátum prístupu = 2021-11-11 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[Strana práce (1991)|Strana práce]] – vznik v auguste 1991, zánik v januári 2022 vstupom do likvidácie<ref>Strana práce – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153020 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2022-01-19 | dátum prístupu = 2022-01-19 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[Strana tolerancie a spolunažívania]] (STS) – vznik v novembri 2003, zánik v septembri 2021 * [[Strana zelených (Slovensko)|Strana zelených]] (predtým [[Strana zelených na Slovensku]]) – vznik v októbri 1991, zánik v marci 2022 vstupom do likvidácie<ref>Strana zelených – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153030 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2022-03-23 | dátum prístupu = 2022-03-31 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[Strana zelených Slovenska]] (predtým [[Strana zelenej alternatívy]]) – vznik vo auguste 2006, zánik v januári 2022 vstupom do likvidácie<ref>Strana zelených Slovenska – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153173 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2022-01-19 | dátum prístupu = 2022-01-19 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[ŠANCA]] – vznik v marci 2015, zánik v decembri 2024 zlúčením so stranou [[Demokrati (politická strana)|Demokrati]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = ŠANCA | titul = Register politických strán a politických hnutí SR | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=210950 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Mimoparlamentné strany Šanca a Demokrati sa zlúčia | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/698296-mimoparlamentne-strany-sanca-a-demokrati-sa-zlucia/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-02-03 | dátum prístupu = 2025-01-24 }}</ref> * [[VLASŤ]] (predtým "DNES", "Občianska strana DNES" a "Strana občianskej ľavice", skratka SOĽ) – vznik v novembri 2011, zánik v apríli 2021 vyhlásením konkurzu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=201625 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-10-05 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[ZDRAVÝ ROZUM]] (predtým [[7 STATOČNÝCH REGIONÁLNA STRANA SLOVENSKA]], [[CESTA Strana vlastencov a odborníkov]], [[7 STATOČNÝCH je CESTA]]) – vznik v apríli 2013, zánik vo februári 2026 vstupom do likvidácie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = ZDRAVÝ ROZUM - v likvidácii | titul = Register politických strán a politických hnutí SR | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=205558 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-21 | jazyk = }}</ref> === Zaniknuté de facto (premenovaním) === ''Zoznam je úplný'' * [[Aliancia nového občana]] ([[ANO]]) – premenovanie v roku 2011 na [[STRANA SLOBODNÉ SLOVO – NORY MOJSEJOVEJ]] * [[Liga (strana)|LIGA, občiansko-liberálna strana]] – zánik v roku 2011 premenovaním na [[PRIAMA DEMOKRACIA|Nová alternatíva Slovenska, občiansko-liberálna strana]] * [[Ľudová strana (Slovensko)|Ľudová strana]] (ĽS) – vznik v marci 1995, zánik v júni 2017 premenovaním na [[Ľudová strana Pevnosť Slovensko]] * [[Maďarské kresťanskodemokratické hnutie]] – zánik v máji 1998 zlúčením s [[MOS]] a [[Spolužitie|Spolužitím]] premenovaním na [[SMK]] * [[NÁDEJ (politická strana)|NÁDEJ]] – vznik v marci 2006, zánik v auguste 2009 premenovaním na [[EURÓPSKA DEMOKRATICKÁ STRANA]] * [[Občianska strana DNES]] (OS DNES) – zánik 21. septembra 2013 po dohode o spolupráci s časťou členov SDĽ premenovaním na Strana občianskej ľavice – SOĽ) * [[SLOBODA (strana)|SLOBODA]] – zánik vo februári 2014 premenovaním na [[VZDOR – strana práce]] * [[Slovenská národná jednota]] (SNJ) – premenovanie v roku 2014 na [[Kresťanská SLOVENSKÁ NÁRODNÁ STRANA]] * [[Strana občianskej solidarity]] (SOS) – premenovanie v roku 2011 na [[Slovenská liga|NOVÝ PARLAMENT]] * [[Strana rómskej koalície v Slovenskej republike]] (SRK) – názov strany [[JEDNOTNÉ SLOVENSKO]] v rokoch 2001{{--}}2006 * [[Strana Rómskej únie na Slovensku]] (SRÚS) – premenovanie v roku 2016 na [[MORÁLNY PRINCÍP SLOVENSKA|Šport do Košíc a na Východ]] * [[STRANA SLOBODNÉ SLOVO – NORY MOJSEJOVEJ]] – premenovanie v roku 2013 na [[IDEA]] * [[Strana slovenskej obrody]] (SSO) – vznik 1948, zánik 1989 zmenou názvu na [[Demokratická strana (1989 – 2006)|Demokratická strana]] * [[Strana živnostníkov Slovenska]] (SŽS) – premenovanie v roku 2013 na [[Maďarská kresťanskodemokratická aliancia – Magyar Kereszténydemokrata Szövetség]] * [[Zjednotená Slovenská národná strana]] (ZSNS) – zánik v januári 2013 premenovaním na [[DEMOKRATICKÁ OBČIANSKA STRANA]] == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Politická strana]] * [[Politické hnutie]] * [[Politický vývoj Slovenska od roku 1989]] * [[Politika]] == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Political parties in Slovakia|štítok=Politické strany a politické hnutia na Slovensku}} == Externé odkazy == * [https://www.minv.sk/?psph-uvod Politické strany a politické hnutia] – Ministerstvo vnútra SR * [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany Register politických strán a politických hnutí] {{Politické strany na Slovensku}} [[Kategória:Slovenské zoznamy|Politické strany]] [[Kategória:Zoznamy v politike Slovenska|Politické strany a hnutia na Slovensku]] [[Kategória:Politické strany na Slovensku| ]] ox3anp6c0nve2gq6cux8c9irgez1kr3 0 51827 8212698 8212606 2026-05-12T13:12:20Z DurMar12 181423 Opravený starší vandalizmus 8212698 wikitext text/x-wiki '''Vieska-Bezdedov''' je mestská časť mesta [[Púchov]], bývalá samostatná obec. == Polohopis == Leží v údolí [[Biela voda (prítok Váhu)|Bielej vody]] na pomedzí [[Javorníky|Javorníkov]] a [[Biele Karpaty|Bielych Karpát]]. Nachádza sa 3 km severozápadne od centra mesta, pri ceste I. triedy č. [[I/49 (cesta)|49]]. Do obce premáva linka č. 5 MHD z [[Púchov|Púchova]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * Dedinská [[zvonica]], [[Ľudová architektúra na Slovensku|ľudová]] zrubová stavba na pôdoryse štvorca so stanovou strechou, z ktorej vyrastá drevená konštrukcia so strieškou nesúca zvon.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zvonice v okrese Púchov | url = https://krizom-krazom.eu/regiony/zvonice-v-okrese-puchov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Krížom-krážom | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210304123059/https://krizom-krazom.eu/regiony/zvonice-v-okrese-puchov | dátum archivácie = 2021-03-04 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.puchov.sk/ Oficiálna stránka mesta Púchov] {{Súradnice|49.134987|18.296742|type:city|format=dms|display=title}} {{Mestské časti Púchova}} [[Kategória:Mestské časti Púchova]] g1dpxtjp6m4a5d8xobii8y9nybashhe 0 53222 8212940 8068691 2026-05-12T22:13:32Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8212940 wikitext text/x-wiki {{iné významy|očkovanie}} [[Súbor:Smallpox vaccine.jpg|náhľad|Vakcína na [[kiahne]].]] '''Očkovanie''' (dokonavý vid '''zaočkovanie'''; iné názvy: '''naočkovanie''', '''vakcinácia''', '''vakcinovanie''', '''inokulácia''', '''inokulovanie'''; staršie alebo hovorovo: '''štepenie''' [dokonavý vid: '''zaštepenie''']) je podanie očkovacej látky ([[vakcína|vakcíny]]) do organizmu, ktorý si následne vytvorí ochranné [[protilátka|protilátky]] proti [[antigén]]om obsiahnutým vo vakcíne. Tie potom majú človeka alebo zviera chrániť pred [[infekcia|infekciou]] vyvolanou [[patogén]]mi, ktoré by neočkovanému jedincovi inak mohli spôsobiť [[choroba|ochorenie]]. Zároveň však musí byť eliminovaný infekčný potenciál (patogenita) samotnej vakcíny. Vakcíny môžu obsahovať živé oslabené (atenuované) alebo neživé (inaktivované) [[mikroorganizmus|mikroorganizmy]], [[anatoxín]] (toxoid), prípadne len niektoré [[antigén]]ne štruktúry mikroorganizmov ([[bielkovina|proteíny]], [[polysacharid]]y). == Názov == Slovo vakcinácia pochádza z latinského slova vacca – krava. Vzniklo takto: v roku [[1796]] anglický lekár [[Edward Jenner]] zámerne naočkoval osemročnému Jamesovi Phippsovi vírus kravských kiahní, čím ho ochránil pred [[kiahne|pravými kiahňami]] (variola). Jenner potom použil túto metódu ešte veľakrát a v roku [[1798]] o svojich výsledkoch publikoval článok, v ktorom nazval svoju metódu „vakcinácia“ a pôvodcu infekčnej nákazy „[[vírus|vírus“]], čo bolo slovo používané v tomto zmysle už 70 rokov predtým.<!-- Zdroj: https://en.wikipedia.org/wiki/Virus#Etymology 1. vírus v latinčine: otrava a iné škodlivé kvapaliny 2. "agent that causes infectious disease" is first recorded in 1728 --> Slovenský (a český) názov očkovanie zrejme vychádza z analógie s [[Očkovanie rastlín|očkovaním rastlín]], pri ktorom je do rastliny pridané očko ([[pupeň]]<!-- očko = pupeň a časť kôry = základ budoucího rostlinného orgánu. zdroj https://cs.wikipedia.org/wiki/Pupen -->) inej rastliny. Podobný pôvod má aj starší, už nepoužívaný názov ''„štepenie“'', ktorý v ovocinárstve znamená štepenie ([[vrúbľovanie]]) stromov. == História == [[Súbor:Edward Jenner by Gaston Melingue.jpg|náhľad|[[Edward Jenner]] očkuje osemročného Jamesa Phippsa.]] Očkovanie je dnes vo všeobecnosti považované za najúčinnejší prostriedok prevencie infekčných ochorení. Prvé doložené zmienky o očkovaní (proti [[pravé kiahne|pravým kiahňam]]) pochádzajú z Číny v 11. storočí (počas vlády cisárskeho úradníka [[Wang Tan]]a), ale všeobecne známe sa očkovanie stalo počas 1. polovice 16. storočia.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Needham | meno = Joseph | odkaz na autora = Joseph Needham | autor2 = Lu Gwei-djen | editori = Nathan Sivin | titul = Science and Civilisation in China | odkaz na titul = Science and Civilisation in China | zväzok = 6. Biology and Biological Technology. Part 6. Medicine | typ zväzku = Vol. | miesto = Cambridge | vydavateľ = [[Cambridge University Press]] | rok = 2000 | isbn = 0-521-63262-5 | počet strán = 280 | strany = 154, 134 }}</ref> Vďaka širokej očkovacej kampani sa práve pravé kiahne v roku 1979 stali zatiaľ jediným eradikovaným infekčným ochorením. 9. júla 1837 bol v [[Habsburská monarchia|habsburskej monarchii]] prijatý prvý zákon o povinnom očkovaní. Štát sa ním chcel zbaviť pravých kiahní. Vôbec prvýkrát monarchia očkovala v roku 1799. V lete 1801 začal bratislavský lekár [[Teofil Huszty]] prvé hromadné a verejné očkovanie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výrok od Veronika Remišová v diskusii Remišová a Fico v RTVS|url=https://demagog.sk/vyrok/46794/|vydavateľ=Demagog.sk|dátum prístupu=2021-03-09|jazyk=sk-SK}}</ref> == Váhavosť voči očkovaniu == Váhavosť (angl. hesitancy) voči očkovaniu spôsobuje oneskorenie prijatia rozhodnutia dať sa zaočkovať alebo odmietnuť očkovanie, napriek dostupnosti vakcín. Váhavosť voči očkovaniu je zložitá a špecifická, líši sa v závislosti od času, miesta a vakcín. Ovplyvňujú ho faktory ako spokojnosť, pohodlnosť, [[Belemnofóbia|chorobný strach z ihiel]] (syndróm bieleho plášťa) alebo nedostatočné porozumenie fungovaniu očkovacích látok. Tento termín (hesitancy) zahŕňa úplné odmietnutie očkovania, oddialenie očkovania, prijatie očkovacej látky, ale s pochybnosťami a využívanie len určitých očkovacích látok, ale nie iných. V súčasnosti existuje vedecký konsenzus, že vakcíny sú vo všeobecnosti bezpečné a účinné. Váhavosť voči očkovaniu má často za následok prepuknutie chorôb a úmrtia na choroby, ktorým je možné predchádzať očkovaním. [[Svetová zdravotnícka organizácia|Svetová zdravotnícka organizácia (WHO)]] preto váhavosť pri očkovaní charakterizuje ako jednu z desiatich najdôležitejších globálnych zdravotných hrozieb.<ref name=":2" /> Podľa [[Svetová zdravotnícka organizácia|WHO]] aj [[kolektívna imunita]] proti [[COVID-19]] by sa mala dosiahnuť ochranou ľudí očkovaním a nie ich vystavením patogénu COVID (prirodzené [[premorenie]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Coronavirus disease (COVID-19): Herd immunity, lockdowns and COVID-19|url=https://www.who.int/news-room/q-a-detail/herd-immunity-lockdowns-and-covid-19|vydavateľ=www.who.int|dátum prístupu=2021-09-09|jazyk=en}}</ref> == Očkovanie proti COVID-19 na Slovensku == {{Hlavný článok|Vakcína proti chorobe COVID-19|COVID-19#Vakcinácia}} Vakcinácia na Slovensku prebieha od konca roku 2020 vakcínami výrobcov Pfizer/BioNTech, AstraZeneca a Moderna, od júna 2021 je používaná aj vakcína [[Sputnik V]]. Niektorí jedinci sa nemôžu stať imúnnymi kvôli zdravotným problémom, ako sú [[imunodeficiencia]] (neschopnosť vytvorenia imunity v dôsledku genetickej poruchy, inej infekcie, napr. HIV alebo choroby (pozri ďalej), alebo [[imunosupresia]] (zníženie imunity napríklad pri [[Autoimunitná choroba|autoimunitnej chorobe]] alebo zámerné zníženie imunosupresívnou liečbou po [[Transplantácia (anatómia)|transplantácií]] orgánov a pod.), a pre tieto skupiny je kolektívna imunita najlepšou metódou ochrany proti infekcii.<ref name="pmid21427399xxxxxx">{{Citácia periodika|titul="Herd Immunity": A Rough Guide|doi=10.1093/cid/cir007|meno3=D. L.|priezvisko2=Eames|meno2=K.|priezvisko=Fine|meno=P.|jazyk=en|issn=1058-4838|url=https://academic.oup.com/cid/article-lookup/doi/10.1093/cid/cir007|strany=911 – 916|číslo=7|ročník=52|dátum prístupu=2021-09-10|dátum=2011-04-01|periodikum=Clinical Infectious Diseases|priezvisko3=Heymann}}</ref><ref name="ska">{{Citácia knihy|titul=Public health and epidemiology at a glance|url=https://www.worldcat.org/oclc/776813727|vydavateľ=Wiley-Blackwell|rok=2012|miesto=Chichester, West Sussex, UK|isbn=978-1-118-28656-2|meno=Margaret, Dr|priezvisko=Somerville}}</ref> Tieto osoby sú u nás všeobecne nazývané ako ''s oslabenou alebo zníženou imunitou.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|url=https://www.health.gov.sk/Clanok?ockovanie-tretia-davka-55plus|vydavateľ=www.health.gov.sk|dátum prístupu=2021-10-28}}</ref> Ďalšie všeobecné dôvody, pre ktoré nemôžu byť osoby očkované, sú vysoký vek, zlý zdravotný stav, chronické ochorenia.<ref name=":02">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kolektivní imunita, SZÚ|url=http://www.szu.cz/tema/vakciny/kolektivni-imunita|vydavateľ=www.szu.cz|dátum prístupu=2021-08-19}}</ref> Váhavosť proti súčasne [[Vakcína proti chorobe COVID-19|vakcínám proti chorobe COVID-19]] môže byť aj dôsledkom obavy z nežiaducich (vedľajších) účinkov avšak riziko, plynúce z komplikácií je v porovnaní s rizikom z ochorenia COVID-19 oveľa nižšie.<ref>{{Citácia periodika|titul=Thrombosis and Thrombocytopenia after ChAdOx1 nCoV-19 Vaccination|url=https://doi.org/10.1056/NEJMoa2104882|periodikum=New England Journal of Medicine|dátum=2021-04-09|dátum prístupu=2021-04-18|ročník=0|číslo=0|strany=null|issn=0028-4793|doi=10.1056/NEJMoa2104882|meno=Nina H.|priezvisko=Schultz|meno2=Ingvild H.|priezvisko2=Sørvoll|meno3=Annika E.|priezvisko3=Michelsen}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=AZ COVID Vaccine: Causal Link to Severe Thrombosis Established|url=http://www.medscape.com/viewarticle/949108|vydavateľ=Medscape|dátum prístupu=2021-04-18|jazyk=en|priezvisko=Hughes|meno=Sue|dátum vydania=2021-04-12}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Počet prípadov zrazenín po očkovaní AstraZenecou v Británii stúpol|url=https://www.teraz.sk/zahranicie/pocet-pripadov-zrazenin-po-ockovani/543894-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2021-04-23|dátum prístupu=2021-04-24|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> V prípade tých proti COVID-19 je väčšina nežiaducich účinkov veľmi miernych. Podozrenia na nežiaduce (vedľajšie) účinky liekov vrátane vakcín sa na Slovensku hlásia [[Štátny ústav pre kontrolu liečiv|Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv,]] ktorý ich ďalej spracúva a zasiela do spoločnej európskej databázy. Tieto hlásenia slúžia na monitorovanie bezpečnosti liekov po registrácii. V súvislosti s očkovaním proti COVID-19 bolo štátnemu ústavu k 1. februáru 2021 nahlásených 453 podozrení na nežiaduce účinky. Z toho 25 hlásení bolo vyhodnotených ako závažných.<ref name=":16">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vakcíny proti COVID-19: Aké sú medzi nimi rozdiely?|url=https://www.npz.sk/sites/npz/Stranky/NpzArticles/2021_02/Vakciny_proti_COVID-19__Ake_su_medzi_nimi_rozdiely_.aspx?did=6&sdid=81&tuid=0&|dátum prístupu=2021/11/04|vydavateľ=Národné centrum zdravotníckych informácií}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Odporcovia očkovania == Polemika súvisiaca s vakcináciou začala už 80 rokov predtým (v roku 1718)<!-- 1798 - 80 = 1718 en.wikipedia.org/wiki/Vaccine_controversies --> ako vôbec vznikol názov vakcína. Dôvody pochybností boli často oprávnené.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dobré ráno: Zabije trikrát viac Slovákov ako autonehody. Rozhovor so Zuzanou Matkovskou|url=https://domov.sme.sk/c/22034348/dobre-rano-zabije-trikrat-viac-slovakov-ako-autonehody.html|vydavateľ=domov.sme.sk|dátum prístupu=2019-01-22|jazyk=sk|meno=|priezvisko=|dátum vydania=}}</ref> Odpor voči očkovaniu vznikol aj na Slovensku po roku 1998 (pozri ďalej prípad Wakefield).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zmierni pandémia odpor voči očkovaniu?|url=https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/549776-zmierni-pandemia-odpor-voci-ockovaniu/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2020-04-26|dátum prístupu=2021-09-09|jazyk=sk-SK}}</ref> Existujú ľudia, ktorí nielen pochybujú ale majú odpor voči očkovaniu - nedajú sa zaočkovať (nazývaní v aj slovenčine ako antivaxeri, anglicky anti-vaxxers), ale aj ľudia, ktorí odpor proti očkovaniu považujú za ideológiu, protestné hnutie (antivax alebo antivakcinačné hnutie) a bojujú za právo neočkovať sa a proti očkovaniu ostatných.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Archívy antivax|url=https://www.startitup.sk/tag/antivax/|vydavateľ=StartItUp.sk|dátum prístupu=2021-09-09|jazyk=sk}}</ref> Proti Jennerovej metóde takmer okamžite vzniklo hnutie, ktoré očkovanie odmietalo. V Spojenom kráľovstve v roku 1853 po prijatí zákona o očkovaní vznikla Liga proti očkovaniu. Nasledovala ju Liga proti povinnému očkovaniu, keď bol zákon v roku 1867 novelizovaný a očkovanie proti kiahňam nariaďoval všetkým deťom od troch mesiacov do 14 rokov. Odporcovia argumentovali tým, že vakcína spôsobuje zdravotné problémy, nefunguje, či dokonca kiahne vyvoláva. Odporcovia tvrdili, že vakcína obsahuje jedovaté látky (vtedy kyselinu karbolovú), lekárov obviňovali zo sprisahania s výrobcami vakcíny a štátnymi úradmi a prednosť dávali rôznym liečiteľom, bylinkárom, homeopatom a iným [[Alternatívna medicína|alternatívnym postupom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=História / Prečo sa argumenty antivaxerov stále opakujú a aj tak zaberajú|url=https://www.postoj.sk/67752/preco-sa-argumenty-antivaxerov-stale-opakuju-a-aj-tak-zaberaju|vydavateľ=www.postoj.sk|dátum prístupu=2020-12-16|jazyk=sk|meno=Erik|priezvisko=Potocký}}</ref> V súčasnosti, napriek benefitom povinne podávaných vakcín a prevažne miernym nežiaducim (vedľajším) účinkom, ktorých objektívne zistené riziko je neporovnateľne menšie s rizikom infekcie,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Possible Side-effects from Vaccines | url = https://www.cdc.gov/vaccines/vac-gen/side-effects.htm | vydavateľ = Centers for Disease Control and Prevention | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-06 | miesto = Atlanta | jazyk = }}</ref> existuje vzrastajúca opozícia proti povinnému očkovaniu. Odpor voči očkovaniu vyvolávajú najčastejšie nepodložené domnienky o veľkej miere nežiaducich reakcií vrátane vplyvu na vznik napr. [[Diabetes mellitus|diabetu]] a [[epilepsia|epilepsie]], pozitívnom pôsobení patogénov na vývoj [[imunitný systém|imunitného systému]] alebo neúčinnosti vakcín. Povinné očkovanie je tiež odmietané ako neprimeraný zásah do osobnej prípadne náboženskej slobody. V roku 1998 [[Andrew Wakefield]] publikoval štúdiu, v ktorej tvrdil, že jestvuje spojitosť medzi detským očkovaním a autizmom. Čoskoro sa ukázalo, že to bol podvod a vedecký magazín ''The Lancet'' text stiahol. Wakefield sa dnes živí ako protiočkovací aktivista. V súčasnosti antivakcinačné hnutie (antivaxeri) využíva na šírenie svojich myšlienok internet.<ref name=":0" /> == Zástancovia očkovania == WHO zaradila antivaxerov medzi najvážnejšie hrozby verejného zdravia už v roku 2019.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ten health issues WHO will tackle this year|url=https://www.who.int/emergencies/ten-threats-to-global-health-in-2019|vydavateľ=www.who.int|dátum prístupu=2019-01-22|jazyk=en}}</ref><ref name=":0" /> Podľa WHO sa dokonca aj v rozvinutom svete natoľko rozbujneli, že Európa znovu bojuje s osýpkami – ktoré už dnes ako ochorenie ani nemali existovať. Podľa WHO výskyt osýpok sa v roku 2017 celosvetovo zvýšil o 30 %. WHO vo svojej správe tvrdí, že znepokojivý trend nárastu počtu nakazení osýpkami je takmer celosvetovým fenoménom, avšak s rôznymi príčinami v jednotlivých regiónoch. V Európe je za nárastom najmä dezinformačná kampaň. Martin Friede, koordinátor Iniciatívy pre výskum vakcinácie vo WHO v tejto súvislosti uviedol, že „pseudoexperti, ktorí ohovárajú očkovanie bez akýchkoľvek dôkazov“, majú často dosah na rozhodovanie rodičov bez ohľadu na to, že vakcína sa ukázala byť bezpečnou a efektívnou.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Výskyt osýpok vo svete stúpol o 30 percent, môžu za to antivaxeri|periodikum=aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/646215/vyskyt-osypok-vo-svete-stupol-o-30-percent-mozu-za-to-antivaxeri/|dátum prístupu=2018-11-30|jazyk=sk}}</ref> Diskusia Pod Lampou<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hríb|meno=Štefan|autor=|odkaz na autora=|titul=Pod Lampou 2: Je očkovanie nebezpečné?|periodikum=.týždeň|odkaz na periodikum=.týždeň|url=https://www.tyzden.sk/podlampou/23166/pod-lampou2-je-ockovanie-nebezpecne/|issn=|vydavateľ=W PRESS|miesto=Bratislava|dátum=2014-01-24|dátum prístupu=2018-04-06}} Čas: 1:56.</ref> otvorila [[etická dilema|etickú dilemu]] o osobných právach a spoločenskom dobre, pretože ak sa nedosiahne kritické množstvo zaočkovaných (okolo 90 % až 95 % pri osýpkach<ref name="osypky">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=ÚVZ SR:|meno=|titul=Na protiepidemických opatreniach proti šíreniu osýpok spolupracuje viacero zložiek, budú v tom pokračovať naďalej|url=http://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=3521:uvz-sr-na-protiepidemickych-opatreniach-proti-ireniu-osypok-spolupracuje-viacero-zloiek-budu-vntom-pokraova-naalej&catid=197:osypky&Itemid=138|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-07-10|vydavateľ=www.uvzsr.sk|jazyk=sk-sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20180710163959/http://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=3521:uvz-sr-na-protiepidemickych-opatreniach-proti-ireniu-osypok-spolupracuje-viacero-zloiek-budu-vntom-pokraova-naalej&catid=197:osypky&Itemid=138|dátum archivácie=2018-07-10}}</ref>) stráca očkovanie účinok a teda zmysel. [[Svetová zdravotnícka organizácia]] (WHO) na udržanie imunity obyvateľstva odporúča, aby bolo zaočkovaných (základnou vakcinácie proti osýpkam, ružienke a mumpsu) aspoň 95 % detí<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Význam očkovania detí|periodikum=alphamedical.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2016-11-15|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.alphamedical.sk/casopis-invitro/vyznam-ockovania-deti|dátum prístupu=2018-07-10|jazyk=sk}}</ref> s čím odporcovia očkovania polemizujú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=iuro|titul=Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania|url=http://rizikaockovania.sk/spravy/ts_osypky_2012.html|dátum prístupu=2018-07-10|vydavateľ=rizikaockovania.sk}}</ref> Diskutované sú často vedľajšie účinky. Ďalšou diskutovanou témou je zodpovednosť za zvyšovanie kolektívnej imunity aj vzhľadom na detí (ľudí) trpiacim na choroby autoimunity a iné, ktoré práve im bráni aby boli zaočkovaní.<ref name=":0" /> Na Slovensku môže byť udelená pokuta za odmietnutie očkovania (vo výške 331 €).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Koniec pokutám za odmietnutie očkovania? - Právne listy|url=http://www.pravnelisty.sk/rozhodnutia/a287-koniec-pokutam-za-odmietnutie-ockovania|vydavateľ=www.pravnelisty.sk|dátum prístupu=2019-01-22}}</ref> Závisí na kompetentných, či také priestupky nahlasujú a či práve pokuty majú zmysel.<ref name=":0" /> == Povinné očkovanie na Slovensku == Na Slovensku sa očkuje povinne proti 10 závažným infekčným ochoreniam:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Chorobnost_a_zaockovanost.pdf|url=https://www.uvzsr.sk/docs/info/ockovanie/Chorobnost_a_zaockovanost.pdf|dátum prístupu=15.11.2021|url archívu=https://web.archive.org/web/20211115174748/https://www.uvzsr.sk/docs/info/ockovanie/Chorobnost_a_zaockovanost.pdf|dátum archivácie=2021-11-15}}</ref> {| class="wikitable" style="margin-left: auto; margin-right: auto; border: none;" !Ochorenie !Pôvodca ochorenia !Povinné od roku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ochorenia, proti ktorým sa na Slovensku povinne očkuje|url=https://www.ockovaniechrani.sk/blogy/clanky/ochorenia-proti-ktorym-sa-na-slovensku-povinne-ockuje|vydavateľ=www.ockovaniechrani.sk|dátum prístupu=2021-11-15|jazyk=sk}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> |- style="text-align: center" |[[záškrt]] |''[[Corynebacterium diphtheriae]]'' |1946 |- style="text-align: center" |[[čierny kašeľ]] |''[[Bordetella pertussis]]'' |1956 |- style="text-align: center" |[[detská obrna]] |[[Poliovírus|poliovírusy]] |1957 |- style="text-align: center" |[[tetanus]] |''[[Clostridium tetani]]'' |1958 |- style="text-align: center" |[[osýpky]] |[[vírus osýpok]] |1969 |- style="text-align: center" |[[ružienka]] (rubeola) |''[[Rubivirus rubellae]]'' |1985 |- style="text-align: center" |[[mumps]] |[[vírus mumpsu]] |1987 |- style="text-align: center" |[[vírusová hepatitída B]] |[[vírus hepatitídy B]] |1998 |- style="text-align: center" |[[hemofilové invazívne nákazy]] |''[[Haemophilus influenzae typu b]]'' |2000 |- style="text-align: center" |[[pneumokokové invazívne ochorenia]] |''[[Streptococcus pneumoniae]]'' |2009 |} Väčšina týchto očkovaní vyžaduje opakované preočkovanie. Na pripomenutie termínov očkovaní existujú rôzne očkovacie kalendáre.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Očkovanie Info|url=http://www.ockovanieinfo.sk/sekcia-sk-2-Okovac-kalendr|vydavateľ=www.ockovanieinfo.sk|dátum prístupu=2021-11-15|url archívu=https://web.archive.org/web/20211115174748/http://www.ockovanieinfo.sk/sekcia-sk-2-Okovac-kalendr|dátum archivácie=2021-11-15}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Očkovací kalendár na rok 2020|url=https://www.uvzsr.sk/kalendar/|vydavateľ=www.uvzsr.sk|dátum prístupu=2021-11-15|url archívu=https://web.archive.org/web/20210927010043/https://www.uvzsr.sk/kalendar/|dátum archivácie=2021-09-27}}</ref> {| class="wikitable" style="margin-left: auto; margin-right: auto; border: none;" !Vek !Druh očkovania !Typ očkovania |- |3. - 4. mesiac | rowspan="3" |záškrt, tetanus, čierny kašeľ, vírusová hepatitída B, hemofilové invazívne infekcie, detská obrna, pneumokokové invazívne ochorenia |I. dávka (základné očkovanie) |- |5. - 6. mesiac |II. dávka (základné očkovanie) |- |11. - 12. mesiac |III. dávka (základné očkovanie) |- |15. - 18. mesiac |osýpky, mumps, ružienka |základné očkovanie |- |v 6. roku života |záškrt, tetanus, čierny kašeľ, detská obrna |preočkovanie |- |v 11. roku života |osýpky, mumps, ružienka |preočkovanie |- |v 13. roku života |záškrt, tetanus, čierny kašeľ, detská obrna |preočkovanie |- |dospelí |záškrt, tetanus |preočkovanie každých 15 rokov |} Očkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, vírusovej hepatitíde B, hemofilovým invazívnym infekciám a detskej obrne prebieha pomocou tzv. [[Hexavakcína|hexavakcíny]] naraz.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hexavakcína|url=https://www.dovera.sk/poistenec/potrebujem-poradit/vedomosti/hexavakcina|vydavateľ=dovera.sk|dátum vydania=2019-06-04|dátum prístupu=2021-11-15|jazyk=sk}}</ref> Očkovanie proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam prebieha pomocou multivalentnej vakcíny, ktorá obsahuje sérotypy viacerých pneumokokov, na základe čoho je očakávaná vyššia imunogenicita.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Laššán|meno=Štefan|titul=Vakcinácia a prevencia pneumokokovej komunitnej pneumónie|url=https://www.klinickafarmakologie.cz/pdfs/far/2014/04/04.pdf|dátum prístupu=15.11.2021|priezvisko2=Laššánová|meno2=Monika}}</ref> Očkovanie proti pneumokokom môže byť spolu s hexavakcínou alebo vždy 2 týždne po nej.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pneumokoky|url=https://www.dovera.sk/poistenec/potrebujem-poradit/vedomosti/pneumokoky|vydavateľ=dovera.sk|dátum vydania=2019-06-04|dátum prístupu=2021-11-15|jazyk=sk}}</ref> == Zaočkovanosť a kolektívna imunita == {{Hlavný článok|Kolektívna imunita}} <blockquote>„''V roku 2015 bolo v SR evidovaných 623 kompletných odmietnutí povinného očkovania. Čiastočné odmietnutie, len proti niektorým ochoreniam, bolo zaznamenané v 1131 prípadoch. Nižšia ako 95-% zaočkovanosť sa zistila v rámci základného očkovania proti osýpkam, mumpsu a ružienke v ročníku narodenia 2013 až v piatich krajoch. Pokles zaočkovanosti proti osýpkam, mumpsu a ružienke pod 95-% hranicu znamená hrozbu vzniku epidémií osýpok.''“</blockquote><blockquote>Martina Merková, [[Úrad verejného zdravotníctva]] SR, 13. marca 2016 (TASR)<ref name=":1">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Povinné očkovanie detí odmietli vlani stovky rodičov | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/import/zdravie-ockovanie-deti-odmietnutie/186578-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2016-03-13 | dátum prístupu = 2018-04-06 }}</ref></blockquote> K 31. augustu 2017 celoslovenský priemer zaočkovanosti detí v 15. – 18. mesiaci života bol vyšší ako 95 %. Výnimkou bolo základného očkovania proti osýpkam, ružienke a mumpsu (MMR) pre ročník narodenia 2015, kde celoslovenská zaočkovanosť dosiahla 94,8 %.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Mikas|meno=Ján|titul=ÚVZ SR: Výsledky zaočkovanosti detskej populácie v Slovenskej republike|url=http://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=3423|dátum vydania=2018-03-28|dátum prístupu=2018-04-06|vydavateľ=Úrad verejného zdravotníctva SR|miesto=Bratislava|url archívu=https://web.archive.org/web/20180406225801/http://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=3423|dátum archivácie=2018-04-06}}</ref> V nasledovných krajoch nedali rodičia zaočkovať deti v 15. – 18. mesiaci života, tak aby aby bola dosiahnutá hranicu zaočkovanosti 95 %: v Bratislavskom kraji ročníky 2011 až 2014, v Trenčianskom kraji ročníky 2012 až 2014, a ročník 2015 v Bratislavskom, Trenčianskom, Banskobystrickom a Žilinskom kraji. Vznikajú tak [[vakcinačné diery]], regióny s nižšou mierou potrebnej zaočkovanosti, ktoré môžu byť vstupnou bránou pre návrat ochorení, ktoré sa na Slovensku už dlhšie nevyskytovali.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Odborníci upozorňujú: Na Slovensku vznikajú vakcinačné diery | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/na-slovensku-vznikaju-vakcinacne-diery-u/317271-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2018-04-03 | dátum prístupu = 2018-04-06 }}</ref> == Epidémie == * V máji 2018 bola potvrdená nákaza osýpkami v [[Košický kraj|Košickom kraji]], ktorú priviezli tri osoby z obce [[Drahňov]], ktoré pricestovali zo Spojeného kráľovstva. V júli 2018 počet nakazených prekročil číslo sto, z ktorých väčšinu potvrdili aj laboratórne testy. Epidémia, ktorá v lete 2018 zasiahla viac ako osemnásť obcí a miest na východnom Slovensku bola najväčšia za posledných 20 rokov. Pre kritickú situáciu v Michalovciach boli zaočkované celé ulice. 20. júna 2018 tamojší regionálny úrad verejného zdravotníctva nariadil mimoriadne očkovanie. „Povinnosť sa týka obyvateľov [[Mlynská ulica (Michalovce)|Mlynskej ulice]] v [[Michalovce|Michalovciach]] vo veku od deviatich mesiacov.“ Podľa Úradu verejného zdravotníctva problémom bolo nedodržiavanie protiepidemických opatrení. Spolu bolo zaočkovaných viac ako 3-tisíc ľudí a zaevidovaných bolo viac ako 380 prípadov ochorenia.<ref name="osypky" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mimoriadnu situáciu pre osýpky v Michalovciach zrušili|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/480177-mimoriadnu-situaciu-pre-osypky-v-michalovciach-zrusili/|dátum prístupu=2021-01-15|dátum vydania=2018-08-13|vydavateľ=Pravda.sk|jazyk=sk-SK}}</ref> * V roku 2020 prepukla [[pandémia ochorenia COVID-19]] spôsobená [[Koronavírusy|koronavírusom]] [[SARS-CoV-2]]. Proti ochoreniu [[COVID-19|COVID‑19]] sa na Slovensku začalo očkovať [[26. december|26. decembra]] [[2020]]. Prvý zaočkovaný [[Vakcína proti chorobe COVID-19|vakcínou proti COVID-19]] od konzorcia Pfizer a BioNTech na Slovensku bol [[Vladimír Krčméry]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Mikušovič|meno=Dušan|autor=|odkaz na autora=|titul=Očkovanie sa začalo, prvú vakcínu dostal Krčméry. V nedeľu sa zaočkuje aj prezidentka Čaputová|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/2201944/ockovanie-sa-zacalo-prvu-vakcinu-dostal-krcmery-vyborny-pocit-je-to-moja-sedemnasta-vakcina-povedal/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2020-12-26|dátum prístupu=2021-01-07}}</ref> == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [http://www.uvzsr.sk/docs/info/epida/ockovaci_kalendar_2009.pdf Očkovací kalendár pre povinné pravidelné očkovania osôb 2009] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20091229110807/http://www.uvzsr.sk/docs/info/epida/ockovaci_kalendar_2009.pdf |date=2009-12-29 }} * [http://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=401:informacia-o-monych-rizikach-okovania-a-antivakcinanych-aktivitach&catid=68:epidemiologia&Itemid=76 Úrad verejného zdravotníctva SR: Informácia o možných rizikách očkovania a antivakcinačných aktivitách] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130129173139/http://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=401:informacia-o-monych-rizikach-okovania-a-antivakcinanych-aktivitach&catid=68:epidemiologia&Itemid=76 |date=2013-01-29 }} [[Kategória:Epidemiológia]] [[Kategória:Vakcinácia]] 06kxlubf9mf1g9vlz9nc6z4bejxp6a2 0 54305 8212936 8094089 2026-05-12T21:46:40Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8212936 wikitext text/x-wiki '''Otvorený formát''' ''(otvorený štandard, {{V jazyku|eng|open format}})'' je publikovaná špecifikácia na uchovávanie digitálnych údajov, obvykle udržiavaná neproprietárnou štandardizačnou organizáciou a bez právnych obmedzení na jeho používanie. Napríklad, otvorený formát musí byť implementovateľný aj [[Proprietárny softvér|proprietárnym]] aj [[open source]] softvérom, za použitia im typických [[Licencia|licencií]]. Na rozdiel od otvorených formátov, proprietárne formáty sa riadia a definujú súkromnými záujmami. Otvorené formáty sú podmonožinou [[otvorená norma|otvorených noriem]]. Primárnym cieľom otvorených formátov je garantovať dlhodobý prístup k údajom bez súčasnej alebo budúcej neistoty ohľadom legálnych práv alebo technickej špecifikácie. Sekundárnym cieľom otvorených formátov je podporovať konkurenciu medzi ich implementáciami. Tým sa zabezpečí, aby sa jednému komerčnému subjektu nepodarilo získať kontrolu nad formátom, čím by mohol zlikvidovať konkurenčné produkty. Niektoré vlády už čoraz viac prejavujú záujem o otázky otvorených formátov. == Definícia otvoreného štandardu == Podľa metodického pokynu na použitie odborných výrazov pre oblasť informatizácie spoločnosti<ref>[http://www.informatizacia.sk/ext_dok-metodicky_pokyn_glosar_pojmov/3482c Metodický pokyn na použitie odborných výrazov pre oblasť informatizácie spoločnosti]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Štandardy pre informačné systémy verejnej správy |url=http://www.informatizacia.sk/standardy-is-vs/596s |dátum prístupu=2008-09-25 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160315022912/http://www.informatizacia.sk/standardy-is-vs/596s |dátum archivácie=2016-03-15 }}</ref> je otvoreným štandardom taká technická špecifikácia, ktorá je: * prijatá a udržovaná neziskovou organizáciou alebo konzorciom, * jej ďalší vývoj a modifikácie vychádzajú z otvoreného rozhodovacieho procesu, prístupného všetkým záujemcom, na základe zhody alebo rozhodovania väčšinovým hlasovaním, * je zverejnená a príslušné dokumenty sú prístupné buď volne, alebo za nominálny poplatok a * prípadné súvisiace [[duševné vlastníctvo]] – patenty – sú neodvolateľne bezplatne sprístupnené pre všetkých rovnako. Pobdobné definície používa aj Európska komisia<ref>[http://ec.europa.eu/idabc/en/document/3473 European Interoperability Framework for Pan-European eGovernment Services]</ref> alebo konzorcium OSD SELF<ref>[http://www.selfproject.eu/OSD SELF]</ref>. == Open Source a Otvorené Formáty == Vzťah medzi otvorenými formátmi a [[open source]] softvérom sa často nechápe správne. Mnoho [[Proprietárny softvér|proprietárnych softvérových]] produktov ochotne používa otvorené formáty, a naopak, open source softvér môže používať proprietárne formáty. Napríklad, [[HTML]], známy otvorený formát značkovacieho jazyka používaný bežne na [[World Wide Web|Webe]], tvorí základňu jednak pre proprietárne internetové prehliadače ako [[Internet Explorer]] firmy [[Microsoft]], a aj pre open source softvérové prehliadače ako [[Mozilla Firefox]]. Obdobne, [[LibreOffice]], open source počítačová kancelárska aplikácia, dokáže narábať s proprietárnymi formátmi DOC od Microsoft-u, ako aj s otvorenými formátmi ako [[OpenDocument]]. Napokon, niektoré spoločnosti už publikovali špecifikácie svojich formátov, čím umožnili implementovať čítačky alebo zapisovačky pre rozličné platformy od rozličných komerčných predajcov, ako [[PDF]] od [[Adobe Systems|Adobe]], alebo [[RTF]] od [[Microsoft]]-u. Niektoré proprietárne formáty sú však kryté nejakou formou reštriktívnych požiadaviek, ktoré môžu zakazovať implementovaniu open source softvérom (aspoň pod určitými licenciami pre nich bežnými, ako napríklad [[GNU General Public License|GNU General Public Licence]]). Podľa niektorých kritikov, takéto formáty obmedzujú voľnú súťaž. == Historický vývoj == V [[Spojené štáty|USA]] sa stal [[Massachusetts]] prvým štátom, ktorý konkrétne hovoril o otvorených formátoch a ich dôležitosti pre verejné dokumenty. Nasledujúc navrhnutú normu otvoreného formátu<ref>[http://www.mass.gov/eoaf/open_formats_comments.html Massachusetts]</ref> ohlásenú [[Eric Kriss|Ericom Krissom]], Massachusettský štátny tajomník pre administratívu a financie zvolal [[samit]] na [[9. jún]]a [[2005]]. Medzi účastníkmi nechýbali tajomník Kriss, vedúci štátneho úradu informatiky Peter Quinn, a predstavitelia aj proprietárnych aj otvorených formátov. [[31. august]]a [[2005]] vydal Massachusetts revidovaný návrh svojej stratégie otvoreného formátu, ktorá explicitne schválila formáty OASIS [[OpenDocument]] s účinnosťou od začiatku roka 2007, čím sa Massachusetts stal prvým štátom v USA, ktorý takto učinil. Dopad na komerčných predajcov softvéru je taký, že ich výrobky musia najneskôr v roku 2007 začať podporovať otvorené formáty, v opačnom prípade bude ich softvér odstránený z počítačov štátnych zamestnancov. [[Microsoft Office]], ktorý mal takmer 100% podiel kancelárskeho aplikačného softvéru na počítačoch Massachusettskej vlády, zareagoval zaslaním svojej technológie dokumentového formátu Office Open XML do Ecma International, normovacieho orgánu. Tento formát je spolu-sponzorovaný spoločnosťami Apple, Barclays Capital, BP, the British Library, Essilor, [[Intel|Intel Corporation]], Microsoft, NextPage Inc., Statoil ASA a Toshiba. Verzia Microsoft Office 2007 SP2 už podporuje dokumenty aj v formáte [[OpenDocument]]. == Príklady otvorených formátov == * [[OpenDocument|OASIS Open Document Formát pre kancelárske aplikácie]] (pre kancelárske dokumenty) * [[Binárne a textové súbory|TXT]] (textový formát) * [[HTML]]/[[XHTML]] ([[značkovací jazyk]]) * [[PDF]] (dokumentový popisovací formát) * [[JPEG]] (obrázkový formát) * [[PNG]] (obrázkový formát) * [[SVG]] (obrázkový formát) * [[FLAC]] (audio formát) * [[OGG Vorbis]] (audio formát) *[[WebM]] (video kontajner) * [[EPUB]] (formát elektronických publikácií) * Open Design (CAD formáty) alebo [[OpenDWG]] * [[Theora]] (video formát) == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Otvorený systém (počítače)|Otvorený systém]] * [[Otvorená norma]] * [[OpenDocument]] zhrnutie nového formátu OASIS OpenDocument (ODF) * [[Vendor lock-in]] * [[Sieťový efekt]] * [[Slobodný formát súboru]] * [[Slobodný softvér]] * [[Proprietárny formát]] == Externé odkazy == * [http://www.openoffice.org/ OpenOffice softvér, ktorý využíva otvorené formáty] * [http://www.openformats.org/ OpenFormats] * [http://three.pairlist.net/mailman/listinfo/texas-opensource/ Navrhovaná špecifikácia pre Otvorené formáty súborov] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050829183053/http://three.pairlist.net/mailman/listinfo/texas-opensource |date=2005-08-29 }} * [http://mass.gov/Aitd/ Massachusettská Divízia Informčných Technológií] * [http://blog.jimmywales.com/index.php/archives/2004/10/21/free-knowledge-requires-free-software-and-free-file-formats/ Slobodné vedomosti vyžadujú slobodný softvér a slobodné formáty súborov], autor [[Jimmy Wales]] * [http://www.posterus.sk/?p=161/ Otvorený formát v kancelárskych dokumentoch] * [http://www.soit.sk/ Spoločnosť pre otvorené informačné technológie]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} == Zdroj == {{Preklad|cs|Otevřený_formát|12072715}} [[Kategória:Štandardy]] [[Kategória:Súborové formáty]] e4lrf3rcgisg0ujnfq1j330051wpfl7 0 60645 8212928 8180348 2026-05-12T20:58:27Z ~2026-28563-91 294680 Opravení gramatické chyby ve slově "skratka" odkazující na slovo "zkratka". 8212928 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Light Amplification by Stimulated Emission of Radiation.jpg|right|thumb|Laser]] '''Laser''' (zkratka z [[angličtina|angl.]] ''Light Amplification by Stimulated Emission of Radiation'') je zdroj monochromatického (jednofarebného) [[koherencia|koherentného]] svetla, ktorý vznikne umiestnením zosilňovača svetla do optického rezonátora naladeného na príslušnú [[vlnová dĺžka|vlnovú dĺžku]]. == Dejiny == Prvý laser zostrojil roku 1960 [[Theodore Maiman]]. Laserový zväzok vytvoril tak, že do špeciálnej tyče z umelého [[rubín]]u vysielal záblesky obyčajného svetla. == Princíp == [[Súbor:Laser.svg|right|thumb|Princíp činnosti lasera]] Zosilnenie svetla vzniká vďaka stimulovanej emisii. Ide vlastne o druh [[luminiscencia|luminiscencie]], pričom elektróny z vybudených stavov neprechádzajú na základné stavy za sprievodu vyžiareného [[fotón]]<nowiki/>u spontánne (náhodne) ale vplyvom interakcie s iným fotónom zodpovedajúcej vlnovej dĺžky. Takto vyžiarený „nový“ fotón má rovnakú frekvenciu aj fázu ako „pôvodný“ fotón. Vďaka umiestneniu do [[rezonancia|rezonátora]] (najčastejšie Fabry-Perotov, t. j. dve rovnobežné zrkadlá), spontánne vyžiarený fotón opakovane prechádza materiálom, vyvoláva stimulovanú emisiu a takto vznikajúce fotóny vyvolávajú ďalšiu stimulovanú emisiu – dochádza k lavínovému efektu. Pochopiteľne, spontánna emisia prebieha aj naďalej a po určitom čase môže prevážiť „balík“ fotónov pochádzajúci od iného spontánne vyžiareného fotónu. Tento čas (v jeho priemernej hodnote) udáva koherentnú dĺžku. Niektoré druhy laserov je možné „ladiť“ (meniť vlnovú dĺžku vyžiareného svetla) v úzkom rozsahu, ak sa zabezpečí zhoda rezonančnej vlnovej dĺžky rezonátora a oblasti zosilnenia aktívnej látky. == Druhy laserov == === Podľa aktívnej látky === * Tuhofázové (rubínový) * Polovodičové (laserová dióda) * Plynové (xenónový, argónový, CO2) * Kvapalinové ==== Úvod ==== Ako aktívnu látku pre laser je možné použiť úplne všetko. Jedine z [[kov]]ov sa '''principiálne nedá''' vyrobiť žiaden laser. ==== Dielektrikum ==== Aktívna látka je vo forme [[monokryštál]]u vhodného materiálu so zabudovanými prímesami, ktoré tvoria vhodné energetické hladiny pre čerpanie a následnú emisiu. Čerpané sú opticky, [[výbojka]]mi alebo iným laserom. Príklad: rubínový laser (historický, červené svetlo), neodýmiový laser (YAG:Nd, blízka infračervená oblasť – okolo 1 000 nm). ===== Vláknový laser ===== Zvláštny druh lasera, tvorený [[optické vlákno|optickým vláknom]]. Čerpaný obvykle polovodičovým laserom. Často ide len o zosilňovač (pre zosilnenie signálu v komunikačnom vlákne bez konverzie na elektrický signál a späť). ==== Plyny ==== Aktívnou látkou je [[plyn]] čerpaný elektrickým výbojom. Príklad: CO₂ laser (vysoké výkony v ďalekej infračervenej oblasti, používaný na obrábanie v priemysle, typické výkony 3-12 k[[W]]), [[Argón|Ar]] laser (zelená farba, žiadaný pre "laserové show") [[Dusíkový laser]]. [[Hélium Neónový laser]]. ==== Kvapaliny ==== U kvapalinových laserov (čerpaných iným laserom) je možné dosiahnuť pomerne širokú preladiteľnosť. ==== Polovodiče ==== U [[laserová dióda|laserovej diódy]] ide o štruktúru podobnú '''LED''' dióde, ktorá je čerpaná prechodom elektrického prúdu, s integrovaným rezonátorom tvoreným rozhraním polovodič/vzduch (príp. Braggovým reflektorom vo vertikálnom usporiadaní). === Podľa typu prevádzky === * Pulzný * Spojitý == Použitie == Vďaka vysokej koherencii a monochromatickosti je možné v laserovom lúči sústrediť veľkú energiu na malej ploche, čo je základ použitia na [[Rezanie laserom|rezanie]] a vŕtanie materiálov. Napríklad kónické otvory pre ventily motorov sa dajú dnes najekonomickejšie vyrobiť laserom. Ďalšie aplikácie využívajú malú rozbiehavosť a koherentnosť – optické dátové médiá (CD, [[DVD]], [[Blu-ray]], magnetooptické disky), meracie aplikácie. Monochromatickosť a možnosť rýchlej modulácie je využitá v optických komunikáciách. == Bezpečnosť == Lasery sú nebezpečné pre vysokú koncentráciu energie v ich lúči, často neviditeľnom. Sú povinne značené dohodnutou značkou a sú kategorizované do 4 kategórií: * lasery kategórie I – sú relatívne neškodné aj pri priamom pohľade do lúča a pre ich použitie neplatia takmer žiadne obmedzenia. Príkladom sú lasery použité v [[CD]] prehrávačoch a čítačkách [[čiarový kód|čiarového kódu]]. Max. výkon 0,4 mikroW. * lasery kategórie II – nemali by spôsobiť poškodenia oka, pretože oko sa zatvorí za 0,25s. Tento čas nestačí na poškodenie buniek zraku. Max. výkon 1 mW. * lasery kategórie III – v spojitom režime emitujú žiarenie vo viditeľnej oblasti spektra, ktorého výkon nepresahuje 5 mW, a v pulznom režime zväzok o výkone menšom než 0,5W. Difúzny odraz žiarenia nespôsobuje poškodenie zdravia. * lasery kategórie IV – svojimi parametrami presahujú max. hodnoty triedy III. Pri týchto laseroch aj difúzny odraz spôsobuje vážne poranenia vrátane popálenín :(presnejšie, pri ~50 W ťažké popáleniny, od 200 W výkonu prerežú človeka napoly, od 10 kW vyššie človeka spália na popol) :podľa všetkých známych bezpečnostných noriem musí byť PP lasera tejto triedy človeku zneprístupnený klietkou. == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Lasers}} [[Kategória:Optoelektronika]] [[Kategória:Lasery| ]] drpjbvcqr5ckuvytqxx5mldom9srrih 0 65943 8213150 8163441 2026-05-13T10:40:28Z ~2026-28790-93 294738 Zaciatok 8213150 wikitext text/x-wiki {{Infobox hornina| Hornina_Nazov= Uhlie| Hornina_Obrazok= Coal.jpg| Hornina_Popis= [[Čierne uhlie]]| Hornina_Zaradenie= [[usadená hornina|usadené horniny]], [[kaustobiolit]]y| Hornina_Zlozenie= [[bitúmen|bitumenózna]] zložka – ([[litotyp]]) | Hornina_Akcesorie= [[kremeň]], [[kalcit]], [[íl]]y, [[sulfid]]y železa | Hornina_Textura= masívna, páskovaná | Hornina_Farba= hnedá až čierna | Hornina_Hustota= | }} '''TRUZDO''' '''Uhlie''' je čierna alebo hnedočierna horľavá [[hornina]] z radu [[kaustobiolit]]ov, ktorá vznikla v uhoľných [[Sedimentačný bazén|panvách]] procesmi preuhoľňovania z odumretých [[rastlina|rastlinných]] tiel účinkom [[tlak]]u a [[teplota|teploty]]<ref name="ESvk">Vladár, J. a kolektív, ''[[Encyklopédia Slovenska]] VI. zväzok T-Ž.'' Veda, Bratislava, s. 159</ref>. Okrem [[uhľovodík]]ov obsahuje do 50 % [[minerál]]nych látok a [[voda|vody]]. Získava sa z povrchových lomov alebo hlbinných baní a používa sa predovšetkým ako [[palivo]]. Od dôb [[Priemyselná revolúcia|priemyselnej revolúcie]] je uhlie veľmi dôležitou energetickou surovinou. Väčšina svetovej výroby elektrickej energie sa uskutočňuje práve v uhoľných (t. j. tepelných) elektrárňach (približne 40 % svetovej elektrickej energie). Uhlie je zložené predovšetkým z [[uhlík]]a, obsahuje však rozmanité zložky vrátane [[síra|sírnych zlúčenín]]. == Zloženie == Uhlie je tvrdá ale krehká tmavosivá až čierna [[hornina]] s obsahom horľavej ([[bitúmen|bitumenóznej]]) zložky nad 50 %. V prípade, že hornina obsahuje menej bitumenóznej zložky nazýva sa uhoľná, bitumenózna alebo čierna [[bridlica (sediment)|bridlica]]<ref name="Rojkovič et al 2006">Rojkovič, I., Lintnerová, O., Uhlík, P., Kraus, I., 2006, ''Nerastné suroviny.'' Univerzita Komenského, Bratislava, 179 s.</ref>. Uhlie je tvorené organickou (uhoľnou) hmotou, [[popol]]om ([[minerál]]nymi látkami) a [[voda|vodou]]. Často možno pozorovať striedanie svetlejších a tmavších [[vrstva|vrstiev]], v ktorých môže byť pozorovateľný [[fosília|fosílny]] rastlinný materiál. Okrem vrstevnatosti možno pozorovať kockový rozpad spôsobený dvomi kolmými sústavami [[puklina|puklín]] (najmä u čierneho uhlia). Pri dotyku sa niektoré druhy uhlia otierajú<ref>Pellant, Ch., 2005, ''Horniny a minerály.'' Ikar, Bratislava, s. 192</ref>. Uhoľnú hmotu možno makroskopicky (voľným okom) rozdeliť na zložky<ref name="Schenk, 1956">Schenk, J., 1956, Uhlie, jeho vznik a vlastnosti z hľadiska upraviteľnosti. SVTL, Bratislava, 85 s.</ref> (litotypy), ktoré možno rozlíšiť podľa farby, lesku a textúry: * vitrit – sklovitá lesklá zložka * klarit – vrstevnatá lesklá zložka * durit – matná zložka * fuzit – vláknitá zložka Niekedy sú rozlišované aj ďalšie zložky<ref name="Rojkovič et al 2006"/>: * detrit – úlomky rastlinného materiálu - rastlinný kal * xylit – drevená hmota Makroskopické zložky však nie sú homogénne a pri podrobnom mikroskopickom štúdiu v odrazenom svetle ich možno rozdeliť na mikroskopické zložky, tzv. [[macerál]]y. V minulosti sa rozoznávali macerály základnej hmoty a častíc, ktoré sa v nej nachádzali. Dnešná klasifikácia rozlišuje tri typy macerálov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Crelling, J. C. | titul = Coal Macerals | url = http://mccoy.lib.siu.edu/projects/crelling2/atlas/macerals/mactut.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 16.7.2011 | vydavateľ = mccoy.lib.siu.edu | miesto = | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20110720044325/http://mccoy.lib.siu.edu/projects/crelling2/atlas/macerals/mactut.html | dátum archivácie = 2011-07-20 }}</ref>: * [[vitrinit]] – tvorený geochemicky a biochemicky alterovanými časťami rastlinných bunkových stien * [[liptinit]] – tvorený živicami a voskom rastlín * [[intertinit]] – tvorené drevitým zuhoľnateným tkanivom Minerálne látky, tzv. popoloviny, v uhlí tvoria hlavne [[ílové minerály]], [[kremeň]], [[karbonát]]y a [[sulfid]]y železa (napr. [[pyrit]]). Íly tvoria asi 50 % všetkých anorganických látok v uhlí. Predstavuje ich hlavne [[illit]], [[kaolinit]], [[smektit]] a íly so zmiešanými vrstvami. [[Kremeň]] môže tvoriť až 20 % prítomných anorganických látok. Niekedy sa SiO₂ nachádza vo forme [[chalcedón]]u. Ďalšie aluminosilikáty zastupujú hlavne živce (alkalické aj vápenaté), [[turmalín]], a zeolity ako [[analcím]], [[klinoptylolit]] a [[heulandit]]. Karbonáty väčšinou predstavuje [[kalcit]], [[dolomit (minerál)|dolomit]], [[siderit]] aj [[ankerit]]; [[aragonit]] je menej častý. Bežné sú vo forme rôznych [[konkrécia|konkrécií]]. Môžu však byť prítomné aj rôzne zmiešané fázy s rôznym obsahom Ca, Mg, Fe a Mn a iných prvkov, napríklad [[strontianit]] alebo [[dawsonit]]. Sulfidy železa sú prítomné prevažne vo forme [[pyrit]]u a [[markazit]]u. Spomedzi ostatných sulfidov je menej častý [[galenit]] a [[sfalerit]]. Sulfidy predstavujú novoutvorené – diagenetické minerály. Síra pochádza zo sulfátov z morskej vody, ale môže byť aj biogénna, alebo vulkanického pôvodu, čo možno rozlíšiť iba pomocou jej izotopového zloženia. Niekedy s uhlím asociujú aj sírany ako [[sadrovec]], [[anhydrit]], [[baryt]] a iné, ktoré môžu byť primárne alebo aj [[diagenéza|diagenetického]] pôvodu<ref name="Lintnerová, 2009">Lintnerová, O. 2009: [http://www.fns.uniba.sk/uploads/media/Geologia_kaustobiolitov._Uhlie_a_uhlovodiky.pdf ''Geológia kaustobiolitov. Uhlie a uhľovodíky.''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120119133715/http://www.fns.uniba.sk/uploads/media/Geologia_kaustobiolitov._Uhlie_a_uhlovodiky.pdf |date=2012-01-19 }} Univerzita Komenského, Bratislava, 118 s.</ref>. Jednotlivé minerálne látky sa do uhlia dostali rôznymi cestami. Jednak ako súčasť rastlín (konštitučné popoloviny), ktoré tvoria asi 0,5 až 1,5 % obsahu súčasnej rastlinnej hmoty, ďalšie ako naplaveniny prinesené vodou a vetrom do uhoľnej panvy počas hromadenia uhlia. Časť minerálnych látok asociujúcich s uhlím tvoria jalové medzivrstvy iných [[usadená hornina|usadených hornín]] ([[pieskovec|pieskovcov]], [[ílovec|ílovcov]] a podobne) medzi jednotlivými vrstvami uhlia. Časť minerálnych látok vznikla sekundárne vyzrážaním v uhlí v priebehu preuhoľňovania alebo ešte neskôr (tzv. infiltračné popoloviny)<ref name="Schenk, 1956"/>. Medzi základné fyzikálne vlastnosti uhlia patria [[farba]], [[lesk]], [[index lomu]], [[tvrdosť]] a [[krehkosť]]. Pre technické spracovanie má veľký význam [[hustota]], [[pórovitosť]], [[nasiakavosť]], [[Pevnosť (materiál)|pevnosť]], [[pružnosť]], stupeň elasticity, ale aj jeho elektrické a termické vlastnosti. == Vznik uhlia == Uhlie vzniklo z rastlinných a živočíšnych zvyškov, ktoré boli uložené v [[anoxia|anaeróbnom]] vodnom prostredí, kde nízky obsah [[kyslík]]a zabraňoval ich úplnému rozkladu a [[oxidácia|oxidácii]] (t. j. [[hnitie|hnitiu]]). Nedostatok kyslíka bol spôsobený najmä extrémnou akumuláciou odumretých častí [[rastlina|rastlín]], ktorých hnitie spotrebovávalo väčšinu kyslíka v plytkej, pomaly plynúcej alebo celkom stojatej vode uhoľných panví. Následný rozklad organickej hmoty preto nebol dokonalý, nedochádzalo k úplnému [[tlenie|tleniu]] a [[práchnivenie|spráchniveniu]], ale bez prístupu kyslíka sa rastlinné zvyšky rozkladali iba veľmi pomaly. [[Rašelina]] sa [[preuhoľňovanie|preuhoľňovaním]] (karbonifikáciou) postupne menila na uhlie. Vytvára väčšinou [[vrstva|vrstevnaté]] polohy označované v súvislosti s uhlím ako sloje<ref>Stočes, B, 1954, ''Přehled hornictví.'' Práce-Vydavatelstvo ROH, Praha, 307 s.</ref>. [[Súbor:Channel-StellartonFm-CoalburnPit.JPG|náhľad|vpravo|Odkryv uhlia v podloží fosílneho riečneho kanála, súvrstvie Stellarton, vrchný karbón (pensylván), blízko mesta Thorburn, Nové Škótsko.]] Najvhodnejšie podmienky na vznik uhlia sú panvách, ktoré sa nachádzajú v [[nížina|nížinách]], pri [[breh]]och plytkých [[more|morí]] alebo vo vnútrozemských panvách. Uhoľné panvy príbrežných oblastí boli často zaplavované morom pri periodických morských [[ingresia|ingresiách]], označujú sa ako paralické panvy. Kontinentálne (vnútrozemské) panvy predstavujú hlavne [[močiar]]e obklopujúce veľké [[jazero|jazerá]]. Tvorili sa dlhodobo, často tiež pozdĺž [[zlom (geológia)|zlomov]] v poklesávajúcich depresiách, medzi stabilnejšími oblasťami [[zemská kôra|zemskej kôry]]. Tieto sa označujú ako limnické panvy. Aj v jazerných oblastiach často dochádzalo k zmenám podmienok sedimentácie a bežná je ich cyklicita, prejavujúca sa prínosom [[Klastický sediment|siliciklastík]], ktoré prekrývali uhoľné sloje<ref name="Mišík et al 1985">Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1985, ''Historická a stratigrafická geológia.'' SPN, Bratislava, 541 s.</ref>. [[Rašelinisko|Rašeliniská]] vnútrozemských panví majú len nízky prínos klastických sedimentov a ich uhoľné sloje môžu dosahovať značnú hrúbku, mávajú však zväčša pomerne malé plošné rozšírenie. Močiarne uhoľné sloje mávajú väčšie plošné rozšírenie, prúdiaca voda však do sedimentov priniesla väčšie množstvo ílu, siltu a piesku. V prípade, že išlo o príbrežné (paralické) prostredie, sedimenty obsahujú značnú prímes síranov a sulfidov, ktoré zvyšujú obsah síry v uhlí a tým znižujú jeho kvalitu<ref>Nichols, G., 2009, ''Sedimentology and stratigraphy.'' Willey-Blackwell, Chichester, 419 s.</ref>. Striedanie podmienok sedimentácie sa v uhoľných panvách prejavovalo zmenami sedimentácie. V limnických panvách sú označované ako cykly, v paralických ako cyklotémy. Každý takýto cyklus zahŕňa postupne štádium [[Transgresia (geológia)|transgresie]], pokojnej sedimentácie a nakoniec [[regresia (geológia)|regresie]]<ref name="Mišík et al 1985"/>. Následnou akumuláciou týchto sedimentov v sedimentačných panvách, ich prekrytím ďalšími mladšími sedimentmi, narastajúcim tlakom a teplotou dochádza k postupným geochemickým zmenám a vytláčaniu vody. Z hľadiska prostredia, v ktorom uhlie vznikalo sa rozlišujú<ref name="ESvk"/>: * [[humolit]]y – uhlie, ktoré vzniklo z pletív cievnatých rastlín, v močiaroch; je najrozšírenejšie, má vrstevnatú stavbu; nachádza sa [[in situ]], na miestach kde rastliny pôvodne rástli; prevažná väčšina uhlia patrí do humolitového radu<ref name="Tucker,2003">Tucker, M., 2003, ''Sedimentary Rocks in the Field.'' John Wiley & Sons, Chichester, 234 s.</ref>, tieto uhlia môžu byť zdrojom [[zemný plyn|zemného plynu]] * [[liptobiolit]]y – uhlie, ktoré je zložené z odolných častí rastlín (rastlinné vosky, živice), vznikalo v aeróbnych častiach rašelinísk * [[sapropelit]]y – uhlie, ktoré vzniklo hnitím organického hlienu v subakvatickom – morskom prostredí, organický hlien tvorili hlavne riasy, spóry, peľové zrná, kutikuly a úlomky rastlinných pletív; na rozdiel od predošlých je jemnozrnné, nemá vyvinutú vrstvovitosť; ide väčšinou o transportované sedimenty prinesené prúdmi v [[suspenzia|suspenzii]]<ref name="Tucker,2003"/>, tieto uhlia môžu byť zdrojom [[ropa|ropy]] Pri vzniku uhlia (preuhoľňovaní) možno rozoznať dve základné štádiá – najprv biochemické a neskôr geochemické. Biochemické štádium alebo tiež [[humifikačný proces]] predstavuje tvorbu rašeliny a procesy prebiehajúce vo vrstvách rašeliny pri povrchu, ktoré sú ovplyvnené pôsobením mikroorganizmov. Dochádza tu k premene pôvodne biogénnych organických látok na iné organické látky, ktoré sa v rastlinách pôvodne nenachádzali. Geochemické štádium reprezentuje [[teplota|termickú]] premenu (biochemicky zmenenej) rašeliny na uhlie<ref name="Lintnerová, 2009"/>, ktorý nastáva vo väčších hĺbkach. Významným faktorom je [[čas v geológii|čas]], [[tlak]] a [[teplota]]. Výsledkom preuhoľňovania je postupný nárast obsahu uhlíku (z 60 až cez 90%), dehydratácia a pokles obsahu prchavých látok<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Petránek, J. | titul = Uhlí, On-line geologická encyklopedie | url = http://www.geology.cz/aplikace/encyklopedie/term.pl?uhli | dátum vydania = 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 17.7.2011 | vydavateľ = geology.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> (CO₂, CH₄, H₂O, klesá obsah O, H, N). Geochemické štádium môžu výrazne zrýchliť [[orogenéza|horotvorné procesy]] alebo zvýšený [[geotermický gradient]]. Pokračovanie horotvorných pohybov, alebo hlboké pochovanie uhlia môže mať za následok jeho [[metamorfóza (geológia)|metamorfózu]], vznik [[antracit]]u až [[grafit]]u, teda čistého uhlíka. == Typy uhlia == [[Súbor:2005-01-28-anthrazit koks.jpg|thumb|200px|Antracit (vľavo) a koks (vpravo)]] * [[lignit]] – tiež označovaný ako hnedé uhlie je najmenej kvalitný druh uhlia. Používa sa len na parnú výrobu elektrickej energie. Leštený [[lignit]] sa od [[železná doba|železnej doby]] používal ako ozdobný kameň. [[Súbor:Braunkohle als Hausbrand.jpg|200px|thumb|Briketa z hnedého uhlia.]] * hnedo-čierne – jeho vlastnosti sú kombináciou vlastností čierneho a hnedého uhlia, použitie má rovnaké ako lignit * [[čierne uhlie]] – je charakteristické vysokou [[hustota|hustotou]], jeho farba je obvykle hnedočierna až čierna * [[antracit]] – najkvalitnejšie uhlie, používa sa na vykurovanie == Spracovanie uhlia == === Splyňovanie === Vysoké ceny vykurovacích olejov a [[Zemný plyn|zemného plynu]] vedú k zvýšenému záujmu o tzv. ''BTU konverziu'' – technológie ako splyňovanie, skvapalňovanie a tuhnutie. V minulosti bolo uhlie používané na výrobu [[svietiplyn]]u, ktorý bol dopravovaný k spotrebiteľom potrubím a bol využívaný na svietenie, varenie a kúrenie. Dnes je namiesto svietiplynu používaný bezpečnejší [[zemný plyn]]. V južnej [[Afrika|Afrike]] sa ešte stále využíva splyňovanie uhlia pre potreby petrochemického priemyslu, vyvinuté počas obchodného embarga. Splyňovanie je tiež možnosť výroby energie, ktorá je všeobecne čistejšia než energia získaná konvenčne z uhlia, môžu sa vyrábať nové plynové turbíny s vyššou účinnosťou než súčasné parné turbíny. Vznikajúci [[oxid uhličitý]] je možné v prípade potreby zachytávať. V praxi sa však zachytávanie oxidu uhličitého robí len v USA - v dvoch projektoch pri Mexickom zálive a dvoch projektoch na Great Plains pri hranici s Kanadou. Zachytený oxid uhličitý sa vtláča do ropných ložísk, čím zvyšuje výnosy ropy a zisk z nej zaplatí zvýšené náklady na procesy CCS. === Skvapalňovanie === Uhlie možno previesť na kvapalné palivá ako napríklad [[benzín]] či [[motorová nafta|nafta]] niekoľkými rôznymi spôsobmi. Fischerov—Tropschov proces spočíva v syntéze kvapalných [[uhľovodík]]ov, bol použitý v nacistickom [[Nemecko|Nemecku]] a v [[Južná Afrika (štát)|Juhoafrickej republike]], pretože tieto krajiny boli politicky izolované a nemali dostatočné zdroje surovej [[ropa|ropy]]. Uhlie môže byť skvapalňované na tzv. ''syngas'' ([[syntézny plyn]]) a syngas skvapalnený Fischerovou—Tropschovou metódou na ľahké [[uhľovodík]]y, ktoré sú ďalej spracúvané na [[benzín]] a [[motorová nafta|naftu]]. Syngas môže byť tiež prevedený na [[metanol]], ktorý sa používa ako palivo alebo ako aditívum do palív. Priame skvapalňovanie Bergiusovým procesom (hydrogenačné skvapalňovanie) je možné, ale nie je vo svete zaužívané, len v Nemecku za [[Prvá svetová vojna|prvej]] a [[Druhá svetová vojna|druhej]] svetovej vojny, keď bolo na Nemecko uvalené embargo na dovoz ropy . Ďalším spôsobom používaným na skvapalňovanie uhlia je nízkoteplotná karbonizácia (LTC). Uhlie je pri LTC karbonizované pri teplotách 450 – 700 °C (pre porovnanie, pri [[koks]]e je to 800{{--}}1 000 °C). Tieto teploty sú optimálne na výrobu kamennouhoľných dechtov. Na rozdiel od klasického dechtu má väčší obsah ľahkých [[uhľovodík]]ov. [[Kamennouhoľný decht]] je potom ďalej spracúvaný na palivá. Tento proces vyvinul Lewis Karrick v roku [[1920]]. Všetky tieto procesy uvoľňujú [[oxid uhličitý]]. Ak je potrebné ho zachytávať, je to pri použití týchto procesov jednoduchšie než jeho zachytávanie zo spalín produkovaných pri spaľovaní uhlia. === Koksovanie a použitie koksu === Koks je pevný uhlíkový zvyšok odvodený od nízkopopolnatého nízkosírneho čierneho uhlia, z ktorého sú odstránené prchavé zložky v koksárenskej batérii bez prístupu kyslíka pri teplotách 1 000 °C. Ďalšími produktmi koksovania je kamennouhoľný decht, [[amoniak]], ľahké oleje a koksárenský plyn. === Petrolejový koks === Petrolejový koks je pevný zvyšok získaný rafináciou ropy, obsahuje však veľké množstvo nečistôt na to, aby mohol byť použitý v metalurgii. Koks sa používa ako palivo a redukčné činidlo, okrem iného aj vo vysokej peci. Koks pripravený z uhlia je sivý, tvrdý, pórovitý a jeho výhrevnosť je okolo 29,3 MJ/kg. == Škodlivé účinky spaľovania uhlia == Pri spaľovaní uhlia vzniká [[oxid uhličitý]] spolu s premenlivým množstvom [[Oxid siričitý|oxidu siričitého]] a oxidov dusíka v závislosti od kvality spracovávaného uhlia. Oxid siričitý reaguje s vodou za vzniku [[kyselina siričitá|kyseliny siričitej]]. Ak sa dostane do atmosféry, reaguje s vodnou parou a vznikajú [[Kyslý dážď|kyslé dažde]]. Emisie z uhoľných elektrární predstavujú najväčší umelý zdroj oxidu uhličitého, čím výrazne prispievajú ku globálnemu otepľovaniu. Moderné elektrárne využívajú mnohé techniky na obmedzenie škodlivosti odpadných látok. Napriek tomu, že sú tieto techniky v niektorých krajinách už široko využívané, sú stále pomerne drahé. Slovenské elektrárne ENO a EVO sú vybavené systémami zachytávania SOx a NOx, tiež filtráciou polietavého popolčeka zo spalín Uhlie obsahuje niekedy toxické prvky vrátane [[arzén]]u a [[Ortuť|ortuti]], ktoré môžu byť nebezpečné v prípade, že sa dostanú do ovzdušia. Niektoré uhlie obsahuje stopové množstvo [[Urán (chemický prvok)|uránu]], [[tórium|tória]] a iných prirodzene sa vyskytujúcich [[Rádioaktivita|rádioaktívnych]] [[nuklid]]ov Sú to napríklad niektoré čínske čierne uhlia, v Európe je mierne rádioaktívne uhlie z nedobývaného ložiska pri Drážďanoch. Aj keď sú tieto prvky v uhlí len stopovými nečistotami, tak niekedy spôsobujú, že v okolí niektorých uhoľných elektrární je úroveň rádioaktívneho žiarenia vyššia než v okolí [[Atómová elektráreň|atómových elektrární]], čo je príklad niektorých čínskych elektrární, ktoré nemajú technológie zachytávania popolčeka. === Dopady na zdravie ľudí === Výroba 1 TWh elektriny z lignitu, má v [[Európa|Európe]] vo všeobecnosti za následok približne 32,6 (8,2–130) úmrtí, 298 (74,6–1193) závažných ochorení a 17 676 (4419–70 704) ľahkých ochorení kvôli efektom súvisiacim so znečistením ovzdušia. Výroba 1 TWh elektriny z uhlia, má v [[Európa|Európe]] vo všeobecnosti za následok približne 24,5 (6,1–98) úmrtí, 225 (56,2–899) závažných ochorení a 13 288 (3322–53 150) ľahkých ochorení kvôli efektom súvisiacim so znečistením ovzdušia.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Markandya|meno=Anil|priezvisko2=Wilkinson|meno2=Paul|titul=Electricity generation and health|periodikum=The Lancet|dátum=2007-09-15|ročník=370|číslo=9591|strany=979–990|issn=0140-6736|doi=10.1016/S0140-6736(07)61253-7|url=http://thelancet.com/journals/lancet/article/PIIS0140-6736(07)61253-7/abstract|dátum prístupu=2017-09-13|poznámky=PMID: 17876910, 17876910|jazyk=English}}</ref> Ťažba uhlia a lignitu bola ekonomickou aktivitou s najvyšším počtom novopriznaných chorôb z povolania podľa divízií klasifikácie ekonomických činností na Slovensku za roky 2014 - 2016 spolu ako aj za jednotlivé roky 2015 (37 prípadov) a 2016 (38 prípadov).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania v SR.|url=http://www.nczisk.sk/Publikacie/Edicia_Zdravotnicka_statistika/Pages/default.aspx|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-09-13|vydavateľ=Národné centrum zdravotníckych informácií|jazyk=sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20170912191407/http://www.nczisk.sk/Publikacie/Edicia_Zdravotnicka_statistika/Pages/default.aspx|dátum archivácie=2017-09-12}}</ref> === Dopady na klímu === Žiadny iný zdroj energie neprodukuje toľko skleníkových plynov ako uhlie. V roku 2013 malo celosvetovo na svedomí 15,5 miliard ton emisií CO₂. To zodpovedá približne 43 percentám všetkého vypusteného oxidu uhličitého a viac ako štvrtine všetkých emisií skleníkových plynov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Skleníkové plyny|url=http://www.atlasuhli.cz/cz/clanky/sklenikove-plyny|dátum prístupu=2017-09-13|vydavateľ=www.atlasuhli.cz|url archívu=https://web.archive.org/web/20161115061229/http://www.atlasuhli.cz/cz/clanky/sklenikove-plyny|dátum archivácie=2016-11-15}}</ref> Potenciálne emisie skleníkových plynov z ropy, plynu a uhlia na poliach a baniach, ktoré sú v súčasnosti prevádzkované vo svete, by ohriali Zem nad úroveň 2°C.<ref>{{Citácia periodika|titul=The Sky’s Limit: Why the Paris Climate Goals Require a Managed Decline of Fossil Fuel Production|periodikum=Oil Change International|dátum=2016-09-22|url=http://priceofoil.org/2016/09/22/the-skys-limit-report/|dátum prístupu=2017-09-13|jazyk=en-US}}</ref> == Požiare uhlia == Vo svete existuje mnoho požiarov uhoľných slojov, kde uhlie horí pod zemským povrchom. Požiare uhlia môžu spôsobiť prepady [[Pôda|pôdy]] a vznikajúce spaliny sú životu nebezpečné. Okrem toho môžu požiare prestupovať prasklinami na povrch a vytvárať tak povrchové požiare. Podzemné požiare je možné uhasiť, ale vyžaduje si to enormne vysoké náklady na vŕtanie mnohých vrtov a pumpovanie hasiva do slojov Požiare uhlia spália v [[Čína|Číne]] ročne 120 miliónov ton uhlia, z ktorého vznikne 360 miliónov ton oxidu uhličitého, čo predstavuje 2{{--}}3 % jeho ročnej svetovej produkcie z [[Fosílne palivo|fosílnych palív]]. V minulosti sa verilo, že austrálska ''Horiaca hora (Burning Mountain)'' je činná [[sopka]], až neskôr sa zistilo, že ide o uhoľný požiar, ktorý horí už viac ako 5000 rokov. == Využitie == Uhlie je najčastejšie používané tuhé palivo na výrobu tepla spaľovaním. Jeho [[výhrevnosť]] je priemerne 24 [[MJ]] na kg<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Fisher, J | titul = Energy Density of Coal | url = http://hypertextbook.com/facts/2003/JuliyaFisher.shtml | dátum vydania = 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 17.6.2011 | vydavateľ = hypertextbook.com | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref>. Svetová spotreba uhlia je 7 000 miliónov ton ročne, z toho je 75 % využívaných na výrobu elektrickej energie. V oblasti [[Čína|Číny]] a [[India|Indie]] sa ročne spotrebuje 4 600 miliónov ton uhlia a predpokladalo sa, že v roku 2025 narastie táto spotreba na 5 700 miliónov ton ročne, v súčasnosti sa ale trend rastu spotreby uhlia zastavil. V [[Spojené štáty|USA]] sa každoročne spotrebuje miliarda ton uhlia, z toho až 90 % na výrobu elektrickej energie. Časť uhlia je významným zdrojom vstupných surovín pre chemický priemysel. Pri výrobe elektrickej energie sa spaľuje uhlie rozomleté na prach v špeciálnom horáku, kotol ohrieva vodu na vodnú paru, ktorá roztáča [[turbína|turbíny]] a [[generátor]]y. Pri udržaní súčasnej spotreby vystačia zásoby uhlia na približne 120 rokov, ale stále sa objavujú nové výdatné ložiská uhlia. == Ložiská a zásoby uhlia == {| class="wikitable" border="1" align="right" |+ Najväčší producenti uhlia v roku 2008<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Gadonnei, P. a kolektív | titul = World Energy Council - Survey of Energy Resources 2010 | url = http://www.worldenergy.org/documents/ser_2010_report_1.pdf | dátum vydania = 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 17.6.2011 | vydavateľ = worldenergy.org | miesto = | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20130824071141/http://www.worldenergy.org/documents/ser_2010_report_1.pdf | dátum archivácie = 2013-08-24 }}</ref> |- ! Krajina ! Množstvo<br>v miliónoch ton |- | [[Čína]] | align="right" | 2 716 |- | [[USA]] | align="right" | 993 |- | [[India]] | align="right" | 484 |- | [[Austrália (štát)|Austrália]] | align="right" | 332 |- | [[Južná Afrika]] | align="right" | 251 |- | [[Rusko]] | align="right" | 246 |- | [[Indonézia]] | align="right" | 229 |- | [[Kazachstan]] | align="right" | 100 |- | [[Poľsko]] | align="right" | 84 |- | [[Kolumbia]] | align="right" | 74 |- |} Zásoby uhlia sú mnoho výdatnejšie než zásoby drahších palív ako je [[ropa]] a [[zemný plyn]]. Nové techniky pravdepodobne umožnia v budúcnosti dobývať uhlie aj tam, kde sa to dnes z ekonomických dôvodov neoplatí. Odborníci sa domnievajú, že súčasné metódy dovoľujú ekonomicky ťažiť iba približne 12&nbsp;% známych svetových zásob. Jedna z možných metód, ako využiť ostatné zásoby je spaľovať uhlie priamo v sloji a tak produkovať plyn. Táto technológia ale naráža na mnohé technické problémy pri udržiavaní rovnomerného spaľovania ako aj využívania syngasu, a tak je podzemné spaľovanie reálne dlhodobo prevádzkované len v Kazachstane. Iné možné použitie uhlia je extrahovať z neho uhľovodíky a tak nahradiť míňajúce sa zásoby ropy. Kvôli tejto vízii prebieha vo svete mnoho experimentov a [[výskum]]ov, zatiaľ však nie sú zavedené do praxe vo väčšom meradle, najmä preto že ťažba ropy klasickým spôsobom je stále lacnejšia. === Náleziská na Slovensku === Na [[Slovensko|Slovensku]] sa najväčšie náleziská hnedého uhlia nachádzajú v hornonitrianskej a handlovskej kotline ([[Prievidza]], [[Cigeľ]], [[Lehota pod Vtáčnikom]], [[Nováky]] a [[Handlová]]), v okolí [[Veľký Krtíš|Veľkého Krtíša]] ([[baňa Dolina]]) a pri [[Obyce|Obyciach]] a [[Badín]]e (ložiská boli ťažené v minulosti). Hnedé uhlie s najnižšou výhrevnosťou, [[lignit]], sa ťaží na Záhorí v okolí obce [[Čáry]]. Malé ložiská čierneho uhlia, konkrétne [[antracit]]u, sú v [[Zemplínske vrchy|Zemplínskych vrchoch]] pri [[Veľká Tŕňa|Veľkej Tŕni]], ťažba by však bola nerentabilná a preto sa čierne uhlie dováža z Česka a Poľska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Minerály a horniny Slovenska – Uhlie | url = http://www.mineraly.sk/files/hor/uhlie.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 12.08.2009 | vydavateľ = mineraly.sk | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20090223021506/http://www.mineraly.sk/files/hor/uhlie.htm | dátum archivácie = 2009-02-23 }}</ref>. Lokálne (mineralogické) nálezy pochádzajú aj z ďalších lokalít. Napr. z oblasti [[Uhrovské Podhradie|Uhrovského Podhradia]] (z [[lunzské vrstvy|lunzských vrstiev]] [[Hronikum|hronika]])<ref>[[Dimitrij Andrusov|Andrusov, D.]], 1950: Správa o výskume ložísk nerudných nerastných surovín na Slovensku v r. 1946 a v rokoch predošlých. Práce Št. geol. Úst., Soš., 20, 3 – 62.</ref>. === Vo svete === [[Súbor:2005coal.png|náhľad|vpravo|Ťažba uhlia vo svete v roku 2005]] Významnými producentmi uhlia sú [[Čína]], [[USA]], [[India]], [[Austrália (štát)|Austrália]], [[Južná Afrika]], [[Rusko]], [[Indonézia]], [[Kazachstan]], [[Poľsko]], [[Kolumbia]]. Z toho 3 krajiny sveta USA, Rusko a Čína majú približne 2/3 svetových zásob uhlia. Rozsah odhadovaných zásob (v závislosti od predpokladanej spotreby) sa pohybuje od 177 do 527 rokov<ref name="Rojkovič et al 2006"/>. V [[Česko|Česku]] sú najvýznamnejšie ložiská čierneho uhlia v [[ostravsko-karvinská panva|ostravsko-karvinskej]], [[kladniansko-slánsko-rakovnická panva|kladniansko-slánsko-rakovnickej]], [[žaléřsko-svatoňovická panva|žaléřsko-svatoňovickej]] a [[rosicko-oslavanská panva|rosicko-oslavanskej panve]]. Hnedé uhlie je hojné v [[severočeská panva|severočeskej]], [[sokolovská panva|sokolovskej]], [[chebská panva|chebskej]], [[juhočeská panva|juhočeskej]] a [[juhomoravská panva|juhomoravskej panve]]<ref>Babuška, V., Mužík, M., 1977, ''Mineralógia, petrografia a geológia. pre 1. a 2. ročník SPŠ baníckych.'' Alfa, Bratislava, s. 112 – 113</ref>. == Postupný útlm ťažby a spaľovania uhlia == Utlmenie ťažby hnedého uhlia na Slovensku by prinieslo:<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Revízia výdavkov na životné prostredie|url=http://www.minzp.sk/iep/publikacie/revizia-vydavkov/|dátum vydania=júl 2017|dátum prístupu=2017-09-12|vydavateľ=Ministerstvo životného Prostredia Slovenskej republiky}}</ref> * zníženie emisií skleníkových plynov (meraných v CO2) o 5%; * zdravotné benefity vo výške 500 miliónov eur ročne; * úsporu približne 100 miliónov eur ročne, ktorými spotrebitelia elektrickej energie dotujú ťažbu uhlia. [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|OECD]] vo svojom hodnotení Slovenska z roku 2017<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=OECD Economic Surveys: Slovak Republic 2017 {{!}} OECD READ edition|url=http://www.keepeek.com/Digital-Asset-Management/oecd/economics/oecd-economic-surveys-slovak-republic-2017_eco_surveys-svk-2017-en#page1|dátum prístupu=2017-09-13|vydavateľ=OECD iLibrary|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20170926194502/http://www.keepeek.com/Digital-Asset-Management/oecd/economics/oecd-economic-surveys-slovak-republic-2017_eco_surveys-svk-2017-en#page1|dátum archivácie=2017-09-26}}</ref> opätovne odporúča zastavenie tejto podpory za účelom zvýšenia kvality ovzdušia. Kľúčové bude postupné preškolenie a integrácia pracovnej sily späť na trh práce cez aktívne politiky či špeciálne programy na vzdelávanie.<ref name=":0" /> [[Súbor:Tagebau Garzweiler Panorama 2005.jpg|center|1000px|thumb|Povrchová uhoľná baňa Garzweiler, Nemecko. Panoráma s vysokým rozlíšením.]] == Pozri aj == *[[Skvapalnený zemný plyn]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|q=Uhlie|commons=Category:Coal|wikt=uhlie}} {{Portál|Chémia}} {{Fosílne palivá}} {{dobrý článok}} [[Kategória:Uhlie| ]] 77qphfobjmwfunswjinbb17qq95secs 8213152 8213150 2026-05-13T10:41:37Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28790-93|~2026-28790-93]] ([[User_talk:~2026-28790-93|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ 7960811 wikitext text/x-wiki {{Infobox hornina| Hornina_Nazov= Uhlie| Hornina_Obrazok= Coal.jpg| Hornina_Popis= [[Čierne uhlie]]| Hornina_Zaradenie= [[usadená hornina|usadené horniny]], [[kaustobiolit]]y| Hornina_Zlozenie= [[bitúmen|bitumenózna]] zložka – ([[litotyp]]) | Hornina_Akcesorie= [[kremeň]], [[kalcit]], [[íl]]y, [[sulfid]]y železa | Hornina_Textura= masívna, páskovaná | Hornina_Farba= hnedá až čierna | Hornina_Hustota= | }} '''Uhlie''' je čierna alebo hnedočierna horľavá [[hornina]] z radu [[kaustobiolit]]ov, ktorá vznikla v uhoľných [[Sedimentačný bazén|panvách]] procesmi preuhoľňovania z odumretých [[rastlina|rastlinných]] tiel účinkom [[tlak]]u a [[teplota|teploty]]<ref name="ESvk">Vladár, J. a kolektív, ''[[Encyklopédia Slovenska]] VI. zväzok T-Ž.'' Veda, Bratislava, s. 159</ref>. Okrem [[uhľovodík]]ov obsahuje do 50 % [[minerál]]nych látok a [[voda|vody]]. Získava sa z povrchových lomov alebo hlbinných baní a používa sa predovšetkým ako [[palivo]]. Od dôb [[Priemyselná revolúcia|priemyselnej revolúcie]] je uhlie veľmi dôležitou energetickou surovinou. Väčšina svetovej výroby elektrickej energie sa uskutočňuje práve v uhoľných (t. j. tepelných) elektrárňach (približne 40 % svetovej elektrickej energie). Uhlie je zložené predovšetkým z [[uhlík]]a, obsahuje však rozmanité zložky vrátane [[síra|sírnych zlúčenín]]. == Zloženie == Uhlie je tvrdá ale krehká tmavosivá až čierna [[hornina]] s obsahom horľavej ([[bitúmen|bitumenóznej]]) zložky nad 50 %. V prípade, že hornina obsahuje menej bitumenóznej zložky nazýva sa uhoľná, bitumenózna alebo čierna [[bridlica (sediment)|bridlica]]<ref name="Rojkovič et al 2006">Rojkovič, I., Lintnerová, O., Uhlík, P., Kraus, I., 2006, ''Nerastné suroviny.'' Univerzita Komenského, Bratislava, 179 s.</ref>. Uhlie je tvorené organickou (uhoľnou) hmotou, [[popol]]om ([[minerál]]nymi látkami) a [[voda|vodou]]. Často možno pozorovať striedanie svetlejších a tmavších [[vrstva|vrstiev]], v ktorých môže byť pozorovateľný [[fosília|fosílny]] rastlinný materiál. Okrem vrstevnatosti možno pozorovať kockový rozpad spôsobený dvomi kolmými sústavami [[puklina|puklín]] (najmä u čierneho uhlia). Pri dotyku sa niektoré druhy uhlia otierajú<ref>Pellant, Ch., 2005, ''Horniny a minerály.'' Ikar, Bratislava, s. 192</ref>. Uhoľnú hmotu možno makroskopicky (voľným okom) rozdeliť na zložky<ref name="Schenk, 1956">Schenk, J., 1956, Uhlie, jeho vznik a vlastnosti z hľadiska upraviteľnosti. SVTL, Bratislava, 85 s.</ref> (litotypy), ktoré možno rozlíšiť podľa farby, lesku a textúry: * vitrit – sklovitá lesklá zložka * klarit – vrstevnatá lesklá zložka * durit – matná zložka * fuzit – vláknitá zložka Niekedy sú rozlišované aj ďalšie zložky<ref name="Rojkovič et al 2006"/>: * detrit – úlomky rastlinného materiálu - rastlinný kal * xylit – drevená hmota Makroskopické zložky však nie sú homogénne a pri podrobnom mikroskopickom štúdiu v odrazenom svetle ich možno rozdeliť na mikroskopické zložky, tzv. [[macerál]]y. V minulosti sa rozoznávali macerály základnej hmoty a častíc, ktoré sa v nej nachádzali. Dnešná klasifikácia rozlišuje tri typy macerálov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Crelling, J. C. | titul = Coal Macerals | url = http://mccoy.lib.siu.edu/projects/crelling2/atlas/macerals/mactut.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 16.7.2011 | vydavateľ = mccoy.lib.siu.edu | miesto = | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20110720044325/http://mccoy.lib.siu.edu/projects/crelling2/atlas/macerals/mactut.html | dátum archivácie = 2011-07-20 }}</ref>: * [[vitrinit]] – tvorený geochemicky a biochemicky alterovanými časťami rastlinných bunkových stien * [[liptinit]] – tvorený živicami a voskom rastlín * [[intertinit]] – tvorené drevitým zuhoľnateným tkanivom Minerálne látky, tzv. popoloviny, v uhlí tvoria hlavne [[ílové minerály]], [[kremeň]], [[karbonát]]y a [[sulfid]]y železa (napr. [[pyrit]]). Íly tvoria asi 50 % všetkých anorganických látok v uhlí. Predstavuje ich hlavne [[illit]], [[kaolinit]], [[smektit]] a íly so zmiešanými vrstvami. [[Kremeň]] môže tvoriť až 20 % prítomných anorganických látok. Niekedy sa SiO₂ nachádza vo forme [[chalcedón]]u. Ďalšie aluminosilikáty zastupujú hlavne živce (alkalické aj vápenaté), [[turmalín]], a zeolity ako [[analcím]], [[klinoptylolit]] a [[heulandit]]. Karbonáty väčšinou predstavuje [[kalcit]], [[dolomit (minerál)|dolomit]], [[siderit]] aj [[ankerit]]; [[aragonit]] je menej častý. Bežné sú vo forme rôznych [[konkrécia|konkrécií]]. Môžu však byť prítomné aj rôzne zmiešané fázy s rôznym obsahom Ca, Mg, Fe a Mn a iných prvkov, napríklad [[strontianit]] alebo [[dawsonit]]. Sulfidy železa sú prítomné prevažne vo forme [[pyrit]]u a [[markazit]]u. Spomedzi ostatných sulfidov je menej častý [[galenit]] a [[sfalerit]]. Sulfidy predstavujú novoutvorené – diagenetické minerály. Síra pochádza zo sulfátov z morskej vody, ale môže byť aj biogénna, alebo vulkanického pôvodu, čo možno rozlíšiť iba pomocou jej izotopového zloženia. Niekedy s uhlím asociujú aj sírany ako [[sadrovec]], [[anhydrit]], [[baryt]] a iné, ktoré môžu byť primárne alebo aj [[diagenéza|diagenetického]] pôvodu<ref name="Lintnerová, 2009">Lintnerová, O. 2009: [http://www.fns.uniba.sk/uploads/media/Geologia_kaustobiolitov._Uhlie_a_uhlovodiky.pdf ''Geológia kaustobiolitov. Uhlie a uhľovodíky.''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120119133715/http://www.fns.uniba.sk/uploads/media/Geologia_kaustobiolitov._Uhlie_a_uhlovodiky.pdf |date=2012-01-19 }} Univerzita Komenského, Bratislava, 118 s.</ref>. Jednotlivé minerálne látky sa do uhlia dostali rôznymi cestami. Jednak ako súčasť rastlín (konštitučné popoloviny), ktoré tvoria asi 0,5 až 1,5 % obsahu súčasnej rastlinnej hmoty, ďalšie ako naplaveniny prinesené vodou a vetrom do uhoľnej panvy počas hromadenia uhlia. Časť minerálnych látok asociujúcich s uhlím tvoria jalové medzivrstvy iných [[usadená hornina|usadených hornín]] ([[pieskovec|pieskovcov]], [[ílovec|ílovcov]] a podobne) medzi jednotlivými vrstvami uhlia. Časť minerálnych látok vznikla sekundárne vyzrážaním v uhlí v priebehu preuhoľňovania alebo ešte neskôr (tzv. infiltračné popoloviny)<ref name="Schenk, 1956"/>. Medzi základné fyzikálne vlastnosti uhlia patria [[farba]], [[lesk]], [[index lomu]], [[tvrdosť]] a [[krehkosť]]. Pre technické spracovanie má veľký význam [[hustota]], [[pórovitosť]], [[nasiakavosť]], [[Pevnosť (materiál)|pevnosť]], [[pružnosť]], stupeň elasticity, ale aj jeho elektrické a termické vlastnosti. == Vznik uhlia == Uhlie vzniklo z rastlinných a živočíšnych zvyškov, ktoré boli uložené v [[anoxia|anaeróbnom]] vodnom prostredí, kde nízky obsah [[kyslík]]a zabraňoval ich úplnému rozkladu a [[oxidácia|oxidácii]] (t. j. [[hnitie|hnitiu]]). Nedostatok kyslíka bol spôsobený najmä extrémnou akumuláciou odumretých častí [[rastlina|rastlín]], ktorých hnitie spotrebovávalo väčšinu kyslíka v plytkej, pomaly plynúcej alebo celkom stojatej vode uhoľných panví. Následný rozklad organickej hmoty preto nebol dokonalý, nedochádzalo k úplnému [[tlenie|tleniu]] a [[práchnivenie|spráchniveniu]], ale bez prístupu kyslíka sa rastlinné zvyšky rozkladali iba veľmi pomaly. [[Rašelina]] sa [[preuhoľňovanie|preuhoľňovaním]] (karbonifikáciou) postupne menila na uhlie. Vytvára väčšinou [[vrstva|vrstevnaté]] polohy označované v súvislosti s uhlím ako sloje<ref>Stočes, B, 1954, ''Přehled hornictví.'' Práce-Vydavatelstvo ROH, Praha, 307 s.</ref>. [[Súbor:Channel-StellartonFm-CoalburnPit.JPG|náhľad|vpravo|Odkryv uhlia v podloží fosílneho riečneho kanála, súvrstvie Stellarton, vrchný karbón (pensylván), blízko mesta Thorburn, Nové Škótsko.]] Najvhodnejšie podmienky na vznik uhlia sú panvách, ktoré sa nachádzajú v [[nížina|nížinách]], pri [[breh]]och plytkých [[more|morí]] alebo vo vnútrozemských panvách. Uhoľné panvy príbrežných oblastí boli často zaplavované morom pri periodických morských [[ingresia|ingresiách]], označujú sa ako paralické panvy. Kontinentálne (vnútrozemské) panvy predstavujú hlavne [[močiar]]e obklopujúce veľké [[jazero|jazerá]]. Tvorili sa dlhodobo, často tiež pozdĺž [[zlom (geológia)|zlomov]] v poklesávajúcich depresiách, medzi stabilnejšími oblasťami [[zemská kôra|zemskej kôry]]. Tieto sa označujú ako limnické panvy. Aj v jazerných oblastiach často dochádzalo k zmenám podmienok sedimentácie a bežná je ich cyklicita, prejavujúca sa prínosom [[Klastický sediment|siliciklastík]], ktoré prekrývali uhoľné sloje<ref name="Mišík et al 1985">Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1985, ''Historická a stratigrafická geológia.'' SPN, Bratislava, 541 s.</ref>. [[Rašelinisko|Rašeliniská]] vnútrozemských panví majú len nízky prínos klastických sedimentov a ich uhoľné sloje môžu dosahovať značnú hrúbku, mávajú však zväčša pomerne malé plošné rozšírenie. Močiarne uhoľné sloje mávajú väčšie plošné rozšírenie, prúdiaca voda však do sedimentov priniesla väčšie množstvo ílu, siltu a piesku. V prípade, že išlo o príbrežné (paralické) prostredie, sedimenty obsahujú značnú prímes síranov a sulfidov, ktoré zvyšujú obsah síry v uhlí a tým znižujú jeho kvalitu<ref>Nichols, G., 2009, ''Sedimentology and stratigraphy.'' Willey-Blackwell, Chichester, 419 s.</ref>. Striedanie podmienok sedimentácie sa v uhoľných panvách prejavovalo zmenami sedimentácie. V limnických panvách sú označované ako cykly, v paralických ako cyklotémy. Každý takýto cyklus zahŕňa postupne štádium [[Transgresia (geológia)|transgresie]], pokojnej sedimentácie a nakoniec [[regresia (geológia)|regresie]]<ref name="Mišík et al 1985"/>. Následnou akumuláciou týchto sedimentov v sedimentačných panvách, ich prekrytím ďalšími mladšími sedimentmi, narastajúcim tlakom a teplotou dochádza k postupným geochemickým zmenám a vytláčaniu vody. Z hľadiska prostredia, v ktorom uhlie vznikalo sa rozlišujú<ref name="ESvk"/>: * [[humolit]]y – uhlie, ktoré vzniklo z pletív cievnatých rastlín, v močiaroch; je najrozšírenejšie, má vrstevnatú stavbu; nachádza sa [[in situ]], na miestach kde rastliny pôvodne rástli; prevažná väčšina uhlia patrí do humolitového radu<ref name="Tucker,2003">Tucker, M., 2003, ''Sedimentary Rocks in the Field.'' John Wiley & Sons, Chichester, 234 s.</ref>, tieto uhlia môžu byť zdrojom [[zemný plyn|zemného plynu]] * [[liptobiolit]]y – uhlie, ktoré je zložené z odolných častí rastlín (rastlinné vosky, živice), vznikalo v aeróbnych častiach rašelinísk * [[sapropelit]]y – uhlie, ktoré vzniklo hnitím organického hlienu v subakvatickom – morskom prostredí, organický hlien tvorili hlavne riasy, spóry, peľové zrná, kutikuly a úlomky rastlinných pletív; na rozdiel od predošlých je jemnozrnné, nemá vyvinutú vrstvovitosť; ide väčšinou o transportované sedimenty prinesené prúdmi v [[suspenzia|suspenzii]]<ref name="Tucker,2003"/>, tieto uhlia môžu byť zdrojom [[ropa|ropy]] Pri vzniku uhlia (preuhoľňovaní) možno rozoznať dve základné štádiá – najprv biochemické a neskôr geochemické. Biochemické štádium alebo tiež [[humifikačný proces]] predstavuje tvorbu rašeliny a procesy prebiehajúce vo vrstvách rašeliny pri povrchu, ktoré sú ovplyvnené pôsobením mikroorganizmov. Dochádza tu k premene pôvodne biogénnych organických látok na iné organické látky, ktoré sa v rastlinách pôvodne nenachádzali. Geochemické štádium reprezentuje [[teplota|termickú]] premenu (biochemicky zmenenej) rašeliny na uhlie<ref name="Lintnerová, 2009"/>, ktorý nastáva vo väčších hĺbkach. Významným faktorom je [[čas v geológii|čas]], [[tlak]] a [[teplota]]. Výsledkom preuhoľňovania je postupný nárast obsahu uhlíku (z 60 až cez 90%), dehydratácia a pokles obsahu prchavých látok<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Petránek, J. | titul = Uhlí, On-line geologická encyklopedie | url = http://www.geology.cz/aplikace/encyklopedie/term.pl?uhli | dátum vydania = 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 17.7.2011 | vydavateľ = geology.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> (CO₂, CH₄, H₂O, klesá obsah O, H, N). Geochemické štádium môžu výrazne zrýchliť [[orogenéza|horotvorné procesy]] alebo zvýšený [[geotermický gradient]]. Pokračovanie horotvorných pohybov, alebo hlboké pochovanie uhlia môže mať za následok jeho [[metamorfóza (geológia)|metamorfózu]], vznik [[antracit]]u až [[grafit]]u, teda čistého uhlíka. == Typy uhlia == [[Súbor:2005-01-28-anthrazit koks.jpg|thumb|200px|Antracit (vľavo) a koks (vpravo)]] * [[lignit]] – tiež označovaný ako hnedé uhlie je najmenej kvalitný druh uhlia. Používa sa len na parnú výrobu elektrickej energie. Leštený [[lignit]] sa od [[železná doba|železnej doby]] používal ako ozdobný kameň. [[Súbor:Braunkohle als Hausbrand.jpg|200px|thumb|Briketa z hnedého uhlia.]] * hnedo-čierne – jeho vlastnosti sú kombináciou vlastností čierneho a hnedého uhlia, použitie má rovnaké ako lignit * [[čierne uhlie]] – je charakteristické vysokou [[hustota|hustotou]], jeho farba je obvykle hnedočierna až čierna * [[antracit]] – najkvalitnejšie uhlie, používa sa na vykurovanie == Spracovanie uhlia == === Splyňovanie === Vysoké ceny vykurovacích olejov a [[Zemný plyn|zemného plynu]] vedú k zvýšenému záujmu o tzv. ''BTU konverziu'' – technológie ako splyňovanie, skvapalňovanie a tuhnutie. V minulosti bolo uhlie používané na výrobu [[svietiplyn]]u, ktorý bol dopravovaný k spotrebiteľom potrubím a bol využívaný na svietenie, varenie a kúrenie. Dnes je namiesto svietiplynu používaný bezpečnejší [[zemný plyn]]. V južnej [[Afrika|Afrike]] sa ešte stále využíva splyňovanie uhlia pre potreby petrochemického priemyslu, vyvinuté počas obchodného embarga. Splyňovanie je tiež možnosť výroby energie, ktorá je všeobecne čistejšia než energia získaná konvenčne z uhlia, môžu sa vyrábať nové plynové turbíny s vyššou účinnosťou než súčasné parné turbíny. Vznikajúci [[oxid uhličitý]] je možné v prípade potreby zachytávať. V praxi sa však zachytávanie oxidu uhličitého robí len v USA - v dvoch projektoch pri Mexickom zálive a dvoch projektoch na Great Plains pri hranici s Kanadou. Zachytený oxid uhličitý sa vtláča do ropných ložísk, čím zvyšuje výnosy ropy a zisk z nej zaplatí zvýšené náklady na procesy CCS. === Skvapalňovanie === Uhlie možno previesť na kvapalné palivá ako napríklad [[benzín]] či [[motorová nafta|nafta]] niekoľkými rôznymi spôsobmi. Fischerov—Tropschov proces spočíva v syntéze kvapalných [[uhľovodík]]ov, bol použitý v nacistickom [[Nemecko|Nemecku]] a v [[Južná Afrika (štát)|Juhoafrickej republike]], pretože tieto krajiny boli politicky izolované a nemali dostatočné zdroje surovej [[ropa|ropy]]. Uhlie môže byť skvapalňované na tzv. ''syngas'' ([[syntézny plyn]]) a syngas skvapalnený Fischerovou—Tropschovou metódou na ľahké [[uhľovodík]]y, ktoré sú ďalej spracúvané na [[benzín]] a [[motorová nafta|naftu]]. Syngas môže byť tiež prevedený na [[metanol]], ktorý sa používa ako palivo alebo ako aditívum do palív. Priame skvapalňovanie Bergiusovým procesom (hydrogenačné skvapalňovanie) je možné, ale nie je vo svete zaužívané, len v Nemecku za [[Prvá svetová vojna|prvej]] a [[Druhá svetová vojna|druhej]] svetovej vojny, keď bolo na Nemecko uvalené embargo na dovoz ropy . Ďalším spôsobom používaným na skvapalňovanie uhlia je nízkoteplotná karbonizácia (LTC). Uhlie je pri LTC karbonizované pri teplotách 450 – 700 °C (pre porovnanie, pri [[koks]]e je to 800{{--}}1 000 °C). Tieto teploty sú optimálne na výrobu kamennouhoľných dechtov. Na rozdiel od klasického dechtu má väčší obsah ľahkých [[uhľovodík]]ov. [[Kamennouhoľný decht]] je potom ďalej spracúvaný na palivá. Tento proces vyvinul Lewis Karrick v roku [[1920]]. Všetky tieto procesy uvoľňujú [[oxid uhličitý]]. Ak je potrebné ho zachytávať, je to pri použití týchto procesov jednoduchšie než jeho zachytávanie zo spalín produkovaných pri spaľovaní uhlia. === Koksovanie a použitie koksu === Koks je pevný uhlíkový zvyšok odvodený od nízkopopolnatého nízkosírneho čierneho uhlia, z ktorého sú odstránené prchavé zložky v koksárenskej batérii bez prístupu kyslíka pri teplotách 1 000 °C. Ďalšími produktmi koksovania je kamennouhoľný decht, [[amoniak]], ľahké oleje a koksárenský plyn. === Petrolejový koks === Petrolejový koks je pevný zvyšok získaný rafináciou ropy, obsahuje však veľké množstvo nečistôt na to, aby mohol byť použitý v metalurgii. Koks sa používa ako palivo a redukčné činidlo, okrem iného aj vo vysokej peci. Koks pripravený z uhlia je sivý, tvrdý, pórovitý a jeho výhrevnosť je okolo 29,3 MJ/kg. == Škodlivé účinky spaľovania uhlia == Pri spaľovaní uhlia vzniká [[oxid uhličitý]] spolu s premenlivým množstvom [[Oxid siričitý|oxidu siričitého]] a oxidov dusíka v závislosti od kvality spracovávaného uhlia. Oxid siričitý reaguje s vodou za vzniku [[kyselina siričitá|kyseliny siričitej]]. Ak sa dostane do atmosféry, reaguje s vodnou parou a vznikajú [[Kyslý dážď|kyslé dažde]]. Emisie z uhoľných elektrární predstavujú najväčší umelý zdroj oxidu uhličitého, čím výrazne prispievajú ku globálnemu otepľovaniu. Moderné elektrárne využívajú mnohé techniky na obmedzenie škodlivosti odpadných látok. Napriek tomu, že sú tieto techniky v niektorých krajinách už široko využívané, sú stále pomerne drahé. Slovenské elektrárne ENO a EVO sú vybavené systémami zachytávania SOx a NOx, tiež filtráciou polietavého popolčeka zo spalín Uhlie obsahuje niekedy toxické prvky vrátane [[arzén]]u a [[Ortuť|ortuti]], ktoré môžu byť nebezpečné v prípade, že sa dostanú do ovzdušia. Niektoré uhlie obsahuje stopové množstvo [[Urán (chemický prvok)|uránu]], [[tórium|tória]] a iných prirodzene sa vyskytujúcich [[Rádioaktivita|rádioaktívnych]] [[nuklid]]ov Sú to napríklad niektoré čínske čierne uhlia, v Európe je mierne rádioaktívne uhlie z nedobývaného ložiska pri Drážďanoch. Aj keď sú tieto prvky v uhlí len stopovými nečistotami, tak niekedy spôsobujú, že v okolí niektorých uhoľných elektrární je úroveň rádioaktívneho žiarenia vyššia než v okolí [[Atómová elektráreň|atómových elektrární]], čo je príklad niektorých čínskych elektrární, ktoré nemajú technológie zachytávania popolčeka. === Dopady na zdravie ľudí === Výroba 1 TWh elektriny z lignitu, má v [[Európa|Európe]] vo všeobecnosti za následok približne 32,6 (8,2–130) úmrtí, 298 (74,6–1193) závažných ochorení a 17 676 (4419–70 704) ľahkých ochorení kvôli efektom súvisiacim so znečistením ovzdušia. Výroba 1 TWh elektriny z uhlia, má v [[Európa|Európe]] vo všeobecnosti za následok približne 24,5 (6,1–98) úmrtí, 225 (56,2–899) závažných ochorení a 13 288 (3322–53 150) ľahkých ochorení kvôli efektom súvisiacim so znečistením ovzdušia.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Markandya|meno=Anil|priezvisko2=Wilkinson|meno2=Paul|titul=Electricity generation and health|periodikum=The Lancet|dátum=2007-09-15|ročník=370|číslo=9591|strany=979–990|issn=0140-6736|doi=10.1016/S0140-6736(07)61253-7|url=http://thelancet.com/journals/lancet/article/PIIS0140-6736(07)61253-7/abstract|dátum prístupu=2017-09-13|poznámky=PMID: 17876910, 17876910|jazyk=English}}</ref> Ťažba uhlia a lignitu bola ekonomickou aktivitou s najvyšším počtom novopriznaných chorôb z povolania podľa divízií klasifikácie ekonomických činností na Slovensku za roky 2014 - 2016 spolu ako aj za jednotlivé roky 2015 (37 prípadov) a 2016 (38 prípadov).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania v SR.|url=http://www.nczisk.sk/Publikacie/Edicia_Zdravotnicka_statistika/Pages/default.aspx|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-09-13|vydavateľ=Národné centrum zdravotníckych informácií|jazyk=sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20170912191407/http://www.nczisk.sk/Publikacie/Edicia_Zdravotnicka_statistika/Pages/default.aspx|dátum archivácie=2017-09-12}}</ref> === Dopady na klímu === Žiadny iný zdroj energie neprodukuje toľko skleníkových plynov ako uhlie. V roku 2013 malo celosvetovo na svedomí 15,5 miliard ton emisií CO₂. To zodpovedá približne 43 percentám všetkého vypusteného oxidu uhličitého a viac ako štvrtine všetkých emisií skleníkových plynov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Skleníkové plyny|url=http://www.atlasuhli.cz/cz/clanky/sklenikove-plyny|dátum prístupu=2017-09-13|vydavateľ=www.atlasuhli.cz|url archívu=https://web.archive.org/web/20161115061229/http://www.atlasuhli.cz/cz/clanky/sklenikove-plyny|dátum archivácie=2016-11-15}}</ref> Potenciálne emisie skleníkových plynov z ropy, plynu a uhlia na poliach a baniach, ktoré sú v súčasnosti prevádzkované vo svete, by ohriali Zem nad úroveň 2°C.<ref>{{Citácia periodika|titul=The Sky’s Limit: Why the Paris Climate Goals Require a Managed Decline of Fossil Fuel Production|periodikum=Oil Change International|dátum=2016-09-22|url=http://priceofoil.org/2016/09/22/the-skys-limit-report/|dátum prístupu=2017-09-13|jazyk=en-US}}</ref> == Požiare uhlia == Vo svete existuje mnoho požiarov uhoľných slojov, kde uhlie horí pod zemským povrchom. Požiare uhlia môžu spôsobiť prepady [[Pôda|pôdy]] a vznikajúce spaliny sú životu nebezpečné. Okrem toho môžu požiare prestupovať prasklinami na povrch a vytvárať tak povrchové požiare. Podzemné požiare je možné uhasiť, ale vyžaduje si to enormne vysoké náklady na vŕtanie mnohých vrtov a pumpovanie hasiva do slojov Požiare uhlia spália v [[Čína|Číne]] ročne 120 miliónov ton uhlia, z ktorého vznikne 360 miliónov ton oxidu uhličitého, čo predstavuje 2{{--}}3 % jeho ročnej svetovej produkcie z [[Fosílne palivo|fosílnych palív]]. V minulosti sa verilo, že austrálska ''Horiaca hora (Burning Mountain)'' je činná [[sopka]], až neskôr sa zistilo, že ide o uhoľný požiar, ktorý horí už viac ako 5000 rokov. == Využitie == Uhlie je najčastejšie používané tuhé palivo na výrobu tepla spaľovaním. Jeho [[výhrevnosť]] je priemerne 24 [[MJ]] na kg<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Fisher, J | titul = Energy Density of Coal | url = http://hypertextbook.com/facts/2003/JuliyaFisher.shtml | dátum vydania = 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 17.6.2011 | vydavateľ = hypertextbook.com | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref>. Svetová spotreba uhlia je 7 000 miliónov ton ročne, z toho je 75 % využívaných na výrobu elektrickej energie. V oblasti [[Čína|Číny]] a [[India|Indie]] sa ročne spotrebuje 4 600 miliónov ton uhlia a predpokladalo sa, že v roku 2025 narastie táto spotreba na 5 700 miliónov ton ročne, v súčasnosti sa ale trend rastu spotreby uhlia zastavil. V [[Spojené štáty|USA]] sa každoročne spotrebuje miliarda ton uhlia, z toho až 90 % na výrobu elektrickej energie. Časť uhlia je významným zdrojom vstupných surovín pre chemický priemysel. Pri výrobe elektrickej energie sa spaľuje uhlie rozomleté na prach v špeciálnom horáku, kotol ohrieva vodu na vodnú paru, ktorá roztáča [[turbína|turbíny]] a [[generátor]]y. Pri udržaní súčasnej spotreby vystačia zásoby uhlia na približne 120 rokov, ale stále sa objavujú nové výdatné ložiská uhlia. == Ložiská a zásoby uhlia == {| class="wikitable" border="1" align="right" |+ Najväčší producenti uhlia v roku 2008<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Gadonnei, P. a kolektív | titul = World Energy Council - Survey of Energy Resources 2010 | url = http://www.worldenergy.org/documents/ser_2010_report_1.pdf | dátum vydania = 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 17.6.2011 | vydavateľ = worldenergy.org | miesto = | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20130824071141/http://www.worldenergy.org/documents/ser_2010_report_1.pdf | dátum archivácie = 2013-08-24 }}</ref> |- ! Krajina ! Množstvo<br>v miliónoch ton |- | [[Čína]] | align="right" | 2 716 |- | [[USA]] | align="right" | 993 |- | [[India]] | align="right" | 484 |- | [[Austrália (štát)|Austrália]] | align="right" | 332 |- | [[Južná Afrika]] | align="right" | 251 |- | [[Rusko]] | align="right" | 246 |- | [[Indonézia]] | align="right" | 229 |- | [[Kazachstan]] | align="right" | 100 |- | [[Poľsko]] | align="right" | 84 |- | [[Kolumbia]] | align="right" | 74 |- |} Zásoby uhlia sú mnoho výdatnejšie než zásoby drahších palív ako je [[ropa]] a [[zemný plyn]]. Nové techniky pravdepodobne umožnia v budúcnosti dobývať uhlie aj tam, kde sa to dnes z ekonomických dôvodov neoplatí. Odborníci sa domnievajú, že súčasné metódy dovoľujú ekonomicky ťažiť iba približne 12&nbsp;% známych svetových zásob. Jedna z možných metód, ako využiť ostatné zásoby je spaľovať uhlie priamo v sloji a tak produkovať plyn. Táto technológia ale naráža na mnohé technické problémy pri udržiavaní rovnomerného spaľovania ako aj využívania syngasu, a tak je podzemné spaľovanie reálne dlhodobo prevádzkované len v Kazachstane. Iné možné použitie uhlia je extrahovať z neho uhľovodíky a tak nahradiť míňajúce sa zásoby ropy. Kvôli tejto vízii prebieha vo svete mnoho experimentov a [[výskum]]ov, zatiaľ však nie sú zavedené do praxe vo väčšom meradle, najmä preto že ťažba ropy klasickým spôsobom je stále lacnejšia. === Náleziská na Slovensku === Na [[Slovensko|Slovensku]] sa najväčšie náleziská hnedého uhlia nachádzajú v hornonitrianskej a handlovskej kotline ([[Prievidza]], [[Cigeľ]], [[Lehota pod Vtáčnikom]], [[Nováky]] a [[Handlová]]), v okolí [[Veľký Krtíš|Veľkého Krtíša]] ([[baňa Dolina]]) a pri [[Obyce|Obyciach]] a [[Badín]]e (ložiská boli ťažené v minulosti). Hnedé uhlie s najnižšou výhrevnosťou, [[lignit]], sa ťaží na Záhorí v okolí obce [[Čáry]]. Malé ložiská čierneho uhlia, konkrétne [[antracit]]u, sú v [[Zemplínske vrchy|Zemplínskych vrchoch]] pri [[Veľká Tŕňa|Veľkej Tŕni]], ťažba by však bola nerentabilná a preto sa čierne uhlie dováža z Česka a Poľska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Minerály a horniny Slovenska – Uhlie | url = http://www.mineraly.sk/files/hor/uhlie.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 12.08.2009 | vydavateľ = mineraly.sk | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20090223021506/http://www.mineraly.sk/files/hor/uhlie.htm | dátum archivácie = 2009-02-23 }}</ref>. Lokálne (mineralogické) nálezy pochádzajú aj z ďalších lokalít. Napr. z oblasti [[Uhrovské Podhradie|Uhrovského Podhradia]] (z [[lunzské vrstvy|lunzských vrstiev]] [[Hronikum|hronika]])<ref>[[Dimitrij Andrusov|Andrusov, D.]], 1950: Správa o výskume ložísk nerudných nerastných surovín na Slovensku v r. 1946 a v rokoch predošlých. Práce Št. geol. Úst., Soš., 20, 3 – 62.</ref>. === Vo svete === [[Súbor:2005coal.png|náhľad|vpravo|Ťažba uhlia vo svete v roku 2005]] Významnými producentmi uhlia sú [[Čína]], [[USA]], [[India]], [[Austrália (štát)|Austrália]], [[Južná Afrika]], [[Rusko]], [[Indonézia]], [[Kazachstan]], [[Poľsko]], [[Kolumbia]]. Z toho 3 krajiny sveta USA, Rusko a Čína majú približne 2/3 svetových zásob uhlia. Rozsah odhadovaných zásob (v závislosti od predpokladanej spotreby) sa pohybuje od 177 do 527 rokov<ref name="Rojkovič et al 2006"/>. V [[Česko|Česku]] sú najvýznamnejšie ložiská čierneho uhlia v [[ostravsko-karvinská panva|ostravsko-karvinskej]], [[kladniansko-slánsko-rakovnická panva|kladniansko-slánsko-rakovnickej]], [[žaléřsko-svatoňovická panva|žaléřsko-svatoňovickej]] a [[rosicko-oslavanská panva|rosicko-oslavanskej panve]]. Hnedé uhlie je hojné v [[severočeská panva|severočeskej]], [[sokolovská panva|sokolovskej]], [[chebská panva|chebskej]], [[juhočeská panva|juhočeskej]] a [[juhomoravská panva|juhomoravskej panve]]<ref>Babuška, V., Mužík, M., 1977, ''Mineralógia, petrografia a geológia. pre 1. a 2. ročník SPŠ baníckych.'' Alfa, Bratislava, s. 112 – 113</ref>. == Postupný útlm ťažby a spaľovania uhlia == Utlmenie ťažby hnedého uhlia na Slovensku by prinieslo:<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Revízia výdavkov na životné prostredie|url=http://www.minzp.sk/iep/publikacie/revizia-vydavkov/|dátum vydania=júl 2017|dátum prístupu=2017-09-12|vydavateľ=Ministerstvo životného Prostredia Slovenskej republiky}}</ref> * zníženie emisií skleníkových plynov (meraných v CO2) o 5%; * zdravotné benefity vo výške 500 miliónov eur ročne; * úsporu približne 100 miliónov eur ročne, ktorými spotrebitelia elektrickej energie dotujú ťažbu uhlia. [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|OECD]] vo svojom hodnotení Slovenska z roku 2017<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=OECD Economic Surveys: Slovak Republic 2017 {{!}} OECD READ edition|url=http://www.keepeek.com/Digital-Asset-Management/oecd/economics/oecd-economic-surveys-slovak-republic-2017_eco_surveys-svk-2017-en#page1|dátum prístupu=2017-09-13|vydavateľ=OECD iLibrary|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20170926194502/http://www.keepeek.com/Digital-Asset-Management/oecd/economics/oecd-economic-surveys-slovak-republic-2017_eco_surveys-svk-2017-en#page1|dátum archivácie=2017-09-26}}</ref> opätovne odporúča zastavenie tejto podpory za účelom zvýšenia kvality ovzdušia. Kľúčové bude postupné preškolenie a integrácia pracovnej sily späť na trh práce cez aktívne politiky či špeciálne programy na vzdelávanie.<ref name=":0" /> [[Súbor:Tagebau Garzweiler Panorama 2005.jpg|center|1000px|thumb|Povrchová uhoľná baňa Garzweiler, Nemecko. Panoráma s vysokým rozlíšením.]] == Pozri aj == *[[Skvapalnený zemný plyn]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|q=Uhlie|commons=Category:Coal|wikt=uhlie}} {{Portál|Chémia}} {{Fosílne palivá}} {{dobrý článok}} [[Kategória:Uhlie| ]] 91f0qegiumfczt4nxfcielo8n2x9tbv 0 66198 8212987 7045884 2026-05-13T05:49:22Z Vasiľ 2806 +ref 8212987 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Haag | native_name = Den Haag / 's-Gravenhage | other_name = | category = Mesto <!-- *** Image *** --> | image = Het_Plein_2012.jpg | image_caption = <!-- *** Symbols *** --> | flag =Flag_of_The_Hague_(variant).svg | symbol = ArmsThe Hague.png <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Holandsko | country_flag = 1 | state_type = Provincia | state = Zuid-Holland | region = | histregion = | district = | commune = | municipality = | capital = <!-- *** Family *** --> | parent = | range = | road = | border = | part = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = | building = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = | lat_d = 52 | lat_m = 5 | lat_s = 0 | lat_NS = S | long_d = 4 | long_m = 19 | long_s = 0 | long_EW = V | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_lat_m = | highest_lat_s = | highest_lat_NS = | highest_long_d = | highest_long_m = | highest_long_s = | highest_long_EW = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_lat_m = | lowest_lat_s = | lowest_lat_NS = | lowest_long_d = | lowest_long_m = | lowest_long_s = | lowest_long_EW = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 98.12 <!-- *** Population *** --> | population = 527 748 | population_date =august 2017 | population_density = <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = Pauline Krikke | mayor_type = Starosta | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = | timezone_DST = | postal_code = 2491-2599 | area_code = 50 | area_code_type = Telefónna predvoľba | code = | code1 = Den Haag | code1_type = Poštový obvod <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Netherlands location map.svg | map_background = | map_caption = | map_locator = Holandsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = | map2 = | freemap_zoom = <!-- *** Websites *** --> | commons = The Hague | statistics = | website = [http://www.denhaag.nl/ Stránky mesta] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} [[Súbor:The Hague Hoftoren.jpg|thumb|Haag]] '''Haag'''<ref name="ÚGKK"/> ([[holandčina|holandsky]] {{Audio|308 Den Haag.ogg|'''Den Haag'''}} oficiálne aj {{Audio|309 s Gravenhage.ogg|''''s-Gravenhage'''}}) je tretie najväčšie mesto v [[Holandsko|Holandsku]]. Haag je sídlo holandského parlamentu, vlády i monarchu; nie je to však oficiálne hlavné mesto Holandska. Tým je [[Amsterdam]]. Haag leží na západe krajiny, v provincii [[Južný Holland]]. Má 527 748 obyvateľov (stav k roku [[2017]]). Sídli tu aj [[Medzinárodný súdny dvor]] - orgán [[OSN]]. == Osobnosti mesta == * [[Pieter Post]] (* [[1608]] – † [[1669]]), barokový architekt, maliar a grafik * [[Christiaan Huygens]] (* [[1629]] – † [[1695]]), fyzik, matematik a astronóm * [[Žofia Falcká]] (* [[1630]] – † [[1714]]), falcká princezná, vydatá vojvodkyňa a kurfirstka brunšvicko-lüneburská, dedička anglického trónu * [[Baruch Spinoza]] (* [[1632]] – † [[1677]]), filozof * [[Maurits Post]] (* [[1645]] - † 1677), barokový architekt * [[Elias Stein (šachista)|Elias Stein]] (* [[1748]] - † [[1812]]), šachista * [[Albert Plesman]] (* [[1889]] - † [[1953]]), priekopník v letectve a spoluzakladateľ holandskej leteckej spoločnosti KLM * [[Curt Jacobus Eisner]] (* [[1890]] - † [[1981]]), poľsko-nemecký [[lepidopterológ]] - [[parnassiológ]] a múzejník * [[Nikolaas Tinbergen]] (* [[1907]] – † [[1988]]), biológ a etológ * [[Nicolaas Govert de Bruijn]] (* [[1918]] – † [[2012]]), matematik * [[Cornelis Johannes van Houten]] (* [[1920]] – † [[2002]]), astronóm * [[Cornelis Anthonie van Peursen]] (* [[1920]] – † [[1996]]), filozof a teológ * [[Simon van der Meer]] (* [[1925]] – † [[2011]]), fyzik * [[Guus Zoutendijk]] (* [[1929]] - † [[2005]]), matematik a politik * [[Robin Haase]] (* [[1987]]), tenista * [[Thiemo de Bakker]] (* [[1988]]), tenista == Partnerské mestá == * {{flagicon|Palestine}} [[Betlehem (sídlo)|Bethlehem]], [[Palestínske autonómne územia]] * {{flagicon|Nicaragua}} [[Juigalpa]], [[Nikaragua]] * {{flagicon|Israel}} [[Nazaret]], [[Izrael]] * {{flagicon|Indonesia}} [[Palembang]], [[Indonézia]] * {{flagicon|Indonesia}} [[Surabaja]], [[Indonézia]] * {{flagicon|UK}} [[Swansea]], [[Wales]], [[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]] * {{flagicon|Italy}} [[Turín]], [[Taliansko]] * {{flagicon|Poland}} [[Varšava]], [[Poľsko]] * {{flagicon|Slovakia}} [[Bratislava]], [[Slovensko]] == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 13.05.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} {{Holandský výhonok}} [[Kategória:Haag| ]] [[Kategória:Mestá v Holandsku]] [[Kategória:Prístavné mestá Severného mora]] 83ekwx6l745t5r51k5rg9wzgxa2js10 0 67485 8212784 8211664 2026-05-12T17:24:47Z ~2026-28808-13 294658 8212784 wikitext text/x-wiki {{pozri|rovnomennom klube žien|ŠK Slovan Bratislava (ženy)|}} {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = ŠK Slovan Bratislava | obrázok = [[Obrázok:SK Slovan Bratislava logo.svg|190px]] | celýnázov = Športový klub Slovan Bratislava | prezývka = Belasí, Jastrabi z Tehelného poľa | založený = 3. máj 1919 | štadión = [[Národný futbalový štadión|Tehelné pole]] | kapacita = 22 500 | majiteľ = {{Minivlajka|Slovensko}} [[Ivan Kmotrík]] | predseda = {{Minivlajka|Slovensko}} [[Ivan Kmotrík]] | tréner = {{Minivlajka|Slovensko}} [[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st]] | liga = [[Niké liga]] | sezóna = [[Niké liga 2024/2025|2024/2025]] | pozícia = 1. miesto | vzor_lp1 = _slovanb2324h | vzor_t1 = _slovanb2324h | vzor_pp1 = _slovanb2324h | vzor_tr1 = _slovanb2324h | vzor_po1 = _slovanb2324h | ľavéplece1 = 80BFFF | telo1 = 80BFFF | pravéplece1 = 80BFFF | trenírky1 = 000060 | ponožky1 = 80BFFF | vzor_lp2 = _slovanb2324t | vzor_t2 = _slovanb2324t | vzor_pp2 = _slovanb2324t | vzor_tr2 = _celta2324h2 | vzor_po2 = _celta2324h | ľavéplece2 = 000000 | telo2 = 000000 | pravéplece2 = 000000 | trenírky2 = 000000 | ponožky2 = 000000 | vzor_lp3 = _slovanb2324a | vzor_t3 = _slovanb2324a | vzor_pp3 = _slovanb2324a | vzor_tr3 = _celta2324h | vzor_po3 = _slovanb2324a | ľavéplece3 = FFFFFF | telo3 = FFFFFF | pravéplece3 = FFFFFF | trenírky3 = FFFFFF | ponožky3 = FFFFFF }} '''ŠK Slovan Bratislava''' (celým názvom ''Športový klub Slovan Bratislava futbal, a.s.'') je najúspešnejší slovenský futbalový klub. V súčasnosti má na konte 32 majstrovských titulov (16 v ére samostatnosti). Založený bol 3. mája 1919 ako ''I. ČSŠK Bratislava'' skupinou [[Česko|českých]] úradníkov. Prvým predsedom klubu sa stal bratislavský policajný kapitán [[Richard Brunner]]. Premiérový slovenský majstrovský titul klub získal v roku 1926. Rok 1927 bol pre belasých veľmi úspešný, keď získali titul v amatérskych majstrovstvách [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a rovnako uspeli aj neskôr v roku 1930. I. ČSŠK Bratislava bol prvým slovenským klubom, ktorý pôsobil v profesionálnej [[Československá futbalová liga|československej súťaži]]. Počas viac ako storočnej histórie prešiel klub viacerými zmenami názvu. Od roku 1953 nesie meno Slovan. Do sezóny 1984/85 bol posledným tímom, ktorý nikdy nevypadol z najvyššej súťaže. Na domácej a medzinárodnej scéne získal celkovo viac ako 58 trofejí, čo predstavuje viac, ako ktorýkoľvek iný slovenský klub. Na svojom konte má 32 ligových titulov, 17 [[Slovenský pohár vo futbale|národných pohárov]], 5-krát vyhral Česko-slovenský pohár a vo svojej vitríne má aj 4 víťazstvá v slovenskom Superpohári. Najväčším úspechom klubu je triumf v [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohári víťazov pohárov]] z roku [[Pohár víťazov pohárov 1968/1969 – Finále|1969]]. Slovan vo finále v [[Bazilej|Bazileji]] porazil slávny [[FC Barcelona]]. Dodnes je jediným klubom z bývalého Česko-Slovenska, ktorý dokázal získať jednu z európskych trofejí. Zároveň sa stal prvým klubom z [[Východná Európa|východnej Európy]] s víťazstvom v súťaži organizovanej [[Európska futbalová únia|Európskou futbalovou úniou]]. Slovan mal výrazný podiel na úspechoch [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|česko-slovenskej reprezentácie]] na [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvách sveta]] a [[Majstrovstvá Európy vo futbale|Majstrovstvách Európy]]. V kádri víťazného mužstva z [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1976|Majstrovstiev Európy 1976]] bolo sedem slovanistov, z toho šiesti nastúpili vo finálovom zápase proti [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecku]]. Dres Slovana obliekali najväčšie osobnosti slovenského futbalu, ktoré boli pozvané do Výberov sveta a Európy pod hlavičkou [[FIFA]] a [[UEFA]]. Hoci bol I. ČSŠK Bratislava založený ako futbalový klub, od začiatku zastrešoval aj iné športy – [[Atletika|atletiku]], [[plávanie]], [[Hádzaná|hádzanú]], [[zápasenie]], [[Turistika|turistiku]], [[šerm]], o dva roky sa pridali [[cyklistika]] a [[ľadový hokej|hokej]], a neskôr aj [[tenis]], [[stolný tenis]], [[volejbal]], [[basketbal]], [[box]], [[krasokorčuľovanie]], [[Ragby (Rugby Union)|ragby]], [[hokejbal]], [[bejzbal]], [[šach]] a [[futsal]]. == História klubu == ===Prvé roky (1919–1939)=== [[Súbor:1csskba.jpg|thumb|right|Historicky prvé mužstvo I. ČSŠK Bratislava z roku 1920. Mená hráčov sa nezachovali.]] Na prelome 19. a 20. storočia, v časoch [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-uhorskej monarchie]], bolo na území dnešného Slovenska vytvorených viacero [[Nemecko|nemeckých]] a [[Maďarsko|maďarských]] futbalových oddielov. S myšlienkou založiť prvý slovenský futbalový klub prišli českí úradníci, ktorí pomáhali budovať novú administratívu na území Slovenska. Prvá pracovná schôdzka sa uskutočnila 29. marca 1919 v Grajciarovom hostinci na Mariánskej ulici v Bratislave. Všetci prítomní súhlasili s vytvorením samostatného česko-slovenského klubu. O tri dni neskôr v kaviarni Panónia zvolili prípravný výbor a na jeho čelo futbalového rozhodcu Ing. Vávru. Na ďalších schôdzkach prerokovali stanovy a rozhodli o tom, že ustanovujúce Valné zhromaždenie sa bude konať v menze Ministerstva pre správu Slovenska, neskoršej vládnej budove pri [[Starý most (Bratislava)|Starom moste.]] 3. mája 1919 bol založený ''Prvý Československý športový klub Bratislava'', prvým predsedom sa stal policajný kapitán Richard Brunner, podpredsedami Ing. Vávra a Antonín Humhal. Prvé domáce ihrisko I. ČSŠK Bratislava sa nachádzalo pri [[Kuchajda|Kuchajde]]. Po odchode maďarských vojsk z [[Petržalka|Petržalky]] sa klub presťahoval na pravý breh Dunaja. 14. septembra absolvoval víťaznú domácu premiéru proti mužstvu PULE Bratislava. Zápas sa skončil výsledkom 6:0. Hráči I. ČSŠK postupne zlepšovali svoju výkonnosť a spoločne s PTE, najstarším klubom v meste, predstavovali najvyššiu futbalovú kvalitu v povojnovej Bratislave. V roku 1922 prišiel prvý výraznejší úspech, keď sa hráči I. ČSŠK Bratislava stali premiérovými majstrami Slovenska v konkurencii majstrov jednotlivých žúp. Od roku 1925 sa v Česko-Slovensku pravidelne konali amatérske majstrovstvá. 20. novembra 1927 sa I. ČSŠK prebojoval až do finále, v ktorom porazil tím Budweiss z [[České Budějovice|Českých Budějovíc]]. Oporami víťazného mužstva boli [[Štefan Priboj]], [[Pavol Šoral]], [[Štefan Čambal]], [[Martin Uher]] a brankár [[Jozef Hollý (futbalista)|Jozef Hollý]]. V roku 1930 zaznamenali hráči I. ČSŠK Bratislava druhý triumf v tejto súťaži. Rok predtým, v máji 1929 dosiahol bratislavský klub jedno zo svojich najväčších dovtedajších víťazstiev. [[Anglicko|Anglický]] profesionálny tím [[Newcastle United]] porazil vysoko 8:1. Celoštátna liga vznikla v roku 1934, ale I. ČSŠK Bratislava bol dlho jediným slovenským klubom, ktorý v nej pôsobil. ===Slovenská liga a povojnové obdobie (1939–1948)=== Koncom tridsiatych rokov sa stupňovala národnostná neznášanlivosť a [[antisemitizmus]]. Protižidovské nálady prenikli aj do bratislavského klubu. Obeťou sa stal tréner [[József Braun]], ktorý musel nedobrovoľne odísť nielen zo svojej pozície, ale aj z mesta. Po rozpade [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a vzniku samostatného [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] prišlo k nútenej zmene názvu klubu na ''ŠK Bratislava - Športový klub Bratislava''. Za predsedu bol zvolený MUDr. Štefan Čongrády a tajomníkom sa stal Alois Sedláček. Slovenské futbalové kluby museli vystúpiť z Československého svazu fotbalového a prihlásiť sa do novovzniknutého [[Slovenský futbalový zväz|Slovenského futbalového zväzu]]. Ten rozhodol, že v doterajších ligových súťažiach sa na Slovensku už nebude ďalej pokračovať, ale I. ČSŠK Bratislava ešte dokončil štátnu ligu. Po [[Anexia|anexii]] Petržalky hitlerovským Nemeckom prišiel ŠK Bratislava aj o ihrisko na pravom brehu Dunaja. Pomocnú ruku podala mestská rada poskytnutím ihriska nachádzajúceho sa v priestoroch dnešného Národného tenisového centra. V tomto období sa zároveň začalo s výstavbou nového futbalového ihriska s atletickou dráhou na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelnom poli]]. 27. augusta 1939 odohrala svoj prvý zápas reprezentácia [[Slovenské národné futbalové mužstvo|Slovenska]]. Nad Nemeckom zvíťazila 2:0 gólmi [[Ján Arpáš|Jána Arpáša]] a [[Jozef Luknár|Jozefa Luknára]], hráčov ŠK Bratislava. Prvé stretnutie na novom štadióne na Tehelnom poli sa uskutočnilo 27. apríla 1940 a ŠK Bratislava v ňom remizoval s [[Hertha BSC|Herthou Berlín]] 2:2. V období Slovenského štátu sa hrala samostatná [[Slovenská pohárová súťaž|slovenská ligová súťaž]]. Bratislavčanom tak konkurovali tímy z [[Považská Bystrica|Považskej Bystrice]], [[Trnava|Trnavy]], [[Prešov|Prešova]], [[Žilina|Žiliny]] či [[Trenčín|Trenčína]] a najmä armádny celok [[OAP Bratislava]]. V rokoch 1939 – 1945 získali belasí štyri ligové tituly. Mužstvo vedené trénerom [[Ferdinand Daučík|Ferdinandom Daučíkom]] začalo praktizovať moderný WM-systém, vďaka ktorému dosahovalo vysoké, často dvojciferné víťazstvá. Ján Arpáš, neskôr hráč [[Juventus FC|Juventusu Turín]], sa stal tri razy najlepším strelcom súťaže. K pilierom tímu patrili aj [[Teodor Reimann]], [[Tomáš Porubský]], [[Ivan Chodák]], Jozef Luknár a [[Leopold Šťastný]]. Po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] 29. augusta 1944 rozhodla [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenská národná rada]] o zániku všetkých ligových súťaží. Posledný ročník samostatnej súťaže ostal nedohraný. Po skončení [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]] čakala na belasých znovu pravidelná konfrontácia s najlepšími českými mužstvami, pričom vrcholom boli najmä zápasy s pražskou Spartou a Slaviou. Do celoštátnej ligy sa klub kvalifikoval automaticky. Prvý povojnový zápas proti zahraničnému celku odohral ŠK Bratislava v Budapešti proti [[Ferencvárosi TC|Ferencvárosu]]. V Maďarsku prehral 0:1, na Tehelnom poli zvíťazil pred 20-tisíc divákmi 2:1. Pred rovnakou návštevou porazil výsledkom 3:1 aj anglický profesionálny klub [[Derby County FC|Derby County]]. V novembri 1947 privítal ŠK Bratislava na svojom ihrisku [[PFK CSKA (Moskva)|CDKA Moskva]] a drese domácich zažiaril maďarský repatriant [[Ladislav Kubala]], neskoršia veľká hviezda FC Barcelona. V tomto období absolvoval ŠK Bratislava po prvýkrát zámorské turné. V [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] a [[Mexiko|Mexiku]] odohral osem zápasov s bilanciou päť výhier, dve remízy a jedna prehra. V domácej súťaži sa mu ale nedarilo a v sezóne [[Divízia 1947/1948|1947/48]] obsadil predposledné miesto. ===Narušenie pražskej hegemónie a majstrovský hetrik (1948–1953)=== [[Súbor:Slovan-Bratislava-MajsterCSR-1951.jpg|thumb|right|Majstrovské mužstvo z roku 1951]] Po odchode trénera Daučíka prevzal mužstvo Leopold Šťastný, ktorý doňho zaviedol prvky moderného futbalu. V roku 1949 s ním získal po prvý raz titul majstra Česko-Slovenska, ale už pod novým názvom ''Sokol NV Bratislava''. Bolo to po prvý raz, čo súťaž vyhral iný ako pražský klub. Šťastný presadzoval útočný futbal a jeho tím nastrieľal v majstrovskej sezóne 93 gólov. Z hráčov na ňom mali najväčšiu zásluhu [[Gejza Šimanský]], [[Vlastimil Preis]], [[Arnošt Hložek]], [[Emil Pažický]], [[Viktor Tegelhoff]], [[Jozef Baláži]] a [[Vladimír Venglár]]. Sokol získal titul aj v dvoch nasledujúcich sezónach [[Oblastná súťaž 1950|1949/50]] a [[Krajská súťaž 1951|1950/51]]. Potvrdil tak svoje dominantné postavenie v česko-slovenskom futbale v tom období. V predvojnovom období sa slovenskí hráči objavovali v reprezentačnom mužstve Česko-Slovenska iba sporadicky. Vďaka úspechom Sokola NV Bratislava ich počet narastal a z viacerých sa stali opory národného tímu. ===Pod názvom Slovan (1953–1961)=== V roku 1953 zastupovali Bratislavu v najvyššej celoštátnej súťaži po prvýkrát tri kluby: [[ŠKP Inter Dúbravka Bratislava|Červená hviezda]], Slávia a ÚNV Slovan. Predchádzalo tomu rozbitie Sokola NV Bratislava. Aj pod novým názvom ostalo mužstvo v hre o najvyššie priečky. Trénerom bol v tom čase [[Anton Bulla]]. Po rokoch mala Bratislava svoje veľké derby. Súboje medzi Slovanom a Červenou hviezdou sa svojou atmosférou a kvalitou dali porovnávať so zápasmi pražských „S“. V roku 1954 sa na trénerskú lavičku vrátil Leopold „Jim“ Šťastný. Do slovenského futbalu postupne aplikoval nové poznatky zo zahraničných zdrojov, tvorivo obohacoval zastaraný WM-systém. Výsledky jeho práce sa naplno prejavili v roku 1955, keď Slovan získal štvrtý ligový titul. V rovnakej sezóne hralo v najvyššej súťaži až šesť slovenských klubov. Okrem toho vyhrali belasí prestížny [[Spartakiádny pohár]], prebojovali sa do semifinále [[Stredoeurópsky pohár vo futbale|Stredoeurópskeho pohára]] a obhájili prvenstvo v [[Pohár SNP|pohári SNP]]. V júli toho istého roku odohrali na Tehelnom poli zápas proti [[Brazília|brazílskemu]] [[Botafogo de Futebol e Regatas|Botafogu]] v zostave s [[Garrincha|Garrinchom]], Niltonom Santosom a Gersonom. V hľadisku ho sledovalo viac než 50-tisíc divákov. V rokoch 1956 a 1960 mal Slovan blízko k ďalším ligovým titulom, no v oboch prípadoch obsadil druhé miesto. ===Zlúčenie s Dimitrovom a najväčší úspech (1961–1969)=== Politický a ekonomický vývoj v krajine mal vplyv aj na športové dianie. 5. augusta 1961 došlo k zlúčeniu TJ ÚNV Slovan a TJ Dimitrov. Do názvu najslávnejšieho slovenského klubu sa dostalo meno veľkého chemického podniku (Chemické závody Juraja Dimitrova) a vznikol ''Slovan CHZJD Bratislava''. Prišlo aj k celkovej zmene v členských a funkcionárskych štruktúrach klubu. Pribudli nové športoviská, roku 1961 bol zrekonštruovaný zastaraný štadión na Tehelnom poli, pričom jeho kapacita sa zvýšila na 45-tisíc miest. Vybudované bolo aj umelé osvetlenie, svetelná tabuľa či ozvučenie celého areálu. [[Súbor:Slovan 63-64.jpg|thumb|left|Mužstvo Slovana zo sezóny 1963/64, v ktorom hrali reprezentanti [[Viliam Schrojf|Schrojf]], [[Ján Popluhár|Popluhár]], [[Karol Jokl|Jokl]] či [[Ľudovít Cvetler|Cvetler]]]] V roku 1962 získal Slovan premiérové víťazstvo v Česko-slovenskom pohári, ktoré dokázal zopakovať aj v nasledujúcom ročníku. [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1962|Na Majstrovstvách sveta v Čile]] sa prebojovalo Česko-Slovensko až do finále, kde prehralo s [[Brazílske národné futbalové mužstvo|Brazíliou]]. Boli pri tom aj brankár Slovana [[Viliam Schrojf]] a obranca [[Ján Popluhár]]. Sezóna [[Divízia 1965/1966|1965/66]] znamenala pre belasých ťažký boj o záchranu. Už o rok neskôr ale mužstvo pod vedením trénera [[Ján Hucko|Jána Hucka]] skončilo v lige na 2. mieste. Postupne sa tvorila partia výnimočných hráčov, ktorú prevzal v roku 1968 [[Michal Vičan]]. Priniesol so sebou progresívnu a zároveň rýchlu koncepciu hry. Po víťazstve v Česko-slovenskom pohári mal Slovan právo hrať v Pohári víťazov pohárov. V prvom kole si poradil s juhoslovanským [[NK Bor]] a v druhom vyradil [[FC Porto]]. Zimnú prípravu absolvovalo Vičanovo mužstvo v [[Argentína|Argentíne]], kde malo k dispozícii kvalitné hracie plochy. Táto výhoda sa prejavila vo štvrťfinále proti [[Torino FC|AC Turín]], ktorý Slovan vyradil po výsledkoch 1:0 a 2:1. V semifinále čakal na bratislavský celok [[Škótsko|škótsky]] [[Dunfermline AFC]]. Zrodili sa výsledky 1:1 a 1:0, ktoré Slovanu stačili na postup. Vo finále 21. mája 1969 v Bazileji o 19. hodine na [[Štadión sv. Jakuba|Štadióne sv. Jakuba]] nastúpil Slovan proti FC Barcelona. Po dramatickom priebehu zvíťazil 3:2 a stal sa prvým a dodnes jediným mužstvom z bývalého Česko-Slovenska, ktoré dokázalo vyhrať jednu z európskych pohárových súťaží. Stalo sa tak pri oslavách 50. výročia založenia klubu. Po návrate sprevádzal víťazov z letiska v [[Ivanka pri Dunaji|Ivanke pri Dunaji]] do bratislavských ulíc stotisícový dav. K oporám mužstva patrili [[Alexander Vencel starší|Alexander Vencel]], [[Ján Zlocha (futbalista)|Ján Zlocha]], [[Ľudovít Zlocha]], [[Ján Čapkovič]], [[Jozef Čapkovič]], [[Ivan Hrdlička]], [[Vladimír Hrivnák]], [[Karol Jokl]], [[Ľudovít Cvetler]], [[Ladislav Móder]] a kapitán [[Alexander Horváth]]. ===Venglošova éra a pád do druhej ligy (1969–1990)=== Na prelome 60. a 70. rokov kulminovala rivalita medzi Slovanom a Spartakom Trnava. [[Anton Malatinský]] vybudoval v Trnave tím, ktorý získal v rokoch 1968 – 1973 päť ligových titulov. Jeho hegemóniu dokázal narušiť jedine Slovan a to v roku 1970. V tých rokoch prežíval slovenský futbal svoje zlaté obdobie. Svedčí o tom aj fakt, že na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1970|Majstrovstvá sveta]] do Mexika cestovalo až 17 slovenských futbalistov. [[Súbor:Slovan Bratislava 1975.jpg|thumb|right|Futbalisti Slovana sa v sezóne 1974/75 tešili zo zisku majstrovského titulu pod vedením slovenského trénera 20. storočia [[Jozef Vengloš|Jozefa Vengloša]]]] Novým trénerom Slovana sa stal na jeseň 1973 jeho bývalý hráč a uznávaný odborník [[Jozef Vengloš]]. Začal zavádzať profesionalizmus a sofistikované poznatky do praxe. Zmenila sa starostlivosť o hráčov, ich denný režim ako aj systém hry. V sezónach [[3. futbalová liga 1973/1974|1973/74]] a [[Slovenská národná futbalová liga 1974/1975|1974/75]] získal Slovan svoj šiesty a siedmy česko-slovenský titul. Definitívne tak zosadil z trónu „Veľkú“ Trnavu. Navyše, celý kalendárny rok 1975 mužstvo neprehralo jediný zápas. O tretí titul v rade za sebou prišli belasí aj kvôli povinnostiam viacerých hráčov v reprezentačnom mužstve. Tréner [[Václav Ježek]], ktorému Vengloš robil asistenta, pripravoval mužstvo na Majstrovstvá Európy 1976. Na nich dosiahol česko-slovenský futbal svoj najvýraznejší úspech. Vo finálovom zápase v [[Belehrad]]e porazil mužstvo Nemeckej spolkovej republiky a získal titul majstra Európy. Nastúpili v ňom šiesti hráči Slovana: [[Koloman Gögh]], [[Ján Pivarník]], Jozef Čapkovič, [[Ján Švehlík]], [[Marián Masný]] a kapitán [[Anton Ondruš]]. V kádri bol aj brankár Alexander Vencel. V nasledujúcich sezónach zaznamenal Slovan ústup z pozícií. V ročníku [[Slovenská národná futbalová liga 1976/1977|1976/77]] obsadil až 8. miesto, skončil pred ním aj mestský rival [[FK Inter Bratislava|Inter]]. Na poste trénera skončil Vengloš a na jeho miesto sa vrátil Michal Vičan. Pri zisku bronzových medailí na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1980|Majstrovstvách Európy 1980]] boli v kádri už len traja hráči bratislavského klubu: Gögh, Masný a Ondruš. O dva roky neskôr triumfoval Slovan v Československom pohári. Na niekoľko rokov to bol jeho posledný úspech. V poslednom zápase kvalifikácie [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1984|Majstrovstiev Európy 1984]] proti [[Rumunské národné futbalové mužstvo|Rumunsku]] na Tehelnom poli nastúpil už len jediný slovanista – [[Milan Luhový]], ktorý zachraňoval remízu. Slovan sa prepadal stále nižšie a v roku 1983 bojoval o záchranu v najvyššej súťaži s [[FC Zbrojovka Brno|Brnom]]. Nepomohlo ani trojročné pôsobenie Antona Malatinského, strojcu trnavských úspechov. V sezóne [[1. Československá národná futbalová liga 1984/1985|1984/85]] Slovan pod vedením Jozefa Oberta po 50-tich rokoch vypadol z najvyššej súťaže. Do tej doby bol posledným tímom, ktorý z nej nikdy nezostúpil. Po troch sezónach v strávených v Slovenskej národnej lige sa belasí vrátili do celoštátnej súťaže. Postup si vybojovali v ročníku [[1. slovenská národná futbalová liga 1987/1988|1987/88]] pod vedením trénera [[Ján Zachar (tréner)|Jána Zachara]], po ktorom prebral taktovku na dve sezóny [[Jozef Jankech]]. ===Úspechy pod Galisovým vedením (1990–1996)=== Od roku 1990 nesie klub názov ''ŠK Slovan Bratislava''. Novým trénerom sa stal pred sezónou 1990/91 [[Dušan Galis]], ktorý predtým viedol B-mužstvo. Na nátlak hráčov aj trénera odstúpilo v decembri toho istého roku vedenie klubu. Pod vplyvom politicko-ekonomických zmien, ktoré ešte výraznejšie nútili vedenie klubu k profesionalizmu aj mimo ihriska, dostali dôveru viesť Slovan [[Jaroslav Čaniga]], [[Juraj Münczner]] a renomovaný kardiochirurg [[Viliam Fischer]]. Hneď v prvej sezóne pod taktovkou Dušana Galisa skončil Slovan v ligovej tabuľke na druhom mieste, o jediný bod za majstrovskou Spartou. Na Tehelné pole sa opäť začali vracať diváci. [[Alexander Vencel ml.]], [[Dušan Tittel]], [[Ondrej Krištofík]], [[Ladislav Pecko]] a [[Jaroslav Timko (futbalista)|Jaroslav Timko]] si vybojovali miesto v reprezentačnom tíme. V septembri 1991 odohral Slovan v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]] dvojzápas proti [[Real Madrid CF|Realu Madrid]]. Po výsledkoch 1:2 a 1:1 síce vypadol, ale zanechal výborný dojem. V ligovom ročníku neprehrali belasí 28 zápasov a na konci sezóny sa radovali z ôsmeho a posledného federálneho titulu. Slovan naňho čakal sedemnásť rokov. Najväčšiu zásluhu na ňom mali Alexander Vencel ml., Dušan Tittel, Ondrej Krištofík, [[Vladimír Kinder]], [[Miloš Glonek]], Ladislav Pecko, [[Tomáš Stúpala]], Jaroslav Timko a najlepší strelec súťaže [[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]]. V tomto období prechádzal česko-slovenský futbal profesionalizáciou. Profesionálne zmluvy podpísalo 21 hráčov z kádra Slovana. V poslednom ročníku spoločnej ligy získala titul Sparta pred Sláviou, Slovan skončil tretí. Belasým nepomohlo ani Dubovského 24 gólov, vďaka ktorým získal znovu korunu kráľa strelcov. Mladý útočník následne prestúpil do slávneho Realu Madrid. Prvý ročník samostatnej slovenskej súťaže odohralo 12 mužstiev. Slovan posilnil pred sezónou Argentínčan [[Fabio Nigro]], považovaný za najlepšieho legionára v histórii slovenskej ligy. Belasí dominovali na všetkých frontoch. Okrem titulu v najvyššej získali aj Slovenský a Matičný pohár. Do popredia sa dostali hráči ako [[Róbert Tomaschek]], [[Marián Zeman]], [[Štefan Maixner]] či [[Pavel Gostič]]. Ani v ďalšom období Slovan nenašiel zdatného konkurenta. Ligový titul získal aj v sezónach [[1. slovenská futbalová liga 1994/1995|1994/95]] a [[1. slovenská futbalová liga 1995/1996|1995/96]]. Na jeseň 1995 nahradil Dušana Galisa na poste trénera [[Anton Dragúň]], ktorého neskôr vymenil Karol Jokl. Od októbra ale znovu sedel na lavičke Galis. V prvých dvoch ročníkoch prehral Slovan po dva zápasy, v treťom iba jeden. Hoci mal tréner Galis k dispozícii kvalitné mužstvo, v Európe sa mu nepodarilo presadiť. Doplatil na náročné žreby, ktoré mu prisúdili [[AC Miláno]], [[1. FC Kaiserslautern]] či [[Borussia Dortmund|Borussiu Dortmund]]. V lete roku 1996 sa dostal klub do finančných problémov a hráčom neboli vyplatené mzdy. Výsledkom bol odchod viacerých hráčov do konkurenčných klubov a odvolanie predsedu klubu Jaroslava Čanigu. Novým dočasným šéfom sa stal Anton Ondruš. Začalo sa obdobie trénerských rošád, pri tíme definitívne skončil Dušan Galis. ===Návrat na trón a ďalšie vypadnutie (1996–2004)=== Ekonomická situácia sa vylepšila až po príchode nového vedenia na čele s [[Ján Ducký|Jánom Duckým]] a hlavného sponzora [[Slovenský plynárenský priemysel|SPP a.s.]]. Po dvoch sezónach, v ktorých získal titul [[1. FC Košice]], sa Slovan vrátil na ligový trón v ročníku [[Mars superliga 1998/1999|1998/99]]. Mužstvo vedené trénerom [[Stanislav Griga|Stanislavom Grigom]] malo v kádri reprezentantov [[Miroslav König|Miroslava Königa]], [[Stanislav Varga|Stanislava Vargu]], [[Milan Timko (futbalista)|Milana Timka]], Róberta Tomascheka, [[Jozef Majoroš (1970)|Jozefa Majoroša]], [[Tibor Jančula|Tibora Jančulu]] či [[Zsolt Hornyák|Zsolta Hornyáka]]. Oslavy majstrovského titulu a 80. výročia založenia klubu prekazili nečakané udalosti. Predseda klubu, člen politickej strany [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]] Ján Ducký bol mafiánskym spôsobom zastrelený pred vlastným domom, čím klub prišiel o podporu Slovenského plynárenského priemyslu. Na päť rokov sa Slovan ocitol bez hlavného mecenáša. Klubu sa nedarilo ani na športovom poli. V predkole [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] nečakane vypadol s [[Cyprus|cyperským]] [[Anorthosis Famagusta FC]]. Tréner Griga bol odvolaný, odišlo viacero opôr a finančná kríza sa čoraz viac prehlbovala. Predseda správnej rady Ľudovít Zlocha abdikoval na svoj post a nahradil ho [[Roman Dubeň]]. Sezónu [[Mars superliga 2000/2001|2000/01]] začal Slovan výborne, pod trénerom [[Stanislav Jarábek|Stanislavom Jarábkom]], neprehral prvých pätnásť zápasov v lige a keďže predchádzajúci ročník ukončili so 17 neprehratými zápasmi vytvorili nový slovenský rekord - 32 neprehraných zápasov v rade za sebou. Ani to však na titul nestačilo, titul získal Inter. V ďalších sezónach sa Slovan boril s existenčnými problémami. Na lavičke sa menili tréneri každú chvíľu. Pozitívnu zmenu priniesol [[Dušan Radolský]], ale titul nezískal ani vďaka 19 presným zásahom [[Róbert Vittek|Róberta Vittek]]a a jedenásť bodovému náskoku po jesennej časti. Neúnosná situácia vyvrcholila v sezóne [[Corgoň liga 2003/2004|2003/04]], v ktorej skončili belasí na poslednom 10. mieste a zo súťaže vypadli. Narastajúce dlhy nevyriešil ani Vittekov predaj do [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]]. ===Rekordný titul a postup do Európskej ligy (2004–2018)=== Vypadnutie z ligy v roku 2004 bol považovaný za krach. Slovan už raz z ligy vypadol (1985 – 1988), ale vtedy sa hrala federálna súťaž a konkurencia bola minimálne o sto percent silnejšia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=História :: ŠK Slovan Bratislava - oficiálna www stránka futbalového klubu|url=https://www.skslovan.com/historia/?context=195|vydavateľ=www.skslovan.com|dátum prístupu=2022-09-30}}</ref> „Situácia je katastrofálna", povedal vtedajší tréner [[Štefan Zaťko]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovan kúpil bývalý minister Černák|url=https://futbal.pravda.sk/ostatne/clanok/117644-slovan-kupil-byvaly-minister-cernak/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2005-01-24|dátum prístupu=2022-09-30|jazyk=sk-SK}}</ref> Odstavenie energií na Tehelnom poli vyhnalo A-mužstvo i ďalšie tímy na ihrisko Rapidu.<ref name=":0" /> Po kúpe Slovana, Ľudovít Černák v roku 2005 následne uhradil dlhy a záväzky voči hráčom a trénerom, energie.<ref name=":0" /> V sezóne [[Corgoň liga 2005/2006|2005/06]] sa Slovan po dvoch rokoch vrátil do najvyššej súťaže. V úvodnej sezóne pod vedením skúseného trénera Jozefa Jankecha skončil na 3. mieste. [[Súbor:Marko Milinković.jpg|thumb|[[Marko Milinković]]]] V ročníku [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] oslavoval klub 90. výročie svojho založenia. V tejto sezóne sa po desiatich rokoch vrátil na slovenský futbalový trón. Pod vedením trénera Ladislava Pecka získal piaty titul v samostatnej slovenskej súťaži. Divácke návštevy začali narastať. Nový majiteľom klubu sa stal podnikateľ [[Ivan Kmotrík]], bývalý vlastník [[FC Petržalka|Artmedie Petržalka]]. Do Slovana priviedol [[Juraj Halenár|Juraja Halenára]] a [[Branislav Obžera|Branislava Obžeru]], hráčov jeho bývalého klubu. Kráľom strelcov sa stal [[Pavol Masaryk]]. Mužstvo okolo kapitána [[Samuel Slovák|Samuela Slováka]] triumfovalo aj v zápase o Superpohár. Pri oslavách výročia prišiel na Tehelné pole [[SSC Neapol]]. V úlohe kapitána [[Taliansko|talianskeho]] tímu sa predstavil bývalý hráč Slovana [[Marek Hamšík]]. V 2. predkole Ligy majstrov postúpili belasí cez [[HŠK Zrinjski Mostar]], ale následne vypadli v dvojzápase s [[Olympiakos FC|Olympiakosom Pireus.]] Po jesennej časti sezóny [[Corgoň liga 2009/2010|2009/10]] Slovan po 69 rokoch opustil štadión na Tehelnom poli, na ktorom sa začali búracie práce a výstavba nového štadióna. Jeho dočasným domovom sa stali [[Pasienky (štadión)|Pasienky]], dlhoročné sídlo mestského rivala, Interu. Veľmi úspešná bola sezóna [[Corgoň liga 2010/2011|2010/11]]. Zverenci českého trénera [[Karel Jarolím|Karla Jarolíma]] predvádzali vyrovnané výkony a po tretí raz v klubovej histórii získali ''double'' - ligu aj Slovenský pohár. V historickej tabuľke slovenskej najvyššej súťaži sa vďaka šiestemu titulu dostali pred [[MŠK Žilina]]. S 20 gólmi sa najlepším strelcom sezóny stal [[Filip Šebo]]. V 3. predkole Ligy majstrov Slovan nestačil na [[APOEL FC|APOEL Nikózia]]. Následne sa predstavil v baráži o Európsku ligu, kde nečakane vyradil [[AS Rím]]. Vďaka tomu sa premiérovo prebojoval do skupinovej fázy tejto súťaže, kde ho čakali atraktívni súperi [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] a [[Paris Saint-Germain FC|Paríž Saint-Germain]]. Podobný úspech sa Slovanu podaril v sezóne [[Corgoň liga 2012/2013|2012/13]], keď získal ďalšie double. Už po treťom kole odišiel z postu trénera bývalý kormidelník slovenskej reprezentácie [[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss]]. Na jeho miesto prišiel ešte donedávna aktívny hráč, Samuel Slovák. Účinkovanie v pohárovej Európe sa pre Slovan skončilo už pri prvej prekážke v podobe bulharského [[Ludogorec Razgrad]]. Ôsmy titul získal Slovan v sezóne [[Corgoň liga 2013/2014|2013/14]]. Po nevydarenom rozbehu sa k mužstvu po sedemnástich rokoch vrátila trénerská dvojica Dušan Galis - Jozef Valovič. Ďalším navrátilcom bol kanonier a odchovanec klubu Róbert Vittek, historicky najlepší strelec slovenskej reprezentácie. Jediným sklamaním sezóny bola prehra vo finále Slovenského pohára proti [[FC VSS Košice|Košiciam]]. V Lige majstrov najprv Slovan vyradil [[The New Saints FC]] a [[FC Sheriff Tiraspol|FC Šerif Tiraspoľ]]. Jeho účinkovanie v najprestížnejšej klubovej súťaži ukončil bieloruský [[FK BATE|BATE Borisov]]. Napriek tomu sa predstavil v skupinovej fáze Európskej ligy. V zápasoch s Neapolom, Spartou Praha a [[BSC Young Boys|Young Boys Bern]] neuhral ani bod a bol najslabším účastníkom súťaže. Medzi sezónami [[Fortuna liga 2015/2016|2015/16]], [[Fortuna liga 2016/2017|2016/17]], [[Fortuna liga 2017/2018|2017/18]] sa Slovan v lige trikrát po sebe umiestnil na 2. mieste. V sezónach 2016/17 a 2017/18 vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]]. V priebehu sezón sa v Slovane prestriedali traja tréneri. Cyperčanovi [[Nikodimos Papavasileiou|Nikodimovi Papavasiliovi]] sa stalo osudným vypadnutie Slovana v 2. predkole Európskej ligy s [[Lotyšsko|lotyšskou]] [[FK Jelgava|Jelgavou]] (0:0, 0:3) podčiarknuté ligovou prehrou proti Podbrezovej.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tréner Nikodimos Papavasiliou dostal v Slovane padáka!|url=https://sport.aktuality.sk/futbal/clanok/trener-nikodimos-papavasiliou-dostal-v-slovane-padaka-2023051418522937014|vydavateľ=Šport.sk|dátum vydania=2016-07-31|dátum prístupu=2023-06-18|priezvisko=Šport.sk}}</ref> [[Srbsko|Srb]] [[Ivan Vukomanović]] tiež skončil po neuspokojivých výsledkoch v sezóne 2017/18 a osudnou mu bola remíza na domácom štadióne Pasienky s poslednou [[FK Senica|Senicou]] 2:2. So Slovanom sa mu podarilo vyhrať Slovenský pohár v sezóne 2016/17. Mužstvo následne prebral [[Martin Ševela]]. === Návrat na Tehelné pole (2019–) === ==== Sezóna 2018/2019 ==== Jesenná časť sezóny bola poslednou, ktorú Slovan strávil na Pasienkoch. V Európskej lige Slovan vyradil [[Moldavsko|moldavský]] [[FC Milsami Orhei|Milsami Orhei]] (výhry 4:2 vonku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Úspešný vstup do Európy | url = https://www.skslovan.com/6028 | vydavateľ = www.skslovan.com | dátum prístupu = 2024-01-14 | jazyk = sk}}</ref> a 5:0 doma<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Po päťgólovom víťazstve s prehľadom do ďalšieho kola Európskej ligy | url = https://www.skslovan.com/6040 | vydavateľ = www.skslovan.com | dátum prístupu = 2024-01-14 | jazyk = sk}}</ref>) a [[Malta|maltský]] [[Balzan FC|Balzan]] (prehra 1:2 vonku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Do odvety s jednogólovým mankom | url = https://www.skslovan.com/6064 | vydavateľ = www.skslovan.com | dátum prístupu = 2024-01-14 | jazyk = sk}}</ref> a výhra 3:1 doma<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Belasí strelili tri góly a postupujú ďalej! | url = https://www.skslovan.com/6083 | vydavateľ = www.skslovan.com | dátum prístupu = 2024-01-14 | jazyk = sk}}</ref>), no nad jeho sily bol v 3. predkole [[Rakúsko|rakúsky]] [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]] (výhra 2:1 doma<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Skvelé víťazstvo nad Rapidom Viedeň! | url = https://www.skslovan.com/6108 | vydavateľ = www.skslovan.com | dátum prístupu = 2024-01-14 | jazyk = sk}}</ref> a prehra 0:4 vonku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Krutý koniec v Európe | url = https://www.skslovan.com/6130 | vydavateľ = www.skslovan.com | dátum prístupu = 2024-01-14 | jazyk = sk}}</ref>). Obhajoba Slovenského pohára stroskotala už v 2. kole. Slovan síce zvíťazil v Horných Orešanoch 2:0<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŠK Slovan Bratislava - oficiálna www stránka futbalového klubu | url = https://www.skslovan.com/zapasy/gamecenter.php?gameID=2726&league=SLC-201819&type=report | vydavateľ = www.skslovan.com | dátum prístupu = 2024-01-14}}</ref>, avšak z administratívnych dôvodov bol zápas skontumovaný v prospech súpera. Dôvodom bol neoprávnený štart Marina Ljubičiča, ktorý iba pár dní pred zápasom prišiel do Slovana z konkurenčnej Dunajskej Stredy, pričom za svojho bývalého zamestnávateľa nastúpil predtým v rovnakej fáze súťaže.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vyjadrenie ŠK Slovan Bratislava k vyradeniu zo Slovenského pohára | url = https://www.skslovan.com/6164 | vydavateľ = www.skslovan.com | dátum prístupu = 2024-01-14 | jazyk = sk}}</ref> S nepopulárnymi Pasienkami sa Slovan rozlúčil 8. decembra 2018 presvedčivým víťazstvom nad Žilinou 5:2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Skvelá bodka za jeseňou, belasí deklasovali Žilinu! | url = https://www.skslovan.com/6380 | vydavateľ = www.skslovan.com | dátum prístupu = 2024-01-14 | jazyk = sk}}</ref> Prvý neoficiálny zápas na Tehelnom poli, na ktorý mali prístup iba držitelia permanentiek, odohrali belasí 16. januára 2019.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V stredu testovací zápas s Olomoucom | url = https://www.skslovan.com/6460 | vydavateľ = www.skslovan.com | dátum prístupu = 2024-01-14 | jazyk = sk}}</ref> V prípravnom zápase podľahli Sigme Olomouc 2:3.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V testovacom zápase padlo päť gólov | url = https://www.skslovan.com/6463 | vydavateľ = www.skslovan.com | dátum prístupu = 2024-01-14 | jazyk = sk}}</ref> Oficiálny otvárací zápas sa konal 3. marca 2019 a Slovan v ňom pred vypredaným hľadiskom (22 500 divákov, čím zároveň vytvoril nový divácky rekord súťaže) zdolal najväčšieho rivala z Trnavy 2:0 po dvoch zásahoch Andraža Šporara. Celá ligová sezóna bola zo strany Slovana mimoriadne presvedčivá. Slovan získal ligový titul po štyroch sezónach bez tejto trofeje a to suverénnym spôsobom "štart-cieľ", keď bol na 1. mieste tabuľky bez prerušenia od prvého až po záverečné kolo. Titul si belasí zabezpečili už šesť kôl pred koncom, keď 14. apríla 2019 vyhrali v Žiline 3:0. 3. mája 2019 Slovan oslávil 100 rokov od založenia klubu a v zápase dedikovanom tomuto jubileu zdolal 11. mája doma Žilinu 6:2. Oficiálne majstrovské oslavy vypukli po záverečnom kole, v ktorom belasí 24. mája zdolali doma nováčika zo Serede 3:1. Ligu vyhral Slovan s náskokom 17 bodov a premožiteľa našiel len dvakrát – [[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]], [[MFK Ružomberok|Ružomberok]] – aj to, keď už bolo o majstrovskom triumfe rozhodnuté. Medzi 17. a 27. kolom ťahal Slovan sériu 11 ligových výhier v rade, čím vyrovnal svoj rekord zo sezóny 1995/96. Najlepším strelcom súťaže sa stal Andraž Šporar, keď s 29 gólmi vyrovnal historický rekord [[Róbert Semeník|Róberta Semeníka]]. ==== Sezóna 2019/2020 ==== Ako majster štartoval Slovan po piatich rokoch v Lige majstrov, pričom na Tehelnom poli sa táto súťaž hrala prvý raz od roku 2009. V 1. predkole belasí narazili na čiernohorského majstra Sutjeska Nikšić, proti ktorému boli pasovaní za jednoznačného favorita. V úvodnom domácom zápase sa Slovan dlho strelecky trápil, no v 82. minúte sa napokon presadil zásluhou Andraža Šporara. Hosťom sa však prekvapujúco podarilo vyrovnať utešenou strelou z diaľky v posledných sekundách zápasu. Odvetný zápas mal podobný priebeh. Slovan išiel do vedenia v úvode druhého polčasu, no nedokázal pridať poisťujúci gól. Nepresvedčivý výkon podčiarklo vyrovnanie Sutjesky opäť v posledných sekundách zápasu. V predĺžení gól nepadol a Slovan šokujúco vypadol po penaltovom rozstrele. Zahanbujúce vypadnutie si odniesol tréner Martin Ševela. Mužstvo dočasne na pár dní prebral Vladimir Radenković a po ňom sa stal hlavným trénerom Ján Kozák ml. Pod jeho vedením belasí pokračovali v Európskej lige, kde vyradili najskôr kosovský klub KF Feronikeli (výhry 2:1 doma a 2:0 vonku), írsky Dundalk (výhry 1:0 doma a 3:1 vonku) a v play-off Slovan príjemne prekvapil vyradením gréckeho majstra PAOK Solún. V úvodnom domácom zápase Slovan zvíťazil 1:0 po góle obrancu Abenu v 94. minúte a v odvete mu na postup do skupiny stačila vonku aj prehra 2:3. Slovan si tak po tretíkrát v histórii zahral skupinovú fázu Európskej ligy, kde narazil na Beşiktaş, Bragu a Wolverhampton Wanderers. Belasí obsadili so 4 bodmi za jednu výhru a jednu remízu 3. miesto a do ďalšej fáze súťaže tak nepostúpili. V lige Slovan tak ako predošlú sezónu predvádzal spanilú jazdu. V 10. kole sa dostal opätovne na 1. priečku tabuľky a po zvyšok sezóny už naň nikoho nepustil. Jarná časť sezóny bola poznačená pandémiou covidu, kvôli ktorej sa najskôr odložila nadstavbová skupina a potom bola dohraná iba v skrátenom formáte (5 kôl namiesto 10). Slovan si zabezpečil titul 20. júna 2020 a to rovnako ako sezónu predtým na ihrisku Žiliny. Belasí v celom ligovom ročníku prehrali iba jediný zápas. 8. júla 2020 Slovan v domácom finále Slovenského pohára zdolal Ružomberok 1:0 a získal tak double, čo sa mu predtým podarilo naposledy v sezóne 2012/13. V januári 2020 mužstvo opustil kanonier Andraž Šporar, ktorý zamieril do portugalského Sportingu Lisabon za 6 miliónov (spolu s bonusmi sa suma mohla vyšplhať až na 7 miliónov), čo je rekordná čiastka za predaj hráča zo slovenskej ligy. Naopak vo februári 2020 tím posilnil Vladimír Weiss ml. ==== Sezóna 2020/2021 ==== Sezóna nezačala pre Slovan vôbec dobre. Ako majster mal Slovan pôvodne štartovať v 1. predkole Ligy majstrov, avšak z dôvodu nakazenia niekoľkých členov tímu koronavírusom bol zápas na Faerských ostrovoch proti KÍ Klaksvík za kontroverzných okolností skontumovaný v prospech súpera. Nakoľko sa kvalifikačné kola v tejto sezóne z dôvodu posunutého kalendáru kvôli pandémii hrali iba na jeden zápas, Slovan tak automaticky vypadol do Európskej ligy. Následne bol odvolaný tréner Ján Kozák ml., pričom k vyhadzovu došlo po vyhranom zápase Slovenského pohára v Beluši. Dôvodom bol neuspokojivý herný prejav mužstva. Kozáka nahradil slovinský kormidelník Darko Milanič. Rozpačitý úvod sezóny pre Slovan pokračoval aj v Európskej lige, kde belasí pomerne prekvapujúco podľahli fínskemu celku KuPS 1:2 po penaltovom rozstrele. Cesta v pohárovej Európe sa tak túto sezónu skončila v najkratšom možnom čase. Napokon ani Milanič neviedol Slovan do konca sezóny, pretože bol dve kolá pred koncom ligy po sérií niekoľkých bodových strát a slabých výkonov nahradený Vladimírom Weissom st. Ten sa do Slovana vrátil po takmer deviatich rokoch. Aj napriek spomínaným zaváhaniam v závere sezóny Slovan napokon pomerne bezpečne získal tretí majstrovský titul v rade. K tomu pridal aj víťazstvo v Slovenskom pohári a tak sa po roku opäť mohol tešiť zo zisku double, pričom vôbec prvýkrát v histórii klubu sa podarilo double obhájiť. ==== Sezóna 2021/2022 ==== Slovan opäť štartoval v Lige majstrov a tentoraz už sa úspešne dostal cez 1. predkolo, keď zdolal írsky Shamrock Rovers (výhra 2:0 doma a prehra 1:2 vonku). V 2. predkole belasí nestačili na favorizovaný BSC Young Boys zo Švajčiarska (remíza 0:0 doma a prehra 2:3 vonku). Následne bol Slovan presunutý do Európskej ligy, kde vyradil v 3. predkole Lincoln Red Imps z Gibraltáru (výhra 3:1 vonku a remíza 1:1 doma), avšak v play-off neprešiel cez grécke mužstvo Olympiakos Pireus (prehra 0:3 vonku a remíza 2:2 doma) a zostal tak pred bránami skupinovej fázy tejto súťaže. Slovan však bol automaticky zaradený do základnej skupiny Európskej konferenčnej ligy – novovytvorenej súťaže. Tu v konfrontácii so súpermi FC Kodaň (prehry 1:3 doma a 0:2 vonku), PAOK Solún (remízy 1:1 vonku a 0:0 doma) a rovnako ako v kvalifikácii s Lincolnom Red Imps (výhry 2:0 doma a 4:1 vonku) skončil na treťom mieste tabuľky, čo na postup do jarnej vyraďovacej fázy nestačilo. V lige vybojoval klub už štvrtý titul v rade, čo Slovan dokázal ako vôbec prvý v histórii slovenského futbalu. V rovnakej sezóne vyhral ligu aj hokejový Slovan Bratislava, čo sa stalo prvýkrát v spoločnej histórii, aby v jednom ročníku vybojoval titul futbalový aj hokejový Slovan. Futbalovému Slovanu sa však nepodarilo tretí raz po sebe získať double a to kvôli prehre v domácom finále Slovenského pohára v derby so Spartakom Trnava 1:2 po predĺžení. ==== Sezóna 2022/2023 ==== Začiatok letnej prípravy na novú sezónu bol turbulentný. 8. júna 2022 klub zverejnil, že tréner Vladimír Weiss st. končí. Dôvodom mala byť jeho nespokojnosť s hráčskym kádrom, pričom klub nemal dostatok prostriedkov na jeho okamžité prebudovávanie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vladimír Weiss st. končí na lavičke ŠK Slovan Bratislava|url=https://www.skslovan.com/9733|vydavateľ=www.skslovan.com|dátum prístupu=2023-09-03|jazyk=sk}}</ref> Avšak už o dva dni klub oznámil, že s trénerom Weissom sa nakoniec dohodli na pokračovaní spolupráce.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Chceme spoločne pokračovať: Slovan aj do novej sezóny s Vladimírom Weissom st.!|url=https://www.skslovan.com/9736|vydavateľ=www.skslovan.com|dátum prístupu=2023-09-03|jazyk=sk}}</ref> Rozpačitý úvod sezóny sa premietol hneď do prvého predkola kvalifikácie Ligy majstrov. V ňom nastúpil Slovan proti gruzínskemu majstrovi Dinamo Batumi, proti ktorému bol pasovaný do úlohy pomerne jasného favorita. Úvodný domáci zápas skončil iba 0:0, pričom hostia hrali celý druhý polčas v oslabení, no Slovan si nevypracoval takmer žiadnu vážnejšiu príležitosť. Odvetný zápas v Gruzínsku mal podobný charakter. Zápas sa po 90 minútach skončil opäť bez gólov, a tak nasledovalo predĺženie. V ňom sa Batumi ujalo vedenia v 104. minúte, čo by znamenalo ich postup. Slovan zachránil vyrovnávajúci gól Barseghyana v 115. minúte. Keď už všetko nasvedčovalo tomu, že zápas rozhodnú až pokutové kopy, Vladimír Weiss ml. v 123. minúte všetkých šokoval gólom priamo od rohovej zástavky a Slovan postúpil po výhre 2:1 po predĺžení. V 2. predkole čakal na Slovan mimoriadne prestížny dvojzápas proti rivalovi Ferencváros Budapešť. Prvý zápas sa hral v Budapešti a belasí ho zvládli famózne. Aj keď od 70. minúty prehrávali, dvoma gólmi v závere zápas otočili a prekvapujúco zvíťazili. Domácu odvetu však nezvládli. V 70. minúte Slovan znižoval na 1:2 – stav, za ktorého by sa išlo do predĺženia. Avšak tentoraz udrel dvoma gólmi v samom závere Ferencváros, vďaka čomu postúpil. Slovan bol následne preradený do 3. predkola Európskej ligy, kde sa po roku znova stretol s Olympiakosom Pireus. Po dvoch remízach Slovan nešťastne vypadol až po penaltovom rozstrele. Európska cesta tak pokračovala v Európskej konferenčnej lige, kde Slovan v play-off narazil na majstra Bosny a Hercegoviny Zrinjski Mostar. Prvý zápas v Bosne Slovanisti prehrali 0:1 po slabučkom výkone. V domácej odvete po 90 minútach Slovan viedol 1:0 a tak sa išlo do predĺženia. V tom sa hosťom podarilo vyrovnať a tesne pred koncom navyše dostal Kankava červenú kartu. Keď už všetko nasvedčovalo tomu, že Slovan vypadne, v 121. minúte ho zachránil nádhernými nožničkami útočník Ramírez. Slovan zvládol aj následný jedenástkový rozstrel a druhý rok po sebe postúpil do základnej skupiny Európskej konferenčnej ligy. Slovan bol vyžrebovaný do skupiny s Bazilejom zo Švajčiarska, Žalgirisom Vilnius z Litvy a Pyunikom Jerevan z Arménska. Slovan úvodné dva zápasy vôbec nezvládol, keď doma iba remizoval so Žalgirisom a vonku v Jerevane prehral 0:2 po mizernom výkone. Po týchto výsledkoch sa začalo verejne hovoriť o napätej situácii v klube a špekulovalo sa aj o konci trénera Weissa. Napokon však Slovan opustila skupina okolo generálneho riaditeľa Ivana Kmotríka ml. Ten sa však potom v marci 2023 opätovne vrátil na svoju pozíciu. Malé zemetrasenie v štruktúrach pomohlo celkovej atmosfére v klube z čoho Slovan ťažil aj výsledkovo. Zo zvyšných štyroch zápasoch v skupine Slovan zvíťazil v troch, pričom príjemne prekvapila najmä výhra 2:0 v Bazileji, a v jednom remizoval, čo ho napokon vynieslo na 1. miesto v skupine a zaručilo mu účasť v osemfinále tejto súťaže. Slovan si tak zahral v jarnej časti nejakej z európskych súťaží vôbec prvýkrát od slávneho roku 1969, kedy zvíťazil v Pohári víťazov pohárov. Zároveň sa stal prvým slovenským tímom od roku 2006, ktorému sa to podarilo – vtedy si po vypadnutí z Ligy majstrov zahrala šestnásťfinále Pohára UEFA Artmedia Petržalka, ktorú takisto trénoval Vladimír Weiss. Zhodou okolností narazil Slovan v osemfinále na súpera zo skupiny – FC Bazilej. V prvom zápase vonku belasí uhrali sľubnú remízu 2:2. Domáca odveta začala výborne, keď Slovan už v 17. minúte viedol 2:0. Hosťom sa podarilo na začiatku druhého polčasu znížiť, no to bolo na dlhý čas z ich strany všetko. Až v 93. minúte po veľkej hrúbke brankára Chovana, ktorému vypadla ľahká strela, vyrovnali a zápas išiel do predĺženia. Bazilej nakoniec postúpil na penalty. V lige Slovan dokráčal k už piatemu titulu po sebe. Zatiaľ čo v uplynulých sezónach sa belasí stali majstrami vždy bez väčších problémov, tentoraz museli bojovať až do záverečných kôl súťaže. Aj dôsledkom sústredenia sa na európske zápasy prišla v lige séria bodových strát, čo napríklad znamenalo, že na konci základnej časti (po 22. kole) bol na prvom mieste o jeden bod DAC Dunajská Streda. V predošlých štyroch sezónach pritom zakaždým Slovan vyhral základnú časť s pohodlným náskokom a následná majstrovská skupina zvykla byť do veľkej miery už iba formalitou. Sedem kôl pred koncom narástla strata Slovanu dokonca už na šesť bodov. V nasledujúcom kole Slovan zvládol otočiť mimoriadne dôležitý domáci zápas proti DAC. Vďaka tomu stiahol náskok na tri body a uchoval si nádej na titul. Slovan zvíťazil aj v ďalších troch zápasoch a vďaka zaváhaniam DAC sa tri kolá pred koncom dostal na prvé miesto s dvojbodovým náskokom. Nasledoval kľúčový zápas v Dunajskej Strede. Slovanu na udržanie líderskej pozície stačila aj remíza. V mimoriadne vypätom zápase napokon Slovan vyhral 3:2, keď v nadstavenom čase rozhodol z pokutového kopu striedajúci Vladimír Weiss ml., ktorý bol následne po ikonickej oslave gólu vylúčený. Slovan tak dve kolá pred koncom súťaže zvýšil náskok na čele tabuľky na päť bodov a fakticky rozhodol o titule, ktorého zisk aj potvrdil v ďalšom – predposlednom – kole v Banskej Bystrici. Posledné kolo sa už nieslo v duchu majstrovských osláv a belasí si tak doma mohli dovoliť aj prehru 0:1 proti Podbrezovej pred návštevou sezóny 15 606 divákov. V Slovenskom pohári sa opakoval scenár z predchádzajúcej sezóny. Slovan znova dokráčal až do finále, kde však opäť po predĺžení podľahol úhlavnému rivalovi z Trnavy. Finále sa tentoraz hralo práve v Trnave a Slovan tak nevyužil možnosť dokonalej odplaty za domácu prehru vo finále z predošlej sezóny. ==== Sezóna 2023/2024 ==== Piatu sezónu v rade štartoval Slovan ako slovenský zástupca v Lige majstrov. V [[Liga majstrov UEFA 2023/2024#1. predkolo|prvom predkole]] vyradil luxemburského majstra [[FC Swift Hesperange|Swift Hesperange]] (remíza 1:1 doma a výhra 2:0 vonku). V [[Liga majstrov UEFA 2023/2024#2. predkolo|druhom predkole]] sa po roku opäť stretol s bosnianskym [[HŠK Zrinjski Mostar|Zrinjski Mostar]]. Aj tentoraz boli úspešnejší belasí (výhra 1:0 vonku a remíza 2:2 doma). Vďaka postupne zvyšujúcemu sa koeficientu bol Slovan túto sezónu nasadený aj v [[Liga majstrov UEFA 2023/2024#3. predkolo|3. predkole]] Ligy majstrov. V ňom však nestačil na izraelského majstra [[Makabi Chejfa|Maccabi Haifa]] (prehry 1:2 doma a 1:3 vonku). Slovan pokračoval v [[Európska liga UEFA 2023/2024#4. predkolo|play-off]] Európskej ligy, kde bol vyžrebovaný proti cyperskému majstrovi [[Aris Limassol FC|Aris Limassol]]. Belasí zvládli úvodný zápas, keď doma vyhrali 2:1, no v odvete prišiel totálny kolaps a Slovan vypadol po vysokej prehre 2:6. Slovan bol automaticky preradený do Európskej konferenčnej ligy a tretí rok po sebe si zahral [[Európska konferenčná liga UEFA 2023/2024#Skupina A|základnú skupinu]] tejto súťaže. Tam Slovan narazil na favoritov z Francúzska [[Lille OSC|Lille]] (prehra 1:2 vonku a remíza 1:1 doma), slovinského majstra [[NK Olimpija Ľubľana|Olimpija Ľubľana]] (výhra 1:0 vonku a prehra 1:2 doma) a spred troch sezón dobre známy [[KÍ Klaksvík]] z Faerských ostrovov, ktorým belasí vrátili kontroverzné vyradenie aj s úrokmi po dvoch výhrach 2:1. Slovan obsadil v skupine druhú priečku za Lille a postúpil do [[Európska konferenčná liga UEFA 2023/2024#Predkolo play-off|predkola play-off]], čo mu zaručilo, že si druhú sezónu po sebe zahral v Európe aj v jarnej časti sezóny. V play-off bol Slovanu vyžrebovaný rakúsky [[SK Sturm Graz|Sturm Graz]]. Domácu ligovú súťaž nezačal Slovan optimálne. Dôsledkom troch bodových strát v úvode sezóny sa belasí dlhšie pohybovali iba v prostriedku tabuľky. V klube aj medzi fanúšikmi bolo cítiť napätie po spomínanom debakli na Cypre proti Arisu Limassol. Všetko kulminovalo onedlho nato, keď Slovan prehral v lige v Dunajskej Strede, pričom fanúšikovia belasých na znak protestu opustili ešte počas zápasu svoj sektor. Po tomto zápase sa však veci zlomili k lepšiemu a Slovan naštartoval skvelú sériu 10 ligových výhier v rade, ktorú zastavila až nešťastná remíza s Ružomberkom. Následne na to Slovan vyhral aj zostávajúce dva jesenné ligové zápasy a pred druhou Žilinou zimoval so 7-bodovým náskokom. Zimná prestávka však neprebehla v optimálnej atmosfére, za čo mohol najmä kontroverzný prípravný zápas proti ruskému Dinamo Moskva. Kontroverzný bol aj Gerson Rodrigues, hlavná zimná posila, ktorý bol známy svojim problémovým správaním. V tom pokračoval aj v Slovane a v klube nevydržal ani do konca sezóny. V tejto nie ideálnej atmosfére Slovan vôbec nezvládol predkolo play-off (šestnásťfinále) proti Sturmu Graz. Úvodný zápas v Rakúsku Slovan prehral vysoko 1:4 a v domácej odvete podľahol Sturmu 0:1. Ligu však Slovan dohral bez väčších problémov a s prehľadom si zabezpečil už šiesty majstrovský titul v rade. Vôbec prvýkrát z tejto série šiestich titulov ho spečatil na domácej pôde, keď mu 13. apríla 2024 stačil proti DAC aj bod po bezgólovej remíze. Slovan sa tak tešil z ďalšieho titulu už 5 kôl pred koncom súťaže. V Slovenskom pohári ale Slovan opäť (tretiu sezónu po sebe) nebol úspešný. Tentoraz vypadol už vo štvrťfinále, keď doma prekvapujúco prehral s Podbrezovou 1:3. == Vedenie a majitelia klubu == Do roku 1989 fungoval Športový klub Slovan v organizácii športových zväzov.<!-- v roku 1927 ešte ako amateri získali titul masjter ČSR, v roku 1932 už boli proesionáli --> Jeho financovanie podporoval určitou mierou štát. Po [[Nežná revolúcia|zmene režimu]] bol 1. októbra 1990 zaregistrovaný ''Športový klub Slovan Bratislava - futbal'' ako združenie. 22. januára 2002 predseda správnej rady občianskeho združenia [[Miroslav Králik]] oznámil rozhodnutie správnej rady o transformácii na akciovú spoločnosť ''ŠK Slovan Bratislava -- futbal, a. s.'' Návrh transformácie združenia na akciovú spoločnosť 164 prítomných delegátov jednohlasne prijalo a zároveň zvolili novú päťčlennú správnu rad: [[Roman Dubeň]], [[Viliam Fischer]], Miroslav Králik, [[Anton Ondruš]], [[Jozef Vengloš]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=HNonline.sk - Slovan smeruje k akciovej spoločnosti|url=https://hnonline.sk/sport/33683-slovan-smeruje-k-akciovej-spolocnosti|vydavateľ=hnonline.sk|dátum vydania=2002-01-23|dátum prístupu=2022-09-30|jazyk=sk-sk}}</ref> 24. januára 2005 predseda predstavenstva vtedajšej akciovej spoločnosti Slovana [[Eugen Cirák]] oznámil predaj klubu do súkromného vlastníctva. Bratislavský mestský poslanec [[Jozef Augustín]], ktorý sa výrazne aktivizoval vo veci predaja Slovana (v opozícii proti vtedajšiemu vedeniu). K podpisu zmluvy malo prísť už vo februári 2004, avšak nádejný nemecký kupec [[Daniel Jammer]] nakoniec "odskočil".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Futbalový Slovan včera predali|url=https://sportnet.sme.sk/spravy/futbalovy-slovan-vcera-predali/|vydavateľ=sportnet.sme.sk|dátum prístupu=2022-09-30|jazyk=sk}}</ref> Slovan nakoniec získala [[Slavia Capital]], ktorej najvýznamnejším predstaviteľom je bývalý dvojnásobný [[Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky|minister hospodárstva]] [[Ľudovít Černák]].<ref name=":0" /> Černák už v deň kúpy 24. januára 2005 začal riešiť aj dlhy občianskeho združenia Slovana, ktoré boli vyššie ako v akciovke, avšak prejavil najmä prioritný záujem o budúcnosti štadióna na Tehelnom poli. Povedal: „Myslím si, že by sa ňom malo podieľať 4–5 spoločností. Aj v zahraničí je bežnou praxou, že štadión vlastní developerská spoločnosť spolu s mestom.“ Nevylučuje, že jedným z vlastníkov by mohol byť aj futbalový zväz, ktorý včera navštívil. „Pre mňa je dôležité, aby bolo zmluvne podchytené, že Slovan bude mať svoj domov. A nevidím problém v tom, prečo by nemohol štadión slúžiť aj ako národný.“<ref name=":0" /> Ako sa ukázalo neskôr, dlhy Slovana boli v roku 2005 štvrť miliardy korún.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ľ. Černák: Biznis hojí rany z politiky|url=https://www.trend.sk/biznis/l-cernak-biznis-hoji-rany-politiky|vydavateľ=www.trend.sk|dátum vydania=2008-09-22|dátum prístupu=2022-09-30|jazyk=sk}}</ref> V lete 2008 Ľ. Černák predal deväťdesiat percent akcii futbalového Slovana [[Skupina J&T|Skupine J&T.]]<!-- 10% si ponechal zdroj TREND Ľ. Černák: Biznis hojí rany z politiky --> [[Skupina J&T|J&T]] neskôr prepustili 51% akcií spoločnosti [[Grafobal]], ktorú vlastní [[Ivan Kmotrík]], bývalý vlastník [[FC Petržalka|Artmedie Petržalka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výpis z obchodného registra SR|url=https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=34918&SID=2&P=1|vydavateľ=www.orsr.sk|dátum prístupu=2022-09-30}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ŠK Slovan Bratislava futbal a.s. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky|url=https://www.finstat.sk/35834579|vydavateľ=www.finstat.sk|dátum prístupu=2022-09-30|priezvisko=}}</ref><ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kmotrík je už dlho znechutený. Kúpi Slovan jeden z najbohatších Slovákov?|url=https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-sk-slovan-bratislava-predaj-kmotrik-hruby-chrenek-prognoza/|vydavateľ=sportnet.sme.sk|dátum prístupu=2022-09-30|jazyk=sk}}</ref> Pozemok aj štadión v štvrti [[Tehelné pole (štvrť)|Tehelné pole]] predal najskôr Černák spoločnosti [[Tesako]] za jednu korunu. Zdôvodňoval to tým, že Tesako pomôže s výstavbou nového štadióna. Firma, ktorej vlastníkom bola cyperská spoločnosť, však pozemok vymenila s mestom, vďaka čomu sa dostala k pôde na vedľajších [[Pasienky (štadión)|Pasienkoch]], kde trénoval klub [[Inter Bratislava|Interu]].<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ako sa z Ivana Kmotríka stal futbalový developer|url=https://www.trend.sk/trend-archiv/ako-ivana-kmotrika-stal-futbalovy-developer|vydavateľ=www.trend.sk|dátum vydania=2013-07-19|dátum prístupu=2022-09-30|jazyk=sk}}</ref><ref name=":2" /> Nakoniec teda Kmotrík ovládol väčšinu majetku troch bratislavských klubov a zrealizoval v súčinnosti s [[Skupina J&T|J&T]] na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelnom poli]] výstavbu [[Národný futbalový štadión|národného futbalového štadióna]], o ktorej sníval už Černák.<ref name=":2" /> Médiá v čase, keď k zámenám došlo, špekulovali, kto stojí za akciovkou Tesako a zistili, že sídlila na rovnakej adrese ako finančná skupina J&T a v predstavenstve Tesaka je aj [[Pavel Komorník]] z Grafobalu.<ref name=":4" /> Po slabých výkonoch v septembri 2022 ale najmä po prehre 0:2 na pôde arménskeho [[Pjunika Jerevan]] skončil v pozícii viceprezidenta a generálneho riaditeľa belasých Ivan Kmotrík mladší.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kto bude nový viceprezident Slovana? Majiteľ klubu Kmotrík reagoval na koniec svojho syna|url=https://hnonline.sk/sport/96042651-kto-bude-novy-viceprezident-slovana-majitel-klubu-kmotrik-reagoval-na-koniec-svojho-syna|vydavateľ=hnonline.sk|dátum vydania=2022-09-22|dátum prístupu=2022-09-30|jazyk=sk-sk}}</ref><blockquote>''"Rozhodol som sa zrušiť všetky doterajšie funkcie vo vedení klubu. Aby v klube nenastalo bezvládie a zachoval sa chod klubu, vymenovali sme nateraz za športového riaditeľa Róberta Tomascheka a riaditeľa pre medzinárodné vzťahy Roba Vitteka. V nasledujúcich dňoch oznámime mená ďalších ľudí, ktorí pribudnú do vedenia klubu,"'' citoval portál majiteľa klubu, Ivana Kmotríka staršieho.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovan oznámil meno nového športového riaditeľa, do klubu sa vracia aj Róbert Vittek|url=https://sportky.zoznam.sk/c/308783/|vydavateľ=Športky.sk|dátum vydania=2022-09-29|dátum prístupu=2022-09-30|jazyk=sk}}</ref> </blockquote>Už od minulého roka sa špekuluje o tom, že Kmotrík st. chce futbalový Slovan predať.<ref name=":3" /> Za rok 2021 mal Slovan tržby viac ako pätnásť miliónov eur, ale tiež vykázal stratu 1,2 milióna eur. Rok predtým bola strata klubu až 3,2 milióna eur. Slovan vykazuje záporné čísla trvale od roku 2017.<ref name=":1" /> ''„Na predaj je vždy a všetko, závisí iba od podmienok, ktoré dá potencionálny záujemca na stôl,“'' povedal Kmotrík starší ešte v júni 2022. K Slovanu patrí aj štadión, ktorý tvorí najväčšiu klubovú hodnotu. Kmotríka vyšla stavba na viac ako sto miliónov eur, vláda prispela 27 miliónmi.<ref name=":3" /> V marci 2023 sa opätovne vrátil Ivan Kmotrík mladší na pozíciu generálneho riaditeľa klubu s cieľom dať tímu nový impulz a od leta začať s prestavbou kádra. Róbert Tomaschek sa presunul na pozíciu vedúceho mužstva, Róbert Vittek bude v klube pracovať na skautingovom oddelení. == Názvy klubu == * 1919 – I. ČSŠK Bratislava * 1939 – ŠK Bratislava * 1948 – Sokol NV Bratislava * 1953 – ÚNV Slovan Bratislava * 1961 – TJ Slovan CHZJD Bratislava * 1990 – ŠK Slovan Bratislava == Rivalita == Najväčším rivalom Slovana domácej futbalovej scéne je Spartak Trnava. Tradičné derby je najzásadnejším a zároveň najsledovanejším zápasom v slovenskom futbale. Predstavuje nielen rivalitu dvoch futbalových klubov, ale aj susedných miest zo západného Slovenska – Bratislavy a Trnavy. Jeho história siaha až do roku 1926, kedy sa v Trnave konal prvý vzájomný zápas s víťazstvom domácich v pomere 3:1. Prvý veľký spor sa odohral v roku 1932, keď najlepší trnavský útočník [[František Masarovič]] napriek nesúhlasu klubu prestúpil do I. ČSŠK Bratislava. Zakročiť napokon musel až riadiaci orgán Západoslovenskej futbalovej župy. Od tohto momentu platilo, že každý prestup hráča Trnavy do Slovana (v ďalších rokoch Anton Malatinský, [[Michal Benedikovič]] či [[Jozef Adamec]]), alebo opačným smerom, znamenal nespokojnosť a vzdor fanúšikov. To sa porušilo koncom 80-tych rokov a odvtedy presuny hráčov medzi oboma klubmi nie sú až také emotívne (napr. Vladimír Eckhardt, Marek Ujlaky, Dušan Tittel, Myenty Abena, Lucas Lovat atď.). Ďalším zásadným momentom v rivalite týchto dvoch mužstiev bolo prelomenie bariéry na tribúne v roku 1968, kedy rivalita kulminovala. Niekoľko fanúšikov bolo zranených a zápas mal dohru za zeleným stolom. Vzájomné zápasy sú často označované ako rizikové a sprevádzané početným policajným dozorom. Neslávne pamätným sa stal zápas 11. kola futbalovej Fortuna ligy 17. októbra 2021 medzi dovtedy prvým Slovanom a druhou Trnavou, ktorý hlavný rozhodca najskôr prerušil a potom po takmer štvrť hodine predčasne ukončil pre ohrozovanie divákov v sektore hostí domácimi priaznivcami a následnému vniknutiu množstva fanúšikov z obidvoch táborov na hraciu plochu, kde došlo ku násilnostiam a vzájomným bitkám, pričom niekoľko fanúšikov bolo zranených a museli byť ošetrovaní. Výsledkom nezvládnutej usporiadateľskej služby zo strany domáceho Spartaka a násilností disciplinárna komisia SFZ udelila Spartaku pokutu 35 000 €, uzavretie štadióna pre divákov na 3 domáce zápasy (okrem detí do 15 rokov) a Slovanu pokutu 20 000 € a zákaz vycestovať fanúšikom Slovana na 4 najbližšie zápasy na štadióny súperov v lige. Obidva kluby dostali zákaz vycestovania fanúšikov na súperov štadión do konca súťažného ročníka. Prezídium Únie ligových klubov odsúhlasilo podľa súťažného poriadku kontumáciu 3:0 v prospech Slovana. Násilnosti na štadióne vyústili až do zvolania Výboru Národnej rady SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, kde sa preberali možnosti zvýšenia bezpečnosti na športových podujatiach. Ku zápasu sa vyjadrovali viacerí poprední športovci, politici, prezident Policajného zboru a mal dopad aj na legislatívne zmeny, ktoré mali zabrániť podobným situáciám na športových štadiónoch. Legislatívne zmeny v bezpečnosti na štadiónoch boli nevyhnutné aj z dôvodu, že zápas mal medzinárodný rozmer, keď si na zápase vybíjali energiu okrem zainteresovaných fanúšikov obidvoch klubov aj fanúšikovia Baníka Ostrava (Česko) a GKS Katowice (Poľsko) na strane Spartaka Trnava a Ruchu Chorzów a Wisły Krakov (obe Poľsko) a Austrie Viedeň (Rakúsko) na strane Slovana Bratislava. Množstvo článkov vo všetkých tlačených aj elektronických médiách v najbližších týždňoch po zápase dokumentovalo dramatický priebeh zápasu. Tu sú len niektoré názvy z nich: "Dráma na štadióne v Trnave ako z filmu Hooligans: Zápas slovenského derby skončil predčasne" (Startitup), "Škandál nevídaných rozmerov: Chuligáni sa v derby bili na trávniku a krv tiekla potokom!" (Šport24.sk), "Počas zápasu v Trnave vyčíňala na ihrisku zberba zo 4 krajín: Kto každý tu zlyhal? Počuť len výhovorky!" (Nový čas), "Rozbité hlavy, veľké tržné rany: Polícia nebrala žiadny ohľad, schytali to aj ženy a deti" (Šport24.sk) atď. Počas svojho pôsobenia v najvyššej súťaži mal Slovan postupne štyroch mestských rivalov. Prvým bol armádny klub OAP Bratislava, s ktorým sa Slovan stretával v ligových zápasoch počas existencie Slovenského štátu. Súperenie ale nemalo dlhé trvanie. OAP bol v roku 1944 z politických dôvodov zrušený. Len o málo dlhšie trvala rivalita s ČH Bratislava. Tá sa v roku 1962 zlúčila so Slovnaftom a vznikol [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]]. Hoci klub nemal širokú základňu fanúšikov, bratislavské derby vždy lákalo. V sezóne 1974/75 sa o titule rozhodovalo vo vzájomnom zápase medzi Interom a Slovanom na vypredaných Pasienkoch. Rivalita pokračovala aj v samostatnej slovenskej lige. Ďalší priamy súboj o titul medzi týmito klubmi sa odohral v sezónach 1998/99 a 1999/00. Vzájomné zápasy dostali pomenovanie ''„derby susedov z Bajkalskej ulice“''. Aktuálne sa nestretávajú, nakoľko Inter pôsobí v [[3. liga|3. lige]]. Posledným mestským rivalom Slovana bola Artmedia Petržalka. Klub z pravého brehu [[Dunaj|Dunaja]] sa stal stabilným účastníkom najvyššej súťaže po rozdelení Československa. Zápasy so Slovanom často prilákali na štadión za Starým mostom návštevu blížiacu sa 10-tisícom divákom. Klub momentálne pôsobí pod názvom FC Petržalka v [[2. slovenská futbalová liga|2. lige]]. Za ďalšieho významného rivala Slovana možno považovať [[FC VSS Košice|VSS Košice]] (dnes už [[FC Košice]]). Zápasy s tímom z metropoly opačného konca Slovenska sú vnímané ako súboj „''východu proti západu“.'' V minulosti, počas účasti Slovana v 1. čs. lige bol na českej strane hlavným rivalom Sparta Praha. Rivalita vrcholila najmä v posledných rokoch spoločnej futbalovej ligy, kedy mali oba kluby najpočetnejšie a aj najradikálnejšie futbalové tábory. Napriek tomu nikdy medzi oboma tábormi neprišlo k nejakému významnejšiemu fyzickému konfliktu, presahujúceho bežné strety znepriatelených fanúšikovských táborov v česko-slovenskej federálnej lige. Konflikty sa obmedzovali len na verbálne útoky a hádzanie rôznych predmetov na hraciu plochu príp. do sektorov súperových fanúšikov. Bežné boli menšie bitky jednotlivcov, čo však bol v tom čase bežný sprievodný jav na štadiónoch v lige. Od 90-tych rokov 20. storočia je hlavným nepriateľom na medzinárodnej scéne Ferencvároš Budapešť. Tento klub má dlhodobo extrémne radikálne a militantné fanúšikovské jadro, pravdepodobne najhoršie zo všetkých stredoeurópskych futbalových klubov. Vyčíňanie jeho fanúšikov je každoročne známe aj na medzištátnych zápasoch, nielen na klubových. Nenávisť medzi klubmi spôsobili ešte v r. 1992 radikálni fanúšikovia Ferencvárošu, keď prišli do Bratislavy na vzájomný zápas medzi Slovanom a Budapešťou v 1. kole Ligy majstrov. Na štadión Slovana si so sebou zobrali celý arzenál nebezpečných zbraní, priamo na štadióne hádzali nebezpečné predmety a ohrozovali ostatných divákov. Vykrikovanie ponižujúcich protislovenských a protislovanistických sloganov v uliciach Bratislavy ako aj na štadióne bolo to najslabšie čo použili. Počas zápasu tak vyhrotili situáciu, že museli proti nim zakročiť bezpečnostné zložky na štadióne a tým ochránili zvyšných slušných divákov. Keďže "világos" dostali aj niektorí pravdepodobne nevinní priaznivci Ferencvárošu, maďarské médiá ako aj radikálni priaznivci maďarského klubu len veľmi ťažko znášali tento postup polície, a všetko obrátili na nacionálne vášne a politiku a cítili ukrivdenosť maďarského národa. Frustrácia Maďarov bola umocnená debaklom, ktorý utŕžili hráči Ferencvárošu na Tehelnom poli (4:1 pre Slovan), kde 2 góly strelil aj legendárny Peter Dubovský. UEFA za nenahlásenie zápasu ako rizikového ako aj za vyčíňanie fanúšikov potrestala obidva kluby, vyššiu pokutu dostal maďarský klub, čo opäť rozdúchalo vášne za Dunajom. Maďari sa navyše chystali na veľkú vendetu v odvetnom zápase v Budapešti. V čase medzi obidvomi zápasmi išli z Maďarska veľmi nepríjemné správy, ktoré prakticky vylučovali prítomnosť kohokoľvek hovoriaceho po slovensky v Budapešti (ak nechcel skončiť minimálne v nemocnici). Priamo pred zápasom komando "Fradi" kontrolovalo vlaky idúce do Budapešti, pričom každému priaznivcovi zo Slovenska hrozilo vysoké nebezpečenstvo ohrozenia života pri strete s týmito radikálnymi fanúšikmi. Nakoniec do sektora hostí v Budapešti prišiel len jeden fanúšik, 15-ročný Daniel Antošík, ktorý počas celého zápasu sedel v sektore hostí s rozvinutou slovanistickou vlajkou proti celému vypredanému protislovanisticky zameranému štadiónu. Tento jeho počin zaznamenali takmer všetky médiá, hráči a veľmi kladne a obdivne sa o ňom vyjadrovali aj fanúšikovia konkurenčných futbalových klubov v našej lige. Dočkal sa aj ocenenia po zápase, tréner Slovana Dušan Galis si išiel po zápase s ním podať ruku, Ondrej Krištofík mu daroval dres, hráči ho na ceste späť zobrali lietadlom do Bratislavy a dostal aj permanentku na celý rok na zápasy Slovana<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Z Argentíny sa vracia belasá legenda|url=https://sport.aktuality.sk/c/JqNI6xT/z-argentiny-sa-vracia-belasa-legenda/|vydavateľ=Ringier Slovakia Media|dátum prístupu=2022-09-30|jazyk=sk|meno=Igor|priezvisko=Gressner}}</ref>. V čase 30. výročia tohto pamätného zápasu v r. 2022 skrížil cesty obidvom mužstvám žreb UEFA. Slovan a Ferencvároš sa opäť stretli, tentokrát 2. predkole Ligy majstrov. Všetky média, najmä však maďarské, sa venovali viac fanúšikom a odplate za rok 1992 ako futbalu a hráčom a zbytočne vyhrocovali situáciu. Pred prvým zápasom v Budapešti bola situácia opäť veľmi napätá a tvrdé jadro Ferencvárosu opäť "kontrolovalo" vlaky, s úmyslom zneškodniť akéhokoľvek fanúšika zo Slovenska. Avšak maďarská polícia spolu so slovenskou a futbalovým klubom ŠK Slovan vynikajúco zvládli celý presun 500-700 priaznivcov Slovana do Budapešti a späť, a ku žiadnym výtržnostiam neprišlo. Avšak na štadióne bola veľmi nepriateľská nielen protislovanistická, ale opäť aj protislovenská nálada, ktorú dokumentovali transparenty, tričká, či nacionalistické verbálne prejavy domácich fanúšikov. Ich frustrácia sa ešte prehĺbila po prehratom zápase (1:2), ktorú si vybíjali domáci priaznivci najmä na sociálnych sieťach, kde si svoje xenofóbne a militantné názory vybíjali aj na vlastných hráčoch. Jediným vážnejším incidentom bolo, že počas presunu z tréningu v Budapešti, jeden maďarský priaznivec hodil do okna autobusu Slovana kameň, čím ho poškodil. Veľmi pozitívnym a pekným gestom tohto zápasu bolo, že vyše 40 priaznivcov Slovana sa zložilo na spiatočnú letenku hrdinu spred 30 rokov - Daniela Antošíka, žijúceho medzičasom v Argentíne a tesne pred zápasom ako spomienku na r. 1992 všetci opustili sektor hostí okrem Daniela, ktorý ostal v sektore už na novom, vypredanom štadióne Ferencvárosu, sám, tak ako pred 30 rokmi, čo si všimli aj televízne štáby a až potom pred prvým výkopom prišli aj ostatní fanúšikovia Slovana povzbudzovať do svojho sektora. Po príchode na Slovensko sa Daniel Antošík tešil veľkému záujmu nielen médií, ale opäť aj obdivu iných fanúšikov (napr. niektorých priaznivcov Trnavy). Kým pred zápasom v Budapešti sa už týždeň pre výkopom riešili len bezpečnostné aspekty podujatia a média stále, až prehnane, oživovali spomienky spred 30 rokov, pred zápasom v Bratislave sa riešilo ako vypredať štadión domácimi priaznivcami a atmosféra ani zďaleka nebola taká vyhrotená... == Športové úspechy == ===Domáca scéna=== * '''Česko-Slovensko ** [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] ''Amatérsky víťaz (2x): 1926-27, 1929-30'' * '''Česko-Slovensko ** [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] ''Víťaz (8x): 1948-49, 1949-50, 1950-51, 1954-55, 1969-70, 1973-74, 1974-75, 1991-92'' ** [[Image:Silver medal icon.svg|15px]] ''Druhé miesto (10x): 1951-52, 1955-56, 1959-60, 1963-64, 1966-67, 1967-68, 1968-69, 1971-72, 1975-76, 1990-91 ** [[Image:Bronze medal icon.svg|15px]] ''Tretie miesto (3x): 1947-48, 1960-61, 1992-93 * '''Slovensko ** [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] ''Víťaz (24x): 1925-26, 1926-27, 1929-30, 1931-32, 1939-40, 1940-41, 1941-42, 1943-44, 1993-94, 1994-95, 1995-96, 1998-99, 2008-09, 2010-11, 2012-13, 2013-14, 2018-19, 2019-20, 2020-21, 2021-22, 2022-23, 2023-24, 2024-25, 2025-26'' ** [[Image:Silver medal icon.svg|15px]] ''Druhé miesto (5x): 2000-01, 2009-10, 2015-16, 2016-17, 2017-18 ** [[Image:Bronze medal icon.svg|15px]] ''Tretie miesto (6x): 1996-97, 1999-00, 2002-03, 2006-07, 20111-12, 2014-15 * '''Česko-slovenský pohár ** [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] ''Víťaz (5x): 1961-62, 1962-63, 1967-68, 1973-74, 1981-82'' ** [[Image:Silver medal icon.svg|15px]] ''Druhé miesto (6x): 1964-65, 1969-70, 1971-72, 1975-76, 1982-83, 1988-89 * '''Slovenský pohár ** [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] ''Víťaz (17x): 1969-70, 1971-72, 1973-74, 1975-76, 1981-82, 1982-83, 1988-89, 1993-94, 1996-97, 1998-99, 2009-10, 2010-11, 2012-13, 2016-17, 2017-18, 2019-20, 2020-21'' ** [[Image:Silver medal icon.svg|15px]] ''Druhé miesto (7x): 1970-71, 1977-78, 2002-03, 2013-14, 2015-16, 2021-22, 2022-23 * '''Slovenský Superpohár / Matičný Pribinov pohár ** [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] ''Víťaz (4x): 1993-94, 1995-96, 2008-09, 2013-14'' ** [[Image:Silver medal icon.svg|15px]] ''Druhé miesto (3x): 1994-95, 2006-07, 2009-10 * '''Prvá Slovenská národná futbalová liga''' ** [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] ''Víťaz (1x): 1987-88'' ===Európska scéna=== * '''UEFA Pohár víťazov pohárov ** [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] ''Víťaz (1x): 1968-69'' ** Štvrťfinalista (2x): 1962-63, 1963-64 * '''UEFA Pohár Intertoto ** [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] ''Víťaz v skupine (9x): 1967-68, 1969-70, 1971-72, 1972-73, 1973-74, 1976-77, 1989-90, 1991-92, 1993-94'' * '''Mitropa pohár ** [[Image:Silver medal icon.svg|15px]] ''Druhé miesto (1x): 1963-64 * '''UEFA Liga majstrov''' ** ''Skupinová fáza / ligova fáza (1x): 2024-25 * '''UEFA Európska liga''' ** ''Skupinová fáza / ligova fáza (3x): 2011-12, 2014-15, 2019-20 * ''' UEFA Európska konferenčná liga''' ** ''Osemfinalista (1x): 2022-23 ** ''Vyraďovacie kolo play-off (1x): 2023-24'' ** ''Skupinová fáza / ligova fáza (2x): 2021-22, 2025-26 == Umiestnenie v domácich ligových súťažiach == <small>'''Vysvetlivky:''' Z – počet zápasov, V – výhry, R – remízy, P – prehry</small> {| class="wikitable sortable" style="text-align: center;" | colspan="10" |{{minivlajka|Česko-Slovensko}}Česko-Slovensko 1935 – 1938 |- !Sezóna !Úroveň !Z !V !R !P !Skóre !+/− !Body !Umiestnenie |- |1935/36 |1 |26 |10 |5 |11 |50:61 | −11 |'''25''' |7. |- |1936/37 |1 |22 |11 |5 |6 |44:36 | +8 |'''27''' |4. |- |1937/38 |1 |22 |10 |1 |11 |46:53 | −11 |'''21''' |5. |- | colspan="10" |{{Minivlajka|Slovensko}}Slovensko 1938 – 1944 |- !Sezóna !Úroveň !Z !V !R !P !Skóre !+/− !Body !Umiestnenie |- |1938/39 |1 |8 |7 |1 |0 |30:11 | +19 |'''15''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |1939/40 |1 |22 |18 |1 |3 |100:22 | +78 |'''37''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |1940/41 |1 |22 |14 |4 |4 |90:33 | +57 |'''32''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |1941/42 |1 |22 |13 |5 |4 |82:35 | +47 |'''31''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |1942/43 |1 |22 |14 |2 |6 |72:33 | +39 |'''30''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |1943/44 |1 |22 |18 |2 |2 |121:34 | +87 |'''38''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- | colspan="10" |{{minivlajka|Česko-Slovensko}}Česko-Slovensko 1945 – 1993 |- !Sezóna !Úroveň !Z !V !R !P !Skóre !+/− !Body !Umiestnenie |- |1945/46 |1 |18 |9 |3 |6 |54:41 | +13 |'''21''' |'''3.''' (sk. A) |- |1946/47 |1 |26 |13 |2 |11 |78:48 | +30 |'''28''' |6. |- |1947/48 |1 |20 |10 |4 |6 |57:31 | +26 |'''24''' |bgcolor="#CD9B1D"|'''3.''' |- |1949 |1 |26 |18 |5 |3 |93:33 | +60 |'''41''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |1950 |1 |26 |16 |3 |7 |62:35 | +27 |'''35''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |1951 |1 |26 |14 |5 |7 |58:36 | +22 |'''33''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |1952 |1 |26 |18 |4 |4 |59:25 | +34 |'''40''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |1953 |1 |13 |5 |3 |5 |26:21 | +5 |'''13''' |9. |- |1954 |1 |22 |10 |5 |7 |35:28 | +7 |'''25''' |5. |- |1955 |1 |22 |13 |5 |4 |41:14 | +27 |'''31''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |1956 |1 |22 |10 |7 |5 |37:23 | +14 |'''27''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |1957/58 |1 |33 |15 |7 |11 |58:45 | +13 |'''37''' |4. |- |1958/59 |1 |26 |8 |8 |10 |38:36 | +2 |'''24''' |8. |- |1959/60 |1 |26 |12 |8 |6 |53:31 | +22 |'''32''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |1960/61 |1 |26 |12 |5 |9 |45:29 | +16 |'''29''' |bgcolor="#CD9B1D"|'''3.''' |- |1961/62 |1 |26 |13 |1 |12 |51:38 | +13 |'''27''' |7. |- |1962/63 |1 |26 |10 |5 |11 |45:40 | +5 |'''25''' |7. |- |1963/64 |1 |26 |14 |7 |5 |50:25 | +25 |'''35''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |1964/65 |1 |26 |7 |14 |5 |35:26 | +9 |'''28''' |6. |- |1965/66 |1 |26 |9 |7 |10 |34:29 | +5 |'''25''' |7. |- |1966/67 |1 |26 |14 |7 |5 |33:17 | +16 |'''35''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |1967/68 |1 |26 |13 |4 |9 |36:20 | +16 |'''30''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |1968/69 |1 |26 |12 |10 |4 |35:18 | +17 |'''34''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |1969/70 |1 |30 |16 |11 |3 |39:15 | +24 |'''43''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |1970/71 |1 |30 |11 |10 |9 |34:28 | +6 |'''32''' |6. |- |1971/72 |1 |30 |18 |6 |6 |68:37 | +31 |'''42''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |1972/73 |1 |30 |12 |5 |13 |32:31 | +1 |'''29''' |8. |- |1973/74 |1 |30 |15 |7 |8 |58:39 | +19 |'''37''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |1974/75 |1 |30 |16 |7 |7 |72:34 | +38 |'''39''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |1975/76 |1 |30 |15 |6 |9 |49:25 | +24 |'''36''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |1976/77 |1 |30 |12 |5 |13 |44:38 | +6 |'''29''' |8. |- |1977/78 |1 |30 |11 |7 |12 |53:46 | +7 |'''29''' |8. |- |1978/79 |1 |30 |8 |12 |10 |35:32 | +3 |'''28''' |10. |- |1979/80 |1 |30 |11 |7 |12 |31:35 | -4 |'''29''' |11. |- |1980/81 |1 |30 |12 |5 |13 |40:38 | +2 |'''29''' |9. |- |1981/82 |1 |30 |11 |7 |12 |42:47 | -5 |'''29''' |10. |- |1982/83 |1 |30 |8 |10 |12 |34:51 | -17 |'''26''' |13. |- |1983/84 |1 |30 |8 |11 |11 |45:46 | -1 |'''27''' |9. |- |1984/85 |1 |30 |6 |7 |17 |24:59 | -35 |'''19''' |16. |- |1985/86 |2 |30 |17 |8 |5 |45:23 | +22 |'''42''' |2. |- |1986/87 |2 |30 |20 |5 |5 |60:17 | +43 |'''45''' |2. |- |1987/88 |2 |30 |19 |7 |4 |51:18 | +33 |'''45''' |1. |- |1988/89 |1 |30 |13 |4 |13 |41:39 | +2 |'''30''' |7. |- |1989/90 |1 |30 |10 |15 |5 |29:25 | +4 |'''35''' |5. |- |1990/91 |1 |30 |16 |6 |8 |42:27 | +15 |'''38''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |1991/92 |1 |30 |23 |5 |2 |60:19 | +41 |'''51''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |1992/93 |1 |30 |19 |4 |7 |61:31 | +30 |'''42''' |bgcolor="#CD9B1D"|'''3.''' |- | colspan="10" |{{minivlajka|Slovensko}}Slovensko 1993 – |- align="center" style="background:#efefef; font-weight:bold;" !Sezóna !Úroveň ! width="33" |Z ! width="33" |V ! width="33" |R ! width="33" |P ! width="33" |Skóre ! width="33" |+/− ! width="33" |Body !Umiestnenie |- |[[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1993/94]] |1 |32 |20 |10 |2 |63:28 | +35 |'''50''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[1. slovenská futbalová liga 1994/1995|1994/95]] |1 |32 |21 |9 |2 |63:25 | +38 |'''72''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[1. slovenská futbalová liga 1995/1996|1995/96]] |1 |32 |22 |9 |1 |79:20 | +59 |'''75''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[1. slovenská futbalová liga 1996/1997|1996/97]] |1 |30 |15 |5 |10 |49:33 | +16 |'''50''' |bgcolor="#CD9B1D"|'''3.''' |- |[[Mars superliga 1997/1998|1997/98]] |1 |30 |12 |9 |9 |41:36 | +5 |'''45''' |5. |- |[[Mars superliga 1998/1999|1998/99]] |1 |30 |21 |7 |2 |56:11 | +45 |'''70''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[Mars superliga 1999/2000|1999/00]] |1 |30 |16 |9 |5 |52:18 | +34 |'''57''' |bgcolor="#CD9B1D"|'''3.''' |- |[[Mars superliga 2000/2001|2000/01]] |1 |36 |21 |8 |7 |84:49 | +35 |'''71''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |[[Mars superliga 2001/2002|2001/02]] |1 |36 |14 |9 |13 |42:39 | +3 |'''51''' |6. |- |[[1. slovenská futbalová liga 2002/2003|2002/03]] |1 |36 |19 |6 |11 |60:42 | +22 |'''63''' |bgcolor="#CD9B1D"|'''3.''' |- |[[Corgoň liga 2003/2004|2003/04]] |1 |36 |6 |11 |19 |37:58 | -21 |'''29''' |10. |- |[[2. slovenská futbalová liga 2004/2005|2004/05]] |2 |30 |14 |8 |8 |37:24 | +13 |'''50''' |3. |- |[[2. slovenská futbalová liga 2005/2006|2005/06]] |2 |30 |19 |6 |5 |47:25 | +22 |'''63''' |2. |- |[[Corgoň liga 2006/2007|2006/07]] |1 |28 |11 |8 |9 |35:33 | +2 |'''41''' |bgcolor="#CD9B1D"|'''3.''' |- |[[Corgoň liga 2007/2008|2007/08]] |1 |33 |15 |6 |12 |46:37 | +9 |'''51''' |5. |- |[[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] |1 |33 |21 |7 |5 |69:25 | +44 |'''70''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[Corgoň liga 2009/2010|2009/10]] |1 |33 |21 |7 |5 |54:24 | +30 |'''70''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |[[Corgoň liga 2010/2011|2010/11]] |1 |33 |20 |8 |5 |52:21 | +31 |'''68''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[Corgoň liga 2011/2012|2011/12]] |1 |33 |16 |6 |1 |48:35 | +13 |'''59''' |bgcolor="#CD9B1D"|'''3.''' |- |[[Corgoň liga 2012/2013|2012/13]] |1 |33 |16 |11 |6 |56:33 | +23 |'''59''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[Corgoň liga 2013/2014|2013/14]] |1 |33 |24 |3 |6 |63:32 | +31 |'''75''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[Fortuna liga 2014/2015|2014/15]] |1 |33 |18 |3 |12 |49:42 | +7 |'''57''' |bgcolor="#CD9B1D"|'''3.''' |- |[[Fortuna liga 2015/2016|2015/16]] |1 |33 |20 |9 |4 |50:25 | +25 |'''69''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |[[Fortuna liga 2016/2017|2016/17]] |1 |30 |18 |3 |9 |54:34 | +20 |'''57''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |[[Fortuna liga 2017/2018|2017/18]] |1 |32 |17 |8 |7 |58:37 | +21 |'''59''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |[[Fortuna liga 2018/2019 (Slovensko)|2018/19]] |1 |32 |25 |5 |2 |84:33 | +51 |'''80''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[Fortuna liga 2019/2020|2019/20]] |1 |27 |21 |5 |1 |57:14 | +43 |'''68''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[Fortuna liga 2020/2021|2020/21]] |1 |32 |22 |5 |5 |78:28 | +50 |'''71''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[Fortuna liga 2021/2022|2021/22]] |1 |32 |22 |8 |2 |71:25 | +46 |'''74''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[Fortuna liga 2022/2023|2022/23]] |1 |32 |21 |6 |5 |65:32 | +33 |'''69''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[Niké liga 2023/2024|2023/24]] |1 |32 |23 |4 |5 |76:31 | +45 |'''73''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[Niké liga 2024/2025|2024/25]] |1 |32 |22 |6 |4 |74:39 | +35 |'''72''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[Niké liga 2025/2026|2025/26]] |1 |''31'' |''21'' |''5'' |''5'' |''62:35'' | ''+27'' |'''''68''''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |} Aktualizované k: 10. 5. 2026 <small>''Zdroje: nikeliga.sk; cs.wikipedia.org/wiki/1._slovenská_fotbalová_liga''</small> == Králi ligových strelcov == {| class="wikitable" !Sezóna !Meno !Góly |- |1939/40 |{{minivlajka|Slovensko}} Tomáš Porubský|| align="center"| 27 |- |1940/41 |{{minivlajka|Slovensko}} [[Ján Arpáš]]|| align="center"| 19 |- |1941/42 |{{minivlajka|Slovensko}} [[Ján Arpáš]]|| align="center"| 22 |- |1943/44 |{{minivlajka|Slovensko}} [[Ján Arpáš]]|| align="center"|29 |- |1955 |{{minivlajka|Slovensko}} [[Emil Pažický]]|| align="center"| 19 |- |1971/72 |{{minivlajka|Slovensko}} [[Ján Čapkovič]]|| align="center"| 19 |- |1980/81 |{{minivlajka|Slovensko}} [[Marián Masný]]|| align="center"| 16 |- |1991/92 |{{minivlajka|Slovensko}} [[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]]||align="center"| 27 |- |1992/93 |{{minivlajka|Slovensko}} [[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]]||align="center"| 24 |- |2008/09 |{{minivlajka|Slovensko}} [[Pavol Masaryk]]|| align="center"| 15 |- |2010/11 |{{minivlajka|Slovensko}} [[Filip Šebo]]||align="center"| 22 |- |2016/17 |{{minivlajka|Guinea}} [[Seydouba Soumah]]*||align="center"| 20 |- |2018/19 |{{minivlajka|Slovinsko}} [[Andraž Šporar]]||align="center"| 29 |- |2019/20 |{{minivlajka|Slovinsko}} [[Andraž Šporar]]**||align="center"| 12 |- |2023/24 |{{Minivlajka|Arménsko}} Tigran Barseghjan***||align="center"| 13 |- | rowspan="2" |2024/25 |{{minivlajka|Slovensko}} David Strelec | align="center" |20 |- |{{Minivlajka|Arménsko}} Tigran Barseghjan | align="center" |20 |} Poznámky: <nowiki>*</nowiki> Soumah sa delil o korunu kráľa strelcov s [[Filip Hlohovský|Filipom Hlohovským]] z [[MŠK Žilina]] <nowiki>**</nowiki> sezóna 2019/20 bola skrátená z dôvodu [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie COVID-19]] <nowiki>***</nowiki> Barseghjan sa delil o korunu kráľa strelcov s [[Róbert Polievka|Róbertom Polievkom]] z [[MFK Dukla Banská Bystrica]] == Hráči Slovana v klube ligových kanonierov (KLK) == '''[[Klub ligových kanonierov]]''' (KLK) združuje [[Slovensko|slovenských]] [[Futbal|futbalistov]], ktorí počas svojej kariéry strelili 100 a viac gólov v najvyšších ligových súťažiach. Tento zoznam ku koncu roku 2021 obsahoval 35 futbalistov, z toho v Slovane pôsobilo '''21'''. {| class="wikitable" !Poradie v KLK !Meno hráča ! width="50" |Celkový počet gólov !Počet gólov za Slovan |- |1. |[[Ladislav Kubala]] | align="center" |202 |14 |- |3. |[[Jozef Adamec]] | align="center" |170 |15 |- |5. |[[Ján Arpáš]] | align="center" |152 |146 |- |7. |[[Milan Luhový]] | align="center" |143 |23 |- |11. |[[Juraj Halenár]] | align="center" |127 |57 |- |12. |[[Emil Pažický]] | align="center" |124 |77 |- |13. |[[Stanislav Šesták]] | align="center" |123 |6 |- |14. |[[Jozef Luknár]] | align="center" |119 |119 |- |15.-17. |[[Róbert Vittek]] | align="center" |115 |71 |- |15.-17. |[[Filip Hološko]] | align="center" |115 |9 |- |18. |[[Viktor Tegelhoff]] | align="center" |113 |86 |- |19. |[[Peter Herda]] | align="center" |110 |1 |- |20.-21. |[[Anton Moravčík]] | align="center" |109 |70 |- |20.-21. |[[Szilárd Németh]] | align="center" |109 |25 |- |26.-27. |[[Marek Hamšík]] | align="center" |107 |0 |- |26.-27. |[[Jozef Obert]] | align="center" |107 |59 |- |28.-29. |[[Gejza Šimanský]] | align="center" |106 |54 |- |31. |[[Božin Laskov]] | align="center" |104 |47 |- |32.-33. |[[Marián Masný]] | align="center" |103 |97 |- |32.-33. |[[Tomáš Medveď]] | align="center" |103 |8 |- |34.-35. |[[Ján Čapkovič]] | align="center" |100 |100 |} == Slovan v európskych pohároch == {| class="wikitable" ! Sezóna ! Súťaž ! Kolo ! Klub ! Doma ! Vonku ! Celkovo |-[[Liga majstrov UEFA 2009/2010#2. predkolo|2. predkolo]] | rowspan="2" |[[Pohár majstrov európskych krajín 1956/1957|1956/57]] | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|Pohár majstrov európskych krajín]] |[[Pohár majstrov európskych krajín 1956/1957#Predkolo|Predkolo]] |{{Minivlajka|Poľsko}} [[Legia Warszawa|CKWS Warszawa]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|2}}''' |- |[[Pohár majstrov európskych krajín 1956/1957#1. kolo|1. kolo]] |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Grasshopper Club Zürich|Grasshoppers]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|2}}''' |- | rowspan="2" |[[Pohár víťazov pohárov 1962/1963|1962/63]] | rowspan="2" |[[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]] |1. kolo |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[FC Lausanne-Sport|Lausanne-Sport]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|2|1}}''' |- |Štvrťfinále |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Tottenham Hotspur]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|6}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|6}}''' |- | rowspan="3" |[[Pohár víťazov pohárov 1963/1964|1963/64]] | rowspan="3" |[[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]] |1. kolo |{{Minivlajka|Fínsko}} [[Helsingin Palloseura|HPS Helsinki]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|8|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|12|2}}''' |- |2. kolo |{{Minivlajka|Wales}} [[Borough United FC|Borough United]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|0}}''' |- |Štvrťfinále |{{Minivlajka|Škótsko}} [[Celtic FC|Celtic]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|0|2}}''' |- | rowspan="5" |[[Pohár víťazov pohárov 1968/1969|1968/69]] | rowspan="5" |[[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]] |[[Pohár víťazov pohárov 1968/1969#1. kolo|1. kolo]] |{{Minivlajka|Juhoslávia}} [[FK Bor|NK Bor]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|2}}''' |- |[[Pohár víťazov pohárov 1968/1969#2. kolo|2. kolo]] |{{Minivlajka|Portugalsko}} [[FC Porto|Porto]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|1}}''' |- |[[Pohár víťazov pohárov 1968/1969#Štvrťfinále|Štvrťfinále]] |{{Minivlajka|Taliansko}} [[Torino FC|Torino]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|1}}''' |- |[[Pohár víťazov pohárov 1968/1969#Semifinále|Semifinále]] |{{Minivlajka|Škótsko}} [[Dunfermline Athletic]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|2|1}}''' |- |[[Pohár víťazov pohárov 1968/1969#Finále|Finále]] |{{Minivlajka|Španielsko (1945-1977)}} [[FC Barcelona|Barcelona]] | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|2}}''' |- |[[Pohár víťazov pohárov 1969/1970|1969/70]] |[[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]] |1. kolo |{{Minivlajka|Juhoslávia}} [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|0|3}}''' |- | rowspan="2" |[[Pohár majstrov európskych krajín 1970/1971|1970/71]] | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|Pohár majstrov európskych krajín]] |1. kolo |{{Minivlajka|Dánsko}} [[FC København|BK 03 Kodaň]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|2|2}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|3}}''' |- |2. kolo |{{Minivlajka|Grécko}} [[Panathinaikos FC|Panathinaikos]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|4}}''' |- |rowspan="2"|[[Pohár UEFA 1972/1973|1972/73]] |rowspan="2"|[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |1. kolo |{{Minivlajka|Juhoslávia}} [[FK Vojvodina|Vojvodina Novi Sad]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|6|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|8|1}}''' |- |2. kolo |{{Minivlajka|Španielsko (1945-1977)}} [[UD Las Palmas|Las Palmas]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|2|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|3}}''' |- |[[Pohár majstrov európskych krajín 1974/1975|1974/75]] |[[Liga majstrov UEFA|Pohár majstrov európskych krajín]] |1. kolo |{{Minivlajka|Belgicko}} [[RSC Anderlecht|Anderlecht]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|5|5}}''' {{Malé|([[Pravidlo vonkajších gólov|a]])}} |- |[[Pohár majstrov európskych krajín 1975/1976|1975/76]] |[[Liga majstrov UEFA|Pohár majstrov európskych krajín]] |1. kolo |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Derby County FC|Derby County]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|3}}''' |- |rowspan="2"|[[Pohár UEFA 1976/1977|1976/77]] |rowspan="2"|[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |1. kolo |{{Minivlajka|Island}} [[Fram Reykjavík]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|5|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|8|0}}''' |- |2. kolo |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Queens Park Rangers]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|3|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|2|5}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|5|8}}''' |- |[[Pohár víťazov pohárov 1982/1983|1982/83]] |[[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]] |1. kolo |{{Minivlajka|Taliansko}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|3}}''' |- |[[Pohár víťazov pohárov 1989/1990|1989/90]] |[[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]] |1. kolo |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Grasshopper Club Zürich|Grasshoppers]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|4}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|3|4}}''' |- |[[Pohár UEFA 1991/1992|1991/92]] |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |1. kolo |{{Minivlajka|Španielsko}} [[Real Madrid]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|3}}''' |- | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA 1992/1993|1992/93]] | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |1. kolo |{{Minivlajka|Maďarsko}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|1}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|1}}''' |- |2. kolo |{{Minivlajka|Taliansko}} [[AC Miláno]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|4}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|0|5}}''' |- |[[Pohár UEFA 1993/1994|1993/94]] |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |1. kolo |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Aston Villa]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|2}}''' |- | rowspan="3" |[[Pohár UEFA 1994/1995|1994/95]] | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |Predkolo |{{Minivlajka|Severné Írsko}} [[Portadown FC|Portadown]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|5|0}}''' |- |1. kolo |{{Minivlajka|Dánsko}} [[FC København|FC Kodaň]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|2|1}}''' |- |2. kolo |{{Minivlajka|Nemecko}} [[Borussia Dortmund]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|4}}''' |- | rowspan="2" |[[Pohár UEFA 1995/1996|1995/96]] | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |Predkolo |{{Minivlajka|Chorvátsko}} [[NK Osijek|Osijek]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|6|0}}''' |- |1. kolo |{{Minivlajka|Nemecko}} [[1. FC Kaiserslautern]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|4}}''' |- | rowspan="2" |[[Pohár UEFA 1996/1997|1996/97]] | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Írsko}} [[St Patrick's Athletic FC|St Patrick's Athletic]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|3}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|5|3}}''' |- |2. predkolo |{{Minivlajka|Turecko}} [[Trabzonspor]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|4}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|3|5}}''' |- | rowspan="2" |[[Pohár víťazov pohárov 1997/1998|1997/98]] | rowspan="2" |[[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]] |Predkolo |{{Minivlajka|Bulharsko}} [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|2}}''' |- |1. kolo |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea FC|Chelsea]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|0|4}}''' |- |[[Liga majstrov UEFA 1999/2000|1999/00]] |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |2. predkolo |{{Minivlajka|Cyprus}} [[Anorthosis Famagusta FC|Anorthosis Famagusta]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|3}}''' |- | rowspan="2" |[[Pohár UEFA 2000/2001|2000/01]] | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |Predkolo |{{Minivlajka|Gruzínsko}} [[Lokomotivi Tbilisi]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|0}}''' |- |1. kolo |{{Minivlajka|Chorvátsko}} [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|4}}''' |- | rowspan="2" |[[Pohár UEFA 2001/2002|2001/02]] | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |Predkolo |{{Minivlajka|Wales}} [[Cwmbrân Town AFC|Cwmbrân]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|5|0}}''' |- |1. kolo |{{Minivlajka|Česko}} [[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|2}}''' |- | rowspan="2" |[[Pohár Intertoto 2007|2007]] | rowspan="2" |[[Pohár Intertoto UEFA|Pohár Intertoto]] |1. kolo |{{Minivlajka|Luxembursko}} [[FC Differdange 03|Differdange]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|5|0}}''' |- |2. kolo |{{Minivlajka|Rakúsko}} [[SK Rapid Wien|Rapid Wien]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|3}}''' |- | rowspan="3" |2009/10 | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |[[Liga majstrov UEFA 2009/2010#2. predkolo|2. predkolo]] |{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[HŠK Zrinjski Mostar|Zrinjski Mostar]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|1}}''' |- |[[Liga majstrov UEFA 2009/2010#3. predkolo|3. predkolo]] |{{Minivlajka|Grécko}} [[Olympiakos FC|Olympiacos]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|0|4}}''' |- |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |[[Európska liga UEFA 2009/2010#4. predkolo|4. predkolo]] |{{Minivlajka|Holandsko}} [[Ajax Amsterdam]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|5}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|7}}''' |- | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA 2010/2011|2010/11]] | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |3. predkolo |{{Minivlajka|Srbsko}} [[FK Crvena zvezda|Crvena Zvezda Belehrad]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|2}}''' |- |4. predkolo |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfB Stuttgart]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|2|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|3}}''' |- | rowspan="6" |2011/12 | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |[[Liga majstrov UEFA 2011/2012#2. predkolo|2. predkolo]] |{{Minivlajka|Kazachstan}} [[FC Tobol|Tobol]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|1}}''' |- |[[Liga majstrov UEFA 2011/2012#3. predkolo|3. predkolo]] |{{Minivlajka|Cyprus}} [[APOEL FC|APOEL]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|0|2}}''' |- | rowspan="4" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |[[Európska liga UEFA 2011/2012#4. predkolo|4. predkolo]] |{{Minivlajka|Taliansko}} [[AS Rím]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|2|1}}''' |- | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA 2011/2012#Skupina F|Skupina F]] |{{Minivlajka|Španielsko}} [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | rowspan="3" align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''4. miesto''' |- |{{Minivlajka|Rakúsko}} [[FC Red Bull Salzburg|Salzburg]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|2|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} |- |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} |- |[[Európska liga UEFA 2012/2013|2012/13]] |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |2. predkolo |{{Minivlajka|Maďarsko}} [[Fehérvár FC|Fehérvár]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|1}}''' {{Malé|([[Pravidlo vonkajších gólov|a]])}} |- |[[Liga majstrov UEFA 2013/2014|2013/14]] |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |2. predkolo |{{Minivlajka|Bulharsko}} [[PFK Ludogorec Razgrad|Ludogorec Razgrad]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|4}}''' |- | rowspan="6" |2014/15 | rowspan="3" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |2. predkolo |{{Minivlajka|Wales}} [[The New Saints FC|The New Saints]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|0}}''' |- |3. predkolo |{{Minivlajka|Moldavsko}} [[FC Šerif Tiraspoľ|Sheriff Tiraspol]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|2|1}}''' |- |4. predkolo |{{Minivlajka|Bielorusko}} [[FK BATE|BATE Borisov]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|4}}''' |- | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] | rowspan="3" |Skupina I |{{Minivlajka|Taliansko}} [[SSC Neapol|Neapol]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | rowspan="3" align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''4. miesto''' |- |{{Minivlajka|Česko}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|4}} |- |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[BSC Young Boys|Young Boys]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|5}} |- | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA 2015/2016|2015/16]] | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Gibraltár}} [[Europa FC|Europa]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|6|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|9|0}}''' |- |2. predkolo |{{Minivlajka|Írsko}} [[University College Dublin AFC|UC Dublin]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|5|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|6|1}}''' |- |3. predkolo |{{Minivlajka|Rusko}} [[FK Krasnodar|Krasnodar]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|3|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|3|5}}''' |- | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA 2016/2017|2016/17]] | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Albánsko}} [[FK Partizani Tirana|Partizani Tirana]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{Malé|([[Kontumácia (šport)|k]])}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{Malé|([[Kontumácia (šport)|k]])}} |- |2. predkolo |{{Minivlajka|Lotyšsko}} [[FK Jelgava|Jelgava]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|0|3}}''' |- | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA 2017/2018|2017/18]] | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Arménsko}} [[FC Pyunik|Pyunik]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|5|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|9|1}}''' |- |2. predkolo |{{Minivlajka|Dánsko}} [[Lyngby BK|Lyngby]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|3}}''' |- | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA 2018/2019|2018/19]] | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Moldavsko}} [[FC Milsami Orhei|Milsami Orhei]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|5|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|2}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|9|2}}''' |- |2. predkolo |{{Minivlajka|Malta}} [[Balzan FC|Balzan]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|3}}''' |- |3. predkolo |{{Minivlajka|Rakúsko}} [[SK Rapid Wien|Rapid Wien]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|4}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|5}}''' |- | rowspan="7" |2019/20 |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |[[Liga majstrov UEFA 2019/2020#1. predkolo|1. predkolo]] |{{Minivlajka|Čierna Hora}} [[FK Sutjeska Nikšić|Sutjeska Nikšić]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|2}}''' {{Malé|(2:3 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} |- | rowspan="6" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |2. predkolo |{{Minivlajka|Kosovo}} [[KF Feronikeli|Feronikeli]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|1}}''' |- |3. predkolo |{{Minivlajka|Írsko}} [[Dundalk FC|Dundalk]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|1}}''' |- |4. predkolo |{{Minivlajka|Grécko}} [[PAOK FC|PAOK]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|2|3}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|3}}''' {{Malé|([[Pravidlo vonkajších gólov|a]])}} |- | rowspan="3" |Skupina K |{{Minivlajka|Turecko}} [[Beşiktaş JK|Beşiktaş]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | rowspan="3" align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''3. miesto''' |- |{{Minivlajka|Portugalsko}} [[S.C. Braga|Braga]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|2|4}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|2|2}} |- |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Wolverhampton Wanderers FC|Wolverhampton]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} |- | rowspan="2" |2020/21 |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |[[Liga majstrov UEFA 2020/2021#1. predkolo|1. predkolo]] |{{Minivlajka|Faerské ostrovy}} [[KÍ Klaksvík|Klaksvík]] | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} {{Malé|([[Kontumácia (šport)|k]])}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{Malé|([[Kontumácia (šport)|k]])}}* |- |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |[[Európska liga UEFA 2020/2021#2. predkolo|2. predkolo]] |{{Minivlajka|Fínsko}} [[Kuopion Palloseura|KuPS]] | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|1}}''' {{Malé|(3:4 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} |- | rowspan="7" |2021/22 | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |[[Liga majstrov UEFA 2021/2022#1. predkolo|1. predkolo]] |{{Minivlajka|Írsko}} [[Shamrock Rovers FC|Shamrock Rovers]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|2}}''' |- |[[Liga majstrov UEFA 2021/2022#2. predkolo|2. predkolo]] |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[BSC Young Boys|Young Boys]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|2|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|3}}''' |- | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |[[Európska liga UEFA 2021/2022#3. predkolo|3. predkolo]] |{{Minivlajka|Gibraltár}} [[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|2}}''' |- |[[Európska liga UEFA 2021/2022#4. predkolo|4. predkolo]] |{{Minivlajka|Grécko}} [[Olympiakos]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|2|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|5}}''' |- | rowspan="3" |[[Európska konferenčná liga UEFA|Európska konferenčná liga]] | rowspan="3" |[[Európska konferenčná liga UEFA 2021/2022#Skupina F|Skupina F]] |{{Minivlajka|Dánsko}} [[FC København|FC Kodaň]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | rowspan="3" align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''3. miesto''' |- |{{Minivlajka|Grécko}} [[PAOK FC|PAOK]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} |- |{{Minivlajka|Gibraltár}} [[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|1}} |- | rowspan="8" |2022/23 | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |[[Liga majstrov UEFA 2022/2023#1. predkolo|1. predkolo]] |{{Minivlajka|Gruzínsko}} [[FC Dinamo Batumi|Dinamo Batumi]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|2|1}}''' |- |[[Liga majstrov UEFA 2022/2023#2. predkolo|2. predkolo]] |{{Minivlajka|Maďarsko}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|4}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|3|5}}''' |- |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |[[Európska liga UEFA 2022/2023#3. predkolo|3. predkolo]] |{{Minivlajka|Grécko}} [[Olympiakos]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|2|2}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|3|3}}''' {{Malé|(3:4 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} |- | rowspan="5" |[[Európska konferenčná liga UEFA|Európska konferenčná liga]] |[[Európska konferenčná liga UEFA 2022/2023#4. predkolo|4. predkolo]] |{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[HŠK Zrinjski Mostar|Zrinjski Mostar]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|2|2}}''' {{Malé|(6:5 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} |- | rowspan="3" |[[Európska konferenčná liga UEFA 2022/2023#Skupina H|Skupina H]] |{{Minivlajka|Litva}} [[FK Žalgiris|Žalgiris]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | rowspan="3" align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''1. miesto''' |- |{{Minivlajka|Arménsko}} [[FC Pyunik|Pyunik]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} |- |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[FC Basel 1893|Bazilej]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|3|3}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} |- |[[Európska konferenčná liga UEFA 2022/2023#Osemfinále|Osemfinále]] |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[FC Basel 1893|Bazilej]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|2|2}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|2|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|4|4}}''' {{Malé|(1:4 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} |- | rowspan="8" |2023/24 | rowspan="3" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |[[Liga majstrov UEFA 2023/2024#1. predkolo|1. predkolo]] |{{Minivlajka|Luxembursko}} [[Swift Hesperange]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|1}}''' |- |[[Liga majstrov UEFA 2023/2024#2. predkolo|2. predkolo]] |{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[HŠK Zrinjski Mostar|Zrinjski Mostar]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|2|2}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|2}}''' |- |[[Liga majstrov UEFA 2023/2024#3. predkolo|3. predkolo]] |{{Minivlajka|Izrael}} [[Makabi Chejfa|Maccabi Haifa]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|5}}''' |- |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |[[Európska liga UEFA 2023/2024#4. predkolo|4. predkolo]] |{{Minivlajka|Cyprus}} [[Aris Limassol FC|Aris Limassol]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|2|6}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"| '''{{ku|4|7}}''' |- |rowspan=4| [[Európska konferenčná liga UEFA|Európska konferenčná liga]] |rowspan=3| [[Európska konferenčná liga UEFA 2023/2024#Skupina A|Skupina A]] |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Lille OSC]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | rowspan="3" align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''2. miesto''' |- |{{Minivlajka|Faerské ostrovy}} [[KÍ Klaksvík|Klaksvík]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} |- |{{Minivlajka|Slovinsko}} [[NK Olimpija Ľubľana|Olimpija Ľubľana]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} |- |[[Európska konferenčná liga UEFA 2023/2024#Predkolo play-off|Predkolo play-off]] |{{Minivlajka|Rakúsko}} [[SK Sturm Graz|Sturm Graz]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|4}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|5}}''' |- | rowspan="12" |[[Liga majstrov UEFA 2024/2025|2024/25]] | rowspan="12" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |[[Liga majstrov UEFA 2024/2025#1. predkolo|1. predkolo]] |{{Minivlajka|Severné Macedónsko}} [[FC Struga|Struga]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|2}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|6|3}}''' |- |[[Liga majstrov UEFA 2024/2025#2. predkolo|2. predkolo]] |{{Minivlajka|Slovinsko}} [[NK Celje|Celje]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|5|0}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|6|1}}''' |- |[[Liga majstrov UEFA 2024/2025#3. predkolo|3. predkolo]] |{{Minivlajka|Cyprus}} [[APOEL FC|APOEL]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|2|0}}''' |- |[[Liga majstrov UEFA 2024/2025#4. predkolo|4. predkolo]] |{{Minivlajka|Dánsko}} [[FC Midtjylland|Midtjylland]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"| {{ku|3|2}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|3}}''' |- | rowspan="8" |[[Liga majstrov UEFA 2024/2025#Ligová fáza|Ligová fáza]] |{{Minivlajka|Škótsko}} [[Celtic FC|Celtic]] | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|5}} | rowspan="8" align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''35. miesto''' |- |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Manchester City FC|Manchester City]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|4}} | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| |- |{{Minivlajka|Španielsko}} [[Girona FC|Girona]] | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} |- |{{Minivlajka|Chorvátsko}} [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|4}} | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| |- |{{Minivlajka|Taliansko}} [[AC Miláno]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|2|3}} | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| |- |{{Minivlajka|Španielsko}} [[Atlético Madrid]] | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|3}} |- |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfB Stuttgart]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|3}} | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| |- |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|3}} |- | rowspan="9" |2025/26 | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |[[Liga majstrov UEFA 2025/2026#2. predkolo|2. predkolo]] |{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[HŠK Zrinjski Mostar|Zrinjski Mostar]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|2|2}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|6|2}}''' |- |[[Liga majstrov UEFA 2025/2026#3. predkolo|3. predkolo]] |{{Minivlajka|Kazachstan}} [[FK Kajrat Almaty|Kajrat Almaty]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|1}}''' {{Malé|(3:4 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} |- |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |[[Európska liga UEFA 2025/2026#4. predkolo|4. predkolo]] |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[BSC Young Boys|Young Boys]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|2|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|4}}''' |- | rowspan="6" |[[Konferenčná liga UEFA|Konferenčná liga]] | rowspan="6" |[[Konferenčná liga UEFA 2025/2026#Ligová fáza|Ligová fáza]] |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[RC Strasbourg Alsace|RC Strasbourg]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | rowspan="6" align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''29. miesto''' |- |{{Minivlajka|Holandsko}} [[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]] | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} |- |{{Minivlajka|Fínsko}} [[Kuopion Palloseura|KuPS]] | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|3}} |- |{{Minivlajka|Španielsko}} [[Rayo Vallecano]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| |- |{{Minivlajka|Severné Macedónsko}} [[KF Shkëndija]] | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} |- |{{Minivlajka|Švédsko}} [[BK Häcken]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| |} <nowiki>*</nowiki> ''<small>zápas v prospech mužstva [[KÍ Klaksvík]] z Faerských ostrovov bol skontumovaný kvôli opakovanému výskytu ochorenia covid-19 v realizačnom tíme ŠK Slovan</small>'' zdroj: [https://kassiesa.net/uefa/clubs/search/index.php?search=%20Slovan%20Bratislava%20TCH Slovan (Československo) na kassiesa.net]<br>zdroj: [https://kassiesa.net/uefa/clubs/search/index.php?search=%20Slovan%20Bratislava%20Svk Slovan (Slovensko) na kassiesa.net] == Klubový koeficient == [[Súbor:PoradieSK SLOVAN medzi klubmi v Europe2026.jpg|vľavo|náhľad|491x491bod]] [[Súbor:KK SLOVAN 2026b.jpg|vľavo|náhľad|494x494bod]] <small>Koeficienty a poradie klubu medzi klubmi v Európe sú vždy po skončení aktuálneho ročníka futbalovej ligy po ukončení všetkých pohárov UEFA (z mája alebo júna; zdroj: uefa.com).</small> {| class="wikitable sortable" style="text-align: center;" ! colspan="5" |UEFA Koeficient |- ! rowspan="2" |Rok ! colspan="2" |Umiestenie ! colspan="2" |Bodovanie |- ! Celkové ! Národné ! Sezónne ! 5-ročné |- | 2010 | '''215.''' | 3. | 1.500 | '''1.500''' |- | 2011 | '''198.''' | 2. | 1.500 | '''3.000''' |- | 2012 | '''173.''' | 2. | 2.000 | '''5.000''' |- | 2013 | '''171.''' | 2. | 0.500 | '''5.500''' |- | 2014 | '''182.''' | 2. | 1.000 | '''6.500''' |- | 2015 | '''177.''' | 1. | 2.000 | '''7.000''' |- | 2016 | '''178.''' | 1. | 1.000 | '''6.500''' |- | 2017 | '''194.''' | 1. | 0.500 | '''5.000''' |- | 2018 | '''204.''' | 2. | 0.500 | '''5.000''' |- | 2019 | '''181.''' | 3. | 2.000 | '''6.000''' |- | 2020 | '''161.''' | 2. | 3.000 | '''7.000''' |- | 2021 | '''152.''' | 1. | 1.500 |'''7.500''' |- | 2022 | '''113.''' | 1. | 6.000 |'''13.000''' |- | 2023 | '''69.''' | 1. | 12.000 | '''24.500''' |- | 2024 | '''61.''' | 1. | 8.000 | '''30.500''' |- | 2025 |'''65.''' |1. |6.000 |'''33.500''' |- |2026 |'''65.''' |1. |4.000 |'''36.000''' |} == Dresy a sponzori == {| class="wikitable" style="text-align:center;margin-left:1em" ! style="color:#FFFFFF; background:#7CB9E8;" |Obdobie ! style="color:#FFFFFF; background:#7CB9E8;" |Výrobca dresov ! style="color:#FFFFFF; background:#7CB9E8;" |Sponzor |- |1980–1987 |[[Adidas]] |- |1987–1990 |Hi-Tec |Lurgi |- |1991–1992 |[[PUMA Group|Puma]] |[[Všeobecná úverová banka|VÚB]]<br />[[Incheba|INCHEBA]] |- |1992–1998 | rowspan="5" |[[Adidas]] |[[Všeobecná úverová banka|VÚB]] |- |1998–1999 |[[Slovenský plynárenský priemysel|SPP]] |- |2000–2003 | |- |2003–2004 |[[Slovenský plynárenský priemysel|SPP]] |- |2004–2005 | |- |2005–2008 | rowspan="3" |[[Nike, Inc.|Nike]] |Doprastav |- |2008–2009 | |- |2009–2010 | rowspan="2" |Grafobal |- |2010–2011 | rowspan="5" |[[Adidas]] |- |2011–2017 |[[Niké (stávková kancelária)|Niké]] |- |2017–2018 | |- |2019–2020 |Grafobal |- |2020– |[[Niké (stávková kancelária)|Niké]] |} == Aktuálna súpiska == === Hráči === {{Futbalová súpiska začiatok|aktual=24. marec 2026}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=3|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Peter Pokorný]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=4|nár=Gruzínsko|poz=O|meno=[[Guram Kašia]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=5|nár=Ghana|poz=Z|meno=[[Rahim Ibrahim]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=6|nár=Rakúsko|poz=O|meno=[[Kevin Wimmer]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Vladimír Weiss ml.|Vladimír Weiss]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=8|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Artur Gajdoš]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=Ukrajina|poz=Ú|meno=[[Mykola Kucharevič]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=Chorvátsko|poz=Z|meno=[[Niko Janković]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=Arménsko|poz=Z|meno=[[Tigran Barseghjan]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=12|nár=Slovinsko|poz=O|meno=[[Kenan Bajrić]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=Gambia|poz=Z|meno=[[Alasana Yirajang]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=15|nár=Srbsko|poz=O|meno=[[Svetozar Marković]]}}{{Futbalová súpiska stred}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=18|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Nino Marcelli]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=19|nár=Kamerun|poz=O|meno=[[Sidoine Fogning]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=21|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=[[Róbert Mak]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=23|nár=Ghana|poz=O|meno=[[Sharani Zuberu]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=28|nár=Panama|poz=O|meno=[[Cesar Blackman]]}}{{Futbalová súpiska hráč|meno=[[Adam Griger]]|poz=Ú|nár=Slovensko|čís=30}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=31|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Martin Trnovský]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=41|nár=Japonsko|poz=Z|meno=[[Daiki Matsuoka]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=44|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Matúš Macík]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=57|nár=Portugalsko|poz=O|meno=[[Sandro Cruz]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=71|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Dominik Takáč]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=77|nár=Ukrajina|poz=Z|meno=[[Danylo Ignatenko]]}}{{Futbalová súpiska hráč|meno=[[Andraž Šporar]]|poz=Ú|nár=Slovinsko|čís=99}} {{Futbalová súpiska koniec}} ==== <u>Ďalší hráči, ktorý nie sú na súpiske</u> ==== Filip Lichý (hosťovanie v FC Košice do 30.6.2026) Maxim Mateáš (hrá za Slovan B) Jurij Medveděv (hosťovanie v FC Tatran Prešov do 30.6.2026) Alen Mustafič (hosťovanie v KFC Komárno do 30.6.2026) Kelvin Ofori (hosťovanie v NK Olimpija Ľubľana do 30.6.2026) === Realizačný tím === {| class="wikitable" ! style="color:#FFFFFF; background:#7CB9E8;" |Pozícia ! style="color:#FFFFFF; background:#7CB9E8;" | |- |Hlavný tréner |{{minivlajka|Slovensko}}[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]] |- |Asistent trénera |{{minivlajka|Slovensko}}Boris Kitka |- |Asistent trénera |{{minivlajka|Slovensko}}Timotej Vajdík |- |Tréner brankárov |{{minivlajka|Slovensko}}Miroslav Hrdina |- |Kondičný tréner |{{minivlajka|Slovensko}}Roman Švantner |- |Kondičný tréner |{{minivlajka|Slovensko}}Štefan Pánik |- |Vedúci mužstva |{{minivlajka|Slovensko}}[[Ján Švehlík]] |- |Vedúci mužstva |{{SVK}} Róbert Tomaschek |- |Tím manažér |{{minivlajka|Slovensko}}Peter Mriglot |- |Lekár |{{minivlajka|Slovensko}}Roman Križan |- |Lekár |{{minivlajka|Slovensko}}Richard Reis |- |Fyzioterapeut |{{minivlajka|Česko}}Jiří Jurza |- |Fyzioterapeut |{{minivlajka|Slovensko}}Adrián Filan |- |Fyzioterapeut |{{minivlajka|Srbsko}}Radomir Mijatović |- |Masér |{{minivlajka|Slovensko}}Samo Brunovský |- |Masér |{{minivlajka|Slovensko}}Róbert Dioši |- |Kustód |{{minivlajka|Slovensko}}Ján Beniak |- |Kustód |{{minivlajka|Slovensko}}Peter Paulický |} == Najvýznamnejší hráči pôsobiaci v klube == <div style = "-moz-column-count:4; column-count:4;"> * [[Jozef Adamec]] * [[Ján Arpáš]] * [[Michal Benedikovič]] * Anton Bíly * [[Ľudovít Cvetler]] * [[Štefan Čambal]] * [[Ján Čapkovič]] * [[Jozef Čapkovič]] * [[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]] * [[Dušan Galis]] * [[Miloš Glonek]] * [[Koloman Gögh]] * [[Juraj Halenár]] * [[Marek Hamšík]] * [[Alexander Horváth]] * [[Ivan Hrdlička]] * [[Vladimír Hrivnák]] * [[Ivan Chodák]] * [[Karol Jokl]] * [[Vladimír Kinder]] * [[Ladislav Kubala]] * [[Božin Laskov]] * [[Anton Malatinský]] * [[Marián Masný]] * [[Ladislav Móder]] * [[Ladislav Molnár]] * [[Peter Mutkovič]] * [[Anton Ondruš]] * [[Emil Pažický]] * [[Ladislav Pecko]] * [[Ján Pivarník]] * [[Ján Popluhár]] * [[Teodor Reimann]] * [[Viliam Schrojf]] * [[Samuel Slovák]] * [[Filip Šebo]] * [[Pavol Šoral]] * [[Andraž Šporar]] * [[Ján Švehlík]] * [[Viktor Tegelhoff]] * [[Dušan Tittel]] * [[Róbert Tomaschek]] * [[Stanislav Varga]] * [[Alexander Vencel mladší]] * [[Alexander Vencel starší]] * [[Jozef Vengloš]] * [[Michal Vičan]] * [[Róbert Vittek]] * [[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss]] * [[Marián Zeman]] * [[Ján Zlocha]] * [[Ľudovít Zlocha]] </div> == Najvýznamnejší tréneri pôsobiaci v klube == <div style = "-moz-column-count:2; column-count:2;"> * '''[[Ferdinand Daučík]] (tréner Slovana 1942 – 1946, 1948):''' 2x majster Slovenska (1942, 1944), tréner Slovenska (1942 – 1944) a Česko-Slovenska (1948), 3x majster Španielskej ligy (s FC Barcelona 1952, 1953 a s Atlético Bilbao 1956), 6x víťaz Španielskeho pohára (1951, 1952, 1953 – s FC Barcelona; 1955 a 1956 s Atlético Bilbao a v r. 1966 s Realom Zaragoza), tréner FC Porto (1959 – 1960), FC Barcelona (1950 – 1954), Espanyol Barcelona (1970 – 1971), Atlético Madrid (1957 – 1959), Atlético Bilbao (1954 – 1957), FC Sevilla (1964 – 1965), Real Zaragoza (1966 – 1967) atď. * '''[[Leopold Šťastný]] (1949 – 1951, 1954 – 1957, 1963 – 1965):''' 4x majster ČSR (1949, 1950, 1951, 1955), tréner Rakúska (1968 – 1975) * '''[[Michal Vičan]] (1968 – 1971, 1976 – 1977, 1982 – 1983):''' víťaz PVP, majster ČSSR (1970), ako tréner majster Poľska z Ruch Chorzów (1974), víťaz Poľského pohára s Ruchom Chorzów (1975) * '''[[Jozef Vengloš]] (1973 – 1976):''' 2x majster ČSSR (1974, 1975), asistent reprezentačného trénera majstrov Európy (1976), tréner bronzových medailistov z Majstrovstiev Európy (1980), štvrťfinalista Majstrovstiev sveta (1990), tréner ČSSR (1978 – 1982, 1988 – 1990), Slovenska (1993 – 1995), Austrálie (1967 – 1969), Malajzie (1986 – 1987) a Ománu (1996 – 1997), majster Európy do 23 rokov s reprezentáciou ČSSR (1972), tréner Sporting Lisabon (1983 – 1984), Aston Villa (1990 – 1991), Fenerbahce Istanbul (1991 – 1993), Celtic Glasgow (1998 – 1999) atď., prvý zahraničný manažér v klube anglickej futbalovej ligy (Aston Villa), prvý nebritský tréner v anglickej 1. lige, Prezident UEFT (Únia európskych futbalových trénerov), Predseda UEFA Komisie pre technický pokrok; v r. 2007 bol ocenený UEFA Diamantovým rádom za zásluhy; v r. 2014 dostal od FIFA najvyššie vyznamenanie Rad za zásluhy (Order of Merit), ktoré FIFA udeľuje jednotlivcom za ich mimoriadny prínos ku rozvoju futbalu. Okrem množstva ďalších ocenení získal aj: Majster športu (1965), Cena Fair-play UNESCO (1993), Cena Fair-play SOV (1993), 1. miesto v ankete "Tréner 20. storočia" (2000), Krištáľové krídlo v kategórii šport (2001), Zlatý odznak SFZ (2006), Medaila FIFA za zásluhy (2006), Zlatý odznak SOV (2011), čestný člen SOV, člen Siene slávy slovenského futbalu (2016). * '''[[Dušan Galis]] (1990 – 1995, 1996 – 1997):''' majster ČSFR (1992), 3x majster Slovenska (1994, 1995, 1996), 2x víťaz Slovenského pohára (1994, 1998), tréner Slovenska (2004 – 2006) a cyperskej Omonie Nikózia (1999) * '''[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss]] (2011 – 2012, 2021 – doteraz):''' so Slovanom Bratislava: 6x majster Slovenska (2021 – 2026), postup do hlavnej časti Ligy majstrov UEFA (2024/25), 1x víťaz Slovenského pohára (2021), osemfinalista Európskej konferenčnej ligy (2023); s Artmediou Petržalka: 2x majster Slovenska (2005, 2008), 2x víťaz Slovenského pohára (2004, 2008) a postup do hlavnej fázy Ligy majstrov UEFA (2005); tréner Slovenska (2008 – 2012), na MS 2010 v Juhoafrickej republike doviedol reprezentáciu Slovenska do osemfinále, tréner Gruzínska (2016 – 2020), s ktorým postúpil do baráže o EURO 2020, s FC Kairat Almaty (Kaz.) víťaz Kazašského pohára (2014) a 3. miesto v Kazašskej lige (2014), 8x tréner roka na Slovensku (2009 – 2010, 2020 – 2025), laureát ceny Krištáľové krídlo v kategórii šport (2009) </div> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:ŠK Slovan Bratislava}} == Externé odkazy == * [http://www.skslovan.com Oficiálna stránka ŠK Slovan Bratislava] * [http://www.facebook.com/SlovanFans Oficiálna stránka ŠK Slovan Bratislava na Facebooku] * [http://twitter.com/#!/skslovan Oficiálna stránka ŠK Slovan Bratislava na Twitteri] * [http://www.youtube.com/user/SkSlovanOfficial?blend=21&ob=5 Slovan TV] * [https://www.flashscore.sk/tim/slovan-bratislava/QRaWdwQf/ ŠK Slovan Bratislava výsledky] {{Futbalisti ŠK Slovan Bratislava}} {{Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} {{Druhá najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} [[Kategória:ŠK Slovan Bratislava| ]] [[Kategória:Slovenské futbalové kluby|Bratislava]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1919]] szlp8mwzm94hj4xjzo8dot37rrdqu4n 0 72870 8212843 8158383 2026-05-12T18:35:18Z ~2026-28799-51 294667 musel som 8212843 wikitext text/x-wiki {{Infobox Basketbalista | obrázok = Michael Jordan.jpg | pozícia = krídelník | prezývka = „Air Jordan“ | výška = 198 cm | váha = 98 kg | tím = | krajina = USA | dátum narodenia = {{dnv|1963|2|17}} | miesto narodenia = [[Brooklyn]], [[New York (mesto)|New York]], [[New York (štát)|New York]], [[Spojené štáty|USA]] | vysoká škola = [[Severná Karolína]] | draft = 3. celkovo | rok draftu = 1984 | bývalé tímy = [[Chicago Bulls]]<br />[[Washington Wizards]] | začiatok kariéry = 1984 | koniec kariéry = 2003 }} '''Michael Jeffrey Jordan''' (* [[17. február]] [[1963]], [[Brooklyn]], [[New York (mesto)|New York]], [[New York (štát USA)|New York]], [[Spojené štáty|USA]]) je bývalý americký basketbalista považovaný za druhého najlepšieho hráča [[basketbal]]u v histórii po jeho Veličenstvu "LBJ" Lebron King James. == Životopis == Svoju basketbalovú kariéru začal na Univerzite of North California at Chapel Hill, kde bol v sezónach [[1981]] a [[1982]] vyhlásený za najlepšieho univerzitného nováčika na východe USA. Za univerzitu hral ešte dva roky. Roku [[1983]] vyhral Naismithov pohár pre najlepšieho hráča a o rok neskôr aj Woodenov pohár. V roku [[1984]] opustil univerzitu a stal sa profesionálnym hráčom v [[National Basketball Association|NBA]]. V roku 1984 vyhral letné olympijské hry v Los Angeles. Vrcholovú časť svojej kariéry odohral v tíme Chicago Bulls, neskôr sa stal spolumajiteľom [[Washington Wizards]] a nečakane zaň v rokoch [[2001]]{{--}}[[2003]] nastúpil ako hráč. Svoj tím doviedol šesťkrát do finále NBA ([[1991]], [[1992]], [[1993]], [[1996]], [[1997]] a [[1998]]), vo všetkých šiestich prípadoch Bulls vyhrali a Jordan bol vyhlásený najužitočnejším hráčom finálovej série (FMVP). Okrem toho sa stal päťkrát najužitočnejším hráčom NBA za celú sezónu (MVP): [[1988]], 1991, 1992, 1996 a [[1998]].<br />Patrí mu prvé miesto v historických tabuľkách NBA za najlepší priemer 30,12 bodov na zápas (druhý [[Wilt Chamberlain]] zaostáva o 0,06 bodu). O jeho univerzálnosti a prínosu pre tím svedčí fakt, že v roku 1988 bol vyhlásený aj za najlepšieho brániaceho hráča NBA. Je držiteľom dvoch zlatých medailí z [[Olympijské hry (moderné)|olympijských hier]]{{--}}z [[Basketbal na Letných olympijských hrách 1984|Los Angeles v roku 1984]] a [[Basketbal na Letných olympijských hrách 1992|Barcelony v roku 1992]]. Zaujímavosťou v jeho kariére je že na semifinálový zápas v roku 1996 zaspal. Nastúpil po polčase a skóroval 37 bodov. Tímy Chicago Bulls a Washington Wizard na jeho počesť vyradili číslo 23 zo svojej ponuky čísel na drese. Na jeho počesť bola vytvorená jeho vlastná značka oblečenia a topánok [https://sneakerland.sk/collections/air-jordan JORDAN]{{Nedostupný zdroj|date=október 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Michael Jordan}} == Externé odkazy == * [http://www.nba.com/history/players/jordan_bio.html NBA History: Jordan bio] * [http://www.nba.com/playerfile/michael_jordan NBA Player Stats] * [http://www.basketball-reference.com/players/j/jordami01.html Basketball-Reference.com: Michael Jordan] {{Biografický výhonok}} {{Dream Team}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Jordan, Michael}} [[Kategória:Basketbalisti USA]] [[Kategória:Olympijskí víťazi USA]] [[Kategória:Hráči Chicago Bulls]] [[Kategória:Hráči Washington Wizards]] [[Kategória:Basketbalisti afroamerického pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA afroamerického pôvodu]] [[Kategória:Miliardári USA]] [[Kategória:Osobnosti z Brooklynu]] nudc3ukfuzek0a0b3e2u5yttxaodf6i 8212850 8212843 2026-05-12T18:47:07Z DurMar12 181423 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28799-51|~2026-28799-51]] ([[User_talk:~2026-28799-51|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od ~2026-60866-2 8158383 wikitext text/x-wiki {{Infobox Basketbalista | obrázok = Michael Jordan.jpg | pozícia = krídelník | prezývka = „Air Jordan“ | výška = 198 cm | váha = 98 kg | tím = | krajina = USA | dátum narodenia = {{dnv|1963|2|17}} | miesto narodenia = [[Brooklyn]], [[New York (mesto)|New York]], [[New York (štát)|New York]], [[Spojené štáty|USA]] | vysoká škola = [[Severná Karolína]] | draft = 3. celkovo | rok draftu = 1984 | bývalé tímy = [[Chicago Bulls]]<br />[[Washington Wizards]] | začiatok kariéry = 1984 | koniec kariéry = 2003 }} '''Michael Jeffrey Jordan''' (* [[17. február]] [[1963]], [[Brooklyn]], [[New York (mesto)|New York]], [[New York (štát USA)|New York]], [[Spojené štáty|USA]]) je bývalý americký basketbalista považovaný za najlepšieho hráča [[basketbal]]u v histórii. == Životopis == Svoju basketbalovú kariéru začal na Univerzite of North California at Chapel Hill, kde bol v sezónach [[1981]] a [[1982]] vyhlásený za najlepšieho univerzitného nováčika na východe USA. Za univerzitu hral ešte dva roky. Roku [[1983]] vyhral Naismithov pohár pre najlepšieho hráča a o rok neskôr aj Woodenov pohár. V roku [[1984]] opustil univerzitu a stal sa profesionálnym hráčom v [[National Basketball Association|NBA]]. V roku 1984 vyhral letné olympijské hry v Los Angeles. Vrcholovú časť svojej kariéry odohral v tíme Chicago Bulls, neskôr sa stal spolumajiteľom [[Washington Wizards]] a nečakane zaň v rokoch [[2001]]{{--}}[[2003]] nastúpil ako hráč. Svoj tím doviedol šesťkrát do finále NBA ([[1991]], [[1992]], [[1993]], [[1996]], [[1997]] a [[1998]]), vo všetkých šiestich prípadoch Bulls vyhrali a Jordan bol vyhlásený najužitočnejším hráčom finálovej série (FMVP). Okrem toho sa stal päťkrát najužitočnejším hráčom NBA za celú sezónu (MVP): [[1988]], 1991, 1992, 1996 a [[1998]].<br />Patrí mu prvé miesto v historických tabuľkách NBA za najlepší priemer 30,12 bodov na zápas (druhý [[Wilt Chamberlain]] zaostáva o 0,06 bodu). O jeho univerzálnosti a prínosu pre tím svedčí fakt, že v roku 1988 bol vyhlásený aj za najlepšieho brániaceho hráča NBA. Je držiteľom dvoch zlatých medailí z [[Olympijské hry (moderné)|olympijských hier]]{{--}}z [[Basketbal na Letných olympijských hrách 1984|Los Angeles v roku 1984]] a [[Basketbal na Letných olympijských hrách 1992|Barcelony v roku 1992]]. Zaujímavosťou v jeho kariére je že na semifinálový zápas v roku 1996 zaspal. Nastúpil po polčase a skóroval 37 bodov. Tímy Chicago Bulls a Washington Wizard na jeho počesť vyradili číslo 23 zo svojej ponuky čísel na drese. Na jeho počesť bola vytvorená jeho vlastná značka oblečenia a topánok [https://sneakerland.sk/collections/air-jordan JORDAN]{{Nedostupný zdroj|date=október 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Michael Jordan}} == Externé odkazy == * [http://www.nba.com/history/players/jordan_bio.html NBA History: Jordan bio] * [http://www.nba.com/playerfile/michael_jordan NBA Player Stats] * [http://www.basketball-reference.com/players/j/jordami01.html Basketball-Reference.com: Michael Jordan] {{Biografický výhonok}} {{Dream Team}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Jordan, Michael}} [[Kategória:Basketbalisti USA]] [[Kategória:Olympijskí víťazi USA]] [[Kategória:Hráči Chicago Bulls]] [[Kategória:Hráči Washington Wizards]] [[Kategória:Basketbalisti afroamerického pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA afroamerického pôvodu]] [[Kategória:Miliardári USA]] [[Kategória:Osobnosti z Brooklynu]] rrbswg47ztztpryqjf08m33xv4bn016 0 77236 8212975 8210317 2026-05-13T04:46:15Z ~2026-28424-70 294581 /* */ 8212975 wikitext text/x-wiki {{Infobox Automobil | nazov = Škoda 105/120 | obrazok = Škoda 105 BJ 1978 (Foto Hilarmont) (1).JPG | vyrobca = [[Škoda Auto|AZNP Mladá Boleslav]] | produkcia = 1976{{--}}1987 | krajina_povodu = [[Československo|ČSSR]] | predchodca = [[Škoda 100]] | nasledovnik = [[Škoda 130]] | typ_karoserie = sedan | usporiadanie = [[zadný náhon]] | motor = 742.10, {{cm3|1046}}, 33,1 kW | maximalka = {{km|130|m}}/h | akceleracia = 24&nbsp;s | spotreba = 6,3 / ? / 9,5 | prevodovka = 4-stupňová manuálna | vyska = {{mm|1400|m}} | sirka = {{mm|1610|m}} | dlzka = {{mm|4200|m}} | hmotnost = {{kg|855}} | kapacita_nadrze = 38l }} '''Škoda 105/120/125''' (typ 742) je [[automobil]] [[nižšia stredná trieda|nižšej strednej triedy]], ktorý bol vyrábaný [[Československo|československou]] automobilkou [[Škoda Auto|AZNP]] Mladá Boleslav od roku [[1976]] do roku [[1990]]. Modely '''105''' a '''120''' sa navzájom odlišovali použitým motorom (105 motor s objemom {{cm3|1046}}, v 120 s objemom {{cm3|1174}}). Model '''125''' označoval 5-stupňovú prevodovku. Tieto automobily nahradili typ [[Škoda 100|100]] / [[Škoda 110|110]], ktorý sa vyrábal v prvej polovici [[70. roky 20. storočia|70. rokov]]. V roku [[1984]] došlo u Škody 105/120 k modernizácii karosérie a rozšíreniu rozchodu kolies, čím vznikol model M, ktorý vo výrobe zostal až do roku [[1990]]. == História == {{Infobox Automobil | nazov = Škoda 120/120L | obrazok = Skoda 120 Madrid.jpg | vyrobca = [[Škoda Auto|ANZP Mladá Boleslav]] | produkcia = 1976{{--}}1990 | krajina_povodu = [[Česko-Slovensko|ČSSR]] | predchodca = [[Škoda 110]] | nasledovnik = [[Škoda 125]] | typ_karoserie = sedan | usporiadanie = [[zadný náhon]] | motor = 742.12, {{cm3|1174}}, 36,7 kW | maximalka = {{km|140|m}}/h | akceleracia = 20&nbsp;s | spotreba = 6,4 / 9,4 / 9,7 | prevodovka = 4-stupňová manuálna | hmotnost = {{kg|875}} }} Po desiatich rokoch od ukončenia vývoja modelu [[Škoda 1000 MB]] sa v AZNP pripravoval nový model automobilu. Vzhľadom k finančnej situácii vo vtedajšom centralizovanom hospodárstve a po nevydarených projektoch Škoda 720 a 740 (neskôr aj 760), nezostal dostatok financií pre vývoj úplne nového modelu automobilu. Aj keď model 1000 MB bol v dobe svojho uvedenia na trh považovaný za moderný automobil, prax ukázala, že koncepcia motora vzadu je neperspektívna. Hlavným problémom však bolo sprísnenie predpisov EHK, z čoho vyplývalo, že by sa škodovky nemohli ďalej vyvážať do zahraničia. Preto musela AZNP pripraviť nový model. Pre nedostatok financií sa AZNP rozhodla, že sa znavu vydá cestou opakovanej modernizácie modelu [[Škoda 100]]. Prvé prototypy nového modelu boli obyčajným faceliftom starého modelu s hranatejšou karosériou (prototyp Škoda 727 z roku [[1971]]). Neskôr sa vývojové oddelenie rozhodlo adresnejšie riešiť problémy s chladením vzadu uloženého motora pomocou presunutia chladiča do prednej časti vozu. Vznikla tak unikátna koncepcia 1,2 litrového motora a 13 litrovej chladiacej sústavy. Priaznivým vplyvom voľby vpredu uloženého chladiča malo byť lepšie chladenie, v praxi to však boli hlavne úniky chladiacej kvapaliny cez viaceré spoje trasy. Typ 742 bol predstavený v roku 1976 na zjazde [[KSČ]] a potom na Medzinárodnom strojárskom veľtrhu v Brne. Na sklonku roka 1981 sa v závode v [[Kvasiny|Kvasinách]], o polrok neskôr aj v [[BAZ]], začala výroba coupé [[Škoda Garde]] založeného na automobile Škoda 120LS, ktoré bolo pokračovateľom coupé [[Škoda 110 R Coupé]]. Pri tomto modely AZNP nezvládla konštrukciu novej zadnej nápravy, ktorá sa počas prevádzky značne deformovala. V roku [[1984]] bol z modelu [[Škoda Garde|Garde]] odvodený model [[Škoda Rapid|Rapid]]. Neskôr, v roku [[1984]] prešiel celý modelový rad modernizáciou (označujú sa ako typ 742 - M). Súčasťou modernizácie bol facelift prednej masky karosérie, rozšírenie náprav vpredu aj vzadu, čo prispelo k vyššej stabilite vozu a bolo zavedené hrebeňové riadenie (pre niektoré modely), ktoré zvýšilo presnosť riadenia. Zavedenie citlivého hrebeňového riadenia si vyžiadalo používanie nových diskov s kalibrovanou stredovou dierou a kvalitnejších pneumatík (z [[Púchov|Púchovských]] gumární). Všetky modely boli vybavené ľahšími plastovými nárazníkmi zo Skloplastu [[Trnava]]. S nástupom modernizovaných modelov sa zjednotil vzhľad prednej masky pre automobily Škoda 105, ktoré všetky dostali oválne svetlomety a pre automobily Škoda 120 boli určené nové tvarové svetlomety. Súbežne s modelovým ročníkom [[1984]] bol o rok neskôr predstavený inovovaný model [[Škoda 130]] odvodený od Škody 120, ktorý sa oproti starším modelom pýšil 5-stupňovou prevodovkou, motorom so zvýšeným výkonom a modifikovanou brzdovou sústavou s vyšším výkonom. V roku 1987 bol na Medzinárodnom strojárskom veľtrhu predstavený model [[Škoda Favorit]], ktorý predznamenal koniec automobilov s koncepciou zadného náhonu. Z dôvodu očakávaní nového modelu prudko klesol dopyt po starých automobiloch a to spôsobilo uvedenie modelov Škoda 120LX, 125, ktoré obsahovali niektoré modernejšie prvky automobilov radu Škoda 130. Výroba modelovej rady Škoda 742 bola definitívne ukončená v roku [[1990]]. Aj keď koncepcia vzadu umiestneného motora bola v dobe uvedenia tohto automobilu na trh už v Európe prežitkom a používala sa len v ojedinelých prípadoch (napríklad ukrajinský Záporožec) , jej využitie v tomto automobile poskytovalo výrobcovi AZNP niektoré výhody. Napríklad iba dva typy karosérie, alebo zastaraná kyvadlová náprava ktorá nevyžadovala homokinetické kĺby. Avšak na úkor jazdných vlastností. {{clr}} == Spoločné črty == === Podvozok === Bezrámová konštrukcia. Všetky kolesá nezávisle zavesené - predné kolesá na priečnych lichobežníkových polonápravách, zadné kyvadlové polonápravy na pozdĺžnych kyvných ramenách; pérovanie vpredu aj vzadu vinutými pružinami s teleskopickými tlmičmi, vpredu priečny skrutový stabilizátor. Prevádzkové brzdy kvapalinové, dvojokruhové, predné kotúčové, zadné bubnové, u 120LS a 120GLS s posilňovačom od začiatku výroby, od modelového roku 1982 posilňovač u modelu 120 vo všetkých úrovniach výbavy, od roku 1984 aj pre 105S a 105L. Riadenie skrutkou a maticou, lomený kĺbový hriadeľ volantu. OD roku 1984 riadenie hrebeňové. Palivová nádrž o objeme 38 l. Pneumatiky 155-14. === Karoséria === Samonosná oceľová, štvordverová ([[sedan]]). Predné sedadlá sú anatomické, posuvné; operadlá s nastaviteľným sklonom a lôžkovou úpravou, u 105GL, 120LS a 120GLS s nastaviteľnými opierkami hlavy. Operadlá zadných sedadiel sú sklopné vpred. Bezpečnostné pásy vpredu, vzadu na želanie. Okrem modelu 105S a 120 možnosť na želanie doplniť samonavíjacími pásmi moravan SuperRol. U 105GL, 120LS a 120GLS otáčkomer. Halogénové svetlomety H4, u 120 LS na objednávku aj u 105 L dvojité. Od roku 1984 pre Škodu 105 oblé svetlomety, pre Škodu 120 tvarové, obe halogénové. Batožinový priestor celkom {{m3|0.40}} (vpredu {{m3|0.28}}, za sedadlami {{m3|0.12}}). == Motorizácia == {{Infobox Automobil | nazov = Škoda 120LS/GLS/LX | obrazok = Skoda120L front.jpg | vyrobca = [[Škoda Auto|ANZP Mladá Boleslav]] | produkcia = 1976{{--}}1987 | krajina_povodu = [[Česko-Slovensko|ČSSR]] | predchodca = [[Škoda 100/110#Motor Škoda 110LS|Škoda 110LS]] | nasledovnik = [[Škoda 130]] | typ_karoserie = sedan | usporiadanie = [[zadný náhon]] | motor = 742.12X, {{cm3|1174}}, 40,5 kW | maximalka = {{km|150|m}}/h | akceleracia = | spotreba = 6,5 / 9,7 / 9,7 | prevodovka = 4-stupňová manuálna<br />5-stupňová manuálna | hmotnost = {{kg|885}} }} Štvortaktný radový karburačný kvapalinou chladený štvorvalcový motor s [[Rozvod OHV|rozvodom OHV]] (overhead valves - ventily zhora v hlave), umiestnený pozdĺž za zadnou nápravou. V jednom bloku s prevodovkou a rozvodovkou. O prípravu zmesi sa staral karburátor Jikov 32 ESDR, od roku 1984 modernizovaný Jikov 32 SEDR. V ponuke boli dve základné motorizácie v priebehu rokov 1976 až 1987 rozšírené o doplnkovú motorizáciu pre športovú jazdu. === Škoda 742.10 === Škoda 742.10 bol variant motorizácie modelovej rady Škoda 742. Išlo o motor so zdvihovým objemom {{cm3|1046}} a výkonom 32,1&nbsp;kW. Bola to najslabšia ponúkaná motorizácia. Historicky sa jednalo o modernizovaný motor z modelu [[Škoda 100]] so zvýšeným objemom a zmenenými výkonovými charakteristikami vďaka použitej inej prevodovke a konštrukcii karburátora. Výkonové charakteristiky motora: * Typ: 742.10 * [[Zdvihový objem]] motora: {{cm3|1046}} * Vŕtanie / zdvih: 68/{{mm|72|m}} * Stupeň kompresie: 7,5 * Čistý výkon: 33,1&nbsp;kW pri 4&nbsp;800 /min * Točivý moment: 72,8 Nm pri 3&nbsp;000 /min === Škoda 742.12 === Táto motorizácia bola ponúkaná ako silnejší variant pre bežných spotrebiteľov. Išlo o motor so zdvihovým objemom {{cm3|1174}}. Šlo o pôvodný motor z automobilu Škoda 110 so zvýšeným objemom a výkonom. Rovnako, ako 742.10, bol aj tento motor plnený modernizovaným karburátorom. Na rozdiel od 742.10 mal karburátor 742.12 2 hrdlá so samostatnými tryskami. Druhé hrdlo otváralo medzi rýchlosťami 110-{{km|120|m}}/h, v závislosti od dynamiky jazdy. Výkonové charakteristiky: * Typ: 742.12 * Zdvihový objem: {{cm3|1174}} * Vŕtanie/zdvih: 72/{{mm|72|m}} * Stupeň kompresie: 7,5 * Čistý výkon: 36,7&nbsp;kW pri 4&nbsp;200 /min * Točivý moment: 82 Nm pri 3&nbsp;000 /min === Škoda 742.12X (modely LS, LX, GLS) === Pre športovo ladené modely typovej rady 742 bol ponúkaný motor 742.12X. Išlo o motor so zdvihovým objemom zhodným s motorom 742.12, ale úpravami dna piestov sa dosiahlo vyššieho kompresného pomeru. V rokoch 1976 až 1983 boli na motory 742.12X montované aj odlišné ostrejšie vačkové hriadele. Prítomnosť tohto motora v automobile značilo písmeno S, alebo X v označení modelu, ak sa jednalo o model 120. Výkonové charakteristiky motora: * Typ: 742.12X * Zdvihový objem: {{cm3|1174}} * Vŕtanie/zdvih: 72/{{mm|72|m}} * Stupeň kompresie: 9,5 * Čistý výkon: 40,5&nbsp;kW pri 5&nbsp;200 /min * Točivý moment: 85,5 Nm pri 3&nbsp;250 /min == Prevodové ústrojenstvo == {{Infobox Automobil | nazov = Škoda 125L | obrazok = Škoda 125 L (46510243835) (cropped).jpg | vyrobca = [[Škoda Auto|ANZP Mladá Boleslav]] | produkcia = 1987{{--}}1990 | krajina_povodu = [[Česko-Slovensko|ČSSR]] | predchodca = Škoda 120 | nasledovnik = [[Škoda 130]] | typ_karoserie = sedan | usporiadanie = [[zadný náhon]] | motor = 742.12, {{cm3|1174}}, 36,7 kW | prevodovka = 5-stupňová manuálna | hmotnost = {{kg|875}} }} V priebehu výroby tohto automobilu boli k dispozícii štyri rôzne prevodovky montované do týchto automobilov. Všetky prevodovky koncepčne vychádzali z prevodového ústrojenstva vozidla Škoda 100. Počiatočné modely prevodoviek boli identické s prevodovkami posledných modelov Škoda 100, teda mali 4 stupne smerom vpred a jeden vzad. V roku 1984 bola do sériovej výroby nasadená 5-stupňová prevodovka. Prevodovky sa vzájomne líšili aj použitým stálym prevodom. === 4-stupňová manuálna prevodovka, stály prevod 4,44 === Je najstaršia dostupná prevodovka modelového radu 742. V prvých rokoch výroby sa montovala ako sériová prevodovka do všetkých modelov Škoda 105/120. Neskôr ju nahradila 4-stupňová prevodovka so stálym prevodom 4,22 a táto prevodovka sa stala súčasťou výbavy na želanie ako tzv. horský prevod. Táto prevodovka sa sériovo montovala s kyvnými polosami. Prevodové stupne boli odstupňované nasledovne: * I. stupeň: 3,8 * II. stupeň: 2,12 * III. stupeň: 1,41 * IV. stupeň: 0,96 * spätný chod: 3,27 * stály prevod rozvodovky: 4,44 === 4-stupňová manuálna prevodovka, stály prevod 4,22 === Táto prevodovka neskôr nahradila pre typ 742 predchádzajúcu prevodovku. Dôvodom bolo aj neskoršie zavedenie 13 palcových pneumatík. Prevodovka je identicky odstupňovaná, rozdielny je len stály prevod. Sériovo sa táto prevodovka montovala ako na kyvné polosi, tak na kyvné polosi s vlečnými ramenami. === 4-stupňová manuálna prevodovka, stály prevod 3,9 === Tento typ prevodoviek sa montoval do špeciálneho modelu Škoda 120LE. Tento automobil mal zvýšiť ekonomiku jazdy hlavne na cestách 1. triedy a diaľniciach, kedy umožnil automobilu jazdu pri rovnakej rýchlosti s nižšími otáčkami, čo malo vplyv na spotrebu. Automobil Škoda 120LE, v ktorom táto prevodovka bola montovaná mal kyvné polosi. === 5-stupňová manuálna prevodovka, stály prevod 3,9 === Pre nový modelový rad Škoda 130 bola uvedená 5-stupňová manuálna prevodovka, ktorá sa však v rámci snahy o zvýšenie predávanosti modelového radu Škoda 105/120 dostala aj do áut nižšej kategórie. Pri jej použití v modeli 125L bola montovaná na kyvné polosi. * I. stupeň: 3,8 * II. stupeň: 2,12 * III. stupeň: 1,41 * IV. stupeň: 1,08 * V. stupeň: 0,96 * spätný chod: 3,27 * stály prevod rozvodovky: 3,9 == Vnútorná výbava == Od počiatku do skončenia výroby boli autá typovej rady 742 ponúkané v niekoľkých úrovniach výbavy. Úrovne výbavy sa líšili ako prítomnými vonkajšími ozdobnými prvkami, tak úrovňou vnútornej výbavy a pohodlia obsluhy. === Standard (Škoda 105S) === Minimálna úroveň výbavy, ktorá bola ponúkaná len vo variante s motorizáciou Škoda 105. V tejto úrovni výbavy automobilu vo vnútri chýbali lakťové opierky na dverách, miesto ktorých boli inštalované koženkové priťahovače. Namiesto kobercov bola podlaha automobilu pokrytá gumenými kobercami, ktoré mali menšiu schopnosť tlmiť hluk a predné sedadlá nemali možnosť nastavenia sklonu sedadla. V rokoch 1976 - 1983 boli automobily s touto úrovňou výbavy vybavené kruhovými svetlometmi pôvodne montovanými na automobily Škoda 100. Neskôr dostali oválne svetlomety zhodné s ostatnými úrovňami výbavy pre model Škoda 105. Prístrojový štít tohto modelu bol len miernym faceliftom pôvodného prístrojového štítu modelovej rady 100/110. Sklá v zadných dverách neboli sťahovacie. V roku 1986 bola výroba tohto modelu zastavená. === Special (Škoda 105SP) === Táto úprava bola určená najmä pre pošty a údržbárske čaty. Priestor predných a zadných sedadiel bol oddelený zasklenou stenou z polykarbonátu, zadné sedadlá neboli montované a súčasťou výbavy bola polička so zásuvkami na uskladnenie náradia a spojovacieho materiálu. Poslaním tohto modelu bolo poslúžiť tam, kde bola Škoda 1203 zbytočne veľká a neekonomická. Tento model sa vyrábal v rokoch 1982 - 1988. === de Luxe (Škoda 105L a Škoda 120L) === V tejto úrovni výbavy bol štandardne dodávaný prístrojový štít s kruhovými prístrojmi, ale bez otáčkomeru. Podlaha interiéru už bola pokrytá kobercom, na dverách boli lakťové opierky a sťahovať sa dali sklá všetkých štyroch dverí. Predné sedadlá mali možnosť nastavenia sklonu opierky. Oproti modelu S bola pri výbave de Luxe bohatšia výbava vonkajších ozdobných líšt. Autá s touto úrovňou výbavy boli vybavené oválnymi svetlometmi vpredu počas rokov 1976 - 1983, neskôr v roku 1983 dostali automobily Škoda 120L a 120LS tvarové svetlomety. Autá v tejto úrovni výbavy boli dostupné počas celej výroby typovej rady 742. Kombinácia výbavy de Luxe s motorom 120X bola doplnená o prístrojový štít z výbavy Grand de Luxe, teda o otáčkomer. Vznikol tak model Škoda 120LS (de Luxe Super), ktorý bol v roku 1987 doplnený o 5-stupňovú prevodovku a predávaný ako model Škoda 120LX. === Grand de Luxe (Škoda 105GL, Škoda 120GLS) === Táto úroveň výbavy bola vrcholom medzi ponúkanými úrovňami výbavy počas celej doby predaja tohto typu automobilov. Zahrňovala palubnú dosku z mäkčeného materiálu IPUR, prístrojový štít s otáčkomerom, vzhľadovo príjemnejší koberec, odlišné čalúnenie dverných výplní. V rokoch 1976 - 1983 bola súčasťou tejto výbavy sada chrómovaných líšt na okenné rámy dverí. Táto úroveň výbavy sa dodávala len s motormi 742.10 a 742.12X. == Prehľad modelov == === Škoda 105 === Motor 742.10 so 4-stupňovou manuálnou prevodovkou so stálym prevodom 4,22 (v prvých rokoch výroby 4,44). Dostupné úrovne výbavy boli Standard (S), de Luxe (L), Grand de Luxe (GL) a Special (SP). === Škoda 120 === Motor 742.12, alebo 742.12X (označenie písmenom S, alebo X v názve modelu) so 4-stupňovou, alebo 5-stupňovou manuálnou prevodovkou so všetkými druhmi stáleho prevodu. Dostupné úrovne výbavy boli: nič (-), de Luxe (L), de Luxe Super (LS), de Luxe Extended (LX), Grand Luxe (GL) a Grand de Luxe Super (GLS) a de Luxe Economic (LE). === Škoda 125 === Motor 742.12 s 5-stupňovou manuálnou prevodovkou so stálym prevodom 4.22. Dostupná bola jediná úroveň výbavy de Luxe (L). Konštrukčná rýchlosť vozidla je 140 km/h. == Prototypy == Počas výroby automobilov typovej rady 742 sa vyskytlo niekoľko prototypov, ktoré sa do sériovej výroby nedostali. Cieľom bolo hlavne vyrobiť a do sériovej výroby uviesť variant combi, ktorý bol však ťažko uskutočniteľný a po neúspešných pokusoch s automobilom Škoda 1000MB Combi a ukončení výroby automobilu Škoda Octavia automobilka žiadny automobil tohto variantu nevyrábala. === Škoda 120 742/C1 === [[Súbor:Skoda 742 ortodox front.JPG|thumb|Škoda 742 C1]]Škoda 120 742/C1 je prototypová úprava pôvodného sériového automobilu Škoda 120 pre klasickú koncepciu pohonu. V tomto prototype bol motor umiestnený pozdĺžne nad prednú nápravu, pričom poháňaná ostala zadná náprava. Kvôli motoru v prednej časti automobilu bolo nutné posunúť prednú nápravu viac dopredu, aby sa zmenšil predný previs karosérie. Vďaka zvýšeniu hmotnosti automobilu v dôsledku použitia kardanového hriadeľa sa tento variant neuchytil. Automobil mal mierne modifikovaný podvozok. Predná lichobežníková náprava bola ponechaná nezmenená, teda náprava s vinutými pružinami a priečnym torzným stabilizátorom. Modifikovaný bol len tvar nápravnice, ktorá bola rozdelená tak, aby sa do stredu automobilu nad nápravu vošiel motor. Zadná náprava dostala inak uložené ramená. Okrem prototypu s klasickou koncepciou vznikol aj jeden prototyp s koncepciou pohonu transaxle, teda motor vpredu a prevodovka s diferenciálom vzadu. === BAZ Furgonet === [[File:BAZ Furgonet.JPG|thumb|Prototyp BAZ Furgonet]] BAZ Furgonet bol prototyp odvodený od automobilu Škoda 742 vyvinutý vo VMV [[Bratislavské automobilové závody|Bratislavských automobilových závodoch (BAZ)]]. Vznikol ako projekt dodávkového automobilu s nosnosťou 450 kg. Poučení z neúspechov 1000 MB Combi, ktorá mala problémy s mazacím a chladiacim systémom (veľmi šikmo uložený motor na zníženie pracovnej výšky) , nechali vývojári BAZ motor uložený pôvodným spôsobom, pričom nezmenili ani uchytenie vzduchového filtra, ktorý podstatne zvyšoval zástavbovú výšku motora. Dôsledkom bola 0,9 m vysoko umiestnená nákladová hrana zadných výklopných dverí. Prístup však zlepšovali veľké (80 x 110 cm) bočné dvere, ktoré sa otvárali takmer o 180 stupňov. Napriek zvolenej koncepcii sa jednalo o úžitkové vozidlo s neporovnateľne lepšími vlastnosťami, ako vtedy jediné dostupné auto - [[Škoda 1203]]. Úžitkové vozidlá s motorom vzadu v tom čase vyrábal aj [[Volkswagen]] a [[Fiat]]. V [[BAZ]] boli vyrobené spočiatku 3 prototypy rôznych verzií, ktoré sa podrobili testovaciemu programu a pre interné účely závodu BAZ bol skompletizovaný ešte štvrtý prototyp. Projekt bol zastavený s poukázaním na prebiehajúci (v podstate začínajúci) vývoj Š780 s motorom vpredu a jej potencionálne úžitkových verzií. Samotná Škoda AZNP, na základe projektu Furgoneta, začala vyrábať verziu 105 SP (sedan s motorom vzadu, bez zadných sedadiel), ktorá bola v ponuke dlhých 8 rokov. Až o 9 rokov neskôr bol predstavený Favorit pick-up, s takmer totožným motorom OHV. A o dekádu neskôr, tiež na základe tohto projektu, vytvorila Tatra model [[Tatra 613|T 613 SV]]. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Škoda 120}} {{projekt|commons=Category:Škoda 105|štítok=Škoda 105}} == Zdroj == * ''Svět motorů, 48/1976'' {{Škoda Auto}} [[Kategória:Automobily Škoda|105/120/125]] [[Kategória:Automobily nižšej strednej triedy]] ny12uwbdfv93ozkt963wf3ym7f18t8d 0 83425 8212989 7832346 2026-05-13T05:51:55Z Vasiľ 2806 +ref 8212989 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Haifa | other_name = חיפה | category = Mesto <!-- *** Image *** --> | image = Pic haifa.png | image_caption = <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = Coat of arms of Haifa.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Izrael | country_flag = 1 | state = | region = | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = | lat_d = 32 | lat_m = 49 | lat_s = 00 | lat_NS = S | long_d = 34 | long_m = 59 | long_s = 00 | long_EW = V | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = <!-- *** Population *** --> | population = 405400 | population_date = 2012 | population_density = <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = Prvá pís. zmienka | mayor = Yona Yahav | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Východoeurópsky čas|VEČ]] | utc_offset =+2 | timezone_DST = [[Východoeurópsky letný čas|VELČ]] | utc_offset_DST =+3 | postal_code = | area_code = (+972) | area_code_type = Tel. predvoľba | code = | code1 = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Israel relief location map.jpg | map_background = | map_caption = Poloha mesta v Izraeli | map_locator = Izrael | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = | map2 = | freemap_zoom = <!-- *** Websites *** --> | commons = Haifa | statistics = | website = [http://www.haifa.muni.il/Haifa/en-us/Pages/Home-Page.aspx haifa.muni.il] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} [[Súbor:Panorama of Haifa.jpg|thumb|Panoráma mesta z bahájskych záhrad]] '''Haifa'''<ref name="ÚGKK"/> alebo '''Hajfa''' ({{vjz|heb|{{he|חיפה}}|Chejfa}}; {{vjz|ara|{{ar|حيفا}}|Hajfá}}) je po [[Tel Aviv]]e a [[Jeruzalem]]e tretie najväčšie mesto v [[Izrael]]i. Nachádza sa na severe krajiny na pobreží [[Stredozemné more|Stredozemného mora]] a pod horou [[Karmel]]. Je významným morským prístavom. Má 285 316 obyvateľov (podľa štatistiky zo [[2020]]). Sídli tu [[Hajfská univerzita]] a ''Izraelský technologický inštitút'' - [[Technion]]. Hajfa je známa tolerantnou atmosférou a mierovým spolužitím rozličných etník a náboženských skupín. Okrem [[Judaizmus|židov]] tu žijú [[moslim]]ovia, arabskí [[Kresťanstvo|kresťania]], [[drúzi]] a [[Bahaizmus|bahájci]], ktorí tu majú aj svoje medzinárodné centrum. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 13.05.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.haifa.muni.il/Cultures/en-US Municipality of Haifa] {{izraelský výhonok}} [[Kategória:Haifa| ]] [[Kategória:Prístavné mestá Stredozemného mora]] f8u8qez34cht7pwyf85xepod2trs4ro 0 89364 8213099 7721387 2026-05-13T09:46:17Z ~2026-28819-18 294726 pravda ktorú treba poznať 8213099 wikitext text/x-wiki Chlebnický potok potok Zdrojnica Blato, Skorušinské vrchy Ústie Orava, Sedliacka Dubová Dĺžka 11 km Povodie Orava Rád toku IV. Hydrologické poradie 4-21-04-041 Číslo recipienta 4-21-04-8791 Interaktívna mapa toku Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál[[File:Chlebnický potok WF6.jpg|thumb|Chlebnický potok v Chlebniciach]] '''Chlebnický potok''' je [[potok]] na dolnej [[Orava (región)|Orave]], vo východnej časti [[Dolný Kubín (okres)|okresu Dolný Kubín]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-19 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Je to ľavostranný prítok [[Orava (rieka)|Oravy]] s dĺžkou 11 km, je tokom IV. rádu. motlitebné miesto starých budhistických kňazov, bol tu aj batman na svojej očisťujúcej ceste. vlieva sa do velkej božej rieky ktorú uctievajú anglický židia == Prameň == Potok pramení v [[Skorušinské vrchy|Skorušinských vrchoch]]<ref name="GCS"/> na južných svahoch vrchu [[Blato (vrch v Skorušinských vrchoch)|Blato]] (1 138,1 m n. m.) v nadmorskej výške približne 970 m n. m., západne od obce [[Malé Borové]]. == Opis toku == Na hornom toku, po obec [[Chlebnice]], tečie prevažne na západ, pričom vytvára výrazný oblúk prehnutý na sever. Po sútoku s [[Malatinský potok|Malatinským potokom]] sa stáča na sever, na dolnom toku (za obcou) tečie severozápadným smerom. Pri osade Prostredný Mlyn sa napokon stáča k ústiu západným smerom. == Geomorfologické celky == * [[Skorušinské vrchy]], geomorfologický podcelok [[Kopec (podcelok)|Kopec]] * [[Oravská vrchovina]]<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-19 | miesto = Bratislava }}</ref> == Prítoky == * Pravostranné: krátky prítok z južného svahu Blata, prítok z juhozápadného svahu Blata, [[Bahrový potok]], [[Ráztoky (prítok Chlebnického potoka)|Ráztoky]], prítok zo západného svahu Kálaného (852,7 m n. m.), prítok zo severozápadného svahu Kálaného, prítok z juhozápadného svahu Banského (752,3 m n. m.) * Ľavostranné: prítok zo severného svahu [[Súšava (vrch v Oravských Beskydách)|Súšavy]] (1 076,6 m n. m.), prítok zo severozápadného svahu Súšavy, dva krátke prítoky z lokality Na poľane, [[Veľký Klin]], [[Dielový potok (prítok Chlebnického potoka)|Dielový potok]], prítok zo severného svahu Kraviarskej (770,1 m n. m.), [[Malatinský potok]], [[Klepetová]], [[Fizúreň]], [[Pasečný potok (prítok Chlebnického potoka)|Pasečný potok]] == Ústie == Chlebnický potok ústi do [[Orava (rieka)|Oravy]] južne od obce [[Sedliacka Dubová]], pri osade Obecný Mlyn, v nadmorskej výške 521,1 m n. m.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.43286&y=49.25386&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Obce == * [[Chlebnice]] (preteká aj intravilánom) * [[Dlhá nad Oravou]] (preteká katastrálnym územím) * osady Vyšný Mlyn, Prostredný Mlyn a Obecný Mlyn * [[Sedliacka Dubová]] (netečie intravilánom obce) == Iné názvy == * Chlebnica * Chlebničanka * horný tok: Kamenný potok == Referencie == {{Referencie}} == Zdroje == * Majtán, Milan - Rymut, Kazimierz: ''Hydronymia povodia Oravy''. 1. vyd. Bratislava: [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied]], 2006. 208 s. ISBN 80-224-0906-5 * Turistický atlas Slovensko 1:50 000, SHOCART, Zádveřice 2005 * Chočské vrchy - Vodná nádrž Liptovská Mara, Edícia turistických máp 1:50 000, VKÚ, a.s., Harmanec 2002 {{Vodné toky v povodí Chlebnického potoka}} {{Vodné toky v povodí Oravy (1. časť)}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Povodie Oravy]] [[Kategória:Vodné toky v Skorušinských vrchoch]] [[Kategória:Vodné toky v Oravskej vrchovine]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Dolný Kubín]] h6jz4zxv8ts09vog1xioeuh90p3hlj4 8213100 8213099 2026-05-13T09:46:40Z Icodense 125882 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28819-18|~2026-28819-18]] ([[User_talk:~2026-28819-18|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pe3kZA 7721387 wikitext text/x-wiki {{Infobox Potok | Názov = Chlebnický potok | Dĺžka toku = 11 | Plocha povodia = ? | Rád toku = IV. | Povodie = [[Povodie Oravy|Orava]] | Prameň = [[Blato (vrch v Skorušinských vrchoch)|Blato]], [[Skorušinské vrchy]] | Ústie = [[Orava (rieka)|Orava]], Sedliacka Dubová | Hydrologické poradie = 4-21-04-041 | Číslo recipienta = 4-21-04-8791 }} [[File:Chlebnický potok WF6.jpg|thumb|Chlebnický potok v Chlebniciach]] '''Chlebnický potok''' je [[potok]] na dolnej [[Orava (región)|Orave]], vo východnej časti [[Dolný Kubín (okres)|okresu Dolný Kubín]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-19 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Je to ľavostranný prítok [[Orava (rieka)|Oravy]] s dĺžkou 11 km, je tokom IV. rádu. == Prameň == Potok pramení v [[Skorušinské vrchy|Skorušinských vrchoch]]<ref name="GCS"/> na južných svahoch vrchu [[Blato (vrch v Skorušinských vrchoch)|Blato]] (1 138,1 m n. m.) v nadmorskej výške približne 970 m n. m., západne od obce [[Malé Borové]]. == Opis toku == Na hornom toku, po obec [[Chlebnice]], tečie prevažne na západ, pričom vytvára výrazný oblúk prehnutý na sever. Po sútoku s [[Malatinský potok|Malatinským potokom]] sa stáča na sever, na dolnom toku (za obcou) tečie severozápadným smerom. Pri osade Prostredný Mlyn sa napokon stáča k ústiu západným smerom. == Geomorfologické celky == * [[Skorušinské vrchy]], geomorfologický podcelok [[Kopec (podcelok)|Kopec]] * [[Oravská vrchovina]]<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-19 | miesto = Bratislava }}</ref> == Prítoky == * Pravostranné: krátky prítok z južného svahu Blata, prítok z juhozápadného svahu Blata, [[Bahrový potok]], [[Ráztoky (prítok Chlebnického potoka)|Ráztoky]], prítok zo západného svahu Kálaného (852,7 m n. m.), prítok zo severozápadného svahu Kálaného, prítok z juhozápadného svahu Banského (752,3 m n. m.) * Ľavostranné: prítok zo severného svahu [[Súšava (vrch v Oravských Beskydách)|Súšavy]] (1 076,6 m n. m.), prítok zo severozápadného svahu Súšavy, dva krátke prítoky z lokality Na poľane, [[Veľký Klin]], [[Dielový potok (prítok Chlebnického potoka)|Dielový potok]], prítok zo severného svahu Kraviarskej (770,1 m n. m.), [[Malatinský potok]], [[Klepetová]], [[Fizúreň]], [[Pasečný potok (prítok Chlebnického potoka)|Pasečný potok]] == Ústie == Chlebnický potok ústi do [[Orava (rieka)|Oravy]] južne od obce [[Sedliacka Dubová]], pri osade Obecný Mlyn, v nadmorskej výške 521,1 m n. m.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.43286&y=49.25386&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Obce == * [[Chlebnice]] (preteká aj intravilánom) * [[Dlhá nad Oravou]] (preteká katastrálnym územím) * osady Vyšný Mlyn, Prostredný Mlyn a Obecný Mlyn * [[Sedliacka Dubová]] (netečie intravilánom obce) == Iné názvy == * Chlebnica * Chlebničanka * horný tok: Kamenný potok == Referencie == {{Referencie}} == Zdroje == * Majtán, Milan - Rymut, Kazimierz: ''Hydronymia povodia Oravy''. 1. vyd. Bratislava: [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied]], 2006. 208 s. ISBN 80-224-0906-5 * Turistický atlas Slovensko 1:50 000, SHOCART, Zádveřice 2005 * Chočské vrchy - Vodná nádrž Liptovská Mara, Edícia turistických máp 1:50 000, VKÚ, a.s., Harmanec 2002 {{Vodné toky v povodí Chlebnického potoka}} {{Vodné toky v povodí Oravy (1. časť)}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Povodie Oravy]] [[Kategória:Vodné toky v Skorušinských vrchoch]] [[Kategória:Vodné toky v Oravskej vrchovine]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Dolný Kubín]] ridlxou48ahq5qg15rltrfxep37qetq 8213101 8213100 2026-05-13T09:50:28Z ~2026-28819-18 294726 dalsia pravda 8213101 wikitext text/x-wiki {{Infobox Potok | Názov = Chlebnický potok | Dĺžka toku = 11 | Plocha povodia = ? | Rád toku = IV. | Povodie = [[Povodie Oravy|Orava]] | Prameň = [[Blato (vrch v Skorušinských vrchoch)|Blato]], [[Skorušinské vrchy]] | Ústie = [[Orava (rieka)|Orava]], Sedliacka Dubová | Hydrologické poradie = 4-21-04-041 | Číslo recipienta = 4-21-04-8791 |Obrázok=https://www.google.com/search?client=firefox-b-d&hs=uMDV&sca_esv=5c55c0604bc74172&channel=entpr&udm=2&fbs=ADc_l-Y7qsxB8eg_0OR-jAF88gtYd6AHJQIWFivsQsBxqdUKzHhasDh1Suo2v5cfdcuNrBCXYrxDLxYdVQmOTJEk5K-LKTM_jZxuIsgyAKGQH3YmNxlmj0jNPi6x3LecLuafT5kkdK68ptp9J-9Qo6n_Prd6S_8HaSSIWCDI8J909jWoDK34KA72Bde8zPQCnnCT6HhwXuxsIjIn2UgHV84ZCk30v4xGYg&q=batman&sa=X&ved=2ahUKEwim3ZD1_LWUAxXFg_0HHQhvD4sQtKgLegQILxAB&biw=1870&bih=947&dpr=1#sv=CAMSVhoyKhBlLXZlQ3Fka3d2Q19KUlNNMg52ZUNxZGt3dkNfSlJTTToOd1hUQXB6ZW8wYVBtMk0gBCocCgZtb3NhaWMSEGUtdmVDcWRrd3ZDX0pSU00YADABGAcgxMKI7wRKCBABGAEgASgB}}<hiero> andegarde </hiero>ᛪᛧᛖᛤᛥᛓᛕᛖᛧᛕ[[File:Chlebnický potok WF6.jpg|thumb|Chlebnický potok v Chlebniciach]] '''Chlebnický potok''' je [[potok]] na dolnej [[Orava (región)|Orave]], vo východnej časti [[Dolný Kubín (okres)|okresu Dolný Kubín]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-19 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Je to ľavostranný prítok [[Orava (rieka)|Oravy]] s dĺžkou 11 km, je tokom IV. rádu. == Prameň == Potok pramení v [[Skorušinské vrchy|Skorušinských vrchoch]]<ref name="GCS"/> na južných svahoch vrchu [[Blato (vrch v Skorušinských vrchoch)|Blato]] (1 138,1 m n. m.) v nadmorskej výške približne 970 m n. m., západne od obce [[Malé Borové]]. == Opis toku == Na hornom toku, po obec [[Chlebnice]], tečie prevažne na západ, pričom vytvára výrazný oblúk prehnutý na sever. Po sútoku s [[Malatinský potok|Malatinským potokom]] sa stáča na sever, na dolnom toku (za obcou) tečie severozápadným smerom. Pri osade Prostredný Mlyn sa napokon stáča k ústiu západným smerom. == Geomorfologické celky == * [[Skorušinské vrchy]], geomorfologický podcelok [[Kopec (podcelok)|Kopec]] * [[Oravská vrchovina]]<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-19 | miesto = Bratislava }}</ref> == Prítoky == * Pravostranné: krátky prítok z južného svahu Blata, prítok z juhozápadného svahu Blata, [[Bahrový potok]], [[Ráztoky (prítok Chlebnického potoka)|Ráztoky]], prítok zo západného svahu Kálaného (852,7 m n. m.), prítok zo severozápadného svahu Kálaného, prítok z juhozápadného svahu Banského (752,3 m n. m.) * Ľavostranné: prítok zo severného svahu [[Súšava (vrch v Oravských Beskydách)|Súšavy]] (1 076,6 m n. m.), prítok zo severozápadného svahu Súšavy, dva krátke prítoky z lokality Na poľane, [[Veľký Klin]], [[Dielový potok (prítok Chlebnického potoka)|Dielový potok]], prítok zo severného svahu Kraviarskej (770,1 m n. m.), [[Malatinský potok]], [[Klepetová]], [[Fizúreň]], [[Pasečný potok (prítok Chlebnického potoka)|Pasečný potok]] == Ústie == Chlebnický potok ústi do [[Orava (rieka)|Oravy]] južne od obce [[Sedliacka Dubová]], pri osade Obecný Mlyn, v nadmorskej výške 521,1 m n. m.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.43286&y=49.25386&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Obce == * [[Chlebnice]] (preteká aj intravilánom) * [[Dlhá nad Oravou]] (preteká katastrálnym územím) * osady Vyšný Mlyn, Prostredný Mlyn a Obecný Mlyn * [[Sedliacka Dubová]] (netečie intravilánom obce) == Iné názvy == * Chlebnica * Chlebničanka * horný tok: Kamenný potok == Referencie == {{Referencie}} == Zdroje == * Majtán, Milan - Rymut, Kazimierz: ''Hydronymia povodia Oravy''. 1. vyd. Bratislava: [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied]], 2006. 208 s. ISBN 80-224-0906-5 * Turistický atlas Slovensko 1:50 000, SHOCART, Zádveřice 2005 * Chočské vrchy - Vodná nádrž Liptovská Mara, Edícia turistických máp 1:50 000, VKÚ, a.s., Harmanec 2002 {{Vodné toky v povodí Chlebnického potoka}} {{Vodné toky v povodí Oravy (1. časť)}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Povodie Oravy]] [[Kategória:Vodné toky v Skorušinských vrchoch]] [[Kategória:Vodné toky v Oravskej vrchovine]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Dolný Kubín]] 69pzdt5vrxe0g1t68hcswm0kejgob3l 8213102 8213101 2026-05-13T09:50:46Z Icodense 125882 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28819-18|~2026-28819-18]] ([[User_talk:~2026-28819-18|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Icodense 7721387 wikitext text/x-wiki {{Infobox Potok | Názov = Chlebnický potok | Dĺžka toku = 11 | Plocha povodia = ? | Rád toku = IV. | Povodie = [[Povodie Oravy|Orava]] | Prameň = [[Blato (vrch v Skorušinských vrchoch)|Blato]], [[Skorušinské vrchy]] | Ústie = [[Orava (rieka)|Orava]], Sedliacka Dubová | Hydrologické poradie = 4-21-04-041 | Číslo recipienta = 4-21-04-8791 }} [[File:Chlebnický potok WF6.jpg|thumb|Chlebnický potok v Chlebniciach]] '''Chlebnický potok''' je [[potok]] na dolnej [[Orava (región)|Orave]], vo východnej časti [[Dolný Kubín (okres)|okresu Dolný Kubín]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-19 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Je to ľavostranný prítok [[Orava (rieka)|Oravy]] s dĺžkou 11 km, je tokom IV. rádu. == Prameň == Potok pramení v [[Skorušinské vrchy|Skorušinských vrchoch]]<ref name="GCS"/> na južných svahoch vrchu [[Blato (vrch v Skorušinských vrchoch)|Blato]] (1 138,1 m n. m.) v nadmorskej výške približne 970 m n. m., západne od obce [[Malé Borové]]. == Opis toku == Na hornom toku, po obec [[Chlebnice]], tečie prevažne na západ, pričom vytvára výrazný oblúk prehnutý na sever. Po sútoku s [[Malatinský potok|Malatinským potokom]] sa stáča na sever, na dolnom toku (za obcou) tečie severozápadným smerom. Pri osade Prostredný Mlyn sa napokon stáča k ústiu západným smerom. == Geomorfologické celky == * [[Skorušinské vrchy]], geomorfologický podcelok [[Kopec (podcelok)|Kopec]] * [[Oravská vrchovina]]<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-19 | miesto = Bratislava }}</ref> == Prítoky == * Pravostranné: krátky prítok z južného svahu Blata, prítok z juhozápadného svahu Blata, [[Bahrový potok]], [[Ráztoky (prítok Chlebnického potoka)|Ráztoky]], prítok zo západného svahu Kálaného (852,7 m n. m.), prítok zo severozápadného svahu Kálaného, prítok z juhozápadného svahu Banského (752,3 m n. m.) * Ľavostranné: prítok zo severného svahu [[Súšava (vrch v Oravských Beskydách)|Súšavy]] (1 076,6 m n. m.), prítok zo severozápadného svahu Súšavy, dva krátke prítoky z lokality Na poľane, [[Veľký Klin]], [[Dielový potok (prítok Chlebnického potoka)|Dielový potok]], prítok zo severného svahu Kraviarskej (770,1 m n. m.), [[Malatinský potok]], [[Klepetová]], [[Fizúreň]], [[Pasečný potok (prítok Chlebnického potoka)|Pasečný potok]] == Ústie == Chlebnický potok ústi do [[Orava (rieka)|Oravy]] južne od obce [[Sedliacka Dubová]], pri osade Obecný Mlyn, v nadmorskej výške 521,1 m n. m.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.43286&y=49.25386&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Obce == * [[Chlebnice]] (preteká aj intravilánom) * [[Dlhá nad Oravou]] (preteká katastrálnym územím) * osady Vyšný Mlyn, Prostredný Mlyn a Obecný Mlyn * [[Sedliacka Dubová]] (netečie intravilánom obce) == Iné názvy == * Chlebnica * Chlebničanka * horný tok: Kamenný potok == Referencie == {{Referencie}} == Zdroje == * Majtán, Milan - Rymut, Kazimierz: ''Hydronymia povodia Oravy''. 1. vyd. Bratislava: [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied]], 2006. 208 s. ISBN 80-224-0906-5 * Turistický atlas Slovensko 1:50 000, SHOCART, Zádveřice 2005 * Chočské vrchy - Vodná nádrž Liptovská Mara, Edícia turistických máp 1:50 000, VKÚ, a.s., Harmanec 2002 {{Vodné toky v povodí Chlebnického potoka}} {{Vodné toky v povodí Oravy (1. časť)}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Povodie Oravy]] [[Kategória:Vodné toky v Skorušinských vrchoch]] [[Kategória:Vodné toky v Oravskej vrchovine]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Dolný Kubín]] ridlxou48ahq5qg15rltrfxep37qetq 0 94062 8212999 8038899 2026-05-13T06:00:22Z Vasiľ 2806 +ref 8212999 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Island <!-- *** Heading *** --> | name = Havajské ostrovy | other_name = | category = súostrovie <!-- *** Image *** --> | image = Hawaje-NoRedLine.jpg | image_caption = | image_size = <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = | nickname_type = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Spojené štáty | country_flag = {{Minivlajka|Spojené štáty}} | country1 = | country_flag1 = | histcountry = | state = [[Súbor:Flag of Hawaii.svg|23px]] [[Havaj (štát USA)|Havaj]] | region = | region_type = | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = | river1 = | river2 = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | lat_d = | lat_m = | lat_s = | lat_NS = | long_d = | long_m = | long_s = | long_EW = | coordinates_type = | highest = [[Mauna Kea]] | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_lat_m = | highest_lat_s = | highest_lat_NS = | highest_long_d = | highest_long_m = | highest_long_s = | highest_long_EW = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = <!-- *** Population *** --> | population = 1450000 | population_date = 2015 | population_density = <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = | mayor_type = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = UTC -10 | timezone_DST = | postal_code = | area_code = | area_code_type = | code = | code_type = | code1 = <!-- *** Free frields *** --> | free = | free_type = | free_label = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} [[Súbor:Kihei coast.jpg|thumb|Pohľad na častý cieľ turistov – havajské pláže]] '''Havajské ostrovy'''<ref name="ÚGKK"/> sú [[súostrovie]] 130 [[koralový ostrov|koralových]], sopečných ostrovov, skál a útesov v [[Tichý oceán|Tichom oceáne]], na ktorom sa nachádza [[Havaj (štát USA)|Havaj]], federálny štát [[Spojené štáty|USA]]. Rozkladajú sa približne medzi 19 a 29° severnej šírky. Najväčšie ostrovy sú: Hawai‘i (často prezývaný ako ''Big Island''), Maui, Lāna‘i, Moloka‘i, Kaho‘olawe, O‘ahu, Kaua‘i a Ni‘ihau. Hlavné mesto štátu, [[Honolulu]], sa nachádza na ostrove O‘ahu, na ktorom žije asi 70% Havaja. == Vznik == Súostrovie vzniklo [[Sopečná činnosť|sopečnou činnosťou]] nad oblasťou oslabeného [[Zemský plášť|zemského plášťa]], v ktorom sa nachádza milióny rokov [[Horúca škvrna (geológia)|horúca škvrna]] (po angl. ''hotspot'') približne v hĺbke 52 kilometrov. Severozápadné ostrovy sú staršie, čo sa odráža aj na ich stupni erodovaného povrchu. V posledných 200 rokoch je aktívna vulkanická činnosť iba na ostrove [[Havaj (ostrov)|Havaj]] a na podmorskej sopke [[Loihi|Lo‘ihi]], ktorá zatiaľ nevyrástla nad morskú hladinu. Ostrovy sa skladajú z [[Bazalt|čadičových]] [[Láva|láv]], čo súvisí so zložením [[Magma|magmy]] v oblasti horúcej škvrny. == Delenie == * [[Severozápadné Havajské ostrovy]] (Záveterné ostrovy) * [[Juhovýchodné Havajské ostrovy]] (Náveterné ostrovy) – hlavné ostrovy, vrátane ostrova Havaj * ostrovčeky POZN: V slovách severozápadné a juhovýchodné sa tu niekedy píše malé začiatočné písmeno.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.honolulu.gov/rep/site/ocs/roh/ROHChapter24a10_provisions_NWHawaiianIsl.pdf |dátum prístupu=2021-01-20 |url archívu=https://web.archive.org/web/20210128103527/https://www.honolulu.gov/rep/site/ocs/roh/ROHChapter24a10_provisions_NWHawaiianIsl.pdf |dátum archivácie=2021-01-28 }}</ref> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 13.05.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} {{Výhonok USA}} [[Kategória:Súostrovia]] [[Kategória:Ostrovy Tichého oceánu]] [[Kategória:Ostrovy USA]] jur6pdz96nf1twy88bk4ms028xr09jp 0 94241 8213014 7987260 2026-05-13T06:11:03Z Vasiľ 2806 +ref 8213014 wikitext text/x-wiki {{Geobox| Mountain Range <!-- *** Name section *** --> | name = Hindúkuš | native_name = | other_name = | category = pohorie <!-- *** Image *** --> | image = Hindu Kush satellite image.jpg | image_size = | image_caption = <!-- *** Country etc. *** --> | country = [[Súbor:Flag of Taliban.svg|24px]] [[Afganistan]] | country1 = {{Minivlajka|Pakistan|w}} | country_flag = | state = | state1 = | region = | region1 = | district = | city = | city1 = | landmark = | river1 = | river = | river3 = | river2 = <!-- *** Orography *** --> | parent = | unit1 = | border = | geology = | geology1 = | period = | period1 = | orogeny = | orogeny1 = <!-- *** Geography *** --> | area = | length = | length_orientation = | length_round = | width = | width_orientation = | width_round = | highest = Tirič Mír | highest location = | highest_country = | highest_state = | highest_region = | highest_district = | highest_elevation = 7708 | highest_lat_d = | highest_lat_m = | highest_lat_s = | highest_lat_NS = | highest_long_d = | highest_long_m = | highest_long_s = | highest_long_WE = | lowest = | lowest_location = | lowest_country = | lowest_state = | lowest_region = | lowest_district = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_lat_m = | lowest_lat_s = | lowest_lat_NS = | lowest_long_d = | lowest_long_m = | lowest_long_s = | lowest_long_WE = | woods = <!-- *** UNESCO etc. *** --> | whs_name = | whs_type = | whs_year = | whs_extensions = | whs_danger = | whs_number = | whs_region = | whs_criteria = <!-- *** Free fields *** --> | free_name = | free_value = <!-- *** Maps *** --> | map = Hindu-Kush-Range.png | map_background = | map_caption = Pohorie na mape Afganistanu | map_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = }} '''Hindúkuš'''<ref name="ÚGKK"/> je horská sústava v [[Stredná Ázia|Strednej Ázii]] v [[Afganistan]]e, [[Pakistan]]e a sčasti Indii. Je dlhá 800 km, najvyšší vrch je [[Tirič Mír]] ({{mnm|7708|w}}). Sú tu ľadovce, časté zemetrasenia. Západná časť je nižšia s reliéfom alpského typu; východná časť je plošina so samostatnými ostrými a nedostupnými ľadovcovými štítmi nad {{mnm|7000}} Žijú tu [[Afganci]], [[Kafíri]] a [[Tadžici]]. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 13.05.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} {{Geografický výhonok}} [[Kategória:Pohoria v Afganistane]] [[Kategória:Pohoria v Pakistane]] 4ibqo7uqny0sxc7b28znbpie36ybwjc 0 97640 8212710 7965239 2026-05-12T13:32:14Z 55555555555man 294637 8212710 wikitext text/x-wiki '''Nič''' ([[Gréčtina|gr.]] ''me on'', [[latinčina|lat.]] ''nihil, non ens'') je chýbanie niečoho alebo neexistencia niečoho, a to: * v relatívnom zmysle slova, t. j. chýbanie vlastností, stavov, procesov na niečom určitom, * v absolútnom zmysle slova, ako chýbanie bytia vôbec. V prvom prípade ide o nič ako protiklad [[niečo]]ho. V druhom prípade ide o nič ako protiklad [[bytie|bytia]]. V tomto druhom prípade ide teda o [[nebytie]]. == Filozofické názory == * Podľa [[Christian Wolff|Wolffa]] je nič to, čo nie je, ani nemôže byť.<ref name=F>[http://ii.fmph.uniba.sk/~filit/fvn/nic_-_nazory_nan.html Nič - názory naň] z [[FILIT]]u.</ref> * Podľa [[Plotinos|Plotina]] je nič [[hmota]] a [[zlo]].<ref name=F /> * Podľa [[Platón|Platóna]] je nič hmota.<ref name=F /> * Nič je podľa [[Židovsko-kresťanská kozmológia|židovsko-kresťanskej kozmológie]] to, z čoho [[Boh]] stvoril svet.<ref name=F /> * Podľa [[Georg Wilhelm Friedrich Hegel|Hegela]] je nič dialektický [[protiklad]] [[bytie|bytia]], ktorý dialektickou syntézou s bytím vytvára [[dianie]].<ref name=F /> * Nič sa podľa [[filozofia existencie|filozofie existencie]] zjavuje prostredníctvom úzkosti, v ktorej tkvie neustále vyhýbanie sa pred niečím, čo je v skutočnosti ničím. Podstatou ničoho je ničovanie, čiže odmietavé poukazovanie na súcno topiace sa v celku, t. j. na ničotnosť všetkého [[súcno|súcna]].<ref name=F /> * Nič je podľa [[Demokritos|Demokrita]] prázdno ako [[podmienka]] existencie mnohého, pohybu a zmeny.<ref name=F /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|q=Nič}} == Externé odkazy == * {{filit|fvn/nic.html}} * https://www.youtube.com/@capslockcz69 [[Kategória:Abstrakcia]] rnd2kt1e3ljd6au7fze945fmj4fssv3 8212712 8212710 2026-05-12T13:35:36Z DurMar12 181423 Verzia používateľa [[Special:Contributions/55555555555man|55555555555man]] ([[User_talk:55555555555man|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Tom z TN 7965239 wikitext text/x-wiki '''Nič''' ([[Gréčtina|gr.]] ''me on'', [[latinčina|lat.]] ''nihil, non ens'') je chýbanie niečoho alebo neexistencia niečoho, a to: * v relatívnom zmysle slova, t. j. chýbanie vlastností, stavov, procesov na niečom určitom, * v absolútnom zmysle slova, ako chýbanie bytia vôbec. V prvom prípade ide o nič ako protiklad [[niečo]]ho. V druhom prípade ide o nič ako protiklad [[bytie|bytia]]. V tomto druhom prípade ide teda o [[nebytie]]. == Filozofické názory == * Podľa [[Christian Wolff|Wolffa]] je nič to, čo nie je, ani nemôže byť.<ref name=F>[http://ii.fmph.uniba.sk/~filit/fvn/nic_-_nazory_nan.html Nič - názory naň] z [[FILIT]]u.</ref> * Podľa [[Plotinos|Plotina]] je nič [[hmota]] a [[zlo]].<ref name=F /> * Podľa [[Platón|Platóna]] je nič hmota.<ref name=F /> * Nič je podľa [[Židovsko-kresťanská kozmológia|židovsko-kresťanskej kozmológie]] to, z čoho [[Boh]] stvoril svet.<ref name=F /> * Podľa [[Georg Wilhelm Friedrich Hegel|Hegela]] je nič dialektický [[protiklad]] [[bytie|bytia]], ktorý dialektickou syntézou s bytím vytvára [[dianie]].<ref name=F /> * Nič sa podľa [[filozofia existencie|filozofie existencie]] zjavuje prostredníctvom úzkosti, v ktorej tkvie neustále vyhýbanie sa pred niečím, čo je v skutočnosti ničím. Podstatou ničoho je ničovanie, čiže odmietavé poukazovanie na súcno topiace sa v celku, t. j. na ničotnosť všetkého [[súcno|súcna]].<ref name=F /> * Nič je podľa [[Demokritos|Demokrita]] prázdno ako [[podmienka]] existencie mnohého, pohybu a zmeny.<ref name=F /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|q=Nič}} == Externé odkazy == * {{filit|fvn/nic.html}} [[Kategória:Abstrakcia]] 4hz7q1t42zpgq1nzkxc6h7au3q28cw8 0 103432 8213123 2126238 2026-05-13T10:26:45Z ~2026-28907-92 294734 /* Externé odkazy */ 8213123 wikitext text/x-wiki '''Všeobecné vzdelanie''' je [[vzdelanie]] zahřňajúce [[poznatok|poznatky]] potrebné pre ďalšie vzdelávanie a bežný život [[jedinec|jedinca]]. Poskytujú ho [[všeobecnovzdelávacia inštitúcia|všeobecnovzdelávacie inštitúcie]], napr. [[základná škola|základné školy]]. {{Výhonok}} == Externé odkazy == * {{filit|fvv/vzdelanie_vseobecne.html}} [[Kategória:Vzdelávanie]] Ahoj 6e9n5qw3aug931noeemis30xp3o2n8a 8213124 8213123 2026-05-13T10:27:23Z ~2026-28907-92 294734 /* Externé odkazy */ 8213124 wikitext text/x-wiki '''Všeobecné vzdelanie''' je [[vzdelanie]] zahřňajúce [[poznatok|poznatky]] potrebné pre ďalšie vzdelávanie a bežný život [[jedinec|jedinca]]. Poskytujú ho [[všeobecnovzdelávacia inštitúcia|všeobecnovzdelávacie inštitúcie]], napr. [[základná škola|základné školy]]. {{Výhonok}} == Externé odkazy == * {{filit|fvv/vzdelanie_vseobecne.html}} [[Kategória:Vzdelávanie]] Ahoj KoKOT axhnruknuhrj25u075vpt61yc6evwdc 8213126 8213124 2026-05-13T10:27:43Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28907-92|~2026-28907-92]] ([[User_talk:~2026-28907-92|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vegetator 2126238 wikitext text/x-wiki '''Všeobecné vzdelanie''' je [[vzdelanie]] zahřňajúce [[poznatok|poznatky]] potrebné pre ďalšie vzdelávanie a bežný život [[jedinec|jedinca]]. Poskytujú ho [[všeobecnovzdelávacia inštitúcia|všeobecnovzdelávacie inštitúcie]], napr. [[základná škola|základné školy]]. {{Výhonok}} == Externé odkazy == * {{filit|fvv/vzdelanie_vseobecne.html}} [[Kategória:Vzdelávanie]] hw9htb79nmdnggppzo1qcdy5ginpkvp 8213128 8213126 2026-05-13T10:28:19Z ~2026-28907-92 294734 /* Externé odkazy */ 8213128 wikitext text/x-wiki '''Všeobecné vzdelanie''' je [[vzdelanie]] zahřňajúce [[poznatok|poznatky]] potrebné pre ďalšie vzdelávanie a bežný život [[jedinec|jedinca]]. Poskytujú ho [[všeobecnovzdelávacia inštitúcia|všeobecnovzdelávacie inštitúcie]], napr. [[základná škola|základné školy]]. {{Výhonok}} == Externé odkazy == * {{filit|fvv/vzdelanie_vseobecne.html}} * Timo je kokot [[Kategória:Vzdelávanie]] jedq1v2zxfngxizm6ucmrfkyxwkdr0e 8213130 8213128 2026-05-13T10:28:36Z ~2026-28907-92 294734 /* Externé odkazy */ 8213130 wikitext text/x-wiki '''Všeobecné vzdelanie''' je [[vzdelanie]] zahřňajúce [[poznatok|poznatky]] potrebné pre ďalšie vzdelávanie a bežný život [[jedinec|jedinca]]. Poskytujú ho [[všeobecnovzdelávacia inštitúcia|všeobecnovzdelávacie inštitúcie]], napr. [[základná škola|základné školy]]. {{Výhonok}} == Externé odkaz == [[Kategória:Vzdelávanie]] e339vb5gzutxvexkp2agy6go0cqav1w 8213132 8213130 2026-05-13T10:29:47Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28907-92|~2026-28907-92]] ([[User_talk:~2026-28907-92|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Fillos X. 2126238 wikitext text/x-wiki '''Všeobecné vzdelanie''' je [[vzdelanie]] zahřňajúce [[poznatok|poznatky]] potrebné pre ďalšie vzdelávanie a bežný život [[jedinec|jedinca]]. Poskytujú ho [[všeobecnovzdelávacia inštitúcia|všeobecnovzdelávacie inštitúcie]], napr. [[základná škola|základné školy]]. {{Výhonok}} == Externé odkazy == * {{filit|fvv/vzdelanie_vseobecne.html}} [[Kategória:Vzdelávanie]] hw9htb79nmdnggppzo1qcdy5ginpkvp 8213142 8213132 2026-05-13T10:36:36Z ~2026-28907-92 294734 /* Externé odkazy */ 8213142 wikitext text/x-wiki '''Všeobecné vzdelanie''' je [[vzdelanie]] zahřňajúce [[poznatok|poznatky]] potrebné pre ďalšie vzdelávanie a bežný život [[jedinec|jedinca]]. Poskytujú ho [[všeobecnovzdelávacia inštitúcia|všeobecnovzdelávacie inštitúcie]], napr. [[základná škola|základné školy]]. {{Výhonok}} == Externé odkazy == * {{filit|fvv/vzdelanie_vseobecne.html}} * Timo Prielozny * Arthur Borovsky [[Kategória:Vzdelávanie]] 4jjbze7nhdtda0x29l6z32durnsfzzw 8213143 8213142 2026-05-13T10:37:03Z ~2026-28790-93 294738 Zdroj 8213143 wikitext text/x-wiki '''Všeobecné vzdelanie''' je [[vzdelanie]] zahřňajúce [[poznatok|poznatky]] potrebné pre ďalšie vzdelávanie a bežný život [[jedinec|jedinca]]. Poskytujú ho [[všeobecnovzdelávacia inštitúcia|všeobecnovzdelávacie inštitúcie]], napr. [[základná škola|základné školy]]. {{Výhonok}} == Externé odkazy == * {{filit|fvv/vzdelanie_vseobecne.html}} * Timo Prielozny * Arthur Borovsky ALEX SZASZ!!!!!!! [[Kategória:Vzdelávanie]] hbsbr3rluzp0pfji8109z1pc4bg8vyq 8213145 8213143 2026-05-13T10:37:29Z ~2026-28907-92 294734 Vseobecne vzdelania 8213145 wikitext text/x-wiki '''Všeobecné vzdelanie''' zle {{Výhonok}} == Externé odkazy == * {{filit|fvv/vzdelanie_vseobecne.html}} * Timo Prielozny * Arthur Borovsky ALEX SZASZ!!!!!!! [[Kategória:Vzdelávanie]] fsmkhik9ptden85jt0d2o1630bcmqju 8213146 8213145 2026-05-13T10:38:09Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28907-92|~2026-28907-92]] ([[User_talk:~2026-28907-92|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od ~2026-28790-93 8213143 wikitext text/x-wiki '''Všeobecné vzdelanie''' je [[vzdelanie]] zahřňajúce [[poznatok|poznatky]] potrebné pre ďalšie vzdelávanie a bežný život [[jedinec|jedinca]]. Poskytujú ho [[všeobecnovzdelávacia inštitúcia|všeobecnovzdelávacie inštitúcie]], napr. [[základná škola|základné školy]]. {{Výhonok}} == Externé odkazy == * {{filit|fvv/vzdelanie_vseobecne.html}} * Timo Prielozny * Arthur Borovsky ALEX SZASZ!!!!!!! [[Kategória:Vzdelávanie]] hbsbr3rluzp0pfji8109z1pc4bg8vyq 8213147 8213146 2026-05-13T10:38:54Z Fillos X. 212061 8213147 wikitext text/x-wiki '''Všeobecné vzdelanie''' je [[vzdelanie]] zahřňajúce [[poznatok|poznatky]] potrebné pre ďalšie vzdelávanie a bežný život [[jedinec|jedinca]]. Poskytujú ho [[všeobecnovzdelávacia inštitúcia|všeobecnovzdelávacie inštitúcie]], napr. [[základná škola|základné školy]]. {{Výhonok}} == Externé odkazy == * {{filit|fvv/vzdelanie_vseobecne.html}} [[Kategória:Vzdelávanie]] hw9htb79nmdnggppzo1qcdy5ginpkvp 8213151 8213147 2026-05-13T10:41:32Z ~2026-28907-92 294734 Vseobecne vzdelania 8213151 wikitext text/x-wiki '''Všeobecné vzdelanie''' je zle --- TRUZDO {{Výhonok}} == Externé odkazy == * TRUZDO [[Kategória:Vzdelávanie]] h9cgjsnqxyxrn8k1kzcjwnpb5p5gv2o 8213154 8213151 2026-05-13T10:42:45Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28907-92|~2026-28907-92]] ([[User_talk:~2026-28907-92|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Fillos X. 8213147 wikitext text/x-wiki '''Všeobecné vzdelanie''' je [[vzdelanie]] zahřňajúce [[poznatok|poznatky]] potrebné pre ďalšie vzdelávanie a bežný život [[jedinec|jedinca]]. Poskytujú ho [[všeobecnovzdelávacia inštitúcia|všeobecnovzdelávacie inštitúcie]], napr. [[základná škola|základné školy]]. {{Výhonok}} == Externé odkazy == * {{filit|fvv/vzdelanie_vseobecne.html}} [[Kategória:Vzdelávanie]] hw9htb79nmdnggppzo1qcdy5ginpkvp 0 105649 8212781 8212431 2026-05-12T17:17:03Z ~2026-28232-46 294397 8212781 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Pavel Hrúz |Portrét = Pavel Hrúz.png |Popis osoby = slovenský spisovateľ |Dátum narodenia = [[14. jún]] [[1941]] |Miesto narodenia = [[Banská Bystrica]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|2008|8|15|1941|6|14}} |Miesto úmrtia = [[Banská Bystrica]], [[Slovensko]] |Manželka = Mária Hrúzová, rod. Haštová |Národnosť = slovenská |Deti = Juraj Hrúz, Tomáš Hrúz |Podpis = Pavel Hrúz podpis.png }} Ing. '''Pavel Hrúz''' (* [[14. jún]] [[1941]], [[Banská Bystrica]] – † [[15. august]] [[2008]], Banská Bystrica) bol [[Slovensko|slovenský]] [[spisovateľ]]. == Životopis == Narodil sa v rodine krajčíra ako tretí syn z troch detí Pavla Hrúza a Juliany Hrúzovej, rod. Slobodníkovej (brat Ivan *1935 zomrel pred jeho narodením, brat Juraj *1938). Vzdelanie získaval v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] ([[1955]]{{--}}[[1959]], elektrotechnická a spojárska priemyslovka) a v [[Bratislava|Bratislave]] (Elektrotechnická fakulta [[SVŠT]] v Bratislave). V rokoch [[1964]]{{--}}[[1968]] pracoval ako elektroinštalatér v Banskej Bystrici, robotník v pivovare v Rimavskej Sobote, technik vysielača na Kráľovej Holi. Od roku [[1968]] sa stal redaktorom v [[Matičné čítanie|Matičnom čítaní]], odkiaľ ho v roku [[1971]] prepustili. V [[1971]]{{--}}[[1974]] bez zamestnania, [[1974]]{{--}}[[1975]] správca tenisových kurtov v Banskej Bystrici, [[1975]]{{--}}[[1990]] robotník, neskôr energetik v Stavoindustrii v Banskej Bystrici. Od roku [[1990]] až do odchodu do dôchodku pracoval v literárnej redakcii Slovenského rozhlasu v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. Zomrel na zlyhanie srdca 15. augusta 2008 v rodičovskom byte, kde tvoril. Pochovaný je spolu s manželkou Máriou na [[Národný cintorín v Martine|Národnom cintoríne v Martine]]. [[Súbor:Hrob spisovateľa Pavla Hrúza.jpg|náhľad|Hrob spisovateľa Pavla Hrúza s manželkou na Národnom cintoríne v Martine]] == Tvorba == Svoje prvé diela začal uverejňovať už počas stredoškolských štúdií v denníku [[Smer (denník)|Smer]] a neskôr aj v [[Mladá tvorba|Mladej tvorbe]]. Debutoval knihou poviedkových čŕt zo študentského prostredia ''Dokumenty o výhľadoch'' ([[1966]]). Po roku [[1972]] publikoval len v samizdate (zbierku poviedok ''Zvuky ticha'' ([[1976]]), poviedky v samizdatovom zborníku Československý fejeton ([[1977]])), na [[Slovensko|Slovensku]] mu znovu vychádzali knihy až po roku [[1989]], keď mu okrem nových prác vyšli i diela napísané a vydané ako samizdaty. V roku [[1998]] získal literárnu [[Cena Dominika Tatarku|Cenu Dominika Tatarku]]. Je spoluautorom bedekru ''Banská Bystrica a okolie''. Vo svojich prózach sa sústredil na detail, rozprávanie o zdanlivo bezvýznamných témach, ale i ľuďoch, ktorí sú mimo „veľkého“ spoločenského diania, spravidla na pokraji spoločnosti, s úsilím o autentickosť prostredia a života, čomu podriaďoval aj výrazové prostriedky. == Dielo == === Próza === *[[1966]] – ''Dokumenty o výhľadoch'', debutová kniha (ocenená ''Kraskovou cenou'' ako najlepší debut roka) *[[1968]] – ''Okultizmus'', kniha poviedok *[[1990]] – ''Chliev a hry'', zbierka próz *[[1991]] – ''Pereat'' *[[1993]] – ''Párenie samotárov. Rendezvous 69'' (pôvodne malo vyjsť pod názvom ''Slovenský dekameron'' v roku [[1970]]) *[[1996]] – ''Oči kuričove'' *[[1996]] – ''Chlieb a kry'', zbierka próz *[[1998]] – ''Hore pupkom, pupkom sveta'' *[[2000]] – ''Bystrica v… tom'' *[[2006]] – ''Memoáre medeného mesta'' === Eseje === *[[2001]] – ''Lunetárium'' === Novela === * [[1976]] - ''Zvuky ticha'' ([[samizdat]]) === Televízne hry === *[[1973]] – ''Nedobytný hrad'', rozprávková hra == Literatúra == * ''[[Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia]].'' Bratislava {{--}} Martin : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov {{--}} Slovenská národná knižnica, 2021, s. 165 - 166. * [[Vladimír Barborík|BARBORÍK, Vladimír]]: ''Pavel Hrúz.'' Bratislava : Kalligram, 2000. 163 s. == Externé odkazy == * {{slc autor|pavel-hruz}} * {{OsudBB}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hrúz, Pavel}} [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí prozaici]] [[Kategória:Slovenskí dramatici]] [[Kategória:Laureáti Ceny Dominika Tatarku]] [[Kategória:Pochovaní na Národnom cintoríne v Martine]] [[Kategória:Osobnosti z Banskej Bystrice]] rixc8c7zq34wa4a8hpb3os3i8dokvka 0 107939 8213016 8181609 2026-05-13T06:13:23Z Vasiľ 2806 +ref 8213016 wikitext text/x-wiki {{pozri|psovi|Hokkaido (pes)}} [[Súbor:Map_of_Japan_with_highlight_on_01_Hokkaido_prefecture.svg|right|thumb|Poloha ostrova a prefektúry Hokkaido]] '''Hokkaido''' (slovenský normovaný názov<ref name="ÚGKK"/>) alebo '''Hokkaidó''' ({{v jazyku|jpn|北海道|''Hokkaidó''}}) je druhý najväčší [[Japonské ostrovy|japonský ostrov]] a jedna z prefektúr a tradičných regiónov [[Japonsko|Japonska]]. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 13.05.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} {{japonský výhonok}} {{Administratívne členenie Japonska}} [[Kategória:Hokkaido| ]] [[Kategória:Prefektúry v Japonsku]] [[Kategória:Ostrovy Japonska]] [[Kategória:Regióny v Japonsku]] dnbg2pui35k4wlpegw8ozfr1535g255 0 107944 8213019 6804968 2026-05-13T06:15:46Z Vasiľ 2806 +ref 8213019 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Japan honshu map small.png|náhľad|Honšu]] '''Honšu''' (slovenský normovaný názov<ref name="ÚGKK"/>) alebo '''Honšú''' ({{jpn|本州|{{Audio|ja-Honshu.ogg|''Honšú''}}}}, doslova „Hlavná zem“) je najväčší [[Japonské ostrovy|japonský ostrov]]. Leží na juh od ostrova [[Hokkaido]], na sever od [[Šikoku]] a na severovýchod od [[Kjúšu]]. Jeho východné brehy obmýva [[Tichý oceán]] a západné [[Japonské more]]. Je to [[Zoznam najväčších ostrovov|siedmy najväčší]] a druhý najľudnatejší (po [[Jáva (ostrov)|Jáve]]) ostrov na svete. Ostrov je približne {{km|1300|m}} dlhý a 50 až {{km|230|m}} široký s celkovou rozlohou približne {{km2|227960}}, čo je okolo 60 % celkovej rozlohy [[Japonsko|Japonska]]. Honšu je väčší než ostrov [[Veľká Británia (ostrov)|Veľká Británia]] a štyrikrát väčší než [[Slovensko]]; má dĺžku pobrežia {{km|5450|m}}. Hornatý ostrov s mnohými [[sopka|vulkánmi]] je dejiskom častých [[zemetrasenie|zemetrasení]]. Najvyšším vrcholom je činná sopka [[Fudžisan]] (Hora Fudži) s výškou {{m|3776|m}}. Je tu i veľa (krátkych) riek, vrátane japonskej najdlhšej rieky [[Šinano (rieka)|Šinano]] ({{km|367|m}}). Podnebie je na severe chladné a na juhu subtropické. Ostrov leží v tzv. pásme [[Ohnivý kruh|ohnivého kruhu]]. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 13.05.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} {{japonský výhonok}} {{japonsko}} [[Kategória:Honšu| ]] [[Kategória:Ostrovy Japonska]] [[Kategória:Regióny v Japonsku]] sy3vfvddqcqfjjgsl4lv8g5fosqtkif 0 108257 8213055 8132154 2026-05-13T07:33:43Z Akul59 168826 + 7 kategórie pomocou použitia HotCat 8213055 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Zľavský potok | other_name = | category = potok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | region1 = | district = [[Topoľčany (okres)|Topoľčany]] | district1 = | commune = | municipality = [[Kuzmice (okres Topoľčany)|Kuzmice]] | municipality1 = [[Tesáre]] | municipality2 = [[Nemčice]], [[Chrabrany]] | municipality3 = [[Závada (okres Topoľčany)|Závada]] <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Považský Inovec]] | source_type = Prameň | source_location = <nowiki>Zľavy</nowiki> | source_elevation = cca 275 | source_lat_d = 48.6366 | source_long_d = 18.0456 | mouth = [[Bojnianka]] | mouth_location = [[Podunajská pahorkatina]] | mouth_elevation = cca 160 | mouth_lat_d = 48.5325 | mouth_long_d = 18.1405 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 14 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = V. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-12-748 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Nitry|Nitra]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Zľavský potok'''<ref name=Geo/><ref name=UGK/> je vodný tok v [[Považský Inovec|Považskom Inovci]] a [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatine]]<ref name=GP/> na území okresu [[Topoľčany (okres)|Topoľčany]]. Je to ľavostranný prítok [[Bojnianka|Bojnianky]] v povodí [[Nitra (rieka)|rieky Nitry]]<ref name=Tm/> s dĺžkou približne 14 km a je tokom V. rádu. Nad obcou [[Tesáre]] napája rovnomennú vodnú nádrž. ''Prameň:'' na juhovýchode [[Považský Inovec|Považského Inovca]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-23 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>, v geomorfologickom podcelku [[Nízky Inovec]]<ref name=GCS>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-23 | miesto = Bratislava }}</ref>, v lokalite Zlieň pod Údhadom<ref name=DM/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|275}}<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.591803,18.095177,15 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-23 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=december 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ''Smer toku:'' prevažne na juhojuhovýchod<ref name=DM>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 130 Považský Inovec – Piešťany (6. vydanie, 2023) | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-130-povazsky-inovec-piestany-6-vydanie-2023/ | vydavateľ = CBS | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-23 | jazyk = }}</ref> ''Geomorfologické celky:'' 1. [[Považský Inovec]], podcelok [[Nízky Inovec]], 2. [[Podunajská pahorkatina]], podcelok [[Nitrianska pahorkatina]], časť [[Bojnianska pahorkatina]]<ref name="GCS"/> ''Prítoky:'' sprava potok spod kóty 284,9 m, zľava prítok (218,9 m n. m.) z oblasti Brezín, dva prítoky z oblasti Babinho jarku a z oblasti Chajovej ''Ústie:'' do [[Bojnianka|Bojnianky]] v obci [[Chrabrany]] v nadmorskej výške okolo 164 m n. m.<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.14048&y=48.53273&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> ''Obce:'' osady Zľavy, [[Záhrada (okres Topoľčany)|Záhrada]] a Nové mlyny, [[Tesáre]], [[Kuzmice (okres Topoľčany)|Kuzmice]], osada Izát, [[Nemčice]], [[Chrabrany]] (okrajom)<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=59 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-23 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam vodných tokov v povodí Nitry]] * [[Považský Inovec]], [[Nízky Inovec]], [[Krahulčie vrchy]] * [[Podunajská pahorkatina]], [[Nitrianska pahorkatina]] {{Vodné toky v povodí Bojnianky}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Povodie Nitry]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Topoľčany]] [[Kategória:Vodné toky v Považskom Inovci]] [[Kategória:Vodné toky v Nitrianskej pahorkatine]] [[Kategória:Kuzmice (okres Topoľčany)]] [[Kategória:Tesáre]] [[Kategória:Nemčice]] [[Kategória:Chrabrany]] [[Kategória:Závada (okres Topoľčany)]] kr68tmy0ilvlpcub76o8ans4cbzgqg1 0 108262 8213056 7825591 2026-05-13T07:36:16Z Akul59 168826 + 5 kategórie pomocou použitia HotCat 8213056 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Železnica | other_name = | category = potok <!-- *** Image *** --> | image = Niekde za Duchonkou... - panoramio.jpg | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | district = [[Topoľčany (okres)|Topoľčany]] | commune = | municipality = [[Podhradie (okres Topoľčany)|Podhradie]] | municipality1 = Prašice | municipality2 = Jacovce <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = | source_type = Prameň | source_location = [[Panská javorina]], [[Považský Inovec]] | source_elevation = 650 | source_lat_d = | source_long_d = | mouth = Chotina | mouth_location = [[Jacovce]] | mouth_elevation = 208 | mouth_lat_d = 48.613429 | mouth_long_d = 18.129749 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 17,5 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = Železnica (Chotina tributary) | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = IV. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-12-855 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Nitry|Nitra]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Železnica''' je [[potok]] v severnom výbežku [[Podunajská nížina|Podunajskej nížiny]], v severnej časti [[Topoľčany (okres)|okresu Topoľčany]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-05 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Je to pravostranný prítok [[Chotina|Chotiny]], má dĺžku {{km|17.5|m}} a je tokom V. rádu. Na hornom toku preteká [[les]]natým prostredím, po vstupe do nížiny napája [[Duchonka (vodná nádrž)|vodnú nádrž Duchonka]] s rovnomenným [[Duchonka (stredisko)|rekreačným strediskom]]. V okolí obce [[Prašice]] sú na oboch brehoch viditeľné stopy [[erózia|eróznej]] činnosti zrážkovej vody ([[výmoľ|výmole]]). ''Prameň:'' v [[Považský Inovec|Považskom Inovci]] na južných svahoch vrchu [[Panská javorina]] ({{mnm|942.6}}) v nadmorskej výške okolo {{mnm|650}} ''Smer toku:'' od prameňa najprv na juh, ďalej sa stáča a tečie na východ, pričom utvára niekoľko zákrut, nad osadou [[Duchonka (stredisko)|Duchonka]] sa začína stáčať a pokračuje na juhojuhovýchod. ''Geomorfologické celky:'' * 1.[[Považský Inovec]], podcelky [[Vysoký Inovec]] a [[Nízky Inovec]] * 2.[[Podunajská pahorkatina]], podcelok [[Nitrianska pahorkatina]], časť [[Bojnianska pahorkatina]]<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-05 | miesto = Bratislava }}</ref> ''Prítoky:'' sprava [[Zľavy|prítok]] ({{mnm|532.5}}) z lokality Zľavy, prítok z oblasti Horných Zliav, spod Tlstej hory ({{mnm|687.7}}), [[Potôčky (prítok Železnice)|Potôčky]], zľava dva krátke prítoky z oblasti Rakytiny, dva prítoky z oblasti Bielej Bukoviny, [[Osikový potok (prítok Železnice)|Osikový potok]] a prítok z oblasti Cukerne ''Ústie:'' do [[Chotina|Chotiny]] pri osade Mreža (severne od obce [[Jacovce]]) v nadmorskej výške približne {{mnm|208}} ''Obce:'' rekreačné stredisko [[Duchonka (stredisko)|Duchonka]] a obec [[Prašice]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.12975&y=48.61357&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Vodné toky v povodí Chotiny}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Povodie Nitry]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Topoľčany]] [[Kategória:Vodné toky v Považskom Inovci]] [[Kategória:Vodné toky v Nitrianskej pahorkatine]] [[Kategória:Podhradie (okres Topoľčany)]] [[Kategória:Prašice]] [[Kategória:Jacovce]] shzn5vl55grrh6i6yq1ltlvf03xrk85 0 110458 8213092 8154082 2026-05-13T09:24:06Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8213092 wikitext text/x-wiki {{Infobox herná konzola |názov = PlayStation 3 |logo = PlayStation 3 logo (2009).svg |obrázok = PS3Versions.png |popis = |výrobca = [[Sony EMCS]], [[Foxconn]], [[Asus|ASUSTeK]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.xbitlabs.com/news/multimedia/display/20060718235111.html|titul=Asustek Computer Ships PlayStation 3 Consoles|priezvisko=Shilov|meno=Anton|vydavateľ=X-bit labs|dátum prístupu=2007-05-05|dátum vydania=18. júl 2006|url archívu=https://web.archive.org/web/20160404144902/http://www.xbitlabs.com/news/multimedia/display/20060718235111.html|dátum archivácie=2016-04-04}}</ref> |rada = |uvedenie = |typ = [[Herná konzola]] |generácia = [[História videoherných konzol (siedma generácia)|Siedma generácia]] |procesor = 3,2&nbsp;GHz [[Cell|Cell Broadband Engine]] s 1 [[Cell#Power_Processor_Element (PPE)|PPE]] & 7 [[Cell#Synergistic Processing Elements (SPE)|SPEs]] |médiá = *[[Blu-ray]] (PlayStation 3 herný disk) *[[DVD]] *[[Kompaktný disk]] *[[PlayStation]] herný disk *[[PlayStation 2]] herný disk <small>([[#Model comparison|1st & 2nd generations only]])</small> *[[Super Audio CD]] <small>([[#Model comparison|1st & 2nd generations only]])</small> *[[Digitálna distribúcia]] |dátový priestor = |ovládače = |rozšíriteľnosť = |online služba = |dátum uvedenia = |predaných kusov = 83.7 milióna <small>(8. november 2013)</small><ref name="WorldPS3Sales">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.scei.co.jp/corporate/data/bizdataps3_sale_e.html|titul=PlayStation®3 Worldwide Hardware Unit Sales (Unit: million)|dátum prístupu=2012-04-03|vydavateľ=Sony Computer Entertainment Inc.|url archívu=https://web.archive.org/web/20140702143333/http://www.scei.co.jp/corporate/data/bizdataps3_sale_e.html|dátum archivácie=2014-07-02}}</ref> |top hry = ''[[Call of Duty: Black Ops]]'' |kompatibilita = |predchodca = [[PlayStation 2]] |nasledovník = [[PlayStation 4]] |commons = }} '''PlayStation 3''' (プレイステーション3, Pureisutēshon Surī, obchodná značka '''PLAYSTATION®3''', častejšie nazývaná '''PS3'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://uk.playstation.com/games-media/news/articles/detail/item229653/Entertainment-on-PS3-has-a-new-look/|titul=Entertainment on PS3 has a new look|dátum vydania=18. august 2009|vydavateľ=[[Sony Computer Entertainment|Sony Computer Entertainment Europe]]|dátum prístupu=2009-09-01}}</ref>) je štvrtá herná konzola z rodiny [[PlayStation]] od [[Sony Computer Entertainment]]. Je to nasledovník veľmi populárnej [[PlayStation 2]]. PlayStation 3 je konkurent [[Microsoft]]ovho [[Xbox 360|Xboxu 360]] a [[Nintendo|Nintenda]] [[Wii]] ako časť [[siedma generácia|siedmej generácie]] [[herná konzola|herných konzol]]. == Prehľad == === História === [[Sony]] oficiálne odhalila PlayStation 3 (vtedy označovanú ako '''''PLAYSTATION 3'''''<ref name="capitalization">{{Citácia elektronického dokumentu| url=http://kotaku.com/gaming/top/playstation-3-no-dummy-its-playstation-3-193273.php |titul=PLAYSTATION is in capitals |dátum prístupu=2008-01-18 |dátum vydania=10. august 2006 |vydavateľ=Kotaku}}</ref>) verejnosti [[16. máj]]a [[2005]] počas [[E3]] konferencie v [[Los Angeles]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| url=http://ps3.ign.com/articles/614/614619p1.html| titul=IGN: E3 2005: PS3 Official| vydavateľ=IGN| priezvisko=Sulic| meno=Ivan| dátum vydania=16. máj 2005| dátum prístupu=2008-01-14| url archívu=https://web.archive.org/web/20120517065906/http://ps3.ign.com/articles/614/614619p1.html| dátum archivácie=2012-05-17}}</ref> Funkčná jednotka ale nebola dostupná ani na [[Tokyo Game Show]] v Septembri 2005 aj keď prezentácie boli robené na [[devkit]]och (napr. [[Metal Gear Solid 4: Guns of the Patriots]]). Do konania E3 v roku 2006 neboli ukázané herné tituly na funkčných modeloch PS3. Na E3 2005, Sony prezentovala PS3 ako systém s dvoma [[HDMI]] portmi a troma [[Ethernet]] portmi. Neskôr sa do konzoly z každého portu ušlo len po jednom kuse, na zníženie výrobných nákladov. PS3 dokáže vykresliť obraz v [[HD]] rozlíšení, najväčšie možné rozlíšenie je [[1080p]] (full HD 1920 x 1080 [[progresívny mód]]). Oba modely sa vyrábajú s internou 2x [[Blu-Ray]] Disk mechanikou. V príprave na oficiálne vydanie konzoly, Sony demonštrovala 27 hratelných PS3 titulov počas [[Tokyo Game Show|TGS]] v septembri 2006 na finálnom hárdvéri. [[Biela|Biele]] a [[Striebro|Strieborné]] modely boli vystavené na ukážku na [[E3]] a [[Tokyo Game Show]], ale dodnes nie sú ohlásené dátumy vydania. Konzola bola vydaná 11. novembra, 2006 v [[Japonsko|Japonsku]]; 17. novembra v [[Spojené štáty|USA]], [[Kanada|Kanade]], [[Mexiko|Mexiku]], [[Hongkong]]u a [[Taiwan]]e; 7. marca, 2007 v [[Singapur]]e; 22. marca na strednom východe a 23. marca v [[Európa|Európe]], [[Austrália|Austrálii]], [[Južná Afrika|Južnej Afrike]], [[Nový Zéland|Novom Zélande]] a 27 apríla v [[India|Indii]]. 20 GB model je v predaji v Japonsku avšak pre [[PAL]] teritóriá nie je dostupný. === Systémová konfigurácia === Základná konfigurácia konzole má 20 GB interný [[Pevný disk|hard disk]]. "Prémiová" verzia PlayStation 3 disponuje okrem vyššej kapacity hard disku (60 GB) aj [[IEEE 802.11|IEEE 802.11b/g WiFi]] konektivitou, čítačkou pamäťových kariet ([[Secure Digital Card|SD]]/[[MultiMedia Card|MMC]], [[CompactFlash]] a predná časť konzoly je pochrómovaná. Obe konzoly majú na vrchnej strane strieborné logo. Hard disk je upgradeovateľný, ich rozhranie je [[Serial ATA]] 2,5" a konzola obsahuje aj štyri [[Univerzálna sériová zbernica|USB]] 2.0 porty. Balenie oboch konzol neobsahuje [[HDMI]] kábel, namiesto neho je priložený [[Kompozitné Video|kompozitný kábel]]. Pri konzole je možnosť použiť kompozitný kábel z [[PlayStation 2]] keďže obe varianty disponujú rovnakým AV Multi Out portom. V marci sa objavili správy že [[Sony]] plánuje vydať konzolu s väčším hard diskom, toto neskôr potvrdil hovorca spoločnosti [[Sony]] [[Satoshi Fukoka]]. === Vydanie a ceny === PlayStation 3 bola vydaná 11. novembra, 2006 v [[Japonsko|Japonsku]]. Podľa správy z Media Create sa predalo 81 639 konzol za 24 hodín od jej oficiálneho predstavenia. PlayStation 3 bola vydaná 17. novembra, 2006 v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]]. Predaj konzole sprevádzali nepokoje. Bol postrelený zákazník a došlo k niekoľkým krádežiam. 25. januára, 2007 spoločnosť [[Sony]] ohlásila definitívny dátum pre [[Európa|Európu]] a [[Austrália|Austráliu]]. Konzola bola vydaná 23. marca, 2007, jediný rozdiel oproti predaju v Amerike a Japonsku bol ten, že pre Európu a Austráliu bol dostupný len 60 GB model. Oficiálny Singapurský launch sa konal 7. marca, 2007 taktiež len s 60GB verziou ale žiadnymi hrami. Balenie pre Indonéziu, ktoré bolo vydané 2 mesiace po Japonskom, obsahovalo 2 [[SIXAXIS]] ovládače a 3 hry. Náklady na výrobu 20 GB verzie sú 805.85 US$ a pre 60 GB verziu 840.35 US$. 7. januára Sony potvrdila expedíciu jedného milióna konzol pre severnú Ameriku. Týždeň po tom, 16. januára 2007 Sony ohlásila ďalšiu expredíciu v podobe jedného milióna kusov konzol pre Japonsko. V [[Európa|Európe]], [[Austrália|Austrálii]] a [[Nový Zéland|Novom Zélande]] sa vydanie konalo 23. marca, 2007, vo Velkej Británii padli predajné rekordy a prvých 100 zákazníkov čakajúcich v rade na Virgin Megastores dostali ku konzole zdarma 40" Sony LCD HD ready Bravia televízor a odvoz zadarmo domov (pravdepodobne aby sa nekonali veci podobné v Spojených štátoch). == Referencie == {{reflist}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:PlayStation 3}} == Externé odkazy == * http://www.playstation.sk - Oficiálna stránka spoločnosti Sony pre PlayStation na Slovensku * http://www.sony.sk {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070513214915/http://www.sony.sk/ |date=2007-05-13 }} - Oficiálna stránka spoločnosti Sony na Slovensku * http://www.playstation.com - Medzinárodná stránka spoločnosti Sony pre PlayStation [[Kategória:PlayStation 3| ]] [[Kategória:PlayStation]] [[Kategória:Herné konzoly]] h9bllasvzndzp8o3azecae00lyju87k 3 111386 8213045 7334641 2026-05-13T07:03:58Z Scholastikos 174170 - nerelevantný text 8213045 wikitext text/x-wiki * [[User:CommonsDelinker/summary-I18n]] * [[User:CommonsDelinker/replace-I18n]] r9tsq0q9djo4analm8vwxpruilur0f8 0 111409 8212866 7280495 2026-05-12T19:34:42Z Eryn Blaireová 2374 rôzne drobnosti 8212866 wikitext text/x-wiki '''Oblasť žiarivej rovnováhy''' alebo '''vrstva žiarivej rovnováhy''' je vnútorná časť [[Slnko|Slnka]] alebo inej [[Hviezda|hviezdy]], ktorá leží medzi [[jadro Slnka|jadrom]] a [[konvektívna zóna|konvektívnou vrstvou]]. V prípade Slnka sa rozprestiera vo vzdialenosti od 175 tisíc až po 490 tisíc kilometrov od stredu Slnka. Jej [[teplota]] je v rozsahu približne 7 – 2 miliónov [[kelvin]]ov. Oblasť žiarivej rovnováhy je tvorená [[plazma (fyzika)|plazmou]]. V tejto časti Slnka už nie sú teplota a [[tlak]] dostačujúce na to, aby dochádzalo k [[termojadrová reakcia|termojadrovým reakciám]]. V tejto oblasti už nijaké [[žiarenie]] nevzniká, ale prenáša sa od jadra smerom k povrchu Slnka. Tento prenos energie je veľmi pomalý. Napriek tomu, že [[fotón]]y sa pohybujú [[rýchlosť svetla|rýchlosťou svetla]], neustále sú [[Absorpcia (svetlo)|absorbované]] a [[emisia|emitované]] okolitou hmotou. Preto trvá tisíce až milióny rokov, kým cez túto oblasť prejdú. Neustálym pohlcovaním a absorbovaním zároveň klesá ich [[vlnová dĺžka]]. Do vrstvy žiarivej rovnováhy všetky fotóny vstupujú vo forme [[gama žiarenie|gama žiarenia]], ale len veľmi málo sa ich vo forme gama žiarenia „pretlačí“ až na povrch. Ostatné sa počas prechodu touto vrstvou zmenia na [[röntgenové žiarenie]], [[ultrafialové žiarenie]], [[svetlo]], [[infračervené žiarenie]] alebo [[rádiové žiarenie]]. [[Energia]], ktorú tieto fotóny strácajú sa mení na tepelnú energiu častíc vrstvy žiarivej rovnováhy. Množstvo energie obsiahnutej vo vrstve žiarivej rovnováhy je také veľké, že keby aj termojadrové reakcie Slnka zrazu prestali, Slnko by ostalo svietiť ešte niekoľko miliónov rokov. [[Hustota]] na dne tejto vrstvy je 20 g/cm³, na hornej hranici je to asi 0,2 g/cm³. {{Portál|Astronómia||Hviezda||Slnečná sústava}} {{Slnko}} {{Hviezdy}} [[Kategória:Slnečná sústava]] [[Kategória:Slnko]] [[Kategória:Hviezdy]] g28b72fms39sa6pvn01qrjdctp4mgoz 0 114307 8213187 7051433 2026-05-13T11:48:05Z Draceane 56335 [[Kopřivnice]] 8213187 wikitext text/x-wiki '''Koprivnica''' môže byť: * nárečovo: [[pŕhľava]] * mesto v Chorvátsku, pozri [[Koprivnica (Chorvátsko)]] * obec na Slovensku, pozri [[Koprivnica (okres Bardejov)]] * mesto v Poľsku, pozri [[Koprzywnica]] == Pozri aj == * [[Kopřivnice]] {{Rozlišovacia stránka}} 7bs9jr4ljkj4y2zppuhplog49d211h4 0 134363 8213002 7894541 2026-05-13T06:03:06Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8213002 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Peter Kulašik | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský vysokoškolský pedagóg | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1947|12|25}} | Miesto narodenia = [[Prostějov]], [[Tretia česko-slovenská republika|ČSR]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} Prof. PhDr. '''Peter Kulašik''', CSc. (* [[25. december]] [[1947]], [[Prostějov]]) je slovenský [[vysokoškolský pedagóg]]. == Životopis == V rokoch [[1966]]{{--}}[[1972]] absolvoval štúdium v študijnom programe „vedecký komunizmus-sociológia“ na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte Univerzity Komenského]] v Bratislave, v roku [[1975]] získal titul PhDr. V roku [[1978]] sa stal kandidátom vied a [[1980]] docentom v odbore „vedecký komunizmus“. V roku [[1999]] bol vymenovaný za profesora. Absolvoval zahraničné pobyty vo viacerých európskych krajinách. Pôsobil ako asistent a neskôr docent na Univerzite Komenského v Bratislave ([[1972]]{{--}}[[1980]]), ako docent na [[Vysoká vojenská pedagogická škola|Vysokej vojenskej pedagogickej škole]] v Bratislave ([[1990]]{{--}}[[1992]]), ako vedúci vedecký pracovník v [[Politologický kabinet Slovenskej akadémie vied|Politologickom kabinete SAV]] v Bratislave ([[1992]]{{--}}[[1998]]). V rokoch [[1995]] až [[2002]] a následne [[2005]] až [[2012]] bol [[Dekan (vysoká škola)|dekanom]] [[Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici|Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela]] v Banskej Bystrici.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História fakulty Prečítať | url = https://fpvmv.umb.sk/15088/historia-fakulty | vydavateľ = fpvmv.umb.sk | dátum prístupu = 2024-08-07}}</ref> Na jar 2010 zvažoval predčasný odchod z tejto riadiacej funkcie, ktorý však napokon nerealizoval.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Vražda | meno = Daniel | titul = Dekan Kulašík uvažuje o predčasnom odchode | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://mybystrica.sme.sk/c/5328254/dekan-kulasik-uvazuje-o-predcasnom-odchode.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2010-04-14 | dátum prístupu = 2024-08-07}}</ref> Od 14. septembra 2011 do 31. decembra 2012 pôsobil súbežne ako dekan Fakulty verejnej politiky a verejnej správy Vysokej školy v Sládkovičove (dnes [[Vysoká škola Danubius]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.vsdanubius.sk/files/44/sk/vyrocna-sprava-vss-2012.pdf | vydavateľ = vsdanubius.sk | dátum prístupu = 2024-08-07}}</ref> Bol hlavným redaktorom vedeckého časopisu ''Politické vedy'' a členom redakčnej rady dnes už neexistujúceho časopisu ''Ústavnosť a politika: časopis pre právnu prax'', ktorý vychádzal v rokoch 1999{{--}}2001.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jednotky: Ústavnosť a politika : :: Online katalog | url = https://sclib.svkk.sk/sck01/Record/000308669 | vydavateľ = sclib.svkk.sk | dátum prístupu = 2024-08-07 }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Od roku [[1999]] je členom - akademikom [[Akadémia sociálnych vied Ruskej federácie|Akadémie sociálnych vied Ruskej federácie]] a Československej (od [[1972]]), resp. Slovenskej spoločnosti pre politické vedy (od [[1993]]). Je autorom viacerých odborných monografií a štúdií v odborných časopisoch. == Dielo == * ''Politika a politické vzťahy v socialistickej spoločnosti'', Bratislava, [[1981]] * ''Dejiny socialistického myslenia'', Bratislava, [[1983]] * ''Stručný politologický slovník'', Bratislava, [[1990]] * ''Dejiny politického myslenia'', Banská Bystrica, [[1995]], [[1996]], [[1997]] * ''Úvod do politológie'', Liptovský Mikuláš, [[1998]] * ''Slovník bezpečnostných vzťahov'', Bratislava, [[1998]], [[2002]] * ''Dejiny politických teórií'', Banská Bystrica, [[2000]] * ''Úvod do politológie'', Bratislava, [[2002]] * ''Politológia'', Hlohovec, 2005, [[2007]] * ''Z dejín normatívnej politickej teórie'', Banská Bystrica, [[2013]] ==Referencie== {{Referencie}} == Literatúra == * ''Kto bol kto v Banskej Bystrici'' v roku [[2001]] == Externé odkazy == * {{OsudBB}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kulašik, Peter}} [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Vyučujúci na Univerzite Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Vyučujúci na Vysokej vojenskej pedagogickej škole v Bratislave]] [[Kategória:Pracovníci Slovenskej akadémie vied]] [[Kategória:Vyučujúci na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici]] [[Kategória:Dekani Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici]] [[Kategória:Osobnosti z Prostějova]] equy51lke3couixjebiswprnwmu2pbo 0 136149 8212826 8193139 2026-05-12T18:10:43Z ~2026-28733-61 294663 Tu sú nové seriálové role Petra Marcina 8212826 wikitext text/x-wiki {{neutralita}} {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Peter Marcin | Obrázok = | Popis obrázku = Peter Marcin, 2022 | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1966|03|27}} | Miesto narodenia = [[Ružomberok]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Bratislava]] | Žáner = | Roky pôsobenia = | Pôsobenie = [[herec]], [[moderátor]], [[režisér]], [[spevák]] | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = http://www.petermarcin.sk }} [[Magister umenia|Mgr. art.]] '''Peter Marcin''' (* [[27. marec]] [[1966]], [[Ružomberok]]) je slovenský [[herec]], [[moderátor]], [[spevák]] a [[režisér]]. == Život == Talent v sebe našiel už v detstve, keď svoje prvé verejné vystúpenie absolvoval už ako trojročný. Počas základnej školy začal chodiť na hodiny [[klavír]]a do ľudovej školy umenia a na gymnáziu založil rockovú kapelu. Neskôr sa venoval ochotníckemu divadlu a odohral jednu sezónu v [[Divadlo Jozefa Gregora Tajovského|Divadle J. G. Tajovského]] vo [[Zvolen]]e ako elév. Na [[Vysoká škola múzických umení|Vysokej škole múzických umení]] študoval odbor herectvo v ročníku popredného slovenského režiséra [[Miloš Pietor|Miloša Pietora]]. Počas [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcie]] v Československu sa aktívne zapájal do študentského revolučného hnutia. Herecká kariéra Petra Marcina začala v [[dabing]]u. Jeho prvou veľkou hlavnou postavou v dabingu bol komander „Rajker“ v seriáli [[Star Trek (filmy a seriály)|''Star Trek'']]. Dodnes Peter prepožičal svoj hlas mnohým svetovým hercom a rozprávkovým postavám (napr. Garfield, Val Kilmer, Joe Pesci...) V televízii začínal s [[Televíkend|''Televíkendom'']] a [[Koleso šťastia|''Kolesom šťastia'']]. V bývalom [[Rádio Twist|Rádiu Twist]] (dnes [[Rádio Viva|Viva]]) Peter moderoval svoju vlastnú reláciu ''Spolužiaci'', ktorá si získala veľkú obľubu u poslucháčov. Ďalší program, kabaret ''Twister'', ho preslávil u poslucháčov po celom Slovensku. Úspech Twisteru vyústil do televíznej podoby tohto kabaretu a vznikol [[Uragán (televízna relácia)|''Uragán'']]<ref>http://www.csfd.cz/film/236614-uragan/?podle=bodu&limk=-1&limr=</ref>. Peter Marcin sa podieľal na scenári, program režíroval a stvárňoval v ňom rôzne postavy. Uragán sa po prechode na komerčnú televíziu premenoval na ''[[Hurikán (televízna relácia)|Hurikán]]''. V roku [[2006]] vytvoril jeden z najúspešnejších televíznych projektov na Slovensku, televízny sitkom [[Susedia (seriál)|''Susedia'']]. Tento program drží historické rekordy v sledovanosti na Slovensku a bol preložený a vysielaný aj v zahraničí. V januári [[2009]] prestúpil do [[Slovenská televízia a rozhlas|Slovenskej televízie]] kde uvádzal svoju úspešnú talkshow ''[[Chodili sme spolu]]'' a s Mariánom Čekovským<ref>[http://www.aktuality.sk/clanok/147711/saso-alebo-spevak-roka/ Čeky: Šašo alebo spevák roka?, aktuality.sk]</ref> i reláciu ''[[Mini Talent Show|Minitalent Show]]'' <ref>[https://medialne.etrend.sk/marketing/mini-talent-show-nasadila-jednotka-na-piatok-startuje-v-druhej-polovici-septembra.html Mini Talent Show nasadila Jednotka na piatok, štartuje v druhej polovici septembra (prvé obrázky)]</ref><ref>[https://koktail.pravda.sk/z-obrazovky-i-spoza-nej/clanok/33000-z-petra-marcina-bude-kral-detskych-talentov/ Z Petra Marcina bude kráľ detských talentov, koktail.pravda.sk]</ref><ref>[http://www.stv.sk/stv/press/stv-za-tri-mesiace-objavila-a-prezentovala-viac-ako-70-malych-talentov/ Stv za tri mesiace objavila a prezentovala viac ako 70 malych talentov]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>, v ktorej sa prezentovali detské talenty. Z talkshow ''Chodili sme spolu'' bolo odvysielaných 54 častí. V roku [[2011]] sa zúčastnil televíznej tanečnej show ''[[Let’s Dance (slovenský televízny program)|Let´s Dance]]'', z ktorej musel kvôli zraneniu odstúpiť tesne pred finále. Vydal aj vlastný hudobný album ''Klaun'', na ktorom naspieval cover verzie populárnych slovenských hitov z 80-tych rokov. CD získalo cenu ''Platinová platňa''. Peter Marcin patrí medzi najpopulárnejších komikov a humoristov na Slovensku. Počas svojej kariéry získal zatiaľ v prestížnych diváckych anketách 13 televíznych ocenení v kategóriách najlepší zabávač a najlepšia zábavná relácia televíznej obrazovky ([[Osobnosť televíznej obrazovky|OTO]] a TOM). [[File:Peter Marcin ako mladý rocker.jpg|thumb|Peter Marcin ako mladý rocker]] [[File:Marcin OTO.jpg|thumb|Peter Marcin preberá cenu OTO za rok 2007]] Je ženatý s právničkou Ľuboslavou a má syna Petra. Účinkoval v [[Divadlo Andreja Bagara|DAB Nitra]] v predstavení ''Korepetítor'' a v [[Slovenské národné divadlo|SND]] v predstavení ''Netopier''. V roku [[2013]] pripravoval pre RTVS pôvodný sitcom [[Hlavne, že sa máme radi... (slovenský seriál)|''Hlavne, že sa máme radi...'']] v ktorom stvárnil hlavnú postavu Jozefa a účinkoval v projekte [[Česká televize|Českej televízie]] ''České století'' kde si vo filme k udalostiam roku [[1968]] - ''Musíme se dohodnout'' zahral postavu Vasiľa Biľaka. Od septembra [[2014]] moderuje na obrazovkách RTVS talkshow ''[[Neskoro večer]].'' Od januára [[2018]] do roku [[2022]] opäť účinkoval v obnovenom sitcome [[Susedia (seriál)|''Susedia'']]. == Ocenenia == Je držiteľom niekoľkých prestížnych ocenení [[Osobnosť televíznej obrazovky|OTO]] (Osobnosť televíznej obrazovky) a TOM (Televízna osobnosť Markízy), vo viacerých kategóriách. * [[2004]] – TOM 2004 * [[2005]] – TOM 2005, Najlepší zabávač * [[2005]] – Top TOM * [[2006]] – Absolútny OTO * [[2006]] – Humorista roka, OTO * [[2006]] – TOM 2006, ''[[Hurikán (televízna relácia)|Hurikán]]'' * päť nominácií na [[Osobnosť televíznej obrazovky|OTO]] == Tvorba Petra Marcina == * ''[[Chlapci a chlapi]]'' ([[1988]]) – československý TV seriál, herec * ''[[Televíkend]]'' – dokumentárno – hraný cyklus, moderátor * ''Koleso šťastia'' – TV súťažná show, moderátor * ''Spolužiaci'' ([[1997]] – [[1999]]) – talk show, [[rádio Twist]] – moderovanie, scenár, réžia * ''Twister'' ([[2000]] – [[2002]]) – rozhlasový kabaret, [[rádio Twist]] – herec, režisér, spolupráca na scenári * [[Uragán (televízna relácia)|Uragán]] ([[2001]] – [[2005]]) – kabaret – herec, réžia, spolupráca na scenári * [[Milionár (televízna relácia)|Milionár]] ([[2004]]) – TV súťažná show, žolík v Detskom Milionárovi (07.12.2004) * ''[[Na skle maľované]]'' ([[2005]] – [[2006]]) – Divadlo Nová Scéna, postava "Rozprávač" * CD ''[[Hity z Uragánu]]'' ([[2005]]) – spev * ''[[Hurikán (televízna relácia)|Hurikán]]'' ([[2006]]) – kabaret – herec, réžia, spolupráca na scenári * ''[[Susedia (seriál)|Susedia]]'' ([[2006]] – [[2007]]) – sitkom – herec, réžia, spolupráca na scenári * CD ''Klaun'' ([[2006]]) – spev, produkcia - Jumbo Music <small>JM 0004-2-331</small>, CD <ref>[https://www.discogs.com/Peter-Marcin-Klaun/release/8719454 Peter Marcin – Klaun, discogs.com]</ref> * ''Človeče, nehnevaj sa'' ([[2007]]) – TV súťažná show, moderátor * ''[[Ste chytrejší ako piatak?]]'' ([[2007]]) – zábavná súťaž, moderátor * [[Normálna rodinka]] ([[2008]]) – skeč show – herec, scenár, réžia * [[Chodili sme spolu]] ([[2009]] – [[2011]]) – talkshow – moderátor, scenár * [[Mini Talent Show]] ([[2009]] – [[2010]]) – talentová show – moderátor * ''[[Mŕtvola musí zomrieť]]'' ([[2011]]) – film – hlavná postava (Bandy) * ''[[Let's Dance (slovenský televízny program)|Let's Dance]]'' ([[2011]]) – tanečná show * ''Netopier'' ([[2011]]) – predstavenie v opere SND, postava "Frosch" * ''Športovec roka'' ([[2011]] – [[2013]]) – priamy prenos, scenár, moderátor * ''Korepetítor'' ([[2012]] – [[2014]]) – divadelné predstavenie v DAB Nitra, hlavná postava "Leon" * [[Hlavne, že sa máme radi...]] ([[2013]]) – slovenský sitkom (námet, réžia, hl. postava Jozef) * ''Kúzelný Silvester ''([[2013]])- Silvestrovská show – Česká televízia a Slovenská televízia, moderovanie spolupráca na scenári * ''Musíme se dohodnout'' 1968 ([[2014]]) – český film z cyklu České století, postava Vasiľ Biľak * ''[[Neskoro večer]]'' ([[2014]] – súčasnosť) – talkshow – moderátor, scenár, producent, réžia * ''Ach Júlia, Och Rómeo! Na vine je Shakespeare?'' ([[2015]]) –  divadelné predstavenie, hlavná postava "Rómeo" * ''[[Panelák]]'' ([[2017]]) – seriál, v 5. časti si zahral sám seba * ''[[Susedia (seriál)|Susedia]]'' ([[2018]] – [[2022]]) – sitkom – herec, réžia, spolupráca na scenári * ''[[Druhá šanca]]'' ([[2022]]) – seriál - herec, zahral si postavu Toman * ''[[Lásky v Istanbule]]'' ([[2025]]) – seriál - herec, zahral si postavu Vladimíra Rajského * ''[[Neuer]]'' ([[2025]]) – seriál - herec, zahral si postavu Mjr. Emila Nádasiho == Filmografia aj dabing == * [[Tom a Jerry vo filme]] (1992) – Tom (TV Markíza) * Goofy (1996) – Goofy * Mulan (1998) – Chi Fu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Peter Marcin|periodikum=www.dabingforum.sk|url=https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?f=173&t=101|jazyk=sk|dátum prístupu=2024-12-02}}</ref> * Susedia (2006) - František Stromokocúr * Uragán (2001) - Veľa postáv napr. Malý Mirko, Pani Mária, Dr. Exitus, Lajči kapely Krímeš == Referencie == {{Referencie|2}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.petermarcin.sk/ Umelcova stránka]{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{DEFAULTSORT:Marcin, Peter}} [[Kategória:Slovenskí dabingoví herci]] [[Kategória:Slovenskí divadelní herci]] [[Kategória:Slovenskí televízni herci]] [[Kategória:Slovenskí humoristi]] [[Kategória:Slovenskí moderátori]] [[Kategória:Slovenskí rozhlasoví moderátori]] [[Kategória:Slovenskí televízni moderátori]] [[Kategória:Slovenskí speváci]] [[Kategória:Osobnosti z Ružomberka]] izclc2akqvtb5e4d9bt232hu9pgzhuh 8212830 8212826 2026-05-12T18:16:09Z ~2026-28733-61 294663 Ďalšia Dabingová rola Petra Marcina 8212830 wikitext text/x-wiki {{neutralita}} {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Peter Marcin | Obrázok = | Popis obrázku = Peter Marcin, 2022 | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1966|03|27}} | Miesto narodenia = [[Ružomberok]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Bratislava]] | Žáner = | Roky pôsobenia = | Pôsobenie = [[herec]], [[moderátor]], [[režisér]], [[spevák]] | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = http://www.petermarcin.sk }} [[Magister umenia|Mgr. art.]] '''Peter Marcin''' (* [[27. marec]] [[1966]], [[Ružomberok]]) je slovenský [[herec]], [[moderátor]], [[spevák]] a [[režisér]]. == Život == Talent v sebe našiel už v detstve, keď svoje prvé verejné vystúpenie absolvoval už ako trojročný. Počas základnej školy začal chodiť na hodiny [[klavír]]a do ľudovej školy umenia a na gymnáziu založil rockovú kapelu. Neskôr sa venoval ochotníckemu divadlu a odohral jednu sezónu v [[Divadlo Jozefa Gregora Tajovského|Divadle J. G. Tajovského]] vo [[Zvolen]]e ako elév. Na [[Vysoká škola múzických umení|Vysokej škole múzických umení]] študoval odbor herectvo v ročníku popredného slovenského režiséra [[Miloš Pietor|Miloša Pietora]]. Počas [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcie]] v Československu sa aktívne zapájal do študentského revolučného hnutia. Herecká kariéra Petra Marcina začala v [[dabing]]u. Jeho prvou veľkou hlavnou postavou v dabingu bol komander „Rajker“ v seriáli [[Star Trek (filmy a seriály)|''Star Trek'']]. Dodnes Peter prepožičal svoj hlas mnohým svetovým hercom a rozprávkovým postavám (napr. Garfield, Val Kilmer, Joe Pesci...) V televízii začínal s [[Televíkend|''Televíkendom'']] a [[Koleso šťastia|''Kolesom šťastia'']]. V bývalom [[Rádio Twist|Rádiu Twist]] (dnes [[Rádio Viva|Viva]]) Peter moderoval svoju vlastnú reláciu ''Spolužiaci'', ktorá si získala veľkú obľubu u poslucháčov. Ďalší program, kabaret ''Twister'', ho preslávil u poslucháčov po celom Slovensku. Úspech Twisteru vyústil do televíznej podoby tohto kabaretu a vznikol [[Uragán (televízna relácia)|''Uragán'']]<ref>http://www.csfd.cz/film/236614-uragan/?podle=bodu&limk=-1&limr=</ref>. Peter Marcin sa podieľal na scenári, program režíroval a stvárňoval v ňom rôzne postavy. Uragán sa po prechode na komerčnú televíziu premenoval na ''[[Hurikán (televízna relácia)|Hurikán]]''. V roku [[2006]] vytvoril jeden z najúspešnejších televíznych projektov na Slovensku, televízny sitkom [[Susedia (seriál)|''Susedia'']]. Tento program drží historické rekordy v sledovanosti na Slovensku a bol preložený a vysielaný aj v zahraničí. V januári [[2009]] prestúpil do [[Slovenská televízia a rozhlas|Slovenskej televízie]] kde uvádzal svoju úspešnú talkshow ''[[Chodili sme spolu]]'' a s Mariánom Čekovským<ref>[http://www.aktuality.sk/clanok/147711/saso-alebo-spevak-roka/ Čeky: Šašo alebo spevák roka?, aktuality.sk]</ref> i reláciu ''[[Mini Talent Show|Minitalent Show]]'' <ref>[https://medialne.etrend.sk/marketing/mini-talent-show-nasadila-jednotka-na-piatok-startuje-v-druhej-polovici-septembra.html Mini Talent Show nasadila Jednotka na piatok, štartuje v druhej polovici septembra (prvé obrázky)]</ref><ref>[https://koktail.pravda.sk/z-obrazovky-i-spoza-nej/clanok/33000-z-petra-marcina-bude-kral-detskych-talentov/ Z Petra Marcina bude kráľ detských talentov, koktail.pravda.sk]</ref><ref>[http://www.stv.sk/stv/press/stv-za-tri-mesiace-objavila-a-prezentovala-viac-ako-70-malych-talentov/ Stv za tri mesiace objavila a prezentovala viac ako 70 malych talentov]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>, v ktorej sa prezentovali detské talenty. Z talkshow ''Chodili sme spolu'' bolo odvysielaných 54 častí. V roku [[2011]] sa zúčastnil televíznej tanečnej show ''[[Let’s Dance (slovenský televízny program)|Let´s Dance]]'', z ktorej musel kvôli zraneniu odstúpiť tesne pred finále. Vydal aj vlastný hudobný album ''Klaun'', na ktorom naspieval cover verzie populárnych slovenských hitov z 80-tych rokov. CD získalo cenu ''Platinová platňa''. Peter Marcin patrí medzi najpopulárnejších komikov a humoristov na Slovensku. Počas svojej kariéry získal zatiaľ v prestížnych diváckych anketách 13 televíznych ocenení v kategóriách najlepší zabávač a najlepšia zábavná relácia televíznej obrazovky ([[Osobnosť televíznej obrazovky|OTO]] a TOM). [[File:Peter Marcin ako mladý rocker.jpg|thumb|Peter Marcin ako mladý rocker]] [[File:Marcin OTO.jpg|thumb|Peter Marcin preberá cenu OTO za rok 2007]] Je ženatý s právničkou Ľuboslavou a má syna Petra. Účinkoval v [[Divadlo Andreja Bagara|DAB Nitra]] v predstavení ''Korepetítor'' a v [[Slovenské národné divadlo|SND]] v predstavení ''Netopier''. V roku [[2013]] pripravoval pre RTVS pôvodný sitcom [[Hlavne, že sa máme radi... (slovenský seriál)|''Hlavne, že sa máme radi...'']] v ktorom stvárnil hlavnú postavu Jozefa a účinkoval v projekte [[Česká televize|Českej televízie]] ''České století'' kde si vo filme k udalostiam roku [[1968]] - ''Musíme se dohodnout'' zahral postavu Vasiľa Biľaka. Od septembra [[2014]] moderuje na obrazovkách RTVS talkshow ''[[Neskoro večer]].'' Od januára [[2018]] do roku [[2022]] opäť účinkoval v obnovenom sitcome [[Susedia (seriál)|''Susedia'']]. == Ocenenia == Je držiteľom niekoľkých prestížnych ocenení [[Osobnosť televíznej obrazovky|OTO]] (Osobnosť televíznej obrazovky) a TOM (Televízna osobnosť Markízy), vo viacerých kategóriách. * [[2004]] – TOM 2004 * [[2005]] – TOM 2005, Najlepší zabávač * [[2005]] – Top TOM * [[2006]] – Absolútny OTO * [[2006]] – Humorista roka, OTO * [[2006]] – TOM 2006, ''[[Hurikán (televízna relácia)|Hurikán]]'' * päť nominácií na [[Osobnosť televíznej obrazovky|OTO]] == Tvorba Petra Marcina == * ''[[Chlapci a chlapi]]'' ([[1988]]) – československý TV seriál, herec * ''[[Televíkend]]'' – dokumentárno – hraný cyklus, moderátor * ''Koleso šťastia'' – TV súťažná show, moderátor * ''Spolužiaci'' ([[1997]] – [[1999]]) – talk show, [[rádio Twist]] – moderovanie, scenár, réžia * ''Twister'' ([[2000]] – [[2002]]) – rozhlasový kabaret, [[rádio Twist]] – herec, režisér, spolupráca na scenári * [[Uragán (televízna relácia)|Uragán]] ([[2001]] – [[2005]]) – kabaret – herec, réžia, spolupráca na scenári * [[Milionár (televízna relácia)|Milionár]] ([[2004]]) – TV súťažná show, žolík v Detskom Milionárovi (07.12.2004) * ''[[Na skle maľované]]'' ([[2005]] – [[2006]]) – Divadlo Nová Scéna, postava "Rozprávač" * CD ''[[Hity z Uragánu]]'' ([[2005]]) – spev * ''[[Hurikán (televízna relácia)|Hurikán]]'' ([[2006]]) – kabaret – herec, réžia, spolupráca na scenári * ''[[Susedia (seriál)|Susedia]]'' ([[2006]] – [[2007]]) – sitkom – herec, réžia, spolupráca na scenári * CD ''Klaun'' ([[2006]]) – spev, produkcia - Jumbo Music <small>JM 0004-2-331</small>, CD <ref>[https://www.discogs.com/Peter-Marcin-Klaun/release/8719454 Peter Marcin – Klaun, discogs.com]</ref> * ''Človeče, nehnevaj sa'' ([[2007]]) – TV súťažná show, moderátor * ''[[Ste chytrejší ako piatak?]]'' ([[2007]]) – zábavná súťaž, moderátor * [[Normálna rodinka]] ([[2008]]) – skeč show – herec, scenár, réžia * [[Chodili sme spolu]] ([[2009]] – [[2011]]) – talkshow – moderátor, scenár * [[Mini Talent Show]] ([[2009]] – [[2010]]) – talentová show – moderátor * ''[[Mŕtvola musí zomrieť]]'' ([[2011]]) – film – hlavná postava (Bandy) * ''[[Let's Dance (slovenský televízny program)|Let's Dance]]'' ([[2011]]) – tanečná show * ''Netopier'' ([[2011]]) – predstavenie v opere SND, postava "Frosch" * ''Športovec roka'' ([[2011]] – [[2013]]) – priamy prenos, scenár, moderátor * ''Korepetítor'' ([[2012]] – [[2014]]) – divadelné predstavenie v DAB Nitra, hlavná postava "Leon" * [[Hlavne, že sa máme radi...]] ([[2013]]) – slovenský sitkom (námet, réžia, hl. postava Jozef) * ''Kúzelný Silvester ''([[2013]])- Silvestrovská show – Česká televízia a Slovenská televízia, moderovanie spolupráca na scenári * ''Musíme se dohodnout'' 1968 ([[2014]]) – český film z cyklu České století, postava Vasiľ Biľak * ''[[Neskoro večer]]'' ([[2014]] – súčasnosť) – talkshow – moderátor, scenár, producent, réžia * ''Ach Júlia, Och Rómeo! Na vine je Shakespeare?'' ([[2015]]) –  divadelné predstavenie, hlavná postava "Rómeo" * ''[[Panelák]]'' ([[2017]]) – seriál, v 5. časti si zahral sám seba * ''[[Susedia (seriál)|Susedia]]'' ([[2018]] – [[2022]]) – sitkom – herec, réžia, spolupráca na scenári * ''[[Druhá šanca]]'' ([[2022]]) – seriál - herec, zahral si postavu Toman * ''[[Lásky v Istanbule]]'' ([[2025]]) – seriál - herec, zahral si postavu Vladimíra Rajského * ''[[Neuer]]'' ([[2025]]) – seriál - herec, zahral si postavu Mjr. Emila Nádasiho == Filmografia aj dabing == * [[Tom a Jerry vo filme]] (1992) – Tom (TV Markíza) * Goofy (1996) – Goofy * Mulan (1998) – Chi Fu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Peter Marcin|periodikum=www.dabingforum.sk|url=https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?f=173&t=101|jazyk=sk|dátum prístupu=2024-12-02}}</ref> * Susedia (2006) - František Stromokocúr * Uragán (2001) - Veľa postáv napr. Malý Mirko, Pani Mária, Dr. Exitus, Lajči kapely Krímeš * Angry Birds (2016) - Mocný Orol == Referencie == {{Referencie|2}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.petermarcin.sk/ Umelcova stránka]{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{DEFAULTSORT:Marcin, Peter}} [[Kategória:Slovenskí dabingoví herci]] [[Kategória:Slovenskí divadelní herci]] [[Kategória:Slovenskí televízni herci]] [[Kategória:Slovenskí humoristi]] [[Kategória:Slovenskí moderátori]] [[Kategória:Slovenskí rozhlasoví moderátori]] [[Kategória:Slovenskí televízni moderátori]] [[Kategória:Slovenskí speváci]] [[Kategória:Osobnosti z Ružomberka]] 3vc6nus5yry5npmdgfs55sjwulvdtom 0 137723 8212787 8199663 2026-05-12T17:29:23Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8212787 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Olbram Zoubek |Portrét = Olbram-Zoubek.jpg |Veľkosť obrázka = |Popis = český sochár |Dátum narodenia = [[21. apríl]] [[1926]] |Miesto narodenia = [[Praha]], [[Česko-Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{Duv|2017|6|15|1926|4|21}} |Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] }} '''Olbram Zoubek''' (* [[21. apríl]] [[1926]], [[Praha]] – † [[15. jún]] [[2017]], Praha<ref name=zomrel>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V 91 letech zemřel sochař Olbram Zoubek| url = http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/v-91-letech-zemrel-sochar-olbram-zoubek/1497425| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-15| vydavateľ = ČTK| miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>) bol [[Česko|český]] sochár, ktorý sa výrazným spôsobom zaslúžil o rozvoj českej architektonickej plastiky. == Biografia == Zoubek sa v roku [[1952]] oženil so sochárkou [[Eva Kmentová|Evou Kmentovou]], o dva roky ([[1954]]) sa im narodila dcéra Polana a v roku [[1956]] syn Jasan, ktorý sa neskôr stal tiež sochárom. Roku [[1980]] jeho prvá manželka Eva zomrela a o rok neskôr, roku [[1981]] sa oženil druhý raz s Marií Edlmanovou. V roku [[1982]] sa im narodila dcéra Eva. V rokoch [[1945]]-[[1952|52]] študoval [[Vysoká škola umeleckopriemyselná|Vysokou školu umeleckopriemyselnú]] v [[Praha|Prahe]] u Josefa Wagnera. Stal sa členom Únie výtvarných umelcov, skupiny Trasa a Novej skupiny. V roku [[1988]] Zoubek podpísal petíciu [[Několik vět]] a v novembri [[1989]] sa aktívne v Prahe zúčastnil [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcie]] ako člen akčného výboru Zväzu československých výtvarných umelcov. Bol jedným zo zakladajúcich členov obrodenej a obnovenej Umeleckej besedy. Zoubkov osobitý štýl je charakteristický zredukovaným vytvarovaním plastík, výraznou vertikalitou, rozrušeným povrchom a často odráža autorovu spriaznenosť a reakciu na antické dedičstvo. Je autorom posmrtnej masky [[Jan Palach|Jana Palacha]].<ref name=zomrel/> == Referencie == {{Referencie}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Zoubek, Olbram}} [[Kategória:Českí sochári]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] 8dt04ce97u5lsxbgvoca9ayf9ah05hu 4 150968 8213103 8210937 2026-05-13T09:50:49Z Icodense 125882 Reporting [[Special:Contributions/~2026-28819-18|~2026-28819-18]] ([[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]] v3.1b) 8213103 wikitext text/x-wiki {{Skratka|[[WP:NS]]|WP:AN|WP:ANB}}{{Wikipédia:Nástenka správcov/Hlavička}} == MediaWiki:Edittools == Ahojte, vedl by tam niekto pridať základnú šablónu Experimenty? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:14, 16. marec 2026 (UTC) :Neriešili sme toto už náhodou niekde (či len osobne)? Inak teda sú to nástroje pre redaktorov, nie nutne pre patrolu, ale asi nevidím problém to tam pridať. {{Re|Teslaton}} Máš niečo proti? [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:08, 16. marec 2026 (UTC) ::{{re|Fillos X.|KormiSK|s=1}} Bol som v tom, že sa to rendruje staticky, tzn. že tam nebude fungovať podmienkovanie podľa NS (v takom prípade by nemalo moc zmysel nafukovať to šablónami diskusných upozornení, nadbytočných pre úpravy v NS0). ::Funguje ale, takže som tam na vyskúšanie doplnil najbežnejšie šablóny oznamov a upozornení do diskusií s redaktormi (+ texty ''„Upozornenie“'' a ''„Blok“'', vložiteľné do zhrnutia). Šablóny sa vkladajú už vrátane podpisu, s kurzorom umiestneným tesne pred podpis pre prípad, že chce človek k šablóne ešte niečo doplniť vlastnými slovami (mimo š. {{tl|copytext}}, do ktorej volania treba doplniť názov čl., tam je kurzor na mieste hodnoty parametra). Či to takto nechať (vrátane vkladania makra podpisu) môže byť diskutabilné, niekomu to tak asi vyhovovať nemusí (môže to napr. kolidovať s prípadným zámerom vložiť viacero šablón s jediným podpisom na záver); v najbežnejšom scenári to ale šetrí jeden ďalší klik (pričom napr. na mobiloch a tabletoch sa na toolbar tl. s podpisom nekliká moc slávne). ::Dajte prípadne vedieť feedback, zatiaľ je to v rovine experimentu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:14, 18. marec 2026 (UTC) :::Ahoj, dik. Súčasný stav by som nechal s podpismi je to rýchlejšie obzvlášť z mobilu (za mňa: z 10 na 4 kliky) na ktorom viacero ľudí zvykne patrolingovať. Neviem či to funguje na mobile pri nezapnutej funkcii web pre počítače? :::Čo som si všimol a vyskúšal tak: :::# základnú šablónu experimentov tam dáva v tvare {{Tl|Experimenty}} i s podpisom ''ale aj s nežiadúcou červenou bodkou'' :::# 2x šablóna {{Tl|Vandalizmus}} :::# príp. by som doplnil možno {{Tl|Urgentne upraviť}}, {{Tl|Urgentne upraviť autor}} :::# Upoz a Blok mi pridávajú iba strohý text (možno tým, že nie som správca [neviem ?]) :::# ak by sa dalo rozpísať {{Tl|ZL}} na nepresmerovačku, čiže {{Tl|Zmazať lebo}} a zmeniť #REDIRECT [[XYZ]] na slovenský tvar, čiže #PRESMERUJ [[XYZ]] bolo by to super. :::# dalo by sa aj pri {{Tl|Preklad}} doplniť {{Tl|Preklad|||}} s troma | :::# všeobecne možno doplniť: {{Tl|Wikifikovať}}, {{Tl|Na revíziu}}, {{Tl|Bez zdroja}}, {{Tl|Významnosť}} či {{Tl|Aktualizovať}} :::--[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:06, 18. marec 2026 (UTC) ::::* 1 a 2 som fixol; ::::* 3 UU ešte vyskúšam, či by cez to nešlo vkladať vrátane akt. dátumu, UUA sa dá kopírovať z čl. z vyrendrovanej UU ::::* 4 áno, sú to prosté texty na vloženie do zhrnutia, keďže [[:mw:Extension:CharInsert|charinsert]] nedokáže súbežne s vložením makra vyplniť zhrnutie (ak by dokázal, dali by sa oznamy a upozornenia vkladať vrátane zhrnutia na jediný klik). A teda sú tam práve preto, že pri vypĺňaní z mobilu je opruz vypisovať zhrnutie po znakoch na virt. klávesnici a nejaké zhrnutie je dobré k oznamom/upozorneniam vkladať. Alternatíva by bola aj do zrnutia vkladať samotný markup šablóny (e.g.<code><nowiki>{{Experimenty}}</nowiki></code>) focusnutím zhrnutia a opätovným kliknutím na rovnaké makro, ktorým som vložil oznam. Tam je ale zase na prekážku ten vkladaný podpis, ktorý sa do zhrnutia moc nehodí. ::::* 5 nie som moc zástanca slovakizácie kľúčových slov (<code>DEFAULTSORT</code> → <code>KLÍČŘAZENÍ</code> /VE tu už dlhšiu dobu vkladá tento cs default pretože sa zatiaľ nikto neunúval s tým niečo robiť, sk obdoba by bola zrejme <code>KĽÚČRADENIA</code>/; <code>REDIRECT</code> → <code>PRESMERUJ</code> a pod.), pričom samostatný vyšší level opruzu predstavujú najmä tie, kde sú znaky s diakritikou (ten čechizovaný/slovakizovaný „kľúč radenia“ budiž príkladom), vyžaduje to cvičenia s predradníkmi, prepínaniami klávesnice, na touchscreene s čakaním na rozbalenie alt. ponuky k znaku a následný klik na správnu položku z ponuky. Pričom ani toto 1-klikové vkladanie cez EditTools nie je vždy spásou, pretože to zas vyždauje posun obsahu okna tak, aby bola ponuka viditeľná, čo je triv. keď má človek prst na srolovátku myši, v iných prípadoch (práca čisto s klávesnicou, touchscreen) to už tak pohodlné nie je. ::::* 6 hej, to je asi bezosporné ::::* 7 neviem či je nutné, ale dá sa, samozrejme :::: --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:53, 18. marec 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Dali by sa tie nesporné záležitosti zapracovať nech sa na to nezabudne. Inak k 5. bodu je v zdrojáku Wiki (horné ikony) prednastavený SK tvar presmerovania (#presmeruj [[Cieľový názov stránky]]). Doterajšie zmeny fungujú pekne. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:46, 30. marec 2026 (UTC) == Zabudnuté urgenty == Milí kolegovia, viem, že vás je málo a práce veľa, ale urgent mesiac či dokonca viac po lehote na zmazanie ([[XXXTentacion]], [[Iplikátor Kuznecova]], ...) je predsa len trochu priveľa. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 22:44, 19. marec 2026 (UTC) :{{re|Lalina|s=1}} Ak sa k mazaniu dlho nikto nemá, ide pravdepodobne o sporný/hraničný prípad. Ktokoľvek ho môže dať na hlasovanie, nestojí to na správcovskej akcii. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:45, 19. marec 2026 (UTC) :: Dtto, nejde o počet a o množství práce, ale že v mnohých případech netuším, proč mají být takové články smazány. Například [[Grand Theft Auto: The Ballad of Gay Tony]]: je to strojový překlad (jako nerodilý mluvčí nechci úplně posuzovat, každopádně dnes jsou překládací nástroje na bázi AI natolik dokonalé, že jimi produkovaný text bývá přinejmenším na první pohled použitelný)? Nedostatek zdrojů (nějaké tam jsou, článek nemusí být dokonalý na první pokus)? Generický infobox (zmiňuje Teslaton, ale nevidím jako důvod na urgent)? Netuším, proč bych takový článek měl mazat. Po odebrání urgentu si ho tam ale zase protlačí nejčastěji IP editor, jako kdyby snad on sám byl správcem. Většinou takové případy tedy po čase posunu do SNZ. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 09:02, 20. marec 2026 (UTC) :::Prechádzanie UU a SNZ som v istom momente viac-menej prebral ja, ale v poslednej dobe vôbec nemám čas sa tomu poriadne venovať (ako ani Wiki všeobecne). Navyše u niektorých stránok, ktoré sú rozsahom dlhšie, ako vyššie uvedená alebo [[Rockstar Dundee]], nemám osobne kapacitu prechádzať detailne celý text; taktiež podobne ako OJJ nemyslím, že niektoré tieto argumenty (napr. ten infobox) sú validným argumentom na mazanie. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:23, 20. marec 2026 (UTC) :::{{ping|OJJ}} Ad [[Grand Theft Auto: The Ballad of Gay Tony]]: ide o výstup redaktora, ktorý sem začal hromadne chŕliť úpravy a strojové preklady článkov hier a herných štúdií, pričom kompletne ignoruje [[Diskusia s redaktorom:Peter 51345|opakované upozornenia]] na margo nežiadúcich čachrov s infoboxami (náhrady konkrétnych ad-hoc generickými v existujúcich článkoc a vkladanie generických do nových); nové články (vrátane tamtoho) neobsahujú kategorizáciu a ďalšie náležitosti, v niektorých boli jazykové problémy. Nevidím veľmi dôvod tu výstupy s takýmto prístupom k veci ponechávať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:45, 20. marec 2026 (UTC) :::A teda áno, aj samotný takto vložený infobox je problém – celá pointa infoboxov je v tom, poskytovať naprieč nejakou širšou skupinou článkov premyslenú, konzistentnú a centrálne spravovateľnú sadu popisujúcich údajov. Nie ad-hoc sady čo si ktorý nový príchodzí zmyslí per konkrétny článok. Nejde ale o jediný problém, ktorý tam je (napr. tá chýbajúca kategorizácia je aspekt explicitne spadajúci pod [[Pomoc:Minimálny článok|minimálny čl.]]). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:45, 20. marec 2026 (UTC) ::::{{Re|Teslaton}} Články by se IMO neměly mazat apriorně s ohledem na autora, pokud ''mohou ''být obsahově i formálně alespoň ''přijatelné''. Fakticky samozřejmě souhlasím s tím, že takový způsob přispívání není ideální a jsem i celkem realistou v tom, že za příčetnou podobu mnohých příspěvků mohou spíše stále dokonalejší modely translátorů a LLM asistentů, kteří nedokonalosti opraví a podchytí před lidským editorem... --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 12:50, 20. marec 2026 (UTC) :::::Viď vyššie. Ten čl. momentálne prosto nespĺňa ani ''formálne'' minimálne požiadavky. Áno, kategórie sa dajú triv. doplniť, generický IB sa dá triv. vymazať. Ak to niekto spraví (a skontroluje príčetnosť výkladu), nech údržbovú š. pokojne odstráni a môže to tu zostať. Ja to pri takomto prístupe autora riešiť nebudem. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:56, 20. marec 2026 (UTC) ::::::{{Re|Teslaton}} To jsou každopádně důvody spíš pro {{tl|na úpravu}}, resp. {{tl|Kategorizovať}}, než pro smazání. Primárně by se měl řešit článek a jestli je potenciálně užitečný pro čtenáře, sekundárně osoba autora. Smazat článek pro absentující kategorie jen kvůli přístupu autora by mě nikdy nenapadlo a zdá se mi to být na hranici [[Wikipédia:Nenarušujte Wikipédiu kvôli ilustrácii tvrdenia]] --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 13:04, 20. marec 2026 (UTC) :::::::Nie, nesúhlasím. Nevidím dôvod cieliť údržbovú aktivitu tým smerom, aby sa tu množili odfláknuté články olepené neurgentnými údržbovými šablónami, ktorým sa nikto nie je ochotný ďalej venovať. Ak niekto nie je ochotný prispievať príčetne, opakovane ignoruje upozornenia a úplne zámerne ďalej generuje takéto výstupy, je urgent a následné mazanie za mňa vhodnejśia cesta, ako s tým naložiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:09, 20. marec 2026 (UTC) ::::::::{{Re|Teslaton}} Pak to ale musí někdo smazat (což můžeš). Já osobně bych si to ale sám na zodpovědnost nevzal a soudě dle retence těchto článků nebudu jediný admin. Všechny články označené na urgent totiž takové prodlevy "po lehote" nemívají – a ani dle statistik to nevypadá, že by se správci na skwiki flákali. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 13:19, 20. marec 2026 (UTC) :::::::::@[[Redaktor:Lalina|Lalina]] Pre info doplnil som zatiaľ 4 návrhy na [[Wikipédia:Stránky na zmazanie|SNZ]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:49, 20. marec 2026 (UTC) :::::::::Pridávam k tomu ešte príklady neprípustných redaktorských stránok, reklám, a používateľských mien, ktoré majú byť zmazané: [[Redaktor:Chlpatacicina1/pieskovisko]], [[Redaktor:Evolution Shock]], [[Redaktor:Pro100tem41k47/Stereolitografia]], [[Redaktor:Stereolitografia]], [[Redaktor:Abcedu]]. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 15:37, 20. marec 2026 (UTC) ::::::::::Něco jsem promazal, [[Redaktor:Stereolitografia]] je asi náhrada pískoviště, tak to ponechávám. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:33, 20. marec 2026 (UTC) :::::::::::Je to duplicita, bolo dvakrát presunuté, z pieskoviska [[Redaktor:Pro100tem41k47/Stereolitografia]] chybne na [[Redaktor:Stereolitografia]] a potom správne na [[Stereolitografia]], preto tie ostatné chybné stránky treba zmazať. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 16:58, 20. marec 2026 (UTC) ::::::::::::{{Hotovo}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 17:03, 20. marec 2026 (UTC) :::::::::::::diky.--[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 17:24, 20. marec 2026 (UTC) Tými zabudnutými urgentmi som primárne myslela tie na ktorých už po označení za urgent nikto podstatne nič nezlepšil. To sa dá rýchlo zistiť v histórii a také urgenty ani netreba dávať na hlasovanie.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 19:54, 20. marec 2026 (UTC) == Wikipédia:Nástenka správcov/Autopatrolled == Pripomínam nových redaktorov na [[Wikipédia:Nástenka správcov/Autopatrolled]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 07:48, 20. marec 2026 (UTC) : Viděl jsem, nemyslím si, že je nutné to připomínat tu. Ale budiž. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 09:02, 20. marec 2026 (UTC) == Vandalizmus – odstraňovanie informácií ~2026-20335-96 == Dobrý deň! ~2026-20335-96 odstraňuje informácie zo stránok. Napríklad zo stránky Trenčín odstránil oberené informácie a nahradil ich zastaralými a neaktuálnymi. Dával som mu za Vandalizmsu ale zakaždým si ich zmazal. A dáva mi neoprávnene na diskusnú stránku vandalizmus atď… poprosím o vyriešenie. Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:28, 3. apríl 2026 (UTC) :Všetky tvoje doterajšie úpravy sú na prd. Láskavo prestaň ničiť obsah wikipédie a nájdi si inú zábavku pre deti. Všetky tvoje úpravy bez zdroja budem vracať. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 21:32, 3. apríl 2026 (UTC) ::Môžem sa opýtať z ktorého mesta si ty? Lebo ja som už hodne dávno nevidel v TN takú linku 28 --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:36, 3. apríl 2026 (UTC) :::Alebo nákupné centrá? Podľa teba v TN neni OC Laugarício? Vlastne ako keby si povedal že v Bratislave neni Avion --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:37, 3. apríl 2026 (UTC) ::::Encyklopédia sa nepíše podľa toho, že čo kde si ty videl. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 21:53, 3. apríl 2026 (UTC) :::::Takže na Wikipédií budeme mať 5 rokov staré informácie? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:56, 3. apríl 2026 (UTC) ::::::Nie, budeme sa pýtať teba, či si to niekde videl a potom to pridáme. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 22:46, 3. apríl 2026 (UTC) == Zámok == Ping @[[Redaktor:OJJ|OJJ]] často riešené TV záležitosti na Discorde. Bol by som rád, za zámok (i dlhodobejší) na článkoch TV staníc napr. [[TV Doma]] ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=TV_Doma&curid=286242&diff=8194247&oldid=8194197 link]), [[TV Markíza|Markíza]] a iné s bujnelou / problematickou históriou, ktoré sú tu pravidelne menené / vandalizované. IMHO niekedy ani neviem koľko je tam % správnych informácii. Často-krát pri týchto „ľahko zraniteľných“ témach bývajú uvedené hlúpostí / zavádzania či nezmysly. Opäť je to podobné ako pri tej [[Farma (televízna relácia)|Farme]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:11, 6. apríl 2026 (UTC) :Problém je ten, že těžko lze hromadně zamknout všechny články týkající se "televize", protože taková věc by odporovala i základním principům projektu. Souhlasím ale s tím, že "IMHO niekedy ani neviem koľko je tam % správnych informácii", a proto jsou takové články patrolou ignorovány. Je to špatně. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 06:30, 7. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-23362-75 == {{Redaktor|~2026-23362-75}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 08:39, 15. apríl 2026 (UTC) : {{hotovo}}[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 08:41, 15. apríl 2026 (UTC) == Wikipédia:Ako vytvoriť nový článok == Dala by sa pls. zamknúť daná stránka. Pravidelné je vytváraná s nesúvisiacim obsahom a následne i mazaná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:04, 17. apríl 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 13:08, 17. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-24565-49 == {{Redaktor|~2026-24565-49}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 09:30, 21. apríl 2026 (UTC) *: Budu sledovat. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:52, 21. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-24390-07 == {{Redaktor|~2026-24390-07}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 10:30, 21. apríl 2026 (UTC) *: Budu sledovat. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:52, 21. apríl 2026 (UTC) == Žiadosť o blok == Ahojte, žiadam o blok redaktorského účtu [[Redaktor:Ěmil rokov]], myslím, že toho vandalizmu už bolo dosť. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:53, 23. apríl 2026 (UTC) :+ Trebalo by omrknúť aj pravdivosť ešte nevrátených úprav [[Špeciálne:Príspevky/Ěmil rokov]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:56, 23. apríl 2026 (UTC) ::{{Re|Gitanes232}} {{Hotovo}} Blokol som na 3 dni.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:14, 23. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-25452-96 == {{Redaktor|~2026-25452-96}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 12:41, 26. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-20868-16 == {{Redaktor|~2026-20868-16}} Vandalism. Please check IP, 3 vandals in a row <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 12:42, 26. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: Kotilnik93 == {{Redaktor|Kotilnik93}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 10:31, 28. apríl 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:33, 28. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-25877-41 == {{Redaktor|~2026-25877-41}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 10:10, 29. apríl 2026 (UTC) : {{re|Icodense}} One test edit is not a case for sysops. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:24, 29. apríl 2026 (UTC) :: {{re|OJJ}} There were two edits and also that wasn't testing but the usual 67-vandalism. --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 10:27, 29. apríl 2026 (UTC) :::{{Re|Icodense}} It's testing for this community (in contrast with experiments after warning notification, vulgarities & defamations etc.). --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:36, 29. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-26345-67 == {{Redaktor|~2026-26345-67}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 10:50, 30. apríl 2026 (UTC) == Žiadosť o obnovenie stránky Roman Vaľo do pieskoviska == Žiadam o obnovenie zmazanej stránky „Roman Vaľo“ do môjho používateľského pieskoviska (Redaktor:RomanValo/pieskovisko), aby som ju mohol upraviť do neutrálnej encyklopedickej podoby a doplniť nezávislé zdroje. Nežiadam o návrat do hlavného menného priestoru, iba o obnovenie na pracovnú verziu pre úpravy v súlade s pravidlami Wikipédie. Ďakujem. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:49, 7. máj 2026 (UTC)</nowiki> --[[Redaktor:Tomasskuk|Tomasskuk]] ([[Diskusia s redaktorom:Tomasskuk|diskusia]]) 16:57, 7. máj 2026 (UTC) :{{ping|Tomasskuk|s=1}}Máš to na [[Redaktor:Tomasskuk/pieskovisko]].--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:49, 7. máj 2026 (UTC) ::Wikipédia neslúži ako úložisko nevýznamných textov. Nepatrí to ani na pieskovisko, keď bolo raz odhlasované za zmazanie, tak má byť zmazaný celkom, nie takto to obchádzať. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 18:06, 7. máj 2026 (UTC) === Wikipédia ako úložný priestor nevýznamného textu === Pridávam sem príklady stránok na zmazanie ako neprípustných redaktorských stránok, reklám, a používateľských mien, kde si niekto spravil z wikipédie úložný priestor nevýznamného textu: [[Redaktor:Tomasskuk/pieskovisko]], [[Redaktor:Barbora dz/pieskovisko]], [[Redaktor:Milan Konar/pieskovisko]], [[Redaktor:Klaudia Gal/pieskovisko]], [[Redaktor:Barbora Papaya POS/pieskovisko]], [[Redaktor:Kgdeg/pieskovisko]], [[Redaktor:Svadkovia pizze/pieskovisko]], [[Redaktor:Katarina Krajciova - Aliter/pieskovisko]], [[Redaktor:JassminK/Pieskovisko]], [[Redaktor:Riaditeľ poslednej triedy]], [[Redaktor:Jan-CZ-Wiki/Österreichischer Alpenverein]], [[Redaktor:Bicotopo/pieskovisko]], [[Redaktor:Lsd studio]], [[Redaktor:SH1246/IU Medzinárodná Univerzita Aplikovaných Vied]] (článok už existuje, duplicita) ... --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 18:24, 7. máj 2026 (UTC) :Väčšinu som vymazal. Tie dve ostatné: súhlasím, že právoplatne vymazaný obsah by nemal byť ani na pieskovisku. Ako to vnímajú ostatní? Aliter nejakú tú významnosť teoreticky môže mať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:20, 7. máj 2026 (UTC) ::V prípade Romana Vaľa nevidím problém s obnovením, keďže v [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Roman Vaľo|hlasovaní]] sa zmazalo kvôli nedostatku zdrojov dokladajúcich významnosť. Ak budú zdroje dodané, môže stránka byť ponechaná. Nikde nikto predsa nezakazuje vytvorenie stránky znovu po tom, čo už bola zmazaná; nerozumiem, prečo by to tu malo byť inak. V tom druhom prípade je stránka aktívne upravovaná s potenciálom na presun do hlavného priestoru. Aktuálne tam prebehlo 61 úprav za 40 dní, tzn. 1,5 úpravy denne priemerne - to je podľa mňa článok, na ktorom niekto stále pracuje. Nemám s takým článkom problém, ak to nie je vyložene reklama; myslím ale, že v tom prípade sa to dá vyriešiť diskusiou a premazaním časti obsahu - samozrejme za predpokladu, že je doložená významnosť. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:15, 8. máj 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-28819-18 == {{Redaktor|~2026-28819-18}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 09:50, 13. máj 2026 (UTC) k1b1na1jmiz1trs7zs3lpc39qi0hfez 0 154236 8212937 8153091 2026-05-12T21:50:08Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8212937 wikitext text/x-wiki [[Obrázok:Vlahtioulujarvi.jpg|náhľad|Oulujärvi]] '''Oulujärvi''' alebo '''Oulu''' je [[jazero]] na severe [[Fínsko|Fínska]] v provincii [[Oulu (provincia)|Oulu]] v nadmorskej výške {{mnm|124}}. Má rozlohu {{km2|887.09}}.<ref name=jarviwiki>JÄRVIWIKI - [http://www.jarviwiki.fi/wiki/Ouluj%C3%A4rvi_%28yhd.%29 Oulujärvi (yhd.)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171110014806/http://www.jarviwiki.fi/wiki/Ouluj%C3%A4rvi_(yhd.) |date=2017-11-10 }}</ref> Jeho priemerná hĺbka je {{m|7|m}}, maximálna hĺbka je {{m|38|m}}. == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.oulujarvi.fi/ Oulujarvi, Official tourism website] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180901033452/http://www.oulujarvi.fi/ |date=2018-09-01 }} * [http://www.jarviwiki.fi/wiki/Ouluj%C3%A4rvi_%28yhd.%29 Järviwiki Web Service] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171110014806/http://www.jarviwiki.fi/wiki/Ouluj%C3%A4rvi_(yhd.) |date=2017-11-10 }} {{fínsky výhonok}} [[Kategória:Jazerá vo Fínsku]] sqergu0u5g30fy721sccwqbhsah2jn7 0 157639 8212854 7657289 2026-05-12T19:07:07Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8212854 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Adam Opel AG | Logo spoločnosti = Opel logo 2023.svg | Právna forma = [[Akciová spoločnosť|Aktiengesellschaft]] | Odvetvie = | Založená = 21. január 1862 | Zakladateľ = [[Adam Opel]] | Sídlo = [[Rüsselsheim]] | Štát sídla = Nemecko | Pôvod = | Vedenie = [[Stephen J. Girsky]] <br /><small>([[Chief executive officer|CEO]]; úradujúci<ref>http://media.opel.com/media/intl/en/opel/news.detail.html/content/Pages/news/intl/en/2012/opel/07_12_steve_girsky.html</ref>)</small><br />Thomas Sedran<br /><small>([[Predseda]]; úradujúci) | Územný rozsah = | Priemysel = [[automobilový priemysel]] | Produkcia = [[Automobil]]y<br />[[Motor]]y | Obrat = {{pokles}} 9,994 miliardy [[€]] (''2010'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.cfoworld.de/adam-opel-ag |titul=Top 500: Adam Opel AG - CFOworld |vydavateľ=Cfoworld.de |dátum vydania=27. júl 2011 |dátum prístupu=2011-12-28 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120426065721/http://www.cfoworld.de/adam-opel-ag |dátum archivácie=2012-04-26 }}</ref> | Prevádzkový príjem = | Zisk = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = 39 958 (''2011'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://media.gm.com/media/intl/en/opel/company_opel/ebook.brand_opel.html |titul=Opel Media - Europe - Company |vydavateľ=Media.gm.com |date= |dátum prístupu=2012-02-26 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120418235115/http://media.gm.com/media/intl/en/opel/company_opel/ebook.brand_opel.html |dátum archivácie=2012-04-18 }}</ref> | Divízie = | Dcérske spoločnosti = <div> *[[Opel Eisenach]] *[[Opel Performance Center|OPC]] *[[Opel Special Vehicles]] *[[Opel Wien]] *[[IBC Vehicles]] *[[Vauxhall Motors]] </div> | Vlastník = [[Groupe PSA]] | Slogan spoločnosti =Die Zukunft gehört allen. <small>(Budúcnosť patrí všetkým)</small> | Domáca stránka = {{URL|www.opel.com}} | Zánik = | Poznámka = }} '''Adam Opel AG''' ('''Opel''') je [[Nemecko|nemecký]] výrobca automobilov, ktorý v roku 1862 založil [[Adam Opel]]. Opel vyrába automobily od roku 1899 a [[akciová spoločnosť|akciovou spoločnosťou]] (Aktiengesellschaft) je od roku 1929. Spoločnosť sídli v [[Rüsselsheim]]e v [[Hesensko|Hesensku]] v Nemecku. Jej modely sú preznačované a predávané v iných krajinách a iných kontinentoch, ako [[Vauxhall Motors|Vauxhall]] v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]], [[Holden]] v [[Ázia|Ázii]] a [[Austrália (štát)|Austrálii]] a, predtým, [[Saturn Corporation|Saturn]] v [[USA]] a [[Kanada|Kanade]]. V roku 2010 oznámil Opel, že mieni investovať okolo 11 miliárd [[euro|eur]] do ďalších piatich rokov. Jedna miliarda z toho je záväzne určená na vývoj inovatívnych a palivovo úsporných motorov a prevodoviek. == Dejiny == {{sekcia bez zdroja}} Dejiny dnes už medzinárodne známej automobilky začali v&nbsp;roku [[1862]], kedy sa [[Adam Opel]], predtým výrobca bicyklov, rozhodol zahájiť výrobu vozidiel. V roku [[1899]] s Friedrichom Lutzmannom z Dessau v Nemecku a založil svoju prvú továreň, v ktorej všetko začalo. Veľkou mierou pomáhali i synovia Adama Opela. V továrni nevydržali veľmi dlho a už v roku [[1902]] rozbehli výrobu automobilov v [[Darracq]] ([[Francúzsko]]). V roku [[1902]] uviedol Opel na automobilový trh svoje prvé vozidlo – model [[Opel 10/12 PS]]. Opel sa držal na vyšších priečkach v predajnosti veľmi dlho a to aj napriek ťažkej dobe. Pre ľudí bol tento automobil nielen obyčajný sen, ale aj realita. Ľuďom veľmi imponoval fakt, že autá tejto značky boli na svoju dobu veľmi luxusné za prijateľnú cenu. Bola to najpredávanejšia značka v Nemecku. V roku [[1929]] sa spojili so spoločnosťou General Motors Corporation (GM). K tomuto rozhodnutiu dospeli bratia Opelovci potom, čo sa automobilka po 1. svetovej vojne dostala do menšej krízy. Pohroma bola prekonaná a Opel sa mohol rozvíjať. V roku [[2009]] sa materská spoločnosť americký [[General Motors]] dostal na pokraj bankrotu a preto sa [[Nemecko|Nemecká]] vláda dohodla na prevzatie Opla s konzorciom [[Kanada|kanadsko]]-[[Rakúsko|rakúskeho]] výrobcu autodielov [[Magna International]], [[Rusko|ruskej]] banky [[Sberbank]] a [[Rusko|ruského]] výrobca nákladných áut [[Gorkovskij avtomobiľnyj zavod|GAZ]]. Nakoniec však automobilka predaná nebola a zostala majetkom koncernu [[General Motors]]. V roku [[2017]] automobilku Opel a Vauxhall odkúpil koncern [[PSA Peugeot Citroen]] a banka BNP Paribas. PSA sa tak stalo druhým najvačším predajcom automobilov v Európe. Koncern [[GM]] zároveň získal možnosť nákupu 4,9% akcií koncernu [[PSA Peugeot Citroen|PSA.]] == Modely == === Súčasné modely === ==== Osobné automobily ==== {| class="wikitable" style="text-align: center" |- ![[Opel Adam|Adam]] ![[Opel Agila|Agila]] ![[Opel Ampera|Ampera]] ![[Opel Antara|Antara]] ![[Opel Astra|Astra]] ![[Opel Corsa|Corsa]] ![[Opel Insignia|Insignia]] ![[Opel Meriva|Meriva]] ![[Opel Mokka|Mokka]] ![[Opel Zafira|Zafira Tourer]] |- | Mestský automobil | Mikrovan | Plug-in hybrid | Kompaktný crossover SUV | Nižšia stredná trieda | Malý automobil | Stredná trieda | Mini MPV | Kompaktný crossover SUV | Kompaktné MPV |- | *3-dverový hatchback | *5-dverový hatchback | *5-dverový hatchback | *5-dverové SUV | *3/5-dverový hatchback *4-dverový sedan *5-dverové kombi | *3/5-dverový hatchback *3-dverový van | *4-dverový sedan *5-dverový hatchback *5-dverové kombi | *5-dverové MPV | *5-dverové SUV | *5-dverové MPV |- | |[[Súbor:Opel Agila front.JPG|95px|centre]] |[[Súbor:Opel Ampera ePionier Edition – Frontansicht, 9. Juli 2012, Heiligenhaus.jpg|95px|centre]] |[[Súbor:Opel Antara 2.4 4x4 Design Edition (Facelift) – Frontansicht, 29. Oktober 2011, Düsseldorf.jpg|95px|centre]] |[[Súbor:Opel Astra J front 20100402.jpg|95px|centre]] |[[Súbor:Opel Corsa Satellite (D, Facelift) – Frontansicht, 2. April 2011, Düsseldorf.jpg|95px|centre]] |[[Súbor:Opel Insignia 20090717 front.jpg|95px|centre]] |[[Súbor:Opel Meriva B 1.4 ECOTEC Innovation front 20100907.jpg|95px|centre]] |[[Súbor:Opel Mokka.JPG|95px|centre]] |[[Súbor:Opel Zafira Tourer (front).jpg|95px|centre]] |} ==== Úžitkové automobily ==== {| class="wikitable" style="text-align: center" |- ![[Opel Combo|Combo]] ![[Opel Vivaro|Vivaro]] ![[Opel Movano|Movano]] |- | Panel van | Stredne veľký úžitkový automobil | Stredne veľký úžitkový automobil |- | *5-dverový panel van *5-dverové mini MPV | *Van *Minibus | *Šasi s kabínou |- |[[Súbor:2018 Opel Combo Life Leonberg IMG 0158.jpg|95px|centre]] |[[Súbor:Opel Vivaro 20090905 front.JPG|95px|centre]] |[[Súbor:Opel Movano B front 20100705.jpg|95px|centre]] |} ==== OPC modely ==== {{Hlavný článok|Opel Performance Center}} Opel vyrába vysokovýkonné varianty svojich automobilov pomocou dcérskej spoločnosti [[Opel Performance Center|OPC GmbH]]. {| class="wikitable" style="text-align: center" |- ![[Opel Astra OPC|Astra OPC]] ![[Opel Corsa OPC|Corsa OPC]] ![[Opel Insignia OPC|Insignia OPC]] |- | Športový kompaktný automobil | Supermini | Stredná trieda |- | *3-dverový hatchback | *3-dverový hatchback | *4-dverový sedan *5-dverový hatchback *5-dverové kombi |- |[[Súbor:2012-03-07 Motorshow Geneva 4263.JPG |95px|centre]] |[[Súbor:Opel Corsa D OPC Ardenblau.JPG|95px|centre]] |[[Súbor:Opel insignia 4T opc.jpg|95px|centre]] |} === Staršie modely === * [[Opel Ascona|Ascona]] * [[Opel Calibra|Calibra]] * [[Opel Commodore|Commodore]] * [[Opel Frontera|Frontera]] * [[Opel GT|GT]] * [[Opel Kadett|Kadett]] * [[Opel Kapitän|Kapitän]] * [[Opel Manta|Manta]] * [[Opel Monza|Monza]] * [[Opel Olympia|Olympia]] * [[Opel Omega|Omega]] * [[Opel Rekord|Rekord]] * [[Opel Senator|Senator]] * [[Opel Sintra|Sintra]] * [[Opel Speedster|Speedster]] * [[Opel Vectra|Vectra]] == Referencie == {{reflist}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Opel vehicles}} == Externé odkazy == *[http://www.opel.com Opel International] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110221074152/http://www.opel.com/ |date=2011-02-21 }} oficiálna == Zdroj == {{Preklad|en|Opel|509992133}} {{Automobily Opel}} [[Kategória:Opel| ]] [[Kategória:Nemecké automobilky]] [[Kategória:Organizácie založené v 1862]] [[Kategória:Groupe PSA]] [[Kategória:Výrobcovia nákladných automobilov]] [[Kategória:Výrobcovia bicyklov]] [[Kategória:Výrobcovia motocyklov]] 87p0xtkb1x8ujs842fl93dkfmvzn0si 0 161213 8213020 8183138 2026-05-13T06:16:59Z Vasiľ 2806 poradie sekcií 8213020 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Straße von Hormuz.jpg|thumb|Hormuzský prieliv, satelitná snímka]] [[Súbor:Strait of Hormuz.jpg|thumb|Mapa Hormuzského prielivu]] '''Hormuzský prieliv''' (iné názvy pozri nižšie) je [[prieliv]] ([[úžina]]) medzi [[Perzský záliv|Perzským zálivom]] a [[Ománsky záliv|Ománskym zálivom]] (pričom Ománsky záliv sa niekedy považuje za súčasť [[Arabské more|Arabského mora]]). Oddeľuje aj [[omán]]sky výbežok [[Arabský polostrov|Arabského polostrova]] od ázijskej pevniny ([[Irán]]u).<ref name=MEZ>Hormuzský prieliv. in: Malá encyklopédia zemepisu sveta. Bratislava: Obzor. 1977, S. 183</ref> Pod dnom prielivu sú zásoby [[zemný plyn|zemného plynu]].<ref name=Bel/> Významný prístav je [[Bandar Abbás]] ([[Bandar-e Abbás]]) v Iráne.<ref name=Bel/> == Názvy == Súčasný normovaný slovenský názov znie '''Hormuzský prieliv'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 18.03.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref>. Ostatné slovenské názvy z literatúry sú: '''Hormúzsky prieliv'''<ref>GAJDOŠ, A. et al. Hospodárska geografia pre 1. ročník obchodných akadémií. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2002, S. 46</ref>, '''Hormuzská úžina'''<ref>VANČÍK, R., KELEMEN, M. Bezpečnosť štátu a občana: energetická bezpečnosť. Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2013, S. 73 (Citát: "Hormuzský prieliv (v niektorých materiáloch označovaný aj ako Hormuzská úžina)")</ref>, '''Hormúzska úžina'''<ref>LUPTÁK, Ľ. Panoráma globálneho bezpečnostného prostredia 2005-2006. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2006, S. 381</ref>, '''Ormúzsky prieliv'''<ref>STŘÍDA, M. et al. Hospodársky zemepis sveta pre 9. a 10. roč. všeobecnovzdelávacích škôl, pre školy pedagogogické a hospodárske. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1958, S. 119</ref>, '''Ormuzský prieliv'''<ref>NIKOLAU, S. et al. Učebnica zemepisu pre II. triedu stredných škôl. Praha: Profesorské nakladatateľstvo a kníhkupectvo, 1925, S. 49</ref>, '''Hormuz'''<ref>Obnoviteľné energetické zdroje: zborník zo seminára konaného v rámci výstavy Komunál '99. Žilina: Dom techniky ZSVTS, 1999, S. 4</ref> (resp. '''Hormúz'''), '''Ormuz'''<ref name=Bel/>, pričom tvary Hormuz (Hormúz) a Ormuz sú aj názvy hlavného ostrova v tomto prielive. Miestne názvy prielivu sú: [[arabčina|v arabčine]] مضيق هرمز - madík hurmuz, [[Západná perzština|v perzštine]] '''تنگه هرمز''' - tange-je hormoz. == Rozmery == Prieliv je {{km|150|m}}<ref name=MEZ/> (prípadne 195 km<ref name=Bel/>) dlhý, v najužšom bode má šírku {{km|54|m}}<ref name=Bel/> a jeho hĺbka sa pohybuje od 10 do {{m|220|m}}. == Ostrovy == V prielive sa nachádza veľa ostrovov a koralových útesov; najväčšie ostrovy sú [[Kešm]] a [[Hormuz]] (oba v Iráne).<ref name=Bel/> Od 70. rokov 20. stor. sú spornými ostrovy [[Abú Músa]], [[Veľký Tumb]] a [[Malý Tumb]], ktoré dovtedy patrili Spojeným arabským emirátom a následne ich obsadil Irán.<ref name=Bel/> == Dejiny == V stredoveku bol Hormuzský prieliv strediskom obchodu s [[klenot]]mi, [[hodváb]]om, [[perla]]mi a so [[slonovina|slonovinou]].<ref name=Bel> {{Beliana|6|Hormuzský prieliv|168}}</ref> Od 7. stor. pred Kr. do 19. stor. po Kr. bol vyhľadávaným miestom pirátov.<ref name=Bel/> Po [[prvá svetová vojna|1. svetovej vojne]] sa prieliv stal strategicky dôležitou námornou cestou, po ktorej sa vyváža [[ropa]] a [[zemný plyn]] von z regiónu Perzského zálivu.<ref name=Bel/> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Indický oceán}} [[Kategória:Geografia Iránu]] [[Kategória:Geografia Ománu]] [[Kategória:Morské prielivy a úžiny]] [[Kategória:Perzský záliv]] [[Kategória:Indický oceán]] bwfevrwe343puqlqdu6tw9s7kgec4vt 0 162619 8212711 8030492 2026-05-12T13:34:11Z Krd 46199 Revízia [[Special:Diff/8030492|8030492]] používateľa [[Special:Contributions/CommonsDelinker|CommonsDelinker]] ([[User talk:CommonsDelinker|diskusia]]) bola vrátená 8212711 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Afghanistan District.png|thumb|right|Okresy Afganistanu]] '''Okres''' (''woleswali'') je v [[Afganistan]]e jednotka druhej úrovne administratívného rozdelenia po provinciách. Počet okresov v [[Afganistan]]e sa v priebehu rokov menil, vytvárali sa nové okresy rozdelením už existujúcich. Pred rokom [[1979]], bolo 325 okresov. neskôr počet narástol na 329, a v roku [[2004]] pri významnejšej reorganizácií viedlo k zvýšeniu až na 397. Od júna [[2005]], afganský minister vnútra stanovil 398 okresov, rozdelených medzi 34 provincií. Rozdelenie okresov (všetky mená okresov sú uvedené v anglickom, nie slovenskom, prepise): == [[Badachšán|Provincia Badachšán]] == [[Súbor:Badakhshan_districts.png|300px|thumb|right|Provincia Badachšán.]] * Baharak * Darwaz * Fayzabad * Ishkashim * Jurm * Khwahan * Kishim * Kuran Wa Munjan * Ragh * Shahri Buzurg * Shighnan * Wakhan * Zebak {{clear}} == [[Bádghís|Provincia Bádghís]] == [[Súbor:Badghis_districts.png|300px|thumb|right|Provincia Bádghís.]] * Ab Kamari * Ghormach * Jawand * Muqur * Murghab * Qadis * Qala-I-Naw {{clear}} == [[Baghlán|Provincia Baghlán]] == [[Súbor:Baghlan_districts.png|300px|thumb|right|Provincia Baghlán.]] * Andarab * Baghlan * Baghlani Jadid * Burka * Dahana-I-Ghori * Dushi * Kahmard * Khinjan * Khost Wa Firing * Nahrin * Puli Khumri * Tala Wa Barfak {{clear}} == [[Balch (provincia)|Provincia Balch]] == [[Súbor:Balkh_districts.png|300px|thumb|right|Provincia Balch.]] * Balkh * Chahar Bolak * Chahar Kint * Chimtal * Dawlatabad * Dihdadi * Kaldar * Khulm * Kishindih * Marmul * Mazar-I-Sharif * Nahri Shahi * Sholgara * Shortepa {{clear}} == [[Bámján|Provincia Bámján]] == [[Súbor:Bamyan_districts.png|300px|thumb|right|Provincia Bámján.]] * Bayman * Panjab * Shibar * Waras * Yakawlang {{clear}} == [[Dájkundí|Provincia Dájkundí]] == [[Súbor:Daykundi_districts.png|300px|thumb|right|Provincia Dájkundí.]] * Day Kundi * Gizab * Kijran * Shahristan {{clear}} == [[Faráh (provincia)|Provincia Faráh]] == [[Súbor:Farah_districts.png|300px|thumb|right|Provincia Faráh.]] * Anar Dara * Bakwa * Bala Buluk * Farah * Gulistan * Khaki Safed * Lash Wa Juwayn * Pur Chaman * Pusht Rod * Qala-I-Kah * Shib Koh {{clear}} == [[Fárjáb|Provincia Fárjáb]] == [[Súbor:Faryab_districts.png|300px|thumb|right|Provincia Fárjáb.]] * Almar * Andkhoy * Bilchiragh * Dawlatabad * Khani Chahar Bagh * Khwaja Sabz * Kohistan * Maymana * Pushtun Kot * Qaramqol * Qaysar * Shirin Tagab {{clear}} == [[Ghazní (provincia)|Provincia Ghazní]] == [[Súbor:Ghazni_districts.png|300px|thumb|right|Provincia Ghazní.]] * Ab Band * Ajristan * Andar * Bahrami Shahid * Dih Yak * Gelan * Ghazni * Giro * Jaghatu * Jaghuri * Malistan * Muqur * Nawa * Nawur * Qarabagh * Zana Khan {{clear}} == [[Gowr|Provincia Gowr]] == [[Súbor:Ghor_districts.png|300px|thumb|right|Provincia Gowr.]] * Chaghcharan * Lal Wa Sarjangal * Pasaband * Saghar * Shahrak * Taywara * Tulak {{clear}} == [[Hilmand|Provincia Hilmand]] == [[Súbor:Helmand_districts.png|300px|thumb|right|Provincia Hilmand.]] * Baghran * Dishu * Garmser * Kajaki * Lashkar Gah * Musa Qala * Nad Ali * Nahri Sarraj * Naw Zad * Nawa-I-Barakzayi * Reg * Sangin * Washer {{clear}} == [[Herát|Provincia Herát]] == [[Súbor:Herat_districts.png|300px|thumb|right|Provincia Herát.]] * Adraskan * Chishti Sharif * Farsi * Ghoryan * Gulran * Guzara * Hirat * Injil * Karukh * Kohsan * Kushk * Kushki Kohna * Obe * Pashtun Zarghun * Shindand * Zinda Jan {{clear}} == [[Džuzdžán|Provincia Džuzdžán]] == [[Súbor:Jowzjan_districts.png|300px|thumb|right|Provincia Džuzdžán.]] * Aqcha * Darzab * Fayzabad * Khamyab * Khwaja Du Koh * Mardyan * Mingajik * Qarqin * Shibirghan {{clear}} == [[Kábul (provincia)|Provincia Kábul]] == [[Súbor:Kabul_districts.png|300px|thumb|right|Provincia Kábul.]] * Bagrami * Chahar Asyab * Dih Sabz * Guldara * Istalif * Kabul * Kalakan * Khaki Jabbar * Mir Bacha Kot * Musayi * Paghman * Qarabagh * Shakar Dara * Surobi {{clear}} == [[Kandahár|Provincia Kandahár]] == [[Súbor:Kandahar_districts.png|300px|thumb|right|Provincia Kandahár.]] * Arghandab * Arghistan * Daman * Ghorak * Kandahar * Khakrez * Maruf * Maywand * Panjwayi * Reg * Shah Wali Kot * Shorabak * Spin Boldak {{clear}} == [[Kápísá|Provincia Kápísá]] == [[Súbor:Kapisa_districts.png|300px|thumb|right|Provincia Kápísá.]] * Alasay * Koh Band * Kohistan * Mahmud Raqi * Nijrab * Tagab {{clear}} == [[Chost|Provincia Chost]] == [[Súbor:Khost_districts.png|300px|thumb|right|Provincia Chost.]] * Bak * Gurbuz * Jaji Maydan * Khost (Matun) * Mando Zayi * Musa Khel * Nadir Shah Kot * Qalandar * Sabari * Spera * Tani * Tere Zayi {{clear}} == [[Kunar|Provincia Kunar]] == [[Súbor:Konar_districts.png|300px|thumb|right|Provincia Kunar.]] * Asadabad * Bar Kunar * Chapa Dara * Chawkay * Dangam * == Ghaziabad == * Khas Kunar * Marawara * Narang * Nari * Nurgal * Pech * Sirkanay {{clear}} == [[Kundúz|Provincia Kundúz]] == [[Súbor:Kunduz_districts.png|300px|thumb|right|Provincia Kundúz.]] * Aliabad * Archi * Chahar Dara * Imam Sahib * Khan Abad * Kunduz * Qala-I-Zal {{clear}} == [[Laghmán|Provincia Laghmán]] == [[Súbor:Laghman_districts.png|300px|thumb|right|Provincia Laghmán.]] * Alingar * Alishing * Dawlat Shah * Mihtarlam * Qarghayi {{clear}} == [[Lowgar|Provincia Lowgar]] == [[Súbor:Lowgar_districts.png|300px|thumb|right|Provincia Lowgar.]] * Baraki Barak * Charkh * Khushi * Muhammed Agha * Puli Alam {{clear}} == [[Nangarhár|Provincia Nangarhár]] == [[Súbor:Nangarhar_districts.png|300px|thumb|right|Provincia Nangarhár.]] * Achin * Bati Kot * Chaparhar * Dara-I-Nur * Dih Bala * Dur Baba * Goshta * Hisarak * Jalalabad * Kama * Khogyani * Kuz Kunar * Lal Pur * Muhmand Dara * Nazyan * Pachir Wa Agam * Rodat * Sherzad * Shinwar * Surkh Rod {{clear}} == [[Nímrowz|Provincia Nímrowz]] == [[Súbor:Nimruz_districts.png|300px|thumb|right|Provincia Nímrowz.]] * Chahar Burja * Chakhansur * Kang * Khash Rod * Zaranj {{clear}} == [[Núristán|Provincia Núristán]] == [[Súbor:Nurestan_districts.png|300px|thumb|right|Provincia Núristán.]] * Bargi Matal * Kamdesh * Mandol * Nuristan * Wama * Waygal {{clear}} == [[Uruzgán|Provincia Uruzgán]] == [[Súbor:Oruzgan_districts.png|300px|thumb|right|Province Uruzgán.]] * Chora * Dihrawud * Khas Uruzgan * Nesh * Shahidi Hassas * Tirin Kot {{clear}} == [[Paktíá|Province Paktíá]] == [[Súbor:Paktia_districts.png|300px|thumb|right|Province Paktíá.]] * Azra * Chamkani * Dand Wa Patan * Gardez * Jadran * Jaji * Jani Khel * Lija Mangal * Sayid Karam * Shamal * Shwak * Zurmat {{clear}} == [[Paktíká|Provincia Paktíká]] == [[Súbor:Paktika_districts.png|300px|thumb|right|Provincia Paktíká.]] * Barmal * Dila * Gayan * Gomal * Mata Khan * Nika * Omna * Sar Hawza * Sarobi * Sharan * Urgun * Waza Khwa * Wor Mamay * Zarghun Shahr * Ziruk {{clear}} == [[Pandžšír|Provincia Pandžšír]] == [[Súbor:Panjshir_districts.png|300px|thumb|right|Provincia Pandžšír.]] * Hisa-I-Awali Panjsher {{clear}} == [[Parwán|Provincia Parwán]] == [[Súbor:Parvan_districts.png|300px|thumb|right|Province Parwán.]] * Bagram * Chaharikar * Ghorband * Hisa-I-Duwum Panjsher * Jabalussaraj * Kohi Safi * Panjsher * Salang * Shekh Ali * Shinwari * Surkhi Parsa {{clear}} == [[Samangán|Provincia Samangán]] == [[Súbor:Samangan_districts.png|300px|thumb|right|Provincia Samangán.]] * Aybak * Dara-I-Suf * Hazrati Sultan * Khuram Wa Sarbagh * Ruyi Du Ab {{clear}} == [[Sare Pol|Provincia Sare Pol]] == [[Súbor:Sare_Pol_districts.png|300px|thumb|right|Provincia Sare Pol.]] * Balkhab * Kohistanat * Sangcharak * Sari Pul * Sayyad * Sozma Qala {{clear}} == [[Tachár|Provincia Tachár]] == [[Súbor:Takhar_districts.png|300px|thumb|right|Provincia Tachár.]] * Bangi * Chah Ab * Chal * Darqad * Farkhar * Ishkamish * Kalafgan * Khwaja Ghar * Rustaq * Taluqan * Warsaj * Yangi Qala {{clear}} == [[Wardag|Provincia Wardag]] == [[Súbor:Wardak_districts.png|300px|thumb|right|Provincia Wardag.]] * Chak * Day Mirdad * Hisa-I-Awal Bihsud * Jalrez * Markazi Bihsud * Maydan Shahr * Nirkh * Saydabad {{clear}} == [[Zábul|Provincia Zábul]] == [[Súbor:Zabul_districts.png|300px|thumb|right|Provincia Zábul.]] * Argahandab * Atghar * Daychopan * Mizan * Qalat * Shahjoy * Shamulzayi * Shinkay * Tarnak Wa Jaldak {{clear}} == Referencie == * [http://www.aims.org.af/services/mapping/geo_codes/geocodes_anatomy/geocodes_anatomy.html Afghanistan Information Management Service] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110606145645/http://www.aims.org.af/services/mapping/geo_codes/geocodes_anatomy/geocodes_anatomy.html |date=2011-06-06 }} [[Kategória:Okresy v Afganistane| ]] j6iulfz79mg5ycxaievpb5okb6y1ttq 0 162700 8212844 8101384 2026-05-12T18:38:37Z Akul59 168826 mapa 8212844 wikitext text/x-wiki {{Geobox| Range <!-- *** Name section *** --> | name = Myjavská pahorkatina | native_name = | other_name = | category = [[Celok (geomorfológia)|geomorfologický celok]] <!-- *** Image *** --> | image = Podbranc 02.jpg | image_size = | image_caption = [[Branč (vrch)|Vrch Branč]] so zrúcaninou [[Branč (hrad)|hradu]] s okolím obce [[Podbranč]] <!-- *** Country etc. *** --> | country = [[Slovensko]] | country1 = | state = | state1 = | region = [[Trnavský kraj|Trnavský]] | region1 = [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] | district = [[Myjava (okres)|Myjava]] | district1 = [[Senica (okres)|Senica]] | district2 = [[Nové Mesto nad Váhom (okres)|Nové Mesto nad Váhom]] | city = | city1 = <!-- *** Orography *** --> | parent_type = Nadradená <br/>jednotka | parent = [[Slovensko-moravské Karpaty|Slovensko-moravské<br/>Karpaty]] | unit1 = | border_type = Susedné <br/>jednotky | border = [[Malé Karpaty]]<br/>[[Považské podolie]]<br/>[[Biele Karpaty]]<br/>[[Chvojnická pahorkatina]]<br/>[[Borská nížina]] | part_type = Podradené <br/>jednotky | part = [[Brančské bradlá]] | geology = | geology1 = | period = | period1 = | orogeny = [[Alpínske vrásnenie]] | orogeny1 = <!-- *** Geography *** --> | area = | lat_d = 48.71 | long_d = 17.53 <!-- *** Free fields *** --> | length = | length_orientation = | length_round = | width = | width_orientation = | width_round = | highest = [[Bradlo (Myjavská pahorkatina)|Bradlo]] | highest location = | highest_country = | highest_state = | highest_region = | highest_district = | highest_elevation = 543.1 | highest_lat_d = | highest_lat_m = | highest_lat_s = | highest_lat_NS = | highest_long_d = | highest_long_m = | highest_long_s = | highest_long_WE = | lowest = | lowest_location = | lowest_country = | lowest_state = | lowest_region = | lowest_district = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_lat_m = | lowest_lat_s = | lowest_lat_NS = | lowest_long_d = | lowest_long_m = | lowest_long_s = | lowest_long_WE = | woods = | free_name = | free_value = <!-- *** Map section *** --> | map = Vnější Západní Karpaty, c3.svg | map_size = | map_caption = Poloha na Slovensku | map_first = | commons = Myjava Hills }} '''Myjavská pahorkatina''' je geomorfologický celok na západnom [[Slovensko|Slovensku]]..<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 129 Malé Karpaty Bradlo | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-129-male-karpaty-bradlo/ | vydavateľ = CBS | miesto = Banská Bystrica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = }}</ref> Najvyšším vrchom je [[Bradlo (Myjavská pahorkatina)|Bradlo]] ({{mnm|543.1}}). == Polohopis == Z geomorfologického hľadiska je súčasťou subprovincie [[Vonkajšie Západné Karpaty]] a oblasti [[Slovensko-moravské Karpaty]]. Jedinou geomorfologickou časťou sú [[Brančské bradlá]]. V starších členeniach zahŕňala Myjavská pahorkatina aj [[Chvojnická pahorkatina|Chvojnickú pahorkatinu]]. Myjavskú pahorkatinu obklopujú na východe a juhovýchode [[Malé Karpaty]], na severovýchode [[Považské podolie]] a na severe [[Biele Karpaty]]. Západným smerom nadväzuje [[Chvojnická pahorkatina]] juhozápadne sa rozprestiera rovina [[Borská nížina|Borskej nížiny]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-19| miesto = Bratislava }}</ref> V severnej polovici centrálnej časti leží mesto [[Myjava (mesto)|Myjava]], ktorým preteká [[Myjava (rieka)|rovnomenná rieka]], odvodňujúca západnú časť územia do [[Morava (rieka)|Moravy]]. Vodné toky z východnej časti pahorkatiny smerujú do [[Váh]]u.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.hiking.sk/?x=17.60402&y=48.73526&ref=permalink | vydavateľ = mapy.hiking.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Geológia == Myjavská pahorkatina patrí do skupiny [[flyš]]ových pohorí aj keď geologická stavba oblasti je relatívne pestrá. Západná časť je budovaná [[ílovec|ílovcami]], [[siltovec|siltovcami]], [[piesok|pieskami]], [[pieskovec|pieskovcami]], [[štrk]]mi a [[zlepenec|zlepencami]] z obdobia spodného [[miocén]]u. Východná časť je rôznorodejšia. Okrem spomenutých hornín (v najvýchodnejšej časti) sa v severnej časti vyskytujú pieskovce, zlepence, ílovce obdobia vrchnokrieodvého až [[paleocén]]neho veku (tzv. [[brezovská skupina]]) a tiež obdobia [[paleocén]] až spodný [[eocén]] (tzv. [[myjavská skupina]]). [[Bradlové pásmo]] tvorí hranicu s flyšovými horninami na severe. Severná časť Myjavskej pahorkatiny je budovaná pieskovcami, ílovcami, zlepencami obdobia [[eocén]]u až [[oligocén]]u, tieto horniny sú súčasťou [[flyšové pásmo|flyšového pásma]]. južnejšie potom [[slieň|slieňmi]], [[vápenec|vápencami]], pieskovcami a zlepencami vrchnej [[Krieda (geochronologická jednotka)|kriedy]]. Najjužnejšiu časť už budujú vápence a dolomity, čiastočne bridlice a pieskovce obdobia stredného až vrchného [[trias]]u, ktoré patria [[hronikum|hroniku]]. === Vybrané vrcholy === * [[Bradlo (Myjavská pahorkatina)|Bradlo]] – {{mnm|543.1}} * Rovienky – {{Mnm|499}} (starší názov: Lipovec)<ref name="ugkk-vrchy" /> * Surovín – {{Mnm|478}} * [[Židovské]] – {{Mnm|467}} * Chorvátsky vrch – {{Mnm|462}} * Starý hrad – {{Mnm|454}} * Diely – {{Mnm|443}} * Baranec – {{Mnm|432}} * [[Lipovec (vrch v Myjavskej pahorkatine)|Lipovec]] - {{Mnm|431}} == Vodstvo == Z hydrologického hľadiska patrí menšia západná časť k povodiu [[Morava (rieka)|Moravy]] (odvodňuje rieka [[Myjava (rieka)|Myjava]] s [[Brezovský potok (prítok Myjavy)|Brezovským potokom]]), východná časť prináleží k povodiu [[Váh]]u (je odvodňovaná prostredníctvom potokov [[Kamečnica]], [[Jablonka (potok)|Jablonka]] s [[Tŕstie (potok)|Tŕstím]] a [[Kostolník (potok)|Kostolníkom]], najjužnejšia časť [[Holeška|Holeškou]]). == Osídlenie == Myjavská pahorkatina patrí k nízkym, rozpojeným pohoriam, čo umožnilo vznik [[kopanica|kopaničiarskeho]] osídlenia. Je súčasťou Myjavsko-bielokarpatskej oblasti rozptýleného osídlenia a jej Myjavskej podoblasti. Vnútri pahorkatiny sa nachádzajú tri mestá: [[Myjava (mesto)|Myjava]], [[Stará Turá]] a [[Brezová pod Bradlom]]. Má približne 40 000 obyvateľov. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ugkk-vrchy">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/ | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|ÚGKK]] | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2016-05-05 | dátum prístupu = 2016-12-22 | miesto = Bratislava }}</ref> }} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Myjavská pahorkatina| ]] [[Kategória:Geomorfologické celky na Slovensku]] [[Kategória:Geografia okresu Myjava]] [[Kategória:Geografia okresu Senica]] [[Kategória:Geografia okresu Nové Mesto nad Váhom]] 7axq4svjduty0kt4934xq9wucz629nj 0 166142 8213122 8189848 2026-05-13T10:23:41Z ~2026-28945-55 294733 /* Iné projekty */ 8213122 wikitext text/x-wiki hello:) {{Svetové dedičstvo - Zimbabwe}} [[Kategória:Vodopády v Zimbabwe]] [[Kategória:Vodopády v Zambii]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Zimbabwe]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Zambii]] [[Kategória:Eponymické termíny v geografii]] gvryoqk2xfqdrlm4tf8le56q9bh5kxr 8213129 8213122 2026-05-13T10:28:20Z ~2026-28945-55 294733 Viktoria") 8213129 wikitext text/x-wiki Ahojteeee vsetciiii ako sa mame:( {{Svetové dedičstvo - Zimbabwe}} [[Kategória:Vodopády v Zimbabwe]] [[Kategória:Vodopády v Zambii]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Zimbabwe]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Zambii]] [[Kategória:Eponymické termíny v geografii]] 70v5mgfpomf4b8sw26shuz5s83ajd0p 8213131 8213129 2026-05-13T10:29:03Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28945-55|~2026-28945-55]] ([[User_talk:~2026-28945-55|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od InternetArchiveBot 8189848 wikitext text/x-wiki {{Whc}} {{Infobox Lokalita Svetového dedičstva |WHS = Mosi-oa-Tunya / Victoria Falls |názov = Viktóriine vodopády |obrázok = Victoria Falls aerial view September 2003.jpg |titulok = |štát = {{minivlajka|Zambia}} [[Zambia]], {{minivlajka|Zimbabwe}} [[Zimbabwe]] |typ = prírodná |kritériá = vii, viii |ID = 509 |link = http://whc.unesco.org/en/list/509 UNESCO |región = [[Lokality Svetového dedičstva v Afrike|Afrika]] |súradnice = |rok = 1989 |zasadnutie = |dodatky = |ohrozenie = }} '''Viktóriine vodopády''' sú jedny z najväčších [[vodopád]]ov na svete. Nachádzajú sa v [[Južná Afrika (región)|južnej Afrike]] na rieke [[Zambezi]] na hraniciach medzi [[Zambia|Zambiou]] a [[Zimbabwe]]. Šírka vodopádu je 1&nbsp;800&nbsp;[[meter|m]]. Voda padá dole z [[útes]]u vysokého 120&nbsp;m do úzkeho (130&nbsp;m) a hlbokého (140&nbsp;m) kaňonu v [[Bazalt|čadiči]]. Ich africké meno ''Mosu-oa-tun-ya'' znamená "dym, ktorý hrmí". Rozkladajú sa na rozhraní púšte [[Kalahari]] a východoafrickej vysočiny. Prietoky v priebehu roku silne kolísajú. Priemerný prietok je 1&nbsp;400&nbsp;m³/s. Vodopády boli objavené v roku [[1855]] [[Škótsko|škótskym]] cestovateľom [[David Livingstone|Davidom Livingstonom]] a pomenované podľa britskej kráľovnej [[Viktória (Spojené kráľovstvo)|Viktórie]].<ref name="WDL">{{cite web |url = http://www.wdl.org/en/item/550 |title = Victoria Falls |website = [[World Digital Library]] |date = 1890-1925 |accessdate = 2013-06-01 |archiveurl = https://web.archive.org/web/20160503111545/https://www.wdl.org/en/item/550/ |archivedate = 2016-05-03 }}</ref> == Referencie == <references/> == Pozri aj == * [[Iguaçu (vodopády)|Iguaçu vodopády]] == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Victoria Falls}} {{Svetové dedičstvo - Zimbabwe}} [[Kategória:Vodopády v Zimbabwe]] [[Kategória:Vodopády v Zambii]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Zimbabwe]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Zambii]] [[Kategória:Eponymické termíny v geografii]] r8upxdsa7xx8b5dbgmknkgobweuevly 8213134 8213131 2026-05-13T10:31:33Z ~2026-28945-55 294733 cautee 8213134 wikitext text/x-wiki Pipici{{Whc}} [[Kategória:Vodopády v Zimbabwe]] [[Kategória:Vodopády v Zambii]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Zimbabwe]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Zambii]] [[Kategória:Eponymické termíny v geografii]] 2ryyjwyqf0own4yjs1jsch1rnmyis42 8213135 8213134 2026-05-13T10:32:16Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28945-55|~2026-28945-55]] ([[User_talk:~2026-28945-55|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Fillos X. 8189848 wikitext text/x-wiki {{Whc}} {{Infobox Lokalita Svetového dedičstva |WHS = Mosi-oa-Tunya / Victoria Falls |názov = Viktóriine vodopády |obrázok = Victoria Falls aerial view September 2003.jpg |titulok = |štát = {{minivlajka|Zambia}} [[Zambia]], {{minivlajka|Zimbabwe}} [[Zimbabwe]] |typ = prírodná |kritériá = vii, viii |ID = 509 |link = http://whc.unesco.org/en/list/509 UNESCO |región = [[Lokality Svetového dedičstva v Afrike|Afrika]] |súradnice = |rok = 1989 |zasadnutie = |dodatky = |ohrozenie = }} '''Viktóriine vodopády''' sú jedny z najväčších [[vodopád]]ov na svete. Nachádzajú sa v [[Južná Afrika (región)|južnej Afrike]] na rieke [[Zambezi]] na hraniciach medzi [[Zambia|Zambiou]] a [[Zimbabwe]]. Šírka vodopádu je 1&nbsp;800&nbsp;[[meter|m]]. Voda padá dole z [[útes]]u vysokého 120&nbsp;m do úzkeho (130&nbsp;m) a hlbokého (140&nbsp;m) kaňonu v [[Bazalt|čadiči]]. Ich africké meno ''Mosu-oa-tun-ya'' znamená "dym, ktorý hrmí". Rozkladajú sa na rozhraní púšte [[Kalahari]] a východoafrickej vysočiny. Prietoky v priebehu roku silne kolísajú. Priemerný prietok je 1&nbsp;400&nbsp;m³/s. Vodopády boli objavené v roku [[1855]] [[Škótsko|škótskym]] cestovateľom [[David Livingstone|Davidom Livingstonom]] a pomenované podľa britskej kráľovnej [[Viktória (Spojené kráľovstvo)|Viktórie]].<ref name="WDL">{{cite web |url = http://www.wdl.org/en/item/550 |title = Victoria Falls |website = [[World Digital Library]] |date = 1890-1925 |accessdate = 2013-06-01 |archiveurl = https://web.archive.org/web/20160503111545/https://www.wdl.org/en/item/550/ |archivedate = 2016-05-03 }}</ref> == Referencie == <references/> == Pozri aj == * [[Iguaçu (vodopády)|Iguaçu vodopády]] == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Victoria Falls}} {{Svetové dedičstvo - Zimbabwe}} [[Kategória:Vodopády v Zimbabwe]] [[Kategória:Vodopády v Zambii]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Zimbabwe]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Zambii]] [[Kategória:Eponymické termíny v geografii]] r8upxdsa7xx8b5dbgmknkgobweuevly 10 168396 8212800 8187698 2026-05-12T17:51:26Z Jetam2 30982 .scot je pre Škótsko 8212800 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta | meno = Generické domény | nadpis = [[Doména najvyššej úrovne#Generická doména najvyššej úrovne|Generické domény najvyššej úrovne]] | skupina1 = Neobmedzené | zoznam1 = * [[.com]] * [[.info]] * [[.net]] * [[.org]] | skupina2 = Vyhradené | zoznam2 = * [[.name]] | skupina3 = Vymedzené | zoznam3 = * [[.biz]] * [[.int]] * [[.pro]] | skupina4 = Garantované | zoznam4 = * [[.aero]] * [[.cat]] * [[.coop]] * [[.jobs]] * [[.mobi]] * [[.museum]] * [[.travel]] | skupina5 = Exkluzívne | zoznam5 = * [[.edu]] * [[.gov]] * [[.mil]] | skupina6 = Infraštruktúrne | zoznam6 = * [[.arpa]] * [[.root]] | skupina7 = Zrušené | zoznam7 = * [[.nato]] | skupina8 = Rezervované | zoznam8 = * [[.example]] * [[.invalid]] * [[.localhost]] * [[.test]] | skupina9 = Pripravované | zoznam9 = * [[.tel]] * [[.post]] | skupina10 = Navrhnuté | zoznam10 = * [[.asia]] * [[.cym]] * [[.geo]] * [[.kid]] * [[.kids]] * [[.mail]] * [[.scot]] * [[.web]] * [[.xxx]] | skupina11 = Pseudo-domény | zoznam11 = * [[.bitnet]] * [[.csnet]] * [[.onion]] * [[.uucp]] | pod = Pozri aj: [[Doména najvyššej úrovne#Národná doména najvyššej úrovne|Národné domény najvyššej úrovne]] }} <noinclude> [[Kategória:Navigačné šablóny internetu]] </noinclude> itsgvy1dtq4mbsha8vmjpwfqarg8w9x 0 170829 8212973 8211017 2026-05-13T04:29:16Z Akul59 168826 Ext, odkazy, autoritné údaje, starosta, wl 8212973 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Kobylnice | typ = obec | znak = | vlajka = Kobylnice (okres Kutná Hora) vlajka.jpg | obrázok = Kobylnice, old school.jpg | popis = <!-- Bývalá škola v Kobylnici --> | ob.roz.pôs = Kutná Hora | pov.ob = Kutná Hora | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 214 | zemepisná šírka = 50,010556 | zemepisná dĺžka = 15,378333 | rozloha = 2,36 | prvá zmienka = 1306 | starosta = Ivana Veselá | PSČ = 284 01 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0205 531405 | adresa = Kobylnice 38 | email = ou.kob@quick.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.kobylnice-kh.cz | commons = Kobylnice (Kutná Hora District) }} '''Kobylnice''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v [[Okres Kutná Hora|okrese Kutná Hora]] v [[Stredočeský kraj|Stredočeskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 204 obyvateľov, z toho 99 mužov a 105 žien, pričom priemerný vek v obci bol 39,1 roka (muži 37,3 roka, ženy 40,8 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Kobylnice (Kutná Hora District)}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{český výhonok}} {{Obce okresu Kutná Hora}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Obce okresu Kutná Hora]] 0y9ffa3vc1u2xc7ploha26epli5toi3 0 180507 8213052 8210273 2026-05-13T07:30:58Z Makenzis 148968 8213052 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = FC Bayern Mníchov | obrázok = [[Súbor:Logo FC Bayern München (2002–2017).svg|200px|Logo FC Bayern München]] | celýnázov = Fußball-Club Bayern München e. V. | prezývka = ''Der FCB''<br>''Die Bayern'' (Bavori)<br>''Stern des Südens'' (Hviezda juhu)<br>''Die Roten'' (Červení) | založený = [[27. február]] [[1900]] | rozpustený = | štadión = [[Allianz Arena]]<br>[[Mníchov]], [[Nemecko]] | kapacita = 75 000 | majiteľ = | predseda = Herbert Hainer | tréner = [[Vincent Kompany]] | liga = [[Fußball-Bundesliga|Bundesliga]] | sezóna = [[Nemecká futbalová Bundesliga 2025/2026|2025/26]] | pozícia = 1. miesto | vzor_lp1 = _bayern2627h | vzor_t1 = _bayern2627hA | vzor_pp1 = _bayern2627h | vzor_tr1 = _bayern2627h | vzor_po1 = _redtopl | ľavéplece1 = FF0000 | telo1 = FF0000 | pravéplece1 = FF0000 | trenírky1 = FF0000 | ponožky1 = FFFFFF | vzor_lp2 = _bayern2526a | vzor_t2 = _bayern2526a | vzor_pp2 = _bayern2526a | vzor_tr2 = _bayern2526a | vzor_po2 = _bayern2526al | ľavéplece2 = | telo2 = | pravéplece2 = | trenírky2 = | ponožky2 = | vzor_lp3 = _bayern2526t | vzor_t3 = _bayern2526t | vzor_pp3 = _bayern2526t | vzor_tr3 = _bayern2526t | vzor_po3 = _bayern2223t | ľavéplece3 = 000000 | telo3 = 000000 | pravéplece3 = 000000 | trenírky3 = | ponožky3 = 000000 }} '''FC Bayern München''' je nemecký futbalový klub, ktorý sídli v Mníchove. Momentálne hrá najvyššiu nemeckú ligu [[Fußball-Bundesliga|Bundesligu]]. Bayern Mníchov je jedným z najúspešnejších futbalových klubov v histórii futbalu a najúspešnejším futbalovým klubom v Nemecku. Klub získal dvakrát [[Interkontinentálny pohár]], šesť krát vyhral [[Liga majstrov UEFA|Ligu majstrov UEFA]], raz [[Pohár UEFA]] a [[Pohár víťazov pohárov]], na domácej pôde získal klub 35-krát titul v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] a 20-krát získal [[Nemecký pohár]]. Bayern Mníchov je jedným z troch profesionálnych futbalových klubov v Mníchove. Jeho mestským rivalom je klub TSV 1860, ktorý bol úspešný hlavne v 1960-tych rokoch. Okrem futbalu má tento športový klub aj oddiely [[Šach (hra)|šachu]], [[hádzaná|hádzanej]], [[basketbal]]u, [[gymnastika|gymnastiky]], [[bowling]]u, [[stolný tenis|stolného tenisu]]. == História == === Založenie klubu === Bayern Mníchov bol založený v roku [[1900]] členmi Mníchovského gymnastického klubu. Klub hral svoje prvé zápasy v oblastnej Bavorskej lige. Prvý úspech prišiel v roku [[1926]], kedy Bayern Mníchov vyhral Majstrovstvá južného Nemecka, úspech zopakoval o dva roky neskôr. Prvú národnú trofej Bayern Mníchov získal v roku [[1932]], keď v rozhodujúcom zápasom ligového ročníka zdolal [[Eintracht Frankfurt]] 2:0. Príchod [[Adolf Hitler|Hitlerovho]] režimu dal náhly koniec vývoju Bayernu. Prezident a tréner, ktorí boli obaja židovského pôvodu opustili [[Tretia ríša|Nemeckú ríšu]]. V najbližších rokoch sa preto Bayern Mníchov prezýval ''Klub Žida''. === 1950-te roky === Po vojne sa Bayern Mníchov stal členom južnej konferencie nemeckej prvej divízie ''Oberliga-Süd''. Klub vtedy patril medzi lepšie tímy. Koncom päťdesiatych rokov prišli finančné problémy. Továrnik Roland Endler poskytoval Bayernu Mníchov množstvo finančných prostriedkov a bol odmenený štyrmi rokmi pri kormidle klubu. === 1960-te roky === V roku [[1963]] sa všetky ''Oberligy'' spojili do jednej národnej súťaže, [[Fußball-Bundesliga|Bundesligy]]. Do základnej zostavy sa začali presadzovať mladé talenty ako [[Franz Beckenbauer]], [[Gerd Müller]] alebo [[Sepp Maier]], ktorí sa potom stali najväčšími hviezdami klubu. V prvej bundesligovej sezóne Bayern Mníchov skončil tretí a vyhral [[Nemecký pohár]]. Kvalifikoval sa do [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohára víťazov pohárov]], ktorý v nasledujúcom roku vyhral. V dramatickom finále proti škótskemu [[Rangers FC|Glasgow Rangers]] skóroval v predĺžení Franz Roth, Bayern Mníchov vyhral 1:0. V roku [[1967]] prevzal tím tréner Branko Zebec a Bayern Mníchov získal svoj prvý double. === 1970-te roky === V roku [[1970]] prevzal tím tréner Udo Lattek. Po získaní pohára v jeho prvej sezóne viedol Bayern Mníchov k ich tretiemu ligovému titulu. Rozhodujúci zápas sezóny [[1971]]/[[1972|72]] proti [[FC Schalke 04]] bol prvý zápas hrajúci sa na novom [[Olympijský štadión (Mníchov)|Olympijskom štadióne]] a bol zároveň prvým naživo vysielaným zápasom bundesligovej histórie. Bayern Mníchov zdolal Schalke 5:1. Bayern Mníchov vyhral ďalšie dva ligové ročníky, ale vrchol nastal v roku [[1974]], keď vo finále [[Liga majstrov UEFA|PMEK]] Bayern porazil [[Atlético de Madrid|Atlético Madrid]] 4:0. V nasledujúcej sezóne Bayern Mníchov obhájil víťazstvo v Lige majstrov proti [[Leeds United AFC]]. O rok neskôr v [[Glasgow]]e Bayern Mníchov porazil vo finále [[AS Saint-Étienne]] a stal sa tak tretím klubom, ktorý dokázal vyhrať Ligu majstrov v troch po sebe idúcich ročníkoch. Posledná trofej získaná v tejto ére bolo víťazstvo v [[Interkontinentálny pohár|Interkontinentálnom pohári]]. Vo finále porazili [[Cruzeiro Esporte Clube|Cruzeiro]]. === 1980-te a 1990-te roky === Osemdesiate roky boli obdobím veľkých zmien vo vedení a finančných ťažkostí. V Nemecku sa síce Bayernu Mníchov relatívne darilo, ale v Európe sa klub nepresadzoval. Úspech na európskom poli sa dostavil až v roku [[1996]] v [[Pohár UEFA|pohári UEFA]], keď vo finále podľahlo Bayernu Mníchov [[Girondins de Bordeaux|Bordeaux]]. === 2000-te roky === Od roku [[1998]] až do roku [[2004]] bol Bayern trénovaný Ottmarom Hitzfeldom, ktorý sa stal najúspešnejším trénerom klubu všetkých dôb. V Hitzfeldovej prvej sezóne Bayern Mníchov vyhral Bundesligu a bol blízko triumfu v Lige majstrov, vo finále však podľahol [[Manchester United FC|Manchesteru United]] 2:1. V roku [[2001]] Bayern Mníchov vyhral tretí ligový titul po sebe a po dvadsiatich piatich rokoch získal titul v Lige majstrov. Tentoraz sa finále rozhodlo až po penaltách, kde bol lepší Bayern Mníchov. V sezóne [[2001]]/[[2002|02]] Bayern Mníchov vyhral svoj druhý [[Interkontinentálny pohár]].V sezóne [[2005]]/[[2006|06]] sa Bayern sťahoval do nového [[Allianz Arena|štadiónu]]. V ligovom ročníku [[2006]]/[[2007|07]] skončil Bayern až štvrtý, preto nastali veľké zmeny v kádri. Odišli napríklad hráči ako [[Owen Hargreaves]], Claudio Pizzarro alebo [[Roy Makaay]] a naopak do kádra prišli futbalisti Luca Toni, [[Miroslav Klose]] a [[Franck Ribéry]]. Veľké nákupy sa oplatili a Bayern Mníchov dominoval nasledujúcemu ročníku Bundesligy, vyhral Nemecký pohár DFB Pokal a v pohári UEFA Bayern Mníchov zastavil až neskorší víťaz [[FC Zenit Petrohrad|Zenit Petrohrad]]. V lige majstrov prehral vo finále 2011/12 proti Chelsea FC. === Sezóna 2012/13 === [[Bayern Mníchov]] vyhral Ligu Majstrov naposledy pred 7 rokmi, keď sa mu podarilo poraziť v nemeckom finále vo [[Wembley Stadium|Wembley]] [[Borussia Dortmund|Borussiu Dortmund]] 2:1. Sezóna 2012/2013 je pre Bayern Mníchov najúspešnejšou v histórii, pretože sa mu ako prvému nemeckému klubu podarilo vyhrať domácu Bundesligu, Nemecký pohár a Ligu Majstrov v jednom súťažnom ročníku. Okrem toho dosiahol viacero rekordov ako napríklad najviac bodov v lige (91 bodov) alebo najväčší bodový rozdiel na konci sezóny medzi prvým a druhým tímom (25 bodov). === Sezóna 2013/14 === V sezóne 2013/2014 sa FC Bayernu podarilo po 10. krát vyhrať domácu Bundesligu i Nemecký pohár v jednom ročníku. V Lige majstrov ich v semifinále po výsledkoch 0:1 a 0:5 vyradil neskorší víťaz Real Madrid. === Sezóna 2014/15 === V sezóne 2014/2015 vyhral Bayern Bundesligu so 79 bodmi, v ktorej dosia li 10 bodový náskok pred druhým Wolfsburgom. V Nemeckom pohári ich v semifinále vyradila Borussia Dortmund po penaltovom rozstrele 1:1 (0:2). Aj v Lige Majstrov sa dostali do semifinále, kde podľahli FC Barcelone 3:0 a 3:2. === Sezóna 2015/16 === Bayernu sa v Bundeslige opäť podarilo vyhrať titul. Pred druhou Borussiou Dortmund mali nádskok 10 bodov. V tejto sezóne sa Bayern tešil aj z víťazstva v DFB Pokaly, keď vo finále porazili Borussiu Dortmund po penaltách 0:0 (4:3). V Lige Majstrov Bayern skončil v semifinále, kde ho vyradil neskorší finalista Atletico Madrid po výsledkoch 0:1 a 2:1. Pre Bayern to bola smola, keďže skóre zápasov bolo 2:2 a vypadli len preto, lebo Atletico Madrid dokázalo dať gól vonku, čo sa Bayernu nepodarilo. Zhodou náhod ich už tretí rok po sebe vyradil v semifinále tím zo španielska. === Sezóna 2016/17 === Aj v sezóne 2016/17 sa Bayernu podarilo vyhrať Bundesligu a to až o 15 bodov pred nováčikom RB Lipsko. V pohári toľko šťastia nemeli, keď ich v semifinále vyradil po výsledku 2:3 neskorší víťaz Borussia Dortmund. Bayernu sa túto sezónu nedarilo ani v Lige majstrov. V štvrťfinále ich vyradil Real Madrid po výsledku 1:2 a 2:4. Po nie veľmi vydarenej sezóne sa rozhodol v Bayerne ukončiť kariéru kapitán [[Philipp Lahm]]. Kapitánsku pásku po ňom prevzal brankár [[Manuel Neuer|Manuel Neuer.]] === Sezóna 2017/18 === Kedže v minulej sezóne Bayern nevyhral ani pohár ani Ligu Majstrov, rozhodol sa posilniť svoj káder 2-ročným hosťovaním ofenzívneho záložníka Jamesa Rodrigueza z Realu Madrid. Bayernu sa spočiatku v lige nedarilo a tak sa vedenie rozhodlo odvolať trénera [[Carlo Ancelotti|Carla Ancelottiho]] a nahradiť ho skúseným Juppom Heynckesom, ktorý na lavičku Bavorov zasadol už 3-krát a prevzal tím do konca sezóny. Bayern potom opäť získal titul v Bundeslige pred druhým Schalke s nádskokom 21 bodov. V pohári sa Bayern prebojoval až do finále, kde však nestačil na Eintracht Frankfurt 1:3. V Lige Majstrov sa Bayern prebojoval do semifinále, kde však opäť nestačil na Real Madrid 1:2 a 2:2. === Sezóna 2018/19 === Bayern na začiatku tejto sezóny musel riešiť trénerskú otázku. Napokon sa rozhodol angažovať trénera Nika Kovaca z Eintrachtu Frankfurt, ktorý dokázal v predošlej sezóne poraziť práve Bayern vo finále DFB Pokalu. Aj v sezóne 2018/19 dokázal Bayern vyhrať Bundesligu. Tentokrát si však titul zabezpečili až v poslednom kole, keď doma zdolali [[Eintracht Frankfurt]]. Pohár vyhral Bayern celkom jednoznačne, keď vo finále porazili RB Lipsko 3:0 a tak vyhrali double po 3 rokoch. V Lige majstrov skončili však veľmi skoro, keď už v osemfinále nestačili na neskoršieho víťaza [[Liverpool FC|FC Liverpool]] po výsledkoch 0:0 a 1:3. Táto sezóna bola poslednou pre dvojicu legiend [[Franck Ribéry|Frank Ribéry]] a [[Arjen Robben]], ktorý ukončili kariéry. Po sezóne z Bayernu odišiel aj [[James Rodríguez|James Rodriguez]], ktorý sa po 2 rokoch hosťovanie vrátil do [[Real Madrid CF|Realu Madrid]] a [[Mats Hummels]], ktorý znova vystriedal Bayern za [[Borussia Dortmund|Borussiu Dortmund]]. === Sezóna 2019/20 === Keďže na konci minulej sezóny odišli mnohé hviezdy, Bayern sa rozhodol posilniť svoje mužstvo. Ako prvé kúpili obrancu Benjamina Pavarda zo [[VfB Stuttgart|Stuttgartu]] za 35 mil. €, ktorého nasledoval ďalší obraca Lucas Hernandez z [[Atlético Madrid|Atletica Madrid]] za 80 mil. €. Bayern posilnil aj ofenzívu, keď na hosťovanie do konca sezóny priviedol dvojicu hráčov [[Philippe Coutinho|Philippa Coutinha]] z [[FC Barcelona|FC Barcelony]] a Ivana Perišiča z [[FC Internazionale Miláno|Interu Miláno]]. Rozbehnutý Bayern však na jeseň spomalili mnohé zranenia (napr. dlhodobé zranenie defenzívneho piliera Niklasa Süleho) a odzrkadlilo sa to na výsledkoch a forme tímu. Bayern začal strácať body a prepadať sa v tabuľke, čoho vyvrcholenie bola prehra vo Frankfurte 5:1. Po tejto prehre skončil na lavičke tréner Bavorov Niko Kovac a dočasne ho nahradil Hans-Dieter Flick. Mužstvo pod jeho vedením znovu ožilo a získalo stratenú formu, čoho dôkazom bola domáca výhra hneď v ďalšom kole proti Borussii Dortmund. Hans-Dieter Flick, ktorý bol pôvodne len dočasným trénerom si stabilnými výsledkami počas jesene zabezpečil dlhodobý kontrakt do roku 2023. Keďže Bayernu stále chýbal zranený Niklas Süle, predstavenstvo klubu sa cez zimné prestupové obdobie rozhodlo angažovať na hosťovanie do konca sezóny obrancu z [[Real Madrid CF|Realu Madrid]] Álvara Odriozolu. Na jar, ako to už býva zvykom, musel Bayern doháňať manko na prvé RB Lipsko. Bayernu sa to podarilo vďaka fantastickej forme Roberta Lewandowského, ktorý sa opäť stal s 34 gólmi najlepším strelcom ligy a aj Thomasa Müllera, ktorý pod Flickom akoby ožil a stal sa najlepším nahrávačom ligy s 21 asistenciami. Bayern mal na jar, ktorú poznačil koronavírus, naozaj neskutočnú formu, keď neprehral ani jeden zápas a body stralil len za remízu s Lipskom. Bayern vyhral Bundesligu už 8-krát za sebou, tentokrát s 13 bodovým nádskokom pred Borussiou Dortmund. Bayern vyhral aj DFB Pokal, keď vo finále na olympijskom štadióne v Berlíne porazili Bayer Leverkusen 4:2 a v tejto už aj tak úspešnej sezóne dokázali vyhrať aj Ligu Majstrov a tak si zaistili TREBLE, kde v play-off vyradili FC Chelsea 3:0 a 4:1, FC Barcelonu 8:2, Lyon 3:0 a vo finále porazili PSG po góle Kingsleyho Comana 1:0. Víťazstvom sa im podarilo zopakovať legendárnu sezónu 2012/13, keď vyhrali treble pod Juppopm Heinkesom. == Úspechy == === Domáce úspechy === *'''[[Nemecká futbalová Bundesliga|Majster Nemecka]]''' 35x: ** 1931/32, 1968/69, 1971/72, 1972/73, 1973/74, 1979/80, 1980/81, 1984/85, 1985/86, 1986/87, 1988/89, 1989/90, 1993/94, 1996/97, 1998/99, 1999/2000, 2000/01, 2002/03, 2004/05, 2005/06, 2007/08, 2009/10, 2012/13, 2013/14, 2014/15, 2015/16, 2016/17, 2017/18, 2018/19, 2019/20, 2020/21, 2021/22, 2022/23, 2023/24, 2024/25 * '''[[DFB-Pokal|Nemecký pohár]]''' 20x: ** 1957, 1966, 1967, 1969, 1971, 1982, 1984, 1986, 1998, 2000, 2003, 2005, 2006, 2008, 2010, 2013, 2014, 2016, 2019, 2020 * '''[[Nemecký ligový pohár vo futbale|Ligový pohár]]''' 6x: ** 1997, 1998, 1999, 2000, 2004, 2007 * '''[[DFL-Supercup|Nemecký superpohár]]''' 11x: ** 1983, 1987, 1990, 2010, 2012, 2016, 2017, 2018, 2020, 2021, 2022 === Medzinárodné úspechy === * '''[[Liga majstrov UEFA]]''' 6x: ** 1974, 1975, 1976, 2001, 2013, 2020 * '''[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]]''' 1x: ** 1996 *'''[[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]]''' 1x: **1967 *'''[[Interkontinentálny pohár]]''' 2x: ** 1976, 2001 *'''[[Majstrovstvá klubov FIFA|Majstrovstvá sveta klubov]]''' 2x: **2013, 2020 *'''[[Superpohár UEFA]]''' 2x: **2013, 2020 == Štadión == FC Bayern Mníchov hrával svoje domáce zápasy od roku 1972 na [[Olympiastadion (Mníchov)|Olympijskom štadióne (olympiastadion)]] v Mníchove. Štadión bol vybudovaný v roku 1972 pri príležitosti konania 20-tych letných olympijských hier a leží 4 km severne od centra mesta. Od 90-tych rokov sa Bayern o štadión delil s ďalším mestským klubom TSV 1860 Mníchov. V roku 2005 sa oba kluby presťahovali do nového štadiónu [[Allianz Arena]], kde Bayern hráva dodnes. Klub TSV 1860 Mníchov sa v roku 2017 po zostupe do 4. ligy presunul na Grünwalder Stadion. == Externé odkazy == * [https://fcbayern.com/en Oficiálna stránka] * [http://FCB.tv/ FCB.tv (televízna stanica fanúšikov)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130821224149/http://fcb.tv/ |date=2013-08-21 }} * [https://www.flashscore.sk/tim/bayern/nVp0wiqd/ Bayern Mníchov výsledky] == Zdroj == [http://transfermarkt.de/en/fc-bayern-muenchen/startseite/verein_27.html TransferMarkt.de: ''FC Bayern München''] {{Najvyššia futbalová súťaž v Nemecku}} {{G-14}} [[Kategória:Bayern München| ]] [[Kategória:Šport v Mníchove]] [[Kategória:Nemecké futbalové kluby]] [[Kategória:Kluby G-14]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1900]] 9fijiugew9w3c0h51gvj9mtlwcnzzco 8213054 8213052 2026-05-13T07:31:38Z Makenzis 148968 /* Úspechy */ 2023/24, 3 miesto 8213054 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = FC Bayern Mníchov | obrázok = [[Súbor:Logo FC Bayern München (2002–2017).svg|200px|Logo FC Bayern München]] | celýnázov = Fußball-Club Bayern München e. V. | prezývka = ''Der FCB''<br>''Die Bayern'' (Bavori)<br>''Stern des Südens'' (Hviezda juhu)<br>''Die Roten'' (Červení) | založený = [[27. február]] [[1900]] | rozpustený = | štadión = [[Allianz Arena]]<br>[[Mníchov]], [[Nemecko]] | kapacita = 75 000 | majiteľ = | predseda = Herbert Hainer | tréner = [[Vincent Kompany]] | liga = [[Fußball-Bundesliga|Bundesliga]] | sezóna = [[Nemecká futbalová Bundesliga 2025/2026|2025/26]] | pozícia = 1. miesto | vzor_lp1 = _bayern2627h | vzor_t1 = _bayern2627hA | vzor_pp1 = _bayern2627h | vzor_tr1 = _bayern2627h | vzor_po1 = _redtopl | ľavéplece1 = FF0000 | telo1 = FF0000 | pravéplece1 = FF0000 | trenírky1 = FF0000 | ponožky1 = FFFFFF | vzor_lp2 = _bayern2526a | vzor_t2 = _bayern2526a | vzor_pp2 = _bayern2526a | vzor_tr2 = _bayern2526a | vzor_po2 = _bayern2526al | ľavéplece2 = | telo2 = | pravéplece2 = | trenírky2 = | ponožky2 = | vzor_lp3 = _bayern2526t | vzor_t3 = _bayern2526t | vzor_pp3 = _bayern2526t | vzor_tr3 = _bayern2526t | vzor_po3 = _bayern2223t | ľavéplece3 = 000000 | telo3 = 000000 | pravéplece3 = 000000 | trenírky3 = | ponožky3 = 000000 }} '''FC Bayern München''' je nemecký futbalový klub, ktorý sídli v Mníchove. Momentálne hrá najvyššiu nemeckú ligu [[Fußball-Bundesliga|Bundesligu]]. Bayern Mníchov je jedným z najúspešnejších futbalových klubov v histórii futbalu a najúspešnejším futbalovým klubom v Nemecku. Klub získal dvakrát [[Interkontinentálny pohár]], šesť krát vyhral [[Liga majstrov UEFA|Ligu majstrov UEFA]], raz [[Pohár UEFA]] a [[Pohár víťazov pohárov]], na domácej pôde získal klub 35-krát titul v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] a 20-krát získal [[Nemecký pohár]]. Bayern Mníchov je jedným z troch profesionálnych futbalových klubov v Mníchove. Jeho mestským rivalom je klub TSV 1860, ktorý bol úspešný hlavne v 1960-tych rokoch. Okrem futbalu má tento športový klub aj oddiely [[Šach (hra)|šachu]], [[hádzaná|hádzanej]], [[basketbal]]u, [[gymnastika|gymnastiky]], [[bowling]]u, [[stolný tenis|stolného tenisu]]. == História == === Založenie klubu === Bayern Mníchov bol založený v roku [[1900]] členmi Mníchovského gymnastického klubu. Klub hral svoje prvé zápasy v oblastnej Bavorskej lige. Prvý úspech prišiel v roku [[1926]], kedy Bayern Mníchov vyhral Majstrovstvá južného Nemecka, úspech zopakoval o dva roky neskôr. Prvú národnú trofej Bayern Mníchov získal v roku [[1932]], keď v rozhodujúcom zápasom ligového ročníka zdolal [[Eintracht Frankfurt]] 2:0. Príchod [[Adolf Hitler|Hitlerovho]] režimu dal náhly koniec vývoju Bayernu. Prezident a tréner, ktorí boli obaja židovského pôvodu opustili [[Tretia ríša|Nemeckú ríšu]]. V najbližších rokoch sa preto Bayern Mníchov prezýval ''Klub Žida''. === 1950-te roky === Po vojne sa Bayern Mníchov stal členom južnej konferencie nemeckej prvej divízie ''Oberliga-Süd''. Klub vtedy patril medzi lepšie tímy. Koncom päťdesiatych rokov prišli finančné problémy. Továrnik Roland Endler poskytoval Bayernu Mníchov množstvo finančných prostriedkov a bol odmenený štyrmi rokmi pri kormidle klubu. === 1960-te roky === V roku [[1963]] sa všetky ''Oberligy'' spojili do jednej národnej súťaže, [[Fußball-Bundesliga|Bundesligy]]. Do základnej zostavy sa začali presadzovať mladé talenty ako [[Franz Beckenbauer]], [[Gerd Müller]] alebo [[Sepp Maier]], ktorí sa potom stali najväčšími hviezdami klubu. V prvej bundesligovej sezóne Bayern Mníchov skončil tretí a vyhral [[Nemecký pohár]]. Kvalifikoval sa do [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohára víťazov pohárov]], ktorý v nasledujúcom roku vyhral. V dramatickom finále proti škótskemu [[Rangers FC|Glasgow Rangers]] skóroval v predĺžení Franz Roth, Bayern Mníchov vyhral 1:0. V roku [[1967]] prevzal tím tréner Branko Zebec a Bayern Mníchov získal svoj prvý double. === 1970-te roky === V roku [[1970]] prevzal tím tréner Udo Lattek. Po získaní pohára v jeho prvej sezóne viedol Bayern Mníchov k ich tretiemu ligovému titulu. Rozhodujúci zápas sezóny [[1971]]/[[1972|72]] proti [[FC Schalke 04]] bol prvý zápas hrajúci sa na novom [[Olympijský štadión (Mníchov)|Olympijskom štadióne]] a bol zároveň prvým naživo vysielaným zápasom bundesligovej histórie. Bayern Mníchov zdolal Schalke 5:1. Bayern Mníchov vyhral ďalšie dva ligové ročníky, ale vrchol nastal v roku [[1974]], keď vo finále [[Liga majstrov UEFA|PMEK]] Bayern porazil [[Atlético de Madrid|Atlético Madrid]] 4:0. V nasledujúcej sezóne Bayern Mníchov obhájil víťazstvo v Lige majstrov proti [[Leeds United AFC]]. O rok neskôr v [[Glasgow]]e Bayern Mníchov porazil vo finále [[AS Saint-Étienne]] a stal sa tak tretím klubom, ktorý dokázal vyhrať Ligu majstrov v troch po sebe idúcich ročníkoch. Posledná trofej získaná v tejto ére bolo víťazstvo v [[Interkontinentálny pohár|Interkontinentálnom pohári]]. Vo finále porazili [[Cruzeiro Esporte Clube|Cruzeiro]]. === 1980-te a 1990-te roky === Osemdesiate roky boli obdobím veľkých zmien vo vedení a finančných ťažkostí. V Nemecku sa síce Bayernu Mníchov relatívne darilo, ale v Európe sa klub nepresadzoval. Úspech na európskom poli sa dostavil až v roku [[1996]] v [[Pohár UEFA|pohári UEFA]], keď vo finále podľahlo Bayernu Mníchov [[Girondins de Bordeaux|Bordeaux]]. === 2000-te roky === Od roku [[1998]] až do roku [[2004]] bol Bayern trénovaný Ottmarom Hitzfeldom, ktorý sa stal najúspešnejším trénerom klubu všetkých dôb. V Hitzfeldovej prvej sezóne Bayern Mníchov vyhral Bundesligu a bol blízko triumfu v Lige majstrov, vo finále však podľahol [[Manchester United FC|Manchesteru United]] 2:1. V roku [[2001]] Bayern Mníchov vyhral tretí ligový titul po sebe a po dvadsiatich piatich rokoch získal titul v Lige majstrov. Tentoraz sa finále rozhodlo až po penaltách, kde bol lepší Bayern Mníchov. V sezóne [[2001]]/[[2002|02]] Bayern Mníchov vyhral svoj druhý [[Interkontinentálny pohár]].V sezóne [[2005]]/[[2006|06]] sa Bayern sťahoval do nového [[Allianz Arena|štadiónu]]. V ligovom ročníku [[2006]]/[[2007|07]] skončil Bayern až štvrtý, preto nastali veľké zmeny v kádri. Odišli napríklad hráči ako [[Owen Hargreaves]], Claudio Pizzarro alebo [[Roy Makaay]] a naopak do kádra prišli futbalisti Luca Toni, [[Miroslav Klose]] a [[Franck Ribéry]]. Veľké nákupy sa oplatili a Bayern Mníchov dominoval nasledujúcemu ročníku Bundesligy, vyhral Nemecký pohár DFB Pokal a v pohári UEFA Bayern Mníchov zastavil až neskorší víťaz [[FC Zenit Petrohrad|Zenit Petrohrad]]. V lige majstrov prehral vo finále 2011/12 proti Chelsea FC. === Sezóna 2012/13 === [[Bayern Mníchov]] vyhral Ligu Majstrov naposledy pred 7 rokmi, keď sa mu podarilo poraziť v nemeckom finále vo [[Wembley Stadium|Wembley]] [[Borussia Dortmund|Borussiu Dortmund]] 2:1. Sezóna 2012/2013 je pre Bayern Mníchov najúspešnejšou v histórii, pretože sa mu ako prvému nemeckému klubu podarilo vyhrať domácu Bundesligu, Nemecký pohár a Ligu Majstrov v jednom súťažnom ročníku. Okrem toho dosiahol viacero rekordov ako napríklad najviac bodov v lige (91 bodov) alebo najväčší bodový rozdiel na konci sezóny medzi prvým a druhým tímom (25 bodov). === Sezóna 2013/14 === V sezóne 2013/2014 sa FC Bayernu podarilo po 10. krát vyhrať domácu Bundesligu i Nemecký pohár v jednom ročníku. V Lige majstrov ich v semifinále po výsledkoch 0:1 a 0:5 vyradil neskorší víťaz Real Madrid. === Sezóna 2014/15 === V sezóne 2014/2015 vyhral Bayern Bundesligu so 79 bodmi, v ktorej dosia li 10 bodový náskok pred druhým Wolfsburgom. V Nemeckom pohári ich v semifinále vyradila Borussia Dortmund po penaltovom rozstrele 1:1 (0:2). Aj v Lige Majstrov sa dostali do semifinále, kde podľahli FC Barcelone 3:0 a 3:2. === Sezóna 2015/16 === Bayernu sa v Bundeslige opäť podarilo vyhrať titul. Pred druhou Borussiou Dortmund mali nádskok 10 bodov. V tejto sezóne sa Bayern tešil aj z víťazstva v DFB Pokaly, keď vo finále porazili Borussiu Dortmund po penaltách 0:0 (4:3). V Lige Majstrov Bayern skončil v semifinále, kde ho vyradil neskorší finalista Atletico Madrid po výsledkoch 0:1 a 2:1. Pre Bayern to bola smola, keďže skóre zápasov bolo 2:2 a vypadli len preto, lebo Atletico Madrid dokázalo dať gól vonku, čo sa Bayernu nepodarilo. Zhodou náhod ich už tretí rok po sebe vyradil v semifinále tím zo španielska. === Sezóna 2016/17 === Aj v sezóne 2016/17 sa Bayernu podarilo vyhrať Bundesligu a to až o 15 bodov pred nováčikom RB Lipsko. V pohári toľko šťastia nemeli, keď ich v semifinále vyradil po výsledku 2:3 neskorší víťaz Borussia Dortmund. Bayernu sa túto sezónu nedarilo ani v Lige majstrov. V štvrťfinále ich vyradil Real Madrid po výsledku 1:2 a 2:4. Po nie veľmi vydarenej sezóne sa rozhodol v Bayerne ukončiť kariéru kapitán [[Philipp Lahm]]. Kapitánsku pásku po ňom prevzal brankár [[Manuel Neuer|Manuel Neuer.]] === Sezóna 2017/18 === Kedže v minulej sezóne Bayern nevyhral ani pohár ani Ligu Majstrov, rozhodol sa posilniť svoj káder 2-ročným hosťovaním ofenzívneho záložníka Jamesa Rodrigueza z Realu Madrid. Bayernu sa spočiatku v lige nedarilo a tak sa vedenie rozhodlo odvolať trénera [[Carlo Ancelotti|Carla Ancelottiho]] a nahradiť ho skúseným Juppom Heynckesom, ktorý na lavičku Bavorov zasadol už 3-krát a prevzal tím do konca sezóny. Bayern potom opäť získal titul v Bundeslige pred druhým Schalke s nádskokom 21 bodov. V pohári sa Bayern prebojoval až do finále, kde však nestačil na Eintracht Frankfurt 1:3. V Lige Majstrov sa Bayern prebojoval do semifinále, kde však opäť nestačil na Real Madrid 1:2 a 2:2. === Sezóna 2018/19 === Bayern na začiatku tejto sezóny musel riešiť trénerskú otázku. Napokon sa rozhodol angažovať trénera Nika Kovaca z Eintrachtu Frankfurt, ktorý dokázal v predošlej sezóne poraziť práve Bayern vo finále DFB Pokalu. Aj v sezóne 2018/19 dokázal Bayern vyhrať Bundesligu. Tentokrát si však titul zabezpečili až v poslednom kole, keď doma zdolali [[Eintracht Frankfurt]]. Pohár vyhral Bayern celkom jednoznačne, keď vo finále porazili RB Lipsko 3:0 a tak vyhrali double po 3 rokoch. V Lige majstrov skončili však veľmi skoro, keď už v osemfinále nestačili na neskoršieho víťaza [[Liverpool FC|FC Liverpool]] po výsledkoch 0:0 a 1:3. Táto sezóna bola poslednou pre dvojicu legiend [[Franck Ribéry|Frank Ribéry]] a [[Arjen Robben]], ktorý ukončili kariéry. Po sezóne z Bayernu odišiel aj [[James Rodríguez|James Rodriguez]], ktorý sa po 2 rokoch hosťovanie vrátil do [[Real Madrid CF|Realu Madrid]] a [[Mats Hummels]], ktorý znova vystriedal Bayern za [[Borussia Dortmund|Borussiu Dortmund]]. === Sezóna 2019/20 === Keďže na konci minulej sezóny odišli mnohé hviezdy, Bayern sa rozhodol posilniť svoje mužstvo. Ako prvé kúpili obrancu Benjamina Pavarda zo [[VfB Stuttgart|Stuttgartu]] za 35 mil. €, ktorého nasledoval ďalší obraca Lucas Hernandez z [[Atlético Madrid|Atletica Madrid]] za 80 mil. €. Bayern posilnil aj ofenzívu, keď na hosťovanie do konca sezóny priviedol dvojicu hráčov [[Philippe Coutinho|Philippa Coutinha]] z [[FC Barcelona|FC Barcelony]] a Ivana Perišiča z [[FC Internazionale Miláno|Interu Miláno]]. Rozbehnutý Bayern však na jeseň spomalili mnohé zranenia (napr. dlhodobé zranenie defenzívneho piliera Niklasa Süleho) a odzrkadlilo sa to na výsledkoch a forme tímu. Bayern začal strácať body a prepadať sa v tabuľke, čoho vyvrcholenie bola prehra vo Frankfurte 5:1. Po tejto prehre skončil na lavičke tréner Bavorov Niko Kovac a dočasne ho nahradil Hans-Dieter Flick. Mužstvo pod jeho vedením znovu ožilo a získalo stratenú formu, čoho dôkazom bola domáca výhra hneď v ďalšom kole proti Borussii Dortmund. Hans-Dieter Flick, ktorý bol pôvodne len dočasným trénerom si stabilnými výsledkami počas jesene zabezpečil dlhodobý kontrakt do roku 2023. Keďže Bayernu stále chýbal zranený Niklas Süle, predstavenstvo klubu sa cez zimné prestupové obdobie rozhodlo angažovať na hosťovanie do konca sezóny obrancu z [[Real Madrid CF|Realu Madrid]] Álvara Odriozolu. Na jar, ako to už býva zvykom, musel Bayern doháňať manko na prvé RB Lipsko. Bayernu sa to podarilo vďaka fantastickej forme Roberta Lewandowského, ktorý sa opäť stal s 34 gólmi najlepším strelcom ligy a aj Thomasa Müllera, ktorý pod Flickom akoby ožil a stal sa najlepším nahrávačom ligy s 21 asistenciami. Bayern mal na jar, ktorú poznačil koronavírus, naozaj neskutočnú formu, keď neprehral ani jeden zápas a body stralil len za remízu s Lipskom. Bayern vyhral Bundesligu už 8-krát za sebou, tentokrát s 13 bodovým nádskokom pred Borussiou Dortmund. Bayern vyhral aj DFB Pokal, keď vo finále na olympijskom štadióne v Berlíne porazili Bayer Leverkusen 4:2 a v tejto už aj tak úspešnej sezóne dokázali vyhrať aj Ligu Majstrov a tak si zaistili TREBLE, kde v play-off vyradili FC Chelsea 3:0 a 4:1, FC Barcelonu 8:2, Lyon 3:0 a vo finále porazili PSG po góle Kingsleyho Comana 1:0. Víťazstvom sa im podarilo zopakovať legendárnu sezónu 2012/13, keď vyhrali treble pod Juppopm Heinkesom. == Úspechy == === Domáce úspechy === *'''[[Nemecká futbalová Bundesliga|Majster Nemecka]]''' 35x: ** 1931/32, 1968/69, 1971/72, 1972/73, 1973/74, 1979/80, 1980/81, 1984/85, 1985/86, 1986/87, 1988/89, 1989/90, 1993/94, 1996/97, 1998/99, 1999/2000, 2000/01, 2002/03, 2004/05, 2005/06, 2007/08, 2009/10, 2012/13, 2013/14, 2014/15, 2015/16, 2016/17, 2017/18, 2018/19, 2019/20, 2020/21, 2021/22, 2022/23, 2024/25, 2025/26 * '''[[DFB-Pokal|Nemecký pohár]]''' 20x: ** 1957, 1966, 1967, 1969, 1971, 1982, 1984, 1986, 1998, 2000, 2003, 2005, 2006, 2008, 2010, 2013, 2014, 2016, 2019, 2020 * '''[[Nemecký ligový pohár vo futbale|Ligový pohár]]''' 6x: ** 1997, 1998, 1999, 2000, 2004, 2007 * '''[[DFL-Supercup|Nemecký superpohár]]''' 11x: ** 1983, 1987, 1990, 2010, 2012, 2016, 2017, 2018, 2020, 2021, 2022 === Medzinárodné úspechy === * '''[[Liga majstrov UEFA]]''' 6x: ** 1974, 1975, 1976, 2001, 2013, 2020 * '''[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]]''' 1x: ** 1996 *'''[[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]]''' 1x: **1967 *'''[[Interkontinentálny pohár]]''' 2x: ** 1976, 2001 *'''[[Majstrovstvá klubov FIFA|Majstrovstvá sveta klubov]]''' 2x: **2013, 2020 *'''[[Superpohár UEFA]]''' 2x: **2013, 2020 == Štadión == FC Bayern Mníchov hrával svoje domáce zápasy od roku 1972 na [[Olympiastadion (Mníchov)|Olympijskom štadióne (olympiastadion)]] v Mníchove. Štadión bol vybudovaný v roku 1972 pri príležitosti konania 20-tych letných olympijských hier a leží 4 km severne od centra mesta. Od 90-tych rokov sa Bayern o štadión delil s ďalším mestským klubom TSV 1860 Mníchov. V roku 2005 sa oba kluby presťahovali do nového štadiónu [[Allianz Arena]], kde Bayern hráva dodnes. Klub TSV 1860 Mníchov sa v roku 2017 po zostupe do 4. ligy presunul na Grünwalder Stadion. == Externé odkazy == * [https://fcbayern.com/en Oficiálna stránka] * [http://FCB.tv/ FCB.tv (televízna stanica fanúšikov)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130821224149/http://fcb.tv/ |date=2013-08-21 }} * [https://www.flashscore.sk/tim/bayern/nVp0wiqd/ Bayern Mníchov výsledky] == Zdroj == [http://transfermarkt.de/en/fc-bayern-muenchen/startseite/verein_27.html TransferMarkt.de: ''FC Bayern München''] {{Najvyššia futbalová súťaž v Nemecku}} {{G-14}} [[Kategória:Bayern München| ]] [[Kategória:Šport v Mníchove]] [[Kategória:Nemecké futbalové kluby]] [[Kategória:Kluby G-14]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1900]] 3gf6unul8g2dvi5zicnoxxbptik0t2s 0 181439 8212677 7650181 2026-05-12T12:11:56Z ~2026-25835-64 293305 8212677 wikitext text/x-wiki {{Päť oceánov}} '''Oceán''' je časť [[svetový oceán|svetového oceánu]], ktorá je oddelená [[pevnina]]mi, má uzavretý systém oceánskeho prúdenia, špecifické fyzikálne vlastnosti [[voda|vody]], vlastný systém [[sediment]]ov na dne a hlboké panvy. V užšom zmysle oceán nezahŕňa [[more|moria]]. Svetový oceán v takom prípade pozostáva z oceánov a morí. To napríklad znamená, že [[Stredozemné more]] sa dá chápať buď ako more, ktoré je časťou [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]], alebo ako more vedľa Atlantického oceánu.<ref name=Trizna>TRIZNA, Milan. Klimageografia a hydrogeografia. Bratislava: Geo-grafika, 2004, S. 127 [https://is.muni.cz/el/sci/jaro2014/ZD111/um/Hydrologia_skripta.pdf]</ref><ref>oceán - tabuľka Rozloha a stredná hĺbka oceánov. in: [[Encyklopédia Zeme]]. Bratislava: Obzor. 1983. S. 415</ref><ref>Malý atlas sveta. Praha: Ústredná správa geodézie a kartografie. 1960. S. 15</ref> == Zoznam oceánov == Rozlišujeme tieto oceány: * [[Tichý oceán]] * [[Atlantický oceán]] * [[Indický oceán]] * [[Severný ľadový oceán]] (staršie považovaný za more Atlantického oceánu) * [[Južný oceán]] (niekedy, najmä v starších textoch, považovaný za súčasť Tichého, Atlantického a Indického oceánu) == Meranie hĺbok == Oceány sú príliš rozľahlé na to, aby sa ich dná dali zmapovať len prostredníctvom [[loď|lodí]]. Hĺbkové mapy sa preto zostavujú na základe meraní [[umelá družica|družíc]] z obežnej dráhy Zeme. Družica síce nie je schopná zmerať hĺbku oceánskeho [[dno|dna]], no dokáže merať výšku [[hladina|hladiny]]. Hladina oceánov totiž nie je jednoduchým výsekom z gule, ako by zodpovedalo gravitačnému pôsobeniu zakriveného [[povrch Zeme|povrchu Zeme]]. Voda vytvára nad tiažovými anomáliami (pohoria) vyvýšeniny a nad priekopami zase "údolia". Tieto miestne zmeny výšky hladiny sú oveľa väčšie, ako zmeny výšky hladiny počas [[príliv]]ov a [[odliv]]ov. Porovnávaním zmeranej výšky hladiny s referenčnou výškou sa teda odvodzuje hĺka oceánskeho dna na danom mieste.<ref>{{Citácia knihy | autor = Dorling Kindersley Limited | titul = Oceán | vydavateľ = Ikar | miesto = Bratislava | rok = 2007 | prekladatelia = Mirko Bohuš, Tomáš Čejka, Juaj Činčura, Marta Hajčíková, Ján Kautman, Natália Lipová, Elena Štefková, Ľudomír Vidlička | redaktori = Albína Gardošová, Helena Oleňová | rok copyrightu = 2006 | isbn = 978-80-551-1443-9 | strany = 187 }}</ref> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{Projekt|q=Oceán}} {{geografický výhonok}} [[Kategória:Oceány]] [[Kategória:Hydrosféra]] [[Kategória:Geografia]] emowdbhh6vg0a1vytcsc8ngt89c2oa6 8212678 8212677 2026-05-12T12:21:01Z ~2026-25835-64 293305 8212678 wikitext text/x-wiki {{Päť oceánov}} '''Oceán''' je časť [[svetový oceán|svetového oceánu]], ktorá je oddelená [[pevnina]]mi, má uzavretý systém oceánskeho prúdenia, špecifické fyzikálne vlastnosti [[voda|vody]], vlastný systém [[sediment]]ov na dne a hlboké panvy. V užšom zmysle oceán nezahŕňa [[more|moria]]. Svetový oceán v takom prípade pozostáva z oceánov a morí. To napríklad znamená, že [[Stredozemné more]] sa dá chápať buď ako more, ktoré je časťou [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]], alebo ako more vedľa Atlantického oceánu.<ref name=Trizna>TRIZNA, Milan. Klimageografia a hydrogeografia. Bratislava: Geo-grafika, 2004, S. 127 [https://is.muni.cz/el/sci/jaro2014/ZD111/um/Hydrologia_skripta.pdf]</ref><ref>oceán - tabuľka Rozloha a stredná hĺbka oceánov. in: [[Encyklopédia Zeme]]. Bratislava: Obzor. 1983. S. 415</ref><ref>Malý atlas sveta. Praha: Ústredná správa geodézie a kartografie. 1960. S. 15</ref> == Zoznam oceánov == Rozlišujeme tieto oceány:<ref>TRIZNA, Milan. Klimageografia a hydrogeografia. Bratislava: Geo-grafika, 2004, S. 127, 128 [https://is.muni.cz/el/sci/jaro2014/ZD111/um/Hydrologia_skripta.pdf]</ref> * [[Tichý oceán]] * [[Atlantický oceán]] * [[Indický oceán]] * [[Severný ľadový oceán]] (staršie niekedy považovaný za more Atlantického oceánu) * [[Južný oceán]] (niekedy, najmä v starších textoch, považovaný za súčasť Tichého, Atlantického a Indického oceánu) == Meranie hĺbok == Oceány sú príliš rozľahlé na to, aby sa ich dná dali zmapovať len prostredníctvom [[loď|lodí]]. Hĺbkové mapy sa preto zostavujú na základe meraní [[umelá družica|družíc]] z obežnej dráhy Zeme. Družica síce nie je schopná zmerať hĺbku oceánskeho [[dno|dna]], no dokáže merať výšku [[hladina|hladiny]]. Hladina oceánov totiž nie je jednoduchým výsekom z gule, ako by zodpovedalo gravitačnému pôsobeniu zakriveného [[povrch Zeme|povrchu Zeme]]. Voda vytvára nad tiažovými anomáliami (pohoria) vyvýšeniny a nad priekopami zase "údolia". Tieto miestne zmeny výšky hladiny sú oveľa väčšie, ako zmeny výšky hladiny počas [[príliv]]ov a [[odliv]]ov. Porovnávaním zmeranej výšky hladiny s referenčnou výškou sa teda odvodzuje hĺka oceánskeho dna na danom mieste.<ref>{{Citácia knihy | autor = Dorling Kindersley Limited | titul = Oceán | vydavateľ = Ikar | miesto = Bratislava | rok = 2007 | prekladatelia = Mirko Bohuš, Tomáš Čejka, Juaj Činčura, Marta Hajčíková, Ján Kautman, Natália Lipová, Elena Štefková, Ľudomír Vidlička | redaktori = Albína Gardošová, Helena Oleňová | rok copyrightu = 2006 | isbn = 978-80-551-1443-9 | strany = 187 }}</ref> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{Projekt|q=Oceán}} {{geografický výhonok}} [[Kategória:Oceány]] [[Kategória:Hydrosféra]] [[Kategória:Geografia]] rcdfjvs32junquoxblso0h4o5fnlp5k 0 185190 8212988 8100335 2026-05-13T05:50:49Z ~2026-28600-08 294700 8212988 wikitext text/x-wiki '''Maroš je gay''' '''Vstupné zariadenie''' alebo '''vstupná jednotka''' je [[periférne zariadenie]] ([[hardvér]]) [[počítač]]a, ktorá umožňuje vstup údajov alebo signálov do počítača za účelom ich ďalšieho spracovania alebo ich využitia pre riadenie počítača a k nemu pripojených zariadení. Vstupné zariadenie transformuje informácie z “vonkajšieho” sveta do formy použiteľnej pre počítač. Vstupné zariadenia často slúžia užívateľovi – človeku ktorý ich používa pre zadanie [[Príkaz (informatika)|príkazov]], alebo ďalších [[Číslicová informácia|informácií]] spracovávaných počítačom. Počítač odpovedá užívateľovi pomocou [[Výstupné zariadenie|výstupných zariadení]] počítača. Niektoré zariadenia sú kombinované [[Vstupno-výstupné zariadenie|vstupno-výstupné]] zariadenia. Typickým príkladom vstupného zariadenia je [[Počítačová klávesnica|klávesnica]], alebo [[Myš (hardvér)|myš]]. == Rozdelenie == Neexistuje presné delenie vstupných zariadení. Môžeme si ich rozdeliť podľa viacerých kritérií. Príklady možného rozdelenia vstupných zariadení: * podľa ovládania – ovládané človekom - [[Počítačová klávesnica|klávesnica]], ovládané počítačom – [[Snímač|snímače]], kamery * podľa druhu vstupu - [[mechanický pohyb]], [[Zvuk|audio]], vizuálne ... * podľa dĺžky trvania vstupu - [[Číslicovosť (opak analógovosti)|diskrétne]] napr. ťuknutie klávesy, alebo kontinuálne napr. pohyb myši. * podľa počtu [[Stupeň voľnosti|stupňov voľnosti]] - [[2D]], [[Trojrozmerný priestor|3D]] zariadenia * podľa ovládania [[Kurzor|kurzora]]: priame – [[svetelné pero]], [[touchscreen]], nepriame - [[Myš (hardvér)|myš]] * podľa zadávania súradníc: [[Absolútna hodnota|absolútne]] - zariadenie udáva presnú [[Poloha|polohu]] - [[touchpad]], [[tablet]] , relatívne - zariadenie udáva len zmenu polohy - myš * podľa použitia - [[Textová informácia|textové]], [[Počítačová hra|herné]] ... * podľa pripojenie - využívajúce štandardné pripojenia ([[Univerzálna sériová zbernica|USB]], [[gameport]], [[sériový port]]...), vyžadujúce zvláštny [[Radič (počítač)|radič]] == Príklady vstupných jednotiek == Nie je možné vymenovať všetky používané vstupné zariadenia. Ďalej uvádzame len príklady najčastejšie používaných vstupných zariadení vo výpočtovej technike. === Staršie vstupné jednotky === * [[dierny štítok]] * [[dierna páska]] * [[magnetická páska]] väčšinou sa už nepoužívajú === Klávesnica (Keyboard) === Klávesnica je vstupné zariadenie počítača s viacerými klávesmi (tlačidlami) pomocou ktorých je možné zadávať príkazy priamo (počítač reaguje na stlačenie tlačidla), alebo nepriamo (napísaní príkazu, alebo programu). * [[počítačová klávesnica]] * [[keyer]] * [[chord klávesnica]] * [[LPF klávesnica]] * [[midi klávesnica]] === Ovládače [[Kurzor|kurzora]] (pointing devices) === Ovládač kurzora je vstupné zariadenie počítača ktoré ovláda tzv. kurzor zobrazovaný na [[Monitor (displej)|obrazovke]]. Ukázaním kurzorom na obraz funkcie, alebo príkazu a potvrdením je možné ovládať [[Program (počítačový)|program]], resp. počítač. Veľké množstvo softvéru má implementované ovládanie pomocou kurzora. Obvykle je ovládanie kurzorom spojené s výrazom [[grafické používateľské rozhranie]] (graphical user interface). Príklady takýchto vstupných jednotiek: * [[Myš (hardvér)|myš]] * [[trackball]] * [[touchpad]] * [[spacebal]]l (6 stupňov voľnosti) * [[touchscreen]] * [[tablet]] * [[svetelné pero]] * [[svetelná puška]] * [[eye tracker]] (sleduje pohyb očí) * [[Volant (počítač)|volant]] * [[joystick]] * [[gamepad]] * izotonický joystick (reaguje na tlak) * [[dance pad]] (tancovacia podložka) === Vstupné jednotky s viacerými stupňami voľnosti === Niektoré vstupné jednotky majú viaceré stupne voľnosti, alebo dokážu prepnúť svoj režim práce tak, aby umožnili vstup informácií z [[Trojrozmerný priestor|trojrozmerného]] (viacrozmerného) priestoru. (Pod viacrozmernosťou nerozumieme len mechanický 3D priestor, ale aj súčasné vkladanie viacerých nadväzných veličín). * 3D rukavica ([[Wired glove]]) * [[digitizér]] === Kompozitné vstupné jednotky === Vstupné jednotky bývajú často zložené z viacerých vstupných zariadení, aby umožnili čo najpohodlnejšiu a najefektívnejšiu prácu obsluhy. Najčastejšie sa kombinujú klávesnice (tlačidlá) a ovládače kurzora. Takéto ovládače sa používajú najmä pri hraní [[Počítačová hra|počítačových hier]] najmä na herných konzolách ako sú napríklad [[PlayStation|Sony PlayStation]], [[XBox]] alebo [[Wii]]. * [[gamepad]] * [[joypad]] * [[paddle]] * [[Jog dial|Jog dial/shuttle]] * [[Wii#Ovládač Wii Remote|Wii Remote]] === Obrazové a video vstupné jednotky === * [[webkamera]] * obrázkový [[skener]] * čítač [[Čiarový kód|čiarového kódu]] * [[snímač otlačku prsta|snímač odtlačku prsta]] * [[3D skener]] * medicínske zariadenia ([[Počítačový tomograf|CT]],[[Zobrazovanie magnetickou rezonanciou|MRI]]...) === Zvukové vstupné jednotky === * [[mikrofón (počítač)|mikrofón]] * [[MIDI|midi]] (aj keď to je forma klávesnice) === Iné === Vstupnou jednotkou môže byť aj akýkoľvek [[snímač]] fyzikálnej veličiny pripojiteľný k počítaču (snímače teploty, tlaku, rýchlosti vetra, kinematické snímače (rýchlosť, zrýchlenie ...), IRC snímače ...) [[Kategória:Hardvér]] [[Kategória:Vstupné zariadenia| ]] panpcf5zwarpmirexoaqtga7zk0hkcf 8212991 8212988 2026-05-13T05:52:26Z ~2026-28600-08 294700 8212991 wikitext text/x-wiki '''Vstupné zariadenie''' alebo '''vstupná jednotka''' je [[periférne zariadenie]] ([[hardvér]]) [[počítač]]a, ktorá umožňuje vstup údajov alebo signálov do počítača za účelom ich ďalšieho spracovania alebo ich využitia pre riadenie počítača a k nemu pripojených zariadení. Vstupné zariadenie transformuje informácie z “vonkajšieho” sveta do formy použiteľnej pre počítač. Vstupné zariadenia často slúžia užívateľovi – človeku ktorý ich používa pre zadanie [[Príkaz (informatika)|príkazov]], alebo ďalších [[Číslicová informácia|informácií]] spracovávaných počítačom. Počítač odpovedá užívateľovi pomocou [[Výstupné zariadenie|výstupných zariadení]] počítača. Niektoré zariadenia sú kombinované [[Vstupno-výstupné zariadenie|vstupno-výstupné]] zariadenia. Typickým príkladom vstupného zariadenia je [[Počítačová klávesnica|klávesnica]], alebo [[Myš (hardvér)|myš]]. == Rozdelenie == Neexistuje presné delenie vstupných zariadení. Môžeme si ich rozdeliť podľa viacerých kritérií. Príklady možného rozdelenia vstupných zariadení: * podľa ovládania – ovládané človekom - [[Počítačová klávesnica|klávesnica]], ovládané počítačom – [[Snímač|snímače]], kamery * podľa druhu vstupu - [[mechanický pohyb]], [[Zvuk|audio]], vizuálne ... * podľa dĺžky trvania vstupu - [[Číslicovosť (opak analógovosti)|diskrétne]] napr. ťuknutie klávesy, alebo kontinuálne napr. pohyb myši. * podľa počtu [[Stupeň voľnosti|stupňov voľnosti]] - [[2D]], [[Trojrozmerný priestor|3D]] zariadenia * podľa ovládania [[Kurzor|kurzora]]: priame – [[svetelné pero]], [[touchscreen]], nepriame - [[Myš (hardvér)|myš]] * podľa zadávania súradníc: [[Absolútna hodnota|absolútne]] - zariadenie udáva presnú [[Poloha|polohu]] - [[touchpad]], [[tablet]] , relatívne - zariadenie udáva len zmenu polohy - myš * podľa použitia - [[Textová informácia|textové]], [[Počítačová hra|herné]] ... * podľa pripojenie - využívajúce štandardné pripojenia ([[Univerzálna sériová zbernica|USB]], [[gameport]], [[sériový port]]...), vyžadujúce zvláštny [[Radič (počítač)|radič]] == Príklady vstupných jednotiek == Nie je možné vymenovať všetky používané vstupné zariadenia. Ďalej uvádzame len príklady najčastejšie používaných vstupných zariadení vo výpočtovej technike. === Staršie vstupné jednotky === * [[dierny štítok]] * [[dierna páska]] * [[magnetická páska]] väčšinou sa už nepoužívajú === Klávesnica (Keyboard) === Klávesnica je vstupné zariadenie počítača s viacerými klávesmi (tlačidlami) pomocou ktorých je možné zadávať príkazy priamo (počítač reaguje na stlačenie tlačidla), alebo nepriamo (napísaní príkazu, alebo programu). * [[počítačová klávesnica]] * [[keyer]] * [[chord klávesnica]] * [[LPF klávesnica]] * [[midi klávesnica]] === Ovládače [[Kurzor|kurzora]] (pointing devices) === Ovládač kurzora je vstupné zariadenie počítača ktoré ovláda tzv. kurzor zobrazovaný na [[Monitor (displej)|obrazovke]]. Ukázaním kurzorom na obraz funkcie, alebo príkazu a potvrdením je možné ovládať [[Program (počítačový)|program]], resp. počítač. Veľké množstvo softvéru má implementované ovládanie pomocou kurzora. Obvykle je ovládanie kurzorom spojené s výrazom [[grafické používateľské rozhranie]] (graphical user interface). Príklady takýchto vstupných jednotiek: * [[Myš (hardvér)|myš]] * [[trackball]] * [[touchpad]] * [[spacebal]]l (6 stupňov voľnosti) * [[touchscreen]] * [[tablet]] * [[svetelné pero]] * [[svetelná puška]] * [[eye tracker]] (sleduje pohyb očí) * [[Volant (počítač)|volant]] * [[joystick]] * [[gamepad]] * izotonický joystick (reaguje na tlak) * [[dance pad]] (tancovacia podložka) === Vstupné jednotky s viacerými stupňami voľnosti === Niektoré vstupné jednotky majú viaceré stupne voľnosti, alebo dokážu prepnúť svoj režim práce tak, aby umožnili vstup informácií z [[Trojrozmerný priestor|trojrozmerného]] (viacrozmerného) priestoru. (Pod viacrozmernosťou nerozumieme len mechanický 3D priestor, ale aj súčasné vkladanie viacerých nadväzných veličín). * 3D rukavica ([[Wired glove]]) * [[digitizér]] === Kompozitné vstupné jednotky === Vstupné jednotky bývajú často zložené z viacerých vstupných zariadení, aby umožnili čo najpohodlnejšiu a najefektívnejšiu prácu obsluhy. Najčastejšie sa kombinujú klávesnice (tlačidlá) a ovládače kurzora. Takéto ovládače sa používajú najmä pri hraní [[Počítačová hra|počítačových hier]] najmä na herných konzolách ako sú napríklad [[PlayStation|Sony PlayStation]], [[XBox]] alebo [[Wii]]. * [[gamepad]] * [[joypad]] * [[paddle]] * [[Jog dial|Jog dial/shuttle]] * [[Wii#Ovládač Wii Remote|Wii Remote]] === Obrazové a video vstupné jednotky === * [[webkamera]] * obrázkový [[skener]] * čítač [[Čiarový kód|čiarového kódu]] * [[snímač otlačku prsta|snímač odtlačku prsta]] * [[3D skener]] * medicínske zariadenia ([[Počítačový tomograf|CT]],[[Zobrazovanie magnetickou rezonanciou|MRI]]...) === Zvukové vstupné jednotky === * [[mikrofón (počítač)|mikrofón]] * [[MIDI|midi]] (aj keď to je forma klávesnice) === Iné === Vstupnou jednotkou môže byť aj akýkoľvek [[snímač]] fyzikálnej veličiny pripojiteľný k počítaču (snímače teploty, tlaku, rýchlosti vetra, kinematické snímače (rýchlosť, zrýchlenie ...), IRC snímače ...) [[Kategória:Hardvér]] [[Kategória:Vstupné zariadenia| ]] 65kxvu19x496o4ub4o1pmflihrcwfgg 0 185204 8212992 8154854 2026-05-13T05:54:48Z ~2026-28600-08 294700 8212992 wikitext text/x-wiki '''Vaneska je super baba''' '''Periférne zariadenie''' alebo '''periféria''' je v počítačovej technike zariadenie pripojiteľné ku [[Systémová jednotka|systémovej jednotke]] počítača, ktoré mechanicky nie je jej integrálnou súčasťou, ale je ho možné ku systémovej jednotke počítača pripojiť. Systémovú jednotku počítača spolu s jej periférnymi zariadeniami súhrnne nazývame [[počítač]]. Periférnymi zariadeniami počítača sú: * [[Vstupné zariadenie|Vstupné zariadenia]] (klávesnica, myš, kamera, …) * [[Výstupné zariadenie|Výstupné zariadenia]] (monitor, tlačiareň, projektor, …) * [[Vstupno-výstupné zariadenie|Vstupno-výstupné zariadenia]] (externá optická mechanika, externý pevný disk, multifunkčná tlačiareň, …) [[Kategória:Hardvér]] 6tq46a16n2byj9pxjodmdlcxmmgckrg 8212995 8212992 2026-05-13T05:57:49Z ~2026-28600-08 294700 8212995 wikitext text/x-wiki '''Periférne zariadenie''' alebo '''periféria''' je v počítačovej technike zariadenie pripojiteľné ku [[Systémová jednotka|systémovej jednotke]] počítača, ktoré mechanicky nie je jej integrálnou súčasťou, ale je ho možné ku systémovej jednotke počítača pripojiť. Systémovú jednotku počítača spolu s jej periférnymi zariadeniami súhrnne nazývame [[počítač]]. Periférnymi zariadeniami počítača sú: * [[Vstupné zariadenie|Vstupné zariadenia]] (klávesnica, myš, kamera, …) * [[Výstupné zariadenie|Výstupné zariadenia]] (monitor, tlačiareň, projektor, …) * [[Vstupno-výstupné zariadenie|Vstupno-výstupné zariadenia]] (externá optická mechanika, externý pevný disk, multifunkčná tlačiareň, …) [[Kategória:Hardvér]] qcw1anqqb23ksyuiied985995n8cqja 8213003 8212995 2026-05-13T06:04:47Z ~2026-28600-08 294700 8213003 wikitext text/x-wiki Vaneska je super baba všetci sme vďačný že ju máme '''Periférne zariadenie''' alebo '''periféria''' je v počítačovej technike zariadenie pripojiteľné ku [[Systémová jednotka|systémovej jednotke]] počítača, ktoré mechanicky nie je jej integrálnou súčasťou, ale je ho možné ku systémovej jednotke počítača pripojiť. Systémovú jednotku počítača spolu s jej periférnymi zariadeniami súhrnne nazývame [[počítač]]. Periférnymi zariadeniami počítača sú: * [[Vstupné zariadenie|Vstupné zariadenia]] (klávesnica, myš, kamera, …) * [[Výstupné zariadenie|Výstupné zariadenia]] (monitor, tlačiareň, projektor, …) * [[Vstupno-výstupné zariadenie|Vstupno-výstupné zariadenia]] (externá optická mechanika, externý pevný disk, multifunkčná tlačiareň, …) [[Kategória:Hardvér]] 67j9zjym7c2kd55a8cqglu4ngmyidc7 8213004 8213003 2026-05-13T06:05:22Z ~2026-28600-08 294700 8213004 wikitext text/x-wiki Vaneska je super baba všetci sme vďační že ju máme '''Periférne zariadenie''' alebo '''periféria''' je v počítačovej technike zariadenie pripojiteľné ku [[Systémová jednotka|systémovej jednotke]] počítača, ktoré mechanicky nie je jej integrálnou súčasťou, ale je ho možné ku systémovej jednotke počítača pripojiť. Systémovú jednotku počítača spolu s jej periférnymi zariadeniami súhrnne nazývame [[počítač]]. Periférnymi zariadeniami počítača sú: * [[Vstupné zariadenie|Vstupné zariadenia]] (klávesnica, myš, kamera, …) * [[Výstupné zariadenie|Výstupné zariadenia]] (monitor, tlačiareň, projektor, …) * [[Vstupno-výstupné zariadenie|Vstupno-výstupné zariadenia]] (externá optická mechanika, externý pevný disk, multifunkčná tlačiareň, …) [[Kategória:Hardvér]] kgljna19pnzhbtzenskefu5mw3ts7ks 8213006 8213004 2026-05-13T06:05:54Z Vasiľ 2806 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28600-08|~2026-28600-08]] ([[User_talk:~2026-28600-08|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od OJJ 6659681 wikitext text/x-wiki '''Periférne zariadenie''' alebo '''periféria''' je v počítačovej technike zariadenie pripojiteľné ku [[Systémová jednotka|systémovej jednotke]] počítača, ktoré mechanicky nie je jej integrálnou súčasťou, ale je ho možné ku systémovej jednotke počítača pripojiť. Systémovú jednotku počítača spolu s jej periférnymi zariadeniami súhrnne nazývame [[počítač]]. Periférnymi zariadeniami počítača sú: * [[Vstupné zariadenie|Vstupné zariadenia]] (klávesnica, myš, kamera, …) * [[Výstupné zariadenie|Výstupné zariadenia]] (monitor, tlačiareň, projektor, …) * [[Vstupno-výstupné zariadenie|Vstupno-výstupné zariadenia]] (externá optická mechanika, externý pevný disk, multifunkčná tlačiareň, …) [[Kategória:Hardvér]] qcw1anqqb23ksyuiied985995n8cqja 8213008 8213006 2026-05-13T06:08:03Z ~2026-28600-08 294700 8213008 wikitext text/x-wiki Vanesa, básnikom vytvorená, daj nám radosť nielen z mena. Si motýľ, lietajúci kvet, Vanesa, pristaň u nás hneď. '''Periférne zariadenie''' alebo '''periféria''' je v počítačovej technike zariadenie pripojiteľné ku [[Systémová jednotka|systémovej jednotke]] počítača, ktoré mechanicky nie je jej integrálnou súčasťou, ale je ho možné ku systémovej jednotke počítača pripojiť. Systémovú jednotku počítača spolu s jej periférnymi zariadeniami súhrnne nazývame [[počítač]]. Periférnymi zariadeniami počítača sú: * [[Vstupné zariadenie|Vstupné zariadenia]] (klávesnica, myš, kamera, …) * [[Výstupné zariadenie|Výstupné zariadenia]] (monitor, tlačiareň, projektor, …) * [[Vstupno-výstupné zariadenie|Vstupno-výstupné zariadenia]] (externá optická mechanika, externý pevný disk, multifunkčná tlačiareň, …) [[Kategória:Hardvér]] a68oi0cq82bukw0sq89za9m6zcx7odb 8213010 8213008 2026-05-13T06:09:08Z DurMar12 181423 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28600-08|~2026-28600-08]] ([[User_talk:~2026-28600-08|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ 6659681 wikitext text/x-wiki '''Periférne zariadenie''' alebo '''periféria''' je v počítačovej technike zariadenie pripojiteľné ku [[Systémová jednotka|systémovej jednotke]] počítača, ktoré mechanicky nie je jej integrálnou súčasťou, ale je ho možné ku systémovej jednotke počítača pripojiť. Systémovú jednotku počítača spolu s jej periférnymi zariadeniami súhrnne nazývame [[počítač]]. Periférnymi zariadeniami počítača sú: * [[Vstupné zariadenie|Vstupné zariadenia]] (klávesnica, myš, kamera, …) * [[Výstupné zariadenie|Výstupné zariadenia]] (monitor, tlačiareň, projektor, …) * [[Vstupno-výstupné zariadenie|Vstupno-výstupné zariadenia]] (externá optická mechanika, externý pevný disk, multifunkčná tlačiareň, …) [[Kategória:Hardvér]] qcw1anqqb23ksyuiied985995n8cqja 0 192621 8212990 8181580 2026-05-13T05:51:56Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8212990 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Peter Karpinský | pseudonym = | popis osoby = slovenský spisovateľ a jazykovedec | obrázok = Karpinsky.jpg | popis obrázka = Peter Karpinský v roku 2007 | rodné meno = | dátum narodenia = {{dnv|1971|11|03}} | miesto narodenia = [[Gelnica]], [[Česko-Slovensko|ČSSR]] | dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | národnosť = | štátna príslušnosť = | alma mater = [[Filozofická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|FF UPJŠ]] v [[Prešov]]e | zamestnanie = | rodičia = | príbuzní = | súrodenci = | manželka = | partner = | partnerka = | deti = | vzťahy = | žáner = | obdobie = | téma = | hnutie = | debut = | významné práce = | významné ocenenia = | ovplyvnený = | ovplyvnený skryť = | ovplyvnil = | ovplyvnil skryť = | podpis = | poznámky = | web = | portál1 = | portál2 = }} '''Peter Karpinský'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Peter Karpinský | url = https://peter-karpinsky.webnode.sk/ | vydavateľ = peter-karpinsky.webnode.sk | dátum vydania = 2024-06-14 | dátum prístupu = 2024-07-02 | jazyk = sk}}</ref> (* [[3. november]] [[1971]], [[Gelnica]]) je slovenský [[spisovateľ]] a [[jazykovedec]]. Venuje sa písaniu umeleckej literatúry a odborných prác, píše aj recenzie – najmä z oblasti literatúry pre deti.<ref name="lit">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Peter Karpinský | url = http://www.litcentrum.sk/slovenski-spisovatelia/peter-karpinsky | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-06-19 | vydavateľ = Literárne informačné centrum | miesto = | jazyk = }}</ref> Karpinský je držiteľom niekoľkých cien dekana [[Prešovská univerzita v Prešove|Prešovskej univerzity]], mnohých literárnych ocenení, dostal takisto i cenu predsedu KSK a cenu primátora mesta Stará Ľubovňa (2022),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Peter Karpinský | url = https://www.unipo.sk/filozoficka-fakulta/peter-karpinsky/ | vydavateľ = unipo.sk | dátum prístupu = 2024-11-01}}</ref> jeho kniha O Malom kozmonautovi je zapísaná na Čestnej listine IBBY (2024)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.ibby.org/awards-activities/awards/ibby-honour-list | vydavateľ = www.ibby.org | dátum prístupu = 2025-12-05 | titul = Archivovaná kópia | url archívu = https://web.archive.org/web/20170128235831/http://www.ibby.org/awards-activities/awards/ibby-honour-list/ | dátum archivácie = 2017-01-28 }}</ref> a v roku 2025 získal prestížnu literárnu Cenu Trojruža.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cenu Ľudovíta Fullu získala K. Vavrová, Trojruža patrí P. Karpinskému | url = https://www.teraz.sk/regiony/cenu-ludovita-fullu-ziskala-k-vavrov/925375-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2025-12-04 | dátum prístupu = 2025-12-05 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref> == Životopis == Narodil sa v [[Gelnica|Gelnici]]. Maturoval na gymnáziu v [[Spišská Nová Ves|Spišskej novej Vsi]].<ref name="lit" /> V rokoch 1990 – 1995 študoval slovenský jazyk a dejepis na [[Filozofická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika]] v [[Prešov|Prešove]].<ref name="lit" /> Po skončení štúdia začal pôsobiť ako vysokoškolský pedagóg a stal sa vedúcim Katedry slovenského jazyka [[Prešovská univerzita|Prešovskej univerzity]],<ref name="lit" /> v súčasnosti pôsobí ako riaditeľ Inštitútu slovakistiky a mediálnych štúdií na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. Žije v Spišskej novej Vsi a v Prešove.<ref name="lit" /> ==Tvorba == Písaniu sa začal venovať už v gymnaziálnych rokoch. Po ocenení v literárnej súťaži ''Rubato'' (organizovanej Spolkom slovenských spisovateľov) vydal svoj prozaický debut pre dospelých ''Oznamujeme všetkým majiteľom hrobov''.<ref name="lit" /> Je autorom mnohých kníh a literatúry pre mládež. Venuje sa i tvorbe komiksov, rozhlasovej či televíznej tvorbe, réžii divadelných hier a prekladom umeleckej literatúry. Karpinský je takisto vedúcim súboru ''DTS'' (Divadlo teatrálnej skratky)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Divadlo teatrálnej skratky | url = http://detes.weebly.com/ | vydavateľ = detes.weebly.com | dátum prístupu = 2024-11-01}}</ref> a v rokoch 2010 - 2018 bol šéfredaktorom literárneho zábavníka pre dievčatá a chlapcov ''ZIPS'' (vydavateľstvo Regent).{{Bez citácie}} === Diela === Nižšie je uvedený výber niektorých diel. ==== Monografie ==== * ''Poetika komiksu v texte a kontexte'' (FF PU, Prešov 2014) * ''Karol S. Szereday. Zpjevanky zemplinských slovanů v okolj Mihalovském : Historicko-diskurzívna analýza'' (FF PU, Prešov 2021) * ''Spojky a spájacie prostriedky v slovenčine'' (VEDA, Bratislava 2013) * ''Personálna a sociálna deixa v slovenčine'' (FF PU, Prešov 2019) * ''Poetologické a axiologické aspekty slovenského komiksu druhej polovice 20. storočia'' (FF PU, Prešov 2023) ==== Próza ==== * ''Oznamujeme všetkým majiteľom hrobov'' (Vydavateľstvo SSS, Bratislava 1998) * ''Nanebonevzatie'' (Pectus, Košice 2009) * ''Päť x Päť. Antológia súčasnej slovenskej prózy'' (Zostavovateľ a autor portrétov. LIC, Bratislava 2011) * ''The Dedalus Book of Slovak Literature'' (Zostavovateľ a autor portrétov. Dedalus, Veľká Británia 2015) ==== Rozhlasové hry ==== * ''Morbus Magnus / Doktor Johannes Maletér na Ľubovnianskom hrade vyšetruje vraždu''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rozhlasové hry - Archív extra | url = https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1365/1459717 | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas – Devín | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-01 | miesto = Bratislava}}</ref> ==== Literatúra pre deti a mládež ==== * ''Ako sme s Ťukťukom ťukťukovali'' (Mladé letá, Bratislava 2001, 2. vydanie Slovart, Bratislava 2018) * ''Rozprávky z múzea záhad a tajomstiev'' (Mladé letá, Bratislava, 2007) * ''Sedem dní v pivnici'' (Perfekt, Bratislava 2011, 2. vydanie 2017) * ''Skala útočiska. Povesti a príbehy zo Spišskej Novej Vsi a okolia ''(FAMA art, Spišská Nová Ves 2013) * ''Kde asi rozprávka býva'' (Perfekt, Bratislava, 2013) * ''Adela, ani to neskúšaj!'' (Perfekt, Bratislava 2016) * ''Teta Agáta a jej mačacia sedmička'' (Perfekt, Bratislava 2017) *''O dvanástich mesiačikoch'' (Perfekt, Bratislava 2019) *''Med z ľadových kvetov'' (Perfekt, Bratislava, 2019) *''O malom kozmonautovi'' (Perfekt, Bratislava, 2021) *''Lebka s dvoma zámkami'' (Perfekt, Bratislava, 2022) *''Príbehy Kveťa Herbára'' (s Annou Timkovou Lazurovou, AlleGro plus, Bratislava 2023) *''Chlapec menom Konštantín'' (Allegro plus Bratislava 2024), ilustrácie: Michal Mordel *''Zuzkine'' dobrodružstvá #s nohou v sadre (Perfekt, Bratislava 2025) *''Boris, AI & superhrdinovia vedy'' (Allegro plus Bratislava 2025), ilustrácie: Michal Mordel == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://peter-karpinsky.webnode.sk/ Oficiálne stránky] * {{slc autor|peter-karpinsky}} * [https://osobnostiksk.sk/osobnosti2022/peter-karpinsky/ Peter Karpinský] na stránke osobnosti.sk ({{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230428070556/https://osobnostiksk.sk/osobnosti2022/peter-karpinsky/ |date=2023-04-28 }}) * [http://www.litcentrum.sk/rozhovory/rozhovor-s-prozaikom-petrom-karpinskym Rozhovor s prozaikom Petrom Karpinským: Tvorba pre deti je úlet do mimosveta] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141216144853/http://www.litcentrum.sk/rozhovory/rozhovor-s-prozaikom-petrom-karpinskym |date=2014-12-16 }} * [http://www.litcentrum.sk/rozhovory/z-dvoch-komor-srdca Rozhovor s P. Karpinským: Z dvoch komôr srdca] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141216172240/http://www.litcentrum.sk/rozhovory/z-dvoch-komor-srdca |date=2014-12-16 }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Karpinský, Peter}} [[Kategória:Slovenskí jazykovedci]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove]] [[Kategória:Vyučujúci na Pedagogickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove]] [[Kategória:Osobnosti z Gelnice]] m4zogi5wml1i2bc38onwkbabyh2l1vq 0 196921 8212701 7895077 2026-05-12T13:18:14Z ~2026-28600-43 294636 pridanie odkazu 8212701 wikitext text/x-wiki {{Infobox Lietadlo | názov = Me 262 ''Schwalbe'' | obrázok = File:Messerschmitt Me 262 050606-F-1234P-055.jpg | typ = [[stíhacie lietadlo]] | výrobca = [[Messerschmitt]] | konštruktér = [[Wilhelm Emil Messerschmitt|Willy Messerschmitt]] | prvý let = [[18. apríl]]a [[1941]] s [[piestový motor|piestovým motorom]]<br />[[18. júl]]a [[1942]] s [[prúdový motor|prúdovými motormi]] | zavedený = [[apríl]] [[1944]] | vyradený = 1945, Nemecko<br />1957, Česko-Slovensko | výroba = [[1943]] – [[1945]] | vyrobených kusov = 1 433 | charakter = vyradený | cena za kus = | varianty = | hlavný používateľ = ''[[Luftwaffe (Wehrmacht)|Luftwaffe]]''<br />[[Česko-slovenské vojenské letectvo]] }} [[Súbor:Messerschmitt Me 262.jpg|thumb|Messerschmitt Me 262 v [[Mníchov|mníchovskom]] múzeu]] == '''Messerschmitt Me 262 ''Schwalbe''''' („Lastovička“) bolo [[Nacistické Nemecko|nemecké]] lietadlo firmy [[Messerschmitt]] vyrábané na konci [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Bolo to prvé sériovo vyrábané prúdové lietadlo, ktoré sa dostalo do boja. Stroj bol po vojne ďalej vyrábaný v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] pod označením [[Avia S-92]]. == == Vznik a vývoj == Vývoj Me 262 začal už pred [[druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]] v roku [[1938]]. V roku [[1941]] prebehli prvé skúšky ešte bez prúdových motorov. Miesto nich bol do lietadla namontovaný jeden piestový motor [[Junkers Jumo 210|Jumo 210]]. Táto verzia mala označenie Me 262V1. Druhá verzia Me 262V2 bola už vybavená prúdovými motormi, ale z bezpečnostných dôvodov konštruktéri nechali v lietadle aj piestový motor. Vyplatilo sa to potom, čo obidva prúdové motory zlyhali a lietadlo pristálo s piestovým motorom. Tretí prototyp V3 mal už len prúdové motory [[BMW 003]] a vzlietol [[18. júl]]a [[1942]] v [[Leipheim]]e neďaleko [[Günzburg]]u. Pilotoval ho Fritz Wendel. Nespoľahlivé motory BMW 003 boli vymenené motormi [[Junkers Jumo 004|Jumo 004]]. Verzia V5 už nemala ostrohové koleso. Skúšobné lety trvali ďalší rok, ale boli problémy s motormi a potom aj s [[Adolf Hitler|Hitlerom]], ktorý svojhlavo a nereálne trval na skonštruovaní rýchleho [[bombardovacie lietadlo|bombardéra]] (Blitzbomber). Prvé motory mali predpísanú životnosť 50 hodín, mnohé však skončili už pri 12 hodinách nasadenia. Hlavným problémom boli lopatky turbín. Konštruktéri nemali žiadne skúsenosti s chovaním materiálov pri takých vysokých teplotách. Dochádzalo k ich takzvanému roztekaniu, čiže deformáciám. Tým ovplyvňovali celkovú životnosť motora. Nevýhodou bola aj malá rýchlosť pri nižšom ťahu, ktorá pri pristávaní robila lietadlo veľmi zraniteľným. Problémy boli aj s podvozkom a výzbrojou. Významnejší pokrok prišiel v roku [[1943]], keď lietadlo pilotovalo eso Luftwaffe [[Adolf Galland]], ktorý ihneď začal s [[Luftwaffe]] vyjednávať o sériovej výrobe. Táto prvá sériová verzia A-1 sa začala vyrábať [[30. júl]]a [[1943]] v [[Regensburg]]u, ale kvôli spojeneckým náletom na Regensburg sa výroba musela presunúť do [[Bavorsko|Bavorska]]. Znovu sa začal vyrábať [[30. november|30. novembra]] [[1943]]. == Bojové nasadenie == [[Súbor:Bundesarchiv Bild 141-2497, Flugzeug Me 262A auf Flugplatz.jpg|thumb|right|Messerschmitt Me 262A na letisku, 1944]] Do služby bol Me 262 zaradený až v lete [[1944]] a v októbri bola založená letka [[Kommando Nowotny]] zložená len z Me 262. Velil jej skúsený letec [[Walter Nowotny]]. Tieto stroje boli nasadené hlavne proti bombardérom. V súbojoch s piestovými stíhačkami [[North American P-51 Mustang|P-51 Mustang]] a [[Supermarine Spitfire]] nevychádzal najlepšie. Bolo to kvôli menšej obratnosti a akcelerácii. Oproti britskej prúdovej stíhačke [[Gloster Meteor]] mal Me 262 väčšiu rýchlosť a teoreticky ho prekonával aj vo výzbroji. Me 262 mal štyri kanóny [[MK 108]] kalibru 30 mm a Gloster Meteor mal kanóny [[Hispano-Suiza HS.404|British Hispano]] kalibru 20 mm, lenže kanóny MK 108 mali menšiu kadenciu a dostrel, hodili sa preto skôr na útoky na bombardéry. Gloster Meteor prekonával Me 262 aj v lepšej obratnosti a použití aerodynamických bŕzd. Tieto dva stroje sa vo vzdušnom súboji nikdy nestretli. Kanóny MK 108 boli u neskorších verzií nahradené kanónom BK 5 alebo MK 214 kalibru 50 mm<ref name="Václav Němeček">{{Citácia knihy |priezvisko = Němeček |meno = Václav |odkaz na autora = Václav Němeček |titul = Vojenská letedla |zväzok = 3: Letadla druhé světové války |vydavateľ = Naše vojsko |miesto = Praha |rok = 1992 |isbn = 80-206-0117-1 |jazyk = cs |strany = 354 }}</ref>. Do konca vojny Luftwaffe oficiálne prevzalo 1 433 strojov, ale do boja sa dostala menej než polovica. Najväčšia akcia Me 262 bol boj so spojeneckým bombardovacím zväzom, pri ktorom bolo použitých 55 strojov. Útok bol vedený proti strojom americkej [[8. letecká armáda USAF|8. leteckej armády]]. Me 262 zaútočili na 1317 štvormotorových bombardérov [[Boeing B-17 Flying Fortress|B-17]] a [[Consolidated B-24 Liberator|B-24]], ktoré mali sprievod 905 stíhačiek. Me 262 zostrelili najskôr 10 bombardérov, ale Luftwatorffe stratila 27 stíhačiek, 5 pilotov a ďalší 14 boli nezvestní. Len Nowotnyho jednotka však do konca vojny zostrelila 427 lietadiel, z toho viac než 300 spojeneckých štvormotorových bombardérov.<ref name="Václav Němeček"/> Spojenci považovali Schwalbe za potenciálne veľké nebezpečenstvo a na letiská, na ktorých boli umiestnené ich jednotky, podnikali neustále útoky. <ref>{{Citácia knihy |priezvisko = Válka |meno = Zbyněk |odkaz na autora = Zbyněk Válka |titul = Stíhací letadla: 1939 – 45 |zväzok = Velká Británie – Německo |vydavateľ = Votobia |miesto = Olomouc |rok = 1996 |jazyk = cs |isbn = 80-7198-260-1 |strany = 55 }}</ref> Väčšina Me 262 stratených pri bojových akciách bola zničená pri pristávaní, kedy bola najzraniteľnejšia. V apríli [[1945]] zaútočili zopárkrát na bombardéry. Vtedy bolo nasadených až niekoľko desiatok Me 262. Lenže bolo už neskoro. Po vojne boli stroje intenzívne skúšané vo viacerých krajinách, k jeho ďalšej modernizácii však nikto neprikročil. V dobe veľmi rýchleho vývoja stroj neuveriteľne rýchlo zastarával. V povojnovom období boli stroje vyrábané jedine v Česko-Slovensku ako [[Avia S-92]] a CS-92. Výroba sa začala potom, čo bolo na letiskách a v leteckých závodoch nájdených niekoľko poškodených drakov týchto strojov. Prvá S-92 vzlietla v auguste 1946 v sedadle so skúšobným pilotom Antonínom Krausom.<ref>{{Citácia knihy |priezvisko = Šorel |meno = Václav |odkaz na autora = Václav Šorel |titul = Letadla československých pilotů: pro čtenáře od 9 let |vydavateľ = Albatros |miesto = Praha |rok = 1986 |jazyk = cs |strany = 139 }}</ref> Tieto verzie sú vystavené v Leteckom múzeu Kbely. == Varianty == [[Súbor:ME 262 2.jpg|right|thumb|Nočný stíhač Me 262B-1a/U1 v USA]] [[Súbor:Avia S-92.JPG|right|thumb|Avia S-92]] * '''A-1a ''Schwalbe''''' – vyrábaná verzia ''Jäger'' (stíhač) a ''Jabo'' (stíhací bombardér). ** '''A-1a/U1''' – jeden prototyp so 6 kanónmi, (2 × 20 mm MG 151, 2 × 30 mm MK 103 a 2 × 30 mm MK 108). ** '''A-1a/U2''' – jeden prototyp s [[radar]]om [[Lichtenstein (radar)|FuG 220 Lichtenstein SN 2]] a anténami ako pokus o noční stíhač. ** '''A-1a/U3''' – [[prieskumné lietadlo|prieskumná]] verzia upravená v menších počtoch, vybavená RB20/30 kamerami montovanými v nose lietadla (niekedy jedna RB 20/20 a jedna RB 75/30). Niekedy bola ponechaná výzbroj 30 mm kánonov, ale väčšina bola neozbrojená. ** '''A-1a/U4''' – dva prototypy s 50 mm kanónom. * '''A-1b''' – rovnaká A-1a ale má namontované motory BMW 003. Vyrobené boli len dva experimentálne kusy s maximálnou rýchlosťou 800 km/h. * '''A-2a ''Sturmvogel''''' – posledný rýchly bombardér s dvomi kanónmi. ** '''A-2a/U1''' – jeden prototyp s novším zameriavaním pre bombardovanie. ** '''A-2a/U2''' – dva prototypy s presklenou prednou časťou pre bombometčíka. * '''A-3a''' – navrhovaná bojová verzia k ničeniu pozemných cieľov. * '''A-4a''' – prieskumná verzia. * '''A-5a''' – posledná prieskumná verzia vyrábaná na konci vojny. * '''B-1a''' – dvojmiestny cvičný stroj. ** '''B-1a/U1''' – cvičné stroje B-1a prestavané na provizórny nočný stíhač s radarom FuG 218 Neptun. * '''B-2''' – navrhovaný noční stíhač s väčším trupom. * '''C-1a''' – jeden prototyp prepadového stíhača s raketovým pohonom (rakety Walter vo chvoste lietadla). * '''C-2b''' – jeden prototyp prepadového stíhača s raketovým pohonom (rakety BMW v motorových gondolách). * '''C-3a''' – jeden prototyp prepadového stíhača s raketovým pohonom (rakety Walter v kontajneri na spodnej časti trupu). * '''D-1''' – navrhovaný variant k preprave raketnice [[Jagdfaust]]. * '''E-1''' – navrhovaná verzia s kanónom založená na verzii A-1a/U4. * '''E-2''' – navrhovaná verzia vyzbrojená 48 kusmi 55 mm rakiet [[R4M (raketa)|R4M]]. '''Japonský návrh inšpirovaný správami o Me 262:''' * [[Nakadžima Kikka]] '''Povojnové varianty:''' * '''[[Avia S-92]]''' – vyrábaný v Česko-Slovensku, vychádzajúci z verzie A-1b. * '''Avia CS-92''' – vyrábaný v Česko-Slovensku, vychádzajúci z verzie B-1a. * '''A-1c''' – súkromne vyrábaný v USA, založený na A-1a. * '''B-1c''' – súkromne vyrábaný v USA, založený na B-1a. * '''A/B-1c''' – súkromne vyrábaný v USA, zameniteľný medzi A-1a a B-1a. == Špecifikácie (Me 262A-1a) == [[Súbor:Messerschmitt Me 262 Schwalbe 3d drawing.svg|right|350px]] === Technické údaje === * '''Posádka''': 1 * '''Rozpätie''': 12,51 m * '''Dĺžka''': 10,58 m * '''Výška''': 3,83 m * '''Plocha krídel''': 21,7 m² * '''Hmotnosť prázdneho lietadla''': 4&nbsp;420 kg * '''Vzletová hmotnosť''': 6&nbsp;400 kg (s 1&nbsp;800 l paliva) * '''Maximálna vzletová hmotnosť''': 9&nbsp;060 kg * '''Pohonná jednotka''': 2 × [[prúdový motor]] [[Junkers Jumo 004|Junkers Jumo 004B-1]], každý s ťahom 8,8 kN * '''Geometrická štíhlosť krídla''': 7,21 === Výkony === * '''Maximálna rýchlosť''': 956 km/h (na hladine mora) * '''Dostup''': 15700 m * '''Stúpavosť''': 3&nbsp;300 m/min * '''Dolet''': ** '''v letovej hladine''': 1&nbsp;050 km (vo výške 9&nbsp;000 m, s 1&nbsp;800 l paliva) ** '''pri zemi''': 980 km (s 1&nbsp;800 l paliva) * '''Pomer ťah/hmotnosť''': 0,278 (bez podvesov, t.j. pri 6&nbsp;400 kg) === Výzbroj === * 4× [[letecký kanón|kanón]] [[MK 108]] kalibru 30 mm so zásobou 2× 80 nábojov na zbraň (spodná dvojica kanónov) a 2× 100 nábojov (horná dvojica) * 2× [[letecká bomba|bomba]] do hmotnosti 250 kg (každá) * 24× raketa [[R4M (raketa)|R4M]] kalibru 55 mm == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Messerschmitt Me 262}} == Zdroj == {{preklad|cs|Messerschmitt Me 262|7323354}} == Pozri aj == https://www.youtube.com/@capslockcz69<nowiki/>{{Nemecké vojenské lietadlá druhej svetovej vojny}} [[Kategória:Nemecké stíhacie lietadlá]] [[Kategória:Lietadlá druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Lietadlá Messerschmitt]] 7hd27i8y8jw7ftcmoe5zkzeb5pqyc8x 8212704 8212701 2026-05-12T13:23:32Z DurMar12 181423 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28600-43|~2026-28600-43]] ([[User_talk:~2026-28600-43|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od 46.34.245.33 7895077 wikitext text/x-wiki {{Infobox Lietadlo | názov = Me 262 ''Schwalbe'' | obrázok = File:Messerschmitt Me 262 050606-F-1234P-055.jpg | typ = [[stíhacie lietadlo]] | výrobca = [[Messerschmitt]] | konštruktér = [[Wilhelm Emil Messerschmitt|Willy Messerschmitt]] | prvý let = [[18. apríl]]a [[1941]] s [[piestový motor|piestovým motorom]]<br />[[18. júl]]a [[1942]] s [[prúdový motor|prúdovými motormi]] | zavedený = [[apríl]] [[1944]] | vyradený = 1945, Nemecko<br />1957, Česko-Slovensko | výroba = [[1943]] – [[1945]] | vyrobených kusov = 1 433 | charakter = vyradený | cena za kus = | varianty = | hlavný používateľ = ''[[Luftwaffe (Wehrmacht)|Luftwaffe]]''<br />[[Česko-slovenské vojenské letectvo]] }} [[Súbor:Messerschmitt Me 262.jpg|thumb|Messerschmitt Me 262 v [[Mníchov|mníchovskom]] múzeu]] '''Messerschmitt Me 262 ''Schwalbe''''' („Lastovička“) bolo [[Nacistické Nemecko|nemecké]] lietadlo firmy [[Messerschmitt]] vyrábané na konci [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Bolo to prvé sériovo vyrábané prúdové lietadlo, ktoré sa dostalo do boja. Stroj bol po vojne ďalej vyrábaný v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] pod označením [[Avia S-92]]. == Vznik a vývoj == Vývoj Me 262 začal už pred [[druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]] v roku [[1938]]. V roku [[1941]] prebehli prvé skúšky ešte bez prúdových motorov. Miesto nich bol do lietadla namontovaný jeden piestový motor [[Junkers Jumo 210|Jumo 210]]. Táto verzia mala označenie Me 262V1. Druhá verzia Me 262V2 bola už vybavená prúdovými motormi, ale z bezpečnostných dôvodov konštruktéri nechali v lietadle aj piestový motor. Vyplatilo sa to potom, čo obidva prúdové motory zlyhali a lietadlo pristálo s piestovým motorom. Tretí prototyp V3 mal už len prúdové motory [[BMW 003]] a vzlietol [[18. júl]]a [[1942]] v [[Leipheim]]e neďaleko [[Günzburg]]u. Pilotoval ho Fritz Wendel. Nespoľahlivé motory BMW 003 boli vymenené motormi [[Junkers Jumo 004|Jumo 004]]. Verzia V5 už nemala ostrohové koleso. Skúšobné lety trvali ďalší rok, ale boli problémy s motormi a potom aj s [[Adolf Hitler|Hitlerom]], ktorý svojhlavo a nereálne trval na skonštruovaní rýchleho [[bombardovacie lietadlo|bombardéra]] (Blitzbomber). Prvé motory mali predpísanú životnosť 50 hodín, mnohé však skončili už pri 12 hodinách nasadenia. Hlavným problémom boli lopatky turbín. Konštruktéri nemali žiadne skúsenosti s chovaním materiálov pri takých vysokých teplotách. Dochádzalo k ich takzvanému roztekaniu, čiže deformáciám. Tým ovplyvňovali celkovú životnosť motora. Nevýhodou bola aj malá rýchlosť pri nižšom ťahu, ktorá pri pristávaní robila lietadlo veľmi zraniteľným. Problémy boli aj s podvozkom a výzbrojou. Významnejší pokrok prišiel v roku [[1943]], keď lietadlo pilotovalo eso Luftwaffe [[Adolf Galland]], ktorý ihneď začal s [[Luftwaffe]] vyjednávať o sériovej výrobe. Táto prvá sériová verzia A-1 sa začala vyrábať [[30. júl]]a [[1943]] v [[Regensburg]]u, ale kvôli spojeneckým náletom na Regensburg sa výroba musela presunúť do [[Bavorsko|Bavorska]]. Znovu sa začal vyrábať [[30. november|30. novembra]] [[1943]]. == Bojové nasadenie == [[Súbor:Bundesarchiv Bild 141-2497, Flugzeug Me 262A auf Flugplatz.jpg|thumb|right|Messerschmitt Me 262A na letisku, 1944]] Do služby bol Me 262 zaradený až v lete [[1944]] a v októbri bola založená letka [[Kommando Nowotny]] zložená len z Me 262. Velil jej skúsený letec [[Walter Nowotny]]. Tieto stroje boli nasadené hlavne proti bombardérom. V súbojoch s piestovými stíhačkami [[North American P-51 Mustang|P-51 Mustang]] a [[Supermarine Spitfire]] nevychádzal najlepšie. Bolo to kvôli menšej obratnosti a akcelerácii. Oproti britskej prúdovej stíhačke [[Gloster Meteor]] mal Me 262 väčšiu rýchlosť a teoreticky ho prekonával aj vo výzbroji. Me 262 mal štyri kanóny [[MK 108]] kalibru 30 mm a Gloster Meteor mal kanóny [[Hispano-Suiza HS.404|British Hispano]] kalibru 20 mm, lenže kanóny MK 108 mali menšiu kadenciu a dostrel, hodili sa preto skôr na útoky na bombardéry. Gloster Meteor prekonával Me 262 aj v lepšej obratnosti a použití aerodynamických bŕzd. Tieto dva stroje sa vo vzdušnom súboji nikdy nestretli. Kanóny MK 108 boli u neskorších verzií nahradené kanónom BK 5 alebo MK 214 kalibru 50 mm<ref name="Václav Němeček">{{Citácia knihy |priezvisko = Němeček |meno = Václav |odkaz na autora = Václav Němeček |titul = Vojenská letedla |zväzok = 3: Letadla druhé světové války |vydavateľ = Naše vojsko |miesto = Praha |rok = 1992 |isbn = 80-206-0117-1 |jazyk = cs |strany = 354 }}</ref>. Do konca vojny Luftwaffe oficiálne prevzalo 1 433 strojov, ale do boja sa dostala menej než polovica. Najväčšia akcia Me 262 bol boj so spojeneckým bombardovacím zväzom, pri ktorom bolo použitých 55 strojov. Útok bol vedený proti strojom americkej [[8. letecká armáda USAF|8. leteckej armády]]. Me 262 zaútočili na 1317 štvormotorových bombardérov [[Boeing B-17 Flying Fortress|B-17]] a [[Consolidated B-24 Liberator|B-24]], ktoré mali sprievod 905 stíhačiek. Me 262 zostrelili najskôr 10 bombardérov, ale Luftwatorffe stratila 27 stíhačiek, 5 pilotov a ďalší 14 boli nezvestní. Len Nowotnyho jednotka však do konca vojny zostrelila 427 lietadiel, z toho viac než 300 spojeneckých štvormotorových bombardérov.<ref name="Václav Němeček"/> Spojenci považovali Schwalbe za potenciálne veľké nebezpečenstvo a na letiská, na ktorých boli umiestnené ich jednotky, podnikali neustále útoky. <ref>{{Citácia knihy |priezvisko = Válka |meno = Zbyněk |odkaz na autora = Zbyněk Válka |titul = Stíhací letadla: 1939 – 45 |zväzok = Velká Británie – Německo |vydavateľ = Votobia |miesto = Olomouc |rok = 1996 |jazyk = cs |isbn = 80-7198-260-1 |strany = 55 }}</ref> Väčšina Me 262 stratených pri bojových akciách bola zničená pri pristávaní, kedy bola najzraniteľnejšia. V apríli [[1945]] zaútočili zopárkrát na bombardéry. Vtedy bolo nasadených až niekoľko desiatok Me 262. Lenže bolo už neskoro. Po vojne boli stroje intenzívne skúšané vo viacerých krajinách, k jeho ďalšej modernizácii však nikto neprikročil. V dobe veľmi rýchleho vývoja stroj neuveriteľne rýchlo zastarával. V povojnovom období boli stroje vyrábané jedine v Česko-Slovensku ako [[Avia S-92]] a CS-92. Výroba sa začala potom, čo bolo na letiskách a v leteckých závodoch nájdených niekoľko poškodených drakov týchto strojov. Prvá S-92 vzlietla v auguste 1946 v sedadle so skúšobným pilotom Antonínom Krausom.<ref>{{Citácia knihy |priezvisko = Šorel |meno = Václav |odkaz na autora = Václav Šorel |titul = Letadla československých pilotů: pro čtenáře od 9 let |vydavateľ = Albatros |miesto = Praha |rok = 1986 |jazyk = cs |strany = 139 }}</ref> Tieto verzie sú vystavené v Leteckom múzeu Kbely. == Varianty == [[Súbor:ME 262 2.jpg|right|thumb|Nočný stíhač Me 262B-1a/U1 v USA]] [[Súbor:Avia S-92.JPG|right|thumb|Avia S-92]] * '''A-1a ''Schwalbe''''' – vyrábaná verzia ''Jäger'' (stíhač) a ''Jabo'' (stíhací bombardér). ** '''A-1a/U1''' – jeden prototyp so 6 kanónmi, (2 × 20 mm MG 151, 2 × 30 mm MK 103 a 2 × 30 mm MK 108). ** '''A-1a/U2''' – jeden prototyp s [[radar]]om [[Lichtenstein (radar)|FuG 220 Lichtenstein SN 2]] a anténami ako pokus o noční stíhač. ** '''A-1a/U3''' – [[prieskumné lietadlo|prieskumná]] verzia upravená v menších počtoch, vybavená RB20/30 kamerami montovanými v nose lietadla (niekedy jedna RB 20/20 a jedna RB 75/30). Niekedy bola ponechaná výzbroj 30 mm kánonov, ale väčšina bola neozbrojená. ** '''A-1a/U4''' – dva prototypy s 50 mm kanónom. * '''A-1b''' – rovnaká A-1a ale má namontované motory BMW 003. Vyrobené boli len dva experimentálne kusy s maximálnou rýchlosťou 800 km/h. * '''A-2a ''Sturmvogel''''' – posledný rýchly bombardér s dvomi kanónmi. ** '''A-2a/U1''' – jeden prototyp s novším zameriavaním pre bombardovanie. ** '''A-2a/U2''' – dva prototypy s presklenou prednou časťou pre bombometčíka. * '''A-3a''' – navrhovaná bojová verzia k ničeniu pozemných cieľov. * '''A-4a''' – prieskumná verzia. * '''A-5a''' – posledná prieskumná verzia vyrábaná na konci vojny. * '''B-1a''' – dvojmiestny cvičný stroj. ** '''B-1a/U1''' – cvičné stroje B-1a prestavané na provizórny nočný stíhač s radarom FuG 218 Neptun. * '''B-2''' – navrhovaný noční stíhač s väčším trupom. * '''C-1a''' – jeden prototyp prepadového stíhača s raketovým pohonom (rakety Walter vo chvoste lietadla). * '''C-2b''' – jeden prototyp prepadového stíhača s raketovým pohonom (rakety BMW v motorových gondolách). * '''C-3a''' – jeden prototyp prepadového stíhača s raketovým pohonom (rakety Walter v kontajneri na spodnej časti trupu). * '''D-1''' – navrhovaný variant k preprave raketnice [[Jagdfaust]]. * '''E-1''' – navrhovaná verzia s kanónom založená na verzii A-1a/U4. * '''E-2''' – navrhovaná verzia vyzbrojená 48 kusmi 55 mm rakiet [[R4M (raketa)|R4M]]. '''Japonský návrh inšpirovaný správami o Me 262:''' * [[Nakadžima Kikka]] '''Povojnové varianty:''' * '''[[Avia S-92]]''' – vyrábaný v Česko-Slovensku, vychádzajúci z verzie A-1b. * '''Avia CS-92''' – vyrábaný v Česko-Slovensku, vychádzajúci z verzie B-1a. * '''A-1c''' – súkromne vyrábaný v USA, založený na A-1a. * '''B-1c''' – súkromne vyrábaný v USA, založený na B-1a. * '''A/B-1c''' – súkromne vyrábaný v USA, zameniteľný medzi A-1a a B-1a. == Špecifikácie (Me 262A-1a) == [[Súbor:Messerschmitt Me 262 Schwalbe 3d drawing.svg|right|350px]] === Technické údaje === * '''Posádka''': 1 * '''Rozpätie''': 12,51 m * '''Dĺžka''': 10,58 m * '''Výška''': 3,83 m * '''Plocha krídel''': 21,7 m² * '''Hmotnosť prázdneho lietadla''': 4&nbsp;420 kg * '''Vzletová hmotnosť''': 6&nbsp;400 kg (s 1&nbsp;800 l paliva) * '''Maximálna vzletová hmotnosť''': 9&nbsp;060 kg * '''Pohonná jednotka''': 2 × [[prúdový motor]] [[Junkers Jumo 004|Junkers Jumo 004B-1]], každý s ťahom 8,8 kN * '''Geometrická štíhlosť krídla''': 7,21 === Výkony === * '''Maximálna rýchlosť''': 956 km/h (na hladine mora) * '''Dostup''': 15700 m * '''Stúpavosť''': 3&nbsp;300 m/min * '''Dolet''': ** '''v letovej hladine''': 1&nbsp;050 km (vo výške 9&nbsp;000 m, s 1&nbsp;800 l paliva) ** '''pri zemi''': 980 km (s 1&nbsp;800 l paliva) * '''Pomer ťah/hmotnosť''': 0,278 (bez podvesov, t.j. pri 6&nbsp;400 kg) === Výzbroj === * 4× [[letecký kanón|kanón]] [[MK 108]] kalibru 30 mm so zásobou 2× 80 nábojov na zbraň (spodná dvojica kanónov) a 2× 100 nábojov (horná dvojica) * 2× [[letecká bomba|bomba]] do hmotnosti 250 kg (každá) * 24× raketa [[R4M (raketa)|R4M]] kalibru 55 mm == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Messerschmitt Me 262}} == Zdroj == {{preklad|cs|Messerschmitt Me 262|7323354}} {{Portál|Letectvo|Letecký}} {{Nemecké vojenské lietadlá druhej svetovej vojny}} [[Kategória:Nemecké stíhacie lietadlá]] [[Kategória:Lietadlá druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Lietadlá Messerschmitt]] a19b5a8q0o2wtv6vp475blotkq5fyf1 0 198505 8212929 8204937 2026-05-12T21:14:35Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8212929 wikitext text/x-wiki {{Infobox vrch | názov = Ostredok | obrázok = Ostredok, Veľká Fatra, Slovakia, 2016 14.jpg | popis = Severovýchodný [[svah]] Ostredku | štát = Slovensko | štát1 = | región = [[Žilinský kraj|Žilinský]] | región1 = | okres = [[Ružomberok (okres)|Ružomberok]] | okres1 = [[Martin (okres)|Martin]] | okres2 = | obec = [[Liptovské Revúce]] | obec1 = [[Blatnica (obec)|Blatnica]] | obec2 = | pohorie = [[Veľká Fatra]] | podcelok = [[Hôľna Fatra]] | povodie = [[Revúca (prítok Váhu)|Revúca]] | povodie1 = [[Turiec (prítok Váhu)|Turiec]] | nadmorská výška = 1595.6 | význačnosť = 672<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.peaklist.org/WWlists/euro600/slovakia/Slovakia_P200_prominence.pdf | vydavateľ = peaklist.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> | zemepisná šírka = 48.8997 | zemepisná dĺžka = 19.0811 | hornina = | orogenéza = Alpínske vrásnenie | najľahší výstup = z obce [[Blatnica (obec)|Blatnica]] [[Gaderská dolina|Gaderskou dolinou]] po {{Turistická značka|žltá}} a {{Turistická značka|zelená}} [[Turistická značka|značke]] | prvovýstup = | dátum prvovýstupu = | mapa = | popis mapy = | lokátor = Slovensko-reliéf | commons = Ostredok | poznámka = | popis.mapy = Poloha v rámci Slovenska | popis.mapy1 = Poloha v rámci Žilinského kraja | lokátor1 = Žilinský kraj }} '''Ostredok''' ({{mnm|1595.6}}<ref name="Turistická mapa 121 Veľká Fatra">{{Citácia knihy | titul = Turistická mapa 121 Veľká Fatra 1 : 50 000 | vydanie = 8 | rok = 2017 | vydavateľ = [[VKÚ]] Harmanec, s. r. o. | miesto = [[Kynceľová]] | isbn = 978-80-8144-149-3 | dátum_prístupu = 2020-01-05 }}</ref>) je najvyšší [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] vo [[Veľká Fatra|Veľkej Fatre]]. Leží nad obcou [[Liptovské Revúce]], približne {{Km|16|m|w}} východne od [[Turčianske Teplice|Turčianskych Teplíc]].<ref name="mapa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.08104&y=48.89993&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na [[Slovensko|Slovensku]] je až šesť vrchov s názvom [[Ostredok]].<ref name=Nm/> == Poloha == Nachádza sa v strednej časti Veľkej Fatry, v [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologickom podcelku]] [[Hôľna Fatra]].<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-09 | miesto = Bratislava }}</ref> Leží v [[Žilinský kraj|Žilinskom kraji]], na rozhraní okresov [[Ružomberok (okres)|Ružomberok]] a [[Martin (okres)|Martin]] a zasahuje na katastrálne územie obce [[Liptovské Revúce]] a [[Blatnica (obec)|Blatnica]].<ref name=Nm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy_februar_2017.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-09 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220627113557/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy_februar_2017.pdf | dátum archivácie = 2022-06-27 }}</ref> Najbližším sídlom sú na východe [[Liptovské Revúce]], juhovýchodne situované sú [[Motyčky]] a [[Staré Hory]] a západne leží [[Blatnica (obec)|Blatnica]]. Vrch patrí do [[Národný park Veľká Fatra|Národného parku Veľká Fatra]].<ref name="mapa"/> == Opis == Ostredok je súčasťou hlavného [[Hrebeň (geomorfológia)|hrebeňa]] [[Veľká Fatra|pohoria]]. Má dva [[Vrchol vrchu|vrcholy]]; hlavný južný ({{Mnm|1595.6}}) a nepatrne nižší severný ({{Mnm|1592.0}}). Vrcholy sú nevýrazné, poskytujúce nerušený kruhový výhľad. [[Svah]]y Ostredku sú hladko modelované, strmé, v zime na viacerých miestach hrozí nebezpečie padania [[Lavína|lavín]]. Vrcholom prechádza {{km|49|m|w}} dlhá [[Veľkofatranská magistrála]], vyznačená {{Turistická značka|červená}} červenou [[Turistická značka|turistickou značkou]]. Severným smerom susedí [[Biela skala (vrch vo Veľkej Fatre)|Biela skala]] ({{Mnm|1385}}), [[Suchý vrch (vrch vo Veľkej Fatre)|Suchý vrch]] ({{Mnm|1550}}) a [[Ploská (vrch vo Veľkej Fatre)|Ploská]] ({{Mnm|1532}}), východným [[Čierna hora (vrch vo Veľkej Fatre)|Čierna hora]] ({{Mnm|1335}}), [[Ostré brdo]] ({{Mnm|1319}}) a [[Šturec (vrch)|Šturec]] ({{Mnm|1075}}), južným [[Majerova skala]] ({{Mnm|1283}}), plytkým sedlom oddelený [[Frčkov]] ({{Mnm|1586}}) a [[Krížna (vrch vo Veľkej Fatre)|Krížna]] ({{Mnm|1574}}) a [[Kráľova skala (vrch vo Veľkej Fatre)|Kráľova skala]] ({{Mnm|1377}}) a západným [[Smrekov (vrch vo Veľkej Fatre)|Smrekov]] ({{Mnm|1441}}), [[Haľamova kopa]] ({{Mnm|1344}}), [[Chládkové úplazy]] ({{Mnm|1228}}) a [[Lubená (vrch vo Veľkej Fatre)|Lubená]] ({{Mnm|1414}}).<ref name=M>''Veľká Fatra. Turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.</ref> Masív patrí do povodia [[Váh]]u; rieka [[Revúca (prítok Váhu)|Revúca]] a jej prítok [[Lopušná (prítok Revúcej)|Lopušná]] odvodňujú východné svahy, západne sa zvažujúce napájajú [[Gaderský potok]] a jeho prítok [[Vrátňanský potok]], smerujúce do [[Turiec (prítok Váhu)|Turca]].<ref name="mapa"/> [[Relatívna výška vrcholu|Relatívna výška]] Ostredku je 672 [[Meter|metrov]], čo ho zaraďuje na 14. miesto v rebríčku vrchov s najväčšou relatívnou výškou na Slovensku.<ref>[http://www.peaklist.org/WWlists/euro600/slovakia/Slovakia_P200_prominence.pdf Zoznam vrchov Slovenska s najväčšou relatívnou výškou] na stránke Peaklist.org {{eng icon}} [PDF]</ref> === Korekcia výšky === Severný vrchol s uvádzanou [[Nadmorská výška|nadmorskou výškou]] {{Mnm|1592.0}} bol do roku [[2015]] považovaný za najvyšší vrch [[Veľká Fatra|Veľkej Fatry]] a tak bol uvádzaný aj v [[Turistická mapa|turistických mapách]].<ref>{{AtlasVKÚ2008|57}}</ref> V lete 2015 [[Klub slovenských turistov]] osadil na južnom vrchole, približne {{m|400|m|w}} juhojuhovýchodne od severného vrcholu informačnú tabuľu s nápisom ''„Pustolovčia / 1595 m / najvyšší bod Veľkej Fatry“''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Stuchlý | meno = Milan | autor = | odkaz na autora = | titul = Najvyšší vrch Veľkej Fatry | url = https://hiking.sk/hk/ar/3808/najvyssi_vrch_velkej_fatry.html | vydavateľ = hiking.sk | dátum vydania = 2015-08-28 | dátum aktualizácie = 2016-02-29 | dátum prístupu = 2016-03-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> Následné meranie domnienku predbežne potvrdilo, čakalo sa na oficiálne potvrdenie výšky.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kubišová | meno = Ľubica | autor = | odkaz na autora = | titul = Vyberajú meno pre nový najvyšší vrch Veľkej Fatry| periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://myliptov.sme.sk/c/8125960/vyberaju-meno-pre-novy-najvyssi-vrch-velkej-fatry.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2016-02-02 | dátum prístupu = 2016-02-02}}</ref> V roku 2015 potvrdili merania [[Geodetický a kartografický ústav Bratislava|Geodetického a kartografického ústavu Bratislava]], že vyššia je južnejšie položená kóta (turistami nazvaná „Pustolovčia“), preto v roku [[2016]] Názvoslovná komisia [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky]] prerokovala zmenu názvu, polohy aj výšky Ostredku. Názov Ostredok zostal pre najvyšší bod masívu ponechaný, bola tak však pomenovaná južnejšie položená nová kóta. Nižšia z kót, ktorá bola v minulosti pomenovaná Ostredok, zostala bez názvu. Nadmorskú výšku nižšej z kót úrad spresnil na {{Mnm|1592.54}} (zaokrúhlene {{Mnm|1593}}) a nadmorskú výšku vyššej z kót na {{Mnm|1595.58}} (zaokrúhlene {{Mnm|1596}}).<ref name="aktuality 2016-02-24">{{Citácia periodika | priezvisko = Kubisová | meno = Jana | autor = | odkaz na autora = | titul = Pohorie Veľká Fatra má staronový najvyšší vrchol. Doteraz bol bez mena | periodikum = aktuality.sk | odkaz na periodikum = Azet | url = https://www.aktuality.sk/clanok/478431/pohorie-velka-fatra-ma-staronovy-najvyssi-vrchol-doteraz-bol-bez-mena/ | issn = | vydavateľ = Azet.sk a.s. | miesto = Bratislava | dátum = 2016-02-24 | dátum prístupu = 2016-03-01}}</ref> Názov ''Pustolovčia'' bol určený ako štandardný názov pre lúku na úbočí Ostredku.<ref name="aktuality 2016-02-24" /> Na pôvodnom mieste označenia vrcholu bol osadený nový [[turistický smerovník]] s názvom ''Ostredok - rázcestie'', kde sa na červený chodník pripája {{Turistická značka|zelená}} zelená [[turistická značka]] z [[Dedošová dolina|Dedošovej doliny]].<ref name="Turistická mapa 121 Veľká Fatra" /> === Geológia === Jeho jemne modelované [[svah]]y buduje [[mraznické súvrstvie]] [[Fatrikum|fatrika]]. Mladšie [[Hornina|horniny]] vystupujú v [[Tektonické okno|tektonických oknách]] na niektorých miestach v blízkej [[Gaderská dolina|Gaderskej doline]]. === Výhľady === Hôľnatá vrcholová časť bez vyššej vegetácie, nadmorská výška a poloha umožňuje výnimočný kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach je možné pozorovať mnohé [[Zoznam vrcholov vo Veľkej Fatre|veľkofatranské vrcholy]], no tiež [[Malá Fatra|Malú Fatru]], [[Oravská Magura|Oravskú Maguru]] i [[Oravské Beskydy|Beskydy]], [[Západné Tatry|Západné]], [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysoké]] a [[Nízke Tatry]], [[Veporské vrchy]], [[Poľana (pohorie)|Poľanu]], [[Javorie (pohorie)|Javorie]], [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]], [[Strážovské vrchy]] a [[Moravsko-sliezske Beskydy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.org/?lat=48.89993&lng=19.08104&ele=1596&azi=338.76&alt=1.02&fov=45&date=2021-03-13T09:07Z&cfg=sr&name=48.89993%c2%b0%20N%2019.08104%c2%b0%20E | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ojedinele je možné vidieť vrchy 4 susedných krajín; [[Kékes]] ({{Mnm|1014}}) v [[Maďarsko|Maďarsku]], [[Schneeberg (Alpy)|Schneeberg]] ({{Mnm|2076}}) v [[Rakúsko|Rakúsku]], [[Lysá hora (vrch v Česku)|Lysú horu]] ({{Mnm|1328}}) v [[Česko|Česku]] a [[Babia hora|Babiu horu]] ({{Mnm|1723}}) v [[Poľsko|Poľsku]]. == Prístup == * po {{Turistická značka|červená}} červeno značenej [[Veľkofatranská magistrála|Veľkofatranskej magistrále]]<ref name=VKU>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 121 Veľká Fatra (9. vydanie; 2021) | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-121-velka-fatra-9-vydanie-2021-2/ | vydavateľ = CBS | miesto = Banská Bystrica | dátum vydania = 2021 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-25 | jazyk = }}</ref> hlavným [[Hrebeň (geomorfológia)|hrebeňom]]: ** od severovýchodu z rázc. pri [[Chata pod Borišovom|Chate pod Borišovom]] cez [[Ploská (vrch vo Veľkej Fatre)|Ploskú]] a [[Suchý vrch (vrch vo Veľkej Fatre)|Suchý vrch]] ** od juhu z [[Krížna (vrch vo Veľkej Fatre)|Krížnej]] cez [[Frčkov]] * po {{Turistická značka|žltá}} žltej značke: ** od západu z obce [[Blatnica (obec)|Blatnica]] [[Gaderská dolina|Gaderskou dolinou]] a rázc. ''Drobkov'', odtiaľ po {{Turistická značka|zelená}} zelenej cez ''Ostredok - rázcestie''; trvanie: ↑ 5:35 [[Hodina|h]], ↓ 4:30 [[Hodina|h]] ** od východu z obce [[Liptovské Revúce]] (Vyšná Revúca) cez vrch [[Chyžky]], odtiaľ po hrebeni; trvanie: ↑ 3:45 [[Hodina|h]], ↓ 3:00 [[Hodina|h]] * po {{Turistická značka|modrá}} modrej značke: ** od severozápadu z obce [[Necpaly (okres Martin)|Necpaly]] [[Necpalská dolina|Necpalskou dolinou]] cez ''Balcierovo'' a ''Koniarky''; trvanie: ↑ 5:30 [[Hodina|h]], ↓ 4:05 [[Hodina|h]] ** od juhu z obce [[Staré Hory]] cez [[Krížna (vrch vo Veľkej Fatre)|Krížnu]]; trvanie: ↑ 4:05 [[Hodina|h]], ↓ 3:15 [[Hodina|h]]<ref name="mapa"/> == Galéria == <gallery> Veľká Fatra 02 - Frčkov and Ostredok.jpg|Frčkov a Ostredok Veľká Fatra, Ostredok (3).JPG|Ostredok Veľká Fatra, Ostredok (7).JPG|Severný, pôvodný [[Vrchol vrchu|vrchol]] </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * [[VKÚ]] Harmanec, s. r. o., [[Kynceľová]], č. 121, Turistická mapa 121 Veľká Fatra 1 : 50 000, 8. vydanie, 2017, ISBN 978-80-8144-149-3 == Pozri aj == * [[Veľká Fatra]] * [[Národný park Veľká Fatra]] * [[Zoznam vrcholov vo Veľkej Fatre]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Ostredok}} == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=19.08104&y=48.89993&ref=permalink Poloha na turistickej mape] * [http://www.cykloserver.cz/cykloatlas/#pos=48.89939P19.08117P15 Poloha na turistickej/cykloturistickej mape] * [http://www.refraktor.pl/2020/01/alpejskie-akwarele.html Diaľkové pozorovanie z Ostredku, časť 1] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200109171746/http://www.refraktor.pl/2020/01/alpejskie-akwarele.html |date=2020-01-09 }}, [http://www.refraktor.pl/2020/01/tymczasem-za-dunajem.html časť 2]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} na Refraktor.pl {{pol icon}} * [https://videoarchiv.markiza.sk/video/televizne-noviny/epizoda/26752-televizne-noviny/21-bystrozraky-rekord O predošlom slovenskom diaľkovom rekorde z Ostredku v relácii Televízne noviny v archíve TV Markíza] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200918205758/https://videoarchiv.markiza.sk/video/televizne-noviny/epizoda/26752-televizne-noviny/21-bystrozraky-rekord |date=2020-09-18 }} (video) {{Veľká Fatra|stav=expanded}} {{Najvyššie vrchy slovenských pohorí}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Vrchy vo Veľkej Fatre]] [[Kategória:Tisícovky na Slovensku]] [[Kategória:Vrchy v okrese Ružomberok]] [[Kategória:Vrchy v okrese Martin]] [[Kategória:Blatnica]] [[Kategória:Liptovské Revúce]] 43ajm85sj1f01oxxdci4gr7mj721n5l 0 199416 8213189 8059669 2026-05-13T11:52:57Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8213189 wikitext text/x-wiki '''Polda''' je názov série siedmych počítových hier od [[Česko|českej]] firmy [[Zima Software]] pre [[Osobný počítač|PC]] a mobilné systémy [[Android (operačný systém)|Android]] a [[iOS]]. Ide o humorné adventúry, v hlavnej role ktorých vystupuje policajt Pankrác. Toho dabuje český herec [[Luděk&nbsp;Sobota]], ostatné postavy v hre dabujú také osobnosti ako [[Petr Nárožný]], [[Jiří Lábus]], [[Oldřich Kaiser]], [[Vlastimil Bedrna]], [[Bohdan Tůma]] a iný. Polda 1 bol v roku 1999 najpredávanejšou hrou v Česku, je to tiež najpopulárnejšia česká adventúrna séria. == Polda 1 == Prvá časť zo série s názvom ''Polda, aneb s poctivostí nejdřív pojdeš'' vyšla v roku 1998. Autorom bolo štúdio SleepTeam.<ref>{{cite web|url=http://www.sleepteam.com/|title=SleepTeam Labs}}</ref> Pankrác, policajt v obci Lupany sa vydáva na stopu únosov v obci. Hra má 2D grafiku, viaceré humorné časti a je označovaná za českú adventúrnu legendu.<ref>Petr Bydžovský. [http://freehry.doupe.cz/recenze/polda-1-ceska-adventurni-legenda/ Polda 1: ČESKÁ ADVENTURNÍ LEGENDA] ''freehry.doupe.cz''</ref> Pozitívne je vnímaný hlavne dabing a postavy.<ref>{{cite web|url=http://bonusweb.idnes.cz/pc/recenze/polda-aneb-s-poctivosti-nejdriv-pojdes-dyk-/clanek.A000404_polda_bw.idn|title=Polda, aneb s poctivostí nejdřív pojdeš|publisher=bonusweb.cz|author=Petr Ticháček}}</ref> == Polda 2 == V roku 1999 vyšla Polda 2, pokračovanie jednotky. Tentokrát ide o úplne nový príbeh v novom prostredí s novou grafikou, pričom hlavný hrdina je stále policajt Pankrác. V druhej časti Polda 2 sa Pankrác ocitne v mestečku Marsias, kde odhaľuje zločiny. Vznikla tu revolučná teória naklonovania ľudí, ktorú prevádzkuje firma DNA revolution. Na začiatku hry niekto podpálil hotel a Pankrác tento zločin vyšetruje.<ref>{{cite web|url=http://www.gamesport.cz/-pocitacove-hry-retro-polda-2|title=Polda 2, recenzia|publisher=Gamesport.cz|author=Michael Davidík}}</ref> == Polda 3 == Hra Polda 3 vyšla v novembri 2000 a medzi novinky patrí zaradenie medzihier do hry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Polda 3. |url=http://www.palmovka.cz/polda3/ |dátum prístupu=2008-01-30 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080214010247/http://www.palmovka.cz/polda3/ |dátum archivácie=2008-02-14 }}</ref> Opäť je hra graficky prepracovaná a Pankrác sa tentokrát v nej hrá úlohu súkromného detektíva.<ref name=Polda-3>{{cite web|url=http://www.zima-software.cz/vydane_hry/polda_3/index.php|title=Polda 3|publisher=Zima Software|accessdate=2008-01-30|archiveurl=https://web.archive.org/web/20080206085533/http://www.zima-software.cz/vydane_hry/polda_3/index.php|archivedate=2008-02-06}}</ref> Rieši spočiatku len triviálny prípad, unesenie kuchára, no ako neskôr zistí, pôjde o väčší prípad.<ref name=Polda-3/> == Polda 4 == Štvrté pokračovanie série vyšlo vo februári 2002 a zavedie Poldu do rôznych destinácií. Je prvou hrou v sérii, ktorá používa renderovanú 3D grafiku s [[motion capture]] animáciami a ktorá sa týka cestovania v čase.<ref>{{cite web|url=http://games.tiscali.cz/reviews/polda4/index.asp|title=Polda 4 - recenze|publisher=TiscaliGames.cz|accessdate=2008-01-30|archiveurl=https://web.archive.org/web/20080214145807/http://games.tiscali.cz/reviews/polda4/index.asp|archivedate=2008-02-14}}</ref> == Polda 5 == Piata časť vyšla v novembri 2005, tri roky po štvrtej. Používa opäť 3D renderovanú grafiku a týka se cestovania v čase, Pankrác cestuje do rôznych historických období.<ref>{{cite web|url=http://ceskehry.wz.cz/recenze/polda5.htm|title=Polda 5 - recenze|publisher=ceskehry.wz.cz|accessdate=2008-01-30|archiveurl=https://web.archive.org/web/20080129223101/http://www.ceskehry.wz.cz/recenze/polda5.htm|archivedate=2008-01-29}}</ref> == Polda 6 == Šieste pokračovanie bolo vydané po 9 rokoch (v decembri 2014) a bolo oznámené len pár týždňov pred vydaním. Hra využíva 2D kreslenú grafiku. Tentokrát sa Pankrác zhostí prípadu ukradnutia zoznamu víťazov [[Academy Awards|Oscarov]]. Počas celej hry sa objavujú hollywoodske hviezdy, iné slávne osobnosti alebo narážky na nich ([[Barack Obama|Barrack Obama]], [[Jack Nicholson]], [[Johnny Depp]] atď.).<ref>[http://www.sector.sk/recenzia/30522/polda-6.htm Polda 6 - recenzia (sector.sk)]</ref> == Polda 7 == Na siedme pokračovanie série v júni 2020 autori spustili [[Crowdfunding|crowdfundingovú]] kampaň na serveri HitHit, kde sa podarilo už počas prvých dní vybrať celú požadovanú sumu. Polda rieši prípad mimozemského stroja a navštívi stretnutie najväčších celebrít sveta. Znovu sú tu parodované známe osobnosti, napríklad [[Sylvester Stallone]], [[Paris Hilton]], [[Andrej Babiš]], [[Zuzana Čaputová]], [[Donatella Versace]], [[Naomi Campbell]], [[Donald Trump]], [[Elon Musk]], [[Quentin Tarantino]], [[Darth Vader]] a [[Jay-Z]]. Hra vyšla 15. apríla 2022.<ref>{{cite web|url=https://somhrac.sk/2022/04/15/polda-7-recenzia/|title=Polda 7 – Pankrác vs. Dort Vedro|publisher=SomHráč.sk}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ==Hodnotenie== Jednotlivé diely hernej série Polda boli hodnotené následovne: {|class="wikitable sortable" style="text-align:center" !Diel !BonusWeb !Doupě !Level !Score |- ||Polda 1 |60 % | - | 70 % | 70 % |- ||Polda 2 |70 % |80 % |79 % |77 % |- ||Polda 3 |72 % |70 % |68 % | - |- ||Polda 4 |77 % |70 % |84 % |82 % |- ||Polda 5 |60 % |50 % |50 % |60 % |- ||Polda 6 |60 % | - | - | - |} == Referencie == <div style="font-size: 90%"> <references/> </div> == Externé odkazy == * [http://www.polda5.cz/ Oficiálny web Poldy] {{Polda}} [[Kategória:Adventúry]] [[Kategória:České videohry]] [[Kategória:Série počítačových hier]] [[Kategória:Hry pre Windows]] 57p5hpwmwx8qhjc0up8q9h3q2x7dp6t 0 200473 8212745 7885075 2026-05-12T15:11:33Z ~2026-28499-71 294647 Aktualizacia 8212745 wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} [[Súbor:Hungarian Lángos.jpg|náhľad|Langos]] '''Langos''' alebo '''podplamennik''' je povodom madarska smazena placka z kysnuteho cesta. Langose su casto podavane potrete [[Cesnak kuchynský|cesnakom]], cesnakovou stavou, cesnakovym maslom, ci kyslou [[smotana|smotanou]] a posypane struhanym [[syr]]om, ci inymi prilohami ([[lečo|leco]], [[kečup|kecup]], [[šunka|sunka]] a pod.). Slovo ''langos'' pochadza z madarskeho vyrazu ''lang'', slovensky plamen<ref name="SESS"/>; podla povodneho sposobu pripravy, ktorym bolo opekanie placiek v blizkosti plamenov. Hlavnou surovinou na pripravu langosov bolo chlebove cesto. Langos bol podavany na ranajky pocas dni, ked sa na gazdovstvach piekol chlieb. Podobnym sposobom a z rovnakeho cesta sa dodnes pripravuju [[Podpecník|podpecniky]]. V sucasnosti sa langos vyraba prazenim na oleji. Langose su predavane v stankoch rychleho obcerstvenia (tzv. [[fast-food]]och). Okrem [[Maďarsko|Madarska]], v [[Rumunsko|Rumunsku]] a [[Srbsko|Srbsku]], kde je znamy pod nazvom ''langus'', je bezny ich predaj na [[Slovensko|Slovensku]], v [[Česko|Cesku]], v [[Rakúsko|Rakusku]] (vo [[Viedeň|Viedni]] je popularny v zabavnom parku, v [[Prater|Pratri]]). == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="SESS">{{Citácia knihy | kapitola zborník = langoš | priezvisko = Králik | meno = Ľubor | odkaz na autora = Ľubor Králik | titul = Stručný etymologický slovník slovenčiny | odkaz na titul = Stručný etymologický slovník slovenčiny | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 2015 | isbn = 978-80-224-1493-7 | počet strán = 704 | strany = 317 }}</ref> }} ==Iné projekty== {{Projekt}} [[Kategória:Jedlá]] [[Kategória:Rýchle občerstvenie]] ckkf4gtw6j9u2auobyjy49vftalavyy 8212748 8212745 2026-05-12T15:18:26Z Pe3kZA 39673 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28499-71|~2026-28499-71]] ([[User_talk:~2026-28499-71|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od 2A01:C844:20D5:B700:F49E:5D90:9F34:C619 7885075 wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} [[Súbor:Hungarian Lángos.jpg|náhľad|Langoš]] '''Langoš''' alebo '''podplamenník''' je pôvodom maďarská smažená placka z kysnutého cesta. Langoše sú často podávané potreté [[Cesnak kuchynský|cesnakom]], cesnakovou šťavou, cesnakovým maslom, či kyslou [[smotana|smotanou]] a posypané strúhaným [[syr]]om, či inými prílohami ([[lečo]], [[kečup]], [[šunka]] a pod.). Slovo ''langoš'' pochádza z maďarského výrazu ''láng'', slovensky plameň<ref name="SESS"/>; podľa pôvodného spôsobu prípravy, ktorým bolo opekanie placiek v blízkosti plameňov. Hlavnou surovinou na prípravu langošov bolo chlebové cesto. Langoš bol podávaný na raňajky počas dní, keď sa na gazdovstvách piekol chlieb. Podobným spôsobom a z rovnakého cesta sa dodnes pripravujú [[Podpecník|podpecníky]]. V súčasnosti sa langoš vyrába pražením na oleji. Langoše sú predávané v stánkoch rýchleho občerstvenia (tzv. [[fast-food]]och). Okrem [[Maďarsko|Maďarska]], v [[Rumunsko|Rumunsku]] a [[Srbsko|Srbsku]], kde je známy pod názvom ''languš'', je bežný ich predaj na [[Slovensko|Slovensku]], v [[Česko|Česku]], v [[Rakúsko|Rakúsku]] (vo [[Viedeň|Viedni]] je populárny v zábavnom parku, v [[Prater|Prátri]]). == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="SESS">{{Citácia knihy | kapitola zborník = langoš | priezvisko = Králik | meno = Ľubor | odkaz na autora = Ľubor Králik | titul = Stručný etymologický slovník slovenčiny | odkaz na titul = Stručný etymologický slovník slovenčiny | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 2015 | isbn = 978-80-224-1493-7 | počet strán = 704 | strany = 317 }}</ref> }} ==Iné projekty== {{Projekt}} [[Kategória:Jedlá]] [[Kategória:Rýchle občerstvenie]] bmvjrmjklsw0kezbh0bemg56byucase 0 201894 8212777 5312928 2026-05-12T17:09:57Z -wuppertaler 84928 photo added 8212777 wikitext text/x-wiki [[File:Bendern, Roman Catholic church 2023 02.jpg|thumb]] '''Gamprin''' je [[obec]] v [[Lichtenštajnsko|Lichtenštajnsku]]. Má 1 463 obyvateľov (<small>[[2006]]</small>). V meste je postavený [[kostol]] [[svätá Mária|sv. Márie]] z roku 1481. {{Commonscat}} {{Geografický výhonok}} [[Kategória:Obce v Lichtenštajnsku]] 4q5axuhzsioqsch2qqnl0wm83r9l0qv 8213043 8212777 2026-05-13T06:59:23Z Vasiľ 2806 iné projekty 8213043 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Bendern, Roman Catholic church 2023 02.jpg|thumb]] '''Gamprin''' je [[obec]] v [[Lichtenštajnsko|Lichtenštajnsku]]. Má 1 463 obyvateľov (<small>[[2006]]</small>). V meste je postavený [[kostol]] [[svätá Mária|sv. Márie]] z roku 1481. == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Geografický výhonok}} [[Kategória:Obce v Lichtenštajnsku]] 1cs9pryeo64kmkqy7j38y6fmo7il5c1 0 202130 8212757 5312997 2026-05-12T15:38:00Z -wuppertaler 84928 photo added 8212757 wikitext text/x-wiki [[File:LIE Schellenberg, Obere Burg 0018.jpg|thumb]] '''Schellenberg''' je obec v [[Lichtenštajnsko|Lichtenštajnsku]]. Má 952 (<small>2005</small>)obyvateľov, katastrálne územie je 3,5 km². == Dejiny == Územie obce bolo osídlené [[Kelti|Keltmi]]. Po Rímsko-galských vojnách obec patrila [[Rímska ríša|Rímskej ríši]]. Po páde Rímskej ríše bola postupne súčasťou viacerých štátov, okolo 15. stor. sa natrvalo stala súčasťou [[Rakúsko|Rakúska]]. Po rozpade Rakúsko-Uhorska sa stala súčasťou Lichtenštajnska. {{Commonscat}} {{Geografický výhonok}} [[Kategória:Obce v Lichtenštajnsku]] 01swpjk8afxgvtocdkt766zsh923w0e 8212801 8212757 2026-05-12T17:52:22Z ~2026-28232-46 294397 8212801 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Schellenberg Kloster von N.jpg|náhľad|Kláštor v Schellenbergu]] '''Schellenberg''' je obec v [[Lichtenštajnsko|Lichtenštajnsku]]. Má 952 (<small>2005</small>) obyvateľov, katastrálne územie je 3,5 km². == Dejiny == Územie obce bolo osídlené [[Kelti|Keltmi]]. Po Rímsko-galských vojnách obec patrila [[Rímska ríša|Rímskej ríši]]. Po páde Rímskej ríše bola postupne súčasťou viacerých štátov, okolo 15. stor. sa natrvalo stala súčasťou [[Rakúsko|Rakúska]]. Po rozpade Rakúsko-Uhorska sa stala súčasťou Lichtenštajnska. == Iné projekty == {{Projekt}} {{Geografický výhonok}} [[Kategória:Obce v Lichtenštajnsku]] qfft6m3rqstz28kfq0dev5lxshq2tnf 0 212324 8212974 8122563 2026-05-13T04:38:26Z ~2026-28424-70 294581 /* */ 8212974 wikitext text/x-wiki {{Infobox Automobil | obrazok = 130L.JPG | nazov = Škoda 130 / 135 / 136 | vyrobca = [[Škoda Auto|AZNP Mladá Boleslav]] | produkcia = 1985{{--}}1990 | krajina_povodu = ČSSR | predchodca = [[Škoda 120]] | nasledovnik = [[Škoda Favorit]] | typ_karoserie = sedan | usporiadanie = motor vzadu, [[zadný náhon]] | motor = 742.13, 742.135, 742.136 | maximalka = {{km|150|m}}/h | prevodovka = 5-stupňová manuálna | vyska = {{mm|1400|m}} | sirka = {{mm|1610|m}} | dlzka = {{mm|4200|m}} | hmotnost = 875{{--}}{{kg|890}} }} '''Škoda 130/135/136''' sú [[automobil]]y, ktoré boli vyrábané [[Československo|československými]] [[Škoda Auto|AZNP Mladá Boleslav]] od roku [[1985]] do roku [[1990]]. Karoséria je zhodná s karosériou [[Škoda 120|Škody 120]] vo vyhotovení M (M 84). '''Škoda 130''' (M 85) sa od svojich predchodcov líši [[motor]]om so zvýšeným objemom, [[prevodovka|prevodovkou]], zadnou nápravou a brzdovým systémom. '''Škoda 135''' a '''136''' sa od Škody 130 líšila prepracovaným motorom z typu [[Škoda Favorit|781]]. == História == Začiatkom 80. rokov 20. storočia bolo už aj vedeniu AZNP [[Mladá Boleslav]] jasné, že automobily s motorom vzadu sú prežitkom, a že modelový rad [[Škoda 120]] stratil konkurencieschopnosť na zahraničných trhoch. Bolo preto nutné vykonať nápravné opatrenia. V roku [[1982]] dostala automobilka nariadenie na vytvorenie nového automobilu s pohonom predných kolies, ale dovtedy bolo nutné udržať príliv devíz starým modelovým radom. V roku [[1983]] sa v zastaranom hospodárstve podarilo pretlačiť balíček modernizácie modelového radu Škoda 105/120, ktorý tieto vozidlá mierne priblížil súčasnosti. Za odrazový mostík pre Škodu 130 bol vybraný práve tento balíček. Zoznam zmien doplnila brzdová sústava prebraná z vozidiel [[Škoda Garde]], uhlová kyvadlová náprava rozšírená na rozchod nápravy Škoda 120 model M, prvýkrát sériovo montovaná 5-stupňová prevodovka a motor s objemom {{cm3|1289}}. Táto modernizácia mala umožniť udržať v predaji automobily koncepcie zadného pohonu s minimálnym množstvom úprav. Napríklad 5-stupňová prevodovka vznikla vložením "medzikusu" medzi telo a veko pôvodnej 4-stupňovej prevodovky, a vsadením dlhších hriadeľov. Motor vznikol zväčšením objemu pôvodného motora [[Škoda 120]], čo sa však neskôr ukázalo ako nie veľmi vhodný ťah, pretože tieto motory boli veľmi háklivé na zničenie vplyvom tepla v dôsledku veľkej tepelnej zotrvačnosti chladiacej sústavy s motorom vzadu a chladičom vpredu. Chladiaca sústava niekedy nedokázala ani napriek prítomnosti prídavného vetráka chladenia ustáť prudké tepelné rázy, čo neraz končilo prehriatim motora. Súbežne s dokončením pohonnej jednotky [[Škoda Favorit|Favorita]], ktorý používal v podstate len znova modernizovaný motor Škoda 130, sa rozhodlo, že tento motor sa bude montovať aj do starej Škody 130. V tomto prípade bola modernizácia radikálnejšia a motor dostal v podstate úplne novú hlavu valcov z hliníkovej zliatiny, ktorá umiestnená na motore za zadnou nápravou znášala lepšie tepelné rázy a motor toľko netrpel. == Podvozok == [[Súbor:Brzdy-S130.png|right|thumb|Schéma brzdovej sústavy Škoda 130]] Podvozok prešiel najzásadnejšou modernizáciou oproti svojmu predchodcovi. Modernizovaná bola ako brzdová sústava, tak obe nápravy. Zadná náprava bola kompletne modernizovaná, namiesto kyvadlovej nápravy s kyvnými polosami boli použité polosi s kĺbovými hriadeľmi, ktoré umožnili presnejšie vedenie kolesa po vozovke, pretože sklon kolesa voči vozovke nebol závislý od postavenia polosi voči prevodovke, ako dosiaľ. Predná náprava sa modernizácie dočkala vo forme inštalácie 4 piestových brzdičov pre nový brzdový systém. Brzdy boli upravené tak, že predný okruh brzdí len predné brzdy a zadný okruh brzdi všetky 4 kolesá. Pri výpadku ľubovoľného okruhu preto vždy brzdia predné kolesá, na ktoré je pri bežnej prevádzke nasmerovaných 60% brzdného účinku. == Karoséria == Karoséria tohto vozidla bola plne identická s vozidlami Škoda 120 po roku 1984. Obsahovala úpravy nutné k montáži nového typu nápravy, 5-stupňovej prevodovky a predná maska obsahovala prídavné otvory pre chladenie bŕzd, čo umožňovalo automatickú montáž puklíc prekrývajúcich celý disk. Karoséria je klasicky samonosná, celokovová, uzavretá v prevedení sedan. Disponuje piatimi miestami na sedenie. Vetranie karosérie je bezprievanové. Vykurovanie je teplovodné. Predná maska s tvarovými svetlometmi, smerovými svetlami v rohoch karosérie vedľa hlavných svetlometov s plastovými náraznikmi. Zadná maska identická s maskou [[Škoda 120|Škody 120]] vo vyhotovení M. == Interiér == Interier bol prebraný z pôvodných vozidiel Škoda 120L, resp. 120GL, pričom boli vykonané niektoré drobné úpravy, najmä vo vzťahu spojenia palubnej dosky z výbavy de Luxe s cyklovačom stieračov (buďto sa dodával jednopolohový cyklovač stieračov, alebo sa prepínač cyklovača montoval do strednej polohy medzi prepínač vetráka a spínač výstražných svetiel). Vnútorná výbava bola možná v dvoch základných úrovniach: === de Luxe (130L, 135L, 136L) === Úroveň výbavy L (de Luxe) bola zhodná s výbavou Škody 120L, ak bol automobil vyrobený v Mladej Boleslavi. '''Škoda 130L''' vyrobená vo Vrchlabí sa od '''Škody 130GL''' odlišovala len uzamykateľnou priehradkou spolujazdca. Výbava '''de Luxe''' z továrne v Mladej Boleslavi zahŕňala anatomické sedadlá s možnosťou posunu dopredu a dozadu, možnosťou nastavenia sklonu operadla a hlavovou opierkou. Predné aj zadné okná sťahovacie. Poťah sedadiel látkový. Palubná doska je zhodná so Škodou 120, prístrojový štít je s kruhovými prístrojmi a otáčkomerom. === Grand de Luxe (130GL, 135GL, 136GL, 135GLi) === Úroveň výbavy GL ('''Grand de Luxe''') obsahovala oproti výbave de Luxe navyše IPUR ozdobné lišty na dvere, prístrojovú dosku z materiálu IPUR s panelom pre rádio a volant z materiálu IPUR. Súčasťou tejto palubnej dosky bol aj cyklovač stieračov a uzamykateľná priehradka pred spolujazdcom. Táto úroveň výbavy obsahovala najluxusnejšie varianty výbavy dostupné v tom ktorom modelovom roku. == Prevodovka a rozvodovka == [[Prevodovka]] pre Škodu 130 vznikla tak, že sa do 4-stupňovej prevodovky [[Škoda 120]] vložil medzi víko prevodovky a telo prevodovky niekoľko centimetrov veľký medzikus, v ktorom bolo umiestnenie súkolie piateho stupňa. Predĺžil sa hnaný aj hnací [[hriadeľ]] a zmenilo sa sprevodovanie 4. stupňa. Vďaka tomu, že motory Škody 130 boli silnejšie, ako motory Škody 105 a 120, bolo možné inštalovať [[diferenciál (automobil)|diferenciál]], ktorý mal stály prevod 3,9. Prevodové pomery jednotlivých prevodových stupňov: * I: 3,8 * II: 2,12 * III: 1,41 * IV: 1,08 * V: 0,83 * spätný chod: 3,27 == Motor == [[Motor]]y všetkých typov (130, 135 aj 136) sú zhodnej koncepcie, ako motory [[Škoda 120]], teda [[benzínový motor|benzínové]], karburačné, vodou chladené, za zadnou nápravou pozdĺžne šikmo uložené radové štvorvalce. Všetky motory majú zhodný [[zdvihový objem]] {{cm3|1289}}. Prípravu zmesi zabezpečoval [[karburátor]] Jikov 32 SEDR s víkom s ekonostatom. Išlo o vylepšenú verziu karburátora montovaného na Škodu 120. V posledných rokoch výroby sa najmä na export namiesto karburátora montovala jednobodová [[vstrekovacie zariadenie|vstrekovacia jednotka]] BENDIX/RENIX. Vstrekovacia jednotka sa montovala jedine na motory 742.135 kvôli ich schopnosti spaľovať bezolovnatý [[benzín]]. == Jednotlivé modely == Škoda 130, 135 a 136 sa vzájomne líšili len použitými motormi a ich priamym príslušenstvom. V prípade exportnej verzie so vstrekovaním bolo odlišnosťou aj použitie vstrekovacej jednotky. {{Infobox Automobil | nazov = Škoda 130 | vyrobca = [[Škoda Auto|ANZP Mladá Boleslav]] | produkcia = [[1984]]{{--}}[[1990]] | krajina_povodu = [[Česko-Slovensko|ČSSR]] | motor = 742.13, {{cm3|1289}}, 43kW | maximalka = {{km|150|m}}/h | akceleracia = 15 s | spotreba = 5,2 / 8,2 / 8,9 }} === Škoda 130 (de Luxe, Grand de Luxe) === Do automobilu '''Škoda 130''' sa montoval motor '''742.13'''. Je to pôvodný motor vytvorený pre Škodu 130. Historicky ide o [[blok valcov|blok motora]] zhodný s blokom motora pretekárskych vozidiel [[Škoda Motoršport#Škoda 130 RS|Škoda 130 RS]] a neskôr [[Škoda Motoršport#Škoda 130 LR|Škoda 130 LR]], ktorý je odvodený od sériového motora [[Škoda 1000 MB]]. Motor vznikol osadením [[valec (technika)|valcov]] a [[piest]]ov s väčším [[vŕtanie (rozmer)|vŕtaním]], čo si vyžiadalo aj zmeny na kľukovom mechanizme a na osadení vložiek do bloku. Pôvodné motory '''742.10''' a '''742.12''' mali medzi 2. a 3. vložkou valca väčšiu medzeru, ako medzi 1. a 2. valcom, resp. 3. a 4. valcom. Motor '''742.13''' má všetky medzery rovnako veľké. Zmena uloženia valcov v bloku si vyžiadala aj prepracovanie [[hlava valcov|hlavy]], ale liatinová hlava sa 8-kanálovej technológie používanej pri pretekoch nedočkala. Motor disponoval nasledujúcimi parametrami: * Typ motora: 742.13 * [[Zdvihový objem]] motora: {{cm3|1289}} * [[vŕtanie (rozmer)|Vŕtanie]] / [[zdvih]]: 75,5 / {{mm|72|m}} * Stupeň kompresie: 9,7 * Čistý [[výkon]]: 43 [[kilowatt|kW]] pri 5 000 /min * Čistý točivý moment: 97,0 Nm pri 2 850 /min {{Infobox Automobil | nazov = Škoda 135 | vyrobca = [[Škoda Auto|ANZP Mladá Boleslav]] | produkcia = [[1984]]{{--}}[[1990]] | krajina_povodu = [[Česko-Slovensko|ČSSR]] | motor = 742.135, {{cm3|1289}}, 43 kW | maximalka = {{km|150|m}}/h | akceleracia = 17 s | spotreba = 6,0 / 8,2 / 8,9 }} === Škoda 135 (de Luxe, Grand de Luxe) === '''Škoda 135''' bola osadená motorom '''742.135'''. Tento [[motor]] sa do vozidiel s koncepciou [[zadný náhon|zadného náhonu]] dostal z modelu [[Škoda Favorit|Favorit]], kde sa označuje '''781.135''' a okrem identifikačných údajov a iného umiestnenia olejovej mierky sú oba motory totožné. [[blok valcov|Blok motora]] je prakticky identický s blokom 742.13. Líši sa len iným usporiadaním výztuh a dier pre šrúby hlavy. [[Hlava valcov]] je úplne odlišná od hlavy 742.13. Je vyhotovená z [[hliník]]ovej [[zliatina|zliatiny]] a má 8-kanálovú technológiu. Použitie tejto technológie optimalizovalo prúdenie zmesi v nasávaní motora a umožnilo dosiahnuť vyšších [[výkon]]ov. Sanie je vyhrievané, čo umožnilo v zime rýchlejšie zohriatie [[karburátor]]a a v lete udržovalo optimálnu teplotu sania. Navyše ako prvý motor z produkcie AZNP bol v základnej výbave upravený pre spaľovanie bezolovnatého [[benzín]]u vďaka tvrdeným sedlám [[Ventil (piestový spaľovací motor)|ventilov]]. Motor '''742.135''' bol nižším výkonovým variantom motorov prebraných z [[Škoda Favorit|Favorita]]. Zníženie výkonu motora sa dosiahlo pomocou priehlbiny v dne [[piest]]u, ktorá znižovala [[kompresný pomer]] motora. Aj napriek zníženiu výkonu disponoval motor charakteristikami podobnými s motorom 742.13: * typ: 742.135 * [[zdvihový objem]]: {{cm3|1289}} * počet valcov: 4 * usporiadanie: v rade šikmo uložené * [[vŕtanie (rozmer)|vŕtanie]] x [[zdvih]]: 75,5x{{mm|72|m}} * stupeň kompresie: 8,8 * čistý [[výkon]]: 43 [[kilowatt|kW]] pri 5 000 /min * točivý moment: 94 Nm pri 3 000 /min {{Infobox Automobil | nazov = Škoda 136 | vyrobca = [[Škoda Auto|ANZP Mladá Boleslav]] | produkcia = [[1984]]{{--}}[[1990]] | krajina_povodu = [[Česko-Slovensko|ČSSR]] | motor = 742.136, {{cm3|1289}}, 46 kW | maximalka = {{km|153|m}}/h | akceleracia = 14 s | spotreba = 5,7 / 7,9 / 8,7 }} === Škoda 136 (de Luxe, Grand de Luxe) === '''Škoda 136''' bola osadená, rovnako, ako Škoda 135 motorom, ktorý sa pôvodne vyvinul pre '''Škodu Favorit'''. Tento [[motor]] sa označoval '''742.136'''. Bol vyšším výkonovým variantom, ktorý bol k dispozícii na trhu ako pre Favorit, tak pre Škodovky s [[zadný náhon|pohonom zadných kolies]]. Od motora 742.135 sa odlišoval jedine tým, že mal ploché dno [[piest]]ov, čo mu umožňovalo dosiahnuť [[výkon]]u 46 kW a spočiatku sa montovali bez tvrdených sediel, teda neumožňovali úplne bezproblémové spaľovanie bezolovnatého [[benzín]]u, aj keď výrobca to úplne nevylučoval. * typ: 742.136 * [[zdvihový objem]]: {{cm3|1289}} * počet valcov: 4 * uloženie: v rade šikmo uložené * [[vŕtanie (rozmer)|vŕtanie]] x [[zdvih]]: 75,5x{{mm|72|m}} * stupeň kompresie: 9,7 * čistý [[výkon]]: 46 [[kilowatt|kW]] pri 5 000 /min * točivý moment: 100 Nm pri 3 000 /min === Škoda 135GLi (Grand de Luxe injection) === Tento [[automobil]] vznikol inštaláciou jednobodovej [[vstrekovacie zariadenie|vstrekovacej jednotky]] Bendix a riadiacej jednotky Renix na pôvodný motor 742.135. Vybraný bol práve tento motor, pretože vstrekovacia jednotka bola doplnená o [[Sonda lambda|sondu lambda]] a [[katalyzátor (auto)|katalyzátor]]. Prítomnosť katalyzátora vylučovala spaľovanie olovnatého [[benzín]]u, pretože by došlo k jeho nenávratnému poškodeniu. Jediný dostupný motor schopný spaľovať bezolovnatý benzín bez rizika poškodenia bol práve motor Škody 135. Potreba vzniku tohto auta bola daná sprísnením [[emisné predpisy|emisných noriem]] v západných krajinách, ktoré [[karburátor]]ové motory nedokázali splniť. AZNP preto licenčne nakúpilo vstrekovacie systémy od firmy [[Renault]]. Tieto vstrekovacie systémy sa používali v automobiloch [[Renault]] a [[Volvo]] v 80. rokoch. Pôvodne boli určené pre [[Kanada|Kanadský trh]] a plánovali sa aj dodávky pre trh [[Spojené štáty|Americký]], preto spĺňali emisnú normu US'83. Do spojených štátov sa nikdy nedostali, ale montovali sa s pravostranným riadením a niekoľko kusov bolo predaných v [[Anglicko|Anglicku]].V Kanade sa Škoda 135 GLi predávala za 6995 dolárov. * typ: 742.135Bendix * [[zdvihový objem]]: {{cm3|1289}} * počet valcov: 4 * usporiadanie: v rade šikmo uložené * [[vŕtanie (rozmer)|vŕtanie]] x [[zdvih]]: 75,5x{{mm|72|m}} * stupeň kompresie: 8,8 * čistý [[výkon]]: 41 [[kilowatt|kW]] pri 5 000 /min * točivý moment: 92 Nm pri 3 500 /min == Iné projekty == {{projekt|commons=category:Škoda 130|commons_štítok=Škoda 130}} {{Škoda Auto}} [[Kategória:Automobily Škoda|130/135/136]] [[Kategória:Automobily nižšej strednej triedy]] be1fu4jo3jxy0kqohoh0rsxgue8xiuo 0 212682 8212942 5340280 2026-05-12T22:50:31Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8212942 wikitext text/x-wiki {{Infobox Maďarská obec | názov = Pacsa | typ = mesto | rozloha = 22.7 | obyvateľov = 1853 | obrázok = Pacsai templom.jpg | erb = HUN Pacsa COA.jpg | župa = [[Zalianska župa|Zalianska]] | obvod = [[Pacsa (obvod)|Pacsa]] | PSČ = 8761 | kód = | KSH = 31741| lat_deg = 46| lat_min = 43| lat_sec = 21| lon_deg = 17| lon_min = 00| lon_sec = 35| }} '''Pacsa''' je [[Mesto (všeobecne)|mesto]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] v [[Zalianska župa|Zalianskej župe]] v obvode [[Pacsa (obvod)|Pacsa]]. Má rozlohu 2 270 ha a žije tu {{OBP|HU|31741}} obyvateľov ''({{OBD|HU|31741}})''. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Dunaföldvár}} == Externé odkazy == * [http://www.pacsa.hu/ Oficiálna stránka]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{Maďarský výhonok}} {{Pacsský obvod}} [[Kategória:Mestá v Maďarsku]] doyqrzx4z3xpagr6cunf839j5qhgpx9 0 217152 8213001 6455864 2026-05-13T06:02:23Z Vasiľ 2806 +ref 8213001 wikitext text/x-wiki [[Súbor:SeaHebrides TheMinch map-fr.svg|thumb|Hebridské more a prielivy Malý a Severný Minch]] '''Hebridské more'''<ref name="ÚGKK"/> je [[more]] [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]]. Zaberá plochu cca {{km2|47000|m}}, priemerná hĺbka dosahuje {{m|64|m}} a maximálna {{m|137|m}}. Rozprestiera sa medzi [[Írsko (ostrov)|Írskom]] na juhu a [[Škótsko]]m na východe, na severozápade ho ohraničuje reťazec [[súostrovie|súostrovia]] [[Vonkajšie Hebridy]], ktorý zároveň oddeľuje od súostrovia [[Vnútorné Hebridy]] pri pobreží Škótska. Na juhozápade je more voľne prepojené s Atlantickým oceánom, kým na severe je spojené s oceánom cez [[prieliv]]y [[Malý Minch]] a [[Severný Minch]]. Na juhovýchode je cez [[Severný prieliv]] spojené s [[Írske more|Írskym morom]]. Hebridské more nie je plošne rozsiahle, je súčasťou škótskych správnych jednotiek [[Highland]] (východná časť s najväčšími ostrovmi [[Skye (ostrov)|Skye]] a [[Rhum]]), [[Western Isles]] (ostrovy Vonkajších Hebríd na západe, najväčšie [[Lewis (ostrov)|Lewis]], [[Harris (ostrov)|Harris]], [[North Uist]], [[Benbecula]], [[South Uist]] a [[Barra]]) a [[Argyll and Bute]] (v juhovýchodnej časti s ostrovmi [[Mull (ostrov)|Mull]], [[Coll]], [[Tiree]], [[Colonsay]], [[Islay (ostrov)|Islay]] a [[Jura (škótsky ostrov)|Jura]]). Ide o plytké more s maximálnou hĺbkou {{m|268|m}} v oblasti južne od ostrova Barra. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 13.05.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} {{Atlantický oceán}} [[Kategória:Moria Atlantického oceánu]] [[Kategória:Britské ostrovy]] mxozrog9g5vck0992sdzfvqjalnfmpj 0 218723 8212767 7835421 2026-05-12T16:46:10Z ~2026-25835-64 293305 8212767 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{pozri|gréckom bohovi|Pontos (mytológia)}} {{Infobox zaniknutý štát | názov = Pontos | originálny názov = Πόντος | rok vzniku = [[281 pred Kr.]] | rok zániku = [[62]] | viac pred = [[Antigonovci|Antigonovská ríša]] | pred 1 vlajka = Vergina Sun - Golden Larnax.png | pred 2 = | pred 2 vlajka = | pred info = | viac po = | po 1 = Rímska republika | po 1 vlajka = SPQRomani stable.svg | po 2 = | po 2 vlajka = | šírka 1. sloupce = | vlajka = | článok o vlajke = | vlajka veľkosť = | znak = | článok o znaku = | znak veľkosť = | rámček znak = | hymna = | článok o hymne = | motto = | článok o motte = | mapa = PonticKingdom.png | mapa veľkosť = 300 px | mapa poznámka = Mapa kráľovstva Pontos - pred panovaním Mithridata VI. (tmavofialová), po jeho dobyvačných výpravách (fialová), a po prvej mithridatovskej vojne (ružová) | hlavné mesto = Amasya, [[Sinop]] | rozloha = | rozloha poznámka = | najvyšší bod = | najvyšší bod poznámka = | najdlhšia rieka = | najdlhšia rieka poznámka= | počet obyvateľov = | počet obyvateľov poznámka = | jazyky = [[gréčtina]], [[staroperština]], [[lazština]], [[pontština]] | národnostné zloženie = [[Pontskí Gréci]] | náboženstvo = [[synkretizmus]] gréckeho, perzského a anatolského [[Polyteizmus|polyteizmu]] | štátne zriadenie = [[monarchia]] | materská zem = | mena = | vznik = | zánik = V roku 62 po Kr. bolo toto kráľovstvo ustanovené Nerom za rímsku provinciu }} '''Pontos''' alebo '''Pontus'''<ref>Pontus. in: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref> ([[Pontčina|pontskej gréčtine]] ''Πόντος Εύξεινος'' – Pondos efšinos), je historické územie na severovýchode [[Turecko|Turecka]] pri [[Čierne more|Čiernom mori]]. Pontos bol až do roku [[1921]] prevažne [[Grécko|grécky]] kraj, ktorý odpovedal dnešnému tureckému regiónu [[Karadeniz Havalari]]. == Názov == Názov pochádza od mýtického Ponta, syna bohyne zeme [[Gaia (mytológia)|Gaie]]. Slovo ''pontos'' taktiež znamená archaické grécke slovo pre [[more]]. ''Efxinos'' znamená pohostinný. Pontos Efxinos sa teda dá preložiť ako pohostinné more. == História == ===Starovek=== Podľa legendy boli prví [[Gréci]] na území Pontu [[Iáson]]ovi [[argonauti]]. V súčasnosti sa predpokladá, že povesť o argonautoch vznikla z pravdivej gréckej výpravy za [[Kolchida|kolchidským]] [[zlato]]m. Istotne však je doložené, že prví Gréci sa tu usadili v r. [[800 pred Kr.]], teda keď tu [[Ióni|iónski Gréci]] z [[Milét]]u založili mesto [[Sinope|Sinópi]]. Kraj teda kolonizoval iónsky kmeň Grékov. V r. [[783 pred Kr.]] bolo na východ od Sinópi postavené ďalšie veľkomesto, [[Trabzon|Trapezus]] a tiež [[Amisos]]. Potom sa v Ponte usadili ďalší iónski kolonizátori, predovšetkým z Milétu. V [[starovek]]om období sa tu hovorilo miestnou formou iónskej gréčtiny. Z Pontu pochádzal aj známy staroveký grécky astronóm, [[Heraklides]]. Iné pontské mestá boli [[Tirebolu|Tripolis]], [[Pazar|Atény]], [[Giresun|Kerasus]], [[Komana]] a [[Ordu|Kotyora]]. Následne bol tento grécky kraj ovládaný [[Peržania|Peržanmi]], ktorých z [[Anatólia|Anatólie]] vyhnal [[Alexander Veľký]]. V helenistickej dobe tu bolo založené grécke [[Pontské kráľovstvo]]. Najslávnejši je kráľ [[Mithridates VI.|Mithridates]], ktorý vyhnal rozpínajúcich sa [[Rimania|Rimanov]] z Anatólie a ovládol aj [[Atény]]. Ale jeho armádu porazil rímsky generál [[Sulla]]. Následne sa Pontos dostáva pod rímsku vládu. V tejto dobe bol Pontos rozdelený na dve provincie, západná provincia bola Pontus, východ s Trapezuntom patril pod správu provincie [[Kappadokia|Cappadocia]]. V priebehu rímskej vlády prosperovali všetky mestá Anatólie, pričom Trapezunt sa stal základňou rímskej námornej légie. Cisár [[Diokleciánus]] zriadil diecézny systém delenia ríše a zriadil [[Diecéza (biskupstvo)|diecézu]] Pontus, ktorá zahrňovala veľkú časť Anatólie. ===Stredovek=== Gréci už v [[1. storočie|1. stor.]] konvertovali na [[kresťanstvo]] a tak aj v Ponte vznikla silná kresťanská komunita. Pohanské kulty postupne vymizli v [[5. storočie|5. stor.]] Medzi pohanskými bohmi sa tu okrem gréckych kultov vyznával aj kult boha [[Mithra|Mithru]]. Od roku [[395]] sa Pontos dostáva do [[Východorímska ríša|Východorímskej (Byzantskej) ríše]]. Od [[6. storočie|6. stor.]] sa Byzantská ríša stala ríšou Grékov, pričom bol [[Trabzon|Trapezus]] dôležitým kresťanským mestom. Stojí tu aj veľkolepá [[bazilika]]. Na východe Pontu žil okrem Grékov aj kaukazský národ [[Lazovia|Lazov]], ktorí v minulosti často vzdorovali rímskej moci. V [[7. storočie|7. stor.]] sa k hraniciam Pontu dostávajú Peržania, ktorým sa podarilo prelomiť východnú byzantskú hranicu. Neskôr sa však Grékom podarilo zbaviť sa Peržanov a situácia sa upokojila potom, ako boli porazení [[Arabi]], noví vládcovia Perzskej ríše. Územie Pontu bolo potom rozdelené na viaceré [[théma|thémy]]. V Ponte, ktorý tvoril hranice grécko-arabského sveta slúžili veľmi známi byzantskí ťažkoodení kavaléristi, "Akrites", ktorí mali na starosti brániť hranice pred arabskými nájazdmi. Práve o nich bol napísaný najznámejší stredoveký grécky epos, [[Digenis Akritas]]. O týchto bojovníkoch sa často spieva aj v pontských ľudových piesňach. Od [[12. storočie|12. stor.]] prenikajú do Anatólie [[Turci]], ktorí však Pontos vďaka vysokým horám ovládali len krátko. Po páde Byzancie, v r. [[1204]], tu vzniklo [[Trapezuntské cisárstvo]], slobodný grécky štát. V tejto dobe tu zohrávalo dôležitú úlohu aj mesto [[Samsunta]]. Po znovuobnovení Byzancie Trapezuntské cisárstvo nezaniklo, naopak pomáhalo Byzancii a dokonca ju aj prežilo. Turci sa ho zmocnili až v roku [[1461]], pričom Trapezuntské cisárstvo Komninovcov bolo posledným gréckym štátom. ===Turecká nadvláda=== V [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]] bolo postavenie kresťanov ťažšie ako [[islam|moslimov]], preto grécka väčšina anatólskeho obyvateľstva prestupovala na islam. Gréci sa udržali práve v Ponte, časti Kappadókie a v západnej a južne časti Anatólie. Pontskí Gréci odolávali poturčovaniu. Najviac ľudí tu prestúpilo na islam až v [[17. storočie|17. stor.]] Pontos si však ako grécky kraj uchoval v ramci Osmanskej ríše viacmnej autonómne postavenie s rôznymi výhodami až do začiatku 20 stor. Najznámejšie mestá boli Synopi, Samsunta, [[Giresun|Kerasunta]], Amisos, [[Trabzon|Trapezunta]], Argyrupoli, Rašupoli, Amissos, Neokesarea a [[Pazar|Atény]]. V [[18. storočie|18. stor.]] sa začína formovať grécka národná identita. Tak tomu bolo aj v Ponte. V [[19. storočie|19. stor.]] sa začali predovšetkým v materskom Grécku formovať národné požiadavky. Z týchto udalostí nakoniec vzišla [[Grécka vojna za nezávislosť]], ktorá sa nezaobišla ani bez etnických čistiek na gréckej aj tureckej strane. Situácia sa vyostrila po tom, ako Gréci zmasakrovali 15 000 moslimov v južnom Grécku. Turci nato vyvraždili Grékov v [[Istanbul|Konštantínopole]], na [[Chios]]e a aj v Trapezunte. Turci už ďalej od masakrov neupustili. Gréci boli vyvražďovaní v celej Anatólií a hlavne v Ponte. Niekoľko pontských Grékov sa usadilo v Gréckom štáte. Najväčší masaker však prišiel až po zrušení sultanátu, teda po vzniku Turecka. Za touto [[genocída (právo)|genocídou]] stál predovšetkým prezident [[Mustafa Kemal Atatturk]]. Pontskí Gréci mali byť systematicky vyvražďovaní, keď grécka armáda napadla Turecko. Všetko sa však skončilo v bitke pri [[Sakayra|Sakayre]] v r. [[1921]], keď Turci zničili grécku armádu. Attaturk potom vyvraždil 50 000 Grékov v [[Izmir|Smyrne]], potom zaútočil na Pontos, kde taktiež vyvraždil mnoho Grékov. Na rozdiel od [[Izmir|Smyrny]] tu Turci využili inú taktiku. O tejto gnocíde sa totiž svet nemal dozvedieť. Nemala byť preliata ani kvapka krvi. Turci posielali pontských Grékov na pochody smrti do vyprahnutých územií Anatólie, kde ich nechali zomrieť, alebo ich posielali do pracovných táborov, odkial sa už nevrátili. Nastal rýchly útek anatólskych Grékov. Najhoršia bola cesta z Pontu do Grécka, pri ktorej zahynulo mnoho ľudí. Niekoľkí pontskí Gréci ušli do Ruska. Väčšina Grékov sa po 3 000 rokoch z Anatólie vysťahovala. Potom bola podpísaná výmena obyvateľstva medzi Gréckom a Tureckom, pričom Turecko opustilo okolo 2 000 000 etnických Grékov. V Grécku však táto výmena spôsobila veľké ekonomické problémy. Okrem toho bola pontská a kappadócka gréčtina skoro nezrozumiteľná pre Grékov z Grécka a západnej Anatólie, preto sa museli pontskí Gréci fakticky naučiť nový jazyk. Usadili sa predovšetkým v [[Macedónia|Macedónii]], ktorá sa tak mala úplne pogréčtiť. Grécke mená miest a krajov boli premenované do turečtiny. Pontskí Gréci, ktorí dnes v Ponte žijú sú z veľkej časti moslimovia a tak ich predkovia nemuseli Turecko opustiť. == Kultúra == Kultúru Pontu prezentujú [[grécky folklór]] a zvyky. Pontský folklór sa odlišuje od ostatného gréckeho folklóru. Ľudový kroj pontských Grékov pozostáva z čierneho turbanu, košele a čiernych nohavíc. Cez plece sa nosili opásané náboje do pušiek. Známy je aj pontský ľudový sláčikový nástroj [[kemenče]], ktorý je podobný krétskej či gréckej tráckej lyre. Na rozdiel od huslí sa kemenče drží zvislo v ruke. Tento hudobný nástroj je pre pontské pesničky najviac charakteristický. Ďalej je známy aj pontský bubon. Tancuje sa tradične do kruhu, pričom kroky nie sú v tradičnom pevninskom gréckom štýle. Rytmus hudby je síce orientálny, ale iného typu ako grécky orientálny rytmus. V hudbe aj v krokoch môžeme spozorovať aj keltské prvky, ktoré sem priniesli starovekí [[Kelti]]. Známe tance sú Tik, Chala, Dipat, Andartikos choros a Akritask. Známe ľudové piesne sú Ekaen ke to Čambašim (Horelo v Čambašine), I kor epijen so parchar (Dievča išlo na pole), Rašopulon (Obyvateľ vysokých hôr), Champšia (druh miestnej ryby), Pontia m´enan omat (Pontská grékyňa s jedným okom), Romana (Grékyňa) či Chamenas patridas (Stratenej vlasti). Známi pontskí speváci sú hlavne [[Chrisanthos Theodoridis]] a [[Stelios Kazantzidis]], potom Pavlidis, Stathis Nikolaidis a Michalidis, zo žien hlavne Dina Tsoleridu a Lizeta Nikolau. Dodnes si pontskí Gréci udržujú v Grécku svoje zvyky, organizujú kultúrne festivaly a hovoria svojim jazykom. V Grécku ich žije okolo 2 000 000. Jazyková skupina pontských Grékov obýva aj Gruzínsko, Arménsko, Azerbajdžan, Rusko a Krym. Väčšina z nich sa však po páde komunizmu v r. 1989 vysťahovala do Grécka. [[Kategória:Historické územia v Malej Ázii]] 0f5y3bbq5k25z5eofbbo1n6zxg2x2m8 8212768 8212767 2026-05-12T16:53:49Z ~2026-25835-64 293305 8212768 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{iné významy}} {{Infobox zaniknutý štát | názov = Pontos | originálny názov = Πόντος | rok vzniku = [[281 pred Kr.]] | rok zániku = [[62]] | viac pred = [[Antigonovci|Antigonovská ríša]] | pred 1 vlajka = Vergina Sun - Golden Larnax.png | pred 2 = | pred 2 vlajka = | pred info = | viac po = | po 1 = Rímska republika | po 1 vlajka = SPQRomani stable.svg | po 2 = | po 2 vlajka = | šírka 1. sloupce = | vlajka = | článok o vlajke = | vlajka veľkosť = | znak = | článok o znaku = | znak veľkosť = | rámček znak = | hymna = | článok o hymne = | motto = | článok o motte = | mapa = PonticKingdom.png | mapa veľkosť = 300 px | mapa poznámka = Mapa kráľovstva Pontos - pred panovaním Mithridata VI. (tmavofialová), po jeho dobyvačných výpravách (fialová), a po prvej mithridatovskej vojne (ružová) | hlavné mesto = Amasya, [[Sinop]] | rozloha = | rozloha poznámka = | najvyšší bod = | najvyšší bod poznámka = | najdlhšia rieka = | najdlhšia rieka poznámka= | počet obyvateľov = | počet obyvateľov poznámka = | jazyky = [[gréčtina]], [[staroperština]], [[lazština]], [[pontština]] | národnostné zloženie = [[Pontskí Gréci]] | náboženstvo = [[synkretizmus]] gréckeho, perzského a anatolského [[Polyteizmus|polyteizmu]] | štátne zriadenie = [[monarchia]] | materská zem = | mena = | vznik = | zánik = V roku 62 po Kr. bolo toto kráľovstvo ustanovené Nerom za rímsku provinciu }} '''Pontos''' alebo '''Pontus'''<ref>Pontus. in: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref> ([[Pontčina|pontskej gréčtine]] ''Πόντος Εύξεινος'' – Pondos efšinos), je historické územie na severovýchode [[Turecko|Turecka]] pri [[Čierne more|Čiernom mori]]. Pontos bol až do roku [[1921]] prevažne [[Grécko|grécky]] kraj, ktorý odpovedal dnešnému tureckému regiónu [[Karadeniz Havalari]]. == Názov == Názov pochádza od mýtického Ponta, syna bohyne zeme [[Gaia (mytológia)|Gaie]]. Slovo ''pontos'' taktiež znamená archaické grécke slovo pre [[more]]. ''Efxinos'' znamená pohostinný. Pontos Efxinos sa teda dá preložiť ako pohostinné more. == História == ===Starovek=== Podľa legendy boli prví [[Gréci]] na území Pontu [[Iáson]]ovi [[argonauti]]. V súčasnosti sa predpokladá, že povesť o argonautoch vznikla z pravdivej gréckej výpravy za [[Kolchida|kolchidským]] [[zlato]]m. Istotne však je doložené, že prví Gréci sa tu usadili v r. [[800 pred Kr.]], teda keď tu [[Ióni|iónski Gréci]] z [[Milét]]u založili mesto [[Sinope|Sinópi]]. Kraj teda kolonizoval iónsky kmeň Grékov. V r. [[783 pred Kr.]] bolo na východ od Sinópi postavené ďalšie veľkomesto, [[Trabzon|Trapezus]] a tiež [[Amisos]]. Potom sa v Ponte usadili ďalší iónski kolonizátori, predovšetkým z Milétu. V [[starovek]]om období sa tu hovorilo miestnou formou iónskej gréčtiny. Z Pontu pochádzal aj známy staroveký grécky astronóm, [[Heraklides]]. Iné pontské mestá boli [[Tirebolu|Tripolis]], [[Pazar|Atény]], [[Giresun|Kerasus]], [[Komana]] a [[Ordu|Kotyora]]. Následne bol tento grécky kraj ovládaný [[Peržania|Peržanmi]], ktorých z [[Anatólia|Anatólie]] vyhnal [[Alexander Veľký]]. V helenistickej dobe tu bolo založené grécke [[Pontské kráľovstvo]]. Najslávnejši je kráľ [[Mithridates VI.|Mithridates]], ktorý vyhnal rozpínajúcich sa [[Rimania|Rimanov]] z Anatólie a ovládol aj [[Atény]]. Ale jeho armádu porazil rímsky generál [[Sulla]]. Následne sa Pontos dostáva pod rímsku vládu. V tejto dobe bol Pontos rozdelený na dve provincie, západná provincia bola Pontus, východ s Trapezuntom patril pod správu provincie [[Kappadokia|Cappadocia]]. V priebehu rímskej vlády prosperovali všetky mestá Anatólie, pričom Trapezunt sa stal základňou rímskej námornej légie. Cisár [[Diokleciánus]] zriadil diecézny systém delenia ríše a zriadil [[Diecéza (biskupstvo)|diecézu]] Pontus, ktorá zahrňovala veľkú časť Anatólie. ===Stredovek=== Gréci už v [[1. storočie|1. stor.]] konvertovali na [[kresťanstvo]] a tak aj v Ponte vznikla silná kresťanská komunita. Pohanské kulty postupne vymizli v [[5. storočie|5. stor.]] Medzi pohanskými bohmi sa tu okrem gréckych kultov vyznával aj kult boha [[Mithra|Mithru]]. Od roku [[395]] sa Pontos dostáva do [[Východorímska ríša|Východorímskej (Byzantskej) ríše]]. Od [[6. storočie|6. stor.]] sa Byzantská ríša stala ríšou Grékov, pričom bol [[Trabzon|Trapezus]] dôležitým kresťanským mestom. Stojí tu aj veľkolepá [[bazilika]]. Na východe Pontu žil okrem Grékov aj kaukazský národ [[Lazovia|Lazov]], ktorí v minulosti často vzdorovali rímskej moci. V [[7. storočie|7. stor.]] sa k hraniciam Pontu dostávajú Peržania, ktorým sa podarilo prelomiť východnú byzantskú hranicu. Neskôr sa však Grékom podarilo zbaviť sa Peržanov a situácia sa upokojila potom, ako boli porazení [[Arabi]], noví vládcovia Perzskej ríše. Územie Pontu bolo potom rozdelené na viaceré [[théma|thémy]]. V Ponte, ktorý tvoril hranice grécko-arabského sveta slúžili veľmi známi byzantskí ťažkoodení kavaléristi, "Akrites", ktorí mali na starosti brániť hranice pred arabskými nájazdmi. Práve o nich bol napísaný najznámejší stredoveký grécky epos, [[Digenis Akritas]]. O týchto bojovníkoch sa často spieva aj v pontských ľudových piesňach. Od [[12. storočie|12. stor.]] prenikajú do Anatólie [[Turci]], ktorí však Pontos vďaka vysokým horám ovládali len krátko. Po páde Byzancie, v r. [[1204]], tu vzniklo [[Trapezuntské cisárstvo]], slobodný grécky štát. V tejto dobe tu zohrávalo dôležitú úlohu aj mesto [[Samsunta]]. Po znovuobnovení Byzancie Trapezuntské cisárstvo nezaniklo, naopak pomáhalo Byzancii a dokonca ju aj prežilo. Turci sa ho zmocnili až v roku [[1461]], pričom Trapezuntské cisárstvo Komninovcov bolo posledným gréckym štátom. ===Turecká nadvláda=== V [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]] bolo postavenie kresťanov ťažšie ako [[islam|moslimov]], preto grécka väčšina anatólskeho obyvateľstva prestupovala na islam. Gréci sa udržali práve v Ponte, časti Kappadókie a v západnej a južne časti Anatólie. Pontskí Gréci odolávali poturčovaniu. Najviac ľudí tu prestúpilo na islam až v [[17. storočie|17. stor.]] Pontos si však ako grécky kraj uchoval v ramci Osmanskej ríše viacmnej autonómne postavenie s rôznymi výhodami až do začiatku 20 stor. Najznámejšie mestá boli Synopi, Samsunta, [[Giresun|Kerasunta]], Amisos, [[Trabzon|Trapezunta]], Argyrupoli, Rašupoli, Amissos, Neokesarea a [[Pazar|Atény]]. V [[18. storočie|18. stor.]] sa začína formovať grécka národná identita. Tak tomu bolo aj v Ponte. V [[19. storočie|19. stor.]] sa začali predovšetkým v materskom Grécku formovať národné požiadavky. Z týchto udalostí nakoniec vzišla [[Grécka vojna za nezávislosť]], ktorá sa nezaobišla ani bez etnických čistiek na gréckej aj tureckej strane. Situácia sa vyostrila po tom, ako Gréci zmasakrovali 15 000 moslimov v južnom Grécku. Turci nato vyvraždili Grékov v [[Istanbul|Konštantínopole]], na [[Chios]]e a aj v Trapezunte. Turci už ďalej od masakrov neupustili. Gréci boli vyvražďovaní v celej Anatólií a hlavne v Ponte. Niekoľko pontských Grékov sa usadilo v Gréckom štáte. Najväčší masaker však prišiel až po zrušení sultanátu, teda po vzniku Turecka. Za touto [[genocída (právo)|genocídou]] stál predovšetkým prezident [[Mustafa Kemal Atatturk]]. Pontskí Gréci mali byť systematicky vyvražďovaní, keď grécka armáda napadla Turecko. Všetko sa však skončilo v bitke pri [[Sakayra|Sakayre]] v r. [[1921]], keď Turci zničili grécku armádu. Attaturk potom vyvraždil 50 000 Grékov v [[Izmir|Smyrne]], potom zaútočil na Pontos, kde taktiež vyvraždil mnoho Grékov. Na rozdiel od [[Izmir|Smyrny]] tu Turci využili inú taktiku. O tejto gnocíde sa totiž svet nemal dozvedieť. Nemala byť preliata ani kvapka krvi. Turci posielali pontských Grékov na pochody smrti do vyprahnutých územií Anatólie, kde ich nechali zomrieť, alebo ich posielali do pracovných táborov, odkial sa už nevrátili. Nastal rýchly útek anatólskych Grékov. Najhoršia bola cesta z Pontu do Grécka, pri ktorej zahynulo mnoho ľudí. Niekoľkí pontskí Gréci ušli do Ruska. Väčšina Grékov sa po 3 000 rokoch z Anatólie vysťahovala. Potom bola podpísaná výmena obyvateľstva medzi Gréckom a Tureckom, pričom Turecko opustilo okolo 2 000 000 etnických Grékov. V Grécku však táto výmena spôsobila veľké ekonomické problémy. Okrem toho bola pontská a kappadócka gréčtina skoro nezrozumiteľná pre Grékov z Grécka a západnej Anatólie, preto sa museli pontskí Gréci fakticky naučiť nový jazyk. Usadili sa predovšetkým v [[Macedónia|Macedónii]], ktorá sa tak mala úplne pogréčtiť. Grécke mená miest a krajov boli premenované do turečtiny. Pontskí Gréci, ktorí dnes v Ponte žijú sú z veľkej časti moslimovia a tak ich predkovia nemuseli Turecko opustiť. == Kultúra == Kultúru Pontu prezentujú [[grécky folklór]] a zvyky. Pontský folklór sa odlišuje od ostatného gréckeho folklóru. Ľudový kroj pontských Grékov pozostáva z čierneho turbanu, košele a čiernych nohavíc. Cez plece sa nosili opásané náboje do pušiek. Známy je aj pontský ľudový sláčikový nástroj [[kemenče]], ktorý je podobný krétskej či gréckej tráckej lyre. Na rozdiel od huslí sa kemenče drží zvislo v ruke. Tento hudobný nástroj je pre pontské pesničky najviac charakteristický. Ďalej je známy aj pontský bubon. Tancuje sa tradične do kruhu, pričom kroky nie sú v tradičnom pevninskom gréckom štýle. Rytmus hudby je síce orientálny, ale iného typu ako grécky orientálny rytmus. V hudbe aj v krokoch môžeme spozorovať aj keltské prvky, ktoré sem priniesli starovekí [[Kelti]]. Známe tance sú Tik, Chala, Dipat, Andartikos choros a Akritask. Známe ľudové piesne sú Ekaen ke to Čambašim (Horelo v Čambašine), I kor epijen so parchar (Dievča išlo na pole), Rašopulon (Obyvateľ vysokých hôr), Champšia (druh miestnej ryby), Pontia m´enan omat (Pontská grékyňa s jedným okom), Romana (Grékyňa) či Chamenas patridas (Stratenej vlasti). Známi pontskí speváci sú hlavne [[Chrisanthos Theodoridis]] a [[Stelios Kazantzidis]], potom Pavlidis, Stathis Nikolaidis a Michalidis, zo žien hlavne Dina Tsoleridu a Lizeta Nikolau. Dodnes si pontskí Gréci udržujú v Grécku svoje zvyky, organizujú kultúrne festivaly a hovoria svojim jazykom. V Grécku ich žije okolo 2 000 000. Jazyková skupina pontských Grékov obýva aj Gruzínsko, Arménsko, Azerbajdžan, Rusko a Krym. Väčšina z nich sa však po páde komunizmu v r. 1989 vysťahovala do Grécka. [[Kategória:Historické územia v Malej Ázii]] tfuu9k5a126mwh2dr48rgahe0vp17c5 8212820 8212768 2026-05-12T18:03:27Z ~2026-28232-46 294397 8212820 wikitext text/x-wiki {{Presunúť|Pontos (región)}} {{Bez zdroja}} {{iné významy}} {{Infobox zaniknutý štát | názov = Pontos | originálny názov = Πόντος | rok vzniku = [[281 pred Kr.]] | rok zániku = [[62]] | viac pred = [[Antigonovci|Antigonovská ríša]] | pred 1 vlajka = Vergina Sun - Golden Larnax.png | pred 2 = | pred 2 vlajka = | pred info = | viac po = | po 1 = Rímska republika | po 1 vlajka = SPQRomani stable.svg | po 2 = | po 2 vlajka = | šírka 1. sloupce = | vlajka = | článok o vlajke = | vlajka veľkosť = | znak = | článok o znaku = | znak veľkosť = | rámček znak = | hymna = | článok o hymne = | motto = | článok o motte = | mapa = PonticKingdom.png | mapa veľkosť = 300 px | mapa poznámka = Mapa kráľovstva Pontos - pred panovaním Mithridata VI. (tmavofialová), po jeho dobyvačných výpravách (fialová), a po prvej mithridatovskej vojne (ružová) | hlavné mesto = Amasya, [[Sinop]] | rozloha = | rozloha poznámka = | najvyšší bod = | najvyšší bod poznámka = | najdlhšia rieka = | najdlhšia rieka poznámka= | počet obyvateľov = | počet obyvateľov poznámka = | jazyky = [[gréčtina]], [[staroperština]], [[lazština]], [[pontština]] | národnostné zloženie = [[Pontskí Gréci]] | náboženstvo = [[synkretizmus]] gréckeho, perzského a anatolského [[Polyteizmus|polyteizmu]] | štátne zriadenie = [[monarchia]] | materská zem = | mena = | vznik = | zánik = V roku 62 po Kr. bolo toto kráľovstvo ustanovené Nerom za rímsku provinciu }} '''Pontos''' alebo '''Pontus'''<ref>Pontus. in: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref> ([[Pontčina|pontskej gréčtine]] ''Πόντος Εύξεινος'' – Pondos efšinos), je historické územie na severovýchode [[Turecko|Turecka]] pri [[Čierne more|Čiernom mori]]. Pontos bol až do roku [[1921]] prevažne [[Grécko|grécky]] kraj, ktorý odpovedal dnešnému tureckému regiónu [[Karadeniz Havalari]]. == Názov == Názov pochádza od mýtického Ponta, syna bohyne zeme [[Gaia (mytológia)|Gaie]]. Slovo ''pontos'' taktiež znamená archaické grécke slovo pre [[more]]. ''Efxinos'' znamená pohostinný. Pontos Efxinos sa teda dá preložiť ako pohostinné more. == História == ===Starovek=== Podľa legendy boli prví [[Gréci]] na území Pontu [[Iáson]]ovi [[argonauti]]. V súčasnosti sa predpokladá, že povesť o argonautoch vznikla z pravdivej gréckej výpravy za [[Kolchida|kolchidským]] [[zlato]]m. Istotne však je doložené, že prví Gréci sa tu usadili v r. [[800 pred Kr.]], teda keď tu [[Ióni|iónski Gréci]] z [[Milét]]u založili mesto [[Sinope|Sinópi]]. Kraj teda kolonizoval iónsky kmeň Grékov. V r. [[783 pred Kr.]] bolo na východ od Sinópi postavené ďalšie veľkomesto, [[Trabzon|Trapezus]] a tiež [[Amisos]]. Potom sa v Ponte usadili ďalší iónski kolonizátori, predovšetkým z Milétu. V [[starovek]]om období sa tu hovorilo miestnou formou iónskej gréčtiny. Z Pontu pochádzal aj známy staroveký grécky astronóm, [[Heraklides]]. Iné pontské mestá boli [[Tirebolu|Tripolis]], [[Pazar|Atény]], [[Giresun|Kerasus]], [[Komana]] a [[Ordu|Kotyora]]. Následne bol tento grécky kraj ovládaný [[Peržania|Peržanmi]], ktorých z [[Anatólia|Anatólie]] vyhnal [[Alexander Veľký]]. V helenistickej dobe tu bolo založené grécke [[Pontské kráľovstvo]]. Najslávnejši je kráľ [[Mithridates VI.|Mithridates]], ktorý vyhnal rozpínajúcich sa [[Rimania|Rimanov]] z Anatólie a ovládol aj [[Atény]]. Ale jeho armádu porazil rímsky generál [[Sulla]]. Následne sa Pontos dostáva pod rímsku vládu. V tejto dobe bol Pontos rozdelený na dve provincie, západná provincia bola Pontus, východ s Trapezuntom patril pod správu provincie [[Kappadokia|Cappadocia]]. V priebehu rímskej vlády prosperovali všetky mestá Anatólie, pričom Trapezunt sa stal základňou rímskej námornej légie. Cisár [[Diokleciánus]] zriadil diecézny systém delenia ríše a zriadil [[Diecéza (biskupstvo)|diecézu]] Pontus, ktorá zahrňovala veľkú časť Anatólie. ===Stredovek=== Gréci už v [[1. storočie|1. stor.]] konvertovali na [[kresťanstvo]] a tak aj v Ponte vznikla silná kresťanská komunita. Pohanské kulty postupne vymizli v [[5. storočie|5. stor.]] Medzi pohanskými bohmi sa tu okrem gréckych kultov vyznával aj kult boha [[Mithra|Mithru]]. Od roku [[395]] sa Pontos dostáva do [[Východorímska ríša|Východorímskej (Byzantskej) ríše]]. Od [[6. storočie|6. stor.]] sa Byzantská ríša stala ríšou Grékov, pričom bol [[Trabzon|Trapezus]] dôležitým kresťanským mestom. Stojí tu aj veľkolepá [[bazilika]]. Na východe Pontu žil okrem Grékov aj kaukazský národ [[Lazovia|Lazov]], ktorí v minulosti často vzdorovali rímskej moci. V [[7. storočie|7. stor.]] sa k hraniciam Pontu dostávajú Peržania, ktorým sa podarilo prelomiť východnú byzantskú hranicu. Neskôr sa však Grékom podarilo zbaviť sa Peržanov a situácia sa upokojila potom, ako boli porazení [[Arabi]], noví vládcovia Perzskej ríše. Územie Pontu bolo potom rozdelené na viaceré [[théma|thémy]]. V Ponte, ktorý tvoril hranice grécko-arabského sveta slúžili veľmi známi byzantskí ťažkoodení kavaléristi, "Akrites", ktorí mali na starosti brániť hranice pred arabskými nájazdmi. Práve o nich bol napísaný najznámejší stredoveký grécky epos, [[Digenis Akritas]]. O týchto bojovníkoch sa často spieva aj v pontských ľudových piesňach. Od [[12. storočie|12. stor.]] prenikajú do Anatólie [[Turci]], ktorí však Pontos vďaka vysokým horám ovládali len krátko. Po páde Byzancie, v r. [[1204]], tu vzniklo [[Trapezuntské cisárstvo]], slobodný grécky štát. V tejto dobe tu zohrávalo dôležitú úlohu aj mesto [[Samsunta]]. Po znovuobnovení Byzancie Trapezuntské cisárstvo nezaniklo, naopak pomáhalo Byzancii a dokonca ju aj prežilo. Turci sa ho zmocnili až v roku [[1461]], pričom Trapezuntské cisárstvo Komninovcov bolo posledným gréckym štátom. ===Turecká nadvláda=== V [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]] bolo postavenie kresťanov ťažšie ako [[islam|moslimov]], preto grécka väčšina anatólskeho obyvateľstva prestupovala na islam. Gréci sa udržali práve v Ponte, časti Kappadókie a v západnej a južne časti Anatólie. Pontskí Gréci odolávali poturčovaniu. Najviac ľudí tu prestúpilo na islam až v [[17. storočie|17. stor.]] Pontos si však ako grécky kraj uchoval v ramci Osmanskej ríše viacmnej autonómne postavenie s rôznymi výhodami až do začiatku 20 stor. Najznámejšie mestá boli Synopi, Samsunta, [[Giresun|Kerasunta]], Amisos, [[Trabzon|Trapezunta]], Argyrupoli, Rašupoli, Amissos, Neokesarea a [[Pazar|Atény]]. V [[18. storočie|18. stor.]] sa začína formovať grécka národná identita. Tak tomu bolo aj v Ponte. V [[19. storočie|19. stor.]] sa začali predovšetkým v materskom Grécku formovať národné požiadavky. Z týchto udalostí nakoniec vzišla [[Grécka vojna za nezávislosť]], ktorá sa nezaobišla ani bez etnických čistiek na gréckej aj tureckej strane. Situácia sa vyostrila po tom, ako Gréci zmasakrovali 15 000 moslimov v južnom Grécku. Turci nato vyvraždili Grékov v [[Istanbul|Konštantínopole]], na [[Chios]]e a aj v Trapezunte. Turci už ďalej od masakrov neupustili. Gréci boli vyvražďovaní v celej Anatólií a hlavne v Ponte. Niekoľko pontských Grékov sa usadilo v Gréckom štáte. Najväčší masaker však prišiel až po zrušení sultanátu, teda po vzniku Turecka. Za touto [[genocída (právo)|genocídou]] stál predovšetkým prezident [[Mustafa Kemal Atatturk]]. Pontskí Gréci mali byť systematicky vyvražďovaní, keď grécka armáda napadla Turecko. Všetko sa však skončilo v bitke pri [[Sakayra|Sakayre]] v r. [[1921]], keď Turci zničili grécku armádu. Attaturk potom vyvraždil 50 000 Grékov v [[Izmir|Smyrne]], potom zaútočil na Pontos, kde taktiež vyvraždil mnoho Grékov. Na rozdiel od [[Izmir|Smyrny]] tu Turci využili inú taktiku. O tejto gnocíde sa totiž svet nemal dozvedieť. Nemala byť preliata ani kvapka krvi. Turci posielali pontských Grékov na pochody smrti do vyprahnutých územií Anatólie, kde ich nechali zomrieť, alebo ich posielali do pracovných táborov, odkial sa už nevrátili. Nastal rýchly útek anatólskych Grékov. Najhoršia bola cesta z Pontu do Grécka, pri ktorej zahynulo mnoho ľudí. Niekoľkí pontskí Gréci ušli do Ruska. Väčšina Grékov sa po 3 000 rokoch z Anatólie vysťahovala. Potom bola podpísaná výmena obyvateľstva medzi Gréckom a Tureckom, pričom Turecko opustilo okolo 2 000 000 etnických Grékov. V Grécku však táto výmena spôsobila veľké ekonomické problémy. Okrem toho bola pontská a kappadócka gréčtina skoro nezrozumiteľná pre Grékov z Grécka a západnej Anatólie, preto sa museli pontskí Gréci fakticky naučiť nový jazyk. Usadili sa predovšetkým v [[Macedónia|Macedónii]], ktorá sa tak mala úplne pogréčtiť. Grécke mená miest a krajov boli premenované do turečtiny. Pontskí Gréci, ktorí dnes v Ponte žijú sú z veľkej časti moslimovia a tak ich predkovia nemuseli Turecko opustiť. == Kultúra == Kultúru Pontu prezentujú [[grécky folklór]] a zvyky. Pontský folklór sa odlišuje od ostatného gréckeho folklóru. Ľudový kroj pontských Grékov pozostáva z čierneho turbanu, košele a čiernych nohavíc. Cez plece sa nosili opásané náboje do pušiek. Známy je aj pontský ľudový sláčikový nástroj [[kemenče]], ktorý je podobný krétskej či gréckej tráckej lyre. Na rozdiel od huslí sa kemenče drží zvislo v ruke. Tento hudobný nástroj je pre pontské pesničky najviac charakteristický. Ďalej je známy aj pontský bubon. Tancuje sa tradične do kruhu, pričom kroky nie sú v tradičnom pevninskom gréckom štýle. Rytmus hudby je síce orientálny, ale iného typu ako grécky orientálny rytmus. V hudbe aj v krokoch môžeme spozorovať aj keltské prvky, ktoré sem priniesli starovekí [[Kelti]]. Známe tance sú Tik, Chala, Dipat, Andartikos choros a Akritask. Známe ľudové piesne sú Ekaen ke to Čambašim (Horelo v Čambašine), I kor epijen so parchar (Dievča išlo na pole), Rašopulon (Obyvateľ vysokých hôr), Champšia (druh miestnej ryby), Pontia m´enan omat (Pontská grékyňa s jedným okom), Romana (Grékyňa) či Chamenas patridas (Stratenej vlasti). Známi pontskí speváci sú hlavne [[Chrisanthos Theodoridis]] a [[Stelios Kazantzidis]], potom Pavlidis, Stathis Nikolaidis a Michalidis, zo žien hlavne Dina Tsoleridu a Lizeta Nikolau. Dodnes si pontskí Gréci udržujú v Grécku svoje zvyky, organizujú kultúrne festivaly a hovoria svojim jazykom. V Grécku ich žije okolo 2 000 000. Jazyková skupina pontských Grékov obýva aj Gruzínsko, Arménsko, Azerbajdžan, Rusko a Krym. Väčšina z nich sa však po páde komunizmu v r. 1989 vysťahovala do Grécka. [[Kategória:Historické územia v Malej Ázii]] k6n2928tp6w1jnnfo8ccg1ufr4bv5il 8212827 8212820 2026-05-12T18:13:56Z ~2026-25835-64 293305 8212827 wikitext text/x-wiki {{Presunúť|Pontus (región)}} {{Bez zdroja}} {{iné významy}} [[File:Pontus.png|250px|thumb|Súčasné hranice regiónu Pontos vymedzené ako územie, ktoré si na začiatku 20. storočia nárokovala Pontská republika.]] '''Pontus'''<ref>Pontus. in: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref> alebo '''Pontos''' (v [[starogréčina|starogréčtine]] ''Πόντος'' - Pontos; [[latinčina|lat.]] ''Pontus'') je región na severovýchode dnešného [[Turecko|Turecka]] pri [[Čierne more|Čiernom mori]]. Pontus bol až do roku [[1921]] prevažne etnicky [[Grécko|grécky]] kraj{{bez citácie}} ([[Pontskí Gréci]]). Dnes región Pontus veľmi približne zodpovedá tureckému geografického regiónu [[Karadeniz Bölgesi]]. == Názov == Názov pochádza od mýtického [[Pontos (mytológia)|Ponta]], syna bohyne zeme [[Gaia (mytológia)|Gaie]]. Slovo ''pontos'' v archaickej gréčtine znamená aj [[Čierne more]] alebo [[more]]. V istom období starogrécky názov Čierneho mora znel ''Εύξεινος Πόντος'' - Euxeinos Pondos - doslova: pohostinné more; v [[Pontčina|pontskej gréčtine]] sa tento názov vyslovuje Efšinos Pondos{{bez citácie}}. == Dejiny == ===Starovek=== Podľa legendy boli prví [[Gréci]] na území Pontu [[Iáson]]ovi [[argonauti]]. V súčasnosti sa predpokladá, že povesť o argonautoch vznikla z pravdivej gréckej výpravy za [[Kolchida|kolchidským]] [[zlato]]m. Istotne však je doložené, že prví Gréci sa tu usadili v roku [[800 pred Kr.]], teda keď tu [[Ióni|iónski Gréci]] z [[Milét]]u založili mesto [[Sinope|Sinópi]]. Kraj teda kolonizoval iónsky kmeň Grékov. V roku [[783 pred Kr.]] bolo na východ od Sinópi postavené ďalšie veľkomesto, [[Trabzon|Trapezus]] a tiež [[Amisos]]. Potom sa v Ponte usadili ďalší iónski kolonizátori, predovšetkým z Milétu. V [[starovek]]om období sa tu hovorilo miestnou formou iónskej gréčtiny. Z Pontu pochádzal aj známy staroveký grécky astronóm, [[Heraklides]]. Iné pontské mestá boli [[Tirebolu|Tripolis]], [[Pazar|Atény]], [[Giresun|Kerasus]], [[Komana]] a [[Ordu|Kotyora]]. Následne bol tento grécky kraj ovládaný [[Peržania|Peržanmi]], ktorých z [[Anatólia|Anatólie]] vyhnal [[Alexander Veľký]]. V helenistickom období tu bola založená grécka [[Pontská ríša]] (iný názov: [[Pontské kráľovstvo]]), ktorá trvala od 281 pred Kr. do 63/64 pred Kr. Jej najslávnejší bol kráľ [[Mithridates VI.|Mithridates]], ktorý vyhnal rozpínajúcich sa [[Rimania|Rimanov]] z Anatólie a ovládol aj [[Atény]]. Ale jeho armádu porazil rímsky generál [[Sulla]]. [[File:PonticKingdom.png|thumb|300px|Mapa Pontskej ríše (Pontského kráľovstva) - pred panovaním Mithridata VI. (tmavofialová), po jeho dobyvačných výpravách (fialová), a po prvej mithridatovskej vojne (ružová)]] Následne sa Pontus dostal pod rímsku vládu. Rimania región Pontus rozdelili na dve časti - západná časť sa stala súčasťou provincie [[Bitýnia a Pontus]], východná časť s Trapezuntom patrila do provincie [[Kappadokia]]. V priebehu rímskej vlády prosperovali všetky mestá Anatólie, pričom Trapezunt sa stal základňou rímskej námornej légie. Cisár [[Diokleciánus]] zriadil diecézny systém delenia ríše a zriadil [[Diecéza (biskupstvo)|diecézu]] [[Pontus (diecéza)|Pontus]], ktorá zahŕňala veľkú časť Anatólie. ===Stredovek=== Gréci už v [[1. storočie|1. stor.]] konvertovali na [[kresťanstvo]] a tak aj v Ponte vznikla silná kresťanská komunita. Pohanské kulty postupne vymizli v [[5. storočie|5. stor.]] Medzi pohanskými bohmi sa tu okrem gréckych kultov vyznával aj kult boha [[Mithra|Mithru]]. Od roku [[395]] sa Pontus dostáva do [[Východorímska ríša|Východorímskej (Byzantskej) ríše]]. [[Trabzon|Trapezus]] v nej bol dôležitým kresťanským mestom. Stojí tu aj veľkolepá [[bazilika]]. Na východe Pontu žil okrem Grékov aj kaukazský národ [[Lazovia|Lazov]], ktorí v minulosti často vzdorovali rímskej moci. V [[7. storočie|7. stor.]] sa k hraniciam Pontu dostávajú Peržania, ktorým sa podarilo prelomiť východnú byzantskú hranicu. Neskôr sa však Grékom podarilo zbaviť sa Peržanov a situácia sa upokojila potom, ako boli porazení [[Arabi]], noví vládcovia Perzskej ríše. Územie Pontu bolo potom rozdelené na viaceré [[théma|thémy]]. V Ponte, ktorý tvoril hranice grécko-arabského sveta, slúžili veľmi známi byzantskí ťažkoodení kavaléristi, "Akrites", ktorí mali na starosti brániť hranice pred arabskými nájazdmi. Práve o nich bol napísaný najznámejší stredoveký grécky epos, [[Digenis Akritas]]. O týchto bojovníkoch sa často spieva aj v pontských ľudových piesňach. Od [[12. storočie|12. stor.]] prenikajú do Anatólie [[Turci]], ktorí však Pontus vďaka vysokým horám ovládali len krátko. Po páde Byzancie, v r. [[1204]], tu vzniklo [[Trapezuntské cisárstvo]], slobodný grécky štát. V tejto dobe tu zohrávalo dôležitú úlohu aj mesto [[Samsunta]]. Po znovuobnovení Byzancie Trapezuntské cisárstvo nezaniklo, naopak pomáhalo Byzancii a dokonca ju aj prežilo. Turci sa ho zmocnili až v roku [[1461]], pričom Trapezuntské cisárstvo Komninovcov bolo posledným gréckym štátom. ===Turecká nadvláda=== V [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]] bolo postavenie kresťanov ťažšie ako [[islam|moslimov]], preto grécka väčšina anatólskeho obyvateľstva prestupovala na islam. Gréci sa udržali práve v Ponte, časti Kappadókie a v západnej a južne časti Anatólie. Pontskí Gréci odolávali poturčovaniu. Najviac ľudí tu prestúpilo na islam až v [[17. storočie|17. stor.]] Pontus si však ako grécky kraj uchoval v rámci Osmanskej ríše viac-menej autonómne postavenie s rôznymi výhodami až do začiatku 20 stor. Najznámejšie mestá boli Synopi, Samsunta, [[Giresun|Kerasunta]], Amisos, [[Trabzon|Trapezunta]], Argyrupoli, Rašupoli, Amissos, Neokesarea a [[Pazar|Atény]]. V [[18. storočie|18. stor.]] sa začína formovať grécka národná identita. Tak tomu bolo aj v Ponte. V [[19. storočie|19. stor.]] sa začali predovšetkým v materskom Grécku formovať národné požiadavky. Z týchto udalostí nakoniec vzišla [[Grécka vojna za nezávislosť]], ktorá sa nezaobišla ani bez etnických čistiek na gréckej aj tureckej strane. Situácia sa vyostrila po tom, ako Gréci zmasakrovali 15 000 moslimov v južnom Grécku. Turci nato vyvraždili Grékov v [[Istanbul|Konštantínopole]], na [[Chios]]e a aj v Trapezunte. Turci už ďalej od masakrov neupustili. Gréci boli vyvražďovaní v celej Anatólií a hlavne v Ponte. Niekoľko pontských Grékov sa usadilo v Gréckom štáte. Najväčší masaker však prišiel až po zrušení sultanátu, teda po vzniku Turecka. Za touto [[genocída (právo)|genocídou]] stál predovšetkým prezident [[Mustafa Kemal Atatturk]]. Pontskí Gréci mali byť systematicky vyvražďovaní, keď grécka armáda napadla Turecko. Všetko sa však skončilo v bitke pri [[Sakayra|Sakayre]] v r. [[1921]], keď Turci zničili grécku armádu. Attaturk potom vyvraždil 50 000 Grékov v [[Izmir|Smyrne]], potom zaútočil na Pontus, kde taktiež vyvraždil mnoho Grékov. Na rozdiel od [[Izmir|Smyrny]] tu Turci využili inú taktiku. O tejto gnocíde sa totiž svet nemal dozvedieť. Nemala byť preliata ani kvapka krvi. Turci posielali pontských Grékov na pochody smrti do vyprahnutých územií Anatólie, kde ich nechali zomrieť, alebo ich posielali do pracovných táborov, odkial sa už nevrátili. Nastal rýchly útek anatólskych Grékov. Najhoršia bola cesta z Pontu do Grécka, pri ktorej zahynulo mnoho ľudí. Niekoľkí pontskí Gréci ušli do Ruska. Väčšina Grékov sa po 3 000 rokoch z Anatólie vysťahovala. Potom bola podpísaná výmena obyvateľstva medzi Gréckom a Tureckom, pričom Turecko opustilo okolo 2 000 000 etnických Grékov. V Grécku však táto výmena spôsobila veľké ekonomické problémy. Okrem toho bola pontská a kappadócka gréčtina skoro nezrozumiteľná pre Grékov z Grécka a západnej Anatólie, preto sa museli pontskí Gréci fakticky naučiť nový jazyk. Usadili sa predovšetkým v [[Macedónia|Macedónii]], ktorá sa tak mala úplne pogréčtiť. Grécke mená miest a krajov boli premenované do turečtiny. Pontskí Gréci, ktorí dnes v Ponte žijú, sú z veľkej časti moslimovia, a tak ich predkovia nemuseli Turecko opustiť. == Kultúra == Kultúru Pontu prezentujú [[grécky folklór]] a zvyky. Pontský folklór sa odlišuje od ostatného gréckeho folklóru. Ľudový kroj pontských Grékov pozostáva z čierneho turbanu, košele a čiernych nohavíc. Cez plece sa nosili opásané náboje do pušiek. Známy je aj pontský ľudový sláčikový nástroj [[kemenče]], ktorý je podobný krétskej či gréckej tráckej lyre. Na rozdiel od huslí sa kemenče drží zvislo v ruke. Tento hudobný nástroj je pre pontské pesničky najviac charakteristický. Ďalej je známy aj pontský bubon. Tancuje sa tradične do kruhu, pričom kroky nie sú v tradičnom pevninskom gréckom štýle. Rytmus hudby je síce orientálny, ale iného typu ako grécky orientálny rytmus. V hudbe aj v krokoch môžeme spozorovať aj keltské prvky, ktoré sem priniesli starovekí [[Kelti]]. Známe tance sú Tik, Chala, Dipat, Andartikos choros a Akritask. Známe ľudové piesne sú Ekaen ke to Čambašim (Horelo v Čambašine), I kor epijen so parchar (Dievča išlo na pole), Rašopulon (Obyvateľ vysokých hôr), Champšia (druh miestnej ryby), Pontia m´enan omat (Pontská grékyňa s jedným okom), Romana (Grékyňa) či Chamenas patridas (Stratenej vlasti). Známi pontskí speváci sú hlavne [[Chrisanthos Theodoridis]] a [[Stelios Kazantzidis]], potom Pavlidis, Stathis Nikolaidis a Michalidis, zo žien hlavne Dina Tsoleridu a Lizeta Nikolau. Dodnes si pontskí Gréci udržujú v Grécku svoje zvyky, organizujú kultúrne festivaly a hovoria svojim jazykom. V Grécku ich žije okolo 2 000 000. Jazyková skupina pontských Grékov obýva aj Gruzínsko, Arménsko, Azerbajdžan, Rusko a Krym. Väčšina z nich sa však po páde komunizmu v r. 1989 vysťahovala do Grécka. == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Historické územia v Malej Ázii]] q6q1w1a2vmurrm0lctn8id72sijeb8f 8212831 8212827 2026-05-12T18:19:37Z ~2026-25835-64 293305 8212831 wikitext text/x-wiki {{Presunúť|Pontus (región)}} {{Bez zdroja}} {{iné významy}} [[File:Pontus.png|250px|thumb|Súčasné hranice regiónu Pontos vymedzené ako územie, ktoré si na začiatku 20. storočia nárokovala Pontská republika.]] '''Pontus'''<ref>Pontus. in: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref> alebo '''Pontos''' (v [[starogréčtina|starogréčtine]] ''Πόντος'' - Pontos; [[latinčina|lat.]] ''Pontus'') je región na severovýchode dnešného [[Turecko|Turecka]] pri [[Čierne more|Čiernom mori]]. Pontus bol až do roku [[1921]] prevažne etnicky [[Grécko|grécky]] kraj{{bez citácie}} ([[Pontskí Gréci]]). Dnes región Pontus veľmi približne zodpovedá tureckému geografického regiónu [[Karadeniz Bölgesi]]. == Názov == Názov pochádza od mýtického [[Pontos (mytológia)|Ponta]], syna bohyne zeme [[Gaia (mytológia)|Gaie]]. Slovo ''pontos'' v archaickej gréčtine znamená aj [[Čierne more]] alebo [[more]]. V istom období starogrécky názov Čierneho mora znel ''Εύξεινος Πόντος'' - Euxeinos Pondos - doslova: pohostinné more; v [[Pontčina|pontskej gréčtine]] sa tento názov vyslovuje Efšinos Pondos{{bez citácie}}. == Dejiny == ===Starovek=== Podľa legendy boli prví [[Gréci]] na území Pontu [[Iáson]]ovi [[argonauti]]. V súčasnosti sa predpokladá, že povesť o argonautoch vznikla z pravdivej gréckej výpravy za [[Kolchida|kolchidským]] [[zlato]]m. Istotne však je doložené, že prví Gréci sa tu usadili v roku [[800 pred Kr.]], teda keď tu [[Ióni|iónski Gréci]] z [[Milét]]u založili mesto [[Sinope|Sinópi]]. Kraj teda kolonizoval iónsky kmeň Grékov. V roku [[783 pred Kr.]] bolo na východ od Sinópi postavené ďalšie veľkomesto, [[Trabzon|Trapezus]] a tiež [[Amisos]]. Potom sa v Ponte usadili ďalší iónski kolonizátori, predovšetkým z Milétu. V [[starovek]]om období sa tu hovorilo miestnou formou iónskej gréčtiny. Z Pontu pochádzal aj známy staroveký grécky astronóm, [[Heraklides]]. Iné pontské mestá boli [[Tirebolu|Tripolis]], [[Pazar|Atény]], [[Giresun|Kerasus]], [[Komana]] a [[Ordu|Kotyora]]. Následne bol tento grécky kraj ovládaný [[Peržania|Peržanmi]], ktorých z [[Anatólia|Anatólie]] vyhnal [[Alexander Veľký]]. V helenistickom období tu bola založená grécka [[Pontská ríša]] (iný názov: [[Pontské kráľovstvo]]), ktorá trvala od 281 pred Kr. do 63/64 pred Kr. Jej najslávnejší bol kráľ [[Mithridates VI.|Mithridates]], ktorý vyhnal rozpínajúcich sa [[Rimania|Rimanov]] z Anatólie a ovládol aj [[Atény]]. Ale jeho armádu porazil rímsky generál [[Sulla]]. [[File:PonticKingdom.png|thumb|300px|Mapa Pontskej ríše (Pontského kráľovstva) - pred panovaním Mithridata VI. (tmavofialová), po jeho dobyvačných výpravách (fialová), a po prvej mithridatovskej vojne (ružová)]] Následne sa Pontus dostal pod rímsku vládu. Rimania región Pontus rozdelili na dve časti - západná časť sa stala súčasťou provincie [[Bitýnia a Pontus]], východná časť s Trapezuntom patrila do provincie [[Kappadokia]]. V priebehu rímskej vlády prosperovali všetky mestá Anatólie, pričom Trapezunt sa stal základňou rímskej námornej légie. Cisár [[Diokleciánus]] zriadil diecézny systém delenia ríše a zriadil [[Diecéza (biskupstvo)|diecézu]] [[Pontus (diecéza)|Pontus]], ktorá zahŕňala veľkú časť Anatólie. ===Stredovek=== Gréci už v [[1. storočie|1. stor.]] konvertovali na [[kresťanstvo]] a tak aj v Ponte vznikla silná kresťanská komunita. Pohanské kulty postupne vymizli v [[5. storočie|5. stor.]] Medzi pohanskými bohmi sa tu okrem gréckych kultov vyznával aj kult boha [[Mithra|Mithru]]. Od roku [[395]] sa Pontus dostáva do [[Východorímska ríša|Východorímskej (Byzantskej) ríše]]. [[Trabzon|Trapezus]] v nej bol dôležitým kresťanským mestom. Stojí tu aj veľkolepá [[bazilika]]. Na východe Pontu žil okrem Grékov aj kaukazský národ [[Lazovia|Lazov]], ktorí v minulosti často vzdorovali rímskej moci. V [[7. storočie|7. stor.]] sa k hraniciam Pontu dostávajú Peržania, ktorým sa podarilo prelomiť východnú byzantskú hranicu. Neskôr sa však Grékom podarilo zbaviť sa Peržanov a situácia sa upokojila potom, ako boli porazení [[Arabi]], noví vládcovia Perzskej ríše. Územie Pontu bolo potom rozdelené na viaceré [[théma|thémy]]. V Ponte, ktorý tvoril hranice grécko-arabského sveta, slúžili veľmi známi byzantskí ťažkoodení kavaléristi, "Akrites", ktorí mali na starosti brániť hranice pred arabskými nájazdmi. Práve o nich bol napísaný najznámejší stredoveký grécky epos, [[Digenis Akritas]]. O týchto bojovníkoch sa často spieva aj v pontských ľudových piesňach. Od [[12. storočie|12. stor.]] prenikajú do Anatólie [[Turci]], ktorí však Pontus vďaka vysokým horám ovládali len krátko. Po páde Byzancie, v r. [[1204]], tu vzniklo [[Trapezuntské cisárstvo]], slobodný grécky štát. V tejto dobe tu zohrávalo dôležitú úlohu aj mesto [[Samsunta]]. Po znovuobnovení Byzancie Trapezuntské cisárstvo nezaniklo, naopak pomáhalo Byzancii a dokonca ju aj prežilo. Turci sa ho zmocnili až v roku [[1461]], pričom Trapezuntské cisárstvo Komninovcov bolo posledným gréckym štátom. ===Turecká nadvláda=== V [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]] bolo postavenie kresťanov ťažšie ako [[islam|moslimov]], preto grécka väčšina anatólskeho obyvateľstva prestupovala na islam. Gréci sa udržali práve v Ponte, časti Kappadókie a v západnej a južne časti Anatólie. Pontskí Gréci odolávali poturčovaniu. Najviac ľudí tu prestúpilo na islam až v [[17. storočie|17. stor.]] Pontus si však ako grécky kraj uchoval v rámci Osmanskej ríše viac-menej autonómne postavenie s rôznymi výhodami až do začiatku 20 stor. Najznámejšie mestá boli Synopi, Samsunta, [[Giresun|Kerasunta]], Amisos, [[Trabzon|Trapezunta]], Argyrupoli, Rašupoli, Amissos, Neokesarea a [[Pazar|Atény]]. V [[18. storočie|18. stor.]] sa začína formovať grécka národná identita. Tak tomu bolo aj v Ponte. V [[19. storočie|19. stor.]] sa začali predovšetkým v materskom Grécku formovať národné požiadavky. Z týchto udalostí nakoniec vzišla [[Grécka vojna za nezávislosť]], ktorá sa nezaobišla ani bez etnických čistiek na gréckej aj tureckej strane. Situácia sa vyostrila po tom, ako Gréci zmasakrovali 15 000 moslimov v južnom Grécku. Turci nato vyvraždili Grékov v [[Istanbul|Konštantínopole]], na [[Chios]]e a aj v Trapezunte. Turci už ďalej od masakrov neupustili. Gréci boli vyvražďovaní v celej Anatólií a hlavne v Ponte. Niekoľko pontských Grékov sa usadilo v Gréckom štáte. Najväčší masaker však prišiel až po zrušení sultanátu, teda po vzniku Turecka. Za touto [[genocída (právo)|genocídou]] stál predovšetkým prezident [[Mustafa Kemal Atatturk]]. Pontskí Gréci mali byť systematicky vyvražďovaní, keď grécka armáda napadla Turecko. Všetko sa však skončilo v bitke pri [[Sakayra|Sakayre]] v r. [[1921]], keď Turci zničili grécku armádu. Attaturk potom vyvraždil 50 000 Grékov v [[Izmir|Smyrne]], potom zaútočil na Pontus, kde taktiež vyvraždil mnoho Grékov. Na rozdiel od [[Izmir|Smyrny]] tu Turci využili inú taktiku. O tejto gnocíde sa totiž svet nemal dozvedieť. Nemala byť preliata ani kvapka krvi. Turci posielali pontských Grékov na pochody smrti do vyprahnutých územií Anatólie, kde ich nechali zomrieť, alebo ich posielali do pracovných táborov, odkial sa už nevrátili. Nastal rýchly útek anatólskych Grékov. Najhoršia bola cesta z Pontu do Grécka, pri ktorej zahynulo mnoho ľudí. Niekoľkí pontskí Gréci ušli do Ruska. Väčšina Grékov sa po 3 000 rokoch z Anatólie vysťahovala. Potom bola podpísaná výmena obyvateľstva medzi Gréckom a Tureckom, pričom Turecko opustilo okolo 2 000 000 etnických Grékov. V Grécku však táto výmena spôsobila veľké ekonomické problémy. Okrem toho bola pontská a kappadócka gréčtina skoro nezrozumiteľná pre Grékov z Grécka a západnej Anatólie, preto sa museli pontskí Gréci fakticky naučiť nový jazyk. Usadili sa predovšetkým v [[Macedónia|Macedónii]], ktorá sa tak mala úplne pogréčtiť. Grécke mená miest a krajov boli premenované do turečtiny. Pontskí Gréci, ktorí dnes v Ponte žijú, sú z veľkej časti moslimovia, a tak ich predkovia nemuseli Turecko opustiť. == Kultúra == Kultúru Pontu prezentujú [[grécky folklór]] a zvyky. Pontský folklór sa odlišuje od ostatného gréckeho folklóru. Ľudový kroj pontských Grékov pozostáva z čierneho turbanu, košele a čiernych nohavíc. Cez plece sa nosili opásané náboje do pušiek. Známy je aj pontský ľudový sláčikový nástroj [[kemenče]], ktorý je podobný krétskej či gréckej tráckej lyre. Na rozdiel od huslí sa kemenče drží zvislo v ruke. Tento hudobný nástroj je pre pontské pesničky najviac charakteristický. Ďalej je známy aj pontský bubon. Tancuje sa tradične do kruhu, pričom kroky nie sú v tradičnom pevninskom gréckom štýle. Rytmus hudby je síce orientálny, ale iného typu ako grécky orientálny rytmus. V hudbe aj v krokoch môžeme spozorovať aj keltské prvky, ktoré sem priniesli starovekí [[Kelti]]. Známe tance sú Tik, Chala, Dipat, Andartikos choros a Akritask. Známe ľudové piesne sú Ekaen ke to Čambašim (Horelo v Čambašine), I kor epijen so parchar (Dievča išlo na pole), Rašopulon (Obyvateľ vysokých hôr), Champšia (druh miestnej ryby), Pontia m´enan omat (Pontská grékyňa s jedným okom), Romana (Grékyňa) či Chamenas patridas (Stratenej vlasti). Známi pontskí speváci sú hlavne [[Chrisanthos Theodoridis]] a [[Stelios Kazantzidis]], potom Pavlidis, Stathis Nikolaidis a Michalidis, zo žien hlavne Dina Tsoleridu a Lizeta Nikolau. Dodnes si pontskí Gréci udržujú v Grécku svoje zvyky, organizujú kultúrne festivaly a hovoria svojim jazykom. V Grécku ich žije okolo 2 000 000. Jazyková skupina pontských Grékov obýva aj Gruzínsko, Arménsko, Azerbajdžan, Rusko a Krym. Väčšina z nich sa však po páde komunizmu v r. 1989 vysťahovala do Grécka. == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Historické územia v Malej Ázii]] 3qaw3emhu4t59xtyk8wzud9p5jxvpo3 8212832 8212831 2026-05-12T18:20:20Z ~2026-25835-64 293305 8212832 wikitext text/x-wiki {{Presunúť|Pontus (región)}} {{Bez zdroja}} {{iné významy}} [[File:Pontus.png|250px|thumb|Súčasné hranice regiónu Pontos vymedzené ako územie, ktoré si na začiatku 20. storočia nárokovala Pontská republika.]] '''Pontus'''<ref>Pontus. in: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref> alebo '''Pontos''' (v [[starogréčtina|starogréčtine]] ''Πόντος'' - Pontos; [[latinčina|lat.]] ''Pontus'') je región na severovýchode dnešného [[Turecko|Turecka]] pri [[Čierne more|Čiernom mori]]. Pontus bol až do roku [[1921]] prevažne etnicky [[Grécko|grécky]] kraj{{bez citácie}} ([[Pontskí Gréci]]). Dnes región Pontus veľmi približne zodpovedá tureckému geografického regiónu [[Karadeniz Bölgesi]]. == Názov == Názov pochádza od mýtického [[Pontos (mytológia)|Ponta]], syna bohyne zeme [[Gaia (mytológia)|Gaie]]. Slovo ''pontos'' v archaickej gréčtine znamená aj [[Čierne more]] alebo [[more]]. V istom období starogrécky názov Čierneho mora znel ''Εύξεινος Πόντος'' - Euxeinos Pontos - doslova: pohostinné more; v [[Pontčina|pontskej gréčtine]] sa tento názov vyslovuje Efšinos Pondos{{bez citácie}}. == Dejiny == ===Starovek=== Podľa legendy boli prví [[Gréci]] na území Pontu [[Iáson]]ovi [[argonauti]]. V súčasnosti sa predpokladá, že povesť o argonautoch vznikla z pravdivej gréckej výpravy za [[Kolchida|kolchidským]] [[zlato]]m. Istotne však je doložené, že prví Gréci sa tu usadili v roku [[800 pred Kr.]], teda keď tu [[Ióni|iónski Gréci]] z [[Milét]]u založili mesto [[Sinope|Sinópi]]. Kraj teda kolonizoval iónsky kmeň Grékov. V roku [[783 pred Kr.]] bolo na východ od Sinópi postavené ďalšie veľkomesto, [[Trabzon|Trapezus]] a tiež [[Amisos]]. Potom sa v Ponte usadili ďalší iónski kolonizátori, predovšetkým z Milétu. V [[starovek]]om období sa tu hovorilo miestnou formou iónskej gréčtiny. Z Pontu pochádzal aj známy staroveký grécky astronóm, [[Heraklides]]. Iné pontské mestá boli [[Tirebolu|Tripolis]], [[Pazar|Atény]], [[Giresun|Kerasus]], [[Komana]] a [[Ordu|Kotyora]]. Následne bol tento grécky kraj ovládaný [[Peržania|Peržanmi]], ktorých z [[Anatólia|Anatólie]] vyhnal [[Alexander Veľký]]. V helenistickom období tu bola založená grécka [[Pontská ríša]] (iný názov: [[Pontské kráľovstvo]]), ktorá trvala od 281 pred Kr. do 63/64 pred Kr. Jej najslávnejší bol kráľ [[Mithridates VI.|Mithridates]], ktorý vyhnal rozpínajúcich sa [[Rimania|Rimanov]] z Anatólie a ovládol aj [[Atény]]. Ale jeho armádu porazil rímsky generál [[Sulla]]. [[File:PonticKingdom.png|thumb|300px|Mapa Pontskej ríše (Pontského kráľovstva) - pred panovaním Mithridata VI. (tmavofialová), po jeho dobyvačných výpravách (fialová), a po prvej mithridatovskej vojne (ružová)]] Následne sa Pontus dostal pod rímsku vládu. Rimania región Pontus rozdelili na dve časti - západná časť sa stala súčasťou provincie [[Bitýnia a Pontus]], východná časť s Trapezuntom patrila do provincie [[Kappadokia]]. V priebehu rímskej vlády prosperovali všetky mestá Anatólie, pričom Trapezunt sa stal základňou rímskej námornej légie. Cisár [[Diokleciánus]] zriadil diecézny systém delenia ríše a zriadil [[Diecéza (biskupstvo)|diecézu]] [[Pontus (diecéza)|Pontus]], ktorá zahŕňala veľkú časť Anatólie. ===Stredovek=== Gréci už v [[1. storočie|1. stor.]] konvertovali na [[kresťanstvo]] a tak aj v Ponte vznikla silná kresťanská komunita. Pohanské kulty postupne vymizli v [[5. storočie|5. stor.]] Medzi pohanskými bohmi sa tu okrem gréckych kultov vyznával aj kult boha [[Mithra|Mithru]]. Od roku [[395]] sa Pontus dostáva do [[Východorímska ríša|Východorímskej (Byzantskej) ríše]]. [[Trabzon|Trapezus]] v nej bol dôležitým kresťanským mestom. Stojí tu aj veľkolepá [[bazilika]]. Na východe Pontu žil okrem Grékov aj kaukazský národ [[Lazovia|Lazov]], ktorí v minulosti často vzdorovali rímskej moci. V [[7. storočie|7. stor.]] sa k hraniciam Pontu dostávajú Peržania, ktorým sa podarilo prelomiť východnú byzantskú hranicu. Neskôr sa však Grékom podarilo zbaviť sa Peržanov a situácia sa upokojila potom, ako boli porazení [[Arabi]], noví vládcovia Perzskej ríše. Územie Pontu bolo potom rozdelené na viaceré [[théma|thémy]]. V Ponte, ktorý tvoril hranice grécko-arabského sveta, slúžili veľmi známi byzantskí ťažkoodení kavaléristi, "Akrites", ktorí mali na starosti brániť hranice pred arabskými nájazdmi. Práve o nich bol napísaný najznámejší stredoveký grécky epos, [[Digenis Akritas]]. O týchto bojovníkoch sa často spieva aj v pontských ľudových piesňach. Od [[12. storočie|12. stor.]] prenikajú do Anatólie [[Turci]], ktorí však Pontus vďaka vysokým horám ovládali len krátko. Po páde Byzancie, v r. [[1204]], tu vzniklo [[Trapezuntské cisárstvo]], slobodný grécky štát. V tejto dobe tu zohrávalo dôležitú úlohu aj mesto [[Samsunta]]. Po znovuobnovení Byzancie Trapezuntské cisárstvo nezaniklo, naopak pomáhalo Byzancii a dokonca ju aj prežilo. Turci sa ho zmocnili až v roku [[1461]], pričom Trapezuntské cisárstvo Komninovcov bolo posledným gréckym štátom. ===Turecká nadvláda=== V [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]] bolo postavenie kresťanov ťažšie ako [[islam|moslimov]], preto grécka väčšina anatólskeho obyvateľstva prestupovala na islam. Gréci sa udržali práve v Ponte, časti Kappadókie a v západnej a južne časti Anatólie. Pontskí Gréci odolávali poturčovaniu. Najviac ľudí tu prestúpilo na islam až v [[17. storočie|17. stor.]] Pontus si však ako grécky kraj uchoval v rámci Osmanskej ríše viac-menej autonómne postavenie s rôznymi výhodami až do začiatku 20 stor. Najznámejšie mestá boli Synopi, Samsunta, [[Giresun|Kerasunta]], Amisos, [[Trabzon|Trapezunta]], Argyrupoli, Rašupoli, Amissos, Neokesarea a [[Pazar|Atény]]. V [[18. storočie|18. stor.]] sa začína formovať grécka národná identita. Tak tomu bolo aj v Ponte. V [[19. storočie|19. stor.]] sa začali predovšetkým v materskom Grécku formovať národné požiadavky. Z týchto udalostí nakoniec vzišla [[Grécka vojna za nezávislosť]], ktorá sa nezaobišla ani bez etnických čistiek na gréckej aj tureckej strane. Situácia sa vyostrila po tom, ako Gréci zmasakrovali 15 000 moslimov v južnom Grécku. Turci nato vyvraždili Grékov v [[Istanbul|Konštantínopole]], na [[Chios]]e a aj v Trapezunte. Turci už ďalej od masakrov neupustili. Gréci boli vyvražďovaní v celej Anatólií a hlavne v Ponte. Niekoľko pontských Grékov sa usadilo v Gréckom štáte. Najväčší masaker však prišiel až po zrušení sultanátu, teda po vzniku Turecka. Za touto [[genocída (právo)|genocídou]] stál predovšetkým prezident [[Mustafa Kemal Atatturk]]. Pontskí Gréci mali byť systematicky vyvražďovaní, keď grécka armáda napadla Turecko. Všetko sa však skončilo v bitke pri [[Sakayra|Sakayre]] v r. [[1921]], keď Turci zničili grécku armádu. Attaturk potom vyvraždil 50 000 Grékov v [[Izmir|Smyrne]], potom zaútočil na Pontus, kde taktiež vyvraždil mnoho Grékov. Na rozdiel od [[Izmir|Smyrny]] tu Turci využili inú taktiku. O tejto gnocíde sa totiž svet nemal dozvedieť. Nemala byť preliata ani kvapka krvi. Turci posielali pontských Grékov na pochody smrti do vyprahnutých územií Anatólie, kde ich nechali zomrieť, alebo ich posielali do pracovných táborov, odkial sa už nevrátili. Nastal rýchly útek anatólskych Grékov. Najhoršia bola cesta z Pontu do Grécka, pri ktorej zahynulo mnoho ľudí. Niekoľkí pontskí Gréci ušli do Ruska. Väčšina Grékov sa po 3 000 rokoch z Anatólie vysťahovala. Potom bola podpísaná výmena obyvateľstva medzi Gréckom a Tureckom, pričom Turecko opustilo okolo 2 000 000 etnických Grékov. V Grécku však táto výmena spôsobila veľké ekonomické problémy. Okrem toho bola pontská a kappadócka gréčtina skoro nezrozumiteľná pre Grékov z Grécka a západnej Anatólie, preto sa museli pontskí Gréci fakticky naučiť nový jazyk. Usadili sa predovšetkým v [[Macedónia|Macedónii]], ktorá sa tak mala úplne pogréčtiť. Grécke mená miest a krajov boli premenované do turečtiny. Pontskí Gréci, ktorí dnes v Ponte žijú, sú z veľkej časti moslimovia, a tak ich predkovia nemuseli Turecko opustiť. == Kultúra == Kultúru Pontu prezentujú [[grécky folklór]] a zvyky. Pontský folklór sa odlišuje od ostatného gréckeho folklóru. Ľudový kroj pontských Grékov pozostáva z čierneho turbanu, košele a čiernych nohavíc. Cez plece sa nosili opásané náboje do pušiek. Známy je aj pontský ľudový sláčikový nástroj [[kemenče]], ktorý je podobný krétskej či gréckej tráckej lyre. Na rozdiel od huslí sa kemenče drží zvislo v ruke. Tento hudobný nástroj je pre pontské pesničky najviac charakteristický. Ďalej je známy aj pontský bubon. Tancuje sa tradične do kruhu, pričom kroky nie sú v tradičnom pevninskom gréckom štýle. Rytmus hudby je síce orientálny, ale iného typu ako grécky orientálny rytmus. V hudbe aj v krokoch môžeme spozorovať aj keltské prvky, ktoré sem priniesli starovekí [[Kelti]]. Známe tance sú Tik, Chala, Dipat, Andartikos choros a Akritask. Známe ľudové piesne sú Ekaen ke to Čambašim (Horelo v Čambašine), I kor epijen so parchar (Dievča išlo na pole), Rašopulon (Obyvateľ vysokých hôr), Champšia (druh miestnej ryby), Pontia m´enan omat (Pontská grékyňa s jedným okom), Romana (Grékyňa) či Chamenas patridas (Stratenej vlasti). Známi pontskí speváci sú hlavne [[Chrisanthos Theodoridis]] a [[Stelios Kazantzidis]], potom Pavlidis, Stathis Nikolaidis a Michalidis, zo žien hlavne Dina Tsoleridu a Lizeta Nikolau. Dodnes si pontskí Gréci udržujú v Grécku svoje zvyky, organizujú kultúrne festivaly a hovoria svojim jazykom. V Grécku ich žije okolo 2 000 000. Jazyková skupina pontských Grékov obýva aj Gruzínsko, Arménsko, Azerbajdžan, Rusko a Krym. Väčšina z nich sa však po páde komunizmu v r. 1989 vysťahovala do Grécka. == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Historické územia v Malej Ázii]] ednarm7zjwykt4xf3jgk3y3lxwi842d 8212840 8212832 2026-05-12T18:29:58Z ~2026-25835-64 293305 8212840 wikitext text/x-wiki {{Presunúť|Pontus (región)}} {{Bez zdroja}} {{iné významy|Pontus/Pontos|Pontos (rozlišovacia stránka)}} [[File:Pontus.png|250px|thumb|Súčasné hranice regiónu Pontos vymedzené ako územie, ktoré si na začiatku 20. storočia nárokovala Pontská republika.]] '''Pontus'''<ref>Pontus. in: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref> alebo '''Pontos''' (v [[starogréčtina|starogréčtine]] ''Πόντος'' - Pontos; [[latinčina|lat.]] ''Pontus'') je región na severovýchode dnešného [[Turecko|Turecka]] pri [[Čierne more|Čiernom mori]]. Pontus bol až do roku [[1921]] prevažne etnicky [[Grécko|grécky]] kraj{{bez citácie}} ([[Pontskí Gréci]]). Dnes región Pontus veľmi približne zodpovedá tureckému geografického regiónu [[Karadeniz Bölgesi]]. == Názov == Názov pochádza od mýtického [[Pontos (mytológia)|Ponta]], syna bohyne zeme [[Gaia (mytológia)|Gaie]]. Slovo ''pontos'' v archaickej gréčtine znamená aj [[Čierne more]] alebo [[more]]. V istom období starogrécky názov Čierneho mora znel ''Εύξεινος Πόντος'' - Euxeinos Pontos - doslova: pohostinné more. == Dejiny == ===Starovek=== Podľa legendy boli prví [[Gréci]] na území Pontu [[Iáson]]ovi [[argonauti]]. V súčasnosti sa predpokladá, že povesť o argonautoch vznikla z pravdivej gréckej výpravy za [[Kolchida|kolchidským]] [[zlato]]m. Istotne však je doložené, že prví Gréci sa tu usadili v roku [[800 pred Kr.]], teda keď tu [[Ióni|iónski Gréci]] z [[Milét]]u založili mesto [[Sinope|Sinópi]]. Kraj teda kolonizoval iónsky kmeň Grékov. V roku [[783 pred Kr.]] bolo na východ od Sinópi postavené ďalšie veľkomesto, [[Trabzon|Trapezus]] a tiež [[Amisos]]. Potom sa v Ponte usadili ďalší iónski kolonizátori, predovšetkým z Milétu. V [[starovek]]om období sa tu hovorilo miestnou formou iónskej gréčtiny. Z Pontu pochádzal aj známy staroveký grécky astronóm, [[Heraklides]]. Iné pontské mestá boli [[Tirebolu|Tripolis]], [[Pazar|Atény]], [[Giresun|Kerasus]], [[Komana]] a [[Ordu|Kotyora]]. Následne bol tento grécky kraj ovládaný [[Peržania|Peržanmi]], ktorých z [[Anatólia|Anatólie]] vyhnal [[Alexander Veľký]]. [[File:PonticKingdom.png|thumb|300px|Mapa Pontskej ríše (Pontského kráľovstva) - pred panovaním Mithridata VI. (tmavofialová), po jeho dobyvačných výpravách (fialová), a po prvej mithridatovskej vojne (ružová)]] V helenistickom období tu bola založená grécka [[Pontská ríša]] (iný názov: [[Pontské kráľovstvo]]), ktorá trvala od 281 pred Kr. do 63/64 pred Kr. Jej najslávnejší kráľ bol [[Mithridates VI.|Mithridates]], ktorý vyhnal rozpínajúcich sa [[Rimania|Rimanov]] z Anatólie a ovládol aj [[Atény]]. Ale jeho armádu porazil rímsky generál [[Sulla]]. Následne, okolo roku 63 pred Kr., sa Pontus stal súčasťou Rímskej ríše. Rimania región Pontus rozdelili na dve časti - západná časť sa stala súčasťou provincie [[Bitýnia a Pontus]], východná časť s Trapezuntom patrila do provincie [[Kappadokia]]. V priebehu rímskej vlády prosperovali všetky mestá Anatólie, pričom Trapezunt sa stal základňou rímskej námornej légie. Cisár [[Diokleciánus]] zriadil diecézny systém delenia ríše a zriadil [[Diecéza (biskupstvo)|diecézu]] [[Pontus (diecéza)|Pontus]], ktorá zahŕňala veľkú časť Anatólie. ===Stredovek=== Gréci už v [[1. storočie|1. stor.]] po Kr. konvertovali na [[kresťanstvo]], a tak aj v Ponte vznikla silná kresťanská komunita. Pohanské kulty postupne vymizli v [[5. storočie|5. stor.]] Medzi pohanskými bohmi sa tu okrem gréckych kultov vyznával aj kult boha [[Mithra|Mithru]]. Od roku [[395]] sa Pontus dostáva do [[Východorímska ríša|Východorímskej (Byzantskej) ríše]]. [[Trabzon|Trapezus]] v nej bol dôležitým kresťanským mestom. Stojí tu aj veľkolepá [[bazilika]]. Na východe Pontu žil okrem Grékov aj kaukazský národ [[Lazovia|Lazov]], ktorí v minulosti často vzdorovali rímskej moci. V [[7. storočie|7. stor.]] sa k hraniciam Pontu dostávajú Peržania, ktorým sa podarilo prelomiť východnú byzantskú hranicu. Neskôr sa však Grékom podarilo zbaviť sa Peržanov a situácia sa upokojila potom, ako boli porazení [[Arabi]], noví vládcovia Perzskej ríše. Územie Pontu bolo potom rozdelené na viaceré [[théma|thémy]]. V Ponte, ktorý tvoril hranice grécko-arabského sveta, slúžili veľmi známi byzantskí ťažkoodení kavaléristi, "Akrites", ktorí mali na starosti brániť hranice pred arabskými nájazdmi. Práve o nich bol napísaný najznámejší stredoveký grécky epos, [[Digenis Akritas]]. O týchto bojovníkoch sa často spieva aj v pontských ľudových piesňach. Od [[12. storočie|12. stor.]] prenikajú do Anatólie [[Turci]], ktorí však Pontus vďaka vysokým horám ovládali len krátko. Po páde Byzancie, v r. [[1204]], tu vzniklo [[Trapezuntské cisárstvo]], slobodný grécky štát. V tejto dobe tu zohrávalo dôležitú úlohu aj mesto [[Samsunta]]. Po znovuobnovení Byzancie Trapezuntské cisárstvo nezaniklo, naopak pomáhalo Byzancii a dokonca ju aj prežilo. Turci sa ho zmocnili až v roku [[1461]], pričom Trapezuntské cisárstvo Komninovcov bolo posledným gréckym štátom. ===Turecká nadvláda=== V [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]] bolo postavenie kresťanov ťažšie ako [[islam|moslimov]], preto grécka väčšina anatólskeho obyvateľstva prestupovala na islam. Gréci sa udržali práve v Ponte, časti Kappadókie a v západnej a južne časti Anatólie. Pontskí Gréci odolávali poturčovaniu. Najviac ľudí tu prestúpilo na islam až v [[17. storočie|17. stor.]] Pontus si však ako grécky kraj uchoval v rámci Osmanskej ríše viac-menej autonómne postavenie s rôznymi výhodami až do začiatku 20 stor. Najznámejšie mestá boli Synopi, Samsunta, [[Giresun|Kerasunta]], Amisos, [[Trabzon|Trapezunta]], Argyrupoli, Rašupoli, Amissos, Neokesarea a [[Pazar|Atény]]. V [[18. storočie|18. stor.]] sa začína formovať grécka národná identita. Tak tomu bolo aj v Ponte. V [[19. storočie|19. stor.]] sa začali predovšetkým v materskom Grécku formovať národné požiadavky. Z týchto udalostí nakoniec vzišla [[Grécka vojna za nezávislosť]], ktorá sa nezaobišla ani bez etnických čistiek na gréckej aj tureckej strane. Situácia sa vyostrila po tom, ako Gréci zmasakrovali 15 000 moslimov v južnom Grécku. Turci nato vyvraždili Grékov v [[Istanbul|Konštantínopole]], na [[Chios]]e a aj v Trapezunte. Turci už ďalej od masakrov neupustili. Gréci boli vyvražďovaní v celej Anatólií a hlavne v Ponte. Niekoľko pontských Grékov sa usadilo v Gréckom štáte. Najväčší masaker však prišiel až po zrušení sultanátu, teda po vzniku Turecka. Za touto [[genocída (právo)|genocídou]] stál predovšetkým prezident [[Mustafa Kemal Atatturk]]. Pontskí Gréci mali byť systematicky vyvražďovaní, keď grécka armáda napadla Turecko. Všetko sa však skončilo v bitke pri [[Sakayra|Sakayre]] v r. [[1921]], keď Turci zničili grécku armádu. Attaturk potom vyvraždil 50 000 Grékov v [[Izmir|Smyrne]], potom zaútočil na Pontus, kde taktiež vyvraždil mnoho Grékov. Na rozdiel od [[Izmir|Smyrny]] tu Turci využili inú taktiku. O tejto gnocíde sa totiž svet nemal dozvedieť. Nemala byť preliata ani kvapka krvi. Turci posielali pontských Grékov na pochody smrti do vyprahnutých územií Anatólie, kde ich nechali zomrieť, alebo ich posielali do pracovných táborov, odkial sa už nevrátili. Nastal rýchly útek anatólskych Grékov. Najhoršia bola cesta z Pontu do Grécka, pri ktorej zahynulo mnoho ľudí. Niekoľkí pontskí Gréci ušli do Ruska. Väčšina Grékov sa po 3 000 rokoch z Anatólie vysťahovala. Potom bola podpísaná výmena obyvateľstva medzi Gréckom a Tureckom, pričom Turecko opustilo okolo 2 000 000 etnických Grékov. V Grécku však táto výmena spôsobila veľké ekonomické problémy. Okrem toho bola pontská a kappadócka gréčtina skoro nezrozumiteľná pre Grékov z Grécka a západnej Anatólie, preto sa museli pontskí Gréci fakticky naučiť nový jazyk. Usadili sa predovšetkým v [[Macedónia|Macedónii]], ktorá sa tak mala úplne pogréčtiť. Grécke mená miest a krajov boli premenované do turečtiny. Pontskí Gréci, ktorí dnes v Ponte žijú, sú z veľkej časti moslimovia, a tak ich predkovia nemuseli Turecko opustiť. == Kultúra == Kultúru Pontu prezentujú [[grécky folklór]] a zvyky. Pontský folklór sa odlišuje od ostatného gréckeho folklóru. Ľudový kroj pontských Grékov pozostáva z čierneho turbanu, košele a čiernych nohavíc. Cez plece sa nosili opásané náboje do pušiek. Známy je aj pontský ľudový sláčikový nástroj [[kemenče]], ktorý je podobný krétskej či gréckej tráckej lyre. Na rozdiel od huslí sa kemenče drží zvislo v ruke. Tento hudobný nástroj je pre pontské pesničky najviac charakteristický. Ďalej je známy aj pontský bubon. Tancuje sa tradične do kruhu, pričom kroky nie sú v tradičnom pevninskom gréckom štýle. Rytmus hudby je síce orientálny, ale iného typu ako grécky orientálny rytmus. V hudbe aj v krokoch môžeme spozorovať aj keltské prvky, ktoré sem priniesli starovekí [[Kelti]]. Známe tance sú Tik, Chala, Dipat, Andartikos choros a Akritask. Známe ľudové piesne sú Ekaen ke to Čambašim (Horelo v Čambašine), I kor epijen so parchar (Dievča išlo na pole), Rašopulon (Obyvateľ vysokých hôr), Champšia (druh miestnej ryby), Pontia m´enan omat (Pontská grékyňa s jedným okom), Romana (Grékyňa) či Chamenas patridas (Stratenej vlasti). Známi pontskí speváci sú hlavne [[Chrisanthos Theodoridis]] a [[Stelios Kazantzidis]], potom Pavlidis, Stathis Nikolaidis a Michalidis, zo žien hlavne Dina Tsoleridu a Lizeta Nikolau. Dodnes si pontskí Gréci udržujú v Grécku svoje zvyky, organizujú kultúrne festivaly a hovoria svojim jazykom. V Grécku ich žije okolo 2 000 000. Jazyková skupina pontských Grékov obýva aj Gruzínsko, Arménsko, Azerbajdžan, Rusko a Krym. Väčšina z nich sa však po páde komunizmu v r. 1989 vysťahovala do Grécka. == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Historické územia v Malej Ázii]] ofl1ccowe9ifzlag4x8ajecicbdloz5 8212858 8212840 2026-05-12T19:20:58Z ~2026-25835-64 293305 8212858 wikitext text/x-wiki {{Presunúť|Pontus (región)}} {{Bez zdroja}} {{iné významy|Pontus/Pontos|Pontos (rozlišovacia stránka)}} [[File:Pontus.png|250px|thumb|Súčasné hranice regiónu Pontus vymedzené ako územie, ktoré si na začiatku 20. storočia nárokovala Pontská republika.]] '''Pontus'''<ref>Pontus. in: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref> alebo '''Pontos''' (v [[starogréčtina|starogréčtine]] ''Πόντος'' - Pontos; [[latinčina|lat.]] ''Pontus'') je región na severovýchode dnešného [[Turecko|Turecka]] pri [[Čierne more|Čiernom mori]]. Pontus bol až do roku [[1921]] prevažne etnicky [[Grécko|grécky]] kraj{{bez citácie}} ([[Pontskí Gréci]]). Dnes región Pontus veľmi približne zodpovedá tureckému geografickému regiónu [[Karadeniz Bölgesi]]. == Názov == Názov pochádza od mýtického [[Pontos (mytológia)|Ponta]], syna bohyne zeme [[Gaia (mytológia)|Gaie]]. Slovo ''pontos'' v archaickej gréčtine znamená aj [[Čierne more]] alebo [[more]]. V istom období starogrécky názov Čierneho mora znel ''Εύξεινος Πόντος'' - Euxeinos Pontos - doslova: pohostinné more. == Dejiny == ===Starovek=== Podľa legendy boli prví [[Gréci]] na území Pontu [[Iáson]]ovi [[argonauti]]. V súčasnosti sa predpokladá, že povesť o argonautoch vznikla z pravdivej gréckej výpravy za [[Kolchida|kolchidským]] [[zlato]]m. Istotne však je doložené, že prví Gréci sa tu usadili v roku [[800 pred Kr.]], teda keď tu [[Ióni|iónski Gréci]] z [[Milét]]u založili mesto [[Sinope|Sinópi]]. Kraj teda kolonizoval iónsky kmeň Grékov. V roku [[783 pred Kr.]] bolo na východ od Sinópi postavené ďalšie veľkomesto, [[Trabzon|Trapezus]] a tiež [[Amisos]]. Potom sa v Ponte usadili ďalší iónski kolonizátori, predovšetkým z Milétu. V [[starovek]]om období sa tu hovorilo miestnou formou iónskej gréčtiny. Z Pontu pochádzal aj známy staroveký grécky astronóm, [[Heraklides]]. Iné pontské mestá boli [[Tirebolu|Tripolis]], [[Pazar|Atény]], [[Giresun|Kerasus]], [[Komana]] a [[Ordu|Kotyora]]. Následne bol tento grécky kraj ovládaný [[Peržania|Peržanmi]], ktorých z [[Anatólia|Anatólie]] vyhnal [[Alexander Veľký]]. [[File:PonticKingdom.png|thumb|300px|Mapa Pontskej ríše (Pontského kráľovstva) - pred panovaním Mithridata VI. (tmavofialová), po jeho dobyvačných výpravách (fialová), a po prvej mithridatovskej vojne (ružová)]] V helenistickom období tu bola založená grécka [[Pontská ríša]] (iný názov: [[Pontské kráľovstvo]]), ktorá trvala od 281 pred Kr. do 63/64 pred Kr. Jej najslávnejší kráľ bol [[Mithridates VI.|Mithridates]], ktorý vyhnal rozpínajúcich sa [[Rimania|Rimanov]] z Anatólie a ovládol aj [[Atény]]. Ale jeho armádu porazil rímsky generál [[Sulla]]. Následne, okolo roku 63 pred Kr., sa Pontus stal súčasťou Rímskej ríše. Rimania región Pontus rozdelili na dve časti - západná časť sa stala súčasťou provincie [[Bitýnia a Pontus]], východná časť s Trapezuntom patrila do provincie [[Kappadokia]]. V priebehu rímskej vlády prosperovali všetky mestá Anatólie, pričom Trapezunt sa stal základňou rímskej námornej légie. Cisár [[Diokleciánus]] zriadil diecézny systém delenia ríše a zriadil [[Diecéza (biskupstvo)|diecézu]] [[Pontus (diecéza)|Pontus]], ktorá zahŕňala veľkú časť Anatólie. ===Stredovek=== Gréci už v [[1. storočie|1. stor.]] po Kr. konvertovali na [[kresťanstvo]], a tak aj v Ponte vznikla silná kresťanská komunita. Pohanské kulty postupne vymizli v [[5. storočie|5. stor.]] Medzi pohanskými bohmi sa tu okrem gréckych kultov vyznával aj kult boha [[Mithra|Mithru]]. Od roku [[395]] sa Pontus dostáva do [[Východorímska ríša|Východorímskej (Byzantskej) ríše]]. [[Trabzon|Trapezus]] v nej bol dôležitým kresťanským mestom. Stojí tu aj veľkolepá [[bazilika]]. Na východe Pontu žil okrem Grékov aj kaukazský národ [[Lazovia|Lazov]], ktorí v minulosti často vzdorovali rímskej moci. V [[7. storočie|7. stor.]] sa k hraniciam Pontu dostávajú Peržania, ktorým sa podarilo prelomiť východnú byzantskú hranicu. Neskôr sa však Grékom podarilo zbaviť sa Peržanov a situácia sa upokojila potom, ako boli porazení [[Arabi]], noví vládcovia Perzskej ríše. Územie Pontu bolo potom rozdelené na viaceré [[théma|thémy]]. V Ponte, ktorý tvoril hranice grécko-arabského sveta, slúžili veľmi známi byzantskí ťažkoodení kavaléristi, "Akrites", ktorí mali na starosti brániť hranice pred arabskými nájazdmi. Práve o nich bol napísaný najznámejší stredoveký grécky epos, [[Digenis Akritas]]. O týchto bojovníkoch sa často spieva aj v pontských ľudových piesňach. Od [[12. storočie|12. stor.]] prenikajú do Anatólie [[Turci]], ktorí však Pontus vďaka vysokým horám ovládali len krátko. Po páde Byzancie, v r. [[1204]], tu vzniklo [[Trapezuntské cisárstvo]], slobodný grécky štát. V tejto dobe tu zohrávalo dôležitú úlohu aj mesto [[Samsunta]]. Po znovuobnovení Byzancie Trapezuntské cisárstvo nezaniklo, naopak pomáhalo Byzancii a dokonca ju aj prežilo. Turci sa ho zmocnili až v roku [[1461]], pričom Trapezuntské cisárstvo Komninovcov bolo posledným gréckym štátom. ===Turecká nadvláda=== V [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]] bolo postavenie kresťanov ťažšie ako [[islam|moslimov]], preto grécka väčšina anatólskeho obyvateľstva prestupovala na islam. Gréci sa udržali práve v Ponte, časti Kappadókie a v západnej a južne časti Anatólie. Pontskí Gréci odolávali poturčovaniu. Najviac ľudí tu prestúpilo na islam až v [[17. storočie|17. stor.]] Pontus si však ako grécky kraj uchoval v rámci Osmanskej ríše viac-menej autonómne postavenie s rôznymi výhodami až do začiatku 20 stor. Najznámejšie mestá boli Synopi, Samsunta, [[Giresun|Kerasunta]], Amisos, [[Trabzon|Trapezunta]], Argyrupoli, Rašupoli, Amissos, Neokesarea a [[Pazar|Atény]]. V [[18. storočie|18. stor.]] sa začína formovať grécka národná identita. Tak tomu bolo aj v Ponte. V [[19. storočie|19. stor.]] sa začali predovšetkým v materskom Grécku formovať národné požiadavky. Z týchto udalostí nakoniec vzišla [[Grécka vojna za nezávislosť]], ktorá sa nezaobišla ani bez etnických čistiek na gréckej aj tureckej strane. Situácia sa vyostrila po tom, ako Gréci zmasakrovali 15 000 moslimov v južnom Grécku. Turci nato vyvraždili Grékov v [[Istanbul|Konštantínopole]], na [[Chios]]e a aj v Trapezunte. Turci už ďalej od masakrov neupustili. Gréci boli vyvražďovaní v celej Anatólií a hlavne v Ponte. Niekoľko pontských Grékov sa usadilo v Gréckom štáte. Najväčší masaker však prišiel až po zrušení sultanátu, teda po vzniku Turecka. Za touto [[genocída (právo)|genocídou]] stál predovšetkým prezident [[Mustafa Kemal Atatturk]]. Pontskí Gréci mali byť systematicky vyvražďovaní, keď grécka armáda napadla Turecko. Všetko sa však skončilo v bitke pri [[Sakayra|Sakayre]] v r. [[1921]], keď Turci zničili grécku armádu. Attaturk potom vyvraždil 50 000 Grékov v [[Izmir|Smyrne]], potom zaútočil na Pontus, kde taktiež vyvraždil mnoho Grékov. Na rozdiel od [[Izmir|Smyrny]] tu Turci využili inú taktiku. O tejto gnocíde sa totiž svet nemal dozvedieť. Nemala byť preliata ani kvapka krvi. Turci posielali pontských Grékov na pochody smrti do vyprahnutých územií Anatólie, kde ich nechali zomrieť, alebo ich posielali do pracovných táborov, odkial sa už nevrátili. Nastal rýchly útek anatólskych Grékov. Najhoršia bola cesta z Pontu do Grécka, pri ktorej zahynulo mnoho ľudí. Niekoľkí pontskí Gréci ušli do Ruska. Väčšina Grékov sa po 3 000 rokoch z Anatólie vysťahovala. Potom bola podpísaná výmena obyvateľstva medzi Gréckom a Tureckom, pričom Turecko opustilo okolo 2 000 000 etnických Grékov. V Grécku však táto výmena spôsobila veľké ekonomické problémy. Okrem toho bola pontská a kappadócka gréčtina skoro nezrozumiteľná pre Grékov z Grécka a západnej Anatólie, preto sa museli pontskí Gréci fakticky naučiť nový jazyk. Usadili sa predovšetkým v [[Macedónia|Macedónii]], ktorá sa tak mala úplne pogréčtiť. Grécke mená miest a krajov boli premenované do turečtiny. Pontskí Gréci, ktorí dnes v Ponte žijú, sú z veľkej časti moslimovia, a tak ich predkovia nemuseli Turecko opustiť. == Kultúra == Kultúru Pontu prezentujú [[grécky folklór]] a zvyky. Pontský folklór sa odlišuje od ostatného gréckeho folklóru. Ľudový kroj pontských Grékov pozostáva z čierneho turbanu, košele a čiernych nohavíc. Cez plece sa nosili opásané náboje do pušiek. Známy je aj pontský ľudový sláčikový nástroj [[kemenče]], ktorý je podobný krétskej či gréckej tráckej lyre. Na rozdiel od huslí sa kemenče drží zvislo v ruke. Tento hudobný nástroj je pre pontské pesničky najviac charakteristický. Ďalej je známy aj pontský bubon. Tancuje sa tradične do kruhu, pričom kroky nie sú v tradičnom pevninskom gréckom štýle. Rytmus hudby je síce orientálny, ale iného typu ako grécky orientálny rytmus. V hudbe aj v krokoch môžeme spozorovať aj keltské prvky, ktoré sem priniesli starovekí [[Kelti]]. Známe tance sú Tik, Chala, Dipat, Andartikos choros a Akritask. Známe ľudové piesne sú Ekaen ke to Čambašim (Horelo v Čambašine), I kor epijen so parchar (Dievča išlo na pole), Rašopulon (Obyvateľ vysokých hôr), Champšia (druh miestnej ryby), Pontia m´enan omat (Pontská grékyňa s jedným okom), Romana (Grékyňa) či Chamenas patridas (Stratenej vlasti). Známi pontskí speváci sú hlavne [[Chrisanthos Theodoridis]] a [[Stelios Kazantzidis]], potom Pavlidis, Stathis Nikolaidis a Michalidis, zo žien hlavne Dina Tsoleridu a Lizeta Nikolau. Dodnes si pontskí Gréci udržujú v Grécku svoje zvyky, organizujú kultúrne festivaly a hovoria svojim jazykom. V Grécku ich žije okolo 2 000 000. Jazyková skupina pontských Grékov obýva aj Gruzínsko, Arménsko, Azerbajdžan, Rusko a Krym. Väčšina z nich sa však po páde komunizmu v r. 1989 vysťahovala do Grécka. == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Historické územia v Malej Ázii]] oqdwe98c9htmbqwprllop8bbgwq03lq 0 219721 8212960 8058844 2026-05-13T01:35:07Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8212960 wikitext text/x-wiki {{Infobox Poľské mesto | Obrázok = Town Hall in Pasym.jpg | Názov = Pasym | URL znaku = POL Pasym COA.svg | URL polohy = POL Olsztyn map.svg | Vojvodstvo = [[Varmsko-mazurské vojvodstvo|Varmsko-mazurské]] | Powiat = [[Powiat szczycieński]] | Gmina = Pasym | Druh = mestsko-vidiecka | Severná šírka = | Východná dĺžka = | Nadmorská výška = | Rozloha = | Počet obyvateľov = 2552 | Stav k = 30.6.2007 | Hustota obyvateľstva = | TERC10 = | EČV = | PSČ = | Predvoľba = | Adresa = | Telefón = | Fax = | Starosta = | }} '''Pasym''' je [[Mesto (všeobecne)|mesto]] v [[Poľsko|Poľsku]] v [[Varmsko-mazurské vojvodstvo|Varmsko-mazurskom]] vojvodstve v okrese [[Powiat szczycieński]] v rovnomennej gmine. Žije tu 2 552 obyvateľov (30. 06. 2007). == Partnerské mestá== * {{flagicon|GER}} [[Bassenheim]], [[Nemecko]]<ref>[http://www.bassenheim.de/web/index.php?option=com_content&task=view&id=16&Itemid=35 Bassenheim.de] {{webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110728152701/http://www.bassenheim.de/web/index.php?option=com_content&task=view&id=16&Itemid=35 |date=2011-07-28 }}</ref> == Galéria == <gallery> File:Pasym - kościół ewangelicki - ZJ001.jpg|Centrum mesta a breh jazera Kalwa File:Pasym - zabytkowy budynek.jpg|Dworcowa cesta File:Pasym - wodociągowa wieża ciśnień (07).jpg|Vodárenská veža File:Pasym. Jezioro Kalwa 04.JPG|Jazero Kalwa </gallery> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.bildarchiv-ostpreussen.de/cgi-bin/bildarchiv/suche/show_thumbnails.cgi?ort=58276 Bildarchiv Ostpreußen] * [http://www.kreis-ortelsburg.info/159/fotos.htm Kreisgemeinschaft Ortelsburg] * [http://www.pasym.pl/ Stránka mesta]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{poľský výhonok}} {{Varmsko-mazurské vojvodstvo}} [[Kategória:Mestá vo Varmsko-mazurskom vojvodstve]] [[Kategória:Powiat szczycieński]] 30r30s1cfnvd1zm6um4vjjrueuwrdvl 0 228851 8213069 8114738 2026-05-13T08:26:23Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Lekárne]] pomocou použitia HotCat 8213069 wikitext text/x-wiki [[Súbor:42-aspetti di vita quotidiana, medicine, Taccuino Sanitatis.jpg|náhľad]] [[Súbor:Pharmacy Morid.JPG|náhľad|Interiér modernej lekárne]] '''Lekáreň''' (zastarano ''apatéka, apatieka''<ref>Slovník cudzích slov (akademický) z r 2005.</ref>) je zariadenie poskytujúce lekárenskú starostlivosť vrátane individuálnej prípravy liekov verejnosti a zdravotníckemu zariadeniu ústavnej zdravotnej starostlivosti; lekárenská starostlivosť zahŕňa zabezpečovanie, prípravu, kontrolu, uchovávanie, výdaj [[liek]]ov, poskytovanie odborných informácií o liekoch a zdravotníckych pomôckach a konzultácie pri určovaní a sledovaní liečebného postupu. Lekárenskú starostlivosť vo verejnej lekárni, v pobočke verejnej lekárne a vo výdajni zdravotníckych pomôcok môže poskytovať fyzická osoba alebo právnická osoba na základe povolenia samosprávneho kraja. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Pharmacies}} == Externé odkazy == {{std|lekáreň}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Medicína]] [[Kategória:Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti]] [[Kategória:Lekárne| ]] emd7bdkwn6boovmbivd86bsmkek77n6 0 234858 8212958 7950650 2026-05-13T01:30:39Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8212958 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Bardejov bazylika sw Idziego 24.jpg|náhľad|Pastofórium z dielne [[Majster Štefan z Košíc|Majstra Štefana z Košíc]], [[1465]], [[Bazilika svätého Egídia (Bardejov)|Bazilika svätého Egídia]], [[Bardejov]]]] '''Pastofórium'''<ref name=":0">pastofórium In:{{Citácia elektronického dokumentu |titul=[[Slovník cudzích slov (akademický)]] |url=https://slovnik.juls.savba.sk/?w=pastof%C3%B3rium&s=exact&c=Vf5d&cs=&d=kssj4&d=psp&d=sssj&d=orter&d=scs&d=sss&d=peciar&d=hssjV&d=bernolak&d=noundb&d=orient&d=locutio&d=obce&d=priezviska&d=un&d=pskcs&d=psken# |vydavateľ=[[Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied]] |dátum=2005 |dátum prístupu=2020-01-12}}</ref> ({{V jazyku|grc|παστοφόριον|''pastoforion''}}, {{V jazyku|lat|''pastophorium''}}) je architektonický prvok [[Kresťanská sakrálna architektúra|kresťanskej sakrálnej architektúry]]. Môže ísť o malú [[Nika (architektúra)|niku]] alebo voľne stojacu či prístennú [[miestnosť]] po oboch stranách [[Apsida (architektúra)|apsidy]] v [[Ranokresťanské umenie|ranokresťanskom]], [[Byzantský|byzantskom]], sýrskom či ruskom chráme.<ref name=":SDU">pastoforium In: {{Citácia knihy |priezvisko= Blažíček |meno= Oldřich |titul= Slovník pojmů z dějin umění |vydanie= |vydavateľ= [[Odeon]] |miesto= [[Praha]] |rok= [[2013]] |isbn= 9788072991044 |strany= 155 |meno2= Jíři |priezvisko2= Kropáček}}</ref><ref name=":AOS">pastoforie In: {{Citácia knihy |priezvisko= Syrový |meno= Bohuslav |titul= Architektura oborový slovník |vydanie= 2 |vydavateľ= [[Státní nakladatelství technické literatury]] |miesto= [[Praha]] |rok= [[1972]] |strany= 215}}</ref> Vo východných ortodoxných chrámoch pastofórium (pastoforion) pretrvá vo forme dvoch prístenných miestností ([[diakonikon]] a [[prothesis]]) po oboch stranách apsidy, kde spoločne tvoria trojapsidu ([[sanktuárium]]).<ref name=":OCAA">pastophorion In:{{Citácia knihy |priezvisko= Murray |meno= Peter |titul= The Oxford Companion to Christian Art and Architecture |vydavateľ= [[Oxford University Press]] |miesto= Oxford |rok= 1996 |isbn=9780198602163 |strany= 374 |priezvisko2= Murray |meno2= Linda}}</ref><ref name=":DALA">pastophorium In: {{Citácia knihy |priezvisko= Curl |meno= James Stevens |titul= A Dictionary of Architecture and Landscape Architecture |vydanie= 2nd Ed. |vydavateľ= [[Oxford University Press]] |miesto= Oxford |rok= 2006 |isbn2= 9780198606789 |strany= 562}}</ref> Na [[Západ|Západe]] sa pastofórium transformovalo na menšiu bohato zdobenú niku alebo výklenok (druh sanktuária) a neskôr sa vyvinulo do podoby drobnej vežovitej kamennej stavby (zriedkavo aj drevenej schránky) pri [[Kňazište|kňazišti]] vedľa hlavného [[oltár]]a, najčastejšie v severnej časti [[Svätyňa|svätyne]]. Pastofórium slúžilo ako schránka na uloženie [[Sviatosť Oltárna|Sviatosti oltárnej]].<ref name=":SDU" /><ref name=":AOS" /><ref name=":DABC">pastophorion, pastophorium In: {{Citácia knihy |priezvisko= Davies |meno= Nikolas |titul= Dictionary of Architecture and Building Construction |vydanie= 1 |vydavateľ= Architectural Press |miesto= Oxford |rok= 2008 |isbn= 978-0-7506-8502-3 |strany= 269 |meno2= Erkk i|priezvisko2= Jokiniemi}}</ref><ref>{{Citácia knihy |priezvisko= Šedivý |meno= Juraj |titul= Latinská epigrafia. Dejiny a metodika výskumu historických nápisov zo Slovenska |vydanie= |vydavateľ= [[Univerzita Komenského v Bratislave]] |miesto= Bratislava |rok= 2013 |isbn= 978-80-223-3776-2 |strany= 188 |poznámka= a kolektív}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Pastofórium |url=https://apsida.sk/slovnicek/pastoforium |vydavateľ=apsida.sk |dátum prístupu=2021-01-12 |jazyk=sk |meno=Alexandra a Štefan |priezvisko=Podolinskí}}</ref> == Terminológia == Termín pastofórium má v rôznych oblastiach stále rôzne významy. Podľa niektorých odborníkov sa jedná o pokladnicu chrámu alebo obydlie kňazov, ktorí boli predurčení niesť v sprievode relikviár alebo obraz. Ďalší historici pojem pastofórium chápu, ako menšiu miestnosť alebo komoru pre strážcov chrámu. Väčšina odborníkov sa však zhoduje na tom, že sa jedná o menšiu niku/výklenok či samostatnú alebo prístennú miestnosť po oboch stranách apsidy, kde bola uložená eucharistia, dary veriacich a vítal sa [[biskup]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://portail.atilf.fr/cgi-bin/getobject_?a.89:121./var/artfla/encyclopedie/textdata/IMAGE/ |vydavateľ=portail.atilf.fr |dátum prístupu=2021-01-15}}</ref> == Opis == V [[Starý zákon|Starom zákone]] sa pastofórium vzťahuje na pokladnicu alebo kňazskú časť na vonkajšom [[Nádvorie|nádvorí]] [[Šalamúnov chrám|Šalamúnovho chrámu]]. [[Hieronym (učiteľ cirkvi)|Hieronym]] pri prekladaní textov Starého zákona do [[Latinčina|latinčiny]] ([[Vulgáta]]) spomína pastofórium, ako pokladnicu alebo obydlie pre kňazov ([[kohen]]ov), [[Levita|levitov]] okolo chrámu. Pri preklade [[Kniha proroka Izaiáša|Knihy proroka Izaiáša]] zase spomína menšiu komoru alebo obydlie pre veľkňaza chrámu. Tento význam slova pravdepodobne pochádza od spisov [[Flavius Iosephus|Jozefa Flavia]], ktorý spomína pastofórium ako pokladnicu Šalamúnovho chrámu, kde boli uložene obety.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Pastophoria from the McClintock and Strong Biblical Cyclopedia. |url=https://www.biblicalcyclopedia.com/P/pastophoria.html |vydavateľ=McClintock and Strong Biblical Cyclopedia Online |dátum prístupu=2021-01-13 |jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=PASTOPHORIUM, Glossarium mediae et infimae latinitatis, Du Cange et al. |url=http://ducange.enc.sorbonne.fr/PASTOPHORIUM |vydavateľ=ducange.enc.sorbonne.fr |dátum prístupu=2021-01-13 }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Počas ranokresťanského obdobia t.j od [[1. storočie|1. storočia]] až po [[Milánsky edikt]] v roku [[313]] prví kresťania ([[Kňaz|kňazi]] alebo laici) ukrývali [[Eucharistia|eucharistiu]] v domoch (''domus ecclesiae''), kde sa stretávala miestna náboženská obec. Milánskym ediktom skončilo prenasledovanie [[Kresťan|kresťanov]] a bolo im umožnené vyznávať svoje náboženstvo verejne. Tým zanikla potreba eucharistiu uchovávať v domoch a začala byť uchovávaná vo svätyni chrámu na mieste zvanom [[sanktuárium]] alebo pastofórium.<ref>{{Citácia knihy |priezvisko=Kunetka |meno=František |titul=Eucharistie v křesťanské antice |vydanie= |vydavateľ=Cyrilometodějská teologická fakulta |miesto=Olomouc |rok=2004 |isbn=80-244-0920-8 |strany=194{{--}}196 |kapitola=Dům jako liturgický prostor}}</ref> Pastofórium sa prvýkrát písomne spomína v [[4. storočie|4. storočí]], ako schránka pozostávajúca z dvoch častí umiestnených vo východnej časti ranokresťanských chrámov. Stavali sa po oboch stranách apsidy, kde sa pripravovala eucharistia ([[chlieb]] a [[víno]]). Vo východokresťanskej architektúre sa niekedy objavuje, ako samostatne stojaca obdĺžniková komora na ukladanie darov veriacich pri chráme. Umiestnenie pastofória na severnej alebo na južnej strane chrámu je spojené s ich rôznymi funkciami a závisí tiež od regiónu, v ktorom sa chrám nachádza. Takéto miestnosti sa nachádzajú v sýrskych chrámoch od konca 4. storočia. Výraznú podobu nadobudli v [[5. storočie|5. storočí]], keď sa stali charakteristickým prvkom pre [[Východná cirkev|východné cirkvi.]]<ref name="ODB">PASTOPHORIA In: {{Citácia knihy |editori= [[Alexandr Petrovič Každan|Alexander P. Kazhdan]] |titul= The Oxford Dictionary of Byzantium |miesto= New York |vydavateľ= [[Oxford University Press]] |rok= 1991 |počet strán= 2338 |isbn= 0-19-504652-8 |strany= 1594 |jazyk=en |vydanie=1}}</ref> V tom čase však ani jedna z dvoch miestností nemohla slúžiť eucharistickým účelom [[Prothesis (modlitba)|prothesis]]. Tento obrad existoval až na konci [[11. storočie|11. storočia]]. Pred tým sa robili prípravy pri portáli do chrámu alebo dokonca mimo neho v miestnosti zvanej ''skeuofylakion''. Miestnosti zvanej diakonik nebola pridelená žiadna funkcia. V sýrskych chrámoch má zvyčajne väčší vchod a je často vyplnený [[Relikvia|relikviami]] [[Mučeník|mučeníkov]], takže sa niekedy nazýva aj [[Martýrium|martýriom]]. V koptských chrámoch sa pastofórium nachádza už od 4. storočia. V raných koptských chrámoch zvyčajne nešlo len o dve, ale viacero miestností, ako napríklad v Bazilike al-Ašmunajn v [[Chemenu]] a Dajr Anba Šinudah v Súhágu, z ktorých jedna slúžila aj ako [[baptistérium]]. Pre miestnosti sa používa výraz diakonikon bez ohľadu na ich jednotlivé funkcie.<ref name="CE">Pastophorium In: {{Citácia knihy |priezvisko= |meno= |titul=The Coptic encyclopedia |vydanie=1 |vydavateľ=MacMillan Reference Books |miesto=New York |rok=1991 |isbn=9780028970257 |strany=216 |zväzok=1}}</ref><ref name=":4">{{Citácia knihy |priezvisko=Descoeudres |meno=Georges |titul=Die Pastophorien im syro-byzantinischen Osten: eine Untersuchung zu architektur-und liturgiegeschichtlichen Problemen |vydanie= |vydavateľ=Harrassowitz |miesto=Wiesbaden |rok=1983 |isbn=3447023635 |strany=25}}</ref> [[Súbor:Detail int 4.JPG|náhľad|Pastofórium z dielne Majstra Štefana z Košíc, [[1477]], [[Dóm svätej Alžbety]], [[Košice]]]] V [[Byzantská architektúra|byzantskej architektúre]] pastofórium označovalo miesto, ktoré plnilo funkciu [[Sakristia|sakristie]] a svätostánku. V byzantských chrámoch tvorilo pastofórium (pastoforion) dve miestnosti na východnej strane ([[diakonikon]] a [[prothesis]]). Za vlády [[Justín II.|Justína II.]] ([[565]] – [[574]]) sa v dôsledku zmeny liturgie prothesis a diakonikon umiestnili do samostatných miestností po stranách apsidy.<ref name="ODB" /> Vďaka rastúcemu vplyvu byzantskej architektúry od [[9. storočie|9. storočia]] sa objavuje pastofórium (pastoforion) v chrámoch iných regiónoch ([[Balkán]], [[Malá Ázia]], [[Arménsko]] a [[Gruzínsko]]).<ref name=":4" /> V západokresťanskej architektúre bolo pastofórium miestom vo vedľajších miestnostiach tak, ako východokresťanskej architektúre až po dnes. Rovnako slúžilo na uloženie [[Sviatosť Oltárna|Sviatosti oltárnej]]. Od [[12. storočie|12. storočia]] sa väčšinou jednalo o jednoduchý výklenok (pozri [[sanktuárium]]) vyhĺbený do steny v severnej časti [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] s uzatvárateľnými kovovými dvierkami (najčastejšie z tepaného [[Železo|železa]]). Jednoduchšie riešené výklenky v stene často dopĺňal reliéfny trojuholníkový štítmi ([[Vimperk (architektúra)|vimperk]]) s [[Fiála|fiálami]], zriedkavejšie vežovitá reliéfna nadstavba. Lacnejšou verziou bola tzv. [[nástenná maľba]] tejto nadstavby. Vo vidieckych kostoloch sa niekedy nahradzujú kamenné pastofória nástennou maľbou.<ref name=":1" /><ref name=":2">{{Citácia knihy |priezvisko=Herout |meno=Jaroslav |titul=Staletí kolem nás: přehled staveních slohů |vydanie= |vydavateľ=Paseka |miesto=Litomyšl |rok=2002 |isbn=80-7185-389-5 |strany=65}}</ref><ref name=":3">{{Citácia knihy |priezvisko=Petráň |meno=Josef |titul=Dějiny hmotné kultury |vydanie= |vydavateľ=SPN |miesto=Praha |rok=1985 |isbn= |strany=412 |zväzok=1}}</ref> V období neskorej [[Gotická architektúra|gotickej]] a [[Renesančná architektúra|renesančnej architektúry]] sa pastofórium vyvinulo do podoby drobnej vežovitej kamennej stavby (zriedka aj drevená schránka) pri kňazišti vedľa hlavného [[oltár]]a, najčastejšie v severnej časti [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]]. V podobe štvorhrannej alebo polygonálnej vežičky s uzatvárateľnými kovovými dvierkami (najčastejšie z tepaného železa)., ktorú dopĺňajú fiály, kraby, [[Kružba|kružby]], vimperk alebo aj sochy [[Svätec|svätcov]]. Pastofórium je bohato zdobené eucharistickým motívmi, ako napríklad [[Bolestný Kristus]] (''Vir dolorum''). Liturgický význam pastofória postupne zanikol v [[16. storočie|16. storočí]] po [[Tridentský koncil|Tridentskom koncile]] a čiastočne túto funkciu prevzalo [[tabernákulum]].<ref name=":2" /><ref name=":3" /><ref>{{Citácia knihy |titul=Všeobecná encyklopedie v osmi svazcích |vydanie= |vydavateľ=Diderot |miesto=Praha |rok=1999 |isbn=80-902555-8-2 |strany=61 |zväzok=6}}</ref> Najkrajšie gotické pastofóriá tohto typu na [[Slovensko|Slovensku]] sa zachovali v [[Chrám svätého Egídia (Bardejov)|Bazilike svätého Egídia]] v [[Bardejov|Bardejove]] ([[1464]]) a v [[Dóm svätej Alžbety|Dóme svätej Alžbety]] v [[Košice|Košiciach]] ([[1477]]), obe od Majstra Štefana z Košíc, v [[Chrám svätého Jakuba (Levoča)|Bazilika svätého Jakuba]] v [[Levoča|Levoči]] (z 2. polovice [[14. storočia]]) a v [[Katedrála Nanebovzatia Panny Márie (Rožňava)|Katedrále Nanebovzatia Panny Márie]] v [[Rožňava|Rožňave]] od Petra de Coloa ([[1507]]).<ref>{{Citácia knihy |priezvisko= |meno= |titul=Malá československá encyklopedie |vydanie= |vydavateľ=[[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]] |miesto=Praha |rok=1987 |isbn= |strany=131 |zväzok=6}}</ref><ref>{{Citácia knihy |priezvisko= Hochberger |meno= Ernst |titul= Skvosty Slovenska |vydanie= |vydavateľ= Ikar |miesto= Praha |rok= 2008 |isbn= 978-80-249-1096-3 |strany= 119 |priezvisko2= Kállay |meno2= Karol |priezvisko3= Smutná |meno3= Draha}}</ref><ref>{{Citácia knihy |priezvisko= Lázňovský |meno= Bohuslav |titul= Průvodce po Československé republice |vydanie= |vydavateľ= Orbis |miesto= Praha |rok= 1930 |isbn= |strany= 273 |poznámka= II. část. Země Slovenská a Podkarpatoruská}}</ref> == Galéria == <gallery> Súbor:Katedrála sv. Martina062.jpg|Pastofórium v [[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|Dóm sv. Martina]], [[Bratislava]] Súbor:Dravce7FotoThalerTamas.JPG|Pastofórium v Kostole [[Alžbeta Uhorská (svätica)|svätej Alžbety Uhorskej]], [[Dravce (okres Levoča)|Dravce]] Súbor:Holice kostol 14.jpg|Pastofórium v Kostole [[Peter (apoštol)|svätého Petra]] a [[Pavol (apoštol)|Pavla]], [[Holice (okres Dunajská Streda)|Holice]] Súbor:Kamenany8.jpg|Pastofórium v [[Evanjelický kostol v Kameňanoch|Evanjelický kostol]], [[Kameňany]] Súbor:Lipany10FotoThalerTamas.JPG|Pastofórium v [[Kostol svätého Martina (Lipany)|Kostol sv. Martina]], [[Lipany]] Súbor:Ponik11ThalerTamas.JPG|Pastofórium v Kostole [[František z Assisi|svätého Františka z Assisi]], [[Poniky]] Súbor:Slovenská Ľupča - kostol sv. Trojice - gotické pastofórium.JPG|Pastofórium v Kostole [[Najsvätejšia Trojica|Najsvätejšej Trojice]], [[Slovenská Ľupča]] Súbor:SlovVes5FotoThalerTamas.JPG|Pastofórium v Kostole [[Obetovanie Pána|Obetovania Pána]], [[Slovenská Ves]] Súbor:Svätý Jur St. Georg Sakramentshaus 812.jpg|Pastofórium v [[Kostol svätého Juraja (Svätý Jur)|Kostole svätého Juraja]], [[Svätý Jur]] Súbor:Samorin2FotoThalerTamas.jpg|Pastofórium v Reformovanom kostole, [[Šamorín]] </gallery> == Referencie == {{Referencie|2}} == Literatúra == * {{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Encyklopédia Slovenska|vydanie=1|vydavateľ=Veda|miesto=Bratislava|rok=1980|isbn=|strany=600|zväzok=N – Q}} *{{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=The Oxford Dictionary of the Christian Church|vydanie=3|vydavateľ=Oxford University Press|miesto=Oxford|rok=1997|isbn=9780192116550|strany=1229}} *{{Citácia knihy|priezvisko=Ersch|meno=Johann Samuel|titul=Allgemeine Encyklopädie der Wissenschaften und Künste|vydanie=|vydavateľ=Gleditsch|miesto=|rok=1840|isbn=|strany=199|zväzok=3|poznámka=a kolektív autorov}} *{{Citácia knihy|priezvisko=Dudák|meno=Vladislav|titul=Encyklopedie světové architektury: od menhiru k dekonstruktivismu|vydanie=|vydavateľ=Baset|miesto=Praha|rok=2000|isbn=80-86223-06-X|strany=680|zväzok=L-Ž}} *{{Citácia knihy|priezvisko=Černá|meno=Marie|titul=Gotická architektura: evropské kulturní dědictví|vydanie=|vydavateľ=Idea servis|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-85970-46-5|strany=105}} *{{Citácia knihy|priezvisko=Herout|meno=Jaroslav|titul=Slabikář návštěvníků památek|vydanie=|vydavateľ=Středisko státní památkové péče a ochrany přírody Středočeského kraj|miesto=Praha|rok=1978|isbn=|strany=195, 220}} *{{Citácia knihy|priezvisko=Bláhová|meno=Miroslava|titul=Metodická příručka k problematice kulturního dědictví|vydanie=|vydavateľ=Úřad služby kriminální policie a vyšetřování PP ČR|miesto=Praha|rok=2007|isbn=80-7312-051-8|strany=118|meno2=Alena|priezvisko2=Černá}} *{{Citácia knihy|priezvisko=Blažíček|meno=Oldřich|titul=Slovník památkové péče terminologie, morfologie, organizace|vydanie=|vydavateľ=Sportovní a turistické nakladatelství|miesto=Praha|rok=1962|isbn=|strany=157|meno2=Jakub|priezvisko2=Oldřich}} *{{Citácia knihy|priezvisko=Vavřínek|meno=Vladimír|titul=Encyklopedie Byzance|vydanie=1|vydavateľ=Libri; Slovanský ústav AV ČR|miesto=|rok=2011|isbn=978-80-86420-43-1|strany=383|meno2=Petr|priezvisko2=Balcárek}} *{{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Universum všeobecná encyklopedie|vydanie=|vydavateľ=Odeon|miesto=Praha|rok=2001|isbn=80-207-1072-8|strany=164|zväzok=7}} == Pozri aj == * [[sanktuárium]] * [[monštrancia]] == Externé odkazy == * [http://apsida.sk/slovnicek/pastoforium Apsida.sk] * [http://glossaire-architecture-armenienne.com/glossaire/p/pastophorion.html Pastophorion-Architecture arménienne] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210615033541/http://glossaire-architecture-armenienne.com/glossaire/p/pastophorion.html |date=2021-06-15 }} (po francúzsky) [[Kategória:Architektonické prvky]] [[Kategória:Kresťanská architektúra]] [[Kategória:Byzantská architektúra]] [[Kategória:Románska architektúra]] [[Kategória:Gotická architektúra]] [[Kategória:Renesančná architektúra]] 5u6h8avfwclsa7fh74gmqr5o98sq4th 0 247028 8212887 8060144 2026-05-12T19:46:17Z Jetam2 30982 zar, kat 8212887 wikitext text/x-wiki {{Infobox Eurovision | name = Veľká cena Eurovízie 2009 | theme = ''Fire Bird'' | image = | final = 16. máj 2009 | semi1 = 12. máj 2009 | semi2 = 14. máj 2009 | slovaksemi = 8. marec 2009 | presenters = '''Semi-finals:''' <br />[[Natalia Vodianova]]<br />[[Andrey Malahov]]<br />'''Final:''' <br />[[Ivan Urgant]]<br />[[Alsou]]<ref>{{cite web|url=http://www.eurovision.tv/page/news?id=2341|title=Exclusive: The hosts of the 2009 Eurovision Song Contest!|publisher=Eurovision.tv|accessdate=2009-05-07}}</ref> | host = {{flagicon|Rusko}} [[Channel One (Rusko)|Channel One]] | venue = [[Olympic Indoor Arena]], [[Moskva]], [[Rusko]] | winner = {{NOR}} [[Nórsko]] | vote = | entries = | debut = <!-- Please include a reliable source if adding to this. --> | return = [[Slovensko]] | withdraw = [[Gruzínsko]], [[San Maríno]] | null = | interval = | opening = | con = Eurovision Song Contest | pre = [[Veľká cena Eurovízie 2008|◄2008]] {{SRB}} | nex = [[Veľká cena Eurovízie 2010|2010►]] {{NOR}} }} '''Eurovision Song Contest 2009''' je 54. ročník súťaže [[Eurovision Song Contest]]. Semifinálové kolá sa uskutočnili 12. a 14. mája 2009, finálové 16. mája 2009 v Olympic Indoor Arene v [[Moskva|Moskve]]. Po rokoch v súťaži opäť figurovala porota, naďalej však bol víťaz vyberaný telefonickým, resp. SMS hlasovaním. Po 11 rokoch sa súťaže opäť zúčastnilo Slovensko - národné finále bolo naživo z Bratislavy vysielané na STV dňa 8. marca 2009. Víťazmi národného finále sa stali speváci [[Kamil Mikulčík]] & [[Nela Pocisková]] so skladbou [[Leť tmou]]. Porotcami boli: [[Laco Lučenič]], [[Marcel Palonder]], [[Katarína Hasprová]], [[Peter Marcin]], [[Mirka Brezovská]], [[Dezider Kúkoľ]], [[Lukáš Machala]], [[Anton Popovič (skladateľ)|Anton Popovič]]<ref>http://kultura.sme.sk/c/4292339/koho-posleme-na-euroviziu.html Koho pošleme na Eurovíziu?</ref><ref>http://esckaz.com/2009/svk.htm</ref><ref>http://eurovize.sblog.cz/slovensko/o80</ref>. Slováci zabojovali o účasť vo finále v druhom semifinále, 14. 5. [[2009]] v ktorom sa im však v konkurencii 19 krajín nepodarilo prebojovať medzi 10 krajín, ktoré postúpili do finále. V rámci svojej semifinálovej skupiny obsadili predposledné miesto so ziskom 8 bodov. Súťaž vyhral nórsky hudobník a spevák [[Alexander Rybak]] s 387 bodmi - o 169 bodov viac ako druhý najlepší, s najvyšším skóre aké kedy na Eurovision Song Contest bolo. Výsledky hlasovania za Slovensko v priamom prenose súťaže ohlasoval moderátor [[Slovenská televízia|STV]] [[Ľubomír Bajaník]]. == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [http://www.eurovision.tv Eurovision official website] {{Eurovision Song Contest}} [[Kategória:Veľká cena Eurovízie|2009]] [[Kategória:2009 v Rusku]] [[Kategória:Kultúra v Moskve]] f9ogiz2vsm58tqzpyjoed58x45yzyxn 0 247453 8213025 8062662 2026-05-13T06:23:19Z Vasiľ 2806 +ref 8213025 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Map indicating Hudson Strait, Nunavut, Canada.png|thumb|Hudsonov prieliv]] '''Hudsonov prieliv'''<ref name="ÚGKK"/> ({{V jazyku|eng|Hudson Strait}}, {{V jazyku|fra|Détroit d'Hudson}}) je [[prieliv]], ktorý spája v [[Kanada|Kanade]] [[Hudsonov záliv]] s [[Atlantický oceán|Atlantikom]]. Je dlhý približne 700 kilometrov. V najužšom bode je široký asi {{km|120|m}}, v najširšom je jeho šírka viac ako {{km|200|m}}. Prieliv oddeľuje [[Baffinov ostrov]] od severného pobrežia provincie [[Quebec]], polostrova [[Labrador (polostrov)|Labrador]], kde je ohraničený [[Cape Chidley]] a [[ostrov]]om [[Resolution (kanadský ostrov)|Resolution]]. Prvýkrát opísal úžinu [[Taliansko|taliansky]] [[moreplavec]] [[Sebastian Caboto]] v roku [[1517]]. Prieliv je však známy pod menom [[Henry Hudson|Henryho Hudsona]], ktorý tadiaľto v roku [[1610]] prešiel na palube britskej lode [[Discovery]]. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 13.05.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} {{kanadský výhonok}} {{Atlantický oceán}} {{Severný ľadový oceán}} {{Súradnice|61.995747|-70.180664|type:waterbody|format=dms|display=title}} [[Kategória:Morské prielivy a úžiny]] [[Kategória:Prielivy Atlantického oceánu]] [[Kategória:Severný ľadový oceán]] [[Kategória:Geografia Quebecu]] [[Kategória:Geografia Nunavutu]] [[Kategória:Eponymické termíny v geografii]] [[Kategória:Hudsonov záliv]] 09s01zxtsy92k9dmv96o9af93fqv83d 0 251290 8212766 6328683 2026-05-12T16:45:45Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Anglické výrazy]] pomocou použitia HotCat 8212766 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Penny.jpg|thumb|Ghanský penny]] '''Penny''' (-v slovenčine nesklonné slovo mužského alebo stredného rodu) alebo '''penca''' je [[minca]] a časť (od roku [[1971]] 1/100) hodnoty [[anglická libra|anglickej libry]] v Spojenom kráľovstve a v ostatných krajinách, ktoré používajú libru podľa britského vzoru. Do [[15. február]]a [[1971]] tvorila penca 1/240 anglickej alebo írskej libry, po tomto dátume tvorí jednu stotinu. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Penny}} {{ekonomický výhonok}} [[Kategória:Mince]] [[Kategória:Anglické výrazy]] 0rbbgaurlh5p2ggjxbgw1iw6ydt8rhk 0 255692 8213156 8203369 2026-05-13T10:46:08Z Tad Cool SOM JSS 294739 8213156 wikitext text/x-wiki 8213157 8213156 2026-05-13T10:47:06Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/Tad Cool SOM JSS|Tad Cool SOM JSS]] ([[User_talk:Tad Cool SOM JSS|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od InternetArchiveBot 8203369 wikitext text/x-wiki {{Olympijské zlato}}{{Infobox futbalista | meno = Lionel Messi | foto = Lionel-Messi-Argentina-2022-FIFA-World-Cup_(cropped).jpg | celé meno = Lionel Andrés Messi Cuccittini | výška = 169 [[cm]]<ref name="barca">{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.fcbarcelona.com/web/english/futbol/temporada_09-10/plantilla/jugadors/messi.html | titul = Lionel Andrés Messi | dátum prístupu = 2008-05-03 | vydavateľ = fcbarcelona.com | url archívu = https://archive.ph/20120526231308/http://www.fcbarcelona.com/web/english/futbol/temporada_09-10/plantilla/jugadors/messi.html | dátum archivácie = 2012-05-26 }}</ref> | dátum narodenia = {{dnv|1987|6|24}} | rodné mesto = [[Rosario]] | miesto narodenia = Rosario | štát = [[Argentína]] | súčasný klub = [[Inter Miami CF|Inter Miami]] | klubové číslo = 10 | pozícia = Útočník | mládežnícke roky = 1992 – 1995<br />1995 – 2000<br />2000-2003 | mládežnícke kluby = Grandoli<br />[[Club Atlético Newell's Old Boys|Newell's Old Boys]]<br /> [[FC Barcelona]] | roky = 2003 – 2004 2004 – 2005 2005 – 2021 2021 – 2023 2023 – | kluby = [[FC Barcelona C]]<br />[[FC Barcelona B]]<br />[[FC Barcelona]]<br />[[Paris Saint-Germain]]<br />[[Inter Miami CF|Inter Miami]] | zápasy(góly) = 10{{0}}{{0}}(5)<br />22{{0}}{{0}}(6)<br />520{{0}}(474)<br />58{{0}}{{0}}(22)<br />31{{0}}{{0}}(24) | reprezentačné roky = 2004 – 2005<br />2008<br />2005 – súčasnosť | národné mužstvo = Argentína U20<br />Argentína U23<br />[[Argentínske národné futbalové mužstvo|Argentína]] | reprezentačné zápasy(góly) = 18{{0}}{{0}}(14)<br />5{{0}}{{0}}{{0}}(2)<br />191{{0}}(112) | pkupdate = 20. apríl 2025 | nmupdate = 20. november 2024 | popis = Lionel Messi hrajúci za [[Argentínske národné futbalové mužstvo|Argentínu]] na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|Majstrovstvách sveta 2022]]. }} '''Lionel Andrés Messi Cuccittini'''<ref name="soccerway">{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.soccerway.com/players/lionel-andres-messi/119/ | titul = Lionel Andrés Messi at Soccerway | dátum prístupu =2009-06-14 | vydavateľ=Soccerway}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.fifa.com/mm/document/tournament/competition/01/22/85/78/fwc_2010_squadlists.pdf | titul = FIFA World Cup South Africa 2010 – List of Players| dátum prístupu =2018-03-22 | vydavateľ=FIFA}}</ref> [[24. jún]] [[1987]], [[Rosario]], [[Argentína]]), tiež známy ako '''Leo Messi''', je argentínsky profesionálny [[futbal]]ista, ktorý hrá v [[Major League Soccer]] za [[Inter Miami CF|Inter Miami]] a je kapitánom [[Argentínske národné futbalové mužstvo|argentínskeho národného mužstva]]. Messi získal rekordných osem ocenení [[Zlatá lopta]] a rekordných šesť [[Zlatá kopačka|európskych Zlatých kopačiek]], a v roku 2020 bol zvolený do Ballon d'Or Dream Team. Dokým neodišiel z klubu v roku 2021, strávil celú svoju profesionálnu kariéru v Barcelone, s ktorou získal 35 trofejí (rekord klubu) vrátane desiatich [[La Liga|ligových]] titulov, štyroch titulov [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov UEFA]] a siedmych titulov [[Copa del Rey]]. S národným tímom vyhral Copa America 2021 a 2024, [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|Majstrovstvá sveta 2022]] a [[Futbal na Letných olympijských hrách 2008 – muži|olymíijske hry 2008]]. Je plodným strelcom a kreatívnym playmakerom a drží rekordy za najviac gólov v [[Zoznam najlepších strelcov La Ligy|La Lige]] (474), v [[Zoznam najlepších strelcov La Ligy|La Ligovej]] a európskej ligovej sezóne (50), v [[Európske klubové futbalové rekordy|európskej klubovej sezóne]] (73), v kalendárnom roku (91), v [[El Clásico|El Clásicu]] (26), za [[Zoznam hetrikov v Lige majstrov UEFA|najviac hetrikov v Lige majstrov UEFA]] (8), v La Lige (36), ako aj za najviac asistencií v La Lige (192), v La Ligovej sezóne (21) a [[Copa América]] (17). Drží tiež rekord za najviac reprezentačných gólov hráča z Južnej Ameriky (103). Strelil viac ako [[Zoznam futbalistov s 500 alebo viac strelenými gólmi|800 kariérnych gólov]] za klub a krajinu, a strelil najviac gólov za jeden klub v histórii (672). Už ako malý chlapec preukazoval talent v [[Club Atlético Newell's Old Boys|Newell's Old Boys]]. V 10 rokoch mu bol diagnostikovaný [[Somatotropín|problém s rastovým hormónom]]. Ako 13 a pol ročný prestúpil do FC Barcelony, kde žil s otcom. Klub mu začal platiť liečbu. Už ako sedemnásťročný si odbil súťažný debut v októbri 2004. Na konci roku 2007 bol finalistom v ankete [[Zlatá lopta France Football|Zlatá lopta]] a [[Najlepší futbalista FIFA|Futbalista roka FIFA]]. Tento úspech zopakoval ďalšie štyri roky. V sezóne 2008/2009 získal s Barcelonou [[treble]]. V sezóne [[La Liga 2011/2012|2011/2012]] strelil v La Lige 50 gólov. V marci 2012 sa stal ako dvadsaťštyriročný [[Zoznam rekordov a štatistík FC Barcelona|najlepším strelcom Barcelony v histórii]]. V sezóne 2014/2015 doviedol Barcelonu k druhému treble. V roku 2018 sa stal kapitánom Barcelony a v roku 2019 získal rekordnú [[Zlatá lopta 2019|šiestu Zlatú loptu]]. V sezóne 2019/2020 sa po siedmy krát stal najlepším strelcom ligy, čím prekonal rekord [[Telmo Zarra|Telma Zarru]]. V auguste 2021 prestúpil do [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]], kde zotrval dve sezóny. V júni 2023 prestúpil do [[Inter Miami CF|Interu Miami]]. Za Argentínu vyhral v roku [[Majstrovstvá sveta vo futbale hráčov do 20 rokov 2005|2005 Majstrovstvá sveta do 20 rokov]], kde sa stal najlepším strelcom a hráčom. V roku [[Letné olympijské hry 2008|2008]] vyhral Olympijské hry. V auguste 2005 si odbil seniorský debut, v ktorom hral len jednu minútu kvôli červenej karte. Na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|Majstrovstvách sveta 2006]] strelil gól proti [[Srbsko a Čierna Hora|Srbsku a Čiernej Hore]] pri výhre 6:0. Na [[Copa América 2007]] bol vyhlásený najlepším mladým hráčom turnaja. Na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|Majstrovstvách sveta 2014]] doviedol ako kapitán tím do finále proti [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecku]], kde ale prehral 0:1 po predĺžení. Bol vyhlásený najlepším hráčom turnaja. Na [[Copa América 2015]] a [[Copa América 2016|2016]] prehral taktiež vo finálových zápasoch proti [[Čilské národné futbalové mužstvo|Čile]]. Po tom čo ukončil reprezentačnú kariéru sa opäť vrátil k národnému tímu. Na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|Majstrovstvách sveta 2018]] však vypadol už v osemfinále s [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzskom]], a na [[Copa América 2019]] skončil na treťom mieste. V roku [[Copa América 2021|2021]] vyhral Copa América, na ktorej získal aj Zlatú loptu a Zlatú kopačku. Tento úspech mi dopomohol k rekordnej siedmej [[Zlatá lopta 2021|Zlatej lopte v roku 2021]]. V roku 2022 bol kapitánom svojej krajiny pri výhre na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|Majstrovstvách sveta 2022]], na ktorých vyhral Zlatú loptu rekordný druhýkrát a prekonal rekord v počte odohratých zápasoch na svetovom šampionáte, s počtom 26 zápasov. Messi je [[Argentínske národné futbalové mužstvo|najlepším strelcom histórie Argentíny]]. Ako jeden z najpopulárnejších športovcov na svete je od roku 2006 hlavnou tvárou spoločnosti [[Adidas]], ktorá vyrába športové oblečenie. Podľa ''[[France Football]]'' bol v rozmedzí šiestich rokov päťkrát najlepšie zarábajúci futbalista medzi rokmi 2009 až 2014, a v roku 2019 bol podľa ''[[Forbes (magazín)|Forbes]]'' najlepšie zarábajúci športovec na svete. ''[[Time 100|Time]]'' ho v rokoch 2011 a 2012 zaradil medzi 100 najvplyvnejších ľudí na svete. V rokoch 2020 a 2023 získal ocenenie Laureus pre najlepšieho športovca v roku. V 2020 sa stal druhým futbalistom (a druhým športovcom v tímových športoch), ktorý zarobil 1 miliardu eur. == Mladosť a začiatky == Lionel Messi sa narodil 24. júna 1987 v [[Rosario|Rosariu]] ako tretie zo štyroch detí otca Jorgeho Messiho a matky Celie Cuccitini. Mal dvoch starších bratov Rodriga a Matiasa, s ktorými začal hrať futbal. Ako štvorročný začal hrať za miestny klub Grandoli, ktorý trénoval jeho otec. Do tohto tímu ho priviedla jeho stará mama Celia.{{Bez citácie}} [[Súbor:La Masia (Can Planas) (Barcelona) - 1.jpg|vľavo|náhľad|Messi sa zapísal na barcelonskú mládežnícku akadémiu [[La Masia]] v 13 rokoch]] Po tom ako začal preukazovať talent si ho ako 6-ročného vyhliadol klub [[Club Atlético Newell's Old Boys|Atlético Newell's Old Boys]], kde bol v tíme nazývanom "Mašina 87". Počas šiestich rokov v Newell's Old Boys strelil okolo 500 gólov.<ref>Thompson, Wright (22 October 2012). "Here and Gone: The Strange Relationship between Lionel Messi and His Hometown in Argentina". ''Outside the Lines''. ESPN FC. Retrieved 18 July 2015.</ref><ref>Caioli 2012, pp. 31–35.</ref> Ako 10-ročnému mu bol diagnostikovaný problém s nedostatočnou tvorbou [[Somatotropín|rastového hormónu]]. Liečba stála 1000 [[Dolár|$]] mesačne a rodina na ňu nemala peniaze.<ref>Cazadieu, Jérôme; Juillard, Alexandre; Traïni, Frédéric (15 November 2008). "Leo Messi: La Légende d'El Enano" [Leo Messi: The Legend of El Enano]. ''L'Équipe via Irish Independent''. Retrieved 18 July 2015.</ref> Začal ho "skautovať" [[Club Atlético River Plate|River Plate]], jeden z najväčších tímov v [[Argentína|Argentíne]], ale nechceli mu preplácať liečbu. Jeho najväčším futbalovým idolom bol [[Ronaldo (futbalista)|Ronaldo]].<ref>"Messi: Brazil striker Ronaldo my hero". ''FourFourTwo''. Retrieved 8 September 2018.</ref> V septembri roku 2000 Messi priletel spolu s rodinou do [[Katalánsko|Katalánska]] na skúšky v [[FC Barcelona|Barcelone]]. [[Carles Rexach]] s ním chcel podpísať zmluvu, ale v tej dobe bolo nezvyčajné kupovať mladého hráča z iného kontinentu. 14. decembra, po ultimáte pre Barcelonu, Rexach podpísal s Messim dohodu na papierovej vreckovke.<ref>Hawkey, Ian (20 April 2008). "Lionel Messi on a Mission". ''The Times (subscription required)''. Archived from the original on 30 August 2008. Retrieved 18 July 2015.</ref> {{Citát v rámčeku|„Keby ste ho videli, mysleli by ste si: toto dieťa nemôže hrať futbal. Je to trpaslík, je príliš krehký, príliš malý. Avšak okamžite si uvedomíte, že sa narodil inak, že je fenoménom a že bude výnimočný.“|– [[Adrián Coria]], tréner mládeže v [[Newell's Old Boys]], zdieľa svoj prvý dojem z 12-ročného Messiho.}} Vo februári 2001 sa presťahoval s otcom do [[Barcelona|Barcelony]] neďaleko [[Camp Nou]]. V prvej sezóne mohol hrať len priateľské zápasy a v Katalánskej lige. Spoluhráči si o ňom mysleli, že je nemý, pretože skoro vôbec nerozprával.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The story of Lionel Messi's first days at Barcelona {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en/news/we-called-him-dwarf-the-story-of-messis-first-days-at/5dg1otj0xbzi1ocoxm8dandgp|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2020-04-03}}</ref> Vo februári 2002 mu [[Španielska kráľovská futbalová federácia]] konečne odobrila, aby mohol hrať vo všetkých oficiálnych súťažiach. Messi sa postupne stával hlavnou hviezdou takzvaného "''Detského Dream Tímu''", v ktorom pôsobili takí hráči ako sú [[Francesc Fàbregas|Cesc Fàbregas]] a [[Gerard Piqué|Gérard Piqué]]. Sezónu 2002/2003 ukončil v kategorii Kadet A ako najlepší strelec ligy s 36 gólmi v 30 zápasoch. Vyhral ligu a získal katalánsky pohár spolu so španielskym.<ref>Caioli 2012, pp. 61–62.</ref><ref>Jenson, Pete (27 March 2010). "Fàbregas, Messi, Piqué: Class of 2002". ''The Independent''. Retrieved 18 July 2015.</ref> Vo finále katalánskeho pohára jeho tím zvíťazil nad [[RCD Espanyol|Espanyolom]] 4:1, pričom sám strelil 2 góly. Tento zápas mal pôvodne odohrať s maskou na nose, pretože týždeň predtým sa v ligovom zápase zranil, ale 10 minút predtým ako bol vystriedaný ju odhodil.<ref>Hunter 2012, pp. 44–45.</ref> Ku koncu sezóny sa ho snažil získať [[Arsenal FC|Arsenal]], ale zostal v Barcelone.<ref>"Lionel Messi Could Have Joined Arsenal as a Teenager, Says Arsène Wenger". ''The Guardian''. 21 November 2014. Retrieved 18 July 2015.</ref> == Klubová kariéra == === FC Barcelona === ==== 2003 - 2005: Cesta do prvého tímu ==== {{Citát v rámčeku|„Vyzeralo to, akoby s nami hrával celý svoj život.“|– Asistent trénera Barcelony [[Henk Ten Cate]] pri Messiho premiére v prvom tíme.}} Počas sezóny [[2003–04 FC Barcelona sezóna|2003/2004]], jeho štvrtej v Barcelone, debutoval v rekordných piatich kategóriach. Po tom, čo sa stal s ''Juvenilom B'' hráčom turnaja v štyroch medzinárodných predsezónnych turnajoch, odohral za nich v sezóne len jeden oficiálny zápas. Následne sa presunul do ''[[FC Barcelona (mládež)|Juvenilu A]]'', kde strelil 18 gólov v 11 ligových zápasoch.<ref>Bird, Liviu (5 June 2015). "Ex-Teammate, La Masia Coach Recall Lionel Messi's Early Days, Persona". ''Sports Illustrated''. Retrieved 19 July 2015.</ref> [[Súbor:Leo messi barce 2005.jpg|náhľad|Lionel Messi v roku 2005|vľavo]]Messi bol jedným z niekoľkých mladých hráčov, ktorí boli povolaní do prvého tímu počas medzinárodnej prestávky. Francúzsky krídelník [[Ludovic Giuly]] opisoval, ako mu teenager Leo padol do oka počas tréningu prvého tímu pod vedením [[Frank Rijkaard|Franka Rijkaarda]]: "Zničil nás všetkých... Všetci ho kopali, aby sa vyhli tomu, že ich tento chlapec zosmiešni. On sa len postavil a hral ďalej. Obehol štyroch hráčov a strelil gól. Aj najlepší strední obrancovia boli nervózni. Bol mimozemšťan."<ref>"Giuly remembers the first time he saw Messi 'kill' his team-mates". ''Sport''. 14 September 2016.</ref> V 16-tich rokoch, štyroch mesiacoch a 23 dňoch debutoval v prvom tíme, keď 16. novembra 2003 nastúpil na ihrisko v 75. minúte počas priateľského zápasu proti [[FC Porto]].<ref name="ref1">Lowe, Sid (15 October 2014). "Lionel Messi: How Argentinian Teenager Signed for Barcelona on a Serviette". ''The Guardian''. Retrieved 18 July 2015.</ref><ref>Corrigan, Dermot (15 November 2013). "Messi Reflects on Debut 10 Years On". ESPN FC. Retrieved 19 July 2015.</ref> Jeho výkon, dve vytvorené šance a strela na bránu zapôsobili na technický personál, a následne začal dennodenne trénovať s rezervou tímu [[FC Barcelona Atlètic|Barcelonou B]] a týždenne s prvým tímom. Po jeho prvom tréningu so seniorskou zostavou povedal svojim spoluhráčom [[Ronaldinho]], že tento 16-ročný chlapec bude lepším hráčom ako on sám.<ref name="ref2">Balagué 2013, pp. 246–249.</ref> Messi sa stal rýchlo jeho priateľom, čo mu veľmi uľahčilo cestu do prvého tímu.<ref>Hunter 2012, p. 53.</ref><ref name="ref3">Carbonell, Rafael (26 October 2004). "El Último Salto de la 'Pulga'" [The Last Jump of the 'Flea']. ''El País'' (in Spanish). Retrieved 19 July 2015.</ref> Pre získanie ďalších skúseností sa Messi okrem hrania v ''Juvenile A'' pridal aj do [[FC Barcelona C|Barcelony C]], kde odohral prvý zápas 29. novembra. Pomohol jej zachrániť sa zo zostupových zón v [[Tercera Divisón]], keď strelil päť gólov v desiatich zápasoch, vrátane hetriku za osem minút počas zápasu [[Copa del Rey]].<ref name="ref4">Balagué 2013, pp. 183–185.</ref> Jeho progres vyústil do prvého profesionálneho kontraktu, ktorý podpísal 4. februára 2004. Jeho platnosť bola do roku 2012 a obsahoval [[Výkupná klauzula|výkupnú klauzulu]] 30 miliónov €. O mesiac neskôr (6. marca) debutoval v Barcelone B v [[Segunda División B]] a jeho výkupná klauzula automaticky vzrástla na 80 miliónov €.<ref name="ref5">Caioli 2012, pp. 68–71.</ref><ref>Balagué 2013, pp. 262–263.<br /></ref> Odohral päť zápasov za Barcelonu B, ale gól nestrelil.<ref name=":0">"Lionel Andrés Messi Cuccittini: Matches 2003–04". BDFutbol. Retrieved 19 July 2015.</ref> Fyzický bol slabší ako jeho protihráči, ktorí boli často oveľa starší a vyšší. Na tréningu preto pracoval na zväčšení svalovej hmoty a celkovej sily, aby sa mohol svojich obrancov ľahko zbaviť. Ku koncu sezóny sa vrátil do oboch mládežníckych tímov a pomohol ''Juvenilu B'' vyhrať ligu. Sezónu ukončil s bilanciou 36 gólov v oficiálnych súťažiach za štyri z piatich tímov.<ref name="ref4" /><ref name="ref5" /> Počas sezóny 2004/2005 bol Messi istým hráčom Barcelony B. Odohral za ňu 17 zápasov a strelil 6 gólov.<ref>"Lionel Andrés Messi Cuccittini: Matches 2004–05". BDFutbol. Retrieved 19 July 2015.</ref> Od debutu v minuloročnom novembri nebol povolaný do prvého tímu, ale v októbri 2004 starší hráči poprosili Franka Rijkaarda, aby ho zobral.<ref name="ref2" /> Keďže Ronaldinho hral vždy na ľavej strane, Messiho sa Rijkaard rozhodol dať na pravú stranu (spočiatku proti želaniu hráčov), aby si mohol loptu zaseknúť do osi ihriska a dominantnou ľavačkou vystreliť.<ref name="ref6">Hunter 2012, pp. 35–36.</ref><ref>Reng, Ronald (27 May 2011). "Lionel Messi". ''FT Magazine''. Retrieved 19 July 2015.</ref> Messi debutoval v lige 16. októbra proti [[RCD Espanyol|Espanyolu]], keď nastúpil na ihrisko v 82. minúte.<ref name="ref1" /> V 17-tich rokoch, troch mesiacoch a 22 dňoch bol v tom čase najmladším hráčom, ktorý hral za Barcelonu v oficiálnom zápase.<ref name="ref3" /> Za prvý tím odohral 77 minút v deviatich zápasoch, vrátane debutu v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov UEFA]] proti [[FK Šachtar Doneck|Šachtaru Doneck]].<ref name=":0" /><ref>Mitten, Andy (16 October 2014). "Who Knew on His 2004 Debut That Lionel Messi Would Go so Far at Barcelona". ''The National''. Retrieved 19 July2015.</ref> [[1. máj|1. mája]] [[2005]] proti Albacete strelil svoj prvý seniorský gól po asistencií Ronaldinha – v tom čase bol najmladším strelcom v oficiálnom zápase v histórii klubu.<ref name="ref6" /><ref>Williams, Richard (24 February 2006). "Messi Has All the Qualities to Take World by Storm". ''The Guardian''. Retrieved 19 July 2015.</ref> Barcelona v tejto sezóne [[La Liga 2004/2005|získala ligový titul]], prvýkrát po šiestich rokoch.<ref name="ref7">Hunter, Graham (4 June 2015). "Messi, Iniesta and Xavi Driven to Join the Champions League Elite". ESPN FC. Retrieved 19 July 2015.</ref> ==== 2005 - 2008: Hráč základnej zostavy ==== {{Citát v rámčeku|„Počas môjho života som v takom mladom veku nikdy nevidel hráča takej kvality a osobnosti, najmä v drese jedného z najlepších svetových klubov.“|– [[Fabio Capello]] oceňuje 18-ročného Messiho po zápase o [[trofej Joana Gampera]] v auguste 2005.}} [[24. jún|24. júna]] 2005, v deň svojich 18. narodenín, podpísal prvú zmluvu ako seniorský hráč tímu. Dĺžka kontraktu s FC Barcelona bola stanovená do roku 2010, teda o dva roky menej ako v predchádzajúcom; výkupná klauzula sa však zvýšila na 150 miliónov €.<ref>Balagué 2013, pp. 262–263.</ref> Kľúčový zápas odohral o 2 mesiace neskôr, 24. augusta, počas zápasu o [[Gamperov pohár]]. V stretnutí proti [[Juventus FC|Juventusu FC]], pod vedením [[Fabio Capello|Fabia Capella]], predviedol taký výkon, že pri striedaní ho sprevádzali ovácie fanúšikov na [[Camp Nou]].<ref>Hunter 2012, pp. 264–265.</ref> Zatiaľčo Capello chcel Messiho len na hosťovanie, [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] prišiel s ponukou na prestup, súhlasil s vyplatením výkupnej klauzuly 150 miliónov € a trojnásobne vyšším platom.<ref>Lowe, Sid (16 June 2017). "Joan Laporta: 'Barcelona has been kidnapped. It's hostage to lies and it's sad'". ''The Guardian''. Retrieved 27 July2017.</ref> Podľa vtedajšieho prezidenta [[Joan Laporta|Joana Laportu]] to bolo jediný krát, kedy mohol Messi reálne odísť, ale rozhodol sa v Barcelone zostať.<ref>Balagué 2013, pp. 272–276.</ref> 16. septembra bol jeho kontrakt po troch mesiacoch opäť navýšený do roku 2014.<ref name="ref8">"Starlet Messi Stays at Barça until 2014". ESPN FC. 17 September 2005. Retrieved 20 July 2015.</ref> Kvôli problémom týkajúcim sa jeho právneho statusu v Španielskej kráľovskej futbalovej federácii vynechal začiatok sezóny. 26. septembra získal španielske občianstvo a mohol tak opäť začať hrať.<ref name="ref8" /><ref>Caioli 2012, p. 91.</ref> Postupne sa stával stabilným hráčom základnej zostavy a tvoril útok s Ronaldinhom a [[Samuel Eto’o|Samuelom Eto'om]].<ref name="ref9">Hunter 2012, pp. 266–269.</ref> Nosil dres s číslom 19. Bol v základnej zostave v dôležitých zápasoch proti [[Real Madrid CF|Realu Madrid]] alebo [[Chelsea FC|Chelsea]] v osemfinále [[Liga majstrov UEFA 2005/2006|Ligy majstrov UEFA]].<ref name="ref9" /><ref>Balagué 2013, pp. 279–284.</ref>[[Súbor:Lionel Messi 31mar2007.jpg|náhľad|Lionel Messi v roku 2007]]Po tom, čo strelil 8 gólov v 25 zápasoch, vrátane prvého v Lige majstrov UEFA,<ref>"Lionel Andrés Messi Cuccittini: Matches 2005–06". BDFutbol. Retrieved 20 July 2015.</ref> sa preňho sezóna 7. marca 2006 proti Chelsea kvôli zraneniu hamstringu predčasne skončila. Hoci pracoval na tom, aby bol na [[Liga majstrov UEFA 2005/2006 finále|finálový zápas]] Ligy majstrov UEFA v poriadku, v deň finále, 17. mája, bol nakoniec zo zostavy vyradený. Bol tak sklamaný, že neoslavoval víťazstvo proti Arsenalu v Paríži, čo neskôr oľutoval.<ref name="ref7" /> Zatiaľčo FC Barcelona výkonnostne pomaly upadala, 19-ročný Messi sa počas sezóny [[La Liga 2006/2007|2006/2007]] prepracoval medzi najlepších futbalistov sveta.<ref>"Ingla: Rijkaard to Blame for Barça Decline". ESPN FC. 19 May 2008. Retrieved 21 July 2015.</ref><ref name="ref10">"Messi: I'm Not the Best". FIFA. 31 May 2007. Retrieved 21 July 2015.</ref> Ako idol ''[[Fanúšikovia FC Barcelony|culés]],'' klubových fanúšikov, strelil v tejto sezóne vo všetkých súťažiach 17 gólov v 36 zápasoch.<ref name="ref10" /><ref name=":1">"Lionel Andrés Messi Cuccittini: Matches 2006–07". BDFutbol. Retrieved 21 July 2015.</ref> Opäť sa však zranil; 12. novembra 2006 utrpel zlomeninu [[Priehlavok|priehlavku]], ktorá ho vyradila z hry na tri mesiace.<ref>"Messi Needs Surgery on Broken Foot". CNN. 13 November 2006. Retrieved 21 July 2015.</ref><ref>Hunter, Graham (19 October 2011). "Messi Closing in on Remarkable Record". ESPN FC. Retrieved 21 July 2015.</ref> Vrátil sa na osemfinále Ligy majstrov UEFA proti [[Liverpool FC|Liverpoolu]]; no tím neuspel a Barcelona ako obhájca titulu vypadla zo súťaže.<ref>Tomkins 2007, pp. 130–132.</ref> V lige sa jeho forma dostavila na konci sezóny; 11 z jeho 14 gólov prišli v posledných 13 zápasoch.<ref name=":1" /> 10. marca 2007 strelil prvý hetrik v ''El Clásicu'', čo sa mu podarilo ako prvému hráčovi po 12 rokoch. Zápas skončil 3:3.<ref>Lowe, Sid (12 March 2007). "There's Something about Messi". ''The Guardian''. Retrieved 21 July2015.</ref> Jeho dôležitosť v tíme reflektoval nový kontrakt.<ref>Balagué 2013, p. 302.</ref> Po tom čo [[Ronaldinho]] stratil formu sa stal Messi ako 20-ročný najväčšou hviezdou tímu; španielske média mu dali prezývku "Mesiáš".<ref>Lowe, Sid (24 September 2007). "Ronaldinho Misses Barcelona's Big Night Out". ''The Guardian''. Retrieved 21 July 2015.</ref><ref>Carlin, John (3 February 2008). "Nou Sensation". ''The Guardian''. Retrieved 21 July 2015.</ref> V roku [[2007]] ho novinári ocenili 3. miestom v ankete [[Zlatá lopta France Football|Zlatá lopta]] za prvým [[Kaká|Kakom]] a druhým [[Cristiano Ronaldo|Cristianom Ronaldom]], medzinárodní tréneri a kapitáni národných tímov ho zvolili ako [[FIFA World Player of the Year 2007|2.]] v ocenení [[FIFA World Player of the Year]], opäť za Kakom.<ref name="ref11">Balagué 2013, pp. 519–524.</ref><ref>"Kaka Named FIFA World Player of the Year". ESPN FC. 17 December 2007. Retrieved 21 July2015.</ref> Aj keď sa mu v sezóne 2007/2008 podarilo streliť 16 gólov,<ref>"Lionel Andrés Messi Cuccittini: Matches 2007–08". BDFutbol. Retrieved 21 July 2015.</ref> v jej druhej polovici opäť utrpel zranenie, keď si 15. decembra natrhol hamstring.<ref name="ref12">Bright, Richard (6 March 2008). "Lionel Messi Sidelined for Six Weeks". ''The Daily Telegraph''. Retrieved 21 July 2015.</ref> Po návrate strelil dva góly pri výhre proti [[Celtic FC|Celticu]] na jeho ihrisku v osemfinále Ligy majstrov UEFA a stal sa v tom čase najlepším strelcom súťaže so 6 gólmi.<ref>O'Henley, Alex (21 February 2008). "Two for Messi as Barça See off Celtic". UEFA. Retrieved 21 July 2015.</ref> 4. marca 2008 sa mu opäť vrátilo zranenie. Rijkaard ho napriek varovaniu lekárov nechával hrať a kapitán tímu [[Carles Puyol]] začal kritizovať médiá za to, že presvedčili Messiho, aby hral každý zápas.<ref name="ref12" /> Barcelona sezónu ukončila bez trofeje; v [[Liga majstrov UEFA 2007/2008|Lige majstrov UEFA]] vypadla v semifinále proti budúcemu víťazovi [[Manchester United FC|Manchestru United]] a v [[La Liga 2007/2008|lige]] skončila na treťom mieste.<ref>"Ronaldinho Cleared for Barça Exit". BBC Sport. 19 May 2008. Retrieved 21 July 2015.</ref> Po dvoch neúspešných sezónach musela Barcelona prebudovať tím, načo doplatili Rijkaard a Ronaldinho. Po jeho odchode získal Messi číslo 10.<ref>"Messi Has Ronaldinho's Number". FIFA. 4 August 2008. Retrieved 20 July 2015.</ref> V júli [[2008]] podpísal nový kontrakt s platom 7,8 milióna €, čím sa stal najlepšie plateným hráčom.<ref>Heydari, Keyvan Antonio (26 May 2009). "Messi: Amazing Talent in a Reluctant Star". ''The New York Times''. Retrieved 24 July 2015.</ref> Pred novou sezónou boli hlavnou obavou jeho časté zranenia, ktoré ho trápili medzi rokmi 2006 až 2008. Aby sa týmto problémom predišlo, klub zaviedol nové tréningy, výživu, režim životného štýlu a pridal mu osobného [[fyzioterapeut]]a, ktorý s ním cestoval aj na medzinárodné zápasy za [[Argentínske národné futbalové mužstvo|Argentínu]]. Výsledkom bolo, že zostal bez väčšieho zranenia ďalšie štyri roky, čo mu umožnilo dosiahnuť svoj vrcholný potenciál.<ref>Barnett, Phil (1 December 2009). "Lionel Messi: A Rare Talent". ''The Independent''. Retrieved 24 July2015.</ref> V roku 2008 si vyslúžil druhé miesta v oceneniach [[Zlatá lopta FIFA|Zlatá lopta]] a Futbalista roku FIFA, v oboch prípadoch bol za Cristianom Ronaldom.<ref>Jackson, Jamie (12 January 2009). "Ronaldo Adds Fifa World Player of the Year to List of Accolades". ''The Guardian''. Retrieved 24 July 2015.</ref> ==== 2009 - 2011: Sústavné úspechy ==== [[Súbor:039 men at work UEFA 2009, Rome.jpg|náhľad|Messi vo finále [[Liga majstrov UEFA 2008/2009|Ligy majstrov UEFA]] proti [[Manchester United FC|Manchesteru United]] v máji 2009]] V sezóne 2008/2009 strelil 38 gólov v 51 zápasoch.<ref>"Lionel Andrés Messi Cuccittini: Matches 2008–09". BDFutbol. Retrieved 24 July 2015.</ref> Spolu s Eto'om a [[Thierry Henry|Thierrym Henrym]] strelili celkovo 100 gólov vo všetkých súťažiach, čo bol v tom čase klubový rekord.<ref>Roden, Lee (20 April 2015). "Are Messi, Suarez and Neymar Barcelona's Best-Ever Front Three?". ESPN FC. Retrieved 24 July 2015.</ref> Počas prvej sezóny pod novým trénerom [[Josep Guardiola|Josepom Guardiolom]] hral útočníka na pravom krídle, rovnako ako pod Rijkaardom. Počas ''El Clásica'' 2. mája 2009 hral poprvýkrát na pozícii falošnej deviatky, teda ako normálny útočník s tým rozdielom, že chodil hlbšie do poľa ku [[Xavi]]mu a [[Andrés Iniesta|Andrésovi Iniestovi]]. Podieľal sa asistenciou a dvoma gólmi pri výhre 6:2, čo je dodnes rekord štadióna [[Estadio Santiago Bernabéu|Santiago Bernabéu]].<ref name="ref13">Balagué 2013, pp. 453–459.</ref> 13. mája 2009 odohral svoje prvé finále za Barcelonu, keď v [[Copa del Rey]] porazila [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] 4:1, k čomu Messi prispel gólom a asistenciou.<ref>"Barcelona Defeat Athletic Bilbao to Win Copa del Rey". ''The Daily Telegraph''. 14 May 2009. Retrieved 24 July 2015.</ref> S 23 ligovými gólmi zabezpečil Barcelone [[La Liga 2008/2009|titul]] a piate double (zisk titulu v lige i národného pohára v jednej sezóne).<ref>"Barcelona's Title Celebrations Marred by Violence". ''The Daily Telegraph''. 17 May 2009. Retrieved 24 July 2015.</ref> Sezónu v Lige majstrov ukončil s deviatimi gólmi, čím sa stal [[Zoznam najlepších strelcov PMEK a Ligy majstrov UEFA|najlepším strelcom]].<ref>"Messi Sweeps up Goalscoring Honours". UEFA. 28 May 2009. Retrieved 26 July 2015.</ref> Vo štvrťfinále proti [[FC Bayern München|Bayernu Mníchov]] strelil dva góly a asistoval pri celkovej výhre 4:0.<ref name="ref13" /> Vo [[Liga majstrov UEFA 2008/2009 finále|finále]] Ligy majstrov, ktoré sa hralo 27. mája, sa vrátil na falošnú deviatku. Barcelona v ňom porazila [[Manchester United FC|Manchester United]] 2:0, druhý gól prišiel po Messiho hlavičke, ktorou prekonal [[Edwin van der Sar|Edwina van der Sara]]. Barcelona získala historické prvé [[Treble (futbal)|treble]] v španielskom futbale.<ref>McNulty, Phil (27 May 2009). "Barcelona 2–0 Man Utd". BBC Sport. Retrieved 26 July 2015.</ref><ref>Seery, Phil (31 May 2009). "Barcelona Eclipse Dream Team with Historic Treble". Agence France-Presse. Archived from the original on 25 October 2012.</ref> Odrazom tohoto úspechu bol nový kontrakt, ktorý podpísal 18. septembra, trval do roku 2016 s novou výkupnou klauzulou 250 miliónov € a ročným platom 12 miliónov €.<ref>Balagué 2013, p. 472.</ref> Tímové úspechy pokračovali aj v druhej polovici roku 2009, keď s Barcelonou ako prvý klub získal sextuple, šesť vyhraných titulov v jednom roku.<ref>Adams, Tom (21 May 2010). "The Treble Club". ESPN FC. Retrieved 26 July 2015.</ref> Po víťazstvách v [[Supercopa de España 2009|Supercopa de España]] a [[Superpohár UEFA|Európskom superpohári]] v auguste, zvíťazila Barcelona aj v [[Majstrovstvá klubov FIFA 2009|Majstrovstvách klubov FIFA]] proti [[Club Estudiantes de La Plata|Estudiantes de la Plata]], kde Messi skóroval pri výhre 2:1 hruďou. Zápas sa odohral 19. decembra.<ref>"Barcelona Beat Estudiantes to Win the Club World Cup". BBC Sport. 19 December 2009. Retrieved 26 July 2015</ref> Ako 22-ročný získal [[Zlatá lopta 2009|Zlatú loptu]] a cenu [[FIFA World Player of the Year 2009|FIFA World Player of the Year]], obe s historicky najväčším náskokom.<ref name="ref11" />{{Citát v rámčeku|„Messi je bez pochýb najlepším hráčom na svete. Je ako PlayStation. Môže využiť každú chybu, ktorú urobíme.“|– [[Arsène Wenger]] chváli Messiho za jeho štyri góly proti [[Arsenal FC|Arsenalu]] v apríli 2010.}}Ako pravé krídlo sa opäť vrátil na pozíciu falošnej deviatky na začiatku roka 2010 v osemfinále Ligy majstrov proti [[VfB Stuttgart]]. Po prvom remízovom zápase vyhrala Barcelona druhý vysoko 4:0, s dvomi gólmi a asistenciou Messiho. V tomto momente sa stal hlavným hráčom v Guardiolovej Barcelone a jeho vplyv na hru sa zvyšoval.<ref>Balagué 2013, pp. 476–478.</ref> Messi strelil v tejto sezóne vo všetkých súťažiach celkovo 47 gólov, čím dorovnal klubový rekord [[Ronaldo (futbalista)|Ronalda]] v sezóne 1996/1997.<ref>"Lionel Andrés Messi Cuccittini: Matches 2009–10". BDFutbol. Retrieved 27 July 2015.</ref><ref name="ref14">Lowe, Sid (17 May 2010). "La Liga Title the Least Barcelona Deserve as Madrid Again Finish Empty Handed". ''The Guardian''. Retrieved 27 July 2015.</ref> Strelením všetkých štyroch gólov vo štvrťfinále Ligy majstrov UEFA proti [[Arsène Wenger|Wengerovmu]] [[Arsenal FC|Arsenalu]] sa stal najlepším strelcom Barcelony v histórii tejto súťaže.<ref>"Barcelona's Lionel Messi the Sixth Player to Score Four Times in Champions League Tie". ''The Daily Telegraph''. 7 April 2010. Retrieved 27 July 2015.</ref><ref>Lowe, Sid (7 April 2010). "'Mythical, Universal, the Lord's Anointed One' – Spain Hails Leo Messi". ''The Guardian''. Retrieved 27 July 2015.</ref> Barcelonu vyradil z Ligy majstrov v semifinále [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]]. Messi finišoval túto sezónu ako najlepší strelec (s 8 gólmi) druhý rok po sebe.<ref>Haslam, Andrew (22 May 2010). "Messi Takes Scoring Plaudits". UEFA. Retrieved 27 July 2010.</ref> Ligu ukončil ako najlepší strelec s 34 gólmi (opäť nadviazal na Ronaldov rekord), čím pomohol vyhrať Barcelone [[La Liga 2009/2010|druhýkrát La Ligu po sebe]] s jedinou porážkou.<ref name="ref14" /><ref>Wilson, Joseph (30 September 2010). "Messi Receives Golden Boot for Top European Scorer". ''U-T San Diego''. Retrieved 27 July 2015.</ref> Na začiatku sezóny 2010/2011 vyhrala Barcelona [[Supercopa de España 2010|Supercopa de España]], po Messiho hetriku v druhom dvojzápase pri víťazstve 4:0. Prvý zápas Barcelona prehrala.<ref>"Magic Messi Wins Supercopa for Barça". ESPN FC. 21 August 2010. Retrieved 27 July 2010.</ref> 29. novembra 2010 vyhrala Barcelona v ''El Clásicu'' nad [[José Mourinho|Mourinhovým]] [[Real Madrid CF|Realom Madrid]] 5:0.<ref>Lowe, Sid (29 November 2010). "David Villa Strikes Twice as Slick Barcelona Thrash Real Madrid". ''The Guardian''. Retrieved 27 July 2015.</ref> Pomohol tímu dosiahnuť 16 ligových víťazstiev v rade, čím klub vytvoril španielsky rekord. V poslednom z týchto zápasov strelil ďalší hetrik, a to proti [[Atlético Madrid|Atléticu Madrid]] dňa 5. februára 2011.<ref>"Lionel Messi Stars as Barcelona Seal Record League Win". BBC Sport. 6 February 2011. Retrieved 27 July 2015.</ref><ref>"Most Consecutive Wins in the Top Division of Spanish football (Soccer)". ''Guinness World Records''. Retrieved 27 July 2015.</ref> Jeho klubové výkony ho doviedli k víťazstvu v [[Zlatá lopta FIFA|Zlatej lopte FIFA]] (spojenie Zlatej Lopty a FIFA World Player of the Year), avšak toto víťazstvo bolo kritikmi spochybňované kvôli neúspechu Argentíny na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|Majstrovstvách sveta 2010]].<ref name=":2">Lowe, Sid (11 January 2011). "Lionel Messi Is the World's Best Player but Xavi Deserved FIFA's Award". ''The Guardian''. Retrieved 27 July 2015.</ref> Podľa starého formátu tohto hlasovania by skončil tesne pod tretím miestom, ale vďaka hlasom od medzinárodných trénerov a kapitánom vyhral.<ref name=":2" /> [[Súbor:FC Barcelona Team 2, 2011.jpg|náhľad|Messi (v strede) a jeho spoluhráči oslavujú víťazstvo v Majstrovstvách klubov FIFA v decembri 2011]] Ku koncu sezóny odohrala Barcelona štyri ''[[El Clásico|Clásica]]'' v rozpätí 18 dní. Ligový zápas 16. apríla skončil remízou po Messiho [[Pokutový kop|penalte]]. Štyri dni na to prehrala Barcelona [[Copa del Rey 2011 finále|finále Copa del Rey]]. V Lige majstrov UEFA strelil Messi oba góly pri výhre 2:0 v prvom [[Liga majstrov UEFA 2010/2011|semifinálovom]] dvojzápase v Madride – pri druhom obišiel troch hráčov Realu a tento gól sa radí medzi najlepšie v histórii súťaže.<ref>"Ronaldo's overhead kick and five other classic UCL goals". UEFA.com. Retrieved 23 June 2018.</ref> Aj keď neskóroval, pri druhom dvojzápase bol opäť dôležitým hráčom. Barcelona postúpila do finále Ligy majstrov UEFA,<ref name="ref15">Longman, Jeré (21 May 2011). "Lionel Messi: Boy Genius". ''The New York Times''. Retrieved 18 July2015.</ref><ref>Lowe, Sid (5 May 2011). "The Good, the Bad and the Ugly in the Aftermatch of the Clásico Series". ''Sports Illustrated''. Archived from the original on 8 May 2011.</ref> kde čelila Manchestru United – toto finále sa zopakovalo aj pred dvoma rokmi. Finále sa konalo 28. mája vo [[Wembley Stadium|Wembley]] a Messi sa stal mužom zápasu, keď strelil víťazný gól pri [[Liga majstrov UEFA 2010/2011 finále|výhre 3:1]].<ref>McNulty, Phil (28 May 2011). "Barcelona 3–1 Man Utd". BBC Sport. Retrieved 27 July 2015.</ref> Ukončil sezónu tretíkrát po sebe ako najlepší strelec súťaže s 12 gólmi.<ref>"Top Scorer Messi Matches Van Nistelrooy Mark". UEFA. 28 May 2011. Retrieved 27 July 2015.</ref> Barcelona vyhrala [[La Liga 2010/2011|tretí La Ligový titul v rade]]. S 31 gólmi a 18 asistenciami sa stal Messi najlepším strelcom a asistentom ligy.<ref name=":3">"Lionel Andrés Messi Cuccittini: Matches 2010–11". BDFutbol. Retrieved 27 July 2015.</ref><ref>"Spanish Primera División Statistics: Top Assists 2010–11". ESPN FC. Retrieved 27 July 2015.</ref> Sezónu ukončil s 53 gólmi a 24 asistenciami vo všetkých súťažiach, čím sa stal najlepším strelcom sezóny v klubovej histórii a prvým hráčom v španielskom futbale, ktorý prekonal 50-gólovú hranicu.<ref name=":3" /><ref>Cascarino, Tony; Barclay, Patrick (27 May 2011). "Is Sublime Lionel Messi the Greatest Footballer Ever?". ''The Times (subscription required)''. Retrieved 27 July 2015.</ref><ref>Pitt-Brooke, Jack (14 April 2011). "48 Not Out: Messi Proves Himself King of the Goals". ''The Independent''. Retrieved 27 July 2015.</ref><ref>"Lionel Messi Scores Spanish Record 50th Goal". BBC Sport. 23 April 2011. Retrieved 27 July 2015.</ref> Messi ako tvorca hry, strelec a asistent zaznamenal v klubovej sezóne [[2011–12 FC Barcelona sezóna|2011/2012]] nevídaných 73 gólov a 29 asistencií vo všetkých súťažiach.<ref>"Lionel Andrés Messi Cuccittini: Matches 2011–12". BDFutbol. Retrieved 30 July 2015.</ref><ref>Mohamed, Majid (10 December 2012). "Lionel Messi: The Best Goalscorer Ever but Is the Barcelona Player the Greatest-Ever Footballer?". ''The Independent''. Retrieved 30 July 2015.</ref> Sezónu začal víťazstvami v Španielskom a Európskom superpohári; v Supercopa de España strelil 3 góly pri celkovom víťazstve 5:4 nad Realom Madrid.<ref>"Tempers Flare into Brawl as Barcelona Beats Real Madrid". ''USA Today''. 17 August 2011. Retrieved 30 July 2015.</ref> 18. decembra strelil dva góly vo [[Majstrovstvá klubov FIFA 2011 – Finále|finále]] Majstrovstiev klubov FIFA proti [[Santos FC|Santosu]], pri výhre 4:0. Získal [[Zoznam ocenení na Majstrovstvách klubov FIFA|Zlatú loptu]] za najlepšieho hráča turnaja.<ref>"Barcelona Win FIFA Club World Cup". BBC Sport. 18 December 2011. Retrieved 30 July2015.</ref> Za jeho úsilie v roku 2011 vyhral opäť [[Zlatá loptu FIFA 2011|Zlatú loptu FIFA]], čím sa stal jedným zo štyroch hráčov v histórii, ktorí vyhrali Zlatú loptu trikrát; po [[Johan Cruijff|Johanovi Cruyffovi]], [[Michel Platini|Michelovi Platinim]] a [[Marco van Basten|Marcovi van Bastenovi]].<ref>"Messi Crowned World's Best". ESPN FC. 9 January 2012. Retrieved 30 July 2015.</ref> Ďalej vyhral nové ocenenie [[UEFA najlepší futbalista Európy]].<ref>"Messi Wins UEFA Best Player in Europe Award". UEFA. 25 August 2011. Retrieved 30 July 2015.</ref> Po týchto úspechoch bol označovaný za jedného z najlepších hráčov histórie.<ref name="ref15" /> ==== 2012: Rekordný rok ==== {{Citát v rámčeku|"Je mi ľúto tých, ktorí chcú súťažiť o Messiho trón – je to nemožné, toto dieťa je jedinečné."|– [[Pep Guardiola]] po tom, čo sa Messi stal najlepším strelcom Barcelony vo veku 24 rokov v marci 2012.}} Keďže si Messi udržiaval svoju streleckú plodnosť aj v druhej polovici sezóny, v roku 2012 prelomil niekoľko dlhoročných rekordov. 7. marca, dva týždne po tom čo strelil v lige štyri góly proti [[Valencia CF|Valencii]], strelil päť gólov v osemfinále Ligy majstrov UEFA proti [[Bayer 04 Leverkusen|Bayeru Leverkusen]], čo bol úctyhodný úspech v histórii tejto súťaže.<ref>"Messi Scores Four as Barcelona Rout Valencia". CNN. 20 February 2012. Retrieved 30 July 2015.</ref><ref>Rostance, Tom (7 March 2012). "Lionel Messi Scores Five in Barcelona Champions League Win". BBC Sport. Retrieved 30 July 2015.</ref> S piatimi asistenciami sa stal najlepším asistentom v sezóne. So štrnástimi gólmi dorovnal rekord [[José Altafini|Josého Altafiniho]] zo sezóny 1962/1963, a stal sa len druhým hráčom po [[Gerd Müller|Gerdovi Müllerovi]], ktorý ukončil sezónu ako najlepší strelec v štyroch sezónach.<ref>"UEFA Champions League 2011–12: Statistics". UEFA. Retrieved 30 July 2015.</ref><ref>"Record-Breaking Messi Takes Top Scorer Honour". UEFA. 19 May 2012. Retrieved 30 July2015.</ref> O dva týždne neskôr, 20. marca, sa stal Messi vo veku 24 rokov najlepším strelcom v histórii Barcelony. Predbehol 57-ročného rekordéra [[César Rodríguez Álvarez|Césara Rodrígueza]] s 232 gólmi hetrikom proti [[Granada CF|Granade]].<ref>"Lionel Messi as Dominant as Michael Jordan, Claims Barcelona's Pep Guardiola, After He Breaks Goal Record". ''The Daily Telegraph''. 21 March 2012. Retrieved 30 July 2015.</ref> [[Súbor:FC Barcelona - Bayer 04 Leverkusen, 7 mar 2012 (07).jpg|vľavo|náhľad|Messi ukazujúci na oblohu po rekordnom päť gólovom koncerte proti [[Bayer 04 Leverkusen|Bayeru Leverkusen]] v odvetnom osemfinálovom zápase Ligy majstrov UEFA v marci 2012]] Napriek jeho individuálnej forme sa štvorročné úspešné obdobie Barcelony pod vedením Guardiolu chýlilo ku koncu.<ref>Brassell, Andy (27 April 2012). "Pep Guardiola Leaves Lasting Legacy at Barcelona". BBC Sport. Retrieved 30 July 2015.</ref> Hoci Barcelona vyhrala 25. mája Copa del Rey proti Athleticu Bilbao, v lige zaostala za Realom Madrid a v Lige majstrov UEFA bola vyradená v semifinále budúcim šampiónom, Chelsea, pričom Messi strelil rozhodujúci pokutový kop do brvna.<ref>"Pep Guardiola's Final Game: Barcelona Win Copa del Rey". BBC Sport. 26 May 2012. Retrieved 30 July 2015.</ref><ref>Dawkes, Phil (24 April 2012). "Barcelona 2–2 Chelsea (agg 2–3)". BBC Sport. Retrieved 30 July2015.</ref> V poslednom domácom ligovom zápase 5. mája proti Espanyolu strelil Messi všetky štyri góly, pribehol ku lavičke a objal sa s Guardiolom, ktorý oznámil rezignáciu na poste manažéra.<ref>"Four-Goal Lionel Messi Gives Pep Guardiola Perfect Barcelona Send-Off". ''The Guardian''. 5 May 2012. Retrieved 30 July 2015.</ref> Ligovú sezónu ukončil po druhýkrát ako najlepší strelec v Španielsku a Európe s 50 gólmi, čo je historický rekord La Ligy.<ref>"Lionel Messi Receives Golden Boot Award as Europe's Top Scorer". ''Sports Illustrated''. 29 October 2012. Retrieved 30 July 2015.</ref> [[Európske klubové futbalové rekordy|Vo všetkých súťažiach strelil 73 gólov]], čím prekonal rekord [[Gerd Müller|Gerda Müllera]] so 67 gólmi v sezóne 1972/1973 v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]].<ref>"Messi Smashes Müller's 40-Year Record". ESPN FC. 9 December 2012. Retrieved 30 July 2015.</ref> Pod novým manažérom [[Tito Vilanova|Titom Vilanovom]], ktorý ho trénoval už ako 14-ročného v ''La Masii'', pomohol Barcelone počas druhej polovice roku 2012 dosiahnuť najlepší štart do La ligovej sezóny; Barcelona získala po polovici sezóny 55 bodov, čo je rekord v španielskom futbale.<ref>Hughes, Rob (29 April 2014). "To See Coach's Legacy at Barcelona, Just Look on Field". ''The New York Times''. Retrieved 9 August 2015.</ref><ref>"Ten-Man Barcelona Shocked by Sociedad". CNN. 19 January 2013. Retrieved 9 August 2015.</ref> Dvoma gólmi proti [[Real Betis|Realu Betis]] 9. decembra prekonal dva dlhoročné rekordy: rekord Césara Rodrígueza so 190 ligovými gólmi, čím sa stal najlepším strelcom v La Lige v histórii Barcelony, a rekord Gerda Müllera za najviac gólov v kalendárnom roku, v ktorom predbehol jeho 85 gólov v roku 1972 za Bayern Mníchov a [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecko]].<ref>Rogers, Iain (10 December 2012). "Fatherhood Hasn't Slowed Record-Breaking Messi". Reuters. Retrieved 9 August 2015.</ref> Messi po prekonaní 40-ročného rekordu poslal Müllerovi barcelonský dres s číslom 10, podpísaný "s úctou a obdivom".<ref>"Mueller Gets Messi's No. 10 Barcelona Shirt". ''Sports Illustrated''. 17 January 2013. Retrieved 9 August 2015.</ref> Rok ukončil s 91 gólmi vo všetkých súťažiach za Barcelonu a Argentínu.<ref name=":4">Mohamed, Majid (8 January 2013). "Barcelona's Lionel Messi Becomes Most Decorated Player in History after Winning Unprecedented Fourth Straight Ballon d'Or". ''The Independent''. Retrieved 9 August2015.</ref> Hoci FIFA kvôli overiteľnosti tento rekord nepotvrdila, ''[[Guinnessova kniha rekordov|Guinnessová kniha rekordov]]'' ho zapísala ako najviac gólov v kalendárnom roku.<ref>"FIFA Refuses to Back Lionel Messi or Godfrey Chitalu for Goal Record". BBC Sport. 14 December 2012. Retrieved 9 August 2015.</ref><ref>"Barcelona Star Lionel Messi Sets New Goal-Scoring Record". ''Guinness World Records''. 10 December 2012. Retrieved 9 August 2015.</ref> Opäť vyhral Zlatú loptu FIFA, čím sa v tom čase stal jediným hráčom, ktorý toto ocenenie získal štyrikrát.<ref name=":4" /><ref>Chowdhury, Saj (9 January 2013). "Ballon d'Or Contenders Messi, Ronaldo and Iniesta in Profile". BBC Sport. Retrieved 9 August 2015.</ref> ==== 2013 - 2014: ''Messidependencia''==== {{Citát v rámčeku|„O Leovi hovoríme ako o najlepšom hráčovi na svete a keď vám veci nefungujú dobre, musíte ho využiť. Hoci je napoly zranený, jeho prítomnosť na ihrisku stačí na to, aby nás zdvihla a našu hru všeobecne.“|– Obranca [[Gerard Piqué]] vysvetľuje, že sa Barcelona v apríli 2013 spoliehala na zraneného Messiho proti [[Paris Saint-Germain|Parížu Saint-Germain]].}} Barcelona získala v sezóne 2012/2013 rekordných 100 bodov a zabezpečila si [[La Liga 2012/2013|ligový titul]]. Výkony tímu sa začali zhoršovať v druhej polovici sezóny.<ref>Lowe, Sid (13 May 2013). "A Sense of Anticlimax but Barcelona Still Deserve Their La Liga Title". ''The Guardian''. Retrieved 9 August 2015.</ref> Po tom, čo vypadli v semifinále Copa del Rey s Realom Madrid, takmer stratili šancu na postup aj v osemfinále Ligy majstrov proti [[AC Miláno]], keď v prvom zápase prehrali 0:2. Avšak v druhom zápase dokonali comeback s výsledkom 4:0, vďaka asistencii a dvom gólom Messiho.<ref>Monaghan, Matt (12 March 2013). "Barcelona 4–0 AC Milan (agg 4–2)". BBC Sport. Retrieved 9 August 2015.</ref> Messi podpísal 7. februára nový kontrakt, ktorý platil do roku 2018 s ročným platom 13 miliónov €.<ref>"Messi Signs New Barcelona Deal". CNN. 7 February 2015. Retrieved 9 August 2015.</ref> 17. marca 2013 si poprvýkrát obliekol kapitánsku pásku v ligovom zápase proti [[Rayo Vallecano]].<ref>Rogers, Iain (11 May 2013). "Captain Messi Inspires Another Barça League Triumph". Reuters. Retrieved 9 August 2015.</ref> Jeho dôležitosť v strieľaní gólov začala rásť; v sezóne keď vyhrali treble strelil 24% gólov tímu, v tejto sezóne 40% gólov tímu. Po štyroch sezónach bez zranení sa Messimu opäť vrátili svalové zranenia. 2. apríla utrpel poranenie hamstringu vo štvrťfinále Ligy majstrov proti [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]. V druhom zápase proti PSG, keď Barcelona prehrávala o gól, naskočil Messi z lavičky v druhom polčase a za deväť minút pomohol vytvoriť šancu na postupový gól, ktorý ich dostal do semifinále. Stále zranený už ale nedokázal pomôcť Barcelone v semifinále proti Bayernu Mníchov, keď prehrali celkovo dvojzápas 7:0.<ref>"Lionel Messi Set to Miss Rest of Barcelona Season with Hamstring Injury". ''The Daily Telegraph''. 14 May 2013. Retrieved 9 August 2015.</ref><ref name="ref16">Lowe, Sid (11 April 2013). "Messidependencia Brought into Focus as Barcelona Show Vulnerability". ''The Guardian''. Retrieved 9 August 2015.</ref> Po týchto zápasoch sa začínal používať pojem ''Messidependencia'', pretože Barcelona bola na svojej hviezde stále viac závislá.<ref name="ref16" /> [[Súbor:Leo Messi v Almeria 020314.jpg|náhľad|Lionel Messi v sezóne 2013/2014|vľavo]] Messiho boj so zraneniami pokračoval v ďalšom priebehu roku 2013, preto sa rozhodol rozlúčiť so svojim dlhoročným fyzioterapeutom.<ref>De Menezes, Jack (14 November 2013). "Rumours of Lionel Messi Rift with Barcelona Rubbished Be Representatives of the Argentina International". ''The Independent''. Retrieved 10 August2015.</ref> Ďalšie zranenie hamstringu prišlo 12. mája, čo znamenalo prerušenie jeho série 21 zápasov v rade s gólom, čo je svetový rekord, ktorý sa zastavil na čísle 33 gólov.<ref>"Messi Worry Mars Barca's Title Joy". CNN. 13 May 2013. Retrieved 9 August 2015.</ref><ref>"Messi 'Breaks Record' by Scoring in 17th Consecutive La Liga Game". BBC Sport. 10 March 2013. Retrieved 9 August 2015.</ref> So 60 gólmi vo všetkých súťažiach, vrátane 46 gólov v La Lige, finišoval sezónu ako najlepší strelec v Španielsku a Európe po druhýkrát v rade; stal sa prvým hráčom v histórii, ktorý vyhral trikrát [[Zlatá kopačka|európsku Zlatú kopačku]].<ref>"Lionel Messi Awarded Golden Shoe for Third Time after 46 La Liga Goals for Barcelona". ''The Independent''. 20 November 2013. Retrieved 9 August2015.</ref><ref>"Lionel Andrés Messi Cuccittini: Matches 2012–13". BDFutbol. Retrieved 9 August 2015.</ref> Po tom, čo v novej sezóne nastúpil na post trénera [[Gerardo Martino]] sa zranil po piaty krát v tomto roku, keď si 10. novembra poranil hamstring, ktorý ho vyradil z hry na dva mesiace.<ref>"Lionel Messi Returns from Injury in Barcelona Victory". CNN. 8 January 2013. Retrieved 10 August 2015.</ref> Napriek zraneniam skončil v ankete Zlatá lopta FIFA na [[Zlatá lopta FIFA 2013|druhom mieste]] za Cristianom Ronaldom.<ref>"Cristiano Ronaldo Wins FIFA Ballon D'or after Stellar Year at Real Madrid". ''The Guardian''. 13 January 2014. Retrieved 10 August 2015.</ref> Počas druhej polovice sezóny 2013/2014 pretrvávali pochybnosti o Messiho forme, ale všetko si vynahradil na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|Majstrovstvách sveta 2014]]. Štatisticky sa jeho góly, strely a prihrávky dali porovnávať s minulou sezónou.<ref>West, Andy (22 March 2014). "Real Madrid v Barcelona: Has Ronaldo Overtaken Messi?". BBC Sport. Retrieved 10 August 2015.</ref><ref>Lowe, Sid (12 March 2014). "One Flick of Lionel Messi's Left Foot Ends Talk of Crisis at Barcelona". ''The Guardian''. Retrieved 10 August 2015.</ref><ref>Lowe, Sid (24 June 2014). "Lionel Messi and Argentina in Tune at Last despite Tough Start to World Cup". ''The Guardian''. Retrieved 10 August 2015.</ref> V priebehu siedmych dní dokázal prekonať dva dlhoročné rekordy; hetrikom 16. marca proti Osasune predbehol [[Paulino Alcántara|Paulina Alcántaru]] s 369 gólmi, čím sa stal najlepším strelcom Barcelony vo všetkých súťažiach, vrátane priateľských, a hetrikom do siete Realu Madrid 23. marca sa stal najlepším strelcom ''El Clásica'', keď prekonal [[Alfredo Di Stéfano|Alfreda di Stéfana]] s 18 gólmi.<ref>Jenson, Pete (24 March 2014). "Real Madrid 3 Barcelona 4 Match Report: Lionel Messi Hat-Trick Out-Guns Cristiano Ronaldo in Seven-Goal El Clásico Thriller". ''The Independent''. Retrieved 10 August 2015.</ref> Messi ukončil sezónu so 41 gólmi vo všetkých súťažiach, čo bola jeho najhorší výsledok za posledných päť sezón.<ref>"Lionel Andrés Messi Cuccittini: Matches 2013–14". BDFutbol. Retrieved 10 August 2015.</ref> Po prvýkrát za päť rokov ukončila Barcelona sezónu bez trofejí; vo finále Copa del Rey prehrala s Realom Madrid a [[La Liga 2013/2014|ligu]] prehrala v poslednom zápase doma proti Atléticu Madrid.<ref>"Barcelona's Lionel Messi: I Had a Lot of Problems during 2013–14 Season". ESPN FC. 19 February 2014. Retrieved 10 August 2015.</ref> Po dlhotrvajúcich špekuláciách o prípadnom prestupe podpísal 19. mája 2014 nový kontrakt s ročným platom 20 miliónov €, čo predstavuje 36 miliónov € pred zdanením; v tom čase najvyšší plat, aký kedy nejaký športovec dostal.<ref>"Barcelona Name Luis Enrique as New Coach, Lionel Messi Signs New Contract with La Liga Club". ABC News. 21 May 2014. Retrieved 10 August2015.</ref><ref>"Lionel Messi Signs New Barcelona Deal". ESPN FC. 19 May 2014. Retrieved 10 August 2015.</ref><ref>Notarianni, Roberto (25 March 2015). "Messi, la (Très) Bonne Paie" [Messi, the (Very) Good Payroll]. ''France Football''. Retrieved 10 August 2015.</ref> ==== 2014/2015: Historické treble ==== [[Súbor:Leo Messi (cropped).jpg|náhľad|Lionel Messi v roku 2014]] Pod novým manažérom a bývalým kapitánom [[Luis Enrique|Luisom Enriquem]] dokázal vďaka ukončeniu série zranení v sezóne 2014/2015 prekonať do konca roka ďalšie tri dlhoročné rekordy.<ref>Corrigan, Dermot. "Gerardo Martino: Lionel Messi Feeling Mental, Physical Strain of Years at Top". ESPN FC. Retrieved 10 August 2015.</ref> Hetrikom proti Seville 22. novembra sa stal najlepším strelcom La Ligy, keď prekonal 59-ročný rekord [[Telmo Zarra|Telma Zarru]], ktorý strelil 251 gólov.<ref>"Lionel Messi: Barcelona Forward Will Leave 'Unreachable' Record". BBC Sport. 23 November 2015. Retrieved 10 August 2015.</ref> Tri dni na to strelil ďalší hetrik proti [[APOEL FC|APOELU]], čím prekonal rekord Raúla so 71 gólmi a stal sa najlepším strelcom Ligy majstrov v histórii.<ref>"Apoel Nic 0–4 Barcelona". BBC Sport. Retrieved 10 August 2015.</ref> Tretím hetrikom, tentoraz proti Espanyolu 7. decembra, sa stal najlepším strelcom ''[[Derbi barceloní]]'' s 12 gólmi.<ref>Besa, Ramon (7 December 2014). "El Derbi Es un Monólogo de Messi" [The Derby Is a Monologue of Messi]. ''El País'' (in Spanish). Retrieved 10 August2015.</ref> Messi opäť skončil v ankete Zlatá lopta FIFA na [[Zlatá lopta FIFA 2014|druhom mieste]] za Cristianom Ronaldom, z veľkej časti za druhé miesto s Argentínou na Majstrovstvách sveta.<ref>"Cristiano Ronaldo Wins Ballon D'or for Second Straight Year". ESPN FC. 12 January 2015. Retrieved 10 August 2015.</ref> Na začiatku roka 2015 sa opäť začalo špekulovať o Messiho odchode z klubu.<ref>Roden, Lee (8 January 2015). "Barcelona, Messi and Enrique: What's Gone Wrong?". BBC Sport. Retrieved 11 August 2015.</ref> Obrat k lepšiemu prišiel 11. januára pri víťazstve 3:1 nad Atléticom Madrid, keď po prvýkrát skórovalo celé útočné trio Messi, [[Neymar]] a [[Luis Alberto Suárez|Luis Suárez]], známe ako "MSN".<ref>Lowe, Sid (18 May 2015). "Barcelona Transform Their Season from Trouble to a Possible Treble". ''The Guardian''. Retrieved 11 August 2015.</ref> Po piatich rokoch hrania v strede ihriska sa Messi posunul na pozíciu pravého útočníka, keď sa do stredu útoku dostal Suárez.<ref>West, Andy (19 March 2015). "Motivated Lionel Messi Transforms Barcelona's Hopes for Trophy Treble". BBC Sport. Retrieved 11 August 2015.</ref> Tu nadobudol svoju zrejme najlepšiu formu, zatiaľčo Neymar a Suárez ukončili závislosť útoku Barcelony na Messim.<ref>Lowe, Sid (8 May 2015). "Messi's Best-Ever Form?". ESPN FC. Retrieved 11 August 2015.</ref><ref>Tomas, Francesc (22 April 2015). "Barcelona Increasingly Gaining Messi Independence (and It's a Good Thing)". ESPN FC. Retrieved 11 August2015.</ref> S 58 gólmi Messiho strelilo celé trio 122 gólov vo všetkých súťažiach, čo je španielsky rekord.<ref>Lowe, Sid (6 June 2015). "Barcelona's Luis Suárez, Leo Messi and Neymar Too Good for Juventus". ''The Guardian''. Retrieved 11 August 2015.</ref><ref>"Lionel Andrés Messi Cuccittini: Matches 2014–15". BDFutbol. Retrieved 11 August 2015.</ref> [[Súbor:Moment of the Champions League final FC Barcelona - Juventus 2015.jpg|náhľad|Lionel Messi vo finále Ligy majstrov proti Juventusu v roku 2015|vľavo]] Ku koncu sezóny strelil Messi 17. mája rozhodujúci gól Atléticu Madrid pri víťazstve 1:0, čím získala Barcelona [[La Liga 2014/2015|ligový titul]].<ref>Rice, Simon (17 May 2015). "Barcelona Win La Liga: Lionel Messi Strike Sees Barca Clinch 23rd Title at Home of Reigning Champions Atletico Madrid". ''The Independent''. Retrieved 11 August 2015.</ref> Medzi 43 ligovými gólmi bol aj hetrik 8. marca proti [[Rayo Vallecano]], ktorý strelil za 11 minút, čo je jeho najrýchlejšie vo svojej seniorskej kariére; bol to celkovo 32. hetrik za Barcelonu, čím predbehol Telma Zarru a stal sa hráčom s najväčším počtom hetrikov v španielskom futbale.<ref>"Supporters, Superstars and Goals Galore". FIFA. 11 March 2015. Retrieved 11 August 2015.</ref> Okrem toho sa stal aj najlepším asistentom sezóny s 18 asistenciami, čím predbehol [[Luís Figo|Luísa Figa]] s najviac asistenciami v La Lige; rekordnú 106 asistenciu si pripísal 15. februára proti [[Levante UD|Levante]], kde strelil ďalší hetrik.<ref>"Spanish Primera División Statistics: Top Assists 2014–15". ESPN FC. Retrieved 11 August 2015.</ref><ref>"Messi También Es Leyenda en el Ranking Histórico de Asistencias" [Messi Is Also a Legend in the Historical Assist Ranking] (in Spanish). La Liga BBVA. 19 February 2015. Retrieved 11 August 2015.</ref><ref>Corrigan, Dermot (15 February 2015). "Messi Notches Assist Record". ESPN FC. Retrieved 11 August 2015.</ref> Messi strelil dva góly vo finále Copa del Rey pri víťazstve 3:1 nad Athletic Bilbao hranom 30. mája. Jeho prvý gól je považovaný za jeden z najlepších v jeho kariére.<ref>Corrigan, Dermot (30 May 2015). "Treble Comes into Focus as Messi Marches Barcelona to Copa Title". ESPN FC. Retrieved 11 August 2015.</ref> Zároveň bol nominovaný na najkrajší gól v ankete [[Cena Ferenca Puskása|Cena Ferenca Puskása 2015]].<ref>"Puskás Award". FIFA. Retrieved 28 December2015.</ref> V [[Liga majstrov UEFA 2014/2015|Lige majstrov]] strelil dva góly a asistoval pri semifinálovom víťazstve 3:0 nad [[FC Bayern München|Bayernom Mníchov]] pod vedením Pepa Guardiolu.<ref>Newman, Blair (7 May 2015). "If Lionel Messi Makes Pep Guardiola Feel Helpless, What Chance Do the Rest Have?". ''The Guardian''. Retrieved 11 August 2015.</ref> Druhý gól prišiel tri minúty po prvom, keď preloboval brankára [[Manuel Neuer|Manuela Neuera]] a predribloval [[Jérôme Boateng|Jérômeho Boatenga]], ktorý spadol na zem; tento moment sa stal [[Vírusové video|virálom]] a bol najviac [[Twitter|tweetovaný]] príspevok roka. Gól bol vyhlásený za najlepší gól sezóny podla [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]].<ref>Rice, Simon (7 December 2015). "Lionel Messi, Manchester United and Arsenal: The 10 Most Tweeted Sporting Moments of 2015". ''The Independent''. Retrieved 7 December 2015.</ref><ref>Chavez, Christopher (27 August 2015). "Messi's Goal vs. Bayern Voted Europe's Best in 2014–15". ''Sports Illustrated''. Retrieved 4 September 2015.</ref> Napriek prehre v druhom zápase postúpila Barcelona do finále v [[Berlín]]e, kde porazila Juventus 3:1 a vyhrala druhé treble, čím sa stala prvým tímom v histórii, ktorý niečo také dokázal.<ref>Jurejko, Jonathan (12 May 2015). "Bayern Mun 3–2 Barcelona". BBC Sport. Retrieved 11 August2015.</ref><ref>Borden, Sam (6 June 2015). "Barcelona Overwhelms Juventus to Win Fifth Champions League Title". ''The New York Times''. Retrieved 11 August 2015.</ref> Messi sa stal v tejto sezóne Ligy majstrov najlepším strelcom (10 gólov) aj najlepším asistentom (6 asistencií), čím sa stal prvým hráčom, ktorý sa stal 5 x najlepším strelcom sezóny.<ref>"UEFA Champions League 2014–15: Statistics". UEFA. Retrieved 11 August 2015.</ref><ref>Hannah, Ralph (5 June 2015). "The Ultimate Record-Breaking Preview to the UEFA Champions League Final". ''Guinness World Records''. Retrieved 11 August 2015.</ref> Získal cenu [[UEFA najlepší futbalista Európy|UEFA ako najlepší futbalista Európy]] za rok 2015, už po druhý krát.<ref>Gonzalez, Roger (27 August 2015). "Messi Beats Ronaldo for 2014–15 UEFA Best Player in Europe Award". CBS Sports. Retrieved 4 September 2015.</ref> ==== 2015/2016: Domáce úspechy ==== [[Súbor:2015 UEFA Super Cup 83.jpg|náhľad|Messi s medailou víťaza Superpohára UEFA z roku 2015]] Messi otvoril sezónu 2015/2016 dvoma gólmi z priamych kopov v [[Superpohár UEFA|Superpohári UEFA]] proti Seville. Zápas skončil 5-4 po predĺžení.<ref>"Lionel Messi Says Free Kick Goals in UEFA Super Cup Were 'Lucky'". ESPN FC. 11 August 2015. Retrieved 4 September 2015.</ref> 16. septembra sa stal najmladším hráčom v histórii [[Liga majstrov UEFA 2015/2016|Ligy majstrov UEFA]], ktorý odohral v tejto súťaží 100 zápasov. Bolo to proti [[AS Rím]] pri remíze 1:1.<ref>Molinaro, John (16 September 2015). "Florenzi's goal vs. Barca one for the ages". Sports Net. Retrieved 16 September 2015.</ref> Po zranení kolena sa vrátil na ihrisko 21. novembra v zápase proti Realu Madrid pri výhre 4:0 vonku.<ref>{{Citácia periodika|titul=Real Madrid 0-4 Barcelona|url=https://www.bbc.com/sport/football/34849342|dátum=2015-11-21|dátum prístupu=2019-08-31|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=BBC|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}</ref> 20. decembra získal Messi piatu trofej v roku 2015, keď Barcelona vyhrala [[Majstrovstvá klubov FIFA 2015|Majstrovstvá klubov FIFA]] vo finálovom zápase proti [[Club Atlético River Plate|River Plate]] 3:0 v [[Jokohama|Jokohame]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi: CWC proves Barca are world's best|url=https://global.espn.com/football/fifa-club-world-cup/story/2765338/lionel-messi-club-world-cup-shows-barcelona-are-world-best|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2015-12-20|dátum prístupu=2019-08-31|jazyk=en}}</ref> 30. decembra strelil gól pri svojom 500. zápase za Barcelonu [[Real Betis|Realu Betis]] pri výhre 4:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FC Barcelona - Real Betis {{!}} La Liga Matchday 16 - FC Barcelona|url=https://www.fcbarcelona.com/en/matches/35168/fc-barcelona-real-betis-la-liga-2015-2016|vydavateľ=www.fcbarcelona.com|dátum prístupu=2019-08-31|jazyk=en}}</ref> 11. januára 2016 vyhral Messi rekordnú piatu [[Zlatá lopta FIFA|Zlatú loptu FIFA]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barcelona's Messi wins record fifth Ballon d'Or|url=https://global.espn.com/football/blog-fifa/story/2784555/lionel-messi-wins-2015-ballon-dor-ahead-of-ronaldo-neymar|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2016-01-11|dátum prístupu=2019-08-31|jazyk=en}}</ref> 3. februára strelil hetrik v zápase proti Valencii v semifinále Copa del Rey, s výsledkom 7:0.<ref>https://www.washingtonpost.com/gdpr-consent/?destination=%2fnews%2fearly-lead%2fwp%2f2016%2f02%2f03%2flionel-messis-500th-goal-shows-off-scintillating-skill%2f%3f</ref> Pri výhre 6:1 nad [[Celta de Vigo|Celtou Vigo]] v lige asistoval Messi Suárezovi z penalty. Nektorí to označovali ako "geniálny dotyk", iní kritizovali kvôli zosmiešňovaniu súpera. Hráči Celty si však nesťažovali a ich tréner vyhlásil, že "Barcelonskí útočníci sú veľmi úctiví." Táto penalta bola porovnávaná s penaltou [[Johan Cruijff|Johana Cruijffa]] z roku 1982, ktorý aktuálne bojoval s rakovinou pľúc; niektorí fanúšikovia indikovali, že to bola pocta pre neho. Cruijff mal zo situácie radosť a trval na tom, že bola podľa pravidiel a zábavná.<ref>{{Citácia periodika|titul=Barcelona penalty: Was it disrespectful or a touch of genius?|url=https://www.bbc.com/sport/football/35578309|dátum=2016-02-15|dátum prístupu=2019-08-31|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi, Suarez team up for audacious penalty kick|url=https://www.foxnews.com/sports/messi-suarez-team-up-for-audacious-penalty-kick|vydavateľ=FoxSports|dátum vydania=2016-02-14|dátum prístupu=2019-08-31|jazyk=en-US}}</ref> 17. februára prekonal 300. gólovú ligovú hranicu v zápase proti [[Sporting de Gijón|Sportingu Gijón]], ktorý skončil výhrou 1:3 vonku.<ref name="fcbarcelona.com">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=News - FC Barcelona Official website|url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news|vydavateľ=www.fcbarcelona.com|dátum prístupu=2019-08-31|jazyk=en}}</ref> O pár dní neskôr strelil oba góly v zápase proti Arsenalu na [[Emirates Stadium]] pri výhre 0:2, v prvom zápase osemfinále [[Liga majstrov UEFA 2015/2016|Ligy majstrov UEFA]]. Jeho druhý gól v zápase bol 10 000. gólom Barcelony vo všetkých oficiálnych súťažiach.<ref name="fcbarcelona.com" /> 17. apríla ukončil 5-zápasovú šnúru gólov s 500. seniorským gólom za klub a krajinu pri domácej prehre 1:2 nad Valenciou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Watch: Lionel Messi scores his 500th goal|url=https://www.si.com/planet-futbol/2016/04/17/lionel-messi-scores-500th-goal-video-barcelona-argentina|vydavateľ=SI.com|dátum prístupu=2019-08-31|jazyk=en}}</ref> Messi ukončil sezónu 2015/2016 dvoma asistenciami vo finále Copa del Rey pri výhre 2:0 po predĺžení nad Sevillou na [[Estadio Vicente Calderón|Vicente Calderón]] (22. mája 2016); klub získal domáce double druhú sezónu v rade.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barcelona vs Sevilla: resumen, goles y resultado|url=https://www.marca.com/eventos/marcador/futbol/2015_16/copa/final/bar_sev/|vydavateľ=MARCA.com|dátum vydania=2016-05-20|dátum prístupu=2019-08-31}}</ref> Celkovo strelil 41 gólov a pripísal si 23 asistencií. Barcelonské útočné trio strelilo v tejto sezóne celkovo rekordných 131 gólov, čím prekonali vlastný rekord z minulej sezóny.<ref name="fcbarcelona.com" /> ==== 2016/2017: Štvrtá Zlatá kopačka ==== {{Citát v rámčeku|„[Messi] je nevyhnutný, avšak my ostatní sme pripravení. – Nie, klub je väčší ako ktorýkoľvek manažér, ako ktorýkoľvek hráč... okrem Lea. To je realita a musíte to prijať.“|– V rozhovore pre oficiálny barcelonský časopis [[Javier Mascherano]] načrtáva dôležitosť Messiho pre tím.}} Messi otvoril sezónu 2016/2017 víťazstvom v [[Supercopa de España]] proti Seville s výsledkom 2:0 vonku 14. augusta, a 3:0 doma 17.augusta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barça tame Sevilla in Super Cup|url=https://www.marca.com/en/football/barcelona/2016/08/15/57b0ea7522601dc5638b45b4.html|vydavateľ=MARCA English|dátum vydania=2016-08-15|dátum prístupu=2019-09-01|jazyk=en|meno=Arch|priezvisko=Bell|priezvisko2=@ArchBell}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barca seal Supercopa de Espana {{!}} Football Espana|url=https://www.football-espana.net/60510/barca-seal-supercopa-de-espana|vydavateľ=www.football-espana.net|dátum prístupu=2019-09-01}}</ref> Tieto zápasy viedol ako kapitán, kvôli zraneniu [[Andrés Iniesta|Andrésa Iniestu]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Messi levanta la Supercopa de España|url=https://elpais.com/deportes/2016/08/18/actualidad/1471475075_599601.html|periodikum=El País|miesto=Madrid|dátum=2016-08-18|dátum prístupu=2019-09-01|issn=1134-6582|jazyk=es|meno=Ramon|priezvisko=Besa}}</ref> O tri dni neskôr strelil v prvom zápase [[La Liga 2016/2017|La Ligy]] proti Realu Betis (6:2) dva góly a pripísal si jednu asistenciu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Luis Suarez plunders hat-trick, Lionel Messi scores twice as Barca smash six past Betis|url=https://www.eurosport.com/football/liga/2016-2017/barcelona-v-real-betis-live_sto5731413/story.shtml|vydavateľ=Eurosport|dátum vydania=2016-08-20|dátum prístupu=2019-09-01}}</ref> 13. septembra 2016 strelil svoj prvý hetrik v sezóne v úvodnom zápase [[Liga majstrov UEFA 2016/2017|Ligy majstrov UEFA]] proti [[Celtic FC|Celticu]] (7:0); bol zároveň jeho šiestym v tejto súťaži, čo je historický rekord. O týždeň neskôr si v zápase proti Atléticu Madrid (1:1) poranil trieslo a bol na tri týždne mimo hry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Leo Messi out for three weeks|url=https://www.fcbarcelona.com/en/news/830100/leo-messi-out-for-three-weeks|vydavateľ=www.fcbarcelona.com|dátum prístupu=2019-09-01|jazyk=en}}</ref> Vrátil sa 16. októbra na zápas proti [[Deportivo La Coruña|Deportivu La Coruña]] (4:0), v ktorom strelil gól.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi Scores in His Return as Barcelona Roll Past Deportivo La Coruña|url=https://www.beinsports.com/us/soccer/video/lionel-messi-scores-in-his-return-as-barcelon/353223|vydavateľ=beIN SPORTS USA|dátum prístupu=2019-09-01|jazyk=en-us}}</ref> O tri dni nato strelil 37. hetrik za Barcelonu v zápase proti [[Manchester City FC|Manchestru City]] (4:0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barcelona 4-0 Manchester City: Lionel Messi hits hat-trick on Pep Guardiola's return|url=https://www.skysports.com/football/news/11833/10624079/barcelona-4-0-manchester-city-lionel-messi-hits-hat-trick-on-pep-guardiolas-return|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2019-09-01|jazyk=en}}</ref> 1. novembra strelil svoj 54. gól v skupinových fázach Ligy majstrov UEFA pri prehre 3:1 vonku nad Manchestrom City, čím prekonal rekord Raúla s 53 gólmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Watch Lionel Messi score to pass Raul for most goals in the UCL group stage|url=http://www.foxsports.com/soccer/story/watch-lionel-messi-score-to-pass-raul-for-most-goals-in-the-ucl-group-stage-110116|vydavateľ=FOX Sports|dátum vydania=2016-11-01|dátum prístupu=2019-09-01|jazyk=en-US|meno=2016 at 2:33p|priezvisko=ET}}</ref>[[Súbor:Messi & Murtaza.jpg|náhľad|Messi v roku 2016|vľavo]]Messi ukončil rok s 51 gólmi, čím sa stal najlepším strelcom Európy pred [[Zlatan Ibrahimović|Zlatanom Ibrahimovićom]], ktorý strelil o jeden menej.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Top goal scorers in 2016: Messi claims crown, Ibrahimovic and Ronaldo follow|url=https://www.cbssports.com/soccer/news/top-goal-scorers-in-2016-messi-claims-crown-ibrahimovic-and-ronaldo-follow/|vydavateľ=CBSSports.com|dátum prístupu=2019-09-01|jazyk=en}}</ref> Po tom čo skončil v súboji o Zlatú loptu na druhom mieste za Cristianom Ronaldom, skončil za ním na druhom mieste aj v ocenení FIFA The Best.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo wins Best FIFA Men's Player 2016 award|url=https://edition.cnn.com/2017/01/09/football/ronaldo-fifa-best-player-award-messi-football/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2019-09-01}}</ref> 11. januára strelil v zápase proti Athleticu Bilbao (3:1) v osemfinále Copa del Rey gól z priameho kopu. Bol to jeho 26. gól z priameho kopu za Barcelonu vo všetkých súťažiach, čím dorovnal [[Ronald Koeman|Ronalda Koemana]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi equals Koeman's Barca record|url=https://global.espn.com/football/barcelona/story/3036856/lionel-messi-equals-ronald-koemans-barcelona-free-kick-record|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2017-01-12|dátum prístupu=2019-09-01|jazyk=en}}</ref> V ďalšom ligovom zápase proti Las Palmas (5:0) strelil gól, čím vyrovnal rekord [[Raúl González Blanco|Raúla]] v počte tímov, ktorým dokázal streliť gól v La Lige (35).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Watch Lionel Messi match record for the most La Liga teams scored against|url=http://www.foxsports.com/soccer/story/watch-lionel-messi-record-for-the-most-teams-scored-against-in-la-liga-011417|vydavateľ=FOX Sports|dátum vydania=2017-01-14|dátum prístupu=2019-09-01|jazyk=en-US|meno=2017 at 12:48p|priezvisko=ET}}</ref> 4. februára 2017 strelil v ligovom zápase proti Athleticu Bilbao (3:0) gól z priameho kopu (27. gól), čím prekonal Koemana a stal sa najlepším strelcom z priamych kopov v histórii klubu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi embarrasses Gorka Iraizoz with free-kick for Barcelona|url=https://www.skysports.com/football/news/11833/10756916/lionel-messi-embarrasses-gorka-iraizoz-with-free-kick-for-barcelona|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> 23. apríla strelil dva góly pri výhre nad Realom Madrid vonku 3:2. Jeho víťazný gól v nadstavenom čase bol zároveň 500. za Barcelonu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi nets 500th goal for Barcelona|url=https://global.espn.com/football/barcelona/story/3106811/lionel-messi-scores-500th-goal-for-barcelona-against-real-madrid|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2017-04-23|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> Po tomto góle si vyzliekol dres, držal ho v rukách a ukazoval ho na stranu fanúšikov Realu Madrid - s číslom a menom na ich stranu. 27. mája strelil gól a asistoval [[Paco Alcácer|Pacovi Alcácerovi]] vo finále Copa del Rey proti [[Deportivo Alavés|Alavésu]] (3:1) a stal sa mužom zápasu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Lionel Messi inspires Barcelona to Copa del Rey final triumph against Alavés|url=https://www.theguardian.com/football/2017/may/27/barcelona-alaves-copa-del-rey-final|periodikum=The Observer|dátum=2017-05-27|dátum prístupu=2019-09-02|issn=0029-7712|jazyk=en-GB|meno=Press|priezvisko=Association}}</ref> Celkovo strelil Messi v tejto sezóne 54 gólov a mal 16 asistencií. 37 gólov v lige mu stačilo k získaniu Pichichi a k Zlatej kopačke po štvrtý krát v kariére.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi receives fourth Golden Shoe Award: Each day I enjoy it more|url=https://www.marca.com/en/football/barcelona/2017/11/24/5a182794268e3ef82a8b4639.html|vydavateľ=MARCA in English|dátum vydania=2017-11-24|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> ==== 2017/2018: Domáce double a rekordná piata Zlatá kopačka ==== Messi otvoril sezónu 2017/2018 gólom z penalty pri domácej prehre 1:3 nad Realom Madrid v Suerpcopa de España.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barcelona vs. Real Madrid - Football Match Report - August 13, 2017 - ESPN|url=https://www.espn.com/soccer/report?gameId=479398|vydavateľ=ESPN.com|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> V zápasoch ''El Clásica'' to bol už jeho 24. oficiálny gól a 25. celkovo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Leo Messi and Luis Suárez call for optimism|url=https://www.fcbarcelona.com/en/news/748248/leo-messi-and-luis-suarez-call-for-optimism|vydavateľ=www.fcbarcelona.com|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> 9. septembra strelil prvý ligový hetrik v sezóne v zápase proti mestskému rivalovi [[RCD Espanyol|Espanyolu]] (5:0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barcelona vs. Espanyol - Football Match Report - September 9, 2017 - ESPN|url=https://www.espn.com/soccer/report?gameId=490682|vydavateľ=ESPN.com|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> 12. septembra strelil dva góly [[Gianluigi Buffon|Gigimu Buffonovi]], čím porazila Barcelona víťaza talianskej ligy Juventus 3:0 doma, v zápase [[Liga majstrov UEFA 2017/2018|Ligy majstrov UEFA]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi superb as Barca get revenge vs. Juve|url=https://global.espn.com/football/blog/the-match/60/post/3201936/lionel-messi-scores-twice-as-barcelona-get-revenge-on-juventus|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2017-09-12|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> 19. septembra strelil štyri góly v zápase proti [[SD Eibar|Eibaru]] (6:1) na Camp Nou v La Lige.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi magic comes from nothing - Valverde|url=https://global.espn.com/football/barcelona/story/3208658/lionel-messi-creates-something-from-nothing-for-barcelona-valverde|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2017-09-19|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> O tri týždne neskôr, 1. októbra, sa stal Messi tretím v poradí v počte odohraných zápasov za Barcelonu v histórii, keď predbehol [[Carles Puyol|Carlesa Puyola]] (594. zápas). Bol to zápas proti Las Palmas (3:0), kde strelil dva góly a na jeden prihral; zápas sa hral za zatvorenými dverami Camp Nou, kvôli násiliu v [[Katalánsko|Katalánsku]], ktoré bolo spôsobené [[Referendum o nezávislosti Katalánska 2017|referendom o nezávislosť]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=5 talking points as Barcelona beat Las Palmas in eerie empty Nou Camp|url=http://www.mirror.co.uk/sport/football/match-reports/barcelona-3-0-las-palmas-11270684|vydavateľ=mirror|dátum vydania=2017-10-01|dátum prístupu=2019-09-02|meno=Rik|priezvisko=Sharma}}</ref> 18. októbra, pri jeho 122. štarte v európskych súťažiach, strelil v zápase Ligy majstrov UEFA nad [[Olympiakos FC|Olympiakosom]] (3:0) 97. gól v Lige majstrov UEFA a 100. vo všetkých klubových súťažiach pod hlavičkou UEFA.<ref>{{Citácia periodika|titul=Lionel Messi scores 100th European goal in Barcelona win|url=https://www.bbc.com/sport/football/41624714|dátum=2017-10-18|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}</ref> Messi sa stal spolu s Cristianom Ronaldom len druhým hráčom, ktorý prekonal túto hranicu, ale potreboval nato o 21 zápasov menej ako Portugalčan.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi emulates Ronaldo with 100th European goal|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/newsid=2447481.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> 4. novembra odohral v zápase proti Seville v lige (2:2) svoj 600. zápas za Barcelonu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul='Barbaric' Messi marks 600th Barca game|url=https://africa.espn.com/football/barcelona/story/3258275/lionel-messi-marks-600th-barcelona-appearance-in-win-over-sevilla|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2017-11-04|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> Po prevzatí štvrtej Zlatej kopačky podpísal s Barcelonou 25. novembra novú zmluvu do sezóny 2020/2021. Jeho výkupná klauzula bola stanovená na 700 miliónov €.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi signs new deal through 2020/21 season|url=https://www.fcbarcelona.com/en/news/732507/lionel-messi-signs-new-deal-through-202021-season|vydavateľ=www.fcbarcelona.com|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> 7. januára 2018 odohral 400. zápas v lige v zápase proti Levante (3:0), v ktorých si pripísal 144 ligových asistencií a 365 gólov, čím vyrovnal rekord [[Gerd Müller|Gerda Müllera]] za najviac ligových gólov strelených za jeden klub v top 5 ligách Európy.<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BREAKING NEWS: Messi breaks Muller goal record|url=https://www.beinsports.com/en/la-liga/news/messi-breaks-muller-goal-record/761806|vydavateľ=beIN SPORTS|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> O týždeň neskôr tento rekord prekonal, keď strelil 366. ligový gól z priameho kopu proti [[Real Sociedad de Fútbol|Realu Sociedad]] (2:4 výhra vonku).<ref name=":5" /> 4. marca strelil v domácom ligovom zápase nad Atléticom Madrid (1:0) z priameho kopu 600. seniorský gól.<ref>{{Citácia periodika|titul=Barcelona 1-0 Atletico Madrid|url=https://www.bbc.com/sport/football/43279527|dátum=2018-03-04|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}</ref> 14. marca strelil v domácom zápase Ligy majstrov UEFA proti Chelsea (3:0) 99. a 100. gól v Lige majstrov UEFA, čím sa stal len druhým hráčom po Cristianovi Ronaldovi, ktorý vyrovnal túto hranicu; dokázal to však v mladšom veku, za menej zápasov, menej odohraných minút a menej striel ako Portugalský konkurent.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Faster and younger than rival Ronaldo - Magical Messi's 100 Champions League goals in Opta numbers|url=https://www.fourfourtwo.com/news/faster-and-younger-rival-ronaldo-magical-messis-100-champions-league-goals-opta-numbers|vydavateľ=FourFourTwo|dátum vydania=2018-03-14|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en|meno=Future Publishing Limited Quay|priezvisko=House|meno2=The|priezvisko2=Ambury|meno3=Bath BA1 1UA All rights reserved|priezvisko3=Engl}}</ref> Jeho prvý gól, ktorý prišiel po dvoch minútach a ôsmich sekundách, bol jeho najrýchlejším gólom v kariére. Taktiež pomohol Barcelone dostať sa už po jedenásty krát v rade do štvrťfinále tejto súťaže.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi scores 100th Champions League goal in Barcelona's 3-0 victory over Chelsea|url=https://www.latimes.com/sports/la-sp-champions-league-messi-20180314-story.html|vydavateľ=Los Angeles Times|dátum vydania=2018-03-14|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en-US}}</ref> 7. apríla strelil hetrik v zápase proti [[CD Leganés|Leganés]] (3:1), vrátane šiesteho gólu z priameho kopu v sezóne, čím vyrovnal rekord jeho bývalého spoluhráča Ronaldinha.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi equals the record of Ronaldinho|url=https://www.sport-english.com/en/news/barca/lionel-messi-equals-the-record-of-ronaldinho-6741843|vydavateľ=sport|dátum vydania=2018-04-07|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en|priezvisko=Sport}}</ref> Opäť ukončil sezónu ako najlepší strelec ligy s 34 gólmi, čo mu prinieslo už jeho piatu Zlatú kopačku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Golden Shoe 2017-18: Lionel Messi wins fifth European top scorer award {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en/news/messi-set-for-fifth-golden-shoe-after-winning-pichichi/16zqsqe8e9tr3187k929hjiwpt|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> 21. apríla strelil druhý gól Barcelony - 40. v sezóne - pri víťazstve 5:0 vo finále Copa del Rey nad Sevillou; taktiež nahral na gól Luisovi Suárezovi. Bola to štvrtá výhra Barcelony v rade v tejto súťaži a 30. celkovo.<ref>{{Citácia periodika|titul=Sevilla 0-5 Barcelona|url=https://www.bbc.com/sport/football/43845692|dátum=2018-04-21|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}</ref> 29. apríla strelil hetrik pri víťazstve 4:2 vonku nad Deportivo La Coruña, čím získala Barcelona 25. ligový titul.<ref>{{Citácia periodika|titul=Deportivo La Coruna 2-4 Barcelona|url=https://www.bbc.com/sport/football/43928594|dátum=2018-04-29|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}</ref> 9. mája strelil gól proti Villarrealu (5:1), čím Barcelona vytvorila nový rekord v [[Futbalové rekordy v Španielsku|počte zápasov bez prehry]] (43) v La Lige.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FC Barcelona - Villarreal {{!}} La Liga 試合当日 32 - FC バルセロナ|url=https://www.fcbarcelona.jp/ja/matches/37890/fc-barcelona-villarreal-la-liga-2017-2018|vydavateľ=www.fcbarcelona.jp|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> ==== 2018/2019: Kapitán FC Barcelona, desiaty titul v La Lige a rekordná šiesta Zlatá kopačka ==== [[Súbor:Lionel Messi vs Valladolid.jpg|náhľad|Messi v 2. kole La Ligy v sezóne [[La Liga 2018/2019|2018/2019]] proti [[Real Valladolid CF|Realu Valladolid]]|vľavo]] Po odchode bývalého kapitána [[Andrés Iniesta|Andrésa Iniestu]] v máji 2018 bol Messi menovaný novým kapitánom klubu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi will be Barcelona＇s next captain|url=https://www.sport-english.com/en/news/barca/lionel-messi-will-be-barcelonas-next-captain-6781878|vydavateľ=sport|dátum vydania=2018-04-25|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en|priezvisko=Sport}}</ref> 12. augusta 2018 získal ako kapitán Barcelony prvú trofej, keď dokázal vyhrať Supercopa de España nad Sevillou 2:1. 19. augusta strelil dva góly v úvodnom zápase [[La Liga 2018/2019|ligovej]] sezóny nad Alavésom (3:0). Jeho prvý gól v zápase bol z priameho kopu, keď súperovi hráči vyskočili a lopta prešla popod nich; tento gól bol zároveň 6000. gólom Barcelony v La Lige.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi scores Barcelona's 6,000th goal in La Liga|url=https://www.espn.in/football/barcelona/story/3602570/lionel-messi-scores-barcelonas-6,000th-goal-in-la-liga|vydavateľ=ESPN|dátum vydania=2018-08-18|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> 18. septembra strelil hetrik v {{Citát v rámčeku|„Messi je Boh futbalu. Keď má Messi loptu, jeden na jedného, si mŕtvy."|– [[José Mourinho]]}} zápase s [[PSV Eindhoven]] (4:0) v úvodnom kole skupinovej fázy [[Liga majstrov UEFA 2018/2019|Ligy majstrov UEFA]], čím vytvoril nový rekord za najviac hetrikov v tejto súťaži (osem).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ranking Messi's eight Champions League hat tricks|url=https://www.espn.com/soccer/club/barcelona/83/blog/post/3638504/lionel-messis-eight-champions-league-hat-tricks-ranked-which-is-the-best|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2018-09-19|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> 20. októbra strelil gól a asistoval pri výhre 4:2 nad Sevillou, avšak v 26. minúte si poranil pravú ruku a musel byť vystriedaný; testy neskôr potvrdili, že utrpel zlomeninu [[Vretenná kosť|vretennej kosti]], čo ho vyradilo z futbalu na tri týždne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi, out for three weeks with a fractured arm|url=https://www.fcbarcelona.com/en/news/886828/messi-out-for-three-weeks-with-a-fractured-arm|vydavateľ=www.fcbarcelona.com|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> 8. decembra strelil proti Espanyolu (4:0) dva góly z priameho kopu – jeho 9. a 10. gól z priameho kopu v kalendárnom roku; toto bolo po prvýkrát čo niečo také v lige dokázal. Jeho prvý gól v zápase bol zároveň 10. gólom v ligovej sezóne, čím sa stal prvým hráčom v histórii La Ligy, ktorý strelil minimálne 10 gólov v 13. sezónach po sebe.<ref>{{Citácia periodika|titul='His Magnum opus': even for Lionel Messi, this was special {{!}} Sid Lowe|url=https://www.theguardian.com/football/blog/2018/dec/10/his-magnum-opus-even-for-lionel-messi-this-was-special|periodikum=The Guardian|dátum=2018-12-10|dátum prístupu=2019-09-02|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Sid|priezvisko=Lowe}}</ref> 13. januára 2019 strelil 400. gól v La Lige, čo sa mu podarilo za 435 zápasov a počas stretnutia s Eibarom (3:0). Stal sa prvým hráčom histórie, ktorému sa to podarilo v jednej z top 5 líg Európy.<ref>{{Citácia periodika|titul=Lionel Messi scores 400th Barcelona goal in 3-0 win over Eibar|url=https://www.bbc.com/sport/football/46858269|dátum=2019-01-13|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}</ref> 2. februára strelil dva góly pri remíze 2:2 nad Valenciou. Jeho prvý gól padol z penalty, bol jeho 50. v lige a stal sa tak len tretím hráčom v histórii La Ligy, ktorému sa toto podarilo, hneď po Cristianovi Ronaldovi a [[Hugo Sánchez|Hugovi Sánchezovi]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi news: Barcelona talisman matches Cristiano Ronaldo's penalty milestone as he enjoys six-year high scoring streak {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en-ie/news/messi-matches-ronaldo-penalty-milestone-as-barca-star-sets/1hi6mj9rbf3ar19i8fs1h6nezt|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2019-09-02}}</ref> O mesiac neskôr klub vyhlásil, že začali prípravu na Messiho odchod do dôchodku.<ref>{{Citácia periodika|titul=Lionel Messi: Barcelona president Josep Maria Bartomeu preparing the club for life without Argentine|url=https://www.bbc.com/sport/football/47159671|dátum=2019-02-07|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=BBC|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}</ref> 23. februára strelil 50. hetrik v kariére a asistoval Luisovi Suárezovi v zápase proti Seville (4:2 výhra vonku); zároveň sa mu podarilo dosiahnuť 650 gól za klub a krajinu na seniorskej úrovni.<ref>{{Citácia periodika|titul=Sevilla 2-4 Barcelona: Lionel Messi scores 50th hat-trick in win|url=https://www.bbc.com/sport/football/47336146|dátum=2019-02-23|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=BBC|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}</ref> 16. apríla strelil dva góly v druhom zápase štvrťfinále Ligy majstrov UEFA proti Manchestru United (3:0), a po celkovom skóre 4:0 sa FC Barcelona dostala do semifinále po prvýkrát od roku 2015; boli to taktiež jeho prvé góly vo štvrťfinálových zápasoch od roku 2013.<ref>{{Citácia periodika|titul=Barcelona 3-0 Manchester United: Lionel Messi stars as United knocked out of Champions League|url=https://www.bbc.com/sport/football/47939085|dátum=2019-04-16|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=BBC|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Lionel Messi’s one-man show draws curtain on Manchester United dreams {{!}} Sid Lowe|url=https://www.theguardian.com/football/2019/apr/17/lionel-messi-manchester-united-barcelona|periodikum=The Guardian|dátum=2019-04-17|dátum prístupu=2019-09-02|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Sid Lowe at the Camp|priezvisko=Nou}}</ref> 27. apríla prišiel Messi v zápase proti Levante z lavičky a strelil jediný gól zápasu, čím zabezpečil Barcelone [[La Liga 2018/2019|predčasný ligový titul]];<ref name="washingtonpost.com">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=- The Washington Post|url=https://www.washingtonpost.com/gdpr-consent/|vydavateľ=Washington Post|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> bol to jeho 450. zápas za Barcelonu v lige, a zároveň prvá ligová trofej v úlohe kapitána.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi adds to his numbers|url=https://www.marca.com/en/football/barcelona/2019/04/27/5cc42098ca4741e3088b4639.html|vydavateľ=MARCA in English|dátum vydania=2019-04-27|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi's first league title as captain|url=https://www.marca.com/en/football/barcelona/2019/04/28/5cc5666be5fdea995f8b461b.html|vydavateľ=MARCA in English|dátum vydania=2019-04-28|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> 1. mája strelil dva góly v semifinále Ligy majstrov UEFA doma proti [[Liverpool FC|Liverpoolu]] (3:0); jeho druhý gól v zápase, ktorý bol z priameho kopu zo vzdialenosti 32 metrov, bol jeho 600. gólom za Barcelonu na seniorskej úrovni.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi scores 600th club goal days after Ronaldo|url=https://www.espn.com/soccer/barcelona/story/3840584/barcelonas-lionel-messi-scores-600th-career-club-goal|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2019-05-01|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> V druhom zápase o šesť dní neskôr prehrala Barcelona na [[Anfield]]e 4:0, a tak vypadla zo súťaže s celkovým skóre 4:3.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool 4-0 Barcelona (Agg: 4-3): Liverpool complete stunning comeback to reach Champions League final|url=https://www.skysports.com/football/news/11669/11713953/liverpool-4-0-barcelona-agg-4-3-liverpool-complete-stunning-comeback-to-reach-champions-league-final|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> 19. mája v poslednom zápase Barcelony v lige strelil dva góly pri remíze 2:2 v Eibare (jeho 49. a 50. gól v sezóne vo všetkých súťažiach), čo mu zabezpečilo jeho šiestu trofej Pichichi pre najlepšieho strelca ligy (36 gólov v 34 zápasoch), čím vyrovnal Zarru v počte sezón ako najlepší strelec ligy.<ref name="washingtonpost.com"/> Taktiež získal šiestu Zlatú kopačku, tretíkrát v rade (od sezóny 2016/2017).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi wins his sixth Golden Shoe award|url=https://www.fcbarcelona.com/en/news/1225730/messi-wins-his-sixth-golden-shoe-award|vydavateľ=www.fcbarcelona.com|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> 25. mája strelil gól vo finále Copa del Rey poti Valencii, avšak tento zápas Barcelona prehrala (1:2).<ref>{{Citácia periodika|titul=Copa del Rey final: Valencia end Barcelona's double dream|url=https://www.bbc.com/sport/football/48367455|dátum=2019-05-25|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=BBC|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}</ref> ==== 2019/2020: Rekordná šiesta Zlatá lopta ==== 5. augusta 2019 bolo oznámené, že Messi nebude môcť odcestovať na turné po USA pre zranenie pravého lýtka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi injury: Barcelona star to miss USA tour with calf injury just ahead of La Liga season|url=https://www.cbssports.com/soccer/news/lionel-messi-injury-barcelona-star-to-miss-usa-tour-with-calf-injury-just-ahead-of-la-liga-season/|vydavateľ=CBSSports.com|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> 19. augusta bol Messiho lob spoza šestnásty proti Realu Betis nominovaný na cenu [[Cena Ferenca Puskása|FIFA Puskás Award]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Fifa Puskás Award 2019: breakdown of the 10-strong shortlist|url=https://www.theguardian.com/football/2019/aug/20/fifa-puskas-award-2019-shortlist-billie-simpson-lionel-messi-andros-townsend|periodikum=The Guardian|dátum=2019-08-20|dátum prístupu=2019-09-02|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Nosa|priezvisko=Omoigui}}</ref> Neskôr v mesiaci si po uzdravení lýtko opäť poranil, čo ho vyradilo z hry na začiatku sezóny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi ruled out vs. Betis after injury setback|url=https://www.espn.com/soccer/lionel-messi/story/3927626/messi-ruled-out-vs-betis-after-injury-setback|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2019-08-24|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> Dôsledkom bolo, že bol zranený na neurčito s tým, že sa vráti k hraniu po septembrovej reprezentačnej prestávke.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi won't return until after the international break|url=https://www.marca.com/en/football/barcelona/2019/08/28/5d664da0ca4741fe4d8b461a.html|vydavateľ=MARCA in English|dátum vydania=2019-08-28|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> Svoj prvý zápas v sezóne odohral 17. septembra, keď prišiel z lavičky pri bezgólovej remíze 0:0 proti [[Borussia Dortmund|Borussi Dortmund]] vonku v otváracom zápase [[Liga majstrov UEFA 2019/2020|Ligy majstrov UEFA]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Dortmund 0-0 Barcelona: Marc-Andre ter Stegen saves Marco Reus' penalty in stalemate|url=https://www.bbc.com/sport/football/49718948|periodikum=BBC Sport|dátum=2019-09-17|dátum prístupu=2020-04-14|jazyk=en-GB}}</ref> 23. septembra získal Messi cenu [[FIFA The Best]] pre najlepšieho hráča na svete, pred [[Virgil van Dijk|Virgilom van Dijkom]] a Cristianom Ronaldom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Best FIFA Awards results as Messi beats Van Dijk and Ronaldo to main prize|url=https://www.mirror.co.uk/sport/football/news/best-fifa-awards-live-results-20154863|vydavateľ=mirror|dátum vydania=2019-09-23|dátum prístupu=2020-04-14|meno=Alex|priezvisko=Richards}}</ref> 6. októbra strelil svoj prvý gól v sezóne v ligovom zápase proti Seville (4:0 doma) z priameho kopu; bol to jeho 420. gól v La Lige, čím prekonal Cristiana Ronalda s jeho 419 ligovými gólmi v top 5 európskych súťažiach.<ref>{{Citácia periodika|titul=Barcelona 4-0 Sevilla: Champions climb to second in La Liga with convincing win|url=https://www.bbc.com/sport/football/49939501|periodikum=BBC Sport|dátum=2019-10-06|dátum prístupu=2020-04-14|jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Leo Messi breaks another record in Barca win; Juventus ends Inter's unbeaten run|url=https://edition.cnn.com/2019/10/07/football/barcelona-sevilla-inter-juventus-bayern-hoffenheim-spt-intl/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2019-10-08|meno=Matias Grez|priezvisko=CNN}}</ref> 23. októbra strelil Messi svoj prvý gól tejto sezóny Ligy majstrov UEFA pri výhre vonku 2:1 nad [[SK Slavia Praha|Slaviou Praha]], čím sa stal prvým hráčom, ktorý strelil gól v 15. sezónach Ligy majstrov UEFA v rade (nerátajú sa kvalifikačné kolá).<ref>{{Citácia periodika|titul=Slavia Prague 1-2 Barcelona: Lionel Messi breaks another record in narrow win|url=https://www.bbc.com/sport/football/49874450|dátum=2019-10-23|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=BBC|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}</ref> Rovnako vyrovnal spoločný rekord Raúla a Cristiana Ronalda za najviac súperom strelených gólov minimálne jeden gól v tejto súťaži (33). 29. októbra strelil dva góly a pri dvoch asistoval pri domácej výhre 5:1 nad Realom Valladolid v La Lige; jeho prvý gól – z 32 metrov – bol jeho 50. gólom z priameho kopu v kariére.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Valverde runs out of superlatives after landmark Messi hat-trick|url=https://www.independent.co.uk/sport/football/european/lionel-messi-free-kick-goal-barcelona-ernesto-valverde-vs-real-valladolid-a9177116.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2019-10-30|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en}}</ref> Jeho góly (608) ho taktiež dostali pre Cristiana Ronalda (606), čo sa týka klubovej úrovne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi eclipses Ronaldo after scoring twice for Barcelona|url=https://edition.cnn.com/2019/10/30/football/messi-barcelona-goals-ronaldo-valladolid-spt-intl/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2019-10-30|meno=Ravi Ubha|priezvisko=CNN}}</ref> 9. novembra strelil tri góly (vrátane dvoch priamych kopov) pri domácej výhre 4:1 nad Celtou Vigo. Bol to jeho 34. hetrik v La Lige, čím vyrovnal Cristiana Ronalda ako držiteľa tohto rekordu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Barcelona 4-1 Celta Vigo: Lionel Messi hits hat-trick as champions reclaim top spot|url=https://www.bbc.com/sport/football/50363584|dátum=2019-11-09|dátum prístupu=2019-11-11|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=BBC|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}</ref> 27. novembra sa Messi podieľal na všetkých troch góloch svojho tímu pri víťazstve 3:1 nad [[Borussia Dortmund|Borussiou Dortmund]], keď v 29. minúte asistoval [[Luis Alberto Suárez|Luisovi Suárezovi]] a v 34. minúte strelil gól. Taktiež v druhom polčase asistoval na gól [[Antoine Griezmann|Antoinemu Griezmannovi]]. Bol to jeho 700. zápas za Barcelonu, a súčasne vytvoril nový rekord v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov UEFA]], keďže v zápase proti Borussi Dortmund strelil gól proti 34. súperovi, čím prekonal predošlý rekord Raúla a Cristiana Ronalada.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi steals the show in his 700th Barcelona appearance|url=https://edition.cnn.com/2019/11/27/football/lionel-messi-barcelona-spt-intl/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2019-11-28|meno=Dominic Rech|priezvisko=CNN}}</ref> 2. decembra získal Messi rekordnú [[Zlatá lopta 2019|šiestu Zlatú loptu]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Ballon d’Or: Lionel Messi wins record sixth award and Megan Rapinoe is rewarded for World Cup triumph|url=https://www.telegraph.co.uk/football/2019/12/02/ballon-dorlive-updates-ceremony-lionel-messi-virgil-van-dijk/|periodikum=The Telegraph|dátum=2019-12-02|dátum prístupu=2019-12-03|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Tom|priezvisko=Morgan|meno2=Will|priezvisko2=Magee}}</ref> 7. decembra, v ligovom zápase proti [[RCD Mallorca|Mallorce]] (výhra 5:2) strelil hetrik, čím sa stal hráčom s najviac hetrikmi v histórii La Ligy (35).<ref>{{Citácia periodika|titul=Messi scores hat-trick for Barcelona v Mallorca|url=http://www.bbc.com/sport/live/football/50687497|dátum=2019-12-06|dátum prístupu=2019-12-07|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=BBC|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}</ref> 22. februára 2020 strelil v ligovom zápase proti Eibaru štyri góly pri výhre 5:0.<ref>{{Citácia periodika|titul=Who is Lionel Messi? A comparative study of Diego Maradona and Lionel Messi|url=http://dx.doi.org/10.1177/1367877911422859|periodikum=International Journal of Cultural Studies|dátum=2011-12-22|dátum prístupu=2020-02-24|ročník=15|číslo=4|strany=415–428|issn=1367-8779|doi=10.1177/1367877911422859|meno=Bartlomiej|priezvisko=Brach}}</ref> Zároveň sa stal oficiálne prvým hráčom v histórii, ktorý sa podieľal na 1000 góloch svojho tímu počas profesionálnej kariéry (góly a asistencie).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi is now the first player in football history to reach 1,000 goal contributions|url=https://www.givemesport.com/1549199-barcelonas-lionel-messi-becomes-first-ever-player-to-reach-1000-goal-contributions|vydavateľ=GiveMeSport|dátum vydania=2020-02-22|dátum prístupu=2020-02-24|jazyk=en-GB}}</ref> Dňa 14. júna 2020 strelil gól a na dva nahral v ligovom zápase proti [[RCD Mallorca|Mallorce]], v prvom zápase po trojmesačnej pauze, kvôli pandémii [[COVID-19]]. V tomto zápase stanovil nový rekord, keď strelil minimálne 20 ligových gólov v 12. sezónach v rade.<ref>{{Citácia periodika|titul=Analysis of the goals scored in Spanish First and Second division during the 2017/2018 season|url=http://dx.doi.org/10.6018/sportk.412501|periodikum=SPORT TK-Revista EuroAmericana de Ciencias del Deporte|dátum=2020-01-31|dátum prístupu=2020-06-15|strany=37–43|issn=2340-8812|doi=10.6018/sportk.412501|meno=J.|priezvisko=Raya-González|priezvisko2=DJ.|meno3=M.|priezvisko3=Domínguez-Díez}}</ref> 30. júna strelil gól z penalty pri remíze 2:2 v ligovom zápase proti Atléticu Madrid, vďaka čomu strelil už 700. gól v kariére za Barcelonu a Argentínu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi scores 700th goal for club and country|url=https://www.espn.com/soccer/barcelona/story/4113399/lionel-messi-reaches-700-goal-milestone-for-barcelona-and-argentina|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2020-06-30|dátum prístupu=2020-07-01|jazyk=en}}</ref> 11. júla vyrobil 20. asistenciu v ligovej sezóne pre [[Arturo Vidal|Artura Vidala]] pri výhre 1:0 vonku nad Realom Valladolid, čím vyrovnal Xaviho rekord 20 asistencií v jednej sezóne La Ligy zo sezóny 2008/2009;<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi equals club record for assists|url=https://www.fcbarcelona.com/en/news/1721440/messi-equals-club-record-for-assists|vydavateľ=www.fcbarcelona.com|dátum prístupu=2020-07-21|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FC Barcelona: Are Barcelona Pair Xavi and Iniesta in Decline?|url=https://bleacherreport.com/articles/1637655-fc-barcelona-are-barcelona-pair-xavi-and-iniesta-in-decline|vydavateľ=Bleacher Report|dátum prístupu=2020-07-21|jazyk=en|meno=Tre'|priezvisko=Atkinson}}</ref> s 22 gólmi sa stal tiež iba druhým hráčom v top 5 európskych ligách v 21. storočí, po [[Thierry Henry|Thierrym Henrym]] v sezóne [[FA Premier League 2002/2003|2002/2003 v Premier League]] za Arsenal (24 gólov a 20 asistencií), ktorý si pripísal minimálne 20 gólov a 20 asistencií v jednej ligovej sezóne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Stats: Messi second to 20+20, Ronaldo second to 11/11|url=https://www.espn.com/soccer/blog-espn-fc-united/story/4134777/stats-lionel-messi-second-to-20-+-20-cristiano-ronaldo-second-to-11-11|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2020-07-14|dátum prístupu=2020-07-22|jazyk=en}}</ref> Po dvoch góloch pri výhre vonku 5:0 proti Alavésu v poslednom zápase ligovej sezóny 20. júla ukončil sezónu ako najlepší strelec a najlepší nahrávač La Ligy, s 25 gólmi a 21 asistenciami, vďaka čomu získal rekordnú siedmu trofej Pichichi, čím prekonal Zarru; Barcelona však skončila na druhom mieste za Realom Madrid.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi stands alone after winning Pichichi award for 7th time|url=https://www.thescore.com/esp_fed/news/1987681|vydavateľ=theScore.com|dátum prístupu=2020-07-22|meno=Gianluca|priezvisko=Nesci}}</ref> 9. augusta, v druhom zápase osemfinále Ligy majstrov UEFA proti Neapolu na Camp Nou strelil druhý gól tímu a získal penaltu na tretí gól, pri výhre 3:1 doma, čo viedlo k celkovému skóre 4:2 a postupu do štvrťfinále, kde sa stretli s Bayernom Mníchov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barcelona vs. Napoli score: Messi dazzles as Barca advance to Champions League quarterfinals|url=https://www.cbssports.com/soccer/news/barcelona-vs-napoli-score-messi-dazzles-as-barca-advance-to-champions-league-quarterfinals/live/|vydavateľ=CBSSports.com|dátum prístupu=2020-08-26|jazyk=en}}</ref> 15. augusta utrpel najväčšiu porážku kariére, keď vo štvrťfinále proti Bayernu Mníchov prehrala Barcelona 2:8, a tak opäť ukončila sezónu Ligy majstrov s potupným vypadnutím.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi's heaviest defeats: Barcelona's 8-2 loss to Bayern is star's worst by some way|url=https://www.thenational.ae/sport/football/lionel-messi-s-heaviest-defeats-barcelona-s-8-2-loss-to-bayern-is-star-s-worst-by-some-way-1.1063827|vydavateľ=The National|dátum prístupu=2020-08-26|jazyk=en}}</ref> ==== August 2020: Túžba odísť z Barcelony ==== {{Citát v rámčeku|"Nebol som šťastný a chcel som odísť. Nebolo mi to nijak umožnené, a preto zostanem v klube, aby som sa nedostal do súdneho sporu. Vedenie klubu pod vedením [[Josep Maria Bartomeu|Bartomeua]] je katastrofa. Moja láska k Barce sa nikdy nezmení.“|– Messi o zvrátení svojho rozhodnutia opustiť Barcelonu v rozhovore pre [[Goal (webstránka)|Goal]], dňa 4. septembra 2020.}} 25. augusta 2020 Barcelona potvrdila [[Associated Press]] "že Messi poslal klubu dokument, v ktorom vyjadruje túžbu odísť."<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi tells Barca he wants to leave, signaling end of era|url=https://apnews.com/141fb4432a0421bc942a7f87cfdeba6e|vydavateľ=AP NEWS|dátum vydania=2020-08-25|dátum prístupu=2020-08-31}}</ref> Toto oznámenie získalo významnú mediálnu odozvu, a to aj od súčasných i bývalých spoluhráčov, katalánskeho prezidenta [[Quim Torra|Quima Torru]] a organizácií pôsobiacich vo futbale i mimo neho, zatiaľ čo príspevky týkajúce sa Messiho odchodu boli celosvetovo populárne na sociálnej sieti [[Twitter]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Lionel Messi: Social media reaction to Barcelona legend's transfer request|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/53913588|periodikum=BBC Sport|dátum=2020-08-25|dátum prístupu=2020-08-31|jazyk=en-gb}}</ref> 26. augusta vyhlásil športový riaditeľ Barcelony Ramon Planes, že klub túži "vystavať tím okolo najlepšieho hráča na svete" a potvrdil, že Messi bude môcť odísť, iba ak kupujúci zaplatí jeho výkupnú klauzulu vo výške 700 miliónov €; nahlásenú možnosť predčasného ukončenia zmluvy, ktorú mal Messi v zmluve, bolo možné uplatniť, iba ak by to oznámil klubu do 31. mája, hoci zástupcovia hráča majú argumentovať tým, že termín by mal byť stanovený na 31. augusta, kvôli [[Pandémia koronavírusu SARS-CoV-2|predĺženej sezóne 2019/2020]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Lionel Messi tells Barcelona he wants to leave but faces legal battle over clause|url=https://www.theguardian.com/football/2020/aug/25/lionel-messi-tells-barcelona-he-wants-to-leave-but-faces-legal-battle-over-clause|periodikum=The Guardian|dátum=2020-08-25|dátum prístupu=2020-08-31|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Sid|priezvisko=Lowe}}</ref> Pôvodné oznámenie viedlo neskôr v ten večer k protestu 300 fanúšikov pred [[Camp Nou]] proti prezidentovi klubu [[Josep Maria Bartomeu|Josepovi Bartomeuovi]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi hands in Barca transfer request as fans protest outside Camp Nou|url=https://www.standard.co.uk/sport/football/lionel-messi-fc-barcelona-transfer-request-latest-news-fan-protests-a4533181.html|vydavateľ=Evening Standard|dátum vydania=2020-08-26|dátum prístupu=2020-08-31|jazyk=en}}</ref> 30. augusta vydala [[La Liga]] vyhlásenie týkajúce sa Messiho, že jeho zmluva s Barcelonou stále platí a jeho výpovedná klauzula je stále aktívna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nota informativa|url=https://www.laliga.com/noticias/nota-informativa-contrato-lionel-messi|vydavateľ=Nota informativa|dátum prístupu=2020-08-31|jazyk=es}}</ref> 4. septembra vydal Jorge Messi, Lionelov otec a zároveň agent, oficiálne vyhlásenie v reakcii na La Ligu s tvrdením, že „klauzula 700 miliónov € nie je platná v prípade jednostranného rozhodnutia hráča o odchode s účinnosťou po skončení sezóny 2019/2020''.''“, ako sa uvádza v Messiho zmluve s klubom;<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi desmiente a LaLiga y sigue con el pulso al Barça: no hay cláusula de 700 millones|url=https://www.elmundo.es/deportes/futbol/primera-division/2020/09/04/5f5235af21efa0bd098b46d3.html|vydavateľ=ELMUNDO|dátum vydania=2020-09-04|dátum prístupu=2020-09-04|jazyk=es}}</ref> o chvíľu neskôr La Liga odpovedala tým, že si stojí za vyhlásením zverejneným 30. augusta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nota informativa|url=https://www.laliga.com/noticias/nota-informativa-respuesta-al-entorno-de-leo-messi|vydavateľ=Nota informativa|dátum prístupu=2020-09-04|jazyk=es}}</ref> Neskôr v ten večer Messi v rozhovore pre [[Goal (webstránka)|Goal]] oznámil, že bude pokračovať v Barcelone a dokončí posledný rok svojej zmluvy. V rozhovore vysvetlil, že klub informoval klub počas celého roka, že chce odísť, a že prezident klubu [[Josep Maria Bartomeu|Josep Bartomeu]] uviedol, že na konci každej sezóny sa môže rozhodnúť, či môže zostať alebo odísť, avšak svoje slovo nakoniec nedodržal a poukazoval na jeho výkupnú klauzulu vo výške 700 miliónov €,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi breaks silence on Barcelona exit saga: 'The president did not keep his word' {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en/news/messi-breaks-silence-barcelona-exit-saga-president-did-not/12u81b5iumt2d1tkqol18wpcxg|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2020-09-06}}</ref> ktorá Messimu ponechala dve možnosti: zostať alebo sa obrátiť na súd proti klubu. Messi v tom istom rozhovore uviedol, že „nikdy by som sa proti svojmu milovanému klubu nepostavil pred súd. Preto zostávam“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi’s Barcelona heartbreak revealed: From his son's tears, to refusing to go to trial - full truth behind 'brutal' transfer saga {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en/news/messis-barcelona-heartbreak-revealed-from-his-sons-tears-to/1mpozogbymuza1fep1f6vv3oz2|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2020-09-06}}</ref> ==== 2020/2021: Posledná sezóna v Barcelone ==== 25. septembra opäť verejne skritizoval vedenie klubu, tentoraz za odchod Luisa Suáreza, keď vyhlásil, že "v tomto klube ma už nič neprekvapí".<ref>{{Citácia periodika|titul=Lionel Messi takes fresh aim at Barcelona for 'throwing out' Luis Suárez|url=https://www.theguardian.com/football/2020/sep/25/lionel-messi-takes-fresh-aim-at-barcelona-for-throwing-out-luis-suarez|periodikum=The Guardian|dátum=2020-09-25|dátum prístupu=2020-10-07|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Sachin|priezvisko=Nakrani}}</ref> 27. septembra otvoril [[La Liga 2020/2021|sezónu 2020/2021]] premenenou penaltou pri výhre 4:0 nad Villarrealom v La Lige.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi scores for FC Barcelona in 4-0 win vs. Villarreal {{!}} Mundo Albiceleste|url=https://mundoalbiceleste.com/2020/09/27/lionel-messi-scores-for-fc-barcelona-in-4-0-win-vs-villarreal/|dátum prístupu=2020-09-28|jazyk=en-US|meno=Roy|priezvisko=Nemer}}</ref> 20. októbra strelil gól z penalty a asistoval na piaty gól pri domácej výhre 5:1 nad [[Ferencvárosi TC|Ferencvárosom]] v Lige majstrov UEFA a stal sa tak prvým hráčom v histórii, ktorý skóroval v 16-tich sezónach Ligy majstrov UEFA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi scores, breaks three Champions League records in Barcelona win {{!}} Mundo Albiceleste|url=https://mundoalbiceleste.com/2020/10/20/lionel-messi-scores-breaks-three-champions-league-records-in-barcelona-win/|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en-US|meno=Roy|priezvisko=Nemer}}</ref> 25. novembra bol nominovaný na ocenenie FIFA The Best 2020 a neskôr bol zaradený do užšieho listu medzi troch kandidátov o túto cenu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FIFA Best: Messi vs. Ronaldo rivalry resumes|url=https://www.espn.com/soccer/barcelona/story/4244512/fifa-best-messi-vs-ronaldo-rivalry-resumes-as-mbappesalahneymarmane-join-stars-in-line-for-top-award|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2020-11-25|dátum prístupu=2020-12-13|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FIFA The Best: Messi, Ronaldo, Lewy nominated|url=https://www.espn.com/soccer/uefa-champions-league/story/4260232/fifa-the-best-messironaldolewandowski-nominated-for-best-mens-player|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2020-12-11|dátum prístupu=2020-12-13|jazyk=en}}</ref> 29. novembra strelil štvrtý gól svojho tímu pri víťazstve 4:0 nad Osasunou. Po strelení gólu ukázal dres svojho niekdajšieho tímu [[Newell's Old Boys]] na počesť argentínskeho krajana [[Diego Maradona|Diega Maradonu]], ktorý zomrel pred štyrmi dňami, a zdvihol obe ruky k obrazovke, ktorá na štadióne ukazovala Maradonovu tvár. Dres bol replikou čísla 10 toho istého, ktorý mal Maradona na sebe počas pôsobenia v klube v roku 1993.<ref>{{Citácia periodika|titul=Messi pays Maradona tribute in Barca win|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/55123003|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2020-12-13|jazyk=en-GB}}</ref> 17. decembra skončil v ankete FIFA The Best 2020 na treťom mieste za prvým [[Robert Lewandowski|Robertom Lewandowskim]] a druhým Cristianom Ronaldom, a bol začlenený [[Svetová jedenástka FIFA FIFPro|FIFA FIFPro World XI]] po štrnásty krát v rade.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Leo Messi third in FIFA The Best award|url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news/1944711/leo-messi-third-in-fifa-the-best-award|vydavateľ=www.fcbarcelona.com|dátum prístupu=2020-12-23|jazyk=en}}</ref> 23. decembra strelil v ligovom zápase proti Realu Valladolid 644. gól za Barcelonu, čím prekonal [[Pelé]]ho rekord v [[Santos FC|Santose]] za najviac strelených gólov v jednom klube.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi Passes Pelé for Most Goals With One Club|url=https://www.si.com/soccer/2020/12/22/lionel-messi-most-goals-one-club-barcelona-pele-video|vydavateľ=Sports Illustrated|dátum prístupu=2020-12-23|jazyk=en-us|meno=Avi|priezvisko=Creditor}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=European roundup: Lionel Messi breaks Pelé's record for goals at a single club|url=http://www.theguardian.com/football/2020/dec/22/european-roundup-lionel-messi-pele-record-barcelona-juventus-fiorentina-atletico-madrid|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2020-12-22|dátum prístupu=2020-12-23|jazyk=en|priezvisko=Reuters}}</ref> Na oslavu tohto úspechu poslal [[Budweiser]] každému brankárovi, proti ktorým Messi skóroval, osobne toľko fliaš piva, koľko im strelil gólov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Full list of goalkeepers sent a beer for conceding one of Lionel Messi’s 644 Barcelona goals|url=https://www.givemesport.com/1631804-lionel-messi-which-goalkeepers-got-the-644-bottles-of-budweiser-beer|vydavateľ=GiveMeSport|dátum vydania=2020-12-27|dátum prístupu=2021-01-14|jazyk=en-GB}}</ref> 17. januára 2021 bol vo [[Supercopa de España 2020/2021 – Finále|finále španielského supepopohára 2021]], v predĺžení pri prehre 3:2 nad Athletic Bilbao, prvýkrát v klubovej kariére vylúčený za nešportové správanie (úder rukou do hlavy [[Asier Villalibre|Asiera Villalibreho]], rozhodca si to pôvodne nevšimol, ale upozornil ho [[Video asistent rozhodcu|VAR]] a išiel to skontrolovať).<ref>{{Citácia periodika|titul=Messi sent off as Barca lose Super Cup|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/55699322|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2021-01-19|jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=RESUMEN {{!}} El Athletic rubrica en La Cartuja el supercampeonato de España tras vencer al FC Barcelona (2-3) {{!}} rfef.es|url=https://www.rfef.es/noticias/resumen-athletic-rubrica-cartuja-supercampeonato-espana-vencer-al-fc-barcelona-2-3|vydavateľ=www.rfef.es|dátum prístupu=2021-01-19}}</ref> 21. februára prekonal Xaviho klubový rekord za najviac zápasov v La Lige s jeho 506. ligovým zápasom za Barelonu proti [[Cádiz CF|Cádizu]], v ktorom strelil gól z penalty pri domácej remíze 1:1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi breaks Barca's La Liga appearance record|url=https://www.espn.com/soccer/barcelona/story/4320298/barcelonas-messi-breaks-xavis-club-la-liga-appearance-record-vs-cadiz|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2021-02-21|dátum prístupu=2021-02-22|jazyk=en}}</ref> 10. marca strelil gól z 32 metrov a neskôr nepremenil penaltu pri remíze 1:1 proti [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] v [[Parc des Princes]] v druhom dvojzápase [[Liga majstrov UEFA 2020/2021#Osemfinále|osemfinále Ligy majstrov UEFA]]; Barcelona prvýkrát po 14-tich rokoch vypadla z tejto súťaže už v osemfinále po celkovom skóre 2:5, keďže prvý zápas prehrala doma 1:4.<ref>{{Citácia periodika|titul=PSG survive Lionel Messi-inspired first-half fightback to knock Barcelona out of Champions League|url=https://www.telegraph.co.uk/football/2021/03/10/psg-vs-barcelona-champions-league-round-16-live-score-latest/|periodikum=The Telegraph|dátum=2021-03-10|dátum prístupu=2021-03-12|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Sam|priezvisko=Dean|meno2=J. J.|priezvisko2=Bull}}</ref> 21. marca prekonal Xaviho rekord 767 odohratých zápasov za Barcelonu, v zápase proti Realu Sociedad vonku pri výhre 6:1, v ktorom strelil dva góly a na jeden prihral; bol to jeho 768. zápas za Barcelonu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Messi scores on Barca record appearance|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/56478951|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2021-03-22|jazyk=en-GB}}</ref> 17. apríla strelil dva góly vo finále Copa del Rey pri výhre 4:0 nad Athleticom Bilbao. Druhým gólom zlomil rekord [[Gerd Müller|Gerda Müllera]] za 30+ golóv v 12-tich po sebe idúcich sezónach, keď to teraz dokázal v 13-tich po sebe idúcich sezónach. S 35 trofejou za Barcelonu taktiež predbehol bývalého krídelníka Manchestru United [[Ryan Giggs|Ryana Giggsa]], ako najviac dekorovaný hráč za jeden klub. Ako najlepší strelec La Ligy získal trofej Pichichi rekordný ôsmykrát v kariére. Bola to taktiež jeho piata výhra v rade v boji o najlepšieho strelca ligy, čím prekonal Argentínčana [[Alfredo Di Stéfano|Alfreda Di Stéfana]] a Mexičana [[Hugo Sánchez|Huga Sáncheza]], ktorý sa to obom podarilo štyrikrát za Real Madrid, a vyrovnal rekordný zápis [[Jean-Pierre Papin|Jeana-Pierra Papina]] piatich výhier o kráľa strelca v top piatich ligách Európy. 1. júla 2021 sa stal voľným hráčom po vypršaní zmluvy,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi officially becomes a free agent as superstar's Barcelona contract expires {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en-in/news/messi-free-agent-barcelona-contract-expires/6oic4yrrw62d1mcffybvao1qi|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2021-08-06}}</ref> pričom rokovania o novej zmluve boli komplikované kvôli finančným problémom Barcelony.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi: Barcelona forward agrees contract extension with 50 per cent pay cut|url=https://www.skysports.com/football/news/11833/12355747/lionel-messi-barcelona-forward-agrees-contract-extension-with-50-per-cent-pay-cut|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2021-08-06|jazyk=en}}</ref> 5. augusta Barcelona oznámila, že Lionel Messi v klube nezostane, napriek tomu, že sa obe strany dohodli a v ten deň mali podpísať zmluvu. Klub ako dôvod Messiho odchodu uviedol finančné a štrukturálne prekážky, ktoré predstavujú predpisy La Ligy. O tri dni neskôr, na tlačovej konferencii na Camp Nou, na ktorej sa rozplakal, potvrdil, že odchádza z Barcelony.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Leo Messi: 'I feel so sad to be leaving the club I love'|url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news/2210282/leo-messi-i-feel-so-sad-to-be-leaving-the-club-i-love|vydavateľ=www.fcbarcelona.com|dátum prístupu=2021-08-10|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barca fans 'devastated' at Messi exit, PSG fans 'waiting for a legend'|url=https://www.msn.com/en-xl/sport/american-football/barca-fans-devastated-at-messi-exit-psg-fans-waiting-for-a-legend/ar-AAN6ELW|vydavateľ=www.msn.com|dátum prístupu=2021-08-10}}</ref> === Paris Saint-Germain === ==== 2021/2022: Siedma Zlatá lopta a prvá sezóna v novom klube ==== [[Súbor:Mbappe Messi Neymar.jpg|vľavo|náhľad|Messi (v strede) so spoluhráčmi z PSG [[Kylian Mbappé|Kylianom Mbappém]] (vľavo) a [[Neymar]]om (vpravo)]] 10. augusta 2021 sa Messi pripojil k [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]].<ref name=":10">{{Citácia periodika|titul=Messi joins PSG on two-year deal|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/58163106|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2021-08-11|jazyk=en-GB}}</ref> S francúzskym klubom podpísal dvojročný kontrakt do júna 2023 s možnosťou predĺženia o ďalší rok.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Leo Messi signs for Paris Saint-Germain|url=https://en.psg.fr/teams/first-team/content/cp-lionel-messi-psg-paris-saint-germain-mercato|vydavateľ=EN.PSG.FR|dátum prístupu=2021-08-11|jazyk=en}}</ref> Vybral si číslo 30, rovnaké, aké nosil na začiatku svojej kariéry v Barcelone.<ref name=":10" /> Za klub debutoval 29. augusta, keď nastúpil ako striedajúci hráč pri výhre 2:0 proti [[Stade de Reims]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi's PSG debut breaks Spain viewing records|url=https://www.espn.com/soccer/paris-saint-germain--frapsg/story/4465426/lionel-messis-psg-debut-becomes-most-watched-french-football-match-in-spain|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2021-08-30|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en}}</ref> Prvý zápas v Lige majstrov UEFA za PSG odohral 15. septembra pri vonkajšej remíze 1:1 proti [[Club Brugge KV|Club Bruggy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi Makes First PSG Start But Club Brugge Hold On For A Draw {{!}} Football News|url=https://sports.ndtv.com/football/lionel-messi-makes-first-psg-start-but-club-brugge-hold-on-for-a-draw-2542485|vydavateľ=NDTVSports.com|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20211109020921/https://sports.ndtv.com/football/lionel-messi-makes-first-psg-start-but-club-brugge-hold-on-for-a-draw-2542485|dátum archivácie=2021-11-09}}</ref> O štyri dni neskôr debutoval na domácom štadióne PSG proti [[Olympique Lyonnais|Lyonu]] pri výhre 2:1.<ref>{{Citácia periodika|titul=Icardi strikes late to give PSG win over Lyon on Messi's home debut|url=https://www.reuters.com/lifestyle/sports/icardi-strikes-late-give-psg-win-over-lyon-messis-home-debut-2021-09-19/|periodikum=Reuters|dátum=2021-09-19|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en|meno=Julien|priezvisko=Pretot}}</ref> 28. septembra strelil prvý gól za klub spoza šestnástky pri domácej výhre 2:0 proti [[Josep Guardiola|Guardiolovmu]] [[Manchester City FC|Manchestru City]] v skupinovej fáze Ligy Majstrov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul='Unstoppable' Lionel Messi scores first PSG goal in Champions League win over Manchester City|url=https://www.cnn.com/2021/09/29/football/lionel-messi-first-psg-goal-ucl-spt-intl/index.html|vydavateľ=CNN|dátum vydania=2021-09-29|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en|meno=Ben|priezvisko=Morse}}</ref> 21. novembra strelil prvý gól v [[Ligue 1]] pri domácej výhre 3:1 proti [[FC Nantes|Nantes]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ligue 1: Lionel Messi scores first league goal for PSG, Rennes beat Montpellier-Sports News , Firstpost|url=https://www.firstpost.com/sports/ligue-1-lionel-messi-scores-first-league-goal-for-psg-rennes-beat-montpellier-10152801.html|vydavateľ=Firstpost|dátum vydania=2021-11-21|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en}}</ref> Neskôr v tom istom mesiaci dokázal dať tri asistencie v jednom zápase piatykrát v jeho kariére pri hosťovskej výhre 3:1 nad [[AS Saint-Étienne|Saint-Étienne]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Stats: Haaland beats Ronaldo record, Messi's fifth hattrick of assists, Bayern's historic 102|url=https://www.espn.in/football/blog-espn-fc-united/story/4534088/erling-haaland-beats-cristiano-ronaldo-record-lionel-messi-fifth-hattrick-of-assists-bayern-munich-historic-102|vydavateľ=ESPN|dátum vydania=2021-11-29|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20211201012357/https://www.espn.in/football/blog-espn-fc-united/story/4534088/erling-haaland-beats-cristiano-ronaldo-record-lionel-messi-fifth-hattrick-of-assists-bayern-munich-historic-102|dátum archivácie=2021-12-01}}</ref> Strelil 40 gólov za klub a reprezentáciu v kalendárnom roku a pomohol Argentíne vyhrať Copa America 2021, vďaka čomu získal 29. novembra rekordnú [[Zlatá lopta 2021|siedmu Zlatú loptu]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Messi wins record seventh Ballon d'Or|url=https://www.bbc.com/sport/football/59454640|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en-GB}}</ref> 2. januára 2022 PSG vyhlásilo, že bol Messi pozitívne testovaný na [[COVID-19]], kvôli čomu chýbal v dvoch ligových zápasoch a v jednom pohárovom zápase.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PSG's Messi tests positive for COVID-19|url=https://www.espn.in/football/paris-saint-germain--frapsg/story/4560395/covid-lionel-messithree-other-psg-players-positive|vydavateľ=ESPN|dátum vydania=2022-01-02|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi reveals his behind-the-scenes Covid-19 struggle|url=https://www.cnn.com/2022/05/30/football/lionel-messi-covid-struggles-psg-spt-intl/index.html|vydavateľ=CNN|dátum vydania=2022-05-30|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en|meno=Matt|priezvisko=Foster}}</ref> Vrátil sa 23. januára v ligovom zápase proti [[Stade de Reims|Reims]], v ktorom nastúpil v druhom polčase z lavičky a asistoval na tretí gól pri domácej výhre 4:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi returns, Ramos scores and PSG cruise {{!}} Football News - Times of India|url=https://timesofindia.indiatimes.com/sports/football/top-stories/messi-returns-ramos-scores-and-psg-cruise/articleshow/89084711.cms|vydavateľ=The Times of India|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en|meno=AFP /|priezvisko=Jan 24|priezvisko2=2022|meno3=09:16|priezvisko3=Ist}}</ref> 13. marca, po vypadnutí v osemfinále Ligy majstrov UEFA s Realom Madrid, boli Messi a jeho spoluhráč Neymar vypískaní niektorými fanúšikmi PSG v [[Parc des Princes]] v ligovom zápase proti Bordeaux.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PSG fans' frustrations run a lot deeper than Messi and the Champions League|url=https://www.espn.in/football/paris-saint-germain--frapsg/story/4617314/why-psg-fans-booed-messimbappe-and-co-their-frustration-runs-much-deeper-than-the-champions-league|vydavateľ=ESPN|dátum vydania=2022-03-16|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PSG fans booing Messi 'unbelievable' - Pochettino {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en/news/psg-fans-booing-messi-unbelievable-pochettino/bltd15fedeeb21fe971|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2022-12-19}}</ref> Po zápase tréner PSG [[Mauricio Pochettino]] bránil Messiho so slovami ,,Posudzovať Messiho týmto spôsobom je nespravodlivé,“ a dodal: „Bol to rok učenia, a to nielen na profesionálnej úrovni prísť do Paris Saint-Germain, do novej ligy a s novými spoluhráčmi, ale aj na rodinnej úrovni.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pochettino: Messi has been judged unfairly at PSG|url=https://www.espn.in/football/paris-saint-germain--frapsg/story/4655753/psgs-lionel-messi-has-been-judged-unfairly-mauricio-pochettino|vydavateľ=ESPN|dátum vydania=2022-05-02|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en}}</ref> 23. apríla pomohol PSG získať desiaty titul Ligue 1 po tom, čo strelil gól spoza šestnástky pri domácej remíze 1:1 proti [[RC Lens|Lens]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi scores as PSG win title, equal Ligue 1 mark|url=https://global.espn.com/football/paris-saint-germain--frapsg/story/4646307/lionel-messi-scores-as-paris-saint-germain-win-ligue-1-to-equal-marseillesaint-etienne-title-record|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2022-04-23|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en}}</ref> Messi ukončil svoju debutovú sezónu s 11 gólmi a 14 asistenciami vo všetkých súťažiach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Worst season in Lionel Messi’s career! How did the Argentine perform in the 2021-22 season for PSG? {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en-in/news/lionel-messi-psg-performance-2021-22-season/bltcd4c10b617272ed1|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2022-12-19}}</ref> Nedokázal streliť dvojciferný počet gólov v lige prvýkrát od sezóny 2005/2006, strelil 6 gólov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Real Madrid v PSG: Messi is in Mbappe&#39;s shadow but do not buy the myth that he is finished|url=https://www.sportsmax.tv/football/international/item/95781-real-madrid-v-psg-messi-is-in-mbappe-s-shadow-but-do-not-buy-the-myth-that-he-is-finished|vydavateľ=www.sportsmax.tv|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en-gb|meno=Sports|priezvisko=Desk|url archívu=https://web.archive.org/web/20220920170602/https://www.sportsmax.tv/football/international/item/95781-real-madrid-v-psg-messi-is-in-mbappe-s-shadow-but-do-not-buy-the-myth-that-he-is-finished|dátum archivácie=2022-09-20}}</ref> === Inter Miami === ==== Prvá sezóna v MLS ==== Po potvrdení svojho odchodu z [[Paris Saint-Germain FC|PSG]] bol Messi spájaný s návratom do bývalého klubu [[FC Barcelona|Barcelona]], ​​ako aj s prestupom za veľké peniaze do klubu Al-Hilal v saudskoarabskej profesionálnej lige, ale jeho rozhodnutie prestúpiť do klubu [[Inter Miami CF|Inter Miami]] pôsobiacom v [[Major League Soccer]] bolo 5. júna 2023 oznámené barcelonskému prezidentovi Joanovi Laportovi.<ref name=":11"/><ref name=":11"/> Barcelona ho nemohla podpísať kvôli finančným obmedzeniam.<ref name=":11">{{Citácia periodika|titul='I've taken the decision' - Messi to join Inter Miami|url=https://www.bbc.com/sport/football/65832658|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2023-08-09|jazyk=en-GB}}</ref> Messi potvrdil, že ho oslovili iné európske kluby, ale že Barcelona je jediný európsky tím, za ktorý chcel hrať.<ref name=":11" /> 15. júla 2023 Inter Miami oznámilo podpis dva a pol ročnej zmluvy s Lionelom Messim.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Inter Miami CF Signs Seven-Time Ballon d’Or Winner, World Cup Champion, Lionel Messi {{!}} Inter Miami CF|url=https://www.intermiamicf.com/news/inter-miami-cf-signs-seven-time-ballon-d-or-winner-world-cup-champion-lionel-mes|vydavateľ=intermiamicf|dátum prístupu=2023-08-09|jazyk=en|priezvisko=intermiamicf}}</ref> Fanúšikom bol formálne predstavený na živo vysielanom podujatí s názvom „La PresentaSÍon“ na štadióne DRV PNK nasledujúci deň spolu s bývalým spoluhráčom z Barcelony [[Sergio Busquets|Sergiom Busquetsom.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul='La PresentaSÍon': Inter Miami CF unveils Lionel Messi|url=https://www.usatoday.com/story/sports/mls/2023/07/16/when-is-lionel-messi-presentation-in-miami-time-watch-la-presentacion/70418450007/|vydavateľ=USA TODAY|dátum prístupu=2023-08-09|jazyk=en-US}}</ref> Messi debutoval za klub 21. júla v zápase Ligového pohára proti [[Cruz Azul]], kde skóroval z priameho kopu v nadstavenom čase a zaistil tak Interu víťazstvo 2:1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Live updates from Messi’s Inter Miami debut|url=https://theathletic.com/live-blogs/lionel-messi-live-updates-inter-miami-cruz-azul-score-result/WcbiLWQR3Otx/|vydavateľ=The Athletic|dátum vydania=2023-07-22|dátum prístupu=2023-08-09|jazyk=en|meno=The|priezvisko=Athletic|url archívu=https://web.archive.org/web/20230721163848/https://theathletic.com/live-blogs/lionel-messi-live-updates-inter-miami-cruz-azul-score-result/WcbiLWQR3Otx/|dátum archivácie=2023-07-21}}</ref> == Reprezentačná kariéra == === 2004 - 2005: Úspechy na mládežníckej úrovni === Keďže mal Messi Argentínsko-Španielsku národnosť, mohol hrať za oba národné tímy.<ref>{{Citácia periodika|titul=The Burden of Being Messi|url=https://www.nytimes.com/2014/06/08/magazine/the-burden-of-being-messi.html|periodikum=The New York Times|dátum=2014-06-05|dátum prístupu=2019-09-02|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Jeff|priezvisko=Himmelman}}</ref> Vyberači hráčov do Španielskej U17 si ho začali všímať v roku 2003 po tom, čo barcelonský riaditeľ [[Carles Rexach]] naňho poukázal ako svojho mladého hráča Španielskej futbalovej federácii. Messi túto ponuku odmietol, pretože mal ambíciu reprezentovať ''La Albiceleste'' už od útleho detstva. Aby sa zabránilo tomu, aby sa Španieli opäť hlásili k jeho získaniu, zorganizovala [[Argentínska futbalová federácia]] v júni 2004 dva prípravné zápasy pre hráčov do 20 rokov, proti Paraguaju a Uruguaju, s cieľom schváliť jeho postavenie ako argentínskeho hráča vo [[Medzinárodná futbalová federácia|FIFA]]. Päť dní po jeho 17. narodeninách, 29. júna, si odkrútil debut za Argentínu proti Paraguaju (8:0), kde strelil jeden gól a asistoval dvakrát. Následne bol nominovaný na súpisku na [[Majstrovstvá Južnej Ameriky vo futbale hráčov do 20 rokov 2005|Majstrovstvá Južnej Ameriky do 20 rokov]], ktoré sa konali v Kolumbii vo februári 2005. Keďže mu chýbala výdrž oproti ostatným spoluhráčom, vďaka jeho rastovému hormónu, nastúpil v šiestich z deviatich zápasov z lavičky. Po tom, čo bol v zápase s Venezuelou vyhlásený mužom zápasu, strelil víťazný gól na 2:1 v rozhodujúcom zápase proti Brazílii, čím zabezpečil tretie miesto v kvalifikácii na [[Majstrovstvá sveta vo futbale hráčov do 20 rokov 2005|Majstrovstvá sveta do 20 rokov]]. Messi si bol vedomý svojich fyzických obmedzení, a preto si zamestnal osobného trénera na zväčšenie svalovej hmoty, čím sa vrátil do tímu v zlepšenom stave včas na Majstrovstvá sveta do 20 rokov, ktoré sa konali v Holandsku v júni 2005. Po tom, čo bol vynechaný v základnej zostave na prvý zápas proti Spojeným štátom (0:1 prehra), požiadali najdôležitejší hráči trénera, aby dal Messiho hrávať, pretože ho považovali za svojho najlepšieho hráča. Po tom, čo pomohol tímu v zápasoch proti Egyptu a Nemecku, aby sa dostali do vyraďovacích kôl, sa ukázal ako hlavná postava tímu v osemfinále proti Kolumbii (strelil gól), vo štvrťfinále proti favoritovi na titul Španielsku (strelil gól a asistoval) a strelil úvodný gól proti obhajcovi titulu Brazílii v semifinále. Pred finálovým zápasom mu bola udelená Zlatá lopta pre najlepšieho hráča turnaja. Strelil góly z dvoch penált pri výhre 2:1 nad Nigériou, čím získala Argentína piaty titul šampióna, a Messi ukončil turnaj ako najlepší strelec zo šiestimi gólmi.<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FIFA World Youth Championship 2005 - News - Magic Messi sparks high drama in the Lowlands - FIFA.com|url=https://www.fifa.com/u20worldcup/news/magic-messi-sparks-high-drama-the-lowlands-501784|vydavateľ=www.fifa.com|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en-GB|priezvisko=FIFA.com}}</ref> Jeho výkony boli porovnávané s krajanom [[Diego Maradona|Diegom Maradonom]], ktorý viedol Argentínu k [[Majstrovstvá sveta vo futbale hráčov do 20 rokov 1979|titulu v roku 1979]].<ref name=":6" /> === 2005 - 2006: Seniroský debut a debut na Majstrovstvách sveta === Vďaka výkonom a úspechom v kategórii do 20 rokov ho [[José Pekerman]] povolal do seniorského tímu na prípravný zápas proti [[Maďarské národné futbalové mužstvo|Maďarsku]], dňa 17. augusta 2005. Vo veku 18 rokov si Messi odbil debut na seniorskej úrovni Argentíny na [[Štadión Ferenca Puskasa|štadióne Ferenca Puskasa]], keď do hry naskočil v 63. minúte, ale po dvoch minútach bol vylúčený, kvôli faulu na [[Vilmos Vanczák|Vilmosa Vanczáka]], ktorého udrel do tváre, keď sa chcel od neho vymaniť.<ref>{{Citácia periodika|titul=Messi handles 'new Maradona' tag|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/world_football/4172400.stm|dátum=2005-08-22|dátum prístupu=2019-09-05|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}</ref> Messiho údajne našli v šatni s plačom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi's debut dream turns sour|url=http://www.espnfc.com/story/339694/messis-debut-dream-turns-sour|vydavateľ=ESPNFC.com|dátum prístupu=2019-09-05}}</ref> K tímu sa vrátil 3. septembra v kvalifikačnom zápase na Majstrovstvá sveta pri porážke proti [[Paraguajské národné futbalové mužstvo|Paraguaju]], ktorý pred zápasom vyhlásil za "debut".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Preview: Paraguay v Argentina - World Cup Qualifying - CONMEBOL - ESPN Soccernet|url=http://soccernet.espn.go.com/preview?id=178848&cc=5739|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2011-06-28|dátum prístupu=2019-09-05|url archívu=https://web.archive.org/web/20110628224026/http://soccernet.espn.go.com/preview?id=178848&cc=5739|dátum archivácie=2011-06-28}}</ref> Messi odohral svoj prvý zápas v ďalšom kvalifikačnom zápase proti Peru, kde zaistil penaltu pre svoj tímu, čo im zaistilo víťazstvo. Po zápase ho Pekerman označil za "klenot".<ref>https://global.espn.com/football/story/345383/messi-is-a-jewel-says-argentina-coach?src=com{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Následne sa pravidelne zúčastňoval na zápasoch v kvalifikácii na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|Majstrovstvá sveta 2006]] a 1. marca 2006 strelil svoj prvý gól v priateľskom zápase proti [[Chorvátske národné futbalové mužstvo|Chorvátsku]].<ref>http://www.rsssf.com/miscellaneous/messi-intlg.html</ref> O týždeň neskôr utrpel zranenie hamstringu, čo ohrozilo jeho účasť na Majstrovstvách sveta, avšak José Pekerman ho vybral do nominácie a začal trénovať na opätovnom uzdravení do tejto súťaže pred začiatkom turnaja.<ref>http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/world_cup_2006/teams/argentina/5047440.stm</ref> Počas Majstrovstiev sveta v Nemecku bol svedkom víťazstva v otváracom zápase proti [[Národné futbalové mužstvo Pobrežia Slonoviny|Pobrežiu Slonoviny]] z lavičky. V ďalšom zápase proti [[Srbské národné futbalové mužstvo|Srbsku a Čiernej hore]] sa stal najmladším hráčom, ktorý kedy reprezentoval Argentínu na [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvách sveta]], keď prišiel z lavičky v 74. minúte. Asistoval na štvrtý gól mužstva a strelil posledný gól zápasu na 6:0, čím sa stal najmladším strelcom na turnaji a šiestym najmladším strelcom v histórii Majstrovstiev sveta.<ref>{{Citácia periodika|titul=Argentina 6-0 Serbia & Montenegro|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/world_cup_2006/4853028.stm|dátum=2006-06-16|dátum prístupu=2019-09-05|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}</ref> Keďže mali postup do vyraďovacej fázy zabezpečený, tak počas posledného zápasu v skupine nechal tréner viacerých hráčov šetriť. Messi tým pádom nastúpil proti [[Holandské národné futbalové mužstvo|Holandsku]] (0:0), čím vyhrali skupinu vďaka gólovému rozdielu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Holland 0-0 Argentina|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/world_cup_2006/4853328.stm|dátum=2006-06-21|dátum prístupu=2019-09-05|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}</ref> V osemfinále proti Mexiku. hranom v deň jeho 19. narodenín, prišiel na ihrisko v 84. minúte, keď bol výsledok 1:1. Vyzeralo to, že strelil gól, ale kvôli [[Ofsajd|offsidu]] bol zrušený. Argentína vyhrala po predĺžení.<ref>{{Citácia periodika|titul=Argentina 2-1 Mexico (aet)|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/world_cup_2006/4991492.stm|dátum=2006-06-24|dátum prístupu=2019-09-05|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}</ref> Vo štvrťfinále proti Nemecku nehral. V tomto zápase Argentína vypadla, keď prehrala 4:2 v penaltovom rozstrele. Po príchode domov začali mnohí pochybovať o Pekermanovom rozhodnutí nechať Messiho na lavičke, keďže verili, že by dokázal zvrátiť zápas v prospech Argentíny.<ref>{{Citácia periodika|titul=Argentines wonder why Messi sat out - Sports - International Herald Tribune|url=https://www.nytimes.com/2006/07/02/sports/02iht-wcargentina.2100484.html|periodikum=The New York Times|dátum=2006-07-02|dátum prístupu=2019-09-05|issn=0362-4331|jazyk=en-US}}</ref> === 2007 - 2008: Finále Copa América a Olympijské zlato === [[Súbor:ARG-BRA 2008 Olympic semi-final.jpg|náhľad|Messi v semifinále [[Letné olympijské hry 2008|Letných Olympijských hier 2008]]]] Keď sa Messi začal stávať jedným z najlepších na planéte, zaistil si miesto u trénera [[Alfio Basile|Alfia Basileho]] v základnej zostave, v tíme, ktorý bol favoritom na víťazstvo na [[Copa América 2007]] vo Venezuele. Založil víťazný gól pri víťazstve 4:1 v otváracom zápase nad [[Národné futbalové mužstvo USA|Spojenými štátmi]], a potom vybojoval penaltu pre tím v ďalšom zápase proti [[Kolumbijské národné futbalové mužstvo|Kolumbii]] (4:2 výhra).<ref>{{Citácia periodika|titul=Argentina into last eight of Copa|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/internationals/6263888.stm|dátum=2007-07-03|dátum prístupu=2019-09-05|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Tevez nets in Argentina victory|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/internationals/6252156.stm|dátum=2007-06-29|dátum prístupu=2019-09-05|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}</ref> Keď už mali postup do vyraďovacej fázy zabezpečený, začal Messi len na lavičke náhradníkov, prišiel na posledných 25 minút za stavu 0:0, a asistoval na jediný gól zápasu proti Paraguaju. Vo štvrťfinále, kde čelili Peru, strelil druhý gól pri výhre 4:0. V semifinále proti Mexiku (3:0) strelil gól na 2:0. Vo finále prehrala Argentína prekvapujúco 3:0 nad [[Brazílske národné futbalové mužstvo|Brazíliou]], ktorej chýbalo niekoľko najlepších hráčov.<ref>{{Citácia periodika|titul=Missing Some Stars, Brazil Wins Copa América|url=https://www.nytimes.com/2007/07/16/sports/soccer/16soccer.html|periodikum=The New York Times|dátum=2007-07-16|dátum prístupu=2019-09-05|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=The Associated|priezvisko=Press}}</ref> Po neočakávanej porážke vo finále nasledovala v Argentíne mohutná kritika ľudí, avšak Messiho nekritizovali kvôli jeho mladému veku a sekundárnemu postaveniu hviezdnemu hráčovi [[Juan Román Riquelme|Juanovi Románovi Riquelmemu]]. Bol menovaný najlepším mladým hráčom turnaja [[Juhoamerická futbalová konfederácia|CONMEBOLOM]]. Pred [[Futbal na Letných olympijských hrách 2008|Letnými Olympijskými hrami 2008]] Barcelona vylúčila Messiho z reprezentácie Argentíny na turnaj, pretože sa to časovo zhodovalo s kvalifikačnými zápasmi na Ligu majstrov UEFA.<ref>{{Citácia periodika|titul=Court blocks Messi from Olympics soccer|url=https://www.reuters.com/article/us-olympics-soccer-messi-idUSB29154520080806|periodikum=Reuters|dátum=2008-08-06|dátum prístupu=2019-09-05|jazyk=en}}</ref> Po tom čo Barcelona predstavila nového trénera Pepa Guradiolu, ktorý [[Futbal na Letných olympijských hrách 1992|vyhral Olympijské hry v roku 1992]], bolo mu ním dovolené odísť na turnaj a pripojiť sa k tímu do 23 rokov v Pekingu. Počas prvého zápasu proti [[Národné futbalové mužstvo Pobrežia Slonoviny do 23 rokov|Pobrežiu Slonoviny]] strelil gól a asistoval pri výhre 2:1. Následná výhra 1:0 nad [[Austrálske národné futbalové mužstvo do 23 rokov|Austráliou]] dostala Argentínu do štvrťfinále. Messi v poslednom zápase v skupine proti Srbsku oddychoval, a výhra 2:0 im zabezpečila prvé miesto v skupine. Vo štvrťfinále proti Holandsku opäť strelil prvý gól a asistoval na druhý, čím pomohol vyhrať zápas 2:1 po predĺžení. Po výhre v semifinále nad [[Brazílské národné futbalové mužstvo do 23 rokov|Brazíliou]] 3:0, dokázal Messi vo finále asistovať na gól proti [[Nigérijské národné futbalové mužstvo do 23 rokov|Nigérii]] a získal [[Olympijská medaila|Olympíjsku zlatú medailu]]. Bol vyhlásený za najlepšieho hráča turnaja.<ref>https://www.fifa.com/mm/document/afdeveloping/technicaldevp/94/37/67/internetreportoly08v2.pdf</ref> === 2008 - 2011: Kolektívny úpadok === [[Súbor:Messi Podolski Di Maria 2010.jpg|náhľad|Messi v zápase proti [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecku]] vo štvrťfinále [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|Majstrovstiev sveta 2010]]]] Od konca roku 2008 zažil národný tím trojročné obdobie herného úpadku. Pod manažérom Diegom Maradonom, ktorý doviedol Argentínu k titulu Majstrov sveta ako hráč, sa jeho tím kvalifikoval na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|Majstrovstvá sveta 2010]], kam si miesto zabezpečili až v poslednom kvalifikačnom kole, kde zdolali [[Uruguajské národné futbalové mužstvo|Uruguaj]] 1:0. Maradona bol kritizovaný za svoje strategické rozhodnutia, medzi ktoré patrilo aj dávanie Messiho do zostavy mimo svojej obľúbenej pozície. V ôsmich kvalifikačných zápasoch pod Diegom Maradonom strelil Messi iba jeden gól, a to pri víťazstve Argentíny nad [[Venezuelské národné futbalové mužstvo|Venezuelou]] 4:0. Počas zápasu hranom 28. marca 2009 si po prvýkrát obliekol dres s číslom 10, pretože Riquelme ukončil reprezentačnú kariéru.<ref>{{Citácia periodika|titul=Lionel Messi can achieve more at Barcelona than Diego Maradona|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/teams/chelsea/5231676/Lionel-Messi-can-achieve-more-at-Barcelona-than-Diego-Maradona.html|dátum=2009-04-28|dátum prístupu=2019-09-06|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Ian|priezvisko=Chadband|periodikum=Telegraph}}</ref> Celkovo strelil Messi štyri góly v osemnástich kvalifikačných zápasoch. Pred začiatkom turnaja navštívil Maradona Messiho v Barcelone a ukázal mu jeho taktické plány; Messimu načrtol formáciu 4-3-1-2, kde by on hral na pozícii pred útočníkmi, na pozícii playmakera, ktorá bola jeho preferovaná pozícia od detstva.[[Súbor:Messi Copa America 2011.jpg|náhľad|Messi na [[Copa América 2011]]|alt=|vľavo]]Napriek nepodarenej kvalifikácii bola Argentína považovaná za uchádzačov na titul Majstra sveta v Juhoafrickej republike. Na začiatku turnaja sa nová formácia ukázala byť účinná; Messi počas otváracieho zápasu s [[Nigérijské národné futbalové mužstvo|Nigériou]] vyslal najmenej štyri pokusy na bránu, avšak brankár Nigérie ho vychytal, čo viedlo k výhre 1:0. Počas ďalšieho zápasu s [[Juhokórejské národné futbalové mužstvo|Južnou Koreou]] sa podieľal na všetkých štyroch góloch svojho tímu, pri výhre 4:1. Keďže mala Argentína v poslednom zápase istý postup do vyraďovacej časti, väčšina hráčov zostala na lavičke, ale Messi údajne odmietol ostať medzi náhradníkmi. Po prvýkrát si obliekol kapitánsku pásku pri výhre 2:0 nad [[Grécke národné futbalové mužstvo|Gréckom]]; ako ústredný hráč tímu sa podieľal na druhom góle Argentíny, čím skončili na prvom mieste v skupine.<ref>https://www.telegraph.co.uk/sport/football/world-cup/news/7842201/Greece-0-Argentina-2-match-report.html</ref> V osemfinále porazili Mexiko 3:1, kde Messi asistoval pri prvom góle. Argentína vypadla vo štvrťfinále proti Nemecku, v rovnakej časti turnaja a s rovnakým súperom ako pred štyrmi rokmi. Prehra 4:0 bola najväčšia od roku 1974.<ref>Lisi 2011, pp. 564–567.</ref> FIFA následne zvolila Messiho za jedného z 10 najlepších hráčov na turnaji.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=2010 FIFA World Cup™ - News - adidas Golden Ball nominees announced - FIFA.com|url=https://www.fifa.com/worldcup/news/adidas-golden-ball-nominees-announced-1270753|vydavateľ=www.fifa.com|dátum prístupu=2019-09-07|jazyk=en-GB|priezvisko=FIFA.com}}</ref> Po návrate domov bol Messi dosť kritizovaný. Keďže bol vnímaný ako najlepší hráč na svete, očakávalo sa, že privedie Argentínu k titulu, rovnako ako to urobil Diego Maradona v roku [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1986|1986]], avšak nedokázal zopakovať výkony, ktoré predvádzal v Barcelone za národný tím, čo viedlo k obvineniam, že sa nezaujíma o svoju krajinu tak ako o klub.<ref>{{Citácia periodika|titul=EUS|url=http://dx.doi.org/10.1016/j.gie.2013.07.002|periodikum=Gastrointestinal Endoscopy|dátum=2013-09|dátum prístupu=2019-09-07|ročník=78|číslo=3|strany=414–420|issn=0016-5107|doi=10.1016/j.gie.2013.07.002|meno=William R.|priezvisko=Brugge}}</ref> Maradonu po turnaji nahradil [[Sergio Batista]], ktorý doviedol Argentínu k Olympijskému zlatu v roku 2008. Batista publikoval, že poskladá tím okolo Messiho, kde ho nasadí ako falošnú deviatku v rozostavení 4-3-3, tak ako hral aj v Barcelone.<ref name=":7">http://www.espnfc.com/blog/tactics-and-analysis/67/post/2144957/argentina-national-team-lionel-messi-showing-some-promising-signs-in-a-new-argentina-role</ref> Hoci strelil Messi rekordných 53 gólov počas sezóny 2010/2011 za Barcelonu, za Argentínu neskóroval v oficiálnych zápasoch od marca 2009.<ref name=":7" /> Napriek zmene taktiky, jeho gólové suchoty pokračovali aj počas [[Copa América 2011]], ktoré hostila Argentína. Ich prvé dva zápasy s Bolíviou a Kolumbiou skončili remízami. Média a fanúšikovia začali hovoriť, že si nerozumie dobre s útočníkom [[Carlos Tévez|Carlesom Tévezom]], ktorý sa tešil veľkej popularite v Argentíne; Messi bol následne vypískaný jeho vlastnými fanúšikmi po prvýkrát v kariére. Počas ďalšieho zápasu, ktorý bol rozhodujúci, s Tévezom na lavičke, predviedol Messi dobre ohodnotený výkon, keď v zápase s [[Kostarické národné futbalové mužstvo|Kostarikou]] pri výhre 3:0 asistoval na dva góly. Vo štvrťfinále proti Uruguaju sa zápas skončil remízou 1:1, s Messiho asistenciou, avšak Argentína vypadla po [[Penaltový rozstrel|penaltovom rozstrele]] (4:5).<ref>Balagué 2013, pp. 414–420.</ref> === 2011 - 2013: Prevzatie kapitánskej pásky === [[Súbor:Suisse vs Argentine - Granit Xhaka & Lionel Messi.jpg|náhľad|Messi strelil prvý hetrik za Argentínu proti [[Švajčiarske národné futbalové mužstvo|Švajčiarsku]] vo februári 2012]] Po neúspešných výkonoch Argentíny na Copa América bol Batista nahradený [[Alejandro Sabella|Alejandrom Sabellom]]. Po jeho príchode v auguste 2011 sa stal Messi kapitánom tímu a druhým kapitánom sa stal [[Javier Mascherano]]. Messi pokračoval vo vedení tímu ako najlepší hráč, zatiaľčo Mascherano plnil vodcovskú úlohu v tíme.<ref>https://www.nytimes.com/2014/07/11/sports/soccer/if-messi-is-argentinas-star-then-mascherano-is-the-glue.html</ref> Pri prebudovaní tímu nechal Sabella Téveza odstrániť z tímu a priviedol hráčov, ktorý s Messi vyhrali na mládežníckych úrovniach Majstrovstvá sveta a Olympijské hry. Teraz hral Messi v tíme voľného hráča. Gólové suchoty ukončil 7. októbra počas prvého zápasu kvalifikácie na Majstrovstvá sveta proti Čile, čo bol jeho prvý oficiálny gól za Argentínu po dva a pol roku.<ref name="Balagué 2013, pp. 595–602">Balagué 2013, pp. 595–602.</ref> Pod Sabellom sa jeho gólová úspešnosť drasticky zväčšila; doteraz strelil 17 gólov v 61 zápasoch pod minulými manažérmi, a počas nasledujúcich troch rokov strelil 25 gólov v 32 zápasoch.<ref name="Balagué 2013, pp. 595–602"/> V roku 2012 strelil za Argentínu 12 gólov v 9 zápasoch, čím vyrovnal rekord [[Gabriel Omar Batistuta|Gabriela Batistutu]] v počte gólov za jeden kalendárny rok.<ref>https://www.theguardian.com/football/blog/2012/dec/10/lionel-messi-record-year-numbers</ref> Prvý hetrik za ''Albiceleste'' prišiel 29. februára 2012 v priateľskom zápase proti [[Švajčiarske národné futbalové mužstvo|Švajčiarsku]], čo nasledovalo ďalšími dvoma hetrikmi v priebehu roka a pol proti Brazílii a [[Guatemalské národné futbalové mužstvo|Guatemale]]. Messi pomohol tímu k zaisteniu si miestenky na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|Majstrovstvá sveta 2014]] víťazstvom 5:2 nad Paraguajom, dňa 10. septembra 2013; asistoval na jeden gól a strelil ďalšie dva z penált, čím sa stal s 37 gólmi za Argentínu druhým najlepším strelcom v histórii po Batistutovi. Celkovo strelil 10 gólov v 14 zápasoch počas kvalifikácie.<ref>https://www.fourfourtwo.com/news/fifa-world-cup-qualifying-paraguay-2-argentina-5</ref> Vďaka zlepšeným výkonom, jeho väzba s krajanmi narastala, a postupne ho argentínčania začali vnímať priaznivejšie. === 2014 - 2015: Finále Majstrovstiev sveta a finále Copa América === [[Súbor:Lionel Messi in tears after the final.jpg|náhľad|Messi v slzách po finálovom zápase na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|MS 2014]] proti [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecku]]|304x304bod]] Pred začiatkom Majstrovstiev sveta v Brazílii boli obavy z Messiho formy, keďže sezónu v Barcelone ukončil neúspešne a so zraneniami. Avšak na začiatku turnaja chytil skvelú formu, keď sa stal mužom zápasu v prvých štyroch zápasoch.<ref>https://resources.fifa.com/mm/document/footballdevelopment/technicalsupport/02/42/15/40/2014fwc_tsg_report_15082014web_neutral.pdf{{Nedostupný zdroj|date=marec 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V jeho prvom zápase na Majstrovstvách sveta v roli kapitána doviedol mužstvo k víťazstvu 2:1 nad [[Národné futbalové mužstvo Bosny a Hercegoviny|Bosnou a Hercegovinou]]; pomohol vytvoriť vlastný gól [[Sead Kolašinac|Seada Kolašinaca]] a strelil víťazný gól zápasu, keď predribbloval cez troch hráčov, čo bol jeho prvý gól na Majstrovstvách sveta od jeho debutu na tomto turnaji pred ôsmimi rokmi.<ref>https://www.bbc.com/sport/football/25285099</ref> V druhom zápase proti [[Iránske národné futbalové mužstvo|Iránu]] strelil jediný a zároveň víťazný gól zápasu v nadstavenom čase z 23 metrov, čím zabezpečil mužstvu postup do vyraďovacej fázy.<ref>https://www.telegraph.co.uk/sport/football/world-cup/10916423/Argentina-vs-Iran-World-Cup-2014-live.html</ref> V poslednom zápase skupiny proti Nigérií (3:2 víťazstvo) strelil dva góly (druhý gól bol z priameho kopu), čím skupinu ukončili na prvom mieste.<ref>https://www.bbc.com/sport/football/25285406</ref> V osemfinále proti Švajčiarsku asistoval pri výhre 1:0 na víťazný gól v nadstavenom čase.<ref>https://www.bbc.com/sport/football/27990606</ref> Vo štvrťfinále zdolali [[Belgické národné futbalové mužstvo|Belgicko]] 1:0, čím sa prebojovali do semifinále Majstrovstiev sveta po prvýkrát od roku [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|1990]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://in.reuters.com/article/soccer-world-m60-arg-bel/argentina-beat-belgium-to-reach-first-semi-since-1990-idINKBN0FA0PA20140705 |dátum prístupu=2019-09-08 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200206140002/https://in.reuters.com/article/soccer-world-m60-arg-bel/argentina-beat-belgium-to-reach-first-semi-since-1990-idINKBN0FA0PA20140705 |dátum archivácie=2020-02-06 }}</ref> V semifinále proti Holandsku (0:0 po predĺžení) si vybojovala Argentína postup do finále cez penaltový rozstrel, ktorý vyhrali 4:2, v ktorom Messi pomohol prvou premenenou penaltou.<ref>https://www.bbc.com/sport/football/28122293</ref> [[Súbor:Iran vs. Argentina match, 2014 FIFA World Cup 07.jpg|náhľad|Messi na MS 2014 v zápase proti [[Iránske národné futbalové mužstvo|Iránu]]|alt=|vľavo]] Finále, ktoré sa označovalo ako Messi verzus Nemecko, teda najlepší hráč na svete proti najlepšiemu tímu, bolo reprízou finále z Majstrovstiev sveta 1990 s Diegom Maradonom.<ref>https://www.wsj.com/articles/the-world-cup-final-the-best-team-vs-the-best-player-1405115575</ref> Do prvej polhodiny zápasu začal Messi akciu, ktorá skončila gólom, ale nebol uznaný pre offside. Zahodil niekoľko šancí na strelenie gólu, najmä na začiatku druhého polčasu, keď jeho neúnavne úsilie smerovalo ďaleko od brány. Striedajúci hráč [[Mario Götze]] strelil gól v 113. minúte, čím Nemecko získalo po výhre 1:0 v predĺžení titul Majstra sveta.<ref>https://www.theguardian.com/football/2014/jul/13/world-cup-final-2014-germany-v-argentina-live-report</ref> V závere turnaja získal ocenenie Zlatá lopta pre najlepšieho hráča turnaja. Okrem toho, že bol na delenom treťom mieste najlepších strelcov, so štyrmi gólmi a tromi asistenciami, vytvoril najviac šancí, skompletizoval najviac dribblingov a vyprodukoval najviac prienikových prihrávok do pokutového územia.<ref>https://www.skysports.com/football/news/15241/9381511/world-cup-final-was-lionel-messi-really-a-disappointment-in-brazil-or-have-we-just-become-numb-to-his-genius</ref> Avšak, tento výber bol kritizovaný kvôli nestrieľaniu gólov vo vyraďovacej časti; Prezident FIFA, [[Joseph Blatter|Sepp Blatter]], vyjadril rozčarovanie, zatiaľčo Maradona uviedol, že Messi bol nezaslúžene vybraný, len kvôli marketingovým účelom.<ref>https://www.bbc.com/sport/football/28294339</ref> Ďalšie finálové vystúpenie, Messiho tretie v kariére bolo na [[Copa América 2015]] v Čile. Pod vedením bývalého barcelonského trénera Gerarda Morena vstupovala Argentína do turnaja ako hlavný favorit na titul, vďaka druhému miestu na minuloročných Majstrovstvách sveta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Football: Gerardo 'Tata' Martino appointed Argentina coach|url=https://edition.cnn.com/2014/08/13/sport/football/gerardo-tata-martino-argentina-football/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2019-09-08|priezvisko=By}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Messi bemoans scoring difficulties at Copa America|url=https://www.reuters.com/article/us-soccer-copa-argentina-idUSKCN0P91I820150629|periodikum=Reuters|dátum=2015-06-29|dátum prístupu=2019-09-08|jazyk=en}}</ref> Počas otváracieho zápasu proti Paraguaju viedli do polčasu 2:0, ale do konca zápasu stratili náskok a remizovali 2:2; Messi strelil gól z penalty, čo bol jeho jediný gól na celom turnaji.<ref>https://www.bbc.com/sport/football/33081605</ref> Po výhre 1:0 nad obhajcami titulu Uruguajom, odohral v poslednom zápase skupiny proti [[Jamajské národné futbalové mužstvo|Jamajke]], s výhrou 1:0, 100. zápas za národný tím, čím sa stal len piatym argentínčanom, ktorý dosiahol túto métu.<ref name=":8">{{Citácia periodika|titul=Messi wins 100th Argentina cap|url=https://in.reuters.com/article/soccer-copa-messi-idINKBN0P106720150621|periodikum=Reuters|dátum=2015-06-21|dátum prístupu=2019-09-08|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20200206140008/https://in.reuters.com/article/soccer-copa-messi-idINKBN0P106720150621|dátum archivácie=2020-02-06}}</ref> V 100. zápase mal na konte za Argentínu 46 gólov, z čoho 22 prišli v oficiálnych súťažných zápasoch.<ref name=":8" /> [[Súbor:Germany and Argentina face off in the final of the World Cup 2014 03.jpg|náhľad|Messi vo finále proti [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecku]]]] Argentína postupovala do vyraďovacej časti ako víťaz skupiny.<ref name="theguardian.com">https://www.theguardian.com/football/2015/jul/01/lionel-messi-copa-america-argetina-greatness</ref> Vo štvrťfinále proti Kolumbii si vytvorili mnoho šancí, vrátane Messiho hlavičky, avšak ani jeden pokus neskončil za brankárom Kolumbie, čo viedlo k pokutovým kopom, ktoré Argentína vyhrala 5:4, s Messiho prvým premeneným pokutovým kopom.<ref>https://global.espn.com/football/copa-america/match/424362/argentina-colombia/report?src=com</ref> V semifinále proti Paraguaju Messi exceloval ako tvorca hry, keď asistoval na tri góly a pomohol vytvoriť ďalšie tri góly pri výhre 6:1, vďaka čomu dostal ovácie od súperových fanúšikov.<ref name="theguardian.com"/> Argentína odštartovala finále proti Čile ako favorit, čo ukázali aj stávkové kancelárie, avšak prehrali po penaltovom rozstrele 4:1, keď po predĺžení bolo 0:0. Messi čelil agresívnej hre súpera naňho, čo bolo vidieť aj keď mu vyzuli kopačku počas behu, vďaka čomu hral pod jeho štandard, hoci bol jediným argentínčanom, ktorý úspešne premenil svoju penaltu.<ref>https://www.theguardian.com/football/2015/jul/05/chile-argentina-copa-america-final-match-report</ref> Na konci turnaja mal údajne získať cenu pre najcennejšieho hráča na turnaji, ale túto cenu odmietol.<ref>https://global.espn.com/football/copa-america/story/2514749/lionel-messi-grateful-for-support-after-copa-america-defeat?src=com</ref> Keďže Argentína nezískala trofej už od roku 1993, zvrhla sa Messiho veľká kritika zo strany argentínskych medií a fanúšikov.<ref>https://www.nytimes.com/reuters/2015/08/05/sports/soccer/05reuters-soccer-argentina-messi.html?ref=topics</ref> === 2016: Copa América Centenario, ukončenie reprezentačnej kariéry a návrat === Messiho účinkovanie na [[Copa América 2016|Copa América Centenario]] bolo spočiatku ohrozené, keďže 27. mája 2016 v prípravnom zápase proti [[Honduraské národné futbalové mužstvo|Hondurasu]] (1:0 výhra) utrpel poranenie chrbta.<ref>https://www.espn.com/soccer/report?gameId=448440</ref> Neskôr vydali vyhlásenie, že v bedrovej oblasti utrpel hlboké modriny. 6. júna bol v otváracom zápase proti Čile (2:1 výhra) ponechaný len na lavičke náhradníkov, kvôli obavám o jeho kondíciu.<ref>https://www.theguardian.com/football/2016/jun/07/argentina-top-chile-in-rematch-of-last-years-copa-america-final</ref> V druhom zápase proti [[Panamské národné futbalové mužstvo|Paname]] (5:0 výhra) ho Gerardo Martino opäť nepostavil do základnej zostavy, avšak v 61. minúte prišiel z lavičky, keď nahradil [[Augusto Fernández|Augusta Fernándeza]] a za 19 minút sa mu podarilo streliť hetrik, a taktiež zohral dôležitú úlohy pri góle na 5:0, ktorý strelil [[Sergio Agüero]], čím sa Argentína dostala do vyraďovacej fázy.<ref>https://www.theguardian.com/football/2016/jun/10/lionel-messi-hat-trick-argentina-panama-copa-america</ref> V tomto zápase bol označený za muža zápasu.<ref>https://web.archive.org/web/20160609183110/http://www.ca2016.com/matches/16</ref> {{Citát v rámčeku|„Vadilo mi, že Messi prekonal môj rekord? Trochu, áno. Chodíte po celom svete a ľudia o vás hovoria, že on je tým najlepším strelcom argentínskeho národného tímu. Výhoda, ktorú mám, je, že som na druhom mieste za mimozemšťanom.“|– [[Gabriel Batistuta]] po tom, čo Messi prekonal jeho rekord.}} 18. júna 2016 sa stal opäť mužom zápasu vo štvrťfinále proti Venezuele (4:1 výhra),<ref name="ussoccer.com">https://www.ussoccer.com/teams/usmnt</ref> keď asistoval na dva góly a jeden sám strelil, čím vyrovnal rekord Gabriela Batistutu s 54 gólmi v počte gólov za Argentínsky národný tím.<ref>https://www.bbc.com/sport/football/36569759</ref> Tento rekord prekonal o tri dni neskôr v semifinále proti Spojeným štátom (4:0 výhra), kde taktiež asistoval na dva góly, čím pomohol Argentíne dostať sa do finále tejto súťaže druhý rok po sebe,<ref>https://global.espn.com/football/argentina/story/2897489/lionel-messi-equals-argentinas-gabriel-batistuta-all-time-goal-scoring-record?src=com</ref> a opäť bol zvolený mužom zápasu.<ref>https://web.archive.org/web/20160618001954/http://www.ca2016.com/matches/29</ref> 26. júna sa začalo opakované minuloročné finále proti Čile, avšak Argentína opäť prehrala po pokutových kopoch, po tom čo v riadnom hracom čase zápas skončil 0:0. Navyše Messi nepremenil svoju penaltu. Táto finálová porážka bola Messiho treťou v rade vo veľkých turnajoch, a celkovo štvrtá. Po zápase Messi oznámil, že ukončuje medzinárodnú kariéru.<ref>https://global.espn.com/football/copa-america/story/2902891/lionel-messi-flags-potential-argentina-retirement-after-penalty-loss-to-chile?src=com</ref> Začal, "Urobil som čo som mohol. Národný tím pre mňa skončil, rozhodol som sa."<ref>https://edition.cnn.com/2016/06/27/football/copa-america-lionel-messi/</ref> Tréner Čile, Juan Antonio Pizzi, po zápase povedal: "Moja generácia ho nemôže porovnávať s Maradonom, kvôli tomu, čo Maradona urobil pre futbal v Argentíne. Avšak myslím si, že najlepší hráč na svete hral dnes tu v Spojených štátoch."<ref>https://www.theguardian.com/football/2016/jun/27/lionel-messi-says-he-is-quitting-argentina-team-after-copa-america-final-defeat</ref> Messi ukončil turnaj ako druhý najlepší strelec za Eduardom Vargasom, keď strelil päť gólov. Mal však najviac asistencii (4), a taktiež vyhral najviac ocenení muža zápasu (3); vďaka tomu bol menovaný do tímu turnaja, avšak nezískal Zlatú loptu pre najlepšieho hráča turnaja, lebo ju získal [[Alexis Sánchez]].<ref name="ussoccer.com"/> ==== "Neodchádzaj, Leo" ==== Po jeho oznámení o ukončení reprezentačnej kariéry začala v Argentíne kampaň, aby zmenil názor o svojom odchode.<ref>https://www.skysports.com/football/news/12026/10327302/argentina-hope-lionel-messi-reconsiders-retirement-says-guillem-balague</ref> Keď tím pristál v [[Buenos Aires]], fanúšikovia ho vítali znakmi a transparentami s názvami ako ,,Neodchádzaj, Leo". [[Prezident Argentíny|Argentínsky prezident]] [[Mauricio Macri]] vyzval Messiho, aby svoje rozhodnutie neuponáhľal, keď povedal: "Máme to šťastie, je to životná pocta, dar od Boha, že máme najlepšieho hráča na svete v našej krajine...Lionel Messi je najväčšia vec, ktorú máme v Argentíne, a preto sa musíme o neho postarať."<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://en.as.com/en/2016/06/28/football/1467141271_384638.html |dátum prístupu=2019-09-14 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200206141456/https://en.as.com/en/2016/06/28/football/1467141271_384638.html |dátum archivácie=2020-02-06 }}</ref> Starosta mesta Buenos Aires, [[Horacio Rodríguez Larreta]], odhalil v hlavnom meste Messiho sochu, aby ho presvedčil, aby znovu zvážil ukončenie reprezentačnej kariéry.<ref>https://www.mundodeportivo.com/futbol/20160628/402829485468/inauguran-en-buenos-aires-estatua-en-homenaje-a-messi.html</ref> Na sociálnych sieťach sa NoTeVayasLeo [<nowiki/>[[Španielčina|špan]]. NeodchádzajLeo] stal globálnou [[Twitter|trendovou témou]] a dokonca aj zoznamom skladieb na [[Spotify]].<ref>https://web.archive.org/web/20160706101137/http://www.nytimes.com/aponline/2016/06/27/sports/soccer/ap-soc-argentina-messi-quits.html?_r=0</ref> Kampaň pokračovala aj v uliciach a na námestiach argentínskeho hlavného mesta, kde sa 2. júla približne 50 000 fanúšikov vydalo ku [[Obelisku v Buenos Aires]] s použitím rovnakých sloganov ,,Neodchádzaj, Leo".<ref>https://www.sport-english.com/en/news/futbol-internacional/macri-maradona-and-the-argentine-people-rally-together-prompt-messi-u-turn-5234915</ref> ==== Návrat ==== {{Citát v rámčeku|„V noci vo finále mi napadalo veľa vecí a ja som vážne uvažoval o odchode, ale moja láska k mojej krajine a k tomuto dresu je príliš veľká.“|Messi zrušil svoje rozhodnutie o ukončení reprezentačnej kariéry dňa 12. augusta 2016.}} Len týždeň po tom, čo oznámil ukončenie reprezentačnej kariéry začali argentínske noviny ''[[La Nación]]'' uvádzať, že začal uvažovať o hraní za Argentínu už v septembri v kvalifikácii na Majstrovstvá sveta 2018.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=La Nacion claims to know that Lionel Messi will return to Argentina national team|url=https://www.cbssports.com/soccer/news/report-friend-of-messi-hints-reconsidering-retirement-from-argentina/|vydavateľ=CBSSports.com|dátum prístupu=2019-09-14|jazyk=en}}</ref> 12. augusta sa potvrdilo, že Messi zmenil svoje rozhodnutie ukončiť reprezentačnú kariéru a bol zaradený do mužstva pre nadchádzajúce kvalifikácie na Majstrovstiev sveta vo futbale 2018.<ref>https://global.espn.com/football/argentina/story/2928133/lionel-messi-to-make-argentina-return-after-brief-international-retirement?src=com</ref> 1. septembra 2016, pri jeho prvom zápase po návrate, strelil jediný gól pri víťazstve 1:0 nad Uruguajom v kvalifikácii na Majstrovstvá sveta 2018.<ref>https://www.beinsports.com/en/football/video/messi-strikes-back-as-argentina-sink-uruguay/328680</ref>[[Súbor:ECUADOR VS ARGENTINA (37594548472).jpg|náhľad|Messi oslavuje hetrik proti [[Ekvádorské národné futbalové mužstvo|Ekvádoru]], ktorým poslal Argentínu na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|Majstrovstvá sveta 2018]] v Rusku|alt=|vľavo]]28. marca 2017 bol Messi suspendovaný na najbližšie štyri zápasy za urážky na postranného rozhodcu v zápase proti Čile hranom 23. marca 2017. Bola mu taktiež udelená pokuta 10 000 švajčiarskych frankov (približne 9000 €).<ref>https://www.fifa.com/worldcup/news/lionel-messi-suspended-for-four-matches-2877817</ref><ref>https://www.bbc.com/sport/football/39423000</ref> Dňa 5. mája 2017 odvolala [[Medzinárodná futbalová federácia|FIFA]] zákaz Messimu nehrať v štyroch zápasoch a pokutu 10 000 švajčiarskych frankov po odvolaní argentínskej futbalovej federácie, čo znamenalo, že mohol hrať zvyšné zápasy v kvalifikácii na Majstrovstvá sveta.<ref>https://www.fifa.com/about-fifa/who-we-are/news/fifa-appeal-committee-passes-decision-on-lionel-messi-2882666</ref> Účasť Argentíny na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|Majstrovstvách sveta 2018]] bola ohrozená, keďže pred posledným zápasom v kvalifikácii boli v skupine šiesty, a postupovať môžu len piati, čo znamenalo, že sa po prvýkrát nemuseli kvalifikovať na záverečný turnaj do roku 1970. 10. októbra 2017 doviedol Messi svoju krajinu na Majstrovstvá sveta, keď vo veľmi dôležitom poslednom kole dokázal streliť hetrik, a tak Argentína porazila [[Ekvádorské národné futbalové mužstvo|Ekvádor]] 3:1 vonku.<ref name="ReferenceA">https://www.theguardian.com/football/2017/oct/11/lionel-messi-hat-trick-secures-argentinas-passage-to-world-cup</ref> Messiho tri góly v zápase ho doviedli k pozícii najlepšieho strelca v kvalifikáciách na Majstrovstvá sveta v histórii CONMEBOL spoločne s [[Luis Alberto Suárez|Luisom Suárezom]], keď ich obaja strelili už 21. Prekonali predošlý rekord, ktorý držal jeho krajan [[Hernán Jorge Crespo|Hernán Crespo]].<ref name="ReferenceA"/> === 2018: Majstrovstvá sveta === {{Citát v rámčeku|„Tento tím je najhorší vo svojej histórii. Dokonca ani najlepší hráč na svete nebol schopný vytvoriť konkurencieschopný tím. Tento bezkonkurenčný génius [Messi] zakrýval všetky dovtedajšie problémy.“|– Bývalý argentínsky hráč [[Osvaldo Ardiles]] o poklese kvality Argentíny zamaskovanej Messim.}} V nadväznosti na ich kvalifikáciu, ktorú zachránil Messi, neboli očakávania na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|Majstrovstvách sveta]] celkom vysoké, čo s potvrdilo aj v prípravnom zápase v marci 2018, keď tím bez Messiho, ktorý bol zranený, prehral so Španielskom 6:1.<ref>https://www.bbc.co.uk/sport/football/43549056</ref><ref>https://www.si.com/soccer/2018/03/27/lionel-messi-reveals-personal-world-cup-regrets-and-admits-argentina-not-contenders-2018</ref> Pred začiatkom turnaja začali média špekulovať o tom, či to budú pre Messiho posledné Majstrovstvá sveta.<ref>https://www.espn.co.uk/football/argentina/story/3527894/lionel-messi-argentinas-results-will-decide-if-this-is-my-last-world-cup</ref> V otváracom zápase skupiny proti [[Islandské národné futbalové mužstvo|Islandu]] 16. júna, nepremenil potenciálnu víťaznú penaltu a zápas tak skončil remízou 1:1.<ref>https://www.bbc.com/sport/football/44422188</ref> V druhom zápase Argentíny na Majstrovstvách sveta hranom 21. júna, prehrali s [[Chorvátske národné futbalové mužstvo|Chorvátskom]] 3:0. Po zápase hovoril argentínsky tréner [[Jorge Sampaoli]] o nedostatku kvality v tíme obklopujúcom Messiho, „realita argentínskeho mužstva zahaluje jeho [Messiho] genialitu“.<ref name="bbc.com">https://www.bbc.com/sport/football/44567336</ref> Messi mal len 49 dotykov z loptou a len dvakrát sa dostal do pokutového územia Chorvátska.<ref name="tribuna.com">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://tribuna.com/en/fcbarcelona/news/2785441/ |dátum prístupu=2019-09-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20191217043201/https://tribuna.com/en/fcbarcelona/news/2785441/ |dátum archivácie=2019-12-17 }}</ref> Sampaoli uviedol: "jednoducho sme mu nevedeli dať prihrávku, ktorá by mu pomohla vytvoriť situácie na ktoré je zvyknutý. Pracovali sme na tom, aby sme mu dali loptu, avšak súper tiež tvrdo pracoval, aby mu zabránil získať loptu. Prehrali sme tento súboj."<ref name="bbc.com"/> Chorvátsky záložník [[Luka Modrić]] taktiež po zápase uviedol, že "Messi je neuveriteľný hráč, ale nemôže všetko robiť sám."<ref name="tribuna.com"/>[[Súbor:Messi vs Nigeria 2018.jpg|náhľad|Messi oslavujúci gól proti [[Nigérijské národné futbalové mužstvo|Nigérii]]|alt=|vľavo]]V záverečnom zápase skupiny proti Nigérii, hranom 26. júna, strelil Messi otvárací gól pri výhre 2:1, čím sa stal len tretím hráčom po Diegovi Maradonovi a Gabrielovi Batistutovi, ktorý skóroval na troch rôznych Majstrovstvách sveta; a stal sa taktiež prvým hráčom, ktorý strelil gól na Majstrovstvách sveta ako teenager, v dvadsiatich a taktiež v tridsiatich rokoch.<ref>https://www.nytimes.com/2018/06/26/sports/world-cup/argentina-vs-nigeria-messi.html</ref> Tento gól, ktorý bol uchádzačom ako jeden z najkrajších gólov na turnaji, prišiel po dlhej prihrávke zo stredu ihriska, loptu si spracoval počas behu stehnom a svojou slabšou pravačkou strelil gól.<ref>https://www.bbc.com/sport/av/football/44620631</ref><ref>https://www.fifa.com/worldcup/videos/goal-of-the-tournament/</ref> Argentína skončila v skupine na druhom mieste za Chorvátskom.<ref>https://www.bbc.com/sport/football/44439263</ref> V osemfinále, hranom 30. júna, narazila Argentína na budúcich šampiónov [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzov]], avšak tím okolo Messi prehral 4:3, čo viedlo k vypadnutiu zo šampionátu; v tomto zápase si Messi pripísal dve asistencie.<ref>https://www.bbc.com/sport/live/football/43976007</ref> S dvomi asistenciami v poslednom zápase sa stal Messi prvým hráčom, ktorý vyprodukoval asistenciu na posledných štyroch Majstrovstvách sveta, a taktiež sa stal prvým hráčom, ktorý asistoval na dva góly v jednom zápase Argentíny od čias Diega Maradonu, ktorému sa to podarilo v roku 1986 proti Južnej Kórei.<ref>https://www.fifa.com/worldcup/news/messi-ronaldo-bow-out-in-dramatic-knockout-openers</ref><ref>https://www.cbssports.com/soccer/world-cup/news/cristiano-ronaldo-vs-lionel-messi-at-the-2018-world-cup-argentina-and-portugal-eliminated/</ref> Následne po turnaji Messi neučínkoval v priateľských zápasoch Argentíny proti Gueatemale a Kolumbii, hraných v septembri 2018, a uviedol, že je nepravdepodobné, aby zastupoval národný tím po zvyšok kalendárneho roka. Absencia Messiho v národnom tíme a jeho pokračujúce zlyhanie v získaní titulu s Argentínou vyvolali v médiách špekulácie, že by Messi mohol opäť odísť z medzinárodného futbalu.<ref>https://www.espn.com/soccer/argentina/story/3597316/lionel-messi-unlikely-for-argentina-duties-for-rest-of-year</ref> V marci 2019 bol však opäť nominovaný do Argentínskeho tímu na prípravné zápasy proti Venezuele a [[Marocké národné futbalové mužstvo|Maroku]], ktoré sa mali hrať neskôr v rovnakom mesiaci.<ref>https://www.theguardian.com/football/2019/mar/07/lionel-messi-returns-to-argentina-squad-for-first-time-since-world-cup</ref> 22. marca sa vrátil k reprezentovaniu národného tímu k zápasu proti Venezuele, avšak prehrali 3:1.<ref>https://www.bbc.com/sport/football/47662363</ref> === 2019: Tretie miesto na Copa América === 21. mája 2019 bol Messi nominovaný trénerom [[Lionel Scaloni|Lionelom Scalonim]] do 23 členného tímu na [[Copa América 2019]].<ref>https://www.si.com/soccer/2019/05/21/argentina-copa-america-squad-roster-messi-aguero-dybala-scaloni</ref> 19. júna, v druhom zápase skupiny proti Paraguaju strelil gól z penalty a zápas skončil remízou 1:1.<ref>https://www.washingtonpost.com/gdpr-consent/?destination=%2fsports%2fdcunited%2fargentina-draws-with-paraguay-1-1-in-copa-america%2f2019%2f06%2f19%2fd3705b18-9306-11e9-956a-88c291ab5c38_story.html%3f</ref> Následná prehra Argentíny v semifinále proti Brazílii 2:0 (2. júla), vyvolala Messiho rozčúlenie, keďže sa ostro vyjadril k rozhodcom, ktorý pískali tento zápas.<ref>https://www.beinsports.com/au/copa-america/news/messi-blasts-bulls-refereeing/1233003</ref> 6. júla, v zápase o tretie miesto proti Čile, vytvoril otvárací gól Sergia Agüera a pomohol tímu vyhrať zápas 2:1, čím pomohol Argentíne získať bronzovú medailu; avšak, v 37. minúte dostal červenú kartu spoločne s [[Gary Medel]]om, po tom čo sa s ním zapojil do hádky.<ref>https://www.espn.co.uk/football/copa-america/0/blog/post/3894006/messis-red-card-overshadows-argentinas-encouraging-win-and-chiles-end-of-an-era</ref> Po zápase si odmietol prevziať medailu a v rozhovore uviedol, že "nechcem byť súčasťou tejto korupcie."<ref>https://www.espn.co.uk/football/argentina/story/3894693/angry-messi-cites-corruption-after-copa-red-card</ref> Messi sa neskôr ospravedlnil za svoje vyjadrenia, avšak od CONMEBOL-u dostal pokutu 1500$ a zákaz hrania v jednom zápase, čo znamenalo, že sa nezúčastní kvalifikácie na Majstrovstvá sveta.<ref>https://www.espn.com/soccer/argentina/story/3905355/messi-gets-wc-qualifier-ban-for-copa-red-card</ref> Dňa 2. augusta dostal Messi od CONMEBOL-u trojmesačný zákaz hrania futbalu za národný tím a taktiež pokutu 50 000$ za jeho vyjadrenia na rozhodcov; tento zákaz znamenal, že chýbal v prípravných zápasov proti Čile, Mexiku a Nemecku v septembri a októbri.<ref>http://www.conmebol.com/es/suspension-y-multa-para-lionel-messi</ref> 10. septembra 2020 Argentínska FA oznámila, že Messiho pozastavenie na jeden zápas bolo zrušené a kvalifikáciu bude môcť hrať už budúci mesiac.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi suspension lifted, available for Argentina {{!}} Mundo Albiceleste|url=https://mundoalbiceleste.com/2020/09/10/lionel-messi-suspension-lifted-available-for-argentina/|dátum prístupu=2020-10-20|jazyk=en-US|meno=Roy|priezvisko=Nemer}}</ref> 18. septembra bol povolaný na októbrové zápasy do zostavy Argentíny na kvalifikáciu majstrovstiev sveta proti Ekvádoru a Bolívii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi, Cristian Pavon, Gio Simeone, Emi Martinez make Argentina team {{!}} Mundo Albiceleste|url=https://mundoalbiceleste.com/2020/09/18/lionel-messi-cristian-pavon-gio-simeone-emi-martinez-make-argentina-team/|dátum prístupu=2020-10-20|jazyk=en-US|meno=Roy|priezvisko=Nemer}}</ref> === 2021: Rekord v počte zápasov a víťazstvo na Copa América === 14. júna 2021 skóroval Messi z priameho kopu pri remíze 1:1 proti Čile v úvodnom zápase argentínskej skupiny na [[Copa América 2021]] v Brazílii. Tento gól znamenal, že prekonal počet 56 gólov z priameho kopu Cristiana Ronalda, čím stal aktívnym futbalistom s najväčším počtom gólov z priameho kopu. Prekonal tiež rekord 38 gólov Gabriela Batistutu v oficiálnych zápasoch Argentíny. V druhom zápase skupiny 18. júna pripravil Messi víťazný gól pri výhre 1:0 proti Uruguaju, keď asistoval Guidovi Rodríguezovi. 21. júna hral vo svojom 147. zápase, čím vyrovnal rekord Javiera Mascherana v najviac zápasoch za Argentínu pri výhre 1:0 nad Paraguajom v ich treťom zápase na turnaji. O týždeň neskôr prelomil rekord v počte zápasov za argentínsky národný tím, keď sa predstavil pri výhre 4:1 nad [[Bolívijské národné futbalové mužstvo|Bolíviou]] v poslednom zápase skupinovej fázy, v ktorom asistoval na otvárací gól [[Papu Gómez]]a a neskôr sám strelil dva góly.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi sets Argentina's all-time appearances mark|url=https://www.espn.com/soccer/argentina-arg/story/4422176/messi-sets-argentina-appearances-mark-in-copa-america-match-vs-bolivia|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2021-06-29|dátum prístupu=2021-08-06|jazyk=en}}</ref> 3. júla dvakrát asistoval a strelil gól z priameho kopu pri výhre 3:0 nad Ekvádorom vo štvrťfinále turnaja. 6. júla, pri remíze 1:1 v semifinále proti Kolumbii, v 150. zápase za Argentínu, zaregistroval už svoju piatu asistenciu na turnaji, keď asistoval na gól [[Lautaro Martínez|Lautarovi Martínezovi]], čím vyrovnať jeho rekord deviatich gólových bodov (v merítku kanadského bodovania) na jednom turnaji spred piatich rokov; neskôr strelil gól z pokutového kopu pri víťazstve Argentíny v penaltovom rozstrele 3:2, čím postúpil do svojho piateho medzinárodného finále.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Argentina vs. Colombia - Football Match Report - July 6, 2021 - ESPN|url=https://www.espn.com/soccer/report/_/gameId/603184|vydavateľ=ESPN.com|dátum prístupu=2021-08-06|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi driving Argentina at Copa America|url=https://www.thescore.com/esp_fed/news/2186119|vydavateľ=theScore.com|dátum prístupu=2021-08-06|jazyk=en|meno=The Associated|priezvisko=Press}}</ref> 10. júla Argentína porazila vo finále hosťovskú Brazíliu 1:0, vďaka čomu získal Messi svoju prvú hlavnú medzinárodnú trofej a Argentína svoju prvú od roku [[Copa América 1993|1993]], a rekordnú pätnástu trofej Copa América.<ref>{{Citácia periodika|titul=Argentina 1-0 Brazil: Copa América final – as it happened|url=https://www.theguardian.com/football/live/2021/jul/10/argentina-v-brazil-copa-america-final-live|periodikum=The Guardian|dátum=2021-07-11|dátum prístupu=2021-08-06|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Bryan Armen|priezvisko=Graham}}</ref> Messi bol priamo zapojený do 9 z 12 gólov, ktoré Argentína strelila, strelil štyri góly a asistoval päťkrát; za svoje výkony bol (spolu s Neymarom) vymenovaný za hráča turnaja. Skončil tiež ako najlepší strelec turnaja so štyrmi gólmi spolu s kolumbijským útočníkom [[Luis Díaz (kolumbíjsky futbalista)|Luisom Díazom]], aj keď Zlatú kopačku získal Messi, pretože mal viac asistencií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Leo Messi named player of tournament in Copa América|url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news/2187432/leo-messi-named-player-of-tournament-in-copa-america|vydavateľ=www.fcbarcelona.com|dátum prístupu=2021-08-06|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi wins 2021 Copa America Golden Boot {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en-in/news/who-is-leading-the-race-for-copa-americas-golden-boot/1unofbxrqy1bm10fsnoy5cyvi6|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2021-08-06}}</ref> === 2022 - súčasnosť: Triumf na Majstrovstvách sveta === 9. septembra strelil Messi hattrick pri domácej výhre 3:0 proti Bolívii v [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2022 – Južná Amerika|kvalifikácii na Majstrovstvá sveta 2022]], čím prekonal [[Pelé]]ho ako juhoamerického najlepšieho reprezentačného strelca so 79 gólmi. Vo [[Finalissima 2022]], tretej edícii [[Pohár Artemia Franchiho|víťazov juhoamerického šampióna a európskeho šampióna]], hranom vo [[Wembley Stadium|Wembley]] 2. júna 2022, dvakrát asistoval pri výhre 3:0 proti Taliansku a bol vyhlásený hráčom zápasu, čím získal druhú trofej pre Argentínu na seniorskej úrovni.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Argentina's Lionel Messi named official Finalissima Player of the Match|url=https://www.uefa.com/finalissima/news/0276-1549531afce1-16d40688390d-1000--argentina-s-lionel-messi-named-official-finalissima-player-of-t/|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2022-06-01|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> 6. júna strelil všetkých 5 gólov Argentíny pri výhre 5:0 v priateľskom zápase proti [[Estónske národné futbalové mužstvo|Estónsku]], čím prekonal [[Ferenc Puskás|Ferenca Puskása]] v rebríčku najlepších mužských reprezentačných strelcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi scores all five Argentina goals in friendly to overhaul Puskás|url=https://www.theguardian.com/football/2022/jun/06/lionel-messi-scores-all-five-argentina-goals-in-friendly-to-overhaul-puskas|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2022-06-06|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en|priezvisko=Reuters}}</ref> [[Súbor:Lionel Messi WC2022.jpg|vľavo|náhľad|Messi na Majstrovstvách sveta 2022.]] Na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|Majstrovstvách sveta 2022]] v Katare strelil otvárací gól Argentíny z penalty pri prehre 2:1 proti [[Saudskoarabské národné futbalové mužstvo|Saudskej Arábii]]. V nasledujúcom zápase strelil gól z 18 metrovej vzdialenosti proti Mexiku pri výhre Argentíny 2:0, a taktiež nahral na druhý gól, ktorý strelil [[Enzo Fernández]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Argentina vs Mexico live updates|url=https://theathletic.com/live-blogs/mexico-argentina-world-cup-match-live/5wa7Cfxxwt1s/|vydavateľ=The Athletic|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en|meno=The|priezvisko=Athletic}}</ref> V osemfinále proti Austrálii strelil otvárací gól Argentíny pri výhre 2:1, zároveň to bol jeho 1000. zápas v kariére,<ref>{{Citácia periodika|titul=Messi scores in 1,000th game as Argentina progress|url=https://www.bbc.com/sport/football/63765129|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en-GB}}</ref> a taktiež sa stal juhoamerickým hráčom s najviac zápasmi v reprezentácii (medzi členmi CONMEBOL), keď prekonal predošlý rekord nastolený Ekuadorčanom [[Iván Hurdato|Ivánom Hurdatom]], avšak vyrovnal a prekonal aj iné rekordy Majstrovstiev sveta a národného tímu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi breaks two Maradona records in Argentina's win over|url=https://www.sportsmole.co.uk/football/argentina/world-cup-2022/news/messi-breaks-two-maradona-records-in-argentinas-win-over-australia_501212.html|vydavateľ=Sports Mole|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=https://mobile.twitter.com/alimo_philip/status/1599143464511291392|url=https://mobile.twitter.com/alimo_philip/status/1599143464511291392|vydavateľ=Twitter|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mil jogos e recordes: Messi chega a novas marcas contra a Austrália|url=https://www.terra.com.br/esportes/mil-jogos-e-recordes-messi-chega-a-novas-marcas-contra-a-australia,84099d8f9c138efa894b3f833d7a75092edg4dg7.html|vydavateľ=Terra|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=pt-BR|priezvisko=lance}}</ref> Vo štvrťfinále proti Holandsku asistoval na gól [[Nahuel Molina|Nahuelovi Molinovi]] a následne strelil gól z penalty v zápase, ktorý skončil po predĺžení 2:2. Argentína vyhrala 4:3 na penalty aj vďaka Messimu, ktorý premenil prvú z nich.<ref>{{Citácia periodika|titul=Messi's World Cup dream lives on with Argentina win|url=https://www.bbc.com/sport/football/63830319|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en-GB}}</ref> V semifinále proti Chorvátsku Messi odohral svoj 25. zápas na Majstrovstvách sveta, čím vyrovnal rekord Nemca [[Lothar Matthäus|Lothara Matthäusa]], a strelil otvárací gól z penalty predtým, ako asistoval na tretí gól, ktorý strelil [[Julian Álvarez]] pri výhre 3:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Inspired Lionel Messi takes Argentina past Croatia and into World Cup final|url=https://www.theguardian.com/football/2022/dec/13/argentina-croatia-world-cup-semi-final-match-report|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2022-12-13|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en}}</ref> Argentína postúpila do finálového zápasu proti Francúzsku a Messi konštatoval, že toto bude jeho posledný zápas na Majstrovstvách sveta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi confirms final will be last World Cup game ever as Argentina overpowers Croatia 3-0|url=https://www.cnn.com/2022/12/13/football/argentina-croatia-lionel-messi-qatar-world-cup-spt-intl/index.html|vydavateľ=CNN|dátum vydania=2022-12-13|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en|meno=Matias|priezvisko=Grez}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Defining Lionel Messi: An essay on greatness, immortality and unburdened happiness|url=https://theathletic.com/4001739/2022/12/15/lionel-messi-world-cup-greatness/|vydavateľ=The Athletic|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en|meno=Oliver|priezvisko=Kay}}</ref> Vo finále Majstrovstiev sveta, hranom 18. decembra v [[Lusail Stadium]], odohral rekordný 26. zápas na Majstrovstvách sveta. Messi strelil otvárací gól Argentíny, čím sa stal prvým hráčom, ktorý strelil gól v každej fáze turnaja, odkedy bolo predstavené osemfinále v roku 1986.<ref>{{Citácia periodika|titul=Mbappe wins Golden Boot, Messi wins Golden Ball|url=https://www.bbc.com/sport/football/64019023|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2022-12-23|jazyk=en-GB}}</ref> Po Argentínskom dvojgólovom vedení strelil francúzsky útočník [[Kylian Mbappé]] dva góly v priebehu dvoch minút. Messi skóroval v predĺžení na 3:2, avšak Mbappé strelil ďalší gól na 3:3. V penaltovom rozstrele premenil Messi prvú penaltu a Argentína vyhrala na penalty 4:2, čím ukončila 36-ročné čakanie na túto trofej.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi-inspired Argentina wins World Cup after beating France in sensational final|url=https://www.cnn.com/2022/12/18/football/argentina-france-world-cup-final-qatar-2022-spt-intl/index.html|vydavateľ=CNN|dátum vydania=2022-12-18|dátum prístupu=2022-12-23|jazyk=en|meno=Ben|priezvisko=Church}}</ref> Messi získal Zlatú loptu pre najlepšieho hráča turnaja, a stal sa tak prvým hráčom, ktorý ju vyhral dvakrát. Skončil druhý v poradí v Zlatej kopačke so siedmimi gólmi v siedmich zápasoch za Mbappém. S odohratým zápasom a dvoma gólmi vo finále prekonal Matthäusa ako hráča s najviac zápasmi na Majstrovstvách sveta (26) a Pelého ako hráča s najviac kombinovanými gólmi a asistenciami na Majstrovstvách sveta (21 - 13 gólov a 8 asistencií).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=2022 World Cup stats: Messi joins Maradona, overtakes Ronaldo; Mbappe's record 4|url=https://www.espn.in/football/blog-espn-fc-united/story/4834907/2022-world-cup-final-stats-messi-mbappe-argentina-france|vydavateľ=ESPN|dátum vydania=2022-12-19|dátum prístupu=2022-12-23|jazyk=en}}</ref> Finálový zápas je často považovaný za jeden z najlepších v histórii s mediálnym uvádzaním ako súboj Messiho s Mbappém.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel, Kylian, thank you|url=https://theathletic.com/4015186/2022/12/19/lionel-messi-kylian-mbappe-world-cup-final-shearer-column/|vydavateľ=The Athletic|dátum prístupu=2022-12-23|jazyk=en|meno=Alan|priezvisko=Shearer}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi, Mbappé, and a World Cup Masterpiece|url=https://www.wsj.com/articles/messi-mbappe-world-cup-final-argentina-france-11671392972|vydavateľ=WSJ|dátum prístupu=2022-12-23|jazyk=en-US|meno=Jason|priezvisko=Gay}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Opinion {{!}} It was Messi. It was Mbappé. Argentina’s World Cup win over France was magnificent|url=https://www.thestar.com/sports/worldcup/opinion/2022/12/18/it-was-messi-it-was-mbapp-argentinas-world-cup-win-over-france-was-magnificent.html|vydavateľ=thestar.com|dátum vydania=2022-12-18|dátum prístupu=2022-12-23|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi cements his place among the greats after winning epic duel against Kylian Mbappé|url=https://www.cnn.com/2022/12/18/football/lionel-messi-kylian-mbappe-greatest-world-cup-final-spt-intl/index.html|vydavateľ=CNN|dátum vydania=2022-12-19|dátum prístupu=2022-12-23|jazyk=en|meno=Matias|priezvisko=Grez}}</ref> Po zápase potvrdil, že neplánuje odísť z národného tímu so slovami ,,Chcem si ešte pár zápasov zahrať ako majster sveta".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi to continue playing for Argentina after World Cup win|url=https://theathletic.com/4014345/2022/12/18/messi-argentina-retirement-plans/|vydavateľ=The Athletic|dátum prístupu=2022-12-23|jazyk=en|meno=Luke|priezvisko=Brown}}</ref> == Profil hráča == === Štýl hry === [[Súbor:FWC 2018 - Group D - ARG v ISL - Messi penalty kick.jpg|náhľad|257x257bod|Messi kopajúci penaltu na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|Majstrovstvách sveta 2018]] proti [[Islandské národné futbalové mužstvo|Islandu]], ktorú nepremenil. V posledných sezónach sa jeho úspešnosť penált zhoršila]] Vďaka svojmu nízkemu vzrastu má Messi nižšie ťažisko ako vyšší hráči, čo mu dodáva väčšiu svižnosť, čo mu umožňuje rýchlejšie meniť smer a vyhnúť sa protichodným zákrokom;<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=DER SPIEGEL {{!}} Online-Nachrichten|url=https://www.spiegel.de/consent-a-?targetUrl=https://www.spiegel.de/international/world/ronaldo-and-messi-compete-to-define-a-football-era-a-837019.html&ref=https://en.wikipedia.org/|vydavateľ=www.spiegel.de|dátum prístupu=2020-10-20}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Five reasons why Messi stands out in soccer world - The Boston Globe|url=https://www.bostonglobe.com/sports/2014/07/12/reasons-why-messi-stands-out-football-world/mreF1boxmpDQcq7ZWenjqJ/story.html|vydavateľ=BostonGlobe.com|dátum prístupu=2020-10-20|jazyk=en-US|meno=Karl Ritter ASSOCIATED|priezvisko=PRESS|priezvisko2=July 12|priezvisko3=2014}}</ref> to viedlo španielske médiá k tomu, aby ho nazvali ''La Pulga Atómica'' („Atómová blcha“).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi, goles para 2010|url=https://www.mundodeportivo.com/20091206/messi-goles-para-2010_53837938612.html|vydavateľ=www.mundodeportivo.com|dátum vydania=2009-12-06|dátum prístupu=2020-10-20|jazyk=es}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi se convierte en la 'Pulga Atómica' {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/es/news/4284/el-fotomontaje-del-d%C3%ADa/2012/09/20/3390051/lionel-messi-se-convierte-en-la-pulga-at%C3%B3mica|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2020-10-20}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi, La Pulga atómica que se convirtió en el mejor del mundo|url=https://as.com/videos/2016/01/28/colombia/1453936234_817270.html|vydavateľ=AS.com|dátum vydania=2019-10-10|dátum prístupu=2020-10-20|jazyk=es-co}}</ref> Napriek tomu, že nevyniká moc fyzičkou, má značnú silu hornej časti tela, ktorá mu v kombinácii s nízkym ťažiskom a výslednou rovnováhou pomáha odolávať fyzickým nátlakom súperov; vďaka tomu je známy tým, že počas zápasov nesimuluje.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Arsenal v Barcelona: Lionel Messi making case for world's greatest ever player|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/competitions/champions-league/7532805/Arsenal-v-Barcelona-Lionel-Messi-making-case-for-worlds-greatest-ever-player.html|vydavateľ=The Telegraph|dátum prístupu=2020-10-20|jazyk=en-GB}}</ref> Jeho krátke a silné nohy mu umožňujú vyniknúť v krátkych nárazoch zrýchlenia, zatiaľ čo jeho rýchle nohy mu umožňujú udržať si kontrolu nad loptou pri driblingu v rýchlosti. Jeho bývalý manažér z Barcelony Pep Guardiola kedysi uviedol: „Messi je jediný hráč, ktorý s loptou beží rýchlejšie ako bez nej.“ Aj keď od polovice je 20-tych rokov zlepšil svoje schopnosti slabšou nohou, je prevažne ľavonohý hráč; vonkajšou stranou ľavej nohy zvyčajne začína driblovať, zatiaľ čo na zakončenie používa vnútornú časť nohy a poskytuje prihrávky a asistencie. [[Súbor:Lionel Messi Player of the Year, 2011.jpg|vľavo|náhľad|Messi je známy tým, že chodí hlboko do poľa, pracuje so záložníkmi, organizuje útočnú hru svojho tímu a vytvára šance pre ďalších hráčov]] Messi, ktorý je plodným strelcom gólov, je známy svojimi zakončeniami, vyrovnanosťou, rýchlymi reakciami a schopnosťou útočných behov za obranné línie. Taktiež je to playmaker, vďaka svojmu videniu hry a rozsahu prihrávok. Je opísaný ako tvorca gólov a príležitostí odtiaľ, kde je to zdanlivo nemožné. Navyše je presnýv priamych kopoch a pokutových kopoch, aj keď jeho schopnosti v pokutových kopoch sa v posledných sezónach trochu zhoršili. S konverzným pomerom z jeho ohybných priamych kopov sa časom Messi vypracoval na jedného z najlepších exponentov priameho kopu na svete. Messiho tempo a technické schopnosti mu umožňujú vykonávať individuálne driblingové behy smerom ku gólu, najmä počas protiútokov, zvyčajne zo stredu alebo z pravej strany ihriska. Jeho bývalý argentínsky manažér Diego Maradona, ktorý je všeobecne považovaný za najlepšieho driblera na svete a je jedným z najlepších hráčov všetkých čias, pokiaľ ide o túto schopnosť, o ňom povedal: „Lopta zostáva prilepená k jeho nohe; videl som skvelích hráčov v mojej kariére, ale nikdy som nevidel nikoho, kto by ovládal loptu tak ako Messi.“ Okrem svojich individuálnych kvalít je tiež pracovitým tímovým hráčom, ktorý je známy svojimi kreatívnymi kombináciami, najmä s bývalými záložníkmi Barcelony [[Xavi]]m a [[Andrés Iniesta|Andrésom Iniestom]]. Takticky Messi hrá vo voľnej útočnej role; ako všestranný hráč je schopný útočiť buď po krídle, alebo cez stred ihriska. V detstve sa mu najviac páčila rola playmakera, ktorý stál za dvoma útočníkmi, ale svoju kariéru začal v Španielsku ako ľavý krídelník alebo ľavý útočník. Pri prvom debute v prvom tíme ho manažér [[Frank Rijkaard]] presunul na pravé krídlo; z tejto pozície mohol ľahšie prerezávať obranu do stredu ihriska a ľavou nohou točiť strely na bránu, než aby prevažne centroval loptu pre spoluhráčov. Pod Guardiolom a nasledujúcimi manažérmi najčastejšie hral ako falošná deviatka; umiestnený ako útočník v strede poľa alebo osamelý útočník, túlal sa stredom, často sa pohyboval hlboko do stredu poľa a vláčil si so sebou obrancov, aby vytvoril a využil priestor na prihrávky. Pod vedením Luisa Enriqueho sa Messi pôvodne vrátil na pravé krídlo, ktoré charakterizovalo veľkú časť jeho skorej kariéry vo formácii manažéra 4–3–3, zatiaľ čo v neskorších sezónach bol čoraz viac nasadený do hlbšej a voľnej hry. Pod manažérom [[Ernesto Valverde|Ernestom Valverdem]] hral Messi v rôznych úlohách. Aj keď bol občas nasadený v hlbšej úlohe, z ktorej mohol behať zozadu do šestnástky, alebo dokonca na pravé krídlo<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Squawka {{!}} Football News, Stats, Quizzes & Predictions {{!}} EPL|url=https://www.squawka.com/en/|vydavateľ=Squawka|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en-GB}}</ref> alebo ako falošná deviatka,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Valverde returns Messi to the False 9 role|url=https://www.marca.com/en/football/barcelona/2017/08/21/599a9d8de5fdeae2358b457b.html|vydavateľ=MARCA in English|dátum vydania=2017-08-21|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Valverde recycles Messi|url=https://www.marca.com/en/football/barcelona/2017/09/11/59b650a3e2704e62408b4611.html|vydavateľ=MARCA in English|dátum vydania=2017-09-11|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en}}</ref> využíval sa aj v ofenzívnejšej ústrednej úlohe v 4–2–3–1, alebo ako druhý útočník vo formácii 4–4–2, kde dostal opäť povolenie chodiť hlboko do poľa, nadviazať spojenie so záložníkmi, organizovať útočnú hru a vytvárať šance pre svojho útočného partnera Suáreza.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=3 ways Barcelona could line up with Coutinho|url=https://www.thescore.com/liga/news/1461884|vydavateľ=theScore.com|dátum prístupu=2020-10-21|meno=Michael J.|priezvisko=Ch|priezvisko2=ler}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Dissected: How the new Barcelona play – and why there’s hope for Chelsea|url=https://www.thetimes.co.uk/article/dissected-how-the-new-barca-play-and-where-theres-hope-for-chelsea-rpwl0wbn5|dátum prístupu=2020-10-21|issn=0140-0460|jazyk=en|meno=Tom|priezvisko=Clarke|periodikum=The Times}}</ref> S postupujúcou kariérou a s pribúdajúcimi rokmi sa jeho tendencia k driblingu mierne znižovala. Messi začal diktovať hru v hlbších oblastiach ihriska a stal sa jedným z najlepších nahráčov a tvorcov hry v histórii futbalu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Top 25 Greatest Playmakers Ever|url=https://www.thesportster.com/soccer/top-25-greatest-playmakers-ever/|vydavateľ=TheSportster|dátum vydania=2015-07-04|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en-US}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FourFourTwo's 100 Greatest Footballers EVER: No.2, Lionel Messi|url=https://www.fourfourtwo.com/features/fourfourtwos-100-greatest-footballers-ever-no2-lionel-messi|vydavateľ=fourfourtwo.com|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en|meno=28|priezvisko=July 2017}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Football Teams, Scores, Stats, News, Fixtures, Results, Tables - ESPN|url=https://global.espn.com/football/|vydavateľ=ESPN.com|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en}}</ref> Postupom jeho kariéry sa znižovala aj jeho aktivita k získaniu lopty od súpera a obranné povinnosti; tým, že na ihrisku pokryl menej miesta a namiesto toho, aby šetril energiu na krátke výboje rýchlosti, dokázal zlepšiť svoju efektivitu, pohyb a hru v pozícií a tiež sa dokázal vyhnúť svalovým zraneniam, aj napriek tomu, že často hrával veľké množstvo zápasov počas konkrétnej sezóny konzistentne. Aj keď bol na začiatku svojej kariéry náchylný na zranenia, neskôr bol schopný vylepšiť svoje záznamy o zraneniach tým, že menej behal za loptou a prijal prísnejšiu diétu, tréningový režim a spánkový režim.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=How Messi went from injury-prone teenager to bionic man {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en/news/1717/editorial/2012/10/23/3468661/how-messi-went-from-injury-prone-teenager-to-bionic-man|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2020-10-21}}</ref> S argentínskym národným tímom hrával Messi podobne kdekoľvek v prvej línii; pod rôznymi manažérmi hral na pravom krídle, ako falošná deviatka, ako útočník, vo vedľajšej úlohe po boku iného útočníka, alebo v hlbšej, voľnej tvorivej role klasického tvorcu hry číslo 10 alebo ako útočný stredopoliar za útočníkmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Argentina's great tactical dilemma: where should Lionel Messi play?|url=http://www.theguardian.com/football/2016/jun/18/argentina-copa-america-lionel-messi-tactics|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2016-06-18|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en}}</ref> === Verejná mienka === {{Citát v rámčeku|"Videl som hráča, ktorý zdedí moje miesto v argentínskom futbale a volá sa Messi."|– [[Diego Maradona]] oslavuje 18-ročného Messiho ako jeho nástupcu vo februári 2006.}} Už ako tínedžer bol Messi vynikajúcim talentom a do 20-tich rokov sa zaradil medzi najlepších hráčov na svete. Diego Maradona považoval 18-ročného Messiho po boku [[Ronaldinho|Ronaldinha]] za najlepšieho hráča na svete, zatiaľ čo samotný Brazílčan krátko po víťazstve v ankete [[Zlatá lopta]] poznamenal: „Ani len v Barce nie som najlepší“.<ref>{{Citácia periodika|titul=Maradona hails Messi as successor|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/europe/4746070.stm|dátum=2006-02-24|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}</ref> O štyri roky neskôr, potom, čo Messi rekordným rozdielom vyhral svoju prvú Zlatú loptu, sa verejná diskusia o jeho kvalite posunula nad jeho postavenie v súčasnom futbale k možnosti, že bol jedným z najväčších hráčov v histórii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.bbc.co.uk/blogs/philminshull/2010/03/is_messi_the_greatest_ever.html|vydavateľ=www.bbc.co.uk|dátum prístupu=2020-10-21}}</ref> Prvým, kto niečo takéto poznamenal, bol jeho vtedajší manažér Pep Guardiola, ktorý už v auguste 2009 vyhlásil Messiho za najlepšieho hráča, akého kedy videl. V nasledujúcich rokoch si tento názor získal väčšiu obľubu medzi odborníkmi, manažérmi, bývalými i súčasnými hráčmi<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi: is the Barcelona and Argentina star the greatest-player ever?|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/players/lionel-messi/8545361/Lionel-Messi-is-the-Barcelona-and-Argentina-star-the-greatest-player-ever.html|vydavateľ=The Telegraph|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en-GB}}</ref> a na konci druhej treblovej sezóny (2014/2015), sa Messiho prevaha pred Maradonom a [[Pelé]]m stala zjavným pohľadom mnohých fanúšikov v kontinentálnej Európe.<ref>{{Citácia periodika|titul=Magical Messi grabs hat-trick in Copa America as Argentina romp into quarters|url=https://www.telegraph.co.uk/football/2016/06/11/magical-messi-grabs-hat-trick-in-copa-america-as-argentina-romp/|periodikum=The Telegraph|dátum=2016-06-11|dátum prístupu=2020-10-21|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Agence|priezvisko=France-Presse}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Is Lionel Messi the greatest of them all?|url=https://www.independent.co.uk/sport/football/european/lionel-messi-barcelona-forward-greatest-them-all-10287066.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2015-05-30|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en}}</ref> Časté protiargumenty sa však sústredili na skutočnosť, že Messi nevyhral s Argentínou žiadnu veľkú seniorskú trofej, dokým v roku [[Copa América 2021|2021]] nevyhral [[Copa América]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi y el título de Argentina en la Copa América 2021: "Necesitaba sacarme la espina"|url=https://www.espn.com.ar/futbol/copa-america/nota/_/id/8894609/lionel-messi-leo-la-pulga-argentina-brasil-final-copa-america-2021-campeon-declaraciones|vydavateľ=ESPN.com.ar|dátum vydania=2021-07-11|dátum prístupu=2021-08-11|jazyk=es}}</ref> [[Súbor:La Capilla Sixtina del Fútbol.jpg|vľavo|náhľad|''Sixtínska kaplnka futbalu'' (Messi vľavo, Maradona vpravo), na strope športového klubu Sportivo Pereyra v Barracase v Buenos Aires]] [[Súbor:Messi Maradona.jpg|náhľad|Fanúšikovia Argentíny s transparentmi Messiho a Maradonu na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|Majstrovstvách sveta 2018]] v Rusku]] Počas svojej kariéry bol Messi porovnávaný s jeho krajanom Diegom Maradonom kvôli podobným herným štýlom ako maličkým driblérom s ľavou nohou. Spočiatku bol iba jedným z mnohých mladých argentínskych hráčov, vrátane svojho chlapčenského idolu [[Pablo Aimar|Pabla Aimara]], ktorý dostal prezývku „Nový Maradona“, ale ako jeho kariéra napredovala, Messi dokázal svoju podobnosť so všetkými predchádzajúcimi uchádzačmi a stal sa najlepším hráčom Argentíny od čias Maradonu. [[Jorge Valdano]], ktorý zvíťazil na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1986|Majstrovstvách sveta 1986]] po boku Maradonu, v októbri 2013 uviedol: „Messi je Maradona každý deň."<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Valdano: "Messi es Maradona todos los días" - FIFA.com|url=http://es.fifa.com/world-match-centre/news/newsid/219/194/9/index.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2015-09-08|dátum prístupu=2020-10-21|url archívu=https://web.archive.org/web/20150908015149/http://es.fifa.com/world-match-centre/news/newsid/219/194/9/index.html|dátum archivácie=2015-09-08}}</ref> [[César Luis Menotti|César Menotti]], ktorý ako manažér dokázal vyhrať na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1978|Majstrovstvách sveta 1978]], zopakoval tento sentiment, keď sa domnieval, že Messi hrá „na úrovni najlepšieho Maradonu“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Menotti: "Messi está al nivel del mejor Maradona que vi"|url=https://as.com/futbol/2014/01/10/primera/1389359391_638487.html|vydavateľ=AS.com|dátum vydania=2014-01-10|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=es|meno=Diario|priezvisko=AS}}</ref> Ostatní pozoruhodní argentínski športovci, ako napríklad [[Osvaldo Ardiles]], [[Javier Zanetti]] či [[Diego Simeone]], vyjadrili presvedčenie, že Messi predbehol Maradonu ako najlepšieho hráča histórie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=“Sin dudas, Messi es mejor que Maradona”|url=https://www.clarin.com/deportes/dudas-Messi-mejor-Maradona_0_Sy0DXrnsvQe.html|vydavateľ=www.clarin.com|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=es|priezvisko=Clarín.com}}</ref> V argentínskej spoločnosti si Messiho všeobecne menej vážia ako Maradonu, čo je dôsledkom nielen jeho vnímaných nerovných výkonov s národným tímom, ale aj rozdielov na úrovní, osobnosti a pozadia. Messi je v niektorých ohľadoch protikladom jeho predchodcu: keď bol Maradona extrovertnou, kontroverznou postavou, Messi je zdržanlivý a nenáročný, mimo futbalu pozoruhodný muž. Pretrvávajúcou argumentáciou je jeho skutočnosť, že nikdy sa neukázal v argentínskej Primera División ako nastávajúci hráč, od mladosti dosiahol hviezdnu slávu v zámorí, zatiaľ čo nedostatok vonkajšej vášne pre dres ''Albiceleste'' (nespieva národnú hymnu a je naklonený emocionálnym prejavom) v minulosti viedli k nesprávnemu vnímaniu toho, že sa cítil skôr ako Katalánec ako skutočný Argentínec. Napriek tomu, že žije v Španielsku od 13 rokov, povedal: „Argentína je moja krajina, moja rodina, môj spôsob vyjadrovania. Vymenil by som všetky svoje rekordy za to, aby boli ľudia v mojej krajine šťastní.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi vomits because of nerves, says Argentina’s Alejandro Sabella|url=http://www.theguardian.com/football/2014/jun/10/lionel-messi-vomits-argentina-alejandro-sabella-world-cup|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2014-06-10|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en|meno=Associated|priezvisko=Press}}</ref> Okrem toho niekoľko vedúcich a futbalových osobností, vrátane Maradonu, napriek jeho hráčskym schopnostiam niekedy tiež spochybňovali vedenie Argentíny Messim ako kapitánom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maradona says Messi lacks leadership skills|url=https://www.espn.com/soccer/argentina/story/2889220/diego-maradona-says-lionel-messi-lacks-leadership-to-carry-a-team|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2016-06-09|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maradona vs. Messi: A Laughable Comparison|url=https://bleacherreport.com/articles/508097-maradona-vs-messi-a-laughable-comparison|vydavateľ=Bleacher Report|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en|meno=John|priezvisko=Tilghman}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Messi: A great player but a poor captain?|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/46279184|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en-GB}}</ref> === Porovnávanie s Cristianom Ronaldom === [[Súbor:Cristiano Ronaldo and Lionel Messi - Portugal vs Argentina, 9th February 2011 (2).jpg|náhľad|Messi je porovnávaný s [[Cristiano Ronaldo|Cristianom Ronaldom]] (vľavo) po väčšinu svojej kariéry|260x260bod]]Spomedzi svojich súčasných rovesníkov je Messi najčastejšie porovnávaný s portugalským útočníkom [[Cristiano Ronaldo|Cristianom Ronaldom]], ktorý je súčasťou tejto rivality, ktorá je porovnávaná s predchádzajúcimi rivalmi v iných športoch, ako napríklad rivalita [[Muhammad Ali|Muhammada Aliho]]-[[Joe Frazier|Joea Fraziera]] v boxe, [[Björn Borg]]a-[[John McEnroe|Johna McEnroeho]] v tenise, a rivalita [[Ayrton Senna|Ayrtona Sennu]] – [[Alain Prost|Alaina Prosta]] z pretekov Formuly 1.<ref>http://www.espn.com/sports/soccer/news/_/id/5842703/el-clasico-all-ronaldo-vs-messi</ref> Hoci Messi občas poprel akúkoľvek rivalitu,<ref>{{Citácia periodika|titul=Barcelona's Lionel Messi blames media for inventing rivalry with Real Madrid's Cristiano Ronaldo|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/9478241/Barcelonas-Lionel-Messi-blames-media-for-inventing-rivalry-with-Real-Madrids-Cristiano-Ronaldo.html|dátum=2012-08-15|dátum prístupu=2020-01-03|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Telegraph|priezvisko=Sport|periodikum=Telegraph}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi: Cristiano Ronaldo is not my rival|url=https://www.eurosport.co.uk/football/lionel-messi-cristiano-ronaldo-is-not-my-rival_sto4779011/story.shtml|vydavateľ=Eurosport UK|dátum vydania=2015-06-11|dátum prístupu=2020-01-03}}</ref> verí sa, že sa navzájom motivujú vo svojom cieli byť najlepším hráčom na svete: od roku 2008 vyhral Messi Zlatú loptu šesťkrát, Ronaldo päťkrát,<ref>{{Citácia periodika|titul=Ballon d'Or winners list|url=https://www.telegraph.co.uk/football/2017/12/07/ballon-dor-winners-list1/|periodikum=The Telegraph|dátum=2017-12-07|dátum prístupu=2020-01-03|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Telegraph|priezvisko=Sport}}</ref> šesťkrát najlepšieho futbalistu FIFA, Ronaldo päťkrát, šesťkrát [[Zlatá kopačka|európsku Zlatú kopačku]], zatiaľ čo Ronaldo štyrikrát. Fanúšikovia pravidelne rozoberajú ich individuálne schopnosti; okrem ich štýlu hrania sa rozoberajú tiež ich odlišné postavy—Ronaldo má 1,87 metra so svalnatým telom—a kontrastnú osobnosť, s Ronaldovým sebavedomým a teatrálnymi pádmi a Messiho pokorou.<ref>{{Citácia periodika|titul=Ronaldo May Look Like the Best, but Lionel Messi Is Better|url=https://www.nytimes.com/2011/09/14/sports/soccer/14iht-soccer14.html|periodikum=The New York Times|dátum=2011-09-13|dátum prístupu=2020-01-03|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Rob|priezvisko=Hughes}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo: I'm better than Messi|url=https://edition.cnn.com/2012/05/17/sport/football/football-champions-league-ronaldo-interview/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2020-01-03|meno=By Pedro Pinto and James Montague|priezvisko=CNN}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo: he's got a god-given talent – and he knows it {{!}} the Observer profile|url=https://www.theguardian.com/theobserver/2013/nov/24/cristiano-ronaldo-real-madrid-portugal-football|periodikum=The Guardian|dátum=2013-11-24|dátum prístupu=2020-01-03|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Tim|priezvisko=Lewis}}</ref> Od sezóny 2009/2010 až 2017/2018 čelil Messi Ronaldovi minimálne dvakrát v zápasoch ''[[El Clásico]]'', ktorý patrí medzi najsledovanejšie každoročné športové podujatie na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi Reaches $50 Million-A-Year Deal With Barcelona|url=https://www.forbes.com/sites/kurtbadenhausen/2014/05/16/lionel-messi-agrees-to-new-50-million-a-year-deal-with-barcelona/|vydavateľ=Forbes|dátum prístupu=2020-01-03|jazyk=en|meno=Kurt|priezvisko=Badenhausen}}</ref> Mimo ihriska je Ronaldo jeho priamym konkurentom z hľadiska platov, sponzorstva a fanúšikov na sociálnych médiách. == V populárnej kultúre == Podľa ''[[France Football]]'' bol Messi v piatich zo šiestich rokov medzi rokmi 2009 - 2014 svetovo najlepšie plateným futbalistom; stal sa prvým hráčom, ktorý prekročil hranicu 40 miliónov €, keď v roku 2013 zarobil 41 miliónov €, a taktiež aj hranice 50-60 miliónov €, keď v roku 2014 zarobil 65 miliónov €.<ref>https://www.worldsoccer.com/news/stat-day-top-20-best-paid-players-coaches-350260</ref> Messi sa umiestnil na druhom mieste na zozname najvyššie platených športovcov na svete, podľa ''[[Forbes (magazín)|Forbes]]'', (po Cristianovi Ronaldovi) s príjmom 73,8 miliónov € v rokoch 2015-2016. V roku 2018 sa stal prvým hráčom, ktorý prekonal hranicu 100 miliónov € za kalendárny rok, keď si zarobil 126 miliónov € v kombinovanom príjme z platov, bonusov a doložiek.<ref>https://www.francefootball.fr/news/Lionel-messi-devance-largement-cristiano-ronaldo-au-classement-des-joueurs-les-mieux-payes-au-monde/895372</ref> ''Forbes'' ho označil za najlepšie plateného atléta za rok 2019.<ref>https://www.bbc.com/sport/48602166?isBumped=0&postFreq=0&isEmpty=0&isProfane=0&tooLong=0&charCount=0&isAwaitingProcessPreMod=0&isSubmitted=1&filter=none&initial_page_size=10&postId=135105092</ref> Od roku 2008 je najlepšie plateným hráčom v Barcelone. Podpisom novej zmluvy v roku 2017 zarobí v Barcelone 605 000€ týždenne z platu. Barcelonu mu taktiež zaplatila podpisový bonus vo výške 54 miliónov €.<ref name=":9">https://www.forbes.com/sites/christinasettimi/2017/11/25/lionel-messi-signs-new-barcelona-contract-set-to-become-worlds-highest-paid-footballer/</ref> Jeho výkupná klauzula je stanovená na 700 miliónov €.<ref name=":9" /> V roku 2020 sa stal po Cristianovi Ronaldovi druhým futbalistom (a druhým športovcom v tímovom športe), ktorý počas svojej kariéry prekonal zárobok 1 miliardu dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The World’s Highest-Paid Soccer Players 2020: Messi Wins, Mbappe Rises|url=https://www.forbes.com/sites/christinasettimi/2020/09/14/the-worlds-highest-paid-soccer-players-2020-messi-wins-mbappe-rises/|vydavateľ=Forbes|dátum prístupu=2021-08-11|jazyk=en|meno=Christina|priezvisko=Settimi}}</ref> Okrem platu a bonusov veľká časť jeho príjmu pochádza z doložiek; Spoločnosť ''[[SportsPro]]'' ho preto od začiatku svojho výskumu v roku 2010 každoročne uvádza ako jedného z najvyhľadávanejších športovcov na svete.<ref>http://www.sportspromedia.com/most-marketable</ref> Jeho hlavným sponzorom od roku 2006 je športová spoločnosť [[Adidas]]. Od roku 2008 mal dlhoročnú podpísanú kolekciu topánok Adidas F50, a v roku 2015 sa stal prvým futbalistom, ktorý dostal vlastnú značku Adidas topánok, Adidas Messi.<ref>https://www.soccerbible.com/performance/football-boots/2015/03/retrospect-adidas-f50-messi-collection/</ref><ref>https://web.archive.org/web/20151222143641/http://news.adidas.com/GB/Latest-News/Backed-by-Messi/s/1aafb738-30fe-4810-a7e4-6b808c0e6353</ref> Od roku 2017 nosí Messi najnovšie verzie kopačiek Adidas Nemeziz.<ref>https://www.soccerbible.com/performance/football-boots/2017/05/adidas-football-launches-nemeziz/</ref> Ako obchodná entita bol Messi marketingovou značkou výlučne kvôli jeho talentu a úspechoch ako hráča, na rozdiel od pravdepodobne príťažlivejších hráčov ako sú Cristiano Ronaldo a [[David Beckham]]. Na začiatku svojej kariéry tak viedol hlavne sponzorské zmluvy so spoločnosťami, ktoré využívajú športovo orientovaný marketing, ako sú Adidas, [[Pepsi Cola|Pepsi]] a [[Konami]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.sportspromedia.com/analysis/the_worlds_4th_most_marketable_athlete_-_lionel_messi |dátum prístupu=2019-09-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190322140353/http://www.sportspromedia.com/analysis/the_worlds_4th_most_marketable_athlete_-_lionel_messi |dátum archivácie=2019-03-22 }}</ref><ref>https://www.forbes.com/sites/kurtbadenhausen/2011/01/10/lionel-messi-voted-soccers-best-but-sponsors-stay-away/</ref> Od roku 2010 sa súčasne s jeho zvýšenými úspechmi ako hráča rozšírila jeho marketingová výzva, čo viedlo k dlhodobým podporným obchodom s luxusnými značkami [[Dolce & Gabbana]] a [[Audemars Piguet]].<ref>https://web.archive.org/web/20170827002248/http://www.dolcegabbana.com/binaries/content/assets/DG/leo-messi/press-release/dolce-and-gabbana-leo-messi-press-release-eng.pdf</ref> Messi je okrem iných spoločností aj veľvyslancom globálnej značky pre spoločnosti [[Gillette]], [[Turkish Airlines]], [[Ooredoo]] a [[Tata Motors]].<ref>http://www.sportspromedia.com/news/messi_to_front_new_gillette_campaign</ref><ref>https://web.archive.org/web/20150924172433/http://www.reuters.com/article/2012/12/06/idUS192613+06-Dec-2012+BW20121206</ref><ref>http://www.sportspromedia.com/news/messi_cashes_in_with_qatari_contract</ref><ref name="web.archive.org">https://web.archive.org/web/20160127081039/https://uk.sports.yahoo.com/blogs/world-of-sport/the-best-sports-photo-of-the-year-goes-to---lionel-messi-and--the-final-game--183718601.html</ref> Okrem toho bol Messi hlavnou tvárou série videohier spoločnosti Konami, ''[[Pro Evolution Soccer]]'', kde sa objavil na obálkach hry [[Pro Evolution Soccer 2009|''PES 2009'']], [[Pro Evolution Soccer 2010|''PES 2010'']], [[Pro Evolution Soccer 2011|''PES 2011'']] a [[Pro Evolution Soccer 2020|''PES 2020'']]. Následne podpísal zmluvu s konkurenčnou spoločnosťou [[EA Sports]], kde sa stal hlavnou tvárou série ''[[FIFA (séria videohier)|FIFA]]'', a v nej sa ukázal na štyroch po sebe idúcich obaloch hry medzi sériami ''[[FIFA 13]]'' až ''[[FIFA 16]]''.<ref>https://www.si.com/extra-mustard/2015/06/15/lionel-messi-fifa-16-cover</ref> Jeho gólová oslava ‘ruky k nebesiam ‘ sa prvýkrát objavila vo ''[[FIFA 14]]''. [[Súbor:NIG-ARG (17).jpg|náhľad|Argentínski fanúšikovia Lionela Messiho počas zápasu s Nigériou na Majstrovstvách sveta 2014]] Globálna popularita a vplyv Messiho sú dobre zdokumentované. V rokoch 2011 a 2012 bol v ''[[Time (týždenník)|Time]]'' zaradený do ''[[Time 100]]'', čo je ročný zoznam najvplyvnejších ľudí na svete.<ref>http://content.time.com/time/specials/packages/article/0,28804,2066367_2066369_2066498,00.html</ref><ref>http://content.time.com/time/specials/packages/article/0,28804,2111975_2111976_2112092,00.html</ref> Jeho fanúšikovská základňa na webe sociálnych médií Facebook patrí medzi najväčšie zo všetkých verejných činiteľov: do siedmich hodín od jeho založenia apríli 2011 mala jeho stránka na Facebooku takmer sedem miliónov sledovateľov a do novembra 2013 sa stal druhým športovcom po Cristianovi Ronaldovi, ktorého sledovalo 50 miliónov ľudí.<ref>https://global.espn.com/football/story/903705/lionel-messi-joins-facebook-nets-7m-followers?src=com{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>https://www.cnbc.com/2015/06/09/the-10-most-popular-celebrities-on-facebook.html</ref> Na Instagrame má okolo 407 miliónov sledovateľov, čím je druhým najsledovanejším človekom a športovcom po Cristianovi Ronaldovi.<ref>https://socialblade.com/instagram/top/100/followers</ref> Podľa prieskumu spoločnosti Repucom z roku 2014 zameraného na výskum v oblasti športu na 15 medzinárodných troch bol Messi známy 87% respondentov z celého sveta, z ktorých ho 78% vnímalo priaznivo, čím sa z neho stal druhý najuznávanejší hráč na svete za Ronaldom a najobľúbenejší zo všetkých súčasných hráčov.<ref>https://edition.cnn.com/2014/12/01/sport/football/lionel-messi-cristiano-ronaldo-barcelona-real-madrid-ballon-dor-marketing-merchandise-facebook/</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://nielsensports.com/wp-content/uploads/Top-10-Most-Marketable-Football-Players.pdf |dátum prístupu=2019-09-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200206135947/http://nielsensports.com/wp-content/uploads/Top-10-Most-Marketable-Football-Players.pdf |dátum archivácie=2020-02-06 }}</ref> Ďalšie udalosti ilustrujú prítomnosť Messiho v populárnej kultúre. V marci 2013 sa v Japonsku predala zlatá replika jeho ľavej nohy s hmotnosťou 25&nbsp;kg v hodnote 4,76 milióna €, aby získala finančné prostriedky pre obete zemetrasenia a tsunami v Tóhoku v roku 2011.<ref>https://edition.cnn.com/2013/03/06/sport/football/football-leo-messi-golden-foot/</ref> Reklama Turkish Airlines z roku 2013 v hlavnej úlohe s Messim, v ktorej sa zúčastňuje na [[selfie]]-súťaži s vtedajšou hviezdou [[Los Angeles Lakers]] [[Kobe Bryant|Kobem Bryantom]], bola najsledovanejšou reklamou na YouTube v roku jej vydania, mala 137 miliónov zobrazení a následne bola odhlasovaná za najlepšiu reklamu z desaťročia 2005 - 2015 na pamiatku založenia YouTube.<ref>https://eu.usatoday.com/story/money/business/2014/06/21/cannes-youtube-top-ads/10891397/</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://time.com/3908087/youtube-ad-of-the-decade/ |dátum prístupu=2019-09-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150720195139/http://time.com/3908087/youtube-ad-of-the-decade/ |dátum archivácie=2015-07-20 }}</ref> World Press Photo vybrala v roku 2014 ako najlepšiu športovú fotografiu z "finálového zápasu", kde bol Messi tvárou v tvár [[Trofej pre Majstra sveta vo futbale|trofeji Majstra sveta]] pri prehre Argentíny na Majstrovstvách sveta.<ref name="web.archive.org"/> ''[[Messi (film 2014)|Messi]]'', dokumentárny film o jeho živote natočený režisérom [[Álex de la Iglesia|Álexom de la Iglesiom]] mal premiéru na [[Benátsky filmový festival|filmovom festivale v Benátkach]] v roku 2014.<ref>https://variety.com/2014/film/festivals/venice-film-review-messi-1201292498/</ref> [[Puma americká|Puma]] narodená v zoo v [[Saransk]]u ([[Rusko]]) v roku 2015 pomenovaná [[Messi (puma)|Messi]], sa stala populárnou na sociálnych sieťach, kvôli jej menu po hráčovi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://wdez.com/news/articles/2018/jun/22/russias-messi-a-puma-star-in-his-own-right/ |dátum prístupu=2019-09-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200129183916/https://wdez.com/news/articles/2018/jun/22/russias-messi-a-puma-star-in-his-own-right/ |dátum archivácie=2020-01-29 }}</ref> == Osobný život == === Rodina a vzťahy === Od roku 2008 je Messi vo vzťahu s Antonellou Roccuzzo, ktorá je taktiež z [[Rosario|Rosaria]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://ww1.usahint.com/ |dátum prístupu=2019-09-21 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190921083538/http://ww1.usahint.com/ |dátum archivácie=2019-09-21 }}</ref> Pozná sa s ňou od piatich rokov, keďže je sesternicou jeho najlepšieho kamaráta z detstva, [[Lucas Scaglia|Lucasa Scagliu]], ktorý je tiež futbalista.<ref>https://www.bbc.com/news/world-latin-america-40454654</ref> Po tom čo tento vzťah držal Messi rok v tajnosti sa prvýkrát o ňom vyrozprával v rozhovore v roku 2009. {{Citát v rámčeku|„Leo sa nehanbí. Je introvert. Drží si odstup.“|– Endokrinológ Dr. Diego Schwarzstein sa zaoberal deficitom Messiho rastového hormónu v rokoch 1997 až 2001. Podľa Richarda Fitzpatricka z [[Bleacher Report]] si „Schwarzstein a Messi počas viac ako štyroch rokov liečby vybudovali úzky vzťah.“}} Messi a Roccuzzo majú troch synov: Thiago (narodený 2012), Mateo (narodený 2015), Ciro (narodený 2018). Na oslavu prvého tehotenstva svojej partnerky si Messi dňa 2. júna 2012 v zápase proti Ekvádoru pri výhre 4:0 umiestnil loptu pod dres. Thiago sa narodil 2. novembra 2012 s Messiho účasťou na pôrode, pretože Barcelona mu dala povolenie vynechať tréningy. Na svoju stránku na Facebooku oznámil príchod svojho syna, kde napísal, "Dnes som najšťastnejší muž na svete, narodil sa mi syn a ďakujem Bohu za tento darček!".<ref>http://www.espnfc.com/story/1211817/messi-becomes-a-father-son-named-thiago</ref> Thiagove meno a odtlačok rúk si nechal vytetovať na ľavé lýtko. V apríli 2015 potvrdil Messi na svojom Facebooku ďalšie narodenie dieťaťa.<ref>https://global.espn.com/football/barcelona/story/2426028/lionel-messis-wife-expecting-second-child-barca-star-says?src=com</ref> Vynechal tréning pred zápasom proti Atléticu Madrid, keď sa zúčastnil narodenia svojho druhého syna, Matea, ktorý sa narodil 11. septembra 2015 v Barcelone.<ref>https://www.fourfourtwo.com/news/messis-brother-confirms-birth-barcelona-stars-second-child</ref> 30. júna 2017 sa s Roccuzzo oženil v luxusnom hoteli zvanom Hotel City Center v Rosariu s okolo 260 pozvanými hosťami na svadbe.<ref>https://www.independent.ie/style/weddings/lionel-messi-marries-stunning-childhood-sweetheart-antonella-roccuzzo-in-argentine-home-town-35883938.html</ref> 15. októbra 2017 jeho žena oznámila prostredníctvom [[Instagram]]u, že čakajú tretie dieťa.<ref>https://global.espn.com/football/blog/the-toe-poke/65/post/3230393/lionel-messi-and-wife-antonella-roccuzzo-expecting-their-third-child?src=com</ref><ref>https://www.mirror.co.uk/sport/football/news/lionel-messi-makes-hat-trick-11346670</ref> 10. marca 2018 sa Messi nezúčastnil zápasu proti Málage, kvôli narodeniu Cira.<ref>https://www.goal.com/en/news/messi-announces-arrival-of-third-child-after-withdrawing/6lclw0po6hsg1jjbc5ckl603l</ref> Messi si užíva blízky vzťah s jeho najbližšími rodinnými príslušníkmi, obzvlášť s matkou Celiou, ktorej tvár si nechal vytetovať na jeho ľavé rameno. Jeho otec Jorge je jeho agentom od 14. rokov a starší brat Rodrigo sa stará o jeho denný rozvrh a publicitu. Jeho matka a ďalší brat Matías riadili jeho charitatívnu organizáciu, Nadáciu Lea Messiho, a starali sa o osobné a profesionálne záležitosti v Rosariu. Od odchodu do Španielska v 13. rokoch si Messi stále udržuje blízky vzťah s rodným mestom Rosariom, dokonca si zachoval aj rodný prízvuk. Vlastnil starý dom svojej rodiny, aj keď už dlho zostal prázdny; udržiava podkrovný byt v exkluzívnej obytnej budove pre svoju matku, ako aj rodinnú budovu mimo mesta. Raz, keď trénoval s národným tímom v Buenos Aires, si urobil hneď po tréningu trojhodinovú cestu autom do Rosaria, aby si dal večeru so svojou rodinou, strávil noc s nimi a nasledujúci deň sa vrátil do Buenos Aires v čas na tréning. Messi udržiava denný kontakt po telefóne a SMS správami s malou skupinou dôverníkov v Rosariu, z ktorých väčšina bola jeho spoluhráčmi v „Mašine 87“ v Newell's Old Boys. V súčasnosti žije v dedine [[Castelldefels]] neďaleko Barcelony. Aj keď je považovaný za muža jedného klubu, tak už dlho plánuje vrátiť sa do Rosaria, kde by ukončil svoju hráčsku kariéru v tíme Newell's. Po prestupe do Barcelony bol s Newell's v zlom stave, ale do roku 2012 sa ich verejné spory skončili, keď Newell's uzavrel svoje spory s Messim, a dokonca vydal svojmu novorodenému synovi členskú kartu v klube.<ref>https://global.espn.com/football/blog/the-toe-poke/65/post/1850358/after-just-72-hours-on-the-planet-thiago-messi-signs-for-newells-old-boys?src=com</ref> Podľa genealogického výskumu, ktorý v roku 2011 uskutočnila [[Diari Segre]], je Messi bratrancom zo štvrtého kolena bývalého spoluhráča [[Bojan Krkić|Bojana Krkića]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Archived|url=http://dx.doi.org/10.32388/oudhvw|vydavateľ=Qeios|rok=2020-02-02}}</ref> Zistenie malo veľmi veľký ohlas v španielskych médiách: ohlásili ho všetky štyri hlavné športové noviny<ref>{{Citácia periodika|titul=Y ahora, ¿qué hacemos?|url=http://dx.doi.org/10.22201/fe.18701442e.2012.13.40401|periodikum=Ola Financiera|dátum=2012-09-03|dátum prístupu=2020-05-27|ročník=5|číslo=13|issn=1870-1442|doi=10.22201/fe.18701442e.2012.13.40401|meno=Octavio|priezvisko=Cortés}}</ref><ref name="dx.doi.org">{{Citácia knihy|titul=La nueva generación de derechos humanos. Origen y justificación|url=http://dx.doi.org/10.2307/j.ctv5nph7j.9|vydavateľ=Dykinson|isbn=978-84-9148-630-5|strany=331–474}}</ref><ref name="dx.doi.org"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=¿Qué son las 5 S japonesas y cuáles son sus beneficios?|url=http://dx.doi.org/10.18356/ec0ae293-es|vydavateľ=dx.doi.org|dátum vydania=2011-04-05|dátum prístupu=2020-05-27}}</ref> a niektoré z najväčších verejnoprávnych novín vrátane [[ABC]] a [[La Vanguardia]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Paciencia con Dios|url=http://dx.doi.org/10.2307/j.ctvt9k188.5|vydavateľ=Herder|rok=2014-11-10|isbn=978-84-254-3575-1|strany=21–32}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Filosofía que afirma la ética y el sujeto ético y filosofía que los niega|url=http://dx.doi.org/10.36576/summa.39753|periodikum=Cuadernos Salmantinos de Filosofía|dátum=2015-01-01|dátum prístupu=2020-05-27|ročník=42|číslo=1|strany=289–297|doi=10.36576/summa.39753|meno=Saturnino|priezvisko=Álvarez Turienzo}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=La nueva generación de derechos humanos. Origen y justificación|url=http://dx.doi.org/10.2307/j.ctv5nph7j.10|vydavateľ=Dykinson|isbn=978-84-9148-630-5|strany=475–558}}</ref> === Filantropia === Počas svojej kariéry sa Messi angažoval v charitatívnom úsilí zameranom na zraniteľné deti, čo je záväzok, ktorý sčasti vyplýva zo zdravotných ťažkostí, ktorým čelil vo svojom vlastnom detstve. Od roku 2004 prispel svojím časom a financiami do [[Detský fond OSN|Detského fondu OSN]] (UNICEF), organizácie, s ktorou má Barcelona tiež silné združenie.<ref>https://www.unicef.org/people/people_52964.html</ref><ref>https://www.reuters.com/article/us-soccer-spain-barcelona-unicef/barcelona-extend-unicef-shirt-deal-to-2016-idUSBRE9AB0NZ20131112</ref> Messi od svojho vymenovania v marci 2010 pôsobil ako veľvyslanec dobrej vôle UNICEF, o štyri mesiace neskôr dokončil svoju prvú poľnú misiu pre túto organizáciu, keď odišiel na Haiti, aby po nedávnom [[Zemetrasenie na Haiti 12. januára 2010|zemetrasení]] pritiahol povedomie verejnosti o nešťastí detí v krajine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.unicef.org/people/people_52965.html |dátum prístupu=2019-09-21 |url archívu=https://web.archive.org/web/20171023115948/https://www.unicef.org/people/people_52965.html |dátum archivácie=2017-10-23 }}</ref> Na oslavu prvých narodenín jeho syna boli Messi a Thiago v novembri 2013 súčasťou reklamnej kampane na zvýšenie povedomia o úmrtnosti znevýhodnených detí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.unicef.org/media/media_70751.html |dátum prístupu=2019-09-21 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170531082730/https://www.unicef.org/media/media_70751.html |dátum archivácie=2017-05-31 }}</ref> [[Súbor:Cristina Fernández y la Selección Argentina de fútbol 2014, 3 (cropped).jpg|náhľad|Lionel Messi v roku 2014]] Okrem práce s UNICEF založil Messi aj svoju vlastnú charitatívnu organizáciu Nadáciu Lea Messi, ktorá podporuje prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu a športu pre deti.<ref>https://edition.cnn.com/2014/07/08/world/europe/lionel-messi-fast-facts/</ref> Bola založená v roku 2007 po návšteve v Bostone, kde Messi zaplatil nemocnici pre nevyliečiteľne choré deti, čo s ním rezonovalo do tej miery, že sa rozhodol investovať časť svojich príjmov do spoločnosti. Messi prostredníctvom svojej nadácie udeľuje výskumné granty, financuje lekárske vzdelávanie a investuje do rozvoja zdravotníckych stredísk a projektov v Argentíne, Španielsku a inde na svete.<ref>http://www.arabtimesonline.com/news/</ref> Okrem svojich vlastných aktivít zameraných na získavanie finančných prostriedkov, ako sú jeho globálne futbalové zápasy „Messi a Priatelia“, jeho nadácia dostáva finančnú podporu od rôznych spoločností, ktorým v dohodách o schválení pridelila svoje meno, pričom hlavným sponzorom bola spoločnosť Adidas.<ref>https://nesn.com/2012/06/lionel-messi-and-friends-soccer-tour-is-one-of-many-causes-argentine-superstar-supports/{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>http://www.fundacionleomessi.org/nuestros-partners/</ref> Messi tiež investoval do mládežníckeho futbalu v Argentíne: finančne podporuje futbalový klub Sarmiento so sídlom v štvrti Rosario, kde sa narodil, zaviazal sa v roku 2013 k obnove svojich zariadení a inštalácii ihrísk za každého počasia a financoval správu niekoľkých mladých hráčov v Newell's Old Boys a konkurenčnom klube [[Club Atlético Rosario Central|Rosario Central]], ako aj v [[Club Atlético River Plate|River Plate]] a [[Club Atlético Boca Juniors|Boca Juniors]] v Buenos Aires. V chlapčenskom klube Newell's Old Boys financoval v roku 2012 výstavbu novej telocvične a internátu v [[Estadio Marcelo Bielsa|štadióne]] klubu pre mládežnícku akadémiu. Jeho bývalý tréner mládeže v Newell's, Ernesto Vecchio, je zamestnaný v Nadácii Lea Messiho ako skaut talentov pre mladých hráčov. Dňa 7. júna 2016 Messi vyhral súd, kvôli urážke na cti proti [[La Razón (Madrid)|novinám ''La Razón'']] a získal náhradu škody vo výške 65 000 €, ktorú daroval charite [[Médecins Sans Frontières]].<ref>https://global.espn.com/football/spanish-primera-division/story/2887818/argentinas-lionel-messi-wins-libel-case-and-donates-damages-to-charity?src=com</ref> Daroval 1 milión eur na boj proti [[Pandémia ochorenia COVID-19|šíreniu koronavírusu]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Messi, Guardiola donate $1.08 million each to coronavirus battle|url=https://www.reuters.com/article/us-health-coronavirus-soccer-spain-idUSKBN21B3HV|periodikum=Reuters|dátum=2020-03-24|dátum prístupu=2021-08-11|jazyk=en|meno=Reuters|priezvisko=Staff}}</ref> Tieto peniaze boli rozdelené medzi nemocnicu v španielskej Barcelone a jeho rodnú Argentínu. === Daňový únik === Messiho finančne záležitosti boli predmetom vyšetrovania v roku 2013 pre podozrenie z daňových únikov. Spoločnosti Offshore v daňových rajoch Uruguaja a Belize sa v rokoch 2007 až 2009 použili na to, aby sa vyhli daniam vo výške 4,1 milióna € súvisiacim so zárobkami zo sponzorstva. Nesúvisiaca spoločnosť Shell v Paname, založená v roku 2012, bola následne označená ako spoločnosť patriaca do Messiho spoločnosti k úniku údajov [[Panamské dokumenty|Panamských dokumentov]]. Messi, ktorý sa dovolával neznalosti údajného systému, v auguste 2013 dobrovoľne zaplatil nedoplatky vo výške 5,1 milióna €. Dňa 6. júla 2016 boli Messi a jeho otec uznaní vinnými z daňových podvodov a boli odsúdení na 21 mesiacov odňatia slobody a boli im uložené pokuty vo výške 1,7 milióna € a 1,4 milióna €.<ref>https://www.si.com/planet-futbol/2016/07/06/lionel-messi-tax-fraud-prison-jail-sentence</ref> Tvárou v tvár sudcovi povedal: „Hrám len futbal. Podpisujem kontrakty, pretože verím môjmu otcovi a právnikom, ktorí sa starajú o tieto veci."<ref>https://global.espn.com/football/spanish-primera-division/story/2884966/barcelonas-lionel-messi-in-tax-court-i-played-football-and-trusted-my-dad?src=com</ref> == Kariérne štatistiky == === Klubové === ''K zápasu hranom 5. mája 2024.'' {| class="wikitable" style="font-size:100%; text-align: center;" |- ! rowspan="2" |Klub ! rowspan="2" |Sezóna ! colspan="3" |Liga ! colspan="2" |[[Copa del Rey]] ! colspan="2" |[[UEFA Champions League|Liga majstrov]] ! colspan="2" |Iné ! colspan="2" |Celkovo |- !Divízia !Záp. !Góly !Záp. !Góly !Záp. !Góly !Záp. !Góly !Záp. !Góly |- | [[FC Barcelona C|Barcelona C]] |[[Tercera Division 2003/2004|2003/2004]] |[[Tercera División]] |10 |5 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |10 |5 |- | rowspan="3" |[[FC Barcelona Atlètic|Barcelona B]] |[[Segunda División B 2003/2004|2003/2004]] | rowspan="2" |[[Segunda División B]] |5 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |5 |0 |- |[[Segunda División B 2004/2005|2004/2005]] |17 |6 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |17 |6 |- ! colspan="2" |Celkovo!!22!!6!! colspan="2" |— ! colspan="2" |— ! colspan="2" |— !22!!6 |- | rowspan="18" |[[FC Barcelona|Barcelona]] |[[2004–05 FC Barcelona sezóna|2004/2005]] | rowspan="17" |[[La Liga]] |7||1||1||0||1||0|| colspan="2" |—||9||1 |- |[[2005–06 FC Barcelona sezóna|2005/2006]] |17||6||2||1||6||1||0 |0||25||8 |- |[[2006–07 FC Barcelona sezóna|2006/2007]] |26||14||2||2||5||1||3^A||0||36||17 |- |[[2007–08 FC Barcelona sezóna|2007/2008]] |28||10||3||0||9||6|| colspan="2" |—||40||16 |- |[[2008–09 FC Barcelona sezóna|2008/2009]] |31||23||8||6||12||9|| colspan="2" |—||51||38 |- |[[2009–10 FC Barcelona sezóna|2009/2010]] |35||34||3||1||11||8||4^B||4||53||47 |- |[[2010–11 FC Barcelona sezóna|2010/2011]] |33||31||7||7||13||12||2^C |3||55||53 |- |[[2011–12 FC Barcelona sezóna|2011/2012]] |37 |50 |7 |3 |11 |14 |5^D |6 |60 |73 |- |[[2012–13 FC Barcelona sezóna|2012/2013]] |32 |46 |5 |4 |11 |8 |2^C |2 |50 |60 |- |[[2013–14 FC Barcelona sezóna|2013/2014]] |31 |28 |6 |5 |7 |8 |2^C |0 |46 |41 |- |[[2014–15 FC Barcelona sezóna|2014/2015]] |38 |43 |6 |5 |13 |10 | colspan="2" |— |57 |58 |- |[[2015–16 FC Barcelona sezóna|2015/2016]] |33 |26 |5 |5 |7 |6 |4^E |4 |49 |41 |- |[[2016–17 FC Barcelona sezóna|2016/2017]] |34 |37 |7 |5 |9 |11 |2^C |1 |52 |54 |- |[[2017–18 FC Barcelona sezóna|2017/2018]] |36 |34 |6 |4 |10 |6 |2^C |1 |54 |45 |- |[[2018–19 FC Barcelona sezóna|2018/2019]] |34 |36 |5 |3 |10 |12 |1^C |0 |50 |51 |- |[[2019–20 FC Barcelona sezóna|2019/2020]] |33 |25 |2 |2 |8 |3 |1^C |1 |44 |31 |- |[[2020–21 FC Barcelona sezóna|2020/2021]] |35 |30 |5 |3 |6 |5 |1^C |0 |47 |38 |- ! colspan="2" |Celkovo !520!!474!!80!!56!!149!!120!!29!!22!!778!!672 |- | rowspan="3" |[[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] |[[2021/2022 Paris Saint-Germain FC sezóna|2021/2022]] | rowspan="2" |[[Ligue 1]] |26 |6 |1 |0 |7 |5 | colspan="2" |— |34 |11 |- |[[2022/2023 Paris Saint-Germain FC sezóna|2022/2023]] |32 |16 |1 |0 |7 |4 |1^F |1 |41 |21 |- ! colspan="2" |Celkovo !58 !22 !2 !0 !14 !9 !1 !1 !75 !32 |- | rowspan="2" |[[Inter Miami CF|Inter Miami]] |2023 | rowspan="2" |[[Major League Soccer]] |6 |1 |1 |0 | colspan="2" |— |7 |10 |14 |11 |- |2024 |8 |10 |0 |0 |3 |2 |0 |0 |11 |12 |- ! colspan="3" |'''Celkovo v kariére''' !623 !518 !83 !56 !166 !131 !37 !33 !910 !738 |} <small>A - Jeden zápas v [[Superpohár UEFA|Superpohári UEFA]], dva zápasy v [[Supercopa de España]]</small> <small>B - Jeden zápas v [[Superpohár UEFA|Superpohári UEFA]], jeden zápas a dva góly v [[Supercopa de España]], dva zápasy a dva góly na [[Majstrovstvá klubov FIFA|Majstrovstvách klubov FIFA]]</small> <small>C - Zápas(y) v [[Supercopa de España]]</small> <small>D - Jeden zápas a jeden gól v [[Superpohár UEFA|Superpohári UEFA]], dva zápasy a tri góly v [[Supercopa de España]], dva zápasy a dva góly na [[Majstrovstvá klubov FIFA|Majstrovstvách klubov FIFA]]</small> <small>E - Jeden zápas a dva góly v [[Superpohár UEFA|Superpohári UEFA]], dva zápasy a jeden gól v [[Supercopa de España]], jeden zápas a jeden gól na [[Majstrovstvá klubov FIFA|Majstrovstvách klubov FIFA]]</small> <small>F -</small> <small>Zápas v [[Trophée des Champions]]</small> === Reprezentačné === ''K zápasu hranom 22. novembra 2023.'' {| class="wikitable" style="font-size:100%; text-align: center" ! rowspan="2" |Tím ! rowspan="2" |Rok ! colspan="2" |Súťažné ! colspan="2" |Priateľské ! colspan="2" |Celkovo |- !Záp.!!Góly !Záp. !Góly !Záp. !Góly |- | rowspan="19" |'''[[Argentínske národné futbalové mužstvo|Argentína]]''' |2005||3||0 |2 |0 |5 |0 |- |2006||3||1 |4 |1 |7 |2 |- |2007||10||4 |4 |2 |14 |6 |- |2008||6||1 |2 |1 |8 |2 |- |2009||8||1 |2 |2 |10 |3 |- |2010||5||0 |5 |2 |10 |2 |- |2011||8||2 |5 |2 |13 |4 |- |2012||5||5 |4 |7 |9 |12 |- |2013 |5 |3 |2 |3 |7 |6 |- |2014 |7 |4 |7 |4 |14 |8 |- |2015 |6 |1 |2 |3 |8 |4 |- |2016 |10 |8 |1 |0 |11 |8 |- |2017 |5 |4 |2 |0 |7 |4 |- |2018 |4 |1 |1 |3 |5 |4 |- |2019 |6 |1 |4 |4 |10 |5 |- |2020 |4 |1 |0 |0 |4 |1 |- |2021 |16 |9 |0 |0 |16 |9 |- |2022 |10 |8 |4 |10 |14 |18 |- |2023 |5 |3 |3 |5 |8 |8 |- ! colspan="2" |Celkovo!!126!!57 !54 !49 !180 !106 |} == Trofeje a úspechy == === Klubové === ==== Barcelona ==== * '''[[La Liga]] (10):''' [[La Liga 2004/2005|2004/2005]], [[La Liga 2005/2006|2005/2006]], [[La Liga 2008/2009|2008/2009]], [[La Liga 2009/2010|2009/2010]], [[La Liga 2010/2011|2010/2011]], [[La Liga 2012/2013|2012/2013]], [[La Liga 2014/2015|2014/2015]], [[La Liga 2015/2016|2015/2016]], [[La Liga 2017/2018|2017/2018]], [[La Liga 2018/2019|2018/2019]] * '''[[Copa del Rey]] (6):''' [[Copa del Rey 2008–09|2008/2009]], 2011/2012, 2014/2015, 2015/2016, 2016/17, 2017/2018 * '''[[Supercopa de España]] (8):''' [[Supercopa de España 2005|2005]], [[Supercopa de España 2006|2006]], [[Supercopa de España 2009|2009]], [[Supercopa de España 2010|2010]], 2011, 2013, 2016, 2018 * '''[[Liga majstrov UEFA]] (4):''' [[Liga majstrov UEFA 2005/06|2005/06]], [[Liga majstrov UEFA 2008/09|2008/09]], [[Liga majstrov UEFA 2010/11|2010/11]] 2014/2015 * '''[[Superpohár UEFA]]: (3):''' [[Európsky Superpohár 2009|2009]], 2011, 2015 * '''[[Majstrovstvá klubov FIFA]]: (3)''' [[Majstrovstvá klubov FIFA 2009|2009]], [[Majstrovstvá klubov FIFA 2011|2011]], [[Majstrovstvá klubov FIFA 2015|2015]] ==== Paris Saint-Germain ==== * '''[[Ligue 1]] (2):''' 2021/2022, 2022/2023 * '''[[Trophée des Champions]]:''' 2022 '''Inter Miami''' * [[MLS Supporters' Shield|'''MLS Supporters' Shield''']]: 2024 * [[Leagues Cup|'''Leagues Cup''']]: 2023 === Reprezentačné === ==== Argentína ==== *[[Majstrovstvá sveta vo futbale hráčov do 20 rokov|'''Majstrovstvá sveta do 20 rokov''']]: [[Majstrovstvá sveta vo futbale hráčov do 20 rokov 2005|2005]] *[[Letné olympijské hry|'''Olympijská zlatá medaila''']]: [[Futbal na Letných olympijských hrách 2008 – muži|2008]] *[[Copa América|'''Copa América:''']] [[Copa América 2021|2021]],2024 *'''[[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvá sveta]]:''' [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|2022]] *'''[[Finalissima]]''': 2022 === Individuálne === ==== Ocenenia ==== * '''[[Zlatá lopta FIFA]]/[[Zlatá lopta]] (8):''' [[Zlatá lopta 2009|2009]], 2010, 2011, 2012, 2015, [[Zlatá lopta 2019|2019]], [[Zlatá lopta 2021|2021]], [[Zlatá lopta 2023|2023]] * '''[[Futbalista roka FIFA]] (1):''' 2009 * '''[[FIFA The Best]] (8):''' 2009, 2010, 2011, 2012, 2015, 2019, 2022, 2023 * '''[[Zlatá kopačka|Európska Zláta kopačka]] (6):''' 2009/2010, 2011/2012, 2012/2013, 2016/2017, 2017/2018, 2018/2019 * '''Zlatá lopta z Majstrovstiev sveta (2):''' 2014, 2022 * '''Zlatá lopta z Copa América (1):''' 2015 * '''[[Futbalista roka UEFA]] (2):''' 2011, 2015 * '''Klubový futbalista roka UEFA (1):''' 2009 * '''Klubový útočník roka UEFA (2):''' 2009, 2019 * '''Najlepší hráč La Ligy (8):''' 2008/2009, 2009/2010, 2010/2011, 2011/2012, 2012/2013, 2014/2015, 2017/2018, 2018/2019 * '''Najlepší útočník La Ligy (7):''' 2008/2009, 2009/2010, 2010/2011, 2011/2012, 2012/2013, 2014/2015, 2015/2016 * '''Zlatá lopta z Majstrovstiev sveta klubov FIFA (2):''' 2009, 2011 * '''[[Trofeo Pichichi|Trofej Pichichi]] (7):''' 2009/2010, 2011/2012, 2012/2013, 2016/2017, 2017/2018, 2018/2019, 2019/2020 * '''Strieborná lopta z Majstrovstiev sveta klubov FIFA (1):''' 2015 * '''Najdôležitejší hráč vo finále Majstrovstiev sveta klubov FIFA (2):''' 2009, 2011 * '''Zlatá lopta z Majstrovstiev sveta do 20 rokov (1):''' 2005 * '''Zlatá kopačka z Majstrovstiev sveta do 20 rokov (1):''' 2005 * '''Olimpia de Plata (Argentínsky futbalista roka) (11):''' 2005, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2015, 2016, 2017 * '''Najlepší mladý hráč na Copa América (1):''' 2007 * '''FIFPro najlepší mladý hráč roka (3):''' 2006, 2007, 2008 * '''Zlatý chlapec (Mladý európsky futbalista roka) (1):''' 2005 * '''FIFA FIFPro svetová 11 (13):''' 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, 2015, 2016, 2017, 2018, 2019 * '''UEFA Tím roku (10):''' 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2014, 2015, 2016, 2017, 2018 * '''UEFA Ultimátny Tím roku''' * '''Tím sezóny v La Lige (2):''' 2014/2015, 2015/2016 * '''FIFA World Cup Dream Team (1):''' 2014 * '''Copa América Dream Team (4):''' 2007, 2011, 2015, 2016 * '''AFA Tím histórie (uverejnený 2015)''' * '''Argentínsky futbalista roka:''' 2005, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2015, 2016, 2017, 2019, 2020, 2021, 2022, 2023 * '''Argentínsky športovec roka:''' 2011, 2021, 2022, 2023 *'''Športová cena Laureus (2):''' 2020, 2023 == Referencie == {{reflist}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Lionel Messi}} == Externé odkazy == * [http://www.fcbarcelona.com/web/english/futbol/temporada_09-10/plantilla/jugadors/messi.html Lionel Messi] {{Webarchive|url=https://archive.ph/20120526231308/http://www.fcbarcelona.com/web/english/futbol/temporada_09-10/plantilla/jugadors/messi.html |date=2012-05-26 }} na stránke FC Barcelona * [http://www.fifa.com/worldfootball/statisticsandrecords/players/player=229397/index.html Lionel Messi] štatistiky na FIFA.com {{Zlatá lopta}} {{Najlepší futbalista FIFA}} {{Zlatá kopačka}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Messi, Lionel}} [[Kategória:Argentínski futbalisti]] [[Kategória:Hráči FC Barcelona]] [[Kategória:Hráči Paris Saint-Germain FC]] [[Kategória:Hráči Inter Miami CF]] [[Kategória:Hráči v La Lige]] [[Kategória:Hráči Ligue 1]] [[Kategória:Hráči Major League Soccer]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2006]] [[Kategória:Argentínski olympionici]] [[Kategória:Olympijskí víťazi vo futbale]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2010]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2014]] [[Kategória:Argentínske osobnosti talianskeho pôvodu]] [[Kategória:Víťazi Ligy majstrov UEFA]] [[Kategória:Majstri sveta vo futbale]] eagbqcq2fv2iw6nwqsb4b69tb5pjxvo 0 261046 8212742 7057788 2026-05-12T14:48:36Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8212742 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Salle du manège le 10 août 1792.jpg|náhled|Snemovňa Národného konventu]] '''Národný konvent''' ({{V jazyku|fra|Convention nationale}}) alebo '''Konvent''' bol najvyšší zákonodarný a výkonný orgán vo [[Francúzsko|Francúzsku]] od [[20. septembra]] [[1792]] do [[26. októbra]] [[1795]], ktorý [[21. septembra]] [[1792]] vyhlásil [[republika|republiku]] (l'an 1 de la République française) a oficiálne zosadil kráľa [[Ľudovít XV.|Ľudovíta XVI.]] (la royauté est abolie en France). == Externé odkazy == * [http://collection-baudouin.univ-paris1.fr/ Collection Baudouin]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} == Zdroj == {{Preklad|de|Nationalkonvent|56168962}} {{Výhonok}} [[Kategória:Dejiny práva]] [[Kategória:Francúzska revolúcia]] 3ptttkesgha99n3upczi21ik8iwqvmk 0 265109 8212689 8212631 2026-05-12T12:55:59Z Pe3kZA 39673 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28657-86|~2026-28657-86]] ([[User_talk:~2026-28657-86|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Scholastikos 7929329 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=vážky| Obrázok=Sympetrum_flaveolum_female_(dorsal_view)_-_Kulna.jpg| Titulok= vážka žltoškvrnná, ''Sympetrum flaveolum'' (Linnaeus, 1758) – samica| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[prvoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Gastroneuralia (Protostomia)| Skupina 2 po slovensky= [[špirálovce]]|Skupina 2 po latinsky=Spiralia| Línia po slovensky= [[zvliekavce]]|Línia po latinsky=Ecdysozoa| Nadkmeň po slovensky= |Nadkmeň po latinsky=Panarthropoda| Kmeň po slovensky= [[článkonožce]]|Kmeň po latinsky=Arthropoda| Oddelenie po slovensky= [[hryzadlovce]]|Oddelenie po latinsky=Mandibulata| Podkmeň po slovensky= [[šesťnôžky]] |Podkmeň po latinsky=Hexapoda| Trieda po slovensky= [[hmyz]]|Trieda po latinsky=Insecta (Ectognatha)| Podtrieda po slovensky=|Podtrieda po latinsky=Dicondylia| Infratrieda po slovensky= |Infratrieda po latinsky=Pterygota| Divisio po slovensky= |Divisio po latinsky=[[Paleoptera]]| Rad po slovensky=vážky|Rad po latinsky=Odonata| Binomické meno=Odonata| Klasifikátor1=[[Johann Christian Fabricius|Fabricius]]| Dátum1=[[1793]]| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2=| }} '''Vážky''' (''Odonata'') je [[Rad (taxonómia)|rad]] [[hmyz]]u, ktorý sa{{Kto}} z vývojového hľadiska pokladá za jeden z najstarších. Špecializovaná veda o vážkach sa nazýva [[odonatológia]]. == Výskyt druhov == Vážky sa vyskytujú na celom svete s výnimkou najchladnejších miest. Počet druhov na svete sa odhaduje asi na 5 500 [[Druh (taxonómia)|druhov]], na území [[Slovensko|Slovenska]] približne 70 (najväčší druh je ''[[Cordulegaster heros]]'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenské druhy vážok | url = http://www.vazky.sk/druhy.html | vydavateľ = vazky.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-02-10 | miesto = | jazyk = }} </ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cordulegaster heros | url = http://www.vazky.sk/druhy/cordulegaster_heros.html | vydavateľ = vazky.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-02-10 | miesto = | jazyk = }} </ref> Vážka je stredný hmyz, ktorý žije v blízkosti chladných močiarov (vody). Dlhá môže byť max. {{cm|6.5|m}} a jej krídla merajú {{cm|4|m}}. Má dva páry krídel. Dva naľavo a dva napravo. Živí sa najmä menším hmyzom, rybkami, prípadne rastlinami. == Systematika vážok == Rad pozostáva z asi tridsiatich [[Čeľaď (taxonómia)|čeľadí]]. Rozoznávame dve veľké skupiny ([[podrad]]y) a jeden malý podrad: * [[šidielka]] (''Zygoptera'') – majú širokú hlavu s očami ďaleko od seba. V pokoji skladajú krídla k sebe. * [[šidlá]] (''Anisoptera'') – šidlá, vážky a pod. – majú okrúhlu hlavu a oči môžu byť na temene hlavy spojené. V pokoji krídla neskladajú. * ''[[Anisozygoptera]]'' – má iba dva druhy. == Výskyt druhov == Vážky obľubujú teplejšie stanovištia v okolí sladkých vôd, rybníkov, močarísk, rašeliniská a lesné lúky, ako i okraje lesov a potokov. Pri love však môžu zaletieť aj ďaleko od nich. == Spôsob života == Ako dravci lovia predovšetkým iné druhy [[hmyz]]u: ([[muchy]], [[komáre]] a pod.). Väčšina druhov dobre lieta, na krátke vzdialenosti dokážu vyvinúť rýchlosť až okolo {{km|56|m}}/h. Vážky majú mimoriadne dobré letové schopnosti. V rýchlosti letu a vytrvalosti patria medzi rekordmanov v ríši [[hmyz]]u. Dokážu dokonca ovládať každé krídlo samostatne a vedia tak lietať dozadu, zastaviť sa vo vzduchu alebo naraz zmeniť smer letu. Motýlice a šidielka čakajú na vhodnú korisť na vegetácii, vážky a šidlá sa zdržujú vo vzduchu a svoju korisť lovia priamo za letu. Pri love sa orientujú dobre vyvinutým zrakom, lebo niektoré druhy vidia až na niekoľko metrov. Samce niektorých druhov vážok majú svoje teritóriá, ktoré bránia pred votrelcami. Ako potrava im slúži iný [[hmyz]], [[Larva|larvy]] a lovia aj [[červy]], [[perloočky]] a ďalšie drobné vodné živočíchy. == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * Lohmann, H.: 1996, Das phylogenetische System der Anisoptera (Odonata). Deutsche Entomologische Zeitschrift, 106(9): p. 209 – 266. * Rehn, A. C.: 2003, Phylogenetic analysis of higher-level relationships of Odonata. Systematic Entomology, 28(2): p. 181 – 240. * Obenberger, Jan. Entomologie IV. 1. vyd. Praha: Československá akademie věd, 1958. strany: 216 – 290. * Zelený Jiří, Hanel Lubomír. ''Vážky: Výzkum a ochrana''. 1 vyd. Vlašim: Český svaz ochránců přírody, 2000. 240 pp. * R. R. Askew. ''The Dragonflies of Europe''. 2. vyd. England: Harley books, 2004. 308 pp. * Hanel, Lubomír. ''Vážky Podblanicka''. 1. vyd. Vlašim: Český svaz ochránců přírody, 1999: Muzeum okresu Benešov. 96 pp. * FARKAČ J., KRÁL D. & ŠKORPÍK M. [eds.] (2005): Červený seznam ohrožených druhů České republiky. Bezobratlí. List of threatened species in the Czech Republic. Invertebrates. Agentura ochrany přírody a krajiny ČR, Praha, 760 pp. == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Odonata|commons=Category:Odonata}} {{projekt|b=cs:Dichotomický klíč:Odonata}} – kľúč k určovaniu čeľadí vážiek v Česku na Wikibooks == Externé odkazy == * [http://www.biolib.cz/cz/taxon/id1564/ kompletní taxonomie vážek na ''biolib.cz''] {{Taxonbar}} [[Kategória:Odonatológia]] [[Kategória:Vážky| ]] a4hzrhj5jkpmxishsxllnkjfswanqwb 8213190 8212689 2026-05-13T11:56:22Z ~2026-28924-12 294750 Isjsjsnssmĵ ĵhhfgggbgg 8213190 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=vážky| Obrázok=Sympetrum_flaveolum_female_(dorsal_view)_-_Kulna.jpg| Titulok= vážka žltoškvrnná, ''Sympetrum flaveolum'' (Linnaeus, 1758) – samica| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[prvoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Gastroneuralia (Protostomia)| Skupina 2 po slovensky= [[špirálovce]]|Skupina 2 po latinsky=Spiralia| Línia po slovensky= [[zvliekavce]]|Línia po latinsky=Ecdysozoa| Nadkmeň po slovensky= |Nadkmeň po latinsky=Panarthropoda| Kmeň po slovensky= [[článkonožce]]|Kmeň po latinsky=Arthropoda| Oddelenie po slovensky= [[hryzadlovce]]|Oddelenie po latinsky=Mandibulata| Podkmeň po slovensky= [[šesťnôžky]] |Podkmeň po latinsky=Hexapoda| Trieda po slovensky= [[hmyz]]|Trieda po latinsky=Insecta (Ectognatha)| Podtrieda po slovensky=|Podtrieda po latinsky=Dicondylia| Infratrieda po slovensky= |Infratrieda po latinsky=Pterygota| Divisio po slovensky= |Divisio po latinsky=[[Paleoptera]]| Rad po slovensky=vážky|Rad po latinsky=Odonata| Binomické meno=Odonata| Klasifikátor1=[[Johann Christian Fabricius|Fabricius]]| Dátum1=[[1793]]| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2=| }} '''Vážky''' (''Odonata'') je [[Rad (taxonómia)|rad]] [[hmyz]]u, ktorý sa{{Kto}} z vývojového hľadiska pokladá za jeden z najstarších. Špecializovaná veda o vážkach sa nazýva [[odonatológia]]. == Výskyt druhov == Vážky sa vyskytujú na celom svete s výnimkou najchladnejších miest. Počet druhov na svete sa odhaduje asi na 5 500 [[Druh (taxonómia)|druhov]], na území [[Slovensko|Slovenska]] približne 70 (najväčší druh je ''[[Cordulegaster heros]]'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenské druhy vážok | url = http://www.vazky.sk/druhy.html | vydavateľ = vazky.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-02-10 | miesto = | jazyk = }} </ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cordulegaster heros | url = http://www.vazky.sk/druhy/cordulegaster_heros.html | vydavateľ = vazky.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-02-10 | miesto = | jazyk = }} </ref> Vážka je stredný hmyz, ktorý žije v blízkosti chladných močiarov (vody). Dlhá môže byť max. {{cm|6.5|m}} a jej krídla merajú {{cm|4|m}}. Má dva páry krídel. Dva naľavo a dva napravo. Živí sa najmä menším hmyzom, rybkami, prípadne rastlinami. == Systematika vážok == Rad pozostáva z asi tridsiatich [[Čeľaď (taxonómia)|čeľadí]]. Rozoznávame dve veľké skupiny ([[podrad]]y) a jeden malý podrad: * [[šidielka]] (''Zygoptera'') – majú širokú hlavu s očami ďaleko od seba. V pokoji skladajú krídla k sebe. * [[šidlá]] (''Anisoptera'') – šidlá, vážky a pod. – majú okrúhlu hlavu a oči môžu byť na temene hlavy spojené. V pokoji krídla neskladajú. * ''[[Anisozygoptera]]'' – má iba dva druhy. == Výskyt druhov == Vážky obľubujú teplejšie stanovištia v okolí sladkých vôd, rybníkov, močarísk, rašeliniská a lesné lúky, ako i okraje lesov a potokov. Pri love však môžu zaletieť aj ďaleko od nich. == Spôsob života == Dravci lovia predovšetkým iné druhy [[hmyz]]u: ([[muchy]], [[komáre]] a pod.). Väčšina druhov dobre lieta, na krátke vzdialenosti dokážu vyvinúť rýchlosť až okolo {{km|56|m}}/h. Vážky majú mimoriadne dobré letové schopnosti. V rýchlosti letu a vytrvalosti patria medzi rekordmanov v ríši [[hmyz]]u. Dokážu dokonca ovládať každé krídlo samostatne a vedia tak lietať dozadu, zastaviť sa vo vzduchu alebo naraz zmeniť smer letu. Motýlice a šidielka čakajú na vhodnú korisť na vegetácii, vážky a šidlá sa zdržujú vo vzduchu a svoju korisť lovia priamo za letu. Pri love sa orientujú dobre vyvinutým zrakom, lebo niektoré druhy vidia až na niekoľko metrov. Samce niektorých druhov vážok majú svoje teritóriá, ktoré bránia pred votrelcami. Ako potrava im slúži iný [[hmyz]], [[Larva|larvy]] a lovia aj [[červy]], [[perloočky]] a ďalšie drobné vodné živočíchy. == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * Lohmann, H.: 1996, Das phylogenetische System der Anisoptera (Odonata). Deutsche Entomologische Zeitschrift, 106(9): p. 209 – 266. * Rehn, A. C.: 2003, Phylogenetic analysis of higher-level relationships of Odonata. Systematic Entomology, 28(2): p. 181 – 240. * Obenberger, Jan. Entomologie IV. 1. vyd. Praha: Československá akademie věd, 1958. strany: 216 – 290. * Zelený Jiří, Hanel Lubomír. ''Vážky: Výzkum a ochrana''. 1 vyd. Vlašim: Český svaz ochránců přírody, 2000. 240 pp. * R. R. Askew. ''The Dragonflies of Europe''. 2. vyd. England: Harley books, 2004. 308 pp. * Hanel, Lubomír. ''Vážky Podblanicka''. 1. vyd. Vlašim: Český svaz ochránců přírody, 1999: Muzeum okresu Benešov. 96 pp. * FARKAČ J., KRÁL D. & ŠKORPÍK M. [eds.] (2005): Červený seznam ohrožených druhů České republiky. Bezobratlí. List of threatened species in the Czech Republic. Invertebrates. Agentura ochrany přírody a krajiny ČR, Praha, 760 pp. == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Odonata|commons=Category:Odonata}} {{projekt|b=cs:Dichotomický klíč:Odonata}} – kľúč k určovaniu čeľadí vážiek v Česku na Wikibooks == Externé odkazy == * [http://www.biolib.cz/cz/taxon/id1564/ kompletní taxonomie vážek na ''biolib.cz''] {{Taxonbar}} [[Kategória:Odonatológia]] [[Kategória:Vážky| ]] 8t7aelw9t5clv06lj0140b0ebtlv9zp 0 266186 8213036 7450443 2026-05-13T06:52:12Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8213036 wikitext text/x-wiki {{Infobox atlét |Meno = Peter Žňava |Portrét = |Veľkosť obrázka = 230px |Dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1982|10|6}} |Miesto narodenia = [[Nitra]], [[Česko-Slovensko]] |Dátum úmrtia = |Miesto úmrtia = |Atletická disciplína = [[beh na 400 m]] |Osobný rekord = |Tohtosezónny rekord = |Stav k = }} '''Peter Žňava''' (* [[6. október]] [[1982]], [[Nitra]]<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=SOŠV|odkaz na autora=|titul=Tréner Emmy Zapletovej Peter Žňava: Emma je športovkyňa, akú by chcel trénovať každý kouč|url=https://www.olympic.sk/clanok/trener-emmy-zapletovej-peter-znava-emma-je-sportovkyna-aku-chcel-trenovat-kazdy-kouc|vydavateľ=olympic.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-08-16|miesto=|jazyk=}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>) je bývalý [[Slovensko|slovenský]] [[atletika|atlét]] a atletický tréner, ktorý sa venoval [[beh na 400 metrov|behu na 400 metrov]]. == Životopis == Na základnej škole navštevoval atletickú triedu. Následne sa venoval futbalu, od ktorého sa opäť vrátil k atletike. Vyštudoval učiteľstvo telesnej výchovy a informatiky na [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre]]. Popri štúdiu a následne čiastočnom úväzku na športovom gymnáziu reprezentoval Slovensko na vrcholných podujatiach v behu na 400 metrov.<ref name=":0" /> Zúčastnil sa na [[Halové majstrovstvá Európy v atletike 2009|halových majstrovstvách Európy]] [[2009]] v [[Turín]]e, kde skončil na v rozbehu časom 47,85 s na 5. mieste a celkovo na 20.<ref>{{cite web|url=http://osporte.sk/index.php?id_cat=71&news=16204|title=Štvorstovkár Žňava 47,85, z rozbehu sa ďalej nedostal|publisher=osporte.sk|date=6. marec 2009}}</ref> Jeho trénerom bol [[Martin Illéš]] a bol členom klubu [[AK Spartak Dubnica nad Váhom]]. Po ukončení kariéry najskôr kombinoval trénerstvo a učiteľstvo informatiky. Momentálne je tréner na plný úväzok na strednej športovej škole v Nitre. V minulosti pripravoval osemstovkára [[Jozef Repčík|Jozefa Repčíka]], s ktorým sa predstavil na [[Letné olympijské hry 2016|OH v Riu de Janeiro 2016]]. V súčasnosti je trénerom atlétky [[Emma Zapletalová|Emmy Zapletalovej]].<ref name=":0" /> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.atletikasvk.sk/00_Subory/00_HME_1.htm Peter Žňava] na stránke atletikasvk.sk {{Biografický výhonok}} {{Slovenskí atléti na HME 2009}} {{DEFAULTSORT:Žňava, Peter}} [[Kategória:Slovenskí bežci na 400 m]] [[Kategória:Pretekári AK Spartak Dubnica nad Váhom]] [[Kategória:Osobnosti z Nitry]] [[Kategória:Slovenskí atletickí tréneri]] [[Kategória:Absolventi Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre]] 87hplbidocg5qtrxwt0h7kj5plvle65 0 293545 8212683 8204554 2026-05-12T12:39:56Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8212683 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Steinway hall 1873.jpg|thumb|Prvá fotografia vytlačená [[poltón]]ovou technikou, ''[[Daily Graphic]]'', 2. december 1873]] '''Novinárska fotografia''', '''spravodajská fotografia''', '''fotožurnalizmus''', '''žurnalistická fotografia'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = FUENTES | meno = Eulalia | odkaz na autora = | titul = Tal como viene definido por Antonio Pantoja Chávez en su, Prensa y fotografía. Historia del fotoperiodismo. | url = http://argonauta.imageson.org/document98.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Universidad de Extremadura | miesto = | jazyk = po španielsky | url archívu = https://web.archive.org/web/20080430001406/http://argonauta.imageson.org/document98.html | dátum archivácie = 2008-04-30 }}</ref> alebo '''reportážna fotografia''' (''reportare'' = ''priniesť správu'')<ref name="ceskyblog">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Stručná historie žurnalistiky | url = http://upce-kd.ceskyblog.cz/data/upce-kd/upload/2006/09/HISTORIE%20%C5%BDURNALISTIKY.doc | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-02-10 | vydavateľ = Český blog | miesto = ceskyblog.cz | jazyk = po česky }}{{Nedostupný zdroj|date=november 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> je súčasťou [[Žurnalistika|žurnalistiky]], ktorá pripravuje a vytvára snímky na doplnenie správ alebo článkov. [[Novinár]]i, ktorí sú zapojení do tohoto odboru, sú obvykle známi ako reportéri, fotožurnalisti alebo [[grafika|grafici]] a majú významný vzťah k [[výtvarná fotografia|výtvarnej fotografii]]. Vývoj spravodajskej fotografie možno sledovať už od samého začiatku vynálezu fotografie. Prvý denník, ktorý ju použil, bol ''[[Daily Graphic]]'' v [[New York (mesto)|New Yorku]] v roku [[1880]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = FUENTES | meno = Eulalia | odkaz na autora = | titul = ¿En periodismo también una imagen vale más que mil palabras? | url = http://www.hipertext.net/web/pag249.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-04-19 | vydavateľ = hipertext.com | miesto = | jazyk = po španielsky }}</ref> Táto udalosť položila základy novinárskej fotografie. Rozvoj fotožurnalizmu prebiehal najmä v čase politických [[konflikt]]ov alebo vojenských stretov v rôznych krajinách. Novinárski fotografi zaznamenávali históriu udalostí za [[Španielska občianska vojna (1936)|španielskej občianskej vojny]], španielsko-americkej vojny, [[Vojna vo Vietname|vojny vo Vietname]] a oboch svetových vojnách a pri mnohých iných vojenských udalostiach. Takzvaný ''zlatý vek fotožurnalizmu'' (1930 – 1950) sa nie náhodou prekrýva s [[druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]], počas ktorej bol zaznamenaný pozoruhodný technologický pokrok [[vojnová fotografia|vojnovej fotografie]]. S rozvojom [[tlač|tlačiarenských techník]], ako bol vynález [[ofset|ofsetovej tlačiarne]], dosiahol fotožurnalizmus najlepšiu úroveň kvality v tlačených publikáciach. Príchod nových technológií, ako bol [[internet]], začal novú éru v oblasti spravodajstva na celosvetovej úrovni, označovanej ako digitálna žurnalistika. Významné udalosti, ktoré otvorili dvadsiate prvé storočie, ako [[útoky z 11. septembra 2001]], [[Vojna v Iraku|invázia do Iraku]] v roku 2003 a [[Zemetrasenie v Indickom oceáne 26. decembra 2004|tsunami v Indickom oceáne v roku 2004]], pomohli okrem iného vzniku značnému množstvu vizuálnych informácií. Často tiež vďaka novým, moderným a dostupným technológiám v rukách i úplných [[amatér]]ov, čo viedlo niektorých pozorovateľov k tomu, že začali hovoriť o „kríze žurnalistiky“. Iní to naopak označovali za začiatok novej éry v poskytovaní informácií. == Úvod == [[Súbor:Francine Jordi Wien 13-9-2008b.jpg|thumb|upright 0.7|Reportážny snímok zo showbiznisu: [[Francine Jordiová]] koncertuje.]] Fotožurnalizmus je forma [[Žurnalistika|žurnalistiky]], ktorá vyrába, [[Editácia|edituje]] a prezentuje informačný materiál v spravodajstve [[Hromadný oznamovací prostriedok|médií]] vrátane fotografií, digitálnych a zvukových dát. Obsahuje také pravidlá, aby obraz, ktorý je spojený so zverejňovanou udalosťou, mohol byť použitý na [[Žurnalistika|žurnalistické]] účely. Novinárska fotografia je popri [[Dokumentárna fotografia|dokumentárnej]] reportážnej fotografii súčasťou [[vedecká fotografia|informatívnej fotografie]]. K informatívnej zložke sa môže pridať ešte zložka [[Cit|emotívna]] a [[estetika|estetická]]. Od [[Výtvarná fotografia|výtvarnej fotografie]] sa žurnalistická líši v zobrazení [[Realita|reality]], pretože má diváka predovšetkým informovať, prípadne vhodne dopĺňať novinový článok. Napríklad žurnalistickej fotografii zo [[sociálne prostredie|sociálneho prostredia]] sa venujú fotografi so silným sociálnym cítením. Ich snímky by mali [[Motivácia|motivovať]] jedinca a [[inštitúcia|inštitúcie]] k náprave zobrazených nedostatkov a krívd.<ref name=Ho>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = Jiří Honskus | odkaz na autora = | titul = Fotografie, Technika snímání | vydavateľ = Pražská fotografická škola | miesto = | rok = 2004 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = po česky }}</ref> [[Súbor:SanFrancisco1851.jpg|thumb|left|upright 1.5|[[Daguerrotypia]] San Francisca od neznámeho autora, vyfotografovaná pred 22. júnom 1851]] Fotožurnalizmus sa môže svojim účelom použitia odlišovať od ďalších fotografických žánrov, ako je napríklad [[fotografia prírody]], dokumentárna fotografia alebo [[portrétna fotografia]], ale môže s nimi tiež splývať, napríklad s ohľadom na text, ku ktorému je fotografia priložená. Zahŕňa širokú škálu oblastí záujmu: vojnovú fotografiu, [[športová fotografia|športovú fotografiu]], spravodajstvo zo [[showbiznis]]u, [[politika|politiky]], spravodajstvo o sociálnych problémoch a o všetkom, kde je možné vytvárať k slovnej informácii obraz. Podobne sem patrí dokumentácia [[interview|rozhovoru]] a reportážna a dokumentárna fotografia vo všetkých podobách. Môže sa ďalej deliť na [[fotografický príbeh]], [[Poviedka#fotopoviedka|fotopoviedku]], [[reportáž]], [[Esej#Fotografická esej|fotografickú esej]], [[portrétna fotografia|fotografický portrét]] alebo [[Stĺpik (žurnalistika)#fotografický stĺpik|fotografický stĺpik]].<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Géneros fotoperiodísticos, Taller de reportaje y ensayo fotográfico. | url = http://tallerdefotografo.blogspot.com/2007/10/gneros-fotoperiodsticos.html | dátum vydania = 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-02-11 | vydavateľ = Escuela de Periodismo de la Universidad Diego Portales | miesto = [[Santiago (Čile)|Santiago]] | jazyk = šp }}</ref> Novinárska fotografia by mala spĺňať niekoľko zásad. Predovšetkým má dodržať všetky požiadavky na [[Žurnalistická etika|novinársku etiku]], pokiaľ ide o [[presnosť]], [[pravda|pravdivosť]] a [[objektivita|objektivitu]]. Obrazová informácia by mala vykazovať ''aktuálnosť'' tým, že má spojitosť s nedávno zverejnenou udalosťou. Zobrazená situácia by mala byť ''objektívna'' a korektná, [[informácia]] by mala odrážať skutočnosť, mala by byť spoľahlivá, presná a fakty oddelené od subjektívneho pohľadu alebo osobného zaujatia autora. Mala by byť zachovaná [[neutralita]] vo vzťahu ku [[spravodajstvo|spravodajstvu]], presnosť, [[relevancia]] a úplnosť. Obrázky môžu byť doplnené súvisiacimi správami, ktoré ich význam doplňujú alebo vysvetľujú.<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = NPPA Code of Ethics | url = NPPA Code of Ethics | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-02-10 | vydavateľ = NPPA National Press Photographers Association | miesto = | jazyk = en }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ribeiro | meno = Luiz Augusto Teixeira | odkaz na autora = | titul = Manipulación en el fotoperiodismo: ética o estética | url = http://www.ull.es/publicaciones/latina/30teixeira.htm | dátum vydania = október 1999 - Nº 22, D.L.: TF - 135 - 98 ISSN 11385820 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-02-10 | vydavateľ = Revista Latina de Comunicación Social | miesto = La Laguna (Tenerife) | jazyk = šp | url archívu = https://web.archive.org/web/20090421064347/http://www.ull.es/publicaciones/latina/30teixeira.htm | dátum archivácie = 2009-04-21 }}</ref><ref> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Casasús | meno = Josep M. | odkaz na autora = | titul = Las fotos pueden ser revulsivas, no repulsivas | url = http://www.unav.es/dpp/fotoperiodismo2/pagina_13.html | dátum vydania = 9. novembra 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-02-10 | vydavateľ = Universidad de Navarra | miesto = La Vanguardia | jazyk = šp }} </ref> Obrázok by mal rovnako spĺňať ''estetické'' požiadavky na svetlo, [[Kompozícia (fotografie)|orez]], [[vec]]né vzťahy prvkov a [[perspektíva|perspektívu]]. Základné prvky fotografie v [[tlač]]i sa prispôsobujú účelu použitia v dokumente, spravodajstve alebo ilustrácii.<ref name="ceskyblog2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Stručná historie žurnalistiky | url = http://upce-kd.ceskyblog.cz/data/upce-kd/upload/2006/09/HISTORIE%20%C5%BDURNALISTIKY.doc. | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-02-10 | vydavateľ = Český blog | miesto = ceskyblog.cz | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == História == === Začiatky === [[Súbor:Battle of Gettysburg.jpg|thumb|upright 1.2|right|[[Timothy H. O'Sullivan]]: ''Žatva smrti'': mŕtvi vojaci po [[bitka pri Gettysburgu|bitke pri Gettysburgu]] 5. – 6. júna 1863 ]] História novinárskej fotografie siaha do obdobia rokov 1880 – 1897, kedy boli prvýkrát zverejnené novinové články s fotografiami. Na prelome 19. a 20. storočia umožnil rozvoj fotografickej momentky rozšírenie príručných fotoaparátov, umožňujúcich fotografovať bez statívu.<ref name="Ceska fotografie 20. stoleti">{{Citácia knihy | priezvisko = Birgus Vladimír | meno = Mlčoch Jan | odkaz na autora = | titul = Česká fotografie 20. století | vydavateľ = u(p)m, Kant | miesto = Praha | rok = 2005 | isbn = 80-86217-89-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Významné udalosti sa však fotografovali už od vynálezu [[daguerrotypia|daguerrotypie]] v roku 1839.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Colección de fotografías del siglo XIX | url = http://www.lablaa.org/blaavirtual/historia/mfotosigloxix/indice.htm | dátum vydania = 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-02-12 | vydavateľ = Knihovna Luis Ángel Arango | miesto = Bogotá | jazyk = šp | url archívu = https://web.archive.org/web/20080228175247/http://www.lablaa.org/blaavirtual/historia/mfotosigloxix/indice.htm | dátum archivácie = 2008-02-28 }}</ref><ref name="pocatkyscheufler">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Scheufler | meno = Pavel | odkaz na autora = | titul = Počátky daguerrotypie v Království českém. | url = http://www.scheufler.cz/data/File/file-1167689784.doc | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-02-10 | vydavateľ = Pavel Scheufler | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20071218003751/http://www.scheufler.cz/data/File/file-1167689784.doc | dátum archivácie = 2007-12-18 }}</ref> [[Tlačiarenský lis]] však bol schopný produkovať ilustrácie v tlačenej podobe až po [[vynález]]e grafickej techniky [[rytina|rytiny]], a až vtedy umožnil publikovať jednoduchšie vo väčšej miere aj fotografie. Tieto [[reprodukcia|reprodukcie]] sa najskôr podobali primitívnym daguerrotypiám. Do tej doby sa snímky najčastejšie prekresľovali a prezentovali vo forme [[Drevorez|xylografií]].<ref name="Kubic"> {{Citácia knihy | priezvisko = Kubic | meno = Milan | odkaz na autora = | titul = Novinářská fotografie, Absolventská práce | vydavateľ = Pražská fotografická škola | miesto = Praha | rok = 2007 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Mr. Fenton's photographic van.jpg|thumb|left|[[Roger Fenton]] a jeho fotografická dodávka v [[Krymská vojna|Krymskej vojne]]]] V roku 1842 Hermann Biow a Carl Ferdinand Stelzner fotografovali veľký požiar [[Hamburg]]u a jeho následky na cykle daguerrrotypií, ktorý je zrejme prvým súborom „reportážnych“ snímok určitej udalosti na svete. V roku 1850 Alois Löcherer v [[Mníchov]]e so svojim aparátom referoval o tvorbe a triumfálnom vztýčení monumentálnej sochy [[Socha Bavarie|Bavarie]].<ref name="pocatkyscheufler"/> Zvlášť podrobne sa dokumentovali najmä [[Svetová výstava|Svetové výstavy]], kde sa fotografi sústredili najmä na dokumentáciu [[pavilón]]ov a významných hostí. Prvou výstavnou akciou významnou pre fotografiu sa stala prvá [[Svetová výstava 1851|Svetová výstava]], konaná v [[Londýn]]e v roku 1851, kde boli súčasne po prvýkrát predstavené [[3D fotografie|stereofotografie]]. Druhou bola [[Svetová výstava 1855|Svetová výstava]] v [[Paríž]]i roku 1855.<ref name="Kubic"/> Prvou systematicky fotografovanou vojnovou udalosťou, o ktorej bola verejnosť informovaná prostredníctvom správ posielaných [[telegraf]]om, bola [[Krymská vojna]] v rokoch 1853 – 1856.<ref name="MalaEncyklopedie">{{Citácia knihy | priezvisko = Baatz | meno = Willfried | odkaz na autora = | titul = Malá encyklopedie fotografie | vydavateľ = Computer Press | miesto = Brno | rok = 2004 | isbn = 800 555 513 | kapitola = | strany = | jazyk = }} </ref> Najvplyvnejším reportérom bol zrejme [[William Howard Russell]] z ''[[The Times]]'', ktorý si ako prvý novinár vyslúžil označenie „vojnový spravodajca“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Fišerová | meno = Linda | odkaz na autora = | titul = Válečný zpravodaj, Závěrečná studie | url = http://www.vosp.cz/tvorba/narozhrani/12/www.valecnyzpravodaj12.wz.cz/Zaverecna%20studie.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-02-15 | vydavateľ = Válečný zpravodaj | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Jedným z prvých spravodajcov bol [[Sedmohradsko|Sedmohradský]] Nemec [[Carol Szathmari]],<ref name="Kubic"/> ďalšími potom britskí reportéri William Simpson z ''Illustrated London Sport'', [[Roger Fenton]], [[James Robertson]] a [[Felice Beato]]. Ich obrázky boli vtedy v novinách tlačené ako [[Rytina|rytiny]], pretože tlač poltónových fotografií bola drahá.<ref name="MalaEncyklopedie"/> Vďaka ich správam v britskej tlači sa rozšírilo povedomie o všeobecnej nekompetentnosti politického vedenia vojny. Na konci januára v roku 1855 britská vláda v čele s grófom [[George Hamilton-Gordon|Georgom Hamilton-Gordonom]] padla.<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = The Royal Society | meno = | odkaz na autora = | titul = George Hamilton-Gordon, 4. gróf z Aberdeenu | url = http://royalsociety.org/DServe/dserve.exe?dsqIni=Dserve.ini&dsqApp=Archive&dsqCmd=Show.tcl&dsqDb=Persons&dsqSearch=(Surname=%27Gordon%27)&dsqPos=2 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-03-13 | vydavateľ = The Royal Society, 6-9 Carlton House Terrace | miesto = London SW1 5AG | jazyk = en }} </ref> Významným dokumentaristom udalostí vo Francúzsku bol [[Claude-Marie Ferrier]], ktorý v roku 1856 urobil zábery [[povodeň|povodne]] na [[Loira|Loire]]<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = luminous-lint.com | meno = | odkaz na autora = | titul = Claude-Marie Ferrier | url = http://www.luminous-lint.com/app/photographer/Claude-Marie__Ferrier/A/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-03-11 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = en }} </ref> a ako fotograf sprevádzal cisára [[Napoleon III.|Napoleona III.]] v dobe jeho výpravy do Talianska v roku 1859. V [[Rakúsko-pruská vojna|dánsko-pruskej vojne]] v roku 1864 fotografovali Christian Friedrich Brandt a Charles Junod, ktorí väčšinu snímok urobili na [[stereo]] formát. V [[Prusko-francúzska vojna|nemecko-francúzskom konflikte]] od roku 1870 do roku 1871 fotografovali väčšinou celkom neznámi fotografi (až na [[Carl Friedrich Mylius|Carla Friedricha Myliusa]] z [[Frankfurt]]u).<ref name="Kubic"/> [[Súbor:Bandit's Roost by Jacob Riis.jpeg|thumb|right|[[Jacob Augustus Riis]], „Mestskí banditi“, klasická novinárska fotografia okolo 1890]] Správy z [[Americká občianska vojna|americkej občianskej vojny]] (1861 – 1865) dodával fotograf [[Mathew Brady]], ktorý si uvedomil historický význam vojny „Severu proti juhu“ pre budúce generácie a ďalší osud krajiny. Pretože chcel zachytávať priebeh vojny na viacerých bojiskách, vytvoril zo svojich asistentov niekoľko tímov, ktoré cestovali s pojazdnými laboratóriami na rôznych frontoch. Bradyho významným tímovým spolupracovníkom bol [[Alexander Gardner]], ktorý sa v roku 1863 osamostatnil. Gardner fotografoval väčšinou krátko po skončení bitiek. Nevyhýbal sa ani detailným pohľadom na mŕtvych. Neskôr sa však ukázalo, že najmenej jedna Gardnerova fotografia je zmanipulovaná. V roku 1961 Frederic Ray z magazínu ''Civil War Times'' porovnával niekoľko Gardnerovych fotografií, na ktorých boli dvaja mŕtvi konfederační ostreľovači a zistil, že ten istý padlý bol fotografovaný o niekoľko metrov ďalej na inom mieste. Zdá sa, že Gardner nebol s kompozíciou spokojný, a nechal telá rôzne poprehadzovať. Vytváral tak vlastnú verziu reality. Rayovu analýzu ešte rozšíril v roku 1975 William Frassanito.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Leggat | meno = Robert | odkaz na autora = | titul = GARDNER, Alexander | url = http://www.rleggat.com/photohistory/history/gardner.htm | dátum vydania = 2008-09-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-02-19 | vydavateľ = http://www.rleggat.com | miesto = | jazyk = en }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Veľmi známe sú Gardnerove reportážne snímky z pohrebu [[Abraham Lincoln|Abrahama Lincolna]] a seriál z popravy [[atentát]]nikov. Pravdepodobne po prvýkrát v dejinách fotografie bol v jeho reportáži využitý dramatický účinok striedania [[záber|celkových záberov]] a [[detail]]ov v dlhšom časovom úseku, lebo Gardner zachytil nielen priebeh popravy, ale aj tváre atentátnikov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Simkin | meno = John | odkaz na autora = | titul = USACW paine | url = http://www.spartacus.schoolnet.co.uk/USACWpaine.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-02-19 | vydavateľ = http://www.rleggat.com | miesto = | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20090107161524/http://www.spartacus.schoolnet.co.uk./USACWpaine.htm | dátum archivácie = 2009-01-07 }}</ref><br /> [[Súbor:Bruner3 cisar.jpg|thumb|upright 1.4|left|[[Rudolf Bruner-Dvořák]]: Cisár [[František Jozef I.]] na [[Jubilejná zemská výstava v Prahe 1891|Jubilejnej výstave v roku 1891]]]] Ďalším fotografom Bradyho tímu, ktorý okrem informatívnosti dbal tiež na kompozíciu, bol [[Timothy H. O'Sullivan]]. Nekonvenčne využíval pohybové [[ostrosť|neostrosti]] tam, kde mohol zvýrazniť dramatičnosť situácie.<ref name="Kubic"/> O'Sullivan začiatkom júna 1863 urobil známu fotografiu ''Žatva smrti'', na ktorej ležia mŕtvi vojaci po [[bitka pri Gettysburgu|bitke pri Gettysburgu]] v [[Pensylvánia|Pensylvánii]].<br /> Denník ''[[Daily Graphic]]'' publikoval 4. marca 1880 v New Yorku prvú [[poltón]]ovú reprodukciu (nie však rytinu) tlačovej fotografie.<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Brainy History | meno = | odkaz na autora = | titul = Brainy History: March 4, 1880 in History | url = http://www.brainyhistory.com/events/1880/march_4_1880_60029.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-03-05 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = en }} </ref> <ref group="p" name="Life">Iné zdroje (napríklad LIFE v článku 100 Photographs That Changed the World. 25. augusta 2003, str. 18.) uvádzajú, že Daily Graphic vytlačili prvú poltónovú fotografiu už 2. decembra 1873. [http://www.answers.com/topic/halftone]</ref><ref group="p" name="Leggo">[[William Leggo|William Augustus Leggo]] vytlačil svojou vlastnou poltónovou technikou nazvanou [[leggotypia]] fotografiu Mesiaca v roku 1875. Dokumentáciu urobil profesor H. Draper. New York: D. Appleton and co., 26 x {{cm|16|m}}, str. 799 a 800.</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Digital Collections | meno = | odkaz na autora = | titul = Digital Collections : Compound Object Viewer, Leggotype halftones from photographs of the moon in The American cyclopaedia | url = http://maca.cdmhost.com/cdm4/document.php?CISOROOT=/p1325coll1&CISOPTR=4185&REC=10 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-03-05 | vydavateľ = Digital Collections | miesto = | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20200809032241/http://maca.cdmhost.com/cdm4/document.php?CISOROOT=%2Fp1325coll1&CISOPTR=4185&REC=10 | dátum archivácie = 2020-08-09 }}</ref> Nasledovali ďalšie novinky. V roku 1887 bol vynájdený [[bleskový prášok]], ktorý umožnil novinárom fotografovať veľmi krátkym [[Expozícia (fotografia)|časom]]. Novinár, spisovateľ a sociológ [[Jacob Augustus Riis]] v tej dobe (1890) vďaka blesku vytvoril medzné dielo ''Ako žije druhá polovica (How the Other Half Lives)''.<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Riis | meno = Jacob Augustus | odkaz na autora = | titul = How the Other Half Lives, kompletní text a fotografie. | url = http://www.authentichistory.com/postcivilwar/riis/contents.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2008-03-27 | dátum prístupu = 2009-02-10 | vydavateľ = The Authentic History Center | miesto = | jazyk = en }} </ref> Fotografie robil v bedárskych štvrtiach, v starých domoch, v nájomných ubytovniach kasárenského typu, v policajných nocľahárňach a v domácich remeselníckych dielňach, kde sa zneužívala práca detí. S pomocou kníh, fotografií, novinových článkov a prednášok, na ktorých premietal svoje diapozitívy, dosiahol niektoré zmeny a nápravy. Zrušili sa policajné nočné útulky, bola zriadená škola pre [[bezprizornosť|bezprizorné]] deti, doplnili sa zákony o detskej práci a odstránila sa celá ulica ''Mulberry Bend'', ktorá bola skrýšou zločincov.<ref name="mirror">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Davidson James | meno = Little Mark | odkaz na autora = | titul = The Mirror with a Memory | url = http://www.megaessays.com/viewpaper/10982.html | dátum vydania = 2000 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = en }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> O niekoľko rokov neskôr Riisa v jeho sociálnych reformách napodobil [[Lewis Hine]]. V roku 1897 už bolo možné reprodukovať poltónové fotografie na tlačiarenských rotačkách a výroba bežala na plné obrátky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Taft | meno = Robert | odkaz na autora = | titul = Photography and the American scene: A social history, 1839–1889 | url = http://academic2.american.edu/~wjc/exceptyear1.htm | dátum vydania = 1964 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-02-12 | vydavateľ = | miesto = New York: Dover | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20150121083056/http://academic2.american.edu/~wjc/exceptyear1.htm | dátum archivácie = 2015-01-21 }}</ref> <!--Aj cez tieto inovácie pretrvávali mnohé obmedzenia a rad svetových novín a časopisov v období 1897 – 1927 stále ilustrovali svoje príbehy rytinami.(chýba zdroj)--> Vynález [[telefotografia|telefotografie]] v roku 1921 umožnil prenášať snímky pomocou [[telegraf]]u alebo [[telefón]]u rovnako rýchlo ako spravodajské novinky.<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = The New York Times | meno = | odkaz na autora = | titul = SENDING PHOTOGRAPHS BY TELEGRAPH; Professor Korn has Triumphantly Succeeded in Transmitting Portraits over Long Distances by Wire Experiments in France and Germany Conclusive Description of the Marvelous Instrument | url = http://query.nytimes.com/gst/abstract.html?res=9A07E4DA1331E733A25757C2A9649C946697D6CF | dátum vydania = 1907-02-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-03-13 | vydavateľ = The New York Times | miesto = New York | jazyk = en }} </ref> No masívny rozvoj fotožurnalizmu umožnil príchod pohotového reportážneho {{mm|35}} fotoaparátu [[Leica]] v roku 1925<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Muzeum Šechtl a Voseček | meno = | odkaz na autora = | titul = Lejkaření Josefa Jindřicha Šechtla | url = http://www.ceskenovinky.cz/zpravy/kultura/lejkareni-josefa-jindricha-sechtla-pozvanka-na-vernisaz/1100/ | dátum vydania = 2007-05-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-03-13 | vydavateľ = Jihočeské novinky.cz | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20090810220011/http://www.ceskenovinky.cz/zpravy/kultura/lejkareni-josefa-jindricha-sechtla-pozvanka-na-vernisaz/1100/ | dátum archivácie = 2009-08-10 }}</ref> a prvej bleskovej žiarovky medzi rokmi 1927 a 1930.<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pihan | meno = Roman | odkaz na autora = | titul = Fotografický blesk na cestě časem – 1. díl | url = http://www.digimanie.cz/art_doc-20BA11FF0879BEDAC125756E00718E33.html | dátum vydania = 2009-03-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-03-13 | vydavateľ = digimanie.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Mohol prísť „zlatý vek“ fotožurnalistiky. === Moderná fotožurnalistika === Prvé dve desiatky rokov dvadsiateho storočia sa považujú za začiatky modernej fotožurnalistiky.<ref name="petak">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Peták | meno = | odkaz na autora = | titul = diplomová práce | url = http://itf.fpf.slu.cz/studenti/petak.doc | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-03-05 | vydavateľ = Slezská univerzita, Filozoficko-přírodovědecká fakulta, Institut tvůrčí fotografie | miesto = Opava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20090815115212/http://itf.fpf.slu.cz/studenti/petak.doc | dátum archivácie = 2009-08-15 }}</ref> V dvadsiatych rokoch došlo vo všetkých krajinách k rozvoju fotožurnalistiky vďaka moderným tlačiarenským technológiám, fotoaparátom [[Rolleiflex]], [[Contax]] a prvému prístroju na [[filmový pás|kinofilm]] [[Leica]]. Leica bola oveľa pohotovejšia než staršie typy prístrojov. [[Súbor:Child laborer.jpg|upright 1.4|thumb|Fotografia [[Lewis Hine|Lewisa Hina]] z roku 1908 sa venuje téme detskej práce]] Vo Francúzsku sa objavili fotografi ako napríklad [[Jacques Henri Lartigue]], [[André Kertész]] alebo [[Brassaï]]. V Nemecku to boli [[Erich Salomon]], [[Felix H. Man]], [[Tim N. Gidal]], [[Wolfgang Weber]], [[Alfred Eisenstaedt]] a [[Martin Munkácsi]]. V USA pôsobili napríklad [[Helen Levitt]]ová alebo [[Lisette Modelová]].<ref name="Okruhy"/> Američan Lewis Hine od roku 1905 systematicky fotografoval [[prisťahovalectvo|imigrantov]] a robotníkov v továrňach, nasledujúci rok dokumentoval detskú prácu. Jeho snímky pomohli presadiť zákon o zákaze detskej práce.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Teaching With Documents: Photographs of Lewis Hine: Documentation of Child Labor | url = http://www.archives.gov/education/lessons/hine-photos/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-3-2 | vydavateľ = The National Archives and Records Administration | miesto = | jazyk = en }}</ref> Fotografia tak prvýkrát vstúpila do úlohy spoločenského argumentu a [[sociológia]] ju mohla využívať ako dokumentačný nástroj. Newyorčan [[Weegee]] zaznamenával vtedajší nočný život mesta, zločiny, nočných pijanov a rozvášnených milencov. Využíval známostí s políciou. Vo svojom aute mal nainštalovanú krátkovlnnú vysielačku a v jeho kufri kompletnú [[Tmavá komora|tmavú komoru]], aby mohol čo najskôr fotografie vyvolať. Na miesto zločinu dorazil súčasne s políciou alebo pred ňou, urobil rýchlo pár záberov a ráno ich predával novinám.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Mrázková | meno = Daniela | odkaz na autora = | titul = Příběh fotografie | vydavateľ = Mladá fronta | miesto = Praha | rok = 1985 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> V Rusku a neskôr ZSSR pôsobili [[Max Alpert]], [[Alexandr Rodčenko]], [[Boris Ignatovič]], [[Georgij Petrusov]], [[Ivan Šagin]] a [[Arkadij Šajchet]], ktorí sa po roku 1917 stali nástrojom programovej, centrálne riadenej a didakticky zameranej propagandy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Fotostrojka - Sovětská fotografie 1917-1941 | url = http://vystavy.kdykde.cz/fotografie/praha/14311___fotostrojka---sovetska-fotografie-1917-1941 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-02-12 | vydavateľ = vystavy.kdykde.cz | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> [[Súbor:ColoredDrinking.jpg|thumb|left|upright 1.2|Separovaná fontánka pre „farebných“ v [[Oklahoma|Oklahome]] v roku 1939; foto: [[Russell Lee]], agentúra [[Farm Security Administration]]]] Novinárska fotografia 20. a 30. rokov 20. storočia je tiež označovaná ako ''sociálna fotografia''.<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dvořáková Alena | meno = Fischer Viktor | odkaz na autora = | titul = Propojení obrazem, Česká humanitární fotografie | url = http://web.quick.cz/propojeniobrazem/main.htm | dátum vydania = 2.4.2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-02-15 | vydavateľ = Nejvyšší purkrabství Pražského hradu | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Fotografie sa v tejto dobe pre [[totalita|totalitné režimy]] (komunizmus a nacizmus) stala zbraňou moci a propagandy. Prerušil sa vývoj umenia, umelecké experimenty boli nevítané a slobodný prejav prakticky znemožnený. Predstavitelia nových smerov opúšťali krajiny. Totalitná režimy pomocou fotografie klamali dôverčivú verejnosť. Hitlerov [[Mein Kampf]] (1924) predznamenal desivé udalosti v celej Európe. V Nemecku od roku 1933 dostali nacisti všetku tlač a novinársku fotografiu pod svoju kontrolu a začali ju systematicky zneužívať.<ref name="petak"/> [[Joseph Goebbels]] robil všetko pre to, aby získal obyvateľstvo pre novú vládu Adolfa Hitlera. Slúžila k tomu tiež ''očista nemeckéj tlače'', pri ktorej nacisti vytvorili zoznamy nepohodlných fotografov. Kampaň mala za hlavný cieľ vytlačiť Židov a cudzincov, ktorí boli postihnutí zákazom výkonu povolania, prenasledovaní, vyhnaní z krajiny, v niektorých prípadoch zavraždení. Na zozname prenasledovaných boli tiež fotožurnalisti [[Alfred Eisenstaedt]], [[Erich Salomon]] (ten bol zabitý i so svojou rodinou v [[Osvienčim]]e), [[Felix H. Man]], [[Tim N. Gidal|Nachum (Tim) Gidal]], [[Martin Munkácsi]] a [[Robert Capa]].<ref name="petak"/> V českých zemiach pôsobili [[Lubomír Linhart]], [[Karel Teige]], [[Rudolf Kohn]], [[Karel Kašpařík]], [[Oldřich Straka]] a konali sa takzvané výstavy sociálnej fotografie.<ref name="Ceska fotografie 20. stoleti"/> V rokoch 1927 – 1928 [[Josef Sudek]] dokumentoval dostavbu [[Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha|katedrály sv. Víta]] a v roku 1928, k 10. výročiu založenia Česko-slovenskej republiky, vydal album 15 originálnych fotografií s názvom ''Svatý Vít''.<ref name="farova">{{Citácia knihy | priezvisko = Fárová | meno = Anna | odkaz na autora = | titul = Josef Sudek | vydavateľ = Torst | miesto = | rok = 2002 | isbn = 80-7215-182-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }} </ref> Na Slovensku sa do kroník fotografie zapísali [[Irena Blühová]], [[Karol Aufricht]], [[Iľja Jozef Marko]], [[Sergej Protopopov]], [[Barbora Zsigmondiová]], [[François Kollar]].<ref name="Okruhy"/> V Anglicku ako fotoreportér pôsobil [[Bill Brandt]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bill Brandt Archive Ltd | meno = | odkaz na autora = | titul = The Bill Brandt Archive | url = http://www.billbrandt.com/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-02-15 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = en }} </ref> a v Nemecku [[John Heartfield]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = The J. Paul Getty Trust | meno = | odkaz na autora = | titul = ohn Heartfield & German Photomontage, 1920–1938, výstava | url = http://www.getty.edu/art/exhibitions/heartfield/ | dátum vydania = 21. – 25. júna 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-04-04 | vydavateľ = Getty | miesto = | jazyk = en }} </ref> či [[August Sander]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Die Photographische Sammlung/SK Stiftung Kultur | meno = | odkaz na autora = | titul = August Sander (1876 – 1964) | url = http://www.augustsander.de/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-04-04 | vydavateľ = Die Photographische Sammlung | miesto = Köln | jazyk = de | url archívu = https://web.archive.org/web/20070808074534/http://www.augustsander.de/ | dátum archivácie = 2007-08-08 }}</ref> [[Súbor:LifeFlapper1922.jpg|thumbnail|150px|Obálka ''[[Life (humoristický časopis)|Life]]'' z roku 1922 s obrázkom od F. X. Leyendeckera]] V USA v roku 1935 začala fotografickú kampaň agentúra [[Farm Security Administration]], do ktorej sociologicko-dokumentárneho programu sa zapojil rad fotografov, ako boli napríklad [[Roy Stryker]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Age of Lost Innocence | meno = | odkaz na autora = | titul = Age of Lost Innocence | url = http://xroads.virginia.edu/~MA03/pricola/FSA/FSA.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-03-28 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20090310064359/http://xroads.virginia.edu/~MA03/pricola/FSA/FSA.html | dátum archivácie = 2009-03-10 }}</ref>, [[Walker Evans]], [[Dorothea Lange]]ová<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dorothea Lange: Photographer of the People | url = http://www.dorothea-lange.org/text.home.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-02-15 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = en }} </ref>, [[Ben Shahn]], [[Arthur Rothstein]]<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = FSA B&W Photos | meno = | odkaz na autora = | titul = FSA B&W Photos, Documenting America, 1935-1943 | url = http://lcweb2.loc.gov/ammem/fsahtml/fadocamer.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-03-28 | vydavateľ = Carl Fleischhauer and Beverly Brannan, eds. Berkeley | miesto = University of California Press | jazyk = en }} </ref> a agentúra ''[[Fotoliga]]'', v ktorej vynikali [[Aaron Siskind]] alebo [[Helen Levitt]]ová.<ref name="Okruhy"/> Spoločnosť FSA mala za úlohu v rámci reforiem [[New Deal]] zostaviť dokumentáciu sociálnych problémov v južných štátoch USA.<ref> {{Citácia knihy | priezvisko = Auer Anna | meno = Mraz Werner, Stanek Ivo | odkaz na autora = | titul = Katalog k výstavě Fotografis collection reloaded | vydavateľ = Palác Kinských - Národní galerie v Prahe (Praha) | miesto = | rok = 2009 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} </ref> V tomto období sa začala formovať dokumentárna fotografia, ktorej hlavnými charakteristikami bol dôraz na realizmus, snaha bez príkras zachytiť veci také, aké sú; spoluprežitie biedy a utrpenia, jasný morálny postoj a konečne samotné vedomie špecifičnosti tohoto média.<ref name="dokumentarni_film">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Breschand | meno = Jean | odkaz na autora = | titul = Le documentaire: l’autre face du cinéma. Cahiers du Cinéma. (Dokumentární film, jiná tvář kinematografie) | url = http://www.famu.cz/docs/DFJinaKinematografie.rtf | dátum vydania = 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-02-20 | vydavateľ = Cahiers du Cinéma, Etoile | miesto = Paríž | jazyk = | poznámka = Preklad do češtiny: Marta Fialová | url archívu = https://web.archive.org/web/20071029204757/http://www.famu.cz/docs/DFJinaKinematografie.rtf | dátum archivácie = 2007-10-29 }}</ref> So vstupom USA do druhej svetovej vojny však nastala zmena. Projekt dostal iné meno (''Office of War Informations'') a iný program. Vo vojne musela propaganda ukazovať, ako sú Spojené štáty silné, a nie aké majú ťažkosti. V roku 1948, kedy FSA zanikla, bola dokonca snaha vytvorené dokumenty zničiť, aby nemohli byť použité pre komunistickú propagandu.<ref name="petak2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Peták | meno = | odkaz na autora = | titul = diplomová práce | url = http://itf.fpf.slu.cz/studenti/petak.doc | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-03-05 | vydavateľ = Slezská univerzita, Filozoficko-přírodovědecká fakulta, Institut tvůrčí fotografie | miesto = Opava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20090815115212/http://itf.fpf.slu.cz/studenti/petak.doc | dátum archivácie = 2009-08-15 }}</ref> Zlatý vek fotografie nastal v období 1930 – 1950. Niektoré časopisy, ako napríklad londýnsky ''[[Picture Post]]'', francúzsky'' [[Paris Match]]'', berlínsky ''[[Arbeiter Illustrierte Zeitung]]'', ''[[Berliner Illustrierte Zeitung]]'', americký ''[[Life (časopis)|Life]]'', ''[[Sports Illustrated]]'' a ''[[National Geographic Society|National Geographic]]'' rovnako ako magazíny, londýnsky ''[[Daily Mirror]]'', americké ''[[Daily News|The New York Daily News]]'', ''[[Weekly Illustrated]]'', ''[[Look]]'', ''[[Picture Post]]'', sovietske ''[[Ogoňok]]'' a ''[[ZSSR na strojke]]'' alebo český ''[[Pestrý týden]]'' stavali svoju prestíž na tlačenej fotografii.<ref name="protektorat_vilgus">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vilgus | meno = Petr | odkaz na autora = | titul = Fotografie v období protektorátu Čechy a Morava, teoretická bakalářská diplomová práce | url = http://itf.fpf.slu.cz/studenti/vilgus.doc | dátum vydania = 1997 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-03-13 | vydavateľ = Slezská univerzita, Filozoficko-přírodovědecká fakulta, Institut tvůrčí fotografie | miesto = Opava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20090815123609/http://itf.fpf.slu.cz/studenti/vilgus.doc | dátum archivácie = 2009-08-15 }}</ref> [[Hlbokotlač]] umožňovala nápadito členiť plochu dvojstránok a sadzbu s fotografiami usporiadať do netradičných kompozícií.<ref name="petak"/> V predvojnovej politicky nestabilnej Európe sa fotografia rovnako ako film stali výraznými manipulátormi. Vo fašistickom Taliansku a nacistickom Nemecku slúžili k propagácii ideálov diktatúr (napríklad [[Leni Riefenstahlová]]).<ref name="petak3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Peták | meno = | odkaz na autora = | titul = teoretická diplomová práce | url = http://itf.fpf.slu.cz/studenti/petak.doc | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-03-05 | vydavateľ = Slezská univerzita, Filozoficko-přírodovědecká fakulta, Institut tvůrčí fotografie | miesto = Opava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20090815115212/http://itf.fpf.slu.cz/studenti/petak.doc | dátum archivácie = 2009-08-15 }}</ref> V tejto dobe sa preslávili napríklad [[Robert Capa]], [[Alfred Eisenstaedt]], [[Margaret Bourke-Whiteová]] a [[William Eugene Smith]]. Francúz [[Henri Cartier-Bresson]], ktorého fascinovali udalosti všedného dňa, sa právom považuje za otca modernej fotožurnalistiky.<ref name="otec">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Legenda medzi fotografmi: Cartier-Bresson | url = http://dnes.atlas.sk/pauza/osobnosti/225351/legenda-medzi-fotografmi-cartier-bresson | dátum vydania = 22. 8. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-02-22 | vydavateľ = DNES.sk | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20080917065000/http://dnes.atlas.sk/pauza/osobnosti/225351/legenda-medzi-fotografmi-cartier-bresson | dátum archivácie = 2008-09-17 }}</ref> Nemec [[Erich Salomon]] ešte pred tým, než ho nacisti popravili, fotografoval rafinovanými metódami veľké osobnosti tohoto sveta, štátnikov, politikov a diplomatov v neoficiálnych a ľudských situáciách.<ref name="Kubic"/><ref name="petak"/> [[Súbor:HD-SN-99-02042.JPEG|thumb|left|Francúzska cudzinecká légia vo [[Indočínska vojna|Vojne v Indočíne]], 1954]] Ako jeden z predchodcov významných fotografov z druhej svetovej vojny je uznávaný tiež vojak [[Tony Vaccaro]].<ref name="vaccaro">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Taschen | meno = | odkaz na autora = | titul = Tony Vaccaro, Entering Germany: 1944-1949 | url = http://www.theglobalist.com/photo/EnteringGermany/Vaccaro.shtml | dátum vydania = 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-02-22 | vydavateľ = The Globalist | miesto = | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20041226001226/http://www.theglobalist.com/photo/EnteringGermany/Vaccaro.shtml | dátum archivácie = 2004-12-26 }}</ref> Svojim skromným aparátom [[Argus C3]] zachytával hrozné okamihy vojny. Robert Capa, ktorý používal rovnaký fotoaparát, zachytil najdôležitejšie momenty vojnového konfliktu v [[Deň-D]] na [[Bitka o Normandiu#Vylodenie na plážach|pláži Omaha]]. Rovnako ako mnoho ďalších obetavých fotožurnalistov vo vojne padol.<ref name="reflex">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Volf | meno = Petr | odkaz na autora = | titul = Rozhodující okamžiky | url = http://www.reflex.cz/Clanek17238.html | dátum vydania = 2004-9-2 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-03-06 | vydavateľ = Reflex | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20090410070112/http://www.reflex.cz/Clanek17238.html | dátum archivácie = 2009-04-10 }}</ref> V období druhej svetovej vojny pôsobili aj ďalší fotografi, ako napríklad [[David Seymour|David „Chim“ Seymour]], [[Dmitrij Baltermanc]], [[Anatolij Garanin]], [[Boris Kudojarov]], [[Jevgenij Chalděj]], [[Michail Trachman]], [[Arkadij Šajchet]], [[Galina Saňková]]; a tiež českí fotografi [[Zdeněk Tmej]], [[Jindřich Marco]], [[Oldřich Straka]], [[Karel Ludwig]], [[Václav Jírů]], [[Václav Chochola]] alebo [[Karel Hájek]].<ref name="Okruhy"/> V roku 1947 založili reportážni fotografi Robert Capa, Henri Cartier-Bresson, David Seymour a [[George Rodger]] ako reakciu na druhú svetovú vojnu medzinárodnú spravodajskú agentúru [[Magnum Photos]]<ref name="magnum_2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Magnum Photos | meno = | odkaz na autora = | titul = Magnum Photos - oficiální historie | url = http://agency.magnumphotos.com/about/history | dátum vydania = 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-03-24 | vydavateľ = Magnum Photos | miesto = | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20090331041306/http://agency.magnumphotos.com/about/history | dátum archivácie = 2009-03-31 }}</ref>, ktorá funguje dodnes.<ref name="magnum">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Magnum Photos | url = http://www.magnumphotos.com | dátum vydania = 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-02-22 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = en }} </ref> Fotografický štýl v tomto období je označovaný ako ''humanistická fotožurnalistika''<ref name="Simanek">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šimánek | meno = Vít | odkaz na autora = | titul = Romové v české fotografii od 60. let 20. století do současnosti, Magisterská teoretická diplomová práce | url = http://itf.fpf.slu.cz/studenti/simanek_vit.pdf | dátum vydania = september 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-02-22 | vydavateľ = Slezská univerzita, Filozoficko-přírodovědecká fakulta, Institut tvůrčí fotografie | miesto = Opava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20090815115521/http://itf.fpf.slu.cz/studenti/simanek_vit.pdf | dátum archivácie = 2009-08-15 }}</ref> v čele s už známymi fotografmi ako [[Werner Bischof]], [[William Eugene Smith]]<ref name="photo-seminars">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = photo-seminars.com | meno = | odkaz na autora = | titul = W. Eugene Smith | url = http://www.photo-seminars.com/Fame/eugesmith.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-3-21 | vydavateľ = Media Wes | miesto = | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20061118014219/http://www.photo-seminars.com/Fame/eugesmith.htm | dátum archivácie = 2006-11-18 }}</ref><ref> {{Citácia knihy | priezvisko = Mrázková | meno = Daniela | odkaz na autora = | titul = Příběh fotografie | vydavateľ = Mladá fronta | miesto = Praha | rok = 1985 | isbn = | kapitola = | strany = 154–155 | jazyk = }}</ref>, David Seymour<ref> {{Citácia knihy | priezvisko = Friedbergová | meno = Judita | odkaz na autora = | titul = David Seymour – "Chim" | vydavateľ = Odeon | miesto = Praha | rok = 1966 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> a [[René Burri]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Birgus | meno = Vladimír | odkaz na autora = | titul = Měsíc fotografie v Bratislavě 2004 | url = http://www.photorevue.com/phprs/view.php?nazevclanku=&cisloclanku=2004120601 | dátum vydania = 6. 12. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-3-30 | vydavateľ = Photorevue.com | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160305075900/http://www.photorevue.com/phprs/view.php?nazevclanku=&cisloclanku=2004120601 | dátum archivácie = 2016-03-05 }}</ref>. Dodávali snímky do magazínov ''[[Life (časopis)|Life]]'', ''[[Look]]'', ''[[Du]]'' alebo ''[[Time (týždenník)|Time]]''. V tomto období sa pozornosť médií presunula na [[Indočínska vojna|vojnu v Indočíne]] (1946 – 1954). Nielen na túto udalosť, ale tiež na iné vojnové konflikty sa špecializovali napríklad [[David Douglas Duncan]]<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = The Inman Foundation, Austin, Texas | meno = | odkaz na autora = | titul = DDD - David Douglas Duncan, Our latest Life photographer | url = http://www.hrc.utexas.edu/exhibitions/web/ddd/biography/biography5.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-03-21 | vydavateľ = Harry Ransom Center, The University of Texas at Austin | miesto = Austin | jazyk = en }} </ref>, [[Donald McCullin]], [[Philip Jones Griffiths]], [[Tim Page]] alebo [[Gilles Peress]].<ref name="Okruhy"/> V Amerike vznikla takzvaná ''[[Newyorská škola fotografie]]'': [[Helen Levitt]]ová, [[Lisette Modelová]], Weegee, [[Diane Arbus]]ová, [[Robert Frank]] a [[William Klein]].<ref name="Branc">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Branč | meno = Jan | odkaz na autora = | titul = Neostrá fotografie na přelomu století, Bakalářská teoretická diplomová práce | url = http://itf.fpf.slu.cz/studenti/branc.doc | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-03-12 | vydavateľ = Slezská univerzita, Filozoficko-přírodovědecká fakulta, Institut tvůrčí fotografie | miesto = Opava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20090815121311/http://itf.fpf.slu.cz/studenti/branc.doc | dátum archivácie = 2009-08-15 }}</ref> [[Súbor:Evstafiev-russian-circus.jpg|thumb|upright 1.2|[[Michail Jevstafjev]], Ruský cirkus]] Od druhej polovice šesťdesiatych rokov 20. storočia však humanizmus, ktorý bol optimisticky zameraný do budúcna, z fotografie ustúpil pod vplyvom ďalších vojen a konfliktov. [[Vojna vo Vietname|Vietnamská vojna]] otriasla celým svetom – fotografia zvecnela, zdrsnela a vytriezvela.<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kozáková | meno = Soňa | odkaz na autora = | titul = Krásné zobrazení ošklivého, ­Válečná fotografie, Bakalářská diplomová práce | url = http://is.muni.cz/th/85168/ff_b/Krasne_zobrazeni_oskliveho_-_Valecna_fotografie.txt | dátum vydania = 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-03-31 | vydavateľ = Masarykova univerzita v Brně, Filozofická fakulta, Seminář estetiky | miesto = Brno | jazyk = }} </ref> [[William Eugene Smith]] v rokoch [[1971]] – [[1973]] fotografoval v [[Minamata|Minamate]], japonskom rybárskom meste, ktorého obyvatelia trpeli otravou ortuťou, ktorú do mora vypúšťala chemická továreň ''[[Chisso|Chisso Corporation]]''. Fotografie boli publikované vo významných svetových denníkoch a časopisoch. Továreň nakoniec musela vyplatiť obetiam odškodné a urobiť príslušné opatrenia k zastaveniu znečisťovania životného prostredia.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hlaváč | meno = Ľudovít | odkaz na autora = | titul = Dejiny fotografie | vydavateľ = Osveta | miesto = Martin | rok = 1987 | isbn = | kapitola = | strany = 529 | jazyk = }}</ref> Na začiatku sedemdesiatych rokov sa trojica fotografov [[Joel Meyerowitz]], [[Stephen Shore]] a [[William Eggleston]] stala prvou skupinou mladých umelcov, ktorí začali používať [[farebná fotografia|farebný materiál]] nielen v reportážnej, ale súčasne tiež vo [[výtvarná fotografia|výtvarnej]] fotografii. Eggleston bol dokonca v histórii [[Museum of Modern Art|Múzea moderného umenia]] (MoMA) v New Yorku prvý, kto tam farebné fotografie vystavil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Eggleston | meno = William | odkaz na autora = | titul = William Eggleston's Guide, 2nd ed. (HC) | url = http://www.momastore.org/museum/moma/ProductDisplay_William%20Eggleston%27s%20Guide%20%202nd%20ed.%20(HC)_10451_10001_16348_-1_11485_11487_null__ | dátum vydania = 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-06-05 | vydavateľ = www.momastore.org | miesto = | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20090402203936/http://www.momastore.org/museum/moma/ProductDisplay_William%20Eggleston%27s%20Guide%20%202nd%20ed.%20%28HC%29_10451_10001_16348_-1_11485_11487_null__ | dátum archivácie = 2009-04-02 }}</ref> Dalo by sa povedať, že sa reportážna fotografia stáva v určitých prípadoch súčasne výtvarnou. [[Súbor:State Department Images WTC 9-11 The Autumn Afternoon.jpg|thumb|left|[[Joel Meyerowitz]] dokumentoval odpratávanie trosiek po 11. 9. 2001]] Vojnovej reportážnej fotografii sa venovali a venujú fotografi [[Donald McCullin]], [[Philip Jones Griffiths]] <!-- (zomrel v roku 2008<ref>{{cite news |url=http://www.nppa.org/news_and_events/news/2008/03/griffiths.html |accessdate=2008-07-14 |title=Philip Jones Griffiths Dies In London |date=2008-03-19 |publisher=[[NPPA]] |first=Donald R. |last=Winslow }}</ref>) --> alebo [[James Nachtwey]]. Okrem nich sú svojimi dokumentárnymi snímkami svetovo známi [[Lee Friedlander]], [[Garry Winogrand]], [[Nan Goldin]]ová, [[Nobujoši Araki]] a členovia agentúry Magnum Photos [[Charles Harbutt]], [[Martin Parr]], [[Carl de Keyzer]], [[Alex Webb]] a [[Sebastião Salgado]].<ref name="Okruhy"/> V Moskve sa každoročne koná festival profesionálnej dokumentárnej fotografie [[Interfoto]], ktorý je najväčším festivalom v Rusku, pobaltských krajinách i medzi členmi [[Spoločenstvo nezávislých štátov|Spoločenstva nezávislých štátov]]. Festival Interfoto navštevuje mnoho významných medzinárodných fotografov.<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ferrato | meno = Donna | odkaz na autora = | titul = Donna Ferrato - Biography | url = http://www.donnaferrato.com/biography.php | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-05-06 | vydavateľ = Donna Ferrato | miesto = New York | jazyk = en }}</ref> Zo súčasných fotožurnalistov pôsobí aktiívne napríklad [[Michail Evstafjev]], ktorý dokumentuje udalosti v [[Čečensko|Čečensku]], [[Bosna|Bosne]], [[Černobyľ|Černobyle]], [[Južné Osetsko|Južnom Osetsku]] a jeho diela sú súčasťou zbierky [[Moskovský dom fotografie|Moskovského domu fotografie]].Ďalšími súčasnými významnými fotografmi Ruska a krajín SNŠ sú napríklad [[Georgij Pinchasov]], [[Vladimir Syomin]], [[Ljalja Kuzněcovová]], [[Vladimir Velengurin]], [[Andrej Čežin]] alebo [[Vadim Gippenrejter]]. [[Joel Meyerowitz]] vydal fotografický archív so zábermi [[Útoky z 11. septembra 2001|útoku z 11. septembra 2001]] na [[World Trade Center (1973 - 2001)|World Trade Center]] a fotografoval na [[ground zero]] počas záchranných prác bezprostredne po útoku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Meyerowitz | meno = Joel | odkaz na autora = | titul = Joel Meyerowitz: Photographer, Biography | url = http://www.joelmeyerowitz.com/photography/biography.html | dátum vydania = 2003 – 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-06-05 | vydavateľ = Joel Meyerowitz Photography, LLC. | miesto = | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20090708135343/http://www.joelmeyerowitz.com/photography/biography.html | dátum archivácie = 2009-07-08 }}</ref> == Česko a Slovensko == Česká fotografia sa vyvíjala v súlade s európskym myslením a trendmi, do roku vzniku samostatného štátu v roku 1918 v prepojení s ďalšími národmi v [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]]. Celkom obvyklé bolo štúdium vo Viedni, v Mníchove a ďalších nemecky hovoriacich mestách. Po vzniku [[Prvá_česko-slovenská_republika|prvej Česko-slovenskej republiky]] sa potom orientácia cez Nemecko rozšírila i na Paríž.<ref name="atelier_9"> {{Citácia periodika | priezvisko = Kuneš | meno = Aleš | autor = Aleš Kuneš | odkaz na autora = | spoluautori = Vladimír Birgus | titul = Tschechische Fotografie des 20. Jahrhunderts | periodikum = Ateliér – dvojtýždenník súčasného výtvarného umenia | odkaz na periodikum = Ateliér (časopis) | rok = 2009 | mesiac = 04 | ročník = | číslo = 09 | strany = 1, 6 | url = | issn = }} </ref><br /> Fotografická tvorba (rovnako ako ostatné výtvarné umenie) však bola tiež niekoľkokrát hermeticky uzavieraná: v [[Protektorát Čechy a Morava|protektoráte]] za [[Nemecká okupácia Čiech a Moravy|okupácie nemeckými vojskami]], v období [[Stalinizmus|stalinizmu]] alebo po [[Invázia do Česko-Slovenska|vstupe vojsk Varšavskej zmluvy]] v roku [[1968]] počas [[normalizácia|normalizácie]]. Koniec dvadsiateho storočia priniesol revolučný predel v technike snímania smerom k digitálnemu záznamu a jeho [[fotomanipulácia|počítačovej manipulácii]].<ref name="atelier_9"/> [[Súbor:Bedrich Franz Slavnost Boziho tela v Brne 10.6.1841.jpg|thumb|upright 1.6|[[Slávnosť Tela a Krvi Pána|Slávnosť Božieho tela]] na [[Zelný trh (Brno)|Zelnom trhu]] v Brne, [[Bedřich Franz]], 10. 6. 1841]] Jedna z najstarších snímok udalosti na svete vznikla v Brne, kde [[Bedřich Franz]] 10. júna 1841 vyfotografoval [[Slávnosť Tela a Krve Pána|slávnosť Božieho tela]] na [[Zelný trh (Brno)|Zelnom trhu]].<ref name="scheufler_2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Scheufler | meno = Pavel | odkaz na autora = | titul = Data 1839 - 1918 | url = http://www.scheufler.cz/Chronologie-1839-1918/scheufler-8-p3.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-02-17 | vydavateľ = Pavel Scheufler | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20090604015614/http://www.scheufler.cz/Chronologie-1839-1918/scheufler-8-p3.html | dátum archivácie = 2009-06-04 }}</ref> Fotografia vznikla dva roky potom, čo francúzsky výtvarník [[Louis Daguerre]] úspešne ukončil vývoj daguerrotypie. Približne z rovnakej doby sú tiež daguerrotypie bratov Josefa a Johanna Nattererových z Viedne. Priekopníkom reportážnej fotografie v českých zemiach bol [[Rudolf Bruner-Dvořák]]. Jeho aktuálne živé snímky z [[Jubilejná zemská výstava v Prahe 1891|Jubilejnej zemskej výstavy]] v Prahe v roku 1891 sa označujú za prvú skutočnú fotografickú reportáž v Čechách.<ref name="Ceska fotografie 20. stoleti"/> [[Josef Jindřich Šechtl]], ktorý žil v rokoch 1877 – 1954, zachytil návrat [[Tomáš Garrigue Masaryk|Tomáša G. Masaryka]] z exilu 21. decembra 1918. Ďalším významným fotožurnalistom za Rakúsko-Uhorska bol [[František Krátký]], ktorý ovládal miestopisnú aj reportážnu fotografiu.<ref name="Ceska fotografie 20. stoleti"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Scheufler | meno = Pavel | odkaz na autora = | titul = František Krátký | url = http://www.scheufler.cz/Fotogalerie/Frantisek-Kratky/scheufler-6-p1.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-02-10 | vydavateľ = Pavel Scheufler | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20090601063710/http://www.scheufler.cz/Fotogalerie/Frantisek-Kratky/scheufler-6-p1.html | dátum archivácie = 2009-06-01 }}</ref> Neskôr sa začali presadzovať [[Pavel Altschul]], [[Karel Hájek]], [[František Illek]], [[Alexandr Paul]], [[Václav Jírů]] alebo [[Jan Lukas]].<ref name="Okruhy">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Okruhy otázek pro magisterské zkoušky z dějin fotografie | url = http://web.fmk.utb.cz/cs/docs/RF_dejiny_oboru_MgA_07_08.doc | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2008-02-20 | dátum prístupu = 2009-02-15 | vydavateľ = Univerzita Tomáše Bati ve Zlíně, Ateliér reklamní fotografie | miesto = Zlín | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=júl 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> K vývoju reportážnej a novinárskej fotografie prispel nástup spoločenských časopisov ilustrovaných fotografiami, ako bol napríklad týždenník ''[[Český svět]]''. Okrem Rudolfa Brunera-Dvořáka do neho prispievali tiež [[Bohumil Střemcha]] a [[Zikmund Reach]]. Zo svojich ciest do Ruska si priviezol rad jedinečných snímok maliar [[Alfons Mucha]]. Cestovateľ [[Alberto Vojtěch Frič]] pri cestách do [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]] dokumentoval indiánske kmene a ich kultúru a zvyky; spoločne s [[Karel Dvořák (fotograf)|Karlom Dvořákom]] rozvíjali tzv. ''národopisnú fotografiu''.<ref name="Ceska fotografie 20. stoleti"/> V maľbe a literatúre prvej Česko-slovenskej republiky prevládal takzvaný [[magický realizmus]], do ktorého spadali členovia výtvarnej skupiny [[Svaz moderní kultury Devětsil|Devětsil]] a tiež [[Jindřich Štyrský]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = artalk.cz | meno = | odkaz na autora = | titul = Marginálie: Magický realismus, Silvie Šeborová: Magický realismus, DUMB | url = http://artalkweb.wordpress.com/2009/03/19/marginalie-magicky-realismus/ | dátum vydania = 19. marca 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-03-21 | vydavateľ = artalk.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Z fotografov robil výskumnú etnografickú činnosť [[Karel Plicka]], ktorý fotografoval priamočiarym, realistickým dokumentaristickým spôsobom. Jeho publikácia ''Praha ve fotografii Karla Plicky'', vydaná v roku 1940, patrila k významným umeleckým dielam, ktoré za okupácie prispeli k posilneniu národného sebavedomia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zahradnický | meno = Jiří | odkaz na autora = | titul = [[Karel Plicka]], muž devatera řemesel | url = http://www.paladix.cz/clanky/karel-plicka.html | dátum vydania = 21.7.2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-03-03 | vydavateľ = paladix.cz | miesto = | jazyk = }} </ref> Živú fotografiu presadzoval [[Přemysl Koblic]] podobne ako neskôr [[Jiří Kobíček]]{{bez citácie}}. Reportážne fotografie [[Bohumil Šťastný|Bohumila Šťastného]] sa uplatnili v časopise [[Pestrý týden]]. Pre časopisy nakladateľstva [[Melantrich]] pracoval reportážny fotograf [[Karel Hájek]], ktorý 3. januára 1934 nasnímal katastrofu v bani [[Nelson III]] pri obci [[Osek (okres Teplice)|Osek]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vítek | meno = Pavel | odkaz na autora = | titul = Památník obětem katastrofy na dole Nelson III, Osek | url = http://www.hrady.cz/?OID=4159 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-03-03 | vydavateľ = hrady.cz | miesto = | jazyk = }} </ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Volf | meno = Petr | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Čtyři klasici české fotografie | periodikum = Reflex | odkaz na periodikum = Reflex (časopis) | rok = 2000 | mesiac = júl | ročník = 11 | číslo = 29 | strany = | url = http://www.reflex.cz/Clanek2559.html | issn = 0862-6634 }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Katastrófu spôsobil výbuch uhoľného prachu a zomrelo 142 baníkov, dodnes ide o najväčšie banské nešťastie na území [[Česko|Česka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ČTK | meno = | odkaz na autora = | titul = Horníci z Čech a Německa si připomněli neštěstí na dole Nelson | url = http://www.ceskenoviny.cz/domov/index_view.php?id=352728 | dátum vydania = 03.01.2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-03-03 | vydavateľ = ČTK | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160306181721/http://www.ceskenoviny.cz/domov/index_view.php?id=352728 | dátum archivácie = 2016-03-06 }}</ref> [[Alexandr Paul]], [[František Illek]] a [[Pavel Altschul]] v roku 1931 založili agentúru ''Centropress'', neskôr druhú agentúru ''Photo Service''<ref name=Vilgus_Petr> {{Citácia knihy | priezvisko = Vilgus | meno = Petr | odkaz na autora = | titul = České ilustrované časopisy medzi roky 1918-1945 na příkladu Pražského ilustrovaného zpravodaje a Pestrého týdne | vydavateľ = Praha | miesto = | rok = 2007 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} </ref> a spoločne v 30. a 40. rokoch udávali tón dobovej reklamnej a užitej fotografii i fotografii pamiatok a architektúry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Moravská galerie v Brně | meno = | odkaz na autora = | titul = František Illek | url = http://www.moravska-galerie.cz/igalerie/output/author000435_1.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-03-03 | vydavateľ = Moravská galerie v Brně | miesto = Brno | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Jedným z najmodernejších obrazových časopisov bol týždenník ''[[Světozor]]'', do ktorého prispievala [[Marie Stachová]], napríklad reportážou o hospodárskej kríze 30. rokov zo severočeských okresov. Pre francúzsky časopis ''[[Vu]]'' pracoval [[Hans Ernest Oplatka]]. Ďalšími známymi alebo začínajúcimi fotografmi boli napríklad [[Václav Jírů]], [[Jan Lukas]], [[Josef Voříšek]], [[Sláva Štochl]], [[Zdeněk Tmej]], [[Čeněk Vošta]] a ďalší.<ref name="Ceska fotografie 20. stoleti"/> [[Súbor:Bundesarchiv Bild 146-1972-039-44, Heydrich-Attentat.jpg|thumb|[[Operace Anthropoid|Atentát na Reinharda Heydricha]]]] V období druhej svetovej vojny pôsobili napríklad Zdeněk Tmej, [[Oldřich Straka]], [[Karel Ludwig]], Václav Jírů nebo [[Václav Chochola]]. Okupáciu Česko-Slovenska dokumentovali [[Ladislav Sitenský]] a [[Karel Hájek]]. Slávnu fotografiu ''Príchod nemeckých vojakov do Prahy'' vyhotovil v roku 1939 [[Josef Novák]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Moucha | meno = Josef | odkaz na autora = | titul = Časopis Fotograf – recyklace – historie – fotografie s tajemstvím | url = http://www.fotografnet.cz/index.php?lang=cz&cisid=32&katid=5&claid=183 | dátum vydania = 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-3-1 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200809032324/https://fotografmagazine.cz/index.php?lang=cz&cisid=32&katid=5&claid=183 | dátum archivácie = 2020-08-09 }}</ref> Po zastavení niektorých magazínov, napr. ''[[Národní listy]]'' alebo ''[[A-Zet]]'', začali vychádzať pronemecky orientované časopisy [[Kuratorium pro výchovu mládeže v Čechách a na Moravě|Kuratória]] ako ''[[Böhmen und Mähren (časopis)|Böhmen und Mähren]]'' alebo ''[[Zteč (časopis)|Zteč]]'', pre ktorý fotografoval [[Svatopluk Sova]]. Ďalšie časopisy, napr. ''[[Světový zdroj zábavy a poučení]]'', ''[[Praha v týdnu]]'' alebo ''[[Ahoj (časopis)|Ahoj]]'', najskôr uverejňovali žánrové a vlastivedné snímky, fotografie zvierat, portréty herečiek alebo športové zábery. Po nástupe [[Reinhard Heydrich|Reinharda Heydricha]] do funkcie zastupujúceho ríšskeho protektora v Čechách a na Morave v roku 1941 väčšina týchto časopisov publikovala prevzaté agentúrne zábery propagujúce úspechy [[Wehrmacht|nemeckej armády]] a snímky [[antisemitizmus|antisemitského]] charakteru. Väčšina českých fotografov sa radšej venovala snímkam historických pamiatok, krajiniek, detí a [[folklór]]u, [[Momentka|momentkám]] z bežného života alebo športovej reportáži.<ref name="Ceska fotografie 20. stoleti"/> [[Jan Václav Staněk]] publikoval obľúbené knihy zo snímkami zvierat a rastlín. Karel Hájek fotografoval pre oslavnú knihu o [[Emil Hácha|Emilovi Háchovi]]. K niekoľkým z mála reportérov, ktorí pracovali priamo na bojisku, patrili Ladislav Sitenský, [[Julius Výmola]], [[Robert Kellner]] alebo [[Otakar Jaroš]].<ref name="Ceska fotografie 20. stoleti"/> Mnoho vynikajúcich a dramatických snímok vzniklo počas [[Pražské povstanie|Pražského povstania]] v máji 1945 i krátko po skončení vojny (Václav Chochola, Karel Ludwig, Zdeněk Tmej, Sláva Štochl, [[Miroslav Hák]], [[Emil Fafek]] a ďalší). [[Jindřich Marco]] fotografoval návrat k životu v nemeckých a poľských mestách (Drážďany, Berlín, Varšava). Marco fotografoval aj pre týždenník ''[[Svět v obrazech]]'' prvú [[Arabská liga a Arabsko-izraelský konflikt|izraelsko-arabskú vojnu]].<ref name="israel"> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Marco | meno = Jindřich | odkaz na autora = | titul = Israel 1948, Jindřich Marco, ISBN 80-85338-01-7 | url = http://www.israeli-art.com/fotografie/marco/israel-48-cz.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-02-17 | vydavateľ = Just New Books | miesto = | jazyk = }} </ref> Dokumenovaním slobodného života do roku 1948 sa zaoberali [[Viktor Richter]], Jan Lukas alebo [[Jan Beran]].<ref name="Ceska fotografie 20. stoleti"/> Po februárových udalostiach 1948 bola novinárska fotografia nástrojom [[Komunistická propaganda|komunistickej propagandy]], kedy bola skutočnosť prekrúcaná podľa oficiálnej ideológie. Príkladom je prikrášľovanie politických vodcov, dopĺňanie nadšených davov miesto niekoľkých jedincov alebo retušovanie nepohodlných osôb.<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kasík | meno = Pavel | odkaz na autora = | titul = Jak z fotografií mizeli nepohodlní lidé. Výlet do světa fotomontáže | url = http://technet.idnes.cz/jak-z-fotografii-mizeli-nepohodlni-lide-vylet-do-sveta-fotomontaze-1fu-/tec_foto.asp?c=A070914_103713_tec_foto_pka | dátum vydania = 2007-9-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-11-3 | vydavateľ = iDNES.cz | miesto = | jazyk = }} </ref> Oficiálne tendencie [[socialistický realizmus|socialistického realizmu]] kulminovali v období od roku 1948 do roku 1957.<ref name="Pospech_socialisticky_realismus">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pospěch | meno = Tomáš | odkaz na autora = | titul = Socialistický realismus a česká fotografie v letech 1945 - 1957 | url = http://www.photorevue.com/phprs/view.php?cisloclanku=2003010201 | dátum vydania = 2003-01-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-03-27 | vydavateľ = photorevue.com | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160305023709/http://www.photorevue.com/phprs/view.php?cisloclanku=2003010201 | dátum archivácie = 2016-03-05 }}</ref> Mnoho periodík zaniklo, v ďalších boli dosadení šéfredaktori, ktorí vykonávali príkazy komunistickej strany. V roku 1950 bol vynikajúci reportér [[Jindřich Marco]], ktorý spolupracoval so zahraničnými magazínmi ''[[Life (časopis)|Life]]'', ''[[Look]]'' alebo ''[[Picture Post]]'' a s velikánmi ako boli Robert Capa alebo Alfred Eisenstaedt, odsúdený na sedem rokov väzenia.<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zahradnický | meno = Jiří | odkaz na autora = | titul = Včera byla válka | url = http://www.paladix.cz/clanky/vcera-byla-valka.html | dátum vydania = 2005-05-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-02-18 | vydavateľ = http://www.paladix.cz/ | miesto = | jazyk = }} </ref> [[Karel Otto Hrubý]], [[Václav Jírů]]<ref name="mrazkova_cesty"> {{Citácia knihy | priezvisko = Mrázková Daniela | meno = Remeš Vladimír | odkaz na autora = | titul = Cesty československé fotografie | vydavateľ = Mladá fronta | miesto = Praha | rok = 1989 | isbn = 80-204-0015-X | kapitola = | strany = 122 – 123 | jazyk = }} </ref>, [[Jan Byrtus]], [[František Krasl]] a [[Miloš Polášek]] sa podieľali na tendenčnom duchu socialistickej fotografie.<ref name="Pospech_socialisticky_realismus"/> V newyorskej pobočke OSN pracoval na modernej dokumentaristickej fotografii mesta [[Bedřich Grünzweig]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bedrich Grünzweig, description | url = http://www.iphotocentral.net/showcase/detail.php/121/1/1/0/12571 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-03-26 | vydavateľ = I Photo Central, LLC | miesto = Chalfont, PA 18914 USA | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20160305123422/http://iphotocentral.net/showcase/detail.php/121/1/1/0/12571 | dátum archivácie = 2016-03-05 }}</ref> Celkom mimo ducha socialistického realizmu fotografovali v tej dobe Václav Chochola so Zdeňkom Tmejom kone a šport. Spoločne potom vydali dve publikácie o koňoch. Chochola sa venoval tiež portrétovaniu výtvarníkov, hudobníkov, divadelnej fotografii a predovšetkým mestskej tématike inšpirovanej umeleckou [[Skupina 42|Skupinou 42]].<ref name="Marek_Chochola">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kuneš | meno = Aleš | odkaz na autora = | titul = Z vnějšku i zcela naruby | url = http://www.photorevue.com/phprs/view.php?cisloclanku=2003040102 | dátum vydania = 2003-4-1 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-5-2 | vydavateľ = issn = 1214-2913 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20110918150316/http://www.photorevue.com/phprs/view.php?cisloclanku=2003040102 | dátum archivácie = 2011-09-18 }}</ref> Zdeněk Tmej musel prežívať pod dohľadom polície, bol vtedy 7 rokov vo väzení. Dokumentoval tanec, snímky vydal v knihe ''Svět Tanců''. Ťažiskom jeho celej tvorby je však dokument z totálneho nasadenia v poľskom [[Vroclav]]e v rokoch 1942 – 43.<ref> {{Citácia periodika | priezvisko = Chuchma | meno = Josef | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tři muži s fotoaparáty a válec dějin | periodikum = SANQUIS | odkaz na periodikum = | rok = | mesiac = | ročník = | číslo = | strany = | url = http://www.sanquis.cz/index.php?linkID=art351 | issn = 1212-6535 }}</ref> V Česko-Slovensku sa v tomto období pod pojmom ''výtvarný fotožurnalizmus'' objavili autori ako napríklad [[Karol Kállay]], [[Martin Martinček]], [[Bohumil Puskailer]], [[Leoš Nebor]], [[Miroslav Hucek]], [[Pavel Dias]], [[Dagmar Hochová]], [[Markéta Luskačová]] a [[Josef Koudelka]].<ref name="Okruhy"/> Od polovice päťdesiatych rokov, s odstupom od [[Stalin]]ovej a [[Klement Gottwald|Gottwaldovej]] smrti, sa živá reportážna fotografia i momentky z každodenného života uplatňovali i v dennej tlači a časopisoch ako boli napríklad ''[[Květy]]''. V roku 1955 bol založený denník ''[[Večerní Praha]]'', ktorého vedúcim fotoreportérom bol [[Erich Einhorn]].<ref name="worldpressphoto">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Musil | meno = Dalibor | odkaz na autora = | titul = Dějiny dokumentární a reportážní fotografie v Čechách | url = http://www.dalax.net/skola-ref-fotka.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-02-18 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Začali sa presadzovať obrazové seriály, napríklad [[Milada Einhornová]] vydávala fotografické knižky pre deti. Ďalšou slávnou fotografkou bola [[Etnografia|etnografka]] [[Eva Davidová]], ktorá dokumentovala kočujúcich Rómov, a stala sa tak zakladateľkou českej [[romistika|romistiky]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Fárová | meno = Anna | odkaz na autora = | titul = Eva Davidová | url = http://knihy.abz.cz/prodej/eva-davidova | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-03-03 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20070501100436/http://knihy.abz.cz/prodej/eva-davidova | dátum archivácie = 2007-05-01 }}</ref> [[Jiří Jeníček]] publikoval články a rozhovory venované zakladateľom modernej fotografie – Josefovi Sudkovi, [[František Drtikol|Františkovi Drtikolovi]], [[Jaromír Funke|Jaromírovi Funkemu]], [[Eugen Wiškovský|Eugenovi Wiškovskému]], Josefovi Koudelkovi, Henrimu Cartier-Bressonovi a agentúre Magnum.<ref name="Ceska fotografie 20. stoleti"/> V období rokov medzi doznením českého stalinizmu a [[Pražská jar 1968|Pražskou jarou]] (asi 1958 – 1967) prevažoval záujem o drobné udalosti každodenného života, ktorú ovplyvnila [[poézia všedného dňa]]. Témami z obyčajného života mala byť fotografia zrozumiteľná širokým vrstvám. Fotografi tiež nadviazali na [[civilizmus]] [[Skupina 42|skupiny 42]] z prvého dvadsaťročia 20. storočia alebo sa nechali inšpirovať výstavou ''[[Lidská rodina]]'' (''Family of Man''), ktorú zorganizovala v roku 1955 agentúra Magnum Photos v čele s [[Edward Steichen|Edwardom Steichenom]]. Výstava bola prvýkrát usporiadaná v roku 1955 v ''[[Múzeum moderného umenia (New York)|Múzeu moderného umenia]]'' v New Yorku.<ref name="family">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jean | meno = Back | odkaz na autora = | titul = The greatest photographic exhibition of all times | url = http://www.luxembourg.co.uk/clervaux.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-02-17 | vydavateľ = Chargé de Direction, Centre National de l'Audiovisuel | miesto = Luxembourg | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20100331132427/http://www.luxembourg.co.uk/clervaux.html | dátum archivácie = 2010-03-31 }}</ref> V súťaži [[World Press Photo]] 1958 získal hlavnú cenu so snímkou ''Brankár a voda'' fotoreportér [[Stanislav Tereba]].<ref name="worldpressphoto_1958">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tereba | meno = Stanislav | odkaz na autora = | titul = World Press Photo of the Year: 1958 | url = http://www.worldpressphoto.org/index.php?option=com_photogallery&task=view&id=160&Itemid=115&bandwidth=high | dátum vydania = september 1958 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-02-17 | vydavateľ = | miesto = Praha | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20090216152815/http://www.worldpressphoto.org/index.php?option=com_photogallery&task=view&id=160&Itemid=115&bandwidth=high | dátum archivácie = 2009-02-16 }}</ref> [[Súbor:Jindrich Streit 2.jpg|thumb|upright 0.8|Český fotograf [[Jindřich Štreit]]]] V roku 1959 začal vychádzať týždenník ''[[Mladý svět]]'', v ktorom pôsobili [[Leoš Nebor]], [[Jan Bartůšek]], [[Pavel Dias]] a [[Miroslav Hucek]]. Publikovali nielen zábery všedného dňa, ale tiež niekoľkostránkové reportáže a [[Esej#Fotografická esej|fotoeseje]] zo života mladých ľudí, zábery z celého Česko-Slovenska i momentky z ciest. Vo svojej dobe bol ''Mladý svět'' oficiálnym časopisom [[Socialistický zväz mládeže|Socialistického zväzu mládeže]], a jeho štýl sa stal vzorom pre mnoho ďalších fotografov. V roku 1959 vydal Erich Einhorn knihy ''Praha všedního dne'' a ''Do Moskvy'',<ref name="einhorn"> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Einhorn | meno = Erich | odkaz na autora = | titul = Výsledky dotazu: Einhorn, Erich | url = http://sigma.nkp.cz/F/NT629LE1TVB7DIM23A7B6VSK9A77QI98ST4XCF95QBX9YUS489-40822?func=find-acc&acc_sequence=000116874 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-02-17 | vydavateľ = Databáze Národní knihovny ČR | miesto = Praha | jazyk = }} </ref> v ktorých zobrazil typické scény pražských a moskovských ulíc, kultúrny a spoločenský život obyvateľov oboch miest i mohutnej architektúry sovietskej metropoly. S [[pragensia]]mi sa k nemu pridal tiež [[Václav Jírů]], dokumentom sa zaoberali [[Antonín Bahenský]], [[Miroslav Jodas]], [[Jiří Všetečka]], [[Jan Reich]] alebo menej známí Miroslav Peterka a Jovan Dezort. Knihy Jána Lukasa (''Hellas, Wir Menschenkinder, Athens, Naples'') vychádzali hlavne pre zahraničný trh. K vrcholom dokumentárnej fotografie patrí ''Londýn'' Miloňa Novotného, ktorý vystihuje šesťdesiate roky v životnom štýle mladých ľudí. Ponižovanie ľudských hodnôt, ale tiež každodenné okamihy na ostravsku dokumentoval [[Viktor Kolář]]. Do šesťdesiatych rokov patria tiež diela dvoch fotografiek: Dagmar Hochovej a jej snímky detí, starých ľudí, spontánnosti, morálky, dôstojnosti a úprimnosti medziľudských vzťahov; a [[Markéta Luskačová|Markéty Luskačovej]] – sociologičky, ktorá snímala katolícke púte a preživajúce tradície a rituály na Slovensku. Na Slovensku vznikol tiež cyklus ''Cigáni'' [[Josef Koudelka|Josefa Koudelku]], ktorý zobecňoval humanistický obsah a získal v roku 1975 medzinárodné uznanie na Koudelkovej samostatnej výstave v New Yorku.<ref name="Ceska fotografie 20. stoleti"/> Obdobie politického uvolnenia a [[liberalizácia|liberalizácie]] ukončili vojská [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]] v auguste [[1968]]. Normalizácia sedemdesiatych rokov spôsobila, že mnohí tvorcovia z minulej dekády boli rýchlo odsunutí mimo ohnisko pozornosti. Na rozdiel od výtvarného umenia (predovšetkým voľnej maľby a sochárstva) však fotografia zostávala mimo najtvrdších zásahov režimu.<ref name="atelier_9"/> Fotografie z protestných akcií obyvateľov Prahy vytvoril Josef Koudelka pod pseudonymom ''Pražský fotograf''.<ref name="koudelka_aperture">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Koudelka | meno = Josef | odkaz na autora = | titul = Posts Tagged ‘Josef Koudelka’ | url = http://www.aperture.org/exposures/?tag=josef-koudelka | dátum vydania = 2008-10-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-02-17 | vydavateľ = www.aperture.org | miesto = | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20090412033159/http://www.aperture.org/exposures/?tag=josef-koudelka | dátum archivácie = 2009-04-12 }}</ref> Rovnaké udalosti zachytávali tiež [[Miloň Novotný]]<ref name="Okruhy"/>,<br /> Miloš Polášek, Jiří Všetečka, Dagmar Hochová, [[Pavel Štecha]], Sudkova žiačka [[Sonja Bullaty]] so svojim manželom Angelom Lomeom a rad ďalších. Sedemdesiate roky znamenali pre českú fotožurnalistiku obdobie hlbokého úpadku.<ref name="Ceska fotografie 20. stoleti"/> V povinných snímkach, ktoré museli vyžarovať optimizmus, opäť začal prevládať schématizmus, strnulosť, nedostatok hľadania širších súvislostí alebo uplatňovanie autorského rukopisu. K zlepšeniu neprispel ani prechod na farebnú tlač, nakoľko tlačiarne požadovali diapozitívy stredných formátov, čo vylučovalo prácu s pohotovými [[Filmový pás|kinofilmovými]] fotoaparátmi.<ref name="Ceska fotografie 20. stoleti"/> [[Nežná revolúcia|Udalosti roku 1989]] v Česko-Slovensku obrátili pozornosť verejnosti k reportážnej aktualite a dokumentu. Väčšine autorov sa však zmenou režimu otvoril priestor za hranice na Západ.<ref name="atelier_9"/> V českej a slovenskej dokumentárnej a žurnalistickej fotografii tvorili alebo stále tvoria Josef Koudelka, Markéta Luskačová, [[Antonín Kratochvíl (fotograf)|Antonín Kratochvíl]], [[Zdeněk Lhoták]], [[Jindřich Štreit]], [[Bohdan Holomíček]], [[Viktor Kolář]], [[Karel Cudlín]], [[Jiří Hanke]], [[Dana Kyndrová]], [[Vladimír Birgus]], [[Václav Podestát]], [[Jaroslav Bárta]], [[Tibor Huszár]], [[Ján Rečo]], [[Martin Kollár (fotograf)|Martin Kollár]], [[Andrej Bán]], [[Jozef Ondzik]], [[Lucia Nimcová]]. Ďalším súčasným fotoreportérom je [[Jan Šibík]] pracujúci pre časopis [[Reflex (časopis)|Reflex]], ktorý je známy svojimi fotografiami z vojnových konfliktov.<ref name="ceskyblog3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šibík | meno = Jan | odkaz na autora = | titul = Profil Jan Šibík (*1963) | url = http://www.sibik.cz/profil.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-02-18 | vydavateľ = www.sibik.cz | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20090215054929/http://sibik.cz/profil.htm | dátum archivácie = 2009-02-15 }}</ref> V novembri 2000 založila skupina slovenských fotografov (Andrej Balco, Andrej Bán, Peter Brenkus, Ľubomír Groch, Alan Hyža, Martin Kollár, Martin Marenčin a Jozef Ondzík) občianske združenie Slovenská dokumentárna fotografia. == Etika a právo == [[Súbor:Bayard, Hippolyte 1801-1887 - Selfportrait as a Drowned man 1840.jpg|thumb|upright 0.9|left|[[Hippolyte Bayard]] na [[Fotomanipulácia|zmanipulovanom]] autoportréte ''Zbohom, krutý svet!'', 1840]] Novinársky fotograf má vysokú mieru [[Etika|etickej]] zodpovednosti, pretože sa ľahko môže stať nástrojom [[Propaganda|propagandy]]. Hlavné etické aspekty zapadajú do celkového systému právnych predpisov. Zákony, týkajúce sa týchto vecí, sa môžu líšiť v rôznych krajinách. V novinárskej etike sa spolu stretáva sloboda slova (zaručená v Česku článkom 17 [[Listina základných práv a slobôd|Listiny základných ľudských práv a slobôd]], v USA Prvým dodatkom [[Ústava Spojených štátov amerických|Ústavy]]) s obecnou mierou vkusu, ochranou súkromia, ochranou práva na česť a dôstojnosť a zodpovedným hľadaním objektívnej pravdy. Fotoreportér nesmie prekročiť hranice intímnej sféry kvôli vytvoreniu lacnej senzácie (ako robia napríklad v remesle fotografov rozšírení [[paparazzi]]ovia). Národná asociácia novinárskych fotografov (National Press Photographers Association) preto v USA vydala spolu s ďalšími organizáciami ''[[etický kódex]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = NPPA Code of Ethics | url = http://www.nppa.org/professional_development/business_practices/ethics.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = NPPA National Press Photographers Association | miesto = | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20100722235536/http://www.nppa.org/professional_development/business_practices/ethics.html | dátum archivácie = 2010-07-22 }}</ref> S osobami, pri ktorých je na snímke rozpoznateľná ich podoba, je potreba uzavrieť takzvanú zmluvu [[model release]], na ktorej je písomný súhlas fotografovaného s použitím snímky podľa zákona na [[ochrana osobnosti|ochranu osobnosti]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Macek | meno = Tomáš | odkaz na autora = | titul = Právna zodpovednosť za použitie snímok | url = http://www.fotobanka.cz/help.php?help_id=42 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-03-06 | vydavateľ = Fotobanka | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20090201222403/http://www.fotobanka.cz/help.php?help_id=42 | dátum archivácie = 2009-02-01 }}</ref> Novinársku fotografiu sprevádza od jej vzniku až po súčasnosť snaha o zmanipulovanie a skreslenie skutočnosti. Počínajúc rozhorčením [[Hippolyte Bayard]]a nad tým, že spoločnosť neuznala jeho vynález procesu priamej pozitívnej fotografickej tlače roku 1840, ktorý vynašiel ešte pred Daguerrom; alebo fotografiami ''Údolia tieňa smrti'' [[Roger Fenton|Rogera Fentona]], ktoré zmierňovali odpor britského národa k nepopulárnej vojne na Kryme a marily protivojnové spravodajstvo ''The Times''. [[Jevgenij Chaldej]] potom v máji 1945 naaranžoval vztyčovanie víťaznej sovietskej vlajky nad [[Budova Ríšskeho snemu (Berlín)|Ríšskym snemom]] v Berlíne<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lábová | meno = | odkaz na autora = | titul = NPPA Code of Ethics | url = http://www.mediar.cz/vyzkum/index.php?title=Wikipedista:Labova&redirect=no | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-02-10 | vydavateľ = http://www.mediar.cz | miesto = | jazyk = }}</ref><ref> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sontheimer | meno = Michael | odkaz na autora = | titul = Iconic Red Army Reichstag Photo Faked | url = http://www.spiegel.de/international/europe/0,1518,551972,00.html | dátum vydania = 2008-05-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-02-10 | vydavateľ = http://www.spiegel.de/ | miesto = | jazyk = en }} </ref> a celkovo je preukázaných mnoho snímok, ktoré zmanipuloval Hitlerov režim<ref name="petak"/> i komunistická propaganda.<ref name="petak"/> V súčasnosti manipulácia prenikla i na fotografie [[Adnan Hadždž|Adnana Hadždžiža]] z agentúry [[Reuters]], ktorá uznala, že najmenej dve jeho fotografie z [[Druhá libanonská vojna|Druhej libanonskej vojny]] medzi Izraelom a hnutím Hizballáh boli pred zverejnením pozmenené.<ref name=ReutersToughens>{{cite news| title=Reuters toughens rules after altered photo affair| quote=| url=http://www.reuters.com/article/latestCrisis/idUSL18678707| publisher=[[Reuters]]| date=2007-01-18}}</ref><ref>{{cite news| date=[[6. august]]a, [[2006]]| url=http://editorandpublisher.com/eandp/news/article_display.jsp?vnu_content_id=1002950988&imw=Y| title=Smoke and Mirrors: Reuters Dismisses Photog Over Doctored Beirut Picture| publisher=Editor and Publisher| accessdate=}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060908091324/http://editorandpublisher.com/eandp/news/article_display.jsp?vnu_content_id=1002950988&imw=Y |date=2006-09-08 }}</ref> == Technológie == [[Súbor:Leica IIIf 50mm f1.5.jpg|thumb|left|upright 0.7|Model [[Leica]] IIIf s externým [[hľadáčik]]om z roku 1950]] Rozvoj ľahko prenosných malých [[fotoaparát]]ov (napr. [[Leica]]) a citlivejších filmov umožnil od počiatku 20. storočia fotografom prevziať hlavnú úlohu v [[spravodajstvo|spravodajstve]] a umožnil ľuďom lepšie pochopenie búrlivého sledu udalostí vo svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Leica Camera AG | meno = | odkaz na autora = | titul = History. From a flash of inspiration to the birth of the Leica Legend | url = http://en.leica-camera.com/culture/history/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-05-18 | vydavateľ = Leica Camera AG | miesto = | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20090529004458/http://en.leica-camera.com/culture/history/ | dátum archivácie = 2009-05-29 }}</ref> Od šesťdesiatych rokov minulého storočia to boli motorové prevíjanie, elektronické [[blesk]]y, automatické [[ostrosť#Fotografická ostrosť|ostrenie]], lepšie [[objektív]]y a ďalšie fotografické vybavenie, ktoré umožnilo jednoduchšie získavanie snímok. [[Digitálna fotografia]] oslobodila reportérov od nízkeho limitu počtu snímok na jeden fotografický film. Dnes sa na jednu [[pamäťová karta|pamäťovú kartu]] vojdu tisíce snímok a v prípade, kedy nemá fotoreportér k dispozícii počítač, môže využiť možnosti prenosného zálohovacieho zariadenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SySPro | meno = | odkaz na autora = | titul = Kolik fotek se vejde na paměťovou kartu ? | url = http://www.syspro.cz/clanky/kolik-fotek-se-vejde-na-pametovou-kartu.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-05-18 | vydavateľ = SySPro | miesto = Tábor | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20091220072114/http://www.syspro.cz/clanky/kolik-fotek-se-vejde-na-pametovou-kartu.html | dátum archivácie = 2009-12-20 }}</ref><ref> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Filipi | meno = David | odkaz na autora = | titul = X-Drive II - 40 GB místa pro vaše fotografie na cestách v praxi | url = http://www.fotografovani.cz/art/forec_prislus/xdrive_r.html | dátum vydania = 7. 10. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-05-18 | vydavateľ = Fotografovani.cz | miesto = | jazyk = }} </ref> <div class="noprint" style="clear:right;float:right;margin:1em;margin-right:0;width:250px;border:solid #AAAAAA 0px;background:#F9F9F9;padding:4px;font-size:100%;text-align:left"> {{Citát|Často sa ma pýtajú: Musíme sa fotografii učiť? Myslím si že teraz už to nie je potreba. Skôr bolo nutné pre tento druh umenia mať doktorát z chémie, teraz je aparatúra dostupná i deťom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Fotodílo | meno = | odkaz na autora = | titul = Георгий Пинхасов: Страсть познания важнее, чем талант | url = http://www.fotodelo.ru/news.php?do=block&joli=art&sim=GDhM33122457doYvUa2133&du=40 | dátum vydania = 15. 10. 2008, časopis č. 11/2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-05-18 | vydavateľ = Fotodílo | miesto = | jazyk = rusky }}{{Nedostupný zdroj|date=november 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>|[[Georgij Pinchasov]]}} </div> Okolo roku 1985 bolo treba 30 minút k naskenovaniu a prenosu jedného farebného obrázku zo vzdialeného miesta do spravodajskej kancelárie, kde mohol byť vytlačený. O dvadsať rokov neskôr už mohol fotožurnalista pomocou digitálnych technológií – fotoaparátu, mobilného telefónu a [[notebook]]u – poslať fotografiu vo vysokom rozlíšení doslova niekoľko sekúnd potom, čo sa daná udalosť stala. Bezdrôtové technológie ako je [[Wi-Fi]], [[telefón|videotelefóny]], [[satelitný internet]] a prenosné [[Družice|satelitné vysielače]] umožnili rýchle, mobilné a technicky kvalitné dátové prenosy z temer akéhokoľvek miesta na Zemi. == Profesionálne organizácie a ocenenia == Medzi prvými medzinárodnými organizáciami spravodajských fotografov bolo dánske ''Združenie novinárskych fotografov'' (''Presse fotograf forbundet''), založené v roku 1912 šiestimi fotoreportérmi; dnes má už 800 členov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Historie Presse Fotograf Forbundet | url = http://www.pressefotografforbundet.dk/forbundet/historie.php | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-02-10 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = dánsky | url archívu = https://web.archive.org/web/20150925122933/http://www.pressefotografforbundet.dk/forbundet/historie.php | dátum archivácie = 2015-09-25 }}</ref> V Nemecku existuje niekoľko profesijných organizácií. Napríklad od roku 1995 je to občianske združenie ''Freelens'' s 1600 členmi,<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Freelens | url = http://www.freelens.com/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-03-07 | vydavateľ = Freelens | miesto = | jazyk = de }} </ref> od roku 1948 funguje spolok ''Nemecká únia žurnalistiek a žurnalistov'' (''Deutsche Journalistinnen- und Journalisten-Union''), ktorý má viac než 22 000 členov<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Deutsche Journalistinnen- und Journalisten-Union | url = http://dju.verdi.de/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-03-07 | vydavateľ = Deutsche Journalistinnen- und Journalisten-Union | miesto = | jazyk = de }} </ref> a ''Nemecký zväz novinárov'' (''Deutscher Journalisten-Verband'') s 39 000 členmi.<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Deutscher Journalisten-Verband | url = http://www.djv.de/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-03-07 | vydavateľ = Deutscher Journalisten-Verband | miesto = | jazyk = de }}</ref> Poľská spravodajská agentúra ''Propaganda'' bola založená v roku 1910 Marianom Fuksom. Po roku 1918 vznikli nové obrazové agentúry včítane ilustrovaných časopisov – organizácie ''Światowid'' (vydávala Ilustrowany Kurierz Polski), ''Fotoplat, Akademicka Agencja Fotograficzna'' alebo fotooddelenie agentúry ''Polska Agencja Telegraficzna''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vilgus | meno = Petr | odkaz na autora = | titul = Dějiny evropské fotografie: Polsko a Maďarsko 1900-1945 I., | url = http://www.photorevue.com/phprs/view.php?nazevclanku=&cisloclanku=2003102101 | dátum vydania = 4. september 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-04-03 | vydavateľ = Institut tvůrčí fotografie | miesto = Opava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20110923092725/http://www.photorevue.com/phprs/view.php?nazevclanku=&cisloclanku=2003102101 | dátum archivácie = 2011-09-23 }}</ref> V Rusku v tridsiatych rokoch 20. storočia pracovala pod vedením Alexandra Rodčenka agentúra ''Október'' (''Oktjabr'').<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Мастера фотографии – Александр Родченко | url = http://dneprovelotravel.narod.ru/PhotoWorld.files/A_Rodchenko.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-04-03 | vydavateľ = http://club.foto.ru | miesto = | jazyk = rusky }} </ref> Dnes sa profesionálni a amatérski fotografi združujú v projekte časopisu ''Ruskij reporter'' s názvom Fotopoligon.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Фотополигон | url = http://www.rusrep.ru/2008/45/photopolygon/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-04-03 | vydavateľ = Русский репортер | miesto = | jazyk = rusky | url archívu = https://web.archive.org/web/20081203121055/http://www.rusrep.ru/2008/45/photopolygon/ | dátum archivácie = 2008-12-03 }}</ref> V roku 1946 bola v USA založená ''Národná asociácia novinárskych fotografov'' (''[[National Press Photographers Association]]'', ''NPPA''), ktorá dnes má približne 10 tisíc členov.<ref name="NPPA"> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = National Press Photographers Association | url = http://www.nppa.org/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-02-10 | vydavateľ = NPPA National Press Photographers Association | miesto = | jazyk = en }}</ref> Vo Švédsku vznikol klub ''Pressfotografernas'', ktorý združoval novinárskych fotografov od roku 1930,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pressfotografernas Klubb | url = http://www.pfk.se/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-02-10 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = švédsky | url archívu = https://web.archive.org/web/20220314160855/http://www.pfk.se/ | dátum archivácie = 2022-03-14 }}</ref> vo Veľkej Británii od roku 1984 pôsobí ''Britská asociácia novinárskych fotografov'' (''British Press Photographers Association'', ''BNPA''),<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = British Press Photographers Association | url = http://www.thebppa.com/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-02-10 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = en }} </ref> v Hong Kongu je to od roku 1989 združenie ''Hong Kong Press Photographers Association''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hong Kong Press Photographers Association | url = http://www.hkppa.org.hk/Ehome.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-02-10 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20050404032642/http://www.hkppa.org.hk/Ehome.htm | dátum archivácie = 2005-04-04 }}</ref> a pomerne krátko (od roku 2000) existuje asociácia fotožurnalistov v Severnom Írsku s názvom ''Asociácia novinárskych fotografov Severného Írska'' (''Northern Ireland Press Photographers Association'', ''N-IPPA'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Northern Ireland Press Photographers Association | url = http://www.n-ippa.org/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-02-10 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20081019194408/http://www.n-ippa.org/ | dátum archivácie = 2008-10-19 }}</ref> [[Súbor:Pulitzer.jpg|thumb|[[Joseph Pulitzer]], 1904]] Medzi profesionálne organizácie, ktoré združujú českých fotografov, patrí od roku 1990 napríklad ''[[Asociace profesionálních fotografů ČR]]'', ktorá pokračuje v práci bývalého Fondu výtvarných umení a zväzu výtvarných umelcov a je súčasne okrem iného členom ''[[Federácie európskych profesionálnych fotografov]]''.<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Asociace profesionálních fotografů ČR | url = http://www.asociacefotografu.com/index.php | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-03-07 | vydavateľ = Asociace profesionálních fotografů ČR | miesto = | jazyk = }} </ref> Ďalej sú to ''[[Svaz českých fotografů]]'', ''[[Komora fotografických živností]]'' alebo ''[[Unie fotografů ČR]]'', ktorá bola ustanovená v roku 2006.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Unie fotografů ČR (Svaz fotografů) | url = http://www.pressweb.cz/unie-fotografu-cr-svaz-fotografu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-03-07 | vydavateľ = Pressweb | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20071027063810/http://www.pressweb.cz/unie-fotografu-cr-svaz-fotografu | dátum archivácie = 2007-10-27 }}</ref> U nás na Slovensku pôsobí ''[[Zväz slovenských fotografov]]'', ktorý udeľuje ocenenie Zlatý odznak a za mimoriadne záslužnú prácu medailu Jozefa Maximiliána Petzvala.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zväz Slovenských Fotografov | url = http://zsf.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=14&Itemid=29 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-03-07 | vydavateľ = Zväz Slovenských Fotografov | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Organizácie pre spravodajstvo, publicistiku a vzdelávanie vytvorili rad ocenení za najlepšie novinárske fotografie. Prestížne americké novinárske a umelecké ocenenie [[Pulitzerova cena]] za žurnalistickú fotografiu bolo prvýkrát udelené v roku 1942.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = The Pulitzer Prizes – Past winners & finalists by category | url = http://www.pulitzer.org/bycat | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-3-1 | vydavateľ = Columbia University | miesto = | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20120527161645/http://www.pulitzer.org/bycat | dátum archivácie = 2012-05-27 }}</ref> Od roku 1968 sa táto cena dáva fotožurnalistom pravidelne, a to v kategoriách 'Feature Photography', 'Spot News Photography' a 'Capture the Moment'. Ďalšie ceny udeľuje organizácia ''[[World Press Photo]]'',<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = World Press Photo | url = http://www.worldpressphoto.org/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-02-10 | vydavateľ = World Press Photo | miesto = | jazyk = en }}</ref>, ktorá má celý rad pobočiek v jednotlivých štátoch na svete; ''NPPA''<ref name="NPPA"/> a organizácia ''Pictures of the Year'' (''Fotografie roku'').<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pictures of the Year | url = http://www.poyi.org/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-02-10 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = en }} </ref> Americká organizácia ''[[Overseas Press Club]]'' (OPC) udeľuje každoročne [[Zlatá medaila Roberta Capu|Zlatú medailu Roberta Capu]] za „najlepšiu reportáž, ktorá si vyžiadala mimoriadnu odvahu“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = OPC - Overseas Press Club of America, Archív cien od roku 1940 do súčasnosti | url = http://www.opcofamerica.org/200901204731/past-awards/awards-archive.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-03-21 | vydavateľ = Overseas Press Club | miesto = | jazyk = en }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Vo Francúzsku dostávajú najlepší fotožurnalisti cenu [[Prix Nadar]] pomenovanú po fotografovi [[Nadar]]ovi, ktorú udeľuje spoločnosť ''Gens d’Images''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Gens d’Images Prix Nadar | url = http://gensdimages.com/index.php/wiki/read/t04_nadar.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-03-18 | vydavateľ = Gens d’Images | miesto = Paríž | jazyk = francúzsky | url archívu = https://web.archive.org/web/20090330171737/http://gensdimages.com/index.php/wiki/read/t04_nadar.html | dátum archivácie = 2009-03-30 }}</ref> Ďalším významným ocenením za vynikajúcu humanistickú fotografiu je od roku 1980 ''W. Eugene Smith Award'', ktorú v mene [[William Eugene Smith|Williama Eugena Smitha]] udeľuje organizácia ''W. Eugene Smith Memorial Fund''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = W. Eugene Smith Memorial Fund | meno = | odkaz na autora = | titul = W. Eugene Smith Memorial Fund | url = http://www.smithfund.org/aboutfund/overview | dátum vydania = 2004 – 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-05-14 | vydavateľ = W. Eugene Smith Memorial Fund | miesto = | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20090720020237/http://www.smithfund.org/aboutfund/overview | dátum archivácie = 2009-07-20 }}</ref> V Česko-Slovensku udeľoval od konca štyridsiatych rokov dvadsiateho storočia každoročne ocenenie ''Zväz československých novinárov'', od šesťdesiatych rokov naň nadviazal ''Klub fotoreportérov Československého zväzu novinárov''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mevald | meno = Karel | odkaz na autora = | titul = Klub fotoreportérů při Syndikátu novinářů | url = http://www.fotomonitor.info/www/asoc/KF.asp | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-05-05 | vydavateľ = Klub fotoreportérů při Syndikátu novinářů | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20090804031015/http://www.fotomonitor.info/www/asoc/KF.asp | dátum archivácie = 2009-08-04 }}</ref> Od 24. novembra 1995 udeľuje v Česku ceny za najlepšie žurnalistické fotografie agentúra ''[[Czech Press Photo]]'', ktorú založila [[Daniela Mrázková]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Czech Press Photo, autentické svědectví o životě. | url = http://czechpressphoto.cz/cz.php?st=uvod | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-03-07 | vydavateľ = Czech Press Photo | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20090223092307/http://czechpressphoto.cz/cz.php?st=uvod | dátum archivácie = 2009-02-23 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mezinárodní porota CZECH PRESS PHOTO 2006 | url = http://czechpressphoto.cz/cz.php?st=porota2006 | dátum vydania = 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-03-07 | vydavateľ = Czech Press Photo | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20071028172759/http://czechpressphoto.cz/cz.php?st=porota2006 | dátum archivácie = 2007-10-28 }}</ref> == Poznámky == <references group="p" /> == Referencie == {{referencie|2}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Mrázková | meno = Daniela | odkaz na autora = | titul = Příběh fotografie | vydavateľ = Mladá fronta | miesto = Praha | rok = 1985 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Mrázková | meno = Daniela | odkaz na autora = | titul = Co je fotografie, 150 let fotografie | vydavateľ = Videopress | miesto = Praha | rok = 1989 | isbn = 59-337-89 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Mrázková | meno = Daniela | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Remeš | meno2 = Vladimír | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = | meno3 = | autor3 = | odkaz na autora3 = | spoluautori = | korporácia = | odkaz na korporáciu = | titul = Cesty československé fotografie | odkaz na titul = | editori = | redaktori = | prekladatelia = | ilustrátori = | ďalší = | vydanie = | typ vydania = | vydavateľ = Mladá fronta | miesto = Praha | rok = 1989 | mesiac = | deň = | rok tlače = | mesiac tlače = | deň tlače = | rok copyrightu = | počet zväzkov = | počet strán = | prílohy = | edícia = | subedícia = | zväzok edície = | kapitola = | typ kapitoly = | url kapitoly = | strany = | zväzok = | typ zväzku = | url = | isbn = 80-204-0015-X | doi = | id = | poznámka = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Československá novinářská fotografie | vydavateľ = Interpress | miesto = Praha | rok = 1989 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Czech Press Photo – Fotografie desetiletí | vydavateľ = Czech Photo | miesto = Praha | rok = 2005 | isbn = 978-80-239-3647-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Birgus Vladimír | meno = Mlčoch Jan | odkaz na autora = | titul = Česká fotografie 20. století | vydavateľ = u(p)m, Kant | miesto = Praha | rok = 2005 | isbn = 80-86217-89-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Hlaváč | meno = Ľudovít | odkaz na autora = | titul = Dejiny fotografie | vydavateľ = Osveta | miesto = Martin | rok = 1987 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = NEUBAUER | meno = Hendrik | odkaz na autora = | titul = 60 Years of Photojournalism, Black Star Picture Collection, | vydavateľ = sl Könemann - [[Köln]], [[Nemecko]] | miesto = | rok = 1997 | isbn = ISBN 3-89508-250-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = FREUND | meno = Giséle | odkaz na autora = | titul = La fotografía como documento social, | vydavateľ = Editorial Gustavo Gili, GG Mass Media, [[Mexiko]] | miesto = | rok = 1993 | isbn = ISBN 968-887-208-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = M. ALONSO ERAUSQUÍN | meno = | odkaz na autora = | titul = Fotoperiodismo: formas y códigos | vydavateľ = Ed. Síntesis, [[Madrid]] | miesto = | rok = 1995 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Lábová | meno = Alena | odkaz na autora = | titul = Soumrak fotožurnalismu? (manipulace fotografií v digitální éře) | vydavateľ = Karolinum | miesto = Praha | rok = jún 2009 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} <!-- informacie priamo od autorky Lábovej. --> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Photojournalism}} == Externé odkazy == * [http://www.poyi.org/65/POYiArchiveWeb.mov Najlepšie fotografie roku (15 min video).]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{eng icon}} * [http://www.reportage.org/2001/CubaLaBruja/PagesCubaLB/cubalbstrip.html La Bruja, Cuba – príklad novinárskej fotografie] {{eng icon}} * [http://digitalcustom.com/howto/mediaguidelines.asp An example of ethics guidelines for photo-journalism] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100218130501/http://digitalcustom.com/howto/mediaguidelines.asp |date=2010-02-18 }} na DigitalCustom.com {{eng icon}} * [http://digitalphotojournalist.org Independent photojournalism watchdog organization] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141217040439/http://digitalphotojournalist.org/ |date=2014-12-17 }} {{eng icon}} * [http://www.vam.ac.uk/collections/photography/past_exhns/photojournalism/ Victoria and Albert Museum – Photojournalism Exhibision] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080316083232/http://www.vam.ac.uk/collections/photography/past_exhns/photojournalism/ |date=2008-03-16 }} {{eng icon}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Novinářská fotografie|4438892}} [[Kategória:Žurnalistika]] [[Kategória:Fotografia]] iyfs2v310u5evmpoywpvur4pqqyfglq 0 302089 8212979 7700988 2026-05-13T05:18:21Z Akul59 168826 autoritné údaje 8212979 wikitext text/x-wiki {{Whc}} {{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Košického kraja | map1_locator = Košický kraj | country = Slovensko | country_flag = 1 | region = [[Košický kraj|Košický]] | district = [[Rožňava (okres)|Rožňava]] | municipality = [[Plešivec]] | category = [[národná prírodná pamiatka]] | name = Diviačia priepasť | image = Diviacia.jpg | image_caption = Diviačia priepasť - vstup | established = 1986 | established1 = 1996 | established1_type = posledná novelizácia | code = 519 | management = Správa slovenských jaskýň | area = | commons = | lat_d = 48.587283 | long_d = 20.4414 <!-- *** UNESCO etc. *** --> | whs_name = Caves of Aggtelek Karst and Slovak Karst | whs_type = prírodná | whs_year = 1995 | whs_extensions = 2000 | whs_number = 725-858 | whs_region = 4 | whs_criteria = viii }} '''Diviačia priepasť''' patrí medzi najhlbšie [[priepasť|priepasti]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Nachádza sa vo východnej časti [[Plešivská planina|Plešivskej planiny]] v [[Slovenský kras|Slovenskom krase]], v katastrálnom území obce [[Plešivec]]. Je hlboká 123 metrov. Názov dostala po náleze 3000 rokov starej zasintrovanej kostry [[diviak lesný|diviaka]] (''Sus scrofa''). Od roku [[1986]] je [[národná prírodná pamiatka|národnou prírodnou pamiatkou]] a je súčasťou [[NP Slovenský kras]]. Patrí medzi jaskyne Slovenského krasu, ktoré boli zapísané do zoznamu [[Svetové dedičstvo UNESCO|svetového dedičstva UNESCO]]. Je verejnosti neprístupná. Bola vytvorená tektonickými poruchami vo [[vápenec|vápencoch]] [[silický príkrov|silického príkrovu]]. Je tvorená sústavu komínovitých a deviatich dómovitých priestorov. Má bohatú a rozmanitú sintrovú výzdobu a viditeľný vývojový sled. Patrí medzi najkrajšie a najpozoruhodnejšie. Na dne priepasti na nachádzajú podzemné jazierka. Jaskyňa je významné zimovisko [[netopiere (rad)|netopierov]], preto sa v priepasti nachádzajú hrubé vrstvy [[guáno|guána]]. V roku [[1966]] bol v priepasti objavený troglobiontný šťúrik ''Neobísium (Blothrus) slovacum'', ktorý je jediným jaskynným šťúrikom na území [[Západné Karpaty|Západných Karpát]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Neobisium slovacum - najsevernejší eutroglobiontný šťúrik Európy | url = http://www.unesco.eu.sk/dedicstvo/biospeleo/neobisium/neobisium.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = UNESCO | miesto = | jazyk = česky }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Zdroje == * {{ŠZOCHČPSR odkaz|519}} *[http://www.ssj.sk/jaskyne/najvyznamnejsie/npp/diviacia/ Diviačia priepasť] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120314033345/http://www.ssj.sk/jaskyne/najvyznamnejsie/npp/diviacia/ |date=2012-03-14 }} - Správa slovenských jaskýň *[http://www.unesco.eu.sk/dedicstvo/nesprjaskyne/diviacia/jaskyna.html UNESCO] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130117160000/http://www.unesco.eu.sk/dedicstvo/nesprjaskyne/diviacia/jaskyna.html |date=2013-01-17 }} - Jaskyne Slovenského Krasu {{výhonok chránené územie}} {{Svetové dedičstvo - Slovensko}} {{Národné prírodné pamiatky na Slovensku}} {{Slovenský kras}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Priepasti na Slovensku]] [[Kategória:Plešivská planina]] [[Kategória:Národné prírodné pamiatky v Košickom kraji]] [[Kategória:Chránené územia Národného parku Slovenský kras]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva na Slovensku]] [[Kategória:Plešivec]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Rožňava]] 93atj37vmm0yfpae8oo2jldlf0l83m0 0 303858 8212885 8080723 2026-05-12T19:45:17Z Jetam2 30982 zmena poradia v [[Kategória:Veľká cena Eurovízie]]: "2010" pomocou použitia HotCat 8212885 wikitext text/x-wiki {{Infobox Eurovision | name = Eurovision Song Contest 2010 | theme = ''"Share The Moment!"''<br />''"Zdieľajte okamihy"'' | image = | semi1 = 25. máj 2010 | semi2 = 27. máj 2010 | final = 29. máj 2010 | slovaksemi = 28. február 2010 (Eurosong 2010) | presenters = Erik Solbakken<br />Haddy N'jie<br />Nadia Hasnaoui | host = [[Súbor:EuroNoruega.svg|25px]] [[Norwegian Broadcasting Corporation|NRK]] | venue = [[Telenor Arena]]<br />[[Bærum]], [[Nórsko]] | winner = [[Súbor:EuroGermany2015.svg|25px]][[Nemecko]] 2. výhra <br />"Satellite" | svk = [[Kristína (speváčka)|Kristína]] a [[Horehronie (pieseň Kristíny)|Horehronie]] | vote = Do hlasovania sa ako tradične zapájajú všetky krajiny tohto ročníka. Hlasovanie poroty, ktorá má polovičné slovo v hlasovaní, prebehlo počas generálnej skúšky. Hlasovanie divákov sa nezmenilo. Diváci hlasovali počas celého večera. Vyhlasovanie výsledkov vo finále prebehlo ako tradične. Na obrazovke sa objavili body od 1-7 a následne hlásateľ oznámil 8 bodov, potom 10 bodov a na záver 12 bodov. | entries = 39 | debut = - | return = [[Súbor:EuroGeorgia.svg|25px]] [[Gruzínsko]] | withdraw = [[Súbor:EuroAndorra.svg|25px]] [[Andorra]]<br />[[Súbor:EuroCzechia.svg|25px]] [[Česko]]<br />[[Súbor:EuroMontenegro.svg|25px]] [[Čierna Hora]]<br />[[Súbor:EuroHungría.svg|25px]] [[Maďarsko]] | interval = '''Semifinále 1:''' Ľudové piesne. '''Semifinále 2:''' Video o chlapcovi, ktorý uteká do Telenor Arény a nakoniec príde do dejiska Eurovision a predvedie Break Dance. '''Finále:''' Celá Európa tancuje s Madconom a s piesňou Glow. | opening = '''Finále:''' [[Alexander Rybak]] spieva [[Fairytale (Alexander Rybak)|Fairytale]]. | null = | con = Eurovision Song Contest | pre = [[Eurovision Song Contest 2009|◄2009]] [[Súbor:EuroRusia.svg|25px]][[Moskva]] | nex = [[Düsseldorf]] [[Súbor:EuroGermany2015.svg|25px]][[Eurovision Song Contest 2011|2011►]] }} [[Súbor:Telenor Arena Eurovision 2010.JPG|thumb|right|Telenor Arena, Bærum]] '''Eurovision Song Contest 2010''' bol 55. ročník súťaže [[Eurovision Song Contest]]. Uskutočnil sa vo víťaznej krajine predchádzajúceho ročníka, v [[Nórsko|Nórsku]], v meste [[Bærum]]. Minuloročný víťaz [[Alexander Rybak]] doniesol možnosť usporiadať ESC do [[Nórsko|Nórska]]. 25. a 27. mája sa uskutočnili semi-finálové kolá. 29. mája sa uskutočnilo finále ktorého sa zúčastnilo okrem kvalifikantov zo semi-finále aj členovia Veľkej päťky ([[Nemecko]], [[Francúzsko]], [[Spojené kráľovstvo]], [[Taliansko]] a [[Španielsko]]) a domáce [[Nórsko]]. == Slovensko na ESC 2010 == {{Hlavný článok|Slovensko na Eurovision Song Contest 2010}} [[Slovensko na Eurovision Song Contest|Slovensko]] ako prvé v roku 2009 potvrdilo účasť na Eurovision Song Contest 2010. Do súťaže sa sa prihlásilo 239 umelcov, z ktorých porota [[Slovenská televízia|STV]] vybrala 60 uchádzačov. Tí medzi 22. januárom až 7. februárom 2010 vystúpili v šiestich kolách v televízii. V každom kole boli vybratí štyria najlepší ohodnotení porotou a hlasmi divákov, ktorý hlasovali pomocou SMS hlasovania. 14. a 21. februára prebehli semifinálové kolá, v ktorých súťažili dvanásti účinkujúci, z ktorých vybrali šiestich postupujúcich. 27. februára 2010 sa konalo celoslovenské finále, v ktorom vystúpili 12 favoriti súťaže.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Horehronie vyhralo Eurosong napriek podozreniu z plagiátorstva | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://kultura.sme.sk/c/5262973/horehronie-vyhralo-eurosong-napriek-podozreniu-z-plagiatorstva.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2010-02-27 | dátum prístupu = 2024-03-19}}</ref> Finále vyhrala [[Kristína (speváčka)|Kristína]] s piesňou [[Horehronie (pieseň Kristíny)|Horehronie]] so ziskom 23 bodov. Na druhom mieste sa umiestnila [[Mista]] s piesňou Emotions, ktorá získala rovnaký súčet bodov, no v prípade remízy rozhodli divácke hlasy. Na treťom mieste skončil [[Tomáš Bezdeda]] s piesňou Na strechách domov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Miroslava Kuracinová | odkaz na autora = | titul = Eurosong 2010: Prvé semifinále vyhrala speváčka Kristína | periodikum = Hudba.sk | odkaz na periodikum = | url = https://hudba.zoznam.sk/spravy/2010-02-15-eurosong-2010-prve-semifinale-vyhrala-spevacka-kristina/ | issn = | vydavateľ = MADWIRE | miesto = Bratislava | dátum = 2010-02-15 | dátum prístupu = 2024-03-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Miroslava Kuracinová | odkaz na autora = | titul = Eurosong 2010: Druhé semifinále vyhrala speváčka Mista | periodikum = Hudba.sk | odkaz na periodikum = | url = https://hudba.zoznam.sk/spravy/2010-02-22-eurosong-2010-druhe-semifinale-vyhrala-spevacka-mista/ | issn = | vydavateľ = MADWIRE | miesto = Bratislava | dátum = 2010-02-22 | dátum prístupu = 2024-03-19 }}</ref> Záujem divákov o Eurosong 2010 bol výrazne nižší ako v roku 2009.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kernová | meno = Miroslava | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kernová | meno2 = Mirka | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Eurosong tento rok rekordy neláme | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/5249763/eurosong-tento-rok-rekordy-nelame.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2010-02-19 | dátum prístupu = 2024-03-19 }}</ref> === Výsledky Eurosongu 2010 === {| class="wikitable sortable" |- ! Por. !! Interpret !! Pieseň !! Jazyk !! Porotcovské body !! Body hlasujúcich !! Body celkovo |- bgcolor="ffd700" | '''1.''' || '''[[Kristína (speváčka)|Kristína]]''' || '''[[Horehronie (pieseň Kristíny)|Horehronie]]''' || [[Slovenčina|slovensky]] || 11 || 12 || '''23''' |- bgcolor="c0c0c0" | 2. || [[Mista]]|| Emotions || slovensky a [[Angličtina|anglicky]] || 12 || 11 || 23 |- bgcolor="CD853F" | 3. || [[Tomáš Bezdeda]] || Na strechách domov || slovensky || 8 || 9 || 17 |- | 4. || [[Aya]] || Do neba volám || slovensky || 9 || 8 || 17 |- | 5. || [[Miro Jaroš]] || Bez siedmeho neba || slovensky a v [[Posunkovaná slovenčina|posunkovanej slovenčine]] || 10 || 6 || 16 |- | 6. || [[Pavol Remenár, Klára & Liquid Error]]|| Figaro || slovensky a [[Taliančina|taliansky]] || 7 || 7 || 14 |- | 7. || [[Soňa]] || Skús ma viesť || [[Slovenčina|Slovensky]] || 3 || 10 || 13 |- | 8. || [[Martina Šindlerová|Martina Schindlerová]] || Môžeš ísť || slovensky || 4 || 4 || 8 |- | 9. || [[Marián Bango]] || Ty tu ticho spíš || slovensky || 2 || 5 || 7 |- | 10. || [[Robo Opatovský]] || Niečo máš || slovensky || 5 || 2 || 7 |- | 11. || [[Mayo]]|| Tón || slovensky || 6 || 1 || 7 |- | 12. || [[Free Voices]]|| Z osnov || slovensky || 1 || 3 || 4 |} == Miesto konania == Pôvodný rozpočet Eurovision Song Contest 2010 bol 150 miliónov [[Nórska koruna|Nórskych korún]] (17 miliónov[[Euro|€]]). Bol vyšší ako v Helsinkách v roku 2007, no nižší ako v Moskve v roku 2009. Nakoniec však náklady stúpli na 211 miliónov [[Nórska koruna|Nórskych korún]] (24 miliónov[[Euro|€]]). 27. mája 2009<!-- rok je predpokladaný, autor neuviedol --> sa uskutočnila tlačová konferencia v [[Oslo]], na ktorej nórska televízia NRK vyhlásila, že ESC 2010 sa bude konať v [[Oslo]]. Argumentovala tým, že len v Oslo sú vyhovujúce haly s dostatočnou kapacitou. 3. júla 2009<!-- rok je predpokladaný, autor neuviedol --> NRK vyhlásila, že sa ESC 2010 uskutoční v Telenor Aréne v Bærume, obci neďaleko Osla. == Vízuálny dizajn == 4. decembra 2009<!-- rok je predpokladaný, autor neuviedol --> NRK na schôdzi starostov Moskvy, Osla a Bærum odhalila dizajn, [[slogan]] a tému, v ktorej sa bude niesť ESC 2010. Zvolená téma pretínajúcich sa kruhov predstavuje „Zhromažďovanie ľudí a rozmanitosť emócií okolo Eurovision Song Contest". Okrem základnej bielej, bolo logo vytvorené z čiernej, zlatej a ružovej farby. 6. mája 2010 scénograf predstavil pódium. Pozoruhodné bolo predovšetkým tým, že na scéne neboli použité žiadne [[LED obrazovka|LED obrazovky]]. == Predpiesňové video == Na rozdiel od roku 2009 a 2008 boli predpiesňové videá veľmi jednoduché a inovatívne: obsahovali záznam z hlavného mesta každého štátu, i zábery naživo z pódia, pričom základ grafiky tvorili zlaté guličky (téma ESC 2010) vytvárajúce mapy a vlajky jednotlivých krajín, striedané živými zábermi. == Moderátori == NRK oznámila mená moderátorov súťaže 10. marca 2010 - Erik Solbakken, Haddy Jatou N'jie a Nadia Hasnaoui. Trojica moderátorov predtým účinkovala v Jeruzaleme v roku 1999. === Rozdelenie košov === {| class="wikitable" style="margin:1em auto 1em auto;" |- ! style="width:20%;"| Kôš 1 ! style="width:20%;"| Kôš 2 ! style="width:20%;"| Kôš 3 ! style="width:20%;"| Kôš 4 ! style="width:20%;"| Kôš 5 |- | valign="top" | * [[Súbor:EuroAlbania.svg|25px]] [[Albánsko]] * [[Súbor:EuroBosnia-Herzegovina.svg|25px]][[Bosna a Hercegovina]] * [[Súbor:EuroCroacia.svg|25px]][[Chorvátsko]] * [[Súbor:EuroMacedonia.svg|25px]][[Severné Macedónsko]] * [[Súbor:EuroSerbia (2004-2010).svg|25px]][[Srbsko]] * [[Súbor:EuroEslovenia.svg|25px]][[Slovinsko]] * [[Súbor:EuroSuiza.svg|25px]][[Švajčiarsko]] | valign="top" | * [[Súbor:EuroDinamarca.svg|25px]][[Dánsko]] * [[Súbor:EuroEstonia.svg|25px]][[Estónsko]] * [[Súbor:EuroFinlandia.svg|25px]][[Fínsko]] * [[Súbor:EuroIslandia.svg|25px]][[Island]] * [[Súbor:EuroLetonia.svg|25px]][[Lotyšsko]] * [[Súbor:EuroLituania.svg|25px]][[Litva]] * [[Súbor:EuroSuecia.svg|25px]][[Švédsko]] | valign="top" | * [[Súbor:EuroAzerbaiyán.svg|25px]][[Azerbajdžan]] * [[Súbor:EuroBielorrusia.svg|25px]][[Bielorusko]] * [[Súbor:EuroGeorgia.svg|25px]][[Gruzínsko]] * [[Súbor:EuroIsrael.svg|25px]][[Izrael]] * [[Súbor:EuroMoldavia.svg|25px]][[Moldavsko]] * [[Súbor:EuroRusia.svg|25px]][[Rusko]] * [[Súbor:EuroUcrania.svg|25px]][[Ukrajina]] | valign="top" | * [[Súbor:EuroArmenia.svg|25px]][[Arménsko]] * [[Súbor:EuroBélgica.svg|25px]][[Belgicko]] * [[Súbor:EuroChipre.svg|25px]][[Cyprus]] * [[Súbor:EuroGrecia.svg|25px]][[Grécko]] * [[Súbor:EuroMalta.svg|25px]][[Malta]] * [[Súbor:EuroPaíses Bajos.svg|25px]][[Holandsko]] * [[Súbor:EuroTurquía.svg|25px]][[Turecko]] | valign="top" | * [[Súbor:EuroBulgaria.svg|25px]][[Bulharsko]] * [[Súbor:EuroIrlanda.svg|25px]][[Írsko]] * [[Súbor:EuroPoland2015.svg|25px]][[Poľsko]] * [[Súbor:EuroPortugal.svg|25px]][[Portugalsko]] * [[Súbor:EuroRumania.svg|25px]][[Rumunsko]] * [[Súbor:EuroEslovaquia.svg|25px]][[Slovensko]] |} == Zoznam skladieb prvého semifinále == {|class="sortable wikitable" |- ! Číslo !! Krajina !! Interpret !! Pieseň !! Jazyk !! Slovenský preklad !! Umiestnenie !! Počet bodov |- | 01 || [[Súbor:EuroMoldavia.svg|25px]][[Moldavsko]] || [[SunStroke Project]] a [[Olia Tira]]|| Run Away || [[angličtina]] || Utiecť preč || 10 || 52 |- | 02 || [[Súbor:EuroRusia.svg|25px]][[Rusko]] || [[Peter Nalitch and Friends]]|| Lost and Forgotten || [[angličtina]] || Stratená a zabudnutá || 7 || 74 |- | 03 || [[Súbor:EuroEstonia.svg|25px]][[Estónsko]]|| [[Malcom Lincoln]]|| Siren || [[angličtina]] || Siréna || 14 || 39 |- | 04 || [[Súbor:EuroEslovaquia.svg|25px]][[Slovensko]] || [[Kristína (speváčka)|Kristína]] || [[Horehronie (pieseň Kristíny)|Horehronie]] || [[slovenčina]] || - || 16 || 24 |- | 05 || [[Súbor:EuroFinlandia.svg|25px]][[Fínsko]] || [[Kuunkuiskaajat]]|| Työlki ellää || [[fínčina]] || Pracoval na živobytie || 11 || 49 |- | 06 || [[Súbor:EuroLetonia.svg|25px]][[Lotyšsko]] || [[Aisha]]|| What For? || [[angličtina]] || Prečo? || 17 || 11 |- | 07 || [[Súbor:EuroSerbia (2004-2010).svg|25px]][[Srbsko]] || [[Milan Stanković]]|| Ovo je Balkan || [[srbčina]] || To je Balkan || 5 || 79 |- | 08 || [[Súbor:EuroBosnia-Herzegovina.svg|25px]][[Bosna a Hercegovina]] || [[Vukašin Brajić]]|| Thunder and Lighting || [[angličtina]] || Hromy a blesky || 8 || 59 |- | 09 || [[Súbor:EuroPoland2015.svg|26px]][[Poľsko]] || [[Marcin Mroźinski]]|| Legenda || [[angličtina]] a [[poľština]] || Legenda || 13 || 44 |- | 10 || [[Súbor:EuroBélgica.svg|25px]][[Belgicko]] || [[Tom Dice]]|| Me and My Guitar || [[angličtina]]|| Ja a moja gitara || 1 || 167 |- | 11 || [[Súbor:EuroMalta.svg|25px]][[Malta]] || [[Thea Garrett]]|| My Dream || [[angličtina]]|| Môj sen || 12 || 45 |- | 12 || [[Súbor:EuroAlbania.svg|25px]] [[Albánsko]] || [[Juliana Pasha]]|| It's All About You || [[angličtina]]|| To je všetko o vás || 6 || 76 |- | 13 || [[Súbor:EuroGrecia.svg|25px]][[Grécko]] || [[Giorgos Alkeos & Friends]]|| OPA || [[gréčtina]]<ref>{{cite web|url=http://www.eurovision.tv/page/news?id=10443&|title=Giorgos Alkaios & Friends will wave the Greek flag in Oslo|publisher=eurovision.tv|date=12. marec 2010}}</ref> || - || 2 || 133 |- | 14 || [[Súbor:EuroPortugal.svg|25px]][[Portugalsko]] || [[Filipa Azevedo]]|| Há dias assím || [[portugalčina]] || To je jeden z tých dní || 4 || 89 |- | 15 || [[Súbor:EuroMacedonia.svg|25px]][[Severné Macedónsko]] || [[Gjoko Taneski]]|| Jas ja imam silata || [[macedónčina]] || Ja som silný || 15 || 37 |- | 16 || [[Súbor:EuroBielorrusia.svg|25px]][[Bielorusko]] || [[3+2]] s [[Robert Wells]]|| Butterflies || [[angličtina]]|| Motýle || 9 || 59 |- | 17 || [[Súbor:EuroIslandia.svg|25px]][[Island]] || [[Hera Björk]]|| Je ne sais quoi || [[angličtina]]|| Ja neviem čo || 3 || 123 |- |} == Zoznam skladieb druhého semifinále == {|class="sortable wikitable" |- ! Číslo !! Krajina !! Interpret !! Pieseň !! Jazyk !! Slovenský preklad !! Umiestnenie !! Počet bodov |- | 01 || {{flagicon|Litva}} [[Litva]] ||InCulto[ || Eastern European Funk || [[angličtina]]|| Východoeurópsky Funk || 12 || 44 |- | 02 || {{flagicon|Arménsko}} [[Arménsko]] || Eva Rivas ||Apricot stone || [[angličtina]] || Marhuľová kôstka || || |- | 03 || {{flagicon|Izrael}} [[Izrael]] || [[Harels Skāts]]|| Milim || [[hebrejčina]] || Slová || || |- | 04 || {{flagicon|Dánsko}} [[Dánsko]] || || In A Moment Like This || [[angličtina]] || Vo chvíli, ako je táto || || |- | 05 || {{flagicon|Švajčiarsko}} [[Švajčiarsko]] || [[Michael von der Heide]]|| Il pleut de l'or || [[francúzština]] || Prší zlato || |- | 06 || {{flagicon|Švédsko}} [[Švédsko]] || [[Anna Bergendahl]] || "This is my life" || [[angličtina]] || Toto je môj život || || |- | 07 || {{flagicon|Azerbajdžan}} [[Azerbajdžan]] || Safura || Drip Drop || [[angličtina]] || || || |- | 08 || {{flagicon|Ukrajina}} [[Ukrajina]] || [[Alyosha]]|| Sweet People || [[angličtina]] || || || |- | 09 || {{flagicon|Holandsko}} [[Holandsko]] || [[Sieneke]]|| Ik ben verliefd (Sha-la-lie) || [[holandčina]]<ref>{{cite web|url=http://www.eurovision.tv/page/news?id=8883&|title=The Netherlands picks Sieneke for Oslo|publisher=eurovision.tv|date=7. február 2010}}</ref> || Som zamilovaná (ša-la-lí) || || |- | 10 || {{flagicon|Rumunsko}} [[Rumunsko]] || Paula Seling & Ovi || Playing with fire || [[angličtina]] || Hranie sa s ohňom || || |- | 11 || {{flagicon|Slovinsko}} [[Slovinsko]] || Ansambel Roka Žlindre & Kalamari ||Narodnozabavni rock || [[slovinčina]] || || || |- | 12 || {{flagicon|Írsko}} [[Írsko]] || [[Niahm Kavanagh]]|| It's for you || [[angličtina]] || || || |- | 13 || {{flagicon|Bulharsko}} [[Bulharsko]] || [[Miro]]|| Angel si ti (Ангел си ти) ||[[bulharčina]], [[angličtina]] || || || |- | 14 || {{flagicon|Cyprus}} [[Cyprus]] || Jon Lilygreen and The Islanders || "Life Looks Better in Spring || [[angličtina]] || || || |- | 15 || {{flagicon|Chorvátsko}} [[Chorvátsko]] || [[Feminnem]]|| „Lako je sve“ || [[chorvátčina]]<ref>{{cite web|url=http://www.eurovision.tv/page/news?id=10073&_t=Croatia%3AFeminnem+calls+for+Eurovision+again!|title=Croatia: Feminnem calls for Eurovision again!|publisher=eurovision.tv|date=6. marec 2010}}</ref> || || || |- | 16 || {{flagicon|Gruzínsko}} [[Gruzínsko]] || [[Sopho Nizharadze]]<ref>{{cite web|url=http://www.eurovision.tv/page/news?id=8153&_t=Sopho+Nizharadze+to+represent+Georgia+in+Oslo!|title=Sopho Nizharadze to represent Georgia in Oslo!|publisher=eurovision.tv|date=16. január 2010}}</ref> || „Shine“<ref>{{cite web|url=http://www.eurovision.tv/page/news?id=9613&_t=Sofia+Nizharadze+to+sing+%22Shine%22+in+Oslo!|title=Sofia Nizharadze to sing "Shine" in Oslo!|publisher=eurovision.tv|date=27. február 2010}}</ref> || [[angličtina]] || || || |- | 17 || {{flagicon|Turecko}} [[Turecko]] ||[[MaNga]]||„We Could Be The Same“ || [[angličtina]] || || || |- |} == Slovensko na ESC 2010 == {{Pozri aj|Slovensko na Eurovision Song Contest 2010}} Jednotliví speváci odprezentovali svoje piesne v období od 22. januára do 7. februára 2010 v šiestich štvťfinálových kolách. Z každého z týchto kôl diváci pomocou SMS hlasovania vybrali štyroch postupujúcich.<ref>http://medialne.etrend.sk/televizia-spravy/eurosong-2010-potrva-na-jednotke-az-do-konca-februara.html Eurosong 2010 potrvá na Jednotke až do konca februára</ref><ref>http://www.aktuality.sk/clanok/154418/eurosong-2010-takto-bude-vyzerat-stvrtfinale/ Eurosong 2010: Takto bude vyzerať štvrťfinále</ref> V nedeľu 14. a 21. februára prebehlo 1. a 2. semifinálové kolo, kde v každom súťažili dvanásti účinkujúci, a z ktorých postúpilo do finále šesť postupujúcich. Finále sa konalo [[28. februára]] [[2010]], v ktorom zvíťazila [[Kristína (speváčka)|Kristína]] s piesňou „[[Horehronie]]“. === Zoznam slovenských účastníkov === Zoznam účastníkov<ref>http://www.aktuality.sk/clanok/152362/eurosong-2010-semifinalisti-su-znami/</ref><ref>http://www.eurosong.be/afdrukken.php?id=15830</ref><ref>http://esckaz.com/2010/svk.htm</ref><ref>http://spravy.pozri.sk/clanok/Ucastnici-Eurovision-Song-Contest-2010/82726 {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20091217144750/http://spravy.pozri.sk/clanok/Ucastnici-Eurovision-Song-Contest-2010/82726 |date=2009-12-17 }} Účastníci Eurovision Song Contest 2010</ref>(Interpret - Pieseň - (autor hudby/autor textu): * [[Alone]] - „Strašne mi chýbaš“ - ([[Michal Cabala]]/[[Michal Cabala]]) * [[Arzén (hudobná skupina)|Arzén]] - Keď som išiel za ránky - ([[Pavol Cabadaj]]/[[Pavol Cabadaj]], [[Jaroslav Gažo]]) * [[Aya]] - „Do neba volám“ - ([[Boris Lettrich]]/[[Boris Lettrich]]) * [[Vierka Ayisi]] - „Koho ja chcem“ - ([[Jozef Šebo (hudobník)|Jozef Šebo]], [[Baddogzz Production]]/[[Vierka Ayisi]]) * [[Marián Bango]] - „Ticho spíš“ - ([[Tibor Jediný]]/[[Tibor Jediný]]) * [[Alžbeta Bartošová]] - „Spútaj ma“ - ([[Igor Kmeť ml.]]/[[Alexandra Okálová]]) * [[Peter Bažík]] - „Paradise vs Babylon“ - ([[Peter Bažík]]/[[Peter Bažík]]) * [[Marcel Berky]] - „Kým sa dá“ - ([[Jimi Cimbala]], [[Zoltán Toth]]/[[Miro Jurika]], [[Marián Brezáni]]) * [[Tomáš Bezdeda]] - „Na strechách domov“ - ([[Tomáš Bezdeda]]/[[Monika Hajšová]]) * [[Bystrík (spevák)|Bystrík]] - „Slnko nespáli“ - ([[Bystrík (spevák)|Bystrík]]/[[Bystrík (spevák)|Bystrík]]) * [[Richard Čanaky]] & [[F.B.I.]] - „Zlomené krídla“ - ([[Richard Čanaky]]/[[Richard Čanaky]]) * [[Renata Čonková]] & [[Martina Polievková]] - „Dúha“ - ([[Emil Čonka]]/[[Pavol Kubica]]) * [[Palo Drapák]] Band - „Pocit vášne“ - ([[Palo Drapák]]/[[Juraj Žák]]) * [[Dreamtouch]] - „Je to OK“„“ - ([[Martin Hybben]]/[[Anna Bajcurová]], M. Lukáč, Ľ. Liba) * [[Družina (hudobná skupina)|Družina]] - „Koniec sveta“ - ([[Martin Sabov]], [[Juraj Haško]]/[[Izabela Bérešová]]) * [[Barbara Dubinová]] - „Tvár“ - ([[Brunno Oravec]]/[[Miro Jurika]], [[Marián Brezáni]]) * [[Exponent (hudobná skupina)|Exponent]] - „Zveste lásku z kríža“ - ([[Tomáš Kmeť (hudobník)|Tomáš Kmeť]]/[[Tomáš Kmeť (hudobník)|Tomáš Kmeť]]) * [[Free Voices]] - „Z osnov“ - ([[Robert Bendík]]/[[Robert Bendík]]) * [[Get Explode]] - „Blue Sun“ - ([[Marián Čurko]], [[Laco Kováč]]/[[Marián Čurko]], [[Laco Kováč]]) * [[Gionno]] - „Chýrna zem“ - ([[Ivan Tásler]], [[Lukáš Kalivoška]], [[Ján Mitaľ]]/[[Lukáš Duchovič]]) * [[Golden Storm]] - „Sevilla“ - ([[Vašo Patejdl]]/[[Pavol Jursa]]) * [[Guru Brothers]] - „Príčina“ - ([[Štefan Tomolya]]/[[Pavel Botoš]]) * [[Zuzana Haasová]] a [[Funny Fellows]] - „Obrázok“ - ([[Roman Féder]]/[[Zuzana Haasová]]) * [[Habadej]] - Pošta - (Varga/Michalko) * [[Happyband]] - „Mafiánska“ - ([[Vašo Michalčík]]/[[Vašo Michalčík]]) * [[Horská Chata (skupina)|Horská Chata]] - „Myslíš, že vieš kto som?“ - ([[Horská Chata]]/[[Peter Cingel]]) * [[Hrdza (hudobná skupina)|Hrdza]] - „Taká sa mi páči“ - ([[Slavomír Gibarti]]/[[Slavomír Gibarti]]) * [[Hudba z Marsu]] - „Final Song“ - ([[Michal Štofej]]/[[Michal Štofej]]) * [[Petra Humeňanská]] a [[Dollys]] - „Rosa rosí“ - ([[Jana Humeňanská]]/[[Jana Humeňanská]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.stv.sk/eurosong2010/73682/zoznam-smskovych-cisel-ucastnikov-1-semfinale |dátum prístupu=2010-02-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20100214093916/http://www.stv.sk/eurosong2010/73682/zoznam-smskovych-cisel-ucastnikov-1-semfinale |dátum archivácie=2010-02-14 }}</ref><ref>http://www.ohudbe.sk/reportaz/Eurovision-v-stvrtom-stvrtfinale-a-cudne-self-promo/53-new5685/</ref>) * [[Michal Chrenko]] - „Kto vlastne som“ - ([[Michal Chrenko]]/[[Marián Brezáni]], [[Miro Jurika]]) * [[Miro Jaroš]] - „Bez siedmeho neba“ - ([[Miro Jaroš]], [[Vladimír Gnepa]]/[[Miro Jaroš]]) * [[Martin Konrád]] - „Ja viem“ - ([[Martin Konrád]]/[[Martin Konrád]]) * [[Matej Koreň]] - „Kocka pána Rubika“ - ([[Matej Koreň]]/[[Matej Koreň]]) * [[Dáška Kostovčik]] a [[Peter Bič Project]] - „Dážď“ - ([[Peter Bič]]/[[Stanislav Lauro]], [[Peter Bič]]) * [[Kristína (speváčka)|Kristína]] - „[[Horehronie (pieseň Kristíny)|Horehronie]]“ - ([[Martin Kavulič]]/[[Kamil Peteraj]]) * [[Pavol Kusý]] a [[No Frost]] - „Slzy v daždi“ - ([[Pavol Kusý]]/[[Pavol Kusý]]) * [[Lekra]] - „Dolina, dolina“ - ([[Lekra]]/[[Lekra]]) * [[Alek Malo]] - „Zmysel života“ - ([[Alek Malo]]/[[Alek Malo]]) * [[Margot]] - „Tak ma hrej“ - ([[Daniel Urbán]]/[[Andrea Zimányiová]]) * [[Viki Matušovová]] - „Uhoľ pohľadu“ - ([[Brunno Oravec]]/[[Marián Brezáni]], [[Miroslav Jurika]]) * [[Matka Guráž]] - „Listobranie“ - ([[Robert Ruman]]/[[Robert Ruman]]) * [[Mayo]] - „Tón“ - ([[Mayo]]/[[Mayo]]) * [[Metalinda]] - „Keď strácam dych“ - ([[Peter Sámel]]/[[Peter Sámel]]) * [[Michaella]] - „O nás“ - ([[Vladimír Gnepa]]/[[Silvia Kaščáková]]) * [[Robo Mikla]] - „Voda a oheň“ - ([[Milan Herstek]]/[[Milan Herstek]], [[Robert Mikla]]) * [[Dominika Mirgová]] - „Cesta snov“ - ([[Dominika Mirgová]], Lukey/[[Dominika Mirgová]]) * [[Mista]] - „Emotions“ - ([[Mista]]/[[Mista]]) * [[Lucia Olešová]] - „Rok a pol“ - ([[Tibor Laurinčík]]/[[Dušan Giertl]]) * [[Robo Opatovský]] - „Niečo máš“ - ([[Robo Opatovský]]/[[Peter Konečný]]) * [[Palonders]] ([[Marcel Palonder]] a [[Tomáš Palonder]]) & [[Street Dance Academy|SDA]] - „Slová slov“ - ([[Marcel Palonder]]/[[Václav Šuplata]]) * [[Ivana Poláčková]] - „So mnou všetko smieš“ - ([[Jimi Cimbala]], [[Zoltán Tóth]]/[[Jimi Cimbala]], [[Zoltán Tóth]]) * [[Kristína Prekopová]] - „Druhá prvá láska“ - ([[Peter Gurský]]/[[Kristína Prekopová]], [[Peter Gurský]]) * [[Pavol Remenár]], [[Klára (speváčka)|Klára]] a [[Liquid Error]] - „Figaro“ - ([[Peter Farnbauer]], [[Pavol Jursa]]/[[Pavol Jursa]]) * [[Reverz Park]] - „Po kvapkách“ - ([[Peter Klema]]/[[Peter Klema]], [[Števo Faltin]], [[Peter Fotta]]) * [[Save The Cookie]] - „My World“ - ([[Igor Baar]]/[[Igor Baar]], [[Save The Cookie]]) * [[Martina Schindlerová]] - „Môžeš ísť“ - ([[Juraj Zaujec]]/[[Peter Lehotský]]) * [[Six & Kristy]] - „Priestor pre dvoch“ - ([[Mário Karas]]/[[Mário Karas]]) * [[Smola a hrušky]] - „Pridaj si ma“ - ([[Jozef Kramár]]/[[Jozef Kramár]]) * [[Soňa (speváčka)|Soňa]] - „Skús ma viesť“ - ([[Peter Sámel]]/[[Peter Sámel]]) * [[Stereo]] - „Niekde medzi tým“ - ([[Andy Ďurica]]/[[Andy Ďurica]]) * [[Stopa (skupina)|Stopa]] - „Nightsong“ - ([[Stopa (skupina)|Stopa]]/[[Marcela Jurčensková]]) * [[Sunlips]] - „Správy v splne“ - ([[Pavol Vozár]]/[[Pavol Vozár]]) * [[Andrea Súlovská]] - „Život“ - ([[Andrea Súlovská]]/[[Andrea Súlovská]]) * [[Robo Šimko a MassRiot]] - „Podľa vlastnej hlavy“ - ([[MassRiot]]/[[Marián Brezáni]], [[Miroslav Jurika]]) * [[Barbora Šulíková]] - „Čelný náraz“ - ([[Jaroslav Žigo ml.]]/[[Ada Žigová]]) * [[Otto Weiter]] & [[Makar Čudra (hudobná skupina)|Makar Čudra]] - „Vrtká“ - ([[Ivan Kutný]]/[[Viktor Mikláš]]) == Zaujímavosti == Nórsko organizovalo súťaž už 3-krát: okrem roku 2010 i v rokoch [[Eurovision Song Contest 1986|1986]] a [[Eurovision Song Contest 1996|1996]]. Po minulom roku počet účastníkov klesol zo 42 na 39. Súťaže sa nezúčastnili 4 krajiny: [[Andorra]], [[Česko]], [[Maďarsko]] a [[Čierna Hora]], naopak vrátilo sa [[Gruzínsko]]. Zo strany fanúšikov sa objavila požiadavka na návrat živého orchestra do súťaže. Orchester bol používaný od prvej súťaže v roku 1956, no od roku 1998 kvôli rýchlemu vývoju v technike sa v súťaži neobjavil. Jan Fredrik Heyerdahl z nórskeho rozhlasového orchestra povedal, že o účasť v súťaži majú záujem, v prípade, že EBU a NRK schvália jeho návrat. Nakoniec sa však orchester v súťaži neobjavil. == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [http://www.eurovision.tv Eurovision Officiálne stránky - eurovision.tv] * [http://www.stv.sk/eurosong/ Officiálne slovenské stránky - stv.sk/eurosong] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090922025751/http://www.stv.sk/eurosong/ |date=2009-09-22 }} * [http://eurovize.sblog.cz/eurovize_10/ České stranky venujúce sa Eurovision Song Contest 2010 - eurovize.sblog.cz/eurovize_10] {{Eurovision Song Contest}} [[Kategória:Veľká cena Eurovízie|2010]] [[Kategória:2010 v Nórsku]] rsi4clyy5razqd86jeqws7x0plqwn3l 8212886 8212885 2026-05-12T19:45:35Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Bærum]] pomocou použitia HotCat 8212886 wikitext text/x-wiki {{Infobox Eurovision | name = Eurovision Song Contest 2010 | theme = ''"Share The Moment!"''<br />''"Zdieľajte okamihy"'' | image = | semi1 = 25. máj 2010 | semi2 = 27. máj 2010 | final = 29. máj 2010 | slovaksemi = 28. február 2010 (Eurosong 2010) | presenters = Erik Solbakken<br />Haddy N'jie<br />Nadia Hasnaoui | host = [[Súbor:EuroNoruega.svg|25px]] [[Norwegian Broadcasting Corporation|NRK]] | venue = [[Telenor Arena]]<br />[[Bærum]], [[Nórsko]] | winner = [[Súbor:EuroGermany2015.svg|25px]][[Nemecko]] 2. výhra <br />"Satellite" | svk = [[Kristína (speváčka)|Kristína]] a [[Horehronie (pieseň Kristíny)|Horehronie]] | vote = Do hlasovania sa ako tradične zapájajú všetky krajiny tohto ročníka. Hlasovanie poroty, ktorá má polovičné slovo v hlasovaní, prebehlo počas generálnej skúšky. Hlasovanie divákov sa nezmenilo. Diváci hlasovali počas celého večera. Vyhlasovanie výsledkov vo finále prebehlo ako tradične. Na obrazovke sa objavili body od 1-7 a následne hlásateľ oznámil 8 bodov, potom 10 bodov a na záver 12 bodov. | entries = 39 | debut = - | return = [[Súbor:EuroGeorgia.svg|25px]] [[Gruzínsko]] | withdraw = [[Súbor:EuroAndorra.svg|25px]] [[Andorra]]<br />[[Súbor:EuroCzechia.svg|25px]] [[Česko]]<br />[[Súbor:EuroMontenegro.svg|25px]] [[Čierna Hora]]<br />[[Súbor:EuroHungría.svg|25px]] [[Maďarsko]] | interval = '''Semifinále 1:''' Ľudové piesne. '''Semifinále 2:''' Video o chlapcovi, ktorý uteká do Telenor Arény a nakoniec príde do dejiska Eurovision a predvedie Break Dance. '''Finále:''' Celá Európa tancuje s Madconom a s piesňou Glow. | opening = '''Finále:''' [[Alexander Rybak]] spieva [[Fairytale (Alexander Rybak)|Fairytale]]. | null = | con = Eurovision Song Contest | pre = [[Eurovision Song Contest 2009|◄2009]] [[Súbor:EuroRusia.svg|25px]][[Moskva]] | nex = [[Düsseldorf]] [[Súbor:EuroGermany2015.svg|25px]][[Eurovision Song Contest 2011|2011►]] }} [[Súbor:Telenor Arena Eurovision 2010.JPG|thumb|right|Telenor Arena, Bærum]] '''Eurovision Song Contest 2010''' bol 55. ročník súťaže [[Eurovision Song Contest]]. Uskutočnil sa vo víťaznej krajine predchádzajúceho ročníka, v [[Nórsko|Nórsku]], v meste [[Bærum]]. Minuloročný víťaz [[Alexander Rybak]] doniesol možnosť usporiadať ESC do [[Nórsko|Nórska]]. 25. a 27. mája sa uskutočnili semi-finálové kolá. 29. mája sa uskutočnilo finále ktorého sa zúčastnilo okrem kvalifikantov zo semi-finále aj členovia Veľkej päťky ([[Nemecko]], [[Francúzsko]], [[Spojené kráľovstvo]], [[Taliansko]] a [[Španielsko]]) a domáce [[Nórsko]]. == Slovensko na ESC 2010 == {{Hlavný článok|Slovensko na Eurovision Song Contest 2010}} [[Slovensko na Eurovision Song Contest|Slovensko]] ako prvé v roku 2009 potvrdilo účasť na Eurovision Song Contest 2010. Do súťaže sa sa prihlásilo 239 umelcov, z ktorých porota [[Slovenská televízia|STV]] vybrala 60 uchádzačov. Tí medzi 22. januárom až 7. februárom 2010 vystúpili v šiestich kolách v televízii. V každom kole boli vybratí štyria najlepší ohodnotení porotou a hlasmi divákov, ktorý hlasovali pomocou SMS hlasovania. 14. a 21. februára prebehli semifinálové kolá, v ktorých súťažili dvanásti účinkujúci, z ktorých vybrali šiestich postupujúcich. 27. februára 2010 sa konalo celoslovenské finále, v ktorom vystúpili 12 favoriti súťaže.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Horehronie vyhralo Eurosong napriek podozreniu z plagiátorstva | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://kultura.sme.sk/c/5262973/horehronie-vyhralo-eurosong-napriek-podozreniu-z-plagiatorstva.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2010-02-27 | dátum prístupu = 2024-03-19}}</ref> Finále vyhrala [[Kristína (speváčka)|Kristína]] s piesňou [[Horehronie (pieseň Kristíny)|Horehronie]] so ziskom 23 bodov. Na druhom mieste sa umiestnila [[Mista]] s piesňou Emotions, ktorá získala rovnaký súčet bodov, no v prípade remízy rozhodli divácke hlasy. Na treťom mieste skončil [[Tomáš Bezdeda]] s piesňou Na strechách domov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Miroslava Kuracinová | odkaz na autora = | titul = Eurosong 2010: Prvé semifinále vyhrala speváčka Kristína | periodikum = Hudba.sk | odkaz na periodikum = | url = https://hudba.zoznam.sk/spravy/2010-02-15-eurosong-2010-prve-semifinale-vyhrala-spevacka-kristina/ | issn = | vydavateľ = MADWIRE | miesto = Bratislava | dátum = 2010-02-15 | dátum prístupu = 2024-03-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Miroslava Kuracinová | odkaz na autora = | titul = Eurosong 2010: Druhé semifinále vyhrala speváčka Mista | periodikum = Hudba.sk | odkaz na periodikum = | url = https://hudba.zoznam.sk/spravy/2010-02-22-eurosong-2010-druhe-semifinale-vyhrala-spevacka-mista/ | issn = | vydavateľ = MADWIRE | miesto = Bratislava | dátum = 2010-02-22 | dátum prístupu = 2024-03-19 }}</ref> Záujem divákov o Eurosong 2010 bol výrazne nižší ako v roku 2009.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kernová | meno = Miroslava | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kernová | meno2 = Mirka | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Eurosong tento rok rekordy neláme | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/5249763/eurosong-tento-rok-rekordy-nelame.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2010-02-19 | dátum prístupu = 2024-03-19 }}</ref> === Výsledky Eurosongu 2010 === {| class="wikitable sortable" |- ! Por. !! Interpret !! Pieseň !! Jazyk !! Porotcovské body !! Body hlasujúcich !! Body celkovo |- bgcolor="ffd700" | '''1.''' || '''[[Kristína (speváčka)|Kristína]]''' || '''[[Horehronie (pieseň Kristíny)|Horehronie]]''' || [[Slovenčina|slovensky]] || 11 || 12 || '''23''' |- bgcolor="c0c0c0" | 2. || [[Mista]]|| Emotions || slovensky a [[Angličtina|anglicky]] || 12 || 11 || 23 |- bgcolor="CD853F" | 3. || [[Tomáš Bezdeda]] || Na strechách domov || slovensky || 8 || 9 || 17 |- | 4. || [[Aya]] || Do neba volám || slovensky || 9 || 8 || 17 |- | 5. || [[Miro Jaroš]] || Bez siedmeho neba || slovensky a v [[Posunkovaná slovenčina|posunkovanej slovenčine]] || 10 || 6 || 16 |- | 6. || [[Pavol Remenár, Klára & Liquid Error]]|| Figaro || slovensky a [[Taliančina|taliansky]] || 7 || 7 || 14 |- | 7. || [[Soňa]] || Skús ma viesť || [[Slovenčina|Slovensky]] || 3 || 10 || 13 |- | 8. || [[Martina Šindlerová|Martina Schindlerová]] || Môžeš ísť || slovensky || 4 || 4 || 8 |- | 9. || [[Marián Bango]] || Ty tu ticho spíš || slovensky || 2 || 5 || 7 |- | 10. || [[Robo Opatovský]] || Niečo máš || slovensky || 5 || 2 || 7 |- | 11. || [[Mayo]]|| Tón || slovensky || 6 || 1 || 7 |- | 12. || [[Free Voices]]|| Z osnov || slovensky || 1 || 3 || 4 |} == Miesto konania == Pôvodný rozpočet Eurovision Song Contest 2010 bol 150 miliónov [[Nórska koruna|Nórskych korún]] (17 miliónov[[Euro|€]]). Bol vyšší ako v Helsinkách v roku 2007, no nižší ako v Moskve v roku 2009. Nakoniec však náklady stúpli na 211 miliónov [[Nórska koruna|Nórskych korún]] (24 miliónov[[Euro|€]]). 27. mája 2009<!-- rok je predpokladaný, autor neuviedol --> sa uskutočnila tlačová konferencia v [[Oslo]], na ktorej nórska televízia NRK vyhlásila, že ESC 2010 sa bude konať v [[Oslo]]. Argumentovala tým, že len v Oslo sú vyhovujúce haly s dostatočnou kapacitou. 3. júla 2009<!-- rok je predpokladaný, autor neuviedol --> NRK vyhlásila, že sa ESC 2010 uskutoční v Telenor Aréne v Bærume, obci neďaleko Osla. == Vízuálny dizajn == 4. decembra 2009<!-- rok je predpokladaný, autor neuviedol --> NRK na schôdzi starostov Moskvy, Osla a Bærum odhalila dizajn, [[slogan]] a tému, v ktorej sa bude niesť ESC 2010. Zvolená téma pretínajúcich sa kruhov predstavuje „Zhromažďovanie ľudí a rozmanitosť emócií okolo Eurovision Song Contest". Okrem základnej bielej, bolo logo vytvorené z čiernej, zlatej a ružovej farby. 6. mája 2010 scénograf predstavil pódium. Pozoruhodné bolo predovšetkým tým, že na scéne neboli použité žiadne [[LED obrazovka|LED obrazovky]]. == Predpiesňové video == Na rozdiel od roku 2009 a 2008 boli predpiesňové videá veľmi jednoduché a inovatívne: obsahovali záznam z hlavného mesta každého štátu, i zábery naživo z pódia, pričom základ grafiky tvorili zlaté guličky (téma ESC 2010) vytvárajúce mapy a vlajky jednotlivých krajín, striedané živými zábermi. == Moderátori == NRK oznámila mená moderátorov súťaže 10. marca 2010 - Erik Solbakken, Haddy Jatou N'jie a Nadia Hasnaoui. Trojica moderátorov predtým účinkovala v Jeruzaleme v roku 1999. === Rozdelenie košov === {| class="wikitable" style="margin:1em auto 1em auto;" |- ! style="width:20%;"| Kôš 1 ! style="width:20%;"| Kôš 2 ! style="width:20%;"| Kôš 3 ! style="width:20%;"| Kôš 4 ! style="width:20%;"| Kôš 5 |- | valign="top" | * [[Súbor:EuroAlbania.svg|25px]] [[Albánsko]] * [[Súbor:EuroBosnia-Herzegovina.svg|25px]][[Bosna a Hercegovina]] * [[Súbor:EuroCroacia.svg|25px]][[Chorvátsko]] * [[Súbor:EuroMacedonia.svg|25px]][[Severné Macedónsko]] * [[Súbor:EuroSerbia (2004-2010).svg|25px]][[Srbsko]] * [[Súbor:EuroEslovenia.svg|25px]][[Slovinsko]] * [[Súbor:EuroSuiza.svg|25px]][[Švajčiarsko]] | valign="top" | * [[Súbor:EuroDinamarca.svg|25px]][[Dánsko]] * [[Súbor:EuroEstonia.svg|25px]][[Estónsko]] * [[Súbor:EuroFinlandia.svg|25px]][[Fínsko]] * [[Súbor:EuroIslandia.svg|25px]][[Island]] * [[Súbor:EuroLetonia.svg|25px]][[Lotyšsko]] * [[Súbor:EuroLituania.svg|25px]][[Litva]] * [[Súbor:EuroSuecia.svg|25px]][[Švédsko]] | valign="top" | * [[Súbor:EuroAzerbaiyán.svg|25px]][[Azerbajdžan]] * [[Súbor:EuroBielorrusia.svg|25px]][[Bielorusko]] * [[Súbor:EuroGeorgia.svg|25px]][[Gruzínsko]] * [[Súbor:EuroIsrael.svg|25px]][[Izrael]] * [[Súbor:EuroMoldavia.svg|25px]][[Moldavsko]] * [[Súbor:EuroRusia.svg|25px]][[Rusko]] * [[Súbor:EuroUcrania.svg|25px]][[Ukrajina]] | valign="top" | * [[Súbor:EuroArmenia.svg|25px]][[Arménsko]] * [[Súbor:EuroBélgica.svg|25px]][[Belgicko]] * [[Súbor:EuroChipre.svg|25px]][[Cyprus]] * [[Súbor:EuroGrecia.svg|25px]][[Grécko]] * [[Súbor:EuroMalta.svg|25px]][[Malta]] * [[Súbor:EuroPaíses Bajos.svg|25px]][[Holandsko]] * [[Súbor:EuroTurquía.svg|25px]][[Turecko]] | valign="top" | * [[Súbor:EuroBulgaria.svg|25px]][[Bulharsko]] * [[Súbor:EuroIrlanda.svg|25px]][[Írsko]] * [[Súbor:EuroPoland2015.svg|25px]][[Poľsko]] * [[Súbor:EuroPortugal.svg|25px]][[Portugalsko]] * [[Súbor:EuroRumania.svg|25px]][[Rumunsko]] * [[Súbor:EuroEslovaquia.svg|25px]][[Slovensko]] |} == Zoznam skladieb prvého semifinále == {|class="sortable wikitable" |- ! Číslo !! Krajina !! Interpret !! Pieseň !! Jazyk !! Slovenský preklad !! Umiestnenie !! Počet bodov |- | 01 || [[Súbor:EuroMoldavia.svg|25px]][[Moldavsko]] || [[SunStroke Project]] a [[Olia Tira]]|| Run Away || [[angličtina]] || Utiecť preč || 10 || 52 |- | 02 || [[Súbor:EuroRusia.svg|25px]][[Rusko]] || [[Peter Nalitch and Friends]]|| Lost and Forgotten || [[angličtina]] || Stratená a zabudnutá || 7 || 74 |- | 03 || [[Súbor:EuroEstonia.svg|25px]][[Estónsko]]|| [[Malcom Lincoln]]|| Siren || [[angličtina]] || Siréna || 14 || 39 |- | 04 || [[Súbor:EuroEslovaquia.svg|25px]][[Slovensko]] || [[Kristína (speváčka)|Kristína]] || [[Horehronie (pieseň Kristíny)|Horehronie]] || [[slovenčina]] || - || 16 || 24 |- | 05 || [[Súbor:EuroFinlandia.svg|25px]][[Fínsko]] || [[Kuunkuiskaajat]]|| Työlki ellää || [[fínčina]] || Pracoval na živobytie || 11 || 49 |- | 06 || [[Súbor:EuroLetonia.svg|25px]][[Lotyšsko]] || [[Aisha]]|| What For? || [[angličtina]] || Prečo? || 17 || 11 |- | 07 || [[Súbor:EuroSerbia (2004-2010).svg|25px]][[Srbsko]] || [[Milan Stanković]]|| Ovo je Balkan || [[srbčina]] || To je Balkan || 5 || 79 |- | 08 || [[Súbor:EuroBosnia-Herzegovina.svg|25px]][[Bosna a Hercegovina]] || [[Vukašin Brajić]]|| Thunder and Lighting || [[angličtina]] || Hromy a blesky || 8 || 59 |- | 09 || [[Súbor:EuroPoland2015.svg|26px]][[Poľsko]] || [[Marcin Mroźinski]]|| Legenda || [[angličtina]] a [[poľština]] || Legenda || 13 || 44 |- | 10 || [[Súbor:EuroBélgica.svg|25px]][[Belgicko]] || [[Tom Dice]]|| Me and My Guitar || [[angličtina]]|| Ja a moja gitara || 1 || 167 |- | 11 || [[Súbor:EuroMalta.svg|25px]][[Malta]] || [[Thea Garrett]]|| My Dream || [[angličtina]]|| Môj sen || 12 || 45 |- | 12 || [[Súbor:EuroAlbania.svg|25px]] [[Albánsko]] || [[Juliana Pasha]]|| It's All About You || [[angličtina]]|| To je všetko o vás || 6 || 76 |- | 13 || [[Súbor:EuroGrecia.svg|25px]][[Grécko]] || [[Giorgos Alkeos & Friends]]|| OPA || [[gréčtina]]<ref>{{cite web|url=http://www.eurovision.tv/page/news?id=10443&|title=Giorgos Alkaios & Friends will wave the Greek flag in Oslo|publisher=eurovision.tv|date=12. marec 2010}}</ref> || - || 2 || 133 |- | 14 || [[Súbor:EuroPortugal.svg|25px]][[Portugalsko]] || [[Filipa Azevedo]]|| Há dias assím || [[portugalčina]] || To je jeden z tých dní || 4 || 89 |- | 15 || [[Súbor:EuroMacedonia.svg|25px]][[Severné Macedónsko]] || [[Gjoko Taneski]]|| Jas ja imam silata || [[macedónčina]] || Ja som silný || 15 || 37 |- | 16 || [[Súbor:EuroBielorrusia.svg|25px]][[Bielorusko]] || [[3+2]] s [[Robert Wells]]|| Butterflies || [[angličtina]]|| Motýle || 9 || 59 |- | 17 || [[Súbor:EuroIslandia.svg|25px]][[Island]] || [[Hera Björk]]|| Je ne sais quoi || [[angličtina]]|| Ja neviem čo || 3 || 123 |- |} == Zoznam skladieb druhého semifinále == {|class="sortable wikitable" |- ! Číslo !! Krajina !! Interpret !! Pieseň !! Jazyk !! Slovenský preklad !! Umiestnenie !! Počet bodov |- | 01 || {{flagicon|Litva}} [[Litva]] ||InCulto[ || Eastern European Funk || [[angličtina]]|| Východoeurópsky Funk || 12 || 44 |- | 02 || {{flagicon|Arménsko}} [[Arménsko]] || Eva Rivas ||Apricot stone || [[angličtina]] || Marhuľová kôstka || || |- | 03 || {{flagicon|Izrael}} [[Izrael]] || [[Harels Skāts]]|| Milim || [[hebrejčina]] || Slová || || |- | 04 || {{flagicon|Dánsko}} [[Dánsko]] || || In A Moment Like This || [[angličtina]] || Vo chvíli, ako je táto || || |- | 05 || {{flagicon|Švajčiarsko}} [[Švajčiarsko]] || [[Michael von der Heide]]|| Il pleut de l'or || [[francúzština]] || Prší zlato || |- | 06 || {{flagicon|Švédsko}} [[Švédsko]] || [[Anna Bergendahl]] || "This is my life" || [[angličtina]] || Toto je môj život || || |- | 07 || {{flagicon|Azerbajdžan}} [[Azerbajdžan]] || Safura || Drip Drop || [[angličtina]] || || || |- | 08 || {{flagicon|Ukrajina}} [[Ukrajina]] || [[Alyosha]]|| Sweet People || [[angličtina]] || || || |- | 09 || {{flagicon|Holandsko}} [[Holandsko]] || [[Sieneke]]|| Ik ben verliefd (Sha-la-lie) || [[holandčina]]<ref>{{cite web|url=http://www.eurovision.tv/page/news?id=8883&|title=The Netherlands picks Sieneke for Oslo|publisher=eurovision.tv|date=7. február 2010}}</ref> || Som zamilovaná (ša-la-lí) || || |- | 10 || {{flagicon|Rumunsko}} [[Rumunsko]] || Paula Seling & Ovi || Playing with fire || [[angličtina]] || Hranie sa s ohňom || || |- | 11 || {{flagicon|Slovinsko}} [[Slovinsko]] || Ansambel Roka Žlindre & Kalamari ||Narodnozabavni rock || [[slovinčina]] || || || |- | 12 || {{flagicon|Írsko}} [[Írsko]] || [[Niahm Kavanagh]]|| It's for you || [[angličtina]] || || || |- | 13 || {{flagicon|Bulharsko}} [[Bulharsko]] || [[Miro]]|| Angel si ti (Ангел си ти) ||[[bulharčina]], [[angličtina]] || || || |- | 14 || {{flagicon|Cyprus}} [[Cyprus]] || Jon Lilygreen and The Islanders || "Life Looks Better in Spring || [[angličtina]] || || || |- | 15 || {{flagicon|Chorvátsko}} [[Chorvátsko]] || [[Feminnem]]|| „Lako je sve“ || [[chorvátčina]]<ref>{{cite web|url=http://www.eurovision.tv/page/news?id=10073&_t=Croatia%3AFeminnem+calls+for+Eurovision+again!|title=Croatia: Feminnem calls for Eurovision again!|publisher=eurovision.tv|date=6. marec 2010}}</ref> || || || |- | 16 || {{flagicon|Gruzínsko}} [[Gruzínsko]] || [[Sopho Nizharadze]]<ref>{{cite web|url=http://www.eurovision.tv/page/news?id=8153&_t=Sopho+Nizharadze+to+represent+Georgia+in+Oslo!|title=Sopho Nizharadze to represent Georgia in Oslo!|publisher=eurovision.tv|date=16. január 2010}}</ref> || „Shine“<ref>{{cite web|url=http://www.eurovision.tv/page/news?id=9613&_t=Sofia+Nizharadze+to+sing+%22Shine%22+in+Oslo!|title=Sofia Nizharadze to sing "Shine" in Oslo!|publisher=eurovision.tv|date=27. február 2010}}</ref> || [[angličtina]] || || || |- | 17 || {{flagicon|Turecko}} [[Turecko]] ||[[MaNga]]||„We Could Be The Same“ || [[angličtina]] || || || |- |} == Slovensko na ESC 2010 == {{Pozri aj|Slovensko na Eurovision Song Contest 2010}} Jednotliví speváci odprezentovali svoje piesne v období od 22. januára do 7. februára 2010 v šiestich štvťfinálových kolách. Z každého z týchto kôl diváci pomocou SMS hlasovania vybrali štyroch postupujúcich.<ref>http://medialne.etrend.sk/televizia-spravy/eurosong-2010-potrva-na-jednotke-az-do-konca-februara.html Eurosong 2010 potrvá na Jednotke až do konca februára</ref><ref>http://www.aktuality.sk/clanok/154418/eurosong-2010-takto-bude-vyzerat-stvrtfinale/ Eurosong 2010: Takto bude vyzerať štvrťfinále</ref> V nedeľu 14. a 21. februára prebehlo 1. a 2. semifinálové kolo, kde v každom súťažili dvanásti účinkujúci, a z ktorých postúpilo do finále šesť postupujúcich. Finále sa konalo [[28. februára]] [[2010]], v ktorom zvíťazila [[Kristína (speváčka)|Kristína]] s piesňou „[[Horehronie]]“. === Zoznam slovenských účastníkov === Zoznam účastníkov<ref>http://www.aktuality.sk/clanok/152362/eurosong-2010-semifinalisti-su-znami/</ref><ref>http://www.eurosong.be/afdrukken.php?id=15830</ref><ref>http://esckaz.com/2010/svk.htm</ref><ref>http://spravy.pozri.sk/clanok/Ucastnici-Eurovision-Song-Contest-2010/82726 {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20091217144750/http://spravy.pozri.sk/clanok/Ucastnici-Eurovision-Song-Contest-2010/82726 |date=2009-12-17 }} Účastníci Eurovision Song Contest 2010</ref>(Interpret - Pieseň - (autor hudby/autor textu): * [[Alone]] - „Strašne mi chýbaš“ - ([[Michal Cabala]]/[[Michal Cabala]]) * [[Arzén (hudobná skupina)|Arzén]] - Keď som išiel za ránky - ([[Pavol Cabadaj]]/[[Pavol Cabadaj]], [[Jaroslav Gažo]]) * [[Aya]] - „Do neba volám“ - ([[Boris Lettrich]]/[[Boris Lettrich]]) * [[Vierka Ayisi]] - „Koho ja chcem“ - ([[Jozef Šebo (hudobník)|Jozef Šebo]], [[Baddogzz Production]]/[[Vierka Ayisi]]) * [[Marián Bango]] - „Ticho spíš“ - ([[Tibor Jediný]]/[[Tibor Jediný]]) * [[Alžbeta Bartošová]] - „Spútaj ma“ - ([[Igor Kmeť ml.]]/[[Alexandra Okálová]]) * [[Peter Bažík]] - „Paradise vs Babylon“ - ([[Peter Bažík]]/[[Peter Bažík]]) * [[Marcel Berky]] - „Kým sa dá“ - ([[Jimi Cimbala]], [[Zoltán Toth]]/[[Miro Jurika]], [[Marián Brezáni]]) * [[Tomáš Bezdeda]] - „Na strechách domov“ - ([[Tomáš Bezdeda]]/[[Monika Hajšová]]) * [[Bystrík (spevák)|Bystrík]] - „Slnko nespáli“ - ([[Bystrík (spevák)|Bystrík]]/[[Bystrík (spevák)|Bystrík]]) * [[Richard Čanaky]] & [[F.B.I.]] - „Zlomené krídla“ - ([[Richard Čanaky]]/[[Richard Čanaky]]) * [[Renata Čonková]] & [[Martina Polievková]] - „Dúha“ - ([[Emil Čonka]]/[[Pavol Kubica]]) * [[Palo Drapák]] Band - „Pocit vášne“ - ([[Palo Drapák]]/[[Juraj Žák]]) * [[Dreamtouch]] - „Je to OK“„“ - ([[Martin Hybben]]/[[Anna Bajcurová]], M. Lukáč, Ľ. Liba) * [[Družina (hudobná skupina)|Družina]] - „Koniec sveta“ - ([[Martin Sabov]], [[Juraj Haško]]/[[Izabela Bérešová]]) * [[Barbara Dubinová]] - „Tvár“ - ([[Brunno Oravec]]/[[Miro Jurika]], [[Marián Brezáni]]) * [[Exponent (hudobná skupina)|Exponent]] - „Zveste lásku z kríža“ - ([[Tomáš Kmeť (hudobník)|Tomáš Kmeť]]/[[Tomáš Kmeť (hudobník)|Tomáš Kmeť]]) * [[Free Voices]] - „Z osnov“ - ([[Robert Bendík]]/[[Robert Bendík]]) * [[Get Explode]] - „Blue Sun“ - ([[Marián Čurko]], [[Laco Kováč]]/[[Marián Čurko]], [[Laco Kováč]]) * [[Gionno]] - „Chýrna zem“ - ([[Ivan Tásler]], [[Lukáš Kalivoška]], [[Ján Mitaľ]]/[[Lukáš Duchovič]]) * [[Golden Storm]] - „Sevilla“ - ([[Vašo Patejdl]]/[[Pavol Jursa]]) * [[Guru Brothers]] - „Príčina“ - ([[Štefan Tomolya]]/[[Pavel Botoš]]) * [[Zuzana Haasová]] a [[Funny Fellows]] - „Obrázok“ - ([[Roman Féder]]/[[Zuzana Haasová]]) * [[Habadej]] - Pošta - (Varga/Michalko) * [[Happyband]] - „Mafiánska“ - ([[Vašo Michalčík]]/[[Vašo Michalčík]]) * [[Horská Chata (skupina)|Horská Chata]] - „Myslíš, že vieš kto som?“ - ([[Horská Chata]]/[[Peter Cingel]]) * [[Hrdza (hudobná skupina)|Hrdza]] - „Taká sa mi páči“ - ([[Slavomír Gibarti]]/[[Slavomír Gibarti]]) * [[Hudba z Marsu]] - „Final Song“ - ([[Michal Štofej]]/[[Michal Štofej]]) * [[Petra Humeňanská]] a [[Dollys]] - „Rosa rosí“ - ([[Jana Humeňanská]]/[[Jana Humeňanská]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.stv.sk/eurosong2010/73682/zoznam-smskovych-cisel-ucastnikov-1-semfinale |dátum prístupu=2010-02-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20100214093916/http://www.stv.sk/eurosong2010/73682/zoznam-smskovych-cisel-ucastnikov-1-semfinale |dátum archivácie=2010-02-14 }}</ref><ref>http://www.ohudbe.sk/reportaz/Eurovision-v-stvrtom-stvrtfinale-a-cudne-self-promo/53-new5685/</ref>) * [[Michal Chrenko]] - „Kto vlastne som“ - ([[Michal Chrenko]]/[[Marián Brezáni]], [[Miro Jurika]]) * [[Miro Jaroš]] - „Bez siedmeho neba“ - ([[Miro Jaroš]], [[Vladimír Gnepa]]/[[Miro Jaroš]]) * [[Martin Konrád]] - „Ja viem“ - ([[Martin Konrád]]/[[Martin Konrád]]) * [[Matej Koreň]] - „Kocka pána Rubika“ - ([[Matej Koreň]]/[[Matej Koreň]]) * [[Dáška Kostovčik]] a [[Peter Bič Project]] - „Dážď“ - ([[Peter Bič]]/[[Stanislav Lauro]], [[Peter Bič]]) * [[Kristína (speváčka)|Kristína]] - „[[Horehronie (pieseň Kristíny)|Horehronie]]“ - ([[Martin Kavulič]]/[[Kamil Peteraj]]) * [[Pavol Kusý]] a [[No Frost]] - „Slzy v daždi“ - ([[Pavol Kusý]]/[[Pavol Kusý]]) * [[Lekra]] - „Dolina, dolina“ - ([[Lekra]]/[[Lekra]]) * [[Alek Malo]] - „Zmysel života“ - ([[Alek Malo]]/[[Alek Malo]]) * [[Margot]] - „Tak ma hrej“ - ([[Daniel Urbán]]/[[Andrea Zimányiová]]) * [[Viki Matušovová]] - „Uhoľ pohľadu“ - ([[Brunno Oravec]]/[[Marián Brezáni]], [[Miroslav Jurika]]) * [[Matka Guráž]] - „Listobranie“ - ([[Robert Ruman]]/[[Robert Ruman]]) * [[Mayo]] - „Tón“ - ([[Mayo]]/[[Mayo]]) * [[Metalinda]] - „Keď strácam dych“ - ([[Peter Sámel]]/[[Peter Sámel]]) * [[Michaella]] - „O nás“ - ([[Vladimír Gnepa]]/[[Silvia Kaščáková]]) * [[Robo Mikla]] - „Voda a oheň“ - ([[Milan Herstek]]/[[Milan Herstek]], [[Robert Mikla]]) * [[Dominika Mirgová]] - „Cesta snov“ - ([[Dominika Mirgová]], Lukey/[[Dominika Mirgová]]) * [[Mista]] - „Emotions“ - ([[Mista]]/[[Mista]]) * [[Lucia Olešová]] - „Rok a pol“ - ([[Tibor Laurinčík]]/[[Dušan Giertl]]) * [[Robo Opatovský]] - „Niečo máš“ - ([[Robo Opatovský]]/[[Peter Konečný]]) * [[Palonders]] ([[Marcel Palonder]] a [[Tomáš Palonder]]) & [[Street Dance Academy|SDA]] - „Slová slov“ - ([[Marcel Palonder]]/[[Václav Šuplata]]) * [[Ivana Poláčková]] - „So mnou všetko smieš“ - ([[Jimi Cimbala]], [[Zoltán Tóth]]/[[Jimi Cimbala]], [[Zoltán Tóth]]) * [[Kristína Prekopová]] - „Druhá prvá láska“ - ([[Peter Gurský]]/[[Kristína Prekopová]], [[Peter Gurský]]) * [[Pavol Remenár]], [[Klára (speváčka)|Klára]] a [[Liquid Error]] - „Figaro“ - ([[Peter Farnbauer]], [[Pavol Jursa]]/[[Pavol Jursa]]) * [[Reverz Park]] - „Po kvapkách“ - ([[Peter Klema]]/[[Peter Klema]], [[Števo Faltin]], [[Peter Fotta]]) * [[Save The Cookie]] - „My World“ - ([[Igor Baar]]/[[Igor Baar]], [[Save The Cookie]]) * [[Martina Schindlerová]] - „Môžeš ísť“ - ([[Juraj Zaujec]]/[[Peter Lehotský]]) * [[Six & Kristy]] - „Priestor pre dvoch“ - ([[Mário Karas]]/[[Mário Karas]]) * [[Smola a hrušky]] - „Pridaj si ma“ - ([[Jozef Kramár]]/[[Jozef Kramár]]) * [[Soňa (speváčka)|Soňa]] - „Skús ma viesť“ - ([[Peter Sámel]]/[[Peter Sámel]]) * [[Stereo]] - „Niekde medzi tým“ - ([[Andy Ďurica]]/[[Andy Ďurica]]) * [[Stopa (skupina)|Stopa]] - „Nightsong“ - ([[Stopa (skupina)|Stopa]]/[[Marcela Jurčensková]]) * [[Sunlips]] - „Správy v splne“ - ([[Pavol Vozár]]/[[Pavol Vozár]]) * [[Andrea Súlovská]] - „Život“ - ([[Andrea Súlovská]]/[[Andrea Súlovská]]) * [[Robo Šimko a MassRiot]] - „Podľa vlastnej hlavy“ - ([[MassRiot]]/[[Marián Brezáni]], [[Miroslav Jurika]]) * [[Barbora Šulíková]] - „Čelný náraz“ - ([[Jaroslav Žigo ml.]]/[[Ada Žigová]]) * [[Otto Weiter]] & [[Makar Čudra (hudobná skupina)|Makar Čudra]] - „Vrtká“ - ([[Ivan Kutný]]/[[Viktor Mikláš]]) == Zaujímavosti == Nórsko organizovalo súťaž už 3-krát: okrem roku 2010 i v rokoch [[Eurovision Song Contest 1986|1986]] a [[Eurovision Song Contest 1996|1996]]. Po minulom roku počet účastníkov klesol zo 42 na 39. Súťaže sa nezúčastnili 4 krajiny: [[Andorra]], [[Česko]], [[Maďarsko]] a [[Čierna Hora]], naopak vrátilo sa [[Gruzínsko]]. Zo strany fanúšikov sa objavila požiadavka na návrat živého orchestra do súťaže. Orchester bol používaný od prvej súťaže v roku 1956, no od roku 1998 kvôli rýchlemu vývoju v technike sa v súťaži neobjavil. Jan Fredrik Heyerdahl z nórskeho rozhlasového orchestra povedal, že o účasť v súťaži majú záujem, v prípade, že EBU a NRK schvália jeho návrat. Nakoniec sa však orchester v súťaži neobjavil. == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [http://www.eurovision.tv Eurovision Officiálne stránky - eurovision.tv] * [http://www.stv.sk/eurosong/ Officiálne slovenské stránky - stv.sk/eurosong] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090922025751/http://www.stv.sk/eurosong/ |date=2009-09-22 }} * [http://eurovize.sblog.cz/eurovize_10/ České stranky venujúce sa Eurovision Song Contest 2010 - eurovize.sblog.cz/eurovize_10] {{Eurovision Song Contest}} [[Kategória:Veľká cena Eurovízie|2010]] [[Kategória:2010 v Nórsku]] [[Kategória:Bærum]] lxl7bg32driy4m3sgcctr0nwrvfzhx4 0 304436 8212716 8055651 2026-05-12T13:52:30Z PeterKLK 94978 aktualizácia 8212716 wikitext text/x-wiki {{Infobox futbalista | meno = Vladimír Kinder | celé meno = | foto = | prezývka = | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1969|3|14}} | rodné mesto = [[Bratislava]] | miesto narodenia = | štát = [[Česko-Slovensko]] | výška = 178 cm | súčasný klub = | klubové číslo = | pozícia = [[obranca (futbal)|obranca]] | mládežnícke roky = 1979-1989<br />1989 | mládežnícke kluby = [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<br />[[VTJ Karlove Vary]] | roky = 1990–1997<br />1997–2000<br />2000–2001<br />2001–2003<br />2003–2004<br />2004–2005<br />2005-2007<br />2010- | kluby = [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<br />[[Middlesbrough FC]]<br />[[FKD Drnovice|1. FK Drnovice]]<br />[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]]<br />[[SC Untersiebenbrunn]]<br />[[ASK Schwadorf]]<br />[[PŠC Pezinok]]<br />[[FK Slovan Kendice]] | zápasy(góly) = 161 (22)<br />{{0}}37 {{0}}(5)<br />{{0}}19 {{0}}(0)<br />{{0}}80 (13)<br />{{0}}32 {{0}}(8)<br />{{0}}18 {{0}}(8) | reprezentačné roky = 1993<br />1994–2001 | národné mužstvo = {{TCH|f|1}}<br />{{SVK|f|1}} | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}1{{0}}(0)<br />{{0}}38{{0}}(1) | trénerské roky = 2008-2009 2025- | trénerské kluby = Slovan Bratislava B ŠK Vrakuňa | pkupdate = | nmupdate = }} '''Vladimír Kinder''' (* [[14. marec]] [[1969]], [[Bratislava]]) je bývalý [[Slovensko|slovenský]] [[futbal|futbalista]], reprezentant [[Československé národné futbalové mužstvo|Česko-Slovenska]] a [[Slovenské národné futbalové mužstvo|Slovenska]]. ==Klubová kariéra== S futbalom začínal ako žiak v [[ŠK Slovan Bratislava|Slovane Bratislava]], najskôr hrával v strede útoku, na ľavého obrancu sa preorientoval v juniorke pod trénerom Jozefom Valovičom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kinder už nechce mlčať: Poviem vám, v koho vrecku sa stratili milióny za môj prestup zo Slovana | url = https://sport24.pluska.sk/futbal/kinder-uz-nechce-mlcat-poviem-vam-v-koho-vrecku-sa-stratili-miliony-za-moj-prestup-zo-slovana | dátum vydania = 29. 3. 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport24.pluska.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Po návrate z vojenčiny v Karlových Varoch sa hlásil v kabíne A-tímu Slovana. Pri svojej premiére v [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] 18. novembra 1990 nastúpil ako stredný útočník proti [[FC Zbrojovka Brno|Zbrojovke Brno]] (4 : 2) a v 22. minúte strelil svoj prvý ligový gól. Slovan v tejto sezóne bojoval o titul so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]], s ktorou prehral doma v kľúčovom zápase 0 : 3<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri blesky zasiahli belasých | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 19 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a obsadil druhé miesto.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mužstvo neobmedzených možností. O lige po lige – ŠK Slovan Bratislava | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = jún | ročník = XLV. | číslo = 146 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V nasledujúcej sezóne 1991/92 získal Slovan po 17 rokoch majstrovský titul, Kinder nastúpil v 29 zápasoch, strelil dva góly, jeden z nich rozhodol o víťazstve nad [[FC Baník Ostrava|Baníkom Ostrava]] (1 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ďalekonosná Kinderova strela | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = apríl | ročník = XXIV. | číslo = 15 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ďalšie tri tituly získal v [[Niké liga|slovenskej lige]], kde patril k oporám belasých a k najväčším osobnostiam súťaže. Dvakrát získal „Cenu Antona Ondruša“ pre najlepšieho hráča sezóny v ankete, v ktorej hlasovali hráči ligových klubov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tréner Galis, futbalista Kinder. Vyhral super chalan | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = jún | ročník = XLVIII. | číslo = 141 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vlaňajšok ako cez „kopirák“: opäť Galis, opäť Kinder! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = jún | ročník = IL. | číslo = 139 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1993 sa prvý krát objavil v ankete [[Jedenástka roka (anketa)|Jedenástke roka]], nechýbal ani na jednom hlasovacom lístku, všetci hlasujúci tréneri ho zaradili do najlepšej zostavy roka.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Stopercentný“ iba Kinder | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = december | ročník = XLVII. | číslo = 296 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1994 vyhral anketu [[Futbalista roka 1994 (Slovensko)|Futbalista roka]] a v decembri toho istého roku nastúpil v mužstve „vianočných hviezd“ spolu s [[Marián Zeman|Mariánom Zemanom]] proti [[AC Miláno]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovenské „vianočné hviezdy“ | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = január | ročník = XXVI. | číslo = 1 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V európskych pohároch odohral veľké zápasy proti [[Real Madrid|Realu Madrid]] (1 : 2, 1 : 1), [[AC Miláno]] (0 : 1, 0 : 4), [[Aston Villa|Aston Ville]] (0 : 0, 1 : 2), bol pri víťazstvách nad [[Fußball-Bundesliga|bundesligovými]] klubmi [[Borussia Dortmund|Borussiou Dortmund]] (2 : 1)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Skvelá dvadsaťminútovka belasých | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = október | ročník = XLVIII. | číslo = 242 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a [[1. FC Kaiserslautern]] (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan Nemcov opäť zdolal! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 212 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V auguste 1996 skóroval v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]] proti [[Trabzonspor]]u, strelou spoza šestnástky do „šibenice“ rozhodol o víťazstve 2 : 1.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Šok, hlavička, lahôdka | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = august | ročník = 41 | číslo = 153 | strany = 13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Naposledy obliekol dres Slovana v novembri 1996 proti [[FK Dubnica nad Váhom|Dubnici nad Váhom]], k víťazstvu 5 : 0 prispel gólom. V decembri 1996 prestúpil do anglického klubu [[Middlesbrough FC|FC Middlesbrough]], stal sa tak prvým slovenským futbalistom v [[Premier League]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dres číslo 7 má už svojho pána | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = január | ročník = LI. | číslo = 15 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V súťaži debutoval 1. marca 1997 proti [[Sheffield Wednesday FC|Sheffield Wednesday]] (1 : 3),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prehrou okorenená premiéra | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 51 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól dal vo svojom druhom zápase 5. marca 1997 proti [[Derby County FC|Derby County]] (6 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pravačka zavelila k poltuctovej nádielke | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 55 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne [[FA Premier League 1996/1997|1996/97]] stihol odohrať 6 zápasov, „Boro“ vypadli, ale klubu sa darilo v pohárových súťažiach. Kinder sa stal prvým Slovákom, ktorý hral vo finále [[FA Cup|Anglického pohára]] v roku 1997, Middlesbrough prehral s [[Chelsea FC|FC Chelsea]] 0 : 2.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vladimír Kinder na poslednú štvrťhodinu. Zážitok, ktorý sa už nemusí opakovať | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 113 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Nastúpil aj v opakovanom finálovom zápase [[EFL Cup|Ligového pohára]] 1997, pri prehre s [[Leicester City FC|Leicestrom City]] 0 : 1 po predĺžení odohral celých 120 minút.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Napriek prehre – potlesk! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = apríl | ročník = LI. | číslo = 89 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1998 si „Boro“ zopakovali finálovú učasť v Ligovom pohári, Kinder odohral celý zápas proti Chelsea (0 : 2 po predĺžení),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kinder si zahral s Gascoigneom | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = marec | ročník = LII. | číslo = 74 | strany = 18 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v priebehu jedného roka bol trikrát vo finále pohárových súťaží, ani raz však nezískal víťaznú trofej.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Do tretice – všetko zlé! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = marec | ročník = LII. | číslo = 75 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V ďalšej sezóne si Middlesbrough vybojoval postup z [[EFL Championship]], Kinder nastúpil v 26 zápasoch, dvakrát skóroval. V sezóne [[FA Premier League 1998/1999|1998/99]] nastúpil len v piatich zápasoch, dal dva góly. V 5. kole v septembri 1998 skóroval proti [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamu Hotspur]] (3 : 0),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri strely – jeden gól | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = september | ročník = LII. | číslo = 212 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> sedem mesiacov mu tréner Bryan Robson nedal príležitosť, nastúpil až v 34. kole v apríli 1999 a znova skóroval proti [[Coventry City FC|Coventry City]] (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kinder hral, ba dal aj gól! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = apríl | ročník = LIII. | číslo = 89 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Svoje pôsobenie v Middlesbrough ukončil predčasne po dva a pol roku, o jeho služby malo záujem viacero klubov. S francúzskym klubom [[SC Bastia]] bol na sústredení, pripravoval sa s Artmediou aj so Slovanom, nakoniec podpísal zmluvu s [[FKD Drnovice|Petrou Drnovice]]. V [[1. česká futbalová liga|českej lige]] debutoval v sezóne [[1. Gambrinus liga 1999/2000|1999/2000]] v 17. kole proti Brnu (3 : 2), celkom odohral v súťaži 19 zápasov bez gólového zápisu. V novembri 2000 sa stal hráčom [[FC Petržalka|Artmedie Petržalka]], po štyroch rokoch sa vrátil na slovenské trávniky v mestskom derby s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]] (1 : 4). Ako kapitán priviedol mužstvo k historickému 2. miestu v lige v sezóne [[1. slovenská futbalová liga 2002/2003|2002/03]]. Artmedia sa prvý krát stala najlepším bratislavským klubom a vybojovala si účasť v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Artmedia v Európe! Štrngli si s Pohárom UEFA | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2003 | mesiac = jún | ročník = 48 | číslo = 115 | strany = 16 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 34-ročný Kinder patril k najvýraznejším osobnostiam celej ligy, svojimi výkonmi si vyslúžil už šiesty raz miesto v [[Jedenástka sezóny (slovenská futbalová liga)|Jedenástke sezóny]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kto by to bol čakal po zlom úvode... | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2003 | mesiac = jún | ročník = 48 | číslo = 133 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po úspešnej sezóne prestúpil do druholigového rakúskeho klubu SC Untersiebenbrunn. V sezóne [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] sa ako asistent trénera [[Ladislav Pecko|Ladislava Pecka]] podieľal na zisku majstrovského titulu Slovana a víťazstve v [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenskom pohári]]. Od roku 2006 bol predsedom klubu a hrajúcim asistentom trénera v klube [[PŠC Pezinok]]. S bývalým spoluhráčom [[Tomáš Stúpala|Tomášom Stúpalom]] viedol B-mužstvo Slovana,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kinder a Stúpala sa vracajú do Slovana | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/110245-kinder-a-stupala-sa-vracaju-do-slovana/ | dátum vydania = 24. 1. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> ako tréner pôsobil aj v kluboch Iskra Petržalka a ŠK Vrakuňa. ==Reprezentačná kariéra== {{TCH|f|0|Česko-Slovensko}} reprezentoval raz, tréner [[Václav Ježek]] mu dal príležitosť v kvalifikačnom zápase o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]], 16. júna 1993 proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (3 : 0) striedal v 54. minúte Pavla Kuku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aspoň na pár minút... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 137 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bol aj v nominácii na posledný zápas s {{BEL|f|0|Belgickom}} (0 : 0), do hry však nezasiahol.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vencel áno, Molnár nie | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = november | ročník = XLVII. | číslo = 261 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} odohral 38 zápasov, bol pri prvom oficiálnom vystúpení národného mužstva 2. februára 1994 proti {{UAE|f|0|Spojeným arabským emirátom}} (1 : 0), aj pri prvom domácom zápase 20. apríla 1994 v Bratislave proti {{HRV|f|0|Chorvátsku}} (4 : 1), v ktorom strelil svoj jediný reprezentačný gól.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Víťazstvo pre históriu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = apríl | ročník = XLVIII. | číslo = 92 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Patril k oporám reprezentácie v kvalifikačných zápasoch o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] i [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]], v roku 1994 ako jediný nastúpil vo všetkých medzištátnych zápasoch.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovenská futbalová reprezentácia v roku 1994. Iba Kinder vo všetkých | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 299 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po prehre 0 : 3 v kvalifikačnom zápase o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] s {{PRT|f|0|Portugalskom}} v októbri 1998 sa vytratil z reprezentácie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Možno som nastúpiť nemal... | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = október | ročník = LII. | číslo = 239 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po troch rokoch ho tréner [[Jozef Adamec]] nominoval na prípravný zápas s {{IRN|f|0|Iránom}} (3 : 4),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kinder namiesto Tomascheka | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = august | ročník = 46 | číslo = 155 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v ktorom 15. augusta 2001 Kinder naposledy obliekol reprezentačný dres. ==Úspechy== '''Klubové''' * majster Česko-Slovenska 1992 so Slovanom Bratislava * 3× majster Slovenska so Slovanom (1994, 1995, 1996) * víťaz Slovenského pohára 1994 * víťaz Matičného pohára 1994, 1996 * vicemajster Slovenska 2001/02 s Artmediou * finalista FA Cupu 1997 s FC Middlesbrough * 2× finalista Ligového pohára s FC Middlesbrough (1997, 1998) '''Individuálne''' * Futbalista roka 1994 * 2× najlepší hráč slovenskej ligy (1993/94, 1994/95) * 6× člen Jedenástky roka/sezóny (1993, 1994, 1995, 1996, 2001, 2002) == Referencie == {{Referencie|2}} {{preklad|de|Vladimír Kinder|69881080}} == Externé odkazy == * [http://www.transfermarkt.de/de/spieler/16483/vladimirkinder/profil.html Vladimir Kinder] na stránke Transfermarkt.de * [http://www.national-football-teams.com/v2/player.php?id=14821 National-Football-Teams.com] {{Futbalový výhonok}} {{Futbalisti roka (Slovensko)}} {{DEFAULTSORT:Kidner, Vladimír}} [[Kategória:Narodenia v 1969]] [[Kategória:Slovenskí futbalisti]] [[Kategória:Hráči ŠK Slovan Bratislava]] [[Kategória:Hráči Middlesbrough FC]] [[Kategória:Hráči FA Premier League]] [[Kategória:Hráči FKD Drnovice]] [[Kategória:Hráči FC Petržalka 1898]] [[Kategória:Hráči SC Untersiebenbrunn]] o9d1gtpghjcvr41je7meo6oqihfw24h 8212796 8212716 2026-05-12T17:47:09Z ~2026-28232-46 294397 8212796 wikitext text/x-wiki {{Infobox futbalista | meno = Vladimír Kinder | celé meno = | foto = | prezývka = | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1969|3|14}} | miesto narodenia = [[Bratislava]] | štát = [[Česko-Slovensko|ČSSR]] (dnes [[Slovensko]]) | výška = 178 cm | súčasný klub = | klubové číslo = | pozícia = [[obranca (futbal)|obranca]] | mládežnícke roky = 1979-1989<br />1989 | mládežnícke kluby = [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<br />[[VTJ Karlove Vary]] | roky = 1990–1997<br />1997–2000<br />2000–2001<br />2001–2003<br />2003–2004<br />2004–2005<br />2005-2007<br />2010- | kluby = [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<br />[[Middlesbrough FC]]<br />[[FKD Drnovice|1. FK Drnovice]]<br />[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]]<br />[[SC Untersiebenbrunn]]<br />[[ASK Schwadorf]]<br />[[PŠC Pezinok]]<br />[[FK Slovan Kendice]] | zápasy(góly) = 161 (22)<br />{{0}}37 {{0}}(5)<br />{{0}}19 {{0}}(0)<br />{{0}}80 (13)<br />{{0}}32 {{0}}(8)<br />{{0}}18 {{0}}(8) | reprezentačné roky = 1993<br />1994–2001 | národné mužstvo = {{TCH|f|1}}<br />{{SVK|f|1}} | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}1{{0}}(0)<br />{{0}}38{{0}}(1) | trénerské roky = 2008-2009 2025- | trénerské kluby = Slovan Bratislava B ŠK Vrakuňa | pkupdate = | nmupdate = }} '''Vladimír Kinder''' (* [[14. marec]] [[1969]], [[Bratislava]]) je bývalý [[Slovensko|slovenský]] [[futbal|futbalista]], reprezentant [[Československé národné futbalové mužstvo|Česko-Slovenska]] a [[Slovenské národné futbalové mužstvo|Slovenska]]. ==Klubová kariéra== S futbalom začínal ako žiak v [[ŠK Slovan Bratislava|Slovane Bratislava]], najskôr hrával v strede útoku, na ľavého obrancu sa preorientoval v juniorke pod trénerom Jozefom Valovičom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kinder už nechce mlčať: Poviem vám, v koho vrecku sa stratili milióny za môj prestup zo Slovana | url = https://sport24.pluska.sk/futbal/kinder-uz-nechce-mlcat-poviem-vam-v-koho-vrecku-sa-stratili-miliony-za-moj-prestup-zo-slovana | dátum vydania = 29. 3. 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport24.pluska.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Po návrate z vojenčiny v Karlových Varoch sa hlásil v kabíne A-tímu Slovana. Pri svojej premiére v [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] 18. novembra 1990 nastúpil ako stredný útočník proti [[FC Zbrojovka Brno|Zbrojovke Brno]] (4 : 2) a v 22. minúte strelil svoj prvý ligový gól. Slovan v tejto sezóne bojoval o titul so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]], s ktorou prehral doma v kľúčovom zápase 0 : 3<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri blesky zasiahli belasých | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 19 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a obsadil druhé miesto.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mužstvo neobmedzených možností. O lige po lige – ŠK Slovan Bratislava | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = jún | ročník = XLV. | číslo = 146 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V nasledujúcej sezóne 1991/92 získal Slovan po 17 rokoch majstrovský titul, Kinder nastúpil v 29 zápasoch, strelil dva góly, jeden z nich rozhodol o víťazstve nad [[FC Baník Ostrava|Baníkom Ostrava]] (1 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ďalekonosná Kinderova strela | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = apríl | ročník = XXIV. | číslo = 15 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ďalšie tri tituly získal v [[Niké liga|slovenskej lige]], kde patril k oporám belasých a k najväčším osobnostiam súťaže. Dvakrát získal „Cenu Antona Ondruša“ pre najlepšieho hráča sezóny v ankete, v ktorej hlasovali hráči ligových klubov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tréner Galis, futbalista Kinder. Vyhral super chalan | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = jún | ročník = XLVIII. | číslo = 141 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vlaňajšok ako cez „kopirák“: opäť Galis, opäť Kinder! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = jún | ročník = IL. | číslo = 139 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1993 sa prvý krát objavil v ankete [[Jedenástka roka (anketa)|Jedenástke roka]], nechýbal ani na jednom hlasovacom lístku, všetci hlasujúci tréneri ho zaradili do najlepšej zostavy roka.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Stopercentný“ iba Kinder | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = december | ročník = XLVII. | číslo = 296 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1994 vyhral anketu [[Futbalista roka 1994 (Slovensko)|Futbalista roka]] a v decembri toho istého roku nastúpil v mužstve „vianočných hviezd“ spolu s [[Marián Zeman|Mariánom Zemanom]] proti [[AC Miláno]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovenské „vianočné hviezdy“ | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = január | ročník = XXVI. | číslo = 1 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V európskych pohároch odohral veľké zápasy proti [[Real Madrid|Realu Madrid]] (1 : 2, 1 : 1), [[AC Miláno]] (0 : 1, 0 : 4), [[Aston Villa|Aston Ville]] (0 : 0, 1 : 2), bol pri víťazstvách nad [[Fußball-Bundesliga|bundesligovými]] klubmi [[Borussia Dortmund|Borussiou Dortmund]] (2 : 1)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Skvelá dvadsaťminútovka belasých | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = október | ročník = XLVIII. | číslo = 242 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a [[1. FC Kaiserslautern]] (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan Nemcov opäť zdolal! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 212 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V auguste 1996 skóroval v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]] proti [[Trabzonspor]]u, strelou spoza šestnástky do „šibenice“ rozhodol o víťazstve 2 : 1.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Šok, hlavička, lahôdka | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = august | ročník = 41 | číslo = 153 | strany = 13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Naposledy obliekol dres Slovana v novembri 1996 proti [[FK Dubnica nad Váhom|Dubnici nad Váhom]], k víťazstvu 5 : 0 prispel gólom. V decembri 1996 prestúpil do anglického klubu [[Middlesbrough FC|FC Middlesbrough]], stal sa tak prvým slovenským futbalistom v [[Premier League]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dres číslo 7 má už svojho pána | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = január | ročník = LI. | číslo = 15 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V súťaži debutoval 1. marca 1997 proti [[Sheffield Wednesday FC|Sheffield Wednesday]] (1 : 3),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prehrou okorenená premiéra | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 51 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól dal vo svojom druhom zápase 5. marca 1997 proti [[Derby County FC|Derby County]] (6 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pravačka zavelila k poltuctovej nádielke | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 55 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne [[FA Premier League 1996/1997|1996/97]] stihol odohrať 6 zápasov, „Boro“ vypadli, ale klubu sa darilo v pohárových súťažiach. Kinder sa stal prvým Slovákom, ktorý hral vo finále [[FA Cup|Anglického pohára]] v roku 1997, Middlesbrough prehral s [[Chelsea FC|FC Chelsea]] 0 : 2.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vladimír Kinder na poslednú štvrťhodinu. Zážitok, ktorý sa už nemusí opakovať | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 113 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Nastúpil aj v opakovanom finálovom zápase [[EFL Cup|Ligového pohára]] 1997, pri prehre s [[Leicester City FC|Leicestrom City]] 0 : 1 po predĺžení odohral celých 120 minút.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Napriek prehre – potlesk! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = apríl | ročník = LI. | číslo = 89 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1998 si „Boro“ zopakovali finálovú učasť v Ligovom pohári, Kinder odohral celý zápas proti Chelsea (0 : 2 po predĺžení),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kinder si zahral s Gascoigneom | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = marec | ročník = LII. | číslo = 74 | strany = 18 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v priebehu jedného roka bol trikrát vo finále pohárových súťaží, ani raz však nezískal víťaznú trofej.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Do tretice – všetko zlé! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = marec | ročník = LII. | číslo = 75 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V ďalšej sezóne si Middlesbrough vybojoval postup z [[EFL Championship]], Kinder nastúpil v 26 zápasoch, dvakrát skóroval. V sezóne [[FA Premier League 1998/1999|1998/99]] nastúpil len v piatich zápasoch, dal dva góly. V 5. kole v septembri 1998 skóroval proti [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamu Hotspur]] (3 : 0),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri strely – jeden gól | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = september | ročník = LII. | číslo = 212 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> sedem mesiacov mu tréner Bryan Robson nedal príležitosť, nastúpil až v 34. kole v apríli 1999 a znova skóroval proti [[Coventry City FC|Coventry City]] (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kinder hral, ba dal aj gól! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = apríl | ročník = LIII. | číslo = 89 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Svoje pôsobenie v Middlesbrough ukončil predčasne po dva a pol roku, o jeho služby malo záujem viacero klubov. S francúzskym klubom [[SC Bastia]] bol na sústredení, pripravoval sa s Artmediou aj so Slovanom, nakoniec podpísal zmluvu s [[FKD Drnovice|Petrou Drnovice]]. V [[1. česká futbalová liga|českej lige]] debutoval v sezóne [[1. Gambrinus liga 1999/2000|1999/2000]] v 17. kole proti Brnu (3 : 2), celkom odohral v súťaži 19 zápasov bez gólového zápisu. V novembri 2000 sa stal hráčom [[FC Petržalka|Artmedie Petržalka]], po štyroch rokoch sa vrátil na slovenské trávniky v mestskom derby s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]] (1 : 4). Ako kapitán priviedol mužstvo k historickému 2. miestu v lige v sezóne [[1. slovenská futbalová liga 2002/2003|2002/03]]. Artmedia sa prvý krát stala najlepším bratislavským klubom a vybojovala si účasť v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Artmedia v Európe! Štrngli si s Pohárom UEFA | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2003 | mesiac = jún | ročník = 48 | číslo = 115 | strany = 16 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 34-ročný Kinder patril k najvýraznejším osobnostiam celej ligy, svojimi výkonmi si vyslúžil už šiesty raz miesto v [[Jedenástka sezóny (slovenská futbalová liga)|Jedenástke sezóny]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kto by to bol čakal po zlom úvode... | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2003 | mesiac = jún | ročník = 48 | číslo = 133 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po úspešnej sezóne prestúpil do druholigového rakúskeho klubu SC Untersiebenbrunn. V sezóne [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] sa ako asistent trénera [[Ladislav Pecko|Ladislava Pecka]] podieľal na zisku majstrovského titulu Slovana a víťazstve v [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenskom pohári]]. Od roku 2006 bol predsedom klubu a hrajúcim asistentom trénera v klube [[PŠC Pezinok]]. S bývalým spoluhráčom [[Tomáš Stúpala|Tomášom Stúpalom]] viedol B-mužstvo Slovana,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kinder a Stúpala sa vracajú do Slovana | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/110245-kinder-a-stupala-sa-vracaju-do-slovana/ | dátum vydania = 24. 1. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> ako tréner pôsobil aj v kluboch Iskra Petržalka a ŠK Vrakuňa. ==Reprezentačná kariéra== {{TCH|f|0|Česko-Slovensko}} reprezentoval raz, tréner [[Václav Ježek]] mu dal príležitosť v kvalifikačnom zápase o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]], 16. júna 1993 proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (3 : 0) striedal v 54. minúte Pavla Kuku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aspoň na pár minút... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 137 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bol aj v nominácii na posledný zápas s {{BEL|f|0|Belgickom}} (0 : 0), do hry však nezasiahol.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vencel áno, Molnár nie | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = november | ročník = XLVII. | číslo = 261 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} odohral 38 zápasov, bol pri prvom oficiálnom vystúpení národného mužstva 2. februára 1994 proti {{UAE|f|0|Spojeným arabským emirátom}} (1 : 0), aj pri prvom domácom zápase 20. apríla 1994 v Bratislave proti {{HRV|f|0|Chorvátsku}} (4 : 1), v ktorom strelil svoj jediný reprezentačný gól.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Víťazstvo pre históriu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = apríl | ročník = XLVIII. | číslo = 92 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Patril k oporám reprezentácie v kvalifikačných zápasoch o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] i [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]], v roku 1994 ako jediný nastúpil vo všetkých medzištátnych zápasoch.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovenská futbalová reprezentácia v roku 1994. Iba Kinder vo všetkých | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 299 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po prehre 0 : 3 v kvalifikačnom zápase o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] s {{PRT|f|0|Portugalskom}} v októbri 1998 sa vytratil z reprezentácie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Možno som nastúpiť nemal... | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = október | ročník = LII. | číslo = 239 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po troch rokoch ho tréner [[Jozef Adamec]] nominoval na prípravný zápas s {{IRN|f|0|Iránom}} (3 : 4),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kinder namiesto Tomascheka | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = august | ročník = 46 | číslo = 155 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v ktorom 15. augusta 2001 Kinder naposledy obliekol reprezentačný dres. ==Úspechy== '''Klubové''' * majster Česko-Slovenska 1992 so Slovanom Bratislava * 3× majster Slovenska so Slovanom (1994, 1995, 1996) * víťaz Slovenského pohára 1994 * víťaz Matičného pohára 1994, 1996 * vicemajster Slovenska 2001/02 s Artmediou * finalista FA Cupu 1997 s FC Middlesbrough * 2× finalista Ligového pohára s FC Middlesbrough (1997, 1998) '''Individuálne''' * Futbalista roka 1994 * 2× najlepší hráč slovenskej ligy (1993/94, 1994/95) * 6× člen Jedenástky roka/sezóny (1993, 1994, 1995, 1996, 2001, 2002) == Referencie == {{Referencie}} *{{preklad|de|Vladimír Kinder|69881080}} == Externé odkazy == * [http://www.transfermarkt.de/de/spieler/16483/vladimirkinder/profil.html Vladimir Kinder] na stránke Transfermarkt.de * [http://www.national-football-teams.com/v2/player.php?id=14821 National-Football-Teams.com] {{Futbalisti roka (Slovensko)}} {{DEFAULTSORT:Kidner, Vladimír}} [[Kategória:Slovenskí futbalisti]] [[Kategória:Hráči ŠK Slovan Bratislava]] [[Kategória:Hráči Middlesbrough FC]] [[Kategória:Hráči FA Premier League]] [[Kategória:Hráči FKD Drnovice]] [[Kategória:Hráči FC Petržalka 1898]] [[Kategória:Hráči SC Untersiebenbrunn]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] 8swa3w38z4vimfhm1rh666uanh1sijg 0 307861 8213046 7939138 2026-05-13T07:05:22Z ~2026-28638-91 294705 Vladimír Mišík 8213046 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Bonnie Tyler | Obrázok = Bonnie Tyler.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = [[Spojené kráľovstvo|britská speváčka]] | Rodné meno = Gaynor Hopkinsová | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dn|1951|6|8}} | Miesto narodenia = [[Skewen]], [[Neath]], [[Wales]]<br />[[Spojené kráľovstvo]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2026|5|12|1951|6|18}} | Miesto úmrtia = [[Londýn]] | Bydlisko = | Pôsobenie = 1975 – súčasnosť | Žáner = [[Pop rock]], [[Rock]], [[Wagnerian rock]], [[country rock]] | Roky pôsobenia = | Hrá na nástroje = [[spevák|spev]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[RCA Records]]<br />[[Columbia Records]]<br />[[Hansa Records]]<br />[[Chrysalis Records]]<br />[[Atlantic Records]] | Webstránka = [http://www.bonnietyler.com/ www.bonnietyler.com] |Portál 1 =Spojené kráľovstvo }} '''Bonnie Tyler''' (* [[8. jún]] [[1951]], [[Skewen]]), narodená ako '''Gaynor Hopkins,''' je [[Wales|waleská]] [[Spevák|speváčka]]. Je známa svojím charakteristickým chrapľavým [[Hlas (zvukový prejav)|hlasom]]. Tyler sa dostala do povedomia po vydaní jej [[Hudobný album|albumu]] v roku [[1977]] ''[[The World Starts Tonight]]'' a piesní "Lost in France" a "More Than a Lover". Jej [[pieseň]] z roku [[1978]] "It's a Heartache" sa dostala na 4. priečku v [[UK Singles Chart]], a 3. priečku v [[Spojené štáty|americkej]] hitparáde [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]]. == Hudobná kariéra == Bonnie sa narodila v [[Skewen]]e, ([[Neath]], [[Wales]]). V mladosti počúvala hudbu [[Janis Joplin]] a [[Tina Turner|Tiny Turner]]. Ako 19- ročná sa zúčastnila talentovej súťaže, po ktorej začala vystupovať v kapele ''Bobby Wayne & The Dixies''. O dva roky neskôr založila vlastnú kapelu ''Imagination'', s ktorou vystupovala pod umeleckým menom Sherene Davies po puboch a kluboch v Južnom Walese. V roku 1973 sa Bonnie vydala za realitného makléra Roberta Sullivana. V roku 1975 ju objavil Roger Bell, ktorý jej vybavil nahrávaciu zmluvu s [[RCA Records]]. V tomto období ju požiadali aby si zmenila umelecké meno, pod ktorým je známa dodnes, začala vystupovať ako Bonnie Tyler. Spolupracovala s produkčným tímom: skladateľom Ronnie Scottom a s menežérom Steve Wolfem.<ref name="BTBio">[http://www.bonnietyler.com/bio.html Bonnie Tyler Official Biography] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20091015073256/http://www.bonnietyler.com/bio.html |date=2009-10-15 }} Retrieved 21 September 2009</ref> Po tom ako Bonnie v roku 1976 nahrala svoju prvú úspešnú skladbu „Lost in France“, ktorá sa dostala vo viacerých rebríčkoch do Top-Ten, vydala v roku 1977 svoj debutový album s názvom ''The World Starts Tonight''. Z tohto albumu pochádzal aj jej ďalší úspešný singel, „More Than a Lover“. Nasledujúci album Bonnie Tyler ''Natural Force'', ktorý bol pre americký trh premenovaný podľa najväčšieho hitu, singlu „It's a Heartache“, sa stal podľa [[RIAA]] v priebehu dvoch týždňov v júni 1978 dvojnásobne zlatým. Okrem svetových úspechov mala Bonnie niekoľko regionálnych hitov v Nemecku, Francúzsku, ale aj v Japonsku. V rokoch 1977 až 1981 vydala pre vydavateľstvo RCA štyri hudobné albumy. Po ukončení zmluvy s RCA v roku 1982 podpísala zmluvu s [[Columbia Records]] a začala spolupracovať so skladateľom Jimom Steinmanom. Jej nasledujúci album ''[[Faster Than the Speed of Night]]'', ktorý vyšiel na jar roku 1983 obsahoval skladbu „Total Eclipse of the Heart“. Táto pieseň sa stala celosvetovým hitom Bonnie Tyler. V mnohých rebríčkoch sa držala na prvom mieste. V Spojených štátoch bola na vrchole štyri týždne. Album ''Faster Than the Speed of Night'' bol v Spojenom kráľovstve na prvom mieste, do prvej päťky sa dostal v USA a v Austrálii. Pieseň „Total Eclipse of the Heart“ bola nominovaná na cenu [[Grammy]]. V roku 1984 získala Bonnie ďalšiu nomináciu na Grammy za pieseň „Here She Comes“.<ref>http://www.rockonthenet.com/artists-t/bonnietyler.htm</ref>, ktorý bol súčasťou [[soundtrack]]u filmu ''[[Metropolis (film)|Metropolis]]''. V lete 1985 mala Bonnie Tyler ďalšie dva úspešné single: „A Rockin' Good Way“ (duet so [[Shakin' Stevens|Shakinom Stevensom]]) a „Holding Out for a Hero“, zo soundtracku filmu ''Footloose''. Nasledujúcim albumom ''[[Secret Dreams and Forbidden Fire]]'' (1986) a ''[[Hide Your Heart]]'' (1988) sa na predošlé celosvetové úspechy Bonnie Tyler nepodarilo nadviazať. Úspešnejšie boli vo Francúzsku, Švačiarsku, Škandinávii, Južnej Afrike a v Austrálii. Singel „If You Were A Woman (And I Was A Man)“ bol v roku 1986 vo Francúzsku v Top-Ten. Bonnie spolupracovala s viacerými ďalšími umelcami. V roku 1987 nahrala s brazílskym spevákom Fábiom Juniorom pieseň „Sem limites pra sonhar/Reaching for the Infinite Heart“ a v tom istom roku naspievala pieseň „Islands“, titulnú pieseň [[Islands (album)|pre rovnomenný album]] [[Mike Oldfield]]a. Pre [[Cher]] Bonnie Tyler naspievala vokály v skladbách „Perfection“ (album ''[[Cher (album)|Cher]]'' z roku 1987) a „Emotional Fire“ (album ''[[Heart Of Stone]]'' z roku 1989). Začiatkom 90. rokov Bonnie Tyler prešla k hudobnému vydavateľstvu [[BMG]]. Koncom roku 1991 u tohto labelu vydala svoj prvý album s názvom ''[[Bitterblue]]'', ktorý bol štvornásobne platinovým v Nórsku, platinový v Rakúsku a zlatý vo viacerých krajinách vrátane Nemecka, Švačiarska a Švédska. Na tieto úspechy nadviazali aj ďalšie projekty tejto speváčky: štúdiové albumy ''[[Angel Heart]]'', ''[[Silhouette in Red]]'' a kompilácia ''[[The Very Best of Bonnie Tyler]]''. V roku 1999 naspievala pieseň „Is Anybody There?“, ktorá bola súčasťou konceptuálneho projektu ''[[Return to the Centre of the Earth]]'' od [[Rick Wakeman|Ricka Wakemana]].<ref>[http://www.cduniverse.com/search/xx/music/pid/1107096/a/Return+To+The+Centre+Of+The+Earth.htm Wakeman CD]</ref> V roku 2003 spolupracovala s Kareen Antonn pri nahrávaní duetu v skladbe „Si demain... (Turn Around)“, ktorá je francúzskou verziou „Total Eclipse of the Heart“. V decembri 2003, kedy táto pieseň vyšla, sa na desať týždňov dostala na prvé miesta hitparád vo Francúzsku, Belgicku a Poľsku. Z tejto nahrávky sa predalo spolu dva milióny kópií. Po tomto úspechu nasledoval ďalší podobný s nahrávkou s Kareen s názvom „Si tout s'arrête (It's A Heartache)“. V roku 2006 sa Bonnie predstavila v americkej televízii v show ''[[Celebrity Duets]]'', kde vystúpila spolu s [[Lucy Lawless]]. Zaspievali si spolu hit „Total Eclipse of the Heart“. == Diskografia == === Štúdiové albumy === * [[1977]] ''[[The World Starts Tonight]]'' * [[1978]] ''[[Natural Force]]'' * [[1979]] ''[[Diamond Cut]]'' * [[1981]] ''[[Goodbye to the Islands]]'' * [[1983]] ''[[Faster Than the Speed of Night]]'' * [[1986]] ''[[Secret Dreams and Forbidden Fire]]'' * [[1988]] ''[[Hide Your Heart]]'' * [[1991]] ''[[Bitterblue]]'' * [[1992]] ''[[Angel Heart]]'' * [[1993]] ''[[Silhoutte in Red]]'' * [[1995]] ''[[Free Spirit]]'' * [[1998]] ''[[All in One Voice]]'' * [[2003]] ''[[Heart Strings]]'' * [[2004]] ''[[Simply Believe]]'' * [[2005]] ''[[Wings (album)|Wings]]'' * [[2006]] ''[[Celebrate]]'' * [[2006]] ''[[Bonnie Tyler Live]]'' * [[2006]] ''[[Bonnie On Tour LIVE DVD]]'' * [[2011]] ''[[Live in Germany 1993]]'' <small>CD/DVD/CD+DVD</small> * [[2013]] ''[[Rocks and Honey]]'' === Single === * [[1976]] „My My Honeycomb“ * 1976 „Lost in France“ * [[1977]] „More Than a Lover“ * 1977 „Heaven“ * 1977 „It's a Heartache“ * [[1978]] „Here Am I“ * 1978 „Hey Love“ * 1978 „If I Sing You a Love Song“ * 1978 „Louisiana Rain“ * [[1979]] „My Guns Are Loaded“ * 1979 „Too Good to Last“ * 1979 „What a Way to Treat My Heart“ * 1979 „Married Men“ * 1979 „I Believe in Your Sweet Love“ * 1979 „Sitting on the Edge of the Ocean“ * [[1980]] „I'm Just a Woman“ * 1980 „Goodbye to the Island“ * [[1981]] „Sayanora Tokyo“ * [[1983]] „Total Eclipse of the Heart“ * 1983 „Take Me Back“ * 1983 „Faster Than the Speed of Night“ * 1983 „Have You Ever Seen the Rain“ * 1983 „Straight From the Heart“ * 1983 „Tears“ (s [[Frankie Miller|Frankiem Millerem]]) * [[1984]] „Getting So Excited“ * 1984 „A Rockin' Good Way“ (s [[Shakin' Stevens]]em) * 1984 „Holding Out for a Hero“ * 1984 „Here She Comes“ * [[1985]] „Loving You Is a Dirty Job But Somebody's Gotta Do It“ (s [[Todd Rundgren|Toddom Rundgrénom]]) * [[1986]] „If You Were a Woman (and I Was a Man)“ * 1986 „Band of Gold“ * 1986 „Rebel Without a Clue“ * 1986 „Lovers Again“ * 1986 „It's Not Easy“ * 1986 „No Way to Treat a Lady“ * 1986 „Sem Limites Pra Sonhar“ (s Fábiem Jr.) * [[1987]] „[[Islands (skladba Mika Oldfielda)|Islands]]“ (s [[Mike Oldfield|Mikom Oldfieldom]]) * [[1988]] „The Best“ * 1988 „Hide Your Heart“ * 1988 „Save Up All Your Tears“ * 1988 „Don't Turn Around“ * [[1989]] „Notes From America“ * 1989 „Merry Christmas“ * [[1990]] „[[Breakout (Bonnie Tyler)|Breakout]]“ * [[1991]] „Hero“ * 1991 „Endless Night“ * 1991 „Bitterblue“ * 1991 „Against the Wind“ * [[1992]] „Where Were You“ * 1992 „Fools Lullaby“ * 1992 „Call Me“ * 1992 „The Desert is in Your Heart“ (so Sophiou Arbanitiovou) * [[1993]] „God Gave Love to You“ * 1993 „Sally Comes Around“ * 1993 „From the Bottom of My Lonely Heart“ * 1993 „You Are So Beautiful“ * 1993 „Stay“ * [[1994]] „Say Goodbye“ * 1994 „Back Home“ * [[1995]] „Making Love (out of Nothing at All)“ * 1995 „You're the One“ * 1995 „Two Out of Three Ain't Bad“ * [[1998]] „Limelight“ * 1998 „Heaven“ * 1998 „He's the King“ * [[2003]] „Amazed“ * 2003 „Against All Odds“ * 2003 „Learning to Fly“ * 2003 „Si demain… (Turn Around)“ (s [[Kareen Antonn]]ovou) * [[2004]] „Si tout s'arrete (It´s a Heartache)“ (s [[Kareen Antonn]]ovou) * 2004 „Vergiß es (Forget It)“ (s [[Matthias Reim|Matthiasom Reimom]]) * [[2005]] „Louise“ * [[2007]] „Total Eclipse of the Heart“ (s [[BabyPinkStar]]) * [[2009]] „Total Eclipse of the Heart“ (s [[Only Men Aloud]]) * [[2010]] „Nothing Is Gonna Stop Us Now“ (s [[Albert Hammond]]) * [[2011]] „Amour Éternel / Eternal Flame“ (s [[Laura Zen]]) * [[2013]] „Believe in Me“ * [[2013]] „This is Gonna Hurt“ * [[2013]] „Love is the Knife“ == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Bonnie Tyler}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Tyler, Bonnie}} [[Kategória:Waleské country speváčky]] [[Kategória:Waleské popové speváčky]] [[Kategória:Waleské rockové speváčky]] [[Kategória:Interpreti Columbia Records]] gpevhuqy7kinrerz8wfm5sxcqcgwhuy 8213049 8213046 2026-05-13T07:14:52Z Vasiľ 2806 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28638-91|~2026-28638-91]] ([[User_talk:~2026-28638-91|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Bojars 7939138 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Bonnie Tyler | Obrázok = Bonnie Tyler.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = [[Spojené kráľovstvo|britská speváčka]] | Rodné meno = Gaynor Hopkinsová | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1951|6|8}} | Miesto narodenia = [[Skewen]], [[Neath]], [[Wales]]<br />[[Spojené kráľovstvo]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Pôsobenie = 1975 – súčasnosť | Žáner = [[Pop rock]], [[Rock]], [[Wagnerian rock]], [[country rock]] | Roky pôsobenia = | Hrá na nástroje = [[spevák|spev]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[RCA Records]]<br />[[Columbia Records]]<br />[[Hansa Records]]<br />[[Chrysalis Records]]<br />[[Atlantic Records]] | Webstránka = [http://www.bonnietyler.com/ www.bonnietyler.com] |Portál 1 =Spojené kráľovstvo }} '''Bonnie Tyler''' (* [[8. jún]] [[1951]], [[Skewen]]), narodená ako '''Gaynor Hopkins,''' je [[Wales|waleská]] [[Spevák|speváčka]]. Je známa svojím charakteristickým chrapľavým [[Hlas (zvukový prejav)|hlasom]]. Tyler sa dostala do povedomia po vydaní jej [[Hudobný album|albumu]] v roku [[1977]] ''[[The World Starts Tonight]]'' a piesní "Lost in France" a "More Than a Lover". Jej [[pieseň]] z roku [[1978]] "It's a Heartache" sa dostala na 4. priečku v [[UK Singles Chart]], a 3. priečku v [[Spojené štáty|americkej]] hitparáde [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]]. == Hudobná kariéra == Bonnie sa narodila v [[Skewen]]e, ([[Neath]], [[Wales]]). V mladosti počúvala hudbu [[Janis Joplin]] a [[Tina Turner|Tiny Turner]]. Ako 19- ročná sa zúčastnila talentovej súťaže, po ktorej začala vystupovať v kapele ''Bobby Wayne & The Dixies''. O dva roky neskôr založila vlastnú kapelu ''Imagination'', s ktorou vystupovala pod umeleckým menom Sherene Davies po puboch a kluboch v Južnom Walese. V roku 1973 sa Bonnie vydala za realitného makléra Roberta Sullivana. V roku 1975 ju objavil Roger Bell, ktorý jej vybavil nahrávaciu zmluvu s [[RCA Records]]. V tomto období ju požiadali aby si zmenila umelecké meno, pod ktorým je známa dodnes, začala vystupovať ako Bonnie Tyler. Spolupracovala s produkčným tímom: skladateľom Ronnie Scottom a s menežérom Steve Wolfem.<ref name="BTBio">[http://www.bonnietyler.com/bio.html Bonnie Tyler Official Biography] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20091015073256/http://www.bonnietyler.com/bio.html |date=2009-10-15 }} Retrieved 21 September 2009</ref> Po tom ako Bonnie v roku 1976 nahrala svoju prvú úspešnú skladbu „Lost in France“, ktorá sa dostala vo viacerých rebríčkoch do Top-Ten, vydala v roku 1977 svoj debutový album s názvom ''The World Starts Tonight''. Z tohto albumu pochádzal aj jej ďalší úspešný singel, „More Than a Lover“. Nasledujúci album Bonnie Tyler ''Natural Force'', ktorý bol pre americký trh premenovaný podľa najväčšieho hitu, singlu „It's a Heartache“, sa stal podľa [[RIAA]] v priebehu dvoch týždňov v júni 1978 dvojnásobne zlatým. Okrem svetových úspechov mala Bonnie niekoľko regionálnych hitov v Nemecku, Francúzsku, ale aj v Japonsku. V rokoch 1977 až 1981 vydala pre vydavateľstvo RCA štyri hudobné albumy. Po ukončení zmluvy s RCA v roku 1982 podpísala zmluvu s [[Columbia Records]] a začala spolupracovať so skladateľom Jimom Steinmanom. Jej nasledujúci album ''[[Faster Than the Speed of Night]]'', ktorý vyšiel na jar roku 1983 obsahoval skladbu „Total Eclipse of the Heart“. Táto pieseň sa stala celosvetovým hitom Bonnie Tyler. V mnohých rebríčkoch sa držala na prvom mieste. V Spojených štátoch bola na vrchole štyri týždne. Album ''Faster Than the Speed of Night'' bol v Spojenom kráľovstve na prvom mieste, do prvej päťky sa dostal v USA a v Austrálii. Pieseň „Total Eclipse of the Heart“ bola nominovaná na cenu [[Grammy]]. V roku 1984 získala Bonnie ďalšiu nomináciu na Grammy za pieseň „Here She Comes“.<ref>http://www.rockonthenet.com/artists-t/bonnietyler.htm</ref>, ktorý bol súčasťou [[soundtrack]]u filmu ''[[Metropolis (film)|Metropolis]]''. V lete 1985 mala Bonnie Tyler ďalšie dva úspešné single: „A Rockin' Good Way“ (duet so [[Shakin' Stevens|Shakinom Stevensom]]) a „Holding Out for a Hero“, zo soundtracku filmu ''Footloose''. Nasledujúcim albumom ''[[Secret Dreams and Forbidden Fire]]'' (1986) a ''[[Hide Your Heart]]'' (1988) sa na predošlé celosvetové úspechy Bonnie Tyler nepodarilo nadviazať. Úspešnejšie boli vo Francúzsku, Švačiarsku, Škandinávii, Južnej Afrike a v Austrálii. Singel „If You Were A Woman (And I Was A Man)“ bol v roku 1986 vo Francúzsku v Top-Ten. Bonnie spolupracovala s viacerými ďalšími umelcami. V roku 1987 nahrala s brazílskym spevákom Fábiom Juniorom pieseň „Sem limites pra sonhar/Reaching for the Infinite Heart“ a v tom istom roku naspievala pieseň „Islands“, titulnú pieseň [[Islands (album)|pre rovnomenný album]] [[Mike Oldfield]]a. Pre [[Cher]] Bonnie Tyler naspievala vokály v skladbách „Perfection“ (album ''[[Cher (album)|Cher]]'' z roku 1987) a „Emotional Fire“ (album ''[[Heart Of Stone]]'' z roku 1989). Začiatkom 90. rokov Bonnie Tyler prešla k hudobnému vydavateľstvu [[BMG]]. Koncom roku 1991 u tohto labelu vydala svoj prvý album s názvom ''[[Bitterblue]]'', ktorý bol štvornásobne platinovým v Nórsku, platinový v Rakúsku a zlatý vo viacerých krajinách vrátane Nemecka, Švačiarska a Švédska. Na tieto úspechy nadviazali aj ďalšie projekty tejto speváčky: štúdiové albumy ''[[Angel Heart]]'', ''[[Silhouette in Red]]'' a kompilácia ''[[The Very Best of Bonnie Tyler]]''. V roku 1999 naspievala pieseň „Is Anybody There?“, ktorá bola súčasťou konceptuálneho projektu ''[[Return to the Centre of the Earth]]'' od [[Rick Wakeman|Ricka Wakemana]].<ref>[http://www.cduniverse.com/search/xx/music/pid/1107096/a/Return+To+The+Centre+Of+The+Earth.htm Wakeman CD]</ref> V roku 2003 spolupracovala s Kareen Antonn pri nahrávaní duetu v skladbe „Si demain... (Turn Around)“, ktorá je francúzskou verziou „Total Eclipse of the Heart“. V decembri 2003, kedy táto pieseň vyšla, sa na desať týždňov dostala na prvé miesta hitparád vo Francúzsku, Belgicku a Poľsku. Z tejto nahrávky sa predalo spolu dva milióny kópií. Po tomto úspechu nasledoval ďalší podobný s nahrávkou s Kareen s názvom „Si tout s'arrête (It's A Heartache)“. V roku 2006 sa Bonnie predstavila v americkej televízii v show ''[[Celebrity Duets]]'', kde vystúpila spolu s [[Lucy Lawless]]. Zaspievali si spolu hit „Total Eclipse of the Heart“. == Diskografia == === Štúdiové albumy === * [[1977]] ''[[The World Starts Tonight]]'' * [[1978]] ''[[Natural Force]]'' * [[1979]] ''[[Diamond Cut]]'' * [[1981]] ''[[Goodbye to the Islands]]'' * [[1983]] ''[[Faster Than the Speed of Night]]'' * [[1986]] ''[[Secret Dreams and Forbidden Fire]]'' * [[1988]] ''[[Hide Your Heart]]'' * [[1991]] ''[[Bitterblue]]'' * [[1992]] ''[[Angel Heart]]'' * [[1993]] ''[[Silhoutte in Red]]'' * [[1995]] ''[[Free Spirit]]'' * [[1998]] ''[[All in One Voice]]'' * [[2003]] ''[[Heart Strings]]'' * [[2004]] ''[[Simply Believe]]'' * [[2005]] ''[[Wings (album)|Wings]]'' * [[2006]] ''[[Celebrate]]'' * [[2006]] ''[[Bonnie Tyler Live]]'' * [[2006]] ''[[Bonnie On Tour LIVE DVD]]'' * [[2011]] ''[[Live in Germany 1993]]'' <small>CD/DVD/CD+DVD</small> * [[2013]] ''[[Rocks and Honey]]'' === Single === * [[1976]] „My My Honeycomb“ * 1976 „Lost in France“ * [[1977]] „More Than a Lover“ * 1977 „Heaven“ * 1977 „It's a Heartache“ * [[1978]] „Here Am I“ * 1978 „Hey Love“ * 1978 „If I Sing You a Love Song“ * 1978 „Louisiana Rain“ * [[1979]] „My Guns Are Loaded“ * 1979 „Too Good to Last“ * 1979 „What a Way to Treat My Heart“ * 1979 „Married Men“ * 1979 „I Believe in Your Sweet Love“ * 1979 „Sitting on the Edge of the Ocean“ * [[1980]] „I'm Just a Woman“ * 1980 „Goodbye to the Island“ * [[1981]] „Sayanora Tokyo“ * [[1983]] „Total Eclipse of the Heart“ * 1983 „Take Me Back“ * 1983 „Faster Than the Speed of Night“ * 1983 „Have You Ever Seen the Rain“ * 1983 „Straight From the Heart“ * 1983 „Tears“ (s [[Frankie Miller|Frankiem Millerem]]) * [[1984]] „Getting So Excited“ * 1984 „A Rockin' Good Way“ (s [[Shakin' Stevens]]em) * 1984 „Holding Out for a Hero“ * 1984 „Here She Comes“ * [[1985]] „Loving You Is a Dirty Job But Somebody's Gotta Do It“ (s [[Todd Rundgren|Toddom Rundgrénom]]) * [[1986]] „If You Were a Woman (and I Was a Man)“ * 1986 „Band of Gold“ * 1986 „Rebel Without a Clue“ * 1986 „Lovers Again“ * 1986 „It's Not Easy“ * 1986 „No Way to Treat a Lady“ * 1986 „Sem Limites Pra Sonhar“ (s Fábiem Jr.) * [[1987]] „[[Islands (skladba Mika Oldfielda)|Islands]]“ (s [[Mike Oldfield|Mikom Oldfieldom]]) * [[1988]] „The Best“ * 1988 „Hide Your Heart“ * 1988 „Save Up All Your Tears“ * 1988 „Don't Turn Around“ * [[1989]] „Notes From America“ * 1989 „Merry Christmas“ * [[1990]] „[[Breakout (Bonnie Tyler)|Breakout]]“ * [[1991]] „Hero“ * 1991 „Endless Night“ * 1991 „Bitterblue“ * 1991 „Against the Wind“ * [[1992]] „Where Were You“ * 1992 „Fools Lullaby“ * 1992 „Call Me“ * 1992 „The Desert is in Your Heart“ (so Sophiou Arbanitiovou) * [[1993]] „God Gave Love to You“ * 1993 „Sally Comes Around“ * 1993 „From the Bottom of My Lonely Heart“ * 1993 „You Are So Beautiful“ * 1993 „Stay“ * [[1994]] „Say Goodbye“ * 1994 „Back Home“ * [[1995]] „Making Love (out of Nothing at All)“ * 1995 „You're the One“ * 1995 „Two Out of Three Ain't Bad“ * [[1998]] „Limelight“ * 1998 „Heaven“ * 1998 „He's the King“ * [[2003]] „Amazed“ * 2003 „Against All Odds“ * 2003 „Learning to Fly“ * 2003 „Si demain… (Turn Around)“ (s [[Kareen Antonn]]ovou) * [[2004]] „Si tout s'arrete (It´s a Heartache)“ (s [[Kareen Antonn]]ovou) * 2004 „Vergiß es (Forget It)“ (s [[Matthias Reim|Matthiasom Reimom]]) * [[2005]] „Louise“ * [[2007]] „Total Eclipse of the Heart“ (s [[BabyPinkStar]]) * [[2009]] „Total Eclipse of the Heart“ (s [[Only Men Aloud]]) * [[2010]] „Nothing Is Gonna Stop Us Now“ (s [[Albert Hammond]]) * [[2011]] „Amour Éternel / Eternal Flame“ (s [[Laura Zen]]) * [[2013]] „Believe in Me“ * [[2013]] „This is Gonna Hurt“ * [[2013]] „Love is the Knife“ == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Bonnie Tyler}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Tyler, Bonnie}} [[Kategória:Waleské country speváčky]] [[Kategória:Waleské popové speváčky]] [[Kategória:Waleské rockové speváčky]] [[Kategória:Interpreti Columbia Records]] g9pajui2bmx005kajs9px4tnrnavh14 0 309801 8213033 8092340 2026-05-13T06:29:37Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8213033 wikitext text/x-wiki {{Dobrý článok}} {{Infobox Cyklista | meno cyklistu = Peter Sagan | obrázok = Peter_Sagan_Tour_de_France_2017.jpg | veľkosť obrázku = | popisok = Peter Sagan na [[Tour de France 2017]] | celé meno = Peter Sagan | prezývka = Tourminator (na [[Tour de France|TdF]] 2012)<br/>Peter The Great<br/>Sagy<br/>Grande Peter | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1990|1|26}} | miesto narodenia = [[Žilina]], [[Česká a Slovenská Federatívna Republika|ČSFR]] | výška = 184 cm<ref name="bora-profil">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = BORA-hansgrohe Peter Sagan | url = https://www.bora-hansgrohe.com/en/rider/peter-sagan/3045993 | vydavateľ = bora-hansgrohe.com | dátum prístupu = 2021-07-06 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20170103165232/https://www.bora-hansgrohe.com/en/rider/peter-sagan/3045993 | dátum archivácie = 2017-01-03 }}</ref> | váha = 78 kg<ref name="bora-profil"/> | momentálny tím = | disciplína = cestná cyklistika | typ cyklistu = špurtér, bodovacia súťaž,<br /> klasické preteky | profesionálne roky = 2009<br/>2010{{--}}2014<br/>2015{{--}}2016<br/>2017{{--}}2021<br/>2022 | profesionálne tímy = Dukla Trenčín–Merida<br />Liquigas - Doimo<br />Tinkoff<br />Bora-Hansgrohe<br/>TotalEnergies | hlavné víťazstvá = '''[[Grand Tour (cyklistika)|Grand Tours]]''' :'''[[Tour de France]]''' ::Bodovacia súťaž ([[Tour de France 2012|2012]]{{--}}[[Tour de France 2016|2016]], [[Tour de France 2018|2018]], [[Tour de France 2019|2019]]) ::Cena bojovníka ([[Tour de France 2016|2016]]) ::12 etáp ([[Tour de France 2012|2012]], [[Tour de France 2013|2013]], [[Tour de France 2016|2016]]{{--}}[[Tour de France 2019|2019]]) :'''[[Giro d'Italia]]''' ::Bodovacia súťaž ([[Giro d'Italia 2021|2021]]) ::2 etapy ([[Giro d'Italia 2020|2020]], [[Giro d'Italia 2021|2021]]) :'''[[Vuelta a España]]''' ::4 etapy ([[Vuelta a España 2011|2011]], [[Vuelta a España 2015|2015]]) '''Etapové preteky''' :[[Okolo Poľska]] ([[Okolo Poľska 2011|2011]]) :[[Tour of California]] (2015) '''Jednodňonvé preteky a klasiky''' :[[Majstrovstvá sveta v cestnej cyklistike|Majster sveta]] (2015, 2016, 2017) :[[Majstrovstvá Európy v cestnej cyklistike|Majster Európy]] (2016) :[[Majstrovstvá Slovenska v cestnej cyklistike|Majster Slovenska]] (2011{{--}}2015, 2018, 2021) :Majster Slovenska časovka (2015) :[[Okolo Flámska]] ([[Okolo Flámska 2016|2016]]) :[[Paríž–Roubaix]] ([[Paríž–Roubaix 2018|2018]]) :[[Gent—Wevelgem]] ([[Gent—Wevelgem 2013|2013]], [[Gent—Wevelgem 2016|2016]], [[Gent—Wevelgem 2018|2018]]) :[[E3 Harelbeke]] ([[E3 Harelbeke 2014|2014]]) :[[Kuurne–Brusel–Kuurne]] (2017) :[[Brabantský šíp]] (2013) | aktualizácia = 6. júla 2021 | Profesionálne víťazstvá = 120 }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{SVK}}}} {{Infobox-medaila šport|Mužská [[cestná cyklistika]]}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v cestnej cyklistike|Majstrovstvá sveta]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá sveta v cestnej cyklistike 2017|Bergen 2017]]</center>|}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá sveta v cestnej cyklistike 2016|Doha 2016]]</center>|}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá sveta v cestnej cyklistike 2015|Richmond 2015]]</center>|}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v cestnej cyklistike|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá Európy v cestnej cyklistike 2016|Plumelec 2016]]</center>|}} {{Infobox koniec}} {{olympijská účasť}} '''Peter Sagan''' (* [[26. január]] [[1990]], [[Žilina]]) je bývalý [[Slováci|slovenský]] [[profesionál]]ny [[Športová cyklistika|cestný a horský cyklista]]. Na konte má víťazné etapy na všetkých Grand Tours (12 [[Tour de France]], 4 [[Vuelta a España|Vuelta Espaňa]], 2 [[Giro d’Italia]]). Vyhral tiež jarné monumenty [[Paris – Roubaix|Paríž-Roubaix]] a [[Okolo Flámska]] a World Tour etapový pretek [[Okolo Poľska]]. Vyhral aj 18 etáp na [[Okolo Švajčiarska]] (je držiteľom rekordu v počte vyhraných etáp). V roku 2021 sa predstavil na [[Okolo Slovenska]] a vyhral bodovaciu súťaž aj celkovú klasifikáciu. Na [[Tour de France]] (2012{{--}}2016) sa stal jediným pretekárom, ktorý získal zelené tričko vo svojich prvých piatich účastiach.<ref name="saganatourdefrance2013">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Sagan ukončil Tour štvrtým miestom, obhájil zelený dres | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/sagan-ukoncil-tour-stvrtym-miestom-obhajil-zeleny-dres/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2013-07-21 | dátum prístupu = 2021-07-06 }}</ref> V rokoch 2013, 2015 a 2017 získal ocenenie slovenský [[Športovec roka (Slovensko)|Športovec roka]].<ref>{{Citácia periodika | autor = Šport.Sk | titul = Peter Sagan sa po tretí raz stal Športovcom roka | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/c/311979/peter-sagan-sa-po-treti-raz-stal-sportovcom-roka/ | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2017-12-22 | dátum prístupu = 2021-07-06 }}</ref> V roku [[2015]] získal titul majstra sveta v cestnej cyklistike – preteky s hromadným štartom mužov v kategórií elite, ktorý v roku [[2016]] obhájil v [[Katar (štát)|katarskej]] [[Dauha|Dauhe]], ešte v roku [[2016]] pridal aj titul majstra Európy. A v roku [[2017]] v nórskom [[Bergen|Bergene]] skompletizoval zlatý [[hetrik]]. Od roku [[2014]] má sídlo v [[Monako|Monaku]].<ref>Michal Zeman: Sagan: Bývať budem v Monaku. Pravda, 30.12.2013, [http://sport.pravda.sk/cyklistika/clanok/303826-sagan-byvat-budem-v-monaku-je-tam-lepsie-pocasie-i-vaecsi-pokoj/ Online] </ref> S médiami okrem slovenčiny komunikuje aj po anglicky a taliansky. V januári 2023 oznámil, že končí s cestnou cyklistikou a v roku 2024 chce ísť na OH na horskom bicykli, potom skončí kariéru. V marci 2024 oznámil návrat na cestu a zúčastnil sa pretekov Okolo Maďarska 2024, následne sa v júni definitívne rozlúčil s cestnou cyklistikou na domácich pretekoch Okolo Slovenska. == Začiatky == Narodil sa v Žiline ako najmladší syn Ľubomíra Sagana a jeho manželky Heleny. Vyrastal spoločne s dvomi bratmi a sestrou v žilinskej štvrti [[Bôrik (Žilina)|Bôrik]], kde mali jeho rodičia malý obchod s potravinami. Svoju detskú športovú kariéru začínal v žilinskom [[futbal]]ovom klube, ale už po týždni zavesil [[kopačky]] na klinec a upol sa k [[Bicykel|bicyklu]]. Svoje prvé víťazstvo získal už v siedmich rokoch. V žilinskom lesoparku zorganizovali [[Saleziáni Don Bosca|saleziáni]] a Cyklistický spolok Žilina cyklistické preteky a Peter aj jeho brat [[Juraj Sagan|Juraj]] zvíťazili vo svojich vekových kategóriách. Bolo rozhodnuté, že Saganovci sa budú venovať cyklistike vážnejšie. Keď mal Peter deväť rokov, začal trénovať v Cyklistickom spolku v Žiline pod vedením trénerov [[Milan Novosad|Milana Novosada]] a [[Peter Zánický|Petra Zánického]]. == Juniorská kariéra == Peter Sagan sa spočiatku venoval [[Športová cyklistika#Horská cyklistika|horskej]] aj [[Športová cyklistika#Cestná cyklistika|cestnej cyklistike]], cez zimu dokonca aj [[Športová cyklistika#Cyklokros|cyklokrosu]]. Ako výnimočný talent zažiaril už v predjuniorskom veku. V roku [[2006]] šokoval cyklistických odborníkov, keď vyhral preteky Regiónem Orlicka, jedny z najťažších juniorských etapových pretekov v [[Česko|Česku]]. Neznámy Peter Sagan, vtedy iba šestnásťročný kadet, porazil v štvoretapových pretekoch všetkých o dva roky starších juniorov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Neznámý Slovák Sagan na svém kole Vector nedal šanci nikomu | url = http://www.cyklonovinky.cz/Clanky/Regionem-Orlicka-vyhral-slovensky-jezdec-Peter-Sag.aspx | dátum vydania = 26.7.2012 | dátum prístupu = 15.6.2013 | vydavateľ = www.cyklonovinky.cz | jazyk = po česky }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Víťazstvo si ešte zopakoval aj v tretej etape pretekov nováčikov [[Asvö Radjugendtour]] v [[rakúsko]]m [[Erlach]]u. Na majstrovstvách Slovenska juniorov v tom istom roku skončil tretí s o dva roky staršími [[Róbert Gavenda|Róbertom Gavendom]] a svojím bratom [[Juraj Sagan|Jurajom]]. === 2007 === V nasledujúcom roku sa už stal suverénnym juniorským majstrom Slovenska na ceste s náskokom viac ako sedem minút pred druhým v poradí [[Martin Mahďar|Martinom Mahďarom]] a vo svojej úvodnej sezóne v svetovom pohári v cestnej cyklistike juniorov skončil na piatom mieste. Na majstrovstvách Európy juniorov na ceste sa umiestnil na ôsmom mieste a na majstrovstvách sveta v [[Mexiko|Mexiku]] na štvrtom mieste. Najväčšie úspechy však v tomto období dosiahol v horskej cyklistike a cyklokrose. V januári [[2007]] získal titul juniorského majstra Slovenska v cyklokrose a na majstrovstvách sveta v cyklokrose v [[belgicko]]m [[Hooglede|Hooglede-Gits]] obsadil v pretekoch juniorov 10. priečku.<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cyklokros – MS : Sagan 10., Gavenda 13., Kováč 22. | url = http://www.mtbiker.sk/clanky/964/cyklokros-ms-sagan-10.-gavenda-13.-kovac-22..html | dátum vydania = 28.1.2007 | dátum prístupu = 15.6.2013 | vydavateľ = www.mtbiker.sk | jazyk = }}</ref> Na majstrovstvách sveta v horskej cyklistike, ktoré sa v septembri uskutočnili v [[škótsko]]m stredisku [[Fort William]], Peter Sagan štartoval v juniorskej kategórii cross country kvôli nevyjazdeným bodom za uplynulú sezónu až z deviateho radu na 90. pozícii. Postupne sa však prepracovával stále viac a viac dopredu a nakoniec skončil na ôsmom mieste.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MS: Najlepší zo Slovákov ôsmy junior Sagan | url = http://www.mtbiker.sk/clanky/1045/ms-najlepsi-zo-slovakov-osmy-junior-sagan.html | dátum vydania = 11.9.2007 | dátum prístupu = 15.6.2013 | vydavateľ = www.mtbiker.sk | jazyk = }}</ref> Medailové pozície však získal na európskych juniorských šampionátoch. Najskôr získal v júli bronzovú medailu na majstrovstvách Európy horských bicyklov v [[Turecko|Turecku]] a v decembri si to zopakoval na majstrovstvách Európy v cyklokrose vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]]. Za výborné výsledky vo svojej úvodnej sezóne v juniorskej kategórii bol vyhlásený v ankete zorganizovanej Slovenským zväzom cyklistiky za cyklistický talent roka. Pri preberaní tejto ceny vyhlásil: „''Po bronzových medailách zamierim vyššie...''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Peter Velits cyklistom roka 2007 | url = http://archiv.cyklistikaszc.sk/?id=173 | dátum vydania = 14.1.2008 | dátum prístupu = 15.6.2013 | vydavateľ = Slovenský zväz cyklistiky | jazyk = }}</ref> Jeden z trénerov Petra Sagana Peter Zánický odôvodnil jeho úspechy v prvej sezóne v juniorskej kategórii tým, že okrem obrovského talentu tvrdo na sebe pracuje a hlavne si nepripúšťa žiaden psychický tlak. Ako príklad toho, že Peter sa nesťažuje na nepriaznivé podmienky, uviedol prvé kolo Slovenského pohára v horskej cyklistike, keď ešte nemal pripravený sponzorský bicykel. Peter si požičal starší bicykel od sestry a súťaž vyhral.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bilancia Petra Sagana v sezóne 2007 | url = http://www.mtbiker.sk/clanky/1060/bilancia-petra-sagana-v-sezone-2007.html | dátum vydania = 14.1.2008 | dátum prístupu = 15.6.2013 | vydavateľ = www.mtbiker.sk | jazyk = }}</ref> === 2008 === Petrovo predsavzatie, že po bronze zamieri vyššie, sa naplnilo už o tri týždne po vyhlásení ankety. Na juniorských majstrovstvách sveta v cyklokrose v [[taliansko]]m [[Treviso|Trevise]] získal v deň svojich osemnástych narodenín striebornú medailu, napriek tomu, že sa v úvode pretekov zaplietol do hromadného pádu.<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Junior Sagan vybojoval na MS striebro! | url = http://sport.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/80118-junior-sagan-vybojoval-na-ms-striebro/ | dátum vydania = 26.1.2008 | dátum prístupu = 15.6.2013 | vydavateľ = www.pravda.sk | jazyk = }}</ref> V apríli sa mediálnym a marketingovým manažérom Petra stal športový novinár [[Jozef Korbel]]. Najcennejší kov vybojoval Peter Sagan už v máji na majstrovstvách Európy v horskej cyklistike v disciplíne cross country v [[nemecko]]m stredisku [[St. Wendel]].<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | titul = ME v cross country St.Wendel | url = http://forum.mtbiker.sk/maratony-xc/me-v-cross-country-st-wendel-t16389.html | dátum vydania = 18.5.2008 | dátum prístupu = 15.6.2013 | vydavateľ = www.mtbiker.sk | jazyk = }}</ref> V júni sa stal dokonca v talianskom [[Val di Sole]] juniorským majstrom sveta v horskej cyklistike v tej istej disciplíne, čím dosiahol najlepší slovenský výsledok na svetovom šampionáte v horskej cyklistike v histórii.<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | titul = MS: Peter Sagan juniorským majstrom sveta | url = http://www.mtbiker.sk/clanky/1105/ms-peter-sagan-juniorskym-majstrom-sveta.html | dátum vydania = 20.6.2008 | dátum prístupu = 15.6.2013 | vydavateľ = www.mtbiker.sk | jazyk = }}</ref> Peter Sagan však nezanevrel ani na cestu. V máji sa umiestnil na druhom mieste v celkovej klasifikácii medzi juniormi za víťazom [[Michal Kwiatkowski|Michalom Kwiatkowskim]] z [[Poľsko|Poľska]] na [[Preteky mieru|Pretekoch mieru]] v [[Česko|Česku]]. Na týchto klasických [[Česko-Slovensko|česko-slovenských]] pretekoch zvíťazil v 3. etape a bol v dvoch etapách druhý a raz tretí. Súťažil prvýkrát aj v slávnej klasike [[Paris – Roubaix]], kde sa tiež umiestnil na pódiovom druhom mieste. Zvíťazil aj v 4. etape pretekov [[Giro della Lunigiana]] v [[Taliansko|Taliansku]]. Svoje účinkovanie v juniorskej kategórii na ceste zavŕšil víťazstvom na trojetapových pretekoch [[Kroz Istru]] v [[Chorvátsko|Chorvátsku]], ktoré boli poslednou časťou Svetového pohára [[Medzinárodná cyklistická únia|Medzinárodnej cyklistickej únie]]. Spomedzi juniorov z 20 krajín dokázal poraziť aj úradujúceho juniorského majstra sveta [[Francúzsko|Francúza]] [[Le Bon]]a.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Peter Sagan mieri do tímu Liquigas | url = http://www.sme.sk/c/4090428/peter-sagan-mieri-do-timu-liquigas.html | dátum vydania = 24.9.2008 | dátum prístupu = 16.6.2013 | vydavateľ = www.sme.sk | jazyk = }}</ref> Presvedčivé výsledky Petra Sagana v sezóne 2008 spôsobili, že nielen obhájil svoje minuloročné prvenstvo v ankete Slovenského zväzu cyklistiky Talent roka, ale dokonca ako junior v konkurencii dospelých získal aj titul Cyklista roka tesne pred [[Peter Velits|Petrom Velitsom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Peter Sagan zvíťazil v ankete Cyklista roka 2008 | url = http://zilina.sme.sk/c/4261073/peter-sagan-zvitazil-v-ankete-cyklista-roka-2008.html#ixzz2WNzFZZkK | dátum vydania = 14.1.2009 | dátum prístupu = 16.6.2013 | vydavateľ = www.sme.sk | jazyk = }}</ref> Úspešné pôsobenie Petra Sagana medzi juniormi sa neobišlo ani bez záujmu profesionálnych tímov. Peter podpísal v novembri 2008 amatérsku zmluvu so špičkovým talianskym [[UCI ProTour|UCI Pro tímom]] [[Cannondale Pro Cycling|Liquigas]]. Keďže Liquigas mal v cestnom amatérskom tíme do 23 rokov naplnený limitovaný počet dvoch cudzincov, bolo rozhodnuté, že v sezóne 2009 bude štartovať Peter Sagan na cestných pretekoch za slovenský tím [[Dukla Trenčín – Merida|Duklu Trenčín]]. Trénovať a žiť však bude v Liquigase, v stredisku [[San Polo di Piave]]. Preteky v horskej cyklistike bude jazdiť za tím Liquigasu Cannondale. Predstava Liquigasu bola, že od sezóny 2010 bude Sagan kompletne zastrešený v Liquigase s tým, že jedno amatérske miesto sa uvoľní možno ešte v auguste 2009.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CYKLISTIKA: Peter Sagan sa upísal talianskemu Liquigasu | url = http://85.248.116.194/old/aktuality/cyklistika-peter-sagan-sa-upisal-talianskemu-liquigasu.html | dátum vydania = 28.11.2008 | dátum prístupu = 18.6.2013 | vydavateľ = www.sme.sk | jazyk = | url archívu = https://archive.ph/20130621113857/http://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:nXcTzc1VmcMJ:85.248.116.194/old/aktuality/cyklistika-peter-sagan-sa-upisal-talianskemu-liquigasu.html+&cd=27&hl=en&ct=clnk&gl=be | dátum archivácie = 2013-06-21 }}</ref> == 2009 – začiatok kariéry medzi seniormi == Rok [[2009]], prvý rok v seniorskej kategórii, znamenal pre Petra Sagana aj rozhodovanie o ďalšom smerovaní. Po zisku zlatej medaily na majstrovstvách sveta v horskej cyklistike v júni 2008 na túto otázku odpovedal: „''Zatiaľ ešte presne neviem, uvidím podľa ponúk. Na základe posledných úspechov sa však pomaly prikláňam k horskej cyklistike.''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MS: Peter Sagan juniorským majstrom sveta | url = http://www.mtbiker.sk/clanky/1105/ms-peter-sagan-juniorskym-majstrom-sveta.html | dátum vydania = 20.6.2008 | dátum prístupu = 16.6.2013 | vydavateľ = www.mtbiker.sk | jazyk = }}</ref> Začiatkom roka 2009 sa však už vyjadril, že stále nie je definitívne rozhodnutý, či sa stane špecialistom na cestnú alebo na horskú cyklistiku. Preto aj v prvej sezóne medzi seniormi jazdil obe disciplíny. Umožnil mu to aj jeho zamestnávateľ, keďže ten súhlasil s tým, že Peter bude v sezóne 2009 jazdiť aj cestné aj horské preteky a o jeho definitívnom smerovaní sa rozhodne až počas sezóny. Úvod svojej prvej sezóny medzi seniormi Peter Sagan strávil v tréningovom kempe Liquigasu v [[Toskánsko|Toskánsku]], kde trénoval spoločne s profesionálnymi hviezdami, akými sú [[Roman Kreuziger]], [[Ivan Basso]], [[Daniele Benatti]] a [[Franco Pellizotti]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sagan má v kempe jazdiť s hviezdami | url = http://sport.sme.sk/c/4252730/sagan-ma-v-kempe-jazdit-s-hviezdami.html | dátum vydania = 8.1.2009 | dátum prístupu = 16.6.2013 | vydavateľ = www.sme.sk | jazyk = }}</ref> Už svoje prvé súťažné vystúpenie na ceste medzi seniormi zavŕšil na stupňoch víťazov. V marci skončil na druhom mieste na 4-etapových pretekoch Po chodníkoch kráľa Nikolu v [[Čierna Hora|Čiernej Hore]], zaradených do kategórie 2.2 [[Medzinárodná cyklistická únia|Medzinárodnej cyklistickej únie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Peter Sagan celkovo druhý v Čiernej Hore | url = http://sport.sme.sk/c/4370092/peter-sagan-celkovo-druhy-v-ciernej-hore.html | dátum vydania = 29.3.2009 | dátum prístupu = 19.6.2013 | vydavateľ = www.sme.sk | jazyk = }}</ref> V máji na 5-etapových pretekoch Giro del Friuli v [[Taliansko|Taliansku]] skončil trikrát na stupni víťazov. Raz dokonca po tom, ako 10&nbsp;km pred cieľom zlomil koleso bicykla.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Peter Sagan druhý v 4. etape pretekov Giro del Friuli | url = http://sport.noviny.sk/letne-sporty-cyklistika/10-05-2009/peter-sagan-druhy-v-4-etape-pretekov-giro-del-friuli-.html | dátum vydania = 10.5.2009 | dátum prístupu = 19.6.2013 | vydavateľ = www.sport.noviny.sk | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140222134343/http://sport.noviny.sk/letne-sporty-cyklistika/10-05-2009/peter-sagan-druhy-v-4-etape-pretekov-giro-del-friuli-.html | dátum archivácie = 2014-02-22 }}</ref> Prvé víťazstvo medzi seniormi získal Peter na jednodňových pretekoch Grad prix Kooperativa (premenované na GP Hydraulika Mikolašek) zaradených do kategórie UCI 1.2, ktoré sa uskutočnili v okolí [[Dubnica nad Váhom|Dubnice nad Váhom]] [[30. máj]]a [[2009]]. Slovenské médiá toto víťazstvo takmer nestihli zaregistrovať (štvorriadková správa v denníku Sme z [[1. jún]]a [[2009]]). Ďalšie víťazstvá prišli v [[júl]]i v [[Poľsko|Poľsku]] na 5-etapových pretekoch [[Wyścig Dookoła Mazowsza]], zaradených do kategórie UCI 2.2. Peter tam zvíťazil v dvoch etapách, raz skončil druhý a raz tretí. V celkovej klasifikácii obsadil siedme miesto, zvíťazil v bodovacej súťaži a v kategórii mladých jazdcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dookoła Mazowsza: Triumf Bodnara | url = http://kolarstwo.s24.pl/szosowe/dookola-mazowsza-triumf-bodnara,s61436/ | dátum vydania = 1.8.2009 | dátum prístupu = 19.6.2013 | vydavateľ = www.kolarstwo.s24.pl | jazyk = po poľsky | url archívu = https://web.archive.org/web/20140222191105/http://kolarstwo.s24.pl/szosowe/dookola-mazowsza-triumf-bodnara,s61436/ | dátum archivácie = 2014-02-22 }}</ref> Z vrcholných podujatí sa mu viac darilo na majstrovstvách Európy. [[5. júl]]a 2009 skončil v [[belgicko]]m [[Hooglede|Hooglede-Gits]] v kategórii mužov do 23 rokov na výbornom desiatom mieste, napriek tomu, že bojoval proti starším súperom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Results: Road Men U-23 | url = http://uec-federation.eu/results/road_men_u_23-s133.html | dátum vydania = 5.7.2009 | dátum prístupu = 19.6.2013 | vydavateľ = www.uec-federation.eu | jazyk = po anglicky | url archívu = https://archive.today/20130213073754/http://uec-federation.eu/results/road_men_u_23-s133.html | dátum archivácie = 2013-02-13 }}</ref> Práve v tom čase začínala vo [[Francúzsko|Francúzsku]] [[Tour de France]], takže aj tento výsledok sa zaobišiel bez mediálnej pozornosti. Na majstrovstvách sveta v [[taliansko]]m [[Mendrisio]] sa mu [[26. september|26. septembra]] až tak veľmi nedarilo a preteky nedokončil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Final Results: Men's U23 Road Race | url = http://www.uci.ch/Modules/BUILTIN/getObject.asp?MenuId=MTYzOTg&ObjTypeCode=FILE&type=FILE&id=NTUyMzE&LangId=1 | dátum vydania = 26.9.2009 | dátum prístupu = 19.6.2013 | vydavateľ = www.uci.ch | jazyk = po anglicky }}</ref> Tak ako sa dohodol so svojím zamestnávateľom, venoval sa Peter Sagan v sezóne 2009 naďalej aj horskej cyklistike. Niekedy viac ako výsledkami upútal svojou skromnosťou a kamarátskym prístupom. [[Janka Keseg Števková|Janka Števková]] ocenila na pretekoch Svetového pohára v máji v [[Madrid]]e, že ju aj [[Elena Ondášová|Elenu Ondášovú]] pozval Peter deň pred pretekmi na kávu do jeho tímového stanu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svetový pohár XC Madrid 4#: Na štarte traja naši zástupcovia: Števková, Ondášová a Sagan | url = http://www.cyklomania.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=324&Itemid=1 | dátum vydania = 25.5.2009 | dátum prístupu = 19.6.2013 | vydavateľ = www.cyklomania.sk | jazyk = }}</ref> No v júni na pretekoch Grand Prix [[Dohňany]], ktoré boli generálkou pred majstrovstvami Európy, už upútal aj svojim výkonom. V elitnej kategórii skončil na druhom mieste za bronzovým medailistom z majstrovstiev sveta 2007 do 23 rokov [[Česko|Čechom]] [[Jaroslav Kulhavý|Jaroslavom Kulhavým]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Generálka na ME dopadla na výbornú | url = http://www.bikemagazin.sk/clanky/podujatia/reportaze/item/1587-gener%C3%A1lka-na-me-dopadla-na-v%C3%BDborn%C3%BA.html | dátum vydania = 22.6.2009 | dátum prístupu = 19.6.2013 | vydavateľ = www.bikemagazin.sk | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140222140107/http://www.bikemagazin.sk/clanky/podujatia/reportaze/item/1587-gener%C3%A1lka-na-me-dopadla-na-v%C3%BDborn%C3%BA.html | dátum archivácie = 2014-02-22 }}</ref> V [[júl]]i skončil na majstrovstvách Európy v horskej cyklistike v [[holandsko]]m [[Zoetermeer]] v kategórii cross country mužov do 23 rokov na štrnástom mieste, no napriek tomu sa stal hrdinom pretekov. Druhú polovicu pretekov absolvoval totiž s prasknutým rámom bicykla.<ref>http://sport.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/77385-sagan-bol-aj-napriek-14-miestu-hrdinom-pretekov/</ref> Všetko si vynahradil už v [[september|septembri]] na svetovom šampionáte v [[Austrália (štát)|austrálskej]] [[Canberra|Canberre]], kde skončil v kategórii mužov do 23 rokov na štvrtom mieste. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Favorit U23 Burry Stander splnil svou roli, je mistrem světa | url = http://mtbs.cz/clanek/ms-mtb-canberra-09-muziu23/kategorie/mistrovstvi-sveta-xc | dátum vydania = 4.9.2009 | dátum prístupu = 19.6.2013 | vydavateľ = www.mtbs.cz | jazyk = po česky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Peter Sagan se na závod posilnil klokaním steakem | url = http://mtbs.cz/clanek/peter-sagan-ms-mtb-canberra-09/kategorie/mistrovstvi-sveta-xc | dátum vydania = 6.9.2009 | dátum prístupu = 19.6.2013 | vydavateľ = www.mtbs.cz | jazyk = po česky }}</ref> Titul Cyklista roka Peter Sagan za rok [[2009]] neobhájil. Skončil druhý za [[Peter Velits|Petrom Velitsom]], ktorý sa po roku opäť vrátil na slovenský cyklistický trón.<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Peter Velits najlepším cyklistom SR za rok 2009 | url = http://www.webnoviny.sk/sport/peter-velits-najlepsim-cyklistom-sr-za/83028-clanok.html?from=suggested_articles | dátum vydania = 6.3.2010 | dátum prístupu = 19.6.2013 | vydavateľ = www.webnoviny.sk | jazyk = }}</ref> Dôležitejšie však bolo, že jeho výsledky počas sezóny donútili šéfov Liquigasu zmeniť názor a ponúkli mu profesionálnu zmluvu oveľa skôr, ako pôvodne zamýšľali. Začiatkom novembra podpísal Peter Sagan s tímom [[Cannondale|Liquigas]] dvojročnú profesionálnu zmluvu s minimálnym platom 33 000 eur garantovaným pre každého člena tímu [[UCI ProTour|Pro Tour]]. S tým súviselo aj dlho očakávané rozhodnutie. Napriek tomu, že Sagan priznal, že horská cyklistika mu viac prirástla k srdcu, rozhodol sa pre súťaže na ceste, pretože podľa neho: „''Veľká cyklistika je tá, ktorá sa robí na ceste, s tímami Pro Tour.''“<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cyklista Sagan je nabudený pozitívnou energiou | url = http://sport.sme.sk/c/5048809/cyklista-sagan-je-nabudeny-pozitivnou-energiou.html | dátum vydania = 5.10.2010 | dátum prístupu = 19.6.2013 | vydavateľ = www.sme.sk | jazyk = }}</ref> == Profesionálna kariéra == === 2010 === [[Súbor:2010 Cancer Council Classic breakaway.JPG|vpravo|náhľad|Peter Sagan na čele úniku v Adelaide, úplne vľavo Lance Armstrong]] Do profesionálneho pelotónu vstúpil ešte stále 19-ročný Peter Sagan v [[január 2010|januári 2010]] na úvodnom podujatí seriálu [[UCI ProTour]] najvyššej kategórie WT, pretekoch [[Tour Down Under]] v [[Austrália (štát)|Austrálii]]. Ešte tesne predtým sa zviditeľnil na kritériu Cancer Council Helpline Classic v [[Adelaide (Južná Austrália)|Adelaide]], ktoré bolo generálkou na Tour Down Under. Skončil v ňom na 27. mieste, ale takmer dve tretiny pretekov jazdil vo vedúcej päťčlennej skupine spolu s dvoma bývalými víťazmi [[Tour de France]] [[Lance Armstrong]]om a [[Óskar Pereiro|Óscarom Pereirom Siom]].<ref>http://sport.sme.sk/c/5196565/peter-sagan-dlhe-kilometre-v-uniku-s-armstrongom.html</ref> V 6-etapových pretekoch Tour Down Under sa nováčik v profesionálnom pelotóne napriek vážnemu pádu v 2. etape umiestnil celkovo na 29. mieste. V hodnotení mladých jazdcov skončil šiesty a z tímu Liquigas bol najlepší.<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sagan po ProTour premiére spokojný | url = http://www.webnoviny.sk/sport/sagan-po-protour-premiere-spokojny/45876-clanok.html | dátum vydania = 24.1.2010 | dátum prístupu = 20.6.2013 | vydavateľ = www.webnoviny.sk | jazyk = }}</ref> Najvýraznejší výsledok dosiahol v 3. etape, keď skončil po finiši pelotónu štvrtý a v 5. kopcovitej etape, keď bol v závere pretekov takmer dvadsať kilometrov v štvorčlennom úniku takých hviezd, akými sú víťaz [[Vuelta a España|Vuelty]] [[Alejandro Valverde]], majster sveta z roku [[2009]] [[Cadel Evans]] a [[Španielsko|Španiel]] [[Luis León Sánchez]] a nakoniec skončil piaty.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zašívaný Rambo Sagan opäť špurtoval v prvej päťke | url = http://sport.noviny.sk/letne-sporty-cyklistika/23-01-2010/zasivany-rambo-sagan-opat-sportuval-v-prvej-patke.html | dátum vydania = 23.1.2010 | dátum prístupu = 20.6.2013 | vydavateľ = www.noviny.sk | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140222134340/http://sport.noviny.sk/letne-sporty-cyklistika/23-01-2010/zasivany-rambo-sagan-opat-sportuval-v-prvej-patke.html | dátum archivácie = 2014-02-22 }}</ref> Prvé preteky v profesionálnom pelotóne priniesli Petrovi Saganovi aj prvú prezývku medzi profesionálmi. Tri kilometre pred cieľom 2. etapy nepríjemne spadol a do cieľa prišiel iba s veľkým sebazaprením. Rany mu museli zošívať osemnástimi stehmi, ale Peter Sagan na druhý deň pokračoval v pretekoch, dokonca skočil štvrtý. To mu vyslúžilo prezývku Rambo.<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Peter Sagan s novou prezývkou Rambo | url = http://sport.sme.sk/c/5205506/peter-sagan-s-novou-prezyvkou-rambo.html | dátum vydania = 22.1.2010 | dátum prístupu = 20.6.2013 | vydavateľ = www.sme.sk | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Peter Sagan - seconde étape du Tour de Romandie 2010.jpg|vľavo|náhľad|Tour de Romandie: Peter Sagan prvýkrát v profesionálnom pelotóne v žltom tričku]] Kým na úvodných pretekoch medzi profesionálmi si súperi Petra Sagana všimli, už na druhých ho museli začať rešpektovať. Na 6-etapových pretekoch najvyššej kategórie WT v [[marec 2010|marci]] vo [[Francúzsko|Francúzsku]] [[Paris – Nice]] dosiahol svoje prvé etapové víťazstvo medzi profesionálmi. Najskôr mu víťazstvo prekĺzlo pomedzi prsty, keď prehral v cieli 2. etapy o pár centimetrov s [[Francúzsko|Francúzom]] [[William Bonnet|Williamom Bonnetom]].<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Paris-Nice 2010 2.etapa: Peter Sagan dnes podal úžasný výkon (+VIDEO) | url = http://www.cyklomania.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=632&Itemid=82 | dátum vydania = 9.3.2010 | dátum prístupu = 20.6.2013 | vydavateľ = www.cyklomania.sk | jazyk = }}</ref> Vynahradil si to už v nasledujúcej etape, keď sa dokázal udržať v záverečnom stúpaní 3 kilometre pred cieľom na špici a vo finišujúcej skupinke porazil také profesionálne hviezdy ako [[Joaquim Rodríguez]], [[Nicolas Roche]], [[Jens Voigt]], [[Tony Martin (cyklista)|Tony Martin]] a [[Alberto Contador]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Skvelý Peter Sagan vyhral 3. etapu Paríž – Nice! | url = http://sport.noviny.sk/letne-sporty-cyklistika/10-03-2010/peter-sagan-vyhral-3-etapu-pariz---nice.html | dátum vydania = 10.3.2010 | dátum prístupu = 20.6.2013 | vydavateľ = www.noviny.sk | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140222134334/http://sport.noviny.sk/letne-sporty-cyklistika/10-03-2010/peter-sagan-vyhral-3-etapu-pariz---nice.html | dátum archivácie = 2014-02-22 }}</ref> Víťazstvo si zopakoval aj v 5. etape, keď unikol pelotónu v stúpaní 2 kilometre pred cieľom a s vypätím posledných síl dokázal udržať náskok až do cieľa.<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sagan valcuje! Na pretekoch Paríž – Nice vyhral aj 5. etapu | url = http://sport.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/80752-sagan-valcuje-na-pretekoch-pariz-nice-vyhral-aj-5-etapu/ | dátum vydania = 12.3.2010 | dátum prístupu = 20.6.2013 | vydavateľ = www.pravda.sk | jazyk = }}</ref> Preteky Paris – Nice upriamili pozornosť cyklistického sveta na Petra Sagana, iba tri mesiace po jeho vstupe do profesionálneho pelotónu. Vyhral tu dve etapy, raz skončil druhý a raz tretí. V celkovom poradí sa umiestnil na 17. mieste, v kategórii mladých jazdcov na štvrtom a zvíťazil v bodovacej súťaži, ktorá sa v nasledujúcich rokoch stala jeho doménou. Odborníci ho začali považovať za jeden z najväčších talentov súčasného pelotónu a pripomínali, že od čias [[Nemecko|Nemca]] [[Jan Ullrich|Jana Ullricha]], ktorý v roku [[1997]] zvíťazil na [[Tour de France]] ako 23-ročný a je Saganovým vzorom z detských rokov, nemal žiadny mladík takýto vstup do profesionálneho pelotónu.<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sagan najlepším špurtérom pretekov Paríž – Nice | url = http://sport.sme.sk/c/5284816/sagan-najlepsim-spurterom-pretekov-pariz-nice.html | dátum vydania = 14.3.2010 | dátum prístupu = 20.6.2013 | vydavateľ = www.sme.sk | jazyk = }}</ref> O mesiac Petrove úspechy pokračovali. Na pretekoch [[Tour de Romandie]] vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] si pripísal ďalšie etapové víťazstvo. Najskôr skončil v prológu tesne druhý o necelú sekundu za [[Taliansko|Talianom]] [[Marco Pinotti|Marcom Pinottim]]. Hneď nasledujúcu prvú etapu však bol najlepší v špurte pelotónu pred [[Francesco Gavazzi|Francescom Gavazzim]] a [[Nicolas Roche|Nicolasom Rocheom]]. Vo finiši chýbal Mark Cavendish, ktorý nestačil držať krok s pelotónom v kopcoch. Do 2. etapy si Peter obliekol prvýkrát v profesionálnom pelotóne žlté tričko vedúceho pretekára, ktoré si udržal ešte jednu etapu.<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sagan superior in Fleurier | url = http://www.cyclingnews.com/races/64th-tour-de-romandie-upt/stage-1/results | dátum vydania = 28.4.2010 | dátum prístupu = 20.6.2013 | vydavateľ = www.cyclingnews.com | jazyk = po anglicky }}</ref> Až po tretej etape, ktorou bola časovka na {{km|23|m}}, ho zo žltého trička vyzliekol [[Austrália (štát)|Austrálčan]] [[Michael Rogers]]. Peter Sagan získal pódiové umiestnenie ešte v nasledujúcej etape, keď skončil druhý. V celkovej klasifikácii skončil na 12. mieste (po diskvalifikácii pôvodného víťaza [[Alejandro Valverde|Alejandra Valverde]]) a v kategórii jazdcov do 25 rokov na treťom mieste.<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tour de Romandie 2010 5.etapa: Peter Sagan celkovo trinásty (+Video) | url = http://www.cyklomania.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=718&Itemid=1 | dátum vydania = 2.5.2010 | dátum prístupu = 20.6.2013 | vydavateľ = www.cyklomania.sk | jazyk = }}</ref> V máji sa Peter Sagan spolu s tímom sťahoval do [[Spojené štáty|Spojených štátov]]. Čakala ho premiéra na najprestížnejších pretekoch na severoamerickom kontinente [[Tour of California]]. Na štartovej čiare sa stretol opäť s [[Lance Armstrong]]om, ale aj s ďalšími hviezdami, akými boli napríklad majstri sveta [[Lars Boom]], [[Tom Boonen]], [[Fabian Cancellara]], [[Michael Rogers]], alebo olympijský víťaz [[Brett Lancaster]]. Pred odchodom prezradil, že vedeniu tímu záleží na tom, aby v zámorí zanechali dobrý dojem, vzhľadom na ich amerického sponzora Cannondale.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sagan do zámoria na preteky Okolo Kalifornie, premiéra v USA | url = http://sport.noviny.sk/letne-sporty-cyklistika/11-05-2010/sagan-do-zamoria-na-preteky-okolo-kalifornie-premiera-v-usa-.html | dátum vydania = 11..5.2010 | dátum prístupu = 20.6.2013 | vydavateľ = www.noviny.sk | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140222134348/http://sport.noviny.sk/letne-sporty-cyklistika/11-05-2010/sagan-do-zamoria-na-preteky-okolo-kalifornie-premiera-v-usa-.html | dátum archivácie = 2014-02-22 }}</ref> Peter Sagan si ich želanie asi vzal k srdcu. V 1. etape skončil po finiši celého pelotónu na 12. mieste. Ale už v náročnej kopcovitej 2.etape skončil na druhom mieste, keď vo finiši nestačil iba na olympijského víťaza [[Brett Lancaster|Bretta Lancastera]]. Víťaz prvej etapy [[Mark Cavendish]] v kopcoch stratil a prišiel do cieľa so stratou 17 minút.<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sagan skončil v 2. etape Okolo Kalifornie druhý | url = http://sport.sme.sk/c/5380417/sagan-skoncil-v-2-etape-okolo-kalifornie-druhy.html | dátum vydania = 18.5.2010 | dátum prístupu = 20.6.2013 | vydavateľ = www.sme.sk | jazyk = }}</ref> Do 3. etapy už Peter Sagan štartoval v bielom tričku najlepšieho jazdca do 24 rokov a udržal si ho až do konca pretekov. V etape sa umiestnil na 4. mieste, keď doviedol do cieľa pelotón za trojicou uprchlíkov. Jeho hlavný úder však prišiel v 5. etape, kde v záverečnom finiši doslova deklasoval držiteľa žltého trička [[David Zabriskie|Davida Zabriskie]] a majstra sveta [[Michael Rogers|Michaela Rogersa]].<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Skvelý Sagan vyhral 5. etapu Okolo Kalifornie, Armstrong sa vážne zranil | url = http://sport.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/101741-skvely-sagan-vyhral-5-etapu-okolo-kalifornie-armstrong-sa-vazne-zranil/ | dátum vydania = 20.5.2010 | dátum prístupu = 20.6.2013 | vydavateľ = www.pravda.sk | jazyk = }}</ref> Víťazstvom v etape sa dostal do čela bodovacej súťaže a zelené tričko si udržal až do cieľa pretekov. Svoje víťazstvo zopakoval v nasledujúcej „kráľovskej“ horskej 6. etape, vyhlasovanej za najťažšiu etapu v krátkej histórii Tour of California. Peter Sagan vo finiši vedúcej skupinky opäť porazil Michaela Rogersa a jeho krajana [[Rory Sutherland]]a. 17 cyklistov, vrátane majstra sveta [[Tom Boonen|Toma Boonena]], z pretekov počas etapy odstúpilo a 11, vrátane [[Mark Cavendish|Marka Cavendisha]], nebolo klasifikovaných kvôli prekročeniu časového limitu.<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sagan vyhral aj 6. etapu na Okolo Kalifornie | url = http://www.webnoviny.sk/sport/sagan-vyhral-aj-6-etapu-na-okolo-kalifo/143116-clanok.html?from=suggested_articles | dátum vydania = 22.5.2010 | dátum prístupu = 20.6.2013 | vydavateľ = www.webnoviny.sk | jazyk = }}</ref> Prvé vystúpenie Petra Sagana na severoamerickom kontinente nakoniec skončilo triumfálne. Vyhral dve etapy, raz skončil druhý a raz štvrtý. V celkovej klasifikácii sa umiestnil na 8. mieste a zvíťazil v kategórii jazdcov do 24 rokov a v bodovacej súťaži.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Okolo Kalifornie Sagan 8. a so zeleným i bielym dresom | url = http://sport.noviny.sk/letne-sporty-cyklistika/24-05-2010/okolo-kalifornie-sagan-8-a-so-zelenym-i-bielym-dresom.html | dátum vydania = 24.5.2010 | dátum prístupu = 20.6.2013 | vydavateľ = www.noviny.sk | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140222135944/http://sport.noviny.sk/letne-sporty-cyklistika/24-05-2010/okolo-kalifornie-sagan-8-a-so-zelenym-i-bielym-dresom.html | dátum archivácie = 2014-02-22 }}</ref> === 2011 === Ešte väčšie úspechy dosiahol v roku [[2011]], keď okrem 11 etapových víťazstiev na rôznych pretekoch sa stal aj celkovým víťazom dvoch etapových pretekov – Okolo Sardínie a Okolo Poľska. Na svojej premiérovej Grand Tour, na [[Vuelta a España 2011|Vuelte 2011]] vyhral tri etapy. === 2012 === V sezóne [[2012]] pokračuje v tíme Liquigas-Cannondale a pri svojej premiére na [[Tour de France]]<ref>{{Citácia periodika |autor = SITA |odkaz na autora = SITA (agentúra) |titul = Sagan ide na Tour de France, jeho štart potvrdil tím Liquigas |fotografi = Reuters |periodikum = Pravda.sk |odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) |vydavateľ = PEREX, a.s. |miesto = Bratislava |dátum = 2012-01-13T11:19+01:00 |url = http://sport.pravda.sk/sk_rsport.asp?c=A120113_111955_sk_rsport_p50 |dátum prístupu = 2012-08-10 |formát = |issn = 1336-197X }}</ref> získal tri prvenstvá a zelené tričko pre víťaza bodovacej súťaže šprintérov. === 2013 === Cyklistickú sezónu v roku [[2013]] Peter Sagan začal januárovými pretekmi v Argentíne na Tour de San Luis, kde obsadil 87. miesto v celkovej klasifikácii. Na Tour of Omán zaznamenal prvé etapové víťazstvá sezóny, keď zvíťazil v druhej aj tretej etape. Následne zvíťazil aj na talianskych pretekoch G.P. Camaiore a na Strade Bianche prišiel do cieľa ako druhý. Ďalšie 2 etapové víťazstvá si pripísal na pretekoch Tirreno – Adriatico, kde celkovo napokon obsadil 33. miesto. V bodovacej súťaži o zelené tričko skončil druhý. Druhé miesto obsadil aj na trase Milano – Sanremo. V Belgicku sa Peter Sagan zúčastnil pretekov E3 Harelbeke (2. miesto), Gent – Wevelgem (1. miesto), Driedaagse De Panne-Koksijde, Ronde van Vlaanderen (2. miesto), Brabantse Pijl (1. miesto), Amstel Gold Race (36. miesto) a Fleche Wallonne (12. miesto). Na prestížnych pretekoch Tour of California Peter Sagan získal 2 etapové prvenstvá, ku ktorým pripísal 1 tretie miesto a celkové víťazstvo v bodovacej súťaži o zelené tričko. Zelené tričko získal aj na Tour de Suisse vo Švajčiarsku. Peter Sagan zvíťazil aj na domácich majstrovstvách Slovenska a Česka. <!-- Pri svojej druhej účasti na [[Tour de France 2013|Tour de France]] zaznamenal 1 víťazstvo (7. etapa), 4 druhé a 2 tretie miesta. Okrem toho obhájil zelené tričko pre víťaza v bodovacej súťaži šprintérov a aj po skončení Tour de France si udržal druhú priečku v svetovom rebríčku UCI.<ref>Peter Sagan je naďalej druhý v rebríčku UCI [online]. Športky.sk. 22.7.2013, [cit. 2014-07-11]. [http://sportky.topky.sk/c/110814/peter-sagan-je-nadalej-druhy-v-rebricku-uci Dostupné online]. ((po slovensky))<br> </ref> --> Zelené tričko opäť získal aj na pretekoch USA Pro Challenge a Tour of Alberta. V Kanade sa zúčastnil ešte GP de Québec (10. miesto) a GP de Montréal, v ktorých finišoval ako prvý. Na majstrovstvách sveta v Taliansku napokon obsadil 6. miesto. === 2014 === Aj sezónu 2014 Peter Sagan odštartoval na argentínskych pretekoch Tour de San Luis, kde obsadil 76. pozíciu. V súťaži o zelené tričko na Dubai Tour skončil druhý, pričom v celkovej klasifikácii obsadil 73. miesto. Na Tour of Oman sa Peter Sagan dočkal prvého etapového víťazstva v sezóne. V celkovom poradí skončil na 49. mieste. Druhé miesto obsadil na talianskych pretekoch Strade Bianche. V taliansku sa zúčastnil ešte na Milano-Sanremo (10. miesto) a Tirreno-Adriatico, kde prvýkrát v sezóne vyhral bodovaciu súťaž o zelený dres. V Belgicku si pripísal prvenstvo na E3 Harelbeke a tretie miesto na Gent – Wevelgem. Okrem toho sa zúčastnil pretekov VDK-Driedaagse De Panne-Koksijde (víťaz prvej etapy), Tour des Flandres (16. miesto) a Scheldeprijs (70. miesto). Na prestížnych pretekoch Paris – Roubaix obsadil 6. priečku. Na Amgen Tour of California opäť vyhral súťaž o zelené tričko a celkovo skončil na 55. mieste. Zelené tričko získal aj na Tour de Suisse (68. miesto v celkovej klasifikácii). <!-- V prvých šiestich etapách [[Tour de France 2014]] Peter Sagan obsadil dve druhé, jedno tretie, tri štvrté a jedno piate miesto. Umiestniť sa na prvých šiestich etapách vždy do piateho miesta sa za posledných 100 rokov žiadnemu cyklistovi nepodarilo.<ref>Peter Sagan sa zapísal do histórie: Po senzačnom finiši dosiahol nevšedné prvenstvo [online]. Športky.sk. 10.7.2013, [cit. 2014-07-10]. [http://sportky.topky.sk/c/110814/peter-sagan-je-nadalej-druhy-v-rebricku-uci][http://sportky.topky.sk/c/126934/peter-sagan-sa-zapisal-do-historie-po-senzacnom-finisi-dosiahol-nevsedne-prvenstvo Dostupné online].</ref> Už v úvode prestížnych etapových pretekov sa Petrovi Saganovi takto podarilo zapísať sa do histórie. Od druhej etapy okrem toho jazdí v zelenom tričku pre najlepšieho šprintéra. --> ==== Prestup v roku 2014 ==== V lete [[2014]] sa objavili informácie o Saganovom prestupe z tímu Cannondale. [[5. august]]a [[2014]] neoficiálne informácie tvrdili, že Sagan prestúpi do tímu [[Tinkoff-Saxo]], čo sa nakoniec aj potvrdilo. Záujem o Sagana mali mať aj tímy Astana a tím pretekára F1 [[Fernando Alonso|Fernanda Alonsa]]. Spolu s Petrom sa do tímu sťahoval aj brat [[Juraj Sagan|Juraj]] a masér [[Maroš Hlad]]. V novom tíme by Sagan mal podľa SME byť „''lídrom na jarné klasiky a šprintérske dojazdy etáp''“<ref name="kbspodpora">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sagan mieri do Tinkoff-Saxo, predstaviť ho majú v Tatrách | url = http://sport.sme.sk/c/7318041/sagan-mieri-do-tinkoff-saxo-predstavit-ho-maju-v-tatrach.html | dátum vydania = 05.08.2014 | dátum aktualizácie = 05.08.2014 | dátum prístupu = 05.08.2014 | vydavateľ = [[Petit Press]]}}</ref>, čo sa nakoniec nepotvrdilo. === 2015 === Peter sa stal v roku [[2015]] súčasťou ruského tímu [[Tinkoff-Saxo]] pod vedením [[Oleg Tinkov|Olega Tinkova]]. Nastúpil v prvej časti sezóny na ôsmich pretekoch: To''ur of Qatar'', ''Tour of Oman'', ''Tirreno-Adriatico'', ''Milano – San Remo'', ''E3 Harelbeke'', Gent – Wevelgem,[[Amgen Tour of California|Tour des Flandres,]] Grand Prix de l'Escau, Paris – Roubaix, Amgen Tour of California, Tour de Suisse. Na začiatku roka sa snažil získať prvé víťazstvo v novom drese, ale nedarilo sa mu. Aj keď bol väčšinou pri koncovkách etáp, viackrát skončil druhý. Svoje prvé víťazstvo v roku [[2015]] získal až v 6. etape na Tirrenu-Adriaticu. Bola to upršaná zvlnená etapa, ktorá merala 210&nbsp;km. Pri každej účasti na [[Tirreno – Adriatico]] získal aspoň jedno etapové víťazstvo. V klasike [[Milano San Remo]] sa tiež účastnil na konci klasiky špurtu ale bolo to nakoniec 4. miesto. Víťazom sa stal [[John Degenkolb]]. Na klasike [[Ronde van Vlaanderen|Okolo Flámska]] skončil tiež štvrtý, víťazom bol Nór [[Alexander Kristoff]]. Na ďalšej klasike [[Paris – Roubaix]] sa mu ku koncu pokazil bicykel a pritom stratil mnoho času a nakoniec skončil 23.. Víťazom sa opäť stal John Degenkolb. Kritici začali kritizovať Petra Sagana za výkony na jarných klasikách, ale potom prišla [[Tour of California]]. V prvých dvoch etapách bol dvakrát druhý a stále prehral v koncovke etapy za [[Mark Cavendish|Markom Cavendishom]]. V 3. etape vyšiel únik lotyšskému pretekárovi [[Tom Skujinš|Tomovi Skujinšovi]] a Sagan bol znova druhý. Ale v 4. etape získal v rovinatej etape svoj prvý etapový triumf na týchto pretekoch a celkovo druhý v roku [[2015]]. V 5. etape vyhral opäť Mark Cavendish a Peťo tu bol tretí. V nasledujúcej etape v individuálnej časovke nechal za sebou všetkých a získal s prehľadom etapové víťazstvo. Tiež získal vedúci žltý dres pre pretekára s najlepším časom. V siedmej horskej etape nedávali Petrovi odborníci veľkú šancu, ale on im ukázal, že chce bojovať o celkový triumf na týchto pretekoch. Aj keď stratil žltý dres ale v ďalšej etape vďaka časovému bonusu získal žltý dres od [[Julian Allaphilippe|Juliana Allaphilippa]] a vyhral preteky Tour of California. Ďalšie dva etapové víťazstvá získal na pretekoch [[Tour de Suisse]]. Peter v tomto roku získal svoj prvý titul majstra Slovenska v časovke jednotlivcov medzi pretekármi Elite a obhájil titul majstra Slovenska v hromadných pretekoch. Majstrovstvá Slovenska a Česka sa konali v jeho rodnom meste, v Žiline. Vyhrať časovku aj preteky s hromadným štartom sa naposledy podarilo [[Matej Jurčo|Matejovi Jurčovi]] v roku [[2008]]. V júli Peter už štvrtý raz po sebe získal zelený dres na [[Tour de France]]. O zelený dres na Tour de France bojoval hlavne s [[André Greipel|Andrém Greipelom]]. Aj keď nezískal žiaden etapový triumf, ale ukázal bojovné srdce a zúčastnil sa viacerých únikov. Peťo má už v 25. rokoch 4 zelené dresy pričom [[Erik Zabel]], ktorý má 6 zelených dresov svoj prvý získal až 26. rokoch. Peťo má v športovej kariére veľa cieľov, ale napríklad je to aj prekonanie rekordu Erika Zabela alebo by chcel vyhrať aspoň raz nejakú veľkú monumentálnu klasiku. Veľkého víťazstva sa dočkal na MS [[27. september|27. septembra]] [[2015]] v Richmonde, USA, kde sa stal majstrom sveta v pretekoch s hromadným štartom po sólovom úniku 2,6&nbsp;km pred cieľom. Celé preteky bol nenápadný, ale nakoniec bol v správnej chvíli na správnom mieste. Saganov majstrovský titul je historickým úspechom pre slovenskú cyklistiku. Sezónu zakončil dvoma druhými miestami na Abu Dhabi Tour, kde si naposledy vo svojom živote obliekol biely dres. === 2016 === V roku [[2016]] nastupuje Peťo už s dúhovým dresom v tíme Tinkoff. Pretože už má 26 rokov, tak už nemôže získať na žiadnych pretekoch biely dres. Svoje prvé preteky absolvoval v Argentíne na pretekoch [[Tour de San Luis]] kde skončil trikrát v top 5. Na začiatku jarných klasík obsadil na klasike Omloop Het Nieuwsblad 2. miesto za Gregom van Avermaetom a v klasike Kuurne-Bruxelles-Kuurne 7. miesto, kde vyhral belgický pretekár Treku-Segafredo Jesper Stuyven. Bol so svojim výkonom spokojný aj napriek nie celkom dobrej kondícii. Na klasike Strade Bianche sa v poslednom stúpaní nedržal favoritov a skončil 4. Víťazom sa stal Fabian Cancellara. Na pretekoch Tirreno-Adriatico skončil viackrát na pódiovom umiestnení, ale žiadnu etapu nevyhral. Po záverečnej časovke skončil na druhom mieste celkovo o 1 sekundu za Gregom van Avermaetom. Na Milano San Remo skončil 12. a víťazom bol Francúz Arnaud Demare. Na pretekoch [[E3 Harelbeke]] po tridsať kilometrovom úniku s Michalom Kwiatkovskim skončil nakoniec na druhom mieste. Na pretekoch [[Gent – Wevelgem]] sa v záverečnom špurte štvorčlenného úniku presadil a podarilo sa mu prvýkrát vyhrať preteky v dúhovom tričku majstra sveta. 27. 3. 2016 sa Peter Sagan dostal na vedúcu pozíciu priebežného svetového cyklistického rebríčka so ziskom 1645 bodov pred Grega Van Avermaeta so ziskom 1323 bodov.. [[3. apríl]]a [[2016]] sa Peter Sagan sa stal víťazom jubilejného 100. ročníka belgickej klasiky [[Okolo Flámska]]. Triumfoval na 255&nbsp;km dlhej trati z Brúg do Oudenaarde po samostatnom úniku pred Švajčiarom Fabienom Cancellarom a pripísal si na konto najväčší úspech v profikolotoči. Bola to prvá monumentálna klasika, ktorá sa mu v jeho kariére podarila vyhrať. Zároveň si tak upevnil vedúce postavenie v oboch cyklistických rebríčkoch (svetovom aj Word Tour). 16. mája vyhral prvú 170&nbsp;km dlhú etapu Tour of California, keď v záverečnom špurte zdolal Wipperta a Groenewegena. V 4. etape vyhral špurt pred Gregorm Van Avermaetom, čo bolo jeho celkové 15. etapové víťazstvo na týchto pretekoch. Na tohtoročnej Tour de France sa Peter Sagan opäť ukázal ako kvalitný jazdec. Po 2 rokoch si na konto pridal opäť etapové víťazstvá. Vyhral tri náročné etapové preteky a v bodovacej súťaži získal zelený dres. Je to už piatykrát za sebou. Rozdiel bodov bol dokonca až dvojnásobný.<ref>''Peter Sagan: Moje naj zážitky z tour'' [online]. www.sport.sk 24.7.2016, [cit. 2016-04-08] [http://sport.aktuality.sk/c/227163/peter-sagan-moje-naj-zazitky-z-tour-tri-vitazstva-a-party-v-parizi/ Dostupné online]</ref> Úradujúci majster sveta na ceste sa postavil na štart pretekov cross-country horských cyklistov v brazílskom Riu de Janeiro v záverečný deň Hier XXXI. olympiády, v nedeľu 21. augusta.<ref>Dúhový dres vymení za národné farby. Do Ria mierim vo forme, vraví Sagan, SITA, 4. aug. 2016, [http://sport.sme.sk/c/20232018/duhovy-dres-vymeni-za-narodne-farby-do-ria-mierim-vo-forme-vravi-sagan.html Online] </ref> Štartoval z poslednej 50. pozície ale už v priebehu prvých kilometrov sa dostať až na tretiu priečku. Potom dostal dvakrát defekt a bol klasifikovaný až na 35. mieste.<ref>Obrazom: Smolná olympijská jazda Petra Sagana, SITA, 21. augusta 2016, [http://www.webnoviny.sk/letne-olympijske-hry-2016/clanok/1095506-obrazom-smolna-olympijska-jazda-petra-sagana/ Online] </ref> Na pretekoch Eneco Tour 2016 splnil svoj cieľ a zásluhou tretieho miesta v celkovej klasifikácii sa opäť dostal na čelo svetového rebríčka UCI WorldTour, ktorý vedie pred Kolumbijčanom Nairom Quintanom. Na MS v katarskej Dohe [[16. október|16. októbra]] [[2016]] obhájil titul majstra sveta.<ref>''Sagan repeats World Championships Elite Men’s Road Title in Doha, Qatar'' [online]. www.uci.ch 16.10.2016, [cit. 2016-10-17] [http://www.uci.ch/road/news/article/sagan-repeats-world-championships-elite-men-road-title-doha-qatar/ Dostupné online]</ref> Koncom roka [[2016]] už po 4-krát vyhral Zlatý pedál a získal 2. miesto v ankete [[Športovec roka (Slovensko)|Športovec roka]] 2016. == Umiestnenie na pretekoch Grand Tour == {| cellpadding="3" cellspacing="0" border="1" style="font-size: 95%; border: #aaa solid 1px; border-collapse: collapse;" |- style="background:#eee;" !Grand Tour !2011 !2012 !2013 !2014 !2015 !2016 !2017 !2018 |- | style="text-align:left; background:#efefef;" |[[Image:Jersey pink.svg|20px]] '''[[Giro d’Italia|Giro]]''' | style="text-align:center;" |[[Giro d’Italia 2011|–]] | style="text-align:center;" |[[Giro d’Italia 2012|–]] | style="text-align:center;" |[[Giro d’Italia 2013|–]] | style="text-align:center;" |[[Giro d’Italia 2014|–]] | style="text-align:center;" |[[Giro d’Italia 2015|–]] | style="text-align:center;" |[[Giro d’Italia 2016|–]] | |[[Giro d’Italia 2016|–]] |- | style="text-align:left; background:#efefef;" |[[Image:Jersey yellow.svg|20px]] '''[[Tour de France|Tour]]''' | style="text-align:center;" |[[Tour de France 2011|–]] | style="text-align:center;" |[[Tour de France 2012|42]] | style="text-align:center;" |[[Tour de France 2013|82]] | style="text-align:center;" |[[Tour de France 2014|60]] | style="text-align:center;" |[[Tour de France 2015|46]] | style="text-align:center;" |[[Tour de France 2016|95]] | style="text-align:center;" |diskval. |71 |- | style="text-align:left; background:#efefef;" |[[Image:Jersey red.svg|20px]] '''[[Vuelta a España|Vuelta]]''' | style="text-align:center;" |[[Vuelta a España 2011|121]] | style="text-align:center;" |[[Vuelta a España 2012|–]] | style="text-align:center;" |[[Vuelta a España 2013|–]] | style="text-align:center;" |[[Vuelta a España 2014|NP]] | style="text-align:center;" |[[Vuelta a España 2015|NP]] | style="text-align:center;" |[[Vuelta a España 2016|–]] | | |} NP = nedokončil preteky == Umiestnenie na Tour de France == {| class="wikitable" ! ! colspan="3" |umiestnenie ! ! colspan="5" |počet dní !body |- ! !1. !2. !3. ! ![[Image:Jersey yellow.svg|20px]] ![[Súbor:Jersey green.svg|20px]] ![[Súbor:Jersey red number.svg|20px]] ![[Súbor:Jersey white.svg|20px]] !víťaz ! |- !2012 !'''3''' !'''3''' !'''1''' ! !0 !19 !0 !0 !3x !421 |- !2013 !'''1''' !4 !2 ! !0 !19 !0 !0 !1x !409 |- !2014 !'''0''' !4 !1 ! !0 !20 !0 !7 !0x !431 |- !'''2015''' !'''0''' !5 !2 ! !0 !13 !0 !7 !0x !432 |- !'''2016''' !'''3''' !2 !3 ! !3 !15 !0 !- !3x !470 |- !'''2017''' !'''1''' !0 !0 ! !0 !0 !0 !- !1x !0 |- !2018 !3 !3 !1 ! !1 !19 !0 !- !3x !477 |- !2019 !1 !1 !0 ! !0 !19 !0 !- !1x !316 |- !2020 !0 !0 !2 ! !0 !5 !0 !- !0x !284 |- !2021 !0 !0 !0 ! !0 !0 !0 !- !0x !0 |- ! Spolu ! 12 ! 22 !12 ! ! 4 !129 ! 0 ! 14 !12 !3240 |} == Profesionálne úspechy == === Cestná cyklistika === {| class="wikitable" |+ | width="360" valign="top" | ;2006 :3rd Majstrovstvá Slovenska – juniori – Preteky s hrom. štartom ;2007 :1st [[File:MaillotSlovakia.gif|20px]] Majstrovstvá Slovenska – juniori – Preteky s hrom. štartom :2nd Celkovo La Coupe du Président de la Ville de Grudziądz :4th Majstrovstvá sveta – juniori :6th Celkovo Trofeo Karlsberg ::1st Etapa 4 :8th Majstrovstvá Európy – juniori – Preteky s hrom. štartom ;2008 :Majstrovstvá Slovenska – juniori ::1st [[File:MaillotSlovakia.gif|20px]] Majstrovstvá Slovenska – juniori – Preteky s hrom. štartom :2nd Majstrovstvá Slovenska – juniori – Časovka :1st [[File:Jersey yellow.svg|20px]] Celkovo Po Stajerski ::1st [[File:Jersey green.svg|20px]] Bodovacia súťaž ::1st [[File:Jersey polkadot.svg|20px]] Vrchárska súťaž ::1st Etapy 1 & 2 :1st [[File:Jersey yellow.svg|20px]] Celkovo Kroz Istru/Tour d'Istrie :1st Etapa 3b Trofeo Karlsberg 1st Etapa 4 Giro della Lunigiana :2nd Paris – Roubaix – juniori :2nd Celkovo Course de la Paix – juniori ::1st Etapa 4 :8th Majstrovstvá Európy – juniori – Preteky s hrom. štartom ;2009 :1st Grand Prix Kooperativa :2nd Celkovo The Paths of King Nikola :3rd Grand Prix Boka :4th Celkovo Grand Prix Bradlo :4th Tour of Vojvodina II :7th Celkovo Dookoła Mazowsza ::1st [[File:Jersey green.svg|20px]] Bodovacia súťaž ::1st [[File:Jersey white.svg|20px]] Jazdci do 25 rokov ::1st Etapy 2 & 5 :9th Giro del Belvedere :10th Majstrovstvá Európy U23 – Preteky s hrom. štartom :10th Majstrovstvá Slovenska – Preteky s hrom. štartom ;2010 :Paris-Nice ::1st [[File:Jersey green.svg|20px]] Bodovacia súťaž ::1st Etapy 3 & 5 :1st Etapa 1 Tour de Romandie :2nd Philadelphia International Championship :2nd Grand Prix Cycliste de Montréal :2nd Giro del Veneto :4th Giro della Romagna :7th GP Ouest-France :8th Celkovo Tour of California ::1st [[File:Jersey green.svg|20px]] Bodovacia súťaž ::1st [[File:Jersey white.svg|20px]] Jazdci do 25 rokov ::1st Etapy 5 & 6 ;2011 :1st [[File:MaillotSlovakia.gif|20px]] Majstrovstvá Slovenska – Preteky s hrom. štartom :1st [[File:Jersey red.svg|20px]] Celkovo Giro di Sardegna ::1st [[File:Jersey green.svg|20px]] Bodovacia súťaž ::1st Etapy 1, 3 & 4 :1st [[File:Jersey yellow.svg|20px]] Celkovo Tour de Pologne ::1st [[File:Jersey green.svg|20px]] Bodovacia súťaž ::1st Etapy 4 & 5 :Tour de Suisse ::1st [[File:Jersey blue.svg|20px]] Bodovacia súťaž ::1st Etapy 3 & 8 :Tour of California ::1st [[File:Jersey green.svg|20px]] Bodovacia súťaž ::1st Etapa 5 :Vuelta a España ::1st Etapy 6, 12 & 21 ::Nosil [[File:Jersey green.svg|20px]] po Etape 7 :1st Gran Premio Industria e Commercio di Prato :2nd Philadelphia International Championship :3rd Classica Sarda :4th Gran Premio della Costa Etruschi ;2012 :1st [[File:MaillotSlovakia.gif|20px]] Majstrovstvá Slovenska – Preteky s hrom. štartom :Tour de France ::1st [[File:Jersey green.svg|20px]] Bodovacia súťaž ::1st Etapy 1, 3 & 6 ::[[File:Jersey red number.svg|20px]] Najbojovnejší jazdec Etapa 14 :Tour of California ::1st [[File:Jersey green.svg|20px]] Bodovacia súťaž ::1st Etapy 1, 2, 3, 4 & 8 | width="360" valign="top" | :Tour de Suisse ::1st [[File:Jersey white.svg|20px]] Bodovacia súťaž ::1st Etapy 1 (ITT), 3, 4 & 6 :Tour of Oman ::1st [[File:Jersey green.svg|20px]] Bodovacia súťaž ::1st Etapa 2 :1st Etapa 4 Tirreno-Adriatico :1st Etapa 1 Three Days of De Panne :2nd Gent – Wevelgem :2nd Dutch Food Valley Classic :3rd Amstel Gold Race :4th Milan-San Remo :5th Tour of Flanders :8th UCI World Tour ;2013 :1st [[File:MaillotSlovakia.gif|20px]] Majstrovstvá Slovenska – Preteky s hrom. štartom :1st Gent-Wevelgem :1st Brabantse Pijl :1st Gran Premio Città di Camaiore :1st Grand Prix Cycliste de Montréal :Tour de France ::1st [[File:Jersey green.svg|20px]] Bodovacia súťaž ::1st Etapa 7 :Tour de Suisse ::1st [[File:Jersey_polkadot.svg|20px]] Bodovacia súťaž ::1st Etapy 3 & 8 :USA Pro Cycling Challenge ::1st [[File:Jersey green.svg|20px]] Bodovacia súťaž ::1st Etapy 1, 3, 6 & 7 :Tour of Alberta ::1st [[File:Jersey green.svg|20px]] Bodovacia súťaž ::1st Prológ, Etapy 1 & 5 :Tour of California ::1st [[File:Jersey green.svg|20px]] Bodovacia súťaž ::1st Etapy 3 & 8 :Tirreno-Adriatico ::1st Etapy 3 & 6 :Tour of Oman ::1st Etapy 2 & 3 :1st Etapa 1 Three Days of De Panne :2nd Strade Bianche :2nd Milan-San Remo :2nd E3 Harelbeke :2nd Tour of Flanders :4th UCI World Tour :6th Majstrovstvá sveta – Preteky s hrom. štartom :10th Grand Prix Cycliste de Québec ;2014 :1st [[File:MaillotSlovakia.gif|20px]] Majstrovstvá Slovenska – Preteky s hrom. štartom :1st E3 Harelbeke :Tour de France ::1st [[File:Jersey green.svg|20px]] Bodovacia súťaž ::Nosil [[File:Jersey white.svg|20px]] po Etapách 1-7 :Tirreno-Adriatico ::1st [[File:Jersey red.svg|20px]] Bodovacia súťaž ::1st Etapa 3 :Tour de Suisse ::1st [[File:Jersey_polkadot.svg|20px]] Bodovacia súťaž ::1st Etapa 3 :Tour of California ::1st [[File:Jersey green.svg|20px]] Bodovacia súťaž ::1st Etapa 7 :1st Etapa 4 Tour of Oman :1st Etapa 1 Three Days of De Panne :2nd Strade Bianche :3rd Gent – Wevelgem :6th Paris – Roubaix :7th Coppa Bernocchi :10th Milan-San Remo ;2015 :1st [[File:Jersey_rainbow.svg|20px]] Majstrovstvá sveta – Preteky s hrom. štartom :Majstrovstvá Slovenska ::1st [[File:MaillotSlovakia.gif|20px]] Preteky s hrom. štartom ::1st [[File:MaillotSlovakia.gif|20px]] Individuálna časovka :1st [[File:Jersey yellow.svg|20px]] Celkovo Tour of California ::1st Etapy 4 & 6 (ITT) :Tour de France ::1st [[File:Jersey green.svg|20px]] Bodovacia súťaž ::Nosil [[File:Jersey white.svg|20px]] po Etapách 3-9 ::[[File:Jersey red number.svg|20px]] Najbojovnejší jazdec Etapy 15 & 16 :Tirreno-Adriatico ::1st [[File:Jersey red.svg|20px]] Bodovacia súťaž ::1st Etapa 6 :Tour de Suisse ::1st [[File:Jersey black.svg|20px]] Bodovacia súťaž | width="360" valign="top" | '''2019''' <span class="shirt st5 w14"></span> Points Tour de France (2.UWT) Stage Tour de France (2.UWT) <span class="blue">Points</span> 2nd Grand Prix Cycliste de Québec (1.UWT) <span class="flag gb"></span> 5th World Championships - Road Race <span class="flag ca"></span> 2nd Grand Prix Cycliste de Québec <span class="flag ca"></span> 4th National Championships Slovakia <span class="flag fr"></span> 5th Paris-Roubaix (1.UWT) : Stage Santos Tour Down Under (2.UWT) Stage Tour de Suisse (2.UWT) Stage Amgen Tour of California (2.UWT) | | |- |} === Kritériá === {| | width="360" valign="top" | ;2011 :2nd Criterium de Alcobendas ;2012 :1st Criterium Aalst :1st Profronde van Lommel :1st Internationaal Criterium Bavikhove :2nd Profronde Stiphout :2nd Profronde van Surhuisterveen :2nd Antwerpen Derny Rennen :2nd Oslo Grand Prix :3rd Tourcriterium Ninove :3rd Gouden Pijl ;2013 :2nd Saitama Critérium by le Tour de France ;2014 | width="360" valign="top" | :2nd Tour de France Saitama Critérium ;2015 :1st Criterium Aalst :1st Profronde van Surhuisterveen :2nd Profronde van Lommel ;2016 :1st Tour de France Saitama Critérium ;2017 :3rd People's Choice Classic ;2018 :1st People's Choice Classic :1st Criterium Aalst :1st Criterium Roeselare :1st Criterium Herentals |- |} === Cyklokros === {| | width="360" valign="top" | ;2007 :1st [[File:MaillotSlovakia.gif|20px]] Majstrovstvá Slovenska – juniori :3rd [[File:Bronze_medal_blank.svg|20px]] Majstrovstvá Európy – juniori ;2008 :2nd [[File:Silver_medal_blank.svg|20px]] Majstrovstvá sveta – juniori |} === Horská cyklistika === {| | width="360" valign="top" | ;2007 :3rd [[File:Bronze_medal_blank.svg|20px]] Majstrovstvá Európy – juniori ;2008 :1st [[File:Jersey_rainbow.svg|20px]] Majstrovstvá sveta – juniori :1st [[File:UEC_Champion_Jersey.svg|20px]] Majstrovstvá Európy – juniori ;2016 :4th Czech Strabag Cup, Teplice |} == Ocenenia == : 2013: [[Krištáľové krídlo]] v kategórii šport za získanie zeleného dresu na [[Tour de France]] a vynikajúce výsledky na pretekoch. : 2008, 2010{{--}}2017: Získal už ôsmy krát ocenenie [[Zlatý pedál|Cyklista roka]]. : 2013, 2015, 2017: Víťazstvo v anketa [[Športovec roka (Slovensko)|Športovec roka]] : 2015, 2016: Získal 4 ocenenia v ankete TIPOS – Športovec mesiaca. Po prvýkrát to bolo za mesiac máj (2015), keď triumfoval na pretekoch Okolo Kalifornie. Druhýkrát bol Sagan ocenený za svoj štvrtý triumf v bodovacej súťaži Tour de France, ktorý dosiahol v mesiaci júl. Ocenenie za mesiac september získal za víťazstvo na majstrovstvách sveta v cyklistike v Richmonde. V apríli 2016 mu bolo udelené toto ocenenie za víťazstvá na najväčšej belgickej klasike Okolo Flámska.^{[http://www.sportovecroka.eu/sk/Sportovec-mesiaca/2016/April-Sagan-.html <nowiki>[47]</nowiki>]} : 2015: Podľa [[CyclingNews]] sa stal najlepším cyklistom na svete za rok [[2015]]. : 2016: Víťazstvo v celkovom hodnotení UCI World Tour. : 2016: Vélo D'Or Mondial == Referencie == {{referencie|2}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Millner | meno = T. J | autor = | odkaz na autora = | titul = Peter Sagan : tourminátor | vydanie = 1 | vydavateľ = XYZ | miesto = Bratislava | rok = 2017 | počet strán = 164 | url = | isbn = 978-80-566-0080-1}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Čermáková | meno = Dana | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Čermák | meno2 = Petr | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Démon Peter Sagan | vydanie = | vydavateľ = Imagination of People | miesto = Praha | rok = 2018 | url = | isbn = 978-80-87586-71-6 | počet strán = 141}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Sagan | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Deering | meno2 = John | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Môj svet | vydanie = | vydavateľ = Eastone Books | miesto = Bratislava | rok = 2018 | url = | isbn = 978-80-8109-358-6 | počet strán = 328}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Peter Sagan}} == Externé odkazy == * [https://www.petersagan.com/ Oficiálna stránka Petra Sagana] * [http://cycling-info.sk/index.php/slovaci-v-profi-timoch/bratia-saganovci Životopis bratov Saganovcov na Cycling-Info.sk] * [http://letour.sk/2013/tourminator-zo-ziliny/ Profil Petra Sagana na Le tour.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140411060509/http://letour.sk/2013/tourminator-zo-ziliny/ |date=2014-04-11 }} * [http://www.cyclingarchives.com/coureurfiche.php?coureurid=30229 Peter Sagan na Cycling Archives] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130727112040/http://www.cyclingarchives.com/coureurfiche.php?coureurid=30229 |date=2013-07-27 }} * [http://www.cyclingfever.com/sporter.html?sporter_idd=MjM2NDc= Peter Sagan na Cycling Fever] * [https://www.youtube.com/watch?v=NnEx57U-kU0 Peter Sagan si preberá zelené tričko 29.07.2018, Paríž, TdF 2018] * [https://www.youtube.com/watch?v=w1pAh7blQYI Peter Sagan po páde v 17. etape TdF 2018] {{Koncové šablóny|{{Slováci na LOH 2012}}|{{Slováci na LOH 2016}}|{{Nositelia Krištáľového krídla}}|{{Športovec roka (Slovensko)}}}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Sagan, Peter}} [[Kategória:Slovenskí cyklisti]] [[Kategória:Etapoví víťazi Tour de France]] [[Kategória:Etapoví víťazi Vuelta a España]] [[Kategória:Etapoví víťazi Tour de Suisse]] [[Kategória:Slovenskí olympionici]] [[Kategória:Cyklisti na Letných olympijských hrách 2012]] [[Kategória:Cyklisti na Letných olympijských hrách 2016]] [[Kategória:Majstri sveta v cyklistike]] [[Kategória:Cyklisti Tour de France]] [[Kategória:Cyklokrosári]] [[Kategória:Osobnosti na slovenských poštových známkach]] [[Kategória:Športovec roka na Slovensku]] [[Kategória:Držitelia Krištáľového krídla]] [[Kategória:Súrodenci v cyklistike]] [[Kategória:Osobnosti zo Žiliny]] kxuo8rc8d2lgx6zsnye5xdfcslqglyf 0 312117 8213089 8164785 2026-05-13T09:18:49Z ~2026-28903-47 294722 aaa 8213089 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=škrečok džungarský| Obrázok=Musu grauzikas1 resize.jpg| Titulok=| Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/LC}}(globálne<ref name="IUCN">[https://www.iucnredlist.org/species/17037/115139908 IUCN Red list 2021.2. Prístup 28. novembra 2021]</ref>)| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia| Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata| Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata| Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata| Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda| Trieda po slovensky= [[cicavce]]|Trieda po latinsky=Mammalia| Podtrieda po slovensky= [[živorodé]]|Podtrieda po latinsky=Theria| Nadrad po slovensky= [[placentovce (taxón)|placentovce]]|Nadrad po latinsky=Eutheria| Rad po slovensky= [[hlodavce]]|Rad po latinsky=Rodentia| Podrad po latinsky=Myomorpha| Podrad po slovensky= |Čeľaď po slovensky= [[chrčkovité]]|Čeľaď po latinsky=Cricetidae| Podčeľaď po slovensky= | Rod po slovensky= [[škrečok]]|Rod po latinsky=Phodopus| Druh po slovensky=škrečok džungarský{{break}}|Druh po latinsky=P. sungorus| Binomické meno=Phodopus sungorus| Klasifikátor1=Pallas| Dátum1=[[1773]]| Synonymá=| Obrázok2=PhodopusSungorusIUCN.svg| Titulok2=Mapa rozšírenia škrečka džungarského{{break}} <div style="display: inline-block; text-align: left;"> {{Legenda|#008000| Celoročný výskyt|border=1px solid #aaa}} </div> | }} '''Škrečok džungárský'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Lupták | meno = Peter | titul = Slovenské mená cicavcov sveta | vydanie text = [1. vyd.] | miesto = Bojnice | vydavateľ = Zoologická záhrada | rok = 2003 | isbn = 80-969059-9-6 | počet strán = 218 | strany = 108 }}</ref> (iné názvy: '''chrček džungárský'''<ref>MASSÁNYI, P. – TOMAN, R.: Chrček džungarský, čínsky a Roborovského. In: Magazín chovateľa, roč. 1, 2002, č. 8, s. 34 </ref>, '''škrečok džungarsky''', '''chrček džungársky'''{{#tag:ref|V slovenských textoch sa vyskytuje tak tvar džungarský ako aj tvar džungársky, v biológii je ale, zdá sa, častejší tvar džungarský a mimo biológie tvar džungársky.<ref>{{beliana|3||659}} („Džungári, Džungárska panva, Džungársky Alatau, Džungársky chanát“)</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Očovský | meno = Štefan | spoluautori = ed. | titul = Malá zemepisná encyklopédia ZSSR | odkaz na titul = Malá zemepisná encyklopédia ZSSR | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1977 | edícia = Malé encyklopedie vydavateľstva Obzor | zväzok edície = | počet strán = 855 | strany = 217 }} („Džungárska brána, Džungársky Alatau“)</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Gurňák | meno = Daniel | titul = Štáty v premenách storočí : dejepisný atlas | vydanie = 2 | typ vydania = | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Mapa Slovakia | rok = 2006 | isbn = 80-89080-47-2 | edícia = | zväzok edície = | počet strán = 50 | strany = 19 }} („Džungarský chanát“)</ref><ref>Kazachstan. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]] („Džungarský chanát“)</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Lupták | meno = Peter | titul = Slovenské mená cicavcov sveta | vydanie text = [1. vyd.] | miesto = Bojnice | vydavateľ = Zoologická záhrada | rok = 2003 | isbn = 80-969059-9-6 | počet strán = 218 | strany = 108 }} ("škrečok džungarský")</ref><ref>MASSÁNYI, P. – TOMAN, R.: Chrček džungarský, čínsky a Roborovského. In: Magazín chovateľa, roč. 1, 2002, č. 8, s. 34. („chrček džungarský“)</ref>. V češtine je naopak správny len tvar džungarský. |group=pozn}}; lat. ''Phodopus sungorus'', Pallas, [[1773]]) je malý [[Hlodavce|hlodavec]] z podčeľade [[škrečkorodé]], pochádzajúci pôvodne zo [[step (krajina)|stepí]] južnej a strednej [[Sibír]]i, no vyskytuje sa aj v [[Kazachstan|Kazachstane]], [[Mongolsko|Mongolsku]] a severnej [[Čína|Číne]]. Podľa [[Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov|Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov]] škrečok džungarský patrí medzi [[Najmenej ohrozený|najmenej ohrozené druhy]], trend celkovej populácie nie je známy.<ref name="IUCN" /> == Opis == Dorastá do dĺžky {{cm|8000|m}}<ref name="MammalianSpecies">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Ross, Patricia D. | odkaz na autora = | titul = Phodopus sungorus | url = https://academic.oup.com/mspecies/article/doi/10.2307/0.595.1/2600758 | vydavateľ = academic.oup.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-11-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> a dožíva sa maximálne 2 {{--}}3 roky<ref name="MammalianSpecies" />. Škrečok má 4 nohy. Škrečok si svoju potravu napchá do lícnych vačkov a vo svojom "brlohu" si to zje. <ref name="MammalianSpecies" /> == Spôsob života == Škrečok džungárský je väčšinou veľmi aktívny v noci. Pri hľadaní potravy bol zaznamenaný 300 m od svojho úkrytu pri nízkych teplotách -40&nbsp;°C. Najaktívnejší je v [[november|novembri]] (až 8 h), najmenej v [[marec|marci]] (2 h). Úkryt je stavba pod zemou so 4 až 6 vstupnými otvormi, hniezdová komôrka býva v hĺbke {{m|1}}.<ref name="MammalianSpecies" /> === Rozmnožovanie === Pohlavne dospelý v troch mesiacoch veku, no najplodnejší je okolo 8 až 12 mesiaca života. Samica po 22 dňoch [[Gravidita|gravidity]] vrhne 4 až 8 slepých a bezsrstých mláďat. Je zaujímavý neobvyklým správaním samca, ktorý asistuje samici pri pôrode a pomáha jej starať sa o mláďatá. Samica je schopná reprodukcie už krátko po vrhu a to až 8 krát ročne. Škrečok má 4 nohy. V zimných mesiacoch vyberá aj nestrávené semená z trusu.<ref name="MammalianSpecies" /> == Chov == Potrava pre škrečka sa dá kúpiť v každom petshope. Kde kúpite zmes pre škrečka (tvoria ju väčšinou obilniny a granulky, ktoré sú vitamíny pre škrečky). V týchto potravinových balíčkoch z obchodu je Škrečok džungarský celkom vyberavý. A časom uvidíte že keď ho krmíte vyberá si len svoje obľúbené maškrtky. To ale nehrá veľkú úlohu keďže škrečok toho veľa nezje Okrem toho škrečka džungárskeho môžete kŕmiť akoby to bola myš. Takže určite nepohrdne tvrdým rožkom, mrkvou alebo inou zeleninou. (zdroj - [https://topden.sk/skrecok-dzungarsky-vsetko-o-skreckovi-dzungarskom/Škrečok džungarský, Všetko o škrečkovi džungarskom]{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}) ==Poznámka == <references group=pozn/> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Phodopus sungorus|commons=Category:Phodopus sungorus}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Křečík džungarský|8456130}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Chrčkovité]] [[Kategória:Domáce zvieratá]] fqq06huasstx75gyu5dr4wqxszitj0a 8213090 8213089 2026-05-13T09:23:30Z OJJ 116711 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28903-47|~2026-28903-47]] ([[User_talk:~2026-28903-47|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od InternetArchiveBot 8164785 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=škrečok džungarský| Obrázok=Musu grauzikas1 resize.jpg| Titulok=| Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/LC}}(globálne<ref name="IUCN">[https://www.iucnredlist.org/species/17037/115139908 IUCN Red list 2021.2. Prístup 28. novembra 2021]</ref>)| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia| Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata| Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata| Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata| Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda| Trieda po slovensky= [[cicavce]]|Trieda po latinsky=Mammalia| Podtrieda po slovensky= [[živorodé]]|Podtrieda po latinsky=Theria| Nadrad po slovensky= [[placentovce (taxón)|placentovce]]|Nadrad po latinsky=Eutheria| Rad po slovensky= [[hlodavce]]|Rad po latinsky=Rodentia| Podrad po latinsky=Myomorpha| Podrad po slovensky= |Čeľaď po slovensky= [[chrčkovité]]|Čeľaď po latinsky=Cricetidae| Podčeľaď po slovensky= | Rod po slovensky= [[škrečok]]|Rod po latinsky=Phodopus| Druh po slovensky=škrečok džungarský{{break}}|Druh po latinsky=P. sungorus| Binomické meno=Phodopus sungorus| Klasifikátor1=Pallas| Dátum1=[[1773]]| Synonymá=| Obrázok2=PhodopusSungorusIUCN.svg| Titulok2=Mapa rozšírenia škrečka džungarského{{break}} <div style="display: inline-block; text-align: left;"> {{Legenda|#008000| Celoročný výskyt|border=1px solid #aaa}} </div> | }} '''Škrečok džungárský'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Lupták | meno = Peter | titul = Slovenské mená cicavcov sveta | vydanie text = [1. vyd.] | miesto = Bojnice | vydavateľ = Zoologická záhrada | rok = 2003 | isbn = 80-969059-9-6 | počet strán = 218 | strany = 108 }}</ref> (iné názvy: '''chrček džungárský'''<ref>MASSÁNYI, P. – TOMAN, R.: Chrček džungarský, čínsky a Roborovského. In: Magazín chovateľa, roč. 1, 2002, č. 8, s. 34 </ref>, '''škrečok džungarsky''', '''chrček džungársky'''{{#tag:ref|V slovenských textoch sa vyskytuje tak tvar džungarský ako aj tvar džungársky, v biológii je ale, zdá sa, častejší tvar džungarský a mimo biológie tvar džungársky.<ref>{{beliana|3||659}} („Džungári, Džungárska panva, Džungársky Alatau, Džungársky chanát“)</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Očovský | meno = Štefan | spoluautori = ed. | titul = Malá zemepisná encyklopédia ZSSR | odkaz na titul = Malá zemepisná encyklopédia ZSSR | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1977 | edícia = Malé encyklopedie vydavateľstva Obzor | zväzok edície = | počet strán = 855 | strany = 217 }} („Džungárska brána, Džungársky Alatau“)</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Gurňák | meno = Daniel | titul = Štáty v premenách storočí : dejepisný atlas | vydanie = 2 | typ vydania = | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Mapa Slovakia | rok = 2006 | isbn = 80-89080-47-2 | edícia = | zväzok edície = | počet strán = 50 | strany = 19 }} („Džungarský chanát“)</ref><ref>Kazachstan. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]] („Džungarský chanát“)</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Lupták | meno = Peter | titul = Slovenské mená cicavcov sveta | vydanie text = [1. vyd.] | miesto = Bojnice | vydavateľ = Zoologická záhrada | rok = 2003 | isbn = 80-969059-9-6 | počet strán = 218 | strany = 108 }} ("škrečok džungarský")</ref><ref>MASSÁNYI, P. – TOMAN, R.: Chrček džungarský, čínsky a Roborovského. In: Magazín chovateľa, roč. 1, 2002, č. 8, s. 34. („chrček džungarský“)</ref>. V češtine je naopak správny len tvar džungarský. |group=pozn}}; lat. ''Phodopus sungorus'', Pallas, [[1773]]) je malý [[Hlodavce|hlodavec]] z podčeľade [[škrečkorodé]], pochádzajúci pôvodne zo [[step (krajina)|stepí]] južnej a strednej [[Sibír]]i, no vyskytuje sa aj v [[Kazachstan|Kazachstane]], [[Mongolsko|Mongolsku]] a severnej [[Čína|Číne]]. Podľa [[Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov|Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov]] škrečok džungarský patrí medzi [[Najmenej ohrozený|najmenej ohrozené druhy]], trend celkovej populácie nie je známy.<ref name="IUCN" /> == Opis == Dorastá do dĺžky {{cm|8|m}}<ref name="MammalianSpecies">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Ross, Patricia D. | odkaz na autora = | titul = Phodopus sungorus | url = https://academic.oup.com/mspecies/article/doi/10.2307/0.595.1/2600758 | vydavateľ = academic.oup.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-11-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> a dožíva sa maximálne 2 {{--}}3 roky<ref name="MammalianSpecies" />. Škrečok má 4 nohy. Škrečok si svoju potravu napchá do lícnych vačkov a vo svojom "brlohu" si to zje. <ref name="MammalianSpecies" /> == Spôsob života == Škrečok džungárský je väčšinou veľmi aktívny v noci. Pri hľadaní potravy bol zaznamenaný 300 m od svojho úkrytu pri nízkych teplotách -40&nbsp;°C. Najaktívnejší je v [[november|novembri]] (až 8 h), najmenej v [[marec|marci]] (2 h). Úkryt je stavba pod zemou so 4 až 6 vstupnými otvormi, hniezdová komôrka býva v hĺbke {{m|1}}.<ref name="MammalianSpecies" /> === Rozmnožovanie === Pohlavne dospelý v troch mesiacoch veku, no najplodnejší je okolo 8 až 12 mesiaca života. Samica po 22 dňoch [[Gravidita|gravidity]] vrhne 4 až 8 slepých a bezsrstých mláďat. Je zaujímavý neobvyklým správaním samca, ktorý asistuje samici pri pôrode a pomáha jej starať sa o mláďatá. Samica je schopná reprodukcie už krátko po vrhu a to až 8 krát ročne. Škrečok má 4 nohy. V zimných mesiacoch vyberá aj nestrávené semená z trusu.<ref name="MammalianSpecies" /> == Chov == Potrava pre škrečka sa dá kúpiť v každom petshope. Kde kúpite zmes pre škrečka (tvoria ju väčšinou obilniny a granulky, ktoré sú vitamíny pre škrečky). V týchto potravinových balíčkoch z obchodu je Škrečok džungarský celkom vyberavý. A časom uvidíte že keď ho krmíte vyberá si len svoje obľúbené maškrtky. To ale nehrá veľkú úlohu keďže škrečok toho veľa nezje Okrem toho škrečka džungárskeho môžete kŕmiť akoby to bola myš. Takže určite nepohrdne tvrdým rožkom, mrkvou alebo inou zeleninou. (zdroj - [https://topden.sk/skrecok-dzungarsky-vsetko-o-skreckovi-dzungarskom/Škrečok džungarský, Všetko o škrečkovi džungarskom]{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}) ==Poznámka == <references group=pozn/> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Phodopus sungorus|commons=Category:Phodopus sungorus}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Křečík džungarský|8456130}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Chrčkovité]] [[Kategória:Domáce zvieratá]] q51mmknnrovukqoiyrf99crsmkwj1py 0 315706 8212685 7672008 2026-05-12T12:42:50Z Akul59 168826 autoritné údaje 8212685 wikitext text/x-wiki {{Whc}} {{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Košického kraja | map1_locator = Košický kraj | country = Slovensko | country_flag = 1 | region = [[Košický kraj|Košický]] | district = [[Košice-okolie (okres)|Košice-okolie]] | municipality = [[Háj (okres Košice-okolie)|Háj]] | established = 1996 | established1 = | established1_type = posledná novelizácia | category = [[národná prírodná pamiatka]] | name = Skalistý potok | image = | image_caption = | code = 1006 | management = Správa slovenských jaskýň | area = | commons = | lat_d = 48.6234722 | long_d = 20.8872222 <!-- *** UNESCO etc. *** --> | whs_name = Caves of Aggtelek Karst and Slovak Karst | whs_type = prírodná | whs_year = 1995 | whs_extensions = 2000 | whs_number = 725-858 | whs_region = 4 | whs_criteria = viii }} '''Skalistý potok''' je [[jaskyňa]] na južnom úpätí [[Jasovská planina|Jasovskej planiny]] v katastrálnom území obce [[Háj (okres Košice-okolie)|Háj]] pod správou [[Národný park Slovenský kras|Národného parku Slovenský kras]]. Je najdlhšou a najhlbšou jaskyňou v Slovenskom krase.<ref name=ssj>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Národné prírodné pamiatky - Skalistý potok | url = http://www.ssj.sk/jaskyne/najvyznamnejsie/npp/skalisty-potok/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Správa slovenských jaskýň | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20100303024003/http://www.ssj.sk/jaskyne/najvyznamnejsie/npp/skalisty-potok/ | dátum archivácie = 2010-03-03 }}</ref> V roku 1995 sa jaskyňa stala, spolu s [[Jaskyne Slovenského krasu a Aggteleckého krasu|ostatnými jaskyňami a priepasťami]], súčasťou [[Svetové dedičstvo UNESCO|Svetového dedičstva UNESCO]] a od roku [[1996]] patrí medzi [[národná prírodná pamiatka|národnou prírodnou pamiatkou]] Slovenskej republiky<ref name=uzemia>{{ŠZOCHČPSR|1006}}</ref>. Jaskyňa je zložená z rozsiahleho systému vytvoreného podzemným tokom, ktorý tvoria vodopády, početné sifóny a pereje. Dĺžka jaskyne je 7 107 m a celkové vertikálne prevýšenie {{m|336|m}}<ref name=ssj />. (info zo Správy slovenských jaskýň http://www.ssj.sk/sk/clanok/134-skalisty-potok) Jadro jaskyne je tvorené horizontálnou chodbou, ktorá smeruje až k obci Háj. Podzemným tokom je jaskyňa spojená aj s [[Kunia priepasť|Kuniou priepasťou]]<ref name=uzemia />. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == *[http://cavediving.speleo.cz/publikace/Skpotok2001.htm Skalistý potok najhlbšou a najdlhšou jaskyňou v Slovenskom krase - Speleofórum 2002] {{Svetové dedičstvo - Slovensko}} {{Národné prírodné pamiatky na Slovensku}} {{Slovenský kras}} {{Chránené územia v Košiciach}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Národné prírodné pamiatky v Košickom kraji]] [[Kategória:Chránené územia Národného parku Slovenský kras]] [[Kategória:Jaskyne na Slovensku]] [[Kategória:Jasovská planina]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva na Slovensku]] [[Kategória:Háj (okres Košice-okolie)]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Košice-okolie]] q8kjlqonvoz18husnprj6nloacndegw 0 316418 8212980 7683051 2026-05-13T05:26:33Z Akul59 168826 autoritné údaje 8212980 wikitext text/x-wiki {{Whc}} {{Geobox|Protected Area <!-- *** Heading *** --> | name = Zvonivá jama | native_name = | other_name = | category = jaskyňa <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Image *** --> | image = ZvonivaJama.jpg | image_caption = Vstup do pripasti <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = Košický kraj | district = [[Rožňava (okres)|Rožňava]] | municipality = [[Plešivec]] <!-- *** Family *** --> | range = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | prominence = | lat_d = 48 | lat_m = 37 | lat_s = 08 | lat_NS = S | long_d = 20 | long_m = 25 | long_s = 40 | long_EW = V | coordinates_type = <!-- *** Features *** --> | geology = | orogeny = | period = | biome = | plant = | animal = <!-- *** Access *** --> | public = | access = | ascent = | ascent_date = <!-- *** UNESCO etc. *** --> | whs_name = Caves of Aggtelek Karst and Slovak Karst | whs_type = prírodná | whs_year = 1995 | whs_extensions = 2000 | whs_number = 725-858 | whs_region = 4 | whs_criteria = viii <!-- *** Free fields (for any data) *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Slovakia - outline map.svg | map_background = Slovakia - background map.png | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko | map1 = Košice Region - outline map.svg | map1_background = Košice Region - background map.png | map1_caption = Poloha v rámci Košického kraja | map1_locator = Košický kraj <!-- *** Website *** --> | website = | commons = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Zvonivá jama''' (alebo ''Zvonivá diera''<ref name=UNESCO>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = UNESCO Nomination file | url = http://whc.unesco.org/p_dynamic/sites/passfile.cfm?filename=725ter&filetype=pdf&category=nominations | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 10.05.2010 | vydavateľ = | miesto = whc.unesco.org | jazyk = po anglicky }}</ref>, ''Zvonica, Zvonivá priepasť, priepasť Zvonica''; {{V jazyku|pol|Dzwonnica}}) je vertikálna jaskyňa, ktorá sa nachádza v strede [[Plešivská planina|Plešivskej planiny]] v katastrálnom území obce [[Plešivec]], [[Rožňava (okres)|okresu Rožňava]]. Patrí medzi známe a významné jaskyne [[Slovenský kras|Slovenského krasu]]. V minulosti podľa miestnych obyvateľov a legendy obýval priepasť drak. == Ochrana == Patrí pod správu [[Národný park Slovenský kras|NP Slovenský kras]]. Od roku 1995 je jaskyňa zapísaná, spolu s ostatnými prírodnými pamiatkami na Slovensku a v Maďarsku, na zozname [[Svetové dedičstvo UNESCO|Svetového dedičstva UNESCO]] pod spoločným názvom [[Jaskyne Slovenského krasu a Aggteleckého krasu]]. V roku 1996 sa stala národnou prírodnou pamiatkou Slovenskej republiky.<ref>{{ŠZOCHČPSR|názov=Zvonivá jama|1008|dátum prístupu=2010-05-10}}</ref> == Opis == Povrchový vstup do jaskyne tvorí hlboká priepasť, akých je v okolí hneď niekoľko. Vstup tvorí otvor s hĺbkou {{m|100.5|m}}<ref name=SSJ>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Národné prírodné pamiatky - Zvonivá jama | url = http://www.ssj.sk/jaskyne/najvyznamnejsie/npp/zvoniva/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 10.05.2010 | vydavateľ = Správa slovenských jaskýň | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20100714202344/http://www.ssj.sk/jaskyne/najvyznamnejsie/npp/zvoniva/ | dátum archivácie = 2010-07-14 }}</ref> ({{m|101|m}}<ref>''Slovenský kras-Domica, Turistická mapa 1 : 50 000'', Vojenský kartografický ústav, š. p. Harmanec 1999</ref>). Na dne je vysoký sutinový násyp. V podzemí sa nachádza obrovský dóm a [[stalagmit]]y vysoké {{m|10|m}} (najväčší ''Stĺp strachu'' {{m|26|m}})<ref name=SSJ />. Vnútro jaskyne je dlhé 220, široké 40 a vysoké 20 – 50 metrov. Jaskyňa bola sformovaná v [[Stredný trias|strednom triase]] v tektonických puklinách [[vápenec|vápenca]].<ref name=UNESCO /> Do jaskyne prvýkrát vstúpili miestni obyvatelia v roku 1875 a neskôr v roku 1882. Prvý seriózny opis a mapa jaskyne uskutočnili v roku 1925. V roku 1943 skúmali jaskyňu maďarskí speleológovia.<ref name=UNESCO /> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.sme.sk/c/4251563/tajomstva-podzemnych-hlbin.html Tajomstvá podzemných hlbín] {{Svetové dedičstvo - Slovensko}} {{Národné prírodné pamiatky na Slovensku}} {{Slovenský kras}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Národné prírodné pamiatky v Košickom kraji]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Rožňava]] [[Kategória:Chránené územia Národného parku Slovenský kras]] [[Kategória:Jaskyne na Slovensku]] [[Kategória:Plešivská planina]] [[Kategória:Plešivec]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva na Slovensku]] jszcj5s9c588mof8ns26jjx1x1uvtbf 0 316461 8213059 8194937 2026-05-13T07:50:27Z ~2026-27426-73 294018 M 8213059 wikitext text/x-wiki {{Infobox DJ | Meno = Adrián Polóny | Portrét = 2023-11-16 Gala de los Latin Grammy, 22 (David Guetta).jpg | Veľkosť portrétu = 250px | Popis portrétu = Adrián Polóny SADZV | Vlastné meno = Adrián Jano Polóny | Ďalšie mená =Jano | Dátum narodenia = {{dnv|1967|11|7}} | Miesto narodenia = [[SADZV]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia =27.9 2078 | Miesto úmrtia =SADZV Garáže | Činnosť = Zástupca Riaditeľa SADZV | Štýl = [[Electro house]], [[House (hudba)|House]], [[Progressive house]], [[Dance]], [[Oldschool jungle]] | Nástroj =Iveco Crossway | Roky aktivity = 1990-2078 | Vydavateľstvo = [[EMI (hudobné vydavateľstvo)|EMI Music France]]/[[Virgin Records|Virgin]], [[Positiva Records|Positiva]], [[Astralwerks]] | Webstránka = [http://www.davidguetta.com/ www.davidguetta.com] | Poznámky = }} '''Pierre David Guetta''' (* [[7. november]] [[1967]], [[Paríž]], [[Francúzsko]]) je francúzsky [[Diskotekár|DJ]] a hudobný producent.  Bol spoluzakladateľom ''Gum Productions'' a v roku 2002 vydal svoj prvý album ''Just a Little More Love''. Neskôr vydal albumy ''Guetta Blaster'' (2004) a ''Pop Life'' (2007), na ktorom spolupracoval aj s britskou umelkyňou Tarou McDonaldovou. David dosiahol úspech s jeho albumom ''[[One Love]]'' (2009), ktorý zahŕňal štyri single "When Love Takes Over", "[[Gettin’ Over You]]", "[[Sexy Bitch]]" a "[[Memories]]". Tri z nich dosiahli vo Veľkej Británii prvú priečku. V roku 2011 vydal taktiež úspešný album ''[[Nothing but the Beat]]'' s úspešnými singlami "[[Where Them Girls At]]", "[[Little Bad Girl]]", "Without You", "[[Titanium]]" a "[[Turn Me On]]". David predal viac ako 9 miliónov albumov a 30 miliónov singlov po celom svete. V roku 2011 ho fanúšikovia zvolili za #1 DJ v 'DJ Mag Top 100 DJs'. V roku 2013 Billboard korunoval pieseň "When Love Takes Over" ako najlepšiu dance-popovú spoluprácu všetkých čias. == Diskografia == === Albumy === * ''Just A Little More Love'' ([[2002]]) * ''Guetta Blaster'' ([[2004]]) * ''Pop Life'' ([[2007]]) * ''[[One Love]]'' ([[2009]]) * ''[[Nothing But the Beat]]'' ([[2011]]) * ''Listen'' ([[2014]]) *''7'' ([[2018]]) === Kompilácie === * ''Fuck Me I'm Famous'' (2003) * ''Fuck Me I'm Famous Vol. 95612'' (2005) * ''Fuck Me I'm Famous – Ibiza Mix 06'' (2006) * ''Fuck Me I'm Famous ''–'' Ibiza Mix 08'' (2008) * ''Fuck Me I'm Famous – Ibiza Mix 2009'' (2009) * ''Pop Life / Guetta Blaster'' (2009) * ''Fuck Me I'm Famous – Ibiza Mix 2010'' (2010) * ''Just a Little More Love / Pop Life'' (2011) * ''Fuck Me I'm Famous – Ibiza Mix 2011'' (2011) * ''Fuck Me I'm Famous – Ibiza Mix 2012'' (2012) * ''Fuck Me I'm Famous – Ibiza Mix 2013'' (2013) === Piesne=== * 1990 – "Nation Rap" (s Sidney) * 1994 – "Up & Away" (feat. Robert Owens) * 2001 – "Just a Little More Love" (feat. Chris Willis) * 2002 – "[[Love Don’t Let Me Go|Love Don't Let Me Go]]" (feat. Chris Willis) * 2002 – "People Come People Go" (feat. Chris Willis) * 2002 – "Give Me Something" (feat. Barbara Tucker) * 2003 – "Just for One Day (Heroes)" (vs. David Bowie) * 2004 – "Money" (feat. Chris Willis a Moné) * 2004 – "Stay" (feat. Chris Willis) * 2004 – "The World Is Mine" (feat. JD Davis) * 2005 – "In Love with Myself" (feat. JD Davis) * 2006 – "Love Don't Let Me Go (Walking Away)" (vs. The Egg) * 2007 – "[[Love Is Gone]]" (feat. Chris Willis) * 2007 – "[[Baby When the Light]]" (feat. Cozi) * 2008 – "Delirious" (feat. Tara McDonald) * 2008 – "Tomorrow Can Wait" (s Chris Willis vs. Tocadisco) * 2009 – "Everytime We Touch" (s Chris Willis, Steve Angello a Sebastian Ingrosso) * 2009 – "When Love Takes Over" (feat. [[Kelly Rowlandová|Kelly Rowland]]) * 2009 – "[[Sexy Bitch]]" (feat [[Akon]]) * 2009 – "GRRRR" * 2009 – "One Love" (feat. Estelle) * 2010 – "[[Memories]]" (feat. Kid Cudi) * 2010 – "[[Gettin’ Over You]]" (s Chris Willis feat. [[Fergie]] a [[LMFAO]]) * 2010 – "Who's That Chick?" (feat. [[Rihanna]]) * 2011 – "Sweat" (vs. [[Snoop Dogg]]) * 2011 – "[[Where Them Girls At]]" (feat. [[Flo Rida]] a [[Nicki Minaj]]) * 2011 – "[[Little Bad Girl]]" (feat. Taio Cruz a Ludacris) * 2011 – "Without You" (feat. Usher) * 2011 – "[[Titanium]]" (feat. [[Sia Furlerová|Sia]]) * 2011 – "[[Turn Me On]]" (feat. [[Nicki Minaj]]) * 2012 – "The Alphabeat" * 2012 – "I Can Only Imagine" (feat. Chris Brown a Lil Wayne) * 2012 – "She Wolf (Falling to Pieces)" (feat. [[Sia Furlerová|Sia]]) * 2012 – "Just One Last Time" (feat. Taped Rai) * 2013 – "Play Hard" (feat. Ne-Yo a [[Akon]]) * 2013 – "Ain't a Party" (s GLOWINTHEDARK feat. Harrison) * 2014 – "Shot Me Down" (feat. Skylar Grey) * 2014 – "Bad" (s Showtek feat. Vassy) * 2014 – "Blast Off" (s Kaz James) * 2014 – "[[Lovers on the Sun]]" (feat. Sam Martin) * 2014 – "Dangerous" (feat. Sam Martin) * 2015 – "What I Did for Love" (feat. Emeli Sandé) * 2015 – "Hey Mama" (feat. [[Nicki Minaj]] a Afrojack) == Osobný život == Davidova matka má belgické korene a jeho otec bol židovského pôvodu. David si v roku 1992 vzal manažérku nočného klubu Cathy Lobé. Majú spolu 2 deti: Tim Elvis Eric (* 9. február 2004), Angie (* 23. september 2007). Po 22-ročnom manželstve David v marci 2014 požiadal o rozvod. Stále sa dohadujú o rozdelení 30 miliónov dolárov. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:David Guetta}} == Externé odkazy == * [http://www.davidguetta.com/ Oficiálna stránka] == Zdroje == {{preklad|en|David Guetta|154018620}} {{David Guetta}} {{Portál|Hudba|Hudobný|Francúzsko|Francúzsky}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Guetta, David}}[[Kategória:David Guetta| ]] [[Kategória:Osobnosti z Paríža]] [[Kategória:Francúzski elektronickí hudobníci]] [[Kategória:Kluboví dídžeji]] [[Kategória:Dance hudobníci]] [[Kategória:Francúzski dídžeji]] [[Kategória:Držitelia ceny Grammy]] [[Kategória:Držitelia ceny World Music Award]] [[Kategória:Interpreti Parlophone]] [[Kategória:Interpreti Astralwerks]] 5446fsr9fcp3hz9zi07b97x4hz81eys 8213061 8213059 2026-05-13T07:57:21Z ~2026-27426-73 294018 8213061 wikitext text/x-wiki {{Infobox DJ | Meno = Adrián Polóny | Portrét = img-8044.jpeg | Veľkosť portrétu = 250px | Popis portrétu = Adrián Polóny SADZV | Vlastné meno = Adrián Jano Polóny | Ďalšie mená =Jano | Dátum narodenia = {{dnv|1967|11|7}} | Miesto narodenia = [[SADZV]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia =27.9 2078 | Miesto úmrtia =SADZV Garáže | Činnosť = Zástupca Riaditeľa SADZV | Štýl = [[Electro house]], [[House (hudba)|House]], [[Progressive house]], [[Dance]], [[Oldschool jungle]] | Nástroj =Iveco Crossway | Roky aktivity = 1990-2078 | Vydavateľstvo = [[EMI (hudobné vydavateľstvo)|EMI Music France]]/[[Virgin Records|Virgin]], [[Positiva Records|Positiva]], [[Astralwerks]] | Webstránka = [http://www.davidguetta.com/ www.davidguetta.com] | Poznámky = }} '''Pierre David Guetta''' (* [[7. november]] [[1967]], [[Paríž]], [[Francúzsko]]) je francúzsky [[Diskotekár|DJ]] a hudobný producent.  Bol spoluzakladateľom ''Gum Productions'' a v roku 2002 vydal svoj prvý album ''Just a Little More Love''. Neskôr vydal albumy ''Guetta Blaster'' (2004) a ''Pop Life'' (2007), na ktorom spolupracoval aj s britskou umelkyňou Tarou McDonaldovou. David dosiahol úspech s jeho albumom ''[[One Love]]'' (2009), ktorý zahŕňal štyri single "When Love Takes Over", "[[Gettin’ Over You]]", "[[Sexy Bitch]]" a "[[Memories]]". Tri z nich dosiahli vo Veľkej Británii prvú priečku. V roku 2011 vydal taktiež úspešný album ''[[Nothing but the Beat]]'' s úspešnými singlami "[[Where Them Girls At]]", "[[Little Bad Girl]]", "Without You", "[[Titanium]]" a "[[Turn Me On]]". David predal viac ako 9 miliónov albumov a 30 miliónov singlov po celom svete. V roku 2011 ho fanúšikovia zvolili za #1 DJ v 'DJ Mag Top 100 DJs'. V roku 2013 Billboard korunoval pieseň "When Love Takes Over" ako najlepšiu dance-popovú spoluprácu všetkých čias. == Diskografia == === Albumy === * ''Just A Little More Love'' ([[2002]]) * ''Guetta Blaster'' ([[2004]]) * ''Pop Life'' ([[2007]]) * ''[[One Love]]'' ([[2009]]) * ''[[Nothing But the Beat]]'' ([[2011]]) * ''Listen'' ([[2014]]) *''7'' ([[2018]]) === Kompilácie === * ''Fuck Me I'm Famous'' (2003) * ''Fuck Me I'm Famous Vol. 95612'' (2005) * ''Fuck Me I'm Famous – Ibiza Mix 06'' (2006) * ''Fuck Me I'm Famous ''–'' Ibiza Mix 08'' (2008) * ''Fuck Me I'm Famous – Ibiza Mix 2009'' (2009) * ''Pop Life / Guetta Blaster'' (2009) * ''Fuck Me I'm Famous – Ibiza Mix 2010'' (2010) * ''Just a Little More Love / Pop Life'' (2011) * ''Fuck Me I'm Famous – Ibiza Mix 2011'' (2011) * ''Fuck Me I'm Famous – Ibiza Mix 2012'' (2012) * ''Fuck Me I'm Famous – Ibiza Mix 2013'' (2013) === Piesne=== * 1990 – "Nation Rap" (s Sidney) * 1994 – "Up & Away" (feat. Robert Owens) * 2001 – "Just a Little More Love" (feat. Chris Willis) * 2002 – "[[Love Don’t Let Me Go|Love Don't Let Me Go]]" (feat. Chris Willis) * 2002 – "People Come People Go" (feat. Chris Willis) * 2002 – "Give Me Something" (feat. Barbara Tucker) * 2003 – "Just for One Day (Heroes)" (vs. David Bowie) * 2004 – "Money" (feat. Chris Willis a Moné) * 2004 – "Stay" (feat. Chris Willis) * 2004 – "The World Is Mine" (feat. JD Davis) * 2005 – "In Love with Myself" (feat. JD Davis) * 2006 – "Love Don't Let Me Go (Walking Away)" (vs. The Egg) * 2007 – "[[Love Is Gone]]" (feat. Chris Willis) * 2007 – "[[Baby When the Light]]" (feat. Cozi) * 2008 – "Delirious" (feat. Tara McDonald) * 2008 – "Tomorrow Can Wait" (s Chris Willis vs. Tocadisco) * 2009 – "Everytime We Touch" (s Chris Willis, Steve Angello a Sebastian Ingrosso) * 2009 – "When Love Takes Over" (feat. [[Kelly Rowlandová|Kelly Rowland]]) * 2009 – "[[Sexy Bitch]]" (feat [[Akon]]) * 2009 – "GRRRR" * 2009 – "One Love" (feat. Estelle) * 2010 – "[[Memories]]" (feat. Kid Cudi) * 2010 – "[[Gettin’ Over You]]" (s Chris Willis feat. [[Fergie]] a [[LMFAO]]) * 2010 – "Who's That Chick?" (feat. [[Rihanna]]) * 2011 – "Sweat" (vs. [[Snoop Dogg]]) * 2011 – "[[Where Them Girls At]]" (feat. [[Flo Rida]] a [[Nicki Minaj]]) * 2011 – "[[Little Bad Girl]]" (feat. Taio Cruz a Ludacris) * 2011 – "Without You" (feat. Usher) * 2011 – "[[Titanium]]" (feat. [[Sia Furlerová|Sia]]) * 2011 – "[[Turn Me On]]" (feat. [[Nicki Minaj]]) * 2012 – "The Alphabeat" * 2012 – "I Can Only Imagine" (feat. Chris Brown a Lil Wayne) * 2012 – "She Wolf (Falling to Pieces)" (feat. [[Sia Furlerová|Sia]]) * 2012 – "Just One Last Time" (feat. Taped Rai) * 2013 – "Play Hard" (feat. Ne-Yo a [[Akon]]) * 2013 – "Ain't a Party" (s GLOWINTHEDARK feat. Harrison) * 2014 – "Shot Me Down" (feat. Skylar Grey) * 2014 – "Bad" (s Showtek feat. Vassy) * 2014 – "Blast Off" (s Kaz James) * 2014 – "[[Lovers on the Sun]]" (feat. Sam Martin) * 2014 – "Dangerous" (feat. Sam Martin) * 2015 – "What I Did for Love" (feat. Emeli Sandé) * 2015 – "Hey Mama" (feat. [[Nicki Minaj]] a Afrojack) == Osobný život == Davidova matka má belgické korene a jeho otec bol židovského pôvodu. David si v roku 1992 vzal manažérku nočného klubu Cathy Lobé. Majú spolu 2 deti: Tim Elvis Eric (* 9. február 2004), Angie (* 23. september 2007). Po 22-ročnom manželstve David v marci 2014 požiadal o rozvod. Stále sa dohadujú o rozdelení 30 miliónov dolárov. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:David Guetta}} == Externé odkazy == * [http://www.davidguetta.com/ Oficiálna stránka] == Zdroje == {{preklad|en|David Guetta|154018620}} {{David Guetta}} {{Portál|Hudba|Hudobný|Francúzsko|Francúzsky}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Guetta, David}}[[Kategória:David Guetta| ]] [[Kategória:Osobnosti z Paríža]] [[Kategória:Francúzski elektronickí hudobníci]] [[Kategória:Kluboví dídžeji]] [[Kategória:Dance hudobníci]] [[Kategória:Francúzski dídžeji]] [[Kategória:Držitelia ceny Grammy]] [[Kategória:Držitelia ceny World Music Award]] [[Kategória:Interpreti Parlophone]] [[Kategória:Interpreti Astralwerks]] 48izmnxobkwyddlxquf8a2c4bsb5x86 8213064 8213061 2026-05-13T08:13:55Z DurMar12 181423 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-27426-73|~2026-27426-73]] ([[User_talk:~2026-27426-73|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od ~2026-21499-46 8194937 wikitext text/x-wiki {{Infobox DJ | Meno = David Guetta | Portrét = 2023-11-16 Gala de los Latin Grammy, 22 (David Guetta).jpg | Veľkosť portrétu = 250px | Popis portrétu = David Guetta v roku 2023 | Vlastné meno = Pierre David Guetta | Ďalšie mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1967|11|7}} | Miesto narodenia = [[Paríž]], [[Francúzsko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Činnosť = [[DJ]], [[Hudobný producent|producent]] | Štýl = [[Electro house]], [[House (hudba)|House]], [[Progressive house]], [[Dance]], [[Oldschool jungle]] | Nástroj = | Roky aktivity = 1990 – súčasnosť | Vydavateľstvo = [[EMI (hudobné vydavateľstvo)|EMI Music France]]/[[Virgin Records|Virgin]], [[Positiva Records|Positiva]], [[Astralwerks]] | Webstránka = [http://www.davidguetta.com/ www.davidguetta.com] | Poznámky = }} '''Pierre David Guetta''' (* [[7. november]] [[1967]], [[Paríž]], [[Francúzsko]]) je francúzsky [[Diskotekár|DJ]] a hudobný producent.  Bol spoluzakladateľom ''Gum Productions'' a v roku 2002 vydal svoj prvý album ''Just a Little More Love''. Neskôr vydal albumy ''Guetta Blaster'' (2004) a ''Pop Life'' (2007), na ktorom spolupracoval aj s britskou umelkyňou Tarou McDonaldovou. David dosiahol úspech s jeho albumom ''[[One Love]]'' (2009), ktorý zahŕňal štyri single "When Love Takes Over", "[[Gettin’ Over You]]", "[[Sexy Bitch]]" a "[[Memories]]". Tri z nich dosiahli vo Veľkej Británii prvú priečku. V roku 2011 vydal taktiež úspešný album ''[[Nothing but the Beat]]'' s úspešnými singlami "[[Where Them Girls At]]", "[[Little Bad Girl]]", "Without You", "[[Titanium]]" a "[[Turn Me On]]". David predal viac ako 9 miliónov albumov a 30 miliónov singlov po celom svete. V roku 2011 ho fanúšikovia zvolili za #1 DJ v 'DJ Mag Top 100 DJs'. V roku 2013 Billboard korunoval pieseň "When Love Takes Over" ako najlepšiu dance-popovú spoluprácu všetkých čias. == Diskografia == === Albumy === * ''Just A Little More Love'' ([[2002]]) * ''Guetta Blaster'' ([[2004]]) * ''Pop Life'' ([[2007]]) * ''[[One Love]]'' ([[2009]]) * ''[[Nothing But the Beat]]'' ([[2011]]) * ''Listen'' ([[2014]]) *''7'' ([[2018]]) === Kompilácie === * ''Fuck Me I'm Famous'' (2003) * ''Fuck Me I'm Famous Vol. 95612'' (2005) * ''Fuck Me I'm Famous – Ibiza Mix 06'' (2006) * ''Fuck Me I'm Famous ''–'' Ibiza Mix 08'' (2008) * ''Fuck Me I'm Famous – Ibiza Mix 2009'' (2009) * ''Pop Life / Guetta Blaster'' (2009) * ''Fuck Me I'm Famous – Ibiza Mix 2010'' (2010) * ''Just a Little More Love / Pop Life'' (2011) * ''Fuck Me I'm Famous – Ibiza Mix 2011'' (2011) * ''Fuck Me I'm Famous – Ibiza Mix 2012'' (2012) * ''Fuck Me I'm Famous – Ibiza Mix 2013'' (2013) === Piesne=== * 1990 – "Nation Rap" (s Sidney) * 1994 – "Up & Away" (feat. Robert Owens) * 2001 – "Just a Little More Love" (feat. Chris Willis) * 2002 – "[[Love Don’t Let Me Go|Love Don't Let Me Go]]" (feat. Chris Willis) * 2002 – "People Come People Go" (feat. Chris Willis) * 2002 – "Give Me Something" (feat. Barbara Tucker) * 2003 – "Just for One Day (Heroes)" (vs. David Bowie) * 2004 – "Money" (feat. Chris Willis a Moné) * 2004 – "Stay" (feat. Chris Willis) * 2004 – "The World Is Mine" (feat. JD Davis) * 2005 – "In Love with Myself" (feat. JD Davis) * 2006 – "Love Don't Let Me Go (Walking Away)" (vs. The Egg) * 2007 – "[[Love Is Gone]]" (feat. Chris Willis) * 2007 – "[[Baby When the Light]]" (feat. Cozi) * 2008 – "Delirious" (feat. Tara McDonald) * 2008 – "Tomorrow Can Wait" (s Chris Willis vs. Tocadisco) * 2009 – "Everytime We Touch" (s Chris Willis, Steve Angello a Sebastian Ingrosso) * 2009 – "When Love Takes Over" (feat. [[Kelly Rowlandová|Kelly Rowland]]) * 2009 – "[[Sexy Bitch]]" (feat [[Akon]]) * 2009 – "GRRRR" * 2009 – "One Love" (feat. Estelle) * 2010 – "[[Memories]]" (feat. Kid Cudi) * 2010 – "[[Gettin’ Over You]]" (s Chris Willis feat. [[Fergie]] a [[LMFAO]]) * 2010 – "Who's That Chick?" (feat. [[Rihanna]]) * 2011 – "Sweat" (vs. [[Snoop Dogg]]) * 2011 – "[[Where Them Girls At]]" (feat. [[Flo Rida]] a [[Nicki Minaj]]) * 2011 – "[[Little Bad Girl]]" (feat. Taio Cruz a Ludacris) * 2011 – "Without You" (feat. Usher) * 2011 – "[[Titanium]]" (feat. [[Sia Furlerová|Sia]]) * 2011 – "[[Turn Me On]]" (feat. [[Nicki Minaj]]) * 2012 – "The Alphabeat" * 2012 – "I Can Only Imagine" (feat. Chris Brown a Lil Wayne) * 2012 – "She Wolf (Falling to Pieces)" (feat. [[Sia Furlerová|Sia]]) * 2012 – "Just One Last Time" (feat. Taped Rai) * 2013 – "Play Hard" (feat. Ne-Yo a [[Akon]]) * 2013 – "Ain't a Party" (s GLOWINTHEDARK feat. Harrison) * 2014 – "Shot Me Down" (feat. Skylar Grey) * 2014 – "Bad" (s Showtek feat. Vassy) * 2014 – "Blast Off" (s Kaz James) * 2014 – "[[Lovers on the Sun]]" (feat. Sam Martin) * 2014 – "Dangerous" (feat. Sam Martin) * 2015 – "What I Did for Love" (feat. Emeli Sandé) * 2015 – "Hey Mama" (feat. [[Nicki Minaj]] a Afrojack) == Osobný život == Davidova matka má belgické korene a jeho otec bol židovského pôvodu. David si v roku 1992 vzal manažérku nočného klubu Cathy Lobé. Majú spolu 2 deti: Tim Elvis Eric (* 9. február 2004), Angie (* 23. september 2007). Po 22-ročnom manželstve David v marci 2014 požiadal o rozvod. Stále sa dohadujú o rozdelení 30 miliónov dolárov. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:David Guetta}} == Externé odkazy == * [http://www.davidguetta.com/ Oficiálna stránka] == Zdroje == {{preklad|en|David Guetta|154018620}} {{David Guetta}} {{Portál|Hudba|Hudobný|Francúzsko|Francúzsky}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Guetta, David}}[[Kategória:David Guetta| ]] [[Kategória:Osobnosti z Paríža]] [[Kategória:Francúzski elektronickí hudobníci]] [[Kategória:Kluboví dídžeji]] [[Kategória:Dance hudobníci]] [[Kategória:Francúzski dídžeji]] [[Kategória:Držitelia ceny Grammy]] [[Kategória:Držitelia ceny World Music Award]] [[Kategória:Interpreti Parlophone]] [[Kategória:Interpreti Astralwerks]] 25oujncj5t47nisib5yh0b0oa2bsp78 10 317697 8212769 8186421 2026-05-12T16:58:24Z Akul59 168826 +Hradná dolina 8212769 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta | meno = Považský Inovec | nadpis = [[Považský Inovec]] | štýl nadpisu = background:#abdb75; | štýl skupiny = background:#bbeb85; | skupina1 = Podcelky (časti) | zoznam1 = * [[Inovecké predhorie]] ** [[Selecká kotlina]] * [[Krahulčie vrchy]] * [[Nízky Inovec]] * [[Vysoký Inovec]] | skupina2 = [[Národná prírodná rezervácia|Národné prírodné rezervácie]] | zoznam2 = * [[Javorníček]] * [[Tematínska lesostep]] | skupina3 = [[Prírodná rezervácia|Prírodné rezervácie]] | zoznam3 = * [[Beckovské Skalice]] * [[Čepúšky]] * [[Dubový vŕšok]] * [[Holé brehy]] * [[Kňaží vrch]] * [[Kulháň]] * [[Považský Inovec (prírodná rezervácia)|Považský Inovec]] * [[Preliačina (prírodná rezervácia)|Preliačina]] * [[Sedliská (prírodná rezervácia)|Sedliská]] * [[Sychrov (prírodná rezervácia)|Sychrov]] * [[Švibov]] | skupina4 = [[Prírodná pamiatka|Prírodné pamiatky]] | zoznam4 = * [[Beckovské hradné bralo]] * [[Čertova pec|Jaskyňa Čertova pec]] * [[Veľká a Malá dolnosokolská jaskyňa|Malá dolnosokolská jaskyňa]] * [[Malostankovské vresovisko]] * [[Mokvavý prameň]] * [[Pseudoterasa Váhu]] * [[Selecké kamenné more]] * [[Selecký potok (prírodná pamiatka)|Selecký potok]] (časť) * [[Skalka pri Beckove]] * [[Svinica (prírodná pamiatka)|Potok Svinica]] (časť) * [[Veľká a Malá dolnosokolská jaskyňa|Veľká dolnosokolská jaskyňa]] * [[Veľký jarok (prírodná pamiatka)|Veľký jarok]] * [[Visiace skaly]] | skupina5 = [[Natura 2000|Územie Natura 2000]] | zoznam5 = * [[Inovecké dubiny]] * [[Tematínske vrchy]] ** zahŕňa [[Tematínska lesostep|Tematínsku lesostep]] ** [[Javorníček]] ** [[Kňaží vrch]] |skupina6 = [[Chránený areál]] |zoznam6 = * [[Hradná dolina (chránený areál)|Hradná dolina]] * [[Okšovské duby]] * [[Záhrada (chránený areál)|Záhrada]] |skupina7 = [[Obecné chránené územie]] |zoznam7 = * [[Barania zem]] | skupina8 = Kultúrne a historické pamiatky | zoznam8 = * [[Kostolec (hradisko)|Veľkomoravské hradisko Kostolec]] * [[Bojná (archeologická lokalita)|hradisko Bojná-Valy]] * [[Rotunda svätého Juraja (Nitrianska Blatnica)|Rotunda sv. Juraja]] * [[Beckov (hrad)|Beckov]] * [[Topoľčiansky hrad]] * [[Tematín|hrad Tematín]] * [[Hlohovský zámok]] * [[Čertova pec|jaskyňa Čertova pec]] | skupina9 = [[:Kategória:Vrchy v Považskom Inovci|Vybrané vrcholy]]<br><small>[[Zoznam vrcholov v Považskom Inovci|Zoznam vrcholov]]</small> | zoznam9 = * [[Inovec (1 041,6 m n. m.)|Inovec]] (1 042) * [[Krželnica]] (968) * [[Panská javorina]] (943) * [[Ostrý vrch (vrch v Považskom Inovci)|Ostrý vrch]] (910) * [[Jakubová]] (906) * [[Prieľačina (vrch v Považskom Inovci)|Prieľačina]] (897) * [[Ivanov vŕštek]] (801) * [[Jarabský vrch]] (795) * [[Marhát]] (748) * [[Bezovec]] (743) * [[Bielený vrch]] (733) | skupina10 = Horské chaty Považského Inovca | zoznam10 = * [[Chata pod Inovcom]] ({{m|790|m}}) }}<noinclude> [[Kategória:Šablóny geomorfologických celkov na Slovensku]] </noinclude> q9972axf8mzoz1e29lsvh3s5qwktdbh 0 317761 8212700 7100551 2026-05-12T13:17:37Z PeterKLK 94978 aktualizácia 8212700 wikitext text/x-wiki {{Infobox futbalista |meno = Ladislav Pecko |celé meno = |foto = |prezývka = |dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1968|6|27}} |rodné mesto = [[Krásno nad Kysucou]] |štát = [[Česko-Slovensko]] |výška = {{cm|175|m}} |súčasný klub = |klubové číslo = |pozícia = [[Útočník (futbal)|útočník]], [[obranca (futbal)|pravý obranca]] |mládežnícke roky = <br /><br />1986 – 1988 |mládežnícke kluby = [[MŠK Tatran Krásno nad Kysucou|Tatran Krásno n. Kysucou]]<br />[[MFK Dolný Kubín]]<br />[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] |roky = 1988 – 2005<br />1994<br />2006 |kluby = [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<br />→ [[FKD Drnovice|Drnovice]] ''(hosť.)''<br />ŠK Danubia<ref>{{cite web|url=http://futbal.pravda.sk/sk_rfutbal.asp?r=sk_rfutbal&c=A060421_214903_sk_rfutbal_p14|title=Majoroš a Pecko zachraňujú štvrtú ligu|publisher=pravda.sk|date=21. apríl 2006}}</ref> |zápasy(góly) = 431 (30)<br />{{0}}{{0}}0 {{0}}(0) |reprezentačné roky = 1990 – 1992<br />1995 – 2001 |národné mužstvo = {{CSK|f|1}}<br />{{SVK|f|1}} |reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}11 {{0}}(1)<br />{{0}}{{0}}6 {{0}}(0) |trénerské roky = 2007 – 2008<br />2008 – 2009<br />2010 – 2011<br /> 2011 – 2015 <br/>2015 – 2016<br /> 2020 – 2021 <br /> 2022 – 2023 |trénerské kluby = [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] ''(asistent)''<br />[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<br />[[1. FC Tatran Prešov]] <br /> [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Slovensko U-17]] <br/> [[MFK Ružomberok]] <br /> [[FC Petržalka]] <br />[[MFK Dolný Kubín]] |pkupdate = |nmupdate = }} '''Ladislav Pecko'''(* [[27. jún]] [[1968]], [[Krásno nad Kysucou]]) je bývalý [[Slovensko|slovenský]] [[futbal|futbalista]], reprezentant [[Československé národné futbalové mužstvo|Česko-Slovenska]] a [[Slovenské národné futbalové mužstvo|Slovenska]] a futbalový tréner. ==Klubová kariéra== Legendárny hráč [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]], vynikal rýchlosťou a ťahom na bránu, začínal ako útočník, neskôr sa preorientoval na obrancu. Zaujímavé je, že na obidvoch postoch sa presadil do reprezentácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = „Čo je s vami?“ Ladislav Pecko: Trénujem v Petržalke, snívam, že raz sa dočkám vnuka, z ktorého urobím futbalistu“ | url = https://futbalsfz.sk/co-je-s-vami-ladislav-pecko-trenujem-v-petrzalke-snivam-ze-raz-sa-dockam-vnuka-z-ktoreho-urobim-futbalistu/ | dátum vydania = 27. 8. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> S futbalom začínal ako žiak v [[TJ Tatran Krásno nad Kysucou|Tatrane Krásno nad Kysucou]], 2. dorasteneckú ligu si zahral v [[MFK Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], kde bol jeho spoluhráčom ďalší budúci slovanista [[Dušan Tittel]]. Na turnaji dorasteneckých mužstiev si oboch šikovných futbalistov vyhliadol vtedajší tréner dorastu Slovana [[Jozef Obert]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Osa, ktorej žihadlá bolia... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = december | ročník = XLII. | číslo = 305 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Tittel odišiel na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] v roku 1984, o rok neskôr ho nasledoval aj Pecko. Najskôr hral v belasom drese dorasteneckú ligu, potom zbieral cenné skúsenosti v A-mužstve, ktoré hralo po vypadnutí z najvyššej súťaže tri sezóny v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]]. Prvú príležitosť dostal v závere sezóny [[1. slovenská národná futbalová liga 1985/1986|1985/86]] od trénera Valéra Šveca proti Leviciam, celkom odohral v SNL 55 zápasov, dal 11 gólov. V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 10. augusta 1988 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (1 : 1) rovnako ako Dušan Tittel a Jozef Juriga,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strmé schody k návratu, k debutu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = august | ročník = XXXIII. | číslo = 35 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil 27. novembra 1988 mužstvu TJ Vítkovice (3 : 2). Slovan ako nováčik obsadil v sezóne 1988/89 siedme miesto a vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]]. V [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohári víťazov pohárov]] mal Slovan za súpera [[Grasshopper Club Zürich|Grasshoppers Zürich]], po víťazstve doma 3 : 0 <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nečakané – rozdielom triedy! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = september | ročník = XLIII. | číslo = 216 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prehral v odvete 0 : 4 po predĺžení, Pecko hral v obidvoch zápasoch. V sezóne 1989/90 bol Slovan piaty, Pecko odohral 29 zápasov, dal sedem gólov, dvakrát skóroval v derby s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]] (3 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Koncert belasej filharmónie. V útoku neudržateľný Pecko | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = apríl | ročník = 35 | číslo = 78 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Počas rozbehnutej sezóny 1990/91, v ktorej belasí bojovali o titul, prejavil o Pecka záujem CD Logroñés, štvrtý tím španielskej [[La Liga|Primera División]], kde mal byť zapožičaný do konca sezóny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ladislav Pecko: Adios, Slovan! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = apríl | ročník = XLV. | číslo = 87 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po zápase 22. kola s [[DAC Dunajská Streda]] (2 : 0), v ktorom vypracoval obidva góly belasých, sa s ním lúčili fanúšikovia transparentom ''„Lacko Pecko, neopúšťaj nás“''. Pecko odišiel na dva týždne do Španielska, no nakoniec nedošlo k dohode medzi klubmi a Pecko sa vrátil.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pecko doma! | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = 36 | číslo = 85 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Slovan po dvoch prehrách na domácom ihrisku so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 3)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri blesky zasiahli belasých | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 19 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a s Hradcom Králové (0 : 1)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Clapci, nie ste vo forme! | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 21 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> nezískal titul, ale Pecko ďalej bavil divákov šprintérskymi súbojmi s obrancami súperov, v zápase s Bohemiansom Praha prispel k výhre 4 : 0 dvomi gólmi.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Klokani“ ďaleko nedoskákali. Ladislav Pecko roztlieskal tribúny | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = 36 | číslo = 101 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1991/92 získal Slovan titul po 17 rokoch,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ôsmy titul Slovana, dolu Banská Bystrica a Cheb | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XLVI. | číslo = 130 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Belasí sú na tróne zaslúžene | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 23 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> belasí ťahali ešte z predošlej sezóny sériu 27 zápasov bez prehry,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Každá pieseň sa raz skončí | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = apríl | ročník = XXIV. | číslo = 17 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> od 10. kola boli až do konca sezóny v čele tabuľky a ligu vyhrali s rekordným počtom 51 bodov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na jeseň balet, na jar tím | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XLVI. | číslo = 136 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Pecko nastúpil v majstrovskej sezóne v 27 zápasoch, dal tri góly. V rokoch 1990 a 1991 bol Pecko zvolený do najlepšej ligovej jedenástky v ankete týždenníka TIP.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Všetci hrali na Máčalovu nôtu | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = január | ročník = XXIV. | číslo = 2 | strany = 11,12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Na jeseň 1994 krátko hosťoval v mužstve [[FKD Drnovice|Petra Drnovice]], jeho účinkovanie v [[1. česká futbalová liga|českej lige]] trvalo len tri zápasy. Ďalšie štyri tituly získal Pecko v [[Niké liga|slovenskej lige]], prvé tri sezóny bol Slovan suverén súťaže,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pecko najlepší pravý obranca! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = jún | ročník = IL. | číslo = 143 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan do tretice majstrom | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = máj | ročník = L. | číslo = 124 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> štvrtý titul získal v ročníku [[Mars superliga 1998/1999|1998/99]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Titul znova v belasom. Pecko bol „seknutý“, König v šoku | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = máj | ročník = LIII. | číslo = 117 | strany = 6,10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> neskôr zažil majstrovské oslavy aj ako tréner. Belasým farbám Slovana bol s krátkou pauzou v Drnoviciach verný rekordných 19 sezón s bilanciou 431 ligových zápasov. V európskych pohároch odohral veľké zápasy proti [[Real Madrid|Realu Madrid]] (1 : 2, 1 : 1), [[AC Miláno]] (0 : 1, 0 : 4), [[Aston Villa|Aston Ville]] (0 : 0, 1 : 2), [[1. FC Kaiserslautern]] (2 : 1 doma),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan Nemcov opäť zdolal! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 212 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Chelsea FC|FC Chelsea]] (0 :2 , 0 : 2). ==Reprezentačná kariéra== V reprezentácii [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Česko-Slovenska do 21 rokov]] odohral 13 zápasov, vrátane štvrťfinále ME 1990 proti Švédsku (1 : 2, 0 : 4). Vo februári 1990 dostal prvú pozvánku do A-mužstva {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}}, zúčastnil sa sústredenia na Kanárskych ostrovoch,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prianie nováčika Pecka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = február | ročník = XLIV. | číslo = 36 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> bol v širšom kádri mužstva v rámci prípravy na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pozve aj ich "Ciao"? | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = marec | ročník = XXXV. | číslo = 12 | strany = 20-22 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V národnom mužstve debutoval až po svetovom šampionáte 13. októbra 1990 v [[Paríž]]i v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{FRA|f|0|Francúzsku}} (1 : 2), v 83. minúte striedal Michala Bílka.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Čakanie /nielen na favorita/ | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = november | ročník = XXXV. | číslo = 46 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1991 bol už pevnou súčasťou reprezentácie, nastúpil v deviatich zápasoch. Začiatkom roka patril k najlepším hráčom v stretnutiach s {{AUS|f|0|Austráliou}}, v marci zažiaril v prípravnom zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} (4 : 0) v [[Olomouc]]i, kde hral len 17 minút, no stihol dať gól hlavou a na ďalší prihrať [[Václav Daněk|Václavovi Daněkovi]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Hanácka žatva ako sa patrí! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XLV. | číslo = 74 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kľúčovom zápase kvalifikácie s ''Les Bleus'' 4. septembra 1991 v [[Bratislava|Bratislave]] nastúpil v základnej zostave v útoku s Pavlom Kukom, v [[Sevilla|Seville]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2) vytvoril útočnú dvojicu s klubovým spoluhráčom [[Peter Dubovský|Petrom Dubovským]], v zostave hrali aj ďalší slovanisti [[Miloš Glonek]] a Ondrej Krištofík,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dobre sa hrá medzi svojimi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Pecko prihral na vedúci gól Václavovi Němečkovi. V decembri 1991 proti {{BRA|f|0|Brazílii}} (1 : 2) striedal v 60. minúte Dubovského. {{SVK|f|0|Slovensko}} reprezentoval šesťkrát, prvý raz 16. augusta 1995 v [[Trabzon]]e v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] proti {{AZE|f|0|Azerbajdžanu}} (1 : 0). Hral aj v ďalších kvalifikačných zápasoch s {{ISR|f|0|Izraelom}} (1 : 0) a s {{ROU|f|0|Rumunskom}} (0 : 2). Po piatich rokoch sa vrátil do reprezentácie<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pecko opäť v reprezentácii! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = jún | ročník = LIV. | číslo = 126 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a odohral ďalšie tri zápasy, na turnaji Kirin cup proti {{JPN|f|0|Japonsku}} (1 : 1), nastúpil aj v dvoch prípravných zápasoch proti {{GRC|f|0|Grécku}} (2 : 0) a {{ALG|f|0|Alžírsku}} (1 : 1). ==Trénerska kariéra== V sezóne [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] priviedol ako hlavný tréner Slovan Bratislava k jeho piatemu titulu v slovenskej lige po 10 rokoch, asistentami boli Peckovi bývalí spoluhráči [[Vladimír Kinder]] a [[Marián Zeman]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovan je futbalovým majstrom Slovenska | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovan-je-futbalovym-majstrom-slovenska/ | dátum vydania = 13. 5. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[Niké liga|slovenskej lige]] pôsobil ako tréner aj v kluboch [[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]] a [[MFK Ružomberok]], v [[2. slovenská futbalová liga|2. lige]] viedol mužstvá [[FC Petržalka]] a [[MFK Dolný Kubín]]. S reprezentáciou [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Slovenska do 17 rokov]] postúpil do semifinále ME U-17,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = U17 – Pred jedenástimi rokmi na domácom Eure 2013 až do semifinále | url = https://futbalsfz.sk/u17-pred-jedenastimi-rokmi-na-domacom-eure-2013-az-do-semifinale/ | dátum vydania = 17. 5. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> čím si Slovensko vybojovalo účasť na MS 2013 hráčov do 17 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pecko uzavrel nomináciu na MS do 17 rokov, sú v nej i legionári | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/reprezentacia/clanok/294751-pecko-uzavrel-nominaciu-na-ms-do-17-rokov-su-v-nej-i-legionari/ | dátum vydania = 1. 10. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Na šampionáte postúpili mladí Slováci do osemfinále, kde prehrali s Uruguajom 2 : 4.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mladí Slováci na MS do 17 rokov skončili. S Uruguajom prehrali 2:4 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/reprezentacia/clanok/297690-mladi-slovaci-na-ms-do-17-rokov-skoncili-s-uruguajom-prehrali-24/ | dátum vydania = 29. 10. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> ==Úspechy== '''Hráčske''' * majster Česko-Slovenska 1992 so Slovanom Bratislava * 4× majster Slovenska so Slovanom (1994, 1995, 1996, 1999) * 4× víťaz Slovenského pohára so Slovanom 1989, 1994, 1997, 1999 * víťaz Matičného pohára 1994 * člen Jedenástky roka 1990, 1991, 1995, 2000 '''Trénerské''' * majster Slovenska 2008/09 so Slovanom Bratislava * víťaz Slovenského pohára 2009 so Slovanom * semifinalista ME hráčov do 17 rokov (2013) * osemfinalista MS hráčov do 17 rokov (2013) == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [http://www.transfermarkt.de/en/ladislav-pecko/profil/spieler_92251.html Ladislav Pecko] na stránke transfermarkt.de * [http://www.national-football-teams.com/v2/player.php?id=23628 national-football-teams.com] {{Futbalový výhonok}} {{DEFAULTSORT:Pecko, Ladislav}} [[Kategória:Narodenia v 1968]] [[Kategória:Česko-slovenskí futbalisti]] [[Kategória:Slovenskí futbalisti]] [[Kategória:Hráči ŠK Slovan Bratislava]] [[Kategória:Slovenskí futbaloví tréneri]] g43dukbn1a61znuym9agab49egm6mru 8212795 8212700 2026-05-12T17:44:24Z ~2026-28232-46 294397 8212795 wikitext text/x-wiki {{Infobox futbalista |meno = Ladislav Pecko |celé meno = |foto = |prezývka = |dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1968|6|27}} |rodné mesto = [[Krásno nad Kysucou]] |štát = [[Česko-Slovensko]] |výška = {{cm|175|m}} |súčasný klub = |klubové číslo = |pozícia = [[Útočník (futbal)|útočník]], [[obranca (futbal)|pravý obranca]] |mládežnícke roky = <br /><br />1986 – 1988 |mládežnícke kluby = [[MŠK Tatran Krásno nad Kysucou|Tatran Krásno n. Kysucou]]<br />[[MFK Dolný Kubín]]<br />[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] |roky = 1988 – 2005<br />1994<br />2006 |kluby = [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<br />→ [[FKD Drnovice|Drnovice]] ''(hosť.)''<br />ŠK Danubia<ref>{{cite web|url=http://futbal.pravda.sk/sk_rfutbal.asp?r=sk_rfutbal&c=A060421_214903_sk_rfutbal_p14|title=Majoroš a Pecko zachraňujú štvrtú ligu|publisher=pravda.sk|date=21. apríl 2006}}</ref> |zápasy(góly) = 431 (30)<br />{{0}}{{0}}0 {{0}}(0) |reprezentačné roky = 1990 – 1992<br />1995 – 2001 |národné mužstvo = {{CSK|f|1}}<br />{{SVK|f|1}} |reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}11 {{0}}(1)<br />{{0}}{{0}}6 {{0}}(0) |trénerské roky = 2007 – 2008<br />2008 – 2009<br />2010 – 2011<br /> 2011 – 2015 <br/>2015 – 2016<br /> 2020 – 2021 <br /> 2022 – 2023 |trénerské kluby = [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] ''(asistent)''<br />[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<br />[[1. FC Tatran Prešov]] <br /> [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Slovensko U-17]] <br/> [[MFK Ružomberok]] <br /> [[FC Petržalka]] <br />[[MFK Dolný Kubín]] |pkupdate = |nmupdate = }} '''Ladislav Pecko'''(* [[27. jún]] [[1968]], [[Krásno nad Kysucou]]) je bývalý [[Slovensko|slovenský]] [[futbal|futbalista]], reprezentant [[Československé národné futbalové mužstvo|Česko-Slovenska]] a [[Slovenské národné futbalové mužstvo|Slovenska]] a futbalový tréner. ==Klubová kariéra== Legendárny hráč [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]], vynikal rýchlosťou a ťahom na bránu, začínal ako útočník, neskôr sa preorientoval na obrancu. Zaujímavé je, že na obidvoch postoch sa presadil do reprezentácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = „Čo je s vami?“ Ladislav Pecko: Trénujem v Petržalke, snívam, že raz sa dočkám vnuka, z ktorého urobím futbalistu“ | url = https://futbalsfz.sk/co-je-s-vami-ladislav-pecko-trenujem-v-petrzalke-snivam-ze-raz-sa-dockam-vnuka-z-ktoreho-urobim-futbalistu/ | dátum vydania = 27. 8. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> S futbalom začínal ako žiak v [[TJ Tatran Krásno nad Kysucou|Tatrane Krásno nad Kysucou]], 2. dorasteneckú ligu si zahral v [[MFK Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], kde bol jeho spoluhráčom ďalší budúci slovanista [[Dušan Tittel]]. Na turnaji dorasteneckých mužstiev si oboch šikovných futbalistov vyhliadol vtedajší tréner dorastu Slovana [[Jozef Obert]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Osa, ktorej žihadlá bolia... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = december | ročník = XLII. | číslo = 305 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Tittel odišiel na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] v roku 1984, o rok neskôr ho nasledoval aj Pecko. Najskôr hral v belasom drese dorasteneckú ligu, potom zbieral cenné skúsenosti v A-mužstve, ktoré hralo po vypadnutí z najvyššej súťaže tri sezóny v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]]. Prvú príležitosť dostal v závere sezóny [[1. slovenská národná futbalová liga 1985/1986|1985/86]] od trénera Valéra Šveca proti Leviciam, celkom odohral v SNL 55 zápasov, dal 11 gólov. V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 10. augusta 1988 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (1 : 1) rovnako ako Dušan Tittel a Jozef Juriga,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strmé schody k návratu, k debutu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = august | ročník = XXXIII. | číslo = 35 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil 27. novembra 1988 mužstvu TJ Vítkovice (3 : 2). Slovan ako nováčik obsadil v sezóne 1988/89 siedme miesto a vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]]. V [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohári víťazov pohárov]] mal Slovan za súpera [[Grasshopper Club Zürich|Grasshoppers Zürich]], po víťazstve doma 3 : 0 <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nečakané – rozdielom triedy! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = september | ročník = XLIII. | číslo = 216 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prehral v odvete 0 : 4 po predĺžení, Pecko hral v obidvoch zápasoch. V sezóne 1989/90 bol Slovan piaty, Pecko odohral 29 zápasov, dal sedem gólov, dvakrát skóroval v derby s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]] (3 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Koncert belasej filharmónie. V útoku neudržateľný Pecko | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = apríl | ročník = 35 | číslo = 78 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Počas rozbehnutej sezóny 1990/91, v ktorej belasí bojovali o titul, prejavil o Pecka záujem CD Logroñés, štvrtý tím španielskej [[La Liga|Primera División]], kde mal byť zapožičaný do konca sezóny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ladislav Pecko: Adios, Slovan! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = apríl | ročník = XLV. | číslo = 87 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po zápase 22. kola s [[DAC Dunajská Streda]] (2 : 0), v ktorom vypracoval obidva góly belasých, sa s ním lúčili fanúšikovia transparentom ''„Lacko Pecko, neopúšťaj nás“''. Pecko odišiel na dva týždne do Španielska, no nakoniec nedošlo k dohode medzi klubmi a Pecko sa vrátil.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pecko doma! | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = 36 | číslo = 85 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Slovan po dvoch prehrách na domácom ihrisku so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 3)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri blesky zasiahli belasých | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 19 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a s Hradcom Králové (0 : 1)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Clapci, nie ste vo forme! | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 21 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> nezískal titul, ale Pecko ďalej bavil divákov šprintérskymi súbojmi s obrancami súperov, v zápase s Bohemiansom Praha prispel k výhre 4 : 0 dvomi gólmi.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Klokani“ ďaleko nedoskákali. Ladislav Pecko roztlieskal tribúny | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = 36 | číslo = 101 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1991/92 získal Slovan titul po 17 rokoch,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ôsmy titul Slovana, dolu Banská Bystrica a Cheb | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XLVI. | číslo = 130 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Belasí sú na tróne zaslúžene | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 23 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> belasí ťahali ešte z predošlej sezóny sériu 27 zápasov bez prehry,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Každá pieseň sa raz skončí | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = apríl | ročník = XXIV. | číslo = 17 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> od 10. kola boli až do konca sezóny v čele tabuľky a ligu vyhrali s rekordným počtom 51 bodov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na jeseň balet, na jar tím | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XLVI. | číslo = 136 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Pecko nastúpil v majstrovskej sezóne v 27 zápasoch, dal tri góly. V rokoch 1990 a 1991 bol Pecko zvolený do najlepšej ligovej jedenástky v ankete týždenníka TIP.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Všetci hrali na Máčalovu nôtu | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = január | ročník = XXIV. | číslo = 2 | strany = 11,12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Na jeseň 1994 krátko hosťoval v mužstve [[FKD Drnovice|Petra Drnovice]], jeho účinkovanie v [[1. česká futbalová liga|českej lige]] trvalo len tri zápasy. Ďalšie štyri tituly získal Pecko v [[Niké liga|slovenskej lige]], prvé tri sezóny bol Slovan suverén súťaže,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pecko najlepší pravý obranca! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = jún | ročník = IL. | číslo = 143 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan do tretice majstrom | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = máj | ročník = L. | číslo = 124 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> štvrtý titul získal v ročníku [[Mars superliga 1998/1999|1998/99]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Titul znova v belasom. Pecko bol „seknutý“, König v šoku | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = máj | ročník = LIII. | číslo = 117 | strany = 6,10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> neskôr zažil majstrovské oslavy aj ako tréner. Belasým farbám Slovana bol s krátkou pauzou v Drnoviciach verný rekordných 19 sezón s bilanciou 431 ligových zápasov. V európskych pohároch odohral veľké zápasy proti [[Real Madrid|Realu Madrid]] (1 : 2, 1 : 1), [[AC Miláno]] (0 : 1, 0 : 4), [[Aston Villa|Aston Ville]] (0 : 0, 1 : 2), [[1. FC Kaiserslautern]] (2 : 1 doma),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan Nemcov opäť zdolal! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 212 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Chelsea FC|FC Chelsea]] (0 :2 , 0 : 2). ==Reprezentačná kariéra== V reprezentácii [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Česko-Slovenska do 21 rokov]] odohral 13 zápasov, vrátane štvrťfinále ME 1990 proti Švédsku (1 : 2, 0 : 4). Vo februári 1990 dostal prvú pozvánku do A-mužstva {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}}, zúčastnil sa sústredenia na Kanárskych ostrovoch,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prianie nováčika Pecka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = február | ročník = XLIV. | číslo = 36 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> bol v širšom kádri mužstva v rámci prípravy na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pozve aj ich "Ciao"? | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = marec | ročník = XXXV. | číslo = 12 | strany = 20-22 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V národnom mužstve debutoval až po svetovom šampionáte 13. októbra 1990 v [[Paríž]]i v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{FRA|f|0|Francúzsku}} (1 : 2), v 83. minúte striedal Michala Bílka.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Čakanie /nielen na favorita/ | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = november | ročník = XXXV. | číslo = 46 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1991 bol už pevnou súčasťou reprezentácie, nastúpil v deviatich zápasoch. Začiatkom roka patril k najlepším hráčom v stretnutiach s {{AUS|f|0|Austráliou}}, v marci zažiaril v prípravnom zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} (4 : 0) v [[Olomouc]]i, kde hral len 17 minút, no stihol dať gól hlavou a na ďalší prihrať [[Václav Daněk|Václavovi Daněkovi]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Hanácka žatva ako sa patrí! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XLV. | číslo = 74 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kľúčovom zápase kvalifikácie s ''Les Bleus'' 4. septembra 1991 v [[Bratislava|Bratislave]] nastúpil v základnej zostave v útoku s Pavlom Kukom, v [[Sevilla|Seville]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2) vytvoril útočnú dvojicu s klubovým spoluhráčom [[Peter Dubovský|Petrom Dubovským]], v zostave hrali aj ďalší slovanisti [[Miloš Glonek]] a Ondrej Krištofík,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dobre sa hrá medzi svojimi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Pecko prihral na vedúci gól Václavovi Němečkovi. V decembri 1991 proti {{BRA|f|0|Brazílii}} (1 : 2) striedal v 60. minúte Dubovského. {{SVK|f|0|Slovensko}} reprezentoval šesťkrát, prvý raz 16. augusta 1995 v [[Trabzon]]e v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] proti {{AZE|f|0|Azerbajdžanu}} (1 : 0). Hral aj v ďalších kvalifikačných zápasoch s {{ISR|f|0|Izraelom}} (1 : 0) a s {{ROU|f|0|Rumunskom}} (0 : 2). Po piatich rokoch sa vrátil do reprezentácie<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pecko opäť v reprezentácii! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = jún | ročník = LIV. | číslo = 126 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a odohral ďalšie tri zápasy, na turnaji Kirin cup proti {{JPN|f|0|Japonsku}} (1 : 1), nastúpil aj v dvoch prípravných zápasoch proti {{GRC|f|0|Grécku}} (2 : 0) a {{ALG|f|0|Alžírsku}} (1 : 1). ==Trénerska kariéra== V sezóne [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] priviedol ako hlavný tréner Slovan Bratislava k jeho piatemu titulu v slovenskej lige po 10 rokoch, asistentami boli Peckovi bývalí spoluhráči [[Vladimír Kinder]] a [[Marián Zeman]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovan je futbalovým majstrom Slovenska | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovan-je-futbalovym-majstrom-slovenska/ | dátum vydania = 13. 5. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[Niké liga|slovenskej lige]] pôsobil ako tréner aj v kluboch [[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]] a [[MFK Ružomberok]], v [[2. slovenská futbalová liga|2. lige]] viedol mužstvá [[FC Petržalka]] a [[MFK Dolný Kubín]]. S reprezentáciou [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Slovenska do 17 rokov]] postúpil do semifinále ME U-17,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = U17 – Pred jedenástimi rokmi na domácom Eure 2013 až do semifinále | url = https://futbalsfz.sk/u17-pred-jedenastimi-rokmi-na-domacom-eure-2013-az-do-semifinale/ | dátum vydania = 17. 5. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> čím si Slovensko vybojovalo účasť na MS 2013 hráčov do 17 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pecko uzavrel nomináciu na MS do 17 rokov, sú v nej i legionári | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/reprezentacia/clanok/294751-pecko-uzavrel-nominaciu-na-ms-do-17-rokov-su-v-nej-i-legionari/ | dátum vydania = 1. 10. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Na šampionáte postúpili mladí Slováci do osemfinále, kde prehrali s Uruguajom 2 : 4.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mladí Slováci na MS do 17 rokov skončili. S Uruguajom prehrali 2:4 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/reprezentacia/clanok/297690-mladi-slovaci-na-ms-do-17-rokov-skoncili-s-uruguajom-prehrali-24/ | dátum vydania = 29. 10. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> ==Úspechy== '''Hráčske''' * majster Česko-Slovenska 1992 so Slovanom Bratislava * 4× majster Slovenska so Slovanom (1994, 1995, 1996, 1999) * 4× víťaz Slovenského pohára so Slovanom 1989, 1994, 1997, 1999 * víťaz Matičného pohára 1994 * člen Jedenástky roka 1990, 1991, 1995, 2000 '''Trénerské''' * majster Slovenska 2008/09 so Slovanom Bratislava * víťaz Slovenského pohára 2009 so Slovanom * semifinalista ME hráčov do 17 rokov (2013) * osemfinalista MS hráčov do 17 rokov (2013) == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.transfermarkt.de/en/ladislav-pecko/profil/spieler_92251.html Ladislav Pecko] na stránke transfermarkt.de * [http://www.national-football-teams.com/v2/player.php?id=23628 national-football-teams.com] {{DEFAULTSORT:Pecko, Ladislav}} [[Kategória:Česko-slovenskí futbalisti]] [[Kategória:Slovenskí futbalisti]] [[Kategória:Hráči ŠK Slovan Bratislava]] [[Kategória:Slovenskí futbaloví tréneri]] [[Kategória:Osobnosti z Krásna nad Kysucou]] j8yfb1m4uuusniw7o6eh0zowpy9dvf4 8212797 8212795 2026-05-12T17:48:11Z ~2026-28232-46 294397 8212797 wikitext text/x-wiki {{Infobox futbalista |meno = Ladislav Pecko |celé meno = |foto = |prezývka = |dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1968|6|27}} |rodné mesto = [[Krásno nad Kysucou]] |štát = [[Česko-Slovensko|ČSSR]] (dnes [[Slovensko]]) |výška = {{cm|175|m}} |súčasný klub = |klubové číslo = |pozícia = [[Útočník (futbal)|útočník]], [[obranca (futbal)|pravý obranca]] |mládežnícke roky = <br /><br />1986 – 1988 |mládežnícke kluby = [[MŠK Tatran Krásno nad Kysucou|Tatran Krásno n. Kysucou]]<br />[[MFK Dolný Kubín]]<br />[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] |roky = 1988 – 2005<br />1994<br />2006 |kluby = [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<br />→ [[FKD Drnovice|Drnovice]] ''(hosť.)''<br />ŠK Danubia<ref>{{cite web|url=http://futbal.pravda.sk/sk_rfutbal.asp?r=sk_rfutbal&c=A060421_214903_sk_rfutbal_p14|title=Majoroš a Pecko zachraňujú štvrtú ligu|publisher=pravda.sk|date=21. apríl 2006}}</ref> |zápasy(góly) = 431 (30)<br />{{0}}{{0}}0 {{0}}(0) |reprezentačné roky = 1990 – 1992<br />1995 – 2001 |národné mužstvo = {{CSK|f|1}}<br />{{SVK|f|1}} |reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}11 {{0}}(1)<br />{{0}}{{0}}6 {{0}}(0) |trénerské roky = 2007 – 2008<br />2008 – 2009<br />2010 – 2011<br /> 2011 – 2015 <br/>2015 – 2016<br /> 2020 – 2021 <br /> 2022 – 2023 |trénerské kluby = [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] ''(asistent)''<br />[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<br />[[1. FC Tatran Prešov]] <br /> [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Slovensko U-17]] <br/> [[MFK Ružomberok]] <br /> [[FC Petržalka]] <br />[[MFK Dolný Kubín]] |pkupdate = |nmupdate = }} '''Ladislav Pecko'''(* [[27. jún]] [[1968]], [[Krásno nad Kysucou]]) je bývalý [[Slovensko|slovenský]] [[futbal|futbalista]], reprezentant [[Československé národné futbalové mužstvo|Česko-Slovenska]] a [[Slovenské národné futbalové mužstvo|Slovenska]] a futbalový tréner. ==Klubová kariéra== Legendárny hráč [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]], vynikal rýchlosťou a ťahom na bránu, začínal ako útočník, neskôr sa preorientoval na obrancu. Zaujímavé je, že na obidvoch postoch sa presadil do reprezentácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = „Čo je s vami?“ Ladislav Pecko: Trénujem v Petržalke, snívam, že raz sa dočkám vnuka, z ktorého urobím futbalistu“ | url = https://futbalsfz.sk/co-je-s-vami-ladislav-pecko-trenujem-v-petrzalke-snivam-ze-raz-sa-dockam-vnuka-z-ktoreho-urobim-futbalistu/ | dátum vydania = 27. 8. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> S futbalom začínal ako žiak v [[TJ Tatran Krásno nad Kysucou|Tatrane Krásno nad Kysucou]], 2. dorasteneckú ligu si zahral v [[MFK Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], kde bol jeho spoluhráčom ďalší budúci slovanista [[Dušan Tittel]]. Na turnaji dorasteneckých mužstiev si oboch šikovných futbalistov vyhliadol vtedajší tréner dorastu Slovana [[Jozef Obert]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Osa, ktorej žihadlá bolia... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = december | ročník = XLII. | číslo = 305 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Tittel odišiel na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] v roku 1984, o rok neskôr ho nasledoval aj Pecko. Najskôr hral v belasom drese dorasteneckú ligu, potom zbieral cenné skúsenosti v A-mužstve, ktoré hralo po vypadnutí z najvyššej súťaže tri sezóny v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]]. Prvú príležitosť dostal v závere sezóny [[1. slovenská národná futbalová liga 1985/1986|1985/86]] od trénera Valéra Šveca proti Leviciam, celkom odohral v SNL 55 zápasov, dal 11 gólov. V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 10. augusta 1988 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (1 : 1) rovnako ako Dušan Tittel a Jozef Juriga,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strmé schody k návratu, k debutu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = august | ročník = XXXIII. | číslo = 35 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil 27. novembra 1988 mužstvu TJ Vítkovice (3 : 2). Slovan ako nováčik obsadil v sezóne 1988/89 siedme miesto a vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]]. V [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohári víťazov pohárov]] mal Slovan za súpera [[Grasshopper Club Zürich|Grasshoppers Zürich]], po víťazstve doma 3 : 0 <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nečakané – rozdielom triedy! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = september | ročník = XLIII. | číslo = 216 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prehral v odvete 0 : 4 po predĺžení, Pecko hral v obidvoch zápasoch. V sezóne 1989/90 bol Slovan piaty, Pecko odohral 29 zápasov, dal sedem gólov, dvakrát skóroval v derby s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]] (3 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Koncert belasej filharmónie. V útoku neudržateľný Pecko | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = apríl | ročník = 35 | číslo = 78 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Počas rozbehnutej sezóny 1990/91, v ktorej belasí bojovali o titul, prejavil o Pecka záujem CD Logroñés, štvrtý tím španielskej [[La Liga|Primera División]], kde mal byť zapožičaný do konca sezóny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ladislav Pecko: Adios, Slovan! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = apríl | ročník = XLV. | číslo = 87 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po zápase 22. kola s [[DAC Dunajská Streda]] (2 : 0), v ktorom vypracoval obidva góly belasých, sa s ním lúčili fanúšikovia transparentom ''„Lacko Pecko, neopúšťaj nás“''. Pecko odišiel na dva týždne do Španielska, no nakoniec nedošlo k dohode medzi klubmi a Pecko sa vrátil.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pecko doma! | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = 36 | číslo = 85 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Slovan po dvoch prehrách na domácom ihrisku so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 3)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri blesky zasiahli belasých | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 19 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a s Hradcom Králové (0 : 1)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Clapci, nie ste vo forme! | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 21 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> nezískal titul, ale Pecko ďalej bavil divákov šprintérskymi súbojmi s obrancami súperov, v zápase s Bohemiansom Praha prispel k výhre 4 : 0 dvomi gólmi.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Klokani“ ďaleko nedoskákali. Ladislav Pecko roztlieskal tribúny | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = 36 | číslo = 101 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1991/92 získal Slovan titul po 17 rokoch,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ôsmy titul Slovana, dolu Banská Bystrica a Cheb | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XLVI. | číslo = 130 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Belasí sú na tróne zaslúžene | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 23 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> belasí ťahali ešte z predošlej sezóny sériu 27 zápasov bez prehry,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Každá pieseň sa raz skončí | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = apríl | ročník = XXIV. | číslo = 17 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> od 10. kola boli až do konca sezóny v čele tabuľky a ligu vyhrali s rekordným počtom 51 bodov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na jeseň balet, na jar tím | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XLVI. | číslo = 136 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Pecko nastúpil v majstrovskej sezóne v 27 zápasoch, dal tri góly. V rokoch 1990 a 1991 bol Pecko zvolený do najlepšej ligovej jedenástky v ankete týždenníka TIP.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Všetci hrali na Máčalovu nôtu | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = január | ročník = XXIV. | číslo = 2 | strany = 11,12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Na jeseň 1994 krátko hosťoval v mužstve [[FKD Drnovice|Petra Drnovice]], jeho účinkovanie v [[1. česká futbalová liga|českej lige]] trvalo len tri zápasy. Ďalšie štyri tituly získal Pecko v [[Niké liga|slovenskej lige]], prvé tri sezóny bol Slovan suverén súťaže,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pecko najlepší pravý obranca! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = jún | ročník = IL. | číslo = 143 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan do tretice majstrom | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = máj | ročník = L. | číslo = 124 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> štvrtý titul získal v ročníku [[Mars superliga 1998/1999|1998/99]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Titul znova v belasom. Pecko bol „seknutý“, König v šoku | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = máj | ročník = LIII. | číslo = 117 | strany = 6,10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> neskôr zažil majstrovské oslavy aj ako tréner. Belasým farbám Slovana bol s krátkou pauzou v Drnoviciach verný rekordných 19 sezón s bilanciou 431 ligových zápasov. V európskych pohároch odohral veľké zápasy proti [[Real Madrid|Realu Madrid]] (1 : 2, 1 : 1), [[AC Miláno]] (0 : 1, 0 : 4), [[Aston Villa|Aston Ville]] (0 : 0, 1 : 2), [[1. FC Kaiserslautern]] (2 : 1 doma),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan Nemcov opäť zdolal! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 212 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Chelsea FC|FC Chelsea]] (0 :2 , 0 : 2). ==Reprezentačná kariéra== V reprezentácii [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Česko-Slovenska do 21 rokov]] odohral 13 zápasov, vrátane štvrťfinále ME 1990 proti Švédsku (1 : 2, 0 : 4). Vo februári 1990 dostal prvú pozvánku do A-mužstva {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}}, zúčastnil sa sústredenia na Kanárskych ostrovoch,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prianie nováčika Pecka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = február | ročník = XLIV. | číslo = 36 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> bol v širšom kádri mužstva v rámci prípravy na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pozve aj ich "Ciao"? | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = marec | ročník = XXXV. | číslo = 12 | strany = 20-22 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V národnom mužstve debutoval až po svetovom šampionáte 13. októbra 1990 v [[Paríž]]i v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{FRA|f|0|Francúzsku}} (1 : 2), v 83. minúte striedal Michala Bílka.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Čakanie /nielen na favorita/ | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = november | ročník = XXXV. | číslo = 46 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1991 bol už pevnou súčasťou reprezentácie, nastúpil v deviatich zápasoch. Začiatkom roka patril k najlepším hráčom v stretnutiach s {{AUS|f|0|Austráliou}}, v marci zažiaril v prípravnom zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} (4 : 0) v [[Olomouc]]i, kde hral len 17 minút, no stihol dať gól hlavou a na ďalší prihrať [[Václav Daněk|Václavovi Daněkovi]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Hanácka žatva ako sa patrí! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XLV. | číslo = 74 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kľúčovom zápase kvalifikácie s ''Les Bleus'' 4. septembra 1991 v [[Bratislava|Bratislave]] nastúpil v základnej zostave v útoku s Pavlom Kukom, v [[Sevilla|Seville]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2) vytvoril útočnú dvojicu s klubovým spoluhráčom [[Peter Dubovský|Petrom Dubovským]], v zostave hrali aj ďalší slovanisti [[Miloš Glonek]] a Ondrej Krištofík,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dobre sa hrá medzi svojimi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Pecko prihral na vedúci gól Václavovi Němečkovi. V decembri 1991 proti {{BRA|f|0|Brazílii}} (1 : 2) striedal v 60. minúte Dubovského. {{SVK|f|0|Slovensko}} reprezentoval šesťkrát, prvý raz 16. augusta 1995 v [[Trabzon]]e v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] proti {{AZE|f|0|Azerbajdžanu}} (1 : 0). Hral aj v ďalších kvalifikačných zápasoch s {{ISR|f|0|Izraelom}} (1 : 0) a s {{ROU|f|0|Rumunskom}} (0 : 2). Po piatich rokoch sa vrátil do reprezentácie<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pecko opäť v reprezentácii! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = jún | ročník = LIV. | číslo = 126 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a odohral ďalšie tri zápasy, na turnaji Kirin cup proti {{JPN|f|0|Japonsku}} (1 : 1), nastúpil aj v dvoch prípravných zápasoch proti {{GRC|f|0|Grécku}} (2 : 0) a {{ALG|f|0|Alžírsku}} (1 : 1). ==Trénerska kariéra== V sezóne [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] priviedol ako hlavný tréner Slovan Bratislava k jeho piatemu titulu v slovenskej lige po 10 rokoch, asistentami boli Peckovi bývalí spoluhráči [[Vladimír Kinder]] a [[Marián Zeman]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovan je futbalovým majstrom Slovenska | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovan-je-futbalovym-majstrom-slovenska/ | dátum vydania = 13. 5. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[Niké liga|slovenskej lige]] pôsobil ako tréner aj v kluboch [[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]] a [[MFK Ružomberok]], v [[2. slovenská futbalová liga|2. lige]] viedol mužstvá [[FC Petržalka]] a [[MFK Dolný Kubín]]. S reprezentáciou [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Slovenska do 17 rokov]] postúpil do semifinále ME U-17,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = U17 – Pred jedenástimi rokmi na domácom Eure 2013 až do semifinále | url = https://futbalsfz.sk/u17-pred-jedenastimi-rokmi-na-domacom-eure-2013-az-do-semifinale/ | dátum vydania = 17. 5. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> čím si Slovensko vybojovalo účasť na MS 2013 hráčov do 17 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pecko uzavrel nomináciu na MS do 17 rokov, sú v nej i legionári | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/reprezentacia/clanok/294751-pecko-uzavrel-nominaciu-na-ms-do-17-rokov-su-v-nej-i-legionari/ | dátum vydania = 1. 10. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Na šampionáte postúpili mladí Slováci do osemfinále, kde prehrali s Uruguajom 2 : 4.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mladí Slováci na MS do 17 rokov skončili. S Uruguajom prehrali 2:4 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/reprezentacia/clanok/297690-mladi-slovaci-na-ms-do-17-rokov-skoncili-s-uruguajom-prehrali-24/ | dátum vydania = 29. 10. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> ==Úspechy== '''Hráčske''' * majster Česko-Slovenska 1992 so Slovanom Bratislava * 4× majster Slovenska so Slovanom (1994, 1995, 1996, 1999) * 4× víťaz Slovenského pohára so Slovanom 1989, 1994, 1997, 1999 * víťaz Matičného pohára 1994 * člen Jedenástky roka 1990, 1991, 1995, 2000 '''Trénerské''' * majster Slovenska 2008/09 so Slovanom Bratislava * víťaz Slovenského pohára 2009 so Slovanom * semifinalista ME hráčov do 17 rokov (2013) * osemfinalista MS hráčov do 17 rokov (2013) == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.transfermarkt.de/en/ladislav-pecko/profil/spieler_92251.html Ladislav Pecko] na stránke transfermarkt.de * [http://www.national-football-teams.com/v2/player.php?id=23628 national-football-teams.com] {{DEFAULTSORT:Pecko, Ladislav}} [[Kategória:Česko-slovenskí futbalisti]] [[Kategória:Slovenskí futbalisti]] [[Kategória:Hráči ŠK Slovan Bratislava]] [[Kategória:Slovenskí futbaloví tréneri]] [[Kategória:Osobnosti z Krásna nad Kysucou]] e7aeljz9k34sr972dye3h2rmogfz8hf 10 318631 8212776 8212276 2026-05-12T17:09:02Z Pe3kZA 39673 wl. 8212776 wikitext text/x-wiki {{Navbox |name = Tatra |groupstyle = white-space:normal |title = [[Automobil]]y vyrábané spoločnosťou [[Tatra, a. s.|Tatra]] |group1 = Osobné |list1=<div> [[Präsident (automobilová značka)|Präsident]]&nbsp;&#124; [[Tatra 10|10]]&nbsp;&#124; [[Tatra 11|11]]&nbsp;&#124; [[Tatra 12|12]]&nbsp;&#124; [[Tatra 17|17]]&nbsp;&#124; [[Nesselsdorf T|20]]&nbsp;&#124; [[Tatra 26/30|26/30&nbsp;<span style="color:black;">&#124;</span> 26/52]]&nbsp;&#124; [[Tatra 30|30&nbsp;&#124; 30/52]]&nbsp;&#124; [[Tatra 31|31]]&nbsp;&#124; [[Tatra 52|52]]&nbsp;&#124; [[Tatra 52|52 Sport]]&nbsp;&#124; [[Tatra 54|54]]&nbsp;&#124; [[Tatra 57|57&nbsp;<span style="color:black;">&#124;</span> 57 A&nbsp;<span style="color:black;">&#124;</span> 57 B]]&nbsp;&#124; [[Tatra 70|70&nbsp;<span style="color:black;">&#124;</span> 70 A]]&nbsp;&#124; [[Tatra 75|75]]&nbsp;&#124; [[Tatra 77|77]]&nbsp;&#124; [[Tatra 77#Tatra 77 A|77 A]]&nbsp;&#124; [[Tatra 80|80]]&nbsp;&#124; [[Tatra 87|87]]&nbsp;&#124; [[Tatra 87#Typ 87-603|87-603]]&nbsp;&#124; [[Tatra 97|97]]&nbsp;&#124; [[Tatra 107|107]]&nbsp;&#124; [[Tatra 600|600 Tatraplan]]&nbsp;&#124; [[Tatra 603|603]]&nbsp;&#124; [[Tatra 603|603-2]]&nbsp;&#124; [[Tatra 613|613]]&nbsp;&#124; [[Tatra 623|623]]&nbsp;&#124; [[Tatra 700|700]] </div> |group2= Nákladné a&nbsp;úžitkové |list2=<div> [[Prvý nákladný automobil NW|NW]]&nbsp;&#124; [[Tatra 13|13]]&nbsp;&#124; [[Tatra 22|22]]&nbsp;&#124; [[Tatra 23|23]]&nbsp;&#124; [[Tatra 24|24]]&nbsp;&#124; [[Tatra 25|25]]&nbsp;&#124; [[Tatra 26|26]]&nbsp;&#124; [[Tatra 27|27]]&nbsp;&#124; [[Tatra 27|27 B]]&nbsp;&#124; [[Tatra 28|28]]&nbsp;&#124; [[Tatra 43|43]]&nbsp;&#124; [[Tatra 49|49]]&nbsp;&#124; [[Tatra 72|72]]&nbsp;&#124; [[Tatra 74|74]]&nbsp;&#124; [[Tatra 79|79]]&nbsp;&#124; [[Tatra 81|81]]&nbsp;&#124; [[Tatra 84|84]]&nbsp;&#124; [[Tatra 85|85]]&nbsp;&#124; [[Tatra 85|85 A]]&nbsp;&#124; [[Tatra 86|86]]&nbsp;&#124; [[Tatra 92|92]]&nbsp;&#124; [[Tatra 111|111]]&nbsp;&#124; [[Tatra 114|114]]&nbsp;&#124; [[Tatra 115|115]]&nbsp;&#124; [[Tatra 116|116]]&nbsp;&#124; [[Tatra 128|128]]&nbsp;&#124; [[Tatra 130|130]]&nbsp;&#124; [[Tatra 128|131]]&nbsp;&#124; [[Tatra 138|138]]&nbsp;&#124; [[Tatra 141|141]]&nbsp;&#124; [[Tatra 147|147]]&nbsp;&#124; [[Tatra 148|148]]&nbsp;&#124; [[Tatra 157|157]]&nbsp;&#124; [[Tatra 163|163 Jamal]]&nbsp;&#124; [[Tatra 165|165]]&nbsp;&#124; [[Tatra 400|400]]&nbsp;&#124; [[Tatra 401|401]]&nbsp;&#124; [[Tatra 500|500]]&nbsp;&#124; [[Tatra 700|700]]&nbsp;&#124; [[Tatra 805|805]]&nbsp;&#124; [[Tatra 810|810]]&nbsp;&#124; [[Tatra 813|813]]&nbsp;&#124; [[Tatra 815|815]]&nbsp;&#124; [[Tatra 815#Vývoj z řady 815|815-2]]&nbsp;&#124; [[Tatra Beta|Beta]]&nbsp;&#124; [[Tatra Phoenix|Phoenix]] </div> |group3= Vojenské |list3=<div> [[Tatra 57 K|57 K]]&nbsp;&#124; [[Tatra 72|72]]&nbsp;&#124; [[Tatra 82|82]]&nbsp;&#124; [[Tatra 93|93]]&nbsp;&#124; [[Tatra 111|111]]&nbsp;&#124; [[Tatra 805|805]]&nbsp;&#124; [[Tatra 809|809]]&nbsp;&#124; [[Tatra 810|810]]&nbsp;&#124; [[Tatra 813|813]]&nbsp;&#124; [[Tatra 815|815]]&nbsp;&#124; [[Tatra 815#Vývoj z řady 815|815-2]]&nbsp;&#124; [[Tatra 815 SOT|815 SOT]]&nbsp;&#124; [[Tatra 816|816 FORCE]]&nbsp;&#124; [[Tatra 817|817]]&nbsp;&#124; [[ShKH vz.77|DANA]]&nbsp;&#124; [[OT-62]]&nbsp;&#124; [[OT-64 SKOT|OT-64]]&nbsp;&#124; [[OT-810]]&nbsp;&#124; [[Tatra V 750|V 750]]&nbsp;&#124; [[Tatra V 799|V 799]]&nbsp;&#124; [[Tatra V 809|V 809]] </div> |group4= Prototypy a&nbsp;závodné |list4=<div> [[Tatra 12|12 Targa Florio]]&nbsp;&#124; [[Tatra 30|30 Sport]]&nbsp;&#124; [[Tatra 90|90]]&nbsp;&#124; [[Tatra 137|137]]&nbsp;&#124; [[Tatra 201|201]]&nbsp;&#124; [[Tatra 600 kabriolet|600 kabriolet]]&nbsp;&#124; [[Tatra 600#Varianty|600 Diesel&nbsp;<span style="color:black;">&#124;</span> 601 Monte Carlo&nbsp;<span style="color:black;">&#124;</span> <span class=nowrap>602 Tatraplan Sport]] &#124;</span> [[Tatra 603 MB|603 MB]]&nbsp;&#124; [[Tatra 603|603 Monte Carlo]]&nbsp;&#124; <span class=nowrap>[[Tatra 603#Modernizace|603 A <span style="color:black;">&#124;</span> 603 X]] &#124;</span> [[Tatra 604|604]]&nbsp;&#124; [[Tatra 605|605]]&nbsp;&#124; [[Tatra 607 Monopost|607&nbsp;<span style="color:black;">&#124;</span> T2-607]]&nbsp;&#124; [[Tatra 625|625]]&nbsp;&#124; [[Tatra Baghira|Baghira]]&nbsp;&#124; [[Tatra Delfín|Delfín]]&nbsp;&#124; <span class=nowrap>[[Tatra 603 NP|603 NP]] &#124;</span> <span class=nowrap>[[MTX Tatra V8|MTX V8]] &#124;</span> [[Tatra Prezident|Prezident]]&nbsp;&#124; [[Tatra V 570|V 570]]&nbsp;&#124; [[Tatra V 855|V 855]] </div> |group5= Iné |list5=<div> [[Múzeum osobných automobilov Tatra]]&nbsp;&#124; [[Múzeum nákladných automobilov Tatra]] </div> }}<noinclude> [[Kategória:Šablóny automobilových spoločností|Tatra]] </noinclude> rvmti8cgeb3syfu6hoxmjuuwncqvj31 8212792 8212776 2026-05-12T17:42:30Z Jetam2 30982 štandardné formátovanie 8212792 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta | meno = Tatra | nadpis = [[Automobil]]y vyrábané spoločnosťou [[Tatra, a. s.|Tatra]] skupina1 = Osobné | zoznam1 = * [[Präsident (automobilová značka)|Präsident]] * [[Tatra 10|10]] * [[Tatra 11|11]] * [[Tatra 12|12]] * [[Tatra 17|17]] * [[Nesselsdorf T|20]] * [[Tatra 26/30|26/30&nbsp;<span style="color:black;"></span> 26/52]] * [[Tatra 30|30 30/52]] * [[Tatra 31|31]] * [[Tatra 52|52]] * [[Tatra 52|52 Sport]] * [[Tatra 54|54]] * [[Tatra 57|57&nbsp;<span style="color:black;"></span> 57 A&nbsp;<span style="color:black;"></span> 57 B]] * [[Tatra 70|70&nbsp;<span style="color:black;"></span> 70 A]] * [[Tatra 75|75]] * [[Tatra 77|77]] * [[Tatra 77#Tatra 77 A|77 A]] * [[Tatra 80|80]] * [[Tatra 87|87]] * [[Tatra 87#Typ 87-603|87-603]] * [[Tatra 97|97]] * [[Tatra 107|107]] * [[Tatra 600|600 Tatraplan]] * [[Tatra 603|603]] * [[Tatra 603|603-2]] * [[Tatra 613|613]] * [[Tatra 623|623]] * [[Tatra 700|700]] | skupina2 = Nákladné a&nbsp;úžitkové | zoznam2 = * [[Prvý nákladný automobil NW|NW]] * [[Tatra 13|13]] * [[Tatra 22|22]] * [[Tatra 23|23]] * [[Tatra 24|24]] * [[Tatra 25|25]] * [[Tatra 26|26]] * [[Tatra 27|27]] * [[Tatra 27|27 B]] * [[Tatra 28|28]] * [[Tatra 43|43]] * [[Tatra 49|49]] * [[Tatra 72|72]] * [[Tatra 74|74]] * [[Tatra 79|79]] * [[Tatra 81|81]] * [[Tatra 84|84]] * [[Tatra 85|85]] * [[Tatra 85|85 A]] * [[Tatra 86|86]] * [[Tatra 92|92]] * [[Tatra 111|111]] * [[Tatra 114|114]] * [[Tatra 115|115]] * [[Tatra 116|116]] * [[Tatra 128|128]] * [[Tatra 130|130]] * [[Tatra 128|131]] * [[Tatra 138|138]] * [[Tatra 141|141]] * [[Tatra 147|147]] * [[Tatra 148|148]] * [[Tatra 157|157]] * [[Tatra 163|163 Jamal]] * [[Tatra 165|165]] * [[Tatra 400|400]] * [[Tatra 401|401]] * [[Tatra 500|500]] * [[Tatra 700|700]] * [[Tatra 805|805]] * [[Tatra 810|810]] * [[Tatra 813|813]] * [[Tatra 815|815]] * [[Tatra 815#Vývoj z řady 815|815-2]] * [[Tatra Beta|Beta]] * [[Tatra Phoenix|Phoenix]] | skupina3 = Vojenské | zoznam3 = * [[Tatra 57 K|57 K]] * [[Tatra 72|72]] * [[Tatra 82|82]] * [[Tatra 93|93]] * [[Tatra 111|111]] * [[Tatra 805|805]] * [[Tatra 809|809]] * [[Tatra 810|810]] * [[Tatra 813|813]] * [[Tatra 815|815]] * [[Tatra 815#Vývoj z řady 815|815-2]] * [[Tatra 815 SOT|815 SOT]] * [[Tatra 816|816 FORCE]] * [[Tatra 817|817]] * [[ShKH vz.77|DANA]] * [[OT-62]] * [[OT-64 SKOT|OT-64]] * [[OT-810]] * [[Tatra V 750|V 750]] * [[Tatra V 799|V 799]] * [[Tatra V 809|V 809]] | skupina4 = Prototypy a&nbsp;pretekárske | zoznam4 = * [[Tatra 12|12 Targa Florio]] * [[Tatra 30|30 Sport]] * [[Tatra 90|90]] * [[Tatra 137|137]] * [[Tatra 201|201]] * [[Tatra 600 kabriolet|600 kabriolet]] * [[Tatra 600#Varianty|600 Diesel]] * [[Tatra 600#Varianty|601 Montecarlo]] * [[Tatra 600#Varianty|602 Tatraplan Sport]] * [[Tatra 603 MB|603 MB]] * [[Tatra 603|603 Monte Carlo]] * [[Tatra 603#Modernizácia|603 A]] * [[Tatra 603#Modernizácia|603 X]] * [[Tatra 604|604]] * [[Tatra 605|605]] * [[Tatra 607 Monopost|607]] * [[Tatra 607 Monopost|T2-607]] * [[Tatra 625|625]] * [[Tatra Baghira|Baghira]] * [[Tatra Delfín|Delfín]] * [[Tatra 603 NP|603 NP]] * [[MTX Tatra V8|MTX V8]] * [[Tatra Prezident|Prezident]] * [[Tatra V 570|V 570]] * [[Tatra V 855|V 855]] | skupina5 = Iné | zoznam5 = * [[Múzeum osobných automobilov Tatra]] * [[Múzeum nákladných automobilov Tatra]] }} <noinclude> kuxnaw0fsve7wna365z3kh2zts1hnhv 8212793 8212792 2026-05-12T17:42:48Z Jetam2 30982 opr 8212793 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta | meno = Tatra | nadpis = [[Automobil]]y vyrábané spoločnosťou [[Tatra, a. s.|Tatra]] | skupina1 = Osobné | zoznam1 = * [[Präsident (automobilová značka)|Präsident]] * [[Tatra 10|10]] * [[Tatra 11|11]] * [[Tatra 12|12]] * [[Tatra 17|17]] * [[Nesselsdorf T|20]] * [[Tatra 26/30|26/30&nbsp;<span style="color:black;"></span> 26/52]] * [[Tatra 30|30 30/52]] * [[Tatra 31|31]] * [[Tatra 52|52]] * [[Tatra 52|52 Sport]] * [[Tatra 54|54]] * [[Tatra 57|57&nbsp;<span style="color:black;"></span> 57 A&nbsp;<span style="color:black;"></span> 57 B]] * [[Tatra 70|70&nbsp;<span style="color:black;"></span> 70 A]] * [[Tatra 75|75]] * [[Tatra 77|77]] * [[Tatra 77#Tatra 77 A|77 A]] * [[Tatra 80|80]] * [[Tatra 87|87]] * [[Tatra 87#Typ 87-603|87-603]] * [[Tatra 97|97]] * [[Tatra 107|107]] * [[Tatra 600|600 Tatraplan]] * [[Tatra 603|603]] * [[Tatra 603|603-2]] * [[Tatra 613|613]] * [[Tatra 623|623]] * [[Tatra 700|700]] | skupina2 = Nákladné a&nbsp;úžitkové | zoznam2 = * [[Prvý nákladný automobil NW|NW]] * [[Tatra 13|13]] * [[Tatra 22|22]] * [[Tatra 23|23]] * [[Tatra 24|24]] * [[Tatra 25|25]] * [[Tatra 26|26]] * [[Tatra 27|27]] * [[Tatra 27|27 B]] * [[Tatra 28|28]] * [[Tatra 43|43]] * [[Tatra 49|49]] * [[Tatra 72|72]] * [[Tatra 74|74]] * [[Tatra 79|79]] * [[Tatra 81|81]] * [[Tatra 84|84]] * [[Tatra 85|85]] * [[Tatra 85|85 A]] * [[Tatra 86|86]] * [[Tatra 92|92]] * [[Tatra 111|111]] * [[Tatra 114|114]] * [[Tatra 115|115]] * [[Tatra 116|116]] * [[Tatra 128|128]] * [[Tatra 130|130]] * [[Tatra 128|131]] * [[Tatra 138|138]] * [[Tatra 141|141]] * [[Tatra 147|147]] * [[Tatra 148|148]] * [[Tatra 157|157]] * [[Tatra 163|163 Jamal]] * [[Tatra 165|165]] * [[Tatra 400|400]] * [[Tatra 401|401]] * [[Tatra 500|500]] * [[Tatra 700|700]] * [[Tatra 805|805]] * [[Tatra 810|810]] * [[Tatra 813|813]] * [[Tatra 815|815]] * [[Tatra 815#Vývoj z řady 815|815-2]] * [[Tatra Beta|Beta]] * [[Tatra Phoenix|Phoenix]] | skupina3 = Vojenské | zoznam3 = * [[Tatra 57 K|57 K]] * [[Tatra 72|72]] * [[Tatra 82|82]] * [[Tatra 93|93]] * [[Tatra 111|111]] * [[Tatra 805|805]] * [[Tatra 809|809]] * [[Tatra 810|810]] * [[Tatra 813|813]] * [[Tatra 815|815]] * [[Tatra 815#Vývoj z řady 815|815-2]] * [[Tatra 815 SOT|815 SOT]] * [[Tatra 816|816 FORCE]] * [[Tatra 817|817]] * [[ShKH vz.77|DANA]] * [[OT-62]] * [[OT-64 SKOT|OT-64]] * [[OT-810]] * [[Tatra V 750|V 750]] * [[Tatra V 799|V 799]] * [[Tatra V 809|V 809]] | skupina4 = Prototypy a&nbsp;pretekárske | zoznam4 = * [[Tatra 12|12 Targa Florio]] * [[Tatra 30|30 Sport]] * [[Tatra 90|90]] * [[Tatra 137|137]] * [[Tatra 201|201]] * [[Tatra 600 kabriolet|600 kabriolet]] * [[Tatra 600#Varianty|600 Diesel]] * [[Tatra 600#Varianty|601 Montecarlo]] * [[Tatra 600#Varianty|602 Tatraplan Sport]] * [[Tatra 603 MB|603 MB]] * [[Tatra 603|603 Monte Carlo]] * [[Tatra 603#Modernizácia|603 A]] * [[Tatra 603#Modernizácia|603 X]] * [[Tatra 604|604]] * [[Tatra 605|605]] * [[Tatra 607 Monopost|607]] * [[Tatra 607 Monopost|T2-607]] * [[Tatra 625|625]] * [[Tatra Baghira|Baghira]] * [[Tatra Delfín|Delfín]] * [[Tatra 603 NP|603 NP]] * [[MTX Tatra V8|MTX V8]] * [[Tatra Prezident|Prezident]] * [[Tatra V 570|V 570]] * [[Tatra V 855|V 855]] | skupina5 = Iné | zoznam5 = * [[Múzeum osobných automobilov Tatra]] * [[Múzeum nákladných automobilov Tatra]] }} <noinclude> d7sg7npk0t1rfvq21f8jldus8we1slt 0 319427 8212799 8200966 2026-05-12T17:48:38Z Akul59 168826 +Hradná dolina 8212799 wikitext text/x-wiki {{Aktualizovať}} Toto je '''zoznam chránených území na Slovensku''' zostavený podľa štátneho zoznamu osobitne chránených území Slovenskej republiky. {| class="wikitable sortable" |- ! Evidenčné číslo<br>ŠZOCHČP SR ! Názov ! TYP ! Rozloha<br>CHÚ (m²) ! Rok<br>vyhlásenia ! Správca<br>CHÚ ! Príslušnosť k<br>európskej sústave CHÚ ! Príslušnosť k<br>vyššiemu CHÚ ! Príslušnosť ku<br>geomorfologickej jednotke |- | align="right" | {{Šzochčpsr|917}} || [[Abrahámsky park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|108459}} || align="right" | 1983 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|2}} || [[Abrod]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|920000}} || align="right" | 1964 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|566}} || [[Aksamitka (chránené územie)|Aksamitka]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1979 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|770}} || [[Alúvium Blhu]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|27909}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|796}} || [[Alúvium Gidry]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|26274}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1}} || [[Alúvium Paríža]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|1030941}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|797}} || [[Alúvium Žitavy]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|325300}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|201}} || [[Andezitové kamenné more]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | {{nts|14300}} || align="right" | 1975 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || [[Pohronský Inovec]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|3}} || [[Apálsky ostrov]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|859746}} || align="right" | 1954 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|202}} || [[Arborétum Borová hora]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|455000}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || [[Zvolenská pahorkatina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|203}} || [[Arborétum Kysihýbeľ]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|75400}} || align="right" | 1950 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || [[Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy|CHKO Štiavnické vrchy]] || [[Štiavnické vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|4}} || [[Arborétum Mlyňany]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|611479}} || align="right" | 1951 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|493}} || [[Ardovská jaskyňa]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1972 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|494}} || [[Baba (prírodná rezervácia)|Baba]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|2051500}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1063}} || [[Baba pod Vihorlatom]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|379300}} || align="right" | 1999 || ŠOP – S-CHKO Vihorlat || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1119}} || [[Babiná (prírodná pamiatka)|Babiná]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|236659}} || align="right" | 2002 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1161}} || [[Babirátka]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1994 || - || || || [[Strážovské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|5}} || [[Bábske jazierko]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|35201}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|183}} || [[Bábsky les]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|303900}} || align="right" | 1966 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|919}} || [[Bábsky park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|42200}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|206}} || [[Bacúšska jelšina]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|42600}} || align="right" | 1967 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|495}} || [[Bačkovská dolina]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|2200400}} || align="right" | 1967 || ŠOP – S-CHKO Latorica || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|205}} || [[Badínsky prales]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|300300}} || align="right" | 1913 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || [[Kremnické vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1202}} || [[Bahno (chránený areál)|Bahno]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|496500}} || align="right" | 2011 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || [[Chránená krajinná oblasť Záhorie|CHKO Záhorie]] || [[Borská nížina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|496}} || [[Bahno (prírodná rezervácia)|Bahno]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|27800}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S- NP Poloniny || || [[Národný park Poloniny|NP Poloniny]] || [[Bukovské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|6}} || [[Bajdeľ]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|86800}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|221}} || [[Banskoštiavnická botanická záhrada]]|| [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|35522}} || align="right" | 1958 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || [[Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy|CHKO Štiavnické vrchy]] || [[Štiavnické vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|208}} || [[Kalvária (Banská Štiavnica)|Banskoštiavnická kalvária]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|53379}} || align="right" | 1986 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1135}} || [[Barania hlava (prírodná rezervácia)|Barania hlava]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|134050}} || align="right" | 2006 || ŠOP – S-NAPANT || || || [[Starohorské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|826}} || [[Baranovo]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|158300}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-NAPANT || || [[Národný park Nízke Tatry|NAPANT]] || [[Starohorské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|497}} || [[Barbolica (prírodná rezervácia)|Barbolica]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|119700}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|897}} || [[Baricovie lúky]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|16247}} || align="right" | 1994 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|726}} || [[Batizovská dolina (národná prírodná rezervácia)|Batizovská dolina]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|5231900}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|209}} || [[Bátovský balvan]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|300}} || align="right" | 1964 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || [[Chránená krajinná oblasť Poľana|CHKO Poľana]] || [[Poľana (pohorie)|Poľana]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|498}} || [[Becherovská tisina]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|241300}} || align="right" | 1954 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || [[Busov (pohorie)|Busov]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|152}} || [[Skalka pri Beckove|Beckovská skalka]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|3889}} || align="right" | 1983 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || [[Považský Inovec]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|7}} || [[Beckovské hradné bralo]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|14504}} || align="right" | 1963 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || [[Považský Inovec]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1129}} || [[Beckovské Skalice]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|295481}} || align="right" | 2003 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || [[Považský Inovec]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|922}} || <s>Beladický park</s> || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|66000}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|8}} || <s>Belanov kút</s> || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|27200}} || align="right" | 1983 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|499}} || [[Belianska jaskyňa]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1979 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|500}} || [[Belianske lúky]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|894206}} || align="right" | 1983 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|727}} || [[Belianske Tatry (národná prírodná rezervácia)|Belianske Tatry]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|54076500}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1212}} || [[Beliansky potok (prírodná pamiatka)|Beliansky potok]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|25201}} || align="right" | 2012 || ŠOP – S-PIENAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|795}} || [[Belinské skaly]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|71100}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|501}} || [[Beňatinský travertín]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|2400}} || align="right" | 1989 || ŠOP – S-CHKO Vihorlat || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|502}} || [[Beskyd (prírodná rezervácia)|Beskyd]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|494400}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S-CHKO Východné Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|879}} || [[Bestinné]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|12900}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|211}} || [[Bešeňovské travertíny]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|7323}} || align="right" | 1951 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1187}} || [[Bešiansky polder]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|27400}} || align="right" | 2010 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|9}} || [[Bezodné]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|34600}} || align="right" | 1964 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1225}} || [[Bežnisko]]|| [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|9923100}} || align="right" | 2012 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || [[Chránená krajinná oblasť Záhorie|CHKO Záhorie]] || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|827}} || [[Biela skala (prírodná rezervácia)|Biela skala]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|1850700}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|504}} || [[Biele jazero (prírodná rezervácia)|Biele jazero]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|71977}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Latorica || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|728}} || [[Bielovodská dolina (národná prírodná rezervácia)|Bielovodská dolina]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|37121400}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|212}} || [[Bielska skala]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|150500}} || align="right" | 1974 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|213}} || [[Biely kameň (prírodná rezervácia)|Biely kameň]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|1159000}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|214}} || [[Biely vrch (prírodná pamiatka)|Biely vrch]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|44150}} || align="right" | 1990 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1077}} || [[Bíňanský rybník]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|351343}} || align="right" | 2000 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|11}} || [[Bíňanský sprašový profil]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|3600}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|10}} || [[Bindárka]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|89829}} || align="right" | 1983 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || [[Strážovské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1142}} || [[Bisce]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|280100}} || align="right" | 2007 || ŠOP – S-CHKO Latorica || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|505}} || [[Bišar]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|16741}} || align="right" | 1979 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|729}} || [[Blatá]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|377000}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|262}} || [[Blatné (prírodná pamiatka)|Blatné]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|42900}} || align="right" | 1990 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|884}} || [[Blažejová (prírodná pamiatka)|Blažejová]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|21613}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1805}} || [[Bobačka]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 2001 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|215}} || [[Bodický rybník]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|185703}} || align="right" | 1952 || ŠOP – S-NAPANT || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|798}} || [[Bogdalický vrch]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|332000}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|925}} || [[Bohatský park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|46400}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|927}} || [[Bohunický park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|36028}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|12}} || [[Bokrošské slanisko]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|140600}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|506}} || [[Bokšov]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1467100}} || align="right" | 1954 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|216}} || [[Boky]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1764900}} || align="right" | 1964 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || [[Kremnické vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|13}} || [[Bolehlav (rezervácia)|Bolehlav]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|935700}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|659}} || [[Boľské rašelinisko]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|136351}} || align="right" | 1967 || ŠOP – S-CHKO Latorica || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|730}} || [[Bor (prírodná rezervácia)|Bor]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|1336100}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|220}} || [[Bôrická mláka]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|6000}} || align="right" | 1974 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|904}} || [[Bôrik (chránený areál)|Bôrik]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|14284}} || align="right" | 1982 || ŠOP – regionálna správa Bratislava || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|731}} || [[Bôrik (prírodná rezervácia)|Bôrik]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|207400}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|217}} || [[Borišov (národná prírodná rezervácia)|Borišov]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|4497400}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|14}} || [[Borotová]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|14800}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|903}} || [[Borovicový lesík]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|8012}} || align="right" | 1982 || ŠOP – regionálna správa Bratislava || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|851}} || [[Borsučiny]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|837200}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S- NP Poloniny || || [[Národný park Poloniny|NP Poloniny]] || [[Bukovské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1233}} || [[Borsukov vrch (prírodná rezervácia)|Borsukov vrch]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|1467928}} || align="right" | 2015 || ŠOP – S- NP Poloniny || || [[Národný park Poloniny|NP Poloniny]] || [[Bukovské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|893}} || [[Bosmany]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|73350}} || align="right" | 1994 || ŠOP – S-CHKO Strážovské vrchy || || [[Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy|CHKO Strážovské vrchy]] || [[Súľovské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|594}} || [[Botiansky luh]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|406300}} || align="right" | 1967 || ŠOP – S-CHKO Latorica || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|15}} || [[Bradlo (národná prírodná rezervácia)|Bradlo]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|976700}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || [[Strážovské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|507}} || [[Bradlové pásmo]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|201214}} || align="right" | 1989 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|222}} || [[Bralce (prírodná rezervácia)|Bralce]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|135200}} || align="right" | 1965 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|223}} || [[Brankovský vodopád]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1980 || ŠOP – S-NAPANT || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1055}} || [[Bratkovčík (chránený areál)|Bratkovčík]]|| [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|203940}} || align="right" | 1999 || ŠOP – S-CHKO Horná Orava || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|508}} || [[Priepasť Brázda|Brázda]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1982 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|16}} || [[Brehové porasty Dubovej]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1983 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1138}} || [[Brekovská jaskyňa]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 2006 || - || || || [[Vihorlatské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|224}} || [[Brestovská jaskyňa]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1979 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|763}} || [[Brezina (prírodná rezervácia)|Brezina]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|11600}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1141}} || [[Brezinky]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|86910}} || align="right" | 2007 || ŠOP – S-NAPANT || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|225}} || [[Breznianska skalka]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|118500}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S-NAPANT || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|226}} || [[Brezovská dolina]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|24768}} || align="right" | 1989 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|780}} || [[Briestenské skaly]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|68300}} || align="right" | 1992 || ŠOP – S-CHKO Strážovské vrchy || || [[Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy|CHKO Strážovské vrchy]] || [[Žilinská kotlina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|533}} || [[Briežky (prírodná pamiatka)|Briežky]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|2962}} || align="right" | 1985 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1159}} || [[Brloh (prírodná pamiatka)|Brloh]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1994 || - || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1160}} || [[Brložná diera]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1994 || - || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|227}} || [[Brodnianka (prírodná rezervácia)|Brodnianka]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|259400}} || align="right" | 1972 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || || [[Kysucká vrchovina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|928}} || [[Brodziansky park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|67020}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1137}} || [[Brvnište (chránený areál)|Brvnište]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|747700}} || align="right" | 2006 || ŠOP – S-NAPANT || || || [[Zvolenská kotlina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|509}} || [[Brzotínske skaly]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|4337800}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-NP Slovenský kras || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|229}} || [[Buchlov (prírodná rezervácia)|Buchlov]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|1039600}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|793}} || [[Bučkova jama]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|409100}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|799}} || [[Búčske slanisko]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|203995}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|895}} || [[Búdkovianske rybníky]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|140744}} || align="right" | 1994 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|230}} || [[Bujačia lúka]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|20145}} || align="right" | 1953 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1043}} || [[Bujakov vrch]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|12581}} || align="right" | 1997 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || [[Pohronský Inovec]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|510}} || [[Bujanovská dubina]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|881700}} || align="right" | 1966 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|17}} || [[Buková (prírodná rezervácia)|Buková]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|94493}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|886}} || [[Bukovina (prírodná pamiatka)|Bukovina]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|50806}} || align="right" | 1994 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|454}} || [[Bukovinka (prírodná pamiatka)|Bukovinka]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|18000}} || align="right" | 1980 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|231}} || [[Bukovský prameň]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|138}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-CHKO Kysuce || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1140}} || [[Burda (prírodná pamiatka)|Burda]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1994 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|80}} || [[Burdov (národná prírodná rezervácia)|Burdov]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|3641400}} || align="right" | 1966 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|18}} || [[Bystré jazierko]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|20000}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|232}} || [[Bystrianska jaskyňa]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1968 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|852}} || [[Bzaná]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|154600}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S- NP Poloniny || || [[Národný park Poloniny|NP Poloniny]] || [[Bukovské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1042}} || [[Cerinský potok]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|62787}} || align="right" | 1997 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || [[Ipeľská kotlina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1054}} || [[Cetuna]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|2869}} || align="right" | 1999 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|274}} || [[Chleb (národná prírodná rezervácia)|Chleb]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|4128700}} || align="right" | 1967 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Malá Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|562}} || [[Chlmecká skalka]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|11008}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Východné Karpaty || || || [[Vihorlatské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1107}} || [[Chmúra (chránený areál)|Chmúra]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|4087}} || align="right" | 2001 || ŠOP – S-CHKO Kysuce || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|275}} || [[Choč (národná prírodná rezervácia)|Choč]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|14280500}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1130}} || [[Chorvátske rameno]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|98463}} || align="right" | 2003 || ŠOP – regionálna správa Bratislava || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|52}} || [[Chotínske piesky]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|70230}} || align="right" | 1953 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|53}} || [[Chríb]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|158900}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|882}} || [[Chropovská strž]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|476631}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1173}} || [[Chvalovská jaskyňa]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1994 || - || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|775}} || [[Chvojnica (prírodná pamiatka)|Chvojnica]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|316515}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|54}} || [[Chynoriansky luh]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|443600}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|511}} || [[Cigánka (národná prírodná rezervácia)|Cigánka]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|442500}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1158}} || [[Cúdeninský močiar]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|1416855}} || align="right" | 2009 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || [[Ipeľská kotlina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|233}} || [[Čabraď (hrad)|Čabraď]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|1412100}} || align="right" | 1967 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|19}} || [[Čachtická jaskyňa]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1972 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|20}} || [[Čachtický hradný vrch]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|561700}} || align="right" | 1964 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|828}} || [[Čačínska cerina]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|25600}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || [[Zvolenská kotlina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|234}} || [[Čakanovský profil]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|6889}} || align="right" | 1990 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|930}} || <s>Častkovský park</s> || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|37233}} || align="right" | 1985 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|235}} || [[Čebovská lesostep]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|73500}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|21}} || [[Čenkovská lesostep]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|796000}} || align="right" | 1965 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|22}} || [[Čenkovská step]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|35700}} || align="right" | 1951 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|23}} || [[Čepúšky]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|581280}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || [[Považský Inovec]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|24}} || [[Čerenec (prírodná rezervácia)]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|15000}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1164}} || [[Čerešňová jaskyňa]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1994 || - || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|512}} || [[Čergovská javorina]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|107200}} || align="right" | 1982 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || [[Čergov (pohorie)|Čergov]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|513}} || [[Minčol (vrch v Čergove)|Čergovský Minčol]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1710836}} || align="right" | 1986 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || [[Čergov (pohorie)|Čergov]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|25}} || [[Čermiansky močiar]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|54457}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|618}} || [[Čertižnianske lúky]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|13636}} || align="right" | 1979 || ŠOP – S-CHKO Východné Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|829}} || [[Čertov (prírodná rezervácia)|Čertov]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|846200}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Kysuce || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|782}} || [[Čertov žľab]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|235800}} || align="right" | 1992 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|830}} || [[Čertova dolina]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|490200}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1154}} || [[Čertova pec]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1994 || - || || || [[Považský Inovec]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|514}} || [[Červené skaly]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|3905000}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|236}} || [[Červenokamenské bradlo]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|475200}} || align="right" | 1969 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|26}} || [[Červený rybník]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1189100}} || align="right" | 1966 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || [[Chránená krajinná oblasť Záhorie|CHKO Záhorie]] || [[Borská nížina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|27}} || [[Číčovské mŕtve rameno]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|798715}} || align="right" | 1964 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|931}} || [[Číčovský park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|86600}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|237}} || [[Čierna Lutiša]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|263500}} || align="right" | 1972 || ŠOP – S-CHKO Kysuce || || [[Chránená krajinná oblasť Kysuce|CHKO Kysuce]] || [[Kysucká vrchovina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1015}} || [[Čierna skala (prírodná rezervácia)|Čierna skala]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|297100}} || align="right" | 1996 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|28}} || [[Čierna voda (prírodná rezervácia)|Čierna voda]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|63176}} || align="right" | 1986 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|29}} || [[Čierne jazierko]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|34027}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|238}} || [[Čierny kameň]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|344000}} || align="right" | 1964 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|516}} || [[Čierny potok (prírodná pamiatka)|Čierny potok]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|27642}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Vihorlat || || || [[Vihorlatské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|732}} || [[Čikovská]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|62000}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|551}} || [[Čingovské hradisko]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|440200}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|517}} || [[Čintky]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|51100}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1103}} || [[Čistiny]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|178477}} || align="right" | 2001 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1056}} || [[Dálovský močiar]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|148062}} || align="right" | 1999 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|30}} || [[Debšín]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|96100}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1089}} || [[Dedinská hora]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|117980}} || align="right" | 2000 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|899}} || [[Dedova jama]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|295700}} || align="right" | 1994 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1070}} || [[Dekretov porast]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|62200}} || align="right" | 1999 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || [[Národný park Veľká Fatra|NP Veľká Fatra]] || [[Veľká Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1220}} || [[Dekretova jaskyňa]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1994 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || [[Veľká Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|239}} || [[Demänovská dolina]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|8368800}} || align="right" | 1929 || ŠOP – S-NAPANT || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|240}} || [[Demänovské jaskyne]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1972 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|518}} || [[Demjatské kopce]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|86817}} || align="right" | 1982 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || [[Šarišská vrchovina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1147}} || [[Deravá skala]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1994 || - || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|31}} || [[Devínska hradná skala]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | {{nts|17000}} || align="right" | 1985 || ŠOP – regionálna správa Bratislava || || || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|32}} || [[Devínska Kobyla (národná prírodná rezervácia)|Devínska Kobyla]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1011157}} || align="right" | 1964 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|789}} || [[Devínska lesostep]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|50966}} || align="right" | 1992 || ŠOP – regionálna správa Bratislava || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1072}} || [[Devínske alúvium Moravy]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|2531600}} || align="right" | 1999 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1109}} || [[Diviacke kruhy]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|19591}} || align="right" | 2001 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|519}} || [[Diviačia priepasť]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1986 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|853}} || [[Dlhé Tice]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|468237}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Latorica || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|241}} || [[Dobročský prales]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1038500}} || align="right" | 1913 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|33}} || [[Dobrotínske skaly]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|43900}} || align="right" | 1980 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|520}} || [[Dobšinská ľadová jaskyňa]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1964 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|242}} || [[Dogerské skaly]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|1690}} || align="right" | 1952 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || [[Veľká Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|733}} || [[Dolina Bielej vody kežmarskej (národná prírodná rezervácia)|Dolina Bielej vody]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|16611100}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1084}} || [[Dolná Zálomská]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|24800}} || align="right" | 2000 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || [[Chránená krajinná oblasť Poľana|CHKO Poľana]] || [[Poľana (pohorie)|Poľana]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1190}} || [[Dolné lazy]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|72649}} || align="right" | 2010 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|36}} || [[Dolný les]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1862600}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || [[Chránená krajinná oblasť Záhorie|CHKO Záhorie]] || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|243}} || [[Domašínsky meander]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|803700}} || align="right" | 1978 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Malá Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|568}} || [[Domica]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1972 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|521}} || [[Domické škrapy]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|244400}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-NP Slovenský kras || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|880}} || [[Dračia studňa]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|75800}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|522}} || [[Dranec]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|342200}} || align="right" | 1925 || ŠOP – S-CHKO Východné Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty|CHKO Východné Karpaty]] || [[Laborecká vrchovina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|523}} || [[Dreveník]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1018186}} || align="right" | 1925 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1131}} || [[Driečna (chránený areál)|Driečna]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|3817}} || align="right" | 1990 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|854}} || [[Drieň (prírodná rezervácia)|Drieň]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|112500}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Vihorlat || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1033}} || [[Drieňová (prírodná rezervácia)|Drieňová]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|251200}} || align="right" | 1997 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|37}} || [[Drieňová hora]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|9700}} || align="right" | 1964 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|524}} || [[Drieňovec (chránené územie)|Drieňovec]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1860200}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-NP Slovenský kras || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1002}} || [[Drienovská jaskyňa]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1996 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1035}} || [[Drietomica (prírodná pamiatka)|Drietomica]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|157240}} || align="right" | 1997 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|120}} || [[Drietomské bradlo]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|39200}} || align="right" | 1965 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|60}} || [[Driny]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1968 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|38}} || [[Dropie]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|9127642}} || align="right" | 1955 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|525}} || [[Dubnícke bane]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|60000}} || align="right" | 1964 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|39}} || [[Dubník (národná prírodná rezervácia)|Dubník]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1651900}} || align="right" | 1954 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|526}} || [[Dubová hora]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|613400}} || align="right" | 1983 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || [[Slanské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|318}} || [[Dubovské lúky]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|160289}} || align="right" | 1980 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Malá Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|800}} || [[Dubový vŕšok]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|62400}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || [[Považský Inovec]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|245}} || [[Dudinské travertíny]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|13280}} || align="right" | 1964 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|246}} || [[Ďumbier (národná prírodná rezervácia)|Ďumbier]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|20437600}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-NAPANT || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1124}} || [[Dunajské ostrovy]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|2197100}} || align="right" | 2002 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1120}} || [[Dunajské trstiny]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|1041016}} || align="right" | 2002 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|527}} || [[Dunitová skalka]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|3507}} || align="right" | 1964 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|528}} || [[Ďurova mláka]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|21375}} || align="right" | 1980 || ŠOP – S-CHKO Vihorlat || || [[Chránená krajinná oblasť Vihorlat|CHKO Vihorlat]] || [[Vihorlatské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1149}} || [[Elektrárenská jaskyňa]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1994 || - || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|247}} || [[Fabova hoľa (prírodná rezervácia)|Fabova hoľa]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|2617513}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|529}} || [[Farská skala]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|5866}} || align="right" | 1990 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|875}} || [[Fenek (chránený areál)|Fenek]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|96815}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|801}} || [[Fialková dolina]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|205879}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|530}} || [[Fintické svahy]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|413300}} || align="right" | 1980 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|734}} || [[Fľak]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|379300}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1145}} || [[Foráš]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|1155200}} || align="right" | 2008 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|735}} || [[Furkotská dolina (národná prírodná rezervácia)|Furkotská dolina]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|8424300}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|932}} || [[Gabčíkovský park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|275000}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|40}} || [[Gajc]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|627200}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1125}} || [[Gajdošovo]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|182819}} || align="right" | 2002 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || [[Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy|CHKO Štiavnické vrchy]] || [[Štiavnické vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|933}} || [[Galantský park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|33927}} || align="right" | 1983 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|531}} || [[Galmuská tisina]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|559600}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|532}} || [[Gánovské travertíny]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | {{nts|20276}} || align="right" | 1972 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1068}} || [[Gavurky]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|574306}} || align="right" | 1999 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || [[Pliešovská kotlina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|855}} || [[Gazdoráň]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|173000}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S- NP Poloniny || || [[Národný park Poloniny|NP Poloniny]] || [[Bukovské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|534}} || [[Gerlašské skaly]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|217300}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S-NP Slovenský kras || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|736}} || [[Goliašová]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|272900}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|249}} || [[Goľove mláky]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|68300}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Malá Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|536}} || [[Gombasecká jaskyňa]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1972 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|737}} || [[Grapa (prírodná rezervácia)|Grapa]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|408600}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|787}} || [[Grúň (prírodná pamiatka)|Grúň]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|160100}} || align="right" | 1992 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|557}} || [[Grúnik (chránené územie)|Grúnik]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|46000}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S- NP Poloniny || || [[Národný park Poloniny|NP Poloniny]] || [[Bukovské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|535}} || [[Gýmešský jarok]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|206200}} || align="right" | 1981 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1027}} || [[Habáňovo]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|33533}} || align="right" | 1997 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|537}} || [[Haburské rašelinisko]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|13400}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S-CHKO Východné Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|373}} || [[Háj pred Teplou dolinou]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|2000}} || align="right" | 1975 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|250}} || [[Hajasová]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|71700}} || align="right" | 1976 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Malá Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|41}} || [[Hajdúchy]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|561100}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|253}} || [[Háje (prírodná pamiatka)|Háje]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|800}} || align="right" | 1977 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|538}} || [[Hájik (prírodná rezervácia)|Hájik]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|41800}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|251}} || [[Hajnáčsky hradný vrch]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|97100}} || align="right" | 1958 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|42}} || [[Hájnica]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|22283}} || align="right" | 1967 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || [[Biele Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|934}} || <s>Hajnonovoveský park</s> || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|117076}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1166}} || [[Hájska jaskyňa]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1994 || - || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|43}} || [[Haluzická tiesňava]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|35000}} || align="right" | 1963 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || [[Biele Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|254}} || [[Harmanecká jaskyňa]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1972 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || [[Národný park Veľká Fatra|NP Veľká Fatra]] || [[Veľká Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|255}} || [[Harmanecká tisina]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|200400}} || align="right" | 1949 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || [[Národný park Veľká Fatra|NP Veľká Fatra]] || [[Veľká Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1046}} || [[Harmanecký Hlboký jarok]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|503300}} || align="right" | 1998 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || [[Národný park Veľká Fatra|NP Veľká Fatra]] || [[Veľká Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1099}} || [[Hate]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|5793}} || align="right" | 2000 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || || [[Kysucká vrchovina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|540}} || [[Havešová]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1713200}} || align="right" | 1964 || ŠOP – S- NP Poloniny || || [[Národný park Poloniny|NP Poloniny]] || [[Bukovské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1021}} || [[Havrania dolina]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|2296700}} || align="right" | 1996 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|541}} || [[Havrania skala (národná prírodná rezervácia)|Havrania skala]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1471400}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-NP Slovenský kras || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1019}} || [[Havranie skaly]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|326500}} || align="right" | 1996 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|776}} || [[Havranka (prírodná pamiatka)|Havranka]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|130}} || align="right" | 1992 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|542}} || [[Herliansky gejzír]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1987 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|543}} || [[Hermanovské skaly]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|330700}} || align="right" | 1980 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|803}} || [[Hetméň]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|147100}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|344}} || [[Hikóriový porast]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|520500}} || align="right" | 1965 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|34}} || [[Hlboča]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1230700}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|544}} || [[Hlboké (prírodná rezervácia)|Hlboké]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|22800}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S- NP Poloniny || || [[Národný park Poloniny|NP Poloniny]] || [[Bukovské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|256}} || [[Hlboký jarok (prírodná rezervácia)|Hlboký jarok]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|344100}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|545}} || [[Hlinianska jelšina]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|461500}} || align="right" | 1981 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || [[Slanské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|44}} || [[Hlohyňa]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|25400}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|257}} || [[Hnilecká jelšina]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|845900}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1044}} || [[Hodošov les]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|219800}} || align="right" | 1998 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|935}} || <s>Hokovský park</s> || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|45612}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|45}} || [[Holé brehy]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|54400}} || align="right" | 1976 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || [[Považský Inovec]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|388}} || [[Holica (chránený areál)|Holica]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|10000}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|258}} || [[Holík (prírodná rezervácia)|Holík]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|319800}} || align="right" | 1966 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || [[Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy|CHKO Štiavnické vrchy]] || [[Štiavnické vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|547}} || [[Holý kameň (národná prírodná rezervácia)|Holý kameň]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|2108700}} || align="right" | 1976 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|259}} || [[Holý vrch (Štiavnické vrchy)|Holý vrch]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|168051}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1376}} || [[Homoľa (prírodná rezervácia)|Homoľa]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|221888}} || align="right" | 2023 || ŠOP – S-NP Muránska planina || || || [[Spišsko-gemerský kras]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|548}} || [[Horešské lúky]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|69419}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Latorica || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1049}} || [[Horná Chrapková]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|10585}} || align="right" | 1998 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|766}} || [[Horná Roveň]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|15100}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || [[Kremnické vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|260}} || [[Horné lazy]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|342900}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S-NAPANT || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|948}} || <s>Hornolefantovský park</s> || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|32200}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|936}} || <s>Hornosemerovský park</s> || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|118791}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|46}} || [[Hornozávrská mokraď]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|15017}} || align="right" | 1983 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|474}} || [[Horný Červený les]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|110200}} || align="right" | 1974 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|47}} || [[Horný les]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|5430200}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || [[Chránená krajinná oblasť Záhorie|CHKO Záhorie]] || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|48}} || [[Horský park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|229615}} || align="right" | 1986 || ŠOP – regionálna správa Bratislava || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|49}} || [[Horšianska dolina]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|3133772}} || align="right" | 1976 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|549}} || [[Hostovické lúky]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|46861}} || align="right" | 1980 || ŠOP – S-CHKO Východné Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty|CHKO Východné Karpaty]] || [[Bukovské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|261}} || [[Hrabinka (prírodná rezervácia)|Hrabinka]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|4000}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Turčianska kotlina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1108}} || [[Hrabiny (chránený areál)|Hrabiny]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|70500}} || align="right" | 2002 || ŠOP – regionálna správa Bratislava || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|550}} || [[Hrabkovské zlepence]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|8719}} || align="right" | 1989 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1038}} || [[Hrabovo (prírodná rezervácia)|Hrabovo]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|155271}} || align="right" | 1997 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|263}} || [[Hradisko (prírodná pamiatka)|Hradisko]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|17103}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1061}} || [[Hradište (prírodná rezervácia)|Hradište]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|51136}} || align="right" | 1999 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1269}} || [[Hradná dolina (chránený areál)|Hradná dolina]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|143264}} || align="right" | 2021 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || [[Považský Inovec]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1165}} || [[Hradná jaskyňa (Uhrovec)|Hradná jaskyňa]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1994 || - || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|266}} || [[Hrádocké arborétum]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|72403}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|267}} || [[Hrádok (prírodná rezervácia)|Hrádok]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|67500}} || align="right" | 1976 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Malá Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|738}} || [[Hrádok nad Pavúčou dolinou]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|1051000}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|265}} || [[Hradová (národná prírodná rezervácia)|Hradová]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1274700}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|553}} || [[Hradová hora]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|134900}} || align="right" | 1981 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|554}} || [[Hranovnická dubina]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|664900}} || align="right" | 1966 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|555}} || [[Hranovnické pleso]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|680900}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|51}} || [[Hrdovická]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|300300}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|556}} || [[Hrdzavá]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|3571900}} || align="right" | 1986 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|268}} || [[Hričovec (prírodná rezervácia)|Hričovec]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|211200}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Kysuce || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|270}} || [[Hričovská skalná ihla]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|6300}} || align="right" | 1965 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || || [[Súľovské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|269}} || [[Hričovské rífy]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|2000}} || align="right" | 1990 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || || [[Súľovské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1083}} || [[Hrochotská Bukovina]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|2396}} || align="right" | 2000 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || [[Chránená krajinná oblasť Poľana|CHKO Poľana]] || [[Poľana (pohorie)|Poľana]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|271}} || [[Hrončecký grúň]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|553000}} || align="right" | 1964 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1112}} || [[Hrončiačka]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|24977}} || align="right" | 2001 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1003}} || [[Hrušovská jaskyňa]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1996 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|558}} || [[Hrušovská lesostep]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|408500}} || align="right" | 1954 || ŠOP – S-NP Slovenský kras || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|937}} || [[Hubický park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|390000}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1148}} || [[Hučivá diera]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1994 || - || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|559}} || [[Humenec (chránené územie)|Humenec]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|860800}} || align="right" | 1953 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|560}} || [[Humenská]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|703700}} || align="right" | 1980 || ŠOP – S-CHKO Východné Karpaty || || || [[Vihorlatské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|561}} || [[Humenský Sokol]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|2415000}} || align="right" | 1980 || ŠOP – S-CHKO Východné Karpaty || || || [[Vihorlatské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1081}} || [[Huntácka dolina]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|87431}} || align="right" | 2000 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|938}} || [[Hurbanovský park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|54400}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|623}} || [[Hutianske]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|25984}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|273}} || [[Hybická tiesňava]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|111800}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|877}} || [[Ihráčske kamenné more]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|22086}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|563}} || [[Iľovnica (prírodná rezervácia)|Iľovnica]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|84500}} || align="right" | 1980 || ŠOP – S-CHKO Východné Karpaty || || || [[Laborecká vrchovina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1051}} || [[Ipeľské hony]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|293908}} || align="right" | 1998 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|276}} || [[Ivachnovský luh]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|100400}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1126}} || [[Ivančinské močiare]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|29300}} || align="right" | 2003 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1085}} || [[Ivanov salaš]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|192809}} || align="right" | 2000 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || [[Chránená krajinná oblasť Ponitrie|CHKO Ponitrie]] || [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|55}} || [[Ivanské rameno]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|30800}} || align="right" | 1986 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|56}} || [[Jabloňovský Roháč]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|646400}} || align="right" | 1950 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || [[Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy|CHKO Štiavnické vrchy]] || [[Štiavnické vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1016}} || [[Jachtár]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|316700}} || align="right" | 1997 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|57}} || [[Jahodnianske jazierka]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|53271}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1050}} || [[Jajkovská sutina]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|509100}} || align="right" | 1998 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1058}} || [[Jakub (chránený areál)|Jakub]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|127043}} || align="right" | 1999 || ŠOP – S-NAPANT || || [[Národný park Nízke Tatry|NAPANT]] || [[Zvolenská kotlina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|277}} || [[Jalovské vrstvy]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|17000}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|804}} || [[Jankov vŕšok (prírodná rezervácia)|Jankov vŕšok]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|1034200}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || [[Strážovské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|278}} || [[Jánošíkova kolkáreň]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|2433700}} || align="right" | 1964 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|279}} || [[Jánošíkova skala]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|16800}} || align="right" | 1964 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || [[Chránená krajinná oblasť Poľana|CHKO Poľana]] || [[Poľana (pohorie)|Poľana]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1222}} || [[Jánošíkova skrýša]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1994 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || [[Ostrôžky]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|280}} || [[Jánska dolina]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|16965300}} || align="right" | 1928 || ŠOP – S-NAPANT || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|663}} || [[Jarabá skala (národná prírodná rezervácia)|Jarabá skala]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|3599400}} || align="right" | 1964 || ŠOP – S- NP Poloniny || || [[Národný park Poloniny|NP Poloniny]] || [[Bukovské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|565}} || [[Jarčiská]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|4540}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Východné Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1097}} || [[Jarovská bažantnica]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|782579}} || align="right" | 2001 || ŠOP – regionálna správa Bratislava || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1203}} || [[Jasenácke]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|499200}} || align="right" | 2011 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || [[Chránená krajinná oblasť Záhorie|CHKO Záhorie]] || [[Borská nížina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|281}} || [[Jasenina (chránený areál)|Jasenina]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|32138}} || align="right" | 1990 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|856}} || [[Jasenovská bučina]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|214700}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Východné Karpaty || || || [[Vihorlatské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1732}} || [[Jaskyňa mŕtvych netopierov]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 2001 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1152}} || [[Jaskyňa v Čube]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1994 || - || || || [[Spišská Magura]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1151}} || [[Jaskyňa v Skalke]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1994 || - || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1747}} || [[Jaskyňa zlomísk]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 2001 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|571}} || [[Jasovská jaskyňa]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1925 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|572}} || [[Jasovské dubiny]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|351000}} || align="right" | 1950 || ŠOP – S-NP Slovenský kras || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|285}} || [[Jastrabská skala]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|84600}} || align="right" | 1975 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1849}} || [[Javorinka (jaskyňa)|Javorinka]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 2001 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|831}} || [[Javorinka (prírodná rezervácia)|Javorinka]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|355200}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Kysuce || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|64}} || [[Javorníček]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|150600}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || [[Tematínske vrchy]] || || [[Považský Inovec]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|573}} || [[Javorníková]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1706500}} || align="right" | 1986 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|739}} || [[Javorová dolina (národná prírodná rezervácia)|Javorová dolina]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|22508900}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|574}} || [[Jazerec]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|3100}} || align="right" | 1990 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1075}} || [[Jazerinky]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|68825}} || align="right" | 2000 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|286}} || [[Jazernické jazierko]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|1618}} || align="right" | 1975 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|632}} || [[Osturnianske jazero]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|143578}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-PIENAP || || || [[Spišská Magura]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|287}} || [[Jazierske travertíny]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|22200}} || align="right" | 1952 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|65}} || [[Jedlie]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|14200}} || align="right" | 1974 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|576}} || [[Jedlinka (prírodná rezervácia)|Jedlinka]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|350400}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Vihorlat || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|740}} || [[Jedliny]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|328900}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|740}} || [[Jelenecká jaskyňa]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|26828}} || align="right" | 1994 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || [[Národný park Veľká Fatra|NP Veľká Fatra]] || [[Veľká Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|66}} || [[Jelenská gaštanica]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|38000}} || align="right" | 1952 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1162}} || [[Jaskyňa pod Jeleňom]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1994 || - || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|290}} || [[Jelšie (prírodná rezervácia)|Jelšie]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|261000}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-NAPANT || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|741}} || [[Jelšina]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|164300}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|291}} || [[Jelšovec (prírodná rezervácia)|Jelšovec]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|55600}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || [[Zvolenská kotlina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|577}} || [[Jezerské jazero]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|21800}} || align="right" | 1967 || ŠOP – S-PIENAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|578}} || [[Jovické rašelinisko]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|7940}} || align="right" | 1990 || ŠOP – S-NP Slovenský kras || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|579}} || [[Jovsianska hrabina]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|2575800}} || align="right" | 1953 || ŠOP – S-CHKO Vihorlat || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|67}} || [[Jubilejný les]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|149800}} || align="right" | 1986 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || || [[Borská nížina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|294}} || [[Juráňova dolina (národná prírodná rezervácia)|Juráňova dolina]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|4343200}} || align="right" | 1974 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|805}} || [[Jurovský les]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|21369}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|68}} || [[Jurské jazero]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|274900}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|806}} || [[Jurský Chlm]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|58003}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|295}} || [[Kalamárka (prírodná pamiatka)|Kalamárka]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|12800}} || align="right" | 1977 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|69}} || [[Kamenec (prírodná rezervácia)|Kamenec]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|616200}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|70}} || [[Kamenický sprašový profil]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|1500}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|71}} || [[Kamenínske slanisko]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|348885}} || align="right" | 1953 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1064}} || [[Kamenistý potok (prítok Čierneho Hrona)|Kamenistý potok]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|76350}} || align="right" | 1999 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|580}} || [[Kamenná Baba]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1275900}} || align="right" | 1964 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|296}} || [[Kamenná žena]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|1100}} || align="right" | 1987 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|297}} || [[Kamenné more (Vyhne)|Kamenné more]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|133000}} || align="right" | 1923 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|832}} || [[Kamenný jarok]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|651000}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || [[Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy |CHKO Štiavnické vrchy ]] || [[Štiavnické vrchy ]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|883}} || [[Kapitulské bralá]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|369900}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || [[Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy |CHKO Štiavnické vrchy ]] || [[Štiavnické vrchy ]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|581}} || [[Kapušiansky hradný vrch]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|181000}} || align="right" | 1980 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|298}} || [[Kašivárová]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|498000}} || align="right" | 1926 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || [[Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy|CHKO Štiavnické vrchy]] || [[Štiavnické vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|299}} || [[Kášter]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|577300}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|926}} || [[Kaštieľsky park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|11000}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|582}} || [[Kašvár]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1164264}} || align="right" | 1953 || ŠOP – S-CHKO Latorica || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|72}} || [[Katarína (prírodná rezervácia)|Katarína]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|180000}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|300}} || [[Katova skala (prírodná rezervácia)|Katova skala]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|466900}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || [[Veľká Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|873}} || [[Kátovské jazero]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|68318}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|73}} || [[Kátovské rameno]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|60500}} || align="right" | 1986 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1074}} || [[Kavečianska stráň]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|31933}} || align="right" | 2000 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|583}} || [[Kečovské škrapy]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|66069}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S-NP Slovenský kras || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|301}} || [[Kerčík]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|12065}} || align="right" | 1983 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|302}} || [[Kiarovský močiar]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|163802}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|773}} || [[Kľacký vodopád]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1992 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || [[Malá Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|303}} || [[Kľačianska Magura (národná prírodná rezervácia)|Kľačianska Magura]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|2044700}} || align="right" | 1976 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || || [[Malá Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|304}} || [[Kľak (národná prírodná rezervácia)|Kľak]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|857100}} || align="right" | 1966 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || || [[Malá Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|833}} || [[Klapy (prírodná rezervácia)|Klapy]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|62200}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Strážovské vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|939}} || [[Klasovský park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|39900}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|305}} || [[Kláštorské lúky]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|859915}} || align="right" | 1974 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|807}} || [[Klátovské rameno]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|3064400}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|307}} || [[Klenovské Blatá]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|43600}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|306}} || [[Klenovský Vepor (národná prírodná rezervácia)|Klenovský Vepor]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|2576437}} || align="right" | 1964 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|308}} || <s>Kliča</s> || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|57000}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1013}} || [[Klokoč (prírodná rezervácia)|Klokoč]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|215900}} || align="right" | 1996 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|310}} || [[Klokočovské skálie]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|61200}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-CHKO Kysuce || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|857}} || [[Kloptaň]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|270700}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-NP Slovenský kras || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1096}} || [[Klubinský potok (prírodná rezervácia)|Klubinský potok]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|8258}} || align="right" | 2000 || ŠOP – S-CHKO Kysuce || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|74}} || [[Kňaží stôl (prírodná rezervácia)|Kňaží stôl]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|883100}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|75}} || [[Kňaží vrch]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|1509400}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || [[Tematínske vrchy]] || || [[Považský Inovec]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1009}} || [[Knola]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|2200200}} || align="right" | 1996 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|76}} || [[Kobela (prírodná rezervácia)|Kobela]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|60375}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|769}} || [[Kobylince]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|25100}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|77}} || [[Kochova záhrada]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|4877}} || align="right" | 1981 || ŠOP – regionálna správa Bratislava || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|584}} || [[Kocúrová (prírodná rezervácia)|Kocúrová]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|167200}} || align="right" | 1974 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|784}} || [[Kohútová]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|45150}} || align="right" | 1992 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1023}} || [[Kojatín (prírodná rezervácia)]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|686300}} || align="right" | 1997 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|586}} || [[Kokošovská dubina]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|200000}} || align="right" | 1965 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || [[Slanské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|587}} || [[Komárnická jedlina]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|747000}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Východné Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty|CHKO Východné Karpaty]] || [[Laborecká vrchovina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1150}} || [[Komín (prírodná pamiatka)|Komín]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1994 || - || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|941}} || [[Komjatický park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|64929}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1078}} || [[Komočín]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|4892}} || align="right" | 2000 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|311}} || [[Končitá (prírodná pamiatka)|Končitá]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|10000}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1174}} || [[Konopiská]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|75153}} || align="right" | 2009 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1095}} || [[Kopa (prírodná rezervácia)|Kopa]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|56900}} || align="right" | 2001 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|121}} || [[Kopáčsky ostrov]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|826200}} || align="right" | 1976 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|588}} || [[Kopčianske slanisko]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|90477}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Latorica || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1153}} || [[Kopec (chránený areál)|Kopec]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|37640}} || align="right" | 2008 || ŠOP – S-NAPANT || || [[Národný park Nízke Tatry|NAPANT]] || [[Zvolenská kotlina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|742}} || [[Kôprová dolina]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|32209200}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1052}} || <s>Koprovnica</s> || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|16586}} || align="right" | 1998 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|312}} || [[Korbeľka]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|861600}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || [[Veľká Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|314}} || [[Korniansky ropný prameň]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|1710}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-CHKO Kysuce || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|313}} || [[Kornietová]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|840500}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|315}} || [[Kosihovský Kamenný vrch]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|125000}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|888}} || [[Kostná dolina]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | {{nts|49200}} || align="right" | 1994 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|316}} || [[Kostolecká tiesňava]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|298000}} || align="right" | 1970 || ŠOP – S-CHKO Strážovské vrchy || || [[Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy|CHKO Strážovské vrchy]] || [[Súľovské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1080}} || [[Kostolianske lúky]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|42019}} || align="right" | 2000 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1114}} || [[Košická botanická záhrada]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|297634}} || align="right" | 2002 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1167}} || [[Košútova jaskyňa]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1994 || - || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|943}} || [[Košútsky park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|19050}} || align="right" | 1983 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1192}} || [[Kotlina (chránený areál)|Kotlina]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|6166900}} || align="right" | 2010 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || || [[Borská nížina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|317}} || [[Kotlový žľab]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|707700}} || align="right" | 1926 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|808}} || [[Kovarská hôrka]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|44000}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|834}} || [[Kozí chrbát (prírodná rezervácia)|Kozí chrbát]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|374300}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-NAPANT || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|319}} || [[Kozlinec]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|92700}} || align="right" | 1967 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || [[Zvolenská kotlina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|835}} || [[Kozol (národná prírodná rezervácia)|Kozol]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|915800}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || || [[Malá Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|81}} || [[Kožíkov vrch]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|28285}} || align="right" | 1990 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|874}} || [[Králická tiesňava]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|208900}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || [[Starohorské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|589}} || [[Kráľova studňa]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|112137}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-NP Slovenský kras || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|320}} || [[Kraľoviansky meander]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|182300}} || align="right" | 1990 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Malá Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1076}} || [[Kráľovičova slatina]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|2632}} || align="right" | 2000 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|945}} || [[Kráľovičovokračiansky park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|128700}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|82}} || [[Kráľovská lúka]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|32400}} || align="right" | 1975 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|83}} || [[Krasín (prírodná rezervácia)|Krasín]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|264001}} || align="right" | 1971 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]] |- |- | align="right" | {{Šzochčpsr|321}} || [[Krasniansky luh]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|152100}} || align="right" | 1989 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Žilinská kotlina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1018}} || [[Krásno (chránený areál)|Krásno]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|1279100}} || align="right" | 1996 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || [[Národný park Veľká Fatra|NP Veľká Fatra]] || [[Veľká Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|590}} || [[Krásnohorská jaskyňa]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1972 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1117}} || [[Kratina (prírodná rezervácia)|Kratina]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|101500}} || align="right" | 2002 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|858}} || [[Krátke Tice]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|174064}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Latorica || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|944}} || [[Kraviansky park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|23400}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|591}} || [[Krčmárka]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|1733000}} || align="right" | 1974 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|777}} || [[Krehora]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|14900}} || align="right" | 1992 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1040}} || [[Kremenie]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|37800}} || align="right" | 1997 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || [[Kremnické vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|322}} || [[Kremnický Štós]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|187700}} || align="right" | 1953 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || [[Kremnické vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1067}} || [[Krivánsky potok (prírodná pamiatka)|Krivánsky potok]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|102341}} || align="right" | 1999 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|323}} || [[Krivé (národná prírodná rezervácia)|Krivé]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|2037200}} || align="right" | 1979 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Malá Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|809}} || [[Krivín]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|541500}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|324}} || [[Krivoklátska tiesňava]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|97047}} || align="right" | 1989 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|881}} || [[Krivoklátske lúky]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|43297}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|325}} || [[Krkavá skala]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|2619}} || align="right" | 1952 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|84}} || [[Kršlenica]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1173400}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|444}} || [[Krupinské bralce]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|6900}} || align="right" | 1975 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|85}} || [[Kulháň]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|73900}} || align="right" | 1972 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || [[Považský Inovec]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|326}} || [[Kundračka]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1157900}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1004}} || [[Kunia priepasť]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1996 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|327}} || [[Kunovo]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|119200}} || align="right" | 1980 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1087}} || [[Kúpna hora]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|168700}} || align="right" | 2000 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|328}} || [[Kurinecká dubina]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|59600}} || align="right" | 1952 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|86}} || [[Kurinov vrch]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|12968}} || align="right" | 1990 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1104}} || [[Kusá hora (prírodná rezervácia)|Kusá hora]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|61579}} || align="right" | 2001 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|743}} || [[Kút (prírodná rezervácia)|Kút]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|112200}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|329}} || [[Kvačianska dolina]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|4617900}} || align="right" | 1967 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|592}} || [[Kyjovské bradielko]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|6428}} || align="right" | 1989 || ŠOP – S-PIENAP || || || [[Čergov (pohorie)|Čergov]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|708}} || [[Kyjovský prales]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|3974197}} || align="right" | 1974 || ŠOP – S-CHKO Východné Karpaty || || || [[Vihorlatské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|957}} || <s>Kynecký park</s> || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|14900}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|593}} || [[Kyseľ (národná prírodná rezervácia)|Kyseľ]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|9499700}} || align="right" | 1964 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|87}} || [[Kyseľová (prírodná pamiatka)|Kyseľová]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|181346}} || align="right" | 1990 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || || [[Myjavská pahorkatina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|330}} || [[Kysucká brána]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|6120}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|836}} || [[Ľadonhora (prírodná rezervácia)|Ľadonhora]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|2857400}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Kysuce || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1014}} || [[Ľahký kameň]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|124000}} || align="right" | 1996 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|88}} || [[Lánce]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | {{nts|30305}} || align="right" | 1987 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|810}} || [[Lančársky Dubník]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|270240}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|946}} || [[Lapášsky park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|21900}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|595}} || [[Latorický luh]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|150800}} || align="right" | 1967 || ŠOP – S-CHKO Latorica || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|331}} || [[Lednické bradlo]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|142800}} || align="right" | 1969 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|876}} || [[Lednické skalky]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|27135}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|947}} || <s>Lefantovský park</s> || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|290100}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|79}} || [[Leliansky les]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1987400}} || align="right" | 1966 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1098}} || [[Lesné diely]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|5250}} || align="right" | 2001 || ŠOP – regionálna správa Bratislava || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|89}} || [[Levické rybníky]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|918300}} || align="right" | 1974 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|950}} || [[Levický park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|17277}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|90}} || [[Limbašská vyvieračka]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|65700}} || align="right" | 1977 ||| ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|91}} || [[Lindava]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|462000}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|911}} || <s>Lipnica</s> || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|6449}} || align="right" | 1992 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|332}} || [[Lipovianske pieskovce]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|1308}} || align="right" | 1990 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|951}} || [[Lipovský park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|34320}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|333}} || [[Liskovská jaskyňa]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1974 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|93}} || [[Listové jazero]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|410200}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1118}} || [[Líščie diery]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|133174}} || align="right" | 2002 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|597}} || [[Litmanovský potok]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|144191}} || align="right" | 1990 || ŠOP – S-PIENAP || || || [[Ľubovnianska vrchovina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|598}} || [[Livovská jelšina]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|131700}} || align="right" | 1986 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || [[Čergov (pohorie)|Čergov]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|811}} || [[Lohotský močiar]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|241336}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1122}} || [[Lopeníček]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|2539}} || align="right" | 2002 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|94}} || [[Lošonský háj]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|242600}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|335}} || [[Ľubietovský Vepor]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|2368793}} || align="right" | 1967 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || [[Chránená krajinná oblasť Poľana|CHKO Poľana]] || [[Poľana (pohorie)|Poľana]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|455}} || [[Lúčanské travertíny]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|29277}} || align="right" | 1975 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|334}} || [[Lúčanský vodopád]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1974 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1201}} || [[Lúka pod cintorínom]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|49700}} || align="right" | 2011 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1186}} || [[Lúky pod Besníkom]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|838267}} || align="right" | 2010 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1200}} || [[Lúky pod Ukorovou]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|121300}} || align="right" | 2011 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|336}} || [[Ľupčiansky skalný hríb]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|21300}} || align="right" | 1979 || ŠOP – S-NAPANT || || || [[Zvolenská kotlina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|95}} || [[Lupka]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|207300}} || align="right" | 1952 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|812}} || [[Ľutovský Drieňovec]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|2600400}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|859}} || [[Lysá (prírodná rezervácia)|Lysá]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|39500}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Vihorlat || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|599}} || [[Lysá hora (prírodná pamiatka)|Lysá hora]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|11389}} || align="right" | 1989 || ŠOP – S-PIENAP || || || [[Čergov (pohorie)|Čergov]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|860}} || [[Lysák (prírodná rezervácia)|Lysák]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|42800}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Vihorlat || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|337}} || [[Lysec (národná prírodná rezervácia)|Lysec]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|700400}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|601}} || [[Machnatý vrch]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|31800}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Vihorlat || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|341}} || [[Machy (prírodná rezervácia)|Machy]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|256100}} || align="right" | 1965 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|338}} || [[Mackov bok]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|37500}} || align="right" | 1976 || ŠOP – S-NAPANT || || || [[Zvolenská kotlina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|96}} || [[Mačiansky háj]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|253300}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|97}} || [[Mačiansky presyp]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|12772}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|339}} || [[Mačie diery]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|456300}} || align="right" | 1974 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|837}} || [[Mačinová (prírodná rezervácia)|Mačinová]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|48600}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || [[Chránená krajinná oblasť Poľana|CHKO Poľana]] || [[Poľana (pohorie)|Poľana]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|838}} || [[Mačková]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|422300}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-NAPANT || || || [[Horehronské podolie]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|340}} || [[Madačov]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|3306400}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|785}} || [[Majerova skala]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|88415}} || align="right" | 1992 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || [[Národný park Veľká Fatra|NP Veľká Fatra]] || [[Veľká Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|342}} || [[Makovište]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|241100}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1171}} || [[Veľká a Malá dolnosokolská jaskyňa|Malá dolnosokolská jaskyňa]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1994 || - || || || [[Považský Inovec]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1136}} || [[Malá drienčanská jaskyňa]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 2006 || - || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|602}} || [[Malá Izra (jazero)|Malá Izra]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|7700}} || align="right" | 1976 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1012}} || [[Malá Pec]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|140600}} || align="right" | 1996 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|603}} || [[Malá Stožka]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|596100}} || align="right" | 1965 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|343}} || [[Malachovské skalky]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|114522}} || align="right" | 1990 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || [[Zvolenská kotlina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|958}} || <s>Malantský park</s> || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|67800}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|604}} || [[Malé brdo]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|558300}} || align="right" | 1950 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|605}} || [[Malé jazerá]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|70600}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-PIENAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|891}} || [[Malé Morské oko]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|20623}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Vihorlat || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|99}} || [[Malé Vážky]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|34877}} || align="right" | 1986 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|861}} || [[Malé Zajfy]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|72400}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|98}} || [[Malejov (prírodná pamiatka)|Malejov]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|8241}} || align="right" | 1990 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|100}} || [[Malostankovské vresovisko]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|28700}} || align="right" | 1987 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || [[Považský Inovec]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|101}} || [[Málová]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|161000}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|606}} || [[Malý Milič (národná prírodná rezervácia)|Malý Milič]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|140500}} || align="right" | 1950 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|102}} || [[Malý ostrov]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|83400}} || align="right" | 1952 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|345}} || [[Malý Polom (národná prírodná rezervácia)|Malý Polom]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|861000}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S-CHKO Kysuce || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|952}} || [[Maniansky park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|76901}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|346}} || [[Manínska tiesňava]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1176300}} || align="right" | 1967 || ŠOP – S-CHKO Strážovské vrchy || || [[Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy|CHKO Strážovské vrchy]] || [[Súľovské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|103}} || [[Marcelovské piesky]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|44695}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|953}} || [[Marcelovský park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|21600}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1184}} || [[Marhecké rybníky]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|574800}} || align="right" | 2009 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|607}} || [[Margecianska línia]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|4384}} || align="right" | 1990 || ŠOP – S-NP Slovenský kras || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|693}} || [[Markušovská transgresia paleogénu]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|69700}} || align="right" | 1987 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|608}} || [[Markušovské steny]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | {{nts|134400}} || align="right" | 1976 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|609}} || [[Marocká hoľa]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|637600}} || align="right" | 1950 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1057}} || [[Martalúzka]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|1548200}} || align="right" | 1999 || ŠOP – S-NAPANT || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|347}} || [[Martinovská nádrž]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|145508}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|802}} || [[Martovská mokraď (prírodná rezervácia)|Martovská mokraď]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|118729}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|349}} || [[Mäsiarsky bok]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1278100}} || align="right" | 1980 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|104}} || [[Mašan]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|21607}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|348}} || [[Mašianske skalky]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|169300}} || align="right" | 1980 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|207}} || [[Mašiansky balvan]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|56}} || align="right" | 1965 || ŠOP – S-NAPANT || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|350}} || [[Matejkovský kamenný prúd]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|86000}} || align="right" | 1986 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|105}} || [[Meander Chrenovky]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|9607}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|351}} || [[Meandre Hrona]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|1038167}} || align="right" | 1980 || ŠOP – S-NAPANT || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|771}} || [[Kamenistý potok (prítok Čierneho Hrona)|Meandre Kamenistého potoka]]|| [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1991 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|352}} || [[Meandre Lúžňanky]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|17426}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-NAPANT || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|610}} || [[Medvedia jaskyňa (Slovenský raj)|Medvedia jaskyňa]]|| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1972 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|353}} || [[Medzi bormi]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|65500}} || align="right" | 1980 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|611}} || [[Medzianske skalky]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|40000}} || align="right" | 1990 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || [[Beskydské predhorie]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1127}} || [[Megonky (prírodná pamiatka)|Megonky]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|1670}} || align="right" | 2003 || ŠOP – S-CHKO Kysuce || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|612}} || [[Meliatsky profil]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|154282}} || align="right" | 1989 || ŠOP – S-NP Slovenský kras || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|354}} || [[Melichova skala]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|940}} || align="right" | 1964 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|744}} || [[Mengusovská dolina (národná prírodná rezervácia)|Mengusovská dolina]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|16129600}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1204}} || [[Mešterova lúka]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|1335000}} || align="right" | 2011 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1041}} || [[Michalské rašelinisko]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|846}} || align="right" | 1997 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || [[Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy |CHKO Štiavnické vrchy ]] || [[Štiavnické vrchy ]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|355}} || [[Mičinské travertíny]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | {{nts|38320}} || align="right" | 1979 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || [[Zvolenská pahorkatina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|569}} || [[Milada (jaskyňa)|Milada]]|| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1972 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|613}} || [[Miličská skala]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|116000}} || align="right" | 1990 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|357}} || [[Minčol (národná prírodná rezervácia)|Minčol]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|961000}} || align="right" | 1980 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|614}} || [[Mirkovská kosatcová lúka]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|11394}} || align="right" | 1979 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || [[Košická kotlina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|615}} || [[Miroľská slatina]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|9676}} || align="right" | 1980 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || [[Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty|CHKO Východné Karpaty]] || [[Laborecká vrchovina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|106}} || [[Mitická slatina]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|28315}} || align="right" | 1985 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|359}} || [[Mláčik]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1472000}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || [[Kremnické vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|745}} || [[Mlynická dolina (národná prírodná rezervácia)|Mlynická dolina]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|7042900}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|360}} || [[Mních (národná prírodná rezervácia)|Mních]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|747500}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|107}} || [[Mníchova úboč]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|252562}} || align="right" | 1990 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || || [[Myjavská pahorkatina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|972}} || [[Močenský park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|58700}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|839}} || [[Močiar (prírodná rezervácia)|Močiar]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|81578}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || || [[Veľká Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|361}} || [[Modrokamenská lesostep]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|121200}} || align="right" | 1986 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|616}} || [[Modrý vrch (prírodná rezervácia)|Modrý vrch]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|44600}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|362}} || [[Mohylky]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|7481}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|955}} || <s>Mojmírovský park</s> || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|33993}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|617}} || [[Mokrá]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|602000}} || align="right" | 1966 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1082}} || [[Mokrá Poľana]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|135244}} || align="right" | 2000 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|746}} || [[Mokriny]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|8828200}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|109}} || [[Mokvavý prameň]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|20989}} || align="right" | 1983 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || [[Považský Inovec]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1102}} || [[Moľvy]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|85260}} || align="right" | 2001 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|619}} || [[Morské oko (národná prírodná rezervácia)|Morské oko]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1084800}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Vihorlat || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1079}} || [[Mostová (prírodná rezervácia)|Mostová]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|151290}} || align="right" | 2000 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|110}} || [[Mostovské presypy]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|30721}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|997}} || [[Mošovské aleje]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1969 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|364}} || [[Moštenické travertíny]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|17100}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S-NAPANT || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|956}} || <s>Motešický park</s> || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|45076}} || align="right" | 1985 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|620}} || [[Motrogon (národná prírodná rezervácia)|Motrogon]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|606300}} || align="right" | 1980 || ŠOP – S-CHKO Vihorlat || || [[Chránená krajinná oblasť Vihorlat|CHKO Vihorlat]] || [[Vihorlatské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1123}} || [[Mravcové]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|8163}} || align="right" | 2002 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|747}} || [[Mraznica (národná prírodná rezervácia)|Mraznica]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1598000}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1143}} || [[Mučínska jaskyňa]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1994 || - || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1010}} || [[Muráň (prírodná rezervácia)|Muráň]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|1806600}} || align="right" | 1996 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|912}} || [[Mužliansky potok (prírodná pamiatka)|Mužliansky potok]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|309542}} || align="right" | 1990 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|621}} || [[Na bani]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|78500}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|366}} || [[Nad Furmancom]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|27800}} || align="right" | 1983 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|113}} || [[Nad Šenkárkou]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|109200}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|840}} || [[Nebrová]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|533000}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1146}} || [[Netopieria jaskyňa]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1994 || - || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|174}} || [[Nitriansky dolomitový lom]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|12599}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|112}} || [[Nitrica (rieka)|Nitrica]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|29600}} || align="right" | 1986 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|901}} || [[Nižnočajská pieskovňa]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|9949}} || align="right" | 1994 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|114}} || [[Nové pole]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|67738}} || align="right" | 1983 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|960}} || [[Novoveský park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|65900}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|624}} || [[Oblík]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|900000}} || align="right" | 1964 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || [[Slanské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1196}} || [[Oborínske jamy]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|84300}} || align="right" | 2011 || ŠOP – S-CHKO Latorica || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1005}} || [[Obrovská priepasť]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1996 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|116}} || [[Obtočník Váhu]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|13900}} || align="right" | 1983 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|368}} || [[Ochodnický prameň]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|150}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-CHKO Kysuce || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|625}} || [[Ochtinská aragonitová jaskyňa]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1972 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|367}} || [[Ohnište]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|8522600}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-NAPANT || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1777}} || [[Okno (jaskyňa)|Okno]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 2001 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|626}} || [[Okrúhly kopec]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|54883}} || align="right" | 1989 || ŠOP – S-PIENAP || || || [[Čergov (pohorie)|Čergov]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|117}} || [[Okšovské duby]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|15300}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || [[Považský Inovec]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|627}} || [[Oľchov]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|195800}} || align="right" | 1980 || ŠOP – S-CHKO Latorica || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|118}} || [[Omšenská Baba]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|361169}} || align="right" | 1967 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1163}} || [[Jaskyňa nad cestou]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1994 || - || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|813}} || [[Opatovské jazierko]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|23579}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|264}} || [[Oravské hradné bralo]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | {{nts|36200}} || align="right" | 1974 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|119}} || [[Orlie skaly]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|312300}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1205}} || [[Orlovské vŕšky]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|2069200}} || align="right" | 2011 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|862}} || [[Ortov]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|148482}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Latorica || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|369}} || [[Osobitá (národná prírodná rezervácia)|Osobitá]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|4579800}} || align="right" | 1974 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|630}} || [[Ostrá hora]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|293240}} || align="right" | 1990 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1093}} || [[Ostrá skala (Cerová vrchovina)|Ostrá skala]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|177900}} || align="right" | 2001 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|631}} || [[Ostrá skala (Slovenský raj)|Ostrá skala]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|66600}} || align="right" | 1976 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|370}} || [[Ostrá skala a Tupá skala]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|223000}} || align="right" | 1972 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|123}} || [[Ostrov orliaka morského]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|227700}} || align="right" | 1953 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|778}} || [[Ostrovica]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|44400}} || align="right" | 1992 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || [[Chránená krajinná oblasť Ponitrie|CHKO Ponitrie]] || [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|122}} || [[Ostrovné lúčky]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|549300}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|814}} || [[Ostrý vrch (prírodná rezervácia)|Ostrý vrch]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|126800}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|124}} || <s>Padelek</s> || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|1}} || align="right" | 1977 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|371}} || [[Padva]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|3254600}} || align="right" | 1972 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|622}} || [[Palanta]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|869300}} || align="right" | 1966 || ŠOP – S-NP Slovenský kras || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1194}} || [[Palárikovské lúky]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|169313}} || align="right" | 2011 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|967}} || [[Palárikovský park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|508776}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|749}} || [[Pálenica (prírodná rezervácia)|Pálenica]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|2912000}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|633}} || [[Palotská jedlina]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1571500}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Východné Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|125}} || [[Panský diel]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|156000}} || align="right" | 1990 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|374}} || [[Paráč (prírodná rezervácia)|Paráč]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|452700}} || align="right" | 1980 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|916}} || [[Parčík pri Avione]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|2107}} || align="right" | 1982 || ŠOP – regionálna správa Bratislava || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|126}} || [[Parížske močiare]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1840464}} || align="right" | 1966 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|988}} || [[Park Janka Kráľa]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|12900}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|989}} || <s>Park pri hrobke Migazziovcov</s> || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|3200}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|942}} || [[Park pri ihrisku]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|26582}} || align="right" | 1983 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1232}} || [[Partizánska jaskyňa]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1994 || neuvedené || || [[Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy|CHKO Strážovské vrchy]] || [[Súľovské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|634}} || [[Pastierske]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|29300}} || align="right" | 1986 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|127}} || [[Patianska cerina]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|265000}} || align="right" | 1927 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1045}} || [[Pavelcovo]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|286500}} || align="right" | 1998 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|748}} || [[Pavlová (prírodná rezervácia)|Pavlová]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|584900}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1175}} || [[Pavúkov jarok]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|224874}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || [[Myjavská pahorkatina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|575}} || [[Pažitské jazierko]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|1101}} || align="right" | 1990 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1206}} || [[Pečniansky les (chránený areál)|Pečniansky les]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|2953500}} || align="right" | 2012 || ŠOP – regionálna správa Bratislava || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|635}} || [[Perínske rybníky]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|1103152}} || align="right" | 1987 || ŠOP – S-NP Slovenský kras || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|376}} || [[Periská]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|8000}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1645}} || [[Perlová jaskyňa]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 2001 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|636}} || [[Petkovský potok]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|67600}} || align="right" | 1990 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || [[Ondavská vrchovina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|885}} || [[Petrová (prírodná pamiatka)|Petrová]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|29100}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|637}} || [[Piecky]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|2449300}} || align="right" | 1964 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|639}} || [[Pľaša (národná prírodná rezervácia)|Pľaša]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1108000}} || align="right" | 1967 || ŠOP – S- NP Poloniny || || [[Národný park Poloniny|NP Poloniny]] || [[Bukovské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|638}} || [[Plavečské štrkoviská]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|661448}} || align="right" | 1990 || ŠOP – S-PIENAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|378}} || [[Plavno (národná prírodná rezervácia)|Plavno]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|280800}} || align="right" | 1951 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|130}} || [[Plešivec (prírodná rezervácia)|Plešivec]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|530000}} || align="right" | 1976 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|640}} || [[Pod Beskydom]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|84546}} || align="right" | 1988 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|750}} || [[Pod Črchľou]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|318200}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|641}} || <s>Pod Demjatou</s> || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|20400}} || align="right" | 1986 || ŠOP – S-CHKO Východné Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|379}} || [[Pod Dudášom]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|62400}} || align="right" | 1980 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || [[Chránená krajinná oblasť Poľana|CHKO Poľana]] || [[Poľana (pohorie)|Poľana]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|642}} || [[Pod Fabiankou]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|12205}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-NP Slovenský kras || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|132}} || [[Pod Holým vrchom]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|129400}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|133}} || [[Pod Homôľkou]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|76076}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|380}} || [[Pod Latiborskou hoľou]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1612342}} || align="right" | 1964 || ŠOP – S-NAPANT || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|134}} || [[Pod Pajštúnom]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|1414197}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|381}} || [[Pod Rígľom]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|142296}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Malá Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|645}} || [[Pod Ruským]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|111412}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S- NP Poloniny || || [[Národný park Poloniny|NP Poloniny]] || [[Bukovské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1121}} || [[Pod Starým vrchom]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|36513}} || align="right" | 2002 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|647}} || [[Pod Strážnym hrebeňom]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|966700}} || align="right" | 1966 || ŠOP – S-NP Slovenský kras || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1111}} || [[Pod šťavicou]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|97646}} || align="right" | 2001 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|863}} || [[Pod Tŕstím]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|74000}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Vihorlat || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1527}} || [[Podbanište]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 2001 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|643}} || [[Podhorské (prírodná pamiatka)|Podhorské]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|4585}} || align="right" | 1990 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1048}} || [[Podlavické výmole]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|267700}} || align="right" | 1998 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|644}} || [[Podmorský zosuv]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|5063}} || align="right" | 1989 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || [[Čierna hora (pohorie na Slovensku)|Čierna hora]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1036}} || [[Podsalašie]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|148000}} || align="right" | 1997 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|841}} || [[Podskalský Roháč]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1055700}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Strážovské vrchy || || [[Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy|CHKO Strážovské vrchy]] || [[Súľovské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|136}} || [[Pohanská (národná prírodná rezervácia)|Pohanská]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1289300}} || align="right" | 1980 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|382}} || [[Pohanský hrad (národná prírodná rezervácia)|Pohanský hrad]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|2233500}} || align="right" | 1958 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|479}} || [[Pohorelské vrchovisko]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|266166}} || align="right" | 1979 || ŠOP – S-NAPANT || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|815}} || [[Pohrebište (prírodná rezervácia)|Pohrebište]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|693296}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|842}} || [[Pokoradzské jazierka]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|158729}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|864}} || [[Polianske rašelinisko]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|193073}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-NP Slovenský kras || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|843}} || [[Polková]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|50824}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Kysuce || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|135}} || [[Poľovnícky les (chránený areál)|Poľovnícky les]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|75000}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|648}} || [[Poludnica (národná prírodná rezervácia)|Poludnica]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|3304300}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|384}} || [[Poluvsianska skalná ihla]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|19466}} || align="right" | 1965 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || || [[Súľovské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|385}} || [[Ponická dúbrava]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|133400}} || align="right" | 1895 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1172}} || [[Ponická jaskyňa]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|0}} || align="right" | 1994 || - || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|649}} || [[Poniklecová lúčka]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|4000}} || align="right" | 1964 || ŠOP – S-CHKO Latorica || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|646}} || [[Postávka (národná prírodná rezervácia)|Postávka]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|259100}} || align="right" | 1980 || ŠOP – S-CHKO Vihorlat || || [[Chránená krajinná oblasť Vihorlat|CHKO Vihorlat]] || [[Vihorlatské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|751}} || [[Poš]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|208200}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|137}} || [[Potok Chrenovka]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|258845}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|138}} || [[Potok Machnáč]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|88888}} || align="right" | 1983 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|768}} || [[Potok Zolná]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|19200}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || [[Zvolenská pahorkatina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|140}} || [[Považský Inovec (prírodná rezervácia)|Považský Inovec]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|354200}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || [[Považský Inovec]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1113}} || [[Pramenisko Tople]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|286600}} || align="right" | 2002 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || [[Čergov (pohorie)|Čergov]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|752}} || [[Pramenište]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|455700}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1374}} || [[Pramenná oblasť Rimavy]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|20586700}} || align="right" | 2023 || ŠOP – S-NP Muránska planina || || [[Národný park Muránska planina|NP Muránska planina]] || [[Veporské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|894}} || [[Prečínska skalka]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|37800}} || align="right" | 1994 || ŠOP – S-CHKO Strážovské vrchy || || [[Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy|CHKO Strážovské vrchy]] || [[Súľovské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|386}} || [[Predajnianska slatina]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|113500}} || align="right" | 1983 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|772}} || [[Predajnianske vodopády]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|117000}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|142}} || [[Preliačina (prírodná rezervácia)|Preliačina]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|358700}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || [[Považský Inovec]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|141}} || [[Prepadlisko (prírodná rezervácia)|Prepadlisko]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|78295}} || align="right" | 1986 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|387}} || [[Prepoštská jaskyňa]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1964 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|844}} || [[Pri Bútľavke]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|215000}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1116}} || [[Pribetský háj]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|23959}} || align="right" | 2002 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|389}} || [[Príboj (národná prírodná rezervácia)|Príboj]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|109600}} || align="right" | 1895 || ŠOP – S-NAPANT || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1037}} || [[Príbrežie Ružinej]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|407767}} || align="right" | 1997 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|651}} || [[Prielom Hornádu]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|2904900}} || align="right" | 1964 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|391}} || [[Prielom Muráňa]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|395567}} || align="right" | 1980 || ŠOP – S-NP Slovenský kras || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|390}} || [[Nitrica (rieka)|Prielom Nitrice]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|68324}} || align="right" | 1990 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|392}} || [[Prielom Teplého potoka]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|209400}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|653}} || [[Primovské skaly]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|76081}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|393}} || [[Prípor (národná prírodná rezervácia)|Prípor]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|2722700}} || align="right" | 1980 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Malá Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|394}} || [[Príslopy]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|2200}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || [[Chránená krajinná oblasť Poľana|CHKO Poľana]] || [[Poľana (pohorie)|Poľana]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|395}} || [[Prosiecka dolina]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|3417300}} || align="right" | 1967 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1047}} || [[Prosisko]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|208000}} || align="right" | 1998 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || [[Javorie (pohorie)|Javorie]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|144}} || [[Pseudoterasa Váhu]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|118263}} || align="right" | 1983 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || [[Považský Inovec]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|396}} || [[Pstruša]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|73605}} || align="right" | 1979 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|397}} || [[Pucovské zlepence]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|48485}} || align="right" | 1990 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|654}} || [[Pusté pole]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|62370}} || align="right" | 1983 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || [[Slanské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|923}} || <s>Pustochotársky park</s> || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|72500}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1022}} || [[Putikov vŕšok]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|210600}} || align="right" | 1997 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || [[Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy|CHKO Štiavnické vrchy]] || [[Štiavnické vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1071}} || [[Pyramída (prírodná pamiatka)|Pyramída]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|66688}} || align="right" | 1999 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || [[Zvolenská pahorkatina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|655}} || [[Radomka (prírodná rezervácia)|Radomka]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|155402}} || align="right" | 1988 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || [[Ondavská vrchovina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|774}} || [[Radomská slatina]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|9980}} || align="right" | 2000 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || [[Ondavská vrchovina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|656}} || [[Radvanovské skalky]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|7619}} || align="right" | 1990 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || [[Ondavská vrchovina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|399}} || [[Ragáč (národná prírodná rezervácia)|Ragáč]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|97300}} || align="right" | 1964 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|781}} || [[Rajkovec]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|9422}} || align="right" | 1992 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|657}} || [[Rajtopíky]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1196700}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|791}} || [[Raková (prítok Chvojnice)|Raková]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|86045}} || align="right" | 1992 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|400}} || [[Rakšianske rašelinisko]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|55310}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|658}} || [[Rankovské skaly]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|237300}} || align="right" | 1976 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|764}} || [[Rašelinisko (prírodná rezervácia)|Rašelinisko]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|3200}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|660}} || [[Raškovský luh]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|162312}} || align="right" | 1986 || ŠOP – S-CHKO Latorica || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|401}} || [[Ratkovo (chránený areál)|Ratkovo]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|975149}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|661}} || [[Rebrá]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|82160}} || align="right" | 1989 || ŠOP – S-PIENAP || || || [[Čergov (pohorie)|Čergov]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|662}} || [[Regetovské rašelinisko]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|25519}} || align="right" | 1979 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|146}} || [[Révajovská pustatina]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|6800}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|790}} || [[Revištský rybník]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|236467}} || align="right" | 1992 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1115}} || [[Revúca (chránený areál)|Revúca]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|392192}} || align="right" | 2002 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1011}} || [[Rieka Myjava]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|349384}} || align="right" | 1996 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1034}} || [[Rieka Orava]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|4417463}} || align="right" | 1997 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|999}} || [[Rieka Žitava]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|18221}} || align="right" | 1990 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|405}} || [[Rochovica (prírodná rezervácia)|Rochovica]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|315800}} || align="right" | 1972 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|402}} || [[Roháčske plesá (národná prírodná rezervácia)|Roháčske plesá]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|4516600}} || align="right" | 1974 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|968}} || [[Rohovský park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|128100}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|403}} || [[Rohoznianska jelšina]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|44900}} || align="right" | 1986 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|404}} || [[Rohy (prírodná rezervácia)|Rohy]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|250300}} || align="right" | 1986 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|406}} || [[Rojkovská travertínová kopa]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|144}} || align="right" | 1971 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|429}} || [[Rojkovské rašelinisko]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|28807}} || align="right" | 1950 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || [[Veľká Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|147}} || [[Rokoš (národná prírodná rezervácia)|Rokoš]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|4604100}} || align="right" | 1974 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || [[Strážovské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1020}} || [[Rosiarka]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|58700}} || align="right" | 1996 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|788}} || [[Rösslerov lom]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|23828}} || align="right" | 1990 || ŠOP – regionálna správa Bratislava || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|148}} || [[Roštún]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|3333100}} || align="right" | 1953 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|407}} || [[Rovnianska gaštanica]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|20500}} || align="right" | 1990 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|408}} || [[Rozsutec (národná prírodná rezervácia)|Rozsutec]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|8415500}} || align="right" | 1967 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Malá Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|664}} || [[Roztoky (prírodná rezervácia)|Roztoky]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|10296}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S- NP Poloniny || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|665}} || [[Rožok (národná prírodná rezervácia)|Rožok]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|671300}} || align="right" | 1965 || ŠOP – S- NP Poloniny || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|969}} || [[Rúbaniansky park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|57674}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1193}} || [[Rudava (chránený areál)|Rudava]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|19586600}} || align="right" | 2010 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|962}} || [[Rumanovský park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|29700}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|410}} || [[Rumbáre (národná prírodná rezervácia)|Rumbáre]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|515900}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|666}} || [[Ruské (prírodná rezervácia)|Ruské]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|14614}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S- NP Poloniny || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|411}} || [[Ružinské jelšiny]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|132000}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1133}} || [[Rysia]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|304900}} || align="right" | 2004 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1092}} || [[Ryžovisko]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|580764}} || align="right" | 2000 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|412}} || [[Salatín (chránené územia)|Salatín]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|11929900}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-NAPANT || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|667}} || [[Salvátorské lúky]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|26765}} || align="right" | 1980 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || [[Branisko (pohorie)|Branisko]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|970}} || <s>Santovský park</s> || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|49864}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|149}} || [[Sedliská (prírodná rezervácia)|Sedliská]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|58539}} || align="right" | 1974 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || || [[Považský Inovec]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|150}} || [[Selecké kamenné more]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|48300}} || align="right" | 1985 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || [[Považský Inovec]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|151}} || [[Selecký potok (prírodná pamiatka)|Selecký potok]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|45292}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || [[Považský Inovec]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1029}} || [[Seleštianska stráň]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|9388}} || align="right" | 1997 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|668}} || [[Senianske rybníky]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|2133100}} || align="right" | 1955 || ŠOP – S-CHKO Latorica || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|971}} || [[Seredský park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|84163}} || align="right" | 1983 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1209}} || [[Sihoť (Karlova Ves)|Sihoť]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|2349100}} || align="right" | 2012 || ŠOP – regionálna správa Bratislava || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|219}} || [[Sielnický borovicový háj]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|55800}} || align="right" | 1978 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|669}} || [[Silická ľadnica]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1982 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|413}} || [[Sitno (národná prírodná rezervácia)|Sitno]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|936800}} || align="right" | 1951 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || [[Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy|CHKO Štiavnické vrchy]] || [[Štiavnické vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|670}} || [[Sivá Brada]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|195472}} || align="right" | 1979 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|671}} || [[Sivec]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1697900}} || align="right" | 1954 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|414}} || [[Sivý kameň]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|138097}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|415}} || [[Sivý vrch (národná prírodná rezervácia)|Sivý vrch]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1126700}} || align="right" | 1974 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|416}} || [[Sixova stráň]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|8300}} || align="right" | 1985 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|417}} || [[Skalice (prírodná pamiatka)|Skalice]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|14000}} || align="right" | 1969 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1006}} || [[Skalistý potok]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1996 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1024}} || [[Skalka (národná prírodná rezervácia)|Skalka]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|26598100}} || align="right" | 1997 || ŠOP – S-NAPANT || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|753}} || [[Skalka (prírodná rezervácia)|Skalka]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|361500}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|418}} || [[Skalná Alpa]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|5245500}} || align="right" | 1964 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|673}} || [[Skalná ihla]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|1400}} || align="right" | 1989 || ŠOP – S-PIENAP || || || [[Spišsko-šarišské medzihorie]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|419}} || [[Skalná päsť]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|15}} || align="right" | 1971 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|754}} || [[Skalnatá dolina (národná prírodná rezervácia)|Skalnatá dolina]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|10690500}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|153}} || [[Skalné okno]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|122200}} || align="right" | 1986 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|674}} || [[Skaly pod Pariakovou]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|600000}} || align="right" | 1987 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || [[Slanské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|154}} || [[Sládkovičovská duna]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|11030}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|973}} || [[Sládkovičovský park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|12020}} || align="right" | 1983 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1198}} || [[Slaná (chránený areál)|Slaná]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|352310}} || align="right" | 2011 || ŠOP – S-NP Slovenský kras || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|675}} || [[Slanský hradný vrch]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|158100}} || align="right" | 1932 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || [[Slanské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|676}} || [[Slatina pod Lieskovcom]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|7118}} || align="right" | 1979 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|677}} || [[Slatina pri Šarišskom Jastrabí]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|21403}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-PIENAP || || || [[Čergov (pohorie)|Čergov]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|755}} || [[Slavkovská dolina (národná prírodná rezervácia)|Slavkovská dolina]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|9790000}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|678}} || [[Slavkovské slanisko]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|117694}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Latorica || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|765}} || [[Slavkovský jarok]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|24800}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|421}} || [[Sliačske travertíny]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|70162}} || align="right" | 1951 || ŠOP – S-NAPANT || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|155}} || [[Sĺňava (chránený areál)|Sĺňava]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|3990014}} || align="right" | 1980 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|422}} || [[Slnečné skaly]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|905400}} || align="right" | 1965 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || || [[Súľovské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|816}} || [[Slopy]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|1538700}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|156}} || [[Smradľavý vrch]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|307747}} || align="right" | 1954 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1207}} || [[Smrekovica (prírodná rezervácia)|Smrekovica]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|2347500}} || align="right" | 2012 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1007}} || [[Snežná diera]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1996 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|679}} || [[Sninský kameň (prírodná pamiatka)|Sninský kameň]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|16200}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Vihorlat || || || [[Vihorlatské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|680}} || [[Sokol (národná prírodná rezervácia)|Sokol]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|7009300}} || align="right" | 1964 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1017}} || [[Sokolec (prírodná rezervácia)|Sokolec]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|732200}} || align="right" | 1997 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || [[Chránená krajinná oblasť Ponitrie|CHKO Ponitrie]] || [[Tribeč]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|423}} || [[Sokolec (národná prírodná rezervácia)|Sokolec]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1992400}} || align="right" | 1980 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Malá Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|681}} || [[Sokolia skala]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|116900}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S-NP Slovenský kras || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|157}} || [[Solčiansky háj]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|70700}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|425}} || [[Soví hrad]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|28140}} || align="right" | 1958 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1191}} || [[Soví les (Bratislava)|Soví les]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|418700}} || align="right" | 2010 || ŠOP – regionálna správa Bratislava || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|817}} || [[Sovie vinohrady]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|48600}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|426}} || [[Spády]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|1400}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|682}} || [[Spišský hradný vrch]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | {{nts|242064}} || align="right" | 1990 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|428}} || [[Stanišovská jaskyňa (národná prírodná pamiatka)|Stanišovská jaskyňa]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1972 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|158}} || [[Stará Bebrava]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|59100}} || align="right" | 1987 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1039}} || [[Stará kopa (prírodná rezervácia)|Stará kopa]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|45300}} || align="right" | 1997 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|430}} || [[Starohutiansky vodopád]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1977 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || [[Pohronský Inovec]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1134}} || [[Starý háj (prírodná rezervácia)|Starý háj]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|766520}} || align="right" | 2005 || ŠOP – regionálna správa Bratislava || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|431}} || [[Starý hrad (národná prírodná rezervácia)|Starý hrad]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|854200}} || align="right" | 1967 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Malá Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1780}} || [[Starý hrad (jaskyňa)|Starý hrad]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 2001 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|159}} || <s>Starý rybník</s> || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|334600}} || align="right" | 1965 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1088}} || [[Steblová skala]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|373700}} || align="right" | 2000 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|600}} || [[Stebnícka Magura]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1842400}} || align="right" | 1964 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || [[Busov (pohorie)|Busov]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|683}} || [[Stinská]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|907800}} || align="right" | 1986 || ŠOP – S- NP Poloniny || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|684}} || [[Stinská slatina]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|27600}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S- NP Poloniny || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|684}} || [[Stolica (chránený areál)|Stolica]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|31518050}} || align="right" | 2023 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || [[Stolické vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|685}} || [[Stratená (národná prírodná rezervácia)|Stratená]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|6786500}} || align="right" | 1976 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1792}} || [[Stratenská jaskyňa]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 2001 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|432}} || [[Strážov (národná prírodná rezervácia)|Strážov]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|4800100}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S-CHKO Strážovské vrchy || || [[Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy|CHKO Strážovské vrchy]] || [[Strážovské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|959}} || [[Strážsky park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|66100}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|160}} || [[Strmina]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|1962800}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|433}} || [[Strošovský močiar]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|7700}} || align="right" | 1989 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|686}} || [[Stružnická dolina]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|22400}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S- NP Poloniny || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|756}} || [[Studené doliny]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|22224100}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|687}} || [[Stužica]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|7614900}} || align="right" | 1908 || ŠOP – S- NP Poloniny || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|688}} || [[Suchá Belá]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1535200}} || align="right" | 1964 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1156}} || [[Suchá dolina (Nízke Tatry)|Suchá dolina]]|| [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|31150}} || align="right" | 2008 || ŠOP – S-NAPANT || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|845}} || [[Suchá dolina (Západné Tatry)|Suchá dolina]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|15855400}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|434}} || [[Suché doly]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|2574601}} || align="right" | 1953 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|435}} || [[Suchý (národná prírodná rezervácia)|Suchý]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|4294200}} || align="right" | 1979 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Malá Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|436}} || [[Suchý vrch (národná prírodná rezervácia)|Suchý vrch]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|710000}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|161}} || [[Súčanka (prírodná pamiatka)|Súčanka]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|67700}} || align="right" | 1983 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|437}} || [[Súľovské skaly (národná prírodná rezervácia)|Súľovské skaly]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|5432300}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-CHKO Strážovské vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1106}} || [[Súľovský hrádok]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|162800}} || align="right" | 2001 || ŠOP – S-CHKO Strážovské vrchy || || [[Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy|CHKO Strážovské vrchy]] || [[Súľovské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|757}} || [[Surovec (chránené územie)|Surovec]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|417500}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1211}} || [[Svarkovica]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|13400}} || align="right" | 2012 || ŠOP – S-CHKO Strážovské vrchy || || || [[Súľovské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1100}} || [[Svätojurské hradisko]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|197100}} || align="right" | 2001 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|963}} || [[Svätopeterský park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|51602}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|438}} || [[Svetlianska cerina]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|153000}} || align="right" | 1976 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|162}} || [[Svinica (prírodná pamiatka)|Svinica]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|20292}} || align="right" | 1983 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || [[Považský Inovec]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1155}} || [[Svoradova jaskyňa]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1994 || - || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1110}} || [[Svrčinník]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|2224900}} || align="right" | 2001 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|163}} || [[Sychrov (prírodná rezervácia)|Sychrov]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|4800}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || [[Považský Inovec]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|439}} || [[Szabóova skala]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|118900}} || align="right" | 1907 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || [[Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy |CHKO Štiavnické vrchy ]] || [[Štiavnické vrchy ]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|974}} || [[Šalgočiansky park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|26051}} || align="right" | 1983 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|689}} || [[Šarišský hradný vrch]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1457400}} || align="right" | 1964 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|440}} || [[Šarkanica]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|4547500}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1157}} || [[Šarkanova diera]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1994 || - || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|164}} || [[Šašnatá]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|1971}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || [[Myjavská pahorkatina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1188}} || [[Šándorky]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|31132}} || align="right" | 2010 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1073}} || [[Ševcova skala]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|163400}} || align="right" | 1999 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1059}} || [[Šiance (chránené územie)|Šiance]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1320600}} || align="right" | 1999 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|898}} || [[Šifflovské]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|18544}} || align="right" | 1994 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|690}} || [[Šimonka (národná prírodná rezervácia)|Šimonka]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|335200}} || align="right" | 1950 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || [[Slanské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|865}} || [[Šindliar (prírodná rezervácia)|Šindliar]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|76900}} || align="right" | 1993 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || [[Branisko (pohorie)|Branisko]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1066}} || [[Šinkov salaš]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|23150}} || align="right" | 1999 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|441}} || [[Šíp (národná prírodná rezervácia)|Šíp]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|3015200}} || align="right" | 1980 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || || [[Veľká Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|165}} || [[Šípka (prírodná rezervácia)|Šípka]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|468400}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|866}} || [[Šípková (chránené územie)|Šípková]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|1563200}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S- NP Poloniny || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1000}} || [[Šmatlavé uhlisko]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|84400}} || align="right" | 1996 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|818}} || [[Šmolzie]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|455900}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || [[Chránená krajinná oblasť Záhorie|CHKO Záhorie]] || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|442}} || [[Šomoška (národná prírodná rezervácia)|Šomoška]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|366200}} || align="right" | 1954 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1224}} || [[Šranecké piesky]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|9875900}} || align="right" | 2012 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|443}} || [[Šrámková]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|2436500}} || align="right" | 1967 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Malá Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1797}} || [[Štefanová (jaskyňa)|Štefanová]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 2001 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|166}} || [[Štefanová (prírodná pamiatka)|Štefanová]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|54759}} || align="right" | 1990 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|794}} || [[Štefanovská borina]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|20400}} || align="right" | 1993 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || [[Ondavská vrchovina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|111}} || [[Štepnické rameno]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|21362}} || align="right" | 1989 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|819}} || [[Štokeravská vápenka]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|127085}} || align="right" | 1993 || ŠOP – regionálna správa Bratislava || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|758}} || [[Štôlska dolina]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|7399600}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|167}} || [[Štrkovské presypy]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|17755}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1065}} || [[Štrosy]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|947900}} || align="right" | 1999 || ŠOP – S-NAPANT || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|445}} || [[Šujské rašelinisko]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|108000}} || align="right" | 1983 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || || [[Žilinská kotlina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1053}} || [[Šupín]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|118900}} || align="right" | 1998 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || [[Zvolenská kotlina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|168}} || [[Šúr (národná prírodná rezervácia)|Šúr]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|6549590}} || align="right" | 1952 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|976}} || [[Šuriansky park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|9500}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|446}} || [[Šútovská dolina]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|5266500}} || align="right" | 1967 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Malá Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|447}} || [[Šútovská epigenéza]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|521936}} || align="right" | 1979 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Malá Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|867}} || [[Švábovská stráň]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|182579}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|820}} || [[Švibov]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|34200}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || [[Považský Inovec]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|448}} || [[Švihrová]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|56472}} || align="right" | 1986 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1031}} || [[Ťahan]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|60500}} || align="right" | 1997 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|691}} || [[Tajba]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|273600}} || align="right" | 1966 || ŠOP – S-CHKO Latorica || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|977}} || <s>Tajniansky park</s> || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|101900}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|767}} || [[Tajovská kopa]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|2719}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|692}} || [[Tarbucka (prírodná rezervácia)|Tarbucka]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|109500}} || align="right" | 1986 || ŠOP – S-CHKO Latorica || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|169}} || [[Tematínska lesostep]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|596700}} || align="right" | 1976 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || [[Tematínske vrchy]] || || [[Považský Inovec]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|450}} || [[Temešská skala (prírodná rezervácia)|Temešská skala]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|579300}} || align="right" | 1986 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1060}} || [[Tesárska roklina]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|7759}} || align="right" | 1999 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|978}} || [[Tesársky park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|19600}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|759}} || [[Tichá dolina (Vysoké Tatry)|Tichá dolina]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|59666400}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|451}} || [[Tiesňavy (národná prírodná rezervácia)|Tiesňavy]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|4792100}} || align="right" | 1967 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Malá Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|170}} || [[Tisové skaly]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|15200}} || align="right" | 1977 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|453}} || [[Tlstá (národná prírodná rezervácia)|Tlstá]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|30660400}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|171}} || [[Tomášikovský presyp]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|9875}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|979}} || [[Tomášikovský park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|228866}} || align="right" | 1983 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|980}} || [[Tonkovský park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|67200}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|197}} || [[Topoľčianska zubria zvernica]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|1401600}} || align="right" | 1964 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|981}} || [[Topoľčiansky park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|103300}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|172}} || [[Topoľové hony]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|600600}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|173}} || [[Torozlín]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|54008}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|982}} || [[Tovarnícky park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|163482}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|178}} || [[Travertínová kopa]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|140}} || align="right" | 1958 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|694}} || [[Travertínová kopa Sobotisko]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|133200}} || align="right" | 1987 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|696}} || [[Tri kopce (národná prírodná rezervácia)|Tri kopce]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|2462300}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|175}} || [[Trnavské rybníky]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|384248}} || align="right" | 1974 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|176}} || [[Trnovské rameno]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|65786}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|457}} || [[Tŕstie (prírodná rezervácia)|Tŕstie]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|287100}} || align="right" | 1980 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|697}} || [[Trstinové jazero]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|8291}} || align="right" | 1990 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|177}} || [[Trubárka]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|74000}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1028}} || [[Tunel pod Dielikom]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1997 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|179}} || [[Turecký vrch (prírodná rezervácia)|Turecký vrch]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|304200}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || [[Biele Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|846}} || [[Turícke dubiny]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|190200}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|458}} || [[Turiec (národná prírodná rezervácia)|Turiec]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|892899}} || align="right" | 1966 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|459}} || [[Turková (národná prírodná rezervácia)|Turková]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1070000}} || align="right" | 1965 || ŠOP – S-NAPANT || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|698}} || [[Turniansky hradný vrch]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|137900}} || align="right" | 1964 || ŠOP – S-NP Slovenský kras || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1094}} || [[Turovský sopúch]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|12174}} || align="right" | 2001 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || [[Kremnické vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|460}} || [[Turská skala]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|43800}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || || [[Žilinská kotlina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|699}} || [[Udava (prírodná rezervácia)|Udava]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|3919800}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S- NP Poloniny || || [[Národný park Poloniny|NP Poloniny]] || [[Bukovské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|672}} || [[Údolské skalky]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|7549}} || align="right" | 1989 || ŠOP – S-PIENAP || || || [[Spišsko-šarišské medzihorie]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|821}} || [[Udrina]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|1073600}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|760}} || [[Uhlištiatka]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|3855100}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|889}} || [[Ulička (prítok Uhu)|Ulička]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|72492}} || align="right" | 1994 || ŠOP – S- NP Poloniny || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|868}} || [[Uličská Ostrá]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|252400}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S- NP Poloniny || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|461}} || [[Uňadovo]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|35800}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|462}} || [[Úplazíky]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|311900}} || align="right" | 1974 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1026}} || [[Urpínska lesostep]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|50200}} || align="right" | 1997 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1030}} || [[Vachtové jazierko]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|6753}} || align="right" | 1997 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|700}} || [[Valalská voda]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|144279}} || align="right" | 1980 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1210}} || [[Vanišovec]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|1968400}} || align="right" | 2012 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|847}} || [[Vápeč]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|753800}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Strážovské vrchy || || [[Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy|CHKO Strážovské vrchy]] || [[Strážovské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1139}} || [[Vápenický potok]] || CHKP || align="right" | {{nts|25161}} || align="right" | 2007 || ŠOP – regionálna správa Bratislava || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|761}} || [[Važecká dolina]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|11858600}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|463}} || [[Važecká jaskyňa]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1968 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|180}} || [[Včelár (národná prírodná rezervácia)|Včelár]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|87600}} || align="right" | 1983 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|181}} || [[Včelíny]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|12935}} || align="right" | 1990 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|762}} || [[Velická dolina]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|12172200}} || align="right" | 1991 || ŠOP – S-TANAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|465}} || [[Veľká Bránica]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|3320900}} || align="right" | 1967 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Malá Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1170}} || [[Veľká a Malá dolnosokolská jaskyňa|Veľká dolnosokolská jaskyňa]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1994 || - || || || [[Považský Inovec]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|182}} || [[Veľká Javorina (Biele Karpaty)|Veľká Javorina]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|829800}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1755}} || [[Veľká ľadová priepasť]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 2001 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|466}} || [[Veľká Lučivná]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|663800}} || align="right" | 1967 || ŠOP – S-NP Malá Fatra || || [[Národný park Malá Fatra|NP Malá Fatra]] || [[Malá Fatra]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1169}} || [[Veľká pec]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1994 || - || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|467}} || [[Veľká Rača]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|3130000}} || align="right" | 1976 || ŠOP – S-CHKO Kysuce || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|468}} || [[Veľká skala (národná prírodná rezervácia)|Veľká skala]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|592000}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|469}} || [[Veľká Skalná]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|6452300}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|470}} || [[Veľká Stožka]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|2592100}} || align="right" | 1965 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|703}} || [[Veľké jazero]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|80425}} || align="right" | 1967 || ŠOP – S-CHKO Latorica || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|471}} || [[Veľké Ostré (prírodná pamiatka)|Veľké Ostré]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|500}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-CHKO Kysuce || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|704}} || [[Veľké osturnianske jazero]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|488100}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-PIENAP || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|965}} || <s>Veľkozálužský park</s> || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|96300}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|779}} || [[Veľký Inovec (prírodná pamiatka)|Veľký Inovec]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|84000}} || align="right" | 1992 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|184}} || [[Veľký jarok (prírodná pamiatka)|Veľký jarok]]|| [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|8506}} || align="right" | 1964 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || || [[Považský Inovec]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|472}} || [[Veľký Javorník (národná prírodná rezervácia)|Veľký Javorník]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|139500}} || align="right" | 1967 || ŠOP – S-CHKO Kysuce || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1197}} || [[Veľký kopec (chránený areál)|Veľký kopec]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|251300}} || align="right" | 2011 || ŠOP – S-CHKO Latorica || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|822}} || [[Veľký les]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|210900}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|705}} || [[Veľký Milič (národná prírodná rezervácia)|Veľký Milič]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|678100}} || align="right" | 1967 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|848}} || [[Veľký Polom]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|475800}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Kysuce || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|186}} || [[Veľký vrch (prírodná rezervácia)|Veľký vrch]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|476132}} || align="right" | 1967 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|473}} || [[Veporské skalky]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|52200}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|706}} || [[Vernárska tiesňava]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|829400}} || align="right" | 1966 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1144}} || [[Vešeléniho jaskyňa]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1994 || - || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|187}} || [[Veterník (prírodná rezervácia)|Veterník]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|184586}} || align="right" | 1983 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|707}} || [[Vihorlat (národná prírodná rezervácia)|Vihorlat]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|508900}} || align="right" | 1986 || ŠOP – S-CHKO Vihorlat || || || [[Vihorlatské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|709}} || [[Vinianska stráň]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|282400}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Latorica || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|710}} || [[Viniansky hradný vrch]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|519500}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Latorica || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1062}} || [[Vinohrady (chránený areál)|Vinohrady]]|| [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|357860}} || align="right" | 1999 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|900}} || [[Visiace skaly]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|9600}} || align="right" | 1994 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || || [[Považský Inovec]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1132}} || [[Súkromná prírodná rezervácia Vlčia|Vlčia]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|212400}} || align="right" | 2004 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || [[Čergov (pohorie)|Čergov]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|475}} || [[Vlčia skala (prírodná pamiatka)|Vlčia skala]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|14900}} || align="right" | 1952 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|188}} || [[Vlčianske mŕtve rameno]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|82394}} || align="right" | 1983 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|892}} || [[Vlčkovský háj]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|613600}} || align="right" | 1994 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1091}} || [[Vodná nádrž Gemerský Jablonec]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|320290}} || align="right" | 2000 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1001}} || [[Vodná nádrž Petrova Ves]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|348036}} || align="right" | 1996 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|476}} || [[Vodopád Bystrého potoka]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|477}} || [[Vojtovský prameň]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|13}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-CHKO Kysuce || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|783}} || [[Volavčia kolónia]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|22304}} || align="right" | 1992 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|712}} || [[Vozárska]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|766300}} || align="right" | 1966 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|189}} || [[Vozokánsky luh]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|110500}} || align="right" | 1953 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|478}} || [[Vrbické pleso]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | {{nts|7300}} || align="right" | 1975 || ŠOP – S-NAPANT || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|823}} || [[Vrbina]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|344895}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|849}} || [[Vrchslatina]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|180500}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|480}} || [[Vršatské bradlá (prírodná rezervácia)|Vršatské bradlá]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|823900}} || align="right" | 1970 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|481}} || [[Vršatské hradné bralo]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|120500}} || align="right" | 1986 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|190}} || [[Vŕšok]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|14525}} || align="right" | 1965 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|786}} || [[Všivavec]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|341109}} || align="right" | 1992 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|483}} || [[Vtáčnik (národná prírodná rezervácia)|Vtáčnik]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|2456200}} || align="right" | 1950 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || [[Chránená krajinná oblasť Ponitrie|CHKO Ponitrie]] || [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1356}} || [[Vydrica (prírodná rezervácia)|Vydrica]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|4834900}} || align="right" | 2022 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|485}} || [[Vychylovské prahy]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|3829}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-CHKO Kysuce || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|486}} || [[Vychylovské skálie]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|267200}} || align="right" | 1983 || ŠOP – S-CHKO Kysuce || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|484}} || [[Vyhniansky travertín]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|3565}} || align="right" | 1986 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || || [[Štiavnické vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|191}} || [[Vysoká (prírodná rezervácia)|Vysoká]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|805300}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|869}} || [[Vysoký vrch (prírodná rezervácia)|Vysoký vrch]]|| [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|365000}} || align="right" | 1993 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|487}} || [[Vyšehrad (národná prírodná rezervácia)|Vyšehrad]]|| [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|486500}} || align="right" | 1973 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|870}} || [[Vyšná Roveň]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|69800}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|115}} || [[Vyvieračka pod Bachárkou]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1069}} || [[Zaboda]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|207200}} || align="right" | 1999 || ŠOP – S-CHKO Cerová vrchovina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|713}} || [[Zádielska tiesňava]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|2147300}} || align="right" | 1954 || ŠOP – S-NP Slovenský kras || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|383}} || [[Zadná Poľana]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|8554941}} || align="right" | 1953 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || [[Chránená krajinná oblasť Poľana|CHKO Poľana]] || [[Poľana (pohorie)|Poľana]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1189}} || [[Záhrada (chránený areál)|Záhrada]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|200256}} || align="right" | 2010 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|192}} || [[Záhradská]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|12823}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|CHKO Biele Karpaty]] || [[Biele Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|488}} || [[Zajačkova lúka]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|39848}} || align="right" | 1979 || ŠOP – S-CHKO Kysuce || || [[Chránená krajinná oblasť Kysuce|CHKO Kysuce]] || [[Kysucká vrchovina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|193}} || [[Zamarovské jamy]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|64890}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|714}} || [[Zámutovská jelšina]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|6600}} || align="right" | 1981 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || [[Slanské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|715}} || [[Zámutovské skaly]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|306700}} || align="right" | 1980 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || [[Slanské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|792}} || [[Zapikan]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|10000}} || align="right" | 1993 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || [[Slanské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|2265}} || [[Zápoľná]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 2001 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|887}} || [[Zárez Stravného potoka]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|40468}} || align="right" | 1994 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || [[Slanské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|194}} || [[Záruby]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|2999900}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1767}} || [[Záskočská jaskyňa]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 2001 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|723}} || [[Zatínsky luh]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|660600}} || align="right" | 1930 || ŠOP – S-CHKO Latorica || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|716}} || [[Závadské skalky]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|38851}} || align="right" | 1987 || ŠOP – S-NP Slovenský kras || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|717}} || [[Zbojnícky zámok (prírodná rezervácia)|Zbojnícky zámok]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|80000}} || align="right" | 1964 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || [[Slanské vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|718}} || [[Zborovský hradný vrch]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|255100}} || align="right" | 1926 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|719}} || [[Zdychavské skalky]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|25400}} || align="right" | 1988 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|720}} || [[Zejmarská roklina]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|726500}} || align="right" | 1980 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|994}} || [[Zeleň pri Vodárni]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|2348}} || align="right" | 1982 || ŠOP – regionálna správa Bratislava || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|195}} || [[Zelienka]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|825200}} || align="right" | 1980 || ŠOP – S-CHKO Záhorie || || [[Chránená krajinná oblasť Záhorie|CHKO Záhorie]] || [[Borská nížina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|871}} || [[Zemné hradisko]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|559460}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-NP Slovenský kras || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|721}} || [[Zemplínska jelšina]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|514000}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S-CHKO Latorica || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|722}} || [[Zemplínska šírava]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|6224876}} || align="right" | 1968 || ŠOP – S-CHKO Latorica || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|724}} || [[Zlatá brázda]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|16160}} || align="right" | 1990 || ŠOP – S-NP Slovenský raj || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|824}} || [[Zlatá studnička]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|733100}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|489}} || [[Zlatnianske skalky]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|306700}} || align="right" | 1981 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|185}} || [[Zlatniansky luh]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|91400}} || align="right" | 1974 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|850}} || [[Zlatnica]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|1540600}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S- NP Muránska planina || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1105}} || [[Zlepencová terasa]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|12076}} || align="right" | 2001 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1101}} || [[Zliechovský močiar]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|28038}} || align="right" | 2001 || ŠOP – S-CHKO Strážovské vrchy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|196}} || [[Zoborská lesostep]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || align="right" | {{nts|230800}} || align="right" | 1952 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1086}} || [[Zolniansky lahar]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|3242}} || align="right" | 2000 || ŠOP – S-CHKO Poľana || || || [[Zvolenská pahorkatina]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|872}} || [[Zrubárka]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|132500}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Malé Karpaty || || [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]] || [[Malé Karpaty]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1008}} || [[Zvonivá jama]] || [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1996 || SSJ – Správa slovenských jaskýň || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|490}} || [[Žakýlske pleso]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|63800}} || align="right" | 1986 || ŠOP – S-CHKO Štiavnické vrchy || || [[Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy|CHKO Štiavnické vrchy]] || [[Štiavnické vrchy]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|896}} || [[Žalostiná]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|21199}} || align="right" | 1994 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|902}} || [[Teplica (prítok Turca)|Žarnovica]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|18507}} || align="right" | 1994 || ŠOP – S-NP Veľká Fatra || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|990}} || [[Želiezovský park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|132725}} || align="right" | 1984 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1168}} || [[Žernovská jaskyňa]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | neuvedené || align="right" | 1994 || - || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|198}} || [[Žibrica (prírodná rezervácia)|Žibrica]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|686053}} || align="right" | 1954 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|199}} || [[Žihľavník (prírodná rezervácia)|Žihľavník]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|1301800}} || align="right" | 1967 || ŠOP – S-CHKO Biele Karpaty || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|725}} || [[Žipovské mŕtve rameno]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || align="right" | {{nts|22724}} || align="right" | 1990 || ŠOP – regionálna správa Prešov || || || [[Beskydské predhorie]] |- | align="right" | {{Šzochčpsr|200}} || [[Žitavský luh]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|746884}} || align="right" | 1980 || ŠOP – S-CHKO Dunajské luhy || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|992}} || [[Žitavský park]] || [[Chránený areál|CHA]] || align="right" | {{nts|44900}} || align="right" | 1982 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |- | align="right" | {{Šzochčpsr|825}} || [[Žrebíky]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || align="right" | {{nts|1112600}} || align="right" | 1993 || ŠOP – S-CHKO Ponitrie || || || |} == Pozri aj == * [[Zoznam národných parkov na Slovensku]] * [[Zoznam chránených krajinných oblastí na Slovensku]] * [[Národný zoznam navrhovaných území európskeho významu na Slovensku]] * [[Zoznam chránených území na Slovensku podľa okresu]] == Externé odkazy == * [https://data.sopsr.sk/chranene-objekty Zoznam osobitne chránených častí prírody SR] * [https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/17/ Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 17/2003 Z. z., ktorou sa ustanovujú národné prírodné rezervácie a uverejňuje zoznam prírodných rezervácií] – zoznam pôvodných a aktuálnych názvov chránených území, upravené v roku 2003 {{Národné prírodné pamiatky na Slovensku}} [[Kategória:Slovenské zoznamy|Chránené územia na Slovensku]] [[Kategória:Chránené územia na Slovensku| ]] 413oz08plz5p01twa9kn42vaidwphmh 0 322610 8213038 5360321 2026-05-13T06:54:01Z ~2026-28825-71 294704 Doplnil som chybajuce udaje 8213038 wikitext text/x-wiki [[Image:Nine-point circle.svg|thumb|Kružnica deviatich bodov]] '''Kružnica deviatich bodov''' sa nazýva taká [[kružnica]] [[trojuholník]]a, na ktorej ležia jeho nasledujúce body: *stredy strán *päty [[Trojuholník#Výšky, ťažnice a stredné priečky|výšok]] 5€ za kofolku *stredy spojníc vrcholov s ortocentrom (ortocentrum = spoločný bod výšok trojuholníka) Kružnica deviatich bodov sa nazýva tiež '''Feuerbachova kružnica''', pretože nemecký matematik [[Karl Wilhelm Feuerbach]] bol prvý, kto dokázal, že sa kružnica deviatich bodov dotýka [[vpísaná kružnice|vpísanej kružnice]] a [[pripísaná kružnica|pripísaných kružníc]]. [[Image:Circ9pnt3.svg|thumb|Kružnica deviatich bodov sa dotýka vpísanej kružnice a pripísaných kružníc]] Kružnica deviatich bodov je [[rovnoľahlosť|rovnoľahlým]] obrazom [[opísaná kružnica|opísanej kružnice]] so stredom rovnoľahlosti v ťažisku trojuholníka a koeficientom κ = - 0,5. Z toho vyplýva, že jej stred leží na [[Eulerova priamka|Eulerovej priamke]] v strede úsečky, spájajúcej ortocentrum so stredom opísanej kružnice. Jej polomer je polovicou polomeru opísanej kružniceMARIAN KOTLEBA FIKI SULIK JE BOH == Pozri aj == *[[Eulerova priamka]] *[[Kružnica]] *[[Trojuholník]] == Zdroje == {{Preklad|cs|Kružnice devíti bodů|5557002}} [[Kategória:Kružnice]] [[Kategória:Trojuholník]] s7137h5f2dcup55bpuada8a158mlohy 8213039 8213038 2026-05-13T06:55:21Z Vasiľ 2806 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28825-71|~2026-28825-71]] ([[User_talk:~2026-28825-71|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Legobot 5360321 wikitext text/x-wiki [[Image:Nine-point circle.svg|thumb|Kružnica deviatich bodov]] '''Kružnica deviatich bodov''' sa nazýva taká [[kružnica]] [[trojuholník]]a, na ktorej ležia jeho nasledujúce body: *stredy strán *päty [[Trojuholník#Výšky, ťažnice a stredné priečky|výšok]] *stredy spojníc vrcholov s ortocentrom (ortocentrum = spoločný bod výšok trojuholníka) Kružnica deviatich bodov sa nazýva tiež '''Feuerbachova kružnica''', pretože nemecký matematik [[Karl Wilhelm Feuerbach]] bol prvý, kto dokázal, že sa kružnica deviatich bodov dotýka [[vpísaná kružnice|vpísanej kružnice]] a [[pripísaná kružnica|pripísaných kružníc]]. [[Image:Circ9pnt3.svg|thumb|Kružnica deviatich bodov sa dotýka vpísanej kružnice a pripísaných kružníc]] Kružnica deviatich bodov je [[rovnoľahlosť|rovnoľahlým]] obrazom [[opísaná kružnica|opísanej kružnice]] so stredom rovnoľahlosti v ťažisku trojuholníka a koeficientom κ = - 0,5. Z toho vyplýva, že jej stred leží na [[Eulerova priamka|Eulerovej priamke]] v strede úsečky, spájajúcej ortocentrum so stredom opísanej kružnice. Jej polomer je polovicou polomeru opísanej kružnice. == Pozri aj == *[[Eulerova priamka]] *[[Kružnica]] *[[Trojuholník]] == Zdroje == {{Preklad|cs|Kružnice devíti bodů|5557002}} [[Kategória:Kružnice]] [[Kategória:Trojuholník]] ommlv96s4zslm9fptzekatjdj6c29hw 0 331977 8212883 8080724 2026-05-12T19:44:26Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kultúra v Düsseldorfe]] pomocou použitia HotCat 8212883 wikitext text/x-wiki {{Infobox Eurovision | name = Eurovision Song Contest 2011 | theme = ''"Feel your heart beat!"''<br />''"Počúvaj tlkot svojho srdca"'' | image = | semi1 = 10. máj 2011 | semi2 = 12. máj 2011 | final = 14. máj 2011 | slovaksemi = Interný výber | presenters = [[Anke Engelke]]<br />[[Judith Rakers]]<br />[[Stefan Raab]] | host = [[Súbor:EuroGermany2015.svg|25px]] [[ARD]]/[[Nemecká televízia|NDR]] | venue = [[Esprit Arena]]<br />[[Düsseldorf]], [[Nemecko]] | winner = [[Súbor:EuroAzerbaiyán.svg|25px]][[Azerbajdžan]] 1. výhra <br />"Running Scared" | svk = [[Twiins|TWiiNS]] s I´m Still Alive | vote = Do hlasovania sa tradične zapájajú všetky krajiny ročníka. Hlasovanie poroty, ktorá má polovičné slovo v hlasovaní, prebehlo počas generálnej skúšky. Diváci hlasovali počas celého večera. Vyhlasovanie výsledkov vo finále prebehlo tradične: na obrazovke sa objavili body od 1 – 7 a následne hlásateľ oznámil 8 potom 10 a na záver 12 bodov. | entries = 43 | debut = - | return = [[Súbor:EuroAustria.svg|25px]] [[Rakúsko]]<br />[[Súbor:EuroItalia.svg|25px]][[Taliansko]]<br />[[Súbor:EuroSan Marino.svg|25px]][[San Maríno]]<br />[[Súbor:EuroHungría.svg|25px]][[Maďarsko]] | withdraw = –  | null = | con = Eurovision Song Contest | pre = [[Eurovision Song Contest 2010|◄2010]] [[Súbor:EuroNoruega.svg|25px]][[Oslo]] | nex = [[Baku]] [[Súbor:EuroAzerbaiyán.svg|25px]][[Eurovision Song Contest 2012|2012►]] }} [[Súbor:ESC-Arena in Duesseldorf-Stockum, von Sueden.jpg|thumb|275px|Esprit Arena, Düsseldorf]] [[Súbor:Anke Engelke (2010), Judith Rakers (2009) and Stefan Raab (2010).jpg|thumb|275px|Moderátori: [[Anke Engelke]], [[Judith Rakers]] a [[Stefan Raab]] ]] [[Súbor:Ell & Nikki - Azerbaijan (Eurovision Song Contest 2011) cropped 2.jpg|náhľad|Víťazné [[azerbajdžan]]ské duo Ell & Nikki]] '''Eurovision Song Contest 2011''' bol 56. ročník súťaže [[Eurovision Song Contest]]. Uskutočnil sa vo víťaznej krajine predchádzajúceho ročníka, v [[Nemecko|Nemecku]], v meste [[Düsseldorf]]. Semifinálové kolá sa uskutočnili 10. a 12. mája. Finále sa konalo 14. mája; okrem kvalifikantov zo semifinále sa ho zúčastnili aj členovia tzv. Veľkej päťky ([[Nemecko]], [[Francúzsko]], [[Spojené kráľovstvo]], [[Taliansko]] a [[Španielsko]]). Súťaž tradične patrí medzi najsledovanejšie podujatia sveta, podľa oficiálnych údajov [[Európska vysielacia únia|EBU]] sledovalo finále tohoto ročníka približne 70 miliónov divákov.<ref name=e1>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Siim | meno = Jarmo | odkaz na autora = | titul = 70 million saw Eurovision Song Contest Final | url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=36773&_t=70_million_saw_eurovision_song_contest_final | dátum vydania = 31.5.2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 23.9.2012 | vydavateľ = European Broadcasting Union | miesto = Ženeva, Švajčiarsko | jazyk = po anglicky }}</ref> == Slovensko na ESC 2011 == Slovensko v zastúpení [[Slovenská televízia|Slovenskej televízie (STV)]] dvakrát oficiálne vyhlásilo, že sa na 56. ročníku Eurovision Song Contest nezúčastní. Ako dôvod STV uviedla nedostatok financií. Prvýkrát sa STV verejne vyjadrila k neúčasti na ESC 1. decembra 2010. Koncom roka 2010 sa však krajina objavila na oficiálnom zozname zúčastnených krajín. Nové vedenie televízie, ktoré nastúpilo od 1. januára 2011, však už 7. januára neúčasť Slovenska potvrdilo. Napriek tomu Slovensko na zozname zúčastnených krajín zostalo a 17. januára 2011 bolo oficiálne zaradené do druhého semifinále, ktoré sa uskutočnilo 12. mája 2011. Dôvodom bolo, že [[Európska vysielacia únia|EBU]] nedostala formálny dokument o odhlásení Slovenska zo súťaže. [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] nedospela k dohode s EBU ohľadne odpustenia vstupného poplatku. Hľadala preto najefektívnejšie finančné riešenie, ako sa Eurovízie zúčastniť (dôvodom zmeny rozhodnutia bola hrozba vysokej pokuty).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Kočíšek |meno = Lukáš |odkaz na autora = |titul = STV sa nakoniec zúčastní Eurosongu proti svojej vôli. EBU neodpustila poplatok |url = http://medialne.etrend.sk/televizia-spravy/stv-sa-nakoniec-zucastni-eurosongu-proti-svojej-voli-ebu-neodpustila-poplatok.html |dátum vydania = 18.1.2011 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 30.1.2011 |vydavateľ = TREND Holding, s.r.o. |miesto = |jazyk = slovensky |url archívu = https://web.archive.org/web/20110121132144/http://medialne.etrend.sk/televizia-spravy/stv-sa-nakoniec-zucastni-eurosongu-proti-svojej-voli-ebu-neodpustila-poplatok.html |dátum archivácie = 2011-01-21 }}</ref> 18. februára sa verejnosť dozvedela informáciu o reprezentácii Slovenska na Eurovision 2011. Súťaže sa nakoniec zúčastnili spevácke dvojičky [[Twiins]] (Veronika Nízlová a Daniela Nízlová) s piesňou ''I'm Still Alive'', ktorú slovenské publikum malo možnosť prvýkrát počuť v [[Rádio Expres|rádiu Expres]] 4. marca 2011. === Hlasovanie === Twiins skončili v semifinále s 48 bodmi na 12. mieste. Hlasovanie pre Slovensko v 2. semifinále: {| class="wikitable" |- ! Krajina !! počet bodov |- bgcolor="gold" | [[Súbor:EuroUcrania.svg|25px]]'''[[Ukrajina]]''' || '''12''' |- bgcolor="silver" | [[Súbor:EuroMoldavia.svg|25px]][[Moldavsko]] || 7 |- bgcolor="#CC9966" | [[Súbor:EuroBosnia-Herzegovina.svg|25px]][[Bosna a Hercegovina]] || 6 |- | [[Súbor:EuroIrlanda.svg|25px]][[Írsko]] || 5 |- | [[Súbor:EuroAustria.svg|25px]][[Rakúsko]] || 3 |- | [[Súbor:EuroBélgica.svg|25px]][[Belgicko]] || 3 |- | [[Súbor:EuroMacedonia.svg|25px]][[Severné Macedónsko]] || 3 |- | [[Súbor:EuroEslovenia.svg|25px]][[Slovinsko]] || 3 |- | [[Súbor:EuroRumania.svg|25px]][[Rumunsko]] || 3 |- | [[Súbor:EuroBielorrusia.svg|25px]][[Bielorusko]] || 3 |} Hlasovanie Slovenska v 2. semifinále: {| class="wikitable" |- ! Krajina !! Počet bodov |- bgcolor="gold" | [[Súbor:EuroBosnia-Herzegovina.svg|25px]]'''[[Bosna a Hercegovina]]''' || '''12''' |- bgcolor="silver" | [[Súbor:EuroUcrania.svg|25px]][[Ukrajina]] || 10 |- bgcolor="CC9966" | [[Súbor:EuroEslovenia.svg|25px]][[Slovinsko]] || 8 |- | [[Súbor:EuroSuecia.svg|25px]]''[[Švédsko]]'' || ''7'' |- | [[Súbor:EuroRumania.svg|25px]][[Rumunsko]] | 6 |- | [[Súbor:EuroAustria.svg|25px]][[Rakúsko]] || 5 |- | [[Súbor:EuroMoldavia.svg|25px]][[Moldavsko]] || 4 |- | [[Súbor:EuroDinamarca.svg|25px]][[Dánsko]] || 3 |- | [[Súbor:EuroIrlanda.svg|25px]][[Írsko]] || 2 |- | [[Súbor:EuroBielorrusia.svg|25px]][[Bielorusko]] || 1 |} Hlasovanie Slovenska vo finále: {| class="wikitable" |- ! Krajina !! Počet bodov |- bgcolor="gold" | [[Súbor:EuroUcrania.svg|25px]]'''[[Ukrajina]]''' || '''12''' |- bgcolor="silver" | [[Súbor:EuroSuecia.svg|25px]][[Švédsko]] || 10 |- bgcolor="CC9966" | [[Súbor:EuroIrlanda.svg|25px]][[Írsko]] || 8 |- | [[Súbor:EuroAzerbaiyán.svg|25px]]''[[Azerbajdžan]]'' || ''7'' |- | [[Súbor:EuroDinamarca.svg|25px]][[Dánsko]] | 6 |- | [[Súbor:EuroMoldavia.svg|25px]][[Moldavsko]] || 5 |- | [[Súbor:EuroSuiza.svg|25px]][[Švajčiarsko]] || 4 |- | [[Súbor:EuroAustria.svg|25px]][[Rakúsko]] || 3 |- | [[Súbor:EuroEspaña.svg|25px]][[Španielsko]] || 2 |- | [[Súbor:EuroEslovenia.svg|25px]][[Slovinsko]] || 1 |} Kurzívou je označený víťaz danej časti. == Miesto konania == 10. októbra 2010 bola za miesto konania súťaže vyhlásená Esprit arena v [[Düsseldorf]]e. [[Nemecko]] bude usporiadateľom Eurovízie prvýkrát od spojenia dvoch nemeckých krajín. Taktiež prvýkrát od zavedenia Veľkej päťky v roku 2000 usporiada Eurovision jej člen. Ponuku od stanice NDR (Norddeutscher Rundfunk) na usporiadanie súťaže dostalo 23 nemeckých miest. Záujem prejavilo osem: [[Berlín]],[[Hamburg]], [[Hannover]], [[Gelsenkirchen]], [[Düsseldorf]], [[Kolín nad Rýnom]], [[Frankfurt nad Mohanom]] a [[Mníchov]]. 21. augusta 2010 boli verejne prezentované 4 mestá, ktoré oficiálne podali prihlášku: * Berlín: veľký stan pri hangároch [[Letisko Berlín-Tempelhof|bývalého letiska Berlín-Tempelhof]] * Düsseldorf: Esprit Aréna * Hamburg: Hamburské výstavisko * Hannover: Hannoverské výstavisko <div style="position: relative;"> [[Súbor:ESC 2011 Potential host cities.svg|250px|link=]] {{Image label|x=0.345 |y=0.21 |scale=500|text=<small>'''[[Berlín]]'''</small> [[Súbor:Red pog.svg|6px|link=Berlín]]}} {{Image label|x=0.233 |y=0.125 |scale=500|text=[[Súbor:Red pog.svg|6px|link=Hamburg]] <small>'''[[Hamburg]]'''</small>}} {{Image label|x=0.206 |y=0.218 |scale=500|text=[[Súbor:Red pog.svg|6px|link=Hannover]] <small>'''[[Hannover]]'''</small>}} {{Image label|x=0.071 |y=0.295 |scale=500|text=[[Súbor:Red pog.svg|6px|link=Gelsenkirchen]] <small>[[Gelsenkirchen]]</small>}} {{Image label|x=0.062 |y=0.320 |scale=500|text=[[Súbor:Red pog.svg|6px|link=Düsseldorf]] '''[[Düsseldorf]]'''}} {{Image label|x=0.066 |y=0.345 |scale=500|text=[[Súbor:Red pog.svg|6px|link=Kolín nad Rýnom]] <small>[[Kolín nad Rýnom]]</small>}} {{Image label|x=0.146 |y=0.415 |scale=500|text=[[Súbor:Red pog.svg|6px|link=Frankfurt nad Mohanom]] <small>[[Frankfurt nad Mohanom]]</small>}} {{Image label|x=0.244 |y=0.596 |scale=500|text=<small>[[Mníchov]]</small> [[Súbor:Red pog.svg|6px|link=Mníchov]]}} </div> {{Legend|#AACCFF|outline=black|Oblasť vysielania (NDR)}} == Účastníci == === Rozdelenie košov === {| class="wikitable" |- !style="background-color:#4876FF"| 1. semifinále !style="background-color:#FFFF00"| 2. semifinále |} {| class="wikitable" |- ! Kôš 1 !! Kôš 2 !! Kôš 3 !! Kôš 4 !! Kôš 5 !! Kôš 6 |- !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroAlbania.svg|25px]] [[Albánsko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroDinamarca.svg|25px]][[Dánsko]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroAzerbaiyán.svg|25px]][[Azerbajdžan]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroArmenia.svg|25px]][[Arménsko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroIrlanda.svg|25px]][[Írsko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroAustria.svg|25px]][[Rakúsko]] |- !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroBosnia-Herzegovina.svg|25px]][[Bosna a Hercegovina]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroEstonia.svg|25px]][[Estónsko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroBielorrusia.svg|25px]][[Bielorusko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroBélgica.svg|25px]][[Belgicko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroLetonia.svg|25px]][[Lotyšsko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroBulgaria.svg|25px]][[Bulharsko]] |- !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroCroacia.svg|25px]][[Chorvátsko]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroFinlandia.svg|25px]][[Fínsko]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroGeorgia.svg|25px]][[Gruzínsko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroChipre.svg|25px]][[Cyprus]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroLituania.svg|25px]][[Litva]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroHungría.svg|25px]][[Maďarsko]] |- !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroMacedonia.svg|25px]][[Severné Macedónsko]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroIslandia.svg|25px]][[Island]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroIsrael.svg|25px]][[Izrael]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroGrecia.svg|25px]][[Grécko]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroMalta.svg|25px]][[Malta]] !style="background-color:#4876FF"| [[Poľsko]] |- !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroSrbija.svg|25px]][[Srbsko]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroNoruega.svg|25px]][[Nórsko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroMoldavia.svg|25px]][[Moldavsko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroPaíses Bajos.svg|25px]][[Holandsko]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroPortugal.svg|25px]][[Portugalsko]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroSan Marino.svg|25px]][[San Maríno]] |- !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroEslovenia.svg|25px]][[Slovinsko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroSuecia.svg|25px]][[Švédsko]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroRusia.svg|25px]][[Rusko]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroTurquía.svg|25px]][[Turecko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroRumania.svg|25px]][[Rumunsko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroEslovaquia.svg|25px]][[Slovensko]] |- !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroSuiza.svg|25px]][[Švajčiarsko]] || !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroUcrania.svg|25px]][[Ukrajina]] || || || |} === Semifinále === V dvoch semifinálových kolách sa spolu zúčastnilo 38 krajín. ==== 1. semifinále ==== * V 1. semifinále má možnosť hlasovať všetkých 19 zúčastnených krajín, Španielsko a Spojené kráľovstvo. * Po prvýkrát na Eurovision Song Contest zaznela [[swahilčina]] {| class="wikitable sortable" |- ! Číslo !! Krajina !! Jazyk !! Interpret !! Pieseň !! Slovenský preklad !! Miesto !! Body |- bgcolor="red" | 01 || [[Poľsko]] | [[Poľština|poľsky]] | Magdalena Tul | Jestem | Ja som | 19 | 18 |- bgcolor="red" | 02 || [[Súbor:EuroNoruega.svg|25px]][[Nórsko]] | [[Angličtina|Anglicky]]<br />[[Swahilčina|swahilsky]] | Stella Mwangi | Haba Haba | Pomali | 17 | 30 |- bgcolor="red" | 03 || [[Súbor:EuroAlbania.svg|25px]] [[Albánsko]] || [[Angličtina|Anglicky]]<br />[[Albánčina|Albánsky]] || Aurela Gaçe || Feel the Passion || Pocit vášne | 13 | 47 |- bgcolor="red" | 04 || [[Súbor:EuroArmenia.svg|25px]][[Arménsko]] || [[Angličtina|anglicky]] | Emmy || Boom-Boom || Bum-Bum | 12 | 54 |- bgcolor="red" | 05 || [[Súbor:EuroTurquía.svg|25px]][[Turecko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Yüksek Sadakat | Live it up | Žiť až | 14 | 47 |- bgcolor="silver" | 06 || [[Súbor:EuroSrbija.svg|25px]][[Srbsko]] | [[Srbčina|srbsky]] | Nina | Čaroban | Magický | 8 | 67 |- bgcolor="silver" | 07 || [[Súbor:EuroRusia.svg|25px]][[Rusko]] | [[Angličtina|Anglicky]]<br />[[Ruština|rusky]] | Alexej Vorobiov | Get you | Vám | 9 | 64 |- bgcolor="silver" | 08 || [[Súbor:EuroSuiza.svg|25px]][[Švajčiarsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Anna Rossinelli | In Love For A While | V láske na chvíľu | 10 | 55 |- bgcolor="silver" | 09 || [[Súbor:EuroGeorgia.svg|25px]][[Gruzínsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Eldrine | One more Day | Jeden deň | 6 | 74 |- bgcolor="silver" | 10 || [[Súbor:EuroFinlandia.svg|25px]][[Fínsko]] || [[Angličtina|anglicky]] || Paradise Oskar || Da Da Dam || - | 3 | 103 |- bgcolor="red" | 11 || [[Súbor:EuroMalta.svg|25px]][[Malta]] | [[Angličtina|anglicky]] | Glen Vella | One Life | Jeden život | 11 | 54 |- bgcolor="red" | 12 || [[Súbor:EuroSan Marino.svg|25px]][[San Maríno]] | [[Angličtina|anglicky]] | Senit | Stand By | Byť v pohotovosti | 16 | 34 |- bgcolor="red" | 13 || [[Súbor:EuroCroacia.svg|25px]][[Chorvátsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Daria | Celebrate | Oslavovať | 15 | 41 |- bgcolor="silver" | 14 || [[Súbor:EuroIslandia.svg|25px]][[Island]] | [[Angličtina|anglicky]] | Sigurjónovi priatelia | Coming Home | Vrátiť sa domov | 4 | 100 |- bgcolor="silver" | 15 || [[Súbor:EuroHungría.svg|25px]][[Maďarsko]] | [[Angličtina|anglicky]]<br />[[Maďarčina|maďarsky]] | Kati Wolf | What about My Dreams? | A čo moje sny? | 7 | 72 |- bgcolor="red" | 16 || [[Súbor:EuroPortugal.svg|25px]][[Portugalsko]] | [[Portugalčina|portugalsky]] | Homens da Luta | A luta é alegria | Boj je radosť | 18 | 22 |- bgcolor="silver" | 17 | [[Súbor:EuroLituania.svg|25px]][[Litva]] | [[Angličtina|Anglicky]]<br />[[Francúzština|francúzsky]] | Evelina Sašenko | C’est ma vie | Je to môj život | 5 | 81 |- bgcolor="silver" | 18 || [[Súbor:EuroAzerbaiyán.svg|25px]][[Azerbajdžan]] | [[Angličtina|anglicky]] | [[Eldar Gasimov|Ell]] & [[Nigar Džamalová|Nikki]] | Running Scared | Utekám v strachu | 2 | 122 |- bgcolor="gold" | 19 || [[Súbor:EuroGrecia.svg|25px]][[Grécko]] | [[Angličtina|Anglicky]]<br />[[Gréčtina|grécky]] | Loukas Giorkas a Stereo Mike | Watch My Dance | Sleduj môj tanec | 1 | 133 |} ==== 2. semifinále ==== * V 2. semifinále má možnosť hlasovať všetkých 19 zúčastnených krajín, Francúzsko, Nemecko a Taliansko. {| class="wikitable sortable" |- ! Číslo !! Krajina !! Jazyk !! Interpret !! Pieseň !! Slovenský preklad !! Miesto !! Body |- bgcolor="silver" | 1 || [[Súbor:EuroBosnia-Herzegovina.svg|25px]][[Bosna a Hercegovina]] | [[Angličtina|Anglicky]]<br />[[Bosniačtina|Bosniacky]] | Dino Merlin | Love In Rewind | Pretočená láska | 5 | 109 |- bgcolor="silver" | 2 || [[Súbor:EuroAustria.svg|25px]][[Rakúsko]] | [[Angličtina|Anglicky]] | Nadine Beiler | The Secret Is Love | Láska je tajomstvo | 8 | 69 |- bgcolor="red" | 3 || [[Súbor:EuroPaíses Bajos.svg|25px]][[Holandsko]] | [[Angličtina|Anglicky]] | 3JS | Never Alone | Nikdy sám | 19 | 13 |- bgcolor="red" | 4 || [[Súbor:EuroBélgica.svg|25px]][[Belgicko]] | [[Angličtina|Anglicky]] | Witloof Bay | With Love Baby | S láskou Baby | 11 | 53 |- bgcolor="red" | 5 || [[Súbor:EuroEslovaquia.svg|25px]][[Slovensko]] | [[Angličtina|Anglicky]] | [[Twiins|TWiiNS]] | I´m Still Alive | Ešte žijem | 12 | 48 |- bgcolor="silver" | 6 || [[Súbor:EuroUcrania.svg|25px]][[Ukrajina]] | [[Angličtina|Anglicky]] | Mika Newton | Angels | Anjeli | 7 | 81 |- bgcolor="silver" | 7 || [[Súbor:EuroMoldavia.svg|25px]][[Moldavsko]] | [[Angličtina|Anglicky]] | Zdob şi Zdub | So Lucky | Tak Lucky | 10 | 54 |- bgcolor="gold" | 8 || [[Súbor:EuroSuecia.svg|25px]][[Švédsko]] | [[Angličtina|Anglicky]] | Eric Saade | Popular | Populárny | 1 | 155 |- bgcolor="red" | 9 || [[Súbor:EuroChipre.svg|25px]][[Cyprus]] | [[Gréčtina|Grécky]] | Christos Mylordos | "San Aggelos S'agapisa"<br />(Σαν άγγελος σ'αγάπησα) | Rovnako ako anjel tak vás milujem aj ja | 18 | 16 |- bgcolor="red" | 10 || [[Súbor:EuroBulgaria.svg|25px]][[Bulharsko]] | [[Bulharčina|Bulharsky]] | Poli Genova | Na Inat (На инат) | Tvrdohlavý | 13 | 48 |- bgcolor="red" | 11 || [[Súbor:EuroMacedonia.svg|25px]][[Severné Macedónsko]] | [[Macedónčina|Macedónsky]]<br />[[Angličtina|Anglicky]] | Vlatko Ilievski | Rusinka (Русинкa) | Ruska | 16 | 36 |- bgcolor="red" | 12 || [[Súbor:EuroIsrael.svg|25px]][[Izrael]] | [[Hebrejčina|Hebrejsky]]<br />[[Angličtina|Anglicky]] | Dana International | Ding Dong |  –  | 15 | 38 |- bgcolor="silver" | 13 || [[Súbor:EuroEslovenia.svg|25px]][[Slovinsko]] | [[Angličtina|Anglicky]] | Maja Keuc | No One | Nikto | 3 | 112 |- bgcolor="silver" | 14 || [[Súbor:EuroRumania.svg|25px]][[Rumunsko]] | [[Angličtina|Anglicky]] | Hotel FM | Change | Zámena | 4 | 111 |- bgcolor="silver" | 15 || [[Súbor:EuroEstonia.svg|25px]][[Estónsko]] | [[Angličtina|Anglicky]] | Getter Jaani | Rockefeller Street | Rokefelerova ulica | 9 | 60 |- bgcolor="red" | 16 || [[Súbor:EuroBielorrusia.svg|25px]][[Bielorusko]] | [[Angličtina|Anglicky]] | Anastasia Vinnikova | I love Belarus | Milujem Bielorusko | 14 | 45 |- bgcolor="red" | 17 || [[Súbor:EuroLetonia.svg|25px]][[Lotyšsko]] | [[Angličtina|Anglicky]] | Musiqq | Angel In Disguise | Anjel v prestrojení | 17 | 25 |- bgcolor="silver" | 18 || [[Súbor:EuroDinamarca.svg|25px]][[Dánsko]] | [[Angličtina|Anglicky]] | A Friend In London | New Tomorrow | Nový zajtrajšok | 2 | 135 |- bgcolor="silver" | 19 || [[Súbor:EuroIrlanda.svg|25px]][[Írsko]] | [[Angličtina|Anglicky]] | Jedward | Lipstick | Rúž | 5 | 109 |} === Finále === * Automatickými finalistami sú krajiny "Veľkej päťky". Ide o krajiny, ktoré najviac finančne prispievajú do rozpočtu [[Európska vysielacia únia|Európskej vysielacej únie (EBU)]]. * Z každého semifinále sa kvalifikovalo 10 krajín. * Hlasovacie právo majú všetky zúčastnené krajiny tohto ročníka. {| class="wikitable sortable" |- ! Číslo !! Krajina !! Jazyk !! Intrepret !! Pieseň !! Slovenský preklad !! Miesto !! Body |- | 01 || [[Súbor:EuroFinlandia.svg|25px]][[Fínsko]] || [[Angličtina|Anglicky]] || Paradise Oskar || Da Da Dam || - | 21 | 57 |- | 02 || [[Súbor:EuroBosnia-Herzegovina.svg|25px]][[Bosna a Hercegovina]] | [[Angličtina|Anglicky]]<br />[[Bosniačtina|Bosniacky]] | Dino Merlin | Love In Rewind | Pretočená láska | 6 | 125 |- | 03 || [[Súbor:EuroDinamarca.svg|25px]][[Dánsko]] | [[Angličtina|Anglicky]] | A Friend In London | New Tomorrow | Nový zajtrajšok | 5 | 134 |- | 04 | [[Súbor:EuroLituania.svg|25px]][[Litva]] | [[Angličtina|Anglicky]]<br />[[Francúzština|Francúzsky]] | Evelina Sašenko | C’est ma vie | Je to môj život | 19 | 63 |- | 05 || [[Súbor:EuroHungría.svg|25px]][[Maďarsko]] | [[Angličtina|Anglicky]]<br />[[Maďarčina|Maďarsky]] | Kati Wolf | What about My Dreams? | A čo moje sny? | 22 | 53 |- | 06 || [[Súbor:EuroIrlanda.svg|25px]][[Írsko]] | [[Angličtina|Anglicky]] | Jedward | Lipstick | Rúž | 8 | 119 |- bgcolor="CC9966" | 07 || [[Súbor:EuroSuecia.svg|25px]][[Švédsko]] | [[Angličtina|Anglicky]] | Eric Saade | Popular | Populárny | 3 | 185 |- | 08 || [[Súbor:EuroEstonia.svg|25px]][[Estónsko]] | [[Angličtina|Anglicky]] | Getter Jaani | Rockefeller Street | Rokefelerova ulica | 24 | 44 |- | 09 || [[Súbor:EuroGrecia.svg|25px]][[Grécko]] | [[Angličtina|Anglicky]]<br />[[Gréčtina|Grécky]] | Loukas Giorkas a Stereo Mike | Watch My Dance | Sleduj môj tanec | 7 | 120 |- | 10 || [[Súbor:EuroRusia.svg|25px]][[Rusko]] | [[Angličtina|Anglicky]]<br />[[Ruština|Rusky]] | Alexey Vorobyov | Get you | Vám | 16 | 77 |- | 11 | [[Súbor:EuroFrancia (1794-1815, 1830-1974).svg|25px]][[Francúzsko]] || [[Korzičtina|Korzicky]] || Amaury Vassili || Sonniu || Sen | 15 | 82 |- bgcolor="silver" | 12 | [[Súbor:EuroItalia.svg|25px]][[Taliansko]] || [[Taliančina|Taliansky]]<br />[[Angličtina|Anglicky]] || Raphael Gualazzi || Madness of Love || Šialenstvo lásky | 2 | 189 |- bgcolor="red" | 13 || [[Súbor:EuroSuiza.svg|25px]][[Švajčiarsko]] | [[Angličtina|Anglicky]] | Anna Rossinelli | In Love For A While | V láske na chvíľu | 25 | 19 |- | 14 | [[Súbor:EuroUnitedKingdom2015.svg|25px]][[Spojené kráľovstvo]] || [[Angličtina|Anglicky]] || Blue || I Can || Ja môžem | 11 | 100 |- | 15 || [[Súbor:EuroMoldavia.svg|25px]][[Moldavsko]] | [[Angličtina|Anglicky]] | Zdob şi Zdub | So Lucky | Tak Lucky | 12 | 97 |- | 16 | [[Súbor:EuroGermany2015.svg|25px]][[Nemecko]] || [[Angličtina|Anglicky]] || [[Lena Meyer-Landrut]] || Taken by a stranger || Prijatý cudzinec | 10 | 107 |- | 17 || [[Súbor:EuroRumania.svg|25px]][[Rumunsko]] | [[Angličtina|Anglicky]] | Hotel FM | Change | Zámena | 17 | 77 |- | 18 || [[Súbor:EuroAustria.svg|25px]][[Rakúsko]] | [[Angličtina|Anglicky]] | Nadine Beiler | The Secret Is Love | Láska je tajomstvo | 18 | 64 |- bgcolor="gold" | 19 || [[Súbor:EuroAzerbaiyán.svg|25px]][[Azerbajdžan]] | [[Angličtina|Anglicky]] | Eldar Gasimov & Nigar Camal | Running Scared | Utekám v strachu | 1 | 221 |- | 20 || [[Súbor:EuroEslovenia.svg|25px]][[Slovinsko]] | [[Angličtina|Anglicky]] | Maja Keuc | No One | Nikto | 13 | 96 |- | 21 || [[Súbor:EuroIslandia.svg|25px]][[Island]] | [[Angličtina|Anglicky]] | Sigurjónový priatelia | Coming Home | Vrátiť sa domov | 20 | 61 |- | 22 | [[Súbor:EuroEspaña.svg|25px]][[Španielsko]] || [[Španielčina|Španielsky]] || Lucía Peréz || „Que me quiten lo bailao“ | Nemôžem odnášať dobré veci keď som žil | 23 | 50 |- | 23 || [[Súbor:EuroUcrania.svg|25px]][[Ukrajina]] | [[Angličtina|Anglicky]] | Mika Newton | Angels | Anjeli | 4 | 159 |- | 24 || [[Súbor:EuroSrbija.svg|25px]][[Srbsko]] | [[Srbčina|Srbsky]] | Nina | Čaroban | Magický | 14 | 85 |- | 25 || [[Súbor:EuroGeorgia.svg|25px]][[Gruzínsko]] | [[Angličtina|Anglicky]] | Eldrine | One more Day | Jeden deň | 9 | 110 |} == Návraty == Títo interpreti sa vrátili po minulej účasti aj do tohto ročníka. {| class="wikitable" |- ! Interpret !! Krajina !! Minulé účasti !! Umiestnenie na minulej účasti !! Umiestnenie |- | Dino Merlin || [[Súbor:EuroBosnia-Herzegovina.svg|25px]][[Bosna a Hercegovina]] || [[1999]] || 7.miesto || 6.miesto |- | Lena Meyer-Landrut || [[Súbor:EuroGermany2015.svg|25px]][[Nemecko]] || [[Eurovision Song Contest 2010|2010]] || Výhra || 10.miesto |- | Gunnar Ólafsson (súčasťou Sigurjónových priateľov) || [[Súbor:EuroIslandia.svg|25px]][[Island]] || [[Eurovision Song Contest 2001|2001]] (ako súčasť Two Tricky) || 22. miesto || 20.miesto |- | [[Twiins]] || [[Súbor:EuroEslovaquia.svg|25px]][[Slovensko]] || [[Eurovision Song Contest 2008|2008]] (ako vokály Terezy Kenrndlovej) [[Súbor:EuroCzechia.svg|25px]] || 18.miesto (v semifinále) || 12. miesto (v semi-finále) |- | Zdob şi Zdub || [[Súbor:EuroMoldavia.svg|25px]][[Moldavsko]] || [[Eurovision Song Contest 2005|2005]] || 6.miesto || 12.miesto |- | Dana International || [[Súbor:EuroIsrael.svg|25px]][[Izrael]] || [[Eurovision Song Contest 1998|1998]] || Výhra || 15.miesto (v semifinále) |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Eurovision 2011}} {{Eurovision Song Contest}} [[Kategória:Veľká cena Eurovízie]] [[Kategória:2011 v Nemecku]] [[Kategória:Kultúra v Düsseldorfe]] eyrujy70rsaxu1e2i68tjqq42a2xw5x 8212884 8212883 2026-05-12T19:44:42Z Jetam2 30982 zmena poradia v [[Kategória:Veľká cena Eurovízie]]: "2011" pomocou použitia HotCat 8212884 wikitext text/x-wiki {{Infobox Eurovision | name = Eurovision Song Contest 2011 | theme = ''"Feel your heart beat!"''<br />''"Počúvaj tlkot svojho srdca"'' | image = | semi1 = 10. máj 2011 | semi2 = 12. máj 2011 | final = 14. máj 2011 | slovaksemi = Interný výber | presenters = [[Anke Engelke]]<br />[[Judith Rakers]]<br />[[Stefan Raab]] | host = [[Súbor:EuroGermany2015.svg|25px]] [[ARD]]/[[Nemecká televízia|NDR]] | venue = [[Esprit Arena]]<br />[[Düsseldorf]], [[Nemecko]] | winner = [[Súbor:EuroAzerbaiyán.svg|25px]][[Azerbajdžan]] 1. výhra <br />"Running Scared" | svk = [[Twiins|TWiiNS]] s I´m Still Alive | vote = Do hlasovania sa tradične zapájajú všetky krajiny ročníka. Hlasovanie poroty, ktorá má polovičné slovo v hlasovaní, prebehlo počas generálnej skúšky. Diváci hlasovali počas celého večera. Vyhlasovanie výsledkov vo finále prebehlo tradične: na obrazovke sa objavili body od 1 – 7 a následne hlásateľ oznámil 8 potom 10 a na záver 12 bodov. | entries = 43 | debut = - | return = [[Súbor:EuroAustria.svg|25px]] [[Rakúsko]]<br />[[Súbor:EuroItalia.svg|25px]][[Taliansko]]<br />[[Súbor:EuroSan Marino.svg|25px]][[San Maríno]]<br />[[Súbor:EuroHungría.svg|25px]][[Maďarsko]] | withdraw = –  | null = | con = Eurovision Song Contest | pre = [[Eurovision Song Contest 2010|◄2010]] [[Súbor:EuroNoruega.svg|25px]][[Oslo]] | nex = [[Baku]] [[Súbor:EuroAzerbaiyán.svg|25px]][[Eurovision Song Contest 2012|2012►]] }} [[Súbor:ESC-Arena in Duesseldorf-Stockum, von Sueden.jpg|thumb|275px|Esprit Arena, Düsseldorf]] [[Súbor:Anke Engelke (2010), Judith Rakers (2009) and Stefan Raab (2010).jpg|thumb|275px|Moderátori: [[Anke Engelke]], [[Judith Rakers]] a [[Stefan Raab]] ]] [[Súbor:Ell & Nikki - Azerbaijan (Eurovision Song Contest 2011) cropped 2.jpg|náhľad|Víťazné [[azerbajdžan]]ské duo Ell & Nikki]] '''Eurovision Song Contest 2011''' bol 56. ročník súťaže [[Eurovision Song Contest]]. Uskutočnil sa vo víťaznej krajine predchádzajúceho ročníka, v [[Nemecko|Nemecku]], v meste [[Düsseldorf]]. Semifinálové kolá sa uskutočnili 10. a 12. mája. Finále sa konalo 14. mája; okrem kvalifikantov zo semifinále sa ho zúčastnili aj členovia tzv. Veľkej päťky ([[Nemecko]], [[Francúzsko]], [[Spojené kráľovstvo]], [[Taliansko]] a [[Španielsko]]). Súťaž tradične patrí medzi najsledovanejšie podujatia sveta, podľa oficiálnych údajov [[Európska vysielacia únia|EBU]] sledovalo finále tohoto ročníka približne 70 miliónov divákov.<ref name=e1>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Siim | meno = Jarmo | odkaz na autora = | titul = 70 million saw Eurovision Song Contest Final | url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=36773&_t=70_million_saw_eurovision_song_contest_final | dátum vydania = 31.5.2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 23.9.2012 | vydavateľ = European Broadcasting Union | miesto = Ženeva, Švajčiarsko | jazyk = po anglicky }}</ref> == Slovensko na ESC 2011 == Slovensko v zastúpení [[Slovenská televízia|Slovenskej televízie (STV)]] dvakrát oficiálne vyhlásilo, že sa na 56. ročníku Eurovision Song Contest nezúčastní. Ako dôvod STV uviedla nedostatok financií. Prvýkrát sa STV verejne vyjadrila k neúčasti na ESC 1. decembra 2010. Koncom roka 2010 sa však krajina objavila na oficiálnom zozname zúčastnených krajín. Nové vedenie televízie, ktoré nastúpilo od 1. januára 2011, však už 7. januára neúčasť Slovenska potvrdilo. Napriek tomu Slovensko na zozname zúčastnených krajín zostalo a 17. januára 2011 bolo oficiálne zaradené do druhého semifinále, ktoré sa uskutočnilo 12. mája 2011. Dôvodom bolo, že [[Európska vysielacia únia|EBU]] nedostala formálny dokument o odhlásení Slovenska zo súťaže. [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] nedospela k dohode s EBU ohľadne odpustenia vstupného poplatku. Hľadala preto najefektívnejšie finančné riešenie, ako sa Eurovízie zúčastniť (dôvodom zmeny rozhodnutia bola hrozba vysokej pokuty).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Kočíšek |meno = Lukáš |odkaz na autora = |titul = STV sa nakoniec zúčastní Eurosongu proti svojej vôli. EBU neodpustila poplatok |url = http://medialne.etrend.sk/televizia-spravy/stv-sa-nakoniec-zucastni-eurosongu-proti-svojej-voli-ebu-neodpustila-poplatok.html |dátum vydania = 18.1.2011 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 30.1.2011 |vydavateľ = TREND Holding, s.r.o. |miesto = |jazyk = slovensky |url archívu = https://web.archive.org/web/20110121132144/http://medialne.etrend.sk/televizia-spravy/stv-sa-nakoniec-zucastni-eurosongu-proti-svojej-voli-ebu-neodpustila-poplatok.html |dátum archivácie = 2011-01-21 }}</ref> 18. februára sa verejnosť dozvedela informáciu o reprezentácii Slovenska na Eurovision 2011. Súťaže sa nakoniec zúčastnili spevácke dvojičky [[Twiins]] (Veronika Nízlová a Daniela Nízlová) s piesňou ''I'm Still Alive'', ktorú slovenské publikum malo možnosť prvýkrát počuť v [[Rádio Expres|rádiu Expres]] 4. marca 2011. === Hlasovanie === Twiins skončili v semifinále s 48 bodmi na 12. mieste. Hlasovanie pre Slovensko v 2. semifinále: {| class="wikitable" |- ! Krajina !! počet bodov |- bgcolor="gold" | [[Súbor:EuroUcrania.svg|25px]]'''[[Ukrajina]]''' || '''12''' |- bgcolor="silver" | [[Súbor:EuroMoldavia.svg|25px]][[Moldavsko]] || 7 |- bgcolor="#CC9966" | [[Súbor:EuroBosnia-Herzegovina.svg|25px]][[Bosna a Hercegovina]] || 6 |- | [[Súbor:EuroIrlanda.svg|25px]][[Írsko]] || 5 |- | [[Súbor:EuroAustria.svg|25px]][[Rakúsko]] || 3 |- | [[Súbor:EuroBélgica.svg|25px]][[Belgicko]] || 3 |- | [[Súbor:EuroMacedonia.svg|25px]][[Severné Macedónsko]] || 3 |- | [[Súbor:EuroEslovenia.svg|25px]][[Slovinsko]] || 3 |- | [[Súbor:EuroRumania.svg|25px]][[Rumunsko]] || 3 |- | [[Súbor:EuroBielorrusia.svg|25px]][[Bielorusko]] || 3 |} Hlasovanie Slovenska v 2. semifinále: {| class="wikitable" |- ! Krajina !! Počet bodov |- bgcolor="gold" | [[Súbor:EuroBosnia-Herzegovina.svg|25px]]'''[[Bosna a Hercegovina]]''' || '''12''' |- bgcolor="silver" | [[Súbor:EuroUcrania.svg|25px]][[Ukrajina]] || 10 |- bgcolor="CC9966" | [[Súbor:EuroEslovenia.svg|25px]][[Slovinsko]] || 8 |- | [[Súbor:EuroSuecia.svg|25px]]''[[Švédsko]]'' || ''7'' |- | [[Súbor:EuroRumania.svg|25px]][[Rumunsko]] | 6 |- | [[Súbor:EuroAustria.svg|25px]][[Rakúsko]] || 5 |- | [[Súbor:EuroMoldavia.svg|25px]][[Moldavsko]] || 4 |- | [[Súbor:EuroDinamarca.svg|25px]][[Dánsko]] || 3 |- | [[Súbor:EuroIrlanda.svg|25px]][[Írsko]] || 2 |- | [[Súbor:EuroBielorrusia.svg|25px]][[Bielorusko]] || 1 |} Hlasovanie Slovenska vo finále: {| class="wikitable" |- ! Krajina !! Počet bodov |- bgcolor="gold" | [[Súbor:EuroUcrania.svg|25px]]'''[[Ukrajina]]''' || '''12''' |- bgcolor="silver" | [[Súbor:EuroSuecia.svg|25px]][[Švédsko]] || 10 |- bgcolor="CC9966" | [[Súbor:EuroIrlanda.svg|25px]][[Írsko]] || 8 |- | [[Súbor:EuroAzerbaiyán.svg|25px]]''[[Azerbajdžan]]'' || ''7'' |- | [[Súbor:EuroDinamarca.svg|25px]][[Dánsko]] | 6 |- | [[Súbor:EuroMoldavia.svg|25px]][[Moldavsko]] || 5 |- | [[Súbor:EuroSuiza.svg|25px]][[Švajčiarsko]] || 4 |- | [[Súbor:EuroAustria.svg|25px]][[Rakúsko]] || 3 |- | [[Súbor:EuroEspaña.svg|25px]][[Španielsko]] || 2 |- | [[Súbor:EuroEslovenia.svg|25px]][[Slovinsko]] || 1 |} Kurzívou je označený víťaz danej časti. == Miesto konania == 10. októbra 2010 bola za miesto konania súťaže vyhlásená Esprit arena v [[Düsseldorf]]e. [[Nemecko]] bude usporiadateľom Eurovízie prvýkrát od spojenia dvoch nemeckých krajín. Taktiež prvýkrát od zavedenia Veľkej päťky v roku 2000 usporiada Eurovision jej člen. Ponuku od stanice NDR (Norddeutscher Rundfunk) na usporiadanie súťaže dostalo 23 nemeckých miest. Záujem prejavilo osem: [[Berlín]],[[Hamburg]], [[Hannover]], [[Gelsenkirchen]], [[Düsseldorf]], [[Kolín nad Rýnom]], [[Frankfurt nad Mohanom]] a [[Mníchov]]. 21. augusta 2010 boli verejne prezentované 4 mestá, ktoré oficiálne podali prihlášku: * Berlín: veľký stan pri hangároch [[Letisko Berlín-Tempelhof|bývalého letiska Berlín-Tempelhof]] * Düsseldorf: Esprit Aréna * Hamburg: Hamburské výstavisko * Hannover: Hannoverské výstavisko <div style="position: relative;"> [[Súbor:ESC 2011 Potential host cities.svg|250px|link=]] {{Image label|x=0.345 |y=0.21 |scale=500|text=<small>'''[[Berlín]]'''</small> [[Súbor:Red pog.svg|6px|link=Berlín]]}} {{Image label|x=0.233 |y=0.125 |scale=500|text=[[Súbor:Red pog.svg|6px|link=Hamburg]] <small>'''[[Hamburg]]'''</small>}} {{Image label|x=0.206 |y=0.218 |scale=500|text=[[Súbor:Red pog.svg|6px|link=Hannover]] <small>'''[[Hannover]]'''</small>}} {{Image label|x=0.071 |y=0.295 |scale=500|text=[[Súbor:Red pog.svg|6px|link=Gelsenkirchen]] <small>[[Gelsenkirchen]]</small>}} {{Image label|x=0.062 |y=0.320 |scale=500|text=[[Súbor:Red pog.svg|6px|link=Düsseldorf]] '''[[Düsseldorf]]'''}} {{Image label|x=0.066 |y=0.345 |scale=500|text=[[Súbor:Red pog.svg|6px|link=Kolín nad Rýnom]] <small>[[Kolín nad Rýnom]]</small>}} {{Image label|x=0.146 |y=0.415 |scale=500|text=[[Súbor:Red pog.svg|6px|link=Frankfurt nad Mohanom]] <small>[[Frankfurt nad Mohanom]]</small>}} {{Image label|x=0.244 |y=0.596 |scale=500|text=<small>[[Mníchov]]</small> [[Súbor:Red pog.svg|6px|link=Mníchov]]}} </div> {{Legend|#AACCFF|outline=black|Oblasť vysielania (NDR)}} == Účastníci == === Rozdelenie košov === {| class="wikitable" |- !style="background-color:#4876FF"| 1. semifinále !style="background-color:#FFFF00"| 2. semifinále |} {| class="wikitable" |- ! Kôš 1 !! Kôš 2 !! Kôš 3 !! Kôš 4 !! Kôš 5 !! Kôš 6 |- !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroAlbania.svg|25px]] [[Albánsko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroDinamarca.svg|25px]][[Dánsko]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroAzerbaiyán.svg|25px]][[Azerbajdžan]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroArmenia.svg|25px]][[Arménsko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroIrlanda.svg|25px]][[Írsko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroAustria.svg|25px]][[Rakúsko]] |- !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroBosnia-Herzegovina.svg|25px]][[Bosna a Hercegovina]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroEstonia.svg|25px]][[Estónsko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroBielorrusia.svg|25px]][[Bielorusko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroBélgica.svg|25px]][[Belgicko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroLetonia.svg|25px]][[Lotyšsko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroBulgaria.svg|25px]][[Bulharsko]] |- !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroCroacia.svg|25px]][[Chorvátsko]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroFinlandia.svg|25px]][[Fínsko]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroGeorgia.svg|25px]][[Gruzínsko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroChipre.svg|25px]][[Cyprus]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroLituania.svg|25px]][[Litva]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroHungría.svg|25px]][[Maďarsko]] |- !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroMacedonia.svg|25px]][[Severné Macedónsko]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroIslandia.svg|25px]][[Island]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroIsrael.svg|25px]][[Izrael]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroGrecia.svg|25px]][[Grécko]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroMalta.svg|25px]][[Malta]] !style="background-color:#4876FF"| [[Poľsko]] |- !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroSrbija.svg|25px]][[Srbsko]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroNoruega.svg|25px]][[Nórsko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroMoldavia.svg|25px]][[Moldavsko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroPaíses Bajos.svg|25px]][[Holandsko]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroPortugal.svg|25px]][[Portugalsko]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroSan Marino.svg|25px]][[San Maríno]] |- !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroEslovenia.svg|25px]][[Slovinsko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroSuecia.svg|25px]][[Švédsko]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroRusia.svg|25px]][[Rusko]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroTurquía.svg|25px]][[Turecko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroRumania.svg|25px]][[Rumunsko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroEslovaquia.svg|25px]][[Slovensko]] |- !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroSuiza.svg|25px]][[Švajčiarsko]] || !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroUcrania.svg|25px]][[Ukrajina]] || || || |} === Semifinále === V dvoch semifinálových kolách sa spolu zúčastnilo 38 krajín. ==== 1. semifinále ==== * V 1. semifinále má možnosť hlasovať všetkých 19 zúčastnených krajín, Španielsko a Spojené kráľovstvo. * Po prvýkrát na Eurovision Song Contest zaznela [[swahilčina]] {| class="wikitable sortable" |- ! Číslo !! Krajina !! Jazyk !! Interpret !! Pieseň !! Slovenský preklad !! Miesto !! Body |- bgcolor="red" | 01 || [[Poľsko]] | [[Poľština|poľsky]] | Magdalena Tul | Jestem | Ja som | 19 | 18 |- bgcolor="red" | 02 || [[Súbor:EuroNoruega.svg|25px]][[Nórsko]] | [[Angličtina|Anglicky]]<br />[[Swahilčina|swahilsky]] | Stella Mwangi | Haba Haba | Pomali | 17 | 30 |- bgcolor="red" | 03 || [[Súbor:EuroAlbania.svg|25px]] [[Albánsko]] || [[Angličtina|Anglicky]]<br />[[Albánčina|Albánsky]] || Aurela Gaçe || Feel the Passion || Pocit vášne | 13 | 47 |- bgcolor="red" | 04 || [[Súbor:EuroArmenia.svg|25px]][[Arménsko]] || [[Angličtina|anglicky]] | Emmy || Boom-Boom || Bum-Bum | 12 | 54 |- bgcolor="red" | 05 || [[Súbor:EuroTurquía.svg|25px]][[Turecko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Yüksek Sadakat | Live it up | Žiť až | 14 | 47 |- bgcolor="silver" | 06 || [[Súbor:EuroSrbija.svg|25px]][[Srbsko]] | [[Srbčina|srbsky]] | Nina | Čaroban | Magický | 8 | 67 |- bgcolor="silver" | 07 || [[Súbor:EuroRusia.svg|25px]][[Rusko]] | [[Angličtina|Anglicky]]<br />[[Ruština|rusky]] | Alexej Vorobiov | Get you | Vám | 9 | 64 |- bgcolor="silver" | 08 || [[Súbor:EuroSuiza.svg|25px]][[Švajčiarsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Anna Rossinelli | In Love For A While | V láske na chvíľu | 10 | 55 |- bgcolor="silver" | 09 || [[Súbor:EuroGeorgia.svg|25px]][[Gruzínsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Eldrine | One more Day | Jeden deň | 6 | 74 |- bgcolor="silver" | 10 || [[Súbor:EuroFinlandia.svg|25px]][[Fínsko]] || [[Angličtina|anglicky]] || Paradise Oskar || Da Da Dam || - | 3 | 103 |- bgcolor="red" | 11 || [[Súbor:EuroMalta.svg|25px]][[Malta]] | [[Angličtina|anglicky]] | Glen Vella | One Life | Jeden život | 11 | 54 |- bgcolor="red" | 12 || [[Súbor:EuroSan Marino.svg|25px]][[San Maríno]] | [[Angličtina|anglicky]] | Senit | Stand By | Byť v pohotovosti | 16 | 34 |- bgcolor="red" | 13 || [[Súbor:EuroCroacia.svg|25px]][[Chorvátsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Daria | Celebrate | Oslavovať | 15 | 41 |- bgcolor="silver" | 14 || [[Súbor:EuroIslandia.svg|25px]][[Island]] | [[Angličtina|anglicky]] | Sigurjónovi priatelia | Coming Home | Vrátiť sa domov | 4 | 100 |- bgcolor="silver" | 15 || [[Súbor:EuroHungría.svg|25px]][[Maďarsko]] | [[Angličtina|anglicky]]<br />[[Maďarčina|maďarsky]] | Kati Wolf | What about My Dreams? | A čo moje sny? | 7 | 72 |- bgcolor="red" | 16 || [[Súbor:EuroPortugal.svg|25px]][[Portugalsko]] | [[Portugalčina|portugalsky]] | Homens da Luta | A luta é alegria | Boj je radosť | 18 | 22 |- bgcolor="silver" | 17 | [[Súbor:EuroLituania.svg|25px]][[Litva]] | [[Angličtina|Anglicky]]<br />[[Francúzština|francúzsky]] | Evelina Sašenko | C’est ma vie | Je to môj život | 5 | 81 |- bgcolor="silver" | 18 || [[Súbor:EuroAzerbaiyán.svg|25px]][[Azerbajdžan]] | [[Angličtina|anglicky]] | [[Eldar Gasimov|Ell]] & [[Nigar Džamalová|Nikki]] | Running Scared | Utekám v strachu | 2 | 122 |- bgcolor="gold" | 19 || [[Súbor:EuroGrecia.svg|25px]][[Grécko]] | [[Angličtina|Anglicky]]<br />[[Gréčtina|grécky]] | Loukas Giorkas a Stereo Mike | Watch My Dance | Sleduj môj tanec | 1 | 133 |} ==== 2. semifinále ==== * V 2. semifinále má možnosť hlasovať všetkých 19 zúčastnených krajín, Francúzsko, Nemecko a Taliansko. {| class="wikitable sortable" |- ! Číslo !! Krajina !! Jazyk !! Interpret !! Pieseň !! Slovenský preklad !! Miesto !! Body |- bgcolor="silver" | 1 || [[Súbor:EuroBosnia-Herzegovina.svg|25px]][[Bosna a Hercegovina]] | [[Angličtina|Anglicky]]<br />[[Bosniačtina|Bosniacky]] | Dino Merlin | Love In Rewind | Pretočená láska | 5 | 109 |- bgcolor="silver" | 2 || [[Súbor:EuroAustria.svg|25px]][[Rakúsko]] | [[Angličtina|Anglicky]] | Nadine Beiler | The Secret Is Love | Láska je tajomstvo | 8 | 69 |- bgcolor="red" | 3 || [[Súbor:EuroPaíses Bajos.svg|25px]][[Holandsko]] | [[Angličtina|Anglicky]] | 3JS | Never Alone | Nikdy sám | 19 | 13 |- bgcolor="red" | 4 || [[Súbor:EuroBélgica.svg|25px]][[Belgicko]] | [[Angličtina|Anglicky]] | Witloof Bay | With Love Baby | S láskou Baby | 11 | 53 |- bgcolor="red" | 5 || [[Súbor:EuroEslovaquia.svg|25px]][[Slovensko]] | [[Angličtina|Anglicky]] | [[Twiins|TWiiNS]] | I´m Still Alive | Ešte žijem | 12 | 48 |- bgcolor="silver" | 6 || [[Súbor:EuroUcrania.svg|25px]][[Ukrajina]] | [[Angličtina|Anglicky]] | Mika Newton | Angels | Anjeli | 7 | 81 |- bgcolor="silver" | 7 || [[Súbor:EuroMoldavia.svg|25px]][[Moldavsko]] | [[Angličtina|Anglicky]] | Zdob şi Zdub | So Lucky | Tak Lucky | 10 | 54 |- bgcolor="gold" | 8 || [[Súbor:EuroSuecia.svg|25px]][[Švédsko]] | [[Angličtina|Anglicky]] | Eric Saade | Popular | Populárny | 1 | 155 |- bgcolor="red" | 9 || [[Súbor:EuroChipre.svg|25px]][[Cyprus]] | [[Gréčtina|Grécky]] | Christos Mylordos | "San Aggelos S'agapisa"<br />(Σαν άγγελος σ'αγάπησα) | Rovnako ako anjel tak vás milujem aj ja | 18 | 16 |- bgcolor="red" | 10 || [[Súbor:EuroBulgaria.svg|25px]][[Bulharsko]] | [[Bulharčina|Bulharsky]] | Poli Genova | Na Inat (На инат) | Tvrdohlavý | 13 | 48 |- bgcolor="red" | 11 || [[Súbor:EuroMacedonia.svg|25px]][[Severné Macedónsko]] | [[Macedónčina|Macedónsky]]<br />[[Angličtina|Anglicky]] | Vlatko Ilievski | Rusinka (Русинкa) | Ruska | 16 | 36 |- bgcolor="red" | 12 || [[Súbor:EuroIsrael.svg|25px]][[Izrael]] | [[Hebrejčina|Hebrejsky]]<br />[[Angličtina|Anglicky]] | Dana International | Ding Dong |  –  | 15 | 38 |- bgcolor="silver" | 13 || [[Súbor:EuroEslovenia.svg|25px]][[Slovinsko]] | [[Angličtina|Anglicky]] | Maja Keuc | No One | Nikto | 3 | 112 |- bgcolor="silver" | 14 || [[Súbor:EuroRumania.svg|25px]][[Rumunsko]] | [[Angličtina|Anglicky]] | Hotel FM | Change | Zámena | 4 | 111 |- bgcolor="silver" | 15 || [[Súbor:EuroEstonia.svg|25px]][[Estónsko]] | [[Angličtina|Anglicky]] | Getter Jaani | Rockefeller Street | Rokefelerova ulica | 9 | 60 |- bgcolor="red" | 16 || [[Súbor:EuroBielorrusia.svg|25px]][[Bielorusko]] | [[Angličtina|Anglicky]] | Anastasia Vinnikova | I love Belarus | Milujem Bielorusko | 14 | 45 |- bgcolor="red" | 17 || [[Súbor:EuroLetonia.svg|25px]][[Lotyšsko]] | [[Angličtina|Anglicky]] | Musiqq | Angel In Disguise | Anjel v prestrojení | 17 | 25 |- bgcolor="silver" | 18 || [[Súbor:EuroDinamarca.svg|25px]][[Dánsko]] | [[Angličtina|Anglicky]] | A Friend In London | New Tomorrow | Nový zajtrajšok | 2 | 135 |- bgcolor="silver" | 19 || [[Súbor:EuroIrlanda.svg|25px]][[Írsko]] | [[Angličtina|Anglicky]] | Jedward | Lipstick | Rúž | 5 | 109 |} === Finále === * Automatickými finalistami sú krajiny "Veľkej päťky". Ide o krajiny, ktoré najviac finančne prispievajú do rozpočtu [[Európska vysielacia únia|Európskej vysielacej únie (EBU)]]. * Z každého semifinále sa kvalifikovalo 10 krajín. * Hlasovacie právo majú všetky zúčastnené krajiny tohto ročníka. {| class="wikitable sortable" |- ! Číslo !! Krajina !! Jazyk !! Intrepret !! Pieseň !! Slovenský preklad !! Miesto !! Body |- | 01 || [[Súbor:EuroFinlandia.svg|25px]][[Fínsko]] || [[Angličtina|Anglicky]] || Paradise Oskar || Da Da Dam || - | 21 | 57 |- | 02 || [[Súbor:EuroBosnia-Herzegovina.svg|25px]][[Bosna a Hercegovina]] | [[Angličtina|Anglicky]]<br />[[Bosniačtina|Bosniacky]] | Dino Merlin | Love In Rewind | Pretočená láska | 6 | 125 |- | 03 || [[Súbor:EuroDinamarca.svg|25px]][[Dánsko]] | [[Angličtina|Anglicky]] | A Friend In London | New Tomorrow | Nový zajtrajšok | 5 | 134 |- | 04 | [[Súbor:EuroLituania.svg|25px]][[Litva]] | [[Angličtina|Anglicky]]<br />[[Francúzština|Francúzsky]] | Evelina Sašenko | C’est ma vie | Je to môj život | 19 | 63 |- | 05 || [[Súbor:EuroHungría.svg|25px]][[Maďarsko]] | [[Angličtina|Anglicky]]<br />[[Maďarčina|Maďarsky]] | Kati Wolf | What about My Dreams? | A čo moje sny? | 22 | 53 |- | 06 || [[Súbor:EuroIrlanda.svg|25px]][[Írsko]] | [[Angličtina|Anglicky]] | Jedward | Lipstick | Rúž | 8 | 119 |- bgcolor="CC9966" | 07 || [[Súbor:EuroSuecia.svg|25px]][[Švédsko]] | [[Angličtina|Anglicky]] | Eric Saade | Popular | Populárny | 3 | 185 |- | 08 || [[Súbor:EuroEstonia.svg|25px]][[Estónsko]] | [[Angličtina|Anglicky]] | Getter Jaani | Rockefeller Street | Rokefelerova ulica | 24 | 44 |- | 09 || [[Súbor:EuroGrecia.svg|25px]][[Grécko]] | [[Angličtina|Anglicky]]<br />[[Gréčtina|Grécky]] | Loukas Giorkas a Stereo Mike | Watch My Dance | Sleduj môj tanec | 7 | 120 |- | 10 || [[Súbor:EuroRusia.svg|25px]][[Rusko]] | [[Angličtina|Anglicky]]<br />[[Ruština|Rusky]] | Alexey Vorobyov | Get you | Vám | 16 | 77 |- | 11 | [[Súbor:EuroFrancia (1794-1815, 1830-1974).svg|25px]][[Francúzsko]] || [[Korzičtina|Korzicky]] || Amaury Vassili || Sonniu || Sen | 15 | 82 |- bgcolor="silver" | 12 | [[Súbor:EuroItalia.svg|25px]][[Taliansko]] || [[Taliančina|Taliansky]]<br />[[Angličtina|Anglicky]] || Raphael Gualazzi || Madness of Love || Šialenstvo lásky | 2 | 189 |- bgcolor="red" | 13 || [[Súbor:EuroSuiza.svg|25px]][[Švajčiarsko]] | [[Angličtina|Anglicky]] | Anna Rossinelli | In Love For A While | V láske na chvíľu | 25 | 19 |- | 14 | [[Súbor:EuroUnitedKingdom2015.svg|25px]][[Spojené kráľovstvo]] || [[Angličtina|Anglicky]] || Blue || I Can || Ja môžem | 11 | 100 |- | 15 || [[Súbor:EuroMoldavia.svg|25px]][[Moldavsko]] | [[Angličtina|Anglicky]] | Zdob şi Zdub | So Lucky | Tak Lucky | 12 | 97 |- | 16 | [[Súbor:EuroGermany2015.svg|25px]][[Nemecko]] || [[Angličtina|Anglicky]] || [[Lena Meyer-Landrut]] || Taken by a stranger || Prijatý cudzinec | 10 | 107 |- | 17 || [[Súbor:EuroRumania.svg|25px]][[Rumunsko]] | [[Angličtina|Anglicky]] | Hotel FM | Change | Zámena | 17 | 77 |- | 18 || [[Súbor:EuroAustria.svg|25px]][[Rakúsko]] | [[Angličtina|Anglicky]] | Nadine Beiler | The Secret Is Love | Láska je tajomstvo | 18 | 64 |- bgcolor="gold" | 19 || [[Súbor:EuroAzerbaiyán.svg|25px]][[Azerbajdžan]] | [[Angličtina|Anglicky]] | Eldar Gasimov & Nigar Camal | Running Scared | Utekám v strachu | 1 | 221 |- | 20 || [[Súbor:EuroEslovenia.svg|25px]][[Slovinsko]] | [[Angličtina|Anglicky]] | Maja Keuc | No One | Nikto | 13 | 96 |- | 21 || [[Súbor:EuroIslandia.svg|25px]][[Island]] | [[Angličtina|Anglicky]] | Sigurjónový priatelia | Coming Home | Vrátiť sa domov | 20 | 61 |- | 22 | [[Súbor:EuroEspaña.svg|25px]][[Španielsko]] || [[Španielčina|Španielsky]] || Lucía Peréz || „Que me quiten lo bailao“ | Nemôžem odnášať dobré veci keď som žil | 23 | 50 |- | 23 || [[Súbor:EuroUcrania.svg|25px]][[Ukrajina]] | [[Angličtina|Anglicky]] | Mika Newton | Angels | Anjeli | 4 | 159 |- | 24 || [[Súbor:EuroSrbija.svg|25px]][[Srbsko]] | [[Srbčina|Srbsky]] | Nina | Čaroban | Magický | 14 | 85 |- | 25 || [[Súbor:EuroGeorgia.svg|25px]][[Gruzínsko]] | [[Angličtina|Anglicky]] | Eldrine | One more Day | Jeden deň | 9 | 110 |} == Návraty == Títo interpreti sa vrátili po minulej účasti aj do tohto ročníka. {| class="wikitable" |- ! Interpret !! Krajina !! Minulé účasti !! Umiestnenie na minulej účasti !! Umiestnenie |- | Dino Merlin || [[Súbor:EuroBosnia-Herzegovina.svg|25px]][[Bosna a Hercegovina]] || [[1999]] || 7.miesto || 6.miesto |- | Lena Meyer-Landrut || [[Súbor:EuroGermany2015.svg|25px]][[Nemecko]] || [[Eurovision Song Contest 2010|2010]] || Výhra || 10.miesto |- | Gunnar Ólafsson (súčasťou Sigurjónových priateľov) || [[Súbor:EuroIslandia.svg|25px]][[Island]] || [[Eurovision Song Contest 2001|2001]] (ako súčasť Two Tricky) || 22. miesto || 20.miesto |- | [[Twiins]] || [[Súbor:EuroEslovaquia.svg|25px]][[Slovensko]] || [[Eurovision Song Contest 2008|2008]] (ako vokály Terezy Kenrndlovej) [[Súbor:EuroCzechia.svg|25px]] || 18.miesto (v semifinále) || 12. miesto (v semi-finále) |- | Zdob şi Zdub || [[Súbor:EuroMoldavia.svg|25px]][[Moldavsko]] || [[Eurovision Song Contest 2005|2005]] || 6.miesto || 12.miesto |- | Dana International || [[Súbor:EuroIsrael.svg|25px]][[Izrael]] || [[Eurovision Song Contest 1998|1998]] || Výhra || 15.miesto (v semifinále) |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Eurovision 2011}} {{Eurovision Song Contest}} [[Kategória:Veľká cena Eurovízie|2011]] [[Kategória:2011 v Nemecku]] [[Kategória:Kultúra v Düsseldorfe]] bht4jp6aooij6ojsi0ys445e5ptyja9 0 336212 8212891 8080725 2026-05-12T19:50:03Z Jetam2 30982 kat, zar 8212891 wikitext text/x-wiki {{Infobox Eurovision | name = Eurovision Song Contest 1956 | theme = | image = [[Súbor:ESC 1956 logo.svg|250px]] | final = [[24. máj]] [[1956]] | semi1 = | semi2 = | slovaksemi = | presenters = Lohengrin Filipello | host = [[Súbor:EuroSuiza.svg|25px]] [[RTSI]] | venue = [[Teatro Kursaal]]<br />[[Lugano]], [[Švajčiarsko]] | winner = [[Súbor:EuroSuiza.svg|25px]] [[Švajčiarsko]] 1. výhra<br /> "Refrain" | vote = Porota sa skladala z 12 ľudí. Pôvodne ich malo byť 14, teda dvaja z každej krajiny. Luxembursko bolo však bez poroty a ich hlasovanie previedli porotci zo Švajčiarska. Každý porotca mal ohodnotiť každú pieseň od jedného po desať bodov okrem krajiny ktorú zastupuje. Reprezentant ktorý dostal najviac bodov vyhral. Výsledky sú neznáme lebo sa vyhlasoval iba víťaz. | entries = 14 (7 krajín) | svk = - | debut = Všetci zúčastnený | return = | withdraw = | null = | interval = Les Joyeux Rossignols & Les Trois Ménestrels | opening = | con = Eurovision Song Contest | pre = Predchádzajúca súťaž nebola | nex = [[Frankfurt]][[Súbor:EuroGermany2015.svg|25px]] [[Eurovision Song Contest 1957|1957►]] }} '''Eurovision Song Contest 1956''' bola prvá súťaž zo série [[Eurovision Song Contest]], ktorá sa konala v [[Lugano|Lugane]] vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]]. Táto prvá súťaž bola pre nízku rozšírenosť televízneho vysielania najmä rozhlasovým programom, hoci v štúdiu už boli kamery. Pozadie za spevákmi bolo pomerne strohé. Iba v tento rok vysielala každá krajina dvoch súťažiacich. Usporiadateľ zaznamenal menší problém pred začiatkom súťaže: Rakúsko, Dánsko a Spojené Kráľovstvo boli vylúčene z finále, pretože pieseň vybrali až po termíne. Videozáznam súťaže sa nezachoval. Hlasový záznam bol uchovaný, no chýba na ňom 20 minút (od interval aktu až po vyhlásenie). Zachovalo sa jediné video – vystúpenie víťazky [[Lys Assia|Lys Assie]]. == História == Eurovision Song Contest bol inšpirovaný talianskym festivalom [[Sanremo]]. Nápad zorganizovať celoeurópsku súťaž piesní sa zrodil na zasadaní [[Európska vysielacia únia|Európskej vysielacej únie]] v [[Monako|Monaku]], v roku 1955. Bolo rozhodnuté, že prvý ročník Eurovision Song Contest bude hostiť švajčiarske letovisko Lugano. Aj keď boli kamery v sále išlo najmä o rádiovú show. [[Lohengrin Filipello]] moderoval program, ktorý trval 1 hodinu a 40 minút. == Účastníci == {| class="wikitable" |- ! Čísla !! Krajina !! 1. zástupca !! 1. pieseň !! 2. zástupca !! 2. pieseň |- | 01, 08 || [[Súbor:EuroPaíses Bajos.svg|25px]][[Holandsko]] || Jetty Paerl || "De vogels van Holland" || Corry Broken || "Voorgoed voorbij" |- | 02, 09 || [[Súbor:EuroSuiza.svg|25px]][[Švajčiarsko]] || Lys Assia || "Das alte Karussell" || Lys Assia || "Refrain" |- | 03, 10 || [[Súbor:EuroBélgica.svg|25px]][[Belgicko]] || Fud Leclerc || "Messieurs les noyés de la Seine" || Mony Marc || "Le plus beau jour de ma vie" |- | 04, 11 || [[Súbor:EuroGermany2015.svg|25px]][[Nemecko]] || Walter Andreas Schwarz || "Im Wartesaal zum großen Glück" || Freddy Quinn || "So geht das jede Nacht" |- | 05, 12 || [[Súbor:EuroFrancia (1794-1815, 1830-1974).svg|25px]][[Francúzsko]] || Mathé Altéry || "Le temps perdu" || Dany Dauberson || "Il est là" |- | 06, 13 || [[Súbor:EuroLuxemburgo.svg|25px]][[Luxembursko]] || Michèle Arnaud || "Ne crois pas" || Michèle Arnaud || "Les amants de minuit" |- | 07, 14 || [[Súbor:EuroItalia.svg|25px]][[Taliansko]] || Franca Raimondi || "Aprite le finestre" || Tonina Torrielli || "Amami se vuoi" |} == Umiestnenie == V tabuľke nižšie sú výsledky, pričom sa vyhlasovalo iba 1. miesto. {| class="wikitable" |- ! Číslo !! Krajina !! Jazyk !! Interpret !! Pieseň !! Slovensky preklad !! Miesto !! Počet bodov |- | 01 || [[Súbor:EuroPaíses Bajos.svg|25px]][[Holandsko]] || [[Holandčina|Holandsky]] || Jetty Paerl || "De vogels van Holland" || Vtáky Holandska || - || - |- | 02 || [[Súbor:EuroSuiza.svg|25px]][[Švajčiarsko]] || [[Nemčina|Nemecky]] || Lys Assia || "Das alte Karussell" || Starý kolotoč || - || - |- | 03 || [[Súbor:EuroBélgica.svg|25px]][[Belgicko]] || [[Francúzština|Francúzsky]] || Fud Leclerc || "Messieurs les noyés de la Seine" || Utopení páni zo Seiny || - || - |- | 04 || [[Súbor:EuroGermany2015.svg|25px]][[Nemecko]] || [[Nemčina|Nemecky]] || Walter Andreas Schwarz || "Im Wartesaal zum großen Glück" || V čakárni na veľké šťastie || - || - |- | 05 || [[Súbor:EuroFrancia (1794-1815, 1830-1974).svg|25px]][[Francúzsko]] || [[Francúzština|Francúzsky]] || Mathé Altéry || "Le temps perdu" || Stratený čas || - || - |- | 06 || [[Súbor:EuroLuxemburgo.svg|25px]][[Luxembursko]] || [[Francúzština|Francúzsky]] || Michèle Arnaud || "Ne crois pas" || Neverte || - || - |- | 07 || [[Súbor:EuroItalia.svg|25px]][[Taliansko]] || [[Taliančina|Taliansky]] || Franca Raimondi || "Aprite le finestre" || Otvorte okná || - || - |- | 08 || [[Súbor:EuroPaíses Bajos.svg|25px]][[Holandsko]] || [[Holandčina|Holandsky]] || Corry Broken || "Voorgoed voorbij" || Navždy spolu || - || - |- bgcolor="gold" | 09 || [[Súbor:EuroSuiza.svg|25px]][[Švajčiarsko]] || [[Francúzština|Francúzsky]] || Lys Assia || "Refrain" || Zbor || 1 || - |- | 10 || [[Súbor:EuroBélgica.svg|25px]][[Belgicko]] || [[Francúzština|Francúzsky]] || Mony Marc || "Le plus beau jour de ma vie" || Najkrajší deň môjho života || - || - |- | 11 || [[Súbor:EuroGermany2015.svg|25px]][[Nemecko]] || [[Nemčina|Nemecky]] || Freddy Quinn || "So geht das jede Nacht" || Tak je to ako každú noc || - || - |- | 12 || [[Súbor:EuroFrancia (1794-1815, 1830-1974).svg|25px]][[Francúzsko]] || [[Francúzština|Francúzsky]] || Dany Dauberson || "Il est là" || On je tu || - || - |- | 13 || [[Súbor:EuroLuxemburgo.svg|25px]][[Luxembursko]] || [[Francúzština|Francúzsky]] || Michèle Arnaud || "Les amants de minuit" || Polnočné milovanie || - || - |- | 14 || [[Súbor:EuroItalia.svg|25px]][[Taliansko]] || [[Taliančina|Taliansky]] || Tonina Torrielli || "Amami se vuoi" || Miluj ma, ak chceš || - || - |} {{Eurovision Song Contest}} [[Kategória:Veľká cena Eurovízie|1956]] [[Kategória:1956 vo Švajčiarsku]] [[Kategória:Lugano]] qarqdwo7mjhxdc82ctykcrxu8pxkiln 0 341052 8213077 7879739 2026-05-13T08:49:16Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Umelci biedermeiera]] pomocou použitia HotCat 8213077 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Anton Ottmayer |Portrét = |Popis = slovenský spisovateľ a právnik |Dátum narodenia = [[1796]] |Miesto narodenia = [[Žilina]], [[Slovensko]] }} '''Anton Ottmayer''' (* 1796, [[Žilina]] – † ?) bol predstaviteľ slovenského [[biedermeier]]u, [[spisovateľ]], právnik (právo absolvoval v roku [[1817]] na univerzite v Pešti), profesor na právnickej fakulte, neskôr advokát v Pešti. Inicioval založenie [[Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej|Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej]], v ktorej bol dva roky aktuárom a rok predsedom. V almanachu [[Zora (slovenský almanach)|Zora]] publikoval novely: ''Krajina štesťá'', ''velikosti a umeňá'', ''Mina aneb Tajemná láska'', ''Mathilda aneb Úprimná láska'', ''Žofka a Václav aneb Stála láska''. Vydal odborné štúdie z oblasti práva a ekonomicko – právnych vzťahov v latinčine (''Conspectus et explanatio legum de summaria repositione perlatarum'', [[Pešť]], 1825), v nemčine (''Wechselgesetzbuch'', [[Budín]], 1840) a maďarčine (''Nézetek Magyarhon jövő népnevelése kőrül'', Budín, 1848). Bol veľkou osobnosťou, ktorej [[Ján Hollý (spisovateľ)|Ján Hollý]] venoval ódu. == Dielo == === Odborné štúdie === * ''Conspectus et explanatio legum de summaria repositione perlatarum'', Pešť, 1825 * ''Wechselgesetzbuch'', Budín, 1840 * ''Nézetek Magyarhon jövő népnevelése kőrül'', Budín, 1848 === Sentimentálna próza === * [http://zlatyfond.sme.sk/dielo/956/Ottmayer_Krajina-stastia/1 ''Krajina štesťá (Krajina šťastia)''] * ''velikosti a umeňá'' * [http://zlatyfond.sme.sk/dielo/957/Ottmayer_Tajomna-laska/1 ''Mina aneb Tajemná láska (Tajomná láska)''] * [http://zlatyfond.sme.sk/dielo/959/Ottmayer_Stala-laska/1 ''Žofka a Václav aneb Stála láska (Stála láska)''] * [http://zlatyfond.sme.sk/dielo/958/Ottmayer_Uprimna-laska/1 ''Mathilda aneb Úprimná láska (Úprimná láska)''] == Externé odkazy == [http://zlatyfond.sme.sk/autor/198/Anton-Ottmayer Anton Ottmayer - Zlatý fond denníka SME] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ottmayer, Anton}} [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Narodenia v 1796]] [[Kategória:Umelci biedermeiera]] 33pvm7e1x899097o8xnez4tlkkqk4bc 0 341810 8213048 8175126 2026-05-13T07:12:06Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8213048 wikitext text/x-wiki {{Infobox alpský lyžiar |meno = Petra Vlhová |obrázok = Petra Vlhová 2018.jpg |popis = Petra Vlhová v januári 2018 |disciplíny = [[slalom]], [[obrovský slalom]], [[Super-G]], [[zjazd]], [[alpská kombinácia]] |klub = Nike Ski Team Vlha s.r.o., [[Vojenské športové centrum Dukla Banská Bystrica]] |dátum narodenia = {{dnv|1995|6|13}} |miesto narodenia = [[Liptovský Mikuláš]], [[Slovensko]] |výška = 180 cm |váha = 80 kg |wcdebut = 29. december [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2012|2012]] (vek 17) |webstránka = [http://www.petravlhova.sk/ petravlhova.sk] |olympictímy = 3 – ([[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2014|2014]],[[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2018|2018]], [[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2022|2022]]) |olympicmedaile = 1 |olympiczlato = 1 |worldstímy = 5 – ([[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2013|2013]] – [[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2021|2021]]) |worldsmedaile = 6 |worldszlato = 1 |wcsezóny = 12 – ([[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2013|2013]] – [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2024|2024]]) |wcvíťazstva = 31 – (22 [[Slalom|SL]], 6 [[Obrovský slalom|GS]], 3 [[Paralelný slalom|PSL]]) <!--Sun 07 Mar 2021--> |wcpódium = 73 – (46 [[Slalom|SL]], 19 [[Obrovský slalom|GS]], 6 [[Paralelný slalom|PSL]], 1 [[Super-G|SG]], 1 [[Alpská kombinácia|AC]]) <!--Sun 07 Mar 2021--> |wccelkovo = 1 – [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2021|2021]] |wctituly = 3 – ''([[Slalom|SL]] & [[Paralelný slalom|PSL]] [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2019/2020|2020, SL 2022]]) |poznámky = <references group="pozn"/> |show-medaily = yes |medailašablóny = {{Infobox-medaila šport|Ženské [[lyžovanie|alpské lyžovanie]]}} {{Infobox-medaila krajina|{{SVK|w}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Zimné olympijské hry]]}} {{Medaila|Zlato|[[Zimné olympijské hry 2022|Peking 2022]]|Slalom}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní|Majstrovstvá sveta]]}} {{Medaila|Zlato|[[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2019|Åre 2019]]|[[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2019 – Obrovský slalom|Obrovský slalom]]}} {{Medaila|Striebro|[[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2017|St. Moritz 2017]]|[[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2017 – Národná tímová súťaž|Tímová súťaž]]}} {{Medaila|Striebro|Åre 2019|[[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2019 – Alpská kombinácia žien|Kombinácia]]}} {{Medaila|Striebro|Cortina d'Ampezzo 2021|[[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2021 – Alpská kombinácia žien|Kombinácia]]}} {{Medaila|Striebro|Cortina d'Ampezzo 2021|[[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2021|Slalom]]}} {{Medaila|Bronz|Åre 2019|[[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2019 – slalom žien|Slalom]]}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Zimné juniorské olympijské hry]]}} {{Medaila|Zlato|[[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2012|2012 Innsbruck]] |[[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2012 – slalom žien|Slalom]]}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Juniorské majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní|Juniorské majstrovstvá sveta]]}} {{Medaila|Zlato|[[Juniorské majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2014|2014 Jasná]]|Slalom}} {{Medaila|Bronz|[[Juniorské majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2012|2012 Roccaraso]]|Slalom}} }} {{olympijské zlato}} '''Petra Vlhová''' (* [[13. jún]] [[1995]], [[Liptovský Mikuláš]]) je [[Slovensko|slovenská]] profesionálna zjazdová [[Lyžovanie|lyžiarka]] špecializujúca sa na slalom, obrovský slalom a paralelný slalom. V roku 2022 ako prvá slovenská lyžiarka na [[Zimné olympijské hry 2022|olympiáde v Pekingu]] získala zlatú medailu za slalom. Na majtrovstvách sveta v alpskom lyžovaní vyhrala spolu 6 medailí a na [[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2019|majstrovstvách sveta 2019]] vo [[švédsko]]m [[Åre]] získala zlatú medailu z obrovského slalomu, striebornú medailu z alpskej kombinácie a bronzovú medailu zo slalomu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kováč | meno = Peter | titul = Petra Vlhová je majsterkou sveta, v obrovskom slalome získala pre Slovensko historické zlato | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1382386/petra-vlhova-je-majsterkou-sveta-v-obrovskom-slalome-ziskala-pre-slovensko-historicke-zlato/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-14 | dátum prístupu = 2021-04-03 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | autor = SITA | titul = Fantastická Petra Vlhová získala bronz v slalome, na MS v zjazdovom lyžovaní zavŕšila medailový hetrik | periodikum = WebNoviny.sk | url = https://www.webnoviny.sk/ms-v-zjazdovom-lyzovani-2019-v-aare-slalom-petra-vlhova-moze-ziskat-tretiu-medailu/ | vydavateľ = iSITA | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-16 | dátum prístupu = 2021-04-03 }}</ref> Na [[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2017|Majstrovstvách sveta 2017]] v [[švajčiarsko]]m [[St. Moritz]]e vyhrala striebro v tímovej súťaži spolu s [[Veronika Velez-Zuzulová|Veronikou Velez-Zuzulovou]], [[Matej Falat|Matejom Falatom]] a [[Andreas Žampa|Andreasom Žampom]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Červený | meno = Michal | autor2 = TASR | titul = Zmiešaný slovenský tím vybojoval striebro na lyžiarskych majstrovstvách sveta | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/682454/ms-v-lyzovani-zmiesany-slovensky-tim-bojuje-o-medaily-minuta-po-minute/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-02-14 | dátum prístupu = 2021-04-03 }}</ref> Strieborné medaily v alpskej kombinácii a v slalome získala aj na [[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2021|Majstrovstvách sveta 2021]] v [[Taliansko|talianskej]] [[Cortina d'Ampezzo|Cortine d'Ampezzo]].<ref>{{Citácia periodika | autor = SITA | titul = Skvelá Vlhová získala druhú striebornú medailu na MS v zjazdovom lyžovaní 2021, je vicemajsterkou sveta v slalome (foto) | periodikum = WebNoviny.sk | url = https://www.webnoviny.sk/petra-vlhova-ide-slalom-na-ms-v-zjazdovom-lyzovani-obhajuje-bronzovu-medailu-online/ | vydavateľ = iSITA | miesto = Bratislava | dátum = 2021-02-20 | dátum prístupu = 2021-04-03 }}</ref> V [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2020/2021|sezóne 2020/2021]] sa ako prvá slovenská lyžiarka stala celkovou víťazkou [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní|Svetového pohára v alpskom lyžovaní]].<ref>{{Citácia periodika | titul = Bravó, Petra! Vlhová vošla do histórie, má veľký glóbus | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://sport.pravda.sk/zimne-sporty/clanok/581864-bravo-petra-vlhova-vosla-do-historie-ma-velky-globus/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2021-03-20 | dátum prístupu = 2021-03-21 }}</ref> [[Slovenská pošta]] v súvislosti s touto udalosťou vydala poštovú známku portrét Petry Vlhovej držiacej v rukách cenu za víťazstvo vo Svetovom pohári – Krištáľový glóbus.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pošta vydala známku„Petra Vlhová – Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2020/21“|url=https://www.posta.sk/subory/41078/2021_11_05-ts_posta-vydala-znamku-petra-vlhova.pdf|vydavateľ=posta.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2023-04-05|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20230405131506/https://www.posta.sk/subory/41078/2021_11_05-ts_posta-vydala-znamku-petra-vlhova.pdf|dátum archivácie=2023-04-05}}</ref> V [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2019/2020|sezóne 2019/2020]] vyhrala dva malé krištáľové glóbusy za víťazstvá v slalome a paralelnom slalome.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = SITA | titul = Petra Vlhová získala 2 malé glóbusy! Sezóna bola predčasne ukončená | url = https://www.dukla.sk/petra-vlhova-ziskala-2-male-globusy-sezona-bola-predcasne-ukoncena/ | vydavateľ = DUKLA | dátum vydania = 2020-03-12 | dátum prístupu = 2021-04-03 | miesto = ÅRE | jazyk = sk}}</ref> == Kluby a trénerský tím == Medzi rokmi 2006{{--}}2010 bola členkou SKI Team Martinské hole.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Brezniak | meno = Roman | titul = Talentovaná Vlhová zopakovala úspech Zuzulovej | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://myturiec.sme.sk/c/5276770/talentovana-vlhova-zopakovala-uspech-zuzulovej.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Martin | dátum = 2010-03-10 | dátum prístupu = 2021-04-03 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Majsterka sveta trénovala na Martinských holiach | url = https://www.martin.sk/majsterka-sveta-trenovala-na-martinskych-holiach/d-44407 | vydavateľ = Martin.sk | dátum vydania = 2015-12-22 | dátum prístupu = 2025-08-20 | miesto = Martin | jazyk = sk | url archívu = https://web.archive.org/web/20231215210324/https://www.martin.sk/majsterka-sveta-trenovala-na-martinskych-holiach/d-44407 | dátum archivácie = 2023-12-15 }}</ref> Neskôr bola členkou LK v Liptovskom Mikuláši a LKS [[Banská Bystrica]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Prvý tréner Vlhovej: Myšlienky nebalí do pozlátka. V jej duši drieme šampión|periodikum=Pravda.sk|dátum=2017-02-16|url=https://sport.pravda.sk/zimne-sporty/clanok/420098-petra-nebali-myslienky-do-pozlatka-v-jej-dusi-drieme-sampion/|dátum prístupu=2018-02-16|jazyk=sk-SK}}</ref><!-- 2010 bol reprezentačný tréner žiačok Rastislav Mažgút, ktorý je často citovaný ako bývalý tréner (pôsobí v SKI TEAM Martinské hole). Zdroj https://myturiec.sme.sk/c/5276770/talentovana-vlhova-zopakovala-uspech-zuzulovej.html --> V sezóne 2011/2012 bola členkou ''Ski Klub Javorovica Liptovský Ján'' a ''Centra olympijskej prípravy Poprad''.<ref name="lyziar roka noviny"/><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Stančíková | meno = Ľubica | autor = | odkaz na autora = | titul = Do lyžiarskeho strediska na Liptove chcú investovať milióny, no nemôžu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://myliptov.sme.sk/c/22262261/do-strediska-chcu-investovat-nemozu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-11-18 | dátum prístupu = 2021-04-03 }}</ref> Od sezóny 2013 jazdí za športový klub ''(Nike)'' ''Ski team Vlha'' Liptovský Mikuláš a od júla 2013 sezóny je členkou [[Vojenské športové centrum Dukla Banská Bystrica|Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR/TERAZ.sk | odkaz na autora = | titul = Takto sa tešila Petra Vlhová z premiérového triumfu vo Svetovom pohári | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/vlhova-triumf-aare-slalom/171131-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2015-12-13 | dátum prístupu = 2021-04-03 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vlhová navštívila ministerstvo obrany, dostala adrenalínový darček|url=https://sportnet.sme.sk/spravy/petra-vlhova-ministerstvo-obrany-ozbrojene-sily-darcek/|vydavateľ=sportnet.sme.sk|dátum prístupu=2021-12-16|jazyk=sk}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spájajú sa jednotky – Niké sa stáva hrdým partnerom Petry Vlhovej!|url=https://www.webnoviny.sk/spajaju-sa-jednotky-nike-sa-stava-hrdym-partnerom-petry-vlhovej/|vydavateľ=SITA Slovenská tlačová agentúra|dátum vydania=2020-09-30|dátum prístupu=2021-12-16|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> V jej mládežníckej a dorasteneckej kariére ju trénovali Ján Garaj, Rastislav Mažgut a potom Tomáš Hudec. Od roku 2011 bol jej osobným trénerom [[Ivan Iľanovský]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Vlhová je bez trénera. Chcela som pokračovať, no on odo mňa odišiel, vraví|url=https://sport.sme.sk/c/20153220/vlhova-je-bez-trenera-chcela-som-pokracovat-no-on-odo-mna-odisiel-vravi.html|dátum vydania=|dátum prístupu=2019-01-05|vydavateľ=sport.sme.sk|jazyk=sk}}</ref> ktorého 30. apríla 2016 vystriedal taliansky tréner [[Livio Magoni]],<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Ondrišek|meno=Matej|titul=Ťahala padák, jazdila motokros. Vlhovú trénuje bývalý hokejista: Verím, že Shiffrinovú dostane pod tlak|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://dennikn.sk/940351/tahala-padak-jazdila-motokros-vlhovu-trenuje-byvaly-hokejista-verim-ze-shiffrinovu-dostane-pod-tlak/|dátum prístupu=2017-11-14|jazyk=sk-SK}}</ref> ktorý ju trénoval do konca sezóny 2020/2021.<ref>{{Citácia periodika | titul = Talian Livio Magoni skončil, už nie je trénerom Petry Vlhovej | periodikum = Šport.sk| url = https://sport.aktuality.sk/c/491885/sok-livio-magoni-skoncil-uz-nie-je-trener-petry-vlhovej/ | dátum = 2021-04-06| dátum prístupu = 2021-04-07 }}</ref> Od mája 2021 ju trénuje Švajčiar [[Mauro Pini]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Gavroň | meno = Michal | titul = Vlhová oznámila meno nového trénera. Povedie ju Mauro Pini | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = http://sport.pravda.sk/zimne-sporty/clanok/586542-vlhova-privitala-noveho-trenera-povedie-ju-mauro-pini/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2021-05-03 | dátum prístupu = 2021-05-04 }}</ref> Jej kondičným trénerom je Šimon Klimčík, asistenti trénera sú jej starší brat Boris Vlha a Matej Gemza, servisní technici sú Pierluigi Parravicini a Matteo Baldissarutti, mentálna trénerka je [[Petra Hudecová]], manažér tímu je jej otec Igor Vlha a finančná asistentka tímu je jej mama Zuzana Vlhová.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Petra Vlhová TÍM|url=https://www.petravlhova.sk/sk/pribeh-a-profil/|dátum prístupu=2021-04-03|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = rd | odkaz na autora = | titul = Vlhovú za triumfy v Levi odmenili aj dvomi sobmi. Prídu s ňou na Slovensko? | periodikum = tvnoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.tvnoviny.sk/sport/2013660_vlhovu-za-triumfy-v-levi-odmenili-aj-dvomi-sobmi-pridu-s-nou-na-slovensko | issn = | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | miesto = Bratislava | dátum = 2020-11-23 | dátum prístupu = 2021-04-03 }}</ref> V [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2021/2022|sezóne 2021/2022]] zostal servismanom Talian Matteo Baldissarutti, ktorý je aj asistentom Piniho.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vlhovej asistent trénera a servisman pozná dôvod úspechov svojej zverenky: Petra je silnejšia ako vlani|url=https://sport.aktuality.sk/c/t7bjjbn/vlhovej-asistent-trenera-a-servisman-pozna-dovod-uspechov-svojej-zverenky-petra-je-silnejsia-ako-vlani/|vydavateľ=Šport.sk, Ringier Axel Springer Media|dátum prístupu=2021-11-24|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> Zmenou je aj oficiálne zaregistrovaný názov jej klubu: Nike Ski Team Vlha s.r.o.<ref name=":0" /><ref name=":1"/> V decembri 2020 opustila Slovenskú lyžiarsku asociáciu (SLA) v rámci odchodu 46 rôznych lyžiarskych klubov s viac ako 1 300 členmi pre dlhodobé neriešenie problémov zo strany asociácie. Prestúpila do novovzniknutého Zväzu slovenského lyžovania. [[Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR]] okamžite odobralo SLA štatút národného športového zväzu a ukončilo jej členstvo v [[FIS|Medzinárodnej lyžiarskej federácii]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Gavroň | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Vlhová odchádza z asociácie. Lyžovanie kolabuje | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://sport.pravda.sk/zimne-sporty/clanok/570415-radikalny-krok-vlhova-a-dalsi-pretekari-opustaju-sla/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-12-01 | dátum prístupu = 2021-04-03 }}</ref> == Juniorská kariéra == Vo [[február]]i [[2011]] sa v pätnástich rokoch vo [[Švajčiarsko|švajčiarskej]] Crans Montane stala juniorskou majsterkou sveta v obrovskom slalome v kategórii do 18 rokov.<ref name="juniorska majsterka sveta">{{Citácia periodika | autor = TASR | titul = Lyžovanie: Slovenka Vlhová juniorskou majsterkou sveta | periodikum = Aktuality.sk | url = https://sport.aktuality.sk/c/107004/lyzovanie-slovenka-vlhova-juniorskou-majsterkou-sveta/ | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2011-02-03 | dátum prístupu = 2021-04-03}}</ref> V [[slalom]]e rovnakej vekovej kategórie obsadila 4. miesto.<ref name="juniorska majsterka sveta"/> V sezóne 2011/2012 vyhrala slovenskú anketu Lyžiar roka, ktorú organizovala Slovenská lyžiarska asociácia.<ref name="lyziar roka noviny">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = SITA | titul = Lyžiarom roka Petra Vlhová. Je Zuzulová v nemilosti?| url = https://sport.noviny.sk/ostatne-sporty/102863-lyzovanie-lyziarom-roka-na-slovensku-sa-stala-petra-vlhova | dátum vydania = 2012-05-04 | dátum prístupu = 2012-08-16 | vydavateľ = Noviny.sk | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia periodika | autor = SITA | titul = Lyžiarkou roka sa nečakane stala 16-ročná Petra Vlhová! | periodikum = Aktuality.sk | url = https://sport.aktuality.sk/c/130172/lyziarkou-roka-sa-necakane-stala-16-rocna-petra-vlhova/ | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2012-05-04 | dátum prístupu = 2021-04-03 }}</ref> Na [[Zimné olympijské hry mládeže 2012|prvých zimných olympijských hrách mládeže]] v [[rakúsko]]m [[Innsbruck]]u sa počas [[január]]a [[2012]] stala víťazkou slalomu. Vyhrala tak prvú slovenskú zlatú medailu zimných olympijských hier mládeže.<ref name=zlatapravda>{{Citácia periodika | autor = SITA | titul = Vlhová získala v Innsbrucku premiérovú zlatú medailu | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://sport.pravda.sk/zimne-sporty/clanok/77707-vlhova-ziskala-v-innsbrucku-premierovu-zlatu-medailu/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2012-01-20 | dátum prístupu = 2021-04-03}}</ref> V superkombinácii a obrovskom slalome na tomto podujatí skončila na 4. mieste.<ref>{{Citácia periodika | autor = SITA | titul = Vlhová suverénne zlatá v slalome na olympiáde mládeže | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vlhova-suverenne-zlata-v-slalome-na-olympiade-mladeze/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2012-01-20 | dátum prístupu = 2021-04-03 }}</ref> Na otvorených majstrovstvách Slovenska 2012 v [[Jasná|Jasnej]] získala titul majsterky v slalome.<ref name="lyziar roka noviny"/><ref>{{Citácia periodika | autor = SITA | titul = Zjazdárka Vlhová by chcela v najbližších týždňoch absolvovať SP | periodikum = Aktuality.sk | url = https://sport.aktuality.sk/c/141377/zjazdarka-vlhova-by-chcela-v-najblizsich-tyzdnoch-absolvovat-sp/ | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2012-12-05 | dátum prístupu = 2021-04-03 }}</ref> Na marcových juniorských majstrovstvách sveta v [[Taliansko|talianskom]] [[Roccaraso|Roccarase]] získala v slalome bronzovú medailu.<ref>{{Citácia periodika | autor = SITA | titul = Vlhová má ďalšiu medailu, v slalome vybojovala bronz | periodikum = Pravda | url = https://sport.pravda.sk/zimne-sporty/clanok/108213-vlhova-ma-dalsiu-medailu-v-slalome-vybojovala-bronz/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2012-03-01 | dátum prístupu = 2021-04-03 }}</ref> Pri svojej premiére na svetovom pohári v decembri 2012 zaznamenala veľký úspech, keď v slalome v [[rakúsko]]m [[Semmering]]u skončila na 11. mieste.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenská slalomárka Vlhová trpí v starej kombinéze | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovenska-slalomarka-vlhova-trpi-v-starej-kombineze/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2013-11-14 | dátum prístupu = 2021-04-03 }}</ref> Pre sezónu 2012/2013 bola súčasťou reprezentačného družstva v alpskom lyžovaní [[Slovenská lyžiarska asociácia|Slovenskej lyžiarskej asociácie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Reprezentačné družstvá ÚAD SLA 2012/2013| url = http://www.slovak-ski.sk/discipliny/alpine/RD/2012-2013| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-08-16| vydavateľ = [[Slovenská lyžiarska asociácia]]| miesto = Nový Smokovec| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20121001102122/http://www.slovak-ski.sk/discipliny/alpine/RD/2012-2013| dátum archivácie = 2012-10-01}}</ref> Vo februári 2014 získala na majstrovstvách sveta juniorov v [[Jasná|Jasnej]] zlatú medailu v slalome, keď predbehla Švédku Charlott Säfvenbergerovú o 17 stotín. Stala sa tak druhou slovenskou juniorskou majsterkou sveta po [[Veronika Velez-Zuzulová|Veronike Velez-Zuzulovej]], ktorá tento titul obhájila v roku 2002.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = TASR | titul = Petra Vlhová získala v Jasnej titul juniorskej majsterky sveta v slalome | url = https://www.olympic.sk/clanok/petra-vlhova-ziskala-v-jasnej-titul-juniorskej-majsterky-sveta-v-slalome | vydavateľ = olympic.sk | dátum vydania = 2014-02-28 | dátum prístupu = 2021-04-03 | miesto = Jasná | jazyk = sk }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Seniorská kariéra == === Súťažné debuty === Prvýkrát štartovala na súťaži organizovanej [[FIS|Medzinárodnou lyžiarskou federáciou]] v [[November|novembri]] [[2010]], keď sa ako pätnásťročná zúčastnila súťaže obrovského slalomu v [[nórsko]]m [[Geilo]] a umiestnila sa na 33. mieste zo 124.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hviezdy budúcnosti alpského lyžovania (2. diel) | url = https://www.wintersportsworld.sk/2015/07/26/hviezdy-buducnosti-alpskeho-lyzovania-2-diel/ | vydavateľ = wintersportsworld.sk | dátum vydania = 2015-07-26 | dátum prístupu = 2021-04-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na Európskom pohári sa prvýkrát zúčastnila v marci 2011 v [[Jasná|Jasnej]], kde v slalome obsadila 26. miesto.<ref>{{Citácia periodika | autor = TASR | titul = Slalom Európskeho pohára vyhrala v Jasnej Geigerová | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slalom-europskeho-pohara-vyhrala-v-jasnej-geigerova/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Jasná | dátum = 2011-03-02 | dátum prístupu = 2021-04-03 }}</ref> 29. decembra 2012 mala debut na [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní|Svetovom pohári]] v [[Semmering]]u, kde obsadila 11. miesto v slalome.<ref name="debut SP">{{Citácia periodika | autor = SITA | titul = Slovenky dobyli Semmering!!! Zuzulová vyhrala, Vlhová jedenásta | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://sport.pravda.sk/zimne-sporty/clanok/135537-slovenky-dobyli-semmering-zuzulova-vyhrala-vlhova-jedenasta/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2012-12-29 | dátum prístupu = 2021-04-03 }}</ref> Na majstrovstvách sveta sa prvýkrát predstavila v slalomovej súťaži februárového [[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2013|Svetového šampionátu 2013]] v [[Schladming]]u, na ktorom nedokončila kvôli pádu prvé kolo.<ref>{{Citácia periodika | autor = TASR | titul = Velez-Zuzulová skončila v slalome siedma, titul pre Shiffrinovú | periodikum = teraz.sk | url = https://www.teraz.sk/sport/veronika-zuzulova-ms-slalom-schladming/37795-clanok.html | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2013-02-16 | dátum prístupu = 2021-04-03 }}</ref> [[Slovensko na olympijských hrách]] prvýkrát reprezentovala na [[Zimné olympijské hry 2014|22. zimných olympijských hrách]] v [[Soči]] v roku 2014, kde sa v slalome umiestnila na 19. mieste.<ref>{{Citácia periodika | autor = SITA | titul = Slalom v Soči ovládla tínedžerka Shiffrinová, Vlhová na 19. mieste | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://sport.pravda.sk/zoh-2014/clanok/309398-slalom-v-soci-ovladla-tinedzerka-shiffrinova-vlhova-na-19-mieste/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2014-02-21 | dátum prístupu = 2021-04-04 }}</ref> === Svetový pohár === ==== Raná fáza ==== Na [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní|Svetovom pohári v alpskom lyžovaní]] debutovala v [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2012/2013|sezóne 2012/2013]]. V [[rakúsko]]m [[Semmering]]u skončila v slalome tesne za elitnou desiatkou na 11. mieste.<ref name="debut SP"/> Prvé víťazstvo na svetovom pohári získala o 3 roky neskôr v [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2015/2016|sezóne 2015/2016]], kedy ako 20-ročná vyhrala slalom v [[švédsko]]m [[Åre]]. Na čele preteku figurovala už po prvom kole. V druhom kole navýšila náskok pred Švédkou Fridou Hansdotterovou, vedúcou pretekárkou celkového poradia, na 59 stotín sekundy. Po [[Jana Gantnerová|Jane Gantnerovej]] a [[Veronika Zuzulová|Veronike Zuzulovej]] sa stala treťou slovenskou víťazkou preteku Svetového pohára.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Szűcs | meno = Marián | titul = Vlhová sa postarala o senzáciu, vyhrala slalom Svetového pohára | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vlhova-sa-postarala-o-senzaciu-vyhrala-slalom-svetoveho-pohara/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2015-12-13 | dátum prístupu = 2021-04-05}}</ref> Išlo o jej premiérové pódiové umiestnenie a druhé umiestnenie v elitnej desiatke svetového pohára, po siedmom mieste v slalome v [[Aspen]]e, ktorý sa konal o dva týždne skôr.<ref>{{Citácia periodika | autor = SITA | titul = Vlhová zajazdila životné maximum. Velez-Zuzulová nešťastne spadla | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://sport.pravda.sk/zimne-sporty/clanok/375366-vlhova-je-na-prahu-zivotneho-vysledku-velez-zuzulova-nestastne-spadla/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2015-11-29 | dátum prístupu = 2021-04-05 }}</ref> Do druhého kola obrovského slalomu prvýkrát postúpila v januári 2016 vo [[Flachau]], kde skončila na 14. mieste.<ref>{{Citácia periodika | autor = TASR | titul = Lyžovanie-SP: Petra Vlhová v premiére senzačná aj v „obráku“ | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/c/201993/lyzovanie-sp-vlhova-postupila-do-2-kola-obrovskeho-slalomu/ | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2016-01-17 | dátum prístupu = 2021-04-10}}</ref> V januári 2017 sa prvýkrát v histórii Svetového pohára stalo, že stupne víťazov obsadili iba pretekárky z Česka a Slovenska. Petra Vlhová došla v záhrebskom slalome druhá, na 1. mieste skončila [[Veronika Velez-Zuzulová]] a tretiu priečku ovládla [[Šárka Strachová]].<ref>{{Citácia periodika | autor = TASR | titul = Pozrite si, ako slovenská kráľovná a princezná dobyli Záhreb | periodikum = teraz.sk | url = https://www.teraz.sk/sport/chorvatsko-zahreb-double-slalom-vlhova-z/236492-clanok.html | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2017-01-03 | dátum prístupu = 2021-04-10 }}</ref> V marci toho istého roku Vlhová získala druhý kariérny triumf v slalome v Aspene, keď cieľovou bránou prešla o 24 stotín sekundy rýchlejšie ako celková šampiónka sezóny [[Mikaela Shiffrinová]].<ref>{{Citácia periodika | autor = Sportnet | titul = Vlhová vyhrala slalom v Aspene, Velez-Zuzulová skončila štvrtá a bude pokračovať v kariére | periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vlhova-vyhrala-slalom-v-aspene-velez-zuzulova-skoncila-stvrta/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-03-18 | dátum prístupu = 2021-04-10 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Červený| meno = Michal| odkaz na autora = | titul = Vlhová vyhrala slalom v Aspene, Velez-Zuzulová skončila štvrtá| url = https://dennikn.sk/708305/vlhova-vyhrala-slalom-v-aspene-velez-zuzulova-skoncila-stvrta/ | dátum vydania = 2017-03-18| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-03-19 | vydavateľ = N Press| miesto = |jazyk = }}</ref> Na premiérovom štarte v alpskej kombinácii vo švajčiarskej Crans-Montane na začiatku marca 2018 obsadila tretie miesto, keď o 9 stotín sekundy zaostala za víťaznou [[Federica Brignoneová|Federicou Brignoneovou]].<ref>{{Citácia periodika | autor = Sportnet | titul = Vlhová dosiahla životný úspech, v alpskej kombinácii skončila tretia | periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vlhova-online-kombinacia-2-kolo-crans-montana/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-03-04 | dátum prístupu = 2021-04-10 }}</ref> 14. februára 2017 v tímovej súťaži vo švajčiarskom St. Moritz v družstve s [[Veronika Velez-Zuzulová|Veronikou Velez-Zuzulovou]], [[Andreas Žampa|Andreasom Žampom]] a [[Matej Falat|Matejom Falatom]] získala striebornú medailu. ==== Sezóna 2018/2019 ==== V decembri 2018 dosiahla Vlhová pre Slovensko prvé víťazstvo vo Svetovom pohári v obrovskom slalome v pretekoch v rakúskom [[Semmering]]u. Po prvej jazde skončila na štvrtom mieste, ale v druhej jazde zajazdila najrýchlejší čas. Svojim prvým víťazstvom tejto disciplíny vytvorila nový slovenský rekord. Vlhová svojim piaty triumfom kariéry vyrovnala počet víťazstiev Veroniky Velez Zuzulovej.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Vlhovej nový rekord SR v obráku je priamo triumf | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/lyzovanie-sp-vlhovej-novy-rekord-sr-v/369439-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2018-12-28 | dátum prístupu = 2024-01-21 }}</ref> Na Nový rok 2019 vyhrala paralelný slalom v nórskom [[Holmenkollen|Holmenkollene]] neďaleko [[Oslo|Osla]], jej šieste víťazstvo v kariére, čím prekonala Veroniku Velez-Zuzulovú a vytvorila nový rekord v počte víťazstiev vo Svetovom pohári slovenskej alpskej lyžiarky. Prvýkrát sa jej podarilo zdolať [[Mikaela Shiffrinová|Mikaelu Shiffrinovú]], ktorú porazila o 0,39 s.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Červený | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Vlhová vyhrala paralelný slalom, vo finále zdolala Shiffrinovú | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1338888/vlhova-vyhrala-paralelny-slalom-vo-finale-zdolala-shiffrinovu/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-01-01 | dátum prístupu = 2024-01-21 }}</ref> 8. januára Vlhová vyhrala v [[rakúsko]]m [[Flachau]] slalom. Aj napriek tomu, že po prvom kole bola tretia a na Shiffrinovú strácala 0,31 sek, v druhom kole sa jej prvýkrát v tejto disciplíne podarilo zdolať Shiffrinovú s náskokom 0,15 sek.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kováč | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Vlhová vyhrala slalom vo Flachau, ešte ráno váhala, či sa vôbec postaví na štart | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1345142/petra-vlhova-vyhrala-slalom-vo-flachau-shiffrinovu-porazila-tretikrat-v-sezone/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-01-08 | dátum prístupu = 2024-01-21 }}</ref> Na [[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2019|Majstrovstvách sveta v alpskom lyžovaní 2019]] v švédskom Aare získala kompletnú medailovú zbierku. Najprv vyhrala striebornú medailu z alpskej kombinácie. V obrovskom slalome sa stala majsterkou sveta, keď vyhrala nad Rebensburgovou s náskokom štrnásť stotín sekundy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Berzedi | meno = Juraj | autor = | odkaz na autora = | titul = Vedie Rebensburgová, Rebensburgová zvyšuje náskok. Ale senzačne víťazí Vlhová | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/petra-vlhova-vyhrala-obrovsky-slalom-na-ms-v-aare-2019/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-14 | dátum prístupu = 2024-01-21 }}</ref> Nakoniec MS zakončila ziskom bronzovej medaily v slalome žien.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Fantastická Petra Vlhová získala bronz v slalome, na MS v zjazdovom lyžovaní zavŕšila medailový hetrik | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/ms-v-zjazdovom-lyzovani-2019-v-aare-slalom-petra-vlhova-moze-ziskat-tretiu-medailu/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-16 | dátum prístupu = 2024-01-21 }}</ref> Celkovo v sezóne SP skončila so striebornými medailami za obrovský slalom a aj v hodnotení slalomu. V celkovom hodnotení všetkých disciplín v SP získala 1355 bodov a skončila na celkovom druhom mieste.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Video: Skvelá Vlhová zakončila sezónu tretím miestom v Soldeu, v 2. kole „obráku“ bola najrýchlejšia | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/vlhova-ma-v-soldeu-na-dosah-druhe-podium-prve-kolo-obrovskeho-slalomu-vyhrala-shiffrinova/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2019-03-17 | dátum prístupu = 2024-01-21 }}</ref> ==== Sezóna 2019/2020 ==== Počas prípravy na sezónu ju trápilo ochorenie, kvôli ktorému podstúpila operáciu dutín, čo ju vyradilo z tréningov na jeden mesiac.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Vlhová má za sebou historickú sezónu. Trénuje aj na Silvestra | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/lyzovanie-petra-vlhova-a-jej-rok-2019-review/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-30 | dátum prístupu = 2024-01-21 }}</ref> V rozhovore opísala prípravu ako hektickú, aj keď chorobu počas leta brala pozitívne, radšej ako byť chorá opäť počas sezóny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Berzedi | meno = Juraj | autor = | odkaz na autora = | titul = Vlhová pre SME: Pribrala som osem kíl, na ženu mám dobré percento tuku | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/rozhovor-s-vlhovou-pred-zaciatkom-sezony-2019-2020/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-10-21 | dátum prístupu = 2024-01-21 }}</ref> Sezónu [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2019/2020|SP v alpskom lyžovaní 2019/2020]] odštartovala obrovský slalom v rakúskom Söldene 14. miestom, keď neudržala siedmu priečku po prvom kole a za víťazkou druhého kola zaostala o 1,78 s.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Športové prenosy SME | odkaz na autora = | titul = Vlhovej nevyšlo druhé kolo. Vyhrala neplnoletá Robinsonová | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/online-obrovsky-slalom-2-kolo-solden-2019-vlhova-live-nazivo/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-10-26 | dátum prístupu = 2024-01-21 }}</ref> V americkom Killingtone dosiahla svoje prvé pódium v sezóne, keď skončila druhá v slalome, za prvou Shiffrinovou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Video: Skvelá Petra Vlhová skončila druhá v slalome Svetového pohára v Killingtone | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/petra-vlhova-ma-startove-cislo-jeden-v-killingtone-sa-ide-dalsi-slalom-svetoveho-pohara/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-01 | dátum prístupu = 2024-01-21 }}</ref> Prvé víťazstvo v sezóne dosiahla 15. decembra, keď vyhrala paralelný slalom v St. Moritz nad Swenn-Larssonovou o dve stotiny sekundy. Dosiahla tak svoje desiate víťazstvo vo Svetovom pohári. Počas sezóny ju trápil zápal okostice, zranenie holennej kosti, ktoré je spôsobené pádmi.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Ondrišek | meno = Matej | autor = | odkaz na autora = | titul = Vlhová vyhrala paralelný slalom v St. Moritzi a dosiahla desiate víťazstvo vo Svetovom pohári | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1687479/vlhova-vyhrala-paralelny-slalom-v-st-moritzi-a-dosiahla-desiate-vitazstvo-vo-svetovom-pohari/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-15 | dátum prístupu = 2024-01-21 }}</ref> V posledných pretekoch roku 2019 skončila v slalome v Lienzi opäť druhá za Mikaelou Shiffrinovou so stratou 61 stotín sekundy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Ondrišek | meno = Matej | autor = | odkaz na autora = | titul = Vlhová skončila druhá v slalome v Lienzi, zvíťazila Shiffrinová | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1699528/vlhova-skoncila-druha-v-slalome-v-lienzi-zvitazila-shiffrinova/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-29 | dátum prístupu = 2024-01-21 }}</ref> Nový rok 2020 odštartovala tromi víťazstvami v 4 pretekoch. Najprv vyhrala slalom v Záhrebe 4. januára.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Vlhová suverénne vyhrala slalom v Záhrebe. Deklasovala aj Shiffrinovú | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/lyzovanie-sp-vlhova-vyhrala-slalom-v/438889-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2020-01-04 | dátum prístupu = 2024-01-21 }}</ref> O 10 dní neskôr triumfovala v slalome vo Flachau.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Úspešná obhajoba. Famózna Vlhová víťazkou nočného slalomu vo Flachau | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/brieflyzovanie-sp-vlhova-prva-po-1/440622-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2020-01-14 | dátum prístupu = 2024-01-21 }}</ref> V Sestriere potom 18. januára získala svoje jediné víťazstvo v obrovskom slalome v sezóne, na pódiu nestála sama, keďže mala zhodný čas ako Brignoneová.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Berzedi | meno = Juraj | autor = | odkaz na autora = | titul = Vlhová dosiahla zlatý hetrik. A prežíva najlepšie obdobie v kariére | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/review-vlhova-vyhrala-obrovsky-slalom-v-sestriere-2020/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-01-18 | dátum prístupu = 2024-01-21 }}</ref> V bulharskom Bansku si v rýchlostných disciplínach pripísala 6. a 11. miesto v zjazde a 6. miesto v super-G.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Petra Vlhová v super G v Bansku skončila šiesta, na ťažkej trati útočila na líderku Shiffrinovú | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/petra-vlhova-ide-super-g-v-bansku-ma-startove-cislo-31-online/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2020-01-26 | dátum prístupu = 2024-01-21 }}</ref> V Garmisch-Partenkirchene si pripísala 8. miesto v zjazde a 9. miesto v super-G.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Szűcs | meno = Marián | autor = | odkaz na autora = | titul = Jej strata na Brignoneovú narástla, ale Vlhová sa učí rýchlo | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/garmisch-svetovy-pohar-super-g-vlhova-ma-9-miesto/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-02-09 | dátum prístupu = 2024-01-21 }}</ref> Jej posledné víťazstvo v sezóne prišlo 16. februára v slalome v Kranjskej Gore.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Fantastická Vlhová vyhrala slalom v Kranjskej Gore, Swennová Larssonová tesne pred cieľom spadla (video+foto) | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/petra-vlhova-vyhrala-slalom-v-kranjskej-gore-a-dostala-sa-na-celo-boja-o-maly-globus/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2020-02-16 | dátum prístupu = 2024-01-21 }}</ref> 21. februára zaznamenala nový osobný rekord v zjazde dosiahnutím 4. miesta v Crans Montane.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Petra Vlhová predviedla v Crans Montane skvelú riskantnú jazdu a dosiahla životný výsledok (video) | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/petra-vlhova-ide-zjazd-svetoveho-pohara-v-crans-montane-online/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2020-02-21 | dátum prístupu = 2024-01-21 }}</ref> V záverečných pretekoch sezóny obsadila 4. miesto v super-G v La Thuile, čo bol dovtedy jej najlepší výsledok kariéry v tejto disciplíne.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Skvelá Petra Vlhová dosiahla v La Thuile najlepší výsledok v super G v kariére (video+foto) | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/petra-vlhova-ide-super-g-v-la-thuile-pre-koronavirus-prijali-aj-specialne-opatrenia-online/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2020-02-29 | dátum prístupu = 2024-01-21 }}</ref> Sezónu potom prerušila [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémia COVID-19]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Berzedi | meno = Juraj | autor = | odkaz na autora = | titul = Choroby, pády i veľké víťazstvá. Aká bola Vlhovej sezóna? (analýza) | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/analyza-petra-vlhova-aka-bola-jej-sezona-2019-2020/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-03-11 | dátum prístupu = 2024-01-21 }}</ref> Vlhová skončila v celkovom hodnotení svetového pohára na 3. mieste a získala svoje prvé malé krištáľové glóbusy, jeden za slalom a jeden za paralelné preteky.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Sportnet | odkaz na autora = | titul = Pozrite si kompletné výsledky Petry Vlhovej v sezóne 2019/2020 | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/petra-vlhova-program-a-vysledky-sezona-2019-2020/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-10-14 | dátum prístupu = 2024-01-21 }}</ref> == Výsledky == === Svetový pohár === ==== Sezónne tituly ==== * 5 titulov – 1 celková klasifikácia, 2 [[slalom]], 2 [[paralelný slalom]] {| class="wikitable" cellspacing="4" style="font-size:95%; text-align:center; border:gray solid 1px; width:35%;" |- style="background:#369; color:white;" | rowspan="7" style="width:1%;" |[[File:FIS Crystal Globe.svg|150px]] |- | style="width:10%;background:#369; color:white;"| '''Sezóna''' | style="width:20%;background:#4180be; color:white;"| Disciplína |- ! rowspan=2|'''[[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2019/2020|2020]]''' | [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2019/2020#Slalom 2|Slalom]] |- | [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2019/2020#Paralelný slalom 2|Paralelný slalom]] |- ! rowspan=2 |'''[[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2020/2021|2021]] | '''[[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2020/2021#Celková klasifikácia 2|Celková klasifikácia]]''' |- | [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2020/2021#Paralelný obrovský slalom 2|Paralelný slalom]] |- ![[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2021/2022|2022]] |[[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2021/2022|Slalom]] |} ==== Sezónne poradie ==== {| class="wikitable" cellspacing="4" style="font-size:95%; text-align:center; border:pink solid 1px; width:40%" |- style="background:#369; color:purple;" | rowspan="2" style="width:5%;"|'''Sezóna''' |- style="background:#4180be; color:purple;" | style="width:5%;"| Vek | style="width:5%;"| '''Celkovo''' | style="width:5%;"| Slalom | style="width:5%;"| Obrovský<br>slalom | style="width:5%;"| {{nowrap|Super G}} | style="width:5%;"| Zjazd | style="width:5%;"| Kombinácia | style="width:5%;"| Paralelné disciplíny |- | [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2013|2013]]|| ''17'' || 91 || 42 || — || — || — || — || rowspan=7|počítal sa do hodnotenia slalomu |- | [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2014|2014]]|| ''18'' || — || — || — || — || — || — |- | [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2015|2015]]|| ''19'' || 81 || 34 || — || — || — || — |- | [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2016|2016]]|| ''20'' || 24 || 6 || 40 || — || — || — |- | [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2017|2017]]|| ''21'' || 10 || 5 || 11 || — || — || — |- | [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2018|2018]]|| ''22'' || 5 || 4 || 13 || — || — || 7 |- | [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2019|2019]]|| ''23'' || bgcolor="silver"| 2 || bgcolor="silver"| 2 || bgcolor="silver"| 2 || — || — || — |- | [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2019/2020|2020]] || ''24'' || bgcolor="cc9966"| 3 || bgcolor="gold"| '''1''' || bgcolor="silver"| 2 || 14 || 16 || — || bgcolor="gold"| '''1''' |- | [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2020/2021|2021]] || ''25'' || bgcolor="gold"| '''1''' || bgcolor="cc9966"| 3 || 6 || 8 || 12 || — || bgcolor="gold"| '''1''' |- | [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2021/2022|2022]] || ''26'' || bgcolor="silver"| 2 || bgcolor="gold"| '''1''' || 4 || 40 || 37 || — || — |- | [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2022/2023|2023]] || ''27'' || bgcolor="cc9966"| 3 || bgcolor="cc9966"| 3 || 4 || — || 41 || — || — |- | colspan=9|<small>Výsledky k 19. marcu 2023, Zdroj: FIS<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Petra VLHOVA WORLD CUP STANDINGS |url=https://www.fis-ski.com/DB/general/athlete-biography.html?sectorcode=AL&competitorid=168809&type=cups |dátum prístupu=2023-03-19 |vydavateľ=Medzinárodná lyžiarska federácia (FIS) |jazyk=en}}</ref></small> |} ==== Stupne víťazov na jednotlivých pretekoch ==== {| class="wikitable" style="font-size:95%; text-align:center; border:gray solid 1px; width:50%;" |- style="background:#369; color:white;" | rowspan="2" style="width:5%;"| |- style="background:#4180be; color:white;" | style="width:2%;"|Spolu | style="width:2%;"|Slalom | style="width:2%;"|{{nowrap|Obrovský slalom}} | style="width:2%;"|Zjazd | style="width:2%;"|{{nowrap|Super-G}} | style="width:2%;"|{{nowrap|Alpská kombinácia}} | style="width:2%;"|{{nowrap|Paralelný slalom}} |- | Víťazstvá || '''31'''|| 22 || 6 || 0 || 0 || 0 || 3 |- | Pódiá || '''72'''|| 45 || 19 || 0 || 1 || 1 || 6 |- |} {| class="wikitable" border="1" cellspacing="4" style="font-size:95%; text-align:center; border:grey solid 1px; border-collapse:collapse;" width="62%" |- style="background-color:#369; color:white;" |rowspan="2" colspan="1" width="5%"|'''Sezóna''' |- style="background-color:#4180be; color:white;" | Dátum | Lokalita | Disciplína | Miesto |- | rowspan=3|'''[[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2016|2016]]'''|| align=left bgcolor="gold"|13. december 2015 ||align=left|{{SWE}} [[Åre]], Švédsko || bgcolor="gold"|Slalom|| bgcolor="gold"|'''1.''' |- | align=left |29. december 2015 ||align=left|{{AUT}} [[Lienz]], Rakúsko || Slalom || 3. |- | align=left |15. január 2016 ||align=left|{{AUT}} [[Flachau]], Rakúsko || Slalom || 3. |- | rowspan=3|'''[[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2017|2017]]''' || align=left|12. november 2016 ||align=left|{{FIN}} [[Levi]], Fínsko || Slalom || 3. |- | align=left |3. január 2017 ||align=left|{{CRO}} [[Záhreb]], Chorvátsko || Slalom || 2. |- | align=left bgcolor="gold"|18. marec 2017 ||align=left|{{USA}} [[Aspen]], USA || bgcolor="gold" | Slalom || bgcolor="gold"|'''1.''' |- | rowspan="6" |'''[[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2018|2018]]''' || align=left bgcolor="gold"|11. november 2017 ||align=left|{{FIN}} [[Levi]], Fínsko || bgcolor="gold"|Slalom|| bgcolor="gold"|'''1.''' |- | align=left |26. november 2017 ||align=left|{{USA}} [[Killington Ski Resort|Killington]], USA || Slalom || 2. |- | align=left |{{nowrap|20. december 2017}}||align=left|{{nowrap|{{FRA}} [[Courchevel]], Francúzsko}} || Paralelný slalom || 2. |- | align=left bgcolor="gold"|28. január 2018 ||align=left|{{nowrap|&nbsp;{{SUI}}&nbsp; [[Lenzerheide]], Švajčiarsko}}|| bgcolor="gold"|Slalom|| bgcolor="gold"|'''1.''' |- | align=left |{{nowrap|30. január 2018}}||align=left|{{nowrap|{{SWE}} [[Štokholm]], Švédsko}} || Paralelný slalom || 3. |- | align="left" |4. marec 2018|| align="left" |{{nowrap|&nbsp;{{SUI}}&nbsp; [[Crans-Montana]], Švajčiarsko}}|| | Alpská kombinácia || 3. |- | rowspan="14" |'''[[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2019|2019]]''' | align="left" |17. november 2018|| align="left" |{{nowrap|{{FIN}} [[Levi]], Fínsko}}|| Slalom || 2. |- | align=left |25. november 2018|| align=left|{{USA}} [[Killington]], USA || Slalom || 2. |- | align=left |9. december 2018|| align=left|&nbsp;{{SUI}}&nbsp; [[St. Moritz]], Švajčiarsko || Paralelný slalom || 2. |- | align=left |22. december 2018|| align=left|{{FRA}} [[Courchevel]], Francúzsko || Slalom || 2. |- | align=left bgcolor="gold"|28. december 2018||align=left rowspan=2|{{AUT}} [[Semmering]], Rakúsko || bgcolor="gold"|Obrovský slalom|| bgcolor="gold" |'''1.''' |- | align=left |29. december 2018 ||Slalom|| 2. |- | align=left bgcolor="gold"|1. január 2019||align=left|{{NOR}} [[Oslo]], Nórsko|| bgcolor="gold"|Paralelný slalom|| bgcolor="gold"|'''1.''' |- | align=left |5. január 2019 ||align=left|{{CRO}} [[Záhreb]], Chorvátsko || Slalom || 2. |- | align=left bgcolor="gold"|{{nowrap|8. január 2019}}||align=left|{{AUT}} [[Flachau]], Rakúsko ||bgcolor="gold"|Slalom|| bgcolor="gold"|'''1.''' |- | align=left bgcolor="gold"|1. február 2019 ||align=left|{{SLO}} [[Maribor]], Slovinsko || bgcolor="gold" |Obrovský slalom|| bgcolor="gold"|'''1.''' |- | align=left bgcolor="gold"|8. marec 2019 ||align=left rowspan=2|{{CZE}} [[Špindlerův Mlýn]], Česko || bgcolor="gold"|Obrovský slalom|| bgcolor="gold"|'''1.''' |- | align=left |9. marec 2019 || Slalom || 3. |- | align=left |16. marec 2019||align=left rowspan=2|{{AND}} [[Soldeu]], Andorra || Slalom|| 3. |- | align=left |17. marec 2019 ||Obrovský slalom|| 3. |- | rowspan=8|'''[[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2019/2020|2020]]''' ||align=left |1. december 2019 ||align=left|{{USA}} [[Killington]], USA || Slalom|| 2. |- | align=left bgcolor="gold"|15. december 2019 ||align=left|&nbsp;{{SUI}}&nbsp; [[St. Moritz]], Švajčiarsko || bgcolor="gold"|Paralelný slalom|| bgcolor="gold"|'''1.''' |- | align=left |29. december 2019 ||align=left|{{AUT}} [[Lienz]], Rakúsko || Slalom || 2. |- | align=left bgcolor="gold"|{{nowrap|4. január 2020}}||align=left|{{CRO}} [[Záhreb]], Chorvátsko ||bgcolor="gold"|Slalom || bgcolor="gold"|'''1.''' |- | align=left bgcolor="gold"|{{nowrap|14. január 2020}}||align=left|{{AUT}} [[Flachau]], Rakúsko||bgcolor="gold"|Slalom || bgcolor="gold"|'''1.''' |- | align=left bgcolor="gold"|{{nowrap|18. január 2020}}||align=left|{{ITA}} [[Sestriere]], Taliansko|| bgcolor="gold" |Obrovský slalom || bgcolor="gold"|'''1.''' |- | align=left |15. február 2020 ||align=left rowspan=2 |{{SLO}} [[Kranjska Gora]], Slovinsko ||Obrovský slalom || 2. |- | align=left bgcolor="gold"|{{nowrap|16. február 2020}}||bgcolor="gold"|Slalom || bgcolor="gold"|'''1.''' |- | rowspan="10" |'''[[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2020/2021|2021]]''' | align=left |17. október 2020 ||align=left|{{AUT}} [[Sölden]], Rakúsko || Obrovský slalom || 3. |- | align=left bgcolor="gold"|21. november 2020 || align=left rowspan=2 |{{FIN}} [[Levi (Fínsko)|Levi]], Fínsko || bgcolor="gold" |Slalom || bgcolor="gold"|'''1.''' |- | align=left bgcolor="gold"|22. november 2020 || bgcolor="gold"|Slalom || bgcolor="gold"|'''1.''' |- | align=left bgcolor="gold"|26. november 2020 || align=left |{{AUT}} [[Lech (Vorarlbersko)|Lech]]/[[Zürs]], Rakúsko || bgcolor="gold" |Paralelný slalom || bgcolor="gold"|'''1.''' |- | align=left |12. december 2020 ||align=left|{{FRA}} [[Courchevel]], Francúzsko||Obrovský slalom ||3. |- | align=left bgcolor="gold"|3. január 2021 || align=left |{{CRO}} [[Záhreb]], Chorvátsko || bgcolor="gold"|Slalom || bgcolor="gold"|'''1.''' |- | align=left|1. február 2021 ||align=left|{{GER}} [[Garmisch-Partenkirchen]], Nemecko || Super-G || 2. |- | align=left|6. marec 2021 ||align=left rowspan=2 |{{SVK}} [[Jasná]], Slovensko || Slalom || 2. |- | align=left bgcolor="gold"|7. marec 2021 || bgcolor="gold" |Obrovský slalom || bgcolor="gold"|'''1.''' |- | align=left bgcolor="gold"|12. marec 2021 ||align=left|{{SWE}} [[Åre]], Švédsko || bgcolor="gold"|Slalom|| bgcolor="gold"|'''1.''' |- | rowspan="13" |'''[[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2021/2022|2022]]''' | align=left |23. október 2021 ||align=left|{{AUT}} [[Sölden]], Rakúsko || Obrovský slalom || 3. |- | align=left bgcolor="gold"|20. november 2021 || rowspan="2" align="left" |{{FIN}} [[Levi (Fínsko)|Levi]], Fínsko || bgcolor="gold" |Slalom|| bgcolor="gold"|'''1.''' |- | align=left bgcolor="gold"|21. november 2021 || bgcolor="gold" |Slalom || bgcolor="gold"|'''1.''' |- | align=left|28. november 2021 || align=left|{{USA}} [[Killington]], USA || Slalom || 2. |- | align=left|28. december 2021 || rowspan="2" align=left|{{AUT}} [[Lienz]], Rakúsko || Obrovský slalom || 2. |- | align=left bgcolor="gold"|29. december 2021 || bgcolor="gold" |Slalom || bgcolor="gold"|'''1.''' |- | align=left bgcolor="gold"|4. január 2022 || align=left|{{CRO}} [[Záhreb]], Chorvátsko || bgcolor="gold" |Slalom || bgcolor="gold"|'''1.''' |- | align=left bgcolor="gold"|9. január 2022 || align=left|{{SLO}} [[Kranjska Gora]], Slovinsko || bgcolor="gold" | Slalom || bgcolor="gold"|'''1.''' |- | align=left| 11. január 2022 || align=left|{{AUT}} [[Schladming]], Rakúsko || Slalom || 2. |- | align="left" |25. január 2022 || align=left| {{ITA}} [[Kronplatz]], Taliansko | Obrovský slalom |2. |- | align=left bgcolor="gold"|11. marec 2022 || align=left|{{SWE}} [[Åre]], Švédsko || bgcolor="gold" | Obrovský slalom || bgcolor="gold"|'''1.''' |- | align="left" |19. marec 2022 || align=left rowspan=2| {{FRA}} [[Courchevel]]/[[Meribel]] Francúzsko |Slalom |3. |- | align="left" |20. marec 2022 || Obrovský slalom |3. |- | rowspan="9" |'''[[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2022/2023|2023]]''' | align="left" |19. november 2022 || align=left rowspan=2| {{nowrap|{{FIN}} [[Levi]], Fínsko}} |Slalom |3. |- | align="left" |20. november 2022 || Slalom |3. |- | align="left" |10. december 2022 || align=left rowspan=2| {{ITA}} [[Sestriere]], Taliansko |Obrovský slalom |3. |- | align="left" |11. december 2022 || Slalom |3. |- | align="left" |27. december 2022 || align=left| {{AUT}} [[Semmering]], Rakúsko |Obrovský slalom |2. |- | align="left" |4. január 2023 || align=left| {{CRO}} [[Záhreb]], Chorvátsko |Slalom |2. |- | align="left" |7. január 2023 || align=left| {{SLO}} [[Kranjska Gora]], Slovinsko |Obrovský slalom |3. |- | align=left bgcolor="gold"|11. január 2023 || align=left|{{AUT}} [[Flachau]], Rakúsko || bgcolor="gold" | Slalom || bgcolor="gold"|'''1.''' |- | align=left bgcolor="gold"|18. marec 2023 || align=left|{{flagicon|Andorra}} [[Soldeu]], Andorra || bgcolor="gold" | Slalom || bgcolor="gold"|'''1.''' |- | rowspan="10" |'''[[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2023/2024|2024]]''' | align=left |28. október 2023 ||align=left|{{AUT}} [[Sölden]], Rakúsko || Obrovský slalom || 3. |- | align=left bgcolor="gold"|11. november 2023 || align="left" |{{FIN}} [[Levi (Fínsko)|Levi]], Fínsko || bgcolor="gold" |Slalom|| bgcolor="gold"|'''1.''' |- | align=left |26. november 2023 || align=left |{{USA}} [[Killington]], USA || Slalom || 2. |- | align=left|2. december 2023 || align=left |{{CAN}} [[Tremblant]], Kanada || Obrovský slalom || 2. |- | align=left bgcolor="gold"|21. december 2023 || align="left" |{{FRA}} [[Courchevel(Francúzsko)|Courchevel]], Francúzsko || bgcolor="gold" |Slalom|| bgcolor="gold"|'''1.''' |- | align=left bgcolor="gold"|7. január 2024 || align=left|{{SLO}} [[Kranjska Gora]], Slovinsko || bgcolor="gold" | Slalom || bgcolor="gold"|'''1.''' |- | colspan="5" |<small>K 7. januáru 2024; Zdroj: FIS<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Petra VLHOVA RESULTS | url = https://www.fis-ski.com/DB/general/athlete-biography.html?sectorcode=AL&seasoncode=&competitorid=168809&type=result&categorycode=WC&sort=&place=&disciplinecode=&position=4&limit=100 | dátum prístupu = 2023-03-16 | vydavateľ = Medzinárodná lyžiarska federácia (FIS) | jazyk = en}}</ref></small> |} === Majstrovstvá sveta === Petra Vlhová získala na majstrovstvách sveta 8. [[február]]a 2019 prvú individuálnu medailu pre Slovensko, keď vo švédskom Åre skončila druhá v alpskej kombinácii.<ref>{{Citácia periodika | titul = Tri stotiny sú takmer nič, ale teším sa aj zo striebra, tvrdí čerstvá vicemajsterka z kombinácie Vlhová | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/c/381557/tri-stotiny-su-takmer-nic-ale-tesim-sa-aj-zo-striebra-tvrdi-cerstva-vicemajsterka-z-kombinacie-vlhova/ | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-08 | dátum prístupu = 2019-02-08 }}</ref> 14. [[február]]a 2019 zvíťazila v obrovskom slalome a stala sa tak prvou slovenskou majsterkou sveta v tejto disciplíne.<ref>{{Citácia periodika | autor = Teraz.sk/TASR | odkaz na autora = | titul = SKVELÁ VLHOVÁ sa stala prvou slovenskou MAJSTERKOU SVETA v lyžovaní | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/sport/skvela-vlhova-sa-stala-prvou-slovensko/378578-clanok.html | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-14 | dátum prístupu = 2019-02-14 }}</ref> 16. [[február]]a 2019 získala na majstrovstvách sveta bronz v slalome.<ref>{{Citácia periodika | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = VLHOVÁ skompletizovala medailovú zbierku, v slalome má BRONZ | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/sport/vlhova-ziskala-bronz-v-slalome/378907-clanok.html | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-16 | dátum prístupu = 2019-02-16 }}</ref> {| class="wikitable" border="1" cellspacing="4" style="font-size:95%; text-align:center; border:grey solid 1px; border-collapse:collapse;" width="40%" |- style="background-color:#369; color:white;" |rowspan="2" colspan="1" width="4%"|'''Rok''' |- style="background-color:#4180be; color:white;" | width="3%"|Vek | width="5%"|Slalom | width="5%"|Obrovský<br>Slalom | width="5%"|Super G | width="5%"|Zjazd | width="5%"|Kombinácia | width="5%"|Tímová<br>súťaž |- style="background-color:#8CB2D8; color:white;" |- | [[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2013|2013]]|| ''17'' || [[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2013 – Ssalom žien|DNF1]]|| [[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2013 – Obrovský slalom žien|—]]|| [[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2013 – Super-G žien|—]]|| [[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2013 – Zjazd žien|—]]|| [[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2013 – Superkombinácia žien|—]]|| [[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2013 – Tímová súťaž|—]] |- | [[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2015|2015]]|| ''19'' || [[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2015 – slalom žien|44]]|| [[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2015 – Obrovský slalom žien|30]]|| [[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2015 – Super-G žien|—]]|| [[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2015 – Zjazd žien|—]]|| [[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2015 – Superkombinácia žien|—]]|| [[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2015 – Tímová súťaž|—]] |- | [[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2017|2017]]|| ''21'' || [[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2017 – slalom žien|4]] || [[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2017 – Obrovský slalom žien|8]] || [[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2017 – Super-G žien|—]] || [[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2017 – Zjazd žien|—]]|| [[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2017 – Superkombinácia žien|—]] || style="background:silver;"|[[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2017 – Národná tímová súťaž|2]] |- | [[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2019|2019]]|| ''23'' || style="background:#c96;"|[[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2019 – slalom žien|3]]|| style="background:gold;" |[[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2019 – Obrovský slalom žien|1]]|| [[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2019 – Super-G žien|—]]|| [[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2019 – Zjazd žien|—]]|| style="background:silver;" |[[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2019 – Alpská kombinácia žien|2]]|| [[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2019 – Tímová súťaž|—]] |- |[[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2021|2021]] || ''25'' || style="background:silver;"| [[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2021 – slalom žien|2]] || [[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2021 – Obrovský slalom žien|12]] || [[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2021 – Super-G žien|9]]|| [[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2021 – Zjazd žien|—]]|| style="background:silver;" |[[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2021 – Alpská kombinácia žien|2]]|| — |- |[[Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní 2023|2023]] || ''27'' || 5 || 7 || — || — || — || — |} === Olympijské hry === V januári 2018 bola potvrdená jej účasť na [[Zimné olympijské hry 2018|Zimných olympijských hrách 2018]] v kórejskom [[Pchjongčchang]]u.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Konečná nominácia Slovenska na ZOH 2018. Pocestuje 56 športovcov | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/c/317580/konecna-nominacia-slovenska-na-zoh-2018-pocestuje-56-sportovcov/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2018-01-26 | dátum prístupu = 2018-02-02 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Do Pjongčangu pôjde 56 slovenských športovcov. Výprava bude mať 121 ľudí | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://sport.pravda.sk/zoh-2018/clanok/456198-do-pjongcangu-odcestuje-56-slovenskych-sportovcov-vyprava-bude-mat-121-ludi/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2018-01-26 | dátum prístupu = 2018-02-02 }}</ref> V disciplíne Super G získala 32. miesto so stratou 3,15 s na víťazku [[Ester Ledecká|Ester Ledeckú]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Denník N | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1032178/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-02-17 | dátum prístupu = 2018-02-17 }}</ref> Na [[Zimné olympijské hry 2022|Zimných olympijských hrách 2022]] v čínskom [[Peking]]u získala zlatú medailu v slalome.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Vlhová zlatá v slalome: Bez tímu by som to nedokázala | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/vlhova-po-1-kole-slalomu-osma-shiffr/610564-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-09 | dátum prístupu = 2022-02-09}}</ref> V obrovskom slalome získala 14. miesto so stratou 2,46 s na víťazku [[Sara Hectorová|Saru Hectorovú]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Women's Giant Slalom : Results | url = https://medias1.fis-ski.com/pdf/2022/AL/5198/2022AL5198RLR2.pdf | vydavateľ = FIS | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> V januári 2026 bola potvrdená nominácia Vlhovej na [[Zimné olympijské hry 2026|Zimné olympijske hry 2026]].<ref name="hnonline-2026">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Olympiáda v Miláne: Lyžiari zverejnili nomináciu. Vlhová je aj v tímovej kombinácii | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/sport/96260396-olympiada-v-milane-lyziari-zverejnili-nominaciu-vlhova-je-aj-v-timovej-kombinacii | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2026-01-18 | dátum prístupu = 2026-01-30 }}</ref> {| class="wikitable" border="1" cellspacing="4" style="font-size:95%; text-align:center; border:grey solid 1px; border-collapse:collapse;" |- style="background-color:#369; color:white;" |rowspan="2" colspan="1" | '''Rok''' |- style="background-color:#4180be; color:white;" | Vek | Slalom | Obrovský slalom | Super-G | Zjazd | Kombinácia | Tímová súťaž |- style="background-color:#8CB2D8; color:white;" |- | [[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2014|2014]]|| ''18'' || [[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2014 – slalom žien|19]] || |[[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2014 – Obrovský slalom žien|24]]|| [[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2014 – Super-G žien|—]]||[[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2014 – Zjazd žien|—]]|| [[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2014 – Superkombinácia žien|—]]|| {{N/A}} |- | [[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2018|2018]]|| ''22'' || [[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2018 – slalom žien|13]]|| |[[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2018 – Obrovský slalom žien|13]]|| [[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2018 – Super-G žien|32]]||[[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2018 – Zjazd žien|DNF]]|| [[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2018 – Superkombinácia žien|5]]|| 9 |- | [[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2022|2022]] | ''26'' | style="background:gold;" | [[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2022 – slalom žien|1]] | [[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2018 – Obrovský slalom žien|14]] | | | | |} === Juniorské majstrovstvá sveta === {| class="wikitable" border="1" cellspacing="4" style="font-size:95%; text-align:center; border:grey solid 1px; border-collapse:collapse;" |- style="background:#4180be; color:white;" | style="background:#369" | '''Rok''' || Miesto || Slalom || Obrovský slalom || Super-G || Zjazd || Kombinácia |- | 2011 || align="left"| &nbsp;{{SUI}}&nbsp; [[Crans-Montana]]|| 30. || 27. || 34. || — || — |- | 2012 || align="left"| {{ITA}} [[Roccaraso]]|| bgcolor="cc9966" | {{Tretie miesto}} || 28. || 26. || — || 5. |- | 2013 || align="left"| {{CAN}} [[Mont Sainte-Anne]]|| 4. || 8. || 24. || — || — |- | 2014 || align="left"| {{SVK}} [[Jasná]] || bgcolor="gold"| {{Prvé miesto}} || 14. || — || — || — |- | 2015 || align="left"| {{NOR}} [[Hafjell]]|| {{N/A|''zrušený''}} || 17. || 39. || — || 31. |- | colspan=7|<small>Zdroj:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Petra VLHOVA Results|url=https://www.fis-ski.com/DB/general/athlete-biography.html?sectorcode=AL&seasoncode=&competitorid=168809&type=result&categorycode=WJC&sort=&place=&disciplinecode=&position=QLF&limit=100|dátum prístupu=2021-04-10|vydavateľ=Medzinárodná lyžiarska federácia (FIS)|jazyk=en}}</ref></small> |} == Ocenenia == * [[2019]]{{--}}Pamätná medaila ministra obrany Slovenskej republiky I. stupňa<ref>{{Citácia periodika | autor = TASR | titul = VIDEO: Vlhová dostala pamätnú zlatú medailu od ministra obrany Gajdoša | periodikum = teraz.sk | url = http://www.teraz.sk/sport/vlhova-si-z-ruk-ministra-obrany-gajdo/385914-clanok.html | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-03-25 | dátum prístupu = 2019-03-25}}</ref> *2019{{--}}[[Krištáľové krídlo]] v kategórii šport<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Petra Vlhová získala Krištáľové krídlo. Prežívam najlepšie obdobie, vraví|url=https://sportnet.sme.sk/spravy/petra-vlhova-ziskala-kristalove-kridlo-2019/|dátum prístupu=2021-02-20|dátum vydania=2020-02-10|vydavateľ=Sportnet|jazyk=sk}}</ref> *2019{{--}}víťazka ankety [[Športovec roka (Slovensko)|Športovec roka]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sagan skončil až tretí. Športovcom roka je Vlhová|url=https://sportnet.sme.sk/spravy/petra-vlhova-vyhrala-anketu-sportovec-roka-2019/|dátum prístupu=2021-02-20|dátum vydania=2019-12-19|vydavateľ=Sportnet|jazyk=sk}}</ref> *[[2020]]{{--}}víťazka ankety Športovec roka<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Petra Vlhová opäť ovládla anketu Športovec roka, ocenili aj Igora Libu|url=https://sportnet.sme.sk/spravy/online-prenos-sportovec-roka-2020-dnes-live-vysledky-petra-vlhova-peter-sagan/|dátum prístupu=2021-02-20|dátum vydania=2020-12-16|vydavateľ=Sportnet|jazyk=sk}}</ref> *[[2021]]{{--}}víťazka ankety Športovec roka *[[2022]]{{--}}víťazka ankety Športovec roka *[[2024]]{{--}}[[Rad Ľudovíta Štúra]] I. triedy<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vančo | meno = Martin | titul = Vlhová, Bagala či Bieliková. Prezidentka naposledy udeľovala štátne vyznamenania | url = https://domov.sme.sk/c/23268373/vlhova-bagala-ci-bielikova-prezidentka-naposledy-udelovala-statne-vyznamenania.html | dátum vydania = 14.1.2024 | dátum prístupu = 14.1.2024 | vydavateľ = Denník SME}}</ref> == Referencie == {{reflist|2}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Čermáková | meno = Dana | autor = | odkaz na autora = | titul = Zlatá Petra Vlhová | vydanie = 1 | vydavateľ = Imagination of People | miesto = [Praha] | rok = 2019 | počet strán = 127 | url = | isbn = 978-80-87685-77-8 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Berzedi | meno = Juraj | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Vlhová | meno2 = Petra | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Petra : moja cesta k veľkému glóbusu | vydanie = 1 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | rok = 2021 | počet strán = 303 | url = | isbn = 978-80-559-0747-5 | kapitola = | strany = | jazyk = }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Ski-DB profil|petra_vlhova_svk_705423}} * [https://data.fis-ski.com/dynamic/athlete-biography.html?sector=AL&competitorid=168809&type=result Profil na stránke FIS-SKI.com] {{Slováci na ZOH 2014}} {{Slováci na ZOH 2018}} {{Slováci na ZOH 2022}} {{Slováci na ZOH 2026}} {{Olympijské víťazky v alpskom lyžovaní - Slalom}} {{Víťazky Svetového pohára v alpskom lyžovaní}} {{Nositelia Krištáľového krídla}} {{Športovec roka (Slovensko)}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Vlhová, Petra}} [[Kategória:Slovenské alpské lyžiarky]] [[Kategória:Slovenskí olympionici]] [[Kategória:Slovenskí olympijskí víťazi]] [[Kategória:Olympijskí víťazi v alpskom lyžovaní]] [[Kategória:Alpskí lyžiari na Zimných olympijských hrách 2014]] [[Kategória:Alpskí lyžiari na Zimných olympijských hrách 2018]] [[Kategória:Alpskí lyžiari na Zimných olympijských hrách 2022]] [[Kategória:Alpskí lyžiari na Zimných olympijských hrách 2026]] [[Kategória:Majstri sveta v alpskom lyžovaní]] [[Kategória:Pretekári VŠC Dukla Banská Bystrica]] [[Kategória:Laureáti Pamätnej medaily ministra obrany I. stupňa]] [[Kategória:Držitelia Radu Ľudovíta Štúra I. triedy]] [[Kategória:Držitelia Krištáľového krídla]] [[Kategória:Osobnosti z Liptovského Mikuláša]] [[Kategória:Osobnosti na slovenských poštových známkach]] md4hpdltv766x3pqout5j4e5ganrv66 0 352776 8212763 8124092 2026-05-12T16:27:10Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8212763 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka | konflikt = Občianska vojna v Líbyi | súčasť = [[Arabská jar|Arabskej jari]] | obrázok = Libyan Civil War in October 2011 (09).jpg | text k obr = Tank [[T-72]] líbyjských povstalcov strieľa na pozície Kaddáfího síl | dátum = [[15. február|15. február 2011]] – [[23. október|23. október 2011]] | miesto = [[Líbya]] | casus = | územie = | výsledok = Víťazstvo povstalcov <br /><small> * Povstalci obsadili všetky najvýznamnejšie mestá; [[Tripolis]], [[Bengázi|Bengází]], [[Misráta]], [[Tobruk]], [[Al-Bajdá]], [[Syrta]] a ďalšie. <br /> * Zabitie Muammara Kaddáfího. <br /> * 100 štátov, [[Organizácia Spojených národov|OSN]], [[Európska únia]] a [[Africká únia]] uznali Dočasnú národnú radu za jediného predstaviteľa [[Líbya|Líbye]]. </small> | protivník1 = {{Minivlajka|Líbya}} Dočasná národná rada<br /> {{minivlajka|NATO}} [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]<br /> {{minivlajka|Švédsko}} [[Švédsko]]<br /> {{minivlajka|Katar|w}}<br /> {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} [[Spojené arabské emiráty|SAE]]<br /> {{minivlajka|Jordánsko}} [[Jordánsko]] | protivník2 = {{Minivlajka|Líbya (1977-2011)}} [[Líbya|Veľká líbyjská arabská ľudová socialistická džamahírija]] | velitel1 = [[Mustafa Abdul Džalíl]] <br /> [[Mahmúd Džibríl]] <br /> [[Abdul Fatah Júnis]] † | velitel2 = [[Muammar al-Kaddáfí]] † <br /> [[Chámis al-Kaddáfí]] † <br /> [[Sajf al-Islám Kaddáfí]] ([[Vojnový zajatec|zajatý]])<br />[[Abu-Bakr Yunis Jabr]] † | sila1 = 17 000 vojakov a dobrovoľníkov | sila2 = 10 000 až 20 000 vojakov | straty1 = 5 634 – 7 026 mŕtvych | straty2 = 2 217 – 2 486 mŕtvych | straty = | poznámky = <center>Približný počet mŕtvych civilistov: <br />'''25 000'''</center> }} '''Občianska vojna v Líbyi''' začala demonštráciami a protestami nadväzujúcimi na [[arabská jar|vlny protestov]] v ostatných arabských krajinách. Prvé, menšie protesty sa objavili už [[13. január|13. januára 2011]] a ľudia v nich žiadali koniec 42 rokov trvajúcej diktatúry plukovníka [[Muammar al-Kaddáfí|Muammara Kaddáfího]] v krajine. Väčšie protesty sa naplno rozhoreli po [[15. február]]i a režim na ne reagoval streľbou do demonštrantov a neskôr aj nasadením armády, vrátane lietadiel.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR; SITA; SME.SK,TASR | odkaz na autora = | titul = Líbya nasadila proti demonštrantom bojové lietadlá | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/5776368/libya-nasadila-proti-demonstrantom-bojove-lietadla.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2011-02-21 | dátum prístupu = 2025-01-28 }}</ref> Bezprostredné počty ľudských obetí sa rôznia, samotná Líbya priznala 300, Taliansko ich odhadovalo až na niekoľko tisíc.<ref name="ceskenoviny.cz">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Kaddáfího podpořily desítky lidí, tisíce demonstrovaly proti němu | periodikum = České noviny | odkaz na periodikum = | url = https://www.ceskenoviny.cz/zpravy/kaddafiho-podporily-desitky-lidi-tisice-demonstrovaly-proti-nemu/600381 | issn = 1213-5003 | vydavateľ = ČTK | miesto = Praha | dátum = 2011-02-23 | dátum prístupu = 2011-02-23 }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Najmasovejšie demonštrácie prebiehali v najväčších mestách ([[Tripolis]], [[Bengázi|Bengází]], [[Misráta]], [[Tobruk]]), demonštranti prepadávali policajné stanice, kde sa im dostali do rúk aj zbrane a situácia dospela až k otvorenému povstaniu. Na stranu odporcov režimu sa postupne pridala aj časť silových zložiek a [[21. február]]a získali povstalci prakticky pod úplnú kontrolu mesto Bengází, ktoré sa stalo hlavným centrom odporu. Režim potom postupne prišiel o celý východnú časť Líbye a líbyjsko-egyptskú hranicu tak ovládli vzbúrenci. [[Súbor:Flag of Libya.svg|thumb|Vlajka bývalého Líbyjského kráľovstva, teraz využívaná povstalcami]] Krátko po tom sa špekulovalo o tom, že plukovník Kaddáfí opustil krajinu. Ten však [[22. február]]a vystúpil v televízii a vyhlásil, že ''vodcom revolúcie'', ktorú vedie už dlhšie ako 40 rokov, zostane. Vyzval tiež svojich priaznivcov k verejnej podpore, deň na to sa ich však zišlo len asi 150. [[28. február]]a poskytol západným médiám rozhovor, v ktorom odmietol rezignáciu, pretože nevykonáva žiadnu oficiálnu funkciu a posťažoval si na to, že ho západné krajiny opustili a nerozumejú politickému systému Líbye. Tiež sa vyjadril v tom zmysle, že všetci jeho ľudia ho „milujú“ a zomreli by, len aby ho ochránili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = uma | odkaz na autora = | titul = Kaddáfí pozval zahraniční novináře do kavárny. Lidé mě milují, řekl jim | url = https://zahranicni.hn.cz/c1-50847690-kaddafi-pozval-zahranicni-novinare-do-kavarny-lide-me-miluji-rekl-jim | vydavateľ = zahranicni.hn.cz | dátum vydania = 2011-03-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Po tom, čo ku koncu februára režim stratil kontrolu nad východom krajiny, vrátane druhej najväčšej líbyjskej metropoly [[Bengázi|Bengází]], začali tamojší ľudia oslavovať a odovzdávať ukoristené zbrane. Pri oslavách používali červeno-čierno-zelenú trikolóru, vlajku bývalého Líbyjského kráľovstva.<ref name="ceskenoviny.cz"/> Ako vedúca zložka povstania sa sformovala Dočasná národná rada, tiež označovaná ako Národná rada. Táto rada uskutočnila svoje ustanovujúce stretnutie [[5. marec|5. marca 2011]] v [[Bengázi|Bengází]], kde sa označila za jediného legitímneho predstaviteľa Líbye a na jej území vyhlásila ''Líbyjskú republiku''.<ref name="ntclibya.org">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Founding Statement of the Interim Transitional National Council (TNC) | url = https://ntclibya.org/english/founding-statement-of-the-interim-transitional-national-council/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20110817081622/https://ntclibya.org/english/founding-statement-of-the-interim-transitional-national-council/ | vydavateľ = ntclibya.org | dátum vydania = 2011-03-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | dátum archivácie = 2011-08-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> Predsedom Rady sa stal [[Mustafa Abdul Džalíl]], ktorý bol Kaddáfího ministrom spravodlivosti a na stranu povstalcov prešiel krátko po začiatku protestov. Prvou krajinou, ktorá [[10. marec|10. marca 2011]] Radu oficiálne uznala ako legitímneho predstaviteľa líbyjského štátu, bolo [[Francúzsko]].<ref name="ntclibya.org"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Reuters | odkaz na autora = | titul = Sarkozy: Bezletová zóna nestačí, zaměřme se na konkrétní cíle v Libyi | url = https://zahranicni.hn.cz/c1-51068190-sarkozy-bezletova-zona-nestaci-zamerme-se-na-konkretni-cile-v-libyi | vydavateľ = zahranicni.hn.cz | dátum vydania = 2011-03-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> V marci rozpútali Kaddáfího sily proti povstalcom rozsiahlu vojenskú protiofenzívu a začali spätne dobýjať povstalcami obsadené mestá, pričom došlo k rozsiahlym bojom napr. v [[Misráta|Misráte]] a k obliehaniu [[Bengázi|Bengází]]. Z obavy, aby nedošlo v týchto mestách k rozsiahlym masakrom civilného obyvateľstva, pristúpila [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Bezpečnostná rada OSN]] k vyhláseniu bezletovej zóny nad Líbyou, ktorá dala [[de facto]] súhlas s vojenskou intervenciou cudzích krajín. Tá začala [[19. marec|19. marca]] pod vedením [[Francúzsko|Francúzska]], [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británie]] a [[Spojené štáty|Spojených štátov]]. [[31. marec|31. marca]] prevzalo úplnú kontrolu nad vojenskou operáciou proti líbyjskému režimu [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]. Z arabských štátov vojensky podporil ako prvý vytvorenie bezletovej zóny nad Líbyou [[Katar (štát)|Katar]], ktorý tiež ako prvý z arabských krajín uznal rebelmi ustanovenú vládu..<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Iveta Polochová, Reuters | odkaz na autora = | titul = Libyjští povstalci chtějí začít vyvážet ropu, pomůže jim prý Katar | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/libyjsti-povstalci-chteji-zacit-vyvazet-ropu-pomuze-jim-pry-katar.A110328_114436_zahranicni_ipl | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2011-03-28 | dátum prístupu = 2025-01-28 }}</ref> Spojenci uskutočnili v priebehu vojny vyše 9 000 bojových náletov a takmer úplne zničili vojenský potenciál Kaddáfího režimu,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Operation UNIFIED PROTECTOR : Protection of Civilians and Civilian-Populated Areas & Enforcement of the No-Fly Zone | url = https://www.nato.int/nato_static/assets/pdf/pdf_2011_10/20111005_111005-factsheet_protection_civilians.pdf | vydavateľ = nato.int | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> zároveň však napriek snahám o minimalizovanie civilných škôd usmrtili najmenej 72 civilistov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Aktivisti obviňujú NATO z nepriznania civilných obetí v Líbyi | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/6374877/aktivisti-obvinuju-nato-z-nepriznania-civilnych-obeti-v-libyi.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2012-05-14 | dátum prístupu = 2025-01-28 }}</ref> S výraznou leteckou podporou začali povstalci pomerne rýchlo preberať kontrolu nad krajinou a v auguste už Kaddáfímu zostalo len niekoľko miest na západe Líbye. Predovšetkým hlavné mesto Tripolis, o ktorý sa mali viesť najťažšie boje, pretože Kaddáfí sa nemienil vzdať a oprieť sa mohol minimálne o svoju elitnú prezidentskú gardu, ktorú tvorilo 3 000 dobre vyzbrojených a vycvičených mužov. Podľa správ z miesta boli v uliciach hlavného mesta Kaddáfím najatí žoldnieri z cudzích krajín, najmä subsaharskej Afriky, ktorí strieľali aj po tých, čo sa len snažili pomôcť zraneným.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Kaddáfímu vznikla údajně vzdorovláda, lidé dál utíkají | periodikum = České noviny | odkaz na periodikum = | url = https://www.ceskenoviny.cz/zpravy/kaddafi-uz-zrejme-nekontroluje-situaci-v-libyi-lide-dal-utikaji/601881 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110301045009/https://www.ceskenoviny.cz/zpravy/kaddafi-uz-zrejme-nekontroluje-situaci-v-libyi-lide-dal-utikaji/601881 | issn = 1213-5003 | vydavateľ = ČTK | miesto = Praha | dátum = | dátum prístupu = 2025-01-28 | dátum archivácie = 2011-03-01}}</ref> To viedlo k viacerým prípadom brutálnych represií zo strany povstalcov voči obyčajnému černošskému obyvateľstvu krajiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ivorian immigrant in Tripoli: “We blacks are brutalized because of our skin colour” | url = https://observers.france24.com/en/20110831-libya-tripoli-ivorian-african-immigrant-blacks-brutalized-because-skin-colour-color | vydavateľ = observers.france24.com | dátum vydania = 2011-08-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[21. august]]a sa povstalci, v snahe zvrhnúť režim Muammara Kaddáfího dostali do hlavného mesta [[Tripolis]], obsadili jeho významnú vojenskú základňu a na Zelenom námestí v Tripolise vyvesili svoje vlajky, pričom ho oficiálne premenovali Námestie martýrov. * [[23. august]]a obsadili vládny komplex ''Báb al-Azízíja''. Boje však neutíchajú a niektoré mestá, ako napr. [[Syrta]], alebo [[Bani Walid]] sú ešte stále pod kontrolou síl Muammara Kaddáfího, ktorého miesto pobytu je však neznáme.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minúta po minúte: Pri Kaddáfího sídle prebieha neľútostná bitka | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/192156/minuta-po-minute-povstalci-obsadili-vacsinu-tripolisu-kaddafi-sa-stratil/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2011-08-22 | dátum prístupu = 2025-01-28 }}</ref> * [[20. október|20. októbra]] boli po ťažkých bojoch povstalcami definitívne dobyté aj posledné miesta odporu Kaddáfího jednotiek, mestá [[Bani Walid]] a [[Syrta]]. Samotný plukovník Muammar Kaddáfí je pri snahe o útek 4 km západne od [[Syrta|Syrty]] zadržaný povstalcami, ktorí ho následne podľa všetkého zabili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Greenhill | meno = Sam | autor = | odkaz na autora = | titul = Gaddafi's killers will be put on trial over mob execution, vow Libya's new rulers | url = https://www.dailymail.co.uk/news/article-2054344/Gaddafi-dead-Mob-killers-trial-vow-Libyas-new-rulers.html | vydavateľ = dailymail.co.uk | dátum vydania = 2011-10-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[23. október|23. októbra]] vyhlásili predstavitelia Dočasnej národnej rady krajinu za „definitívne oslobodenú“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Libya's new rulers declare country liberated | url = https://www.bbc.co.uk/news/world-africa-15422262 | vydavateľ = BBC | dátum vydania = 2011-10-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-28 | miesto = Londýn | jazyk = }}</ref> * [[31. október|31. októbra]] NATO formálne ukončilo svoju vojenskú angažovanosť v Líbyi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rasmussen | meno = Anders Fogh | autor = | odkaz na autora = | titul = NATO makes final decision to end Libya operation on October 31 - Atlantic Council | url = https://www.atlanticcouncil.org/blogs/natosource/nato-makes-final-decision-to-end-libya-operation-on-october-31/ | vydavateľ = atlanticcouncil.org | dátum vydania = 2011-10-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Občanská válka v Libyi|7215575}} [[Kategória:Občianske vojny|Líbya]] [[Kategória:Líbya]] [[Kategória:Politika v Líbyi]] [[Kategória:Vojny 21. storočia]] [[Kategória:Vojny Talianska]] [[Kategória:Vojny USA]] [[Kategória:Vojny Francúzska]] [[Kategória:Vojny Nórska]] db5vadkhg7mxb4s7bycnu9llgkjnxb3 0 356571 8213022 7789199 2026-05-13T06:19:56Z Vasiľ 2806 +ref 8213022 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Lake-Superior.svg|náhľad|Horné jazero ako prvé v sústave Veľkých jazier]] [[Súbor:Nipigon Bay.jpg|náhľad|záliv Nipigon]] [[Súbor:Miners Castle, Pictured Rocks National Lakeshore.jpg|náhľad|strmé pobrežie]] '''Horné jazero'''<ref name="ÚGKK"/> ({{v jazyku|eng|Lake Superior}}, {{vjz|fra|Lac Supérieur}}) je prvé a najväčšie zo sústavy piatich [[Veľké kanadské jazerá|Veľkých kanadských jazier]], nachádzajúcich sa v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]] na hranici [[Kanada|Kanady]] a [[Spojené štáty|USA]]. Rozlohou je to najväčšie sladkovodné jazero na svete a po [[Kaspické more|Kaspickom mori]] druhé najväčšie jazero sveta. == Základné údaje == * Rozloha: {{km2|82100}} * Dĺžka: {{km|563|m}} * Šírka: {{km|257|m}} * Objem: {{km3|12100}} * Max. hĺbka: {{m|406|m}} * Nadm. výška: {{mnm|183}} * Dĺžka pobrežia: {{km|4 385|m}} == Vodstvo == Jazero má množstvo prítokov, odtok zabezpečuje len [[Rieka svätej Márie]], ktorá napája [[Hurónske jazero]]. Voda v jazere je čistá a veľmi studená, v strede jazera má pri hladine i v lete len 4 [[Stupeň Celzia|°C]]. Jazero je bohaté na ryby. Severné brehy tvoria vysoké útesy a skaly, južné naopak nízke a piesočnaté. Pereje na Rieke svätej Márie obchádza vybudovaný kanál, ktorý umožňuje plavbu lodí medzi jazerami. Okrem [[turistika|turizmu]] sa využíva i na prepravu [[železná ruda|železnej rudy]], [[uhlie|uhlia]], [[obilie|obilia]] a pod. == Osídlenie pobrežia == Na brehoch sa nachádzajú mestá a [[prístav]]y: * {{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty|USA]]: [[Duluth (Minnesota)|Duluth]], [[Superior]], [[Marquette]], [[Ashland]] * {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]]: [[Fort Wiliam]], [[Port Arthur (Ontario)|Port Arthur]], [[Thunder Bay]] == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 13.05.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Hořejší jezero|6557737}} {{kanadský výhonok}} {{Veľké kanadské jazerá}} [[Kategória:Jazerá v Ontáriu]] [[Kategória:Jazerá v USA]] [[Kategória:Geografia Michiganu]] [[Kategória:Geografia Minnesoty]] [[Kategória:Geografia Wisconsinu]] ab4esmqmqfcat4k6ha3v6p7ts1lxrhj 0 368183 8212679 5370977 2026-05-12T12:23:52Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8212679 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Nossa Senhora do Socorro | native_name = Município de Nossa Senhora do Socorro | other_name = | category = obec <!-- *** Image *** --> | image = Capela do Socorro.jpg | image_caption = Hlavný kostol mesta <!-- *** Symbols *** --> | flag = Bandeira de N. Sra. do Socoro Basico.JPG | symbol = Brasão-Socorro.jpg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Brazília | country_flag = 1 | state_type = | state = | region = | histregion = | district = | commune = | municipality = | capital = <!-- *** Family *** --> | parent = | range = | road = | border = | part = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = | building = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = | lat_d =20 | lat_m =19 | lat_s =8 | lat_NS = J | long_d =40 | long_m =20 | long_s =16 | long_EW = Z | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_lat_m = | highest_lat_s = | highest_lat_NS = | highest_long_d = | highest_long_m = | highest_long_s = | highest_long_EW = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_lat_m = | lowest_lat_s = | lowest_lat_NS = | lowest_long_d = | lowest_long_m = | lowest_long_s = | lowest_long_EW = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 158 | area_note = <!-- *** Population *** --> | population = 160829 | population_urban = | population_date = 2010 | population_note = <ref>[http://www.ibge.gov.br/home/presidencia/noticias/noticia_visualiza.php?id_noticia=1766&id_pagina=1 Censo 2010: população do Brasil é de 190.732.694 pessoas]</ref> | population_note2 = | population_density = auto | population_density_note = <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor_type = | mayor = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = | utc_offset = | timezone_DST = | utc_offset_DST = | postal_code = | area_code = | area_code_type = | code = <!-- *** Free frields *** --> | free = | free_type = | free2 = | free2_type = <!-- *** Maps *** --> | map = Sergipe Municip NossaSenhoradoSocorro.svg | map_background = | map_caption = Poloha v štáte [[Sergipe]] | map_locator = | freemap_zoom = <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Nossa Senhora do Socorro''' je mesto a obec (município) v severnej [[Brazília|Brazílii]] v štáte [[Sergipe]]. Nachádza sa v metropolitnej oblasti [[Aracaju]]. Pre mesto je charakteristická zvýšená bytová výstavba. Je jedno z najrýchlejšie rastúcich nielen v severovýchodnej Brazílii, ale v celej krajine. Prvá osada na mieste súčasného mesta bola založená v roku [[1575]]. V priemyselnej štvrti Nossa Senhora do Socorro, ktorá sa nachádza João Alves Filho, sú sústredené podniky potravinárskeho priemyslu, textilné, stavebné, výroba pneumatík, sviečok, kokosového mlieka, sadry, medzi inými. Vďaka [[Daň|daňovým]] stimulom zaznamenalo zvýšený nárast podnikateľskej aktivity, počet firiem vzrástol len za obdobie od roku 1997 až 2002 o 81%. ==Referencie== {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Nossa Senhora do Socorro}} == Externé odkazy == * [http://www.socorro.se.gov.br Oficiálna stránka mesta]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{Brazílsky výhonok}} [[Kategória:Mestá v Brazílii]] [[Kategória:Sergipe]] 7qv9gca73deofbs56j0u4l3h6ked5j3 0 368246 8213108 7063604 2026-05-13T10:02:06Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8213108 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Poço Verde | native_name = Município de Poço Verde | other_name = | category = obec <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Symbols *** --> | flag = BandeiraPoçoVerde.png | symbol = Brasao poco redondo.jpg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Brazília | country_flag = 1 | state_type = | state = | region = | histregion = | district = | commune = | municipality = | capital = <!-- *** Family *** --> | parent = | range = | road = | border = | part = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = | building = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = | lat_d =20 | lat_m =19 | lat_s =8 | lat_NS = J | long_d =40 | long_m =20 | long_s =16 | long_EW = Z | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_lat_m = | highest_lat_s = | highest_lat_NS = | highest_long_d = | highest_long_m = | highest_long_s = | highest_long_EW = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_lat_m = | lowest_lat_s = | lowest_lat_NS = | lowest_long_d = | lowest_long_m = | lowest_long_s = | lowest_long_EW = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 431 | area_note = <!-- *** Population *** --> | population = 21968 | population_urban = | population_date = 2010 | population_note = <ref>[http://www.ibge.gov.br/home/presidencia/noticias/noticia_visualiza.php?id_noticia=1766&id_pagina=1 Censo 2010: população do Brasil é de 190.732.694 pessoas]</ref> | population_note2 = | population_density = auto | population_density_note = <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor_type = | mayor = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = | utc_offset = | timezone_DST = | utc_offset_DST = | postal_code = | area_code = | area_code_type = | code = <!-- *** Free frields *** --> | free = | free_type = | free2 = | free2_type = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = | freemap_zoom = <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Poco Verde''' je mesto a obec (município) v severnej [[Brazília|Brazílii]] v štáte [[Sergipe]]. Vzniklo v roku 1953. Mesto a obec sú dnes druhým najväčším pestovateľom a spracovateľom fazule v štáte Sergipe a celkovo dvanástym v celej Brazílii. ==Referencie== {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.pocoverde.se.gov.br Oficiálna stránka mesta]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{Brazílsky výhonok}} [[Kategória:Mestá v Brazílii]] gqzw8duupx4hhaxjxugxmze03jrb8il 0 369381 8212952 8081450 2026-05-13T00:05:10Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8212952 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vojenská jednotka | meno = Pancierový vlak IPV II Hurban | obrázok = Pancierovy vlak-Zvolen.jpg | šírka obrázka = | popis obrázka = Replika pancierového vlaku Hurban umiestnená vo [[Zvolen]]e | krajina = {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Česko-Slovensko]] | existencia = | vznik = október 1944 | zánik = 27. október 1944 | typ = [[Pancierový vlak|pancierový vlak]] | funkcia = | veľkosť = | posádka = | prezývka = | motto = | velitelia = [[Kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kpt.]] [[Martin Ďuriš-Rubanský]] | podriadené jednotky = | nadradené jednotky = | vojny = [[Slovenské národné povstanie]] | bitky = [[Bitka pri Čremošnom|Čremošné]] | znak = }} '''Pancierový vlak Hurban''' bol druhý z troch improvizovaných [[pancierový vlak|pancierových vlakov]] postavených v Železničných dielňach vo [[Zvolen|Zvolene]], ktorý sa aktívne zapojil do bojov v [[Slovenské národné povstanie|Slovenskom národnom povstaní]]. == Stavba a nasadenie == Vlak vyrobili pracovníci [[zvolen]]ských železničných dielní začiatkom októbra 1944. Bol druhým z troch povstaleckých pancierových vlakov, pomenovaný po [[Jozef Miloslav Hurban|Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi]]. Bol pancierovaný obyčajným kotlovým [[plech]]om. Ostré skúšobné streľby uskutočnené v trati [[Železničná trať Zvolen – Čata|Zvolen – Krupina]]. Po prvýkrát bol nasadený pri bojoch na trati [[Železničná trať Nové Zámky – Zvolen|Hronská Dúbrava – Svätý Kríž nad Hronom]]. [[4. október|4. októbra]] bol nasadený pri [[Bitka pri Čremošnom|Čremošnom]]. Podieľal sa na odrazení nemeckých útokov, v boji však bol značne poškodený. Po oprave bol ďalej nasadený na trati [[Železničná trať Zvolen – Vrútky|Banská Bystrica – Diviaky]]. [[23. október|23. októbra]] kryl vlak ústup povstalcov na Horehroní, úspešne zasiahol pri [[Heľpa|Heľpe]]. Neskôr vlak ustúpil k [[Harmanec (obec)|Harmancu]], kde bol v [[Čremošniansky tunel|Čremošnianskom tuneli]] [[27. október|27. októbra]] [[1944]] znehodnotený. Následne jeho posádka prešla na partizánsky spôsob boja. == Radenie vlaku počas SNP == # Bojová skupina vlaku – počas boja operovala samostatne, oddelená od tylovej skupiny: #* predsunutý vozeň s vrecami s pieskom #* pancierový delový vozeň: delo {{cm|10.5|m}}, 2 ťažké guľomety, pozorovateľňa veliteľa #* dva pancierové tankové vozne: zabudované tanky vzor 35 ([[LT vz. 35|LT-35]]) #* opancierovaná lokomotíva #* pancierový tankový vozeň: zabudovaný tank vzor 35 #* pancierový guľometný vozeň: 5 ťažkých guľometov # Tylová skupina vlaku: #* veliteľský ubytovací vozeň s kanceláriou #* kuchynský vozeň so skladom potravín #* muničný vozeň #* tri ubytovacie vozne posádky == Posádka počas SNP == * veliteľ bojovej a tylovej skupiny: kpt. [[Martin Ďuriš-Rubanský]] * zástupca veliteľa vlaku: [[poručík|por.]] * zástupca veliteľa vlaku: npor. [[Dominik Miartuš]] * vlakvedúci: ** Ján Halaj ** Ján Chovanec ** Štefan Andráši ** Štefan Líška ** Ondrej Gonda * sprievodcovia: ** Ján Belička ** Juraj Trnavský ** Josef Ungvarský * rušňovodiči: ** Pavel Maťaš ** Mikuláš Jablonský ** Ondrej Kúdelka ** Josef Novák * kuriči: ** Juraj Šouc ** Mikuláš Fekiač ** Juraj Gaššo ** Ján Oláh ** Juraj Knapko ** Ján Šarkán * počet členov posádky: 75 (resp. 70) ==Po potlačení Povstania{{--}}ochranný traťový vlak ''„Max“''== Po potlačení Povstania sa stali vlaky korisťou nemeckých okupačných síl. [[Wehrmacht]] vozidlá zajal, odtiahol do [[Zvolen|Zvolena]] a opravil. V zime 1944/45 boli vozidlá prevezené k Náhradnému oddielu obrnených vlakov v [[Milovice (okres Nymburk)|Miloviciach]]. Niektoré vozne dostali nový maskovací náter, nemecké označenia a naďalej slúžili vo Wehrmachte ako ochranný traťový vlak („streckenschutzzug“) Max. Bol vybavený dvoma delostreleckými vozňami, tankovým vozňom s tankom [[LT vz. 35]] a doplnený nemeckými vozňaami. [[2. február|2. februára]] [[1945]] bol prevelený na Oderský front. Pancierovanie a výzbroj sa ukázali ako nedostatočné na použitie v tejto oblasti a preto bol krátko nato presunutý na Balkán.<ref name="Sawodny">{{Citácia knihy|titul=Die Panzerzüge des Deutschen Reiches, 1904 – 1945|priezvisko=Sawodny|meno=Wolfgang|rok=1996}}</ref>{{rp|161}} Hlavnou úlohou ochranných traťových vlakov bolo zabezpečiť a udržiavať železničné trate v prevádzke a kryť ústup jednotiek [[Wehrmacht|Wehrmachtu]]. [[7. máj|7. mája]] [[1945]] sa vlak pripojil k väčšej jednotke v [[Celje]], ktorej súčasťou bol okrem iných aj Panzer-Fahrwagen 30. [[8. máj|8. mája]] [[1945]] sa jednotka v [[Celje]] vzdala jednotkám [[Josip Broz Tito|Josipa Broza Tita]] a posádky boli zajaté. Väčšej skupine sa podarilo utiecť a dostať sa do [[Bleiburg|Bleiburgu]], kde ju zajali Briti.<ref name="Sawodny"/>{{rp|304}} [[Súbor:Belgrade Military Museum - PzKpfw 35(t).JPG|náhľad|Tank [[LT vz. 35]] vo Vojenskom múzeu v [[Belehrad|Belehrade]], pochádzajúca z IPV II Hurban.<ref name="Uhrin"/>]] Súprava bola následne prevezená do tankových dielní v Mladenovaci, odkiaľ bol jeden z tankov [[LT vz. 35]] presunutý na výstavu v [[Belehrad|Belehrade]] a neskôr v roku [[1951]] do zbierok Vojenského múzea v pevnosti [[Kalemagdan|Kalemagdane]]. Nakoľko tank je zostavený z podvozku a veže z dvoch rôznych tankov, historik Marian Uhrin usudzuje, že ide o tankový vozeň z IPV-II Hurban. Pri jeho nasadení [[5. október|5. októbra]] [[1944]] pri [[Bitka pri Čremošnom|Čremošnom]] boli dve tankové veže zničené. Pri oprave boli na zachované platformy namontované veže z iných tankov (tank [[LT vz. 35]] evidenčného čísla ''13.859'' dostal vežu z tanku evidenčného čísla ''13.954'' s kanónom vz. 34 číslo 330).<ref name="Uhrin">{{Citácia periodika |titul=Povstalecký tank Lt vz. 35 v Belehrade |periodikum= Vojnová kronika, časopis Múzea SNP v Banskej Bystrici |priezvisko=Uhrin |meno=Marian |odkaz na periodikum=https://muzeumsnp.sk/vzdelavanie/casopis-vojnova-kronika/ |ročník=2019 |číslo=1 |issn=1338-6379}}</ref> == Replika == Pod Zvolenským hradom je vystavená replika tohoto vlaku. Bola vytvorená ako filmová rekvizita pre film [[Deň, ktorý neumrie]] z roku [[1974]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bystricoviny.sk - správy - kultúra - šport|url=https://www.bystricoviny.sk/spravy/pancierovy-vlak-stefanik-dobojoval-skonci-v-muzeu-snp/|dátum vydania=2014-09-01|dátum prístupu=2020-04-07|jazyk=sk-SK}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> a bola použitá aj v sovietskom veľkofilme [[Vojaci slobody]] v epoche 4 venovanej [[Slovenské národné povstanie|Slovenskému národnému povstaniu]].<ref name="csfd">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vojáci svobody | url = https://www.csfd.cz/film/29341-vojaci-svobody/prehled/ | dátum prístupu = 2025-08-26 | vydavateľ = Česko-Slovenská filmová databáze}}</ref> Oproti originálnemu tanku sa líši vežami – namiesto veží tanku LT-35 má replika väčšie veže s dlhším kanónom, ktoré pochádzajú z tanku [[T-34|T-34/85]]. == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Kmeť | meno = Ladislav | autor = | odkaz na autora = | titul = Povstalecké pancierové vlaky | vydanie = | vydavateľ = Em Design | miesto = Zvolen | rok = 1999 | počet strán = 126 | url = | isbn = 80-968278-6-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }} == Zdroje == * Bosák, P.: ''Z bojových operácii na fronte SNP''. Nakladateľstvo Pravda, Bratislava, 1979. * Plevza, V. a kolektív: ''[[Encyklopédia odboja a Slovenského národného povstania|Dejiny Slovenského národného povstania 1944 – 5. zväzok]]''. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 177 [[Kategória:Pancierové vlaky]] [[Kategória:Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|Hurban]] [[Kategória:Pancierové vlaky v Slovenskom národnom povstaní|Hurban]] dbq909cx92rkju8xqgwcfki9j1wmjha 0 369845 8212961 7623977 2026-05-13T01:45:59Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8212961 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Patricia Nealová | fotka = Patricia Neal by Bert Parry, 1950.jpg | komentár = Patricia Nealová vo filme ''The Fountainhead'' z roku 1949 | celé meno = Patsy Louise Neal | dátum narodenia = [[20. január]] [[1926]] | miesto narodenia = [[Packard (Kentucky)|Packard]], [[Kentucky]], [[Spojené štáty|USA]] | dátum úmrtia = {{dátum úmrtia a vek|2010|8|8|1926|1|20}} | miesto úmrtia = [[Edgartown]], [[Massachusetts]], [[Spojené štáty|USA]] | prezývky = | povolanie = [[herec|herečka]] | roky pôsobenia = 1946 – 2010 | manžel = [[Roald Dahl]] (1953 – r. 1983) | priateľ = [[Gary Cooper]] | deti = Olivia (* 1955 – † 1962)<br>Chantal Sophia (* 1957)<br>Theo Matthew (* 1960)<br>Ophelia Magdalena (* 1964)<br>Lucy (* 1965) | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = | Oscar = | Australian Film Institute Awards = | Ariel Awards = | BAFTA Awards = | Cézar = | Cena Emmy = | Filmfare Awards = | Gemini Awards = | Zlatý glóbus = | Zlatá malina = | Goya Awards = | Cena Grammy = | Laurence Olivier Awards = | IFTA Awards = | NAACP Image Awards = | National Film Awards = | Screen Actors Guild Awards = | Tony Awards = | ostatné ocenenia = | Český lev = | Zlatý medveď = }} '''Patrica Nealová''' (* [[20. január]] [[1926]], [[Packard]], [[Kentucky]], [[Spojené štáty|USA]]{{--}}† [[8. august]] [[2010]], [[Edgartown]], [[Massachusetts]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČTK | titul = Ve věku 84 let zemřela oscarová herečka Patricia Nealová | periodikum = ceskenoviny.cz | odkaz na periodikum = | dátum vydania = 2010-8-9 | dátum prístupu = 2010-8-10 | url = http://magazin.ceskenoviny.cz/spolecnost/zpravy/ve-veku-84-let-zemrela-oscarova-herecka-patricia-nealova/513272 }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>) bola americká [[herečka]], manželka britského [[spisovateľ]]a [[Roald Dahl|Roalda Dahla]], nositeľka ceny Americkej filmovej akadémie [[Academy Awards|Oscar]], prestížnej divadelnej ceny [[Tony Award|Tony]] a aj [[Zlatý glóbus|Zlatého glóbusu]]. == Životopis == S [[herec]]tvom začínala, tak ako mnoho iných amerických hercov, v [[New York (mesto)|New Yorku]] na [[Broadway]]i. V roku [[1947]] dostala prestížnu americkú divadelnú cenu [[Tony]] za predstavenie ''Another Part of the Forest''. Vo filme začínala v roku [[1949]] v snímke ''[[John Loves Mary]]'' po boku vtedajšieho herca [[Ronald Reagan|Ronalda Reagana]]. V tom istom roku si zahrala i s [[Gary Cooper]]om, s ktorým potom nadviazala milostný vzťah, ktorý skončil [[tehotenstvo]]m, následnou [[interrupcia|interrupciou]], rozchodom a aj jej odchodom z [[Hollywood]]u. V roku [[1951]] sa zoznámila s [[Spojené kráľovstvo|britským]] spisovateľom [[Roald Dahl|Roaldom Dahlom]], za ktorého sa v roku [[1953]] vydala. Do Hollywoodu sa vrátila až v roku [[1957]], keď si zahrala vo filmovej [[dráma|dráme]] ''Tvár v dave''. V roku [[1961]] sa objavila po boku [[Audrey Hepburnová|Audrey Hepburnovej]] aj v snímke ''[[Raňajky u Tiffanyho (film)|Raňajky u Tiffanyho]]''. Najväčší úspech jej však priniesol film ''[[Hud]]'' z roku [[1963]], ktorý jej vyniesol nomináciu na [[Zlatý glóbus]], cenu [[BAFTA]] ako aj [[Academy Awards|Oscara]] za najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe. Patrica Nealová počas svojho [[gravidita|tehotenstva]] v roku [[1965]] prekonala [[mŕtvica|mozgovú mŕtvicu]], ktorá si vyžiadala veľmi zložité liečenie a [[rehabilitácia|rehabilitáciu]]. Toto všetko absolvovala bez vplyvu na zdravotný stav jej dcéry Lucy. V roku [[1968]] si zahrala v v snímke ''The Subject was Roses'', za ktorý bola nominovaná na ďalšieho Oscara. Za televízny film ''The Homecoming: A Christmas Story'' z roku [[1971]] Patrica Nealová získala cenu [[Zlatý glóbus]] a bola nominovaná aj na [[Emmy|cenu Emmy]]. V roku [[1981]] bol o udalostiach okolo jej mozgovej príhody počas tehotenstva v roku 1965 natočený [[životopis]]ný [[televízia|televízny film]] ''Príbeh Patrice Nealovej''. Jej postavu v ňom stvárnila oscarová herečka [[Glenda Jacksonová]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{Csfd meno|id=6254|meno=Patricia Neal}} * {{Imdb osoba|id=0623658|meno=Patricia Neal}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Patrica Nealová|7379525}} {{herecký výhonok}} {{Navboxes |title = Ceny Patricie Nealovej |list = {{Oscar - najlepšia herečka 1961 - 1980}} {{Zlatý glóbus - najlepšia herečka v seriály (dráma) 1969-1994}} {{Cena BAFTA pre najlepšiu herečku v hlavnej úlohe}} {{Držiteľky ceny National Board of Review Award}} {{Držiteľky ceny Tony za najlepší výkon vedľajšej herečky v divadelnej hre}} }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Nealová, Patricia}} [[Kategória:Filmové herečky USA]] [[Kategória:Televízne herečky USA]] [[Kategória:Držitelia Oscara za najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe]] [[Kategória:Držiteľky ceny BAFTA za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe]] [[Kategória:Držiteľky ceny Zlatý glóbus za najlepší ženský herecký výkon v seriáli (dráma)]] [[Kategória:Držitelia ceny Tony]] [[Kategória:Osobnosti z Kentucky]] [[Kategória:Absolventi Northwestern University]] nrd0q51cvu0reif3pvz5u575wc875ne 0 370537 8212690 8121344 2026-05-12T13:00:03Z ~2026-28700-89 294634 /* Externé odkazy */ 8212690 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48.143389|17.113507|format=dms|display=title}} {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = EXIMBANKA SR | Logo spoločnosti = | Právna forma = | Odvetvie = exportno-úverová agentúra | Založená = 22. júla 1997 | Zakladateľ = | Sídlo = Grösslingová 1, 811 09 Bratislava | Štát sídla = Slovensko | Pôvod = [[Slovensko]] | Vedenie = generálny riaditeľ | Územný rozsah = Slovensko | Priemysel = | Produkcia = | Výnosy = | Zisk = | Prevádzkový príjem = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = | Divízie = | Dcérske spoločnosti = | Vlastník = 100% Slovenská republika | Slogan spoločnosti = Sme spoľahlivým partnerom pre exportérov | Domáca stránka = [http://www.eximbanka.sk www.eximbanka.sk] | Zánik = | Poznámka = }} [[Súbor:Štúrova 03.jpg|náhľad|Sídlo na rohu Štúrovej a Grosslingovej v Bratislave]] '''EXIMBANKA SR''' bola zriadená [[22. júl]]a [[1997]] zákonom č. 80/1997 Z. z. „''o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky''“<ref name="organy">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Profil EXIMBANKY SR|url=http://www.eximbanka.sk/sk/o-nas/profil-eximbanky-sr.html?page_id=336|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=8.3.2011|vydavateľ=EXIMBANKA SR|miesto=Bratislava|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20121009060354/http://www.eximbanka.sk/sk/o-nas/profil-eximbanky-sr.html?page_id=336|dátum archivácie=2012-10-09}}</ref> ako štátna exportno-úverová inštitúcia. Predstavuje jediný priamy finančný nástroj štátu na podporu [[Export|exportu]]. Na finančnom trhu vystupuje ako špecializovaná inštitúcia, ktorá ponúka širokú škálu finančných produktov spojených s vývozom, predovšetkým úverové poistenie, financovanie a záruky. Primárnym cieľom EXIMBANKY SR je umožniť vstup slovenským exportérom do projektov a teritórií, kde komerčný finančný sektor prejavuje menší záujem prevziať na seba riziko a plní preto komplementárnu funkciu. Jej úlohou je zlepšiť hospodársku výmenu Slovenskej republiky so zahraničím, zvýšiť konkurencieschopnosť slovenských firiem na zahraničných trhoch a podporovať vývoz s vysokou mierou pridanej hodnoty. Účelom je štátna podpora, ktorá nenarúša trhové podmienky a nedeformuje trh. Orgánmi EXIMBANKY SR sú Rada banky, Dozorná rada a generálny riaditeľ. Rada banky je štatutárnym orgánom EXIMBANKY SR. Má päť členov, ktorými sú generálny riaditeľ, traja námestníci a ďalší člen, ktorý nie je zamestnancom EXIMBANKY SR. Generálnym riaditeľom a predsedom Rady banky je Rastislav Podhorec.<ref name="organy2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Orgány EXIMBANKY SR | url = http://www.eximbanka.sk/sk/o-nas/organy-eximbanky-sr.html?page_id=153 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.7.2022 | vydavateľ = EXIMBANKA SR | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160811184601/https://www.eximbanka.sk/sk/o-nas/organy-eximbanky-sr.html?page_id=153 | dátum archivácie = 2016-08-11 }}</ref> == Činnosť EXIMBANKY SR == EXIMBANKA SR na strane exportu ponúka predovšetkým úverové poistenie, financovanie a záruky. Na strane importu je to financovanie dovozu technológií. Produkty sú určené slovenským podnikateľským subjektom, primárne výrobcom tovarov a poskytovateľom služieb určených na vývoz. Vo vzťahu ku komerčnému finančnému trhu banka plní komplementárnu funkciu. Umožňuje realizovať vývozy do teritórií s vyššou mierou rizika krajiny, a to aj pri veľkých projektoch s dlhým odkladom splatnosti. Podporuje investovanie v zahraničí, predovšetkým pri zakladaní spoločných podnikov. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.eximbanka.sk/ Oficiálna stránka EXIMBANKY SR] * [https://www.linkedin.com/company/eximbankasr EXIMBANKA SR na LinkedIn] * [https://www.facebook.com/eximbankasr EXIMBANKA SR na Facebooku] * [https://www.instagram.com/eximbankasr EXIMBANKA SR na Instagrame] [[Kategória:Banky na Slovensku]] [[Kategória:Podniky založené v 1997]] 1g6qg65blxw6hbgdrm9gpc85rwp92d1 8212791 8212690 2026-05-12T17:41:56Z ~2026-28232-46 294397 Revízia [[Special:Diff/8212690|8212690]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-28700-89|~2026-28700-89]] ([[User talk:~2026-28700-89|diskusia]]) bola vrátená 8212791 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48.143389|17.113507|format=dms|display=title}} {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = EXIMBANKA SR | Logo spoločnosti = | Právna forma = | Odvetvie = exportno-úverová agentúra | Založená = 22. júla 1997 | Zakladateľ = | Sídlo = Grösslingová 1, 811 09 Bratislava | Štát sídla = Slovensko | Pôvod = [[Slovensko]] | Vedenie = generálny riaditeľ | Územný rozsah = Slovensko | Priemysel = | Produkcia = | Výnosy = | Zisk = | Prevádzkový príjem = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = | Divízie = | Dcérske spoločnosti = | Vlastník = 100% Slovenská republika | Slogan spoločnosti = Sme spoľahlivým partnerom pre exportérov | Domáca stránka = [http://www.eximbanka.sk www.eximbanka.sk] | Zánik = | Poznámka = }} [[Súbor:Štúrova 03.jpg|náhľad|Sídlo na rohu Štúrovej a Grosslingovej v Bratislave]] '''EXIMBANKA SR''' bola zriadená [[22. júl]]a [[1997]] zákonom č. 80/1997 Z. z. „''o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky''“<ref name="organy">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Profil EXIMBANKY SR|url=http://www.eximbanka.sk/sk/o-nas/profil-eximbanky-sr.html?page_id=336|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=8.3.2011|vydavateľ=EXIMBANKA SR|miesto=Bratislava|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20121009060354/http://www.eximbanka.sk/sk/o-nas/profil-eximbanky-sr.html?page_id=336|dátum archivácie=2012-10-09}}</ref> ako štátna exportno-úverová inštitúcia. Predstavuje jediný priamy finančný nástroj štátu na podporu [[Export|exportu]]. Na finančnom trhu vystupuje ako špecializovaná inštitúcia, ktorá ponúka širokú škálu finančných produktov spojených s vývozom, predovšetkým úverové poistenie, financovanie a záruky. Primárnym cieľom EXIMBANKY SR je umožniť vstup slovenským exportérom do projektov a teritórií, kde komerčný finančný sektor prejavuje menší záujem prevziať na seba riziko a plní preto komplementárnu funkciu. Jej úlohou je zlepšiť hospodársku výmenu Slovenskej republiky so zahraničím, zvýšiť konkurencieschopnosť slovenských firiem na zahraničných trhoch a podporovať vývoz s vysokou mierou pridanej hodnoty. Účelom je štátna podpora, ktorá nenarúša trhové podmienky a nedeformuje trh. Orgánmi EXIMBANKY SR sú Rada banky, Dozorná rada a generálny riaditeľ. Rada banky je štatutárnym orgánom EXIMBANKY SR. Má päť členov, ktorými sú generálny riaditeľ, traja námestníci a ďalší člen, ktorý nie je zamestnancom EXIMBANKY SR. Generálnym riaditeľom a predsedom Rady banky je Rastislav Podhorec.<ref name="organy2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Orgány EXIMBANKY SR | url = http://www.eximbanka.sk/sk/o-nas/organy-eximbanky-sr.html?page_id=153 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.7.2022 | vydavateľ = EXIMBANKA SR | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160811184601/https://www.eximbanka.sk/sk/o-nas/organy-eximbanky-sr.html?page_id=153 | dátum archivácie = 2016-08-11 }}</ref> == Činnosť EXIMBANKY SR == EXIMBANKA SR na strane exportu ponúka predovšetkým úverové poistenie, financovanie a záruky. Na strane importu je to financovanie dovozu technológií. Produkty sú určené slovenským podnikateľským subjektom, primárne výrobcom tovarov a poskytovateľom služieb určených na vývoz. Vo vzťahu ku komerčnému finančnému trhu banka plní komplementárnu funkciu. Umožňuje realizovať vývozy do teritórií s vyššou mierou rizika krajiny, a to aj pri veľkých projektoch s dlhým odkladom splatnosti. Podporuje investovanie v zahraničí, predovšetkým pri zakladaní spoločných podnikov. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.eximbanka.sk/ Oficiálna stránka EXIMBANKY SR] [[Kategória:Banky na Slovensku]] [[Kategória:Podniky založené v 1997]] lp6uoskitklbl5ydyc7p88gcy9g5nij 0 375730 8213005 7986199 2026-05-13T06:05:41Z Vasiľ 2806 +ref 8213005 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Hebron | other_name = | native_name = {{v jazyku|heb|חֶבְרוֹן}}, {{v jazyku|ara|الخليل}} | category = Mesto <!-- *** Image *** --> | image = Hebron172.JPG | image_caption = <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = Seal of Hebron.tif <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Západný breh Jordánu | country_flag = 1 | state = | region = | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 927 | lat_d = 31 | lat_m = 32 | lat_s = 0 | lat_NS = S | long_d = 35 | long_m = 5 | long_s = 42 | long_EW = V | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = <!-- *** Population *** --> | population = 229 258 | population_date = 2009 | population_density = <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = Prvá pís. zmienka | mayor = Chálid Osaily | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Východoeurópsky čas|VEČ]] | utc_offset =+2 | timezone_DST = [[Východoeurópsky letný čas|VELČ]] | utc_offset_DST =+3 | postal_code = | area_code = | area_code_type = | code = | code1 = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = West Bank and Gaza Strip location map.svg | map_background = | map_caption = Poloha mesta | map_locator = Palestínske autonómne územia | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = | map2 = | freemap_zoom = <!-- *** Websites *** --> | commons = Hebron | statistics = | website = www.hebron-city.ps <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Hebron'''<ref name="ÚGKK"/> ([[hebrejčina|hebrejsky]]: חֶבְרוֹן, [[Arabčina|arabsky]]: لخليل' ''al-Chalíl'') je mesto v [[Západný breh Jordánu|Západnom brehu Jordánu]], {{km|30|m}} južne od [[Jeruzalem]]a, v regióne [[Júdsko]]. V meste sídli Hebronská univerzita a Palestínska technická univerzita. Hebron je pre [[židia|židov]] po [[Jeruzalem]]e druhým najsvätejším mestom, no ako mesto [[Abrahám (biblická postava)|Abraháma]] má veľký význam aj pre [[moslim]]ov a [[kresťan]]ov. Od Abraháma (Abrahám – priateľ Boží) sa odvodzuje i hebrejský názov mesta ''Chevron'' a arabský ''al-Chalíl'', pochádzajúci od slova priateľ. == Dejiny == Mesto patrí medzi najstaršie osídlenia v oblasti [[Blízky východ|Blízkeho východu]]. V biblických dobách tu žili [[Chetiti]], medzi ktorými žil praotec Abrahám. Za panovania kráľa [[Dávid (biblická postava)|Dávida]] bol Hebron hlavným mestom izraelského kráľovstva, až po dobytie Jeruzalema. Po zániku Júdskeho kráľovstva a [[Babylonské zajatie|babylonskom zajatí]] bol Hebron pod vládou Idumejcov. Ich vládca [[Herodes Veľký|Herodes]] nechal nad jaskyňou patriarchov postaviť [[mauzóleum]] (dočasne kostol a dnes mešita), ktoré existuje dodnes. Následne mesto spravovala [[Staroveký Rím|Rímska]] a po nej [[Byzantská ríša]] a v roku [[638]] ho dobyli [[Arabi]]. V roku [[1099]] Hebron dobyli [[Križiacka výprava|križiaci]] a svätyňa sa stala opäť kostolom a od roku [[1168]] na krátky čas i katedrálou ''hebronského biskupstva''. Od roku [[1187]] patrilo mesto opäť moslimom, ktorí v roku [[1267]] zakázali vstup do svätyne Židom i kresťanom, trvajúci 700 rokov (do 1967). Od roku [[1517]] bolo mesto súčasťou [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]], od roku [[1917]] pod britskou okupáciou. Na etnicky a nábožensky zmiešanom území dochádzalo často k nepokojom a násilnostiam. V roku [[1929]] hebronskí Arabi zabili 67 a zranili 60 Židov. Ostatní obyvatelia židovského pôvodu opustili mesto, no v roku 1931 sa časť z nich vrátila. Britská správa ich však v snahe predísť násilnostiam vysťahovala. Počas [[Prvá arabsko-izraelská vojna|prvej arabsko-izraelskej vojny]] Hebron obsadila Arabská légia a v rokoch [[1948]] – [[1967]] sa stal súčasťou [[Jordánsko|Jordánska]]. Od [[Šesťdňová vojna|šesťdňovej vojny]] v júli 1967 kontrolovalo mesto izraelská armáda a bola tu obnovená židovská komunita. V súčasnosti patrí do oblasti palestínskej autonómnej správy. Vo februári [[1994]] radikálny izraelský [[rabín]] [[Baruch Goldstein]] streľbou usmrtil vo svätyni 29 prítomných moslimov a 125 ich zranil. == Pamiatky == * ''Mauzóleum patriarchov'' – mimoriadne uctievaná svätyňa Židov a moslimov stojí podľa tradície nad miestom jaskyne ''Machpela'', v ktorej boli pochovaní najvýznamnejší židovskí patriarchovia [[Starý zákon|Starého zákona]], uctievaní aj v islame ([[Adam a Eva]], [[Abrahám (biblická postava)|Abrahám]] a [[Sára (biblická postava)|Sára]], [[Izák]] a [[Rebeka (biblická postava)|Rebeka]], [[Jákob]] a [[Lea (biblická postava)|Lea]]). * ''Abrahámov dub v Mamre'' – stojí na mieste, kde podľa tradície Abrahám postavil svoj stan. Jeho vek sa odhaduje na 5 000 rokov. * Hroby [[Izai]]a, otca kráľa [[Dávid (biblická postava)|Dávida]], [[Rút (biblická postava)|Rút]] a [[Abner]]a. * ''Archeologické múzeum'' s predmetmi z období od [[kanaán]]skeho po [[islam]]ské. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 13.05.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Pozri aj == * [[Štyri sväté mestá judaizmu]] == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == * {{Preklad|de|Hebron|94936541|cs|Hebron|7515657}} [[Kategória:Mestá na Palestínskych autonómnych územiach]] [[Kategória:Biblické miesta]] [[Kategória:Bývalé hlavné mestá]] 3sxr0048s73kookkhcg7hudrlvedcoz 0 384986 8212881 8107210 2026-05-12T19:43:33Z Jetam2 30982 zmena poradia v [[Kategória:Veľká cena Eurovízie]]: "2012" pomocou použitia HotCat 8212881 wikitext text/x-wiki {{Infobox Eurovision | name = Eurovision Song Contest 2012 | theme = ''"Light Your Fire!"''<br />''"Zapáľ svoj oheň!"'' | image = | semi1 = 22. máj 2012 | semi2 = 24. máj 2012 | final = 26. máj 2012 | slovaksemi = Interný výber | presenters = Lejla Alijevová, Nargiz Birg-Petersenová, Eldar Gasimov | director = | host = [[Súbor:EuroAzerbaiyán.svg|25px]] [[Íctimai TV]] | venue = [[Baku Crystal Hall]]<br />[[Baku]], [[Azerbajdžan]] | winner = Euphoria, Loreen, [[Súbor:EuroSuecia.svg|25px]] [[Švédsko]] | svk = [[Max Jason Mai]] - "Don't Close Your Eyes" | vote = Hlasovanie bolo výsledkom hlasovania divákov a odbornej poroty (váha 1:1) vo všetkých zúčastnených krajinách. V každom semifinále hlasovali krajiny, ktoré sa ho zúčastnili a tri krajiny priamo postupujúce do finále. Vo finále hlasovali všetky krajiny tohto ročníka súťaže. | entries = 42 | debut = - | return = [[Súbor:EuroMontenegro.svg|25px]][[Čierna Hora]] | withdraw = [[Súbor:EuroArmenia.svg|25px]][[Arménsko]]<br />[[Poľsko]] | null = | con = Eurovision Song Contest | pre = [[Eurovision Song Contest 2011|◄2011]] [[Súbor:EuroGermany2015.svg|25px]][[Düsseldorf]] | nex = [[Malmö]][[Súbor:EuroSuecia.svg|25px]] [[Eurovision Song Contest 2013|2013►]] }} '''Eurovision Song Contest 2012''' je 57. ročník súťaže [[Eurovision Song Contest]]. Uskutočnil sa [[Azerbajdžan|azerbajdžanskom]] hlavnom meste [[Baku]]. [[Azerbajdžan]] usporiadal túto súťaž po prvýkrát v histórii, vďaka víťazstvu azerbajdžanského dua [[Eldar Gasimov|Ell]] & [[Nigar Džamalová|Nikki]] v [[Eurovision Song Contest 2011|predchádzajúcom ročníku]] súťaže. Súťaž pozostávala z dvoch semifinálových kôl, ktoré sa uskutočnili [[22. máj|22.]] a [[24. máj]]a [[2012]], a veľkého finále, ktoré sa konalo [[26. máj]]a [[2012]]. Tohoto ročníka súťaže sa zúčastnilo 42 krajín vrátane [[Slovensko|Slovenska]], víťazkou sa stala [[Švédsko|švédska]] speváčka [[Loreen]] pred [[Rusko|ruskou]] skupinou Buranovskije babuški a [[Srbsko|srbským]] spevákom [[Željko Joksimović|Željkom Joksimovićom]]. Organizácii tohto medzinárodného podujatia prikladal Azerbajdžan veľkú váhu, celkové náklady na prípravu vyčlenené z azerbajdžanského štátneho rozpočtu dosiahli 50 miliónov [[Azerbajdžanský manat|azerbajdžanských manatov]] (cca 63,3 milióna [[americký dolár|dolárov]])<ref>http://www.1news.az/bomond/eurovision/20120210013652767.html</ref>. Súťaž dlhodobo patrí medzi celosvetovo najsledovanejšie televízne programy. Podľa údajov [[Európska vysielacia únia|Európskej vysielacej únie]] sledovalo tento ročník súťaže takmer 103 miliónov divákov (19,4 milióna divákov sledovalo 1. semifinále, 19,6 milióna 2. semifinále a finále videlo 63,9 milióna divákov).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Siim | meno = Jarmo | odkaz na autora = | titul = Over 100 million saw Eurovision 2012 | url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=62903&_t=over_100_million_saw_eurovision_2012 | dátum vydania = 19.06.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20.05.2013 | vydavateľ = eurovision.tv | miesto = [[Ženeva]] | jazyk = anglicky }}</ref> == Miesto konania == Jediným azerbajdžanským mestom, ktoré spĺňalo náročné požiadavky na organizovanie podujatia takéhoto významu (predovšetkým z pohľadu úrovne služieb, vybudovanej infraštruktúry, dopravnej dostupnosti a veľkostnej kapacity), bolo hlavné mesto - [[Baku]]. Preto bola voľba usporiadateľského mesta organizátorom jasná od samého začiatku. V meste však bolo treba nájsť, alebo vybudovať vhodné miesto konania súťaže. Organizátori ponúkli predstaviteľom EBU niekoľko alternatív. Napokon [[25. január]]a [[2012]] [[Európska vysielacia únia|EBU]] oficiálne oznámila miesto konania súťaže<ref name=e1>http://www.eurovision.tv/page/news?id=45013&_t=crystal_hall_approved_as_eurovision_2012_venue</ref>. Stala sa ním úplne nová multifunkčná hala v centre azerbajdžanského hlavného mesta s názvom '''Bakuská kryštálová hala''' ({{V jazyku|aze|''Bakı Kristal Zalı''}}, {{V jazyku|eng|''Baku Crystal Hall''}}) na pobreží [[Kaspické more|Kaspického mora]]. Aréna bola projektovaná na kapacitu 23 000 divákov, pre jednotlivé súťažné večery organizátori počítali s maximálne 16 000 divákmi<ref name=e1/>. Celý komplex postavila nemecká stavebná spoločnosť „Alpine Bau Deutschland, AG“ za 8 mesiacov. Aréna spĺňa všetky medzinárodné bezpečnostné štandardy a svojou jedinečnou konštrukciou dokáže vyhovieť aj najnáročnejším technickým požiadavkám. Hala má oválny tvar, steny z vonkajšej strany evokujú kryštalickú štruktúru. Jednotlivé plochy sú posiate tisíckami svetelných panelov, ktoré dokážu sfarbiť celú budovu do približne 45 tisíc farebných odtieňov. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://abc.az/rus/news/57201.html |dátum prístupu=2012-05-28 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120531232118/http://abc.az/rus/news/57201.html |dátum archivácie=2012-05-31 }}</ref> Tieto technické možnosti organizátori využili aj priamo v súťaži - pred každým vystúpením sa vonkajšia fasáda haly osvetlila do farieb súťažiacej krajiny. Vnútorné vybavenie haly a pódium taktiež patrili k svetovej technologickej špičke. Niektoré časti scény a osvetľovaciu techniku bolo potrebné doviezť do krajiny z Nemecka v 90 kontajneroch na 70 štyridsaťtonových nákladných automobiloch. Pódium tvorilo 1300 m² LED obrazoviek, osvetlenie zabezpečovalo 2500 svetlometov. Všetko dianie na pódiu bolo snímané celkovo 25 HD kamerami, zvuk bol prenášaný v stereo formáte Dolby Surround 5.1<ref>http://escportal.cz/technicke-parametry-letosni-eurovize/{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>. Súčasťou scény bol prvýkrát v histórii súťaže tzv. „Green Room“ - hľadisko pre všetkých súťažiacich. Tí si tak mohli vychutnať vystúpenia svojich kolegov, ako aj atmosféru v hale. <gallery widths="250px" heights="200px"> Súbor:Eurovision 2012 Baku Semi-Final.jpg|Scéna súťaže Eurovision Song Contest 2012 Súbor:Baku Crystal Hall Green Room.JPG|Pohľad na „Green Room“ v hale Súbor:Eurovision 2012 Baku Semi-Final video.ogv|Video z 1. semifinále ESC 2012, [[22. máj]]a [[2012]] </gallery> == Logo a slogan == [[Súbor:Eurovision taxi in Baku.jpg|náhľad|Taxík v [[Baku]] s logom Eurovízie 2012]]Od roku [[2004]] má súťaž [[Eurovision Song Contest]] jednotné logo dotvorené srdcom, v ktorom je vlajka hosťujúcej krajiny. Okrem toho však každý usporiadateľ prezentuje aj vlastný vizuál spoločne so sloganom, ktoré majú odlíšiť aktuálny ročník od ostatných. Azerbajdžan oficiálne predstavil vizuál a logo 57. ročníka súťaže [[Eurovision Song Contest]] počas slávnostného večera [[25. január]]a [[2012]] v [[Baku]]. Organizátori sa inšpirovali tradičným označením Azerbajdžanu ako „krajiny ohňa“. Logo predstavuje „ohnivý kvet“ vychádzajúci svojou podobou z tradičných azerbajdžanských vzorov. Slogan súťaže - „Zapáľ svoj oheň!“ ({{V jazyku|eng|''Light your fire!''}}, {{V jazyku|aze|''Öz məşəlini alovlandır!''}}) rovnako vychádza zo spojenia krajiny s ohňom. Vizuály pre organizátorov spracovala londýnska dizajnérska spoločnosť „Turquoise“<ref>http://www.eurovision.tv/page/news?id=43383&_t=baku_2012_light_your_fire</ref>. == Účastníci == Do 57. ročníka súťaže sa prihlásilo 43 krajín, nakoniec sa súťaže zúčastnilo iba 42, keďže Arménsko dodatočne odrieklo svoju účasť<ref>http://www.eurovision.tv/page/news?id=48413&_t=armenia_withdraws_from_eurovision_201</ref>. Pravidlá súťaže ponechávajú jednotlivým národným vysielateľom voľnú ruku pri spôsobe nominácie svojho reprezentanta. Najčastejšími spôsobmi nominácie sú: * interná voľba priamo vysielateľom; * verejná voľba v národnom kole súťaže. Do úvahy pripadajú aj rôzne variácie týchto dvoch spôsobov, kedy vysielateľ zvolí interpreta a verejne sa vyberá pieseň, prípadne sa pre pieseň hľadá interpret. Národné kolo môže mať podobu samostatnej televíznej súťaže, alebo sa národným kolom stane prestížna hudobná súťaž, ktorá sa v krajine koná (napr. v Taliansku hudobný festival v [[San Remo|San Reme]], vo Švédsku Melodifestivalen a podobne). V tomto ročníku bolo 28 reprezentantov vybraných vo verejných národných kolách a 14 reprezentantov interným výberom. Pri dvoch interpretoch vybraných interne mali diváci možnosť vybrať aspoň súťažnú pieseň (Cyprus, Španielsko). Väčšina krajín vyberala reprezentantov v televíznych súťažiach. Kombináciu dvoch súťaží si pre výber zvolil vysielateľ v Slovinsku, reprezentant Ukrajiny bol vyberaný z dvoch súťaží rôznych ukrajinských vysielateľov. V niektorých krajinách sa reprezentantmi stali víťazi domácich hudobných festivalov - vo Švédsku „''Melodifestivalen''“, v Taliansku „''Festival di Sanremo''“. Prehľad tohtoročných účastníkov súťaže a spôsob ich výberu {| class="wikitable sortable" |- ! Číslo !! Krajina !! Interpret !! Názov skladby !! Slovenský preklad !! Autori hudby a textu !! Jazyk !! Spôsob nominácie |- | 1 || [[Súbor:EuroAlbania.svg|25px]] [[Albánsko]] || Rona Nishliu || Suus || Osobne || <small>h: Florent Boshnjaku</small><br /><small>t: Rona Nishliu</small> || [[Albánčina|albánsky]] || víťaz národného kola „''Festivali i Këngës''“ |- | 2 || [[Súbor:EuroAzerbaiyán.svg|25px]] [[Azerbajdžan]] || Sabina Babajeva || When the Music Dies || Keď zomrie hudba || <small>h: Anders Bagge, Johan Kronlund, Sandra Bjurman, Stefan Örn</small><br /><small>t: Anders Bagge, Johan Kronlund, Sandra Bjurman, Stefan Örn, Johan Kronlund</small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''Mili Seçim Turu''“ |- | 3 || [[Súbor:EuroBélgica.svg|25px]] [[Belgicko]] || Iris || Would You? || Mohol by si? || <small>h: Nina Sampermans, Jean Bosco Safari, Walter Mannaerts</small><br /><small>t: Nina Sampermans, Jean Bosco Safari, Walter Mannaerts</small> || [[Angličtina|anglicky]] || interný výber vysielateľa |- | 4 || [[Súbor:EuroBielorrusia.svg|25px]] [[Bielorusko]] || Litesound || We Are the Heroes || My sme hrdinovia || <small>h: Dmitrij Kariakin, Vladimir Kariakin</small><br /><small>t: Dmitrij Kariakin, Vladimir Kariakin</small> || [[Angličtina|anglicky]] || náhradník z národného kola „''Eurofest''“<br /><small>(víťazka bola dodatočne diskvalifikovaná)</small> |- | 5 || [[Súbor:EuroBosnia-Herzegovina.svg|25px]] [[Bosna a Hercegovina]] || Maya Sar || Korake ti znam || Poznám tvoje kroky || <small>h/t: Maja Sarihodžić (Maya Sar)</small> || [[Bosniančina|bosniansky]] || interný výber vysielateľa |- | 6 || [[Súbor:EuroBulgaria.svg|25px]] [[Bulharsko]] || Sofi Marinova || Love Unlimited || Láska bez hraníc || <small>h: Krum Geopriev, Iasen Kozev</small><br /><small>t: Donka Vasileva</small> || [[Bulharčina|bulharsky]] || víťaz národného kola |- | 7 || [[Súbor:EuroChipre.svg|25px]] [[Cyprus]] || Ivi Adamou || La La Love || La la láska || <small>h/t: Alex Papaconstantinou, Bjorn Djupström, Alexandra Zakka, Viktor Svensson</small> || [[Angličtina|anglicky]] || interpret vybraný interne vysielateľom,<br />pieseň zvolená v národnom kole |- | 8 || [[Súbor:EuroMontenegro.svg|25px]] [[Čierna Hora]] || Rambo Amadeus || Euro Neuro || Euro Neuro || <small>h/t: Rambo Amadeus</small> || [[Angličtina|anglicky]] || interný výber vysielateľa |- | 9 || [[Súbor:EuroDinamarca.svg|25px]] [[Dánsko]] || Soluna Samay || Should've Known Better || Mala som to lepšie vedieť || <small>h: Chief 1, Remee</small><br /><small>t: Chief 1, Remee, Isam B</small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''Dansk Melodi Grand Prix 2012''“ |- | 10 || [[Súbor:EuroEstonia.svg|25px]] [[Estónsko]] || Ott Lepland || Kuula || Počúvaj || <small>h: Ott Lepland</small><br /><small>t: Aapo Ilves</small> || [[Estónčina|estónsky]] || víťaz národného kola „''Eesti Laul 2012''“ |- | 11 || [[Súbor:EuroFinlandia.svg|25px]] [[Fínsko]] || Pernilla Karlsson || När jag blundar || Keď zavriem oči || <small>h/t: Jonas Karlsson</small> || [[Švédčina|švédsky]] || víťaz národného kola „''Uuden Musiikin Kilpailu''“ |- | 12 || [[Súbor:EuroFrancia (1794-1815, 1830-1974).svg|25px]] [[Francúzsko]] || Anggun || Echo (You and I) || Ozvena (Ty a ja) || <small>h: Jean Pierre Pilot, William Rousseau</small><br /><small>t: William Rousseau, Anggun</small> || [[Francúzština|francúzsky]] & [[Angličtina|anglicky]] || interný výber vysielateľa |- | 13 || [[Súbor:EuroGrecia.svg|25px]] [[Grécko]] || Eleftheria Eleftheriou || Aphrodisiac || Afrodiziakum || <small>h/t: Dimitri Stassos, Mikaela Stenström, Dajana Lööf</small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''Ellinikós Telikós 2012''“ |- | 14 || [[Súbor:EuroGeorgia.svg|25px]] [[Gruzínsko]] || Anri Jochadze || I'm a Joker || Som šašo || <small>h: Rusudan Chkhaidze</small><br /><small>t: Bibi Kvachadze</small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola |- | 15 || [[Súbor:EuroPaíses Bajos.svg|25px]] [[Holandsko]] || Joan Franka || You and Me || Ty a ja || <small>h: Joan Franka, Jessica Hoogenboom</small><br /><small>t: Joan Franka</small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''Nationaal Songfestival 2012''“ |- | 16 || [[Súbor:EuroCroacia.svg|25px]] [[Chorvátsko]] || Nina Badrić || Nebo || Nebo || <small>h/t: Nina Badrić</small> || [[Chorvátčina|chorvátsky]] || interný výber vysielateľa |- | 17 || [[Súbor:EuroIslandia.svg|25px]] [[Island]] || Gréta Salóme & Jónsi || Never Forget || Nikdy nezabudnem || <small>h/t: Gréta Salóme</small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''Söngvakeppni Sjónvarpsins 2012''“ |- | 18 || [[Súbor:EuroIsrael.svg|25px]] [[Izrael]] || Izabo || Time || Čas || <small>h/t: Ran Shem-Tov, Shiri Hadar</small> || [[Hebrejčina|hebrejsky]] & [[Angličtina|anglicky]] || interný výber vysielateľa |- | 19 || [[Súbor:EuroIrlanda.svg|25px]] [[Írsko]] || Jedward || Waterline || Vodná čiara || <small>h/t: Nick Jarl, Sharon Vaughn</small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''Eurosong 2012''“ |- | 20 || [[Súbor:EuroLituania.svg|25px]] [[Litva]] || Donny Montell || Love Is Blind || Láska je slepá || <small>h: Brandon Stone</small><br /><small>t: Brandon Stone, Jodie Rose</small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola ''Eurovizija atranka Lietuvoje'' |- | 21 || [[Súbor:EuroLetonia.svg|25px]] [[Lotyšsko]] || Anmary || Beautiful song || Krásna pieseň || <small>h: Ivars Makstnieks</small><br /><small>t: Rolands Ūdris</small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''Eirodziesma 2012''“ |- | 22 || [[Súbor:EuroMacedonia.svg|25px]] [[Severné Macedónsko]] || Kaliopi || Crno i belo || Čierna a biela || <small>h: Romeo Grill</small><br /><small>t: Kaliopi</small> || [[Macedónčina|macedónsky]] || interný výber vysielateľa |- | 23 || [[Súbor:EuroHungría.svg|25px]] [[Maďarsko]] || Compact Disco || Sound Of Our Hearts || Zvuk našich sŕdc || <small>h/t: Behnam Lotfi, Gábor Pál, Attila Sándor, Csaba Walkó</small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''A Dal''“ |- | 24 || [[Súbor:EuroMalta.svg|25px]] [[Malta]] || Kurt Calleja || This Is the Night || Toto je noc || <small>h/t: Johan Jämtberg, Mikael Gunnerås, Kurt Calleja</small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''Malta Eurovision Song Contest 2012''“ |- | 25 | [[Súbor:EuroMoldavia.svg|25px]] [[Moldavsko]] || Pasha Parfeny || Lăutar || Muzikant || <small>h: Pasha Parfeny, Alex Brashovean</small><br /><small>t: Pasha Parfeny</small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''O melodie pentru Europa 2012''“ |- | 26 || [[Súbor:EuroGermany2015.svg|25px]][[Nemecko]] || Roman Lob || Standing Still || Ticho stojac || <small>h/t: Wayne Hector, Jamie Cullum, Steve Robson</small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''Unser Star für Baku''“ |- | 27 || [[Súbor:EuroNoruega.svg|25px]] [[Nórsko]] || Tooji || Stay || Zostaň || <small>h/t: Tooji, Figge Boström, Peter Boström</small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''Melodi Grand Prix 2012''“ |- | 28 || [[Súbor:EuroPortugal.svg|25px]] [[Portugalsko]] || Filipa Sousa || Vida minha || Môj život || <small>h: Andrej Babić</small><br /><small>t: Carlos Coelho</small> || [[Portugalčina|portugalsky]] || víťaz národného kola „''Festival da Canção 2012''“ |- | 29 || [[Súbor:EuroAustria.svg|25px]] [[Rakúsko]] || Trackshittaz || Woki mit deim Popo || Vrť zadkom || <small>h: Lukas Plöchl</small><br /><small>t: Lukas Plöchl, Manuel Hoffelner</small> || [[Nemčina|nemecky]] || víťaz národného kola „''Österreich rockt den Song Contest''“ |- | 30 || [[Súbor:EuroRumania.svg|25px]] [[Rumunsko]] || Mandinga || Zaleilah || Lalala || <small>h: Costi Ionita</small><br /><small>t: Elena Ionescu, Dihigo Omar Secada, Costi Ionita</small> || [[Angličtina|anglicky]] &<br/>[[Španielčina|španielsky]] || víťaz národného kola „''Selecţia Naţională 2012''“ |- | 31 || [[Súbor:EuroRusia.svg|25px]] [[Rusko]] || Buranovskije babuški || Party for Everybody || Párty pre všetkých || <small>h: Viktor Drobyš, Timofej Leontiev</small><br /><small>t: Oľga Tuktareva, Marry S. Applegate</small> || [[Udmurtčina|udmurtsky]] &<br/>[[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''Jevrovidenije 2012''“ |- | 32 || [[Súbor:EuroSan Marino.svg|25px]] [[San Maríno]] || Valentina Monetta || The Social Network Song || Pieseň o sociálnej sieti || <small>h: Ralph Siegel</small><br /><small>t: Timothy Touchton, José Santana Rodriguez</small> || [[Angličtina|anglicky]] || interný výber vysielateľa |- | 33 || [[Súbor:EuroEslovaquia.svg|25px]] [[Slovensko]] || [[Max Jason Mai]] || Don't Close Your Eyes || Nezatváraj oči || <small>h/t: Max Jason Mai</small> || [[Angličtina|anglicky]] || interný výber vysielateľa |- | 34 || [[Súbor:EuroEslovenia.svg|25px]] [[Slovinsko]] || Eva Boto || Verjamem || Verím || <small>h: Vladimir Graić, Hari Mata Hari</small><br /><small>t: Igor Pirkovič</small> || [[Slovinčina|slovinsky]] || víťaz národného kola „''Misija Evrovizija'' & ''EMA 2012''“ |- | 35 || [[Súbor:EuroUnitedKingdom2015.svg|25px]] [[Spojené kráľovstvo]] || Engelbert Humperdinck || Love Will Set You Free || Láska ťa oslobodí || <small>h/t: Martin Terefe, Sacha Skarbek</small> || [[Angličtina|anglicky]] || interný výber vysielateľa |- | 36 || [[Súbor:EuroSrbija.svg|25px]] [[Srbsko]] || Željko Joksimović || Nije ljubav stvar || Láska nie je vec || <small>h: Željko Joksimović</small><br /><small>t: Marina Tucaković, Miloš Roganović</small> || [[Srbčina|srbsky]] || interný výber vysielateľa |- | 37 || [[Súbor:EuroEspaña.svg|25px]] [[Španielsko]] || Pastora Soler || Quédate conmigo || Zostaň so mnou || <small>h: Antonio Sánchez, Thomas G:son, Erik Bernholm</small><br /><small>t: Antonio Sánchez</small> || [[Španielčina|španielsky]] || interpret vybraný interne vysielateľom,<br />pieseň zvolená v národnom kole |- | 38 || [[Súbor:EuroSuiza.svg|25px]] [[Švajčiarsko]] || Sinplus || Unbreakable || Nezničiteľný || <small>h/t: Gabriel Broggini, Ivan Broggini</small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''Die Grosse Entscheidungsshow''“ |- | 39 || [[Súbor:EuroSuecia.svg|25px]] [[Švédsko]] || Loreen || Euphoria || Eufória || <small>h/t: Thomas G:son, Peter Boström</small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''Melodifestivalen 2012''“ |- | 40 || [[Súbor:EuroItalia.svg|25px]] [[Taliansko]] || Nina Zilli || L'amore è femmina (Out of Love) || Láska je ženská (Bez lásky) || <small>h: Christian Rabb, Kristoffer Sjökvist, Frida Molander, Charlie Mason</small><br /><small>t: Nina Zilli, Christian Rabb, Kristoffer Sjökvist, Frida Molander, Charlie Mason</small> || [[Taliančina|taliansky]] &<br/>[[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''Festival di Sanremo 2012''“ |- | 41 || [[Súbor:EuroTurquía.svg|25px]] [[Turecko]] || Can Bonomo || Love Me Back || Opätuj moju lásku || <small>h/t: Can Bonomo</small> || [[Angličtina|anglicky]] || interný výber vysielateľa |- | 42 || [[Súbor:EuroUcrania.svg|25px]] [[Ukrajina]] || Gaitana || Be my guest || Buď môj hosť || <small>h: Gaitana and KIWI Project</small><br /><small>t: Gaitana</small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola |- | N || [[Súbor:EuroArmenia.svg|25px]] [[Arménsko]] || - || - || - || - || - || interný výber vysielateľa |} === Niekoľkonásobní reprezentanti === Eurovision Song Contest 2012 sa zúčastnilo aj niekoľko interpretov, ktorí sa tejto súťaže zúčastnili už v minulosti. Išlo o týchto účastníkov: {| class="wikitable" |- ! Interpret !! Krajina !! Predchádzajúca účasť v súťaži !! Umiestnenie pri predchádzajúcej účasti !! Poznámka |- | Jedward || [[Súbor:EuroIrlanda.svg|25px]][[Írsko]] || [[Eurovision Song Contest 2011|2011]] || 8. miesto || |- | Jónsi || [[Súbor:EuroIslandia.svg|25px]][[Island]] || [[Eurovision Song Contest 2004|2004]] || 19. miesto || |- | Kaliopi || [[Súbor:EuroMacedonia.svg|25px]][[Severné Macedónsko]] || [[Eurovision Song Contest 1996|1996]] || 26. miesto v kvalifikácii || |- | Željko Joksimović || [[Súbor:EuroSrbija.svg|25px]][[Srbsko]] || [[Eurovision Song Contest 2004|2004]] || 2. miesto || vtedy reprezentoval federáciu [[Srbsko a Čierna Hora]] |} === Rozdelenie košov === Súťažiace krajiny sú už tradične rozdelené do jednotlivých košov podľa geografickej príbuznosti a v nich žijúcich početných cudzích [[diaspóra|diaspór]]. Z jednotlivých košov sa potom krajiny rozdelia medzi obe semifinále tak, aby sa tak zaistila čo možno najväčšia objektivita hlasovania. Rozdelenie 37 účastníkov (bez priamych kvalifikantov do finále) do košov a ich rozlosovanie do jednotlivých semifinálových večerov prebehlo [[25. január]]a [[2012]] v [[Baku]]<ref>http://www.eurovision.tv/page/news?id=45043&_t=results_of_the_semi-final_allocation_draw</ref>. [[Súbor:Eurovision Song Contest 2012, semi-final allocation draw (5).jpg|náhľad|Žrebovanie účastníkov semifinálových večerov, komplex „Buta Palace“, [[Baku]], 25. 1. 2012]] {| class="wikitable" |- ! Kôš 1 !! Kôš 2 !! Kôš 3 !! Kôš 4 !! Kôš 5 !! Kôš 6 |- !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroAlbania.svg|25px]] [[Albánsko]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroDinamarca.svg|25px]][[Dánsko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroBielorrusia.svg|25px]][[Bielorusko]] !style="background-color:#FF0000"| [[Súbor:EuroArmenia.svg|25px]][[Arménsko]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroIrlanda.svg|25px]][[Írsko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroBulgaria.svg|25px]][[Bulharsko]] |- !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroBosnia-Herzegovina.svg|25px]][[Bosna a Hercegovina]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroEstonia.svg|25px]][[Estónsko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroGeorgia.svg|25px]][[Gruzínsko]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroBélgica.svg|25px]][[Belgicko]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroLetonia.svg|25px]][[Lotyšsko]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroHungría.svg|25px]][[Maďarsko]] |- !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroMontenegro.svg|25px]][[Čierna Hora]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroFinlandia.svg|25px]][[Fínsko]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroIsrael.svg|25px]][[Izrael]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroChipre.svg|25px]][[Cyprus]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroLituania.svg|25px]][[Litva]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroAustria.svg|25px]][[Rakúsko]] |- !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroCroacia.svg|25px]][[Chorvátsko]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroIslandia.svg|25px]][[Island]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroMoldavia.svg|25px]][[Moldavsko]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroGrecia.svg|25px]][[Grécko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroMalta.svg|25px]][[Malta]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroSan Marino.svg|25px]][[San Maríno]] |- !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroMacedonia.svg|25px]][[Severné Macedónsko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroNoruega.svg|25px]][[Nórsko]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroRusia.svg|25px]][[Rusko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroPaíses Bajos.svg|25px]][[Holandsko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroPortugal.svg|25px]][[Portugalsko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroEslovaquia.svg|25px]][[Slovensko]] |- !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroSrbija.svg|25px]][[Srbsko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroSuecia.svg|25px]][[Švédsko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroUcrania.svg|25px]][[Ukrajina]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroTurquía.svg|25px]][[Turecko]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroRumania.svg|25px]][[Rumunsko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroEslovenia.svg|25px]][[Slovinsko]] |- !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroSuiza.svg|25px]][[Švajčiarsko]] || || || || || |} {| class="wikitable" |- !style="background-color:#4876FF"| 1. semifinále !style="background-color:#FFFF00"| 2. semifinále !style="background-color:#FF0000"| Odstúpil zo súťaže |} == Priebeh súťaže == Súťaž prebiehala od [[22. máj]]a do [[26. máj]]a [[2012]]. Počas dvoch semifinálových kôl bolo hlasovaním vybraných 20 najlepších súťažiacich (po 10 z každého semifinále). Vo veľkom finále súťažilo okrem postupujúcich zo semifinálových kôl aj 6 súťažiacich, ktorí podľa pravidiel súťaže postúpili priamo do finálového kola. Priamymi kvalifikantmi bolo 5 štátov tzv. "Veľkej päťky" ([[Francúzsko]], [[Nemecko]], [[Spojené kráľovstvo]], [[Španielsko]], [[Taliansko]]) a víťaz z predchádzajúceho ročníka súťaže ([[Azerbajdžan]]). Spôsob hlasovania bol rovnaký pre všetky tri súťažné dni. Po odznení všetkých súťažných skladieb bolo odštartované telefonické (SMS) hlasovanie divákov. Každá krajina zároveň mala aj svoju odbornú porotu. Celkový výsledok za každú krajinu sa získal sčítaním výsledkov hlasovania divákov a odbornej poroty, pričom obe hlasovania mali 50%-nú váhu. === Semifinále === V dvoch semifinálových kolách sa spolu zúčastnilo 36 krajín. Počas semifinálových večerov mohli hlasovať iba krajiny, ktoré sa v ten-ktorý večer zúčastňovali súťaže. Okrem toho hlasovali aj krajiny priamych kvalifikantov. Žiadna krajina nemohla hlasovať za svojho reprezentanta. ==== 1. semifinále ==== Prvé semifinále sa konalo v utorok [[22. máj]]a [[2012]] a vystupovalo v ňom 18 krajín. Hlasovať mohli okrem zúčastnených krajín aj 3 zo šiestich priamych kvalifikantov do finále súťaže ([[Azerbajdžan]], [[Španielsko]] a [[Taliansko]]). Do finále postúpilo 10 súťažiacich s najvyšším počtom získaných hlasov. Kvôli vyhlásenému štátnemu smútku po tragickej dopravnej nehode v [[Albánsko|Albánsku]] tamojšia televízia požiadala o výnimku z povinnosti vysielať semifinále v priamom prenose. EBU výnimku schválila, preto albánski diváci semifinále naživo nevideli a za Albánsko hlasovala iba odborná porota.<ref>http://www.eurovision.tv/page/news?id=59793&_t=albania_to_broadcast_tonights_semi-final_deferred</ref> Semifinále odvysielala albánska televízia po polnoci zo záznamu. Účastníci 1. semifinále aj s ich výsledným umiestnením a získanými bodmi sú uvedení v nasledujúcej tabuľke: {| class="wikitable sortable" |- ! Číslo !! Krajina !! Jazyk !! Interpret !! Pieseň !! Slovenský preklad !! Miesto !! Body |- bgcolor="FF6347" | 1 | [[Súbor:EuroMontenegro.svg|25px]] [[Čierna Hora]] | [[Angličtina|anglicky]] | Rambo Amadeus<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://escportal.cz/reprezentant-cerne-hory-2012/ |dátum prístupu=2012-01-25 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160729164039/http://escportal.cz/reprezentant-cerne-hory-2012/ |dátum archivácie=2016-07-29 }}</ref> | Euro Neuro | Euro Neuro | 15 | 20 |- | 2 | [[Súbor:EuroIslandia.svg|25px]] [[Island]] | [[Angličtina|anglicky]] | Gréta Salóme & Jónsi | Never Forget | Nikdy nezabudnem | 8 | 75 |- | 3 | [[Súbor:EuroGrecia.svg|25px]] [[Grécko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Eleftheria Eleftheriou | Aphrodisiac | Afrodiziakum | 4 | 116 |- bgcolor="FF6347" | 4 | [[Súbor:EuroLetonia.svg|25px]] [[Lotyšsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Anmary | Beautiful song | Krásna pieseň | 16 | 17 |- | 5 | [[Súbor:EuroAlbania.svg|25px]] [[Albánsko]] | [[Albánčina|albánsky]] | Rona Nishliu | Suus | Osobne | 2 | 146 |- | 6 | [[Súbor:EuroRumania.svg|25px]] [[Rumunsko]] | [[Angličtina|anglicky]] & [[Španielčina|španielsky]] | Mandinga | Zaleilah | Lalala | 3 | 120 |- bgcolor="FF6347" | 7 | [[Súbor:EuroSuiza.svg|25px]] [[Švajčiarsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Sinplus | Unbreakable | Nezničiteľný | 11 | 45 |- bgcolor="FF6347" | 8 | [[Súbor:EuroBélgica.svg|25px]] [[Belgicko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Iris | Would You? | Mohol by si? | 17 | 16 |- bgcolor="FF6347" | 9 | [[Súbor:EuroFinlandia.svg|25px]] [[Fínsko]] | [[Švédčina|švédsky]] | Pernilla Karlsson | När jag blundar | Keď zavriem oči | 12 | 41 |- bgcolor="FF6347" | 10 | [[Súbor:EuroIsrael.svg|25px]] [[Izrael]] | [[Hebrejčina|hebrejsky]] & [[Angličtina|anglicky]] | Izabo | Time | Čas | 13 | 33 |- bgcolor="FF6347" | 11 | [[Súbor:EuroSan Marino.svg|25px]] [[San Maríno]] | [[Angličtina|anglicky]] | Valentina Monetta | The Social Network Song | Pieseň o sociálnej sieti | 14 | 31 |- | 12 | [[Súbor:EuroChipre.svg|25px]] [[Cyprus]] | [[Angličtina|anglicky]] | Ivi Adamou | La La Love | La la láska | 7 | 91 |- | 13 | [[Súbor:EuroDinamarca.svg|25px]] [[Dánsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Soluna Samay | Should've Known Better | Mala som to lepšie vedieť | 9 | 63 |- bgcolor="gold" | 14 | [[Súbor:EuroRusia.svg|25px]] [[Rusko]] | [[Udmurtčina|udmurtsky]] & [[Angličtina|anglicky]] | Buranovskije babuški | Party for Everybody | Párty pre všetkých | 1 | 152 |- | 15 | [[Súbor:EuroHungría.svg|25px]] [[Maďarsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Compact Disco | Sound Of Our Hearts | Zvuk našich sŕdc | 10 | 52 |- bgcolor="FF6347" | 16 | [[Súbor:EuroAustria.svg|25px]] [[Rakúsko]] | [[Nemčina|nemecky]] | Trackshittaz | Woki mit deim Popo | Vrť zadkom | 18 | 8 |- | 17 | [[Súbor:EuroMoldavia.svg|25px]] [[Moldavsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Pasha Parfeny | Lăutar | Muzikant | 5 | 100 |- | 18 | [[Súbor:EuroIrlanda.svg|25px]] [[Írsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Jedward | Waterline | Vodná čiara | 6 | 92 |} ==== 2. semifinále ==== Druhé semifinále sa konalo vo štvrtok [[24. máj]]a [[2012]] a vystupovalo v ňom taktiež 18 krajín. Pôvodne malo v druhom semifinále vystúpiť 19 krajín, [[Arménsko]] však dodatočne odstúpilo zo súťaže. Okrem zúčastnených krajín hlasovali aj 3 zo šiestich priamych kvalifikantov do finále súťaže ([[Francúzsko]], [[Nemecko]] a [[Spojené kráľovstvo]]). Do finále postúpilo 10 súťažiacich s najvyšším počtom získaných hlasov. Účastníci 2. semifinále aj s ich výsledným umiestnením a získanými bodmi sú uvedení v nasledujúcej tabuľke: {| class="wikitable sortable" |- ! Číslo !! Krajina !! Jazyk !! Interpret !! Pieseň !! Slovenský preklad !! Miesto !! Body |- | 1 || [[Súbor:EuroSrbija.svg|25px]] [[Srbsko]] | [[Srbčina|srbsky]] | Željko Joksimović | Nije ljubav stvar | Láska nie je vec | 2 | 159 |- | 2 || [[Súbor:EuroMacedonia.svg|25px]] [[Severné Macedónsko]] | [[Macedónčina|macedónsky]] | Kaliopi | Crno i belo | Čierna a biela | 9 | 53 |- bgcolor="FF6347" | 3 || [[Súbor:EuroPaíses Bajos.svg|25px]] [[Holandsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Joan Franka | You and me | Ty a ja | 15 | 35 |- | 4 || [[Súbor:EuroMalta.svg|25px]] [[Malta]] | [[Angličtina|anglicky]] | Kurt Calleja | This Is the Night | Toto je noc | 7 | 70 |- bgcolor="FF6347" | 5 || [[Súbor:EuroBielorrusia.svg|25px]] [[Bielorusko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Litesound | We Are the Heroes | My sme hrdinovia | 16 | 35 |- bgcolor="FF6347" | 6 || [[Súbor:EuroPortugal.svg|25px]] [[Portugalsko]] | [[Portugalčina|portugalsky]] | Filipa Sousa | Vida minha | Môj život | 13 | 39 |- | 7 || [[Súbor:EuroUcrania.svg|25px]] [[Ukrajina]] | [[Angličtina|anglicky]] | Gaitana | Be my guest | Buď môj hosť | 8 | 64 |- bgcolor="FF6347" | 8 || [[Súbor:EuroBulgaria.svg|25px]] [[Bulharsko]] | [[Bulharčina|bulharsky]] | Sofi Marinova | Love Unlimited | Láska bez hraníc | 11 | 45 |- bgcolor="FF6347" | 9 | [[Súbor:EuroEslovenia.svg|25px]] [[Slovinsko]] | [[Slovinčina|slovinsky]] | Eva Boto | Verjamem | Verím | 17 | 31 |- bgcolor="FF6347" | 10 | [[Súbor:EuroCroacia.svg|25px]] [[Chorvátsko]] | [[Chorvátčina|chorvátsky]] | Nina Badrić | Nebo | Nebo | 12 | 42 |- bgcolor="gold" | 11 || [[Súbor:EuroSuecia.svg|25px]] [[Švédsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Loreen | Euphoria | Eufória | 1 | 181 |- bgcolor="FF6347" | 12 | [[Súbor:EuroGeorgia.svg|25px]] [[Gruzínsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Anri Jochadze | I'm a Joker | Som šašo | 14 | 36 |- | 13 || [[Súbor:EuroTurquía.svg|25px]] [[Turecko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Can Bonomo | Love Me Back | Opätuj moju lásku | 5 | 80 |- | 14 || [[Súbor:EuroEstonia.svg|25px]] [[Estónsko]] | [[Estónčina|estónsky]] | Ott Lepland | Kuula | Počúvaj | 4 | 100 |- bgcolor="FF6347" | 15 || [[Súbor:EuroEslovaquia.svg|25px]] [[Slovensko]] | [[Angličtina|anglicky]] | [[Max Jason Mai]] | Don't Close Your Eyes | Nezatváraj oči | 18 | 22 |- | 16 | [[Súbor:EuroNoruega.svg|25px]] [[Nórsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Tooji | Stay | Zostaň | 10 | 45 |- | 17 || [[Súbor:EuroBosnia-Herzegovina.svg|25px]] [[Bosna a Hercegovina]] | [[Bosniančina|bosniansky]] | Maya Sar | Korake ti znam | Poznám tvoje kroky | 6 | 77 |- | 18 || [[Súbor:EuroLituania.svg|25px]] [[Litva]] | [[Angličtina|anglicky]] | Donny Montell | Love Is Blind | Láska je slepá | 3 | 104 |} === Finále === Finále súťaže sa konalo v sobotu [[26. máj]]a [[2012]] a zúčastnilo sa ho 26 krajín - po 10 postupujúcich z prvého a druhého semifinále, ako aj priami kvalifikanti (tzv. "Veľká päťka" - [[Francúzsko]], [[Nemecko]], [[Spojené kráľovstvo]], [[Španielsko]], [[Taliansko]] a víťaz predchádzajúceho ročníka súťaže - [[Azerbajdžan]]). Po odprezentovaní všetkých súťažných piesní hlasovalo všetkých 42 krajín, ktoré sa aktuálneho ročníka súťaže zúčastnili. Žiadna krajina nemohla hlasovať za svojho reprezentanta. Účastníci finále aj s ich výsledným umiestnením a získanými bodmi sú uvedení v nasledujúcej tabuľke: {| class="wikitable sortable" |- ! Číslo !! Krajina !! Jazyk !! Interpret !! Pieseň !! Slovenský preklad !! Miesto !! Body |- | 1 || [[Súbor:EuroUnitedKingdom2015.svg|25px]] [[Spojené kráľovstvo]] || [[Angličtina|anglicky]] || Engelbert Humperdinck || Love Will Set You Free || Láska ťa oslobodí || 25 || 12 |- | 2 || [[Súbor:EuroHungría.svg|25px]] [[Maďarsko]] || [[Angličtina|anglicky]] || Compact Disco || Sound Of Our Hearts || Zvuk našich sŕdc || 24 || 19 |- | 3 || [[Súbor:EuroAlbania.svg|25px]] [[Albánsko]] || [[Albánčina|albánsky]] || Rona Nishliu || Suus || Osobne || 5 || 146 |- | 4 || [[Súbor:EuroLituania.svg|25px]] [[Litva]] || [[Angličtina|anglicky]] || Donny Montell || Love Is Blind || Láska je slepá || 14 || 70 |- | 5 || [[Súbor:EuroBosnia-Herzegovina.svg|25px]] [[Bosna a Hercegovina]] || [[Bosniančina|bosniansky]] || Maya Sar || Korake ti znam || Poznám tvoje kroky || 18 || 55 |- bgcolor="silver" | 6 || [[Súbor:EuroRusia.svg|25px]] [[Rusko]] || [[Udmurtčina|udmurtsky]] & [[Angličtina|anglicky]] || Buranovskije babuški || Party for Everybody || Párty pre všetkých || 2 || 259 |- | 7 || [[Súbor:EuroIslandia.svg|25px]] [[Island]] || [[Angličtina|anglicky]] || Gréta Salóme & Jónsi || Never Forget || Nikdy nezabudnem || 20 || 46 |- | 8 || [[Súbor:EuroChipre.svg|25px]] [[Cyprus]] || [[Angličtina|anglicky]] || Ivi Adamou || La La Love || La la láska || 16 || 65 |- | 9 || [[Súbor:EuroFrancia (1794-1815, 1830-1974).svg|25px]] [[Francúzsko]] || [[Francúzština|francúzsky]] & [[Angličtina|anglicky]] || Anggun || Echo (You and I) || Ozvena (Ty a ja) || 22 || 21 |- | 10 || [[Súbor:EuroItalia.svg|25px]] [[Taliansko]] || [[Taliančina|taliansky]] & [[Angličtina|anglicky]] || Nina Zilli || L'amore è femmina (Out of Love) || Láska je ženská (Bez lásky) || 9 || 101 |- | 11 || [[Súbor:EuroEstonia.svg|25px]] [[Estónsko]] || [[Estónčina|estónsky]] || Ott Lepland || Kuula || Počúvaj || 6 || 120 |- | 12 || [[Súbor:EuroNoruega.svg|25px]] [[Nórsko]] || [[Angličtina|anglicky]] || Tooji || Stay || Zostaň || 26 || 7 |- | 13 || [[Súbor:EuroAzerbaiyán.svg|25px]] [[Azerbajdžan]] || [[Angličtina|anglicky]] || Sabina Babajeva || When the Music Dies || Keď zomrie hudba || 4 || 150 |- | 14 || [[Súbor:EuroRumania.svg|25px]] [[Rumunsko]] || [[Angličtina|anglicky]] & [[Španielčina|španielsky]] || Mandinga || Zaleilah || Lalala || 12 || 71 |- | 15 || [[Súbor:EuroDinamarca.svg|25px]] [[Dánsko]] || [[Angličtina|anglicky]] || Soluna Samay || Should've Known Better || Mala som to lepšie vedieť || 23 || 21 |- | 16 || [[Súbor:EuroGrecia.svg|25px]] [[Grécko]] || [[Angličtina|anglicky]] || Eleftheria Eleftheriou || Aphrodisiac || Afrodiziakum || 17 || 64 |- bgcolor="gold" | 17 || [[Súbor:EuroSuecia.svg|25px]] [[Švédsko]] || [[Angličtina|anglicky]] || Loreen || Euphoria || Eufória || 1 || 372 |- | 18 || [[Súbor:EuroTurquía.svg|25px]] [[Turecko]] || [[Angličtina|anglicky]] || Can Bonomo || Love Me Back || Opätuj moju lásku || 7 || 112 |- | 19 || [[Súbor:EuroEspaña.svg|25px]] [[Španielsko]] || [[Španielčina|španielsky]] || Pastora Soler || Quédate conmigo || Zostaň so mnou || 10 || 97 |- | 20 || [[Súbor:EuroGermany2015.svg|25px]] [[Nemecko]] || [[Angličtina|anglicky]] || Roman Lob || Standing Still || Ticho stojac || 8 || 110 |- | 21 || [[Súbor:EuroMalta.svg|25px]] [[Malta]] || [[Angličtina|anglicky]] || Kurt Calleja || This Is The Night || Toto je noc || 21 || 41 |- | 22 || [[Súbor:EuroMacedonia.svg|25px]] [[Severné Macedónsko]] || [[Macedónčina|macedónsky]] || Kaliopi || Crno i belo || Čierna a biela || 13 || 71 |- | 23 || [[Súbor:EuroIrlanda.svg|25px]] [[Írsko]] || [[Angličtina|anglicky]] || Jedward || Waterline || Vodná čiara || 19 || 46 |- bgcolor="CC9966" | 24 || [[Súbor:EuroSrbija.svg|25px]] [[Srbsko]] || [[Srbčina|srbsky]] || Željko Joksimović || Nije ljubav stvar || Láska nie je vec || 3 || 214 |- | 25 || [[Súbor:EuroUcrania.svg|25px]] [[Ukrajina]] || [[Angličtina|anglicky]] || Gaitana || Be My Guest || Buď môj hosť || 15 || 65 |- | 26 || [[Súbor:EuroMoldavia.svg|25px]] [[Moldavsko]] || [[Angličtina|anglicky]] || Pasha Parfeny || Lăutar || Muzikant || 11 || 81 |} == Slovensko na ESC 2012 == Začiatkom októbra 2011 programový riaditeľ STV Andrej Miklánek v rozhovore pre www.medialne.sk uviedol, že Slovensko sa v roku 2012 súťaže Eurovision Song Contest zrejme nezúčastní, avšak jeho vyjadrenie o pár dní [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] korigoval a uviedol, že sa o účasti ešte definitívne nerozhodlo<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://medialne.etrend.sk/televizia-spravy/slovensko-sa-na-eurosongu-2012-nezucastni.html |dátum prístupu=2012-05-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120311164302/http://medialne.etrend.sk/televizia-spravy/slovensko-sa-na-eurosongu-2012-nezucastni.html |dátum archivácie=2012-03-11 }}</ref>. O mesiac neskôr, [[16. november|16. novembra]] [[2011]] vydal [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] tlačovú správu, v ktorej oznámil, že sa v roku 2012 Slovensko súťaže zúčastní<ref>http://medialne.etrend.sk/televizia-tlacove-spravy/rtvs-rozhodla-o-ucasti-slovenska-na-eurovizii-2012.html</ref>. === Slovenský reprezentant === Slovensko svojho reprezentanta vybralo internou voľbou vysielateľa. Na tlačovej konferencii [[7. marec|7. marca]] [[2012]] predstavitelia RTVS deklarovali svoj záujem zúčastniť sa tejto prestížnej súťaže, problém však boli chýbajúce financie. Preto sa rovnako ako v roku [[Eurovision Song Contest 2011|2011]] rozhodli dohodnúť sa s interpretom, ktorý si bude svoju účasť na súťaži financovať sám<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://escportal.cz/informace-z-dnesni-tiskove-konference-rtvs/ |dátum prístupu=2012-05-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20131005230746/http://escportal.cz/informace-z-dnesni-tiskove-konference-rtvs/ |dátum archivácie=2013-10-05 }}</ref><ref>http://www.stv.sk/stv/press/slovensko-bude-na-eurovizii-reprezentovat-max-jason-mai/{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>. Zároveň bol oficiálne predstavený slovenský reprezentant v súťaži [[Max Jason Mai]], ktorý ešte pod menom [[Miroslav Šmajda|Miro Šmajda]] bol jedným z finalistov [[Česko Slovenská SuperStar (2009)|Česko Slovenskej SuperStar 2009]]. Kvôli kontroverznej skladbe a image slovenského reprezentanta sprevádzali od počiatku komplikácie s jeho promovaním<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://escportal.cz/na-slovensku-byla-zrusena-prezentace-pisne/ |dátum prístupu=2012-05-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160305000001/http://escportal.cz/na-slovensku-byla-zrusena-prezentace-pisne/ |dátum archivácie=2016-03-05 }}</ref>. Napríklad jeho prvé plánované vystúpenie odmietli zaradiť organizátori slávnostného vyhlásenia výsledkov televíznej ankety [[Osobnosť televíznej obrazovky|OTO]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.stv.sk/eurosong2012/98793/preco-mjm-nevystupil-na-oto-vi |dátum prístupu=2012-05-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120312073913/http://www.stv.sk/eurosong2012/98793/preco-mjm-nevystupil-na-oto-vi |dátum archivácie=2012-03-12 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://medialne.etrend.sk/televizia-spravy/max-jason-mai-nemohol-vystupit-na-oto-2011.html |dátum prístupu=2012-05-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120415034627/http://medialne.etrend.sk/televizia-spravy/max-jason-mai-nemohol-vystupit-na-oto-2011.html |dátum archivácie=2012-04-15 }}</ref>. Oficiálne bola skladba slovenského reprezentanta odprezentovaná [[1. apríl]]a [[2012]] na prvom okruhu RTVS v benefičnom programe „Vietor do plachiet“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://medialne.etrend.sk/televizia-spravy/rtvs-nasiel-nahradny-priestor-pre-maxa-jasona-maia.html |dátum prístupu=2012-05-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120514030603/http://medialne.etrend.sk/televizia-spravy/rtvs-nasiel-nahradny-priestor-pre-maxa-jasona-maia.html |dátum archivácie=2012-05-14 }}</ref>. Samotný spevák vystúpil v populárnej talkshow [[Slovenská televízia|Slovenskej televízie]] „Anjeli strážni“. RTVS ďalej promovala speváka prostredníctvom webu a [[Facebook]]u. Napriek tomu sa aj samotný reprezentant sťažoval na slabú podporu - vo verejnoprávnej televízii sa skladba objavila iba raz a na všetkých rozhlasových okruhoch verejnoprávneho [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]] počas dvoch mesiacov pred súťažou odvysielali jeho súťažnú skladbu len deväťkrát<ref>http://www.super.cz/10432-je-tohle-normalni-miro-smajdu-sefka-slovenske-televize-obvinila-ze-satanismu.html</ref>. [[Max Jason Mai]] vystúpil [[24. máj]]a [[2012]] v 2. semifinále súťaže Eurovision Song Contest 2012, skončil na poslednom mieste a do finále nepostúpil. Jeho neúspech rozprúdil na Slovensku diskusie o ukončení účasti Slovenska v súťaži. === Ako hlasovalo Slovensko === Diváci na Slovensku mohli hlasovať zaslaním SMS s číslom ich favorita, pričom z jedného telefónneho čísla bolo možné poslať maximálne 20 správ. Cena SMS správy bola 0,50 € s DPH. Odbornú porotu tvorili predstavitelia slovenského vysielateľa a slovenských hudobníkov. Predsedom poroty bol Vladimír Juhanesovič, členmi poroty boli speváčka [[Katarína Hasprová]], speváčka [[Mirka Brezovská]], moderátor a hudobný redaktor [[Pavol Hubinák]] a spevák [[Marcel Palonder]]. Celkové výsledky vznikli zlúčením diváckeho hlasovania a hlasovania poroty, pričom obe mali 50%-nú váhu. ==== 2. semifinále ==== Slovensko mohlo hlasovať v druhom semifinále, keďže sa v ňom zúčastnil slovenský reprezentant. V priamom prenose sa vyhlásili iba desiati postupujúci interpreti s najvyšším počtom získaných hlasov. Kvôli zachovaniu dramatickosti súťaže boli výsledky hlasovania jednotlivých krajín v semifinálových kolách zverejnené až po skončení súťaže. Hlasovanie Slovenska v 2. semifinále je v nasledujúcej tabuľke<ref>http://www.eurovision.tv/page/history/by-year/contest?event=1583#Scoreboard</ref>: {| class="wikitable sortable" |- ! Miesto !! Body !! Krajina !! Interpret !! Celkové umiestnenie v semifinále |- bgcolor="gold" | 1 || 12 || [[Súbor:EuroSuecia.svg|25px]] [[Švédsko]] || Loreen || 1 |- bgcolor="silver" | 2 || 10 || [[Súbor:EuroEstonia.svg|25px]] [[Estónsko]] || Ott Lepland || 4 |- bgcolor="CC9966" | 3 || 8 || [[Súbor:EuroSrbija.svg|25px]] [[Srbsko]] || Željko Joksimović || 2 |- | 4 || 7 || [[Súbor:EuroLituania.svg|25px]] [[Litva]] || Donny Montell || 3 |- | 5 || 6 || [[Súbor:EuroBosnia-Herzegovina.svg|25px]] [[Bosna a Hercegovina]] || Maya Sar || 6 |- | 6 || 5 || [[Súbor:EuroPortugal.svg|25px]] [[Portugalsko]] || Filipa Sousa || 13 |- | 7 || 4 || [[Súbor:EuroNoruega.svg|25px]] [[Nórsko]] || Tooji || 10 |- | 8 || 3 || [[Súbor:EuroTurquía.svg|25px]] [[Turecko]] || Can Bonomo || 5 |- | 9 || 2 || [[Súbor:EuroMalta.svg|25px]] [[Malta]] || Kurt Calleja || 7 |- | 10 || 1 || [[Súbor:EuroUcrania.svg|25px]] [[Ukrajina]] || Gaitana || 8 |} ==== Finále ==== Výsledky hlasovania za Slovensko v priamom prenose súťaže ohlasovala moderátorka [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] Mária Pietrová. Hlasovanie Slovenska vo finále je v nasledujúcej tabuľke<ref>http://www.eurovision.tv/page/history/by-year/contest?event=1593#Scoreboard</ref>: {| class="wikitable sortable" |- ! Miesto !! Body !! Krajina !! Interpret !! Celkové umiestnenie v súťaži |- bgcolor="gold" | 1 || 12 || [[Súbor:EuroSuecia.svg|25px]][[Švédsko]] || Loreen || 1 |- bgcolor="silver" | 2 || 10 || [[Súbor:EuroEstonia.svg|25px]] [[Estónsko]] || Ott Lepland || 6 |- bgcolor="CC9966" | 3 || 8 || [[Súbor:EuroHungría.svg|25px]][[Maďarsko]] || Compact Disco || 24 |- | 4 || 7 || [[Súbor:EuroSrbija.svg|25px]][[Srbsko]] || Željko Joksimović || 3 |- | 5 || 6 || [[Súbor:EuroAzerbaiyán.svg|25px]] [[Azerbajdžan]] || Sabina Babajeva || 4 |- | 6 || 5 || [[Súbor:EuroItalia.svg|25px]] [[Taliansko]] || Nina Zilli || 9 |- | 7 || 4 || [[Súbor:EuroIslandia.svg|25px]] [[Island]] || Gréta Salóme & Jónsi || 20 |- | 8 || 3 || [[Súbor:EuroRusia.svg|25px]] [[Rusko]] || Buranovskije babuški || 2 |- | 9 || 2 || [[Súbor:EuroBosnia-Herzegovina.svg|25px]] [[Bosna a Hercegovina]] || Maya Sar || 18 |- | 10 || 1 || [[Súbor:EuroMacedonia.svg|25px]][[Severné Macedónsko]] || Kaliopi || 13 |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Eurovision 2012}} == Externé odkazy == * [http://www.eurovision.tv/ Oficiálny portál Eurovision Song Contest (v angličtine)] {{Eurovision Song Contest}} [[Kategória:Veľká cena Eurovízie|2012]] [[Kategória:2012 v Azerbajdžane]] ecd8nhfp3gc3h5h346lx6w1km57tuj7 8212882 8212881 2026-05-12T19:43:50Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kultúra v Baku]] pomocou použitia HotCat 8212882 wikitext text/x-wiki {{Infobox Eurovision | name = Eurovision Song Contest 2012 | theme = ''"Light Your Fire!"''<br />''"Zapáľ svoj oheň!"'' | image = | semi1 = 22. máj 2012 | semi2 = 24. máj 2012 | final = 26. máj 2012 | slovaksemi = Interný výber | presenters = Lejla Alijevová, Nargiz Birg-Petersenová, Eldar Gasimov | director = | host = [[Súbor:EuroAzerbaiyán.svg|25px]] [[Íctimai TV]] | venue = [[Baku Crystal Hall]]<br />[[Baku]], [[Azerbajdžan]] | winner = Euphoria, Loreen, [[Súbor:EuroSuecia.svg|25px]] [[Švédsko]] | svk = [[Max Jason Mai]] - "Don't Close Your Eyes" | vote = Hlasovanie bolo výsledkom hlasovania divákov a odbornej poroty (váha 1:1) vo všetkých zúčastnených krajinách. V každom semifinále hlasovali krajiny, ktoré sa ho zúčastnili a tri krajiny priamo postupujúce do finále. Vo finále hlasovali všetky krajiny tohto ročníka súťaže. | entries = 42 | debut = - | return = [[Súbor:EuroMontenegro.svg|25px]][[Čierna Hora]] | withdraw = [[Súbor:EuroArmenia.svg|25px]][[Arménsko]]<br />[[Poľsko]] | null = | con = Eurovision Song Contest | pre = [[Eurovision Song Contest 2011|◄2011]] [[Súbor:EuroGermany2015.svg|25px]][[Düsseldorf]] | nex = [[Malmö]][[Súbor:EuroSuecia.svg|25px]] [[Eurovision Song Contest 2013|2013►]] }} '''Eurovision Song Contest 2012''' je 57. ročník súťaže [[Eurovision Song Contest]]. Uskutočnil sa [[Azerbajdžan|azerbajdžanskom]] hlavnom meste [[Baku]]. [[Azerbajdžan]] usporiadal túto súťaž po prvýkrát v histórii, vďaka víťazstvu azerbajdžanského dua [[Eldar Gasimov|Ell]] & [[Nigar Džamalová|Nikki]] v [[Eurovision Song Contest 2011|predchádzajúcom ročníku]] súťaže. Súťaž pozostávala z dvoch semifinálových kôl, ktoré sa uskutočnili [[22. máj|22.]] a [[24. máj]]a [[2012]], a veľkého finále, ktoré sa konalo [[26. máj]]a [[2012]]. Tohoto ročníka súťaže sa zúčastnilo 42 krajín vrátane [[Slovensko|Slovenska]], víťazkou sa stala [[Švédsko|švédska]] speváčka [[Loreen]] pred [[Rusko|ruskou]] skupinou Buranovskije babuški a [[Srbsko|srbským]] spevákom [[Željko Joksimović|Željkom Joksimovićom]]. Organizácii tohto medzinárodného podujatia prikladal Azerbajdžan veľkú váhu, celkové náklady na prípravu vyčlenené z azerbajdžanského štátneho rozpočtu dosiahli 50 miliónov [[Azerbajdžanský manat|azerbajdžanských manatov]] (cca 63,3 milióna [[americký dolár|dolárov]])<ref>http://www.1news.az/bomond/eurovision/20120210013652767.html</ref>. Súťaž dlhodobo patrí medzi celosvetovo najsledovanejšie televízne programy. Podľa údajov [[Európska vysielacia únia|Európskej vysielacej únie]] sledovalo tento ročník súťaže takmer 103 miliónov divákov (19,4 milióna divákov sledovalo 1. semifinále, 19,6 milióna 2. semifinále a finále videlo 63,9 milióna divákov).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Siim | meno = Jarmo | odkaz na autora = | titul = Over 100 million saw Eurovision 2012 | url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=62903&_t=over_100_million_saw_eurovision_2012 | dátum vydania = 19.06.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20.05.2013 | vydavateľ = eurovision.tv | miesto = [[Ženeva]] | jazyk = anglicky }}</ref> == Miesto konania == Jediným azerbajdžanským mestom, ktoré spĺňalo náročné požiadavky na organizovanie podujatia takéhoto významu (predovšetkým z pohľadu úrovne služieb, vybudovanej infraštruktúry, dopravnej dostupnosti a veľkostnej kapacity), bolo hlavné mesto - [[Baku]]. Preto bola voľba usporiadateľského mesta organizátorom jasná od samého začiatku. V meste však bolo treba nájsť, alebo vybudovať vhodné miesto konania súťaže. Organizátori ponúkli predstaviteľom EBU niekoľko alternatív. Napokon [[25. január]]a [[2012]] [[Európska vysielacia únia|EBU]] oficiálne oznámila miesto konania súťaže<ref name=e1>http://www.eurovision.tv/page/news?id=45013&_t=crystal_hall_approved_as_eurovision_2012_venue</ref>. Stala sa ním úplne nová multifunkčná hala v centre azerbajdžanského hlavného mesta s názvom '''Bakuská kryštálová hala''' ({{V jazyku|aze|''Bakı Kristal Zalı''}}, {{V jazyku|eng|''Baku Crystal Hall''}}) na pobreží [[Kaspické more|Kaspického mora]]. Aréna bola projektovaná na kapacitu 23 000 divákov, pre jednotlivé súťažné večery organizátori počítali s maximálne 16 000 divákmi<ref name=e1/>. Celý komplex postavila nemecká stavebná spoločnosť „Alpine Bau Deutschland, AG“ za 8 mesiacov. Aréna spĺňa všetky medzinárodné bezpečnostné štandardy a svojou jedinečnou konštrukciou dokáže vyhovieť aj najnáročnejším technickým požiadavkám. Hala má oválny tvar, steny z vonkajšej strany evokujú kryštalickú štruktúru. Jednotlivé plochy sú posiate tisíckami svetelných panelov, ktoré dokážu sfarbiť celú budovu do približne 45 tisíc farebných odtieňov. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://abc.az/rus/news/57201.html |dátum prístupu=2012-05-28 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120531232118/http://abc.az/rus/news/57201.html |dátum archivácie=2012-05-31 }}</ref> Tieto technické možnosti organizátori využili aj priamo v súťaži - pred každým vystúpením sa vonkajšia fasáda haly osvetlila do farieb súťažiacej krajiny. Vnútorné vybavenie haly a pódium taktiež patrili k svetovej technologickej špičke. Niektoré časti scény a osvetľovaciu techniku bolo potrebné doviezť do krajiny z Nemecka v 90 kontajneroch na 70 štyridsaťtonových nákladných automobiloch. Pódium tvorilo 1300 m² LED obrazoviek, osvetlenie zabezpečovalo 2500 svetlometov. Všetko dianie na pódiu bolo snímané celkovo 25 HD kamerami, zvuk bol prenášaný v stereo formáte Dolby Surround 5.1<ref>http://escportal.cz/technicke-parametry-letosni-eurovize/{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>. Súčasťou scény bol prvýkrát v histórii súťaže tzv. „Green Room“ - hľadisko pre všetkých súťažiacich. Tí si tak mohli vychutnať vystúpenia svojich kolegov, ako aj atmosféru v hale. <gallery widths="250px" heights="200px"> Súbor:Eurovision 2012 Baku Semi-Final.jpg|Scéna súťaže Eurovision Song Contest 2012 Súbor:Baku Crystal Hall Green Room.JPG|Pohľad na „Green Room“ v hale Súbor:Eurovision 2012 Baku Semi-Final video.ogv|Video z 1. semifinále ESC 2012, [[22. máj]]a [[2012]] </gallery> == Logo a slogan == [[Súbor:Eurovision taxi in Baku.jpg|náhľad|Taxík v [[Baku]] s logom Eurovízie 2012]]Od roku [[2004]] má súťaž [[Eurovision Song Contest]] jednotné logo dotvorené srdcom, v ktorom je vlajka hosťujúcej krajiny. Okrem toho však každý usporiadateľ prezentuje aj vlastný vizuál spoločne so sloganom, ktoré majú odlíšiť aktuálny ročník od ostatných. Azerbajdžan oficiálne predstavil vizuál a logo 57. ročníka súťaže [[Eurovision Song Contest]] počas slávnostného večera [[25. január]]a [[2012]] v [[Baku]]. Organizátori sa inšpirovali tradičným označením Azerbajdžanu ako „krajiny ohňa“. Logo predstavuje „ohnivý kvet“ vychádzajúci svojou podobou z tradičných azerbajdžanských vzorov. Slogan súťaže - „Zapáľ svoj oheň!“ ({{V jazyku|eng|''Light your fire!''}}, {{V jazyku|aze|''Öz məşəlini alovlandır!''}}) rovnako vychádza zo spojenia krajiny s ohňom. Vizuály pre organizátorov spracovala londýnska dizajnérska spoločnosť „Turquoise“<ref>http://www.eurovision.tv/page/news?id=43383&_t=baku_2012_light_your_fire</ref>. == Účastníci == Do 57. ročníka súťaže sa prihlásilo 43 krajín, nakoniec sa súťaže zúčastnilo iba 42, keďže Arménsko dodatočne odrieklo svoju účasť<ref>http://www.eurovision.tv/page/news?id=48413&_t=armenia_withdraws_from_eurovision_201</ref>. Pravidlá súťaže ponechávajú jednotlivým národným vysielateľom voľnú ruku pri spôsobe nominácie svojho reprezentanta. Najčastejšími spôsobmi nominácie sú: * interná voľba priamo vysielateľom; * verejná voľba v národnom kole súťaže. Do úvahy pripadajú aj rôzne variácie týchto dvoch spôsobov, kedy vysielateľ zvolí interpreta a verejne sa vyberá pieseň, prípadne sa pre pieseň hľadá interpret. Národné kolo môže mať podobu samostatnej televíznej súťaže, alebo sa národným kolom stane prestížna hudobná súťaž, ktorá sa v krajine koná (napr. v Taliansku hudobný festival v [[San Remo|San Reme]], vo Švédsku Melodifestivalen a podobne). V tomto ročníku bolo 28 reprezentantov vybraných vo verejných národných kolách a 14 reprezentantov interným výberom. Pri dvoch interpretoch vybraných interne mali diváci možnosť vybrať aspoň súťažnú pieseň (Cyprus, Španielsko). Väčšina krajín vyberala reprezentantov v televíznych súťažiach. Kombináciu dvoch súťaží si pre výber zvolil vysielateľ v Slovinsku, reprezentant Ukrajiny bol vyberaný z dvoch súťaží rôznych ukrajinských vysielateľov. V niektorých krajinách sa reprezentantmi stali víťazi domácich hudobných festivalov - vo Švédsku „''Melodifestivalen''“, v Taliansku „''Festival di Sanremo''“. Prehľad tohtoročných účastníkov súťaže a spôsob ich výberu {| class="wikitable sortable" |- ! Číslo !! Krajina !! Interpret !! Názov skladby !! Slovenský preklad !! Autori hudby a textu !! Jazyk !! Spôsob nominácie |- | 1 || [[Súbor:EuroAlbania.svg|25px]] [[Albánsko]] || Rona Nishliu || Suus || Osobne || <small>h: Florent Boshnjaku</small><br /><small>t: Rona Nishliu</small> || [[Albánčina|albánsky]] || víťaz národného kola „''Festivali i Këngës''“ |- | 2 || [[Súbor:EuroAzerbaiyán.svg|25px]] [[Azerbajdžan]] || Sabina Babajeva || When the Music Dies || Keď zomrie hudba || <small>h: Anders Bagge, Johan Kronlund, Sandra Bjurman, Stefan Örn</small><br /><small>t: Anders Bagge, Johan Kronlund, Sandra Bjurman, Stefan Örn, Johan Kronlund</small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''Mili Seçim Turu''“ |- | 3 || [[Súbor:EuroBélgica.svg|25px]] [[Belgicko]] || Iris || Would You? || Mohol by si? || <small>h: Nina Sampermans, Jean Bosco Safari, Walter Mannaerts</small><br /><small>t: Nina Sampermans, Jean Bosco Safari, Walter Mannaerts</small> || [[Angličtina|anglicky]] || interný výber vysielateľa |- | 4 || [[Súbor:EuroBielorrusia.svg|25px]] [[Bielorusko]] || Litesound || We Are the Heroes || My sme hrdinovia || <small>h: Dmitrij Kariakin, Vladimir Kariakin</small><br /><small>t: Dmitrij Kariakin, Vladimir Kariakin</small> || [[Angličtina|anglicky]] || náhradník z národného kola „''Eurofest''“<br /><small>(víťazka bola dodatočne diskvalifikovaná)</small> |- | 5 || [[Súbor:EuroBosnia-Herzegovina.svg|25px]] [[Bosna a Hercegovina]] || Maya Sar || Korake ti znam || Poznám tvoje kroky || <small>h/t: Maja Sarihodžić (Maya Sar)</small> || [[Bosniančina|bosniansky]] || interný výber vysielateľa |- | 6 || [[Súbor:EuroBulgaria.svg|25px]] [[Bulharsko]] || Sofi Marinova || Love Unlimited || Láska bez hraníc || <small>h: Krum Geopriev, Iasen Kozev</small><br /><small>t: Donka Vasileva</small> || [[Bulharčina|bulharsky]] || víťaz národného kola |- | 7 || [[Súbor:EuroChipre.svg|25px]] [[Cyprus]] || Ivi Adamou || La La Love || La la láska || <small>h/t: Alex Papaconstantinou, Bjorn Djupström, Alexandra Zakka, Viktor Svensson</small> || [[Angličtina|anglicky]] || interpret vybraný interne vysielateľom,<br />pieseň zvolená v národnom kole |- | 8 || [[Súbor:EuroMontenegro.svg|25px]] [[Čierna Hora]] || Rambo Amadeus || Euro Neuro || Euro Neuro || <small>h/t: Rambo Amadeus</small> || [[Angličtina|anglicky]] || interný výber vysielateľa |- | 9 || [[Súbor:EuroDinamarca.svg|25px]] [[Dánsko]] || Soluna Samay || Should've Known Better || Mala som to lepšie vedieť || <small>h: Chief 1, Remee</small><br /><small>t: Chief 1, Remee, Isam B</small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''Dansk Melodi Grand Prix 2012''“ |- | 10 || [[Súbor:EuroEstonia.svg|25px]] [[Estónsko]] || Ott Lepland || Kuula || Počúvaj || <small>h: Ott Lepland</small><br /><small>t: Aapo Ilves</small> || [[Estónčina|estónsky]] || víťaz národného kola „''Eesti Laul 2012''“ |- | 11 || [[Súbor:EuroFinlandia.svg|25px]] [[Fínsko]] || Pernilla Karlsson || När jag blundar || Keď zavriem oči || <small>h/t: Jonas Karlsson</small> || [[Švédčina|švédsky]] || víťaz národného kola „''Uuden Musiikin Kilpailu''“ |- | 12 || [[Súbor:EuroFrancia (1794-1815, 1830-1974).svg|25px]] [[Francúzsko]] || Anggun || Echo (You and I) || Ozvena (Ty a ja) || <small>h: Jean Pierre Pilot, William Rousseau</small><br /><small>t: William Rousseau, Anggun</small> || [[Francúzština|francúzsky]] & [[Angličtina|anglicky]] || interný výber vysielateľa |- | 13 || [[Súbor:EuroGrecia.svg|25px]] [[Grécko]] || Eleftheria Eleftheriou || Aphrodisiac || Afrodiziakum || <small>h/t: Dimitri Stassos, Mikaela Stenström, Dajana Lööf</small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''Ellinikós Telikós 2012''“ |- | 14 || [[Súbor:EuroGeorgia.svg|25px]] [[Gruzínsko]] || Anri Jochadze || I'm a Joker || Som šašo || <small>h: Rusudan Chkhaidze</small><br /><small>t: Bibi Kvachadze</small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola |- | 15 || [[Súbor:EuroPaíses Bajos.svg|25px]] [[Holandsko]] || Joan Franka || You and Me || Ty a ja || <small>h: Joan Franka, Jessica Hoogenboom</small><br /><small>t: Joan Franka</small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''Nationaal Songfestival 2012''“ |- | 16 || [[Súbor:EuroCroacia.svg|25px]] [[Chorvátsko]] || Nina Badrić || Nebo || Nebo || <small>h/t: Nina Badrić</small> || [[Chorvátčina|chorvátsky]] || interný výber vysielateľa |- | 17 || [[Súbor:EuroIslandia.svg|25px]] [[Island]] || Gréta Salóme & Jónsi || Never Forget || Nikdy nezabudnem || <small>h/t: Gréta Salóme</small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''Söngvakeppni Sjónvarpsins 2012''“ |- | 18 || [[Súbor:EuroIsrael.svg|25px]] [[Izrael]] || Izabo || Time || Čas || <small>h/t: Ran Shem-Tov, Shiri Hadar</small> || [[Hebrejčina|hebrejsky]] & [[Angličtina|anglicky]] || interný výber vysielateľa |- | 19 || [[Súbor:EuroIrlanda.svg|25px]] [[Írsko]] || Jedward || Waterline || Vodná čiara || <small>h/t: Nick Jarl, Sharon Vaughn</small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''Eurosong 2012''“ |- | 20 || [[Súbor:EuroLituania.svg|25px]] [[Litva]] || Donny Montell || Love Is Blind || Láska je slepá || <small>h: Brandon Stone</small><br /><small>t: Brandon Stone, Jodie Rose</small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola ''Eurovizija atranka Lietuvoje'' |- | 21 || [[Súbor:EuroLetonia.svg|25px]] [[Lotyšsko]] || Anmary || Beautiful song || Krásna pieseň || <small>h: Ivars Makstnieks</small><br /><small>t: Rolands Ūdris</small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''Eirodziesma 2012''“ |- | 22 || [[Súbor:EuroMacedonia.svg|25px]] [[Severné Macedónsko]] || Kaliopi || Crno i belo || Čierna a biela || <small>h: Romeo Grill</small><br /><small>t: Kaliopi</small> || [[Macedónčina|macedónsky]] || interný výber vysielateľa |- | 23 || [[Súbor:EuroHungría.svg|25px]] [[Maďarsko]] || Compact Disco || Sound Of Our Hearts || Zvuk našich sŕdc || <small>h/t: Behnam Lotfi, Gábor Pál, Attila Sándor, Csaba Walkó</small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''A Dal''“ |- | 24 || [[Súbor:EuroMalta.svg|25px]] [[Malta]] || Kurt Calleja || This Is the Night || Toto je noc || <small>h/t: Johan Jämtberg, Mikael Gunnerås, Kurt Calleja</small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''Malta Eurovision Song Contest 2012''“ |- | 25 | [[Súbor:EuroMoldavia.svg|25px]] [[Moldavsko]] || Pasha Parfeny || Lăutar || Muzikant || <small>h: Pasha Parfeny, Alex Brashovean</small><br /><small>t: Pasha Parfeny</small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''O melodie pentru Europa 2012''“ |- | 26 || [[Súbor:EuroGermany2015.svg|25px]][[Nemecko]] || Roman Lob || Standing Still || Ticho stojac || <small>h/t: Wayne Hector, Jamie Cullum, Steve Robson</small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''Unser Star für Baku''“ |- | 27 || [[Súbor:EuroNoruega.svg|25px]] [[Nórsko]] || Tooji || Stay || Zostaň || <small>h/t: Tooji, Figge Boström, Peter Boström</small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''Melodi Grand Prix 2012''“ |- | 28 || [[Súbor:EuroPortugal.svg|25px]] [[Portugalsko]] || Filipa Sousa || Vida minha || Môj život || <small>h: Andrej Babić</small><br /><small>t: Carlos Coelho</small> || [[Portugalčina|portugalsky]] || víťaz národného kola „''Festival da Canção 2012''“ |- | 29 || [[Súbor:EuroAustria.svg|25px]] [[Rakúsko]] || Trackshittaz || Woki mit deim Popo || Vrť zadkom || <small>h: Lukas Plöchl</small><br /><small>t: Lukas Plöchl, Manuel Hoffelner</small> || [[Nemčina|nemecky]] || víťaz národného kola „''Österreich rockt den Song Contest''“ |- | 30 || [[Súbor:EuroRumania.svg|25px]] [[Rumunsko]] || Mandinga || Zaleilah || Lalala || <small>h: Costi Ionita</small><br /><small>t: Elena Ionescu, Dihigo Omar Secada, Costi Ionita</small> || [[Angličtina|anglicky]] &<br/>[[Španielčina|španielsky]] || víťaz národného kola „''Selecţia Naţională 2012''“ |- | 31 || [[Súbor:EuroRusia.svg|25px]] [[Rusko]] || Buranovskije babuški || Party for Everybody || Párty pre všetkých || <small>h: Viktor Drobyš, Timofej Leontiev</small><br /><small>t: Oľga Tuktareva, Marry S. Applegate</small> || [[Udmurtčina|udmurtsky]] &<br/>[[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''Jevrovidenije 2012''“ |- | 32 || [[Súbor:EuroSan Marino.svg|25px]] [[San Maríno]] || Valentina Monetta || The Social Network Song || Pieseň o sociálnej sieti || <small>h: Ralph Siegel</small><br /><small>t: Timothy Touchton, José Santana Rodriguez</small> || [[Angličtina|anglicky]] || interný výber vysielateľa |- | 33 || [[Súbor:EuroEslovaquia.svg|25px]] [[Slovensko]] || [[Max Jason Mai]] || Don't Close Your Eyes || Nezatváraj oči || <small>h/t: Max Jason Mai</small> || [[Angličtina|anglicky]] || interný výber vysielateľa |- | 34 || [[Súbor:EuroEslovenia.svg|25px]] [[Slovinsko]] || Eva Boto || Verjamem || Verím || <small>h: Vladimir Graić, Hari Mata Hari</small><br /><small>t: Igor Pirkovič</small> || [[Slovinčina|slovinsky]] || víťaz národného kola „''Misija Evrovizija'' & ''EMA 2012''“ |- | 35 || [[Súbor:EuroUnitedKingdom2015.svg|25px]] [[Spojené kráľovstvo]] || Engelbert Humperdinck || Love Will Set You Free || Láska ťa oslobodí || <small>h/t: Martin Terefe, Sacha Skarbek</small> || [[Angličtina|anglicky]] || interný výber vysielateľa |- | 36 || [[Súbor:EuroSrbija.svg|25px]] [[Srbsko]] || Željko Joksimović || Nije ljubav stvar || Láska nie je vec || <small>h: Željko Joksimović</small><br /><small>t: Marina Tucaković, Miloš Roganović</small> || [[Srbčina|srbsky]] || interný výber vysielateľa |- | 37 || [[Súbor:EuroEspaña.svg|25px]] [[Španielsko]] || Pastora Soler || Quédate conmigo || Zostaň so mnou || <small>h: Antonio Sánchez, Thomas G:son, Erik Bernholm</small><br /><small>t: Antonio Sánchez</small> || [[Španielčina|španielsky]] || interpret vybraný interne vysielateľom,<br />pieseň zvolená v národnom kole |- | 38 || [[Súbor:EuroSuiza.svg|25px]] [[Švajčiarsko]] || Sinplus || Unbreakable || Nezničiteľný || <small>h/t: Gabriel Broggini, Ivan Broggini</small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''Die Grosse Entscheidungsshow''“ |- | 39 || [[Súbor:EuroSuecia.svg|25px]] [[Švédsko]] || Loreen || Euphoria || Eufória || <small>h/t: Thomas G:son, Peter Boström</small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''Melodifestivalen 2012''“ |- | 40 || [[Súbor:EuroItalia.svg|25px]] [[Taliansko]] || Nina Zilli || L'amore è femmina (Out of Love) || Láska je ženská (Bez lásky) || <small>h: Christian Rabb, Kristoffer Sjökvist, Frida Molander, Charlie Mason</small><br /><small>t: Nina Zilli, Christian Rabb, Kristoffer Sjökvist, Frida Molander, Charlie Mason</small> || [[Taliančina|taliansky]] &<br/>[[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''Festival di Sanremo 2012''“ |- | 41 || [[Súbor:EuroTurquía.svg|25px]] [[Turecko]] || Can Bonomo || Love Me Back || Opätuj moju lásku || <small>h/t: Can Bonomo</small> || [[Angličtina|anglicky]] || interný výber vysielateľa |- | 42 || [[Súbor:EuroUcrania.svg|25px]] [[Ukrajina]] || Gaitana || Be my guest || Buď môj hosť || <small>h: Gaitana and KIWI Project</small><br /><small>t: Gaitana</small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola |- | N || [[Súbor:EuroArmenia.svg|25px]] [[Arménsko]] || - || - || - || - || - || interný výber vysielateľa |} === Niekoľkonásobní reprezentanti === Eurovision Song Contest 2012 sa zúčastnilo aj niekoľko interpretov, ktorí sa tejto súťaže zúčastnili už v minulosti. Išlo o týchto účastníkov: {| class="wikitable" |- ! Interpret !! Krajina !! Predchádzajúca účasť v súťaži !! Umiestnenie pri predchádzajúcej účasti !! Poznámka |- | Jedward || [[Súbor:EuroIrlanda.svg|25px]][[Írsko]] || [[Eurovision Song Contest 2011|2011]] || 8. miesto || |- | Jónsi || [[Súbor:EuroIslandia.svg|25px]][[Island]] || [[Eurovision Song Contest 2004|2004]] || 19. miesto || |- | Kaliopi || [[Súbor:EuroMacedonia.svg|25px]][[Severné Macedónsko]] || [[Eurovision Song Contest 1996|1996]] || 26. miesto v kvalifikácii || |- | Željko Joksimović || [[Súbor:EuroSrbija.svg|25px]][[Srbsko]] || [[Eurovision Song Contest 2004|2004]] || 2. miesto || vtedy reprezentoval federáciu [[Srbsko a Čierna Hora]] |} === Rozdelenie košov === Súťažiace krajiny sú už tradične rozdelené do jednotlivých košov podľa geografickej príbuznosti a v nich žijúcich početných cudzích [[diaspóra|diaspór]]. Z jednotlivých košov sa potom krajiny rozdelia medzi obe semifinále tak, aby sa tak zaistila čo možno najväčšia objektivita hlasovania. Rozdelenie 37 účastníkov (bez priamych kvalifikantov do finále) do košov a ich rozlosovanie do jednotlivých semifinálových večerov prebehlo [[25. január]]a [[2012]] v [[Baku]]<ref>http://www.eurovision.tv/page/news?id=45043&_t=results_of_the_semi-final_allocation_draw</ref>. [[Súbor:Eurovision Song Contest 2012, semi-final allocation draw (5).jpg|náhľad|Žrebovanie účastníkov semifinálových večerov, komplex „Buta Palace“, [[Baku]], 25. 1. 2012]] {| class="wikitable" |- ! Kôš 1 !! Kôš 2 !! Kôš 3 !! Kôš 4 !! Kôš 5 !! Kôš 6 |- !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroAlbania.svg|25px]] [[Albánsko]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroDinamarca.svg|25px]][[Dánsko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroBielorrusia.svg|25px]][[Bielorusko]] !style="background-color:#FF0000"| [[Súbor:EuroArmenia.svg|25px]][[Arménsko]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroIrlanda.svg|25px]][[Írsko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroBulgaria.svg|25px]][[Bulharsko]] |- !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroBosnia-Herzegovina.svg|25px]][[Bosna a Hercegovina]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroEstonia.svg|25px]][[Estónsko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroGeorgia.svg|25px]][[Gruzínsko]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroBélgica.svg|25px]][[Belgicko]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroLetonia.svg|25px]][[Lotyšsko]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroHungría.svg|25px]][[Maďarsko]] |- !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroMontenegro.svg|25px]][[Čierna Hora]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroFinlandia.svg|25px]][[Fínsko]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroIsrael.svg|25px]][[Izrael]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroChipre.svg|25px]][[Cyprus]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroLituania.svg|25px]][[Litva]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroAustria.svg|25px]][[Rakúsko]] |- !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroCroacia.svg|25px]][[Chorvátsko]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroIslandia.svg|25px]][[Island]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroMoldavia.svg|25px]][[Moldavsko]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroGrecia.svg|25px]][[Grécko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroMalta.svg|25px]][[Malta]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroSan Marino.svg|25px]][[San Maríno]] |- !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroMacedonia.svg|25px]][[Severné Macedónsko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroNoruega.svg|25px]][[Nórsko]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroRusia.svg|25px]][[Rusko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroPaíses Bajos.svg|25px]][[Holandsko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroPortugal.svg|25px]][[Portugalsko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroEslovaquia.svg|25px]][[Slovensko]] |- !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroSrbija.svg|25px]][[Srbsko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroSuecia.svg|25px]][[Švédsko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroUcrania.svg|25px]][[Ukrajina]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroTurquía.svg|25px]][[Turecko]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroRumania.svg|25px]][[Rumunsko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroEslovenia.svg|25px]][[Slovinsko]] |- !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroSuiza.svg|25px]][[Švajčiarsko]] || || || || || |} {| class="wikitable" |- !style="background-color:#4876FF"| 1. semifinále !style="background-color:#FFFF00"| 2. semifinále !style="background-color:#FF0000"| Odstúpil zo súťaže |} == Priebeh súťaže == Súťaž prebiehala od [[22. máj]]a do [[26. máj]]a [[2012]]. Počas dvoch semifinálových kôl bolo hlasovaním vybraných 20 najlepších súťažiacich (po 10 z každého semifinále). Vo veľkom finále súťažilo okrem postupujúcich zo semifinálových kôl aj 6 súťažiacich, ktorí podľa pravidiel súťaže postúpili priamo do finálového kola. Priamymi kvalifikantmi bolo 5 štátov tzv. "Veľkej päťky" ([[Francúzsko]], [[Nemecko]], [[Spojené kráľovstvo]], [[Španielsko]], [[Taliansko]]) a víťaz z predchádzajúceho ročníka súťaže ([[Azerbajdžan]]). Spôsob hlasovania bol rovnaký pre všetky tri súťažné dni. Po odznení všetkých súťažných skladieb bolo odštartované telefonické (SMS) hlasovanie divákov. Každá krajina zároveň mala aj svoju odbornú porotu. Celkový výsledok za každú krajinu sa získal sčítaním výsledkov hlasovania divákov a odbornej poroty, pričom obe hlasovania mali 50%-nú váhu. === Semifinále === V dvoch semifinálových kolách sa spolu zúčastnilo 36 krajín. Počas semifinálových večerov mohli hlasovať iba krajiny, ktoré sa v ten-ktorý večer zúčastňovali súťaže. Okrem toho hlasovali aj krajiny priamych kvalifikantov. Žiadna krajina nemohla hlasovať za svojho reprezentanta. ==== 1. semifinále ==== Prvé semifinále sa konalo v utorok [[22. máj]]a [[2012]] a vystupovalo v ňom 18 krajín. Hlasovať mohli okrem zúčastnených krajín aj 3 zo šiestich priamych kvalifikantov do finále súťaže ([[Azerbajdžan]], [[Španielsko]] a [[Taliansko]]). Do finále postúpilo 10 súťažiacich s najvyšším počtom získaných hlasov. Kvôli vyhlásenému štátnemu smútku po tragickej dopravnej nehode v [[Albánsko|Albánsku]] tamojšia televízia požiadala o výnimku z povinnosti vysielať semifinále v priamom prenose. EBU výnimku schválila, preto albánski diváci semifinále naživo nevideli a za Albánsko hlasovala iba odborná porota.<ref>http://www.eurovision.tv/page/news?id=59793&_t=albania_to_broadcast_tonights_semi-final_deferred</ref> Semifinále odvysielala albánska televízia po polnoci zo záznamu. Účastníci 1. semifinále aj s ich výsledným umiestnením a získanými bodmi sú uvedení v nasledujúcej tabuľke: {| class="wikitable sortable" |- ! Číslo !! Krajina !! Jazyk !! Interpret !! Pieseň !! Slovenský preklad !! Miesto !! Body |- bgcolor="FF6347" | 1 | [[Súbor:EuroMontenegro.svg|25px]] [[Čierna Hora]] | [[Angličtina|anglicky]] | Rambo Amadeus<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://escportal.cz/reprezentant-cerne-hory-2012/ |dátum prístupu=2012-01-25 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160729164039/http://escportal.cz/reprezentant-cerne-hory-2012/ |dátum archivácie=2016-07-29 }}</ref> | Euro Neuro | Euro Neuro | 15 | 20 |- | 2 | [[Súbor:EuroIslandia.svg|25px]] [[Island]] | [[Angličtina|anglicky]] | Gréta Salóme & Jónsi | Never Forget | Nikdy nezabudnem | 8 | 75 |- | 3 | [[Súbor:EuroGrecia.svg|25px]] [[Grécko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Eleftheria Eleftheriou | Aphrodisiac | Afrodiziakum | 4 | 116 |- bgcolor="FF6347" | 4 | [[Súbor:EuroLetonia.svg|25px]] [[Lotyšsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Anmary | Beautiful song | Krásna pieseň | 16 | 17 |- | 5 | [[Súbor:EuroAlbania.svg|25px]] [[Albánsko]] | [[Albánčina|albánsky]] | Rona Nishliu | Suus | Osobne | 2 | 146 |- | 6 | [[Súbor:EuroRumania.svg|25px]] [[Rumunsko]] | [[Angličtina|anglicky]] & [[Španielčina|španielsky]] | Mandinga | Zaleilah | Lalala | 3 | 120 |- bgcolor="FF6347" | 7 | [[Súbor:EuroSuiza.svg|25px]] [[Švajčiarsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Sinplus | Unbreakable | Nezničiteľný | 11 | 45 |- bgcolor="FF6347" | 8 | [[Súbor:EuroBélgica.svg|25px]] [[Belgicko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Iris | Would You? | Mohol by si? | 17 | 16 |- bgcolor="FF6347" | 9 | [[Súbor:EuroFinlandia.svg|25px]] [[Fínsko]] | [[Švédčina|švédsky]] | Pernilla Karlsson | När jag blundar | Keď zavriem oči | 12 | 41 |- bgcolor="FF6347" | 10 | [[Súbor:EuroIsrael.svg|25px]] [[Izrael]] | [[Hebrejčina|hebrejsky]] & [[Angličtina|anglicky]] | Izabo | Time | Čas | 13 | 33 |- bgcolor="FF6347" | 11 | [[Súbor:EuroSan Marino.svg|25px]] [[San Maríno]] | [[Angličtina|anglicky]] | Valentina Monetta | The Social Network Song | Pieseň o sociálnej sieti | 14 | 31 |- | 12 | [[Súbor:EuroChipre.svg|25px]] [[Cyprus]] | [[Angličtina|anglicky]] | Ivi Adamou | La La Love | La la láska | 7 | 91 |- | 13 | [[Súbor:EuroDinamarca.svg|25px]] [[Dánsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Soluna Samay | Should've Known Better | Mala som to lepšie vedieť | 9 | 63 |- bgcolor="gold" | 14 | [[Súbor:EuroRusia.svg|25px]] [[Rusko]] | [[Udmurtčina|udmurtsky]] & [[Angličtina|anglicky]] | Buranovskije babuški | Party for Everybody | Párty pre všetkých | 1 | 152 |- | 15 | [[Súbor:EuroHungría.svg|25px]] [[Maďarsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Compact Disco | Sound Of Our Hearts | Zvuk našich sŕdc | 10 | 52 |- bgcolor="FF6347" | 16 | [[Súbor:EuroAustria.svg|25px]] [[Rakúsko]] | [[Nemčina|nemecky]] | Trackshittaz | Woki mit deim Popo | Vrť zadkom | 18 | 8 |- | 17 | [[Súbor:EuroMoldavia.svg|25px]] [[Moldavsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Pasha Parfeny | Lăutar | Muzikant | 5 | 100 |- | 18 | [[Súbor:EuroIrlanda.svg|25px]] [[Írsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Jedward | Waterline | Vodná čiara | 6 | 92 |} ==== 2. semifinále ==== Druhé semifinále sa konalo vo štvrtok [[24. máj]]a [[2012]] a vystupovalo v ňom taktiež 18 krajín. Pôvodne malo v druhom semifinále vystúpiť 19 krajín, [[Arménsko]] však dodatočne odstúpilo zo súťaže. Okrem zúčastnených krajín hlasovali aj 3 zo šiestich priamych kvalifikantov do finále súťaže ([[Francúzsko]], [[Nemecko]] a [[Spojené kráľovstvo]]). Do finále postúpilo 10 súťažiacich s najvyšším počtom získaných hlasov. Účastníci 2. semifinále aj s ich výsledným umiestnením a získanými bodmi sú uvedení v nasledujúcej tabuľke: {| class="wikitable sortable" |- ! Číslo !! Krajina !! Jazyk !! Interpret !! Pieseň !! Slovenský preklad !! Miesto !! Body |- | 1 || [[Súbor:EuroSrbija.svg|25px]] [[Srbsko]] | [[Srbčina|srbsky]] | Željko Joksimović | Nije ljubav stvar | Láska nie je vec | 2 | 159 |- | 2 || [[Súbor:EuroMacedonia.svg|25px]] [[Severné Macedónsko]] | [[Macedónčina|macedónsky]] | Kaliopi | Crno i belo | Čierna a biela | 9 | 53 |- bgcolor="FF6347" | 3 || [[Súbor:EuroPaíses Bajos.svg|25px]] [[Holandsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Joan Franka | You and me | Ty a ja | 15 | 35 |- | 4 || [[Súbor:EuroMalta.svg|25px]] [[Malta]] | [[Angličtina|anglicky]] | Kurt Calleja | This Is the Night | Toto je noc | 7 | 70 |- bgcolor="FF6347" | 5 || [[Súbor:EuroBielorrusia.svg|25px]] [[Bielorusko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Litesound | We Are the Heroes | My sme hrdinovia | 16 | 35 |- bgcolor="FF6347" | 6 || [[Súbor:EuroPortugal.svg|25px]] [[Portugalsko]] | [[Portugalčina|portugalsky]] | Filipa Sousa | Vida minha | Môj život | 13 | 39 |- | 7 || [[Súbor:EuroUcrania.svg|25px]] [[Ukrajina]] | [[Angličtina|anglicky]] | Gaitana | Be my guest | Buď môj hosť | 8 | 64 |- bgcolor="FF6347" | 8 || [[Súbor:EuroBulgaria.svg|25px]] [[Bulharsko]] | [[Bulharčina|bulharsky]] | Sofi Marinova | Love Unlimited | Láska bez hraníc | 11 | 45 |- bgcolor="FF6347" | 9 | [[Súbor:EuroEslovenia.svg|25px]] [[Slovinsko]] | [[Slovinčina|slovinsky]] | Eva Boto | Verjamem | Verím | 17 | 31 |- bgcolor="FF6347" | 10 | [[Súbor:EuroCroacia.svg|25px]] [[Chorvátsko]] | [[Chorvátčina|chorvátsky]] | Nina Badrić | Nebo | Nebo | 12 | 42 |- bgcolor="gold" | 11 || [[Súbor:EuroSuecia.svg|25px]] [[Švédsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Loreen | Euphoria | Eufória | 1 | 181 |- bgcolor="FF6347" | 12 | [[Súbor:EuroGeorgia.svg|25px]] [[Gruzínsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Anri Jochadze | I'm a Joker | Som šašo | 14 | 36 |- | 13 || [[Súbor:EuroTurquía.svg|25px]] [[Turecko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Can Bonomo | Love Me Back | Opätuj moju lásku | 5 | 80 |- | 14 || [[Súbor:EuroEstonia.svg|25px]] [[Estónsko]] | [[Estónčina|estónsky]] | Ott Lepland | Kuula | Počúvaj | 4 | 100 |- bgcolor="FF6347" | 15 || [[Súbor:EuroEslovaquia.svg|25px]] [[Slovensko]] | [[Angličtina|anglicky]] | [[Max Jason Mai]] | Don't Close Your Eyes | Nezatváraj oči | 18 | 22 |- | 16 | [[Súbor:EuroNoruega.svg|25px]] [[Nórsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Tooji | Stay | Zostaň | 10 | 45 |- | 17 || [[Súbor:EuroBosnia-Herzegovina.svg|25px]] [[Bosna a Hercegovina]] | [[Bosniančina|bosniansky]] | Maya Sar | Korake ti znam | Poznám tvoje kroky | 6 | 77 |- | 18 || [[Súbor:EuroLituania.svg|25px]] [[Litva]] | [[Angličtina|anglicky]] | Donny Montell | Love Is Blind | Láska je slepá | 3 | 104 |} === Finále === Finále súťaže sa konalo v sobotu [[26. máj]]a [[2012]] a zúčastnilo sa ho 26 krajín - po 10 postupujúcich z prvého a druhého semifinále, ako aj priami kvalifikanti (tzv. "Veľká päťka" - [[Francúzsko]], [[Nemecko]], [[Spojené kráľovstvo]], [[Španielsko]], [[Taliansko]] a víťaz predchádzajúceho ročníka súťaže - [[Azerbajdžan]]). Po odprezentovaní všetkých súťažných piesní hlasovalo všetkých 42 krajín, ktoré sa aktuálneho ročníka súťaže zúčastnili. Žiadna krajina nemohla hlasovať za svojho reprezentanta. Účastníci finále aj s ich výsledným umiestnením a získanými bodmi sú uvedení v nasledujúcej tabuľke: {| class="wikitable sortable" |- ! Číslo !! Krajina !! Jazyk !! Interpret !! Pieseň !! Slovenský preklad !! Miesto !! Body |- | 1 || [[Súbor:EuroUnitedKingdom2015.svg|25px]] [[Spojené kráľovstvo]] || [[Angličtina|anglicky]] || Engelbert Humperdinck || Love Will Set You Free || Láska ťa oslobodí || 25 || 12 |- | 2 || [[Súbor:EuroHungría.svg|25px]] [[Maďarsko]] || [[Angličtina|anglicky]] || Compact Disco || Sound Of Our Hearts || Zvuk našich sŕdc || 24 || 19 |- | 3 || [[Súbor:EuroAlbania.svg|25px]] [[Albánsko]] || [[Albánčina|albánsky]] || Rona Nishliu || Suus || Osobne || 5 || 146 |- | 4 || [[Súbor:EuroLituania.svg|25px]] [[Litva]] || [[Angličtina|anglicky]] || Donny Montell || Love Is Blind || Láska je slepá || 14 || 70 |- | 5 || [[Súbor:EuroBosnia-Herzegovina.svg|25px]] [[Bosna a Hercegovina]] || [[Bosniančina|bosniansky]] || Maya Sar || Korake ti znam || Poznám tvoje kroky || 18 || 55 |- bgcolor="silver" | 6 || [[Súbor:EuroRusia.svg|25px]] [[Rusko]] || [[Udmurtčina|udmurtsky]] & [[Angličtina|anglicky]] || Buranovskije babuški || Party for Everybody || Párty pre všetkých || 2 || 259 |- | 7 || [[Súbor:EuroIslandia.svg|25px]] [[Island]] || [[Angličtina|anglicky]] || Gréta Salóme & Jónsi || Never Forget || Nikdy nezabudnem || 20 || 46 |- | 8 || [[Súbor:EuroChipre.svg|25px]] [[Cyprus]] || [[Angličtina|anglicky]] || Ivi Adamou || La La Love || La la láska || 16 || 65 |- | 9 || [[Súbor:EuroFrancia (1794-1815, 1830-1974).svg|25px]] [[Francúzsko]] || [[Francúzština|francúzsky]] & [[Angličtina|anglicky]] || Anggun || Echo (You and I) || Ozvena (Ty a ja) || 22 || 21 |- | 10 || [[Súbor:EuroItalia.svg|25px]] [[Taliansko]] || [[Taliančina|taliansky]] & [[Angličtina|anglicky]] || Nina Zilli || L'amore è femmina (Out of Love) || Láska je ženská (Bez lásky) || 9 || 101 |- | 11 || [[Súbor:EuroEstonia.svg|25px]] [[Estónsko]] || [[Estónčina|estónsky]] || Ott Lepland || Kuula || Počúvaj || 6 || 120 |- | 12 || [[Súbor:EuroNoruega.svg|25px]] [[Nórsko]] || [[Angličtina|anglicky]] || Tooji || Stay || Zostaň || 26 || 7 |- | 13 || [[Súbor:EuroAzerbaiyán.svg|25px]] [[Azerbajdžan]] || [[Angličtina|anglicky]] || Sabina Babajeva || When the Music Dies || Keď zomrie hudba || 4 || 150 |- | 14 || [[Súbor:EuroRumania.svg|25px]] [[Rumunsko]] || [[Angličtina|anglicky]] & [[Španielčina|španielsky]] || Mandinga || Zaleilah || Lalala || 12 || 71 |- | 15 || [[Súbor:EuroDinamarca.svg|25px]] [[Dánsko]] || [[Angličtina|anglicky]] || Soluna Samay || Should've Known Better || Mala som to lepšie vedieť || 23 || 21 |- | 16 || [[Súbor:EuroGrecia.svg|25px]] [[Grécko]] || [[Angličtina|anglicky]] || Eleftheria Eleftheriou || Aphrodisiac || Afrodiziakum || 17 || 64 |- bgcolor="gold" | 17 || [[Súbor:EuroSuecia.svg|25px]] [[Švédsko]] || [[Angličtina|anglicky]] || Loreen || Euphoria || Eufória || 1 || 372 |- | 18 || [[Súbor:EuroTurquía.svg|25px]] [[Turecko]] || [[Angličtina|anglicky]] || Can Bonomo || Love Me Back || Opätuj moju lásku || 7 || 112 |- | 19 || [[Súbor:EuroEspaña.svg|25px]] [[Španielsko]] || [[Španielčina|španielsky]] || Pastora Soler || Quédate conmigo || Zostaň so mnou || 10 || 97 |- | 20 || [[Súbor:EuroGermany2015.svg|25px]] [[Nemecko]] || [[Angličtina|anglicky]] || Roman Lob || Standing Still || Ticho stojac || 8 || 110 |- | 21 || [[Súbor:EuroMalta.svg|25px]] [[Malta]] || [[Angličtina|anglicky]] || Kurt Calleja || This Is The Night || Toto je noc || 21 || 41 |- | 22 || [[Súbor:EuroMacedonia.svg|25px]] [[Severné Macedónsko]] || [[Macedónčina|macedónsky]] || Kaliopi || Crno i belo || Čierna a biela || 13 || 71 |- | 23 || [[Súbor:EuroIrlanda.svg|25px]] [[Írsko]] || [[Angličtina|anglicky]] || Jedward || Waterline || Vodná čiara || 19 || 46 |- bgcolor="CC9966" | 24 || [[Súbor:EuroSrbija.svg|25px]] [[Srbsko]] || [[Srbčina|srbsky]] || Željko Joksimović || Nije ljubav stvar || Láska nie je vec || 3 || 214 |- | 25 || [[Súbor:EuroUcrania.svg|25px]] [[Ukrajina]] || [[Angličtina|anglicky]] || Gaitana || Be My Guest || Buď môj hosť || 15 || 65 |- | 26 || [[Súbor:EuroMoldavia.svg|25px]] [[Moldavsko]] || [[Angličtina|anglicky]] || Pasha Parfeny || Lăutar || Muzikant || 11 || 81 |} == Slovensko na ESC 2012 == Začiatkom októbra 2011 programový riaditeľ STV Andrej Miklánek v rozhovore pre www.medialne.sk uviedol, že Slovensko sa v roku 2012 súťaže Eurovision Song Contest zrejme nezúčastní, avšak jeho vyjadrenie o pár dní [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] korigoval a uviedol, že sa o účasti ešte definitívne nerozhodlo<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://medialne.etrend.sk/televizia-spravy/slovensko-sa-na-eurosongu-2012-nezucastni.html |dátum prístupu=2012-05-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120311164302/http://medialne.etrend.sk/televizia-spravy/slovensko-sa-na-eurosongu-2012-nezucastni.html |dátum archivácie=2012-03-11 }}</ref>. O mesiac neskôr, [[16. november|16. novembra]] [[2011]] vydal [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] tlačovú správu, v ktorej oznámil, že sa v roku 2012 Slovensko súťaže zúčastní<ref>http://medialne.etrend.sk/televizia-tlacove-spravy/rtvs-rozhodla-o-ucasti-slovenska-na-eurovizii-2012.html</ref>. === Slovenský reprezentant === Slovensko svojho reprezentanta vybralo internou voľbou vysielateľa. Na tlačovej konferencii [[7. marec|7. marca]] [[2012]] predstavitelia RTVS deklarovali svoj záujem zúčastniť sa tejto prestížnej súťaže, problém však boli chýbajúce financie. Preto sa rovnako ako v roku [[Eurovision Song Contest 2011|2011]] rozhodli dohodnúť sa s interpretom, ktorý si bude svoju účasť na súťaži financovať sám<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://escportal.cz/informace-z-dnesni-tiskove-konference-rtvs/ |dátum prístupu=2012-05-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20131005230746/http://escportal.cz/informace-z-dnesni-tiskove-konference-rtvs/ |dátum archivácie=2013-10-05 }}</ref><ref>http://www.stv.sk/stv/press/slovensko-bude-na-eurovizii-reprezentovat-max-jason-mai/{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>. Zároveň bol oficiálne predstavený slovenský reprezentant v súťaži [[Max Jason Mai]], ktorý ešte pod menom [[Miroslav Šmajda|Miro Šmajda]] bol jedným z finalistov [[Česko Slovenská SuperStar (2009)|Česko Slovenskej SuperStar 2009]]. Kvôli kontroverznej skladbe a image slovenského reprezentanta sprevádzali od počiatku komplikácie s jeho promovaním<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://escportal.cz/na-slovensku-byla-zrusena-prezentace-pisne/ |dátum prístupu=2012-05-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160305000001/http://escportal.cz/na-slovensku-byla-zrusena-prezentace-pisne/ |dátum archivácie=2016-03-05 }}</ref>. Napríklad jeho prvé plánované vystúpenie odmietli zaradiť organizátori slávnostného vyhlásenia výsledkov televíznej ankety [[Osobnosť televíznej obrazovky|OTO]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.stv.sk/eurosong2012/98793/preco-mjm-nevystupil-na-oto-vi |dátum prístupu=2012-05-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120312073913/http://www.stv.sk/eurosong2012/98793/preco-mjm-nevystupil-na-oto-vi |dátum archivácie=2012-03-12 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://medialne.etrend.sk/televizia-spravy/max-jason-mai-nemohol-vystupit-na-oto-2011.html |dátum prístupu=2012-05-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120415034627/http://medialne.etrend.sk/televizia-spravy/max-jason-mai-nemohol-vystupit-na-oto-2011.html |dátum archivácie=2012-04-15 }}</ref>. Oficiálne bola skladba slovenského reprezentanta odprezentovaná [[1. apríl]]a [[2012]] na prvom okruhu RTVS v benefičnom programe „Vietor do plachiet“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://medialne.etrend.sk/televizia-spravy/rtvs-nasiel-nahradny-priestor-pre-maxa-jasona-maia.html |dátum prístupu=2012-05-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120514030603/http://medialne.etrend.sk/televizia-spravy/rtvs-nasiel-nahradny-priestor-pre-maxa-jasona-maia.html |dátum archivácie=2012-05-14 }}</ref>. Samotný spevák vystúpil v populárnej talkshow [[Slovenská televízia|Slovenskej televízie]] „Anjeli strážni“. RTVS ďalej promovala speváka prostredníctvom webu a [[Facebook]]u. Napriek tomu sa aj samotný reprezentant sťažoval na slabú podporu - vo verejnoprávnej televízii sa skladba objavila iba raz a na všetkých rozhlasových okruhoch verejnoprávneho [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]] počas dvoch mesiacov pred súťažou odvysielali jeho súťažnú skladbu len deväťkrát<ref>http://www.super.cz/10432-je-tohle-normalni-miro-smajdu-sefka-slovenske-televize-obvinila-ze-satanismu.html</ref>. [[Max Jason Mai]] vystúpil [[24. máj]]a [[2012]] v 2. semifinále súťaže Eurovision Song Contest 2012, skončil na poslednom mieste a do finále nepostúpil. Jeho neúspech rozprúdil na Slovensku diskusie o ukončení účasti Slovenska v súťaži. === Ako hlasovalo Slovensko === Diváci na Slovensku mohli hlasovať zaslaním SMS s číslom ich favorita, pričom z jedného telefónneho čísla bolo možné poslať maximálne 20 správ. Cena SMS správy bola 0,50 € s DPH. Odbornú porotu tvorili predstavitelia slovenského vysielateľa a slovenských hudobníkov. Predsedom poroty bol Vladimír Juhanesovič, členmi poroty boli speváčka [[Katarína Hasprová]], speváčka [[Mirka Brezovská]], moderátor a hudobný redaktor [[Pavol Hubinák]] a spevák [[Marcel Palonder]]. Celkové výsledky vznikli zlúčením diváckeho hlasovania a hlasovania poroty, pričom obe mali 50%-nú váhu. ==== 2. semifinále ==== Slovensko mohlo hlasovať v druhom semifinále, keďže sa v ňom zúčastnil slovenský reprezentant. V priamom prenose sa vyhlásili iba desiati postupujúci interpreti s najvyšším počtom získaných hlasov. Kvôli zachovaniu dramatickosti súťaže boli výsledky hlasovania jednotlivých krajín v semifinálových kolách zverejnené až po skončení súťaže. Hlasovanie Slovenska v 2. semifinále je v nasledujúcej tabuľke<ref>http://www.eurovision.tv/page/history/by-year/contest?event=1583#Scoreboard</ref>: {| class="wikitable sortable" |- ! Miesto !! Body !! Krajina !! Interpret !! Celkové umiestnenie v semifinále |- bgcolor="gold" | 1 || 12 || [[Súbor:EuroSuecia.svg|25px]] [[Švédsko]] || Loreen || 1 |- bgcolor="silver" | 2 || 10 || [[Súbor:EuroEstonia.svg|25px]] [[Estónsko]] || Ott Lepland || 4 |- bgcolor="CC9966" | 3 || 8 || [[Súbor:EuroSrbija.svg|25px]] [[Srbsko]] || Željko Joksimović || 2 |- | 4 || 7 || [[Súbor:EuroLituania.svg|25px]] [[Litva]] || Donny Montell || 3 |- | 5 || 6 || [[Súbor:EuroBosnia-Herzegovina.svg|25px]] [[Bosna a Hercegovina]] || Maya Sar || 6 |- | 6 || 5 || [[Súbor:EuroPortugal.svg|25px]] [[Portugalsko]] || Filipa Sousa || 13 |- | 7 || 4 || [[Súbor:EuroNoruega.svg|25px]] [[Nórsko]] || Tooji || 10 |- | 8 || 3 || [[Súbor:EuroTurquía.svg|25px]] [[Turecko]] || Can Bonomo || 5 |- | 9 || 2 || [[Súbor:EuroMalta.svg|25px]] [[Malta]] || Kurt Calleja || 7 |- | 10 || 1 || [[Súbor:EuroUcrania.svg|25px]] [[Ukrajina]] || Gaitana || 8 |} ==== Finále ==== Výsledky hlasovania za Slovensko v priamom prenose súťaže ohlasovala moderátorka [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] Mária Pietrová. Hlasovanie Slovenska vo finále je v nasledujúcej tabuľke<ref>http://www.eurovision.tv/page/history/by-year/contest?event=1593#Scoreboard</ref>: {| class="wikitable sortable" |- ! Miesto !! Body !! Krajina !! Interpret !! Celkové umiestnenie v súťaži |- bgcolor="gold" | 1 || 12 || [[Súbor:EuroSuecia.svg|25px]][[Švédsko]] || Loreen || 1 |- bgcolor="silver" | 2 || 10 || [[Súbor:EuroEstonia.svg|25px]] [[Estónsko]] || Ott Lepland || 6 |- bgcolor="CC9966" | 3 || 8 || [[Súbor:EuroHungría.svg|25px]][[Maďarsko]] || Compact Disco || 24 |- | 4 || 7 || [[Súbor:EuroSrbija.svg|25px]][[Srbsko]] || Željko Joksimović || 3 |- | 5 || 6 || [[Súbor:EuroAzerbaiyán.svg|25px]] [[Azerbajdžan]] || Sabina Babajeva || 4 |- | 6 || 5 || [[Súbor:EuroItalia.svg|25px]] [[Taliansko]] || Nina Zilli || 9 |- | 7 || 4 || [[Súbor:EuroIslandia.svg|25px]] [[Island]] || Gréta Salóme & Jónsi || 20 |- | 8 || 3 || [[Súbor:EuroRusia.svg|25px]] [[Rusko]] || Buranovskije babuški || 2 |- | 9 || 2 || [[Súbor:EuroBosnia-Herzegovina.svg|25px]] [[Bosna a Hercegovina]] || Maya Sar || 18 |- | 10 || 1 || [[Súbor:EuroMacedonia.svg|25px]][[Severné Macedónsko]] || Kaliopi || 13 |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Eurovision 2012}} == Externé odkazy == * [http://www.eurovision.tv/ Oficiálny portál Eurovision Song Contest (v angličtine)] {{Eurovision Song Contest}} [[Kategória:Veľká cena Eurovízie|2012]] [[Kategória:2012 v Azerbajdžane]] [[Kategória:Kultúra v Baku]] 79zmphbnjl8vd402ng43w6q2vdziap2 0 388798 8212879 8080729 2026-05-12T19:42:19Z Jetam2 30982 zmena poradia v [[Kategória:Veľká cena Eurovízie]]: "2013" pomocou použitia HotCat 8212879 wikitext text/x-wiki {{Infobox Eurovision | name = Eurovision Song Contest 2013 | theme = ''"We Are One"''<br />''"Sme jedným"'' | image = [[Súbor:ESC2013 semi final 1 opening act 01.jpg|300px]] | semi1 = 14. máj 2013 | semi2 = 16. máj 2013 | final = 18. máj 2013 | slovaksemi = | presenters = Petra Medeová<br />Eric Saade <small>(zákulisie)</small> | host = [[Súbor:EuroSuecia.svg|25px]] [[Sveriges Television|SVT]] | venue = [[Malmö Arena]]<br />[[Malmö]] [[Švédsko]] | winner = Only Teardrops, [[Emmelie de Forestová]], [[Súbor:EuroDinamarca.svg|25px]] [[Dánsko]] | svk = Slovensko sa nezúčastnilo | vote = Do hlasovania sa ako tradične zapájajú všetky krajiny tohto ročníka. Hlasovanie poroty ktorá má polovičné slovo v hlasovaní prebehlo počas generálnej skúšky. Hlasovanie divákov prebehne až po skončení poslednej piesni. Vyhlasovanie výsledkov vo finále prebehne ako tradične. Na obrazovke sa objavili body od 1-7 a následne hlásateľ oznámil 8 bodov potom 10 bodov a na záver 12 bodov. | entries = 39 | debut = | return = [[Súbor:EuroArmenia.svg|25px]][[Arménsko]] | withdraw = [[Súbor:EuroBosnia-Herzegovina.svg|25px]][[Bosna a Hercegovina]]<br />[[Súbor:EuroPortugal.svg|25px]][[Portugalsko]]<br />[[Súbor:EuroEslovaquia.svg|25px]][[Slovensko]]<br />[[Súbor:EuroTurquía.svg|25px]][[Turecko]] | null = | con = Eurovision Song Contest | pre = [[Eurovision Song Contest 2012|◄2012]] [[Súbor:EuroAzerbaiyán.svg|25px]][[Baku]] | nex =[[Eurovision Song Contest 2014|2014►]] [[Súbor:EuroDinamarca.svg|25px]][[Kodaň]] }} '''Eurovision Song Contest 2013''' bol 58. ročník súťaže [[Eurovision Song Contest]]. Uskutočnil sa vo [[Švédsko|švédskom]] meste [[Malmö]]. [[Švédsko]] sa stalo organizátorom súťaže po 13 rokoch, keďže jeho reprezentantka [[Loreen]] zvíťazila so skladbou „''Euphoria''“ v [[Eurovision Song Contest 2012|predchádzajúcom ročníku]] súťaže v [[Baku]]. Súťaž bola rozdelená na dve semifinálové kolá, ktoré sa konali [[14. máj|14.]] a [[16. máj|16.]] mája [[2013]] a veľké finále. Finálové kolo sa odohralo v sobotu [[18. máj]]a 2013. Všetky tri súťažné večery prebehli na rovnakom mieste - v hale [[Malmö Arena]], ktorá hostila v rokoch [[2009]]-[[2012]] semifinále švédskeho národného výberu, [[Melodifestivalen]]. Tohoto ročníka súťaže sa zúčastnilo 39 krajín, víťazkou sa stala [[Dánsko|dánska]] reprezentantka [[Emmelie de Forestová]] s piesňou „''Only Teardrops''“ pred [[Azerbajdžan|azerbajdžanským]] spevákom Faridom Mammadovom a [[Ukrajina|Ukrajinkou]] Zlatou Ognevičovou. Moderátorkou súťaže bola Petra Medeová. == Miesto konania == [[Súbor:Malmö Arena 2008.jpg|vľavo|náhľad|[[Malmö Arena]], hala hosťujúca Eurovision Song Contest 2013]] === Kandidátske mestá === {{LocMap+ |Švédsko |float=left |width=150 |caption=Poloha kandidátskych miest |places= <small>{{LocMap~ |Švédsko |lat=59.329444 |long=18.068611 |label=[[Štokholm]]}}</small> '''{{LocMap~ |Švédsko |lat=55.583333 |long=13.033333 |label=[[Malmö]]|position=top}}''' <small>{{LocMap~ |Švédsko |lat=57.7 |long=11.966667 |label=[[Göteborg]]}}</small> }} [[Súbor:Escenariomalmo.JPG|náhľad|Súťažné pódium počas skúšky talianskeho reprezentanta]] [[Švédsko]] do roku [[2013]] už hostilo súťaž 4-krát. V roku [[1975]] v Štokholme ([[Štokholmské medzinárodné výstavisko]]), v roku [[1986]] v Göteborgu ([[Scandinavium]]), v roku [[1993]] v Malmö ([[Malmö Isstadium]]) a v roku [[2000]] znova v Štokholme ([[Ericsson Globe]]). Pri výbere miesta konania súťaže v roku [[2013]] prichádzalo do úvahy viacero vhodných miest. Riaditeľka švédskej verejnoprávnej televízie [[Sveriges Television|SVT]] Eva Hamiltonová krátko po oznámení víťazstva [[Švédsko|Švédska]] označila v rozhovore pre švédsky denník „''Expressen''“ 3 možné mestá, kde by sa mohla súťaž uskutočniť - [[Štokholm]], [[Malmö]] alebo [[Göteborg]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = SVT redan förberedda på schlager-EM 2013 | url = http://www.expressen.se/noje/svt-redan-forberedda-pa-schlager-em-2013/ | dátum vydania = 27.05.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20.05.2013 | vydavateľ = www.expressen.se | miesto = [[Štokholm]] | jazyk = švédsky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kubík | meno = Zdeněk | odkaz na autora = | titul = SVT plánovala organizaci Eurovize 2013 ještě před vítězstvím Loreen! | url = http://eurocontest.cz/headline/zajimavosti/item/1531-svt-pl%C3%A1novalo-organizaci-eurovize-2013-je%C5%A1t%C4%9B-p%C5%99ed-v%C3%ADt%C4%9Bzstv%C3%ADm-loreen | dátum vydania = 27.05.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.5.2012 | vydavateľ = EuroContest.cz | miesto = | jazyk = česky }}</ref> Zároveň deklarovala, že SVT má ľudské aj technické kapacity na zorganizovanie takéhoto obrovského podujatia (na rozdiel od predchádzajúceho hostiteľa, keďže [[Azerbajdžan]] si musel organizáciu draho zaplatiť prostredníctvom externých dodávateľov). Výber miesta konania skomplikoval fakt, že [[Švédsko]] bolo v rovnakom čase usporiadateľskou krajinou [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji 2013]] a štokholmská hala [[Ericsson Globe]] bola dejiskom hokejových zápasov. Jednou z alternatív, ktorú v denníku „''Expressen''“ v júni [[2012]] pripustil výkonný producent švédskej televízie Martin Österdahl, mala byť súťaž konaná v troch rôznych mestách - semifinále v [[Göteborg]]u a [[Malmö]] a finále v [[Štokholm]]e (podobne ako švédska národná súťaž [[Melodifestivalen]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Perssonová | meno = Sofia | odkaz na autora = | titul = Tre städer kan dela på schlagerfinalen 2013 | url = http://www.expressen.se/noje/tre-stader-kan-dela-pa-schlagerfinalen-2013/ | dátum vydania = 05.06.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 5.6.2012 | vydavateľ = expressen.se | miesto = | jazyk = švédsky }}</ref> Prehľad kandidátskych miest na usporiadanie súťaže v roku 2013 je uvedený v nasledujúcej tabuľke.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gustavsson | meno = Rikard | odkaz na autora = | titul = The bidding has started! | url = http://www.esctoday.com/?p=36444 | dátum vydania = 28.05.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.05.2012 | vydavateľ = ESCToday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> {| class="wikitable" style="text-align: left;" ! Mesto ! Hala ! Kapacita ! Poznámka |- |[[Štokholm]] |[[Friends Arena]] |67 500 divákov |<small>vo výstavbe; päť dní po finále Eurovízie sa tu malo konať finále futbalovej ligy [[Allsvenskan]]</small> |- |[[Malmö]] |[[Malmö Arena]] |15 400 divákov |<small>v hale sa konali ostatné štyri roky semifinálové kolá [[Melodifestivalen]]u</small> |- |rowspan=2|[[Göteborg]] |[[Scandinavium]] |14 000 divákov |<small>v hale sa konala súťaž [[Eurovision Song Contest 1985]]</small> |- |[[Svenska Mässan|Hala švédskeho výstaviska]] |neznáma kapacita | |- |} === Malmö a Malmö Arena === [[8. júl]]a [[2012]] švédsky národný vysielateľ [[Sveriges Television|SVT]] oficiálne oznámil, že súťaž Eurovision Song Contest 2013 sa bude konať v meste [[Malmö]] v hale [[Malmö Arena]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Siim | meno = Jarmo | odkaz na autora = | titul = Malmö to host Eurovision Song Contest 2013 | url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=63083&_t=malmoe_arena_to_host_eurovision_2013 | dátum vydania = 08.07.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 08.07.2012 | vydavateľ = Eurovision.tv | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> Pre mesto Malmö sa SVT rozhodla vďaka výborne vypracovanému projektu kandidatúry, ako aj vďaka niekoľkým nesporným výhodám. Najzásadnejšou sa ukázala dopravná infraštruktúra - dve medzinárodné letiská vzdialené do 20 minút, [[železničná stanica]] vzdialená iba 100 metrov od súťažnej haly, cestné spojenie s centrom mesta do 5 minút.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Storvik-Green | meno = Simon | odkaz na autora = | titul = The ideas that brought Malmö Eurovision | url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=the_ideas_that_brought_malmoe_eurovision | dátum vydania = 18.07.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20.05.2013 | vydavateľ = Eurovision.tv | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> == Logo a slogan == Od roku [[2004]] má súťaž [[Eurovision Song Contest]] jednotné logo dotvorené srdcom, v ktorom je vlajka hosťujúcej krajiny. Okrem toho však každý usporiadateľ prezentuje aj vlastný vizuál spoločne so sloganom, ktoré majú odlíšiť aktuálny ročník od ostatných. Oficiálna prezentácia vizuálu a loga 58. ročníka súťaže [[Eurovision Song Contest]] prebehla [[17. január]]a [[2013]] vo [[Švédsko|švédskom]] [[Malmö]]. Slogan „Sme jedným“ ({{V jazyku|eng|''We Are One''}}) a symbol pestrofarebného motýľa vyzdvihujú multikultúrnosť, pestrosť a jedinečnosť zúčastnených krajín, ktorých ale spája myšlienka spoločného hudobného podujatia. Zároveň vyzdvihujú, že aj keď každá zúčastnená krajina je špecifická, všetky spoločne vytvárajú jednotnú Európu. Ako povedal výkonný producent projektu [[Európska vysielacia únia|EBU]] Jon Ola Sand:„''Tohtoročná téma odráža nadčasový pocit miliónov ľudí, ktorý budú mať spoločne tento rok v máji, kedy Európa spoločne oslávi rozmanitosť.''“<ref name=weareone>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Siim | meno = Jarmo | odkaz na autora = | titul = Malmö 2013: We are one | url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=malmoe_2013_we_are_one | dátum vydania = 17.01.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 05.05.2013 | vydavateľ = eurovision.tv | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> Motýľ mal súčasne evokovať myšlienku tzv. „[[Motýlí efekt|motýlieho efektu]]“ ({{V jazyku|eng|''The Butterfly Effect''}}), ktorá je známa hlavne v oblasti vedy. Mávnutie motýlích krídel môže teoreticky napomôcť až k vzniku hurikánu, teda zdanlivo malá nevýznamná vec môže spustiť celosvetovo či celospoločensky významné udalosti. Rovnakú ambíciu mali aj organizátori tohoto ročníka súťaže. Zdanlivo triviálna hudobná súťaž môže mať nevídaný dosah vďaka obrovskej popularite a sledovanosti na celom svete. Každoročne totiž súťaž [[Eurovision Song Contest]] sleduje vyše sto miliónov divákov vo viac ako 40 krajinách sveta, čo z tohoto podujatia robí jednu z najsledovanejších udalostí sveta.<ref name=weareone/> Koncept a vizuály pre organizátorov vytvorili dizajnérske spoločnosti „Happy F & B“ a „Forsman & Bodenfors“<ref name=weareone/>. == Účastníci == [[Súbor:ESC 2013 Map.svg|náhľad|vpravo|Mapa účastníkov {{legenda|#22b14c|Štáty, ktoré už vybrali svojho reprezentanta aj pieseň}} {{legenda|#782167|Štáty, ktoré potvrdili svoju účasť}} {{legenda|#d40000|Štáty, ktoré nepostúpili do finále}} {{legenda|#FFC20E|Štáty, ktoré sa v minulosti súťaže zúčastnili, ale nezúčastnia sa jej v roku 2013}}]] Účasť v súťaži potvrdilo celkovo 39 krajín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = 39 countries to take part in the 2013 EUROVISION Song Contest |url = http://www3.ebu.ch/cms/en/sites/ebu/contents/frontpage-news/news-2012/12/39-countries-to-take-part-in-the.html |dátum vydania = 21.12.2012 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 26.12.2012 |vydavateľ = EBU.com |miesto = Ženeva, Švajčiarsko |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20121228063205/http://www3.ebu.ch/cms/en/sites/ebu/contents/frontpage-news/news-2012/12/39-countries-to-take-part-in-the.html |dátum archivácie = 2012-12-28 }}</ref><ref name=39countries>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Siim | meno = Jarmo | odkaz na autora = | titul = 39 countries to take part in Eurovision 2013 | url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=39_countries_to_take_part_in_eurovision_2013 | dátum vydania = 21.12.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 26.12.2012 | vydavateľ = eurovision.tv | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> Oproti [[Eurovision Song Contest 2012|predchádzajúcemu ročníku]] sa viaceré krajiny z finančných dôvodov rozhodli súťaže nezúčastniť ([[Bosna a Hercegovina]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay (Sergio) | odkaz na autora = | titul = Bosnia and Herzegovina will not be in Malmö | url = http://www.esctoday.com/40002/bosnia-herzegovina-will-not-be-in-malmo/ | dátum vydania = 14.12.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 06.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref><ref name=39countries/>, [[Portugalsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay (Sergio) | odkaz na autora = | titul = Portugal will not participate in Eurovision 2013 | url = http://www.esctoday.com/39164/portugal-will-not-participate-in-eurovision-2013/ | dátum vydania = 22.11.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 06.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref><ref name=39countries/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Portugal verzichtet auf Eurovision Song Contest | url = http://www.spiegel.de/kultur/musik/geldmangel-portugal-verzichtet-auf-eurovision-song-contest-2013-a-869198.html | dátum vydania = 25.11.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 06.05.2013 | vydavateľ = www.spiegel.de | miesto = | jazyk = nemecky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Smithová | meno = Helena | odkaz na autora = | titul = They're not singing any more: Eurovision suffers rash of withdrawals | url = http://www.guardian.co.uk/tv-and-radio/2012/nov/30/eurovision-withdrawals-not-singing-anymore | dátum vydania = 30.11.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 06.05.2013 | vydavateľ = TheGuardian.co.uk | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> a [[Slovensko]]<ref name=RTVS>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = RTVS: Namiesto Eurovízie investujeme viac do vlastnej tvorby | url = http://www.omediach.com/tv/item/415-rtvs-namiesto-eurovizie-investujeme-viac-do-vlastnej-tvorby | dátum vydania = 4.12.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.12.2012 | vydavateľ = omediach.com | miesto = | jazyk = slovensky }}</ref><ref name=39countries/>). [[Turecko]] sa rozhodlo nezúčastniť súťaže oficiálne kvôli nesúhlasu so zmenou pravidiel, ktorá sa udiala v roku [[Eurovision Song Contest 2009|2009]] a zaviedla aktuálne platný systém hlasovania.<ref name=39countries/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay (Sergio) | odkaz na autora = | titul = Turkey will not go to Eurovision in Malmö | url = http://www.esctoday.com/40037/turkey-will-not-be-in-malmo/ | dátum vydania = 14.12.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 06.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> Naopak, do súťaže sa vrátilo po ročnej prestávke [[Arménsko]], ktoré sa z minulého ročníka odhlásilo z dôvodu politických sporov s [[Azerbajdžan]]om, ktorý podujatie organizoval. Pravidlá súťaže ponechávajú jednotlivým národným vysielateľom voľnú ruku pri spôsobe nominácie svojho reprezentanta. Najčastejšími spôsobmi nominácie sú: * interná voľba priamo vysielateľom; * verejná voľba v národnom kole súťaže. Do úvahy pripadajú aj rôzne variácie týchto dvoch spôsobov, kedy vysielateľ zvolí interpreta a verejne sa vyberá pieseň, prípadne sa pre pieseň hľadá interpret. Národné kolo môže mať podobu samostatnej televíznej súťaže, alebo sa národným kolom stane prestížna hudobná súťaž, ktorá sa v krajine koná (napr. v Taliansku [[hudobný festival]] v [[San Remo|San Reme]], vo Švédsku Melodifestivalen a podobne). V tomto ročníku bolo 24 reprezentantov vybraných vo verejných národných kolách a 15 reprezentantov interným výberom. Pri štyroch interpretoch vybraných interne mali diváci možnosť vybrať aspoň súťažnú pieseň (Arménsko, Belgicko, Bulharsko, Španielsko). Väčšina krajín vyberala reprezentantov v televíznych súťažiach. V niektorých krajinách sa reprezentantmi stali víťazi najprestížnejších domácich hudobných festivalov - vo Švédsku „Melodifestivalen“, v Taliansku „Festival di Sanremo“. Prehľad tohtoročných účastníkov súťaže a spôsob ich výberu je uvedený v nasledujúcej tabuľke: {| class="wikitable sortable" |- ! Číslo !! Krajina !! Interpret !! Názov skladby !! Slovenský preklad !! Autori hudby a textu !! Jazyk !! Spôsob nominácie |- | 1 || [[Súbor:EuroAlbania.svg|25px]] [[Albánsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = ALBANIA TO PARTICIPATE IN EUROVISION 2013 | url = http://www.esctoday.com/?p=36436 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = ESCToday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> || Adrian Lulgjuraj & Bledar Sejko || Identitet || Identita || <small>h: Bledar Sejko</small><br /><small>t: Eda Sejko</small> || [[albánčina|albánsky]] || víťaz národného kola „''Festivali i Këngës 2013''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sahiti | meno = Gafurr | odkaz na autora = | titul = Adrian Lulgjuraj and Bledar Sejko to represent Albania in Malmö | url = http://www.esctoday.com/40507/adrian-lulgjuraj-bledar-sejko-to-represent-albania-in-malmo/ | dátum vydania = 23.12.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.05.2013 | vydavateľ = ESCToday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 2 || [[Súbor:EuroArmenia.svg|25px]] [[Arménsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Armenia confirms participation | url = http://www.esctoday.com/?p=38334 | dátum vydania = 31.10.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.5.2012 | vydavateľ = ESCToday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> || Dorians || Lonely Planet || Osamelá planéta || <small>h: Tony Iommi</small><br /><small>t: Vardan Zadojan </small> || [[Angličtina|anglicky]] || interný výber vysielateľa;<br />pieseň vybraná hlasovaním divákov a poroty<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Gor Sujyan to sing "Lonely Planet" for Armenia | url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=gor_sujyan_to_sing_lonely_planet_for_armenia | dátum vydania = 2.3.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 9.3.2013 | vydavateľ = www.eurovision.tv | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 3 || [[Súbor:EuroAzerbaiyán.svg|25px]] [[Azerbajdžan]] || Farid Mammadov || Hold Me || Drž ma || <small>h: Dimitrios Kontopoulos</small><br /><small>t: John Ballard & Ralph Charlie Al Fahel</small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''Milli Seçim Turu 2013''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Storvik-Green | meno = Simon | odkaz na autora = | titul = Watch tonight: Azerbaijan selects for Malmö | url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=75863&_t=watch_tonight_azerbaijan_selects_for_malmoe | dátum vydania = 14.3.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.05.2013 | vydavateľ = www.eurovision.tv | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Storvik-Green | meno = Simon | odkaz na autora = | titul = It's Farid Mammadov for Azerbaijan | url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=its_farid_mammadov_for_azerbaijan | dátum vydania = 14.3.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.05.2013 | vydavateľ = www.eurovision.tv | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 4 || [[Súbor:EuroBélgica.svg|25px]] [[Belgicko]] || Roberto Bellarosa || Love Kills || Láska zabíja || <small>h/t: Iain James & Jukka Immonen</small> || [[Angličtina|anglicky]] || interný výber vysielateľa;<br />pieseň zvolená divákmi a porotou v národnom kole<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Florasová | meno = Stella | odkaz na autora = | titul = Result: Roberto Bellarosa to sing Love kills in Malmö | url = http://www.esctoday.com/40120/result-roberto-bellarosa-to-sing-love-kills-in-malmo/ | dátum vydania = 16.12.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 5 || [[Súbor:EuroBielorrusia.svg|25px]] [[Bielorusko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = BELARUSSIAN OFFICIAL: “PARTICIPATION MUST GO ON” | url = http://www.esctoday.com/?p=36426 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.5.2012 | vydavateľ = ESCToday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> || Aľona Lanská || Solayoh<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Alyona Lanskaya will sing "Solayoh" in Malmö | url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=alyona_lanskaya_will_sing_solayoh_in_malmoe | dátum vydania = 7.3.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 9.3.2013 | vydavateľ = www.eurovision.tv | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> || || <small>h: Marc Paelinck</small><br /><small>t: Martin King</small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''Jevrovidenie 2013''“; pieseň vybraná odbornou komisiou<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Представитель Беларуси на "Евровидении-2013" выступит с песней Solayoh | url = http://www.tvr.by/rus/eurovision2013.asp | dátum vydania = 7.3.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 9.3.2013 | vydavateľ = www.tvr.by | miesto = | jazyk = v ruštine }}</ref> |- | 6 || [[Súbor:EuroBulgaria.svg|25px]] [[Bulharsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Софи иска пак на Евровизия, вдигнала двойно рейтинга | url = http://www.dnes.bg/muzika-drugi/2012/05/31/sofi-iska-pak-na-evroviziia-vdignala-dvoino-reitinga.160138 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Dnes.bg | miesto = | jazyk = bulharsky }}</ref> || Jelica Todorovová & Stojan Jankulov || Samo šampioni|| Iba šampióni || <small>h/t: Jelica Todorovová & Christian Talev</small> || [[Bulharčina|bulharsky]] || interný výber vysielateľa;<br />pieseň vybraná divákmi a porotou<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sergio | odkaz na autora = | titul = Elitsa and Stoyan change their Eurovision entry | url = http://www.esctoday.com/48106/elitsa-and-stoyan-change-their-eurovision-entry/ | dátum vydania = 11.3.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 3.5.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 7 || [[Súbor:EuroChipre.svg|25px]] [[Cyprus]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Cyprus confirms participation | url = http://www.esctoday.com/?p=38263 | dátum vydania = 29.10.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.11.2012 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> || Despina Olympiouová || An Me Thimasai || Ak si ma zapamätáš || <small>h: Andreas Giorgallis</small><br /><small>t: Zenon Zintillis</small> || [[Novogréčtina|grécky]] || interný výber vysielateľa<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay (Sergio) | odkaz na autora = | titul = Despina Olympiou to represent Cyprus | url = http://www.esctoday.com/42288/despina-olympiou-to-represent-cyprus/ | dátum vydania = 01.02.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay (Sergio) | odkaz na autora = | titul = Despina will present her song on 14 February | url = http://www.esctoday.com/44599/cyprus-despina-will-present-her-song-on-14-february/ | dátum vydania = 07.02.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 8 || [[Súbor:EuroMontenegro.svg|25px]] [[Čierna Hora]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Montenegro confirms 2013 participation | url = http://www.esctoday.com/?p=39161 | dátum vydania = 22.11.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.11.2012 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> || Who See &<br />Nina Žižićová || Igranka || Párty || <small>h: Djordje Miljenović (Wikluh Sky)</small><br /><small>t: Dejan Dedović (Dedduh), Mario Djordjević (Noyz), Djordje Miljenović (Wikluh Sky)</small> || [[Čiernohorčina|čiernohorsky]] || interný výber vysielateľa<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay (Sergio) | odkaz na autora = | titul = Who See to represent Montenegro in Malmö | url = http://www.esctoday.com/40379/who-see-to-represent-montenegro-in-malmo/ | dátum vydania = 20.12.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay (Sergio) | odkaz na autora = | titul = Who See to sing Igranka in Malmo | url = http://www.esctoday.com/45152/montenegro-who-see-to-sing-igranka-in-malmo/ | dátum vydania = 12.02.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 9 || [[Súbor:EuroDinamarca.svg|25px]] [[Dánsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = København kan score kassen på svensk Grand Prix-fest | url = http://www.dr.dk/melodigrandprix/Artikler/2012/0529153209.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.5.2012 | vydavateľ = Dr.dk | miesto = | jazyk = dánsky }}</ref> || Emmelie de Forestová || Only Teardrops || Iba slzy || <small>h/t: Lise Cabble & Julia Fabrin Jakobsen & Thomas Stengaard</small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''Dansk Melodi Grand Prix 2013''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Madsbøll Christensen | meno = Kasper | odkaz na autora = | titul = Emmelie efter sejren: Jeg kan gå hele vejen i Malmø | url = http://www.dr.dk/melodigrandprix/Artikler/2013/0126232311.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 26.01.2013 | vydavateľ = DR.dk | miesto = | jazyk = dánsky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Repo | meno = Juha | odkaz na autora = | titul = Result: Emmelie de Forest wins in Denmark | url = http://www.esctoday.com/43292/result-three-acts-to-the-super-final-in-denmark/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 26.01.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 10 || [[Súbor:EuroEstonia.svg|25px]] [[Estónsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Normet: Eesti Laulu korraldamist tuleb kindlasti jätkata | url = http://eurovisioon.err.ee/Uudised/3cb8bf82-6be5-48bc-9a47-d20fbba8d30b | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.5.2012 | vydavateľ = Eurovision.err.ee | miesto = | jazyk = estónsky }}</ref> || Birgit Õigemeelová || Et uus saaks alguse || Nový začiatok || <small>h: Mihkel Mattisen</small><br /><small>t: Mihkel Mattisen & Silvia Sorová</small> || [[Estónčina|estónsky]] || víťaz národného kola „''Eesti Laul 2013''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Terzopoulos | meno = Vasileios | odkaz na autora = | titul = Birgit Õigemeel will represent Estonia in Malmӧ | url = http://www.esctoday.com/46999/birgit-oigemeel-will-represent-estonia-in-malm%D3%A7/ | dátum vydania = 02.03.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 11 || [[Súbor:EuroFinlandia.svg|25px]] [[Fínsko]]<ref name="r1">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = General: Three more countries confirm |url = http://escxtra.com/2012/05/three-more-countries-confirm/ |dátum vydania = |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 27.5.2012 |vydavateľ = ESCXtra.com |miesto = |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20131014175740/http://escxtra.com/2012/05/three-more-countries-confirm/ |dátum archivácie = 2013-10-14 }}</ref> || Krista Siegfridsová || Marry Me || Vezmi si ma || <small>h/t: Krista Siegfridsová, Erik Nyholm, Kristoffer Karlsson, Jessica Lundströmová</small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''Uuden Musiikin Kilpailu 2013''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Repo | meno = Juha | odkaz na autora = | titul = Full Finnish results known – Krista clear winner | url = http://www.esctoday.com/45363/full-finnish-results-known-krista-clear-winner/ | dátum vydania = 14.02.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 12 || [[Súbor:EuroFrancia (1794-1815, 1830-1974).svg|25px]] [[Francúzsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = La France devrait-elle se retirer de l’Eurovision? | url = http://www.francetv.fr/info/la-france-devrait-elle-se-retirer-de-leurovision_100129.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.5.2012 | vydavateľ = Francetv.fr | miesto = | jazyk = francúzsky }}</ref> || Amandine Bourgeoisová || L'enfer et moi || Peklo a ja || <small>h: David Salkin</small><br /><small>t: Boris Bergman</small> || [[Francúzština|francúzsky]] || interný výber vysielateľa<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay (Sergio) | odkaz na autora = | titul = French representative and singer selected | url = http://www.esctoday.com/42779/french-representative-and-singer-selected/ | dátum vydania = 21.01.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay (Sergio) | odkaz na autora = | titul = Amandine Bourgeois to represent France | url = http://www.esctoday.com/42845/amandine-bourgeois-to-represent-france/ | dátum vydania = 22.01.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 13 || [[Súbor:EuroGrecia.svg|25px]] [[Grécko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Greece confirms, selection options under discussion | url = http://www.esctoday.com/?p=38578 | dátum vydania = 13.11.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.11.2012 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> || Koza Mostra &<br />Agathonas Iakovidis || Alcohol is free || Alkohol je zadarmo || <small>h: Ilias Kozas</small><br /><small>t: Stathis Pachidis & Ilias Kozas</small> || [[Novogréčtina|grécky]] & [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Montebello | meno = Edward | odkaz na autora = | titul = Koza Mostra feat. Agathonas to represent Greece in Malmö | url = http://www.esctoday.com/45829/koza-mostra-feat-agathona-to-represent-greece-in-malmo/ | dátum vydania = 18.02.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 14 || [[Súbor:EuroGeorgia.svg|25px]] [[Gruzínsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Georgia confirms participation in Sweden | url = http://www.esctoday.com/?p=37525 | dátum vydania = 18.09.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.11.2012 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> || Nodi Tatišvili & Sophie Gelovaniová || Waterfall || Vodopád || <small>h: Erik Bernholm & Thomas G:son</small><br /><small>t: Thomas G:son</small> || [[Angličtina|anglicky]] || interný výber vysielateľa<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay (Sergio) | odkaz na autora = | titul = Georgia: Listen to Waterfall the 2013 Georgian Eurovision entry | url = http://www.esctoday.com/46814/georgia-waterfall-released/ | dátum vydania = 27.02.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 15 || [[Súbor:EuroPaíses Bajos.svg|25px]] [[Holandsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = TROS blijft zich inzetten voor songfestival | url = http://www.nu.nl/media/2819221/tros-blijft-zich-inzetten-songfestival.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.5.2012 | vydavateľ = Nu.nl | miesto = | jazyk = holandsky }}</ref> || Anouk || Birds || Vtáci || <small>h: Tore Johansson & Martin Gjerstad</small><br /><small>t: Anouk Teeuweová</small> || [[Angličtina|anglicky]] || interný výber vysielateľa<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay (Sergio) | odkaz na autora = | titul = Press conference for Dutch entry | url = http://www.esctoday.com/?p=38017 | dátum vydania = 18.10.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.11.2012 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vranis | meno = Michalis | odkaz na autora = | titul = The Netherlands: listen to Birds by Anouk | url = http://www.esctoday.com/48081/the-netherlands-listen-to-birds-by-anouk/ | dátum vydania = 11.03.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 16 || [[Súbor:EuroCroacia.svg|25px]] [[Chorvátsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Croatia confirms participation in Malmo! | url = http://www.esctoday.com/?p=37428 | dátum vydania = 14.9.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.11.2012 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> || Klapa s mora || Mižerja || Smútok || <small>h/t: Goran Topolovać</small> || [[Chorvátčina|chorvátsky]] || interný výber vysielateľa<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay (Sergio) | odkaz na autora = | titul = Croatian representatives for Malmö selected! | url = http://www.esctoday.com/43479/croatian-representatives-for-malmo-selected/ | dátum vydania = 28.01.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay (Sergio) | odkaz na autora = | titul = Croatia: Listen to Mizerja the 2013 Croatian entry | url = http://www.esctoday.com/46818/croatia-listen-to-mizerja-the-2013-croatian-entry/ | dátum vydania = 27.02.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 17 || [[Súbor:EuroIslandia.svg|25px]] [[Island]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Icelandic 2013 Final on February 9th | url = http://www.esctoday.com/?p=37216 | dátum vydania = 11.9.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.11.2012 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> || Eyþór Ingi Gunnlaugsson || Ég á Líf || Mám život || <small>h/t: Örlygur Smári & Pétur Örn Gudmundsson</small> || [[Islandčina|islandsky]] || víťaz národného kola „''Söngvakeppni Sjónvarpsins 2013''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Busa | meno = Alexandru | odkaz na autora = | titul = Eyþór Ingi Gunnlaugsson to represent Iceland in Malmö | url = http://www.esctoday.com/44073/eythor-ingi-gunnlaugsson-to-represent-iceland-in-malmo/ | dátum vydania = 02.02.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 18 || [[Súbor:EuroIsrael.svg|25px]] [[Izrael]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = IBA confirms participation in Eurovision 2013 | url = http://www.esctoday.com/?p=38251 | dátum vydania = 29.10.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.11.2012 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> || Moran Mazorová || Rak bišvilo || Len pre neho || <small>h: Hen Harari</small><br /><small>t: Gal Sarig</small> || [[Hebrejčina|hebrejsky]] || víťaz národného kola „''Kdam Eurovision''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Repo | meno = Juha | odkaz na autora = | titul = Result: Moran Mazor will be the Israeli entry in Malmö | url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=moran_mazor_to_carry_the_baton_for_israel_in_malmoe | dátum vydania = 07.03.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Moran Mazor carries Israel's baton to Malmö | url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=moran_mazor_to_carry_the_baton_for_israel_in_malmoe | dátum vydania = 7.3.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 9.3.2013 | vydavateľ = www.eurovision.tv | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 19 || [[Súbor:EuroIrlanda.svg|25px]] [[Írsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Irish national final in February! | url = http://www.esctoday.com/?p=37736 | dátum vydania = 2.10.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.11.2012 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> || Ryan Dolan || Only Love Survives || Len láska prežije || <small>h/t: Wez Devine & Ryan Dolan</small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''The Late Late Show Eurosong 2013''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Roxburgh | meno = Gordon | odkaz na autora = | titul = Mentors revealed for Ireland | url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=mentors_revealed_for_ireland | dátum vydania = 07.11.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.05.2013 | vydavateľ = eurovision.tv | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Terzopoulos | meno = Vasileios | odkaz na autora = | titul = Ryan Dolan will sing for Ireland in Malmö | url = http://www.esctoday.com/46112/ryan-dolan-will-sing-for-ireland-in-malmo/ | dátum vydania = 23.02.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 20 || [[Súbor:EuroLituania.svg|25px]] [[Litva]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Song and artist selection begins in October | url = http://www.esctoday.com/?p=37236 | dátum vydania = 12.9.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.11.2012 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> || Andrius Pojavis || Something || Niečo || <small>h/t: Andrius Pojavis</small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''Nacionalinė Eurovizijos 2013''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Busa | meno = Alexandru | odkaz na autora = | titul = Andrius Pojavis to represent Lithuania in Malmö | url = http://www.esctoday.com/40366/andrius-pojavis-to-represent-lithuania-in-malmo/ | dátum vydania = 20.12.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 21 || [[Súbor:EuroLetonia.svg|25px]] [[Lotyšsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Latvian final 16 February 2013 in Ventspils | url = http://www.esctoday.com/?p=37937 | dátum vydania = 16.10.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.11.2012 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> || PeR || Here We Go || Poďme na to || <small>h: Ralfs Eilands & Arturas Burke</small><br /><small>t: Ralfs Eilands</small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''Dziesma 2013''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Terzopoulos | meno = Vasileios | odkaz na autora = | titul = PeR going to Malmӧ for Latvia | url = http://www.esctoday.com/45224/grupa-per-in-malm%D3%A7-for-latvia/ | dátum vydania = 16.02.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Latviju Eirovīzijā šogad pārstāvēs grupa «PeR» ar dziesmu «Here we go» |url = http://www.ltv.lv/lv/eirovizija/sadaljas/jaunumi/latviju-eiroviizija-shogad-parstaves-grupa-per-ar-dziesmu-here-w.a13212/ |dátum vydania = 17.02.2013 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 04.05.2013 |vydavateľ = LTV.lt |miesto = |jazyk = lotyšsky }}{{Nedostupný zdroj|date=december 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> |- | 22 || [[Súbor:EuroMacedonia.svg|25px]] [[Severné Macedónsko]] || Esma Redžepovová & Lozano (Vlatko Lozanoski) || Pred da se razdeni || Kým sa rozvidnie || <small>h: Darko Dimitrov & Lazar Cvetkovski & Simeon Atanasov</small><br /><small>t: Magdalena Cvetkovská</small> || [[Macedónčina|macedónsky]] &<br />[[Rómčina|rómsky]] || interný výber vysielateľa<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay (Sergio) | odkaz na autora = | titul = Esma Redzepova and Vlatko Lozanoski to represent FYR Macedonia | url = http://www.esctoday.com/40722/esma-redzepova-and-vlatko-lozanovski-to-represent-fyr-macedonia/ | dátum vydania = 29.12.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref>; pieseň bola dodatočne zmenená<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay (Sergio) | odkaz na autora = | titul = Esma and Vlatko to sing Empire in Malmö | url = http://www.esctoday.com/40722/esma-redzepova-and-vlatko-lozanovski-to-represent-fyr-macedonia/ | dátum vydania = 21.02.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay (Sergio) | odkaz na autora = | titul = [UPD]FYR Macedonia: New song Pred da se razdeni presented | url = http://www.esctoday.com/48091/fyr-macedonia-imperija-will-be-replaced-with-another-song/ | dátum vydania = 15.03.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Omeljančuková | meno = Olena | odkaz na autora = | titul = New song for Esma & Lozano announced | url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=new_song_for_esma_and_lozano_announced | dátum vydania = 15.03.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.05.2013 | vydavateľ = http://www.eurovision.tv | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 23 || [[Súbor:EuroHungría.svg|25px]] [[Maďarsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hungary calls for songs for national finals | url = http://www.esctoday.com/?p=38220 | dátum vydania = 25.10.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.11.2012 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> || ByeAlex || Kedvesem (Zoohacker Remix) || Milovaná || <small>h: Alex Márta & Zoltán Palásti Kovács</small><br /><small>t: Alex Márta</small> || [[Maďarčina|maďarsky]] || víťaz národného kola „''A Dal 2013''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kiss | meno = Daniel | odkaz na autora = | titul = Result: Hungary sends ByeAlex to Malmö | url = http://www.esctoday.com/47232/result-hungary-sends-byealex-to-malmo/ | dátum vydania = 02.03.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 24 || [[Súbor:EuroMalta.svg|25px]] [[Malta]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Malta confirms participation in Malmo! | url = http://www.esctoday.com/?p=37430 | dátum vydania = 14.9.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.11.2012 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> || Gianluca || Tomorrow || Zajtra || <small>h/t: Boris Cezek & Dean Muscat</small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''Malta Eurovision Song Contest 2013''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = A similar national final | url = http://www.esctoday.com/?p=37469 | dátum vydania = 15.9.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.11.2012 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 25 || [[Súbor:EuroMoldavia.svg|25px]] [[Moldavsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay (Sergio) | odkaz na autora = | titul = Moldova will be in Sweden | url = http://www.esctoday.com/?p=37527 | dátum vydania = 18.9.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.11.2012 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> || Aliona Moon<br /><small>(Aliona Munteanuová)</small> || O mie || Tisíc || <small>h: Paša Parfeny</small><br /><small>t: Iuliana Scutaruová</small> || [[Rumunčina|rumunsky]] || víťaz národného kola „''O melodie pentru Europa''“; samostatne sa vyberal interpret aj pieseň<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Busa | meno = Alexandru | odkaz na autora = | titul = Result: Aliona Moon to represent Moldova in Malmö | url = http://www.esctoday.com/48670/result-aliona-moon-to-represent-moldova-in-malmo/ | dátum vydania = 16.03.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 26 || [[Súbor:EuroGermany2015.svg|25px]][[Nemecko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Der ESC 2013 | url = http://www.eurovision.de/event/termine/termine193.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Eurovision.de | miesto = | jazyk = nemecky | url archívu = https://web.archive.org/web/20120818114801/http://www.eurovision.de/event/termine/termine193.html | dátum archivácie = 2012-08-18 }}</ref> || [[Cascada]] || Glorious || Slávni || <small>h/t: Peifer, Manuel Reuter, Andres Ballinas, Tony Cornelissen</small>|| [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''Unser Song für Malmö''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Scott | meno = Robin | odkaz na autora = | titul = The German winner is Cascada | url = http://www.esctoday.com/45353/the-german-winner-is-cascada/ | dátum vydania = 14.02.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 27 || [[Súbor:EuroNoruega.svg|25px]] [[Nórsko]]<ref name="r1" /> || Margaret Bergerová || I Feed You My Love || Nakŕmim ťa svojou láskou || <small>h/t: Karin Park, Robin Lynch, Niklas Olovson</small>|| [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''Melodi Grand Prix 2013''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Terzopoulos | meno = Vasileios | odkaz na autora = | titul = Norway sends Margaret Berger to Malmö | url = http://www.esctoday.com/44308/result-norway-sends-margaret-berger-to-malmo/ | dátum vydania = 09.02.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 28 || [[Súbor:EuroAustria.svg|25px]] [[Rakúsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Austria confirms participation in Malmo | url = http://www.esctoday.com/?p=37258 | dátum vydania = 12.9.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.5.2012 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> || Natália Kellyová || Shine || Žiar || <small>h: Andreas Grass & Nikola Paryla & Alexander Kahr</small><br /><small>t: Andreas Grass & Nikola Paryla & Natália Kellyová</small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''Österreich rockt den Song Contest''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay (Sergio) | odkaz na autora = | titul = Austria: Natalia Kelly to Shine in Malmo | url = http://www.esctoday.com/45476/austria-natalia-kelly-to-shine-in-malmo/ | dátum vydania = 15.02.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 29 || [[Súbor:EuroRumania.svg|25px]] [[Rumunsko]] || Cezar || It's My Life || To je môj život || <small>h/t: Cristian Faur</small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''Eurovision - Selecţia Naţională''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Florasová | meno = Stella | odkaz na autora = | titul = Result: Romania decided – Cezar to Eurovision | url = http://www.esctoday.com/48001/result-romania-decided-cezar-to-eurovision/ | dátum vydania = 09.03.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 30 || [[Súbor:EuroRusia.svg|25px]] [[Rusko]] || Dina Garipovová || What If || Čo ak || <small>h/t: Gabriel Alares & Joakim Björnberg & Leonid Gutkin</small> || [[Angličtina|anglicky]] || interný výber vysielateľa<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Участника "Евровидения" от России определит Первый канал [Reprezentanta Eurovízie za Rusko určí „Pjervyj kanal“] | url = http://www.1tv.ru/prj/eurovision/vypusk/21121 | dátum vydania = 31.01.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.05.2013 | vydavateľ = www.1tv.ru | miesto = | jazyk = rusky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = На "Евровидение" от России поедет Дина Гарипова [Na Eurovíziu za Rusko pôjde Dina Garipovová] | url = http://www.1tv.ru/prj/eurovision/vypusk/21567 | dátum vydania = 19.02.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.05.2013 | vydavateľ = www.1tv.ru | miesto = | jazyk = rusky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay (Sergio) | odkaz na autora = | titul = Russia: Dina Garipova selected to fly Russian flag in Malmö | url = http://www.esctoday.com/45848/russia-dina-garipova-selected-to-fly-russian-flag-in-malm/ | dátum vydania = 19.02.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 31 || [[Súbor:EuroSan Marino.svg|25px]] [[San Maríno]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay | odkaz na autora = | titul = San Marino confirms participation in Malmö | url = http://www.esctoday.com/?p=38630 | dátum vydania = 15.11.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.5.2012 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> || Valentina Monettová || Crisalide (Vola) || Kukla (Leť) || <small>h: Ralph Siegel</small><br /><small>t: Mauro Balestri</small> || [[Taliančina|taliansky]] || interný výber vysielateľa<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay (Sergio) | odkaz na autora = | titul = Valentina Monetta to represent San Marino in Malmö | url = http://www.esctoday.com/43598/valentina-monetta-to-represent-san-marino-in-malmo/ | dátum vydania = 30.01.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 32 || [[Súbor:EuroEslovenia.svg|25px]] [[Slovinsko]] || Hannah Manciniová || Straight Into Love || Priamo do lásky || <small>h: Hannah Mancini & Gregor Zemljić & Erik Margan & Matija Rodić</small><br /><small>t: Hannah Mancini & Marko Primuzak</small> || [[Angličtina|anglicky]] || interný výber vysielateľa<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay (Sergio) | odkaz na autora = | titul = Slovenia opts for internal selection | url = http://www.esctoday.com/42900/slovenia-opts-for-internal-selection/ | dátum vydania = 23.01.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vranis | meno = Michalis | odkaz na autora = | titul = Slovenia: Hannah Mancini to Malmö | url = http://www.esctoday.com/43899/slovenia-hannah-to-malmo/ | dátum vydania = 01.02.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 33 || [[Súbor:EuroUnitedKingdom2015.svg|25px]] [[Spojené kráľovstvo]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = United Kingdom: BBC Going Back to National Final |url = http://www.escflashmalta.com/index.php/music-news/international-music-news/item/2032-united-kingdom-bbc-going-back-to-national-final |dátum vydania = |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 9.7.2012 |vydavateľ = ESCFlashMalta.com |miesto = |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20150402221003/http://www.escflashmalta.com/index.php/music-news/international-music-news/item/2032-united-kingdom-bbc-going-back-to-national-final |dátum archivácie = 2015-04-02 }}</ref> || [[Bonnie Tyler]] || Believe In Me || Uver mi || <small>h/t: Desmond Child & Lauren Christyová & Christopher Braide</small><br /><small> || [[Angličtina|anglicky]] || interný výber vysielateľa<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Roxburgh | meno = Gordon | odkaz na autora = | titul = Bonnie Tyler to represent United Kingdom | url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=bonnie_tyler_to_represent_united_kingdom | dátum vydania = 7.3.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 9.3.2013 | vydavateľ = www.eurovision.tv | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 34 || [[Súbor:EuroSrbija.svg|25px]] [[Srbsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay | odkaz na autora = | titul = Serbia confirms participation in Malmö | url = http://www.esctoday.com/?p=38632 | dátum vydania = 14.11.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.11.2012 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> || Moje 3 || Ljubav je svuda || Láska je všade || <small>h: Saša Milošević Mare</small><br /><small>t: Marina Tucakovićová</small> || [[Srbčina|srbsky]] || víťaz národného kola „''Beosong 2013''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Randjelović | meno = Denis | odkaz na autora = | titul = Serbia sends Moje 3 to Eurovision | url = http://www.esctoday.com/47294/serbiamoje3-to-malmo/ | dátum vydania = 03.03.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 35 || [[Súbor:EuroEspaña.svg|25px]] [[Španielsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = TVE no se plantea abandonar el Festival de Eurovisión |url = http://www.vanitatis.com/cine-tv/2012/05/16/tve-no-se-plantea-abandonar-el-festival-de-eurovision-18836/ |dátum vydania = |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 16.5.2012 |vydavateľ = Vanitatis.com |miesto = |jazyk = španielsky |url archívu = https://web.archive.org/web/20120720193819/http://www.vanitatis.com/cine%2Dtv/2012/05/16/tve%2Dno%2Dse%2Dplantea%2Dabandonar%2Del%2Dfestival%2Dde%2Deurovision%2D18836/ |dátum archivácie = 2012-07-20 }}</ref> || El Sueño De Morfeo || Contigo Hasta El Final (With You Until The End) || S tebou až do konca || <small>h/t: Raquel del Rosariová & David Feito & Juan Suárez</small> || [[Španielsko|španielsky]] || interný výber vysielateľa; pieseň zvolená divákmi a porotou<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay (Sergio) | odkaz na autora = | titul = El Sueño de Morfeo to represent Spain in Malmö | url = http://www.esctoday.com/40138/el-sueno-de-morfeo-to-represent-spain-in-malmo/ | dátum vydania = 17.12.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay (Sergio) | odkaz na autora = | titul = Results: Spanish song for Malmö selected- Contigo hasta el final | url = http://www.esctoday.com/46562/results-spanish-song-for-malmo-selected-contigo-hasta-el-final/ | dátum vydania = 26.02.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 36 || [[Súbor:EuroSuiza.svg|25px]] [[Švajčiarsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Das sagen Musik-Promis zum Baku-Aus |url = http://www.20min.ch/entertainment/dossier/eurovision/story/25696018 |dátum vydania = |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 23.5.2012 |vydavateľ = 20min.ch |miesto = |jazyk = nemecky |url archívu = https://web.archive.org/web/20120531200203/http://www.20min.ch/entertainment/dossier/eurovision/story/25696018 |dátum archivácie = 2012-05-31 }}</ref> || Takasa || You And Me || Ty a ja || <small>h/t: Georg Schlunegger & Roman Camenzind & Fred Herrmann</small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''Die Grosse Entscheidungsshow''“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Repo | meno = Juha | odkaz na autora = | titul = Switzerland has chosen for Malmö: It is Heilsarmee | url = http://www.esctoday.com/46562/results-spanish-song-for-malmo-selected-contigo-hasta-el-final/ | dátum vydania = 15.12.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref><br /><small>Skupina musela kvôli pravidlám súťaže zmeniť názov (pôvodne „Heilsarmee“ - „Armáda spásy“).</small><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay (Sergio) | odkaz na autora = | titul = Heilsarmee to change name for Malmö | url = http://www.esctoday.com/43057/heilsarmee-to-change-name-for-malmo/ | dátum vydania = 24.01.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 37 || [[Súbor:EuroSuecia.svg|25px]] '''[[Švédsko]]'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Švédsko již spřádá plány na Eurovizi 2013 |url = http://escportal.cz/svedsko-jiz-sprada-plany-na-eurovizi-2013/ |dátum vydania = |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 26.3.2012 |vydavateľ = escportal.cz |miesto = |jazyk = česky }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> "Hostiteľ" || Robin Stjernberg || You || Ty || <small>h/t: Robin Stjernberg & Joy Deb & Linnea Debová & Joakim Harestad Haukaas</small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''Melodifestivalen 2013''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Escudero | meno = Victor M. | odkaz na autora = | titul = Robin Stjernberg wins Melodifestivalen 2013 | url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=robin_stjernberg_wins_melodifestivalen_2013 | dátum vydania = 9.3.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 4.5.2013 | vydavateľ = www.eurovision.tv | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 38 || [[Súbor:EuroItalia.svg|25px]] [[Taliansko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Italy confirms participation in Sweden | url = http://www.esctoday.com/?p=38132 | dátum vydania = 23.10.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.11.2012 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> || Marco Mengoni || L' Essenziale || To podstatné || <small>h: Francesco De Benedittis & Roberto Casalino & Marco Mengoni</small><br /><small>t: Roberto Casalino</small> || [[Taliančina|taliansky]] || víťaz národného kola „''Festival di Sanremo 2013''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Escudero | meno = Victor M. | odkaz na autora = | titul = Italy to perform Sanremo winner in Eurovision | url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=italy_to_perform_sanremo_winner_in_eurovision | dátum vydania = 18.3.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 4.5.2013 | vydavateľ = www.eurovision.tv | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 39 || [[Súbor:EuroUcrania.svg|25px]] [[Ukrajina]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ukrainian final moved to 23 December | url = http://www.esctoday.com/?p=39003 | dátum vydania = 16.11.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.11.2012 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> || Zlata Ognevičová || Gravity || Príťažlivosť || <small>h: Michail Nekrasov</small><br /><small>t: Karen Kavalerjan</small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''Evrobačennja''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Україну на "Євробаченні – 2013" представить Злата Огнєвіч! | url = http://1tv.com.ua/uk/eurovision/2013/song/news/290 | dátum vydania = 23.12.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 26.12.2012 | vydavateľ = www.1tv.com.ua | miesto = Kijev | jazyk = ukrajinsky, rusky }}</ref> |} === Niekoľkonásobní reprezentanti === Eurovision Song Contest 2013 sa zúčastnilo aj niekoľko interpretov, ktorí sa tejto súťaže zúčastnili už v minulosti. Išlo o týchto účastníkov: {| class="wikitable" |- ! Interpret !! Krajina !! Predchádzajúca účasť v súťaži !! Umiestnenie pri predchádzajúcej účasti !! Poznámka |- | Valentina Monettová || [[Súbor:EuroSan Marino.svg|25px]] [[San Maríno]] || [[Eurovision Song Contest 2012|2012]] || 14. miesto v semifinále || |- | Jelica Todorovová & Stojan Jankulov || [[Súbor:EuroBulgaria.svg|25px]] [[Bulharsko]] || [[Eurovision Song Contest 2007|2007]] || 5. miesto vo finále || |- | Gor Sudžjan (člen skupiny Dorians) || [[Súbor:EuroArmenia.svg|25px]] [[Arménsko]] || [[Eurovision Song Contest 2010|2010]] || - || <small>zúčastnil sa súťaže ako <br />back-vokalista arménskej speváčky Evy Rivas</small> |- | Aliona Moon || [[Súbor:EuroMoldavia.svg|25px]] [[Moldavsko]] || [[Eurovision Song Contest 2012|2012]] || - || <small>zúčastnila sa súťaže ako <br />back-vokalistka moldavského speváka Pašu Parfenyho</small> |} == Slovensko na ESC 2013 == Zvažovanie účasti Slovenska bolo aj v roku [[2012]] sprevádzané mnohými špekuláciami. Novozvolený riaditeľ [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] [[Václav Mika]] sa nechal viackrát počuť, že Eurovíziu vníma ako atraktívny projekt a účasť napriek finančnej náročnosti zvážia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay | odkaz na autora = | titul = Slovakia most likely to be in Malmo! | url = http://www.esctoday.com/37273/slovakia-most-likely-to-be-in-malmo/ | dátum vydania = 13.09.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.12.2012 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> Začiatkom decembra [[2012]] však [[Slovenská televízia]] oficiálne oznámila, že Slovensko sa súťaže v tomto ročníku nezúčastní.<ref name=RTVS/> Dôvodom neúčasti bola zlá finančná situácia televízie. === Ostatné krajiny === {{Bez zdroja}} * [[Súbor:EuroLiechtenstein.svg|25px]][[Lichtenštajnsko]] - V e-maili pre eurovisiontimes povedal vedúci [[1FLTV]] Peter Kölbel, že kvôli nedostatku financií zo štátneho rozpočtu nebude účasť možná do roku 2013. [[1FLTV]] sa snaží vstúpiť do [[Európska vysielacia únia|Európskej vysielacej unie; EBU]], avšak do roku 2010 vláda nezvýšila rozpočet televízie. Vláda v apríli 2012 schválila financovanie takže krajina má dobrú šancu vstupiť do EBU a zúčastniť sa [[Eurovision Song Contest]]. == Priebeh súťaže == Medzinárodná súťaž bola už tradične rozdelená na 2 semifinálové kolá a finále (tzv. „Veľké finále“, {{v jazyku|eng|''Grand Final''}}). Na rozdiel od predchádzajúcich ročníkov moderovala všetky tri súťažné večery jediná moderátorka - Petra Medeová. === Semifinále === ==== 1. semifinále ==== [[Súbor:ESC2013 semi final 1 opening act 08.jpg|náhľad|[[Loreen]] s deťmi počas úvodnej piesne „''Euphoria''“ v 1. semifinále]] Prvé semifinále sa konalo v utorok [[14. máj]]a [[2013]] a vystupovalo v ňom 16 krajín. Do finále postúpilo 10 súťažiacich s najvyšším počtom získaných hlasov. Hlasovať mohli okrem zúčastnených krajín aj 3 zo šiestich priamych kvalifikantov do finále súťaže ([[Spojené kráľovstvo]], [[Švédsko]] a [[Taliansko]]). Úvodným číslom ({{v jazyku|eng|''opening act''}}) semifinálového večera bola úprava minuloročnej víťaznej piesne „''Euphoria''“, ktorú spievalo 68 školákov z hostiteľského regiónu. Okrem spevu text piesne tlmočili do [[posunková reč|posunkovej reči]]. V závere sa k nim pridala aj pôvodná interpretka skladby, víťazka súťaže z roku [[Eurovision Song Contest 2012|2012]], [[Loreen]]. Po doznení všetkých súťažných skladieb bolo spustené pätnásťminútové hlasovanie. Počas hlasovania moderátorka urobila niekoľko krátkych rozhovorov so súťažiacimi v zákulisí, v tzv. greenroom-e. Po ukončení hlasovania nasledovalo „prestávkové“ číslo ({{v jazyku|eng|''interval act''}}), počas ktorého sa sčitovali hlasy z jednotlivých krajín. Bola ním svetelno-hudobno-tanečná šou „Northern Light“, ktorej námetom bol prírodný úkaz typický pre [[Škandinávia|škandinávske krajiny]] - [[polárna žiara]]. Autorom predstavenia boli [[Švédsko|švédsky]] [[hudobný producent]] a skladateľ Andreas Kleerup a [[Švédsko|švédsky]] choreograf Fredrik Rydman.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Escudero | meno = Victor M. | odkaz na autora = | titul = Northern Lights to lit Semi-Final One | url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=northern_lights_to_lit_semi-final_one | dátum vydania = 15.05.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 19.05.2013 | vydavateľ = eurovision.tv | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> Účastníci 1. semifinále aj s ich výsledným umiestnením a získanými bodmi sú uvedení v nasledujúcej tabuľke: {| class="wikitable sortable" |- ! Číslo !! Krajina !! Jazyk !! Interpret !! Pieseň !! Slovenský preklad !! Miesto !! Body |- |- bgcolor="FF6347" | 1 | [[Súbor:EuroAustria.svg|25px]] [[Rakúsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Natália Kellyová | Shine | Žiar | 14 | 27 |- | 2 | [[Súbor:EuroEstonia.svg|25px]] [[Estónsko]] | [[Estónčina|estónsky]] | Birgit Õigemeelová | Et uus saaks alguse | Nový začiatok | 10 | 52 |- |- bgcolor="FF6347" | 3 | [[Súbor:EuroEslovenia.svg|25px]] [[Slovinsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Hannah Manciniová | Straight Into Love | Priamo do lásky | 16 | 8 |- |- bgcolor="FF6347" | 4 | [[Súbor:EuroCroacia.svg|25px]] [[Chorvátsko]] | [[Chorvátčina|chorvátsky]] | Klapa s mora | Mižerja | Smútok | 13 | 38 |- |- bgcolor="gold" | 5 | [[Súbor:EuroDinamarca.svg|25px]] [[Dánsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Emmelie de Forestová | Only Teardrops | Iba slzy | 1 | 167 |- | 6 | [[Súbor:EuroRusia.svg|25px]] [[Rusko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Dina Garipovová | What If | Čo ak | 2 | 156 |- | 7 | [[Súbor:EuroUcrania.svg|25px]] [[Ukrajina]] | [[Angličtina|anglicky]] | Zlata Ognevičová | Gravity | Príťažlivosť | 3 | 140 |- | 8 | [[Súbor:EuroPaíses Bajos.svg|25px]] [[Holandsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Anouk | Birds | Vtáci | 6 | 75 |- |- bgcolor="FF6347" | 9 | [[Súbor:EuroMontenegro.svg|25px]] [[Čierna Hora]] | [[Čiernohorčina|čiernohorsky]] | Who See & Nina Žižićová | Igranka | Párty | 12 | 41 |- | 10 | [[Súbor:EuroLituania.svg|25px]] [[Litva]] | [[Angličtina|anglicky]] | Andrius Pojavis | Something | Niečo | 9 | 53 |- | 11 | [[Súbor:EuroBielorrusia.svg|25px]] [[Bielorusko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Aľona Lanská | Solayoh | Solayoh | 7 | 64 |- | 12 | [[Súbor:EuroMoldavia.svg|25px]] [[Moldavsko]] | [[Rumunčina|rumunsky]] | Aliona Moon | O mie | Tisíc | 4 | 95 |- | 13 | [[Súbor:EuroIrlanda.svg|25px]] [[Írsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Ryan Dolan | Only Love Survives | Len láska prežije | 8 | 54 |- |- bgcolor="FF6347" | 14 | [[Súbor:EuroChipre.svg|25px]] [[Cyprus]] | [[Novogréčtina|grécky]] | Despina Olympiouová | An Me Thimasai | Ak si ma zapamätáš | 15 | 11 |- | 15 | [[Súbor:EuroBélgica.svg|25px]] [[Belgicko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Roberto Bellarosa | Love Kills | Láska zabíja | 5 | 75 |- |- bgcolor="FF6347" | 16 | [[Súbor:EuroSrbija.svg|25px]] [[Srbsko]] | [[Srbčina|srbsky]] | Moje 3 | Ljubav je svuda | Láska je všade | 11 | 46 |} ==== 2. semifinále ==== [[Súbor:ESC2013 semi final 2 opening act 01.jpg|náhľad|Vystúpenie tanečnej skupiny „Urban Orchestra“ na začiatku 2. semifinále súťaže]] [[Súbor:ESC2013 semi final 2 opening act 03.jpg|náhľad|Zmena pódia počas druhej polovice vystúpenia „Urban Orchestra“]] Druhé semifinále sa konalo vo štvrtok [[16. máj]]a [[2013]] a vystupovalo v ňom 17 krajín. Moderátorkou večera bola opäť Petra Medeová. Do finále postúpilo 10 súťažiacich s najvyšším počtom získaných hlasov. Okrem zúčastnených krajín hlasovali aj 3 zo šiestich priamych kvalifikantov do finále súťaže ([[Francúzsko]], [[Nemecko]] a [[Španielsko]]). Úlohou úvodného čísla ({{v jazyku|eng|''opening act''}}) druhého semifinálového večera bolo pripomenúť históriu súťaže [[Eurovision Song Contest]]. Tanečníci skupiny „''Urban Orchestra''“ stvárnili hudobný orchester, ktorý v minulosti celých 42 rokov bol povinnou súčasťou súťaže.<ref name=second>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Leon | meno = Jakov | odkaz na autora = | titul = Dress Rehearsal of the Second Semi-Final! Opening act: Urban Orchestra. Interval act: Swedish pop | url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=live_report_dress_rehearsal_of_the_second_semi-final | dátum vydania = 16.05.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 19.05.2013 | vydavateľ = eurovision.tv | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> Postupne sa orchestrisko na pódiu vďaka vizuálnym efektom premenilo na moderný tablet s elektronickým digitálnym štúdiom a z členov orchestra sa stali moderní tanečníci a bikeri. Autormi choreografie vystúpenia boli Jennie Widegrenová a Fredrik Rydman. Po skončení súťažných skladieb odštartovala moderátorka pätnásťminútové hlasovanie. V priebehu hlasovania sa moderátorka rovnako ako v predchádzajúcom semifinále rozprávala s niekoľkými súťažiacimi, ale aj s víťazkou prvej súťaže z roku [[Eurovision Song Contest 1956|1956]] s [[Lys Assia|Lys Assiou]] v zákulisí, v tzv. green room-e. Po ukončení hlasovania, počas „prestávkového“ čísla ({{v jazyku|eng|''interval act''}}) vystúpili predstavitelia súčasnej švédskej populárnej hudby - spevák Darin a speváčka Agnes Carlssonová.<ref name=second/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Leon | meno = Jakov | odkaz na autora = | titul = Agnes and Darin as Interval act | url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=agnes_and_darin_as_interval_act | dátum vydania = 17.05.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 19.05.2013 | vydavateľ = eurovision.tv | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> Účastníci 2. semifinále aj s ich výsledným umiestnením a získanými bodmi sú uvedení v nasledujúcej tabuľke: {| class="wikitable sortable" |- ! Číslo !! Krajina !! Jazyk !! Interpret !! Pieseň !! Slovenský preklad !! Miesto !! Body |- |- bgcolor="FF6347" | 1 | [[Súbor:EuroLetonia.svg|25px]] [[Lotyšsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | PeR | Here We Go | Poďme na to | 17 | 13 |- |- bgcolor="FF6347" | 2 | [[Súbor:EuroSan Marino.svg|25px]] [[San Maríno]] | [[Taliančina|taliansky]] | Valentina Monettová | Crisalide (Vola) | Kukla (Leť) | 11 | 47 |- |- bgcolor="FF6347" | 3 | [[Súbor:EuroMacedonia.svg|25px]] [[Severné Macedónsko]] | [[Macedónčina|macedónsky]] &<br />[[Rómčina|rómsky]] | Esma Redžepovová & Lozano | Pred da se razdeni | Kým sa rozvidnie | 16 | 28 |- |- bgcolor="gold" | 4 | [[Súbor:EuroAzerbaiyán.svg|25px]] [[Azerbajdžan]] | [[Angličtina|anglicky]] | Farid Mammadov | Hold Me | Objím ma | 1 | 139 |- | 5 | [[Súbor:EuroFinlandia.svg|25px]] [[Fínsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Krista Siegfridsová | Marry Me | Ožeň sa so mnou | 9 | 64 |- | 6 | [[Súbor:EuroMalta.svg|25px]] [[Malta]] | [[Angličtina|anglicky]] | Gianluca | Tomorrow | Zajtra | 4 | 118 |- |- bgcolor="FF6347" | 7 | [[Súbor:EuroBulgaria.svg|25px]] [[Bulharsko]] | [[Bulharčina|bulharsky]] | Jelica Todorovová & Stojan Jankulov | Samo šampioni | Iba šampióni | 12 | 45 |- | 8 | [[Súbor:EuroIslandia.svg|25px]] [[Island]] | [[Islandčina|islandsky]] | Eyþór Ingi Gunnlaugsson | Ég á Líf | Mám život | 6 | 72 |- | 9 | [[Súbor:EuroGrecia.svg|25px]] [[Grécko]] | [[Novogréčtina|grécky]] & [[Angličtina|anglicky]] | Koza Mostra & Agathonas Iakovidis | Alcohol is free | Alkohol je zadarmo | 2 | 121 |- |- bgcolor="FF6347" | 10 | [[Súbor:EuroIsrael.svg|25px]] [[Izrael]] | [[Hebrejčina|hebrejsky]] | Moran Mazorová | Rak bišvilo | Len pre neho | 14 | 40 |- | 11 | [[Súbor:EuroArmenia.svg|25px]] [[Arménsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Dorians | Lonely Planet | Osamelá planéta | 7 | 69 |- | 12 | [[Súbor:EuroHungría.svg|25px]] [[Maďarsko]] | [[Maďarčina|maďarsky]] | ByeAlex | Kedvesem (Zoohacker Remix) | Milovaná | 8 | 66 |- | 13 | [[Súbor:EuroNoruega.svg|25px]] [[Nórsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Margaret Bergerová | I Feed You My Love | Nakŕmim ťa svojou láskou | 3 | 120 |- |- bgcolor="FF6347" | 14 | [[Súbor:EuroAlbania.svg|25px]] [[Albánsko]] | [[albánčina|albánsky]] | Adrian Lulgjuraj & Bledar Sejko | Identitet | Identita | 15 | 31 |- | 15 | [[Súbor:EuroGeorgia.svg|25px]] [[Gruzínsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Nodi Tatišvili & Sophie Gelovaniová | Waterfall | Vodopád | 10 | 63 |- |- bgcolor="FF6347" | 16 | [[Súbor:EuroSuiza.svg|25px]] [[Švajčiarsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Takasa | You And Me | Ty a ja | 13 | 41 |- | 17 | [[Súbor:EuroRumania.svg|25px]] [[Rumunsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Cezar | It's My Life | To je môj život | 5 | 83 |} === Finále === Finále súťaže sa konalo v sobotu [[19. máj]]a [[2013]] a zúčastnilo sa ho 26 krajín - po 10 postupujúcich z prvého a druhého semifinále, ako aj priami kvalifikanti (tzv. "Veľká päťka" - [[Francúzsko]], [[Nemecko]], [[Spojené kráľovstvo]], [[Španielsko]], [[Taliansko]] a víťaz predchádzajúceho ročníka súťaže - [[Švédsko]]). Súťažný večer opäť moderovala Petra Medeová. Spolumoderátorom pri vstupoch zo zákulisia (z tzv. green room-u), kde sa pohyboval medzi súťažiacimi, bol Eric Saade, ktorý v minulosti sám súťažil v tejto súťaži (reprezentoval Švédsko na [[Eurovision Song Contest 2011]]). Úvodným číslom večera bolo predstavenie novej hymny „''We Write The Story''“, ktorú zložili dvaja mužskí členovia legendárnej skupiny [[ABBA (hudobná skupina)|ABBA]] [[Björn Ulvaeus]] a [[Benny Andersson]] v spolupráci s najpopulárnejším [[Švédsko|švédskym]] DJ-om ''Avicii''.<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Roxburgh | meno = Gordon | odkaz na autora = | titul = Dress Rehearsal for the Final! | url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=starting_shortly_dress_rehearsal_for_the_final | dátum vydania = 17.05.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 19.05.2013 | vydavateľ = eurovision.tv | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> Počas spevu zmiešaného zboru vstúpili na súťažné pódium všetci finalisti v sprievode [[vlajkonosič]]ov. Po odprezentovaní všetkých súťažných piesní moderátorka odštartovala hlasovanie. V rámci prestávky počas zratúvania hlasov zaspievala víťazka [[Eurovision Song Contest 2012|minuloročného]] ročníka súťaže [[Loreen]] zmes svojich najznámejších piesní. Nasledovalo humorne ladené pásmo na adresu domácich Švédov a ich života, v ktorom si zaspievala aj samotná moderátorka Petra Medeová. Posledným vystúpením pred vyhlasovaním výsledkov bola pieseň skupiny ABBA „''The Winner Takes It All''“ v romantickej úprave, ktorú zaspievala [[Švédsko|švédska]] speváčka Sarah Dawnová Finerová. Záverečného hlasovania sa zúčastnilo všetkých 39 krajín, ktoré sa aktuálneho ročníka súťaže zúčastnili. Výsledné poradie bolo v každej zúčastnenej krajine určené hlasovaním divákov a odbornej poroty (v pomere 50:50). Výsledky národných hlasovaní ohlasovali jednotlivé krajiny naživo prostredníctvom telemostov. Žiadna krajina nemohla hlasovať za svojho reprezentanta. Účastníci finále aj s ich výsledným umiestnením a získanými bodmi sú uvedení v nasledujúcej tabuľke: {| class="wikitable sortable" |- ! Číslo !! Krajina !! Jazyk !! Interpret !! Pieseň !! Slovenský preklad !! Miesto !! Body |- | 1 | [[Súbor:EuroFrancia (1794-1815, 1830-1974).svg|25px]] [[Francúzsko]] | [[Francúzština|francúzsky]] | Amandine Bourgeoisová | L'enfer et moi | Peklo a ja | 23 | 14 |- | 2 | [[Súbor:EuroLituania.svg|25px]] [[Litva]] | [[Angličtina|anglicky]] | Andrius Pojavis | Something | Niečo | 22 | 17 |- | 3 | [[Súbor:EuroMoldavia.svg|25px]] [[Moldavsko]] | [[Rumunčina|rumunsky]] | Aliona Moon | O mie | Tisíc | 11 | 71 |- | 4 | [[Súbor:EuroFinlandia.svg|25px]] [[Fínsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Krista Siegfridsová | Marry Me | Ožeň sa so mnou | 24 | 13 |- | 5 | [[Súbor:EuroEspaña.svg|25px]] [[Španielsko]] | [[Španielsko|španielsky]] | El Sueño De Morfeo | Contigo Hasta El Final (With You Until The End) | S tebou až do konca | 25 | 8 |- | 6 | [[Súbor:EuroBélgica.svg|25px]] [[Belgicko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Roberto Bellarosa | Love Kills | Láska zabíja | 12 | 71 |- | 7 | [[Súbor:EuroEstonia.svg|25px]] [[Estónsko]] | [[Estónčina|estónsky]] | Birgit Õigemeelová | Et uus saaks alguse | Nový začiatok | 20 | 19 |- | 8 | [[Súbor:EuroBielorrusia.svg|25px]] [[Bielorusko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Aľona Lanská | Solayoh | Solayoh | 16 | 48 |- | 9 | [[Súbor:EuroMalta.svg|25px]] [[Malta]] | [[Angličtina|anglicky]] | Gianluca | Tomorrow | Zajtra | 8 | 120 |- | 10 | [[Súbor:EuroRusia.svg|25px]] [[Rusko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Dina Garipovová | What If | Čo ak | 5 | 174 |- | 11 | [[Súbor:EuroGermany2015.svg|25px]][[Nemecko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Cascada | Glorious | Slávni | 21 | 18 |- | 12 | [[Súbor:EuroArmenia.svg|25px]] [[Arménsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Dorians | Lonely Planet | Osamelá planéta | 18 | 41 |- | 13 | [[Súbor:EuroPaíses Bajos.svg|25px]] [[Holandsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Anouk | Birds | Vtáci | 9 | 114 |- | 14 | [[Súbor:EuroRumania.svg|25px]] [[Rumunsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Cezar | It's My Life | To je môj život | 13 | 65 |- | 15 | [[Súbor:EuroUnitedKingdom2015.svg|25px]] [[Spojené kráľovstvo]] | [[Angličtina|anglicky]] | [[Bonnie Tyler]] | Believe In Me | Uver mi | 19 | 23 |- | 16 | [[Súbor:EuroSuecia.svg|25px]] [[Švédsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Robin Stjernberg | You | Ty | 14 | 62 |- | 17 | [[Súbor:EuroHungría.svg|25px]] [[Maďarsko]] | [[Maďarčina|maďarsky]] | ByeAlex | Kedvesem (Zoohacker Remix) | Milovaná | 10 | 84 |- |- bgcolor="gold" | 18 | [[Súbor:EuroDinamarca.svg|25px]] [[Dánsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Emmelie de Forestová | Only Teardrops | Iba slzy | 1 | 281 |- | 19 | [[Súbor:EuroIslandia.svg|25px]] [[Island]] | [[Islandčina|islandsky]] | Eyþór Ingi Gunnlaugsson | Ég á Líf | Mám život | 17 | 47 |- |- bgcolor="silver" | 20 | [[Súbor:EuroAzerbaiyán.svg|25px]] [[Azerbajdžan]] | [[Angličtina|anglicky]] | Farid Mammadov | Hold Me | Objím ma | 2 | 234 |- | 21 | [[Súbor:EuroGrecia.svg|25px]] [[Grécko]] | [[Novogréčtina|grécky]] & [[Angličtina|anglicky]] | Koza Mostra & Agathonas Iakovidis | Alcohol is free | Alkohol je zadarmo | 6 | 152 |- |- bgcolor="CC9966" | 22 | [[Súbor:EuroUcrania.svg|25px]] [[Ukrajina]] | [[Angličtina|anglicky]] | Zlata Ognevičová | Gravity | Príťažlivosť | 3 | 214 |- | 23 | [[Súbor:EuroItalia.svg|25px]] [[Taliansko]] | [[Taliančina|taliansky]] | Marco Mengoni | L' Essenziale | To podstatné | 7 | 126 |- | 24 | [[Súbor:EuroNoruega.svg|25px]] [[Nórsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Margaret Bergerová | I Feed You My Love | Nakŕmim ťa svojou láskou | 4 | 191 |- | 25 | [[Súbor:EuroGeorgia.svg|25px]] [[Gruzínsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Nodi Tatišvili & Sophie Gelovaniová | Waterfall | Vodopád | 15 | 50 |- | 26 | [[Súbor:EuroIrlanda.svg|25px]] [[Írsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Ryan Dolan | Only Love Survives | Len láska prežije | 26 | 5 |} == Referencie == {{Referencie|2}} == Iné projekty == {{projekt|commonscat=Eurovision Song Contest 2013}} {{Eurovision Song Contest}} [[Kategória:Veľká cena Eurovízie|2013]] [[Kategória:2013 vo Švédsku]] pmqnz7hergm91o628alpwnuj03t2vzf 8212880 8212879 2026-05-12T19:42:51Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kultúra v Malmö]] pomocou použitia HotCat 8212880 wikitext text/x-wiki {{Infobox Eurovision | name = Eurovision Song Contest 2013 | theme = ''"We Are One"''<br />''"Sme jedným"'' | image = [[Súbor:ESC2013 semi final 1 opening act 01.jpg|300px]] | semi1 = 14. máj 2013 | semi2 = 16. máj 2013 | final = 18. máj 2013 | slovaksemi = | presenters = Petra Medeová<br />Eric Saade <small>(zákulisie)</small> | host = [[Súbor:EuroSuecia.svg|25px]] [[Sveriges Television|SVT]] | venue = [[Malmö Arena]]<br />[[Malmö]] [[Švédsko]] | winner = Only Teardrops, [[Emmelie de Forestová]], [[Súbor:EuroDinamarca.svg|25px]] [[Dánsko]] | svk = Slovensko sa nezúčastnilo | vote = Do hlasovania sa ako tradične zapájajú všetky krajiny tohto ročníka. Hlasovanie poroty ktorá má polovičné slovo v hlasovaní prebehlo počas generálnej skúšky. Hlasovanie divákov prebehne až po skončení poslednej piesni. Vyhlasovanie výsledkov vo finále prebehne ako tradične. Na obrazovke sa objavili body od 1-7 a následne hlásateľ oznámil 8 bodov potom 10 bodov a na záver 12 bodov. | entries = 39 | debut = | return = [[Súbor:EuroArmenia.svg|25px]][[Arménsko]] | withdraw = [[Súbor:EuroBosnia-Herzegovina.svg|25px]][[Bosna a Hercegovina]]<br />[[Súbor:EuroPortugal.svg|25px]][[Portugalsko]]<br />[[Súbor:EuroEslovaquia.svg|25px]][[Slovensko]]<br />[[Súbor:EuroTurquía.svg|25px]][[Turecko]] | null = | con = Eurovision Song Contest | pre = [[Eurovision Song Contest 2012|◄2012]] [[Súbor:EuroAzerbaiyán.svg|25px]][[Baku]] | nex =[[Eurovision Song Contest 2014|2014►]] [[Súbor:EuroDinamarca.svg|25px]][[Kodaň]] }} '''Eurovision Song Contest 2013''' bol 58. ročník súťaže [[Eurovision Song Contest]]. Uskutočnil sa vo [[Švédsko|švédskom]] meste [[Malmö]]. [[Švédsko]] sa stalo organizátorom súťaže po 13 rokoch, keďže jeho reprezentantka [[Loreen]] zvíťazila so skladbou „''Euphoria''“ v [[Eurovision Song Contest 2012|predchádzajúcom ročníku]] súťaže v [[Baku]]. Súťaž bola rozdelená na dve semifinálové kolá, ktoré sa konali [[14. máj|14.]] a [[16. máj|16.]] mája [[2013]] a veľké finále. Finálové kolo sa odohralo v sobotu [[18. máj]]a 2013. Všetky tri súťažné večery prebehli na rovnakom mieste - v hale [[Malmö Arena]], ktorá hostila v rokoch [[2009]]-[[2012]] semifinále švédskeho národného výberu, [[Melodifestivalen]]. Tohoto ročníka súťaže sa zúčastnilo 39 krajín, víťazkou sa stala [[Dánsko|dánska]] reprezentantka [[Emmelie de Forestová]] s piesňou „''Only Teardrops''“ pred [[Azerbajdžan|azerbajdžanským]] spevákom Faridom Mammadovom a [[Ukrajina|Ukrajinkou]] Zlatou Ognevičovou. Moderátorkou súťaže bola Petra Medeová. == Miesto konania == [[Súbor:Malmö Arena 2008.jpg|vľavo|náhľad|[[Malmö Arena]], hala hosťujúca Eurovision Song Contest 2013]] === Kandidátske mestá === {{LocMap+ |Švédsko |float=left |width=150 |caption=Poloha kandidátskych miest |places= <small>{{LocMap~ |Švédsko |lat=59.329444 |long=18.068611 |label=[[Štokholm]]}}</small> '''{{LocMap~ |Švédsko |lat=55.583333 |long=13.033333 |label=[[Malmö]]|position=top}}''' <small>{{LocMap~ |Švédsko |lat=57.7 |long=11.966667 |label=[[Göteborg]]}}</small> }} [[Súbor:Escenariomalmo.JPG|náhľad|Súťažné pódium počas skúšky talianskeho reprezentanta]] [[Švédsko]] do roku [[2013]] už hostilo súťaž 4-krát. V roku [[1975]] v Štokholme ([[Štokholmské medzinárodné výstavisko]]), v roku [[1986]] v Göteborgu ([[Scandinavium]]), v roku [[1993]] v Malmö ([[Malmö Isstadium]]) a v roku [[2000]] znova v Štokholme ([[Ericsson Globe]]). Pri výbere miesta konania súťaže v roku [[2013]] prichádzalo do úvahy viacero vhodných miest. Riaditeľka švédskej verejnoprávnej televízie [[Sveriges Television|SVT]] Eva Hamiltonová krátko po oznámení víťazstva [[Švédsko|Švédska]] označila v rozhovore pre švédsky denník „''Expressen''“ 3 možné mestá, kde by sa mohla súťaž uskutočniť - [[Štokholm]], [[Malmö]] alebo [[Göteborg]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = SVT redan förberedda på schlager-EM 2013 | url = http://www.expressen.se/noje/svt-redan-forberedda-pa-schlager-em-2013/ | dátum vydania = 27.05.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20.05.2013 | vydavateľ = www.expressen.se | miesto = [[Štokholm]] | jazyk = švédsky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kubík | meno = Zdeněk | odkaz na autora = | titul = SVT plánovala organizaci Eurovize 2013 ještě před vítězstvím Loreen! | url = http://eurocontest.cz/headline/zajimavosti/item/1531-svt-pl%C3%A1novalo-organizaci-eurovize-2013-je%C5%A1t%C4%9B-p%C5%99ed-v%C3%ADt%C4%9Bzstv%C3%ADm-loreen | dátum vydania = 27.05.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.5.2012 | vydavateľ = EuroContest.cz | miesto = | jazyk = česky }}</ref> Zároveň deklarovala, že SVT má ľudské aj technické kapacity na zorganizovanie takéhoto obrovského podujatia (na rozdiel od predchádzajúceho hostiteľa, keďže [[Azerbajdžan]] si musel organizáciu draho zaplatiť prostredníctvom externých dodávateľov). Výber miesta konania skomplikoval fakt, že [[Švédsko]] bolo v rovnakom čase usporiadateľskou krajinou [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji 2013]] a štokholmská hala [[Ericsson Globe]] bola dejiskom hokejových zápasov. Jednou z alternatív, ktorú v denníku „''Expressen''“ v júni [[2012]] pripustil výkonný producent švédskej televízie Martin Österdahl, mala byť súťaž konaná v troch rôznych mestách - semifinále v [[Göteborg]]u a [[Malmö]] a finále v [[Štokholm]]e (podobne ako švédska národná súťaž [[Melodifestivalen]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Perssonová | meno = Sofia | odkaz na autora = | titul = Tre städer kan dela på schlagerfinalen 2013 | url = http://www.expressen.se/noje/tre-stader-kan-dela-pa-schlagerfinalen-2013/ | dátum vydania = 05.06.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 5.6.2012 | vydavateľ = expressen.se | miesto = | jazyk = švédsky }}</ref> Prehľad kandidátskych miest na usporiadanie súťaže v roku 2013 je uvedený v nasledujúcej tabuľke.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gustavsson | meno = Rikard | odkaz na autora = | titul = The bidding has started! | url = http://www.esctoday.com/?p=36444 | dátum vydania = 28.05.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.05.2012 | vydavateľ = ESCToday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> {| class="wikitable" style="text-align: left;" ! Mesto ! Hala ! Kapacita ! Poznámka |- |[[Štokholm]] |[[Friends Arena]] |67 500 divákov |<small>vo výstavbe; päť dní po finále Eurovízie sa tu malo konať finále futbalovej ligy [[Allsvenskan]]</small> |- |[[Malmö]] |[[Malmö Arena]] |15 400 divákov |<small>v hale sa konali ostatné štyri roky semifinálové kolá [[Melodifestivalen]]u</small> |- |rowspan=2|[[Göteborg]] |[[Scandinavium]] |14 000 divákov |<small>v hale sa konala súťaž [[Eurovision Song Contest 1985]]</small> |- |[[Svenska Mässan|Hala švédskeho výstaviska]] |neznáma kapacita | |- |} === Malmö a Malmö Arena === [[8. júl]]a [[2012]] švédsky národný vysielateľ [[Sveriges Television|SVT]] oficiálne oznámil, že súťaž Eurovision Song Contest 2013 sa bude konať v meste [[Malmö]] v hale [[Malmö Arena]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Siim | meno = Jarmo | odkaz na autora = | titul = Malmö to host Eurovision Song Contest 2013 | url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=63083&_t=malmoe_arena_to_host_eurovision_2013 | dátum vydania = 08.07.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 08.07.2012 | vydavateľ = Eurovision.tv | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> Pre mesto Malmö sa SVT rozhodla vďaka výborne vypracovanému projektu kandidatúry, ako aj vďaka niekoľkým nesporným výhodám. Najzásadnejšou sa ukázala dopravná infraštruktúra - dve medzinárodné letiská vzdialené do 20 minút, [[železničná stanica]] vzdialená iba 100 metrov od súťažnej haly, cestné spojenie s centrom mesta do 5 minút.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Storvik-Green | meno = Simon | odkaz na autora = | titul = The ideas that brought Malmö Eurovision | url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=the_ideas_that_brought_malmoe_eurovision | dátum vydania = 18.07.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20.05.2013 | vydavateľ = Eurovision.tv | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> == Logo a slogan == Od roku [[2004]] má súťaž [[Eurovision Song Contest]] jednotné logo dotvorené srdcom, v ktorom je vlajka hosťujúcej krajiny. Okrem toho však každý usporiadateľ prezentuje aj vlastný vizuál spoločne so sloganom, ktoré majú odlíšiť aktuálny ročník od ostatných. Oficiálna prezentácia vizuálu a loga 58. ročníka súťaže [[Eurovision Song Contest]] prebehla [[17. január]]a [[2013]] vo [[Švédsko|švédskom]] [[Malmö]]. Slogan „Sme jedným“ ({{V jazyku|eng|''We Are One''}}) a symbol pestrofarebného motýľa vyzdvihujú multikultúrnosť, pestrosť a jedinečnosť zúčastnených krajín, ktorých ale spája myšlienka spoločného hudobného podujatia. Zároveň vyzdvihujú, že aj keď každá zúčastnená krajina je špecifická, všetky spoločne vytvárajú jednotnú Európu. Ako povedal výkonný producent projektu [[Európska vysielacia únia|EBU]] Jon Ola Sand:„''Tohtoročná téma odráža nadčasový pocit miliónov ľudí, ktorý budú mať spoločne tento rok v máji, kedy Európa spoločne oslávi rozmanitosť.''“<ref name=weareone>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Siim | meno = Jarmo | odkaz na autora = | titul = Malmö 2013: We are one | url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=malmoe_2013_we_are_one | dátum vydania = 17.01.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 05.05.2013 | vydavateľ = eurovision.tv | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> Motýľ mal súčasne evokovať myšlienku tzv. „[[Motýlí efekt|motýlieho efektu]]“ ({{V jazyku|eng|''The Butterfly Effect''}}), ktorá je známa hlavne v oblasti vedy. Mávnutie motýlích krídel môže teoreticky napomôcť až k vzniku hurikánu, teda zdanlivo malá nevýznamná vec môže spustiť celosvetovo či celospoločensky významné udalosti. Rovnakú ambíciu mali aj organizátori tohoto ročníka súťaže. Zdanlivo triviálna hudobná súťaž môže mať nevídaný dosah vďaka obrovskej popularite a sledovanosti na celom svete. Každoročne totiž súťaž [[Eurovision Song Contest]] sleduje vyše sto miliónov divákov vo viac ako 40 krajinách sveta, čo z tohoto podujatia robí jednu z najsledovanejších udalostí sveta.<ref name=weareone/> Koncept a vizuály pre organizátorov vytvorili dizajnérske spoločnosti „Happy F & B“ a „Forsman & Bodenfors“<ref name=weareone/>. == Účastníci == [[Súbor:ESC 2013 Map.svg|náhľad|vpravo|Mapa účastníkov {{legenda|#22b14c|Štáty, ktoré už vybrali svojho reprezentanta aj pieseň}} {{legenda|#782167|Štáty, ktoré potvrdili svoju účasť}} {{legenda|#d40000|Štáty, ktoré nepostúpili do finále}} {{legenda|#FFC20E|Štáty, ktoré sa v minulosti súťaže zúčastnili, ale nezúčastnia sa jej v roku 2013}}]] Účasť v súťaži potvrdilo celkovo 39 krajín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = 39 countries to take part in the 2013 EUROVISION Song Contest |url = http://www3.ebu.ch/cms/en/sites/ebu/contents/frontpage-news/news-2012/12/39-countries-to-take-part-in-the.html |dátum vydania = 21.12.2012 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 26.12.2012 |vydavateľ = EBU.com |miesto = Ženeva, Švajčiarsko |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20121228063205/http://www3.ebu.ch/cms/en/sites/ebu/contents/frontpage-news/news-2012/12/39-countries-to-take-part-in-the.html |dátum archivácie = 2012-12-28 }}</ref><ref name=39countries>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Siim | meno = Jarmo | odkaz na autora = | titul = 39 countries to take part in Eurovision 2013 | url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=39_countries_to_take_part_in_eurovision_2013 | dátum vydania = 21.12.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 26.12.2012 | vydavateľ = eurovision.tv | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> Oproti [[Eurovision Song Contest 2012|predchádzajúcemu ročníku]] sa viaceré krajiny z finančných dôvodov rozhodli súťaže nezúčastniť ([[Bosna a Hercegovina]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay (Sergio) | odkaz na autora = | titul = Bosnia and Herzegovina will not be in Malmö | url = http://www.esctoday.com/40002/bosnia-herzegovina-will-not-be-in-malmo/ | dátum vydania = 14.12.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 06.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref><ref name=39countries/>, [[Portugalsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay (Sergio) | odkaz na autora = | titul = Portugal will not participate in Eurovision 2013 | url = http://www.esctoday.com/39164/portugal-will-not-participate-in-eurovision-2013/ | dátum vydania = 22.11.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 06.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref><ref name=39countries/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Portugal verzichtet auf Eurovision Song Contest | url = http://www.spiegel.de/kultur/musik/geldmangel-portugal-verzichtet-auf-eurovision-song-contest-2013-a-869198.html | dátum vydania = 25.11.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 06.05.2013 | vydavateľ = www.spiegel.de | miesto = | jazyk = nemecky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Smithová | meno = Helena | odkaz na autora = | titul = They're not singing any more: Eurovision suffers rash of withdrawals | url = http://www.guardian.co.uk/tv-and-radio/2012/nov/30/eurovision-withdrawals-not-singing-anymore | dátum vydania = 30.11.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 06.05.2013 | vydavateľ = TheGuardian.co.uk | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> a [[Slovensko]]<ref name=RTVS>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = RTVS: Namiesto Eurovízie investujeme viac do vlastnej tvorby | url = http://www.omediach.com/tv/item/415-rtvs-namiesto-eurovizie-investujeme-viac-do-vlastnej-tvorby | dátum vydania = 4.12.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.12.2012 | vydavateľ = omediach.com | miesto = | jazyk = slovensky }}</ref><ref name=39countries/>). [[Turecko]] sa rozhodlo nezúčastniť súťaže oficiálne kvôli nesúhlasu so zmenou pravidiel, ktorá sa udiala v roku [[Eurovision Song Contest 2009|2009]] a zaviedla aktuálne platný systém hlasovania.<ref name=39countries/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay (Sergio) | odkaz na autora = | titul = Turkey will not go to Eurovision in Malmö | url = http://www.esctoday.com/40037/turkey-will-not-be-in-malmo/ | dátum vydania = 14.12.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 06.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> Naopak, do súťaže sa vrátilo po ročnej prestávke [[Arménsko]], ktoré sa z minulého ročníka odhlásilo z dôvodu politických sporov s [[Azerbajdžan]]om, ktorý podujatie organizoval. Pravidlá súťaže ponechávajú jednotlivým národným vysielateľom voľnú ruku pri spôsobe nominácie svojho reprezentanta. Najčastejšími spôsobmi nominácie sú: * interná voľba priamo vysielateľom; * verejná voľba v národnom kole súťaže. Do úvahy pripadajú aj rôzne variácie týchto dvoch spôsobov, kedy vysielateľ zvolí interpreta a verejne sa vyberá pieseň, prípadne sa pre pieseň hľadá interpret. Národné kolo môže mať podobu samostatnej televíznej súťaže, alebo sa národným kolom stane prestížna hudobná súťaž, ktorá sa v krajine koná (napr. v Taliansku [[hudobný festival]] v [[San Remo|San Reme]], vo Švédsku Melodifestivalen a podobne). V tomto ročníku bolo 24 reprezentantov vybraných vo verejných národných kolách a 15 reprezentantov interným výberom. Pri štyroch interpretoch vybraných interne mali diváci možnosť vybrať aspoň súťažnú pieseň (Arménsko, Belgicko, Bulharsko, Španielsko). Väčšina krajín vyberala reprezentantov v televíznych súťažiach. V niektorých krajinách sa reprezentantmi stali víťazi najprestížnejších domácich hudobných festivalov - vo Švédsku „Melodifestivalen“, v Taliansku „Festival di Sanremo“. Prehľad tohtoročných účastníkov súťaže a spôsob ich výberu je uvedený v nasledujúcej tabuľke: {| class="wikitable sortable" |- ! Číslo !! Krajina !! Interpret !! Názov skladby !! Slovenský preklad !! Autori hudby a textu !! Jazyk !! Spôsob nominácie |- | 1 || [[Súbor:EuroAlbania.svg|25px]] [[Albánsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = ALBANIA TO PARTICIPATE IN EUROVISION 2013 | url = http://www.esctoday.com/?p=36436 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = ESCToday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> || Adrian Lulgjuraj & Bledar Sejko || Identitet || Identita || <small>h: Bledar Sejko</small><br /><small>t: Eda Sejko</small> || [[albánčina|albánsky]] || víťaz národného kola „''Festivali i Këngës 2013''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sahiti | meno = Gafurr | odkaz na autora = | titul = Adrian Lulgjuraj and Bledar Sejko to represent Albania in Malmö | url = http://www.esctoday.com/40507/adrian-lulgjuraj-bledar-sejko-to-represent-albania-in-malmo/ | dátum vydania = 23.12.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.05.2013 | vydavateľ = ESCToday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 2 || [[Súbor:EuroArmenia.svg|25px]] [[Arménsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Armenia confirms participation | url = http://www.esctoday.com/?p=38334 | dátum vydania = 31.10.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.5.2012 | vydavateľ = ESCToday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> || Dorians || Lonely Planet || Osamelá planéta || <small>h: Tony Iommi</small><br /><small>t: Vardan Zadojan </small> || [[Angličtina|anglicky]] || interný výber vysielateľa;<br />pieseň vybraná hlasovaním divákov a poroty<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Gor Sujyan to sing "Lonely Planet" for Armenia | url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=gor_sujyan_to_sing_lonely_planet_for_armenia | dátum vydania = 2.3.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 9.3.2013 | vydavateľ = www.eurovision.tv | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 3 || [[Súbor:EuroAzerbaiyán.svg|25px]] [[Azerbajdžan]] || Farid Mammadov || Hold Me || Drž ma || <small>h: Dimitrios Kontopoulos</small><br /><small>t: John Ballard & Ralph Charlie Al Fahel</small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''Milli Seçim Turu 2013''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Storvik-Green | meno = Simon | odkaz na autora = | titul = Watch tonight: Azerbaijan selects for Malmö | url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=75863&_t=watch_tonight_azerbaijan_selects_for_malmoe | dátum vydania = 14.3.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.05.2013 | vydavateľ = www.eurovision.tv | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Storvik-Green | meno = Simon | odkaz na autora = | titul = It's Farid Mammadov for Azerbaijan | url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=its_farid_mammadov_for_azerbaijan | dátum vydania = 14.3.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.05.2013 | vydavateľ = www.eurovision.tv | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 4 || [[Súbor:EuroBélgica.svg|25px]] [[Belgicko]] || Roberto Bellarosa || Love Kills || Láska zabíja || <small>h/t: Iain James & Jukka Immonen</small> || [[Angličtina|anglicky]] || interný výber vysielateľa;<br />pieseň zvolená divákmi a porotou v národnom kole<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Florasová | meno = Stella | odkaz na autora = | titul = Result: Roberto Bellarosa to sing Love kills in Malmö | url = http://www.esctoday.com/40120/result-roberto-bellarosa-to-sing-love-kills-in-malmo/ | dátum vydania = 16.12.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 5 || [[Súbor:EuroBielorrusia.svg|25px]] [[Bielorusko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = BELARUSSIAN OFFICIAL: “PARTICIPATION MUST GO ON” | url = http://www.esctoday.com/?p=36426 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.5.2012 | vydavateľ = ESCToday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> || Aľona Lanská || Solayoh<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Alyona Lanskaya will sing "Solayoh" in Malmö | url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=alyona_lanskaya_will_sing_solayoh_in_malmoe | dátum vydania = 7.3.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 9.3.2013 | vydavateľ = www.eurovision.tv | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> || || <small>h: Marc Paelinck</small><br /><small>t: Martin King</small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''Jevrovidenie 2013''“; pieseň vybraná odbornou komisiou<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Представитель Беларуси на "Евровидении-2013" выступит с песней Solayoh | url = http://www.tvr.by/rus/eurovision2013.asp | dátum vydania = 7.3.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 9.3.2013 | vydavateľ = www.tvr.by | miesto = | jazyk = v ruštine }}</ref> |- | 6 || [[Súbor:EuroBulgaria.svg|25px]] [[Bulharsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Софи иска пак на Евровизия, вдигнала двойно рейтинга | url = http://www.dnes.bg/muzika-drugi/2012/05/31/sofi-iska-pak-na-evroviziia-vdignala-dvoino-reitinga.160138 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Dnes.bg | miesto = | jazyk = bulharsky }}</ref> || Jelica Todorovová & Stojan Jankulov || Samo šampioni|| Iba šampióni || <small>h/t: Jelica Todorovová & Christian Talev</small> || [[Bulharčina|bulharsky]] || interný výber vysielateľa;<br />pieseň vybraná divákmi a porotou<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sergio | odkaz na autora = | titul = Elitsa and Stoyan change their Eurovision entry | url = http://www.esctoday.com/48106/elitsa-and-stoyan-change-their-eurovision-entry/ | dátum vydania = 11.3.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 3.5.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 7 || [[Súbor:EuroChipre.svg|25px]] [[Cyprus]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Cyprus confirms participation | url = http://www.esctoday.com/?p=38263 | dátum vydania = 29.10.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.11.2012 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> || Despina Olympiouová || An Me Thimasai || Ak si ma zapamätáš || <small>h: Andreas Giorgallis</small><br /><small>t: Zenon Zintillis</small> || [[Novogréčtina|grécky]] || interný výber vysielateľa<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay (Sergio) | odkaz na autora = | titul = Despina Olympiou to represent Cyprus | url = http://www.esctoday.com/42288/despina-olympiou-to-represent-cyprus/ | dátum vydania = 01.02.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay (Sergio) | odkaz na autora = | titul = Despina will present her song on 14 February | url = http://www.esctoday.com/44599/cyprus-despina-will-present-her-song-on-14-february/ | dátum vydania = 07.02.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 8 || [[Súbor:EuroMontenegro.svg|25px]] [[Čierna Hora]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Montenegro confirms 2013 participation | url = http://www.esctoday.com/?p=39161 | dátum vydania = 22.11.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.11.2012 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> || Who See &<br />Nina Žižićová || Igranka || Párty || <small>h: Djordje Miljenović (Wikluh Sky)</small><br /><small>t: Dejan Dedović (Dedduh), Mario Djordjević (Noyz), Djordje Miljenović (Wikluh Sky)</small> || [[Čiernohorčina|čiernohorsky]] || interný výber vysielateľa<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay (Sergio) | odkaz na autora = | titul = Who See to represent Montenegro in Malmö | url = http://www.esctoday.com/40379/who-see-to-represent-montenegro-in-malmo/ | dátum vydania = 20.12.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay (Sergio) | odkaz na autora = | titul = Who See to sing Igranka in Malmo | url = http://www.esctoday.com/45152/montenegro-who-see-to-sing-igranka-in-malmo/ | dátum vydania = 12.02.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 9 || [[Súbor:EuroDinamarca.svg|25px]] [[Dánsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = København kan score kassen på svensk Grand Prix-fest | url = http://www.dr.dk/melodigrandprix/Artikler/2012/0529153209.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.5.2012 | vydavateľ = Dr.dk | miesto = | jazyk = dánsky }}</ref> || Emmelie de Forestová || Only Teardrops || Iba slzy || <small>h/t: Lise Cabble & Julia Fabrin Jakobsen & Thomas Stengaard</small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''Dansk Melodi Grand Prix 2013''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Madsbøll Christensen | meno = Kasper | odkaz na autora = | titul = Emmelie efter sejren: Jeg kan gå hele vejen i Malmø | url = http://www.dr.dk/melodigrandprix/Artikler/2013/0126232311.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 26.01.2013 | vydavateľ = DR.dk | miesto = | jazyk = dánsky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Repo | meno = Juha | odkaz na autora = | titul = Result: Emmelie de Forest wins in Denmark | url = http://www.esctoday.com/43292/result-three-acts-to-the-super-final-in-denmark/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 26.01.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 10 || [[Súbor:EuroEstonia.svg|25px]] [[Estónsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Normet: Eesti Laulu korraldamist tuleb kindlasti jätkata | url = http://eurovisioon.err.ee/Uudised/3cb8bf82-6be5-48bc-9a47-d20fbba8d30b | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.5.2012 | vydavateľ = Eurovision.err.ee | miesto = | jazyk = estónsky }}</ref> || Birgit Õigemeelová || Et uus saaks alguse || Nový začiatok || <small>h: Mihkel Mattisen</small><br /><small>t: Mihkel Mattisen & Silvia Sorová</small> || [[Estónčina|estónsky]] || víťaz národného kola „''Eesti Laul 2013''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Terzopoulos | meno = Vasileios | odkaz na autora = | titul = Birgit Õigemeel will represent Estonia in Malmӧ | url = http://www.esctoday.com/46999/birgit-oigemeel-will-represent-estonia-in-malm%D3%A7/ | dátum vydania = 02.03.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 11 || [[Súbor:EuroFinlandia.svg|25px]] [[Fínsko]]<ref name="r1">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = General: Three more countries confirm |url = http://escxtra.com/2012/05/three-more-countries-confirm/ |dátum vydania = |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 27.5.2012 |vydavateľ = ESCXtra.com |miesto = |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20131014175740/http://escxtra.com/2012/05/three-more-countries-confirm/ |dátum archivácie = 2013-10-14 }}</ref> || Krista Siegfridsová || Marry Me || Vezmi si ma || <small>h/t: Krista Siegfridsová, Erik Nyholm, Kristoffer Karlsson, Jessica Lundströmová</small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''Uuden Musiikin Kilpailu 2013''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Repo | meno = Juha | odkaz na autora = | titul = Full Finnish results known – Krista clear winner | url = http://www.esctoday.com/45363/full-finnish-results-known-krista-clear-winner/ | dátum vydania = 14.02.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 12 || [[Súbor:EuroFrancia (1794-1815, 1830-1974).svg|25px]] [[Francúzsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = La France devrait-elle se retirer de l’Eurovision? | url = http://www.francetv.fr/info/la-france-devrait-elle-se-retirer-de-leurovision_100129.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.5.2012 | vydavateľ = Francetv.fr | miesto = | jazyk = francúzsky }}</ref> || Amandine Bourgeoisová || L'enfer et moi || Peklo a ja || <small>h: David Salkin</small><br /><small>t: Boris Bergman</small> || [[Francúzština|francúzsky]] || interný výber vysielateľa<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay (Sergio) | odkaz na autora = | titul = French representative and singer selected | url = http://www.esctoday.com/42779/french-representative-and-singer-selected/ | dátum vydania = 21.01.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay (Sergio) | odkaz na autora = | titul = Amandine Bourgeois to represent France | url = http://www.esctoday.com/42845/amandine-bourgeois-to-represent-france/ | dátum vydania = 22.01.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 13 || [[Súbor:EuroGrecia.svg|25px]] [[Grécko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Greece confirms, selection options under discussion | url = http://www.esctoday.com/?p=38578 | dátum vydania = 13.11.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.11.2012 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> || Koza Mostra &<br />Agathonas Iakovidis || Alcohol is free || Alkohol je zadarmo || <small>h: Ilias Kozas</small><br /><small>t: Stathis Pachidis & Ilias Kozas</small> || [[Novogréčtina|grécky]] & [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Montebello | meno = Edward | odkaz na autora = | titul = Koza Mostra feat. Agathonas to represent Greece in Malmö | url = http://www.esctoday.com/45829/koza-mostra-feat-agathona-to-represent-greece-in-malmo/ | dátum vydania = 18.02.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 14 || [[Súbor:EuroGeorgia.svg|25px]] [[Gruzínsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Georgia confirms participation in Sweden | url = http://www.esctoday.com/?p=37525 | dátum vydania = 18.09.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.11.2012 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> || Nodi Tatišvili & Sophie Gelovaniová || Waterfall || Vodopád || <small>h: Erik Bernholm & Thomas G:son</small><br /><small>t: Thomas G:son</small> || [[Angličtina|anglicky]] || interný výber vysielateľa<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay (Sergio) | odkaz na autora = | titul = Georgia: Listen to Waterfall the 2013 Georgian Eurovision entry | url = http://www.esctoday.com/46814/georgia-waterfall-released/ | dátum vydania = 27.02.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 15 || [[Súbor:EuroPaíses Bajos.svg|25px]] [[Holandsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = TROS blijft zich inzetten voor songfestival | url = http://www.nu.nl/media/2819221/tros-blijft-zich-inzetten-songfestival.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.5.2012 | vydavateľ = Nu.nl | miesto = | jazyk = holandsky }}</ref> || Anouk || Birds || Vtáci || <small>h: Tore Johansson & Martin Gjerstad</small><br /><small>t: Anouk Teeuweová</small> || [[Angličtina|anglicky]] || interný výber vysielateľa<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay (Sergio) | odkaz na autora = | titul = Press conference for Dutch entry | url = http://www.esctoday.com/?p=38017 | dátum vydania = 18.10.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.11.2012 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vranis | meno = Michalis | odkaz na autora = | titul = The Netherlands: listen to Birds by Anouk | url = http://www.esctoday.com/48081/the-netherlands-listen-to-birds-by-anouk/ | dátum vydania = 11.03.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 16 || [[Súbor:EuroCroacia.svg|25px]] [[Chorvátsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Croatia confirms participation in Malmo! | url = http://www.esctoday.com/?p=37428 | dátum vydania = 14.9.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.11.2012 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> || Klapa s mora || Mižerja || Smútok || <small>h/t: Goran Topolovać</small> || [[Chorvátčina|chorvátsky]] || interný výber vysielateľa<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay (Sergio) | odkaz na autora = | titul = Croatian representatives for Malmö selected! | url = http://www.esctoday.com/43479/croatian-representatives-for-malmo-selected/ | dátum vydania = 28.01.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay (Sergio) | odkaz na autora = | titul = Croatia: Listen to Mizerja the 2013 Croatian entry | url = http://www.esctoday.com/46818/croatia-listen-to-mizerja-the-2013-croatian-entry/ | dátum vydania = 27.02.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 17 || [[Súbor:EuroIslandia.svg|25px]] [[Island]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Icelandic 2013 Final on February 9th | url = http://www.esctoday.com/?p=37216 | dátum vydania = 11.9.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.11.2012 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> || Eyþór Ingi Gunnlaugsson || Ég á Líf || Mám život || <small>h/t: Örlygur Smári & Pétur Örn Gudmundsson</small> || [[Islandčina|islandsky]] || víťaz národného kola „''Söngvakeppni Sjónvarpsins 2013''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Busa | meno = Alexandru | odkaz na autora = | titul = Eyþór Ingi Gunnlaugsson to represent Iceland in Malmö | url = http://www.esctoday.com/44073/eythor-ingi-gunnlaugsson-to-represent-iceland-in-malmo/ | dátum vydania = 02.02.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 18 || [[Súbor:EuroIsrael.svg|25px]] [[Izrael]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = IBA confirms participation in Eurovision 2013 | url = http://www.esctoday.com/?p=38251 | dátum vydania = 29.10.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.11.2012 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> || Moran Mazorová || Rak bišvilo || Len pre neho || <small>h: Hen Harari</small><br /><small>t: Gal Sarig</small> || [[Hebrejčina|hebrejsky]] || víťaz národného kola „''Kdam Eurovision''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Repo | meno = Juha | odkaz na autora = | titul = Result: Moran Mazor will be the Israeli entry in Malmö | url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=moran_mazor_to_carry_the_baton_for_israel_in_malmoe | dátum vydania = 07.03.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Moran Mazor carries Israel's baton to Malmö | url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=moran_mazor_to_carry_the_baton_for_israel_in_malmoe | dátum vydania = 7.3.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 9.3.2013 | vydavateľ = www.eurovision.tv | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 19 || [[Súbor:EuroIrlanda.svg|25px]] [[Írsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Irish national final in February! | url = http://www.esctoday.com/?p=37736 | dátum vydania = 2.10.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.11.2012 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> || Ryan Dolan || Only Love Survives || Len láska prežije || <small>h/t: Wez Devine & Ryan Dolan</small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''The Late Late Show Eurosong 2013''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Roxburgh | meno = Gordon | odkaz na autora = | titul = Mentors revealed for Ireland | url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=mentors_revealed_for_ireland | dátum vydania = 07.11.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.05.2013 | vydavateľ = eurovision.tv | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Terzopoulos | meno = Vasileios | odkaz na autora = | titul = Ryan Dolan will sing for Ireland in Malmö | url = http://www.esctoday.com/46112/ryan-dolan-will-sing-for-ireland-in-malmo/ | dátum vydania = 23.02.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 20 || [[Súbor:EuroLituania.svg|25px]] [[Litva]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Song and artist selection begins in October | url = http://www.esctoday.com/?p=37236 | dátum vydania = 12.9.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.11.2012 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> || Andrius Pojavis || Something || Niečo || <small>h/t: Andrius Pojavis</small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''Nacionalinė Eurovizijos 2013''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Busa | meno = Alexandru | odkaz na autora = | titul = Andrius Pojavis to represent Lithuania in Malmö | url = http://www.esctoday.com/40366/andrius-pojavis-to-represent-lithuania-in-malmo/ | dátum vydania = 20.12.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 21 || [[Súbor:EuroLetonia.svg|25px]] [[Lotyšsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Latvian final 16 February 2013 in Ventspils | url = http://www.esctoday.com/?p=37937 | dátum vydania = 16.10.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.11.2012 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> || PeR || Here We Go || Poďme na to || <small>h: Ralfs Eilands & Arturas Burke</small><br /><small>t: Ralfs Eilands</small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''Dziesma 2013''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Terzopoulos | meno = Vasileios | odkaz na autora = | titul = PeR going to Malmӧ for Latvia | url = http://www.esctoday.com/45224/grupa-per-in-malm%D3%A7-for-latvia/ | dátum vydania = 16.02.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Latviju Eirovīzijā šogad pārstāvēs grupa «PeR» ar dziesmu «Here we go» |url = http://www.ltv.lv/lv/eirovizija/sadaljas/jaunumi/latviju-eiroviizija-shogad-parstaves-grupa-per-ar-dziesmu-here-w.a13212/ |dátum vydania = 17.02.2013 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 04.05.2013 |vydavateľ = LTV.lt |miesto = |jazyk = lotyšsky }}{{Nedostupný zdroj|date=december 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> |- | 22 || [[Súbor:EuroMacedonia.svg|25px]] [[Severné Macedónsko]] || Esma Redžepovová & Lozano (Vlatko Lozanoski) || Pred da se razdeni || Kým sa rozvidnie || <small>h: Darko Dimitrov & Lazar Cvetkovski & Simeon Atanasov</small><br /><small>t: Magdalena Cvetkovská</small> || [[Macedónčina|macedónsky]] &<br />[[Rómčina|rómsky]] || interný výber vysielateľa<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay (Sergio) | odkaz na autora = | titul = Esma Redzepova and Vlatko Lozanoski to represent FYR Macedonia | url = http://www.esctoday.com/40722/esma-redzepova-and-vlatko-lozanovski-to-represent-fyr-macedonia/ | dátum vydania = 29.12.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref>; pieseň bola dodatočne zmenená<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay (Sergio) | odkaz na autora = | titul = Esma and Vlatko to sing Empire in Malmö | url = http://www.esctoday.com/40722/esma-redzepova-and-vlatko-lozanovski-to-represent-fyr-macedonia/ | dátum vydania = 21.02.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay (Sergio) | odkaz na autora = | titul = [UPD]FYR Macedonia: New song Pred da se razdeni presented | url = http://www.esctoday.com/48091/fyr-macedonia-imperija-will-be-replaced-with-another-song/ | dátum vydania = 15.03.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Omeljančuková | meno = Olena | odkaz na autora = | titul = New song for Esma & Lozano announced | url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=new_song_for_esma_and_lozano_announced | dátum vydania = 15.03.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.05.2013 | vydavateľ = http://www.eurovision.tv | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 23 || [[Súbor:EuroHungría.svg|25px]] [[Maďarsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hungary calls for songs for national finals | url = http://www.esctoday.com/?p=38220 | dátum vydania = 25.10.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.11.2012 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> || ByeAlex || Kedvesem (Zoohacker Remix) || Milovaná || <small>h: Alex Márta & Zoltán Palásti Kovács</small><br /><small>t: Alex Márta</small> || [[Maďarčina|maďarsky]] || víťaz národného kola „''A Dal 2013''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kiss | meno = Daniel | odkaz na autora = | titul = Result: Hungary sends ByeAlex to Malmö | url = http://www.esctoday.com/47232/result-hungary-sends-byealex-to-malmo/ | dátum vydania = 02.03.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 24 || [[Súbor:EuroMalta.svg|25px]] [[Malta]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Malta confirms participation in Malmo! | url = http://www.esctoday.com/?p=37430 | dátum vydania = 14.9.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.11.2012 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> || Gianluca || Tomorrow || Zajtra || <small>h/t: Boris Cezek & Dean Muscat</small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''Malta Eurovision Song Contest 2013''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = A similar national final | url = http://www.esctoday.com/?p=37469 | dátum vydania = 15.9.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.11.2012 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 25 || [[Súbor:EuroMoldavia.svg|25px]] [[Moldavsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay (Sergio) | odkaz na autora = | titul = Moldova will be in Sweden | url = http://www.esctoday.com/?p=37527 | dátum vydania = 18.9.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.11.2012 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> || Aliona Moon<br /><small>(Aliona Munteanuová)</small> || O mie || Tisíc || <small>h: Paša Parfeny</small><br /><small>t: Iuliana Scutaruová</small> || [[Rumunčina|rumunsky]] || víťaz národného kola „''O melodie pentru Europa''“; samostatne sa vyberal interpret aj pieseň<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Busa | meno = Alexandru | odkaz na autora = | titul = Result: Aliona Moon to represent Moldova in Malmö | url = http://www.esctoday.com/48670/result-aliona-moon-to-represent-moldova-in-malmo/ | dátum vydania = 16.03.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 26 || [[Súbor:EuroGermany2015.svg|25px]][[Nemecko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Der ESC 2013 | url = http://www.eurovision.de/event/termine/termine193.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Eurovision.de | miesto = | jazyk = nemecky | url archívu = https://web.archive.org/web/20120818114801/http://www.eurovision.de/event/termine/termine193.html | dátum archivácie = 2012-08-18 }}</ref> || [[Cascada]] || Glorious || Slávni || <small>h/t: Peifer, Manuel Reuter, Andres Ballinas, Tony Cornelissen</small>|| [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''Unser Song für Malmö''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Scott | meno = Robin | odkaz na autora = | titul = The German winner is Cascada | url = http://www.esctoday.com/45353/the-german-winner-is-cascada/ | dátum vydania = 14.02.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 27 || [[Súbor:EuroNoruega.svg|25px]] [[Nórsko]]<ref name="r1" /> || Margaret Bergerová || I Feed You My Love || Nakŕmim ťa svojou láskou || <small>h/t: Karin Park, Robin Lynch, Niklas Olovson</small>|| [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''Melodi Grand Prix 2013''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Terzopoulos | meno = Vasileios | odkaz na autora = | titul = Norway sends Margaret Berger to Malmö | url = http://www.esctoday.com/44308/result-norway-sends-margaret-berger-to-malmo/ | dátum vydania = 09.02.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 28 || [[Súbor:EuroAustria.svg|25px]] [[Rakúsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Austria confirms participation in Malmo | url = http://www.esctoday.com/?p=37258 | dátum vydania = 12.9.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.5.2012 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> || Natália Kellyová || Shine || Žiar || <small>h: Andreas Grass & Nikola Paryla & Alexander Kahr</small><br /><small>t: Andreas Grass & Nikola Paryla & Natália Kellyová</small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''Österreich rockt den Song Contest''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay (Sergio) | odkaz na autora = | titul = Austria: Natalia Kelly to Shine in Malmo | url = http://www.esctoday.com/45476/austria-natalia-kelly-to-shine-in-malmo/ | dátum vydania = 15.02.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 29 || [[Súbor:EuroRumania.svg|25px]] [[Rumunsko]] || Cezar || It's My Life || To je môj život || <small>h/t: Cristian Faur</small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''Eurovision - Selecţia Naţională''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Florasová | meno = Stella | odkaz na autora = | titul = Result: Romania decided – Cezar to Eurovision | url = http://www.esctoday.com/48001/result-romania-decided-cezar-to-eurovision/ | dátum vydania = 09.03.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 30 || [[Súbor:EuroRusia.svg|25px]] [[Rusko]] || Dina Garipovová || What If || Čo ak || <small>h/t: Gabriel Alares & Joakim Björnberg & Leonid Gutkin</small> || [[Angličtina|anglicky]] || interný výber vysielateľa<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Участника "Евровидения" от России определит Первый канал [Reprezentanta Eurovízie za Rusko určí „Pjervyj kanal“] | url = http://www.1tv.ru/prj/eurovision/vypusk/21121 | dátum vydania = 31.01.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.05.2013 | vydavateľ = www.1tv.ru | miesto = | jazyk = rusky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = На "Евровидение" от России поедет Дина Гарипова [Na Eurovíziu za Rusko pôjde Dina Garipovová] | url = http://www.1tv.ru/prj/eurovision/vypusk/21567 | dátum vydania = 19.02.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.05.2013 | vydavateľ = www.1tv.ru | miesto = | jazyk = rusky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay (Sergio) | odkaz na autora = | titul = Russia: Dina Garipova selected to fly Russian flag in Malmö | url = http://www.esctoday.com/45848/russia-dina-garipova-selected-to-fly-russian-flag-in-malm/ | dátum vydania = 19.02.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 31 || [[Súbor:EuroSan Marino.svg|25px]] [[San Maríno]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay | odkaz na autora = | titul = San Marino confirms participation in Malmö | url = http://www.esctoday.com/?p=38630 | dátum vydania = 15.11.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.5.2012 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> || Valentina Monettová || Crisalide (Vola) || Kukla (Leť) || <small>h: Ralph Siegel</small><br /><small>t: Mauro Balestri</small> || [[Taliančina|taliansky]] || interný výber vysielateľa<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay (Sergio) | odkaz na autora = | titul = Valentina Monetta to represent San Marino in Malmö | url = http://www.esctoday.com/43598/valentina-monetta-to-represent-san-marino-in-malmo/ | dátum vydania = 30.01.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 32 || [[Súbor:EuroEslovenia.svg|25px]] [[Slovinsko]] || Hannah Manciniová || Straight Into Love || Priamo do lásky || <small>h: Hannah Mancini & Gregor Zemljić & Erik Margan & Matija Rodić</small><br /><small>t: Hannah Mancini & Marko Primuzak</small> || [[Angličtina|anglicky]] || interný výber vysielateľa<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay (Sergio) | odkaz na autora = | titul = Slovenia opts for internal selection | url = http://www.esctoday.com/42900/slovenia-opts-for-internal-selection/ | dátum vydania = 23.01.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vranis | meno = Michalis | odkaz na autora = | titul = Slovenia: Hannah Mancini to Malmö | url = http://www.esctoday.com/43899/slovenia-hannah-to-malmo/ | dátum vydania = 01.02.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 33 || [[Súbor:EuroUnitedKingdom2015.svg|25px]] [[Spojené kráľovstvo]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = United Kingdom: BBC Going Back to National Final |url = http://www.escflashmalta.com/index.php/music-news/international-music-news/item/2032-united-kingdom-bbc-going-back-to-national-final |dátum vydania = |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 9.7.2012 |vydavateľ = ESCFlashMalta.com |miesto = |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20150402221003/http://www.escflashmalta.com/index.php/music-news/international-music-news/item/2032-united-kingdom-bbc-going-back-to-national-final |dátum archivácie = 2015-04-02 }}</ref> || [[Bonnie Tyler]] || Believe In Me || Uver mi || <small>h/t: Desmond Child & Lauren Christyová & Christopher Braide</small><br /><small> || [[Angličtina|anglicky]] || interný výber vysielateľa<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Roxburgh | meno = Gordon | odkaz na autora = | titul = Bonnie Tyler to represent United Kingdom | url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=bonnie_tyler_to_represent_united_kingdom | dátum vydania = 7.3.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 9.3.2013 | vydavateľ = www.eurovision.tv | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 34 || [[Súbor:EuroSrbija.svg|25px]] [[Srbsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay | odkaz na autora = | titul = Serbia confirms participation in Malmö | url = http://www.esctoday.com/?p=38632 | dátum vydania = 14.11.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.11.2012 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> || Moje 3 || Ljubav je svuda || Láska je všade || <small>h: Saša Milošević Mare</small><br /><small>t: Marina Tucakovićová</small> || [[Srbčina|srbsky]] || víťaz národného kola „''Beosong 2013''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Randjelović | meno = Denis | odkaz na autora = | titul = Serbia sends Moje 3 to Eurovision | url = http://www.esctoday.com/47294/serbiamoje3-to-malmo/ | dátum vydania = 03.03.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 35 || [[Súbor:EuroEspaña.svg|25px]] [[Španielsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = TVE no se plantea abandonar el Festival de Eurovisión |url = http://www.vanitatis.com/cine-tv/2012/05/16/tve-no-se-plantea-abandonar-el-festival-de-eurovision-18836/ |dátum vydania = |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 16.5.2012 |vydavateľ = Vanitatis.com |miesto = |jazyk = španielsky |url archívu = https://web.archive.org/web/20120720193819/http://www.vanitatis.com/cine%2Dtv/2012/05/16/tve%2Dno%2Dse%2Dplantea%2Dabandonar%2Del%2Dfestival%2Dde%2Deurovision%2D18836/ |dátum archivácie = 2012-07-20 }}</ref> || El Sueño De Morfeo || Contigo Hasta El Final (With You Until The End) || S tebou až do konca || <small>h/t: Raquel del Rosariová & David Feito & Juan Suárez</small> || [[Španielsko|španielsky]] || interný výber vysielateľa; pieseň zvolená divákmi a porotou<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay (Sergio) | odkaz na autora = | titul = El Sueño de Morfeo to represent Spain in Malmö | url = http://www.esctoday.com/40138/el-sueno-de-morfeo-to-represent-spain-in-malmo/ | dátum vydania = 17.12.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay (Sergio) | odkaz na autora = | titul = Results: Spanish song for Malmö selected- Contigo hasta el final | url = http://www.esctoday.com/46562/results-spanish-song-for-malmo-selected-contigo-hasta-el-final/ | dátum vydania = 26.02.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 36 || [[Súbor:EuroSuiza.svg|25px]] [[Švajčiarsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Das sagen Musik-Promis zum Baku-Aus |url = http://www.20min.ch/entertainment/dossier/eurovision/story/25696018 |dátum vydania = |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 23.5.2012 |vydavateľ = 20min.ch |miesto = |jazyk = nemecky |url archívu = https://web.archive.org/web/20120531200203/http://www.20min.ch/entertainment/dossier/eurovision/story/25696018 |dátum archivácie = 2012-05-31 }}</ref> || Takasa || You And Me || Ty a ja || <small>h/t: Georg Schlunegger & Roman Camenzind & Fred Herrmann</small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''Die Grosse Entscheidungsshow''“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Repo | meno = Juha | odkaz na autora = | titul = Switzerland has chosen for Malmö: It is Heilsarmee | url = http://www.esctoday.com/46562/results-spanish-song-for-malmo-selected-contigo-hasta-el-final/ | dátum vydania = 15.12.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref><br /><small>Skupina musela kvôli pravidlám súťaže zmeniť názov (pôvodne „Heilsarmee“ - „Armáda spásy“).</small><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay (Sergio) | odkaz na autora = | titul = Heilsarmee to change name for Malmö | url = http://www.esctoday.com/43057/heilsarmee-to-change-name-for-malmo/ | dátum vydania = 24.01.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 37 || [[Súbor:EuroSuecia.svg|25px]] '''[[Švédsko]]'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Švédsko již spřádá plány na Eurovizi 2013 |url = http://escportal.cz/svedsko-jiz-sprada-plany-na-eurovizi-2013/ |dátum vydania = |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 26.3.2012 |vydavateľ = escportal.cz |miesto = |jazyk = česky }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> "Hostiteľ" || Robin Stjernberg || You || Ty || <small>h/t: Robin Stjernberg & Joy Deb & Linnea Debová & Joakim Harestad Haukaas</small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''Melodifestivalen 2013''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Escudero | meno = Victor M. | odkaz na autora = | titul = Robin Stjernberg wins Melodifestivalen 2013 | url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=robin_stjernberg_wins_melodifestivalen_2013 | dátum vydania = 9.3.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 4.5.2013 | vydavateľ = www.eurovision.tv | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 38 || [[Súbor:EuroItalia.svg|25px]] [[Taliansko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Italy confirms participation in Sweden | url = http://www.esctoday.com/?p=38132 | dátum vydania = 23.10.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.11.2012 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> || Marco Mengoni || L' Essenziale || To podstatné || <small>h: Francesco De Benedittis & Roberto Casalino & Marco Mengoni</small><br /><small>t: Roberto Casalino</small> || [[Taliančina|taliansky]] || víťaz národného kola „''Festival di Sanremo 2013''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Escudero | meno = Victor M. | odkaz na autora = | titul = Italy to perform Sanremo winner in Eurovision | url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=italy_to_perform_sanremo_winner_in_eurovision | dátum vydania = 18.3.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 4.5.2013 | vydavateľ = www.eurovision.tv | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |- | 39 || [[Súbor:EuroUcrania.svg|25px]] [[Ukrajina]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ukrainian final moved to 23 December | url = http://www.esctoday.com/?p=39003 | dátum vydania = 16.11.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.11.2012 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> || Zlata Ognevičová || Gravity || Príťažlivosť || <small>h: Michail Nekrasov</small><br /><small>t: Karen Kavalerjan</small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''Evrobačennja''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Україну на "Євробаченні – 2013" представить Злата Огнєвіч! | url = http://1tv.com.ua/uk/eurovision/2013/song/news/290 | dátum vydania = 23.12.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 26.12.2012 | vydavateľ = www.1tv.com.ua | miesto = Kijev | jazyk = ukrajinsky, rusky }}</ref> |} === Niekoľkonásobní reprezentanti === Eurovision Song Contest 2013 sa zúčastnilo aj niekoľko interpretov, ktorí sa tejto súťaže zúčastnili už v minulosti. Išlo o týchto účastníkov: {| class="wikitable" |- ! Interpret !! Krajina !! Predchádzajúca účasť v súťaži !! Umiestnenie pri predchádzajúcej účasti !! Poznámka |- | Valentina Monettová || [[Súbor:EuroSan Marino.svg|25px]] [[San Maríno]] || [[Eurovision Song Contest 2012|2012]] || 14. miesto v semifinále || |- | Jelica Todorovová & Stojan Jankulov || [[Súbor:EuroBulgaria.svg|25px]] [[Bulharsko]] || [[Eurovision Song Contest 2007|2007]] || 5. miesto vo finále || |- | Gor Sudžjan (člen skupiny Dorians) || [[Súbor:EuroArmenia.svg|25px]] [[Arménsko]] || [[Eurovision Song Contest 2010|2010]] || - || <small>zúčastnil sa súťaže ako <br />back-vokalista arménskej speváčky Evy Rivas</small> |- | Aliona Moon || [[Súbor:EuroMoldavia.svg|25px]] [[Moldavsko]] || [[Eurovision Song Contest 2012|2012]] || - || <small>zúčastnila sa súťaže ako <br />back-vokalistka moldavského speváka Pašu Parfenyho</small> |} == Slovensko na ESC 2013 == Zvažovanie účasti Slovenska bolo aj v roku [[2012]] sprevádzané mnohými špekuláciami. Novozvolený riaditeľ [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] [[Václav Mika]] sa nechal viackrát počuť, že Eurovíziu vníma ako atraktívny projekt a účasť napriek finančnej náročnosti zvážia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay | odkaz na autora = | titul = Slovakia most likely to be in Malmo! | url = http://www.esctoday.com/37273/slovakia-most-likely-to-be-in-malmo/ | dátum vydania = 13.09.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.12.2012 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> Začiatkom decembra [[2012]] však [[Slovenská televízia]] oficiálne oznámila, že Slovensko sa súťaže v tomto ročníku nezúčastní.<ref name=RTVS/> Dôvodom neúčasti bola zlá finančná situácia televízie. === Ostatné krajiny === {{Bez zdroja}} * [[Súbor:EuroLiechtenstein.svg|25px]][[Lichtenštajnsko]] - V e-maili pre eurovisiontimes povedal vedúci [[1FLTV]] Peter Kölbel, že kvôli nedostatku financií zo štátneho rozpočtu nebude účasť možná do roku 2013. [[1FLTV]] sa snaží vstúpiť do [[Európska vysielacia únia|Európskej vysielacej unie; EBU]], avšak do roku 2010 vláda nezvýšila rozpočet televízie. Vláda v apríli 2012 schválila financovanie takže krajina má dobrú šancu vstupiť do EBU a zúčastniť sa [[Eurovision Song Contest]]. == Priebeh súťaže == Medzinárodná súťaž bola už tradične rozdelená na 2 semifinálové kolá a finále (tzv. „Veľké finále“, {{v jazyku|eng|''Grand Final''}}). Na rozdiel od predchádzajúcich ročníkov moderovala všetky tri súťažné večery jediná moderátorka - Petra Medeová. === Semifinále === ==== 1. semifinále ==== [[Súbor:ESC2013 semi final 1 opening act 08.jpg|náhľad|[[Loreen]] s deťmi počas úvodnej piesne „''Euphoria''“ v 1. semifinále]] Prvé semifinále sa konalo v utorok [[14. máj]]a [[2013]] a vystupovalo v ňom 16 krajín. Do finále postúpilo 10 súťažiacich s najvyšším počtom získaných hlasov. Hlasovať mohli okrem zúčastnených krajín aj 3 zo šiestich priamych kvalifikantov do finále súťaže ([[Spojené kráľovstvo]], [[Švédsko]] a [[Taliansko]]). Úvodným číslom ({{v jazyku|eng|''opening act''}}) semifinálového večera bola úprava minuloročnej víťaznej piesne „''Euphoria''“, ktorú spievalo 68 školákov z hostiteľského regiónu. Okrem spevu text piesne tlmočili do [[posunková reč|posunkovej reči]]. V závere sa k nim pridala aj pôvodná interpretka skladby, víťazka súťaže z roku [[Eurovision Song Contest 2012|2012]], [[Loreen]]. Po doznení všetkých súťažných skladieb bolo spustené pätnásťminútové hlasovanie. Počas hlasovania moderátorka urobila niekoľko krátkych rozhovorov so súťažiacimi v zákulisí, v tzv. greenroom-e. Po ukončení hlasovania nasledovalo „prestávkové“ číslo ({{v jazyku|eng|''interval act''}}), počas ktorého sa sčitovali hlasy z jednotlivých krajín. Bola ním svetelno-hudobno-tanečná šou „Northern Light“, ktorej námetom bol prírodný úkaz typický pre [[Škandinávia|škandinávske krajiny]] - [[polárna žiara]]. Autorom predstavenia boli [[Švédsko|švédsky]] [[hudobný producent]] a skladateľ Andreas Kleerup a [[Švédsko|švédsky]] choreograf Fredrik Rydman.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Escudero | meno = Victor M. | odkaz na autora = | titul = Northern Lights to lit Semi-Final One | url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=northern_lights_to_lit_semi-final_one | dátum vydania = 15.05.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 19.05.2013 | vydavateľ = eurovision.tv | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> Účastníci 1. semifinále aj s ich výsledným umiestnením a získanými bodmi sú uvedení v nasledujúcej tabuľke: {| class="wikitable sortable" |- ! Číslo !! Krajina !! Jazyk !! Interpret !! Pieseň !! Slovenský preklad !! Miesto !! Body |- |- bgcolor="FF6347" | 1 | [[Súbor:EuroAustria.svg|25px]] [[Rakúsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Natália Kellyová | Shine | Žiar | 14 | 27 |- | 2 | [[Súbor:EuroEstonia.svg|25px]] [[Estónsko]] | [[Estónčina|estónsky]] | Birgit Õigemeelová | Et uus saaks alguse | Nový začiatok | 10 | 52 |- |- bgcolor="FF6347" | 3 | [[Súbor:EuroEslovenia.svg|25px]] [[Slovinsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Hannah Manciniová | Straight Into Love | Priamo do lásky | 16 | 8 |- |- bgcolor="FF6347" | 4 | [[Súbor:EuroCroacia.svg|25px]] [[Chorvátsko]] | [[Chorvátčina|chorvátsky]] | Klapa s mora | Mižerja | Smútok | 13 | 38 |- |- bgcolor="gold" | 5 | [[Súbor:EuroDinamarca.svg|25px]] [[Dánsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Emmelie de Forestová | Only Teardrops | Iba slzy | 1 | 167 |- | 6 | [[Súbor:EuroRusia.svg|25px]] [[Rusko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Dina Garipovová | What If | Čo ak | 2 | 156 |- | 7 | [[Súbor:EuroUcrania.svg|25px]] [[Ukrajina]] | [[Angličtina|anglicky]] | Zlata Ognevičová | Gravity | Príťažlivosť | 3 | 140 |- | 8 | [[Súbor:EuroPaíses Bajos.svg|25px]] [[Holandsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Anouk | Birds | Vtáci | 6 | 75 |- |- bgcolor="FF6347" | 9 | [[Súbor:EuroMontenegro.svg|25px]] [[Čierna Hora]] | [[Čiernohorčina|čiernohorsky]] | Who See & Nina Žižićová | Igranka | Párty | 12 | 41 |- | 10 | [[Súbor:EuroLituania.svg|25px]] [[Litva]] | [[Angličtina|anglicky]] | Andrius Pojavis | Something | Niečo | 9 | 53 |- | 11 | [[Súbor:EuroBielorrusia.svg|25px]] [[Bielorusko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Aľona Lanská | Solayoh | Solayoh | 7 | 64 |- | 12 | [[Súbor:EuroMoldavia.svg|25px]] [[Moldavsko]] | [[Rumunčina|rumunsky]] | Aliona Moon | O mie | Tisíc | 4 | 95 |- | 13 | [[Súbor:EuroIrlanda.svg|25px]] [[Írsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Ryan Dolan | Only Love Survives | Len láska prežije | 8 | 54 |- |- bgcolor="FF6347" | 14 | [[Súbor:EuroChipre.svg|25px]] [[Cyprus]] | [[Novogréčtina|grécky]] | Despina Olympiouová | An Me Thimasai | Ak si ma zapamätáš | 15 | 11 |- | 15 | [[Súbor:EuroBélgica.svg|25px]] [[Belgicko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Roberto Bellarosa | Love Kills | Láska zabíja | 5 | 75 |- |- bgcolor="FF6347" | 16 | [[Súbor:EuroSrbija.svg|25px]] [[Srbsko]] | [[Srbčina|srbsky]] | Moje 3 | Ljubav je svuda | Láska je všade | 11 | 46 |} ==== 2. semifinále ==== [[Súbor:ESC2013 semi final 2 opening act 01.jpg|náhľad|Vystúpenie tanečnej skupiny „Urban Orchestra“ na začiatku 2. semifinále súťaže]] [[Súbor:ESC2013 semi final 2 opening act 03.jpg|náhľad|Zmena pódia počas druhej polovice vystúpenia „Urban Orchestra“]] Druhé semifinále sa konalo vo štvrtok [[16. máj]]a [[2013]] a vystupovalo v ňom 17 krajín. Moderátorkou večera bola opäť Petra Medeová. Do finále postúpilo 10 súťažiacich s najvyšším počtom získaných hlasov. Okrem zúčastnených krajín hlasovali aj 3 zo šiestich priamych kvalifikantov do finále súťaže ([[Francúzsko]], [[Nemecko]] a [[Španielsko]]). Úlohou úvodného čísla ({{v jazyku|eng|''opening act''}}) druhého semifinálového večera bolo pripomenúť históriu súťaže [[Eurovision Song Contest]]. Tanečníci skupiny „''Urban Orchestra''“ stvárnili hudobný orchester, ktorý v minulosti celých 42 rokov bol povinnou súčasťou súťaže.<ref name=second>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Leon | meno = Jakov | odkaz na autora = | titul = Dress Rehearsal of the Second Semi-Final! Opening act: Urban Orchestra. Interval act: Swedish pop | url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=live_report_dress_rehearsal_of_the_second_semi-final | dátum vydania = 16.05.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 19.05.2013 | vydavateľ = eurovision.tv | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> Postupne sa orchestrisko na pódiu vďaka vizuálnym efektom premenilo na moderný tablet s elektronickým digitálnym štúdiom a z členov orchestra sa stali moderní tanečníci a bikeri. Autormi choreografie vystúpenia boli Jennie Widegrenová a Fredrik Rydman. Po skončení súťažných skladieb odštartovala moderátorka pätnásťminútové hlasovanie. V priebehu hlasovania sa moderátorka rovnako ako v predchádzajúcom semifinále rozprávala s niekoľkými súťažiacimi, ale aj s víťazkou prvej súťaže z roku [[Eurovision Song Contest 1956|1956]] s [[Lys Assia|Lys Assiou]] v zákulisí, v tzv. green room-e. Po ukončení hlasovania, počas „prestávkového“ čísla ({{v jazyku|eng|''interval act''}}) vystúpili predstavitelia súčasnej švédskej populárnej hudby - spevák Darin a speváčka Agnes Carlssonová.<ref name=second/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Leon | meno = Jakov | odkaz na autora = | titul = Agnes and Darin as Interval act | url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=agnes_and_darin_as_interval_act | dátum vydania = 17.05.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 19.05.2013 | vydavateľ = eurovision.tv | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> Účastníci 2. semifinále aj s ich výsledným umiestnením a získanými bodmi sú uvedení v nasledujúcej tabuľke: {| class="wikitable sortable" |- ! Číslo !! Krajina !! Jazyk !! Interpret !! Pieseň !! Slovenský preklad !! Miesto !! Body |- |- bgcolor="FF6347" | 1 | [[Súbor:EuroLetonia.svg|25px]] [[Lotyšsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | PeR | Here We Go | Poďme na to | 17 | 13 |- |- bgcolor="FF6347" | 2 | [[Súbor:EuroSan Marino.svg|25px]] [[San Maríno]] | [[Taliančina|taliansky]] | Valentina Monettová | Crisalide (Vola) | Kukla (Leť) | 11 | 47 |- |- bgcolor="FF6347" | 3 | [[Súbor:EuroMacedonia.svg|25px]] [[Severné Macedónsko]] | [[Macedónčina|macedónsky]] &<br />[[Rómčina|rómsky]] | Esma Redžepovová & Lozano | Pred da se razdeni | Kým sa rozvidnie | 16 | 28 |- |- bgcolor="gold" | 4 | [[Súbor:EuroAzerbaiyán.svg|25px]] [[Azerbajdžan]] | [[Angličtina|anglicky]] | Farid Mammadov | Hold Me | Objím ma | 1 | 139 |- | 5 | [[Súbor:EuroFinlandia.svg|25px]] [[Fínsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Krista Siegfridsová | Marry Me | Ožeň sa so mnou | 9 | 64 |- | 6 | [[Súbor:EuroMalta.svg|25px]] [[Malta]] | [[Angličtina|anglicky]] | Gianluca | Tomorrow | Zajtra | 4 | 118 |- |- bgcolor="FF6347" | 7 | [[Súbor:EuroBulgaria.svg|25px]] [[Bulharsko]] | [[Bulharčina|bulharsky]] | Jelica Todorovová & Stojan Jankulov | Samo šampioni | Iba šampióni | 12 | 45 |- | 8 | [[Súbor:EuroIslandia.svg|25px]] [[Island]] | [[Islandčina|islandsky]] | Eyþór Ingi Gunnlaugsson | Ég á Líf | Mám život | 6 | 72 |- | 9 | [[Súbor:EuroGrecia.svg|25px]] [[Grécko]] | [[Novogréčtina|grécky]] & [[Angličtina|anglicky]] | Koza Mostra & Agathonas Iakovidis | Alcohol is free | Alkohol je zadarmo | 2 | 121 |- |- bgcolor="FF6347" | 10 | [[Súbor:EuroIsrael.svg|25px]] [[Izrael]] | [[Hebrejčina|hebrejsky]] | Moran Mazorová | Rak bišvilo | Len pre neho | 14 | 40 |- | 11 | [[Súbor:EuroArmenia.svg|25px]] [[Arménsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Dorians | Lonely Planet | Osamelá planéta | 7 | 69 |- | 12 | [[Súbor:EuroHungría.svg|25px]] [[Maďarsko]] | [[Maďarčina|maďarsky]] | ByeAlex | Kedvesem (Zoohacker Remix) | Milovaná | 8 | 66 |- | 13 | [[Súbor:EuroNoruega.svg|25px]] [[Nórsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Margaret Bergerová | I Feed You My Love | Nakŕmim ťa svojou láskou | 3 | 120 |- |- bgcolor="FF6347" | 14 | [[Súbor:EuroAlbania.svg|25px]] [[Albánsko]] | [[albánčina|albánsky]] | Adrian Lulgjuraj & Bledar Sejko | Identitet | Identita | 15 | 31 |- | 15 | [[Súbor:EuroGeorgia.svg|25px]] [[Gruzínsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Nodi Tatišvili & Sophie Gelovaniová | Waterfall | Vodopád | 10 | 63 |- |- bgcolor="FF6347" | 16 | [[Súbor:EuroSuiza.svg|25px]] [[Švajčiarsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Takasa | You And Me | Ty a ja | 13 | 41 |- | 17 | [[Súbor:EuroRumania.svg|25px]] [[Rumunsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Cezar | It's My Life | To je môj život | 5 | 83 |} === Finále === Finále súťaže sa konalo v sobotu [[19. máj]]a [[2013]] a zúčastnilo sa ho 26 krajín - po 10 postupujúcich z prvého a druhého semifinále, ako aj priami kvalifikanti (tzv. "Veľká päťka" - [[Francúzsko]], [[Nemecko]], [[Spojené kráľovstvo]], [[Španielsko]], [[Taliansko]] a víťaz predchádzajúceho ročníka súťaže - [[Švédsko]]). Súťažný večer opäť moderovala Petra Medeová. Spolumoderátorom pri vstupoch zo zákulisia (z tzv. green room-u), kde sa pohyboval medzi súťažiacimi, bol Eric Saade, ktorý v minulosti sám súťažil v tejto súťaži (reprezentoval Švédsko na [[Eurovision Song Contest 2011]]). Úvodným číslom večera bolo predstavenie novej hymny „''We Write The Story''“, ktorú zložili dvaja mužskí členovia legendárnej skupiny [[ABBA (hudobná skupina)|ABBA]] [[Björn Ulvaeus]] a [[Benny Andersson]] v spolupráci s najpopulárnejším [[Švédsko|švédskym]] DJ-om ''Avicii''.<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Roxburgh | meno = Gordon | odkaz na autora = | titul = Dress Rehearsal for the Final! | url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=starting_shortly_dress_rehearsal_for_the_final | dátum vydania = 17.05.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 19.05.2013 | vydavateľ = eurovision.tv | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> Počas spevu zmiešaného zboru vstúpili na súťažné pódium všetci finalisti v sprievode [[vlajkonosič]]ov. Po odprezentovaní všetkých súťažných piesní moderátorka odštartovala hlasovanie. V rámci prestávky počas zratúvania hlasov zaspievala víťazka [[Eurovision Song Contest 2012|minuloročného]] ročníka súťaže [[Loreen]] zmes svojich najznámejších piesní. Nasledovalo humorne ladené pásmo na adresu domácich Švédov a ich života, v ktorom si zaspievala aj samotná moderátorka Petra Medeová. Posledným vystúpením pred vyhlasovaním výsledkov bola pieseň skupiny ABBA „''The Winner Takes It All''“ v romantickej úprave, ktorú zaspievala [[Švédsko|švédska]] speváčka Sarah Dawnová Finerová. Záverečného hlasovania sa zúčastnilo všetkých 39 krajín, ktoré sa aktuálneho ročníka súťaže zúčastnili. Výsledné poradie bolo v každej zúčastnenej krajine určené hlasovaním divákov a odbornej poroty (v pomere 50:50). Výsledky národných hlasovaní ohlasovali jednotlivé krajiny naživo prostredníctvom telemostov. Žiadna krajina nemohla hlasovať za svojho reprezentanta. Účastníci finále aj s ich výsledným umiestnením a získanými bodmi sú uvedení v nasledujúcej tabuľke: {| class="wikitable sortable" |- ! Číslo !! Krajina !! Jazyk !! Interpret !! Pieseň !! Slovenský preklad !! Miesto !! Body |- | 1 | [[Súbor:EuroFrancia (1794-1815, 1830-1974).svg|25px]] [[Francúzsko]] | [[Francúzština|francúzsky]] | Amandine Bourgeoisová | L'enfer et moi | Peklo a ja | 23 | 14 |- | 2 | [[Súbor:EuroLituania.svg|25px]] [[Litva]] | [[Angličtina|anglicky]] | Andrius Pojavis | Something | Niečo | 22 | 17 |- | 3 | [[Súbor:EuroMoldavia.svg|25px]] [[Moldavsko]] | [[Rumunčina|rumunsky]] | Aliona Moon | O mie | Tisíc | 11 | 71 |- | 4 | [[Súbor:EuroFinlandia.svg|25px]] [[Fínsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Krista Siegfridsová | Marry Me | Ožeň sa so mnou | 24 | 13 |- | 5 | [[Súbor:EuroEspaña.svg|25px]] [[Španielsko]] | [[Španielsko|španielsky]] | El Sueño De Morfeo | Contigo Hasta El Final (With You Until The End) | S tebou až do konca | 25 | 8 |- | 6 | [[Súbor:EuroBélgica.svg|25px]] [[Belgicko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Roberto Bellarosa | Love Kills | Láska zabíja | 12 | 71 |- | 7 | [[Súbor:EuroEstonia.svg|25px]] [[Estónsko]] | [[Estónčina|estónsky]] | Birgit Õigemeelová | Et uus saaks alguse | Nový začiatok | 20 | 19 |- | 8 | [[Súbor:EuroBielorrusia.svg|25px]] [[Bielorusko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Aľona Lanská | Solayoh | Solayoh | 16 | 48 |- | 9 | [[Súbor:EuroMalta.svg|25px]] [[Malta]] | [[Angličtina|anglicky]] | Gianluca | Tomorrow | Zajtra | 8 | 120 |- | 10 | [[Súbor:EuroRusia.svg|25px]] [[Rusko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Dina Garipovová | What If | Čo ak | 5 | 174 |- | 11 | [[Súbor:EuroGermany2015.svg|25px]][[Nemecko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Cascada | Glorious | Slávni | 21 | 18 |- | 12 | [[Súbor:EuroArmenia.svg|25px]] [[Arménsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Dorians | Lonely Planet | Osamelá planéta | 18 | 41 |- | 13 | [[Súbor:EuroPaíses Bajos.svg|25px]] [[Holandsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Anouk | Birds | Vtáci | 9 | 114 |- | 14 | [[Súbor:EuroRumania.svg|25px]] [[Rumunsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Cezar | It's My Life | To je môj život | 13 | 65 |- | 15 | [[Súbor:EuroUnitedKingdom2015.svg|25px]] [[Spojené kráľovstvo]] | [[Angličtina|anglicky]] | [[Bonnie Tyler]] | Believe In Me | Uver mi | 19 | 23 |- | 16 | [[Súbor:EuroSuecia.svg|25px]] [[Švédsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Robin Stjernberg | You | Ty | 14 | 62 |- | 17 | [[Súbor:EuroHungría.svg|25px]] [[Maďarsko]] | [[Maďarčina|maďarsky]] | ByeAlex | Kedvesem (Zoohacker Remix) | Milovaná | 10 | 84 |- |- bgcolor="gold" | 18 | [[Súbor:EuroDinamarca.svg|25px]] [[Dánsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Emmelie de Forestová | Only Teardrops | Iba slzy | 1 | 281 |- | 19 | [[Súbor:EuroIslandia.svg|25px]] [[Island]] | [[Islandčina|islandsky]] | Eyþór Ingi Gunnlaugsson | Ég á Líf | Mám život | 17 | 47 |- |- bgcolor="silver" | 20 | [[Súbor:EuroAzerbaiyán.svg|25px]] [[Azerbajdžan]] | [[Angličtina|anglicky]] | Farid Mammadov | Hold Me | Objím ma | 2 | 234 |- | 21 | [[Súbor:EuroGrecia.svg|25px]] [[Grécko]] | [[Novogréčtina|grécky]] & [[Angličtina|anglicky]] | Koza Mostra & Agathonas Iakovidis | Alcohol is free | Alkohol je zadarmo | 6 | 152 |- |- bgcolor="CC9966" | 22 | [[Súbor:EuroUcrania.svg|25px]] [[Ukrajina]] | [[Angličtina|anglicky]] | Zlata Ognevičová | Gravity | Príťažlivosť | 3 | 214 |- | 23 | [[Súbor:EuroItalia.svg|25px]] [[Taliansko]] | [[Taliančina|taliansky]] | Marco Mengoni | L' Essenziale | To podstatné | 7 | 126 |- | 24 | [[Súbor:EuroNoruega.svg|25px]] [[Nórsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Margaret Bergerová | I Feed You My Love | Nakŕmim ťa svojou láskou | 4 | 191 |- | 25 | [[Súbor:EuroGeorgia.svg|25px]] [[Gruzínsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Nodi Tatišvili & Sophie Gelovaniová | Waterfall | Vodopád | 15 | 50 |- | 26 | [[Súbor:EuroIrlanda.svg|25px]] [[Írsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Ryan Dolan | Only Love Survives | Len láska prežije | 26 | 5 |} == Referencie == {{Referencie|2}} == Iné projekty == {{projekt|commonscat=Eurovision Song Contest 2013}} {{Eurovision Song Contest}} [[Kategória:Veľká cena Eurovízie|2013]] [[Kategória:2013 vo Švédsku]] [[Kategória:Kultúra v Malmö]] trxb1l7uo49d2bucb0j30rlb14m05ms 0 389332 8212890 8080730 2026-05-12T19:49:19Z Jetam2 30982 kat, zar 8212890 wikitext text/x-wiki {{Infobox Eurovision | name = Eurovision Song Contest 1957 | theme = | image = [[Súbor:ESC1957 logo.svg|250px]] | final = [[3. marec]] [[1957]] | presenters = Anaid Iplicjian | host = [[Súbor:EuroGermany2015.svg|25px]] [[HR]]/[[ARD]] | venue = [[Großer Sendesaal des hessischen Rundfunks]]<br />[[Frankfurt nad Mohanom]], [[Západné Nemecko (1949-1990)|Západné Nemecko]] | winner = [[Súbor:EuroPaíses Bajos.svg|25px]] [[Holandsko]] 1. výhra<br /> "Net als toen" | vote = Každá krajina mala 10 porotcov. Každý odovzdal jeden bod jeho obľúbenej piesni. | entries = 10 | svk = - | debut = [[Súbor:EuroDinamarca.svg|25px]][[Dánsko]]<br />[[Súbor:EuroAustria.svg|25px]][[Rakúsko]]<br />[[Súbor:EuroUnitedKingdom2015.svg|25px]][[Veľká Británia]] | return = - | withdraw = - | null = - | interval = - | opening = - | con = Eurovision Song Contest | pre = [[Lugano]][[Súbor:EuroSuiza.svg|25px]] [[Eurovision Song Contest 1956|◄1956]] | nex = [[Hilversum]][[Súbor:EuroPaíses Bajos.svg|25px]] [[Eurovision Song Contest 1958|1958►]] }} '''Eurovision Song Contest 1957''' bola druhá súťaž zo série [[Eurovision Song Contest]], ktorá sa konala vo [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurte]] v [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západnom Nemecku]]. Oproti minulému roku narástol záujem televíznych divákov, avšak stále počtom prevažovali rozhlasoví poslucháči. V tom čase ešte neplatilo pravidlo, že víťazná krajina organizuje súťaž nesledujúci rok, preto dostalo možnosť usporiadať súťaž v predchádzajúcom ročníku druhé Nemecko. Tento rok bol prvý, v ktorom bolo známe umiestnenie všetkých krajín. Pieseň z Talianska trvala 5:09 minút, pieseň zo Spojeného Kráľovstva 1:52. == Účastníci == [[Súbor:ESC 1957 Map.svg|thumb|300px|Mapa účastníkov]] Oproti minulému roku narástol počet krajín o [[Dánsko]], [[Rakúsko]] a [[Veľká Británia|Veľkú Britániu]]. Počet piesní však klesol zo 14 na 10. {| class="wikitable" |- ! Číslo !! Krajina !! Jazyk !! Interpret !! Pieseň !! Slovensky preklad !! Miesto !! Počet bodov |- | 01 || {{Minivlajka|Belgicko|w}}|| [[Holandčina|Holandsky]] || Bobbejaan Schoepen || "Straatdeuntje" || Melódia ulice || 8 || 5 |- | 02 || {{Minivlajka|Luxembursko|w}}|| [[Francúzština|Francúzsky]] || Danièle Dupré || "Amours mortes (tant de peine)" || Mŕtve lásky (veľa smútku) || 4 || 8 |- | 03 || {{Minivlajka|Veľká Británia|w}}|| [[Angličtina|Anglicky]] || Patricia Bredin || "All" || Všetko || 7 || 6 |- | 04 || {{Minivlajka|Taliansko|w}}|| [[Taliančina|Taliansky]] || Nunzio Gallo || "Corde della mia chitarra" || Struny mojej gitary || 6 || 7 |- bgcolor="red" | 05 || {{Minivlajka|Rakúsko|w}}|| [[Nemčina|Nemecky]] || Bob Martin || "Wohin, kleines Pony?" || Kde, malý poník? || 10 || 3 |- bgcolor="gold" | 06 || {{Minivlajka|Holandsko|w}}|| [[Holandčina|Holandsky]] || Corry Brokken || "Net als toen" || Ako vtedy || 1 || 31 |- | 07 || {{Minivlajka|Západné Nemecko|w}}|| [[Nemčina|Nemecky]] || Margot Hielscher || "Telefon, Telefon" || Telefón, telefón || 4 || 8 |- bgcolor="silver" | 08 || {{Minivlajka|Francúzsko|w}}|| [[Francúzština|Francúzsky]] || Paule Desjardins || "La belle amour" || Krásna láska || 2 || 17 |- bgcolor="CC9966" | 09 || {{Minivlajka|Dánsko|w}}|| [[Dánčina|Dánsky]] || Birthe Wilke & Gustav Winckler || "Skibet skal sejle i nat" || Loď odpláva dnes v noci || 3 || 10 |- | 10 || {{Minivlajka|Švajčiarsko|w}}|| [[Francúzština|Francúzsky]] || [[Lys Assia]]|| "L'enfant que j'étais" || Dieťa ktoré som bola || 8 || 5 |} == Návraty == Títo interpreti sa vrátili po predchádzajúcej účasti aj do tohto ročníka. {| class="wikitable" |- ! Interpret !! Krajina !! Minulé účasti !! Umiestnenie na minulej účasti !! Umiestnenie |- | [[Corry Brokken]]|| {{Minivlajka|Holandsko|w}}|| [[Eurovision Song Contest 1956|1956]] || - || Výhra |- | [[Lys Assia]]|| {{Minivlajka|Švajčiarsko|w}}|| [[Eurovision Song Contest 1956|1956]] || Výhra || 8. miesto |} == Zdroj == {{Preklad|en|Eurovision Song Contest 1957}} {{Eurovision Song Contest}} [[Kategória:Veľká cena Eurovízie|1957]] [[Kategória:1957 v Nemecku]] [[Kategória:Kultúra vo Frankfurte nad Mohanom]] 2zi42vzxdxdhk3tx3oyphfx83tgcl3u 0 393731 8213053 7659417 2026-05-13T07:31:07Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8213053 wikitext text/x-wiki {{Infobox Automobil | nazov = Peugeot 508 | obrazok = 2011-03-04 Autosalon Genf 1316.JPG | vyrobca = [[Peugeot]] | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = 2011-súčasnosť | krajina_povodu = | predchodca = [[Peugeot 407]]<br>[[Peugeot 607]] | nasledovnik = | pribuzne = | trieda = [[stredná trieda (automobil)|stredná trieda]] | typ_karoserie = 4-dverový [[sedan]]<br>5-dverové [[kombi]] | usporiadanie = [[Automobil s motorom vpredu|Motor vpredu]], [[predný náhon]] | platforma = | motor = 1,6&nbsp;l VTI (120 koní)<br>1,6&nbsp;l THP (156 koní)<br>1,6&nbsp;l HDI (112 koní)<br>2,0&nbsp;l HDI (140 koní)<br>2,0&nbsp;l HDI (163 koní)<br>2,2&nbsp;l HDI (204 koní)<br>2,3&nbsp;l (171 koní)<br>2,0&nbsp;l (147 koní) | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka = 5-rýchlostná [[manuálna prevodovka|manuálna]]<br>6-rýchlostná manuálna<br>6-rýchlostná [[automatická prevodovka|automatická]] | razvor = 2817 mm | vyska = 1456 mm | sirka = 1853 mm | dlzka = 4792 mm | hmotnost = | kapacita_nadrze = | euroncap = 5 | rok = 2011 | podobne = [[Citroën C5]] | dizajner = }} [[Súbor:Peugeot 508 SW HDi FAP 160 Allure – Frontansicht, 28. April 2012, Düsseldorf.jpg|thumb|Peugeot 508 SW]] '''Peugeot 508''' je [[osobný automobil]] [[stredná trieda (automobil)|strednej triedy]], ktorý od roku [[2011]] vyrába francúzska automobilka [[Peugeot]]. Model 508 nahradil [[Peugeot 407]] a takisto väčší [[Peugeot 607]], pre ktorý nebol schválený priamy nástupca. Svoju platformu a väčšinu motorov zdieľa s [[Citroën C5|Citroënom C5]], pričom oba sú vyrábané spoločne v závode [[PSA Rennes Plant|Rennes Plant]]<ref name="Peugeot 508 Camouflage intégral">[http://www.automobile-magazine.fr/actualites/scoops/peugeot/peugeot_508__2 Peugeot 508 Camouflage intégral] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100330144740/http://www.automobile-magazine.fr/actualites/scoops/peugeot/peugeot_508__2 |date=2010-03-30 }} ''L'Automobile Magazine'' 21/09/2009</ref> a pre čínsky trh vo [[Wu-chan]] v [[Čína|Číne]].<ref name=AN110330>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.autonews.com/apps/pbcs.dll/article?AID=/20110330/ANE/110339999/1131#ixzz1IJ5W8wOC |titul=China will be biggest market for Peugeot 508 |dátum vydania=30. marec 2011 |autor=Bruce Gain |vydavateľ=Automotive News }}</ref> ==Technické údaje== {| |'''Technické údaje'''  | colspan="3" |'''Benzínové motory'''  | colspan="5" |'''Naftové motory'''  |- |Motor  |1.6 VTi |1.6 THP |1.6 THP |1.6 HDi  |1.6 HDi  |2.0 HDi  |2.0 HDi  |2.2 HDi  |- |Objem |1.598  |1.598  |1.598  |1.560  |1.560  |1.997  |1.997  |2.179  |- |Výkon (k)  |120/6.000 |156/6.000  |156/6.000  |112/3.600  |112/3.600  |140/4.000  |163/3.750  |204/3.500  |- |Krútiaci moment  |160/4.250 |240/ 1.400-4.000 |240/ 1.400-4.000  |240-254/ 1.750  |270-285/ 1.750 |320-340/ 2.000 |340/ 2.000-3.000  |450/ 2.000-2.750  |- |Prevodovka  |Robot.  |Man.  |Man.  |Man.  |Robot.  |Man.  |Autom.  |Autom.  |- |Maximálna rýchlosť |203  |224  |220  |x  |x  |210  |225  |234  |- |Zrýchlenie 0-100 km/h |11.5  |8.6  |9.2  |11.3  |11.9  |9.8  |9.2  |8.2  |- |Zrýchlenie 80-120 km/h |8.9  |10.1  |6.1  |9.0  |8.4  |9.3  |6.6  |5.6  |- |Priemerná spotreba |6.2  |6.7  |7.1  |4.8  |4.4  |4.8  |5.7  |5.7  |- |Objem palivovej nádrže |72   |72  |72  |72  |72  |72  |72  |72  |} {| class=wikitable style="font-size:90%;width:75%" |+ ! Verzia ! Motor: ! Systém vstrekovania: ! Vŕtanie × zdvih: ! Max. výkon: ! Max. [[krútiaci moment]] ! 0-100 km/h: ! V-max: ! Priemerná spotreba paliva na 100 km: |- !colspan="9" align=center|'''Benzínové motory:''' |- ! '''1,6 VTI 120'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=219857|titul=2010 Peugeot 508 VTi 120 technical specifications|dátum prístupu=2010-03-13|vydavateľ=carfolio.com}}</ref> | [[R4 (motor)|R4]] 1,6 l (1598&nbsp;cm³), [[DOHC]] | [[vstrekovanie paliva|vstrekovanie]] | 77,00 mm × 85,80 mm | 120 [[konská sila|koní]] (88 [[kilowatt|kW]]) pri 6000 ot/min | 160 [[newtonmeter|Nm]] pri 4250 ot/min | 11,5 s | 203 km/h | 6,2 l |- ! '''1,6 THP 155'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=219868|titul=2010 Peugeot 508 SW THP 156 technical specifications|język=en|dátum prístupu=2010-03-13|vydavateľ=carfolio.com}}</ref> | [[R4 (motor)|R4]] 1,6 l (1598&nbsp;cm³), [[DOHC]], turbo | [[vstrekovanie paliva|vstrekovanie]] | 77,00 mm × 85,80 mm | 156 [[konská sila|koní]] (115 [[kilowatt|kW]]) pri 6000 ot/min | 240 [[newtonmeter|Nm]] pri 4250 ot/min | 8,8 s | 218 km/h | 6,8 l |- ! '''1,6 THP 155<br />[[Automatická prevodovka|Aut.]]''' | [[R4 (motor)|R4]] 1,6 l (1598&nbsp;cm³), [[DOHC]], turbo | [[vstrekovanie paliva|vstrekovanie]] | 77,00 mm × 85,80 mm | 156 [[konská sila|koní]] (115 [[kilowatt|kW]]) pri 6000 ot/min | 240 [[newtonmeter|Nm]] pri 4250 ot/min | 9,3 s | 220 km/h | 7,1 l |- !colspan="9" align=center|'''Naftové motory:''' |- ! '''1,6 HDi FAP 110'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=219835|titul=2010 Peugeot 508 1.6 HDi FAP 112 technical specifications|dátum prístupu=2010-03-13|vydavateľ=carfolio.com}}</ref> | [[R4 (motor)|R4]] 1,6 l (1560&nbsp;cm³), [[DOHC]], [[turbodúchadlo|turbo]] | [[common rail]] | 75,00 mm × 88,30 mm | 112 [[konská sila|koní]] (82 [[kilowatt|kW]]) pri 3600 ot/min | 254 [[newtonmeter|Nm]] pri 1500-3000 ot/min | 11,3 s | 188 km/h | 4,8 l |- ! '''1,6 e-HDi FAP 110''' | [[R4 (motor)|R4]] 1,6 l (1560 cm³), [[DOHC]], [[turbodúchadlo|turbo]] | [[common rail]] | 75,00 mm × 88,30 mm | 112 [[konská sila|koní]] (82 [[kilowatt|kW]]) pri 3600 ot/min | 270 [[newtonmeter|Nm]] pri 1750 ot/min | 11,9 s | 197 km/h | 4,4 l |- ! '''2,0 HDi FAP 140'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=219802|titul=2010 Peugeot 508 2.0 HDI FAP 140 technical specifications|dátum prístupu=2010-03-13|vydavateľ=carfolio.com}}</ref> | [[R4 (motor)|R4]] 2,0 l (1997&nbsp;cm³), [[DOHC]], [[turbodúchadlo|turbo]] | [[common rail]] | 85,00 mm × 88,00 mm | 140 [[konská sila|koní]] (103 [[kilowatt|kW]]) pri 4000 ot/min | 340 [[newtonmeter|Nm]] pri 2000 ot/min | 9,8 s | 210 km/h | 4,8 l |- ! '''2,0 HDi FAP 160<br />[[Automatická prevodovka|Aut.]]'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=220011|titul=2010 Peugeot 508 2.0 HDI FAP 163 technical specifications|dátum prístupu=2010-03-13|vydavateľ=carfolio.com}}</ref> | [[R4 (motor)|R4]] 2,0 l (1997&nbsp;cm³), [[DOHC]], [[turbodúchadlo|turbo]] | [[common rail]] | 85,00 mm × 88,00 mm | 163 [[konská sila|koní]] (120 [[kilowatt|kW]]) pri 3750 ot/min | 340 [[newtonmeter|Nm]] pri 2000-3000 ot/min | 9,2 s | 223 km/h | 5,7 l |- ! '''2,2 HDi FAP 200<br />[[Automatická prevodovka|Aut.]]'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=219989|titul=2010 Peugeot 508 2.2 HDI FAP 204 technical specifications|dátum prístupu=2010-03-13|vydavateľ=carfolio.com}}</ref> | [[R4 (motor)|R4]] 2,2 l (2179&nbsp;cm³), [[DOHC]], [[turbodúchadlo|turbo]] | [[common rail]] | 85,00 mm × 96,00 mm | 204 [[konská sila|koní]] (150 [[kilowatt|kW]]) pri 3500 ot/min | 450 [[newtonmeter|Nm]] pri 2000-2750 ot/min | 8,2 s | 232 km/h | 5,7 l |} ==508 RXH== Na [[Frankfurtský autosalón|Frankfurtskom autosalóne]] 2011 odhalil Peugeot [[Hybridný pohon|hybridný elektrický]] [[crossover (typ automobilu)|crossover]] vo verzii kombi 508. Pohonná jednotka [[PSA HYbrid4|HYbrid4]] kombinuje 120 kW 2,0-litrový HDi FAP dieselový motor s 28 kW elektromotorom pre nižšiu spotrebu paliva na 4,2 l/100 km. ==Referencie== {{reflist}} ==Iné projekty== {{Projekt|commons=Category:Peugeot 508}} ==Externé odkazy== * [http://www.peugeot.co.uk/vehicles/peugeot-car-range/peugeot-508/ Oficiálna britská webstránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110203000813/http://www.peugeot.co.uk/vehicles/peugeot-car-range/peugeot-508/ |date=2011-02-03 }} * [http://www.euroncap.com/files/433_datasheet.pdf EuroNCAP test] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121114175859/http://www.euroncap.com/files/433_datasheet.pdf |date=2012-11-14 }} ==Zdroj== {{Preklad|en|Peugeot 508|508940464}} {{Peugeot}} [[Kategória:Automobily Peugeot|508]] [[Kategória:Automobily strednej triedy]] [[Kategória:Automobily s predným náhonom]] [[Kategória:Sedany]] [[Kategória:Kombi]] kv2ob0z4rfpjt351xn8ucvxlxm790vm 0 435741 8212933 7464148 2026-05-12T21:32:41Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8212933 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Otakar Krámský | Rodné meno = | Portrét = Otakar_Krámský_2013.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis = český automobilový pretekár | Dátum narodenia = [[1. júl]] [[1959]] | Miesto narodenia = [[Jilemnice]], [[Česko]] | Dátum úmrtia = {{duv|2015|4|25|1959|7|1}} | Miesto úmrtia = [[Rechberg]], [[Rakúsko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Národnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = }} '''Otakar Krámský''' (* [[1. júl]] [[1959]], [[Jilemnice]], [[Česko]] – † [[25. apríl]] [[2015]], [[Rechberg]], [[Rakúsko]]) bol český [[automobilový šport|automobilový pretekár]], majster Európy z rokov [[1995]], [[1997]] a [[1998]], vicemajster Európy [[1996]] a [[2002]] a druhý vicemajster Európy [[2001]] a takisto mnohonásobný majster Česka. Zomrel potom, ako jeho monopost počas tréningovej jazdy po technickej poruche vyletel z trate a čelne narazil do stromu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://sport.idnes.cz/otakar-kramsky-jizda-do-vrchu-smrt-dt2-/motorsport.aspx?c=A150425_163043_motorsport_ten|titul=Automobilový šampion Krámský zahynul při tréninku v Rakousku|vydavateľ=iDnes.cz|dátum vydania=25. apríl 2015|dátum prístupu=2015-04-29}}</ref> == Životopis == Ako žiak sa pretekársky venoval [[Bežecké lyžovanie|bežeckému lyžovaniu]]. Bol druhým v Česko-Slovensku medzi dorastencami a dostal sa aj do dorasteneckej reprezentácie. Už ako vysokoškolák (Vysoká škola strojná a textilná v [[Liberec|Liberci]]) sa kvalifikoval na univerziádu. V tom čase už ale pomaly začínal aj s automobilovým športom - [[motokros]], [[preteky automobilov do vrchu]]. Najprv jazdil na [[Škoda 742|Škode 130L]], s ktorou sa zúčastnil [[European Hill Climb Championship|Majstrovstiev Európy v pretekoch automobilov do vrchu]]. Od roku [[1989]] jazdil na [[Škoda Favorit|Škodu Favorit 136L]]. Počas sezóny 1990 začal jazdiť s [[Ford Sierra|Fordom Sierra Cosworth]] skupiny N, neskôr jazdil na monoposte Reynard 99L. == Reynard 99L == [[File:Otakar Krámský - Dobšinský kopec 2014.jpg|náhľad|Otakar Krámsky v monoposte Reynard 99L počas pretekov do vrchu Dobšinský kopec 2014]] * Model: Reynard 99 * Rok výroby: 1998 * Skupina: E2-SS * Motor: Cosworth * Zdvihový objem: 3000 cm³ * Výkon: 353 kW/480 koní * Zrýchlenie 0–100: 2,1 s / 0–200: 6,4 s * Maximálna rýchlosť: 360&nbsp;km/h == Úspechy == * 1995: Majster Európy v kategórii I na BMW M3 E30 * 1996: Vicemajster Európy v kategórii I na BMW M3 E36 * 1996: Víťaz FIA Trophy * 1997, 1998: Majster Európy v kategórii I na BMW M3 E36 * 2002: Vicemajster Európy v kategórii II na Osella-BMW PA20S * 2001–2005: Český národný majster == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [http://www.kramsky.cz Webstránka Otakara Krámskeho] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150429124212/http://www.kramsky.cz/ |date=2015-04-29 }} == Zdroj == {{Preklad|de|Otakar Krámský|98006166}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Krámský, Otakar}} [[Kategória:Českí automobiloví pretekári]] [[Kategória:Česko-slovenskí bežci na lyžiach]] nznie33ld509od0hra5kk4g5nx45pwe 0 436894 8212714 8151417 2026-05-12T13:47:33Z Dušan Kreheľ 52078 typo 8212714 wikitext text/x-wiki '''Oghamové písmo''' (iné názvy: '''ogamové písmo, ogham, ogam, keltské stromové písmo''') bolo tvarovo veľmi špecifické hláskové písmo rozšírené v 4. – 7. / 9. stor. po Kr. v Írsku (do 300 nápisov), [[Škótsko|Škótsku]] a Walese (spolu asi 60 nápisov) a na [[Man (ostrov)|ostrove Man]]. Jazykom písma bola [[staroírčina]], [[piktčina]] a neskôr aj [[latinčina]]. Názov ogam alebo ogham (– to je po novoírsky, starší tvar je ogom alebo ogum <ref>porov. aj napr. tu {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = ogum (ogom) | url = http://www.dil.ie/results-list.asp?Fuzzy=0&scount=2&searchtext=xmlid%20contains%20ogum&sortField=ID&sortDIR=65602&respage=0&resperpage=10&bhcp=1 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 6.5.2012 | vydavateľ = eDIL | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref>) je odvodený od slova [[Ogmios]], čo bol keltský boh písma, ktorému sa pripisuje vynález tohto písma. Všetkých 20 písmen písma nesie názov podľa galského názvu stromu, napr. d = dair (dub), b = beith (breza). == Pôvod == Pôvod písma je nejasný. Niektorí bádatelia usudzujú, že vzniklo z latinskej alebo gréckej abecedy. Iní ho pokladajú za prstovú abecedu podobnú posunkovej reči hluchonemých, ktorú si kňazi či druidi upravili na tajné používanie. Aj ďalší bádatelia sa nazdávajú, že išlo pôvodne o nejaké tajné písmo. Okrem toho podľa výsledkov doterajších výskumov zrejme existujú súvislosti medzi oghamomovým písmom a germánskymi runami: Väčšinou sa predpokladá, že oghamová abeceda ovplyvnila runy (H. Pedersen, C. J. Marstrander, M. Hammarstróm), iní si myslia, že runy ovplyvnili oghamovú abecedu (H. Arntz, D. Diringer) a ďalší (M. Hammarstróm a H. Shetelig) chápu vzťah oghamového písma k runám ako druh prapríbuznosti – predpokladajú pôvodnú formu oghamovej abecedy, ktorá vývin runového písma silno ovplyvnila. == Charakteristika == [[Súbor:Ogam.png|4 základné skupiny písmen oghamového písma]] Oghamové písmo sa písalo (zdola nahor) na vertikálnu resp. (zľava doprava či sprava doľava) na horizontálnu základnú líniu. Písmená sú tvorené rovnými alebo šikmými čiarami alebo skupinami čiar umiestňovanými pod alebo nad alebo pod aj nad základnú líniu. Písmen bolo pôvodne 20, možno ich rozdeliť na 4 skupiny: *Skupinu B (sem patria B, L, V, S, N) – písmená sú tvorené dlhšími čiarami napravo (resp. dole). *Skupina H (sem patria H, D, T, C, Q) – písmená sú tvorené dlhšími čiarami vľavo (resp. hore). *Skupina M (sem patria M, G, Ng, Z, R) – písmená sú tvorené dlhšími čiarami sprava doľava cez základnú líniu, a to buď kolmo alebo šikmo. *Skupina A (sem patria samohlásky) – písmená sú tvorené krátkymi čiarami kolmo cez líniu. Neskôr k štyrom skupinám pribudla piata, ktorá pozostávala z piatich značiek zložitejšieho tvaru (oblúky a pod.) na označovanie írskych dvojhlások, ale v nápisoch sa vyskytovali zriedkavo. == Materiál == Zachované nápisy sa vyskytujú na náhrobných aj pamätných kameňoch a pochádzajú zo 4. až 7. storočia. Podľa írskej tradície sa písalo aj na dreve, ale pamiatky sa nezachovali. == Zánik == Po roku 650 sa písmo už nepoužívalo, lebo bolo vytlačené írskym polounciálnym písmom odvodeným z latinky. V Škótsku sa miestami udržalo do 9. stor. a ešte v neskoršom stredoveku sa časť písmen používala, ale len na dreve. == Zdroje == {{referencie}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Krupa | meno = Viktor | odkaz na autora = Viktor Krupa | priezvisko2 = Genzor | meno2 = Jozef | odkaz na autora2 = Jozef Genzor | titul = Písma sveta | odkaz na titul = Písma sveta | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | miesto = Bratislava | rok = 1989 | vydanie = 1 | isbn = 80-215-0011-5 | počet strán = 358 | edícia = Malá moderná encyklopédia | strany = 270{{--}}271 }} * {{Citácia knihy | kapitola zborník = ogam | priezvisko = Novotný | meno = Bohuslav | odkaz na autora = | spoluautori = a kol. | titul = Encyklopédia archeológie | odkaz na titul = Encyklopédia archeológie | vydanie = 1 | vydavateľ = Obzor | miesto = Bratislava | rok = 1986 | počet strán = 1032 | strany = 634 }} [[Kategória:Písmo]] [[Kategória:Kelti]] nodd3o0alzw7w3vacospnnnek0x0154 0 440181 8213182 7759795 2026-05-13T11:41:20Z ~2026-28872-81 294747 8213182 wikitext text/x-wiki [[Obrázok:Galéria mesta Bratislavy11.jpg|right|thumb|Súsošie ''Tritón a nymfa'' ako súčasť rovnomennej fontány na nádvorí [[Mirbachov palác|Mirbachovho paláca]] v Bratislave]] '''Tritón a nymfa''' je názov dvoch bronzových súsoší rakúskeho neobarokového sochára Viktora Oskara Tilgnera v Bratislave. Bratislavský rodák Viktor Tilgner patril k významným umeleckým osobnostiam svojej doby o čom svedčí viacero zachovaných diel. K nim patria aj dve súsošia s rovnakým názvom - ''Tritón a nymfa''. Ide vlastne o kópie pôvodného súsošia, ktoré bolo Tilgnerovou prvou prácou tohto druhu. Na začiatku sedemdesiatych rokov 19. storočia absolvoval Viktor Tilgner študijný pobyt v Taliansku a pravdepodobne pod bezprostredným dojmom z cesty vytvoril v roku 1874 model fontánového súsošia v mierne nadživotnej veľkosti. Po prezentácii u širokej verejnosti sa stretlo s mimoriadne pozitívnym ohlasom. Model zaujal i samotného cisára Františka Jozefa I., ktorý ho kúpil a dal odliať do bronzu. Hotové dielo potom vystavili v novozriadenom viedenskom parku [[Volksgarten]] neďaleko cisárskej rezidencie Hofburg. Viktor Tilgner sa neskôr stal profesorom [[Akadémia umenia (Viedeň)|Akadémie umenia]] a v tejto funkcii usporiadal v roku 1883 výstavu svojich diel v rodnom meste. Po jej skončení daroval Bratislave dvadsaťjeden vystavených diel, medzi ktorými bol aj model spomínaného súsošia. Predstaviteľov mesta dielo natoľko zaujalo, že v 50-tych rokoch nasledujúceho storočia ho dali, rovnako ako vo Viedni, odliať a vystaviť na nádvorí tzv. Vodných kasární rodiacej sa [[Slovenská národná galéria|Slovenskej národnej galérie]]. Neskôr, v roku 1981 dali súsošie odliať do bronzu ešte raz. Nový odliatok použili ako ústredný prvok fontány na nádvorí [[Mirbachov palác|Mirbachovho paláca]], sídla [[Galéria mesta Bratislavy|Galérie mesta Bratislavy]]. Motívom súsošia je antický príbeh o bohovi - polorybe-poločloveku [[Tritón]]ovi, synovi boha mora [[Poseidón]]a, ako unáša morskú nymfu [[Néreovny|Néreovnu]]. Príbeh v Tilgnerovom sochárskom podaní pôsobí mimoriadnou dynamickosťou a pohybom. Predpokladá sa, že inšpiráciu pre svoje dielo našiel vo figurálnej maliarskej kompozícii [[Rakúsko|rakúskeho]] umelca [[Hans Makart|Hansa Makarta]]. <gallery> Obrázok:Slovenská národná galéria04.jpg|Súsošie na nádvorí [[Slovenská národná galéria|Slovenskej národnej galérie]] Obrázok:Viktor Tilgner-Triton und Nymphe-Volksgarten.jpg|Súsošie vo [[Viedeň|viedenskej]] [[Volksgarten]] </gallery> == Súvisiace články == * [[Zoznam fontán v Bratislave]] == Zdroje == * kol. autorov, ''Galéria mesta Bratislavy'', Tatran, Bratislava, 1990, ISBN 80-222-0234-7 * B. Bublincová, Št. Holčík, ''Bratislavské fontány'', Tatran, Bratislava, 1990, ISBN 80-222-0175-8 {{Súradnice|48.144792|17.107754|type:landmark|format=dms|display=title}} [[Kategória:Staré Mesto (Bratislava)]] [[Kategória:Fontány v Bratislave]] [[Kategória:Bronzové sochy]] 8ilmo4hvtwv68njkcucvnddpezqrw21 8213183 8213182 2026-05-13T11:43:01Z ~2026-28872-81 294747 8213183 wikitext text/x-wiki [[Obrázok:Galéria mesta Bratislavy11.jpg|right|thumb|Súsošie ''Tritón a nymfa'' ako súčasť rovnomennej fontány na nádvorí [[Mirbachov palác|Mirbachovho paláca]] v Bratislave]] '''Tritón a nymfa''' je názov dvoch bronzových súsoší rakúskeho neobarokového sochára Viktora Oskara Tilgnera v Bratislave. Bratislavský rodák Viktor Tilgner patril k významným umeleckým osobnostiam svojej doby o čom svedčí viacero zachovaných diel. K nim patria aj dve súsošia s rovnakým názvom - ''Tritón a nymfa''. Ide vlastne o kópie pôvodného súsošia, ktoré bolo Tilgnerovou prvou prácou tohto druhu. Na začiatku sedemdesiatych rokov 19. storočia absolvoval Viktor Tilgner študijný pobyt v Taliansku a pravdepodobne pod bezprostredným dojmom z cesty vytvoril v roku 1874 model fontánového súsošia v mierne nadživotnej veľkosti. Po prezentácii u širokej verejnosti sa stretlo s mimoriadne pozitívnym ohlasom. Model zaujal i samotného cisára Františka Jozefa I., ktorý ho kúpil a dal odliať do bronzu. Hotové dielo potom vystavili v novozriadenom viedenskom parku [[Volksgarten]] neďaleko cisárskej rezidencie Hofburg. Viktor Tilgner sa neskôr stal profesorom [[Akadémia umenia (Viedeň)|Akadémie umenia]] a v tejto funkcii usporiadal v roku 1883 výstavu svojich diel v rodnom meste. Po jej skončení daroval Bratislave dvadsaťjeden vystavených diel, medzi ktorými bol aj model spomínaného súsošia. Predstaviteľov mesta dielo natoľko zaujalo, že v 50-tych rokoch nasledujúceho storočia ho dali, rovnako ako vo Viedni, odliať a vystaviť na nádvorí tzv. Vodných kasární rodiacej sa [[Slovenská národná galéria|Slovenskej národnej galérie]]. Neskôr, v roku 1981 dali súsošie odliať do bronzu ešte raz. Nový odliatok použili ako ústredný prvok fontány na nádvorí [[Mirbachov palác|Mirbachovho paláca]], sídla [[Galéria mesta Bratislavy|Galérie mesta Bratislavy]]. Motívom súsošia je antický príbeh o bohovi - polorybe-poločloveku Tritónovi, synovi boha mora Poseidóna, ako unáša morskú nymfu Néreovnu. Príbeh v Tilgnerovom sochárskom podaní pôsobí mimoriadnou dynamickosťou a pohybom. Predpokladá sa, že inšpiráciu pre svoje dielo našiel vo figurálnej maliarskej kompozícii rakúskeho umelca Hansa Makarta. <gallery> Obrázok:Slovenská národná galéria04.jpg|Súsošie na nádvorí [[Slovenská národná galéria|Slovenskej národnej galérie]] Obrázok:Viktor Tilgner-Triton und Nymphe-Volksgarten.jpg|Súsošie vo [[Viedeň|viedenskej]] [[Volksgarten]] </gallery> == Súvisiace články == * [[Zoznam fontán v Bratislave]] == Zdroje == * kol. autorov, ''Galéria mesta Bratislavy'', Tatran, Bratislava, 1990, ISBN 80-222-0234-7 * B. Bublincová, Št. Holčík, ''Bratislavské fontány'', Tatran, Bratislava, 1990, ISBN 80-222-0175-8 {{Súradnice|48.144792|17.107754|type:landmark|format=dms|display=title}} [[Kategória:Staré Mesto (Bratislava)]] [[Kategória:Fontány v Bratislave]] [[Kategória:Bronzové sochy]] 636jpzzthmbeijbbxwi0cjrtr0h1mhj 8213184 8213183 2026-05-13T11:44:39Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28872-81|~2026-28872-81]] ([[User_talk:~2026-28872-81|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Bakjb 7759795 wikitext text/x-wiki [[Obrázok:Galéria mesta Bratislavy11.jpg|right|thumb|Súsošie ''Tritón a nymfa'' ako súčasť rovnomennej fontány na nádvorí [[Mirbachov palác|Mirbachovho paláca]] v Bratislave]] '''Tritón a nymfa''' je názov dvoch bronzových súsoší [[Rakúsko|rakúskeho]] [[Barok|neobarokového]] sochára [[Viktor Oskar Tilgner|Viktora Oskara Tilgnera]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Bratislavský rodák Viktor Tilgner patril k významným umeleckým osobnostiam svojej doby o čom svedčí viacero zachovaných diel. K nim patria aj dve súsošia s rovnakým názvom - ''Tritón a nymfa''. Ide vlastne o kópie pôvodného súsošia, ktoré bolo Tilgnerovou prvou prácou tohto druhu. Na začiatku sedemdesiatych rokov 19. storočia absolvoval Viktor Tilgner študijný pobyt v [[Taliansko|Taliansku]] a pravdepodobne pod bezprostredným dojmom z cesty vytvoril v roku 1874 model fontánového súsošia v mierne nadživotnej veľkosti. Po prezentácii u širokej verejnosti sa stretlo s mimoriadne pozitívnym ohlasom. Model zaujal i samotného cisára [[František Jozef I.|Františka Jozefa I.]], ktorý ho kúpil a dal odliať do bronzu. Hotové dielo potom vystavili v novozriadenom [[Viedeň|viedenskom]] parku [[Volksgarten]] neďaleko cisárskej rezidencie [[Hofburg (Viedeň)|Hofburg]]. Viktor Tilgner sa neskôr stal profesorom [[Akadémia umenia (Viedeň)|Akadémie umenia]] a v tejto funkcii usporiadal v roku 1883 výstavu svojich diel v rodnom meste. Po jej skončení daroval Bratislave dvadsaťjeden vystavených diel, medzi ktorými bol aj model spomínaného súsošia. Predstaviteľov mesta dielo natoľko zaujalo, že v 50-tych rokoch nasledujúceho storočia ho dali, rovnako ako vo Viedni, odliať a vystaviť na nádvorí tzv. Vodných kasární rodiacej sa [[Slovenská národná galéria|Slovenskej národnej galérie]]. Neskôr, v roku 1981 dali súsošie odliať do bronzu ešte raz. Nový odliatok použili ako ústredný prvok fontány na nádvorí [[Mirbachov palác|Mirbachovho paláca]], sídla [[Galéria mesta Bratislavy|Galérie mesta Bratislavy]]. Motívom súsošia je antický príbeh o bohovi - polorybe-poločloveku [[Tritón]]ovi, synovi boha mora [[Poseidón]]a, ako unáša morskú nymfu [[Néreovny|Néreovnu]]. Príbeh v Tilgnerovom sochárskom podaní pôsobí mimoriadnou dynamickosťou a pohybom. Predpokladá sa, že inšpiráciu pre svoje dielo našiel vo figurálnej maliarskej kompozícii [[Rakúsko|rakúskeho]] umelca [[Hans Makart|Hansa Makarta]]. <gallery> Obrázok:Slovenská národná galéria04.jpg|Súsošie na nádvorí [[Slovenská národná galéria|Slovenskej národnej galérie]] Obrázok:Viktor Tilgner-Triton und Nymphe-Volksgarten.jpg|Súsošie vo [[Viedeň|viedenskej]] [[Volksgarten]] </gallery> == Súvisiace články == * [[Zoznam fontán v Bratislave]] == Zdroje == * kol. autorov, ''Galéria mesta Bratislavy'', Tatran, Bratislava, 1990, ISBN 80-222-0234-7 * B. Bublincová, Št. Holčík, ''Bratislavské fontány'', Tatran, Bratislava, 1990, ISBN 80-222-0175-8 {{Súradnice|48.144792|17.107754|type:landmark|format=dms|display=title}} [[Kategória:Staré Mesto (Bratislava)]] [[Kategória:Fontány v Bratislave]] [[Kategória:Bronzové sochy]] izgp6hfcomugbe610gw9bjz8ko1c1ug 0 444619 8213169 8183800 2026-05-13T11:19:22Z ~2026-27569-78 294044 h 8213169 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Benjamin Netanjahu<br />בנימין נתניהו | Portrét = | Popis portrétu = Benjamín Netanjahu v roku 2019 <!-- premiér --> | Poradie = 9. | Úrad = [[premiér Izraela]] | Začiatok obdobia = [[29. december|29. decembra]] [[2022]] | Koniec obdobia = | Prezident = [[Jicchak Herzog]] | Predchodca = [[Ja'ir Lapid]] | Nástupca = | Začiatok obdobia2 = [[31. marec|31. marca]] [[2009]] | Koniec obdobia2 = [[13. jún|13. júna]] [[2021]] | Prezident2 = [[Šimon Peres]]<br />[[Reuven Rivlin]] | Predchodca2 = [[Ehud Olmert]] | Nástupca2 = [[Naftali Bennett]] | Začiatok obdobia3 = [[18. jún|18. júna]]a [[1996]] | Koniec obdobia3 = [[6. júl|6. júla]]a [[1999]] | viceprezident3 = | Predchodca3 = [[Šimon Peres]] | Nástupca3 = [[Ehud Barak]] | Prezident3 = [[Ezer Weizman]] <!-- minister financií --> | Poradie3 = 18., 20. a 24. | Úrad4 = [[Minister financií Izraela]] | Začiatok obdobia4 = [[28. február]]a [[2003]] | Koniec obdobia4 = [[9. august]]a [[2005]] | Predchodca4 = [[Silvan Šalom]] | Nástupca4 = [[Ehud Olmert]] | Začiatok obdobia5 = [[18. december|18. decembra]] [[1998]] | Koniec obdobia5 = [[23. február]]a [[1999]] | Predchodca5 = [[Ja'akov Ne'eman]] | Nástupca5 = [[Me'ir Šítrit]] | Začiatok obdobia6 = [[20. jún]]a [[1997]] | Koniec obdobia6 = [[9. júl]]a [[1997]] | Predchodca6 = [[Dan Meridor]] | Nástupca6 = [[Ja'akov Ne'eman]] <!-- osobné informácie --> | Dátum narodenia = {{dnv|1949|10|21}} | Miesto narodenia = [[Tel Aviv-Jafo|Tel Aviv]], [[Izrael]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[Likud]] | Kneset = [[Voľby do Knesetu 1988|12.]], [[Voľby do Knesetu 1992|13.]], [[Voľby do Knesetu 1996|14.]], [[Voľby do Knesetu 1999|15.]], [[Voľby do Knesetu 2003|16.]], [[Voľby do Knesetu 2006|17.]], [[Voľby do Knesetu 2009|18.]] | Manželka = Sára Ben-Arci (1991 – súčasnosť)<br />Fleur Cates (1981 – 1984)<br />Miriam Weizman (1976 – 1978) | Súrodenci = [[Jonatan Netanjahu]] <br />[[Ido Netanjahu]] | alma mater = [[Massachusetts Institute of Technology]] (MIT)<br />[[Harvardova univerzita|Harvard University]] | web = [http://www.netanyahu.org.il www.netanyahu.org.il] | podpis = Benjamin Netanyahu signature.svg | poznámky = | slúžil = [[Izraelské obranné síly]] | doba_služby = | hodnosť = [[kapitán]] | jednotka = [[Sajeret Matkal]] | velel = | bitky = [[Súbor:Hatasharibon.svg|40px|Stuha opotrebovacej vojny]] [[opotrebovacia vojna]]<br />[[Súbor:Yomkippurribon.svg|40px|Stuha jomkipurskej vojny]] [[jomkipurská vojna]] | vyznamenania = }} '''Benjamin Netanjahu''' alebo presnejšie '''Binjamin Netanjahu'''{{#tag:ref|Meno Benjamín, pochádzajúce z Biblie, sa v hebrejčine vyslovuje [binjamin]. Ak sú v texte vyznačené aj samohlásky (čo v hebrejčine nie je bežný prípad), tak sa tak obyčajne aj píše: בִּנְיָמִין - Binjamin. Toto slovo totiž spadá do obmedzenej skupiny prípadov (slov resp. slovných spojení), v ktorý sa hebrejské slovo ben (syn) vyslovuje (a píše) ako bin.<ref>[http://www.marghalit.com/Dictionary/ENGHEB_1.HTM]</ref><ref>[https://biblehub.com/hebrew/1144.htm]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.ancient-hebrew.org/names/Benjamin.htm |dátum prístupu=2024-10-05 |url archívu=https://web.archive.org/web/20241007103035/https://www.ancient-hebrew.org/names/Benjamin.htm |dátum archivácie=2024-10-07 }}</ref><ref>[https://hebrew.jerusalemprayerteam.org/benjamin/]</ref><ref>[https://www.definify.com/word/%D7%91%D7%9F staršia verzia hesla ben z Wictionary]</ref> Ale vzhľadom na to, že v tomto konkrétnom prípade mnoho židov vníma túto osobu tak, že jej prvé meno je skôr cudzie než domáce, niekedy jeho meno vyslovujú v podobe [benjamin]. Tvar Benjamin vyskytujúci sa v slovenských médiách by sa dal chápať ako vyjadrenie spomínanej druhej hebrejskej výslovnosti, ale v praxi zrejme ide skoro vždy o chybné mechanické prevzatie anglického zápisu mena - Benjamin (anglická výslovnosť [bendžəmin]).|group=pozn}} ([[hebrejčina|hebr.]] {{Audio|He-Benjamin_Netanyahu.ogg|בנימין נתניהו}}, {{V jazyku|eng|Benjamin Netanyahu}}; známy pod prezývkou Hab''ibi''<ref name="BBC-profile"> {{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = [[British Broadcasting Corporation|BBC]] | titul = Profil: Benjamín Netanjahu | url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/middle_east/2393677.stm | jazyk = anglicky | dátum prístupu = 2008-10-27}}</ref>; * [[21. október]] [[1949]], [[Tel Aviv-Jafo|Tel Aviv]], [[Izrael]]) je izraelský politik, predseda strany [[Likud]] a súčasný [[Premiér Izraela|izraelský premiér]] od roku 2022, ako aj v rokoch 1996{{--}}1999 a 2009{{--}}2021. Dodnes je jediným izraelským ministerským predsedom, ktorý sa narodil po [[Deklarácia nezávislosti Štátu Izrael|založení štátu]].<ref name="BBC-profile"/> Celkom trikrát zastával post [[Minister financií|ministra financií]] a posledné funkčné obdobie v tomto úrade ukončil rezignáciou na protest proti [[Izraelský plán jednostranného stiahnutia|jednostrannému stiahnutiu z Gazy]], ktoré obhajoval vtedajší premiér [[Ariel Šaron]].<ref name="BBC-profile"/> Po odchode Šarona prevzal 20. decembra [[2005]] vedenie strany. V decembri [[2006]] sa stal oficiálnym lídrom opozície v [[Kneset]]e a predsedom strany Likud. V auguste [[2007]] zvíťazil v primárkach Likudu, keď porazil [[Moše Feiglin|Mošeho Feiglina]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Eretz | titul = Netanjahu potvrdený v čele Likudu | url = http://eretz.cz/content/view/3065/41/ | dátum prístupu = 2008-10-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20080205031212/http://eretz.cz/content/view/3065/41/ | dátum archivácie = 2008-02-05 }}</ref> V minulosti zastával rôzne ministerské posty. Vo voľbách do Knesetu vo februári 2009 sa ním vedená strana Likud umiestnila na druhom mieste s 27 mandátmi.<ref name="česky-rozhlas">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Fingerland | meno = Jan | vydavateľ = [[Český rozhlas]] | titul = Izraelské voľby vyhrala Kadima | url = http://www.rozhlas.cz/komentare/portal/_zprava/546614 | dátum vydania = 2009-2-11 | dátum prístupu = 2009-3-2 }}</ref> Na rozdiel od predsedkyne víťaznej strany [[Kadima]], [[Cipi Livniová|Cipi Livniovej]], však Netanjahu disponoval podporou väčšiny strán v 120 člennom [[Kneset]]e, a tak bol nakoniec [[Zoznam vládcov Izraela|prezidentom]] [[Šimon Peres|Šimonom Peresom]] poverený zostaviť koaličnú vládu.<ref name="idnes-pověření">{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = iDNES.cz | titul = Izraelskú vládu nezostaví víťaz volieb. Prezident poveril Netanjahua | url = http://zpravy.idnes.cz/izraelskou-vladu-nesestavi-vitez-voleb-premier-poveril-netanjahua-1ps-/zahranicni.asp?c=A090220_124535_zahranicni_stf | dátum vydania = 2009-2-20 | dátum prístupu = 2009-3-2 }}</ref> [[Medzinárodný trestný súd]] naňho vydal v novembri 2024 zatykač z dôvodu genocídy a vojnových zločinov spáchaných v pásme [[Pásmo Gazy|Gazy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Čo pre Izrael a Blízky východ znamená zatykač na Netanjahua a jeho exministra obrany | url = https://dennikn.sk/4319453/co-pre-izrael-a-blizky-vychod-znamena-zatykac-na-netanjahua-a-jeho-exministra-obrany/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2024-11-21 | dátum prístupu = 2024-12-30 | jazyk = sk-SK | meno = Mirek | priezvisko = Tóda}}</ref> == Detstvo a mladosť == Narodil sa v Tel Avive, jeho otcom bol Benzion Halevi Netanyahu a matkou Celia Zila Segal.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Benjamin ביבי Halevi Netanyahu 9th Israeli PM |url=https://www.geni.com/people/Benjamin-%D7%91%D7%99%D7%91%D7%99-Halevi-Netanyahu-9th-Israeli-PM/6000000010620136400 |vydavateľ=geni_family_tree|dátum prístupu=2019-03-14|jazyk=}}</ref> Je prostredným z troch bratov. Vyrastal v [[Jeruzalem]]e a keď mal 14 rokov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://mfa.gov.il/MFA/Facts+About+Israel/State/Benjamin+Netanyahu.htm |vydavateľ=mfa.gov.il|dátum prístupu=2019-03-14}}</ref> presťahoval sa s rodinou do [[Spojené štáty|USA]]. Rodina sa usadila na philadelphskom predmestí v Cheltenhame, kde študoval na strednej škole. Jeho otec bol emeritným profesorom židovských dejín na Cornellovej univerzite a prominentným členom revizionistického tábora.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Biography of Benjamin Netanyahu |url=http://www.zionism-israel.com/bio/Benjamin_Nethanyahu.htm |vydavateľ=www.zionism-israel.com|dátum prístupu=2019-03-14}}</ref> V roku 1967 sa Benjamin Netanjahu vrátil do Izraela, aby splnil povinnú vojenskú službu v [[Izraelské obranné sily|Izraelských obranných silách]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://mfa.gov.il/mfa/aboutisrael/state/pages/benjamin%20netanyahu.aspx |vydavateľ=mfa.gov.il|dátum prístupu=2019-03-14}}</ref> Bol prijatý do elitnej vojenskej jednotky Sajeret Matkal a zúčastnil sa radu nebezpečných operácii behom opotrebovacej vojny,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Benjamin "Bibi" Netanyahu|url=https://www.jewishvirtuallibrary.org/benjamin-quot-bibi-quot-netanyahu|vydavateľ=www.jewishvirtuallibrary.org|dátum prístupu=2019-03-14}}</ref> vrátane oslobodenia rukojemníkov z lietadla spoločnosti [[Sabena]] na Ben-Gurionovom letisku, pri ktorej bol zranený.<ref name=":1">{{Citácia knihy|edícia=1. vyd. v českém jazyce|titul=Izrael : dějiny|url=https://www.worldcat.org/oclc/51187072|vydavateľ=BB art|rok=2002|miesto=Praha|isbn=8072577409|meno=Gilbert, Martin,|priezvisko=1936-}}</ref> Z armády odišiel po šiestich rokoch služby v hodnosti kapitána.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://mfa.gov.il/mfa/aboutisrael/state/pages/benjamin%20netanyahu.aspx|vydavateľ=mfa.gov.il|dátum prístupu=2019-03-14}}</ref> Do Izraela sa vrátil v októbri 1973 po vypuknutí [[Jomkipurská vojna|jomkipurskej vojny]], v ktorej sa zúčastnil bojov pri [[Suezský prieplav|Suezskom prieplave]] a na [[Golanské výšiny|Golanských výšinách]].<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=|url=https://www.ynet.co.il/english/articles/0,7340,L-3482383,00.html|dátum vydania=|dátum prístupu=|vydavateľ=}}</ref> Potom opäť odišiel do USA a začal študovať na [[Massachusetts Institute of Technology|Massachusettskom technologickom inštitúte]] MIT, kde v roku 1975 získal bakalársky titul z architektúry a o dva roky neskôr magisterský titul v obchodovaní.<ref name=":2" /> Potom študoval [[Politológia|politológiu]] na MIT a [[Harvard University]].<ref name=":2" /> Po dokončení postgraduálneho štúdia pracoval v rokoch 1976 až 1982 v súkromnom sektore, najprv v poradenskej firme v [[Boston (Massachusetts)|Bostone]] a neskôr v spoločnosti Rim Furniture Industries v Izraeli.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Benjamin Netanyahu|url=https://www.globalsecurity.org/military/world/israel/benjamin-netanyahu.htm|vydavateľ=www.globalsecurity.org|dátum prístupu=2019-03-14}}</ref> Veľmi ovplyvnený smrťou svojho najstaršieho brata Joniho, ktorý padol ako veliteľ operácie [[Entebbe]], pri ktorej došlo k oslobodeniu izraelských rukojemníkov letu spoločnosti Air France v Ugande inicioval usporiadanie dvoch medzinárodných konferencii o boji proti medzinárodnému terorizmu, ktoré sa konali v roku 1979 v Jeruzaleme a v roku 1984 vo [[Washington D.C.|Washingtone]].<ref name=":2" /> Napísal tiež niekoľko kníh, vrátane dvoch o terorizme. Mladší brat Benjamina Netanyahua Ido je röntgenológ a spisovateľ. Všetci traja bratia slúžili v Sajeret Matkal. Bol trikrát ženatý a má tri deti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.knesset.gov.il/mk/eng/mk_eng.asp?mk_individual_id_t=90|vydavateľ=www.knesset.gov.il|dátum prístupu=2019-03-14}}</ref> S prvou ženou Miriam Weizmanovou, s ktorou má dcéru Nou, sa zoznámili pri práci v Bostone.<ref name=":3" /> Jeho druhou ženou, s ktorou sa oženil v roku 1982 bola Fleur Cates, ktorá konvertovala na [[judaizmus]], mala len židovského otca.<ref name=":3" /> Od roku 1991 žije so svojou treťou ženou, psychologičkou Sárou, rodenou Ben-Arci, s ktorou má synov Ja’ira a Avnera.<ref name=":3" /> == Diplomacia a začiatky politickej kariéry == V roku 1982 sa stal zástupcom izraelského veľvyslanca v USA Mošeho Arenseho a na tejto pozícii zotrval dva roky.<ref name=":2" /> Bol tiež členom prvej delegácie rozhovorov o strategickej spolupráci medzi Izraelom a USA.<ref name=":0" /> V rokoch 1984{{--}}1988 pôsobil ako stály zástupca Izraela pri [[Organizácia Spojených národov|Organizácii spojených národov]].<ref name=":2" /> Počas svojho pôsobenia v OSN bol známy ako skúsený a energický rečník a debatér, ktorý vedel ako komunikovať so západnými médiami.<ref name=":2" /> V pozícii obhajcu Izraela na medzinárodnej scéne pomohol porozumeniu bezpečnostných potrieb medzi vplyvnými Američanmi.<ref name=":2" /> V pozícii izraelského veľvyslanca pri OSN viedol v roku 1987 snahy o sprístupnenie archívov nacistických vojnových zločinov.<ref name=":1" /> Po návrate do Izraela v roku 1988 vstúpil do politiky a v októbri toho istého roku úspešne kandidoval v parlamentných voľbách za stranu Likud, s ktorou bola jeho rodina spätá po dve generácie. Okrem postu poslanca bol vymenovaný za námestníka ministra zahraničných vecí vo vláde [[Jicchak Šamir|Jicchaka Šamira]].<ref name=":2" /> V tejto funkcii zotrval štyri roky, počas ktorých došlo k [[Prvá intifáda|intifáde]], [[Vojna v Perzskom zálive|vojne v Zálive]] a Madridskej mierovej konferencii, ktorá iniciovala priame rozhovory medzi Izraelom a jeho susedmi.<ref name=":2" /> Vďaka dobrým komunikačným schopnostiam Benjamina Netanyahu a najmä umu jednania s médiami, došlo opäť k lepšiemu vnímaniu Izraela v zahraničí.<ref name=":2" /> V roku 1992 prehral Likud pod Šamirovým vedením predčasné parlamentné voľby a ten preto odišiel z politiky. O rok neskôr Benjamin Netanyahu priznal krátko pred straníckymi primárkami v rozhovore pre televíziu Kanál 1 nemanželskú aféru,<ref>{{Citácia periodika|titul=Jerusalem Journal; In Likud's Future, the Man With a Naughty Past?|url=https://www.nytimes.com/1993/03/24/world/jerusalem-journal-in-likud-s-future-the-man-with-a-naughty-past.html|periodikum=The New York Times|dátum=1993-03-24|dátum prístupu=2019-03-15|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Clyde|priezvisko=Haberman}}</ref> ktorá mala byť podľa jeho slov „zneužitá pri volebnom boji spolustraníkom z Likudu“.<ref name=":3" /> Stranícke voľby však Benjamin Netanyahu vyhral,<ref>{{Citácia knihy|edícia=2., aktualiz. vyd|titul=Izrael a Palestina : minulost, současnost a směřování blízkovýchodního konfliktu|url=https://www.worldcat.org/oclc/190753678|vydavateľ=Společnost pro odbornou literaturu - Barrister & Principal|rok=2007|miesto=Brno|isbn=9788087029169|meno=Čejka, Marek,|priezvisko=1975-}}</ref> keď porazil Bennyho Begina, syna niekdajšieho premiéra [[Menachem Begin|Menachema Begina]] a skúseného politika Davida Levyho.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Answers - The Most Trusted Place for Answering Life's Questions|url=http://www.answers.com/topic/likud-political-party-israel|vydavateľ=Answers.com|dátum prístupu=2019-03-15|jazyk=en}}</ref> O post predsedu strany sa na začiatku uchádzal i [[Ariel Šaron]], ale svoju kandidatúru stiahol, keď zistil, že má iba minimálnu podporu. Benjamin Netanyahu bol vodcom opozície v období, ktoré predchádzalo vražde premiéra [[Jicchak Rabin|Jicchaka Rabina]] v dobe rastúceho spoločenského napätia kvôli mierovým dohodám z Osla a opätovného nárastu palestínskeho terorizmu.<ref name=":2" /> Ľavica ho obvinila z vyhrocovania už napätej situácie,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zahraniční spolupráce krajů ČR: minulost, současnost, budoucnost|url=http://dx.doi.org/10.5817/cz.muni.p210-7861-2015-40|vydavateľ=Masarykova univerzita|dátum vydania=2015|dátum prístupu=2019-03-15|doi=10.5817/cz.muni.p210-7861-2015-40|meno=Jiří|priezvisko=Dušek}}</ref> pretože dohody z Osla označoval za „predmostie ku zničeniu Izraela“,<ref>{{Citácia knihy|edícia=Vyd. 1|titul=Sionismus a Stát Izrael : historický nástin|url=https://www.worldcat.org/oclc/41531708|vydavateľ=Vyšehrad|rok=1999|miesto=Praha|isbn=8070212659|meno=Krupp, Michael,|priezvisko=1938-}}</ref> a v pozícii vodcu opozície vystupoval s búrlivými prejavmi na protivládnych demonštráciách.<ref>{{Citácia periodika|titul=Značaj odbrambene industrije za državu Izrael|url=http://dx.doi.org/10.5937/vojdelo1805022z|periodikum=Vojno delo|dátum=2018|dátum prístupu=2019-03-15|ročník=70|číslo=4|strany=22–28|issn=0042-8426|doi=10.5937/vojdelo1805022z|meno=Luka|priezvisko=Zloporubović}}</ref> Ostro tiež vystupoval proti izraelskému stiahnutiu sa z [[Pásmo Gazy|Pásma Gazy]] a západného brehu Jordánu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Benjamin Netanyahu {{!}} Biography & Facts|url=https://www.britannica.com/biography/Benjamin-Netanyahu|vydavateľ=Encyclopedia Britannica|dátum prístupu=2019-03-15|jazyk=en}}</ref> == Prvýkrát ministerským predsedom == Parlamentné voľby v roku 1996 boli neobvyklé tým, že si Izraelčania vôbec prvýkrát mohli zvoliť svojho premiéra priamo.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zahraniční spolupráce krajů ČR: minulost, současnost, budoucnost|url=http://dx.doi.org/10.5817/cz.muni.p210-7861-2015-40|vydavateľ=Masarykova univerzita|dátum vydania=2015|dátum prístupu=2019-03-16|doi=10.5817/cz.muni.p210-7861-2015-40|meno=Jiří|priezvisko=Dušek}}</ref> Benjamin Netanyahu sa v predvolebnej kampani zameral na rastúcu vlnu teroru, ktorá decimovala Izrael, charedim navrhol zbavenie vojenskej služby pre ortodoxných mužov, zvýšenie sociálnej podpory, garanciu svätenia šabatu a na námietky pravice voči akýmkoľvek ďalším územným ústupkom.<ref name=":4" /> Zároveň však vyhlásil, že dodrží medzinárodné záväzky, vrátane dohôd z Osla, ale jedným dychom dodal, že mierový proces sa spomalí a bude striktne vyžadovať reciprocitu.<ref name=":5">{{Citácia periodika|titul=Hospodářské dějiny nebo dějiny hospodářství?|url=http://dx.doi.org/10.18267/j.polek.853|periodikum=Politická ekonomie|dátum=2012|dátum prístupu=2019-03-16|ročník=60|číslo=3|strany=419–422|issn=0032-3233|doi=10.18267/j.polek.853|meno=Antonie|priezvisko=Doležalová}}</ref> Jedným z predvolebných hesiel bolo „pre Židov je dobrý Netanyahu“.<ref name=":4" /> Náboženské strany vítali dôrazný nacionalizmus Likudu, ktorý bol odozvou predštátneho revizionistického sionizmu.<ref name=":5" /> Rabíni zo strany Šas dokonca pred voľbami rozdávali veriacim amulety, ktoré tvrdili, že voľba Benjamina Netanyahu je požehnaním.<ref name=":5" /> Pre Benjamina Netanyahua bola priaznivá i skutočnosť, že izraelskí Arabi, ktorí by inak volili jeho protivníka Šimona Peresa, sa zľakli nedávnej Peresovej operácie Hrozná hnevu, a namiesto hlasu pre neho vhadzovali do volebných urien prázdne lístky, ktorých nakoniec bolo približne 180 000.<ref name=":4" /> Podľa nového volebného systému by sa stal premiérom ten, kto by získal v priamej voľbe viac než 50% hlasov.<ref name=":6">{{Citácia periodika|titul=Cover Picture: phys. stat. sol. (a) 206/1|url=http://dx.doi.org/10.1002/pssa.200990000|periodikum=physica status solidi (a)|dátum=2009-01|dátum prístupu=2019-03-16|ročník=206|číslo=1|strany=NA–NA|issn=1862-6300|doi=10.1002/pssa.200990000}}</ref> V súvislosti s tým sa Benjamin Netanyahu obával, že by Peresove šance zvíťaziť v prvom kole boli väčšie, keby proti nemu kandidovalo viac pravicových kandidátov.<ref name=":6" /> Z pravice kandidovali okrem Benjamina Netanyahua tiež Rafa’el Ejtan zo strany Comet a David Levy zo strany Gešer.<ref name=":6" /> Oboch však Benjamin Netanyahu presvedčil, aby svoju kandidatúru stiahli výmenou za významné vládne posty a nakoniec sa mu ešte pred voľbami podarilo vytvoriť spoločnú kandidátku týchto troch strán Likud, Gešer a Comet.<ref name=":6" /> Vo voľbách, ktoré sa konali 29. mája 1996, síce mierne zvíťazila [[Strana práce]],<ref name=":4" /> avšak v priamych voľbách vyhral o 30 000 hlasov Benjamin Netanyahu,<ref name=":6" /> ktorý sa stal najmladším izraelským premiérom a prvým izraelským premiérom zvoleným v priamych voľbách.<ref name=":3" /> Vytvoril koaličnú vládu pozostávajúcu z Likudu, Gešeru, Cometu, Národnej náboženskej strany, Zjednoteného judaizmu Tóry, Jisra’el ba-aliji, Šasu a Tretej cesty.<ref name=":4" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Značaj odbrambene industrije za državu Izrael|url=http://dx.doi.org/10.5937/vojdelo1805022z|periodikum=Vojno delo|dátum=2018|dátum prístupu=2019-03-16|ročník=70|číslo=4|strany=22–28|issn=0042-8426|doi=10.5937/vojdelo1805022z|meno=Luka|priezvisko=Zloporubović}}</ref> Bezprostredne po zostavení vlády chcel ukázať, že bude pokračovať v mierovom procese.<ref>{{Citácia knihy|titul=Ecology and Control of the Natural Environment|url=http://dx.doi.org/10.1007/978-94-011-3390-6_8|vydavateľ=Springer Netherlands|rok=1992|miesto=Dordrecht|isbn=9789401054997|strany=215–264|meno=Yu. A.|priezvisko=Izrael’}}</ref> V skutočnosti však Arafatovým sľubom neveril.<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zahraniční spolupráce krajů ČR: minulost, současnost, budoucnost|url=http://dx.doi.org/10.5817/cz.muni.p210-7861-2015-40|vydavateľ=Masarykova univerzita|dátum vydania=2015|dátum prístupu=2019-03-16|doi=10.5817/cz.muni.p210-7861-2015-40|meno=Jiří|priezvisko=Dušek}}</ref> Z funkcie premiéra sa naopak snažil kompromisy s palestínskymi Arabmi odďalovať a akcentoval jordánsko palestínsku konfederáciu namiesto nového samostatného štátneho útvaru.<ref name=":7" /> Jedna z prvých vecí z nastávajúcej agendy, vyplývajúca z Oselských dohôd, mala byť odovzdanie Hebronu.<ref name=":8">{{Citácia periodika|titul=Author index to volumes 216-217|url=http://dx.doi.org/10.1016/s0378-5955(06)00141-9|periodikum=Hearing Research|dátum=2006-06|dátum prístupu=2019-03-16|ročník=216-217|strany=235–236|issn=0378-5955|doi=10.1016/s0378-5955(06)00141-9}}</ref> Dňa 4.septembra 1996 sa uskutočnilo jeho prvé stretnutie s Arafatom, ktoré však neprinieslo žiadne výsledky. Benjamin Netanyahu naopak oznámil výstavbu nových židovských osád,<ref name=":8" /> čo poznamenalo vzťahy Izraela a USA.<ref name=":7" /> Jeho politika sa opierala o tzv. tri nie. NIE stiahnutiu z Golanských výšin, NIE diskusiám o statuse Jeruzalema a NIE vyjednávaniu pod ultimátami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Turkey and Israel|url=http://www.smi.uib.no/pao/hawas.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2011-02-22|dátum prístupu=2019-03-16|url archívu=https://web.archive.org/web/20110222112048/http://www.smi.uib.no/pao/hawas.html|dátum archivácie=2011-02-22}}</ref> Medzi jeho agendu vo funkcii premiéra nepatril iba izraelsko palestínsky mierový proces, ale okrem iného tiež ozdraviť izraelskú ekonomiku.<ref name=":2" /> Za jeho vlády došlo k zavedeniu opatrení slúžiacich zamedzeniu rastu inflácie a ďalších krokov majúcich za cieľ zníženie štátneho rozpočtového deficitu.<ref name=":2" /> Nová ekonomická politika bola zameraná na reštruktualizáciu ekonomiky a [[Privatizácia|privatizáciu]] štátnych spoločností a služieb.<ref name=":2" /> == Poznámky == <references group=pozn/> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.netanyahu.org.il/ Oficiálne internetové stránky] {{Eng icon}} {{Heb icon}} {{Rus icon}} * [http://www.zionism-israel.com/bio/Benjamin_Nethanyahu.htm Curriculum vitae Benjamína Netanjahu] {{Eng icon}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Benjamin Netanjahu|8471732}} {{Predsedovia vlády Izraela}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Netanjahu, Benjamin}} [[Kategória:Predsedovia vlády Izraela]] [[Kategória:Politici židovského pôvodu]] [[Kategória:Izraelskí politici]] [[Kategória:Členovia Likudu]] [[Kategória:Absolventi Harvard University]] [[Kategória:Absolventi MIT]] [[Kategória:Osobnosti z Tel Avivu]] 7r3o3cczhoz5rqo59qnv4s092vw682r 8213170 8213169 2026-05-13T11:21:00Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-27569-78|~2026-27569-78]] ([[User_talk:~2026-27569-78|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Fillos X. 8172715 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Benjamin Netanjahu<br />בנימין נתניהו | Portrét = | Popis portrétu = Benjamín Netanjahu v roku 2019 <!-- premiér --> | Poradie = 9. | Úrad = [[premiér Izraela]] | Začiatok obdobia = [[29. december|29. decembra]] [[2022]] | Koniec obdobia = | Prezident = [[Jicchak Herzog]] | Predchodca = [[Ja'ir Lapid]] | Nástupca = | Začiatok obdobia2 = [[31. marec|31. marca]] [[2009]] | Koniec obdobia2 = [[13. jún|13. júna]] [[2021]] | Prezident2 = [[Šimon Peres]]<br />[[Reuven Rivlin]] | Predchodca2 = [[Ehud Olmert]] | Nástupca2 = [[Naftali Bennett]] | Začiatok obdobia3 = [[18. jún|18. júna]]a [[1996]] | Koniec obdobia3 = [[6. júl|6. júla]]a [[1999]] | viceprezident3 = | Predchodca3 = [[Šimon Peres]] | Nástupca3 = [[Ehud Barak]] | Prezident3 = [[Ezer Weizman]] <!-- minister financií --> | Poradie3 = 18., 20. a 24. | Úrad4 = [[Minister financií Izraela]] | Začiatok obdobia4 = [[28. február]]a [[2003]] | Koniec obdobia4 = [[9. august]]a [[2005]] | Predchodca4 = [[Silvan Šalom]] | Nástupca4 = [[Ehud Olmert]] | Začiatok obdobia5 = [[18. december|18. decembra]] [[1998]] | Koniec obdobia5 = [[23. február]]a [[1999]] | Predchodca5 = [[Ja'akov Ne'eman]] | Nástupca5 = [[Me'ir Šítrit]] | Začiatok obdobia6 = [[20. jún]]a [[1997]] | Koniec obdobia6 = [[9. júl]]a [[1997]] | Predchodca6 = [[Dan Meridor]] | Nástupca6 = [[Ja'akov Ne'eman]] <!-- osobné informácie --> | Dátum narodenia = {{dnv|1949|10|21}} | Miesto narodenia = [[Tel Aviv-Jafo|Tel Aviv]], [[Izrael]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[Likud]] | Kneset = [[Voľby do Knesetu 1988|12.]], [[Voľby do Knesetu 1992|13.]], [[Voľby do Knesetu 1996|14.]], [[Voľby do Knesetu 1999|15.]], [[Voľby do Knesetu 2003|16.]], [[Voľby do Knesetu 2006|17.]], [[Voľby do Knesetu 2009|18.]] | Manželka = Sára Ben-Arci (1991 – súčasnosť)<br />Fleur Cates (1981 – 1984)<br />Miriam Weizman (1976 – 1978) | Súrodenci = [[Jonatan Netanjahu]] <br />[[Ido Netanjahu]] | alma mater = [[Massachusetts Institute of Technology]] (MIT)<br />[[Harvardova univerzita|Harvard University]] | web = [http://www.netanyahu.org.il www.netanyahu.org.il] | podpis = Benjamin Netanyahu signature.svg | poznámky = | slúžil = [[Izraelské obranné síly]] | doba_služby = | hodnosť = [[kapitán]] | jednotka = [[Sajeret Matkal]] | velel = | bitky = [[Súbor:Hatasharibon.svg|40px|Stuha opotrebovacej vojny]] [[opotrebovacia vojna]]<br />[[Súbor:Yomkippurribon.svg|40px|Stuha jomkipurskej vojny]] [[jomkipurská vojna]] | vyznamenania = }} '''Benjamin Netanjahu''' alebo presnejšie '''Binjamin Netanjahu'''{{#tag:ref|Meno Benjamín, pochádzajúce z Biblie, sa v hebrejčine vyslovuje [binjamin]. Ak sú v texte vyznačené aj samohlásky (čo v hebrejčine nie je bežný prípad), tak sa tak obyčajne aj píše: בִּנְיָמִין - Binjamin. Toto slovo totiž spadá do obmedzenej skupiny prípadov (slov resp. slovných spojení), v ktorý sa hebrejské slovo ben (syn) vyslovuje (a píše) ako bin.<ref>[http://www.marghalit.com/Dictionary/ENGHEB_1.HTM]</ref><ref>[https://biblehub.com/hebrew/1144.htm]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.ancient-hebrew.org/names/Benjamin.htm |dátum prístupu=2024-10-05 |url archívu=https://web.archive.org/web/20241007103035/https://www.ancient-hebrew.org/names/Benjamin.htm |dátum archivácie=2024-10-07 }}</ref><ref>[https://hebrew.jerusalemprayerteam.org/benjamin/]</ref><ref>[https://www.definify.com/word/%D7%91%D7%9F staršia verzia hesla ben z Wictionary]</ref> Ale vzhľadom na to, že v tomto konkrétnom prípade mnoho židov vníma túto osobu tak, že jej prvé meno je skôr cudzie než domáce, niekedy jeho meno vyslovujú v podobe [benjamin]. Tvar Benjamin vyskytujúci sa v slovenských médiách by sa dal chápať ako vyjadrenie spomínanej druhej hebrejskej výslovnosti, ale v praxi zrejme ide skoro vždy o chybné mechanické prevzatie anglického zápisu mena - Benjamin (anglická výslovnosť [bendžəmin]).|group=pozn}} ([[hebrejčina|hebr.]] {{Audio|He-Benjamin_Netanyahu.ogg|בנימין נתניהו}}, {{V jazyku|eng|Benjamin Netanyahu}}; známy pod prezývkou ''Bibi''<ref name="BBC-profile"> {{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = [[British Broadcasting Corporation|BBC]] | titul = Profil: Benjamín Netanjahu | url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/middle_east/2393677.stm | jazyk = anglicky | dátum prístupu = 2008-10-27}}</ref>; * [[21. október]] [[1949]], [[Tel Aviv-Jafo|Tel Aviv]], [[Izrael]]) je izraelský politik, predseda strany [[Likud]] a súčasný [[Premiér Izraela|izraelský premiér]] od roku 2022, ako aj v rokoch 1996{{--}}1999 a 2009{{--}}2021. Dodnes je jediným izraelským ministerským predsedom, ktorý sa narodil po [[Deklarácia nezávislosti Štátu Izrael|založení štátu]].<ref name="BBC-profile"/> Celkom trikrát zastával post [[Minister financií|ministra financií]] a posledné funkčné obdobie v tomto úrade ukončil rezignáciou na protest proti [[Izraelský plán jednostranného stiahnutia|jednostrannému stiahnutiu z Gazy]], ktoré obhajoval vtedajší premiér [[Ariel Šaron]].<ref name="BBC-profile"/> Po odchode Šarona prevzal 20. decembra [[2005]] vedenie strany. V decembri [[2006]] sa stal oficiálnym lídrom opozície v [[Kneset]]e a predsedom strany Likud. V auguste [[2007]] zvíťazil v primárkach Likudu, keď porazil [[Moše Feiglin|Mošeho Feiglina]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Eretz | titul = Netanjahu potvrdený v čele Likudu | url = http://eretz.cz/content/view/3065/41/ | dátum prístupu = 2008-10-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20080205031212/http://eretz.cz/content/view/3065/41/ | dátum archivácie = 2008-02-05 }}</ref> V minulosti zastával rôzne ministerské posty. Vo voľbách do Knesetu vo februári 2009 sa ním vedená strana Likud umiestnila na druhom mieste s 27 mandátmi.<ref name="česky-rozhlas">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Fingerland | meno = Jan | vydavateľ = [[Český rozhlas]] | titul = Izraelské voľby vyhrala Kadima | url = http://www.rozhlas.cz/komentare/portal/_zprava/546614 | dátum vydania = 2009-2-11 | dátum prístupu = 2009-3-2 }}</ref> Na rozdiel od predsedkyne víťaznej strany [[Kadima]], [[Cipi Livniová|Cipi Livniovej]], však Netanjahu disponoval podporou väčšiny strán v 120 člennom [[Kneset]]e, a tak bol nakoniec [[Zoznam vládcov Izraela|prezidentom]] [[Šimon Peres|Šimonom Peresom]] poverený zostaviť koaličnú vládu.<ref name="idnes-pověření">{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = iDNES.cz | titul = Izraelskú vládu nezostaví víťaz volieb. Prezident poveril Netanjahua | url = http://zpravy.idnes.cz/izraelskou-vladu-nesestavi-vitez-voleb-premier-poveril-netanjahua-1ps-/zahranicni.asp?c=A090220_124535_zahranicni_stf | dátum vydania = 2009-2-20 | dátum prístupu = 2009-3-2 }}</ref> [[Medzinárodný trestný súd]] naňho vydal v novembri 2024 zatykač z dôvodu genocídy a vojnových zločinov spáchaných v pásme [[Pásmo Gazy|Gazy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Čo pre Izrael a Blízky východ znamená zatykač na Netanjahua a jeho exministra obrany | url = https://dennikn.sk/4319453/co-pre-izrael-a-blizky-vychod-znamena-zatykac-na-netanjahua-a-jeho-exministra-obrany/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2024-11-21 | dátum prístupu = 2024-12-30 | jazyk = sk-SK | meno = Mirek | priezvisko = Tóda}}</ref> == Detstvo a mladosť == Narodil sa v Tel Avive, jeho otcom bol Benzion Halevi Netanyahu a matkou Celia Zila Segal.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Benjamin ביבי Halevi Netanyahu 9th Israeli PM |url=https://www.geni.com/people/Benjamin-%D7%91%D7%99%D7%91%D7%99-Halevi-Netanyahu-9th-Israeli-PM/6000000010620136400 |vydavateľ=geni_family_tree|dátum prístupu=2019-03-14|jazyk=}}</ref> Je prostredným z troch bratov. Vyrastal v [[Jeruzalem]]e a keď mal 14 rokov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://mfa.gov.il/MFA/Facts+About+Israel/State/Benjamin+Netanyahu.htm |vydavateľ=mfa.gov.il|dátum prístupu=2019-03-14}}</ref> presťahoval sa s rodinou do [[Spojené štáty|USA]]. Rodina sa usadila na philadelphskom predmestí v Cheltenhame, kde študoval na strednej škole. Jeho otec bol emeritným profesorom židovských dejín na Cornellovej univerzite a prominentným členom revizionistického tábora.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Biography of Benjamin Netanyahu |url=http://www.zionism-israel.com/bio/Benjamin_Nethanyahu.htm |vydavateľ=www.zionism-israel.com|dátum prístupu=2019-03-14}}</ref> V roku 1967 sa Benjamin Netanjahu vrátil do Izraela, aby splnil povinnú vojenskú službu v [[Izraelské obranné sily|Izraelských obranných silách]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://mfa.gov.il/mfa/aboutisrael/state/pages/benjamin%20netanyahu.aspx |vydavateľ=mfa.gov.il|dátum prístupu=2019-03-14}}</ref> Bol prijatý do elitnej vojenskej jednotky Sajeret Matkal a zúčastnil sa radu nebezpečných operácii behom opotrebovacej vojny,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Benjamin "Bibi" Netanyahu|url=https://www.jewishvirtuallibrary.org/benjamin-quot-bibi-quot-netanyahu|vydavateľ=www.jewishvirtuallibrary.org|dátum prístupu=2019-03-14}}</ref> vrátane oslobodenia rukojemníkov z lietadla spoločnosti [[Sabena]] na Ben-Gurionovom letisku, pri ktorej bol zranený.<ref name=":1">{{Citácia knihy|edícia=1. vyd. v českém jazyce|titul=Izrael : dějiny|url=https://www.worldcat.org/oclc/51187072|vydavateľ=BB art|rok=2002|miesto=Praha|isbn=8072577409|meno=Gilbert, Martin,|priezvisko=1936-}}</ref> Z armády odišiel po šiestich rokoch služby v hodnosti kapitána.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://mfa.gov.il/mfa/aboutisrael/state/pages/benjamin%20netanyahu.aspx|vydavateľ=mfa.gov.il|dátum prístupu=2019-03-14}}</ref> Do Izraela sa vrátil v októbri 1973 po vypuknutí [[Jomkipurská vojna|jomkipurskej vojny]], v ktorej sa zúčastnil bojov pri [[Suezský prieplav|Suezskom prieplave]] a na [[Golanské výšiny|Golanských výšinách]].<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=|url=https://www.ynet.co.il/english/articles/0,7340,L-3482383,00.html|dátum vydania=|dátum prístupu=|vydavateľ=}}</ref> Potom opäť odišiel do USA a začal študovať na [[Massachusetts Institute of Technology|Massachusettskom technologickom inštitúte]] MIT, kde v roku 1975 získal bakalársky titul z architektúry a o dva roky neskôr magisterský titul v obchodovaní.<ref name=":2" /> Potom študoval [[Politológia|politológiu]] na MIT a [[Harvard University]].<ref name=":2" /> Po dokončení postgraduálneho štúdia pracoval v rokoch 1976 až 1982 v súkromnom sektore, najprv v poradenskej firme v [[Boston (Massachusetts)|Bostone]] a neskôr v spoločnosti Rim Furniture Industries v Izraeli.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Benjamin Netanyahu|url=https://www.globalsecurity.org/military/world/israel/benjamin-netanyahu.htm|vydavateľ=www.globalsecurity.org|dátum prístupu=2019-03-14}}</ref> Veľmi ovplyvnený smrťou svojho najstaršieho brata Joniho, ktorý padol ako veliteľ operácie [[Entebbe]], pri ktorej došlo k oslobodeniu izraelských rukojemníkov letu spoločnosti Air France v Ugande inicioval usporiadanie dvoch medzinárodných konferencii o boji proti medzinárodnému terorizmu, ktoré sa konali v roku 1979 v Jeruzaleme a v roku 1984 vo [[Washington D.C.|Washingtone]].<ref name=":2" /> Napísal tiež niekoľko kníh, vrátane dvoch o terorizme. Mladší brat Benjamina Netanyahua Ido je röntgenológ a spisovateľ. Všetci traja bratia slúžili v Sajeret Matkal. Bol trikrát ženatý a má tri deti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.knesset.gov.il/mk/eng/mk_eng.asp?mk_individual_id_t=90|vydavateľ=www.knesset.gov.il|dátum prístupu=2019-03-14}}</ref> S prvou ženou Miriam Weizmanovou, s ktorou má dcéru Nou, sa zoznámili pri práci v Bostone.<ref name=":3" /> Jeho druhou ženou, s ktorou sa oženil v roku 1982 bola Fleur Cates, ktorá konvertovala na [[judaizmus]], mala len židovského otca.<ref name=":3" /> Od roku 1991 žije so svojou treťou ženou, psychologičkou Sárou, rodenou Ben-Arci, s ktorou má synov Ja’ira a Avnera.<ref name=":3" /> == Diplomacia a začiatky politickej kariéry == V roku 1982 sa stal zástupcom izraelského veľvyslanca v USA Mošeho Arenseho a na tejto pozícii zotrval dva roky.<ref name=":2" /> Bol tiež členom prvej delegácie rozhovorov o strategickej spolupráci medzi Izraelom a USA.<ref name=":0" /> V rokoch 1984{{--}}1988 pôsobil ako stály zástupca Izraela pri [[Organizácia Spojených národov|Organizácii spojených národov]].<ref name=":2" /> Počas svojho pôsobenia v OSN bol známy ako skúsený a energický rečník a debatér, ktorý vedel ako komunikovať so západnými médiami.<ref name=":2" /> V pozícii obhajcu Izraela na medzinárodnej scéne pomohol porozumeniu bezpečnostných potrieb medzi vplyvnými Američanmi.<ref name=":2" /> V pozícii izraelského veľvyslanca pri OSN viedol v roku 1987 snahy o sprístupnenie archívov nacistických vojnových zločinov.<ref name=":1" /> Po návrate do Izraela v roku 1988 vstúpil do politiky a v októbri toho istého roku úspešne kandidoval v parlamentných voľbách za stranu Likud, s ktorou bola jeho rodina spätá po dve generácie. Okrem postu poslanca bol vymenovaný za námestníka ministra zahraničných vecí vo vláde [[Jicchak Šamir|Jicchaka Šamira]].<ref name=":2" /> V tejto funkcii zotrval štyri roky, počas ktorých došlo k [[Prvá intifáda|intifáde]], [[Vojna v Perzskom zálive|vojne v Zálive]] a Madridskej mierovej konferencii, ktorá iniciovala priame rozhovory medzi Izraelom a jeho susedmi.<ref name=":2" /> Vďaka dobrým komunikačným schopnostiam Benjamina Netanyahu a najmä umu jednania s médiami, došlo opäť k lepšiemu vnímaniu Izraela v zahraničí.<ref name=":2" /> V roku 1992 prehral Likud pod Šamirovým vedením predčasné parlamentné voľby a ten preto odišiel z politiky. O rok neskôr Benjamin Netanyahu priznal krátko pred straníckymi primárkami v rozhovore pre televíziu Kanál 1 nemanželskú aféru,<ref>{{Citácia periodika|titul=Jerusalem Journal; In Likud's Future, the Man With a Naughty Past?|url=https://www.nytimes.com/1993/03/24/world/jerusalem-journal-in-likud-s-future-the-man-with-a-naughty-past.html|periodikum=The New York Times|dátum=1993-03-24|dátum prístupu=2019-03-15|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Clyde|priezvisko=Haberman}}</ref> ktorá mala byť podľa jeho slov „zneužitá pri volebnom boji spolustraníkom z Likudu“.<ref name=":3" /> Stranícke voľby však Benjamin Netanyahu vyhral,<ref>{{Citácia knihy|edícia=2., aktualiz. vyd|titul=Izrael a Palestina : minulost, současnost a směřování blízkovýchodního konfliktu|url=https://www.worldcat.org/oclc/190753678|vydavateľ=Společnost pro odbornou literaturu - Barrister & Principal|rok=2007|miesto=Brno|isbn=9788087029169|meno=Čejka, Marek,|priezvisko=1975-}}</ref> keď porazil Bennyho Begina, syna niekdajšieho premiéra [[Menachem Begin|Menachema Begina]] a skúseného politika Davida Levyho.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Answers - The Most Trusted Place for Answering Life's Questions|url=http://www.answers.com/topic/likud-political-party-israel|vydavateľ=Answers.com|dátum prístupu=2019-03-15|jazyk=en}}</ref> O post predsedu strany sa na začiatku uchádzal i [[Ariel Šaron]], ale svoju kandidatúru stiahol, keď zistil, že má iba minimálnu podporu. Benjamin Netanyahu bol vodcom opozície v období, ktoré predchádzalo vražde premiéra [[Jicchak Rabin|Jicchaka Rabina]] v dobe rastúceho spoločenského napätia kvôli mierovým dohodám z Osla a opätovného nárastu palestínskeho terorizmu.<ref name=":2" /> Ľavica ho obvinila z vyhrocovania už napätej situácie,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zahraniční spolupráce krajů ČR: minulost, současnost, budoucnost|url=http://dx.doi.org/10.5817/cz.muni.p210-7861-2015-40|vydavateľ=Masarykova univerzita|dátum vydania=2015|dátum prístupu=2019-03-15|doi=10.5817/cz.muni.p210-7861-2015-40|meno=Jiří|priezvisko=Dušek}}</ref> pretože dohody z Osla označoval za „predmostie ku zničeniu Izraela“,<ref>{{Citácia knihy|edícia=Vyd. 1|titul=Sionismus a Stát Izrael : historický nástin|url=https://www.worldcat.org/oclc/41531708|vydavateľ=Vyšehrad|rok=1999|miesto=Praha|isbn=8070212659|meno=Krupp, Michael,|priezvisko=1938-}}</ref> a v pozícii vodcu opozície vystupoval s búrlivými prejavmi na protivládnych demonštráciách.<ref>{{Citácia periodika|titul=Značaj odbrambene industrije za državu Izrael|url=http://dx.doi.org/10.5937/vojdelo1805022z|periodikum=Vojno delo|dátum=2018|dátum prístupu=2019-03-15|ročník=70|číslo=4|strany=22–28|issn=0042-8426|doi=10.5937/vojdelo1805022z|meno=Luka|priezvisko=Zloporubović}}</ref> Ostro tiež vystupoval proti izraelskému stiahnutiu sa z [[Pásmo Gazy|Pásma Gazy]] a západného brehu Jordánu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Benjamin Netanyahu {{!}} Biography & Facts|url=https://www.britannica.com/biography/Benjamin-Netanyahu|vydavateľ=Encyclopedia Britannica|dátum prístupu=2019-03-15|jazyk=en}}</ref> == Prvýkrát ministerským predsedom == Parlamentné voľby v roku 1996 boli neobvyklé tým, že si Izraelčania vôbec prvýkrát mohli zvoliť svojho premiéra priamo.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zahraniční spolupráce krajů ČR: minulost, současnost, budoucnost|url=http://dx.doi.org/10.5817/cz.muni.p210-7861-2015-40|vydavateľ=Masarykova univerzita|dátum vydania=2015|dátum prístupu=2019-03-16|doi=10.5817/cz.muni.p210-7861-2015-40|meno=Jiří|priezvisko=Dušek}}</ref> Benjamin Netanyahu sa v predvolebnej kampani zameral na rastúcu vlnu teroru, ktorá decimovala Izrael, charedim navrhol zbavenie vojenskej služby pre ortodoxných mužov, zvýšenie sociálnej podpory, garanciu svätenia šabatu a na námietky pravice voči akýmkoľvek ďalším územným ústupkom.<ref name=":4" /> Zároveň však vyhlásil, že dodrží medzinárodné záväzky, vrátane dohôd z Osla, ale jedným dychom dodal, že mierový proces sa spomalí a bude striktne vyžadovať reciprocitu.<ref name=":5">{{Citácia periodika|titul=Hospodářské dějiny nebo dějiny hospodářství?|url=http://dx.doi.org/10.18267/j.polek.853|periodikum=Politická ekonomie|dátum=2012|dátum prístupu=2019-03-16|ročník=60|číslo=3|strany=419–422|issn=0032-3233|doi=10.18267/j.polek.853|meno=Antonie|priezvisko=Doležalová}}</ref> Jedným z predvolebných hesiel bolo „pre Židov je dobrý Netanyahu“.<ref name=":4" /> Náboženské strany vítali dôrazný nacionalizmus Likudu, ktorý bol odozvou predštátneho revizionistického sionizmu.<ref name=":5" /> Rabíni zo strany Šas dokonca pred voľbami rozdávali veriacim amulety, ktoré tvrdili, že voľba Benjamina Netanyahu je požehnaním.<ref name=":5" /> Pre Benjamina Netanyahua bola priaznivá i skutočnosť, že izraelskí Arabi, ktorí by inak volili jeho protivníka Šimona Peresa, sa zľakli nedávnej Peresovej operácie Hrozná hnevu, a namiesto hlasu pre neho vhadzovali do volebných urien prázdne lístky, ktorých nakoniec bolo približne 180 000.<ref name=":4" /> Podľa nového volebného systému by sa stal premiérom ten, kto by získal v priamej voľbe viac než 50% hlasov.<ref name=":6">{{Citácia periodika|titul=Cover Picture: phys. stat. sol. (a) 206/1|url=http://dx.doi.org/10.1002/pssa.200990000|periodikum=physica status solidi (a)|dátum=2009-01|dátum prístupu=2019-03-16|ročník=206|číslo=1|strany=NA–NA|issn=1862-6300|doi=10.1002/pssa.200990000}}</ref> V súvislosti s tým sa Benjamin Netanyahu obával, že by Peresove šance zvíťaziť v prvom kole boli väčšie, keby proti nemu kandidovalo viac pravicových kandidátov.<ref name=":6" /> Z pravice kandidovali okrem Benjamina Netanyahua tiež Rafa’el Ejtan zo strany Comet a David Levy zo strany Gešer.<ref name=":6" /> Oboch však Benjamin Netanyahu presvedčil, aby svoju kandidatúru stiahli výmenou za významné vládne posty a nakoniec sa mu ešte pred voľbami podarilo vytvoriť spoločnú kandidátku týchto troch strán Likud, Gešer a Comet.<ref name=":6" /> Vo voľbách, ktoré sa konali 29. mája 1996, síce mierne zvíťazila [[Strana práce]],<ref name=":4" /> avšak v priamych voľbách vyhral o 30 000 hlasov Benjamin Netanyahu,<ref name=":6" /> ktorý sa stal najmladším izraelským premiérom a prvým izraelským premiérom zvoleným v priamych voľbách.<ref name=":3" /> Vytvoril koaličnú vládu pozostávajúcu z Likudu, Gešeru, Cometu, Národnej náboženskej strany, Zjednoteného judaizmu Tóry, Jisra’el ba-aliji, Šasu a Tretej cesty.<ref name=":4" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Značaj odbrambene industrije za državu Izrael|url=http://dx.doi.org/10.5937/vojdelo1805022z|periodikum=Vojno delo|dátum=2018|dátum prístupu=2019-03-16|ročník=70|číslo=4|strany=22–28|issn=0042-8426|doi=10.5937/vojdelo1805022z|meno=Luka|priezvisko=Zloporubović}}</ref> Bezprostredne po zostavení vlády chcel ukázať, že bude pokračovať v mierovom procese.<ref>{{Citácia knihy|titul=Ecology and Control of the Natural Environment|url=http://dx.doi.org/10.1007/978-94-011-3390-6_8|vydavateľ=Springer Netherlands|rok=1992|miesto=Dordrecht|isbn=9789401054997|strany=215–264|meno=Yu. A.|priezvisko=Izrael’}}</ref> V skutočnosti však Arafatovým sľubom neveril.<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zahraniční spolupráce krajů ČR: minulost, současnost, budoucnost|url=http://dx.doi.org/10.5817/cz.muni.p210-7861-2015-40|vydavateľ=Masarykova univerzita|dátum vydania=2015|dátum prístupu=2019-03-16|doi=10.5817/cz.muni.p210-7861-2015-40|meno=Jiří|priezvisko=Dušek}}</ref> Z funkcie premiéra sa naopak snažil kompromisy s palestínskymi Arabmi odďalovať a akcentoval jordánsko palestínsku konfederáciu namiesto nového samostatného štátneho útvaru.<ref name=":7" /> Jedna z prvých vecí z nastávajúcej agendy, vyplývajúca z Oselských dohôd, mala byť odovzdanie Hebronu.<ref name=":8">{{Citácia periodika|titul=Author index to volumes 216-217|url=http://dx.doi.org/10.1016/s0378-5955(06)00141-9|periodikum=Hearing Research|dátum=2006-06|dátum prístupu=2019-03-16|ročník=216-217|strany=235–236|issn=0378-5955|doi=10.1016/s0378-5955(06)00141-9}}</ref> Dňa 4.septembra 1996 sa uskutočnilo jeho prvé stretnutie s Arafatom, ktoré však neprinieslo žiadne výsledky. Benjamin Netanyahu naopak oznámil výstavbu nových židovských osád,<ref name=":8" /> čo poznamenalo vzťahy Izraela a USA.<ref name=":7" /> Jeho politika sa opierala o tzv. tri nie. NIE stiahnutiu z Golanských výšin, NIE diskusiám o statuse Jeruzalema a NIE vyjednávaniu pod ultimátami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Turkey and Israel|url=http://www.smi.uib.no/pao/hawas.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2011-02-22|dátum prístupu=2019-03-16|url archívu=https://web.archive.org/web/20110222112048/http://www.smi.uib.no/pao/hawas.html|dátum archivácie=2011-02-22}}</ref> Medzi jeho agendu vo funkcii premiéra nepatril iba izraelsko palestínsky mierový proces, ale okrem iného tiež ozdraviť izraelskú ekonomiku.<ref name=":2" /> Za jeho vlády došlo k zavedeniu opatrení slúžiacich zamedzeniu rastu inflácie a ďalších krokov majúcich za cieľ zníženie štátneho rozpočtového deficitu.<ref name=":2" /> Nová ekonomická politika bola zameraná na reštruktualizáciu ekonomiky a [[Privatizácia|privatizáciu]] štátnych spoločností a služieb.<ref name=":2" /> == Poznámky == <references group=pozn/> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.netanyahu.org.il/ Oficiálne internetové stránky] {{Eng icon}} {{Heb icon}} {{Rus icon}} * [http://www.zionism-israel.com/bio/Benjamin_Nethanyahu.htm Curriculum vitae Benjamína Netanjahu] {{Eng icon}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Benjamin Netanjahu|8471732}} {{Predsedovia vlády Izraela}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Netanjahu, Benjamin}} [[Kategória:Predsedovia vlády Izraela]] [[Kategória:Politici židovského pôvodu]] [[Kategória:Izraelskí politici]] [[Kategória:Členovia Likudu]] [[Kategória:Absolventi Harvard University]] [[Kategória:Absolventi MIT]] [[Kategória:Osobnosti z Tel Avivu]] 9755zz0mqfo0uy4g8fbxzqqgcef38n3 0 456866 8213047 7987056 2026-05-13T07:06:42Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8213047 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Petra Procházková | Rodné meno = | Popis osoby = česká humanitárna pracovníčka a [[novinár]]ka | Portrét = Petra Procházková (2024) I.jpg | Veľkosť portrétu = 250 px | Popis portrétu = Petra Procházková (2024) | Dátum narodenia = {{dnv|1964|10|20}} | Miesto narodenia = [[Český Brod]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Dátum úmrtia = <!-- {{dúv|rokumrtia|mesiac|den|roknarodenia|mesiac|den}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Partner = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Petra Procházková''' (* [[20. október]] [[1964]], [[Český Brod]]) je česká humanitárna pracovníčka a [[novinár]]ka. Do povedomia verejnosti sa dostala predovšetkým spravodajstvom z vojnových konfliktov, ktoré vznikli na [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaze]] po rozpade [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. == Život == Po vyštudovaní gymnázia absolvovala fakultu žurnalistiky [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]]. Pracovala v časopise [[Květy (časopis)|Květy]]. Od roku [[1989]] pracovala v [[Lidové noviny|Lidových novinách]] ako reportérka domácej rubriky, v roku [[1992]] bola vyslaná do [[Rusko|Ruska]]. Tu pôsobila ako zahraničná korešpondentka. Pracovala ako vojnová spravodajkyňa, jej prvé reportáže pochádzali z [[Abcházsko|Abcházska]]. V roku [[1994]] spolu s [[Jaromír Štětina|Jaromírom Štětinom]] založili súkromnú novinársku agentúru Epicentrum. Začala pracovať s kamerou a natočila rôzne reportáže. Prispievala do [[Lidové noviny|Lidových novín]], slovenského denníka [[SME]], týždenníka ''Týden'' a ďalších časopisov. Podávala správy a svedectvo o konfliktoch v [[Osetsko|Osetsku]], [[Abcházsko|Abcházsku]], [[Gruzínsko|Gruzínsku]], [[Tadžikistan]]e, [[Náhorná karabašská republika|Náhornom Karabachu]], [[Afganistan]]e, ale aj o utečeneckých táboroch a vypálených kurdských dedinách v Kurdistane. Dokázala sa dostať aj medzi gerilových bojovníkov na [[Východný Timor|Východnom Timore]]. Niekoľko rokov sa zaujímala o problematiku [[Čečensko|Čečenska]]. V decembri 1994 bola očitým svedkom bombardovania mesta [[Groznyj]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Petra Procházková: Když ve válce není voda, pije se Coca-cola | url = http://www.romanovodori.cz/interview/petra-prochazkova-kdyz-ve-valce-neni-voda-pije-se-coca-cola/ | dátum vydania = 18.1.2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 3.11.2012 | vydavateľ = Romano Vodori | miesto = | jazyk = po česky }}</ref> Počas diverznej akcie [[Šamiľ Salmanovič Basajev|Šamiľa Basajeva]] sa s niekoľkými novinármi ponúkla ako rukojemník namiesto pacientov nemocnice. V roku [[2000]] prerušila spravodajskú prácu a počas jedného roku sa intenzívne venovala nezávislej humanitárnej práci v Groznom. Tu založila detský domov pre 50 vojnových sirôt, o ktoré sa stále stará. V tom istom roku ju ruské úrady označili ako [[persona non grata|personu non grata]] a Rusko musela opustiť. V roku [[2001]] a [[2002]] bola spravodajkyňou a korešpondentkou v Afganistane. Spolu s Janou Hradilkovou založila v roku [[2001]] občianske združenie [[Berkat]] (po čečensky „šťastie“), ktoré pomáha deťom, ženám a ďalším v Čečensku, Afganistane aj utečencom v Česku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Naše portréty | url = http://www.berkat.cz/index.php?option=com_content&view=article&id=3&Itemid=6&lang=cs | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 3.11.2012 | vydavateľ = Berkat, o.s. | miesto = | jazyk = po česky }}</ref> Petra Procházková je vydatá za Paikara z Afganistanu a má syna Zafara. == Dielo == * {{Citácia knihy | priezvisko = Procházková | meno = Petra | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Štětina | meno2 = Jaromír | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Utřete tělesné šťávy | vydanie = | vydavateľ = G plus G | miesto = Praha | rok = 2001 | počet strán = 77 | isbn = 80-86103-51-X | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Procházková | meno = Petra | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Štětina | meno2 = Jaromír | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Rošangol | vydanie = | vydavateľ = G plus G | miesto = Praha | rok = 2003 | počet strán = 70 | isbn = 978-80-86103-70-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Procházková | meno = Petra | autor = | odkaz na autora = | titul = Aluminiová královna : Rusko-čečenská válka očima žen | vydanie = 1 | vydavateľ = Lidové noviny | miesto = Praha | rok = 2003 | počet strán = 165 | isbn = 80-7106-632-X | kapitola = | strany = | jazyk = }} *: Rozhovory s ženami – Ruskami a Čečenkami – obeťami rusko-čečenskej vojny. Text je autentickým svedectvom o zmene, ktorou prejdú obyčajné ľudské osudy, keď ich súkromný svet zo dňa na deň zmení vojna. * {{Citácia knihy | priezvisko = Procházková | meno = Petra | autor = | odkaz na autora = | titul = Frišta | vydanie = 1 | vydavateľ = Nakladatelství Lidové noviny | miesto = Praha | rok = 2009 | počet strán = 221 | isbn = 978-80-7106-429-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }} *: Rozprávanie z Afganistanu po páde totalitného režimu Talibanu. Príbeh ženy spolovice Rusky spolovice Tadžičky vydatej do Afganistanu je typickým príkladom človeka, ktorý sa pokúša vo svojom súkromí spojiť to, čomu sa hovorí západná civilizácia, s východnou kultúrou. Nie je kladnou hrdinkou v tom pravom zmysle, ani jej muž nie je zloduch, despota a naničhodník, ani cudzinci, ktorí zasiahli v dobrej viere, ale s presvedčením, že len oni sú nositeľmi pokroku, do ich súkromia, nespôsobili nič úmyselne. Všetci nakoniec chceli pre tých druhých to najlepšie… len vôbec nechápali, po čom „tí druhí“ naozaj túžia. == Ocenenia == * [[1997]]: novinárska [[Cena Ferdinanda Peroutku]] * [[1999]]: Cena Křepelek * [[2000]]: medaila prezidenta Českej republiky [[Medaila Za zásluhy|Za zásluhy]] * [[2001]]: Cena primátora Plzne za ľudské práva * [[2004]]: [[Cena Františka Kriegla]] od [[Nadace Charty 77|Nadácie Charty 77]], najmä ako ocenenie jej práce nezávislej humanitárnej a sociálnej pracovníčky v Groznom a za založenia združenia Berkat, zameraného na pomoc a podporu ľudí z oblastí zničených vojnou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cena Františka Kriegla | url = https://www.kontobariery.cz/Nadace-Charty-77/Ceny/Cena-Frantiska-Kriegla | vydavateľ = Nadace Charty 77 : Konto Bariéry | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-10 | miesto = Praha | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210514021655/https://www.kontobariery.cz/Nadace-Charty-77/Ceny/Cena-Frantiska-Kriegla | dátum archivácie = 2021-05-14 }}</ref> * [[2006]]: cena [[Gratias Agit]] za šírenie dobrého mena ČR v zahraničí == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.lidovky.cz/ln_nazory.asp?o=0&klic=159015 Blog Petry Procházkovej] * [http://www.lidovky.cz/novinar.aspx?idnov=653 Články Petry Procházkovej] na serveri ''lidovky.cz'' * [http://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/207562210800033-13-komnata/ Petra Procházková] – video z cyklu Českej televízie [[13. komnata]] * [http://aleph.nkp.cz/F/?ccl_term=wau=jn99240000905+or+wkw=jn99240000905&func=find-c&local_base=skc Zoznam diel] v Súbornom katalógu ČR, ktorých autorom alebo témou je Petra Procházková == Zdroj == * {{Preklad|cs|Petra Procházková|8990978}} {{Cena Františka Kriegla}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Procházková, Petra}} [[Kategória:Osobnosti z Českého Brodu]] [[Kategória:Českí novinári]] [[Kategória:Vojnoví korešpondenti]] [[Kategória:Pracovníci neziskových organizácií]] [[Kategória:Nositelia Medaily Za zásluhy (Česko)]] [[Kategória:Nositelia Ceny Karla Havlíčka Borovského]] [[Kategória:Laureáti Ceny Ferdinanda Peroutku]] [[Kategória:Laureáti Ceny Františka Kriegla]] [[Kategória:Absolventi Fakulty sociálnych vied Karlovej univerzity]] 8rjo2suttelpsyhdjii7dqdy0p1o779 0 458311 8212950 7658256 2026-05-12T23:56:55Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8212950 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Panamerické majstrovstvá v softbale mužov | rok = 2006 | iný názov = | logo = Escudo de Armas Hermosillo Sonora Mexico.GIF | veľkosť loga = 90px | popis loga = Znak Hermosilla | usporiadateľ = Mexiko | 2 usporiadateľ = | 3 usporiadateľ = | 4 usporiadateľ = | dátum = [[30. september]]{{--}}[[8. október]] [[2006]] | počet tímov = 10 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz = Venezuela | počet titulov = 1 | zápasy = 49 | góly = | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = | najužitočnejší hráč = | dejiská = [[Hermosillo]] | rok pred = 2002 | rok po = 2012 }} '''Panamerické majstrovstvá v softbale mužov 2006''' boli v poradí 7. [[Panamerické majstrovstvá v softbale|panamerické majstrovstvá]] v [[softbal]]e mužov, ktoré organizuje [[Panamerická softbalová konfederácia]] (CONPASA). Konali sa v meste [[Hermosillo]], v [[Mexiko|mexickom]] spolkovom štáte [[Sonora (štát)|Sonora]] od [[30. septembra]]{{--}}[[8. októbra]] [[2006]], za účasti 10 tímov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Notas Diaras del VII Panamericano |url = http://www.softbolsonora.org/panamericano06.htm |dátum vydania = 7.10.2006 |dátum prístupu = 9.11.2012 |vydavateľ = softbolsonora.org |jazyk = španielsky |url archívu = https://web.archive.org/web/20150526041742/http://www.softbolsonora.org/panamericano06.htm |dátum archivácie = 2015-05-26 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Evento de hombres comienza el domingo en mexico |url = http://isfsoftball.org/spanish/latest_news/pamsc_06.asp |dátum vydania = 29.9.2006 |dátum prístupu = 26.10.2014 |vydavateľ = ISF |jazyk = španielsky |url archívu = https://web.archive.org/web/20141111070229/http://isfsoftball.org/spanish/latest_news/pamsc_06.asp |dátum archivácie = 2014-11-11 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = USA Men set to compete in Pan American Championships |url = http://www.usasoftball.com/pressreleases/getStory.asp?nid=1279 |dátum vydania = 30.9.2006 |dátum prístupu = 26.10.2014 |vydavateľ = usasoftball.com |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20061123130128/http://www.usasoftball.com/pressreleases/getStory.asp?nid=1279 |dátum archivácie = 2006-11-23 }}</ref> Pôvodne sa mali turnaja zúčastniť aj Aruba, Dominikánska republika, Ekvádor a Salvádor. Dominikánska republika a Salvádor sa nezúčastnili turnaja kvôli problém s vízami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Fuera Republica Dominicana y El Slavador del panamericano |url = http://www.softbolsonora.org/nota23.htm |dátum vydania = 29.9.2006 |dátum prístupu = 26.10.2014 |vydavateľ = softbolsonora.org |jazyk = španielsky |url archívu = https://web.archive.org/web/20070728114433/http://www.softbolsonora.org/nota23.htm |dátum archivácie = 2007-07-28 }}</ref> Svoj prvý titul získali softbalisti Venezuely.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Canada Strikes Silver at Pan Am Championships |url = http://www.alsfastball.com/news/986/130/Canada-Strikes-Silver-at-Pan-Am-Championships.html |dátum vydania = 9.10.2006 |dátum prístupu = 26.10.2014 |vydavateľ = alsfastball.com |jazyk = anglicky }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Hombres de venezuela toman el titulo |url = http://isfsoftball.org/spanish/latest_news/pamsc_06_results.asp |dátum vydania = 10.10.2006 |dátum prístupu = 26.10.2014 |vydavateľ = ISF |jazyk = španielsky |url archívu = https://web.archive.org/web/20141111064424/http://isfsoftball.org/spanish/latest_news/pamsc_06_results.asp |dátum archivácie = 2014-11-11 }}</ref> Tieto panamerické majstrovstvá boli zároveň kvalifikáciou na [[Majstrovstvá sveta v softbale mužov 2009|Majstrovstvá sveta 2009]], ktoré sa uskutočnili v [[Kanada|Kanade]]. Kvalifikovalo sa na ne 5 najlepších tímov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Venezuela gana campeonato panamericano |url = http://isfsoftball.org/spanish/communication/11_10_06.htm |dátum vydania = 11.10.2006 |dátum prístupu = 26.10.2014 |vydavateľ = ISF |jazyk = španielsky |url archívu = https://web.archive.org/web/20141111064421/http://isfsoftball.org/spanish/communication/11_10_06.htm |dátum archivácie = 2014-11-11 }}</ref> == Účastníci == {| class="wikitable" width=250 |- ! Družstvo !! {{tooltip|2002|Umiestnenie na Panamerických majstrovstvách v softbale mužov 2002}} |- | {{USA|sfm|1}} ||align=center|1. |- | {{CAN|sfm|1}} ||align=center|2. |- | {{VEN|sfm|1}} ||align=center|3. |- | {{MEX|sfm|1}} ||align=center|4. |- | {{ARG|sfm|1}} ||align=center|5. |- | {{GTM|sfm|1}} ||align=center|7. |- | {{PRI|sfm|1}} ||align=center|8. |- | {{BHS|sfm|1}} ||align=center|10. |- | {{CUB|sfm|1}} ||align=center|- |- | {{VIR|sfm|1}} ||align=center|- |} == Výsledky == === Základná skupina === {| class="wikitable" style="text-align: center; font-size:90%" width="610" |- ! ! width=40|{{ARG}} ! width=40|{{USA}} ! width=40|{{CAN}} ! width=40|{{CUB}} ! width=40|{{PRI}} ! width=40|{{MEX}} ! width=40|{{BHS}} ! width=40|{{GTM}} ! width=40|{{VIR}} |- |style="text-align: left;"| {{VEN|sfm|1}} | {{ku|1|5}} | {{ku|8|0}} | {{ku|2|1}} | {{ku|6|4}} | {{ku||}} | {{ku|8|3}} | {{ku||}} | {{ku||}} | {{ku||}} |- |style="text-align: left;"| {{ARG|sfm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|7|0}} | {{ku|1|0}} | {{ku|2|3}} | {{ku|2|3}} | {{ku|5|1}} | {{ku|0|1}} | {{ku|4|1}} | {{ku|11|0}} |- |style="text-align: left;"| {{USA|sfm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|4|3}} | {{ku|2|1}} | {{ku|4|8}} | {{ku|5|0}} | {{ku|5|1}} | {{ku|9|2}} | {{ku|3|0}} |- |style="text-align: left;"| {{CAN|sfm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|3|2}} | {{ku|4|1}} | {{ku|2|0}} | {{ku|10|0}} | {{ku|7|0}} | {{ku|11|0}} |- |style="text-align: left;"| {{CUB|sfm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku||}} | {{ku|1|0}} | {{ku|2|0}} | {{ku|2|0}} | {{ku||}} |- |style="text-align: left;"| {{PRI|sfm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|5|3}} | {{ku|2|5}} | {{ku|2|1}} | {{ku||}} |- |style="text-align: left;"| {{MEX|sfm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|7|0}} | {{ku|3|2}} | {{ku|5|1}} |- |style="text-align: left;"| {{GTM|sfm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku||}} | {{ku||}} |- |style="text-align: left;"| {{BHS|sfm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku||}} |} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=190 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=30 |{{tooltip|BV|Body vyhrané}} !width=30 |{{tooltip|BI|Body inkasované}} !width=35 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} |- bgcolor=#00FFCC |1. | align="left" | {{VEN|sfm|1}} | 9|| 8|| 1|| || || |- bgcolor=#00FFCC |2. | align="left" | {{ARG|sfm|1}} | 9|| 6|| 3|| 37|| 10|| +27 |- bgcolor=#CCFFCC |3. | align="left" | {{USA|sfm|1}} | 9|| 6|| 3|| 32|| 30|| +2 |- bgcolor=#CCFFCC |4. | align="left" | {{CAN|sfm|1}} | 9|| 6|| 3|| 41|| 10|| +31 |- |5. | align="left" | {{CUB|sfm|1}} | 9|| 5|| 4|| || || |- |6. | align="left" | {{PRI|sfm|1}} | 9|| 5|| 4|| || || |- |7. | align="left" | {{MEX|sfm|1}} | 9|| 4|| 5|| 22|| 29|| −7 |- |8. | align="left" | {{BHS|sfm|1}} | 9|| 3|| 6|| || || |- |9. | align="left" | {{GTM|sfm|1}} | 9|| 2|| 7|| || || |- |10. | align="left" | {{VIR|sfm|1}} | 9|| 0|| 9|| || || |} === Play off === ==== 1. kolo ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=5|[[21. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=160| !width=60| !width=160| |- |align=right| '''{{VEN|sfm|2}}''' |'''{{ku|2|1}}''' |align=left| {{ARG|sfm|1}} |- |align=right| {{USA|sfm|2}} |'''{{ku|1|4}}''' |align=left| '''{{CAN|sfm|1}}''' |} ==== Semifinále ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=5|[[22. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=160| !width=60| !width=160| |- |align=right| {{ARG|sfm|2}} |'''{{ku|1|5}}''' |align=left| '''{{CAN|sfm|1}}''' |} ==== Finále ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=5|[[22. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=160| !width=60| !width=160| |- |align=right| '''{{VEN|sfm|2}}''' |'''{{ku|3|2}}''' |align=left| {{CAN|sfm|1}} |} == Konečné poradie == {| class="wikitable" |- bgcolor="#E4E4E4" ! Por. ! width=200|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" | align="center"| '''1.''' || {{VEN|sfm|1}} ||bgcolor=#CCFFCC|postup na [[Majstrovstvá sveta v softbale mužov 2009|MS 2009]] |- bgcolor="#DCE5E5" | align="center"| '''2.''' || {{CAN|sfm|1}} ||bgcolor=#FFFFFF|organizátor [[Majstrovstvá sveta v softbale mužov 2009|MS 2009]] |- bgcolor="#FFDAB9" | align="center"| '''3.''' || {{ARG|sfm|1}} ||bgcolor=#CCFFCC|postup na [[Majstrovstvá sveta v softbale mužov 2009|MS 2009]] |- |align="center"| 4. || {{USA|sfm|1}} ||bgcolor=#CCFFCC|postup na [[Majstrovstvá sveta v softbale mužov 2009|MS 2009]] |- |align="center"| 5. || {{CUB|sfm|1}} |- |align="center"| 6. || {{PRI|sfm|1}} ||bgcolor=#CCFFCC|postup na [[Majstrovstvá sveta v softbale mužov 2009|MS 2009]] |- |align="center"| 7. || {{MEX|sfm|1}} ||bgcolor=#CCFFCC|postup na [[Majstrovstvá sveta v softbale mužov 2009|MS 2009]] |- |align="center"| 8. || {{BHS|sfm|1}} |- |align="center"| 9. || {{GTM|sfm|1}} |- |align="center"| 10. || {{VIR|sfm|1}} |} Pozn: Kuba sa neskôr účasti na MS 2009 vzdala, nahradilo ju Mexiko. == Referencie == {{referencie}} == Zdroje == * [http://www.softbolsonora.org/panamericano06.htm Panamerické majstrovstvá na stránke Softbalovej asociácie mexického štátu Sonoria] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150526041742/http://www.softbolsonora.org/panamericano06.htm |date=2015-05-26 }} {{spa icon}} * [http://www.isfsoftball.org/spanish/communication/11_10_06.htm Panamerické majstrovstvá na oficiálnej stránke ISF] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141111064421/http://isfsoftball.org/spanish/communication/11_10_06.htm |date=2014-11-11 }} {{spa icon}} {{Panamerické majstrovstvá v softbale}} [[Kategória:Softbal v 2006]] [[Kategória:Panamerické majstrovstvá v softbale|Muži]] [[Kategória:Športové podujatia v Mexiku|Softbal]] 2y3exin2qd0xjt0mow84apneut1ton5 0 459139 8212856 8091944 2026-05-12T19:18:28Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 3 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8212856 wikitext text/x-wiki {{na revíziu|Skontrolovať žargón, väčšina zdrojov je prinárnych, chýbajú nezávislé zdroje}} {{Infobox Softvér |názov = OpenSceneGraph |logo = Osglogo2.0.png |stabilná verzia = 3.4.1 |dátum stabilnej verzie = {{dátum vydania a vek|2017|08|28}} |aktuálna verzia = 3.1.3 |dátum aktuálnej verzie = {{dátum vydania a vek|2012|09|7}} |operačný systém = [[Viacplatformový softvér]] |jazyk = [[C++]] |licencia = [http://www.openscenegraph.org/projects/osg/wiki/Legal OpenSceneGraph Public License] (odvodená od [[LGPL]]) |webová stránka = [http://www.openscenegraph.org/ www.openscenegraph.org], [http://www.openscenegraph.com/ www.openscenegraph.com] }} '''OpenSceneGraph''' (OSG) je [[open source]] [[Application programming interface|API]] pre tvorbu 3D grafických aplikácií so širokým spektrom uplatnenia od [[Vizualizácia (simulácia)|vedeckej vizualizácie]], vizuálnej simulácie, cez [[Počítačová hra|počítačové hry]] až po [[Virtuálna realita|virtuálnu realitu]]. Ide o multiplatformný [[toolkit]] postavený nad [[OpenGL]]. Vývojovým jazykom je primárne [[C++]], existujú však aj prepojenia na jazyky [[Java (programovací jazyk)|Java]], [[Python (programovací jazyk)|Python]] a [[Lua]].<ref name="Features">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = OpenSceneGraph Features | url = http://www.openscenegraph.com/index.php/about/features | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.11.2012 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = po anglicky }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == História == Projekt OpenSceneGraph začal pre vlastnú potrebu tvoriť Don Burns roku 1998 v prostredí operačného systému [[Linux]]. Následne v roku 1999 sa k nemu pripojil Robert Osfield, ktorý pracoval na prenesení hotových súčastí na platformu [[Microsoft Windows]]. V septembri 1999 boli zdrojové súbory uvoľnené ako [[open source]] a vznikla aj [http://www.openscenegraph.org oficiálna stránka projektu]. Ku koncu roka prebral Robert vedúcu úlohu a začal rozsiahly refactoring celej kódovej banky, snažiac sa o modernizáciu, zahrnutie najnovších štandardov [[C++]] a čo možno najlepšie využitie návrhových vzorov. V apríli 2001 vzhľadom na rozrastajúcu sa komunitu užívateľov a čoraz väčší záujem verejnosti po celom svete, Robert Osfield založil OpenSceneGraph Professional Services, službu poskytujúcu školenia, dlhodobú komerčnú podporu a konzultačné služby vývojárom aplikácií postavených na OSG. Došlo tak k úplnej profesionalizácii projektu. Prvou oficiálnou "celou" stabilnou verziou bola verzia 1.0 vydaná roku 2005. Následne roku 2007 prišla rozšírená verzia 2.0, pridávajúca okrem iného podporu viacjadrových a [[multi-gpu]] systémov, niekoľko dôležitých NodeKits a prechod k využívaniu unifikovaného multiplatformného [[build]] systému CMake. V tom čase sa tiež objavili prvé knihy a oficiálne užívateľské príručky.<ref name="quickstart">Martz, P.: ''OpenSceneGraph Quick Start Guide''. Louisville, USA, 2007.</ref> Projekt rýchlo rástol a stával sa čoraz populárnejším. Pod aktuálnou stabilnou verziou (3.0.1, vydaná 31.7.2012) je už podpísaných viac ako 480 prispievateľov a oficiálny mailing list projektu obsahuje tisíce mien.<ref name="History">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = OpenSceneGraph - History | url = http://www.openscenegraph.org/projects/osg/wiki/Support/History | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.11.2012 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20121127042811/http://www.openscenegraph.org/projects/osg/wiki/Support/History | dátum archivácie = 2012-11-27 }}</ref> == Vlastnosti == Základom OpenSceneGraph-u je myšlienka tzv. [[Scene graph|grafu scény]]. Ide o [[Dátová štruktúra|dátovú štruktúru]], ktorá usporadúva logickú a priestorovú štruktúru grafickej scény acyklickým [[Graf (matematika)|grafom]]. Scéna je hierarchicky organizovaná do stromovej štruktúry s uzlami s rôznym počtom potomkov. Jednotlivé uzly môžu predstavovať buďto jednotlivé objekty v scéne, skupiny objektov, množiny [[Transformácia modelu|transformácií]], ktoré majú byť aplikované na potomkov alebo pridružené pomocné informácie. Listy potom predstavujú jednotlivé [[3D modelovanie|modely]] objektov, teda samotnú geometriu scény. Vzájomné vzťahy objektov zachytené týmto usporiadaním umožňujú jednoduchú implementáciu niektorých algoritmov riešiacich viditeľnosť v scéne a optimalizáciu zobrazovania, čím sa zvyšuje výkonnosť a zjednodušuje napr. práca s priehľadnosťou a [[blending]] všeobecne. V aktuálnej verzii ponúka knižnica okrem iného * Robustnú platformovo nezávislú implementáciu pokročilého grafu scény * Podpora [[OpenGL]] 1.0 – 4.2, [[OpenGL ES]] 1.0 a 2.0 * Podpora [[OpenGL Shading Language]] * Vysokú výkonnosť # View frustum, occlusion a small feature [[Culling (počítačová grafika)|culling]] # [[Level of Detail]] # Najnovšie rozšírenia OpenGL # Viacvláknové aplikácie # [[State sorting]], [[lazy state updating]] * Podpora širokého spektra 2D a 3D formátov * Podpora práce s kvalitnými [[antialiasing|antialiasovanými]] [[font]]mi * Prácu s rozsiahlymi terénmi * Podporu pokročilých [[Časticový systém (počítačová grafika)|particle systémov]] * Natívnu integráciu s okennými systémami hlavných platforiem a jednoduchú previazateľnosť s cross-platform [[GUI|GUI toolkitmi]] === Ďalšie smerovanie === V ďalších verziách je zámerom vývojárov najmä rozšíriť podporu OpenGL ES, zobrazovanie tieňov a vylepšiť prácu s volumetrickými dátami. Tiež by malo dôjsť k rozšíreniu NodeKits pre prácu s 3D GUI.<ref name="Roadmap">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.openscenegraph.org/projects/osg/wiki/Support/Plans | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20121126195933/http://www.openscenegraph.org/projects/osg/wiki/Support/Plans | dátum archivácie = 2012-11-26 }}</ref> == Súčasti == Balík knižníc OSG je možné rozdeliť do niekoľkých kategórií. Základom je súbor takzvaných Core knižníc (osg, OpenThreads, osgUtil a osgDB), doplnená knižnicami a nástrojmi pre zobrazovanie, prácu s okennými systémami a GUI (osgViewer, osgGA), Nodekits, zásuvnými modulmi a exportérmi pre [[3D modelovanie|modelovacie nástroje]] ([[3D Studio Max|3DSMax]], [[Maya]], [[Blender]]) a zväčša komunitnými projektmi zabezpečujúcimi podporu ďalších programovacích jazykov okrem C++. === Core === Jadro OpenSceneGraphu tvoria štyri základné moduly – osg, osgDB, osgUtil a OpenThreads. ''osg'' zabezpečuje konštrukciu a manipuláciu scene graphu. Jej súčasťou sú triedy reprezentujúce rôzne typy uzlov grafu scény, samotnú geometriu, abstrakciu nad OpenGL stavovým strojom, geometrické transformácie a matematické triedy pre vektorové a maticové operácie v 3D priestore. Dôležitou súčasťou je aj funkcionalita pokročilej správy pamäte. Pre prácu s najrozšírenejšími 2D a 3D súborovými formátmi, ako aj abstrakciu I/O zariadení slúži modul ''osgDB''. ''osgUtil'' je [[renderovací backend|renderovacím backendom]], starajúcim sa o prechod grafom scény, [[culling]] a transformáciu do série volaní OpenGL. Poskytuje tiež základné možností manipulácie s objektami v scéne, tzv. [[picking]]. Platformovo nezávislé, minimálne a kompletné objektovo orientované vláknové rozhranie poskytuje knižnica ''OpenThreads''. === osgViewer === Knižnica osgViewer poskytuje pohodlnú a rýchlu cestu vizualizácie zostaveného [[scene graph]]u. Predstavuje tiež platformne nezávislú abstrakciu nad prácou s rôznymi okennými systémami. === NodeKits === Súčasťou balíka OSG je aj [[množina]] takzvaných NodeKits, čo sú hotové riešenia netriviálnych, často sa objavujúcich problémov, resp. pokročilejších komponent 3D grafických aplikácií. Najdôležitejšími sú: * osgAnimation – Práca s kostrovými modelmi, ich animácia a morphing. * osgFX – Špeciálne efekty a [[postprocessing]] obrazu. * osgManipulator – Interaktívne 3D ovládanie. * osgParticle – Pokročilá práca s [[particle systém]]ami. * osgQt – Integrácia s [[Qt toolkit]]om a začlenenie prvkov QtGUI do OSG aplikácií. * osgShadow – [[Framework]] pre techniky zobrazovania tieňov. * osgTerrain – Zobrazovanie rozsiahlych terénov. * osgText – Kvalitné zobrazovanie antialiasovaných fontov, [[TrueType]] a [[FreeType]] fonty. * osgVolume – [[Volume rendering]] a práca s volumetrickými dátami. * osgWidget – Tvorba jednoduchých [[GUI|užívateľských rozhraní]]. == Technológie == OpenSceneGraph je napísaný v štandarde jazyka C++, využívajúc možnosti STL ([[Standard Template Library]]) a v čo najvyššej možnej miere uplatňujúc [[Návrhový vzor (software)|návrhové vzory]] [[Objektové programovanie|OOP]]. Okrem C++ existujú prepojenia na jazyky [[Java (programovací jazyk)|Java]] (JavaOSG), [[Python]] (pyOSG), [[Lua]] (osgLua, resp. osgToy) a [[C Sharp|C#/.Net]] (osgDotNet). Celá knižnica je koncipovaná modulárne s dôrazom na upraviteľnosť a jednoduchú rozšíriteľnosť. Projekt je vystavaný nad OpenGL, v súčasnosti podporujúc možnosti OpenGL 1.0 – 4.2, ako aj OpenGL ES do verzie 2.0. Zabezpečená je tak ako kompatibilita so starším hardvérom, tak aj sprístupnenie možností poskytovaných tým najnovším.<ref name="Features"/> === Platformy === OpenSceneGraph v súčasnosti podporuje vývoj pre všetky dôležité [[Operačný systém|operačné systémy]], medzi inými [[Linux (operačný systém)|Linux]], [[Windows|MS Windows]], [[Mac OS X]], [[FreeBSD]], [[IRIX]], či [[Solaris (operačný systém)|Solaris]]. Od verzie 3.0.0 je knižnica tiež dostupná pre mobilné platformy [[iOS]] a [[Android (operačný systém)|Android]]. == Výhody a využiteľnosť == Knižnica OpenSceneGraph svojim užívateľom poskytuje množstvo výhod oproti práci priamo s nízkoúrovňovými grafickými rozhraniami, ako je OpenGL. Medzi tie najdôležitejšie patria:<ref name="Features" /> === Výkon === Vďaka zahrnutiu pokročilých vlastností OpenGL ([[state sorting]], [[vertex buffer]] objekty, podpora [[OpenGL Shading Language|GLSL]]), pokročilých metód riešenia viditeľnosti v 3D scéne ([[Culling (počítačová grafika)|view frustum, small feature, occlusion culling]]), či [[Level of Detail]] priamo v jadre knižnice ide o jeden z najvýkonnejších zobrazovacích nástrojov. === Produktivita === Jadro grafu scény zapuzdruje väčšinu funkcionality OpenGL vrátane najnovších rozšírení, poskytuje optimalizáciu pri [[rendering|renderovaní]] (culling, sorting) a celý súbor doplnkových knižníc, ktoré umožňujú vytvárať veľmi rýchlo vysoko výkonné grafické aplikácie. Vývojár sa tak nemusí sústrediť na nízkoúrovňový kód. ==== Zavádzače databáz ==== Súčasťou jadra OSG je [[databázová knižnica]] osgDB, umožňujúca jednoduchú a rýchlu prácu s množstvom multimediálnych súborových formátov. V súčasnosti sa skladá z viac ako päťdesiatich rôznych [[plugin]]ov pre spracúvanie 3D databázových a obrazových formátov. Medzi podporované 3D formáty patria napríklad [[Collada|COLLADA]], [[LightWave]] (.lwo), [[Wavefront]] (.obj), [[OpenFlight]] (.flt), [[3S Studio Max|3D Studio MAX]] (.3ds), [[DirectX]] (.x) a mnoho ďalších. OpenSceneGraph tiež umožňuje využitie natívneho [[ASCII]] .osg formátu. Obrazové formáty zahŕňajú .rgb, .gif, .jpg, .png, .tiff, .pic, .bmp, .dds, .tga a quicktime. V neposlednom rade je tiež nutné spomenúť podporu FreeType a TrueType, ako aj obrazových (.txf) [[Font (počítače)|fontov]]. === Prenositeľnosť === Jadro knižnice je navrhnuté s dôrazom na minimalizáciu závislosti na konkrétnej platforme, spoliehajúc sa v zásade iba na štandardné C++ a OpenGL. Dôležitá je tiež nezávislosť na konkrétnom okennom systéme. Prostredníctvom osgViewer je zabezpečená natívna podpora [[Win32]] (MS Windows), [[X11]] (Unix-based systémy) a [[Carbon (počítače)|Carbon]] (OSX). Jednoducho je tiež možné knižnicu prepojiť s ďalšími okennými a GUI toolkitmi, ako sú Qt, [[WxWidgets]], [[GLUT]], [[FLTK]], [[SDL]], [[Cocoa]] a MFL. === Škálovateľnosť === Vďaka podpore viacerých grafických kontextov a silne optimalizovaným prechodom grafom scény, ako aj rozsiahlej podpore viacvláknových aplikácií je možné OpenSceneGraph používať na širokej škále zariadení, od mobilných až po najnovšie viacjadrové, multi-gpu systémy. === Prístupnosť === Súčasťou distribúcie OSG je aj rozsiahla zbierka príkladov a demonštračných aplikácií, názorne prezentujúcich jednotlivé pokročilé možnosti knižnice, ako aj vzorový [[dataset]] obsahujúci modely, textúry a ďalšie zdroje využiteľné pri rýchlom prototypovaní aplikácií. Existuje tiež niekoľko kníh, od začiatočníckych až po profesionálne, rozsiahla kvalitná dokumentácia a živá komunita vývojárov a užívateľov.<ref name="quickstart" /><ref>Wang R., Qian X.: ''OpenSceneGraph 3 CookBook''. Packt Publishing, Birmingham, 2012</ref><ref>Wang R., Qian X.: ''OpenSceneGraph 3.0 Beginner's Guide''. Packt Publishing, Birmingham, 2010.</ref> K dispozícii je tiež profesionálna technická podpora pre komerčné produkty.<ref name="OSG Professional Support">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = OpenSourceGraph - professional support | url = http://www.openscenegraph.com/index.php/support/professional-support | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.11.2012 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = po anglicky }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Použitie == OpenSceneGraph samotný neposkytuje žiadne nadstavby pre tvorbu hernej logiky, ide o vizualizačný a animačný nástroj. Pre tvorbu herných aplikácií alebo takzvaných "serious games" existuje niekoľko kompletných [[engine|enginov]], najznámejším z ktorých je pravdepodobne [[Delta3D]], využívajúcich OpenSceneGraph práve ako základ pre grafický rendering. Zaujímavými projektmi postavenými nad OSG sú napríklad [[Virtual Terrain Project]], alebo [[ViewTec TerrainView]]. Medzi užívateľmi môžeme ďalej nájsť spoločnosti ako [[Boeing]], [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]], [[FlightGear]], [[Norcontrol]] a ďalšie.<ref name="Use Cases">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.openscenegraph.com/index.php/gallery/use-cases | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref name="Use Cases 2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.openscenegraph.org/projects/osg/wiki/Screenshots | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20121115045816/http://www.openscenegraph.org/projects/osg/wiki/Screenshots | dátum archivácie = 2012-11-15 }}</ref><ref name="VTP">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://vterrain.org/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="TV">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.viewtec.net/index.php?page=products | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20090228064318/http://www.viewtec.net/index.php?page=products | dátum archivácie = 2009-02-28 }}</ref><ref name="D3D">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.delta3d.org/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20080112152414/http://www.delta3d.org/ | dátum archivácie = 2008-01-12 }}</ref> == Pozri aj == * [[OpenGL]] * [[Delta3D]] * [[OGRE]] * [[Irrlicht Engine]] == Referencie == {{referencie|2}} [[Kategória:Softvér]] [[Kategória:Počítačová grafika]] 52t369khadw12egln2nr8b1gw11sf5l 0 470693 8212758 7936608 2026-05-12T15:42:24Z SlovakGirl.sk 285232 Nebola tam medzera ale dala som ju tam. 8212758 wikitext text/x-wiki {{Infobox rastliny| Názov=levanduľa| Obrázok=Bildtankstelle 1 039.jpg| Titulok=| Skry7=áno| Ríša po slovensky= [[rastliny]]|Ríša po latinsky=Vegetabilia| Podríša po slovensky= [[zelené rastliny]]|Podríša po latinsky=Viridiplantae, Chlorobionta| Vývojová línia po slovensky= [[cievnaté rastliny]]|Vývojová línia po latinsky=Tracheophyta| Vývojová vetva po slovensky= [[semenné rastliny]]|Vývojová vetva po latinsky=Spermatophyta| Oddelenie po slovensky= [[krytosemenné rastliny]]|Oddelenie po latinsky=Angiospermae| Trieda po slovensky= [[pravé dvojklíčnolistové rastliny]]|Trieda po latinsky=Eudicotidae| Podtrieda po slovensky=|Podtrieda po latinsky=| Rad po slovensky= [[hluchavkotvaré]]|Rad po latinsky=Lamiales| Čeľaď po slovensky= [[hluchavkovité]]|Čeľaď po latinsky=Lamiaceae| Rod po slovensky=levanduľa|Rod po latinsky=Lavandula| Binomické meno=Lavandula| Klasifikátor1= [[Carl Linné|L.]]| Dátum1= 1753| Synonymá=| Titulok2=| }} '''Levanduľa''' ({{V jazyku|lat|''Lavandula''}}) je rod rastlín patriaci do čeľade [[hluchavkovité]] (''Lamiaceae''). Ker s intenzívnou vôňou, rastie do výšky jedného metra, má úzke listy a obvykle fialovo-modré kvety na štíhlych stonkách. Táto rastlina pochádza z horských oblastí [[Európa|Európy]] v okolí [[Stredozemné more|Stredozemného mora]], ale dnes sa pestuje na celom svete. == Použitie == Niektoré druhy sa používajú ako [[okrasná rastlina|okrasné rastliny]]. Uplatnia sa pri výsadbe v skupinách.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hieke | meno = Karel | odkaz na autora = Karel Hieke | priezvisko2 = Pinc | meno2 = Miroslav | odkaz na autora2 = Miroslav Pinc | rok = 1978 | titul = Praktická dendrologie, díl 1 | vydavateľ = SZN | miesto = Praha | vydanie = 1 | id = 000128363 }}</ref> == Zástupcovia == {| cellpadding="15" |- valign="top" | *''[[levanduľa úzkolistá]] (''Lavandula angustifolia'') *''[[Lavandula antineae]]'' *''[[Lavandula aristibracteata]]'' *''[[Lavandula atriplicifolia]]'' *''[[Lavandula bipinnata]]'' *''[[Lavandula bramwellii]]'' *''[[Lavandula buchii]]'' *''[[Lavandula canariensis]]'' *''[[Lavandula citriodora]]'' *''[[Lavandula coronopifolia]]'' *''[[Lavandula dentata]]'' *''[[Lavandula dhofarensis]]'' *''[[Lavandula erythraeae]]'' *''[[Lavandula galgalloensis]]'' *''[[Lavandula gibsonii]]'' || *''[[Lavandula hasikensis]]'' *''[[Lavandula lanata]]'' *''[[Lavandula latifolia]]'' *''[[Lavandula macra]]'' *''[[Lavandula mairei]]'' *''[[Lavandula maroccana]]'' *''[[Lavandula minutolii]]'' *''[[Lavandula multifida]]'' *''[[Lavandula nimmoi]]'' *''[[Lavandula pedunculata]]'' *''[[Lavandula pinnata]]'' *''[[Lavandula pubescens]]'' *''[[Lavandula qishnensis]]'' *''[[Lavandula rejdalii]]'' *''[[Lavandula rotundifolia]]'' || || *''[[Lavandula saharica]]'' *''[[Lavandula samhanensis]]'' *''[[Lavandula setifera]]'' *''[[Lavandula somaliensis]]'' *''[[Lavandula sublepidota]]'' *''[[Lavandula subnuda]]'' *''[[Lavandula stoechas]]'' *''[[Lavandula tenuisecta]]'' *''[[Lavandula viridis]]'' *''[[Lavandula x allardii]]'' *''[[Lavandula x chaytorae]]'' *''[[Lavandula x christiana]]'' *''[[Lavandula x ginginsii]]'' *''[[Lavandula x heterophylla]]'' *''[[Lavandula x intermedia]]'' |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Lavandula|wikispecies=Lavandula}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Levandule|9557180}} {{botanický výhonok}} {{Koreniny}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Okrasné rastliny]] [[Kategória:Záhradné rastliny]] [[Kategória:Hluchavkovité]] o6ejo7dyn5buefn47mqgqlepamsf3qj 0 474599 8213179 7754387 2026-05-13T11:40:21Z Teslaton 12161 wl. 8213179 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Divadlo TICHo 2-01.jpg|náhľad|Logo]] [[Súbor:Divadlo Ticho a spol. 01.jpg|náhľad|Budova divadla]] '''Ticho a spol.''' je nezávislé komorné divadlo, ktoré sídli v priestoroch Staromestského klubu 10x10 na Školskej 14 v Bratislave. Vo svojich hrách divadlo reflektuje životy a myšlienky významných ale nedocenených osobností slovenskej kultúry ([[Hana Ponická]], [[Leopold Lahola]], [[Juraj Špitzer]]<ref>INŠTITORISOVÁ, Dagmar. ''Žiť nasilu'' [online].Pravda.sk, 24.02.2013,[cit. 2013-03-08]. [http://kultura.pravda.sk/divadlo/clanok/259987-recnzia-zit-nasilu/ Dostupné online]</ref>). Druhú líniu tvoria až magické inscenácie stavajúce na poézii a rozprávkovo fantastických prvkoch (Izrafel alebo Cúvanie do pamäti, Déjà vu). V spolupráci s klientmi Domova sociálnych služieb Prima vzniklo divadelné zoskupenie Stopy snov, ktoré každoročne na jeseň alebo v predvianočnom období uvádza svoju novú hru. Okrem divadelných predstavení tvorí program divadla aj pesničkárska scéna, v rámci ktorej vystupujú slovenskí aj českí folkoví interpreti ([[Dagmar Andrtová-Voňková]], [[Květy (hudobná skupina)|Květy]], [[Jednofázové kvasenie]], [[Marián Geišberg]], [[Martin Geišberg]] a UMK, [[Peter Janků]], [[Zuzana Homolová]], [[Soňa Horňáková]], Sklo). Divadlo Ticho a spol. založila v roku [[2010]] dramaturgička [[Viki Janoušková]] spolu s režisérom Robom Horňákom po tom, ako sa [[Divadlo a.ha.]] premiestnilo z priestorov Centra divadla, literatúry a vzdelávania na Školskej 14 do bývalých priestorov [[Malá scéna Slovenského národného divadla|Malej scény SND]]. Viki Janoušková sa tak vrátila do priestoru, ktorý dôverne poznala, keďže spolu so Štefanom Korenčim a Monikou Korenčiovou stála aj pri zrode tohto divadla a roky tu pôsobila ako dramaturgička. Začiatkom roka 2012 sa v divadle uskutočnilo scénické čítanie hry ''Nepriznaná budúcnosť'' [[Ľuba Lesná|Ľuby Lesnej]] o [[Holokaust|Holokauste]].<ref name=postmenovanie>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Opoldusová| meno = Jena| odkaz na autora = | titul = Divadlo Ticho a spol. nahlas o holokauste | url = http://kultura.pravda.sk/divadlo/clanok/57327-divadlo-ticho-a-spol-nahlas-o-holokauste/ | dátum vydania = 22.02.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 07.03.2013 | vydavateľ = [[Pravda.sk]] | miesto = | jazyk = }}</ref> == Divadelné inscenácie == * ''Dych Lukavických zápiskov'' (V. Janoušková na motívy pamätí Hany Ponickej, 2010) * ''Izrafel'' (Ján Ondruš, Miloš Janoušek, Ivan Kolenič, Viki Janoušková, r. R. Horňák, 2010) * ''Déjà vu'' (Miloš Janoušek, Viki Janoušková, r. R. Horňák, 2012) * ''Všade tá rieka'' (Viki Janoušková s citáciami Leopolda Laholu, Pavla Dobšinského, Juraja Špitzera, Jána Roznera, Agneši Kalinovej, Zuzany Szatmáry, r. V. Dubačová, 2013) * ''Ostrov'' (Athol Fugard, John Kani, Winston Ntshona, r. R. Horňák, 2013) * ''Zaplavenie'' (Miloš Janoušek, Viki Janoušková, r. R. Horňák, 2014) * ''... a dážď'' (Ján Púček, r. R. Horňák, 2015) * ''Zdanlivo slepá ulička'' (Viki Janoušková, r. V. Dubačová, 2016) * ''Jašek'' (Andrzej Maleszka, r. R. Horňák, 2017) == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * TICHO a spol. – Odtlačok na duši divákov a tvorcov (zborník k 5. výročiu). Divadlo Ticho a spol., Bratislava 2015 * Knopová, E.: Engaged non-fiction theatre and a playful féerie in TICHO a spol. Slovenské divadlo. 63, no. special 2015. [https://www.sav.sk/journals/uploads/01221540SD0X-2015-03.pdf Dostupné online] == Externé odkazy == {{Portál|Divadlo|Divadelný|Bratislava|Bratislavský|Umenie|Umelecký}} * [http://www.tichoaspol.sk Ticho a spol.] – Oficiálna webstránka divadla * [http://www.theatre.sk/isdivadla/88/97/Ticho-a-spol/?cntnt01origid=97/ Recenzie]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} – Recenzie divadelného ústavu {{Súradnice|48.153477|17.116034|type:landmark|format=dms|display=title}}{{Bratislavské divadlá}}{{Významné slovenské divadlá}} [[Kategória:Divadlá na Slovensku|Ticho a spol.]] [[Kategória:Kultúra v Bratislave]] [[Kategória:Divadlá v Bratislave]] [[Kategória:Staré Mesto (Bratislava)]] k5j4tpjc0kumy89vgymf3ra3klr3iuz 0 483514 8212877 8080731 2026-05-12T19:41:49Z Jetam2 30982 zmena poradia v [[Kategória:Veľká cena Eurovízie]]: "2014" pomocou použitia HotCat 8212877 wikitext text/x-wiki {{Infobox Eurovision | name = Eurovision Song Contest 2014 | theme = ''"Join Us"'' | image = | semi1 = 6. máj 2014 | semi2 = 8. máj 2014 | final = 10. máj 2014 | slovaksemi =Slovensko sa nezúčastnilo | presenters = Lise Rønneová<br>Nikolaj Koppel<br>Pilou Asbæk<ref name=ESC2014GrandFinal>{{Citácia elektronického dokumentu || priezvisko = || meno = || odkaz na autora = || titul = Eurovision Song Contest 2014 Grand Final - Facts & Figures || url = http://www.eurovision.tv/page/history/by-year/contest?event=1893 || dátum vydania = || dátum aktualizácie = || dátum prístupu = 25.5.2014 || vydavateľ = www.eurovision.tv || miesto = || jazyk = anglicky }}</ref> | director = Pernille Gaardbová<ref name=ESC2014GrandFinal/> | host = [[Súbor:EuroDinamarca.svg|25px]] [[Danmarks Radio|DR]] | venue = | winner = [[Rise Like a Phoenix]], [[Conchita Wurst]], [[Súbor:EuroAustria.svg|25px]][[Rakúsko]] | svk =Slovensko sa nezúčastnilo | vote = Hlasovanie bolo výsledkom hlasovania divákov a odbornej poroty (váha 50:50) vo všetkých zúčastnených krajinách. V každom semifinále hlasovali krajiny, ktoré sa ho zúčastnili a tri krajiny priamo postupujúce do finále. Vo finále hlasovali všetky krajiny tohto ročníka súťaže. | entries = 37 | debut = | return =[[Súbor:EuroPoland2015.svg|25px]][[Poľsko]]<br />[[Súbor:EuroPortugal.svg|25px]][[Portugalsko]] | withdraw = [[Súbor:EuroBulgaria.svg|25px]][[Bulharsko]]<br />[[Súbor:EuroChipre.svg|25px]][[Cyprus]]<br />[[Súbor:EuroCroacia.svg|25px]][[Chorvátsko]]<br />[[Súbor:EuroSrbija.svg|25px]][[Srbsko]] | null = | con = Eurovision Song Contest | pre = [[Eurovision Song Contest 2013|◄2013]] [[Súbor:EuroSuecia.svg|25px]][[Malmö]] | nex = [[Viedeň]] [[Súbor:EuroAustria.svg|25px]] [[Eurovision Song Contest 2015|2015►]] }} '''Eurovision Song Contest 2014''' bol 59. ročník súťaže [[Eurovision Song Contest]]. Konal sa v [[Dánsko|Dánsku]] vďaka víťazstvu dánskej speváčky [[Emmelie de Forestová|Emmelie de Forestovej]] v [[Eurovision Song Contest 2013|predchádzajúcom ročníku]] súťaže. Súťaž pozostávala z dvoch semifinálových kôl a veľkého finále. Predbežné dátumy konania súťaže boli stanovené na [[6. máj|6]][[13. máj|.]], [[8. máj|8]][[15. máj|.]] a [[17. máj|10. máj]]a [[2014]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Siim | meno = Jarmo | odkaz na autora = | titul = Malmö: Updates about the contest | url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=malmoe_updates_about_the_contest | dátum vydania = 18.03.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 05.05.2013 | vydavateľ = eurovision.tv | miesto = Malmö | jazyk = anglicky }}</ref> Tohoto ročníka súťaže sa zúčastnilo 37 krajín. == Miesto konania == Pre viac informácií o hostiteľskom meste, pozri&nbsp;[[Kodaň]] Súťaž sa konala v [[B&W Hallerne]], v [[dánsko]]m hlavnom meste [[Kodaň]]. [[Dánsko]] bude hostiť súťaž už po tretíkrát, naposledy v roku [[2001]]. Prvými dvoma mestami, ktoré prejavili záujem o organizovanie súťaže sa stali [[Kodaň]] (hostila [[Eurovision Song Contest]] zatiaľ dvakrát - v rokoch [[Eurovision Song Contest 1964|1964]] a [[Eurovision Song Contest 2001|2001]]) a [[Herning]] (hostilo národné kolo súťaže v roku [[2011]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay (Sergio) | odkaz na autora = | titul = Denmark: Copenhagen and Herning bid to host Eurovision 2014 | url = http://www.esctoday.com/64611/denmark-copenhagen-and-herning-bid-to-host-eurovision-2014/ | dátum vydania = 21.05.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 21.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk .= anglicky }}</ref> [[Súbor:B&W Hallerne 2014-04-27 3.jpg|thumb|200x200px|[[B&W Hallerne]]]] == Logo a slogan == Slogan tohto roka je internetová skratka #JoinUs. <!-- == Účastníci == [[File:ESC 2014 Map.svg|thumb|474x474px|Fialová- krajiny, ktoré sa zúčastnili súťaže Zelená- krajiny, ktoré už vyhlásili svojho reprezentanta aj pieseň Žltá- krajiny, ktoré sa v minulosti zúčastnili, ale nezúčastnia sa v roku [[2014]] ]] Pravidlá súťaže ponechávajú jednotlivým národným vysielateľom voľnú ruku pri spôsobe nominácie svojho reprezentanta. Najčastejšími spôsobmi nominácie sú: * interná voľba priamo vysielateľom; * verejná voľba v národnom kole súťaže. Do úvahy pripadajú aj rôzne variácie týchto dvoch spôsobov, kedy vysielateľ zvolí interpreta a verejne sa vyberá pieseň, prípadne sa pre pieseň hľadá interpret. Národné kolo môže mať podobu samostatnej televíznej súťaže, alebo sa národným kolom stane prestížna hudobná súťaž, ktorá sa v krajine koná (napr. v Taliansku hudobný festival v [[San Remo|San Reme]], vo Švédsku Melodifestivalen a podobne). [[San Maríno]] opäť súťaží so speváčkou [[Valentina Monetta]], [[Portugalsko]] si dalo ročnú prestávku a [[Poľsko]] sa opäť vracia po dvojročnej prestávke. --> <!-- Prehľad tohtoročných účastníkov súťaže a spôsob ich výberu {| class="wikitable sortable" |- ! Číslo !! Krajina !! Interpret !! Názov skladby !! Slovenský preklad !! Autori hudby a textu !! Jazyk !! Spôsob nominácie |- | 1 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] [[štát]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 2 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 3 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 4 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 5 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 6 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 7 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 8 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 9 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 10 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 11 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 12 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 13 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 14 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 15 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 16 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 17 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 18 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 19 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 20 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 21 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 22 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 23 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 24 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 25 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 26 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 27 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 28 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 29 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 30 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 31 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 32 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 33 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 34 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 35 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 36 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 37 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 38 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 39 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 40 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |} --> <!-- == Niekoľkonásobní účastníci == === Rozdelenie košov === Súťažiace krajiny sú už tradične rozdelené do jednotlivých košov podľa geografickej príbuznosti a v nich žijúcich početných cudzích [[diaspóra|diaspór]]. Z jednotlivých košov sa potom krajiny rozdelia medzi obe semifinále tak, aby sa tak zaistila čo možno najväčšia objektivita hlasovania. Rozdelenie 37 účastníkov (bez priamych kvalifikantov do finále) do košov a ich rozlosovanie do jednotlivých semifinálových večerov prebehlo [[25. január]]a [[2012]] v [[Baku]]<ref>http://www.eurovision.tv/page/news?id=45043&_t=results_of_the_semi-final_allocation_draw</ref>. [[Súbor:VUG3763-2.jpg|náhľad|Žrebovanie účastníkov semifinálových večerov, komplex „Buta Palace“, [[Baku]], 25. 1. 2012]] {| class="wikitable" |- ! Kôš 1 !! Kôš 2 !! Kôš 3 !! Kôš 4 !! Kôš 5 !! Kôš 6 |- !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroAlbania.svg|25px]] [[Albánsko]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroDinamarca.svg|25px]][[Dánsko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroBielorrusia.svg|25px]][[Bielorusko]] !style="background-color:#FF0000"| [[Súbor:EuroArmenia.svg|25px]][[Arménsko]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroIrlanda.svg|25px]][[Írsko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroBulgaria.svg|25px]][[Bulharsko]] |- !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroBosnia-Herzegovina.svg|25px]][[Bosna a Hercegovina]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroEstonia.svg|25px]][[Estónsko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroGeorgia.svg|25px]][[Gruzínsko]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroBélgica.svg|25px]][[Belgicko]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroLetonia.svg|25px]][[Lotyšsko]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroHungría.svg|25px]][[Maďarsko]] |- !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroMontenegro.svg|25px]][[Čierna Hora]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroFinlandia.svg|25px]][[Fínsko]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroIsrael.svg|25px]][[Izrael]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroChipre.svg|25px]][[Cyprus]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroLituania.svg|25px]][[Litva]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroAustria.svg|25px]][[Rakúsko]] |- !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroCroacia.svg|25px]][[Chorvátsko]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroIslandia.svg|25px]][[Island]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroMoldavia.svg|25px]][[Moldavsko]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroGrecia.svg|25px]][[Grécko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroMalta.svg|25px]][[Malta]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroSan Marino.svg|25px]][[San Maríno]] |- !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroMacedonia.svg|25px]][[Severné Macedónsko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroNoruega.svg|25px]][[Nórsko]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroRusia.svg|25px]][[Rusko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroPaíses Bajos.svg|25px]][[Holandsko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroPortugal.svg|25px]][[Portugalsko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroEslovaquia.svg|25px]][[Slovensko]] |- !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroSrbija.svg|25px]][[Srbsko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroSuecia.svg|25px]][[Švédsko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroUcrania.svg|25px]][[Ukrajina]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroTurquía.svg|25px]][[Turecko]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroRumania.svg|25px]][[Rumunsko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroEslovenia.svg|25px]][[Slovinsko]] |- !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroSuiza.svg|25px]][[Švajčiarsko]] || || || || || |} {| class="wikitable" |- !style="background-color:#4876FF"| 1. semifinále !style="background-color:#FFFF00"| 2. semifinále !style="background-color:#FF0000"| Odstúpil zo súťaže |} --> == Priebeh súťaže == Súťaž bude prebiehať v dvoch semifinálových kolách, z ktorých určený počet účastníkov postúpi do veľkého finále. Priamymi postupujúcimi do finále podľa pravidiel súťaže bude 5 štátov tzv. "Veľkej päťky" ([[Francúzsko]], [[Nemecko]], [[Spojené kráľovstvo]], [[Španielsko]], [[Taliansko]]) a víťaz z predchádzajúceho ročníka súťaže ([[Dánsko]]). Počas všetkých troch súťažných večerov programom sprevádzali traja populárni dánski moderátori - Lise Rønneová, Nikolaj Koppel a Pilou Asbæk. [[Súbor:ESC2014 hosts 01 (crop).jpg|náhľad|Moderátori ESC 2014: Nikolaj Koppel, Lise Rønneová a Pilou Asbæk]] === Semifinále === ==== 1. semifinále ==== [[Súbor:The Common Linnets, ESC2014 Meet & Greet 06 (crop 1).jpg|náhľad|víťazi 1. semifinále súťaže, holandské duo The Common Linnets]] Prvé semifinále sa konalo v utorok [[6. máj|6. mája]] [[ 2014]] a vystupovali v ňom reprezentanti 16 krajín. Do finále postúpilo 10 súťažiacich s najvyšším počtom získaných hlasov. Hlasovať mohli okrem zúčastnených krajín aj 3 zo šiestich priamych kvalifikantov do finále súťaže ([[Dánsko]], [[Francúzsko]] a [[Španielsko]]). Účastníci 1. semifinále aj s ich výsledným umiestnením a získanými bodmi sú uvedení v nasledujúcej tabuľke: {| class="wikitable sortable" |- ! Číslo !! Krajina !! Jazyk !! Interpret !! Pieseň !! Slovenský preklad !! Miesto !! Body |- | 1 | [[Súbor:EuroArmenia.svg|25px]] [[Arménsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Aram MP3 | ''Not Alone'' | ''Nie si sám'' | 4 | 121 |- bgcolor="FF6347" | 2 | [[Súbor:EuroLetonia.svg|25px]] [[Lotyšsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Aarzemnieki | ''Cake To Bake'' | | 13 | 33 |- bgcolor="FF6347" | 3 | [[Súbor:EuroEstonia.svg|25px]] [[Estónsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Tanja | ''Amazing'' | | 12 | 36 |- | 4 | [[Súbor:EuroSuecia.svg|25px]] [[Švédsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Sanna Nielsenová | ''Undo'' | ''Zrušiť'' | 2 | 131 |- | 5 | [[Súbor:EuroIslandia.svg|25px]] [[Island]] | [[Angličtina|anglicky]] | Pollapönk | ''No Prejudice'' | ''Bez predsudkov'' | 8 | 61 |- bgcolor="FF6347" | 6 | [[Súbor:EuroAlbania.svg|25px]] [[Albánsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Hersi | ''One Night's Anger'' | ''Hnev noci'' | 15 | 22 |- | 7 | [[Súbor:EuroRusia.svg|25px]] [[Rusko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Tolmachevy Sisters (Sjostry Tolmačevy) | ''Shine'' | ''Žiar'' | 6 | 63 |- | 8 | [[Súbor:EuroAzerbaiyán.svg|25px]] [[Azerbajdžan]] | [[Angličtina|anglicky]] | Dilara Kazimovová | ''Start A Fire'' | ''Zapáľ oheň'' | 9 | 57 |- | 9 | [[Súbor:EuroUcrania.svg|25px]] [[Ukrajina]] | [[Angličtina|anglicky]] | Marija Jaremčuková | ''Tick - Tock'' | ''Tik - tak'' | 5 | 118 |- bgcolor="FF6347" | 10 | [[Súbor:EuroBélgica.svg|25px]] [[Belgicko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Axel Hirsoux | ''Mother'' | ''Matka'' | 14 | 28 |- bgcolor="FF6347" | 11 | [[Súbor:EuroMoldavia.svg|25px]] [[Moldavsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Cristina Scarlatová | ''Wild Soul'' | | 16 | 13 |- | 12 | [[Súbor:EuroSan Marino.svg|25px]] [[San Maríno]] | [[Angličtina|anglicky]] | Valentina Monettová | ''Maybe (Forse)'' | ''Možno'' | 10 | 40 |- bgcolor="FF6347" | 13 | [[Súbor:EuroPortugal.svg|25px]] [[Portugalsko]] | [[Portugalčina|portugalsky]] | Suzy | ''Quero Ser Tua'' | | 11 | 39 |- bgcolor="gold" | 14 | [[Súbor:EuroPaíses Bajos.svg|25px]] [[Holandsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | The Common Linnets | ''Calm After The Storm'' | ''Pokoj po búrke'' | 1 | 150 |- | 15 | [[Súbor:EuroMontenegro.svg|25px]] [[Čierna Hora]] | [[Čiernohorčina|čiernohorsky]] | Sergej Ćetković | ''Moj svijet'' | ''Môj svet'' | 7 | 63 |- | 16 | [[Súbor:EuroHungría.svg|25px]] [[Maďarsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | András Kállay-Saunders | ''Running'' | ''Beh'' | 3 | 127 |} ==== 2. semifinále ==== Druhé semifinále sa konalo vo štvrtok [[8. máj|8. mája]] [[2014]]. Hlasovať mohli okrem zúčastnených krajín aj 3 zo šiestich priamych kvalifikantov do finále súťaže ([[Nemecko]], [[Spojené kráľovstvo]] a [[Taliansko]]). Účastníci 2. semifinále aj s ich výsledným umiestnením a získanými bodmi sú uvedení v nasledujúcej tabuľke: {| class="wikitable sortable" |- ! Číslo !! Krajina !! Jazyk !! Interpret !! Pieseň !! Slovenský preklad !! Miesto !! Body |- | 1 | [[Súbor:EuroMalta.svg|25px]] [[Malta]] | [[Angličtina|anglicky]] | Firelight | ''Coming Home'' | ''Návrat domov'' | 9 | 63 |- bgcolor="FF6347" | 2 | [[Súbor:EuroIsrael.svg|25px]] [[Izrael]] | [[Angličtina|anglicky]] & [[Hebrejčina|hebrejsky]] | Mei Finegoldová | ''Same Heart'' | | 14 | 19 |- | 3 | [[Súbor:EuroNoruega.svg|25px]] [[Nórsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Carl Espen | ''Silent Storm'' | ''Tichá búrka'' | 6 | 77 |- bgcolor="FF6347" | 4 | [[Súbor:EuroGeorgia.svg|25px]] [[Gruzínsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | The Shin and Mariko | ''Three Minutes to Earth'' | | 15 | 15 |- | 5 | [[Súbor:EuroPoland2015.svg|25px]] [[Poľsko]] | [[Poľština|poľsky]] & [[Angličtina|anglicky]] | Donatan & Cleo | ''My Słowianie - We Are Slavic'' | ''Sme Slovania'' | 8 | 70 |- bgcolor="gold" | 6 | [[Súbor:EuroAustria.svg|25px]] [[Rakúsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | [[Conchita Wurst]] | ''[[Rise Like a Phoenix]]'' | ''Vstanem ako fénix'' | 1 | 169 |- bgcolor="FF6347" | 7 | [[Súbor:EuroLituania.svg|25px]] [[Litva]] | [[Angličtina|anglicky]] | Vilija Matačiūnaitėová | ''Attention'' | ''Pozor'' | 11 | 36 |- | 8 | [[Súbor:EuroFinlandia.svg|25px]] [[Fínsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Softengine | ''Something Better'' | ''Niečo lepšie'' | 3 | 97 |- bgcolor="FF6347" | 9 | [[Súbor:EuroIrlanda.svg|25px]] [[Írsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Can-Linn & Kasey Smithová | ''Heartbeat'' | ''Tlkot srdca'' | 12 | 35 |- | 10 | [[Súbor:EuroBielorrusia.svg|25px]] [[Bielorusko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Teo | ''Cheesecake'' | ''Cheesecake'' | 5 | 87 |- bgcolor="FF6347" | 11 | [[Súbor:EuroMacedonia.svg|25px]] [[Severné Macedónsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Tijana | ''To the Sky'' | ''K nebu'' | 13 | 33 |- | 12 | [[Súbor:EuroSuiza.svg|25px]] [[Švajčiarsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Sebalter | ''Hunter Of Stars'' | ''Lovec hviezd'' | 4 | 92 |- | 13 | [[Súbor:EuroGrecia.svg|25px]] [[Grécko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Freaky Fortune & RiskyKidd | ''Rise Up'' | ''Vzlietni'' | 7 | 74 |- | 14 | [[Súbor:EuroEslovenia.svg|25px]] [[Slovinsko]] | [[Slovinčina|slovinsky]] & [[Angličtina|anglicky]] | Tinkara Kovačová | ''Round and Round'' | ''Znovu a znovu'' | 10 | 52 |- | 15 | [[Súbor:EuroRumania.svg|25px]] [[Rumunsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Paula Selingová & Ovi | ''Miracle'' | ''Zázrak'' | 2 | 125 |} === Finále === [[Súbor:ESC2014 winner's press conference 04.jpg|náhľad|víťazka súťaže ESC 2014, Rakúšanka [[Conchita Wurst]]]] Finále súťaže sa konalo v sobotu [[10. máj]]a [[2014]] a zúčastnili sa ho postupujúce krajiny z prvého a druhého semifinále, ako aj priami kvalifikanti (tzv. "Veľká päťka" - [[Francúzsko]], [[Nemecko]], [[Spojené kráľovstvo]], [[Španielsko]], [[Taliansko]] a víťaz predchádzajúceho ročníka súťaže [[Dánsko]]). Po odprezentovaní všetkých súťažných piesní mohli hlasovať všetky krajiny, ktoré sa aktuálneho ročníka súťaže zúčastnili. Žiadna krajina nemohla hlasovať za svojho reprezentanta. Účastníci finále aj s ich výsledným umiestnením a získanými bodmi sú uvedení v nasledujúcej tabuľke: {| class="wikitable sortable" |- ! Číslo !! Krajina !! Jazyk !! Interpret !! Pieseň !! Slovenský preklad !! Miesto !! Body |- | 1 || [[Súbor:EuroUcrania.svg|25px]] [[Ukrajina]] || [[Angličtina|anglicky]] || Marija Jaremčuková || ''Tick - Tock'' || ''Tik - tak'' || 6 || 113 |- | 2 || [[Súbor:EuroBielorrusia.svg|25px]] [[Bielorusko]] || [[Angličtina|anglicky]] || Teo || ''Cheesecake'' || ''Cheesecake'' || 16 || 43 |- | 3 || [[Súbor:EuroAzerbaiyán.svg|25px]] [[Azerbajdžan]] || [[Angličtina|anglicky]] || Dilara Kazimovová || ''Start A Fire'' || ''Zapáľ oheň'' || 22 || 33 |- | 4 || [[Súbor:EuroIslandia.svg|25px]] [[Island]] || [[Angličtina|anglicky]] || Pollapönk || ''No Prejudice'' || ''Bez predsudkov'' || 15 || 58 |- | 5 || [[Súbor:EuroNoruega.svg|25px]] [[Nórsko]] || [[Angličtina|anglicky]] || Carl Espen || ''Silent Storm'' || ''Tichá búrka'' || 8 || 88 |- | 6 || [[Súbor:EuroRumania.svg|25px]] [[Rumunsko]] || [[Angličtina|anglicky]] || Paula Selingová & Ovi || ''Miracle'' || ''Zázrak'' || 12 || 72 |- | 7 || [[Súbor:EuroArmenia.svg|25px]] [[Arménsko]] || [[Angličtina|anglicky]] || Aram MP3 || ''Not Alone'' || ''Nie si sám'' || 4 || 174 |- | 8 || [[Súbor:EuroMontenegro.svg|25px]] [[Čierna Hora]] || [[Čiernohorčina|čiernohorsky]] || Sergej Ćetković || ''Moj svijet'' || ''Môj svet'' || 19 || 37 |- | 9 || [[Súbor:EuroPoland2015.svg|25px]] [[Poľsko]] || [[Poľština|poľsky]] & [[Angličtina|anglicky]] || Donatan & Cleo || ''My Słowianie - We Are Slavic'' || ''Sme Slovania'' || 14 || 62 |- | 10 || [[Súbor:EuroGrecia.svg|25px]] [[Grécko]] || [[Angličtina|anglicky]] || Freaky Fortune & RiskyKidd || ''Rise Up'' || ''Vzlietni'' || 20 || 35 |- bgcolor="gold" | 11 || [[Súbor:EuroAustria.svg|25px]] [[Rakúsko]] || [[Angličtina|anglicky]] || [[Conchita Wurst]] || ''[[Rise Like a Phoenix]]'' || ''Vstanem ako fénix'' || 1 || 290 |- | 12 || [[Súbor:EuroGermany2015.svg|25px]] [[Nemecko]] || [[Angličtina|anglicky]] || Elaiza || ''Is it right'' || ''Je to správne'' || 18 || 39 |- bgcolor="CC9966" | 13 || [[Súbor:EuroSuecia.svg|25px]] [[Švédsko]] || [[Angličtina|anglicky]] || Sanna Nielsenová || ''Undo'' || ''Zrušiť'' || 3 || 218 |- | 14 || [[Súbor:EuroFrancia (1794-1815, 1830-1974).svg|25px]] [[Francúzsko]] || [[Angličtina|anglicky]] || TWIN TWIN || ''Moustache'' || ''Fúzy'' || 26 || 2 |- | 15 || [[Súbor:EuroRusia.svg|25px]] [[Rusko]] || [[Angličtina|anglicky]] || Tolmachevy Sisters (Sjostry Tolmačevy) || ''Shine'' || ''Žiar'' || 7 || 89 |- | 16 || [[Súbor:EuroItalia.svg|25px]] [[Taliansko]] || [[Taliančina|taliansky]] || Emma || ''La Mia Città'' || ''Moje mesto'' || 21 || 33 |- | 17 || [[Súbor:EuroEslovenia.svg|25px]] [[Slovinsko]] || [[Slovinčina|slovinsky]] & [[Angličtina|anglicky]] || Tinkara Kovačová || ''Round and Round'' || ''Znovu a znovu'' || 25 || 9 |- | 18 || [[Súbor:EuroFinlandia.svg|25px]] [[Fínsko]] || [[Angličtina|anglicky]] || Softengine || ''Something Better'' || ''Niečo lepšie'' || 11 || 72 |- | 19 || [[Súbor:EuroEspaña.svg|25px]] [[Španielsko]] || [[Španielčina|španielsky]] & [[Angličtina|anglicky]] || Ruth Lorenzová || ''Dancing in the Rain'' || ''Tanec v daždi'' || 10 || 74 |- | 20 || [[Súbor:EuroSuiza.svg|25px]] [[Švajčiarsko]] || [[Angličtina|anglicky]] || Sebalter || ''Hunter Of Stars'' || ''Lovec hviezd'' || 13 || 64 |- | 21 || [[Súbor:EuroHungría.svg|25px]] [[Maďarsko]] || [[Angličtina|anglicky]] || András Kállay-Saunders || ''Running'' || ''Beh'' || 5 || 143 |- | 22 || [[Súbor:EuroMalta.svg|25px]] [[Malta]] || [[Angličtina|anglicky]] || Firelight || ''Coming Home'' || ''Návrat domov'' || 23 || 32 |- | 23 || [[Súbor:EuroDinamarca.svg|25px]] [[Dánsko]] || [[Angličtina|anglicky]] || Basim || ''Cliche Love Song'' || ''Cliché piesne o láske'' || 9 || 74 |- bgcolor="silver" | 24 || [[Súbor:EuroPaíses Bajos.svg|25px]] [[Holandsko]] || [[Angličtina|anglicky]] || The Common Linnets || ''Calm After The Storm'' || ''Pokoj po búrke'' || 2 || 238 |- | 25 || [[Súbor:EuroSan Marino.svg|25px]] [[San Maríno]] || [[Angličtina|anglicky]] || Valentina Monettová || ''Maybe (Forse)'' || ''Možno'' || 24 || 14 |- | 25 || [[Súbor:EuroReino_Unido.svg|25px]] [[Spojené kráľovstvo]] || [[Angličtina|anglicky]] || Molly Smittenová-Downesová || ''Children of the Universe'' || ''Deti vesmíru'' || 17 || 40 |} == Slovensko na ESC 2014 == Národný vysielateľ ([[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]]) sa rozhodol nezúčastniť sa na súťaži. Ostatnýkrát sa [[Slovensko]] zúčastnilo súťaže [[Eurovision Song Contest]] v roku [[Eurovision Song Contest 2012|2012]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Eurovision 2014}} == Externé odkazy == * [http://www.eurovision.tv/ Oficiálny portál Eurovision Song Contest (v angličtine)] {{Eurovision Song Contest}} [[Kategória:Veľká cena Eurovízie|2014]] [[Kategória:2014 v Dánsku]] b2xa8dqcwjmjxg7r8i0bn4yd8uf8rwi 8212878 8212877 2026-05-12T19:42:02Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kultúra v Kodani]] pomocou použitia HotCat 8212878 wikitext text/x-wiki {{Infobox Eurovision | name = Eurovision Song Contest 2014 | theme = ''"Join Us"'' | image = | semi1 = 6. máj 2014 | semi2 = 8. máj 2014 | final = 10. máj 2014 | slovaksemi =Slovensko sa nezúčastnilo | presenters = Lise Rønneová<br>Nikolaj Koppel<br>Pilou Asbæk<ref name=ESC2014GrandFinal>{{Citácia elektronického dokumentu || priezvisko = || meno = || odkaz na autora = || titul = Eurovision Song Contest 2014 Grand Final - Facts & Figures || url = http://www.eurovision.tv/page/history/by-year/contest?event=1893 || dátum vydania = || dátum aktualizácie = || dátum prístupu = 25.5.2014 || vydavateľ = www.eurovision.tv || miesto = || jazyk = anglicky }}</ref> | director = Pernille Gaardbová<ref name=ESC2014GrandFinal/> | host = [[Súbor:EuroDinamarca.svg|25px]] [[Danmarks Radio|DR]] | venue = | winner = [[Rise Like a Phoenix]], [[Conchita Wurst]], [[Súbor:EuroAustria.svg|25px]][[Rakúsko]] | svk =Slovensko sa nezúčastnilo | vote = Hlasovanie bolo výsledkom hlasovania divákov a odbornej poroty (váha 50:50) vo všetkých zúčastnených krajinách. V každom semifinále hlasovali krajiny, ktoré sa ho zúčastnili a tri krajiny priamo postupujúce do finále. Vo finále hlasovali všetky krajiny tohto ročníka súťaže. | entries = 37 | debut = | return =[[Súbor:EuroPoland2015.svg|25px]][[Poľsko]]<br />[[Súbor:EuroPortugal.svg|25px]][[Portugalsko]] | withdraw = [[Súbor:EuroBulgaria.svg|25px]][[Bulharsko]]<br />[[Súbor:EuroChipre.svg|25px]][[Cyprus]]<br />[[Súbor:EuroCroacia.svg|25px]][[Chorvátsko]]<br />[[Súbor:EuroSrbija.svg|25px]][[Srbsko]] | null = | con = Eurovision Song Contest | pre = [[Eurovision Song Contest 2013|◄2013]] [[Súbor:EuroSuecia.svg|25px]][[Malmö]] | nex = [[Viedeň]] [[Súbor:EuroAustria.svg|25px]] [[Eurovision Song Contest 2015|2015►]] }} '''Eurovision Song Contest 2014''' bol 59. ročník súťaže [[Eurovision Song Contest]]. Konal sa v [[Dánsko|Dánsku]] vďaka víťazstvu dánskej speváčky [[Emmelie de Forestová|Emmelie de Forestovej]] v [[Eurovision Song Contest 2013|predchádzajúcom ročníku]] súťaže. Súťaž pozostávala z dvoch semifinálových kôl a veľkého finále. Predbežné dátumy konania súťaže boli stanovené na [[6. máj|6]][[13. máj|.]], [[8. máj|8]][[15. máj|.]] a [[17. máj|10. máj]]a [[2014]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Siim | meno = Jarmo | odkaz na autora = | titul = Malmö: Updates about the contest | url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=malmoe_updates_about_the_contest | dátum vydania = 18.03.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 05.05.2013 | vydavateľ = eurovision.tv | miesto = Malmö | jazyk = anglicky }}</ref> Tohoto ročníka súťaže sa zúčastnilo 37 krajín. == Miesto konania == Pre viac informácií o hostiteľskom meste, pozri&nbsp;[[Kodaň]] Súťaž sa konala v [[B&W Hallerne]], v [[dánsko]]m hlavnom meste [[Kodaň]]. [[Dánsko]] bude hostiť súťaž už po tretíkrát, naposledy v roku [[2001]]. Prvými dvoma mestami, ktoré prejavili záujem o organizovanie súťaže sa stali [[Kodaň]] (hostila [[Eurovision Song Contest]] zatiaľ dvakrát - v rokoch [[Eurovision Song Contest 1964|1964]] a [[Eurovision Song Contest 2001|2001]]) a [[Herning]] (hostilo národné kolo súťaže v roku [[2011]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay (Sergio) | odkaz na autora = | titul = Denmark: Copenhagen and Herning bid to host Eurovision 2014 | url = http://www.esctoday.com/64611/denmark-copenhagen-and-herning-bid-to-host-eurovision-2014/ | dátum vydania = 21.05.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 21.05.2013 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk .= anglicky }}</ref> [[Súbor:B&W Hallerne 2014-04-27 3.jpg|thumb|200x200px|[[B&W Hallerne]]]] == Logo a slogan == Slogan tohto roka je internetová skratka #JoinUs. <!-- == Účastníci == [[File:ESC 2014 Map.svg|thumb|474x474px|Fialová- krajiny, ktoré sa zúčastnili súťaže Zelená- krajiny, ktoré už vyhlásili svojho reprezentanta aj pieseň Žltá- krajiny, ktoré sa v minulosti zúčastnili, ale nezúčastnia sa v roku [[2014]] ]] Pravidlá súťaže ponechávajú jednotlivým národným vysielateľom voľnú ruku pri spôsobe nominácie svojho reprezentanta. Najčastejšími spôsobmi nominácie sú: * interná voľba priamo vysielateľom; * verejná voľba v národnom kole súťaže. Do úvahy pripadajú aj rôzne variácie týchto dvoch spôsobov, kedy vysielateľ zvolí interpreta a verejne sa vyberá pieseň, prípadne sa pre pieseň hľadá interpret. Národné kolo môže mať podobu samostatnej televíznej súťaže, alebo sa národným kolom stane prestížna hudobná súťaž, ktorá sa v krajine koná (napr. v Taliansku hudobný festival v [[San Remo|San Reme]], vo Švédsku Melodifestivalen a podobne). [[San Maríno]] opäť súťaží so speváčkou [[Valentina Monetta]], [[Portugalsko]] si dalo ročnú prestávku a [[Poľsko]] sa opäť vracia po dvojročnej prestávke. --> <!-- Prehľad tohtoročných účastníkov súťaže a spôsob ich výberu {| class="wikitable sortable" |- ! Číslo !! Krajina !! Interpret !! Názov skladby !! Slovenský preklad !! Autori hudby a textu !! Jazyk !! Spôsob nominácie |- | 1 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] [[štát]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 2 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 3 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 4 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 5 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 6 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 7 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 8 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 9 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 10 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 11 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 12 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 13 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 14 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 15 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 16 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 17 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 18 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 19 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 20 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 21 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 22 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 23 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 24 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 25 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 26 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 27 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 28 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 29 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 30 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 31 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 32 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 33 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 34 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 35 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 36 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 37 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 38 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 39 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |- | 40 || [[Súbor:Wiki Eurovision Heart (Infobox).svg|25px]] || || || || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || || |} --> <!-- == Niekoľkonásobní účastníci == === Rozdelenie košov === Súťažiace krajiny sú už tradične rozdelené do jednotlivých košov podľa geografickej príbuznosti a v nich žijúcich početných cudzích [[diaspóra|diaspór]]. Z jednotlivých košov sa potom krajiny rozdelia medzi obe semifinále tak, aby sa tak zaistila čo možno najväčšia objektivita hlasovania. Rozdelenie 37 účastníkov (bez priamych kvalifikantov do finále) do košov a ich rozlosovanie do jednotlivých semifinálových večerov prebehlo [[25. január]]a [[2012]] v [[Baku]]<ref>http://www.eurovision.tv/page/news?id=45043&_t=results_of_the_semi-final_allocation_draw</ref>. [[Súbor:VUG3763-2.jpg|náhľad|Žrebovanie účastníkov semifinálových večerov, komplex „Buta Palace“, [[Baku]], 25. 1. 2012]] {| class="wikitable" |- ! Kôš 1 !! Kôš 2 !! Kôš 3 !! Kôš 4 !! Kôš 5 !! Kôš 6 |- !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroAlbania.svg|25px]] [[Albánsko]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroDinamarca.svg|25px]][[Dánsko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroBielorrusia.svg|25px]][[Bielorusko]] !style="background-color:#FF0000"| [[Súbor:EuroArmenia.svg|25px]][[Arménsko]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroIrlanda.svg|25px]][[Írsko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroBulgaria.svg|25px]][[Bulharsko]] |- !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroBosnia-Herzegovina.svg|25px]][[Bosna a Hercegovina]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroEstonia.svg|25px]][[Estónsko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroGeorgia.svg|25px]][[Gruzínsko]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroBélgica.svg|25px]][[Belgicko]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroLetonia.svg|25px]][[Lotyšsko]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroHungría.svg|25px]][[Maďarsko]] |- !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroMontenegro.svg|25px]][[Čierna Hora]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroFinlandia.svg|25px]][[Fínsko]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroIsrael.svg|25px]][[Izrael]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroChipre.svg|25px]][[Cyprus]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroLituania.svg|25px]][[Litva]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroAustria.svg|25px]][[Rakúsko]] |- !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroCroacia.svg|25px]][[Chorvátsko]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroIslandia.svg|25px]][[Island]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroMoldavia.svg|25px]][[Moldavsko]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroGrecia.svg|25px]][[Grécko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroMalta.svg|25px]][[Malta]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroSan Marino.svg|25px]][[San Maríno]] |- !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroMacedonia.svg|25px]][[Severné Macedónsko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroNoruega.svg|25px]][[Nórsko]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroRusia.svg|25px]][[Rusko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroPaíses Bajos.svg|25px]][[Holandsko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroPortugal.svg|25px]][[Portugalsko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroEslovaquia.svg|25px]][[Slovensko]] |- !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroSrbija.svg|25px]][[Srbsko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroSuecia.svg|25px]][[Švédsko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroUcrania.svg|25px]][[Ukrajina]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroTurquía.svg|25px]][[Turecko]] !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroRumania.svg|25px]][[Rumunsko]] !style="background-color:#FFFF00"| [[Súbor:EuroEslovenia.svg|25px]][[Slovinsko]] |- !style="background-color:#4876FF"| [[Súbor:EuroSuiza.svg|25px]][[Švajčiarsko]] || || || || || |} {| class="wikitable" |- !style="background-color:#4876FF"| 1. semifinále !style="background-color:#FFFF00"| 2. semifinále !style="background-color:#FF0000"| Odstúpil zo súťaže |} --> == Priebeh súťaže == Súťaž bude prebiehať v dvoch semifinálových kolách, z ktorých určený počet účastníkov postúpi do veľkého finále. Priamymi postupujúcimi do finále podľa pravidiel súťaže bude 5 štátov tzv. "Veľkej päťky" ([[Francúzsko]], [[Nemecko]], [[Spojené kráľovstvo]], [[Španielsko]], [[Taliansko]]) a víťaz z predchádzajúceho ročníka súťaže ([[Dánsko]]). Počas všetkých troch súťažných večerov programom sprevádzali traja populárni dánski moderátori - Lise Rønneová, Nikolaj Koppel a Pilou Asbæk. [[Súbor:ESC2014 hosts 01 (crop).jpg|náhľad|Moderátori ESC 2014: Nikolaj Koppel, Lise Rønneová a Pilou Asbæk]] === Semifinále === ==== 1. semifinále ==== [[Súbor:The Common Linnets, ESC2014 Meet & Greet 06 (crop 1).jpg|náhľad|víťazi 1. semifinále súťaže, holandské duo The Common Linnets]] Prvé semifinále sa konalo v utorok [[6. máj|6. mája]] [[ 2014]] a vystupovali v ňom reprezentanti 16 krajín. Do finále postúpilo 10 súťažiacich s najvyšším počtom získaných hlasov. Hlasovať mohli okrem zúčastnených krajín aj 3 zo šiestich priamych kvalifikantov do finále súťaže ([[Dánsko]], [[Francúzsko]] a [[Španielsko]]). Účastníci 1. semifinále aj s ich výsledným umiestnením a získanými bodmi sú uvedení v nasledujúcej tabuľke: {| class="wikitable sortable" |- ! Číslo !! Krajina !! Jazyk !! Interpret !! Pieseň !! Slovenský preklad !! Miesto !! Body |- | 1 | [[Súbor:EuroArmenia.svg|25px]] [[Arménsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Aram MP3 | ''Not Alone'' | ''Nie si sám'' | 4 | 121 |- bgcolor="FF6347" | 2 | [[Súbor:EuroLetonia.svg|25px]] [[Lotyšsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Aarzemnieki | ''Cake To Bake'' | | 13 | 33 |- bgcolor="FF6347" | 3 | [[Súbor:EuroEstonia.svg|25px]] [[Estónsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Tanja | ''Amazing'' | | 12 | 36 |- | 4 | [[Súbor:EuroSuecia.svg|25px]] [[Švédsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Sanna Nielsenová | ''Undo'' | ''Zrušiť'' | 2 | 131 |- | 5 | [[Súbor:EuroIslandia.svg|25px]] [[Island]] | [[Angličtina|anglicky]] | Pollapönk | ''No Prejudice'' | ''Bez predsudkov'' | 8 | 61 |- bgcolor="FF6347" | 6 | [[Súbor:EuroAlbania.svg|25px]] [[Albánsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Hersi | ''One Night's Anger'' | ''Hnev noci'' | 15 | 22 |- | 7 | [[Súbor:EuroRusia.svg|25px]] [[Rusko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Tolmachevy Sisters (Sjostry Tolmačevy) | ''Shine'' | ''Žiar'' | 6 | 63 |- | 8 | [[Súbor:EuroAzerbaiyán.svg|25px]] [[Azerbajdžan]] | [[Angličtina|anglicky]] | Dilara Kazimovová | ''Start A Fire'' | ''Zapáľ oheň'' | 9 | 57 |- | 9 | [[Súbor:EuroUcrania.svg|25px]] [[Ukrajina]] | [[Angličtina|anglicky]] | Marija Jaremčuková | ''Tick - Tock'' | ''Tik - tak'' | 5 | 118 |- bgcolor="FF6347" | 10 | [[Súbor:EuroBélgica.svg|25px]] [[Belgicko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Axel Hirsoux | ''Mother'' | ''Matka'' | 14 | 28 |- bgcolor="FF6347" | 11 | [[Súbor:EuroMoldavia.svg|25px]] [[Moldavsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Cristina Scarlatová | ''Wild Soul'' | | 16 | 13 |- | 12 | [[Súbor:EuroSan Marino.svg|25px]] [[San Maríno]] | [[Angličtina|anglicky]] | Valentina Monettová | ''Maybe (Forse)'' | ''Možno'' | 10 | 40 |- bgcolor="FF6347" | 13 | [[Súbor:EuroPortugal.svg|25px]] [[Portugalsko]] | [[Portugalčina|portugalsky]] | Suzy | ''Quero Ser Tua'' | | 11 | 39 |- bgcolor="gold" | 14 | [[Súbor:EuroPaíses Bajos.svg|25px]] [[Holandsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | The Common Linnets | ''Calm After The Storm'' | ''Pokoj po búrke'' | 1 | 150 |- | 15 | [[Súbor:EuroMontenegro.svg|25px]] [[Čierna Hora]] | [[Čiernohorčina|čiernohorsky]] | Sergej Ćetković | ''Moj svijet'' | ''Môj svet'' | 7 | 63 |- | 16 | [[Súbor:EuroHungría.svg|25px]] [[Maďarsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | András Kállay-Saunders | ''Running'' | ''Beh'' | 3 | 127 |} ==== 2. semifinále ==== Druhé semifinále sa konalo vo štvrtok [[8. máj|8. mája]] [[2014]]. Hlasovať mohli okrem zúčastnených krajín aj 3 zo šiestich priamych kvalifikantov do finále súťaže ([[Nemecko]], [[Spojené kráľovstvo]] a [[Taliansko]]). Účastníci 2. semifinále aj s ich výsledným umiestnením a získanými bodmi sú uvedení v nasledujúcej tabuľke: {| class="wikitable sortable" |- ! Číslo !! Krajina !! Jazyk !! Interpret !! Pieseň !! Slovenský preklad !! Miesto !! Body |- | 1 | [[Súbor:EuroMalta.svg|25px]] [[Malta]] | [[Angličtina|anglicky]] | Firelight | ''Coming Home'' | ''Návrat domov'' | 9 | 63 |- bgcolor="FF6347" | 2 | [[Súbor:EuroIsrael.svg|25px]] [[Izrael]] | [[Angličtina|anglicky]] & [[Hebrejčina|hebrejsky]] | Mei Finegoldová | ''Same Heart'' | | 14 | 19 |- | 3 | [[Súbor:EuroNoruega.svg|25px]] [[Nórsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Carl Espen | ''Silent Storm'' | ''Tichá búrka'' | 6 | 77 |- bgcolor="FF6347" | 4 | [[Súbor:EuroGeorgia.svg|25px]] [[Gruzínsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | The Shin and Mariko | ''Three Minutes to Earth'' | | 15 | 15 |- | 5 | [[Súbor:EuroPoland2015.svg|25px]] [[Poľsko]] | [[Poľština|poľsky]] & [[Angličtina|anglicky]] | Donatan & Cleo | ''My Słowianie - We Are Slavic'' | ''Sme Slovania'' | 8 | 70 |- bgcolor="gold" | 6 | [[Súbor:EuroAustria.svg|25px]] [[Rakúsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | [[Conchita Wurst]] | ''[[Rise Like a Phoenix]]'' | ''Vstanem ako fénix'' | 1 | 169 |- bgcolor="FF6347" | 7 | [[Súbor:EuroLituania.svg|25px]] [[Litva]] | [[Angličtina|anglicky]] | Vilija Matačiūnaitėová | ''Attention'' | ''Pozor'' | 11 | 36 |- | 8 | [[Súbor:EuroFinlandia.svg|25px]] [[Fínsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Softengine | ''Something Better'' | ''Niečo lepšie'' | 3 | 97 |- bgcolor="FF6347" | 9 | [[Súbor:EuroIrlanda.svg|25px]] [[Írsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Can-Linn & Kasey Smithová | ''Heartbeat'' | ''Tlkot srdca'' | 12 | 35 |- | 10 | [[Súbor:EuroBielorrusia.svg|25px]] [[Bielorusko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Teo | ''Cheesecake'' | ''Cheesecake'' | 5 | 87 |- bgcolor="FF6347" | 11 | [[Súbor:EuroMacedonia.svg|25px]] [[Severné Macedónsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Tijana | ''To the Sky'' | ''K nebu'' | 13 | 33 |- | 12 | [[Súbor:EuroSuiza.svg|25px]] [[Švajčiarsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Sebalter | ''Hunter Of Stars'' | ''Lovec hviezd'' | 4 | 92 |- | 13 | [[Súbor:EuroGrecia.svg|25px]] [[Grécko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Freaky Fortune & RiskyKidd | ''Rise Up'' | ''Vzlietni'' | 7 | 74 |- | 14 | [[Súbor:EuroEslovenia.svg|25px]] [[Slovinsko]] | [[Slovinčina|slovinsky]] & [[Angličtina|anglicky]] | Tinkara Kovačová | ''Round and Round'' | ''Znovu a znovu'' | 10 | 52 |- | 15 | [[Súbor:EuroRumania.svg|25px]] [[Rumunsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Paula Selingová & Ovi | ''Miracle'' | ''Zázrak'' | 2 | 125 |} === Finále === [[Súbor:ESC2014 winner's press conference 04.jpg|náhľad|víťazka súťaže ESC 2014, Rakúšanka [[Conchita Wurst]]]] Finále súťaže sa konalo v sobotu [[10. máj]]a [[2014]] a zúčastnili sa ho postupujúce krajiny z prvého a druhého semifinále, ako aj priami kvalifikanti (tzv. "Veľká päťka" - [[Francúzsko]], [[Nemecko]], [[Spojené kráľovstvo]], [[Španielsko]], [[Taliansko]] a víťaz predchádzajúceho ročníka súťaže [[Dánsko]]). Po odprezentovaní všetkých súťažných piesní mohli hlasovať všetky krajiny, ktoré sa aktuálneho ročníka súťaže zúčastnili. Žiadna krajina nemohla hlasovať za svojho reprezentanta. Účastníci finále aj s ich výsledným umiestnením a získanými bodmi sú uvedení v nasledujúcej tabuľke: {| class="wikitable sortable" |- ! Číslo !! Krajina !! Jazyk !! Interpret !! Pieseň !! Slovenský preklad !! Miesto !! Body |- | 1 || [[Súbor:EuroUcrania.svg|25px]] [[Ukrajina]] || [[Angličtina|anglicky]] || Marija Jaremčuková || ''Tick - Tock'' || ''Tik - tak'' || 6 || 113 |- | 2 || [[Súbor:EuroBielorrusia.svg|25px]] [[Bielorusko]] || [[Angličtina|anglicky]] || Teo || ''Cheesecake'' || ''Cheesecake'' || 16 || 43 |- | 3 || [[Súbor:EuroAzerbaiyán.svg|25px]] [[Azerbajdžan]] || [[Angličtina|anglicky]] || Dilara Kazimovová || ''Start A Fire'' || ''Zapáľ oheň'' || 22 || 33 |- | 4 || [[Súbor:EuroIslandia.svg|25px]] [[Island]] || [[Angličtina|anglicky]] || Pollapönk || ''No Prejudice'' || ''Bez predsudkov'' || 15 || 58 |- | 5 || [[Súbor:EuroNoruega.svg|25px]] [[Nórsko]] || [[Angličtina|anglicky]] || Carl Espen || ''Silent Storm'' || ''Tichá búrka'' || 8 || 88 |- | 6 || [[Súbor:EuroRumania.svg|25px]] [[Rumunsko]] || [[Angličtina|anglicky]] || Paula Selingová & Ovi || ''Miracle'' || ''Zázrak'' || 12 || 72 |- | 7 || [[Súbor:EuroArmenia.svg|25px]] [[Arménsko]] || [[Angličtina|anglicky]] || Aram MP3 || ''Not Alone'' || ''Nie si sám'' || 4 || 174 |- | 8 || [[Súbor:EuroMontenegro.svg|25px]] [[Čierna Hora]] || [[Čiernohorčina|čiernohorsky]] || Sergej Ćetković || ''Moj svijet'' || ''Môj svet'' || 19 || 37 |- | 9 || [[Súbor:EuroPoland2015.svg|25px]] [[Poľsko]] || [[Poľština|poľsky]] & [[Angličtina|anglicky]] || Donatan & Cleo || ''My Słowianie - We Are Slavic'' || ''Sme Slovania'' || 14 || 62 |- | 10 || [[Súbor:EuroGrecia.svg|25px]] [[Grécko]] || [[Angličtina|anglicky]] || Freaky Fortune & RiskyKidd || ''Rise Up'' || ''Vzlietni'' || 20 || 35 |- bgcolor="gold" | 11 || [[Súbor:EuroAustria.svg|25px]] [[Rakúsko]] || [[Angličtina|anglicky]] || [[Conchita Wurst]] || ''[[Rise Like a Phoenix]]'' || ''Vstanem ako fénix'' || 1 || 290 |- | 12 || [[Súbor:EuroGermany2015.svg|25px]] [[Nemecko]] || [[Angličtina|anglicky]] || Elaiza || ''Is it right'' || ''Je to správne'' || 18 || 39 |- bgcolor="CC9966" | 13 || [[Súbor:EuroSuecia.svg|25px]] [[Švédsko]] || [[Angličtina|anglicky]] || Sanna Nielsenová || ''Undo'' || ''Zrušiť'' || 3 || 218 |- | 14 || [[Súbor:EuroFrancia (1794-1815, 1830-1974).svg|25px]] [[Francúzsko]] || [[Angličtina|anglicky]] || TWIN TWIN || ''Moustache'' || ''Fúzy'' || 26 || 2 |- | 15 || [[Súbor:EuroRusia.svg|25px]] [[Rusko]] || [[Angličtina|anglicky]] || Tolmachevy Sisters (Sjostry Tolmačevy) || ''Shine'' || ''Žiar'' || 7 || 89 |- | 16 || [[Súbor:EuroItalia.svg|25px]] [[Taliansko]] || [[Taliančina|taliansky]] || Emma || ''La Mia Città'' || ''Moje mesto'' || 21 || 33 |- | 17 || [[Súbor:EuroEslovenia.svg|25px]] [[Slovinsko]] || [[Slovinčina|slovinsky]] & [[Angličtina|anglicky]] || Tinkara Kovačová || ''Round and Round'' || ''Znovu a znovu'' || 25 || 9 |- | 18 || [[Súbor:EuroFinlandia.svg|25px]] [[Fínsko]] || [[Angličtina|anglicky]] || Softengine || ''Something Better'' || ''Niečo lepšie'' || 11 || 72 |- | 19 || [[Súbor:EuroEspaña.svg|25px]] [[Španielsko]] || [[Španielčina|španielsky]] & [[Angličtina|anglicky]] || Ruth Lorenzová || ''Dancing in the Rain'' || ''Tanec v daždi'' || 10 || 74 |- | 20 || [[Súbor:EuroSuiza.svg|25px]] [[Švajčiarsko]] || [[Angličtina|anglicky]] || Sebalter || ''Hunter Of Stars'' || ''Lovec hviezd'' || 13 || 64 |- | 21 || [[Súbor:EuroHungría.svg|25px]] [[Maďarsko]] || [[Angličtina|anglicky]] || András Kállay-Saunders || ''Running'' || ''Beh'' || 5 || 143 |- | 22 || [[Súbor:EuroMalta.svg|25px]] [[Malta]] || [[Angličtina|anglicky]] || Firelight || ''Coming Home'' || ''Návrat domov'' || 23 || 32 |- | 23 || [[Súbor:EuroDinamarca.svg|25px]] [[Dánsko]] || [[Angličtina|anglicky]] || Basim || ''Cliche Love Song'' || ''Cliché piesne o láske'' || 9 || 74 |- bgcolor="silver" | 24 || [[Súbor:EuroPaíses Bajos.svg|25px]] [[Holandsko]] || [[Angličtina|anglicky]] || The Common Linnets || ''Calm After The Storm'' || ''Pokoj po búrke'' || 2 || 238 |- | 25 || [[Súbor:EuroSan Marino.svg|25px]] [[San Maríno]] || [[Angličtina|anglicky]] || Valentina Monettová || ''Maybe (Forse)'' || ''Možno'' || 24 || 14 |- | 25 || [[Súbor:EuroReino_Unido.svg|25px]] [[Spojené kráľovstvo]] || [[Angličtina|anglicky]] || Molly Smittenová-Downesová || ''Children of the Universe'' || ''Deti vesmíru'' || 17 || 40 |} == Slovensko na ESC 2014 == Národný vysielateľ ([[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]]) sa rozhodol nezúčastniť sa na súťaži. Ostatnýkrát sa [[Slovensko]] zúčastnilo súťaže [[Eurovision Song Contest]] v roku [[Eurovision Song Contest 2012|2012]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Eurovision 2014}} == Externé odkazy == * [http://www.eurovision.tv/ Oficiálny portál Eurovision Song Contest (v angličtine)] {{Eurovision Song Contest}} [[Kategória:Veľká cena Eurovízie|2014]] [[Kategória:2014 v Dánsku]] [[Kategória:Kultúra v Kodani]] 4gzrvm51ph6wuh34ksyfm2txlul6v2x 0 488003 8212703 8199841 2026-05-12T13:22:41Z ~2026-28600-43 294636 pridanie odkazu 8212703 wikitext text/x-wiki {{Infobox Lietadlo |názov = F-16 Fighting Falcon |obrázok = Obrázok:USAF F-16C Profile.jpg |text = F-16C Fighting Falcon v službách [[United States Air Force|amerického letectva]] |typ = viacúčelové [[stíhacie lietadlo]], stíhač na vybojovanie vzdušnej nadvlády |výrobca = [[General Dynamics]] (1974 – 1993)<br />[[Lockheed Corporation]] (1993 – 1995)<br />[[Lockheed Martin]] (od 1995) |prvý let = [[20. január]]a [[1974]] (neplánovaný)<br />[[2. február]]a 1974 (oficiálny) |zavedený = [[17. august]]a [[1978]] |vyradený = |charakter = v službe |hlavný používateľ = [[United States Air Force]]<br />+25 ostatných používateľov |viac používateľov = |výroba = 1973 – 2017<br />2019 – súčasnosť |vyrobených kusov = 4 604 (jún 2018)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kington | meno = Tom | autor = | odkaz na autora = | titul = Lockheed Martin Looks To Upgrade 500 In-Service F-16s | url = https://www.defensenews.com/digital-show-dailies/farnborough/2016/07/13/lockheed-martin-looks-to-upgrade-500-in-service-f-16s/ | vydavateľ = defensenews.com | dátum vydania = August 08, 2017 04:55 AM | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> |cena za kus = |varianty = [[General Dynamics X-62 VISTA]] }} '''General Dynamics''' (teraz '''Lockheed Martin''') '''F-16 Fighting Falcon''' je jednomotorové viacúčelové [[stíhacie lietadlo]], ktoré je určené na letecké súboje a útoky na pozemné ciele. Ide o pomerne lacnú, ale veľmi účinnú zbraň, ktorá nahradila lietadlá [[McDonnell Douglas F-4 Phantom II|F-4 Phantom II]] a iné typy (v niektorých európskych letectvách, napríklad [[Lockheed F-104 Starfighter|F-104 Starfighter]]). Vo vzdušných súbojoch prevyšuje F-16 svojou obratnosťou a bojovým doletom (t. j. vzdialenosťou potrebnou na prílet na miesto boja, súboj a návrat) všetky lietadlá potencionálneho protivníka. Jeho vybavenie umožňuje útoky na ciele bez ohľadu na dennú, či nočnú dobu alebo počasie. Konštruktéri F-16 vychádzali z najnovších vedomostí [[aerodynamika|aerodynamiky]] aj z predchádzajúcich typov, ako [[McDonnell Douglas F-15 Eagle|F-15]] alebo [[General Dynamics F-111 Aardvark|F-111]]. Zníženie veľkosti a hmotnosti stroja, jeho kúpnej ceny a ceny príslušenstva neviedla nijako k redukcii jeho sily. F-16 znesie preťaženie až 9 g pri plnej palivovej nádrži, čím predčí spôsobilosti iných existujúcich stíhačov. [[Avionika]] lietadla obsahuje vysoko presný [[inerciálny navigačný systém]], [[počítač]] odovzdávajúci informácie pilotovi, rádiá [[ultra krátke vlny|UHF]] aj [[veľmi krátke vlny|VHF]] a systém pristátia. [[Pilot]] má tiež k dispozícii radarový varovný systém (RWR) a elektronické rušenie prieskumných aj zbraňových systémov nepriateľa. Lietadlo je okrem iného vybavené aj [[Fly-by-wire|elektroimpulzným riadením]] (fly-by-wire) s ovládaním [[joystick]]om na pravej strane kabíny pilota. Prototyp lietadla F-16 prvýkrát vzlietol v roku [[1974]]. Výroba týchto veľmi rozšírených bojových strojov pokračuje (od roku [[1993]]) pod novou hlavičkou výrobcu ako Lockheed Martin F-16 Fighting Falcon aj potom, čo zbrojársky gigant [[Lockheed Martin]] kúpil firmu [[General Dynamics]]. Od roku [[2019]] sú F-16 vyrábané v leteckom závode v meste [[Greenville (Južná Karolína)|Greenville]] v [[Južná Karolína|Južnej Karolíne]], kam sa výrobná linka presunula z [[Texas|texaského]] [[Fort Worth]]. == Vznik a vývoj == [[Súbor:YF-16 and YF-17 in flight.jpg|náhľad|vľavo|Spoločný let prototypov YF-16 a YF-17]] Skúsenosti z [[vietnamská vojna|vietnamskej vojny]] poukázali na potrebu vyššej odbornej prípravy stíhacích pilotov a taktiež lepšieho stíhacieho lietadla, schopného získať vo vzduchu prevahu nad protivníkmi. Na základe svojich skúseností z [[kórejská vojna|kórejskej vojny]] vytvoril začiatkom šesťdesiatych rokov plukovník John Boyd s matematikom Thomasom Christie „teóriu energie a manévrovateľnosti“. Výsledky Boydovej práce zdôrazňovali, že [[United States Air Force|americké letectvo]] bude potrebovať malé a ľahké lietadlo. Malo byť skonštruované tak, aby mohlo manévrovať s minimálnou stratou energie, a aby malo zvýšený pomer ťahu k hmotnosti stroja. Koncom šesťdesiatych rokov Boyd zhromaždil okolo seba skupinu rovnako zmýšľajúcich inovátorov, ktorí sa stali známi ako „fighter mafia“. V roku 1969 skupina zabezpečila prostredníctvom ministerstva obrany financovanie projektov [[General Dynamics]] a [[Northrop Corporation|Northrop]], založených na Boydovej teórii. Ľudia vo vedení amerického letectva si uvedomovali, že armádny rozpočet im neumožní nákup dostatočného množstva drahých [[McDonnell Douglas F-15 Eagle|F-15]], a preto návrhy „fighter mafie“ získali ich podporu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Code One Magazine: Tribute To John R. Boyd &#151; July 1997 | url = http://www.codeonemagazine.com/archives/1997/articles/jul_97/july2a_97.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20090601193605/http://www.codeonemagazine.com/archives/1997/articles/jul_97/july2a_97.html | dátum archivácie = 2009-06-01 }}</ref> Požiadavky na novú ľahkú stíhačku boli predložené v roku 1972 a zdôrazňovali potrebu stroja s hmotnosťou do {{kg|9100}}, s dobrým polomerom zatáčania, s lepším zrýchlením a doletom. Lietadlo malo byť optimalizované pre boj pri rýchlosti [[Machovo číslo|Mach]] 0,6 až 1,6 vo výškach {{m|9100 až 12000|m}}. Z piatich spoločností, ktoré sa prihlásili do súťaže, boli vybrané dve – General Dynamics a Northrop. Spoločnosť General Dynamics predstavila [[13. december|13. decembra]] [[1973]] svoj prototyp s označením YF-16, ktorý [[20. január]]a [[1974]] na [[Edwards Air Force Base|Edwardsovej leteckej základni]] zalietal Phil Oestricher. Prvý let oficiálny let lietadla YF-16 sa uskutočnil [[2. február]]a 1974 a trval 90 minút, pričom lietadlo dosiahlo rýchlosť {{km|740.8|m}}/h a výšku {{m|9144|m}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = This Day in Aviation | url = https://www.thisdayinaviation.com/2-febryary-1974/ | vydavateľ = thisdayinaviation.com | dátum vydania = 2018-02-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> Prototyp firmy Northrop s označením YF-17 po prvýkrát vzlietol o štyri mesiace neskôr, dňa [[9. jún]]a 1974.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = YF-17 Cobra First Flight | url = http://www.whiteeagleaerospace.com/yf-17-cobra-first-flight/ | vydavateľ = whiteeagleaerospace.com | dátum vydania = 2012-06-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> Hoci sa pôvodne predpokladalo, že súťaž bude veľmi tesná, vývoj YF-16 nakoniec napredoval výrazne rýchlejšie a lietadlo bolo tiež jednoznačnou voľbou pre pilotov, lietajúcich na oboch prototypoch. [[Súbor:YF-16 VASC.JPG|náhľad|vpravo|YF-16 vystavený vo Virgínskom stredisku letectva a kozmonautiky (Virginia Air and Space Center)]] Dňa [[13. január]]a 1975 bola firma General Dynamics so svojím strojom YF-16 vyhlásená za víťaza súťaže. Hlavnými dôvodmi boli nižšie prevádzkové náklady, väčší dolet a výrazne lepšie schopnosti manévrovania, najmä pri nadzvukových rýchlostiach. Ďalšou výhodou YF-16 bolo použitie motora [[Pratt & Whitney F100]], t. j. rovnakej pohonnej jednotky, aká bola integrovaná v lietadle [[McDonnell Douglas F-15 Eagle|F-15]]. Fakt, že pre oba programy budú použité rovnaké motory, sľuboval do budúcnosti nižšie náklady na ich obstaranie. Spoločnosť Northrop však naďalej pracovala na vývoji svojho prototypu a 2. mája 1975 bol YF-17 vybraný [[United States Navy|americkým námorníctvom]]. Práca Northropu tak nevyšla na zmar a vyústila v lietadlo, ktoré dnes poznáme ako [[McDonnell Douglas F/A-18 Hornet]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = YF-16 | url = http://www.f-16.net/f-16_versions_article25.html | vydavateľ = f-16.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> Kompletizácia prvého sériového lietadla F-16 (75-0747) sa začala v [[december|decembri]] 1975. Dĺžka trupu bola predĺžená o 254 mm, nosná plocha vzrástla o 1,85 m² a k motoru F100 bol pridaný prúdový štartér. Tretí vyrobený stroj prvýkrát vzlietol [[3. máj]]a [[1977]] a bol už vybavený kompletnou avionikou a systémom riadenia streľby. Už v roku 1975 bolo rozhodnuté o európskej výrobe F-16 pre členské štáty [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]. Boli zriadené montážne linky lietadiel u spoločnosti [[SABCA]] v [[Gosselies]] v [[Belgicko|Belgicku]] a [[Fokker]] v [[Schiphol-Oost]] v [[Holandsko|Holandsku]]. Belgická firma SONACA bola kontraktovaná pre stavbu zadnej časti trupu, konštrukcia kýlovej plochy a pylóny podvesov pod krídlom vyrábala v Dánsku spoločnosť Per Udsen. Podvozok vyrábala spoločnosť DAF v Holandsku, kolesá potom firma Raufoss v Nórsku. Európskou montážou pohonnej jednotky F100 bola poverená belgická Fabrique Nationale. Do [[február]]a [[1978]] bola otvorená belgická výrobná linka, ktorú v apríli nasledovala holandská. Prvý let európskej F-16 sa uskutočnil [[11. december|11. decembra]] 1978. Išlo o dvojmiestnu verziu F-16B, ktorú v Gosselies zalietali Neil Anderson a Serge Martin. == Konštrukcia a ďalší vývoj == === F-16A/B === [[Súbor:429th Tactical Fighter Squadron - General Dynamics F-16A Block 10B Fighting Falcon 80-0474.jpg|náhľad|vpravo|F-16A Block 10B Fighting Falcon [[429th Electronic Combat Squadron|429. taktickej stíhacej letky]] [[United States Air Force|amerického letectva]] počas letu, 1987]] F-16A je jednomiestne viacúčelové stíhacie lietadlo, určené hlavne na vybojovanie vzdušnej nadvlády. F-16B je jeho dvojmiestna cvičná verzia, kde počas výcviku sedí žiak v prednej časti kabíny a inštruktor vzadu. Aby vzniklo v kokpite miesto pre inštruktora, musel byť v prednej časti trupu lietadla zredukovaný priestor pre avioniku a palivovú nádrž.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://fas.org/man/dod-101/sys/ac/f-16.htm | vydavateľ = fas.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210314191344/https://fas.org/man/dod-101/sys/ac/f-16.htm | dátum archivácie = 2021-03-14 }}</ref> [[Súbor:General Dynamics F-16A Fighting Falcon Cockpit FrontPanel Wide Cold War NMUSAF 26Sep09 (14620247703).jpg|náhľad|vpravo|Kokpit F-16A]] Jednodielny „bublinový“ kryt kabíny poskytuje pilotovi vynikajúci výhľad do všetkých strán. Taktické informácie sú zobrazované na prehľadovom displeji od firmy GEC Marconi Avionics. Pilot sedí v kokpite na vystreľovacom sedadle ACES II, ktoré mu umožňuje katapultovať sa aj v nulovej výške a pri nulovej rýchlosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pegasus | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = ACES-II Ejection Seat | url = https://www.xflight.de/pe_org_par_ace.htm | vydavateľ = xflight.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> Sedadlo nebolo navrhnuté tak, aby jeho operadlo zvieralo uhol 13^o, ako bolo v tom čase obvyklé, ale až 30^o. Táto úprava zvýšila komfort pilota a taktiež mu umožnila lepšie znášať vysoké preťaženia pri manévrovaní. Pilot ovláda lietadlo pomocou [[Fly-by-wire|elektroimpulzného systému riadenia]] (fly-by-wire). Na rozdiel od predchádzajúcich lietadiel, ktoré majú riadiacu páku v strede kabíny (medzi nohami pilota), došlo v F-16 k zmene ergonómie. Kvôli ľahšiemu a presnejšiemu riadeniu lietadla aj pri manévroch s vysokým preťažením je riadiaca páka umiestnená na pravej strane.<ref name="ref1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = U.S. Air Force | url = http://www.af.mil/About-Us/Fact-Sheets/Display/Article/104505/f-16-fighting-falcon/ | vydavateľ = af.mil | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> Už prvé verzie F-16A/B boli vybavené systémom automatického priblíženia k dráhe (ILS), ktorý umožňuje automatické pristátie. Lietadlo je dlhé {{m|14.52|m}} a vysoké {{m|5.01|m}}. Hmotnosť prázdneho stroja je {{kg|7387}} a maximálna vzletová hmotnosť {{kg|17010}}. Typická vzletová hmotnosť pri bojovom nasadení však dosahuje asi {{kg|11500}}. F-16 je strednoplošník so šípovitosťou nábežnej hrany 40 stupňov. Krídlo s pretiahnutou nábežnou hranou prechádza plynule do trupu, čo zvyšuje vztlak lietadla.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Military aircraft that made their mark in history | url = http://www.lowflying.net/warplanes/general-dynamics-f-16-fighting-falcon | vydavateľ = lowflying.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180712083908/http://www.lowflying.net/warplanes/general-dynamics-f-16-fighting-falcon | dátum archivácie = 2018-07-12 }}</ref> Krídla s rozpätím {{m|9.45|m}} majú tri závesné body v podkrídelnej časti a jeden na špičke. Ďalší závesník sa nachádza pod trupom lietadla a ich celkový počet je teda 9. Tri z týchto pylónov slúžia na zavesenie externých palivových nádrží, čím sa dá predĺžiť dolet z {{km|925|m}} na {{km|2027|m}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Petty | meno = Dan | autor = | odkaz na autora = | titul = Navy.mil Home Page | url = http://www.navy.mil/navydata/fact_display.asp?cid=1100&tid=1150&ct=1 | vydavateľ = navy.mil | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> Jedna nádrž s objemom 1 135 litrov môže byť zavesená pod trupom lietadla a ďalšie dve s objemom 1 400 litrov na vnútorných podkrídelných závesníkoch. F-16A/B je poháňaná jedným dvojprúdovým motorom Pratt & Whitney F100-PW-200 so suchým ťahom 65,2 kN a ťahom s prídavným spaľovaním 106 kN. Charakteristický oválny prívod vzduchu sa nachádza pod trupom lietadla, asi na úrovni kokpitu. Stíhačka dosahuje vo výške {{m|12200|m}} maximálnu rýchlosť [[Machovo číslo|Mach]] 2,05 ({{km|2531}}/h). Jej maximálny dostup je {{m|16764|m}}, pričom jej počiatočná rýchlosť stúpania dosahuje {{m|315}}/s.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = General Dynamics F-16A/B Block 1, 5, 10 Fighting Falcon | url = http://www.joebaugher.com/usaf_fighters/f16_3.html | vydavateľ = joebaugher.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180712052402/http://www.joebaugher.com/usaf_fighters/f16_3.html | dátum archivácie = 2018-07-12 }}</ref> F-16 je navrhnutá ako prirodzene nestabilná pre dosiahnutie čo najvyššej obratnosti. S plnými vnútornými palivovými nádržami dokáže lietadlo zniesť preťaženie 9 g. Samozrejme s množstvom nesenej výzbroje sa táto schopnosť znižuje. Prvé verzie F-16A/B boli vybavené pulzným dopplerovským rádiolokátorom Westinghouse AN/APG-66. Ten pracoval primárne v režime „look-down“, v ktorom dokázal detegovať stíhačku z výšky na pozadí zemského povrchu až na vzdialenosť {{km|55.6|m}}. Okrem toho mohol pilot využiť ďalšie štyri bojové režimy typu vzduch-vzduch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pike | meno = John | autor = | odkaz na autora = | titul = Military | url = https://www.globalsecurity.org/military/systems/aircraft/systems/an-apg-66.htm | vydavateľ = globalsecurity.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> Navigáciu zabezpečoval inerciálny systém Singer-Kearfott SKN-2400. Pre vlastnú ochranu stíhačky a pilota slúžil radarový výstražný systém Dalmo Victor AN/ALR-69. F-16A/B boli spočiatku vyzbrojené protilietadlovými raketami [[AIM-9 Sidewinder|AIM-9L Sidewinder]] s tepelným navádzaním. Až neskôr k nim pribudli strely stredného doletu s poloaktívnym a aktívnym radarovým navádzaním. Doplnkovú výzbroj predstavuje jeden šesťhlavňový kanón [[M61 Vulcan|M61A1 Vulcan]] kalibru {{mm|20|m}} so zásobou 515 nábojov. ==== Block 1 ==== [[Súbor:39th Test Squadron - General Dynamics F-16B Block 1 Fighting Falcon - 78-0097.jpg|thumb|right|F-16B Block 1 s čiernym radomom]] Táto prvá produkčná verzia má na rozdiel od všetkých neskorších F-16 na čierno natretý radom. F-16 Block 1, podobne ako Block 5 a Block 10, mali pôvodne menšiu horizontálnu chvostovú plochu a jedinú UHF anténu, umiestnenú pod prívodom vzduchu. ==== Block 5 ==== Piloti verzie Block 1 sa sťažovali, že pri simulovaných vzdušných súbojoch sú ich stroje ľahko vizuálne identifikované „nepriateľom“, a to kvôli výraznému čiernemu radomu. Z toho dôvodu boli všetky F-16 Block 5 vyrobené už so šedým radomom, čo sa stalo štandardom aj pre neskoršie verzie. ==== Block 10 ==== Block 10 predstavoval oproti Blocku 5 niekoľko drobných vnútorných úprav, bez zjavných vonkajších odlišností. Dvadsaťštyri lietadiel F-16A/B Block 10 bolo upravených tak, aby mohli niesť kontajner s kanónom GPU-5/A kalibru {{mm|30|m}}. Táto úprava sa však počas operácie [[druhá vojna v Perzskom zálive|Púštna búrka]] neosvedčila, a tak boli všetky stroje vrátené do pôvodnej podoby. ==== Block 15 ==== [[Súbor:AIM-120 AMRAAM and AIM-9 Sidewinder.JPG|náhľad|vpravo|F-16A Block 15 ADF Fighting Falcon [[Talianske vzdušné sily|talianskych vzdušných síl]] vyzbrojený raketami vzduch-vzduch [[AIM-120 AMRAAM]] a [[AIM-9 Sidewinder]]]] Block 15 predstavuje prvú významne modifikovanú verziu F-16A/B, ktorá získala spôsobilosti pre útoky na pozemné ciele. Jednou z hlavných úprav bolo pridanie dvoch závesníkov (5L a 5R) pod prívod vzduchu do motora. Aby sa vyrovnal posun ťažiska, ku ktorému týmto zásahom došlo, museli byť horizontálne chvostové plochy zväčšené o 30%. Nové chvostové plochy poskytli stroju lepšiu stabilitu a umožnili stabilný let aj pri vysokých uhloch nábehu. AN/APG-66 vybavený novým režimom, v ktorom je radar schopný sledovať cieľ a zároveň prehľadávať vzdušný priestor, čím si pilot neustále udržuje dobré situačné povedomie. Na trupe lietadla došlo k štrukturálnemu spevneniu, aby mohlo niesť o {{kg|450}} viac arzenálu. Zároveň bola uskutočnená modifikácia, umožňujúca použitie striel s poloaktívnym radarovým navádzaním [[AIM-7 Sparrow]]. Ďalším vylepšením bol klimatizovaný kokpit, čím sa dosiahol vyšší komfort pilota počas misie. ==== Block 15 OCU ==== Koncom roku 1987 bolo modernizovaných 214 lietadiel verzie Block 15. V rámci programu OCU (Operational Capability Upgrade) boli stíhačky vybavené spoľahlivejším motorom F100-PW-220. Modernizácia zahŕňala pridanie novej výzbroje – integráciu nórskych protilodných striel [[Penguin (protilodná strela)|Penguin Mk.3]] (s americkým označením AGM-119), riadených striel vzduch-zem [[AGM-65 Maverick]] a prípravu pre strely [[AIM-120 AMRAAM]]. Ďalej získali radarový výškomer, jednotku na prenos dát, širokouhlý prehľadový displej (HUD), identifikačný systém vlastný-cudzí AN/APX-101, výmetnice klamných cieľov Tracor AN/ALE-40 a modifikáciu potrebnú pre použitie systému elektronických protiopatrení AN/ALQ-131. Tieto zmeny zvýšili maximálnu vzletovú hmotnosť na {{kg|17010}}. ==== Block 20 ==== Stopäťdesiat stíhačiek F-16A/B Block 15 OCU, určených pre [[Vzdušné sily Čínskej republiky]], bolo prerobených do štandardu MLU a dostalo označenie Block 20. Lietadlá boli vybavené výkonnejšími počítačmi, farebnými displejmi a mali integrované protilodné riadené strely [[Harpoon (protilodná strela)|AGM-84 Harpoon]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = F-16A/B | url = http://www.f-16.net/f-16_versions_article3.html | vydavateľ = f-16.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> === F-16C/D === Lietadlá F-16C a F-16D sú v podstate jednomiestne a dvojmiestne náprotivky stíhačiek F-16A a F-16B, ktoré disponujú oproti svojim predchodcom viacerými vylepšeniami. ==== Block 25 ==== [[Súbor:F-105F (with F-16 taxiing by) (16749915724).jpg|náhľad|vpravo|F-16C Block 25E Fighting Falcon [[313th Tactical Fighter Squadron|313. taktickej stíhacej letky]] [[United States Air Force|amerického letectva]] na leteckej základni [[Letecká základňa Soesterberg|Soesterberg]] v [[Holandsko|Holandsku]], 1990]] Produkcia týchto strojov začala verziou, známou ako Block 25. [[United States Air Force|Americké letectvo]] dostalo prvé lietadlá v tomto variante v [[apríl]]i [[1986]], pričom stíhačky dosiahli plnú operačnú spôsobilosť v [[október|októbri]] [[1988]]. F-16C/D Block 25 boli pôvodne všetky poháňané motorom Pratt & Whitney F100-PW-200, ale neskôr boli modernizované na štandard F100-PW-220E. S týmto pohonom dosahujú maximálnu rýchlosť Mach 2,02 ({{km|2494}}/h) vo výške {{m|12192|m}}. Maximálna udržateľná rýchlosť v tejto výške je však Mach 1,89 ({{km|2334}}/h). Bojový rádius stíhačiek je {{km|580|m}}, pričom maximálne sú stroje schopné preletieť s prídavnými palivovými nádržami až {{km|3940|m}}. Ďalším významným vylepšením je modernejší rádiolokátor AN/APG-68(V), ktorý má väčší dosah, lepšie rozlíšenie a väčší počet prevádzkových režimov. Najpoužívanejším režimom vzduch-vzduch je „Range While Search“, ktorý sa používa na detekciu viacerých cieľov na väčšiu vzdialenosť. Rýchlo sa pohybujúce objekty dokáže radar detegovať na veľkú vzdialenosť aj pomocou režimu „Velocity Search“. Ten zároveň dokáže určiť, ktorý z cieľov sa približuje najrýchlejšie. Režim „Single Target Track“ umožňuje presné sledovanie jediného cieľa a jeho smeru letu. Poskytuje pilotovi informácie o maximálnej a minimálnej vzdialenosti, na ktorú môže použiť radarom navádzanú raketu. Tento režim je ideálny na stredné vzdialenosti, ale po zničení cieľa je potrebné rýchlo prepnúť do režimu „Track While Scan“. Ten zobrazuje na displeji až 10 sledovaných cieľov. Pilot tak získava informácie o polohe cieľov, smere a rýchlosti letu, výške a v neposlednom rade dáta pre navedenie rakety na vybraný cieľ. APG-68 disponuje taktiež režimom „Raid Cluster Resolution“, ktorý umožňuje pilotovi na dlhú vzdialenosť rozlíšiť individuálne lietadlo, letiace v tesnej formácii s inými strojmi. V režime „High Pulse Repetitive Frequency“ ožaruje radar nepretržite vybraný cieľ a umožňuje tak navedenie strely s poloaktívnym radarovým navádzaním [[AIM-7 Sparrow]]. Radar APG-68 má taktiež celú škálu režimov vzduch-zem, umožňujúcich mapovanie terénu, ničenie námorných cieľov, pozemných statických alebo mobilných cieľov. Popri novom motore a rádiolokátore došlo u lietadiel F-16C/D aj k modernizácii kabíny pilota. Analógové prístroje boli nahradené dvomi viacúčelovými displejmi od spoločnosti GEC Marconi Avionics a starší HUD bol nahradený širokouhlým holografickým prehľadovým displejom. Nová dátová zbernica MIL STD-1760 umožňuje použitie riadených striel vzduch-zem [[AGM-65 Maverick|AGM-65D Maverick]] a protilietadlových rakiet stredného doletu [[AIM-120 AMRAAM]] (i keď tie boli zavedené do výzbroje až v roku 1991). K posledným vylepšeniam patrí aj radarový výškomer a UHF rádio, ktoré je odolné voči rušeniu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = F-16C/D | url = http://www.f-16.net/f-16_versions_article5.html | vydavateľ = f-16.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Block 30/32 ==== [[Súbor:F-16C South Dakota ANG at Balad AB 2010.jpg|náhľad|vpravo|F-16C Block 30A Fighting Falcon [[175th Fighter Squadron|175. stíhacej letky]] [[South Dakota Air National Guard|Národnej leteckej gardy štátu Južná Dakota]] sa pripravuje na misiu zo základne [[Letecká základňa Balad|Balad]] v [[Irak]]u, 2010]] V roku 1984 sa americké letectvo rozhodlo vybaviť časť nových F-16 alternatívnym pohonom od spoločnosti [[General Electric]]. Hlavným cieľom rozdelenia dodávok motorov medzi firmy Pratt & Whitney a General Electric bolo, aby toto konkurenčné prostredie vytvorilo tlak na zníženie ceny. Zároveň mal druhý dodávateľ pomôcť zabezpečiť nepretržitý prísun pohonných jednotiek pre nové lietadlá. F-16 poháňané motorom General Electric F110-GE-100 mali o 22,2 kN väčší ťah a dostali označenie Block 30. Pohon zvyšnej časti vyrobených stíhačiek zabezpečuje Pratt & Whitney F100-PW-220 a sú známe pod označením F-16C/D Block 32. Dodávky F-16 v tejto verzii začali v [[júl]]i [[1987]] a ich produkcia bola ukončená v roku [[1989]]. Lietadlá verzie Block 30/32 boli vybavené zabezpečeným hlasovým komunikačným systémom Seek Talk. Integráciou protirádiolokačných rakiet [[AGM-45 Shrike]] a [[AGM-88 HARM]] získali F-16 nové spôsobilosti na potlačenie protivníkovej [[protivzdušná obrana|protivzdušnej obrany]]. Lietadlá určené pre [[Grécke vzdušné sily|grécke]] a [[Turecké vzdušné sily|turecké letectvo]] mali integrované aj modernejšie verzie poloaktívnych protilietadlových striel [[AIM-7 Sparrow]] – išlo o verzie 7F a 7M.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = F-16C/D | url = http://www.f-16.net/f-16_versions_article6.html | vydavateľ = f-16.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Block 40/42 ==== [[Súbor:General Dynamics F-16CM ‘88-442 - OT’ (28158888985).jpg|náhľad|vpravo|F-16CM Block 42C Fighting Falcon [[422d Test and Evaluation Squadron|422. letky na skúšky a vyhodnocovanie]] amerického letectva počas letu]] Prvé stíhačky verzie Block 40/42 F-16 boli dodané americkému letectvu v [[december|decembri]] [[1988]] a produkcia bola ukončená v roku [[1995]]. Výrobná linka však bola znovu spustená v roku 1999 kvôli egyptskej objednávke 21 lietadiel F-16. Pohon Blocku 40 zabezpečuje F110-GE-100, zatiaľ čo u Blocku 42 je to F100-PW-220. K najdôležitejším vylepšeniam Blocku 40/42 patrí rádiolokátor APG-68V(5), ktorý je spoľahlivejší a dokáže detegovať vzdušné ciele na väčšiu vzdialenosť ako jeho predchodca. Ďalej je to navigačný a zameriavací systém LANTIRN, [[Globálny lokalizačný systém|GPS]] prijímač a výmetnice klamných cieľov ALE-47. LANTIRN pozostáva z dvoch samostatných kontajnerov, ktoré sú zavesené pod prívodom vzduchu motora. Navigačný kontajner AAQ-13 je umiestnený na ľavej strane, zatiaľ čo zameriavací AAQ-14 sa nachádza na pravej strane. AAQ-14 sa skladá z infračervenej kamery a laserového značkovača. Aby vznikol dostatočný priestor pre kontajnery systému LANTIRN, museli byť podvozkové nohy predĺžené a spevnené. Výzbroj Blocku 40/42 bola rozšírená o novú verziu protirádiolokačnej strely [[AGM-88 HARM|AGM-88 HARM II]], kĺzavú bombu [[GBU-15]], ako aj laserom navádzané bomby [[Paveway|GBU-10 Paveway II]], [[Paveway|GBU-12 Paveway II]] a [[Paveway|GBU-24 Paveway III]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = F-16C/D | url = http://www.f-16.net/f-16_versions_article7.html | vydavateľ = f-16.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Block 50/52 ==== [[Súbor:F16 SCANG InFlight.jpg|náhľad|vpravo|F-16C Block 52P Fighting Falcon [[South Carolina Air National Guard|Národnej leteckej gardy štátu Južná Karolína]] počas letu]] Podobne ako v predchádzajúcich verziách sú F-16C/D Block 50/52 poháňané dvomi typmi motorov. Pohonnou jednotkou Blocku 50 je F110-GE-129, zatiaľ čo Block 52 je vybavený konkurenčným F100-PW-229. Oba motory majú rovnaký maximálny ťah – 129 kN. Prvé lietadlá Blocku 50/52 začali schádzať z výrobnej linky dňa [[31. október|31. októbra]] [[1991]] a ich dodávky boli realizované hneď od nasledujúceho mesiaca. Prvá várka týchto stíhačiek bola vybavená rádiolokátorom AN/APG-68V(5), pričom neskôr vyrobené lietadlá získali modernizované rádiolokátory verzie V(7) a V(8) s väčším dosahom. Do výzbroje stroje dostali nový kanón PGU-28/B kalibru {{mm|20|m}}, modernejšie strely vzduch-zem [[AGM-65 Maverick|AGM-65G Maverick]] a majú plne integrované protilietadlové strely [[AIM-120 AMRAAM]]. Neskôr k nim pribudli riadené bomby [[Joint Direct Attack Munition|JDAM]] a kĺzavé bomby [[AGM-154 Joint Standoff Weapon|AGM-154A/B JSOW]]. Block 50/52 bol prvou verziou F-16, ktorá mala integrované protilodné strely [[Harpoon (protilodná strela)|AGM-84 Harpoon]]. Navigáciu lietadla zabezpečuje inerciálny systém Honeywell H-423 a družicový systém GPS. Pre vlastnú ochranu lietadla slúži radarový výstražný prijímač AN/ALR-56M, ktorým sú vybavené aj [[bojové lietadlo|bojové lietadlá]] [[Lockheed AC-130|AC-130J]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = F-16C/D | url = http://www.f-16.net/f-16_versions_article9.html | vydavateľ = f-16.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> === F-16E/F Block 60 === Stíhačky F-16 v tejto verzii sú poháňané výkonnejším motorom F110-GE-132, ktorého maximálny ťah s prídavným spaľovaním je 144,5 kN. Block 60 má v porovnaní so staršími verziami väčší dolet, a to vďaka konformným palivovým nádržiam, ktoré sú pripevnené nad krídlami k hornej časti trupu. Ďalším vylepšením je interný infračervený zameriavací systém AN/ASQ-28, ktorý nahradil závesný kontajner. Nový systém elektronického boja ALQ-165 je sofistikovaným a vysokovýkonným rušiacim zariadením. V kabíne sú tri nové farebné displeje s rozmerom {{cm|12.7 – 17.8|m}}. Najdôležitejším prvkom avioniky, ktorým sa Block 60 odlišuje od starších verzií, je radar s aktívnym vychyľovaním lúča AN/APG-80.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = F-16E/F | url = http://www.f-16.net/f-16_versions_article10.html | vydavateľ = f-16.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> === F-16C/D Block 70/72 / F-16V Viper === [[Súbor:Royal Bahraini Air Force F-16 Block 70 lands at Edwards Air Force Base.jpg|thumb|F-16D Block 70 [[Bahrajnské kráľovské letectvo|Bahrajnského kráľovského letectva]]]] Je v súčasnosti najmodernejšia verzia stíhačky F-16. Označenie „Block 70“ značí aj (okrem toho, že ide o najmodernejší variant F-16) použitie motorov General Electric F110. Stroje s motormi Pratt & Whitney F100 sa označujú ako „Block 72“. Označenie F-16V Viper („Vretenica“) sa používa pri modernizáciách existujúcich F-16 starších verzií, pričom označenie F-16C/D Block 70/72 sa používa na novovyrobené kusy. Najdôležitejší prvok modernizácie je osadenie nového radara 5. generácie radarom s agilným zväzkom SABR (''Scalable Agile Beam Radar'') APG-83 s aktívnym elektronickým snímaním AESA (''Active Electronically Scanned Array'') od firmy Northrop Grumman. APG-83 má veľa súčastí z radara APG-77 ([[Lockheed Martin F-22 Raptor|F-22 Raptor]]) a APG-81 ([[Lockheed Martin F-35 Lightning II|F-35 Lightning II]]). Medzi ďalšie dôležité zmeny F-16C/D Block 70/72 patrí upravená kabína s dvojicou menších bočných farebných displejov a s jedným veľkým ústredným displejom. F-16C/D Block 70/72 je vybavená aj novým hlavným palubným počítačom a aj automatickým protizrážkovým systémom Auto-GCAS (''Automatic Ground Collision Avoidance System''). Auto-GCAS monitoruje zemský povrch (vyhodnocuje údaje zo snímačov), a v prípade kritickej situácie, kde hrozí lietadlu zrážka, sa automaticky spustí autopilot a vykoná s lietadlom úhybný obrat, ktorý dostane lietadlo a pilota z hroziaceho nebezpečenstva. Hlavný cieľ Auto-GCAS je zabrániť situáciám, ktoré sa v leteckom žargóne nazývajú ako riadený let do terénu (''Controlled flight into terrain''). Ide o situáciu, keď pilot lietadlo neúmyselne navedie do zeme, vrchu, či inej prekážky. S novým systémom Auto-GCAS by už nemalo dochádzať k haváriám lietadiel v dôsledku chyby pilota. Ďalšie prvky sú nové systémy elektronického boja, výkonnejšia vnútorná dátová sieť a nový datalink (Link 16) s možnosťou prenášať dáta prostredníctvom družice.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Grohmann | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Nová éra legendy: První zálet stíhačky F-16V Viper | url = http://www.armadninoviny.cz/nova-era-legendy-prvni-zalet-stihacky-f-16v-viper.html?hledat=F+16V | vydavateľ = armadninoviny.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-08-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Operačné nasadenie == === Podpora libanonských kresťanov brániacich sa v meste Zahlé pred sýrskou armádou === Historicky prvý zostrel vzdušného cieľa zaznamenali lietadlá F-16 [[Izraelské vzdušné sily|izraelských vzdušných síl]], keď [[28. apríl]]a [[1981]] nad údolím Bikáa zostrelili dva vrtuľníky [[Mil Mi-8|Mi-8]] [[Sýrske arabské vzdušné sily|sýrskych arabských vzdušných síl]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = General Dynamics F-16 Fighting Falcon for Israel | url = http://www.joebaugher.com/usaf_fighters/f16_16.html | vydavateľ = joebaugher.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20181214205638/http://www.joebaugher.com/usaf_fighters/f16_16.html | dátum archivácie = 2018-12-14 }}</ref> Absolútne prvý zostrel stíhacieho lietadla si pripísali opäť izraelské F-16, keď [[14. júl]]a 1981 zostrelili sýrsky [[Mikojan-Gurevič MiG-21|MiG-21]]. === Operácia Opera === [[Súbor:F-16-Netz-107-fighter-and-killmarks-01.jpg|náhľad|F-16A Netz 107 [[Izraelské vzdušné sily|izraelských vzdušných síl]] so 6,5 zostrelmi iných lietadiel a jedným zásahom irackého jadrového reaktora, čo je svetový rekord pre F-16<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Record-breaking F-16 Falcon to be retired from IDF service | url = https://www.ynetnews.com/articles/0,7340,L-4625569,00.html | vydavateľ = ynetnews.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-12 | miesto = | jazyk = }}</ref>]] [[Súbor:Squadron 115, January 2021 (85015).jpg|náhľad|F-16C Barak 2020 patriaci do zostavy [[115. letka (Izrael)|115. letky]] izraelského letectva]] Cieľom [[operácia Opera|operácie Opera]] bolo zničenie [[Irak|irackej]] [[jadrová elektráreň|jadrovej elektrárne]] [[Osirak]], ktorá sa nachádzala v nukleárnom centre Al Tuwaitha, asi 19 km juhovýchodne od [[Bagdad]]u. Dôvodom boli obavy Izraela, že Francúzmi postavený reaktor by mohol Iraku slúžiť na výrobu štiepneho materiálu pre [[jadrová zbraň|jadrové zbrane]]. Výcvik prebiehal v [[Negev]]e, kde bola postavená maketa jadrovej elektrárne. Izraelskí piloti zrealizovali proti tomuto zariadeniu najmenej dva cvičné útoky, ktoré boli simulované v [[august]]e a [[september|septembri]] [[1980]]. Po ukončení výcviku bol stanovený termín útoku, ktorý bol nakoniec zrušený. Podobne boli zrušené ešte ďalšie dva plánované termíny, jeden z nich z dôvodu rizika usmrtenia francúzskych zamestnancov, ktorí sa mohli v čase útoku v elektrárni nachádzať. K spusteniu operácie nakoniec došlo dňa [[7. jún]]a 1981, keď z leteckej základne [[Medzinárodné letisko Taba|Ecion]] vzlietlo osem stíhačiek F-16, sprevádzaných šiestimi strojmi [[McDonnell Douglas F-15 Eagle|F-15]]. Do vzduchu bolo poslané taktiež lietadlo včasnej výstrahy [[Northrop Grumman E-2 Hawkeye|E-2C Hawkeye]] a v blízkosti hranice lietalo niekoľko záchranných vrtuľníkov [[Sikorsky CH-53 Sea Stallion|CH-53]]. Stíhačky F-16 boli vyzbrojené dvomi {{kg|907}} bombami [[Mark 84 (bomba)|Mark 84]] a pre svoju vlastnú ochranu si niesli dvojicu protilietadlových striel [[AIM-9 Sidewinder|AIM-9J Sidewinder]]. Pod každým krídlom mali zavesenú jednu prídavnú palivovú nádrž s objemom 1 400 litrov a pod trupom ešte jednu s objemom 1 136 litrov. Izraelské stíhačky leteli asi {{km|1000|m}} nad územím troch potenciálne nepriateľských krajín, kým sa dostali k svojmu cieľu. Najskôr lietadlá preleteli severnou časťou [[Saudská Arábia|Saudskej Arábie]], kde prevažnú časť územia pokrývajú púšte. Trasa cez [[Irak]] bola plánovaná tak, aby sa stroje vyhli radarovému pokrytiu, pričom F-16 leteli v nadmorskej výške {{m|45-90|m}}. O 17:35 sa stíhačky priblížili k svojmu cieľu a zhruba {{km|20|m}} od jadrovej elektrárne vystúpali do výšky {{m|2440|m}}. Následne sa rýchlosťou {{km|1100|m}}/h pustili do strmhlavého letu a vo výške asi {{m|1000|m}} nad zemou odhodili bomby Mark 84. Nálet sa uskutočnil v dvoch vlnách. Aj keď dve bomby minuli cieľ, zvyšné zásahy boli presné a podarilo sa nimi poškodiť reaktor spolu s niekoľkými ďalšími zariadeniami. Izraelské lietadlá strávili nad elektrárňou menej ako dve minúty a jediný odpor, s ktorým sa stretli, bola neefektívna iracká protivzdušná obrana. Cestou späť vystúpili stroje F-16 do výšky {{m|12000|m}}, aby ušetrili čo najviac paliva. Do Izraela preleteli tou najkratšou možnou trasou, a to priamo cez [[Jordánsko]], ktoré však proti nim vôbec nezasiahlo. Celá operácia trvala 3 hodiny a izraelské letectvo pri nej nestratilo ani jedno lietadlo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Operation Opera: how 8 Israeli F-16s destroyed an Iraqi nuclear plant 33 years ago today | url = https://theaviationist.com/2014/06/07/operation-opera-explained/ | vydavateľ = theaviationist.com | dátum vydania = 2014-06-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Libanonská vojna === V roku [[1982]] počas operácie Mier pre Galileu izraelské lietadlá F-16 zostrelili 44 strojov MiG-21 a [[Mikojan-Gurevič MiG-23|MiG-23]]. === Operácia Púštna búrka === Do odvetnej akcie voči Iraku, ktorý obsadil [[Kuvajt (štát)|Kuvajt]], sa v roku [[1991]] zapojilo 249 amerických F-16. Počas 13 340 misií zničili množstvo pozícií irackej protivzdušnej obrany a jednotiek republikánskych gárd. Zvyčajnú bojovú konfiguráciu tvorilo 6 bômb [[Mark 82 (bomba)|Mark 82]], niekoľko kazetových a laserom navádzaných bômb. O navigáciu a navádzanie bômb sa staral kontajner LANTIRN. Počas celej operácie stratilo americké letectvo celkovo sedem F-16, z toho jedna bola zostrelená raketou zem-vzduch [[2K12 Kub|SA-6]], jedna raketou [[S-125 Neva/Pečora|SA-3]] a jedna raketou zo systému [[9K38 Igla|Igla]]. === Udržiavanie bezletovej zóny nad Irakom === [[Súbor:F-16 June 2008.jpg|thumb|right|F-16C Block 40 v službách amerického letectva nad Irakom]] Od konca operácie [[druhá vojna v Perzskom zálive|Púštna búrka]] až po začiatok ďalšej americkej intervencie v Iraku v roku [[2003]] sa lietadlá F-16 podieľali na udržiavaní bezletovej zóny. Počas týchto misií dosiahlo americké letectvo významný míľnik, keď [[27. december|27. decembra]] [[1992]] jedno z lietadiel F-16D zostrelilo iracký [[Mikojan-Gurevič MiG-25|MiG-25]]. Išlo o prvý zostrel nepriateľskej stíhačky americkou F-16 a taktiež o prvý zostrel radarom navádzanou raketou [[AIM-120 AMRAAM]]. Dňa [[17. január]]a [[1993]] zostrelila americká F-16C iracký [[Mikojan-Gurevič MiG-23|MiG-23]] a opäť to bolo strelou AIM-120 AMRAAM. === Vojny v Juhoslávii === V rokoch [[1994]] – [[1995]] boli americké F-16 nasadené na ničenie pozemných cieľov a udržiavanie bezletovej zóny nad [[Bosna a Hercegovina|Bosnou a Hercegovinou]]. K prvému incidentu došlo [[28. február]]a 1994, keď štyri lietadlá [[Soko J-21 Jastreb|J-21 Jastreb]], dve IJ-21 Jastreb a dve [[Soko J-22 Orao|J-22 Orao]] narušili bezletovú zónu, aby bombardovali [[Novi Travnik]]. Dvaja piloti J-22 si všimli americké F-16, letiace nad nimi. Ihneď opustili oblasť a prízemným letom sa dostali do [[Chorvátsko|Chorvátska]], kam ich americkí piloti nemohli prenasledovať. Na zvyšok skupiny lietadlá F-16C zaútočili a všetky štyri stroje sa im podarilo zostreliť. Tri zostrely boli zrealizované za pomoci tepelne navádzaných rakiet [[AIM-9 Sidewinder|Sidewinder]] a na jednom sa podieľala strela [[AIM-120 AMRAAM|AMRAAM]]. Dňa [[2. jún]]a 1995 bola jedna F-16C zostrelená srbským protilietadlovým systémom [[2K12 Kub]]. Dňa [[2. máj]]a [[1999]] bola zostrelená ďalšia americká F-16C pomocou rakety systému [[S-125 Neva/Pečora|S-125 Neva]]. Dňa [[4. máj]]a 1999 sa jeden osamelý juhoslovanský [[Mikojan-Gurevič MiG-29|MiG-29]] pokúsil prenasledovať veľkú formáciu lietadiel NATO, ktoré sa práve vracali z bombardovania mesta [[Valjevo]]. Na pilota v MiGu zaútočila dvojica amerických F-16C, ktorým sa ho podarilo zostreliť raketou AIM-120 AMRAAM. Počas jedného z útokov na srbské pozície v Bosne a Hercegovine sa podaril jeden zostrel srbského MiGu-29 aj holandskému pilotovi F-16. === Grécko-turecké boje nad Egejským morom === Dňa [[8. október|8. októbra]] [[1996]], po narušení gréckeho vzdušného priestoru, vystrelil grécky pilot stíhačky [[Dassault Mirage 2000|Mirage 2000]] raketu [[R.550 Magic]] a zostrelil tureckú F-16D Block 40. == Varianty == [[Súbor:Defense.gov News Photo 070720-F-5502S-003.jpg|náhľad|F-16C Fighting Falcon [[18th Aggressor Squadron|18. stíhacej letky]] amerického letectva počas letu]] [[Súbor:Iraqi F-16 (cropped).jpg|náhľad|F-16IQ Block 52 [[Iracké vzdušné sily|irackého letectva]]]] [[Súbor:F-16e block60.jpg|náhľad|F-16E Block 60 [[Vzdušné sily Spojených arabských emirátov|Vzdušných síl Spojených arabských emirátov]]]] [[Súbor:QF-16.JPG|náhľad|QF-16A amerického letectva počas svojho prvého bezpilotného letu nad [[Mexický záliv|Mexickým zálivom]], 19. september 2013]] === Hlavné výrobné modely === '''F-16A/B''' :Jednomiestna F-16A a dvojmiestna F-16B predstavujú počiatočné produkčné varianty. Tieto varianty zahŕňajú verzie, označované ako Blok 1, 5, 10 a 20. Blok 15 bola prvá výrazná modernizácia F-16 s väčšími horizontálnymi stabilizátormi. '''F-16C/D''' :Sériová výroba jednomiestnej F-16C a dvojmiestnej F-16D sa začala v roku 1984. Prvou verziou F-16C/D bol Block 25 s vylepšenou avionikou. Nový radar AN/APG-68 s protilietadlovými raketami stredného doletu [[AIM-120 AMRAAM]] umožňovali F-16 aj boj mimo vizuálny dosah. Došlo tiež k rozšíreniu sortimentu navádzanej protipozemnej výzbroje. Neskoršie modernizácie predstavoval Block 30/32, 40/42 a 50/52. === Významné modifikácie === '''F-16E/F''' :Jednomiestna F-16E a dvojmiestna F-16F predstavujú variant, založený na F-16C/D Block 50/52. Ide o špeciálnu produkciu pre [[Spojené arabské emiráty]], v ktorej je integrovaný nový AESA radar AN/APG-80 a silnejší motor GE F110-132. '''F-16IQ''' :Ide v podstate o variant F-16C/D Block 52, vyrobený pre [[Iracké vzdušné sily|iracké letectvo]]. Iracké F-16 sú vyzbrojené staršími protilietadlovými strelami typu vzduch-vzduch, ako sú [[AIM-9 Sidewinder|AIM-9L/M Sidewinder]] a [[AIM-7 Sparrow|AIM-7M Sparrow]]. Z munície na ničenie pozemných cieľov ide o laserom navádzané bomby série [[Paveway]] a strely [[AGM-65 Maverick]]. '''F-16N''' :F-16N boli lietadlá postavené na platforme F-16C/D Blok 30 a prevádzkované [[United States Navy|americkým námorníctvom]]. Pohonnou jednotkou bol motor F110-GE-100 a krídlo lietadla bolo na rozdiel od F-16C/D mierne zosilnené. Hoci stroje F-16N vychádzali z platformy Block 30, boli vybavené slabším rádiolokátorom APG-66 z variantu F-16A/B. Celkovo bolo vyrobených 26 kusov, ktoré boli zaradené do prevádzky v rokoch 1988 až 1998. Už v tom čase ale boli v konštrukcii objavené trhliny a keďže námorníctvo nemalo dostatok prostriedkov, lietadlá boli nakoniec vyradené z používania. '''F-16V''' :V súčasnosti ide o najmodernejší variant F-16, ktorý bol vyvinutý hlavne pre potreby [[Vzdušné sily Čínskej republiky|Vzdušných síl Čínskej republiky]]. F-16V je vybavená AESA rádiolokátorom APG-83, ktorý obsahuje množstvo komponentov z radarov APG-77 ([[Lockheed Martin F-22 Raptor|F-22 Raptor]]) a APG-81 ([[Lockheed Martin F-35 Lightning II|F-35 Lightning II]]). V rámci modernizácie je kabína pilota vybavená jedným centrálnym a dvomi postrannými farebnými displejmi. K dôležitým vylepšeniam patrí nový palubný počítač a automatický antikolízny systém, ktorý automaticky uskutoční úhybný manéver, ak lietadlu hrozí zrážka. Prvý let variantu F-16V sa uskutočnil 16. októbra 2015 zo základne [[Naval Air Station Joint Reserve Base Fort Worth|Fort Worth]] v [[Texas]]e.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = First F-16V Developed for Taiwan Requirement Takes Flight | url = https://www.ainonline.com/aviation-news/defense/2015-10-23/first-f-16v-developed-taiwan-requirement-takes-flight | vydavateľ = ainonline.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> '''QF-16''' :Predstavujú staršie varianty F-16C Block 30, ktoré sa americké letectvo rozhodlo v roku 2012 prestavať na bezpilotné lietajúce terče. Dňa 19. septembra 2013 skúšali [[Boeing]] a americké letectvo bezpilotnú F-16 s dvoma pilotmi od letectva, ktorí ovládali lietadlo zo zeme, pričom letelo z [[Tyndall Air Force Base|Tyndallovej leteckej základne]] ponad [[Mexický záliv]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = U.S. Air Force | url = http://www.af.mil/News/Article-Display/Article/467196/first-unmanned-qf-16-flight-takes-place/ | vydavateľ = af.mil | dátum vydania = 2013-09-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-12 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Boeing | url = http://www.boeing.com/defense/support/qf-16/index.page | vydavateľ = boeing.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Modernizačné programy === '''F-16A/B Block 15 ADF''' :F-16A/B Air Defense Fighter (stíhačka protivzdušnej obrany) bol špeciálny variant optimalizovaný pre nasadenie u jednotiek [[Air National Guard|Národnej leteckej gardy]]. Úpravy, týkajúce sa 270 strojov, zahŕňali nové elektronické vybavenie pre identifikáciu vlastný-cudzí (IFF) a možnosť nesenia striel vzduch-vzduch [[AIM-7 Sparrow]]. '''F-16A/B Block 15 OCU''' :F-16A/B Block 15 Operational Capability Upgrade (modernizácia operačných schopností) bolo označenie pre stroje Blocku 15 dodávané od januára 1988 a vybavené novým širokouhlým prehľadovým displejom rovnakého typu ako u F-16C/D Block 25, motorom verzie F100-PW-220 a možnosťou výzbroje protipozemnými riadenými strelami [[AGM-65 Maverick]], protilodnými [[Penguin (protilodná strela)|AGM-119 Penguin Mk.3]] a protileteckými [[AIM-120 AMRAAM]]. '''F-16AM/BM Block 20 MLU''' :Program Mid-Life Update (modernizácia v strednej dobe životnosti) určený predovšetkým pre európskych užívateľov prvej generácie stroja, začal v 90. rokoch 20. storočia, a jeho výsledkom je modernizácia kokpitu a avioniky na úroveň F-16C/D Block 50/52, vrátane možnosti použitia striel vzduch-vzduch AIM-120 AMRAAM a množstva typov navádzanej protipozemnej munície. Stroje modernizované v rámci tohto programu sú označované ako F-16AM a F-16BM. Podľa aplikovaného softvéru sa rozlišuje niekoľko generácií programu, označených M1 – M5. Od roku 2003 lietadlá paralelne prechádzajú aj programom štrukturálnej renovácie ''Falcon STAR'' („STructural Augmentation Roadmap“). == Používatelia == [[Súbor:F-16 Operators.svg|náhľad|vpravo|300px|Súčasní používatelia F-16 sú v modrej farbe, čiernou sú budúci a v červenej bývalí]] === Súčasní === [[Súbor:An F-16 of the Egyptian Air Force fly in support of exercise Agile Phoenix.jpg|thumb|F-16C [[Egyptské vzdušné sily|egyptských vzdušných síl]] počas cvičenia Agile Phoenix]] [[Súbor:Jordanian F-16 Fighting Falcon aircraft with Squadron One flies an air refueling mission (cropped).jpg|thumb|F-16AM [[Jordánske kráľovské letectvo|Jordánskeho kráľovského letectva]]]] [[Súbor:Moroccan air force F-16 flies above Morocco during Exercise African Lion.jpg|thumb|F-16D [[Marocké kráľovské letectvo|Marockého kráľovského letectva]] počas cvičenia Africký lev]] [[Súbor:Romanian F-16 Fighting Falcon lands at Borcea Air Base, Romania.jpg|thumb|F-16AM [[Rumunské vzdušné sily|rumunských vzdušných síl]] pristáva na základni [[Letecká základňa Fetești|Fetești]]]] [[Súbor:122nd Fighter Wing pilot delivers Slovakia's first F-16s (8549602).jpg|thumb|F-16C [[Vzdušné sily Slovenskej republiky|Vzdušných síl OS SR]] na základni [[Letecká základňa Malacky|Malacky/Kuchyňa]]]] [[Súbor:Taiwan Air Force (RoCAF) General Dynamics F-16A 6672 (Cropped).jpg|thumb|F-16A [[Vzdušné sily Čínskej republiky|taiwanských vzdušných síl]] na základni [[Letecká základňa Čch’-a-šan|Čch’-a-šan]]]] [[Súbor:RTAF F-16A Block15OCU 103SQN.jpg|thumb|F-16A [[Thajské kráľovské letectvo|Thajského kráľovského letectva]] vzlieta z [[Medzinárodné letisko Don Mueang|Medzinárodného letiska Don Mueang]] v [[Bangkok]]u]] [[Súbor:Venezuelan Air Force General Dynamics F-16A Fighting Falcon (401) Lofting-2.jpg|thumb|F-16A v službách [[Venezuelské vzdušné sily|venezuelského letectva]]]] ;{{minivlajka|Bahrajn}} [[Bahrajn]] * [[Bahrajnské kráľovské letectvo]] prevádzkovalo v lete 2024 celkovo 17 F-16C a 4 F-16D. Ďalších 16 kusov nových F-16C/D Block 70 má objednaných.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Belgicko}} [[Belgicko]] * [[Belgické vzdušné sily]] mali v lete 2024 v službe 44 F-16AM a 8 F-16BM.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Čile}} [[Čile]] * [[Čilské vzdušné sily]] mali v lete 2024 k dispozícii 35 F-16A/C a 11 F-16B/D.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Dánsko}} [[Dánsko]] * [[Dánske kráľovské letectvo]] prevádzkovalo v lete 2024 celkovo 30 F-16AM a 11 F-16BM.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Egypt}} [[Egypt]] * [[Egyptské vzdušné sily]] mali v lete 2024 v službe 32 F-16A, 8 F-16B, 136 F-16C a 42 F-16D.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Grécko}} [[Grécko]] * [[Grécke vzdušné sily]] prevádzkovali v lete 2024 flotilu 113 F-16C a 39 F-16D.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Indonézia}} [[Indonézia]] * [[Indonézske vzdušné sily]] prevádzkovali v lete 2024 celkovo 2 F-16A/B, 8 F-16AM/BM a 23 F-16C/D.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Irak}} [[Irak]] * [[Iracké vzdušné sily]] mali v lete 2024 v službe 24 F-16C/IQ a 8 F-16D/IQ.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Izrael}} [[Izrael]] * [[Izraelské vzdušné sily]] prevádzkovali v lete 2024 flotilu 175 F-16C/I a 49 F-16D.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Jordánsko}} [[Jordánsko]] * [[Jordánske kráľovské letectvo]] malo v lete 2024 v službe 44 F-16AM a 15 F-16BM. Ďalších 12 nových F-16C/D Block 72 má objednaných.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Kórejská republika}} [[Kórejská republika]] * [[Vzdušné sily Kórejskej republiky]] prevádzkovali v lete 2024 flotilu 118 KF-16C/U a 49 KF-16D/U.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Maroko}} [[Maroko]] * [[Marocké kráľovské letectvo]] prevádzkovalo v lete 2024 celkovo 15 F-16C a 8 F-16D. Ďalších 25 nových F-16C/D Block 72 má objednaných.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Omán}} [[Omán]] * [[Kráľovské vzdušné sily Ománu]] mali v lete 2024 v službe 16 F-16C a 6 F-16D.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Pakistan}} [[Pakistan]] * [[Pakistanské vzdušné sily]] prevádzkovali v lete 2024 flotilu 31 F-16AM, 23 F-16BM, 9 F-16A, 4 F-16B, 12 F-16C a 6 F-16D.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Poľsko}} [[Poľsko]] * [[Vzdušné sily Poľskej republiky]] prevádzkovali v lete 2024 celkovo 36 F-16C a 12 F-16D.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Portugalsko}} [[Portugalsko]] * [[Portugalské vzdušné sily]] mali k dispozícii v lete 2024 celkovo 24 F-16AM a 4 F-16BM.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Rumunsko}} [[Rumunsko]] * [[Rumunské vzdušné sily]] mali v lete 2024 v službe 21 F-16AM a 5 F-16BM. Ďalších 23 F-16AM/BM majú získať od [[Nórske kráľovské letectvo|Nórskeho kráľovského letectva]], ktoré ich v roku 2022 vyradilo.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Singapur}} [[Singapur]] * [[Singapurské vzdušné sily]] prevádzkovali v lete 2024 celkovo 59 F-16C/D.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]] * [[Vzdušné sily Slovenskej republiky]] zaviedli do služby prvé dve F-16C Block 70 dňa 22. júla 2024. Dňa 12.12.2024 pristálo na letisku v Kuchyni tretie lietadlo. O nákupe 14 lietadiel F-16C/D Block 70 rozhodla vláda SR na rokovaní vlády 11. júla 2018.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vláda prijala historické rozhodnutie, slovenské nebo budú vzdušné sily chrániť s americkými stíhacími lietadlami F-16 | url = https://www.mod.gov.sk/42280-sk/vlada-prijala-historicke-rozhodnutie-slovenske-nebo-budu-vzdusne-sily-chranit-s-americkymi-stihacimi-lietadlami-f-16/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2018-07-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * Ku dňu 9.1.2026 bolo dodaných 10 ks a čoskoro sa chystá nasadenie na airpolicing. ;{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} [[Spojené arabské emiráty]] * [[Vzdušné sily Spojených arabských emirátov]] mali v lete 2024 v službe 56 F-16E a 22 F-16F.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Spojené štáty}} [[Spojené štáty]] * [[United States Air Force]] prevádzkovali v lete 2024 celkovo 738 F-16C a 137 F-16D.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Global | meno = Flight | autor = | odkaz na autora = | titul = 2023 World Air Forces directory | url = https://www.flightglobal.com/reports/2023-world-air-forces-directory/151088.article | vydavateľ = flightglobal.com | dátum vydania = 2022-11-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-02-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[United States Navy]] malo v lete 2024 k dispozícii 22 F-16A/B na výcvikové účely.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> * [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] prevádzkuje varianty F-16XL a F-16A AFTI slúžiace na výskum pokročilých technológií, ktoré sa dajú použiť nielen v F-16, ale aj iných lietadlách. Okrem toho má NASA aj niekoľko štandardných F-16 na účely „chase“, čo sú sprievodné lety a testovania motorov. ;{{minivlajka|Taiwan}} [[Taiwan]] * [[Vzdušné sily Čínskej republiky]] prevádzkovali v lete 2024 celkovo 114 F-16A a 26 F-16B. Ďalších 66 nových F-16C/D Block 70 majú objednaných.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Thajsko}} [[Thajsko]] * [[Thajské kráľovské letectvo]] malo v lete 2024 v službe 25 F-16A, 12 F-16AM, 8 F-16B a 6 F-16BM.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Turecko}} [[Turecko]] * [[Turecké vzdušné sily]] mali v lete 2024 v službe celkovo 148 F-16C a 86 F-16D.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Ukrajina}} [[Ukrajina]] * [[Vzdušné sily Ozbrojených síl Ukrajiny]] zaviedli do služby prvých šesť F-16AM dňa 31. júla 2024, ktoré boli dodané z [[Holandsko|Holandska]]. Celkovo bolo Ukrajine prisľúbených 79 F-16 z [[Belgicko|Belgicka]], [[Dánsko|Dánska]], [[Nórsko|Nórska]] a Holandska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Ukrajinské nebo chráni prvých šesť stíhačiek F-16 | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/719146-ukrajiske-nebo-chrani-prvych-sest-stihaciek-f-16/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-01 | dátum prístupu = 2024-08-01 }}</ref> ;{{minivlajka|Venezuela}} [[Venezuela]] * [[Venezuelské vzdušné sily]] prevádzkovali v lete 2024 celkovo 16 F-16A a 4 F-16B.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> === Budúci === ;{{minivlajka|Argentína}} [[Argentína]] * [[Argentínske vzdušné sily]] budú prevádzkovať 24 F-16AM/BM, ktoré Argentína kúpila v roku 2024 od [[Dánsko|Dánska]] namiesto stíhačiek [[CAC/PAC JF-17 Thunder|JF-17]] ponúkaných [[Čína|Čínou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MercoPress. South Atlantic News Agency | url = https://en.mercopress.com/2024/01/29/argentina-chooses-us-built-f-16-fighters-over-chinese-jf-17s | vydavateľ = en.mercopress.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-08-03 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Argentína kúpi od Dánska 24 starších stíhačiek F-16 | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/argentina-kupi-od-danska-24-starsic/788695-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-04-16 | dátum prístupu = 2024-08-03 }}</ref> ;{{minivlajka|Bulharsko}} [[Bulharsko]] * [[Bulharské vzdušné sily]] budú prevádzkovať 12 nových F-16C Block 70 a 4 F-16D Block 70. Dňa 16. januára 2019 bulharský parlament schválil vládny plán na otvorenie rokovaní so Spojenými štátmi o nákupe ôsmich stíhačiek F-16, ktoré nahradia ich staré sovietske MiGy-29 a vojenské letectvo tak zosúladia so štandardmi NATO. Dňa 4. novembra 2022 bulharský parlament schválil nákup ďalších 8 lietadiel F-16C/D Block 70.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Aj Bulharsko prejavilo záujem nahradiť migy americkými stíhačkami | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22030608/bulharskochce-nahradit-migy-americkymi-stihackami-f-16.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-01-16 | dátum prístupu = 2019-01-17 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dalších osm víceúčelových stíhaček F-16 pro Bulharsko | url = https://www.armadninoviny.cz/bulharsko-kupuje-dalsich-osm-viceucelovych-stihacek-f-16.html | vydavateľ = armadninoviny.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-02-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Bývalí === ;{{minivlajka|Holandsko}} [[Holandsko]] * [[Holandské kráľovské letectvo]] malo pred oznámením o darovaní svojich F-16 [[Ukrajina|Ukrajine]] v rámci holandského balíka pomoci k dispozícii 42 kusov F-16AM. ;{{minivlajka|Nórsko}} [[Nórsko]] * [[Nórske kráľovské letectvo]] dňa 6. januára 2022 oznámilo, že vyradilo zo služby všetky svoje F-16AM/BM.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Norway retires F-16 as F-35 takes on national air defence | url = https://www.janes.com/defence-news/news-detail/norway-retires-f-16-as-f-35-takes-on-national-air-defence#:~:text=Norway%20has%20retired%20the%20Lockheed,from%20the%20beginning%20of%202022.&text=Although%20the%20F%2D16%20performed,will%20do%20so%20from%20Evenes. | vydavateľ = janes.com | dátum vydania = 07 January 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-02-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> ;{{minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]] * [[Talianske vzdušné sily]] si v rokoch 2001 až 2012 prenajímali od [[United States Air Force|amerického letectva]] 30 F-16A/B a 4 F-16B na náhradné diely. == Špecifikácie (F-16C Block 50) == [[Súbor:General Dynamics F-16 Fighting Falcon 3-view line drawing.svg|vpravo|350px]] <small>''Údaje z'' USAF sheet,<ref name="ref1" /> International Directory of Military Aircraft</small> === Technické údaje === * '''Posádka:''' 1 * '''Dĺžka:''' {{m|15.06|m}} * '''Rozpätie:''' {{m|9.96|m}} * '''Výška:''' {{m|4.88|m}} * '''Nosná plocha:''' {{m2|27.87}} * '''Profil krídla:''' NACA 64A204 u koreňa aj na konci krídla * '''Hmotnosť prázdneho lietadla:''' {{kg|8 570}} * '''Vzletová hmotnosť:''' {{kg|12 000}} * '''Maximálna vzletová hmotnosť:''' {{kg|19 200}} * '''Pohonná jednotka:''' 1 × [[dvojprúdový motor]] [[General Electric F110|General Electric F110-GE-129]] (pre verzie F-16C/D Block 30, 40, 50) alebo [[Pratt & Whitney F100|Pratt & Whitney F100-PW-220/220E]] s [[prídavné spaľovanie|prídavným spaľovaním]] ** '''Ťah bez prídavného spaľovania:''' 76,3 kN ** '''Ťah s prídavným spaľovaním:''' 127 kN === Výkony === [[Súbor:F-16C cockpit m02006112700032.jpg|náhľad|vpravo|Kokpit stíhačky F-16C]] * '''Maximálna rýchlosť:''' ** '''Na úrovni hladiny mora:''' {{km|1470}}/h ** '''V letovej hladine:''' {{km|1930}}/h (v čistej konfigurácii) * '''Akčný rádius:''' {{km|550|m}} (so štyrmi bombami s hmotnosťou 450 kg) * '''Preletový dolet:''' {{km|4220|m}} (s prídavnými palivovými nádržami) * '''Dostup:''' {{m|15240+|m}} * '''Stúpavosť:''' {{m|254|m}}/s * '''Plošné zaťaženie:''' {{kg|431}}/m² * '''Pomer ťah/hmotnosť:''' 1,095 (1,24 so vzletovou hmotnosťou a 50% zásobami paliva vo vnútorných nádržiach) * '''Maximálne preťaženie:''' +9,0 g === Výzbroj === [[Súbor:F16 vertical climb.png|thumb|F-16 počas vertikálneho stúpania]] [[Súbor:Lockheed F-16C USAF 92-3894 PACAF F-16 Demo Team RJNK.jpg|thumb|F-16 so zapnutým prídavným spaľovaním]] [[Súbor:F-16 Fighting Falcon launching AGM-65D Maverick during Combat Hammer 2002.jpg|náhľad|vpravo|F-16CJ Block 52P odpaľuje strelu [[AGM-65 Maverick|AGM-65D Maverick]]]] * '''Hlavňová:''' 1× šesťhlavňový kanón [[M61 Vulcan|M61A1 Vulcan]] kalibru 20 mm so zásobou 511 nábojov * '''Neriadené rakety:''' ** 4× raketnice LAU-61/LAU-68 (každá s 19/7 raketami [[Hydra 70]]/[[Advanced Precision Kill Weapon System|APKWS]] kalibru 70 mm) ** 4× raketnice LAU-5003 (každá s 19 raketami [[CRV7]] kalibru 70 mm) ** 4× raketnice LAU-10 (každá so 4 raketami [[Zuni (raketa)|Zuni]] kalibru 127 mm) * '''Riadené strely:''' ** [[Raketa vzduch-vzduch|Rakety vzduch-vzduch]]: *** 2× [[AIM-7 Sparrow]] *** 6× [[AIM-9 Sidewinder]] *** 6× [[AIM-120 AMRAAM]] *** 6× [[IRIS-T]] *** 6× [[Python (raketa vzduch-vzduch)|Python-4]] *** 6× [[Python (raketa vzduch-vzduch)|Python-5]] ** [[Raketa vzduch-zem|Rakety vzduch-zem]]: *** 6× [[AGM-65 Maverick]] *** 4× [[AGM-88 HARM]] *** [[AGM-158 JASSM]] ** [[Protilodná strela|Protilodné strely]]: *** 2× [[Harpoon (protilodná strela)|AGM-84 Harpoon]] *** 4× [[Penguin (protilodná strela)|AGM-119 Penguin]] * '''Bomby:''' *** 8× [[Kkazetová bomba|kontajnerová bomba]] [[CBU-87 Combined Effects Munition]] *** 8× [[CBU-89]] GATOR – kontajnerová bomba s mínami *** 8× [[CBU-97 Sensor Fuzed Weapon]] *** 4× klasické „železné“ bomby [[Mark 84 (bomba)|Mark 84]] *** 8× klasické „železné“ bomby [[Mark 83 (bomba)|Mark 83]] *** 12× klasické „železné“ bomby [[Mark 82 (bomba)|Mark 82]] *** 8× [[GBU-39 Small Diameter Bomb]] (SDB) *** 4× [[Paveway|GBU-10 Paveway II]] *** 6× [[Paveway|GBU-12 Paveway II]] *** 4× [[Paveway|GBU-24 Paveway III]] *** 4× [[Paveway|GBU-27 Paveway III]] *** 4× [[Joint Direct Attack Munition]] (JDAM) *** 4× [[AGM-154 Joint Standoff Weapon]] (JSOW) *** [[Wind Corrected Munitions Dispenser]] (WCMD) *** [[B61 (jadrová bomba)|jadrová bomba B61]] *** [[B63 (jadrová bomba)|jadrová bomba B63]] * '''Ostatné:''' ** SUU-42A/A (výmetnice klamných infračervených a rádiolokačných cieľov) alebo ** AN/ALQ-131 a AN/ALQ-184 (systém elektronických protiopatrení) alebo ** [[LANTIRN]], [[Sniper Advanced Targeting Pod|Lockheed Martin Sniper XR]] a [[LITENING]] (navigačný a zameriavací systém) alebo ** až 3× 1 136/1 249/1 401/2 271 litrové prídavné palivové nádrže ''Sargent Fletcher'' alebo ** UTC Aerospace DB-110 (systém s elektrooptickým/infračerveným senzorom dlhého dosahu) === Avionika === * [[radar]] [[AN/APG-68]] * dátová zbernica [[MIL-STD-1553]] == Referencie == {{Referencie|2}} == Pozri aj == * [[Dassault Rafale]] * [[Eurofighter Typhoon]] * [[McDonnell Douglas F/A-18 Hornet]] * [[Saab JAS 39 Gripen]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:F-16 Fighting Falcon}} == Externé odkazy == * [https://www.lockheedmartin.com/en-us/products/f-16.html F-16 na stránkach lockheedmartin.com] {{eng icon}} * [http://www.af.mil/About-Us/Fact-Sheets/Display/Article/104505/f-16-fighting-falcon/ F-16 USAF fact sheet] {{eng icon}} * [http://www.f-16.net/ F-16.net] {{eng icon}} * [http://technika.specwar.info/letecka/F-16_Fighting_Falcon/ F-16 Fighting Falcon na stránkach technika.specwar.info] {{ces icon}} *https://www.youtube.com/@capslockcz69 {{Portál|Letectvo|Letecký}} [[Kategória:Stíhacie lietadlá USA]] [[Kategória:Lietadlá Lockheed Martin]] [[Kategória:Lietadlá General Dynamics|F016 Fighting Falcon]] kh0hb0txbiekci436majywju4pkommq 8212707 8212703 2026-05-12T13:26:09Z DurMar12 181423 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28600-43|~2026-28600-43]] ([[User_talk:~2026-28600-43|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Alin2808 8199841 wikitext text/x-wiki {{Infobox Lietadlo |názov = F-16 Fighting Falcon |obrázok = Obrázok:USAF F-16C Profile.jpg |text = F-16C Fighting Falcon v službách [[United States Air Force|amerického letectva]] |typ = viacúčelové [[stíhacie lietadlo]], stíhač na vybojovanie vzdušnej nadvlády |výrobca = [[General Dynamics]] (1974 – 1993)<br />[[Lockheed Corporation]] (1993 – 1995)<br />[[Lockheed Martin]] (od 1995) |prvý let = [[20. január]]a [[1974]] (neplánovaný)<br />[[2. február]]a 1974 (oficiálny) |zavedený = [[17. august]]a [[1978]] |vyradený = |charakter = v službe |hlavný používateľ = [[United States Air Force]]<br />+25 ostatných používateľov |viac používateľov = |výroba = 1973 – 2017<br />2019 – súčasnosť |vyrobených kusov = 4 604 (jún 2018)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kington | meno = Tom | autor = | odkaz na autora = | titul = Lockheed Martin Looks To Upgrade 500 In-Service F-16s | url = https://www.defensenews.com/digital-show-dailies/farnborough/2016/07/13/lockheed-martin-looks-to-upgrade-500-in-service-f-16s/ | vydavateľ = defensenews.com | dátum vydania = August 08, 2017 04:55 AM | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> |cena za kus = |varianty = [[General Dynamics X-62 VISTA]] }} '''General Dynamics''' (teraz '''Lockheed Martin''') '''F-16 Fighting Falcon''' je jednomotorové viacúčelové [[stíhacie lietadlo]], ktoré je určené na letecké súboje a útoky na pozemné ciele. Ide o pomerne lacnú, ale veľmi účinnú zbraň, ktorá nahradila lietadlá [[McDonnell Douglas F-4 Phantom II|F-4 Phantom II]] a iné typy (v niektorých európskych letectvách, napríklad [[Lockheed F-104 Starfighter|F-104 Starfighter]]). Vo vzdušných súbojoch prevyšuje F-16 svojou obratnosťou a bojovým doletom (t. j. vzdialenosťou potrebnou na prílet na miesto boja, súboj a návrat) všetky lietadlá potencionálneho protivníka. Jeho vybavenie umožňuje útoky na ciele bez ohľadu na dennú, či nočnú dobu alebo počasie. Konštruktéri F-16 vychádzali z najnovších vedomostí [[aerodynamika|aerodynamiky]] aj z predchádzajúcich typov, ako [[McDonnell Douglas F-15 Eagle|F-15]] alebo [[General Dynamics F-111 Aardvark|F-111]]. Zníženie veľkosti a hmotnosti stroja, jeho kúpnej ceny a ceny príslušenstva neviedla nijako k redukcii jeho sily. F-16 znesie preťaženie až 9 g pri plnej palivovej nádrži, čím predčí spôsobilosti iných existujúcich stíhačov. [[Avionika]] lietadla obsahuje vysoko presný [[inerciálny navigačný systém]], [[počítač]] odovzdávajúci informácie pilotovi, rádiá [[ultra krátke vlny|UHF]] aj [[veľmi krátke vlny|VHF]] a systém pristátia. [[Pilot]] má tiež k dispozícii radarový varovný systém (RWR) a elektronické rušenie prieskumných aj zbraňových systémov nepriateľa. Lietadlo je okrem iného vybavené aj [[Fly-by-wire|elektroimpulzným riadením]] (fly-by-wire) s ovládaním [[joystick]]om na pravej strane kabíny pilota. Prototyp lietadla F-16 prvýkrát vzlietol v roku [[1974]]. Výroba týchto veľmi rozšírených bojových strojov pokračuje (od roku [[1993]]) pod novou hlavičkou výrobcu ako Lockheed Martin F-16 Fighting Falcon aj potom, čo zbrojársky gigant [[Lockheed Martin]] kúpil firmu [[General Dynamics]]. Od roku [[2019]] sú F-16 vyrábané v leteckom závode v meste [[Greenville (Južná Karolína)|Greenville]] v [[Južná Karolína|Južnej Karolíne]], kam sa výrobná linka presunula z [[Texas|texaského]] [[Fort Worth]]. == Vznik a vývoj == [[Súbor:YF-16 and YF-17 in flight.jpg|náhľad|vľavo|Spoločný let prototypov YF-16 a YF-17]] Skúsenosti z [[vietnamská vojna|vietnamskej vojny]] poukázali na potrebu vyššej odbornej prípravy stíhacích pilotov a taktiež lepšieho stíhacieho lietadla, schopného získať vo vzduchu prevahu nad protivníkmi. Na základe svojich skúseností z [[kórejská vojna|kórejskej vojny]] vytvoril začiatkom šesťdesiatych rokov plukovník John Boyd s matematikom Thomasom Christie „teóriu energie a manévrovateľnosti“. Výsledky Boydovej práce zdôrazňovali, že [[United States Air Force|americké letectvo]] bude potrebovať malé a ľahké lietadlo. Malo byť skonštruované tak, aby mohlo manévrovať s minimálnou stratou energie, a aby malo zvýšený pomer ťahu k hmotnosti stroja. Koncom šesťdesiatych rokov Boyd zhromaždil okolo seba skupinu rovnako zmýšľajúcich inovátorov, ktorí sa stali známi ako „fighter mafia“. V roku 1969 skupina zabezpečila prostredníctvom ministerstva obrany financovanie projektov [[General Dynamics]] a [[Northrop Corporation|Northrop]], založených na Boydovej teórii. Ľudia vo vedení amerického letectva si uvedomovali, že armádny rozpočet im neumožní nákup dostatočného množstva drahých [[McDonnell Douglas F-15 Eagle|F-15]], a preto návrhy „fighter mafie“ získali ich podporu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Code One Magazine: Tribute To John R. Boyd &#151; July 1997 | url = http://www.codeonemagazine.com/archives/1997/articles/jul_97/july2a_97.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20090601193605/http://www.codeonemagazine.com/archives/1997/articles/jul_97/july2a_97.html | dátum archivácie = 2009-06-01 }}</ref> Požiadavky na novú ľahkú stíhačku boli predložené v roku 1972 a zdôrazňovali potrebu stroja s hmotnosťou do {{kg|9100}}, s dobrým polomerom zatáčania, s lepším zrýchlením a doletom. Lietadlo malo byť optimalizované pre boj pri rýchlosti [[Machovo číslo|Mach]] 0,6 až 1,6 vo výškach {{m|9100 až 12000|m}}. Z piatich spoločností, ktoré sa prihlásili do súťaže, boli vybrané dve – General Dynamics a Northrop. Spoločnosť General Dynamics predstavila [[13. december|13. decembra]] [[1973]] svoj prototyp s označením YF-16, ktorý [[20. január]]a [[1974]] na [[Edwards Air Force Base|Edwardsovej leteckej základni]] zalietal Phil Oestricher. Prvý let oficiálny let lietadla YF-16 sa uskutočnil [[2. február]]a 1974 a trval 90 minút, pričom lietadlo dosiahlo rýchlosť {{km|740.8|m}}/h a výšku {{m|9144|m}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = This Day in Aviation | url = https://www.thisdayinaviation.com/2-febryary-1974/ | vydavateľ = thisdayinaviation.com | dátum vydania = 2018-02-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> Prototyp firmy Northrop s označením YF-17 po prvýkrát vzlietol o štyri mesiace neskôr, dňa [[9. jún]]a 1974.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = YF-17 Cobra First Flight | url = http://www.whiteeagleaerospace.com/yf-17-cobra-first-flight/ | vydavateľ = whiteeagleaerospace.com | dátum vydania = 2012-06-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> Hoci sa pôvodne predpokladalo, že súťaž bude veľmi tesná, vývoj YF-16 nakoniec napredoval výrazne rýchlejšie a lietadlo bolo tiež jednoznačnou voľbou pre pilotov, lietajúcich na oboch prototypoch. [[Súbor:YF-16 VASC.JPG|náhľad|vpravo|YF-16 vystavený vo Virgínskom stredisku letectva a kozmonautiky (Virginia Air and Space Center)]] Dňa [[13. január]]a 1975 bola firma General Dynamics so svojím strojom YF-16 vyhlásená za víťaza súťaže. Hlavnými dôvodmi boli nižšie prevádzkové náklady, väčší dolet a výrazne lepšie schopnosti manévrovania, najmä pri nadzvukových rýchlostiach. Ďalšou výhodou YF-16 bolo použitie motora [[Pratt & Whitney F100]], t. j. rovnakej pohonnej jednotky, aká bola integrovaná v lietadle [[McDonnell Douglas F-15 Eagle|F-15]]. Fakt, že pre oba programy budú použité rovnaké motory, sľuboval do budúcnosti nižšie náklady na ich obstaranie. Spoločnosť Northrop však naďalej pracovala na vývoji svojho prototypu a 2. mája 1975 bol YF-17 vybraný [[United States Navy|americkým námorníctvom]]. Práca Northropu tak nevyšla na zmar a vyústila v lietadlo, ktoré dnes poznáme ako [[McDonnell Douglas F/A-18 Hornet]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = YF-16 | url = http://www.f-16.net/f-16_versions_article25.html | vydavateľ = f-16.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> Kompletizácia prvého sériového lietadla F-16 (75-0747) sa začala v [[december|decembri]] 1975. Dĺžka trupu bola predĺžená o 254 mm, nosná plocha vzrástla o 1,85 m² a k motoru F100 bol pridaný prúdový štartér. Tretí vyrobený stroj prvýkrát vzlietol [[3. máj]]a [[1977]] a bol už vybavený kompletnou avionikou a systémom riadenia streľby. Už v roku 1975 bolo rozhodnuté o európskej výrobe F-16 pre členské štáty [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]. Boli zriadené montážne linky lietadiel u spoločnosti [[SABCA]] v [[Gosselies]] v [[Belgicko|Belgicku]] a [[Fokker]] v [[Schiphol-Oost]] v [[Holandsko|Holandsku]]. Belgická firma SONACA bola kontraktovaná pre stavbu zadnej časti trupu, konštrukcia kýlovej plochy a pylóny podvesov pod krídlom vyrábala v Dánsku spoločnosť Per Udsen. Podvozok vyrábala spoločnosť DAF v Holandsku, kolesá potom firma Raufoss v Nórsku. Európskou montážou pohonnej jednotky F100 bola poverená belgická Fabrique Nationale. Do [[február]]a [[1978]] bola otvorená belgická výrobná linka, ktorú v apríli nasledovala holandská. Prvý let európskej F-16 sa uskutočnil [[11. december|11. decembra]] 1978. Išlo o dvojmiestnu verziu F-16B, ktorú v Gosselies zalietali Neil Anderson a Serge Martin. == Konštrukcia a ďalší vývoj == === F-16A/B === [[Súbor:429th Tactical Fighter Squadron - General Dynamics F-16A Block 10B Fighting Falcon 80-0474.jpg|náhľad|vpravo|F-16A Block 10B Fighting Falcon [[429th Electronic Combat Squadron|429. taktickej stíhacej letky]] [[United States Air Force|amerického letectva]] počas letu, 1987]] F-16A je jednomiestne viacúčelové stíhacie lietadlo, určené hlavne na vybojovanie vzdušnej nadvlády. F-16B je jeho dvojmiestna cvičná verzia, kde počas výcviku sedí žiak v prednej časti kabíny a inštruktor vzadu. Aby vzniklo v kokpite miesto pre inštruktora, musel byť v prednej časti trupu lietadla zredukovaný priestor pre avioniku a palivovú nádrž.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://fas.org/man/dod-101/sys/ac/f-16.htm | vydavateľ = fas.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210314191344/https://fas.org/man/dod-101/sys/ac/f-16.htm | dátum archivácie = 2021-03-14 }}</ref> [[Súbor:General Dynamics F-16A Fighting Falcon Cockpit FrontPanel Wide Cold War NMUSAF 26Sep09 (14620247703).jpg|náhľad|vpravo|Kokpit F-16A]] Jednodielny „bublinový“ kryt kabíny poskytuje pilotovi vynikajúci výhľad do všetkých strán. Taktické informácie sú zobrazované na prehľadovom displeji od firmy GEC Marconi Avionics. Pilot sedí v kokpite na vystreľovacom sedadle ACES II, ktoré mu umožňuje katapultovať sa aj v nulovej výške a pri nulovej rýchlosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pegasus | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = ACES-II Ejection Seat | url = https://www.xflight.de/pe_org_par_ace.htm | vydavateľ = xflight.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> Sedadlo nebolo navrhnuté tak, aby jeho operadlo zvieralo uhol 13^o, ako bolo v tom čase obvyklé, ale až 30^o. Táto úprava zvýšila komfort pilota a taktiež mu umožnila lepšie znášať vysoké preťaženia pri manévrovaní. Pilot ovláda lietadlo pomocou [[Fly-by-wire|elektroimpulzného systému riadenia]] (fly-by-wire). Na rozdiel od predchádzajúcich lietadiel, ktoré majú riadiacu páku v strede kabíny (medzi nohami pilota), došlo v F-16 k zmene ergonómie. Kvôli ľahšiemu a presnejšiemu riadeniu lietadla aj pri manévroch s vysokým preťažením je riadiaca páka umiestnená na pravej strane.<ref name="ref1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = U.S. Air Force | url = http://www.af.mil/About-Us/Fact-Sheets/Display/Article/104505/f-16-fighting-falcon/ | vydavateľ = af.mil | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> Už prvé verzie F-16A/B boli vybavené systémom automatického priblíženia k dráhe (ILS), ktorý umožňuje automatické pristátie. Lietadlo je dlhé {{m|14.52|m}} a vysoké {{m|5.01|m}}. Hmotnosť prázdneho stroja je {{kg|7387}} a maximálna vzletová hmotnosť {{kg|17010}}. Typická vzletová hmotnosť pri bojovom nasadení však dosahuje asi {{kg|11500}}. F-16 je strednoplošník so šípovitosťou nábežnej hrany 40 stupňov. Krídlo s pretiahnutou nábežnou hranou prechádza plynule do trupu, čo zvyšuje vztlak lietadla.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Military aircraft that made their mark in history | url = http://www.lowflying.net/warplanes/general-dynamics-f-16-fighting-falcon | vydavateľ = lowflying.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180712083908/http://www.lowflying.net/warplanes/general-dynamics-f-16-fighting-falcon | dátum archivácie = 2018-07-12 }}</ref> Krídla s rozpätím {{m|9.45|m}} majú tri závesné body v podkrídelnej časti a jeden na špičke. Ďalší závesník sa nachádza pod trupom lietadla a ich celkový počet je teda 9. Tri z týchto pylónov slúžia na zavesenie externých palivových nádrží, čím sa dá predĺžiť dolet z {{km|925|m}} na {{km|2027|m}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Petty | meno = Dan | autor = | odkaz na autora = | titul = Navy.mil Home Page | url = http://www.navy.mil/navydata/fact_display.asp?cid=1100&tid=1150&ct=1 | vydavateľ = navy.mil | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> Jedna nádrž s objemom 1 135 litrov môže byť zavesená pod trupom lietadla a ďalšie dve s objemom 1 400 litrov na vnútorných podkrídelných závesníkoch. F-16A/B je poháňaná jedným dvojprúdovým motorom Pratt & Whitney F100-PW-200 so suchým ťahom 65,2 kN a ťahom s prídavným spaľovaním 106 kN. Charakteristický oválny prívod vzduchu sa nachádza pod trupom lietadla, asi na úrovni kokpitu. Stíhačka dosahuje vo výške {{m|12200|m}} maximálnu rýchlosť [[Machovo číslo|Mach]] 2,05 ({{km|2531}}/h). Jej maximálny dostup je {{m|16764|m}}, pričom jej počiatočná rýchlosť stúpania dosahuje {{m|315}}/s.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = General Dynamics F-16A/B Block 1, 5, 10 Fighting Falcon | url = http://www.joebaugher.com/usaf_fighters/f16_3.html | vydavateľ = joebaugher.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180712052402/http://www.joebaugher.com/usaf_fighters/f16_3.html | dátum archivácie = 2018-07-12 }}</ref> F-16 je navrhnutá ako prirodzene nestabilná pre dosiahnutie čo najvyššej obratnosti. S plnými vnútornými palivovými nádržami dokáže lietadlo zniesť preťaženie 9 g. Samozrejme s množstvom nesenej výzbroje sa táto schopnosť znižuje. Prvé verzie F-16A/B boli vybavené pulzným dopplerovským rádiolokátorom Westinghouse AN/APG-66. Ten pracoval primárne v režime „look-down“, v ktorom dokázal detegovať stíhačku z výšky na pozadí zemského povrchu až na vzdialenosť {{km|55.6|m}}. Okrem toho mohol pilot využiť ďalšie štyri bojové režimy typu vzduch-vzduch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pike | meno = John | autor = | odkaz na autora = | titul = Military | url = https://www.globalsecurity.org/military/systems/aircraft/systems/an-apg-66.htm | vydavateľ = globalsecurity.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> Navigáciu zabezpečoval inerciálny systém Singer-Kearfott SKN-2400. Pre vlastnú ochranu stíhačky a pilota slúžil radarový výstražný systém Dalmo Victor AN/ALR-69. F-16A/B boli spočiatku vyzbrojené protilietadlovými raketami [[AIM-9 Sidewinder|AIM-9L Sidewinder]] s tepelným navádzaním. Až neskôr k nim pribudli strely stredného doletu s poloaktívnym a aktívnym radarovým navádzaním. Doplnkovú výzbroj predstavuje jeden šesťhlavňový kanón [[M61 Vulcan|M61A1 Vulcan]] kalibru {{mm|20|m}} so zásobou 515 nábojov. ==== Block 1 ==== [[Súbor:39th Test Squadron - General Dynamics F-16B Block 1 Fighting Falcon - 78-0097.jpg|thumb|right|F-16B Block 1 s čiernym radomom]] Táto prvá produkčná verzia má na rozdiel od všetkých neskorších F-16 na čierno natretý radom. F-16 Block 1, podobne ako Block 5 a Block 10, mali pôvodne menšiu horizontálnu chvostovú plochu a jedinú UHF anténu, umiestnenú pod prívodom vzduchu. ==== Block 5 ==== Piloti verzie Block 1 sa sťažovali, že pri simulovaných vzdušných súbojoch sú ich stroje ľahko vizuálne identifikované „nepriateľom“, a to kvôli výraznému čiernemu radomu. Z toho dôvodu boli všetky F-16 Block 5 vyrobené už so šedým radomom, čo sa stalo štandardom aj pre neskoršie verzie. ==== Block 10 ==== Block 10 predstavoval oproti Blocku 5 niekoľko drobných vnútorných úprav, bez zjavných vonkajších odlišností. Dvadsaťštyri lietadiel F-16A/B Block 10 bolo upravených tak, aby mohli niesť kontajner s kanónom GPU-5/A kalibru {{mm|30|m}}. Táto úprava sa však počas operácie [[druhá vojna v Perzskom zálive|Púštna búrka]] neosvedčila, a tak boli všetky stroje vrátené do pôvodnej podoby. ==== Block 15 ==== [[Súbor:AIM-120 AMRAAM and AIM-9 Sidewinder.JPG|náhľad|vpravo|F-16A Block 15 ADF Fighting Falcon [[Talianske vzdušné sily|talianskych vzdušných síl]] vyzbrojený raketami vzduch-vzduch [[AIM-120 AMRAAM]] a [[AIM-9 Sidewinder]]]] Block 15 predstavuje prvú významne modifikovanú verziu F-16A/B, ktorá získala spôsobilosti pre útoky na pozemné ciele. Jednou z hlavných úprav bolo pridanie dvoch závesníkov (5L a 5R) pod prívod vzduchu do motora. Aby sa vyrovnal posun ťažiska, ku ktorému týmto zásahom došlo, museli byť horizontálne chvostové plochy zväčšené o 30%. Nové chvostové plochy poskytli stroju lepšiu stabilitu a umožnili stabilný let aj pri vysokých uhloch nábehu. AN/APG-66 vybavený novým režimom, v ktorom je radar schopný sledovať cieľ a zároveň prehľadávať vzdušný priestor, čím si pilot neustále udržuje dobré situačné povedomie. Na trupe lietadla došlo k štrukturálnemu spevneniu, aby mohlo niesť o {{kg|450}} viac arzenálu. Zároveň bola uskutočnená modifikácia, umožňujúca použitie striel s poloaktívnym radarovým navádzaním [[AIM-7 Sparrow]]. Ďalším vylepšením bol klimatizovaný kokpit, čím sa dosiahol vyšší komfort pilota počas misie. ==== Block 15 OCU ==== Koncom roku 1987 bolo modernizovaných 214 lietadiel verzie Block 15. V rámci programu OCU (Operational Capability Upgrade) boli stíhačky vybavené spoľahlivejším motorom F100-PW-220. Modernizácia zahŕňala pridanie novej výzbroje – integráciu nórskych protilodných striel [[Penguin (protilodná strela)|Penguin Mk.3]] (s americkým označením AGM-119), riadených striel vzduch-zem [[AGM-65 Maverick]] a prípravu pre strely [[AIM-120 AMRAAM]]. Ďalej získali radarový výškomer, jednotku na prenos dát, širokouhlý prehľadový displej (HUD), identifikačný systém vlastný-cudzí AN/APX-101, výmetnice klamných cieľov Tracor AN/ALE-40 a modifikáciu potrebnú pre použitie systému elektronických protiopatrení AN/ALQ-131. Tieto zmeny zvýšili maximálnu vzletovú hmotnosť na {{kg|17010}}. ==== Block 20 ==== Stopäťdesiat stíhačiek F-16A/B Block 15 OCU, určených pre [[Vzdušné sily Čínskej republiky]], bolo prerobených do štandardu MLU a dostalo označenie Block 20. Lietadlá boli vybavené výkonnejšími počítačmi, farebnými displejmi a mali integrované protilodné riadené strely [[Harpoon (protilodná strela)|AGM-84 Harpoon]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = F-16A/B | url = http://www.f-16.net/f-16_versions_article3.html | vydavateľ = f-16.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> === F-16C/D === Lietadlá F-16C a F-16D sú v podstate jednomiestne a dvojmiestne náprotivky stíhačiek F-16A a F-16B, ktoré disponujú oproti svojim predchodcom viacerými vylepšeniami. ==== Block 25 ==== [[Súbor:F-105F (with F-16 taxiing by) (16749915724).jpg|náhľad|vpravo|F-16C Block 25E Fighting Falcon [[313th Tactical Fighter Squadron|313. taktickej stíhacej letky]] [[United States Air Force|amerického letectva]] na leteckej základni [[Letecká základňa Soesterberg|Soesterberg]] v [[Holandsko|Holandsku]], 1990]] Produkcia týchto strojov začala verziou, známou ako Block 25. [[United States Air Force|Americké letectvo]] dostalo prvé lietadlá v tomto variante v [[apríl]]i [[1986]], pričom stíhačky dosiahli plnú operačnú spôsobilosť v [[október|októbri]] [[1988]]. F-16C/D Block 25 boli pôvodne všetky poháňané motorom Pratt & Whitney F100-PW-200, ale neskôr boli modernizované na štandard F100-PW-220E. S týmto pohonom dosahujú maximálnu rýchlosť Mach 2,02 ({{km|2494}}/h) vo výške {{m|12192|m}}. Maximálna udržateľná rýchlosť v tejto výške je však Mach 1,89 ({{km|2334}}/h). Bojový rádius stíhačiek je {{km|580|m}}, pričom maximálne sú stroje schopné preletieť s prídavnými palivovými nádržami až {{km|3940|m}}. Ďalším významným vylepšením je modernejší rádiolokátor AN/APG-68(V), ktorý má väčší dosah, lepšie rozlíšenie a väčší počet prevádzkových režimov. Najpoužívanejším režimom vzduch-vzduch je „Range While Search“, ktorý sa používa na detekciu viacerých cieľov na väčšiu vzdialenosť. Rýchlo sa pohybujúce objekty dokáže radar detegovať na veľkú vzdialenosť aj pomocou režimu „Velocity Search“. Ten zároveň dokáže určiť, ktorý z cieľov sa približuje najrýchlejšie. Režim „Single Target Track“ umožňuje presné sledovanie jediného cieľa a jeho smeru letu. Poskytuje pilotovi informácie o maximálnej a minimálnej vzdialenosti, na ktorú môže použiť radarom navádzanú raketu. Tento režim je ideálny na stredné vzdialenosti, ale po zničení cieľa je potrebné rýchlo prepnúť do režimu „Track While Scan“. Ten zobrazuje na displeji až 10 sledovaných cieľov. Pilot tak získava informácie o polohe cieľov, smere a rýchlosti letu, výške a v neposlednom rade dáta pre navedenie rakety na vybraný cieľ. APG-68 disponuje taktiež režimom „Raid Cluster Resolution“, ktorý umožňuje pilotovi na dlhú vzdialenosť rozlíšiť individuálne lietadlo, letiace v tesnej formácii s inými strojmi. V režime „High Pulse Repetitive Frequency“ ožaruje radar nepretržite vybraný cieľ a umožňuje tak navedenie strely s poloaktívnym radarovým navádzaním [[AIM-7 Sparrow]]. Radar APG-68 má taktiež celú škálu režimov vzduch-zem, umožňujúcich mapovanie terénu, ničenie námorných cieľov, pozemných statických alebo mobilných cieľov. Popri novom motore a rádiolokátore došlo u lietadiel F-16C/D aj k modernizácii kabíny pilota. Analógové prístroje boli nahradené dvomi viacúčelovými displejmi od spoločnosti GEC Marconi Avionics a starší HUD bol nahradený širokouhlým holografickým prehľadovým displejom. Nová dátová zbernica MIL STD-1760 umožňuje použitie riadených striel vzduch-zem [[AGM-65 Maverick|AGM-65D Maverick]] a protilietadlových rakiet stredného doletu [[AIM-120 AMRAAM]] (i keď tie boli zavedené do výzbroje až v roku 1991). K posledným vylepšeniam patrí aj radarový výškomer a UHF rádio, ktoré je odolné voči rušeniu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = F-16C/D | url = http://www.f-16.net/f-16_versions_article5.html | vydavateľ = f-16.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Block 30/32 ==== [[Súbor:F-16C South Dakota ANG at Balad AB 2010.jpg|náhľad|vpravo|F-16C Block 30A Fighting Falcon [[175th Fighter Squadron|175. stíhacej letky]] [[South Dakota Air National Guard|Národnej leteckej gardy štátu Južná Dakota]] sa pripravuje na misiu zo základne [[Letecká základňa Balad|Balad]] v [[Irak]]u, 2010]] V roku 1984 sa americké letectvo rozhodlo vybaviť časť nových F-16 alternatívnym pohonom od spoločnosti [[General Electric]]. Hlavným cieľom rozdelenia dodávok motorov medzi firmy Pratt & Whitney a General Electric bolo, aby toto konkurenčné prostredie vytvorilo tlak na zníženie ceny. Zároveň mal druhý dodávateľ pomôcť zabezpečiť nepretržitý prísun pohonných jednotiek pre nové lietadlá. F-16 poháňané motorom General Electric F110-GE-100 mali o 22,2 kN väčší ťah a dostali označenie Block 30. Pohon zvyšnej časti vyrobených stíhačiek zabezpečuje Pratt & Whitney F100-PW-220 a sú známe pod označením F-16C/D Block 32. Dodávky F-16 v tejto verzii začali v [[júl]]i [[1987]] a ich produkcia bola ukončená v roku [[1989]]. Lietadlá verzie Block 30/32 boli vybavené zabezpečeným hlasovým komunikačným systémom Seek Talk. Integráciou protirádiolokačných rakiet [[AGM-45 Shrike]] a [[AGM-88 HARM]] získali F-16 nové spôsobilosti na potlačenie protivníkovej [[protivzdušná obrana|protivzdušnej obrany]]. Lietadlá určené pre [[Grécke vzdušné sily|grécke]] a [[Turecké vzdušné sily|turecké letectvo]] mali integrované aj modernejšie verzie poloaktívnych protilietadlových striel [[AIM-7 Sparrow]] – išlo o verzie 7F a 7M.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = F-16C/D | url = http://www.f-16.net/f-16_versions_article6.html | vydavateľ = f-16.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Block 40/42 ==== [[Súbor:General Dynamics F-16CM ‘88-442 - OT’ (28158888985).jpg|náhľad|vpravo|F-16CM Block 42C Fighting Falcon [[422d Test and Evaluation Squadron|422. letky na skúšky a vyhodnocovanie]] amerického letectva počas letu]] Prvé stíhačky verzie Block 40/42 F-16 boli dodané americkému letectvu v [[december|decembri]] [[1988]] a produkcia bola ukončená v roku [[1995]]. Výrobná linka však bola znovu spustená v roku 1999 kvôli egyptskej objednávke 21 lietadiel F-16. Pohon Blocku 40 zabezpečuje F110-GE-100, zatiaľ čo u Blocku 42 je to F100-PW-220. K najdôležitejším vylepšeniam Blocku 40/42 patrí rádiolokátor APG-68V(5), ktorý je spoľahlivejší a dokáže detegovať vzdušné ciele na väčšiu vzdialenosť ako jeho predchodca. Ďalej je to navigačný a zameriavací systém LANTIRN, [[Globálny lokalizačný systém|GPS]] prijímač a výmetnice klamných cieľov ALE-47. LANTIRN pozostáva z dvoch samostatných kontajnerov, ktoré sú zavesené pod prívodom vzduchu motora. Navigačný kontajner AAQ-13 je umiestnený na ľavej strane, zatiaľ čo zameriavací AAQ-14 sa nachádza na pravej strane. AAQ-14 sa skladá z infračervenej kamery a laserového značkovača. Aby vznikol dostatočný priestor pre kontajnery systému LANTIRN, museli byť podvozkové nohy predĺžené a spevnené. Výzbroj Blocku 40/42 bola rozšírená o novú verziu protirádiolokačnej strely [[AGM-88 HARM|AGM-88 HARM II]], kĺzavú bombu [[GBU-15]], ako aj laserom navádzané bomby [[Paveway|GBU-10 Paveway II]], [[Paveway|GBU-12 Paveway II]] a [[Paveway|GBU-24 Paveway III]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = F-16C/D | url = http://www.f-16.net/f-16_versions_article7.html | vydavateľ = f-16.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Block 50/52 ==== [[Súbor:F16 SCANG InFlight.jpg|náhľad|vpravo|F-16C Block 52P Fighting Falcon [[South Carolina Air National Guard|Národnej leteckej gardy štátu Južná Karolína]] počas letu]] Podobne ako v predchádzajúcich verziách sú F-16C/D Block 50/52 poháňané dvomi typmi motorov. Pohonnou jednotkou Blocku 50 je F110-GE-129, zatiaľ čo Block 52 je vybavený konkurenčným F100-PW-229. Oba motory majú rovnaký maximálny ťah – 129 kN. Prvé lietadlá Blocku 50/52 začali schádzať z výrobnej linky dňa [[31. október|31. októbra]] [[1991]] a ich dodávky boli realizované hneď od nasledujúceho mesiaca. Prvá várka týchto stíhačiek bola vybavená rádiolokátorom AN/APG-68V(5), pričom neskôr vyrobené lietadlá získali modernizované rádiolokátory verzie V(7) a V(8) s väčším dosahom. Do výzbroje stroje dostali nový kanón PGU-28/B kalibru {{mm|20|m}}, modernejšie strely vzduch-zem [[AGM-65 Maverick|AGM-65G Maverick]] a majú plne integrované protilietadlové strely [[AIM-120 AMRAAM]]. Neskôr k nim pribudli riadené bomby [[Joint Direct Attack Munition|JDAM]] a kĺzavé bomby [[AGM-154 Joint Standoff Weapon|AGM-154A/B JSOW]]. Block 50/52 bol prvou verziou F-16, ktorá mala integrované protilodné strely [[Harpoon (protilodná strela)|AGM-84 Harpoon]]. Navigáciu lietadla zabezpečuje inerciálny systém Honeywell H-423 a družicový systém GPS. Pre vlastnú ochranu lietadla slúži radarový výstražný prijímač AN/ALR-56M, ktorým sú vybavené aj [[bojové lietadlo|bojové lietadlá]] [[Lockheed AC-130|AC-130J]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = F-16C/D | url = http://www.f-16.net/f-16_versions_article9.html | vydavateľ = f-16.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> === F-16E/F Block 60 === Stíhačky F-16 v tejto verzii sú poháňané výkonnejším motorom F110-GE-132, ktorého maximálny ťah s prídavným spaľovaním je 144,5 kN. Block 60 má v porovnaní so staršími verziami väčší dolet, a to vďaka konformným palivovým nádržiam, ktoré sú pripevnené nad krídlami k hornej časti trupu. Ďalším vylepšením je interný infračervený zameriavací systém AN/ASQ-28, ktorý nahradil závesný kontajner. Nový systém elektronického boja ALQ-165 je sofistikovaným a vysokovýkonným rušiacim zariadením. V kabíne sú tri nové farebné displeje s rozmerom {{cm|12.7 – 17.8|m}}. Najdôležitejším prvkom avioniky, ktorým sa Block 60 odlišuje od starších verzií, je radar s aktívnym vychyľovaním lúča AN/APG-80.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = F-16E/F | url = http://www.f-16.net/f-16_versions_article10.html | vydavateľ = f-16.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> === F-16C/D Block 70/72 / F-16V Viper === [[Súbor:Royal Bahraini Air Force F-16 Block 70 lands at Edwards Air Force Base.jpg|thumb|F-16D Block 70 [[Bahrajnské kráľovské letectvo|Bahrajnského kráľovského letectva]]]] Je v súčasnosti najmodernejšia verzia stíhačky F-16. Označenie „Block 70“ značí aj (okrem toho, že ide o najmodernejší variant F-16) použitie motorov General Electric F110. Stroje s motormi Pratt & Whitney F100 sa označujú ako „Block 72“. Označenie F-16V Viper („Vretenica“) sa používa pri modernizáciách existujúcich F-16 starších verzií, pričom označenie F-16C/D Block 70/72 sa používa na novovyrobené kusy. Najdôležitejší prvok modernizácie je osadenie nového radara 5. generácie radarom s agilným zväzkom SABR (''Scalable Agile Beam Radar'') APG-83 s aktívnym elektronickým snímaním AESA (''Active Electronically Scanned Array'') od firmy Northrop Grumman. APG-83 má veľa súčastí z radara APG-77 ([[Lockheed Martin F-22 Raptor|F-22 Raptor]]) a APG-81 ([[Lockheed Martin F-35 Lightning II|F-35 Lightning II]]). Medzi ďalšie dôležité zmeny F-16C/D Block 70/72 patrí upravená kabína s dvojicou menších bočných farebných displejov a s jedným veľkým ústredným displejom. F-16C/D Block 70/72 je vybavená aj novým hlavným palubným počítačom a aj automatickým protizrážkovým systémom Auto-GCAS (''Automatic Ground Collision Avoidance System''). Auto-GCAS monitoruje zemský povrch (vyhodnocuje údaje zo snímačov), a v prípade kritickej situácie, kde hrozí lietadlu zrážka, sa automaticky spustí autopilot a vykoná s lietadlom úhybný obrat, ktorý dostane lietadlo a pilota z hroziaceho nebezpečenstva. Hlavný cieľ Auto-GCAS je zabrániť situáciám, ktoré sa v leteckom žargóne nazývajú ako riadený let do terénu (''Controlled flight into terrain''). Ide o situáciu, keď pilot lietadlo neúmyselne navedie do zeme, vrchu, či inej prekážky. S novým systémom Auto-GCAS by už nemalo dochádzať k haváriám lietadiel v dôsledku chyby pilota. Ďalšie prvky sú nové systémy elektronického boja, výkonnejšia vnútorná dátová sieť a nový datalink (Link 16) s možnosťou prenášať dáta prostredníctvom družice.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Grohmann | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Nová éra legendy: První zálet stíhačky F-16V Viper | url = http://www.armadninoviny.cz/nova-era-legendy-prvni-zalet-stihacky-f-16v-viper.html?hledat=F+16V | vydavateľ = armadninoviny.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-08-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Operačné nasadenie == === Podpora libanonských kresťanov brániacich sa v meste Zahlé pred sýrskou armádou === Historicky prvý zostrel vzdušného cieľa zaznamenali lietadlá F-16 [[Izraelské vzdušné sily|izraelských vzdušných síl]], keď [[28. apríl]]a [[1981]] nad údolím Bikáa zostrelili dva vrtuľníky [[Mil Mi-8|Mi-8]] [[Sýrske arabské vzdušné sily|sýrskych arabských vzdušných síl]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = General Dynamics F-16 Fighting Falcon for Israel | url = http://www.joebaugher.com/usaf_fighters/f16_16.html | vydavateľ = joebaugher.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20181214205638/http://www.joebaugher.com/usaf_fighters/f16_16.html | dátum archivácie = 2018-12-14 }}</ref> Absolútne prvý zostrel stíhacieho lietadla si pripísali opäť izraelské F-16, keď [[14. júl]]a 1981 zostrelili sýrsky [[Mikojan-Gurevič MiG-21|MiG-21]]. === Operácia Opera === [[Súbor:F-16-Netz-107-fighter-and-killmarks-01.jpg|náhľad|F-16A Netz 107 [[Izraelské vzdušné sily|izraelských vzdušných síl]] so 6,5 zostrelmi iných lietadiel a jedným zásahom irackého jadrového reaktora, čo je svetový rekord pre F-16<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Record-breaking F-16 Falcon to be retired from IDF service | url = https://www.ynetnews.com/articles/0,7340,L-4625569,00.html | vydavateľ = ynetnews.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-12 | miesto = | jazyk = }}</ref>]] [[Súbor:Squadron 115, January 2021 (85015).jpg|náhľad|F-16C Barak 2020 patriaci do zostavy [[115. letka (Izrael)|115. letky]] izraelského letectva]] Cieľom [[operácia Opera|operácie Opera]] bolo zničenie [[Irak|irackej]] [[jadrová elektráreň|jadrovej elektrárne]] [[Osirak]], ktorá sa nachádzala v nukleárnom centre Al Tuwaitha, asi 19 km juhovýchodne od [[Bagdad]]u. Dôvodom boli obavy Izraela, že Francúzmi postavený reaktor by mohol Iraku slúžiť na výrobu štiepneho materiálu pre [[jadrová zbraň|jadrové zbrane]]. Výcvik prebiehal v [[Negev]]e, kde bola postavená maketa jadrovej elektrárne. Izraelskí piloti zrealizovali proti tomuto zariadeniu najmenej dva cvičné útoky, ktoré boli simulované v [[august]]e a [[september|septembri]] [[1980]]. Po ukončení výcviku bol stanovený termín útoku, ktorý bol nakoniec zrušený. Podobne boli zrušené ešte ďalšie dva plánované termíny, jeden z nich z dôvodu rizika usmrtenia francúzskych zamestnancov, ktorí sa mohli v čase útoku v elektrárni nachádzať. K spusteniu operácie nakoniec došlo dňa [[7. jún]]a 1981, keď z leteckej základne [[Medzinárodné letisko Taba|Ecion]] vzlietlo osem stíhačiek F-16, sprevádzaných šiestimi strojmi [[McDonnell Douglas F-15 Eagle|F-15]]. Do vzduchu bolo poslané taktiež lietadlo včasnej výstrahy [[Northrop Grumman E-2 Hawkeye|E-2C Hawkeye]] a v blízkosti hranice lietalo niekoľko záchranných vrtuľníkov [[Sikorsky CH-53 Sea Stallion|CH-53]]. Stíhačky F-16 boli vyzbrojené dvomi {{kg|907}} bombami [[Mark 84 (bomba)|Mark 84]] a pre svoju vlastnú ochranu si niesli dvojicu protilietadlových striel [[AIM-9 Sidewinder|AIM-9J Sidewinder]]. Pod každým krídlom mali zavesenú jednu prídavnú palivovú nádrž s objemom 1 400 litrov a pod trupom ešte jednu s objemom 1 136 litrov. Izraelské stíhačky leteli asi {{km|1000|m}} nad územím troch potenciálne nepriateľských krajín, kým sa dostali k svojmu cieľu. Najskôr lietadlá preleteli severnou časťou [[Saudská Arábia|Saudskej Arábie]], kde prevažnú časť územia pokrývajú púšte. Trasa cez [[Irak]] bola plánovaná tak, aby sa stroje vyhli radarovému pokrytiu, pričom F-16 leteli v nadmorskej výške {{m|45-90|m}}. O 17:35 sa stíhačky priblížili k svojmu cieľu a zhruba {{km|20|m}} od jadrovej elektrárne vystúpali do výšky {{m|2440|m}}. Následne sa rýchlosťou {{km|1100|m}}/h pustili do strmhlavého letu a vo výške asi {{m|1000|m}} nad zemou odhodili bomby Mark 84. Nálet sa uskutočnil v dvoch vlnách. Aj keď dve bomby minuli cieľ, zvyšné zásahy boli presné a podarilo sa nimi poškodiť reaktor spolu s niekoľkými ďalšími zariadeniami. Izraelské lietadlá strávili nad elektrárňou menej ako dve minúty a jediný odpor, s ktorým sa stretli, bola neefektívna iracká protivzdušná obrana. Cestou späť vystúpili stroje F-16 do výšky {{m|12000|m}}, aby ušetrili čo najviac paliva. Do Izraela preleteli tou najkratšou možnou trasou, a to priamo cez [[Jordánsko]], ktoré však proti nim vôbec nezasiahlo. Celá operácia trvala 3 hodiny a izraelské letectvo pri nej nestratilo ani jedno lietadlo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Operation Opera: how 8 Israeli F-16s destroyed an Iraqi nuclear plant 33 years ago today | url = https://theaviationist.com/2014/06/07/operation-opera-explained/ | vydavateľ = theaviationist.com | dátum vydania = 2014-06-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Libanonská vojna === V roku [[1982]] počas operácie Mier pre Galileu izraelské lietadlá F-16 zostrelili 44 strojov MiG-21 a [[Mikojan-Gurevič MiG-23|MiG-23]]. === Operácia Púštna búrka === Do odvetnej akcie voči Iraku, ktorý obsadil [[Kuvajt (štát)|Kuvajt]], sa v roku [[1991]] zapojilo 249 amerických F-16. Počas 13 340 misií zničili množstvo pozícií irackej protivzdušnej obrany a jednotiek republikánskych gárd. Zvyčajnú bojovú konfiguráciu tvorilo 6 bômb [[Mark 82 (bomba)|Mark 82]], niekoľko kazetových a laserom navádzaných bômb. O navigáciu a navádzanie bômb sa staral kontajner LANTIRN. Počas celej operácie stratilo americké letectvo celkovo sedem F-16, z toho jedna bola zostrelená raketou zem-vzduch [[2K12 Kub|SA-6]], jedna raketou [[S-125 Neva/Pečora|SA-3]] a jedna raketou zo systému [[9K38 Igla|Igla]]. === Udržiavanie bezletovej zóny nad Irakom === [[Súbor:F-16 June 2008.jpg|thumb|right|F-16C Block 40 v službách amerického letectva nad Irakom]] Od konca operácie [[druhá vojna v Perzskom zálive|Púštna búrka]] až po začiatok ďalšej americkej intervencie v Iraku v roku [[2003]] sa lietadlá F-16 podieľali na udržiavaní bezletovej zóny. Počas týchto misií dosiahlo americké letectvo významný míľnik, keď [[27. december|27. decembra]] [[1992]] jedno z lietadiel F-16D zostrelilo iracký [[Mikojan-Gurevič MiG-25|MiG-25]]. Išlo o prvý zostrel nepriateľskej stíhačky americkou F-16 a taktiež o prvý zostrel radarom navádzanou raketou [[AIM-120 AMRAAM]]. Dňa [[17. január]]a [[1993]] zostrelila americká F-16C iracký [[Mikojan-Gurevič MiG-23|MiG-23]] a opäť to bolo strelou AIM-120 AMRAAM. === Vojny v Juhoslávii === V rokoch [[1994]] – [[1995]] boli americké F-16 nasadené na ničenie pozemných cieľov a udržiavanie bezletovej zóny nad [[Bosna a Hercegovina|Bosnou a Hercegovinou]]. K prvému incidentu došlo [[28. február]]a 1994, keď štyri lietadlá [[Soko J-21 Jastreb|J-21 Jastreb]], dve IJ-21 Jastreb a dve [[Soko J-22 Orao|J-22 Orao]] narušili bezletovú zónu, aby bombardovali [[Novi Travnik]]. Dvaja piloti J-22 si všimli americké F-16, letiace nad nimi. Ihneď opustili oblasť a prízemným letom sa dostali do [[Chorvátsko|Chorvátska]], kam ich americkí piloti nemohli prenasledovať. Na zvyšok skupiny lietadlá F-16C zaútočili a všetky štyri stroje sa im podarilo zostreliť. Tri zostrely boli zrealizované za pomoci tepelne navádzaných rakiet [[AIM-9 Sidewinder|Sidewinder]] a na jednom sa podieľala strela [[AIM-120 AMRAAM|AMRAAM]]. Dňa [[2. jún]]a 1995 bola jedna F-16C zostrelená srbským protilietadlovým systémom [[2K12 Kub]]. Dňa [[2. máj]]a [[1999]] bola zostrelená ďalšia americká F-16C pomocou rakety systému [[S-125 Neva/Pečora|S-125 Neva]]. Dňa [[4. máj]]a 1999 sa jeden osamelý juhoslovanský [[Mikojan-Gurevič MiG-29|MiG-29]] pokúsil prenasledovať veľkú formáciu lietadiel NATO, ktoré sa práve vracali z bombardovania mesta [[Valjevo]]. Na pilota v MiGu zaútočila dvojica amerických F-16C, ktorým sa ho podarilo zostreliť raketou AIM-120 AMRAAM. Počas jedného z útokov na srbské pozície v Bosne a Hercegovine sa podaril jeden zostrel srbského MiGu-29 aj holandskému pilotovi F-16. === Grécko-turecké boje nad Egejským morom === Dňa [[8. október|8. októbra]] [[1996]], po narušení gréckeho vzdušného priestoru, vystrelil grécky pilot stíhačky [[Dassault Mirage 2000|Mirage 2000]] raketu [[R.550 Magic]] a zostrelil tureckú F-16D Block 40. == Varianty == [[Súbor:Defense.gov News Photo 070720-F-5502S-003.jpg|náhľad|F-16C Fighting Falcon [[18th Aggressor Squadron|18. stíhacej letky]] amerického letectva počas letu]] [[Súbor:Iraqi F-16 (cropped).jpg|náhľad|F-16IQ Block 52 [[Iracké vzdušné sily|irackého letectva]]]] [[Súbor:F-16e block60.jpg|náhľad|F-16E Block 60 [[Vzdušné sily Spojených arabských emirátov|Vzdušných síl Spojených arabských emirátov]]]] [[Súbor:QF-16.JPG|náhľad|QF-16A amerického letectva počas svojho prvého bezpilotného letu nad [[Mexický záliv|Mexickým zálivom]], 19. september 2013]] === Hlavné výrobné modely === '''F-16A/B''' :Jednomiestna F-16A a dvojmiestna F-16B predstavujú počiatočné produkčné varianty. Tieto varianty zahŕňajú verzie, označované ako Blok 1, 5, 10 a 20. Blok 15 bola prvá výrazná modernizácia F-16 s väčšími horizontálnymi stabilizátormi. '''F-16C/D''' :Sériová výroba jednomiestnej F-16C a dvojmiestnej F-16D sa začala v roku 1984. Prvou verziou F-16C/D bol Block 25 s vylepšenou avionikou. Nový radar AN/APG-68 s protilietadlovými raketami stredného doletu [[AIM-120 AMRAAM]] umožňovali F-16 aj boj mimo vizuálny dosah. Došlo tiež k rozšíreniu sortimentu navádzanej protipozemnej výzbroje. Neskoršie modernizácie predstavoval Block 30/32, 40/42 a 50/52. === Významné modifikácie === '''F-16E/F''' :Jednomiestna F-16E a dvojmiestna F-16F predstavujú variant, založený na F-16C/D Block 50/52. Ide o špeciálnu produkciu pre [[Spojené arabské emiráty]], v ktorej je integrovaný nový AESA radar AN/APG-80 a silnejší motor GE F110-132. '''F-16IQ''' :Ide v podstate o variant F-16C/D Block 52, vyrobený pre [[Iracké vzdušné sily|iracké letectvo]]. Iracké F-16 sú vyzbrojené staršími protilietadlovými strelami typu vzduch-vzduch, ako sú [[AIM-9 Sidewinder|AIM-9L/M Sidewinder]] a [[AIM-7 Sparrow|AIM-7M Sparrow]]. Z munície na ničenie pozemných cieľov ide o laserom navádzané bomby série [[Paveway]] a strely [[AGM-65 Maverick]]. '''F-16N''' :F-16N boli lietadlá postavené na platforme F-16C/D Blok 30 a prevádzkované [[United States Navy|americkým námorníctvom]]. Pohonnou jednotkou bol motor F110-GE-100 a krídlo lietadla bolo na rozdiel od F-16C/D mierne zosilnené. Hoci stroje F-16N vychádzali z platformy Block 30, boli vybavené slabším rádiolokátorom APG-66 z variantu F-16A/B. Celkovo bolo vyrobených 26 kusov, ktoré boli zaradené do prevádzky v rokoch 1988 až 1998. Už v tom čase ale boli v konštrukcii objavené trhliny a keďže námorníctvo nemalo dostatok prostriedkov, lietadlá boli nakoniec vyradené z používania. '''F-16V''' :V súčasnosti ide o najmodernejší variant F-16, ktorý bol vyvinutý hlavne pre potreby [[Vzdušné sily Čínskej republiky|Vzdušných síl Čínskej republiky]]. F-16V je vybavená AESA rádiolokátorom APG-83, ktorý obsahuje množstvo komponentov z radarov APG-77 ([[Lockheed Martin F-22 Raptor|F-22 Raptor]]) a APG-81 ([[Lockheed Martin F-35 Lightning II|F-35 Lightning II]]). V rámci modernizácie je kabína pilota vybavená jedným centrálnym a dvomi postrannými farebnými displejmi. K dôležitým vylepšeniam patrí nový palubný počítač a automatický antikolízny systém, ktorý automaticky uskutoční úhybný manéver, ak lietadlu hrozí zrážka. Prvý let variantu F-16V sa uskutočnil 16. októbra 2015 zo základne [[Naval Air Station Joint Reserve Base Fort Worth|Fort Worth]] v [[Texas]]e.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = First F-16V Developed for Taiwan Requirement Takes Flight | url = https://www.ainonline.com/aviation-news/defense/2015-10-23/first-f-16v-developed-taiwan-requirement-takes-flight | vydavateľ = ainonline.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> '''QF-16''' :Predstavujú staršie varianty F-16C Block 30, ktoré sa americké letectvo rozhodlo v roku 2012 prestavať na bezpilotné lietajúce terče. Dňa 19. septembra 2013 skúšali [[Boeing]] a americké letectvo bezpilotnú F-16 s dvoma pilotmi od letectva, ktorí ovládali lietadlo zo zeme, pričom letelo z [[Tyndall Air Force Base|Tyndallovej leteckej základne]] ponad [[Mexický záliv]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = U.S. Air Force | url = http://www.af.mil/News/Article-Display/Article/467196/first-unmanned-qf-16-flight-takes-place/ | vydavateľ = af.mil | dátum vydania = 2013-09-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-12 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Boeing | url = http://www.boeing.com/defense/support/qf-16/index.page | vydavateľ = boeing.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Modernizačné programy === '''F-16A/B Block 15 ADF''' :F-16A/B Air Defense Fighter (stíhačka protivzdušnej obrany) bol špeciálny variant optimalizovaný pre nasadenie u jednotiek [[Air National Guard|Národnej leteckej gardy]]. Úpravy, týkajúce sa 270 strojov, zahŕňali nové elektronické vybavenie pre identifikáciu vlastný-cudzí (IFF) a možnosť nesenia striel vzduch-vzduch [[AIM-7 Sparrow]]. '''F-16A/B Block 15 OCU''' :F-16A/B Block 15 Operational Capability Upgrade (modernizácia operačných schopností) bolo označenie pre stroje Blocku 15 dodávané od januára 1988 a vybavené novým širokouhlým prehľadovým displejom rovnakého typu ako u F-16C/D Block 25, motorom verzie F100-PW-220 a možnosťou výzbroje protipozemnými riadenými strelami [[AGM-65 Maverick]], protilodnými [[Penguin (protilodná strela)|AGM-119 Penguin Mk.3]] a protileteckými [[AIM-120 AMRAAM]]. '''F-16AM/BM Block 20 MLU''' :Program Mid-Life Update (modernizácia v strednej dobe životnosti) určený predovšetkým pre európskych užívateľov prvej generácie stroja, začal v 90. rokoch 20. storočia, a jeho výsledkom je modernizácia kokpitu a avioniky na úroveň F-16C/D Block 50/52, vrátane možnosti použitia striel vzduch-vzduch AIM-120 AMRAAM a množstva typov navádzanej protipozemnej munície. Stroje modernizované v rámci tohto programu sú označované ako F-16AM a F-16BM. Podľa aplikovaného softvéru sa rozlišuje niekoľko generácií programu, označených M1 – M5. Od roku 2003 lietadlá paralelne prechádzajú aj programom štrukturálnej renovácie ''Falcon STAR'' („STructural Augmentation Roadmap“). == Používatelia == [[Súbor:F-16 Operators.svg|náhľad|vpravo|300px|Súčasní používatelia F-16 sú v modrej farbe, čiernou sú budúci a v červenej bývalí]] === Súčasní === [[Súbor:An F-16 of the Egyptian Air Force fly in support of exercise Agile Phoenix.jpg|thumb|F-16C [[Egyptské vzdušné sily|egyptských vzdušných síl]] počas cvičenia Agile Phoenix]] [[Súbor:Jordanian F-16 Fighting Falcon aircraft with Squadron One flies an air refueling mission (cropped).jpg|thumb|F-16AM [[Jordánske kráľovské letectvo|Jordánskeho kráľovského letectva]]]] [[Súbor:Moroccan air force F-16 flies above Morocco during Exercise African Lion.jpg|thumb|F-16D [[Marocké kráľovské letectvo|Marockého kráľovského letectva]] počas cvičenia Africký lev]] [[Súbor:Romanian F-16 Fighting Falcon lands at Borcea Air Base, Romania.jpg|thumb|F-16AM [[Rumunské vzdušné sily|rumunských vzdušných síl]] pristáva na základni [[Letecká základňa Fetești|Fetești]]]] [[Súbor:122nd Fighter Wing pilot delivers Slovakia's first F-16s (8549602).jpg|thumb|F-16C [[Vzdušné sily Slovenskej republiky|Vzdušných síl OS SR]] na základni [[Letecká základňa Malacky|Malacky/Kuchyňa]]]] [[Súbor:Taiwan Air Force (RoCAF) General Dynamics F-16A 6672 (Cropped).jpg|thumb|F-16A [[Vzdušné sily Čínskej republiky|taiwanských vzdušných síl]] na základni [[Letecká základňa Čch’-a-šan|Čch’-a-šan]]]] [[Súbor:RTAF F-16A Block15OCU 103SQN.jpg|thumb|F-16A [[Thajské kráľovské letectvo|Thajského kráľovského letectva]] vzlieta z [[Medzinárodné letisko Don Mueang|Medzinárodného letiska Don Mueang]] v [[Bangkok]]u]] [[Súbor:Venezuelan Air Force General Dynamics F-16A Fighting Falcon (401) Lofting-2.jpg|thumb|F-16A v službách [[Venezuelské vzdušné sily|venezuelského letectva]]]] ;{{minivlajka|Bahrajn}} [[Bahrajn]] * [[Bahrajnské kráľovské letectvo]] prevádzkovalo v lete 2024 celkovo 17 F-16C a 4 F-16D. Ďalších 16 kusov nových F-16C/D Block 70 má objednaných.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Belgicko}} [[Belgicko]] * [[Belgické vzdušné sily]] mali v lete 2024 v službe 44 F-16AM a 8 F-16BM.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Čile}} [[Čile]] * [[Čilské vzdušné sily]] mali v lete 2024 k dispozícii 35 F-16A/C a 11 F-16B/D.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Dánsko}} [[Dánsko]] * [[Dánske kráľovské letectvo]] prevádzkovalo v lete 2024 celkovo 30 F-16AM a 11 F-16BM.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Egypt}} [[Egypt]] * [[Egyptské vzdušné sily]] mali v lete 2024 v službe 32 F-16A, 8 F-16B, 136 F-16C a 42 F-16D.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Grécko}} [[Grécko]] * [[Grécke vzdušné sily]] prevádzkovali v lete 2024 flotilu 113 F-16C a 39 F-16D.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Indonézia}} [[Indonézia]] * [[Indonézske vzdušné sily]] prevádzkovali v lete 2024 celkovo 2 F-16A/B, 8 F-16AM/BM a 23 F-16C/D.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Irak}} [[Irak]] * [[Iracké vzdušné sily]] mali v lete 2024 v službe 24 F-16C/IQ a 8 F-16D/IQ.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Izrael}} [[Izrael]] * [[Izraelské vzdušné sily]] prevádzkovali v lete 2024 flotilu 175 F-16C/I a 49 F-16D.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Jordánsko}} [[Jordánsko]] * [[Jordánske kráľovské letectvo]] malo v lete 2024 v službe 44 F-16AM a 15 F-16BM. Ďalších 12 nových F-16C/D Block 72 má objednaných.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Kórejská republika}} [[Kórejská republika]] * [[Vzdušné sily Kórejskej republiky]] prevádzkovali v lete 2024 flotilu 118 KF-16C/U a 49 KF-16D/U.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Maroko}} [[Maroko]] * [[Marocké kráľovské letectvo]] prevádzkovalo v lete 2024 celkovo 15 F-16C a 8 F-16D. Ďalších 25 nových F-16C/D Block 72 má objednaných.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Omán}} [[Omán]] * [[Kráľovské vzdušné sily Ománu]] mali v lete 2024 v službe 16 F-16C a 6 F-16D.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Pakistan}} [[Pakistan]] * [[Pakistanské vzdušné sily]] prevádzkovali v lete 2024 flotilu 31 F-16AM, 23 F-16BM, 9 F-16A, 4 F-16B, 12 F-16C a 6 F-16D.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Poľsko}} [[Poľsko]] * [[Vzdušné sily Poľskej republiky]] prevádzkovali v lete 2024 celkovo 36 F-16C a 12 F-16D.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Portugalsko}} [[Portugalsko]] * [[Portugalské vzdušné sily]] mali k dispozícii v lete 2024 celkovo 24 F-16AM a 4 F-16BM.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Rumunsko}} [[Rumunsko]] * [[Rumunské vzdušné sily]] mali v lete 2024 v službe 21 F-16AM a 5 F-16BM. Ďalších 23 F-16AM/BM majú získať od [[Nórske kráľovské letectvo|Nórskeho kráľovského letectva]], ktoré ich v roku 2022 vyradilo.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Singapur}} [[Singapur]] * [[Singapurské vzdušné sily]] prevádzkovali v lete 2024 celkovo 59 F-16C/D.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]] * [[Vzdušné sily Slovenskej republiky]] zaviedli do služby prvé dve F-16C Block 70 dňa 22. júla 2024. Dňa 12.12.2024 pristálo na letisku v Kuchyni tretie lietadlo. O nákupe 14 lietadiel F-16C/D Block 70 rozhodla vláda SR na rokovaní vlády 11. júla 2018.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vláda prijala historické rozhodnutie, slovenské nebo budú vzdušné sily chrániť s americkými stíhacími lietadlami F-16 | url = https://www.mod.gov.sk/42280-sk/vlada-prijala-historicke-rozhodnutie-slovenske-nebo-budu-vzdusne-sily-chranit-s-americkymi-stihacimi-lietadlami-f-16/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2018-07-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-11 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * Ku dňu 9.1.2026 bolo dodaných 10 ks a čoskoro sa chystá nasadenie na airpolicing. ;{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} [[Spojené arabské emiráty]] * [[Vzdušné sily Spojených arabských emirátov]] mali v lete 2024 v službe 56 F-16E a 22 F-16F.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Spojené štáty}} [[Spojené štáty]] * [[United States Air Force]] prevádzkovali v lete 2024 celkovo 738 F-16C a 137 F-16D.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Global | meno = Flight | autor = | odkaz na autora = | titul = 2023 World Air Forces directory | url = https://www.flightglobal.com/reports/2023-world-air-forces-directory/151088.article | vydavateľ = flightglobal.com | dátum vydania = 2022-11-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-02-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[United States Navy]] malo v lete 2024 k dispozícii 22 F-16A/B na výcvikové účely.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> * [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] prevádzkuje varianty F-16XL a F-16A AFTI slúžiace na výskum pokročilých technológií, ktoré sa dajú použiť nielen v F-16, ale aj iných lietadlách. Okrem toho má NASA aj niekoľko štandardných F-16 na účely „chase“, čo sú sprievodné lety a testovania motorov. ;{{minivlajka|Taiwan}} [[Taiwan]] * [[Vzdušné sily Čínskej republiky]] prevádzkovali v lete 2024 celkovo 114 F-16A a 26 F-16B. Ďalších 66 nových F-16C/D Block 70 majú objednaných.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Thajsko}} [[Thajsko]] * [[Thajské kráľovské letectvo]] malo v lete 2024 v službe 25 F-16A, 12 F-16AM, 8 F-16B a 6 F-16BM.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Turecko}} [[Turecko]] * [[Turecké vzdušné sily]] mali v lete 2024 v službe celkovo 148 F-16C a 86 F-16D.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> ;{{minivlajka|Ukrajina}} [[Ukrajina]] * [[Vzdušné sily Ozbrojených síl Ukrajiny]] zaviedli do služby prvých šesť F-16AM dňa 31. júla 2024, ktoré boli dodané z [[Holandsko|Holandska]]. Celkovo bolo Ukrajine prisľúbených 79 F-16 z [[Belgicko|Belgicka]], [[Dánsko|Dánska]], [[Nórsko|Nórska]] a Holandska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Ukrajinské nebo chráni prvých šesť stíhačiek F-16 | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/719146-ukrajiske-nebo-chrani-prvych-sest-stihaciek-f-16/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-01 | dátum prístupu = 2024-08-01 }}</ref> ;{{minivlajka|Venezuela}} [[Venezuela]] * [[Venezuelské vzdušné sily]] prevádzkovali v lete 2024 celkovo 16 F-16A a 4 F-16B.<ref name="flightglobal-2023-world-air-forces-directory"/> === Budúci === ;{{minivlajka|Argentína}} [[Argentína]] * [[Argentínske vzdušné sily]] budú prevádzkovať 24 F-16AM/BM, ktoré Argentína kúpila v roku 2024 od [[Dánsko|Dánska]] namiesto stíhačiek [[CAC/PAC JF-17 Thunder|JF-17]] ponúkaných [[Čína|Čínou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MercoPress. South Atlantic News Agency | url = https://en.mercopress.com/2024/01/29/argentina-chooses-us-built-f-16-fighters-over-chinese-jf-17s | vydavateľ = en.mercopress.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-08-03 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Argentína kúpi od Dánska 24 starších stíhačiek F-16 | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/argentina-kupi-od-danska-24-starsic/788695-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-04-16 | dátum prístupu = 2024-08-03 }}</ref> ;{{minivlajka|Bulharsko}} [[Bulharsko]] * [[Bulharské vzdušné sily]] budú prevádzkovať 12 nových F-16C Block 70 a 4 F-16D Block 70. Dňa 16. januára 2019 bulharský parlament schválil vládny plán na otvorenie rokovaní so Spojenými štátmi o nákupe ôsmich stíhačiek F-16, ktoré nahradia ich staré sovietske MiGy-29 a vojenské letectvo tak zosúladia so štandardmi NATO. Dňa 4. novembra 2022 bulharský parlament schválil nákup ďalších 8 lietadiel F-16C/D Block 70.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Aj Bulharsko prejavilo záujem nahradiť migy americkými stíhačkami | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22030608/bulharskochce-nahradit-migy-americkymi-stihackami-f-16.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-01-16 | dátum prístupu = 2019-01-17 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dalších osm víceúčelových stíhaček F-16 pro Bulharsko | url = https://www.armadninoviny.cz/bulharsko-kupuje-dalsich-osm-viceucelovych-stihacek-f-16.html | vydavateľ = armadninoviny.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-02-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Bývalí === ;{{minivlajka|Holandsko}} [[Holandsko]] * [[Holandské kráľovské letectvo]] malo pred oznámením o darovaní svojich F-16 [[Ukrajina|Ukrajine]] v rámci holandského balíka pomoci k dispozícii 42 kusov F-16AM. ;{{minivlajka|Nórsko}} [[Nórsko]] * [[Nórske kráľovské letectvo]] dňa 6. januára 2022 oznámilo, že vyradilo zo služby všetky svoje F-16AM/BM.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Norway retires F-16 as F-35 takes on national air defence | url = https://www.janes.com/defence-news/news-detail/norway-retires-f-16-as-f-35-takes-on-national-air-defence#:~:text=Norway%20has%20retired%20the%20Lockheed,from%20the%20beginning%20of%202022.&text=Although%20the%20F%2D16%20performed,will%20do%20so%20from%20Evenes. | vydavateľ = janes.com | dátum vydania = 07 January 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-02-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> ;{{minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]] * [[Talianske vzdušné sily]] si v rokoch 2001 až 2012 prenajímali od [[United States Air Force|amerického letectva]] 30 F-16A/B a 4 F-16B na náhradné diely. == Špecifikácie (F-16C Block 50) == [[Súbor:General Dynamics F-16 Fighting Falcon 3-view line drawing.svg|vpravo|350px]] <small>''Údaje z'' USAF sheet,<ref name="ref1" /> International Directory of Military Aircraft</small> === Technické údaje === * '''Posádka:''' 1 * '''Dĺžka:''' {{m|15.06|m}} * '''Rozpätie:''' {{m|9.96|m}} * '''Výška:''' {{m|4.88|m}} * '''Nosná plocha:''' {{m2|27.87}} * '''Profil krídla:''' NACA 64A204 u koreňa aj na konci krídla * '''Hmotnosť prázdneho lietadla:''' {{kg|8 570}} * '''Vzletová hmotnosť:''' {{kg|12 000}} * '''Maximálna vzletová hmotnosť:''' {{kg|19 200}} * '''Pohonná jednotka:''' 1 × [[dvojprúdový motor]] [[General Electric F110|General Electric F110-GE-129]] (pre verzie F-16C/D Block 30, 40, 50) alebo [[Pratt & Whitney F100|Pratt & Whitney F100-PW-220/220E]] s [[prídavné spaľovanie|prídavným spaľovaním]] ** '''Ťah bez prídavného spaľovania:''' 76,3 kN ** '''Ťah s prídavným spaľovaním:''' 127 kN === Výkony === [[Súbor:F-16C cockpit m02006112700032.jpg|náhľad|vpravo|Kokpit stíhačky F-16C]] * '''Maximálna rýchlosť:''' ** '''Na úrovni hladiny mora:''' {{km|1470}}/h ** '''V letovej hladine:''' {{km|1930}}/h (v čistej konfigurácii) * '''Akčný rádius:''' {{km|550|m}} (so štyrmi bombami s hmotnosťou 450 kg) * '''Preletový dolet:''' {{km|4220|m}} (s prídavnými palivovými nádržami) * '''Dostup:''' {{m|15240+|m}} * '''Stúpavosť:''' {{m|254|m}}/s * '''Plošné zaťaženie:''' {{kg|431}}/m² * '''Pomer ťah/hmotnosť:''' 1,095 (1,24 so vzletovou hmotnosťou a 50% zásobami paliva vo vnútorných nádržiach) * '''Maximálne preťaženie:''' +9,0 g === Výzbroj === [[Súbor:F16 vertical climb.png|thumb|F-16 počas vertikálneho stúpania]] [[Súbor:Lockheed F-16C USAF 92-3894 PACAF F-16 Demo Team RJNK.jpg|thumb|F-16 so zapnutým prídavným spaľovaním]] [[Súbor:F-16 Fighting Falcon launching AGM-65D Maverick during Combat Hammer 2002.jpg|náhľad|vpravo|F-16CJ Block 52P odpaľuje strelu [[AGM-65 Maverick|AGM-65D Maverick]]]] * '''Hlavňová:''' 1× šesťhlavňový kanón [[M61 Vulcan|M61A1 Vulcan]] kalibru 20 mm so zásobou 511 nábojov * '''Neriadené rakety:''' ** 4× raketnice LAU-61/LAU-68 (každá s 19/7 raketami [[Hydra 70]]/[[Advanced Precision Kill Weapon System|APKWS]] kalibru 70 mm) ** 4× raketnice LAU-5003 (každá s 19 raketami [[CRV7]] kalibru 70 mm) ** 4× raketnice LAU-10 (každá so 4 raketami [[Zuni (raketa)|Zuni]] kalibru 127 mm) * '''Riadené strely:''' ** [[Raketa vzduch-vzduch|Rakety vzduch-vzduch]]: *** 2× [[AIM-7 Sparrow]] *** 6× [[AIM-9 Sidewinder]] *** 6× [[AIM-120 AMRAAM]] *** 6× [[IRIS-T]] *** 6× [[Python (raketa vzduch-vzduch)|Python-4]] *** 6× [[Python (raketa vzduch-vzduch)|Python-5]] ** [[Raketa vzduch-zem|Rakety vzduch-zem]]: *** 6× [[AGM-65 Maverick]] *** 4× [[AGM-88 HARM]] *** [[AGM-158 JASSM]] ** [[Protilodná strela|Protilodné strely]]: *** 2× [[Harpoon (protilodná strela)|AGM-84 Harpoon]] *** 4× [[Penguin (protilodná strela)|AGM-119 Penguin]] * '''Bomby:''' *** 8× [[Kkazetová bomba|kontajnerová bomba]] [[CBU-87 Combined Effects Munition]] *** 8× [[CBU-89]] GATOR – kontajnerová bomba s mínami *** 8× [[CBU-97 Sensor Fuzed Weapon]] *** 4× klasické „železné“ bomby [[Mark 84 (bomba)|Mark 84]] *** 8× klasické „železné“ bomby [[Mark 83 (bomba)|Mark 83]] *** 12× klasické „železné“ bomby [[Mark 82 (bomba)|Mark 82]] *** 8× [[GBU-39 Small Diameter Bomb]] (SDB) *** 4× [[Paveway|GBU-10 Paveway II]] *** 6× [[Paveway|GBU-12 Paveway II]] *** 4× [[Paveway|GBU-24 Paveway III]] *** 4× [[Paveway|GBU-27 Paveway III]] *** 4× [[Joint Direct Attack Munition]] (JDAM) *** 4× [[AGM-154 Joint Standoff Weapon]] (JSOW) *** [[Wind Corrected Munitions Dispenser]] (WCMD) *** [[B61 (jadrová bomba)|jadrová bomba B61]] *** [[B63 (jadrová bomba)|jadrová bomba B63]] * '''Ostatné:''' ** SUU-42A/A (výmetnice klamných infračervených a rádiolokačných cieľov) alebo ** AN/ALQ-131 a AN/ALQ-184 (systém elektronických protiopatrení) alebo ** [[LANTIRN]], [[Sniper Advanced Targeting Pod|Lockheed Martin Sniper XR]] a [[LITENING]] (navigačný a zameriavací systém) alebo ** až 3× 1 136/1 249/1 401/2 271 litrové prídavné palivové nádrže ''Sargent Fletcher'' alebo ** UTC Aerospace DB-110 (systém s elektrooptickým/infračerveným senzorom dlhého dosahu) === Avionika === * [[radar]] [[AN/APG-68]] * dátová zbernica [[MIL-STD-1553]] == Referencie == {{Referencie|2}} == Pozri aj == * [[Dassault Rafale]] * [[Eurofighter Typhoon]] * [[McDonnell Douglas F/A-18 Hornet]] * [[Saab JAS 39 Gripen]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:F-16 Fighting Falcon}} == Externé odkazy == * [https://www.lockheedmartin.com/en-us/products/f-16.html F-16 na stránkach lockheedmartin.com] {{eng icon}} * [http://www.af.mil/About-Us/Fact-Sheets/Display/Article/104505/f-16-fighting-falcon/ F-16 USAF fact sheet] {{eng icon}} * [http://www.f-16.net/ F-16.net] {{eng icon}} * [http://technika.specwar.info/letecka/F-16_Fighting_Falcon/ F-16 Fighting Falcon na stránkach technika.specwar.info] {{ces icon}} {{Portál|Letectvo|Letecký}} [[Kategória:Stíhacie lietadlá USA]] [[Kategória:Lietadlá Lockheed Martin]] [[Kategória:Lietadlá General Dynamics|F016 Fighting Falcon]] 5ogula5knnwatbyg9dyzcpwxj2woqvn 0 489897 8213017 8201003 2026-05-13T06:14:07Z Vasiľ 2806 +ref 8213017 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Homs | native_name = حمص | other_name = Emesa | category = Mesto <!-- *** Image *** --> | image = Homs Collage.jpg | image_caption = <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Sýria | country_flag = 1 | state = | region = [[Homs (guvernorát)|Homs]] | region_type = [[Guvernorát (Sýria)|Guvernorát]] | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = Orontes <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 501 | lat_d = 34 | lat_m = 43 | lat_s = 51 | lat_NS = S | long_d = 36 | long_m = 42 | long_s = 34 | long_EW = V | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_lat_m = | highest_lat_s = | highest_lat_NS = S | highest_long_d = | highest_long_m = | highest_long_s = | highest_long_EW = V | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_lat_m = | lowest_lat_s = | lowest_lat_NS = S | lowest_long_d = | lowest_long_m = | lowest_long_s = | lowest_long_EW = V <!-- *** Dimensions *** --> | area = 48 <!-- *** Population *** --> | population = 652609 | population_date = 2004 | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = | timezone_DST = | postal_code = | area_code = | area_code_type = Tel. predvoľba | code = | code1 = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Syria location map2.svg | map_background = | map_caption = | map_locator = Sýria | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = | map2 = | freemap_zoom = <!-- *** Websites *** --> | commons = Homs | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Homs''' (slovenský normovaný názov<ref name="ÚGKK"/>) alebo '''Hims''' ([[arabčina|arab.]] {{ar|حمص}} ''Hims''), historicky '''Emesa''' ([[Grécke jazyky|gr.]]''Ἔμεσα'' - Emesa) je [[mesto (všeobecne)|mesto]] v západnej [[Sýria|Sýrii]] a hlavné mesto [[Homs (guvernorát)|guvernorátu Homs]]. Nachádza sa {{km|162|m}} na sever od [[Damask]]u a {{km|193|m}} na juh od [[Halab]]u.<ref name="ho">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Homs | url = http://www.homsonline.com/EN/Citeis/Homs.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-07-01 | vydavateľ = Homs online | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> Leží na rieke [[Orontes]] (Áris). Leží na jedinej prirodzenej ceste od pobrežia [[Stredozemné more|Stredozemného mora]] do vnútrozemia Sýrie.<ref name="ho" /> Mesto [[Tartus]] na pobreží leží {{km|96|m}} na západ a [[Palmýra]] {{km|155|m}} juhovýchodným smerom.<ref name="ho" /> Je tretím najväčším sýrskym mestom po [[Halab]]e a [[Damask]]u. Väčšinu obyvateľov tvoria [[sunniti]], žije tu ale aj [[Alaviti|alavitská]] a [[Kresťanstvo|kresťanská]] menšina. Neďaleko od mesta sa nachádza lokalita [[Svetové dedičstvo UNESCO|svetového dedičstva UNESCO]] križiacky hrad [[Krak des Chevaliers]]. == Dejiny == V meste sa v 2. storočí narodil svätý [[Anicet|Anicét]] , [[pápež]] rímskokatolíckej cirkvi.Homs bol dobytý moslimami v [[7. storočie|7. storočí]]. Moslimské dynastie stredoveku súperili o nadvládu nad mestom pre jeho strategickú polohu v oblasti. Úpadok Homsu nastal počas vlády [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] a až v [[19. storočie|19. storočí]] sa význam mesta opäť obnovil, tentoraz pre rozvoj priemyslu na spracovanie bavlny. Počas [[Francúzsky mandát v Sýrii a Libanone|francúzskeho mandátu]] sa mesto stalo sídlom odboja a po získaní nezávislosti Sýrie zase sídlom odporu strany [[Arabská socialistická strana obrody|Baas]] voči prvým sýrskym vládam. Homs zohráva kľúčovú rolu aj v prebiehajúcej [[sýrska občianska vojna|sýrskej občianskej vojne]] proti sýrskej vláde a od mája 2011 je postihnutý konfliktom. == Obyvateľstvo == {| class="wikitable" ! '''[[Rok]]'''!!'''[[Počet obyvateľov]]'''<ref name="cp">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Syria | url = http://www.citypopulation.de/Syria.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-07-01 | vydavateľ = citypopulation.de | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> |- |[[1981]]||align="right"|346 871 |- |[[1994]]||align="right"|540 133 |- |[[2004]]||align="right"|652 609 |- |} == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 13.05.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Homs|561301757}} [[Kategória:Mestá v Sýrii]] 3pea64n267np386oz2gebjhjbkad851 0 495558 8212967 7658797 2026-05-13T03:30:14Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8212967 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Pavol Safko | Rodné meno = | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis = | Dátum narodenia = [[14. január]] [[1923]] <ref> {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ako sa v hale Elán brúsili atletické talenty | url = http://www.behame.sk/index.php?src=bleskovky/ako-sa-v-hale-elan-brusili-atleticke-talenty | dátum vydania = 4.4.2012 | dátum prístupu = 5.10.2013 | vydavateľ = www.behame.sk | jazyk = }}</ref> | Miesto narodenia = [[Mokrance]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{duv|2006|11|6|1923|1|14}} <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovenský šport smúti za prvým trénerom športových velikánov Pavlom Safkom | url = http://www.olympic.sk/sportove-aktuality/slovensky-sport-smuti-za-prvym-trenerom-sportovych-velikanov-pavlom-safkom | dátum vydania = | dátum prístupu = 5.10.2013 | vydavateľ = Slovenský olympijský výbor | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Národnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = atletický tréner | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = učiteľ | Aktívne roky = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = }} '''Pavol Safko''' (* [[14. január]] [[1923]], [[Mokrance]] – † [[6. november]] [[2006]], [[Bratislava]]) bol slovenský [[učiteľ|pedagóg]], [[Atletika|atletický]] [[tréner]], [[Rozhodca (šport)|rozhodca]] a športový funkcionár. Narodil sa na východnom Slovensku v dedinke Mokrance. Stredoškolské štúdiá absolvoval na gymnáziu v [[Košice|Košiciach]]. Počas [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] bol väznený vo [[Francúzsko|Francúzsku]]. Po vojne najskôr v rokoch [[1948]] – [[1958]] učil v [[Sečovce|Sečovciach]] a v [[Okrúhle|Okrúhlom]]. Od mladosti sa venoval športu a bol vynikajúcim bežcom. Preto po absolvovaní [[Pedagogická fakulta Univerzity Komenského (1946 – 1953)|Pedagogickej fakulty]] v [[Bratislava|Bratislave]] začal učiť najskôr v bratislavskej [[Petržalka|Petržalke]] a neskôr na základnej škole na [[Kulíškova ulica|Kulíškovej ulici]] v Bratislave, kde strávil viac ako 40 rokov ako učiteľ telocviku a tréner. <ref> {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kto to bol Pavol Safko? | url = http://www.zskuliskovaba.edu.sk/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 5.10.2013 | vydavateľ = ZŠ Kulíškova 8 | jazyk = }}</ref> V tejto škole aj jeho zásluhou začala fungovať prvá športová trieda na Slovensku v histórii. Snažil sa vplývať na svojich žiakov, aby svoj voľný čas trávili predovšetkým športom. Venoval sa najmä rozvoju žiackej a školskej atletiky. Stál pri začiatkoch kariéry viacerých slovenských atlétov – napríklad výškarov [[Roman Moravec|Romana Moravca]] a [[Peter Horák|Petra Horáka]] a diaľkárky [[Mária Devínska|Márie Devínskej]]. Pod jeho rukami však prešli aj ďalší špičkoví športovci, napríklad olympijský víťaz z [[Letné olympijské hry 1976|Montrealu 1976]] a trojnásobný majster sveta v cyklistickom šprinte [[Anton Tkáč]], basketbalista [[Stanislav Kropilák]], alebo legendy slovenského hokeja bratia [[Marián Šťastný|Marián]], [[Peter Šťastný|Peter]] a [[Anton Šťastný|Anton Šťastní]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŠKOLY SR: Absolventmi ZŠ Kulíškova sú poprední slovenskí športovci | url = http://www.kosicednes.sk/skoly-sr-absolventmi-zs-kuliskova-su-popredni-slovenski-sportovci/ | dátum vydania = 22.9.2014 | dátum prístupu = 13.3.2016 | vydavateľ = košice:dnes (TASR) | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Pracoval aj ako [[Rozhodca (šport)|rozhodca]] a športový funkcionár klubu [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan CHZJD Bratislava]], ktorý počas jeho pôsobenia zastrešoval aj [[Atletika|atletiku]]. Podieľal sa na organizácii viacerých športových podujatí, napríklad behu Devín – Bratislava a Ceny Večerníka. [[Slovenský olympijský výbor]] dvakrát ocenil dlhoročný prínos Pavla Safku pre slovenský šport. V roku [[1997]] mu udelil Cenu fair play SOV za celoživotné vystupovanie v duchu fair play <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výročné ocenenia SOV | url = http://www.olympic.sk/sov/ocenenia-a-vyznamenania/vyrocne-ocenenia-sov | dátum vydania = | dátum prístupu = 5.10.2013 | vydavateľ = Slovenský olympijský výbor | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20130921150450/http://www.olympic.sk/sov/ocenenia-a-vyznamenania/vyrocne-ocenenia-sov | dátum archivácie = 2013-09-21 }}</ref> a v roku [[2000]] Bronzový kruh Slovenského olympijského výboru za príkladný vklad k rozvoju olympijského hnutia na Slovensku. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vyznamenania SOV | url = http://www.olympic.sk/sov/ocenenia-a-vyznamenania/cestne-tituly-a-vyznamenania | dátum vydania = | dátum prístupu = 5.10.2013 | vydavateľ = Slovenský olympijský výbor | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20131122041225/http://www.olympic.sk/sov/ocenenia-a-vyznamenania/cestne-tituly-a-vyznamenania | dátum archivácie = 2013-11-22 }}</ref> == Referencie == {{referencie}} {{DEFAULTSORT:Safko, Pavol}} [[Kategória:Slovenskí atletickí tréneri]] [[Kategória:Slovenskí pedagógovia]] [[Kategória:Osobnosti z Mokraniec]] 3zojxed6b93eu2xcnqt8kvrn2apfaee 0 497165 8212732 8211997 2026-05-12T14:08:33Z DurMar12 181423 Verzia používateľa [[Special:Contributions/Ome9a ÁNÓ|Ome9a ÁNÓ]] ([[User_talk:Ome9a ÁNÓ|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od TomphanTK 7632908 wikitext text/x-wiki {{Infobox Železničná stanica | názov = Trnava | obrázok = ŽST Trnava - stanica z 2. nástupišťa.jpg | veľkosť obrázku = | popis obrázku = Pohľad na železničnú stanicu z druhého nástupišťa | štát = Slovensko | mesto = Trnava | mestská časť = | prevádzkovateľ = ŽSR | zemepisná šírka = 48,370362 | zemepisná dĺžka = 17,584599 | otvorenie = [[17. november]] [[1989]]　 | bývalý názov =<small>Tyrnau</small> <small>Nagyszombat</small> <small>Trnava na Slovensku</small> | nástupištia = 4　　　 | nástupné hrany = 6　　　 | prístup = | cestovné lístky =vnútroštátne, medzištátne | počet cestujúcich = | trate = [[Železničná trať 116 (Slovensko)|116]], [[Železničná trať 120 (Slovensko)|120]], [[Železničná trať 133 (Slovensko)|133]] }} '''Železničná stanica Trnava''' je hlavná [[železničná stanica]] v [[Trnava|Trnave]].　 Súčasná výpravná budova bola po desaťročnej výstavbe odovzdaná do prevádzky [[17. november|17. novembra]] [[1989]].<ref name=engler>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Engler | meno = Marko | odkaz na autora = | titul = 25 rokov staničnej budovy v Trnave | url = http://www.vlaky.net/zeleznice/spravy/5517-25-rokov-stanicnej-budovy-v-Trnave/ | dátum vydania = 21.11.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 10.12.2014 | vydavateľ = vlaky.net | miesto = | jazyk = }} </ref> Nové nástupištia boli do prevádzky odovzdané až v roku 1991.<ref name=engler/> Pôvodná budova bola umiestnená cca 400 m na [[Západ (svetová strana)|západ]]. V rokoch 2012-2014 prešla staničná budova rekonštrukciou, v roku 2014 prešlo rekonštrukciou 1. nástupište. == História == [[Súbor:Trnava stanica parny rusen.jpg|náhľad|Parný rušeň O&K 2911/1908 na stanici v Trnave]] === Parný rušeň Orenstein & Koppel 2911/1908 === Parný rušeň ''O&K 2911/1908'' prežil takmer celý svoj aktívny život na vlečke cukrovaru v Trnave kde posunoval s vagónmi. V roku 1973 bol prevezený na bývalú železničnú stanicu v Trnave a stal sa jej výstavným exponátom. Niekoľkokrát bolo zmenené jeho umiestnenie a v súčasnosti sa nachádza pri nástupisku č. 4 pri budove novej železničnej stanice.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Klub priateľov železníc Trnavy a okolia|url=https://www.kpzt.sk/|vydavateľ=www.kpzt.sk|dátum prístupu=2019-12-26}}</ref> {| class="wikitable" | colspan="2" |'''Výrobca''' |Orenstein und Koppel Berlin Drewitz |- | colspan="2" |'''Typ''' |Cn2t |- | colspan="2" |'''Rok výroby''' |1908 |- | colspan="2" |'''Výrobné číslo''' |2911 |- | rowspan="3" |'''Hmotnosť''' |(prázdny) |27,3 t |- |(vyzbrojený) |35,9 t |- |(na nápravu) |12,0 t |- | colspan="2" |Rýchlosť (max) |40 km/h |- | rowspan="2" |'''Valce''' |(zdvih) |550 mm |- |(priemer) |350 mm |- | colspan="2" |'''Tlak kotla''' (pracovný) |12 bar |- | colspan="2" |'''Dĺžka''' (celková, cez nárazníky) |8591 mm |} == Trate a doprava == * [[Železničná trať 116 (Slovensko)|116]] ([[Kúty (okres Senica)|Kúty]] – Trnava)　・・・67,463 km od Kútov　　 * [[Železničná trať 120 (Slovensko)|120]] ([[Bratislava]] – Trnava – [[Žilina]])　・・・46,290 km od Bratislavy　　 * [[Železničná trať 133 (Slovensko)|133]] (Trnava – [[Sereď]] – [[Galanta]])　・・・0,000 km od Trnavy　　 == MHD na stanicu Trnava == Hneď pri hlavnom vchode k železničnej stanici Trnava sa nachádza autobusová zastávka s rovnomerným názvom ,,Železničná stanica", pri ktorej stoja autobusové linky 1,3,5,12,16 a 23, ako aj linka do obchodného centra OUTLET Voderady. Asi 50 metrov od bočného východu zo stanice sa nachádza zastávka ,,Dohnányho", pri ktorej zastavujú autobusy 1,2,4,5,12,14,21 a 22, ako aj linka do OUTLETu Voderady. == Galéria == <gallery> Súbor:2018-06-27 Locomotive 240 100-8 at Trnava train station.jpg|Pristavený rušeň na treťom nástupišti, jún 2018 Súbor:ŽST Trnava - vestibul.jpg|Interiér stanice Súbor:Trnava zeleznica stanica 2.jpg|Parný rušeň Orenstein & Koppel pri prvom nástupišti Súbor:Trnava zeleznica stanica 1.jpg Súbor:ŽST Trnava - tabuľa na 2. nástupišti.jpg|Tabuľa na druhom nástupišti Súbor:ŽST Trnava - pamätná tabuľa v podchode.jpg|Pamätná tabuľa v železničnom podchode Súbor:Trnava_zeleznica_stanica_4.jpg|Pozostatky zrušeného parku s fontánou Súbor:Trnava_zeleznica_stanica_3.jpg Súbor:Trnava_zeleznica_stanica_5.jpg|Zrušená fontána </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Trnava (train station)}}　　　 == Externé odkazy == * [http://www.vlaky.net/servis/objekt.asp?id=532 Železničná stanica Trnava]　 * [http://www.vlaky.net/servis/objekt.asp?id=342 Stanica na stránke VLAKY.NET]　 {{Významné železničné stanice na Slovensku}} {{Železničná trať 116 (Slovensko)}} {{Železničná trať 120 (Slovensko)}} <!--{{Železničná trať 133 (Slovensko)}}--> {{DEFAULTSORT:Trnava}} [[Kategória:Doprava v Trnave]] [[Kategória:Železničné stanice v okrese Trnava]] [[Kategória:Trnava-stred]] 4fzrz83jysftcxgnwgd59vcfqy4707l 0 503901 8212964 7473628 2026-05-13T02:50:27Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8212964 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Pavel Zatloukal |Portrét = Pavel Zatloukal.JPG |Veľkosť obrázka = |Popis = český historik umenia |Dátum narodenia = {{dnv|1948|10|27}} |Miesto narodenia = [[Olomouc]] |Dátum úmrtia = <!-- {{dúv|rokumrtia|mesiac|den|roknarodenia|mesiac|den}} --> |Miesto úmrtia = }} [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Doktor filozofie|PhDr.]] '''Pavel Zatloukal''' (* [[27. október]] [[1948]], [[Olomouc]]) je český [[Dejiny umenia|historik umenia]]. Zaoberá sa predovšetkým výtvarným umením a architektúrou [[19. storočie|19.]] a [[20. storočia]]. V rokoch 1990 – 2013 bol riaditeľom [[Muzeum umění Olomouc|Múzea umenia Olomouc]]. Výrazne sa zaslúžil o vybudovanie unikátneho [[Muzeum umění Olomouc|múzea umenia]] v [[Olomouc]]i. V roku [[1999]] dostal [[Cena města Olomouce|Cenu mesta Olomouc]]. Za knihu ''Příběhy z dlouhého století. Architektura let 1750 – 1918 na Moravě a ve Slezsku '' dostal najprestížnejšiu českú knižnú cenu [[Magnesia Litera]] za knihu roka [[2003]]. V roku [[2004]] bol vymenovaný profesorom. == Výber z bibliografie == * ''Příběhy z dlouhého století. Architektura let 1750-1918 na Moravě a ve Slezsku'', Olomouc 2002, ISBN 80-85227-49-5 * ''Vila Primavesi v Olomouci'', Olomouc 1990 ISBN 80-85034-03-4 * ''Olomoucká architektura 1900-1950'', (spoluautori [[Tomáš Černoušek]] a [[Vladimír Šlapeta]]), Olomouc 1981 * ''Olomoucká architektura 1950-1983'', Olomouc 1983 * ''Moravské lázně v proměnách dvou staletí'' (s Vítězslavom Kollmannom). Olomouc 1987 * ''Brněnská okružní třída''. Brno 1997 * "Oznámení o Ikarově letu." ''Olomoucká šedesátá léta v zrcadle výtvarné kultury'' (ed.). Olomouc 1998 * ''Arcidiecézní muzeum Olomouc''. Olomouc 2006 * ''Brněnská architektura 1815-1915''. Brno 2006 * ''Lubomír Šlapeta 1908-1983. Čestmír Šlapeta 1908-1999. Architektonické dílo / Architectural Work'' (spoluautor Vladimír Šlapeta). Brno - Olomouc 2003 * ''Slavné vily Olomouckého kraje'' (ed.). Praha 2007 * ''Elly Oehler / Olárová 1905-1953. Oskar Oehler / Olár 1903-1973. Architektonické dílo. Architectural Work''. Brno - Olomouc 2007 * ''Luk & lyra. Ze sbírek Arcidiecézního muzea Kroměříž'' (eds. s Ondřejom Zatloukalem). Olomouc 2008 * ''Středoevropské forum Olomouc''. Olomouc 2009 * ''Arcidiecézní muzeum Olomouc'' (eds. s Ondřejom Jakubcom). Olomouc 2009 * ''Skleník. Kapitoly z dějin olomoucké výtvarné kultury 1969-1989'' (eds. s Ladislavom Daňkom). Olomouc 2009 * ''Slavné vily Čech, Moravy a Slezska'' (eds. s Vladimírom Šlapetou). Praha 2010 * ''Via lucis v Uherském Brodě / in Uherský Brod. Ivan Theimer na Moravě / in Moravia''. Uherský Brod - Olomouc 2012 * ''Lednicko-valtický areál'' (spoluautori Přemysl Krejčiřík a Ondřej Zatloukal). Praha 2012 * ''Muzeum umění Olomouc 1951-2011''. Olomouc 2012 * ''Olomouc. Zmizelé Čechy, Morava a Slezsko''. Praha 2013 == Externé odkazy == * [http://ff.osu.cz/index.php?idc=14144 Pavel Zatloukal na ff.osu.cz]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} == Zdroj == * {{Preklad|cs|Pavel Zatloukal|10733790}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Zatloukal, Pavel}} [[Kategória:Českí historici umenia]] 9zbdhhkjeajksjnbfux8rteazyj7aje 2 505079 8212696 8212095 2026-05-12T13:09:45Z Pe3kZA 39673 akt. 8212696 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Olča-Kosihy | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | region1 = | district = [[Komárno (okres)|Komárno]] | district1 = | commune = | municipality = [[Veľké Kosihy]] | municipality1 = [[Zemianska Olča]] | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská rovina]] | source_type = Vznik | source_location = <nowiki>Malotônske lúky</nowiki>, [[Zemianska Olča]] | source_elevation = cca 108 | source_lat_d = 47.7881 | source_long_d = 17.8549 | mouth = [[Podunajská rovina]] | mouth_location = [[Holiare-Kosihy]], [[Veľké Kosihy]] | mouth_elevation = cca 107 | mouth_lat_d = 47.7505 | mouth_long_d = 17.8748 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 6 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = III. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = <!--4-21-18-155--> | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Dunaja|Dunaj]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Olča-Kosihy'''<ref name=UGK/> je nížinný vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Komárno (okres)|Komárno]]. Je ľavostranným prítokom kanála [[Holiare-Kosihy]]<ref name=vku/>, má dĺžku približne 6 km a je tokom III. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok vzniká na juhu strednej časti [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | miesto = Bratislava}}</ref>, juhozápadne od obce [[Zemianska Olča]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|108}}<ref name=UGK/> Začína na sútoku dvoch menších kanálov vo väčšom lesnom poraste v lokalite Malotônske lúky<ref name=mcz/>, odkiaľ tečie juhovýchodným, postupne južným smerom do oblasti Mohyla.<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Priberá menší pravostranný prítok Mohylov<ref name=UGK/>, stáča sa mierne juhovýchodným smerom a opúšťa súvisle porastenú oblasť. Priberá významnú ľavostrannú Blatnú a pokračuje rovinatým územím [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]] k obci [[Veľké Kosihy]].<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=47.774447,17.873035,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }}</ref> Priberá menší ľavostranný Dolný kanál, vteká do porastu a mierne sa stáča na juh. Na dolnom toku tečie západným okrajom intravilánu, kde priberá malý pravostranný prítok a onedlho aj ľavostranný kanál Lél-Kosihy.<ref name=vku/> Na okraji časti Malé Kosihy sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|107}}<ref name=UGK/> ľavostranne vlieva do kanála [[Holiare-Kosihy]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.87512&y=47.75041&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Kanál Olča-Kosihy preteká iba územím obcí [[Zemianska Olča]] a [[Veľké Kosihy]] v okrese [[Komárno (okres)|Komárno]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Ve%C4%BEk%C3%A9%20Kosihy&source=osm&id=1015716184&ds=1&x=17.8777745&y=47.7637933&z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Podunajská rovina]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.87512&y=47.75041&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Dunaja na Slovensku (2. časť)}} <!-- [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Povodie Dunaja]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Komárno]] [[Kategória:Veľké Kosihy]] [[Kategória:Zemianska Olča]] --> {{Vodné toky v povodí Starej Čiernej vody}} {{Vodné toky v povodí Dudváhu}} <ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 143: Gabčíkovo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-143-gabcikovo/ | isbn = 978-80-99934-15-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=190 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name=vkuD>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 153: Podunajská rovina – Diakovce: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-153-podunajska-rovina-diakovce/ | isbn = 978-80-99934-28-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 152: Nitrianska pahorkatina – Hlohovec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-152-nitrianska-pahorkatina-hlohovec/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 129: Malé Karpaty, Bradlo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-129-male-karpaty-bradlo/ | isbn = 978-80-99934-42-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }} <ref name="vkuT">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=95 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> {{pozri|rovnomennom vrchu nad Hutami|Holica (vrch v Chočských vrchoch; 1339,8 m n. m.)|vrchu nad obcou [[Leštiny]]}} <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 111: Chočské vrchy – Vodná nádrž Liptovská Mara: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = http://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-111-chocske-vrchy-vodna-nadrz-liptovska-mara-7-vydanie-2021/ | isbn = 978-80-99934-29-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }} <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 102: Orava – Beskid Żywiecki: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-102-orava-beskid-zywiecki-7-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-81-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 112: Západné Tatry – Roháče: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 10 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-112-zapadne-tatry-rohace-10-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-78-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 110: Malá Fatra, Vrátna: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 8 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-110-mala-fatra-vratna-8-vydanie-2024/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 101: Kysucké Beskydy, Veľká Rača: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 6 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-101-kysucke-beskydy-velka-raca-6-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-49-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 109: Javorníky, Čadca: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-109-javorniky-cadca/ | isbn = 978-80-99934-07-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=AA>{{AtlasVKÚ2008|}}</ref> <ref name=Geo>In: ''Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel''. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v [https://web.archive.org/web/20231208204548/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf archíve].</ref> <ref name=GeoP>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Hoblík | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základná báza údajov pre geografický informačný systém | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/79/972293 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref>[https://web.archive.org/web/20230811040656/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf#page=63]</ref> l2usb7hpsnwemas0fuuuhqjrr24x5bf 0 505704 8213178 8114350 2026-05-13T11:38:11Z Draceane 56335 aktualizovať; https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96265984-koniec-tunela-soroska-cestari-na-znamom-tahu-na-gemeri-zvazuju-ine-riesenie 8213178 wikitext text/x-wiki {{Aktualizovať}} {{Geobox|tunnel <!-- *** Heading *** --> | name = Tunel Soroška | native_name = | category = tunel rýchlostnej cesty <!-- *** Image *** --> | image = | image_size = | image_caption = <!-- *** Names **** --> | official_name = | etymology_type = | etymology = | nickname = <!-- *** Symbols *** --> | flag = | flag_size = | symbol = | symbol_size = <!-- *** Country *** --> | country = Slovensko | country_flag = true | state = | state_flag = | region_type = Kraj | region = Košický kraj | municipality = | municipality_type = <!-- *** Family *** --> | parent_type = Rýchlostná cesta | road = {{Cesta/SK-R|2}} | road_note = Rožňava - Jablonov nad Turňou | road1_type = | road1_label = | road1 = | road2_type = | road2 = | city = | landmark = | building = | river = pohorie [[Slovenský kras]] | river_type = Prechod cez | river1 = | river2 = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation_imperial = | lat_d = 48 | lat_m = 37 | lat_s = 9 | lat_NS = S | long_d = 20 | long_m = 37 | long_s = 47 | long_EW = V <!-- *** Dimensions *** --> | length_imperial = 4280 | length_type = | length_orientation = | length1_imperial = | length1_orientation = | length1_type = | length2_imperial = | length2_type = | length3_imperial = | length3_type = | width_imperial = | width_orientation = | width_note = | width_type = | width1_imperial = | width1_type = | number = 1 tunelová rúra + 1 úniková štôlňa | number_type = Počet tubusov | height = | height_type = | height1_imperial = | height1_type = | height1_note = | depth_imperial = | volume_imperial = | area_imperial = <!-- *** Features *** --> | style = | style_type = | material = | author_type = | author = <!-- *** History & management *** --> | established_type = Začiatok výstavby tunela | established = po roku [[2030]] | established_note = | established1_type = Koniec výstavby úseku | established1 = | established2_type = | established2 = | management_type = | management = <!-- *** Codes *** --> | code_type = | code_label = | code = <!-- *** Access *** --> | public = | visitation = | visitation_date = | access = | access_type = <!-- *** Map section *** --> | map = Slovakia - outline map.svg | map_background = Slovakia - background map.png | map_caption = Poloha tunela v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko | map1 = Košice Region - outline map.svg | map1_background = Košice Region - background map.png | map1_caption = Poloha v rámci Košického kraja | map1_locator = Košický kraj <!-- *** Website *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Tunel Soroška''' je plánovaný tunel na [[Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)|rýchlostnej ceste R2]] na úseku [[Rožňava]] – [[Jablonov nad Turňou]] s dĺžkou 14,1 km v [[Košický kraj|Košickom kraji]]. Tunel s dĺžkou 4 280 metrov povedie popod [[Jablonovské sedlo]] v [[Slovenský kras|Slovenskom krase]]. == Opis == Dokumentácia na územné rozhodnutie pre tento úsek diaľnice bola spracovaná v roku 2013. Pôvodne bol tunel Soroška riešený ako dvojrúrový, kategórie 2T-8,0 m. Na základe následného rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby SR je dokumentácia na stavebné povolenie spracovaná pre jednorúrový tunel kategórie T-8,0 so separátnou únikovou štôlňou. Tunel okrem portálových častí bude budovaný s medzistropom. V rámci bezpečnostno-stavebných úprav je navrhnutých 17 priečnych prepojení vo vzdialenosti max. 250 m a 5 obojstranných núdzových zálivov vo vzdialenosti max. 750 m. V decembri 2019 bola vyhlásená súťaž na zhotoviteľa celého úseku Rožňava - Jablonov nad Turňou, vrátane tunela Soroška. Pôvodný predpoklad vyhlásenia víťaza, podpis zmluvy a zahájenie výstavby bol v rokoch 2020 až 2021, doba výstavby mala byť 5 rokov. Daný úsek vrátane tunela mal byť realizovaný v polovičnom profile. V lete 2020 minister dopravy oznámil, že s výstavbou tunela sa nateraz nepočíta. NDS má hľadať možnosti zrušenia stále prebiehajúcej súťaže na zhotoviteľa. Zrušenie súťaže na zhotoviteľa je prípustné iba zo zákonom stanovených príčin, ktoré má NDS podľa ministra hľadať. NDS zrušila súťaž 8.7.2020, príčinou má byť zle pripravený projekt, absencia stavebného povolenia a neschopnosť NDS odpovedať na otázky uchádzačov bez nutnosti úplného prepracovania súťažných podkladov. Zrušenie súťaže zo sebou nesie významné riziko súdnych sporov uchádzačov zo štátom o náhradu škody. Aktuálny predpoklad zahájenia výstavby je po roku 2030.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Národná diaľničná zrušila verejné obstarávanie na R2 s tunelom Soroška|url=https://ekonomika.sme.sk/c/22443448/narodna-dialnicna-zrusila-verejne-obstaravanie-na-r2-s-tunelom-soroska.html|vydavateľ=ekonomika.sme.sk|dátum prístupu=2020-07-08|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zistenie HN: Tunel Soroška nebude. Výstavba diaľnice na Gemeri narazila na prírodu|url=https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/2161935-stop-pre-stvrtmiliardovy-tender-na-tunel-soroska|vydavateľ=finweb.hnonline.sk|dátum prístupu=2020-07-01|jazyk=sk}}</ref><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PRAGOPROJEKT a.s. - projekce a realizace silničních staveb - Tunel Soroška|url=http://www.pragoprojekt.cz/cz/podzemni-stavby1/tunel-soroska|vydavateľ=www.pragoprojekt.cz|dátum prístupu=2019-12-29|url archívu=https://web.archive.org/web/20191229085754/http://www.pragoprojekt.cz/cz/podzemni-stavby1/tunel-soroska|dátum archivácie=2019-12-29}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Diaľničiari vyhlásili súťaž na zhotoviteľa úseku R2 pri Rožňave, súčasťou bude tunel Soroška - NašaDoprava.sk|url=https://www.webnoviny.sk/nasadoprava/dialniciari-vyhlasili-sutaz-na-zhotovitela-useku-r2-pri-roznave-sucastou-bude-tunel-soroska/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum prístupu=2019-12-29}}</ref><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Paločko|meno=Peter|titul=Ing.|url=https://www.ita-aites.cz/files/tunel/2018/2/tunel_2-18_43-50.pdf|dátum vydania=2/2018|dátum prístupu=29.12.2019|vydavateľ=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NDS nespí. Súťaž na tunel Soroška, zmluva na križovanie D1/D4|url=https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/537215-nds-robi-dolezite-rozhodnutia-sutaz-na-tunel-soroska-zmluva-na-krizovanie-d1-d4/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2019-12-27|dátum prístupu=2019-12-29|jazyk=sk-SK}}</ref> == Technické údaje == V prvej etape bude postavená jedna (ľavá) tunelová rúra kategórie T-8. V mieste plánovanej pravej tunelovej rúry bude v prvej etape postavená úniková štôlňa. Tento návrh je v súlade s návrhom celej rýchlostnej cesty, ktorá je naprojektovaná v polovičnom profile, s jednou tunelovou rúrou v ľavom jazdnom páse. Tunelová rúra bude mať štandardné usporiadanie so šírkou únikových chodníkov 1,0 m. Prvých 200 m a posledných 300 m v smere staničenia je navrhnutých bez medzistropu pre umiestnenie prúdových ventilátorov. Geometria tunela je v týchto úsekoch rovnaká ako v časti s medzistropom. Dôvodom je požadovaná veľkosť prúdových ventilátorov (priemer obežného kolesa 1,5 m) a z toho vyplývajúca požadovaná stavebná výška 2,1 m. V tuneli je navrhnutých 5 núdzových zálivov. Všetky sú riešené ako obojstranné. Vzhľadom na veľmi rozdielne geotechnické kategórie zastihnuté v trase tunela je navrhnutých 5 vystrojovacích tried. Tunel bude razený s protiklenbou (portálové úseky a miesta s najmenej kvalitnými horninami v trase) aj bez protiklenby. Pre razenie zálivov, ktoré reprezentujú 6% dĺžky tunela, sú navrhnuté dve vystrojovacie triedy. Rozsah vystrojovacích tried je determinovaný znalosťou horninového prostredia, ktorá vyplýva z inžinierskogeologického a hydrogeologického prieskumu. Vzhľadom na topografiu územia je možnosť ďalšieho geologického prieskumu z povrchu veľmi limitovaná. Preto sa projektant zhoduje so závermi inžinierskogeologického prieskumu a síce odporučené využitie únikovej štôlne ako prieskumného diela pred začatím raziacich prác v severnej tunelovej rúre. Vetracia šachta v hlboká 239 metrov bude v tuneli slúžiť na odvod dymu z tunela počas požiaru alebo kongescie. Počas bežného prevádzkového vetrania nebude šachta využívaná. Tým dôjde k minimalizácii environmentálnych dopadov, keďže šachta je vyústená v chránenom území NATURA 2000. Šachta bude spojená s medzistropom tunelovej rúry pomocou horizontálneho vetracieho prepojenia dĺžky 67,5 m. Vetrací systém je navrhnutý s bodovým odsávaním cez vetracie klapky. Očakávaná intenzita dopravy je relatívne nízka a nedosahuje takú úroveň, aby bolo potrebné dopĺňanie čerstvého vzduchu do tunela. Najvhodnejší vetrací systém pre tunel Soroška je tak kombinácia pozdĺžneho vetrania s bodovým odsávaním.<ref name=":2" /><ref name=":1" /><ref name=":0" /> == Úniková štôlňa == Počas prípravy dokumentácie pre stavebné povolenie došlo k významnej zmene technického riešenia a tunel je novonavrhnutý iba ako jednorúrový s obojsmernou prevádzkou. Táto skutočnosť vyžaduje realizáciu únikovej štôlne, ktorá bude vyrazená v trase druhej (pravej) tunelovej rúry. V zmysle STN 73 7507 má úniková štôlňa slúžiť ako únikový koridor pre peších. Na základe tejto požiadavky bol navrhnutý gabarit rozmerov 2,0 x 2,4 m. Priestor je vyhovujúci aj pre občasný pojazd obslužnej techniky. Ostenie štôlne je navrhnuté dvojpláštové a to primárne a sekundárne. Tým je zaručená stabilita únikovej štôlne počas celej životnosti tunela. Úniková štôlňa má samostatný systém odvedenia drenážnych vôd, pretože je umiestnená nižšie ako ľavá tunelová rúra.<ref name=":2" /> == Referencie== {{referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.ndsas.sk/stavby/priprava-stavieb Úsek Rožňava – Jabloňov nad Turnou na stránke Národnej diaľničnej spoločnosti] * [http://www.asb.sk/inzinierske-stavby/rychlostne-cesty/rychlostna-cesta-r2-roznava-jablonov-nad-turnou Opis úseku s tunelom Soroška] * [https://gemer.korzar.sme.sk/c/20768480/nadej-na-tunel-soroska-stale-zije.html?ref=av-center Článok na sme.sk] {{Cestné tunely na Slovensku}} [[Kategória:Cestné tunely na Slovensku|Soroška]] [[Kategória:Doprava v okrese Rožňava]] [[Kategória:Stavby v okrese Rožňava]] [[Kategória:Slovenský kras]] [[Kategória:Lipovník (okres Rožňava)]] [[Kategória:Hrušov (okres Rožňava)]] [[Kategória:Jablonov nad Turňou]] 6sp74w8jmoil8ha5xgvhhmsk6ea6lr6 8213181 8213178 2026-05-13T11:40:58Z Draceane 56335 [[user:Pe3kZA]] rv, anonym to opravil správně, [[Special:Diff/8114317]] 8213181 wikitext text/x-wiki {{Aktualizovať}} {{Geobox|tunnel <!-- *** Heading *** --> | name = Tunel Soroška | native_name = | category = tunel rýchlostnej cesty <!-- *** Image *** --> | image = | image_size = | image_caption = <!-- *** Names **** --> | official_name = | etymology_type = | etymology = | nickname = <!-- *** Symbols *** --> | flag = | flag_size = | symbol = | symbol_size = <!-- *** Country *** --> | country = Slovensko | country_flag = true | state = | state_flag = | region_type = Kraj | region = Košický kraj | municipality = | municipality_type = <!-- *** Family *** --> | parent_type = Rýchlostná cesta | road = {{Cesta/SK-R|2}} | road_note = Rožňava - Jablonov nad Turňou | road1_type = | road1_label = | road1 = | road2_type = | road2 = | city = | landmark = | building = | river = pohorie [[Slovenský kras]] | river_type = Prechod cez | river1 = | river2 = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation_imperial = | lat_d = 48 | lat_m = 37 | lat_s = 9 | lat_NS = S | long_d = 20 | long_m = 37 | long_s = 47 | long_EW = V <!-- *** Dimensions *** --> | length_imperial = 4280 | length_type = | length_orientation = | length1_imperial = | length1_orientation = | length1_type = | length2_imperial = | length2_type = | length3_imperial = | length3_type = | width_imperial = | width_orientation = | width_note = | width_type = | width1_imperial = | width1_type = | number = 1 tunelová rúra + 1 úniková štôlňa | number_type = Počet tubusov | height = | height_type = | height1_imperial = | height1_type = | height1_note = | depth_imperial = | volume_imperial = | area_imperial = <!-- *** Features *** --> | style = | style_type = | material = | author_type = | author = <!-- *** History & management *** --> | established_type = Začiatok výstavby tunela | established = po roku [[2030]] | established_note = | established1_type = Koniec výstavby úseku | established1 = | established2_type = | established2 = | management_type = | management = <!-- *** Codes *** --> | code_type = | code_label = | code = <!-- *** Access *** --> | public = | visitation = | visitation_date = | access = | access_type = <!-- *** Map section *** --> | map = Slovakia - outline map.svg | map_background = Slovakia - background map.png | map_caption = Poloha tunela v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko | map1 = Košice Region - outline map.svg | map1_background = Košice Region - background map.png | map1_caption = Poloha v rámci Košického kraja | map1_locator = Košický kraj <!-- *** Website *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Tunel Soroška''' je plánovaný tunel na [[Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)|rýchlostnej ceste R2]] na úseku [[Rožňava]] – [[Jablonov nad Turňou]] s dĺžkou 4,1 km v [[Košický kraj|Košickom kraji]]. Tunel s dĺžkou 4 280 metrov povedie popod [[Jablonovské sedlo]] v [[Slovenský kras|Slovenskom krase]]. == Opis == Dokumentácia na územné rozhodnutie pre tento úsek diaľnice bola spracovaná v roku 2013. Pôvodne bol tunel Soroška riešený ako dvojrúrový, kategórie 2T-8,0 m. Na základe následného rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby SR je dokumentácia na stavebné povolenie spracovaná pre jednorúrový tunel kategórie T-8,0 so separátnou únikovou štôlňou. Tunel okrem portálových častí bude budovaný s medzistropom. V rámci bezpečnostno-stavebných úprav je navrhnutých 17 priečnych prepojení vo vzdialenosti max. 250 m a 5 obojstranných núdzových zálivov vo vzdialenosti max. 750 m. V decembri 2019 bola vyhlásená súťaž na zhotoviteľa celého úseku Rožňava - Jablonov nad Turňou, vrátane tunela Soroška. Pôvodný predpoklad vyhlásenia víťaza, podpis zmluvy a zahájenie výstavby bol v rokoch 2020 až 2021, doba výstavby mala byť 5 rokov. Daný úsek vrátane tunela mal byť realizovaný v polovičnom profile. V lete 2020 minister dopravy oznámil, že s výstavbou tunela sa nateraz nepočíta. NDS má hľadať možnosti zrušenia stále prebiehajúcej súťaže na zhotoviteľa. Zrušenie súťaže na zhotoviteľa je prípustné iba zo zákonom stanovených príčin, ktoré má NDS podľa ministra hľadať. NDS zrušila súťaž 8.7.2020, príčinou má byť zle pripravený projekt, absencia stavebného povolenia a neschopnosť NDS odpovedať na otázky uchádzačov bez nutnosti úplného prepracovania súťažných podkladov. Zrušenie súťaže zo sebou nesie významné riziko súdnych sporov uchádzačov zo štátom o náhradu škody. Aktuálny predpoklad zahájenia výstavby je po roku 2030.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Národná diaľničná zrušila verejné obstarávanie na R2 s tunelom Soroška|url=https://ekonomika.sme.sk/c/22443448/narodna-dialnicna-zrusila-verejne-obstaravanie-na-r2-s-tunelom-soroska.html|vydavateľ=ekonomika.sme.sk|dátum prístupu=2020-07-08|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zistenie HN: Tunel Soroška nebude. Výstavba diaľnice na Gemeri narazila na prírodu|url=https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/2161935-stop-pre-stvrtmiliardovy-tender-na-tunel-soroska|vydavateľ=finweb.hnonline.sk|dátum prístupu=2020-07-01|jazyk=sk}}</ref><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PRAGOPROJEKT a.s. - projekce a realizace silničních staveb - Tunel Soroška|url=http://www.pragoprojekt.cz/cz/podzemni-stavby1/tunel-soroska|vydavateľ=www.pragoprojekt.cz|dátum prístupu=2019-12-29|url archívu=https://web.archive.org/web/20191229085754/http://www.pragoprojekt.cz/cz/podzemni-stavby1/tunel-soroska|dátum archivácie=2019-12-29}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Diaľničiari vyhlásili súťaž na zhotoviteľa úseku R2 pri Rožňave, súčasťou bude tunel Soroška - NašaDoprava.sk|url=https://www.webnoviny.sk/nasadoprava/dialniciari-vyhlasili-sutaz-na-zhotovitela-useku-r2-pri-roznave-sucastou-bude-tunel-soroska/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum prístupu=2019-12-29}}</ref><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Paločko|meno=Peter|titul=Ing.|url=https://www.ita-aites.cz/files/tunel/2018/2/tunel_2-18_43-50.pdf|dátum vydania=2/2018|dátum prístupu=29.12.2019|vydavateľ=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NDS nespí. Súťaž na tunel Soroška, zmluva na križovanie D1/D4|url=https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/537215-nds-robi-dolezite-rozhodnutia-sutaz-na-tunel-soroska-zmluva-na-krizovanie-d1-d4/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2019-12-27|dátum prístupu=2019-12-29|jazyk=sk-SK}}</ref> == Technické údaje == V prvej etape bude postavená jedna (ľavá) tunelová rúra kategórie T-8. V mieste plánovanej pravej tunelovej rúry bude v prvej etape postavená úniková štôlňa. Tento návrh je v súlade s návrhom celej rýchlostnej cesty, ktorá je naprojektovaná v polovičnom profile, s jednou tunelovou rúrou v ľavom jazdnom páse. Tunelová rúra bude mať štandardné usporiadanie so šírkou únikových chodníkov 1,0 m. Prvých 200 m a posledných 300 m v smere staničenia je navrhnutých bez medzistropu pre umiestnenie prúdových ventilátorov. Geometria tunela je v týchto úsekoch rovnaká ako v časti s medzistropom. Dôvodom je požadovaná veľkosť prúdových ventilátorov (priemer obežného kolesa 1,5 m) a z toho vyplývajúca požadovaná stavebná výška 2,1 m. V tuneli je navrhnutých 5 núdzových zálivov. Všetky sú riešené ako obojstranné. Vzhľadom na veľmi rozdielne geotechnické kategórie zastihnuté v trase tunela je navrhnutých 5 vystrojovacích tried. Tunel bude razený s protiklenbou (portálové úseky a miesta s najmenej kvalitnými horninami v trase) aj bez protiklenby. Pre razenie zálivov, ktoré reprezentujú 6% dĺžky tunela, sú navrhnuté dve vystrojovacie triedy. Rozsah vystrojovacích tried je determinovaný znalosťou horninového prostredia, ktorá vyplýva z inžinierskogeologického a hydrogeologického prieskumu. Vzhľadom na topografiu územia je možnosť ďalšieho geologického prieskumu z povrchu veľmi limitovaná. Preto sa projektant zhoduje so závermi inžinierskogeologického prieskumu a síce odporučené využitie únikovej štôlne ako prieskumného diela pred začatím raziacich prác v severnej tunelovej rúre. Vetracia šachta v hlboká 239 metrov bude v tuneli slúžiť na odvod dymu z tunela počas požiaru alebo kongescie. Počas bežného prevádzkového vetrania nebude šachta využívaná. Tým dôjde k minimalizácii environmentálnych dopadov, keďže šachta je vyústená v chránenom území NATURA 2000. Šachta bude spojená s medzistropom tunelovej rúry pomocou horizontálneho vetracieho prepojenia dĺžky 67,5 m. Vetrací systém je navrhnutý s bodovým odsávaním cez vetracie klapky. Očakávaná intenzita dopravy je relatívne nízka a nedosahuje takú úroveň, aby bolo potrebné dopĺňanie čerstvého vzduchu do tunela. Najvhodnejší vetrací systém pre tunel Soroška je tak kombinácia pozdĺžneho vetrania s bodovým odsávaním.<ref name=":2" /><ref name=":1" /><ref name=":0" /> == Úniková štôlňa == Počas prípravy dokumentácie pre stavebné povolenie došlo k významnej zmene technického riešenia a tunel je novonavrhnutý iba ako jednorúrový s obojsmernou prevádzkou. Táto skutočnosť vyžaduje realizáciu únikovej štôlne, ktorá bude vyrazená v trase druhej (pravej) tunelovej rúry. V zmysle STN 73 7507 má úniková štôlňa slúžiť ako únikový koridor pre peších. Na základe tejto požiadavky bol navrhnutý gabarit rozmerov 2,0 x 2,4 m. Priestor je vyhovujúci aj pre občasný pojazd obslužnej techniky. Ostenie štôlne je navrhnuté dvojpláštové a to primárne a sekundárne. Tým je zaručená stabilita únikovej štôlne počas celej životnosti tunela. Úniková štôlňa má samostatný systém odvedenia drenážnych vôd, pretože je umiestnená nižšie ako ľavá tunelová rúra.<ref name=":2" /> == Referencie== {{referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.ndsas.sk/stavby/priprava-stavieb Úsek Rožňava – Jabloňov nad Turnou na stránke Národnej diaľničnej spoločnosti] * [http://www.asb.sk/inzinierske-stavby/rychlostne-cesty/rychlostna-cesta-r2-roznava-jablonov-nad-turnou Opis úseku s tunelom Soroška] * [https://gemer.korzar.sme.sk/c/20768480/nadej-na-tunel-soroska-stale-zije.html?ref=av-center Článok na sme.sk] {{Cestné tunely na Slovensku}} [[Kategória:Cestné tunely na Slovensku|Soroška]] [[Kategória:Doprava v okrese Rožňava]] [[Kategória:Stavby v okrese Rožňava]] [[Kategória:Slovenský kras]] [[Kategória:Lipovník (okres Rožňava)]] [[Kategória:Hrušov (okres Rožňava)]] [[Kategória:Jablonov nad Turňou]] 4jogh2s6s1lsovjae6k6ydolk0garn1 0 505770 8212694 8212662 2026-05-12T13:03:58Z DurMar12 181423 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28543-95|~2026-28543-95]] ([[User_talk:~2026-28543-95|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od PeponneP 7923538 wikitext text/x-wiki {{Infobox Železničná stanica | názov = Poprad-Tatry | obrázok = PopradTrainstations12Slovakia7.JPG | veľkosť obrázku = 270 px | popis obrázku = <!--Budova železničnej stanice--> | štát = Slovensko | mesto = Poprad | mestská časť = | prevádzkovateľ = [[Železnice Slovenskej republiky|ŽSR]] | zemepisná šírka = 49,060095 | zemepisná dĺžka = 20,295224 | otvorenie = | bývalý názov = Poprad-Veľká | nástupištia = | nástupné hrany = | prístup = podchod, úrovňový prístup | cestovné lístky = vnútroštátne, medzinárodné | počet cestujúcich = 2 000/hod.<ref name=modernizacia/> | trate = [[Železničná trať Žilina – Košice|180]], [[Tatranské elektrické železnice|183]], [[Železničná trať Poprad-Tatry – Plaveč|185]]　 }} '''Železničná stanica Poprad-Tatry''' je hlavná [[železničná stanica]] v [[Poprad]]e. Nachádza sa severne od centra mesta a prístupná je po [[Wolkerova ulica (Poprad)|Wolkerovej ulici]]. Tvorí dôležitý dopravný uzol pre návštevníkov mesta a vstupnú bránu do blízkych [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatier]]. Okrem hlavnej trate, tu začína spojenie do [[Vysoké Tatry (mesto)|mesta Vysoké Tatry]] a na [[Kežmarok]] či [[Stará Ľubovňa|Starú Ľubovňu]]. V máji 2013 sa v stanici vykoľajil osobný vlak.<ref name=vykolajenie>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Na stanici v Poprade sa vykoľajil osobný vlak | url = http://www.webnoviny.sk/slovensko/na-stanici-v-poprade-sa-vykolajil-osobn/677417-clanok.html | dátum vydania = 2013-05-25 | dátum aktualizácie = 2013-05-25 | dátum prístupu = 2014-01-09| vydavateľ = webnoviny.sk| miesto = | jazyk = }}</ref> == Trate a doprava == * [[Železničná trať Žilina – Košice]] (trať č. 180)　101 km od Košíc * [[Železničná trať Poprad-Tatry – Plaveč]] (trať č. 185)　 * [[Tatranské elektrické železnice]] (trať č. 183) V stanici Poprad-Tatry zastavujú okrem štátnej [[Železničná spoločnosť Slovensko|Železničnej spoločnosti Slovensko]] i vlaky súkromných dopravcov. [[RegioJet]] - EuroCity vlaky z Prahy do Košíc a spoločnosť [[LEO Express]] - EuroCity vlaky z Prahy do Prešova. Taktiež tam stojí vlak EuroNight (spolupráca ZSSK a [[České dráhy|ČD]]) z Humenného do Prahy a SuperCity Pendolino Košičan z Prahy do Košíc (od Augusta 2024 nahradený EuroCity Košičan kvôli opravám [[Elektrická jednotka 680|jendotiek 680 Pendolino]]. Od septembra 2024 tam chodia moderné súpravy ComfortJet od ČD.) Zo stanice 25. marca 1942 odišiel prvý transport slovenských Židov do [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|vyhladzovacia tábora Auschwitz-Birkenau]]. Tento vlak viezol okolo tisíc židovských dievčat a mladých žien. Väčšina ďalších transportov slovenských Židov tiež odišla z Popradu. Kým boli transporty zastavené koncom roku 1942 bolo zo Slovenska do Poľska deportovaných viac než 58 000 Židov. V roku 2002 bola na stanici osadená pamätná tabuľa.<ref name=pamiatka>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Memorial Plaque to the Deported Jews at Poprad Railway Station | url = http://www.memorialmuseums.org/eng/staettens/view/152/Memorial-Plaque-to-the-Deported-Jews-at-Poprad-Railway-Station | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-06-06| vydavateľ = memorialmuseums.org | miesto = | jazyk = po anglicky}}</ref> Prestupová hala pre Tatranské elektrické železnice bola odovzdaná v roku 1991.<ref name=modernizaciasme/> Na stanici sa nachádza výkonné pracovisko sekcie riadenia dopravy Oblastného riaditeľstva Košice Železníc Slovenskej republiky.<ref name="zsr-vykonne-pracoviska-sekcie-riadenia">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výkonné pracoviská sekcie riadenia dopravy | url = https://www.zsr.sk/o-nas/oblastne-riaditelstva/kosice/vykonne-pracoviska-useku-riadenia-dopravy/ | vydavateľ = Železnice Slovenskej republiky | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-10-19 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20191019133543/https://www.zsr.sk/o-nas/oblastne-riaditelstva/kosice/vykonne-pracoviska-useku-riadenia-dopravy/ | dátum archivácie = 2019-10-19 }}</ref> == Rekonštrukcie stanice == Základný kameň výstavby novej výpravnej budovy železničnej stanice Poprad-Tatry bol položený dňa 2.5.1977, verejnosti bola odovzdaná v roku 1982. V roku 1982 bola definitívne odstránená historická výpravná budova. V roku 1988 (18.11.) bola nová budova závažne poškodená v dôsledku výbuchu plynu, čo pozdržalo aj výstavbu nového zaústenia tratí TEŽ do ŽST Poprad-Tatry. Prestavbu definitívne zastavil rok 1989 spojený s politickými zmenami, a tak okrem budovy, postavenej za čias socializmu, ostalo všetko po starom. Nová prestupná hala TEŽ bola napokon dokončená v roku 1991, posledný vlak TEŽ prešiel po starej trati dňa 22.10.1991. Stanica Poprad-Tatry bola v období od apríla [[2006]] do augusta [[2007]] modernizovaná.<ref name=modernizacia>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Páteček | meno = Peter | odkaz na autora = | titul = Modernizácia železničnej stanice Poprad-Tatry (2.) | url = http://www.zeleznicne.info/view.php?cisloclanku=2007100084 | dátum vydania = 2013-05-25 | dátum aktualizácie = 2013-05-25 | dátum prístupu = 2014-01-09| vydavateľ = webnoviny.sk| miesto = | jazyk = }}</ref> Súčasťou modernizácie bola „optimalizácia konfigurácie koľajišťa a modernizácia nástupíšť s mimoúrovňovým krížením komunikácie pre peších, spolu s napojením na prestupnú halu [[Tatranské elektrické železnice|TEŽ]] a výpravnú budovu“.<ref name=modernizacia/> Vybudované boli dve ostrovné nástupištia v dĺžke 400 a 250 metrov a jedno jednostranné v dĺžke 400 metrov.<ref name=modernizacia/> Modernizácia stála 858 mil. Sk. (28,48 mil. €).<ref name=modernizaciasme>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vynovili stanicu v Poprade | url = http://www.sme.sk/c/3520011/vynovili-stanicu-v-poprade.html | dátum vydania = 2007-10-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-09-04| vydavateľ = Petit Press | miesto = | jazyk = }}</ref> Stanica má bezbariérový prístup a jej kapacita bola zvýšená na 2000 cestujúcich za hodinu.<ref name=modernizacia/> [[Trolejové vedenie|Trakčné vedenie]] bolo rekonštruované v dĺžke 9498 metrov.<ref name=modernizacia/> Náklady na stavbu boli 838,8 mil. Sk. (27,84 mil. €) a stavba sa stala finalistom súťaže ''Stavba roka 2008''.<ref name=stavbaroka>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Páteček | meno = Peter | odkaz na autora = | titul = ŽELEZNIČNÁ STANICA POPRAD - TATRY | url = http://www.stavbaroka.eu/page/index.php?option=com_content&view=article&id=164&Itemid=248 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-01-09 | vydavateľ = stavbaroka.eu | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140109222212/http://www.stavbaroka.eu/page/index.php?option=com_content&view=article&id=164&Itemid=248 | dátum archivácie = 2014-01-09 }}</ref> Slávnostné otvorenie zrekonštruovanej stanice sa uskutočnilo 26. septembra [[2007]].<ref name=modernizacia/> V roku 2016 prebehla III., posledná etapa rekonštrukcie stanice. Bola rekonštruovaná prestupová hala a nástupištia TEŽ. Práce za 2,15 mil. € skončili v septembri 2017.<ref name=otazkanazsr4b>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = ŽST Poprad - Tatry/ modernizácia III. etapa | url = http://www.zsr.sk/slovensky/media-room/vyjadrenia-pre-media-2016/april/zst-poprad-tatry-modernizacia-iii.-etapa.html?page_id=4563 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-03 | vydavateľ = [[Železnice Slovenskej republiky]] | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160815213538/http://www.zsr.sk/slovensky/media-room/vyjadrenia-pre-media-2016/april/zst-poprad-tatry-modernizacia-iii.-etapa.html?page_id=4563 | dátum archivácie = 2016-08-15 }}</ref> == Referencie== {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Train stations in Poprad}} == Zdroj == * [http://www.vlaky.net/servis/objekt.asp?id=391 Železničná stanica Poprad-Tatry] {{Preklad|en|Poprad-Tatry railway station|634820774}} {{Významné železničné stanice na Slovensku}} {{Železničná trať 180 (Slovensko)}} {{Železničná trať 185 (Slovensko)}} {{Košicko-bohumínska železnica}} {{Poprad}} [[Kategória:Železničné stanice na Slovensku|Poprad-Tatry]] [[Kategória:Doprava v Poprade]] [[Kategória:Stavby v Poprade]] i3k7seiy9gqb5vpxqanleod6hiz956e 0 506084 8212808 6651832 2026-05-12T17:58:38Z Fillos X. 212061 /* Referencie */ 8212808 wikitext text/x-wiki '''Nástup''' bol slovenský zvukový týždenník. V celom období jeho existencie (6. november 1938 - 9. marec 1945, kedy vyšlo posledné, 340. číslo) mu výrobu zabezpečovali najmä [[Ivan Július Kovačevič]] a [[Bohumil Havránek]]. == História == Kovačevič mal za sebou rozsiahlu filmovú publicistiku, spoluprácu na filmoch ''Jánošík'', ''Hordubalové'' a vlastný film o [[Martin Rázus|Martinovi Rázusovi]]. Havránek nakrúcal koncom 30. rokov šoty zo Slovenska pre ''Aktualitu'', čiže je celkom prirodzené, že zástupcovia Ústrednej správy spojených kín si ho zvolili za prvého kameramana ''Nástupu''. Kovačeviča zasa predurčila za prvého redaktora, strihača a režiséra jeho predchádzajúca rozsiahla publicistická a čiastočne aj filmárska skúsenosť. V prvých dvoch-troch rokoch tvorby týždenníka ''Nástup'' sídlila redakcia v budove televízie a kina Pohraničník na dnešnom [[námestie Slovenského národného povstania (Bratislava)|námestí SNP v Bratislave]]. V tomto období je čitateľný začiatočnícky charakter práce. V každom vydaní boli okrem domácich šotov aj príspevky zo zahraničia, na pozadí ktorých ešte výraznejšie vystúpili nedostatky Kovačevičovej spolupráce s Havránkom. Tematický záber ''Nástupu'' bol pomerne rozsiahly. Správy informovali o diplomatických návštevách, politických udalostiach, o rozmanitých spoločenských, kultúrnych, hospodárskych, športových aktualitách a obsahovali aj národopisné témy. Nakrútilo sa 330 čísel, od 17. februára 1944 vychádzal ''Nástup'' v dvoch verziách. Okrem slovenských šotov prinášalo takzvané A. vydanie žurnálu snímky z ''Deutsche Wochenschau'', B. vydanie aktuality z ''Europa Wochenschau''. [[Úrad propagandy]] rozhodoval o tom, ktoré politické témy sa majú nakrúcať. Týždenník sa laboratórne spracovával, strihal a ozvučoval najskôr v Prahe, po marci 1940 vo Viedni. Odtiaľ prichádzalo 10-15 hotových kópií. V ''Nástupe'' ich už nekontrolovali, priamo sa dostávali na cenzúrne schvaľovanie. Svedčí o tom napríklad aj skutočnosť, že za šot s nakrútenou sovietskou vlajkou sa Kovačevič s Havránkom dostali až na prokuratúru. Týždenník si neprezerali pri servisnej kópii, ale len následne po vyhotovení všetkých distribučných kópií. Kontrola bola do istej miery nedokonalá, nedosahovala ustavičnú [[cenzúra|cenzúru]] výroby žurnálov v iných totalitných režimoch, napríklad v Nemecku. Až do konca druhej svetovej vojny v roku 1945 sa žurnál na Slovensku iba nakrúcal, technicky sa spracovával vo [[Viedeň|Viedni]]. O význame, ktorý režim pripisoval filmovej propagande, svedčí aj skutočnosť, že týždenník ''Nástup'' bol vždy označovaný ako kultúrno-výchovný. Vyhláška Ministerstva hospodárstva z 5. júna 1940 zbavila producenta žurnálu povinnosti platiť za povolenie k projekcii cenzúrou, čo sa týkalo len kultúrno-výchovných filmov. Po zániku týždenníka ''Nástup'' v marci 1945 novovzniknutá Československá filmová kronika vydala po prvý raz 15. júna 1945 žurnál [[Týždeň vo filme]], ktorý vychádzal až do roku 1983, keď sa jeho názov zmenil na ''[[Kinožurnál]]''. Vedúcim zvukového filmového týždenníka sa stal [[Eugen Mateička]]. V rokoch 1946 - 1948 v troch letných mesiacoch vychádzali celoštátne ''[[Československé filmové noviny]]'', v ktorých znel český aj slovenský komentár k rovnakému obrazovému materiálu. Šoty nakrútené na Slovensku sa spracovávali, ako aj celý týždenník, v [[Praha|Prahe]]. Táto situácia trvala až do roku 1948, keď v Bratislave začali pracovať filmové laboratóriá. V rokoch 1938 - 1948 sa rozrástlo aj technické zázemie spravodajstva. Po kamerách sa podarilo získať aj zvukový voz - najskôr požičaný z Aktuality, potom vlastný - a nakoniec v roku 1948 sa vybudovali laboratóriá, aby vyvolávanie negatívov a výroba pozitívov už nezáviseli od Viedne alebo Prahy. Postupne rástol aj počet distribuovaných kópií. V tomto období sa zaviedlo aj povinné premietanie týždenníka v kinách. == Referencie == {{Portál|Film|Filmový}} * Václav Macek, Jelena Paštéková: ''Dejiny slovenskej kinematografie'', Osveta, 1997, ISBN 9788021704008. [[Kategória:Kinematografia na Slovensku]] 8d0s6cvik0tnqjk25jh8sa4f66sgl76 0 507141 8213185 8189846 2026-05-13T11:47:13Z Teslaton 12161 wl. 8213185 wikitext text/x-wiki {{Infobox Cena | názov = Radio_Head Awards | záhlavie2 = | aktuálny ročník = | obrázok = | veľkosť obrázka = | popis obrázka = | udeľované = Za významný úspech v slovenskej hudbe | sponzor = | dátum = | miesto konania = | štát = [[Slovensko]] | udeľuje = [[Rádio_FM]] | moderátori = | cena = | prvý ročník = [[2008]]<br />(udelené [[6. február]]a [[2009]]) | posledný ročník = [[2025]]<br />(udelené [[27. marec|27. marca]] [[2026]]) | držiteľ = | držitelia = | najviac ocenení = | najviac nominácií = | cena1 typ = | cena1 držiteľ = | cena2 typ = | cena2 držiteľ = | cena3 typ = | cena3 držiteľ = | cena4 typ = | cena4 držiteľ = | cena5 typ = | cena5 držiteľ = | webstránka = {{url|radiohlavy.sk}} | stanica = | dĺžka prenosu = | sledovanosť = | produkcia = | réžia = | minulý ročník = | názov ocenenia = | nasledujúci ročník = | portál1 = Hudba }} '''Radio Head Awards''' (štylizované ako '''Radio_Head Awards''', skr. '''RHA'''; uvádzané aj ako '''Rádiohlavy'''<ref name="rha-2017-1kolo" />) je slovenská hudobná anketa popularity [[Rádio FM|Rádia FM]]. Vznikla v roku [[2008]] ako protipól ankiet [[Slávik (anketa)|Slávik]] a [[Aurel (cena)|Aurel]], ktoré prezentovali najmä mainstreamovú hudbu. Rádio FM založilo anketu, aby umožnilo prezentáciu aj alternatívnej hudobnej scéne na Slovensku. == Kritéria zapojenia do súťaže == Podmienkou pre zapojenie diel do súťaže je ich vydanie v danom roku a tvorba interpretom výhradne slovenskej národnosti (pri skupine musí byť nadpolovičná väčšina [[Slováci|Slovákov]]). Daný interpret musí so skladbou byť zaradený do terestriálneho rozhlasového vysielania Rádia_FM. Nováčikom roka môže byť interpret, prípadne hudobná skupina, ktorá do konca daného roku nevydala žiaden oficiálny štúdiový album alebo vydala v danom roku svoj prvý album, a túto cenu môže každý získať iba raz.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FAQ | url = http://www.radiohlavy.sk/o-cenach/faq/ | vydavateľ = radiohlavy.sk | dátum vydania = 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-04-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Kategórie == {{col-begin}} {{col-2}} * Album roka * Singel roka * Skladba roka * Koncertná kapela / interpret roka * Nováčik roka * Debut roka * Objav roka * Hudobný počin roka * Ocenenie za prínos do hudby * Ocenenie Nadácie Advance Investments * Mimoriadne ocenenie * Cena za významný prínos do rozvoja slovenskej hudobnej kultúry * Mimoriadna cena udelená Slovenským ochranným zväzom autorským * Ocenenie za prínos do rozvoja slovenskej hudobnej kultúry * Mimoriadna cena udelená Slovenským ochranným zväzom autorským {{col-2}} ;Žánrové kategórie v kategórii Nahrávka roka * Elektronická hudba * Hard & Heavy * Hip-Hop / Rap / R'n'B * World music / Folk * World music * Folková hudba * Jazzová hudba * Klasická hudba * Experimentálna hudba ;Novinárske ocenenie * Album roka / Cena kritikov * Album roka / Cena novinárov * Album roka / Novinárske ocenenie {{col-end}} == Ročníky == === 2008<ref name="rha-2008" />=== Prvý ročník ankety mal dve kategórie – album roka podľa hlasovania poslucháčov a hudobných kritikov. * ''Album roka'': [[Noisecut]] – Bliiizko * ''Album roka / cena kritikov'': [[Ján Boleslav Kladivo]] – [[Rozhľadňa]] === 2009<ref name="rha-2009" /> === V tomto roku pribudli kategórie Nováčik roka, singel roka a koncertná kapela/interpret roka. * ''Album roka'': Diego – Peripheries * ''Nováčik roka'': [[Billy Barman]] * ''Singel roka'': [[Vetroplach]] – Ty mi budeš rozumieť * ''Koncertná kapela / interpret roka'': [[Billy Barman]] * ''Album roka / cena kritikov'': [[The Autumnist]] – The Autumnist === 2010<ref name="rha-2010" /> === * ''Album roka'': [[Billy Barman]] – [[Noční jazdci (album)|Noční jazdci]] * ''Nováčik roka'': [[B-Complex]] * ''Singel roka'': Noisecut a [[Ján Boleslav Kladivo]] – Mariena * ''Koncertná kapela'' / interpret roka: [[Puding pani Elvisovej]] * ''Album roka / cena kritikov'': The Uniques – From the Dust === 2011<ref name="rha-2011-vitazi" /> === * ''Album roka'': Noisecut – Háj a lov * ''Singel roka'': [[Puding pani Elvisovej]] – Astoria * ''Nováčik roka'': Dynamo Team * ''Koncertná kapela / interpret roka'': [[Puding pani Elvisovej]] * ''Nahrávka roka – elektronika'': Pjoni & Ink Midget – Pjoni & Ink Midget * ''Nahrávka roka – Hard & Heavy'': [[Čad (hudobná skupina)|Čad]] – Ťažký kov * ''Nahrávka roka – Hip hop / Rap / R'n'B'': BenePeko a Roland Kánik – Spam Poetry * ''Nahrávka roka – World Music'': [[Družina (hudobná skupina)|Družina]] – Neni dobre * ''Album roka / cena kritikov'': Gwerkova – Nada * ''Cena za prínos do hudby'': [[Deadred Records]] / Hevhetia / [[Slnko records]] === 2012<ref name="rha-2012-vitazi" /> === * ''Album roka'': [[Vec (raper)|Vec]] – [[Stereo farbo slepo]] * ''Singel roka'': [[Billy Barman]] – Strmá voda * ''Nováčik roka'': Zlokot * ''Koncertná kapela / interpret roka'': [[Puding pani Elvisovej]] * ''Nahrávka roka – elektronická hudba'': Ink Midget – Re-Leave * ''Nahrávka roka – Hard & / Rap / Heavy'': [[Obliterate]] – Superboring * ''Nahrávka roka – Hip-Hop'': [[Vec (raper)|Vec]] – Stereo farbo slepo * ''Nahrávka roka – World music / Folk'': [[Preßburger Klezmer Band|Pressburger Klezmer Band]] – Tants Mit Mir * ''Album roka / cena kritikov'': [[Tomáš Sloboda]] a Sounds Like This – Chobotnica * ''Cena za prínos do hudby'': Bety K. Majerníková === 2013<ref name="rha-2013-vitazi" /> === * ''Album roka'': [[Korben Dallas]] – Karnevalová vrana * ''Singel roka'': [[Korben Dallas]] – Otec * ''Koncertná kapela / interpret roka'': [[Korben Dallas]] * ''Nováčik roka'': [[Walter Schnitzelsson]] * ''Nahrávka roka – elektronická hudba'': [[Foolk]] – Millions Of * ''Nahrávka roka – Hard & Heavy'': Vandali – Synovia hromu * ''Nahrávka roka – Hip-Hop / Rap / R'n'B'': [[Modré hory (skupina)|Modré hory]] – Big Beat * ''Nahrávka roka – World music / Folk'': [[Jana Kirschner]] – Moruša biela * ''Nahrávka roka – jazz'': AMC Trio & Randy Brecker – One Way Road to My Heart * ''Nahrávka roka – klasická hudba:'' Veni Academy – Rolling Tones / In zarter Bewegung * ''Album roka / cena kritikov'': [[Jana Kirschner]] – Moruša biela * ''Cena za prínos do hudby'': Pavol Maruščák === 2014<ref name="rha-2014-vitazi"/> === * ''Album roka'': [[Fallgrapp]] – Rieka * ''Singel roka'': Fallgrapp – Vlasy * ''Objav roka'': Fvlcrvm * ''Debut roka'': Fallgrapp – Rieka * ''Nahrávka roka – elektronická hudba'': Fallgrapp – Rieka * ''Nahrávka roka – Hard & Heavy'': [[Čad (hudobná skupina)|Čad]] – Čertova kovadlina * ''Nahrávka roka – Hip-Hop / Rap / R'n'B'': [[Supa]] – Čierne noci * ''Nahrávka roka – World music / Folk'': [[Tu v dome]] – Protichodné chute * ''Nahrávka roka – jazz'': [[Bratislava Hot Serenaders]] – Lonely Melody * ''Nahrávka roka – klasická hudba:'' Solamente naturali – Collection of Annae Szirmay-Keczer * ''Album roka / cena kritikov'': [[Jana Kirschner]] – Moruša čierna * ''Hudobný počin roka'': 40. ročník [[Bratislavské jazzové dni|Bratislavských jazzových dní]] * ''Cena za prínos do hudby'': [[Marián Varga]] * ''Ocenenie Nadácie Advance Investments'': [[Tante Elze]] * ''Cena za významný prínos do rozvoja slovenskej hudobnej kultúry (udeľuje [[SOZA]])'': [[Andrej Šeban]] === 2015<ref name="rha-2015-vitazi" /> === * ''Album roka'': [[Chiki liki tu-a]] – [[Slzy tvý mámy, Šedivý a spol.|''Slzy tvý mámy, Šedivý a spol.'']] * ''Singel roka'': [[Billy Barman]] – „Mladým chýba vojna“ * ''Objav roka'': Bulp * ''Debut roka'': [[Saténové ruky]] – ''Bozkávam'' * ''Nahrávka roka – elektronická hudba'': Jimmy Pé – ''Fake Fantasy'' * ''Nahrávka roka – Hard & Heavy'': [[Morna]] – ''Nuisance'' * ''Nahrávka roka – Hip-Hop / Rap / R'n'B'': [[Strapo]] – ''Versus'' * ''Nahrávka roka – World music / Folk'': Solamente Naturali – ''Thesaurus of Jewish Music'' * ''Nahrávka roka – jazz'': Ľuboš Šrámke & His E.E.Artsemble – „White Dream“ <small>(featuring Peter Erskine)</small> * ''Nahrávka roka – klasická hudba:'' Eva Šušková – ''Secret Voice'' * ''Nahrávka roka – experimentálna hudba:'' Samčo, brat dážďoviek, Robo Rybolov a Omražťok – ''Átörő erő'' * ''Album roka / cena kritikov'': [[Saténové ruky]] – ''Bozkávam'' * ''Cena za prínos do hudby'': Juraj Kušnierik * ''Ocenenie Nadácie Advance Investments'': Max Bazowski * ''Cena za významný prínos do rozvoja slovenskej hudobnej kultúry (udeľuje [[SOZA]])'': Ladislav Kupkovič === 2016<ref name="rha-2016-vitazi" /> === * ''Album roka'': [[Billy Barman]] – ''Dýchajúce obrazy'' * ''Singel roka'': [[B-Complex]] – „Past Lessons for the Future“ <small>(featuring [[Jan Werich]])</small> * ''Objav roka'': Ľudové mladistvá * ''Debut roka'': [[Katarína Máliková]] – ''Pustvopol'' * ''Nahrávka roka – elektronická hudba'': Keosz – ''No Future, Vol. 1'' * ''Nahrávka roka – Hard & Heavy'': 0N0 – ''Reconstruction & Synthesis'' * ''Nahrávka roka – Hip-Hop / Rap / R'n'B'': [[Vec (raper)|Vec]] – ''Domáce potreby'' * ''Nahrávka roka – World music / Folk'': [[Katarína Máliková]] – ''Pustvopol'' * ''Nahrávka roka – jazz'': Eugen Vizváry – ''Part Two: For Jaco'' * ''Nahrávka roka – klasická hudba:'' Milan Paľa, Marián Lejava a [[Symfonický orchester Slovenského rozhlasu]] – ''Husľové koncerty Karola Szymanowského a Albana Berg'' * ''Nahrávka roka – experimentálna hudba'' Klára a Ján – ''Druhý debut'' * ''Album roka / cena kritikov'': [[Katarína Máliková]] – ''Pustvopol'' * ''Cena za prínos do hudby'': Richard Čermák – ''Ostrov hudby'' * ''Ocenenie Nadácie Advance Investments'': Keosz * ''Cena za významný prínos do rozvoja slovenskej hudobnej kultúry (udeľuje [[SOZA]])'': [[Ján Lehotský|Janko Lehotský]] === 2017<ref name="rha-2017-vitazi" /> === * ''Album roka'': Fallgrapp – ''V hmle'' * ''Singel roka'': [[Katarzia (pesničkárka)|Katarzia]] – „Kde sa slzy berú“ * ''Objav roka'': Changing Faces * ''Debut roka'': Tolstoys – ''Botanika'' * ''Nahrávka roka – elektronická hudba'': Bulp – ''Yrsa'' * ''Nahrávka roka – Hard & Heavy'': [[Čad (hudobná skupina)|Čad]] – ''Bastard'' * ''Nahrávka roka – Hip-Hop / Rap / R'n'B'': Solid Move – ''Pohľady'' * ''Nahrávka roka – World music / Folk'': Ľubomír Gašpar Cimbal Projekt – ''The Point of View'' * ''Nahrávka roka – jazz'': Bashavel – ''Hoorhay'' * ''Nahrávka roka – klasická hudba'': [[Slovenská filharmónia]] a [[Zsolt Nagy]] – Peter Kolman * ''Nahrávka roka – experimentálna hudba'': Miroslav Tóth – ''Kyberpunkomša'' * ''Album roka / cena kritikov'': Nvmeri – ''I Don't Think So'' * ''Ocenenie za prínos do hudby'': [[Michal Kaščák]] * ''Ocenenie Nadácie Advance Investments'': Prie100r === 2018<ref name="rha-2018-vitazi" /> === * ''Album roka'': [[Para (hudobná skupina)|Para]] – ''Našou krajinou'' * ''Skladba roka'': [[Vec (raper)|Vec]] – „Slovák“ * ''Objav roka'': Don’t Trust Butterflies * ''Debut roka'': Leto s Monikou – ''Leto s Monikou'' * ''Nahrávka roka – elektronická hudba'': Subtension – ''Nestbox'' * ''Nahrávka roka – Hard & Heavy'': [[Catastrofy]] – ''Besnota'' * ''Nahrávka roka – Hip-Hop / Rap / R'n'B'': [[Strapo]] – ''Poschod13'' * ''Nahrávka roka – World music / Folk'': Banda – ''Telegrafy'' * ''Nahrávka roka – jazzová hudba'': Tibor Feledi Kairos Quintet – ''Common Playgrounds'' * ''Nahrávka roka – klasická hudba'': [[Eugen Suchoň]] – ''Piesňové cykly'' * ''Nahrávka roka – experimentálna hudba'': Jonáš Gruska – ''Žaburina'' * ''Album roka / Cena novinárov'': Autumnist – ''False Beacon'' * ''Ocenenie za prínos do hudby'': [[Dávid Kollár|David Kollar]] * ''Ocenenie Nadácie Advance Investments'': Luvver / Blanch === 2019<ref name="rha-2019-vitazi" /> === * ''Album roka'': [[Gleb]] – ''Gauč Storytelling'' * ''Skladba roka'': [[Billy Barman]] – „Doba doba“ * ''Objav roka'': The Curly Simon * ''Debut roka'': Ultrazvuk – ''Ultrazvuk'' * ''Nahrávka roka – elektronická hudba'': Dephzac – ''Against the Flow'' * ''Nahrávka roka – Hard & Heavy'': [[Morna]] – ''Sentient Cultist'' * ''Nahrávka roka – Hip-Hop / Rap / R'n'B'': [[Gleb]] – ''Gauč Storytelling'' * ''Nahrávka roka – World music / Folk'': [[Martin Geišberg]] – ''Na modrej planéte'' * ''Nahrávka roka – jazzová hudba'': [[Dávid Kollár|David Kollar]] – ''Sculpting in Time'' * ''Nahrávka roka – klasická hudba'': [[Lukáš Borzík]] – ''Slovo'' * ''Nahrávka roka – experimentálna hudba'': Miroslav Tóth – ''S’ihmon'' * ''Album roka / Cena novinárov'': [[Katarína Máliková]] – ''Postalgia'' * ''Ocenenie za prínos do hudby'': [[Milan Lasica]] * ''Ocenenie Nadácie Advance Investments'': Kristína Mihaľová a Jakub Šedivý === 2020<ref name="rha-2020-vitazi" /> === * ''Album roka'': [[Billy Barman]] – ''Zlatý vek'' * ''Skladba roka'': Fallgrapp – „Keď padal sneh“ <small>(featuring The Curly Simon)</small> * ''Objav roka'': Nina Kohoutová * ''Debut roka'': Lash & Grey – ''Sleepin' with the Lights On'' * ''Nahrávka roka – elektronická hudba'': Fvlcrvm – A''ttentioncore'' * ''Nahrávka roka – Hard & Heavy'': Autumn Nostalgie – ''Esse Est Percipi'' * ''Nahrávka roka – Hip-Hop / Rap / R'n'B'': [[Gleb]] – ''Leto v kufri'' * ''Nahrávka roka – World music / Folk'': Michal Noga Band – ''Stopy'' * ''Nahrávka roka – jazzová hudba'': Lukáš Oravec Orchestra – ''Light of Blue'' * ''Nahrávka roka – klasická hudba'': [[Lukáš Borzík]] – ''Signum magnum'' * ''Nahrávka roka – experimentálna hudba'': Daniel Kordík a Ken Ikeda – ''Mimo-Soto'' * ''Album roka / Cena novinárov'': [[Le Payaco]] – ''Pohybliví v nehybnom'' * ''Ocenenie za prínos do hudby'': Ľuboš Dzúrik * ''Ocenenie Nadácie Advance Investments'': Timea === 2021<ref name="rha-2021-vitazi" /> === * ''Album roka'': [[Chiki liki tu-a]] – ''Venované pamiatke budúcich zosnulých'' * ''Skladba roka'': Lash & Grey – „After War“ * ''Objav roka'': Tamara Kramar * ''Debut roka'': Vec Švidraň – ''Hudba k láske'' * ''Nahrávka roka – elektronická hudba'': Subtension – ''Stranger'' * ''Nahrávka roka – Hard & Heavy'': Cranial Void – ''Celestial'' * ''Nahrávka roka – Hip-Hop / Rap / R'n'B'': [[Pil C]] – ''Odsúdení na úspech'' * ''Nahrávka roka – World music / Folk'': Angrusori – ''Live at Tou'' * ''Nahrávka roka – jazzová hudba'': František Báleš Ansámbel – ''Hviezdoslav sonety'' / [[Lukáš Oravec]] - ''Movin' Spirit'' * ''Nahrávka roka – klasická hudba'': [[Štátna filharmónia Košice]] – Ján Cikker – ''O živote'' (Zbyněk Müller (dirigent), Peter Himič (recitácia)) * ''Nahrávka roka – experimentálna hudba'': Lucia Nimcová a Sholto Dobie – ''Dilo'' * ''Album roka / Cena novinárov'': Isama Zing – ''Blurry AF'' * ''Ocenenie za prínos do hudby'': [[Miroslav Žbirka]] * ''Ocenenie Nadácie Advance Investments'': Noční jazdci === 2022<ref name="rha-2022-vitazi" /> === * ''Album roka'': [[Miroslav Žbirka]] – ''Posledné veci'' * ''Skladba roka'': [[Para]] – „To okolo nás“ <small>(featuring [[Jana Kirschner]] a Matej Starkov)</small> * ''Objav roka'': [[Berlin Manson]] * ''Debut roka'': IAmNøt – ''Changes'' * ''Nahrávka roka – elektronická hudba'': Blame Your Genes – ''Skins'' * ''Nahrávka roka – Hard & Heavy'': Besna – ''Zverstvá'' * ''Nahrávka roka – Folková hudba'': Hmlisto a Petr Linhart – ''Československá'' * ''Nahrávka roka – World music'': Júlia Kozáková – ''Manuša'' * ''Nahrávka roka – jazzová hudba'': Matúš Jakabčic CZ-SK Big Band – ''Room#555'' / Nikitin, Šrámek a Altar Ensemble – ''Directions & Connections'' * ''Nahrávka roka – klasická hudba'': Milan Paľa a Katarína Paľová – ''Valentin Bibik: Viola sonatas'' * ''Nahrávka roka – experimentálna hudba'': Daniel Kordík – ''Ocela'' * ''Album roka / Novinárske ocenenie'': [[Modré hory (skupina)|Modré hory]] – ''Čudne slávni'' * ''Ocenenie za prínos do hudby'': [[Laco Lučenič]] * ''Ocenenie Nadácie Advance Investments'': Dis is Markéta * ''Mimoriadne ocenenie'': Slovenská Tepláreň === 2023<ref name="rha-2023-vitazi" /> === * ''Album roka'': [[Fvck_Kvlt]] – ''CIGÁN'' * ''Skladba roka'': [[Berlin Manson]] X [[FVLCRVM]] – „Hotel Kyjev“ * ''Objav roka'': [[Erik Šulc]] * ''Debut roka'': [[Vojtik]] – ''Kvety z Podpoľania'' * ''Nahrávka roka – elektronická hudba'': Neraev – ''Who's Irene?'' * ''Nahrávka roka – Hard & Heavy'': IONS – ''Counterintuitive'' * ''Nahrávka roka – Folková hudba'': [[Katarína Koščová]] a [[Daniel Špiner]] – ''Krehkosť'' * ''Nahrávka roka – World music'': Ondro a kamaráti – ''Pod obločkom'' * ''Nahrávka roka – jazzová hudba'': Alan Bartuš – ''Born In Millennium'' * ''Nahrávka roka – klasická hudba'': Ladislav Fanzowitz – Ernő Dohnányi: Piano Concertos Nos. 1 & 2 * ''Nahrávka roka – experimentálna hudba'': Miroslav Tóth – ''Nemiesta'' * ''Album roka / Novinárske ocenenie'': [[Fvck_Kvlt]] – ''CIGÁN'' * ''Ocenenie za prínos do hudby'': Ženy v hudbe – [[Sláva Daubnerová]], [[Soňa Horňáková]], [[Táňa Lehocká]] * ''Ocenenie Nadácie Advance Investments'': Greta Pogany * ''Ocenenie za prínos do rozvoja slovenskej hudobnej kultúry'': [[Zuzana Homolová]] === 2024<ref name="rha-2024-vitazi" /> === * ''Album roka'': [[Berlin Manson]] – ''Poor but Sexy'' * ''Skladba roka'': [[Berlin Manson]] X [[Katarzia]] – „Nemám koho obdivovať“ * ''Objav roka'': [[Christina Mantis]] * ''Debut roka'': [[Berlin Manson]] – ''Poor but Sexy'' * ''Nahrávka roka – elektronická hudba'': Subtension – ''Burn After Writing'' * ''Nahrávka roka – Hard & Heavy'': Etterna – ''Dead Doesn't Mean Gone'' * ''Nahrávka roka – Folková hudba'': Zabiť Františka – ''II'' * ''Nahrávka roka – World music'': Ildikó Kali – ''Jore Jore'' * ''Nahrávka roka – jazzová hudba'': Oskar Török Sextet * ''Nahrávka roka – klasická hudba'': Šušková, Adamčiak – Konštelácie / Permutácie * ''Nahrávka roka – experimentálna hudba'': Michaela Turcerová – ''alene et'' * ''Album roka / Novinárske ocenenie'': [[Nina Kohout]] – ''Gentle Autopsy'' * ''Ocenenie za prínos do hudby'': [[Stanka Apfelová]] * ''Ocenenie Nadácie Advance Investments'': Ovarius * ''Mimoriadne ocenenie'': Eva Šušková === 2025<ref name="rha-2025-vitazi" /> === * ''Album roka'': [[Fallgrapp]] – ''Anthropos'', [[Denis Bango|Fvck_kvlt]] – ''MŔTVA REVOLÚCIA'' * ''Skladba roka'': [[Meowlau]] – „Ruksak“ * ''Objav roka'': [[Meowlau]] * ''Debut roka'': [[FVLCRVM]] – ''EEST'' * ''Nahrávka roka – elektronická hudba'': FVLCRVM – ''EEST'' * ''Nahrávka roka – Hard & Heavy'': Besna – ''Kr​á​sno'' * ''Nahrávka roka – Folková hudba'': [[Dorota Nvotová]] – ''Lazy'' * ''Nahrávka roka – World music'': Júlia Kozáková – ''Manuša II'' * ''Nahrávka roka – jazzová hudba'': Nikola Bankov – ''EVERWANTED'' * ''Nahrávka roka – klasická hudba'': AD FONTES, Sylvia Urdová – Duchovná hudba na Slovensku * ''Nahrávka roka – experimentálna hudba'': Kodiki – ''Your Excellence'' * ''Album roka / Novinárske ocenenie'': [[Denis Bango|Fvck_kvlt]] – ''MŔTVA REVOLÚCIA'' * ''Ocenenie za prínos do hudby'': [[Bez ladu a skladu]] * ''Ocenenie Nadácie Advance Investments'': MonoPlastic == Najúspešnejší interpreti<ref name="rha-prehlad-vsetkych-vitazov" /> == * 8 cien: [[Billy Barman]] * 6 cien: Fallgrapp * 4 ceny: [[Katarína Máliková]], [[Puding pani Elvisovej]], [[Vec (raper)|Vec]] * 3 ceny: [[Čad (hudobná skupina)|Čad]], [[Gleb]], [[Jana Kirschner]], [[Korben Dallas]], Noisecut * 2 ceny: [[B-Complex]], Bulp, [[Chiki liki tu-a]], Keosz, [[Ján Boleslav Kladivo]], [[Dávid Kollár|David Kollar]], Ink Midget, [[Morna]], [[Saténové ruky]], Solamente naturali, [[Strapo]], Miroslav Tóth == Kontroverzie == V priebehu udeľovania cien Radio Head Awards, ktoré bolo vysielané [[27. marec|27. marca]] [[2026]] naživo na [[Rádio _FM|Rádiu _FM]], niektorí účastníci vyjadrili svoju nespokojnosť s niektorými krokmi [[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|vtedajšej vlády]] aj s odchodom niektorých zamestnancov [[Slovenská televízia a rozhlas|STVR]]. Televízne vysielanie záznamu tohto udeľovania cien, plánované na nedeľu [[29. marec|29. marca]] 2026 o 20:40 na [[Dvojka (STVR)|Dvojke]], bolo zrušené a generálna riaditeľka STVR [[Martina Flašíková]] napísala [[otvorený list]], v ktorom tento krok obhajovala tým, že títo umelci svojimi vyjadreniami prispievajú k rozdeľovaniu spoločnosti a že udeľovanie cien je určené najmä na prezentáciu umeleckej tvorby, a nie politických názorov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Debnár | meno = Ján | titul = Radio_Head Awards: STVR záznam z udeľovania cien neodvysiela. Speváčka Ibsenová sa pýta, či nejde o cenzúru v priamom prenose | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = Aktuality.sk | vydavateľ = Ringier Slovakia Media | dátum = 2026-03-28 | url = https://www.aktuality.sk/clanok/f9fmd4q/radio_head-awards-stvr-zaznam-z-udelovania-cien-neodvysiela-spevacka-ibsenova-sa-pyta-ci-nejde-o-cenzuru-v-priamom-prenose/ | dátum prístupu = 2026-03-29}}</ref><ref>{{Citácia periodika | autor = ČTK | priezvisko2 = Machorek | meno2 = Martin | titul = STVR odmítla odvysílat předávání hudebních cen kvůli obsahu projevů | periodikum = ČT24 | odkaz na periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televízia | dátum = 2026-03-29 | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/svet/stvr-odmitla-odvysilat-predavani-hudebnich-cen-kvuli-obsahu-projevu-371819 | dátum prístupu = 2026-03-29 | jazyk = cs}}</ref> == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="rha-prehlad-vsetkych-vitazov">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prehľad všetkých víťazov RHA | url = https://www.radiohlavy.sk/clanok/rha-vitazi/ | vydavateľ = radiohlavy.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-04-10 | miesto = }}</ref> <ref name="rha-2008">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Radio_Head Awards 2008 | url = https://www.radiohlavy.sk/o-cenach/historia/2008/ | vydavateľ = radiohlavy.sk | dátum vydania = 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-04-10 | miesto = }}</ref> <ref name="rha-2009">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Radio_Head Awards 2009 | url = https://www.radiohlavy.sk/o-cenach/historia/2009/ | vydavateľ = radiohlavy.sk | dátum vydania = 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-04-10 | miesto = }}</ref> <ref name="rha-2010">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Radio_Head Awards 2010 | url = https://www.radiohlavy.sk/o-cenach/historia/2010/ | vydavateľ = radiohlavy.sk | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-04-10 | miesto = }}</ref> <ref name="rha-2011-vitazi">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Víťazi Radio_Head Awards 2011 | url = http://www.radiohlavy.sk/clanok/vitazi-radiohead-awards-2011/ | vydavateľ = radiohlavy.sk | dátum vydania = 2012-03-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-04-10 | miesto = }}</ref> <ref name="rha-2012-vitazi">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Radio_Head Awards 2012 | url = https://www.radiohlavy.sk/o-cenach/historia/2012/ | vydavateľ = radiohlavy.sk | dátum vydania = 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-04-10 | miesto = }}</ref> <ref name="rha-2013-vitazi">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Víťazi Radio_Head Awards 2013 | url = https://www.radiohlavy.sk/clanok/rha2013-vitazi/ | vydavateľ = radiohlavy.sk | dátum vydania = 2014-03-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-04-10 | miesto = }}</ref> <ref name="rha-2014-vitazi">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Poznáme víťazov Radio_Head Awards 2014 | url = https://www.radiohlavy.sk/clanok/rha2014-vitazi/ | vydavateľ = radiohlavy.sk | dátum vydania = 2015-03-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-04-10 | miesto = }}</ref> <ref name="rha-2015-vitazi">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Poznáme víťazov Radio_Head Awards 2015 | url = https://www.radiohlavy.sk/clanok/rha2015-vitazi/ | vydavateľ = radiohlavy.sk | dátum vydania = 2016-03-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-04-10 | miesto = }}</ref> <ref name="rha-2016-vitazi">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Poznáme víťazov Radio_Head Awards 2016 | url = https://www.radiohlavy.sk/clanok/rha2016-vitazi/ | vydavateľ = radiohlavy.sk | dátum vydania = 2017-03-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-04-10 | miesto = }}</ref> <ref name="rha-2017-1kolo">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rádio_FM spustilo hlasovanie v prvom kole Rádiohláv | url = https://www.radiohlavy.sk/clanok/rha2017-1kolo/ | vydavateľ = radiohlavy.sk | dátum vydania = 2018-01-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = }}</ref> <ref name="rha-2017-vitazi">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Poznáme víťazov Radio_Head Awards 2017 | url = https://www.radiohlavy.sk/clanok/rha2017-vitazi/ | vydavateľ = radiohlavy.sk | dátum vydania = 2018-03-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = }}</ref> <ref name="rha-2018-vitazi">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Poznáme víťazov Radio_Head Awards 2018 | url = https://www.radiohlavy.sk/clanok/rha2018-vitazi/ | vydavateľ = radiohlavy.sk | dátum vydania = 2019-03-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-16 | miesto = }}</ref> <ref name="rha-2019-vitazi">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pozrite si ako dopadli Radio_Head Awards 2019 | url = https://www.radiohlavy.sk/clanok/pozrite-si-ako-dopadli-radiohead-awards-2019 | vydavateľ = radiohlavy.sk | dátum vydania = 2020-03-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-18 | miesto = }}</ref> <ref name="rha-2020-vitazi">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Poznáme víťazov RHA2020 | url = https://www.radiohlavy.sk/clanok/pozname-vitazov-rha2020 | vydavateľ = radiohlavy.sk | dátum vydania = 2021-04-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-12 | miesto = }}</ref> <ref name="rha-2021-vitazi">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Poznáme víťazov RHA2021 | url = https://www.radiohlavy.sk/clanok/pozname-vitazov-rha2021 | vydavateľ = radiohlavy.sk | dátum vydania = 2022-03-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-12 | miesto = }}</ref> <ref name="rha-2022-vitazi">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Poznáme víťazov RHA2022 | url = https://www.radiohlavy.sk/clanok/pozname-vitazov-rha2022 | vydavateľ = radiohlavy.sk | dátum vydania = 2023-03-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-10 | miesto = }}</ref> <ref name="rha-2023-vitazi">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Víťazi Radio_Head Awards 2023 | url = https://www.radiohlavy.sk/clanok/vitazi-radiohead-awards-2023 | vydavateľ = radiohlavy.sk | dátum vydania = 2023-03-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="rha-2024-vitazi">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Víťazi Radio_Head Awards 2024 | url = https://www.radiohlavy.sk/clanok/vitazi-radiohead-awards-2024 | vydavateľ = radiohlavy.sk | dátum vydania = 2025-03-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="rha-2025-vitazi">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Víťazi Radio_Head Awards 2025 | url = https://www.radiohlavy.sk/clanok/vitazi-radiohead-awards-2025 | vydavateľ = radiohlavy.sk | dátum vydania = 2026-03-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> }} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} [[Kategória:Radio Head Awards| ]] [[Kategória:Slovenské ocenenia]] [[Kategória:Slovenské hudobné ocenenia]] 7w9kvvgxk76211cvxmh0qc3xwa55w4u 0 511112 8213161 7907962 2026-05-13T10:49:33Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8213161 wikitext text/x-wiki '''Podnikateľský model'''<ref name=S>SLÁVIK, Š. a kolektív: PODNIKATEĽSKÉ MODELY. 2014 [https://www.researchgate.net/profile/Juraj-Misun-2/publication/335021733_Podnikatelske_modely_Business_Models/links/5fc4ed6c458515b7978a8810/Podnikatelske-modely-Business-Models.pdf]</ref> (iné názvy: '''model podnikania'''<ref>GÁL, P. MODEL PODNIKANIA NÍZKO NÁKLADOVÝCH AEROLÍNIÍ 2012 [http://www.strategia-podnikanie.sk/media/2012_model_podnikania_nizko_nakladovych_aerolinii_gal.pdf]</ref>, '''obchodný model''' [v širšom zmysle]<ref>Oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel pre štátnu pomoc na podporné opatrenia v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou od 1. januára 2011 (Text s významom pre EHP) 2010/C 329/07</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = © Slovenské elektrárne {{!}} www.seas.sk | odkaz na autora = | titul = Obchodný model | url = https://www.seas.sk/obchodny-model | vydavateľ = seas.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-20 | miesto = | jazyk = }}</ref>, '''biznis model'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovak Business Agency | url = http://www.sbagency.sk/ako-vytvorit-biznis-model | vydavateľ = sbagency.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-20 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>, starším pravopisom: ''business model'', zriedkavo: '''podnikový model'''<ref>Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Prekonanie stigmy neúspechu v podnikaní – za politiku druhej šance – Realizácia lisabonského partnerstva pre rast a zamestnanosť“ KOM(2007) 584 v konečnom znení (2008/C 224/05)</ref>; angl. ''business model'') je modelovité vyjadrenie logických vzťahov, prostredníctvom ktorých nejaká [[organizácia]] (spravidla [[podnik]]) vytvára [[pridaná hodnota|(pridanú) hodnotu]] pre zákazníkov a [[výnos]]y pre seba<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Geschäftsmodell | url = https://wirtschaftslexikon.gabler.de/definition/geschaeftsmodell-52275 | vydavateľ = wirtschaftslexikon.gabler.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-20 | miesto = | jazyk = }}</ref>. Podrobnosti definície podnikateľského modelu sú sporné a v literatúre ich existuje veľké množstvo (pozri napr. súpis v Slávik et al. 2014)<ref name=G/><ref name=S/>. '''Obchodný model''' v užšom zmysle je len časť podnikateľského modelu, konkrétne opak výrobného modelu.<ref name=S/> ==Stavebné prvky == Podnikateľský model možno opísať pomocou deviatich stavebných prvkov, ktoré ukazujú logiku toho, ako podnik chce zarobiť [[peniaze]]. Týchto deväť prvkov pokrýva štyri hlavné oblasti podniku: zákazníkov, ponuku, infraštruktúru a finančnú životaschopnosť. Stavebné prvky podnikateľského modelu: * zákaznícke segmenty, * [[hodnota|hodnotové]] ponuky, * kanály, * vzťahy so zákazníkmi, * zdroje [[Príjem (podnikové hospodárstvo)|príjmu]], * kľúčové zdroje, * kľúčové činnosti, * kľúčové partnerstvá, * štruktúra [[Náklady (ekonómia)|nákladov]]. === Zákaznícke segmenty === Tento stavebný prvok definuje skupiny osôb alebo [[subjekt]]ov, na ktoré sa podnik chce zamerať.<ref name=":0">OSTERWALDER, A., PIGNEUR, Y. ''Tvorba business modelů'', 2012.</ref> Ideálny zákazník je niekto, koho [[podnikateľ]] ľahko alebo s primeraným úsilím presvedčí, že chce alebo potrebuje to, čo predáva, a že by to mal kúpiť práve u neho. Cieľová skupina, to je súbor všetkých ideálnych zákazníkov, ktorú je možno nejakým spôsobom osloviť.<ref>TICHÁ, Vlasta a Vojtěch ŠŤAVÍK. Zákazníci. In: ''Podnikatel.cz''. 2007 [cit. 2014-03-04]. [http://www.podnikatel.cz/specialy/marketingove-tipy/zakaznici/ Dostupné online].</ref> ''Segmentácia zákazníkov sa riadi nasledujúcimi aspektmi:'' * obrat generovaný zákazníkom, * [[náklady]] na získanie a udržanie zákazníka, * výsledný [[zisk]] zákazníka.<ref>BUŠEK, Michal. Strategie segmentace zákazníků. In: ''SystemOnline.cz''. [cit. 2014-03-04]. [http://www.systemonline.cz/clanky/strategie-segmentace-zakazniku.htm Dostupné online]</ref> === Hodnotové ponuky === Hodnotové ponuky sú spojenie výrobkov a služieb, ktoré vytvárajú hodnotu pre určitý zákaznícky segment. Hodnoty môžu byť:<ref name=":0" /> * kvantitatívne – napríklad [[cena]], rýchlosť služby * kvalitatívne – napríklad [[design]], spokojnosť zákazníkov === Kanály === Kanály opisujú, ako podnik komunikuje so zákazníckymi segmentmi a ako k nim pristupuje, aby im predal hodnotovú ponuku. Kanály môžu byť priame a nepriame, prípadne vlastné a partnerské. Majú 5 rôznych fáz:<ref name=":0" /> * povedomie – ako sa zvyšuje povedomie o výrobkoch a službách, * hodnotenie – ako sa pomáha zákazníkom hodnotiť hodnotovú ponuku podniku, * nákup – ako sa umožňuje zákazníkom zakúpiť špecifické výrobky a služby, * dodanie – ako sa dodáva zákazníkom hodnotová ponuka, *po predaji – ako sa zaisťuje popredajná zákaznícka podpora === Vzťahy so zákazníkmi === Vzťahy so zákazníkmi popisujú typy vzťahov, ktoré si podnik buduje s jednotlivými zákazníckymi segmentmi. Vzťahy so zákazníkmi môžu vychádzať z nasledujúcich motivácií:<ref name=":0" /> * získanie zákazníka, * udržanie zákazníka, * navyšovanie predaja === Zdroje príjmu === Zdroje príjmu predstavujú [[hotovosť]], ktorú podnik generuje z každého zákazníckeho segmentu (k zisteniu zisku je však nutné od príjmu odpočítať náklady). Generovať príjmy možno niekoľkými spôsobmi:<ref name=":0" /> * predaj [[aktívum|aktív]], * poplatok za užitie, * [[predplatné]], * požičanie/[[prenájom]], * poskytnutie [[licencia|licencií]], * [[reklama]], * sprostredkovanie === Kľúčové zdroje === Kľúčové zdroje popisujú najdôležitejšie aktíva, ktoré podnik alebo organizácia potrebuje, aby celý podnikateľský model mohol fungovať. Tieto zdroje podniku umožňujú vytvoriť a prezentovať hodnotovú ponuku, preniknúť na [[trh]]y, udržať vzťahy so zákazníckymi segmentmi a generovať príjmy. Kľúčové zdroje sa delia do nasledujúcich kategórií:<ref name=":0" /> * fyzické zdroje, * duševné zdroje, * ľudské zdroje, * finančné zdroje === Kľúčové činnosti === Kľúčové činnosti popisujú najdôležitejšie aktivity, ktoré musí podnik vykonávať, aby jeho podnikateľský model fungoval. Rozdelenie kľúčových činností:<ref name=":0" /> * výroba, * riešenie problémov, * platforma/sieť === Kľúčové partnerstvá === Kľúčové partnerstvá predstavujú sieť dodávateľov a partnerov, ktorá je potrebná k tomu, aby podnikateľský model fungoval. Rozlišujú sa nasledujúce typy partnerstva:<ref name=":0" /> * strategické spojenectvá medzi subjektmi, ktoré si nekonkurujú, * spolupráca, tzv. strategické partnerstvá medzi konkurenčnými subjektmi, * spoločné podniky s cieľom vytvárať nové podnikateľské projekty, * vzťahy medzi kupujúcim a dodávateľom s cieľom zaistiť si spoľahlivé dodávky. === Štruktúra nákladov === Štruktúra nákladov predstavuje všetky [[náklady]], ktoré sú potrebné k chodu podnikateľského modelu. Tento stavebný prvok opisuje najdôležitejšie náklady, ktoré vznikajú v súvislosti s fungovaním určitého podnikateľského modelu.<ref name=Svoč>SVOČÁK, Ján. Biznis model. In: ''Brightideas.sk''. 2007 [cit.2014-03-04]. [http://www.brightideas.sk/index.php/biznis-model Dostupné online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140311224752/http://www.brightideas.sk/index.php/biznis-model |date=2014-03-11 }}.</ref> == Príklady použitia podnikateľského modelu v praxi == Použitie podnikateľského modelu na spoločnosť [[Lego]]: * zákaznícke segmenty: mnoho okrajových segmentov; poskytovatelia okrajového obsahu * hodnotové ponuky: značný rozsah okrajového obsahu; nástroje k tvorbe a obsahu * kanály: [[Internet]] * vzťahy so zákazníkmi * zdroje príjmu: predaj menšieho množstva produktov * kľúčové zdroje: platforma * kľúčové činnosti: riadenie platformy; zaisťovanie služieb; propagácia platformy * kľúčové partnerstvá: poskytovatelia okrajového obsahu; obsah vytváraný užívateľmi * štruktúra nákladov: riadenie a vývoj platformy Použitie na spoločnosť [[Skype]]: * zákaznícke segmenty: užívatelia internetu v globálnom meradle; ľudia, ktorí chcú volať na [[telefón]] * hodnotové ponuky: Internetové hovory a video hovory zdarma; lacné hovory na telefóny (skypeout) * kanály: Skype.com; partnerstvo s výrobcami [[slúchadlá|slúchadiel]] * vzťahy so zákazníkmi: masové prispôsobenie * zdroje príjmu: zdarma; predplatené služby skypeout; tržby z predaja [[hardvér]]u * kľúčové zdroje: vývojári softvéru; [[softvér]] * kľúčové činnosti: vývoj softvér * kľúčové partnerstvá: poskytovatelia platieb; distribuční partneri; telekomunikační partneri * štruktúra nákladov: vývoj softvéru; spracovávanie [[reklamácia|reklamácií]] == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Marketing]] [[Kategória:Logistika]] [[Kategória:Podniková ekonomika]] 3o1r13qvaljl8smt9b7gy576hn31io1 0 511372 8212932 7456609 2026-05-12T21:30:25Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8212932 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Otakar Brousek |Portrét = Svět knihy 2011 - Otakar Brousek.jpg |Popis = český herec |Dátum narodenia = [[28. september]] [[1924]] |Miesto narodenia = [[Krhanice]], [[Česko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|2014|3|14|1924|9|28}} |Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] |}} '''Otakar Brousek''' starší (* [[28. september]] [[1924]], [[Krhanice]] – † [[14. marec]] [[2014]], [[Praha]])<ref>Lidovky.cz: [http://www.lidovky.cz/ve-veku-89-let-zemrel-herec-otakar-brousek-fpi-/lide.aspx?c=A140314_103637_lide_sk ''Zemřel Otakar Brousek, herec s nezaměnitelným hlasem. Bylo mu 89 let'']. Dostupné online.</ref> bol český [[herec]]. == Životopis == V mladosti veľa [[Šport|športoval]], hral na [[husle]] a zaujímal sa o [[Literatúra|literatúru]] a [[Divadlo (umenie)|divadlo]]. Začínal ako úplný [[Herec|ochotník]] bez akéhokoľvek formálneho divadelného vzdelania, [[amatér|amatérsky]] hral i [[Réžia|režíroval]]. Ihneď po [[Druhá svetová vojna|2.Svetovej vojne]] v roku [[1945]] začínal ako herec a [[inšpicient]] v divadle na [[Kladno|Kladne]], odkiaľ potom v roku [[1946]] prešiel do Studia [[Národné divadlo (Praha)|Národného divadla]] v Prahe k [[Jindřich Honzl|Jindřichovi Honzlovi]]. Po absolvovaní vojenskej základnej služby v Armádnom umeleckom súbore a pôsobenie v Armádnom rozhlasu krátko hral vo Smíchovskej Realistickom divadle Zdeňka Nejedlého, odkiaľ odišiel na šesť rokov do Divadla E.F.Buriana (1952-1959).<ref name="neob">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Neobyčejné životy: Otakar Brousek | vydavateľ = Česká televize | dátum_prístupu = 2014-03-14 | url = http://www.ceskatelevize.cz/porady/10212433228-neobycejne-zivoty/21054215253-otakar-brousek/ }}</ref> Potom pôsobil v rokoch [[1959]] až [[1990]] vo [[Divadlo na Vinohradech|Vinohradskom divadle]], kde zostal do smrti ako stály hosť.<ref>Z.&nbsp;Sílová, R.&nbsp;Hrdinová, A.&nbsp;Kožíková, V.&nbsp;Mohylová : ''Divadlo na Vinohradech [[1907]] – [[2007]] – Vinohradský ansámbl'', vydalo Divadlo na Vinohradech, Praha, [[2007]], str.&nbsp;192, ISBN 978-80-239-9604-3</ref> Stvárnil viac ako 120 rolí klasického aj súčasného divadelného repertoáru. Za jeho celoživotné majstrovstvo v činohre ho Herecká asociácia v roku 2004 odmenila [[Cena Thálie|cenou Thálie]].<ref name="čn140314">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČTK | titul = Ve věku 89 let zemřel dnes časně ráno herec Otakar Brousek | periodikum = České noviny | dátum_vydania = 2014-03-14 | dátum_prístupu = 2014-03-14 | url = http://magazin.ceskenoviny.cz/zpravy/ve-veku-89-let-zemrel-dnes-casne-rano-herec-otakar-brousek/1054807 | dátum prístupu = 2014-03-15 | url archívu = https://web.archive.org/web/20140314145626/http://magazin.ceskenoviny.cz/zpravy/ve-veku-89-let-zemrel-dnes-casne-rano-herec-otakar-brousek/1054807 | dátum archivácie = 2014-03-14 }}</ref> Účinkovanie vo filme bolo vzácnejšie, aj tak hral v približne 40 snímkach, napr ''Anjelská tvár'', ''Svatby pana Voka'', ''Můj brácha má prima bráchu'' alebo ''F.L. Věk''.<ref name="čn140314" /> Bol to herec s mimoriadne precízne [[dikcia|dikciou]] a vysoko kultivovaným hereckým prejavom. Bol i výborným recitátorom, konferenciérom, [[dabér]]om a [[voiceover]]om. Nahovoril napríklad George Cowleyho v britskom seriáli ''Profesionáli'', alebo v poslednej dobe [[Albus Dumbledore|Albusa Dumbledora]] vo filmovej sérii [[Harry Potter (knihy)|Harry Potter]]. V roku [[1996]] získal [[Cena Františka Filipovského|Cenu Františka Filipovského]] za celoživotné majstrovstvo v dabingu.<ref name="čn140314" /> == Rodinný život == Od septembra 1965 bol druhýkrát ženatý,<ref name="neob" /><ref>[http://bydleni.idnes.cz/otakar-brousek-vymenil-velky-byt-za-maly-fpp-/dum_osobnosti.aspx?c=A050513_143317_dum_osobnosti_pet Otakar Brousek vyměnil velký byt za malý]</ref><ref>[http://revue.idnes.cz/adela-gondikova-se-vdala-a-ceka-dite-dtq-/sex.aspx?c=A020806_165259_sex_dip Adéla Gondíková se vdala a čeká dítě]</ref> s bývalou tanečnicou [[Národné divadlo (Praha)|Národného divadla]] v Prahe a herečkou Lukou Rubanovičovou.<ref>Blanka Kubíková: ''Kumštýř, kam se podíváte'', In: Týdeník Květy, 12/2010 (speciál), str.&nbsp;17</ref> Obe jeho deti z prvého manželstva (manželka predčasne zomrela) - syn [[Otakar Brousek mladší|Otakar]] a dcéra [[Jaroslava Brousková|Jaroslava]] - sú herci. Tiež ich partneri, [[Ladislav Potměšil]], manžel Jaroslavy, a Zuzana Mixová, prvá manželka Otakara, sú herci. O svojej rodine písal v knihe ''Otakar Brousek o sobě… sága rodu Brousků '' (2002).<ref name="čn140314" /> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * Jindřich Černý: ''Osudy českého divadla po druhé světové válce – Divadlo a společnost [[1945]] - [[1955]]'', Academia, Praha, [[2007]], str102, 164, 332, 384, 438, ISBN 978-80-200-1502-0 * Eva Högerova, Ljuba Klosová, Vladimír Justl: ''faustovské srdce [[Karel Höger|Karla Högera]]'', Mladá fronta, Praha, [[1994]], str330, 348, ISBN 80 - 204-0493-7 * {{Citácia knihy | titul = Kdo je kdo : 91/92 : Česká republika, federální orgány ČSFR. Díl 1, A–M | vydavateľ = Kdo je kdo | miesto = Praha | rok = 1991 | počet strán = 636 | isbn = 80-901103-0-4 | strany = 85}} * {{Citácia knihy | titul = Kdo je kdo = Who is who : osobnosti české současnosti : 5000 životopisů / (Michael Třeštík editor) | vydanie = 5 | vydavateľ = Agentura Kdo je kdo | miesto = Praha | rok = 2005 | počet strán = 775 | isbn = 80-902586-9-7 | strany = 62}} * {{Citácia knihy | titul = Osobnosti - Česko : Ottův slovník | vydavateľ = Ottovo nakladatelství | miesto = Praha | rok = 2008 | počet strán = 823 | isbn = 978-80-7360-796-8 | strany = 75}} * Z.Sílová, R.Hrdinová, [[Alena Kožíková|A.Kožíková]], V.Mohylová : ''Divadlo na Vinohradech [[1907]] - [[2007]] - Vinohradský ansámbel'', vydalo [[Divadlo na Vinohradech]], Praha, [[2007]], str92-3, 97, 100, 101, 110-1 , 114-5, 137, 144, 152, 192, ISBN 978-80-239-9604-3 * {{Citácia knihy | priezvisko = Tomeš | meno = Josef | odkaz na autora = Josef Tomeš | spoluautori = a kol. | titul = Český biografický slovník XX. století : I. díl : A–J | vydavateľ = Paseka ; Petr Meissner | miesto = Praha ; Litomyšl | rok = 1999 | počet strán = 634 | isbn = 80-7185-245-7 | strany = 143}} * Jiří Žák a kol.: ''Divadlo na Vinohradech 1907 – 2007 – Vinohradský příběh'', vydalo Divadlo na Vinohradech, Praha, [[2007]], str193, ISBN 978-80-239-9603-6 == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=18220|meno=Otakar Brousek}} * {{csfd meno|id=959|meno=Otakar Brousek}} * [http://dabingforum.cz/viewtopic.php?f=30&t=583 Otakar Brousek st.] == Zdroj == {{Preklad|cs|Otakar Brousek starší|11307159}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Brousek, Otakar starší}} [[Kategória:Českí dabingoví herci]] [[Kategória:Českí divadelní herci]] [[Kategória:Českí filmoví herci]] [[Kategória:Českí ochotníci]] [[Kategória:Českí televízni herci]] [[Kategória:Držitelia Ceny Thálie]] 0ivjxbskynr4lfej6kp2x4eph9e93jp 0 519875 8213041 8194553 2026-05-13T06:59:02Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8213041 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Petr Pavel | Rodné meno = | Popis osoby = [[Súbor:Flag of the President of the Czech Republic.svg|20px|border]] prezident Českej republiky | Portrét = Petr Pavel.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Pavel v roku 2023 | Poradie = [[Zoznam prezidentov Česka|4.]] | Úrad = [[prezident Českej republiky]] | Začiatok obdobia = [[9. marec|9. marca]] [[2023]] | Koniec obdobia = | Premiér = [[Petr Fiala]] | Predchodca = [[Miloš Zeman]] | Nástupca = | Poradie2 = Bývalý | Úrad2 = predseda vojenského výboru [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] | Začiatok obdobia2 = [[26. Jún 2015]] | Koniec obdobia2 = [[29. Jún 2018]] | Predchodca2 = [[Knud Bartels]] | Nástupca2 = [[Stuart Peach]] | Poradie3 = Bývalý | Úrad3 = náčelník<br>[[Generálny štáb Armády Českej republiky|Generálneho štábu]] [[Armáda Českej republiky|Armády ČR]] | Začiatok obdobia3 = [[1. júl]] [[2012]] | Koniec obdobia3 = [[1. máj]] [[2015]] | Predchodca3 = [[Vlastimil Picek]] | Nástupca3 = [[Josef Bečvář]] | Poradie4 = Bývalý | Úrad4 = zástupca náčelníka<br>[[Generálny štáb Armády Českej republiky|Generálneho štábu]] [[Armáda Českej republiky|Armády ČR]] | Začiatok obdobia4 = [[Júl 2011|júl]] [[2011]] | Koniec obdobia4 = [[Jún 2012|jún]] [[2012]] | Predchodca4 = | Nástupca4 = | Dátum narodenia = {{dnv|1961|11|1}} | Miesto narodenia = [[Planá (okres Tachov)|Planá]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = | Alma mater = [[Vojenská akadémia v Brne|Vojenská akadémia Antonína Zápotockého v Brne]]<br>[[King’s College London]] | Profesia = vojak, diplomat, politik | Manželka = [[Eva Pavlová]] | Manžel = | Partnerka = | Partner = | Deti = 2 synovia, 1 dcéra (nevlastná) | Národnosť = česká {{minivlajka|Česko}} | Vierovyznanie = ateizmus, pokrstený katolík | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = }} [[Armádny generál|Arm. gen. v.v.]] [[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] '''Petr Pavel''', [[Master of Arts|M.A.]] (* [[1. november]] [[1961]], [[Planá (okres Tachov)|Planá]]) je v poradí [[Zoznam prezidentov Česka|4.]] [[Zoznam prezidentov Česka|prezident Česka]], [[vojak]] a [[generál]] [[Armáda Českej republiky|Armády Českej republiky]] vo výslužbe. Pred zvolením do úradu prezidenta pôsobil medzi rokmi [[2015]] až [[2018]] ako predseda vojenského výboru [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Organizácie Severoatlantickej zmluvy]] (ako prvý predseda z krajín bývalej [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]]) a medzi rokmi [[2012]] až [[2015]] ako náčelník [[Generálny štáb Armády Českej republiky|Generálneho štábu]] [[Armáda Českej republiky|Armády Českej republiky]]{{--}}najvyšší vojenský predstaviteľ Armády Českej republiky. == Vzdelanie == Po absolvovaní Vojenského gymnázia Jána Žižku z Trocnova v [[Opava (Česko)|Opave]] pokračoval v štúdiu na Vysokej vojenskej škole pozemného vojska vo [[Vyškov|Vyškove]], ktorú ukončil v roku 1983. Následne sa v rokoch 1988 až 1991 vzdelával na [[Vojenská akadémia v Brne|Vojenskej akadémii Antonína Zápotockého v Brne]] a potom aj na študijných pobytoch na štábnej škole v [[Camberley]], na Kráľovskej akadémii obranných štúdií a na [[King’s College London]], kde vyštudoval [[medzinárodné vzťahy]].<ref name="ct24">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Generálporučík Pavel má nahradit Picka v čele armády | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/domaci/177468-generalporucik-pavel-ma-nahradit-picka-v-cele-armady/ | dátum vydania = 18.05.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = [[Česká televize]] | miesto = | jazyk = }}</ref> == Vojenská kariéra == Po absolutóriu začínal u [[Výsadkár|výsadkového]] vojska.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Čásenský|meno=Robert|titul=Generál Pavel: Jsme odvážnější, než si myslíme - Reportermagazin.cz|periodikum=Reporter magazín|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2014-12-07|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://reportermagazin.cz/a/iBuc7/general-pavel-jsme-odvaznejsi--nez-si-myslime|dátum prístupu=2018-11-30|jazyk=cs-CZ}}</ref> V 90. rokoch pracoval v armádnej spravodajskej službe [[Vojenské spravodajstvo (Česká republika)|Vojenskom spravodajstve]]. V januári 1993 sa vyznamenal v mierových misiách [[UNPROFOR|UNPROFORu]]. Jeho jednotka bola vyslaná, aby zachránila odrezaných francúzskych vojakov, ktorí boli vo vojnovej zóne medzi Srbmi a Chorvátmi. Vďaka tejto akcii si Petr Pavel získal rešpekt a uznanie aj vo Francúzsku. V rokoch 2002 – 2007 bol postupne veliteľom špecializovaných síl, zástupcom veliteľa spoločných síl a zástupcom riaditeľa sekcie ministerstva obrany. Od júla 2011 do júna 2012 bol zástupcom náčelníka generálneho štábu [[Vlastimil Picek|Vlastimila Picka]], ktorého 1. júla 2012 vo funkcii vystriedal. Do funkcie bol menovaný [[Prezident Českej republiky|prezidentom republiky]] [[Václav Klaus|Václavom Klausom]] 29. júna 2012.<ref name="ctkmenoval">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prezident jmenoval Pavla náčelníkem armádního generálního štábu | url = http://www.ceskenoviny.cz/domov/zpravy/prezident-jmenoval-pavla-nacelnikem-armadniho-generalniho-stabu/812049 | dátum vydania = 29.06.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = [[Česká tisková kancelář|ČTK]] | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Dňa 21. júla 2014 navrhla [[Bohuslav Sobotka|Sobotkova]] vláda Pavla na obdobie 2015 – 2018 do úradu [[Vojenský výbor Organizácie Severoatlantickej zmluvy|predsedu vojenského výboru NATO]], ktorý predstavuje po generálnom tajomníkovi druhý najvyšší post [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Severoatlantickej aliancie]]. Vojenský výbor NATO je najvyšším vojenským orgánom aliancie, v ktorom sú zastúpení náčelníci generálnych štábov členských krajín. Tento orgán udeľuje inštrukcie dvom dominantným strategickým veliteľstvám NATO. Pavlovu kandidatúru podporil aj prezident republiky [[Miloš Zeman|Miloš Zeman.]] Trojročné funkčné obdobie generála Pavla v NATO začalo 26. júna 2015.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Generál Petr Pavel se stává druhým nejdůležitějším mužem NATO|url=https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/general-petr-pavel-se-stava-druhym-nejdulezitejsim-muzem-nato_201506261337_mhornakova|vydavateľ=iROZHLAS|dátum prístupu=2023-01-29|jazyk=cs}}</ref> Počas svojho pôsobenia vo vedení vojenského výboru sa zaoberal vykonávaním rozhodnutí prijatých na summite NATO vo [[Wales|Walese]] v roku 2014, kde zastupoval Česko spoločne s prezidentom Milošom Zemanom a ministrom obrany [[Martin Stropnický|Martinom Stropnickým]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Summit NATO 2014 - Newport, Wales {{!}} Ministerstvo obrany|url=https://mocr.army.cz/nato/summit-2014-wales-101741/|vydavateľ=mocr.army.cz|dátum prístupu=2023-01-29}}</ref> Venoval sa zvyšovaniu ochrany vzdušného priestoru aliancie, posilneniu aliančnej pozície v oblasti odstrašovania, úprave veliteľskej štruktúry NATO a podpore operácií Rozhodná podpora v Afganistane a [[Sily pre Kosovo|KFOR]] v Kosove.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=General Petr Pavel ends his tenure as Chairman of the NATO Military Committee|url=https://www.nato.int/cps/en/natohq/news_156414.htm|vydavateľ=NATO|dátum prístupu=2023-01-29|jazyk=en|priezvisko=NATO}}</ref> Zapracoval na obnovení dialógu s Ruskom, narušeného po [[Krymské referendum (2014)|anexii Krymu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Petr nebo Pavel? Generál, kacíř, bojovník i sexsymbol odchází do civilu|url=https://www.idnes.cz/zpravy/nato/petr-pavel-general-odchod-armada-civil.A181130_220951_zpr_nato_inc|vydavateľ=iDNES.cz|dátum vydania=2018-11-30|dátum prístupu=2023-01-29|jazyk=cs}}</ref> V roku 2016 vyjadril názor, že Rusko je nebezpečnejšie ako [[Islamský štát (militantná organizácia)|Islamský štát]] a hrozba terorizmu a utečencov bola v Česku preceňovaná.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavel: Ruská kampaň v ČR vytváří dojem, že Rusko není hrozba. Je ale nebezpečnější než Islámský stát {{!}} Aktuálně.cz|url=https://video.aktualne.cz/dvtv/pavel-ruska-kampan-v-cr-vytvari-dojem-ze-rusko-neni-hrozba-j/r~0b684b6e977b11e68cd20025900fea04/|vydavateľ=Aktuálně.cz - Víte, co se právě děje|dátum vydania=2016-10-25|dátum prístupu=2023-01-29|jazyk=cs}}</ref> V súvislosti s tureckou inváziou v Sýrii, ktorá sa začala v januári 2018 a bola namierená proti sýrskym [[Kurdi|Kurdom]], [[Turecko|Tureckom]] označovaným za teroristami, vyhlásil, že „všetky krajiny majú právo na sebaobranu, ale je dôležité, aby sa to vykonávalo primerane,“ a že NATO bolo Tureckom (svojím členským štátom) o vojenskej operácii informované. Poukázal pritom na nutnosť nevnímať Kurdov ako homogénnu skupinu a upozornil, že časť z nich efektívne bojuje proti extrémistom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=26. březen 2018 - Reportéři ČT {{!}} Česká televize|url=https://www.ceskatelevize.cz/porady/1142743803-reporteri-ct/218452801240011/|dátum prístupu=2023-01-29|jazyk=cs}}</ref> === Zahraničné misie === * 1993/1994: zástupca vojenského pridelenca Česka v Belgicku * 1999 – 2002: zástupca na veliteľstve [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] v [[Brunssum|Brunssume]] * 2003: zástupca vo veliteľstve [[Operácia Trvalá svoboda|operácie Trvalá sloboda]] v [[Tampa|Tampe]] * 2007 – 2009: zástupca vojenského predstaviteľa Česka pri [[Európska únia|Európskej únii]] v [[Brusel|Bruseli]] * 2010/2011: zástupca na hlavnom veliteľstve spojeneckých vojsk v Európe, [[Belgicko]]<ref name="ct24" /> === Vojenské hodnosti === * 2002 – [[brigádny generál]] * 2010 – [[generálmajor]]<ref name="idnes">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Do čela armády míří respektovaný generál Petr Pavel | url = http://zpravy.idnes.cz/armadu-povede-general-pavel-df7-/domaci.aspx?c=A120518_113736_domaci_jw | dátum vydania = 18.05.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = [[iDNES]] | miesto = | jazyk = }}</ref> * 8. mája 2012 – [[generálporučík]]<ref name="acrporu">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prezident jmenoval nové generály | url = http://www.acr.army.cz/informacni-servis/zpravodajstvi/prezident-jmenoval-nove-generaly-68479/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = [[Armáda Českej republiky]] | miesto = | jazyk = }}</ref> * 8. mája 2014 – [[armádny generál]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prezident jmenoval generály AČR | url = http://www.hrad.cz/cs/pro-media/tiskove-zpravy/8227.shtml | dátum vydania = 2014-05-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-05-08 | vydavateľ = hrad.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> === Vyznamenania === [[Súbor:Posudek k propůjčení medaile pro Petra Pavla.jpg|thumb|Stanovisko k udeleniu vyznamenania "Za službu vlasti" (dokument je datovaný 31. marca 1988).]] * Medaila Za službu v ozbrojených silách Českej republiky –&nbsp;I.&nbsp;stupňa –&nbsp;XX<ref name="ACR ARMY">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=armádní generál Ing. Petr PAVEL, M. A.|url=https://www.acr.army.cz/struktura/historie/galerie-ngs/2012--72072/|dátum prístupu=2021/04/21|dátum archivácie=2021/04/21|url archívu=https://web.archive.org/web/20210421113603/https://www.acr.army.cz/struktura/historie/galerie-ngs/2012--72072/}}</ref> * Medaila Armády Českej republiky –&nbsp;III. –&nbsp;I.&nbsp;stupňa<ref name="ACR ARMY" /> * Záslužný kríž ministra obrany Českej republiky –&nbsp;III. a II.&nbsp;stupňa<ref name="ACR ARMY" /> * Medaila ministra obrany ČR Za službu v zahraničí –&nbsp;KUVAJT III.&nbsp;stupňa<ref name="ACR ARMY" /> * Medaila ministra obrany ČR Za službu v zahraničí –&nbsp;BOJOVÁ MISIA III.&nbsp;stupňa<ref name="ACR ARMY" /> * Čestný pamätný odznak Za službu mieru<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=General Petr Pavel, Chairman of the Military Committee|url=https://www.nato.int/cps/en/natohq/who_is_who_49764.htm|vydavateľ=NATO|dátum prístupu=2023-03-26|jazyk=en|priezvisko=NATO}}</ref> * Medaila Za hrdinstvo (1995)<ref> name="NATO" </ref> * Kríž obrany štátu (2018)<ref>https://mocr.army.cz/scripts/detail.php?id=202532&tmplid=527</ref> * Kríž za vojenskú chrabrosť (Francúzsko) –&nbsp;s&nbsp;bronzovou hviezdou (1995) * [[Rad čestnej légie]] (Francúzsko) –&nbsp;dôstojník (2012)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Général Petr Pavel, Officier de la Légion d’honneur|url=https://cz.ambafrance.org/Remise-de-decorations-a-l-ambassade-de,3721|vydavateľ=La France en République tchèque|dátum prístupu=2023-03-26|jazyk=fr}}</ref> * Čestný odznak Ministerstva obrany „Svätý Juraj“ (Bulharsko) –&nbsp;I.&nbsp;stupňa (2017)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Министерство на отбраната на Република България|url=https://mod.bg/bg/news.php?fn_mode=fullnews&fn_id=9725|vydavateľ=mod.bg|dátum prístupu=2023-03-26|url archívu=https://web.archive.org/web/20220920172858/https://mod.bg/bg/news.php?fn_mode=fullnews&fn_id=9725|dátum archivácie=2022-09-20}}</ref> * Rad koruny (Belgicko) – veľkokríž (2018) * Rad záslužnej légie (USA) –&nbsp;komandér (2018) == Politická kariéra == === Do roku 1989 === Kandidátom na vstup do [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickej strany Česko-Slovenska]] sa Petr Pavel stal podaním prihlášky v roku 1983, keď bol v poslednom ročníku vysokej školy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jak to bylo s Petrem Pavlem? Mezi červenými barety byl elitou, říká historik.|url=https://www.seznamzpravy.cz/clanek/domaci-politika-jak-to-bylo-s-petrem-pavlem-mezi-cervenymi-barety-byl-elitou-rika-historik-217605|vydavateľ=www.seznamzpravy.cz|dátum prístupu=2022-10-27|jazyk=cs}}</ref> Po dvojročnom kandidovaní bol 13. februára 1985 prijatý do strany. Neskôr sa stal predsedom základnej organizácie KSČ. Pavel to po rokoch v rozhovore pre týždenník [[Respekt]] potvrdil a uviedol svoje pohnútky na vstup do strany. === Prezidentská kampaň === O možnej kandidatúre Petra Pavla na funkciu [[Prezident Českej republiky|prezidenta Českej republiky]] sa špekulovalo dlhodobo, v prieskumoch verejnej mienky sa v tejto súvislosti jeho meno prvýkrát objavilo už v roku 2015, teda v súvislosti s [[Voľba prezidenta Českej republiky v roku 2018|prezidentskou voľbou v roku 2018]], v ktorej však nakoniec kandidátom nebol. Až 29. júna 2022 potvrdil, že sa bude uchádzať o kandidatúru v prezidentskej voľbe v roku 2023. Uviedol tiež, že začal so zberom podpisov občanov. Kampaň financoval z darov podporovateľov. Podľa prieskumu z augusta 2022 mal Pavel šancu v prvom kole prezidentských volieb získať 22 % hlasov a postúpiť do druhého kola, v ktorom by porazil pomerom hlasov 58 %: 42 % bývalého premiéra [[Andrej Babiš|Andreja Babiša]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Median: Prezidentskou volbu by v prvním kole vyhrál Babiš, ve druhém Pavel. Podpora vzrostla Nerudové|url=https://www.irozhlas.cz/zpravy-domov/median-babis-pavel-prezidentske-volby-pruzkum-nerudova_2209161140_har|vydavateľ=iROZHLAS|dátum prístupu=2023-01-29|jazyk=cs}}</ref> Svoju kandidatúru na prezidenta oficiálne oznámil dňa 6. septembra 2022, kedy predstavil svoje volebné heslo „''Vraťme Česku řád a klid''“ a víziu stať sa nezávislým prezidentom.<ref>{{Citácia periodika|titul=Pavel potvrdil kandidaturu na prezidenta. Zahájil kampaň a představil heslo|url=https://www.denik.cz/z_domova/general-petr-pavel-kandidatura-20220906.html|periodikum=Deník.cz|dátum=2022-09-06|dátum prístupu=2023-01-29|jazyk=cs|priezvisko=ČTK}}</ref> Podporu mu vyslovila, spoločne s ďalšími dvoma kandidátmi, koalícia [[SPOLU (Česko)|SPOLU]]; členovia [[Česká pirátska strana|Českej pirátskej strany]] v ankete týkajúcej sa voľby prezidenta najčastejšie hlasovali za Petra Pavla a ďalších dvoch kandidátov. Medzi podporovateľmi Petra Pavla boli počas kampane napríklad herec a scenárista [[Zdeněk Svěrák]], bývalý predseda Akadémie vied a 1. podpredseda Senátu [[Jiří Drahoš]], režisér [[Jan Hřebejk]], zakladateľ organizácie Človek v núdzi a študentský vodca z roku 1989 [[Šimon Pánek]] riaditeľ Knižnice Václava Havla a exdiplomat [[Michael Žantovský]], tenistka [[Lucie Šafářová|Lucia Šafářová]], kňaz [[Václav Malý]], kňaz a filozof [[Tomáš Halík]], spevák [[Jaroslav Hutka]], bývalý minister zahraničia [[Karel Schwarzenberg]] či mnoho podnikateľov a politikov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Celebrity jako lákadlo na voliče. Podívejte se, kdo koho podporuje - Seznam Zprávy|url=https://www.seznamzpravy.cz/clanek/volby-prezidentske-celebrity-jako-lakadlo-na-volice-podivejte-se-kdo-koho-podporuje-222690|vydavateľ=www.seznamzpravy.cz|dátum prístupu=2023-02-19}}</ref> So ziskom 1 975 056 hlasov (35,40 %) vyhral 1. kolo prezidentských volieb s náskokom približne 0,4 percentuálneho bodu (22 843 voličských hlasov) pred kandidátom hnutia ANO 2011 Andrejom Babišom. Obaja tak postúpili do 2. kola, v ktorom zvíťazil Pavel s 3 358 926 hlasov (58,32 %) a stal sa tak zvoleným prezidentom Českej republiky. Porazený kandidát Babiš získal 2 400 271 hlasov (41,67 %).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Volby prezidenta 2023 {{!}} Výsledky 2. kola voleb online|url=https://www.seznamzpravy.cz/p?_cls=LandingPage&_created=2022-12-05%2017%3A59%3A50&id=638e2386bdf5fa27652499ab&_updated=2023-01-26%2013%3A34%3A30&landingPageGroup=6388c883ccf69052a11ef2c5&layout=63c15374aacd9ca98b9ef6f4&metaDescription=Druh%C3%A9%20kolo%20prezidentsk%C3%BDch%20voleb%20%40params.urlParam2%20%E2%80%93%20aktu%C3%A1ln%C3%AD%20v%C3%BDsledky%20online%20%E2%80%93%20pr%C5%AFb%C4%9B%C5%BEn%C3%A9%20i%20kone%C4%8Dn%C3%A9.%20V%C5%A1echny%20informace%20o%20volb%C3%A1ch%20a%20jejich%20pr%C5%AFb%C4%9Bhu%20p%C5%99ehledn%C4%9B.&metaTitle=Volby%20prezidenta%20%40params.urlParam2%20%7C%20V%C3%BDsledky%202.%20kola%20voleb%20online&status=published&title=Prezidentsk%C3%A9%20volby%20-%202.kolo%20-%20Hlavn%C3%AD%20str%C3%A1nka&url=%5E%2Fp%2Fvysledky-voleb%2F(%5Cd%2B)%2Fprezidentske-volby%2Fkolo%2F2%2F%3F%24|vydavateľ=www.seznamzpravy.cz|dátum prístupu=2023-01-29}}</ref> Ihneď po zvolení začal Petr Pavel aktívne pracovať, usporiadal rad rokovaní s českými politikmi, telefonoval so zahraničnými štátnikmi, napríklad s [[Ukrajina|ukrajinským]] prezidentom [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyrom Zelenským]] či s prezidentkou [[Taiwan|Taiwanu]] [[Cchaj Jing-wen]]. Odcestoval aj na návštevu krajov, kde vo voľbách nezvíťazil a zúčastnil sa Mníchovskej bezpečnostnej konferencie.<ref>{{Citácia periodika|titul=Česko v čele Evropy. Pavlův telefonát na Tchaj-wan se stal evropským tématem|url=https://www.denik.cz/cesko-a-eu/pavel-telefonat-tchaj-wan-evropska-unie-20230131.html|periodikum=Deník.cz|dátum=2023-02-01|dátum prístupu=2023-02-19|jazyk=cs|meno=Luboš|priezvisko=Palata}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Petr Pavel se v Mnichově sešel s Macronem, řešili záruky pro Ukrajinu|url=https://www.idnes.cz/zpravy/domaci/petr-pavel-mnichovska-bezpecnostni-konference-macron-nauseda-duda-cichanouska.A230217_101142_domaci_kop|vydavateľ=iDNES.cz|dátum vydania=2023-02-17|dátum prístupu=2023-02-19|jazyk=cs}}</ref> Inaugurácia Petra Pavla za prezidenta Českej republiky sa konala 9. marca 2023 na [[Pražský hrad|Pražskom hrade]], kedy sa stal v poradí 4. prezidentom Českej republiky.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Petr Pavel zložil sľub a stal sa novým českým prezidentom | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/659726-cesko-zije-inauguraciou-petr-pavel-sa-popoludni-ujme-prezidentskeho-uradu/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-03-09 | dátum prístupu = 2023-03-09 }}</ref> == Osobný život == Jeho manželkou je [[Eva Pavlová]], bývalá podplukovníčka Armády ČR.<ref name="manzelka-landing">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Životopis | url =https://www.hrad.cz/cs/prezident-cr/soucasny-prezident-cr/manzelka-prezidenta-ceske-republiky-1/zivotopis | vydavateľ = Kancelář prezidenta republiky | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = }}</ref> == Galéria == <gallery> Súbor:180308-D-PB383-008 (39798845245).jpg|Predseda amerického Zboru náčelníkov Joseph F. Dunford vyznamenáva Petra Pavla, rok 2018 Súbor:Petr Pavel and Charles Michel at the 2015 Halifax Forum.jpg|Petr Pavel s vtedajším belgickým premiérom [[Charles Michel|Charlesom Michelom]] na Konferencii o medzinárodnej bezpečnosti v Halifaxe, november 2015 Súbor:Brno pro Ukrajinu 2022-03-01 (3762a) Petr Pavel.jpg|Peter Pavel počas zhromaždenia na podporu Ukrajiny v Brne, marec 2022 Súbor:Ivan Bartoš a Petr Pavel 2023-02-14 01.jpg|Petr Pavel s vicepremiérom a ministrom pre regionálny rozvoj a digitalizáciu [[Ivan Bartoš|Ivanom Bartošom]] ([[Česká pirátska strana|Piráti]]) na prvom povolebnom stretnutí </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commonscat=Petr Pavel}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Petr Pavel|11442960}} {{Prezidenti Česka}} {{Náčelníci Generálneho štábu Armády Českej republiky}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Pavel, Petr}} [[Kategória:Osobnosti z Planej (okres Tachov)]] [[Kategória:Absolventi Vysokej vojenskej školy pozemného vojska vo Vyškove]] [[Kategória:Českí generáli]] [[Kategória:Príslušníci Armády Českej republiky]] [[Kategória:Náčelníci Generálneho štábu Armády Českej republiky]] [[Kategória:Predsedovia Vojenského výboru Organizácie Severoatlantickej zmluvy]] [[Kategória:Prezidenti Česka]] bspk4i47bddkhiykz5qyp1rkuyx1tan 2 522933 8212717 8196935 2026-05-12T13:54:07Z PeterKLK 94978 /* Spravované články */ aktualizácia 8212717 wikitext text/x-wiki ==Založené články== {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ===Futbalové štatistiky=== *[[Klub ligových kanonierov]] *[[Historické tabuľky ligových strelcov]] *[[Zoznam rekordov česko-slovenského národného futbalového mužstva]] *[[Slováci v česko-slovenskej futbalovej reprezentácii]] *[[Zoznam Slovákov v česko-slovenskej futbalovej reprezentácii]] *[[Zoznam rekordov česko-slovenskej futbalovej ligy]] *[[Česko-slovenský pohár vo futbale]] *[[Zoznam rekordov slovenského národného futbalového mužstva]] *[[Zoznam futbalových reprezentantov Slovenska]] *[[Zoznam rekordov slovenskej futbalovej ligy]] *[[Zoznam hráčov – víťazov slovenskej futbalovej ligy]] *[[Zoznam klubových úspechov slovenských futbalistov v zahraničí]] *[[Zoznam ocenení slovenských futbalistov v zahraničí]] *[[Králi strelcov v dvoch rôznych krajinách]] *[[Výber sveta (futbal)]] *[[Výber Európy (futbal)]] *[[Zoznam futbalových rekordov]] *[[Majstrovstvá sveta vo futbale 1962 – Finále]] *[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1976 – Finále]] *[[Pohár víťazov pohárov 1968/1969 – Finále]] *[[Zoznam rekordov majstrovstiev sveta vo futbale]] *[[Zoznam slovenských futbalistov v Bundeslige]] *[[Zoznam slovenských futbalistov v Serii A]] *[[Zoznam slovenských futbalistov v Premier League]] *[[Zoznam slovenských futbalistov v Primera División]] *[[Zoznam slovenských futbalistov v Ligue 1]] * [[Zoznam slovenských futbalistov v Eredivisie]] ===Futbalové ocenenia=== *[[Zlatá lopta FIFA]] *[[Futbalista roka FIFA]] *[[Najlepší futbalista FIFA]] *[[Cena Ferenca Puskása]] *[[Zlatá kopačka]] *[[Futbalista roka (Česko-Slovensko)]] *[[Futbalista storočia (Slovensko)]] *[[Sieň slávy slovenského futbalu]] *[[Gól sezóny (Fortuna liga)]] *[[Gól roka (anketa STV)]] *[[Gól roka (anketa ČST)]] *[[Hráč sezóny (slovenská futbalová liga)]] *[[Hráč mesiaca (Fortuna liga)]] *[[Objav sezóny (slovenská futbalová liga)]] *[[Jedenástka roka (anketa)]] *[[Jedenástka sezóny (slovenská futbalová liga)]] *[[Zlatá kopačka 1988/1989]] *[[Zlatá kopačka 2004/2005]] *[[Najlepší strelci Európy 1991/1992]] *[[Najlepší strelci Európy 1995/1996]] *[[Zlatá lopta 1976]] *[[Najlepší ligový strelec podľa IFFHS]] *[[Najlepší strelec roka v medzinárodných zápasoch podľa IFFHS]] *[[Trofej Gerda Müllera]] *[[Futbalista roka 1993 (Slovensko)]] *[[Futbalista roka 1994 (Slovensko)]] *[[Futbalista roka 1995 (Slovensko)]] *[[Futbalista roka 1996 (Slovensko)]] *[[Futbalista roka 1997 (Slovensko)]] *[[Futbalista roka 1998 (Slovensko)]] *[[Futbalista roka 1999 (Slovensko)]] *[[Futbalista roka 2000 (Slovensko)]] ===Slovenskí futbalisti=== *[[Ján Arpáš]] *[[Anton Moravčík]] *[[Ján Čapkovič]] *[[Jozef Levický]] *[[Ján Strausz]] *[[Milan Luhový]] *[[Jozef Obert]] *[[Peter Herda]] *[[Ladislav Józsa]] *[[Božin Laskov]] *[[Jozef Luknár]] *[[Tibor Mičinec]] {{Stĺpce-2}} *[[Tomáš Medveď]] *[[Jozef Čapkovič]] *[[Karol Galba]] *[[Stanislav Seman]] *[[František Kunzo]] *[[Ján Švehlík]] *[[Ladislav Kubala]] *[[Július Korostelev]] *[[Július Schubert]] *[[Štefan Príboj]] *[[Anton Bulla]] *[[Ľudovít Cvetler]] ===Ľadový hokej=== *[[Zoznam ocenení slovenských hokejistov na MS a ZOH]] *[[Zoznam úspechov slovenských hokejistov v zahraničí]] ===Šport na Slovensku=== *[[Slovensko na olympijských hrách]] *[[Slovensko na Svetových hrách]] *[[Slovensko na Univerziádach]] *[[Slovensko na Európskom olympijskom festivale mládeže]] *[[Slovenský športovec storočia]] *[[Zoznam slovenských majstrov sveta]] *[[Zoznam slovenských majstrov Európy]] *[[Prehľad úspechov slovenskej atletiky]] *[[Prehľad úspechov slovenskej cyklistiky]] *[[Prehľad úspechov slovenskej gymnastiky]] *[[Prehľad úspechov slovenského plávania]] *[[Prehľad úspechov slovenskej kanoistiky]] *[[Prehľad úspechov slovenského vodného slalomu]] *[[Prehľad úspechov slovenského severského lyžovania]] *[[Prehľad úspechov slovenského alpského lyžovania]] *[[Prehľad úspechov slovenského basketbalu]] *[[Prehľad úspechov slovenskej hádzanej]] *[[Prehľad úspechov slovenského zápasenia]] *[[Prehľad úspechov slovenského vzpierania]] *[[Prehľad úspechov slovenského boxu]] *[[Slovenskí športovci v reprezentáciach iných krajín]] *[[Cudzinci v reprezentácii Slovenska]] ===Športové podujatia=== *[[Zoznam majstrovstiev sveta na Slovensku]] *[[Zoznam majstrovstiev Európy na Slovensku]] *[[Hry dobrej vôle]] *[[Družba 84]] *[[Európske hry]] *[[Svetové armádne hry]] *[[Olympijské hry mládeže]] ===Slovenskí športovci=== *[[Jozef Lohyňa]] *[[Attila Szabó (slovenský kanoista)]] *[[Marianna Némethová-Krajčírová]] *[[Marcel Géry]] *[[Miloslav Roľko]] *[[Alžbeta Havrančíková]] *[[Jana Gantnerová-Šoltýsová]] *[[Martin Švagerko]] *[[Gabriela Svobodová]] *[[Anton Frolo]] *[[Imrich Bugár]] *[[Anna Kotočová]] *[[Pavel Schmidt]] *[[Ján Zachara]] *[[Eva Šuranová]] *[[Martin Gregor (hádzanár)]] *[[Vladimír Seruga]] *[[Anna Čápová-Ríšová]] *[[Božena Mažgútová]] *[[Alena Damitšová]] *[[Erika Burianová-Dobrovičová]] *[[Pavol Blažek]] *[[Peter Rajniak]] *[[Oto Matický]] *[[Helena Zvolenská]] *[[Eva Petrovičová]] *[[Yvetta Polláková]] *[[Božena Miklošovičová-Štrbáková]] ===Športové ocenenia=== *[[Športovci storočia]] *[[Športovec roka 1993 (Slovensko)]] *[[Športovec roka 1994 (Slovensko)]] *[[Športovec roka 1995 (Slovensko)]] *[[Športovec roka 1996 (Slovensko)]] *[[Športovec roka 1997 (Slovensko)]] *[[Športovec roka 1998 (Slovensko)]] *[[Športovec roka 1999 (Slovensko)]] *[[Športovec roka 2000 (Slovensko)]] {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ==Spravované články== {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ===Slovenské národné futbalové mužstvo=== *[[Zoznam zápasov slovenského národného futbalového mužstva]] ===Futbalové súťaže=== *[[Slovenský pohár vo futbale]] *[[Slovenský Superpohár (futbal)]] *[[Pohár konfederácií FIFA]] *[[Pohár šampiónov CONMEBOL/UEFA]] *[[Interkontinentálny pohár]] ===Slovenskí futbalisti=== *[[Emil Pažický]] *[[Adolf Scherer]] *[[Róbert Semeník]] *[[Stanislav Griga]] *[[Juraj Halenár]] *[[Jozef Adamec]] *[[Filip Hološko]] *[[Ladislav Kubala]] *[[Ferdinand Daučík]] *[[Marián Masný]] *[[Szilárd Németh]] *[[Marek Hamšík]] *[[Stanislav Šesták]] *[[Marek Bakoš]] *[[Michal Ďuriš (futbalista)]] *[[Ľubomír Moravčík]] *[[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]] *[[Dušan Tittel]] *[[Ladislav Pecko]] *[[Vladimír Kinder]] {{Stĺpce-2}} ===Slovenské futbalové kluby=== *[[FK Baník Prievidza]] ===Futbalové štadióny na Slovensku=== *[[Štadión Antona Malatinského]] *[[Štadión MŠK Žilina]] ===Slovenskí športovci=== *[[Anton Tkáč]] *[[Jozef Pribilinec]] *[[Mária Ďurišinová]] ===Futbalové ocenenia=== *[[Zlatá lopta France Football]] *[[Futbalista roka (Slovensko)]] *[[Cena Petra Dubovského]] *[[Trofej Leva Jašina]] *[[Trofej Raymonda Kopu]] ===Športové ocenenia=== *[[Športovec roka (Slovensko)]] {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} kl5dyy2pe44bk3ltc2imkn8saruft35 8212718 8212717 2026-05-12T13:55:20Z PeterKLK 94978 /* Spravované články */ aktualizácia 8212718 wikitext text/x-wiki ==Založené články== {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ===Futbalové štatistiky=== *[[Klub ligových kanonierov]] *[[Historické tabuľky ligových strelcov]] *[[Zoznam rekordov česko-slovenského národného futbalového mužstva]] *[[Slováci v česko-slovenskej futbalovej reprezentácii]] *[[Zoznam Slovákov v česko-slovenskej futbalovej reprezentácii]] *[[Zoznam rekordov česko-slovenskej futbalovej ligy]] *[[Česko-slovenský pohár vo futbale]] *[[Zoznam rekordov slovenského národného futbalového mužstva]] *[[Zoznam futbalových reprezentantov Slovenska]] *[[Zoznam rekordov slovenskej futbalovej ligy]] *[[Zoznam hráčov – víťazov slovenskej futbalovej ligy]] *[[Zoznam klubových úspechov slovenských futbalistov v zahraničí]] *[[Zoznam ocenení slovenských futbalistov v zahraničí]] *[[Králi strelcov v dvoch rôznych krajinách]] *[[Výber sveta (futbal)]] *[[Výber Európy (futbal)]] *[[Zoznam futbalových rekordov]] *[[Majstrovstvá sveta vo futbale 1962 – Finále]] *[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1976 – Finále]] *[[Pohár víťazov pohárov 1968/1969 – Finále]] *[[Zoznam rekordov majstrovstiev sveta vo futbale]] *[[Zoznam slovenských futbalistov v Bundeslige]] *[[Zoznam slovenských futbalistov v Serii A]] *[[Zoznam slovenských futbalistov v Premier League]] *[[Zoznam slovenských futbalistov v Primera División]] *[[Zoznam slovenských futbalistov v Ligue 1]] * [[Zoznam slovenských futbalistov v Eredivisie]] ===Futbalové ocenenia=== *[[Zlatá lopta FIFA]] *[[Futbalista roka FIFA]] *[[Najlepší futbalista FIFA]] *[[Cena Ferenca Puskása]] *[[Zlatá kopačka]] *[[Futbalista roka (Česko-Slovensko)]] *[[Futbalista storočia (Slovensko)]] *[[Sieň slávy slovenského futbalu]] *[[Gól sezóny (Fortuna liga)]] *[[Gól roka (anketa STV)]] *[[Gól roka (anketa ČST)]] *[[Hráč sezóny (slovenská futbalová liga)]] *[[Hráč mesiaca (Fortuna liga)]] *[[Objav sezóny (slovenská futbalová liga)]] *[[Jedenástka roka (anketa)]] *[[Jedenástka sezóny (slovenská futbalová liga)]] *[[Zlatá kopačka 1988/1989]] *[[Zlatá kopačka 2004/2005]] *[[Najlepší strelci Európy 1991/1992]] *[[Najlepší strelci Európy 1995/1996]] *[[Zlatá lopta 1976]] *[[Najlepší ligový strelec podľa IFFHS]] *[[Najlepší strelec roka v medzinárodných zápasoch podľa IFFHS]] *[[Trofej Gerda Müllera]] *[[Futbalista roka 1993 (Slovensko)]] *[[Futbalista roka 1994 (Slovensko)]] *[[Futbalista roka 1995 (Slovensko)]] *[[Futbalista roka 1996 (Slovensko)]] *[[Futbalista roka 1997 (Slovensko)]] *[[Futbalista roka 1998 (Slovensko)]] *[[Futbalista roka 1999 (Slovensko)]] *[[Futbalista roka 2000 (Slovensko)]] ===Slovenskí futbalisti=== *[[Ján Arpáš]] *[[Anton Moravčík]] *[[Ján Čapkovič]] *[[Jozef Levický]] *[[Ján Strausz]] *[[Milan Luhový]] *[[Jozef Obert]] *[[Peter Herda]] *[[Ladislav Józsa]] *[[Božin Laskov]] *[[Jozef Luknár]] *[[Tibor Mičinec]] {{Stĺpce-2}} *[[Tomáš Medveď]] *[[Jozef Čapkovič]] *[[Karol Galba]] *[[Stanislav Seman]] *[[František Kunzo]] *[[Ján Švehlík]] *[[Ladislav Kubala]] *[[Július Korostelev]] *[[Július Schubert]] *[[Štefan Príboj]] *[[Anton Bulla]] *[[Ľudovít Cvetler]] ===Ľadový hokej=== *[[Zoznam ocenení slovenských hokejistov na MS a ZOH]] *[[Zoznam úspechov slovenských hokejistov v zahraničí]] ===Šport na Slovensku=== *[[Slovensko na olympijských hrách]] *[[Slovensko na Svetových hrách]] *[[Slovensko na Univerziádach]] *[[Slovensko na Európskom olympijskom festivale mládeže]] *[[Slovenský športovec storočia]] *[[Zoznam slovenských majstrov sveta]] *[[Zoznam slovenských majstrov Európy]] *[[Prehľad úspechov slovenskej atletiky]] *[[Prehľad úspechov slovenskej cyklistiky]] *[[Prehľad úspechov slovenskej gymnastiky]] *[[Prehľad úspechov slovenského plávania]] *[[Prehľad úspechov slovenskej kanoistiky]] *[[Prehľad úspechov slovenského vodného slalomu]] *[[Prehľad úspechov slovenského severského lyžovania]] *[[Prehľad úspechov slovenského alpského lyžovania]] *[[Prehľad úspechov slovenského basketbalu]] *[[Prehľad úspechov slovenskej hádzanej]] *[[Prehľad úspechov slovenského zápasenia]] *[[Prehľad úspechov slovenského vzpierania]] *[[Prehľad úspechov slovenského boxu]] *[[Slovenskí športovci v reprezentáciach iných krajín]] *[[Cudzinci v reprezentácii Slovenska]] ===Športové podujatia=== *[[Zoznam majstrovstiev sveta na Slovensku]] *[[Zoznam majstrovstiev Európy na Slovensku]] *[[Hry dobrej vôle]] *[[Družba 84]] *[[Európske hry]] *[[Svetové armádne hry]] *[[Olympijské hry mládeže]] ===Slovenskí športovci=== *[[Jozef Lohyňa]] *[[Attila Szabó (slovenský kanoista)]] *[[Marianna Némethová-Krajčírová]] *[[Marcel Géry]] *[[Miloslav Roľko]] *[[Alžbeta Havrančíková]] *[[Jana Gantnerová-Šoltýsová]] *[[Martin Švagerko]] *[[Gabriela Svobodová]] *[[Anton Frolo]] *[[Imrich Bugár]] *[[Anna Kotočová]] *[[Pavel Schmidt]] *[[Ján Zachara]] *[[Eva Šuranová]] *[[Martin Gregor (hádzanár)]] *[[Vladimír Seruga]] *[[Anna Čápová-Ríšová]] *[[Božena Mažgútová]] *[[Alena Damitšová]] *[[Erika Burianová-Dobrovičová]] *[[Pavol Blažek]] *[[Peter Rajniak]] *[[Oto Matický]] *[[Helena Zvolenská]] *[[Eva Petrovičová]] *[[Yvetta Polláková]] *[[Božena Miklošovičová-Štrbáková]] ===Športové ocenenia=== *[[Športovci storočia]] *[[Športovec roka 1993 (Slovensko)]] *[[Športovec roka 1994 (Slovensko)]] *[[Športovec roka 1995 (Slovensko)]] *[[Športovec roka 1996 (Slovensko)]] *[[Športovec roka 1997 (Slovensko)]] *[[Športovec roka 1998 (Slovensko)]] *[[Športovec roka 1999 (Slovensko)]] *[[Športovec roka 2000 (Slovensko)]] {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ==Spravované články== {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ===Slovenské národné futbalové mužstvo=== *[[Zoznam zápasov slovenského národného futbalového mužstva]] ===Futbalové súťaže=== *[[Slovenský pohár vo futbale]] *[[Slovenský Superpohár (futbal)]] *[[Pohár konfederácií FIFA]] *[[Pohár šampiónov CONMEBOL/UEFA]] *[[Interkontinentálny pohár]] ===Slovenskí futbalisti=== *[[Emil Pažický]] *[[Adolf Scherer]] *[[Róbert Semeník]] *[[Stanislav Griga]] *[[Juraj Halenár]] *[[Jozef Adamec]] *[[Filip Hološko]] *[[Ladislav Kubala]] *[[Ferdinand Daučík]] *[[Marián Masný]] *[[Szilárd Németh]] *[[Marek Hamšík]] *[[Stanislav Šesták]] *[[Marek Bakoš]] *[[Michal Ďuriš (futbalista)]] *[[Ľubomír Luhový]] *[[Pavol Diňa]] *[[Ľubomír Moravčík]] *[[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]] *[[Dušan Tittel]] *[[Ladislav Pecko]] *[[Vladimír Kinder]] {{Stĺpce-2}} ===Slovenské futbalové kluby=== *[[FK Baník Prievidza]] ===Futbalové štadióny na Slovensku=== *[[Štadión Antona Malatinského]] *[[Štadión MŠK Žilina]] ===Slovenskí športovci=== *[[Anton Tkáč]] *[[Jozef Pribilinec]] *[[Mária Ďurišinová]] ===Futbalové ocenenia=== *[[Zlatá lopta France Football]] *[[Futbalista roka (Slovensko)]] *[[Cena Petra Dubovského]] *[[Trofej Leva Jašina]] *[[Trofej Raymonda Kopu]] ===Športové ocenenia=== *[[Športovec roka (Slovensko)]] {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} n0cbdg8wkw0fx3ob79a0n9d0udp55a3 0 524917 8213171 8120596 2026-05-13T11:27:25Z ~2026-28872-81 294747 8213171 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Monument <!-- *** Heading *** --> | name = Kačacia fontána | native_name = | other_name = | category = Národná kultúrna pamiatka <!-- *** Image *** --> | image = Šafárikovo nám Kačacia fontána 01.jpg | image_caption = Pohľad na fontánu <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state_type = Kraj | state = [[Bratislavský kraj| Bratislavský]] | region_type = Okres | region = [[Bratislava I (okres)|Bratislava I]] | district = | commune_type = Mestská časť | commune = [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Bratislava-Staré Mesto]] | municipality_type = | municipality = <!-- *** Locations *** --> | elevation = | elevation_round = | lat_d = 48.1416 | lat_NS = | long_d = 17.1161 | long_EW = <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- *** Features *** --> | author = Robert Kühmayer | style = [[novobaroko]] | material = [[pieskovec]], [[žula]], [[bronz]] <!-- *** History & management *** --> | established = | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- *** Acess *** --> | public = | access = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bratislava | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = Bratislava Staré Mesto <!-- *** Websites *** --> | commons = Duck Fountain, Bratislava | statistics = | website = }} '''Kačacia fontána''' je národná kultúrna pamiatka, ktorá sa nachádza na Šafárikovom námestí v Bratislave. Fontána je spolu so svojimi jednotlivými časťami zapísaná v [[Ústredný zoznam pamiatkového fondu|Ústrednom zozname pamiatkového fondu]] (pod viacerými číslami, a to: 283/1, 283/2, 283/3, 283/4, 283/5, 283/6, 283/7).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky]] | titul = Pamiatkový objekt - podrobnosti | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=476 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2014-08-28 | miesto = | jazyk = slovenčina }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky]] | titul = Pamiatkový objekt - podrobnosti | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=477 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2014-08-28 | miesto = | jazyk = slovenčina }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky]] | titul = Pamiatkový objekt - podrobnosti | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=478 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2014-08-28 | miesto = | jazyk = slovenčina }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky]] | titul = Pamiatkový objekt - podrobnosti | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=479 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2014-08-28 | miesto = | jazyk = slovenčina }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky]] | titul = Pamiatkový objekt - podrobnosti | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=480 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2014-08-28 | miesto = | jazyk = slovenčina }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky]] | titul = Pamiatkový objekt - podrobnosti | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=481 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2014-08-28 | miesto = | jazyk = slovenčina }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky]] | titul = Pamiatkový objekt - podrobnosti | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=482 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2014-08-28 | miesto = | jazyk = slovenčina }}</ref> Za národnú kultúrnu pamiatku boli objekty vyhlásené [[23. októbra]] [[1963]]. Podľa niektorých zdrojov ide o najobľúbenejšiu fontánu v Bratislave.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Koči | meno = Jozef | odkaz na autora = | vydavateľ = | titul = O kačacej fontáne a skamenelých chlapcoch | url = http://bratislava.sme.sk/c/565507/o-kacacej-fontane-a-skamenelych-chlapcoch.html | dátum vydania = 2002-06-06 | dátum prístupu = 2014-08-28 | miesto = | jazyk = slovenčina }}</ref> Fontánu v roku [[1914]] vytvoril [[Bratislava|bratislavský]] [[sochárstvo|sochár]] [[Robert Kühmayer]] v [[novobaroko]]vom štýle. Pri tvorbe sa inšpiroval starou miestnou [[povesť]]ou o [[vodník]]ovi a skamenených chlapcoch. == Architektúra fontány == Podstavec fontány pozostáva z mnohých neopracovaných [[pieskovec|pieskovcových]] a [[žula|žulových]] kameňov, rôznej veľkosti a tvaru, pričom ich rozloženie má pripomínať breh rieky [[Dunaj]]. Na tomto podstavci sa nachádzajú sochy troch malých chlapcov a ich štyroch kačíc – všetky tieto objekty sú vyrobené z [[bronz]]u. Každý z chlapcov je vyobrazený v inej polohe – najvyššie umiestnený chlapec drží v rukách trepotajúcu a vzpierajúcu sa kačicu, ďalší chlapec sa za nimi naťahuje a tretia, najnižšie umiestnená socha, zobrazuje chlapca v plaziacej sa polohe. Pomedzi sochy chlapcov sú umiestnené sochy troch kačíc, ktorým zo zobákov strieka prúd vody. Štvrtá socha kačice je (ako už bolo vyššie spomenuté) v náručí jedného z chlapcov. Na podstavci sa nachádza aj meno autora tejto sochy, spolu s rokom vzniku. Samotná ohrada fontány má nepravidelný kruhový pôdorys o priemere {{m|5.80|m|w}} a vyrobená je z niekoľkých oblúkových [[kameň|kamenných]] častí, ktoré sa striedavo [[Konvexná funkcia|konvexne]] a [[Konkávna funkcia|konkávne]] zalamujú. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Duck Fountain, Bratislava}} == Zdroj a referencie == <references /> *{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = Galéria mesta Bratislavy | titul = Sochár Robert Kühmayer a Bratislava | url = http://www.gmb.sk/sk/exhibition/detail/sochar-robert-kuhmayer-a-bratislava | dátum vydania = | dátum prístupu = 2014-08-29 | miesto = | jazyk = slovenčina }} *{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = Generálny investor Bratislavy | titul = Kačacia fontána, Šafarikovo nám. | url = http://www.gib.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=600179&id=1569&query=Ka%C4%8Dacia+font%C3%A1na&p1=1640 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2014-08-29 | miesto = | jazyk = slovenčina | url archívu = https://web.archive.org/web/20200622010301/http://www.gib.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=600179&id=1569&query=Ka%C4%8Dacia+font%C3%A1na&p1=1640 | dátum archivácie = 2020-06-22 }} [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bratislave]] [[Kategória:Fontány v Bratislave]] [[Kategória:Bronzové sochy]] cnkcggay7o8giwgalvaei4vg3m5hev6 8213172 8213171 2026-05-13T11:29:06Z ~2026-28872-81 294747 8213172 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Monument <!-- *** Heading *** --> | name = Kačacia fontána | native_name = | other_name = | category = Národná kultúrna pamiatka <!-- *** Image *** --> | image = Šafárikovo nám Kačacia fontána 01.jpg | image_caption = Pohľad na fontánu <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state_type = Kraj | state = [[Bratislavský kraj| Bratislavský]] | region_type = Okres | region = [[Bratislava I (okres)|Bratislava I]] | district = | commune_type = Mestská časť | commune = [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Bratislava-Staré Mesto]] | municipality_type = | municipality = <!-- *** Locations *** --> | elevation = | elevation_round = | lat_d = 48.1416 | lat_NS = | long_d = 17.1161 | long_EW = <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- *** Features *** --> | author = Robert Kühmayer | style = [[novobaroko]] | material = [[pieskovec]], [[žula]], [[bronz]] <!-- *** History & management *** --> | established = | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- *** Acess *** --> | public = | access = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bratislava | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = Bratislava Staré Mesto <!-- *** Websites *** --> | commons = Duck Fountain, Bratislava | statistics = | website = }} '''Kačacia fontána''' je národná kultúrna pamiatka, ktorá sa nachádza na Šafárikovom námestí v Bratislave. Fontána je spolu so svojimi jednotlivými časťami zapísaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (pod viacerými číslami, a to: 283/1, 283/2, 283/3, 283/4, 283/5, 283/6, 283/7).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky]] | titul = Pamiatkový objekt - podrobnosti | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=476 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2014-08-28 | miesto = | jazyk = slovenčina }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky]] | titul = Pamiatkový objekt - podrobnosti | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=477 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2014-08-28 | miesto = | jazyk = slovenčina }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky]] | titul = Pamiatkový objekt - podrobnosti | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=478 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2014-08-28 | miesto = | jazyk = slovenčina }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky]] | titul = Pamiatkový objekt - podrobnosti | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=479 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2014-08-28 | miesto = | jazyk = slovenčina }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky]] | titul = Pamiatkový objekt - podrobnosti | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=480 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2014-08-28 | miesto = | jazyk = slovenčina }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky]] | titul = Pamiatkový objekt - podrobnosti | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=481 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2014-08-28 | miesto = | jazyk = slovenčina }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky]] | titul = Pamiatkový objekt - podrobnosti | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=482 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2014-08-28 | miesto = | jazyk = slovenčina }}</ref> Za národnú kultúrnu pamiatku boli objekty vyhlásené [[23. októbra]] [[1963]]. Podľa niektorých zdrojov ide o najobľúbenejšiu fontánu v Bratislave.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Koči | meno = Jozef | odkaz na autora = | vydavateľ = | titul = O kačacej fontáne a skamenelých chlapcoch | url = http://bratislava.sme.sk/c/565507/o-kacacej-fontane-a-skamenelych-chlapcoch.html | dátum vydania = 2002-06-06 | dátum prístupu = 2014-08-28 | miesto = | jazyk = slovenčina }}</ref> Fontánu v roku 1914 vytvoril bratislavský sochár Robert Kühmayer v novobarokovom štýle. Pri tvorbe sa inšpiroval starou miestnou povesťou o vodníkovi a skamenených chlapcoch. == Architektúra fontány == Podstavec fontány pozostáva z mnohých neopracovaných [[pieskovec|pieskovcových]] a [[žula|žulových]] kameňov, rôznej veľkosti a tvaru, pričom ich rozloženie má pripomínať breh rieky [[Dunaj]]. Na tomto podstavci sa nachádzajú sochy troch malých chlapcov a ich štyroch kačíc – všetky tieto objekty sú vyrobené z [[bronz]]u. Každý z chlapcov je vyobrazený v inej polohe – najvyššie umiestnený chlapec drží v rukách trepotajúcu a vzpierajúcu sa kačicu, ďalší chlapec sa za nimi naťahuje a tretia, najnižšie umiestnená socha, zobrazuje chlapca v plaziacej sa polohe. Pomedzi sochy chlapcov sú umiestnené sochy troch kačíc, ktorým zo zobákov strieka prúd vody. Štvrtá socha kačice je (ako už bolo vyššie spomenuté) v náručí jedného z chlapcov. Na podstavci sa nachádza aj meno autora tejto sochy, spolu s rokom vzniku. Samotná ohrada fontány má nepravidelný kruhový pôdorys o priemere {{m|5.80|m|w}} a vyrobená je z niekoľkých oblúkových [[kameň|kamenných]] častí, ktoré sa striedavo [[Konvexná funkcia|konvexne]] a [[Konkávna funkcia|konkávne]] zalamujú. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Duck Fountain, Bratislava}} == Zdroj a referencie == <references /> *{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = Galéria mesta Bratislavy | titul = Sochár Robert Kühmayer a Bratislava | url = http://www.gmb.sk/sk/exhibition/detail/sochar-robert-kuhmayer-a-bratislava | dátum vydania = | dátum prístupu = 2014-08-29 | miesto = | jazyk = slovenčina }} *{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = Generálny investor Bratislavy | titul = Kačacia fontána, Šafarikovo nám. | url = http://www.gib.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=600179&id=1569&query=Ka%C4%8Dacia+font%C3%A1na&p1=1640 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2014-08-29 | miesto = | jazyk = slovenčina | url archívu = https://web.archive.org/web/20200622010301/http://www.gib.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=600179&id=1569&query=Ka%C4%8Dacia+font%C3%A1na&p1=1640 | dátum archivácie = 2020-06-22 }} [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bratislave]] [[Kategória:Fontány v Bratislave]] [[Kategória:Bronzové sochy]] lzzqlxygiwifi9ib8lzvsnx1rt2wsx3 8213173 8213172 2026-05-13T11:29:44Z ~2026-28872-81 294747 8213173 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Monument <!-- *** Heading *** --> | name = Kačacia fontána | native_name = | other_name = | category = Národná kultúrna pamiatka <!-- *** Image *** --> | image = Šafárikovo nám Kačacia fontána 01.jpg | image_caption = Pohľad na fontánu <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state_type = Kraj | state = [[Bratislavský kraj| Bratislavský]] | region_type = Okres | region = [[Bratislava I (okres)|Bratislava I]] | district = | commune_type = Mestská časť | commune = [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Bratislava-Staré Mesto]] | municipality_type = | municipality = <!-- *** Locations *** --> | elevation = | elevation_round = | lat_d = 48.1416 | lat_NS = | long_d = 17.1161 | long_EW = <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- *** Features *** --> | author = Robert Kühmayer | style = [[novobaroko]] | material = [[pieskovec]], [[žula]], [[bronz]] <!-- *** History & management *** --> | established = | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- *** Acess *** --> | public = | access = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bratislava | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = Bratislava Staré Mesto <!-- *** Websites *** --> | commons = Duck Fountain, Bratislava | statistics = | website = }} '''Kačacia fontána''' je národná kultúrna pamiatka, ktorá sa nachádza na Šafárikovom námestí v Bratislave. Fontána je spolu so svojimi jednotlivými časťami zapísaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (pod viacerými číslami, a to: 283/1, 283/2, 283/3, 283/4, 283/5, 283/6, 283/7).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky]] | titul = Pamiatkový objekt - podrobnosti | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=476 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2014-08-28 | miesto = | jazyk = slovenčina }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky]] | titul = Pamiatkový objekt - podrobnosti | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=477 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2014-08-28 | miesto = | jazyk = slovenčina }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky]] | titul = Pamiatkový objekt - podrobnosti | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=478 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2014-08-28 | miesto = | jazyk = slovenčina }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky]] | titul = Pamiatkový objekt - podrobnosti | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=479 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2014-08-28 | miesto = | jazyk = slovenčina }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky]] | titul = Pamiatkový objekt - podrobnosti | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=480 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2014-08-28 | miesto = | jazyk = slovenčina }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky]] | titul = Pamiatkový objekt - podrobnosti | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=481 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2014-08-28 | miesto = | jazyk = slovenčina }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky]] | titul = Pamiatkový objekt - podrobnosti | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=482 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2014-08-28 | miesto = | jazyk = slovenčina }}</ref> Za národnú kultúrnu pamiatku boli objekty vyhlásené [[23. októbra]] [[1963]]. Podľa niektorých zdrojov ide o najobľúbenejšiu fontánu v Bratislave.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Koči | meno = Jozef | odkaz na autora = | vydavateľ = | titul = O kačacej fontáne a skamenelých chlapcoch | url = http://bratislava.sme.sk/c/565507/o-kacacej-fontane-a-skamenelych-chlapcoch.html | dátum vydania = 2002-06-06 | dátum prístupu = 2014-08-28 | miesto = | jazyk = slovenčina }}</ref> Fontánu v roku 1914 vytvoril bratislavský sochár Robert Kühmayer v novobarokovom štýle. Pri tvorbe sa inšpiroval starou miestnou povesťou o vodníkovi a skamenených chlapcoch. == Architektúra fontány == Podstavec fontány pozostáva z mnohých neopracovaných pieskovcových a žulových kameňov, rôznej veľkosti a tvaru, pričom ich rozloženie má pripomínať breh rieky Dunaj. Na tomto podstavci sa nachádzajú sochy troch malých chlapcov a ich štyroch kačíc – všetky tieto objekty sú vyrobené z bronzu. Každý z chlapcov je vyobrazený v inej polohe – najvyššie umiestnený chlapec drží v rukách trepotajúcu a vzpierajúcu sa kačicu, ďalší chlapec sa za nimi naťahuje a tretia, najnižšie umiestnená socha, zobrazuje chlapca v plaziacej sa polohe. Pomedzi sochy chlapcov sú umiestnené sochy troch kačíc, ktorým zo zobákov strieka prúd vody. Štvrtá socha kačice je (ako už bolo vyššie spomenuté) v náručí jedného z chlapcov. Na podstavci sa nachádza aj meno autora tejto sochy, spolu s rokom vzniku. Samotná ohrada fontány má nepravidelný kruhový pôdorys o priemere {{m|5.80|m|w}} a vyrobená je z niekoľkých oblúkových [[kameň|kamenných]] častí, ktoré sa striedavo [[Konvexná funkcia|konvexne]] a [[Konkávna funkcia|konkávne]] zalamujú. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Duck Fountain, Bratislava}} == Zdroj a referencie == <references /> *{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = Galéria mesta Bratislavy | titul = Sochár Robert Kühmayer a Bratislava | url = http://www.gmb.sk/sk/exhibition/detail/sochar-robert-kuhmayer-a-bratislava | dátum vydania = | dátum prístupu = 2014-08-29 | miesto = | jazyk = slovenčina }} *{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = Generálny investor Bratislavy | titul = Kačacia fontána, Šafarikovo nám. | url = http://www.gib.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=600179&id=1569&query=Ka%C4%8Dacia+font%C3%A1na&p1=1640 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2014-08-29 | miesto = | jazyk = slovenčina | url archívu = https://web.archive.org/web/20200622010301/http://www.gib.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=600179&id=1569&query=Ka%C4%8Dacia+font%C3%A1na&p1=1640 | dátum archivácie = 2020-06-22 }} [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bratislave]] [[Kategória:Fontány v Bratislave]] [[Kategória:Bronzové sochy]] bhgq2hsp11xxok2je7610fuy9hhrgxo 8213174 8213173 2026-05-13T11:34:00Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28872-81|~2026-28872-81]] ([[User_talk:~2026-28872-81|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od InternetArchiveBot 8120596 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Monument <!-- *** Heading *** --> | name = Kačacia fontána | native_name = | other_name = | category = Národná kultúrna pamiatka <!-- *** Image *** --> | image = Šafárikovo nám Kačacia fontána 01.jpg | image_caption = Pohľad na fontánu <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state_type = Kraj | state = [[Bratislavský kraj| Bratislavský]] | region_type = Okres | region = [[Bratislava I (okres)|Bratislava I]] | district = | commune_type = Mestská časť | commune = [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Bratislava-Staré Mesto]] | municipality_type = | municipality = <!-- *** Locations *** --> | elevation = | elevation_round = | lat_d = 48.1416 | lat_NS = | long_d = 17.1161 | long_EW = <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- *** Features *** --> | author = Robert Kühmayer | style = [[novobaroko]] | material = [[pieskovec]], [[žula]], [[bronz]] <!-- *** History & management *** --> | established = | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- *** Acess *** --> | public = | access = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bratislava | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = Bratislava Staré Mesto <!-- *** Websites *** --> | commons = Duck Fountain, Bratislava | statistics = | website = }} '''Kačacia fontána''' je [[národná kultúrna pamiatka]], ktorá sa nachádza na [[Šafárikovo námestie (Bratislava)|Šafárikovom námestí]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Fontána je spolu so svojimi jednotlivými časťami zapísaná v [[Ústredný zoznam pamiatkového fondu|Ústrednom zozname pamiatkového fondu]] (pod viacerými číslami, a to: 283/1, 283/2, 283/3, 283/4, 283/5, 283/6, 283/7).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky]] | titul = Pamiatkový objekt - podrobnosti | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=476 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2014-08-28 | miesto = | jazyk = slovenčina }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky]] | titul = Pamiatkový objekt - podrobnosti | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=477 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2014-08-28 | miesto = | jazyk = slovenčina }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky]] | titul = Pamiatkový objekt - podrobnosti | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=478 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2014-08-28 | miesto = | jazyk = slovenčina }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky]] | titul = Pamiatkový objekt - podrobnosti | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=479 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2014-08-28 | miesto = | jazyk = slovenčina }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky]] | titul = Pamiatkový objekt - podrobnosti | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=480 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2014-08-28 | miesto = | jazyk = slovenčina }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky]] | titul = Pamiatkový objekt - podrobnosti | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=481 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2014-08-28 | miesto = | jazyk = slovenčina }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky]] | titul = Pamiatkový objekt - podrobnosti | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=482 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2014-08-28 | miesto = | jazyk = slovenčina }}</ref> Za národnú kultúrnu pamiatku boli objekty vyhlásené [[23. októbra]] [[1963]]. Podľa niektorých zdrojov ide o najobľúbenejšiu fontánu v Bratislave.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Koči | meno = Jozef | odkaz na autora = | vydavateľ = | titul = O kačacej fontáne a skamenelých chlapcoch | url = http://bratislava.sme.sk/c/565507/o-kacacej-fontane-a-skamenelych-chlapcoch.html | dátum vydania = 2002-06-06 | dátum prístupu = 2014-08-28 | miesto = | jazyk = slovenčina }}</ref> Fontánu v roku [[1914]] vytvoril [[Bratislava|bratislavský]] [[sochárstvo|sochár]] [[Robert Kühmayer]] v [[novobaroko]]vom štýle. Pri tvorbe sa inšpiroval starou miestnou [[povesť]]ou o [[vodník]]ovi a skamenených chlapcoch. == Architektúra fontány == Podstavec fontány pozostáva z mnohých neopracovaných [[pieskovec|pieskovcových]] a [[žula|žulových]] kameňov, rôznej veľkosti a tvaru, pričom ich rozloženie má pripomínať breh rieky [[Dunaj]]. Na tomto podstavci sa nachádzajú sochy troch malých chlapcov a ich štyroch kačíc – všetky tieto objekty sú vyrobené z [[bronz]]u. Každý z chlapcov je vyobrazený v inej polohe – najvyššie umiestnený chlapec drží v rukách trepotajúcu a vzpierajúcu sa kačicu, ďalší chlapec sa za nimi naťahuje a tretia, najnižšie umiestnená socha, zobrazuje chlapca v plaziacej sa polohe. Pomedzi sochy chlapcov sú umiestnené sochy troch kačíc, ktorým zo zobákov strieka prúd vody. Štvrtá socha kačice je (ako už bolo vyššie spomenuté) v náručí jedného z chlapcov. Na podstavci sa nachádza aj meno autora tejto sochy, spolu s rokom vzniku. Samotná ohrada fontány má nepravidelný kruhový pôdorys o priemere {{m|5.80|m|w}} a vyrobená je z niekoľkých oblúkových [[kameň|kamenných]] častí, ktoré sa striedavo [[Konvexná funkcia|konvexne]] a [[Konkávna funkcia|konkávne]] zalamujú. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Duck Fountain, Bratislava}} == Zdroj a referencie == <references /> *{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = Galéria mesta Bratislavy | titul = Sochár Robert Kühmayer a Bratislava | url = http://www.gmb.sk/sk/exhibition/detail/sochar-robert-kuhmayer-a-bratislava | dátum vydania = | dátum prístupu = 2014-08-29 | miesto = | jazyk = slovenčina }} *{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = Generálny investor Bratislavy | titul = Kačacia fontána, Šafarikovo nám. | url = http://www.gib.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=600179&id=1569&query=Ka%C4%8Dacia+font%C3%A1na&p1=1640 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2014-08-29 | miesto = | jazyk = slovenčina | url archívu = https://web.archive.org/web/20200622010301/http://www.gib.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=600179&id=1569&query=Ka%C4%8Dacia+font%C3%A1na&p1=1640 | dátum archivácie = 2020-06-22 }} [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bratislave]] [[Kategória:Fontány v Bratislave]] [[Kategória:Bronzové sochy]] patq1osxsqyh6u27ddih45aje3u1f03 0 531339 8212875 8080733 2026-05-12T19:40:58Z Jetam2 30982 zmena poradia v [[Kategória:Veľká cena Eurovízie]]: "2015" pomocou použitia HotCat 8212875 wikitext text/x-wiki {{Infobox Eurovision | name = Eurovision Song Contest 2015 | theme = ''"Building Bridges"'' | image = | semi1 = 19. máj 2015 | semi2 = 21. máj 2015 | final = 23. máj 2015 | slovaksemi =Slovensko sa nezúčastnilo | presenters = [[Mirjam Weichselbraun]]<br />[[Alice Tumler]]<br />[[Arabella Kiesbauer]]<br />[[Conchita Wurst]] <small>(zákulisie)</small> | director = | host = [[Súbor:EuroAustria.svg|25px]] [[Österreichischer Rundfunk|ORF]] | venue = [[Wiener Stadthalle]]<br />[[Viedeň]], [[Rakúsko]] | winner = [[Heroes (singel Månsa Zelmerlöwa)|Heroes]], [[Måns Zelmerlöw]], [[Súbor:EuroSuecia.svg|25px]] [[Švédsko]] | svk =Slovensko sa nezúčastní | vote = Hlasovanie bolo výsledkom hlasovania divákov a odbornej poroty (váha 50:50) vo všetkých zúčastnených krajinách. V každom semifinále hlasovali krajiny, ktoré sa ho zúčastnili a štyri krajiny priamo postupujúce do finále. Vo finále hlasovali všetky krajiny tohto ročníka súťaže. | entries = 40 | debut = [[Súbor:EuroAustralia.svg|25px]] [[Austrália (štát)|Austrália]] | return = [[Súbor:EuroChipre.svg|25px]][[Cyprus]]<br />[[Súbor:EuroCzechia.svg|25px]][[Česko]]<br />[[Súbor:EuroSrbija.svg|25px]][[Srbsko]] | withdraw = [[Súbor:EuroUcrania.svg|25px]][[Ukrajina]] | null = | con = Eurovision Song Contest | pre = [[Eurovision Song Contest 2014|◄2014]] [[Súbor:EuroDinamarca.svg|25px]][[Kodaň]] | nex = [[Štokholm]][[Súbor:EuroSuecia.svg|25px]] [[Eurovision Song Contest 2016|2016►]] }} '''Eurovision Song Contest 2015''' bol 60. ročník súťaže [[Eurovision Song Contest]]. Konal sa v [[Rakúsko|Rakúsku]] vďaka víťazstvu rakúskeho travesty-umelca, vystupujúceho pod menom [[Conchita Wurst]] v [[Eurovision Song Contest 2014|predchádzajúcom ročníku]] súťaže. Súťaž pozostávala z dvoch semifinálových kôl a veľkého finále. Semifinálové kolá sa konali [[19. máj|19.]] a [[21. máj]]a a finále [[23. máj]]a [[2015]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Siim | meno = Jarmo | odkaz na autora = | titul = It’s official: Eurovision 2015 Final on May 23 | url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=its_official_eurovision_2015_final_on_may_23 | dátum vydania = 23.07.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.11.2014 | vydavateľ = eurovision.tv | miesto = Ženeva | jazyk = anglicky }}</ref> V [[rakúsko]]m hlavnom meste [[Viedeň]] súťažilo 40 krajín, pričom prvýkrát v histórii sa súťaže zúčastnila aj [[Austrália (štát)|Austrália]]. Takisto po prvý raz mohli túto súťaž sledovať naživo aj diváci v Číne. Rakúsko usporiadalo súťaž po druhýkrát v histórii. Prvý raz to bolo v roku [[1967]]. == Kandidátske mestá == {{LocMap+ |Rakúsko |float=left |width=250 |caption=Poloha kandidátskych miest |places= <small>{{LocMap~ |Rakúsko |lat=47.066667 |long=15.433333 |label=[[Graz]] |position=left }}</small> <small>{{LocMap~ |Rakúsko |lat=47.266667 |long=11.383333 |label=[[Innsbruck]]}}</small> '''{{LocMap~ |Rakúsko |lat=48.2 |long=16.366667 |label=[[Viedeň]] |position=left}}''' }} Organizátor súťaže dostal celkovo 12 žiadostí o udelenie privilégia hostiť toto podujatie z 8 rakúskych miest.<ref name=unternehmer>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Unternehmer will Song Contest veranstalten |url = http://kurier.at/chronik/wien/unternehmer-will-song-contest-veranstalten/70.246.538 |dátum vydania = 13.06.2014 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 30.11.2014 |vydavateľ = www.kurier.at) |miesto = Viedeň |jazyk = nemecky |url archívu = https://web.archive.org/web/20141030132622/http://kurier.at/chronik/wien/unternehmer-will-song-contest-veranstalten/70.246.538 |dátum archivácie = 2014-10-30 }}</ref> Do užšieho výberu, ktorý organizátor súťaže vyhlásil 21. júna 2014, sa dostali tri mestá so svojimi štadiónmi – [[Viedeň]] (''Wiener Stadthalle''), [[Innsbruck]] (''Olympiaworld'') a [[Graz]] (''Stadthalle Graz''). Definitívne miesto konania bolo zverejnené 6. augusta 2014. Súťaž sa bude konať vo viedenskom štadióne [[Wiener Stadthalle]]. Prehľad kandidátskych miest na usporiadanie súťaže je uvedený v nasledujúcej tabuľke.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gustavsson | meno = Rikard | odkaz na autora = | titul = The bidding has started! | url = http://www.esctoday.com/?p=36444 | dátum vydania = 28.05.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.05.2012 | vydavateľ = ESCToday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> {| class="wikitable" style="text-align: left;" ! Mesto<ref name=unternehmer/> ! Miesto konania<ref name=unternehmer/> ! Kapacita ! Poznámka |- |[[Graz]] |[[Stadthalle Graz]] |11.000 divákov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Stadthalle Graz – ein Veranstaltungsort der Superlative | url = http://www.mcg.at/messegraz.at/de/locations/stadthalle-graz/stadthalle-graz.php | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 30.11.2014 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = nemecky | url archívu = https://web.archive.org/web/20141219234003/http://www.mcg.at/messegraz.at/de/locations/stadthalle-graz/stadthalle-graz.php | dátum archivácie = 2014-12-19 }}</ref> | |- |[[Innsbruck]] |Olympiaworld | | |- |'''[[Viedeň]]''' |'''[[Wiener Stadthalle]]''' | | |- ! colspan="4" | Neúspešní kandidáti, ktorí nepostúpili do 2. kola výberu |- |[[Klagenfurt]] |[[Wörthersee Stadion]] |30.000 divákov |<small>konali sa tu niektoré zápasy [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|ME vo futbale 2008]]; spolková krajina [[Korutánsko (spolková krajina)|Korutánsko]] sa odmietla spolupodieľať na finančných nákladoch (stavebné úpravy a organizovanie súťaže)</small><ref name=unternehmer/> |- |[[Oberwart]] |Messezentrum | | |- |[[Unterpremstätten]] |Schwarzlsee | | |- |rowspan=5|[[Viedeň]] |[[Zámok Schönbrunn]] | |<small>inštitúcia dementovala informácie o kandidatúre, oficiálne sa nikdy o usporiadanie neuchádzala, napriek tomu zámok medzi možnými miestami konania uvádzali viaceré médiá</small><ref name=Schonbrunn>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Schönbrunn will Song Contest nicht |url = http://wien.orf.at/news/stories/2653650/ |dátum vydania = 20.06.2014 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 30.11.2014 |vydavateľ = ORF (www.orf.at) |miesto = Viedeň |jazyk = nemecky |url archívu = https://web.archive.org/web/20141130192145/http://wien.orf.at/news/stories/2653650/ |dátum archivácie = 2014-11-30 }}</ref> |- |[[Letisko Viedeň-Schwechat]] s parkoviskom „C“ | | |- |[[Heldenplatz]] | | |- |Dostihový areál Krieau | | |- |Sankt Marx | | |- |[[Wels (mesto)|Wels]] | | | |- |} == Logo a slogan == Od roku [[2004]] má súťaž [[Eurovision Song Contest]] jednotné logo dotvorené srdcom, v ktorom je vlajka hosťujúcej krajiny. V roku [[2014]], v rámci 60. výročia súťaže, iniciovala [[Európska vysielacia únia]] modernizáciu tohoto univerzálneho loga. Modernizácia sa prejavila v jemnej úprave ústredného obrázku srdca, ako aj v zmenenom type písma. Úpravu realizovala [[amsterdam]]ská agentúra ''Cityzen Agency'' pod vedením hlavného dizajnéra Cornelisa Jacobsa a nové logo sa začalo používať od leta 2014.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Eurovision Song Contest logo evolves |url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=eurovision_song_contest_logo_evolves |dátum vydania = 31.07.2014 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 05.05.2013 |vydavateľ = eurovision.tv |miesto = |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20141129162704/http://www.eurovision.tv/page/news?id=eurovision_song_contest_logo_evolves |dátum archivácie = 2014-11-29 }}</ref> {{Viaceré obrázky | zarovnanie= center | obrázok1= | obrázok2= | podnadpis=Porovnanie pôvodného (vľavo) a nového upraveného (vpravo) loga súťaže | podnadpis_pozadie=##ffa500 | pozadie=##ffa500 | podnadpis_zarovnanie=center | šírka=200 }} Okrem všeobecného loga súťaže každý usporiadateľ prezentuje vlastný vizuál spoločne so sloganom, ktoré majú odlíšiť aktuálny ročník od ostatných. Oficiálna prezentácia vizuálu a sloganu 60. ročníka súťaže [[Eurovision Song Contest]] prebehla [[25. november|25. novembra]] [[2014]] vo [[Viedeň|Viedni]] na pôde hosťujúceho vysielateľa [[Österreichischer Rundfunk|ORF]]. Slogan „Budovanie mostov“ ({{V jazyku|eng|''Building Bridges''}}) rozvíja aj vizuál, ktorému dominuje tvar gule a nekonečná vlna. Jadro tvorí množstvo rôznofarebných guličiek letiacich v prúde a vytvárajúcich spoločne nekonečné vlny. Guličky majú symbolizovať rôznorodosť a zároveň jednotu, ktoré sú typické pre túto celoeurópsku hudobnú súťaž. Predstavujú individualitu súťažiacich, ale aj divákov, pestrosť hudobných štýlov a rytmov jednotlivých piesní, ktoré spoločne pomáhajú budovať hudobné mosty medzi ľuďmi a krajinami.<ref name=themeartwork>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Siim |meno = Jarmo |odkaz na autora = |titul = Eurovision 2015 theme artwork is here! |url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=eurovision_2015_theme_art_is_here |dátum vydania = 25.11.2014 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 29.11.2014 |vydavateľ = eurovision.tv |miesto = |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20141129165917/http://www.eurovision.tv/page/news?id=eurovision_2015_theme_art_is_here |dátum archivácie = 2014-11-29 }}</ref> Práve tvar gule sa ukázal podľa generálneho riaditeľa ORF, Alexandra Wrabetza, ideálnym na vyjadrenie dynamiky a všestrannosti. Ako povedal: ''„Predstavili sme moderný a profesionálne zábavný dizajn. Veľkou výhodou gule je univerzálnosť, pretože je vhodná tak pre moderné dynamické obrazovky, ako aj pre akékoľvek iné analógové zariadenia.“''<ref name=themeartwork/> == Účastníci == Účasť v súťaži potvrdilo celkovo 40 krajín.<ref name=39countries>{{Citácia elektronického dokumentu | 1 = | priezvisko = Siim | 3 = | meno = Jarmo | 5 = | odkaz na autora = | 7 = | titul = Eurovision 2015: 39 countries represented in Vienna | 9 = | url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=eurovision_2015_39_countries_represented_in_vienna | 11 = | dátum vydania = 23.12.2014 | 13 = | dátum aktualizácie = | 15 = | dátum prístupu = 21.03.2015 | 17 = | vydavateľ = www.eurovision.tv | 19 = | miesto = | 21 = | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20141223110334/http://www.eurovision.tv/page/news?id=eurovision_2015_39_countries_represented_in_vienna | dátum archivácie = 2014-12-23 }}</ref><ref name=40countries>{{Citácia elektronického dokumentu | 1 = | priezvisko = Siim | 3 = | meno = Jarmo | 5 = | odkaz na autora = | 7 = | titul = Australia to compete in the 2015 Eurovision Song Contest | 9 = | url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=australia_to_participate_in_the_2015_eurovision_song_contest | 11 = | dátum vydania = 10.02.2015 | 13 = | dátum aktualizácie = | 15 = | dátum prístupu = 21.03.2015 | 17 = | vydavateľ = www.eurovision.tv | 19 = | miesto = | 21 = | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20150216085757/http://www.eurovision.tv/page/news?id=australia_to_participate_in_the_2015_eurovision_song_contest | dátum archivácie = 2015-02-16 }}</ref> K 39 súťažiacim krajinám sa po prvý raz v histórii pridala aj [[Austrália (štát)|Austrália]], kde je táto európska súťaž veľmi populárna. Organizátori jubilejného ročníka súťaže takto chceli prispieť k výnimočnosti 60. ročníka a naplniť tohoročný slogan „Building Bridges“.<ref name=40countries/> Oproti [[Eurovision Song Contest 2014|predchádzajúcemu ročníku]] sa tak počet súťažiacich krajín zvýšil o tri. Po predchádzajúcej neúčasti sa do súťaže vrátili [[Cyprus]], [[Česko]] a [[Srbsko]]. Z dôvodu prebiehajúceho vojenského konfliktu a s tým súvisiacej politickej nestability [[Ukrajina]] odriekla svoju účasť na tomto ročníku súťaže.<ref name=39countries/> Nevrátilo sa ani [[Turecko]], ktoré sa súťaže nezúčastňuje od roku [[2012]] kvôli nesúhlasu so zmenou pravidiel. [[Európska vysielacia únia|EBU]] rozhodla, že v prvom semifinále bude súťažiť 16 krajín a v druhom 17 krajín. Pravidlá súťaže ponechávajú jednotlivým národným vysielateľom voľnú ruku pri spôsobe nominácie svojho reprezentanta. Najčastejšími spôsobmi nominácie sú: * interná voľba priamo vysielateľom; * verejná voľba v národnom kole súťaže. Do úvahy pripadajú aj rôzne variácie týchto dvoch spôsobov, kedy vysielateľ zvolí interpreta a verejne sa vyberá pieseň, prípadne sa pre pieseň hľadá interpret. Národné kolo môže mať podobu samostatnej televíznej súťaže, alebo sa národným kolom stane prestížna hudobná súťaž, ktorá sa v krajine koná (napr. v Taliansku hudobný festival v [[San Remo|San Reme]], vo Švédsku Melodifestivalen a podobne). <!-- aktualizovať V tomto ročníku bolo 24 reprezentantov vybraných vo verejných národných kolách a 15 reprezentantov interným výberom. Pri štyroch interpretoch vybraných interne mali diváci možnosť vybrať aspoň súťažnú pieseň (Arménsko, Belgicko, Bulharsko, Španielsko). Väčšina krajín vyberala reprezentantov v televíznych súťažiach. V niektorých krajinách sa reprezentantami stali víťazi najprestížnejších domácich hudobných festivalov - vo Švédsku „Melodifestivalen“, v Taliansku „Festival di Sanremo“. --> Prehľad tohtoročných účastníkov súťaže a spôsob ich výberu je uvedený v nasledujúcej tabuľke: {| class="wikitable sortable" |- ! Číslo !! Krajina !! Interpret !! Názov skladby !! Slovenský preklad !! Autori hudby a textu !! Jazyk !! Spôsob nominácie |- | 1 || [[Súbor:EuroAlbania.svg|25px]] [[Albánsko]] ||Elhaida Daniová ||I´m Alive|| Som nažive || <small>h: Arber Elshani, Kristijan Lekaj</small><br /><small>t: Sokol Marsi</small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťazka národného kola „''Festivali i Këngës 2015''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Brey |meno = Marco |odkaz na autora = |titul = Elhaida Dani to represent Albania! |url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=elhaida_dani_to_represent_albania |dátum vydania = 28.12.2014 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 20.04.2015 |vydavateľ = www.eurovision.tv |miesto = |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20150420182113/http://www.eurovision.tv/page/news?id=elhaida_dani_to_represent_albania |dátum archivácie = 2015-04-20 }}</ref>; <small>dodatočne bola zmenená pôvodná pieseň „''Diell''“, keďže sa ju autor rozhodol stiahnuť zo súťaže<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Brey |meno = Marco |odkaz na autora = |titul = Elhaida Dani to sing "I'm Alive" in Vienna |url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=elhaida_dani_to_sing_im_alive_in_vienna |dátum vydania = 24.02.2015 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 20.04.2015 |vydavateľ = www.eurovision.tv |miesto = |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20150224150702/http://www.eurovision.tv/page/news?id=elhaida_dani_to_sing_im_alive_in_vienna |dátum archivácie = 2015-02-24 }}</ref></small> |- | 2 || [[Súbor:EuroArmenia.svg|25px]] [[Arménsko]] ||Genealogy||Face The Shadow|| Čeliť tieňu || <small>h: Armen Martirosjan</small><br /><small>t: Inna Mkrtchjanová</small> || [[Angličtina|anglicky]] || interný výber vysielateľa<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Jiandani |meno = Sergio |odkaz na autora = |titul = Armenia: Geneaology will fly to Vienna! |url = http://esctoday.com/92785/armenia-vienna |dátum vydania = 11.02.2015 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 20.04.2015 |vydavateľ = www.esctoday.com |miesto = |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20150403110408/http://esctoday.com/92785/armenia-vienna |dátum archivácie = 2015-04-03 }}</ref>; <small>dodatočne bola zmenený názov piesne, pôvodne sa volala „''Don't Deny!''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Siim |meno = Jarmo |odkaz na autora = |titul = Armenia changes song title |url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=armenia_changes_song_title |dátum vydania = 17.03.2015 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 20.04.2015 |vydavateľ = www.eurovision.tv |miesto = |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20150402034220/http://www.eurovision.tv/page/news?id=armenia_changes_song_title |dátum archivácie = 2015-04-02 }}</ref></small> |- | 3 || [[Súbor:EuroAustralia.svg|25px]] [[Austrália (štát)|Austrália]] ||Guy Sebastian||Tonight Again|| Dnes večer znova || <small>h / t: Guy Sebastian, David Ryan Harris, Louis Schoorl</small> || [[Angličtina|anglicky]] || interný výber vysielateľa<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Escudero |meno = Victor M. |odkaz na autora = |titul = Guy Sebastian to compete for Australia at the Eurovision Song Contest |url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=guy_sebastian_to_compete_for_australia_at_the_eurovision_song_contest |dátum vydania = 04.03.2015 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 20.04.2015 |vydavateľ = www.eurovision.tv |miesto = |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20150402115443/http://www.eurovision.tv/page/news?id=guy_sebastian_to_compete_for_australia_at_the_eurovision_song_contest |dátum archivácie = 2015-04-02 }}</ref> |- | 4 || [[Súbor:EuroAzerbaiyán.svg|25px]] [[Azerbajdžan]] ||Elnur Husejnov||Hour of the Wolf|| Hodina vlka || <small>h: Nicolas Rebscher, Nicklas Lif, Lina Hanssonová</small><br /><small>t: Sandra Bjurmanová, Nicolas Rebscher, Nicklas Lif, Lina Hanssonová</small> || [[Angličtina|anglicky]] || interný výber vysielateľa<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Omeljančuková |meno = Olena |odkaz na autora = |titul = Elnur Huseynov is the Azerbaijani representative in Vienna |url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=elnur_huseynov_is_the_azerbaijani_representative_in_vienna |dátum vydania = 15.03.2015 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 20.04.2015 |vydavateľ = www.eurovision.tv |miesto = |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20150402133906/http://www.eurovision.tv/page/news?id=elnur_huseynov_is_the_azerbaijani_representative_in_vienna |dátum archivácie = 2015-04-02 }}</ref> |- | 5 || [[Súbor:EuroBélgica.svg|25px]] [[Belgicko]] ||Loïc Nottet||Rhythm Inside|| Vnútorný rytmus || <small>h: Loïc Nottet</small><br /><small>t: Beverly Jo Scottová</small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''The Voice Belgique''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Storvik-Green |meno = Simon |odkaz na autora = |titul = Loïc Nottet to represent Belgium in Vienna |url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=loic_nottet_to_represent_belgium_in_vienna |dátum vydania = 03.11.2014 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 20.04.2015 |vydavateľ = www.eurovision.tv |miesto = |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20141103170126/http://www.eurovision.tv/page/news?id=loic_nottet_to_represent_belgium_in_vienna |dátum archivácie = 2014-11-03 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Loïc Nottet, représentant de la Belgique à l'Eurovision! |url = http://www.rtbf.be/tv/emission/detail_the-voice-belgique/les-news/article_loic-nottet-representant-de-la-belgique-a-l-eurovision?id=8392881&emissionId=3873&mode=cache |dátum vydania = 03.11.2014 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 20.04.2015 |vydavateľ = www.rtbf.be |miesto = |jazyk = po francúzsky |url archívu = https://web.archive.org/web/20150319210238/http://www.rtbf.be/tv/emission/detail_the-voice-belgique/les-news/article_loic-nottet-representant-de-la-belgique-a-l-eurovision?id=8392881&emissionId=3873&mode=cache |dátum archivácie = 2015-03-19 }}</ref>; pieseň oznámená dodatočne<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Storvik-Green |meno = Simon |odkaz na autora = |titul = Belgium: Loïc Nottet presents "Rhythm Inside" |url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=today_the_belgian_reveal |dátum vydania = 10.03.2015 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 20.04.2015 |vydavateľ = www.eurovision.tv |miesto = |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20150402134903/http://www.eurovision.tv/page/news?id=today_the_belgian_reveal |dátum archivácie = 2015-04-02 }}</ref> |- | 6 || [[Súbor:EuroBielorrusia.svg|25px]] [[Bielorusko]] || Uzari a Maimuna || Time || Čas || <small>h: Uzari</small><br /><small>t: Maimuna</small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 7 || [[Súbor:EuroChipre.svg|25px]] [[Cyprus]] ||John Karayiannis||One Thing I Should Have Done|| Vec, ktorú som mal spraviť || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 8 || [[Súbor:EuroCzechia.svg|25px]] [[Česko]] || [[Marta Jandová]] & [[Václav Noid Bárta]] || Hope Never Dies || Nádej nikdy nezomiera || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || interný výber vysielateľa<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Naděje nikdy neumírá. Marta Jandová a Noid jedou na Eurovizi |url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/kultura/300237-nadeje-nikdy-neumira-marta-jandova-a-noid-jedou-na-eurovizi/ |dátum vydania = 01.02.2015 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 21.03.2015 |vydavateľ = www.ceskatelevize.cz |miesto = |jazyk = po česky |url archívu = https://web.archive.org/web/20150202062557/http://www.ceskatelevize.cz/ct24/kultura/300237-nadeje-nikdy-neumira-marta-jandova-a-noid-jedou-na-eurovizi/ |dátum archivácie = 2015-02-02 }}</ref> |- | 9 || [[Súbor:EuroMontenegro.svg|25px]] [[Čierna Hora]] ||Knez||Adio|| Zbohom || <small>h: Željko Joksimović</small><br /><small>t:Marina Tucakovićová, Dejan Ivanović</small> || [[Čiernohorčina|čiernohorsky]] || |- | 10 || [[Súbor:EuroDinamarca.svg|25px]] [[Dánsko]] ||Anti Social Media||The Way You Are|| || <small>h/t: Remee, Chief 1</small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 11 || [[Súbor:EuroEstonia.svg|25px]] [[Estónsko]] ||Elina Bornová & Stig Rästa||Goodbye to Yesterday|| Zbohom včerajšku || <small>h/t: Stig Rästa</small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 12 || [[Súbor:EuroFinlandia.svg|25px]] [[Fínsko]] ||Pertti Kurikan Nimipäivät||Aina mun pitää|| (Ja) Vždy musím || <small>h/t: Pertti Kurikan Nimipäivät</small> || [[Fínčina|fínsky]] || |- | 13 || [[Súbor:EuroFrancia (1794-1815, 1830-1974).svg|25px]] [[Francúzsko]] ||Lisa Angel||N'oubliez pas|| || <small>h: Michel Illouz, M. Albert</small><br /><small>t: Laure Izon, M. Albert</small> || [[Francúzština|francúzsky]] || |- | 14 || [[Súbor:EuroGrecia.svg|25px]] [[Grécko]] ||Maria Elena Kyriakou||One Last Breath|| || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 15 || [[Súbor:EuroGeorgia.svg|25px]] [[Gruzínsko]] ||Nina Sublatti||Warrior|| || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 16 || [[Súbor:EuroPaíses Bajos.svg|25px]] [[Holandsko]] ||Trijntje Oosterhuis||Walk Along|| || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 17 || [[Súbor:EuroIslandia.svg|25px]] [[Island]] || Maria Olafs ||Unbroken|| || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 18 || [[Súbor:EuroIsrael.svg|25px]] [[Izrael]] ||Nadav Gudej||Golden boy|| Zlatý chlapec || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[angličtina|anglicky]] || |- | 19 || [[Súbor:EuroIrlanda.svg|25px]] [[Írsko]] ||Molly Sterling||Playing with numbers|| || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 20 || [[Súbor:EuroLituania.svg|25px]] [[Litva]] ||Monika Linkytė and Vaidas Baumila||This time|| Tentokrát || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 21 || [[Súbor:EuroLetonia.svg|25px]] [[Lotyšsko]] ||Aminata||Love Injected|| || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 22 || [[Súbor:EuroMacedonia.svg|25px]] [[Severné Macedónsko]] ||Daniel Kajmakoski||Autumn Leaves|| Jesenné lístie || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 23 || [[Súbor:EuroHungría.svg|25px]] [[Maďarsko]] ||Boggie||Wars for Nothing|| Vojny pre nič || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 24 || [[Súbor:EuroMalta.svg|25px]] [[Malta]] ||Amber||Warrior|| || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 25 || [[Súbor:EuroMoldavia.svg|25px]] [[Moldavsko]] ||Eduard Romanytua||I want your love|| Chcem tvoj lásku || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 26 || [[Súbor:EuroGermany2015.svg|25px]][[Nemecko]] || Ann Sophie ||Black Smoke|| Čierny dym || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 27 || [[Súbor:EuroNoruega.svg|25px]] [[Nórsko]] || Kjetil Mørland & Debrah Scarlett || A Monster Like Me || Príšera ako ja || <small>h / t: Kjetil Mørland || [[Angličtina|anglicky]] || víťazi národného kola „''Melodi Grand Prix 2015''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Norway: Mørland & Debrah Scarlett win Melodi Grand Prix! |url = http://esctoday.com/98223/norway-morland-debrah-scarlett-win-melodi-grand-prix/ |dátum vydania = 14.03.2015 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 21.03.2015 |vydavateľ = www.esctoday.com |miesto = |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20150315000342/http://esctoday.com/98223/norway-morland-debrah-scarlett-win-melodi-grand-prix/ |dátum archivácie = 2015-03-15 }}</ref> |- | 28 || [[Súbor:EuroPoland2015.svg|25px]] [[Poľsko]] ||Monika Kuszyńska||In the Name of Love|| V mene lásky || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 29 || [[Súbor:EuroPortugal.svg|25px]] [[Portugalsko]] ||Leonor Andrade||Há Um Mar Que Nos Separa|| Je tu more, ktoré nás rozdeľuje || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Portugalčania|portugalsky]] || |- | 30 || [[Súbor:EuroAustria.svg|25px]] '''[[Rakúsko]]''' ||The Makemakes||I am Yours|| Som tvoj || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 31 || [[Súbor:EuroRumania.svg|25px]] [[Rumunsko]]||Voltaj||De La Cap'''ăt ('''All Over Again)|| Znovu od začiatku || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Rumunčina|rumunsky]], [[Angličtina|anglicky]] || |- | 32 || [[Súbor:EuroRusia.svg|25px]] [[Rusko]]||Polina Gagarina||A Milion Voices|| Milión hlasov || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 33 || [[Súbor:EuroSan Marino.svg|25px]] [[San Maríno]]||Anita Simoncini a Michele Perniola||Chain of Lights|| Reťaz svetiel || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 34 || [[Súbor:EuroEslovenia.svg|25px]] [[Slovinsko]]||Maraaya||Here for You|| Tu pre teba || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 35 || [[Súbor:EuroReino Unido.svg|25px]] [[Spojené kráľovstvo]] ||Electro Velvet||Still in Love with You|| Stále do teba zamilovaný || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 36 || [[Súbor:EuroSrbija.svg|25px]] [[Srbsko]]||Bojana Stamenov||Beauty never lies|| Krása nikdy neklame || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 37 || [[Súbor:EuroEspaña.svg|25px]] [[Španielsko]]||Edurne||Amanecer|| Svitanie || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Španielčina|španielsky]] || |- | 38 || [[Súbor:EuroSuiza.svg|25px]] [[Švajčiarsko]]||Melanie René||Time to Shine|| Čas zažiariť || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 39 || [[Súbor:EuroSuecia.svg|25px]] [[Švédsko]] || Måns Zelmerlöw || Heroes || Hrdinovia || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''Melodifestivalen 2015''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Weaver |meno = Jessica |odkaz na autora = |titul = Sweden: Måns Zelmerlöw wins Melodifestivalen 2015! |url = http://esctoday.com/98229/sweden-mans-zelmerlow-wins-melodifestivalen-2015/ |dátum vydania = 14.03.2015 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 21.03.2015 |vydavateľ = www.esctoday.com |miesto = |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20150315010752/http://esctoday.com/98229/sweden-mans-zelmerlow-wins-melodifestivalen-2015/ |dátum archivácie = 2015-03-15 }}</ref> |- | 40 || [[Súbor:EuroItalia.svg|25px]] [[Taliansko]] ||Il Volo||Grande Amore || Veľká láska || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Taliančina|taliansky]] || |} == Priebeh súťaže == Súťaž prebiehala v dvoch semifinálových kolách, z ktorých určený počet účastníkov postúpil do veľkého finále. Priamymi postupujúcimi do finále podľa pravidiel súťaže bolo 5 štátov tzv. "Veľkej päťky" ([[Francúzsko]], [[Nemecko]], [[Spojené kráľovstvo]], [[Španielsko]], [[Taliansko]]), víťaz z predchádzajúceho ročníka súťaže ([[Rakúsko]]) a súťažiaci z [[Austrália (štát)|Austrálie]]. Počas všetkých troch súťažných večerov programom sprevádzala trojica populárnych moderátoriek - Arabella Kiesbauerová, Mirjam Weichselbraunová a Alice Tumlerová. Rozhovory so súťažiacimi v tzv. „green room-e“ viedla minuloročná víťazka [[Conchita Wurst]]. [[Súbor:ESC2015 hosts.jpg|náhľad|Moderátorky ESC 2015: Alice Tumlerová, Mirjam Weichselbraunová a Arabella Kiesbauerová]] === Semifinále === ==== 1. semifinále ==== Prvé semifinále sa konalo v utorok [[19. máj|19. mája]] [[ 2015]] a vystupovali v ňom reprezentanti 16 krajín. Do finále postúpilo 10 súťažiacich s najvyšším počtom získaných hlasov. Hlasovať mohli okrem zúčastnených krajín aj 4 zo siedmich priamych kvalifikantov do finále súťaže ([[Austrália (štát)|Austrália]], [[Francúzsko]], [[Rakúsko]] a [[Španielsko]]). <!-- Účastníci 1. semifinále aj s ich výsledným umiestnením a získanými bodmi sú uvedení v nasledujúcej tabuľke: {| class="wikitable sortable" |- ! Číslo !! Krajina !! Jazyk !! Interpret !! Pieseň !! Slovenský preklad !! Miesto !! Body |- | 1 | [[Súbor:EuroMoldavia.svg|25px]] [[Moldavsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Aram MP3 | ''Not Alone'' | ''Nie si sám'' | 4 | 121 |- |- bgcolor="FF6347" | 2 | [[Súbor:EuroLetonia.svg|25px]] [[Lotyšsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Aarzemnieki | ''Cake To Bake'' | | 13 | 33 |- |- bgcolor="FF6347" | 3 | [[Súbor:EuroEstonia.svg|25px]] [[Estónsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Tanja | ''Amazing'' | | 12 | 36 |- | 4 | [[Súbor:EuroSuecia.svg|25px]] [[Švédsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Sanna Nielsenová | ''Undo'' | ''Zrušiť'' | 2 | 131 |- | 5 | [[Súbor:EuroIslandia.svg|25px]] [[Island]] | [[Angličtina|anglicky]] | Pollapönk | ''No Prejudice'' | ''Bez predsudkov'' | 8 | 61 |- |- bgcolor="FF6347" | 6 | [[Súbor:EuroAlbania.svg|25px]] [[Albánsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Hersi | ''One Night's Anger'' | ''Hnev noci'' | 15 | 22 |- | 7 | [[Súbor:EuroRusia.svg|25px]] [[Rusko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Tolmachevy Sisters (Sjostry Tolmačevy) | ''Shine'' | ''Žiar'' | 6 | 63 |- | 8 | [[Súbor:EuroAzerbaiyán.svg|25px]] [[Azerbajdžan]] | [[Angličtina|anglicky]] | Dilara Kazimovová | ''Start A Fire'' | ''Zapáľ oheň'' | 9 | 57 |- | 9 | [[Súbor:EuroUcrania.svg|25px]] [[Ukrajina]] | [[Angličtina|anglicky]] | Marija Jaremčuková | ''Tick - Tock'' | ''Tik - tak'' | 5 | 118 |- |- bgcolor="FF6347" | 10 | [[Súbor:EuroBélgica.svg|25px]] [[Belgicko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Axel Hirsoux | ''Mother'' | ''Matka'' | 14 | 28 |- |- bgcolor="FF6347" | 11 | [[Súbor:EuroMoldavia.svg|25px]] [[Moldavsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Cristina Scarlatová | ''Wild Soul'' | | 16 | 13 |- | 12 | [[Súbor:EuroSan Marino.svg|25px]] [[San Maríno]] | [[Angličtina|anglicky]] | Valentina Monettová | ''Maybe (Forse)'' | ''Možno'' | 10 | 40 |- |- bgcolor="FF6347" | 13 | [[Súbor:EuroPortugal.svg|25px]] [[Portugalsko]] | [[Portugalčina|portugalsky]] | Suzy | ''Quero Ser Tua'' | | 11 | 39 |- |- bgcolor="gold" | 14 | [[Súbor:EuroPaíses Bajos.svg|25px]] [[Holandsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | The Common Linnets | ''Calm After The Storm'' | ''Pokoj po búrke'' | 1 | 150 |- | 15 | [[Súbor:EuroMontenegro.svg|25px]] [[Čierna Hora]] | [[Čiernohorčina|čiernohorsky]] | Sergej Ćetković | ''Moj svijet'' | ''Môj svet'' | 7 | 63 |- | 16 | [[Súbor:EuroHungría.svg|25px]] [[Maďarsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | András Kállay-Saunders | ''Running'' | ''Beh'' | 3 | 127 |} --> ==== 2. semifinále ==== Druhé semifinále sa konalo vo štvrtok [[21. máj|21. mája]] [[2015]]. Predstavilo sa v ňom 17 krajín. Hlasovať mohli okrem zúčastnených krajín aj štyria zo siedmich priamych kvalifikantov do finále súťaže ([[Austrália (štát)|Austrália]],[[Nemecko]], [[Spojené kráľovstvo]] a [[Taliansko]]). === Finále === Veľké finále sa konalo v sobotu [[23. máj]]a [[ 2015]] a o hlasy sa v ňom uchádzali reprezentanti 27 krajín. Hlasovať mohlo všetkých 40 zúčastnených krajín. Víťazom sa stal [[Švédsko|švédsky]] spevák [[Måns Zelmerlöw]] s piesňou [[Heroes]]. == Slovensko na ESC 2015 == Národný vysielateľ ([[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]]) sa rozhodol nezúčastniť sa na súťaži predovšetkým z dôvodu finančnej náročnosti projektu a obmedzeným zdrojom RTVS.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Eurovízia bude bez Slovákov: RTVS na Eurosong 2015 nepôjde | url = http://strategie.hnonline.sk/spravy/media/eurovizia-bude-bez-slovakov-rtvs-na-eurosong-2015-nepojde | dátum vydania = 13.08.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.11.2014 | vydavateľ = www.strategie.hnonline.sk | miesto = Bratislava | jazyk = slovensky }}</ref> Ostatnýkrát sa [[Slovensko]] zúčastnilo súťaže [[Eurovision Song Contest]] v roku [[Eurovision Song Contest 2012|2012]]. == Referencie == {{Referencie}} {{projekt|commons=Category:Eurovision Song Contest 2015}} {{Eurovision Song Contest}} [[Kategória:Veľká cena Eurovízie|2015]] [[Kategória:2015 v Rakúsku]] 4yyfdgpyxejmk10s7trsfgmduw3tu3j 8212876 8212875 2026-05-12T19:41:15Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kultúra vo Viedni]] pomocou použitia HotCat 8212876 wikitext text/x-wiki {{Infobox Eurovision | name = Eurovision Song Contest 2015 | theme = ''"Building Bridges"'' | image = | semi1 = 19. máj 2015 | semi2 = 21. máj 2015 | final = 23. máj 2015 | slovaksemi =Slovensko sa nezúčastnilo | presenters = [[Mirjam Weichselbraun]]<br />[[Alice Tumler]]<br />[[Arabella Kiesbauer]]<br />[[Conchita Wurst]] <small>(zákulisie)</small> | director = | host = [[Súbor:EuroAustria.svg|25px]] [[Österreichischer Rundfunk|ORF]] | venue = [[Wiener Stadthalle]]<br />[[Viedeň]], [[Rakúsko]] | winner = [[Heroes (singel Månsa Zelmerlöwa)|Heroes]], [[Måns Zelmerlöw]], [[Súbor:EuroSuecia.svg|25px]] [[Švédsko]] | svk =Slovensko sa nezúčastní | vote = Hlasovanie bolo výsledkom hlasovania divákov a odbornej poroty (váha 50:50) vo všetkých zúčastnených krajinách. V každom semifinále hlasovali krajiny, ktoré sa ho zúčastnili a štyri krajiny priamo postupujúce do finále. Vo finále hlasovali všetky krajiny tohto ročníka súťaže. | entries = 40 | debut = [[Súbor:EuroAustralia.svg|25px]] [[Austrália (štát)|Austrália]] | return = [[Súbor:EuroChipre.svg|25px]][[Cyprus]]<br />[[Súbor:EuroCzechia.svg|25px]][[Česko]]<br />[[Súbor:EuroSrbija.svg|25px]][[Srbsko]] | withdraw = [[Súbor:EuroUcrania.svg|25px]][[Ukrajina]] | null = | con = Eurovision Song Contest | pre = [[Eurovision Song Contest 2014|◄2014]] [[Súbor:EuroDinamarca.svg|25px]][[Kodaň]] | nex = [[Štokholm]][[Súbor:EuroSuecia.svg|25px]] [[Eurovision Song Contest 2016|2016►]] }} '''Eurovision Song Contest 2015''' bol 60. ročník súťaže [[Eurovision Song Contest]]. Konal sa v [[Rakúsko|Rakúsku]] vďaka víťazstvu rakúskeho travesty-umelca, vystupujúceho pod menom [[Conchita Wurst]] v [[Eurovision Song Contest 2014|predchádzajúcom ročníku]] súťaže. Súťaž pozostávala z dvoch semifinálových kôl a veľkého finále. Semifinálové kolá sa konali [[19. máj|19.]] a [[21. máj]]a a finále [[23. máj]]a [[2015]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Siim | meno = Jarmo | odkaz na autora = | titul = It’s official: Eurovision 2015 Final on May 23 | url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=its_official_eurovision_2015_final_on_may_23 | dátum vydania = 23.07.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.11.2014 | vydavateľ = eurovision.tv | miesto = Ženeva | jazyk = anglicky }}</ref> V [[rakúsko]]m hlavnom meste [[Viedeň]] súťažilo 40 krajín, pričom prvýkrát v histórii sa súťaže zúčastnila aj [[Austrália (štát)|Austrália]]. Takisto po prvý raz mohli túto súťaž sledovať naživo aj diváci v Číne. Rakúsko usporiadalo súťaž po druhýkrát v histórii. Prvý raz to bolo v roku [[1967]]. == Kandidátske mestá == {{LocMap+ |Rakúsko |float=left |width=250 |caption=Poloha kandidátskych miest |places= <small>{{LocMap~ |Rakúsko |lat=47.066667 |long=15.433333 |label=[[Graz]] |position=left }}</small> <small>{{LocMap~ |Rakúsko |lat=47.266667 |long=11.383333 |label=[[Innsbruck]]}}</small> '''{{LocMap~ |Rakúsko |lat=48.2 |long=16.366667 |label=[[Viedeň]] |position=left}}''' }} Organizátor súťaže dostal celkovo 12 žiadostí o udelenie privilégia hostiť toto podujatie z 8 rakúskych miest.<ref name=unternehmer>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Unternehmer will Song Contest veranstalten |url = http://kurier.at/chronik/wien/unternehmer-will-song-contest-veranstalten/70.246.538 |dátum vydania = 13.06.2014 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 30.11.2014 |vydavateľ = www.kurier.at) |miesto = Viedeň |jazyk = nemecky |url archívu = https://web.archive.org/web/20141030132622/http://kurier.at/chronik/wien/unternehmer-will-song-contest-veranstalten/70.246.538 |dátum archivácie = 2014-10-30 }}</ref> Do užšieho výberu, ktorý organizátor súťaže vyhlásil 21. júna 2014, sa dostali tri mestá so svojimi štadiónmi – [[Viedeň]] (''Wiener Stadthalle''), [[Innsbruck]] (''Olympiaworld'') a [[Graz]] (''Stadthalle Graz''). Definitívne miesto konania bolo zverejnené 6. augusta 2014. Súťaž sa bude konať vo viedenskom štadióne [[Wiener Stadthalle]]. Prehľad kandidátskych miest na usporiadanie súťaže je uvedený v nasledujúcej tabuľke.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gustavsson | meno = Rikard | odkaz na autora = | titul = The bidding has started! | url = http://www.esctoday.com/?p=36444 | dátum vydania = 28.05.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.05.2012 | vydavateľ = ESCToday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> {| class="wikitable" style="text-align: left;" ! Mesto<ref name=unternehmer/> ! Miesto konania<ref name=unternehmer/> ! Kapacita ! Poznámka |- |[[Graz]] |[[Stadthalle Graz]] |11.000 divákov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Stadthalle Graz – ein Veranstaltungsort der Superlative | url = http://www.mcg.at/messegraz.at/de/locations/stadthalle-graz/stadthalle-graz.php | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 30.11.2014 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = nemecky | url archívu = https://web.archive.org/web/20141219234003/http://www.mcg.at/messegraz.at/de/locations/stadthalle-graz/stadthalle-graz.php | dátum archivácie = 2014-12-19 }}</ref> | |- |[[Innsbruck]] |Olympiaworld | | |- |'''[[Viedeň]]''' |'''[[Wiener Stadthalle]]''' | | |- ! colspan="4" | Neúspešní kandidáti, ktorí nepostúpili do 2. kola výberu |- |[[Klagenfurt]] |[[Wörthersee Stadion]] |30.000 divákov |<small>konali sa tu niektoré zápasy [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|ME vo futbale 2008]]; spolková krajina [[Korutánsko (spolková krajina)|Korutánsko]] sa odmietla spolupodieľať na finančných nákladoch (stavebné úpravy a organizovanie súťaže)</small><ref name=unternehmer/> |- |[[Oberwart]] |Messezentrum | | |- |[[Unterpremstätten]] |Schwarzlsee | | |- |rowspan=5|[[Viedeň]] |[[Zámok Schönbrunn]] | |<small>inštitúcia dementovala informácie o kandidatúre, oficiálne sa nikdy o usporiadanie neuchádzala, napriek tomu zámok medzi možnými miestami konania uvádzali viaceré médiá</small><ref name=Schonbrunn>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Schönbrunn will Song Contest nicht |url = http://wien.orf.at/news/stories/2653650/ |dátum vydania = 20.06.2014 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 30.11.2014 |vydavateľ = ORF (www.orf.at) |miesto = Viedeň |jazyk = nemecky |url archívu = https://web.archive.org/web/20141130192145/http://wien.orf.at/news/stories/2653650/ |dátum archivácie = 2014-11-30 }}</ref> |- |[[Letisko Viedeň-Schwechat]] s parkoviskom „C“ | | |- |[[Heldenplatz]] | | |- |Dostihový areál Krieau | | |- |Sankt Marx | | |- |[[Wels (mesto)|Wels]] | | | |- |} == Logo a slogan == Od roku [[2004]] má súťaž [[Eurovision Song Contest]] jednotné logo dotvorené srdcom, v ktorom je vlajka hosťujúcej krajiny. V roku [[2014]], v rámci 60. výročia súťaže, iniciovala [[Európska vysielacia únia]] modernizáciu tohoto univerzálneho loga. Modernizácia sa prejavila v jemnej úprave ústredného obrázku srdca, ako aj v zmenenom type písma. Úpravu realizovala [[amsterdam]]ská agentúra ''Cityzen Agency'' pod vedením hlavného dizajnéra Cornelisa Jacobsa a nové logo sa začalo používať od leta 2014.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Eurovision Song Contest logo evolves |url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=eurovision_song_contest_logo_evolves |dátum vydania = 31.07.2014 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 05.05.2013 |vydavateľ = eurovision.tv |miesto = |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20141129162704/http://www.eurovision.tv/page/news?id=eurovision_song_contest_logo_evolves |dátum archivácie = 2014-11-29 }}</ref> {{Viaceré obrázky | zarovnanie= center | obrázok1= | obrázok2= | podnadpis=Porovnanie pôvodného (vľavo) a nového upraveného (vpravo) loga súťaže | podnadpis_pozadie=##ffa500 | pozadie=##ffa500 | podnadpis_zarovnanie=center | šírka=200 }} Okrem všeobecného loga súťaže každý usporiadateľ prezentuje vlastný vizuál spoločne so sloganom, ktoré majú odlíšiť aktuálny ročník od ostatných. Oficiálna prezentácia vizuálu a sloganu 60. ročníka súťaže [[Eurovision Song Contest]] prebehla [[25. november|25. novembra]] [[2014]] vo [[Viedeň|Viedni]] na pôde hosťujúceho vysielateľa [[Österreichischer Rundfunk|ORF]]. Slogan „Budovanie mostov“ ({{V jazyku|eng|''Building Bridges''}}) rozvíja aj vizuál, ktorému dominuje tvar gule a nekonečná vlna. Jadro tvorí množstvo rôznofarebných guličiek letiacich v prúde a vytvárajúcich spoločne nekonečné vlny. Guličky majú symbolizovať rôznorodosť a zároveň jednotu, ktoré sú typické pre túto celoeurópsku hudobnú súťaž. Predstavujú individualitu súťažiacich, ale aj divákov, pestrosť hudobných štýlov a rytmov jednotlivých piesní, ktoré spoločne pomáhajú budovať hudobné mosty medzi ľuďmi a krajinami.<ref name=themeartwork>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Siim |meno = Jarmo |odkaz na autora = |titul = Eurovision 2015 theme artwork is here! |url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=eurovision_2015_theme_art_is_here |dátum vydania = 25.11.2014 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 29.11.2014 |vydavateľ = eurovision.tv |miesto = |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20141129165917/http://www.eurovision.tv/page/news?id=eurovision_2015_theme_art_is_here |dátum archivácie = 2014-11-29 }}</ref> Práve tvar gule sa ukázal podľa generálneho riaditeľa ORF, Alexandra Wrabetza, ideálnym na vyjadrenie dynamiky a všestrannosti. Ako povedal: ''„Predstavili sme moderný a profesionálne zábavný dizajn. Veľkou výhodou gule je univerzálnosť, pretože je vhodná tak pre moderné dynamické obrazovky, ako aj pre akékoľvek iné analógové zariadenia.“''<ref name=themeartwork/> == Účastníci == Účasť v súťaži potvrdilo celkovo 40 krajín.<ref name=39countries>{{Citácia elektronického dokumentu | 1 = | priezvisko = Siim | 3 = | meno = Jarmo | 5 = | odkaz na autora = | 7 = | titul = Eurovision 2015: 39 countries represented in Vienna | 9 = | url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=eurovision_2015_39_countries_represented_in_vienna | 11 = | dátum vydania = 23.12.2014 | 13 = | dátum aktualizácie = | 15 = | dátum prístupu = 21.03.2015 | 17 = | vydavateľ = www.eurovision.tv | 19 = | miesto = | 21 = | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20141223110334/http://www.eurovision.tv/page/news?id=eurovision_2015_39_countries_represented_in_vienna | dátum archivácie = 2014-12-23 }}</ref><ref name=40countries>{{Citácia elektronického dokumentu | 1 = | priezvisko = Siim | 3 = | meno = Jarmo | 5 = | odkaz na autora = | 7 = | titul = Australia to compete in the 2015 Eurovision Song Contest | 9 = | url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=australia_to_participate_in_the_2015_eurovision_song_contest | 11 = | dátum vydania = 10.02.2015 | 13 = | dátum aktualizácie = | 15 = | dátum prístupu = 21.03.2015 | 17 = | vydavateľ = www.eurovision.tv | 19 = | miesto = | 21 = | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20150216085757/http://www.eurovision.tv/page/news?id=australia_to_participate_in_the_2015_eurovision_song_contest | dátum archivácie = 2015-02-16 }}</ref> K 39 súťažiacim krajinám sa po prvý raz v histórii pridala aj [[Austrália (štát)|Austrália]], kde je táto európska súťaž veľmi populárna. Organizátori jubilejného ročníka súťaže takto chceli prispieť k výnimočnosti 60. ročníka a naplniť tohoročný slogan „Building Bridges“.<ref name=40countries/> Oproti [[Eurovision Song Contest 2014|predchádzajúcemu ročníku]] sa tak počet súťažiacich krajín zvýšil o tri. Po predchádzajúcej neúčasti sa do súťaže vrátili [[Cyprus]], [[Česko]] a [[Srbsko]]. Z dôvodu prebiehajúceho vojenského konfliktu a s tým súvisiacej politickej nestability [[Ukrajina]] odriekla svoju účasť na tomto ročníku súťaže.<ref name=39countries/> Nevrátilo sa ani [[Turecko]], ktoré sa súťaže nezúčastňuje od roku [[2012]] kvôli nesúhlasu so zmenou pravidiel. [[Európska vysielacia únia|EBU]] rozhodla, že v prvom semifinále bude súťažiť 16 krajín a v druhom 17 krajín. Pravidlá súťaže ponechávajú jednotlivým národným vysielateľom voľnú ruku pri spôsobe nominácie svojho reprezentanta. Najčastejšími spôsobmi nominácie sú: * interná voľba priamo vysielateľom; * verejná voľba v národnom kole súťaže. Do úvahy pripadajú aj rôzne variácie týchto dvoch spôsobov, kedy vysielateľ zvolí interpreta a verejne sa vyberá pieseň, prípadne sa pre pieseň hľadá interpret. Národné kolo môže mať podobu samostatnej televíznej súťaže, alebo sa národným kolom stane prestížna hudobná súťaž, ktorá sa v krajine koná (napr. v Taliansku hudobný festival v [[San Remo|San Reme]], vo Švédsku Melodifestivalen a podobne). <!-- aktualizovať V tomto ročníku bolo 24 reprezentantov vybraných vo verejných národných kolách a 15 reprezentantov interným výberom. Pri štyroch interpretoch vybraných interne mali diváci možnosť vybrať aspoň súťažnú pieseň (Arménsko, Belgicko, Bulharsko, Španielsko). Väčšina krajín vyberala reprezentantov v televíznych súťažiach. V niektorých krajinách sa reprezentantami stali víťazi najprestížnejších domácich hudobných festivalov - vo Švédsku „Melodifestivalen“, v Taliansku „Festival di Sanremo“. --> Prehľad tohtoročných účastníkov súťaže a spôsob ich výberu je uvedený v nasledujúcej tabuľke: {| class="wikitable sortable" |- ! Číslo !! Krajina !! Interpret !! Názov skladby !! Slovenský preklad !! Autori hudby a textu !! Jazyk !! Spôsob nominácie |- | 1 || [[Súbor:EuroAlbania.svg|25px]] [[Albánsko]] ||Elhaida Daniová ||I´m Alive|| Som nažive || <small>h: Arber Elshani, Kristijan Lekaj</small><br /><small>t: Sokol Marsi</small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťazka národného kola „''Festivali i Këngës 2015''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Brey |meno = Marco |odkaz na autora = |titul = Elhaida Dani to represent Albania! |url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=elhaida_dani_to_represent_albania |dátum vydania = 28.12.2014 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 20.04.2015 |vydavateľ = www.eurovision.tv |miesto = |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20150420182113/http://www.eurovision.tv/page/news?id=elhaida_dani_to_represent_albania |dátum archivácie = 2015-04-20 }}</ref>; <small>dodatočne bola zmenená pôvodná pieseň „''Diell''“, keďže sa ju autor rozhodol stiahnuť zo súťaže<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Brey |meno = Marco |odkaz na autora = |titul = Elhaida Dani to sing "I'm Alive" in Vienna |url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=elhaida_dani_to_sing_im_alive_in_vienna |dátum vydania = 24.02.2015 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 20.04.2015 |vydavateľ = www.eurovision.tv |miesto = |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20150224150702/http://www.eurovision.tv/page/news?id=elhaida_dani_to_sing_im_alive_in_vienna |dátum archivácie = 2015-02-24 }}</ref></small> |- | 2 || [[Súbor:EuroArmenia.svg|25px]] [[Arménsko]] ||Genealogy||Face The Shadow|| Čeliť tieňu || <small>h: Armen Martirosjan</small><br /><small>t: Inna Mkrtchjanová</small> || [[Angličtina|anglicky]] || interný výber vysielateľa<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Jiandani |meno = Sergio |odkaz na autora = |titul = Armenia: Geneaology will fly to Vienna! |url = http://esctoday.com/92785/armenia-vienna |dátum vydania = 11.02.2015 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 20.04.2015 |vydavateľ = www.esctoday.com |miesto = |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20150403110408/http://esctoday.com/92785/armenia-vienna |dátum archivácie = 2015-04-03 }}</ref>; <small>dodatočne bola zmenený názov piesne, pôvodne sa volala „''Don't Deny!''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Siim |meno = Jarmo |odkaz na autora = |titul = Armenia changes song title |url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=armenia_changes_song_title |dátum vydania = 17.03.2015 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 20.04.2015 |vydavateľ = www.eurovision.tv |miesto = |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20150402034220/http://www.eurovision.tv/page/news?id=armenia_changes_song_title |dátum archivácie = 2015-04-02 }}</ref></small> |- | 3 || [[Súbor:EuroAustralia.svg|25px]] [[Austrália (štát)|Austrália]] ||Guy Sebastian||Tonight Again|| Dnes večer znova || <small>h / t: Guy Sebastian, David Ryan Harris, Louis Schoorl</small> || [[Angličtina|anglicky]] || interný výber vysielateľa<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Escudero |meno = Victor M. |odkaz na autora = |titul = Guy Sebastian to compete for Australia at the Eurovision Song Contest |url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=guy_sebastian_to_compete_for_australia_at_the_eurovision_song_contest |dátum vydania = 04.03.2015 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 20.04.2015 |vydavateľ = www.eurovision.tv |miesto = |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20150402115443/http://www.eurovision.tv/page/news?id=guy_sebastian_to_compete_for_australia_at_the_eurovision_song_contest |dátum archivácie = 2015-04-02 }}</ref> |- | 4 || [[Súbor:EuroAzerbaiyán.svg|25px]] [[Azerbajdžan]] ||Elnur Husejnov||Hour of the Wolf|| Hodina vlka || <small>h: Nicolas Rebscher, Nicklas Lif, Lina Hanssonová</small><br /><small>t: Sandra Bjurmanová, Nicolas Rebscher, Nicklas Lif, Lina Hanssonová</small> || [[Angličtina|anglicky]] || interný výber vysielateľa<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Omeljančuková |meno = Olena |odkaz na autora = |titul = Elnur Huseynov is the Azerbaijani representative in Vienna |url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=elnur_huseynov_is_the_azerbaijani_representative_in_vienna |dátum vydania = 15.03.2015 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 20.04.2015 |vydavateľ = www.eurovision.tv |miesto = |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20150402133906/http://www.eurovision.tv/page/news?id=elnur_huseynov_is_the_azerbaijani_representative_in_vienna |dátum archivácie = 2015-04-02 }}</ref> |- | 5 || [[Súbor:EuroBélgica.svg|25px]] [[Belgicko]] ||Loïc Nottet||Rhythm Inside|| Vnútorný rytmus || <small>h: Loïc Nottet</small><br /><small>t: Beverly Jo Scottová</small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''The Voice Belgique''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Storvik-Green |meno = Simon |odkaz na autora = |titul = Loïc Nottet to represent Belgium in Vienna |url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=loic_nottet_to_represent_belgium_in_vienna |dátum vydania = 03.11.2014 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 20.04.2015 |vydavateľ = www.eurovision.tv |miesto = |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20141103170126/http://www.eurovision.tv/page/news?id=loic_nottet_to_represent_belgium_in_vienna |dátum archivácie = 2014-11-03 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Loïc Nottet, représentant de la Belgique à l'Eurovision! |url = http://www.rtbf.be/tv/emission/detail_the-voice-belgique/les-news/article_loic-nottet-representant-de-la-belgique-a-l-eurovision?id=8392881&emissionId=3873&mode=cache |dátum vydania = 03.11.2014 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 20.04.2015 |vydavateľ = www.rtbf.be |miesto = |jazyk = po francúzsky |url archívu = https://web.archive.org/web/20150319210238/http://www.rtbf.be/tv/emission/detail_the-voice-belgique/les-news/article_loic-nottet-representant-de-la-belgique-a-l-eurovision?id=8392881&emissionId=3873&mode=cache |dátum archivácie = 2015-03-19 }}</ref>; pieseň oznámená dodatočne<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Storvik-Green |meno = Simon |odkaz na autora = |titul = Belgium: Loïc Nottet presents "Rhythm Inside" |url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=today_the_belgian_reveal |dátum vydania = 10.03.2015 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 20.04.2015 |vydavateľ = www.eurovision.tv |miesto = |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20150402134903/http://www.eurovision.tv/page/news?id=today_the_belgian_reveal |dátum archivácie = 2015-04-02 }}</ref> |- | 6 || [[Súbor:EuroBielorrusia.svg|25px]] [[Bielorusko]] || Uzari a Maimuna || Time || Čas || <small>h: Uzari</small><br /><small>t: Maimuna</small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 7 || [[Súbor:EuroChipre.svg|25px]] [[Cyprus]] ||John Karayiannis||One Thing I Should Have Done|| Vec, ktorú som mal spraviť || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 8 || [[Súbor:EuroCzechia.svg|25px]] [[Česko]] || [[Marta Jandová]] & [[Václav Noid Bárta]] || Hope Never Dies || Nádej nikdy nezomiera || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || interný výber vysielateľa<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Naděje nikdy neumírá. Marta Jandová a Noid jedou na Eurovizi |url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/kultura/300237-nadeje-nikdy-neumira-marta-jandova-a-noid-jedou-na-eurovizi/ |dátum vydania = 01.02.2015 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 21.03.2015 |vydavateľ = www.ceskatelevize.cz |miesto = |jazyk = po česky |url archívu = https://web.archive.org/web/20150202062557/http://www.ceskatelevize.cz/ct24/kultura/300237-nadeje-nikdy-neumira-marta-jandova-a-noid-jedou-na-eurovizi/ |dátum archivácie = 2015-02-02 }}</ref> |- | 9 || [[Súbor:EuroMontenegro.svg|25px]] [[Čierna Hora]] ||Knez||Adio|| Zbohom || <small>h: Željko Joksimović</small><br /><small>t:Marina Tucakovićová, Dejan Ivanović</small> || [[Čiernohorčina|čiernohorsky]] || |- | 10 || [[Súbor:EuroDinamarca.svg|25px]] [[Dánsko]] ||Anti Social Media||The Way You Are|| || <small>h/t: Remee, Chief 1</small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 11 || [[Súbor:EuroEstonia.svg|25px]] [[Estónsko]] ||Elina Bornová & Stig Rästa||Goodbye to Yesterday|| Zbohom včerajšku || <small>h/t: Stig Rästa</small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 12 || [[Súbor:EuroFinlandia.svg|25px]] [[Fínsko]] ||Pertti Kurikan Nimipäivät||Aina mun pitää|| (Ja) Vždy musím || <small>h/t: Pertti Kurikan Nimipäivät</small> || [[Fínčina|fínsky]] || |- | 13 || [[Súbor:EuroFrancia (1794-1815, 1830-1974).svg|25px]] [[Francúzsko]] ||Lisa Angel||N'oubliez pas|| || <small>h: Michel Illouz, M. Albert</small><br /><small>t: Laure Izon, M. Albert</small> || [[Francúzština|francúzsky]] || |- | 14 || [[Súbor:EuroGrecia.svg|25px]] [[Grécko]] ||Maria Elena Kyriakou||One Last Breath|| || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 15 || [[Súbor:EuroGeorgia.svg|25px]] [[Gruzínsko]] ||Nina Sublatti||Warrior|| || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 16 || [[Súbor:EuroPaíses Bajos.svg|25px]] [[Holandsko]] ||Trijntje Oosterhuis||Walk Along|| || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 17 || [[Súbor:EuroIslandia.svg|25px]] [[Island]] || Maria Olafs ||Unbroken|| || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 18 || [[Súbor:EuroIsrael.svg|25px]] [[Izrael]] ||Nadav Gudej||Golden boy|| Zlatý chlapec || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[angličtina|anglicky]] || |- | 19 || [[Súbor:EuroIrlanda.svg|25px]] [[Írsko]] ||Molly Sterling||Playing with numbers|| || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 20 || [[Súbor:EuroLituania.svg|25px]] [[Litva]] ||Monika Linkytė and Vaidas Baumila||This time|| Tentokrát || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 21 || [[Súbor:EuroLetonia.svg|25px]] [[Lotyšsko]] ||Aminata||Love Injected|| || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 22 || [[Súbor:EuroMacedonia.svg|25px]] [[Severné Macedónsko]] ||Daniel Kajmakoski||Autumn Leaves|| Jesenné lístie || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 23 || [[Súbor:EuroHungría.svg|25px]] [[Maďarsko]] ||Boggie||Wars for Nothing|| Vojny pre nič || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 24 || [[Súbor:EuroMalta.svg|25px]] [[Malta]] ||Amber||Warrior|| || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 25 || [[Súbor:EuroMoldavia.svg|25px]] [[Moldavsko]] ||Eduard Romanytua||I want your love|| Chcem tvoj lásku || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 26 || [[Súbor:EuroGermany2015.svg|25px]][[Nemecko]] || Ann Sophie ||Black Smoke|| Čierny dym || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 27 || [[Súbor:EuroNoruega.svg|25px]] [[Nórsko]] || Kjetil Mørland & Debrah Scarlett || A Monster Like Me || Príšera ako ja || <small>h / t: Kjetil Mørland || [[Angličtina|anglicky]] || víťazi národného kola „''Melodi Grand Prix 2015''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Norway: Mørland & Debrah Scarlett win Melodi Grand Prix! |url = http://esctoday.com/98223/norway-morland-debrah-scarlett-win-melodi-grand-prix/ |dátum vydania = 14.03.2015 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 21.03.2015 |vydavateľ = www.esctoday.com |miesto = |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20150315000342/http://esctoday.com/98223/norway-morland-debrah-scarlett-win-melodi-grand-prix/ |dátum archivácie = 2015-03-15 }}</ref> |- | 28 || [[Súbor:EuroPoland2015.svg|25px]] [[Poľsko]] ||Monika Kuszyńska||In the Name of Love|| V mene lásky || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 29 || [[Súbor:EuroPortugal.svg|25px]] [[Portugalsko]] ||Leonor Andrade||Há Um Mar Que Nos Separa|| Je tu more, ktoré nás rozdeľuje || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Portugalčania|portugalsky]] || |- | 30 || [[Súbor:EuroAustria.svg|25px]] '''[[Rakúsko]]''' ||The Makemakes||I am Yours|| Som tvoj || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 31 || [[Súbor:EuroRumania.svg|25px]] [[Rumunsko]]||Voltaj||De La Cap'''ăt ('''All Over Again)|| Znovu od začiatku || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Rumunčina|rumunsky]], [[Angličtina|anglicky]] || |- | 32 || [[Súbor:EuroRusia.svg|25px]] [[Rusko]]||Polina Gagarina||A Milion Voices|| Milión hlasov || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 33 || [[Súbor:EuroSan Marino.svg|25px]] [[San Maríno]]||Anita Simoncini a Michele Perniola||Chain of Lights|| Reťaz svetiel || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 34 || [[Súbor:EuroEslovenia.svg|25px]] [[Slovinsko]]||Maraaya||Here for You|| Tu pre teba || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 35 || [[Súbor:EuroReino Unido.svg|25px]] [[Spojené kráľovstvo]] ||Electro Velvet||Still in Love with You|| Stále do teba zamilovaný || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 36 || [[Súbor:EuroSrbija.svg|25px]] [[Srbsko]]||Bojana Stamenov||Beauty never lies|| Krása nikdy neklame || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 37 || [[Súbor:EuroEspaña.svg|25px]] [[Španielsko]]||Edurne||Amanecer|| Svitanie || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Španielčina|španielsky]] || |- | 38 || [[Súbor:EuroSuiza.svg|25px]] [[Švajčiarsko]]||Melanie René||Time to Shine|| Čas zažiariť || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 39 || [[Súbor:EuroSuecia.svg|25px]] [[Švédsko]] || Måns Zelmerlöw || Heroes || Hrdinovia || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || víťaz národného kola „''Melodifestivalen 2015''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Weaver |meno = Jessica |odkaz na autora = |titul = Sweden: Måns Zelmerlöw wins Melodifestivalen 2015! |url = http://esctoday.com/98229/sweden-mans-zelmerlow-wins-melodifestivalen-2015/ |dátum vydania = 14.03.2015 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 21.03.2015 |vydavateľ = www.esctoday.com |miesto = |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20150315010752/http://esctoday.com/98229/sweden-mans-zelmerlow-wins-melodifestivalen-2015/ |dátum archivácie = 2015-03-15 }}</ref> |- | 40 || [[Súbor:EuroItalia.svg|25px]] [[Taliansko]] ||Il Volo||Grande Amore || Veľká láska || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Taliančina|taliansky]] || |} == Priebeh súťaže == Súťaž prebiehala v dvoch semifinálových kolách, z ktorých určený počet účastníkov postúpil do veľkého finále. Priamymi postupujúcimi do finále podľa pravidiel súťaže bolo 5 štátov tzv. "Veľkej päťky" ([[Francúzsko]], [[Nemecko]], [[Spojené kráľovstvo]], [[Španielsko]], [[Taliansko]]), víťaz z predchádzajúceho ročníka súťaže ([[Rakúsko]]) a súťažiaci z [[Austrália (štát)|Austrálie]]. Počas všetkých troch súťažných večerov programom sprevádzala trojica populárnych moderátoriek - Arabella Kiesbauerová, Mirjam Weichselbraunová a Alice Tumlerová. Rozhovory so súťažiacimi v tzv. „green room-e“ viedla minuloročná víťazka [[Conchita Wurst]]. [[Súbor:ESC2015 hosts.jpg|náhľad|Moderátorky ESC 2015: Alice Tumlerová, Mirjam Weichselbraunová a Arabella Kiesbauerová]] === Semifinále === ==== 1. semifinále ==== Prvé semifinále sa konalo v utorok [[19. máj|19. mája]] [[ 2015]] a vystupovali v ňom reprezentanti 16 krajín. Do finále postúpilo 10 súťažiacich s najvyšším počtom získaných hlasov. Hlasovať mohli okrem zúčastnených krajín aj 4 zo siedmich priamych kvalifikantov do finále súťaže ([[Austrália (štát)|Austrália]], [[Francúzsko]], [[Rakúsko]] a [[Španielsko]]). <!-- Účastníci 1. semifinále aj s ich výsledným umiestnením a získanými bodmi sú uvedení v nasledujúcej tabuľke: {| class="wikitable sortable" |- ! Číslo !! Krajina !! Jazyk !! Interpret !! Pieseň !! Slovenský preklad !! Miesto !! Body |- | 1 | [[Súbor:EuroMoldavia.svg|25px]] [[Moldavsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Aram MP3 | ''Not Alone'' | ''Nie si sám'' | 4 | 121 |- |- bgcolor="FF6347" | 2 | [[Súbor:EuroLetonia.svg|25px]] [[Lotyšsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Aarzemnieki | ''Cake To Bake'' | | 13 | 33 |- |- bgcolor="FF6347" | 3 | [[Súbor:EuroEstonia.svg|25px]] [[Estónsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Tanja | ''Amazing'' | | 12 | 36 |- | 4 | [[Súbor:EuroSuecia.svg|25px]] [[Švédsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Sanna Nielsenová | ''Undo'' | ''Zrušiť'' | 2 | 131 |- | 5 | [[Súbor:EuroIslandia.svg|25px]] [[Island]] | [[Angličtina|anglicky]] | Pollapönk | ''No Prejudice'' | ''Bez predsudkov'' | 8 | 61 |- |- bgcolor="FF6347" | 6 | [[Súbor:EuroAlbania.svg|25px]] [[Albánsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Hersi | ''One Night's Anger'' | ''Hnev noci'' | 15 | 22 |- | 7 | [[Súbor:EuroRusia.svg|25px]] [[Rusko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Tolmachevy Sisters (Sjostry Tolmačevy) | ''Shine'' | ''Žiar'' | 6 | 63 |- | 8 | [[Súbor:EuroAzerbaiyán.svg|25px]] [[Azerbajdžan]] | [[Angličtina|anglicky]] | Dilara Kazimovová | ''Start A Fire'' | ''Zapáľ oheň'' | 9 | 57 |- | 9 | [[Súbor:EuroUcrania.svg|25px]] [[Ukrajina]] | [[Angličtina|anglicky]] | Marija Jaremčuková | ''Tick - Tock'' | ''Tik - tak'' | 5 | 118 |- |- bgcolor="FF6347" | 10 | [[Súbor:EuroBélgica.svg|25px]] [[Belgicko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Axel Hirsoux | ''Mother'' | ''Matka'' | 14 | 28 |- |- bgcolor="FF6347" | 11 | [[Súbor:EuroMoldavia.svg|25px]] [[Moldavsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Cristina Scarlatová | ''Wild Soul'' | | 16 | 13 |- | 12 | [[Súbor:EuroSan Marino.svg|25px]] [[San Maríno]] | [[Angličtina|anglicky]] | Valentina Monettová | ''Maybe (Forse)'' | ''Možno'' | 10 | 40 |- |- bgcolor="FF6347" | 13 | [[Súbor:EuroPortugal.svg|25px]] [[Portugalsko]] | [[Portugalčina|portugalsky]] | Suzy | ''Quero Ser Tua'' | | 11 | 39 |- |- bgcolor="gold" | 14 | [[Súbor:EuroPaíses Bajos.svg|25px]] [[Holandsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | The Common Linnets | ''Calm After The Storm'' | ''Pokoj po búrke'' | 1 | 150 |- | 15 | [[Súbor:EuroMontenegro.svg|25px]] [[Čierna Hora]] | [[Čiernohorčina|čiernohorsky]] | Sergej Ćetković | ''Moj svijet'' | ''Môj svet'' | 7 | 63 |- | 16 | [[Súbor:EuroHungría.svg|25px]] [[Maďarsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | András Kállay-Saunders | ''Running'' | ''Beh'' | 3 | 127 |} --> ==== 2. semifinále ==== Druhé semifinále sa konalo vo štvrtok [[21. máj|21. mája]] [[2015]]. Predstavilo sa v ňom 17 krajín. Hlasovať mohli okrem zúčastnených krajín aj štyria zo siedmich priamych kvalifikantov do finále súťaže ([[Austrália (štát)|Austrália]],[[Nemecko]], [[Spojené kráľovstvo]] a [[Taliansko]]). === Finále === Veľké finále sa konalo v sobotu [[23. máj]]a [[ 2015]] a o hlasy sa v ňom uchádzali reprezentanti 27 krajín. Hlasovať mohlo všetkých 40 zúčastnených krajín. Víťazom sa stal [[Švédsko|švédsky]] spevák [[Måns Zelmerlöw]] s piesňou [[Heroes]]. == Slovensko na ESC 2015 == Národný vysielateľ ([[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]]) sa rozhodol nezúčastniť sa na súťaži predovšetkým z dôvodu finančnej náročnosti projektu a obmedzeným zdrojom RTVS.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Eurovízia bude bez Slovákov: RTVS na Eurosong 2015 nepôjde | url = http://strategie.hnonline.sk/spravy/media/eurovizia-bude-bez-slovakov-rtvs-na-eurosong-2015-nepojde | dátum vydania = 13.08.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.11.2014 | vydavateľ = www.strategie.hnonline.sk | miesto = Bratislava | jazyk = slovensky }}</ref> Ostatnýkrát sa [[Slovensko]] zúčastnilo súťaže [[Eurovision Song Contest]] v roku [[Eurovision Song Contest 2012|2012]]. == Referencie == {{Referencie}} {{projekt|commons=Category:Eurovision Song Contest 2015}} {{Eurovision Song Contest}} [[Kategória:Veľká cena Eurovízie|2015]] [[Kategória:2015 v Rakúsku]] [[Kategória:Kultúra vo Viedni]] la0gbxp0en9nfagefqen5e7kemlgoou 2 531730 8212680 8211560 2026-05-12T12:25:21Z PeterKLK 94978 /* Reprezentačná kariéra */ aktualizácia 8212680 wikitext text/x-wiki {{Pieskovisko redaktora}} ==Miloš Glonek== Začínal v Zlatých Moravciach, kde si ho všimol vtedajší tréner dorastencov [[FC Spartak Trnava]] [[Dušan Radolský]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Milošov sen. Vychádzajúce hviezdičky | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = XXIII. | číslo = 39 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1984 bol členom víťazného Výberu Západoslovenského kraja, vo finále Spartakiádneho pohára Pohár ČSZTV ml. dorastencov na Strahove dal gól Výberu Prahy 1:0**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zvíťazila moderna | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1984 | mesiac = júl | ročník = XXXVIII. | číslo = 161 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V doraste Spartaka bol kapitánom, vynikal v pozičnej hre a v hre hlavou, dostal sa do repre "17"<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Talenty na križovatke? Potrebujeme ich ako soľ | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = január | ročník = XVIII. | číslo = 3 | strany = 20 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ŠK Slovan Bratislava, hrával za juniorku belasých, na jeseň 1989 do A-mužstva. V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 22. septembra 1989 proti [[FC Nitra|Plastike Nitra]] (1 : 1), v 76. minúte striedal Miroslava Chvílu. Prvý gól strelil 18. marca 1990 [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (2 : 2), strelou z voleja otvoril skóre zápasu. Po odchode [[Dušan Tittel|Dušana Tittela]] do Francúzska sa stal lídrom obrany, v sezóne 1991/92 patril medzi najpríjemnejšie prekvapenia ligy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kráľ či korunný princ? Návraty k ligovej jeseni | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XLV. | číslo = 289 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Majster 1992, v novembri 1992 prestúpil do talianskeho klubu [[US Ancona 1905|Calcio Ancona]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V šatni npísané: Vitaj v Ancone! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 275 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> piaty Slovák, prvý po 50 rokoch** V [[Serie A|Serii A]] mal premiéru 22. novembra 1992 proti [[AS Rím]] (1 : 2), v zápase strážil argentínsku hviezdu [[Claudio Caniggia|Claudia Caniggiu]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ako strážca Caniggiu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 277 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, Glonek odohral v sezóne 23 zápasov, Ancona obsadila 17. miesto a vypadla. V sezóne 1993/94 pôsobil v [[Serie B|Serii B]], nastúpil v 31 zápasoch, 1994 finále [[Coppa Italia|Talianskeho pohára]] [[Sampdoria Janov]] (0 : 0,1 : 6)** prestup do SM Caen,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Glonek Francúzom? | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = september | ročník = XLVIII. | číslo = 220 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> vo [[Ligue 1|francúzskej lige]] debutoval 14. októbra 1994 proti [[Montpellier HSC|Montpellieru]] (1 : 0), v sezóne odohral 25 zápasov, s mužstvom vypadol* V [[Ligue 2]] sa po roku vrátili späť medzi elitu, 1996/97 znova vypadli** Po štyri a pol roku sa vrátil pomôcť Slovanu,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = S Tomaschekom, Glonekom i Stúpalom! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 154 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ktorý ustúpil z popredných pozícií. V sezóne [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]] bol kapitánom mužstva, v [[Niké liga|slovenskej lige]] absolvoval víťaznú premiéru v 1. kole proti Humennému (5 : 1). Glonek veril, že sa vytvorí nové silné mužstvo, ale belasí skončili v lige až na 5. mieste. V predkole PVP síce vyradili [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]], no v 1. kole vypadli s [[FC Chelsea]]. Sklamaný Glonek sa vrátil späť do Caen, kde ďalšie tri sezóny pôsobil v Ligue 2. V reprezentácii {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} odohral 13 zápasov. Najskôr neoficiálne zápasy na turnaji v Taliansku proti [[Lazio Rím]] a Juhoslávii,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mladí skrotili Stojkoviča | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = august | ročník = II. | číslo = 185 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> nominovaný na kľúčový zápas kvalifikácie ME 1992 s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (1 : 2), kde mal pôvodne hrať osobku na [[Jean-Pierre Papin|Jean-Pierra Papina]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na Papina si trúfa | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = 36 | číslo = 172 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prednosť však dostal sparťan Novotný. V prípravnom zápase s {{NOR|f|0|Nórskom}} (3 : 2) sedel na lavičke pre zranenie. {{ALB|f|0|Albánsko}} ho vyradilo zranené rameno <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Premiéra sa odkladá | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = október | ročník = XLV. | číslo = 239 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 13. novembra 1991 v [[Sevilla|Seville]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2), v zápase nastúpili štyria hráči Slovana, okrem Gloneka ďalší debutant [[Peter Dubovský]], [[Ladislav Pecko]] a Ondrej Krištofík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dobre sa hrá medzi svojimi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{BRA|f|0|Brazília}} (1 : 2), v auguste 1992 {{AUT|f|0|Rakúsko}} (2 : 2) len dvaja z ligy, samí legionári, tréner Máčala ho označil za najlepšieho hráča mužstva<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = S Belgickom sa bude variť iná káva | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = august | ročník = XLVI. | číslo = 197 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Glonek jednotkou | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = august | ročník = 37 | číslo = 163 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý krát sa tešil z víťazstva až v deviatom reprezentačnom štarte proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (3 : 0)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Práve preto, že Miloš Glonek v drese ČSFR ešte nevyhral, vyzýva: Držte nám palce! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = september | ročník = XLVI. | číslo = 224 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] odohral šesť zápasov, vrátane skvelého víťazstva 5 : 2 nad {{ROU|f|0|Rumunskom}}** V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} mal premiéru 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1). Nastúpil v historicky prvom súťažnom zápase o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] 7. septembra 1994 v [[Bratislava|Bratislave]] s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (0 : 0), v kvalifikácii odohral šesť zápasov. Posledný krát reprezentoval 27. marca 1996 v [[Nitra|Nitre]] v priateľskom zápase proti {{BLR|f|0|Bielorusku}} (4 : 0), v národnom mužstve odohral 12 zápasov. === Úspechy === * majster Česko-Slovenska 1992 so Slovanom Bratislava * vicemajster Česko-Slovenska so Slovanom Bratislava 1990/91 * finalista Talianskeho pohára 1994 s Anconou '''Individuálne''' * Jedenástka roka * 5. miesto v ankete Futbalista roka 1992 ==Ladislav Pecko== Legendárny hráč [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]]. Vynikal rýchlosťou a ťahom na bránu, začínal ako útočník, neskôr sa preorientoval na obrancu. Zaujímavé je, že na obidvoch postoch sa presadil do reprezentácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = „Čo je s vami?“ Ladislav Pecko: Trénujem v Petržalke, snívam, že raz sa dočkám vnuka, z ktorého urobím futbalistu“ | url = https://futbalsfz.sk/co-je-s-vami-ladislav-pecko-trenujem-v-petrzalke-snivam-ze-raz-sa-dockam-vnuka-z-ktoreho-urobim-futbalistu/ | dátum vydania = 27. 8. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> S futbalom začínal ako žiak v [[TJ Tatran Krásno nad Kysucou|Tatrane Krásno nad Kysucou]], 2. dorasteneckú ligu si zahral v [[MFK Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], kde bol jeho spoluhráčom ďalší budúci slovanista [[Dušan Tittel]]. Na turnaji dorasteneckých mužstiev si oboch šikovných futbalistov vyhliadol vtedajší tréner dorastu Slovana [[Jozef Obert]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Osa, ktorej žihadlá bolia... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = december | ročník = XLII. | číslo = 305 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Tittel odišiel na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] v roku 1984, o rok neskôr ho nasledoval aj Pecko. Najskôr hral v belasom drese dorasteneckú ligu, potom zbieral cenné skúsenosti v A-mužstve, ktoré hralo po vypadnutí z najvyššej súťaže tri sezóny v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]]. Prvú príležitosť dostal v závere sezóny [[1. slovenská národná futbalová liga 1985/1986|1985/86]] od trénera Valéra Šveca proti Leviciam, celkom odohral v SNL 55 zápasov, dal 11 gólov. V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 10. augusta 1988 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (1 : 1) rovnako ako Dušan Tittel a Jozef Juriga,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strmé schody k návratu, k debutu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = august | ročník = XXXIII. | číslo = 35 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil 27. novembra 1988 mužstvu TJ Vítkovice (3 : 2). Slovan ako nováčik obsadil v sezóne 1988/89 siedme miesto a vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]]. V [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohári víťazov pohárov]] mal Slovan za súpera [[Grasshopper Club Zürich|Grasshoppers Zürich]], po víťazstve doma 3 : 0 <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nečakané – rozdielom triedy! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = september | ročník = XLIII. | číslo = 216 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prehral v odvete 0 : 4 po predĺžení, Pecko hral v obidvoch zápasoch. V sezóne 1989/90 bol Slovan piaty, Pecko odohral 29 zápasov, dal sedem gólov, dvakrát skóroval v derby s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]] (3 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Koncert belasej filharmónie. V útoku neudržateľný Pecko | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = apríl | ročník = 35 | číslo = 78 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Počas rozbehnutej sezóny 1990/91, v ktorej belasí bojovali o titul, prejavil o Pecka záujem CD Logroñés, štvrtý tím španielskej [[La Liga|Primera División]], kde mal byť zapožičaný do konca sezóny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ladislav Pecko: Adios, Slovan! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = apríl | ročník = XLV. | číslo = 87 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po zápase 22. kola s [[DAC Dunajská Streda]] (2 : 0), v ktorom vypracoval obidva góly belasých, sa s ním lúčili fanúšikovia transparentom ''„Lacko Pecko, neopúšťaj nás“''. Pecko odišiel na dva týždne do Španielska, no nakoniec nedošlo k dohode medzi klubmi a Pecko sa vrátil.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pecko doma! | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = 36 | číslo = 85 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Slovan po dvoch prehrách na domácom ihrisku so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 3)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri blesky zasiahli belasých | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 19 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a s Hradcom Králové (0 : 1)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Clapci, nie ste vo forme! | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 21 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> nezískal titul, ale Pecko ďalej bavil divákov šprintérskymi súbojmi s obrancami súperov, v zápase s Bohemiansom Praha prispel k výhre 4 : 0 dvomi gólmi.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Klokani“ ďaleko nedoskákali. Ladislav Pecko roztlieskal tribúny | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = 36 | číslo = 101 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1991/92 získal Slovan titul po 17 rokoch,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Osmy titul Slovana, dolu Banská Bystrica a Cheb | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XLVI. | číslo = 130 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Belasí sú na tróne zaslúžene | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 23 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> belasí ťahali ešte z predošlej sezóny sériu 27 zápasov bez prehry<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Každá pieseň sa raz skončí | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = apríl | ročník = XXIV. | číslo = 17 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v ankete týždenníka TIP ligová jedenástka roka 1991 <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Všetci hrali na Máčalovu nôtu | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = január | ročník = XXIV. | číslo = 2 | strany = 11,12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Na jeseň 1994 krátko hosťoval v mužstve [[FKD Drnovice|Petra Drnovice]], jeho účinkovanie v [[1. česká futbalová liga|českej lige]] trvalo len tri zápasy. Ďalšie štyri tituly získal Pecko v [[Niké liga|slovenskej lige]], prvé tri sezóny bol Slovan suverén súťaže,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pecko najlepší pravý obranca! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = jún | ročník = IL. | číslo = 143 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan do tretice majstrom | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = máj | ročník = L. | číslo = 124 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> štvrtý titul získal [[Mars superliga 1998/1999|1998/99]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Titul znova v belasom. Pecko bol „seknutý“, König v šoku | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = máj | ročník = LIII. | číslo = 117 | strany = 6,10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V drese Slovana odohral rekordných 19 sezón a 431 ligových zápasov. V európskych pohároch odohral veľké zápasy proti [[Real Madrid|Realu Madrid]] (1 : 2, 1 : 1), [[AC Miláno]] (0 : 1, 0 : 4), [[Aston Villa|Aston Ville]] (0 : 0, 1 : 2), [[1. FC Kaiserslautern]] (2 : 1 doma),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan Nemcov opäť zdolal! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 212 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Chelsea FC|FC Chelsea]] (0 :2 , 0 : 2). ===Reprezentačná kariéra=== V reprezentácii [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Česko-Slovenska do 21 rokov]] odohral 13 zápasov, vrátane štvrťfinále ME 1990 proti Švédsku (1 : 2, 0 : 4). Vo februári 1990 dostal prvú pozvánku do A-mužstva {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}}, zúčastnil sa sústredenia na Kanárskych ostrovoch,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prianie nováčika Pecka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = február | ročník = XLIV. | číslo = 36 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> bol v širšom kádri mužstva v rámci prípravy na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pozve aj ich "Ciao"? | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = marec | ročník = XXXV. | číslo = 12 | strany = 20-22 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V národnom mužstve debutoval až po svetovom šampionáte 13. októbra 1990 v [[Paríž]]i v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{FRA|f|0|Francúzsku}} (1 : 2), v 83. minúte striedal Michala Bílka.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Čakanie /nielen na favorita/ | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = november | ročník = XXXV. | číslo = 46 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1991 bol už pevnou súčasťou reprezentácie, nastúpil v deviatich zápasoch. Začiatkom roka patril k najlepším hráčom v stretnutiach s {{AUS|f|0|Austráliou}}, v marci zažiaril v prípravnom zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} (4 : 0) v [[Olomouc]]i, kde hral len 17 minút, no stihol dať gól hlavou a na ďalší prihrať [[Václav Daněk|Václavovi Daněkovi]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Hanácka žatva ako sa patrí! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XLV. | číslo = 74 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kľúčovom zápase kvalifikácie s ''Les Bleus'' 4. septembra 1991 v [[Bratislava|Bratislave]] nastúpil v základnej zostave v útoku s Pavlom Kukom, v [[Sevilla|Seville]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2) vytvoril útočnú dvojicu s klubovým spoluhráčom [[Peter Dubovský|Petrom Dubovským]], v zostave hrali aj ďalší slovanisti [[Miloš Glonek]] a Ondrej Krištofík,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dobre sa hrá medzi svojimi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Pecko prihral na vedúci gól Václavovi Němečkovi. V decembri 1991 proti {{BRA|f|0|Brazílii}} (1 : 2) striedal v 60. minúte Dubovského. {{SVK|f|0|Slovensko}} reprezentoval šesťkrát, prvý raz 16. augusta 1995 v [[Trabzon]]e v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] proti {{AZE|f|0|Azerbajdžanu}} (1 : 0). Hral aj v ďalších kvalifikačných zápasoch s {{ISR|f|0|Izraelom}} (1 : 0) a s {{ROU|f|0|Rumunskom}} (0 : 2). Po piatich rokoch sa vrátil do reprezentácie<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pecko opäť v reprezentácii! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = jún | ročník = LIV. | číslo = 126 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a odohral ďalšie tri zápasy, na turnaji Kirin cup proti {{JPN|f|0|Japonsku}} (1 : 1), nastúpil aj v dvoch prípravných zápasoch proti {{GRC|f|0|Grécku}} (2 : 0) a {{ALG|f|0|Alžírsku}} (1 : 1). ===Trénerska kariéra=== V sezóne [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] priviedol ako hlavný tréner Slovan k jeho piatemu titulu v slovenskej lige po 10 rokoch, asistentami boli Peckovi bývalí spoluhráči [[Vladimír Kinder]] a [[Marián Zeman]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovan je futbalovým majstrom Slovenska | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovan-je-futbalovym-majstrom-slovenska/ | dátum vydania = 13. 5. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[Niké liga|slovenskej lige]] pôsobil ako tréner aj v kluboch [[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]] a [[MFK Ružomberok]], v [[2. slovenská futbalová liga|2. lige]] viedol mužstvá [[FC Petržalka]] a [[MFK Dolný Kubín]]. S reprezentáciou [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Slovenska do 17 rokov]] postúpil do semifinále ME U-17,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = U17 – Pred jedenástimi rokmi na domácom Eure 2013 až do semifinále | url = https://futbalsfz.sk/u17-pred-jedenastimi-rokmi-na-domacom-eure-2013-az-do-semifinale/ | dátum vydania = 17. 5. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> čím si zároveň vybojovali účasť na MS 2013 hráčov do 17 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pecko uzavrel nomináciu na MS do 17 rokov, sú v nej i legionári | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/reprezentacia/clanok/294751-pecko-uzavrel-nominaciu-na-ms-do-17-rokov-su-v-nej-i-legionari/ | dátum vydania = 1. 10. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Na šampionáte postúpili mladí Slováci do osemfinále, kde prehrali s Uruguajom 2 : 4.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mladí Slováci na MS do 17 rokov skončili. S Uruguajom prehrali 2:4 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/reprezentacia/clanok/297690-mladi-slovaci-na-ms-do-17-rokov-skoncili-s-uruguajom-prehrali-24/ | dátum vydania = 29. 10. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> ===Úspechy=== * majster Česko-Slovenska 1992 so Slovanom Bratislava * 4× majster Slovenska so Slovanom (1994, 1995, 1996, 1999) * 4× víťaz Slovenského pohára so Slovanom 1989, 1994, 1997, 1999 * víťaz Matičného pohára 1994 * člen Jedenástky roka 1990, 1991, 1995, 2000 Trénerské * majster Slovenska 2008/09 so Slovanom Bratislava * víťaz Slovenského pohára 2009 * semifinalista ME hráčov do 17 rokov (2013) * osemfinalista MS hráčov do 17 rokov (2013) ==Vladimír Kinder== S futbalom začínal ako žiak v [[ŠK Slovan Bratislava|Slovane Bratislava]], najskôr hrával v strede útoku, na ľavého obrancu sa preorientoval v juniorke pod trénerom Jozefom Valovičom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kinder už nechce mlčať: Poviem vám, v koho vrecku sa stratili milióny za môj prestup zo Slovana | url = https://sport24.pluska.sk/futbal/kinder-uz-nechce-mlcat-poviem-vam-v-koho-vrecku-sa-stratili-miliony-za-moj-prestup-zo-slovana | dátum vydania = 29. 3. 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport24.pluska.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Po návrate z vojenčiny v Karlových Varoch sa hlásil v kabíne A-tímu Slovana. Pri svojej premiére v [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] 18. novembra 1990 nastúpil ako stredný útočník proti [[FC Zbrojovka Brno|Zbrojovke Brno]] (4 : 2) a v 22. minúte strelil svoj prvý ligový gól. Slovan v tejto sezóne bojoval o titul so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]], s ktorou prehral doma v kľúčovom zápase 0 : 3<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri blesky zasiahli belasých | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 19 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a obsadil druhé miesto.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mužstvo neobmedzených možností. O lige po lige – ŠK Slovan Bratislava | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = jún | ročník = XLV. | číslo = 146 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V nasledujúcej sezóne 1991/92 získal Slovan po 17 rokoch majstrovský titul, Kinder nastúpil v 29 zápasoch, strelil dva góly, jeden z nich rozhodol o víťazstve nad [[FC Baník Ostrava|Baníkom Ostrava]] (1 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ďalekonosná Kinderova strela | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = apríl | ročník = XXIV. | číslo = 15 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ďalšie tri tituly získal v [[Niké liga|slovenskej lige]], kde patril k oporám belasých a k najväčším osobnostiam súťaže. Dvakrát získal „Cenu Antona Ondruša“ pre najlepšieho hráča sezóny v ankete, v ktorej hlasovali hráči ligových klubov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tréner Galis, futbalista Kinder. Vyhral super chalan | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = jún | ročník = XLVIII. | číslo = 141 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vlaňajšok ako cez „kopirák“: opäť Galis, opäť Kinder! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = jún | ročník = IL. | číslo = 139 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1993 sa prvý krát objavil v ankete [[Jedenástka roka (anketa)|Jedenástke roka]], nechýbal ani na jednom hlasovacom lístku, všetci hlasujúci tréneri ho zaradili do najlepšej zostavy roka.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Stopercentný“ iba Kinder | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = december | ročník = XLVII. | číslo = 296 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1994 vyhral anketu [[Futbalista roka 1994 (Slovensko)|Futbalista roka]] a V decembri toho istého roku nastúpil v mužstve „vianočných hviezd“ spolu s [[Marián Zeman|Mariánom Zemanom]] proti [[AC Miláno]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovenské „vianočné hviezdy“ | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = január | ročník = XXVI. | číslo = 1 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V európskych pohároch odohral veľké zápasy proti [[Real Madrid|Realu Madrid]] (1 : 2, 1 : 1), [[AC Miláno]] (0 : 1, 0 : 4), [[Aston Villa|Aston Ville]] (0 : 0, 1 : 2), bol pri víťazstvách nad [[Fußball-Bundesliga|bundesligovými]] klubmi [[Borussia Dortmund|Borussiou Dortmund]] (2 : 1)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Skvelá dvadsaťminútovka belasých | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = október | ročník = XLVIII. | číslo = 242 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a [[1. FC Kaiserslautern]] (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan Nemcov opäť zdolal! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 212 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V auguste 1996 skóroval v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]] proti [[Trabzonspor]]u, strelou spoza šestnástky do „šibenice“ rozhodol o víťazstve 2 : 1.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Šok, hlavička, lahôdka | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = august | ročník = 41 | číslo = 153 | strany = 13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Naposledy obliekol dres Slovana v novembri 1996 proti [[FK Dubnica nad Váhom|Dubnici nad Váhom]], k víťazstvu 5 : 0 prispel gólom. V decembri 1996 prestúpil do anglického klubu [[Middlesbrough FC|FC Middlesbrough]], stal sa tak prvým slovenským futbalistom v [[Premier League]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dres číslo 7 má už svojho pána | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = január | ročník = LI. | číslo = 15 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V súťaži debutoval 1. marca 1997 proti [[Sheffield Wednesday FC|Sheffield Wednesday]] (1 : 3),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prehrou okorenená premiéra | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 51 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól dal vo svojom druhom zápase 5. marca 1997 proti [[Derby County FC|Derby County]] (6 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pravačka zavelila k poltuctovej nádielke | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 55 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne [[FA Premier League 1996/1997|1996/97]] stihol odohrať 6 zápasov, „Boro“ vypadli, ale darilo sa im v pohárových súťažiach. Kinder sa stal prvým Slovákom, ktorý hral vo finále [[FA Cup|Anglického pohára]] 1997, Middlesbrough prehral s [[Chelsea FC|FC Chelsea]] 0 : 2.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vladimír Kinder na poslednú štvrťhodinu. Zážitok, ktorý sa už nemusí opakovať | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 113 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Nastúpil aj v opakovanom finálovom zápase [[EFL Cup|Ligového pohára]], pri prehre s [[Leicester City FC|Leicestrom City]] 0 : 1 po predĺžení odohral celých 120 minút.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Napriek prehre – potlesk! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = apríl | ročník = LI. | číslo = 89 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1998 odohral celý zápas vo finále Ligového pohára s Chelsea (0 : 2 po predĺžení),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kinder si zahral s Gascoigneom | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = marec | ročník = LII. | číslo = 74 | strany = 18 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v priebehu jedného roka bol trikrát vo finále pohárových súťaží, ani raz však nezískal víťaznú trofej.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Do tretice – všetko zlé! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = marec | ročník = LII. | číslo = 75 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V ďalšej sezóne si Middlesbrough vybojoval postup z [[EFL Championship]], Kinder nastúpil v 26 zápasoch, dvakrát skóroval. V sezóne [[FA Premier League 1998/1999|1998/99]] nastúpil len v piatich zápasoch, dal dva góly. V 5. kole v septembri skóroval proti [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamu Hotspur]] (3 : 0),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri strely – jeden gól | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = september | ročník = LII. | číslo = 212 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> sedem mesiacov mu tréner Bryan Robson nedal príležitosť, nastúpil až v 34. kole v apríli 1999 a znova skóroval proti [[Coventry City FC|Coventry City]] (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kinder hral, ba dal aj gól! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = apríl | ročník = LIII. | číslo = 89 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Svoje pôsobenie v Middlesbrough ukončil predčasne po dva a pol roku, o jeho služby malo záujem viacero klubov. S francúzskym klubom [[SC Bastia]] bol na sústredení, pripravoval sa s Artmediou aj so Slovanom, nakoniec podpísal zmluvu s [[FKD Drnovice|Petrou Drnovice]]. V [[1. česká futbalová liga|českej lige]] debutoval v sezóne [[1. Gambrinus liga 1999/2000|1999/2000]] v 17. kole proti Brnu (3 : 2), celkom odohral v súťaži 19 zápasov bez gólového zápisu. V novembri 2000 sa stal hráčom [[FC Petržalka|Artmedie Petržalka]], po štyroch rokoch sa vrátil na slovenské trávniky v mestskom derby s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]] (1 : 4). Ako kapitán priviedol mužstvo k historickému 2. miestu v lige v sezóne [[1. slovenská futbalová liga 2002/2003|2002/03]]. Artmedia sa prvý krát stala najlepším bratislavským klubom a vybojovala si účasť v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Artmedia v Európe! Štrngli si s Pohárom UEFA | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2003 | mesiac = jún | ročník = 48 | číslo = 115 | strany = 16 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 34-ročný Kinder patril k najvýraznejším osobnostiam celej ligy, svojimi výkonmi si vyslúžil už šiesty raz miesto v [[Jedenástka sezóny (slovenská futbalová liga)|Jedenástke sezóny]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kto by to bol čakal po zlom úvode... | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2003 | mesiac = jún | ročník = 48 | číslo = 133 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po úspešnej sezóne prestúpil do druholigového rakúskeho klubu SC Untersiebenbrunn. V sezóne [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] sa ako asistent trénera [[Ladislav Pecko|Ladislava Pecka]] podieľal na zisku majstrovského titulu Slovana. ===Repre=== {{TCH|f|0|Česko-Slovensko}} reprezentoval raz, tréner [[Václav Ježek]] mu dal príležitosť v kvalifikačnom zápase o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]], 16. júna 1993 proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (3 : 0) striedal v 54. minúte Pavla Kuku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aspoň na pár minút... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 137 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bol aj v nominácii na posledný zápas s {{BEL|f|0|Belgickom}} (0 : 0), do hry však nezasiahol.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vencel áno, Molnár nie | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = november | ročník = XLVII. | číslo = 261 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} odohral 38 zápasov, bol pri prvom oficiálnom vystúpení národného mužstva 2. februára 1994 proti {{UAE|f|0|Spojeným arabským emirátom}} (1 : 0), aj pri prvom domácom zápase 20. apríla 1994 v Bratislave proti {{HRV|f|0|Chorvátsku}} (4 : 1), v ktorom strelil svoj jediný reprezentačný gól.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Víťazstvo pre históriu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = apríl | ročník = XLVIII. | číslo = 92 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Patril k oporám reprezentácie v kvalifikačných zápasoch o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] i [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]], v roku 1994 ako jediný nastúpil vo všetkých medzištátnych zápasoch.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovenská futbalová reprezentácia v roku 1994. Iba Kinder vo všetkých | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 299 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po prehre 0 : 3 v kvalifikačnom zápase o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] s {{PRT|f|0|Portugalskom}} v októbri 1998 sa vytratil z reprezentácie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Možno som nastúpiť nemal... | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = október | ročník = LII. | číslo = 239 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po troch rokoch ho tréner [[Jozef Adamec]] nominoval na prípravný zápas s {{IRN|f|0|Iránom}} (3 : 4),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kinder namiesto Tomascheka | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = august | ročník = 46 | číslo = 155 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v ktorom Kinder naposledy obliekol reprezentačný dres. ===Úspechy=== * majster Česko-Slovenska 1992 so Slovanom Bratislava * majster Slovenska so Slovanom (1994, 1995, 1996) * víťaz Slovenského pohára 1994 * víťaz Matičného pohára 1994, 1996 * vicemajster Slovenska 2001/02 s Artmediou * finalista FA Cupu 1997 s FC Middlesbrough * 2× finalista Ligového pohára s FC Middlesbrough (1997, 1998) Individuálne * Futbalista roka 1994 * 2× najlepší hráč slovenskej ligy (1994, 1995)* * 6× člen Jedenástky roka/sezóny (1993, 1994, 1995, 1996, 2001, 2002) ==Dušan Tittel== Vynikal spoľahlivosťou a stabilnými výkonmi, jeho prednosťami boli streľba zo štandardných situácii a hra hlavou. Rodák z [[Námestovo|Námestova]] začínal s futbalom ako 8-ročný v [[MFK Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], v mládežníckych kategóriach hrával v útoku. Na turnaji dorastencov v Dolnom Kubíne si ho všimol [[Jozef Obert]], tréner dorastu Slovana Bratislava. V roku 1984 prišiel na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]], s mužstvom dorastencov sa stal majstrom Slovenska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Naše športové nádeje | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1985 | mesiac = september | ročník = XXXIX. | číslo = 209 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho spoluhráčmi v majstrovskom tíme boli aj ďalšie neskoršie opory A-mužstva [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]] [[Alexander Vencel mladší]], Miroslav Chvíla, Ondrej Krištofík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dočkali sa. Predstavujeme dorasteneckého majstra SSR vo futbale | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1985 | mesiac = jún | ročník = XXXIX. | číslo = 147 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1985 vypadol Slovan z najvyššej súťaže a tri sezóny sa snažil o návrat medzi elitu v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]]. Tittel odohral v SNL 84 zápasov, prvý seniorský gól v belasom drese strelil v 1. kole sezóny [[1. slovenská národná futbalová liga 1986/1987|1986/87]] proti Tesle Stropkov (5 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Naplnené túžby | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = august | ročník = XL. | číslo = 194 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 10. augusta 1988 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (1 : 1), ligovú premiéru absolvovali tiež [[Ladislav Pecko]] a Jozef Juriga.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strmé schody k návratu, k debutu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = august | ročník = XXXIII. | číslo = 35 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý ligový gól strelil 23. októbra 1988 Spartaku Hradec Králové (3 : 0). Slovan ako nováčik obsadil v sezóne 1988/89 siedme miesto, v ďalšej sezóne bol piaty. V roku 1989 vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]], v 1. kole [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohára víťazov pohárov]] mal za súpera [[Grasshopper Club Zürich|Grasshoppers Zürich]], po víťazstve doma 3 : 0 (Tittel dal gól)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nečakané – rozdielom triedy! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = september | ročník = XLIII. | číslo = 216 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prehrali v odvete 0 : 4 po predĺžení. Tittel hrával v stopérskej dvojici s reprezentantom [[Vladimír Kinier|Vladimírom Kinierom]], popri ktorom vyrástol na jednu z opôr Slovana.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Rozprávanie o Dušanovi Tittelovi, futbalistovi Slovana Bratislava | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = júl | ročník = XLIII. | číslo = 178 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Stal sa objavom sezóny 1990/91,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Iba titul nás uspokojí | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = január | ročník = XXIII. | číslo = 1 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> osobnosťou číslo jeden, Slovan bojoval o titul, o ktorý sa pripravil dvomi domácimi prehrami so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 3)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri blesky zasiahli belasých | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 19 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a s Hradcom Králové (0 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mužstvo neobmedzených možností. O lige po lige – ŠK Slovan Bratislava | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = jún | ročník = XLV. | číslo = 146 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Paradoxne, v sezóne 1991/92, keď Slovan získal titul po 17 rokoch, nebol Tittel pri tom, bol už hráčom francúzskeho klubu [[Nîmes Olympique|Olympique Nîmes]]. Vo [[Ligue 1|francúzskej lige]] debutoval 20. júla 1991 proti [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]], hneď v premiére skóroval, v 89. minúte strelou z 25 metrov vyrovnal na 1 : 1.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittelov a Daňkov debut par excellence | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = júl | ročník = XXIII. | číslo = 30 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po roku a pol sa vrátil späť do Slovana, v jarnej časti poslednej sezóny „federálnej“ ligy prispel k tretej priečke belasých. V auguste 1993 odštartoval prvý ročník samostatnej [[Niké liga|slovenskej ligy]], Slovan bol suverénom prvých troch sezón, v ktorých získal majstrovský hetrik. Tittel bol trikrát členom majstrovského mužstva, v rokoch 1994 a 1997 získal aj Slovenský pohár. V európskych pohároch nedosiahol Slovan výraznejší úspech, ako majstra ho zaradili len do [[Pohár UEFA|Pohára UEFA]], so silnými súpermi odohral hlavne doma vyrovnané zápasy. Tittel strelil góly proti [[Aston Villa|Aston Ville]] (1 : 2), [[Borussia Dortmund|Borussii Dortmund]] (2 : 1)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Skvelá dvadsaťminútovka belasých | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac =október | ročník = XLVIII. | číslo = 242 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a [[1. FC Kaiserslautern]] (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan Nemcov opäť zdolal! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac =september | ročník = IL. | číslo = 212 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po úspešnej ére v Slovane vymenil belasé farby za červeno-čierny dres [[FC Spartak Trnava|Spartaka Trnava]], prvý gól strelil práve v derby proti Slovanu (4 : 0). S klubom sa stal vicemajstrom v sezóne [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]], v roku 1998 vyhral už štvrtý raz v kariére Slovenský pohár (vo finále dal gól)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vicemajster vystúpil z majstrovho tieňa | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = jún | ročník = LII. | číslo = 130 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> aj [[Slovenský futbalový superpohár|Matičný Pribinov pohár]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Superpohár je "andelský" | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = júl | ročník = LII. | číslo = 166 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Trnavčania boli v obidvoch prípadoch boli úspešnejší ako majstrovský tím [[1. FC Košice]] (2 : 0 a 3 : 1). Tittel patril k ofenzívnym typom obrancu, často sa presadzoval strelecky,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittelov päťdesiaty | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = november | ročník = LI. | číslo = 252 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> celkom strelil 62 ligových gólov. Po dvoch sezónach v Trnave pokračoval v kariére v [[AC Omonia|Omonii Nikózia]], kde mu pribudla ďalšia trofej – Cyperský pohár v roku 2000.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittel víťazom Cyperského pohára! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = máj | ročník = LIV. | číslo = 111 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vo februári 2001 sa vrátil do Slovana, kde v jarnej časti sezóny ukončil hráčsku kariéru. Trikrát vyhral anketu [[Futbalista roka (Slovensko)|Futbalista roka]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trecampeon Dušan Tittel! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = december | ročník = LI. | číslo = 289 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> dvakrát sa stal Osobnosťou roka v ankete organizovanej redakciou športu [[Slovenská televízia|STV]] a denníkom ''Šport''. Vo futbale ostal pôsobiť v rôznych funcionárskych a manažérskych funkciách. V roku 2023 sa ako člen strany [[HLAS – sociálna demokracia]] stal poslancom [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]]. Reprezentoval päťkrát mužstvo [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Česko-Slovenska do 21 rokov]], s ktorým hral vo štvrťfinále ME 1988 proti Grécku. V roku 1989 sa dostal do nominácie A-mužstva na turnaj vo švajčiarskom [[Aarau]], zahral si v prípravnom zápase a FC Chur.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittelova premiéra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = júl | ročník = XLIII. | číslo = 158 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V apríli 1990 nastúpil v zápase B-mužstiev ČSFR a Anglicka (0 : 2). V reprezentácii {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} odohral 11 zápasov, debutoval 29. augusta 1990 proti {{FIN|f|0|Fínsku}} (1 : 1). Bolo to prvé vystúpenie po úspešných [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]], pod vedením nového trénera Milana Máčalu debutovalo sedem nováčikov. V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] nastúpil v piatich zápasoch, vo {{FRA|f|0|Francúzsku}} (1 : 2) prihrával na gól [[Tomáš Skuhravý|Skuhravému]], doma proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (3 : 2) po jeho strele odrazenej od žrde strelil víťazný gól [[Ľubomír Moravčík]]. Po roku 1993 patril k lídrom reprezentácie {{SVK|f|0|Slovenska}}, v jej drese odohral 44 zápasov a dal 7 gólov, v siedmich zápasoch bol kapitánom mužstva. Prvý krát nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1), prvý gól strelil 29. apríla 1994 v [[Moskva|Moskve]] proti {{RUS|f|0|Rusku}} (1 : 2). V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] odohral deväť zápasov, v kvalifikácii [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] nastúpil vo všetkých desiatich zápasoch a so štyrmi gólmi bol najlepším strelcom mužstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desaťzápasoví traja, deväťstominútový len Tittel | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = október | ročník = LI. | číslo = 239 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Trikrát skóroval v zápasoch s {{MLT|f|0|Maltou}} (6 : 0, 2 : 0), najkrajší gól strelil {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 4), keď z 30 metrov prekonal brankára Andoniho Zubizarretu. S reprezentáciou sa rozlúčil 14. októbra 1998 v Bratislave prehrou 0 : 3 s {{PRT|f|0|Portugalskom}} v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]]. {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||29. 5. 1994||[[Moskva]]||{{RUS|f|1}}||<center>1 : 2||{{gól|33}}||priateľský |- |<center>2.||29. 3. 1995||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|35}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>3.||rowspan="2"|22. 9. 1996||rowspan="2"|[[Bratislava]]||rowspan="2"|{{MLT|f|1}}||rowspan="2"|<center>6 : 0||rowspan="2"|{{gól|13}}<br/>{{gól|82}}||rowspan="2"|kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>4. |- |<center>5.||13. 11. 1996||[[Santa Cruz de Tenerife]]||{{ESP|f|1}}||<center>1 : 4||{{gól|39}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>6.||31. 3. 1997||[[Valletta|La Valletta]]||{{MLT|f|1}}||<center>2 : 0||{{gól|90}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>7.||9. 2. 1998||[[Larnaka]]||{{FIN|f|1}}||<center>2 : 0||{{gól|31}}||medzinárodný turnaj |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Slovan Bratislava (7) |- |<center>Pohár víťazov <br/>pohárov||<center>1989/1990||predkolo||{{CHE}} [[Grasshopper Club Zürich|Grasshopper]]||<center>3 : 0||<center>1 |- |rowspan="6"|<center>Pohár UEFA||<center>1993/1994||1. kolo||{{ENG}} [[Aston Villa]]||<center>1 : 2||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1994/1995||predkolo||{{NIR}} Portadown||<center>3 : 0||<center>1 |- |2. kolo||{{DEU}} [[Borussia Dortmund]]||<center>2 : 1||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1995/1996||predkolo||{{HRV}} [[NK Osijek]]||<center>4 : 0||<center>1 |- |1. kolo||{{DEU}} [[1. FC Kaiserslautern]]||<center>2 : 1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Spartak Trnava (2) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1997/1998||1. predkolo||{{MLT}} FC Birkirkara||<center>1 : 0||<center>1 |- |<center>Pohár víťazov <br/>pohárov||<center>1998/1999||predkolo||{{MKD}} Vardar Skopje||<center>2 : 0||<center>1 |} === Úspechy === * 3× majster Slovenska so Slovanom Bratislava 1994, 1995, 1996 * vicemajster Česko-Slovenska so Slovanom Bratislava 1990/91 * vicemajster Slovenska so Spartakom Trnava 1998 * 4× víťaz Slovenského pohára (1989, 1994, 1997 so Slovanom, 1998 s Trnavou) * 2× víťaz Matičného pohára (1996 so Slovanom, 1998 s Trnavou) * víťaz Cyperského pohára 2000 s Omoniou '''Individuálne''' * 3× Futbalista roka (1995, 1996, 1997) * 2× Osobnosť roka slovenskej ligy (1995, 1997) * 7× člen Jedenástky roka (1990, 1993, 1994, 1995, 1996, 1997, 1998) ===Funkcionárska a politická činnosť=== * Generálny sekretár Slovenského futbalového zväzu (SFZ), 2002 - 2006 * Generálny manažér ŠK Slovan Bratislava, 2008 - 2011 * Prezident Únie ligových klubov (ÚLK), 2011 - 2014 * Generálny riaditeľ a tréner ŠK Slovan Bratislava, 2014 - 2015 * Športový a marketingový riaditeľ, MFK Ružomberok 2015 - * Poslanec Národnej rady SR == Peter Dubovský == Jeden z najväčších talentov slovenského futbalu, elegantný technik, vynikajúci strelec. S futbalom začínal v menšom bratislavskom klube TJ Vinohrady, ako 13-ročný sa stal hráčom [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]], kde získal titul majstra Česko-Slovenska v kategórii žiakov aj dorastu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sladké ovocie štvorročnej práce | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = júl | ročník = XXXI. | číslo = 132 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Maturitu zložili úspešne. Futbaloví dorastensi Slovana siedmykát majstrom Československa | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = jún | ročník = XXXV. | číslo = 118 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval ako 17-ročný, 18. marca 1990 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (2 : 2) nastúpil symbolicky na posledné tri minúty. V ďalšom kole už odohral celý zápas proti [[FC Nitra|Plastike Nitra]] (1 : 1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ani keby už bol kozákom | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = apríl | ročník = XXII. | číslo = 15 | strany = 4,5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil vo svojom štvrtom ligovom zápase 15. apríla 1990 v derby so [[FC Spartak Trnava|Spartakom Trnava]] (1 : 1). V sezóne 1991/92 strelil na jeseň 19 gólov, keď neskóroval iba v jedinom zápase, od 5. po 17. kolo mal sériu 13 zápasov s gólovým zápisom,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Šanca blysnúť sa v Európe. Čo všetko prezrádza v súťaži kanonierov gólostroj Petra DUbovského | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 46 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> proti [[SK Slavia Praha|Slavii Praha]] sa blysol hetrikom (3 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Koncert majstra Dubovského. 11 zápasov = 15 gólov! | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = október | ročník = XXXVI. | číslo = 210 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan lámal bradaté rekordy | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XXXVI. | číslo = 234 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Slovan ťahal z predošlej sezóny sériu 27 zápasov bez prehry, po 17 rokoch získal majstrovský titul,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Belasí sú na tróne zaslúžene | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 23 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský sa stal kráľom strelcov s rekordným počtom 27 gólov<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Víťazi Pohára Práce. Peter Dubovský rekordérom medzi kanoniermi | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 108 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a zaradil sa medzi [[Najlepší strelci Európy 1991/1992|najlepších kanonierov v Európe]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Streleckí králi z európskych „dvorcov“ | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = júl | ročník = XLVI. | číslo = 172 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V poslednej „federálnej“ sezóne 1992/93 obhájil korunu kráľa strelcov s 24 gólmi,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bravó, Peter! Králi strelcov (od Vaníka po Dubovského) | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 136 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> svojho konkurenta v súboji o prvenstvo Pavla Kuku zo Slavie predstihol v posledných dvoch kolách, v ktorých dal päť gólov – hetrik proti [[FK Dukla Praha|Dukle Praha]] (6 : 1)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Poltuctové „DOVIDENIA“ | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = 38 | číslo = 105 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a dva góly proti TJ Vítkovice (2 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Koruna zostáva na Slovane | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = 38 | číslo = 115 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský odohral v čs. lige 93 zápasov, strelil 59 gólov. V európskych pohároch dal gól hlavou [[Real Madrid|Realu Madrid]] (1 : 2) v 1. kole [[Pohár UEFA|Pohára UEFA]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aj „profesori“ sa mýlia... | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = II. | číslo = 220 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> dva góly strelil [[Ferencvárosi TC|Ferencvárosu]] (4 : 1) v [[Liga majstrov UEFA|Európskom pohári majstrov]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri zásahy do čierneho! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = september | ročník = XLVI. | číslo = 221 | strany = 1 a 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> O Dubovského mal záujem [[Louis van Gaal]], tréner [[Ajax Amsterdam|Ajaxu Amsterdam]], kde mal nahradiť [[Dennis Bergkamp|Dennisa Bergkampa]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský do Ajaxu? | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = IV. | číslo = 129 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> nakoniec prestúpil do „kráľovského“ klubu [[Real Madrid CF|Real Madrid]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský do Realu Madrid! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = júl | ročník = XLVII. | číslo = 174 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[La Liga|Primera División]] debutoval 4. septembra 1993 v zápase s [[Club Atlético Osasuna|Osasunou]] (4 :1 ),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V premiére Realu Madrid aj Dubovský | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = september | ročník = IV. | číslo = 208 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v zostave Realu mu robili spoločnosť hviezdne mená – reprezentanti {{ESP|f|0|Španielska}} Emilio Butragueño, Sanchís, Míchel, [[Fernando Hierro]], Martín Vázquez, Čiľan [[Iván Zamorano]], Chorvát Robert Prosinečki.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Osasuna – Real Madrid 1:4 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=19000 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1993/94 odohral 26 zápasov, strelil jeden gól, 25. marca 1994 skóroval v zápase 24. kola proti [[Valencia CF|Valencii]] (3 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strelecké vykúpenie v útoku | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = marec | ročník = XLVIII. | číslo = 73 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Real obsadil v lige 4. miesto, ale v decembri 1993 vyhral [[Supercopa de España|Španielsky superpohár]] v dvojzápase s [[FC Barcelona]], Dubovský v prvom zápase striedal Ivána Zamorana.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Supercopa-Final Real Madrid-Barcelona 3-1 | url = https://www.bdfutbol.com/p/p.php?id=490070 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> V prvej sezóne mal Dubovský stabilné miesto v zostave, tréner Benito Floro mu dôveroval, ale potom prišiel tréner [[Jorge Valdano]], Dubovský dostával menej príležitostí, navyše začala vychádzať nová hviezda Realu [[Raúl González Blanco|Raúl]]. Hoci pred sezónou 1994/95 zažiaril na turnaji v [[Cádiz]]e, kde dal dva góly v stretnutí proti [[SSC Neapol]] (4 : 1),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = La gran noche de Dubovsky | url = https://www.lne.es/deportes/2017/02/15/gran-noche-dubovsky-19382431.html | dátum vydania = 15. 2. 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = lne.es | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Trofeo Ramón de Carranza (Cádiz-Spain) 1955-2025 | url = https://www.rsssf.org/tablesc/carranza.html#94 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = rsssf.org | miesto = | jazyk = }}</ref> v sezóne, v ktorej získal Real titul po štvorročnej nadvláde [[FC Barcelona|Barcelony]], odohral Dubovský len päť zápasov. Strelil jeden gól [[Real Zaragoza|Zaragoze]], strelou z 20 metrov uzavrel skóre na 3 : 0, bol to jeho prvý ligový gól po ročnej prestávke a zároveň jeho posledný gól v drese „bieleho baletu“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Bum“ pravačky po tridsiatich sekundách | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = apríl | ročník = IL. | číslo = 85 | strany = 5 a 18 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Za Real skóroval aj v [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohári víťazov pohárov]] proti [[FC Lugano]] (3 : 0), dva góly dal aj v prípravnom zápase proti [[PSV Eindhoven]] (3 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský mužom zápasu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 292 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po dvoch sezónach prestúpil do Realu Oviedo,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský definitívne v Oviede! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = júl | ročník = IL. | číslo = 172 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý ligový zápas v novom drese odohral 3. septembra 1995 proti Zaragoze (0 : 1), podľa denníka ''AS'' bol spolu s brankárom Morom najlepším hráčom Ovieda. V 3. kole sa vytiahol proti svojmu bývalému klubu, na víťazstve 3 : 2 nad Realom Madrid sa podieľal dvomi gólovými prihrávkami.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prihrával na góly Olimu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 216 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský strelecky ožil, od 8. do 11. kola skóroval v štyroch zápasoch za sebou,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ľavačka, čo potápa! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = november | ročník = IL. | číslo = 257 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v sezóne 1995/96 dal sedem gólov v 31 zápasoch. Päť sezón bol oporou klubu, hrajúceho väčšinou o záchranu v lige. V roku 1997 ho zranenie a operácia kolena vyradili na 10 mesiacov. V sezóne 1998/99 dokázalo Oviedo s Dubovským v zostave poraziť veľkokluby Barcelonu (2 : 1, Dubovský prihral na gól Fabiovi Pintovi) aj Real Madrid (1 : 0). V sezóne 1999/2000 pauzoval niekoľko zápasov pre zranenie členka, v predposlednom kole dal gól proti [[Rayo Vallecano]], Oviedo sa víťazstvom 2 : 1 zachránilo v lige. Posledný zápas v španielskej lige odohral 20. mája 2000 proti [[Real Sociedad de Fútbol|Realu Sociedad]] (0 : 1), v Primera División pôsobil sedem sezón s bilanciou 151 zápasov a 19 gólov. Jeho život sa skončil predčasne 23. júna 2000 na dovolenke v [[Thajsko|Thajsku]], zomrel na následky zranení po nešťastnom páde z útesu, keď sa pošmykol pri fotografovaní.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tragický skon Petra Dubovského | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = jún | ročník = LIV. | číslo = 145 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský bol [[Futbalista roka 1993 (Slovensko)|Futbalistom roka 1993]], v tom istom roku obsadil ôsmu priečku v ankete talianskeho týždenníka '' Guerin Sportivo'' o najlepšieho mladého futbalistu Európy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Elegantný Slovák“ v prvej desiatke | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = júl | ročník = XLVII. | číslo = 173 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V ankete Futbalista desaťročia bol druhý za [[Ľubomír Moravčík|Ľubomírom Moravčíkom]],<ref>{{cite web|url=http://www.sme.sk/c/763260/futbalista-desatrocia-u-nas-1-l-moravcik-2-p-dubovsky.html|title=Futbalista desaťročia u nás: 1. Ľ. Moravčík, 2. P. Dubovský|publisher=sme.sk|date=18. december 2002}}</ref> v ankete [[Futbalista storočia (Slovensko)|Futbalista storočia]] obsadil štvrté miesto. V roku 2024 bol uvedený in memoriam do [[Sieň slávy slovenského futbalu|Siene slávy slovenského futbalu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = SFZ - Moravčík, Hrdlička, V. Masný, Dubovský a P. Molnár v Sieni slávy slovenského futbalu | url = https://futbalsfz.sk/sfz-moravcik-hrdlicka-v-masny-dubovsky-a-p-molnar-v-sieni-slavy-slovenskeho-futbalu/ | dátum vydania = 20. 3. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2025 v rámci spomienkového zápasu Internacionálov Slovenska s bývalými hráčmi Realu Madrid a Realu Oviedo pomenovali v [[Oviedo|Oviede]] na Dubovského počesť ulicu pri štadióne ''Paseo de Peter Dubovský''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ohromné gesto: V španielskom Oviede pomenujú ulicu po Petrovi Dubovskom | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/752234-ohromne-gesto-v-spanielskom-oviede-pomenuju-ulicu-po-petrovi-dubovskom/ | dátum vydania = 16. 6. 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = INTERNACIONÁLI SR - Zápas na počesť Petra Dubovského, ktorý bude mať v Oviede ulicu | url = https://futbalsfz.sk/internacionali-sr-zapas-na-pocest-petra-dubovskeho-ktory-bude-mat-v-oviede-ulicu/ | dátum vydania = 12. 5. 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Na jeho pamiatku sa od roku 2000 udeľuje [[Cena Petra Dubovského]] pre najlepšieho slovenského futbalistu do 21 rokov. === Repre === V mládežníckych kategóriach hral v reprezentáciach do 17 a 18 rokov, nastrieľal v nich 18 gólov. S mužstvom [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Česko-Slovenska do 21 rokov]] si zahral vo štvrťfinále ME 1992 proti [[Talianske národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Taliansku U-21]]. V A-mužstve {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} debutoval 13. novembra 1991 v [[Sevilla|Seville]] v kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2), v tomto stretnutí nastúpil v útoku s klubovým spoluhráčom [[Ladislav Pecko|Ladislavom Peckom]], kvarteto slovanistov v zápase doplnili ďalší debutant [[Miloš Glonek]] a Ondrej Krištofík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prehra nepotešila, hra však povzbudila | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XXII. | číslo = 47 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kvalifikácii [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] odohral osem zápasov, s šiestimi gólmi bol najlepší strelec mužstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Česko-slovenský futbalový rok 1993. Najlepší strelec: Dubovský | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = december | ročník = XLVII. | číslo = 301 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý krát skóroval 23. septembra 1992 v [[Košice|Košiciach]] proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (4 : 0), nezabudnuteľný je jeho čistý hattrick proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} (5 : 2), keď najskôr dal gól z voleja, ďalší pridal strelou od žrde a skóre uzavrel z priameho kopu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Za dve červené Dubovského hattrick | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 127 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Hattrick ide do sveta | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = 38 | číslo = 108 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Strelecky sa presadil aj vo {{WAL|f|0|Walese}} (2 : 2)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovského góly udržiavajú nádej | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = september | ročník = IV. | číslo = 211 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a doma proti {{CYP|f|0|Cypru}} (3 : 0). 17. novembra 1993 v [[Brusel]]i odohrala reprezentácia pod názvom RČS posledný zápas spoločnej histórie s {{BEL|f|0|Belgickom}} (0 : 0), Dubovský spolu s [[Ľubomír Moravčík|Ľubomírom Moravčíkom]] a [[Jaroslav Timko|Jaroslavom Timkom]] boli jediní Slováci v mužstve.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalisti dopísali poslednú kapitolu s číslom 499 v Bruseli | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/136634-futbalisti-dopisali-poslednu-kapitolu-s-cislom-499-v-bruseli/ | dátum vydania = 28. 12. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Česko-Slovensko reprezentoval 14×, dal 6 gólov. V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} odohral 33 zápasov, strelil 12 gólov. Prvý raz nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1), prvé dva góly, obidva z pokutového kopu strelil 20. apríla 1994 v Bratislave {{HRV|f|0|Chorvátsku}} (4 : 1) pri domácej premiére národného mužstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Víťazstvo pre históriu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = apríl | ročník = XLVIII. | číslo = 92 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dvakrát skóroval aj v priateľskom zápase s {{RUS|f|0|Ruskom}} (2 : 1) v marci 1995.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský triafa pravačkou i hlavou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = marec | ročník = XIL. | číslo = 57 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>. V kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] odohral deväť zápasov, strelil tri góly. Chýbal len v úvodnom zápase s {{FRA|f|0|Francúzskom}}, na ktorý ho neuvoľnil Real Madrid.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Proti Francúzom bez Dubovského! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = september | ročník = XLVIII. | číslo = 206 | strany = 1 a 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (2 : 1) strelil víťazný gól v poslednej minúte zápasu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Krôčik od kvalifikačného hrobu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = september | ročník = L. | číslo = 204 | strany = 8,9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Posledný krát obliekol reprezentačný dres 31. mája 2000 v [[Moskva|Moskve]] v priateľskom zápase s Ruskom (1 : 1). === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- ! colspan="7"|Góly za {{TCH|f|0|Československo}} (6) |- |<center>1.||23. 9. 1992||[[Košice]]||{{FRO|f|1}}||<center>4 : 0||{{gól|90.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- |<center>2.||rowspan="3"|2. 6. 1993||rowspan="3"|[[Košice]]||rowspan="3"|{{ROU|f|1}}||rowspan="3"|<center>5 : 2||rowspan="3"|{{gól|59}} <br/>{{gól|82}} <br/>{{gól|90}}||rowspan="3"|kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- |<center>3. |- |<center>4. |- |<center>5.||8. 9. 1993||[[Cardiff]]||{{WAL|f|1}}||<center>2 : 2||{{gól|68}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- |<center>6.||27. 10. 1993||[[Košice]]||{{CYP|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|12}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- ! colspan="7"|Góly za {{SVK|f|0|Slovensko}} (12) |- |<center>7.||rowspan="2"|20. 4. 1994||rowspan="2"|[[Bratislava]]||rowspan="2"|{{HRV|f|1}}||rowspan="2"|<center>4 : 1||rowspan="2"|{{gól|24}}<br/>{{gól|61}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>8. |- |<center>9.||12. 11. 1994||[[Bukurešť]]||{{ROU|f|1}}||<center>2 : 3||{{gól|56}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>10.||rowspan="2"|8. 3. 1995||rowspan="2"|[[Košice]]||rowspan="2"|{{RUS|f|1}}||rowspan="2"|<center>2 : 1||rowspan="2"|{{gól|26}}<br/>{{gól|69}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>11. |- |<center>12.||29. 3. 1995||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|45}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>13.||11. 10. 1995||[[Bratislava]]||{{POL|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|31}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>14.||31. 8. 1996||[[Toftir]]||{{FRO|f|1}}||<center>2 : 1||{{gól|90}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>15.||22. 9. 1996||[[Bratislava]]||{{MLT|f|1}}||<center>6 : 0||{{gól|58}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>16.||23. 10. 1996||[[Bratislava]]||{{FRO|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|20}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>17.||5. 9. 1998||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|26}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] |- |<center>18.||10. 10. 1998||[[Vaduz]]||{{LIE|f|1}}||<center>4 : 0||{{gól|13}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Slovan Bratislava (3) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1991/1992||1. kolo||{{ESP}} [[Real Madrid]]||<center>1 : 2||<center>1 |- |<center>Liga majstrov||<center>1992/1993||1. kolo||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]||<center>4 : 1||<center>2 |- ! colspan="6"| Góly za Real Madrid (1) |- |<center>PVP||<center>1993/1994||1. kolo||{{CHE}} [[FC Lugano]]||<center>3 : 0||<center>1 |} === Úspechy === '''Reprezentačné''' '''Klubové''' * majster Československa 1992 so Slovanom Bratislava * majster Španielska 1995 s Realom Madrid * víťaz Španielskeho Superpohára 1993 s Realom Madrid '''Individuálne''' * Futbalista roka 1993 * 2. miesto v ankete Futbalista desaťročia * 2. miesto v ankete Futbalista štvrťstoročia * 4. miesto v ankete Futbalista storočia na Slovensku * člen Siene slávy slovenského futbalu * najlepší strelec čs. ligy 1991/92 (27 gólov), 1992/93 (24 gólov) * najlepší strelec RČS v kvalifikácii MS 1994 (6 gólov) === Externé odkazy === *[https://eu-football.info/_player.php?id=5064 Peter Dubovský na eu-football.info] *[https://statistiky1ligy.fotbal.cz/hrac/peter-dubovsky/2122 Peter Dubovský na statistiky1ligy.fotbal.cz] *[https://www.bdfutbol.com/en/j/j2240.html Peter Dubovský na bdfutbol.com] == Ľubomír Moravčík == Brilantný obojnohý technik s presnou prihrávkou a dobrou strelou, hravý typ futbalistu. Odchovanec nitrianskeho futbalu, v kategórii dorastu získal titul majstra Slovenska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mládež píše novú históriu. O majstrovi SSR a dorasteneckej lige | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1983 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 150 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval ako 18-ročný v drese [[FC Nitra|Plastiky Nitra]] 16. októbra 1983 proti [[FK Teplice|Sklo Unionu Teplice]] (1 : 1). Potom čo Nitra vypadla z najvyššej súťaže, odohral dve sezóny v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej futbalovej lige]], v sezóne [[1. slovenská národná futbalová liga 1985/1986|1985/86]] si Nitra vybojovala návrat medzi elitu s osembodovým náskokom pred [[ŠK Slovan Bratislava|Slovanom Bratislava]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Predstavujeme nováčik I. futbalovej ligy – Plastika Nitra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = jún | ročník = XL. | číslo = 145 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý ligový gól strelil Moravčík 19. augusta 1986 v domácom zápase s Bohemiansom Praha (2 : 3).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Premiéra Plastike nevyšla | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = august | ročník = XL. | číslo = 195 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1988/89 obsadila Nitra tretie miesto v lige,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nitra vyhrala preteky o prsia. Obzretie za I. futbalovou ligou | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = jún | ročník = XLIII. | číslo = 145 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v poslednom kole si v priamom súboji s [[FK Dukla Praha|Duklou Praha]] (3 : 2) vybojovala miestenku v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]], keď skóre stretnutia otvoril už v 9. minúte práve Moravčík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nitra s európskou etiketou! | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = jún | ročník = XXI. | číslo = 25 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V PVP bude hrát Slovan, v Pohár UEFA Ostrava a Nitra | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/6/15/8.png | dátum vydania = 15. 6. 1989 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V Pohári UEFA vypadla Nitra v 1. kole s [[1. FC Köln]] po výsledkoch 1 : 4 a 0 : 1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Keď bolo v Nitre na futbale 15-tisíc ľudí | url = https://mynitra.sme.sk/c/7385980/ked-bolo-v-nitre-na-futbale-15-tisic-ludi.html | dátum vydania = 17. 9. 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mynitra.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1989/90 sa Moravčík zaradil medzi najlepších strelcov ligy, po jesennej časti bol s 10 gólmi dokonca v čele kanonierov. Darilo sa mu proti pražským klubom, gólom prispel k vysokej výhre 4 : 0 nad obhajcom titulu [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík náš, koľko gólov dáš? | periodikum = ŽIVOT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = november | ročník = XXXIX. | číslo = 46 | strany = 18,19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[SK Slavia Praha|Slavii Praha]] dal dva góly (3 : 2). Na jar pridal štyri presné zásahy, v lige odohral celkom 119 zápasov, dal 30 gólov. Po [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]] prestúpil do francúzskeho klubu [[AS Saint-Étienne]]. Vo [[Ligue 1|francúzskej lige]] debutoval 20. júla 1990 proti [[Stade Rennais FC|Stade Rennes]] (0 : 0),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík v talianskom duchu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = júl | ročník = XLIV. | číslo = 171 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil 1. decembra 1990 v 18. kole proti [[Stade Brestois]] (6 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík je strelec | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = december | ročník = XLIV. | číslo = 284 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vo svojej premiérovej sezóne odohral 37 zápasov, so 7 gólmi bol najlepší strelec mužstva,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík strieľa góly | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XLV. | číslo = 24 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> skóroval aj proti lídrovi [[Olympique Marseille]] (1 : 1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Chapeau, Moravčík! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XLV. | číslo = 66 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> jeho góly však nestačili na lepšie ako 13. miesto v tabuľke.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík strieľa, mužstvo klesá... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = apríl | ročník = XXIII. | číslo = 15 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1991/92 strelil štyri góly, po víťazstve 3 : 0 (1 gól) nad [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] ho športový denník ''L'Équipe'' označil za „čarodejníka“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = L'Équipe: Moravčík – čarodejník | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vo [[Coupe de France|Francúzskom pohári]] sa s mužstvom dostal až do semifinále, kde ich zastavil [[FC Nantes]]. Moravčíkovým spoluhráčom bol v jarnej časti sezóny aj slovenský kanonier [[Milan Luhový]]. Výborne odštartoval sezónu 1992/93, v prvých štyroch kolách trikrát skóroval, po 7. kole mal na konte štyri góly a spolu s ďalšími šiestimi hráčmi viedol poradie najlepších kanonierov. Rovnaký počet gólov mal napríklad aj [[Rudi Völler]] z Marseille. O Moravčíkove služby prejavil záujem Bernard Tapie, majiteľ [[Olympique Marseille]], ale Moravčík napriek lákavej ponuke ostal v St. Étienne. Týždenník ''France Football'' uverejnil na titulnej strane Moravčíkovu fotografiu s nadpisom ''Moravčík, zelené zlato'', podľa klubových farieb ASSE.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na starom, a nie po starom | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 261 | strany = 1 a 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho výkony sa prejavili aj v hodnotení uznávaného týždenníka, ktorý ho vyhlásil za najlepšieho zahraničného hráča ligy v roku 1992.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík najlepší aj vo Francúzsku | periodikum = Nitrianske noviny | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = január | ročník = II. | číslo = 2 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V auguste 1995 zažiaril v prípravnom zápase s [[AC Miláno]], keď sa dvomi gólmi postaral o víťazstvo 2 : 1 nad „rossoneri“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík zdolal AC Miláno! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = august | ročník = IL. | číslo = 197 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = AS Saint-Étienne - AC Milan, Match Amical (1995-1996) | url = https://www.asse-stats.com/match-asse-milan-ac-amical-1995 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = asse-stats.com | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1995/96 bol kapitánom mužstva, odohral 34 zápasov, strelil 7 gólov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zo zahraničnej tlače - L'Équipe. Moravčík talizmanom | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 218 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> St. Étienne vypadlo do druhej ligy, Moravčík sa po šiestich sezónach rozlúčil s dresom ''Les Verts'' s bilanciou 197 zápasov a 31 gólov. Znova o neho prejavil záujem Olympique Marseille, nakoniec sa stal hráčom korzického klubu [[SC Bastia]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dnešok je Bastia | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = júl | ročník = L. | číslo = 167 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V novom drese sa skvele uviedol, v prvých siedmich zápasoch strelil štyri góly, Bastia bola po 9. kole na druhej priečke ligy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ľubomír Moravčík kráľom Korzičanov | periodikum = Nitrianske noviny | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = september | ročník = V. | číslo = 37 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V zápase 12. kola s [[AS Monaco]] však utrpel Moravčík po zákroku Emmanuela Petita zlomeninu nohy, po operácii nasledovala dlhá 133-dňová pauza bez futbalu. V máji 1997 podpísal zmluvu so švajčiarskym klubom [[FC Sion]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík podpísal na dva roky Sionu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 121 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ktorý rátal s jeho skúsenosťami v Lige majstrov. V Sione začal s prípravou, no hneď na prvom tréningu sa mu obnovila zlomenina nohy a musel absolvovať operáciu, čím sa stal pre klub nepoužiteľný. Vrátil sa späť do Bastie, na ligový zápas nastúpil po šesťmesačnej pauze až v decembri 1997, prvý gól v sezóne strelil na jar 1998 v 31 .kole, keď prekonal spoluhráča z reprezentácie [[Alexander Vencel mladší|Alexandra Vencela]] v bráne [[RC Strasbourg Alsace|RC Štrasburg]] (1 : 1), skóroval aj v ďalšom kole proti [[Montpellier HSC|Montpellieru]] (2 : 1). Posledný zápas vo francúzskej lige odohral 9. mája 1998, v súťaži odohral celkom 230 zápasov, dal 39 gólov. Stal sa hráčom MSV Duisburg,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Idem tam, kde ma chcú všetci | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = apríl | ročník = LII. | číslo = 99 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> premiéru v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] absolvoval 14. augusta 1998 proti [[Eintracht Frankfurt|Eintrachtu Frankfurt]] (2 : 1), časopis ''Kicker'' ho označil za najlepšieho hráča zápasu a zaradil ho do zostavy kola.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Podľa Kickeru: Moravčík mužom zápasu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = august | ročník = LII. | číslo = 190 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Napriek úspešnému debutu nebol Moravčík spokojný so svojou pozíciou v mužstve a po piatich zápasoch sa rozhodol ukončiť pôsobenie v klube. V októbri 1998 prestúpil do [[Celtic FC|Celticu Glasgow]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík je v Celtiku Glasgow! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = október | ročník = LII. | číslo = 245 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> kde ho dotiahol tréner [[Jozef Vengloš]]. Prvý krát sa stalo, že slovenský tréner pôsobiaci v zahraničí angažoval slovenského futbalistu,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vengloš verí, že Moravčík Celtiku pomôže | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = október | ročník = LII. | číslo = 250 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> média sa posmešne vyjadrovali, že „strýko Joe“ si priviedol syna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Moravčík spomína na začiatky v Celticu: Písali, že prišiel stroskotanec, potom som všetkým vytrel kocúra | url = https://sport.aktuality.sk/futbal/clanok/lubomir-moravcik-spomina-na-zaciatky-v-celtic-glasgow-pisali-ze-prisiel-stroskotanec-potom-som-vsetkym-vytrel-kocura-2023050216493091514 | dátum vydania = 10. 11. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[Scottish Premiership|škótskej lige]] debutoval 7. novembra 1998 proti FC Dundee (6 : 1), Vo svojom treťom ligovom zápase zažiaril v derby s [[Rangers FC|Glasgow Rangers]], pri výhre 5 : 1 dal dva góly a na ďalšie dva prihral, bolo to najvyššie víťazstvo Celticu nad rivalom od januára 1966.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bol taký šťastný, že góly ani neoslavoval | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = november | ročník = LII. | číslo = 271 | strany = 13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Celtic FC - Rangers FC 5:1 (Premiership 1998/1999, 15. Round) | url = https://www.worldfootball.net/report/premiership-1998-1999-celtic-fc-rangers-fc_2/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = worldfootball.net | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1999/2000 sa strelecky prebudil v decembri, skóroval v troch ligových zápasoch po sebe [[Hibernian FC|Hibernian]] (4 : 0),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Stále parádny futbalový marš Ľubomíra Moravčíka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = december | ročník = LIII. | číslo = 281 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Aberdeen FC|FC Aberdeen]] (6 : 0), [[Dundee United FC|Dundee United]] (4 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Roztopašné futbalové decko. Ľuboš Moravčík teraz exceluje v Celtiku Glasgow | periodikum = Nový deň | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = marec | ročník = I. | číslo = 19 | strany = 24 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Celtic vyhral Ligový pohár po výhre 2 : 0 nad [[Aberdeen FC|FC Aberdeen]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík s trofejou | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = marec | ročník = LIV. | číslo = 67 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> keď do finále posunul mužstvo Moravčíkov gól v semifinále, vo finále Škótskeho pohára prehrali s Rangers 0 : 1. V Pohári UEFA skóroval proti [[Girondins Bordeaux]] (1 : 2 po predĺžení). V sezóne 2000/01 získal Moravčík svoj prvý majstrovský titul v kariére,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík sa teší z prvého titulu | periodikum = Nový deň | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = apríl | ročník = III. | číslo = 83 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v sezóne odohral 27 zápasov a s 9 gólmi bol tretí najlepší strelec mužstva. Celtic vyhral aj Škótsky pohár, vo finále zdolal [[Hibernian FC|FC Hibernian]] 3 : 0 a obhájil prvenstvo v Ligovom pohári po víťazstve 3 : 0 nad [[Kilmarnock FC|Kilmarnockom]], čím skompletizoval [[treble]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčíkov Celtic získal fantastický "treble" | periodikum = Košický denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = máj | ročník = IV. | číslo = 120 | strany = VIII | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ako 36-ročný si prvý raz zahral prestížnu [[Liga majstrov UEFA|Ligu majstrov]], v skupinovej fáze nastúpil v zápasoch s [[FC Porto]] (0 : 3), [[Rosenborg BK]] (0 : 2), skvelý výkon predviedol v zápase s [[Juventus FC|Juventusom Turín]], pri víťazstve 4 : 3 sa podieľal na troch góloch.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík doslova exceloval | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 212 | strany = 19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Moravčík byl hvězdou v marném boji Celtiku | url = https://www.idnes.cz/fotbal/pohary/moravcik-byl-hvezdou-v-marnem-boji-celtiku.A011101_151710_fot_pohary_rou | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 2001/02 obhájil Celtic titul, Moravčík nastúpil v lige 27×, dal šesť gólov. Moravčík sa stal počas štyroch sezón v Celticu miláčikom tribún, klubovou legendou, uviedli ho do Siene slávy klubu, bývalý spoluhráč z Celticu [[Švédsko|Švéd]] [[Henrik Larsson]] označil Moravčíka za jedného z najlepších futbalistov, s ktorými hral počas svojej kariéry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hral s Ronaldom i Messim. Podľa švédskeho reprezentanta patril k najlepším aj Moravčík | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-larsson-najlepsi-hrac-moravcik-relacia-2026/ | dátum vydania = 10. 1. 2026 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Hráčsku kariéru ukončil v roku 2002 v japonskom klube JEF United Ičihara znovu pod vedením trénera Vengloša.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík do japonskej Ičihary za trénerom Venglošom? | periodikum = Spišský denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = máj | ročník = IV. | číslo = 101 | strany = III | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dvakrát bol zvolený za najlepšieho hráča krajiny, v roku 1992 vyhral anketu [[Futbalista roka (Česko-Slovensko)|Futbalista roka v Československu]], o deväť rokov neskôr sa stal ako 36-ročný najstarším víťazom ankety [[Futbalista roka 2001 (Slovensko)|Futbalista roka na Slovensku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Titul futbalistu roka som si vytrucoval, vraví Moravčík | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/257191-titul-futbalistu-roka-som-si-vytrucoval-vravi-moravcik/ | dátum vydania = 28. 1. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Sedemkrát sa umiestnil v Top-3 spomínaných ankiet, v roku 2002 vyhral anketu Futbalista desaťročia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Futbalistom desaťročia Moravčík | periodikum = Prešovský denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = december | ročník = IV. | číslo = 294 | strany = IV | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1999 sa Moravčíkovi dostalo cti zahrať si vo [[Výber sveta (futbal)|Výbere sveta]] v exhibičnom zápase proti jedenástke [[Nelson Mandela|Nelsona Mandelu]] v [[Johannesburg]]u, strelil gól po prihrávke [[Thomas Häßler|Thomasa Hässlera]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Má ďalšie pozvanie do výberu sveta! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = august | ročník = LIII. | číslo = 183 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trafil aj Moravčík | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = august | ročník = LIII. | číslo = 191 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 2024 bol uvedený do [[Sieň slávy slovenského futbalu|Siene slávy slovenského futbalu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = SFZ - Moravčík, Hrdlička, V. Masný, Dubovský a P. Molnár v Sieni slávy slovenského futbalu | url = https://futbalsfz.sk/sfz-moravcik-hrdlicka-v-masny-dubovsky-a-p-molnar-v-sieni-slavy-slovenskeho-futbalu/ | dátum vydania = 20. 3. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Repre === Prvé reprezentačné štarty zbieral v olympijskom mužstve Česko-Slovenska v kvalifikácii o postup na [[Letné olympijské hry 1988|OH 1988 v Soule]]. Dres „olympionikov“ obliekol 12×, strelil jeden gól Fínsku (2 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Príliš skromné víťazstvo | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = september | ročník = XLI. | číslo = 224 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> S mužstvom vyhral v roku 1987 turnaj ''Merdeka cup'' v [[Malajzia|Malajzii]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Olympionici dobyli Merdeku | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = december | ročník = XIX. | číslo = 52 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> S Výberom čs. ligy dvakrát vyhral ''Prezidentov pohár'' v [[Soul]]e, v roku 1988 dal vo finále víťazný gól olympionikom ZSSR (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Soul už počul našu hymnu... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = júl | ročník = XX. | číslo = 27 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V A-mužstve {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} debutoval 11. novembra 1987 v Prahe v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1988|ME 1988]] proti {{WAL|f|0|Walesu}} (2 : 0). Bol členom mužstva, ktoré si vybojovalo postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]]. V kvalifikácii odohral sedem zápasov, vynikol v zápase proti {{CHE|f|0|Švajčiarsku}} (3 : 0), prvý gól dal [[Tomáš Skuhravý]] hlavou po Moravčíkovom centri, tretí dal Moravčík krásnou strelou spoza šestnástky.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nevedel sa dočkať konca | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 44 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dlouhé trápení, skvělý závěr | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/10/26/8.png | dátum vydania = 26. 10. 1989 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Na záverečnom turnaji v Taliansku odohral všetkých päť zápasov, vo štvrťfinále s {{DEU|f|0|Nemeckou spolkovou republikou}} (0 : 1) bol vylúčený po tom čo vykopol kopačku, ktorú mu prišliapol [[Pierre Littbarski]]. Ďalší veľký zápas odohral Moravčík v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (3 : 2). Moravčík bol najlepším hráčom na ihrisku, prvý gól strelil po jeho centri do šestnástky [[Václav Daněk]], v 77. minúte dal víťazný gól, keď loptu odrazenú od žrde strelou zblízka dopravil do brány.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zásah v pravú chvíľu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = november | ročník = XLIV. | číslo = 269 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V marci 1991 v priateľskom zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} (4 : 0) dal gól takmer z polovice ihriska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčíkova gólová paráda | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = II. | číslo = 74 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{TCH|f|0|Česko-Slovensko}} reprezentoval 42×, dal šesť gólov. Po rozdelení [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] sa stal lídrom a kapitánom novotvoriacej sa reprezentácie {{SVK|f|0|Slovenska}}. Prvý krát nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1), prvý gól strelil {{HRV|f|0|Chorvátsku}} (4 : 1) pri premiére národného mužstva na domácej pôde.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Posledný klinec zatĺkol kapitán | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = apríl | ročník = XLVIII. | číslo = 91 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] ako jediný odohral všetkých 10 zápasov, bol pri historicky prvom súťažnom zápase s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (0 : 0), skóroval proti {{ISR|f|0|Izraelu}} (2 : 2). Ruský denník ''Sport-Express'' ho zaradil ako jediného Slováka do jedenástky kvalifikačnej skupiny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík v jedenástke našej skupiny | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = december | ročník = IL. | číslo = 278 | strany = 36 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bol autorom historicky prvého gólu Slovenska v bojoch o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] v zápase s {{FRO|f|0|Faerskými ostrovmi}} (2 : 1). V roku 1998 bol s tromi gólmi najlepším strelcom reprezentácie. Posledný krát reprezentoval 11. októbra 2000 v Bratislave proti {{SWE|f|0|Švédsku}} (0 : 0) v kvalifikácii [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|MS 2002]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ľ. Moravčík končí v reprezentácii! | periodikum = Prešovský denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = október | ročník = II. | číslo = 237 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Za národný tím odohral 37 zápasov, 24 s kapitánskou páskou, strelil šesť gólov. === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- ! colspan="7"|Góly za {{TCH|f|0|Československo}} (6) |- |<center>1.||25. 10. 1989||[[Praha]]||{{CHE|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|88.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]] |- |<center>2.||14. 11. 1990||[[Praha]]||{{ESP|f|1}}||<center>3 : 2||{{gól|77.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] |- |<center>3.||27. 3. 1991||[[Olomouc]]||{{POL|f|1}}||<center>4 : 0||{{gól|42.}}||priateľský |- |<center>4.||25. 9. 1991||[[Oslo]]||{{NOR|f|1}}||<center>3 : 2||{{gól|53.}}||priateľský |- |<center>5.||19. 8. 1992||[[Bratislava]]||{{AUT|f|1}}||<center>2 : 2||{{gól|90.}}||priateľský |- |<center>6.||24. 3. 1993||[[Limassol]]||{{CYP|f|1}}||<center>1 : 1||{{gól|34.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- ! colspan="7"|Góly za {{SVK|f|0|Slovensko}} (6) |- |<center>7.||20. 4. 1994||[[Bratislava]]||{{HRV|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|83.}}||priateľský |- |<center>8.||12. 10. 1994||[[Tel Aviv]]||{{ISR|f|1}}||<center>2 : 2||{{gól|14.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>9.||31. 8. 1996||[[Toftir]]||{{FRO|f|1}}||<center>2 : 1||{{gól|13.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>10.||6. 2. 1998||[[Limassol]]||{{SVN|f|1}}||<center>1 : 1||{{gól|75.}}||medzinárodný turnaj |- |<center>11.||7. 2. 1998||[[Limassol]]||{{ISL|f|1}}||<center>2 : 1||{{gól|63.}}||medzinárodný turnaj |- |<center>12.||5. 9. 1998||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|37.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Celtic Glasgow (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2000/2001||predkolo||{{LUX}} Jeunesse Esch||<center>4 : 0||<center>2 |- |2. kolo||{{FRA}} [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]]||<center>1 : 2 pp||<center>1 |} === Úspechy === '''Reprezentačné''' * štvrťfinalista MS 1990 * víťaz Merdeka Cupu 1987 s olympijským mužstvom Česko-Slovenska * 2× víťaz Prezidentského pohára s ligovým výberom Česko-Slovenska (1988, 1989) '''Klubové''' * 2× majster Škótska s Celticom Glasgow (2001, 2002) * víťaz Škótskeho pohára 2001 s Celticom * 2× víťaz Ligového pohára s Celticom (2000, 2001) * semifinalista Francúzskeho pohára 1993 s AS St. Étienne * účasť v Pohári UEFA 1989/90 s Plastikou Nitra '''Individuálne''' * Futbalista roka 1992 v Česko-Slovensku * Futbalista roka 2001 na Slovensku * Futbalista desaťročia (1993 - 2003) * 3. miesto v ankete Futbalista štvrťstoročia * najlepší zahraničný hráč francúzskej ligy 1992 * člen Siene slávy slovenského futbalu * člen Siene slávy Celticu Glasgow === Externé odkazy === *[https://eu-football.info/_player.php?id=14327 Ľubomír Moravčík na eu-football.info] *[https://statistiky1ligy.fotbal.cz/hrac/lubomir-moravcik/2473 Ľubomír Moravčík na statistiky1ligy.fotbal.cz] *[https://www.asse-stats.com/lubomir-moravcik Ľubomír Moravčík na asse-stats.com] *[https://www.fitbastats.com/celtic/player.php?playerid=2852 Ľubomír Moravčík na fitbastats.com] == Róbert Semeník == Rodák z VK začínal v [[FK Dukla Banská Bystrica]], majster dorastu 1991 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Baník Ostrava – Dukla Banská Bystrica, finále na 2 zápasy o titul, presne pred 30 rokmi | url = https://duklasport.sk/banik-ostrava-dukla-banska-bystrica-finale-na-2-zapasy-o-titul-pred-30-rokmi/ | dátum vydania = 22. 6. 2021 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = duklasport.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V čs. lige debutoval 3. novembra 1991 proti [[FK Inter Bratislava|Interu Bratislava]] (0:2), vo federálnej lige 10/-* prvý gól v slov. lige 23. októbra 1993 Humennému (1:1)* 1994/95 kráľ strelcov (18), 1995/96 [[1. FC Košice]] 29 gólov/3 hetriky*, rekord ligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Róbert Semeník 29-gólovým rekordom obhájil Pohár Práce pre najlepšieho futbalového strelca | url = https://www.sme.sk/c/2112616/robert-semenik-29-golovym-rekordom-obhajil-pohar-prace-pre-najlepsieho-futbaloveho-strelca.html | dátum vydania = 14. 6. 1996 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, vyrovnal [[Slovinsko|Slovinec]] [[Andraž Šporar]] 2018/19* [[Liga majstrov UEFA]]* Gençlerbirliği SK, [[FK Teplice]] [https://www.fkteplice.cz/hrac.asp?id=773&hrac-archiv=1 PROFIL HRÁČE Róbert SEMENÍK] [https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/semenik-se-behem-minuty-dvakrat-trefil.A010315_181143_fotbal_ber], [[FKD Drnovice|FK Drnovice]], [[Győri ETO FC]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = R. Semeník svoju univerzálnosť úspešne zavŕšil v Györi, v lete by však rád zmenil dres | url = https://korzar.sme.sk/c/4655008/r-semenik-svoju-univerzalnost-uspesne-zavrsil-v-gyori-v-lete-by-vsak-rad-zmenil-dres.html | dátum vydania = 6. 6. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * návrat do BB <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Semeník mieri po siedmich rokoch opäť pod Urpín | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/semenik-mieri-po-siedmich-rokoch-opat-pod-urpin/?page=2 | dátum vydania = 9. 1. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* nováčik BB 2. v lige len vzájomné zápasy* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalisti Žiliny tretí raz majstrami | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109572-futbalisti-ziliny-treti-raz-majstrami/ | dátum vydania = 8. 6. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Pohár UEFA postúpili cez predkolá FC Wil Semeník dva góly, v 1. kole vypadli s Benficou* 2005 Slovenský pohár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Bystrica vyhrala Slovenský pohár | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109676-b-bystrica-vyhrala-slovensky-pohar/ | dátum vydania = 8. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> dvojnásobný stovkár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Stogólový Semeník: Som veľmi šťastný | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109741-stogolovy-semenik-som-velmi-stastny/ | dátum vydania = 25. 9. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Bystrica - Púchov 4:0 (1:0) | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/b-bystrica-puchov-40-10/?page=14 | dátum vydania = 9. 6. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Kráľ hetrikov [https://www.idnes.cz/fotbal/zahranici/novacek-ve-slovenske-lize-rozdrtil-lidra.A030809_223753_fot_zahranici_min Nováček ve slovenské lize rozdrtil lídra] Reprezentačný dres obliekal už v mužstve [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov]], v prvom zápase s Francúzskom 6. 9. 1994 v [[Myjava|Myjave]] (0:3). V odvetnom stretnutí zariadil víťazstvo 1:0, dva góly strelil Poľsku (3:1). V A-mužstve debutoval 15. 11. 1995 v Košiciach proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} v kvalifikácii ME 1996, prvý gól {{CRC|f|0|Kostarike}}. 8× Okrem toho nastúpil v neoficiálnom zápase proti {{MEX|f|0|Mexiku}} (2:5)*, reprezentoval Výber ligy v zápasoch s {{MYS|f|0|Malajziou}} a olympionikmi {{CHN|f|0|Číny}}* === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Košice (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár Intertoto||rowspan="2"|<center>1995||rowspan="2"|skupina||{{BEL}} SC Charleroi||<center>3:2||<center>1 |- |{{TUR}} Bursaspor||<center>1:1||<center>1 |- |<center>Liga majstrov||<center>1997/1998||1. predkolo||{{ISL}} ÍA Akranes||<center>3:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Duklu B. Bystrica (4) |- |rowspan="3"|<center>Pohár UEFA||rowspan="3"|<center>2004/2005||1. predkolo||{{AZE}} FK Karabach||<center>3:0||<center>1 |- |rowspan="2"|2. predkolo||rowspan="2"|{{CHE}} FC Wil||<center>3:1||<center>2 |- |<center>1:1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za FC Nitra (2) |- |<center>Pohár Intertoto||<center>2008||1. kolo||{{AZE}} Neftči Baku||<center>3:1||<center>2 |} == Stanislav Šesták == [[1. FC Tatran Prešov]] majster SR v doraste, najlepší strelec dorasteneckej ligy 26 gólov**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Starší dorastenci FC Tatran Prešov majstrami Slovenskej republiky 1999/2000 | periodikum = Prešovský večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = jún | ročník = XI. | číslo = 2508 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[Niké liga|slovenskej lige]] debutoval 12. augusta 2000 v 5. kole sezóny [[Mars superliga 2000/2001|2000/01]] proti [[FK Inter Bratislava]] (0 : 3), prvý gól strelil 23. septembra 2000 proti [[MŠK Žilina]] (2 : 2)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď dvaja urobia to isté... | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 220 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prestup do [[ŠK Slovan Bratislava]]**,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Šesták v Slovane | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = február | ročník = 47 | číslo = 29 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól materskému klubu Prešovu**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Gólový zápis Šestáka | periodikum = Prešovský večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = september | ročník = XIII. | číslo = 2936 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V zime 2004 sa stal hráčom [[MŠK Žilina]]**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták hráčom majstrovskej Žiliny | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/89298-sestak-hracom-majstrovskej-ziliny/ | dátum vydania = 9. 2. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> hetrik proti FK Dukla Banská Bystrica (4 : 0)**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žilina zdolala B. Bystricu 4:0, Šesták dal hetrik | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/109613-zilina-zdolala-b-bystricu-40-sestak-dal-hetrik/ | dátum vydania = 24. 10. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Superpohár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Superpohár: Žilina - Artmedia Bratislava 2:1 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/92996-superpohar-zilina-artmedia-bratislava-21/ | dátum vydania = 18. 7. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[VfL Bochum]] v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] debutoval 11. augusta 2007, v 1. kole strelil svoj prvý gól proti [[Werder Brémy]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šestákov gól hneď pri premiérovom vystúpení v I. bundeslige | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/sestakov-gol-hned-pri-premierovom-vystupeni-v-i-bundeslige/ | dátum vydania = 11. 8. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 13 gólov - 6. najlepší strelec, hetrik [[TSG 1899 Hoffenheim|Hoffenheim]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták: Môj prvý hetrik v bundeslige - skvelé | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/114471-sestak-moj-prvy-hetrik-v-bundeslige-skvele/ | dátum vydania = 11. 4. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Ankaragücü|MKE Ankaragücü]] [[Fenerbahçe SK]] (2:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták dvoma gólmi odstrelil Fenerbahce | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/92278-sestak-dvoma-golmi-odstrelil-fenerbahce/ | dátum vydania = 12. 12. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> hetrik [[Galatasaray SK]] (3:2) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šestákov hetrik pokoril Galatasaray | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115874-sestakov-hetrik-pokoril-galatasaray/ | dátum vydania = 13. 3. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> stý gól* Bursaspor 3 sezóny, finále pohára <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Turecký pohár vyhral tím Fenerbahce | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/turecky-pohar-vyhral-tim-fenerbahce/ | dátum vydania = 16. 5. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] majster**4. najlepší strelec ligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ferencváros majstrom napriek prehre, Šesták skóroval | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/388689-ferencvaros-majstrom-napriek-prehre-sestak-skoroval/ | dátum vydania = 3. 4. 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[FK Poprad]] [[2. slovenská futbalová liga]] === Reprezentačná kariéra === kvalifikácia ME 18 - dva góly Lotyšsku (6 : 0)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Suverénny postup | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = október | ročník = LIV. | číslo = 244 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 18. augusta 2004 v Bratislave v kvalifikácii MS 2006 proti {{LUX|f|0|Luxembursku}} (3:1). Bol členom mužstva, ktoré vyhralo v roku 2004 ''Kráľovský pohár'' v [[Bangkok]]u* Prvé reprezentačné góly strelil proti {{SMR|f|0|San Marínu}} 13. októbra 2007, k vysokému víťazstvu 7:0 prispel dvomi gólmi. V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 3|kvalifikácii o postup na MS 2010]] bol s 6 gólmi najlepším strelcom Slovenska. Skóroval vo všetkých kľúčových zápasoch. V zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} otočil skóre v priebehu dvoch minút* , v obidvoch stretnutiach s {{CZE|f|0|Českom}} bol autorom prvého gólu, v Prahe v 22. minúte, v Bratislave v 60. minúte* Na [[majstrovstvá sveta vo futbale 2010|MS 2010]] nastúpil v troch zápasoch, proti {{NZL|f|0|Novému Zélandu}} a {{PAR|f|0|Paraguaju}} v základnej zostave, pri vyradení obhajcov titulu {{ITA|f|0|Talianom}} striedal v úplnom závere [[Róbert Vittek|Róberta Vitteka]]. Štartoval tiež na [[majstrovstvá Európy vo futbale 2016|ME 2016 vo Francúzsku]], kde nastúpil v osemfinále proti {{DEU|f|0|Nemecku}} (0:3), v 64. minúte striedal [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriša]]. Bol to posledný Šestákov štart v reprezentačnom drese, ktorý obliekol 66 krát, strelil 14 gólov. == Róbert Vittek == Odchovanec [[ŠK Slovan Bratislava]], ligu začal hrať v sezóne 1999/2000, prvý gól strelil [[FC Spartak Trnava]] (3:0). V sezónach 2001/02 a 2002/03 bol s 14 resp. 19 gólmi najlepším strelcom belasých, v poradí kanonierov ligy bol 3. a 2.* V roku 2003 odišiel na hosťovanie do druholigového [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]], spolu s [[Marek Mintál|Marekom Mintálom]] sa stali oporami mužstva, vybojovali postup do bundesligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek na hosťovanie do Norimbergu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-na-hostovanie-do-norimbergu-2/ | dátum vydania = 30. 8. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* v 2. bundeslige debutoval v zápase 5. kola proti [[FC Erzgebirge Aue]], k remíze 3:3 prispel dvomi gólovými prihrávkami <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek prihrával na dva góly Norimbergu | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/77233-vittek-prihraval-na-dva-goly-norimbergu/ | dátum vydania = 14. 9. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Prvý gól strelil v 12. kole [[1. FC Union Berlin|Unionu Berlín]] (3:0) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zahraničné ligy: Vittek i Mintál skórovali | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/117322-zahranicne-ligy-vittek-i-mintal-skorovali/ | dátum vydania = 10. 11. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v sezóne odohral 26* zápasov, strelil 10 gólov. Prvý gól dal v 2. kole Nemeckého pohára proti [[FC Bayern Mníchov]], keď trafil šibenicu brány [[Oliver Kahn]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek vymietol Kahnovi pavučinu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-vymietol-kahnovi-pavucinu/ | dátum vydania = 30. 10. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek v Norimbergu do leta 2007 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112247-vittek-v-norimbergu-do-leta-2007/ | dátum vydania = 12. 5. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V bundeslige hneď v prvom zápase skóroval, 7. augusta 2004 proti [[1. FC Kaiserslautern]] (3:1) hlavou zvýšil na 2:1* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittekova gólová premiéra v bundeslige | url = https://hnonline.sk/sport/10521-vittekova-golova-premiera-v-bundeslige | dátum vydania = 9. 8. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Najúspešnejšia sezóna 2005/06, Vittek strelil 16 gólov, všetky na jar, vytvoril rekord bundesligy - dva hetriky bez prerušenia iným hráčom, 24.-26. kolo dal 8 gólov [[MSV Duisburg]] (3:0), [[1. FC Köln]] (4:3) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Strelec Vittek: Také niečo som ešte nezažil | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112774-strelec-vittek-take-nieco-som-este-nezazil/ | dátum vydania = 12. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[SV Werder Brémy]] (3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nezastaviteľný Vittek strieľa ako z kanónu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/nezastavitelny-vittek-striela-ako-z-kanonu/ | dátum vydania = 19. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Na konci sezóny bol Vittek piatym najlepším strelcom ligy, pred ním [[Miroslav Klose]], [[Dimitar Berbatov]], Halil Altıntop a [[Roy Makaay]]* 2006/07 bilancia 24/4, opäť sa presadil proti Bayernu <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittekovci deklasovali Bayern | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/113157-vittekovci-deklasovali-bayern/ | dátum vydania = 2. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Norimberg obsadil 6. miesto v lige a vyhral [[DFB-Pokal|Nemecký pohár]], pre klub to bola prvá trofej po 39 rokoch* Vittek hral vo vyraďovacích kolách, vo štvrťfinále [[Hannover 96]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg po dráme do semifinále Nemeckého pohára | url = https://hnonline.sk/dennik/sport/173782-norimberg-po-drame-do-semifinale-nemeckeho-pohara | dátum vydania = 28. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v semifinále a finále nehral pre zranenie* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál s Vittekom majú Nemecký pohár | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-s-vittekom-maju-nemecky-pohar/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. 2007/08 vypadli* Vittek do [[Lille OSC|OSC Lille]], 31. augusta 2008 debutoval v [[Ligue 1]] proti [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]] (2:1), prvý gól 15. novembra 2008 proti [[AS Saint-Étienne]] (3:0) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil prvý gól vo francúzskej lige | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-strelil-prvy-gol-vo-francuzskej-lige/ | dátum vydania = 15. 11. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, bilancia 26/5*, Lille 5. v lige. [[Európska liga UEFA 2009/2010]] dal v play-off gól KRC Genk <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil za OSC Lille víťazný gól | url = https://sita.sk/vittek-strelil-za-osc-lille-vitazny-gol/ | dátum vydania = 21. 8. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sita.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, postup do skupinovej fázy, kde si zahral dvakrát proti [[Valencia CF]], dvakrát [[Genoa CFC|FC Janov]], raz [[SK Slavia Praha]]. Proti FC Janov (3:0)* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek zažiaril. Výborný výkon okorenil gólom | url = https://hnonline.sk/sport/368919-vittek-zaziaril-vyborny-vykon-okorenil-golom | dátum vydania = 23. 10. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V zime 2010 na polročné hosťovanie do [[Ankaragücü|MKE Ankaragücü]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek ide na polročné hosťovanie do Ankaragücü | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-ide-na-polrocne-hostovanie-do-ankaragucu/ | dátum vydania = 1. 2. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 20. januára gól proti [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]]* prvý gól 14. 2. 2010 v druhom zápase proti İstanbul Başakşehir <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil v Turecku prvý gól | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115072-vittek-strelil-v-turecku-prvy-gol/ | dátum vydania = 14. 2. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* prestup [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115320-vittek-je-definitivne-hracom-ankaraguecue/]* Trabzonspor vicemajster [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/116171-do-trabzonsporu-smeruju-aj-sapara-a-vittek/] [[Marek Sapara]]* [[Liga majstrov UEFA]] Vittek prvýkrát v LM jediný zápas, vyhrali senzačne nad [[FC Internazionale Miláno|Interom Miláno]] 1:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = „Slovenský“ Trabzonspor porazil Inter Miláno po 28 rokoch | url = https://sport.aktuality.sk/c/118547/slovensky-trabzonspor-porazil-inter-milano-po-28-rokoch/ | dátum vydania = 15. 9. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenskí Turci vyhrali v Miláne | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovenski-turci-vyhrali-v-milane/ | dátum vydania = 15. 9. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> == Marek Mintál == [[MŠK Žilina]] debutoval v lige [[4. február]]a [[1997]] [[FC Spartak Trnava]] (2:3) - gól* 2x majster, 2x kráľ stelcov, [[Mars superliga 2001/2002]], [[1. slovenská futbalová liga 2002/2003]], bilancia 187/76 prestup do [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]] 2. bundesliga 2003/04 postup do [[Fußball-Bundesliga|Bundesligy]], debut v 2. bundeslige 4. augusta 2003 Karslsruher SC (3:2), prvý gól 25. 8. 2003 Energie Cottbus (2:2), najlepší strelec 18 gólov* Debut v bundeslige: 7. augusta 2004 proti [[1. FC Kaiserslautern]] (3:1), prvýkrát sa strelecky presadil v 3. kole proti [[Hamburger SV]] (3:4), hetrik [https://sportnet.sme.sk/spravy/marek-mintal-je-prvy-slovak-s-hetrikom-v-bundeslige/], [[VfL Wolfsburg]] (4:0) [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/90631-mintal-dal-hetrik-a-kraluje-strelcom-bundesligy/]* Norimberský „Fantóm“ sa dostal do trháku v období medzi 12. až 16. kolom, keď nastrieľal 7 gólov, z toho tri Wolfsburgu. No a keďže slovenský reprezentant v nasledujúcom zápase neskóroval, na zimnú prestávku odchádzal s 13 zásahmi. Sériu 5 zápasov a 7 gólov si zopakoval medzi 21. a 25. kolom* Zaujímavosťou je, že v tejto časti sezóny strieľali góly Norimbergu len Slováci <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Za Norimberg dali v 5 kolách góly iba Slováci, Vittek ohraničil Mintála | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/za-norimberg-dali-v-5-kolach-goly-iba-slovaci-vittek-ohranicil-mintala/ | dátum vydania = 7. 3. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> v poslednom kole 24. gól sezóny, zároveň stý v najvyšších súťažiach* [[1. FSV Mainz 05]] z penalty [https://sport.aktuality.sk/c/446529/pred-15-rokmi-sa-norimbersky-fantom-marek-mintal-stal-kralom-strelcov-nemeckej-bundesligy/] [[Roy Makaay]] [[FC Bayern Mníchov]] 22 gólov* Byť najlepším strelcom v 1. aj v 2. lige dokázal pred Mintálom len [[Rudi Völler]]* 24 gólov kráľ strelcov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kanonier Mintál dostal maketu kanóna | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112469-kanonier-mintal-dostal-maketu-kanona/ | dátum vydania = 22. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[Zlatá kopačka 2004/2005]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlatá kopačka: Mintál je stále druhý | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112443-zlata-kopacka-mintal-je-stale-druhy/ | dátum vydania = 25. 4. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> 3. miesto za [[Thierry Henry]] [[Diego Forlán]], [[Samuel Eto’o]], [[Cristiano Lucarelli]]* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlatá kopačka pre Henryho a Forlana, Mintál tretí | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zlata-kopacka-pre-henryho-a-forlana-mintal-treti/ | dátum vydania = 30. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Objav sezóny <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál je podľa hráčov Objav sezóny bundesligy | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-je-podla-hracov-objav-sezony-bundesligy/ | dátum vydania = 7. 6. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2. najlepší legionár za [[Brazília|Brazílčanom]] Marcelinhom z [[Hertha Berlín|Herthy Berlín]]* Mintálove individuálne úspechy sa odzrkadlili aj vo výsledkoch ankety [[Športovec roka (Slovensko)|Športovec roka 2005]], v ktorej obsadil tretie miesto za [[tenis]]tom [[Dominik Hrbatý|Dominikom Hrbatým]] a [[vodný slalom|vodnou slalomárkou]] [[Elena Kaliská|Elenou Kaliskou]]. Stal sa tak po [[Peter Dubovský|Petrovi Dubovskom]] len druhým a zatiaľ aj posledným futbalistom na stupienku víťazov v ankete <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Najlepší 2005: Hrbatý a tenisti | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/79672-najlepsi-2005-hrbaty-a-tenisti/ | dátum vydania = 17. 12. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Nemecký pohár 2007 - gól vo finále proti majstrovskému tímu [[VfB Stuttgart]] (3:2 pp) vyrovnal v 29. minúte stav na 1:1, nedohral v 33. minúte po likvidačnom zákroku Fernanda Meiru <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál s Vittekom majú Nemecký pohár | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-s-vittekom-maju-nemecky-pohar/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál: Smutný hrdina finále Nemeckého pohára | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-smutny-hrdina-finale-nemeckeho-pohara/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* Vďaka pohárovému triumfu hral Norimberg [[Pohár UEFA]] 2007/08 2. v skupine za [[Everton FC|Evertonom]], Mintálove góly proti [[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]] (2:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál zariadil skvelý obrat Norimbergu | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/94974-mintal-zariadil-skvely-obrat-norimbergu/ | dátum vydania = 5. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, AE Larisa (3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg poslal ďalej Mintál! | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121624-norimberg-poslal-dalej-mintal/ | dátum vydania = 20. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> poslali Norimberg medzi 32 najlepších mužstiev súťaže, ale v dueloch o postup do osemfinále s [[SL Benfica|Benficou]] chýbali Mintál aj Vittek* [https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121627-nastupia-vittek-a-mintal-uz-proti-benfike/ Nastúpia Vittek a Mintál už proti Benfike?] Po 4 sezónach zostup, 2008/09 najlepší strelec 16 gólov* [https://sportnet.sme.sk/spravy/fantom-mintal-vystrielal-norimbergu-postup/] [[FC Hansa Rostock]] 2011/12, 2012/13 rezerva Norimbergu Marek Mintál je dvojnásobným víťazom ankety [[Futbalista roka (Slovensko)|Futbalista roka]], v ktorej triumfoval v rokoch [[Futbalista roka 2004 (Slovensko)|2004]] a [[Futbalista roka 2005 (Slovensko)|2005]], v roku [[Futbalista roka 2003 (Slovensko)|2003]] bol tretí* Pri príležitosti 20 rokov ligy bol vyhlásený za najlepšieho hráča dvadsaťročia a zaradili ho tiež do najlepšej jedenástky dvadsaťročia <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = 20 rokov slovenskej ligy – najlepší Marek Mintál | url = https://www.zilinskyvecernik.sk/clanok/20-rokov-slovenskej-ligy-najlepsi-marek-mintal/1724/ | dátum vydania = 7. 7. 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = zilinskyvecernik.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Reprezentačná kariéra === Debutoval [[6. február]]a [[2002]] v [[Teherán]]e proti {{IRN|f|0|Iránu}}, na víťazstve 3:2 sa podieľal premiérovým gólom v reprezentácii. V kvalifikácii o postup na [[majstrovstvá sveta vo futbale 2006|MS 2006]] Slovensko obsadilo vo svojej skupine druhé miesto za {{PRT|f|0|Portugalskom}} a vybojovalo si účasť v baráži. Mintál patril k oporám úspešného tímu, v kvalifikácii odohral 10 zápasov/3 góly*, ale v barážovom dvojzápase s {{ESP|f|0|Španielskom}} (1:5, 1:1) absentoval pre zranenie. V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|kvalifikácii ME 2008]] bol s 6 gólmi najlepším strelcom mužstva, dvakrát skóroval proti {{CYP|f|0|Cypru}} (6:1), štyri góly strelil v dvoch zápasoch s {{WAL|f|0|Walesom}}* V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 3|kvalifikácii MS 2010]] odohral úvodné dva zápasy proti {{NIR|f|0|Severnému Írsku}} (2:1) a {{SMR|f|0|San Marínu}} (3:1), no po prehre 0:4 v prípravnom stretnutí s {{ENG|f|0|Anglickom}} sa rozhodol ukončiť reprezentačnú kariéru <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marek Mintál končí v reprezentácii | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/marek-mintal-konci-v-reprezentacii/ | dátum vydania = 29. 5. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * s bilanciou 47 zápasov, 14 gólov. {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za MŠK Žilina (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár Intertoto||rowspan="2"|<center>1999||rowspan="2"|skupina||{{DNK}} Herfølge BK||<center>2:0||<center>2 |- |{{FRA}} FC Metz||<center>2:1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Norimberg (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2007/2008||rowspan="2"|skupina||{{NLD}} [[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]]||<center>2:1||<center>2 |- |{{GRC}} AE Larisa||<center>3:1||<center>1 |} == Anton Moravčík== S futbalom začínal v Hlohovci, počas učňovských rokov hral v ŠK Baťovany, najskôr v doraste, majster Ponitria**19 gólov**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dorast ŠK Baťovany | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1947 | mesiac = november | ročník = | číslo = 167 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> potom v A-mužstve v divízii.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = História futbalu v Baťovanoch a Partizánskom | periodikum = TEMPO | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = júl | ročník = LXXVI | číslo = 24 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1949 sa stal hráčom [[MŠK Žilina|Sloveny Žilina]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Príprava Sloveny Žilina na ligu | periodikum = Cieľ | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = február | ročník = III. | číslo = 39 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 9. októbra 1949 proti [[FC Zbrojovka Brno|SK Židenice]], pri svojej premiére príjemne prekvapil, pri vysokom víťazstve 6 : 1 padli tri góly po jeho akciách.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovena Žilina - Židenice 6:1 (3:1) | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = október | ročník = III. | číslo = 275 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvé dva góly strelil vo svojom treťom ligovom zápase mužstvu [[FC Spartak Trnava|Kovosmalt Trnava]] (4 : 1), prvý umiestnenou strelou, druhý z ťažkého uhla.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sokol Slovena Žilina - Sokol Kovosmalt Trnava 4:1 (1:0) | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = október | ročník = III. | číslo = 289 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V Žiline odohral počas štyroch sezón 69 zápasov, strelil 25 gólov. V rokoch 1953 – 1954 bol počas voječiny členom armádneho klubu [[FK Dukla Praha|ÚDA Praha]]. V roku 1953 získali „vojaci“ svoj prvý majstrovský titul, Moravčík si zahral po boku legiend česko-slovenského futbalu ako boli Ladislav Novák, Svatopluk Pluskal či [[Josef Masopust]]. V poslednom kole strelil päť gólov [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]] (7 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = ÚDA Praha – TJ Lokomotíva Košice 7:0 (2:0) | url = https://statistiky1ligy.fotbal.cz/sezona/1953/zapas/uda-praha-tj-lokomotiva-kosice/14766 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = statistiky1ligy.fotbal.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1954 bol s 8 gólmi najlepší strelec mužstva. [[ŠK Slovan Bratislava]] dvakrát [[Česko-slovenský pohár vo futbale]], Dukla a [[SK Slavia Praha|Dynamo Praha]]** Európsky pohár majstrov, Pohár víťazov pohárov UEFA Tottenham Hotspur FC Prague Sydney**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík už na ceste | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1965 | mesiac = december | ročník = XIII. | číslo = 308 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> tréner Štefan Čambal, Slovan na zájazde gól**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Žiadal isi Schrojfa a Jokla. So Slovanom v Austrálii | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1966 | mesiac = január | ročník = XX. | číslo = 20 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 1956 {{HUN|f|0|Maďarsko}} 4 : 2,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nedeľa veľkého triumfu československého futbalu | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1956 | mesiac = máj | ročník = IV. | číslo = 59 | strany = 1,3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{BRA|f|0|Brazília}} 1 : 0 Maracana <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Skvelý začiatok v Južnej Amerike | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1956 | mesiac = august | ročník = IV. | číslo = 92 | strany = 1,3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tlieskali mu na Maracane | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1957 | mesiac = máj | ročník = II. | číslo = 19 | strany = 16 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pepek bol prvý | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = február | ročník = IL. | číslo = 45 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 1957 najlepší strelec repre 4 góly/5 z**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bilancia nie zlá... Ako strieľali | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1958 | mesiac = január | ročník = VII. | číslo = 153-154 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Bol v príprave na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1958|MS 1958]], zranil sa, 18. háč Kraus alebo Moravčík? <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Od Plzne po Halmstad. Prípravy v znamení zranení | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1958 | mesiac = máj | ročník = VII. | číslo = 60 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Medzinárodný pohár dr. Geröa <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nedocenená trofej čs. futbalu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = december | ročník = IV. | číslo = 53 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Pohár národov [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|ME 1960]] semifinále {{URS|f|0|Sovietsky zväz}} 0:3 posledný zápas**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Futbalový vrchol pre nás nedostupný? SSSR-ČSR 3:0 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1960 | mesiac = júl | ročník = VIII. | číslo = 81 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Anton Moravčík vynikal rýchlosťou, výbornou technikou v pohybe a pohotovou strelou. S futbalom začínal v [[Hlohovec|Hlohovci]], kde sa s rodičmi presídlil po [[Okupácia južného Slovenska|obsadení Komárna maďarskými vojskami]]. Ako 17-ročný hral divíznu súťaž hral v [[Partizánske|Partizánskom]], tu si ho vyhliadla prvoligová [[MŠK Žilina|Slovena Žilina]]. V jej drese debutoval v [[československá futbalová liga]] ešte v dorasteneckom veku* V roku 1953 narukoval do mužstva ÚDA Praha, v tom roku sa hrala len jednokolová súťaž a armádny klub, neskôr známy pod názvom [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] získal svoj prvý majstrovský titul. Moravčík k prvenstvu prispel *, v poslednom zápase dal päť gólov [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]] (7:0). V nasledujúcej sezóne bol Moravčík s ôsmimi gólmi najlepším strelcom vojakov. V roku 1956 prišiel do [[ŠK Slovan Bratislava]], kde prevzal úlohu kanoniera po [[Emil Pažický|Emilovi Pažickom]]. Prvý gól v belasom drese strelil vo svojom druhom zápase práve proti Žiline* 4x naj. strelec, 6 hetrikov - stý gól [[AC Sparta Praha|Spartak Praha Sokolovo]] (4:0), prvý bombou po odrazenej lopte, druhý z otočky z 13 m, tretí hlavou**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dosť pohodlné víťazstvo | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1961 | mesiac = november | ročník = IX. | číslo = 224 | strany = 1,2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 3x vicemajster, 2x Čs. pohár S druhým a tretím ročníkom Čs. pohára sa spája kuriózna situácia, keď obidva vyhral [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] a to v priebehu dvoch týždňov. Vo finále II. ročníka v decembri 1962 remizoval Slovan s Duklou Praha 1:1 a opakovaný zápas sa hral pre nedostatok termínov až 17. júna 1963 v [[Brno|Brne]] s výsledkom 4:1, dva góly**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Čs. pohár do vitríny Slovana | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = júl | ročník = XI. | číslo = 142 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Už o týždeň neskôr sa hralo prvé finále III. ročníka [[SK Slavia Praha|Dynamo Praha]]-Slovan Bratislava (0:0), v odvete 31. júla 1963 „belasí“ deklasovali svojho súpera 9:0.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan - Dynamo 9:0 (3:0). Finále Čs. pohára vo futbale | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = august | ročník = XI. | číslo = 152 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Liga majstrov UEFA|Európsky pohár majstrov]] ako prvý čs. klub, 1955 [[KP Legia Warszawa|CWKS Varšava]]* === Repre === {{TCH|f|0|Československo}} reprezentoval 25×, strelil 10 gólov. V reprezentácii debutoval 11. mája 1952 v [[Bukurešť|Bukurešti]] proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} (1:3), často bol jediným Slovákom v národnom mužstve. Moravčík zažiaril v roku [[1956]], keď sa výrazne podieľal na dvoch slávnych víťazstvách góly {{HUN|f|0|Maďarsku}} (4:2)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Geleta futbalistom roka | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1967 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 277 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a {{BRA|f|0|Brazílii}} (1:0) na posvätnej pôde [[Estádio do Maracanã|štadióna Maracaná]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Geleta futbalistom roka | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1967 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 277 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||rowspan="2"|20. 5. 1956||rowspan="2"|[[Budapešť]]||rowspan="2"|{{HUN|f|1}}||rowspan="2"|<center>4:2||rowspan="2"|{{gól|27}}<br/> {{gól|55}}||rowspan="2"|Medzinárodný pohár |- |<center>2. |- |<center>3.||5. 8. 1956||[[Rio de Janeiro]]||{{BRA|f|1}}||<center>1:0||{{gól|53}}||priateľský |- |<center>4.||12. 8. 1956||[[Montevideo]]||{{URY|f|1}}||<center>1:2|||{{gól|76}}||priateľský |- |<center>5.||rowspan="2"|13. 10. 1957||rowspan="2"|[[Viedeň]]||rowspan="2"|{{AUT|f|1}}||rowspan="2"|<center>2:2||rowspan="2"|{{gól|5}} <br/> {{gól|7}}||rowspan="2"|Medzinárodný pohár |- |<center>6. |- |<center>7.||27. 10. 1957||[[Lipsko]]||{{DDR}} [[Nemecká demokratická republika|NDR]]||<center>4:1||{{gól|23}}||priateľský |- |<center>8.||13. 12. 1957||[[Káhira]]||{{EGY|f|1}}||<center>2:1||{{gól|84}}||priateľský |- |<center>9.||20. 9. 1958||[[Bratislava]]||{{CHE|f|1}}||<center>2:1||{{gól|49}}||Medzinárodný pohár |- |<center>10.||1. 5. 1960||[[Praha]]||{{AUT|f|1}}||<center>4:0||{{gól|26}}||priateľský |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- |rowspan="2"|<center>EPM||rowspan="2"|<center>1956/1957||predkolo||{{POL}} [[KP Legia Warszawa|CWKS Varšava]]||<center>4:0||<center>1 |- |1. kolo||{{CHE}} [[Grasshopper Club Zürich|Grasshopper]]||<center>1:0||<center>1 |- |rowspan="5"|<center>PVP||rowspan="3"|<center>1962/1963||rowspan="2"|1. kolo||rowspan="2"|{{CHE}} [[FC Lausanne-Sport|Lausanne-Sport]]||<center>1:1||<center>1 |- |<center>1:0||<center>1 |- |štvrťfinále||{{ENG}} [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]]||<center>2:0||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1963/1964||1. kolo||{{FIN}} HPS Helsinki||<center>8:1||<center>2 |- |2. kolo||{{WAL}} Borough United||<center>3:0||<center>1 |} === Zdroje === *''Pepek – gólostrelec'', TIP, ročník VIII., 25/1976 *''Pepek, staň si k čiare!'', Šport, ročník XXXIII., 242/1981 == Tomáš Oravec == Budúci kanonier začínal s [[atletika|atletikou]], venoval sa viacbojom. Na jeseň 1999 bol s 19 gólmi najlepším strelcom dorasteneckej ligy,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Oravec neskóroval iba v troch kolách! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = novemeber | ročník = LII. | číslo = 270 | strany = 22 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v zimnej príprave ho vytiahol tréner Ján Zachar do A-mužstva, v jarnej časti debutoval** Prvý ligový gól strelil v zápase s [[FK Dubnica nad Váhom]], v 89. minúte po rohovom kope [[Vladislav Zvara|Vladislava Zvaru]] hlavou rozhodol o víťazstve 3 : 2.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri body ako dar novému trénerovi | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = máj | ročník = LIII. | číslo = 111 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v kariére pokračoval v [[MFK Ružomberok]], 2 góly v Prešove**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod Čebraďom sa skoro udomácnil | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 209 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>**mužstvo obsadilo v sezóne 1999/2000 3. miesto v lige a vo finále [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]] prehralo s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]] 0:1 až gólom v poslednej minúte Prvou zahraničnou zastávkou bola [[FK Viktoria Žižkov]], v [[1. česká futbalová liga|českej lige]] debutoval 8. februára 2002, v zápase s [[FK Teplice]] sa hneď presadil strelecky (3 : 1).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žižkov po výhře venku vede ligu | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/zizkov-po-vyhre-venku-vede-ligu.A020208_182635_fotbal_min | dátum vydania = 8. 2. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Viktorka v sezóne [[1. Gambrinus liga 2001/2002|2001/02]] siahala po titule, v poslednom kole však hrala so [[SK Slavia Praha|Slaviou Praha]] a prehrala, 3. v lige**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žižkov byl pět minut od titulu | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/zizkov-byl-pet-minut-od-titulu.A020510_200000_fotbal_mn | dátum vydania = 10. 5. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V nasledujúcej sezóne [[1. Gambrinus liga 2002/2003|2002/03]] pre zranenie absentoval celú jeseň, na jar strelil osem gólov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jarní kanonýr v zápasech na poháry nemyslí | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/jarni-kanonyr-v-zapasech-na-pohary-nemysli.A030407_210658_fotbal_ot | dátum vydania = 7. 4. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> dva z nich lídrovi tabuľky [[AC Sparta Praha|Sparte Praha]] (2 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pražské derby v streleckej réžii Oravca | url = https://hnonline.sk/sport/42584-prazske-derby-v-streleckej-rezii-oravca | dátum vydania = 5. 5. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sparta na cestě za titulem klopýtla na Žižkově | url = https://www.sport.cz/clanek/moto-formule-1-sparta-na-ceste-za-titulem-klopytla-na-zizkove-7223 | dátum vydania = 3. 5. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Viktorka znovu tretia** V ankete najlepší cudzinec sezóny obsadil druhé miesto za [[Brazília|Brazílčanom]] [[Adauto]]m zo [[SK Slavia Praha|Slavie Praha]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec a Kisel v trojke najlepších legionárov v ČR | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-a-kisel-v-trojke-najlepsich-legionarov-v-cr/ | dátum vydania = 2. 6. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V Žižkove pôsobil Oravec tri sezóny s bilanciou 53 zápasov a 16 gólov. Ďalšími legionárskymi zastávkami v jeho kariére boli Admira Mödling<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tomáš Oravec je v Admire strelcom - záchranárom | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/tomas-oravec-je-v-admire-strelcom-zachranarom/ | dátum vydania = 11. 8. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Panionios a Boavista Porto.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec ´čiernym panterom´ - prestúpil do Boavisty Porto | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-ciernym-panterom-prestupil-do-boavisty-porto/ | dátum vydania = 10. 1. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Tomáš Oravec sa stal po [[Marián Zeman|Mariánovi Zemanovi]] a [[Marek Čech (1983)|Marekovi Čechovi]] tretím slovenským futbalistom v [[Primeira Liga|portugalskej lige]] - 11* zápasov, 6. miesto sklamanie* https://kosice.korzar.sme.sk/c/4488367/tomasovi-oravcovi-sa-v-porte-pacilo-len-keby-ho-v-boaviste-neodnaucili-strielat-goly.html Po návrate zo zahraničia pôsobil v [[FC Petržalka|Artmedii Petržalka]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec na dva roky do Artmedie Bratislava | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-na-dva-roky-do-artmedie-bratislava/ | dátum vydania = 29. 6. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> v sezóne [[Corgoň liga 2006/2007|2006/07]] sa stal s 16 gólmi kráľom strelcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kráľom ligových strelcov v sezóne 2006/07 Tomáš Oravec | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kralom-ligovych-strelcov-v-sezone-2006-07-tomas-oravec/ | dátum vydania = 31. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. v ďalšej sezóne [[Corgoň liga 2007/2008|2007/08]] sa tešil z double* majstrovského titulu <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Artmedia získala druhý titul, vypadol Trenčín | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/110326-artmedia-ziskala-druhy-titul-vypadol-trencin/ | dátum vydania = 20. 5. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Počas sezóny [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] prestúpil do [[MŠK Žilina]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec definitívne v MŠK Žilina | url = https://www.mskzilina.sk/clanek.asp?id=Oravec-definitivne-v-MSK-Zilina-1734 | dátum vydania = 12. 3. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mskzilina.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> 2010 majster**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žilina opäť vládne slovenskému futbalu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zilina-opat-vladne-slovenskemu-futbalu-2/ | dátum vydania = 10. 5. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Liga majstrov UEFA 2010/2011|Liga majstrov UEFA]] v play-off vyradili Spartu Praha (2 : 0, 1 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = LM: Žilina vyhrala nad Spartou 2:0 a je blízko k hlavnej súťaži | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/111773-lm-zilina-vyhrala-nad-spartou-20-a-je-blizko-k-hlavnej-sutazi/ | dátum vydania = 29. 5. 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenský kat Sparty: Ztratit se dá všechno, ale my už to pustit nesmíme | url = https://www.idnes.cz/fotbal/pohary/slovensky-kat-sparty-ztratit-se-da-vsechno-ale-my-uz-to-pustit-nesmime.A100818_022542_fot_pohary_pes | dátum vydania = 18. 8. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> v skupine [[Chelsea FC]], [[Olympique Marseille]], [[FK Spartak Moskva]] bez bodu, Oravec bol autorom prvého gólu „šošonov“ v elitnej súťaži**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec: Gól ma potešil, no my sme hlavne radi, že sme ich nedostali viac | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/90403-oravec-gol-ma-potesil-no-my-sme-hlavne-radi-ze-sme-ich-nedostali-viac/ | dátum vydania = 16. 9. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeseň 2010 najlepší strelec s 10 gólmi**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec najlepším kanonierom jesennej časti CL | url = https://mskzilina.sk/clanek.asp?id=Oravec-najlepsim-kanonierom-jesennej-casti-CL-2378 | dátum vydania = 29. 11. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mskzilina.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Stý gól: [[FK Senica]] 1 : 2, koniec série 25 zápasov bez prehry**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Senica zrušila sériu žilinských futbalistov bez prehry, vyhrala 2:1 | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/senica-zrusila-seriu-zilinskych-futbalistov-bez-prehry-vyhrala-21/ | dátum vydania = 19. 11. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>** Čína**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kanonier Oravec odchádza zo Žiliny. Bude hrávať v Číne | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/110792-kanonier-oravec-odchadza-zo-ziliny-bude-hravat-v-cine/ | dátum vydania = 2. 3. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**11/3**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V Číne útočník Oravec vynikal, ale musel odísť | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/v-cine-utocnik-oravec-vynikal-ale-musel-odist/ | dátum vydania = 27. 7. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeseň 2011 [[FC Spartak Trnava]]** 14/3, gól v premiére Senici**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Gólová premiéra Oravca na tri body nestačila | url = https://www.trnavskyhlas.sk/c/2844-golova-premiera-oravca-na-tri-body-nestacila/golova-premiera-oravca-na-tri-body-nestacila/ | dátum vydania = 13. 8. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = trnavskyhlas.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**Enosis Neon Paralimni === Reprezentačná kariéra === [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovensko U-21]] dva góly Macedónsku (2 : 0) v kvalifikácii ME 2002**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prvá vážna skúška na výbornú | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 203 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 15. augusta 2001 v Bratislave s {{IRN|f|0|Iránom}} (3 : 4), napriek prehre vydarený debut: dva góly v priebehu dvoch minút, oba hlavou, 18. min. po rohovom kope [[Vratislav Greško|Vratislava Greška]], 19. min. po centri [[Miroslav Karhan|Miroslava Karhana]]* V dejinách slovenského futbalu nájdeme len päť futbalistov, ktorí dokázali zaznamenať v reprezentačnej premiére viac ako jeden gól. Po [[Gejza Šimanský]], Ivan Mráz a František Karkó + [[Filip Šebo]] [https://futbalsfz.sk/sr-a-rekordy-a-zaujimavosti-vydarene-golove-debuty-vynimocny-hetrik-seba/ SR A – rekordy a zaujímavosti: Vydarené gólové debuty, výnimočný hetrik Šeba] == Tomáš Medveď == S futbalom začínal v [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]], pokračoval v mladšom doraste [[VSS Košice]], v roku 1989 sa stal v tejto kategórii majstrom Slovenska, vo finále o titul majstra Česko-Slovenska prehrali s [[FC Baník Ostrava]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ostravský príklad hodný nasledovania | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = august | ročník = XXIII. | číslo = 33 | strany = 20,21 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Mal necelých 17 rokov, keď debutoval v A-mužstve „strojárov“ v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]], tréner [[Andrej Daňko]] mu dal šancu v októbri 1990 v zápase so Spojmi Bratislava (1 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Poštárske k.o. košickým VSS | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = október | ročník = XLIV. | číslo = 248 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho kariéra pokračovala v [[FK Dukla Banská Bystrica|Dukle Banská Bystrica]], najskôr v doraste, v sezóne [[1. slovenská národná futbalová liga 1992/1993|1992/93]] bol už stabilným hráčom A-mužstva a streleckým objavom roka. Spolu s Ľubomírom Faktorom boli najlepší strelci Dukly, zaujímavosťou bolo, že všetkých osem gólov strelil na domácom ihrisku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trhač domácej siete. Predstavujeme nových prvoligistov: Dukla Banská Bystrica, druhé mužstvo I. SNFL | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 149 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dukla obsadila 2. miesto a stala sa účastníkom prvého ročníka samostatnej [[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1. slovenskej ligy 1993/94]]. V lige debutoval 14. augusta 1993 v 1. kole proti Lokomotíve Košice (0 : 0), prvý gól strelil 21. augusta 1993 proti [[FK Inter Bratislava|Interu Bratislava]] (1 : 3). V polovici sezóny prestúpil do Interu Bratislava, kde mal nahradiť kanoniera [[Ľubomír Luhový|Ľubomíra Luhového]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Na Pasienkoch sa mi páči“ | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = január | ročník = XLVIII. | číslo = 7 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól v žlto-čiernom drese strelil v 18. kole proti [[1. FC Košice]] (5 : 0). Inter obsadil v lige 2. miesto, v roku 1995 vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] aj [[Slovenský futbalový superpohár|Matičný Pribinov pohár]] aj s Medveďom v zostave po víťazstve 3 : 2 nad majstrovským Slovanom Medveď dal prvý gól v 7. minúte.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trofej koncentrovanejšiemu a bojovnejšiemu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | december | ročník = IL. | číslo = 586 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** PVP FC Valetta [[Real Zaragoza]] V polovici sezóny [[1. slovenská futbalová liga 1995/1996|1995/96]] prestúpil do klubu [[1. FC Košice]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Návrat stratených synov | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = január | ročník = L. | číslo = 3 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, kde odohral v jarnej časti 12 zápasov, skóroval raz v poslednom kole proti Banskej Bystrici. Na jeseň 1996 hosťoval v českom druholigovom klube Svit Zlín, na jar 1997 bol už hráčom [[ŠK Futura Humenné|Chemlonu Humenné]]. S ôsmimi gólmi bol najlepší strelec mužstva, v zápase s Duklou Banská Bystrica dosiahol hetrik pri prehre 3 : 6,**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dva góly za víťazstvo! Nezvyčajný primát | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 58 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Sezónu [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]] začal na hosťovaní v Lokomotíve Košice, v piatich zápasoch stihol streliť dva góly proti [[Partizán Bardejov|BSC JAS Bardejov]] (3 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď už splnil štvrtinu z kvóty | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = august | ročník = LI. | číslo = 190 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V septembri 1997 prestúpil do [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď do Slovana, Malatinský pod Urpín | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = september | ročník = LI. | číslo = 211 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> pri premiére v novom drese dvakrát skóroval proti [[MŠK Žilina]] (4 : 0), s 8 gólmi sa stal najlepším strelcom belasých v sezóne. V sezóne [[Mars superliga 1998/1999|1998/99]] sa Slovan posilnil, do mužstva prišli reprezentanti [[Tibor Jančula]] a [[Jozef Majoroš]], Medveď odohral len tri zápasy titul** prejavila o jeho služby záujem [[FC Petržalka|Artmedia Petržalka]] Weiss** [[Mars superliga 1999/2000|1999/2000]] 14 gólov, tretí najlepší kanonier ligy** <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na víťaza sa čakalo do poslednej minúty | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = máj | ročník = LIV. | číslo = 115 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V januári 2000 bol na skúške v tureckom Bursaspore, v lete vo francúzskom klube [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]], nakoniec podpísal zmluvu s nemeckým SSV Ulm.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď do Ulmu | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = júl | ročník = LIV. | číslo = 165 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 2000/01 odohral v [[2. nemecká futbalová liga|2. Bundeslige]] 23 zápasov, dal jeden gól, hneď v 1. kole proti MSV Duisburg (2 : 1), skóroval aj v [[DFB-Pokal|Nemeckom pohári]] proti [[FC Rot-Weiß Erfurt|RW Erfurt]] (2 : 0). návrat do Artmedie, 2002/03 - 2. v lige [[Pohár UEFA]], v poslednom kole Dubnica 1:0 gól <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Petržalka vybojovala pohárovú miestenku | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/petrzalka-vybojovala-poharovu-miestenku/?page=5 | dátum vydania = 18. 6. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**[https://hnonline.sk/sport/18434-branu-do-poharovej-europy-si-otvorila-petrzalka Bránu do pohárovej Európy si otvorila Petržalka] [[Fehérvár FC|Videoton]], Lombard Pápa - 18 gólov kráľ strelcov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Maďarsko - I. liga - Medveď kráľom strelcov | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/madarsko-i-liga-medved-kralom-strelcov/ | dátum vydania = 26. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 4 góly Vasasu 6:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď kraľuje kanonierom v Maďarsku | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112438-medved-kraluje-kanonierom-v-madarsku/ | dátum vydania = 19. 4. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112445-medved-je-lidrom-strelcov-madarskej-ligy/ Medveď je lídrom strelcov maďarskej ligy]* najlepší legionár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď najlepším legionárom z krajín EÚ v Maďarsku | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/medved-najlepsim-legionarom-z-krajin-eu-v-madarsku/ | dátum vydania = 24. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> prvý Slovák v čínskej lige <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď čaká na štyri platy z Číny | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/93236-medved-caka-na-styri-platy-z-ciny/ | dátum vydania = 30. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V slov. lige obliekal dresy 8 klubov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rekordy a rarity slovenskej futbalovej ligy | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/110256-rekordy-a-rarity-slovenskej-futbalovej-ligy/ | dátum vydania = 22. 2. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* stý gól za [[FK Dukla Banská Bystrica]] proti [[AS Trenčín]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Trenčania opäť s prázdnymi rukami, na prvú osmičku strácajú osem bodov | url = https://mytrencin.sme.sk/c/4780690/trencania-opat-s-prazdnymi-rukami-na-prvu-osmicku-stracaju-osem-bodov.html | dátum vydania = 18. 10. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mytrencin.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* Po skončení kariéry tréner [https://sport.aktuality.sk/c/179953/petrzalsky-futbal-opat-dycha/] a funkcionár, člen VV SFZ <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Konferencia SFZ – Za zástupcu hráčov do VV SFZ zvolili Tomáša Medveďa | url = https://futbalsfz.sk/konferencia-sfz-za-zastupcu-hracov-do-vv-sfz-zvolili-tomasa-medveda/ | dátum vydania = 28. 2. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, riaditeľ KLK <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tomáš Medveď sa stal riaditeľom Klubu ligových kanonierov | url = https://sport.aktuality.sk/c/348283/tomas-medved-sa-stal-riaditelom-klubu-ligovych-kanonierov/ | dátum vydania = 26. 7. 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Reprezentačná kariéra === Tomáš Medveď bol viakrát v širšom výbere mládežníckych reprezentácií Česko-Slovenska. Reprezentoval mužstvo [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovenska do 21 rokov]], 16. novembra 1993 nastúpil v [[Nováky|Novákoch]] v prvom oficiálnom zápase „dvadsaťjednotky“ proti [[Slovinské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovinsku U21]] (5 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď naostro – tak s ostrými! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = november | ročník = XLVII. | číslo = 268 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 19. apríla 1994 v [[Myjava|Myjave]] strelil gól reprezentácii Chorvátska do 21 rokov (1 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Po Slovincoch na lopatkách aj Chorváti | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = november | ročník = XLVIII. | číslo = 90 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1994 bol vo Výbere slovenskej ligy, ktorý remizoval 2 : 2 s [[Olympique Marseille]], v zápase striedal v 82. minúte [[Igor Bališ|Igora Bališa]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Olympique Marseille – Výber slovenskej ligy 2:2 (0:1) | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = august | ročník = XLVIII. | číslo = 167 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> == Tibor Mičinec == {{Infobox futbalista |meno = Tibor Mičinec |foto = Tibor_Mičinec_2013.JPG |prezývka = ''Barón'' |dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1958|10|10}} |rodné mesto = [[Kremnica]] |štát = [[Česko-Slovensko]] |pozícia = útočník |roky = 1974-1978<br/>1978-79<br /> 1979-80<br/>1980-86, 1992 <br /> 1987-1989 <br />1989-1991 <br />1991<br />1994-1995 <br />1995-1996 |kluby = [[FK Spišská Nová Ves|LB Spišská N.Ves]] <br/> VTJ Písek <br/> VTJ Tábor <br/>[[Bohemians 1905|Bohemians Praha]] <br /> [[FK DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]] <br />[[Omonia Nikózia]] <br />[[CD Logroñés]] <br />[[ŠVARC Benešov]]<br />[[Svit Zlín]] |zápasy(góly) = <br/><br /><br/>154{{0}}(52)<br />{{0}}74{{0}}(28)<br />{{0}}50{{0}}(20)<br />{{0}}{{0}}1{{0}}{{0}}(0)<br />{{0}}22{{0}}{{0}}(5)<br />{{0}}16{{0}}{{0}}(0) |národné mužstvo = {{CSK|f|1}} |reprezentačné roky = 1984-1987 |reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}7{{0}}{{0}}(1) }} S futbalom začínal ako žiak v Žiari nad Hronom, [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskú národnú ligu]] hral za [[FK Spišská Nová Ves|LB Spišská Nová Ves]], kde ho trénoval legendárny prešovský kanonier [[Ladislav Pavlovič]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Znova medzi ligovou elitou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1977 | mesiac = jún | ročník = XXX. | číslo = 151 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Počas vojenčiny pôsobil najskôr v mužstve VTJ Písek, po roku vo VTJ Tábor v Českej národnej lige, kde si ho vyhliadli pozorovatelia Bohemiansu Praha,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zatiaľ zakríknutý dobrák... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = máj | ročník = XII. | číslo = 37 | strany = 13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> klubu ktorý patril v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch minulého storočia]] k špičke [[česko-slovenská futbalová liga|československej ligy]]. Mičinec debutoval v lige 27. augusta 1980 proti [[FC Zbrojovka Brno|Zbrojovke Brno]] (1 : 2), prvé dva ligové góly strelil v 5. kole v zápase proti [[ŠK Slovan Bratislava|Slovanu Bratislava]] (3 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Norma chlapcov od Botiča | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = september | ročník = XXXII. | číslo = 218 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hneď vo svojej prvej sezóne bol s 10 gólmi najlepším strelcom Bohemiansu, skóroval aj v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]] proti [[Ipswich Town FC|Ipswichu Town]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mičinec sa mohol presláviť... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = jún | ročník = XXII. | číslo = 263 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bohemians obsadil v tabuľke tretie miesto, v nasledujúcej sezóne obhájil bronzovú priečku a v sezóne 1982/83 získal historický majstrovský titul,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bohemians poprvé mistrem | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/6/13/8.png | dátum vydania = 13. 6. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> čo je dodnes najväčší úspech klubu. Mužstvo hralo atraktívny útočný futbal,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ve znamení klokana | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/6/21/8.png | dátum vydania = 21. 6. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> na domácom ihrisku rozdávali súperom nádielky, jediné zaváhanie so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 2) ukončilo sériu 39 zápasov bez prehry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Překvapení ve Vršovicích | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/3/14/8.png | dátum vydania = 14. 3. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>. Mičinec odohral v majstrovskej sezóne pre zranenie len 12 zápasov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Predsatvujeme nového majstra ČSSR vo futbale | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1983 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 144 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> „Klokanom“ sa darilo aj v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]], keď sa bez prehry prebojoval až do semifinále. Postupne vyradili Admiru Wacker Viedeň, [[AS Saint-Étienne]] - Mičinec dal gól v jednom z najkrajších zápasov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Francouzi odjíždí z Ďolíčku s prázdnou | url = https://www.cestazatitulem.cz/index.php/vysledky-pohar-uefa/2-kolo-doma | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = cestazatitulem.cz | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Klokani ďalej, Baník dofáral | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1982 | mesiac = november | ročník = XXXVI. | číslo = 262 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Servette FC|Servette Ženeva]] a [[Dundee United FC|Dundee United]]. V dvojzápase o postup do finále bol neskorší víťaz pohára [[RSC Anderlecht|Anderlecht Brusel]] (0:1, 1:3) nad ich sily.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zázrak se nekonal, Bohemka skončila v semifinále Poháru UEFA | url = https://www.cestazatitulem.cz/index.php/vysledky-pohar-uefa/semifinale-venku | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = cestazatitulem.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1984/85 vyradili v Pohári UEFA slávny [[Ajax Amsterdam]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Před 25 lety jsme vyřadili Ajax Amsterdam | url = https://www.bohemians.cz/clanek/9834/pred-25-lety-jsme-vyradili-ajax-amsterdam | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bohemians.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> s vychádzajúcimi hviezdami [[Marco van Basten]], [[Frank Rijkaard]], [[Ronald Koeman]], v 3. kole vypadli s [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamom Hotspur]]. Ďalší titul mohol Bohemians získať v sezóne 1984/85. Po jeseni bol prvý,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prim hráli Bohemians | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1984/12/11/8.png | dátum vydania = 11. 12. 1984 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> v 20. kole viedol tabuľku s náskokom 5 bodov, dve kolá pred koncom bol stále v čele. V poslednom zápase hostila ''Bohemka'' [[FC Spartak Trnava|Trnavu]] a keďže [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] prehrala v [[FK Dukla Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], stačilo im remizovať. V nervóznom zápase boli štyria hráči vylúčení, Mičinec za vzájomné okopávanie spolu s Trnavčanom Ekhardtom. Bohemians napriek veľkej prevahe nedokázal streliť gól, prehral 0:1 a skončil druhý za Spartou len o skóre <ref>.{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dramatický, ale nepěkný závěr nejvyšší soutěže v kopané. Sparta titul obhájila. Drtivá převaha Bohemians bez efektu | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/6/20/8.png | dátum vydania = 20. 6. 1985 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V polovici sezóny 1986/87 prestúpil Mičinec do [[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]], jeho prestup bol udalosťou číslo 1 na česko-slovenskej ligovej scéne.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = DAC Dunajská Streda: S Mičincom v útoku | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = marec | ročník = XIX. | číslo = 10 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hneď v prvom zápase skóroval v 1. minúte proti RH Cheb <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = MÔJ NAJ GÓL ZA DAC: TIBOR MIČINEC | url = https://www.dac1904.sk/sk/clanek.asp?id=Moj-NAJ-gol-za-DAC-Tibor-Micinec-5228 | dátum vydania = 20. 5. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ =dac1904.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V mužstve zo [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]] pôsobil dve a pol sezóny, dvakrát bol najlepším strelcom klubu v sezónach, v ktorých obsadili 4. resp. 3. miesto v tabuľke. V roku [[1987]] vyhrali [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] i [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Česko-slovenský pohár]] bez toho, že by vo finálových zápasoch dali gól. Vo finálových zápasoch s [[FC Nitra|Plastikou Nitra]] resp. Spartou Praha boli úspešnejší v [[penaltový rozstrel|penaltových roszstreloch]]. Najmä víťazstvo nad favorizovanou Spartou vo finále v [[Kopřivnice|Kopřivnici]] bolo senzáciou. Sparta mala mužstvo plné reprezentantov, zápas bez gólov mal veľmi dobrú úroveň najmä v predĺžení, bombu Mičinca vyrazil brankár Stejskal, v penaltovom rozstrele Mičinec nezaváhal, naopak Sparťania zlyhali, o triumfe DAC rozhodol [[Peter Fieber]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Čs. pohár na Žitný ostrov | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/6/22/8.png | dátum vydania = 22. 6. 1987 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sladká odmena za peknú sezónu | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = jún | ročník = XIX. | číslo = 26 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vrcholom boli zápasy Pohára UEFA s [[FC Bayern München|Bayernom Mníchov]], vonku 1:3 Mičinec prihral na gól Szabanovi,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škoda promarněných šancí. Pohár UEFA: Bayern Mnichov-DAC Dunajská Streda 3:1 | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/10/27/8.png | dátum vydania = 27. 10. 1988 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> doma za stavu 0:2 prestrelil bránu** [http://www.fcdac1904.com/Archiv/1988_89/88_89_UEFA_2.kolo1_Bayern-DAC.htm] [[La Liga]] CD Logroñés 1 zápas proti [[Real Sociedad]] 15. 12. 1991, v [[Copa del Rey|Španielskom pohári]] 1 gól <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nikdy viac do Španielska! | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = január | ročník = XXIV. | číslo = 4 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>[https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=513953] [[AC Omonia]] 20 gólov, P-UEFA vyradili Slaviu Sofia 2 góly Bohemka stý gól proti Unionu Cheb, Benešovu vystrieľal postup do 1. ligy, najlepší strelec II. ligy (18 gólov)* === Reprezentačná kariéra === {{TCH|f|0|Česko-slovensko}} reprezentoval v siedmich zápasoch, debutoval 7. apríla 1984 vo [[Verona|Verone]] v priateľskom stretnutí s {{ITA|f|0|Talianskom}} (1 : 1). V neúspešnej kvalifikácii MS 1986 nastúpil päťkrát, pri víťazstve 2 : 1 nad {{SWE|f|0|Švédskom}} padli obidva góly po jeho akciách. V 41. minúte sa vtipne uvoľnil a polovysoká lopta, po súboji pred bránou súpera si Švédi dali vlastný gól. V 68. minúte Mičincovu strelu z voleja vyrazil brankár Ravelli a Vízek hlavičkou strelil víťazný gól* [https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/10/17/8.png Vítězství nad silným soupeřem]. Jediný gól strelil 27. októbra 1987 v [[Bratislava|Bratislave]] proti {{POL|f|0|Poľsku}} (3 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Orlica odletela bez koristi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = november | ročník = XIX. | číslo = 45 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V 12. minúte striedal Zdeňka Nehodu, pre ktorého to bol rekordný 90. štart a rozlúčkový zápas v reprezentácii. V 47. minúte zvýšil na 2:1 hlavou po centri Levého === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Bohemians Praha (7) |- |rowspan="5"|<center>Pohár UEFA||<center>1980/1981||2. kolo||{{ENG}} [[Ipswich Town FC|Ipswich Town]]||<center>2:0||<center>1 |- |<center>1982/1983||2. kolo||{{FRA}} [[AS Saint-Étienne]]||<center>4:0||<center>1 |- |<center>1984/1985||1. kolo||{{CYP}} Apollon Limassol||<center>6:1||<center>3 |- |rowspan="2"|<center>1985/1986||1. kolo||{{HUN}} [[Győri ETO FC|Rába ETO Győr ]]||<center>4:1||<center>1 |- |2. kolo||{{DEU}} [[1. FC Köln]]||<center>2:4||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za DAC Dunajská Streda (4) |- |rowspan="2"|<center>PVP||rowspan="2"|<center>1987/1988||predkolo||{{CYP}} AEL Limassol||<center>5:1||<center>2 |- |1. kolo||{{CHE}} [[BSC Young Boys|Young Boys Bern]]||<center>2:1||<center>1 |- |<center>Pohár UEFA||<center>1988/1989||1. kolo||{{SWE}} Östers IF||<center>6:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Omoniu Nikózia (2) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>1990/1991||rowspan="2"|1. kolo||rowspan="2"|{{BGR}} Slavia Sofia||<center>1:2||<center>1 |- |<center>4:2||<center>1 |} == Jozef Kožlej == Rodák zo [[Stropkov]]a prišiel v roku 1989 do dorastu [[1. FC Tatran Prešov|Tatrana Prešov]]. Ako 17-ročný debutoval v [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] 3. marca 1991 proti Bohemiansu Praha, prvý gól strelil 9. júna 1991 Spartaku Hradec Králové, prispel ním k vysokému víťazstvu 5:0. S Prešovom získal svoju prvú trofej, [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] 1992, vo finále vyhrali nad [[FK Lokomotíva Košice]] 2:0<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na prešovskú nôtu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = máj | ročník = XLVI. | číslo = 112 | strany = 1,8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, finále Sparta<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prešov – Sparta 1:2 (0:1). Česko-slovenský pohár do Prahy | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XLVI. | číslo = 133 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** V sezóne 1992/93 zaznamenal svoj prvý hetrik proti [[FC Spartak Trnava|Spartaku Trnava]] (7:1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Raz to muselo prísť! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = október | ročník = XLVI. | číslo = 254 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> na jar hral už za [[AC Sparta Praha|Spartu Praha]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sparta rýchlejšia ako Dortmund | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = február | ročník = XLVII. | číslo = 26 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól 10. apríla 1993 Interu (3 : 1)** s ktorou vyhral posledný federálny titul aj [[Pohár FAČR|Český pohár]], vo finále posledného ročníka [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Česko-slovenského pohára]] však prehrala Sparta nečakane vysoko 1:5 s [[1. FC Košice]]. Ďalšie dva majstrovské tituly získal už v samostatnej [[1. česká futbalová liga|českej lige]]**1994, v poslednom kole dva góly Chebu**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Veľkolepé oslavy | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 134 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1994/95 obliekol dresy troch mužstiev, perličkou je, že v troch kolách za sebou hral vždy v inom klube. Sparta ho vymenila za Lokvenca do Hradca Králové, kde odohral jediný zápas, v ďalšom kole už nastúpil za [[FK Viktoria Žižkov|Viktoriu Žižkov]]*<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V troch kolách za tri kluby? | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = október | ročník = XLVIII. | číslo = 242 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> - finalista pohára 1995*, 1994 so Spartou finále* V sezóne 1996/97 sa vrátil do [[Niké liga|slovenskej ligy]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najvyššie ciele vicemajstra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = jún | ročník = L. | číslo = 148 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v [[1. FC Košice]] získal majstrovský titul, keď z ligového trónu zosadili po trojročnej nadvláde Slovan. Svoju dominanciu nad belasými potvrdili aj vysokým víťazstvom 5:0 v [[Slovenský futbalový superpohár|Slovenskom Superpohári]]**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Potlesk majstrovi za víťazstvo i hru | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 166 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 4 góly Prešovu (5 : 0)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri góly Jozefa Kožleja | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 102 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Kožlej sa stal s 22 gólmi kráľom strelcov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Potlesk majstrovi za víťazstvo i hru | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 166 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Košičania si ako prvý slovenský klub vybojovali postup do skupinovej fázy [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] v sezóne 1997/98, [[FK Spartak Moskva|Spartak Moskva]] gól**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Do odvety aj s nádejou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = august | ročník = LI. | číslo = 187 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v skupine [[Manchester United]], [[Juventus FC|Juventus Turín]], [[Feyenoord Rotterdam]] bez bodu* Obhájili titul, vo finále Slovenského pohára i Superpohára prehrali s Trnavou* Na jar 1999 pôsobil v 2. bundeslige v klube [[Greuther Fürth|SpVgg Greuther Fürth]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kožlej na hosťovanie do Nemecka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = december | ročník = LII. | číslo = 301 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> odkiaľ sa vrátil do Košíc. Od sezóny 2000/01 pôsobil šesť a pol sezóny na Cypre, v troch kluboch* Olympiakos Nikózia 2. miesto v lige, vybojoval účasť v Pohári UEFA po 24 rokoch <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jozef Kožlej vybojoval pre Olympiakos Nikózia účasť v pohárovej Európe po 24 rokoch! | url = https://korzar.sme.sk/c/4697771/jozef-kozlej-vybojoval-pre-olympiakos-nikozia-ucast-v-poharovej-europe-po-24-rokoch.html | dátum vydania = 15. 5. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Kožlej 15 gólov najlepší strelec mužstva a 4. v lige <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Cyprus, 2000-01 | url = https://top15goalscorers.blogspot.com/2014/12/cyprus-2000-01.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = top15goalscorers.blogspot.com | miesto = | jazyk = }}</ref>. Vyradili prekvapujúco maďarský Dunaferr Kožlej dva góly <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = J. Kožlej sa v strašných podmienkach na futbal blysol excelentnou hlavičkou pod brvno | url = https://korzar.sme.sk/c/4688114/j-kozlej-sa-v-strasnych-podmienkach-na-futbal-blysol-excelentnou-hlavickou-pod-brvno.html | dátum vydania = 11. 8. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbal: Kožlej pomohol Nikózii k postupu do 1. kola Pohára UEFA | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-kozlej-pomohol-nikozii-k-postupu-do-1-kola-pohara-uefa/ | dátum vydania = 24. 8. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 2001/02 dal 20 gólov, kolo pred koncom hetrik Doxa 5:1 najlepší strelec <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = "Cyperčan" J. Kožlej dosiahol hetrik, stále vedie v tabuľke strelcov | url = https://korzar.sme.sk/c/4659965/cypercan-j-kozlej-dosiahol-hetrik-stale-vedie-v-tabulke-strelcov.html | dátum vydania = 23. 4. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v poslednom kole ho predstihol Poliak Kowalczyk 5 gólov* [https://legia.net/news/piec-bramek-wojciecha-kowalczyka-apoel-mistrzem-cypru/72753] Omonia Nikózia - 2003/04 kráľ stelcov [https://top15goalscorers.blogspot.com/2017/11/cyprus-2003-04.html], pohár 2005, Superpohár 2005 2007 prestup do AE Larissa, PAOK Solún (3:1) vyrovnal Adamca <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kožlej vyrovnal Adamcov gólový rekord | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/118267-kozlej-vyrovnal-adamcov-golovy-rekord/ | dátum vydania = 26. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Grécky pohár vo finále strelil gól hlavou už v 3. minúte [[Panathinaikos FC]] 2:1 [https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-ma-grecky-pohar/ Kožlej má Grécky pohár] [https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-ziskal-piaty-pohar-vo-stvrtej-krajine/ Kožlej získal piaty pohár vo štvrtej krajine]* Pohár UEFA skupina, hral proti [[AZ Alkmaar]], [[1. FC Norimberg]] dal gól <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg poslal ďalej Mintál! | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121624-norimberg-poslal-dalej-mintal/ | dátum vydania = 20. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 2008/09 nováčik Thrasyvoulos Fylis, historicky prvý gól klubu v gréckej lige, hneď hetrik proti OFI Kréta (3:1)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kožlej o novinároch: Šialenstvo, toto som ešte nezažil | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-o-novinaroch-sialenstvo-toto-som-este-nezazil/ | dátum vydania = 23. 10. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Hráčsku kariéru ukončil v 2. gréckej lige [https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/119565-kozlej-ukoncil-karieru/] === Reprezentačná kariéra === Reprezentoval ČSFR 21,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desaťminútovka zo zlého sna! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = marec | ročník = XLVIII. | číslo = 57 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> štvrťfinále ME 1994 Taliansko (0 : 3), Slovensko 21* {{SVK|f|0}} 26/3, prvý zápas 23. októbra 1996 {{FRO|f|0}} (3 : 0), v 68. minúte striedal Igora Bališa**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kožlej medzi jankechovcov! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = október | ročník = L. | číslo = 244 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, prvý gól {{BOL|f|0|Bolívii }} (1 : 0) === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||2. 2. 1997||Cochabamba||{{BOL|f|1}}||<center>1:0||{{gól|83}}||priateľský |- |<center>2.||rowspan="2"|14. 5. 2002||rowspan="2"|[[Prešov]]||rowspan="2"|{{UZB|f|1}}||rowspan="2"|<center>4:1||rowspan="2"|{{gól|47}} <br/> {{gól|79}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>3. |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Košice (3) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1996/1997||1. predkolo||{{ALB}} [[Teuta Durrës]] ||<center>4:1||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>Liga majstrov||<center>1997/1998||2. predkolo||{{RUS}} [[FK Spartak Moskva|Spartak Moskva]]||<center>2:1||<center>1 |- |<center>1998/1999||1. predkolo||{{NIR}} FC Cliftonville||<center>8:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Olympiakos Nikózia (2) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2001/2002||rowspan="2"|1. predkolo||rowspan="2"|{{HUN}} Dunaferr||<center>2:2||<center>1 |- |<center>4:2||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Omoniu Nikózia (3) |- |rowspan="3"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2004/2005||1. predkolo||{{MKD}} FK Sloga Jugomagnat||<center>4:0||<center>1 |- |2. predkolo||{{BGR}} CSKA Sofia||<center>1:1||<center>1 |- |<center>2005/2006||1. predkolo||{{MLT}} Hibernians||<center>3:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za AE Larissa (1) |- |<center>Pohár UEFA||<center>2007/2008||skupina||{{DEU}} [[1. FC Norimberg]]||<center>1:3||<center>1 |} ==Basketbalisti storočia== '''Basketbalisti storočia''' bola anketa [[Slovenská basketbalová asociácia|Slovenskej basketbalovej asociácie]], v ktorej hlasovali tréneri, novinári a funkcionári v kategóriach Basketbalisti storočia a Tréneri storočia. Výsledky ankety boli slávnostne vyhlásené [[27. december|27. decembra]] [[2000]] v [[Lučenec|Lučenci]] v hoteli Reduta v rámci ankety [[Basketbalista roka]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší v storočí: Kropilák a Kotočová | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = december | ročník = LIV. | číslo = 298 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ===Basketbalisti storočia=== {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Basketbalisti storočia !Body |- |<center>1.<center>||[[Stanislav Kropilák]]||<center>218 |- |<center>2.<center>||[[Richard Petruška]]||<center>76 |- |<center>3.<center>||[[Gustáv Herrmann]]||<center>71 |- |<center>4.<center>||[[Peter Rajniak]]||<center>68 |- |<center>5.<center>||[[Oto Matický]]||<center>67 |- |<center>6.<center>||[[Gustáv Hraška]]||<center>56 |- |<center>7.<center>||[[Boris Lukášik]]||<center>54 |- |<center>8.<center>||[[Juraj Žuffa]]||<center>35 |- |<center>9.<center>||[[Dušan Lukášik]]||<center>22 |- |<center>10.<center>||[[Ján Hluchý]] ||<center>18 |} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Basketbalistky storočia !Body |- |<center>1.<center>||[[Anna Kotočová]]||<center>164 |- |<center>2.<center>||[[Erika Burianová-Dobrovičová]]||<center>122 |- |<center>3.<center>||[[Andrea Kuklová]]||<center>70 |- |<center>4.<center>||[[Božena Miklošovičová-Štrbáková]]||<center>67 |- |<center>5.<center>||[[Eva Petrovičová]]||<center>55 |- |<center>6.<center>||[[Iveta Bieliková]]||<center>32 |- |<center>7.<center>||[[Zora Brziaková]]||<center>30 |- |<center>8.<center>||[[Yvetta Polláková]]||<center>22 |- |rowspan="2"|<center>9.-10.||[[Irena Rajniaková]]||<center>21 |- |[[Nataša Dekanová]]||<center>21 |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===Tréneri storočia=== {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Kategória tréner mužov !Body |- |<center>1.<center>||[[Gustáv Herrmann]]||<center>20 |- |<center>2.<center>||[[Ján Hluchý]]||<center>17 |- |<center>3.<center>||Miroslav Rehák||<center>8 |} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Kategória tréner žien !Body |- |<center>1.<center>||[[Natália Hejková]]||<center>27 |- |<center>2.<center>||[[Ján Hluchý]]||<center>16 |- |<center>3.<center>||Jozef Hodál||<center>2 |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ==Ján Hluchý== {{Infobox Osobnosť |Meno = Ján Hluchý |Portrét = |Popis = slovenský basketbalista |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia = [[7. február]] [[1925]] |Miesto narodenia = [[Nové Mesto nad Váhom]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1995|7|13|1925|2|7}} |Miesto úmrtia = [[Bratislava]] }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeva 1946]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}} (tréner)}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v basketbale|Majstrovstvá sveta]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1959|Moskva 1959]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1971|Brazília 1971]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSSR]]}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1960|Sofia 1960]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSR]]}} {{Infobox koniec}} '''Ján Hluchý''' (* [[7. február]]a [[1925]], [[Nové Mesto nad Váhom]] – † [[13. júl]]a [[1994]]) bol slovenský basketbalový hráč, tréner a funkcionár, reprezentant Československa, majster Európy 1946. ===Kariéra=== Hrával za kluby YMCA Bratislava (1943-1945), ŠK Železničiari Bratislava (1945-1950) a ATK Praha (1950-1951). V reprezentácii {{TCH|bm|0|Československa}} odohral 28 zápasov, v [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeve 1946]] sa stal majstrom Európy, v zlatom tíme bol jedným zo štvorice Slovákov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zlatý triumf ženevský | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1981 | mesiac = máj | ročník = XXVI. | číslo = 18 | strany = 18,19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ešte počas hráčskej kariéry sa začal venovať trénerskej činnosti. Trénoval mužov i ženy Jednoty Košice, mužov ATK Praha a ŠK Železničiari Bratislava. Trinásť rokov viedol ženy Lokomotívy Bratislava, ktoré sa pod jeho vedením prepracovali k špičkovým ligovým družstvám, trikrát sa stali vicemajsterkami [[Česko-slovenská basketbalová liga žien|česko-slovenskej basketbalovej ligy]] (1962, 1965, 1968). Úspešne pôsobil aj v zahraničí, s mužmi UBSC Viedeň vyhral sedemkrát titul majstra Rakúska, reprezentáciu Rakúska priviedol na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1977|ME 1977]]. Reprezentáciu žien {{TCH|bz|0|Česko-Slovenska}} viedol v rokoch 1959 – 1960 a 1970 – 1971. Na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1959|MS 1959 v Moskve]] bol jeden z dvojice trénerov bronzového družstva ČSR, bronz získal aj na [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1960|ME 1960 v Sofii]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aj v Sofii tretie | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1960 | mesiac = jún | ročník = V. | číslo = 24 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Najväčší úspech dosiahol na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1971|MS 1971 v Brazílii]], kde sa stali čs. basketbalistky vicemajsterkami sveta.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Striebro v Sao Paule má cenu zlata. Brazílsky šampionát očami trénera ing. J. Hluchého | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1971 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 150 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bohatú trénerskú kariéru zavŕšil v sezóne 1988/89, keď viedol mužov [[BC Prievidza]]. Družstvo bez jediného reprezentanta, ktoré základ tvorili tridsiatnici, motivoval s filozofiou, že aj v zrelom basketbalovom veku môžu byť lepší ako tí druhí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kmeť s duchom moderny | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = február | ročník = XXXIV. | číslo = 6 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hráčom vrátil sebadôveru, družstvo sa zlepšilo v obrannej činnosti<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Otázniky a výkričníky. Komentujeme basketbalovú ligu mužov | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = január | ročník = XLIII. | číslo = 20 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a výsledkom bol histrorický majstrovský titul v [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov|česko-slovenskej lige]] pre BC Prievidza.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Majstrom ČSSR sa stal BC Prievidza | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = marec | ročník = XLIII. | číslo = 67 | strany = 1,4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď počúvli Hluchého | periodikum = Život | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = apríl | ročník = XXXIX. | číslo = 14 | strany = 8,9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V ankete o [[Basketbalisti storočia (Slovensko)|najlepšieho slovenského trénera v 20. storočí]] obsadil 2. miesto v kategórii mužov aj žien<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Obojživelník“ vyššie so ženami. Denník Šport vybral dvadsať výnimočných slovenských trénerských osobností | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = apríl | ročník = 69 | číslo = 87 | strany = 28 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, v kategórii Hráč storočia bol na desiatom mieste. Ján Hluchý bol historicky prvý prezident [[Slovenská basketbalová asociácia|SBA]] v období 17. 2. 1990 – 13. 7. 1994. ===Úspechy a ocenenia=== * majster Európy 1946 * člen Siene slávy slovenského basketbalu '''Trénerské úspechy''' * 2. miesto na MS 1971 s družstvom žien Česko-Slovenska * 3. miesto na MS 1959 s družstvom žien Česko-Slovenska * 3. miesto na ME 1960 s družstvom žien Česko-Slovenska * víťaz čs. ligy mužov 1989 s BC Prievidza * 3× 2. miesto v čs. lige žien s Lokomotívou Bratislava * 7× majster Rakúska s mužmi UBSC Viedeň * 2. miesto v ankete Tréner storočia v kategórii mužov i žien ==Gustáv Herrmann== {{Infobox Osobnosť |Meno = Gustáv Herrmann |Portrét = |Popis = slovenský basketbalista |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia = [[16. marec]] [[1920]] |Miesto narodenia = [[Trnava]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|2010|3|31|1920|3|16}} |Miesto úmrtia = [[Bratislava]] }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeva 1946]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1947|Praha 1947]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}} (tréner)}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1957|Sofia 1957]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1959|Istanbul 1959]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox koniec}} '''Gustáv Herrmann''' bol slovenský basketbalový hráč, tréner a funkcionár, reprezentant Československa, majster Európy 1946. ===Kariéra=== Hrával za kluby Vinnetou Bratislava, YMCA Bratislava, ŠK Bratislava a Slávia Bratislava. [[23. november|23. novembra]] [[1935]] bol aktérom prvého oficiálneho zápasu v [[basketbal]]e na [[Slovensko|Slovensku]], keď v [[YMCA (budova v Bratislave)|telocvični YMCA v Bratislave]] nastúpili proti sebe družstvá Vinnetou a King s výsledkom 7:4. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Fakty a súvislosti. Básnik Andrej Plávka ako rozhodca | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = november | ročník = LIV. | číslo = 270 | strany = 39 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1940 získal titul majstra Slovenska s družstvom ŠK Bratislava. V reprezentácii {{TCH|bm|0|Československa}} odohral 23 zápasov, v [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeve 1946]] sa stal majstrom Európy, v zlatom tíme bol jedným zo štvorice Slovákov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlato spod košov po vojne nečakal nik. Získali ho aj štyria Slováci | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/96967-zlato-spod-kosov-po-vojne-necakal-nik-ziskali-ho-aj-styria-slovaci/ | dátum vydania = 20. 7. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1947|ME 1947 v Prahe]] bol členom strieborného družstva ČSR. V rokoch 1956-1959 viedol čs. reprezentáciu mužov, <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kapitán spod košov. Denník Šport vybral dvadsať výnimočných slovenských trénerských osobností | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = apríl | ročník = 69 | číslo = 87 | strany = 28 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> s ktorou získal bronz na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1957|ME 1957 v Sofii]] a striebro na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1959|ME 1959 v Istanbule]]. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Z Istanbulu vezieme striebro | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = jún | ročník = IV. | číslo = 127 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ako tréner viedol družstvá Náuka Bratislava (1952), Slávia SVŠT Bratislava (1953-1967), bol aj trénerom mládeže v [[BK Inter Bratislava|Interi Bratislava]] (1985-1995). V zahraničí pôsobil v [[Kuvajt]]e (1967-1972), v [[Tunisko|Tunisku]] (1983-1984), v Rakúsku viedol ženy Unionu Viedeň (1975/76). Gustáv Herrmann bol zakladateľom [[basketbal]]ovej [[metodika|metodiky]] na Slovensku, pôsobil ako [[pedagóg]] na [[Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave|FTVŠ UK v Bratislave]] (1947-1985). Zastával rôzne funkcie v československom, slovenskom aj medzinárodnom basketbale, kde pôsobil ako komisár [[FIBA]]. V ankete o najlepšieho basketbalistu storočia na Slovensku obsadil tretie miesto, zvolili ho za trénera storočia v kategórii tréner mužov. ===Úspechy a ocenenia=== * majster Európy 1946 * 2. miesto na ME 1947 (hráč) a ME 1959 (tréner) * 3. miesto na ME 1957 (tréner) * 3. miesto v ankete Basketbalista storočia na Slovensku * Tréner storočia v kategórii tréner mužov * člen Siene slávy slovenského basketbalu * Strieborné kruhy SŠOV == Najúspešnejší športovci Slovenska == V ére Československa sa okrem ankety o [[Športovec roka (Česko-Slovensko)|najlepšieho športovca roka v Československu]] (1959 až 1992) vyhlasovala v určitých obdobiach aj anketa o najlepšieho športovca Slovenska. Anketa mala rôzne podoby aj názvy, cieľom však bolo určiť najlepšieho či najúspešnejšieho športovca v danom roku. V roku 1958 vyhlásil denník Československý šport anketu, v ktorej hlasovali čitatelia. Anketa sa stretla s veľkým ohlasom, do redakcie ** Prvý krát oficiálne vyhlásenie naj. športovcov za rok 1972 Klub slov. šport. novinárov v Handlovej** V 50. rokoch začala s oceňovaním naj. slov. športovcov redakcia denníka Smena, ktorú po 17 rokoch vystriedal Klub slov. šport. novinárov. 1982 prišlo odporúčanie, aby sa od slov. "separovania" upustilo. Znovuzrodenie ankety 1990 Blažek, 1991 Železný** <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vyhlásenie najúspešnejších športovcov Slovenska za rok 1992 | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = január | ročník = XLVII. | číslo = 4 | strany = 7-9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ===1958=== Poradie najlepších športovcov vzniklo na základe hlasovania čitateľov <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = 10 najúspešnejších športovcov na Slovensku v roku 1958 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = január | ročník = VII. | číslo = 5 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>2.||[[Marta Skupilová]]||[[plávanie]] |- |<center>3.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>4.||[[Imrich Stacho]]||[[futbal]] |- |<center>5.||Ladislav Čepčiansky||[[kanoistika]] |- |<center>6.||Walter Renner||[[cyklistika]] |- |<center>7.||Vladimír Černý||[[moderný päťboj]] |- |<center>8.||Jozef Gábriš||[[letecké modelárstvo]] |- |<center>9.||[[Pavol Molnár]]||[[futbal]] |- |<center>10.||Ľudmila Mohrová||[[lyžovanie|alpské lyžovanie]] |} ===1962=== Rebríček zostavil redakčný kolektív denníka Československý šport <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desať najlepších na Slovensku | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1962 | mesiac = december | ročník = X. | číslo = 258 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Viliam Schrojf]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>3.||Mária Stančíková||[[parašutizmus]] |- |<center>4.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>5.||[[Pavel Schmidt]]||[[veslovanie]] |- |<center>6.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>7.||[[Adolf Scherer]]||[[futbal]] |- |<center>8.||Irena Bosá||[[stolný tenis]] |- |<center>9.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>10.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |} ===1963=== Rebríček zostavil redakčný kolektív denníka Československý šport <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší na Slovensku | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = december | ročník = XI. | číslo = 259-260 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepší jednotlivci |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>3.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>4.||Peter Kurhajec||[[moderný päťboj]] |- |<center>5.||Rudolf Čillík||[[lyžovanie|severské lyžovanie]] |- |<center>6.||Ivan Ferák||[[plávanie]] |- |<center>7.||[[Vladimír Dzurilla]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>8.||Vojtech Stantien||[[box]] |- |<center>9.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>10.||Anton Šoltýs||[[lyžovanie|alpské lyžovanie]] |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepšie kolektívy |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[ŠKP Košice|Červená hviezda Košice]]||[[vodné pólo]] |- |<center>2.||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||[[futbal]] |- |<center>3.||Lokomotíva Bratislava||[[basketbal]], ženy |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===1964=== Spoločná anketa redakcií denníkov Československý šport a Smena <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší na Slovensku 1964 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1965 | mesiac = január | ročník = XIII. | číslo = 1 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepší jednotlivci |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>3.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>4.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>5.||Ladislav Trebatický||letecká akrobacia |- |<center>6.||[[Marianna Némethová-Krajčírová|Marianna Krajčírová]]||[[gymnastika|športová gymnastika]] |- |<center>7.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>8.||Ivan Ferák||[[plávanie]] |- |<center>9.||[[František Srna]]||motocyklový šport |- |<center>10.||Gabriel Kiš||[[parašutizmus]] |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepšie kolektívy |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[ŠKP Košice|Červená hviezda Košice]]||[[vodné pólo]] |- |<center>2.||[[HC Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>3.||[[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]]||[[volejbal]], ženy |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===1964=== <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod košmi rozhoduje výška | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = február | ročník = XIII. | číslo = 9 | strany = 17 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} ===1965=== <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod košmi rozhoduje výška | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = február | ročník = XIII. | číslo = 9 | strany = 17 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} == BC Prievidza == V [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov|česko-slovenskej basketbalovej lige]] odohrali 24 sezón, prvý krát sa predstavili v najvyššej súťaži v ročníku 1961/62. Ligové zápasy hrávali v jedálni CHZWP Nováky, od roku [[1964]] v telocvični baníckeho učilišťa v Prievidzi <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prvé ligové zápasy hrali v jedálni. Diváci doslova dýchali na hráčov | url = https://myhornanitra.sme.sk/c/20621297/prve-ligove-zapasy-hrali-v-jedalni-divaci-doslova-dychali-na-hracov-archivne-foto.html | dátum vydania = 12. 8. 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = myhornanitra.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V roku [[1977]] sa stala domovským stánkom klubu [[City aréna Prievidza|Viacúčelová športová hala]], v tom čase jedna z najmodernejších v Česko-slovensku. V druhej polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]] sa Prievidza zaradila k špičke česko-slovenskej ligy, ako nováčik 6. miesto, o rok neskôr už bojovali o medaily, o 3. miesto prehrali s VŠ Praha a v ďalšej sezóne oslavovali historický majstrovský titul po finálovom víťazstve nad ďalším pražským klubom Spartou. Prievidza sa tak stala po [[Svit]]e a [[BK Inter Bratislava|Interi Bratislava]] tretím slovenským klubom, ktorý triumfoval v čs. lige. Ako obhajca titulu obsadil až 6. miesto, no v nasledujúcich rokoch bol opäť na popredných priečkach súťaže. Postupne získal bronz, striebro a v sezóne 1992/93 získal posledný "federálny" titul** === Bilancia v čs. lige === :{{prvé miesto}} 1988/89, 1992/93 :{{druhé miesto}} 1991/92 :{{tretie miesto}} 1990/91 === Umiestnenie v jednotlivých sezónach === {|width=100% |width=33%| *1961/62 - 10. miesto *1962/63 - 12. zostup *1966/67 - 8. *1967/68 - 12. zostup *1969/70 - 6. *1970/71 - 9. *1971/72 - 8. *1972/73 - 5. |width=33%| *1973/74 - 7. *1974/75 - 8. *1975/76 - 5. *1976/77 - 8. *1977/78 - 10. *1978/79 - 10. *1979/80 - 10. zostup *1981/82 - 7. |width=33%| *1982/83 - 11. zostup *1986/87 - 6. *1987/88 - 4. (o 3. miesto s VŠ Praha 0:3) *1988/89 - majster ČSSR (vo finále [[BC Sparta Praha]] 3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prievidza poprvé mistrem | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/3/20/7.png | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Rudé právo, 20. 3. 1989, str. 7 | miesto = | jazyk = }}</ref> *1989/90 - 6. *1990/91 - 3. (o 3. miesto Brno 3:2) *1991/92 - 2. (finále s USK Praha 0:3) *1992/93 - majster ČSFR <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Epizódy slovenského basketbalu – Prievidza majstrom o jediný bod | url = https://www.basketliga.sk/sk/spravy/novinky/14-extra/480-epiz%C3%B3dy-slovensk%C3%A9ho-basketbalu-%E2%80%93-prievidza-majstrom-o-jedin%C3%BD-bod | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = basketliga.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} === Majstrovské kádre <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kádre majstrov Slovenska v extralige mužov/Niké Slovenskej basketbalovej lige (1993 - 2021) | url = https://www.basketliga.sk/sk/info/historia/%C5%A1tatistiky | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = basketliga.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>=== *1988/89: Jaroslav Kraus, Peter Knob, Peter Jančura, Ľubomír Uhnák, Jiří Bárta, Anton Pekár, Pavel Miškovič, Marián Stopka, Karol Varga, Marián Marchyn, Ľuboš Krivošík, Alexander Vass, Branislav Jašš, tréner Ján Hluchý *1992/93: Oleg Meleščenko {{RUS}}, Dárius Dimavičius {{LTU}}, Jaroslav Kraus, Ľubomír Uhnák, Ľuboš Jelačič, Jozef Floreš, Dušan Lukášik ml., Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Marián Marchyn, Erich Tábi, Ivan Jusko, tréner Vladas Garastas {{LTU}} *1993/94: Oleg Meleščenko, Darius Dimavičius, Miroslav Marko, Ľuboš Jelačič, Jozef Lovík, Branislav Jašš, Josef Floreš, Jaroslav Kraus, Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Miroslav Chlupis, Jaroslav Štefánik, Viliam Ridzoň, tréner Ľubomír Doušek *1994/95: Miloš Babič, Oleg Meleščenko, Jozef Lovík, Branislav Jašš, Ivo Petovič, Ľuboš Jelačič, Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Ivan Jusko, Radoslav Teličák, Juraj Pekárik, Jaroslav Štefánik, Filip Turcer, tréner Ľubomír Doušek *2011/12: Sullivan Phillips, David Godbold, Paul Guede, Nicholas Livas, Bobby Davis, Corey Pelle, Liam Potter, Kasper Averink, Peter Pipíška, Daniel Boór, Tomáš Vošlajer, Róbert Šturcel, tréner Johan Roijakkers *2015/16: Svetozar Stamenkovič, Igor Marič, Jaytornah Wisseh, Marko Batina, Richard Körner, Mike Rostampour, Milan Stanojevič, Marek Jašš, Jozef Vojtek, Jakub Kádaši, Jakub Pasovský, Samuel Hupka, Adam Dobrotka, Jozef Huljak, tréner Miljan Čurovič === BC v európskych pohároch === [http://www.linguasport.com/baloncesto/internacional/clubes/paises/countries.htm] [[Euroliga v basketbale mužov|Európsky pohár majstrov/Euroliga]] BK Baník Cigeľ Prievidza - 3 ročníky, osmifinále (1990) Celkem 12 zápasů (5 vítězství - 7 porážek), {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |rowspan="2"|1989-90||1. kolo||{{SWE}} Täby Basket||(95:61, 71:83) |- |osmifinále||{{ESP}} FC Barcelona||(74:85, 71:93) |- |rowspan="2"|1994-95||1. kolo||{{ALB}} SK Adelin Pogradec||(123:73, 99:78) |- |2. kolo||{{HRV}} KK Cibona Záhřeb||(82:105, 75:103) |- |rowspan="2"|1995-96||1. kolo||{{BIH}} KK Zenica Metalno ||(71:68, 71:68) |- |2. kolo||{{ITA}} Benetton Treviso||(87:91, 75:93). |} '''Koračov pohár''' BC Prievidza - 6 ročníků Celkem 18 zápasů (6 - 12), 1× . 1× ve čtvrtfinálové skupině (1997). {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |1990-91||1. kolo||{{EST}} KK Kalev Tallinn||(85:86, 87:107) |- |1991-92||1. kolo||{{TUR}} Çukurova University SK Adana||(87:83, 64:80) |- |rowspan="2"|1992-93||1. kolo||{{BUL}} BK Akademik Varna||(131:89, 91:96) |- |1/32||{{ESP}} Taugrés Baskonia Vitoria||(93:119, 92:111) |- |1993-94||1. kolo||{{TUR}} Galatasaray SK Istanbul||(89:75, 73:91) |- |rowspan="4"|1996-97||predkolo||{{BEL}} BBC Belgacom Aalst||(78:64, 84:81) |- |rowspan="3"|štvrťfinálová <br/> skupina <br/> 4. miesto||{{RUS}} CSK VVS Samara||(96:99, 92:98) |- |{{GRC}} AO Sporting Atény||(66:76, 63:74) |- |{{SWE}} Plannja Basket Lulea||(85:82, 60:89) |} '''Saporta cup/FIBA European cup''' Baník Cigeľ Prievidza - účast 2 ročníky, celkem 4 zápasy (1 vítězství - 3 porážky) {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |1994-95||3. kolo||{{LVA}} ASK Brocēni Rīga||(66:82, 65:86) |- |1995-96||3. kolo||{{SVN}} KK Smelt Olimpija Ľubľana||(81:73, 88:107) |} '''FIBA Liga majstrov''' 2016/17 {{ROU}} CSM Oradea 64:71, 67:73 '''FIBA Europe Cup''' 2016/17 {{BUL}} Lukoil Academcic, {{ISR}} Bnei Herzliya, {{ROU}} CSA Steaua București 2. fáza {{TUR}} Büyükçekmece Basketbol, {{BEL}} Antwerp Giants, {{FRA}} BCM Gravelines-Dunkerque === Hráči BC Prievidza v reprezentácii === Uhnák, Jašš, Jančura, Marko == Zoznam úspechov slovenského futbalu v medzinárodných klubových súťažiach == === Pohárové súťaže riadené UEFA === Najúspešnejšou sezónou slovenských klubov v európskych pohároch bola sezóna 1968/69. [[ŠK Slovan Bratislava]] vyhral [[Pohár víťazov pohárov UEFA]], keď vo [[Pohár víťazov pohárov 1968/1969 – Finále|finále]] porazil španielsky veľkoklub [[FC Barcelona]] a [[FC Spartak Trnava]] postúpil do semifinále [[Liga majstrov UEFA|Európskeho pohára majstrov]] [[Ajax Amsterdam]]** Slovan je tak jediným klubom z bývalého Československa, ktorý získal niektorý z európskych pohárov** V ére spoločného štátu sa podarilo niekoľkým českým klubom postúpiť do semifinále** V ére samostatnosti si ako prvý slovenský klub vybojovali postup do hlavnej súťaže [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] [[1.FC Košice]], neskôr ich nasledovali [[FC Petržalka|Artmedia Bratislava]], [[MŠK Žilina]] a [[ŠK Slovan Bratislava]]. Najlepšie si počínali hráči Artmedie v sezóne 2005/2006, ako jediný z našich zástupcov dokázali v elitnej súťaži bodovať, k senzačnému víťazstvu na pôde [[FC Porto]] pridal dve remízy s [[Rangers FC]], tretie miesto v skupine zaručilo postup do šestnásťfinále Pohára UEFA** Finálovú účasť okúsil [[Ladislav Kubala]] [[FC Barcelona]], dvakrát [[Milan Škriniar]] v drese Interu Miláno, raz [[Martin Škrtel]] [[FC Liverpool]], do hry nezasiahli** [[Alexander Vencel starší|Alexander Vencel]] - [[Jozef Fillo]], [[Alexander Horváth]], [[Vladimír Hrivnák]], [[Ján Zlocha]], [[Ivan Hrdlička]], [[Jozef Čapkovič]], [[Ľudovít Cvetler]], [[Ladislav Móder]] ([[Bohumil Bizoň]]), [[Karol Jokl]], [[Ján Čapkovič]]. Tréner: [[Michal Vičan]] <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan korunoval slovenský polrok | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = máj | ročník = I. | číslo = 15 | strany = 23 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Súťaž ! Meno ! Klub ! Sezóna ! Súper vo finále |- |rowspan="2"|[[Liga majstrov UEFA|EPM/LM]]||[[Ladislav Kubala]]||{{ESP}} [[FC Barcelona]]||<center>1960/61||{{PRT}} [[SL Benfica|Benfica Lisabon]] 2:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Benfica-Barcelona 3:2 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=400099 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||<center>2022/23||{{ENG}} [[Manchester City]] 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škriniarovi chýbal kúsok k nesmrteľnosti. Ligu majstrov ovládol Manchester City | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/670803-skriniarovi-chybal-kusok-k-nesmrtelnosti-ligu-majstrov-ovladol-manchester-city/ | dátum vydania = 10. 6. 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |rowspan="2"|[[Európska liga UEFA|EL]]||[[Martin Škrtel]]||{{ENG}} [[FC Liverpool]]||<center>2015/16||{{ESP}} [[FC Sevilla]] 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sevilla otočila finále Európskej ligy s Liverpoolom a teší sa z hetriku | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/393523-sevilla-otocila-finale-europskej-ligy-s-liverpoolom-a-tesi-sa-z-hetriku/ | dátum vydania = 18. 6. 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||<center>2019/20||{{ESP}} [[FC Sevilla]] 2:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škriniar sa z trofeje neteší. Seville k nej pomohol i vlastenec Lukakua | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/560781-skriniar-sa-z-trofeje-netesi-seville-k-nej-pomohla-i-smola-lukakua/ | dátum vydania = 21. 8. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} *[[Roman Pivarník]] – [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]], 1995/96 finalista {|class="wikitable" ! Súťaž ! Meno ! Klub ! Sezóna ! Súper v semifinále |- |rowspan="4"|[[Liga majstrov UEFA|EPM]]||[[Ferdinand Daučík]], tréner||{{ESP}} [[Atlético Madrid]]||<center>1958/59||{{ESP}} [[Real Madrid]] 1:2, 1:0, 1:2 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Real Madrid-Atlético de Madrid 2:1 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=400063 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Ján Geleta]], [[Ján Zlocha]], Miroslav Čmarada||{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||<center>1966/67||{{SCO}} [[Celtic FC]] 1:3, 0:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Devadesát minut jasné převahy Dukly, ale... Bez střelby se nevyhrává: Dukla-Celtic 0:0 | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1967 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |colspan="2"|[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] zostava: [[Josef Geryk]], [[František Kozinka]] - [[Karol Dobiaš]], [[Kamil Majerník]], <br/>[[Vladimír Hagara]], [[Stanislav Jarábek]], [[Anton Hrušecký]], [[Ladislav Kuna]], [[Stanislav Martinkovič]], [[Adam Farkaš]], [[Jozef Adamec]], [[Dušan Kabát]]||<center>1968/69||{{NLD}} [[Ajax Amsterdam]] 0:3, 2:0 <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trnavský víchor nezmietol Amsterdam | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = apríl | ročník = I. | číslo = 11 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]]||<center>2023/24||{{DEU}} [[Borussia Dortmund]] 0:1, 0:1 |- |rowspan="4"|[[Pohár víťazov pohárov UEFA|PVP]]||[[František Chovanec]]||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||1972/73||{{ITA}} [[AC Miláno]] 0:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marný boj Sparty. Sparta-AC Milan 0:1 (0:0) | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1973/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1973 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Pavol Michálik]], [[Augustín Antalík]], [[Milan Albrecht]], [[Jozef Marchevský]]||{{CZE}} [[FC Baník Ostrava|Baník Ostrava]]||1978/79||{{DEU}} [[Fortuna Düsseldorf]] 1:3, 2:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Ostrava-Fortuna Düsseldorf 2:1 (0:1). Statečný, ale marný boj Baníku | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1979/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1979 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Luhový]], [[Dušan Fitzel]]||{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||1985/86||{{UKR}} [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyjev]] 0:3, 1:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Semifinálová odveta: Dukla Praha-Dynamo Kyjev 1:1. Vojáci se rozloučili remízou | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1986/4/17/8.png | dátum vydania = 17. 4. 1986 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Stanislav Griga]]||{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]||1991/92||{{FRA}} [[AS Monaco]] 1:1, 2:2 |- |rowspan="5"|[[Európska liga UEFA|P-UEFA/EL]]||[[Tibor Mičinec]], [[Peter Zelenský]]||{{CZE}} [[Bohemians Praha]]||1982/83||{{BEL}} [[RSC Anderlecht]] 0:1, 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pohár UEFA: Anderlecht-Bohemians Praha 3:1 (2:0). Loučení beze smutku | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/4/21/8.png | dátum vydania = 21. 4. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Ondrej Krištofík]]||{{CZE}} [[SK Slavia Praha]]||1995/96||{{FRA}} [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]] 0:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slavia proti Zidanovi. To bylo něco, vzpomíná Šmicer na semifinále UEFA | url = https://www.denik.cz/fotbal-zajimavosti/slavia-proti-zidanovi-to-bylo-neco-vzpomina-smicer-20190214.html | dátum vydania = 14. 2. 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = denik.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Vratislav Greško]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||2001/02||{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Inter Miláno s Greškom v základnej zostave prehral s Feyenoordom 0:1 | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-inter-milano-s-greskom-v-zakladnej-zostave-prehral-s-feyenoordom-01/ | dátum vydania = 5. 4. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2:2 |- |[[Miroslav Stoch]]||{{TUR}} [[Fenerbahçe SK]]||<center>2012/13||{{PRT}} [[SL Benfica|Benfica]] 1:0, 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Fenerbahce prehralo v Lisabone 1:3, do finále mieri aj FC Chelsea | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/279434-fenerbahce-prehralo-v-lisabone-13-do-finale-mieri-aj-fc-chelsea/ | dátum vydania = 2. 6. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Marek Hamšík]]||{{ITA}} [[SSC Neapol]]||2014/15||{{UKR}} FK Dnipro 1:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hamšík si vo finále EL nezahrá, o titul zabojuje Sevilla a Dnipropetrovsk | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/hamsik-si-vo-finale-el-nezahra-o-titul-zabojuje-sevilla-a-dnipropetrovsk/ | dátum vydania = 14. 5. 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} === Pohárové súťaže iných konfederácií === * [[Pohár majstrov CONCACAF|Liga majstrov CONCACAF]] - [[Albert Rusnák (1994)|Albert Rusnák]], {{USA}} [[Seattle Sounders FC|Seattle Sounders]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Seattle s Rusnákom slávi. Ako prvý tím z MLS vyhral Ligu majstrov CONCACAF | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/625622-seattle-s-rusnakom-slavi-ako-prvy-tim-z-mls-vyhral-ligu-majstrov-concacaf/ | dátum vydania = 6. 6. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * 1999, Jozef Mišo, {{CRC}} LD Alajuelense, finále, gól === Ostatné pohárové súťaže === '''SEP''' Stredoeurópsky pohár (nazývaný aj Mitropa cup), prvá medzinárodná súťaž klubov z Československa, Maďarska, Rakúska, Juhoslávie, Talianska, Švajčiarska a Rumunska, hral sa v rokoch 1927-1940, obnovená od 1955-1992, po vzniku EPM jeho význam upadol, od 1980 hrali len druholigové kluby, posledný ročník 1992. {|class="wikitable" ! Rok ! Meno/Klub ! Súper vo finále ! Poznámka |- |<center>1935||[[Ferdinand Faczinek]], [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC]] 1:2, 3:0||Faczinek 1×{{gól}} vo finále |- |<center>1938||[[Ferdinand Daučík]], [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC]] 2:2, 2:0||Daučík kapitán mužstva |- |<center>1964||[[Ivan Mráz]], [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||[[ŠK Slovan Bratislava]] 0:0, 2:0|| |- |<center>1967||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jubilejní, 25. ročník Středoevropského poháru vyhrála Trnava | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/11/2/8.png | dátum vydania = 2. 11. 1967 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> ||{{HUN}} Újpesti Dózsa 2:3, 3:1 <br/> Góly: Kuna 2, Adamec, Švec, Kravárik||Kozinka - [[Karol Dobiaš|Dobiaš]], Jarábek, [[Vladimír Hagara|Hagara]], Brunovský, Kravárik, [[Ladislav Kuna|Kuna]], Martinkovič, Hrušecký, [[Jozef Adamec|Adamec]], Kabát, [[Ján Zlocha]], Švec |- |<center>1969||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na nohu pohára vyryjú: 1969 Internacionál Bratislava | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = júl | ročník = I. | číslo = 21 | strany = 23 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>||{{CZE}} [[FK Teplice|Sklo Union Teplice]] 4:1, 0:0 <br/>Góly: Ondrášek 2, Obložinský 2||Fülle - Hrica, Šolín, Deutsch, Bínovský (Daňo), Obložinský, Michal Medviď, [[Jozef Levický|Levický]], [[Juraj Szikora|Szikora]], Krnáč (Jurčo), Ondrášek |- |<center>1981||[[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]||hralo sa systémom každý s každým|| M. Veselý – Š. Varga, Harajda, Labun, Fiľarský – Valíček (V. Rusnák, 46.), Šajánek, B. Majerník – Comisso, Šálka, Gombár, Anina* |- |<center>1989||[[Viliam Hyravý]], [[FC Baník Ostrava]]||hralo sa systémom každý s každým|| |} Finalisti: 1961 Nitra, 1966 Trenčín, 1964 Slovan '''Rappanov pohár''' {|class="wikitable" ! Rok ! Klub ! Súper vo finále ! Zostava |- |<center>1963||[[FK Inter Bratislava|Slovnaft Bratislava]], víťaz||{{ITA}} [[Calcio Padova|Padova]] 1:0 <br/> {{gól|88}} [[Adolf Scherer|Scherer]]|| |- |<center>1964||[[FK Inter Bratislava|Slovnaft Bratislava]], víťaz||{{POL}} Polonia Bytom 1:0 <br/> {{gól|57}} [[Adolf Scherer|Scherer]]|| |- |<center>1967||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]], finalista||{{DEU}} [[Eintracht Frankfurt]] 2:3, 1:1 <br/> {{gól|10}} [[Jozef Levický|Levický]] {{gól|27}} Obložinský - {{gól|65}} Krnáč|| |} '''Interpohár''' Interpohár https://en.wikipedia.org/wiki/UEFA_Intertoto_Cup#Winners_by_nation Slovan Bratislava (8), Inter Bratislava (4), Košice (4), Nitra (3), Spartak Trnava (3), Jednota Trencin (2), Lokomotiva Kosice (2), DAC Dunajská Streda, Dukla Banská Bystrica, Tatran Prešov, Žilina '''Latinský pohár''' Latinský pohár (medzinárodná súťaž klubov z Talianska, Francúzska, Španielska a Portugalska), hral sa v rokoch 1949-1957. Prvý víťaz: 1949 FC Barcelona Posledný víťaz: 1957 Real Madrid Najviac víťazstiev: 2, FC Barcelona, Real Madrid, AC Miláno *[[Ladislav Kubala]], [[Ferdinand Daučík]] (tréner) – {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1952 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Barcelona-Nice 1:0 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=390026 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> '''Veľtržný pohár''' *Pohár veľtržných miest (Veľtržný pohár, Inter-Cities Fairs Cup), predchodca Pohára UEFA, hral sa v rokoch 1955-1971, pôvodne boli účastníkmi mestá, v ktorých sa konali medzinárodné veľtrhy, neskôr najlepšie kluby, ktorým sa neušla účasť v EPM a PVP. Od sezóny 1971/72 nahradený Pohárom UEFA. [[FC Spartak Trnava]] 1970/71 postup do 3. kola, vyradili [[Olympique Marseille]] a [[Hertha BSC|Herthu BSC]] https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1970/10/29/8.png, vypadli s [[1. FC Köln]]** *[[Ladislav Kubala]] – {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1958, 1960 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Barcelona-Birmingham 4:1 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=470285 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> == Majstrovské tituly== Prvým slovenským futbalistom, ktorý získal titul v jednej z elitných ligových súťaží bol Ferdinand Faczinek, v sezóne 1937/38 vyhral s klubom [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]] [[Ligue 1|francúzsku ligu]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Saison 1937/1938 - Effectif Champion Ligue 1 (Division 1) | url = https://www.pari-et-gagne.com/saison193738.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = pari-et-gagne.com | miesto = | jazyk = }}</ref>. V roku 1940 bol členom majstrovského tímu [[FC Porto]] brankár Vojtech Andrášik, rodák z [[Rimavská Sobota|Rimavskej Soboty]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalový brankár z Rimavskej Soboty sa stal majstrom Portugalska | url = https://www.rimava.sk/publicistika/futbalovy-brankar-z-rimavskej-soboty-sa-stal-majstrom-portugalska/ | dátum vydania = 3. 12. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = rimava.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Po roku 1945 sa objavili prví [[Slováci]] v [[Serie A|Serii A]], [[Július Korostelev]] bol v drese [[Juventus FC|Juventusu Turín]] vicemajstrom v sezóne 1946/47 a [[Július Schubert]] získal v roku [[1949]] majstrovský titul vo vtedajšom najlepšom [[Taliansko|talianskom]] klube [[Torino FC|FC Turín]], žiaľ zahynul pri leteckej katastrofe mužstva [[4. máj|4. mája]] [[1949]]** V 50. rokoch minukého storočia sa o úspechy [[FC Barcelona]] výrazne pričinila dvojica [[Ladislav Kubala]], [[Budapešť|budapeštiansky]] rodák [[Slovensko|slovenského]] pôvodu a tréner [[Ferdinand Daučík]], Kubalov švagor. Kubala získal v drese ''blaugranas'' štyri majstrovské tituly, dvakrát pod Daučíkovym vedením. Daučík priviedol k titulu aj [[Athletic Bilbao]]** V období [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|totalitného režimu]] dostali povolenie odísť do zahraničia len hráči po dovŕšení 30 rokov a splnení určitých podmienok, napriek tomu sa na prelome 60.- 70. rokov [[20. storočie|minulého storočia]] prejavila rastúca úroveň [[Slovensko|slovenského]] futbalu v početnejšom zastúpení Slovákov v zahraničných ligových súťažiach** [[Jozef Obert]] a [[Ľudovít Cvetler]], bývalí spoluhráči z [[ŠK Slovan Bratislava]] paradoxne nezískali titul v čs. lige, podarilo sa im to v zahraničí. Obert [[Wacker Innsbruck]], Cvetler [[Standard Liège]]** Prvý veľký prestup do špičkového klubu sa uskutočnil v decembri 1988, [[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] prestúpil do [[PSV Eindhoven]], ktorý v tom roku vyhral [[Liga majstrov UEFA|Európsky pohár majstrov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Chovanec do Eindhovenu. Smlouva s vítězem PMEZ podepsána | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/12/1/8.png | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Rudé Právo, 1. 12. 1988 | miesto = | jazyk = }}</ref> V 90. rokoch postupne vzrastal počet slovenských futbalistov v zahraničí, po vzniku samostatnej [[Slovenská republika]] získali ako prví majstrovské tituly v zahraničí v sezóne 1993/94 kvarteto Slovákov v [[AC Sparta Praha]], Karol Praženica [[Hajduk Split]]** V Top-5 ligových súťaží získali tituly [[Peter Dubovský]], [[Peter Pekarík]], [[Milan Škriniar]] a [[Stanislav Lobotka]]... [[Martin Škrtel]] ([[FC Liverpool]]) a [[Marek Hamšík]] ([[SSC Neapol]]) mali viackrát na dosah titul v [[Premier League]] resp. v [[Serie A|Serii A]], nakoniec zažili obaja majstrovské oslavy až v tureckej [[Süper Lig]]. Na titul siahal aj [[Vratislav Greško]] ([[FC Internazionale Miláno]]) v sezóne 2001/02, pred posledným kolom viedli tabuľku, ale v záverečnom zápase prehrali s [[Società Sportiva Lazio|Laziom]] 2:4 a klesli na tretie miesto** [[Marek Čech (1983)]] trikrát majster [[FC Porto]], [[Ľubomír Moravčík]] a [[Stanislav Varga]] [[Celtic FC]], [[Miroslav Stoch]] a [[Dávid Hancko]] v [[Eredivisie]]** ==Poháre== [[Ladislav Kubala]] – [[FC Barcelona]]** [[Jozef Obert]] – [[Wacker Innsbruck]], [[Jozef Móder]] po zisku [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]] a [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Československého pohára]] [[FK Lokomotíva Košice]] – [[GAK Graz]]** [[Milan Škriniar]] [[Coppa Italia|Taliansky pohár]], [[Supercoppa Italiana]] [[Martin Škrtel]] ([[FC Liverpool]]) a [[Marek Hamšík]] ([[SSC Neapol]]) [[Miloš Glonek]] – [[US Ancona 1905|Calcio Ancona]], 1995 [[Vladimír Kinder]] – [[FC Middlesbrough]]** [[Alexander Vencel ml.]] – [[RC Strasbourg Alsace|RC Strasbourg]], LP + fin. Coupé [[Martin Dúbravka]] – [[Manchester United FC|Manchester United]], 2023* (odchytal 2 zápasy v rámci hosťovania) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Finále, co nejde prohrát. Nebo ano? Rozpolcený Dúbravka: medaile jen při porážce | url = https://www.idnes.cz/fotbal/zahranici/martin-dubravka-finale-ligovy-pohar-newcastle-manchester-united.A230223_102506_fot_zahranici_jic | dátum vydania = 24. 2. 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[Newcastle United FC|Newcastle United]], 2025 [[Vladimír Kinder]] – [[FC Middlesbrough]], 1997, 1998 *[[Filip Kiss]] – [[Cardiff City F.C.|Cardiff City]], 2012 {{FRA}} [[Coupe de la Ligue]] *[[Alexander Vencel ml.]] – [[RC Strasbourg Alsace|RC Strasbourg]] [[Supercoppa Italiana]]**[[Supercopa de España]]** Góly vo finále: Bulla**, Kubala, Kožlej**, MIntál, Hoško, Šebo, Bakoš, Rusnák 2, Mak, Šafranko, == Najviac pohárov v zahraničí == {|class="wikitable" !Počet <br/> titulov !width=150|Meno !Národný pohár !Ligový pohár !Superpohár |- |<center>5||[[Vladimír Janočko]]||3× [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}}||||2× [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}} |- |<center>||[[Dušan Kuciak]]||3× [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]] {{POL}}, 1× [[Lechia Gdańsk]] {{POL}}|||| |- |<center>||[[Tomáš Hubočan]]||[[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] {{RUS}}, [[Omonia Nikózia]] {{CYP}}||||2× [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] {{RUS}}, [[Omonia Nikózia]] {{CYP}} |- |<center>4||[[Marek Hamšík]]||2× [[SSC Neapol]] {{ITA}}||||1× [[SSC Neapol]] {{ITA}}, 1× [[Trabzonspor]] {{TUR}} |- |<center>6||[[Milan Škriniar]]||2× [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}}, [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]] {{FRA}}||||2× [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}}, [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]] {{FRA}} |- |<center>||[[Jakub Sylvestr]]||2× [[NK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] {{HRV}}, Bnei Yehuda {{ISR}}, [[FK Žalgiris]] {{LTU}}|||| |- |<center>||[[Miroslav Stoch]]||[[Chelsea FC]] {{ENG}}, 2× [[Fenerbahçe SK]] {{TUR}}, 2× [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}}|||| |- |<center>||[[Jozef Kožlej]]||[[Omonia Nikózia]] {{CYP}}, AE Larisa {{GRC}}||||2× [[Omonia Nikózia]] {{CYP}} |- |<center>||[[]]|||||| |} ===Tréneri s pohárovými trofejami=== {|class="wikitable" !width=150|Meno !Pohárové trofeje !Klub |- |[[Ferdinand Daučík]]||[[Copa del Rey]] (6)<br/> Latinský pohár||{{ESP}} [[FC Barcelona]] (1951, 1952, 1953), {{ESP}} [[Athletic Bilbao]] (1955, 1956), {{ESP}} [[Real Zaragoza]] (1966) <br/> {{ESP}} [[FC Barcelona]] (1952) |- |[[Arnošt Hložek]]||Rakúsky pohár||{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]] (1972) |- |[[Michal Vičan]]||Poľský pohár||{{POL}} [[Ruch Chorzów]] (1974) |- |[[Stanislav Griga]]||[[Pohár FAČR|Český pohár]]||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2006) |- |[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||[[Pohár FAČR|Český pohár]] <br/> Český Superpohár||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2008) <br/> {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2010) |- |[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]]||Kazašský pohár (2)||{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty]] (2014, 2015) |- |[[Zsolt Hornyák]]||Arménsky Superpohár||{{ARM}} MIKA Jerevan (2012), {{ARM}} FC Banants (2014) |} ===Ligové tituly=== * [[Ferdinand Daučík]] - {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1952, 1953, {{ESP}} [[Athletic Bilbao]] 1956 * [[Michal Vičan]] - {{POL}} [[Ruch Chorzów]], 1974, 1975 * [[Jozef Karel]] - {{CRC}} Deportivo Saprissa, 1977 * [[Ivan Mráz]] - {{CRC}} LD Alajuelense, 1980, 1991 * [[Jozef Vengloš]] - {{MYS}} Kuala Lumpur FC, 1986 * [[Karol Dobiaš]] - {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 1994 * [[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] - {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 1997, 2010 * [[Zsolt Hornyák]] - {{ARM}} FC Banants, 2014 == Klub ligových šampiónov == '''Klub ligových šampiónov''' je elitná spoločnosť [[Slovensko|slovenských]] [[futbal]]istov, ktorí získali počas svojej kariéry 5 a viac majstrovských titulov v v najvyšších ligových súťažiach ([[česko-slovenská futbalová liga]] [[1925]] – [[1993]], [[Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku|slovenská liga]] [[1939]] – [[1944]] a od sezóny [[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1993/1994]], zahraničné ligy) v pozícii hráča a trénera. {|class="wikitable" |- !Počer titulov !width=150|Meno !Hráčske tiuly !Trénerské tituly |- |<center>12||[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1987, 1988, 1989, 1993, 1994, 1995 / [[PSV Eindhoven]] {{NLD}} 1989, 1991||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1997, 2010 |- |<center>10||[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025 / [[Lekhwiya SC|Lekhwiya]] {{QAT}} 2014, 2015 / [[Rangers FC|Glasgow Rangers]] {{SCO}} 2011 / [[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRC}} 2014|| |- |<center>9||[[Ferdinand Daučík]]||[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] 1935, 1937, 1940, 1941||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1942, 1944 / [[FC Barcelona]] {{ESP}} 1952, 1953 / [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] {{ESP}} 1956 |- |<center>9||[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1993||[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2005, 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2013, 2021, 2022, 2023, 2024,2025 |- |<center>8||[[Lukáš Pauschek]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2011, 2013, 2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025 || |- |<center>7||[[Jozef Adamec]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 / [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] 1962, 1963|| |- |<center>7||[[Leopold Šťastný]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951, 1955 / [[OAP Bratislava]] 1943 |- |<center>7||[[Michal Vičan]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951, 1955||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1970 / [[Ruch Chorzów]] {{POL}} 1974, 1975 |- |<center>7||[[Július Bielik]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1987, 1988, 1989, 1990, 1991|| |- |<center>7||[[Zsolt Hornyák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1992, 1994, 1999 / [[1. FC Košice]] 1997 / [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001||[[FC Banats]] {{ARM}} 2014 |- |<center>6||[[Ján Arpáš]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942, 1944, 1950, 1951|| |- |<center>6||[[Dušan Kabát]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 / [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] 1964|| |- |<center>6||[[Karol Dobiaš]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1994 |- |<center>6||[[Stanislav Griga]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1988, 1989, 1990||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1999 |- |<center>6||[[Ladislav Pecko]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1992, 1994, 1995, 1996, 1999||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009 |- |<center>6||[[Vladimír Janočko]]||[[1. FC Košice]] 1997, 1998 / [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}} 2003, 2006 / [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}} 2007, 2009|| |- |<center>6||[[Dušan Švento]]||[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}} 2008, 2009, 2017 / [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}} 2010, 2012, 2014|| |- |<center>6||[[Szilárd Németh]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1995, 1996 / [[1. FC Košice]] 1998 / [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1998|| |- |<center>6||[[Jozef Mišo]]||[[LD Alajuelense]] {{CRC}} 1996, 1997, 2000, 2001, 2002, 2003|| |- |<center>6||[[Ján Kozák (1980)|Ján Kozák ml.]]||[[1. FC Košice]] 1998 / [[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2005, 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021 |- |<center>6||[[David Strelec]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2019, 2020, 2021, 2022, 2024, 2025|| |- |<center>5||[[Viliam Vanák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942, 1944 / [[OAP Bratislava]] 1943|| |- |<center>5||[[Viktor Tegelhoff]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1944, 1949, 1950, 1951 ,1955|| |- |<center>5||[[Ľudovít Rado]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1938, 1939 / [[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942|| |- |<center>5||[[Vladimír Venglár]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1941, 1942, 1949,1950, 1951|| |- |<center>5||[[Božin Laskov]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951 / [[PFC Levski Sofia|Levski Sofia]] {{BGR}} 1942, 1946|| |- |<center>5||[[Anton Malatinský]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1950, 1951||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1972, 1973 |- |<center>5||[[Ladislav Kuna]]||rowspan="6"|všetci [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 || |- |<center>5||[[Vladimír Hagara]]|| |- |<center>5||[[Anton Hrušecký]]|| |- |<center>5||[[Alojz Fandel]]|| |- |<center>5||[[Vojtech Varadín]]|| |- |<center>5||[[Stanislav Martinkovič]]|| |- |<center>5||[[Ivan Čabala]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1987, 1988, 1989, 1990, 1991|| |- |<center>5||[[Ľubomír Faktor]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1994, 1995, 1996 / [[1. FC Košice]] 1997, 1998|| |- |<center>5||[[Juraj Halenár]]||[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009, 2011, 2013, 2014|| |- |<center>5||[[Jozef Kožlej]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1993, 1994, 1995 / [[1. FC Košice]] 1997, 1998|| |- |<center>5||[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]]||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2001 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2005 / [[FC Porto]] {{PRT}} 2006, 2007, 2008|| |- |<center>5||[[Igor Žofčák]]||[[MFK Ružomberok]] 2006 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2011, 2013, 2014 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2010|| |- |<center>5||[[Samuel Slovák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1995, 1996, 2009, 2011||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2013 |- |<center>5<center>||[[Matúš Kozáčik]]||[[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] {{CZE}} 2013, 2015, 2016, 2018 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2010|| |- |<center>5<center>||[[Martin Ševela]]||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001||[[AS Trenčín]] 2015, 2016 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2019 |- |<center>5||[[Filip Lichý]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021, 2022, 2023, 2024|| |} == Najviac gólov Slovákov vo vybraných kluboch == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" !Klub !Meno !width=50|Góly |- |{{ESP}} [[FC Barcelona]]||[[Ladislav Kubala]]||<center>131 |- |{{ESP}} [[Real Madrid]]||[[Peter Dubovský]]||<center>2 |- |{{ESP}} [[Sporting de Gijón|Sporting Gijón]]||[[Milan Luhový]]||<center>22 |- |{{ENG}} [[Middlesbrough FC]]||[[Szilárd Németh]]||<center>23 |- |{{ENG}} [[FC Liverpool]]||[[Martin Škrtel]]||<center>16 |- |{{ITA}} [[SSC Neapol]]||[[Marek Hamšík]]||<center>100 |- |{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus Turín]]||[[Július Korostelev]]||<center>15 |- |{{ITA}} [[Inter Miláno]]||[[Milan Škriniar]]||<center>10 |- |{{ITA}} [[AC Miláno]]||[[Juraj Kucka]]||<center>4 |- |{{ITA}} [[FC Parma]]||[[Juraj Kucka]]||<center>17 |- |{{DEU}} [[1. FC Nürnberg]]||[[Marek Mintál]]||<center>32 |- |{{DEU}} [[VfL Bochum]]||[[Stanislav Šesták]]||<center>28 |- |{{DEU}} [[Borussia Mönchengladbach|Borussia M'gladbach]]||[[Igor Demo]]||<center>15 |- |{{FRA}} [[AS Saint-Étienne]]||[[Ľubomír Moravčík]]||<center>31 |- |{{FRA}} [[Nîmes Olympique|Olympique Nîmes]]||[[Adolf Scherer]]||<center>23 |- |{{FRA}} [[Lille OSC]]||[[Róbert Vittek]]||<center>8 |- |{{NLD}} [[MVV Maastricht]]||[[Ivan Mráz]]||<center>31 |- |{{NLD}} [[Vitesse Arnhem]]||[[Matúš Bero]]||<center>20 |- |{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam]]||[[Dávid Hancko]]||<center>10 |- |{{NLD}} [[PSV Eindhoven]]||[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||<center>4 |- |{{SCO}} [[Celtic FC|Celtic Glasgow]]||[[Ľubomír Moravčík]]||<center>29 |- |{{SCO}} [[Rangers FC|Glasgow Rangers]]||[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]]||<center>5 |- |{{BEL}} [[Standard Liège]]||[[Ľudovít Cvetler]]||<center>16 |- |{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]]||[[Marek Penksa]]||<center>18 |- |{{AUT}} [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]]||[[Vladimír Janočko]]||<center>25 |- |{{AUT}} [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]]||[[Dušan Švento]]||<center>13 |- |{{PRT}} [[FC Porto]]||[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]]||<center>2 |- |{{PRT}} [[Boavista FC]]||[[Róbert Boženík]]||<center>17* |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" !Klub !Meno !width=50|Góly |- |{{GRC}} [[PAOK FC|PAOK]]||[[Róbert Mak]]||<center>17 |- |{{GRC}} [[Škoda Xanthi]]||[[Erik Jendrišek]]||<center>19 |- |{{TUR}} [[Beşiktaş JK|Besiktas]]||[[Filip Hološko]]||<center>42 |- |{{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]||[[Miroslav Stoch]]||<center>14 |- |{{TUR}} [[Denizlispor]]||[[Roman Kratochvíl]]||<center>33 |- |{{TUR}} [[Bursaspor]]||[[Stanislav Šesták]]||<center>13 |- |{{CYP}} [[Olympiakos Nikózia]]||[[Jozef Kožlej]]||<center>55 |- |{{CYP}} [[AC Omonia|Omonia]]||[[Jozef Kožlej]]||<center>32 |- |{{CYP}} [[Anorthosis Famagusta FC|Anorthosis]]||[[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]]||<center>27 |- |{{POL}} [[WKS Śląsk Wrocław (futbal)|Śląsk Wrocław]]||[[Róbert Pich]]||<center>52 |- |{{POL}} [[MKS Cracovia]]||[[Erik Jendrišek]]||<center>18 |- |{{POL}} [[KP Legia Warszawa|Legia Varšava]]||[[Ondrej Duda]]||<center>10 |- |{{POL}} [[Górnik Zabrze]]||[[Roman Gergel]]||<center>16 |- |{{POL}} [[Ruch Chorzów]]||[[Martin Fabuš]]||<center>8 |- |{{}} [[]]||[[]]||<center> |- |{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]||[[Ladislav Kubala]]||<center>33 |- |{{}} [[]]||[[]]||<center> |- |{{ROU}} [[Dinamo Bukurešť]]||[[Adam Nemec]]||<center>21 |- |{{BGR}} [[PFK CSKA Sofija|CSKA Sofia]]||[[Radoslav Zabavník]]||<center>6 |- |{{BGR}} [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]||[[Božin Laskov]]||<center>38 |- |{{RUS}} [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]]||[[Róbert Mak]]||<center>6 |- |{{RUS}} [[FK Lokomotiv (Moskva)|Lokomotiv Moskva]]||[[Ján Ďurica (futbalista)|Ján Ďurica]]||<center>6 |- |{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||[[Stanislav Griga]]||<center>120 |- |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]||[[Peter Herda]]||<center>79 |- |{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||[[Milan Luhový]]||<center>78 |- |{{CZE}} [[Bohemians Praha 1905|Bohemians Praha]]||[[Tibor Mičinec]]||<center>53 |- |{{CZE}} [[FC Viktoria Plzeň|FC Viktoria Plzeň]]||[[Marek Bakoš]]||<center>54 |- |{{CZE}} [[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]]||[[]]||<center> |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ==Najviac gólov v kluboch== {|class="wikitable" !width=150|Klub !width=150|Najviac gólov !width=250|Ďalší strelci |- |[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Slovan Bratislava]]||146 [[Ján Arpáš]]||119 [[Jozef Luknár]], 100 [[Ján Čapkovič]], 97 [[Marián Masný]], 86 [[Viktor Tegelhoff]], 78 [[Ján Švehlík]], 77 [[Emil Pažický]], 71 [[Róbert Vittek]], 70 [[Anton Moravčík]] |- |[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava <br> (ČH, Slovnaft)]]||100 [[Jozef Levický]]||99 [[Adolf Scherer]], 76 [[Milan Dolinský]], 76 [[Ľubomír Luhový]], 66 [[Karol Brezík]], 65 [[Ladislav Petráš]] |- |[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]||146 [[Jozef Adamec]]||87 [[Marek Ujlaky]], 86 [[Ladislav Kuna]], * [[Anton Malatinský]], 64 [[Valér Švec]], 61 [[Vladimír Kožuch]] |- |[[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]||150 [[Ladislav Pavlovič]]||65 [[Karol Petroš]], 55 [[Jozef Bubenko]] |- |[[MFK Košice|VSS Košice <br> (ZŤS, 1. FC Košice)]]||115 [[Ján Strausz]]||59 [[Dušan Galis]], 58 [[Ján Novák]], 56 [[Andrej Daňko]], 53 [[Jozef Kožlej]] |- |[[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíva Košice]]||104 [[Ladislav Józsa]]||78 [[Peter Fecko]], 71 [[Gejza Farkaš]], 66 [[Jozef Móder]] |- |[[MŠK Žilina|MŠK Žilina <br> (Iskra, ZVL)]]||80 [[Štefan Slezák]]||76 [[Marek Mintál]], 75 [[Jozef Bielek]], 56 [[Vojtech Zachar]], 51 [[Štefan Tománek]], 49 [[Stanislav Šesták]] |- |[[FC Nitra|FC Nitra <br> (AC Nitra, Plastika)]]||61 [[Róbert Rák]]||59 [[Michal Pucher]], 56 [[Dušan Borko]] |- |[[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla B. Bystrica]]||72 [[Róbert Semeník]]||59 [[Pavol Diňa]], 52 [[Milan Nemec]] |- |[[TTS Trenčín|Jednota Trenčín]]||72 [[Pavol Bencz]]||65 [[Vojtech Masný]] |- |[[AS Trenčín|AS Trenčín <br> (Ozeta Dukla)]]||59 [[Martin Fabuš]]||28 [[David Depetris]] |- |[[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dun. Streda]]||49 [[Pavol Diňa]]||40 [[Mikuláš Radványi]], 37 [[Rudolf Pavlík]] |- |[[MFK Ružomberok]]||45 [[Roland Števko]]||37 [[Tomáš Ďubek]], 30 [[Erik Jendrišek]] |- |[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]]||40 [[Ján Kozák (1980)|Ján Kozák ml.]]||33 [[Juraj Halenár]], 31 [[Tomáš Medveď]] |- |[[MFK Dubnica]]||41 [[Peter Kiška]]||32 [[Pavol Straka]], 26 [[Michal Filo]] |- |[[FK Púchov|Matador Púchov]]||34 [[Ľuboš Perniš]]||23 [[Mário Breška]], 18 [[Marek Bakoš]] |- |[[FK Baník Prievidza|Baník Prievidza]]||22 [[Ľubomír Plevka]] <br> 22 [[Marek Holmík]]|| |- |[[ŠK Futura Humenné|Chemlon Humenné]]||20 [[Ľubomír Mati]]|| |- |[[Partizán Bardejov|BSC JAS Bardejov]]||19 [[Jozef Urblík]]|| |- |[[MŠK Rimavská Sobota|FC Rim. Sobota]]||24 [[Vladimír Sýkora (futbalista)|Vladimír Sýkora]]|| |- |[[FC Senec]]||8 [[Rogério Márcio Botelho Gaúcho]]|| |- |[[FK Senica]]||42 [[Juraj Piroska]]|| |- |[[TJ Spartak Myjava|Spartak Myjava]]|||| |- |[[FO ŽP Šport Podbrezová|Podbrezová]]|||| |- |[[FC ViOn Zlaté Moravce|ViOn Zlaté Moravce]]||18 [[Andrej Hodek]]|| |} 8o7887hx6advlpoto8z6id1n4xw6kms 8212681 8212680 2026-05-12T12:26:32Z PeterKLK 94978 /* Trénerska kariéra */ aktualizácia 8212681 wikitext text/x-wiki {{Pieskovisko redaktora}} ==Miloš Glonek== Začínal v Zlatých Moravciach, kde si ho všimol vtedajší tréner dorastencov [[FC Spartak Trnava]] [[Dušan Radolský]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Milošov sen. Vychádzajúce hviezdičky | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = XXIII. | číslo = 39 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1984 bol členom víťazného Výberu Západoslovenského kraja, vo finále Spartakiádneho pohára Pohár ČSZTV ml. dorastencov na Strahove dal gól Výberu Prahy 1:0**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zvíťazila moderna | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1984 | mesiac = júl | ročník = XXXVIII. | číslo = 161 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V doraste Spartaka bol kapitánom, vynikal v pozičnej hre a v hre hlavou, dostal sa do repre "17"<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Talenty na križovatke? Potrebujeme ich ako soľ | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = január | ročník = XVIII. | číslo = 3 | strany = 20 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ŠK Slovan Bratislava, hrával za juniorku belasých, na jeseň 1989 do A-mužstva. V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 22. septembra 1989 proti [[FC Nitra|Plastike Nitra]] (1 : 1), v 76. minúte striedal Miroslava Chvílu. Prvý gól strelil 18. marca 1990 [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (2 : 2), strelou z voleja otvoril skóre zápasu. Po odchode [[Dušan Tittel|Dušana Tittela]] do Francúzska sa stal lídrom obrany, v sezóne 1991/92 patril medzi najpríjemnejšie prekvapenia ligy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kráľ či korunný princ? Návraty k ligovej jeseni | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XLV. | číslo = 289 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Majster 1992, v novembri 1992 prestúpil do talianskeho klubu [[US Ancona 1905|Calcio Ancona]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V šatni npísané: Vitaj v Ancone! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 275 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> piaty Slovák, prvý po 50 rokoch** V [[Serie A|Serii A]] mal premiéru 22. novembra 1992 proti [[AS Rím]] (1 : 2), v zápase strážil argentínsku hviezdu [[Claudio Caniggia|Claudia Caniggiu]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ako strážca Caniggiu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 277 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, Glonek odohral v sezóne 23 zápasov, Ancona obsadila 17. miesto a vypadla. V sezóne 1993/94 pôsobil v [[Serie B|Serii B]], nastúpil v 31 zápasoch, 1994 finále [[Coppa Italia|Talianskeho pohára]] [[Sampdoria Janov]] (0 : 0,1 : 6)** prestup do SM Caen,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Glonek Francúzom? | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = september | ročník = XLVIII. | číslo = 220 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> vo [[Ligue 1|francúzskej lige]] debutoval 14. októbra 1994 proti [[Montpellier HSC|Montpellieru]] (1 : 0), v sezóne odohral 25 zápasov, s mužstvom vypadol* V [[Ligue 2]] sa po roku vrátili späť medzi elitu, 1996/97 znova vypadli** Po štyri a pol roku sa vrátil pomôcť Slovanu,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = S Tomaschekom, Glonekom i Stúpalom! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 154 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ktorý ustúpil z popredných pozícií. V sezóne [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]] bol kapitánom mužstva, v [[Niké liga|slovenskej lige]] absolvoval víťaznú premiéru v 1. kole proti Humennému (5 : 1). Glonek veril, že sa vytvorí nové silné mužstvo, ale belasí skončili v lige až na 5. mieste. V predkole PVP síce vyradili [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]], no v 1. kole vypadli s [[FC Chelsea]]. Sklamaný Glonek sa vrátil späť do Caen, kde ďalšie tri sezóny pôsobil v Ligue 2. V reprezentácii {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} odohral 13 zápasov. Najskôr neoficiálne zápasy na turnaji v Taliansku proti [[Lazio Rím]] a Juhoslávii,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mladí skrotili Stojkoviča | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = august | ročník = II. | číslo = 185 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> nominovaný na kľúčový zápas kvalifikácie ME 1992 s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (1 : 2), kde mal pôvodne hrať osobku na [[Jean-Pierre Papin|Jean-Pierra Papina]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na Papina si trúfa | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = 36 | číslo = 172 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prednosť však dostal sparťan Novotný. V prípravnom zápase s {{NOR|f|0|Nórskom}} (3 : 2) sedel na lavičke pre zranenie. {{ALB|f|0|Albánsko}} ho vyradilo zranené rameno <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Premiéra sa odkladá | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = október | ročník = XLV. | číslo = 239 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 13. novembra 1991 v [[Sevilla|Seville]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2), v zápase nastúpili štyria hráči Slovana, okrem Gloneka ďalší debutant [[Peter Dubovský]], [[Ladislav Pecko]] a Ondrej Krištofík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dobre sa hrá medzi svojimi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{BRA|f|0|Brazília}} (1 : 2), v auguste 1992 {{AUT|f|0|Rakúsko}} (2 : 2) len dvaja z ligy, samí legionári, tréner Máčala ho označil za najlepšieho hráča mužstva<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = S Belgickom sa bude variť iná káva | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = august | ročník = XLVI. | číslo = 197 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Glonek jednotkou | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = august | ročník = 37 | číslo = 163 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý krát sa tešil z víťazstva až v deviatom reprezentačnom štarte proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (3 : 0)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Práve preto, že Miloš Glonek v drese ČSFR ešte nevyhral, vyzýva: Držte nám palce! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = september | ročník = XLVI. | číslo = 224 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] odohral šesť zápasov, vrátane skvelého víťazstva 5 : 2 nad {{ROU|f|0|Rumunskom}}** V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} mal premiéru 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1). Nastúpil v historicky prvom súťažnom zápase o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] 7. septembra 1994 v [[Bratislava|Bratislave]] s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (0 : 0), v kvalifikácii odohral šesť zápasov. Posledný krát reprezentoval 27. marca 1996 v [[Nitra|Nitre]] v priateľskom zápase proti {{BLR|f|0|Bielorusku}} (4 : 0), v národnom mužstve odohral 12 zápasov. === Úspechy === * majster Česko-Slovenska 1992 so Slovanom Bratislava * vicemajster Česko-Slovenska so Slovanom Bratislava 1990/91 * finalista Talianskeho pohára 1994 s Anconou '''Individuálne''' * Jedenástka roka * 5. miesto v ankete Futbalista roka 1992 ==Ladislav Pecko== Legendárny hráč [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]]. Vynikal rýchlosťou a ťahom na bránu, začínal ako útočník, neskôr sa preorientoval na obrancu. Zaujímavé je, že na obidvoch postoch sa presadil do reprezentácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = „Čo je s vami?“ Ladislav Pecko: Trénujem v Petržalke, snívam, že raz sa dočkám vnuka, z ktorého urobím futbalistu“ | url = https://futbalsfz.sk/co-je-s-vami-ladislav-pecko-trenujem-v-petrzalke-snivam-ze-raz-sa-dockam-vnuka-z-ktoreho-urobim-futbalistu/ | dátum vydania = 27. 8. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> S futbalom začínal ako žiak v [[TJ Tatran Krásno nad Kysucou|Tatrane Krásno nad Kysucou]], 2. dorasteneckú ligu si zahral v [[MFK Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], kde bol jeho spoluhráčom ďalší budúci slovanista [[Dušan Tittel]]. Na turnaji dorasteneckých mužstiev si oboch šikovných futbalistov vyhliadol vtedajší tréner dorastu Slovana [[Jozef Obert]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Osa, ktorej žihadlá bolia... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = december | ročník = XLII. | číslo = 305 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Tittel odišiel na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] v roku 1984, o rok neskôr ho nasledoval aj Pecko. Najskôr hral v belasom drese dorasteneckú ligu, potom zbieral cenné skúsenosti v A-mužstve, ktoré hralo po vypadnutí z najvyššej súťaže tri sezóny v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]]. Prvú príležitosť dostal v závere sezóny [[1. slovenská národná futbalová liga 1985/1986|1985/86]] od trénera Valéra Šveca proti Leviciam, celkom odohral v SNL 55 zápasov, dal 11 gólov. V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 10. augusta 1988 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (1 : 1) rovnako ako Dušan Tittel a Jozef Juriga,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strmé schody k návratu, k debutu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = august | ročník = XXXIII. | číslo = 35 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil 27. novembra 1988 mužstvu TJ Vítkovice (3 : 2). Slovan ako nováčik obsadil v sezóne 1988/89 siedme miesto a vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]]. V [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohári víťazov pohárov]] mal Slovan za súpera [[Grasshopper Club Zürich|Grasshoppers Zürich]], po víťazstve doma 3 : 0 <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nečakané – rozdielom triedy! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = september | ročník = XLIII. | číslo = 216 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prehral v odvete 0 : 4 po predĺžení, Pecko hral v obidvoch zápasoch. V sezóne 1989/90 bol Slovan piaty, Pecko odohral 29 zápasov, dal sedem gólov, dvakrát skóroval v derby s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]] (3 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Koncert belasej filharmónie. V útoku neudržateľný Pecko | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = apríl | ročník = 35 | číslo = 78 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Počas rozbehnutej sezóny 1990/91, v ktorej belasí bojovali o titul, prejavil o Pecka záujem CD Logroñés, štvrtý tím španielskej [[La Liga|Primera División]], kde mal byť zapožičaný do konca sezóny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ladislav Pecko: Adios, Slovan! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = apríl | ročník = XLV. | číslo = 87 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po zápase 22. kola s [[DAC Dunajská Streda]] (2 : 0), v ktorom vypracoval obidva góly belasých, sa s ním lúčili fanúšikovia transparentom ''„Lacko Pecko, neopúšťaj nás“''. Pecko odišiel na dva týždne do Španielska, no nakoniec nedošlo k dohode medzi klubmi a Pecko sa vrátil.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pecko doma! | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = 36 | číslo = 85 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Slovan po dvoch prehrách na domácom ihrisku so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 3)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri blesky zasiahli belasých | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 19 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a s Hradcom Králové (0 : 1)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Clapci, nie ste vo forme! | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 21 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> nezískal titul, ale Pecko ďalej bavil divákov šprintérskymi súbojmi s obrancami súperov, v zápase s Bohemiansom Praha prispel k výhre 4 : 0 dvomi gólmi.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Klokani“ ďaleko nedoskákali. Ladislav Pecko roztlieskal tribúny | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = 36 | číslo = 101 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1991/92 získal Slovan titul po 17 rokoch,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Osmy titul Slovana, dolu Banská Bystrica a Cheb | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XLVI. | číslo = 130 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Belasí sú na tróne zaslúžene | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 23 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> belasí ťahali ešte z predošlej sezóny sériu 27 zápasov bez prehry<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Každá pieseň sa raz skončí | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = apríl | ročník = XXIV. | číslo = 17 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v ankete týždenníka TIP ligová jedenástka roka 1991 <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Všetci hrali na Máčalovu nôtu | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = január | ročník = XXIV. | číslo = 2 | strany = 11,12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Na jeseň 1994 krátko hosťoval v mužstve [[FKD Drnovice|Petra Drnovice]], jeho účinkovanie v [[1. česká futbalová liga|českej lige]] trvalo len tri zápasy. Ďalšie štyri tituly získal Pecko v [[Niké liga|slovenskej lige]], prvé tri sezóny bol Slovan suverén súťaže,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pecko najlepší pravý obranca! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = jún | ročník = IL. | číslo = 143 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan do tretice majstrom | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = máj | ročník = L. | číslo = 124 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> štvrtý titul získal [[Mars superliga 1998/1999|1998/99]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Titul znova v belasom. Pecko bol „seknutý“, König v šoku | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = máj | ročník = LIII. | číslo = 117 | strany = 6,10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V drese Slovana odohral rekordných 19 sezón a 431 ligových zápasov. V európskych pohároch odohral veľké zápasy proti [[Real Madrid|Realu Madrid]] (1 : 2, 1 : 1), [[AC Miláno]] (0 : 1, 0 : 4), [[Aston Villa|Aston Ville]] (0 : 0, 1 : 2), [[1. FC Kaiserslautern]] (2 : 1 doma),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan Nemcov opäť zdolal! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 212 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Chelsea FC|FC Chelsea]] (0 :2 , 0 : 2). ===Reprezentačná kariéra=== V reprezentácii [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Česko-Slovenska do 21 rokov]] odohral 13 zápasov, vrátane štvrťfinále ME 1990 proti Švédsku (1 : 2, 0 : 4). Vo februári 1990 dostal prvú pozvánku do A-mužstva {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}}, zúčastnil sa sústredenia na Kanárskych ostrovoch,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prianie nováčika Pecka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = február | ročník = XLIV. | číslo = 36 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> bol v širšom kádri mužstva v rámci prípravy na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pozve aj ich "Ciao"? | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = marec | ročník = XXXV. | číslo = 12 | strany = 20-22 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V národnom mužstve debutoval až po svetovom šampionáte 13. októbra 1990 v [[Paríž]]i v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{FRA|f|0|Francúzsku}} (1 : 2), v 83. minúte striedal Michala Bílka.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Čakanie /nielen na favorita/ | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = november | ročník = XXXV. | číslo = 46 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1991 bol už pevnou súčasťou reprezentácie, nastúpil v deviatich zápasoch. Začiatkom roka patril k najlepším hráčom v stretnutiach s {{AUS|f|0|Austráliou}}, v marci zažiaril v prípravnom zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} (4 : 0) v [[Olomouc]]i, kde hral len 17 minút, no stihol dať gól hlavou a na ďalší prihrať [[Václav Daněk|Václavovi Daněkovi]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Hanácka žatva ako sa patrí! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XLV. | číslo = 74 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kľúčovom zápase kvalifikácie s ''Les Bleus'' 4. septembra 1991 v [[Bratislava|Bratislave]] nastúpil v základnej zostave v útoku s Pavlom Kukom, v [[Sevilla|Seville]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2) vytvoril útočnú dvojicu s klubovým spoluhráčom [[Peter Dubovský|Petrom Dubovským]], v zostave hrali aj ďalší slovanisti [[Miloš Glonek]] a Ondrej Krištofík,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dobre sa hrá medzi svojimi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Pecko prihral na vedúci gól Václavovi Němečkovi. V decembri 1991 proti {{BRA|f|0|Brazílii}} (1 : 2) striedal v 60. minúte Dubovského. {{SVK|f|0|Slovensko}} reprezentoval šesťkrát, prvý raz 16. augusta 1995 v [[Trabzon]]e v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] proti {{AZE|f|0|Azerbajdžanu}} (1 : 0). Hral aj v ďalších kvalifikačných zápasoch s {{ISR|f|0|Izraelom}} (1 : 0) a s {{ROU|f|0|Rumunskom}} (0 : 2). Po piatich rokoch sa vrátil do reprezentácie<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pecko opäť v reprezentácii! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = jún | ročník = LIV. | číslo = 126 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a odohral ďalšie tri zápasy, na turnaji Kirin cup proti {{JPN|f|0|Japonsku}} (1 : 1), nastúpil aj v dvoch prípravných zápasoch proti {{GRC|f|0|Grécku}} (2 : 0) a {{ALG|f|0|Alžírsku}} (1 : 1). ===Trénerska kariéra=== V sezóne [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] priviedol ako hlavný tréner Slovan Bratislava k jeho piatemu titulu v slovenskej lige po 10 rokoch, asistentami boli Peckovi bývalí spoluhráči [[Vladimír Kinder]] a [[Marián Zeman]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovan je futbalovým majstrom Slovenska | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovan-je-futbalovym-majstrom-slovenska/ | dátum vydania = 13. 5. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[Niké liga|slovenskej lige]] pôsobil ako tréner aj v kluboch [[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]] a [[MFK Ružomberok]], v [[2. slovenská futbalová liga|2. lige]] viedol mužstvá [[FC Petržalka]] a [[MFK Dolný Kubín]]. S reprezentáciou [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Slovenska do 17 rokov]] postúpil do semifinále ME U-17,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = U17 – Pred jedenástimi rokmi na domácom Eure 2013 až do semifinále | url = https://futbalsfz.sk/u17-pred-jedenastimi-rokmi-na-domacom-eure-2013-az-do-semifinale/ | dátum vydania = 17. 5. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> čím si Slovensko vybojovalo účasť na MS 2013 hráčov do 17 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pecko uzavrel nomináciu na MS do 17 rokov, sú v nej i legionári | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/reprezentacia/clanok/294751-pecko-uzavrel-nominaciu-na-ms-do-17-rokov-su-v-nej-i-legionari/ | dátum vydania = 1. 10. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Na šampionáte postúpili mladí Slováci do osemfinále, kde prehrali s Uruguajom 2 : 4.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mladí Slováci na MS do 17 rokov skončili. S Uruguajom prehrali 2:4 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/reprezentacia/clanok/297690-mladi-slovaci-na-ms-do-17-rokov-skoncili-s-uruguajom-prehrali-24/ | dátum vydania = 29. 10. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> ===Úspechy=== * majster Česko-Slovenska 1992 so Slovanom Bratislava * 4× majster Slovenska so Slovanom (1994, 1995, 1996, 1999) * 4× víťaz Slovenského pohára so Slovanom 1989, 1994, 1997, 1999 * víťaz Matičného pohára 1994 * člen Jedenástky roka 1990, 1991, 1995, 2000 Trénerské * majster Slovenska 2008/09 so Slovanom Bratislava * víťaz Slovenského pohára 2009 * semifinalista ME hráčov do 17 rokov (2013) * osemfinalista MS hráčov do 17 rokov (2013) ==Vladimír Kinder== S futbalom začínal ako žiak v [[ŠK Slovan Bratislava|Slovane Bratislava]], najskôr hrával v strede útoku, na ľavého obrancu sa preorientoval v juniorke pod trénerom Jozefom Valovičom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kinder už nechce mlčať: Poviem vám, v koho vrecku sa stratili milióny za môj prestup zo Slovana | url = https://sport24.pluska.sk/futbal/kinder-uz-nechce-mlcat-poviem-vam-v-koho-vrecku-sa-stratili-miliony-za-moj-prestup-zo-slovana | dátum vydania = 29. 3. 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport24.pluska.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Po návrate z vojenčiny v Karlových Varoch sa hlásil v kabíne A-tímu Slovana. Pri svojej premiére v [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] 18. novembra 1990 nastúpil ako stredný útočník proti [[FC Zbrojovka Brno|Zbrojovke Brno]] (4 : 2) a v 22. minúte strelil svoj prvý ligový gól. Slovan v tejto sezóne bojoval o titul so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]], s ktorou prehral doma v kľúčovom zápase 0 : 3<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri blesky zasiahli belasých | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 19 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a obsadil druhé miesto.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mužstvo neobmedzených možností. O lige po lige – ŠK Slovan Bratislava | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = jún | ročník = XLV. | číslo = 146 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V nasledujúcej sezóne 1991/92 získal Slovan po 17 rokoch majstrovský titul, Kinder nastúpil v 29 zápasoch, strelil dva góly, jeden z nich rozhodol o víťazstve nad [[FC Baník Ostrava|Baníkom Ostrava]] (1 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ďalekonosná Kinderova strela | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = apríl | ročník = XXIV. | číslo = 15 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ďalšie tri tituly získal v [[Niké liga|slovenskej lige]], kde patril k oporám belasých a k najväčším osobnostiam súťaže. Dvakrát získal „Cenu Antona Ondruša“ pre najlepšieho hráča sezóny v ankete, v ktorej hlasovali hráči ligových klubov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tréner Galis, futbalista Kinder. Vyhral super chalan | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = jún | ročník = XLVIII. | číslo = 141 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vlaňajšok ako cez „kopirák“: opäť Galis, opäť Kinder! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = jún | ročník = IL. | číslo = 139 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1993 sa prvý krát objavil v ankete [[Jedenástka roka (anketa)|Jedenástke roka]], nechýbal ani na jednom hlasovacom lístku, všetci hlasujúci tréneri ho zaradili do najlepšej zostavy roka.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Stopercentný“ iba Kinder | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = december | ročník = XLVII. | číslo = 296 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1994 vyhral anketu [[Futbalista roka 1994 (Slovensko)|Futbalista roka]] a V decembri toho istého roku nastúpil v mužstve „vianočných hviezd“ spolu s [[Marián Zeman|Mariánom Zemanom]] proti [[AC Miláno]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovenské „vianočné hviezdy“ | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = január | ročník = XXVI. | číslo = 1 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V európskych pohároch odohral veľké zápasy proti [[Real Madrid|Realu Madrid]] (1 : 2, 1 : 1), [[AC Miláno]] (0 : 1, 0 : 4), [[Aston Villa|Aston Ville]] (0 : 0, 1 : 2), bol pri víťazstvách nad [[Fußball-Bundesliga|bundesligovými]] klubmi [[Borussia Dortmund|Borussiou Dortmund]] (2 : 1)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Skvelá dvadsaťminútovka belasých | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = október | ročník = XLVIII. | číslo = 242 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a [[1. FC Kaiserslautern]] (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan Nemcov opäť zdolal! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 212 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V auguste 1996 skóroval v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]] proti [[Trabzonspor]]u, strelou spoza šestnástky do „šibenice“ rozhodol o víťazstve 2 : 1.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Šok, hlavička, lahôdka | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = august | ročník = 41 | číslo = 153 | strany = 13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Naposledy obliekol dres Slovana v novembri 1996 proti [[FK Dubnica nad Váhom|Dubnici nad Váhom]], k víťazstvu 5 : 0 prispel gólom. V decembri 1996 prestúpil do anglického klubu [[Middlesbrough FC|FC Middlesbrough]], stal sa tak prvým slovenským futbalistom v [[Premier League]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dres číslo 7 má už svojho pána | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = január | ročník = LI. | číslo = 15 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V súťaži debutoval 1. marca 1997 proti [[Sheffield Wednesday FC|Sheffield Wednesday]] (1 : 3),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prehrou okorenená premiéra | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 51 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól dal vo svojom druhom zápase 5. marca 1997 proti [[Derby County FC|Derby County]] (6 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pravačka zavelila k poltuctovej nádielke | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 55 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne [[FA Premier League 1996/1997|1996/97]] stihol odohrať 6 zápasov, „Boro“ vypadli, ale darilo sa im v pohárových súťažiach. Kinder sa stal prvým Slovákom, ktorý hral vo finále [[FA Cup|Anglického pohára]] 1997, Middlesbrough prehral s [[Chelsea FC|FC Chelsea]] 0 : 2.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vladimír Kinder na poslednú štvrťhodinu. Zážitok, ktorý sa už nemusí opakovať | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 113 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Nastúpil aj v opakovanom finálovom zápase [[EFL Cup|Ligového pohára]], pri prehre s [[Leicester City FC|Leicestrom City]] 0 : 1 po predĺžení odohral celých 120 minút.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Napriek prehre – potlesk! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = apríl | ročník = LI. | číslo = 89 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1998 odohral celý zápas vo finále Ligového pohára s Chelsea (0 : 2 po predĺžení),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kinder si zahral s Gascoigneom | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = marec | ročník = LII. | číslo = 74 | strany = 18 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v priebehu jedného roka bol trikrát vo finále pohárových súťaží, ani raz však nezískal víťaznú trofej.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Do tretice – všetko zlé! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = marec | ročník = LII. | číslo = 75 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V ďalšej sezóne si Middlesbrough vybojoval postup z [[EFL Championship]], Kinder nastúpil v 26 zápasoch, dvakrát skóroval. V sezóne [[FA Premier League 1998/1999|1998/99]] nastúpil len v piatich zápasoch, dal dva góly. V 5. kole v septembri skóroval proti [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamu Hotspur]] (3 : 0),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri strely – jeden gól | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = september | ročník = LII. | číslo = 212 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> sedem mesiacov mu tréner Bryan Robson nedal príležitosť, nastúpil až v 34. kole v apríli 1999 a znova skóroval proti [[Coventry City FC|Coventry City]] (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kinder hral, ba dal aj gól! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = apríl | ročník = LIII. | číslo = 89 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Svoje pôsobenie v Middlesbrough ukončil predčasne po dva a pol roku, o jeho služby malo záujem viacero klubov. S francúzskym klubom [[SC Bastia]] bol na sústredení, pripravoval sa s Artmediou aj so Slovanom, nakoniec podpísal zmluvu s [[FKD Drnovice|Petrou Drnovice]]. V [[1. česká futbalová liga|českej lige]] debutoval v sezóne [[1. Gambrinus liga 1999/2000|1999/2000]] v 17. kole proti Brnu (3 : 2), celkom odohral v súťaži 19 zápasov bez gólového zápisu. V novembri 2000 sa stal hráčom [[FC Petržalka|Artmedie Petržalka]], po štyroch rokoch sa vrátil na slovenské trávniky v mestskom derby s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]] (1 : 4). Ako kapitán priviedol mužstvo k historickému 2. miestu v lige v sezóne [[1. slovenská futbalová liga 2002/2003|2002/03]]. Artmedia sa prvý krát stala najlepším bratislavským klubom a vybojovala si účasť v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Artmedia v Európe! Štrngli si s Pohárom UEFA | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2003 | mesiac = jún | ročník = 48 | číslo = 115 | strany = 16 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 34-ročný Kinder patril k najvýraznejším osobnostiam celej ligy, svojimi výkonmi si vyslúžil už šiesty raz miesto v [[Jedenástka sezóny (slovenská futbalová liga)|Jedenástke sezóny]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kto by to bol čakal po zlom úvode... | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2003 | mesiac = jún | ročník = 48 | číslo = 133 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po úspešnej sezóne prestúpil do druholigového rakúskeho klubu SC Untersiebenbrunn. V sezóne [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] sa ako asistent trénera [[Ladislav Pecko|Ladislava Pecka]] podieľal na zisku majstrovského titulu Slovana. ===Repre=== {{TCH|f|0|Česko-Slovensko}} reprezentoval raz, tréner [[Václav Ježek]] mu dal príležitosť v kvalifikačnom zápase o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]], 16. júna 1993 proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (3 : 0) striedal v 54. minúte Pavla Kuku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aspoň na pár minút... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 137 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bol aj v nominácii na posledný zápas s {{BEL|f|0|Belgickom}} (0 : 0), do hry však nezasiahol.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vencel áno, Molnár nie | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = november | ročník = XLVII. | číslo = 261 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} odohral 38 zápasov, bol pri prvom oficiálnom vystúpení národného mužstva 2. februára 1994 proti {{UAE|f|0|Spojeným arabským emirátom}} (1 : 0), aj pri prvom domácom zápase 20. apríla 1994 v Bratislave proti {{HRV|f|0|Chorvátsku}} (4 : 1), v ktorom strelil svoj jediný reprezentačný gól.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Víťazstvo pre históriu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = apríl | ročník = XLVIII. | číslo = 92 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Patril k oporám reprezentácie v kvalifikačných zápasoch o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] i [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]], v roku 1994 ako jediný nastúpil vo všetkých medzištátnych zápasoch.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovenská futbalová reprezentácia v roku 1994. Iba Kinder vo všetkých | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 299 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po prehre 0 : 3 v kvalifikačnom zápase o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] s {{PRT|f|0|Portugalskom}} v októbri 1998 sa vytratil z reprezentácie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Možno som nastúpiť nemal... | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = október | ročník = LII. | číslo = 239 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po troch rokoch ho tréner [[Jozef Adamec]] nominoval na prípravný zápas s {{IRN|f|0|Iránom}} (3 : 4),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kinder namiesto Tomascheka | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = august | ročník = 46 | číslo = 155 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v ktorom Kinder naposledy obliekol reprezentačný dres. ===Úspechy=== * majster Česko-Slovenska 1992 so Slovanom Bratislava * majster Slovenska so Slovanom (1994, 1995, 1996) * víťaz Slovenského pohára 1994 * víťaz Matičného pohára 1994, 1996 * vicemajster Slovenska 2001/02 s Artmediou * finalista FA Cupu 1997 s FC Middlesbrough * 2× finalista Ligového pohára s FC Middlesbrough (1997, 1998) Individuálne * Futbalista roka 1994 * 2× najlepší hráč slovenskej ligy (1994, 1995)* * 6× člen Jedenástky roka/sezóny (1993, 1994, 1995, 1996, 2001, 2002) ==Dušan Tittel== Vynikal spoľahlivosťou a stabilnými výkonmi, jeho prednosťami boli streľba zo štandardných situácii a hra hlavou. Rodák z [[Námestovo|Námestova]] začínal s futbalom ako 8-ročný v [[MFK Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], v mládežníckych kategóriach hrával v útoku. Na turnaji dorastencov v Dolnom Kubíne si ho všimol [[Jozef Obert]], tréner dorastu Slovana Bratislava. V roku 1984 prišiel na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]], s mužstvom dorastencov sa stal majstrom Slovenska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Naše športové nádeje | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1985 | mesiac = september | ročník = XXXIX. | číslo = 209 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho spoluhráčmi v majstrovskom tíme boli aj ďalšie neskoršie opory A-mužstva [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]] [[Alexander Vencel mladší]], Miroslav Chvíla, Ondrej Krištofík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dočkali sa. Predstavujeme dorasteneckého majstra SSR vo futbale | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1985 | mesiac = jún | ročník = XXXIX. | číslo = 147 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1985 vypadol Slovan z najvyššej súťaže a tri sezóny sa snažil o návrat medzi elitu v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]]. Tittel odohral v SNL 84 zápasov, prvý seniorský gól v belasom drese strelil v 1. kole sezóny [[1. slovenská národná futbalová liga 1986/1987|1986/87]] proti Tesle Stropkov (5 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Naplnené túžby | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = august | ročník = XL. | číslo = 194 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 10. augusta 1988 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (1 : 1), ligovú premiéru absolvovali tiež [[Ladislav Pecko]] a Jozef Juriga.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strmé schody k návratu, k debutu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = august | ročník = XXXIII. | číslo = 35 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý ligový gól strelil 23. októbra 1988 Spartaku Hradec Králové (3 : 0). Slovan ako nováčik obsadil v sezóne 1988/89 siedme miesto, v ďalšej sezóne bol piaty. V roku 1989 vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]], v 1. kole [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohára víťazov pohárov]] mal za súpera [[Grasshopper Club Zürich|Grasshoppers Zürich]], po víťazstve doma 3 : 0 (Tittel dal gól)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nečakané – rozdielom triedy! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = september | ročník = XLIII. | číslo = 216 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prehrali v odvete 0 : 4 po predĺžení. Tittel hrával v stopérskej dvojici s reprezentantom [[Vladimír Kinier|Vladimírom Kinierom]], popri ktorom vyrástol na jednu z opôr Slovana.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Rozprávanie o Dušanovi Tittelovi, futbalistovi Slovana Bratislava | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = júl | ročník = XLIII. | číslo = 178 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Stal sa objavom sezóny 1990/91,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Iba titul nás uspokojí | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = január | ročník = XXIII. | číslo = 1 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> osobnosťou číslo jeden, Slovan bojoval o titul, o ktorý sa pripravil dvomi domácimi prehrami so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 3)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri blesky zasiahli belasých | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 19 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a s Hradcom Králové (0 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mužstvo neobmedzených možností. O lige po lige – ŠK Slovan Bratislava | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = jún | ročník = XLV. | číslo = 146 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Paradoxne, v sezóne 1991/92, keď Slovan získal titul po 17 rokoch, nebol Tittel pri tom, bol už hráčom francúzskeho klubu [[Nîmes Olympique|Olympique Nîmes]]. Vo [[Ligue 1|francúzskej lige]] debutoval 20. júla 1991 proti [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]], hneď v premiére skóroval, v 89. minúte strelou z 25 metrov vyrovnal na 1 : 1.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittelov a Daňkov debut par excellence | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = júl | ročník = XXIII. | číslo = 30 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po roku a pol sa vrátil späť do Slovana, v jarnej časti poslednej sezóny „federálnej“ ligy prispel k tretej priečke belasých. V auguste 1993 odštartoval prvý ročník samostatnej [[Niké liga|slovenskej ligy]], Slovan bol suverénom prvých troch sezón, v ktorých získal majstrovský hetrik. Tittel bol trikrát členom majstrovského mužstva, v rokoch 1994 a 1997 získal aj Slovenský pohár. V európskych pohároch nedosiahol Slovan výraznejší úspech, ako majstra ho zaradili len do [[Pohár UEFA|Pohára UEFA]], so silnými súpermi odohral hlavne doma vyrovnané zápasy. Tittel strelil góly proti [[Aston Villa|Aston Ville]] (1 : 2), [[Borussia Dortmund|Borussii Dortmund]] (2 : 1)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Skvelá dvadsaťminútovka belasých | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac =október | ročník = XLVIII. | číslo = 242 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a [[1. FC Kaiserslautern]] (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan Nemcov opäť zdolal! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac =september | ročník = IL. | číslo = 212 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po úspešnej ére v Slovane vymenil belasé farby za červeno-čierny dres [[FC Spartak Trnava|Spartaka Trnava]], prvý gól strelil práve v derby proti Slovanu (4 : 0). S klubom sa stal vicemajstrom v sezóne [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]], v roku 1998 vyhral už štvrtý raz v kariére Slovenský pohár (vo finále dal gól)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vicemajster vystúpil z majstrovho tieňa | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = jún | ročník = LII. | číslo = 130 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> aj [[Slovenský futbalový superpohár|Matičný Pribinov pohár]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Superpohár je "andelský" | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = júl | ročník = LII. | číslo = 166 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Trnavčania boli v obidvoch prípadoch boli úspešnejší ako majstrovský tím [[1. FC Košice]] (2 : 0 a 3 : 1). Tittel patril k ofenzívnym typom obrancu, často sa presadzoval strelecky,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittelov päťdesiaty | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = november | ročník = LI. | číslo = 252 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> celkom strelil 62 ligových gólov. Po dvoch sezónach v Trnave pokračoval v kariére v [[AC Omonia|Omonii Nikózia]], kde mu pribudla ďalšia trofej – Cyperský pohár v roku 2000.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittel víťazom Cyperského pohára! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = máj | ročník = LIV. | číslo = 111 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vo februári 2001 sa vrátil do Slovana, kde v jarnej časti sezóny ukončil hráčsku kariéru. Trikrát vyhral anketu [[Futbalista roka (Slovensko)|Futbalista roka]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trecampeon Dušan Tittel! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = december | ročník = LI. | číslo = 289 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> dvakrát sa stal Osobnosťou roka v ankete organizovanej redakciou športu [[Slovenská televízia|STV]] a denníkom ''Šport''. Vo futbale ostal pôsobiť v rôznych funcionárskych a manažérskych funkciách. V roku 2023 sa ako člen strany [[HLAS – sociálna demokracia]] stal poslancom [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]]. Reprezentoval päťkrát mužstvo [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Česko-Slovenska do 21 rokov]], s ktorým hral vo štvrťfinále ME 1988 proti Grécku. V roku 1989 sa dostal do nominácie A-mužstva na turnaj vo švajčiarskom [[Aarau]], zahral si v prípravnom zápase a FC Chur.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittelova premiéra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = júl | ročník = XLIII. | číslo = 158 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V apríli 1990 nastúpil v zápase B-mužstiev ČSFR a Anglicka (0 : 2). V reprezentácii {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} odohral 11 zápasov, debutoval 29. augusta 1990 proti {{FIN|f|0|Fínsku}} (1 : 1). Bolo to prvé vystúpenie po úspešných [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]], pod vedením nového trénera Milana Máčalu debutovalo sedem nováčikov. V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] nastúpil v piatich zápasoch, vo {{FRA|f|0|Francúzsku}} (1 : 2) prihrával na gól [[Tomáš Skuhravý|Skuhravému]], doma proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (3 : 2) po jeho strele odrazenej od žrde strelil víťazný gól [[Ľubomír Moravčík]]. Po roku 1993 patril k lídrom reprezentácie {{SVK|f|0|Slovenska}}, v jej drese odohral 44 zápasov a dal 7 gólov, v siedmich zápasoch bol kapitánom mužstva. Prvý krát nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1), prvý gól strelil 29. apríla 1994 v [[Moskva|Moskve]] proti {{RUS|f|0|Rusku}} (1 : 2). V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] odohral deväť zápasov, v kvalifikácii [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] nastúpil vo všetkých desiatich zápasoch a so štyrmi gólmi bol najlepším strelcom mužstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desaťzápasoví traja, deväťstominútový len Tittel | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = október | ročník = LI. | číslo = 239 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Trikrát skóroval v zápasoch s {{MLT|f|0|Maltou}} (6 : 0, 2 : 0), najkrajší gól strelil {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 4), keď z 30 metrov prekonal brankára Andoniho Zubizarretu. S reprezentáciou sa rozlúčil 14. októbra 1998 v Bratislave prehrou 0 : 3 s {{PRT|f|0|Portugalskom}} v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]]. {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||29. 5. 1994||[[Moskva]]||{{RUS|f|1}}||<center>1 : 2||{{gól|33}}||priateľský |- |<center>2.||29. 3. 1995||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|35}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>3.||rowspan="2"|22. 9. 1996||rowspan="2"|[[Bratislava]]||rowspan="2"|{{MLT|f|1}}||rowspan="2"|<center>6 : 0||rowspan="2"|{{gól|13}}<br/>{{gól|82}}||rowspan="2"|kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>4. |- |<center>5.||13. 11. 1996||[[Santa Cruz de Tenerife]]||{{ESP|f|1}}||<center>1 : 4||{{gól|39}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>6.||31. 3. 1997||[[Valletta|La Valletta]]||{{MLT|f|1}}||<center>2 : 0||{{gól|90}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>7.||9. 2. 1998||[[Larnaka]]||{{FIN|f|1}}||<center>2 : 0||{{gól|31}}||medzinárodný turnaj |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Slovan Bratislava (7) |- |<center>Pohár víťazov <br/>pohárov||<center>1989/1990||predkolo||{{CHE}} [[Grasshopper Club Zürich|Grasshopper]]||<center>3 : 0||<center>1 |- |rowspan="6"|<center>Pohár UEFA||<center>1993/1994||1. kolo||{{ENG}} [[Aston Villa]]||<center>1 : 2||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1994/1995||predkolo||{{NIR}} Portadown||<center>3 : 0||<center>1 |- |2. kolo||{{DEU}} [[Borussia Dortmund]]||<center>2 : 1||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1995/1996||predkolo||{{HRV}} [[NK Osijek]]||<center>4 : 0||<center>1 |- |1. kolo||{{DEU}} [[1. FC Kaiserslautern]]||<center>2 : 1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Spartak Trnava (2) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1997/1998||1. predkolo||{{MLT}} FC Birkirkara||<center>1 : 0||<center>1 |- |<center>Pohár víťazov <br/>pohárov||<center>1998/1999||predkolo||{{MKD}} Vardar Skopje||<center>2 : 0||<center>1 |} === Úspechy === * 3× majster Slovenska so Slovanom Bratislava 1994, 1995, 1996 * vicemajster Česko-Slovenska so Slovanom Bratislava 1990/91 * vicemajster Slovenska so Spartakom Trnava 1998 * 4× víťaz Slovenského pohára (1989, 1994, 1997 so Slovanom, 1998 s Trnavou) * 2× víťaz Matičného pohára (1996 so Slovanom, 1998 s Trnavou) * víťaz Cyperského pohára 2000 s Omoniou '''Individuálne''' * 3× Futbalista roka (1995, 1996, 1997) * 2× Osobnosť roka slovenskej ligy (1995, 1997) * 7× člen Jedenástky roka (1990, 1993, 1994, 1995, 1996, 1997, 1998) ===Funkcionárska a politická činnosť=== * Generálny sekretár Slovenského futbalového zväzu (SFZ), 2002 - 2006 * Generálny manažér ŠK Slovan Bratislava, 2008 - 2011 * Prezident Únie ligových klubov (ÚLK), 2011 - 2014 * Generálny riaditeľ a tréner ŠK Slovan Bratislava, 2014 - 2015 * Športový a marketingový riaditeľ, MFK Ružomberok 2015 - * Poslanec Národnej rady SR == Peter Dubovský == Jeden z najväčších talentov slovenského futbalu, elegantný technik, vynikajúci strelec. S futbalom začínal v menšom bratislavskom klube TJ Vinohrady, ako 13-ročný sa stal hráčom [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]], kde získal titul majstra Česko-Slovenska v kategórii žiakov aj dorastu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sladké ovocie štvorročnej práce | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = júl | ročník = XXXI. | číslo = 132 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Maturitu zložili úspešne. Futbaloví dorastensi Slovana siedmykát majstrom Československa | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = jún | ročník = XXXV. | číslo = 118 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval ako 17-ročný, 18. marca 1990 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (2 : 2) nastúpil symbolicky na posledné tri minúty. V ďalšom kole už odohral celý zápas proti [[FC Nitra|Plastike Nitra]] (1 : 1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ani keby už bol kozákom | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = apríl | ročník = XXII. | číslo = 15 | strany = 4,5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil vo svojom štvrtom ligovom zápase 15. apríla 1990 v derby so [[FC Spartak Trnava|Spartakom Trnava]] (1 : 1). V sezóne 1991/92 strelil na jeseň 19 gólov, keď neskóroval iba v jedinom zápase, od 5. po 17. kolo mal sériu 13 zápasov s gólovým zápisom,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Šanca blysnúť sa v Európe. Čo všetko prezrádza v súťaži kanonierov gólostroj Petra DUbovského | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 46 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> proti [[SK Slavia Praha|Slavii Praha]] sa blysol hetrikom (3 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Koncert majstra Dubovského. 11 zápasov = 15 gólov! | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = október | ročník = XXXVI. | číslo = 210 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan lámal bradaté rekordy | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XXXVI. | číslo = 234 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Slovan ťahal z predošlej sezóny sériu 27 zápasov bez prehry, po 17 rokoch získal majstrovský titul,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Belasí sú na tróne zaslúžene | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 23 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský sa stal kráľom strelcov s rekordným počtom 27 gólov<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Víťazi Pohára Práce. Peter Dubovský rekordérom medzi kanoniermi | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 108 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a zaradil sa medzi [[Najlepší strelci Európy 1991/1992|najlepších kanonierov v Európe]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Streleckí králi z európskych „dvorcov“ | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = júl | ročník = XLVI. | číslo = 172 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V poslednej „federálnej“ sezóne 1992/93 obhájil korunu kráľa strelcov s 24 gólmi,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bravó, Peter! Králi strelcov (od Vaníka po Dubovského) | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 136 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> svojho konkurenta v súboji o prvenstvo Pavla Kuku zo Slavie predstihol v posledných dvoch kolách, v ktorých dal päť gólov – hetrik proti [[FK Dukla Praha|Dukle Praha]] (6 : 1)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Poltuctové „DOVIDENIA“ | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = 38 | číslo = 105 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a dva góly proti TJ Vítkovice (2 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Koruna zostáva na Slovane | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = 38 | číslo = 115 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský odohral v čs. lige 93 zápasov, strelil 59 gólov. V európskych pohároch dal gól hlavou [[Real Madrid|Realu Madrid]] (1 : 2) v 1. kole [[Pohár UEFA|Pohára UEFA]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aj „profesori“ sa mýlia... | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = II. | číslo = 220 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> dva góly strelil [[Ferencvárosi TC|Ferencvárosu]] (4 : 1) v [[Liga majstrov UEFA|Európskom pohári majstrov]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri zásahy do čierneho! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = september | ročník = XLVI. | číslo = 221 | strany = 1 a 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> O Dubovského mal záujem [[Louis van Gaal]], tréner [[Ajax Amsterdam|Ajaxu Amsterdam]], kde mal nahradiť [[Dennis Bergkamp|Dennisa Bergkampa]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský do Ajaxu? | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = IV. | číslo = 129 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> nakoniec prestúpil do „kráľovského“ klubu [[Real Madrid CF|Real Madrid]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský do Realu Madrid! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = júl | ročník = XLVII. | číslo = 174 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[La Liga|Primera División]] debutoval 4. septembra 1993 v zápase s [[Club Atlético Osasuna|Osasunou]] (4 :1 ),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V premiére Realu Madrid aj Dubovský | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = september | ročník = IV. | číslo = 208 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v zostave Realu mu robili spoločnosť hviezdne mená – reprezentanti {{ESP|f|0|Španielska}} Emilio Butragueño, Sanchís, Míchel, [[Fernando Hierro]], Martín Vázquez, Čiľan [[Iván Zamorano]], Chorvát Robert Prosinečki.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Osasuna – Real Madrid 1:4 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=19000 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1993/94 odohral 26 zápasov, strelil jeden gól, 25. marca 1994 skóroval v zápase 24. kola proti [[Valencia CF|Valencii]] (3 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strelecké vykúpenie v útoku | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = marec | ročník = XLVIII. | číslo = 73 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Real obsadil v lige 4. miesto, ale v decembri 1993 vyhral [[Supercopa de España|Španielsky superpohár]] v dvojzápase s [[FC Barcelona]], Dubovský v prvom zápase striedal Ivána Zamorana.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Supercopa-Final Real Madrid-Barcelona 3-1 | url = https://www.bdfutbol.com/p/p.php?id=490070 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> V prvej sezóne mal Dubovský stabilné miesto v zostave, tréner Benito Floro mu dôveroval, ale potom prišiel tréner [[Jorge Valdano]], Dubovský dostával menej príležitostí, navyše začala vychádzať nová hviezda Realu [[Raúl González Blanco|Raúl]]. Hoci pred sezónou 1994/95 zažiaril na turnaji v [[Cádiz]]e, kde dal dva góly v stretnutí proti [[SSC Neapol]] (4 : 1),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = La gran noche de Dubovsky | url = https://www.lne.es/deportes/2017/02/15/gran-noche-dubovsky-19382431.html | dátum vydania = 15. 2. 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = lne.es | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Trofeo Ramón de Carranza (Cádiz-Spain) 1955-2025 | url = https://www.rsssf.org/tablesc/carranza.html#94 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = rsssf.org | miesto = | jazyk = }}</ref> v sezóne, v ktorej získal Real titul po štvorročnej nadvláde [[FC Barcelona|Barcelony]], odohral Dubovský len päť zápasov. Strelil jeden gól [[Real Zaragoza|Zaragoze]], strelou z 20 metrov uzavrel skóre na 3 : 0, bol to jeho prvý ligový gól po ročnej prestávke a zároveň jeho posledný gól v drese „bieleho baletu“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Bum“ pravačky po tridsiatich sekundách | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = apríl | ročník = IL. | číslo = 85 | strany = 5 a 18 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Za Real skóroval aj v [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohári víťazov pohárov]] proti [[FC Lugano]] (3 : 0), dva góly dal aj v prípravnom zápase proti [[PSV Eindhoven]] (3 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský mužom zápasu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 292 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po dvoch sezónach prestúpil do Realu Oviedo,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský definitívne v Oviede! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = júl | ročník = IL. | číslo = 172 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý ligový zápas v novom drese odohral 3. septembra 1995 proti Zaragoze (0 : 1), podľa denníka ''AS'' bol spolu s brankárom Morom najlepším hráčom Ovieda. V 3. kole sa vytiahol proti svojmu bývalému klubu, na víťazstve 3 : 2 nad Realom Madrid sa podieľal dvomi gólovými prihrávkami.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prihrával na góly Olimu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 216 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský strelecky ožil, od 8. do 11. kola skóroval v štyroch zápasoch za sebou,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ľavačka, čo potápa! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = november | ročník = IL. | číslo = 257 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v sezóne 1995/96 dal sedem gólov v 31 zápasoch. Päť sezón bol oporou klubu, hrajúceho väčšinou o záchranu v lige. V roku 1997 ho zranenie a operácia kolena vyradili na 10 mesiacov. V sezóne 1998/99 dokázalo Oviedo s Dubovským v zostave poraziť veľkokluby Barcelonu (2 : 1, Dubovský prihral na gól Fabiovi Pintovi) aj Real Madrid (1 : 0). V sezóne 1999/2000 pauzoval niekoľko zápasov pre zranenie členka, v predposlednom kole dal gól proti [[Rayo Vallecano]], Oviedo sa víťazstvom 2 : 1 zachránilo v lige. Posledný zápas v španielskej lige odohral 20. mája 2000 proti [[Real Sociedad de Fútbol|Realu Sociedad]] (0 : 1), v Primera División pôsobil sedem sezón s bilanciou 151 zápasov a 19 gólov. Jeho život sa skončil predčasne 23. júna 2000 na dovolenke v [[Thajsko|Thajsku]], zomrel na následky zranení po nešťastnom páde z útesu, keď sa pošmykol pri fotografovaní.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tragický skon Petra Dubovského | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = jún | ročník = LIV. | číslo = 145 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský bol [[Futbalista roka 1993 (Slovensko)|Futbalistom roka 1993]], v tom istom roku obsadil ôsmu priečku v ankete talianskeho týždenníka '' Guerin Sportivo'' o najlepšieho mladého futbalistu Európy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Elegantný Slovák“ v prvej desiatke | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = júl | ročník = XLVII. | číslo = 173 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V ankete Futbalista desaťročia bol druhý za [[Ľubomír Moravčík|Ľubomírom Moravčíkom]],<ref>{{cite web|url=http://www.sme.sk/c/763260/futbalista-desatrocia-u-nas-1-l-moravcik-2-p-dubovsky.html|title=Futbalista desaťročia u nás: 1. Ľ. Moravčík, 2. P. Dubovský|publisher=sme.sk|date=18. december 2002}}</ref> v ankete [[Futbalista storočia (Slovensko)|Futbalista storočia]] obsadil štvrté miesto. V roku 2024 bol uvedený in memoriam do [[Sieň slávy slovenského futbalu|Siene slávy slovenského futbalu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = SFZ - Moravčík, Hrdlička, V. Masný, Dubovský a P. Molnár v Sieni slávy slovenského futbalu | url = https://futbalsfz.sk/sfz-moravcik-hrdlicka-v-masny-dubovsky-a-p-molnar-v-sieni-slavy-slovenskeho-futbalu/ | dátum vydania = 20. 3. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2025 v rámci spomienkového zápasu Internacionálov Slovenska s bývalými hráčmi Realu Madrid a Realu Oviedo pomenovali v [[Oviedo|Oviede]] na Dubovského počesť ulicu pri štadióne ''Paseo de Peter Dubovský''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ohromné gesto: V španielskom Oviede pomenujú ulicu po Petrovi Dubovskom | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/752234-ohromne-gesto-v-spanielskom-oviede-pomenuju-ulicu-po-petrovi-dubovskom/ | dátum vydania = 16. 6. 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = INTERNACIONÁLI SR - Zápas na počesť Petra Dubovského, ktorý bude mať v Oviede ulicu | url = https://futbalsfz.sk/internacionali-sr-zapas-na-pocest-petra-dubovskeho-ktory-bude-mat-v-oviede-ulicu/ | dátum vydania = 12. 5. 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Na jeho pamiatku sa od roku 2000 udeľuje [[Cena Petra Dubovského]] pre najlepšieho slovenského futbalistu do 21 rokov. === Repre === V mládežníckych kategóriach hral v reprezentáciach do 17 a 18 rokov, nastrieľal v nich 18 gólov. S mužstvom [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Česko-Slovenska do 21 rokov]] si zahral vo štvrťfinále ME 1992 proti [[Talianske národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Taliansku U-21]]. V A-mužstve {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} debutoval 13. novembra 1991 v [[Sevilla|Seville]] v kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2), v tomto stretnutí nastúpil v útoku s klubovým spoluhráčom [[Ladislav Pecko|Ladislavom Peckom]], kvarteto slovanistov v zápase doplnili ďalší debutant [[Miloš Glonek]] a Ondrej Krištofík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prehra nepotešila, hra však povzbudila | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XXII. | číslo = 47 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kvalifikácii [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] odohral osem zápasov, s šiestimi gólmi bol najlepší strelec mužstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Česko-slovenský futbalový rok 1993. Najlepší strelec: Dubovský | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = december | ročník = XLVII. | číslo = 301 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý krát skóroval 23. septembra 1992 v [[Košice|Košiciach]] proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (4 : 0), nezabudnuteľný je jeho čistý hattrick proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} (5 : 2), keď najskôr dal gól z voleja, ďalší pridal strelou od žrde a skóre uzavrel z priameho kopu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Za dve červené Dubovského hattrick | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 127 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Hattrick ide do sveta | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = 38 | číslo = 108 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Strelecky sa presadil aj vo {{WAL|f|0|Walese}} (2 : 2)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovského góly udržiavajú nádej | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = september | ročník = IV. | číslo = 211 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a doma proti {{CYP|f|0|Cypru}} (3 : 0). 17. novembra 1993 v [[Brusel]]i odohrala reprezentácia pod názvom RČS posledný zápas spoločnej histórie s {{BEL|f|0|Belgickom}} (0 : 0), Dubovský spolu s [[Ľubomír Moravčík|Ľubomírom Moravčíkom]] a [[Jaroslav Timko|Jaroslavom Timkom]] boli jediní Slováci v mužstve.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalisti dopísali poslednú kapitolu s číslom 499 v Bruseli | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/136634-futbalisti-dopisali-poslednu-kapitolu-s-cislom-499-v-bruseli/ | dátum vydania = 28. 12. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Česko-Slovensko reprezentoval 14×, dal 6 gólov. V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} odohral 33 zápasov, strelil 12 gólov. Prvý raz nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1), prvé dva góly, obidva z pokutového kopu strelil 20. apríla 1994 v Bratislave {{HRV|f|0|Chorvátsku}} (4 : 1) pri domácej premiére národného mužstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Víťazstvo pre históriu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = apríl | ročník = XLVIII. | číslo = 92 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dvakrát skóroval aj v priateľskom zápase s {{RUS|f|0|Ruskom}} (2 : 1) v marci 1995.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský triafa pravačkou i hlavou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = marec | ročník = XIL. | číslo = 57 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>. V kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] odohral deväť zápasov, strelil tri góly. Chýbal len v úvodnom zápase s {{FRA|f|0|Francúzskom}}, na ktorý ho neuvoľnil Real Madrid.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Proti Francúzom bez Dubovského! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = september | ročník = XLVIII. | číslo = 206 | strany = 1 a 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (2 : 1) strelil víťazný gól v poslednej minúte zápasu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Krôčik od kvalifikačného hrobu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = september | ročník = L. | číslo = 204 | strany = 8,9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Posledný krát obliekol reprezentačný dres 31. mája 2000 v [[Moskva|Moskve]] v priateľskom zápase s Ruskom (1 : 1). === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- ! colspan="7"|Góly za {{TCH|f|0|Československo}} (6) |- |<center>1.||23. 9. 1992||[[Košice]]||{{FRO|f|1}}||<center>4 : 0||{{gól|90.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- |<center>2.||rowspan="3"|2. 6. 1993||rowspan="3"|[[Košice]]||rowspan="3"|{{ROU|f|1}}||rowspan="3"|<center>5 : 2||rowspan="3"|{{gól|59}} <br/>{{gól|82}} <br/>{{gól|90}}||rowspan="3"|kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- |<center>3. |- |<center>4. |- |<center>5.||8. 9. 1993||[[Cardiff]]||{{WAL|f|1}}||<center>2 : 2||{{gól|68}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- |<center>6.||27. 10. 1993||[[Košice]]||{{CYP|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|12}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- ! colspan="7"|Góly za {{SVK|f|0|Slovensko}} (12) |- |<center>7.||rowspan="2"|20. 4. 1994||rowspan="2"|[[Bratislava]]||rowspan="2"|{{HRV|f|1}}||rowspan="2"|<center>4 : 1||rowspan="2"|{{gól|24}}<br/>{{gól|61}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>8. |- |<center>9.||12. 11. 1994||[[Bukurešť]]||{{ROU|f|1}}||<center>2 : 3||{{gól|56}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>10.||rowspan="2"|8. 3. 1995||rowspan="2"|[[Košice]]||rowspan="2"|{{RUS|f|1}}||rowspan="2"|<center>2 : 1||rowspan="2"|{{gól|26}}<br/>{{gól|69}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>11. |- |<center>12.||29. 3. 1995||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|45}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>13.||11. 10. 1995||[[Bratislava]]||{{POL|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|31}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>14.||31. 8. 1996||[[Toftir]]||{{FRO|f|1}}||<center>2 : 1||{{gól|90}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>15.||22. 9. 1996||[[Bratislava]]||{{MLT|f|1}}||<center>6 : 0||{{gól|58}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>16.||23. 10. 1996||[[Bratislava]]||{{FRO|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|20}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>17.||5. 9. 1998||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|26}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] |- |<center>18.||10. 10. 1998||[[Vaduz]]||{{LIE|f|1}}||<center>4 : 0||{{gól|13}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Slovan Bratislava (3) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1991/1992||1. kolo||{{ESP}} [[Real Madrid]]||<center>1 : 2||<center>1 |- |<center>Liga majstrov||<center>1992/1993||1. kolo||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]||<center>4 : 1||<center>2 |- ! colspan="6"| Góly za Real Madrid (1) |- |<center>PVP||<center>1993/1994||1. kolo||{{CHE}} [[FC Lugano]]||<center>3 : 0||<center>1 |} === Úspechy === '''Reprezentačné''' '''Klubové''' * majster Československa 1992 so Slovanom Bratislava * majster Španielska 1995 s Realom Madrid * víťaz Španielskeho Superpohára 1993 s Realom Madrid '''Individuálne''' * Futbalista roka 1993 * 2. miesto v ankete Futbalista desaťročia * 2. miesto v ankete Futbalista štvrťstoročia * 4. miesto v ankete Futbalista storočia na Slovensku * člen Siene slávy slovenského futbalu * najlepší strelec čs. ligy 1991/92 (27 gólov), 1992/93 (24 gólov) * najlepší strelec RČS v kvalifikácii MS 1994 (6 gólov) === Externé odkazy === *[https://eu-football.info/_player.php?id=5064 Peter Dubovský na eu-football.info] *[https://statistiky1ligy.fotbal.cz/hrac/peter-dubovsky/2122 Peter Dubovský na statistiky1ligy.fotbal.cz] *[https://www.bdfutbol.com/en/j/j2240.html Peter Dubovský na bdfutbol.com] == Ľubomír Moravčík == Brilantný obojnohý technik s presnou prihrávkou a dobrou strelou, hravý typ futbalistu. Odchovanec nitrianskeho futbalu, v kategórii dorastu získal titul majstra Slovenska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mládež píše novú históriu. O majstrovi SSR a dorasteneckej lige | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1983 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 150 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval ako 18-ročný v drese [[FC Nitra|Plastiky Nitra]] 16. októbra 1983 proti [[FK Teplice|Sklo Unionu Teplice]] (1 : 1). Potom čo Nitra vypadla z najvyššej súťaže, odohral dve sezóny v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej futbalovej lige]], v sezóne [[1. slovenská národná futbalová liga 1985/1986|1985/86]] si Nitra vybojovala návrat medzi elitu s osembodovým náskokom pred [[ŠK Slovan Bratislava|Slovanom Bratislava]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Predstavujeme nováčik I. futbalovej ligy – Plastika Nitra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = jún | ročník = XL. | číslo = 145 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý ligový gól strelil Moravčík 19. augusta 1986 v domácom zápase s Bohemiansom Praha (2 : 3).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Premiéra Plastike nevyšla | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = august | ročník = XL. | číslo = 195 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1988/89 obsadila Nitra tretie miesto v lige,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nitra vyhrala preteky o prsia. Obzretie za I. futbalovou ligou | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = jún | ročník = XLIII. | číslo = 145 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v poslednom kole si v priamom súboji s [[FK Dukla Praha|Duklou Praha]] (3 : 2) vybojovala miestenku v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]], keď skóre stretnutia otvoril už v 9. minúte práve Moravčík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nitra s európskou etiketou! | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = jún | ročník = XXI. | číslo = 25 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V PVP bude hrát Slovan, v Pohár UEFA Ostrava a Nitra | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/6/15/8.png | dátum vydania = 15. 6. 1989 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V Pohári UEFA vypadla Nitra v 1. kole s [[1. FC Köln]] po výsledkoch 1 : 4 a 0 : 1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Keď bolo v Nitre na futbale 15-tisíc ľudí | url = https://mynitra.sme.sk/c/7385980/ked-bolo-v-nitre-na-futbale-15-tisic-ludi.html | dátum vydania = 17. 9. 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mynitra.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1989/90 sa Moravčík zaradil medzi najlepších strelcov ligy, po jesennej časti bol s 10 gólmi dokonca v čele kanonierov. Darilo sa mu proti pražským klubom, gólom prispel k vysokej výhre 4 : 0 nad obhajcom titulu [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík náš, koľko gólov dáš? | periodikum = ŽIVOT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = november | ročník = XXXIX. | číslo = 46 | strany = 18,19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[SK Slavia Praha|Slavii Praha]] dal dva góly (3 : 2). Na jar pridal štyri presné zásahy, v lige odohral celkom 119 zápasov, dal 30 gólov. Po [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]] prestúpil do francúzskeho klubu [[AS Saint-Étienne]]. Vo [[Ligue 1|francúzskej lige]] debutoval 20. júla 1990 proti [[Stade Rennais FC|Stade Rennes]] (0 : 0),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík v talianskom duchu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = júl | ročník = XLIV. | číslo = 171 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil 1. decembra 1990 v 18. kole proti [[Stade Brestois]] (6 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík je strelec | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = december | ročník = XLIV. | číslo = 284 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vo svojej premiérovej sezóne odohral 37 zápasov, so 7 gólmi bol najlepší strelec mužstva,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík strieľa góly | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XLV. | číslo = 24 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> skóroval aj proti lídrovi [[Olympique Marseille]] (1 : 1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Chapeau, Moravčík! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XLV. | číslo = 66 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> jeho góly však nestačili na lepšie ako 13. miesto v tabuľke.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík strieľa, mužstvo klesá... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = apríl | ročník = XXIII. | číslo = 15 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1991/92 strelil štyri góly, po víťazstve 3 : 0 (1 gól) nad [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] ho športový denník ''L'Équipe'' označil za „čarodejníka“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = L'Équipe: Moravčík – čarodejník | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vo [[Coupe de France|Francúzskom pohári]] sa s mužstvom dostal až do semifinále, kde ich zastavil [[FC Nantes]]. Moravčíkovým spoluhráčom bol v jarnej časti sezóny aj slovenský kanonier [[Milan Luhový]]. Výborne odštartoval sezónu 1992/93, v prvých štyroch kolách trikrát skóroval, po 7. kole mal na konte štyri góly a spolu s ďalšími šiestimi hráčmi viedol poradie najlepších kanonierov. Rovnaký počet gólov mal napríklad aj [[Rudi Völler]] z Marseille. O Moravčíkove služby prejavil záujem Bernard Tapie, majiteľ [[Olympique Marseille]], ale Moravčík napriek lákavej ponuke ostal v St. Étienne. Týždenník ''France Football'' uverejnil na titulnej strane Moravčíkovu fotografiu s nadpisom ''Moravčík, zelené zlato'', podľa klubových farieb ASSE.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na starom, a nie po starom | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 261 | strany = 1 a 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho výkony sa prejavili aj v hodnotení uznávaného týždenníka, ktorý ho vyhlásil za najlepšieho zahraničného hráča ligy v roku 1992.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík najlepší aj vo Francúzsku | periodikum = Nitrianske noviny | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = január | ročník = II. | číslo = 2 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V auguste 1995 zažiaril v prípravnom zápase s [[AC Miláno]], keď sa dvomi gólmi postaral o víťazstvo 2 : 1 nad „rossoneri“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík zdolal AC Miláno! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = august | ročník = IL. | číslo = 197 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = AS Saint-Étienne - AC Milan, Match Amical (1995-1996) | url = https://www.asse-stats.com/match-asse-milan-ac-amical-1995 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = asse-stats.com | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1995/96 bol kapitánom mužstva, odohral 34 zápasov, strelil 7 gólov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zo zahraničnej tlače - L'Équipe. Moravčík talizmanom | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 218 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> St. Étienne vypadlo do druhej ligy, Moravčík sa po šiestich sezónach rozlúčil s dresom ''Les Verts'' s bilanciou 197 zápasov a 31 gólov. Znova o neho prejavil záujem Olympique Marseille, nakoniec sa stal hráčom korzického klubu [[SC Bastia]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dnešok je Bastia | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = júl | ročník = L. | číslo = 167 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V novom drese sa skvele uviedol, v prvých siedmich zápasoch strelil štyri góly, Bastia bola po 9. kole na druhej priečke ligy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ľubomír Moravčík kráľom Korzičanov | periodikum = Nitrianske noviny | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = september | ročník = V. | číslo = 37 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V zápase 12. kola s [[AS Monaco]] však utrpel Moravčík po zákroku Emmanuela Petita zlomeninu nohy, po operácii nasledovala dlhá 133-dňová pauza bez futbalu. V máji 1997 podpísal zmluvu so švajčiarskym klubom [[FC Sion]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík podpísal na dva roky Sionu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 121 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ktorý rátal s jeho skúsenosťami v Lige majstrov. V Sione začal s prípravou, no hneď na prvom tréningu sa mu obnovila zlomenina nohy a musel absolvovať operáciu, čím sa stal pre klub nepoužiteľný. Vrátil sa späť do Bastie, na ligový zápas nastúpil po šesťmesačnej pauze až v decembri 1997, prvý gól v sezóne strelil na jar 1998 v 31 .kole, keď prekonal spoluhráča z reprezentácie [[Alexander Vencel mladší|Alexandra Vencela]] v bráne [[RC Strasbourg Alsace|RC Štrasburg]] (1 : 1), skóroval aj v ďalšom kole proti [[Montpellier HSC|Montpellieru]] (2 : 1). Posledný zápas vo francúzskej lige odohral 9. mája 1998, v súťaži odohral celkom 230 zápasov, dal 39 gólov. Stal sa hráčom MSV Duisburg,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Idem tam, kde ma chcú všetci | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = apríl | ročník = LII. | číslo = 99 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> premiéru v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] absolvoval 14. augusta 1998 proti [[Eintracht Frankfurt|Eintrachtu Frankfurt]] (2 : 1), časopis ''Kicker'' ho označil za najlepšieho hráča zápasu a zaradil ho do zostavy kola.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Podľa Kickeru: Moravčík mužom zápasu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = august | ročník = LII. | číslo = 190 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Napriek úspešnému debutu nebol Moravčík spokojný so svojou pozíciou v mužstve a po piatich zápasoch sa rozhodol ukončiť pôsobenie v klube. V októbri 1998 prestúpil do [[Celtic FC|Celticu Glasgow]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík je v Celtiku Glasgow! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = október | ročník = LII. | číslo = 245 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> kde ho dotiahol tréner [[Jozef Vengloš]]. Prvý krát sa stalo, že slovenský tréner pôsobiaci v zahraničí angažoval slovenského futbalistu,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vengloš verí, že Moravčík Celtiku pomôže | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = október | ročník = LII. | číslo = 250 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> média sa posmešne vyjadrovali, že „strýko Joe“ si priviedol syna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Moravčík spomína na začiatky v Celticu: Písali, že prišiel stroskotanec, potom som všetkým vytrel kocúra | url = https://sport.aktuality.sk/futbal/clanok/lubomir-moravcik-spomina-na-zaciatky-v-celtic-glasgow-pisali-ze-prisiel-stroskotanec-potom-som-vsetkym-vytrel-kocura-2023050216493091514 | dátum vydania = 10. 11. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[Scottish Premiership|škótskej lige]] debutoval 7. novembra 1998 proti FC Dundee (6 : 1), Vo svojom treťom ligovom zápase zažiaril v derby s [[Rangers FC|Glasgow Rangers]], pri výhre 5 : 1 dal dva góly a na ďalšie dva prihral, bolo to najvyššie víťazstvo Celticu nad rivalom od januára 1966.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bol taký šťastný, že góly ani neoslavoval | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = november | ročník = LII. | číslo = 271 | strany = 13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Celtic FC - Rangers FC 5:1 (Premiership 1998/1999, 15. Round) | url = https://www.worldfootball.net/report/premiership-1998-1999-celtic-fc-rangers-fc_2/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = worldfootball.net | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1999/2000 sa strelecky prebudil v decembri, skóroval v troch ligových zápasoch po sebe [[Hibernian FC|Hibernian]] (4 : 0),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Stále parádny futbalový marš Ľubomíra Moravčíka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = december | ročník = LIII. | číslo = 281 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Aberdeen FC|FC Aberdeen]] (6 : 0), [[Dundee United FC|Dundee United]] (4 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Roztopašné futbalové decko. Ľuboš Moravčík teraz exceluje v Celtiku Glasgow | periodikum = Nový deň | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = marec | ročník = I. | číslo = 19 | strany = 24 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Celtic vyhral Ligový pohár po výhre 2 : 0 nad [[Aberdeen FC|FC Aberdeen]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík s trofejou | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = marec | ročník = LIV. | číslo = 67 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> keď do finále posunul mužstvo Moravčíkov gól v semifinále, vo finále Škótskeho pohára prehrali s Rangers 0 : 1. V Pohári UEFA skóroval proti [[Girondins Bordeaux]] (1 : 2 po predĺžení). V sezóne 2000/01 získal Moravčík svoj prvý majstrovský titul v kariére,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík sa teší z prvého titulu | periodikum = Nový deň | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = apríl | ročník = III. | číslo = 83 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v sezóne odohral 27 zápasov a s 9 gólmi bol tretí najlepší strelec mužstva. Celtic vyhral aj Škótsky pohár, vo finále zdolal [[Hibernian FC|FC Hibernian]] 3 : 0 a obhájil prvenstvo v Ligovom pohári po víťazstve 3 : 0 nad [[Kilmarnock FC|Kilmarnockom]], čím skompletizoval [[treble]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčíkov Celtic získal fantastický "treble" | periodikum = Košický denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = máj | ročník = IV. | číslo = 120 | strany = VIII | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ako 36-ročný si prvý raz zahral prestížnu [[Liga majstrov UEFA|Ligu majstrov]], v skupinovej fáze nastúpil v zápasoch s [[FC Porto]] (0 : 3), [[Rosenborg BK]] (0 : 2), skvelý výkon predviedol v zápase s [[Juventus FC|Juventusom Turín]], pri víťazstve 4 : 3 sa podieľal na troch góloch.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík doslova exceloval | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 212 | strany = 19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Moravčík byl hvězdou v marném boji Celtiku | url = https://www.idnes.cz/fotbal/pohary/moravcik-byl-hvezdou-v-marnem-boji-celtiku.A011101_151710_fot_pohary_rou | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 2001/02 obhájil Celtic titul, Moravčík nastúpil v lige 27×, dal šesť gólov. Moravčík sa stal počas štyroch sezón v Celticu miláčikom tribún, klubovou legendou, uviedli ho do Siene slávy klubu, bývalý spoluhráč z Celticu [[Švédsko|Švéd]] [[Henrik Larsson]] označil Moravčíka za jedného z najlepších futbalistov, s ktorými hral počas svojej kariéry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hral s Ronaldom i Messim. Podľa švédskeho reprezentanta patril k najlepším aj Moravčík | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-larsson-najlepsi-hrac-moravcik-relacia-2026/ | dátum vydania = 10. 1. 2026 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Hráčsku kariéru ukončil v roku 2002 v japonskom klube JEF United Ičihara znovu pod vedením trénera Vengloša.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík do japonskej Ičihary za trénerom Venglošom? | periodikum = Spišský denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = máj | ročník = IV. | číslo = 101 | strany = III | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dvakrát bol zvolený za najlepšieho hráča krajiny, v roku 1992 vyhral anketu [[Futbalista roka (Česko-Slovensko)|Futbalista roka v Československu]], o deväť rokov neskôr sa stal ako 36-ročný najstarším víťazom ankety [[Futbalista roka 2001 (Slovensko)|Futbalista roka na Slovensku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Titul futbalistu roka som si vytrucoval, vraví Moravčík | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/257191-titul-futbalistu-roka-som-si-vytrucoval-vravi-moravcik/ | dátum vydania = 28. 1. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Sedemkrát sa umiestnil v Top-3 spomínaných ankiet, v roku 2002 vyhral anketu Futbalista desaťročia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Futbalistom desaťročia Moravčík | periodikum = Prešovský denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = december | ročník = IV. | číslo = 294 | strany = IV | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1999 sa Moravčíkovi dostalo cti zahrať si vo [[Výber sveta (futbal)|Výbere sveta]] v exhibičnom zápase proti jedenástke [[Nelson Mandela|Nelsona Mandelu]] v [[Johannesburg]]u, strelil gól po prihrávke [[Thomas Häßler|Thomasa Hässlera]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Má ďalšie pozvanie do výberu sveta! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = august | ročník = LIII. | číslo = 183 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trafil aj Moravčík | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = august | ročník = LIII. | číslo = 191 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 2024 bol uvedený do [[Sieň slávy slovenského futbalu|Siene slávy slovenského futbalu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = SFZ - Moravčík, Hrdlička, V. Masný, Dubovský a P. Molnár v Sieni slávy slovenského futbalu | url = https://futbalsfz.sk/sfz-moravcik-hrdlicka-v-masny-dubovsky-a-p-molnar-v-sieni-slavy-slovenskeho-futbalu/ | dátum vydania = 20. 3. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Repre === Prvé reprezentačné štarty zbieral v olympijskom mužstve Česko-Slovenska v kvalifikácii o postup na [[Letné olympijské hry 1988|OH 1988 v Soule]]. Dres „olympionikov“ obliekol 12×, strelil jeden gól Fínsku (2 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Príliš skromné víťazstvo | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = september | ročník = XLI. | číslo = 224 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> S mužstvom vyhral v roku 1987 turnaj ''Merdeka cup'' v [[Malajzia|Malajzii]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Olympionici dobyli Merdeku | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = december | ročník = XIX. | číslo = 52 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> S Výberom čs. ligy dvakrát vyhral ''Prezidentov pohár'' v [[Soul]]e, v roku 1988 dal vo finále víťazný gól olympionikom ZSSR (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Soul už počul našu hymnu... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = júl | ročník = XX. | číslo = 27 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V A-mužstve {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} debutoval 11. novembra 1987 v Prahe v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1988|ME 1988]] proti {{WAL|f|0|Walesu}} (2 : 0). Bol členom mužstva, ktoré si vybojovalo postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]]. V kvalifikácii odohral sedem zápasov, vynikol v zápase proti {{CHE|f|0|Švajčiarsku}} (3 : 0), prvý gól dal [[Tomáš Skuhravý]] hlavou po Moravčíkovom centri, tretí dal Moravčík krásnou strelou spoza šestnástky.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nevedel sa dočkať konca | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 44 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dlouhé trápení, skvělý závěr | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/10/26/8.png | dátum vydania = 26. 10. 1989 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Na záverečnom turnaji v Taliansku odohral všetkých päť zápasov, vo štvrťfinále s {{DEU|f|0|Nemeckou spolkovou republikou}} (0 : 1) bol vylúčený po tom čo vykopol kopačku, ktorú mu prišliapol [[Pierre Littbarski]]. Ďalší veľký zápas odohral Moravčík v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (3 : 2). Moravčík bol najlepším hráčom na ihrisku, prvý gól strelil po jeho centri do šestnástky [[Václav Daněk]], v 77. minúte dal víťazný gól, keď loptu odrazenú od žrde strelou zblízka dopravil do brány.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zásah v pravú chvíľu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = november | ročník = XLIV. | číslo = 269 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V marci 1991 v priateľskom zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} (4 : 0) dal gól takmer z polovice ihriska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčíkova gólová paráda | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = II. | číslo = 74 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{TCH|f|0|Česko-Slovensko}} reprezentoval 42×, dal šesť gólov. Po rozdelení [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] sa stal lídrom a kapitánom novotvoriacej sa reprezentácie {{SVK|f|0|Slovenska}}. Prvý krát nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1), prvý gól strelil {{HRV|f|0|Chorvátsku}} (4 : 1) pri premiére národného mužstva na domácej pôde.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Posledný klinec zatĺkol kapitán | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = apríl | ročník = XLVIII. | číslo = 91 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] ako jediný odohral všetkých 10 zápasov, bol pri historicky prvom súťažnom zápase s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (0 : 0), skóroval proti {{ISR|f|0|Izraelu}} (2 : 2). Ruský denník ''Sport-Express'' ho zaradil ako jediného Slováka do jedenástky kvalifikačnej skupiny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík v jedenástke našej skupiny | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = december | ročník = IL. | číslo = 278 | strany = 36 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bol autorom historicky prvého gólu Slovenska v bojoch o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] v zápase s {{FRO|f|0|Faerskými ostrovmi}} (2 : 1). V roku 1998 bol s tromi gólmi najlepším strelcom reprezentácie. Posledný krát reprezentoval 11. októbra 2000 v Bratislave proti {{SWE|f|0|Švédsku}} (0 : 0) v kvalifikácii [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|MS 2002]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ľ. Moravčík končí v reprezentácii! | periodikum = Prešovský denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = október | ročník = II. | číslo = 237 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Za národný tím odohral 37 zápasov, 24 s kapitánskou páskou, strelil šesť gólov. === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- ! colspan="7"|Góly za {{TCH|f|0|Československo}} (6) |- |<center>1.||25. 10. 1989||[[Praha]]||{{CHE|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|88.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]] |- |<center>2.||14. 11. 1990||[[Praha]]||{{ESP|f|1}}||<center>3 : 2||{{gól|77.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] |- |<center>3.||27. 3. 1991||[[Olomouc]]||{{POL|f|1}}||<center>4 : 0||{{gól|42.}}||priateľský |- |<center>4.||25. 9. 1991||[[Oslo]]||{{NOR|f|1}}||<center>3 : 2||{{gól|53.}}||priateľský |- |<center>5.||19. 8. 1992||[[Bratislava]]||{{AUT|f|1}}||<center>2 : 2||{{gól|90.}}||priateľský |- |<center>6.||24. 3. 1993||[[Limassol]]||{{CYP|f|1}}||<center>1 : 1||{{gól|34.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- ! colspan="7"|Góly za {{SVK|f|0|Slovensko}} (6) |- |<center>7.||20. 4. 1994||[[Bratislava]]||{{HRV|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|83.}}||priateľský |- |<center>8.||12. 10. 1994||[[Tel Aviv]]||{{ISR|f|1}}||<center>2 : 2||{{gól|14.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>9.||31. 8. 1996||[[Toftir]]||{{FRO|f|1}}||<center>2 : 1||{{gól|13.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>10.||6. 2. 1998||[[Limassol]]||{{SVN|f|1}}||<center>1 : 1||{{gól|75.}}||medzinárodný turnaj |- |<center>11.||7. 2. 1998||[[Limassol]]||{{ISL|f|1}}||<center>2 : 1||{{gól|63.}}||medzinárodný turnaj |- |<center>12.||5. 9. 1998||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|37.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Celtic Glasgow (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2000/2001||predkolo||{{LUX}} Jeunesse Esch||<center>4 : 0||<center>2 |- |2. kolo||{{FRA}} [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]]||<center>1 : 2 pp||<center>1 |} === Úspechy === '''Reprezentačné''' * štvrťfinalista MS 1990 * víťaz Merdeka Cupu 1987 s olympijským mužstvom Česko-Slovenska * 2× víťaz Prezidentského pohára s ligovým výberom Česko-Slovenska (1988, 1989) '''Klubové''' * 2× majster Škótska s Celticom Glasgow (2001, 2002) * víťaz Škótskeho pohára 2001 s Celticom * 2× víťaz Ligového pohára s Celticom (2000, 2001) * semifinalista Francúzskeho pohára 1993 s AS St. Étienne * účasť v Pohári UEFA 1989/90 s Plastikou Nitra '''Individuálne''' * Futbalista roka 1992 v Česko-Slovensku * Futbalista roka 2001 na Slovensku * Futbalista desaťročia (1993 - 2003) * 3. miesto v ankete Futbalista štvrťstoročia * najlepší zahraničný hráč francúzskej ligy 1992 * člen Siene slávy slovenského futbalu * člen Siene slávy Celticu Glasgow === Externé odkazy === *[https://eu-football.info/_player.php?id=14327 Ľubomír Moravčík na eu-football.info] *[https://statistiky1ligy.fotbal.cz/hrac/lubomir-moravcik/2473 Ľubomír Moravčík na statistiky1ligy.fotbal.cz] *[https://www.asse-stats.com/lubomir-moravcik Ľubomír Moravčík na asse-stats.com] *[https://www.fitbastats.com/celtic/player.php?playerid=2852 Ľubomír Moravčík na fitbastats.com] == Róbert Semeník == Rodák z VK začínal v [[FK Dukla Banská Bystrica]], majster dorastu 1991 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Baník Ostrava – Dukla Banská Bystrica, finále na 2 zápasy o titul, presne pred 30 rokmi | url = https://duklasport.sk/banik-ostrava-dukla-banska-bystrica-finale-na-2-zapasy-o-titul-pred-30-rokmi/ | dátum vydania = 22. 6. 2021 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = duklasport.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V čs. lige debutoval 3. novembra 1991 proti [[FK Inter Bratislava|Interu Bratislava]] (0:2), vo federálnej lige 10/-* prvý gól v slov. lige 23. októbra 1993 Humennému (1:1)* 1994/95 kráľ strelcov (18), 1995/96 [[1. FC Košice]] 29 gólov/3 hetriky*, rekord ligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Róbert Semeník 29-gólovým rekordom obhájil Pohár Práce pre najlepšieho futbalového strelca | url = https://www.sme.sk/c/2112616/robert-semenik-29-golovym-rekordom-obhajil-pohar-prace-pre-najlepsieho-futbaloveho-strelca.html | dátum vydania = 14. 6. 1996 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, vyrovnal [[Slovinsko|Slovinec]] [[Andraž Šporar]] 2018/19* [[Liga majstrov UEFA]]* Gençlerbirliği SK, [[FK Teplice]] [https://www.fkteplice.cz/hrac.asp?id=773&hrac-archiv=1 PROFIL HRÁČE Róbert SEMENÍK] [https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/semenik-se-behem-minuty-dvakrat-trefil.A010315_181143_fotbal_ber], [[FKD Drnovice|FK Drnovice]], [[Győri ETO FC]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = R. Semeník svoju univerzálnosť úspešne zavŕšil v Györi, v lete by však rád zmenil dres | url = https://korzar.sme.sk/c/4655008/r-semenik-svoju-univerzalnost-uspesne-zavrsil-v-gyori-v-lete-by-vsak-rad-zmenil-dres.html | dátum vydania = 6. 6. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * návrat do BB <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Semeník mieri po siedmich rokoch opäť pod Urpín | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/semenik-mieri-po-siedmich-rokoch-opat-pod-urpin/?page=2 | dátum vydania = 9. 1. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* nováčik BB 2. v lige len vzájomné zápasy* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalisti Žiliny tretí raz majstrami | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109572-futbalisti-ziliny-treti-raz-majstrami/ | dátum vydania = 8. 6. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Pohár UEFA postúpili cez predkolá FC Wil Semeník dva góly, v 1. kole vypadli s Benficou* 2005 Slovenský pohár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Bystrica vyhrala Slovenský pohár | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109676-b-bystrica-vyhrala-slovensky-pohar/ | dátum vydania = 8. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> dvojnásobný stovkár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Stogólový Semeník: Som veľmi šťastný | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109741-stogolovy-semenik-som-velmi-stastny/ | dátum vydania = 25. 9. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Bystrica - Púchov 4:0 (1:0) | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/b-bystrica-puchov-40-10/?page=14 | dátum vydania = 9. 6. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Kráľ hetrikov [https://www.idnes.cz/fotbal/zahranici/novacek-ve-slovenske-lize-rozdrtil-lidra.A030809_223753_fot_zahranici_min Nováček ve slovenské lize rozdrtil lídra] Reprezentačný dres obliekal už v mužstve [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov]], v prvom zápase s Francúzskom 6. 9. 1994 v [[Myjava|Myjave]] (0:3). V odvetnom stretnutí zariadil víťazstvo 1:0, dva góly strelil Poľsku (3:1). V A-mužstve debutoval 15. 11. 1995 v Košiciach proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} v kvalifikácii ME 1996, prvý gól {{CRC|f|0|Kostarike}}. 8× Okrem toho nastúpil v neoficiálnom zápase proti {{MEX|f|0|Mexiku}} (2:5)*, reprezentoval Výber ligy v zápasoch s {{MYS|f|0|Malajziou}} a olympionikmi {{CHN|f|0|Číny}}* === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Košice (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár Intertoto||rowspan="2"|<center>1995||rowspan="2"|skupina||{{BEL}} SC Charleroi||<center>3:2||<center>1 |- |{{TUR}} Bursaspor||<center>1:1||<center>1 |- |<center>Liga majstrov||<center>1997/1998||1. predkolo||{{ISL}} ÍA Akranes||<center>3:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Duklu B. Bystrica (4) |- |rowspan="3"|<center>Pohár UEFA||rowspan="3"|<center>2004/2005||1. predkolo||{{AZE}} FK Karabach||<center>3:0||<center>1 |- |rowspan="2"|2. predkolo||rowspan="2"|{{CHE}} FC Wil||<center>3:1||<center>2 |- |<center>1:1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za FC Nitra (2) |- |<center>Pohár Intertoto||<center>2008||1. kolo||{{AZE}} Neftči Baku||<center>3:1||<center>2 |} == Stanislav Šesták == [[1. FC Tatran Prešov]] majster SR v doraste, najlepší strelec dorasteneckej ligy 26 gólov**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Starší dorastenci FC Tatran Prešov majstrami Slovenskej republiky 1999/2000 | periodikum = Prešovský večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = jún | ročník = XI. | číslo = 2508 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[Niké liga|slovenskej lige]] debutoval 12. augusta 2000 v 5. kole sezóny [[Mars superliga 2000/2001|2000/01]] proti [[FK Inter Bratislava]] (0 : 3), prvý gól strelil 23. septembra 2000 proti [[MŠK Žilina]] (2 : 2)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď dvaja urobia to isté... | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 220 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prestup do [[ŠK Slovan Bratislava]]**,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Šesták v Slovane | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = február | ročník = 47 | číslo = 29 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól materskému klubu Prešovu**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Gólový zápis Šestáka | periodikum = Prešovský večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = september | ročník = XIII. | číslo = 2936 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V zime 2004 sa stal hráčom [[MŠK Žilina]]**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták hráčom majstrovskej Žiliny | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/89298-sestak-hracom-majstrovskej-ziliny/ | dátum vydania = 9. 2. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> hetrik proti FK Dukla Banská Bystrica (4 : 0)**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žilina zdolala B. Bystricu 4:0, Šesták dal hetrik | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/109613-zilina-zdolala-b-bystricu-40-sestak-dal-hetrik/ | dátum vydania = 24. 10. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Superpohár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Superpohár: Žilina - Artmedia Bratislava 2:1 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/92996-superpohar-zilina-artmedia-bratislava-21/ | dátum vydania = 18. 7. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[VfL Bochum]] v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] debutoval 11. augusta 2007, v 1. kole strelil svoj prvý gól proti [[Werder Brémy]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šestákov gól hneď pri premiérovom vystúpení v I. bundeslige | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/sestakov-gol-hned-pri-premierovom-vystupeni-v-i-bundeslige/ | dátum vydania = 11. 8. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 13 gólov - 6. najlepší strelec, hetrik [[TSG 1899 Hoffenheim|Hoffenheim]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták: Môj prvý hetrik v bundeslige - skvelé | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/114471-sestak-moj-prvy-hetrik-v-bundeslige-skvele/ | dátum vydania = 11. 4. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Ankaragücü|MKE Ankaragücü]] [[Fenerbahçe SK]] (2:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták dvoma gólmi odstrelil Fenerbahce | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/92278-sestak-dvoma-golmi-odstrelil-fenerbahce/ | dátum vydania = 12. 12. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> hetrik [[Galatasaray SK]] (3:2) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šestákov hetrik pokoril Galatasaray | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115874-sestakov-hetrik-pokoril-galatasaray/ | dátum vydania = 13. 3. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> stý gól* Bursaspor 3 sezóny, finále pohára <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Turecký pohár vyhral tím Fenerbahce | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/turecky-pohar-vyhral-tim-fenerbahce/ | dátum vydania = 16. 5. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] majster**4. najlepší strelec ligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ferencváros majstrom napriek prehre, Šesták skóroval | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/388689-ferencvaros-majstrom-napriek-prehre-sestak-skoroval/ | dátum vydania = 3. 4. 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[FK Poprad]] [[2. slovenská futbalová liga]] === Reprezentačná kariéra === kvalifikácia ME 18 - dva góly Lotyšsku (6 : 0)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Suverénny postup | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = október | ročník = LIV. | číslo = 244 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 18. augusta 2004 v Bratislave v kvalifikácii MS 2006 proti {{LUX|f|0|Luxembursku}} (3:1). Bol členom mužstva, ktoré vyhralo v roku 2004 ''Kráľovský pohár'' v [[Bangkok]]u* Prvé reprezentačné góly strelil proti {{SMR|f|0|San Marínu}} 13. októbra 2007, k vysokému víťazstvu 7:0 prispel dvomi gólmi. V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 3|kvalifikácii o postup na MS 2010]] bol s 6 gólmi najlepším strelcom Slovenska. Skóroval vo všetkých kľúčových zápasoch. V zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} otočil skóre v priebehu dvoch minút* , v obidvoch stretnutiach s {{CZE|f|0|Českom}} bol autorom prvého gólu, v Prahe v 22. minúte, v Bratislave v 60. minúte* Na [[majstrovstvá sveta vo futbale 2010|MS 2010]] nastúpil v troch zápasoch, proti {{NZL|f|0|Novému Zélandu}} a {{PAR|f|0|Paraguaju}} v základnej zostave, pri vyradení obhajcov titulu {{ITA|f|0|Talianom}} striedal v úplnom závere [[Róbert Vittek|Róberta Vitteka]]. Štartoval tiež na [[majstrovstvá Európy vo futbale 2016|ME 2016 vo Francúzsku]], kde nastúpil v osemfinále proti {{DEU|f|0|Nemecku}} (0:3), v 64. minúte striedal [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriša]]. Bol to posledný Šestákov štart v reprezentačnom drese, ktorý obliekol 66 krát, strelil 14 gólov. == Róbert Vittek == Odchovanec [[ŠK Slovan Bratislava]], ligu začal hrať v sezóne 1999/2000, prvý gól strelil [[FC Spartak Trnava]] (3:0). V sezónach 2001/02 a 2002/03 bol s 14 resp. 19 gólmi najlepším strelcom belasých, v poradí kanonierov ligy bol 3. a 2.* V roku 2003 odišiel na hosťovanie do druholigového [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]], spolu s [[Marek Mintál|Marekom Mintálom]] sa stali oporami mužstva, vybojovali postup do bundesligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek na hosťovanie do Norimbergu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-na-hostovanie-do-norimbergu-2/ | dátum vydania = 30. 8. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* v 2. bundeslige debutoval v zápase 5. kola proti [[FC Erzgebirge Aue]], k remíze 3:3 prispel dvomi gólovými prihrávkami <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek prihrával na dva góly Norimbergu | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/77233-vittek-prihraval-na-dva-goly-norimbergu/ | dátum vydania = 14. 9. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Prvý gól strelil v 12. kole [[1. FC Union Berlin|Unionu Berlín]] (3:0) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zahraničné ligy: Vittek i Mintál skórovali | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/117322-zahranicne-ligy-vittek-i-mintal-skorovali/ | dátum vydania = 10. 11. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v sezóne odohral 26* zápasov, strelil 10 gólov. Prvý gól dal v 2. kole Nemeckého pohára proti [[FC Bayern Mníchov]], keď trafil šibenicu brány [[Oliver Kahn]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek vymietol Kahnovi pavučinu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-vymietol-kahnovi-pavucinu/ | dátum vydania = 30. 10. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek v Norimbergu do leta 2007 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112247-vittek-v-norimbergu-do-leta-2007/ | dátum vydania = 12. 5. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V bundeslige hneď v prvom zápase skóroval, 7. augusta 2004 proti [[1. FC Kaiserslautern]] (3:1) hlavou zvýšil na 2:1* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittekova gólová premiéra v bundeslige | url = https://hnonline.sk/sport/10521-vittekova-golova-premiera-v-bundeslige | dátum vydania = 9. 8. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Najúspešnejšia sezóna 2005/06, Vittek strelil 16 gólov, všetky na jar, vytvoril rekord bundesligy - dva hetriky bez prerušenia iným hráčom, 24.-26. kolo dal 8 gólov [[MSV Duisburg]] (3:0), [[1. FC Köln]] (4:3) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Strelec Vittek: Také niečo som ešte nezažil | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112774-strelec-vittek-take-nieco-som-este-nezazil/ | dátum vydania = 12. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[SV Werder Brémy]] (3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nezastaviteľný Vittek strieľa ako z kanónu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/nezastavitelny-vittek-striela-ako-z-kanonu/ | dátum vydania = 19. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Na konci sezóny bol Vittek piatym najlepším strelcom ligy, pred ním [[Miroslav Klose]], [[Dimitar Berbatov]], Halil Altıntop a [[Roy Makaay]]* 2006/07 bilancia 24/4, opäť sa presadil proti Bayernu <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittekovci deklasovali Bayern | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/113157-vittekovci-deklasovali-bayern/ | dátum vydania = 2. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Norimberg obsadil 6. miesto v lige a vyhral [[DFB-Pokal|Nemecký pohár]], pre klub to bola prvá trofej po 39 rokoch* Vittek hral vo vyraďovacích kolách, vo štvrťfinále [[Hannover 96]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg po dráme do semifinále Nemeckého pohára | url = https://hnonline.sk/dennik/sport/173782-norimberg-po-drame-do-semifinale-nemeckeho-pohara | dátum vydania = 28. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v semifinále a finále nehral pre zranenie* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál s Vittekom majú Nemecký pohár | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-s-vittekom-maju-nemecky-pohar/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. 2007/08 vypadli* Vittek do [[Lille OSC|OSC Lille]], 31. augusta 2008 debutoval v [[Ligue 1]] proti [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]] (2:1), prvý gól 15. novembra 2008 proti [[AS Saint-Étienne]] (3:0) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil prvý gól vo francúzskej lige | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-strelil-prvy-gol-vo-francuzskej-lige/ | dátum vydania = 15. 11. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, bilancia 26/5*, Lille 5. v lige. [[Európska liga UEFA 2009/2010]] dal v play-off gól KRC Genk <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil za OSC Lille víťazný gól | url = https://sita.sk/vittek-strelil-za-osc-lille-vitazny-gol/ | dátum vydania = 21. 8. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sita.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, postup do skupinovej fázy, kde si zahral dvakrát proti [[Valencia CF]], dvakrát [[Genoa CFC|FC Janov]], raz [[SK Slavia Praha]]. Proti FC Janov (3:0)* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek zažiaril. Výborný výkon okorenil gólom | url = https://hnonline.sk/sport/368919-vittek-zaziaril-vyborny-vykon-okorenil-golom | dátum vydania = 23. 10. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V zime 2010 na polročné hosťovanie do [[Ankaragücü|MKE Ankaragücü]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek ide na polročné hosťovanie do Ankaragücü | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-ide-na-polrocne-hostovanie-do-ankaragucu/ | dátum vydania = 1. 2. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 20. januára gól proti [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]]* prvý gól 14. 2. 2010 v druhom zápase proti İstanbul Başakşehir <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil v Turecku prvý gól | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115072-vittek-strelil-v-turecku-prvy-gol/ | dátum vydania = 14. 2. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* prestup [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115320-vittek-je-definitivne-hracom-ankaraguecue/]* Trabzonspor vicemajster [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/116171-do-trabzonsporu-smeruju-aj-sapara-a-vittek/] [[Marek Sapara]]* [[Liga majstrov UEFA]] Vittek prvýkrát v LM jediný zápas, vyhrali senzačne nad [[FC Internazionale Miláno|Interom Miláno]] 1:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = „Slovenský“ Trabzonspor porazil Inter Miláno po 28 rokoch | url = https://sport.aktuality.sk/c/118547/slovensky-trabzonspor-porazil-inter-milano-po-28-rokoch/ | dátum vydania = 15. 9. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenskí Turci vyhrali v Miláne | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovenski-turci-vyhrali-v-milane/ | dátum vydania = 15. 9. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> == Marek Mintál == [[MŠK Žilina]] debutoval v lige [[4. február]]a [[1997]] [[FC Spartak Trnava]] (2:3) - gól* 2x majster, 2x kráľ stelcov, [[Mars superliga 2001/2002]], [[1. slovenská futbalová liga 2002/2003]], bilancia 187/76 prestup do [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]] 2. bundesliga 2003/04 postup do [[Fußball-Bundesliga|Bundesligy]], debut v 2. bundeslige 4. augusta 2003 Karslsruher SC (3:2), prvý gól 25. 8. 2003 Energie Cottbus (2:2), najlepší strelec 18 gólov* Debut v bundeslige: 7. augusta 2004 proti [[1. FC Kaiserslautern]] (3:1), prvýkrát sa strelecky presadil v 3. kole proti [[Hamburger SV]] (3:4), hetrik [https://sportnet.sme.sk/spravy/marek-mintal-je-prvy-slovak-s-hetrikom-v-bundeslige/], [[VfL Wolfsburg]] (4:0) [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/90631-mintal-dal-hetrik-a-kraluje-strelcom-bundesligy/]* Norimberský „Fantóm“ sa dostal do trháku v období medzi 12. až 16. kolom, keď nastrieľal 7 gólov, z toho tri Wolfsburgu. No a keďže slovenský reprezentant v nasledujúcom zápase neskóroval, na zimnú prestávku odchádzal s 13 zásahmi. Sériu 5 zápasov a 7 gólov si zopakoval medzi 21. a 25. kolom* Zaujímavosťou je, že v tejto časti sezóny strieľali góly Norimbergu len Slováci <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Za Norimberg dali v 5 kolách góly iba Slováci, Vittek ohraničil Mintála | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/za-norimberg-dali-v-5-kolach-goly-iba-slovaci-vittek-ohranicil-mintala/ | dátum vydania = 7. 3. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> v poslednom kole 24. gól sezóny, zároveň stý v najvyšších súťažiach* [[1. FSV Mainz 05]] z penalty [https://sport.aktuality.sk/c/446529/pred-15-rokmi-sa-norimbersky-fantom-marek-mintal-stal-kralom-strelcov-nemeckej-bundesligy/] [[Roy Makaay]] [[FC Bayern Mníchov]] 22 gólov* Byť najlepším strelcom v 1. aj v 2. lige dokázal pred Mintálom len [[Rudi Völler]]* 24 gólov kráľ strelcov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kanonier Mintál dostal maketu kanóna | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112469-kanonier-mintal-dostal-maketu-kanona/ | dátum vydania = 22. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[Zlatá kopačka 2004/2005]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlatá kopačka: Mintál je stále druhý | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112443-zlata-kopacka-mintal-je-stale-druhy/ | dátum vydania = 25. 4. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> 3. miesto za [[Thierry Henry]] [[Diego Forlán]], [[Samuel Eto’o]], [[Cristiano Lucarelli]]* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlatá kopačka pre Henryho a Forlana, Mintál tretí | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zlata-kopacka-pre-henryho-a-forlana-mintal-treti/ | dátum vydania = 30. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Objav sezóny <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál je podľa hráčov Objav sezóny bundesligy | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-je-podla-hracov-objav-sezony-bundesligy/ | dátum vydania = 7. 6. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2. najlepší legionár za [[Brazília|Brazílčanom]] Marcelinhom z [[Hertha Berlín|Herthy Berlín]]* Mintálove individuálne úspechy sa odzrkadlili aj vo výsledkoch ankety [[Športovec roka (Slovensko)|Športovec roka 2005]], v ktorej obsadil tretie miesto za [[tenis]]tom [[Dominik Hrbatý|Dominikom Hrbatým]] a [[vodný slalom|vodnou slalomárkou]] [[Elena Kaliská|Elenou Kaliskou]]. Stal sa tak po [[Peter Dubovský|Petrovi Dubovskom]] len druhým a zatiaľ aj posledným futbalistom na stupienku víťazov v ankete <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Najlepší 2005: Hrbatý a tenisti | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/79672-najlepsi-2005-hrbaty-a-tenisti/ | dátum vydania = 17. 12. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Nemecký pohár 2007 - gól vo finále proti majstrovskému tímu [[VfB Stuttgart]] (3:2 pp) vyrovnal v 29. minúte stav na 1:1, nedohral v 33. minúte po likvidačnom zákroku Fernanda Meiru <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál s Vittekom majú Nemecký pohár | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-s-vittekom-maju-nemecky-pohar/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál: Smutný hrdina finále Nemeckého pohára | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-smutny-hrdina-finale-nemeckeho-pohara/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* Vďaka pohárovému triumfu hral Norimberg [[Pohár UEFA]] 2007/08 2. v skupine za [[Everton FC|Evertonom]], Mintálove góly proti [[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]] (2:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál zariadil skvelý obrat Norimbergu | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/94974-mintal-zariadil-skvely-obrat-norimbergu/ | dátum vydania = 5. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, AE Larisa (3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg poslal ďalej Mintál! | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121624-norimberg-poslal-dalej-mintal/ | dátum vydania = 20. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> poslali Norimberg medzi 32 najlepších mužstiev súťaže, ale v dueloch o postup do osemfinále s [[SL Benfica|Benficou]] chýbali Mintál aj Vittek* [https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121627-nastupia-vittek-a-mintal-uz-proti-benfike/ Nastúpia Vittek a Mintál už proti Benfike?] Po 4 sezónach zostup, 2008/09 najlepší strelec 16 gólov* [https://sportnet.sme.sk/spravy/fantom-mintal-vystrielal-norimbergu-postup/] [[FC Hansa Rostock]] 2011/12, 2012/13 rezerva Norimbergu Marek Mintál je dvojnásobným víťazom ankety [[Futbalista roka (Slovensko)|Futbalista roka]], v ktorej triumfoval v rokoch [[Futbalista roka 2004 (Slovensko)|2004]] a [[Futbalista roka 2005 (Slovensko)|2005]], v roku [[Futbalista roka 2003 (Slovensko)|2003]] bol tretí* Pri príležitosti 20 rokov ligy bol vyhlásený za najlepšieho hráča dvadsaťročia a zaradili ho tiež do najlepšej jedenástky dvadsaťročia <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = 20 rokov slovenskej ligy – najlepší Marek Mintál | url = https://www.zilinskyvecernik.sk/clanok/20-rokov-slovenskej-ligy-najlepsi-marek-mintal/1724/ | dátum vydania = 7. 7. 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = zilinskyvecernik.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Reprezentačná kariéra === Debutoval [[6. február]]a [[2002]] v [[Teherán]]e proti {{IRN|f|0|Iránu}}, na víťazstve 3:2 sa podieľal premiérovým gólom v reprezentácii. V kvalifikácii o postup na [[majstrovstvá sveta vo futbale 2006|MS 2006]] Slovensko obsadilo vo svojej skupine druhé miesto za {{PRT|f|0|Portugalskom}} a vybojovalo si účasť v baráži. Mintál patril k oporám úspešného tímu, v kvalifikácii odohral 10 zápasov/3 góly*, ale v barážovom dvojzápase s {{ESP|f|0|Španielskom}} (1:5, 1:1) absentoval pre zranenie. V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|kvalifikácii ME 2008]] bol s 6 gólmi najlepším strelcom mužstva, dvakrát skóroval proti {{CYP|f|0|Cypru}} (6:1), štyri góly strelil v dvoch zápasoch s {{WAL|f|0|Walesom}}* V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 3|kvalifikácii MS 2010]] odohral úvodné dva zápasy proti {{NIR|f|0|Severnému Írsku}} (2:1) a {{SMR|f|0|San Marínu}} (3:1), no po prehre 0:4 v prípravnom stretnutí s {{ENG|f|0|Anglickom}} sa rozhodol ukončiť reprezentačnú kariéru <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marek Mintál končí v reprezentácii | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/marek-mintal-konci-v-reprezentacii/ | dátum vydania = 29. 5. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * s bilanciou 47 zápasov, 14 gólov. {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za MŠK Žilina (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár Intertoto||rowspan="2"|<center>1999||rowspan="2"|skupina||{{DNK}} Herfølge BK||<center>2:0||<center>2 |- |{{FRA}} FC Metz||<center>2:1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Norimberg (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2007/2008||rowspan="2"|skupina||{{NLD}} [[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]]||<center>2:1||<center>2 |- |{{GRC}} AE Larisa||<center>3:1||<center>1 |} == Anton Moravčík== S futbalom začínal v Hlohovci, počas učňovských rokov hral v ŠK Baťovany, najskôr v doraste, majster Ponitria**19 gólov**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dorast ŠK Baťovany | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1947 | mesiac = november | ročník = | číslo = 167 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> potom v A-mužstve v divízii.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = História futbalu v Baťovanoch a Partizánskom | periodikum = TEMPO | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = júl | ročník = LXXVI | číslo = 24 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1949 sa stal hráčom [[MŠK Žilina|Sloveny Žilina]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Príprava Sloveny Žilina na ligu | periodikum = Cieľ | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = február | ročník = III. | číslo = 39 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 9. októbra 1949 proti [[FC Zbrojovka Brno|SK Židenice]], pri svojej premiére príjemne prekvapil, pri vysokom víťazstve 6 : 1 padli tri góly po jeho akciách.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovena Žilina - Židenice 6:1 (3:1) | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = október | ročník = III. | číslo = 275 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvé dva góly strelil vo svojom treťom ligovom zápase mužstvu [[FC Spartak Trnava|Kovosmalt Trnava]] (4 : 1), prvý umiestnenou strelou, druhý z ťažkého uhla.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sokol Slovena Žilina - Sokol Kovosmalt Trnava 4:1 (1:0) | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = október | ročník = III. | číslo = 289 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V Žiline odohral počas štyroch sezón 69 zápasov, strelil 25 gólov. V rokoch 1953 – 1954 bol počas voječiny členom armádneho klubu [[FK Dukla Praha|ÚDA Praha]]. V roku 1953 získali „vojaci“ svoj prvý majstrovský titul, Moravčík si zahral po boku legiend česko-slovenského futbalu ako boli Ladislav Novák, Svatopluk Pluskal či [[Josef Masopust]]. V poslednom kole strelil päť gólov [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]] (7 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = ÚDA Praha – TJ Lokomotíva Košice 7:0 (2:0) | url = https://statistiky1ligy.fotbal.cz/sezona/1953/zapas/uda-praha-tj-lokomotiva-kosice/14766 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = statistiky1ligy.fotbal.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1954 bol s 8 gólmi najlepší strelec mužstva. [[ŠK Slovan Bratislava]] dvakrát [[Česko-slovenský pohár vo futbale]], Dukla a [[SK Slavia Praha|Dynamo Praha]]** Európsky pohár majstrov, Pohár víťazov pohárov UEFA Tottenham Hotspur FC Prague Sydney**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík už na ceste | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1965 | mesiac = december | ročník = XIII. | číslo = 308 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> tréner Štefan Čambal, Slovan na zájazde gól**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Žiadal isi Schrojfa a Jokla. So Slovanom v Austrálii | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1966 | mesiac = január | ročník = XX. | číslo = 20 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 1956 {{HUN|f|0|Maďarsko}} 4 : 2,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nedeľa veľkého triumfu československého futbalu | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1956 | mesiac = máj | ročník = IV. | číslo = 59 | strany = 1,3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{BRA|f|0|Brazília}} 1 : 0 Maracana <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Skvelý začiatok v Južnej Amerike | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1956 | mesiac = august | ročník = IV. | číslo = 92 | strany = 1,3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tlieskali mu na Maracane | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1957 | mesiac = máj | ročník = II. | číslo = 19 | strany = 16 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pepek bol prvý | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = február | ročník = IL. | číslo = 45 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 1957 najlepší strelec repre 4 góly/5 z**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bilancia nie zlá... Ako strieľali | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1958 | mesiac = január | ročník = VII. | číslo = 153-154 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Bol v príprave na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1958|MS 1958]], zranil sa, 18. háč Kraus alebo Moravčík? <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Od Plzne po Halmstad. Prípravy v znamení zranení | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1958 | mesiac = máj | ročník = VII. | číslo = 60 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Medzinárodný pohár dr. Geröa <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nedocenená trofej čs. futbalu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = december | ročník = IV. | číslo = 53 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Pohár národov [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|ME 1960]] semifinále {{URS|f|0|Sovietsky zväz}} 0:3 posledný zápas**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Futbalový vrchol pre nás nedostupný? SSSR-ČSR 3:0 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1960 | mesiac = júl | ročník = VIII. | číslo = 81 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Anton Moravčík vynikal rýchlosťou, výbornou technikou v pohybe a pohotovou strelou. S futbalom začínal v [[Hlohovec|Hlohovci]], kde sa s rodičmi presídlil po [[Okupácia južného Slovenska|obsadení Komárna maďarskými vojskami]]. Ako 17-ročný hral divíznu súťaž hral v [[Partizánske|Partizánskom]], tu si ho vyhliadla prvoligová [[MŠK Žilina|Slovena Žilina]]. V jej drese debutoval v [[československá futbalová liga]] ešte v dorasteneckom veku* V roku 1953 narukoval do mužstva ÚDA Praha, v tom roku sa hrala len jednokolová súťaž a armádny klub, neskôr známy pod názvom [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] získal svoj prvý majstrovský titul. Moravčík k prvenstvu prispel *, v poslednom zápase dal päť gólov [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]] (7:0). V nasledujúcej sezóne bol Moravčík s ôsmimi gólmi najlepším strelcom vojakov. V roku 1956 prišiel do [[ŠK Slovan Bratislava]], kde prevzal úlohu kanoniera po [[Emil Pažický|Emilovi Pažickom]]. Prvý gól v belasom drese strelil vo svojom druhom zápase práve proti Žiline* 4x naj. strelec, 6 hetrikov - stý gól [[AC Sparta Praha|Spartak Praha Sokolovo]] (4:0), prvý bombou po odrazenej lopte, druhý z otočky z 13 m, tretí hlavou**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dosť pohodlné víťazstvo | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1961 | mesiac = november | ročník = IX. | číslo = 224 | strany = 1,2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 3x vicemajster, 2x Čs. pohár S druhým a tretím ročníkom Čs. pohára sa spája kuriózna situácia, keď obidva vyhral [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] a to v priebehu dvoch týždňov. Vo finále II. ročníka v decembri 1962 remizoval Slovan s Duklou Praha 1:1 a opakovaný zápas sa hral pre nedostatok termínov až 17. júna 1963 v [[Brno|Brne]] s výsledkom 4:1, dva góly**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Čs. pohár do vitríny Slovana | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = júl | ročník = XI. | číslo = 142 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Už o týždeň neskôr sa hralo prvé finále III. ročníka [[SK Slavia Praha|Dynamo Praha]]-Slovan Bratislava (0:0), v odvete 31. júla 1963 „belasí“ deklasovali svojho súpera 9:0.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan - Dynamo 9:0 (3:0). Finále Čs. pohára vo futbale | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = august | ročník = XI. | číslo = 152 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Liga majstrov UEFA|Európsky pohár majstrov]] ako prvý čs. klub, 1955 [[KP Legia Warszawa|CWKS Varšava]]* === Repre === {{TCH|f|0|Československo}} reprezentoval 25×, strelil 10 gólov. V reprezentácii debutoval 11. mája 1952 v [[Bukurešť|Bukurešti]] proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} (1:3), často bol jediným Slovákom v národnom mužstve. Moravčík zažiaril v roku [[1956]], keď sa výrazne podieľal na dvoch slávnych víťazstvách góly {{HUN|f|0|Maďarsku}} (4:2)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Geleta futbalistom roka | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1967 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 277 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a {{BRA|f|0|Brazílii}} (1:0) na posvätnej pôde [[Estádio do Maracanã|štadióna Maracaná]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Geleta futbalistom roka | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1967 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 277 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||rowspan="2"|20. 5. 1956||rowspan="2"|[[Budapešť]]||rowspan="2"|{{HUN|f|1}}||rowspan="2"|<center>4:2||rowspan="2"|{{gól|27}}<br/> {{gól|55}}||rowspan="2"|Medzinárodný pohár |- |<center>2. |- |<center>3.||5. 8. 1956||[[Rio de Janeiro]]||{{BRA|f|1}}||<center>1:0||{{gól|53}}||priateľský |- |<center>4.||12. 8. 1956||[[Montevideo]]||{{URY|f|1}}||<center>1:2|||{{gól|76}}||priateľský |- |<center>5.||rowspan="2"|13. 10. 1957||rowspan="2"|[[Viedeň]]||rowspan="2"|{{AUT|f|1}}||rowspan="2"|<center>2:2||rowspan="2"|{{gól|5}} <br/> {{gól|7}}||rowspan="2"|Medzinárodný pohár |- |<center>6. |- |<center>7.||27. 10. 1957||[[Lipsko]]||{{DDR}} [[Nemecká demokratická republika|NDR]]||<center>4:1||{{gól|23}}||priateľský |- |<center>8.||13. 12. 1957||[[Káhira]]||{{EGY|f|1}}||<center>2:1||{{gól|84}}||priateľský |- |<center>9.||20. 9. 1958||[[Bratislava]]||{{CHE|f|1}}||<center>2:1||{{gól|49}}||Medzinárodný pohár |- |<center>10.||1. 5. 1960||[[Praha]]||{{AUT|f|1}}||<center>4:0||{{gól|26}}||priateľský |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- |rowspan="2"|<center>EPM||rowspan="2"|<center>1956/1957||predkolo||{{POL}} [[KP Legia Warszawa|CWKS Varšava]]||<center>4:0||<center>1 |- |1. kolo||{{CHE}} [[Grasshopper Club Zürich|Grasshopper]]||<center>1:0||<center>1 |- |rowspan="5"|<center>PVP||rowspan="3"|<center>1962/1963||rowspan="2"|1. kolo||rowspan="2"|{{CHE}} [[FC Lausanne-Sport|Lausanne-Sport]]||<center>1:1||<center>1 |- |<center>1:0||<center>1 |- |štvrťfinále||{{ENG}} [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]]||<center>2:0||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1963/1964||1. kolo||{{FIN}} HPS Helsinki||<center>8:1||<center>2 |- |2. kolo||{{WAL}} Borough United||<center>3:0||<center>1 |} === Zdroje === *''Pepek – gólostrelec'', TIP, ročník VIII., 25/1976 *''Pepek, staň si k čiare!'', Šport, ročník XXXIII., 242/1981 == Tomáš Oravec == Budúci kanonier začínal s [[atletika|atletikou]], venoval sa viacbojom. Na jeseň 1999 bol s 19 gólmi najlepším strelcom dorasteneckej ligy,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Oravec neskóroval iba v troch kolách! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = novemeber | ročník = LII. | číslo = 270 | strany = 22 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v zimnej príprave ho vytiahol tréner Ján Zachar do A-mužstva, v jarnej časti debutoval** Prvý ligový gól strelil v zápase s [[FK Dubnica nad Váhom]], v 89. minúte po rohovom kope [[Vladislav Zvara|Vladislava Zvaru]] hlavou rozhodol o víťazstve 3 : 2.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri body ako dar novému trénerovi | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = máj | ročník = LIII. | číslo = 111 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v kariére pokračoval v [[MFK Ružomberok]], 2 góly v Prešove**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod Čebraďom sa skoro udomácnil | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 209 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>**mužstvo obsadilo v sezóne 1999/2000 3. miesto v lige a vo finále [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]] prehralo s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]] 0:1 až gólom v poslednej minúte Prvou zahraničnou zastávkou bola [[FK Viktoria Žižkov]], v [[1. česká futbalová liga|českej lige]] debutoval 8. februára 2002, v zápase s [[FK Teplice]] sa hneď presadil strelecky (3 : 1).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žižkov po výhře venku vede ligu | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/zizkov-po-vyhre-venku-vede-ligu.A020208_182635_fotbal_min | dátum vydania = 8. 2. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Viktorka v sezóne [[1. Gambrinus liga 2001/2002|2001/02]] siahala po titule, v poslednom kole však hrala so [[SK Slavia Praha|Slaviou Praha]] a prehrala, 3. v lige**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žižkov byl pět minut od titulu | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/zizkov-byl-pet-minut-od-titulu.A020510_200000_fotbal_mn | dátum vydania = 10. 5. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V nasledujúcej sezóne [[1. Gambrinus liga 2002/2003|2002/03]] pre zranenie absentoval celú jeseň, na jar strelil osem gólov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jarní kanonýr v zápasech na poháry nemyslí | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/jarni-kanonyr-v-zapasech-na-pohary-nemysli.A030407_210658_fotbal_ot | dátum vydania = 7. 4. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> dva z nich lídrovi tabuľky [[AC Sparta Praha|Sparte Praha]] (2 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pražské derby v streleckej réžii Oravca | url = https://hnonline.sk/sport/42584-prazske-derby-v-streleckej-rezii-oravca | dátum vydania = 5. 5. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sparta na cestě za titulem klopýtla na Žižkově | url = https://www.sport.cz/clanek/moto-formule-1-sparta-na-ceste-za-titulem-klopytla-na-zizkove-7223 | dátum vydania = 3. 5. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Viktorka znovu tretia** V ankete najlepší cudzinec sezóny obsadil druhé miesto za [[Brazília|Brazílčanom]] [[Adauto]]m zo [[SK Slavia Praha|Slavie Praha]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec a Kisel v trojke najlepších legionárov v ČR | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-a-kisel-v-trojke-najlepsich-legionarov-v-cr/ | dátum vydania = 2. 6. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V Žižkove pôsobil Oravec tri sezóny s bilanciou 53 zápasov a 16 gólov. Ďalšími legionárskymi zastávkami v jeho kariére boli Admira Mödling<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tomáš Oravec je v Admire strelcom - záchranárom | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/tomas-oravec-je-v-admire-strelcom-zachranarom/ | dátum vydania = 11. 8. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Panionios a Boavista Porto.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec ´čiernym panterom´ - prestúpil do Boavisty Porto | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-ciernym-panterom-prestupil-do-boavisty-porto/ | dátum vydania = 10. 1. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Tomáš Oravec sa stal po [[Marián Zeman|Mariánovi Zemanovi]] a [[Marek Čech (1983)|Marekovi Čechovi]] tretím slovenským futbalistom v [[Primeira Liga|portugalskej lige]] - 11* zápasov, 6. miesto sklamanie* https://kosice.korzar.sme.sk/c/4488367/tomasovi-oravcovi-sa-v-porte-pacilo-len-keby-ho-v-boaviste-neodnaucili-strielat-goly.html Po návrate zo zahraničia pôsobil v [[FC Petržalka|Artmedii Petržalka]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec na dva roky do Artmedie Bratislava | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-na-dva-roky-do-artmedie-bratislava/ | dátum vydania = 29. 6. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> v sezóne [[Corgoň liga 2006/2007|2006/07]] sa stal s 16 gólmi kráľom strelcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kráľom ligových strelcov v sezóne 2006/07 Tomáš Oravec | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kralom-ligovych-strelcov-v-sezone-2006-07-tomas-oravec/ | dátum vydania = 31. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. v ďalšej sezóne [[Corgoň liga 2007/2008|2007/08]] sa tešil z double* majstrovského titulu <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Artmedia získala druhý titul, vypadol Trenčín | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/110326-artmedia-ziskala-druhy-titul-vypadol-trencin/ | dátum vydania = 20. 5. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Počas sezóny [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] prestúpil do [[MŠK Žilina]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec definitívne v MŠK Žilina | url = https://www.mskzilina.sk/clanek.asp?id=Oravec-definitivne-v-MSK-Zilina-1734 | dátum vydania = 12. 3. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mskzilina.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> 2010 majster**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žilina opäť vládne slovenskému futbalu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zilina-opat-vladne-slovenskemu-futbalu-2/ | dátum vydania = 10. 5. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Liga majstrov UEFA 2010/2011|Liga majstrov UEFA]] v play-off vyradili Spartu Praha (2 : 0, 1 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = LM: Žilina vyhrala nad Spartou 2:0 a je blízko k hlavnej súťaži | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/111773-lm-zilina-vyhrala-nad-spartou-20-a-je-blizko-k-hlavnej-sutazi/ | dátum vydania = 29. 5. 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenský kat Sparty: Ztratit se dá všechno, ale my už to pustit nesmíme | url = https://www.idnes.cz/fotbal/pohary/slovensky-kat-sparty-ztratit-se-da-vsechno-ale-my-uz-to-pustit-nesmime.A100818_022542_fot_pohary_pes | dátum vydania = 18. 8. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> v skupine [[Chelsea FC]], [[Olympique Marseille]], [[FK Spartak Moskva]] bez bodu, Oravec bol autorom prvého gólu „šošonov“ v elitnej súťaži**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec: Gól ma potešil, no my sme hlavne radi, že sme ich nedostali viac | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/90403-oravec-gol-ma-potesil-no-my-sme-hlavne-radi-ze-sme-ich-nedostali-viac/ | dátum vydania = 16. 9. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeseň 2010 najlepší strelec s 10 gólmi**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec najlepším kanonierom jesennej časti CL | url = https://mskzilina.sk/clanek.asp?id=Oravec-najlepsim-kanonierom-jesennej-casti-CL-2378 | dátum vydania = 29. 11. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mskzilina.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Stý gól: [[FK Senica]] 1 : 2, koniec série 25 zápasov bez prehry**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Senica zrušila sériu žilinských futbalistov bez prehry, vyhrala 2:1 | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/senica-zrusila-seriu-zilinskych-futbalistov-bez-prehry-vyhrala-21/ | dátum vydania = 19. 11. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>** Čína**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kanonier Oravec odchádza zo Žiliny. Bude hrávať v Číne | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/110792-kanonier-oravec-odchadza-zo-ziliny-bude-hravat-v-cine/ | dátum vydania = 2. 3. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**11/3**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V Číne útočník Oravec vynikal, ale musel odísť | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/v-cine-utocnik-oravec-vynikal-ale-musel-odist/ | dátum vydania = 27. 7. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeseň 2011 [[FC Spartak Trnava]]** 14/3, gól v premiére Senici**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Gólová premiéra Oravca na tri body nestačila | url = https://www.trnavskyhlas.sk/c/2844-golova-premiera-oravca-na-tri-body-nestacila/golova-premiera-oravca-na-tri-body-nestacila/ | dátum vydania = 13. 8. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = trnavskyhlas.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**Enosis Neon Paralimni === Reprezentačná kariéra === [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovensko U-21]] dva góly Macedónsku (2 : 0) v kvalifikácii ME 2002**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prvá vážna skúška na výbornú | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 203 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 15. augusta 2001 v Bratislave s {{IRN|f|0|Iránom}} (3 : 4), napriek prehre vydarený debut: dva góly v priebehu dvoch minút, oba hlavou, 18. min. po rohovom kope [[Vratislav Greško|Vratislava Greška]], 19. min. po centri [[Miroslav Karhan|Miroslava Karhana]]* V dejinách slovenského futbalu nájdeme len päť futbalistov, ktorí dokázali zaznamenať v reprezentačnej premiére viac ako jeden gól. Po [[Gejza Šimanský]], Ivan Mráz a František Karkó + [[Filip Šebo]] [https://futbalsfz.sk/sr-a-rekordy-a-zaujimavosti-vydarene-golove-debuty-vynimocny-hetrik-seba/ SR A – rekordy a zaujímavosti: Vydarené gólové debuty, výnimočný hetrik Šeba] == Tomáš Medveď == S futbalom začínal v [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]], pokračoval v mladšom doraste [[VSS Košice]], v roku 1989 sa stal v tejto kategórii majstrom Slovenska, vo finále o titul majstra Česko-Slovenska prehrali s [[FC Baník Ostrava]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ostravský príklad hodný nasledovania | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = august | ročník = XXIII. | číslo = 33 | strany = 20,21 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Mal necelých 17 rokov, keď debutoval v A-mužstve „strojárov“ v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]], tréner [[Andrej Daňko]] mu dal šancu v októbri 1990 v zápase so Spojmi Bratislava (1 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Poštárske k.o. košickým VSS | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = október | ročník = XLIV. | číslo = 248 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho kariéra pokračovala v [[FK Dukla Banská Bystrica|Dukle Banská Bystrica]], najskôr v doraste, v sezóne [[1. slovenská národná futbalová liga 1992/1993|1992/93]] bol už stabilným hráčom A-mužstva a streleckým objavom roka. Spolu s Ľubomírom Faktorom boli najlepší strelci Dukly, zaujímavosťou bolo, že všetkých osem gólov strelil na domácom ihrisku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trhač domácej siete. Predstavujeme nových prvoligistov: Dukla Banská Bystrica, druhé mužstvo I. SNFL | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 149 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dukla obsadila 2. miesto a stala sa účastníkom prvého ročníka samostatnej [[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1. slovenskej ligy 1993/94]]. V lige debutoval 14. augusta 1993 v 1. kole proti Lokomotíve Košice (0 : 0), prvý gól strelil 21. augusta 1993 proti [[FK Inter Bratislava|Interu Bratislava]] (1 : 3). V polovici sezóny prestúpil do Interu Bratislava, kde mal nahradiť kanoniera [[Ľubomír Luhový|Ľubomíra Luhového]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Na Pasienkoch sa mi páči“ | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = január | ročník = XLVIII. | číslo = 7 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól v žlto-čiernom drese strelil v 18. kole proti [[1. FC Košice]] (5 : 0). Inter obsadil v lige 2. miesto, v roku 1995 vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] aj [[Slovenský futbalový superpohár|Matičný Pribinov pohár]] aj s Medveďom v zostave po víťazstve 3 : 2 nad majstrovským Slovanom Medveď dal prvý gól v 7. minúte.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trofej koncentrovanejšiemu a bojovnejšiemu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | december | ročník = IL. | číslo = 586 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** PVP FC Valetta [[Real Zaragoza]] V polovici sezóny [[1. slovenská futbalová liga 1995/1996|1995/96]] prestúpil do klubu [[1. FC Košice]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Návrat stratených synov | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = január | ročník = L. | číslo = 3 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, kde odohral v jarnej časti 12 zápasov, skóroval raz v poslednom kole proti Banskej Bystrici. Na jeseň 1996 hosťoval v českom druholigovom klube Svit Zlín, na jar 1997 bol už hráčom [[ŠK Futura Humenné|Chemlonu Humenné]]. S ôsmimi gólmi bol najlepší strelec mužstva, v zápase s Duklou Banská Bystrica dosiahol hetrik pri prehre 3 : 6,**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dva góly za víťazstvo! Nezvyčajný primát | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 58 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Sezónu [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]] začal na hosťovaní v Lokomotíve Košice, v piatich zápasoch stihol streliť dva góly proti [[Partizán Bardejov|BSC JAS Bardejov]] (3 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď už splnil štvrtinu z kvóty | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = august | ročník = LI. | číslo = 190 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V septembri 1997 prestúpil do [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď do Slovana, Malatinský pod Urpín | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = september | ročník = LI. | číslo = 211 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> pri premiére v novom drese dvakrát skóroval proti [[MŠK Žilina]] (4 : 0), s 8 gólmi sa stal najlepším strelcom belasých v sezóne. V sezóne [[Mars superliga 1998/1999|1998/99]] sa Slovan posilnil, do mužstva prišli reprezentanti [[Tibor Jančula]] a [[Jozef Majoroš]], Medveď odohral len tri zápasy titul** prejavila o jeho služby záujem [[FC Petržalka|Artmedia Petržalka]] Weiss** [[Mars superliga 1999/2000|1999/2000]] 14 gólov, tretí najlepší kanonier ligy** <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na víťaza sa čakalo do poslednej minúty | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = máj | ročník = LIV. | číslo = 115 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V januári 2000 bol na skúške v tureckom Bursaspore, v lete vo francúzskom klube [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]], nakoniec podpísal zmluvu s nemeckým SSV Ulm.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď do Ulmu | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = júl | ročník = LIV. | číslo = 165 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 2000/01 odohral v [[2. nemecká futbalová liga|2. Bundeslige]] 23 zápasov, dal jeden gól, hneď v 1. kole proti MSV Duisburg (2 : 1), skóroval aj v [[DFB-Pokal|Nemeckom pohári]] proti [[FC Rot-Weiß Erfurt|RW Erfurt]] (2 : 0). návrat do Artmedie, 2002/03 - 2. v lige [[Pohár UEFA]], v poslednom kole Dubnica 1:0 gól <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Petržalka vybojovala pohárovú miestenku | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/petrzalka-vybojovala-poharovu-miestenku/?page=5 | dátum vydania = 18. 6. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**[https://hnonline.sk/sport/18434-branu-do-poharovej-europy-si-otvorila-petrzalka Bránu do pohárovej Európy si otvorila Petržalka] [[Fehérvár FC|Videoton]], Lombard Pápa - 18 gólov kráľ strelcov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Maďarsko - I. liga - Medveď kráľom strelcov | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/madarsko-i-liga-medved-kralom-strelcov/ | dátum vydania = 26. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 4 góly Vasasu 6:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď kraľuje kanonierom v Maďarsku | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112438-medved-kraluje-kanonierom-v-madarsku/ | dátum vydania = 19. 4. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112445-medved-je-lidrom-strelcov-madarskej-ligy/ Medveď je lídrom strelcov maďarskej ligy]* najlepší legionár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď najlepším legionárom z krajín EÚ v Maďarsku | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/medved-najlepsim-legionarom-z-krajin-eu-v-madarsku/ | dátum vydania = 24. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> prvý Slovák v čínskej lige <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď čaká na štyri platy z Číny | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/93236-medved-caka-na-styri-platy-z-ciny/ | dátum vydania = 30. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V slov. lige obliekal dresy 8 klubov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rekordy a rarity slovenskej futbalovej ligy | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/110256-rekordy-a-rarity-slovenskej-futbalovej-ligy/ | dátum vydania = 22. 2. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* stý gól za [[FK Dukla Banská Bystrica]] proti [[AS Trenčín]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Trenčania opäť s prázdnymi rukami, na prvú osmičku strácajú osem bodov | url = https://mytrencin.sme.sk/c/4780690/trencania-opat-s-prazdnymi-rukami-na-prvu-osmicku-stracaju-osem-bodov.html | dátum vydania = 18. 10. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mytrencin.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* Po skončení kariéry tréner [https://sport.aktuality.sk/c/179953/petrzalsky-futbal-opat-dycha/] a funkcionár, člen VV SFZ <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Konferencia SFZ – Za zástupcu hráčov do VV SFZ zvolili Tomáša Medveďa | url = https://futbalsfz.sk/konferencia-sfz-za-zastupcu-hracov-do-vv-sfz-zvolili-tomasa-medveda/ | dátum vydania = 28. 2. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, riaditeľ KLK <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tomáš Medveď sa stal riaditeľom Klubu ligových kanonierov | url = https://sport.aktuality.sk/c/348283/tomas-medved-sa-stal-riaditelom-klubu-ligovych-kanonierov/ | dátum vydania = 26. 7. 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Reprezentačná kariéra === Tomáš Medveď bol viakrát v širšom výbere mládežníckych reprezentácií Česko-Slovenska. Reprezentoval mužstvo [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovenska do 21 rokov]], 16. novembra 1993 nastúpil v [[Nováky|Novákoch]] v prvom oficiálnom zápase „dvadsaťjednotky“ proti [[Slovinské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovinsku U21]] (5 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď naostro – tak s ostrými! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = november | ročník = XLVII. | číslo = 268 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 19. apríla 1994 v [[Myjava|Myjave]] strelil gól reprezentácii Chorvátska do 21 rokov (1 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Po Slovincoch na lopatkách aj Chorváti | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = november | ročník = XLVIII. | číslo = 90 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1994 bol vo Výbere slovenskej ligy, ktorý remizoval 2 : 2 s [[Olympique Marseille]], v zápase striedal v 82. minúte [[Igor Bališ|Igora Bališa]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Olympique Marseille – Výber slovenskej ligy 2:2 (0:1) | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = august | ročník = XLVIII. | číslo = 167 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> == Tibor Mičinec == {{Infobox futbalista |meno = Tibor Mičinec |foto = Tibor_Mičinec_2013.JPG |prezývka = ''Barón'' |dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1958|10|10}} |rodné mesto = [[Kremnica]] |štát = [[Česko-Slovensko]] |pozícia = útočník |roky = 1974-1978<br/>1978-79<br /> 1979-80<br/>1980-86, 1992 <br /> 1987-1989 <br />1989-1991 <br />1991<br />1994-1995 <br />1995-1996 |kluby = [[FK Spišská Nová Ves|LB Spišská N.Ves]] <br/> VTJ Písek <br/> VTJ Tábor <br/>[[Bohemians 1905|Bohemians Praha]] <br /> [[FK DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]] <br />[[Omonia Nikózia]] <br />[[CD Logroñés]] <br />[[ŠVARC Benešov]]<br />[[Svit Zlín]] |zápasy(góly) = <br/><br /><br/>154{{0}}(52)<br />{{0}}74{{0}}(28)<br />{{0}}50{{0}}(20)<br />{{0}}{{0}}1{{0}}{{0}}(0)<br />{{0}}22{{0}}{{0}}(5)<br />{{0}}16{{0}}{{0}}(0) |národné mužstvo = {{CSK|f|1}} |reprezentačné roky = 1984-1987 |reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}7{{0}}{{0}}(1) }} S futbalom začínal ako žiak v Žiari nad Hronom, [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskú národnú ligu]] hral za [[FK Spišská Nová Ves|LB Spišská Nová Ves]], kde ho trénoval legendárny prešovský kanonier [[Ladislav Pavlovič]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Znova medzi ligovou elitou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1977 | mesiac = jún | ročník = XXX. | číslo = 151 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Počas vojenčiny pôsobil najskôr v mužstve VTJ Písek, po roku vo VTJ Tábor v Českej národnej lige, kde si ho vyhliadli pozorovatelia Bohemiansu Praha,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zatiaľ zakríknutý dobrák... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = máj | ročník = XII. | číslo = 37 | strany = 13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> klubu ktorý patril v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch minulého storočia]] k špičke [[česko-slovenská futbalová liga|československej ligy]]. Mičinec debutoval v lige 27. augusta 1980 proti [[FC Zbrojovka Brno|Zbrojovke Brno]] (1 : 2), prvé dva ligové góly strelil v 5. kole v zápase proti [[ŠK Slovan Bratislava|Slovanu Bratislava]] (3 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Norma chlapcov od Botiča | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = september | ročník = XXXII. | číslo = 218 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hneď vo svojej prvej sezóne bol s 10 gólmi najlepším strelcom Bohemiansu, skóroval aj v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]] proti [[Ipswich Town FC|Ipswichu Town]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mičinec sa mohol presláviť... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = jún | ročník = XXII. | číslo = 263 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bohemians obsadil v tabuľke tretie miesto, v nasledujúcej sezóne obhájil bronzovú priečku a v sezóne 1982/83 získal historický majstrovský titul,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bohemians poprvé mistrem | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/6/13/8.png | dátum vydania = 13. 6. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> čo je dodnes najväčší úspech klubu. Mužstvo hralo atraktívny útočný futbal,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ve znamení klokana | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/6/21/8.png | dátum vydania = 21. 6. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> na domácom ihrisku rozdávali súperom nádielky, jediné zaváhanie so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 2) ukončilo sériu 39 zápasov bez prehry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Překvapení ve Vršovicích | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/3/14/8.png | dátum vydania = 14. 3. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>. Mičinec odohral v majstrovskej sezóne pre zranenie len 12 zápasov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Predsatvujeme nového majstra ČSSR vo futbale | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1983 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 144 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> „Klokanom“ sa darilo aj v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]], keď sa bez prehry prebojoval až do semifinále. Postupne vyradili Admiru Wacker Viedeň, [[AS Saint-Étienne]] - Mičinec dal gól v jednom z najkrajších zápasov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Francouzi odjíždí z Ďolíčku s prázdnou | url = https://www.cestazatitulem.cz/index.php/vysledky-pohar-uefa/2-kolo-doma | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = cestazatitulem.cz | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Klokani ďalej, Baník dofáral | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1982 | mesiac = november | ročník = XXXVI. | číslo = 262 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Servette FC|Servette Ženeva]] a [[Dundee United FC|Dundee United]]. V dvojzápase o postup do finále bol neskorší víťaz pohára [[RSC Anderlecht|Anderlecht Brusel]] (0:1, 1:3) nad ich sily.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zázrak se nekonal, Bohemka skončila v semifinále Poháru UEFA | url = https://www.cestazatitulem.cz/index.php/vysledky-pohar-uefa/semifinale-venku | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = cestazatitulem.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1984/85 vyradili v Pohári UEFA slávny [[Ajax Amsterdam]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Před 25 lety jsme vyřadili Ajax Amsterdam | url = https://www.bohemians.cz/clanek/9834/pred-25-lety-jsme-vyradili-ajax-amsterdam | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bohemians.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> s vychádzajúcimi hviezdami [[Marco van Basten]], [[Frank Rijkaard]], [[Ronald Koeman]], v 3. kole vypadli s [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamom Hotspur]]. Ďalší titul mohol Bohemians získať v sezóne 1984/85. Po jeseni bol prvý,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prim hráli Bohemians | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1984/12/11/8.png | dátum vydania = 11. 12. 1984 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> v 20. kole viedol tabuľku s náskokom 5 bodov, dve kolá pred koncom bol stále v čele. V poslednom zápase hostila ''Bohemka'' [[FC Spartak Trnava|Trnavu]] a keďže [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] prehrala v [[FK Dukla Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], stačilo im remizovať. V nervóznom zápase boli štyria hráči vylúčení, Mičinec za vzájomné okopávanie spolu s Trnavčanom Ekhardtom. Bohemians napriek veľkej prevahe nedokázal streliť gól, prehral 0:1 a skončil druhý za Spartou len o skóre <ref>.{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dramatický, ale nepěkný závěr nejvyšší soutěže v kopané. Sparta titul obhájila. Drtivá převaha Bohemians bez efektu | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/6/20/8.png | dátum vydania = 20. 6. 1985 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V polovici sezóny 1986/87 prestúpil Mičinec do [[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]], jeho prestup bol udalosťou číslo 1 na česko-slovenskej ligovej scéne.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = DAC Dunajská Streda: S Mičincom v útoku | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = marec | ročník = XIX. | číslo = 10 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hneď v prvom zápase skóroval v 1. minúte proti RH Cheb <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = MÔJ NAJ GÓL ZA DAC: TIBOR MIČINEC | url = https://www.dac1904.sk/sk/clanek.asp?id=Moj-NAJ-gol-za-DAC-Tibor-Micinec-5228 | dátum vydania = 20. 5. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ =dac1904.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V mužstve zo [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]] pôsobil dve a pol sezóny, dvakrát bol najlepším strelcom klubu v sezónach, v ktorých obsadili 4. resp. 3. miesto v tabuľke. V roku [[1987]] vyhrali [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] i [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Česko-slovenský pohár]] bez toho, že by vo finálových zápasoch dali gól. Vo finálových zápasoch s [[FC Nitra|Plastikou Nitra]] resp. Spartou Praha boli úspešnejší v [[penaltový rozstrel|penaltových roszstreloch]]. Najmä víťazstvo nad favorizovanou Spartou vo finále v [[Kopřivnice|Kopřivnici]] bolo senzáciou. Sparta mala mužstvo plné reprezentantov, zápas bez gólov mal veľmi dobrú úroveň najmä v predĺžení, bombu Mičinca vyrazil brankár Stejskal, v penaltovom rozstrele Mičinec nezaváhal, naopak Sparťania zlyhali, o triumfe DAC rozhodol [[Peter Fieber]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Čs. pohár na Žitný ostrov | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/6/22/8.png | dátum vydania = 22. 6. 1987 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sladká odmena za peknú sezónu | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = jún | ročník = XIX. | číslo = 26 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vrcholom boli zápasy Pohára UEFA s [[FC Bayern München|Bayernom Mníchov]], vonku 1:3 Mičinec prihral na gól Szabanovi,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škoda promarněných šancí. Pohár UEFA: Bayern Mnichov-DAC Dunajská Streda 3:1 | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/10/27/8.png | dátum vydania = 27. 10. 1988 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> doma za stavu 0:2 prestrelil bránu** [http://www.fcdac1904.com/Archiv/1988_89/88_89_UEFA_2.kolo1_Bayern-DAC.htm] [[La Liga]] CD Logroñés 1 zápas proti [[Real Sociedad]] 15. 12. 1991, v [[Copa del Rey|Španielskom pohári]] 1 gól <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nikdy viac do Španielska! | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = január | ročník = XXIV. | číslo = 4 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>[https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=513953] [[AC Omonia]] 20 gólov, P-UEFA vyradili Slaviu Sofia 2 góly Bohemka stý gól proti Unionu Cheb, Benešovu vystrieľal postup do 1. ligy, najlepší strelec II. ligy (18 gólov)* === Reprezentačná kariéra === {{TCH|f|0|Česko-slovensko}} reprezentoval v siedmich zápasoch, debutoval 7. apríla 1984 vo [[Verona|Verone]] v priateľskom stretnutí s {{ITA|f|0|Talianskom}} (1 : 1). V neúspešnej kvalifikácii MS 1986 nastúpil päťkrát, pri víťazstve 2 : 1 nad {{SWE|f|0|Švédskom}} padli obidva góly po jeho akciách. V 41. minúte sa vtipne uvoľnil a polovysoká lopta, po súboji pred bránou súpera si Švédi dali vlastný gól. V 68. minúte Mičincovu strelu z voleja vyrazil brankár Ravelli a Vízek hlavičkou strelil víťazný gól* [https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/10/17/8.png Vítězství nad silným soupeřem]. Jediný gól strelil 27. októbra 1987 v [[Bratislava|Bratislave]] proti {{POL|f|0|Poľsku}} (3 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Orlica odletela bez koristi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = november | ročník = XIX. | číslo = 45 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V 12. minúte striedal Zdeňka Nehodu, pre ktorého to bol rekordný 90. štart a rozlúčkový zápas v reprezentácii. V 47. minúte zvýšil na 2:1 hlavou po centri Levého === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Bohemians Praha (7) |- |rowspan="5"|<center>Pohár UEFA||<center>1980/1981||2. kolo||{{ENG}} [[Ipswich Town FC|Ipswich Town]]||<center>2:0||<center>1 |- |<center>1982/1983||2. kolo||{{FRA}} [[AS Saint-Étienne]]||<center>4:0||<center>1 |- |<center>1984/1985||1. kolo||{{CYP}} Apollon Limassol||<center>6:1||<center>3 |- |rowspan="2"|<center>1985/1986||1. kolo||{{HUN}} [[Győri ETO FC|Rába ETO Győr ]]||<center>4:1||<center>1 |- |2. kolo||{{DEU}} [[1. FC Köln]]||<center>2:4||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za DAC Dunajská Streda (4) |- |rowspan="2"|<center>PVP||rowspan="2"|<center>1987/1988||predkolo||{{CYP}} AEL Limassol||<center>5:1||<center>2 |- |1. kolo||{{CHE}} [[BSC Young Boys|Young Boys Bern]]||<center>2:1||<center>1 |- |<center>Pohár UEFA||<center>1988/1989||1. kolo||{{SWE}} Östers IF||<center>6:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Omoniu Nikózia (2) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>1990/1991||rowspan="2"|1. kolo||rowspan="2"|{{BGR}} Slavia Sofia||<center>1:2||<center>1 |- |<center>4:2||<center>1 |} == Jozef Kožlej == Rodák zo [[Stropkov]]a prišiel v roku 1989 do dorastu [[1. FC Tatran Prešov|Tatrana Prešov]]. Ako 17-ročný debutoval v [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] 3. marca 1991 proti Bohemiansu Praha, prvý gól strelil 9. júna 1991 Spartaku Hradec Králové, prispel ním k vysokému víťazstvu 5:0. S Prešovom získal svoju prvú trofej, [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] 1992, vo finále vyhrali nad [[FK Lokomotíva Košice]] 2:0<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na prešovskú nôtu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = máj | ročník = XLVI. | číslo = 112 | strany = 1,8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, finále Sparta<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prešov – Sparta 1:2 (0:1). Česko-slovenský pohár do Prahy | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XLVI. | číslo = 133 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** V sezóne 1992/93 zaznamenal svoj prvý hetrik proti [[FC Spartak Trnava|Spartaku Trnava]] (7:1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Raz to muselo prísť! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = október | ročník = XLVI. | číslo = 254 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> na jar hral už za [[AC Sparta Praha|Spartu Praha]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sparta rýchlejšia ako Dortmund | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = február | ročník = XLVII. | číslo = 26 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól 10. apríla 1993 Interu (3 : 1)** s ktorou vyhral posledný federálny titul aj [[Pohár FAČR|Český pohár]], vo finále posledného ročníka [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Česko-slovenského pohára]] však prehrala Sparta nečakane vysoko 1:5 s [[1. FC Košice]]. Ďalšie dva majstrovské tituly získal už v samostatnej [[1. česká futbalová liga|českej lige]]**1994, v poslednom kole dva góly Chebu**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Veľkolepé oslavy | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 134 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1994/95 obliekol dresy troch mužstiev, perličkou je, že v troch kolách za sebou hral vždy v inom klube. Sparta ho vymenila za Lokvenca do Hradca Králové, kde odohral jediný zápas, v ďalšom kole už nastúpil za [[FK Viktoria Žižkov|Viktoriu Žižkov]]*<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V troch kolách za tri kluby? | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = október | ročník = XLVIII. | číslo = 242 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> - finalista pohára 1995*, 1994 so Spartou finále* V sezóne 1996/97 sa vrátil do [[Niké liga|slovenskej ligy]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najvyššie ciele vicemajstra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = jún | ročník = L. | číslo = 148 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v [[1. FC Košice]] získal majstrovský titul, keď z ligového trónu zosadili po trojročnej nadvláde Slovan. Svoju dominanciu nad belasými potvrdili aj vysokým víťazstvom 5:0 v [[Slovenský futbalový superpohár|Slovenskom Superpohári]]**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Potlesk majstrovi za víťazstvo i hru | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 166 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 4 góly Prešovu (5 : 0)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri góly Jozefa Kožleja | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 102 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Kožlej sa stal s 22 gólmi kráľom strelcov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Potlesk majstrovi za víťazstvo i hru | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 166 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Košičania si ako prvý slovenský klub vybojovali postup do skupinovej fázy [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] v sezóne 1997/98, [[FK Spartak Moskva|Spartak Moskva]] gól**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Do odvety aj s nádejou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = august | ročník = LI. | číslo = 187 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v skupine [[Manchester United]], [[Juventus FC|Juventus Turín]], [[Feyenoord Rotterdam]] bez bodu* Obhájili titul, vo finále Slovenského pohára i Superpohára prehrali s Trnavou* Na jar 1999 pôsobil v 2. bundeslige v klube [[Greuther Fürth|SpVgg Greuther Fürth]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kožlej na hosťovanie do Nemecka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = december | ročník = LII. | číslo = 301 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> odkiaľ sa vrátil do Košíc. Od sezóny 2000/01 pôsobil šesť a pol sezóny na Cypre, v troch kluboch* Olympiakos Nikózia 2. miesto v lige, vybojoval účasť v Pohári UEFA po 24 rokoch <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jozef Kožlej vybojoval pre Olympiakos Nikózia účasť v pohárovej Európe po 24 rokoch! | url = https://korzar.sme.sk/c/4697771/jozef-kozlej-vybojoval-pre-olympiakos-nikozia-ucast-v-poharovej-europe-po-24-rokoch.html | dátum vydania = 15. 5. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Kožlej 15 gólov najlepší strelec mužstva a 4. v lige <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Cyprus, 2000-01 | url = https://top15goalscorers.blogspot.com/2014/12/cyprus-2000-01.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = top15goalscorers.blogspot.com | miesto = | jazyk = }}</ref>. Vyradili prekvapujúco maďarský Dunaferr Kožlej dva góly <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = J. Kožlej sa v strašných podmienkach na futbal blysol excelentnou hlavičkou pod brvno | url = https://korzar.sme.sk/c/4688114/j-kozlej-sa-v-strasnych-podmienkach-na-futbal-blysol-excelentnou-hlavickou-pod-brvno.html | dátum vydania = 11. 8. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbal: Kožlej pomohol Nikózii k postupu do 1. kola Pohára UEFA | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-kozlej-pomohol-nikozii-k-postupu-do-1-kola-pohara-uefa/ | dátum vydania = 24. 8. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 2001/02 dal 20 gólov, kolo pred koncom hetrik Doxa 5:1 najlepší strelec <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = "Cyperčan" J. Kožlej dosiahol hetrik, stále vedie v tabuľke strelcov | url = https://korzar.sme.sk/c/4659965/cypercan-j-kozlej-dosiahol-hetrik-stale-vedie-v-tabulke-strelcov.html | dátum vydania = 23. 4. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v poslednom kole ho predstihol Poliak Kowalczyk 5 gólov* [https://legia.net/news/piec-bramek-wojciecha-kowalczyka-apoel-mistrzem-cypru/72753] Omonia Nikózia - 2003/04 kráľ stelcov [https://top15goalscorers.blogspot.com/2017/11/cyprus-2003-04.html], pohár 2005, Superpohár 2005 2007 prestup do AE Larissa, PAOK Solún (3:1) vyrovnal Adamca <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kožlej vyrovnal Adamcov gólový rekord | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/118267-kozlej-vyrovnal-adamcov-golovy-rekord/ | dátum vydania = 26. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Grécky pohár vo finále strelil gól hlavou už v 3. minúte [[Panathinaikos FC]] 2:1 [https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-ma-grecky-pohar/ Kožlej má Grécky pohár] [https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-ziskal-piaty-pohar-vo-stvrtej-krajine/ Kožlej získal piaty pohár vo štvrtej krajine]* Pohár UEFA skupina, hral proti [[AZ Alkmaar]], [[1. FC Norimberg]] dal gól <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg poslal ďalej Mintál! | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121624-norimberg-poslal-dalej-mintal/ | dátum vydania = 20. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 2008/09 nováčik Thrasyvoulos Fylis, historicky prvý gól klubu v gréckej lige, hneď hetrik proti OFI Kréta (3:1)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kožlej o novinároch: Šialenstvo, toto som ešte nezažil | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-o-novinaroch-sialenstvo-toto-som-este-nezazil/ | dátum vydania = 23. 10. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Hráčsku kariéru ukončil v 2. gréckej lige [https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/119565-kozlej-ukoncil-karieru/] === Reprezentačná kariéra === Reprezentoval ČSFR 21,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desaťminútovka zo zlého sna! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = marec | ročník = XLVIII. | číslo = 57 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> štvrťfinále ME 1994 Taliansko (0 : 3), Slovensko 21* {{SVK|f|0}} 26/3, prvý zápas 23. októbra 1996 {{FRO|f|0}} (3 : 0), v 68. minúte striedal Igora Bališa**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kožlej medzi jankechovcov! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = október | ročník = L. | číslo = 244 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, prvý gól {{BOL|f|0|Bolívii }} (1 : 0) === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||2. 2. 1997||Cochabamba||{{BOL|f|1}}||<center>1:0||{{gól|83}}||priateľský |- |<center>2.||rowspan="2"|14. 5. 2002||rowspan="2"|[[Prešov]]||rowspan="2"|{{UZB|f|1}}||rowspan="2"|<center>4:1||rowspan="2"|{{gól|47}} <br/> {{gól|79}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>3. |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Košice (3) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1996/1997||1. predkolo||{{ALB}} [[Teuta Durrës]] ||<center>4:1||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>Liga majstrov||<center>1997/1998||2. predkolo||{{RUS}} [[FK Spartak Moskva|Spartak Moskva]]||<center>2:1||<center>1 |- |<center>1998/1999||1. predkolo||{{NIR}} FC Cliftonville||<center>8:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Olympiakos Nikózia (2) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2001/2002||rowspan="2"|1. predkolo||rowspan="2"|{{HUN}} Dunaferr||<center>2:2||<center>1 |- |<center>4:2||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Omoniu Nikózia (3) |- |rowspan="3"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2004/2005||1. predkolo||{{MKD}} FK Sloga Jugomagnat||<center>4:0||<center>1 |- |2. predkolo||{{BGR}} CSKA Sofia||<center>1:1||<center>1 |- |<center>2005/2006||1. predkolo||{{MLT}} Hibernians||<center>3:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za AE Larissa (1) |- |<center>Pohár UEFA||<center>2007/2008||skupina||{{DEU}} [[1. FC Norimberg]]||<center>1:3||<center>1 |} ==Basketbalisti storočia== '''Basketbalisti storočia''' bola anketa [[Slovenská basketbalová asociácia|Slovenskej basketbalovej asociácie]], v ktorej hlasovali tréneri, novinári a funkcionári v kategóriach Basketbalisti storočia a Tréneri storočia. Výsledky ankety boli slávnostne vyhlásené [[27. december|27. decembra]] [[2000]] v [[Lučenec|Lučenci]] v hoteli Reduta v rámci ankety [[Basketbalista roka]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší v storočí: Kropilák a Kotočová | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = december | ročník = LIV. | číslo = 298 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ===Basketbalisti storočia=== {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Basketbalisti storočia !Body |- |<center>1.<center>||[[Stanislav Kropilák]]||<center>218 |- |<center>2.<center>||[[Richard Petruška]]||<center>76 |- |<center>3.<center>||[[Gustáv Herrmann]]||<center>71 |- |<center>4.<center>||[[Peter Rajniak]]||<center>68 |- |<center>5.<center>||[[Oto Matický]]||<center>67 |- |<center>6.<center>||[[Gustáv Hraška]]||<center>56 |- |<center>7.<center>||[[Boris Lukášik]]||<center>54 |- |<center>8.<center>||[[Juraj Žuffa]]||<center>35 |- |<center>9.<center>||[[Dušan Lukášik]]||<center>22 |- |<center>10.<center>||[[Ján Hluchý]] ||<center>18 |} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Basketbalistky storočia !Body |- |<center>1.<center>||[[Anna Kotočová]]||<center>164 |- |<center>2.<center>||[[Erika Burianová-Dobrovičová]]||<center>122 |- |<center>3.<center>||[[Andrea Kuklová]]||<center>70 |- |<center>4.<center>||[[Božena Miklošovičová-Štrbáková]]||<center>67 |- |<center>5.<center>||[[Eva Petrovičová]]||<center>55 |- |<center>6.<center>||[[Iveta Bieliková]]||<center>32 |- |<center>7.<center>||[[Zora Brziaková]]||<center>30 |- |<center>8.<center>||[[Yvetta Polláková]]||<center>22 |- |rowspan="2"|<center>9.-10.||[[Irena Rajniaková]]||<center>21 |- |[[Nataša Dekanová]]||<center>21 |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===Tréneri storočia=== {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Kategória tréner mužov !Body |- |<center>1.<center>||[[Gustáv Herrmann]]||<center>20 |- |<center>2.<center>||[[Ján Hluchý]]||<center>17 |- |<center>3.<center>||Miroslav Rehák||<center>8 |} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Kategória tréner žien !Body |- |<center>1.<center>||[[Natália Hejková]]||<center>27 |- |<center>2.<center>||[[Ján Hluchý]]||<center>16 |- |<center>3.<center>||Jozef Hodál||<center>2 |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ==Ján Hluchý== {{Infobox Osobnosť |Meno = Ján Hluchý |Portrét = |Popis = slovenský basketbalista |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia = [[7. február]] [[1925]] |Miesto narodenia = [[Nové Mesto nad Váhom]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1995|7|13|1925|2|7}} |Miesto úmrtia = [[Bratislava]] }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeva 1946]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}} (tréner)}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v basketbale|Majstrovstvá sveta]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1959|Moskva 1959]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1971|Brazília 1971]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSSR]]}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1960|Sofia 1960]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSR]]}} {{Infobox koniec}} '''Ján Hluchý''' (* [[7. február]]a [[1925]], [[Nové Mesto nad Váhom]] – † [[13. júl]]a [[1994]]) bol slovenský basketbalový hráč, tréner a funkcionár, reprezentant Československa, majster Európy 1946. ===Kariéra=== Hrával za kluby YMCA Bratislava (1943-1945), ŠK Železničiari Bratislava (1945-1950) a ATK Praha (1950-1951). V reprezentácii {{TCH|bm|0|Československa}} odohral 28 zápasov, v [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeve 1946]] sa stal majstrom Európy, v zlatom tíme bol jedným zo štvorice Slovákov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zlatý triumf ženevský | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1981 | mesiac = máj | ročník = XXVI. | číslo = 18 | strany = 18,19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ešte počas hráčskej kariéry sa začal venovať trénerskej činnosti. Trénoval mužov i ženy Jednoty Košice, mužov ATK Praha a ŠK Železničiari Bratislava. Trinásť rokov viedol ženy Lokomotívy Bratislava, ktoré sa pod jeho vedením prepracovali k špičkovým ligovým družstvám, trikrát sa stali vicemajsterkami [[Česko-slovenská basketbalová liga žien|česko-slovenskej basketbalovej ligy]] (1962, 1965, 1968). Úspešne pôsobil aj v zahraničí, s mužmi UBSC Viedeň vyhral sedemkrát titul majstra Rakúska, reprezentáciu Rakúska priviedol na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1977|ME 1977]]. Reprezentáciu žien {{TCH|bz|0|Česko-Slovenska}} viedol v rokoch 1959 – 1960 a 1970 – 1971. Na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1959|MS 1959 v Moskve]] bol jeden z dvojice trénerov bronzového družstva ČSR, bronz získal aj na [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1960|ME 1960 v Sofii]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aj v Sofii tretie | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1960 | mesiac = jún | ročník = V. | číslo = 24 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Najväčší úspech dosiahol na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1971|MS 1971 v Brazílii]], kde sa stali čs. basketbalistky vicemajsterkami sveta.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Striebro v Sao Paule má cenu zlata. Brazílsky šampionát očami trénera ing. J. Hluchého | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1971 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 150 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bohatú trénerskú kariéru zavŕšil v sezóne 1988/89, keď viedol mužov [[BC Prievidza]]. Družstvo bez jediného reprezentanta, ktoré základ tvorili tridsiatnici, motivoval s filozofiou, že aj v zrelom basketbalovom veku môžu byť lepší ako tí druhí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kmeť s duchom moderny | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = február | ročník = XXXIV. | číslo = 6 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hráčom vrátil sebadôveru, družstvo sa zlepšilo v obrannej činnosti<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Otázniky a výkričníky. Komentujeme basketbalovú ligu mužov | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = január | ročník = XLIII. | číslo = 20 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a výsledkom bol histrorický majstrovský titul v [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov|česko-slovenskej lige]] pre BC Prievidza.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Majstrom ČSSR sa stal BC Prievidza | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = marec | ročník = XLIII. | číslo = 67 | strany = 1,4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď počúvli Hluchého | periodikum = Život | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = apríl | ročník = XXXIX. | číslo = 14 | strany = 8,9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V ankete o [[Basketbalisti storočia (Slovensko)|najlepšieho slovenského trénera v 20. storočí]] obsadil 2. miesto v kategórii mužov aj žien<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Obojživelník“ vyššie so ženami. Denník Šport vybral dvadsať výnimočných slovenských trénerských osobností | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = apríl | ročník = 69 | číslo = 87 | strany = 28 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, v kategórii Hráč storočia bol na desiatom mieste. Ján Hluchý bol historicky prvý prezident [[Slovenská basketbalová asociácia|SBA]] v období 17. 2. 1990 – 13. 7. 1994. ===Úspechy a ocenenia=== * majster Európy 1946 * člen Siene slávy slovenského basketbalu '''Trénerské úspechy''' * 2. miesto na MS 1971 s družstvom žien Česko-Slovenska * 3. miesto na MS 1959 s družstvom žien Česko-Slovenska * 3. miesto na ME 1960 s družstvom žien Česko-Slovenska * víťaz čs. ligy mužov 1989 s BC Prievidza * 3× 2. miesto v čs. lige žien s Lokomotívou Bratislava * 7× majster Rakúska s mužmi UBSC Viedeň * 2. miesto v ankete Tréner storočia v kategórii mužov i žien ==Gustáv Herrmann== {{Infobox Osobnosť |Meno = Gustáv Herrmann |Portrét = |Popis = slovenský basketbalista |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia = [[16. marec]] [[1920]] |Miesto narodenia = [[Trnava]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|2010|3|31|1920|3|16}} |Miesto úmrtia = [[Bratislava]] }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeva 1946]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1947|Praha 1947]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}} (tréner)}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1957|Sofia 1957]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1959|Istanbul 1959]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox koniec}} '''Gustáv Herrmann''' bol slovenský basketbalový hráč, tréner a funkcionár, reprezentant Československa, majster Európy 1946. ===Kariéra=== Hrával za kluby Vinnetou Bratislava, YMCA Bratislava, ŠK Bratislava a Slávia Bratislava. [[23. november|23. novembra]] [[1935]] bol aktérom prvého oficiálneho zápasu v [[basketbal]]e na [[Slovensko|Slovensku]], keď v [[YMCA (budova v Bratislave)|telocvični YMCA v Bratislave]] nastúpili proti sebe družstvá Vinnetou a King s výsledkom 7:4. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Fakty a súvislosti. Básnik Andrej Plávka ako rozhodca | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = november | ročník = LIV. | číslo = 270 | strany = 39 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1940 získal titul majstra Slovenska s družstvom ŠK Bratislava. V reprezentácii {{TCH|bm|0|Československa}} odohral 23 zápasov, v [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeve 1946]] sa stal majstrom Európy, v zlatom tíme bol jedným zo štvorice Slovákov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlato spod košov po vojne nečakal nik. Získali ho aj štyria Slováci | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/96967-zlato-spod-kosov-po-vojne-necakal-nik-ziskali-ho-aj-styria-slovaci/ | dátum vydania = 20. 7. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1947|ME 1947 v Prahe]] bol členom strieborného družstva ČSR. V rokoch 1956-1959 viedol čs. reprezentáciu mužov, <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kapitán spod košov. Denník Šport vybral dvadsať výnimočných slovenských trénerských osobností | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = apríl | ročník = 69 | číslo = 87 | strany = 28 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> s ktorou získal bronz na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1957|ME 1957 v Sofii]] a striebro na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1959|ME 1959 v Istanbule]]. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Z Istanbulu vezieme striebro | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = jún | ročník = IV. | číslo = 127 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ako tréner viedol družstvá Náuka Bratislava (1952), Slávia SVŠT Bratislava (1953-1967), bol aj trénerom mládeže v [[BK Inter Bratislava|Interi Bratislava]] (1985-1995). V zahraničí pôsobil v [[Kuvajt]]e (1967-1972), v [[Tunisko|Tunisku]] (1983-1984), v Rakúsku viedol ženy Unionu Viedeň (1975/76). Gustáv Herrmann bol zakladateľom [[basketbal]]ovej [[metodika|metodiky]] na Slovensku, pôsobil ako [[pedagóg]] na [[Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave|FTVŠ UK v Bratislave]] (1947-1985). Zastával rôzne funkcie v československom, slovenskom aj medzinárodnom basketbale, kde pôsobil ako komisár [[FIBA]]. V ankete o najlepšieho basketbalistu storočia na Slovensku obsadil tretie miesto, zvolili ho za trénera storočia v kategórii tréner mužov. ===Úspechy a ocenenia=== * majster Európy 1946 * 2. miesto na ME 1947 (hráč) a ME 1959 (tréner) * 3. miesto na ME 1957 (tréner) * 3. miesto v ankete Basketbalista storočia na Slovensku * Tréner storočia v kategórii tréner mužov * člen Siene slávy slovenského basketbalu * Strieborné kruhy SŠOV == Najúspešnejší športovci Slovenska == V ére Československa sa okrem ankety o [[Športovec roka (Česko-Slovensko)|najlepšieho športovca roka v Československu]] (1959 až 1992) vyhlasovala v určitých obdobiach aj anketa o najlepšieho športovca Slovenska. Anketa mala rôzne podoby aj názvy, cieľom však bolo určiť najlepšieho či najúspešnejšieho športovca v danom roku. V roku 1958 vyhlásil denník Československý šport anketu, v ktorej hlasovali čitatelia. Anketa sa stretla s veľkým ohlasom, do redakcie ** Prvý krát oficiálne vyhlásenie naj. športovcov za rok 1972 Klub slov. šport. novinárov v Handlovej** V 50. rokoch začala s oceňovaním naj. slov. športovcov redakcia denníka Smena, ktorú po 17 rokoch vystriedal Klub slov. šport. novinárov. 1982 prišlo odporúčanie, aby sa od slov. "separovania" upustilo. Znovuzrodenie ankety 1990 Blažek, 1991 Železný** <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vyhlásenie najúspešnejších športovcov Slovenska za rok 1992 | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = január | ročník = XLVII. | číslo = 4 | strany = 7-9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ===1958=== Poradie najlepších športovcov vzniklo na základe hlasovania čitateľov <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = 10 najúspešnejších športovcov na Slovensku v roku 1958 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = január | ročník = VII. | číslo = 5 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>2.||[[Marta Skupilová]]||[[plávanie]] |- |<center>3.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>4.||[[Imrich Stacho]]||[[futbal]] |- |<center>5.||Ladislav Čepčiansky||[[kanoistika]] |- |<center>6.||Walter Renner||[[cyklistika]] |- |<center>7.||Vladimír Černý||[[moderný päťboj]] |- |<center>8.||Jozef Gábriš||[[letecké modelárstvo]] |- |<center>9.||[[Pavol Molnár]]||[[futbal]] |- |<center>10.||Ľudmila Mohrová||[[lyžovanie|alpské lyžovanie]] |} ===1962=== Rebríček zostavil redakčný kolektív denníka Československý šport <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desať najlepších na Slovensku | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1962 | mesiac = december | ročník = X. | číslo = 258 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Viliam Schrojf]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>3.||Mária Stančíková||[[parašutizmus]] |- |<center>4.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>5.||[[Pavel Schmidt]]||[[veslovanie]] |- |<center>6.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>7.||[[Adolf Scherer]]||[[futbal]] |- |<center>8.||Irena Bosá||[[stolný tenis]] |- |<center>9.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>10.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |} ===1963=== Rebríček zostavil redakčný kolektív denníka Československý šport <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší na Slovensku | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = december | ročník = XI. | číslo = 259-260 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepší jednotlivci |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>3.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>4.||Peter Kurhajec||[[moderný päťboj]] |- |<center>5.||Rudolf Čillík||[[lyžovanie|severské lyžovanie]] |- |<center>6.||Ivan Ferák||[[plávanie]] |- |<center>7.||[[Vladimír Dzurilla]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>8.||Vojtech Stantien||[[box]] |- |<center>9.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>10.||Anton Šoltýs||[[lyžovanie|alpské lyžovanie]] |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepšie kolektívy |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[ŠKP Košice|Červená hviezda Košice]]||[[vodné pólo]] |- |<center>2.||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||[[futbal]] |- |<center>3.||Lokomotíva Bratislava||[[basketbal]], ženy |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===1964=== Spoločná anketa redakcií denníkov Československý šport a Smena <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší na Slovensku 1964 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1965 | mesiac = január | ročník = XIII. | číslo = 1 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepší jednotlivci |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>3.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>4.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>5.||Ladislav Trebatický||letecká akrobacia |- |<center>6.||[[Marianna Némethová-Krajčírová|Marianna Krajčírová]]||[[gymnastika|športová gymnastika]] |- |<center>7.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>8.||Ivan Ferák||[[plávanie]] |- |<center>9.||[[František Srna]]||motocyklový šport |- |<center>10.||Gabriel Kiš||[[parašutizmus]] |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepšie kolektívy |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[ŠKP Košice|Červená hviezda Košice]]||[[vodné pólo]] |- |<center>2.||[[HC Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>3.||[[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]]||[[volejbal]], ženy |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===1964=== <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod košmi rozhoduje výška | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = február | ročník = XIII. | číslo = 9 | strany = 17 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} ===1965=== <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod košmi rozhoduje výška | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = február | ročník = XIII. | číslo = 9 | strany = 17 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} == BC Prievidza == V [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov|česko-slovenskej basketbalovej lige]] odohrali 24 sezón, prvý krát sa predstavili v najvyššej súťaži v ročníku 1961/62. Ligové zápasy hrávali v jedálni CHZWP Nováky, od roku [[1964]] v telocvični baníckeho učilišťa v Prievidzi <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prvé ligové zápasy hrali v jedálni. Diváci doslova dýchali na hráčov | url = https://myhornanitra.sme.sk/c/20621297/prve-ligove-zapasy-hrali-v-jedalni-divaci-doslova-dychali-na-hracov-archivne-foto.html | dátum vydania = 12. 8. 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = myhornanitra.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V roku [[1977]] sa stala domovským stánkom klubu [[City aréna Prievidza|Viacúčelová športová hala]], v tom čase jedna z najmodernejších v Česko-slovensku. V druhej polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]] sa Prievidza zaradila k špičke česko-slovenskej ligy, ako nováčik 6. miesto, o rok neskôr už bojovali o medaily, o 3. miesto prehrali s VŠ Praha a v ďalšej sezóne oslavovali historický majstrovský titul po finálovom víťazstve nad ďalším pražským klubom Spartou. Prievidza sa tak stala po [[Svit]]e a [[BK Inter Bratislava|Interi Bratislava]] tretím slovenským klubom, ktorý triumfoval v čs. lige. Ako obhajca titulu obsadil až 6. miesto, no v nasledujúcich rokoch bol opäť na popredných priečkach súťaže. Postupne získal bronz, striebro a v sezóne 1992/93 získal posledný "federálny" titul** === Bilancia v čs. lige === :{{prvé miesto}} 1988/89, 1992/93 :{{druhé miesto}} 1991/92 :{{tretie miesto}} 1990/91 === Umiestnenie v jednotlivých sezónach === {|width=100% |width=33%| *1961/62 - 10. miesto *1962/63 - 12. zostup *1966/67 - 8. *1967/68 - 12. zostup *1969/70 - 6. *1970/71 - 9. *1971/72 - 8. *1972/73 - 5. |width=33%| *1973/74 - 7. *1974/75 - 8. *1975/76 - 5. *1976/77 - 8. *1977/78 - 10. *1978/79 - 10. *1979/80 - 10. zostup *1981/82 - 7. |width=33%| *1982/83 - 11. zostup *1986/87 - 6. *1987/88 - 4. (o 3. miesto s VŠ Praha 0:3) *1988/89 - majster ČSSR (vo finále [[BC Sparta Praha]] 3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prievidza poprvé mistrem | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/3/20/7.png | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Rudé právo, 20. 3. 1989, str. 7 | miesto = | jazyk = }}</ref> *1989/90 - 6. *1990/91 - 3. (o 3. miesto Brno 3:2) *1991/92 - 2. (finále s USK Praha 0:3) *1992/93 - majster ČSFR <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Epizódy slovenského basketbalu – Prievidza majstrom o jediný bod | url = https://www.basketliga.sk/sk/spravy/novinky/14-extra/480-epiz%C3%B3dy-slovensk%C3%A9ho-basketbalu-%E2%80%93-prievidza-majstrom-o-jedin%C3%BD-bod | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = basketliga.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} === Majstrovské kádre <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kádre majstrov Slovenska v extralige mužov/Niké Slovenskej basketbalovej lige (1993 - 2021) | url = https://www.basketliga.sk/sk/info/historia/%C5%A1tatistiky | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = basketliga.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>=== *1988/89: Jaroslav Kraus, Peter Knob, Peter Jančura, Ľubomír Uhnák, Jiří Bárta, Anton Pekár, Pavel Miškovič, Marián Stopka, Karol Varga, Marián Marchyn, Ľuboš Krivošík, Alexander Vass, Branislav Jašš, tréner Ján Hluchý *1992/93: Oleg Meleščenko {{RUS}}, Dárius Dimavičius {{LTU}}, Jaroslav Kraus, Ľubomír Uhnák, Ľuboš Jelačič, Jozef Floreš, Dušan Lukášik ml., Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Marián Marchyn, Erich Tábi, Ivan Jusko, tréner Vladas Garastas {{LTU}} *1993/94: Oleg Meleščenko, Darius Dimavičius, Miroslav Marko, Ľuboš Jelačič, Jozef Lovík, Branislav Jašš, Josef Floreš, Jaroslav Kraus, Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Miroslav Chlupis, Jaroslav Štefánik, Viliam Ridzoň, tréner Ľubomír Doušek *1994/95: Miloš Babič, Oleg Meleščenko, Jozef Lovík, Branislav Jašš, Ivo Petovič, Ľuboš Jelačič, Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Ivan Jusko, Radoslav Teličák, Juraj Pekárik, Jaroslav Štefánik, Filip Turcer, tréner Ľubomír Doušek *2011/12: Sullivan Phillips, David Godbold, Paul Guede, Nicholas Livas, Bobby Davis, Corey Pelle, Liam Potter, Kasper Averink, Peter Pipíška, Daniel Boór, Tomáš Vošlajer, Róbert Šturcel, tréner Johan Roijakkers *2015/16: Svetozar Stamenkovič, Igor Marič, Jaytornah Wisseh, Marko Batina, Richard Körner, Mike Rostampour, Milan Stanojevič, Marek Jašš, Jozef Vojtek, Jakub Kádaši, Jakub Pasovský, Samuel Hupka, Adam Dobrotka, Jozef Huljak, tréner Miljan Čurovič === BC v európskych pohároch === [http://www.linguasport.com/baloncesto/internacional/clubes/paises/countries.htm] [[Euroliga v basketbale mužov|Európsky pohár majstrov/Euroliga]] BK Baník Cigeľ Prievidza - 3 ročníky, osmifinále (1990) Celkem 12 zápasů (5 vítězství - 7 porážek), {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |rowspan="2"|1989-90||1. kolo||{{SWE}} Täby Basket||(95:61, 71:83) |- |osmifinále||{{ESP}} FC Barcelona||(74:85, 71:93) |- |rowspan="2"|1994-95||1. kolo||{{ALB}} SK Adelin Pogradec||(123:73, 99:78) |- |2. kolo||{{HRV}} KK Cibona Záhřeb||(82:105, 75:103) |- |rowspan="2"|1995-96||1. kolo||{{BIH}} KK Zenica Metalno ||(71:68, 71:68) |- |2. kolo||{{ITA}} Benetton Treviso||(87:91, 75:93). |} '''Koračov pohár''' BC Prievidza - 6 ročníků Celkem 18 zápasů (6 - 12), 1× . 1× ve čtvrtfinálové skupině (1997). {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |1990-91||1. kolo||{{EST}} KK Kalev Tallinn||(85:86, 87:107) |- |1991-92||1. kolo||{{TUR}} Çukurova University SK Adana||(87:83, 64:80) |- |rowspan="2"|1992-93||1. kolo||{{BUL}} BK Akademik Varna||(131:89, 91:96) |- |1/32||{{ESP}} Taugrés Baskonia Vitoria||(93:119, 92:111) |- |1993-94||1. kolo||{{TUR}} Galatasaray SK Istanbul||(89:75, 73:91) |- |rowspan="4"|1996-97||predkolo||{{BEL}} BBC Belgacom Aalst||(78:64, 84:81) |- |rowspan="3"|štvrťfinálová <br/> skupina <br/> 4. miesto||{{RUS}} CSK VVS Samara||(96:99, 92:98) |- |{{GRC}} AO Sporting Atény||(66:76, 63:74) |- |{{SWE}} Plannja Basket Lulea||(85:82, 60:89) |} '''Saporta cup/FIBA European cup''' Baník Cigeľ Prievidza - účast 2 ročníky, celkem 4 zápasy (1 vítězství - 3 porážky) {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |1994-95||3. kolo||{{LVA}} ASK Brocēni Rīga||(66:82, 65:86) |- |1995-96||3. kolo||{{SVN}} KK Smelt Olimpija Ľubľana||(81:73, 88:107) |} '''FIBA Liga majstrov''' 2016/17 {{ROU}} CSM Oradea 64:71, 67:73 '''FIBA Europe Cup''' 2016/17 {{BUL}} Lukoil Academcic, {{ISR}} Bnei Herzliya, {{ROU}} CSA Steaua București 2. fáza {{TUR}} Büyükçekmece Basketbol, {{BEL}} Antwerp Giants, {{FRA}} BCM Gravelines-Dunkerque === Hráči BC Prievidza v reprezentácii === Uhnák, Jašš, Jančura, Marko == Zoznam úspechov slovenského futbalu v medzinárodných klubových súťažiach == === Pohárové súťaže riadené UEFA === Najúspešnejšou sezónou slovenských klubov v európskych pohároch bola sezóna 1968/69. [[ŠK Slovan Bratislava]] vyhral [[Pohár víťazov pohárov UEFA]], keď vo [[Pohár víťazov pohárov 1968/1969 – Finále|finále]] porazil španielsky veľkoklub [[FC Barcelona]] a [[FC Spartak Trnava]] postúpil do semifinále [[Liga majstrov UEFA|Európskeho pohára majstrov]] [[Ajax Amsterdam]]** Slovan je tak jediným klubom z bývalého Československa, ktorý získal niektorý z európskych pohárov** V ére spoločného štátu sa podarilo niekoľkým českým klubom postúpiť do semifinále** V ére samostatnosti si ako prvý slovenský klub vybojovali postup do hlavnej súťaže [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] [[1.FC Košice]], neskôr ich nasledovali [[FC Petržalka|Artmedia Bratislava]], [[MŠK Žilina]] a [[ŠK Slovan Bratislava]]. Najlepšie si počínali hráči Artmedie v sezóne 2005/2006, ako jediný z našich zástupcov dokázali v elitnej súťaži bodovať, k senzačnému víťazstvu na pôde [[FC Porto]] pridal dve remízy s [[Rangers FC]], tretie miesto v skupine zaručilo postup do šestnásťfinále Pohára UEFA** Finálovú účasť okúsil [[Ladislav Kubala]] [[FC Barcelona]], dvakrát [[Milan Škriniar]] v drese Interu Miláno, raz [[Martin Škrtel]] [[FC Liverpool]], do hry nezasiahli** [[Alexander Vencel starší|Alexander Vencel]] - [[Jozef Fillo]], [[Alexander Horváth]], [[Vladimír Hrivnák]], [[Ján Zlocha]], [[Ivan Hrdlička]], [[Jozef Čapkovič]], [[Ľudovít Cvetler]], [[Ladislav Móder]] ([[Bohumil Bizoň]]), [[Karol Jokl]], [[Ján Čapkovič]]. Tréner: [[Michal Vičan]] <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan korunoval slovenský polrok | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = máj | ročník = I. | číslo = 15 | strany = 23 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Súťaž ! Meno ! Klub ! Sezóna ! Súper vo finále |- |rowspan="2"|[[Liga majstrov UEFA|EPM/LM]]||[[Ladislav Kubala]]||{{ESP}} [[FC Barcelona]]||<center>1960/61||{{PRT}} [[SL Benfica|Benfica Lisabon]] 2:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Benfica-Barcelona 3:2 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=400099 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||<center>2022/23||{{ENG}} [[Manchester City]] 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škriniarovi chýbal kúsok k nesmrteľnosti. Ligu majstrov ovládol Manchester City | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/670803-skriniarovi-chybal-kusok-k-nesmrtelnosti-ligu-majstrov-ovladol-manchester-city/ | dátum vydania = 10. 6. 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |rowspan="2"|[[Európska liga UEFA|EL]]||[[Martin Škrtel]]||{{ENG}} [[FC Liverpool]]||<center>2015/16||{{ESP}} [[FC Sevilla]] 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sevilla otočila finále Európskej ligy s Liverpoolom a teší sa z hetriku | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/393523-sevilla-otocila-finale-europskej-ligy-s-liverpoolom-a-tesi-sa-z-hetriku/ | dátum vydania = 18. 6. 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||<center>2019/20||{{ESP}} [[FC Sevilla]] 2:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škriniar sa z trofeje neteší. Seville k nej pomohol i vlastenec Lukakua | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/560781-skriniar-sa-z-trofeje-netesi-seville-k-nej-pomohla-i-smola-lukakua/ | dátum vydania = 21. 8. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} *[[Roman Pivarník]] – [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]], 1995/96 finalista {|class="wikitable" ! Súťaž ! Meno ! Klub ! Sezóna ! Súper v semifinále |- |rowspan="4"|[[Liga majstrov UEFA|EPM]]||[[Ferdinand Daučík]], tréner||{{ESP}} [[Atlético Madrid]]||<center>1958/59||{{ESP}} [[Real Madrid]] 1:2, 1:0, 1:2 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Real Madrid-Atlético de Madrid 2:1 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=400063 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Ján Geleta]], [[Ján Zlocha]], Miroslav Čmarada||{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||<center>1966/67||{{SCO}} [[Celtic FC]] 1:3, 0:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Devadesát minut jasné převahy Dukly, ale... Bez střelby se nevyhrává: Dukla-Celtic 0:0 | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1967 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |colspan="2"|[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] zostava: [[Josef Geryk]], [[František Kozinka]] - [[Karol Dobiaš]], [[Kamil Majerník]], <br/>[[Vladimír Hagara]], [[Stanislav Jarábek]], [[Anton Hrušecký]], [[Ladislav Kuna]], [[Stanislav Martinkovič]], [[Adam Farkaš]], [[Jozef Adamec]], [[Dušan Kabát]]||<center>1968/69||{{NLD}} [[Ajax Amsterdam]] 0:3, 2:0 <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trnavský víchor nezmietol Amsterdam | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = apríl | ročník = I. | číslo = 11 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]]||<center>2023/24||{{DEU}} [[Borussia Dortmund]] 0:1, 0:1 |- |rowspan="4"|[[Pohár víťazov pohárov UEFA|PVP]]||[[František Chovanec]]||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||1972/73||{{ITA}} [[AC Miláno]] 0:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marný boj Sparty. Sparta-AC Milan 0:1 (0:0) | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1973/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1973 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Pavol Michálik]], [[Augustín Antalík]], [[Milan Albrecht]], [[Jozef Marchevský]]||{{CZE}} [[FC Baník Ostrava|Baník Ostrava]]||1978/79||{{DEU}} [[Fortuna Düsseldorf]] 1:3, 2:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Ostrava-Fortuna Düsseldorf 2:1 (0:1). Statečný, ale marný boj Baníku | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1979/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1979 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Luhový]], [[Dušan Fitzel]]||{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||1985/86||{{UKR}} [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyjev]] 0:3, 1:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Semifinálová odveta: Dukla Praha-Dynamo Kyjev 1:1. Vojáci se rozloučili remízou | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1986/4/17/8.png | dátum vydania = 17. 4. 1986 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Stanislav Griga]]||{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]||1991/92||{{FRA}} [[AS Monaco]] 1:1, 2:2 |- |rowspan="5"|[[Európska liga UEFA|P-UEFA/EL]]||[[Tibor Mičinec]], [[Peter Zelenský]]||{{CZE}} [[Bohemians Praha]]||1982/83||{{BEL}} [[RSC Anderlecht]] 0:1, 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pohár UEFA: Anderlecht-Bohemians Praha 3:1 (2:0). Loučení beze smutku | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/4/21/8.png | dátum vydania = 21. 4. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Ondrej Krištofík]]||{{CZE}} [[SK Slavia Praha]]||1995/96||{{FRA}} [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]] 0:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slavia proti Zidanovi. To bylo něco, vzpomíná Šmicer na semifinále UEFA | url = https://www.denik.cz/fotbal-zajimavosti/slavia-proti-zidanovi-to-bylo-neco-vzpomina-smicer-20190214.html | dátum vydania = 14. 2. 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = denik.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Vratislav Greško]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||2001/02||{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Inter Miláno s Greškom v základnej zostave prehral s Feyenoordom 0:1 | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-inter-milano-s-greskom-v-zakladnej-zostave-prehral-s-feyenoordom-01/ | dátum vydania = 5. 4. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2:2 |- |[[Miroslav Stoch]]||{{TUR}} [[Fenerbahçe SK]]||<center>2012/13||{{PRT}} [[SL Benfica|Benfica]] 1:0, 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Fenerbahce prehralo v Lisabone 1:3, do finále mieri aj FC Chelsea | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/279434-fenerbahce-prehralo-v-lisabone-13-do-finale-mieri-aj-fc-chelsea/ | dátum vydania = 2. 6. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Marek Hamšík]]||{{ITA}} [[SSC Neapol]]||2014/15||{{UKR}} FK Dnipro 1:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hamšík si vo finále EL nezahrá, o titul zabojuje Sevilla a Dnipropetrovsk | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/hamsik-si-vo-finale-el-nezahra-o-titul-zabojuje-sevilla-a-dnipropetrovsk/ | dátum vydania = 14. 5. 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} === Pohárové súťaže iných konfederácií === * [[Pohár majstrov CONCACAF|Liga majstrov CONCACAF]] - [[Albert Rusnák (1994)|Albert Rusnák]], {{USA}} [[Seattle Sounders FC|Seattle Sounders]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Seattle s Rusnákom slávi. Ako prvý tím z MLS vyhral Ligu majstrov CONCACAF | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/625622-seattle-s-rusnakom-slavi-ako-prvy-tim-z-mls-vyhral-ligu-majstrov-concacaf/ | dátum vydania = 6. 6. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * 1999, Jozef Mišo, {{CRC}} LD Alajuelense, finále, gól === Ostatné pohárové súťaže === '''SEP''' Stredoeurópsky pohár (nazývaný aj Mitropa cup), prvá medzinárodná súťaž klubov z Československa, Maďarska, Rakúska, Juhoslávie, Talianska, Švajčiarska a Rumunska, hral sa v rokoch 1927-1940, obnovená od 1955-1992, po vzniku EPM jeho význam upadol, od 1980 hrali len druholigové kluby, posledný ročník 1992. {|class="wikitable" ! Rok ! Meno/Klub ! Súper vo finále ! Poznámka |- |<center>1935||[[Ferdinand Faczinek]], [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC]] 1:2, 3:0||Faczinek 1×{{gól}} vo finále |- |<center>1938||[[Ferdinand Daučík]], [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC]] 2:2, 2:0||Daučík kapitán mužstva |- |<center>1964||[[Ivan Mráz]], [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||[[ŠK Slovan Bratislava]] 0:0, 2:0|| |- |<center>1967||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jubilejní, 25. ročník Středoevropského poháru vyhrála Trnava | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/11/2/8.png | dátum vydania = 2. 11. 1967 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> ||{{HUN}} Újpesti Dózsa 2:3, 3:1 <br/> Góly: Kuna 2, Adamec, Švec, Kravárik||Kozinka - [[Karol Dobiaš|Dobiaš]], Jarábek, [[Vladimír Hagara|Hagara]], Brunovský, Kravárik, [[Ladislav Kuna|Kuna]], Martinkovič, Hrušecký, [[Jozef Adamec|Adamec]], Kabát, [[Ján Zlocha]], Švec |- |<center>1969||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na nohu pohára vyryjú: 1969 Internacionál Bratislava | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = júl | ročník = I. | číslo = 21 | strany = 23 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>||{{CZE}} [[FK Teplice|Sklo Union Teplice]] 4:1, 0:0 <br/>Góly: Ondrášek 2, Obložinský 2||Fülle - Hrica, Šolín, Deutsch, Bínovský (Daňo), Obložinský, Michal Medviď, [[Jozef Levický|Levický]], [[Juraj Szikora|Szikora]], Krnáč (Jurčo), Ondrášek |- |<center>1981||[[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]||hralo sa systémom každý s každým|| M. Veselý – Š. Varga, Harajda, Labun, Fiľarský – Valíček (V. Rusnák, 46.), Šajánek, B. Majerník – Comisso, Šálka, Gombár, Anina* |- |<center>1989||[[Viliam Hyravý]], [[FC Baník Ostrava]]||hralo sa systémom každý s každým|| |} Finalisti: 1961 Nitra, 1966 Trenčín, 1964 Slovan '''Rappanov pohár''' {|class="wikitable" ! Rok ! Klub ! Súper vo finále ! Zostava |- |<center>1963||[[FK Inter Bratislava|Slovnaft Bratislava]], víťaz||{{ITA}} [[Calcio Padova|Padova]] 1:0 <br/> {{gól|88}} [[Adolf Scherer|Scherer]]|| |- |<center>1964||[[FK Inter Bratislava|Slovnaft Bratislava]], víťaz||{{POL}} Polonia Bytom 1:0 <br/> {{gól|57}} [[Adolf Scherer|Scherer]]|| |- |<center>1967||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]], finalista||{{DEU}} [[Eintracht Frankfurt]] 2:3, 1:1 <br/> {{gól|10}} [[Jozef Levický|Levický]] {{gól|27}} Obložinský - {{gól|65}} Krnáč|| |} '''Interpohár''' Interpohár https://en.wikipedia.org/wiki/UEFA_Intertoto_Cup#Winners_by_nation Slovan Bratislava (8), Inter Bratislava (4), Košice (4), Nitra (3), Spartak Trnava (3), Jednota Trencin (2), Lokomotiva Kosice (2), DAC Dunajská Streda, Dukla Banská Bystrica, Tatran Prešov, Žilina '''Latinský pohár''' Latinský pohár (medzinárodná súťaž klubov z Talianska, Francúzska, Španielska a Portugalska), hral sa v rokoch 1949-1957. Prvý víťaz: 1949 FC Barcelona Posledný víťaz: 1957 Real Madrid Najviac víťazstiev: 2, FC Barcelona, Real Madrid, AC Miláno *[[Ladislav Kubala]], [[Ferdinand Daučík]] (tréner) – {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1952 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Barcelona-Nice 1:0 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=390026 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> '''Veľtržný pohár''' *Pohár veľtržných miest (Veľtržný pohár, Inter-Cities Fairs Cup), predchodca Pohára UEFA, hral sa v rokoch 1955-1971, pôvodne boli účastníkmi mestá, v ktorých sa konali medzinárodné veľtrhy, neskôr najlepšie kluby, ktorým sa neušla účasť v EPM a PVP. Od sezóny 1971/72 nahradený Pohárom UEFA. [[FC Spartak Trnava]] 1970/71 postup do 3. kola, vyradili [[Olympique Marseille]] a [[Hertha BSC|Herthu BSC]] https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1970/10/29/8.png, vypadli s [[1. FC Köln]]** *[[Ladislav Kubala]] – {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1958, 1960 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Barcelona-Birmingham 4:1 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=470285 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> == Majstrovské tituly== Prvým slovenským futbalistom, ktorý získal titul v jednej z elitných ligových súťaží bol Ferdinand Faczinek, v sezóne 1937/38 vyhral s klubom [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]] [[Ligue 1|francúzsku ligu]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Saison 1937/1938 - Effectif Champion Ligue 1 (Division 1) | url = https://www.pari-et-gagne.com/saison193738.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = pari-et-gagne.com | miesto = | jazyk = }}</ref>. V roku 1940 bol členom majstrovského tímu [[FC Porto]] brankár Vojtech Andrášik, rodák z [[Rimavská Sobota|Rimavskej Soboty]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalový brankár z Rimavskej Soboty sa stal majstrom Portugalska | url = https://www.rimava.sk/publicistika/futbalovy-brankar-z-rimavskej-soboty-sa-stal-majstrom-portugalska/ | dátum vydania = 3. 12. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = rimava.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Po roku 1945 sa objavili prví [[Slováci]] v [[Serie A|Serii A]], [[Július Korostelev]] bol v drese [[Juventus FC|Juventusu Turín]] vicemajstrom v sezóne 1946/47 a [[Július Schubert]] získal v roku [[1949]] majstrovský titul vo vtedajšom najlepšom [[Taliansko|talianskom]] klube [[Torino FC|FC Turín]], žiaľ zahynul pri leteckej katastrofe mužstva [[4. máj|4. mája]] [[1949]]** V 50. rokoch minukého storočia sa o úspechy [[FC Barcelona]] výrazne pričinila dvojica [[Ladislav Kubala]], [[Budapešť|budapeštiansky]] rodák [[Slovensko|slovenského]] pôvodu a tréner [[Ferdinand Daučík]], Kubalov švagor. Kubala získal v drese ''blaugranas'' štyri majstrovské tituly, dvakrát pod Daučíkovym vedením. Daučík priviedol k titulu aj [[Athletic Bilbao]]** V období [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|totalitného režimu]] dostali povolenie odísť do zahraničia len hráči po dovŕšení 30 rokov a splnení určitých podmienok, napriek tomu sa na prelome 60.- 70. rokov [[20. storočie|minulého storočia]] prejavila rastúca úroveň [[Slovensko|slovenského]] futbalu v početnejšom zastúpení Slovákov v zahraničných ligových súťažiach** [[Jozef Obert]] a [[Ľudovít Cvetler]], bývalí spoluhráči z [[ŠK Slovan Bratislava]] paradoxne nezískali titul v čs. lige, podarilo sa im to v zahraničí. Obert [[Wacker Innsbruck]], Cvetler [[Standard Liège]]** Prvý veľký prestup do špičkového klubu sa uskutočnil v decembri 1988, [[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] prestúpil do [[PSV Eindhoven]], ktorý v tom roku vyhral [[Liga majstrov UEFA|Európsky pohár majstrov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Chovanec do Eindhovenu. Smlouva s vítězem PMEZ podepsána | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/12/1/8.png | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Rudé Právo, 1. 12. 1988 | miesto = | jazyk = }}</ref> V 90. rokoch postupne vzrastal počet slovenských futbalistov v zahraničí, po vzniku samostatnej [[Slovenská republika]] získali ako prví majstrovské tituly v zahraničí v sezóne 1993/94 kvarteto Slovákov v [[AC Sparta Praha]], Karol Praženica [[Hajduk Split]]** V Top-5 ligových súťaží získali tituly [[Peter Dubovský]], [[Peter Pekarík]], [[Milan Škriniar]] a [[Stanislav Lobotka]]... [[Martin Škrtel]] ([[FC Liverpool]]) a [[Marek Hamšík]] ([[SSC Neapol]]) mali viackrát na dosah titul v [[Premier League]] resp. v [[Serie A|Serii A]], nakoniec zažili obaja majstrovské oslavy až v tureckej [[Süper Lig]]. Na titul siahal aj [[Vratislav Greško]] ([[FC Internazionale Miláno]]) v sezóne 2001/02, pred posledným kolom viedli tabuľku, ale v záverečnom zápase prehrali s [[Società Sportiva Lazio|Laziom]] 2:4 a klesli na tretie miesto** [[Marek Čech (1983)]] trikrát majster [[FC Porto]], [[Ľubomír Moravčík]] a [[Stanislav Varga]] [[Celtic FC]], [[Miroslav Stoch]] a [[Dávid Hancko]] v [[Eredivisie]]** ==Poháre== [[Ladislav Kubala]] – [[FC Barcelona]]** [[Jozef Obert]] – [[Wacker Innsbruck]], [[Jozef Móder]] po zisku [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]] a [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Československého pohára]] [[FK Lokomotíva Košice]] – [[GAK Graz]]** [[Milan Škriniar]] [[Coppa Italia|Taliansky pohár]], [[Supercoppa Italiana]] [[Martin Škrtel]] ([[FC Liverpool]]) a [[Marek Hamšík]] ([[SSC Neapol]]) [[Miloš Glonek]] – [[US Ancona 1905|Calcio Ancona]], 1995 [[Vladimír Kinder]] – [[FC Middlesbrough]]** [[Alexander Vencel ml.]] – [[RC Strasbourg Alsace|RC Strasbourg]], LP + fin. Coupé [[Martin Dúbravka]] – [[Manchester United FC|Manchester United]], 2023* (odchytal 2 zápasy v rámci hosťovania) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Finále, co nejde prohrát. Nebo ano? Rozpolcený Dúbravka: medaile jen při porážce | url = https://www.idnes.cz/fotbal/zahranici/martin-dubravka-finale-ligovy-pohar-newcastle-manchester-united.A230223_102506_fot_zahranici_jic | dátum vydania = 24. 2. 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[Newcastle United FC|Newcastle United]], 2025 [[Vladimír Kinder]] – [[FC Middlesbrough]], 1997, 1998 *[[Filip Kiss]] – [[Cardiff City F.C.|Cardiff City]], 2012 {{FRA}} [[Coupe de la Ligue]] *[[Alexander Vencel ml.]] – [[RC Strasbourg Alsace|RC Strasbourg]] [[Supercoppa Italiana]]**[[Supercopa de España]]** Góly vo finále: Bulla**, Kubala, Kožlej**, MIntál, Hoško, Šebo, Bakoš, Rusnák 2, Mak, Šafranko, == Najviac pohárov v zahraničí == {|class="wikitable" !Počet <br/> titulov !width=150|Meno !Národný pohár !Ligový pohár !Superpohár |- |<center>5||[[Vladimír Janočko]]||3× [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}}||||2× [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}} |- |<center>||[[Dušan Kuciak]]||3× [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]] {{POL}}, 1× [[Lechia Gdańsk]] {{POL}}|||| |- |<center>||[[Tomáš Hubočan]]||[[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] {{RUS}}, [[Omonia Nikózia]] {{CYP}}||||2× [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] {{RUS}}, [[Omonia Nikózia]] {{CYP}} |- |<center>4||[[Marek Hamšík]]||2× [[SSC Neapol]] {{ITA}}||||1× [[SSC Neapol]] {{ITA}}, 1× [[Trabzonspor]] {{TUR}} |- |<center>6||[[Milan Škriniar]]||2× [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}}, [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]] {{FRA}}||||2× [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}}, [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]] {{FRA}} |- |<center>||[[Jakub Sylvestr]]||2× [[NK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] {{HRV}}, Bnei Yehuda {{ISR}}, [[FK Žalgiris]] {{LTU}}|||| |- |<center>||[[Miroslav Stoch]]||[[Chelsea FC]] {{ENG}}, 2× [[Fenerbahçe SK]] {{TUR}}, 2× [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}}|||| |- |<center>||[[Jozef Kožlej]]||[[Omonia Nikózia]] {{CYP}}, AE Larisa {{GRC}}||||2× [[Omonia Nikózia]] {{CYP}} |- |<center>||[[]]|||||| |} ===Tréneri s pohárovými trofejami=== {|class="wikitable" !width=150|Meno !Pohárové trofeje !Klub |- |[[Ferdinand Daučík]]||[[Copa del Rey]] (6)<br/> Latinský pohár||{{ESP}} [[FC Barcelona]] (1951, 1952, 1953), {{ESP}} [[Athletic Bilbao]] (1955, 1956), {{ESP}} [[Real Zaragoza]] (1966) <br/> {{ESP}} [[FC Barcelona]] (1952) |- |[[Arnošt Hložek]]||Rakúsky pohár||{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]] (1972) |- |[[Michal Vičan]]||Poľský pohár||{{POL}} [[Ruch Chorzów]] (1974) |- |[[Stanislav Griga]]||[[Pohár FAČR|Český pohár]]||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2006) |- |[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||[[Pohár FAČR|Český pohár]] <br/> Český Superpohár||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2008) <br/> {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2010) |- |[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]]||Kazašský pohár (2)||{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty]] (2014, 2015) |- |[[Zsolt Hornyák]]||Arménsky Superpohár||{{ARM}} MIKA Jerevan (2012), {{ARM}} FC Banants (2014) |} ===Ligové tituly=== * [[Ferdinand Daučík]] - {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1952, 1953, {{ESP}} [[Athletic Bilbao]] 1956 * [[Michal Vičan]] - {{POL}} [[Ruch Chorzów]], 1974, 1975 * [[Jozef Karel]] - {{CRC}} Deportivo Saprissa, 1977 * [[Ivan Mráz]] - {{CRC}} LD Alajuelense, 1980, 1991 * [[Jozef Vengloš]] - {{MYS}} Kuala Lumpur FC, 1986 * [[Karol Dobiaš]] - {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 1994 * [[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] - {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 1997, 2010 * [[Zsolt Hornyák]] - {{ARM}} FC Banants, 2014 == Klub ligových šampiónov == '''Klub ligových šampiónov''' je elitná spoločnosť [[Slovensko|slovenských]] [[futbal]]istov, ktorí získali počas svojej kariéry 5 a viac majstrovských titulov v v najvyšších ligových súťažiach ([[česko-slovenská futbalová liga]] [[1925]] – [[1993]], [[Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku|slovenská liga]] [[1939]] – [[1944]] a od sezóny [[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1993/1994]], zahraničné ligy) v pozícii hráča a trénera. {|class="wikitable" |- !Počer titulov !width=150|Meno !Hráčske tiuly !Trénerské tituly |- |<center>12||[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1987, 1988, 1989, 1993, 1994, 1995 / [[PSV Eindhoven]] {{NLD}} 1989, 1991||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1997, 2010 |- |<center>10||[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025 / [[Lekhwiya SC|Lekhwiya]] {{QAT}} 2014, 2015 / [[Rangers FC|Glasgow Rangers]] {{SCO}} 2011 / [[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRC}} 2014|| |- |<center>9||[[Ferdinand Daučík]]||[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] 1935, 1937, 1940, 1941||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1942, 1944 / [[FC Barcelona]] {{ESP}} 1952, 1953 / [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] {{ESP}} 1956 |- |<center>9||[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1993||[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2005, 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2013, 2021, 2022, 2023, 2024,2025 |- |<center>8||[[Lukáš Pauschek]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2011, 2013, 2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025 || |- |<center>7||[[Jozef Adamec]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 / [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] 1962, 1963|| |- |<center>7||[[Leopold Šťastný]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951, 1955 / [[OAP Bratislava]] 1943 |- |<center>7||[[Michal Vičan]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951, 1955||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1970 / [[Ruch Chorzów]] {{POL}} 1974, 1975 |- |<center>7||[[Július Bielik]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1987, 1988, 1989, 1990, 1991|| |- |<center>7||[[Zsolt Hornyák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1992, 1994, 1999 / [[1. FC Košice]] 1997 / [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001||[[FC Banats]] {{ARM}} 2014 |- |<center>6||[[Ján Arpáš]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942, 1944, 1950, 1951|| |- |<center>6||[[Dušan Kabát]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 / [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] 1964|| |- |<center>6||[[Karol Dobiaš]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1994 |- |<center>6||[[Stanislav Griga]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1988, 1989, 1990||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1999 |- |<center>6||[[Ladislav Pecko]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1992, 1994, 1995, 1996, 1999||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009 |- |<center>6||[[Vladimír Janočko]]||[[1. FC Košice]] 1997, 1998 / [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}} 2003, 2006 / [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}} 2007, 2009|| |- |<center>6||[[Dušan Švento]]||[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}} 2008, 2009, 2017 / [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}} 2010, 2012, 2014|| |- |<center>6||[[Szilárd Németh]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1995, 1996 / [[1. FC Košice]] 1998 / [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1998|| |- |<center>6||[[Jozef Mišo]]||[[LD Alajuelense]] {{CRC}} 1996, 1997, 2000, 2001, 2002, 2003|| |- |<center>6||[[Ján Kozák (1980)|Ján Kozák ml.]]||[[1. FC Košice]] 1998 / [[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2005, 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021 |- |<center>6||[[David Strelec]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2019, 2020, 2021, 2022, 2024, 2025|| |- |<center>5||[[Viliam Vanák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942, 1944 / [[OAP Bratislava]] 1943|| |- |<center>5||[[Viktor Tegelhoff]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1944, 1949, 1950, 1951 ,1955|| |- |<center>5||[[Ľudovít Rado]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1938, 1939 / [[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942|| |- |<center>5||[[Vladimír Venglár]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1941, 1942, 1949,1950, 1951|| |- |<center>5||[[Božin Laskov]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951 / [[PFC Levski Sofia|Levski Sofia]] {{BGR}} 1942, 1946|| |- |<center>5||[[Anton Malatinský]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1950, 1951||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1972, 1973 |- |<center>5||[[Ladislav Kuna]]||rowspan="6"|všetci [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 || |- |<center>5||[[Vladimír Hagara]]|| |- |<center>5||[[Anton Hrušecký]]|| |- |<center>5||[[Alojz Fandel]]|| |- |<center>5||[[Vojtech Varadín]]|| |- |<center>5||[[Stanislav Martinkovič]]|| |- |<center>5||[[Ivan Čabala]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1987, 1988, 1989, 1990, 1991|| |- |<center>5||[[Ľubomír Faktor]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1994, 1995, 1996 / [[1. FC Košice]] 1997, 1998|| |- |<center>5||[[Juraj Halenár]]||[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009, 2011, 2013, 2014|| |- |<center>5||[[Jozef Kožlej]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1993, 1994, 1995 / [[1. FC Košice]] 1997, 1998|| |- |<center>5||[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]]||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2001 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2005 / [[FC Porto]] {{PRT}} 2006, 2007, 2008|| |- |<center>5||[[Igor Žofčák]]||[[MFK Ružomberok]] 2006 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2011, 2013, 2014 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2010|| |- |<center>5||[[Samuel Slovák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1995, 1996, 2009, 2011||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2013 |- |<center>5<center>||[[Matúš Kozáčik]]||[[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] {{CZE}} 2013, 2015, 2016, 2018 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2010|| |- |<center>5<center>||[[Martin Ševela]]||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001||[[AS Trenčín]] 2015, 2016 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2019 |- |<center>5||[[Filip Lichý]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021, 2022, 2023, 2024|| |} == Najviac gólov Slovákov vo vybraných kluboch == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" !Klub !Meno !width=50|Góly |- |{{ESP}} [[FC Barcelona]]||[[Ladislav Kubala]]||<center>131 |- |{{ESP}} [[Real Madrid]]||[[Peter Dubovský]]||<center>2 |- |{{ESP}} [[Sporting de Gijón|Sporting Gijón]]||[[Milan Luhový]]||<center>22 |- |{{ENG}} [[Middlesbrough FC]]||[[Szilárd Németh]]||<center>23 |- |{{ENG}} [[FC Liverpool]]||[[Martin Škrtel]]||<center>16 |- |{{ITA}} [[SSC Neapol]]||[[Marek Hamšík]]||<center>100 |- |{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus Turín]]||[[Július Korostelev]]||<center>15 |- |{{ITA}} [[Inter Miláno]]||[[Milan Škriniar]]||<center>10 |- |{{ITA}} [[AC Miláno]]||[[Juraj Kucka]]||<center>4 |- |{{ITA}} [[FC Parma]]||[[Juraj Kucka]]||<center>17 |- |{{DEU}} [[1. FC Nürnberg]]||[[Marek Mintál]]||<center>32 |- |{{DEU}} [[VfL Bochum]]||[[Stanislav Šesták]]||<center>28 |- |{{DEU}} [[Borussia Mönchengladbach|Borussia M'gladbach]]||[[Igor Demo]]||<center>15 |- |{{FRA}} [[AS Saint-Étienne]]||[[Ľubomír Moravčík]]||<center>31 |- |{{FRA}} [[Nîmes Olympique|Olympique Nîmes]]||[[Adolf Scherer]]||<center>23 |- |{{FRA}} [[Lille OSC]]||[[Róbert Vittek]]||<center>8 |- |{{NLD}} [[MVV Maastricht]]||[[Ivan Mráz]]||<center>31 |- |{{NLD}} [[Vitesse Arnhem]]||[[Matúš Bero]]||<center>20 |- |{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam]]||[[Dávid Hancko]]||<center>10 |- |{{NLD}} [[PSV Eindhoven]]||[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||<center>4 |- |{{SCO}} [[Celtic FC|Celtic Glasgow]]||[[Ľubomír Moravčík]]||<center>29 |- |{{SCO}} [[Rangers FC|Glasgow Rangers]]||[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]]||<center>5 |- |{{BEL}} [[Standard Liège]]||[[Ľudovít Cvetler]]||<center>16 |- |{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]]||[[Marek Penksa]]||<center>18 |- |{{AUT}} [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]]||[[Vladimír Janočko]]||<center>25 |- |{{AUT}} [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]]||[[Dušan Švento]]||<center>13 |- |{{PRT}} [[FC Porto]]||[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]]||<center>2 |- |{{PRT}} [[Boavista FC]]||[[Róbert Boženík]]||<center>17* |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" !Klub !Meno !width=50|Góly |- |{{GRC}} [[PAOK FC|PAOK]]||[[Róbert Mak]]||<center>17 |- |{{GRC}} [[Škoda Xanthi]]||[[Erik Jendrišek]]||<center>19 |- |{{TUR}} [[Beşiktaş JK|Besiktas]]||[[Filip Hološko]]||<center>42 |- |{{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]||[[Miroslav Stoch]]||<center>14 |- |{{TUR}} [[Denizlispor]]||[[Roman Kratochvíl]]||<center>33 |- |{{TUR}} [[Bursaspor]]||[[Stanislav Šesták]]||<center>13 |- |{{CYP}} [[Olympiakos Nikózia]]||[[Jozef Kožlej]]||<center>55 |- |{{CYP}} [[AC Omonia|Omonia]]||[[Jozef Kožlej]]||<center>32 |- |{{CYP}} [[Anorthosis Famagusta FC|Anorthosis]]||[[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]]||<center>27 |- |{{POL}} [[WKS Śląsk Wrocław (futbal)|Śląsk Wrocław]]||[[Róbert Pich]]||<center>52 |- |{{POL}} [[MKS Cracovia]]||[[Erik Jendrišek]]||<center>18 |- |{{POL}} [[KP Legia Warszawa|Legia Varšava]]||[[Ondrej Duda]]||<center>10 |- |{{POL}} [[Górnik Zabrze]]||[[Roman Gergel]]||<center>16 |- |{{POL}} [[Ruch Chorzów]]||[[Martin Fabuš]]||<center>8 |- |{{}} [[]]||[[]]||<center> |- |{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]||[[Ladislav Kubala]]||<center>33 |- |{{}} [[]]||[[]]||<center> |- |{{ROU}} [[Dinamo Bukurešť]]||[[Adam Nemec]]||<center>21 |- |{{BGR}} [[PFK CSKA Sofija|CSKA Sofia]]||[[Radoslav Zabavník]]||<center>6 |- |{{BGR}} [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]||[[Božin Laskov]]||<center>38 |- |{{RUS}} [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]]||[[Róbert Mak]]||<center>6 |- |{{RUS}} [[FK Lokomotiv (Moskva)|Lokomotiv Moskva]]||[[Ján Ďurica (futbalista)|Ján Ďurica]]||<center>6 |- |{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||[[Stanislav Griga]]||<center>120 |- |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]||[[Peter Herda]]||<center>79 |- |{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||[[Milan Luhový]]||<center>78 |- |{{CZE}} [[Bohemians Praha 1905|Bohemians Praha]]||[[Tibor Mičinec]]||<center>53 |- |{{CZE}} [[FC Viktoria Plzeň|FC Viktoria Plzeň]]||[[Marek Bakoš]]||<center>54 |- |{{CZE}} [[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]]||[[]]||<center> |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ==Najviac gólov v kluboch== {|class="wikitable" !width=150|Klub !width=150|Najviac gólov !width=250|Ďalší strelci |- |[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Slovan Bratislava]]||146 [[Ján Arpáš]]||119 [[Jozef Luknár]], 100 [[Ján Čapkovič]], 97 [[Marián Masný]], 86 [[Viktor Tegelhoff]], 78 [[Ján Švehlík]], 77 [[Emil Pažický]], 71 [[Róbert Vittek]], 70 [[Anton Moravčík]] |- |[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava <br> (ČH, Slovnaft)]]||100 [[Jozef Levický]]||99 [[Adolf Scherer]], 76 [[Milan Dolinský]], 76 [[Ľubomír Luhový]], 66 [[Karol Brezík]], 65 [[Ladislav Petráš]] |- |[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]||146 [[Jozef Adamec]]||87 [[Marek Ujlaky]], 86 [[Ladislav Kuna]], * [[Anton Malatinský]], 64 [[Valér Švec]], 61 [[Vladimír Kožuch]] |- |[[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]||150 [[Ladislav Pavlovič]]||65 [[Karol Petroš]], 55 [[Jozef Bubenko]] |- |[[MFK Košice|VSS Košice <br> (ZŤS, 1. FC Košice)]]||115 [[Ján Strausz]]||59 [[Dušan Galis]], 58 [[Ján Novák]], 56 [[Andrej Daňko]], 53 [[Jozef Kožlej]] |- |[[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíva Košice]]||104 [[Ladislav Józsa]]||78 [[Peter Fecko]], 71 [[Gejza Farkaš]], 66 [[Jozef Móder]] |- |[[MŠK Žilina|MŠK Žilina <br> (Iskra, ZVL)]]||80 [[Štefan Slezák]]||76 [[Marek Mintál]], 75 [[Jozef Bielek]], 56 [[Vojtech Zachar]], 51 [[Štefan Tománek]], 49 [[Stanislav Šesták]] |- |[[FC Nitra|FC Nitra <br> (AC Nitra, Plastika)]]||61 [[Róbert Rák]]||59 [[Michal Pucher]], 56 [[Dušan Borko]] |- |[[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla B. Bystrica]]||72 [[Róbert Semeník]]||59 [[Pavol Diňa]], 52 [[Milan Nemec]] |- |[[TTS Trenčín|Jednota Trenčín]]||72 [[Pavol Bencz]]||65 [[Vojtech Masný]] |- |[[AS Trenčín|AS Trenčín <br> (Ozeta Dukla)]]||59 [[Martin Fabuš]]||28 [[David Depetris]] |- |[[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dun. Streda]]||49 [[Pavol Diňa]]||40 [[Mikuláš Radványi]], 37 [[Rudolf Pavlík]] |- |[[MFK Ružomberok]]||45 [[Roland Števko]]||37 [[Tomáš Ďubek]], 30 [[Erik Jendrišek]] |- |[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]]||40 [[Ján Kozák (1980)|Ján Kozák ml.]]||33 [[Juraj Halenár]], 31 [[Tomáš Medveď]] |- |[[MFK Dubnica]]||41 [[Peter Kiška]]||32 [[Pavol Straka]], 26 [[Michal Filo]] |- |[[FK Púchov|Matador Púchov]]||34 [[Ľuboš Perniš]]||23 [[Mário Breška]], 18 [[Marek Bakoš]] |- |[[FK Baník Prievidza|Baník Prievidza]]||22 [[Ľubomír Plevka]] <br> 22 [[Marek Holmík]]|| |- |[[ŠK Futura Humenné|Chemlon Humenné]]||20 [[Ľubomír Mati]]|| |- |[[Partizán Bardejov|BSC JAS Bardejov]]||19 [[Jozef Urblík]]|| |- |[[MŠK Rimavská Sobota|FC Rim. Sobota]]||24 [[Vladimír Sýkora (futbalista)|Vladimír Sýkora]]|| |- |[[FC Senec]]||8 [[Rogério Márcio Botelho Gaúcho]]|| |- |[[FK Senica]]||42 [[Juraj Piroska]]|| |- |[[TJ Spartak Myjava|Spartak Myjava]]|||| |- |[[FO ŽP Šport Podbrezová|Podbrezová]]|||| |- |[[FC ViOn Zlaté Moravce|ViOn Zlaté Moravce]]||18 [[Andrej Hodek]]|| |} qqcwmjumu3lcjhnvsv9pntyijqvmqmj 8212687 8212681 2026-05-12T12:53:20Z PeterKLK 94978 /* Ladislav Pecko */ aktualizácia 8212687 wikitext text/x-wiki {{Pieskovisko redaktora}} ==Miloš Glonek== Začínal v Zlatých Moravciach, kde si ho všimol vtedajší tréner dorastencov [[FC Spartak Trnava]] [[Dušan Radolský]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Milošov sen. Vychádzajúce hviezdičky | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = XXIII. | číslo = 39 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1984 bol členom víťazného Výberu Západoslovenského kraja, vo finále Spartakiádneho pohára Pohár ČSZTV ml. dorastencov na Strahove dal gól Výberu Prahy 1:0**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zvíťazila moderna | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1984 | mesiac = júl | ročník = XXXVIII. | číslo = 161 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V doraste Spartaka bol kapitánom, vynikal v pozičnej hre a v hre hlavou, dostal sa do repre "17"<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Talenty na križovatke? Potrebujeme ich ako soľ | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = január | ročník = XVIII. | číslo = 3 | strany = 20 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ŠK Slovan Bratislava, hrával za juniorku belasých, na jeseň 1989 do A-mužstva. V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 22. septembra 1989 proti [[FC Nitra|Plastike Nitra]] (1 : 1), v 76. minúte striedal Miroslava Chvílu. Prvý gól strelil 18. marca 1990 [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (2 : 2), strelou z voleja otvoril skóre zápasu. Po odchode [[Dušan Tittel|Dušana Tittela]] do Francúzska sa stal lídrom obrany, v sezóne 1991/92 patril medzi najpríjemnejšie prekvapenia ligy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kráľ či korunný princ? Návraty k ligovej jeseni | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XLV. | číslo = 289 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Majster 1992, v novembri 1992 prestúpil do talianskeho klubu [[US Ancona 1905|Calcio Ancona]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V šatni npísané: Vitaj v Ancone! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 275 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> piaty Slovák, prvý po 50 rokoch** V [[Serie A|Serii A]] mal premiéru 22. novembra 1992 proti [[AS Rím]] (1 : 2), v zápase strážil argentínsku hviezdu [[Claudio Caniggia|Claudia Caniggiu]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ako strážca Caniggiu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 277 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, Glonek odohral v sezóne 23 zápasov, Ancona obsadila 17. miesto a vypadla. V sezóne 1993/94 pôsobil v [[Serie B|Serii B]], nastúpil v 31 zápasoch, 1994 finále [[Coppa Italia|Talianskeho pohára]] [[Sampdoria Janov]] (0 : 0,1 : 6)** prestup do SM Caen,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Glonek Francúzom? | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = september | ročník = XLVIII. | číslo = 220 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> vo [[Ligue 1|francúzskej lige]] debutoval 14. októbra 1994 proti [[Montpellier HSC|Montpellieru]] (1 : 0), v sezóne odohral 25 zápasov, s mužstvom vypadol* V [[Ligue 2]] sa po roku vrátili späť medzi elitu, 1996/97 znova vypadli** Po štyri a pol roku sa vrátil pomôcť Slovanu,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = S Tomaschekom, Glonekom i Stúpalom! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 154 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ktorý ustúpil z popredných pozícií. V sezóne [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]] bol kapitánom mužstva, v [[Niké liga|slovenskej lige]] absolvoval víťaznú premiéru v 1. kole proti Humennému (5 : 1). Glonek veril, že sa vytvorí nové silné mužstvo, ale belasí skončili v lige až na 5. mieste. V predkole PVP síce vyradili [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]], no v 1. kole vypadli s [[FC Chelsea]]. Sklamaný Glonek sa vrátil späť do Caen, kde ďalšie tri sezóny pôsobil v Ligue 2. V reprezentácii {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} odohral 13 zápasov. Najskôr neoficiálne zápasy na turnaji v Taliansku proti [[Lazio Rím]] a Juhoslávii,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mladí skrotili Stojkoviča | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = august | ročník = II. | číslo = 185 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> nominovaný na kľúčový zápas kvalifikácie ME 1992 s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (1 : 2), kde mal pôvodne hrať osobku na [[Jean-Pierre Papin|Jean-Pierra Papina]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na Papina si trúfa | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = 36 | číslo = 172 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prednosť však dostal sparťan Novotný. V prípravnom zápase s {{NOR|f|0|Nórskom}} (3 : 2) sedel na lavičke pre zranenie. {{ALB|f|0|Albánsko}} ho vyradilo zranené rameno <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Premiéra sa odkladá | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = október | ročník = XLV. | číslo = 239 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 13. novembra 1991 v [[Sevilla|Seville]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2), v zápase nastúpili štyria hráči Slovana, okrem Gloneka ďalší debutant [[Peter Dubovský]], [[Ladislav Pecko]] a Ondrej Krištofík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dobre sa hrá medzi svojimi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{BRA|f|0|Brazília}} (1 : 2), v auguste 1992 {{AUT|f|0|Rakúsko}} (2 : 2) len dvaja z ligy, samí legionári, tréner Máčala ho označil za najlepšieho hráča mužstva<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = S Belgickom sa bude variť iná káva | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = august | ročník = XLVI. | číslo = 197 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Glonek jednotkou | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = august | ročník = 37 | číslo = 163 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý krát sa tešil z víťazstva až v deviatom reprezentačnom štarte proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (3 : 0)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Práve preto, že Miloš Glonek v drese ČSFR ešte nevyhral, vyzýva: Držte nám palce! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = september | ročník = XLVI. | číslo = 224 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] odohral šesť zápasov, vrátane skvelého víťazstva 5 : 2 nad {{ROU|f|0|Rumunskom}}** V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} mal premiéru 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1). Nastúpil v historicky prvom súťažnom zápase o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] 7. septembra 1994 v [[Bratislava|Bratislave]] s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (0 : 0), v kvalifikácii odohral šesť zápasov. Posledný krát reprezentoval 27. marca 1996 v [[Nitra|Nitre]] v priateľskom zápase proti {{BLR|f|0|Bielorusku}} (4 : 0), v národnom mužstve odohral 12 zápasov. === Úspechy === * majster Česko-Slovenska 1992 so Slovanom Bratislava * vicemajster Česko-Slovenska so Slovanom Bratislava 1990/91 * finalista Talianskeho pohára 1994 s Anconou '''Individuálne''' * Jedenástka roka * 5. miesto v ankete Futbalista roka 1992 ==Ladislav Pecko== Legendárny hráč [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]], vynikal rýchlosťou a ťahom na bránu, začínal ako útočník, neskôr sa preorientoval na obrancu. Zaujímavé je, že na obidvoch postoch sa presadil do reprezentácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = „Čo je s vami?“ Ladislav Pecko: Trénujem v Petržalke, snívam, že raz sa dočkám vnuka, z ktorého urobím futbalistu“ | url = https://futbalsfz.sk/co-je-s-vami-ladislav-pecko-trenujem-v-petrzalke-snivam-ze-raz-sa-dockam-vnuka-z-ktoreho-urobim-futbalistu/ | dátum vydania = 27. 8. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> S futbalom začínal ako žiak v [[TJ Tatran Krásno nad Kysucou|Tatrane Krásno nad Kysucou]], 2. dorasteneckú ligu si zahral v [[MFK Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], kde bol jeho spoluhráčom ďalší budúci slovanista [[Dušan Tittel]]. Na turnaji dorasteneckých mužstiev si oboch šikovných futbalistov vyhliadol vtedajší tréner dorastu Slovana [[Jozef Obert]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Osa, ktorej žihadlá bolia... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = december | ročník = XLII. | číslo = 305 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Tittel odišiel na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] v roku 1984, o rok neskôr ho nasledoval aj Pecko. Najskôr hral v belasom drese dorasteneckú ligu, potom zbieral cenné skúsenosti v A-mužstve, ktoré hralo po vypadnutí z najvyššej súťaže tri sezóny v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]]. Prvú príležitosť dostal v závere sezóny [[1. slovenská národná futbalová liga 1985/1986|1985/86]] od trénera Valéra Šveca proti Leviciam, celkom odohral v SNL 55 zápasov, dal 11 gólov. V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 10. augusta 1988 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (1 : 1) rovnako ako Dušan Tittel a Jozef Juriga,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strmé schody k návratu, k debutu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = august | ročník = XXXIII. | číslo = 35 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil 27. novembra 1988 mužstvu TJ Vítkovice (3 : 2). Slovan ako nováčik obsadil v sezóne 1988/89 siedme miesto a vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]]. V [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohári víťazov pohárov]] mal Slovan za súpera [[Grasshopper Club Zürich|Grasshoppers Zürich]], po víťazstve doma 3 : 0 <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nečakané – rozdielom triedy! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = september | ročník = XLIII. | číslo = 216 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prehral v odvete 0 : 4 po predĺžení, Pecko hral v obidvoch zápasoch. V sezóne 1989/90 bol Slovan piaty, Pecko odohral 29 zápasov, dal sedem gólov, dvakrát skóroval v derby s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]] (3 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Koncert belasej filharmónie. V útoku neudržateľný Pecko | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = apríl | ročník = 35 | číslo = 78 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Počas rozbehnutej sezóny 1990/91, v ktorej belasí bojovali o titul, prejavil o Pecka záujem CD Logroñés, štvrtý tím španielskej [[La Liga|Primera División]], kde mal byť zapožičaný do konca sezóny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ladislav Pecko: Adios, Slovan! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = apríl | ročník = XLV. | číslo = 87 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po zápase 22. kola s [[DAC Dunajská Streda]] (2 : 0), v ktorom vypracoval obidva góly belasých, sa s ním lúčili fanúšikovia transparentom ''„Lacko Pecko, neopúšťaj nás“''. Pecko odišiel na dva týždne do Španielska, no nakoniec nedošlo k dohode medzi klubmi a Pecko sa vrátil.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pecko doma! | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = 36 | číslo = 85 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Slovan po dvoch prehrách na domácom ihrisku so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 3)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri blesky zasiahli belasých | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 19 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a s Hradcom Králové (0 : 1)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Clapci, nie ste vo forme! | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 21 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> nezískal titul, ale Pecko ďalej bavil divákov šprintérskymi súbojmi s obrancami súperov, v zápase s Bohemiansom Praha prispel k výhre 4 : 0 dvomi gólmi.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Klokani“ ďaleko nedoskákali. Ladislav Pecko roztlieskal tribúny | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = 36 | číslo = 101 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1991/92 získal Slovan titul po 17 rokoch,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Osmy titul Slovana, dolu Banská Bystrica a Cheb | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XLVI. | číslo = 130 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Belasí sú na tróne zaslúžene | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 23 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> belasí ťahali ešte z predošlej sezóny sériu 27 zápasov bez prehry,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Každá pieseň sa raz skončí | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = apríl | ročník = XXIV. | číslo = 17 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> od 10. kola boli až do konca sezóny v čele tabuľky a ligu vyhrali s rekordným počtom 51 bodov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na jeseň balet, na jar tím | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XLVI. | číslo = 136 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Pecko nastúpil v majstrovskej sezóne v 27 zápasoch, dal tri góly. V rokoch 1990 a 1991 bol Pecko zvolený do najlepšej ligovej jedenástky v ankete týždenníka TIP.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Všetci hrali na Máčalovu nôtu | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = január | ročník = XXIV. | číslo = 2 | strany = 11,12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Na jeseň 1994 krátko hosťoval v mužstve [[FKD Drnovice|Petra Drnovice]], jeho účinkovanie v [[1. česká futbalová liga|českej lige]] trvalo len tri zápasy. Ďalšie štyri tituly získal Pecko v [[Niké liga|slovenskej lige]], prvé tri sezóny bol Slovan suverén súťaže,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pecko najlepší pravý obranca! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = jún | ročník = IL. | číslo = 143 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan do tretice majstrom | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = máj | ročník = L. | číslo = 124 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> štvrtý titul získal v ročníku [[Mars superliga 1998/1999|1998/99]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Titul znova v belasom. Pecko bol „seknutý“, König v šoku | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = máj | ročník = LIII. | číslo = 117 | strany = 6,10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> neskôr zažil majstrovské oslavy aj ako tréner. Belasým farbám Slovana bol s krátkou pauzou v Drnoviciach verný rekordných 19 sezón s bilanciou 431 ligových zápasov. V európskych pohároch odohral veľké zápasy proti [[Real Madrid|Realu Madrid]] (1 : 2, 1 : 1), [[AC Miláno]] (0 : 1, 0 : 4), [[Aston Villa|Aston Ville]] (0 : 0, 1 : 2), [[1. FC Kaiserslautern]] (2 : 1 doma),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan Nemcov opäť zdolal! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 212 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Chelsea FC|FC Chelsea]] (0 :2 , 0 : 2). ===Reprezentačná kariéra=== V reprezentácii [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Česko-Slovenska do 21 rokov]] odohral 13 zápasov, vrátane štvrťfinále ME 1990 proti Švédsku (1 : 2, 0 : 4). Vo februári 1990 dostal prvú pozvánku do A-mužstva {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}}, zúčastnil sa sústredenia na Kanárskych ostrovoch,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prianie nováčika Pecka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = február | ročník = XLIV. | číslo = 36 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> bol v širšom kádri mužstva v rámci prípravy na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pozve aj ich "Ciao"? | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = marec | ročník = XXXV. | číslo = 12 | strany = 20-22 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V národnom mužstve debutoval až po svetovom šampionáte 13. októbra 1990 v [[Paríž]]i v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{FRA|f|0|Francúzsku}} (1 : 2), v 83. minúte striedal Michala Bílka.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Čakanie /nielen na favorita/ | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = november | ročník = XXXV. | číslo = 46 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1991 bol už pevnou súčasťou reprezentácie, nastúpil v deviatich zápasoch. Začiatkom roka patril k najlepším hráčom v stretnutiach s {{AUS|f|0|Austráliou}}, v marci zažiaril v prípravnom zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} (4 : 0) v [[Olomouc]]i, kde hral len 17 minút, no stihol dať gól hlavou a na ďalší prihrať [[Václav Daněk|Václavovi Daněkovi]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Hanácka žatva ako sa patrí! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XLV. | číslo = 74 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kľúčovom zápase kvalifikácie s ''Les Bleus'' 4. septembra 1991 v [[Bratislava|Bratislave]] nastúpil v základnej zostave v útoku s Pavlom Kukom, v [[Sevilla|Seville]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2) vytvoril útočnú dvojicu s klubovým spoluhráčom [[Peter Dubovský|Petrom Dubovským]], v zostave hrali aj ďalší slovanisti [[Miloš Glonek]] a Ondrej Krištofík,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dobre sa hrá medzi svojimi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Pecko prihral na vedúci gól Václavovi Němečkovi. V decembri 1991 proti {{BRA|f|0|Brazílii}} (1 : 2) striedal v 60. minúte Dubovského. {{SVK|f|0|Slovensko}} reprezentoval šesťkrát, prvý raz 16. augusta 1995 v [[Trabzon]]e v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] proti {{AZE|f|0|Azerbajdžanu}} (1 : 0). Hral aj v ďalších kvalifikačných zápasoch s {{ISR|f|0|Izraelom}} (1 : 0) a s {{ROU|f|0|Rumunskom}} (0 : 2). Po piatich rokoch sa vrátil do reprezentácie<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pecko opäť v reprezentácii! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = jún | ročník = LIV. | číslo = 126 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a odohral ďalšie tri zápasy, na turnaji Kirin cup proti {{JPN|f|0|Japonsku}} (1 : 1), nastúpil aj v dvoch prípravných zápasoch proti {{GRC|f|0|Grécku}} (2 : 0) a {{ALG|f|0|Alžírsku}} (1 : 1). ===Trénerska kariéra=== V sezóne [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] priviedol ako hlavný tréner Slovan Bratislava k jeho piatemu titulu v slovenskej lige po 10 rokoch, asistentami boli Peckovi bývalí spoluhráči [[Vladimír Kinder]] a [[Marián Zeman]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovan je futbalovým majstrom Slovenska | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovan-je-futbalovym-majstrom-slovenska/ | dátum vydania = 13. 5. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[Niké liga|slovenskej lige]] pôsobil ako tréner aj v kluboch [[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]] a [[MFK Ružomberok]], v [[2. slovenská futbalová liga|2. lige]] viedol mužstvá [[FC Petržalka]] a [[MFK Dolný Kubín]]. S reprezentáciou [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Slovenska do 17 rokov]] postúpil do semifinále ME U-17,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = U17 – Pred jedenástimi rokmi na domácom Eure 2013 až do semifinále | url = https://futbalsfz.sk/u17-pred-jedenastimi-rokmi-na-domacom-eure-2013-az-do-semifinale/ | dátum vydania = 17. 5. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> čím si Slovensko vybojovalo účasť na MS 2013 hráčov do 17 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pecko uzavrel nomináciu na MS do 17 rokov, sú v nej i legionári | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/reprezentacia/clanok/294751-pecko-uzavrel-nominaciu-na-ms-do-17-rokov-su-v-nej-i-legionari/ | dátum vydania = 1. 10. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Na šampionáte postúpili mladí Slováci do osemfinále, kde prehrali s Uruguajom 2 : 4.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mladí Slováci na MS do 17 rokov skončili. S Uruguajom prehrali 2:4 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/reprezentacia/clanok/297690-mladi-slovaci-na-ms-do-17-rokov-skoncili-s-uruguajom-prehrali-24/ | dátum vydania = 29. 10. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> ===Úspechy=== * majster Česko-Slovenska 1992 so Slovanom Bratislava * 4× majster Slovenska so Slovanom (1994, 1995, 1996, 1999) * 4× víťaz Slovenského pohára so Slovanom 1989, 1994, 1997, 1999 * víťaz Matičného pohára 1994 * člen Jedenástky roka 1990, 1991, 1995, 2000 Trénerské * majster Slovenska 2008/09 so Slovanom Bratislava * víťaz Slovenského pohára 2009 * semifinalista ME hráčov do 17 rokov (2013) * osemfinalista MS hráčov do 17 rokov (2013) ==Vladimír Kinder== S futbalom začínal ako žiak v [[ŠK Slovan Bratislava|Slovane Bratislava]], najskôr hrával v strede útoku, na ľavého obrancu sa preorientoval v juniorke pod trénerom Jozefom Valovičom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kinder už nechce mlčať: Poviem vám, v koho vrecku sa stratili milióny za môj prestup zo Slovana | url = https://sport24.pluska.sk/futbal/kinder-uz-nechce-mlcat-poviem-vam-v-koho-vrecku-sa-stratili-miliony-za-moj-prestup-zo-slovana | dátum vydania = 29. 3. 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport24.pluska.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Po návrate z vojenčiny v Karlových Varoch sa hlásil v kabíne A-tímu Slovana. Pri svojej premiére v [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] 18. novembra 1990 nastúpil ako stredný útočník proti [[FC Zbrojovka Brno|Zbrojovke Brno]] (4 : 2) a v 22. minúte strelil svoj prvý ligový gól. Slovan v tejto sezóne bojoval o titul so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]], s ktorou prehral doma v kľúčovom zápase 0 : 3<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri blesky zasiahli belasých | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 19 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a obsadil druhé miesto.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mužstvo neobmedzených možností. O lige po lige – ŠK Slovan Bratislava | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = jún | ročník = XLV. | číslo = 146 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V nasledujúcej sezóne 1991/92 získal Slovan po 17 rokoch majstrovský titul, Kinder nastúpil v 29 zápasoch, strelil dva góly, jeden z nich rozhodol o víťazstve nad [[FC Baník Ostrava|Baníkom Ostrava]] (1 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ďalekonosná Kinderova strela | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = apríl | ročník = XXIV. | číslo = 15 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ďalšie tri tituly získal v [[Niké liga|slovenskej lige]], kde patril k oporám belasých a k najväčším osobnostiam súťaže. Dvakrát získal „Cenu Antona Ondruša“ pre najlepšieho hráča sezóny v ankete, v ktorej hlasovali hráči ligových klubov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tréner Galis, futbalista Kinder. Vyhral super chalan | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = jún | ročník = XLVIII. | číslo = 141 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vlaňajšok ako cez „kopirák“: opäť Galis, opäť Kinder! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = jún | ročník = IL. | číslo = 139 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1993 sa prvý krát objavil v ankete [[Jedenástka roka (anketa)|Jedenástke roka]], nechýbal ani na jednom hlasovacom lístku, všetci hlasujúci tréneri ho zaradili do najlepšej zostavy roka.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Stopercentný“ iba Kinder | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = december | ročník = XLVII. | číslo = 296 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1994 vyhral anketu [[Futbalista roka 1994 (Slovensko)|Futbalista roka]] a V decembri toho istého roku nastúpil v mužstve „vianočných hviezd“ spolu s [[Marián Zeman|Mariánom Zemanom]] proti [[AC Miláno]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovenské „vianočné hviezdy“ | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = január | ročník = XXVI. | číslo = 1 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V európskych pohároch odohral veľké zápasy proti [[Real Madrid|Realu Madrid]] (1 : 2, 1 : 1), [[AC Miláno]] (0 : 1, 0 : 4), [[Aston Villa|Aston Ville]] (0 : 0, 1 : 2), bol pri víťazstvách nad [[Fußball-Bundesliga|bundesligovými]] klubmi [[Borussia Dortmund|Borussiou Dortmund]] (2 : 1)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Skvelá dvadsaťminútovka belasých | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = október | ročník = XLVIII. | číslo = 242 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a [[1. FC Kaiserslautern]] (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan Nemcov opäť zdolal! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 212 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V auguste 1996 skóroval v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]] proti [[Trabzonspor]]u, strelou spoza šestnástky do „šibenice“ rozhodol o víťazstve 2 : 1.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Šok, hlavička, lahôdka | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = august | ročník = 41 | číslo = 153 | strany = 13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Naposledy obliekol dres Slovana v novembri 1996 proti [[FK Dubnica nad Váhom|Dubnici nad Váhom]], k víťazstvu 5 : 0 prispel gólom. V decembri 1996 prestúpil do anglického klubu [[Middlesbrough FC|FC Middlesbrough]], stal sa tak prvým slovenským futbalistom v [[Premier League]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dres číslo 7 má už svojho pána | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = január | ročník = LI. | číslo = 15 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V súťaži debutoval 1. marca 1997 proti [[Sheffield Wednesday FC|Sheffield Wednesday]] (1 : 3),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prehrou okorenená premiéra | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 51 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól dal vo svojom druhom zápase 5. marca 1997 proti [[Derby County FC|Derby County]] (6 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pravačka zavelila k poltuctovej nádielke | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 55 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne [[FA Premier League 1996/1997|1996/97]] stihol odohrať 6 zápasov, „Boro“ vypadli, ale darilo sa im v pohárových súťažiach. Kinder sa stal prvým Slovákom, ktorý hral vo finále [[FA Cup|Anglického pohára]] 1997, Middlesbrough prehral s [[Chelsea FC|FC Chelsea]] 0 : 2.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vladimír Kinder na poslednú štvrťhodinu. Zážitok, ktorý sa už nemusí opakovať | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 113 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Nastúpil aj v opakovanom finálovom zápase [[EFL Cup|Ligového pohára]], pri prehre s [[Leicester City FC|Leicestrom City]] 0 : 1 po predĺžení odohral celých 120 minút.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Napriek prehre – potlesk! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = apríl | ročník = LI. | číslo = 89 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1998 odohral celý zápas vo finále Ligového pohára s Chelsea (0 : 2 po predĺžení),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kinder si zahral s Gascoigneom | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = marec | ročník = LII. | číslo = 74 | strany = 18 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v priebehu jedného roka bol trikrát vo finále pohárových súťaží, ani raz však nezískal víťaznú trofej.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Do tretice – všetko zlé! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = marec | ročník = LII. | číslo = 75 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V ďalšej sezóne si Middlesbrough vybojoval postup z [[EFL Championship]], Kinder nastúpil v 26 zápasoch, dvakrát skóroval. V sezóne [[FA Premier League 1998/1999|1998/99]] nastúpil len v piatich zápasoch, dal dva góly. V 5. kole v septembri skóroval proti [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamu Hotspur]] (3 : 0),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri strely – jeden gól | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = september | ročník = LII. | číslo = 212 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> sedem mesiacov mu tréner Bryan Robson nedal príležitosť, nastúpil až v 34. kole v apríli 1999 a znova skóroval proti [[Coventry City FC|Coventry City]] (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kinder hral, ba dal aj gól! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = apríl | ročník = LIII. | číslo = 89 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Svoje pôsobenie v Middlesbrough ukončil predčasne po dva a pol roku, o jeho služby malo záujem viacero klubov. S francúzskym klubom [[SC Bastia]] bol na sústredení, pripravoval sa s Artmediou aj so Slovanom, nakoniec podpísal zmluvu s [[FKD Drnovice|Petrou Drnovice]]. V [[1. česká futbalová liga|českej lige]] debutoval v sezóne [[1. Gambrinus liga 1999/2000|1999/2000]] v 17. kole proti Brnu (3 : 2), celkom odohral v súťaži 19 zápasov bez gólového zápisu. V novembri 2000 sa stal hráčom [[FC Petržalka|Artmedie Petržalka]], po štyroch rokoch sa vrátil na slovenské trávniky v mestskom derby s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]] (1 : 4). Ako kapitán priviedol mužstvo k historickému 2. miestu v lige v sezóne [[1. slovenská futbalová liga 2002/2003|2002/03]]. Artmedia sa prvý krát stala najlepším bratislavským klubom a vybojovala si účasť v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Artmedia v Európe! Štrngli si s Pohárom UEFA | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2003 | mesiac = jún | ročník = 48 | číslo = 115 | strany = 16 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 34-ročný Kinder patril k najvýraznejším osobnostiam celej ligy, svojimi výkonmi si vyslúžil už šiesty raz miesto v [[Jedenástka sezóny (slovenská futbalová liga)|Jedenástke sezóny]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kto by to bol čakal po zlom úvode... | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2003 | mesiac = jún | ročník = 48 | číslo = 133 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po úspešnej sezóne prestúpil do druholigového rakúskeho klubu SC Untersiebenbrunn. V sezóne [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] sa ako asistent trénera [[Ladislav Pecko|Ladislava Pecka]] podieľal na zisku majstrovského titulu Slovana. ===Repre=== {{TCH|f|0|Česko-Slovensko}} reprezentoval raz, tréner [[Václav Ježek]] mu dal príležitosť v kvalifikačnom zápase o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]], 16. júna 1993 proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (3 : 0) striedal v 54. minúte Pavla Kuku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aspoň na pár minút... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 137 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bol aj v nominácii na posledný zápas s {{BEL|f|0|Belgickom}} (0 : 0), do hry však nezasiahol.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vencel áno, Molnár nie | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = november | ročník = XLVII. | číslo = 261 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} odohral 38 zápasov, bol pri prvom oficiálnom vystúpení národného mužstva 2. februára 1994 proti {{UAE|f|0|Spojeným arabským emirátom}} (1 : 0), aj pri prvom domácom zápase 20. apríla 1994 v Bratislave proti {{HRV|f|0|Chorvátsku}} (4 : 1), v ktorom strelil svoj jediný reprezentačný gól.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Víťazstvo pre históriu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = apríl | ročník = XLVIII. | číslo = 92 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Patril k oporám reprezentácie v kvalifikačných zápasoch o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] i [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]], v roku 1994 ako jediný nastúpil vo všetkých medzištátnych zápasoch.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovenská futbalová reprezentácia v roku 1994. Iba Kinder vo všetkých | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 299 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po prehre 0 : 3 v kvalifikačnom zápase o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] s {{PRT|f|0|Portugalskom}} v októbri 1998 sa vytratil z reprezentácie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Možno som nastúpiť nemal... | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = október | ročník = LII. | číslo = 239 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po troch rokoch ho tréner [[Jozef Adamec]] nominoval na prípravný zápas s {{IRN|f|0|Iránom}} (3 : 4),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kinder namiesto Tomascheka | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = august | ročník = 46 | číslo = 155 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v ktorom Kinder naposledy obliekol reprezentačný dres. ===Úspechy=== * majster Česko-Slovenska 1992 so Slovanom Bratislava * majster Slovenska so Slovanom (1994, 1995, 1996) * víťaz Slovenského pohára 1994 * víťaz Matičného pohára 1994, 1996 * vicemajster Slovenska 2001/02 s Artmediou * finalista FA Cupu 1997 s FC Middlesbrough * 2× finalista Ligového pohára s FC Middlesbrough (1997, 1998) Individuálne * Futbalista roka 1994 * 2× najlepší hráč slovenskej ligy (1994, 1995)* * 6× člen Jedenástky roka/sezóny (1993, 1994, 1995, 1996, 2001, 2002) ==Dušan Tittel== Vynikal spoľahlivosťou a stabilnými výkonmi, jeho prednosťami boli streľba zo štandardných situácii a hra hlavou. Rodák z [[Námestovo|Námestova]] začínal s futbalom ako 8-ročný v [[MFK Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], v mládežníckych kategóriach hrával v útoku. Na turnaji dorastencov v Dolnom Kubíne si ho všimol [[Jozef Obert]], tréner dorastu Slovana Bratislava. V roku 1984 prišiel na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]], s mužstvom dorastencov sa stal majstrom Slovenska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Naše športové nádeje | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1985 | mesiac = september | ročník = XXXIX. | číslo = 209 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho spoluhráčmi v majstrovskom tíme boli aj ďalšie neskoršie opory A-mužstva [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]] [[Alexander Vencel mladší]], Miroslav Chvíla, Ondrej Krištofík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dočkali sa. Predstavujeme dorasteneckého majstra SSR vo futbale | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1985 | mesiac = jún | ročník = XXXIX. | číslo = 147 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1985 vypadol Slovan z najvyššej súťaže a tri sezóny sa snažil o návrat medzi elitu v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]]. Tittel odohral v SNL 84 zápasov, prvý seniorský gól v belasom drese strelil v 1. kole sezóny [[1. slovenská národná futbalová liga 1986/1987|1986/87]] proti Tesle Stropkov (5 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Naplnené túžby | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = august | ročník = XL. | číslo = 194 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 10. augusta 1988 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (1 : 1), ligovú premiéru absolvovali tiež [[Ladislav Pecko]] a Jozef Juriga.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strmé schody k návratu, k debutu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = august | ročník = XXXIII. | číslo = 35 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý ligový gól strelil 23. októbra 1988 Spartaku Hradec Králové (3 : 0). Slovan ako nováčik obsadil v sezóne 1988/89 siedme miesto, v ďalšej sezóne bol piaty. V roku 1989 vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]], v 1. kole [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohára víťazov pohárov]] mal za súpera [[Grasshopper Club Zürich|Grasshoppers Zürich]], po víťazstve doma 3 : 0 (Tittel dal gól)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nečakané – rozdielom triedy! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = september | ročník = XLIII. | číslo = 216 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prehrali v odvete 0 : 4 po predĺžení. Tittel hrával v stopérskej dvojici s reprezentantom [[Vladimír Kinier|Vladimírom Kinierom]], popri ktorom vyrástol na jednu z opôr Slovana.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Rozprávanie o Dušanovi Tittelovi, futbalistovi Slovana Bratislava | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = júl | ročník = XLIII. | číslo = 178 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Stal sa objavom sezóny 1990/91,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Iba titul nás uspokojí | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = január | ročník = XXIII. | číslo = 1 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> osobnosťou číslo jeden, Slovan bojoval o titul, o ktorý sa pripravil dvomi domácimi prehrami so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 3)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri blesky zasiahli belasých | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 19 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a s Hradcom Králové (0 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mužstvo neobmedzených možností. O lige po lige – ŠK Slovan Bratislava | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = jún | ročník = XLV. | číslo = 146 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Paradoxne, v sezóne 1991/92, keď Slovan získal titul po 17 rokoch, nebol Tittel pri tom, bol už hráčom francúzskeho klubu [[Nîmes Olympique|Olympique Nîmes]]. Vo [[Ligue 1|francúzskej lige]] debutoval 20. júla 1991 proti [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]], hneď v premiére skóroval, v 89. minúte strelou z 25 metrov vyrovnal na 1 : 1.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittelov a Daňkov debut par excellence | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = júl | ročník = XXIII. | číslo = 30 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po roku a pol sa vrátil späť do Slovana, v jarnej časti poslednej sezóny „federálnej“ ligy prispel k tretej priečke belasých. V auguste 1993 odštartoval prvý ročník samostatnej [[Niké liga|slovenskej ligy]], Slovan bol suverénom prvých troch sezón, v ktorých získal majstrovský hetrik. Tittel bol trikrát členom majstrovského mužstva, v rokoch 1994 a 1997 získal aj Slovenský pohár. V európskych pohároch nedosiahol Slovan výraznejší úspech, ako majstra ho zaradili len do [[Pohár UEFA|Pohára UEFA]], so silnými súpermi odohral hlavne doma vyrovnané zápasy. Tittel strelil góly proti [[Aston Villa|Aston Ville]] (1 : 2), [[Borussia Dortmund|Borussii Dortmund]] (2 : 1)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Skvelá dvadsaťminútovka belasých | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac =október | ročník = XLVIII. | číslo = 242 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a [[1. FC Kaiserslautern]] (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan Nemcov opäť zdolal! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac =september | ročník = IL. | číslo = 212 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po úspešnej ére v Slovane vymenil belasé farby za červeno-čierny dres [[FC Spartak Trnava|Spartaka Trnava]], prvý gól strelil práve v derby proti Slovanu (4 : 0). S klubom sa stal vicemajstrom v sezóne [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]], v roku 1998 vyhral už štvrtý raz v kariére Slovenský pohár (vo finále dal gól)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vicemajster vystúpil z majstrovho tieňa | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = jún | ročník = LII. | číslo = 130 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> aj [[Slovenský futbalový superpohár|Matičný Pribinov pohár]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Superpohár je "andelský" | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = júl | ročník = LII. | číslo = 166 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Trnavčania boli v obidvoch prípadoch boli úspešnejší ako majstrovský tím [[1. FC Košice]] (2 : 0 a 3 : 1). Tittel patril k ofenzívnym typom obrancu, často sa presadzoval strelecky,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittelov päťdesiaty | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = november | ročník = LI. | číslo = 252 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> celkom strelil 62 ligových gólov. Po dvoch sezónach v Trnave pokračoval v kariére v [[AC Omonia|Omonii Nikózia]], kde mu pribudla ďalšia trofej – Cyperský pohár v roku 2000.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittel víťazom Cyperského pohára! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = máj | ročník = LIV. | číslo = 111 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vo februári 2001 sa vrátil do Slovana, kde v jarnej časti sezóny ukončil hráčsku kariéru. Trikrát vyhral anketu [[Futbalista roka (Slovensko)|Futbalista roka]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trecampeon Dušan Tittel! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = december | ročník = LI. | číslo = 289 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> dvakrát sa stal Osobnosťou roka v ankete organizovanej redakciou športu [[Slovenská televízia|STV]] a denníkom ''Šport''. Vo futbale ostal pôsobiť v rôznych funcionárskych a manažérskych funkciách. V roku 2023 sa ako člen strany [[HLAS – sociálna demokracia]] stal poslancom [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]]. Reprezentoval päťkrát mužstvo [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Česko-Slovenska do 21 rokov]], s ktorým hral vo štvrťfinále ME 1988 proti Grécku. V roku 1989 sa dostal do nominácie A-mužstva na turnaj vo švajčiarskom [[Aarau]], zahral si v prípravnom zápase a FC Chur.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittelova premiéra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = júl | ročník = XLIII. | číslo = 158 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V apríli 1990 nastúpil v zápase B-mužstiev ČSFR a Anglicka (0 : 2). V reprezentácii {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} odohral 11 zápasov, debutoval 29. augusta 1990 proti {{FIN|f|0|Fínsku}} (1 : 1). Bolo to prvé vystúpenie po úspešných [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]], pod vedením nového trénera Milana Máčalu debutovalo sedem nováčikov. V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] nastúpil v piatich zápasoch, vo {{FRA|f|0|Francúzsku}} (1 : 2) prihrával na gól [[Tomáš Skuhravý|Skuhravému]], doma proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (3 : 2) po jeho strele odrazenej od žrde strelil víťazný gól [[Ľubomír Moravčík]]. Po roku 1993 patril k lídrom reprezentácie {{SVK|f|0|Slovenska}}, v jej drese odohral 44 zápasov a dal 7 gólov, v siedmich zápasoch bol kapitánom mužstva. Prvý krát nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1), prvý gól strelil 29. apríla 1994 v [[Moskva|Moskve]] proti {{RUS|f|0|Rusku}} (1 : 2). V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] odohral deväť zápasov, v kvalifikácii [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] nastúpil vo všetkých desiatich zápasoch a so štyrmi gólmi bol najlepším strelcom mužstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desaťzápasoví traja, deväťstominútový len Tittel | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = október | ročník = LI. | číslo = 239 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Trikrát skóroval v zápasoch s {{MLT|f|0|Maltou}} (6 : 0, 2 : 0), najkrajší gól strelil {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 4), keď z 30 metrov prekonal brankára Andoniho Zubizarretu. S reprezentáciou sa rozlúčil 14. októbra 1998 v Bratislave prehrou 0 : 3 s {{PRT|f|0|Portugalskom}} v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]]. {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||29. 5. 1994||[[Moskva]]||{{RUS|f|1}}||<center>1 : 2||{{gól|33}}||priateľský |- |<center>2.||29. 3. 1995||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|35}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>3.||rowspan="2"|22. 9. 1996||rowspan="2"|[[Bratislava]]||rowspan="2"|{{MLT|f|1}}||rowspan="2"|<center>6 : 0||rowspan="2"|{{gól|13}}<br/>{{gól|82}}||rowspan="2"|kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>4. |- |<center>5.||13. 11. 1996||[[Santa Cruz de Tenerife]]||{{ESP|f|1}}||<center>1 : 4||{{gól|39}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>6.||31. 3. 1997||[[Valletta|La Valletta]]||{{MLT|f|1}}||<center>2 : 0||{{gól|90}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>7.||9. 2. 1998||[[Larnaka]]||{{FIN|f|1}}||<center>2 : 0||{{gól|31}}||medzinárodný turnaj |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Slovan Bratislava (7) |- |<center>Pohár víťazov <br/>pohárov||<center>1989/1990||predkolo||{{CHE}} [[Grasshopper Club Zürich|Grasshopper]]||<center>3 : 0||<center>1 |- |rowspan="6"|<center>Pohár UEFA||<center>1993/1994||1. kolo||{{ENG}} [[Aston Villa]]||<center>1 : 2||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1994/1995||predkolo||{{NIR}} Portadown||<center>3 : 0||<center>1 |- |2. kolo||{{DEU}} [[Borussia Dortmund]]||<center>2 : 1||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1995/1996||predkolo||{{HRV}} [[NK Osijek]]||<center>4 : 0||<center>1 |- |1. kolo||{{DEU}} [[1. FC Kaiserslautern]]||<center>2 : 1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Spartak Trnava (2) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1997/1998||1. predkolo||{{MLT}} FC Birkirkara||<center>1 : 0||<center>1 |- |<center>Pohár víťazov <br/>pohárov||<center>1998/1999||predkolo||{{MKD}} Vardar Skopje||<center>2 : 0||<center>1 |} === Úspechy === * 3× majster Slovenska so Slovanom Bratislava 1994, 1995, 1996 * vicemajster Česko-Slovenska so Slovanom Bratislava 1990/91 * vicemajster Slovenska so Spartakom Trnava 1998 * 4× víťaz Slovenského pohára (1989, 1994, 1997 so Slovanom, 1998 s Trnavou) * 2× víťaz Matičného pohára (1996 so Slovanom, 1998 s Trnavou) * víťaz Cyperského pohára 2000 s Omoniou '''Individuálne''' * 3× Futbalista roka (1995, 1996, 1997) * 2× Osobnosť roka slovenskej ligy (1995, 1997) * 7× člen Jedenástky roka (1990, 1993, 1994, 1995, 1996, 1997, 1998) ===Funkcionárska a politická činnosť=== * Generálny sekretár Slovenského futbalového zväzu (SFZ), 2002 - 2006 * Generálny manažér ŠK Slovan Bratislava, 2008 - 2011 * Prezident Únie ligových klubov (ÚLK), 2011 - 2014 * Generálny riaditeľ a tréner ŠK Slovan Bratislava, 2014 - 2015 * Športový a marketingový riaditeľ, MFK Ružomberok 2015 - * Poslanec Národnej rady SR == Peter Dubovský == Jeden z najväčších talentov slovenského futbalu, elegantný technik, vynikajúci strelec. S futbalom začínal v menšom bratislavskom klube TJ Vinohrady, ako 13-ročný sa stal hráčom [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]], kde získal titul majstra Česko-Slovenska v kategórii žiakov aj dorastu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sladké ovocie štvorročnej práce | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = júl | ročník = XXXI. | číslo = 132 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Maturitu zložili úspešne. Futbaloví dorastensi Slovana siedmykát majstrom Československa | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = jún | ročník = XXXV. | číslo = 118 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval ako 17-ročný, 18. marca 1990 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (2 : 2) nastúpil symbolicky na posledné tri minúty. V ďalšom kole už odohral celý zápas proti [[FC Nitra|Plastike Nitra]] (1 : 1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ani keby už bol kozákom | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = apríl | ročník = XXII. | číslo = 15 | strany = 4,5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil vo svojom štvrtom ligovom zápase 15. apríla 1990 v derby so [[FC Spartak Trnava|Spartakom Trnava]] (1 : 1). V sezóne 1991/92 strelil na jeseň 19 gólov, keď neskóroval iba v jedinom zápase, od 5. po 17. kolo mal sériu 13 zápasov s gólovým zápisom,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Šanca blysnúť sa v Európe. Čo všetko prezrádza v súťaži kanonierov gólostroj Petra DUbovského | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 46 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> proti [[SK Slavia Praha|Slavii Praha]] sa blysol hetrikom (3 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Koncert majstra Dubovského. 11 zápasov = 15 gólov! | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = október | ročník = XXXVI. | číslo = 210 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan lámal bradaté rekordy | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XXXVI. | číslo = 234 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Slovan ťahal z predošlej sezóny sériu 27 zápasov bez prehry, po 17 rokoch získal majstrovský titul,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Belasí sú na tróne zaslúžene | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 23 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský sa stal kráľom strelcov s rekordným počtom 27 gólov<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Víťazi Pohára Práce. Peter Dubovský rekordérom medzi kanoniermi | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 108 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a zaradil sa medzi [[Najlepší strelci Európy 1991/1992|najlepších kanonierov v Európe]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Streleckí králi z európskych „dvorcov“ | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = júl | ročník = XLVI. | číslo = 172 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V poslednej „federálnej“ sezóne 1992/93 obhájil korunu kráľa strelcov s 24 gólmi,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bravó, Peter! Králi strelcov (od Vaníka po Dubovského) | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 136 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> svojho konkurenta v súboji o prvenstvo Pavla Kuku zo Slavie predstihol v posledných dvoch kolách, v ktorých dal päť gólov – hetrik proti [[FK Dukla Praha|Dukle Praha]] (6 : 1)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Poltuctové „DOVIDENIA“ | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = 38 | číslo = 105 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a dva góly proti TJ Vítkovice (2 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Koruna zostáva na Slovane | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = 38 | číslo = 115 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský odohral v čs. lige 93 zápasov, strelil 59 gólov. V európskych pohároch dal gól hlavou [[Real Madrid|Realu Madrid]] (1 : 2) v 1. kole [[Pohár UEFA|Pohára UEFA]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aj „profesori“ sa mýlia... | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = II. | číslo = 220 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> dva góly strelil [[Ferencvárosi TC|Ferencvárosu]] (4 : 1) v [[Liga majstrov UEFA|Európskom pohári majstrov]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri zásahy do čierneho! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = september | ročník = XLVI. | číslo = 221 | strany = 1 a 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> O Dubovského mal záujem [[Louis van Gaal]], tréner [[Ajax Amsterdam|Ajaxu Amsterdam]], kde mal nahradiť [[Dennis Bergkamp|Dennisa Bergkampa]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský do Ajaxu? | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = IV. | číslo = 129 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> nakoniec prestúpil do „kráľovského“ klubu [[Real Madrid CF|Real Madrid]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský do Realu Madrid! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = júl | ročník = XLVII. | číslo = 174 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[La Liga|Primera División]] debutoval 4. septembra 1993 v zápase s [[Club Atlético Osasuna|Osasunou]] (4 :1 ),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V premiére Realu Madrid aj Dubovský | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = september | ročník = IV. | číslo = 208 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v zostave Realu mu robili spoločnosť hviezdne mená – reprezentanti {{ESP|f|0|Španielska}} Emilio Butragueño, Sanchís, Míchel, [[Fernando Hierro]], Martín Vázquez, Čiľan [[Iván Zamorano]], Chorvát Robert Prosinečki.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Osasuna – Real Madrid 1:4 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=19000 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1993/94 odohral 26 zápasov, strelil jeden gól, 25. marca 1994 skóroval v zápase 24. kola proti [[Valencia CF|Valencii]] (3 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strelecké vykúpenie v útoku | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = marec | ročník = XLVIII. | číslo = 73 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Real obsadil v lige 4. miesto, ale v decembri 1993 vyhral [[Supercopa de España|Španielsky superpohár]] v dvojzápase s [[FC Barcelona]], Dubovský v prvom zápase striedal Ivána Zamorana.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Supercopa-Final Real Madrid-Barcelona 3-1 | url = https://www.bdfutbol.com/p/p.php?id=490070 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> V prvej sezóne mal Dubovský stabilné miesto v zostave, tréner Benito Floro mu dôveroval, ale potom prišiel tréner [[Jorge Valdano]], Dubovský dostával menej príležitostí, navyše začala vychádzať nová hviezda Realu [[Raúl González Blanco|Raúl]]. Hoci pred sezónou 1994/95 zažiaril na turnaji v [[Cádiz]]e, kde dal dva góly v stretnutí proti [[SSC Neapol]] (4 : 1),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = La gran noche de Dubovsky | url = https://www.lne.es/deportes/2017/02/15/gran-noche-dubovsky-19382431.html | dátum vydania = 15. 2. 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = lne.es | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Trofeo Ramón de Carranza (Cádiz-Spain) 1955-2025 | url = https://www.rsssf.org/tablesc/carranza.html#94 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = rsssf.org | miesto = | jazyk = }}</ref> v sezóne, v ktorej získal Real titul po štvorročnej nadvláde [[FC Barcelona|Barcelony]], odohral Dubovský len päť zápasov. Strelil jeden gól [[Real Zaragoza|Zaragoze]], strelou z 20 metrov uzavrel skóre na 3 : 0, bol to jeho prvý ligový gól po ročnej prestávke a zároveň jeho posledný gól v drese „bieleho baletu“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Bum“ pravačky po tridsiatich sekundách | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = apríl | ročník = IL. | číslo = 85 | strany = 5 a 18 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Za Real skóroval aj v [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohári víťazov pohárov]] proti [[FC Lugano]] (3 : 0), dva góly dal aj v prípravnom zápase proti [[PSV Eindhoven]] (3 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský mužom zápasu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 292 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po dvoch sezónach prestúpil do Realu Oviedo,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský definitívne v Oviede! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = júl | ročník = IL. | číslo = 172 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý ligový zápas v novom drese odohral 3. septembra 1995 proti Zaragoze (0 : 1), podľa denníka ''AS'' bol spolu s brankárom Morom najlepším hráčom Ovieda. V 3. kole sa vytiahol proti svojmu bývalému klubu, na víťazstve 3 : 2 nad Realom Madrid sa podieľal dvomi gólovými prihrávkami.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prihrával na góly Olimu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 216 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský strelecky ožil, od 8. do 11. kola skóroval v štyroch zápasoch za sebou,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ľavačka, čo potápa! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = november | ročník = IL. | číslo = 257 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v sezóne 1995/96 dal sedem gólov v 31 zápasoch. Päť sezón bol oporou klubu, hrajúceho väčšinou o záchranu v lige. V roku 1997 ho zranenie a operácia kolena vyradili na 10 mesiacov. V sezóne 1998/99 dokázalo Oviedo s Dubovským v zostave poraziť veľkokluby Barcelonu (2 : 1, Dubovský prihral na gól Fabiovi Pintovi) aj Real Madrid (1 : 0). V sezóne 1999/2000 pauzoval niekoľko zápasov pre zranenie členka, v predposlednom kole dal gól proti [[Rayo Vallecano]], Oviedo sa víťazstvom 2 : 1 zachránilo v lige. Posledný zápas v španielskej lige odohral 20. mája 2000 proti [[Real Sociedad de Fútbol|Realu Sociedad]] (0 : 1), v Primera División pôsobil sedem sezón s bilanciou 151 zápasov a 19 gólov. Jeho život sa skončil predčasne 23. júna 2000 na dovolenke v [[Thajsko|Thajsku]], zomrel na následky zranení po nešťastnom páde z útesu, keď sa pošmykol pri fotografovaní.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tragický skon Petra Dubovského | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = jún | ročník = LIV. | číslo = 145 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský bol [[Futbalista roka 1993 (Slovensko)|Futbalistom roka 1993]], v tom istom roku obsadil ôsmu priečku v ankete talianskeho týždenníka '' Guerin Sportivo'' o najlepšieho mladého futbalistu Európy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Elegantný Slovák“ v prvej desiatke | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = júl | ročník = XLVII. | číslo = 173 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V ankete Futbalista desaťročia bol druhý za [[Ľubomír Moravčík|Ľubomírom Moravčíkom]],<ref>{{cite web|url=http://www.sme.sk/c/763260/futbalista-desatrocia-u-nas-1-l-moravcik-2-p-dubovsky.html|title=Futbalista desaťročia u nás: 1. Ľ. Moravčík, 2. P. Dubovský|publisher=sme.sk|date=18. december 2002}}</ref> v ankete [[Futbalista storočia (Slovensko)|Futbalista storočia]] obsadil štvrté miesto. V roku 2024 bol uvedený in memoriam do [[Sieň slávy slovenského futbalu|Siene slávy slovenského futbalu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = SFZ - Moravčík, Hrdlička, V. Masný, Dubovský a P. Molnár v Sieni slávy slovenského futbalu | url = https://futbalsfz.sk/sfz-moravcik-hrdlicka-v-masny-dubovsky-a-p-molnar-v-sieni-slavy-slovenskeho-futbalu/ | dátum vydania = 20. 3. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2025 v rámci spomienkového zápasu Internacionálov Slovenska s bývalými hráčmi Realu Madrid a Realu Oviedo pomenovali v [[Oviedo|Oviede]] na Dubovského počesť ulicu pri štadióne ''Paseo de Peter Dubovský''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ohromné gesto: V španielskom Oviede pomenujú ulicu po Petrovi Dubovskom | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/752234-ohromne-gesto-v-spanielskom-oviede-pomenuju-ulicu-po-petrovi-dubovskom/ | dátum vydania = 16. 6. 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = INTERNACIONÁLI SR - Zápas na počesť Petra Dubovského, ktorý bude mať v Oviede ulicu | url = https://futbalsfz.sk/internacionali-sr-zapas-na-pocest-petra-dubovskeho-ktory-bude-mat-v-oviede-ulicu/ | dátum vydania = 12. 5. 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Na jeho pamiatku sa od roku 2000 udeľuje [[Cena Petra Dubovského]] pre najlepšieho slovenského futbalistu do 21 rokov. === Repre === V mládežníckych kategóriach hral v reprezentáciach do 17 a 18 rokov, nastrieľal v nich 18 gólov. S mužstvom [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Česko-Slovenska do 21 rokov]] si zahral vo štvrťfinále ME 1992 proti [[Talianske národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Taliansku U-21]]. V A-mužstve {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} debutoval 13. novembra 1991 v [[Sevilla|Seville]] v kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2), v tomto stretnutí nastúpil v útoku s klubovým spoluhráčom [[Ladislav Pecko|Ladislavom Peckom]], kvarteto slovanistov v zápase doplnili ďalší debutant [[Miloš Glonek]] a Ondrej Krištofík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prehra nepotešila, hra však povzbudila | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XXII. | číslo = 47 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kvalifikácii [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] odohral osem zápasov, s šiestimi gólmi bol najlepší strelec mužstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Česko-slovenský futbalový rok 1993. Najlepší strelec: Dubovský | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = december | ročník = XLVII. | číslo = 301 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý krát skóroval 23. septembra 1992 v [[Košice|Košiciach]] proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (4 : 0), nezabudnuteľný je jeho čistý hattrick proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} (5 : 2), keď najskôr dal gól z voleja, ďalší pridal strelou od žrde a skóre uzavrel z priameho kopu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Za dve červené Dubovského hattrick | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 127 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Hattrick ide do sveta | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = 38 | číslo = 108 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Strelecky sa presadil aj vo {{WAL|f|0|Walese}} (2 : 2)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovského góly udržiavajú nádej | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = september | ročník = IV. | číslo = 211 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a doma proti {{CYP|f|0|Cypru}} (3 : 0). 17. novembra 1993 v [[Brusel]]i odohrala reprezentácia pod názvom RČS posledný zápas spoločnej histórie s {{BEL|f|0|Belgickom}} (0 : 0), Dubovský spolu s [[Ľubomír Moravčík|Ľubomírom Moravčíkom]] a [[Jaroslav Timko|Jaroslavom Timkom]] boli jediní Slováci v mužstve.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalisti dopísali poslednú kapitolu s číslom 499 v Bruseli | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/136634-futbalisti-dopisali-poslednu-kapitolu-s-cislom-499-v-bruseli/ | dátum vydania = 28. 12. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Česko-Slovensko reprezentoval 14×, dal 6 gólov. V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} odohral 33 zápasov, strelil 12 gólov. Prvý raz nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1), prvé dva góly, obidva z pokutového kopu strelil 20. apríla 1994 v Bratislave {{HRV|f|0|Chorvátsku}} (4 : 1) pri domácej premiére národného mužstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Víťazstvo pre históriu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = apríl | ročník = XLVIII. | číslo = 92 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dvakrát skóroval aj v priateľskom zápase s {{RUS|f|0|Ruskom}} (2 : 1) v marci 1995.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský triafa pravačkou i hlavou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = marec | ročník = XIL. | číslo = 57 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>. V kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] odohral deväť zápasov, strelil tri góly. Chýbal len v úvodnom zápase s {{FRA|f|0|Francúzskom}}, na ktorý ho neuvoľnil Real Madrid.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Proti Francúzom bez Dubovského! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = september | ročník = XLVIII. | číslo = 206 | strany = 1 a 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (2 : 1) strelil víťazný gól v poslednej minúte zápasu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Krôčik od kvalifikačného hrobu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = september | ročník = L. | číslo = 204 | strany = 8,9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Posledný krát obliekol reprezentačný dres 31. mája 2000 v [[Moskva|Moskve]] v priateľskom zápase s Ruskom (1 : 1). === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- ! colspan="7"|Góly za {{TCH|f|0|Československo}} (6) |- |<center>1.||23. 9. 1992||[[Košice]]||{{FRO|f|1}}||<center>4 : 0||{{gól|90.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- |<center>2.||rowspan="3"|2. 6. 1993||rowspan="3"|[[Košice]]||rowspan="3"|{{ROU|f|1}}||rowspan="3"|<center>5 : 2||rowspan="3"|{{gól|59}} <br/>{{gól|82}} <br/>{{gól|90}}||rowspan="3"|kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- |<center>3. |- |<center>4. |- |<center>5.||8. 9. 1993||[[Cardiff]]||{{WAL|f|1}}||<center>2 : 2||{{gól|68}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- |<center>6.||27. 10. 1993||[[Košice]]||{{CYP|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|12}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- ! colspan="7"|Góly za {{SVK|f|0|Slovensko}} (12) |- |<center>7.||rowspan="2"|20. 4. 1994||rowspan="2"|[[Bratislava]]||rowspan="2"|{{HRV|f|1}}||rowspan="2"|<center>4 : 1||rowspan="2"|{{gól|24}}<br/>{{gól|61}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>8. |- |<center>9.||12. 11. 1994||[[Bukurešť]]||{{ROU|f|1}}||<center>2 : 3||{{gól|56}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>10.||rowspan="2"|8. 3. 1995||rowspan="2"|[[Košice]]||rowspan="2"|{{RUS|f|1}}||rowspan="2"|<center>2 : 1||rowspan="2"|{{gól|26}}<br/>{{gól|69}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>11. |- |<center>12.||29. 3. 1995||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|45}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>13.||11. 10. 1995||[[Bratislava]]||{{POL|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|31}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>14.||31. 8. 1996||[[Toftir]]||{{FRO|f|1}}||<center>2 : 1||{{gól|90}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>15.||22. 9. 1996||[[Bratislava]]||{{MLT|f|1}}||<center>6 : 0||{{gól|58}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>16.||23. 10. 1996||[[Bratislava]]||{{FRO|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|20}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>17.||5. 9. 1998||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|26}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] |- |<center>18.||10. 10. 1998||[[Vaduz]]||{{LIE|f|1}}||<center>4 : 0||{{gól|13}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Slovan Bratislava (3) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1991/1992||1. kolo||{{ESP}} [[Real Madrid]]||<center>1 : 2||<center>1 |- |<center>Liga majstrov||<center>1992/1993||1. kolo||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]||<center>4 : 1||<center>2 |- ! colspan="6"| Góly za Real Madrid (1) |- |<center>PVP||<center>1993/1994||1. kolo||{{CHE}} [[FC Lugano]]||<center>3 : 0||<center>1 |} === Úspechy === '''Reprezentačné''' '''Klubové''' * majster Československa 1992 so Slovanom Bratislava * majster Španielska 1995 s Realom Madrid * víťaz Španielskeho Superpohára 1993 s Realom Madrid '''Individuálne''' * Futbalista roka 1993 * 2. miesto v ankete Futbalista desaťročia * 2. miesto v ankete Futbalista štvrťstoročia * 4. miesto v ankete Futbalista storočia na Slovensku * člen Siene slávy slovenského futbalu * najlepší strelec čs. ligy 1991/92 (27 gólov), 1992/93 (24 gólov) * najlepší strelec RČS v kvalifikácii MS 1994 (6 gólov) === Externé odkazy === *[https://eu-football.info/_player.php?id=5064 Peter Dubovský na eu-football.info] *[https://statistiky1ligy.fotbal.cz/hrac/peter-dubovsky/2122 Peter Dubovský na statistiky1ligy.fotbal.cz] *[https://www.bdfutbol.com/en/j/j2240.html Peter Dubovský na bdfutbol.com] == Ľubomír Moravčík == Brilantný obojnohý technik s presnou prihrávkou a dobrou strelou, hravý typ futbalistu. Odchovanec nitrianskeho futbalu, v kategórii dorastu získal titul majstra Slovenska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mládež píše novú históriu. O majstrovi SSR a dorasteneckej lige | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1983 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 150 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval ako 18-ročný v drese [[FC Nitra|Plastiky Nitra]] 16. októbra 1983 proti [[FK Teplice|Sklo Unionu Teplice]] (1 : 1). Potom čo Nitra vypadla z najvyššej súťaže, odohral dve sezóny v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej futbalovej lige]], v sezóne [[1. slovenská národná futbalová liga 1985/1986|1985/86]] si Nitra vybojovala návrat medzi elitu s osembodovým náskokom pred [[ŠK Slovan Bratislava|Slovanom Bratislava]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Predstavujeme nováčik I. futbalovej ligy – Plastika Nitra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = jún | ročník = XL. | číslo = 145 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý ligový gól strelil Moravčík 19. augusta 1986 v domácom zápase s Bohemiansom Praha (2 : 3).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Premiéra Plastike nevyšla | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = august | ročník = XL. | číslo = 195 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1988/89 obsadila Nitra tretie miesto v lige,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nitra vyhrala preteky o prsia. Obzretie za I. futbalovou ligou | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = jún | ročník = XLIII. | číslo = 145 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v poslednom kole si v priamom súboji s [[FK Dukla Praha|Duklou Praha]] (3 : 2) vybojovala miestenku v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]], keď skóre stretnutia otvoril už v 9. minúte práve Moravčík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nitra s európskou etiketou! | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = jún | ročník = XXI. | číslo = 25 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V PVP bude hrát Slovan, v Pohár UEFA Ostrava a Nitra | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/6/15/8.png | dátum vydania = 15. 6. 1989 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V Pohári UEFA vypadla Nitra v 1. kole s [[1. FC Köln]] po výsledkoch 1 : 4 a 0 : 1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Keď bolo v Nitre na futbale 15-tisíc ľudí | url = https://mynitra.sme.sk/c/7385980/ked-bolo-v-nitre-na-futbale-15-tisic-ludi.html | dátum vydania = 17. 9. 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mynitra.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1989/90 sa Moravčík zaradil medzi najlepších strelcov ligy, po jesennej časti bol s 10 gólmi dokonca v čele kanonierov. Darilo sa mu proti pražským klubom, gólom prispel k vysokej výhre 4 : 0 nad obhajcom titulu [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík náš, koľko gólov dáš? | periodikum = ŽIVOT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = november | ročník = XXXIX. | číslo = 46 | strany = 18,19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[SK Slavia Praha|Slavii Praha]] dal dva góly (3 : 2). Na jar pridal štyri presné zásahy, v lige odohral celkom 119 zápasov, dal 30 gólov. Po [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]] prestúpil do francúzskeho klubu [[AS Saint-Étienne]]. Vo [[Ligue 1|francúzskej lige]] debutoval 20. júla 1990 proti [[Stade Rennais FC|Stade Rennes]] (0 : 0),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík v talianskom duchu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = júl | ročník = XLIV. | číslo = 171 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil 1. decembra 1990 v 18. kole proti [[Stade Brestois]] (6 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík je strelec | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = december | ročník = XLIV. | číslo = 284 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vo svojej premiérovej sezóne odohral 37 zápasov, so 7 gólmi bol najlepší strelec mužstva,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík strieľa góly | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XLV. | číslo = 24 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> skóroval aj proti lídrovi [[Olympique Marseille]] (1 : 1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Chapeau, Moravčík! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XLV. | číslo = 66 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> jeho góly však nestačili na lepšie ako 13. miesto v tabuľke.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík strieľa, mužstvo klesá... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = apríl | ročník = XXIII. | číslo = 15 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1991/92 strelil štyri góly, po víťazstve 3 : 0 (1 gól) nad [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] ho športový denník ''L'Équipe'' označil za „čarodejníka“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = L'Équipe: Moravčík – čarodejník | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vo [[Coupe de France|Francúzskom pohári]] sa s mužstvom dostal až do semifinále, kde ich zastavil [[FC Nantes]]. Moravčíkovým spoluhráčom bol v jarnej časti sezóny aj slovenský kanonier [[Milan Luhový]]. Výborne odštartoval sezónu 1992/93, v prvých štyroch kolách trikrát skóroval, po 7. kole mal na konte štyri góly a spolu s ďalšími šiestimi hráčmi viedol poradie najlepších kanonierov. Rovnaký počet gólov mal napríklad aj [[Rudi Völler]] z Marseille. O Moravčíkove služby prejavil záujem Bernard Tapie, majiteľ [[Olympique Marseille]], ale Moravčík napriek lákavej ponuke ostal v St. Étienne. Týždenník ''France Football'' uverejnil na titulnej strane Moravčíkovu fotografiu s nadpisom ''Moravčík, zelené zlato'', podľa klubových farieb ASSE.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na starom, a nie po starom | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 261 | strany = 1 a 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho výkony sa prejavili aj v hodnotení uznávaného týždenníka, ktorý ho vyhlásil za najlepšieho zahraničného hráča ligy v roku 1992.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík najlepší aj vo Francúzsku | periodikum = Nitrianske noviny | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = január | ročník = II. | číslo = 2 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V auguste 1995 zažiaril v prípravnom zápase s [[AC Miláno]], keď sa dvomi gólmi postaral o víťazstvo 2 : 1 nad „rossoneri“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík zdolal AC Miláno! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = august | ročník = IL. | číslo = 197 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = AS Saint-Étienne - AC Milan, Match Amical (1995-1996) | url = https://www.asse-stats.com/match-asse-milan-ac-amical-1995 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = asse-stats.com | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1995/96 bol kapitánom mužstva, odohral 34 zápasov, strelil 7 gólov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zo zahraničnej tlače - L'Équipe. Moravčík talizmanom | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 218 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> St. Étienne vypadlo do druhej ligy, Moravčík sa po šiestich sezónach rozlúčil s dresom ''Les Verts'' s bilanciou 197 zápasov a 31 gólov. Znova o neho prejavil záujem Olympique Marseille, nakoniec sa stal hráčom korzického klubu [[SC Bastia]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dnešok je Bastia | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = júl | ročník = L. | číslo = 167 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V novom drese sa skvele uviedol, v prvých siedmich zápasoch strelil štyri góly, Bastia bola po 9. kole na druhej priečke ligy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ľubomír Moravčík kráľom Korzičanov | periodikum = Nitrianske noviny | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = september | ročník = V. | číslo = 37 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V zápase 12. kola s [[AS Monaco]] však utrpel Moravčík po zákroku Emmanuela Petita zlomeninu nohy, po operácii nasledovala dlhá 133-dňová pauza bez futbalu. V máji 1997 podpísal zmluvu so švajčiarskym klubom [[FC Sion]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík podpísal na dva roky Sionu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 121 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ktorý rátal s jeho skúsenosťami v Lige majstrov. V Sione začal s prípravou, no hneď na prvom tréningu sa mu obnovila zlomenina nohy a musel absolvovať operáciu, čím sa stal pre klub nepoužiteľný. Vrátil sa späť do Bastie, na ligový zápas nastúpil po šesťmesačnej pauze až v decembri 1997, prvý gól v sezóne strelil na jar 1998 v 31 .kole, keď prekonal spoluhráča z reprezentácie [[Alexander Vencel mladší|Alexandra Vencela]] v bráne [[RC Strasbourg Alsace|RC Štrasburg]] (1 : 1), skóroval aj v ďalšom kole proti [[Montpellier HSC|Montpellieru]] (2 : 1). Posledný zápas vo francúzskej lige odohral 9. mája 1998, v súťaži odohral celkom 230 zápasov, dal 39 gólov. Stal sa hráčom MSV Duisburg,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Idem tam, kde ma chcú všetci | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = apríl | ročník = LII. | číslo = 99 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> premiéru v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] absolvoval 14. augusta 1998 proti [[Eintracht Frankfurt|Eintrachtu Frankfurt]] (2 : 1), časopis ''Kicker'' ho označil za najlepšieho hráča zápasu a zaradil ho do zostavy kola.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Podľa Kickeru: Moravčík mužom zápasu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = august | ročník = LII. | číslo = 190 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Napriek úspešnému debutu nebol Moravčík spokojný so svojou pozíciou v mužstve a po piatich zápasoch sa rozhodol ukončiť pôsobenie v klube. V októbri 1998 prestúpil do [[Celtic FC|Celticu Glasgow]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík je v Celtiku Glasgow! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = október | ročník = LII. | číslo = 245 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> kde ho dotiahol tréner [[Jozef Vengloš]]. Prvý krát sa stalo, že slovenský tréner pôsobiaci v zahraničí angažoval slovenského futbalistu,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vengloš verí, že Moravčík Celtiku pomôže | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = október | ročník = LII. | číslo = 250 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> média sa posmešne vyjadrovali, že „strýko Joe“ si priviedol syna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Moravčík spomína na začiatky v Celticu: Písali, že prišiel stroskotanec, potom som všetkým vytrel kocúra | url = https://sport.aktuality.sk/futbal/clanok/lubomir-moravcik-spomina-na-zaciatky-v-celtic-glasgow-pisali-ze-prisiel-stroskotanec-potom-som-vsetkym-vytrel-kocura-2023050216493091514 | dátum vydania = 10. 11. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[Scottish Premiership|škótskej lige]] debutoval 7. novembra 1998 proti FC Dundee (6 : 1), Vo svojom treťom ligovom zápase zažiaril v derby s [[Rangers FC|Glasgow Rangers]], pri výhre 5 : 1 dal dva góly a na ďalšie dva prihral, bolo to najvyššie víťazstvo Celticu nad rivalom od januára 1966.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bol taký šťastný, že góly ani neoslavoval | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = november | ročník = LII. | číslo = 271 | strany = 13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Celtic FC - Rangers FC 5:1 (Premiership 1998/1999, 15. Round) | url = https://www.worldfootball.net/report/premiership-1998-1999-celtic-fc-rangers-fc_2/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = worldfootball.net | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1999/2000 sa strelecky prebudil v decembri, skóroval v troch ligových zápasoch po sebe [[Hibernian FC|Hibernian]] (4 : 0),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Stále parádny futbalový marš Ľubomíra Moravčíka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = december | ročník = LIII. | číslo = 281 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Aberdeen FC|FC Aberdeen]] (6 : 0), [[Dundee United FC|Dundee United]] (4 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Roztopašné futbalové decko. Ľuboš Moravčík teraz exceluje v Celtiku Glasgow | periodikum = Nový deň | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = marec | ročník = I. | číslo = 19 | strany = 24 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Celtic vyhral Ligový pohár po výhre 2 : 0 nad [[Aberdeen FC|FC Aberdeen]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík s trofejou | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = marec | ročník = LIV. | číslo = 67 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> keď do finále posunul mužstvo Moravčíkov gól v semifinále, vo finále Škótskeho pohára prehrali s Rangers 0 : 1. V Pohári UEFA skóroval proti [[Girondins Bordeaux]] (1 : 2 po predĺžení). V sezóne 2000/01 získal Moravčík svoj prvý majstrovský titul v kariére,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík sa teší z prvého titulu | periodikum = Nový deň | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = apríl | ročník = III. | číslo = 83 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v sezóne odohral 27 zápasov a s 9 gólmi bol tretí najlepší strelec mužstva. Celtic vyhral aj Škótsky pohár, vo finále zdolal [[Hibernian FC|FC Hibernian]] 3 : 0 a obhájil prvenstvo v Ligovom pohári po víťazstve 3 : 0 nad [[Kilmarnock FC|Kilmarnockom]], čím skompletizoval [[treble]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčíkov Celtic získal fantastický "treble" | periodikum = Košický denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = máj | ročník = IV. | číslo = 120 | strany = VIII | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ako 36-ročný si prvý raz zahral prestížnu [[Liga majstrov UEFA|Ligu majstrov]], v skupinovej fáze nastúpil v zápasoch s [[FC Porto]] (0 : 3), [[Rosenborg BK]] (0 : 2), skvelý výkon predviedol v zápase s [[Juventus FC|Juventusom Turín]], pri víťazstve 4 : 3 sa podieľal na troch góloch.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík doslova exceloval | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 212 | strany = 19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Moravčík byl hvězdou v marném boji Celtiku | url = https://www.idnes.cz/fotbal/pohary/moravcik-byl-hvezdou-v-marnem-boji-celtiku.A011101_151710_fot_pohary_rou | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 2001/02 obhájil Celtic titul, Moravčík nastúpil v lige 27×, dal šesť gólov. Moravčík sa stal počas štyroch sezón v Celticu miláčikom tribún, klubovou legendou, uviedli ho do Siene slávy klubu, bývalý spoluhráč z Celticu [[Švédsko|Švéd]] [[Henrik Larsson]] označil Moravčíka za jedného z najlepších futbalistov, s ktorými hral počas svojej kariéry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hral s Ronaldom i Messim. Podľa švédskeho reprezentanta patril k najlepším aj Moravčík | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-larsson-najlepsi-hrac-moravcik-relacia-2026/ | dátum vydania = 10. 1. 2026 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Hráčsku kariéru ukončil v roku 2002 v japonskom klube JEF United Ičihara znovu pod vedením trénera Vengloša.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík do japonskej Ičihary za trénerom Venglošom? | periodikum = Spišský denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = máj | ročník = IV. | číslo = 101 | strany = III | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dvakrát bol zvolený za najlepšieho hráča krajiny, v roku 1992 vyhral anketu [[Futbalista roka (Česko-Slovensko)|Futbalista roka v Československu]], o deväť rokov neskôr sa stal ako 36-ročný najstarším víťazom ankety [[Futbalista roka 2001 (Slovensko)|Futbalista roka na Slovensku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Titul futbalistu roka som si vytrucoval, vraví Moravčík | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/257191-titul-futbalistu-roka-som-si-vytrucoval-vravi-moravcik/ | dátum vydania = 28. 1. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Sedemkrát sa umiestnil v Top-3 spomínaných ankiet, v roku 2002 vyhral anketu Futbalista desaťročia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Futbalistom desaťročia Moravčík | periodikum = Prešovský denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = december | ročník = IV. | číslo = 294 | strany = IV | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1999 sa Moravčíkovi dostalo cti zahrať si vo [[Výber sveta (futbal)|Výbere sveta]] v exhibičnom zápase proti jedenástke [[Nelson Mandela|Nelsona Mandelu]] v [[Johannesburg]]u, strelil gól po prihrávke [[Thomas Häßler|Thomasa Hässlera]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Má ďalšie pozvanie do výberu sveta! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = august | ročník = LIII. | číslo = 183 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trafil aj Moravčík | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = august | ročník = LIII. | číslo = 191 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 2024 bol uvedený do [[Sieň slávy slovenského futbalu|Siene slávy slovenského futbalu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = SFZ - Moravčík, Hrdlička, V. Masný, Dubovský a P. Molnár v Sieni slávy slovenského futbalu | url = https://futbalsfz.sk/sfz-moravcik-hrdlicka-v-masny-dubovsky-a-p-molnar-v-sieni-slavy-slovenskeho-futbalu/ | dátum vydania = 20. 3. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Repre === Prvé reprezentačné štarty zbieral v olympijskom mužstve Česko-Slovenska v kvalifikácii o postup na [[Letné olympijské hry 1988|OH 1988 v Soule]]. Dres „olympionikov“ obliekol 12×, strelil jeden gól Fínsku (2 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Príliš skromné víťazstvo | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = september | ročník = XLI. | číslo = 224 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> S mužstvom vyhral v roku 1987 turnaj ''Merdeka cup'' v [[Malajzia|Malajzii]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Olympionici dobyli Merdeku | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = december | ročník = XIX. | číslo = 52 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> S Výberom čs. ligy dvakrát vyhral ''Prezidentov pohár'' v [[Soul]]e, v roku 1988 dal vo finále víťazný gól olympionikom ZSSR (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Soul už počul našu hymnu... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = júl | ročník = XX. | číslo = 27 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V A-mužstve {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} debutoval 11. novembra 1987 v Prahe v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1988|ME 1988]] proti {{WAL|f|0|Walesu}} (2 : 0). Bol členom mužstva, ktoré si vybojovalo postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]]. V kvalifikácii odohral sedem zápasov, vynikol v zápase proti {{CHE|f|0|Švajčiarsku}} (3 : 0), prvý gól dal [[Tomáš Skuhravý]] hlavou po Moravčíkovom centri, tretí dal Moravčík krásnou strelou spoza šestnástky.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nevedel sa dočkať konca | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 44 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dlouhé trápení, skvělý závěr | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/10/26/8.png | dátum vydania = 26. 10. 1989 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Na záverečnom turnaji v Taliansku odohral všetkých päť zápasov, vo štvrťfinále s {{DEU|f|0|Nemeckou spolkovou republikou}} (0 : 1) bol vylúčený po tom čo vykopol kopačku, ktorú mu prišliapol [[Pierre Littbarski]]. Ďalší veľký zápas odohral Moravčík v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (3 : 2). Moravčík bol najlepším hráčom na ihrisku, prvý gól strelil po jeho centri do šestnástky [[Václav Daněk]], v 77. minúte dal víťazný gól, keď loptu odrazenú od žrde strelou zblízka dopravil do brány.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zásah v pravú chvíľu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = november | ročník = XLIV. | číslo = 269 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V marci 1991 v priateľskom zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} (4 : 0) dal gól takmer z polovice ihriska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčíkova gólová paráda | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = II. | číslo = 74 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{TCH|f|0|Česko-Slovensko}} reprezentoval 42×, dal šesť gólov. Po rozdelení [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] sa stal lídrom a kapitánom novotvoriacej sa reprezentácie {{SVK|f|0|Slovenska}}. Prvý krát nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1), prvý gól strelil {{HRV|f|0|Chorvátsku}} (4 : 1) pri premiére národného mužstva na domácej pôde.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Posledný klinec zatĺkol kapitán | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = apríl | ročník = XLVIII. | číslo = 91 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] ako jediný odohral všetkých 10 zápasov, bol pri historicky prvom súťažnom zápase s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (0 : 0), skóroval proti {{ISR|f|0|Izraelu}} (2 : 2). Ruský denník ''Sport-Express'' ho zaradil ako jediného Slováka do jedenástky kvalifikačnej skupiny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík v jedenástke našej skupiny | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = december | ročník = IL. | číslo = 278 | strany = 36 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bol autorom historicky prvého gólu Slovenska v bojoch o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] v zápase s {{FRO|f|0|Faerskými ostrovmi}} (2 : 1). V roku 1998 bol s tromi gólmi najlepším strelcom reprezentácie. Posledný krát reprezentoval 11. októbra 2000 v Bratislave proti {{SWE|f|0|Švédsku}} (0 : 0) v kvalifikácii [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|MS 2002]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ľ. Moravčík končí v reprezentácii! | periodikum = Prešovský denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = október | ročník = II. | číslo = 237 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Za národný tím odohral 37 zápasov, 24 s kapitánskou páskou, strelil šesť gólov. === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- ! colspan="7"|Góly za {{TCH|f|0|Československo}} (6) |- |<center>1.||25. 10. 1989||[[Praha]]||{{CHE|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|88.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]] |- |<center>2.||14. 11. 1990||[[Praha]]||{{ESP|f|1}}||<center>3 : 2||{{gól|77.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] |- |<center>3.||27. 3. 1991||[[Olomouc]]||{{POL|f|1}}||<center>4 : 0||{{gól|42.}}||priateľský |- |<center>4.||25. 9. 1991||[[Oslo]]||{{NOR|f|1}}||<center>3 : 2||{{gól|53.}}||priateľský |- |<center>5.||19. 8. 1992||[[Bratislava]]||{{AUT|f|1}}||<center>2 : 2||{{gól|90.}}||priateľský |- |<center>6.||24. 3. 1993||[[Limassol]]||{{CYP|f|1}}||<center>1 : 1||{{gól|34.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- ! colspan="7"|Góly za {{SVK|f|0|Slovensko}} (6) |- |<center>7.||20. 4. 1994||[[Bratislava]]||{{HRV|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|83.}}||priateľský |- |<center>8.||12. 10. 1994||[[Tel Aviv]]||{{ISR|f|1}}||<center>2 : 2||{{gól|14.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>9.||31. 8. 1996||[[Toftir]]||{{FRO|f|1}}||<center>2 : 1||{{gól|13.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>10.||6. 2. 1998||[[Limassol]]||{{SVN|f|1}}||<center>1 : 1||{{gól|75.}}||medzinárodný turnaj |- |<center>11.||7. 2. 1998||[[Limassol]]||{{ISL|f|1}}||<center>2 : 1||{{gól|63.}}||medzinárodný turnaj |- |<center>12.||5. 9. 1998||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|37.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Celtic Glasgow (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2000/2001||predkolo||{{LUX}} Jeunesse Esch||<center>4 : 0||<center>2 |- |2. kolo||{{FRA}} [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]]||<center>1 : 2 pp||<center>1 |} === Úspechy === '''Reprezentačné''' * štvrťfinalista MS 1990 * víťaz Merdeka Cupu 1987 s olympijským mužstvom Česko-Slovenska * 2× víťaz Prezidentského pohára s ligovým výberom Česko-Slovenska (1988, 1989) '''Klubové''' * 2× majster Škótska s Celticom Glasgow (2001, 2002) * víťaz Škótskeho pohára 2001 s Celticom * 2× víťaz Ligového pohára s Celticom (2000, 2001) * semifinalista Francúzskeho pohára 1993 s AS St. Étienne * účasť v Pohári UEFA 1989/90 s Plastikou Nitra '''Individuálne''' * Futbalista roka 1992 v Česko-Slovensku * Futbalista roka 2001 na Slovensku * Futbalista desaťročia (1993 - 2003) * 3. miesto v ankete Futbalista štvrťstoročia * najlepší zahraničný hráč francúzskej ligy 1992 * člen Siene slávy slovenského futbalu * člen Siene slávy Celticu Glasgow === Externé odkazy === *[https://eu-football.info/_player.php?id=14327 Ľubomír Moravčík na eu-football.info] *[https://statistiky1ligy.fotbal.cz/hrac/lubomir-moravcik/2473 Ľubomír Moravčík na statistiky1ligy.fotbal.cz] *[https://www.asse-stats.com/lubomir-moravcik Ľubomír Moravčík na asse-stats.com] *[https://www.fitbastats.com/celtic/player.php?playerid=2852 Ľubomír Moravčík na fitbastats.com] == Róbert Semeník == Rodák z VK začínal v [[FK Dukla Banská Bystrica]], majster dorastu 1991 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Baník Ostrava – Dukla Banská Bystrica, finále na 2 zápasy o titul, presne pred 30 rokmi | url = https://duklasport.sk/banik-ostrava-dukla-banska-bystrica-finale-na-2-zapasy-o-titul-pred-30-rokmi/ | dátum vydania = 22. 6. 2021 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = duklasport.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V čs. lige debutoval 3. novembra 1991 proti [[FK Inter Bratislava|Interu Bratislava]] (0:2), vo federálnej lige 10/-* prvý gól v slov. lige 23. októbra 1993 Humennému (1:1)* 1994/95 kráľ strelcov (18), 1995/96 [[1. FC Košice]] 29 gólov/3 hetriky*, rekord ligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Róbert Semeník 29-gólovým rekordom obhájil Pohár Práce pre najlepšieho futbalového strelca | url = https://www.sme.sk/c/2112616/robert-semenik-29-golovym-rekordom-obhajil-pohar-prace-pre-najlepsieho-futbaloveho-strelca.html | dátum vydania = 14. 6. 1996 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, vyrovnal [[Slovinsko|Slovinec]] [[Andraž Šporar]] 2018/19* [[Liga majstrov UEFA]]* Gençlerbirliği SK, [[FK Teplice]] [https://www.fkteplice.cz/hrac.asp?id=773&hrac-archiv=1 PROFIL HRÁČE Róbert SEMENÍK] [https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/semenik-se-behem-minuty-dvakrat-trefil.A010315_181143_fotbal_ber], [[FKD Drnovice|FK Drnovice]], [[Győri ETO FC]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = R. Semeník svoju univerzálnosť úspešne zavŕšil v Györi, v lete by však rád zmenil dres | url = https://korzar.sme.sk/c/4655008/r-semenik-svoju-univerzalnost-uspesne-zavrsil-v-gyori-v-lete-by-vsak-rad-zmenil-dres.html | dátum vydania = 6. 6. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * návrat do BB <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Semeník mieri po siedmich rokoch opäť pod Urpín | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/semenik-mieri-po-siedmich-rokoch-opat-pod-urpin/?page=2 | dátum vydania = 9. 1. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* nováčik BB 2. v lige len vzájomné zápasy* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalisti Žiliny tretí raz majstrami | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109572-futbalisti-ziliny-treti-raz-majstrami/ | dátum vydania = 8. 6. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Pohár UEFA postúpili cez predkolá FC Wil Semeník dva góly, v 1. kole vypadli s Benficou* 2005 Slovenský pohár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Bystrica vyhrala Slovenský pohár | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109676-b-bystrica-vyhrala-slovensky-pohar/ | dátum vydania = 8. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> dvojnásobný stovkár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Stogólový Semeník: Som veľmi šťastný | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109741-stogolovy-semenik-som-velmi-stastny/ | dátum vydania = 25. 9. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Bystrica - Púchov 4:0 (1:0) | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/b-bystrica-puchov-40-10/?page=14 | dátum vydania = 9. 6. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Kráľ hetrikov [https://www.idnes.cz/fotbal/zahranici/novacek-ve-slovenske-lize-rozdrtil-lidra.A030809_223753_fot_zahranici_min Nováček ve slovenské lize rozdrtil lídra] Reprezentačný dres obliekal už v mužstve [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov]], v prvom zápase s Francúzskom 6. 9. 1994 v [[Myjava|Myjave]] (0:3). V odvetnom stretnutí zariadil víťazstvo 1:0, dva góly strelil Poľsku (3:1). V A-mužstve debutoval 15. 11. 1995 v Košiciach proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} v kvalifikácii ME 1996, prvý gól {{CRC|f|0|Kostarike}}. 8× Okrem toho nastúpil v neoficiálnom zápase proti {{MEX|f|0|Mexiku}} (2:5)*, reprezentoval Výber ligy v zápasoch s {{MYS|f|0|Malajziou}} a olympionikmi {{CHN|f|0|Číny}}* === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Košice (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár Intertoto||rowspan="2"|<center>1995||rowspan="2"|skupina||{{BEL}} SC Charleroi||<center>3:2||<center>1 |- |{{TUR}} Bursaspor||<center>1:1||<center>1 |- |<center>Liga majstrov||<center>1997/1998||1. predkolo||{{ISL}} ÍA Akranes||<center>3:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Duklu B. Bystrica (4) |- |rowspan="3"|<center>Pohár UEFA||rowspan="3"|<center>2004/2005||1. predkolo||{{AZE}} FK Karabach||<center>3:0||<center>1 |- |rowspan="2"|2. predkolo||rowspan="2"|{{CHE}} FC Wil||<center>3:1||<center>2 |- |<center>1:1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za FC Nitra (2) |- |<center>Pohár Intertoto||<center>2008||1. kolo||{{AZE}} Neftči Baku||<center>3:1||<center>2 |} == Stanislav Šesták == [[1. FC Tatran Prešov]] majster SR v doraste, najlepší strelec dorasteneckej ligy 26 gólov**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Starší dorastenci FC Tatran Prešov majstrami Slovenskej republiky 1999/2000 | periodikum = Prešovský večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = jún | ročník = XI. | číslo = 2508 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[Niké liga|slovenskej lige]] debutoval 12. augusta 2000 v 5. kole sezóny [[Mars superliga 2000/2001|2000/01]] proti [[FK Inter Bratislava]] (0 : 3), prvý gól strelil 23. septembra 2000 proti [[MŠK Žilina]] (2 : 2)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď dvaja urobia to isté... | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 220 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prestup do [[ŠK Slovan Bratislava]]**,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Šesták v Slovane | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = február | ročník = 47 | číslo = 29 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól materskému klubu Prešovu**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Gólový zápis Šestáka | periodikum = Prešovský večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = september | ročník = XIII. | číslo = 2936 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V zime 2004 sa stal hráčom [[MŠK Žilina]]**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták hráčom majstrovskej Žiliny | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/89298-sestak-hracom-majstrovskej-ziliny/ | dátum vydania = 9. 2. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> hetrik proti FK Dukla Banská Bystrica (4 : 0)**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žilina zdolala B. Bystricu 4:0, Šesták dal hetrik | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/109613-zilina-zdolala-b-bystricu-40-sestak-dal-hetrik/ | dátum vydania = 24. 10. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Superpohár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Superpohár: Žilina - Artmedia Bratislava 2:1 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/92996-superpohar-zilina-artmedia-bratislava-21/ | dátum vydania = 18. 7. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[VfL Bochum]] v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] debutoval 11. augusta 2007, v 1. kole strelil svoj prvý gól proti [[Werder Brémy]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šestákov gól hneď pri premiérovom vystúpení v I. bundeslige | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/sestakov-gol-hned-pri-premierovom-vystupeni-v-i-bundeslige/ | dátum vydania = 11. 8. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 13 gólov - 6. najlepší strelec, hetrik [[TSG 1899 Hoffenheim|Hoffenheim]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták: Môj prvý hetrik v bundeslige - skvelé | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/114471-sestak-moj-prvy-hetrik-v-bundeslige-skvele/ | dátum vydania = 11. 4. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Ankaragücü|MKE Ankaragücü]] [[Fenerbahçe SK]] (2:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták dvoma gólmi odstrelil Fenerbahce | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/92278-sestak-dvoma-golmi-odstrelil-fenerbahce/ | dátum vydania = 12. 12. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> hetrik [[Galatasaray SK]] (3:2) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šestákov hetrik pokoril Galatasaray | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115874-sestakov-hetrik-pokoril-galatasaray/ | dátum vydania = 13. 3. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> stý gól* Bursaspor 3 sezóny, finále pohára <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Turecký pohár vyhral tím Fenerbahce | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/turecky-pohar-vyhral-tim-fenerbahce/ | dátum vydania = 16. 5. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] majster**4. najlepší strelec ligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ferencváros majstrom napriek prehre, Šesták skóroval | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/388689-ferencvaros-majstrom-napriek-prehre-sestak-skoroval/ | dátum vydania = 3. 4. 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[FK Poprad]] [[2. slovenská futbalová liga]] === Reprezentačná kariéra === kvalifikácia ME 18 - dva góly Lotyšsku (6 : 0)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Suverénny postup | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = október | ročník = LIV. | číslo = 244 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 18. augusta 2004 v Bratislave v kvalifikácii MS 2006 proti {{LUX|f|0|Luxembursku}} (3:1). Bol členom mužstva, ktoré vyhralo v roku 2004 ''Kráľovský pohár'' v [[Bangkok]]u* Prvé reprezentačné góly strelil proti {{SMR|f|0|San Marínu}} 13. októbra 2007, k vysokému víťazstvu 7:0 prispel dvomi gólmi. V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 3|kvalifikácii o postup na MS 2010]] bol s 6 gólmi najlepším strelcom Slovenska. Skóroval vo všetkých kľúčových zápasoch. V zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} otočil skóre v priebehu dvoch minút* , v obidvoch stretnutiach s {{CZE|f|0|Českom}} bol autorom prvého gólu, v Prahe v 22. minúte, v Bratislave v 60. minúte* Na [[majstrovstvá sveta vo futbale 2010|MS 2010]] nastúpil v troch zápasoch, proti {{NZL|f|0|Novému Zélandu}} a {{PAR|f|0|Paraguaju}} v základnej zostave, pri vyradení obhajcov titulu {{ITA|f|0|Talianom}} striedal v úplnom závere [[Róbert Vittek|Róberta Vitteka]]. Štartoval tiež na [[majstrovstvá Európy vo futbale 2016|ME 2016 vo Francúzsku]], kde nastúpil v osemfinále proti {{DEU|f|0|Nemecku}} (0:3), v 64. minúte striedal [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriša]]. Bol to posledný Šestákov štart v reprezentačnom drese, ktorý obliekol 66 krát, strelil 14 gólov. == Róbert Vittek == Odchovanec [[ŠK Slovan Bratislava]], ligu začal hrať v sezóne 1999/2000, prvý gól strelil [[FC Spartak Trnava]] (3:0). V sezónach 2001/02 a 2002/03 bol s 14 resp. 19 gólmi najlepším strelcom belasých, v poradí kanonierov ligy bol 3. a 2.* V roku 2003 odišiel na hosťovanie do druholigového [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]], spolu s [[Marek Mintál|Marekom Mintálom]] sa stali oporami mužstva, vybojovali postup do bundesligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek na hosťovanie do Norimbergu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-na-hostovanie-do-norimbergu-2/ | dátum vydania = 30. 8. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* v 2. bundeslige debutoval v zápase 5. kola proti [[FC Erzgebirge Aue]], k remíze 3:3 prispel dvomi gólovými prihrávkami <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek prihrával na dva góly Norimbergu | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/77233-vittek-prihraval-na-dva-goly-norimbergu/ | dátum vydania = 14. 9. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Prvý gól strelil v 12. kole [[1. FC Union Berlin|Unionu Berlín]] (3:0) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zahraničné ligy: Vittek i Mintál skórovali | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/117322-zahranicne-ligy-vittek-i-mintal-skorovali/ | dátum vydania = 10. 11. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v sezóne odohral 26* zápasov, strelil 10 gólov. Prvý gól dal v 2. kole Nemeckého pohára proti [[FC Bayern Mníchov]], keď trafil šibenicu brány [[Oliver Kahn]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek vymietol Kahnovi pavučinu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-vymietol-kahnovi-pavucinu/ | dátum vydania = 30. 10. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek v Norimbergu do leta 2007 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112247-vittek-v-norimbergu-do-leta-2007/ | dátum vydania = 12. 5. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V bundeslige hneď v prvom zápase skóroval, 7. augusta 2004 proti [[1. FC Kaiserslautern]] (3:1) hlavou zvýšil na 2:1* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittekova gólová premiéra v bundeslige | url = https://hnonline.sk/sport/10521-vittekova-golova-premiera-v-bundeslige | dátum vydania = 9. 8. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Najúspešnejšia sezóna 2005/06, Vittek strelil 16 gólov, všetky na jar, vytvoril rekord bundesligy - dva hetriky bez prerušenia iným hráčom, 24.-26. kolo dal 8 gólov [[MSV Duisburg]] (3:0), [[1. FC Köln]] (4:3) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Strelec Vittek: Také niečo som ešte nezažil | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112774-strelec-vittek-take-nieco-som-este-nezazil/ | dátum vydania = 12. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[SV Werder Brémy]] (3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nezastaviteľný Vittek strieľa ako z kanónu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/nezastavitelny-vittek-striela-ako-z-kanonu/ | dátum vydania = 19. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Na konci sezóny bol Vittek piatym najlepším strelcom ligy, pred ním [[Miroslav Klose]], [[Dimitar Berbatov]], Halil Altıntop a [[Roy Makaay]]* 2006/07 bilancia 24/4, opäť sa presadil proti Bayernu <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittekovci deklasovali Bayern | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/113157-vittekovci-deklasovali-bayern/ | dátum vydania = 2. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Norimberg obsadil 6. miesto v lige a vyhral [[DFB-Pokal|Nemecký pohár]], pre klub to bola prvá trofej po 39 rokoch* Vittek hral vo vyraďovacích kolách, vo štvrťfinále [[Hannover 96]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg po dráme do semifinále Nemeckého pohára | url = https://hnonline.sk/dennik/sport/173782-norimberg-po-drame-do-semifinale-nemeckeho-pohara | dátum vydania = 28. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v semifinále a finále nehral pre zranenie* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál s Vittekom majú Nemecký pohár | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-s-vittekom-maju-nemecky-pohar/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. 2007/08 vypadli* Vittek do [[Lille OSC|OSC Lille]], 31. augusta 2008 debutoval v [[Ligue 1]] proti [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]] (2:1), prvý gól 15. novembra 2008 proti [[AS Saint-Étienne]] (3:0) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil prvý gól vo francúzskej lige | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-strelil-prvy-gol-vo-francuzskej-lige/ | dátum vydania = 15. 11. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, bilancia 26/5*, Lille 5. v lige. [[Európska liga UEFA 2009/2010]] dal v play-off gól KRC Genk <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil za OSC Lille víťazný gól | url = https://sita.sk/vittek-strelil-za-osc-lille-vitazny-gol/ | dátum vydania = 21. 8. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sita.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, postup do skupinovej fázy, kde si zahral dvakrát proti [[Valencia CF]], dvakrát [[Genoa CFC|FC Janov]], raz [[SK Slavia Praha]]. Proti FC Janov (3:0)* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek zažiaril. Výborný výkon okorenil gólom | url = https://hnonline.sk/sport/368919-vittek-zaziaril-vyborny-vykon-okorenil-golom | dátum vydania = 23. 10. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V zime 2010 na polročné hosťovanie do [[Ankaragücü|MKE Ankaragücü]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek ide na polročné hosťovanie do Ankaragücü | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-ide-na-polrocne-hostovanie-do-ankaragucu/ | dátum vydania = 1. 2. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 20. januára gól proti [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]]* prvý gól 14. 2. 2010 v druhom zápase proti İstanbul Başakşehir <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil v Turecku prvý gól | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115072-vittek-strelil-v-turecku-prvy-gol/ | dátum vydania = 14. 2. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* prestup [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115320-vittek-je-definitivne-hracom-ankaraguecue/]* Trabzonspor vicemajster [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/116171-do-trabzonsporu-smeruju-aj-sapara-a-vittek/] [[Marek Sapara]]* [[Liga majstrov UEFA]] Vittek prvýkrát v LM jediný zápas, vyhrali senzačne nad [[FC Internazionale Miláno|Interom Miláno]] 1:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = „Slovenský“ Trabzonspor porazil Inter Miláno po 28 rokoch | url = https://sport.aktuality.sk/c/118547/slovensky-trabzonspor-porazil-inter-milano-po-28-rokoch/ | dátum vydania = 15. 9. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenskí Turci vyhrali v Miláne | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovenski-turci-vyhrali-v-milane/ | dátum vydania = 15. 9. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> == Marek Mintál == [[MŠK Žilina]] debutoval v lige [[4. február]]a [[1997]] [[FC Spartak Trnava]] (2:3) - gól* 2x majster, 2x kráľ stelcov, [[Mars superliga 2001/2002]], [[1. slovenská futbalová liga 2002/2003]], bilancia 187/76 prestup do [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]] 2. bundesliga 2003/04 postup do [[Fußball-Bundesliga|Bundesligy]], debut v 2. bundeslige 4. augusta 2003 Karslsruher SC (3:2), prvý gól 25. 8. 2003 Energie Cottbus (2:2), najlepší strelec 18 gólov* Debut v bundeslige: 7. augusta 2004 proti [[1. FC Kaiserslautern]] (3:1), prvýkrát sa strelecky presadil v 3. kole proti [[Hamburger SV]] (3:4), hetrik [https://sportnet.sme.sk/spravy/marek-mintal-je-prvy-slovak-s-hetrikom-v-bundeslige/], [[VfL Wolfsburg]] (4:0) [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/90631-mintal-dal-hetrik-a-kraluje-strelcom-bundesligy/]* Norimberský „Fantóm“ sa dostal do trháku v období medzi 12. až 16. kolom, keď nastrieľal 7 gólov, z toho tri Wolfsburgu. No a keďže slovenský reprezentant v nasledujúcom zápase neskóroval, na zimnú prestávku odchádzal s 13 zásahmi. Sériu 5 zápasov a 7 gólov si zopakoval medzi 21. a 25. kolom* Zaujímavosťou je, že v tejto časti sezóny strieľali góly Norimbergu len Slováci <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Za Norimberg dali v 5 kolách góly iba Slováci, Vittek ohraničil Mintála | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/za-norimberg-dali-v-5-kolach-goly-iba-slovaci-vittek-ohranicil-mintala/ | dátum vydania = 7. 3. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> v poslednom kole 24. gól sezóny, zároveň stý v najvyšších súťažiach* [[1. FSV Mainz 05]] z penalty [https://sport.aktuality.sk/c/446529/pred-15-rokmi-sa-norimbersky-fantom-marek-mintal-stal-kralom-strelcov-nemeckej-bundesligy/] [[Roy Makaay]] [[FC Bayern Mníchov]] 22 gólov* Byť najlepším strelcom v 1. aj v 2. lige dokázal pred Mintálom len [[Rudi Völler]]* 24 gólov kráľ strelcov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kanonier Mintál dostal maketu kanóna | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112469-kanonier-mintal-dostal-maketu-kanona/ | dátum vydania = 22. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[Zlatá kopačka 2004/2005]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlatá kopačka: Mintál je stále druhý | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112443-zlata-kopacka-mintal-je-stale-druhy/ | dátum vydania = 25. 4. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> 3. miesto za [[Thierry Henry]] [[Diego Forlán]], [[Samuel Eto’o]], [[Cristiano Lucarelli]]* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlatá kopačka pre Henryho a Forlana, Mintál tretí | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zlata-kopacka-pre-henryho-a-forlana-mintal-treti/ | dátum vydania = 30. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Objav sezóny <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál je podľa hráčov Objav sezóny bundesligy | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-je-podla-hracov-objav-sezony-bundesligy/ | dátum vydania = 7. 6. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2. najlepší legionár za [[Brazília|Brazílčanom]] Marcelinhom z [[Hertha Berlín|Herthy Berlín]]* Mintálove individuálne úspechy sa odzrkadlili aj vo výsledkoch ankety [[Športovec roka (Slovensko)|Športovec roka 2005]], v ktorej obsadil tretie miesto za [[tenis]]tom [[Dominik Hrbatý|Dominikom Hrbatým]] a [[vodný slalom|vodnou slalomárkou]] [[Elena Kaliská|Elenou Kaliskou]]. Stal sa tak po [[Peter Dubovský|Petrovi Dubovskom]] len druhým a zatiaľ aj posledným futbalistom na stupienku víťazov v ankete <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Najlepší 2005: Hrbatý a tenisti | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/79672-najlepsi-2005-hrbaty-a-tenisti/ | dátum vydania = 17. 12. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Nemecký pohár 2007 - gól vo finále proti majstrovskému tímu [[VfB Stuttgart]] (3:2 pp) vyrovnal v 29. minúte stav na 1:1, nedohral v 33. minúte po likvidačnom zákroku Fernanda Meiru <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál s Vittekom majú Nemecký pohár | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-s-vittekom-maju-nemecky-pohar/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál: Smutný hrdina finále Nemeckého pohára | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-smutny-hrdina-finale-nemeckeho-pohara/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* Vďaka pohárovému triumfu hral Norimberg [[Pohár UEFA]] 2007/08 2. v skupine za [[Everton FC|Evertonom]], Mintálove góly proti [[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]] (2:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál zariadil skvelý obrat Norimbergu | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/94974-mintal-zariadil-skvely-obrat-norimbergu/ | dátum vydania = 5. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, AE Larisa (3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg poslal ďalej Mintál! | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121624-norimberg-poslal-dalej-mintal/ | dátum vydania = 20. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> poslali Norimberg medzi 32 najlepších mužstiev súťaže, ale v dueloch o postup do osemfinále s [[SL Benfica|Benficou]] chýbali Mintál aj Vittek* [https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121627-nastupia-vittek-a-mintal-uz-proti-benfike/ Nastúpia Vittek a Mintál už proti Benfike?] Po 4 sezónach zostup, 2008/09 najlepší strelec 16 gólov* [https://sportnet.sme.sk/spravy/fantom-mintal-vystrielal-norimbergu-postup/] [[FC Hansa Rostock]] 2011/12, 2012/13 rezerva Norimbergu Marek Mintál je dvojnásobným víťazom ankety [[Futbalista roka (Slovensko)|Futbalista roka]], v ktorej triumfoval v rokoch [[Futbalista roka 2004 (Slovensko)|2004]] a [[Futbalista roka 2005 (Slovensko)|2005]], v roku [[Futbalista roka 2003 (Slovensko)|2003]] bol tretí* Pri príležitosti 20 rokov ligy bol vyhlásený za najlepšieho hráča dvadsaťročia a zaradili ho tiež do najlepšej jedenástky dvadsaťročia <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = 20 rokov slovenskej ligy – najlepší Marek Mintál | url = https://www.zilinskyvecernik.sk/clanok/20-rokov-slovenskej-ligy-najlepsi-marek-mintal/1724/ | dátum vydania = 7. 7. 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = zilinskyvecernik.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Reprezentačná kariéra === Debutoval [[6. február]]a [[2002]] v [[Teherán]]e proti {{IRN|f|0|Iránu}}, na víťazstve 3:2 sa podieľal premiérovým gólom v reprezentácii. V kvalifikácii o postup na [[majstrovstvá sveta vo futbale 2006|MS 2006]] Slovensko obsadilo vo svojej skupine druhé miesto za {{PRT|f|0|Portugalskom}} a vybojovalo si účasť v baráži. Mintál patril k oporám úspešného tímu, v kvalifikácii odohral 10 zápasov/3 góly*, ale v barážovom dvojzápase s {{ESP|f|0|Španielskom}} (1:5, 1:1) absentoval pre zranenie. V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|kvalifikácii ME 2008]] bol s 6 gólmi najlepším strelcom mužstva, dvakrát skóroval proti {{CYP|f|0|Cypru}} (6:1), štyri góly strelil v dvoch zápasoch s {{WAL|f|0|Walesom}}* V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 3|kvalifikácii MS 2010]] odohral úvodné dva zápasy proti {{NIR|f|0|Severnému Írsku}} (2:1) a {{SMR|f|0|San Marínu}} (3:1), no po prehre 0:4 v prípravnom stretnutí s {{ENG|f|0|Anglickom}} sa rozhodol ukončiť reprezentačnú kariéru <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marek Mintál končí v reprezentácii | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/marek-mintal-konci-v-reprezentacii/ | dátum vydania = 29. 5. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * s bilanciou 47 zápasov, 14 gólov. {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za MŠK Žilina (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár Intertoto||rowspan="2"|<center>1999||rowspan="2"|skupina||{{DNK}} Herfølge BK||<center>2:0||<center>2 |- |{{FRA}} FC Metz||<center>2:1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Norimberg (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2007/2008||rowspan="2"|skupina||{{NLD}} [[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]]||<center>2:1||<center>2 |- |{{GRC}} AE Larisa||<center>3:1||<center>1 |} == Anton Moravčík== S futbalom začínal v Hlohovci, počas učňovských rokov hral v ŠK Baťovany, najskôr v doraste, majster Ponitria**19 gólov**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dorast ŠK Baťovany | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1947 | mesiac = november | ročník = | číslo = 167 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> potom v A-mužstve v divízii.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = História futbalu v Baťovanoch a Partizánskom | periodikum = TEMPO | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = júl | ročník = LXXVI | číslo = 24 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1949 sa stal hráčom [[MŠK Žilina|Sloveny Žilina]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Príprava Sloveny Žilina na ligu | periodikum = Cieľ | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = február | ročník = III. | číslo = 39 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 9. októbra 1949 proti [[FC Zbrojovka Brno|SK Židenice]], pri svojej premiére príjemne prekvapil, pri vysokom víťazstve 6 : 1 padli tri góly po jeho akciách.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovena Žilina - Židenice 6:1 (3:1) | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = október | ročník = III. | číslo = 275 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvé dva góly strelil vo svojom treťom ligovom zápase mužstvu [[FC Spartak Trnava|Kovosmalt Trnava]] (4 : 1), prvý umiestnenou strelou, druhý z ťažkého uhla.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sokol Slovena Žilina - Sokol Kovosmalt Trnava 4:1 (1:0) | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = október | ročník = III. | číslo = 289 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V Žiline odohral počas štyroch sezón 69 zápasov, strelil 25 gólov. V rokoch 1953 – 1954 bol počas voječiny členom armádneho klubu [[FK Dukla Praha|ÚDA Praha]]. V roku 1953 získali „vojaci“ svoj prvý majstrovský titul, Moravčík si zahral po boku legiend česko-slovenského futbalu ako boli Ladislav Novák, Svatopluk Pluskal či [[Josef Masopust]]. V poslednom kole strelil päť gólov [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]] (7 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = ÚDA Praha – TJ Lokomotíva Košice 7:0 (2:0) | url = https://statistiky1ligy.fotbal.cz/sezona/1953/zapas/uda-praha-tj-lokomotiva-kosice/14766 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = statistiky1ligy.fotbal.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1954 bol s 8 gólmi najlepší strelec mužstva. [[ŠK Slovan Bratislava]] dvakrát [[Česko-slovenský pohár vo futbale]], Dukla a [[SK Slavia Praha|Dynamo Praha]]** Európsky pohár majstrov, Pohár víťazov pohárov UEFA Tottenham Hotspur FC Prague Sydney**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík už na ceste | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1965 | mesiac = december | ročník = XIII. | číslo = 308 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> tréner Štefan Čambal, Slovan na zájazde gól**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Žiadal isi Schrojfa a Jokla. So Slovanom v Austrálii | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1966 | mesiac = január | ročník = XX. | číslo = 20 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 1956 {{HUN|f|0|Maďarsko}} 4 : 2,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nedeľa veľkého triumfu československého futbalu | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1956 | mesiac = máj | ročník = IV. | číslo = 59 | strany = 1,3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{BRA|f|0|Brazília}} 1 : 0 Maracana <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Skvelý začiatok v Južnej Amerike | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1956 | mesiac = august | ročník = IV. | číslo = 92 | strany = 1,3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tlieskali mu na Maracane | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1957 | mesiac = máj | ročník = II. | číslo = 19 | strany = 16 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pepek bol prvý | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = február | ročník = IL. | číslo = 45 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 1957 najlepší strelec repre 4 góly/5 z**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bilancia nie zlá... Ako strieľali | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1958 | mesiac = január | ročník = VII. | číslo = 153-154 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Bol v príprave na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1958|MS 1958]], zranil sa, 18. háč Kraus alebo Moravčík? <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Od Plzne po Halmstad. Prípravy v znamení zranení | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1958 | mesiac = máj | ročník = VII. | číslo = 60 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Medzinárodný pohár dr. Geröa <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nedocenená trofej čs. futbalu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = december | ročník = IV. | číslo = 53 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Pohár národov [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|ME 1960]] semifinále {{URS|f|0|Sovietsky zväz}} 0:3 posledný zápas**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Futbalový vrchol pre nás nedostupný? SSSR-ČSR 3:0 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1960 | mesiac = júl | ročník = VIII. | číslo = 81 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Anton Moravčík vynikal rýchlosťou, výbornou technikou v pohybe a pohotovou strelou. S futbalom začínal v [[Hlohovec|Hlohovci]], kde sa s rodičmi presídlil po [[Okupácia južného Slovenska|obsadení Komárna maďarskými vojskami]]. Ako 17-ročný hral divíznu súťaž hral v [[Partizánske|Partizánskom]], tu si ho vyhliadla prvoligová [[MŠK Žilina|Slovena Žilina]]. V jej drese debutoval v [[československá futbalová liga]] ešte v dorasteneckom veku* V roku 1953 narukoval do mužstva ÚDA Praha, v tom roku sa hrala len jednokolová súťaž a armádny klub, neskôr známy pod názvom [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] získal svoj prvý majstrovský titul. Moravčík k prvenstvu prispel *, v poslednom zápase dal päť gólov [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]] (7:0). V nasledujúcej sezóne bol Moravčík s ôsmimi gólmi najlepším strelcom vojakov. V roku 1956 prišiel do [[ŠK Slovan Bratislava]], kde prevzal úlohu kanoniera po [[Emil Pažický|Emilovi Pažickom]]. Prvý gól v belasom drese strelil vo svojom druhom zápase práve proti Žiline* 4x naj. strelec, 6 hetrikov - stý gól [[AC Sparta Praha|Spartak Praha Sokolovo]] (4:0), prvý bombou po odrazenej lopte, druhý z otočky z 13 m, tretí hlavou**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dosť pohodlné víťazstvo | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1961 | mesiac = november | ročník = IX. | číslo = 224 | strany = 1,2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 3x vicemajster, 2x Čs. pohár S druhým a tretím ročníkom Čs. pohára sa spája kuriózna situácia, keď obidva vyhral [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] a to v priebehu dvoch týždňov. Vo finále II. ročníka v decembri 1962 remizoval Slovan s Duklou Praha 1:1 a opakovaný zápas sa hral pre nedostatok termínov až 17. júna 1963 v [[Brno|Brne]] s výsledkom 4:1, dva góly**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Čs. pohár do vitríny Slovana | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = júl | ročník = XI. | číslo = 142 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Už o týždeň neskôr sa hralo prvé finále III. ročníka [[SK Slavia Praha|Dynamo Praha]]-Slovan Bratislava (0:0), v odvete 31. júla 1963 „belasí“ deklasovali svojho súpera 9:0.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan - Dynamo 9:0 (3:0). Finále Čs. pohára vo futbale | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = august | ročník = XI. | číslo = 152 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Liga majstrov UEFA|Európsky pohár majstrov]] ako prvý čs. klub, 1955 [[KP Legia Warszawa|CWKS Varšava]]* === Repre === {{TCH|f|0|Československo}} reprezentoval 25×, strelil 10 gólov. V reprezentácii debutoval 11. mája 1952 v [[Bukurešť|Bukurešti]] proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} (1:3), často bol jediným Slovákom v národnom mužstve. Moravčík zažiaril v roku [[1956]], keď sa výrazne podieľal na dvoch slávnych víťazstvách góly {{HUN|f|0|Maďarsku}} (4:2)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Geleta futbalistom roka | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1967 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 277 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a {{BRA|f|0|Brazílii}} (1:0) na posvätnej pôde [[Estádio do Maracanã|štadióna Maracaná]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Geleta futbalistom roka | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1967 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 277 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||rowspan="2"|20. 5. 1956||rowspan="2"|[[Budapešť]]||rowspan="2"|{{HUN|f|1}}||rowspan="2"|<center>4:2||rowspan="2"|{{gól|27}}<br/> {{gól|55}}||rowspan="2"|Medzinárodný pohár |- |<center>2. |- |<center>3.||5. 8. 1956||[[Rio de Janeiro]]||{{BRA|f|1}}||<center>1:0||{{gól|53}}||priateľský |- |<center>4.||12. 8. 1956||[[Montevideo]]||{{URY|f|1}}||<center>1:2|||{{gól|76}}||priateľský |- |<center>5.||rowspan="2"|13. 10. 1957||rowspan="2"|[[Viedeň]]||rowspan="2"|{{AUT|f|1}}||rowspan="2"|<center>2:2||rowspan="2"|{{gól|5}} <br/> {{gól|7}}||rowspan="2"|Medzinárodný pohár |- |<center>6. |- |<center>7.||27. 10. 1957||[[Lipsko]]||{{DDR}} [[Nemecká demokratická republika|NDR]]||<center>4:1||{{gól|23}}||priateľský |- |<center>8.||13. 12. 1957||[[Káhira]]||{{EGY|f|1}}||<center>2:1||{{gól|84}}||priateľský |- |<center>9.||20. 9. 1958||[[Bratislava]]||{{CHE|f|1}}||<center>2:1||{{gól|49}}||Medzinárodný pohár |- |<center>10.||1. 5. 1960||[[Praha]]||{{AUT|f|1}}||<center>4:0||{{gól|26}}||priateľský |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- |rowspan="2"|<center>EPM||rowspan="2"|<center>1956/1957||predkolo||{{POL}} [[KP Legia Warszawa|CWKS Varšava]]||<center>4:0||<center>1 |- |1. kolo||{{CHE}} [[Grasshopper Club Zürich|Grasshopper]]||<center>1:0||<center>1 |- |rowspan="5"|<center>PVP||rowspan="3"|<center>1962/1963||rowspan="2"|1. kolo||rowspan="2"|{{CHE}} [[FC Lausanne-Sport|Lausanne-Sport]]||<center>1:1||<center>1 |- |<center>1:0||<center>1 |- |štvrťfinále||{{ENG}} [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]]||<center>2:0||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1963/1964||1. kolo||{{FIN}} HPS Helsinki||<center>8:1||<center>2 |- |2. kolo||{{WAL}} Borough United||<center>3:0||<center>1 |} === Zdroje === *''Pepek – gólostrelec'', TIP, ročník VIII., 25/1976 *''Pepek, staň si k čiare!'', Šport, ročník XXXIII., 242/1981 == Tomáš Oravec == Budúci kanonier začínal s [[atletika|atletikou]], venoval sa viacbojom. Na jeseň 1999 bol s 19 gólmi najlepším strelcom dorasteneckej ligy,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Oravec neskóroval iba v troch kolách! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = novemeber | ročník = LII. | číslo = 270 | strany = 22 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v zimnej príprave ho vytiahol tréner Ján Zachar do A-mužstva, v jarnej časti debutoval** Prvý ligový gól strelil v zápase s [[FK Dubnica nad Váhom]], v 89. minúte po rohovom kope [[Vladislav Zvara|Vladislava Zvaru]] hlavou rozhodol o víťazstve 3 : 2.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri body ako dar novému trénerovi | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = máj | ročník = LIII. | číslo = 111 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v kariére pokračoval v [[MFK Ružomberok]], 2 góly v Prešove**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod Čebraďom sa skoro udomácnil | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 209 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>**mužstvo obsadilo v sezóne 1999/2000 3. miesto v lige a vo finále [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]] prehralo s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]] 0:1 až gólom v poslednej minúte Prvou zahraničnou zastávkou bola [[FK Viktoria Žižkov]], v [[1. česká futbalová liga|českej lige]] debutoval 8. februára 2002, v zápase s [[FK Teplice]] sa hneď presadil strelecky (3 : 1).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žižkov po výhře venku vede ligu | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/zizkov-po-vyhre-venku-vede-ligu.A020208_182635_fotbal_min | dátum vydania = 8. 2. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Viktorka v sezóne [[1. Gambrinus liga 2001/2002|2001/02]] siahala po titule, v poslednom kole však hrala so [[SK Slavia Praha|Slaviou Praha]] a prehrala, 3. v lige**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žižkov byl pět minut od titulu | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/zizkov-byl-pet-minut-od-titulu.A020510_200000_fotbal_mn | dátum vydania = 10. 5. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V nasledujúcej sezóne [[1. Gambrinus liga 2002/2003|2002/03]] pre zranenie absentoval celú jeseň, na jar strelil osem gólov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jarní kanonýr v zápasech na poháry nemyslí | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/jarni-kanonyr-v-zapasech-na-pohary-nemysli.A030407_210658_fotbal_ot | dátum vydania = 7. 4. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> dva z nich lídrovi tabuľky [[AC Sparta Praha|Sparte Praha]] (2 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pražské derby v streleckej réžii Oravca | url = https://hnonline.sk/sport/42584-prazske-derby-v-streleckej-rezii-oravca | dátum vydania = 5. 5. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sparta na cestě za titulem klopýtla na Žižkově | url = https://www.sport.cz/clanek/moto-formule-1-sparta-na-ceste-za-titulem-klopytla-na-zizkove-7223 | dátum vydania = 3. 5. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Viktorka znovu tretia** V ankete najlepší cudzinec sezóny obsadil druhé miesto za [[Brazília|Brazílčanom]] [[Adauto]]m zo [[SK Slavia Praha|Slavie Praha]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec a Kisel v trojke najlepších legionárov v ČR | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-a-kisel-v-trojke-najlepsich-legionarov-v-cr/ | dátum vydania = 2. 6. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V Žižkove pôsobil Oravec tri sezóny s bilanciou 53 zápasov a 16 gólov. Ďalšími legionárskymi zastávkami v jeho kariére boli Admira Mödling<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tomáš Oravec je v Admire strelcom - záchranárom | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/tomas-oravec-je-v-admire-strelcom-zachranarom/ | dátum vydania = 11. 8. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Panionios a Boavista Porto.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec ´čiernym panterom´ - prestúpil do Boavisty Porto | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-ciernym-panterom-prestupil-do-boavisty-porto/ | dátum vydania = 10. 1. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Tomáš Oravec sa stal po [[Marián Zeman|Mariánovi Zemanovi]] a [[Marek Čech (1983)|Marekovi Čechovi]] tretím slovenským futbalistom v [[Primeira Liga|portugalskej lige]] - 11* zápasov, 6. miesto sklamanie* https://kosice.korzar.sme.sk/c/4488367/tomasovi-oravcovi-sa-v-porte-pacilo-len-keby-ho-v-boaviste-neodnaucili-strielat-goly.html Po návrate zo zahraničia pôsobil v [[FC Petržalka|Artmedii Petržalka]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec na dva roky do Artmedie Bratislava | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-na-dva-roky-do-artmedie-bratislava/ | dátum vydania = 29. 6. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> v sezóne [[Corgoň liga 2006/2007|2006/07]] sa stal s 16 gólmi kráľom strelcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kráľom ligových strelcov v sezóne 2006/07 Tomáš Oravec | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kralom-ligovych-strelcov-v-sezone-2006-07-tomas-oravec/ | dátum vydania = 31. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. v ďalšej sezóne [[Corgoň liga 2007/2008|2007/08]] sa tešil z double* majstrovského titulu <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Artmedia získala druhý titul, vypadol Trenčín | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/110326-artmedia-ziskala-druhy-titul-vypadol-trencin/ | dátum vydania = 20. 5. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Počas sezóny [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] prestúpil do [[MŠK Žilina]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec definitívne v MŠK Žilina | url = https://www.mskzilina.sk/clanek.asp?id=Oravec-definitivne-v-MSK-Zilina-1734 | dátum vydania = 12. 3. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mskzilina.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> 2010 majster**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žilina opäť vládne slovenskému futbalu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zilina-opat-vladne-slovenskemu-futbalu-2/ | dátum vydania = 10. 5. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Liga majstrov UEFA 2010/2011|Liga majstrov UEFA]] v play-off vyradili Spartu Praha (2 : 0, 1 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = LM: Žilina vyhrala nad Spartou 2:0 a je blízko k hlavnej súťaži | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/111773-lm-zilina-vyhrala-nad-spartou-20-a-je-blizko-k-hlavnej-sutazi/ | dátum vydania = 29. 5. 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenský kat Sparty: Ztratit se dá všechno, ale my už to pustit nesmíme | url = https://www.idnes.cz/fotbal/pohary/slovensky-kat-sparty-ztratit-se-da-vsechno-ale-my-uz-to-pustit-nesmime.A100818_022542_fot_pohary_pes | dátum vydania = 18. 8. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> v skupine [[Chelsea FC]], [[Olympique Marseille]], [[FK Spartak Moskva]] bez bodu, Oravec bol autorom prvého gólu „šošonov“ v elitnej súťaži**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec: Gól ma potešil, no my sme hlavne radi, že sme ich nedostali viac | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/90403-oravec-gol-ma-potesil-no-my-sme-hlavne-radi-ze-sme-ich-nedostali-viac/ | dátum vydania = 16. 9. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeseň 2010 najlepší strelec s 10 gólmi**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec najlepším kanonierom jesennej časti CL | url = https://mskzilina.sk/clanek.asp?id=Oravec-najlepsim-kanonierom-jesennej-casti-CL-2378 | dátum vydania = 29. 11. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mskzilina.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Stý gól: [[FK Senica]] 1 : 2, koniec série 25 zápasov bez prehry**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Senica zrušila sériu žilinských futbalistov bez prehry, vyhrala 2:1 | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/senica-zrusila-seriu-zilinskych-futbalistov-bez-prehry-vyhrala-21/ | dátum vydania = 19. 11. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>** Čína**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kanonier Oravec odchádza zo Žiliny. Bude hrávať v Číne | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/110792-kanonier-oravec-odchadza-zo-ziliny-bude-hravat-v-cine/ | dátum vydania = 2. 3. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**11/3**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V Číne útočník Oravec vynikal, ale musel odísť | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/v-cine-utocnik-oravec-vynikal-ale-musel-odist/ | dátum vydania = 27. 7. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeseň 2011 [[FC Spartak Trnava]]** 14/3, gól v premiére Senici**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Gólová premiéra Oravca na tri body nestačila | url = https://www.trnavskyhlas.sk/c/2844-golova-premiera-oravca-na-tri-body-nestacila/golova-premiera-oravca-na-tri-body-nestacila/ | dátum vydania = 13. 8. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = trnavskyhlas.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**Enosis Neon Paralimni === Reprezentačná kariéra === [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovensko U-21]] dva góly Macedónsku (2 : 0) v kvalifikácii ME 2002**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prvá vážna skúška na výbornú | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 203 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 15. augusta 2001 v Bratislave s {{IRN|f|0|Iránom}} (3 : 4), napriek prehre vydarený debut: dva góly v priebehu dvoch minút, oba hlavou, 18. min. po rohovom kope [[Vratislav Greško|Vratislava Greška]], 19. min. po centri [[Miroslav Karhan|Miroslava Karhana]]* V dejinách slovenského futbalu nájdeme len päť futbalistov, ktorí dokázali zaznamenať v reprezentačnej premiére viac ako jeden gól. Po [[Gejza Šimanský]], Ivan Mráz a František Karkó + [[Filip Šebo]] [https://futbalsfz.sk/sr-a-rekordy-a-zaujimavosti-vydarene-golove-debuty-vynimocny-hetrik-seba/ SR A – rekordy a zaujímavosti: Vydarené gólové debuty, výnimočný hetrik Šeba] == Tomáš Medveď == S futbalom začínal v [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]], pokračoval v mladšom doraste [[VSS Košice]], v roku 1989 sa stal v tejto kategórii majstrom Slovenska, vo finále o titul majstra Česko-Slovenska prehrali s [[FC Baník Ostrava]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ostravský príklad hodný nasledovania | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = august | ročník = XXIII. | číslo = 33 | strany = 20,21 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Mal necelých 17 rokov, keď debutoval v A-mužstve „strojárov“ v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]], tréner [[Andrej Daňko]] mu dal šancu v októbri 1990 v zápase so Spojmi Bratislava (1 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Poštárske k.o. košickým VSS | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = október | ročník = XLIV. | číslo = 248 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho kariéra pokračovala v [[FK Dukla Banská Bystrica|Dukle Banská Bystrica]], najskôr v doraste, v sezóne [[1. slovenská národná futbalová liga 1992/1993|1992/93]] bol už stabilným hráčom A-mužstva a streleckým objavom roka. Spolu s Ľubomírom Faktorom boli najlepší strelci Dukly, zaujímavosťou bolo, že všetkých osem gólov strelil na domácom ihrisku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trhač domácej siete. Predstavujeme nových prvoligistov: Dukla Banská Bystrica, druhé mužstvo I. SNFL | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 149 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dukla obsadila 2. miesto a stala sa účastníkom prvého ročníka samostatnej [[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1. slovenskej ligy 1993/94]]. V lige debutoval 14. augusta 1993 v 1. kole proti Lokomotíve Košice (0 : 0), prvý gól strelil 21. augusta 1993 proti [[FK Inter Bratislava|Interu Bratislava]] (1 : 3). V polovici sezóny prestúpil do Interu Bratislava, kde mal nahradiť kanoniera [[Ľubomír Luhový|Ľubomíra Luhového]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Na Pasienkoch sa mi páči“ | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = január | ročník = XLVIII. | číslo = 7 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól v žlto-čiernom drese strelil v 18. kole proti [[1. FC Košice]] (5 : 0). Inter obsadil v lige 2. miesto, v roku 1995 vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] aj [[Slovenský futbalový superpohár|Matičný Pribinov pohár]] aj s Medveďom v zostave po víťazstve 3 : 2 nad majstrovským Slovanom Medveď dal prvý gól v 7. minúte.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trofej koncentrovanejšiemu a bojovnejšiemu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | december | ročník = IL. | číslo = 586 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** PVP FC Valetta [[Real Zaragoza]] V polovici sezóny [[1. slovenská futbalová liga 1995/1996|1995/96]] prestúpil do klubu [[1. FC Košice]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Návrat stratených synov | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = január | ročník = L. | číslo = 3 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, kde odohral v jarnej časti 12 zápasov, skóroval raz v poslednom kole proti Banskej Bystrici. Na jeseň 1996 hosťoval v českom druholigovom klube Svit Zlín, na jar 1997 bol už hráčom [[ŠK Futura Humenné|Chemlonu Humenné]]. S ôsmimi gólmi bol najlepší strelec mužstva, v zápase s Duklou Banská Bystrica dosiahol hetrik pri prehre 3 : 6,**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dva góly za víťazstvo! Nezvyčajný primát | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 58 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Sezónu [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]] začal na hosťovaní v Lokomotíve Košice, v piatich zápasoch stihol streliť dva góly proti [[Partizán Bardejov|BSC JAS Bardejov]] (3 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď už splnil štvrtinu z kvóty | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = august | ročník = LI. | číslo = 190 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V septembri 1997 prestúpil do [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď do Slovana, Malatinský pod Urpín | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = september | ročník = LI. | číslo = 211 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> pri premiére v novom drese dvakrát skóroval proti [[MŠK Žilina]] (4 : 0), s 8 gólmi sa stal najlepším strelcom belasých v sezóne. V sezóne [[Mars superliga 1998/1999|1998/99]] sa Slovan posilnil, do mužstva prišli reprezentanti [[Tibor Jančula]] a [[Jozef Majoroš]], Medveď odohral len tri zápasy titul** prejavila o jeho služby záujem [[FC Petržalka|Artmedia Petržalka]] Weiss** [[Mars superliga 1999/2000|1999/2000]] 14 gólov, tretí najlepší kanonier ligy** <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na víťaza sa čakalo do poslednej minúty | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = máj | ročník = LIV. | číslo = 115 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V januári 2000 bol na skúške v tureckom Bursaspore, v lete vo francúzskom klube [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]], nakoniec podpísal zmluvu s nemeckým SSV Ulm.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď do Ulmu | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = júl | ročník = LIV. | číslo = 165 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 2000/01 odohral v [[2. nemecká futbalová liga|2. Bundeslige]] 23 zápasov, dal jeden gól, hneď v 1. kole proti MSV Duisburg (2 : 1), skóroval aj v [[DFB-Pokal|Nemeckom pohári]] proti [[FC Rot-Weiß Erfurt|RW Erfurt]] (2 : 0). návrat do Artmedie, 2002/03 - 2. v lige [[Pohár UEFA]], v poslednom kole Dubnica 1:0 gól <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Petržalka vybojovala pohárovú miestenku | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/petrzalka-vybojovala-poharovu-miestenku/?page=5 | dátum vydania = 18. 6. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**[https://hnonline.sk/sport/18434-branu-do-poharovej-europy-si-otvorila-petrzalka Bránu do pohárovej Európy si otvorila Petržalka] [[Fehérvár FC|Videoton]], Lombard Pápa - 18 gólov kráľ strelcov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Maďarsko - I. liga - Medveď kráľom strelcov | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/madarsko-i-liga-medved-kralom-strelcov/ | dátum vydania = 26. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 4 góly Vasasu 6:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď kraľuje kanonierom v Maďarsku | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112438-medved-kraluje-kanonierom-v-madarsku/ | dátum vydania = 19. 4. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112445-medved-je-lidrom-strelcov-madarskej-ligy/ Medveď je lídrom strelcov maďarskej ligy]* najlepší legionár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď najlepším legionárom z krajín EÚ v Maďarsku | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/medved-najlepsim-legionarom-z-krajin-eu-v-madarsku/ | dátum vydania = 24. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> prvý Slovák v čínskej lige <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď čaká na štyri platy z Číny | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/93236-medved-caka-na-styri-platy-z-ciny/ | dátum vydania = 30. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V slov. lige obliekal dresy 8 klubov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rekordy a rarity slovenskej futbalovej ligy | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/110256-rekordy-a-rarity-slovenskej-futbalovej-ligy/ | dátum vydania = 22. 2. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* stý gól za [[FK Dukla Banská Bystrica]] proti [[AS Trenčín]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Trenčania opäť s prázdnymi rukami, na prvú osmičku strácajú osem bodov | url = https://mytrencin.sme.sk/c/4780690/trencania-opat-s-prazdnymi-rukami-na-prvu-osmicku-stracaju-osem-bodov.html | dátum vydania = 18. 10. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mytrencin.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* Po skončení kariéry tréner [https://sport.aktuality.sk/c/179953/petrzalsky-futbal-opat-dycha/] a funkcionár, člen VV SFZ <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Konferencia SFZ – Za zástupcu hráčov do VV SFZ zvolili Tomáša Medveďa | url = https://futbalsfz.sk/konferencia-sfz-za-zastupcu-hracov-do-vv-sfz-zvolili-tomasa-medveda/ | dátum vydania = 28. 2. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, riaditeľ KLK <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tomáš Medveď sa stal riaditeľom Klubu ligových kanonierov | url = https://sport.aktuality.sk/c/348283/tomas-medved-sa-stal-riaditelom-klubu-ligovych-kanonierov/ | dátum vydania = 26. 7. 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Reprezentačná kariéra === Tomáš Medveď bol viakrát v širšom výbere mládežníckych reprezentácií Česko-Slovenska. Reprezentoval mužstvo [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovenska do 21 rokov]], 16. novembra 1993 nastúpil v [[Nováky|Novákoch]] v prvom oficiálnom zápase „dvadsaťjednotky“ proti [[Slovinské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovinsku U21]] (5 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď naostro – tak s ostrými! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = november | ročník = XLVII. | číslo = 268 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 19. apríla 1994 v [[Myjava|Myjave]] strelil gól reprezentácii Chorvátska do 21 rokov (1 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Po Slovincoch na lopatkách aj Chorváti | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = november | ročník = XLVIII. | číslo = 90 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1994 bol vo Výbere slovenskej ligy, ktorý remizoval 2 : 2 s [[Olympique Marseille]], v zápase striedal v 82. minúte [[Igor Bališ|Igora Bališa]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Olympique Marseille – Výber slovenskej ligy 2:2 (0:1) | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = august | ročník = XLVIII. | číslo = 167 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> == Tibor Mičinec == {{Infobox futbalista |meno = Tibor Mičinec |foto = Tibor_Mičinec_2013.JPG |prezývka = ''Barón'' |dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1958|10|10}} |rodné mesto = [[Kremnica]] |štát = [[Česko-Slovensko]] |pozícia = útočník |roky = 1974-1978<br/>1978-79<br /> 1979-80<br/>1980-86, 1992 <br /> 1987-1989 <br />1989-1991 <br />1991<br />1994-1995 <br />1995-1996 |kluby = [[FK Spišská Nová Ves|LB Spišská N.Ves]] <br/> VTJ Písek <br/> VTJ Tábor <br/>[[Bohemians 1905|Bohemians Praha]] <br /> [[FK DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]] <br />[[Omonia Nikózia]] <br />[[CD Logroñés]] <br />[[ŠVARC Benešov]]<br />[[Svit Zlín]] |zápasy(góly) = <br/><br /><br/>154{{0}}(52)<br />{{0}}74{{0}}(28)<br />{{0}}50{{0}}(20)<br />{{0}}{{0}}1{{0}}{{0}}(0)<br />{{0}}22{{0}}{{0}}(5)<br />{{0}}16{{0}}{{0}}(0) |národné mužstvo = {{CSK|f|1}} |reprezentačné roky = 1984-1987 |reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}7{{0}}{{0}}(1) }} S futbalom začínal ako žiak v Žiari nad Hronom, [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskú národnú ligu]] hral za [[FK Spišská Nová Ves|LB Spišská Nová Ves]], kde ho trénoval legendárny prešovský kanonier [[Ladislav Pavlovič]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Znova medzi ligovou elitou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1977 | mesiac = jún | ročník = XXX. | číslo = 151 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Počas vojenčiny pôsobil najskôr v mužstve VTJ Písek, po roku vo VTJ Tábor v Českej národnej lige, kde si ho vyhliadli pozorovatelia Bohemiansu Praha,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zatiaľ zakríknutý dobrák... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = máj | ročník = XII. | číslo = 37 | strany = 13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> klubu ktorý patril v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch minulého storočia]] k špičke [[česko-slovenská futbalová liga|československej ligy]]. Mičinec debutoval v lige 27. augusta 1980 proti [[FC Zbrojovka Brno|Zbrojovke Brno]] (1 : 2), prvé dva ligové góly strelil v 5. kole v zápase proti [[ŠK Slovan Bratislava|Slovanu Bratislava]] (3 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Norma chlapcov od Botiča | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = september | ročník = XXXII. | číslo = 218 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hneď vo svojej prvej sezóne bol s 10 gólmi najlepším strelcom Bohemiansu, skóroval aj v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]] proti [[Ipswich Town FC|Ipswichu Town]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mičinec sa mohol presláviť... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = jún | ročník = XXII. | číslo = 263 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bohemians obsadil v tabuľke tretie miesto, v nasledujúcej sezóne obhájil bronzovú priečku a v sezóne 1982/83 získal historický majstrovský titul,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bohemians poprvé mistrem | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/6/13/8.png | dátum vydania = 13. 6. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> čo je dodnes najväčší úspech klubu. Mužstvo hralo atraktívny útočný futbal,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ve znamení klokana | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/6/21/8.png | dátum vydania = 21. 6. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> na domácom ihrisku rozdávali súperom nádielky, jediné zaváhanie so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 2) ukončilo sériu 39 zápasov bez prehry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Překvapení ve Vršovicích | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/3/14/8.png | dátum vydania = 14. 3. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>. Mičinec odohral v majstrovskej sezóne pre zranenie len 12 zápasov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Predsatvujeme nového majstra ČSSR vo futbale | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1983 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 144 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> „Klokanom“ sa darilo aj v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]], keď sa bez prehry prebojoval až do semifinále. Postupne vyradili Admiru Wacker Viedeň, [[AS Saint-Étienne]] - Mičinec dal gól v jednom z najkrajších zápasov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Francouzi odjíždí z Ďolíčku s prázdnou | url = https://www.cestazatitulem.cz/index.php/vysledky-pohar-uefa/2-kolo-doma | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = cestazatitulem.cz | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Klokani ďalej, Baník dofáral | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1982 | mesiac = november | ročník = XXXVI. | číslo = 262 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Servette FC|Servette Ženeva]] a [[Dundee United FC|Dundee United]]. V dvojzápase o postup do finále bol neskorší víťaz pohára [[RSC Anderlecht|Anderlecht Brusel]] (0:1, 1:3) nad ich sily.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zázrak se nekonal, Bohemka skončila v semifinále Poháru UEFA | url = https://www.cestazatitulem.cz/index.php/vysledky-pohar-uefa/semifinale-venku | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = cestazatitulem.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1984/85 vyradili v Pohári UEFA slávny [[Ajax Amsterdam]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Před 25 lety jsme vyřadili Ajax Amsterdam | url = https://www.bohemians.cz/clanek/9834/pred-25-lety-jsme-vyradili-ajax-amsterdam | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bohemians.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> s vychádzajúcimi hviezdami [[Marco van Basten]], [[Frank Rijkaard]], [[Ronald Koeman]], v 3. kole vypadli s [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamom Hotspur]]. Ďalší titul mohol Bohemians získať v sezóne 1984/85. Po jeseni bol prvý,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prim hráli Bohemians | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1984/12/11/8.png | dátum vydania = 11. 12. 1984 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> v 20. kole viedol tabuľku s náskokom 5 bodov, dve kolá pred koncom bol stále v čele. V poslednom zápase hostila ''Bohemka'' [[FC Spartak Trnava|Trnavu]] a keďže [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] prehrala v [[FK Dukla Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], stačilo im remizovať. V nervóznom zápase boli štyria hráči vylúčení, Mičinec za vzájomné okopávanie spolu s Trnavčanom Ekhardtom. Bohemians napriek veľkej prevahe nedokázal streliť gól, prehral 0:1 a skončil druhý za Spartou len o skóre <ref>.{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dramatický, ale nepěkný závěr nejvyšší soutěže v kopané. Sparta titul obhájila. Drtivá převaha Bohemians bez efektu | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/6/20/8.png | dátum vydania = 20. 6. 1985 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V polovici sezóny 1986/87 prestúpil Mičinec do [[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]], jeho prestup bol udalosťou číslo 1 na česko-slovenskej ligovej scéne.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = DAC Dunajská Streda: S Mičincom v útoku | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = marec | ročník = XIX. | číslo = 10 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hneď v prvom zápase skóroval v 1. minúte proti RH Cheb <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = MÔJ NAJ GÓL ZA DAC: TIBOR MIČINEC | url = https://www.dac1904.sk/sk/clanek.asp?id=Moj-NAJ-gol-za-DAC-Tibor-Micinec-5228 | dátum vydania = 20. 5. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ =dac1904.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V mužstve zo [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]] pôsobil dve a pol sezóny, dvakrát bol najlepším strelcom klubu v sezónach, v ktorých obsadili 4. resp. 3. miesto v tabuľke. V roku [[1987]] vyhrali [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] i [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Česko-slovenský pohár]] bez toho, že by vo finálových zápasoch dali gól. Vo finálových zápasoch s [[FC Nitra|Plastikou Nitra]] resp. Spartou Praha boli úspešnejší v [[penaltový rozstrel|penaltových roszstreloch]]. Najmä víťazstvo nad favorizovanou Spartou vo finále v [[Kopřivnice|Kopřivnici]] bolo senzáciou. Sparta mala mužstvo plné reprezentantov, zápas bez gólov mal veľmi dobrú úroveň najmä v predĺžení, bombu Mičinca vyrazil brankár Stejskal, v penaltovom rozstrele Mičinec nezaváhal, naopak Sparťania zlyhali, o triumfe DAC rozhodol [[Peter Fieber]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Čs. pohár na Žitný ostrov | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/6/22/8.png | dátum vydania = 22. 6. 1987 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sladká odmena za peknú sezónu | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = jún | ročník = XIX. | číslo = 26 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vrcholom boli zápasy Pohára UEFA s [[FC Bayern München|Bayernom Mníchov]], vonku 1:3 Mičinec prihral na gól Szabanovi,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škoda promarněných šancí. Pohár UEFA: Bayern Mnichov-DAC Dunajská Streda 3:1 | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/10/27/8.png | dátum vydania = 27. 10. 1988 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> doma za stavu 0:2 prestrelil bránu** [http://www.fcdac1904.com/Archiv/1988_89/88_89_UEFA_2.kolo1_Bayern-DAC.htm] [[La Liga]] CD Logroñés 1 zápas proti [[Real Sociedad]] 15. 12. 1991, v [[Copa del Rey|Španielskom pohári]] 1 gól <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nikdy viac do Španielska! | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = január | ročník = XXIV. | číslo = 4 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>[https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=513953] [[AC Omonia]] 20 gólov, P-UEFA vyradili Slaviu Sofia 2 góly Bohemka stý gól proti Unionu Cheb, Benešovu vystrieľal postup do 1. ligy, najlepší strelec II. ligy (18 gólov)* === Reprezentačná kariéra === {{TCH|f|0|Česko-slovensko}} reprezentoval v siedmich zápasoch, debutoval 7. apríla 1984 vo [[Verona|Verone]] v priateľskom stretnutí s {{ITA|f|0|Talianskom}} (1 : 1). V neúspešnej kvalifikácii MS 1986 nastúpil päťkrát, pri víťazstve 2 : 1 nad {{SWE|f|0|Švédskom}} padli obidva góly po jeho akciách. V 41. minúte sa vtipne uvoľnil a polovysoká lopta, po súboji pred bránou súpera si Švédi dali vlastný gól. V 68. minúte Mičincovu strelu z voleja vyrazil brankár Ravelli a Vízek hlavičkou strelil víťazný gól* [https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/10/17/8.png Vítězství nad silným soupeřem]. Jediný gól strelil 27. októbra 1987 v [[Bratislava|Bratislave]] proti {{POL|f|0|Poľsku}} (3 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Orlica odletela bez koristi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = november | ročník = XIX. | číslo = 45 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V 12. minúte striedal Zdeňka Nehodu, pre ktorého to bol rekordný 90. štart a rozlúčkový zápas v reprezentácii. V 47. minúte zvýšil na 2:1 hlavou po centri Levého === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Bohemians Praha (7) |- |rowspan="5"|<center>Pohár UEFA||<center>1980/1981||2. kolo||{{ENG}} [[Ipswich Town FC|Ipswich Town]]||<center>2:0||<center>1 |- |<center>1982/1983||2. kolo||{{FRA}} [[AS Saint-Étienne]]||<center>4:0||<center>1 |- |<center>1984/1985||1. kolo||{{CYP}} Apollon Limassol||<center>6:1||<center>3 |- |rowspan="2"|<center>1985/1986||1. kolo||{{HUN}} [[Győri ETO FC|Rába ETO Győr ]]||<center>4:1||<center>1 |- |2. kolo||{{DEU}} [[1. FC Köln]]||<center>2:4||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za DAC Dunajská Streda (4) |- |rowspan="2"|<center>PVP||rowspan="2"|<center>1987/1988||predkolo||{{CYP}} AEL Limassol||<center>5:1||<center>2 |- |1. kolo||{{CHE}} [[BSC Young Boys|Young Boys Bern]]||<center>2:1||<center>1 |- |<center>Pohár UEFA||<center>1988/1989||1. kolo||{{SWE}} Östers IF||<center>6:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Omoniu Nikózia (2) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>1990/1991||rowspan="2"|1. kolo||rowspan="2"|{{BGR}} Slavia Sofia||<center>1:2||<center>1 |- |<center>4:2||<center>1 |} == Jozef Kožlej == Rodák zo [[Stropkov]]a prišiel v roku 1989 do dorastu [[1. FC Tatran Prešov|Tatrana Prešov]]. Ako 17-ročný debutoval v [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] 3. marca 1991 proti Bohemiansu Praha, prvý gól strelil 9. júna 1991 Spartaku Hradec Králové, prispel ním k vysokému víťazstvu 5:0. S Prešovom získal svoju prvú trofej, [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] 1992, vo finále vyhrali nad [[FK Lokomotíva Košice]] 2:0<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na prešovskú nôtu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = máj | ročník = XLVI. | číslo = 112 | strany = 1,8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, finále Sparta<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prešov – Sparta 1:2 (0:1). Česko-slovenský pohár do Prahy | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XLVI. | číslo = 133 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** V sezóne 1992/93 zaznamenal svoj prvý hetrik proti [[FC Spartak Trnava|Spartaku Trnava]] (7:1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Raz to muselo prísť! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = október | ročník = XLVI. | číslo = 254 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> na jar hral už za [[AC Sparta Praha|Spartu Praha]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sparta rýchlejšia ako Dortmund | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = február | ročník = XLVII. | číslo = 26 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól 10. apríla 1993 Interu (3 : 1)** s ktorou vyhral posledný federálny titul aj [[Pohár FAČR|Český pohár]], vo finále posledného ročníka [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Česko-slovenského pohára]] však prehrala Sparta nečakane vysoko 1:5 s [[1. FC Košice]]. Ďalšie dva majstrovské tituly získal už v samostatnej [[1. česká futbalová liga|českej lige]]**1994, v poslednom kole dva góly Chebu**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Veľkolepé oslavy | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 134 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1994/95 obliekol dresy troch mužstiev, perličkou je, že v troch kolách za sebou hral vždy v inom klube. Sparta ho vymenila za Lokvenca do Hradca Králové, kde odohral jediný zápas, v ďalšom kole už nastúpil za [[FK Viktoria Žižkov|Viktoriu Žižkov]]*<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V troch kolách za tri kluby? | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = október | ročník = XLVIII. | číslo = 242 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> - finalista pohára 1995*, 1994 so Spartou finále* V sezóne 1996/97 sa vrátil do [[Niké liga|slovenskej ligy]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najvyššie ciele vicemajstra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = jún | ročník = L. | číslo = 148 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v [[1. FC Košice]] získal majstrovský titul, keď z ligového trónu zosadili po trojročnej nadvláde Slovan. Svoju dominanciu nad belasými potvrdili aj vysokým víťazstvom 5:0 v [[Slovenský futbalový superpohár|Slovenskom Superpohári]]**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Potlesk majstrovi za víťazstvo i hru | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 166 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 4 góly Prešovu (5 : 0)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri góly Jozefa Kožleja | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 102 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Kožlej sa stal s 22 gólmi kráľom strelcov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Potlesk majstrovi za víťazstvo i hru | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 166 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Košičania si ako prvý slovenský klub vybojovali postup do skupinovej fázy [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] v sezóne 1997/98, [[FK Spartak Moskva|Spartak Moskva]] gól**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Do odvety aj s nádejou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = august | ročník = LI. | číslo = 187 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v skupine [[Manchester United]], [[Juventus FC|Juventus Turín]], [[Feyenoord Rotterdam]] bez bodu* Obhájili titul, vo finále Slovenského pohára i Superpohára prehrali s Trnavou* Na jar 1999 pôsobil v 2. bundeslige v klube [[Greuther Fürth|SpVgg Greuther Fürth]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kožlej na hosťovanie do Nemecka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = december | ročník = LII. | číslo = 301 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> odkiaľ sa vrátil do Košíc. Od sezóny 2000/01 pôsobil šesť a pol sezóny na Cypre, v troch kluboch* Olympiakos Nikózia 2. miesto v lige, vybojoval účasť v Pohári UEFA po 24 rokoch <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jozef Kožlej vybojoval pre Olympiakos Nikózia účasť v pohárovej Európe po 24 rokoch! | url = https://korzar.sme.sk/c/4697771/jozef-kozlej-vybojoval-pre-olympiakos-nikozia-ucast-v-poharovej-europe-po-24-rokoch.html | dátum vydania = 15. 5. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Kožlej 15 gólov najlepší strelec mužstva a 4. v lige <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Cyprus, 2000-01 | url = https://top15goalscorers.blogspot.com/2014/12/cyprus-2000-01.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = top15goalscorers.blogspot.com | miesto = | jazyk = }}</ref>. Vyradili prekvapujúco maďarský Dunaferr Kožlej dva góly <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = J. Kožlej sa v strašných podmienkach na futbal blysol excelentnou hlavičkou pod brvno | url = https://korzar.sme.sk/c/4688114/j-kozlej-sa-v-strasnych-podmienkach-na-futbal-blysol-excelentnou-hlavickou-pod-brvno.html | dátum vydania = 11. 8. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbal: Kožlej pomohol Nikózii k postupu do 1. kola Pohára UEFA | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-kozlej-pomohol-nikozii-k-postupu-do-1-kola-pohara-uefa/ | dátum vydania = 24. 8. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 2001/02 dal 20 gólov, kolo pred koncom hetrik Doxa 5:1 najlepší strelec <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = "Cyperčan" J. Kožlej dosiahol hetrik, stále vedie v tabuľke strelcov | url = https://korzar.sme.sk/c/4659965/cypercan-j-kozlej-dosiahol-hetrik-stale-vedie-v-tabulke-strelcov.html | dátum vydania = 23. 4. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v poslednom kole ho predstihol Poliak Kowalczyk 5 gólov* [https://legia.net/news/piec-bramek-wojciecha-kowalczyka-apoel-mistrzem-cypru/72753] Omonia Nikózia - 2003/04 kráľ stelcov [https://top15goalscorers.blogspot.com/2017/11/cyprus-2003-04.html], pohár 2005, Superpohár 2005 2007 prestup do AE Larissa, PAOK Solún (3:1) vyrovnal Adamca <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kožlej vyrovnal Adamcov gólový rekord | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/118267-kozlej-vyrovnal-adamcov-golovy-rekord/ | dátum vydania = 26. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Grécky pohár vo finále strelil gól hlavou už v 3. minúte [[Panathinaikos FC]] 2:1 [https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-ma-grecky-pohar/ Kožlej má Grécky pohár] [https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-ziskal-piaty-pohar-vo-stvrtej-krajine/ Kožlej získal piaty pohár vo štvrtej krajine]* Pohár UEFA skupina, hral proti [[AZ Alkmaar]], [[1. FC Norimberg]] dal gól <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg poslal ďalej Mintál! | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121624-norimberg-poslal-dalej-mintal/ | dátum vydania = 20. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 2008/09 nováčik Thrasyvoulos Fylis, historicky prvý gól klubu v gréckej lige, hneď hetrik proti OFI Kréta (3:1)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kožlej o novinároch: Šialenstvo, toto som ešte nezažil | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-o-novinaroch-sialenstvo-toto-som-este-nezazil/ | dátum vydania = 23. 10. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Hráčsku kariéru ukončil v 2. gréckej lige [https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/119565-kozlej-ukoncil-karieru/] === Reprezentačná kariéra === Reprezentoval ČSFR 21,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desaťminútovka zo zlého sna! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = marec | ročník = XLVIII. | číslo = 57 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> štvrťfinále ME 1994 Taliansko (0 : 3), Slovensko 21* {{SVK|f|0}} 26/3, prvý zápas 23. októbra 1996 {{FRO|f|0}} (3 : 0), v 68. minúte striedal Igora Bališa**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kožlej medzi jankechovcov! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = október | ročník = L. | číslo = 244 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, prvý gól {{BOL|f|0|Bolívii }} (1 : 0) === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||2. 2. 1997||Cochabamba||{{BOL|f|1}}||<center>1:0||{{gól|83}}||priateľský |- |<center>2.||rowspan="2"|14. 5. 2002||rowspan="2"|[[Prešov]]||rowspan="2"|{{UZB|f|1}}||rowspan="2"|<center>4:1||rowspan="2"|{{gól|47}} <br/> {{gól|79}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>3. |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Košice (3) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1996/1997||1. predkolo||{{ALB}} [[Teuta Durrës]] ||<center>4:1||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>Liga majstrov||<center>1997/1998||2. predkolo||{{RUS}} [[FK Spartak Moskva|Spartak Moskva]]||<center>2:1||<center>1 |- |<center>1998/1999||1. predkolo||{{NIR}} FC Cliftonville||<center>8:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Olympiakos Nikózia (2) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2001/2002||rowspan="2"|1. predkolo||rowspan="2"|{{HUN}} Dunaferr||<center>2:2||<center>1 |- |<center>4:2||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Omoniu Nikózia (3) |- |rowspan="3"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2004/2005||1. predkolo||{{MKD}} FK Sloga Jugomagnat||<center>4:0||<center>1 |- |2. predkolo||{{BGR}} CSKA Sofia||<center>1:1||<center>1 |- |<center>2005/2006||1. predkolo||{{MLT}} Hibernians||<center>3:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za AE Larissa (1) |- |<center>Pohár UEFA||<center>2007/2008||skupina||{{DEU}} [[1. FC Norimberg]]||<center>1:3||<center>1 |} ==Basketbalisti storočia== '''Basketbalisti storočia''' bola anketa [[Slovenská basketbalová asociácia|Slovenskej basketbalovej asociácie]], v ktorej hlasovali tréneri, novinári a funkcionári v kategóriach Basketbalisti storočia a Tréneri storočia. Výsledky ankety boli slávnostne vyhlásené [[27. december|27. decembra]] [[2000]] v [[Lučenec|Lučenci]] v hoteli Reduta v rámci ankety [[Basketbalista roka]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší v storočí: Kropilák a Kotočová | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = december | ročník = LIV. | číslo = 298 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ===Basketbalisti storočia=== {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Basketbalisti storočia !Body |- |<center>1.<center>||[[Stanislav Kropilák]]||<center>218 |- |<center>2.<center>||[[Richard Petruška]]||<center>76 |- |<center>3.<center>||[[Gustáv Herrmann]]||<center>71 |- |<center>4.<center>||[[Peter Rajniak]]||<center>68 |- |<center>5.<center>||[[Oto Matický]]||<center>67 |- |<center>6.<center>||[[Gustáv Hraška]]||<center>56 |- |<center>7.<center>||[[Boris Lukášik]]||<center>54 |- |<center>8.<center>||[[Juraj Žuffa]]||<center>35 |- |<center>9.<center>||[[Dušan Lukášik]]||<center>22 |- |<center>10.<center>||[[Ján Hluchý]] ||<center>18 |} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Basketbalistky storočia !Body |- |<center>1.<center>||[[Anna Kotočová]]||<center>164 |- |<center>2.<center>||[[Erika Burianová-Dobrovičová]]||<center>122 |- |<center>3.<center>||[[Andrea Kuklová]]||<center>70 |- |<center>4.<center>||[[Božena Miklošovičová-Štrbáková]]||<center>67 |- |<center>5.<center>||[[Eva Petrovičová]]||<center>55 |- |<center>6.<center>||[[Iveta Bieliková]]||<center>32 |- |<center>7.<center>||[[Zora Brziaková]]||<center>30 |- |<center>8.<center>||[[Yvetta Polláková]]||<center>22 |- |rowspan="2"|<center>9.-10.||[[Irena Rajniaková]]||<center>21 |- |[[Nataša Dekanová]]||<center>21 |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===Tréneri storočia=== {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Kategória tréner mužov !Body |- |<center>1.<center>||[[Gustáv Herrmann]]||<center>20 |- |<center>2.<center>||[[Ján Hluchý]]||<center>17 |- |<center>3.<center>||Miroslav Rehák||<center>8 |} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Kategória tréner žien !Body |- |<center>1.<center>||[[Natália Hejková]]||<center>27 |- |<center>2.<center>||[[Ján Hluchý]]||<center>16 |- |<center>3.<center>||Jozef Hodál||<center>2 |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ==Ján Hluchý== {{Infobox Osobnosť |Meno = Ján Hluchý |Portrét = |Popis = slovenský basketbalista |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia = [[7. február]] [[1925]] |Miesto narodenia = [[Nové Mesto nad Váhom]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1995|7|13|1925|2|7}} |Miesto úmrtia = [[Bratislava]] }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeva 1946]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}} (tréner)}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v basketbale|Majstrovstvá sveta]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1959|Moskva 1959]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1971|Brazília 1971]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSSR]]}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1960|Sofia 1960]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSR]]}} {{Infobox koniec}} '''Ján Hluchý''' (* [[7. február]]a [[1925]], [[Nové Mesto nad Váhom]] – † [[13. júl]]a [[1994]]) bol slovenský basketbalový hráč, tréner a funkcionár, reprezentant Československa, majster Európy 1946. ===Kariéra=== Hrával za kluby YMCA Bratislava (1943-1945), ŠK Železničiari Bratislava (1945-1950) a ATK Praha (1950-1951). V reprezentácii {{TCH|bm|0|Československa}} odohral 28 zápasov, v [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeve 1946]] sa stal majstrom Európy, v zlatom tíme bol jedným zo štvorice Slovákov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zlatý triumf ženevský | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1981 | mesiac = máj | ročník = XXVI. | číslo = 18 | strany = 18,19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ešte počas hráčskej kariéry sa začal venovať trénerskej činnosti. Trénoval mužov i ženy Jednoty Košice, mužov ATK Praha a ŠK Železničiari Bratislava. Trinásť rokov viedol ženy Lokomotívy Bratislava, ktoré sa pod jeho vedením prepracovali k špičkovým ligovým družstvám, trikrát sa stali vicemajsterkami [[Česko-slovenská basketbalová liga žien|česko-slovenskej basketbalovej ligy]] (1962, 1965, 1968). Úspešne pôsobil aj v zahraničí, s mužmi UBSC Viedeň vyhral sedemkrát titul majstra Rakúska, reprezentáciu Rakúska priviedol na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1977|ME 1977]]. Reprezentáciu žien {{TCH|bz|0|Česko-Slovenska}} viedol v rokoch 1959 – 1960 a 1970 – 1971. Na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1959|MS 1959 v Moskve]] bol jeden z dvojice trénerov bronzového družstva ČSR, bronz získal aj na [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1960|ME 1960 v Sofii]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aj v Sofii tretie | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1960 | mesiac = jún | ročník = V. | číslo = 24 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Najväčší úspech dosiahol na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1971|MS 1971 v Brazílii]], kde sa stali čs. basketbalistky vicemajsterkami sveta.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Striebro v Sao Paule má cenu zlata. Brazílsky šampionát očami trénera ing. J. Hluchého | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1971 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 150 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bohatú trénerskú kariéru zavŕšil v sezóne 1988/89, keď viedol mužov [[BC Prievidza]]. Družstvo bez jediného reprezentanta, ktoré základ tvorili tridsiatnici, motivoval s filozofiou, že aj v zrelom basketbalovom veku môžu byť lepší ako tí druhí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kmeť s duchom moderny | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = február | ročník = XXXIV. | číslo = 6 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hráčom vrátil sebadôveru, družstvo sa zlepšilo v obrannej činnosti<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Otázniky a výkričníky. Komentujeme basketbalovú ligu mužov | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = január | ročník = XLIII. | číslo = 20 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a výsledkom bol histrorický majstrovský titul v [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov|česko-slovenskej lige]] pre BC Prievidza.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Majstrom ČSSR sa stal BC Prievidza | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = marec | ročník = XLIII. | číslo = 67 | strany = 1,4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď počúvli Hluchého | periodikum = Život | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = apríl | ročník = XXXIX. | číslo = 14 | strany = 8,9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V ankete o [[Basketbalisti storočia (Slovensko)|najlepšieho slovenského trénera v 20. storočí]] obsadil 2. miesto v kategórii mužov aj žien<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Obojživelník“ vyššie so ženami. Denník Šport vybral dvadsať výnimočných slovenských trénerských osobností | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = apríl | ročník = 69 | číslo = 87 | strany = 28 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, v kategórii Hráč storočia bol na desiatom mieste. Ján Hluchý bol historicky prvý prezident [[Slovenská basketbalová asociácia|SBA]] v období 17. 2. 1990 – 13. 7. 1994. ===Úspechy a ocenenia=== * majster Európy 1946 * člen Siene slávy slovenského basketbalu '''Trénerské úspechy''' * 2. miesto na MS 1971 s družstvom žien Česko-Slovenska * 3. miesto na MS 1959 s družstvom žien Česko-Slovenska * 3. miesto na ME 1960 s družstvom žien Česko-Slovenska * víťaz čs. ligy mužov 1989 s BC Prievidza * 3× 2. miesto v čs. lige žien s Lokomotívou Bratislava * 7× majster Rakúska s mužmi UBSC Viedeň * 2. miesto v ankete Tréner storočia v kategórii mužov i žien ==Gustáv Herrmann== {{Infobox Osobnosť |Meno = Gustáv Herrmann |Portrét = |Popis = slovenský basketbalista |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia = [[16. marec]] [[1920]] |Miesto narodenia = [[Trnava]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|2010|3|31|1920|3|16}} |Miesto úmrtia = [[Bratislava]] }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeva 1946]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1947|Praha 1947]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}} (tréner)}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1957|Sofia 1957]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1959|Istanbul 1959]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox koniec}} '''Gustáv Herrmann''' bol slovenský basketbalový hráč, tréner a funkcionár, reprezentant Československa, majster Európy 1946. ===Kariéra=== Hrával za kluby Vinnetou Bratislava, YMCA Bratislava, ŠK Bratislava a Slávia Bratislava. [[23. november|23. novembra]] [[1935]] bol aktérom prvého oficiálneho zápasu v [[basketbal]]e na [[Slovensko|Slovensku]], keď v [[YMCA (budova v Bratislave)|telocvični YMCA v Bratislave]] nastúpili proti sebe družstvá Vinnetou a King s výsledkom 7:4. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Fakty a súvislosti. Básnik Andrej Plávka ako rozhodca | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = november | ročník = LIV. | číslo = 270 | strany = 39 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1940 získal titul majstra Slovenska s družstvom ŠK Bratislava. V reprezentácii {{TCH|bm|0|Československa}} odohral 23 zápasov, v [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeve 1946]] sa stal majstrom Európy, v zlatom tíme bol jedným zo štvorice Slovákov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlato spod košov po vojne nečakal nik. Získali ho aj štyria Slováci | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/96967-zlato-spod-kosov-po-vojne-necakal-nik-ziskali-ho-aj-styria-slovaci/ | dátum vydania = 20. 7. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1947|ME 1947 v Prahe]] bol členom strieborného družstva ČSR. V rokoch 1956-1959 viedol čs. reprezentáciu mužov, <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kapitán spod košov. Denník Šport vybral dvadsať výnimočných slovenských trénerských osobností | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = apríl | ročník = 69 | číslo = 87 | strany = 28 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> s ktorou získal bronz na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1957|ME 1957 v Sofii]] a striebro na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1959|ME 1959 v Istanbule]]. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Z Istanbulu vezieme striebro | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = jún | ročník = IV. | číslo = 127 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ako tréner viedol družstvá Náuka Bratislava (1952), Slávia SVŠT Bratislava (1953-1967), bol aj trénerom mládeže v [[BK Inter Bratislava|Interi Bratislava]] (1985-1995). V zahraničí pôsobil v [[Kuvajt]]e (1967-1972), v [[Tunisko|Tunisku]] (1983-1984), v Rakúsku viedol ženy Unionu Viedeň (1975/76). Gustáv Herrmann bol zakladateľom [[basketbal]]ovej [[metodika|metodiky]] na Slovensku, pôsobil ako [[pedagóg]] na [[Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave|FTVŠ UK v Bratislave]] (1947-1985). Zastával rôzne funkcie v československom, slovenskom aj medzinárodnom basketbale, kde pôsobil ako komisár [[FIBA]]. V ankete o najlepšieho basketbalistu storočia na Slovensku obsadil tretie miesto, zvolili ho za trénera storočia v kategórii tréner mužov. ===Úspechy a ocenenia=== * majster Európy 1946 * 2. miesto na ME 1947 (hráč) a ME 1959 (tréner) * 3. miesto na ME 1957 (tréner) * 3. miesto v ankete Basketbalista storočia na Slovensku * Tréner storočia v kategórii tréner mužov * člen Siene slávy slovenského basketbalu * Strieborné kruhy SŠOV == Najúspešnejší športovci Slovenska == V ére Československa sa okrem ankety o [[Športovec roka (Česko-Slovensko)|najlepšieho športovca roka v Československu]] (1959 až 1992) vyhlasovala v určitých obdobiach aj anketa o najlepšieho športovca Slovenska. Anketa mala rôzne podoby aj názvy, cieľom však bolo určiť najlepšieho či najúspešnejšieho športovca v danom roku. V roku 1958 vyhlásil denník Československý šport anketu, v ktorej hlasovali čitatelia. Anketa sa stretla s veľkým ohlasom, do redakcie ** Prvý krát oficiálne vyhlásenie naj. športovcov za rok 1972 Klub slov. šport. novinárov v Handlovej** V 50. rokoch začala s oceňovaním naj. slov. športovcov redakcia denníka Smena, ktorú po 17 rokoch vystriedal Klub slov. šport. novinárov. 1982 prišlo odporúčanie, aby sa od slov. "separovania" upustilo. Znovuzrodenie ankety 1990 Blažek, 1991 Železný** <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vyhlásenie najúspešnejších športovcov Slovenska za rok 1992 | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = január | ročník = XLVII. | číslo = 4 | strany = 7-9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ===1958=== Poradie najlepších športovcov vzniklo na základe hlasovania čitateľov <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = 10 najúspešnejších športovcov na Slovensku v roku 1958 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = január | ročník = VII. | číslo = 5 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>2.||[[Marta Skupilová]]||[[plávanie]] |- |<center>3.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>4.||[[Imrich Stacho]]||[[futbal]] |- |<center>5.||Ladislav Čepčiansky||[[kanoistika]] |- |<center>6.||Walter Renner||[[cyklistika]] |- |<center>7.||Vladimír Černý||[[moderný päťboj]] |- |<center>8.||Jozef Gábriš||[[letecké modelárstvo]] |- |<center>9.||[[Pavol Molnár]]||[[futbal]] |- |<center>10.||Ľudmila Mohrová||[[lyžovanie|alpské lyžovanie]] |} ===1962=== Rebríček zostavil redakčný kolektív denníka Československý šport <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desať najlepších na Slovensku | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1962 | mesiac = december | ročník = X. | číslo = 258 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Viliam Schrojf]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>3.||Mária Stančíková||[[parašutizmus]] |- |<center>4.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>5.||[[Pavel Schmidt]]||[[veslovanie]] |- |<center>6.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>7.||[[Adolf Scherer]]||[[futbal]] |- |<center>8.||Irena Bosá||[[stolný tenis]] |- |<center>9.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>10.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |} ===1963=== Rebríček zostavil redakčný kolektív denníka Československý šport <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší na Slovensku | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = december | ročník = XI. | číslo = 259-260 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepší jednotlivci |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>3.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>4.||Peter Kurhajec||[[moderný päťboj]] |- |<center>5.||Rudolf Čillík||[[lyžovanie|severské lyžovanie]] |- |<center>6.||Ivan Ferák||[[plávanie]] |- |<center>7.||[[Vladimír Dzurilla]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>8.||Vojtech Stantien||[[box]] |- |<center>9.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>10.||Anton Šoltýs||[[lyžovanie|alpské lyžovanie]] |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepšie kolektívy |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[ŠKP Košice|Červená hviezda Košice]]||[[vodné pólo]] |- |<center>2.||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||[[futbal]] |- |<center>3.||Lokomotíva Bratislava||[[basketbal]], ženy |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===1964=== Spoločná anketa redakcií denníkov Československý šport a Smena <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší na Slovensku 1964 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1965 | mesiac = január | ročník = XIII. | číslo = 1 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepší jednotlivci |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>3.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>4.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>5.||Ladislav Trebatický||letecká akrobacia |- |<center>6.||[[Marianna Némethová-Krajčírová|Marianna Krajčírová]]||[[gymnastika|športová gymnastika]] |- |<center>7.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>8.||Ivan Ferák||[[plávanie]] |- |<center>9.||[[František Srna]]||motocyklový šport |- |<center>10.||Gabriel Kiš||[[parašutizmus]] |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepšie kolektívy |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[ŠKP Košice|Červená hviezda Košice]]||[[vodné pólo]] |- |<center>2.||[[HC Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>3.||[[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]]||[[volejbal]], ženy |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===1964=== <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod košmi rozhoduje výška | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = február | ročník = XIII. | číslo = 9 | strany = 17 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} ===1965=== <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod košmi rozhoduje výška | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = február | ročník = XIII. | číslo = 9 | strany = 17 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} == BC Prievidza == V [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov|česko-slovenskej basketbalovej lige]] odohrali 24 sezón, prvý krát sa predstavili v najvyššej súťaži v ročníku 1961/62. Ligové zápasy hrávali v jedálni CHZWP Nováky, od roku [[1964]] v telocvični baníckeho učilišťa v Prievidzi <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prvé ligové zápasy hrali v jedálni. Diváci doslova dýchali na hráčov | url = https://myhornanitra.sme.sk/c/20621297/prve-ligove-zapasy-hrali-v-jedalni-divaci-doslova-dychali-na-hracov-archivne-foto.html | dátum vydania = 12. 8. 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = myhornanitra.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V roku [[1977]] sa stala domovským stánkom klubu [[City aréna Prievidza|Viacúčelová športová hala]], v tom čase jedna z najmodernejších v Česko-slovensku. V druhej polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]] sa Prievidza zaradila k špičke česko-slovenskej ligy, ako nováčik 6. miesto, o rok neskôr už bojovali o medaily, o 3. miesto prehrali s VŠ Praha a v ďalšej sezóne oslavovali historický majstrovský titul po finálovom víťazstve nad ďalším pražským klubom Spartou. Prievidza sa tak stala po [[Svit]]e a [[BK Inter Bratislava|Interi Bratislava]] tretím slovenským klubom, ktorý triumfoval v čs. lige. Ako obhajca titulu obsadil až 6. miesto, no v nasledujúcich rokoch bol opäť na popredných priečkach súťaže. Postupne získal bronz, striebro a v sezóne 1992/93 získal posledný "federálny" titul** === Bilancia v čs. lige === :{{prvé miesto}} 1988/89, 1992/93 :{{druhé miesto}} 1991/92 :{{tretie miesto}} 1990/91 === Umiestnenie v jednotlivých sezónach === {|width=100% |width=33%| *1961/62 - 10. miesto *1962/63 - 12. zostup *1966/67 - 8. *1967/68 - 12. zostup *1969/70 - 6. *1970/71 - 9. *1971/72 - 8. *1972/73 - 5. |width=33%| *1973/74 - 7. *1974/75 - 8. *1975/76 - 5. *1976/77 - 8. *1977/78 - 10. *1978/79 - 10. *1979/80 - 10. zostup *1981/82 - 7. |width=33%| *1982/83 - 11. zostup *1986/87 - 6. *1987/88 - 4. (o 3. miesto s VŠ Praha 0:3) *1988/89 - majster ČSSR (vo finále [[BC Sparta Praha]] 3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prievidza poprvé mistrem | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/3/20/7.png | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Rudé právo, 20. 3. 1989, str. 7 | miesto = | jazyk = }}</ref> *1989/90 - 6. *1990/91 - 3. (o 3. miesto Brno 3:2) *1991/92 - 2. (finále s USK Praha 0:3) *1992/93 - majster ČSFR <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Epizódy slovenského basketbalu – Prievidza majstrom o jediný bod | url = https://www.basketliga.sk/sk/spravy/novinky/14-extra/480-epiz%C3%B3dy-slovensk%C3%A9ho-basketbalu-%E2%80%93-prievidza-majstrom-o-jedin%C3%BD-bod | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = basketliga.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} === Majstrovské kádre <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kádre majstrov Slovenska v extralige mužov/Niké Slovenskej basketbalovej lige (1993 - 2021) | url = https://www.basketliga.sk/sk/info/historia/%C5%A1tatistiky | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = basketliga.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>=== *1988/89: Jaroslav Kraus, Peter Knob, Peter Jančura, Ľubomír Uhnák, Jiří Bárta, Anton Pekár, Pavel Miškovič, Marián Stopka, Karol Varga, Marián Marchyn, Ľuboš Krivošík, Alexander Vass, Branislav Jašš, tréner Ján Hluchý *1992/93: Oleg Meleščenko {{RUS}}, Dárius Dimavičius {{LTU}}, Jaroslav Kraus, Ľubomír Uhnák, Ľuboš Jelačič, Jozef Floreš, Dušan Lukášik ml., Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Marián Marchyn, Erich Tábi, Ivan Jusko, tréner Vladas Garastas {{LTU}} *1993/94: Oleg Meleščenko, Darius Dimavičius, Miroslav Marko, Ľuboš Jelačič, Jozef Lovík, Branislav Jašš, Josef Floreš, Jaroslav Kraus, Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Miroslav Chlupis, Jaroslav Štefánik, Viliam Ridzoň, tréner Ľubomír Doušek *1994/95: Miloš Babič, Oleg Meleščenko, Jozef Lovík, Branislav Jašš, Ivo Petovič, Ľuboš Jelačič, Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Ivan Jusko, Radoslav Teličák, Juraj Pekárik, Jaroslav Štefánik, Filip Turcer, tréner Ľubomír Doušek *2011/12: Sullivan Phillips, David Godbold, Paul Guede, Nicholas Livas, Bobby Davis, Corey Pelle, Liam Potter, Kasper Averink, Peter Pipíška, Daniel Boór, Tomáš Vošlajer, Róbert Šturcel, tréner Johan Roijakkers *2015/16: Svetozar Stamenkovič, Igor Marič, Jaytornah Wisseh, Marko Batina, Richard Körner, Mike Rostampour, Milan Stanojevič, Marek Jašš, Jozef Vojtek, Jakub Kádaši, Jakub Pasovský, Samuel Hupka, Adam Dobrotka, Jozef Huljak, tréner Miljan Čurovič === BC v európskych pohároch === [http://www.linguasport.com/baloncesto/internacional/clubes/paises/countries.htm] [[Euroliga v basketbale mužov|Európsky pohár majstrov/Euroliga]] BK Baník Cigeľ Prievidza - 3 ročníky, osmifinále (1990) Celkem 12 zápasů (5 vítězství - 7 porážek), {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |rowspan="2"|1989-90||1. kolo||{{SWE}} Täby Basket||(95:61, 71:83) |- |osmifinále||{{ESP}} FC Barcelona||(74:85, 71:93) |- |rowspan="2"|1994-95||1. kolo||{{ALB}} SK Adelin Pogradec||(123:73, 99:78) |- |2. kolo||{{HRV}} KK Cibona Záhřeb||(82:105, 75:103) |- |rowspan="2"|1995-96||1. kolo||{{BIH}} KK Zenica Metalno ||(71:68, 71:68) |- |2. kolo||{{ITA}} Benetton Treviso||(87:91, 75:93). |} '''Koračov pohár''' BC Prievidza - 6 ročníků Celkem 18 zápasů (6 - 12), 1× . 1× ve čtvrtfinálové skupině (1997). {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |1990-91||1. kolo||{{EST}} KK Kalev Tallinn||(85:86, 87:107) |- |1991-92||1. kolo||{{TUR}} Çukurova University SK Adana||(87:83, 64:80) |- |rowspan="2"|1992-93||1. kolo||{{BUL}} BK Akademik Varna||(131:89, 91:96) |- |1/32||{{ESP}} Taugrés Baskonia Vitoria||(93:119, 92:111) |- |1993-94||1. kolo||{{TUR}} Galatasaray SK Istanbul||(89:75, 73:91) |- |rowspan="4"|1996-97||predkolo||{{BEL}} BBC Belgacom Aalst||(78:64, 84:81) |- |rowspan="3"|štvrťfinálová <br/> skupina <br/> 4. miesto||{{RUS}} CSK VVS Samara||(96:99, 92:98) |- |{{GRC}} AO Sporting Atény||(66:76, 63:74) |- |{{SWE}} Plannja Basket Lulea||(85:82, 60:89) |} '''Saporta cup/FIBA European cup''' Baník Cigeľ Prievidza - účast 2 ročníky, celkem 4 zápasy (1 vítězství - 3 porážky) {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |1994-95||3. kolo||{{LVA}} ASK Brocēni Rīga||(66:82, 65:86) |- |1995-96||3. kolo||{{SVN}} KK Smelt Olimpija Ľubľana||(81:73, 88:107) |} '''FIBA Liga majstrov''' 2016/17 {{ROU}} CSM Oradea 64:71, 67:73 '''FIBA Europe Cup''' 2016/17 {{BUL}} Lukoil Academcic, {{ISR}} Bnei Herzliya, {{ROU}} CSA Steaua București 2. fáza {{TUR}} Büyükçekmece Basketbol, {{BEL}} Antwerp Giants, {{FRA}} BCM Gravelines-Dunkerque === Hráči BC Prievidza v reprezentácii === Uhnák, Jašš, Jančura, Marko == Zoznam úspechov slovenského futbalu v medzinárodných klubových súťažiach == === Pohárové súťaže riadené UEFA === Najúspešnejšou sezónou slovenských klubov v európskych pohároch bola sezóna 1968/69. [[ŠK Slovan Bratislava]] vyhral [[Pohár víťazov pohárov UEFA]], keď vo [[Pohár víťazov pohárov 1968/1969 – Finále|finále]] porazil španielsky veľkoklub [[FC Barcelona]] a [[FC Spartak Trnava]] postúpil do semifinále [[Liga majstrov UEFA|Európskeho pohára majstrov]] [[Ajax Amsterdam]]** Slovan je tak jediným klubom z bývalého Československa, ktorý získal niektorý z európskych pohárov** V ére spoločného štátu sa podarilo niekoľkým českým klubom postúpiť do semifinále** V ére samostatnosti si ako prvý slovenský klub vybojovali postup do hlavnej súťaže [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] [[1.FC Košice]], neskôr ich nasledovali [[FC Petržalka|Artmedia Bratislava]], [[MŠK Žilina]] a [[ŠK Slovan Bratislava]]. Najlepšie si počínali hráči Artmedie v sezóne 2005/2006, ako jediný z našich zástupcov dokázali v elitnej súťaži bodovať, k senzačnému víťazstvu na pôde [[FC Porto]] pridal dve remízy s [[Rangers FC]], tretie miesto v skupine zaručilo postup do šestnásťfinále Pohára UEFA** Finálovú účasť okúsil [[Ladislav Kubala]] [[FC Barcelona]], dvakrát [[Milan Škriniar]] v drese Interu Miláno, raz [[Martin Škrtel]] [[FC Liverpool]], do hry nezasiahli** [[Alexander Vencel starší|Alexander Vencel]] - [[Jozef Fillo]], [[Alexander Horváth]], [[Vladimír Hrivnák]], [[Ján Zlocha]], [[Ivan Hrdlička]], [[Jozef Čapkovič]], [[Ľudovít Cvetler]], [[Ladislav Móder]] ([[Bohumil Bizoň]]), [[Karol Jokl]], [[Ján Čapkovič]]. Tréner: [[Michal Vičan]] <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan korunoval slovenský polrok | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = máj | ročník = I. | číslo = 15 | strany = 23 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Súťaž ! Meno ! Klub ! Sezóna ! Súper vo finále |- |rowspan="2"|[[Liga majstrov UEFA|EPM/LM]]||[[Ladislav Kubala]]||{{ESP}} [[FC Barcelona]]||<center>1960/61||{{PRT}} [[SL Benfica|Benfica Lisabon]] 2:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Benfica-Barcelona 3:2 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=400099 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||<center>2022/23||{{ENG}} [[Manchester City]] 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škriniarovi chýbal kúsok k nesmrteľnosti. Ligu majstrov ovládol Manchester City | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/670803-skriniarovi-chybal-kusok-k-nesmrtelnosti-ligu-majstrov-ovladol-manchester-city/ | dátum vydania = 10. 6. 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |rowspan="2"|[[Európska liga UEFA|EL]]||[[Martin Škrtel]]||{{ENG}} [[FC Liverpool]]||<center>2015/16||{{ESP}} [[FC Sevilla]] 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sevilla otočila finále Európskej ligy s Liverpoolom a teší sa z hetriku | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/393523-sevilla-otocila-finale-europskej-ligy-s-liverpoolom-a-tesi-sa-z-hetriku/ | dátum vydania = 18. 6. 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||<center>2019/20||{{ESP}} [[FC Sevilla]] 2:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škriniar sa z trofeje neteší. Seville k nej pomohol i vlastenec Lukakua | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/560781-skriniar-sa-z-trofeje-netesi-seville-k-nej-pomohla-i-smola-lukakua/ | dátum vydania = 21. 8. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} *[[Roman Pivarník]] – [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]], 1995/96 finalista {|class="wikitable" ! Súťaž ! Meno ! Klub ! Sezóna ! Súper v semifinále |- |rowspan="4"|[[Liga majstrov UEFA|EPM]]||[[Ferdinand Daučík]], tréner||{{ESP}} [[Atlético Madrid]]||<center>1958/59||{{ESP}} [[Real Madrid]] 1:2, 1:0, 1:2 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Real Madrid-Atlético de Madrid 2:1 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=400063 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Ján Geleta]], [[Ján Zlocha]], Miroslav Čmarada||{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||<center>1966/67||{{SCO}} [[Celtic FC]] 1:3, 0:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Devadesát minut jasné převahy Dukly, ale... Bez střelby se nevyhrává: Dukla-Celtic 0:0 | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1967 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |colspan="2"|[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] zostava: [[Josef Geryk]], [[František Kozinka]] - [[Karol Dobiaš]], [[Kamil Majerník]], <br/>[[Vladimír Hagara]], [[Stanislav Jarábek]], [[Anton Hrušecký]], [[Ladislav Kuna]], [[Stanislav Martinkovič]], [[Adam Farkaš]], [[Jozef Adamec]], [[Dušan Kabát]]||<center>1968/69||{{NLD}} [[Ajax Amsterdam]] 0:3, 2:0 <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trnavský víchor nezmietol Amsterdam | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = apríl | ročník = I. | číslo = 11 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]]||<center>2023/24||{{DEU}} [[Borussia Dortmund]] 0:1, 0:1 |- |rowspan="4"|[[Pohár víťazov pohárov UEFA|PVP]]||[[František Chovanec]]||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||1972/73||{{ITA}} [[AC Miláno]] 0:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marný boj Sparty. Sparta-AC Milan 0:1 (0:0) | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1973/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1973 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Pavol Michálik]], [[Augustín Antalík]], [[Milan Albrecht]], [[Jozef Marchevský]]||{{CZE}} [[FC Baník Ostrava|Baník Ostrava]]||1978/79||{{DEU}} [[Fortuna Düsseldorf]] 1:3, 2:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Ostrava-Fortuna Düsseldorf 2:1 (0:1). Statečný, ale marný boj Baníku | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1979/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1979 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Luhový]], [[Dušan Fitzel]]||{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||1985/86||{{UKR}} [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyjev]] 0:3, 1:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Semifinálová odveta: Dukla Praha-Dynamo Kyjev 1:1. Vojáci se rozloučili remízou | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1986/4/17/8.png | dátum vydania = 17. 4. 1986 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Stanislav Griga]]||{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]||1991/92||{{FRA}} [[AS Monaco]] 1:1, 2:2 |- |rowspan="5"|[[Európska liga UEFA|P-UEFA/EL]]||[[Tibor Mičinec]], [[Peter Zelenský]]||{{CZE}} [[Bohemians Praha]]||1982/83||{{BEL}} [[RSC Anderlecht]] 0:1, 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pohár UEFA: Anderlecht-Bohemians Praha 3:1 (2:0). Loučení beze smutku | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/4/21/8.png | dátum vydania = 21. 4. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Ondrej Krištofík]]||{{CZE}} [[SK Slavia Praha]]||1995/96||{{FRA}} [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]] 0:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slavia proti Zidanovi. To bylo něco, vzpomíná Šmicer na semifinále UEFA | url = https://www.denik.cz/fotbal-zajimavosti/slavia-proti-zidanovi-to-bylo-neco-vzpomina-smicer-20190214.html | dátum vydania = 14. 2. 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = denik.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Vratislav Greško]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||2001/02||{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Inter Miláno s Greškom v základnej zostave prehral s Feyenoordom 0:1 | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-inter-milano-s-greskom-v-zakladnej-zostave-prehral-s-feyenoordom-01/ | dátum vydania = 5. 4. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2:2 |- |[[Miroslav Stoch]]||{{TUR}} [[Fenerbahçe SK]]||<center>2012/13||{{PRT}} [[SL Benfica|Benfica]] 1:0, 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Fenerbahce prehralo v Lisabone 1:3, do finále mieri aj FC Chelsea | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/279434-fenerbahce-prehralo-v-lisabone-13-do-finale-mieri-aj-fc-chelsea/ | dátum vydania = 2. 6. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Marek Hamšík]]||{{ITA}} [[SSC Neapol]]||2014/15||{{UKR}} FK Dnipro 1:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hamšík si vo finále EL nezahrá, o titul zabojuje Sevilla a Dnipropetrovsk | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/hamsik-si-vo-finale-el-nezahra-o-titul-zabojuje-sevilla-a-dnipropetrovsk/ | dátum vydania = 14. 5. 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} === Pohárové súťaže iných konfederácií === * [[Pohár majstrov CONCACAF|Liga majstrov CONCACAF]] - [[Albert Rusnák (1994)|Albert Rusnák]], {{USA}} [[Seattle Sounders FC|Seattle Sounders]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Seattle s Rusnákom slávi. Ako prvý tím z MLS vyhral Ligu majstrov CONCACAF | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/625622-seattle-s-rusnakom-slavi-ako-prvy-tim-z-mls-vyhral-ligu-majstrov-concacaf/ | dátum vydania = 6. 6. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * 1999, Jozef Mišo, {{CRC}} LD Alajuelense, finále, gól === Ostatné pohárové súťaže === '''SEP''' Stredoeurópsky pohár (nazývaný aj Mitropa cup), prvá medzinárodná súťaž klubov z Československa, Maďarska, Rakúska, Juhoslávie, Talianska, Švajčiarska a Rumunska, hral sa v rokoch 1927-1940, obnovená od 1955-1992, po vzniku EPM jeho význam upadol, od 1980 hrali len druholigové kluby, posledný ročník 1992. {|class="wikitable" ! Rok ! Meno/Klub ! Súper vo finále ! Poznámka |- |<center>1935||[[Ferdinand Faczinek]], [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC]] 1:2, 3:0||Faczinek 1×{{gól}} vo finále |- |<center>1938||[[Ferdinand Daučík]], [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC]] 2:2, 2:0||Daučík kapitán mužstva |- |<center>1964||[[Ivan Mráz]], [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||[[ŠK Slovan Bratislava]] 0:0, 2:0|| |- |<center>1967||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jubilejní, 25. ročník Středoevropského poháru vyhrála Trnava | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/11/2/8.png | dátum vydania = 2. 11. 1967 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> ||{{HUN}} Újpesti Dózsa 2:3, 3:1 <br/> Góly: Kuna 2, Adamec, Švec, Kravárik||Kozinka - [[Karol Dobiaš|Dobiaš]], Jarábek, [[Vladimír Hagara|Hagara]], Brunovský, Kravárik, [[Ladislav Kuna|Kuna]], Martinkovič, Hrušecký, [[Jozef Adamec|Adamec]], Kabát, [[Ján Zlocha]], Švec |- |<center>1969||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na nohu pohára vyryjú: 1969 Internacionál Bratislava | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = júl | ročník = I. | číslo = 21 | strany = 23 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>||{{CZE}} [[FK Teplice|Sklo Union Teplice]] 4:1, 0:0 <br/>Góly: Ondrášek 2, Obložinský 2||Fülle - Hrica, Šolín, Deutsch, Bínovský (Daňo), Obložinský, Michal Medviď, [[Jozef Levický|Levický]], [[Juraj Szikora|Szikora]], Krnáč (Jurčo), Ondrášek |- |<center>1981||[[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]||hralo sa systémom každý s každým|| M. Veselý – Š. Varga, Harajda, Labun, Fiľarský – Valíček (V. Rusnák, 46.), Šajánek, B. Majerník – Comisso, Šálka, Gombár, Anina* |- |<center>1989||[[Viliam Hyravý]], [[FC Baník Ostrava]]||hralo sa systémom každý s každým|| |} Finalisti: 1961 Nitra, 1966 Trenčín, 1964 Slovan '''Rappanov pohár''' {|class="wikitable" ! Rok ! Klub ! Súper vo finále ! Zostava |- |<center>1963||[[FK Inter Bratislava|Slovnaft Bratislava]], víťaz||{{ITA}} [[Calcio Padova|Padova]] 1:0 <br/> {{gól|88}} [[Adolf Scherer|Scherer]]|| |- |<center>1964||[[FK Inter Bratislava|Slovnaft Bratislava]], víťaz||{{POL}} Polonia Bytom 1:0 <br/> {{gól|57}} [[Adolf Scherer|Scherer]]|| |- |<center>1967||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]], finalista||{{DEU}} [[Eintracht Frankfurt]] 2:3, 1:1 <br/> {{gól|10}} [[Jozef Levický|Levický]] {{gól|27}} Obložinský - {{gól|65}} Krnáč|| |} '''Interpohár''' Interpohár https://en.wikipedia.org/wiki/UEFA_Intertoto_Cup#Winners_by_nation Slovan Bratislava (8), Inter Bratislava (4), Košice (4), Nitra (3), Spartak Trnava (3), Jednota Trencin (2), Lokomotiva Kosice (2), DAC Dunajská Streda, Dukla Banská Bystrica, Tatran Prešov, Žilina '''Latinský pohár''' Latinský pohár (medzinárodná súťaž klubov z Talianska, Francúzska, Španielska a Portugalska), hral sa v rokoch 1949-1957. Prvý víťaz: 1949 FC Barcelona Posledný víťaz: 1957 Real Madrid Najviac víťazstiev: 2, FC Barcelona, Real Madrid, AC Miláno *[[Ladislav Kubala]], [[Ferdinand Daučík]] (tréner) – {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1952 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Barcelona-Nice 1:0 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=390026 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> '''Veľtržný pohár''' *Pohár veľtržných miest (Veľtržný pohár, Inter-Cities Fairs Cup), predchodca Pohára UEFA, hral sa v rokoch 1955-1971, pôvodne boli účastníkmi mestá, v ktorých sa konali medzinárodné veľtrhy, neskôr najlepšie kluby, ktorým sa neušla účasť v EPM a PVP. Od sezóny 1971/72 nahradený Pohárom UEFA. [[FC Spartak Trnava]] 1970/71 postup do 3. kola, vyradili [[Olympique Marseille]] a [[Hertha BSC|Herthu BSC]] https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1970/10/29/8.png, vypadli s [[1. FC Köln]]** *[[Ladislav Kubala]] – {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1958, 1960 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Barcelona-Birmingham 4:1 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=470285 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> == Majstrovské tituly== Prvým slovenským futbalistom, ktorý získal titul v jednej z elitných ligových súťaží bol Ferdinand Faczinek, v sezóne 1937/38 vyhral s klubom [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]] [[Ligue 1|francúzsku ligu]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Saison 1937/1938 - Effectif Champion Ligue 1 (Division 1) | url = https://www.pari-et-gagne.com/saison193738.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = pari-et-gagne.com | miesto = | jazyk = }}</ref>. V roku 1940 bol členom majstrovského tímu [[FC Porto]] brankár Vojtech Andrášik, rodák z [[Rimavská Sobota|Rimavskej Soboty]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalový brankár z Rimavskej Soboty sa stal majstrom Portugalska | url = https://www.rimava.sk/publicistika/futbalovy-brankar-z-rimavskej-soboty-sa-stal-majstrom-portugalska/ | dátum vydania = 3. 12. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = rimava.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Po roku 1945 sa objavili prví [[Slováci]] v [[Serie A|Serii A]], [[Július Korostelev]] bol v drese [[Juventus FC|Juventusu Turín]] vicemajstrom v sezóne 1946/47 a [[Július Schubert]] získal v roku [[1949]] majstrovský titul vo vtedajšom najlepšom [[Taliansko|talianskom]] klube [[Torino FC|FC Turín]], žiaľ zahynul pri leteckej katastrofe mužstva [[4. máj|4. mája]] [[1949]]** V 50. rokoch minukého storočia sa o úspechy [[FC Barcelona]] výrazne pričinila dvojica [[Ladislav Kubala]], [[Budapešť|budapeštiansky]] rodák [[Slovensko|slovenského]] pôvodu a tréner [[Ferdinand Daučík]], Kubalov švagor. Kubala získal v drese ''blaugranas'' štyri majstrovské tituly, dvakrát pod Daučíkovym vedením. Daučík priviedol k titulu aj [[Athletic Bilbao]]** V období [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|totalitného režimu]] dostali povolenie odísť do zahraničia len hráči po dovŕšení 30 rokov a splnení určitých podmienok, napriek tomu sa na prelome 60.- 70. rokov [[20. storočie|minulého storočia]] prejavila rastúca úroveň [[Slovensko|slovenského]] futbalu v početnejšom zastúpení Slovákov v zahraničných ligových súťažiach** [[Jozef Obert]] a [[Ľudovít Cvetler]], bývalí spoluhráči z [[ŠK Slovan Bratislava]] paradoxne nezískali titul v čs. lige, podarilo sa im to v zahraničí. Obert [[Wacker Innsbruck]], Cvetler [[Standard Liège]]** Prvý veľký prestup do špičkového klubu sa uskutočnil v decembri 1988, [[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] prestúpil do [[PSV Eindhoven]], ktorý v tom roku vyhral [[Liga majstrov UEFA|Európsky pohár majstrov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Chovanec do Eindhovenu. Smlouva s vítězem PMEZ podepsána | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/12/1/8.png | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Rudé Právo, 1. 12. 1988 | miesto = | jazyk = }}</ref> V 90. rokoch postupne vzrastal počet slovenských futbalistov v zahraničí, po vzniku samostatnej [[Slovenská republika]] získali ako prví majstrovské tituly v zahraničí v sezóne 1993/94 kvarteto Slovákov v [[AC Sparta Praha]], Karol Praženica [[Hajduk Split]]** V Top-5 ligových súťaží získali tituly [[Peter Dubovský]], [[Peter Pekarík]], [[Milan Škriniar]] a [[Stanislav Lobotka]]... [[Martin Škrtel]] ([[FC Liverpool]]) a [[Marek Hamšík]] ([[SSC Neapol]]) mali viackrát na dosah titul v [[Premier League]] resp. v [[Serie A|Serii A]], nakoniec zažili obaja majstrovské oslavy až v tureckej [[Süper Lig]]. Na titul siahal aj [[Vratislav Greško]] ([[FC Internazionale Miláno]]) v sezóne 2001/02, pred posledným kolom viedli tabuľku, ale v záverečnom zápase prehrali s [[Società Sportiva Lazio|Laziom]] 2:4 a klesli na tretie miesto** [[Marek Čech (1983)]] trikrát majster [[FC Porto]], [[Ľubomír Moravčík]] a [[Stanislav Varga]] [[Celtic FC]], [[Miroslav Stoch]] a [[Dávid Hancko]] v [[Eredivisie]]** ==Poháre== [[Ladislav Kubala]] – [[FC Barcelona]]** [[Jozef Obert]] – [[Wacker Innsbruck]], [[Jozef Móder]] po zisku [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]] a [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Československého pohára]] [[FK Lokomotíva Košice]] – [[GAK Graz]]** [[Milan Škriniar]] [[Coppa Italia|Taliansky pohár]], [[Supercoppa Italiana]] [[Martin Škrtel]] ([[FC Liverpool]]) a [[Marek Hamšík]] ([[SSC Neapol]]) [[Miloš Glonek]] – [[US Ancona 1905|Calcio Ancona]], 1995 [[Vladimír Kinder]] – [[FC Middlesbrough]]** [[Alexander Vencel ml.]] – [[RC Strasbourg Alsace|RC Strasbourg]], LP + fin. Coupé [[Martin Dúbravka]] – [[Manchester United FC|Manchester United]], 2023* (odchytal 2 zápasy v rámci hosťovania) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Finále, co nejde prohrát. Nebo ano? Rozpolcený Dúbravka: medaile jen při porážce | url = https://www.idnes.cz/fotbal/zahranici/martin-dubravka-finale-ligovy-pohar-newcastle-manchester-united.A230223_102506_fot_zahranici_jic | dátum vydania = 24. 2. 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[Newcastle United FC|Newcastle United]], 2025 [[Vladimír Kinder]] – [[FC Middlesbrough]], 1997, 1998 *[[Filip Kiss]] – [[Cardiff City F.C.|Cardiff City]], 2012 {{FRA}} [[Coupe de la Ligue]] *[[Alexander Vencel ml.]] – [[RC Strasbourg Alsace|RC Strasbourg]] [[Supercoppa Italiana]]**[[Supercopa de España]]** Góly vo finále: Bulla**, Kubala, Kožlej**, MIntál, Hoško, Šebo, Bakoš, Rusnák 2, Mak, Šafranko, == Najviac pohárov v zahraničí == {|class="wikitable" !Počet <br/> titulov !width=150|Meno !Národný pohár !Ligový pohár !Superpohár |- |<center>5||[[Vladimír Janočko]]||3× [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}}||||2× [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}} |- |<center>||[[Dušan Kuciak]]||3× [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]] {{POL}}, 1× [[Lechia Gdańsk]] {{POL}}|||| |- |<center>||[[Tomáš Hubočan]]||[[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] {{RUS}}, [[Omonia Nikózia]] {{CYP}}||||2× [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] {{RUS}}, [[Omonia Nikózia]] {{CYP}} |- |<center>4||[[Marek Hamšík]]||2× [[SSC Neapol]] {{ITA}}||||1× [[SSC Neapol]] {{ITA}}, 1× [[Trabzonspor]] {{TUR}} |- |<center>6||[[Milan Škriniar]]||2× [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}}, [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]] {{FRA}}||||2× [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}}, [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]] {{FRA}} |- |<center>||[[Jakub Sylvestr]]||2× [[NK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] {{HRV}}, Bnei Yehuda {{ISR}}, [[FK Žalgiris]] {{LTU}}|||| |- |<center>||[[Miroslav Stoch]]||[[Chelsea FC]] {{ENG}}, 2× [[Fenerbahçe SK]] {{TUR}}, 2× [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}}|||| |- |<center>||[[Jozef Kožlej]]||[[Omonia Nikózia]] {{CYP}}, AE Larisa {{GRC}}||||2× [[Omonia Nikózia]] {{CYP}} |- |<center>||[[]]|||||| |} ===Tréneri s pohárovými trofejami=== {|class="wikitable" !width=150|Meno !Pohárové trofeje !Klub |- |[[Ferdinand Daučík]]||[[Copa del Rey]] (6)<br/> Latinský pohár||{{ESP}} [[FC Barcelona]] (1951, 1952, 1953), {{ESP}} [[Athletic Bilbao]] (1955, 1956), {{ESP}} [[Real Zaragoza]] (1966) <br/> {{ESP}} [[FC Barcelona]] (1952) |- |[[Arnošt Hložek]]||Rakúsky pohár||{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]] (1972) |- |[[Michal Vičan]]||Poľský pohár||{{POL}} [[Ruch Chorzów]] (1974) |- |[[Stanislav Griga]]||[[Pohár FAČR|Český pohár]]||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2006) |- |[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||[[Pohár FAČR|Český pohár]] <br/> Český Superpohár||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2008) <br/> {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2010) |- |[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]]||Kazašský pohár (2)||{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty]] (2014, 2015) |- |[[Zsolt Hornyák]]||Arménsky Superpohár||{{ARM}} MIKA Jerevan (2012), {{ARM}} FC Banants (2014) |} ===Ligové tituly=== * [[Ferdinand Daučík]] - {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1952, 1953, {{ESP}} [[Athletic Bilbao]] 1956 * [[Michal Vičan]] - {{POL}} [[Ruch Chorzów]], 1974, 1975 * [[Jozef Karel]] - {{CRC}} Deportivo Saprissa, 1977 * [[Ivan Mráz]] - {{CRC}} LD Alajuelense, 1980, 1991 * [[Jozef Vengloš]] - {{MYS}} Kuala Lumpur FC, 1986 * [[Karol Dobiaš]] - {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 1994 * [[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] - {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 1997, 2010 * [[Zsolt Hornyák]] - {{ARM}} FC Banants, 2014 == Klub ligových šampiónov == '''Klub ligových šampiónov''' je elitná spoločnosť [[Slovensko|slovenských]] [[futbal]]istov, ktorí získali počas svojej kariéry 5 a viac majstrovských titulov v v najvyšších ligových súťažiach ([[česko-slovenská futbalová liga]] [[1925]] – [[1993]], [[Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku|slovenská liga]] [[1939]] – [[1944]] a od sezóny [[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1993/1994]], zahraničné ligy) v pozícii hráča a trénera. {|class="wikitable" |- !Počer titulov !width=150|Meno !Hráčske tiuly !Trénerské tituly |- |<center>12||[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1987, 1988, 1989, 1993, 1994, 1995 / [[PSV Eindhoven]] {{NLD}} 1989, 1991||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1997, 2010 |- |<center>10||[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025 / [[Lekhwiya SC|Lekhwiya]] {{QAT}} 2014, 2015 / [[Rangers FC|Glasgow Rangers]] {{SCO}} 2011 / [[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRC}} 2014|| |- |<center>9||[[Ferdinand Daučík]]||[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] 1935, 1937, 1940, 1941||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1942, 1944 / [[FC Barcelona]] {{ESP}} 1952, 1953 / [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] {{ESP}} 1956 |- |<center>9||[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1993||[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2005, 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2013, 2021, 2022, 2023, 2024,2025 |- |<center>8||[[Lukáš Pauschek]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2011, 2013, 2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025 || |- |<center>7||[[Jozef Adamec]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 / [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] 1962, 1963|| |- |<center>7||[[Leopold Šťastný]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951, 1955 / [[OAP Bratislava]] 1943 |- |<center>7||[[Michal Vičan]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951, 1955||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1970 / [[Ruch Chorzów]] {{POL}} 1974, 1975 |- |<center>7||[[Július Bielik]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1987, 1988, 1989, 1990, 1991|| |- |<center>7||[[Zsolt Hornyák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1992, 1994, 1999 / [[1. FC Košice]] 1997 / [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001||[[FC Banats]] {{ARM}} 2014 |- |<center>6||[[Ján Arpáš]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942, 1944, 1950, 1951|| |- |<center>6||[[Dušan Kabát]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 / [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] 1964|| |- |<center>6||[[Karol Dobiaš]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1994 |- |<center>6||[[Stanislav Griga]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1988, 1989, 1990||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1999 |- |<center>6||[[Ladislav Pecko]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1992, 1994, 1995, 1996, 1999||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009 |- |<center>6||[[Vladimír Janočko]]||[[1. FC Košice]] 1997, 1998 / [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}} 2003, 2006 / [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}} 2007, 2009|| |- |<center>6||[[Dušan Švento]]||[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}} 2008, 2009, 2017 / [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}} 2010, 2012, 2014|| |- |<center>6||[[Szilárd Németh]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1995, 1996 / [[1. FC Košice]] 1998 / [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1998|| |- |<center>6||[[Jozef Mišo]]||[[LD Alajuelense]] {{CRC}} 1996, 1997, 2000, 2001, 2002, 2003|| |- |<center>6||[[Ján Kozák (1980)|Ján Kozák ml.]]||[[1. FC Košice]] 1998 / [[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2005, 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021 |- |<center>6||[[David Strelec]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2019, 2020, 2021, 2022, 2024, 2025|| |- |<center>5||[[Viliam Vanák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942, 1944 / [[OAP Bratislava]] 1943|| |- |<center>5||[[Viktor Tegelhoff]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1944, 1949, 1950, 1951 ,1955|| |- |<center>5||[[Ľudovít Rado]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1938, 1939 / [[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942|| |- |<center>5||[[Vladimír Venglár]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1941, 1942, 1949,1950, 1951|| |- |<center>5||[[Božin Laskov]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951 / [[PFC Levski Sofia|Levski Sofia]] {{BGR}} 1942, 1946|| |- |<center>5||[[Anton Malatinský]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1950, 1951||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1972, 1973 |- |<center>5||[[Ladislav Kuna]]||rowspan="6"|všetci [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 || |- |<center>5||[[Vladimír Hagara]]|| |- |<center>5||[[Anton Hrušecký]]|| |- |<center>5||[[Alojz Fandel]]|| |- |<center>5||[[Vojtech Varadín]]|| |- |<center>5||[[Stanislav Martinkovič]]|| |- |<center>5||[[Ivan Čabala]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1987, 1988, 1989, 1990, 1991|| |- |<center>5||[[Ľubomír Faktor]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1994, 1995, 1996 / [[1. FC Košice]] 1997, 1998|| |- |<center>5||[[Juraj Halenár]]||[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009, 2011, 2013, 2014|| |- |<center>5||[[Jozef Kožlej]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1993, 1994, 1995 / [[1. FC Košice]] 1997, 1998|| |- |<center>5||[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]]||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2001 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2005 / [[FC Porto]] {{PRT}} 2006, 2007, 2008|| |- |<center>5||[[Igor Žofčák]]||[[MFK Ružomberok]] 2006 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2011, 2013, 2014 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2010|| |- |<center>5||[[Samuel Slovák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1995, 1996, 2009, 2011||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2013 |- |<center>5<center>||[[Matúš Kozáčik]]||[[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] {{CZE}} 2013, 2015, 2016, 2018 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2010|| |- |<center>5<center>||[[Martin Ševela]]||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001||[[AS Trenčín]] 2015, 2016 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2019 |- |<center>5||[[Filip Lichý]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021, 2022, 2023, 2024|| |} == Najviac gólov Slovákov vo vybraných kluboch == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" !Klub !Meno !width=50|Góly |- |{{ESP}} [[FC Barcelona]]||[[Ladislav Kubala]]||<center>131 |- |{{ESP}} [[Real Madrid]]||[[Peter Dubovský]]||<center>2 |- |{{ESP}} [[Sporting de Gijón|Sporting Gijón]]||[[Milan Luhový]]||<center>22 |- |{{ENG}} [[Middlesbrough FC]]||[[Szilárd Németh]]||<center>23 |- |{{ENG}} [[FC Liverpool]]||[[Martin Škrtel]]||<center>16 |- |{{ITA}} [[SSC Neapol]]||[[Marek Hamšík]]||<center>100 |- |{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus Turín]]||[[Július Korostelev]]||<center>15 |- |{{ITA}} [[Inter Miláno]]||[[Milan Škriniar]]||<center>10 |- |{{ITA}} [[AC Miláno]]||[[Juraj Kucka]]||<center>4 |- |{{ITA}} [[FC Parma]]||[[Juraj Kucka]]||<center>17 |- |{{DEU}} [[1. FC Nürnberg]]||[[Marek Mintál]]||<center>32 |- |{{DEU}} [[VfL Bochum]]||[[Stanislav Šesták]]||<center>28 |- |{{DEU}} [[Borussia Mönchengladbach|Borussia M'gladbach]]||[[Igor Demo]]||<center>15 |- |{{FRA}} [[AS Saint-Étienne]]||[[Ľubomír Moravčík]]||<center>31 |- |{{FRA}} [[Nîmes Olympique|Olympique Nîmes]]||[[Adolf Scherer]]||<center>23 |- |{{FRA}} [[Lille OSC]]||[[Róbert Vittek]]||<center>8 |- |{{NLD}} [[MVV Maastricht]]||[[Ivan Mráz]]||<center>31 |- |{{NLD}} [[Vitesse Arnhem]]||[[Matúš Bero]]||<center>20 |- |{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam]]||[[Dávid Hancko]]||<center>10 |- |{{NLD}} [[PSV Eindhoven]]||[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||<center>4 |- |{{SCO}} [[Celtic FC|Celtic Glasgow]]||[[Ľubomír Moravčík]]||<center>29 |- |{{SCO}} [[Rangers FC|Glasgow Rangers]]||[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]]||<center>5 |- |{{BEL}} [[Standard Liège]]||[[Ľudovít Cvetler]]||<center>16 |- |{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]]||[[Marek Penksa]]||<center>18 |- |{{AUT}} [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]]||[[Vladimír Janočko]]||<center>25 |- |{{AUT}} [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]]||[[Dušan Švento]]||<center>13 |- |{{PRT}} [[FC Porto]]||[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]]||<center>2 |- |{{PRT}} [[Boavista FC]]||[[Róbert Boženík]]||<center>17* |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" !Klub !Meno !width=50|Góly |- |{{GRC}} [[PAOK FC|PAOK]]||[[Róbert Mak]]||<center>17 |- |{{GRC}} [[Škoda Xanthi]]||[[Erik Jendrišek]]||<center>19 |- |{{TUR}} [[Beşiktaş JK|Besiktas]]||[[Filip Hološko]]||<center>42 |- |{{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]||[[Miroslav Stoch]]||<center>14 |- |{{TUR}} [[Denizlispor]]||[[Roman Kratochvíl]]||<center>33 |- |{{TUR}} [[Bursaspor]]||[[Stanislav Šesták]]||<center>13 |- |{{CYP}} [[Olympiakos Nikózia]]||[[Jozef Kožlej]]||<center>55 |- |{{CYP}} [[AC Omonia|Omonia]]||[[Jozef Kožlej]]||<center>32 |- |{{CYP}} [[Anorthosis Famagusta FC|Anorthosis]]||[[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]]||<center>27 |- |{{POL}} [[WKS Śląsk Wrocław (futbal)|Śląsk Wrocław]]||[[Róbert Pich]]||<center>52 |- |{{POL}} [[MKS Cracovia]]||[[Erik Jendrišek]]||<center>18 |- |{{POL}} [[KP Legia Warszawa|Legia Varšava]]||[[Ondrej Duda]]||<center>10 |- |{{POL}} [[Górnik Zabrze]]||[[Roman Gergel]]||<center>16 |- |{{POL}} [[Ruch Chorzów]]||[[Martin Fabuš]]||<center>8 |- |{{}} [[]]||[[]]||<center> |- |{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]||[[Ladislav Kubala]]||<center>33 |- |{{}} [[]]||[[]]||<center> |- |{{ROU}} [[Dinamo Bukurešť]]||[[Adam Nemec]]||<center>21 |- |{{BGR}} [[PFK CSKA Sofija|CSKA Sofia]]||[[Radoslav Zabavník]]||<center>6 |- |{{BGR}} [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]||[[Božin Laskov]]||<center>38 |- |{{RUS}} [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]]||[[Róbert Mak]]||<center>6 |- |{{RUS}} [[FK Lokomotiv (Moskva)|Lokomotiv Moskva]]||[[Ján Ďurica (futbalista)|Ján Ďurica]]||<center>6 |- |{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||[[Stanislav Griga]]||<center>120 |- |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]||[[Peter Herda]]||<center>79 |- |{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||[[Milan Luhový]]||<center>78 |- |{{CZE}} [[Bohemians Praha 1905|Bohemians Praha]]||[[Tibor Mičinec]]||<center>53 |- |{{CZE}} [[FC Viktoria Plzeň|FC Viktoria Plzeň]]||[[Marek Bakoš]]||<center>54 |- |{{CZE}} [[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]]||[[]]||<center> |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ==Najviac gólov v kluboch== {|class="wikitable" !width=150|Klub !width=150|Najviac gólov !width=250|Ďalší strelci |- |[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Slovan Bratislava]]||146 [[Ján Arpáš]]||119 [[Jozef Luknár]], 100 [[Ján Čapkovič]], 97 [[Marián Masný]], 86 [[Viktor Tegelhoff]], 78 [[Ján Švehlík]], 77 [[Emil Pažický]], 71 [[Róbert Vittek]], 70 [[Anton Moravčík]] |- |[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava <br> (ČH, Slovnaft)]]||100 [[Jozef Levický]]||99 [[Adolf Scherer]], 76 [[Milan Dolinský]], 76 [[Ľubomír Luhový]], 66 [[Karol Brezík]], 65 [[Ladislav Petráš]] |- |[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]||146 [[Jozef Adamec]]||87 [[Marek Ujlaky]], 86 [[Ladislav Kuna]], * [[Anton Malatinský]], 64 [[Valér Švec]], 61 [[Vladimír Kožuch]] |- |[[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]||150 [[Ladislav Pavlovič]]||65 [[Karol Petroš]], 55 [[Jozef Bubenko]] |- |[[MFK Košice|VSS Košice <br> (ZŤS, 1. FC Košice)]]||115 [[Ján Strausz]]||59 [[Dušan Galis]], 58 [[Ján Novák]], 56 [[Andrej Daňko]], 53 [[Jozef Kožlej]] |- |[[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíva Košice]]||104 [[Ladislav Józsa]]||78 [[Peter Fecko]], 71 [[Gejza Farkaš]], 66 [[Jozef Móder]] |- |[[MŠK Žilina|MŠK Žilina <br> (Iskra, ZVL)]]||80 [[Štefan Slezák]]||76 [[Marek Mintál]], 75 [[Jozef Bielek]], 56 [[Vojtech Zachar]], 51 [[Štefan Tománek]], 49 [[Stanislav Šesták]] |- |[[FC Nitra|FC Nitra <br> (AC Nitra, Plastika)]]||61 [[Róbert Rák]]||59 [[Michal Pucher]], 56 [[Dušan Borko]] |- |[[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla B. Bystrica]]||72 [[Róbert Semeník]]||59 [[Pavol Diňa]], 52 [[Milan Nemec]] |- |[[TTS Trenčín|Jednota Trenčín]]||72 [[Pavol Bencz]]||65 [[Vojtech Masný]] |- |[[AS Trenčín|AS Trenčín <br> (Ozeta Dukla)]]||59 [[Martin Fabuš]]||28 [[David Depetris]] |- |[[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dun. Streda]]||49 [[Pavol Diňa]]||40 [[Mikuláš Radványi]], 37 [[Rudolf Pavlík]] |- |[[MFK Ružomberok]]||45 [[Roland Števko]]||37 [[Tomáš Ďubek]], 30 [[Erik Jendrišek]] |- |[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]]||40 [[Ján Kozák (1980)|Ján Kozák ml.]]||33 [[Juraj Halenár]], 31 [[Tomáš Medveď]] |- |[[MFK Dubnica]]||41 [[Peter Kiška]]||32 [[Pavol Straka]], 26 [[Michal Filo]] |- |[[FK Púchov|Matador Púchov]]||34 [[Ľuboš Perniš]]||23 [[Mário Breška]], 18 [[Marek Bakoš]] |- |[[FK Baník Prievidza|Baník Prievidza]]||22 [[Ľubomír Plevka]] <br> 22 [[Marek Holmík]]|| |- |[[ŠK Futura Humenné|Chemlon Humenné]]||20 [[Ľubomír Mati]]|| |- |[[Partizán Bardejov|BSC JAS Bardejov]]||19 [[Jozef Urblík]]|| |- |[[MŠK Rimavská Sobota|FC Rim. Sobota]]||24 [[Vladimír Sýkora (futbalista)|Vladimír Sýkora]]|| |- |[[FC Senec]]||8 [[Rogério Márcio Botelho Gaúcho]]|| |- |[[FK Senica]]||42 [[Juraj Piroska]]|| |- |[[TJ Spartak Myjava|Spartak Myjava]]|||| |- |[[FO ŽP Šport Podbrezová|Podbrezová]]|||| |- |[[FC ViOn Zlaté Moravce|ViOn Zlaté Moravce]]||18 [[Andrej Hodek]]|| |} edec20pe7se9o9b3v2p8xelmyj9gv6r 8212688 8212687 2026-05-12T12:55:25Z PeterKLK 94978 /* Ladislav Pecko */ aktualizácia 8212688 wikitext text/x-wiki {{Pieskovisko redaktora}} ==Miloš Glonek== Začínal v Zlatých Moravciach, kde si ho všimol vtedajší tréner dorastencov [[FC Spartak Trnava]] [[Dušan Radolský]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Milošov sen. Vychádzajúce hviezdičky | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = XXIII. | číslo = 39 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1984 bol členom víťazného Výberu Západoslovenského kraja, vo finále Spartakiádneho pohára Pohár ČSZTV ml. dorastencov na Strahove dal gól Výberu Prahy 1:0**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zvíťazila moderna | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1984 | mesiac = júl | ročník = XXXVIII. | číslo = 161 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V doraste Spartaka bol kapitánom, vynikal v pozičnej hre a v hre hlavou, dostal sa do repre "17"<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Talenty na križovatke? Potrebujeme ich ako soľ | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = január | ročník = XVIII. | číslo = 3 | strany = 20 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ŠK Slovan Bratislava, hrával za juniorku belasých, na jeseň 1989 do A-mužstva. V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 22. septembra 1989 proti [[FC Nitra|Plastike Nitra]] (1 : 1), v 76. minúte striedal Miroslava Chvílu. Prvý gól strelil 18. marca 1990 [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (2 : 2), strelou z voleja otvoril skóre zápasu. Po odchode [[Dušan Tittel|Dušana Tittela]] do Francúzska sa stal lídrom obrany, v sezóne 1991/92 patril medzi najpríjemnejšie prekvapenia ligy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kráľ či korunný princ? Návraty k ligovej jeseni | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XLV. | číslo = 289 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Majster 1992, v novembri 1992 prestúpil do talianskeho klubu [[US Ancona 1905|Calcio Ancona]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V šatni npísané: Vitaj v Ancone! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 275 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> piaty Slovák, prvý po 50 rokoch** V [[Serie A|Serii A]] mal premiéru 22. novembra 1992 proti [[AS Rím]] (1 : 2), v zápase strážil argentínsku hviezdu [[Claudio Caniggia|Claudia Caniggiu]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ako strážca Caniggiu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 277 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, Glonek odohral v sezóne 23 zápasov, Ancona obsadila 17. miesto a vypadla. V sezóne 1993/94 pôsobil v [[Serie B|Serii B]], nastúpil v 31 zápasoch, 1994 finále [[Coppa Italia|Talianskeho pohára]] [[Sampdoria Janov]] (0 : 0,1 : 6)** prestup do SM Caen,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Glonek Francúzom? | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = september | ročník = XLVIII. | číslo = 220 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> vo [[Ligue 1|francúzskej lige]] debutoval 14. októbra 1994 proti [[Montpellier HSC|Montpellieru]] (1 : 0), v sezóne odohral 25 zápasov, s mužstvom vypadol* V [[Ligue 2]] sa po roku vrátili späť medzi elitu, 1996/97 znova vypadli** Po štyri a pol roku sa vrátil pomôcť Slovanu,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = S Tomaschekom, Glonekom i Stúpalom! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 154 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ktorý ustúpil z popredných pozícií. V sezóne [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]] bol kapitánom mužstva, v [[Niké liga|slovenskej lige]] absolvoval víťaznú premiéru v 1. kole proti Humennému (5 : 1). Glonek veril, že sa vytvorí nové silné mužstvo, ale belasí skončili v lige až na 5. mieste. V predkole PVP síce vyradili [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]], no v 1. kole vypadli s [[FC Chelsea]]. Sklamaný Glonek sa vrátil späť do Caen, kde ďalšie tri sezóny pôsobil v Ligue 2. V reprezentácii {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} odohral 13 zápasov. Najskôr neoficiálne zápasy na turnaji v Taliansku proti [[Lazio Rím]] a Juhoslávii,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mladí skrotili Stojkoviča | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = august | ročník = II. | číslo = 185 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> nominovaný na kľúčový zápas kvalifikácie ME 1992 s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (1 : 2), kde mal pôvodne hrať osobku na [[Jean-Pierre Papin|Jean-Pierra Papina]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na Papina si trúfa | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = 36 | číslo = 172 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prednosť však dostal sparťan Novotný. V prípravnom zápase s {{NOR|f|0|Nórskom}} (3 : 2) sedel na lavičke pre zranenie. {{ALB|f|0|Albánsko}} ho vyradilo zranené rameno <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Premiéra sa odkladá | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = október | ročník = XLV. | číslo = 239 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 13. novembra 1991 v [[Sevilla|Seville]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2), v zápase nastúpili štyria hráči Slovana, okrem Gloneka ďalší debutant [[Peter Dubovský]], [[Ladislav Pecko]] a Ondrej Krištofík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dobre sa hrá medzi svojimi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{BRA|f|0|Brazília}} (1 : 2), v auguste 1992 {{AUT|f|0|Rakúsko}} (2 : 2) len dvaja z ligy, samí legionári, tréner Máčala ho označil za najlepšieho hráča mužstva<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = S Belgickom sa bude variť iná káva | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = august | ročník = XLVI. | číslo = 197 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Glonek jednotkou | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = august | ročník = 37 | číslo = 163 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý krát sa tešil z víťazstva až v deviatom reprezentačnom štarte proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (3 : 0)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Práve preto, že Miloš Glonek v drese ČSFR ešte nevyhral, vyzýva: Držte nám palce! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = september | ročník = XLVI. | číslo = 224 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] odohral šesť zápasov, vrátane skvelého víťazstva 5 : 2 nad {{ROU|f|0|Rumunskom}}** V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} mal premiéru 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1). Nastúpil v historicky prvom súťažnom zápase o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] 7. septembra 1994 v [[Bratislava|Bratislave]] s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (0 : 0), v kvalifikácii odohral šesť zápasov. Posledný krát reprezentoval 27. marca 1996 v [[Nitra|Nitre]] v priateľskom zápase proti {{BLR|f|0|Bielorusku}} (4 : 0), v národnom mužstve odohral 12 zápasov. === Úspechy === * majster Česko-Slovenska 1992 so Slovanom Bratislava * vicemajster Česko-Slovenska so Slovanom Bratislava 1990/91 * finalista Talianskeho pohára 1994 s Anconou '''Individuálne''' * Jedenástka roka * 5. miesto v ankete Futbalista roka 1992 ==Ladislav Pecko== Legendárny hráč [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]], vynikal rýchlosťou a ťahom na bránu, začínal ako útočník, neskôr sa preorientoval na obrancu. Zaujímavé je, že na obidvoch postoch sa presadil do reprezentácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = „Čo je s vami?“ Ladislav Pecko: Trénujem v Petržalke, snívam, že raz sa dočkám vnuka, z ktorého urobím futbalistu“ | url = https://futbalsfz.sk/co-je-s-vami-ladislav-pecko-trenujem-v-petrzalke-snivam-ze-raz-sa-dockam-vnuka-z-ktoreho-urobim-futbalistu/ | dátum vydania = 27. 8. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> S futbalom začínal ako žiak v [[TJ Tatran Krásno nad Kysucou|Tatrane Krásno nad Kysucou]], 2. dorasteneckú ligu si zahral v [[MFK Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], kde bol jeho spoluhráčom ďalší budúci slovanista [[Dušan Tittel]]. Na turnaji dorasteneckých mužstiev si oboch šikovných futbalistov vyhliadol vtedajší tréner dorastu Slovana [[Jozef Obert]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Osa, ktorej žihadlá bolia... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = december | ročník = XLII. | číslo = 305 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Tittel odišiel na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] v roku 1984, o rok neskôr ho nasledoval aj Pecko. Najskôr hral v belasom drese dorasteneckú ligu, potom zbieral cenné skúsenosti v A-mužstve, ktoré hralo po vypadnutí z najvyššej súťaže tri sezóny v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]]. Prvú príležitosť dostal v závere sezóny [[1. slovenská národná futbalová liga 1985/1986|1985/86]] od trénera Valéra Šveca proti Leviciam, celkom odohral v SNL 55 zápasov, dal 11 gólov. V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 10. augusta 1988 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (1 : 1) rovnako ako Dušan Tittel a Jozef Juriga,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strmé schody k návratu, k debutu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = august | ročník = XXXIII. | číslo = 35 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil 27. novembra 1988 mužstvu TJ Vítkovice (3 : 2). Slovan ako nováčik obsadil v sezóne 1988/89 siedme miesto a vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]]. V [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohári víťazov pohárov]] mal Slovan za súpera [[Grasshopper Club Zürich|Grasshoppers Zürich]], po víťazstve doma 3 : 0 <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nečakané – rozdielom triedy! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = september | ročník = XLIII. | číslo = 216 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prehral v odvete 0 : 4 po predĺžení, Pecko hral v obidvoch zápasoch. V sezóne 1989/90 bol Slovan piaty, Pecko odohral 29 zápasov, dal sedem gólov, dvakrát skóroval v derby s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]] (3 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Koncert belasej filharmónie. V útoku neudržateľný Pecko | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = apríl | ročník = 35 | číslo = 78 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Počas rozbehnutej sezóny 1990/91, v ktorej belasí bojovali o titul, prejavil o Pecka záujem CD Logroñés, štvrtý tím španielskej [[La Liga|Primera División]], kde mal byť zapožičaný do konca sezóny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ladislav Pecko: Adios, Slovan! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = apríl | ročník = XLV. | číslo = 87 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po zápase 22. kola s [[DAC Dunajská Streda]] (2 : 0), v ktorom vypracoval obidva góly belasých, sa s ním lúčili fanúšikovia transparentom ''„Lacko Pecko, neopúšťaj nás“''. Pecko odišiel na dva týždne do Španielska, no nakoniec nedošlo k dohode medzi klubmi a Pecko sa vrátil.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pecko doma! | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = 36 | číslo = 85 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Slovan po dvoch prehrách na domácom ihrisku so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 3)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri blesky zasiahli belasých | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 19 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a s Hradcom Králové (0 : 1)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Clapci, nie ste vo forme! | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 21 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> nezískal titul, ale Pecko ďalej bavil divákov šprintérskymi súbojmi s obrancami súperov, v zápase s Bohemiansom Praha prispel k výhre 4 : 0 dvomi gólmi.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Klokani“ ďaleko nedoskákali. Ladislav Pecko roztlieskal tribúny | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = 36 | číslo = 101 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1991/92 získal Slovan titul po 17 rokoch,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ôsmy titul Slovana, dolu Banská Bystrica a Cheb | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XLVI. | číslo = 130 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Belasí sú na tróne zaslúžene | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 23 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> belasí ťahali ešte z predošlej sezóny sériu 27 zápasov bez prehry,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Každá pieseň sa raz skončí | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = apríl | ročník = XXIV. | číslo = 17 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> od 10. kola boli až do konca sezóny v čele tabuľky a ligu vyhrali s rekordným počtom 51 bodov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na jeseň balet, na jar tím | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XLVI. | číslo = 136 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Pecko nastúpil v majstrovskej sezóne v 27 zápasoch, dal tri góly. V rokoch 1990 a 1991 bol Pecko zvolený do najlepšej ligovej jedenástky v ankete týždenníka TIP.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Všetci hrali na Máčalovu nôtu | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = január | ročník = XXIV. | číslo = 2 | strany = 11,12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Na jeseň 1994 krátko hosťoval v mužstve [[FKD Drnovice|Petra Drnovice]], jeho účinkovanie v [[1. česká futbalová liga|českej lige]] trvalo len tri zápasy. Ďalšie štyri tituly získal Pecko v [[Niké liga|slovenskej lige]], prvé tri sezóny bol Slovan suverén súťaže,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pecko najlepší pravý obranca! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = jún | ročník = IL. | číslo = 143 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan do tretice majstrom | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = máj | ročník = L. | číslo = 124 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> štvrtý titul získal v ročníku [[Mars superliga 1998/1999|1998/99]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Titul znova v belasom. Pecko bol „seknutý“, König v šoku | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = máj | ročník = LIII. | číslo = 117 | strany = 6,10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> neskôr zažil majstrovské oslavy aj ako tréner. Belasým farbám Slovana bol s krátkou pauzou v Drnoviciach verný rekordných 19 sezón s bilanciou 431 ligových zápasov. V európskych pohároch odohral veľké zápasy proti [[Real Madrid|Realu Madrid]] (1 : 2, 1 : 1), [[AC Miláno]] (0 : 1, 0 : 4), [[Aston Villa|Aston Ville]] (0 : 0, 1 : 2), [[1. FC Kaiserslautern]] (2 : 1 doma),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan Nemcov opäť zdolal! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 212 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Chelsea FC|FC Chelsea]] (0 :2 , 0 : 2). ===Reprezentačná kariéra=== V reprezentácii [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Česko-Slovenska do 21 rokov]] odohral 13 zápasov, vrátane štvrťfinále ME 1990 proti Švédsku (1 : 2, 0 : 4). Vo februári 1990 dostal prvú pozvánku do A-mužstva {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}}, zúčastnil sa sústredenia na Kanárskych ostrovoch,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prianie nováčika Pecka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = február | ročník = XLIV. | číslo = 36 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> bol v širšom kádri mužstva v rámci prípravy na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pozve aj ich "Ciao"? | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = marec | ročník = XXXV. | číslo = 12 | strany = 20-22 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V národnom mužstve debutoval až po svetovom šampionáte 13. októbra 1990 v [[Paríž]]i v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{FRA|f|0|Francúzsku}} (1 : 2), v 83. minúte striedal Michala Bílka.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Čakanie /nielen na favorita/ | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = november | ročník = XXXV. | číslo = 46 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1991 bol už pevnou súčasťou reprezentácie, nastúpil v deviatich zápasoch. Začiatkom roka patril k najlepším hráčom v stretnutiach s {{AUS|f|0|Austráliou}}, v marci zažiaril v prípravnom zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} (4 : 0) v [[Olomouc]]i, kde hral len 17 minút, no stihol dať gól hlavou a na ďalší prihrať [[Václav Daněk|Václavovi Daněkovi]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Hanácka žatva ako sa patrí! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XLV. | číslo = 74 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kľúčovom zápase kvalifikácie s ''Les Bleus'' 4. septembra 1991 v [[Bratislava|Bratislave]] nastúpil v základnej zostave v útoku s Pavlom Kukom, v [[Sevilla|Seville]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2) vytvoril útočnú dvojicu s klubovým spoluhráčom [[Peter Dubovský|Petrom Dubovským]], v zostave hrali aj ďalší slovanisti [[Miloš Glonek]] a Ondrej Krištofík,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dobre sa hrá medzi svojimi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Pecko prihral na vedúci gól Václavovi Němečkovi. V decembri 1991 proti {{BRA|f|0|Brazílii}} (1 : 2) striedal v 60. minúte Dubovského. {{SVK|f|0|Slovensko}} reprezentoval šesťkrát, prvý raz 16. augusta 1995 v [[Trabzon]]e v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] proti {{AZE|f|0|Azerbajdžanu}} (1 : 0). Hral aj v ďalších kvalifikačných zápasoch s {{ISR|f|0|Izraelom}} (1 : 0) a s {{ROU|f|0|Rumunskom}} (0 : 2). Po piatich rokoch sa vrátil do reprezentácie<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pecko opäť v reprezentácii! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = jún | ročník = LIV. | číslo = 126 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a odohral ďalšie tri zápasy, na turnaji Kirin cup proti {{JPN|f|0|Japonsku}} (1 : 1), nastúpil aj v dvoch prípravných zápasoch proti {{GRC|f|0|Grécku}} (2 : 0) a {{ALG|f|0|Alžírsku}} (1 : 1). ===Trénerska kariéra=== V sezóne [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] priviedol ako hlavný tréner Slovan Bratislava k jeho piatemu titulu v slovenskej lige po 10 rokoch, asistentami boli Peckovi bývalí spoluhráči [[Vladimír Kinder]] a [[Marián Zeman]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovan je futbalovým majstrom Slovenska | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovan-je-futbalovym-majstrom-slovenska/ | dátum vydania = 13. 5. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[Niké liga|slovenskej lige]] pôsobil ako tréner aj v kluboch [[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]] a [[MFK Ružomberok]], v [[2. slovenská futbalová liga|2. lige]] viedol mužstvá [[FC Petržalka]] a [[MFK Dolný Kubín]]. S reprezentáciou [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Slovenska do 17 rokov]] postúpil do semifinále ME U-17,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = U17 – Pred jedenástimi rokmi na domácom Eure 2013 až do semifinále | url = https://futbalsfz.sk/u17-pred-jedenastimi-rokmi-na-domacom-eure-2013-az-do-semifinale/ | dátum vydania = 17. 5. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> čím si Slovensko vybojovalo účasť na MS 2013 hráčov do 17 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pecko uzavrel nomináciu na MS do 17 rokov, sú v nej i legionári | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/reprezentacia/clanok/294751-pecko-uzavrel-nominaciu-na-ms-do-17-rokov-su-v-nej-i-legionari/ | dátum vydania = 1. 10. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Na šampionáte postúpili mladí Slováci do osemfinále, kde prehrali s Uruguajom 2 : 4.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mladí Slováci na MS do 17 rokov skončili. S Uruguajom prehrali 2:4 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/reprezentacia/clanok/297690-mladi-slovaci-na-ms-do-17-rokov-skoncili-s-uruguajom-prehrali-24/ | dátum vydania = 29. 10. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> ===Úspechy=== * majster Česko-Slovenska 1992 so Slovanom Bratislava * 4× majster Slovenska so Slovanom (1994, 1995, 1996, 1999) * 4× víťaz Slovenského pohára so Slovanom 1989, 1994, 1997, 1999 * víťaz Matičného pohára 1994 * člen Jedenástky roka 1990, 1991, 1995, 2000 Trénerské * majster Slovenska 2008/09 so Slovanom Bratislava * víťaz Slovenského pohára 2009 * semifinalista ME hráčov do 17 rokov (2013) * osemfinalista MS hráčov do 17 rokov (2013) ==Vladimír Kinder== S futbalom začínal ako žiak v [[ŠK Slovan Bratislava|Slovane Bratislava]], najskôr hrával v strede útoku, na ľavého obrancu sa preorientoval v juniorke pod trénerom Jozefom Valovičom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kinder už nechce mlčať: Poviem vám, v koho vrecku sa stratili milióny za môj prestup zo Slovana | url = https://sport24.pluska.sk/futbal/kinder-uz-nechce-mlcat-poviem-vam-v-koho-vrecku-sa-stratili-miliony-za-moj-prestup-zo-slovana | dátum vydania = 29. 3. 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport24.pluska.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Po návrate z vojenčiny v Karlových Varoch sa hlásil v kabíne A-tímu Slovana. Pri svojej premiére v [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] 18. novembra 1990 nastúpil ako stredný útočník proti [[FC Zbrojovka Brno|Zbrojovke Brno]] (4 : 2) a v 22. minúte strelil svoj prvý ligový gól. Slovan v tejto sezóne bojoval o titul so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]], s ktorou prehral doma v kľúčovom zápase 0 : 3<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri blesky zasiahli belasých | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 19 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a obsadil druhé miesto.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mužstvo neobmedzených možností. O lige po lige – ŠK Slovan Bratislava | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = jún | ročník = XLV. | číslo = 146 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V nasledujúcej sezóne 1991/92 získal Slovan po 17 rokoch majstrovský titul, Kinder nastúpil v 29 zápasoch, strelil dva góly, jeden z nich rozhodol o víťazstve nad [[FC Baník Ostrava|Baníkom Ostrava]] (1 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ďalekonosná Kinderova strela | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = apríl | ročník = XXIV. | číslo = 15 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ďalšie tri tituly získal v [[Niké liga|slovenskej lige]], kde patril k oporám belasých a k najväčším osobnostiam súťaže. Dvakrát získal „Cenu Antona Ondruša“ pre najlepšieho hráča sezóny v ankete, v ktorej hlasovali hráči ligových klubov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tréner Galis, futbalista Kinder. Vyhral super chalan | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = jún | ročník = XLVIII. | číslo = 141 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vlaňajšok ako cez „kopirák“: opäť Galis, opäť Kinder! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = jún | ročník = IL. | číslo = 139 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1993 sa prvý krát objavil v ankete [[Jedenástka roka (anketa)|Jedenástke roka]], nechýbal ani na jednom hlasovacom lístku, všetci hlasujúci tréneri ho zaradili do najlepšej zostavy roka.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Stopercentný“ iba Kinder | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = december | ročník = XLVII. | číslo = 296 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1994 vyhral anketu [[Futbalista roka 1994 (Slovensko)|Futbalista roka]] a V decembri toho istého roku nastúpil v mužstve „vianočných hviezd“ spolu s [[Marián Zeman|Mariánom Zemanom]] proti [[AC Miláno]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovenské „vianočné hviezdy“ | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = január | ročník = XXVI. | číslo = 1 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V európskych pohároch odohral veľké zápasy proti [[Real Madrid|Realu Madrid]] (1 : 2, 1 : 1), [[AC Miláno]] (0 : 1, 0 : 4), [[Aston Villa|Aston Ville]] (0 : 0, 1 : 2), bol pri víťazstvách nad [[Fußball-Bundesliga|bundesligovými]] klubmi [[Borussia Dortmund|Borussiou Dortmund]] (2 : 1)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Skvelá dvadsaťminútovka belasých | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = október | ročník = XLVIII. | číslo = 242 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a [[1. FC Kaiserslautern]] (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan Nemcov opäť zdolal! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 212 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V auguste 1996 skóroval v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]] proti [[Trabzonspor]]u, strelou spoza šestnástky do „šibenice“ rozhodol o víťazstve 2 : 1.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Šok, hlavička, lahôdka | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = august | ročník = 41 | číslo = 153 | strany = 13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Naposledy obliekol dres Slovana v novembri 1996 proti [[FK Dubnica nad Váhom|Dubnici nad Váhom]], k víťazstvu 5 : 0 prispel gólom. V decembri 1996 prestúpil do anglického klubu [[Middlesbrough FC|FC Middlesbrough]], stal sa tak prvým slovenským futbalistom v [[Premier League]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dres číslo 7 má už svojho pána | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = január | ročník = LI. | číslo = 15 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V súťaži debutoval 1. marca 1997 proti [[Sheffield Wednesday FC|Sheffield Wednesday]] (1 : 3),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prehrou okorenená premiéra | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 51 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól dal vo svojom druhom zápase 5. marca 1997 proti [[Derby County FC|Derby County]] (6 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pravačka zavelila k poltuctovej nádielke | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 55 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne [[FA Premier League 1996/1997|1996/97]] stihol odohrať 6 zápasov, „Boro“ vypadli, ale darilo sa im v pohárových súťažiach. Kinder sa stal prvým Slovákom, ktorý hral vo finále [[FA Cup|Anglického pohára]] 1997, Middlesbrough prehral s [[Chelsea FC|FC Chelsea]] 0 : 2.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vladimír Kinder na poslednú štvrťhodinu. Zážitok, ktorý sa už nemusí opakovať | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 113 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Nastúpil aj v opakovanom finálovom zápase [[EFL Cup|Ligového pohára]], pri prehre s [[Leicester City FC|Leicestrom City]] 0 : 1 po predĺžení odohral celých 120 minút.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Napriek prehre – potlesk! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = apríl | ročník = LI. | číslo = 89 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1998 odohral celý zápas vo finále Ligového pohára s Chelsea (0 : 2 po predĺžení),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kinder si zahral s Gascoigneom | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = marec | ročník = LII. | číslo = 74 | strany = 18 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v priebehu jedného roka bol trikrát vo finále pohárových súťaží, ani raz však nezískal víťaznú trofej.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Do tretice – všetko zlé! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = marec | ročník = LII. | číslo = 75 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V ďalšej sezóne si Middlesbrough vybojoval postup z [[EFL Championship]], Kinder nastúpil v 26 zápasoch, dvakrát skóroval. V sezóne [[FA Premier League 1998/1999|1998/99]] nastúpil len v piatich zápasoch, dal dva góly. V 5. kole v septembri skóroval proti [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamu Hotspur]] (3 : 0),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri strely – jeden gól | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = september | ročník = LII. | číslo = 212 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> sedem mesiacov mu tréner Bryan Robson nedal príležitosť, nastúpil až v 34. kole v apríli 1999 a znova skóroval proti [[Coventry City FC|Coventry City]] (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kinder hral, ba dal aj gól! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = apríl | ročník = LIII. | číslo = 89 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Svoje pôsobenie v Middlesbrough ukončil predčasne po dva a pol roku, o jeho služby malo záujem viacero klubov. S francúzskym klubom [[SC Bastia]] bol na sústredení, pripravoval sa s Artmediou aj so Slovanom, nakoniec podpísal zmluvu s [[FKD Drnovice|Petrou Drnovice]]. V [[1. česká futbalová liga|českej lige]] debutoval v sezóne [[1. Gambrinus liga 1999/2000|1999/2000]] v 17. kole proti Brnu (3 : 2), celkom odohral v súťaži 19 zápasov bez gólového zápisu. V novembri 2000 sa stal hráčom [[FC Petržalka|Artmedie Petržalka]], po štyroch rokoch sa vrátil na slovenské trávniky v mestskom derby s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]] (1 : 4). Ako kapitán priviedol mužstvo k historickému 2. miestu v lige v sezóne [[1. slovenská futbalová liga 2002/2003|2002/03]]. Artmedia sa prvý krát stala najlepším bratislavským klubom a vybojovala si účasť v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Artmedia v Európe! Štrngli si s Pohárom UEFA | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2003 | mesiac = jún | ročník = 48 | číslo = 115 | strany = 16 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 34-ročný Kinder patril k najvýraznejším osobnostiam celej ligy, svojimi výkonmi si vyslúžil už šiesty raz miesto v [[Jedenástka sezóny (slovenská futbalová liga)|Jedenástke sezóny]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kto by to bol čakal po zlom úvode... | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2003 | mesiac = jún | ročník = 48 | číslo = 133 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po úspešnej sezóne prestúpil do druholigového rakúskeho klubu SC Untersiebenbrunn. V sezóne [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] sa ako asistent trénera [[Ladislav Pecko|Ladislava Pecka]] podieľal na zisku majstrovského titulu Slovana. ===Repre=== {{TCH|f|0|Česko-Slovensko}} reprezentoval raz, tréner [[Václav Ježek]] mu dal príležitosť v kvalifikačnom zápase o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]], 16. júna 1993 proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (3 : 0) striedal v 54. minúte Pavla Kuku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aspoň na pár minút... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 137 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bol aj v nominácii na posledný zápas s {{BEL|f|0|Belgickom}} (0 : 0), do hry však nezasiahol.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vencel áno, Molnár nie | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = november | ročník = XLVII. | číslo = 261 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} odohral 38 zápasov, bol pri prvom oficiálnom vystúpení národného mužstva 2. februára 1994 proti {{UAE|f|0|Spojeným arabským emirátom}} (1 : 0), aj pri prvom domácom zápase 20. apríla 1994 v Bratislave proti {{HRV|f|0|Chorvátsku}} (4 : 1), v ktorom strelil svoj jediný reprezentačný gól.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Víťazstvo pre históriu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = apríl | ročník = XLVIII. | číslo = 92 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Patril k oporám reprezentácie v kvalifikačných zápasoch o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] i [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]], v roku 1994 ako jediný nastúpil vo všetkých medzištátnych zápasoch.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovenská futbalová reprezentácia v roku 1994. Iba Kinder vo všetkých | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 299 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po prehre 0 : 3 v kvalifikačnom zápase o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] s {{PRT|f|0|Portugalskom}} v októbri 1998 sa vytratil z reprezentácie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Možno som nastúpiť nemal... | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = október | ročník = LII. | číslo = 239 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po troch rokoch ho tréner [[Jozef Adamec]] nominoval na prípravný zápas s {{IRN|f|0|Iránom}} (3 : 4),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kinder namiesto Tomascheka | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = august | ročník = 46 | číslo = 155 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v ktorom Kinder naposledy obliekol reprezentačný dres. ===Úspechy=== * majster Česko-Slovenska 1992 so Slovanom Bratislava * majster Slovenska so Slovanom (1994, 1995, 1996) * víťaz Slovenského pohára 1994 * víťaz Matičného pohára 1994, 1996 * vicemajster Slovenska 2001/02 s Artmediou * finalista FA Cupu 1997 s FC Middlesbrough * 2× finalista Ligového pohára s FC Middlesbrough (1997, 1998) Individuálne * Futbalista roka 1994 * 2× najlepší hráč slovenskej ligy (1994, 1995)* * 6× člen Jedenástky roka/sezóny (1993, 1994, 1995, 1996, 2001, 2002) ==Dušan Tittel== Vynikal spoľahlivosťou a stabilnými výkonmi, jeho prednosťami boli streľba zo štandardných situácii a hra hlavou. Rodák z [[Námestovo|Námestova]] začínal s futbalom ako 8-ročný v [[MFK Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], v mládežníckych kategóriach hrával v útoku. Na turnaji dorastencov v Dolnom Kubíne si ho všimol [[Jozef Obert]], tréner dorastu Slovana Bratislava. V roku 1984 prišiel na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]], s mužstvom dorastencov sa stal majstrom Slovenska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Naše športové nádeje | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1985 | mesiac = september | ročník = XXXIX. | číslo = 209 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho spoluhráčmi v majstrovskom tíme boli aj ďalšie neskoršie opory A-mužstva [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]] [[Alexander Vencel mladší]], Miroslav Chvíla, Ondrej Krištofík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dočkali sa. Predstavujeme dorasteneckého majstra SSR vo futbale | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1985 | mesiac = jún | ročník = XXXIX. | číslo = 147 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1985 vypadol Slovan z najvyššej súťaže a tri sezóny sa snažil o návrat medzi elitu v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]]. Tittel odohral v SNL 84 zápasov, prvý seniorský gól v belasom drese strelil v 1. kole sezóny [[1. slovenská národná futbalová liga 1986/1987|1986/87]] proti Tesle Stropkov (5 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Naplnené túžby | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = august | ročník = XL. | číslo = 194 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 10. augusta 1988 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (1 : 1), ligovú premiéru absolvovali tiež [[Ladislav Pecko]] a Jozef Juriga.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strmé schody k návratu, k debutu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = august | ročník = XXXIII. | číslo = 35 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý ligový gól strelil 23. októbra 1988 Spartaku Hradec Králové (3 : 0). Slovan ako nováčik obsadil v sezóne 1988/89 siedme miesto, v ďalšej sezóne bol piaty. V roku 1989 vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]], v 1. kole [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohára víťazov pohárov]] mal za súpera [[Grasshopper Club Zürich|Grasshoppers Zürich]], po víťazstve doma 3 : 0 (Tittel dal gól)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nečakané – rozdielom triedy! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = september | ročník = XLIII. | číslo = 216 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prehrali v odvete 0 : 4 po predĺžení. Tittel hrával v stopérskej dvojici s reprezentantom [[Vladimír Kinier|Vladimírom Kinierom]], popri ktorom vyrástol na jednu z opôr Slovana.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Rozprávanie o Dušanovi Tittelovi, futbalistovi Slovana Bratislava | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = júl | ročník = XLIII. | číslo = 178 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Stal sa objavom sezóny 1990/91,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Iba titul nás uspokojí | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = január | ročník = XXIII. | číslo = 1 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> osobnosťou číslo jeden, Slovan bojoval o titul, o ktorý sa pripravil dvomi domácimi prehrami so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 3)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri blesky zasiahli belasých | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 19 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a s Hradcom Králové (0 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mužstvo neobmedzených možností. O lige po lige – ŠK Slovan Bratislava | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = jún | ročník = XLV. | číslo = 146 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Paradoxne, v sezóne 1991/92, keď Slovan získal titul po 17 rokoch, nebol Tittel pri tom, bol už hráčom francúzskeho klubu [[Nîmes Olympique|Olympique Nîmes]]. Vo [[Ligue 1|francúzskej lige]] debutoval 20. júla 1991 proti [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]], hneď v premiére skóroval, v 89. minúte strelou z 25 metrov vyrovnal na 1 : 1.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittelov a Daňkov debut par excellence | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = júl | ročník = XXIII. | číslo = 30 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po roku a pol sa vrátil späť do Slovana, v jarnej časti poslednej sezóny „federálnej“ ligy prispel k tretej priečke belasých. V auguste 1993 odštartoval prvý ročník samostatnej [[Niké liga|slovenskej ligy]], Slovan bol suverénom prvých troch sezón, v ktorých získal majstrovský hetrik. Tittel bol trikrát členom majstrovského mužstva, v rokoch 1994 a 1997 získal aj Slovenský pohár. V európskych pohároch nedosiahol Slovan výraznejší úspech, ako majstra ho zaradili len do [[Pohár UEFA|Pohára UEFA]], so silnými súpermi odohral hlavne doma vyrovnané zápasy. Tittel strelil góly proti [[Aston Villa|Aston Ville]] (1 : 2), [[Borussia Dortmund|Borussii Dortmund]] (2 : 1)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Skvelá dvadsaťminútovka belasých | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac =október | ročník = XLVIII. | číslo = 242 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a [[1. FC Kaiserslautern]] (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan Nemcov opäť zdolal! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac =september | ročník = IL. | číslo = 212 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po úspešnej ére v Slovane vymenil belasé farby za červeno-čierny dres [[FC Spartak Trnava|Spartaka Trnava]], prvý gól strelil práve v derby proti Slovanu (4 : 0). S klubom sa stal vicemajstrom v sezóne [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]], v roku 1998 vyhral už štvrtý raz v kariére Slovenský pohár (vo finále dal gól)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vicemajster vystúpil z majstrovho tieňa | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = jún | ročník = LII. | číslo = 130 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> aj [[Slovenský futbalový superpohár|Matičný Pribinov pohár]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Superpohár je "andelský" | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = júl | ročník = LII. | číslo = 166 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Trnavčania boli v obidvoch prípadoch boli úspešnejší ako majstrovský tím [[1. FC Košice]] (2 : 0 a 3 : 1). Tittel patril k ofenzívnym typom obrancu, často sa presadzoval strelecky,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittelov päťdesiaty | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = november | ročník = LI. | číslo = 252 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> celkom strelil 62 ligových gólov. Po dvoch sezónach v Trnave pokračoval v kariére v [[AC Omonia|Omonii Nikózia]], kde mu pribudla ďalšia trofej – Cyperský pohár v roku 2000.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittel víťazom Cyperského pohára! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = máj | ročník = LIV. | číslo = 111 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vo februári 2001 sa vrátil do Slovana, kde v jarnej časti sezóny ukončil hráčsku kariéru. Trikrát vyhral anketu [[Futbalista roka (Slovensko)|Futbalista roka]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trecampeon Dušan Tittel! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = december | ročník = LI. | číslo = 289 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> dvakrát sa stal Osobnosťou roka v ankete organizovanej redakciou športu [[Slovenská televízia|STV]] a denníkom ''Šport''. Vo futbale ostal pôsobiť v rôznych funcionárskych a manažérskych funkciách. V roku 2023 sa ako člen strany [[HLAS – sociálna demokracia]] stal poslancom [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]]. Reprezentoval päťkrát mužstvo [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Česko-Slovenska do 21 rokov]], s ktorým hral vo štvrťfinále ME 1988 proti Grécku. V roku 1989 sa dostal do nominácie A-mužstva na turnaj vo švajčiarskom [[Aarau]], zahral si v prípravnom zápase a FC Chur.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittelova premiéra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = júl | ročník = XLIII. | číslo = 158 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V apríli 1990 nastúpil v zápase B-mužstiev ČSFR a Anglicka (0 : 2). V reprezentácii {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} odohral 11 zápasov, debutoval 29. augusta 1990 proti {{FIN|f|0|Fínsku}} (1 : 1). Bolo to prvé vystúpenie po úspešných [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]], pod vedením nového trénera Milana Máčalu debutovalo sedem nováčikov. V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] nastúpil v piatich zápasoch, vo {{FRA|f|0|Francúzsku}} (1 : 2) prihrával na gól [[Tomáš Skuhravý|Skuhravému]], doma proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (3 : 2) po jeho strele odrazenej od žrde strelil víťazný gól [[Ľubomír Moravčík]]. Po roku 1993 patril k lídrom reprezentácie {{SVK|f|0|Slovenska}}, v jej drese odohral 44 zápasov a dal 7 gólov, v siedmich zápasoch bol kapitánom mužstva. Prvý krát nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1), prvý gól strelil 29. apríla 1994 v [[Moskva|Moskve]] proti {{RUS|f|0|Rusku}} (1 : 2). V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] odohral deväť zápasov, v kvalifikácii [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] nastúpil vo všetkých desiatich zápasoch a so štyrmi gólmi bol najlepším strelcom mužstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desaťzápasoví traja, deväťstominútový len Tittel | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = október | ročník = LI. | číslo = 239 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Trikrát skóroval v zápasoch s {{MLT|f|0|Maltou}} (6 : 0, 2 : 0), najkrajší gól strelil {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 4), keď z 30 metrov prekonal brankára Andoniho Zubizarretu. S reprezentáciou sa rozlúčil 14. októbra 1998 v Bratislave prehrou 0 : 3 s {{PRT|f|0|Portugalskom}} v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]]. {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||29. 5. 1994||[[Moskva]]||{{RUS|f|1}}||<center>1 : 2||{{gól|33}}||priateľský |- |<center>2.||29. 3. 1995||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|35}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>3.||rowspan="2"|22. 9. 1996||rowspan="2"|[[Bratislava]]||rowspan="2"|{{MLT|f|1}}||rowspan="2"|<center>6 : 0||rowspan="2"|{{gól|13}}<br/>{{gól|82}}||rowspan="2"|kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>4. |- |<center>5.||13. 11. 1996||[[Santa Cruz de Tenerife]]||{{ESP|f|1}}||<center>1 : 4||{{gól|39}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>6.||31. 3. 1997||[[Valletta|La Valletta]]||{{MLT|f|1}}||<center>2 : 0||{{gól|90}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>7.||9. 2. 1998||[[Larnaka]]||{{FIN|f|1}}||<center>2 : 0||{{gól|31}}||medzinárodný turnaj |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Slovan Bratislava (7) |- |<center>Pohár víťazov <br/>pohárov||<center>1989/1990||predkolo||{{CHE}} [[Grasshopper Club Zürich|Grasshopper]]||<center>3 : 0||<center>1 |- |rowspan="6"|<center>Pohár UEFA||<center>1993/1994||1. kolo||{{ENG}} [[Aston Villa]]||<center>1 : 2||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1994/1995||predkolo||{{NIR}} Portadown||<center>3 : 0||<center>1 |- |2. kolo||{{DEU}} [[Borussia Dortmund]]||<center>2 : 1||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1995/1996||predkolo||{{HRV}} [[NK Osijek]]||<center>4 : 0||<center>1 |- |1. kolo||{{DEU}} [[1. FC Kaiserslautern]]||<center>2 : 1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Spartak Trnava (2) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1997/1998||1. predkolo||{{MLT}} FC Birkirkara||<center>1 : 0||<center>1 |- |<center>Pohár víťazov <br/>pohárov||<center>1998/1999||predkolo||{{MKD}} Vardar Skopje||<center>2 : 0||<center>1 |} === Úspechy === * 3× majster Slovenska so Slovanom Bratislava 1994, 1995, 1996 * vicemajster Česko-Slovenska so Slovanom Bratislava 1990/91 * vicemajster Slovenska so Spartakom Trnava 1998 * 4× víťaz Slovenského pohára (1989, 1994, 1997 so Slovanom, 1998 s Trnavou) * 2× víťaz Matičného pohára (1996 so Slovanom, 1998 s Trnavou) * víťaz Cyperského pohára 2000 s Omoniou '''Individuálne''' * 3× Futbalista roka (1995, 1996, 1997) * 2× Osobnosť roka slovenskej ligy (1995, 1997) * 7× člen Jedenástky roka (1990, 1993, 1994, 1995, 1996, 1997, 1998) ===Funkcionárska a politická činnosť=== * Generálny sekretár Slovenského futbalového zväzu (SFZ), 2002 - 2006 * Generálny manažér ŠK Slovan Bratislava, 2008 - 2011 * Prezident Únie ligových klubov (ÚLK), 2011 - 2014 * Generálny riaditeľ a tréner ŠK Slovan Bratislava, 2014 - 2015 * Športový a marketingový riaditeľ, MFK Ružomberok 2015 - * Poslanec Národnej rady SR == Peter Dubovský == Jeden z najväčších talentov slovenského futbalu, elegantný technik, vynikajúci strelec. S futbalom začínal v menšom bratislavskom klube TJ Vinohrady, ako 13-ročný sa stal hráčom [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]], kde získal titul majstra Česko-Slovenska v kategórii žiakov aj dorastu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sladké ovocie štvorročnej práce | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = júl | ročník = XXXI. | číslo = 132 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Maturitu zložili úspešne. Futbaloví dorastensi Slovana siedmykát majstrom Československa | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = jún | ročník = XXXV. | číslo = 118 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval ako 17-ročný, 18. marca 1990 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (2 : 2) nastúpil symbolicky na posledné tri minúty. V ďalšom kole už odohral celý zápas proti [[FC Nitra|Plastike Nitra]] (1 : 1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ani keby už bol kozákom | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = apríl | ročník = XXII. | číslo = 15 | strany = 4,5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil vo svojom štvrtom ligovom zápase 15. apríla 1990 v derby so [[FC Spartak Trnava|Spartakom Trnava]] (1 : 1). V sezóne 1991/92 strelil na jeseň 19 gólov, keď neskóroval iba v jedinom zápase, od 5. po 17. kolo mal sériu 13 zápasov s gólovým zápisom,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Šanca blysnúť sa v Európe. Čo všetko prezrádza v súťaži kanonierov gólostroj Petra DUbovského | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 46 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> proti [[SK Slavia Praha|Slavii Praha]] sa blysol hetrikom (3 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Koncert majstra Dubovského. 11 zápasov = 15 gólov! | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = október | ročník = XXXVI. | číslo = 210 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan lámal bradaté rekordy | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XXXVI. | číslo = 234 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Slovan ťahal z predošlej sezóny sériu 27 zápasov bez prehry, po 17 rokoch získal majstrovský titul,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Belasí sú na tróne zaslúžene | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 23 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský sa stal kráľom strelcov s rekordným počtom 27 gólov<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Víťazi Pohára Práce. Peter Dubovský rekordérom medzi kanoniermi | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 108 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a zaradil sa medzi [[Najlepší strelci Európy 1991/1992|najlepších kanonierov v Európe]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Streleckí králi z európskych „dvorcov“ | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = júl | ročník = XLVI. | číslo = 172 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V poslednej „federálnej“ sezóne 1992/93 obhájil korunu kráľa strelcov s 24 gólmi,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bravó, Peter! Králi strelcov (od Vaníka po Dubovského) | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 136 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> svojho konkurenta v súboji o prvenstvo Pavla Kuku zo Slavie predstihol v posledných dvoch kolách, v ktorých dal päť gólov – hetrik proti [[FK Dukla Praha|Dukle Praha]] (6 : 1)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Poltuctové „DOVIDENIA“ | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = 38 | číslo = 105 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a dva góly proti TJ Vítkovice (2 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Koruna zostáva na Slovane | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = 38 | číslo = 115 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský odohral v čs. lige 93 zápasov, strelil 59 gólov. V európskych pohároch dal gól hlavou [[Real Madrid|Realu Madrid]] (1 : 2) v 1. kole [[Pohár UEFA|Pohára UEFA]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aj „profesori“ sa mýlia... | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = II. | číslo = 220 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> dva góly strelil [[Ferencvárosi TC|Ferencvárosu]] (4 : 1) v [[Liga majstrov UEFA|Európskom pohári majstrov]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri zásahy do čierneho! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = september | ročník = XLVI. | číslo = 221 | strany = 1 a 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> O Dubovského mal záujem [[Louis van Gaal]], tréner [[Ajax Amsterdam|Ajaxu Amsterdam]], kde mal nahradiť [[Dennis Bergkamp|Dennisa Bergkampa]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský do Ajaxu? | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = IV. | číslo = 129 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> nakoniec prestúpil do „kráľovského“ klubu [[Real Madrid CF|Real Madrid]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský do Realu Madrid! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = júl | ročník = XLVII. | číslo = 174 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[La Liga|Primera División]] debutoval 4. septembra 1993 v zápase s [[Club Atlético Osasuna|Osasunou]] (4 :1 ),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V premiére Realu Madrid aj Dubovský | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = september | ročník = IV. | číslo = 208 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v zostave Realu mu robili spoločnosť hviezdne mená – reprezentanti {{ESP|f|0|Španielska}} Emilio Butragueño, Sanchís, Míchel, [[Fernando Hierro]], Martín Vázquez, Čiľan [[Iván Zamorano]], Chorvát Robert Prosinečki.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Osasuna – Real Madrid 1:4 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=19000 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1993/94 odohral 26 zápasov, strelil jeden gól, 25. marca 1994 skóroval v zápase 24. kola proti [[Valencia CF|Valencii]] (3 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strelecké vykúpenie v útoku | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = marec | ročník = XLVIII. | číslo = 73 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Real obsadil v lige 4. miesto, ale v decembri 1993 vyhral [[Supercopa de España|Španielsky superpohár]] v dvojzápase s [[FC Barcelona]], Dubovský v prvom zápase striedal Ivána Zamorana.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Supercopa-Final Real Madrid-Barcelona 3-1 | url = https://www.bdfutbol.com/p/p.php?id=490070 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> V prvej sezóne mal Dubovský stabilné miesto v zostave, tréner Benito Floro mu dôveroval, ale potom prišiel tréner [[Jorge Valdano]], Dubovský dostával menej príležitostí, navyše začala vychádzať nová hviezda Realu [[Raúl González Blanco|Raúl]]. Hoci pred sezónou 1994/95 zažiaril na turnaji v [[Cádiz]]e, kde dal dva góly v stretnutí proti [[SSC Neapol]] (4 : 1),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = La gran noche de Dubovsky | url = https://www.lne.es/deportes/2017/02/15/gran-noche-dubovsky-19382431.html | dátum vydania = 15. 2. 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = lne.es | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Trofeo Ramón de Carranza (Cádiz-Spain) 1955-2025 | url = https://www.rsssf.org/tablesc/carranza.html#94 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = rsssf.org | miesto = | jazyk = }}</ref> v sezóne, v ktorej získal Real titul po štvorročnej nadvláde [[FC Barcelona|Barcelony]], odohral Dubovský len päť zápasov. Strelil jeden gól [[Real Zaragoza|Zaragoze]], strelou z 20 metrov uzavrel skóre na 3 : 0, bol to jeho prvý ligový gól po ročnej prestávke a zároveň jeho posledný gól v drese „bieleho baletu“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Bum“ pravačky po tridsiatich sekundách | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = apríl | ročník = IL. | číslo = 85 | strany = 5 a 18 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Za Real skóroval aj v [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohári víťazov pohárov]] proti [[FC Lugano]] (3 : 0), dva góly dal aj v prípravnom zápase proti [[PSV Eindhoven]] (3 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský mužom zápasu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 292 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po dvoch sezónach prestúpil do Realu Oviedo,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský definitívne v Oviede! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = júl | ročník = IL. | číslo = 172 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý ligový zápas v novom drese odohral 3. septembra 1995 proti Zaragoze (0 : 1), podľa denníka ''AS'' bol spolu s brankárom Morom najlepším hráčom Ovieda. V 3. kole sa vytiahol proti svojmu bývalému klubu, na víťazstve 3 : 2 nad Realom Madrid sa podieľal dvomi gólovými prihrávkami.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prihrával na góly Olimu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 216 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský strelecky ožil, od 8. do 11. kola skóroval v štyroch zápasoch za sebou,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ľavačka, čo potápa! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = november | ročník = IL. | číslo = 257 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v sezóne 1995/96 dal sedem gólov v 31 zápasoch. Päť sezón bol oporou klubu, hrajúceho väčšinou o záchranu v lige. V roku 1997 ho zranenie a operácia kolena vyradili na 10 mesiacov. V sezóne 1998/99 dokázalo Oviedo s Dubovským v zostave poraziť veľkokluby Barcelonu (2 : 1, Dubovský prihral na gól Fabiovi Pintovi) aj Real Madrid (1 : 0). V sezóne 1999/2000 pauzoval niekoľko zápasov pre zranenie členka, v predposlednom kole dal gól proti [[Rayo Vallecano]], Oviedo sa víťazstvom 2 : 1 zachránilo v lige. Posledný zápas v španielskej lige odohral 20. mája 2000 proti [[Real Sociedad de Fútbol|Realu Sociedad]] (0 : 1), v Primera División pôsobil sedem sezón s bilanciou 151 zápasov a 19 gólov. Jeho život sa skončil predčasne 23. júna 2000 na dovolenke v [[Thajsko|Thajsku]], zomrel na následky zranení po nešťastnom páde z útesu, keď sa pošmykol pri fotografovaní.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tragický skon Petra Dubovského | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = jún | ročník = LIV. | číslo = 145 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský bol [[Futbalista roka 1993 (Slovensko)|Futbalistom roka 1993]], v tom istom roku obsadil ôsmu priečku v ankete talianskeho týždenníka '' Guerin Sportivo'' o najlepšieho mladého futbalistu Európy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Elegantný Slovák“ v prvej desiatke | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = júl | ročník = XLVII. | číslo = 173 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V ankete Futbalista desaťročia bol druhý za [[Ľubomír Moravčík|Ľubomírom Moravčíkom]],<ref>{{cite web|url=http://www.sme.sk/c/763260/futbalista-desatrocia-u-nas-1-l-moravcik-2-p-dubovsky.html|title=Futbalista desaťročia u nás: 1. Ľ. Moravčík, 2. P. Dubovský|publisher=sme.sk|date=18. december 2002}}</ref> v ankete [[Futbalista storočia (Slovensko)|Futbalista storočia]] obsadil štvrté miesto. V roku 2024 bol uvedený in memoriam do [[Sieň slávy slovenského futbalu|Siene slávy slovenského futbalu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = SFZ - Moravčík, Hrdlička, V. Masný, Dubovský a P. Molnár v Sieni slávy slovenského futbalu | url = https://futbalsfz.sk/sfz-moravcik-hrdlicka-v-masny-dubovsky-a-p-molnar-v-sieni-slavy-slovenskeho-futbalu/ | dátum vydania = 20. 3. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2025 v rámci spomienkového zápasu Internacionálov Slovenska s bývalými hráčmi Realu Madrid a Realu Oviedo pomenovali v [[Oviedo|Oviede]] na Dubovského počesť ulicu pri štadióne ''Paseo de Peter Dubovský''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ohromné gesto: V španielskom Oviede pomenujú ulicu po Petrovi Dubovskom | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/752234-ohromne-gesto-v-spanielskom-oviede-pomenuju-ulicu-po-petrovi-dubovskom/ | dátum vydania = 16. 6. 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = INTERNACIONÁLI SR - Zápas na počesť Petra Dubovského, ktorý bude mať v Oviede ulicu | url = https://futbalsfz.sk/internacionali-sr-zapas-na-pocest-petra-dubovskeho-ktory-bude-mat-v-oviede-ulicu/ | dátum vydania = 12. 5. 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Na jeho pamiatku sa od roku 2000 udeľuje [[Cena Petra Dubovského]] pre najlepšieho slovenského futbalistu do 21 rokov. === Repre === V mládežníckych kategóriach hral v reprezentáciach do 17 a 18 rokov, nastrieľal v nich 18 gólov. S mužstvom [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Česko-Slovenska do 21 rokov]] si zahral vo štvrťfinále ME 1992 proti [[Talianske národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Taliansku U-21]]. V A-mužstve {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} debutoval 13. novembra 1991 v [[Sevilla|Seville]] v kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2), v tomto stretnutí nastúpil v útoku s klubovým spoluhráčom [[Ladislav Pecko|Ladislavom Peckom]], kvarteto slovanistov v zápase doplnili ďalší debutant [[Miloš Glonek]] a Ondrej Krištofík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prehra nepotešila, hra však povzbudila | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XXII. | číslo = 47 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kvalifikácii [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] odohral osem zápasov, s šiestimi gólmi bol najlepší strelec mužstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Česko-slovenský futbalový rok 1993. Najlepší strelec: Dubovský | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = december | ročník = XLVII. | číslo = 301 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý krát skóroval 23. septembra 1992 v [[Košice|Košiciach]] proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (4 : 0), nezabudnuteľný je jeho čistý hattrick proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} (5 : 2), keď najskôr dal gól z voleja, ďalší pridal strelou od žrde a skóre uzavrel z priameho kopu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Za dve červené Dubovského hattrick | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 127 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Hattrick ide do sveta | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = 38 | číslo = 108 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Strelecky sa presadil aj vo {{WAL|f|0|Walese}} (2 : 2)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovského góly udržiavajú nádej | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = september | ročník = IV. | číslo = 211 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a doma proti {{CYP|f|0|Cypru}} (3 : 0). 17. novembra 1993 v [[Brusel]]i odohrala reprezentácia pod názvom RČS posledný zápas spoločnej histórie s {{BEL|f|0|Belgickom}} (0 : 0), Dubovský spolu s [[Ľubomír Moravčík|Ľubomírom Moravčíkom]] a [[Jaroslav Timko|Jaroslavom Timkom]] boli jediní Slováci v mužstve.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalisti dopísali poslednú kapitolu s číslom 499 v Bruseli | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/136634-futbalisti-dopisali-poslednu-kapitolu-s-cislom-499-v-bruseli/ | dátum vydania = 28. 12. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Česko-Slovensko reprezentoval 14×, dal 6 gólov. V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} odohral 33 zápasov, strelil 12 gólov. Prvý raz nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1), prvé dva góly, obidva z pokutového kopu strelil 20. apríla 1994 v Bratislave {{HRV|f|0|Chorvátsku}} (4 : 1) pri domácej premiére národného mužstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Víťazstvo pre históriu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = apríl | ročník = XLVIII. | číslo = 92 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dvakrát skóroval aj v priateľskom zápase s {{RUS|f|0|Ruskom}} (2 : 1) v marci 1995.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský triafa pravačkou i hlavou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = marec | ročník = XIL. | číslo = 57 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>. V kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] odohral deväť zápasov, strelil tri góly. Chýbal len v úvodnom zápase s {{FRA|f|0|Francúzskom}}, na ktorý ho neuvoľnil Real Madrid.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Proti Francúzom bez Dubovského! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = september | ročník = XLVIII. | číslo = 206 | strany = 1 a 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (2 : 1) strelil víťazný gól v poslednej minúte zápasu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Krôčik od kvalifikačného hrobu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = september | ročník = L. | číslo = 204 | strany = 8,9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Posledný krát obliekol reprezentačný dres 31. mája 2000 v [[Moskva|Moskve]] v priateľskom zápase s Ruskom (1 : 1). === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- ! colspan="7"|Góly za {{TCH|f|0|Československo}} (6) |- |<center>1.||23. 9. 1992||[[Košice]]||{{FRO|f|1}}||<center>4 : 0||{{gól|90.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- |<center>2.||rowspan="3"|2. 6. 1993||rowspan="3"|[[Košice]]||rowspan="3"|{{ROU|f|1}}||rowspan="3"|<center>5 : 2||rowspan="3"|{{gól|59}} <br/>{{gól|82}} <br/>{{gól|90}}||rowspan="3"|kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- |<center>3. |- |<center>4. |- |<center>5.||8. 9. 1993||[[Cardiff]]||{{WAL|f|1}}||<center>2 : 2||{{gól|68}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- |<center>6.||27. 10. 1993||[[Košice]]||{{CYP|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|12}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- ! colspan="7"|Góly za {{SVK|f|0|Slovensko}} (12) |- |<center>7.||rowspan="2"|20. 4. 1994||rowspan="2"|[[Bratislava]]||rowspan="2"|{{HRV|f|1}}||rowspan="2"|<center>4 : 1||rowspan="2"|{{gól|24}}<br/>{{gól|61}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>8. |- |<center>9.||12. 11. 1994||[[Bukurešť]]||{{ROU|f|1}}||<center>2 : 3||{{gól|56}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>10.||rowspan="2"|8. 3. 1995||rowspan="2"|[[Košice]]||rowspan="2"|{{RUS|f|1}}||rowspan="2"|<center>2 : 1||rowspan="2"|{{gól|26}}<br/>{{gól|69}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>11. |- |<center>12.||29. 3. 1995||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|45}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>13.||11. 10. 1995||[[Bratislava]]||{{POL|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|31}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>14.||31. 8. 1996||[[Toftir]]||{{FRO|f|1}}||<center>2 : 1||{{gól|90}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>15.||22. 9. 1996||[[Bratislava]]||{{MLT|f|1}}||<center>6 : 0||{{gól|58}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>16.||23. 10. 1996||[[Bratislava]]||{{FRO|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|20}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>17.||5. 9. 1998||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|26}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] |- |<center>18.||10. 10. 1998||[[Vaduz]]||{{LIE|f|1}}||<center>4 : 0||{{gól|13}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Slovan Bratislava (3) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1991/1992||1. kolo||{{ESP}} [[Real Madrid]]||<center>1 : 2||<center>1 |- |<center>Liga majstrov||<center>1992/1993||1. kolo||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]||<center>4 : 1||<center>2 |- ! colspan="6"| Góly za Real Madrid (1) |- |<center>PVP||<center>1993/1994||1. kolo||{{CHE}} [[FC Lugano]]||<center>3 : 0||<center>1 |} === Úspechy === '''Reprezentačné''' '''Klubové''' * majster Československa 1992 so Slovanom Bratislava * majster Španielska 1995 s Realom Madrid * víťaz Španielskeho Superpohára 1993 s Realom Madrid '''Individuálne''' * Futbalista roka 1993 * 2. miesto v ankete Futbalista desaťročia * 2. miesto v ankete Futbalista štvrťstoročia * 4. miesto v ankete Futbalista storočia na Slovensku * člen Siene slávy slovenského futbalu * najlepší strelec čs. ligy 1991/92 (27 gólov), 1992/93 (24 gólov) * najlepší strelec RČS v kvalifikácii MS 1994 (6 gólov) === Externé odkazy === *[https://eu-football.info/_player.php?id=5064 Peter Dubovský na eu-football.info] *[https://statistiky1ligy.fotbal.cz/hrac/peter-dubovsky/2122 Peter Dubovský na statistiky1ligy.fotbal.cz] *[https://www.bdfutbol.com/en/j/j2240.html Peter Dubovský na bdfutbol.com] == Ľubomír Moravčík == Brilantný obojnohý technik s presnou prihrávkou a dobrou strelou, hravý typ futbalistu. Odchovanec nitrianskeho futbalu, v kategórii dorastu získal titul majstra Slovenska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mládež píše novú históriu. O majstrovi SSR a dorasteneckej lige | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1983 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 150 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval ako 18-ročný v drese [[FC Nitra|Plastiky Nitra]] 16. októbra 1983 proti [[FK Teplice|Sklo Unionu Teplice]] (1 : 1). Potom čo Nitra vypadla z najvyššej súťaže, odohral dve sezóny v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej futbalovej lige]], v sezóne [[1. slovenská národná futbalová liga 1985/1986|1985/86]] si Nitra vybojovala návrat medzi elitu s osembodovým náskokom pred [[ŠK Slovan Bratislava|Slovanom Bratislava]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Predstavujeme nováčik I. futbalovej ligy – Plastika Nitra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = jún | ročník = XL. | číslo = 145 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý ligový gól strelil Moravčík 19. augusta 1986 v domácom zápase s Bohemiansom Praha (2 : 3).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Premiéra Plastike nevyšla | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = august | ročník = XL. | číslo = 195 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1988/89 obsadila Nitra tretie miesto v lige,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nitra vyhrala preteky o prsia. Obzretie za I. futbalovou ligou | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = jún | ročník = XLIII. | číslo = 145 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v poslednom kole si v priamom súboji s [[FK Dukla Praha|Duklou Praha]] (3 : 2) vybojovala miestenku v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]], keď skóre stretnutia otvoril už v 9. minúte práve Moravčík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nitra s európskou etiketou! | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = jún | ročník = XXI. | číslo = 25 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V PVP bude hrát Slovan, v Pohár UEFA Ostrava a Nitra | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/6/15/8.png | dátum vydania = 15. 6. 1989 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V Pohári UEFA vypadla Nitra v 1. kole s [[1. FC Köln]] po výsledkoch 1 : 4 a 0 : 1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Keď bolo v Nitre na futbale 15-tisíc ľudí | url = https://mynitra.sme.sk/c/7385980/ked-bolo-v-nitre-na-futbale-15-tisic-ludi.html | dátum vydania = 17. 9. 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mynitra.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1989/90 sa Moravčík zaradil medzi najlepších strelcov ligy, po jesennej časti bol s 10 gólmi dokonca v čele kanonierov. Darilo sa mu proti pražským klubom, gólom prispel k vysokej výhre 4 : 0 nad obhajcom titulu [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík náš, koľko gólov dáš? | periodikum = ŽIVOT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = november | ročník = XXXIX. | číslo = 46 | strany = 18,19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[SK Slavia Praha|Slavii Praha]] dal dva góly (3 : 2). Na jar pridal štyri presné zásahy, v lige odohral celkom 119 zápasov, dal 30 gólov. Po [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]] prestúpil do francúzskeho klubu [[AS Saint-Étienne]]. Vo [[Ligue 1|francúzskej lige]] debutoval 20. júla 1990 proti [[Stade Rennais FC|Stade Rennes]] (0 : 0),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík v talianskom duchu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = júl | ročník = XLIV. | číslo = 171 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil 1. decembra 1990 v 18. kole proti [[Stade Brestois]] (6 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík je strelec | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = december | ročník = XLIV. | číslo = 284 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vo svojej premiérovej sezóne odohral 37 zápasov, so 7 gólmi bol najlepší strelec mužstva,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík strieľa góly | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XLV. | číslo = 24 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> skóroval aj proti lídrovi [[Olympique Marseille]] (1 : 1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Chapeau, Moravčík! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XLV. | číslo = 66 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> jeho góly však nestačili na lepšie ako 13. miesto v tabuľke.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík strieľa, mužstvo klesá... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = apríl | ročník = XXIII. | číslo = 15 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1991/92 strelil štyri góly, po víťazstve 3 : 0 (1 gól) nad [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] ho športový denník ''L'Équipe'' označil za „čarodejníka“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = L'Équipe: Moravčík – čarodejník | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vo [[Coupe de France|Francúzskom pohári]] sa s mužstvom dostal až do semifinále, kde ich zastavil [[FC Nantes]]. Moravčíkovým spoluhráčom bol v jarnej časti sezóny aj slovenský kanonier [[Milan Luhový]]. Výborne odštartoval sezónu 1992/93, v prvých štyroch kolách trikrát skóroval, po 7. kole mal na konte štyri góly a spolu s ďalšími šiestimi hráčmi viedol poradie najlepších kanonierov. Rovnaký počet gólov mal napríklad aj [[Rudi Völler]] z Marseille. O Moravčíkove služby prejavil záujem Bernard Tapie, majiteľ [[Olympique Marseille]], ale Moravčík napriek lákavej ponuke ostal v St. Étienne. Týždenník ''France Football'' uverejnil na titulnej strane Moravčíkovu fotografiu s nadpisom ''Moravčík, zelené zlato'', podľa klubových farieb ASSE.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na starom, a nie po starom | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 261 | strany = 1 a 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho výkony sa prejavili aj v hodnotení uznávaného týždenníka, ktorý ho vyhlásil za najlepšieho zahraničného hráča ligy v roku 1992.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík najlepší aj vo Francúzsku | periodikum = Nitrianske noviny | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = január | ročník = II. | číslo = 2 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V auguste 1995 zažiaril v prípravnom zápase s [[AC Miláno]], keď sa dvomi gólmi postaral o víťazstvo 2 : 1 nad „rossoneri“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík zdolal AC Miláno! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = august | ročník = IL. | číslo = 197 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = AS Saint-Étienne - AC Milan, Match Amical (1995-1996) | url = https://www.asse-stats.com/match-asse-milan-ac-amical-1995 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = asse-stats.com | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1995/96 bol kapitánom mužstva, odohral 34 zápasov, strelil 7 gólov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zo zahraničnej tlače - L'Équipe. Moravčík talizmanom | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 218 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> St. Étienne vypadlo do druhej ligy, Moravčík sa po šiestich sezónach rozlúčil s dresom ''Les Verts'' s bilanciou 197 zápasov a 31 gólov. Znova o neho prejavil záujem Olympique Marseille, nakoniec sa stal hráčom korzického klubu [[SC Bastia]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dnešok je Bastia | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = júl | ročník = L. | číslo = 167 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V novom drese sa skvele uviedol, v prvých siedmich zápasoch strelil štyri góly, Bastia bola po 9. kole na druhej priečke ligy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ľubomír Moravčík kráľom Korzičanov | periodikum = Nitrianske noviny | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = september | ročník = V. | číslo = 37 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V zápase 12. kola s [[AS Monaco]] však utrpel Moravčík po zákroku Emmanuela Petita zlomeninu nohy, po operácii nasledovala dlhá 133-dňová pauza bez futbalu. V máji 1997 podpísal zmluvu so švajčiarskym klubom [[FC Sion]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík podpísal na dva roky Sionu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 121 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ktorý rátal s jeho skúsenosťami v Lige majstrov. V Sione začal s prípravou, no hneď na prvom tréningu sa mu obnovila zlomenina nohy a musel absolvovať operáciu, čím sa stal pre klub nepoužiteľný. Vrátil sa späť do Bastie, na ligový zápas nastúpil po šesťmesačnej pauze až v decembri 1997, prvý gól v sezóne strelil na jar 1998 v 31 .kole, keď prekonal spoluhráča z reprezentácie [[Alexander Vencel mladší|Alexandra Vencela]] v bráne [[RC Strasbourg Alsace|RC Štrasburg]] (1 : 1), skóroval aj v ďalšom kole proti [[Montpellier HSC|Montpellieru]] (2 : 1). Posledný zápas vo francúzskej lige odohral 9. mája 1998, v súťaži odohral celkom 230 zápasov, dal 39 gólov. Stal sa hráčom MSV Duisburg,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Idem tam, kde ma chcú všetci | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = apríl | ročník = LII. | číslo = 99 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> premiéru v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] absolvoval 14. augusta 1998 proti [[Eintracht Frankfurt|Eintrachtu Frankfurt]] (2 : 1), časopis ''Kicker'' ho označil za najlepšieho hráča zápasu a zaradil ho do zostavy kola.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Podľa Kickeru: Moravčík mužom zápasu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = august | ročník = LII. | číslo = 190 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Napriek úspešnému debutu nebol Moravčík spokojný so svojou pozíciou v mužstve a po piatich zápasoch sa rozhodol ukončiť pôsobenie v klube. V októbri 1998 prestúpil do [[Celtic FC|Celticu Glasgow]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík je v Celtiku Glasgow! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = október | ročník = LII. | číslo = 245 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> kde ho dotiahol tréner [[Jozef Vengloš]]. Prvý krát sa stalo, že slovenský tréner pôsobiaci v zahraničí angažoval slovenského futbalistu,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vengloš verí, že Moravčík Celtiku pomôže | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = október | ročník = LII. | číslo = 250 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> média sa posmešne vyjadrovali, že „strýko Joe“ si priviedol syna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Moravčík spomína na začiatky v Celticu: Písali, že prišiel stroskotanec, potom som všetkým vytrel kocúra | url = https://sport.aktuality.sk/futbal/clanok/lubomir-moravcik-spomina-na-zaciatky-v-celtic-glasgow-pisali-ze-prisiel-stroskotanec-potom-som-vsetkym-vytrel-kocura-2023050216493091514 | dátum vydania = 10. 11. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[Scottish Premiership|škótskej lige]] debutoval 7. novembra 1998 proti FC Dundee (6 : 1), Vo svojom treťom ligovom zápase zažiaril v derby s [[Rangers FC|Glasgow Rangers]], pri výhre 5 : 1 dal dva góly a na ďalšie dva prihral, bolo to najvyššie víťazstvo Celticu nad rivalom od januára 1966.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bol taký šťastný, že góly ani neoslavoval | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = november | ročník = LII. | číslo = 271 | strany = 13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Celtic FC - Rangers FC 5:1 (Premiership 1998/1999, 15. Round) | url = https://www.worldfootball.net/report/premiership-1998-1999-celtic-fc-rangers-fc_2/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = worldfootball.net | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1999/2000 sa strelecky prebudil v decembri, skóroval v troch ligových zápasoch po sebe [[Hibernian FC|Hibernian]] (4 : 0),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Stále parádny futbalový marš Ľubomíra Moravčíka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = december | ročník = LIII. | číslo = 281 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Aberdeen FC|FC Aberdeen]] (6 : 0), [[Dundee United FC|Dundee United]] (4 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Roztopašné futbalové decko. Ľuboš Moravčík teraz exceluje v Celtiku Glasgow | periodikum = Nový deň | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = marec | ročník = I. | číslo = 19 | strany = 24 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Celtic vyhral Ligový pohár po výhre 2 : 0 nad [[Aberdeen FC|FC Aberdeen]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík s trofejou | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = marec | ročník = LIV. | číslo = 67 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> keď do finále posunul mužstvo Moravčíkov gól v semifinále, vo finále Škótskeho pohára prehrali s Rangers 0 : 1. V Pohári UEFA skóroval proti [[Girondins Bordeaux]] (1 : 2 po predĺžení). V sezóne 2000/01 získal Moravčík svoj prvý majstrovský titul v kariére,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík sa teší z prvého titulu | periodikum = Nový deň | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = apríl | ročník = III. | číslo = 83 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v sezóne odohral 27 zápasov a s 9 gólmi bol tretí najlepší strelec mužstva. Celtic vyhral aj Škótsky pohár, vo finále zdolal [[Hibernian FC|FC Hibernian]] 3 : 0 a obhájil prvenstvo v Ligovom pohári po víťazstve 3 : 0 nad [[Kilmarnock FC|Kilmarnockom]], čím skompletizoval [[treble]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčíkov Celtic získal fantastický "treble" | periodikum = Košický denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = máj | ročník = IV. | číslo = 120 | strany = VIII | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ako 36-ročný si prvý raz zahral prestížnu [[Liga majstrov UEFA|Ligu majstrov]], v skupinovej fáze nastúpil v zápasoch s [[FC Porto]] (0 : 3), [[Rosenborg BK]] (0 : 2), skvelý výkon predviedol v zápase s [[Juventus FC|Juventusom Turín]], pri víťazstve 4 : 3 sa podieľal na troch góloch.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík doslova exceloval | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 212 | strany = 19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Moravčík byl hvězdou v marném boji Celtiku | url = https://www.idnes.cz/fotbal/pohary/moravcik-byl-hvezdou-v-marnem-boji-celtiku.A011101_151710_fot_pohary_rou | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 2001/02 obhájil Celtic titul, Moravčík nastúpil v lige 27×, dal šesť gólov. Moravčík sa stal počas štyroch sezón v Celticu miláčikom tribún, klubovou legendou, uviedli ho do Siene slávy klubu, bývalý spoluhráč z Celticu [[Švédsko|Švéd]] [[Henrik Larsson]] označil Moravčíka za jedného z najlepších futbalistov, s ktorými hral počas svojej kariéry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hral s Ronaldom i Messim. Podľa švédskeho reprezentanta patril k najlepším aj Moravčík | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-larsson-najlepsi-hrac-moravcik-relacia-2026/ | dátum vydania = 10. 1. 2026 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Hráčsku kariéru ukončil v roku 2002 v japonskom klube JEF United Ičihara znovu pod vedením trénera Vengloša.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík do japonskej Ičihary za trénerom Venglošom? | periodikum = Spišský denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = máj | ročník = IV. | číslo = 101 | strany = III | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dvakrát bol zvolený za najlepšieho hráča krajiny, v roku 1992 vyhral anketu [[Futbalista roka (Česko-Slovensko)|Futbalista roka v Československu]], o deväť rokov neskôr sa stal ako 36-ročný najstarším víťazom ankety [[Futbalista roka 2001 (Slovensko)|Futbalista roka na Slovensku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Titul futbalistu roka som si vytrucoval, vraví Moravčík | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/257191-titul-futbalistu-roka-som-si-vytrucoval-vravi-moravcik/ | dátum vydania = 28. 1. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Sedemkrát sa umiestnil v Top-3 spomínaných ankiet, v roku 2002 vyhral anketu Futbalista desaťročia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Futbalistom desaťročia Moravčík | periodikum = Prešovský denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = december | ročník = IV. | číslo = 294 | strany = IV | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1999 sa Moravčíkovi dostalo cti zahrať si vo [[Výber sveta (futbal)|Výbere sveta]] v exhibičnom zápase proti jedenástke [[Nelson Mandela|Nelsona Mandelu]] v [[Johannesburg]]u, strelil gól po prihrávke [[Thomas Häßler|Thomasa Hässlera]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Má ďalšie pozvanie do výberu sveta! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = august | ročník = LIII. | číslo = 183 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trafil aj Moravčík | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = august | ročník = LIII. | číslo = 191 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 2024 bol uvedený do [[Sieň slávy slovenského futbalu|Siene slávy slovenského futbalu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = SFZ - Moravčík, Hrdlička, V. Masný, Dubovský a P. Molnár v Sieni slávy slovenského futbalu | url = https://futbalsfz.sk/sfz-moravcik-hrdlicka-v-masny-dubovsky-a-p-molnar-v-sieni-slavy-slovenskeho-futbalu/ | dátum vydania = 20. 3. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Repre === Prvé reprezentačné štarty zbieral v olympijskom mužstve Česko-Slovenska v kvalifikácii o postup na [[Letné olympijské hry 1988|OH 1988 v Soule]]. Dres „olympionikov“ obliekol 12×, strelil jeden gól Fínsku (2 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Príliš skromné víťazstvo | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = september | ročník = XLI. | číslo = 224 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> S mužstvom vyhral v roku 1987 turnaj ''Merdeka cup'' v [[Malajzia|Malajzii]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Olympionici dobyli Merdeku | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = december | ročník = XIX. | číslo = 52 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> S Výberom čs. ligy dvakrát vyhral ''Prezidentov pohár'' v [[Soul]]e, v roku 1988 dal vo finále víťazný gól olympionikom ZSSR (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Soul už počul našu hymnu... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = júl | ročník = XX. | číslo = 27 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V A-mužstve {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} debutoval 11. novembra 1987 v Prahe v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1988|ME 1988]] proti {{WAL|f|0|Walesu}} (2 : 0). Bol členom mužstva, ktoré si vybojovalo postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]]. V kvalifikácii odohral sedem zápasov, vynikol v zápase proti {{CHE|f|0|Švajčiarsku}} (3 : 0), prvý gól dal [[Tomáš Skuhravý]] hlavou po Moravčíkovom centri, tretí dal Moravčík krásnou strelou spoza šestnástky.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nevedel sa dočkať konca | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 44 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dlouhé trápení, skvělý závěr | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/10/26/8.png | dátum vydania = 26. 10. 1989 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Na záverečnom turnaji v Taliansku odohral všetkých päť zápasov, vo štvrťfinále s {{DEU|f|0|Nemeckou spolkovou republikou}} (0 : 1) bol vylúčený po tom čo vykopol kopačku, ktorú mu prišliapol [[Pierre Littbarski]]. Ďalší veľký zápas odohral Moravčík v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (3 : 2). Moravčík bol najlepším hráčom na ihrisku, prvý gól strelil po jeho centri do šestnástky [[Václav Daněk]], v 77. minúte dal víťazný gól, keď loptu odrazenú od žrde strelou zblízka dopravil do brány.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zásah v pravú chvíľu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = november | ročník = XLIV. | číslo = 269 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V marci 1991 v priateľskom zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} (4 : 0) dal gól takmer z polovice ihriska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčíkova gólová paráda | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = II. | číslo = 74 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{TCH|f|0|Česko-Slovensko}} reprezentoval 42×, dal šesť gólov. Po rozdelení [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] sa stal lídrom a kapitánom novotvoriacej sa reprezentácie {{SVK|f|0|Slovenska}}. Prvý krát nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1), prvý gól strelil {{HRV|f|0|Chorvátsku}} (4 : 1) pri premiére národného mužstva na domácej pôde.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Posledný klinec zatĺkol kapitán | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = apríl | ročník = XLVIII. | číslo = 91 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] ako jediný odohral všetkých 10 zápasov, bol pri historicky prvom súťažnom zápase s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (0 : 0), skóroval proti {{ISR|f|0|Izraelu}} (2 : 2). Ruský denník ''Sport-Express'' ho zaradil ako jediného Slováka do jedenástky kvalifikačnej skupiny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík v jedenástke našej skupiny | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = december | ročník = IL. | číslo = 278 | strany = 36 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bol autorom historicky prvého gólu Slovenska v bojoch o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] v zápase s {{FRO|f|0|Faerskými ostrovmi}} (2 : 1). V roku 1998 bol s tromi gólmi najlepším strelcom reprezentácie. Posledný krát reprezentoval 11. októbra 2000 v Bratislave proti {{SWE|f|0|Švédsku}} (0 : 0) v kvalifikácii [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|MS 2002]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ľ. Moravčík končí v reprezentácii! | periodikum = Prešovský denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = október | ročník = II. | číslo = 237 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Za národný tím odohral 37 zápasov, 24 s kapitánskou páskou, strelil šesť gólov. === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- ! colspan="7"|Góly za {{TCH|f|0|Československo}} (6) |- |<center>1.||25. 10. 1989||[[Praha]]||{{CHE|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|88.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]] |- |<center>2.||14. 11. 1990||[[Praha]]||{{ESP|f|1}}||<center>3 : 2||{{gól|77.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] |- |<center>3.||27. 3. 1991||[[Olomouc]]||{{POL|f|1}}||<center>4 : 0||{{gól|42.}}||priateľský |- |<center>4.||25. 9. 1991||[[Oslo]]||{{NOR|f|1}}||<center>3 : 2||{{gól|53.}}||priateľský |- |<center>5.||19. 8. 1992||[[Bratislava]]||{{AUT|f|1}}||<center>2 : 2||{{gól|90.}}||priateľský |- |<center>6.||24. 3. 1993||[[Limassol]]||{{CYP|f|1}}||<center>1 : 1||{{gól|34.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- ! colspan="7"|Góly za {{SVK|f|0|Slovensko}} (6) |- |<center>7.||20. 4. 1994||[[Bratislava]]||{{HRV|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|83.}}||priateľský |- |<center>8.||12. 10. 1994||[[Tel Aviv]]||{{ISR|f|1}}||<center>2 : 2||{{gól|14.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>9.||31. 8. 1996||[[Toftir]]||{{FRO|f|1}}||<center>2 : 1||{{gól|13.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>10.||6. 2. 1998||[[Limassol]]||{{SVN|f|1}}||<center>1 : 1||{{gól|75.}}||medzinárodný turnaj |- |<center>11.||7. 2. 1998||[[Limassol]]||{{ISL|f|1}}||<center>2 : 1||{{gól|63.}}||medzinárodný turnaj |- |<center>12.||5. 9. 1998||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|37.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Celtic Glasgow (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2000/2001||predkolo||{{LUX}} Jeunesse Esch||<center>4 : 0||<center>2 |- |2. kolo||{{FRA}} [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]]||<center>1 : 2 pp||<center>1 |} === Úspechy === '''Reprezentačné''' * štvrťfinalista MS 1990 * víťaz Merdeka Cupu 1987 s olympijským mužstvom Česko-Slovenska * 2× víťaz Prezidentského pohára s ligovým výberom Česko-Slovenska (1988, 1989) '''Klubové''' * 2× majster Škótska s Celticom Glasgow (2001, 2002) * víťaz Škótskeho pohára 2001 s Celticom * 2× víťaz Ligového pohára s Celticom (2000, 2001) * semifinalista Francúzskeho pohára 1993 s AS St. Étienne * účasť v Pohári UEFA 1989/90 s Plastikou Nitra '''Individuálne''' * Futbalista roka 1992 v Česko-Slovensku * Futbalista roka 2001 na Slovensku * Futbalista desaťročia (1993 - 2003) * 3. miesto v ankete Futbalista štvrťstoročia * najlepší zahraničný hráč francúzskej ligy 1992 * člen Siene slávy slovenského futbalu * člen Siene slávy Celticu Glasgow === Externé odkazy === *[https://eu-football.info/_player.php?id=14327 Ľubomír Moravčík na eu-football.info] *[https://statistiky1ligy.fotbal.cz/hrac/lubomir-moravcik/2473 Ľubomír Moravčík na statistiky1ligy.fotbal.cz] *[https://www.asse-stats.com/lubomir-moravcik Ľubomír Moravčík na asse-stats.com] *[https://www.fitbastats.com/celtic/player.php?playerid=2852 Ľubomír Moravčík na fitbastats.com] == Róbert Semeník == Rodák z VK začínal v [[FK Dukla Banská Bystrica]], majster dorastu 1991 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Baník Ostrava – Dukla Banská Bystrica, finále na 2 zápasy o titul, presne pred 30 rokmi | url = https://duklasport.sk/banik-ostrava-dukla-banska-bystrica-finale-na-2-zapasy-o-titul-pred-30-rokmi/ | dátum vydania = 22. 6. 2021 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = duklasport.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V čs. lige debutoval 3. novembra 1991 proti [[FK Inter Bratislava|Interu Bratislava]] (0:2), vo federálnej lige 10/-* prvý gól v slov. lige 23. októbra 1993 Humennému (1:1)* 1994/95 kráľ strelcov (18), 1995/96 [[1. FC Košice]] 29 gólov/3 hetriky*, rekord ligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Róbert Semeník 29-gólovým rekordom obhájil Pohár Práce pre najlepšieho futbalového strelca | url = https://www.sme.sk/c/2112616/robert-semenik-29-golovym-rekordom-obhajil-pohar-prace-pre-najlepsieho-futbaloveho-strelca.html | dátum vydania = 14. 6. 1996 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, vyrovnal [[Slovinsko|Slovinec]] [[Andraž Šporar]] 2018/19* [[Liga majstrov UEFA]]* Gençlerbirliği SK, [[FK Teplice]] [https://www.fkteplice.cz/hrac.asp?id=773&hrac-archiv=1 PROFIL HRÁČE Róbert SEMENÍK] [https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/semenik-se-behem-minuty-dvakrat-trefil.A010315_181143_fotbal_ber], [[FKD Drnovice|FK Drnovice]], [[Győri ETO FC]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = R. Semeník svoju univerzálnosť úspešne zavŕšil v Györi, v lete by však rád zmenil dres | url = https://korzar.sme.sk/c/4655008/r-semenik-svoju-univerzalnost-uspesne-zavrsil-v-gyori-v-lete-by-vsak-rad-zmenil-dres.html | dátum vydania = 6. 6. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * návrat do BB <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Semeník mieri po siedmich rokoch opäť pod Urpín | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/semenik-mieri-po-siedmich-rokoch-opat-pod-urpin/?page=2 | dátum vydania = 9. 1. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* nováčik BB 2. v lige len vzájomné zápasy* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalisti Žiliny tretí raz majstrami | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109572-futbalisti-ziliny-treti-raz-majstrami/ | dátum vydania = 8. 6. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Pohár UEFA postúpili cez predkolá FC Wil Semeník dva góly, v 1. kole vypadli s Benficou* 2005 Slovenský pohár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Bystrica vyhrala Slovenský pohár | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109676-b-bystrica-vyhrala-slovensky-pohar/ | dátum vydania = 8. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> dvojnásobný stovkár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Stogólový Semeník: Som veľmi šťastný | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109741-stogolovy-semenik-som-velmi-stastny/ | dátum vydania = 25. 9. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Bystrica - Púchov 4:0 (1:0) | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/b-bystrica-puchov-40-10/?page=14 | dátum vydania = 9. 6. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Kráľ hetrikov [https://www.idnes.cz/fotbal/zahranici/novacek-ve-slovenske-lize-rozdrtil-lidra.A030809_223753_fot_zahranici_min Nováček ve slovenské lize rozdrtil lídra] Reprezentačný dres obliekal už v mužstve [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov]], v prvom zápase s Francúzskom 6. 9. 1994 v [[Myjava|Myjave]] (0:3). V odvetnom stretnutí zariadil víťazstvo 1:0, dva góly strelil Poľsku (3:1). V A-mužstve debutoval 15. 11. 1995 v Košiciach proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} v kvalifikácii ME 1996, prvý gól {{CRC|f|0|Kostarike}}. 8× Okrem toho nastúpil v neoficiálnom zápase proti {{MEX|f|0|Mexiku}} (2:5)*, reprezentoval Výber ligy v zápasoch s {{MYS|f|0|Malajziou}} a olympionikmi {{CHN|f|0|Číny}}* === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Košice (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár Intertoto||rowspan="2"|<center>1995||rowspan="2"|skupina||{{BEL}} SC Charleroi||<center>3:2||<center>1 |- |{{TUR}} Bursaspor||<center>1:1||<center>1 |- |<center>Liga majstrov||<center>1997/1998||1. predkolo||{{ISL}} ÍA Akranes||<center>3:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Duklu B. Bystrica (4) |- |rowspan="3"|<center>Pohár UEFA||rowspan="3"|<center>2004/2005||1. predkolo||{{AZE}} FK Karabach||<center>3:0||<center>1 |- |rowspan="2"|2. predkolo||rowspan="2"|{{CHE}} FC Wil||<center>3:1||<center>2 |- |<center>1:1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za FC Nitra (2) |- |<center>Pohár Intertoto||<center>2008||1. kolo||{{AZE}} Neftči Baku||<center>3:1||<center>2 |} == Stanislav Šesták == [[1. FC Tatran Prešov]] majster SR v doraste, najlepší strelec dorasteneckej ligy 26 gólov**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Starší dorastenci FC Tatran Prešov majstrami Slovenskej republiky 1999/2000 | periodikum = Prešovský večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = jún | ročník = XI. | číslo = 2508 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[Niké liga|slovenskej lige]] debutoval 12. augusta 2000 v 5. kole sezóny [[Mars superliga 2000/2001|2000/01]] proti [[FK Inter Bratislava]] (0 : 3), prvý gól strelil 23. septembra 2000 proti [[MŠK Žilina]] (2 : 2)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď dvaja urobia to isté... | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 220 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prestup do [[ŠK Slovan Bratislava]]**,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Šesták v Slovane | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = február | ročník = 47 | číslo = 29 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól materskému klubu Prešovu**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Gólový zápis Šestáka | periodikum = Prešovský večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = september | ročník = XIII. | číslo = 2936 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V zime 2004 sa stal hráčom [[MŠK Žilina]]**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták hráčom majstrovskej Žiliny | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/89298-sestak-hracom-majstrovskej-ziliny/ | dátum vydania = 9. 2. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> hetrik proti FK Dukla Banská Bystrica (4 : 0)**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žilina zdolala B. Bystricu 4:0, Šesták dal hetrik | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/109613-zilina-zdolala-b-bystricu-40-sestak-dal-hetrik/ | dátum vydania = 24. 10. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Superpohár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Superpohár: Žilina - Artmedia Bratislava 2:1 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/92996-superpohar-zilina-artmedia-bratislava-21/ | dátum vydania = 18. 7. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[VfL Bochum]] v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] debutoval 11. augusta 2007, v 1. kole strelil svoj prvý gól proti [[Werder Brémy]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šestákov gól hneď pri premiérovom vystúpení v I. bundeslige | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/sestakov-gol-hned-pri-premierovom-vystupeni-v-i-bundeslige/ | dátum vydania = 11. 8. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 13 gólov - 6. najlepší strelec, hetrik [[TSG 1899 Hoffenheim|Hoffenheim]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták: Môj prvý hetrik v bundeslige - skvelé | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/114471-sestak-moj-prvy-hetrik-v-bundeslige-skvele/ | dátum vydania = 11. 4. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Ankaragücü|MKE Ankaragücü]] [[Fenerbahçe SK]] (2:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták dvoma gólmi odstrelil Fenerbahce | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/92278-sestak-dvoma-golmi-odstrelil-fenerbahce/ | dátum vydania = 12. 12. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> hetrik [[Galatasaray SK]] (3:2) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šestákov hetrik pokoril Galatasaray | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115874-sestakov-hetrik-pokoril-galatasaray/ | dátum vydania = 13. 3. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> stý gól* Bursaspor 3 sezóny, finále pohára <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Turecký pohár vyhral tím Fenerbahce | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/turecky-pohar-vyhral-tim-fenerbahce/ | dátum vydania = 16. 5. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] majster**4. najlepší strelec ligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ferencváros majstrom napriek prehre, Šesták skóroval | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/388689-ferencvaros-majstrom-napriek-prehre-sestak-skoroval/ | dátum vydania = 3. 4. 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[FK Poprad]] [[2. slovenská futbalová liga]] === Reprezentačná kariéra === kvalifikácia ME 18 - dva góly Lotyšsku (6 : 0)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Suverénny postup | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = október | ročník = LIV. | číslo = 244 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 18. augusta 2004 v Bratislave v kvalifikácii MS 2006 proti {{LUX|f|0|Luxembursku}} (3:1). Bol členom mužstva, ktoré vyhralo v roku 2004 ''Kráľovský pohár'' v [[Bangkok]]u* Prvé reprezentačné góly strelil proti {{SMR|f|0|San Marínu}} 13. októbra 2007, k vysokému víťazstvu 7:0 prispel dvomi gólmi. V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 3|kvalifikácii o postup na MS 2010]] bol s 6 gólmi najlepším strelcom Slovenska. Skóroval vo všetkých kľúčových zápasoch. V zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} otočil skóre v priebehu dvoch minút* , v obidvoch stretnutiach s {{CZE|f|0|Českom}} bol autorom prvého gólu, v Prahe v 22. minúte, v Bratislave v 60. minúte* Na [[majstrovstvá sveta vo futbale 2010|MS 2010]] nastúpil v troch zápasoch, proti {{NZL|f|0|Novému Zélandu}} a {{PAR|f|0|Paraguaju}} v základnej zostave, pri vyradení obhajcov titulu {{ITA|f|0|Talianom}} striedal v úplnom závere [[Róbert Vittek|Róberta Vitteka]]. Štartoval tiež na [[majstrovstvá Európy vo futbale 2016|ME 2016 vo Francúzsku]], kde nastúpil v osemfinále proti {{DEU|f|0|Nemecku}} (0:3), v 64. minúte striedal [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriša]]. Bol to posledný Šestákov štart v reprezentačnom drese, ktorý obliekol 66 krát, strelil 14 gólov. == Róbert Vittek == Odchovanec [[ŠK Slovan Bratislava]], ligu začal hrať v sezóne 1999/2000, prvý gól strelil [[FC Spartak Trnava]] (3:0). V sezónach 2001/02 a 2002/03 bol s 14 resp. 19 gólmi najlepším strelcom belasých, v poradí kanonierov ligy bol 3. a 2.* V roku 2003 odišiel na hosťovanie do druholigového [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]], spolu s [[Marek Mintál|Marekom Mintálom]] sa stali oporami mužstva, vybojovali postup do bundesligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek na hosťovanie do Norimbergu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-na-hostovanie-do-norimbergu-2/ | dátum vydania = 30. 8. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* v 2. bundeslige debutoval v zápase 5. kola proti [[FC Erzgebirge Aue]], k remíze 3:3 prispel dvomi gólovými prihrávkami <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek prihrával na dva góly Norimbergu | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/77233-vittek-prihraval-na-dva-goly-norimbergu/ | dátum vydania = 14. 9. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Prvý gól strelil v 12. kole [[1. FC Union Berlin|Unionu Berlín]] (3:0) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zahraničné ligy: Vittek i Mintál skórovali | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/117322-zahranicne-ligy-vittek-i-mintal-skorovali/ | dátum vydania = 10. 11. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v sezóne odohral 26* zápasov, strelil 10 gólov. Prvý gól dal v 2. kole Nemeckého pohára proti [[FC Bayern Mníchov]], keď trafil šibenicu brány [[Oliver Kahn]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek vymietol Kahnovi pavučinu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-vymietol-kahnovi-pavucinu/ | dátum vydania = 30. 10. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek v Norimbergu do leta 2007 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112247-vittek-v-norimbergu-do-leta-2007/ | dátum vydania = 12. 5. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V bundeslige hneď v prvom zápase skóroval, 7. augusta 2004 proti [[1. FC Kaiserslautern]] (3:1) hlavou zvýšil na 2:1* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittekova gólová premiéra v bundeslige | url = https://hnonline.sk/sport/10521-vittekova-golova-premiera-v-bundeslige | dátum vydania = 9. 8. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Najúspešnejšia sezóna 2005/06, Vittek strelil 16 gólov, všetky na jar, vytvoril rekord bundesligy - dva hetriky bez prerušenia iným hráčom, 24.-26. kolo dal 8 gólov [[MSV Duisburg]] (3:0), [[1. FC Köln]] (4:3) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Strelec Vittek: Také niečo som ešte nezažil | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112774-strelec-vittek-take-nieco-som-este-nezazil/ | dátum vydania = 12. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[SV Werder Brémy]] (3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nezastaviteľný Vittek strieľa ako z kanónu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/nezastavitelny-vittek-striela-ako-z-kanonu/ | dátum vydania = 19. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Na konci sezóny bol Vittek piatym najlepším strelcom ligy, pred ním [[Miroslav Klose]], [[Dimitar Berbatov]], Halil Altıntop a [[Roy Makaay]]* 2006/07 bilancia 24/4, opäť sa presadil proti Bayernu <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittekovci deklasovali Bayern | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/113157-vittekovci-deklasovali-bayern/ | dátum vydania = 2. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Norimberg obsadil 6. miesto v lige a vyhral [[DFB-Pokal|Nemecký pohár]], pre klub to bola prvá trofej po 39 rokoch* Vittek hral vo vyraďovacích kolách, vo štvrťfinále [[Hannover 96]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg po dráme do semifinále Nemeckého pohára | url = https://hnonline.sk/dennik/sport/173782-norimberg-po-drame-do-semifinale-nemeckeho-pohara | dátum vydania = 28. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v semifinále a finále nehral pre zranenie* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál s Vittekom majú Nemecký pohár | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-s-vittekom-maju-nemecky-pohar/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. 2007/08 vypadli* Vittek do [[Lille OSC|OSC Lille]], 31. augusta 2008 debutoval v [[Ligue 1]] proti [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]] (2:1), prvý gól 15. novembra 2008 proti [[AS Saint-Étienne]] (3:0) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil prvý gól vo francúzskej lige | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-strelil-prvy-gol-vo-francuzskej-lige/ | dátum vydania = 15. 11. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, bilancia 26/5*, Lille 5. v lige. [[Európska liga UEFA 2009/2010]] dal v play-off gól KRC Genk <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil za OSC Lille víťazný gól | url = https://sita.sk/vittek-strelil-za-osc-lille-vitazny-gol/ | dátum vydania = 21. 8. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sita.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, postup do skupinovej fázy, kde si zahral dvakrát proti [[Valencia CF]], dvakrát [[Genoa CFC|FC Janov]], raz [[SK Slavia Praha]]. Proti FC Janov (3:0)* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek zažiaril. Výborný výkon okorenil gólom | url = https://hnonline.sk/sport/368919-vittek-zaziaril-vyborny-vykon-okorenil-golom | dátum vydania = 23. 10. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V zime 2010 na polročné hosťovanie do [[Ankaragücü|MKE Ankaragücü]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek ide na polročné hosťovanie do Ankaragücü | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-ide-na-polrocne-hostovanie-do-ankaragucu/ | dátum vydania = 1. 2. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 20. januára gól proti [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]]* prvý gól 14. 2. 2010 v druhom zápase proti İstanbul Başakşehir <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil v Turecku prvý gól | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115072-vittek-strelil-v-turecku-prvy-gol/ | dátum vydania = 14. 2. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* prestup [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115320-vittek-je-definitivne-hracom-ankaraguecue/]* Trabzonspor vicemajster [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/116171-do-trabzonsporu-smeruju-aj-sapara-a-vittek/] [[Marek Sapara]]* [[Liga majstrov UEFA]] Vittek prvýkrát v LM jediný zápas, vyhrali senzačne nad [[FC Internazionale Miláno|Interom Miláno]] 1:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = „Slovenský“ Trabzonspor porazil Inter Miláno po 28 rokoch | url = https://sport.aktuality.sk/c/118547/slovensky-trabzonspor-porazil-inter-milano-po-28-rokoch/ | dátum vydania = 15. 9. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenskí Turci vyhrali v Miláne | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovenski-turci-vyhrali-v-milane/ | dátum vydania = 15. 9. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> == Marek Mintál == [[MŠK Žilina]] debutoval v lige [[4. február]]a [[1997]] [[FC Spartak Trnava]] (2:3) - gól* 2x majster, 2x kráľ stelcov, [[Mars superliga 2001/2002]], [[1. slovenská futbalová liga 2002/2003]], bilancia 187/76 prestup do [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]] 2. bundesliga 2003/04 postup do [[Fußball-Bundesliga|Bundesligy]], debut v 2. bundeslige 4. augusta 2003 Karslsruher SC (3:2), prvý gól 25. 8. 2003 Energie Cottbus (2:2), najlepší strelec 18 gólov* Debut v bundeslige: 7. augusta 2004 proti [[1. FC Kaiserslautern]] (3:1), prvýkrát sa strelecky presadil v 3. kole proti [[Hamburger SV]] (3:4), hetrik [https://sportnet.sme.sk/spravy/marek-mintal-je-prvy-slovak-s-hetrikom-v-bundeslige/], [[VfL Wolfsburg]] (4:0) [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/90631-mintal-dal-hetrik-a-kraluje-strelcom-bundesligy/]* Norimberský „Fantóm“ sa dostal do trháku v období medzi 12. až 16. kolom, keď nastrieľal 7 gólov, z toho tri Wolfsburgu. No a keďže slovenský reprezentant v nasledujúcom zápase neskóroval, na zimnú prestávku odchádzal s 13 zásahmi. Sériu 5 zápasov a 7 gólov si zopakoval medzi 21. a 25. kolom* Zaujímavosťou je, že v tejto časti sezóny strieľali góly Norimbergu len Slováci <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Za Norimberg dali v 5 kolách góly iba Slováci, Vittek ohraničil Mintála | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/za-norimberg-dali-v-5-kolach-goly-iba-slovaci-vittek-ohranicil-mintala/ | dátum vydania = 7. 3. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> v poslednom kole 24. gól sezóny, zároveň stý v najvyšších súťažiach* [[1. FSV Mainz 05]] z penalty [https://sport.aktuality.sk/c/446529/pred-15-rokmi-sa-norimbersky-fantom-marek-mintal-stal-kralom-strelcov-nemeckej-bundesligy/] [[Roy Makaay]] [[FC Bayern Mníchov]] 22 gólov* Byť najlepším strelcom v 1. aj v 2. lige dokázal pred Mintálom len [[Rudi Völler]]* 24 gólov kráľ strelcov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kanonier Mintál dostal maketu kanóna | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112469-kanonier-mintal-dostal-maketu-kanona/ | dátum vydania = 22. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[Zlatá kopačka 2004/2005]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlatá kopačka: Mintál je stále druhý | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112443-zlata-kopacka-mintal-je-stale-druhy/ | dátum vydania = 25. 4. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> 3. miesto za [[Thierry Henry]] [[Diego Forlán]], [[Samuel Eto’o]], [[Cristiano Lucarelli]]* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlatá kopačka pre Henryho a Forlana, Mintál tretí | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zlata-kopacka-pre-henryho-a-forlana-mintal-treti/ | dátum vydania = 30. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Objav sezóny <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál je podľa hráčov Objav sezóny bundesligy | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-je-podla-hracov-objav-sezony-bundesligy/ | dátum vydania = 7. 6. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2. najlepší legionár za [[Brazília|Brazílčanom]] Marcelinhom z [[Hertha Berlín|Herthy Berlín]]* Mintálove individuálne úspechy sa odzrkadlili aj vo výsledkoch ankety [[Športovec roka (Slovensko)|Športovec roka 2005]], v ktorej obsadil tretie miesto za [[tenis]]tom [[Dominik Hrbatý|Dominikom Hrbatým]] a [[vodný slalom|vodnou slalomárkou]] [[Elena Kaliská|Elenou Kaliskou]]. Stal sa tak po [[Peter Dubovský|Petrovi Dubovskom]] len druhým a zatiaľ aj posledným futbalistom na stupienku víťazov v ankete <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Najlepší 2005: Hrbatý a tenisti | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/79672-najlepsi-2005-hrbaty-a-tenisti/ | dátum vydania = 17. 12. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Nemecký pohár 2007 - gól vo finále proti majstrovskému tímu [[VfB Stuttgart]] (3:2 pp) vyrovnal v 29. minúte stav na 1:1, nedohral v 33. minúte po likvidačnom zákroku Fernanda Meiru <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál s Vittekom majú Nemecký pohár | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-s-vittekom-maju-nemecky-pohar/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál: Smutný hrdina finále Nemeckého pohára | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-smutny-hrdina-finale-nemeckeho-pohara/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* Vďaka pohárovému triumfu hral Norimberg [[Pohár UEFA]] 2007/08 2. v skupine za [[Everton FC|Evertonom]], Mintálove góly proti [[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]] (2:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál zariadil skvelý obrat Norimbergu | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/94974-mintal-zariadil-skvely-obrat-norimbergu/ | dátum vydania = 5. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, AE Larisa (3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg poslal ďalej Mintál! | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121624-norimberg-poslal-dalej-mintal/ | dátum vydania = 20. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> poslali Norimberg medzi 32 najlepších mužstiev súťaže, ale v dueloch o postup do osemfinále s [[SL Benfica|Benficou]] chýbali Mintál aj Vittek* [https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121627-nastupia-vittek-a-mintal-uz-proti-benfike/ Nastúpia Vittek a Mintál už proti Benfike?] Po 4 sezónach zostup, 2008/09 najlepší strelec 16 gólov* [https://sportnet.sme.sk/spravy/fantom-mintal-vystrielal-norimbergu-postup/] [[FC Hansa Rostock]] 2011/12, 2012/13 rezerva Norimbergu Marek Mintál je dvojnásobným víťazom ankety [[Futbalista roka (Slovensko)|Futbalista roka]], v ktorej triumfoval v rokoch [[Futbalista roka 2004 (Slovensko)|2004]] a [[Futbalista roka 2005 (Slovensko)|2005]], v roku [[Futbalista roka 2003 (Slovensko)|2003]] bol tretí* Pri príležitosti 20 rokov ligy bol vyhlásený za najlepšieho hráča dvadsaťročia a zaradili ho tiež do najlepšej jedenástky dvadsaťročia <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = 20 rokov slovenskej ligy – najlepší Marek Mintál | url = https://www.zilinskyvecernik.sk/clanok/20-rokov-slovenskej-ligy-najlepsi-marek-mintal/1724/ | dátum vydania = 7. 7. 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = zilinskyvecernik.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Reprezentačná kariéra === Debutoval [[6. február]]a [[2002]] v [[Teherán]]e proti {{IRN|f|0|Iránu}}, na víťazstve 3:2 sa podieľal premiérovým gólom v reprezentácii. V kvalifikácii o postup na [[majstrovstvá sveta vo futbale 2006|MS 2006]] Slovensko obsadilo vo svojej skupine druhé miesto za {{PRT|f|0|Portugalskom}} a vybojovalo si účasť v baráži. Mintál patril k oporám úspešného tímu, v kvalifikácii odohral 10 zápasov/3 góly*, ale v barážovom dvojzápase s {{ESP|f|0|Španielskom}} (1:5, 1:1) absentoval pre zranenie. V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|kvalifikácii ME 2008]] bol s 6 gólmi najlepším strelcom mužstva, dvakrát skóroval proti {{CYP|f|0|Cypru}} (6:1), štyri góly strelil v dvoch zápasoch s {{WAL|f|0|Walesom}}* V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 3|kvalifikácii MS 2010]] odohral úvodné dva zápasy proti {{NIR|f|0|Severnému Írsku}} (2:1) a {{SMR|f|0|San Marínu}} (3:1), no po prehre 0:4 v prípravnom stretnutí s {{ENG|f|0|Anglickom}} sa rozhodol ukončiť reprezentačnú kariéru <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marek Mintál končí v reprezentácii | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/marek-mintal-konci-v-reprezentacii/ | dátum vydania = 29. 5. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * s bilanciou 47 zápasov, 14 gólov. {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za MŠK Žilina (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár Intertoto||rowspan="2"|<center>1999||rowspan="2"|skupina||{{DNK}} Herfølge BK||<center>2:0||<center>2 |- |{{FRA}} FC Metz||<center>2:1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Norimberg (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2007/2008||rowspan="2"|skupina||{{NLD}} [[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]]||<center>2:1||<center>2 |- |{{GRC}} AE Larisa||<center>3:1||<center>1 |} == Anton Moravčík== S futbalom začínal v Hlohovci, počas učňovských rokov hral v ŠK Baťovany, najskôr v doraste, majster Ponitria**19 gólov**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dorast ŠK Baťovany | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1947 | mesiac = november | ročník = | číslo = 167 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> potom v A-mužstve v divízii.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = História futbalu v Baťovanoch a Partizánskom | periodikum = TEMPO | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = júl | ročník = LXXVI | číslo = 24 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1949 sa stal hráčom [[MŠK Žilina|Sloveny Žilina]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Príprava Sloveny Žilina na ligu | periodikum = Cieľ | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = február | ročník = III. | číslo = 39 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 9. októbra 1949 proti [[FC Zbrojovka Brno|SK Židenice]], pri svojej premiére príjemne prekvapil, pri vysokom víťazstve 6 : 1 padli tri góly po jeho akciách.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovena Žilina - Židenice 6:1 (3:1) | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = október | ročník = III. | číslo = 275 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvé dva góly strelil vo svojom treťom ligovom zápase mužstvu [[FC Spartak Trnava|Kovosmalt Trnava]] (4 : 1), prvý umiestnenou strelou, druhý z ťažkého uhla.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sokol Slovena Žilina - Sokol Kovosmalt Trnava 4:1 (1:0) | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = október | ročník = III. | číslo = 289 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V Žiline odohral počas štyroch sezón 69 zápasov, strelil 25 gólov. V rokoch 1953 – 1954 bol počas voječiny členom armádneho klubu [[FK Dukla Praha|ÚDA Praha]]. V roku 1953 získali „vojaci“ svoj prvý majstrovský titul, Moravčík si zahral po boku legiend česko-slovenského futbalu ako boli Ladislav Novák, Svatopluk Pluskal či [[Josef Masopust]]. V poslednom kole strelil päť gólov [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]] (7 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = ÚDA Praha – TJ Lokomotíva Košice 7:0 (2:0) | url = https://statistiky1ligy.fotbal.cz/sezona/1953/zapas/uda-praha-tj-lokomotiva-kosice/14766 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = statistiky1ligy.fotbal.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1954 bol s 8 gólmi najlepší strelec mužstva. [[ŠK Slovan Bratislava]] dvakrát [[Česko-slovenský pohár vo futbale]], Dukla a [[SK Slavia Praha|Dynamo Praha]]** Európsky pohár majstrov, Pohár víťazov pohárov UEFA Tottenham Hotspur FC Prague Sydney**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík už na ceste | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1965 | mesiac = december | ročník = XIII. | číslo = 308 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> tréner Štefan Čambal, Slovan na zájazde gól**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Žiadal isi Schrojfa a Jokla. So Slovanom v Austrálii | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1966 | mesiac = január | ročník = XX. | číslo = 20 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 1956 {{HUN|f|0|Maďarsko}} 4 : 2,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nedeľa veľkého triumfu československého futbalu | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1956 | mesiac = máj | ročník = IV. | číslo = 59 | strany = 1,3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{BRA|f|0|Brazília}} 1 : 0 Maracana <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Skvelý začiatok v Južnej Amerike | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1956 | mesiac = august | ročník = IV. | číslo = 92 | strany = 1,3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tlieskali mu na Maracane | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1957 | mesiac = máj | ročník = II. | číslo = 19 | strany = 16 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pepek bol prvý | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = február | ročník = IL. | číslo = 45 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 1957 najlepší strelec repre 4 góly/5 z**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bilancia nie zlá... Ako strieľali | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1958 | mesiac = január | ročník = VII. | číslo = 153-154 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Bol v príprave na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1958|MS 1958]], zranil sa, 18. háč Kraus alebo Moravčík? <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Od Plzne po Halmstad. Prípravy v znamení zranení | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1958 | mesiac = máj | ročník = VII. | číslo = 60 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Medzinárodný pohár dr. Geröa <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nedocenená trofej čs. futbalu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = december | ročník = IV. | číslo = 53 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Pohár národov [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|ME 1960]] semifinále {{URS|f|0|Sovietsky zväz}} 0:3 posledný zápas**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Futbalový vrchol pre nás nedostupný? SSSR-ČSR 3:0 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1960 | mesiac = júl | ročník = VIII. | číslo = 81 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Anton Moravčík vynikal rýchlosťou, výbornou technikou v pohybe a pohotovou strelou. S futbalom začínal v [[Hlohovec|Hlohovci]], kde sa s rodičmi presídlil po [[Okupácia južného Slovenska|obsadení Komárna maďarskými vojskami]]. Ako 17-ročný hral divíznu súťaž hral v [[Partizánske|Partizánskom]], tu si ho vyhliadla prvoligová [[MŠK Žilina|Slovena Žilina]]. V jej drese debutoval v [[československá futbalová liga]] ešte v dorasteneckom veku* V roku 1953 narukoval do mužstva ÚDA Praha, v tom roku sa hrala len jednokolová súťaž a armádny klub, neskôr známy pod názvom [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] získal svoj prvý majstrovský titul. Moravčík k prvenstvu prispel *, v poslednom zápase dal päť gólov [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]] (7:0). V nasledujúcej sezóne bol Moravčík s ôsmimi gólmi najlepším strelcom vojakov. V roku 1956 prišiel do [[ŠK Slovan Bratislava]], kde prevzal úlohu kanoniera po [[Emil Pažický|Emilovi Pažickom]]. Prvý gól v belasom drese strelil vo svojom druhom zápase práve proti Žiline* 4x naj. strelec, 6 hetrikov - stý gól [[AC Sparta Praha|Spartak Praha Sokolovo]] (4:0), prvý bombou po odrazenej lopte, druhý z otočky z 13 m, tretí hlavou**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dosť pohodlné víťazstvo | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1961 | mesiac = november | ročník = IX. | číslo = 224 | strany = 1,2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 3x vicemajster, 2x Čs. pohár S druhým a tretím ročníkom Čs. pohára sa spája kuriózna situácia, keď obidva vyhral [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] a to v priebehu dvoch týždňov. Vo finále II. ročníka v decembri 1962 remizoval Slovan s Duklou Praha 1:1 a opakovaný zápas sa hral pre nedostatok termínov až 17. júna 1963 v [[Brno|Brne]] s výsledkom 4:1, dva góly**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Čs. pohár do vitríny Slovana | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = júl | ročník = XI. | číslo = 142 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Už o týždeň neskôr sa hralo prvé finále III. ročníka [[SK Slavia Praha|Dynamo Praha]]-Slovan Bratislava (0:0), v odvete 31. júla 1963 „belasí“ deklasovali svojho súpera 9:0.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan - Dynamo 9:0 (3:0). Finále Čs. pohára vo futbale | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = august | ročník = XI. | číslo = 152 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Liga majstrov UEFA|Európsky pohár majstrov]] ako prvý čs. klub, 1955 [[KP Legia Warszawa|CWKS Varšava]]* === Repre === {{TCH|f|0|Československo}} reprezentoval 25×, strelil 10 gólov. V reprezentácii debutoval 11. mája 1952 v [[Bukurešť|Bukurešti]] proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} (1:3), často bol jediným Slovákom v národnom mužstve. Moravčík zažiaril v roku [[1956]], keď sa výrazne podieľal na dvoch slávnych víťazstvách góly {{HUN|f|0|Maďarsku}} (4:2)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Geleta futbalistom roka | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1967 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 277 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a {{BRA|f|0|Brazílii}} (1:0) na posvätnej pôde [[Estádio do Maracanã|štadióna Maracaná]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Geleta futbalistom roka | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1967 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 277 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||rowspan="2"|20. 5. 1956||rowspan="2"|[[Budapešť]]||rowspan="2"|{{HUN|f|1}}||rowspan="2"|<center>4:2||rowspan="2"|{{gól|27}}<br/> {{gól|55}}||rowspan="2"|Medzinárodný pohár |- |<center>2. |- |<center>3.||5. 8. 1956||[[Rio de Janeiro]]||{{BRA|f|1}}||<center>1:0||{{gól|53}}||priateľský |- |<center>4.||12. 8. 1956||[[Montevideo]]||{{URY|f|1}}||<center>1:2|||{{gól|76}}||priateľský |- |<center>5.||rowspan="2"|13. 10. 1957||rowspan="2"|[[Viedeň]]||rowspan="2"|{{AUT|f|1}}||rowspan="2"|<center>2:2||rowspan="2"|{{gól|5}} <br/> {{gól|7}}||rowspan="2"|Medzinárodný pohár |- |<center>6. |- |<center>7.||27. 10. 1957||[[Lipsko]]||{{DDR}} [[Nemecká demokratická republika|NDR]]||<center>4:1||{{gól|23}}||priateľský |- |<center>8.||13. 12. 1957||[[Káhira]]||{{EGY|f|1}}||<center>2:1||{{gól|84}}||priateľský |- |<center>9.||20. 9. 1958||[[Bratislava]]||{{CHE|f|1}}||<center>2:1||{{gól|49}}||Medzinárodný pohár |- |<center>10.||1. 5. 1960||[[Praha]]||{{AUT|f|1}}||<center>4:0||{{gól|26}}||priateľský |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- |rowspan="2"|<center>EPM||rowspan="2"|<center>1956/1957||predkolo||{{POL}} [[KP Legia Warszawa|CWKS Varšava]]||<center>4:0||<center>1 |- |1. kolo||{{CHE}} [[Grasshopper Club Zürich|Grasshopper]]||<center>1:0||<center>1 |- |rowspan="5"|<center>PVP||rowspan="3"|<center>1962/1963||rowspan="2"|1. kolo||rowspan="2"|{{CHE}} [[FC Lausanne-Sport|Lausanne-Sport]]||<center>1:1||<center>1 |- |<center>1:0||<center>1 |- |štvrťfinále||{{ENG}} [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]]||<center>2:0||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1963/1964||1. kolo||{{FIN}} HPS Helsinki||<center>8:1||<center>2 |- |2. kolo||{{WAL}} Borough United||<center>3:0||<center>1 |} === Zdroje === *''Pepek – gólostrelec'', TIP, ročník VIII., 25/1976 *''Pepek, staň si k čiare!'', Šport, ročník XXXIII., 242/1981 == Tomáš Oravec == Budúci kanonier začínal s [[atletika|atletikou]], venoval sa viacbojom. Na jeseň 1999 bol s 19 gólmi najlepším strelcom dorasteneckej ligy,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Oravec neskóroval iba v troch kolách! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = novemeber | ročník = LII. | číslo = 270 | strany = 22 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v zimnej príprave ho vytiahol tréner Ján Zachar do A-mužstva, v jarnej časti debutoval** Prvý ligový gól strelil v zápase s [[FK Dubnica nad Váhom]], v 89. minúte po rohovom kope [[Vladislav Zvara|Vladislava Zvaru]] hlavou rozhodol o víťazstve 3 : 2.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri body ako dar novému trénerovi | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = máj | ročník = LIII. | číslo = 111 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v kariére pokračoval v [[MFK Ružomberok]], 2 góly v Prešove**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod Čebraďom sa skoro udomácnil | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 209 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>**mužstvo obsadilo v sezóne 1999/2000 3. miesto v lige a vo finále [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]] prehralo s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]] 0:1 až gólom v poslednej minúte Prvou zahraničnou zastávkou bola [[FK Viktoria Žižkov]], v [[1. česká futbalová liga|českej lige]] debutoval 8. februára 2002, v zápase s [[FK Teplice]] sa hneď presadil strelecky (3 : 1).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žižkov po výhře venku vede ligu | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/zizkov-po-vyhre-venku-vede-ligu.A020208_182635_fotbal_min | dátum vydania = 8. 2. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Viktorka v sezóne [[1. Gambrinus liga 2001/2002|2001/02]] siahala po titule, v poslednom kole však hrala so [[SK Slavia Praha|Slaviou Praha]] a prehrala, 3. v lige**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žižkov byl pět minut od titulu | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/zizkov-byl-pet-minut-od-titulu.A020510_200000_fotbal_mn | dátum vydania = 10. 5. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V nasledujúcej sezóne [[1. Gambrinus liga 2002/2003|2002/03]] pre zranenie absentoval celú jeseň, na jar strelil osem gólov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jarní kanonýr v zápasech na poháry nemyslí | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/jarni-kanonyr-v-zapasech-na-pohary-nemysli.A030407_210658_fotbal_ot | dátum vydania = 7. 4. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> dva z nich lídrovi tabuľky [[AC Sparta Praha|Sparte Praha]] (2 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pražské derby v streleckej réžii Oravca | url = https://hnonline.sk/sport/42584-prazske-derby-v-streleckej-rezii-oravca | dátum vydania = 5. 5. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sparta na cestě za titulem klopýtla na Žižkově | url = https://www.sport.cz/clanek/moto-formule-1-sparta-na-ceste-za-titulem-klopytla-na-zizkove-7223 | dátum vydania = 3. 5. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Viktorka znovu tretia** V ankete najlepší cudzinec sezóny obsadil druhé miesto za [[Brazília|Brazílčanom]] [[Adauto]]m zo [[SK Slavia Praha|Slavie Praha]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec a Kisel v trojke najlepších legionárov v ČR | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-a-kisel-v-trojke-najlepsich-legionarov-v-cr/ | dátum vydania = 2. 6. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V Žižkove pôsobil Oravec tri sezóny s bilanciou 53 zápasov a 16 gólov. Ďalšími legionárskymi zastávkami v jeho kariére boli Admira Mödling<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tomáš Oravec je v Admire strelcom - záchranárom | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/tomas-oravec-je-v-admire-strelcom-zachranarom/ | dátum vydania = 11. 8. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Panionios a Boavista Porto.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec ´čiernym panterom´ - prestúpil do Boavisty Porto | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-ciernym-panterom-prestupil-do-boavisty-porto/ | dátum vydania = 10. 1. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Tomáš Oravec sa stal po [[Marián Zeman|Mariánovi Zemanovi]] a [[Marek Čech (1983)|Marekovi Čechovi]] tretím slovenským futbalistom v [[Primeira Liga|portugalskej lige]] - 11* zápasov, 6. miesto sklamanie* https://kosice.korzar.sme.sk/c/4488367/tomasovi-oravcovi-sa-v-porte-pacilo-len-keby-ho-v-boaviste-neodnaucili-strielat-goly.html Po návrate zo zahraničia pôsobil v [[FC Petržalka|Artmedii Petržalka]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec na dva roky do Artmedie Bratislava | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-na-dva-roky-do-artmedie-bratislava/ | dátum vydania = 29. 6. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> v sezóne [[Corgoň liga 2006/2007|2006/07]] sa stal s 16 gólmi kráľom strelcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kráľom ligových strelcov v sezóne 2006/07 Tomáš Oravec | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kralom-ligovych-strelcov-v-sezone-2006-07-tomas-oravec/ | dátum vydania = 31. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. v ďalšej sezóne [[Corgoň liga 2007/2008|2007/08]] sa tešil z double* majstrovského titulu <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Artmedia získala druhý titul, vypadol Trenčín | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/110326-artmedia-ziskala-druhy-titul-vypadol-trencin/ | dátum vydania = 20. 5. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Počas sezóny [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] prestúpil do [[MŠK Žilina]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec definitívne v MŠK Žilina | url = https://www.mskzilina.sk/clanek.asp?id=Oravec-definitivne-v-MSK-Zilina-1734 | dátum vydania = 12. 3. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mskzilina.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> 2010 majster**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žilina opäť vládne slovenskému futbalu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zilina-opat-vladne-slovenskemu-futbalu-2/ | dátum vydania = 10. 5. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Liga majstrov UEFA 2010/2011|Liga majstrov UEFA]] v play-off vyradili Spartu Praha (2 : 0, 1 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = LM: Žilina vyhrala nad Spartou 2:0 a je blízko k hlavnej súťaži | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/111773-lm-zilina-vyhrala-nad-spartou-20-a-je-blizko-k-hlavnej-sutazi/ | dátum vydania = 29. 5. 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenský kat Sparty: Ztratit se dá všechno, ale my už to pustit nesmíme | url = https://www.idnes.cz/fotbal/pohary/slovensky-kat-sparty-ztratit-se-da-vsechno-ale-my-uz-to-pustit-nesmime.A100818_022542_fot_pohary_pes | dátum vydania = 18. 8. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> v skupine [[Chelsea FC]], [[Olympique Marseille]], [[FK Spartak Moskva]] bez bodu, Oravec bol autorom prvého gólu „šošonov“ v elitnej súťaži**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec: Gól ma potešil, no my sme hlavne radi, že sme ich nedostali viac | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/90403-oravec-gol-ma-potesil-no-my-sme-hlavne-radi-ze-sme-ich-nedostali-viac/ | dátum vydania = 16. 9. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeseň 2010 najlepší strelec s 10 gólmi**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec najlepším kanonierom jesennej časti CL | url = https://mskzilina.sk/clanek.asp?id=Oravec-najlepsim-kanonierom-jesennej-casti-CL-2378 | dátum vydania = 29. 11. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mskzilina.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Stý gól: [[FK Senica]] 1 : 2, koniec série 25 zápasov bez prehry**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Senica zrušila sériu žilinských futbalistov bez prehry, vyhrala 2:1 | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/senica-zrusila-seriu-zilinskych-futbalistov-bez-prehry-vyhrala-21/ | dátum vydania = 19. 11. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>** Čína**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kanonier Oravec odchádza zo Žiliny. Bude hrávať v Číne | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/110792-kanonier-oravec-odchadza-zo-ziliny-bude-hravat-v-cine/ | dátum vydania = 2. 3. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**11/3**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V Číne útočník Oravec vynikal, ale musel odísť | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/v-cine-utocnik-oravec-vynikal-ale-musel-odist/ | dátum vydania = 27. 7. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeseň 2011 [[FC Spartak Trnava]]** 14/3, gól v premiére Senici**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Gólová premiéra Oravca na tri body nestačila | url = https://www.trnavskyhlas.sk/c/2844-golova-premiera-oravca-na-tri-body-nestacila/golova-premiera-oravca-na-tri-body-nestacila/ | dátum vydania = 13. 8. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = trnavskyhlas.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**Enosis Neon Paralimni === Reprezentačná kariéra === [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovensko U-21]] dva góly Macedónsku (2 : 0) v kvalifikácii ME 2002**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prvá vážna skúška na výbornú | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 203 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 15. augusta 2001 v Bratislave s {{IRN|f|0|Iránom}} (3 : 4), napriek prehre vydarený debut: dva góly v priebehu dvoch minút, oba hlavou, 18. min. po rohovom kope [[Vratislav Greško|Vratislava Greška]], 19. min. po centri [[Miroslav Karhan|Miroslava Karhana]]* V dejinách slovenského futbalu nájdeme len päť futbalistov, ktorí dokázali zaznamenať v reprezentačnej premiére viac ako jeden gól. Po [[Gejza Šimanský]], Ivan Mráz a František Karkó + [[Filip Šebo]] [https://futbalsfz.sk/sr-a-rekordy-a-zaujimavosti-vydarene-golove-debuty-vynimocny-hetrik-seba/ SR A – rekordy a zaujímavosti: Vydarené gólové debuty, výnimočný hetrik Šeba] == Tomáš Medveď == S futbalom začínal v [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]], pokračoval v mladšom doraste [[VSS Košice]], v roku 1989 sa stal v tejto kategórii majstrom Slovenska, vo finále o titul majstra Česko-Slovenska prehrali s [[FC Baník Ostrava]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ostravský príklad hodný nasledovania | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = august | ročník = XXIII. | číslo = 33 | strany = 20,21 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Mal necelých 17 rokov, keď debutoval v A-mužstve „strojárov“ v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]], tréner [[Andrej Daňko]] mu dal šancu v októbri 1990 v zápase so Spojmi Bratislava (1 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Poštárske k.o. košickým VSS | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = október | ročník = XLIV. | číslo = 248 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho kariéra pokračovala v [[FK Dukla Banská Bystrica|Dukle Banská Bystrica]], najskôr v doraste, v sezóne [[1. slovenská národná futbalová liga 1992/1993|1992/93]] bol už stabilným hráčom A-mužstva a streleckým objavom roka. Spolu s Ľubomírom Faktorom boli najlepší strelci Dukly, zaujímavosťou bolo, že všetkých osem gólov strelil na domácom ihrisku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trhač domácej siete. Predstavujeme nových prvoligistov: Dukla Banská Bystrica, druhé mužstvo I. SNFL | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 149 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dukla obsadila 2. miesto a stala sa účastníkom prvého ročníka samostatnej [[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1. slovenskej ligy 1993/94]]. V lige debutoval 14. augusta 1993 v 1. kole proti Lokomotíve Košice (0 : 0), prvý gól strelil 21. augusta 1993 proti [[FK Inter Bratislava|Interu Bratislava]] (1 : 3). V polovici sezóny prestúpil do Interu Bratislava, kde mal nahradiť kanoniera [[Ľubomír Luhový|Ľubomíra Luhového]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Na Pasienkoch sa mi páči“ | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = január | ročník = XLVIII. | číslo = 7 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól v žlto-čiernom drese strelil v 18. kole proti [[1. FC Košice]] (5 : 0). Inter obsadil v lige 2. miesto, v roku 1995 vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] aj [[Slovenský futbalový superpohár|Matičný Pribinov pohár]] aj s Medveďom v zostave po víťazstve 3 : 2 nad majstrovským Slovanom Medveď dal prvý gól v 7. minúte.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trofej koncentrovanejšiemu a bojovnejšiemu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | december | ročník = IL. | číslo = 586 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** PVP FC Valetta [[Real Zaragoza]] V polovici sezóny [[1. slovenská futbalová liga 1995/1996|1995/96]] prestúpil do klubu [[1. FC Košice]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Návrat stratených synov | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = január | ročník = L. | číslo = 3 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, kde odohral v jarnej časti 12 zápasov, skóroval raz v poslednom kole proti Banskej Bystrici. Na jeseň 1996 hosťoval v českom druholigovom klube Svit Zlín, na jar 1997 bol už hráčom [[ŠK Futura Humenné|Chemlonu Humenné]]. S ôsmimi gólmi bol najlepší strelec mužstva, v zápase s Duklou Banská Bystrica dosiahol hetrik pri prehre 3 : 6,**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dva góly za víťazstvo! Nezvyčajný primát | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 58 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Sezónu [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]] začal na hosťovaní v Lokomotíve Košice, v piatich zápasoch stihol streliť dva góly proti [[Partizán Bardejov|BSC JAS Bardejov]] (3 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď už splnil štvrtinu z kvóty | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = august | ročník = LI. | číslo = 190 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V septembri 1997 prestúpil do [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď do Slovana, Malatinský pod Urpín | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = september | ročník = LI. | číslo = 211 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> pri premiére v novom drese dvakrát skóroval proti [[MŠK Žilina]] (4 : 0), s 8 gólmi sa stal najlepším strelcom belasých v sezóne. V sezóne [[Mars superliga 1998/1999|1998/99]] sa Slovan posilnil, do mužstva prišli reprezentanti [[Tibor Jančula]] a [[Jozef Majoroš]], Medveď odohral len tri zápasy titul** prejavila o jeho služby záujem [[FC Petržalka|Artmedia Petržalka]] Weiss** [[Mars superliga 1999/2000|1999/2000]] 14 gólov, tretí najlepší kanonier ligy** <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na víťaza sa čakalo do poslednej minúty | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = máj | ročník = LIV. | číslo = 115 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V januári 2000 bol na skúške v tureckom Bursaspore, v lete vo francúzskom klube [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]], nakoniec podpísal zmluvu s nemeckým SSV Ulm.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď do Ulmu | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = júl | ročník = LIV. | číslo = 165 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 2000/01 odohral v [[2. nemecká futbalová liga|2. Bundeslige]] 23 zápasov, dal jeden gól, hneď v 1. kole proti MSV Duisburg (2 : 1), skóroval aj v [[DFB-Pokal|Nemeckom pohári]] proti [[FC Rot-Weiß Erfurt|RW Erfurt]] (2 : 0). návrat do Artmedie, 2002/03 - 2. v lige [[Pohár UEFA]], v poslednom kole Dubnica 1:0 gól <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Petržalka vybojovala pohárovú miestenku | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/petrzalka-vybojovala-poharovu-miestenku/?page=5 | dátum vydania = 18. 6. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**[https://hnonline.sk/sport/18434-branu-do-poharovej-europy-si-otvorila-petrzalka Bránu do pohárovej Európy si otvorila Petržalka] [[Fehérvár FC|Videoton]], Lombard Pápa - 18 gólov kráľ strelcov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Maďarsko - I. liga - Medveď kráľom strelcov | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/madarsko-i-liga-medved-kralom-strelcov/ | dátum vydania = 26. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 4 góly Vasasu 6:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď kraľuje kanonierom v Maďarsku | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112438-medved-kraluje-kanonierom-v-madarsku/ | dátum vydania = 19. 4. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112445-medved-je-lidrom-strelcov-madarskej-ligy/ Medveď je lídrom strelcov maďarskej ligy]* najlepší legionár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď najlepším legionárom z krajín EÚ v Maďarsku | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/medved-najlepsim-legionarom-z-krajin-eu-v-madarsku/ | dátum vydania = 24. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> prvý Slovák v čínskej lige <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď čaká na štyri platy z Číny | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/93236-medved-caka-na-styri-platy-z-ciny/ | dátum vydania = 30. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V slov. lige obliekal dresy 8 klubov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rekordy a rarity slovenskej futbalovej ligy | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/110256-rekordy-a-rarity-slovenskej-futbalovej-ligy/ | dátum vydania = 22. 2. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* stý gól za [[FK Dukla Banská Bystrica]] proti [[AS Trenčín]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Trenčania opäť s prázdnymi rukami, na prvú osmičku strácajú osem bodov | url = https://mytrencin.sme.sk/c/4780690/trencania-opat-s-prazdnymi-rukami-na-prvu-osmicku-stracaju-osem-bodov.html | dátum vydania = 18. 10. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mytrencin.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* Po skončení kariéry tréner [https://sport.aktuality.sk/c/179953/petrzalsky-futbal-opat-dycha/] a funkcionár, člen VV SFZ <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Konferencia SFZ – Za zástupcu hráčov do VV SFZ zvolili Tomáša Medveďa | url = https://futbalsfz.sk/konferencia-sfz-za-zastupcu-hracov-do-vv-sfz-zvolili-tomasa-medveda/ | dátum vydania = 28. 2. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, riaditeľ KLK <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tomáš Medveď sa stal riaditeľom Klubu ligových kanonierov | url = https://sport.aktuality.sk/c/348283/tomas-medved-sa-stal-riaditelom-klubu-ligovych-kanonierov/ | dátum vydania = 26. 7. 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Reprezentačná kariéra === Tomáš Medveď bol viakrát v širšom výbere mládežníckych reprezentácií Česko-Slovenska. Reprezentoval mužstvo [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovenska do 21 rokov]], 16. novembra 1993 nastúpil v [[Nováky|Novákoch]] v prvom oficiálnom zápase „dvadsaťjednotky“ proti [[Slovinské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovinsku U21]] (5 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď naostro – tak s ostrými! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = november | ročník = XLVII. | číslo = 268 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 19. apríla 1994 v [[Myjava|Myjave]] strelil gól reprezentácii Chorvátska do 21 rokov (1 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Po Slovincoch na lopatkách aj Chorváti | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = november | ročník = XLVIII. | číslo = 90 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1994 bol vo Výbere slovenskej ligy, ktorý remizoval 2 : 2 s [[Olympique Marseille]], v zápase striedal v 82. minúte [[Igor Bališ|Igora Bališa]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Olympique Marseille – Výber slovenskej ligy 2:2 (0:1) | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = august | ročník = XLVIII. | číslo = 167 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> == Tibor Mičinec == {{Infobox futbalista |meno = Tibor Mičinec |foto = Tibor_Mičinec_2013.JPG |prezývka = ''Barón'' |dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1958|10|10}} |rodné mesto = [[Kremnica]] |štát = [[Česko-Slovensko]] |pozícia = útočník |roky = 1974-1978<br/>1978-79<br /> 1979-80<br/>1980-86, 1992 <br /> 1987-1989 <br />1989-1991 <br />1991<br />1994-1995 <br />1995-1996 |kluby = [[FK Spišská Nová Ves|LB Spišská N.Ves]] <br/> VTJ Písek <br/> VTJ Tábor <br/>[[Bohemians 1905|Bohemians Praha]] <br /> [[FK DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]] <br />[[Omonia Nikózia]] <br />[[CD Logroñés]] <br />[[ŠVARC Benešov]]<br />[[Svit Zlín]] |zápasy(góly) = <br/><br /><br/>154{{0}}(52)<br />{{0}}74{{0}}(28)<br />{{0}}50{{0}}(20)<br />{{0}}{{0}}1{{0}}{{0}}(0)<br />{{0}}22{{0}}{{0}}(5)<br />{{0}}16{{0}}{{0}}(0) |národné mužstvo = {{CSK|f|1}} |reprezentačné roky = 1984-1987 |reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}7{{0}}{{0}}(1) }} S futbalom začínal ako žiak v Žiari nad Hronom, [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskú národnú ligu]] hral za [[FK Spišská Nová Ves|LB Spišská Nová Ves]], kde ho trénoval legendárny prešovský kanonier [[Ladislav Pavlovič]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Znova medzi ligovou elitou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1977 | mesiac = jún | ročník = XXX. | číslo = 151 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Počas vojenčiny pôsobil najskôr v mužstve VTJ Písek, po roku vo VTJ Tábor v Českej národnej lige, kde si ho vyhliadli pozorovatelia Bohemiansu Praha,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zatiaľ zakríknutý dobrák... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = máj | ročník = XII. | číslo = 37 | strany = 13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> klubu ktorý patril v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch minulého storočia]] k špičke [[česko-slovenská futbalová liga|československej ligy]]. Mičinec debutoval v lige 27. augusta 1980 proti [[FC Zbrojovka Brno|Zbrojovke Brno]] (1 : 2), prvé dva ligové góly strelil v 5. kole v zápase proti [[ŠK Slovan Bratislava|Slovanu Bratislava]] (3 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Norma chlapcov od Botiča | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = september | ročník = XXXII. | číslo = 218 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hneď vo svojej prvej sezóne bol s 10 gólmi najlepším strelcom Bohemiansu, skóroval aj v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]] proti [[Ipswich Town FC|Ipswichu Town]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mičinec sa mohol presláviť... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = jún | ročník = XXII. | číslo = 263 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bohemians obsadil v tabuľke tretie miesto, v nasledujúcej sezóne obhájil bronzovú priečku a v sezóne 1982/83 získal historický majstrovský titul,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bohemians poprvé mistrem | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/6/13/8.png | dátum vydania = 13. 6. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> čo je dodnes najväčší úspech klubu. Mužstvo hralo atraktívny útočný futbal,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ve znamení klokana | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/6/21/8.png | dátum vydania = 21. 6. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> na domácom ihrisku rozdávali súperom nádielky, jediné zaváhanie so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 2) ukončilo sériu 39 zápasov bez prehry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Překvapení ve Vršovicích | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/3/14/8.png | dátum vydania = 14. 3. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>. Mičinec odohral v majstrovskej sezóne pre zranenie len 12 zápasov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Predsatvujeme nového majstra ČSSR vo futbale | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1983 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 144 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> „Klokanom“ sa darilo aj v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]], keď sa bez prehry prebojoval až do semifinále. Postupne vyradili Admiru Wacker Viedeň, [[AS Saint-Étienne]] - Mičinec dal gól v jednom z najkrajších zápasov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Francouzi odjíždí z Ďolíčku s prázdnou | url = https://www.cestazatitulem.cz/index.php/vysledky-pohar-uefa/2-kolo-doma | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = cestazatitulem.cz | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Klokani ďalej, Baník dofáral | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1982 | mesiac = november | ročník = XXXVI. | číslo = 262 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Servette FC|Servette Ženeva]] a [[Dundee United FC|Dundee United]]. V dvojzápase o postup do finále bol neskorší víťaz pohára [[RSC Anderlecht|Anderlecht Brusel]] (0:1, 1:3) nad ich sily.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zázrak se nekonal, Bohemka skončila v semifinále Poháru UEFA | url = https://www.cestazatitulem.cz/index.php/vysledky-pohar-uefa/semifinale-venku | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = cestazatitulem.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1984/85 vyradili v Pohári UEFA slávny [[Ajax Amsterdam]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Před 25 lety jsme vyřadili Ajax Amsterdam | url = https://www.bohemians.cz/clanek/9834/pred-25-lety-jsme-vyradili-ajax-amsterdam | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bohemians.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> s vychádzajúcimi hviezdami [[Marco van Basten]], [[Frank Rijkaard]], [[Ronald Koeman]], v 3. kole vypadli s [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamom Hotspur]]. Ďalší titul mohol Bohemians získať v sezóne 1984/85. Po jeseni bol prvý,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prim hráli Bohemians | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1984/12/11/8.png | dátum vydania = 11. 12. 1984 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> v 20. kole viedol tabuľku s náskokom 5 bodov, dve kolá pred koncom bol stále v čele. V poslednom zápase hostila ''Bohemka'' [[FC Spartak Trnava|Trnavu]] a keďže [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] prehrala v [[FK Dukla Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], stačilo im remizovať. V nervóznom zápase boli štyria hráči vylúčení, Mičinec za vzájomné okopávanie spolu s Trnavčanom Ekhardtom. Bohemians napriek veľkej prevahe nedokázal streliť gól, prehral 0:1 a skončil druhý za Spartou len o skóre <ref>.{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dramatický, ale nepěkný závěr nejvyšší soutěže v kopané. Sparta titul obhájila. Drtivá převaha Bohemians bez efektu | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/6/20/8.png | dátum vydania = 20. 6. 1985 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V polovici sezóny 1986/87 prestúpil Mičinec do [[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]], jeho prestup bol udalosťou číslo 1 na česko-slovenskej ligovej scéne.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = DAC Dunajská Streda: S Mičincom v útoku | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = marec | ročník = XIX. | číslo = 10 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hneď v prvom zápase skóroval v 1. minúte proti RH Cheb <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = MÔJ NAJ GÓL ZA DAC: TIBOR MIČINEC | url = https://www.dac1904.sk/sk/clanek.asp?id=Moj-NAJ-gol-za-DAC-Tibor-Micinec-5228 | dátum vydania = 20. 5. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ =dac1904.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V mužstve zo [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]] pôsobil dve a pol sezóny, dvakrát bol najlepším strelcom klubu v sezónach, v ktorých obsadili 4. resp. 3. miesto v tabuľke. V roku [[1987]] vyhrali [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] i [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Česko-slovenský pohár]] bez toho, že by vo finálových zápasoch dali gól. Vo finálových zápasoch s [[FC Nitra|Plastikou Nitra]] resp. Spartou Praha boli úspešnejší v [[penaltový rozstrel|penaltových roszstreloch]]. Najmä víťazstvo nad favorizovanou Spartou vo finále v [[Kopřivnice|Kopřivnici]] bolo senzáciou. Sparta mala mužstvo plné reprezentantov, zápas bez gólov mal veľmi dobrú úroveň najmä v predĺžení, bombu Mičinca vyrazil brankár Stejskal, v penaltovom rozstrele Mičinec nezaváhal, naopak Sparťania zlyhali, o triumfe DAC rozhodol [[Peter Fieber]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Čs. pohár na Žitný ostrov | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/6/22/8.png | dátum vydania = 22. 6. 1987 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sladká odmena za peknú sezónu | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = jún | ročník = XIX. | číslo = 26 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vrcholom boli zápasy Pohára UEFA s [[FC Bayern München|Bayernom Mníchov]], vonku 1:3 Mičinec prihral na gól Szabanovi,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škoda promarněných šancí. Pohár UEFA: Bayern Mnichov-DAC Dunajská Streda 3:1 | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/10/27/8.png | dátum vydania = 27. 10. 1988 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> doma za stavu 0:2 prestrelil bránu** [http://www.fcdac1904.com/Archiv/1988_89/88_89_UEFA_2.kolo1_Bayern-DAC.htm] [[La Liga]] CD Logroñés 1 zápas proti [[Real Sociedad]] 15. 12. 1991, v [[Copa del Rey|Španielskom pohári]] 1 gól <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nikdy viac do Španielska! | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = január | ročník = XXIV. | číslo = 4 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>[https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=513953] [[AC Omonia]] 20 gólov, P-UEFA vyradili Slaviu Sofia 2 góly Bohemka stý gól proti Unionu Cheb, Benešovu vystrieľal postup do 1. ligy, najlepší strelec II. ligy (18 gólov)* === Reprezentačná kariéra === {{TCH|f|0|Česko-slovensko}} reprezentoval v siedmich zápasoch, debutoval 7. apríla 1984 vo [[Verona|Verone]] v priateľskom stretnutí s {{ITA|f|0|Talianskom}} (1 : 1). V neúspešnej kvalifikácii MS 1986 nastúpil päťkrát, pri víťazstve 2 : 1 nad {{SWE|f|0|Švédskom}} padli obidva góly po jeho akciách. V 41. minúte sa vtipne uvoľnil a polovysoká lopta, po súboji pred bránou súpera si Švédi dali vlastný gól. V 68. minúte Mičincovu strelu z voleja vyrazil brankár Ravelli a Vízek hlavičkou strelil víťazný gól* [https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/10/17/8.png Vítězství nad silným soupeřem]. Jediný gól strelil 27. októbra 1987 v [[Bratislava|Bratislave]] proti {{POL|f|0|Poľsku}} (3 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Orlica odletela bez koristi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = november | ročník = XIX. | číslo = 45 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V 12. minúte striedal Zdeňka Nehodu, pre ktorého to bol rekordný 90. štart a rozlúčkový zápas v reprezentácii. V 47. minúte zvýšil na 2:1 hlavou po centri Levého === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Bohemians Praha (7) |- |rowspan="5"|<center>Pohár UEFA||<center>1980/1981||2. kolo||{{ENG}} [[Ipswich Town FC|Ipswich Town]]||<center>2:0||<center>1 |- |<center>1982/1983||2. kolo||{{FRA}} [[AS Saint-Étienne]]||<center>4:0||<center>1 |- |<center>1984/1985||1. kolo||{{CYP}} Apollon Limassol||<center>6:1||<center>3 |- |rowspan="2"|<center>1985/1986||1. kolo||{{HUN}} [[Győri ETO FC|Rába ETO Győr ]]||<center>4:1||<center>1 |- |2. kolo||{{DEU}} [[1. FC Köln]]||<center>2:4||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za DAC Dunajská Streda (4) |- |rowspan="2"|<center>PVP||rowspan="2"|<center>1987/1988||predkolo||{{CYP}} AEL Limassol||<center>5:1||<center>2 |- |1. kolo||{{CHE}} [[BSC Young Boys|Young Boys Bern]]||<center>2:1||<center>1 |- |<center>Pohár UEFA||<center>1988/1989||1. kolo||{{SWE}} Östers IF||<center>6:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Omoniu Nikózia (2) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>1990/1991||rowspan="2"|1. kolo||rowspan="2"|{{BGR}} Slavia Sofia||<center>1:2||<center>1 |- |<center>4:2||<center>1 |} == Jozef Kožlej == Rodák zo [[Stropkov]]a prišiel v roku 1989 do dorastu [[1. FC Tatran Prešov|Tatrana Prešov]]. Ako 17-ročný debutoval v [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] 3. marca 1991 proti Bohemiansu Praha, prvý gól strelil 9. júna 1991 Spartaku Hradec Králové, prispel ním k vysokému víťazstvu 5:0. S Prešovom získal svoju prvú trofej, [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] 1992, vo finále vyhrali nad [[FK Lokomotíva Košice]] 2:0<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na prešovskú nôtu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = máj | ročník = XLVI. | číslo = 112 | strany = 1,8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, finále Sparta<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prešov – Sparta 1:2 (0:1). Česko-slovenský pohár do Prahy | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XLVI. | číslo = 133 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** V sezóne 1992/93 zaznamenal svoj prvý hetrik proti [[FC Spartak Trnava|Spartaku Trnava]] (7:1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Raz to muselo prísť! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = október | ročník = XLVI. | číslo = 254 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> na jar hral už za [[AC Sparta Praha|Spartu Praha]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sparta rýchlejšia ako Dortmund | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = február | ročník = XLVII. | číslo = 26 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól 10. apríla 1993 Interu (3 : 1)** s ktorou vyhral posledný federálny titul aj [[Pohár FAČR|Český pohár]], vo finále posledného ročníka [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Česko-slovenského pohára]] však prehrala Sparta nečakane vysoko 1:5 s [[1. FC Košice]]. Ďalšie dva majstrovské tituly získal už v samostatnej [[1. česká futbalová liga|českej lige]]**1994, v poslednom kole dva góly Chebu**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Veľkolepé oslavy | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 134 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1994/95 obliekol dresy troch mužstiev, perličkou je, že v troch kolách za sebou hral vždy v inom klube. Sparta ho vymenila za Lokvenca do Hradca Králové, kde odohral jediný zápas, v ďalšom kole už nastúpil za [[FK Viktoria Žižkov|Viktoriu Žižkov]]*<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V troch kolách za tri kluby? | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = október | ročník = XLVIII. | číslo = 242 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> - finalista pohára 1995*, 1994 so Spartou finále* V sezóne 1996/97 sa vrátil do [[Niké liga|slovenskej ligy]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najvyššie ciele vicemajstra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = jún | ročník = L. | číslo = 148 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v [[1. FC Košice]] získal majstrovský titul, keď z ligového trónu zosadili po trojročnej nadvláde Slovan. Svoju dominanciu nad belasými potvrdili aj vysokým víťazstvom 5:0 v [[Slovenský futbalový superpohár|Slovenskom Superpohári]]**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Potlesk majstrovi za víťazstvo i hru | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 166 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 4 góly Prešovu (5 : 0)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri góly Jozefa Kožleja | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 102 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Kožlej sa stal s 22 gólmi kráľom strelcov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Potlesk majstrovi za víťazstvo i hru | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 166 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Košičania si ako prvý slovenský klub vybojovali postup do skupinovej fázy [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] v sezóne 1997/98, [[FK Spartak Moskva|Spartak Moskva]] gól**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Do odvety aj s nádejou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = august | ročník = LI. | číslo = 187 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v skupine [[Manchester United]], [[Juventus FC|Juventus Turín]], [[Feyenoord Rotterdam]] bez bodu* Obhájili titul, vo finále Slovenského pohára i Superpohára prehrali s Trnavou* Na jar 1999 pôsobil v 2. bundeslige v klube [[Greuther Fürth|SpVgg Greuther Fürth]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kožlej na hosťovanie do Nemecka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = december | ročník = LII. | číslo = 301 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> odkiaľ sa vrátil do Košíc. Od sezóny 2000/01 pôsobil šesť a pol sezóny na Cypre, v troch kluboch* Olympiakos Nikózia 2. miesto v lige, vybojoval účasť v Pohári UEFA po 24 rokoch <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jozef Kožlej vybojoval pre Olympiakos Nikózia účasť v pohárovej Európe po 24 rokoch! | url = https://korzar.sme.sk/c/4697771/jozef-kozlej-vybojoval-pre-olympiakos-nikozia-ucast-v-poharovej-europe-po-24-rokoch.html | dátum vydania = 15. 5. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Kožlej 15 gólov najlepší strelec mužstva a 4. v lige <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Cyprus, 2000-01 | url = https://top15goalscorers.blogspot.com/2014/12/cyprus-2000-01.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = top15goalscorers.blogspot.com | miesto = | jazyk = }}</ref>. Vyradili prekvapujúco maďarský Dunaferr Kožlej dva góly <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = J. Kožlej sa v strašných podmienkach na futbal blysol excelentnou hlavičkou pod brvno | url = https://korzar.sme.sk/c/4688114/j-kozlej-sa-v-strasnych-podmienkach-na-futbal-blysol-excelentnou-hlavickou-pod-brvno.html | dátum vydania = 11. 8. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbal: Kožlej pomohol Nikózii k postupu do 1. kola Pohára UEFA | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-kozlej-pomohol-nikozii-k-postupu-do-1-kola-pohara-uefa/ | dátum vydania = 24. 8. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 2001/02 dal 20 gólov, kolo pred koncom hetrik Doxa 5:1 najlepší strelec <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = "Cyperčan" J. Kožlej dosiahol hetrik, stále vedie v tabuľke strelcov | url = https://korzar.sme.sk/c/4659965/cypercan-j-kozlej-dosiahol-hetrik-stale-vedie-v-tabulke-strelcov.html | dátum vydania = 23. 4. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v poslednom kole ho predstihol Poliak Kowalczyk 5 gólov* [https://legia.net/news/piec-bramek-wojciecha-kowalczyka-apoel-mistrzem-cypru/72753] Omonia Nikózia - 2003/04 kráľ stelcov [https://top15goalscorers.blogspot.com/2017/11/cyprus-2003-04.html], pohár 2005, Superpohár 2005 2007 prestup do AE Larissa, PAOK Solún (3:1) vyrovnal Adamca <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kožlej vyrovnal Adamcov gólový rekord | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/118267-kozlej-vyrovnal-adamcov-golovy-rekord/ | dátum vydania = 26. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Grécky pohár vo finále strelil gól hlavou už v 3. minúte [[Panathinaikos FC]] 2:1 [https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-ma-grecky-pohar/ Kožlej má Grécky pohár] [https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-ziskal-piaty-pohar-vo-stvrtej-krajine/ Kožlej získal piaty pohár vo štvrtej krajine]* Pohár UEFA skupina, hral proti [[AZ Alkmaar]], [[1. FC Norimberg]] dal gól <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg poslal ďalej Mintál! | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121624-norimberg-poslal-dalej-mintal/ | dátum vydania = 20. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 2008/09 nováčik Thrasyvoulos Fylis, historicky prvý gól klubu v gréckej lige, hneď hetrik proti OFI Kréta (3:1)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kožlej o novinároch: Šialenstvo, toto som ešte nezažil | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-o-novinaroch-sialenstvo-toto-som-este-nezazil/ | dátum vydania = 23. 10. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Hráčsku kariéru ukončil v 2. gréckej lige [https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/119565-kozlej-ukoncil-karieru/] === Reprezentačná kariéra === Reprezentoval ČSFR 21,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desaťminútovka zo zlého sna! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = marec | ročník = XLVIII. | číslo = 57 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> štvrťfinále ME 1994 Taliansko (0 : 3), Slovensko 21* {{SVK|f|0}} 26/3, prvý zápas 23. októbra 1996 {{FRO|f|0}} (3 : 0), v 68. minúte striedal Igora Bališa**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kožlej medzi jankechovcov! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = október | ročník = L. | číslo = 244 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, prvý gól {{BOL|f|0|Bolívii }} (1 : 0) === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||2. 2. 1997||Cochabamba||{{BOL|f|1}}||<center>1:0||{{gól|83}}||priateľský |- |<center>2.||rowspan="2"|14. 5. 2002||rowspan="2"|[[Prešov]]||rowspan="2"|{{UZB|f|1}}||rowspan="2"|<center>4:1||rowspan="2"|{{gól|47}} <br/> {{gól|79}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>3. |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Košice (3) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1996/1997||1. predkolo||{{ALB}} [[Teuta Durrës]] ||<center>4:1||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>Liga majstrov||<center>1997/1998||2. predkolo||{{RUS}} [[FK Spartak Moskva|Spartak Moskva]]||<center>2:1||<center>1 |- |<center>1998/1999||1. predkolo||{{NIR}} FC Cliftonville||<center>8:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Olympiakos Nikózia (2) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2001/2002||rowspan="2"|1. predkolo||rowspan="2"|{{HUN}} Dunaferr||<center>2:2||<center>1 |- |<center>4:2||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Omoniu Nikózia (3) |- |rowspan="3"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2004/2005||1. predkolo||{{MKD}} FK Sloga Jugomagnat||<center>4:0||<center>1 |- |2. predkolo||{{BGR}} CSKA Sofia||<center>1:1||<center>1 |- |<center>2005/2006||1. predkolo||{{MLT}} Hibernians||<center>3:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za AE Larissa (1) |- |<center>Pohár UEFA||<center>2007/2008||skupina||{{DEU}} [[1. FC Norimberg]]||<center>1:3||<center>1 |} ==Basketbalisti storočia== '''Basketbalisti storočia''' bola anketa [[Slovenská basketbalová asociácia|Slovenskej basketbalovej asociácie]], v ktorej hlasovali tréneri, novinári a funkcionári v kategóriach Basketbalisti storočia a Tréneri storočia. Výsledky ankety boli slávnostne vyhlásené [[27. december|27. decembra]] [[2000]] v [[Lučenec|Lučenci]] v hoteli Reduta v rámci ankety [[Basketbalista roka]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší v storočí: Kropilák a Kotočová | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = december | ročník = LIV. | číslo = 298 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ===Basketbalisti storočia=== {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Basketbalisti storočia !Body |- |<center>1.<center>||[[Stanislav Kropilák]]||<center>218 |- |<center>2.<center>||[[Richard Petruška]]||<center>76 |- |<center>3.<center>||[[Gustáv Herrmann]]||<center>71 |- |<center>4.<center>||[[Peter Rajniak]]||<center>68 |- |<center>5.<center>||[[Oto Matický]]||<center>67 |- |<center>6.<center>||[[Gustáv Hraška]]||<center>56 |- |<center>7.<center>||[[Boris Lukášik]]||<center>54 |- |<center>8.<center>||[[Juraj Žuffa]]||<center>35 |- |<center>9.<center>||[[Dušan Lukášik]]||<center>22 |- |<center>10.<center>||[[Ján Hluchý]] ||<center>18 |} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Basketbalistky storočia !Body |- |<center>1.<center>||[[Anna Kotočová]]||<center>164 |- |<center>2.<center>||[[Erika Burianová-Dobrovičová]]||<center>122 |- |<center>3.<center>||[[Andrea Kuklová]]||<center>70 |- |<center>4.<center>||[[Božena Miklošovičová-Štrbáková]]||<center>67 |- |<center>5.<center>||[[Eva Petrovičová]]||<center>55 |- |<center>6.<center>||[[Iveta Bieliková]]||<center>32 |- |<center>7.<center>||[[Zora Brziaková]]||<center>30 |- |<center>8.<center>||[[Yvetta Polláková]]||<center>22 |- |rowspan="2"|<center>9.-10.||[[Irena Rajniaková]]||<center>21 |- |[[Nataša Dekanová]]||<center>21 |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===Tréneri storočia=== {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Kategória tréner mužov !Body |- |<center>1.<center>||[[Gustáv Herrmann]]||<center>20 |- |<center>2.<center>||[[Ján Hluchý]]||<center>17 |- |<center>3.<center>||Miroslav Rehák||<center>8 |} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Kategória tréner žien !Body |- |<center>1.<center>||[[Natália Hejková]]||<center>27 |- |<center>2.<center>||[[Ján Hluchý]]||<center>16 |- |<center>3.<center>||Jozef Hodál||<center>2 |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ==Ján Hluchý== {{Infobox Osobnosť |Meno = Ján Hluchý |Portrét = |Popis = slovenský basketbalista |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia = [[7. február]] [[1925]] |Miesto narodenia = [[Nové Mesto nad Váhom]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1995|7|13|1925|2|7}} |Miesto úmrtia = [[Bratislava]] }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeva 1946]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}} (tréner)}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v basketbale|Majstrovstvá sveta]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1959|Moskva 1959]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1971|Brazília 1971]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSSR]]}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1960|Sofia 1960]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSR]]}} {{Infobox koniec}} '''Ján Hluchý''' (* [[7. február]]a [[1925]], [[Nové Mesto nad Váhom]] – † [[13. júl]]a [[1994]]) bol slovenský basketbalový hráč, tréner a funkcionár, reprezentant Československa, majster Európy 1946. ===Kariéra=== Hrával za kluby YMCA Bratislava (1943-1945), ŠK Železničiari Bratislava (1945-1950) a ATK Praha (1950-1951). V reprezentácii {{TCH|bm|0|Československa}} odohral 28 zápasov, v [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeve 1946]] sa stal majstrom Európy, v zlatom tíme bol jedným zo štvorice Slovákov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zlatý triumf ženevský | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1981 | mesiac = máj | ročník = XXVI. | číslo = 18 | strany = 18,19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ešte počas hráčskej kariéry sa začal venovať trénerskej činnosti. Trénoval mužov i ženy Jednoty Košice, mužov ATK Praha a ŠK Železničiari Bratislava. Trinásť rokov viedol ženy Lokomotívy Bratislava, ktoré sa pod jeho vedením prepracovali k špičkovým ligovým družstvám, trikrát sa stali vicemajsterkami [[Česko-slovenská basketbalová liga žien|česko-slovenskej basketbalovej ligy]] (1962, 1965, 1968). Úspešne pôsobil aj v zahraničí, s mužmi UBSC Viedeň vyhral sedemkrát titul majstra Rakúska, reprezentáciu Rakúska priviedol na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1977|ME 1977]]. Reprezentáciu žien {{TCH|bz|0|Česko-Slovenska}} viedol v rokoch 1959 – 1960 a 1970 – 1971. Na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1959|MS 1959 v Moskve]] bol jeden z dvojice trénerov bronzového družstva ČSR, bronz získal aj na [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1960|ME 1960 v Sofii]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aj v Sofii tretie | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1960 | mesiac = jún | ročník = V. | číslo = 24 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Najväčší úspech dosiahol na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1971|MS 1971 v Brazílii]], kde sa stali čs. basketbalistky vicemajsterkami sveta.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Striebro v Sao Paule má cenu zlata. Brazílsky šampionát očami trénera ing. J. Hluchého | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1971 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 150 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bohatú trénerskú kariéru zavŕšil v sezóne 1988/89, keď viedol mužov [[BC Prievidza]]. Družstvo bez jediného reprezentanta, ktoré základ tvorili tridsiatnici, motivoval s filozofiou, že aj v zrelom basketbalovom veku môžu byť lepší ako tí druhí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kmeť s duchom moderny | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = február | ročník = XXXIV. | číslo = 6 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hráčom vrátil sebadôveru, družstvo sa zlepšilo v obrannej činnosti<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Otázniky a výkričníky. Komentujeme basketbalovú ligu mužov | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = január | ročník = XLIII. | číslo = 20 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a výsledkom bol histrorický majstrovský titul v [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov|česko-slovenskej lige]] pre BC Prievidza.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Majstrom ČSSR sa stal BC Prievidza | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = marec | ročník = XLIII. | číslo = 67 | strany = 1,4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď počúvli Hluchého | periodikum = Život | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = apríl | ročník = XXXIX. | číslo = 14 | strany = 8,9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V ankete o [[Basketbalisti storočia (Slovensko)|najlepšieho slovenského trénera v 20. storočí]] obsadil 2. miesto v kategórii mužov aj žien<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Obojživelník“ vyššie so ženami. Denník Šport vybral dvadsať výnimočných slovenských trénerských osobností | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = apríl | ročník = 69 | číslo = 87 | strany = 28 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, v kategórii Hráč storočia bol na desiatom mieste. Ján Hluchý bol historicky prvý prezident [[Slovenská basketbalová asociácia|SBA]] v období 17. 2. 1990 – 13. 7. 1994. ===Úspechy a ocenenia=== * majster Európy 1946 * člen Siene slávy slovenského basketbalu '''Trénerské úspechy''' * 2. miesto na MS 1971 s družstvom žien Česko-Slovenska * 3. miesto na MS 1959 s družstvom žien Česko-Slovenska * 3. miesto na ME 1960 s družstvom žien Česko-Slovenska * víťaz čs. ligy mužov 1989 s BC Prievidza * 3× 2. miesto v čs. lige žien s Lokomotívou Bratislava * 7× majster Rakúska s mužmi UBSC Viedeň * 2. miesto v ankete Tréner storočia v kategórii mužov i žien ==Gustáv Herrmann== {{Infobox Osobnosť |Meno = Gustáv Herrmann |Portrét = |Popis = slovenský basketbalista |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia = [[16. marec]] [[1920]] |Miesto narodenia = [[Trnava]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|2010|3|31|1920|3|16}} |Miesto úmrtia = [[Bratislava]] }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeva 1946]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1947|Praha 1947]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}} (tréner)}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1957|Sofia 1957]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1959|Istanbul 1959]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox koniec}} '''Gustáv Herrmann''' bol slovenský basketbalový hráč, tréner a funkcionár, reprezentant Československa, majster Európy 1946. ===Kariéra=== Hrával za kluby Vinnetou Bratislava, YMCA Bratislava, ŠK Bratislava a Slávia Bratislava. [[23. november|23. novembra]] [[1935]] bol aktérom prvého oficiálneho zápasu v [[basketbal]]e na [[Slovensko|Slovensku]], keď v [[YMCA (budova v Bratislave)|telocvični YMCA v Bratislave]] nastúpili proti sebe družstvá Vinnetou a King s výsledkom 7:4. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Fakty a súvislosti. Básnik Andrej Plávka ako rozhodca | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = november | ročník = LIV. | číslo = 270 | strany = 39 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1940 získal titul majstra Slovenska s družstvom ŠK Bratislava. V reprezentácii {{TCH|bm|0|Československa}} odohral 23 zápasov, v [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeve 1946]] sa stal majstrom Európy, v zlatom tíme bol jedným zo štvorice Slovákov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlato spod košov po vojne nečakal nik. Získali ho aj štyria Slováci | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/96967-zlato-spod-kosov-po-vojne-necakal-nik-ziskali-ho-aj-styria-slovaci/ | dátum vydania = 20. 7. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1947|ME 1947 v Prahe]] bol členom strieborného družstva ČSR. V rokoch 1956-1959 viedol čs. reprezentáciu mužov, <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kapitán spod košov. Denník Šport vybral dvadsať výnimočných slovenských trénerských osobností | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = apríl | ročník = 69 | číslo = 87 | strany = 28 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> s ktorou získal bronz na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1957|ME 1957 v Sofii]] a striebro na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1959|ME 1959 v Istanbule]]. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Z Istanbulu vezieme striebro | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = jún | ročník = IV. | číslo = 127 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ako tréner viedol družstvá Náuka Bratislava (1952), Slávia SVŠT Bratislava (1953-1967), bol aj trénerom mládeže v [[BK Inter Bratislava|Interi Bratislava]] (1985-1995). V zahraničí pôsobil v [[Kuvajt]]e (1967-1972), v [[Tunisko|Tunisku]] (1983-1984), v Rakúsku viedol ženy Unionu Viedeň (1975/76). Gustáv Herrmann bol zakladateľom [[basketbal]]ovej [[metodika|metodiky]] na Slovensku, pôsobil ako [[pedagóg]] na [[Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave|FTVŠ UK v Bratislave]] (1947-1985). Zastával rôzne funkcie v československom, slovenskom aj medzinárodnom basketbale, kde pôsobil ako komisár [[FIBA]]. V ankete o najlepšieho basketbalistu storočia na Slovensku obsadil tretie miesto, zvolili ho za trénera storočia v kategórii tréner mužov. ===Úspechy a ocenenia=== * majster Európy 1946 * 2. miesto na ME 1947 (hráč) a ME 1959 (tréner) * 3. miesto na ME 1957 (tréner) * 3. miesto v ankete Basketbalista storočia na Slovensku * Tréner storočia v kategórii tréner mužov * člen Siene slávy slovenského basketbalu * Strieborné kruhy SŠOV == Najúspešnejší športovci Slovenska == V ére Československa sa okrem ankety o [[Športovec roka (Česko-Slovensko)|najlepšieho športovca roka v Československu]] (1959 až 1992) vyhlasovala v určitých obdobiach aj anketa o najlepšieho športovca Slovenska. Anketa mala rôzne podoby aj názvy, cieľom však bolo určiť najlepšieho či najúspešnejšieho športovca v danom roku. V roku 1958 vyhlásil denník Československý šport anketu, v ktorej hlasovali čitatelia. Anketa sa stretla s veľkým ohlasom, do redakcie ** Prvý krát oficiálne vyhlásenie naj. športovcov za rok 1972 Klub slov. šport. novinárov v Handlovej** V 50. rokoch začala s oceňovaním naj. slov. športovcov redakcia denníka Smena, ktorú po 17 rokoch vystriedal Klub slov. šport. novinárov. 1982 prišlo odporúčanie, aby sa od slov. "separovania" upustilo. Znovuzrodenie ankety 1990 Blažek, 1991 Železný** <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vyhlásenie najúspešnejších športovcov Slovenska za rok 1992 | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = január | ročník = XLVII. | číslo = 4 | strany = 7-9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ===1958=== Poradie najlepších športovcov vzniklo na základe hlasovania čitateľov <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = 10 najúspešnejších športovcov na Slovensku v roku 1958 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = január | ročník = VII. | číslo = 5 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>2.||[[Marta Skupilová]]||[[plávanie]] |- |<center>3.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>4.||[[Imrich Stacho]]||[[futbal]] |- |<center>5.||Ladislav Čepčiansky||[[kanoistika]] |- |<center>6.||Walter Renner||[[cyklistika]] |- |<center>7.||Vladimír Černý||[[moderný päťboj]] |- |<center>8.||Jozef Gábriš||[[letecké modelárstvo]] |- |<center>9.||[[Pavol Molnár]]||[[futbal]] |- |<center>10.||Ľudmila Mohrová||[[lyžovanie|alpské lyžovanie]] |} ===1962=== Rebríček zostavil redakčný kolektív denníka Československý šport <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desať najlepších na Slovensku | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1962 | mesiac = december | ročník = X. | číslo = 258 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Viliam Schrojf]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>3.||Mária Stančíková||[[parašutizmus]] |- |<center>4.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>5.||[[Pavel Schmidt]]||[[veslovanie]] |- |<center>6.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>7.||[[Adolf Scherer]]||[[futbal]] |- |<center>8.||Irena Bosá||[[stolný tenis]] |- |<center>9.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>10.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |} ===1963=== Rebríček zostavil redakčný kolektív denníka Československý šport <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší na Slovensku | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = december | ročník = XI. | číslo = 259-260 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepší jednotlivci |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>3.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>4.||Peter Kurhajec||[[moderný päťboj]] |- |<center>5.||Rudolf Čillík||[[lyžovanie|severské lyžovanie]] |- |<center>6.||Ivan Ferák||[[plávanie]] |- |<center>7.||[[Vladimír Dzurilla]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>8.||Vojtech Stantien||[[box]] |- |<center>9.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>10.||Anton Šoltýs||[[lyžovanie|alpské lyžovanie]] |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepšie kolektívy |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[ŠKP Košice|Červená hviezda Košice]]||[[vodné pólo]] |- |<center>2.||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||[[futbal]] |- |<center>3.||Lokomotíva Bratislava||[[basketbal]], ženy |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===1964=== Spoločná anketa redakcií denníkov Československý šport a Smena <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší na Slovensku 1964 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1965 | mesiac = január | ročník = XIII. | číslo = 1 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepší jednotlivci |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>3.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>4.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>5.||Ladislav Trebatický||letecká akrobacia |- |<center>6.||[[Marianna Némethová-Krajčírová|Marianna Krajčírová]]||[[gymnastika|športová gymnastika]] |- |<center>7.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>8.||Ivan Ferák||[[plávanie]] |- |<center>9.||[[František Srna]]||motocyklový šport |- |<center>10.||Gabriel Kiš||[[parašutizmus]] |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepšie kolektívy |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[ŠKP Košice|Červená hviezda Košice]]||[[vodné pólo]] |- |<center>2.||[[HC Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>3.||[[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]]||[[volejbal]], ženy |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===1964=== <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod košmi rozhoduje výška | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = február | ročník = XIII. | číslo = 9 | strany = 17 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} ===1965=== <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod košmi rozhoduje výška | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = február | ročník = XIII. | číslo = 9 | strany = 17 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} == BC Prievidza == V [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov|česko-slovenskej basketbalovej lige]] odohrali 24 sezón, prvý krát sa predstavili v najvyššej súťaži v ročníku 1961/62. Ligové zápasy hrávali v jedálni CHZWP Nováky, od roku [[1964]] v telocvični baníckeho učilišťa v Prievidzi <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prvé ligové zápasy hrali v jedálni. Diváci doslova dýchali na hráčov | url = https://myhornanitra.sme.sk/c/20621297/prve-ligove-zapasy-hrali-v-jedalni-divaci-doslova-dychali-na-hracov-archivne-foto.html | dátum vydania = 12. 8. 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = myhornanitra.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V roku [[1977]] sa stala domovským stánkom klubu [[City aréna Prievidza|Viacúčelová športová hala]], v tom čase jedna z najmodernejších v Česko-slovensku. V druhej polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]] sa Prievidza zaradila k špičke česko-slovenskej ligy, ako nováčik 6. miesto, o rok neskôr už bojovali o medaily, o 3. miesto prehrali s VŠ Praha a v ďalšej sezóne oslavovali historický majstrovský titul po finálovom víťazstve nad ďalším pražským klubom Spartou. Prievidza sa tak stala po [[Svit]]e a [[BK Inter Bratislava|Interi Bratislava]] tretím slovenským klubom, ktorý triumfoval v čs. lige. Ako obhajca titulu obsadil až 6. miesto, no v nasledujúcich rokoch bol opäť na popredných priečkach súťaže. Postupne získal bronz, striebro a v sezóne 1992/93 získal posledný "federálny" titul** === Bilancia v čs. lige === :{{prvé miesto}} 1988/89, 1992/93 :{{druhé miesto}} 1991/92 :{{tretie miesto}} 1990/91 === Umiestnenie v jednotlivých sezónach === {|width=100% |width=33%| *1961/62 - 10. miesto *1962/63 - 12. zostup *1966/67 - 8. *1967/68 - 12. zostup *1969/70 - 6. *1970/71 - 9. *1971/72 - 8. *1972/73 - 5. |width=33%| *1973/74 - 7. *1974/75 - 8. *1975/76 - 5. *1976/77 - 8. *1977/78 - 10. *1978/79 - 10. *1979/80 - 10. zostup *1981/82 - 7. |width=33%| *1982/83 - 11. zostup *1986/87 - 6. *1987/88 - 4. (o 3. miesto s VŠ Praha 0:3) *1988/89 - majster ČSSR (vo finále [[BC Sparta Praha]] 3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prievidza poprvé mistrem | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/3/20/7.png | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Rudé právo, 20. 3. 1989, str. 7 | miesto = | jazyk = }}</ref> *1989/90 - 6. *1990/91 - 3. (o 3. miesto Brno 3:2) *1991/92 - 2. (finále s USK Praha 0:3) *1992/93 - majster ČSFR <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Epizódy slovenského basketbalu – Prievidza majstrom o jediný bod | url = https://www.basketliga.sk/sk/spravy/novinky/14-extra/480-epiz%C3%B3dy-slovensk%C3%A9ho-basketbalu-%E2%80%93-prievidza-majstrom-o-jedin%C3%BD-bod | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = basketliga.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} === Majstrovské kádre <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kádre majstrov Slovenska v extralige mužov/Niké Slovenskej basketbalovej lige (1993 - 2021) | url = https://www.basketliga.sk/sk/info/historia/%C5%A1tatistiky | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = basketliga.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>=== *1988/89: Jaroslav Kraus, Peter Knob, Peter Jančura, Ľubomír Uhnák, Jiří Bárta, Anton Pekár, Pavel Miškovič, Marián Stopka, Karol Varga, Marián Marchyn, Ľuboš Krivošík, Alexander Vass, Branislav Jašš, tréner Ján Hluchý *1992/93: Oleg Meleščenko {{RUS}}, Dárius Dimavičius {{LTU}}, Jaroslav Kraus, Ľubomír Uhnák, Ľuboš Jelačič, Jozef Floreš, Dušan Lukášik ml., Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Marián Marchyn, Erich Tábi, Ivan Jusko, tréner Vladas Garastas {{LTU}} *1993/94: Oleg Meleščenko, Darius Dimavičius, Miroslav Marko, Ľuboš Jelačič, Jozef Lovík, Branislav Jašš, Josef Floreš, Jaroslav Kraus, Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Miroslav Chlupis, Jaroslav Štefánik, Viliam Ridzoň, tréner Ľubomír Doušek *1994/95: Miloš Babič, Oleg Meleščenko, Jozef Lovík, Branislav Jašš, Ivo Petovič, Ľuboš Jelačič, Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Ivan Jusko, Radoslav Teličák, Juraj Pekárik, Jaroslav Štefánik, Filip Turcer, tréner Ľubomír Doušek *2011/12: Sullivan Phillips, David Godbold, Paul Guede, Nicholas Livas, Bobby Davis, Corey Pelle, Liam Potter, Kasper Averink, Peter Pipíška, Daniel Boór, Tomáš Vošlajer, Róbert Šturcel, tréner Johan Roijakkers *2015/16: Svetozar Stamenkovič, Igor Marič, Jaytornah Wisseh, Marko Batina, Richard Körner, Mike Rostampour, Milan Stanojevič, Marek Jašš, Jozef Vojtek, Jakub Kádaši, Jakub Pasovský, Samuel Hupka, Adam Dobrotka, Jozef Huljak, tréner Miljan Čurovič === BC v európskych pohároch === [http://www.linguasport.com/baloncesto/internacional/clubes/paises/countries.htm] [[Euroliga v basketbale mužov|Európsky pohár majstrov/Euroliga]] BK Baník Cigeľ Prievidza - 3 ročníky, osmifinále (1990) Celkem 12 zápasů (5 vítězství - 7 porážek), {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |rowspan="2"|1989-90||1. kolo||{{SWE}} Täby Basket||(95:61, 71:83) |- |osmifinále||{{ESP}} FC Barcelona||(74:85, 71:93) |- |rowspan="2"|1994-95||1. kolo||{{ALB}} SK Adelin Pogradec||(123:73, 99:78) |- |2. kolo||{{HRV}} KK Cibona Záhřeb||(82:105, 75:103) |- |rowspan="2"|1995-96||1. kolo||{{BIH}} KK Zenica Metalno ||(71:68, 71:68) |- |2. kolo||{{ITA}} Benetton Treviso||(87:91, 75:93). |} '''Koračov pohár''' BC Prievidza - 6 ročníků Celkem 18 zápasů (6 - 12), 1× . 1× ve čtvrtfinálové skupině (1997). {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |1990-91||1. kolo||{{EST}} KK Kalev Tallinn||(85:86, 87:107) |- |1991-92||1. kolo||{{TUR}} Çukurova University SK Adana||(87:83, 64:80) |- |rowspan="2"|1992-93||1. kolo||{{BUL}} BK Akademik Varna||(131:89, 91:96) |- |1/32||{{ESP}} Taugrés Baskonia Vitoria||(93:119, 92:111) |- |1993-94||1. kolo||{{TUR}} Galatasaray SK Istanbul||(89:75, 73:91) |- |rowspan="4"|1996-97||predkolo||{{BEL}} BBC Belgacom Aalst||(78:64, 84:81) |- |rowspan="3"|štvrťfinálová <br/> skupina <br/> 4. miesto||{{RUS}} CSK VVS Samara||(96:99, 92:98) |- |{{GRC}} AO Sporting Atény||(66:76, 63:74) |- |{{SWE}} Plannja Basket Lulea||(85:82, 60:89) |} '''Saporta cup/FIBA European cup''' Baník Cigeľ Prievidza - účast 2 ročníky, celkem 4 zápasy (1 vítězství - 3 porážky) {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |1994-95||3. kolo||{{LVA}} ASK Brocēni Rīga||(66:82, 65:86) |- |1995-96||3. kolo||{{SVN}} KK Smelt Olimpija Ľubľana||(81:73, 88:107) |} '''FIBA Liga majstrov''' 2016/17 {{ROU}} CSM Oradea 64:71, 67:73 '''FIBA Europe Cup''' 2016/17 {{BUL}} Lukoil Academcic, {{ISR}} Bnei Herzliya, {{ROU}} CSA Steaua București 2. fáza {{TUR}} Büyükçekmece Basketbol, {{BEL}} Antwerp Giants, {{FRA}} BCM Gravelines-Dunkerque === Hráči BC Prievidza v reprezentácii === Uhnák, Jašš, Jančura, Marko == Zoznam úspechov slovenského futbalu v medzinárodných klubových súťažiach == === Pohárové súťaže riadené UEFA === Najúspešnejšou sezónou slovenských klubov v európskych pohároch bola sezóna 1968/69. [[ŠK Slovan Bratislava]] vyhral [[Pohár víťazov pohárov UEFA]], keď vo [[Pohár víťazov pohárov 1968/1969 – Finále|finále]] porazil španielsky veľkoklub [[FC Barcelona]] a [[FC Spartak Trnava]] postúpil do semifinále [[Liga majstrov UEFA|Európskeho pohára majstrov]] [[Ajax Amsterdam]]** Slovan je tak jediným klubom z bývalého Československa, ktorý získal niektorý z európskych pohárov** V ére spoločného štátu sa podarilo niekoľkým českým klubom postúpiť do semifinále** V ére samostatnosti si ako prvý slovenský klub vybojovali postup do hlavnej súťaže [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] [[1.FC Košice]], neskôr ich nasledovali [[FC Petržalka|Artmedia Bratislava]], [[MŠK Žilina]] a [[ŠK Slovan Bratislava]]. Najlepšie si počínali hráči Artmedie v sezóne 2005/2006, ako jediný z našich zástupcov dokázali v elitnej súťaži bodovať, k senzačnému víťazstvu na pôde [[FC Porto]] pridal dve remízy s [[Rangers FC]], tretie miesto v skupine zaručilo postup do šestnásťfinále Pohára UEFA** Finálovú účasť okúsil [[Ladislav Kubala]] [[FC Barcelona]], dvakrát [[Milan Škriniar]] v drese Interu Miláno, raz [[Martin Škrtel]] [[FC Liverpool]], do hry nezasiahli** [[Alexander Vencel starší|Alexander Vencel]] - [[Jozef Fillo]], [[Alexander Horváth]], [[Vladimír Hrivnák]], [[Ján Zlocha]], [[Ivan Hrdlička]], [[Jozef Čapkovič]], [[Ľudovít Cvetler]], [[Ladislav Móder]] ([[Bohumil Bizoň]]), [[Karol Jokl]], [[Ján Čapkovič]]. Tréner: [[Michal Vičan]] <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan korunoval slovenský polrok | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = máj | ročník = I. | číslo = 15 | strany = 23 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Súťaž ! Meno ! Klub ! Sezóna ! Súper vo finále |- |rowspan="2"|[[Liga majstrov UEFA|EPM/LM]]||[[Ladislav Kubala]]||{{ESP}} [[FC Barcelona]]||<center>1960/61||{{PRT}} [[SL Benfica|Benfica Lisabon]] 2:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Benfica-Barcelona 3:2 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=400099 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||<center>2022/23||{{ENG}} [[Manchester City]] 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škriniarovi chýbal kúsok k nesmrteľnosti. Ligu majstrov ovládol Manchester City | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/670803-skriniarovi-chybal-kusok-k-nesmrtelnosti-ligu-majstrov-ovladol-manchester-city/ | dátum vydania = 10. 6. 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |rowspan="2"|[[Európska liga UEFA|EL]]||[[Martin Škrtel]]||{{ENG}} [[FC Liverpool]]||<center>2015/16||{{ESP}} [[FC Sevilla]] 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sevilla otočila finále Európskej ligy s Liverpoolom a teší sa z hetriku | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/393523-sevilla-otocila-finale-europskej-ligy-s-liverpoolom-a-tesi-sa-z-hetriku/ | dátum vydania = 18. 6. 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||<center>2019/20||{{ESP}} [[FC Sevilla]] 2:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škriniar sa z trofeje neteší. Seville k nej pomohol i vlastenec Lukakua | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/560781-skriniar-sa-z-trofeje-netesi-seville-k-nej-pomohla-i-smola-lukakua/ | dátum vydania = 21. 8. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} *[[Roman Pivarník]] – [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]], 1995/96 finalista {|class="wikitable" ! Súťaž ! Meno ! Klub ! Sezóna ! Súper v semifinále |- |rowspan="4"|[[Liga majstrov UEFA|EPM]]||[[Ferdinand Daučík]], tréner||{{ESP}} [[Atlético Madrid]]||<center>1958/59||{{ESP}} [[Real Madrid]] 1:2, 1:0, 1:2 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Real Madrid-Atlético de Madrid 2:1 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=400063 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Ján Geleta]], [[Ján Zlocha]], Miroslav Čmarada||{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||<center>1966/67||{{SCO}} [[Celtic FC]] 1:3, 0:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Devadesát minut jasné převahy Dukly, ale... Bez střelby se nevyhrává: Dukla-Celtic 0:0 | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1967 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |colspan="2"|[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] zostava: [[Josef Geryk]], [[František Kozinka]] - [[Karol Dobiaš]], [[Kamil Majerník]], <br/>[[Vladimír Hagara]], [[Stanislav Jarábek]], [[Anton Hrušecký]], [[Ladislav Kuna]], [[Stanislav Martinkovič]], [[Adam Farkaš]], [[Jozef Adamec]], [[Dušan Kabát]]||<center>1968/69||{{NLD}} [[Ajax Amsterdam]] 0:3, 2:0 <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trnavský víchor nezmietol Amsterdam | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = apríl | ročník = I. | číslo = 11 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]]||<center>2023/24||{{DEU}} [[Borussia Dortmund]] 0:1, 0:1 |- |rowspan="4"|[[Pohár víťazov pohárov UEFA|PVP]]||[[František Chovanec]]||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||1972/73||{{ITA}} [[AC Miláno]] 0:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marný boj Sparty. Sparta-AC Milan 0:1 (0:0) | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1973/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1973 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Pavol Michálik]], [[Augustín Antalík]], [[Milan Albrecht]], [[Jozef Marchevský]]||{{CZE}} [[FC Baník Ostrava|Baník Ostrava]]||1978/79||{{DEU}} [[Fortuna Düsseldorf]] 1:3, 2:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Ostrava-Fortuna Düsseldorf 2:1 (0:1). Statečný, ale marný boj Baníku | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1979/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1979 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Luhový]], [[Dušan Fitzel]]||{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||1985/86||{{UKR}} [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyjev]] 0:3, 1:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Semifinálová odveta: Dukla Praha-Dynamo Kyjev 1:1. Vojáci se rozloučili remízou | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1986/4/17/8.png | dátum vydania = 17. 4. 1986 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Stanislav Griga]]||{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]||1991/92||{{FRA}} [[AS Monaco]] 1:1, 2:2 |- |rowspan="5"|[[Európska liga UEFA|P-UEFA/EL]]||[[Tibor Mičinec]], [[Peter Zelenský]]||{{CZE}} [[Bohemians Praha]]||1982/83||{{BEL}} [[RSC Anderlecht]] 0:1, 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pohár UEFA: Anderlecht-Bohemians Praha 3:1 (2:0). Loučení beze smutku | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/4/21/8.png | dátum vydania = 21. 4. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Ondrej Krištofík]]||{{CZE}} [[SK Slavia Praha]]||1995/96||{{FRA}} [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]] 0:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slavia proti Zidanovi. To bylo něco, vzpomíná Šmicer na semifinále UEFA | url = https://www.denik.cz/fotbal-zajimavosti/slavia-proti-zidanovi-to-bylo-neco-vzpomina-smicer-20190214.html | dátum vydania = 14. 2. 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = denik.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Vratislav Greško]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||2001/02||{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Inter Miláno s Greškom v základnej zostave prehral s Feyenoordom 0:1 | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-inter-milano-s-greskom-v-zakladnej-zostave-prehral-s-feyenoordom-01/ | dátum vydania = 5. 4. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2:2 |- |[[Miroslav Stoch]]||{{TUR}} [[Fenerbahçe SK]]||<center>2012/13||{{PRT}} [[SL Benfica|Benfica]] 1:0, 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Fenerbahce prehralo v Lisabone 1:3, do finále mieri aj FC Chelsea | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/279434-fenerbahce-prehralo-v-lisabone-13-do-finale-mieri-aj-fc-chelsea/ | dátum vydania = 2. 6. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Marek Hamšík]]||{{ITA}} [[SSC Neapol]]||2014/15||{{UKR}} FK Dnipro 1:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hamšík si vo finále EL nezahrá, o titul zabojuje Sevilla a Dnipropetrovsk | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/hamsik-si-vo-finale-el-nezahra-o-titul-zabojuje-sevilla-a-dnipropetrovsk/ | dátum vydania = 14. 5. 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} === Pohárové súťaže iných konfederácií === * [[Pohár majstrov CONCACAF|Liga majstrov CONCACAF]] - [[Albert Rusnák (1994)|Albert Rusnák]], {{USA}} [[Seattle Sounders FC|Seattle Sounders]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Seattle s Rusnákom slávi. Ako prvý tím z MLS vyhral Ligu majstrov CONCACAF | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/625622-seattle-s-rusnakom-slavi-ako-prvy-tim-z-mls-vyhral-ligu-majstrov-concacaf/ | dátum vydania = 6. 6. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * 1999, Jozef Mišo, {{CRC}} LD Alajuelense, finále, gól === Ostatné pohárové súťaže === '''SEP''' Stredoeurópsky pohár (nazývaný aj Mitropa cup), prvá medzinárodná súťaž klubov z Československa, Maďarska, Rakúska, Juhoslávie, Talianska, Švajčiarska a Rumunska, hral sa v rokoch 1927-1940, obnovená od 1955-1992, po vzniku EPM jeho význam upadol, od 1980 hrali len druholigové kluby, posledný ročník 1992. {|class="wikitable" ! Rok ! Meno/Klub ! Súper vo finále ! Poznámka |- |<center>1935||[[Ferdinand Faczinek]], [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC]] 1:2, 3:0||Faczinek 1×{{gól}} vo finále |- |<center>1938||[[Ferdinand Daučík]], [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC]] 2:2, 2:0||Daučík kapitán mužstva |- |<center>1964||[[Ivan Mráz]], [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||[[ŠK Slovan Bratislava]] 0:0, 2:0|| |- |<center>1967||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jubilejní, 25. ročník Středoevropského poháru vyhrála Trnava | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/11/2/8.png | dátum vydania = 2. 11. 1967 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> ||{{HUN}} Újpesti Dózsa 2:3, 3:1 <br/> Góly: Kuna 2, Adamec, Švec, Kravárik||Kozinka - [[Karol Dobiaš|Dobiaš]], Jarábek, [[Vladimír Hagara|Hagara]], Brunovský, Kravárik, [[Ladislav Kuna|Kuna]], Martinkovič, Hrušecký, [[Jozef Adamec|Adamec]], Kabát, [[Ján Zlocha]], Švec |- |<center>1969||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na nohu pohára vyryjú: 1969 Internacionál Bratislava | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = júl | ročník = I. | číslo = 21 | strany = 23 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>||{{CZE}} [[FK Teplice|Sklo Union Teplice]] 4:1, 0:0 <br/>Góly: Ondrášek 2, Obložinský 2||Fülle - Hrica, Šolín, Deutsch, Bínovský (Daňo), Obložinský, Michal Medviď, [[Jozef Levický|Levický]], [[Juraj Szikora|Szikora]], Krnáč (Jurčo), Ondrášek |- |<center>1981||[[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]||hralo sa systémom každý s každým|| M. Veselý – Š. Varga, Harajda, Labun, Fiľarský – Valíček (V. Rusnák, 46.), Šajánek, B. Majerník – Comisso, Šálka, Gombár, Anina* |- |<center>1989||[[Viliam Hyravý]], [[FC Baník Ostrava]]||hralo sa systémom každý s každým|| |} Finalisti: 1961 Nitra, 1966 Trenčín, 1964 Slovan '''Rappanov pohár''' {|class="wikitable" ! Rok ! Klub ! Súper vo finále ! Zostava |- |<center>1963||[[FK Inter Bratislava|Slovnaft Bratislava]], víťaz||{{ITA}} [[Calcio Padova|Padova]] 1:0 <br/> {{gól|88}} [[Adolf Scherer|Scherer]]|| |- |<center>1964||[[FK Inter Bratislava|Slovnaft Bratislava]], víťaz||{{POL}} Polonia Bytom 1:0 <br/> {{gól|57}} [[Adolf Scherer|Scherer]]|| |- |<center>1967||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]], finalista||{{DEU}} [[Eintracht Frankfurt]] 2:3, 1:1 <br/> {{gól|10}} [[Jozef Levický|Levický]] {{gól|27}} Obložinský - {{gól|65}} Krnáč|| |} '''Interpohár''' Interpohár https://en.wikipedia.org/wiki/UEFA_Intertoto_Cup#Winners_by_nation Slovan Bratislava (8), Inter Bratislava (4), Košice (4), Nitra (3), Spartak Trnava (3), Jednota Trencin (2), Lokomotiva Kosice (2), DAC Dunajská Streda, Dukla Banská Bystrica, Tatran Prešov, Žilina '''Latinský pohár''' Latinský pohár (medzinárodná súťaž klubov z Talianska, Francúzska, Španielska a Portugalska), hral sa v rokoch 1949-1957. Prvý víťaz: 1949 FC Barcelona Posledný víťaz: 1957 Real Madrid Najviac víťazstiev: 2, FC Barcelona, Real Madrid, AC Miláno *[[Ladislav Kubala]], [[Ferdinand Daučík]] (tréner) – {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1952 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Barcelona-Nice 1:0 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=390026 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> '''Veľtržný pohár''' *Pohár veľtržných miest (Veľtržný pohár, Inter-Cities Fairs Cup), predchodca Pohára UEFA, hral sa v rokoch 1955-1971, pôvodne boli účastníkmi mestá, v ktorých sa konali medzinárodné veľtrhy, neskôr najlepšie kluby, ktorým sa neušla účasť v EPM a PVP. Od sezóny 1971/72 nahradený Pohárom UEFA. [[FC Spartak Trnava]] 1970/71 postup do 3. kola, vyradili [[Olympique Marseille]] a [[Hertha BSC|Herthu BSC]] https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1970/10/29/8.png, vypadli s [[1. FC Köln]]** *[[Ladislav Kubala]] – {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1958, 1960 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Barcelona-Birmingham 4:1 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=470285 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> == Majstrovské tituly== Prvým slovenským futbalistom, ktorý získal titul v jednej z elitných ligových súťaží bol Ferdinand Faczinek, v sezóne 1937/38 vyhral s klubom [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]] [[Ligue 1|francúzsku ligu]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Saison 1937/1938 - Effectif Champion Ligue 1 (Division 1) | url = https://www.pari-et-gagne.com/saison193738.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = pari-et-gagne.com | miesto = | jazyk = }}</ref>. V roku 1940 bol členom majstrovského tímu [[FC Porto]] brankár Vojtech Andrášik, rodák z [[Rimavská Sobota|Rimavskej Soboty]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalový brankár z Rimavskej Soboty sa stal majstrom Portugalska | url = https://www.rimava.sk/publicistika/futbalovy-brankar-z-rimavskej-soboty-sa-stal-majstrom-portugalska/ | dátum vydania = 3. 12. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = rimava.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Po roku 1945 sa objavili prví [[Slováci]] v [[Serie A|Serii A]], [[Július Korostelev]] bol v drese [[Juventus FC|Juventusu Turín]] vicemajstrom v sezóne 1946/47 a [[Július Schubert]] získal v roku [[1949]] majstrovský titul vo vtedajšom najlepšom [[Taliansko|talianskom]] klube [[Torino FC|FC Turín]], žiaľ zahynul pri leteckej katastrofe mužstva [[4. máj|4. mája]] [[1949]]** V 50. rokoch minukého storočia sa o úspechy [[FC Barcelona]] výrazne pričinila dvojica [[Ladislav Kubala]], [[Budapešť|budapeštiansky]] rodák [[Slovensko|slovenského]] pôvodu a tréner [[Ferdinand Daučík]], Kubalov švagor. Kubala získal v drese ''blaugranas'' štyri majstrovské tituly, dvakrát pod Daučíkovym vedením. Daučík priviedol k titulu aj [[Athletic Bilbao]]** V období [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|totalitného režimu]] dostali povolenie odísť do zahraničia len hráči po dovŕšení 30 rokov a splnení určitých podmienok, napriek tomu sa na prelome 60.- 70. rokov [[20. storočie|minulého storočia]] prejavila rastúca úroveň [[Slovensko|slovenského]] futbalu v početnejšom zastúpení Slovákov v zahraničných ligových súťažiach** [[Jozef Obert]] a [[Ľudovít Cvetler]], bývalí spoluhráči z [[ŠK Slovan Bratislava]] paradoxne nezískali titul v čs. lige, podarilo sa im to v zahraničí. Obert [[Wacker Innsbruck]], Cvetler [[Standard Liège]]** Prvý veľký prestup do špičkového klubu sa uskutočnil v decembri 1988, [[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] prestúpil do [[PSV Eindhoven]], ktorý v tom roku vyhral [[Liga majstrov UEFA|Európsky pohár majstrov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Chovanec do Eindhovenu. Smlouva s vítězem PMEZ podepsána | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/12/1/8.png | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Rudé Právo, 1. 12. 1988 | miesto = | jazyk = }}</ref> V 90. rokoch postupne vzrastal počet slovenských futbalistov v zahraničí, po vzniku samostatnej [[Slovenská republika]] získali ako prví majstrovské tituly v zahraničí v sezóne 1993/94 kvarteto Slovákov v [[AC Sparta Praha]], Karol Praženica [[Hajduk Split]]** V Top-5 ligových súťaží získali tituly [[Peter Dubovský]], [[Peter Pekarík]], [[Milan Škriniar]] a [[Stanislav Lobotka]]... [[Martin Škrtel]] ([[FC Liverpool]]) a [[Marek Hamšík]] ([[SSC Neapol]]) mali viackrát na dosah titul v [[Premier League]] resp. v [[Serie A|Serii A]], nakoniec zažili obaja majstrovské oslavy až v tureckej [[Süper Lig]]. Na titul siahal aj [[Vratislav Greško]] ([[FC Internazionale Miláno]]) v sezóne 2001/02, pred posledným kolom viedli tabuľku, ale v záverečnom zápase prehrali s [[Società Sportiva Lazio|Laziom]] 2:4 a klesli na tretie miesto** [[Marek Čech (1983)]] trikrát majster [[FC Porto]], [[Ľubomír Moravčík]] a [[Stanislav Varga]] [[Celtic FC]], [[Miroslav Stoch]] a [[Dávid Hancko]] v [[Eredivisie]]** ==Poháre== [[Ladislav Kubala]] – [[FC Barcelona]]** [[Jozef Obert]] – [[Wacker Innsbruck]], [[Jozef Móder]] po zisku [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]] a [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Československého pohára]] [[FK Lokomotíva Košice]] – [[GAK Graz]]** [[Milan Škriniar]] [[Coppa Italia|Taliansky pohár]], [[Supercoppa Italiana]] [[Martin Škrtel]] ([[FC Liverpool]]) a [[Marek Hamšík]] ([[SSC Neapol]]) [[Miloš Glonek]] – [[US Ancona 1905|Calcio Ancona]], 1995 [[Vladimír Kinder]] – [[FC Middlesbrough]]** [[Alexander Vencel ml.]] – [[RC Strasbourg Alsace|RC Strasbourg]], LP + fin. Coupé [[Martin Dúbravka]] – [[Manchester United FC|Manchester United]], 2023* (odchytal 2 zápasy v rámci hosťovania) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Finále, co nejde prohrát. Nebo ano? Rozpolcený Dúbravka: medaile jen při porážce | url = https://www.idnes.cz/fotbal/zahranici/martin-dubravka-finale-ligovy-pohar-newcastle-manchester-united.A230223_102506_fot_zahranici_jic | dátum vydania = 24. 2. 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[Newcastle United FC|Newcastle United]], 2025 [[Vladimír Kinder]] – [[FC Middlesbrough]], 1997, 1998 *[[Filip Kiss]] – [[Cardiff City F.C.|Cardiff City]], 2012 {{FRA}} [[Coupe de la Ligue]] *[[Alexander Vencel ml.]] – [[RC Strasbourg Alsace|RC Strasbourg]] [[Supercoppa Italiana]]**[[Supercopa de España]]** Góly vo finále: Bulla**, Kubala, Kožlej**, MIntál, Hoško, Šebo, Bakoš, Rusnák 2, Mak, Šafranko, == Najviac pohárov v zahraničí == {|class="wikitable" !Počet <br/> titulov !width=150|Meno !Národný pohár !Ligový pohár !Superpohár |- |<center>5||[[Vladimír Janočko]]||3× [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}}||||2× [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}} |- |<center>||[[Dušan Kuciak]]||3× [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]] {{POL}}, 1× [[Lechia Gdańsk]] {{POL}}|||| |- |<center>||[[Tomáš Hubočan]]||[[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] {{RUS}}, [[Omonia Nikózia]] {{CYP}}||||2× [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] {{RUS}}, [[Omonia Nikózia]] {{CYP}} |- |<center>4||[[Marek Hamšík]]||2× [[SSC Neapol]] {{ITA}}||||1× [[SSC Neapol]] {{ITA}}, 1× [[Trabzonspor]] {{TUR}} |- |<center>6||[[Milan Škriniar]]||2× [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}}, [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]] {{FRA}}||||2× [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}}, [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]] {{FRA}} |- |<center>||[[Jakub Sylvestr]]||2× [[NK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] {{HRV}}, Bnei Yehuda {{ISR}}, [[FK Žalgiris]] {{LTU}}|||| |- |<center>||[[Miroslav Stoch]]||[[Chelsea FC]] {{ENG}}, 2× [[Fenerbahçe SK]] {{TUR}}, 2× [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}}|||| |- |<center>||[[Jozef Kožlej]]||[[Omonia Nikózia]] {{CYP}}, AE Larisa {{GRC}}||||2× [[Omonia Nikózia]] {{CYP}} |- |<center>||[[]]|||||| |} ===Tréneri s pohárovými trofejami=== {|class="wikitable" !width=150|Meno !Pohárové trofeje !Klub |- |[[Ferdinand Daučík]]||[[Copa del Rey]] (6)<br/> Latinský pohár||{{ESP}} [[FC Barcelona]] (1951, 1952, 1953), {{ESP}} [[Athletic Bilbao]] (1955, 1956), {{ESP}} [[Real Zaragoza]] (1966) <br/> {{ESP}} [[FC Barcelona]] (1952) |- |[[Arnošt Hložek]]||Rakúsky pohár||{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]] (1972) |- |[[Michal Vičan]]||Poľský pohár||{{POL}} [[Ruch Chorzów]] (1974) |- |[[Stanislav Griga]]||[[Pohár FAČR|Český pohár]]||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2006) |- |[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||[[Pohár FAČR|Český pohár]] <br/> Český Superpohár||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2008) <br/> {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2010) |- |[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]]||Kazašský pohár (2)||{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty]] (2014, 2015) |- |[[Zsolt Hornyák]]||Arménsky Superpohár||{{ARM}} MIKA Jerevan (2012), {{ARM}} FC Banants (2014) |} ===Ligové tituly=== * [[Ferdinand Daučík]] - {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1952, 1953, {{ESP}} [[Athletic Bilbao]] 1956 * [[Michal Vičan]] - {{POL}} [[Ruch Chorzów]], 1974, 1975 * [[Jozef Karel]] - {{CRC}} Deportivo Saprissa, 1977 * [[Ivan Mráz]] - {{CRC}} LD Alajuelense, 1980, 1991 * [[Jozef Vengloš]] - {{MYS}} Kuala Lumpur FC, 1986 * [[Karol Dobiaš]] - {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 1994 * [[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] - {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 1997, 2010 * [[Zsolt Hornyák]] - {{ARM}} FC Banants, 2014 == Klub ligových šampiónov == '''Klub ligových šampiónov''' je elitná spoločnosť [[Slovensko|slovenských]] [[futbal]]istov, ktorí získali počas svojej kariéry 5 a viac majstrovských titulov v v najvyšších ligových súťažiach ([[česko-slovenská futbalová liga]] [[1925]] – [[1993]], [[Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku|slovenská liga]] [[1939]] – [[1944]] a od sezóny [[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1993/1994]], zahraničné ligy) v pozícii hráča a trénera. {|class="wikitable" |- !Počer titulov !width=150|Meno !Hráčske tiuly !Trénerské tituly |- |<center>12||[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1987, 1988, 1989, 1993, 1994, 1995 / [[PSV Eindhoven]] {{NLD}} 1989, 1991||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1997, 2010 |- |<center>10||[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025 / [[Lekhwiya SC|Lekhwiya]] {{QAT}} 2014, 2015 / [[Rangers FC|Glasgow Rangers]] {{SCO}} 2011 / [[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRC}} 2014|| |- |<center>9||[[Ferdinand Daučík]]||[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] 1935, 1937, 1940, 1941||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1942, 1944 / [[FC Barcelona]] {{ESP}} 1952, 1953 / [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] {{ESP}} 1956 |- |<center>9||[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1993||[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2005, 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2013, 2021, 2022, 2023, 2024,2025 |- |<center>8||[[Lukáš Pauschek]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2011, 2013, 2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025 || |- |<center>7||[[Jozef Adamec]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 / [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] 1962, 1963|| |- |<center>7||[[Leopold Šťastný]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951, 1955 / [[OAP Bratislava]] 1943 |- |<center>7||[[Michal Vičan]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951, 1955||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1970 / [[Ruch Chorzów]] {{POL}} 1974, 1975 |- |<center>7||[[Július Bielik]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1987, 1988, 1989, 1990, 1991|| |- |<center>7||[[Zsolt Hornyák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1992, 1994, 1999 / [[1. FC Košice]] 1997 / [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001||[[FC Banats]] {{ARM}} 2014 |- |<center>6||[[Ján Arpáš]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942, 1944, 1950, 1951|| |- |<center>6||[[Dušan Kabát]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 / [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] 1964|| |- |<center>6||[[Karol Dobiaš]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1994 |- |<center>6||[[Stanislav Griga]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1988, 1989, 1990||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1999 |- |<center>6||[[Ladislav Pecko]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1992, 1994, 1995, 1996, 1999||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009 |- |<center>6||[[Vladimír Janočko]]||[[1. FC Košice]] 1997, 1998 / [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}} 2003, 2006 / [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}} 2007, 2009|| |- |<center>6||[[Dušan Švento]]||[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}} 2008, 2009, 2017 / [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}} 2010, 2012, 2014|| |- |<center>6||[[Szilárd Németh]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1995, 1996 / [[1. FC Košice]] 1998 / [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1998|| |- |<center>6||[[Jozef Mišo]]||[[LD Alajuelense]] {{CRC}} 1996, 1997, 2000, 2001, 2002, 2003|| |- |<center>6||[[Ján Kozák (1980)|Ján Kozák ml.]]||[[1. FC Košice]] 1998 / [[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2005, 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021 |- |<center>6||[[David Strelec]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2019, 2020, 2021, 2022, 2024, 2025|| |- |<center>5||[[Viliam Vanák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942, 1944 / [[OAP Bratislava]] 1943|| |- |<center>5||[[Viktor Tegelhoff]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1944, 1949, 1950, 1951 ,1955|| |- |<center>5||[[Ľudovít Rado]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1938, 1939 / [[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942|| |- |<center>5||[[Vladimír Venglár]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1941, 1942, 1949,1950, 1951|| |- |<center>5||[[Božin Laskov]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951 / [[PFC Levski Sofia|Levski Sofia]] {{BGR}} 1942, 1946|| |- |<center>5||[[Anton Malatinský]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1950, 1951||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1972, 1973 |- |<center>5||[[Ladislav Kuna]]||rowspan="6"|všetci [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 || |- |<center>5||[[Vladimír Hagara]]|| |- |<center>5||[[Anton Hrušecký]]|| |- |<center>5||[[Alojz Fandel]]|| |- |<center>5||[[Vojtech Varadín]]|| |- |<center>5||[[Stanislav Martinkovič]]|| |- |<center>5||[[Ivan Čabala]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1987, 1988, 1989, 1990, 1991|| |- |<center>5||[[Ľubomír Faktor]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1994, 1995, 1996 / [[1. FC Košice]] 1997, 1998|| |- |<center>5||[[Juraj Halenár]]||[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009, 2011, 2013, 2014|| |- |<center>5||[[Jozef Kožlej]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1993, 1994, 1995 / [[1. FC Košice]] 1997, 1998|| |- |<center>5||[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]]||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2001 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2005 / [[FC Porto]] {{PRT}} 2006, 2007, 2008|| |- |<center>5||[[Igor Žofčák]]||[[MFK Ružomberok]] 2006 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2011, 2013, 2014 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2010|| |- |<center>5||[[Samuel Slovák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1995, 1996, 2009, 2011||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2013 |- |<center>5<center>||[[Matúš Kozáčik]]||[[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] {{CZE}} 2013, 2015, 2016, 2018 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2010|| |- |<center>5<center>||[[Martin Ševela]]||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001||[[AS Trenčín]] 2015, 2016 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2019 |- |<center>5||[[Filip Lichý]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021, 2022, 2023, 2024|| |} == Najviac gólov Slovákov vo vybraných kluboch == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" !Klub !Meno !width=50|Góly |- |{{ESP}} [[FC Barcelona]]||[[Ladislav Kubala]]||<center>131 |- |{{ESP}} [[Real Madrid]]||[[Peter Dubovský]]||<center>2 |- |{{ESP}} [[Sporting de Gijón|Sporting Gijón]]||[[Milan Luhový]]||<center>22 |- |{{ENG}} [[Middlesbrough FC]]||[[Szilárd Németh]]||<center>23 |- |{{ENG}} [[FC Liverpool]]||[[Martin Škrtel]]||<center>16 |- |{{ITA}} [[SSC Neapol]]||[[Marek Hamšík]]||<center>100 |- |{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus Turín]]||[[Július Korostelev]]||<center>15 |- |{{ITA}} [[Inter Miláno]]||[[Milan Škriniar]]||<center>10 |- |{{ITA}} [[AC Miláno]]||[[Juraj Kucka]]||<center>4 |- |{{ITA}} [[FC Parma]]||[[Juraj Kucka]]||<center>17 |- |{{DEU}} [[1. FC Nürnberg]]||[[Marek Mintál]]||<center>32 |- |{{DEU}} [[VfL Bochum]]||[[Stanislav Šesták]]||<center>28 |- |{{DEU}} [[Borussia Mönchengladbach|Borussia M'gladbach]]||[[Igor Demo]]||<center>15 |- |{{FRA}} [[AS Saint-Étienne]]||[[Ľubomír Moravčík]]||<center>31 |- |{{FRA}} [[Nîmes Olympique|Olympique Nîmes]]||[[Adolf Scherer]]||<center>23 |- |{{FRA}} [[Lille OSC]]||[[Róbert Vittek]]||<center>8 |- |{{NLD}} [[MVV Maastricht]]||[[Ivan Mráz]]||<center>31 |- |{{NLD}} [[Vitesse Arnhem]]||[[Matúš Bero]]||<center>20 |- |{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam]]||[[Dávid Hancko]]||<center>10 |- |{{NLD}} [[PSV Eindhoven]]||[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||<center>4 |- |{{SCO}} [[Celtic FC|Celtic Glasgow]]||[[Ľubomír Moravčík]]||<center>29 |- |{{SCO}} [[Rangers FC|Glasgow Rangers]]||[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]]||<center>5 |- |{{BEL}} [[Standard Liège]]||[[Ľudovít Cvetler]]||<center>16 |- |{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]]||[[Marek Penksa]]||<center>18 |- |{{AUT}} [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]]||[[Vladimír Janočko]]||<center>25 |- |{{AUT}} [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]]||[[Dušan Švento]]||<center>13 |- |{{PRT}} [[FC Porto]]||[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]]||<center>2 |- |{{PRT}} [[Boavista FC]]||[[Róbert Boženík]]||<center>17* |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" !Klub !Meno !width=50|Góly |- |{{GRC}} [[PAOK FC|PAOK]]||[[Róbert Mak]]||<center>17 |- |{{GRC}} [[Škoda Xanthi]]||[[Erik Jendrišek]]||<center>19 |- |{{TUR}} [[Beşiktaş JK|Besiktas]]||[[Filip Hološko]]||<center>42 |- |{{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]||[[Miroslav Stoch]]||<center>14 |- |{{TUR}} [[Denizlispor]]||[[Roman Kratochvíl]]||<center>33 |- |{{TUR}} [[Bursaspor]]||[[Stanislav Šesták]]||<center>13 |- |{{CYP}} [[Olympiakos Nikózia]]||[[Jozef Kožlej]]||<center>55 |- |{{CYP}} [[AC Omonia|Omonia]]||[[Jozef Kožlej]]||<center>32 |- |{{CYP}} [[Anorthosis Famagusta FC|Anorthosis]]||[[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]]||<center>27 |- |{{POL}} [[WKS Śląsk Wrocław (futbal)|Śląsk Wrocław]]||[[Róbert Pich]]||<center>52 |- |{{POL}} [[MKS Cracovia]]||[[Erik Jendrišek]]||<center>18 |- |{{POL}} [[KP Legia Warszawa|Legia Varšava]]||[[Ondrej Duda]]||<center>10 |- |{{POL}} [[Górnik Zabrze]]||[[Roman Gergel]]||<center>16 |- |{{POL}} [[Ruch Chorzów]]||[[Martin Fabuš]]||<center>8 |- |{{}} [[]]||[[]]||<center> |- |{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]||[[Ladislav Kubala]]||<center>33 |- |{{}} [[]]||[[]]||<center> |- |{{ROU}} [[Dinamo Bukurešť]]||[[Adam Nemec]]||<center>21 |- |{{BGR}} [[PFK CSKA Sofija|CSKA Sofia]]||[[Radoslav Zabavník]]||<center>6 |- |{{BGR}} [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]||[[Božin Laskov]]||<center>38 |- |{{RUS}} [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]]||[[Róbert Mak]]||<center>6 |- |{{RUS}} [[FK Lokomotiv (Moskva)|Lokomotiv Moskva]]||[[Ján Ďurica (futbalista)|Ján Ďurica]]||<center>6 |- |{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||[[Stanislav Griga]]||<center>120 |- |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]||[[Peter Herda]]||<center>79 |- |{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||[[Milan Luhový]]||<center>78 |- |{{CZE}} [[Bohemians Praha 1905|Bohemians Praha]]||[[Tibor Mičinec]]||<center>53 |- |{{CZE}} [[FC Viktoria Plzeň|FC Viktoria Plzeň]]||[[Marek Bakoš]]||<center>54 |- |{{CZE}} [[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]]||[[]]||<center> |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ==Najviac gólov v kluboch== {|class="wikitable" !width=150|Klub !width=150|Najviac gólov !width=250|Ďalší strelci |- |[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Slovan Bratislava]]||146 [[Ján Arpáš]]||119 [[Jozef Luknár]], 100 [[Ján Čapkovič]], 97 [[Marián Masný]], 86 [[Viktor Tegelhoff]], 78 [[Ján Švehlík]], 77 [[Emil Pažický]], 71 [[Róbert Vittek]], 70 [[Anton Moravčík]] |- |[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava <br> (ČH, Slovnaft)]]||100 [[Jozef Levický]]||99 [[Adolf Scherer]], 76 [[Milan Dolinský]], 76 [[Ľubomír Luhový]], 66 [[Karol Brezík]], 65 [[Ladislav Petráš]] |- |[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]||146 [[Jozef Adamec]]||87 [[Marek Ujlaky]], 86 [[Ladislav Kuna]], * [[Anton Malatinský]], 64 [[Valér Švec]], 61 [[Vladimír Kožuch]] |- |[[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]||150 [[Ladislav Pavlovič]]||65 [[Karol Petroš]], 55 [[Jozef Bubenko]] |- |[[MFK Košice|VSS Košice <br> (ZŤS, 1. FC Košice)]]||115 [[Ján Strausz]]||59 [[Dušan Galis]], 58 [[Ján Novák]], 56 [[Andrej Daňko]], 53 [[Jozef Kožlej]] |- |[[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíva Košice]]||104 [[Ladislav Józsa]]||78 [[Peter Fecko]], 71 [[Gejza Farkaš]], 66 [[Jozef Móder]] |- |[[MŠK Žilina|MŠK Žilina <br> (Iskra, ZVL)]]||80 [[Štefan Slezák]]||76 [[Marek Mintál]], 75 [[Jozef Bielek]], 56 [[Vojtech Zachar]], 51 [[Štefan Tománek]], 49 [[Stanislav Šesták]] |- |[[FC Nitra|FC Nitra <br> (AC Nitra, Plastika)]]||61 [[Róbert Rák]]||59 [[Michal Pucher]], 56 [[Dušan Borko]] |- |[[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla B. Bystrica]]||72 [[Róbert Semeník]]||59 [[Pavol Diňa]], 52 [[Milan Nemec]] |- |[[TTS Trenčín|Jednota Trenčín]]||72 [[Pavol Bencz]]||65 [[Vojtech Masný]] |- |[[AS Trenčín|AS Trenčín <br> (Ozeta Dukla)]]||59 [[Martin Fabuš]]||28 [[David Depetris]] |- |[[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dun. Streda]]||49 [[Pavol Diňa]]||40 [[Mikuláš Radványi]], 37 [[Rudolf Pavlík]] |- |[[MFK Ružomberok]]||45 [[Roland Števko]]||37 [[Tomáš Ďubek]], 30 [[Erik Jendrišek]] |- |[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]]||40 [[Ján Kozák (1980)|Ján Kozák ml.]]||33 [[Juraj Halenár]], 31 [[Tomáš Medveď]] |- |[[MFK Dubnica]]||41 [[Peter Kiška]]||32 [[Pavol Straka]], 26 [[Michal Filo]] |- |[[FK Púchov|Matador Púchov]]||34 [[Ľuboš Perniš]]||23 [[Mário Breška]], 18 [[Marek Bakoš]] |- |[[FK Baník Prievidza|Baník Prievidza]]||22 [[Ľubomír Plevka]] <br> 22 [[Marek Holmík]]|| |- |[[ŠK Futura Humenné|Chemlon Humenné]]||20 [[Ľubomír Mati]]|| |- |[[Partizán Bardejov|BSC JAS Bardejov]]||19 [[Jozef Urblík]]|| |- |[[MŠK Rimavská Sobota|FC Rim. Sobota]]||24 [[Vladimír Sýkora (futbalista)|Vladimír Sýkora]]|| |- |[[FC Senec]]||8 [[Rogério Márcio Botelho Gaúcho]]|| |- |[[FK Senica]]||42 [[Juraj Piroska]]|| |- |[[TJ Spartak Myjava|Spartak Myjava]]|||| |- |[[FO ŽP Šport Podbrezová|Podbrezová]]|||| |- |[[FC ViOn Zlaté Moravce|ViOn Zlaté Moravce]]||18 [[Andrej Hodek]]|| |} 2vqeiw3qc17lo66hkp7aqj6if0iywvy 8212709 8212688 2026-05-12T13:30:11Z PeterKLK 94978 /* Vladimír Kinder */ aktualizácia 8212709 wikitext text/x-wiki {{Pieskovisko redaktora}} ==Miloš Glonek== Začínal v Zlatých Moravciach, kde si ho všimol vtedajší tréner dorastencov [[FC Spartak Trnava]] [[Dušan Radolský]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Milošov sen. Vychádzajúce hviezdičky | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = XXIII. | číslo = 39 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1984 bol členom víťazného Výberu Západoslovenského kraja, vo finále Spartakiádneho pohára Pohár ČSZTV ml. dorastencov na Strahove dal gól Výberu Prahy 1:0**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zvíťazila moderna | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1984 | mesiac = júl | ročník = XXXVIII. | číslo = 161 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V doraste Spartaka bol kapitánom, vynikal v pozičnej hre a v hre hlavou, dostal sa do repre "17"<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Talenty na križovatke? Potrebujeme ich ako soľ | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = január | ročník = XVIII. | číslo = 3 | strany = 20 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ŠK Slovan Bratislava, hrával za juniorku belasých, na jeseň 1989 do A-mužstva. V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 22. septembra 1989 proti [[FC Nitra|Plastike Nitra]] (1 : 1), v 76. minúte striedal Miroslava Chvílu. Prvý gól strelil 18. marca 1990 [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (2 : 2), strelou z voleja otvoril skóre zápasu. Po odchode [[Dušan Tittel|Dušana Tittela]] do Francúzska sa stal lídrom obrany, v sezóne 1991/92 patril medzi najpríjemnejšie prekvapenia ligy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kráľ či korunný princ? Návraty k ligovej jeseni | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XLV. | číslo = 289 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Majster 1992, v novembri 1992 prestúpil do talianskeho klubu [[US Ancona 1905|Calcio Ancona]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V šatni npísané: Vitaj v Ancone! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 275 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> piaty Slovák, prvý po 50 rokoch** V [[Serie A|Serii A]] mal premiéru 22. novembra 1992 proti [[AS Rím]] (1 : 2), v zápase strážil argentínsku hviezdu [[Claudio Caniggia|Claudia Caniggiu]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ako strážca Caniggiu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 277 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, Glonek odohral v sezóne 23 zápasov, Ancona obsadila 17. miesto a vypadla. V sezóne 1993/94 pôsobil v [[Serie B|Serii B]], nastúpil v 31 zápasoch, 1994 finále [[Coppa Italia|Talianskeho pohára]] [[Sampdoria Janov]] (0 : 0,1 : 6)** prestup do SM Caen,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Glonek Francúzom? | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = september | ročník = XLVIII. | číslo = 220 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> vo [[Ligue 1|francúzskej lige]] debutoval 14. októbra 1994 proti [[Montpellier HSC|Montpellieru]] (1 : 0), v sezóne odohral 25 zápasov, s mužstvom vypadol* V [[Ligue 2]] sa po roku vrátili späť medzi elitu, 1996/97 znova vypadli** Po štyri a pol roku sa vrátil pomôcť Slovanu,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = S Tomaschekom, Glonekom i Stúpalom! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 154 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ktorý ustúpil z popredných pozícií. V sezóne [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]] bol kapitánom mužstva, v [[Niké liga|slovenskej lige]] absolvoval víťaznú premiéru v 1. kole proti Humennému (5 : 1). Glonek veril, že sa vytvorí nové silné mužstvo, ale belasí skončili v lige až na 5. mieste. V predkole PVP síce vyradili [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]], no v 1. kole vypadli s [[FC Chelsea]]. Sklamaný Glonek sa vrátil späť do Caen, kde ďalšie tri sezóny pôsobil v Ligue 2. V reprezentácii {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} odohral 13 zápasov. Najskôr neoficiálne zápasy na turnaji v Taliansku proti [[Lazio Rím]] a Juhoslávii,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mladí skrotili Stojkoviča | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = august | ročník = II. | číslo = 185 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> nominovaný na kľúčový zápas kvalifikácie ME 1992 s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (1 : 2), kde mal pôvodne hrať osobku na [[Jean-Pierre Papin|Jean-Pierra Papina]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na Papina si trúfa | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = 36 | číslo = 172 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prednosť však dostal sparťan Novotný. V prípravnom zápase s {{NOR|f|0|Nórskom}} (3 : 2) sedel na lavičke pre zranenie. {{ALB|f|0|Albánsko}} ho vyradilo zranené rameno <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Premiéra sa odkladá | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = október | ročník = XLV. | číslo = 239 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 13. novembra 1991 v [[Sevilla|Seville]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2), v zápase nastúpili štyria hráči Slovana, okrem Gloneka ďalší debutant [[Peter Dubovský]], [[Ladislav Pecko]] a Ondrej Krištofík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dobre sa hrá medzi svojimi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{BRA|f|0|Brazília}} (1 : 2), v auguste 1992 {{AUT|f|0|Rakúsko}} (2 : 2) len dvaja z ligy, samí legionári, tréner Máčala ho označil za najlepšieho hráča mužstva<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = S Belgickom sa bude variť iná káva | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = august | ročník = XLVI. | číslo = 197 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Glonek jednotkou | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = august | ročník = 37 | číslo = 163 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý krát sa tešil z víťazstva až v deviatom reprezentačnom štarte proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (3 : 0)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Práve preto, že Miloš Glonek v drese ČSFR ešte nevyhral, vyzýva: Držte nám palce! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = september | ročník = XLVI. | číslo = 224 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] odohral šesť zápasov, vrátane skvelého víťazstva 5 : 2 nad {{ROU|f|0|Rumunskom}}** V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} mal premiéru 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1). Nastúpil v historicky prvom súťažnom zápase o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] 7. septembra 1994 v [[Bratislava|Bratislave]] s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (0 : 0), v kvalifikácii odohral šesť zápasov. Posledný krát reprezentoval 27. marca 1996 v [[Nitra|Nitre]] v priateľskom zápase proti {{BLR|f|0|Bielorusku}} (4 : 0), v národnom mužstve odohral 12 zápasov. === Úspechy === * majster Česko-Slovenska 1992 so Slovanom Bratislava * vicemajster Česko-Slovenska so Slovanom Bratislava 1990/91 * finalista Talianskeho pohára 1994 s Anconou '''Individuálne''' * Jedenástka roka * 5. miesto v ankete Futbalista roka 1992 ==Ladislav Pecko== Legendárny hráč [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]], vynikal rýchlosťou a ťahom na bránu, začínal ako útočník, neskôr sa preorientoval na obrancu. Zaujímavé je, že na obidvoch postoch sa presadil do reprezentácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = „Čo je s vami?“ Ladislav Pecko: Trénujem v Petržalke, snívam, že raz sa dočkám vnuka, z ktorého urobím futbalistu“ | url = https://futbalsfz.sk/co-je-s-vami-ladislav-pecko-trenujem-v-petrzalke-snivam-ze-raz-sa-dockam-vnuka-z-ktoreho-urobim-futbalistu/ | dátum vydania = 27. 8. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> S futbalom začínal ako žiak v [[TJ Tatran Krásno nad Kysucou|Tatrane Krásno nad Kysucou]], 2. dorasteneckú ligu si zahral v [[MFK Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], kde bol jeho spoluhráčom ďalší budúci slovanista [[Dušan Tittel]]. Na turnaji dorasteneckých mužstiev si oboch šikovných futbalistov vyhliadol vtedajší tréner dorastu Slovana [[Jozef Obert]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Osa, ktorej žihadlá bolia... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = december | ročník = XLII. | číslo = 305 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Tittel odišiel na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] v roku 1984, o rok neskôr ho nasledoval aj Pecko. Najskôr hral v belasom drese dorasteneckú ligu, potom zbieral cenné skúsenosti v A-mužstve, ktoré hralo po vypadnutí z najvyššej súťaže tri sezóny v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]]. Prvú príležitosť dostal v závere sezóny [[1. slovenská národná futbalová liga 1985/1986|1985/86]] od trénera Valéra Šveca proti Leviciam, celkom odohral v SNL 55 zápasov, dal 11 gólov. V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 10. augusta 1988 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (1 : 1) rovnako ako Dušan Tittel a Jozef Juriga,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strmé schody k návratu, k debutu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = august | ročník = XXXIII. | číslo = 35 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil 27. novembra 1988 mužstvu TJ Vítkovice (3 : 2). Slovan ako nováčik obsadil v sezóne 1988/89 siedme miesto a vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]]. V [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohári víťazov pohárov]] mal Slovan za súpera [[Grasshopper Club Zürich|Grasshoppers Zürich]], po víťazstve doma 3 : 0 <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nečakané – rozdielom triedy! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = september | ročník = XLIII. | číslo = 216 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prehral v odvete 0 : 4 po predĺžení, Pecko hral v obidvoch zápasoch. V sezóne 1989/90 bol Slovan piaty, Pecko odohral 29 zápasov, dal sedem gólov, dvakrát skóroval v derby s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]] (3 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Koncert belasej filharmónie. V útoku neudržateľný Pecko | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = apríl | ročník = 35 | číslo = 78 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Počas rozbehnutej sezóny 1990/91, v ktorej belasí bojovali o titul, prejavil o Pecka záujem CD Logroñés, štvrtý tím španielskej [[La Liga|Primera División]], kde mal byť zapožičaný do konca sezóny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ladislav Pecko: Adios, Slovan! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = apríl | ročník = XLV. | číslo = 87 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po zápase 22. kola s [[DAC Dunajská Streda]] (2 : 0), v ktorom vypracoval obidva góly belasých, sa s ním lúčili fanúšikovia transparentom ''„Lacko Pecko, neopúšťaj nás“''. Pecko odišiel na dva týždne do Španielska, no nakoniec nedošlo k dohode medzi klubmi a Pecko sa vrátil.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pecko doma! | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = 36 | číslo = 85 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Slovan po dvoch prehrách na domácom ihrisku so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 3)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri blesky zasiahli belasých | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 19 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a s Hradcom Králové (0 : 1)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Clapci, nie ste vo forme! | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 21 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> nezískal titul, ale Pecko ďalej bavil divákov šprintérskymi súbojmi s obrancami súperov, v zápase s Bohemiansom Praha prispel k výhre 4 : 0 dvomi gólmi.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Klokani“ ďaleko nedoskákali. Ladislav Pecko roztlieskal tribúny | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = 36 | číslo = 101 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1991/92 získal Slovan titul po 17 rokoch,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ôsmy titul Slovana, dolu Banská Bystrica a Cheb | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XLVI. | číslo = 130 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Belasí sú na tróne zaslúžene | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 23 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> belasí ťahali ešte z predošlej sezóny sériu 27 zápasov bez prehry,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Každá pieseň sa raz skončí | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = apríl | ročník = XXIV. | číslo = 17 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> od 10. kola boli až do konca sezóny v čele tabuľky a ligu vyhrali s rekordným počtom 51 bodov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na jeseň balet, na jar tím | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XLVI. | číslo = 136 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Pecko nastúpil v majstrovskej sezóne v 27 zápasoch, dal tri góly. V rokoch 1990 a 1991 bol Pecko zvolený do najlepšej ligovej jedenástky v ankete týždenníka TIP.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Všetci hrali na Máčalovu nôtu | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = január | ročník = XXIV. | číslo = 2 | strany = 11,12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Na jeseň 1994 krátko hosťoval v mužstve [[FKD Drnovice|Petra Drnovice]], jeho účinkovanie v [[1. česká futbalová liga|českej lige]] trvalo len tri zápasy. Ďalšie štyri tituly získal Pecko v [[Niké liga|slovenskej lige]], prvé tri sezóny bol Slovan suverén súťaže,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pecko najlepší pravý obranca! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = jún | ročník = IL. | číslo = 143 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan do tretice majstrom | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = máj | ročník = L. | číslo = 124 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> štvrtý titul získal v ročníku [[Mars superliga 1998/1999|1998/99]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Titul znova v belasom. Pecko bol „seknutý“, König v šoku | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = máj | ročník = LIII. | číslo = 117 | strany = 6,10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> neskôr zažil majstrovské oslavy aj ako tréner. Belasým farbám Slovana bol s krátkou pauzou v Drnoviciach verný rekordných 19 sezón s bilanciou 431 ligových zápasov. V európskych pohároch odohral veľké zápasy proti [[Real Madrid|Realu Madrid]] (1 : 2, 1 : 1), [[AC Miláno]] (0 : 1, 0 : 4), [[Aston Villa|Aston Ville]] (0 : 0, 1 : 2), [[1. FC Kaiserslautern]] (2 : 1 doma),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan Nemcov opäť zdolal! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 212 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Chelsea FC|FC Chelsea]] (0 :2 , 0 : 2). ===Reprezentačná kariéra=== V reprezentácii [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Česko-Slovenska do 21 rokov]] odohral 13 zápasov, vrátane štvrťfinále ME 1990 proti Švédsku (1 : 2, 0 : 4). Vo februári 1990 dostal prvú pozvánku do A-mužstva {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}}, zúčastnil sa sústredenia na Kanárskych ostrovoch,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prianie nováčika Pecka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = február | ročník = XLIV. | číslo = 36 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> bol v širšom kádri mužstva v rámci prípravy na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pozve aj ich "Ciao"? | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = marec | ročník = XXXV. | číslo = 12 | strany = 20-22 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V národnom mužstve debutoval až po svetovom šampionáte 13. októbra 1990 v [[Paríž]]i v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{FRA|f|0|Francúzsku}} (1 : 2), v 83. minúte striedal Michala Bílka.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Čakanie /nielen na favorita/ | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = november | ročník = XXXV. | číslo = 46 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1991 bol už pevnou súčasťou reprezentácie, nastúpil v deviatich zápasoch. Začiatkom roka patril k najlepším hráčom v stretnutiach s {{AUS|f|0|Austráliou}}, v marci zažiaril v prípravnom zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} (4 : 0) v [[Olomouc]]i, kde hral len 17 minút, no stihol dať gól hlavou a na ďalší prihrať [[Václav Daněk|Václavovi Daněkovi]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Hanácka žatva ako sa patrí! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XLV. | číslo = 74 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kľúčovom zápase kvalifikácie s ''Les Bleus'' 4. septembra 1991 v [[Bratislava|Bratislave]] nastúpil v základnej zostave v útoku s Pavlom Kukom, v [[Sevilla|Seville]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2) vytvoril útočnú dvojicu s klubovým spoluhráčom [[Peter Dubovský|Petrom Dubovským]], v zostave hrali aj ďalší slovanisti [[Miloš Glonek]] a Ondrej Krištofík,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dobre sa hrá medzi svojimi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Pecko prihral na vedúci gól Václavovi Němečkovi. V decembri 1991 proti {{BRA|f|0|Brazílii}} (1 : 2) striedal v 60. minúte Dubovského. {{SVK|f|0|Slovensko}} reprezentoval šesťkrát, prvý raz 16. augusta 1995 v [[Trabzon]]e v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] proti {{AZE|f|0|Azerbajdžanu}} (1 : 0). Hral aj v ďalších kvalifikačných zápasoch s {{ISR|f|0|Izraelom}} (1 : 0) a s {{ROU|f|0|Rumunskom}} (0 : 2). Po piatich rokoch sa vrátil do reprezentácie<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pecko opäť v reprezentácii! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = jún | ročník = LIV. | číslo = 126 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a odohral ďalšie tri zápasy, na turnaji Kirin cup proti {{JPN|f|0|Japonsku}} (1 : 1), nastúpil aj v dvoch prípravných zápasoch proti {{GRC|f|0|Grécku}} (2 : 0) a {{ALG|f|0|Alžírsku}} (1 : 1). ===Trénerska kariéra=== V sezóne [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] priviedol ako hlavný tréner Slovan Bratislava k jeho piatemu titulu v slovenskej lige po 10 rokoch, asistentami boli Peckovi bývalí spoluhráči [[Vladimír Kinder]] a [[Marián Zeman]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovan je futbalovým majstrom Slovenska | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovan-je-futbalovym-majstrom-slovenska/ | dátum vydania = 13. 5. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[Niké liga|slovenskej lige]] pôsobil ako tréner aj v kluboch [[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]] a [[MFK Ružomberok]], v [[2. slovenská futbalová liga|2. lige]] viedol mužstvá [[FC Petržalka]] a [[MFK Dolný Kubín]]. S reprezentáciou [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Slovenska do 17 rokov]] postúpil do semifinále ME U-17,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = U17 – Pred jedenástimi rokmi na domácom Eure 2013 až do semifinále | url = https://futbalsfz.sk/u17-pred-jedenastimi-rokmi-na-domacom-eure-2013-az-do-semifinale/ | dátum vydania = 17. 5. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> čím si Slovensko vybojovalo účasť na MS 2013 hráčov do 17 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pecko uzavrel nomináciu na MS do 17 rokov, sú v nej i legionári | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/reprezentacia/clanok/294751-pecko-uzavrel-nominaciu-na-ms-do-17-rokov-su-v-nej-i-legionari/ | dátum vydania = 1. 10. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Na šampionáte postúpili mladí Slováci do osemfinále, kde prehrali s Uruguajom 2 : 4.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mladí Slováci na MS do 17 rokov skončili. S Uruguajom prehrali 2:4 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/reprezentacia/clanok/297690-mladi-slovaci-na-ms-do-17-rokov-skoncili-s-uruguajom-prehrali-24/ | dátum vydania = 29. 10. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> ===Úspechy=== * majster Česko-Slovenska 1992 so Slovanom Bratislava * 4× majster Slovenska so Slovanom (1994, 1995, 1996, 1999) * 4× víťaz Slovenského pohára so Slovanom 1989, 1994, 1997, 1999 * víťaz Matičného pohára 1994 * člen Jedenástky roka 1990, 1991, 1995, 2000 Trénerské * majster Slovenska 2008/09 so Slovanom Bratislava * víťaz Slovenského pohára 2009 * semifinalista ME hráčov do 17 rokov (2013) * osemfinalista MS hráčov do 17 rokov (2013) ==Vladimír Kinder== S futbalom začínal ako žiak v [[ŠK Slovan Bratislava|Slovane Bratislava]], najskôr hrával v strede útoku, na ľavého obrancu sa preorientoval v juniorke pod trénerom Jozefom Valovičom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kinder už nechce mlčať: Poviem vám, v koho vrecku sa stratili milióny za môj prestup zo Slovana | url = https://sport24.pluska.sk/futbal/kinder-uz-nechce-mlcat-poviem-vam-v-koho-vrecku-sa-stratili-miliony-za-moj-prestup-zo-slovana | dátum vydania = 29. 3. 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport24.pluska.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Po návrate z vojenčiny v Karlových Varoch sa hlásil v kabíne A-tímu Slovana. Pri svojej premiére v [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] 18. novembra 1990 nastúpil ako stredný útočník proti [[FC Zbrojovka Brno|Zbrojovke Brno]] (4 : 2) a v 22. minúte strelil svoj prvý ligový gól. Slovan v tejto sezóne bojoval o titul so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]], s ktorou prehral doma v kľúčovom zápase 0 : 3<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri blesky zasiahli belasých | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 19 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a obsadil druhé miesto.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mužstvo neobmedzených možností. O lige po lige – ŠK Slovan Bratislava | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = jún | ročník = XLV. | číslo = 146 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V nasledujúcej sezóne 1991/92 získal Slovan po 17 rokoch majstrovský titul, Kinder nastúpil v 29 zápasoch, strelil dva góly, jeden z nich rozhodol o víťazstve nad [[FC Baník Ostrava|Baníkom Ostrava]] (1 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ďalekonosná Kinderova strela | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = apríl | ročník = XXIV. | číslo = 15 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ďalšie tri tituly získal v [[Niké liga|slovenskej lige]], kde patril k oporám belasých a k najväčším osobnostiam súťaže. Dvakrát získal „Cenu Antona Ondruša“ pre najlepšieho hráča sezóny v ankete, v ktorej hlasovali hráči ligových klubov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tréner Galis, futbalista Kinder. Vyhral super chalan | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = jún | ročník = XLVIII. | číslo = 141 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vlaňajšok ako cez „kopirák“: opäť Galis, opäť Kinder! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = jún | ročník = IL. | číslo = 139 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1993 sa prvý krát objavil v ankete [[Jedenástka roka (anketa)|Jedenástke roka]], nechýbal ani na jednom hlasovacom lístku, všetci hlasujúci tréneri ho zaradili do najlepšej zostavy roka.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Stopercentný“ iba Kinder | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = december | ročník = XLVII. | číslo = 296 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1994 vyhral anketu [[Futbalista roka 1994 (Slovensko)|Futbalista roka]] a v decembri toho istého roku nastúpil v mužstve „vianočných hviezd“ spolu s [[Marián Zeman|Mariánom Zemanom]] proti [[AC Miláno]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovenské „vianočné hviezdy“ | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = január | ročník = XXVI. | číslo = 1 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V európskych pohároch odohral veľké zápasy proti [[Real Madrid|Realu Madrid]] (1 : 2, 1 : 1), [[AC Miláno]] (0 : 1, 0 : 4), [[Aston Villa|Aston Ville]] (0 : 0, 1 : 2), bol pri víťazstvách nad [[Fußball-Bundesliga|bundesligovými]] klubmi [[Borussia Dortmund|Borussiou Dortmund]] (2 : 1)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Skvelá dvadsaťminútovka belasých | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = október | ročník = XLVIII. | číslo = 242 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a [[1. FC Kaiserslautern]] (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan Nemcov opäť zdolal! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 212 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V auguste 1996 skóroval v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]] proti [[Trabzonspor]]u, strelou spoza šestnástky do „šibenice“ rozhodol o víťazstve 2 : 1.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Šok, hlavička, lahôdka | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = august | ročník = 41 | číslo = 153 | strany = 13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Naposledy obliekol dres Slovana v novembri 1996 proti [[FK Dubnica nad Váhom|Dubnici nad Váhom]], k víťazstvu 5 : 0 prispel gólom. V decembri 1996 prestúpil do anglického klubu [[Middlesbrough FC|FC Middlesbrough]], stal sa tak prvým slovenským futbalistom v [[Premier League]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dres číslo 7 má už svojho pána | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = január | ročník = LI. | číslo = 15 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V súťaži debutoval 1. marca 1997 proti [[Sheffield Wednesday FC|Sheffield Wednesday]] (1 : 3),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prehrou okorenená premiéra | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 51 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól dal vo svojom druhom zápase 5. marca 1997 proti [[Derby County FC|Derby County]] (6 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pravačka zavelila k poltuctovej nádielke | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 55 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne [[FA Premier League 1996/1997|1996/97]] stihol odohrať 6 zápasov, „Boro“ vypadli, ale klubu sa darilo v pohárových súťažiach. Kinder sa stal prvým Slovákom, ktorý hral vo finále [[FA Cup|Anglického pohára]] v roku 1997, Middlesbrough prehral s [[Chelsea FC|FC Chelsea]] 0 : 2.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vladimír Kinder na poslednú štvrťhodinu. Zážitok, ktorý sa už nemusí opakovať | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 113 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Nastúpil aj v opakovanom finálovom zápase [[EFL Cup|Ligového pohára]] 1997, pri prehre s [[Leicester City FC|Leicestrom City]] 0 : 1 po predĺžení odohral celých 120 minút.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Napriek prehre – potlesk! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = apríl | ročník = LI. | číslo = 89 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1998 si „Boro“ zopakovali finálovú učasť v Ligovom pohári, Kinder odohral celý zápas proti Chelsea (0 : 2 po predĺžení),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kinder si zahral s Gascoigneom | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = marec | ročník = LII. | číslo = 74 | strany = 18 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v priebehu jedného roka bol trikrát vo finále pohárových súťaží, ani raz však nezískal víťaznú trofej.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Do tretice – všetko zlé! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = marec | ročník = LII. | číslo = 75 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V ďalšej sezóne si Middlesbrough vybojoval postup z [[EFL Championship]], Kinder nastúpil v 26 zápasoch, dvakrát skóroval. V sezóne [[FA Premier League 1998/1999|1998/99]] nastúpil len v piatich zápasoch, dal dva góly. V 5. kole v septembri 1998 skóroval proti [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamu Hotspur]] (3 : 0),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri strely – jeden gól | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = september | ročník = LII. | číslo = 212 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> sedem mesiacov mu tréner Bryan Robson nedal príležitosť, nastúpil až v 34. kole v apríli 1999 a znova skóroval proti [[Coventry City FC|Coventry City]] (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kinder hral, ba dal aj gól! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = apríl | ročník = LIII. | číslo = 89 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Svoje pôsobenie v Middlesbrough ukončil predčasne po dva a pol roku, o jeho služby malo záujem viacero klubov. S francúzskym klubom [[SC Bastia]] bol na sústredení, pripravoval sa s Artmediou aj so Slovanom, nakoniec podpísal zmluvu s [[FKD Drnovice|Petrou Drnovice]]. V [[1. česká futbalová liga|českej lige]] debutoval v sezóne [[1. Gambrinus liga 1999/2000|1999/2000]] v 17. kole proti Brnu (3 : 2), celkom odohral v súťaži 19 zápasov bez gólového zápisu. V novembri 2000 sa stal hráčom [[FC Petržalka|Artmedie Petržalka]], po štyroch rokoch sa vrátil na slovenské trávniky v mestskom derby s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]] (1 : 4). Ako kapitán priviedol mužstvo k historickému 2. miestu v lige v sezóne [[1. slovenská futbalová liga 2002/2003|2002/03]]. Artmedia sa prvý krát stala najlepším bratislavským klubom a vybojovala si účasť v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Artmedia v Európe! Štrngli si s Pohárom UEFA | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2003 | mesiac = jún | ročník = 48 | číslo = 115 | strany = 16 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 34-ročný Kinder patril k najvýraznejším osobnostiam celej ligy, svojimi výkonmi si vyslúžil už šiesty raz miesto v [[Jedenástka sezóny (slovenská futbalová liga)|Jedenástke sezóny]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kto by to bol čakal po zlom úvode... | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2003 | mesiac = jún | ročník = 48 | číslo = 133 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po úspešnej sezóne prestúpil do druholigového rakúskeho klubu SC Untersiebenbrunn. V sezóne [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] sa ako asistent trénera [[Ladislav Pecko|Ladislava Pecka]] podieľal na zisku majstrovského titulu Slovana. ===Repre=== {{TCH|f|0|Česko-Slovensko}} reprezentoval raz, tréner [[Václav Ježek]] mu dal príležitosť v kvalifikačnom zápase o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]], 16. júna 1993 proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (3 : 0) striedal v 54. minúte Pavla Kuku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aspoň na pár minút... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 137 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bol aj v nominácii na posledný zápas s {{BEL|f|0|Belgickom}} (0 : 0), do hry však nezasiahol.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vencel áno, Molnár nie | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = november | ročník = XLVII. | číslo = 261 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} odohral 38 zápasov, bol pri prvom oficiálnom vystúpení národného mužstva 2. februára 1994 proti {{UAE|f|0|Spojeným arabským emirátom}} (1 : 0), aj pri prvom domácom zápase 20. apríla 1994 v Bratislave proti {{HRV|f|0|Chorvátsku}} (4 : 1), v ktorom strelil svoj jediný reprezentačný gól.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Víťazstvo pre históriu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = apríl | ročník = XLVIII. | číslo = 92 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Patril k oporám reprezentácie v kvalifikačných zápasoch o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] i [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]], v roku 1994 ako jediný nastúpil vo všetkých medzištátnych zápasoch.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovenská futbalová reprezentácia v roku 1994. Iba Kinder vo všetkých | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 299 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po prehre 0 : 3 v kvalifikačnom zápase o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] s {{PRT|f|0|Portugalskom}} v októbri 1998 sa vytratil z reprezentácie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Možno som nastúpiť nemal... | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = október | ročník = LII. | číslo = 239 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po troch rokoch ho tréner [[Jozef Adamec]] nominoval na prípravný zápas s {{IRN|f|0|Iránom}} (3 : 4),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kinder namiesto Tomascheka | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = august | ročník = 46 | číslo = 155 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v ktorom 15. augusta 2001 Kinder naposledy obliekol reprezentačný dres. ===Úspechy=== '''Klubové''' * majster Česko-Slovenska 1992 so Slovanom Bratislava * 3× majster Slovenska so Slovanom (1994, 1995, 1996) * víťaz Slovenského pohára 1994 * víťaz Matičného pohára 1994, 1996 * vicemajster Slovenska 2001/02 s Artmediou * finalista FA Cupu 1997 s FC Middlesbrough * 2× finalista Ligového pohára s FC Middlesbrough (1997, 1998) '''Individuálne''' * Futbalista roka 1994 * 2× najlepší hráč slovenskej ligy (1993/94, 1994/95) * 6× člen Jedenástky roka/sezóny (1993, 1994, 1995, 1996, 2001, 2002) ==Dušan Tittel== Vynikal spoľahlivosťou a stabilnými výkonmi, jeho prednosťami boli streľba zo štandardných situácii a hra hlavou. Rodák z [[Námestovo|Námestova]] začínal s futbalom ako 8-ročný v [[MFK Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], v mládežníckych kategóriach hrával v útoku. Na turnaji dorastencov v Dolnom Kubíne si ho všimol [[Jozef Obert]], tréner dorastu Slovana Bratislava. V roku 1984 prišiel na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]], s mužstvom dorastencov sa stal majstrom Slovenska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Naše športové nádeje | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1985 | mesiac = september | ročník = XXXIX. | číslo = 209 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho spoluhráčmi v majstrovskom tíme boli aj ďalšie neskoršie opory A-mužstva [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]] [[Alexander Vencel mladší]], Miroslav Chvíla, Ondrej Krištofík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dočkali sa. Predstavujeme dorasteneckého majstra SSR vo futbale | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1985 | mesiac = jún | ročník = XXXIX. | číslo = 147 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1985 vypadol Slovan z najvyššej súťaže a tri sezóny sa snažil o návrat medzi elitu v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]]. Tittel odohral v SNL 84 zápasov, prvý seniorský gól v belasom drese strelil v 1. kole sezóny [[1. slovenská národná futbalová liga 1986/1987|1986/87]] proti Tesle Stropkov (5 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Naplnené túžby | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = august | ročník = XL. | číslo = 194 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 10. augusta 1988 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (1 : 1), ligovú premiéru absolvovali tiež [[Ladislav Pecko]] a Jozef Juriga.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strmé schody k návratu, k debutu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = august | ročník = XXXIII. | číslo = 35 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý ligový gól strelil 23. októbra 1988 Spartaku Hradec Králové (3 : 0). Slovan ako nováčik obsadil v sezóne 1988/89 siedme miesto, v ďalšej sezóne bol piaty. V roku 1989 vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]], v 1. kole [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohára víťazov pohárov]] mal za súpera [[Grasshopper Club Zürich|Grasshoppers Zürich]], po víťazstve doma 3 : 0 (Tittel dal gól)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nečakané – rozdielom triedy! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = september | ročník = XLIII. | číslo = 216 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prehrali v odvete 0 : 4 po predĺžení. Tittel hrával v stopérskej dvojici s reprezentantom [[Vladimír Kinier|Vladimírom Kinierom]], popri ktorom vyrástol na jednu z opôr Slovana.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Rozprávanie o Dušanovi Tittelovi, futbalistovi Slovana Bratislava | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = júl | ročník = XLIII. | číslo = 178 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Stal sa objavom sezóny 1990/91,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Iba titul nás uspokojí | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = január | ročník = XXIII. | číslo = 1 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> osobnosťou číslo jeden, Slovan bojoval o titul, o ktorý sa pripravil dvomi domácimi prehrami so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 3)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri blesky zasiahli belasých | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 19 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a s Hradcom Králové (0 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mužstvo neobmedzených možností. O lige po lige – ŠK Slovan Bratislava | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = jún | ročník = XLV. | číslo = 146 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Paradoxne, v sezóne 1991/92, keď Slovan získal titul po 17 rokoch, nebol Tittel pri tom, bol už hráčom francúzskeho klubu [[Nîmes Olympique|Olympique Nîmes]]. Vo [[Ligue 1|francúzskej lige]] debutoval 20. júla 1991 proti [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]], hneď v premiére skóroval, v 89. minúte strelou z 25 metrov vyrovnal na 1 : 1.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittelov a Daňkov debut par excellence | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = júl | ročník = XXIII. | číslo = 30 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po roku a pol sa vrátil späť do Slovana, v jarnej časti poslednej sezóny „federálnej“ ligy prispel k tretej priečke belasých. V auguste 1993 odštartoval prvý ročník samostatnej [[Niké liga|slovenskej ligy]], Slovan bol suverénom prvých troch sezón, v ktorých získal majstrovský hetrik. Tittel bol trikrát členom majstrovského mužstva, v rokoch 1994 a 1997 získal aj Slovenský pohár. V európskych pohároch nedosiahol Slovan výraznejší úspech, ako majstra ho zaradili len do [[Pohár UEFA|Pohára UEFA]], so silnými súpermi odohral hlavne doma vyrovnané zápasy. Tittel strelil góly proti [[Aston Villa|Aston Ville]] (1 : 2), [[Borussia Dortmund|Borussii Dortmund]] (2 : 1)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Skvelá dvadsaťminútovka belasých | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac =október | ročník = XLVIII. | číslo = 242 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a [[1. FC Kaiserslautern]] (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan Nemcov opäť zdolal! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac =september | ročník = IL. | číslo = 212 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po úspešnej ére v Slovane vymenil belasé farby za červeno-čierny dres [[FC Spartak Trnava|Spartaka Trnava]], prvý gól strelil práve v derby proti Slovanu (4 : 0). S klubom sa stal vicemajstrom v sezóne [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]], v roku 1998 vyhral už štvrtý raz v kariére Slovenský pohár (vo finále dal gól)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vicemajster vystúpil z majstrovho tieňa | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = jún | ročník = LII. | číslo = 130 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> aj [[Slovenský futbalový superpohár|Matičný Pribinov pohár]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Superpohár je "andelský" | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = júl | ročník = LII. | číslo = 166 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Trnavčania boli v obidvoch prípadoch boli úspešnejší ako majstrovský tím [[1. FC Košice]] (2 : 0 a 3 : 1). Tittel patril k ofenzívnym typom obrancu, často sa presadzoval strelecky,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittelov päťdesiaty | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = november | ročník = LI. | číslo = 252 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> celkom strelil 62 ligových gólov. Po dvoch sezónach v Trnave pokračoval v kariére v [[AC Omonia|Omonii Nikózia]], kde mu pribudla ďalšia trofej – Cyperský pohár v roku 2000.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittel víťazom Cyperského pohára! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = máj | ročník = LIV. | číslo = 111 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vo februári 2001 sa vrátil do Slovana, kde v jarnej časti sezóny ukončil hráčsku kariéru. Trikrát vyhral anketu [[Futbalista roka (Slovensko)|Futbalista roka]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trecampeon Dušan Tittel! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = december | ročník = LI. | číslo = 289 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> dvakrát sa stal Osobnosťou roka v ankete organizovanej redakciou športu [[Slovenská televízia|STV]] a denníkom ''Šport''. Vo futbale ostal pôsobiť v rôznych funcionárskych a manažérskych funkciách. V roku 2023 sa ako člen strany [[HLAS – sociálna demokracia]] stal poslancom [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]]. Reprezentoval päťkrát mužstvo [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Česko-Slovenska do 21 rokov]], s ktorým hral vo štvrťfinále ME 1988 proti Grécku. V roku 1989 sa dostal do nominácie A-mužstva na turnaj vo švajčiarskom [[Aarau]], zahral si v prípravnom zápase a FC Chur.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittelova premiéra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = júl | ročník = XLIII. | číslo = 158 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V apríli 1990 nastúpil v zápase B-mužstiev ČSFR a Anglicka (0 : 2). V reprezentácii {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} odohral 11 zápasov, debutoval 29. augusta 1990 proti {{FIN|f|0|Fínsku}} (1 : 1). Bolo to prvé vystúpenie po úspešných [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]], pod vedením nového trénera Milana Máčalu debutovalo sedem nováčikov. V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] nastúpil v piatich zápasoch, vo {{FRA|f|0|Francúzsku}} (1 : 2) prihrával na gól [[Tomáš Skuhravý|Skuhravému]], doma proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (3 : 2) po jeho strele odrazenej od žrde strelil víťazný gól [[Ľubomír Moravčík]]. Po roku 1993 patril k lídrom reprezentácie {{SVK|f|0|Slovenska}}, v jej drese odohral 44 zápasov a dal 7 gólov, v siedmich zápasoch bol kapitánom mužstva. Prvý krát nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1), prvý gól strelil 29. apríla 1994 v [[Moskva|Moskve]] proti {{RUS|f|0|Rusku}} (1 : 2). V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] odohral deväť zápasov, v kvalifikácii [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] nastúpil vo všetkých desiatich zápasoch a so štyrmi gólmi bol najlepším strelcom mužstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desaťzápasoví traja, deväťstominútový len Tittel | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = október | ročník = LI. | číslo = 239 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Trikrát skóroval v zápasoch s {{MLT|f|0|Maltou}} (6 : 0, 2 : 0), najkrajší gól strelil {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 4), keď z 30 metrov prekonal brankára Andoniho Zubizarretu. S reprezentáciou sa rozlúčil 14. októbra 1998 v Bratislave prehrou 0 : 3 s {{PRT|f|0|Portugalskom}} v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]]. {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||29. 5. 1994||[[Moskva]]||{{RUS|f|1}}||<center>1 : 2||{{gól|33}}||priateľský |- |<center>2.||29. 3. 1995||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|35}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>3.||rowspan="2"|22. 9. 1996||rowspan="2"|[[Bratislava]]||rowspan="2"|{{MLT|f|1}}||rowspan="2"|<center>6 : 0||rowspan="2"|{{gól|13}}<br/>{{gól|82}}||rowspan="2"|kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>4. |- |<center>5.||13. 11. 1996||[[Santa Cruz de Tenerife]]||{{ESP|f|1}}||<center>1 : 4||{{gól|39}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>6.||31. 3. 1997||[[Valletta|La Valletta]]||{{MLT|f|1}}||<center>2 : 0||{{gól|90}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>7.||9. 2. 1998||[[Larnaka]]||{{FIN|f|1}}||<center>2 : 0||{{gól|31}}||medzinárodný turnaj |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Slovan Bratislava (7) |- |<center>Pohár víťazov <br/>pohárov||<center>1989/1990||predkolo||{{CHE}} [[Grasshopper Club Zürich|Grasshopper]]||<center>3 : 0||<center>1 |- |rowspan="6"|<center>Pohár UEFA||<center>1993/1994||1. kolo||{{ENG}} [[Aston Villa]]||<center>1 : 2||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1994/1995||predkolo||{{NIR}} Portadown||<center>3 : 0||<center>1 |- |2. kolo||{{DEU}} [[Borussia Dortmund]]||<center>2 : 1||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1995/1996||predkolo||{{HRV}} [[NK Osijek]]||<center>4 : 0||<center>1 |- |1. kolo||{{DEU}} [[1. FC Kaiserslautern]]||<center>2 : 1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Spartak Trnava (2) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1997/1998||1. predkolo||{{MLT}} FC Birkirkara||<center>1 : 0||<center>1 |- |<center>Pohár víťazov <br/>pohárov||<center>1998/1999||predkolo||{{MKD}} Vardar Skopje||<center>2 : 0||<center>1 |} === Úspechy === * 3× majster Slovenska so Slovanom Bratislava 1994, 1995, 1996 * vicemajster Česko-Slovenska so Slovanom Bratislava 1990/91 * vicemajster Slovenska so Spartakom Trnava 1998 * 4× víťaz Slovenského pohára (1989, 1994, 1997 so Slovanom, 1998 s Trnavou) * 2× víťaz Matičného pohára (1996 so Slovanom, 1998 s Trnavou) * víťaz Cyperského pohára 2000 s Omoniou '''Individuálne''' * 3× Futbalista roka (1995, 1996, 1997) * 2× Osobnosť roka slovenskej ligy (1995, 1997) * 7× člen Jedenástky roka (1990, 1993, 1994, 1995, 1996, 1997, 1998) ===Funkcionárska a politická činnosť=== * Generálny sekretár Slovenského futbalového zväzu (SFZ), 2002 - 2006 * Generálny manažér ŠK Slovan Bratislava, 2008 - 2011 * Prezident Únie ligových klubov (ÚLK), 2011 - 2014 * Generálny riaditeľ a tréner ŠK Slovan Bratislava, 2014 - 2015 * Športový a marketingový riaditeľ, MFK Ružomberok 2015 - * Poslanec Národnej rady SR == Peter Dubovský == Jeden z najväčších talentov slovenského futbalu, elegantný technik, vynikajúci strelec. S futbalom začínal v menšom bratislavskom klube TJ Vinohrady, ako 13-ročný sa stal hráčom [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]], kde získal titul majstra Česko-Slovenska v kategórii žiakov aj dorastu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sladké ovocie štvorročnej práce | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = júl | ročník = XXXI. | číslo = 132 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Maturitu zložili úspešne. Futbaloví dorastensi Slovana siedmykát majstrom Československa | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = jún | ročník = XXXV. | číslo = 118 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval ako 17-ročný, 18. marca 1990 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (2 : 2) nastúpil symbolicky na posledné tri minúty. V ďalšom kole už odohral celý zápas proti [[FC Nitra|Plastike Nitra]] (1 : 1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ani keby už bol kozákom | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = apríl | ročník = XXII. | číslo = 15 | strany = 4,5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil vo svojom štvrtom ligovom zápase 15. apríla 1990 v derby so [[FC Spartak Trnava|Spartakom Trnava]] (1 : 1). V sezóne 1991/92 strelil na jeseň 19 gólov, keď neskóroval iba v jedinom zápase, od 5. po 17. kolo mal sériu 13 zápasov s gólovým zápisom,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Šanca blysnúť sa v Európe. Čo všetko prezrádza v súťaži kanonierov gólostroj Petra DUbovského | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 46 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> proti [[SK Slavia Praha|Slavii Praha]] sa blysol hetrikom (3 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Koncert majstra Dubovského. 11 zápasov = 15 gólov! | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = október | ročník = XXXVI. | číslo = 210 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan lámal bradaté rekordy | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XXXVI. | číslo = 234 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Slovan ťahal z predošlej sezóny sériu 27 zápasov bez prehry, po 17 rokoch získal majstrovský titul,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Belasí sú na tróne zaslúžene | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 23 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský sa stal kráľom strelcov s rekordným počtom 27 gólov<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Víťazi Pohára Práce. Peter Dubovský rekordérom medzi kanoniermi | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 108 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a zaradil sa medzi [[Najlepší strelci Európy 1991/1992|najlepších kanonierov v Európe]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Streleckí králi z európskych „dvorcov“ | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = júl | ročník = XLVI. | číslo = 172 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V poslednej „federálnej“ sezóne 1992/93 obhájil korunu kráľa strelcov s 24 gólmi,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bravó, Peter! Králi strelcov (od Vaníka po Dubovského) | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 136 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> svojho konkurenta v súboji o prvenstvo Pavla Kuku zo Slavie predstihol v posledných dvoch kolách, v ktorých dal päť gólov – hetrik proti [[FK Dukla Praha|Dukle Praha]] (6 : 1)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Poltuctové „DOVIDENIA“ | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = 38 | číslo = 105 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a dva góly proti TJ Vítkovice (2 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Koruna zostáva na Slovane | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = 38 | číslo = 115 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský odohral v čs. lige 93 zápasov, strelil 59 gólov. V európskych pohároch dal gól hlavou [[Real Madrid|Realu Madrid]] (1 : 2) v 1. kole [[Pohár UEFA|Pohára UEFA]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aj „profesori“ sa mýlia... | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = II. | číslo = 220 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> dva góly strelil [[Ferencvárosi TC|Ferencvárosu]] (4 : 1) v [[Liga majstrov UEFA|Európskom pohári majstrov]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri zásahy do čierneho! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = september | ročník = XLVI. | číslo = 221 | strany = 1 a 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> O Dubovského mal záujem [[Louis van Gaal]], tréner [[Ajax Amsterdam|Ajaxu Amsterdam]], kde mal nahradiť [[Dennis Bergkamp|Dennisa Bergkampa]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský do Ajaxu? | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = IV. | číslo = 129 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> nakoniec prestúpil do „kráľovského“ klubu [[Real Madrid CF|Real Madrid]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský do Realu Madrid! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = júl | ročník = XLVII. | číslo = 174 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[La Liga|Primera División]] debutoval 4. septembra 1993 v zápase s [[Club Atlético Osasuna|Osasunou]] (4 :1 ),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V premiére Realu Madrid aj Dubovský | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = september | ročník = IV. | číslo = 208 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v zostave Realu mu robili spoločnosť hviezdne mená – reprezentanti {{ESP|f|0|Španielska}} Emilio Butragueño, Sanchís, Míchel, [[Fernando Hierro]], Martín Vázquez, Čiľan [[Iván Zamorano]], Chorvát Robert Prosinečki.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Osasuna – Real Madrid 1:4 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=19000 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1993/94 odohral 26 zápasov, strelil jeden gól, 25. marca 1994 skóroval v zápase 24. kola proti [[Valencia CF|Valencii]] (3 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strelecké vykúpenie v útoku | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = marec | ročník = XLVIII. | číslo = 73 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Real obsadil v lige 4. miesto, ale v decembri 1993 vyhral [[Supercopa de España|Španielsky superpohár]] v dvojzápase s [[FC Barcelona]], Dubovský v prvom zápase striedal Ivána Zamorana.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Supercopa-Final Real Madrid-Barcelona 3-1 | url = https://www.bdfutbol.com/p/p.php?id=490070 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> V prvej sezóne mal Dubovský stabilné miesto v zostave, tréner Benito Floro mu dôveroval, ale potom prišiel tréner [[Jorge Valdano]], Dubovský dostával menej príležitostí, navyše začala vychádzať nová hviezda Realu [[Raúl González Blanco|Raúl]]. Hoci pred sezónou 1994/95 zažiaril na turnaji v [[Cádiz]]e, kde dal dva góly v stretnutí proti [[SSC Neapol]] (4 : 1),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = La gran noche de Dubovsky | url = https://www.lne.es/deportes/2017/02/15/gran-noche-dubovsky-19382431.html | dátum vydania = 15. 2. 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = lne.es | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Trofeo Ramón de Carranza (Cádiz-Spain) 1955-2025 | url = https://www.rsssf.org/tablesc/carranza.html#94 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = rsssf.org | miesto = | jazyk = }}</ref> v sezóne, v ktorej získal Real titul po štvorročnej nadvláde [[FC Barcelona|Barcelony]], odohral Dubovský len päť zápasov. Strelil jeden gól [[Real Zaragoza|Zaragoze]], strelou z 20 metrov uzavrel skóre na 3 : 0, bol to jeho prvý ligový gól po ročnej prestávke a zároveň jeho posledný gól v drese „bieleho baletu“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Bum“ pravačky po tridsiatich sekundách | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = apríl | ročník = IL. | číslo = 85 | strany = 5 a 18 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Za Real skóroval aj v [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohári víťazov pohárov]] proti [[FC Lugano]] (3 : 0), dva góly dal aj v prípravnom zápase proti [[PSV Eindhoven]] (3 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský mužom zápasu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 292 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po dvoch sezónach prestúpil do Realu Oviedo,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský definitívne v Oviede! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = júl | ročník = IL. | číslo = 172 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý ligový zápas v novom drese odohral 3. septembra 1995 proti Zaragoze (0 : 1), podľa denníka ''AS'' bol spolu s brankárom Morom najlepším hráčom Ovieda. V 3. kole sa vytiahol proti svojmu bývalému klubu, na víťazstve 3 : 2 nad Realom Madrid sa podieľal dvomi gólovými prihrávkami.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prihrával na góly Olimu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 216 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský strelecky ožil, od 8. do 11. kola skóroval v štyroch zápasoch za sebou,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ľavačka, čo potápa! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = november | ročník = IL. | číslo = 257 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v sezóne 1995/96 dal sedem gólov v 31 zápasoch. Päť sezón bol oporou klubu, hrajúceho väčšinou o záchranu v lige. V roku 1997 ho zranenie a operácia kolena vyradili na 10 mesiacov. V sezóne 1998/99 dokázalo Oviedo s Dubovským v zostave poraziť veľkokluby Barcelonu (2 : 1, Dubovský prihral na gól Fabiovi Pintovi) aj Real Madrid (1 : 0). V sezóne 1999/2000 pauzoval niekoľko zápasov pre zranenie členka, v predposlednom kole dal gól proti [[Rayo Vallecano]], Oviedo sa víťazstvom 2 : 1 zachránilo v lige. Posledný zápas v španielskej lige odohral 20. mája 2000 proti [[Real Sociedad de Fútbol|Realu Sociedad]] (0 : 1), v Primera División pôsobil sedem sezón s bilanciou 151 zápasov a 19 gólov. Jeho život sa skončil predčasne 23. júna 2000 na dovolenke v [[Thajsko|Thajsku]], zomrel na následky zranení po nešťastnom páde z útesu, keď sa pošmykol pri fotografovaní.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tragický skon Petra Dubovského | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = jún | ročník = LIV. | číslo = 145 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský bol [[Futbalista roka 1993 (Slovensko)|Futbalistom roka 1993]], v tom istom roku obsadil ôsmu priečku v ankete talianskeho týždenníka '' Guerin Sportivo'' o najlepšieho mladého futbalistu Európy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Elegantný Slovák“ v prvej desiatke | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = júl | ročník = XLVII. | číslo = 173 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V ankete Futbalista desaťročia bol druhý za [[Ľubomír Moravčík|Ľubomírom Moravčíkom]],<ref>{{cite web|url=http://www.sme.sk/c/763260/futbalista-desatrocia-u-nas-1-l-moravcik-2-p-dubovsky.html|title=Futbalista desaťročia u nás: 1. Ľ. Moravčík, 2. P. Dubovský|publisher=sme.sk|date=18. december 2002}}</ref> v ankete [[Futbalista storočia (Slovensko)|Futbalista storočia]] obsadil štvrté miesto. V roku 2024 bol uvedený in memoriam do [[Sieň slávy slovenského futbalu|Siene slávy slovenského futbalu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = SFZ - Moravčík, Hrdlička, V. Masný, Dubovský a P. Molnár v Sieni slávy slovenského futbalu | url = https://futbalsfz.sk/sfz-moravcik-hrdlicka-v-masny-dubovsky-a-p-molnar-v-sieni-slavy-slovenskeho-futbalu/ | dátum vydania = 20. 3. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2025 v rámci spomienkového zápasu Internacionálov Slovenska s bývalými hráčmi Realu Madrid a Realu Oviedo pomenovali v [[Oviedo|Oviede]] na Dubovského počesť ulicu pri štadióne ''Paseo de Peter Dubovský''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ohromné gesto: V španielskom Oviede pomenujú ulicu po Petrovi Dubovskom | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/752234-ohromne-gesto-v-spanielskom-oviede-pomenuju-ulicu-po-petrovi-dubovskom/ | dátum vydania = 16. 6. 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = INTERNACIONÁLI SR - Zápas na počesť Petra Dubovského, ktorý bude mať v Oviede ulicu | url = https://futbalsfz.sk/internacionali-sr-zapas-na-pocest-petra-dubovskeho-ktory-bude-mat-v-oviede-ulicu/ | dátum vydania = 12. 5. 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Na jeho pamiatku sa od roku 2000 udeľuje [[Cena Petra Dubovského]] pre najlepšieho slovenského futbalistu do 21 rokov. === Repre === V mládežníckych kategóriach hral v reprezentáciach do 17 a 18 rokov, nastrieľal v nich 18 gólov. S mužstvom [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Česko-Slovenska do 21 rokov]] si zahral vo štvrťfinále ME 1992 proti [[Talianske národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Taliansku U-21]]. V A-mužstve {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} debutoval 13. novembra 1991 v [[Sevilla|Seville]] v kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2), v tomto stretnutí nastúpil v útoku s klubovým spoluhráčom [[Ladislav Pecko|Ladislavom Peckom]], kvarteto slovanistov v zápase doplnili ďalší debutant [[Miloš Glonek]] a Ondrej Krištofík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prehra nepotešila, hra však povzbudila | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XXII. | číslo = 47 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kvalifikácii [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] odohral osem zápasov, s šiestimi gólmi bol najlepší strelec mužstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Česko-slovenský futbalový rok 1993. Najlepší strelec: Dubovský | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = december | ročník = XLVII. | číslo = 301 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý krát skóroval 23. septembra 1992 v [[Košice|Košiciach]] proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (4 : 0), nezabudnuteľný je jeho čistý hattrick proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} (5 : 2), keď najskôr dal gól z voleja, ďalší pridal strelou od žrde a skóre uzavrel z priameho kopu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Za dve červené Dubovského hattrick | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 127 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Hattrick ide do sveta | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = 38 | číslo = 108 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Strelecky sa presadil aj vo {{WAL|f|0|Walese}} (2 : 2)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovského góly udržiavajú nádej | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = september | ročník = IV. | číslo = 211 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a doma proti {{CYP|f|0|Cypru}} (3 : 0). 17. novembra 1993 v [[Brusel]]i odohrala reprezentácia pod názvom RČS posledný zápas spoločnej histórie s {{BEL|f|0|Belgickom}} (0 : 0), Dubovský spolu s [[Ľubomír Moravčík|Ľubomírom Moravčíkom]] a [[Jaroslav Timko|Jaroslavom Timkom]] boli jediní Slováci v mužstve.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalisti dopísali poslednú kapitolu s číslom 499 v Bruseli | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/136634-futbalisti-dopisali-poslednu-kapitolu-s-cislom-499-v-bruseli/ | dátum vydania = 28. 12. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Česko-Slovensko reprezentoval 14×, dal 6 gólov. V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} odohral 33 zápasov, strelil 12 gólov. Prvý raz nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1), prvé dva góly, obidva z pokutového kopu strelil 20. apríla 1994 v Bratislave {{HRV|f|0|Chorvátsku}} (4 : 1) pri domácej premiére národného mužstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Víťazstvo pre históriu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = apríl | ročník = XLVIII. | číslo = 92 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dvakrát skóroval aj v priateľskom zápase s {{RUS|f|0|Ruskom}} (2 : 1) v marci 1995.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský triafa pravačkou i hlavou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = marec | ročník = XIL. | číslo = 57 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>. V kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] odohral deväť zápasov, strelil tri góly. Chýbal len v úvodnom zápase s {{FRA|f|0|Francúzskom}}, na ktorý ho neuvoľnil Real Madrid.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Proti Francúzom bez Dubovského! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = september | ročník = XLVIII. | číslo = 206 | strany = 1 a 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (2 : 1) strelil víťazný gól v poslednej minúte zápasu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Krôčik od kvalifikačného hrobu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = september | ročník = L. | číslo = 204 | strany = 8,9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Posledný krát obliekol reprezentačný dres 31. mája 2000 v [[Moskva|Moskve]] v priateľskom zápase s Ruskom (1 : 1). === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- ! colspan="7"|Góly za {{TCH|f|0|Československo}} (6) |- |<center>1.||23. 9. 1992||[[Košice]]||{{FRO|f|1}}||<center>4 : 0||{{gól|90.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- |<center>2.||rowspan="3"|2. 6. 1993||rowspan="3"|[[Košice]]||rowspan="3"|{{ROU|f|1}}||rowspan="3"|<center>5 : 2||rowspan="3"|{{gól|59}} <br/>{{gól|82}} <br/>{{gól|90}}||rowspan="3"|kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- |<center>3. |- |<center>4. |- |<center>5.||8. 9. 1993||[[Cardiff]]||{{WAL|f|1}}||<center>2 : 2||{{gól|68}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- |<center>6.||27. 10. 1993||[[Košice]]||{{CYP|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|12}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- ! colspan="7"|Góly za {{SVK|f|0|Slovensko}} (12) |- |<center>7.||rowspan="2"|20. 4. 1994||rowspan="2"|[[Bratislava]]||rowspan="2"|{{HRV|f|1}}||rowspan="2"|<center>4 : 1||rowspan="2"|{{gól|24}}<br/>{{gól|61}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>8. |- |<center>9.||12. 11. 1994||[[Bukurešť]]||{{ROU|f|1}}||<center>2 : 3||{{gól|56}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>10.||rowspan="2"|8. 3. 1995||rowspan="2"|[[Košice]]||rowspan="2"|{{RUS|f|1}}||rowspan="2"|<center>2 : 1||rowspan="2"|{{gól|26}}<br/>{{gól|69}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>11. |- |<center>12.||29. 3. 1995||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|45}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>13.||11. 10. 1995||[[Bratislava]]||{{POL|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|31}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>14.||31. 8. 1996||[[Toftir]]||{{FRO|f|1}}||<center>2 : 1||{{gól|90}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>15.||22. 9. 1996||[[Bratislava]]||{{MLT|f|1}}||<center>6 : 0||{{gól|58}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>16.||23. 10. 1996||[[Bratislava]]||{{FRO|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|20}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>17.||5. 9. 1998||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|26}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] |- |<center>18.||10. 10. 1998||[[Vaduz]]||{{LIE|f|1}}||<center>4 : 0||{{gól|13}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Slovan Bratislava (3) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1991/1992||1. kolo||{{ESP}} [[Real Madrid]]||<center>1 : 2||<center>1 |- |<center>Liga majstrov||<center>1992/1993||1. kolo||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]||<center>4 : 1||<center>2 |- ! colspan="6"| Góly za Real Madrid (1) |- |<center>PVP||<center>1993/1994||1. kolo||{{CHE}} [[FC Lugano]]||<center>3 : 0||<center>1 |} === Úspechy === '''Reprezentačné''' '''Klubové''' * majster Československa 1992 so Slovanom Bratislava * majster Španielska 1995 s Realom Madrid * víťaz Španielskeho Superpohára 1993 s Realom Madrid '''Individuálne''' * Futbalista roka 1993 * 2. miesto v ankete Futbalista desaťročia * 2. miesto v ankete Futbalista štvrťstoročia * 4. miesto v ankete Futbalista storočia na Slovensku * člen Siene slávy slovenského futbalu * najlepší strelec čs. ligy 1991/92 (27 gólov), 1992/93 (24 gólov) * najlepší strelec RČS v kvalifikácii MS 1994 (6 gólov) === Externé odkazy === *[https://eu-football.info/_player.php?id=5064 Peter Dubovský na eu-football.info] *[https://statistiky1ligy.fotbal.cz/hrac/peter-dubovsky/2122 Peter Dubovský na statistiky1ligy.fotbal.cz] *[https://www.bdfutbol.com/en/j/j2240.html Peter Dubovský na bdfutbol.com] == Ľubomír Moravčík == Brilantný obojnohý technik s presnou prihrávkou a dobrou strelou, hravý typ futbalistu. Odchovanec nitrianskeho futbalu, v kategórii dorastu získal titul majstra Slovenska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mládež píše novú históriu. O majstrovi SSR a dorasteneckej lige | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1983 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 150 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval ako 18-ročný v drese [[FC Nitra|Plastiky Nitra]] 16. októbra 1983 proti [[FK Teplice|Sklo Unionu Teplice]] (1 : 1). Potom čo Nitra vypadla z najvyššej súťaže, odohral dve sezóny v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej futbalovej lige]], v sezóne [[1. slovenská národná futbalová liga 1985/1986|1985/86]] si Nitra vybojovala návrat medzi elitu s osembodovým náskokom pred [[ŠK Slovan Bratislava|Slovanom Bratislava]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Predstavujeme nováčik I. futbalovej ligy – Plastika Nitra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = jún | ročník = XL. | číslo = 145 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý ligový gól strelil Moravčík 19. augusta 1986 v domácom zápase s Bohemiansom Praha (2 : 3).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Premiéra Plastike nevyšla | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = august | ročník = XL. | číslo = 195 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1988/89 obsadila Nitra tretie miesto v lige,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nitra vyhrala preteky o prsia. Obzretie za I. futbalovou ligou | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = jún | ročník = XLIII. | číslo = 145 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v poslednom kole si v priamom súboji s [[FK Dukla Praha|Duklou Praha]] (3 : 2) vybojovala miestenku v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]], keď skóre stretnutia otvoril už v 9. minúte práve Moravčík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nitra s európskou etiketou! | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = jún | ročník = XXI. | číslo = 25 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V PVP bude hrát Slovan, v Pohár UEFA Ostrava a Nitra | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/6/15/8.png | dátum vydania = 15. 6. 1989 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V Pohári UEFA vypadla Nitra v 1. kole s [[1. FC Köln]] po výsledkoch 1 : 4 a 0 : 1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Keď bolo v Nitre na futbale 15-tisíc ľudí | url = https://mynitra.sme.sk/c/7385980/ked-bolo-v-nitre-na-futbale-15-tisic-ludi.html | dátum vydania = 17. 9. 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mynitra.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1989/90 sa Moravčík zaradil medzi najlepších strelcov ligy, po jesennej časti bol s 10 gólmi dokonca v čele kanonierov. Darilo sa mu proti pražským klubom, gólom prispel k vysokej výhre 4 : 0 nad obhajcom titulu [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík náš, koľko gólov dáš? | periodikum = ŽIVOT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = november | ročník = XXXIX. | číslo = 46 | strany = 18,19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[SK Slavia Praha|Slavii Praha]] dal dva góly (3 : 2). Na jar pridal štyri presné zásahy, v lige odohral celkom 119 zápasov, dal 30 gólov. Po [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]] prestúpil do francúzskeho klubu [[AS Saint-Étienne]]. Vo [[Ligue 1|francúzskej lige]] debutoval 20. júla 1990 proti [[Stade Rennais FC|Stade Rennes]] (0 : 0),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík v talianskom duchu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = júl | ročník = XLIV. | číslo = 171 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil 1. decembra 1990 v 18. kole proti [[Stade Brestois]] (6 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík je strelec | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = december | ročník = XLIV. | číslo = 284 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vo svojej premiérovej sezóne odohral 37 zápasov, so 7 gólmi bol najlepší strelec mužstva,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík strieľa góly | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XLV. | číslo = 24 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> skóroval aj proti lídrovi [[Olympique Marseille]] (1 : 1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Chapeau, Moravčík! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XLV. | číslo = 66 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> jeho góly však nestačili na lepšie ako 13. miesto v tabuľke.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík strieľa, mužstvo klesá... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = apríl | ročník = XXIII. | číslo = 15 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1991/92 strelil štyri góly, po víťazstve 3 : 0 (1 gól) nad [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] ho športový denník ''L'Équipe'' označil za „čarodejníka“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = L'Équipe: Moravčík – čarodejník | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vo [[Coupe de France|Francúzskom pohári]] sa s mužstvom dostal až do semifinále, kde ich zastavil [[FC Nantes]]. Moravčíkovým spoluhráčom bol v jarnej časti sezóny aj slovenský kanonier [[Milan Luhový]]. Výborne odštartoval sezónu 1992/93, v prvých štyroch kolách trikrát skóroval, po 7. kole mal na konte štyri góly a spolu s ďalšími šiestimi hráčmi viedol poradie najlepších kanonierov. Rovnaký počet gólov mal napríklad aj [[Rudi Völler]] z Marseille. O Moravčíkove služby prejavil záujem Bernard Tapie, majiteľ [[Olympique Marseille]], ale Moravčík napriek lákavej ponuke ostal v St. Étienne. Týždenník ''France Football'' uverejnil na titulnej strane Moravčíkovu fotografiu s nadpisom ''Moravčík, zelené zlato'', podľa klubových farieb ASSE.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na starom, a nie po starom | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 261 | strany = 1 a 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho výkony sa prejavili aj v hodnotení uznávaného týždenníka, ktorý ho vyhlásil za najlepšieho zahraničného hráča ligy v roku 1992.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík najlepší aj vo Francúzsku | periodikum = Nitrianske noviny | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = január | ročník = II. | číslo = 2 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V auguste 1995 zažiaril v prípravnom zápase s [[AC Miláno]], keď sa dvomi gólmi postaral o víťazstvo 2 : 1 nad „rossoneri“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík zdolal AC Miláno! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = august | ročník = IL. | číslo = 197 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = AS Saint-Étienne - AC Milan, Match Amical (1995-1996) | url = https://www.asse-stats.com/match-asse-milan-ac-amical-1995 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = asse-stats.com | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1995/96 bol kapitánom mužstva, odohral 34 zápasov, strelil 7 gólov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zo zahraničnej tlače - L'Équipe. Moravčík talizmanom | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 218 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> St. Étienne vypadlo do druhej ligy, Moravčík sa po šiestich sezónach rozlúčil s dresom ''Les Verts'' s bilanciou 197 zápasov a 31 gólov. Znova o neho prejavil záujem Olympique Marseille, nakoniec sa stal hráčom korzického klubu [[SC Bastia]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dnešok je Bastia | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = júl | ročník = L. | číslo = 167 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V novom drese sa skvele uviedol, v prvých siedmich zápasoch strelil štyri góly, Bastia bola po 9. kole na druhej priečke ligy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ľubomír Moravčík kráľom Korzičanov | periodikum = Nitrianske noviny | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = september | ročník = V. | číslo = 37 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V zápase 12. kola s [[AS Monaco]] však utrpel Moravčík po zákroku Emmanuela Petita zlomeninu nohy, po operácii nasledovala dlhá 133-dňová pauza bez futbalu. V máji 1997 podpísal zmluvu so švajčiarskym klubom [[FC Sion]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík podpísal na dva roky Sionu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 121 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ktorý rátal s jeho skúsenosťami v Lige majstrov. V Sione začal s prípravou, no hneď na prvom tréningu sa mu obnovila zlomenina nohy a musel absolvovať operáciu, čím sa stal pre klub nepoužiteľný. Vrátil sa späť do Bastie, na ligový zápas nastúpil po šesťmesačnej pauze až v decembri 1997, prvý gól v sezóne strelil na jar 1998 v 31 .kole, keď prekonal spoluhráča z reprezentácie [[Alexander Vencel mladší|Alexandra Vencela]] v bráne [[RC Strasbourg Alsace|RC Štrasburg]] (1 : 1), skóroval aj v ďalšom kole proti [[Montpellier HSC|Montpellieru]] (2 : 1). Posledný zápas vo francúzskej lige odohral 9. mája 1998, v súťaži odohral celkom 230 zápasov, dal 39 gólov. Stal sa hráčom MSV Duisburg,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Idem tam, kde ma chcú všetci | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = apríl | ročník = LII. | číslo = 99 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> premiéru v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] absolvoval 14. augusta 1998 proti [[Eintracht Frankfurt|Eintrachtu Frankfurt]] (2 : 1), časopis ''Kicker'' ho označil za najlepšieho hráča zápasu a zaradil ho do zostavy kola.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Podľa Kickeru: Moravčík mužom zápasu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = august | ročník = LII. | číslo = 190 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Napriek úspešnému debutu nebol Moravčík spokojný so svojou pozíciou v mužstve a po piatich zápasoch sa rozhodol ukončiť pôsobenie v klube. V októbri 1998 prestúpil do [[Celtic FC|Celticu Glasgow]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík je v Celtiku Glasgow! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = október | ročník = LII. | číslo = 245 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> kde ho dotiahol tréner [[Jozef Vengloš]]. Prvý krát sa stalo, že slovenský tréner pôsobiaci v zahraničí angažoval slovenského futbalistu,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vengloš verí, že Moravčík Celtiku pomôže | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = október | ročník = LII. | číslo = 250 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> média sa posmešne vyjadrovali, že „strýko Joe“ si priviedol syna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Moravčík spomína na začiatky v Celticu: Písali, že prišiel stroskotanec, potom som všetkým vytrel kocúra | url = https://sport.aktuality.sk/futbal/clanok/lubomir-moravcik-spomina-na-zaciatky-v-celtic-glasgow-pisali-ze-prisiel-stroskotanec-potom-som-vsetkym-vytrel-kocura-2023050216493091514 | dátum vydania = 10. 11. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[Scottish Premiership|škótskej lige]] debutoval 7. novembra 1998 proti FC Dundee (6 : 1), Vo svojom treťom ligovom zápase zažiaril v derby s [[Rangers FC|Glasgow Rangers]], pri výhre 5 : 1 dal dva góly a na ďalšie dva prihral, bolo to najvyššie víťazstvo Celticu nad rivalom od januára 1966.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bol taký šťastný, že góly ani neoslavoval | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = november | ročník = LII. | číslo = 271 | strany = 13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Celtic FC - Rangers FC 5:1 (Premiership 1998/1999, 15. Round) | url = https://www.worldfootball.net/report/premiership-1998-1999-celtic-fc-rangers-fc_2/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = worldfootball.net | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1999/2000 sa strelecky prebudil v decembri, skóroval v troch ligových zápasoch po sebe [[Hibernian FC|Hibernian]] (4 : 0),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Stále parádny futbalový marš Ľubomíra Moravčíka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = december | ročník = LIII. | číslo = 281 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Aberdeen FC|FC Aberdeen]] (6 : 0), [[Dundee United FC|Dundee United]] (4 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Roztopašné futbalové decko. Ľuboš Moravčík teraz exceluje v Celtiku Glasgow | periodikum = Nový deň | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = marec | ročník = I. | číslo = 19 | strany = 24 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Celtic vyhral Ligový pohár po výhre 2 : 0 nad [[Aberdeen FC|FC Aberdeen]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík s trofejou | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = marec | ročník = LIV. | číslo = 67 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> keď do finále posunul mužstvo Moravčíkov gól v semifinále, vo finále Škótskeho pohára prehrali s Rangers 0 : 1. V Pohári UEFA skóroval proti [[Girondins Bordeaux]] (1 : 2 po predĺžení). V sezóne 2000/01 získal Moravčík svoj prvý majstrovský titul v kariére,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík sa teší z prvého titulu | periodikum = Nový deň | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = apríl | ročník = III. | číslo = 83 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v sezóne odohral 27 zápasov a s 9 gólmi bol tretí najlepší strelec mužstva. Celtic vyhral aj Škótsky pohár, vo finále zdolal [[Hibernian FC|FC Hibernian]] 3 : 0 a obhájil prvenstvo v Ligovom pohári po víťazstve 3 : 0 nad [[Kilmarnock FC|Kilmarnockom]], čím skompletizoval [[treble]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčíkov Celtic získal fantastický "treble" | periodikum = Košický denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = máj | ročník = IV. | číslo = 120 | strany = VIII | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ako 36-ročný si prvý raz zahral prestížnu [[Liga majstrov UEFA|Ligu majstrov]], v skupinovej fáze nastúpil v zápasoch s [[FC Porto]] (0 : 3), [[Rosenborg BK]] (0 : 2), skvelý výkon predviedol v zápase s [[Juventus FC|Juventusom Turín]], pri víťazstve 4 : 3 sa podieľal na troch góloch.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík doslova exceloval | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 212 | strany = 19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Moravčík byl hvězdou v marném boji Celtiku | url = https://www.idnes.cz/fotbal/pohary/moravcik-byl-hvezdou-v-marnem-boji-celtiku.A011101_151710_fot_pohary_rou | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 2001/02 obhájil Celtic titul, Moravčík nastúpil v lige 27×, dal šesť gólov. Moravčík sa stal počas štyroch sezón v Celticu miláčikom tribún, klubovou legendou, uviedli ho do Siene slávy klubu, bývalý spoluhráč z Celticu [[Švédsko|Švéd]] [[Henrik Larsson]] označil Moravčíka za jedného z najlepších futbalistov, s ktorými hral počas svojej kariéry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hral s Ronaldom i Messim. Podľa švédskeho reprezentanta patril k najlepším aj Moravčík | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-larsson-najlepsi-hrac-moravcik-relacia-2026/ | dátum vydania = 10. 1. 2026 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Hráčsku kariéru ukončil v roku 2002 v japonskom klube JEF United Ičihara znovu pod vedením trénera Vengloša.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík do japonskej Ičihary za trénerom Venglošom? | periodikum = Spišský denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = máj | ročník = IV. | číslo = 101 | strany = III | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dvakrát bol zvolený za najlepšieho hráča krajiny, v roku 1992 vyhral anketu [[Futbalista roka (Česko-Slovensko)|Futbalista roka v Československu]], o deväť rokov neskôr sa stal ako 36-ročný najstarším víťazom ankety [[Futbalista roka 2001 (Slovensko)|Futbalista roka na Slovensku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Titul futbalistu roka som si vytrucoval, vraví Moravčík | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/257191-titul-futbalistu-roka-som-si-vytrucoval-vravi-moravcik/ | dátum vydania = 28. 1. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Sedemkrát sa umiestnil v Top-3 spomínaných ankiet, v roku 2002 vyhral anketu Futbalista desaťročia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Futbalistom desaťročia Moravčík | periodikum = Prešovský denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = december | ročník = IV. | číslo = 294 | strany = IV | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1999 sa Moravčíkovi dostalo cti zahrať si vo [[Výber sveta (futbal)|Výbere sveta]] v exhibičnom zápase proti jedenástke [[Nelson Mandela|Nelsona Mandelu]] v [[Johannesburg]]u, strelil gól po prihrávke [[Thomas Häßler|Thomasa Hässlera]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Má ďalšie pozvanie do výberu sveta! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = august | ročník = LIII. | číslo = 183 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trafil aj Moravčík | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = august | ročník = LIII. | číslo = 191 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 2024 bol uvedený do [[Sieň slávy slovenského futbalu|Siene slávy slovenského futbalu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = SFZ - Moravčík, Hrdlička, V. Masný, Dubovský a P. Molnár v Sieni slávy slovenského futbalu | url = https://futbalsfz.sk/sfz-moravcik-hrdlicka-v-masny-dubovsky-a-p-molnar-v-sieni-slavy-slovenskeho-futbalu/ | dátum vydania = 20. 3. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Repre === Prvé reprezentačné štarty zbieral v olympijskom mužstve Česko-Slovenska v kvalifikácii o postup na [[Letné olympijské hry 1988|OH 1988 v Soule]]. Dres „olympionikov“ obliekol 12×, strelil jeden gól Fínsku (2 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Príliš skromné víťazstvo | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = september | ročník = XLI. | číslo = 224 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> S mužstvom vyhral v roku 1987 turnaj ''Merdeka cup'' v [[Malajzia|Malajzii]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Olympionici dobyli Merdeku | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = december | ročník = XIX. | číslo = 52 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> S Výberom čs. ligy dvakrát vyhral ''Prezidentov pohár'' v [[Soul]]e, v roku 1988 dal vo finále víťazný gól olympionikom ZSSR (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Soul už počul našu hymnu... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = júl | ročník = XX. | číslo = 27 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V A-mužstve {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} debutoval 11. novembra 1987 v Prahe v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1988|ME 1988]] proti {{WAL|f|0|Walesu}} (2 : 0). Bol členom mužstva, ktoré si vybojovalo postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]]. V kvalifikácii odohral sedem zápasov, vynikol v zápase proti {{CHE|f|0|Švajčiarsku}} (3 : 0), prvý gól dal [[Tomáš Skuhravý]] hlavou po Moravčíkovom centri, tretí dal Moravčík krásnou strelou spoza šestnástky.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nevedel sa dočkať konca | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 44 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dlouhé trápení, skvělý závěr | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/10/26/8.png | dátum vydania = 26. 10. 1989 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Na záverečnom turnaji v Taliansku odohral všetkých päť zápasov, vo štvrťfinále s {{DEU|f|0|Nemeckou spolkovou republikou}} (0 : 1) bol vylúčený po tom čo vykopol kopačku, ktorú mu prišliapol [[Pierre Littbarski]]. Ďalší veľký zápas odohral Moravčík v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (3 : 2). Moravčík bol najlepším hráčom na ihrisku, prvý gól strelil po jeho centri do šestnástky [[Václav Daněk]], v 77. minúte dal víťazný gól, keď loptu odrazenú od žrde strelou zblízka dopravil do brány.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zásah v pravú chvíľu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = november | ročník = XLIV. | číslo = 269 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V marci 1991 v priateľskom zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} (4 : 0) dal gól takmer z polovice ihriska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčíkova gólová paráda | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = II. | číslo = 74 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{TCH|f|0|Česko-Slovensko}} reprezentoval 42×, dal šesť gólov. Po rozdelení [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] sa stal lídrom a kapitánom novotvoriacej sa reprezentácie {{SVK|f|0|Slovenska}}. Prvý krát nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1), prvý gól strelil {{HRV|f|0|Chorvátsku}} (4 : 1) pri premiére národného mužstva na domácej pôde.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Posledný klinec zatĺkol kapitán | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = apríl | ročník = XLVIII. | číslo = 91 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] ako jediný odohral všetkých 10 zápasov, bol pri historicky prvom súťažnom zápase s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (0 : 0), skóroval proti {{ISR|f|0|Izraelu}} (2 : 2). Ruský denník ''Sport-Express'' ho zaradil ako jediného Slováka do jedenástky kvalifikačnej skupiny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík v jedenástke našej skupiny | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = december | ročník = IL. | číslo = 278 | strany = 36 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bol autorom historicky prvého gólu Slovenska v bojoch o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] v zápase s {{FRO|f|0|Faerskými ostrovmi}} (2 : 1). V roku 1998 bol s tromi gólmi najlepším strelcom reprezentácie. Posledný krát reprezentoval 11. októbra 2000 v Bratislave proti {{SWE|f|0|Švédsku}} (0 : 0) v kvalifikácii [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|MS 2002]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ľ. Moravčík končí v reprezentácii! | periodikum = Prešovský denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = október | ročník = II. | číslo = 237 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Za národný tím odohral 37 zápasov, 24 s kapitánskou páskou, strelil šesť gólov. === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- ! colspan="7"|Góly za {{TCH|f|0|Československo}} (6) |- |<center>1.||25. 10. 1989||[[Praha]]||{{CHE|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|88.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]] |- |<center>2.||14. 11. 1990||[[Praha]]||{{ESP|f|1}}||<center>3 : 2||{{gól|77.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] |- |<center>3.||27. 3. 1991||[[Olomouc]]||{{POL|f|1}}||<center>4 : 0||{{gól|42.}}||priateľský |- |<center>4.||25. 9. 1991||[[Oslo]]||{{NOR|f|1}}||<center>3 : 2||{{gól|53.}}||priateľský |- |<center>5.||19. 8. 1992||[[Bratislava]]||{{AUT|f|1}}||<center>2 : 2||{{gól|90.}}||priateľský |- |<center>6.||24. 3. 1993||[[Limassol]]||{{CYP|f|1}}||<center>1 : 1||{{gól|34.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- ! colspan="7"|Góly za {{SVK|f|0|Slovensko}} (6) |- |<center>7.||20. 4. 1994||[[Bratislava]]||{{HRV|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|83.}}||priateľský |- |<center>8.||12. 10. 1994||[[Tel Aviv]]||{{ISR|f|1}}||<center>2 : 2||{{gól|14.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>9.||31. 8. 1996||[[Toftir]]||{{FRO|f|1}}||<center>2 : 1||{{gól|13.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>10.||6. 2. 1998||[[Limassol]]||{{SVN|f|1}}||<center>1 : 1||{{gól|75.}}||medzinárodný turnaj |- |<center>11.||7. 2. 1998||[[Limassol]]||{{ISL|f|1}}||<center>2 : 1||{{gól|63.}}||medzinárodný turnaj |- |<center>12.||5. 9. 1998||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|37.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Celtic Glasgow (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2000/2001||predkolo||{{LUX}} Jeunesse Esch||<center>4 : 0||<center>2 |- |2. kolo||{{FRA}} [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]]||<center>1 : 2 pp||<center>1 |} === Úspechy === '''Reprezentačné''' * štvrťfinalista MS 1990 * víťaz Merdeka Cupu 1987 s olympijským mužstvom Česko-Slovenska * 2× víťaz Prezidentského pohára s ligovým výberom Česko-Slovenska (1988, 1989) '''Klubové''' * 2× majster Škótska s Celticom Glasgow (2001, 2002) * víťaz Škótskeho pohára 2001 s Celticom * 2× víťaz Ligového pohára s Celticom (2000, 2001) * semifinalista Francúzskeho pohára 1993 s AS St. Étienne * účasť v Pohári UEFA 1989/90 s Plastikou Nitra '''Individuálne''' * Futbalista roka 1992 v Česko-Slovensku * Futbalista roka 2001 na Slovensku * Futbalista desaťročia (1993 - 2003) * 3. miesto v ankete Futbalista štvrťstoročia * najlepší zahraničný hráč francúzskej ligy 1992 * člen Siene slávy slovenského futbalu * člen Siene slávy Celticu Glasgow === Externé odkazy === *[https://eu-football.info/_player.php?id=14327 Ľubomír Moravčík na eu-football.info] *[https://statistiky1ligy.fotbal.cz/hrac/lubomir-moravcik/2473 Ľubomír Moravčík na statistiky1ligy.fotbal.cz] *[https://www.asse-stats.com/lubomir-moravcik Ľubomír Moravčík na asse-stats.com] *[https://www.fitbastats.com/celtic/player.php?playerid=2852 Ľubomír Moravčík na fitbastats.com] == Róbert Semeník == Rodák z VK začínal v [[FK Dukla Banská Bystrica]], majster dorastu 1991 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Baník Ostrava – Dukla Banská Bystrica, finále na 2 zápasy o titul, presne pred 30 rokmi | url = https://duklasport.sk/banik-ostrava-dukla-banska-bystrica-finale-na-2-zapasy-o-titul-pred-30-rokmi/ | dátum vydania = 22. 6. 2021 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = duklasport.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V čs. lige debutoval 3. novembra 1991 proti [[FK Inter Bratislava|Interu Bratislava]] (0:2), vo federálnej lige 10/-* prvý gól v slov. lige 23. októbra 1993 Humennému (1:1)* 1994/95 kráľ strelcov (18), 1995/96 [[1. FC Košice]] 29 gólov/3 hetriky*, rekord ligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Róbert Semeník 29-gólovým rekordom obhájil Pohár Práce pre najlepšieho futbalového strelca | url = https://www.sme.sk/c/2112616/robert-semenik-29-golovym-rekordom-obhajil-pohar-prace-pre-najlepsieho-futbaloveho-strelca.html | dátum vydania = 14. 6. 1996 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, vyrovnal [[Slovinsko|Slovinec]] [[Andraž Šporar]] 2018/19* [[Liga majstrov UEFA]]* Gençlerbirliği SK, [[FK Teplice]] [https://www.fkteplice.cz/hrac.asp?id=773&hrac-archiv=1 PROFIL HRÁČE Róbert SEMENÍK] [https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/semenik-se-behem-minuty-dvakrat-trefil.A010315_181143_fotbal_ber], [[FKD Drnovice|FK Drnovice]], [[Győri ETO FC]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = R. Semeník svoju univerzálnosť úspešne zavŕšil v Györi, v lete by však rád zmenil dres | url = https://korzar.sme.sk/c/4655008/r-semenik-svoju-univerzalnost-uspesne-zavrsil-v-gyori-v-lete-by-vsak-rad-zmenil-dres.html | dátum vydania = 6. 6. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * návrat do BB <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Semeník mieri po siedmich rokoch opäť pod Urpín | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/semenik-mieri-po-siedmich-rokoch-opat-pod-urpin/?page=2 | dátum vydania = 9. 1. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* nováčik BB 2. v lige len vzájomné zápasy* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalisti Žiliny tretí raz majstrami | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109572-futbalisti-ziliny-treti-raz-majstrami/ | dátum vydania = 8. 6. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Pohár UEFA postúpili cez predkolá FC Wil Semeník dva góly, v 1. kole vypadli s Benficou* 2005 Slovenský pohár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Bystrica vyhrala Slovenský pohár | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109676-b-bystrica-vyhrala-slovensky-pohar/ | dátum vydania = 8. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> dvojnásobný stovkár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Stogólový Semeník: Som veľmi šťastný | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109741-stogolovy-semenik-som-velmi-stastny/ | dátum vydania = 25. 9. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Bystrica - Púchov 4:0 (1:0) | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/b-bystrica-puchov-40-10/?page=14 | dátum vydania = 9. 6. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Kráľ hetrikov [https://www.idnes.cz/fotbal/zahranici/novacek-ve-slovenske-lize-rozdrtil-lidra.A030809_223753_fot_zahranici_min Nováček ve slovenské lize rozdrtil lídra] Reprezentačný dres obliekal už v mužstve [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov]], v prvom zápase s Francúzskom 6. 9. 1994 v [[Myjava|Myjave]] (0:3). V odvetnom stretnutí zariadil víťazstvo 1:0, dva góly strelil Poľsku (3:1). V A-mužstve debutoval 15. 11. 1995 v Košiciach proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} v kvalifikácii ME 1996, prvý gól {{CRC|f|0|Kostarike}}. 8× Okrem toho nastúpil v neoficiálnom zápase proti {{MEX|f|0|Mexiku}} (2:5)*, reprezentoval Výber ligy v zápasoch s {{MYS|f|0|Malajziou}} a olympionikmi {{CHN|f|0|Číny}}* === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Košice (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár Intertoto||rowspan="2"|<center>1995||rowspan="2"|skupina||{{BEL}} SC Charleroi||<center>3:2||<center>1 |- |{{TUR}} Bursaspor||<center>1:1||<center>1 |- |<center>Liga majstrov||<center>1997/1998||1. predkolo||{{ISL}} ÍA Akranes||<center>3:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Duklu B. Bystrica (4) |- |rowspan="3"|<center>Pohár UEFA||rowspan="3"|<center>2004/2005||1. predkolo||{{AZE}} FK Karabach||<center>3:0||<center>1 |- |rowspan="2"|2. predkolo||rowspan="2"|{{CHE}} FC Wil||<center>3:1||<center>2 |- |<center>1:1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za FC Nitra (2) |- |<center>Pohár Intertoto||<center>2008||1. kolo||{{AZE}} Neftči Baku||<center>3:1||<center>2 |} == Stanislav Šesták == [[1. FC Tatran Prešov]] majster SR v doraste, najlepší strelec dorasteneckej ligy 26 gólov**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Starší dorastenci FC Tatran Prešov majstrami Slovenskej republiky 1999/2000 | periodikum = Prešovský večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = jún | ročník = XI. | číslo = 2508 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[Niké liga|slovenskej lige]] debutoval 12. augusta 2000 v 5. kole sezóny [[Mars superliga 2000/2001|2000/01]] proti [[FK Inter Bratislava]] (0 : 3), prvý gól strelil 23. septembra 2000 proti [[MŠK Žilina]] (2 : 2)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď dvaja urobia to isté... | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 220 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prestup do [[ŠK Slovan Bratislava]]**,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Šesták v Slovane | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = február | ročník = 47 | číslo = 29 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól materskému klubu Prešovu**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Gólový zápis Šestáka | periodikum = Prešovský večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = september | ročník = XIII. | číslo = 2936 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V zime 2004 sa stal hráčom [[MŠK Žilina]]**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták hráčom majstrovskej Žiliny | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/89298-sestak-hracom-majstrovskej-ziliny/ | dátum vydania = 9. 2. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> hetrik proti FK Dukla Banská Bystrica (4 : 0)**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žilina zdolala B. Bystricu 4:0, Šesták dal hetrik | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/109613-zilina-zdolala-b-bystricu-40-sestak-dal-hetrik/ | dátum vydania = 24. 10. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Superpohár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Superpohár: Žilina - Artmedia Bratislava 2:1 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/92996-superpohar-zilina-artmedia-bratislava-21/ | dátum vydania = 18. 7. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[VfL Bochum]] v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] debutoval 11. augusta 2007, v 1. kole strelil svoj prvý gól proti [[Werder Brémy]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šestákov gól hneď pri premiérovom vystúpení v I. bundeslige | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/sestakov-gol-hned-pri-premierovom-vystupeni-v-i-bundeslige/ | dátum vydania = 11. 8. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 13 gólov - 6. najlepší strelec, hetrik [[TSG 1899 Hoffenheim|Hoffenheim]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták: Môj prvý hetrik v bundeslige - skvelé | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/114471-sestak-moj-prvy-hetrik-v-bundeslige-skvele/ | dátum vydania = 11. 4. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Ankaragücü|MKE Ankaragücü]] [[Fenerbahçe SK]] (2:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták dvoma gólmi odstrelil Fenerbahce | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/92278-sestak-dvoma-golmi-odstrelil-fenerbahce/ | dátum vydania = 12. 12. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> hetrik [[Galatasaray SK]] (3:2) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šestákov hetrik pokoril Galatasaray | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115874-sestakov-hetrik-pokoril-galatasaray/ | dátum vydania = 13. 3. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> stý gól* Bursaspor 3 sezóny, finále pohára <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Turecký pohár vyhral tím Fenerbahce | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/turecky-pohar-vyhral-tim-fenerbahce/ | dátum vydania = 16. 5. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] majster**4. najlepší strelec ligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ferencváros majstrom napriek prehre, Šesták skóroval | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/388689-ferencvaros-majstrom-napriek-prehre-sestak-skoroval/ | dátum vydania = 3. 4. 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[FK Poprad]] [[2. slovenská futbalová liga]] === Reprezentačná kariéra === kvalifikácia ME 18 - dva góly Lotyšsku (6 : 0)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Suverénny postup | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = október | ročník = LIV. | číslo = 244 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 18. augusta 2004 v Bratislave v kvalifikácii MS 2006 proti {{LUX|f|0|Luxembursku}} (3:1). Bol členom mužstva, ktoré vyhralo v roku 2004 ''Kráľovský pohár'' v [[Bangkok]]u* Prvé reprezentačné góly strelil proti {{SMR|f|0|San Marínu}} 13. októbra 2007, k vysokému víťazstvu 7:0 prispel dvomi gólmi. V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 3|kvalifikácii o postup na MS 2010]] bol s 6 gólmi najlepším strelcom Slovenska. Skóroval vo všetkých kľúčových zápasoch. V zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} otočil skóre v priebehu dvoch minút* , v obidvoch stretnutiach s {{CZE|f|0|Českom}} bol autorom prvého gólu, v Prahe v 22. minúte, v Bratislave v 60. minúte* Na [[majstrovstvá sveta vo futbale 2010|MS 2010]] nastúpil v troch zápasoch, proti {{NZL|f|0|Novému Zélandu}} a {{PAR|f|0|Paraguaju}} v základnej zostave, pri vyradení obhajcov titulu {{ITA|f|0|Talianom}} striedal v úplnom závere [[Róbert Vittek|Róberta Vitteka]]. Štartoval tiež na [[majstrovstvá Európy vo futbale 2016|ME 2016 vo Francúzsku]], kde nastúpil v osemfinále proti {{DEU|f|0|Nemecku}} (0:3), v 64. minúte striedal [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriša]]. Bol to posledný Šestákov štart v reprezentačnom drese, ktorý obliekol 66 krát, strelil 14 gólov. == Róbert Vittek == Odchovanec [[ŠK Slovan Bratislava]], ligu začal hrať v sezóne 1999/2000, prvý gól strelil [[FC Spartak Trnava]] (3:0). V sezónach 2001/02 a 2002/03 bol s 14 resp. 19 gólmi najlepším strelcom belasých, v poradí kanonierov ligy bol 3. a 2.* V roku 2003 odišiel na hosťovanie do druholigového [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]], spolu s [[Marek Mintál|Marekom Mintálom]] sa stali oporami mužstva, vybojovali postup do bundesligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek na hosťovanie do Norimbergu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-na-hostovanie-do-norimbergu-2/ | dátum vydania = 30. 8. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* v 2. bundeslige debutoval v zápase 5. kola proti [[FC Erzgebirge Aue]], k remíze 3:3 prispel dvomi gólovými prihrávkami <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek prihrával na dva góly Norimbergu | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/77233-vittek-prihraval-na-dva-goly-norimbergu/ | dátum vydania = 14. 9. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Prvý gól strelil v 12. kole [[1. FC Union Berlin|Unionu Berlín]] (3:0) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zahraničné ligy: Vittek i Mintál skórovali | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/117322-zahranicne-ligy-vittek-i-mintal-skorovali/ | dátum vydania = 10. 11. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v sezóne odohral 26* zápasov, strelil 10 gólov. Prvý gól dal v 2. kole Nemeckého pohára proti [[FC Bayern Mníchov]], keď trafil šibenicu brány [[Oliver Kahn]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek vymietol Kahnovi pavučinu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-vymietol-kahnovi-pavucinu/ | dátum vydania = 30. 10. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek v Norimbergu do leta 2007 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112247-vittek-v-norimbergu-do-leta-2007/ | dátum vydania = 12. 5. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V bundeslige hneď v prvom zápase skóroval, 7. augusta 2004 proti [[1. FC Kaiserslautern]] (3:1) hlavou zvýšil na 2:1* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittekova gólová premiéra v bundeslige | url = https://hnonline.sk/sport/10521-vittekova-golova-premiera-v-bundeslige | dátum vydania = 9. 8. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Najúspešnejšia sezóna 2005/06, Vittek strelil 16 gólov, všetky na jar, vytvoril rekord bundesligy - dva hetriky bez prerušenia iným hráčom, 24.-26. kolo dal 8 gólov [[MSV Duisburg]] (3:0), [[1. FC Köln]] (4:3) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Strelec Vittek: Také niečo som ešte nezažil | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112774-strelec-vittek-take-nieco-som-este-nezazil/ | dátum vydania = 12. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[SV Werder Brémy]] (3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nezastaviteľný Vittek strieľa ako z kanónu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/nezastavitelny-vittek-striela-ako-z-kanonu/ | dátum vydania = 19. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Na konci sezóny bol Vittek piatym najlepším strelcom ligy, pred ním [[Miroslav Klose]], [[Dimitar Berbatov]], Halil Altıntop a [[Roy Makaay]]* 2006/07 bilancia 24/4, opäť sa presadil proti Bayernu <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittekovci deklasovali Bayern | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/113157-vittekovci-deklasovali-bayern/ | dátum vydania = 2. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Norimberg obsadil 6. miesto v lige a vyhral [[DFB-Pokal|Nemecký pohár]], pre klub to bola prvá trofej po 39 rokoch* Vittek hral vo vyraďovacích kolách, vo štvrťfinále [[Hannover 96]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg po dráme do semifinále Nemeckého pohára | url = https://hnonline.sk/dennik/sport/173782-norimberg-po-drame-do-semifinale-nemeckeho-pohara | dátum vydania = 28. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v semifinále a finále nehral pre zranenie* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál s Vittekom majú Nemecký pohár | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-s-vittekom-maju-nemecky-pohar/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. 2007/08 vypadli* Vittek do [[Lille OSC|OSC Lille]], 31. augusta 2008 debutoval v [[Ligue 1]] proti [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]] (2:1), prvý gól 15. novembra 2008 proti [[AS Saint-Étienne]] (3:0) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil prvý gól vo francúzskej lige | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-strelil-prvy-gol-vo-francuzskej-lige/ | dátum vydania = 15. 11. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, bilancia 26/5*, Lille 5. v lige. [[Európska liga UEFA 2009/2010]] dal v play-off gól KRC Genk <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil za OSC Lille víťazný gól | url = https://sita.sk/vittek-strelil-za-osc-lille-vitazny-gol/ | dátum vydania = 21. 8. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sita.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, postup do skupinovej fázy, kde si zahral dvakrát proti [[Valencia CF]], dvakrát [[Genoa CFC|FC Janov]], raz [[SK Slavia Praha]]. Proti FC Janov (3:0)* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek zažiaril. Výborný výkon okorenil gólom | url = https://hnonline.sk/sport/368919-vittek-zaziaril-vyborny-vykon-okorenil-golom | dátum vydania = 23. 10. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V zime 2010 na polročné hosťovanie do [[Ankaragücü|MKE Ankaragücü]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek ide na polročné hosťovanie do Ankaragücü | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-ide-na-polrocne-hostovanie-do-ankaragucu/ | dátum vydania = 1. 2. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 20. januára gól proti [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]]* prvý gól 14. 2. 2010 v druhom zápase proti İstanbul Başakşehir <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil v Turecku prvý gól | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115072-vittek-strelil-v-turecku-prvy-gol/ | dátum vydania = 14. 2. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* prestup [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115320-vittek-je-definitivne-hracom-ankaraguecue/]* Trabzonspor vicemajster [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/116171-do-trabzonsporu-smeruju-aj-sapara-a-vittek/] [[Marek Sapara]]* [[Liga majstrov UEFA]] Vittek prvýkrát v LM jediný zápas, vyhrali senzačne nad [[FC Internazionale Miláno|Interom Miláno]] 1:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = „Slovenský“ Trabzonspor porazil Inter Miláno po 28 rokoch | url = https://sport.aktuality.sk/c/118547/slovensky-trabzonspor-porazil-inter-milano-po-28-rokoch/ | dátum vydania = 15. 9. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenskí Turci vyhrali v Miláne | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovenski-turci-vyhrali-v-milane/ | dátum vydania = 15. 9. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> == Marek Mintál == [[MŠK Žilina]] debutoval v lige [[4. február]]a [[1997]] [[FC Spartak Trnava]] (2:3) - gól* 2x majster, 2x kráľ stelcov, [[Mars superliga 2001/2002]], [[1. slovenská futbalová liga 2002/2003]], bilancia 187/76 prestup do [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]] 2. bundesliga 2003/04 postup do [[Fußball-Bundesliga|Bundesligy]], debut v 2. bundeslige 4. augusta 2003 Karslsruher SC (3:2), prvý gól 25. 8. 2003 Energie Cottbus (2:2), najlepší strelec 18 gólov* Debut v bundeslige: 7. augusta 2004 proti [[1. FC Kaiserslautern]] (3:1), prvýkrát sa strelecky presadil v 3. kole proti [[Hamburger SV]] (3:4), hetrik [https://sportnet.sme.sk/spravy/marek-mintal-je-prvy-slovak-s-hetrikom-v-bundeslige/], [[VfL Wolfsburg]] (4:0) [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/90631-mintal-dal-hetrik-a-kraluje-strelcom-bundesligy/]* Norimberský „Fantóm“ sa dostal do trháku v období medzi 12. až 16. kolom, keď nastrieľal 7 gólov, z toho tri Wolfsburgu. No a keďže slovenský reprezentant v nasledujúcom zápase neskóroval, na zimnú prestávku odchádzal s 13 zásahmi. Sériu 5 zápasov a 7 gólov si zopakoval medzi 21. a 25. kolom* Zaujímavosťou je, že v tejto časti sezóny strieľali góly Norimbergu len Slováci <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Za Norimberg dali v 5 kolách góly iba Slováci, Vittek ohraničil Mintála | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/za-norimberg-dali-v-5-kolach-goly-iba-slovaci-vittek-ohranicil-mintala/ | dátum vydania = 7. 3. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> v poslednom kole 24. gól sezóny, zároveň stý v najvyšších súťažiach* [[1. FSV Mainz 05]] z penalty [https://sport.aktuality.sk/c/446529/pred-15-rokmi-sa-norimbersky-fantom-marek-mintal-stal-kralom-strelcov-nemeckej-bundesligy/] [[Roy Makaay]] [[FC Bayern Mníchov]] 22 gólov* Byť najlepším strelcom v 1. aj v 2. lige dokázal pred Mintálom len [[Rudi Völler]]* 24 gólov kráľ strelcov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kanonier Mintál dostal maketu kanóna | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112469-kanonier-mintal-dostal-maketu-kanona/ | dátum vydania = 22. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[Zlatá kopačka 2004/2005]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlatá kopačka: Mintál je stále druhý | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112443-zlata-kopacka-mintal-je-stale-druhy/ | dátum vydania = 25. 4. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> 3. miesto za [[Thierry Henry]] [[Diego Forlán]], [[Samuel Eto’o]], [[Cristiano Lucarelli]]* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlatá kopačka pre Henryho a Forlana, Mintál tretí | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zlata-kopacka-pre-henryho-a-forlana-mintal-treti/ | dátum vydania = 30. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Objav sezóny <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál je podľa hráčov Objav sezóny bundesligy | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-je-podla-hracov-objav-sezony-bundesligy/ | dátum vydania = 7. 6. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2. najlepší legionár za [[Brazília|Brazílčanom]] Marcelinhom z [[Hertha Berlín|Herthy Berlín]]* Mintálove individuálne úspechy sa odzrkadlili aj vo výsledkoch ankety [[Športovec roka (Slovensko)|Športovec roka 2005]], v ktorej obsadil tretie miesto za [[tenis]]tom [[Dominik Hrbatý|Dominikom Hrbatým]] a [[vodný slalom|vodnou slalomárkou]] [[Elena Kaliská|Elenou Kaliskou]]. Stal sa tak po [[Peter Dubovský|Petrovi Dubovskom]] len druhým a zatiaľ aj posledným futbalistom na stupienku víťazov v ankete <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Najlepší 2005: Hrbatý a tenisti | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/79672-najlepsi-2005-hrbaty-a-tenisti/ | dátum vydania = 17. 12. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Nemecký pohár 2007 - gól vo finále proti majstrovskému tímu [[VfB Stuttgart]] (3:2 pp) vyrovnal v 29. minúte stav na 1:1, nedohral v 33. minúte po likvidačnom zákroku Fernanda Meiru <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál s Vittekom majú Nemecký pohár | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-s-vittekom-maju-nemecky-pohar/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál: Smutný hrdina finále Nemeckého pohára | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-smutny-hrdina-finale-nemeckeho-pohara/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* Vďaka pohárovému triumfu hral Norimberg [[Pohár UEFA]] 2007/08 2. v skupine za [[Everton FC|Evertonom]], Mintálove góly proti [[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]] (2:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál zariadil skvelý obrat Norimbergu | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/94974-mintal-zariadil-skvely-obrat-norimbergu/ | dátum vydania = 5. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, AE Larisa (3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg poslal ďalej Mintál! | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121624-norimberg-poslal-dalej-mintal/ | dátum vydania = 20. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> poslali Norimberg medzi 32 najlepších mužstiev súťaže, ale v dueloch o postup do osemfinále s [[SL Benfica|Benficou]] chýbali Mintál aj Vittek* [https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121627-nastupia-vittek-a-mintal-uz-proti-benfike/ Nastúpia Vittek a Mintál už proti Benfike?] Po 4 sezónach zostup, 2008/09 najlepší strelec 16 gólov* [https://sportnet.sme.sk/spravy/fantom-mintal-vystrielal-norimbergu-postup/] [[FC Hansa Rostock]] 2011/12, 2012/13 rezerva Norimbergu Marek Mintál je dvojnásobným víťazom ankety [[Futbalista roka (Slovensko)|Futbalista roka]], v ktorej triumfoval v rokoch [[Futbalista roka 2004 (Slovensko)|2004]] a [[Futbalista roka 2005 (Slovensko)|2005]], v roku [[Futbalista roka 2003 (Slovensko)|2003]] bol tretí* Pri príležitosti 20 rokov ligy bol vyhlásený za najlepšieho hráča dvadsaťročia a zaradili ho tiež do najlepšej jedenástky dvadsaťročia <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = 20 rokov slovenskej ligy – najlepší Marek Mintál | url = https://www.zilinskyvecernik.sk/clanok/20-rokov-slovenskej-ligy-najlepsi-marek-mintal/1724/ | dátum vydania = 7. 7. 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = zilinskyvecernik.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Reprezentačná kariéra === Debutoval [[6. február]]a [[2002]] v [[Teherán]]e proti {{IRN|f|0|Iránu}}, na víťazstve 3:2 sa podieľal premiérovým gólom v reprezentácii. V kvalifikácii o postup na [[majstrovstvá sveta vo futbale 2006|MS 2006]] Slovensko obsadilo vo svojej skupine druhé miesto za {{PRT|f|0|Portugalskom}} a vybojovalo si účasť v baráži. Mintál patril k oporám úspešného tímu, v kvalifikácii odohral 10 zápasov/3 góly*, ale v barážovom dvojzápase s {{ESP|f|0|Španielskom}} (1:5, 1:1) absentoval pre zranenie. V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|kvalifikácii ME 2008]] bol s 6 gólmi najlepším strelcom mužstva, dvakrát skóroval proti {{CYP|f|0|Cypru}} (6:1), štyri góly strelil v dvoch zápasoch s {{WAL|f|0|Walesom}}* V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 3|kvalifikácii MS 2010]] odohral úvodné dva zápasy proti {{NIR|f|0|Severnému Írsku}} (2:1) a {{SMR|f|0|San Marínu}} (3:1), no po prehre 0:4 v prípravnom stretnutí s {{ENG|f|0|Anglickom}} sa rozhodol ukončiť reprezentačnú kariéru <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marek Mintál končí v reprezentácii | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/marek-mintal-konci-v-reprezentacii/ | dátum vydania = 29. 5. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * s bilanciou 47 zápasov, 14 gólov. {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za MŠK Žilina (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár Intertoto||rowspan="2"|<center>1999||rowspan="2"|skupina||{{DNK}} Herfølge BK||<center>2:0||<center>2 |- |{{FRA}} FC Metz||<center>2:1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Norimberg (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2007/2008||rowspan="2"|skupina||{{NLD}} [[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]]||<center>2:1||<center>2 |- |{{GRC}} AE Larisa||<center>3:1||<center>1 |} == Anton Moravčík== S futbalom začínal v Hlohovci, počas učňovských rokov hral v ŠK Baťovany, najskôr v doraste, majster Ponitria**19 gólov**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dorast ŠK Baťovany | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1947 | mesiac = november | ročník = | číslo = 167 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> potom v A-mužstve v divízii.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = História futbalu v Baťovanoch a Partizánskom | periodikum = TEMPO | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = júl | ročník = LXXVI | číslo = 24 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1949 sa stal hráčom [[MŠK Žilina|Sloveny Žilina]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Príprava Sloveny Žilina na ligu | periodikum = Cieľ | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = február | ročník = III. | číslo = 39 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 9. októbra 1949 proti [[FC Zbrojovka Brno|SK Židenice]], pri svojej premiére príjemne prekvapil, pri vysokom víťazstve 6 : 1 padli tri góly po jeho akciách.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovena Žilina - Židenice 6:1 (3:1) | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = október | ročník = III. | číslo = 275 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvé dva góly strelil vo svojom treťom ligovom zápase mužstvu [[FC Spartak Trnava|Kovosmalt Trnava]] (4 : 1), prvý umiestnenou strelou, druhý z ťažkého uhla.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sokol Slovena Žilina - Sokol Kovosmalt Trnava 4:1 (1:0) | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = október | ročník = III. | číslo = 289 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V Žiline odohral počas štyroch sezón 69 zápasov, strelil 25 gólov. V rokoch 1953 – 1954 bol počas voječiny členom armádneho klubu [[FK Dukla Praha|ÚDA Praha]]. V roku 1953 získali „vojaci“ svoj prvý majstrovský titul, Moravčík si zahral po boku legiend česko-slovenského futbalu ako boli Ladislav Novák, Svatopluk Pluskal či [[Josef Masopust]]. V poslednom kole strelil päť gólov [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]] (7 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = ÚDA Praha – TJ Lokomotíva Košice 7:0 (2:0) | url = https://statistiky1ligy.fotbal.cz/sezona/1953/zapas/uda-praha-tj-lokomotiva-kosice/14766 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = statistiky1ligy.fotbal.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1954 bol s 8 gólmi najlepší strelec mužstva. [[ŠK Slovan Bratislava]] dvakrát [[Česko-slovenský pohár vo futbale]], Dukla a [[SK Slavia Praha|Dynamo Praha]]** Európsky pohár majstrov, Pohár víťazov pohárov UEFA Tottenham Hotspur FC Prague Sydney**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík už na ceste | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1965 | mesiac = december | ročník = XIII. | číslo = 308 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> tréner Štefan Čambal, Slovan na zájazde gól**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Žiadal isi Schrojfa a Jokla. So Slovanom v Austrálii | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1966 | mesiac = január | ročník = XX. | číslo = 20 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 1956 {{HUN|f|0|Maďarsko}} 4 : 2,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nedeľa veľkého triumfu československého futbalu | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1956 | mesiac = máj | ročník = IV. | číslo = 59 | strany = 1,3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{BRA|f|0|Brazília}} 1 : 0 Maracana <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Skvelý začiatok v Južnej Amerike | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1956 | mesiac = august | ročník = IV. | číslo = 92 | strany = 1,3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tlieskali mu na Maracane | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1957 | mesiac = máj | ročník = II. | číslo = 19 | strany = 16 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pepek bol prvý | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = február | ročník = IL. | číslo = 45 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 1957 najlepší strelec repre 4 góly/5 z**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bilancia nie zlá... Ako strieľali | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1958 | mesiac = január | ročník = VII. | číslo = 153-154 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Bol v príprave na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1958|MS 1958]], zranil sa, 18. háč Kraus alebo Moravčík? <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Od Plzne po Halmstad. Prípravy v znamení zranení | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1958 | mesiac = máj | ročník = VII. | číslo = 60 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Medzinárodný pohár dr. Geröa <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nedocenená trofej čs. futbalu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = december | ročník = IV. | číslo = 53 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Pohár národov [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|ME 1960]] semifinále {{URS|f|0|Sovietsky zväz}} 0:3 posledný zápas**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Futbalový vrchol pre nás nedostupný? SSSR-ČSR 3:0 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1960 | mesiac = júl | ročník = VIII. | číslo = 81 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Anton Moravčík vynikal rýchlosťou, výbornou technikou v pohybe a pohotovou strelou. S futbalom začínal v [[Hlohovec|Hlohovci]], kde sa s rodičmi presídlil po [[Okupácia južného Slovenska|obsadení Komárna maďarskými vojskami]]. Ako 17-ročný hral divíznu súťaž hral v [[Partizánske|Partizánskom]], tu si ho vyhliadla prvoligová [[MŠK Žilina|Slovena Žilina]]. V jej drese debutoval v [[československá futbalová liga]] ešte v dorasteneckom veku* V roku 1953 narukoval do mužstva ÚDA Praha, v tom roku sa hrala len jednokolová súťaž a armádny klub, neskôr známy pod názvom [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] získal svoj prvý majstrovský titul. Moravčík k prvenstvu prispel *, v poslednom zápase dal päť gólov [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]] (7:0). V nasledujúcej sezóne bol Moravčík s ôsmimi gólmi najlepším strelcom vojakov. V roku 1956 prišiel do [[ŠK Slovan Bratislava]], kde prevzal úlohu kanoniera po [[Emil Pažický|Emilovi Pažickom]]. Prvý gól v belasom drese strelil vo svojom druhom zápase práve proti Žiline* 4x naj. strelec, 6 hetrikov - stý gól [[AC Sparta Praha|Spartak Praha Sokolovo]] (4:0), prvý bombou po odrazenej lopte, druhý z otočky z 13 m, tretí hlavou**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dosť pohodlné víťazstvo | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1961 | mesiac = november | ročník = IX. | číslo = 224 | strany = 1,2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 3x vicemajster, 2x Čs. pohár S druhým a tretím ročníkom Čs. pohára sa spája kuriózna situácia, keď obidva vyhral [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] a to v priebehu dvoch týždňov. Vo finále II. ročníka v decembri 1962 remizoval Slovan s Duklou Praha 1:1 a opakovaný zápas sa hral pre nedostatok termínov až 17. júna 1963 v [[Brno|Brne]] s výsledkom 4:1, dva góly**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Čs. pohár do vitríny Slovana | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = júl | ročník = XI. | číslo = 142 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Už o týždeň neskôr sa hralo prvé finále III. ročníka [[SK Slavia Praha|Dynamo Praha]]-Slovan Bratislava (0:0), v odvete 31. júla 1963 „belasí“ deklasovali svojho súpera 9:0.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan - Dynamo 9:0 (3:0). Finále Čs. pohára vo futbale | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = august | ročník = XI. | číslo = 152 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Liga majstrov UEFA|Európsky pohár majstrov]] ako prvý čs. klub, 1955 [[KP Legia Warszawa|CWKS Varšava]]* === Repre === {{TCH|f|0|Československo}} reprezentoval 25×, strelil 10 gólov. V reprezentácii debutoval 11. mája 1952 v [[Bukurešť|Bukurešti]] proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} (1:3), často bol jediným Slovákom v národnom mužstve. Moravčík zažiaril v roku [[1956]], keď sa výrazne podieľal na dvoch slávnych víťazstvách góly {{HUN|f|0|Maďarsku}} (4:2)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Geleta futbalistom roka | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1967 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 277 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a {{BRA|f|0|Brazílii}} (1:0) na posvätnej pôde [[Estádio do Maracanã|štadióna Maracaná]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Geleta futbalistom roka | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1967 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 277 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||rowspan="2"|20. 5. 1956||rowspan="2"|[[Budapešť]]||rowspan="2"|{{HUN|f|1}}||rowspan="2"|<center>4:2||rowspan="2"|{{gól|27}}<br/> {{gól|55}}||rowspan="2"|Medzinárodný pohár |- |<center>2. |- |<center>3.||5. 8. 1956||[[Rio de Janeiro]]||{{BRA|f|1}}||<center>1:0||{{gól|53}}||priateľský |- |<center>4.||12. 8. 1956||[[Montevideo]]||{{URY|f|1}}||<center>1:2|||{{gól|76}}||priateľský |- |<center>5.||rowspan="2"|13. 10. 1957||rowspan="2"|[[Viedeň]]||rowspan="2"|{{AUT|f|1}}||rowspan="2"|<center>2:2||rowspan="2"|{{gól|5}} <br/> {{gól|7}}||rowspan="2"|Medzinárodný pohár |- |<center>6. |- |<center>7.||27. 10. 1957||[[Lipsko]]||{{DDR}} [[Nemecká demokratická republika|NDR]]||<center>4:1||{{gól|23}}||priateľský |- |<center>8.||13. 12. 1957||[[Káhira]]||{{EGY|f|1}}||<center>2:1||{{gól|84}}||priateľský |- |<center>9.||20. 9. 1958||[[Bratislava]]||{{CHE|f|1}}||<center>2:1||{{gól|49}}||Medzinárodný pohár |- |<center>10.||1. 5. 1960||[[Praha]]||{{AUT|f|1}}||<center>4:0||{{gól|26}}||priateľský |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- |rowspan="2"|<center>EPM||rowspan="2"|<center>1956/1957||predkolo||{{POL}} [[KP Legia Warszawa|CWKS Varšava]]||<center>4:0||<center>1 |- |1. kolo||{{CHE}} [[Grasshopper Club Zürich|Grasshopper]]||<center>1:0||<center>1 |- |rowspan="5"|<center>PVP||rowspan="3"|<center>1962/1963||rowspan="2"|1. kolo||rowspan="2"|{{CHE}} [[FC Lausanne-Sport|Lausanne-Sport]]||<center>1:1||<center>1 |- |<center>1:0||<center>1 |- |štvrťfinále||{{ENG}} [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]]||<center>2:0||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1963/1964||1. kolo||{{FIN}} HPS Helsinki||<center>8:1||<center>2 |- |2. kolo||{{WAL}} Borough United||<center>3:0||<center>1 |} === Zdroje === *''Pepek – gólostrelec'', TIP, ročník VIII., 25/1976 *''Pepek, staň si k čiare!'', Šport, ročník XXXIII., 242/1981 == Tomáš Oravec == Budúci kanonier začínal s [[atletika|atletikou]], venoval sa viacbojom. Na jeseň 1999 bol s 19 gólmi najlepším strelcom dorasteneckej ligy,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Oravec neskóroval iba v troch kolách! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = novemeber | ročník = LII. | číslo = 270 | strany = 22 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v zimnej príprave ho vytiahol tréner Ján Zachar do A-mužstva, v jarnej časti debutoval** Prvý ligový gól strelil v zápase s [[FK Dubnica nad Váhom]], v 89. minúte po rohovom kope [[Vladislav Zvara|Vladislava Zvaru]] hlavou rozhodol o víťazstve 3 : 2.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri body ako dar novému trénerovi | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = máj | ročník = LIII. | číslo = 111 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v kariére pokračoval v [[MFK Ružomberok]], 2 góly v Prešove**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod Čebraďom sa skoro udomácnil | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 209 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>**mužstvo obsadilo v sezóne 1999/2000 3. miesto v lige a vo finále [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]] prehralo s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]] 0:1 až gólom v poslednej minúte Prvou zahraničnou zastávkou bola [[FK Viktoria Žižkov]], v [[1. česká futbalová liga|českej lige]] debutoval 8. februára 2002, v zápase s [[FK Teplice]] sa hneď presadil strelecky (3 : 1).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žižkov po výhře venku vede ligu | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/zizkov-po-vyhre-venku-vede-ligu.A020208_182635_fotbal_min | dátum vydania = 8. 2. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Viktorka v sezóne [[1. Gambrinus liga 2001/2002|2001/02]] siahala po titule, v poslednom kole však hrala so [[SK Slavia Praha|Slaviou Praha]] a prehrala, 3. v lige**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žižkov byl pět minut od titulu | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/zizkov-byl-pet-minut-od-titulu.A020510_200000_fotbal_mn | dátum vydania = 10. 5. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V nasledujúcej sezóne [[1. Gambrinus liga 2002/2003|2002/03]] pre zranenie absentoval celú jeseň, na jar strelil osem gólov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jarní kanonýr v zápasech na poháry nemyslí | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/jarni-kanonyr-v-zapasech-na-pohary-nemysli.A030407_210658_fotbal_ot | dátum vydania = 7. 4. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> dva z nich lídrovi tabuľky [[AC Sparta Praha|Sparte Praha]] (2 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pražské derby v streleckej réžii Oravca | url = https://hnonline.sk/sport/42584-prazske-derby-v-streleckej-rezii-oravca | dátum vydania = 5. 5. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sparta na cestě za titulem klopýtla na Žižkově | url = https://www.sport.cz/clanek/moto-formule-1-sparta-na-ceste-za-titulem-klopytla-na-zizkove-7223 | dátum vydania = 3. 5. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Viktorka znovu tretia** V ankete najlepší cudzinec sezóny obsadil druhé miesto za [[Brazília|Brazílčanom]] [[Adauto]]m zo [[SK Slavia Praha|Slavie Praha]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec a Kisel v trojke najlepších legionárov v ČR | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-a-kisel-v-trojke-najlepsich-legionarov-v-cr/ | dátum vydania = 2. 6. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V Žižkove pôsobil Oravec tri sezóny s bilanciou 53 zápasov a 16 gólov. Ďalšími legionárskymi zastávkami v jeho kariére boli Admira Mödling<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tomáš Oravec je v Admire strelcom - záchranárom | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/tomas-oravec-je-v-admire-strelcom-zachranarom/ | dátum vydania = 11. 8. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Panionios a Boavista Porto.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec ´čiernym panterom´ - prestúpil do Boavisty Porto | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-ciernym-panterom-prestupil-do-boavisty-porto/ | dátum vydania = 10. 1. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Tomáš Oravec sa stal po [[Marián Zeman|Mariánovi Zemanovi]] a [[Marek Čech (1983)|Marekovi Čechovi]] tretím slovenským futbalistom v [[Primeira Liga|portugalskej lige]] - 11* zápasov, 6. miesto sklamanie* https://kosice.korzar.sme.sk/c/4488367/tomasovi-oravcovi-sa-v-porte-pacilo-len-keby-ho-v-boaviste-neodnaucili-strielat-goly.html Po návrate zo zahraničia pôsobil v [[FC Petržalka|Artmedii Petržalka]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec na dva roky do Artmedie Bratislava | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-na-dva-roky-do-artmedie-bratislava/ | dátum vydania = 29. 6. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> v sezóne [[Corgoň liga 2006/2007|2006/07]] sa stal s 16 gólmi kráľom strelcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kráľom ligových strelcov v sezóne 2006/07 Tomáš Oravec | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kralom-ligovych-strelcov-v-sezone-2006-07-tomas-oravec/ | dátum vydania = 31. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. v ďalšej sezóne [[Corgoň liga 2007/2008|2007/08]] sa tešil z double* majstrovského titulu <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Artmedia získala druhý titul, vypadol Trenčín | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/110326-artmedia-ziskala-druhy-titul-vypadol-trencin/ | dátum vydania = 20. 5. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Počas sezóny [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] prestúpil do [[MŠK Žilina]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec definitívne v MŠK Žilina | url = https://www.mskzilina.sk/clanek.asp?id=Oravec-definitivne-v-MSK-Zilina-1734 | dátum vydania = 12. 3. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mskzilina.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> 2010 majster**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žilina opäť vládne slovenskému futbalu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zilina-opat-vladne-slovenskemu-futbalu-2/ | dátum vydania = 10. 5. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Liga majstrov UEFA 2010/2011|Liga majstrov UEFA]] v play-off vyradili Spartu Praha (2 : 0, 1 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = LM: Žilina vyhrala nad Spartou 2:0 a je blízko k hlavnej súťaži | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/111773-lm-zilina-vyhrala-nad-spartou-20-a-je-blizko-k-hlavnej-sutazi/ | dátum vydania = 29. 5. 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenský kat Sparty: Ztratit se dá všechno, ale my už to pustit nesmíme | url = https://www.idnes.cz/fotbal/pohary/slovensky-kat-sparty-ztratit-se-da-vsechno-ale-my-uz-to-pustit-nesmime.A100818_022542_fot_pohary_pes | dátum vydania = 18. 8. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> v skupine [[Chelsea FC]], [[Olympique Marseille]], [[FK Spartak Moskva]] bez bodu, Oravec bol autorom prvého gólu „šošonov“ v elitnej súťaži**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec: Gól ma potešil, no my sme hlavne radi, že sme ich nedostali viac | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/90403-oravec-gol-ma-potesil-no-my-sme-hlavne-radi-ze-sme-ich-nedostali-viac/ | dátum vydania = 16. 9. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeseň 2010 najlepší strelec s 10 gólmi**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec najlepším kanonierom jesennej časti CL | url = https://mskzilina.sk/clanek.asp?id=Oravec-najlepsim-kanonierom-jesennej-casti-CL-2378 | dátum vydania = 29. 11. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mskzilina.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Stý gól: [[FK Senica]] 1 : 2, koniec série 25 zápasov bez prehry**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Senica zrušila sériu žilinských futbalistov bez prehry, vyhrala 2:1 | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/senica-zrusila-seriu-zilinskych-futbalistov-bez-prehry-vyhrala-21/ | dátum vydania = 19. 11. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>** Čína**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kanonier Oravec odchádza zo Žiliny. Bude hrávať v Číne | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/110792-kanonier-oravec-odchadza-zo-ziliny-bude-hravat-v-cine/ | dátum vydania = 2. 3. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**11/3**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V Číne útočník Oravec vynikal, ale musel odísť | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/v-cine-utocnik-oravec-vynikal-ale-musel-odist/ | dátum vydania = 27. 7. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeseň 2011 [[FC Spartak Trnava]]** 14/3, gól v premiére Senici**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Gólová premiéra Oravca na tri body nestačila | url = https://www.trnavskyhlas.sk/c/2844-golova-premiera-oravca-na-tri-body-nestacila/golova-premiera-oravca-na-tri-body-nestacila/ | dátum vydania = 13. 8. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = trnavskyhlas.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**Enosis Neon Paralimni === Reprezentačná kariéra === [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovensko U-21]] dva góly Macedónsku (2 : 0) v kvalifikácii ME 2002**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prvá vážna skúška na výbornú | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 203 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 15. augusta 2001 v Bratislave s {{IRN|f|0|Iránom}} (3 : 4), napriek prehre vydarený debut: dva góly v priebehu dvoch minút, oba hlavou, 18. min. po rohovom kope [[Vratislav Greško|Vratislava Greška]], 19. min. po centri [[Miroslav Karhan|Miroslava Karhana]]* V dejinách slovenského futbalu nájdeme len päť futbalistov, ktorí dokázali zaznamenať v reprezentačnej premiére viac ako jeden gól. Po [[Gejza Šimanský]], Ivan Mráz a František Karkó + [[Filip Šebo]] [https://futbalsfz.sk/sr-a-rekordy-a-zaujimavosti-vydarene-golove-debuty-vynimocny-hetrik-seba/ SR A – rekordy a zaujímavosti: Vydarené gólové debuty, výnimočný hetrik Šeba] == Tomáš Medveď == S futbalom začínal v [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]], pokračoval v mladšom doraste [[VSS Košice]], v roku 1989 sa stal v tejto kategórii majstrom Slovenska, vo finále o titul majstra Česko-Slovenska prehrali s [[FC Baník Ostrava]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ostravský príklad hodný nasledovania | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = august | ročník = XXIII. | číslo = 33 | strany = 20,21 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Mal necelých 17 rokov, keď debutoval v A-mužstve „strojárov“ v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]], tréner [[Andrej Daňko]] mu dal šancu v októbri 1990 v zápase so Spojmi Bratislava (1 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Poštárske k.o. košickým VSS | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = október | ročník = XLIV. | číslo = 248 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho kariéra pokračovala v [[FK Dukla Banská Bystrica|Dukle Banská Bystrica]], najskôr v doraste, v sezóne [[1. slovenská národná futbalová liga 1992/1993|1992/93]] bol už stabilným hráčom A-mužstva a streleckým objavom roka. Spolu s Ľubomírom Faktorom boli najlepší strelci Dukly, zaujímavosťou bolo, že všetkých osem gólov strelil na domácom ihrisku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trhač domácej siete. Predstavujeme nových prvoligistov: Dukla Banská Bystrica, druhé mužstvo I. SNFL | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 149 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dukla obsadila 2. miesto a stala sa účastníkom prvého ročníka samostatnej [[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1. slovenskej ligy 1993/94]]. V lige debutoval 14. augusta 1993 v 1. kole proti Lokomotíve Košice (0 : 0), prvý gól strelil 21. augusta 1993 proti [[FK Inter Bratislava|Interu Bratislava]] (1 : 3). V polovici sezóny prestúpil do Interu Bratislava, kde mal nahradiť kanoniera [[Ľubomír Luhový|Ľubomíra Luhového]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Na Pasienkoch sa mi páči“ | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = január | ročník = XLVIII. | číslo = 7 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól v žlto-čiernom drese strelil v 18. kole proti [[1. FC Košice]] (5 : 0). Inter obsadil v lige 2. miesto, v roku 1995 vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] aj [[Slovenský futbalový superpohár|Matičný Pribinov pohár]] aj s Medveďom v zostave po víťazstve 3 : 2 nad majstrovským Slovanom Medveď dal prvý gól v 7. minúte.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trofej koncentrovanejšiemu a bojovnejšiemu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | december | ročník = IL. | číslo = 586 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** PVP FC Valetta [[Real Zaragoza]] V polovici sezóny [[1. slovenská futbalová liga 1995/1996|1995/96]] prestúpil do klubu [[1. FC Košice]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Návrat stratených synov | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = január | ročník = L. | číslo = 3 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, kde odohral v jarnej časti 12 zápasov, skóroval raz v poslednom kole proti Banskej Bystrici. Na jeseň 1996 hosťoval v českom druholigovom klube Svit Zlín, na jar 1997 bol už hráčom [[ŠK Futura Humenné|Chemlonu Humenné]]. S ôsmimi gólmi bol najlepší strelec mužstva, v zápase s Duklou Banská Bystrica dosiahol hetrik pri prehre 3 : 6,**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dva góly za víťazstvo! Nezvyčajný primát | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 58 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Sezónu [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]] začal na hosťovaní v Lokomotíve Košice, v piatich zápasoch stihol streliť dva góly proti [[Partizán Bardejov|BSC JAS Bardejov]] (3 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď už splnil štvrtinu z kvóty | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = august | ročník = LI. | číslo = 190 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V septembri 1997 prestúpil do [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď do Slovana, Malatinský pod Urpín | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = september | ročník = LI. | číslo = 211 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> pri premiére v novom drese dvakrát skóroval proti [[MŠK Žilina]] (4 : 0), s 8 gólmi sa stal najlepším strelcom belasých v sezóne. V sezóne [[Mars superliga 1998/1999|1998/99]] sa Slovan posilnil, do mužstva prišli reprezentanti [[Tibor Jančula]] a [[Jozef Majoroš]], Medveď odohral len tri zápasy titul** prejavila o jeho služby záujem [[FC Petržalka|Artmedia Petržalka]] Weiss** [[Mars superliga 1999/2000|1999/2000]] 14 gólov, tretí najlepší kanonier ligy** <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na víťaza sa čakalo do poslednej minúty | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = máj | ročník = LIV. | číslo = 115 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V januári 2000 bol na skúške v tureckom Bursaspore, v lete vo francúzskom klube [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]], nakoniec podpísal zmluvu s nemeckým SSV Ulm.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď do Ulmu | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = júl | ročník = LIV. | číslo = 165 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 2000/01 odohral v [[2. nemecká futbalová liga|2. Bundeslige]] 23 zápasov, dal jeden gól, hneď v 1. kole proti MSV Duisburg (2 : 1), skóroval aj v [[DFB-Pokal|Nemeckom pohári]] proti [[FC Rot-Weiß Erfurt|RW Erfurt]] (2 : 0). návrat do Artmedie, 2002/03 - 2. v lige [[Pohár UEFA]], v poslednom kole Dubnica 1:0 gól <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Petržalka vybojovala pohárovú miestenku | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/petrzalka-vybojovala-poharovu-miestenku/?page=5 | dátum vydania = 18. 6. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**[https://hnonline.sk/sport/18434-branu-do-poharovej-europy-si-otvorila-petrzalka Bránu do pohárovej Európy si otvorila Petržalka] [[Fehérvár FC|Videoton]], Lombard Pápa - 18 gólov kráľ strelcov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Maďarsko - I. liga - Medveď kráľom strelcov | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/madarsko-i-liga-medved-kralom-strelcov/ | dátum vydania = 26. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 4 góly Vasasu 6:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď kraľuje kanonierom v Maďarsku | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112438-medved-kraluje-kanonierom-v-madarsku/ | dátum vydania = 19. 4. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112445-medved-je-lidrom-strelcov-madarskej-ligy/ Medveď je lídrom strelcov maďarskej ligy]* najlepší legionár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď najlepším legionárom z krajín EÚ v Maďarsku | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/medved-najlepsim-legionarom-z-krajin-eu-v-madarsku/ | dátum vydania = 24. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> prvý Slovák v čínskej lige <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď čaká na štyri platy z Číny | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/93236-medved-caka-na-styri-platy-z-ciny/ | dátum vydania = 30. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V slov. lige obliekal dresy 8 klubov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rekordy a rarity slovenskej futbalovej ligy | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/110256-rekordy-a-rarity-slovenskej-futbalovej-ligy/ | dátum vydania = 22. 2. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* stý gól za [[FK Dukla Banská Bystrica]] proti [[AS Trenčín]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Trenčania opäť s prázdnymi rukami, na prvú osmičku strácajú osem bodov | url = https://mytrencin.sme.sk/c/4780690/trencania-opat-s-prazdnymi-rukami-na-prvu-osmicku-stracaju-osem-bodov.html | dátum vydania = 18. 10. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mytrencin.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* Po skončení kariéry tréner [https://sport.aktuality.sk/c/179953/petrzalsky-futbal-opat-dycha/] a funkcionár, člen VV SFZ <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Konferencia SFZ – Za zástupcu hráčov do VV SFZ zvolili Tomáša Medveďa | url = https://futbalsfz.sk/konferencia-sfz-za-zastupcu-hracov-do-vv-sfz-zvolili-tomasa-medveda/ | dátum vydania = 28. 2. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, riaditeľ KLK <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tomáš Medveď sa stal riaditeľom Klubu ligových kanonierov | url = https://sport.aktuality.sk/c/348283/tomas-medved-sa-stal-riaditelom-klubu-ligovych-kanonierov/ | dátum vydania = 26. 7. 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Reprezentačná kariéra === Tomáš Medveď bol viakrát v širšom výbere mládežníckych reprezentácií Česko-Slovenska. Reprezentoval mužstvo [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovenska do 21 rokov]], 16. novembra 1993 nastúpil v [[Nováky|Novákoch]] v prvom oficiálnom zápase „dvadsaťjednotky“ proti [[Slovinské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovinsku U21]] (5 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď naostro – tak s ostrými! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = november | ročník = XLVII. | číslo = 268 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 19. apríla 1994 v [[Myjava|Myjave]] strelil gól reprezentácii Chorvátska do 21 rokov (1 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Po Slovincoch na lopatkách aj Chorváti | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = november | ročník = XLVIII. | číslo = 90 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1994 bol vo Výbere slovenskej ligy, ktorý remizoval 2 : 2 s [[Olympique Marseille]], v zápase striedal v 82. minúte [[Igor Bališ|Igora Bališa]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Olympique Marseille – Výber slovenskej ligy 2:2 (0:1) | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = august | ročník = XLVIII. | číslo = 167 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> == Tibor Mičinec == {{Infobox futbalista |meno = Tibor Mičinec |foto = Tibor_Mičinec_2013.JPG |prezývka = ''Barón'' |dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1958|10|10}} |rodné mesto = [[Kremnica]] |štát = [[Česko-Slovensko]] |pozícia = útočník |roky = 1974-1978<br/>1978-79<br /> 1979-80<br/>1980-86, 1992 <br /> 1987-1989 <br />1989-1991 <br />1991<br />1994-1995 <br />1995-1996 |kluby = [[FK Spišská Nová Ves|LB Spišská N.Ves]] <br/> VTJ Písek <br/> VTJ Tábor <br/>[[Bohemians 1905|Bohemians Praha]] <br /> [[FK DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]] <br />[[Omonia Nikózia]] <br />[[CD Logroñés]] <br />[[ŠVARC Benešov]]<br />[[Svit Zlín]] |zápasy(góly) = <br/><br /><br/>154{{0}}(52)<br />{{0}}74{{0}}(28)<br />{{0}}50{{0}}(20)<br />{{0}}{{0}}1{{0}}{{0}}(0)<br />{{0}}22{{0}}{{0}}(5)<br />{{0}}16{{0}}{{0}}(0) |národné mužstvo = {{CSK|f|1}} |reprezentačné roky = 1984-1987 |reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}7{{0}}{{0}}(1) }} S futbalom začínal ako žiak v Žiari nad Hronom, [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskú národnú ligu]] hral za [[FK Spišská Nová Ves|LB Spišská Nová Ves]], kde ho trénoval legendárny prešovský kanonier [[Ladislav Pavlovič]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Znova medzi ligovou elitou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1977 | mesiac = jún | ročník = XXX. | číslo = 151 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Počas vojenčiny pôsobil najskôr v mužstve VTJ Písek, po roku vo VTJ Tábor v Českej národnej lige, kde si ho vyhliadli pozorovatelia Bohemiansu Praha,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zatiaľ zakríknutý dobrák... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = máj | ročník = XII. | číslo = 37 | strany = 13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> klubu ktorý patril v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch minulého storočia]] k špičke [[česko-slovenská futbalová liga|československej ligy]]. Mičinec debutoval v lige 27. augusta 1980 proti [[FC Zbrojovka Brno|Zbrojovke Brno]] (1 : 2), prvé dva ligové góly strelil v 5. kole v zápase proti [[ŠK Slovan Bratislava|Slovanu Bratislava]] (3 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Norma chlapcov od Botiča | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = september | ročník = XXXII. | číslo = 218 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hneď vo svojej prvej sezóne bol s 10 gólmi najlepším strelcom Bohemiansu, skóroval aj v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]] proti [[Ipswich Town FC|Ipswichu Town]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mičinec sa mohol presláviť... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = jún | ročník = XXII. | číslo = 263 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bohemians obsadil v tabuľke tretie miesto, v nasledujúcej sezóne obhájil bronzovú priečku a v sezóne 1982/83 získal historický majstrovský titul,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bohemians poprvé mistrem | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/6/13/8.png | dátum vydania = 13. 6. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> čo je dodnes najväčší úspech klubu. Mužstvo hralo atraktívny útočný futbal,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ve znamení klokana | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/6/21/8.png | dátum vydania = 21. 6. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> na domácom ihrisku rozdávali súperom nádielky, jediné zaváhanie so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 2) ukončilo sériu 39 zápasov bez prehry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Překvapení ve Vršovicích | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/3/14/8.png | dátum vydania = 14. 3. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>. Mičinec odohral v majstrovskej sezóne pre zranenie len 12 zápasov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Predsatvujeme nového majstra ČSSR vo futbale | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1983 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 144 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> „Klokanom“ sa darilo aj v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]], keď sa bez prehry prebojoval až do semifinále. Postupne vyradili Admiru Wacker Viedeň, [[AS Saint-Étienne]] - Mičinec dal gól v jednom z najkrajších zápasov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Francouzi odjíždí z Ďolíčku s prázdnou | url = https://www.cestazatitulem.cz/index.php/vysledky-pohar-uefa/2-kolo-doma | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = cestazatitulem.cz | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Klokani ďalej, Baník dofáral | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1982 | mesiac = november | ročník = XXXVI. | číslo = 262 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Servette FC|Servette Ženeva]] a [[Dundee United FC|Dundee United]]. V dvojzápase o postup do finále bol neskorší víťaz pohára [[RSC Anderlecht|Anderlecht Brusel]] (0:1, 1:3) nad ich sily.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zázrak se nekonal, Bohemka skončila v semifinále Poháru UEFA | url = https://www.cestazatitulem.cz/index.php/vysledky-pohar-uefa/semifinale-venku | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = cestazatitulem.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1984/85 vyradili v Pohári UEFA slávny [[Ajax Amsterdam]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Před 25 lety jsme vyřadili Ajax Amsterdam | url = https://www.bohemians.cz/clanek/9834/pred-25-lety-jsme-vyradili-ajax-amsterdam | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bohemians.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> s vychádzajúcimi hviezdami [[Marco van Basten]], [[Frank Rijkaard]], [[Ronald Koeman]], v 3. kole vypadli s [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamom Hotspur]]. Ďalší titul mohol Bohemians získať v sezóne 1984/85. Po jeseni bol prvý,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prim hráli Bohemians | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1984/12/11/8.png | dátum vydania = 11. 12. 1984 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> v 20. kole viedol tabuľku s náskokom 5 bodov, dve kolá pred koncom bol stále v čele. V poslednom zápase hostila ''Bohemka'' [[FC Spartak Trnava|Trnavu]] a keďže [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] prehrala v [[FK Dukla Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], stačilo im remizovať. V nervóznom zápase boli štyria hráči vylúčení, Mičinec za vzájomné okopávanie spolu s Trnavčanom Ekhardtom. Bohemians napriek veľkej prevahe nedokázal streliť gól, prehral 0:1 a skončil druhý za Spartou len o skóre <ref>.{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dramatický, ale nepěkný závěr nejvyšší soutěže v kopané. Sparta titul obhájila. Drtivá převaha Bohemians bez efektu | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/6/20/8.png | dátum vydania = 20. 6. 1985 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V polovici sezóny 1986/87 prestúpil Mičinec do [[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]], jeho prestup bol udalosťou číslo 1 na česko-slovenskej ligovej scéne.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = DAC Dunajská Streda: S Mičincom v útoku | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = marec | ročník = XIX. | číslo = 10 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hneď v prvom zápase skóroval v 1. minúte proti RH Cheb <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = MÔJ NAJ GÓL ZA DAC: TIBOR MIČINEC | url = https://www.dac1904.sk/sk/clanek.asp?id=Moj-NAJ-gol-za-DAC-Tibor-Micinec-5228 | dátum vydania = 20. 5. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ =dac1904.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V mužstve zo [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]] pôsobil dve a pol sezóny, dvakrát bol najlepším strelcom klubu v sezónach, v ktorých obsadili 4. resp. 3. miesto v tabuľke. V roku [[1987]] vyhrali [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] i [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Česko-slovenský pohár]] bez toho, že by vo finálových zápasoch dali gól. Vo finálových zápasoch s [[FC Nitra|Plastikou Nitra]] resp. Spartou Praha boli úspešnejší v [[penaltový rozstrel|penaltových roszstreloch]]. Najmä víťazstvo nad favorizovanou Spartou vo finále v [[Kopřivnice|Kopřivnici]] bolo senzáciou. Sparta mala mužstvo plné reprezentantov, zápas bez gólov mal veľmi dobrú úroveň najmä v predĺžení, bombu Mičinca vyrazil brankár Stejskal, v penaltovom rozstrele Mičinec nezaváhal, naopak Sparťania zlyhali, o triumfe DAC rozhodol [[Peter Fieber]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Čs. pohár na Žitný ostrov | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/6/22/8.png | dátum vydania = 22. 6. 1987 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sladká odmena za peknú sezónu | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = jún | ročník = XIX. | číslo = 26 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vrcholom boli zápasy Pohára UEFA s [[FC Bayern München|Bayernom Mníchov]], vonku 1:3 Mičinec prihral na gól Szabanovi,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škoda promarněných šancí. Pohár UEFA: Bayern Mnichov-DAC Dunajská Streda 3:1 | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/10/27/8.png | dátum vydania = 27. 10. 1988 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> doma za stavu 0:2 prestrelil bránu** [http://www.fcdac1904.com/Archiv/1988_89/88_89_UEFA_2.kolo1_Bayern-DAC.htm] [[La Liga]] CD Logroñés 1 zápas proti [[Real Sociedad]] 15. 12. 1991, v [[Copa del Rey|Španielskom pohári]] 1 gól <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nikdy viac do Španielska! | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = január | ročník = XXIV. | číslo = 4 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>[https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=513953] [[AC Omonia]] 20 gólov, P-UEFA vyradili Slaviu Sofia 2 góly Bohemka stý gól proti Unionu Cheb, Benešovu vystrieľal postup do 1. ligy, najlepší strelec II. ligy (18 gólov)* === Reprezentačná kariéra === {{TCH|f|0|Česko-slovensko}} reprezentoval v siedmich zápasoch, debutoval 7. apríla 1984 vo [[Verona|Verone]] v priateľskom stretnutí s {{ITA|f|0|Talianskom}} (1 : 1). V neúspešnej kvalifikácii MS 1986 nastúpil päťkrát, pri víťazstve 2 : 1 nad {{SWE|f|0|Švédskom}} padli obidva góly po jeho akciách. V 41. minúte sa vtipne uvoľnil a polovysoká lopta, po súboji pred bránou súpera si Švédi dali vlastný gól. V 68. minúte Mičincovu strelu z voleja vyrazil brankár Ravelli a Vízek hlavičkou strelil víťazný gól* [https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/10/17/8.png Vítězství nad silným soupeřem]. Jediný gól strelil 27. októbra 1987 v [[Bratislava|Bratislave]] proti {{POL|f|0|Poľsku}} (3 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Orlica odletela bez koristi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = november | ročník = XIX. | číslo = 45 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V 12. minúte striedal Zdeňka Nehodu, pre ktorého to bol rekordný 90. štart a rozlúčkový zápas v reprezentácii. V 47. minúte zvýšil na 2:1 hlavou po centri Levého === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Bohemians Praha (7) |- |rowspan="5"|<center>Pohár UEFA||<center>1980/1981||2. kolo||{{ENG}} [[Ipswich Town FC|Ipswich Town]]||<center>2:0||<center>1 |- |<center>1982/1983||2. kolo||{{FRA}} [[AS Saint-Étienne]]||<center>4:0||<center>1 |- |<center>1984/1985||1. kolo||{{CYP}} Apollon Limassol||<center>6:1||<center>3 |- |rowspan="2"|<center>1985/1986||1. kolo||{{HUN}} [[Győri ETO FC|Rába ETO Győr ]]||<center>4:1||<center>1 |- |2. kolo||{{DEU}} [[1. FC Köln]]||<center>2:4||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za DAC Dunajská Streda (4) |- |rowspan="2"|<center>PVP||rowspan="2"|<center>1987/1988||predkolo||{{CYP}} AEL Limassol||<center>5:1||<center>2 |- |1. kolo||{{CHE}} [[BSC Young Boys|Young Boys Bern]]||<center>2:1||<center>1 |- |<center>Pohár UEFA||<center>1988/1989||1. kolo||{{SWE}} Östers IF||<center>6:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Omoniu Nikózia (2) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>1990/1991||rowspan="2"|1. kolo||rowspan="2"|{{BGR}} Slavia Sofia||<center>1:2||<center>1 |- |<center>4:2||<center>1 |} == Jozef Kožlej == Rodák zo [[Stropkov]]a prišiel v roku 1989 do dorastu [[1. FC Tatran Prešov|Tatrana Prešov]]. Ako 17-ročný debutoval v [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] 3. marca 1991 proti Bohemiansu Praha, prvý gól strelil 9. júna 1991 Spartaku Hradec Králové, prispel ním k vysokému víťazstvu 5:0. S Prešovom získal svoju prvú trofej, [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] 1992, vo finále vyhrali nad [[FK Lokomotíva Košice]] 2:0<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na prešovskú nôtu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = máj | ročník = XLVI. | číslo = 112 | strany = 1,8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, finále Sparta<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prešov – Sparta 1:2 (0:1). Česko-slovenský pohár do Prahy | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XLVI. | číslo = 133 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** V sezóne 1992/93 zaznamenal svoj prvý hetrik proti [[FC Spartak Trnava|Spartaku Trnava]] (7:1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Raz to muselo prísť! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = október | ročník = XLVI. | číslo = 254 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> na jar hral už za [[AC Sparta Praha|Spartu Praha]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sparta rýchlejšia ako Dortmund | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = február | ročník = XLVII. | číslo = 26 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól 10. apríla 1993 Interu (3 : 1)** s ktorou vyhral posledný federálny titul aj [[Pohár FAČR|Český pohár]], vo finále posledného ročníka [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Česko-slovenského pohára]] však prehrala Sparta nečakane vysoko 1:5 s [[1. FC Košice]]. Ďalšie dva majstrovské tituly získal už v samostatnej [[1. česká futbalová liga|českej lige]]**1994, v poslednom kole dva góly Chebu**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Veľkolepé oslavy | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 134 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1994/95 obliekol dresy troch mužstiev, perličkou je, že v troch kolách za sebou hral vždy v inom klube. Sparta ho vymenila za Lokvenca do Hradca Králové, kde odohral jediný zápas, v ďalšom kole už nastúpil za [[FK Viktoria Žižkov|Viktoriu Žižkov]]*<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V troch kolách za tri kluby? | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = október | ročník = XLVIII. | číslo = 242 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> - finalista pohára 1995*, 1994 so Spartou finále* V sezóne 1996/97 sa vrátil do [[Niké liga|slovenskej ligy]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najvyššie ciele vicemajstra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = jún | ročník = L. | číslo = 148 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v [[1. FC Košice]] získal majstrovský titul, keď z ligového trónu zosadili po trojročnej nadvláde Slovan. Svoju dominanciu nad belasými potvrdili aj vysokým víťazstvom 5:0 v [[Slovenský futbalový superpohár|Slovenskom Superpohári]]**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Potlesk majstrovi za víťazstvo i hru | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 166 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 4 góly Prešovu (5 : 0)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri góly Jozefa Kožleja | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 102 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Kožlej sa stal s 22 gólmi kráľom strelcov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Potlesk majstrovi za víťazstvo i hru | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 166 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Košičania si ako prvý slovenský klub vybojovali postup do skupinovej fázy [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] v sezóne 1997/98, [[FK Spartak Moskva|Spartak Moskva]] gól**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Do odvety aj s nádejou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = august | ročník = LI. | číslo = 187 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v skupine [[Manchester United]], [[Juventus FC|Juventus Turín]], [[Feyenoord Rotterdam]] bez bodu* Obhájili titul, vo finále Slovenského pohára i Superpohára prehrali s Trnavou* Na jar 1999 pôsobil v 2. bundeslige v klube [[Greuther Fürth|SpVgg Greuther Fürth]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kožlej na hosťovanie do Nemecka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = december | ročník = LII. | číslo = 301 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> odkiaľ sa vrátil do Košíc. Od sezóny 2000/01 pôsobil šesť a pol sezóny na Cypre, v troch kluboch* Olympiakos Nikózia 2. miesto v lige, vybojoval účasť v Pohári UEFA po 24 rokoch <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jozef Kožlej vybojoval pre Olympiakos Nikózia účasť v pohárovej Európe po 24 rokoch! | url = https://korzar.sme.sk/c/4697771/jozef-kozlej-vybojoval-pre-olympiakos-nikozia-ucast-v-poharovej-europe-po-24-rokoch.html | dátum vydania = 15. 5. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Kožlej 15 gólov najlepší strelec mužstva a 4. v lige <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Cyprus, 2000-01 | url = https://top15goalscorers.blogspot.com/2014/12/cyprus-2000-01.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = top15goalscorers.blogspot.com | miesto = | jazyk = }}</ref>. Vyradili prekvapujúco maďarský Dunaferr Kožlej dva góly <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = J. Kožlej sa v strašných podmienkach na futbal blysol excelentnou hlavičkou pod brvno | url = https://korzar.sme.sk/c/4688114/j-kozlej-sa-v-strasnych-podmienkach-na-futbal-blysol-excelentnou-hlavickou-pod-brvno.html | dátum vydania = 11. 8. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbal: Kožlej pomohol Nikózii k postupu do 1. kola Pohára UEFA | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-kozlej-pomohol-nikozii-k-postupu-do-1-kola-pohara-uefa/ | dátum vydania = 24. 8. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 2001/02 dal 20 gólov, kolo pred koncom hetrik Doxa 5:1 najlepší strelec <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = "Cyperčan" J. Kožlej dosiahol hetrik, stále vedie v tabuľke strelcov | url = https://korzar.sme.sk/c/4659965/cypercan-j-kozlej-dosiahol-hetrik-stale-vedie-v-tabulke-strelcov.html | dátum vydania = 23. 4. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v poslednom kole ho predstihol Poliak Kowalczyk 5 gólov* [https://legia.net/news/piec-bramek-wojciecha-kowalczyka-apoel-mistrzem-cypru/72753] Omonia Nikózia - 2003/04 kráľ stelcov [https://top15goalscorers.blogspot.com/2017/11/cyprus-2003-04.html], pohár 2005, Superpohár 2005 2007 prestup do AE Larissa, PAOK Solún (3:1) vyrovnal Adamca <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kožlej vyrovnal Adamcov gólový rekord | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/118267-kozlej-vyrovnal-adamcov-golovy-rekord/ | dátum vydania = 26. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Grécky pohár vo finále strelil gól hlavou už v 3. minúte [[Panathinaikos FC]] 2:1 [https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-ma-grecky-pohar/ Kožlej má Grécky pohár] [https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-ziskal-piaty-pohar-vo-stvrtej-krajine/ Kožlej získal piaty pohár vo štvrtej krajine]* Pohár UEFA skupina, hral proti [[AZ Alkmaar]], [[1. FC Norimberg]] dal gól <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg poslal ďalej Mintál! | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121624-norimberg-poslal-dalej-mintal/ | dátum vydania = 20. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 2008/09 nováčik Thrasyvoulos Fylis, historicky prvý gól klubu v gréckej lige, hneď hetrik proti OFI Kréta (3:1)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kožlej o novinároch: Šialenstvo, toto som ešte nezažil | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-o-novinaroch-sialenstvo-toto-som-este-nezazil/ | dátum vydania = 23. 10. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Hráčsku kariéru ukončil v 2. gréckej lige [https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/119565-kozlej-ukoncil-karieru/] === Reprezentačná kariéra === Reprezentoval ČSFR 21,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desaťminútovka zo zlého sna! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = marec | ročník = XLVIII. | číslo = 57 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> štvrťfinále ME 1994 Taliansko (0 : 3), Slovensko 21* {{SVK|f|0}} 26/3, prvý zápas 23. októbra 1996 {{FRO|f|0}} (3 : 0), v 68. minúte striedal Igora Bališa**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kožlej medzi jankechovcov! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = október | ročník = L. | číslo = 244 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, prvý gól {{BOL|f|0|Bolívii }} (1 : 0) === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||2. 2. 1997||Cochabamba||{{BOL|f|1}}||<center>1:0||{{gól|83}}||priateľský |- |<center>2.||rowspan="2"|14. 5. 2002||rowspan="2"|[[Prešov]]||rowspan="2"|{{UZB|f|1}}||rowspan="2"|<center>4:1||rowspan="2"|{{gól|47}} <br/> {{gól|79}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>3. |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Košice (3) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1996/1997||1. predkolo||{{ALB}} [[Teuta Durrës]] ||<center>4:1||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>Liga majstrov||<center>1997/1998||2. predkolo||{{RUS}} [[FK Spartak Moskva|Spartak Moskva]]||<center>2:1||<center>1 |- |<center>1998/1999||1. predkolo||{{NIR}} FC Cliftonville||<center>8:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Olympiakos Nikózia (2) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2001/2002||rowspan="2"|1. predkolo||rowspan="2"|{{HUN}} Dunaferr||<center>2:2||<center>1 |- |<center>4:2||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Omoniu Nikózia (3) |- |rowspan="3"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2004/2005||1. predkolo||{{MKD}} FK Sloga Jugomagnat||<center>4:0||<center>1 |- |2. predkolo||{{BGR}} CSKA Sofia||<center>1:1||<center>1 |- |<center>2005/2006||1. predkolo||{{MLT}} Hibernians||<center>3:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za AE Larissa (1) |- |<center>Pohár UEFA||<center>2007/2008||skupina||{{DEU}} [[1. FC Norimberg]]||<center>1:3||<center>1 |} ==Basketbalisti storočia== '''Basketbalisti storočia''' bola anketa [[Slovenská basketbalová asociácia|Slovenskej basketbalovej asociácie]], v ktorej hlasovali tréneri, novinári a funkcionári v kategóriach Basketbalisti storočia a Tréneri storočia. Výsledky ankety boli slávnostne vyhlásené [[27. december|27. decembra]] [[2000]] v [[Lučenec|Lučenci]] v hoteli Reduta v rámci ankety [[Basketbalista roka]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší v storočí: Kropilák a Kotočová | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = december | ročník = LIV. | číslo = 298 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ===Basketbalisti storočia=== {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Basketbalisti storočia !Body |- |<center>1.<center>||[[Stanislav Kropilák]]||<center>218 |- |<center>2.<center>||[[Richard Petruška]]||<center>76 |- |<center>3.<center>||[[Gustáv Herrmann]]||<center>71 |- |<center>4.<center>||[[Peter Rajniak]]||<center>68 |- |<center>5.<center>||[[Oto Matický]]||<center>67 |- |<center>6.<center>||[[Gustáv Hraška]]||<center>56 |- |<center>7.<center>||[[Boris Lukášik]]||<center>54 |- |<center>8.<center>||[[Juraj Žuffa]]||<center>35 |- |<center>9.<center>||[[Dušan Lukášik]]||<center>22 |- |<center>10.<center>||[[Ján Hluchý]] ||<center>18 |} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Basketbalistky storočia !Body |- |<center>1.<center>||[[Anna Kotočová]]||<center>164 |- |<center>2.<center>||[[Erika Burianová-Dobrovičová]]||<center>122 |- |<center>3.<center>||[[Andrea Kuklová]]||<center>70 |- |<center>4.<center>||[[Božena Miklošovičová-Štrbáková]]||<center>67 |- |<center>5.<center>||[[Eva Petrovičová]]||<center>55 |- |<center>6.<center>||[[Iveta Bieliková]]||<center>32 |- |<center>7.<center>||[[Zora Brziaková]]||<center>30 |- |<center>8.<center>||[[Yvetta Polláková]]||<center>22 |- |rowspan="2"|<center>9.-10.||[[Irena Rajniaková]]||<center>21 |- |[[Nataša Dekanová]]||<center>21 |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===Tréneri storočia=== {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Kategória tréner mužov !Body |- |<center>1.<center>||[[Gustáv Herrmann]]||<center>20 |- |<center>2.<center>||[[Ján Hluchý]]||<center>17 |- |<center>3.<center>||Miroslav Rehák||<center>8 |} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Kategória tréner žien !Body |- |<center>1.<center>||[[Natália Hejková]]||<center>27 |- |<center>2.<center>||[[Ján Hluchý]]||<center>16 |- |<center>3.<center>||Jozef Hodál||<center>2 |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ==Ján Hluchý== {{Infobox Osobnosť |Meno = Ján Hluchý |Portrét = |Popis = slovenský basketbalista |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia = [[7. február]] [[1925]] |Miesto narodenia = [[Nové Mesto nad Váhom]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1995|7|13|1925|2|7}} |Miesto úmrtia = [[Bratislava]] }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeva 1946]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}} (tréner)}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v basketbale|Majstrovstvá sveta]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1959|Moskva 1959]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1971|Brazília 1971]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSSR]]}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1960|Sofia 1960]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSR]]}} {{Infobox koniec}} '''Ján Hluchý''' (* [[7. február]]a [[1925]], [[Nové Mesto nad Váhom]] – † [[13. júl]]a [[1994]]) bol slovenský basketbalový hráč, tréner a funkcionár, reprezentant Československa, majster Európy 1946. ===Kariéra=== Hrával za kluby YMCA Bratislava (1943-1945), ŠK Železničiari Bratislava (1945-1950) a ATK Praha (1950-1951). V reprezentácii {{TCH|bm|0|Československa}} odohral 28 zápasov, v [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeve 1946]] sa stal majstrom Európy, v zlatom tíme bol jedným zo štvorice Slovákov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zlatý triumf ženevský | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1981 | mesiac = máj | ročník = XXVI. | číslo = 18 | strany = 18,19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ešte počas hráčskej kariéry sa začal venovať trénerskej činnosti. Trénoval mužov i ženy Jednoty Košice, mužov ATK Praha a ŠK Železničiari Bratislava. Trinásť rokov viedol ženy Lokomotívy Bratislava, ktoré sa pod jeho vedením prepracovali k špičkovým ligovým družstvám, trikrát sa stali vicemajsterkami [[Česko-slovenská basketbalová liga žien|česko-slovenskej basketbalovej ligy]] (1962, 1965, 1968). Úspešne pôsobil aj v zahraničí, s mužmi UBSC Viedeň vyhral sedemkrát titul majstra Rakúska, reprezentáciu Rakúska priviedol na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1977|ME 1977]]. Reprezentáciu žien {{TCH|bz|0|Česko-Slovenska}} viedol v rokoch 1959 – 1960 a 1970 – 1971. Na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1959|MS 1959 v Moskve]] bol jeden z dvojice trénerov bronzového družstva ČSR, bronz získal aj na [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1960|ME 1960 v Sofii]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aj v Sofii tretie | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1960 | mesiac = jún | ročník = V. | číslo = 24 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Najväčší úspech dosiahol na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1971|MS 1971 v Brazílii]], kde sa stali čs. basketbalistky vicemajsterkami sveta.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Striebro v Sao Paule má cenu zlata. Brazílsky šampionát očami trénera ing. J. Hluchého | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1971 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 150 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bohatú trénerskú kariéru zavŕšil v sezóne 1988/89, keď viedol mužov [[BC Prievidza]]. Družstvo bez jediného reprezentanta, ktoré základ tvorili tridsiatnici, motivoval s filozofiou, že aj v zrelom basketbalovom veku môžu byť lepší ako tí druhí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kmeť s duchom moderny | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = február | ročník = XXXIV. | číslo = 6 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hráčom vrátil sebadôveru, družstvo sa zlepšilo v obrannej činnosti<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Otázniky a výkričníky. Komentujeme basketbalovú ligu mužov | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = január | ročník = XLIII. | číslo = 20 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a výsledkom bol histrorický majstrovský titul v [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov|česko-slovenskej lige]] pre BC Prievidza.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Majstrom ČSSR sa stal BC Prievidza | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = marec | ročník = XLIII. | číslo = 67 | strany = 1,4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď počúvli Hluchého | periodikum = Život | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = apríl | ročník = XXXIX. | číslo = 14 | strany = 8,9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V ankete o [[Basketbalisti storočia (Slovensko)|najlepšieho slovenského trénera v 20. storočí]] obsadil 2. miesto v kategórii mužov aj žien<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Obojživelník“ vyššie so ženami. Denník Šport vybral dvadsať výnimočných slovenských trénerských osobností | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = apríl | ročník = 69 | číslo = 87 | strany = 28 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, v kategórii Hráč storočia bol na desiatom mieste. Ján Hluchý bol historicky prvý prezident [[Slovenská basketbalová asociácia|SBA]] v období 17. 2. 1990 – 13. 7. 1994. ===Úspechy a ocenenia=== * majster Európy 1946 * člen Siene slávy slovenského basketbalu '''Trénerské úspechy''' * 2. miesto na MS 1971 s družstvom žien Česko-Slovenska * 3. miesto na MS 1959 s družstvom žien Česko-Slovenska * 3. miesto na ME 1960 s družstvom žien Česko-Slovenska * víťaz čs. ligy mužov 1989 s BC Prievidza * 3× 2. miesto v čs. lige žien s Lokomotívou Bratislava * 7× majster Rakúska s mužmi UBSC Viedeň * 2. miesto v ankete Tréner storočia v kategórii mužov i žien ==Gustáv Herrmann== {{Infobox Osobnosť |Meno = Gustáv Herrmann |Portrét = |Popis = slovenský basketbalista |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia = [[16. marec]] [[1920]] |Miesto narodenia = [[Trnava]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|2010|3|31|1920|3|16}} |Miesto úmrtia = [[Bratislava]] }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeva 1946]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1947|Praha 1947]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}} (tréner)}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1957|Sofia 1957]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1959|Istanbul 1959]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox koniec}} '''Gustáv Herrmann''' bol slovenský basketbalový hráč, tréner a funkcionár, reprezentant Československa, majster Európy 1946. ===Kariéra=== Hrával za kluby Vinnetou Bratislava, YMCA Bratislava, ŠK Bratislava a Slávia Bratislava. [[23. november|23. novembra]] [[1935]] bol aktérom prvého oficiálneho zápasu v [[basketbal]]e na [[Slovensko|Slovensku]], keď v [[YMCA (budova v Bratislave)|telocvični YMCA v Bratislave]] nastúpili proti sebe družstvá Vinnetou a King s výsledkom 7:4. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Fakty a súvislosti. Básnik Andrej Plávka ako rozhodca | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = november | ročník = LIV. | číslo = 270 | strany = 39 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1940 získal titul majstra Slovenska s družstvom ŠK Bratislava. V reprezentácii {{TCH|bm|0|Československa}} odohral 23 zápasov, v [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeve 1946]] sa stal majstrom Európy, v zlatom tíme bol jedným zo štvorice Slovákov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlato spod košov po vojne nečakal nik. Získali ho aj štyria Slováci | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/96967-zlato-spod-kosov-po-vojne-necakal-nik-ziskali-ho-aj-styria-slovaci/ | dátum vydania = 20. 7. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1947|ME 1947 v Prahe]] bol členom strieborného družstva ČSR. V rokoch 1956-1959 viedol čs. reprezentáciu mužov, <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kapitán spod košov. Denník Šport vybral dvadsať výnimočných slovenských trénerských osobností | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = apríl | ročník = 69 | číslo = 87 | strany = 28 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> s ktorou získal bronz na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1957|ME 1957 v Sofii]] a striebro na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1959|ME 1959 v Istanbule]]. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Z Istanbulu vezieme striebro | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = jún | ročník = IV. | číslo = 127 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ako tréner viedol družstvá Náuka Bratislava (1952), Slávia SVŠT Bratislava (1953-1967), bol aj trénerom mládeže v [[BK Inter Bratislava|Interi Bratislava]] (1985-1995). V zahraničí pôsobil v [[Kuvajt]]e (1967-1972), v [[Tunisko|Tunisku]] (1983-1984), v Rakúsku viedol ženy Unionu Viedeň (1975/76). Gustáv Herrmann bol zakladateľom [[basketbal]]ovej [[metodika|metodiky]] na Slovensku, pôsobil ako [[pedagóg]] na [[Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave|FTVŠ UK v Bratislave]] (1947-1985). Zastával rôzne funkcie v československom, slovenskom aj medzinárodnom basketbale, kde pôsobil ako komisár [[FIBA]]. V ankete o najlepšieho basketbalistu storočia na Slovensku obsadil tretie miesto, zvolili ho za trénera storočia v kategórii tréner mužov. ===Úspechy a ocenenia=== * majster Európy 1946 * 2. miesto na ME 1947 (hráč) a ME 1959 (tréner) * 3. miesto na ME 1957 (tréner) * 3. miesto v ankete Basketbalista storočia na Slovensku * Tréner storočia v kategórii tréner mužov * člen Siene slávy slovenského basketbalu * Strieborné kruhy SŠOV == Najúspešnejší športovci Slovenska == V ére Československa sa okrem ankety o [[Športovec roka (Česko-Slovensko)|najlepšieho športovca roka v Československu]] (1959 až 1992) vyhlasovala v určitých obdobiach aj anketa o najlepšieho športovca Slovenska. Anketa mala rôzne podoby aj názvy, cieľom však bolo určiť najlepšieho či najúspešnejšieho športovca v danom roku. V roku 1958 vyhlásil denník Československý šport anketu, v ktorej hlasovali čitatelia. Anketa sa stretla s veľkým ohlasom, do redakcie ** Prvý krát oficiálne vyhlásenie naj. športovcov za rok 1972 Klub slov. šport. novinárov v Handlovej** V 50. rokoch začala s oceňovaním naj. slov. športovcov redakcia denníka Smena, ktorú po 17 rokoch vystriedal Klub slov. šport. novinárov. 1982 prišlo odporúčanie, aby sa od slov. "separovania" upustilo. Znovuzrodenie ankety 1990 Blažek, 1991 Železný** <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vyhlásenie najúspešnejších športovcov Slovenska za rok 1992 | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = január | ročník = XLVII. | číslo = 4 | strany = 7-9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ===1958=== Poradie najlepších športovcov vzniklo na základe hlasovania čitateľov <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = 10 najúspešnejších športovcov na Slovensku v roku 1958 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = január | ročník = VII. | číslo = 5 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>2.||[[Marta Skupilová]]||[[plávanie]] |- |<center>3.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>4.||[[Imrich Stacho]]||[[futbal]] |- |<center>5.||Ladislav Čepčiansky||[[kanoistika]] |- |<center>6.||Walter Renner||[[cyklistika]] |- |<center>7.||Vladimír Černý||[[moderný päťboj]] |- |<center>8.||Jozef Gábriš||[[letecké modelárstvo]] |- |<center>9.||[[Pavol Molnár]]||[[futbal]] |- |<center>10.||Ľudmila Mohrová||[[lyžovanie|alpské lyžovanie]] |} ===1962=== Rebríček zostavil redakčný kolektív denníka Československý šport <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desať najlepších na Slovensku | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1962 | mesiac = december | ročník = X. | číslo = 258 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Viliam Schrojf]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>3.||Mária Stančíková||[[parašutizmus]] |- |<center>4.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>5.||[[Pavel Schmidt]]||[[veslovanie]] |- |<center>6.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>7.||[[Adolf Scherer]]||[[futbal]] |- |<center>8.||Irena Bosá||[[stolný tenis]] |- |<center>9.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>10.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |} ===1963=== Rebríček zostavil redakčný kolektív denníka Československý šport <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší na Slovensku | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = december | ročník = XI. | číslo = 259-260 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepší jednotlivci |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>3.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>4.||Peter Kurhajec||[[moderný päťboj]] |- |<center>5.||Rudolf Čillík||[[lyžovanie|severské lyžovanie]] |- |<center>6.||Ivan Ferák||[[plávanie]] |- |<center>7.||[[Vladimír Dzurilla]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>8.||Vojtech Stantien||[[box]] |- |<center>9.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>10.||Anton Šoltýs||[[lyžovanie|alpské lyžovanie]] |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepšie kolektívy |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[ŠKP Košice|Červená hviezda Košice]]||[[vodné pólo]] |- |<center>2.||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||[[futbal]] |- |<center>3.||Lokomotíva Bratislava||[[basketbal]], ženy |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===1964=== Spoločná anketa redakcií denníkov Československý šport a Smena <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší na Slovensku 1964 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1965 | mesiac = január | ročník = XIII. | číslo = 1 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepší jednotlivci |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>3.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>4.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>5.||Ladislav Trebatický||letecká akrobacia |- |<center>6.||[[Marianna Némethová-Krajčírová|Marianna Krajčírová]]||[[gymnastika|športová gymnastika]] |- |<center>7.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>8.||Ivan Ferák||[[plávanie]] |- |<center>9.||[[František Srna]]||motocyklový šport |- |<center>10.||Gabriel Kiš||[[parašutizmus]] |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepšie kolektívy |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[ŠKP Košice|Červená hviezda Košice]]||[[vodné pólo]] |- |<center>2.||[[HC Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>3.||[[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]]||[[volejbal]], ženy |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===1964=== <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod košmi rozhoduje výška | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = február | ročník = XIII. | číslo = 9 | strany = 17 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} ===1965=== <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod košmi rozhoduje výška | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = február | ročník = XIII. | číslo = 9 | strany = 17 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} == BC Prievidza == V [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov|česko-slovenskej basketbalovej lige]] odohrali 24 sezón, prvý krát sa predstavili v najvyššej súťaži v ročníku 1961/62. Ligové zápasy hrávali v jedálni CHZWP Nováky, od roku [[1964]] v telocvični baníckeho učilišťa v Prievidzi <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prvé ligové zápasy hrali v jedálni. Diváci doslova dýchali na hráčov | url = https://myhornanitra.sme.sk/c/20621297/prve-ligove-zapasy-hrali-v-jedalni-divaci-doslova-dychali-na-hracov-archivne-foto.html | dátum vydania = 12. 8. 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = myhornanitra.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V roku [[1977]] sa stala domovským stánkom klubu [[City aréna Prievidza|Viacúčelová športová hala]], v tom čase jedna z najmodernejších v Česko-slovensku. V druhej polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]] sa Prievidza zaradila k špičke česko-slovenskej ligy, ako nováčik 6. miesto, o rok neskôr už bojovali o medaily, o 3. miesto prehrali s VŠ Praha a v ďalšej sezóne oslavovali historický majstrovský titul po finálovom víťazstve nad ďalším pražským klubom Spartou. Prievidza sa tak stala po [[Svit]]e a [[BK Inter Bratislava|Interi Bratislava]] tretím slovenským klubom, ktorý triumfoval v čs. lige. Ako obhajca titulu obsadil až 6. miesto, no v nasledujúcich rokoch bol opäť na popredných priečkach súťaže. Postupne získal bronz, striebro a v sezóne 1992/93 získal posledný "federálny" titul** === Bilancia v čs. lige === :{{prvé miesto}} 1988/89, 1992/93 :{{druhé miesto}} 1991/92 :{{tretie miesto}} 1990/91 === Umiestnenie v jednotlivých sezónach === {|width=100% |width=33%| *1961/62 - 10. miesto *1962/63 - 12. zostup *1966/67 - 8. *1967/68 - 12. zostup *1969/70 - 6. *1970/71 - 9. *1971/72 - 8. *1972/73 - 5. |width=33%| *1973/74 - 7. *1974/75 - 8. *1975/76 - 5. *1976/77 - 8. *1977/78 - 10. *1978/79 - 10. *1979/80 - 10. zostup *1981/82 - 7. |width=33%| *1982/83 - 11. zostup *1986/87 - 6. *1987/88 - 4. (o 3. miesto s VŠ Praha 0:3) *1988/89 - majster ČSSR (vo finále [[BC Sparta Praha]] 3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prievidza poprvé mistrem | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/3/20/7.png | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Rudé právo, 20. 3. 1989, str. 7 | miesto = | jazyk = }}</ref> *1989/90 - 6. *1990/91 - 3. (o 3. miesto Brno 3:2) *1991/92 - 2. (finále s USK Praha 0:3) *1992/93 - majster ČSFR <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Epizódy slovenského basketbalu – Prievidza majstrom o jediný bod | url = https://www.basketliga.sk/sk/spravy/novinky/14-extra/480-epiz%C3%B3dy-slovensk%C3%A9ho-basketbalu-%E2%80%93-prievidza-majstrom-o-jedin%C3%BD-bod | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = basketliga.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} === Majstrovské kádre <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kádre majstrov Slovenska v extralige mužov/Niké Slovenskej basketbalovej lige (1993 - 2021) | url = https://www.basketliga.sk/sk/info/historia/%C5%A1tatistiky | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = basketliga.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>=== *1988/89: Jaroslav Kraus, Peter Knob, Peter Jančura, Ľubomír Uhnák, Jiří Bárta, Anton Pekár, Pavel Miškovič, Marián Stopka, Karol Varga, Marián Marchyn, Ľuboš Krivošík, Alexander Vass, Branislav Jašš, tréner Ján Hluchý *1992/93: Oleg Meleščenko {{RUS}}, Dárius Dimavičius {{LTU}}, Jaroslav Kraus, Ľubomír Uhnák, Ľuboš Jelačič, Jozef Floreš, Dušan Lukášik ml., Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Marián Marchyn, Erich Tábi, Ivan Jusko, tréner Vladas Garastas {{LTU}} *1993/94: Oleg Meleščenko, Darius Dimavičius, Miroslav Marko, Ľuboš Jelačič, Jozef Lovík, Branislav Jašš, Josef Floreš, Jaroslav Kraus, Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Miroslav Chlupis, Jaroslav Štefánik, Viliam Ridzoň, tréner Ľubomír Doušek *1994/95: Miloš Babič, Oleg Meleščenko, Jozef Lovík, Branislav Jašš, Ivo Petovič, Ľuboš Jelačič, Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Ivan Jusko, Radoslav Teličák, Juraj Pekárik, Jaroslav Štefánik, Filip Turcer, tréner Ľubomír Doušek *2011/12: Sullivan Phillips, David Godbold, Paul Guede, Nicholas Livas, Bobby Davis, Corey Pelle, Liam Potter, Kasper Averink, Peter Pipíška, Daniel Boór, Tomáš Vošlajer, Róbert Šturcel, tréner Johan Roijakkers *2015/16: Svetozar Stamenkovič, Igor Marič, Jaytornah Wisseh, Marko Batina, Richard Körner, Mike Rostampour, Milan Stanojevič, Marek Jašš, Jozef Vojtek, Jakub Kádaši, Jakub Pasovský, Samuel Hupka, Adam Dobrotka, Jozef Huljak, tréner Miljan Čurovič === BC v európskych pohároch === [http://www.linguasport.com/baloncesto/internacional/clubes/paises/countries.htm] [[Euroliga v basketbale mužov|Európsky pohár majstrov/Euroliga]] BK Baník Cigeľ Prievidza - 3 ročníky, osmifinále (1990) Celkem 12 zápasů (5 vítězství - 7 porážek), {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |rowspan="2"|1989-90||1. kolo||{{SWE}} Täby Basket||(95:61, 71:83) |- |osmifinále||{{ESP}} FC Barcelona||(74:85, 71:93) |- |rowspan="2"|1994-95||1. kolo||{{ALB}} SK Adelin Pogradec||(123:73, 99:78) |- |2. kolo||{{HRV}} KK Cibona Záhřeb||(82:105, 75:103) |- |rowspan="2"|1995-96||1. kolo||{{BIH}} KK Zenica Metalno ||(71:68, 71:68) |- |2. kolo||{{ITA}} Benetton Treviso||(87:91, 75:93). |} '''Koračov pohár''' BC Prievidza - 6 ročníků Celkem 18 zápasů (6 - 12), 1× . 1× ve čtvrtfinálové skupině (1997). {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |1990-91||1. kolo||{{EST}} KK Kalev Tallinn||(85:86, 87:107) |- |1991-92||1. kolo||{{TUR}} Çukurova University SK Adana||(87:83, 64:80) |- |rowspan="2"|1992-93||1. kolo||{{BUL}} BK Akademik Varna||(131:89, 91:96) |- |1/32||{{ESP}} Taugrés Baskonia Vitoria||(93:119, 92:111) |- |1993-94||1. kolo||{{TUR}} Galatasaray SK Istanbul||(89:75, 73:91) |- |rowspan="4"|1996-97||predkolo||{{BEL}} BBC Belgacom Aalst||(78:64, 84:81) |- |rowspan="3"|štvrťfinálová <br/> skupina <br/> 4. miesto||{{RUS}} CSK VVS Samara||(96:99, 92:98) |- |{{GRC}} AO Sporting Atény||(66:76, 63:74) |- |{{SWE}} Plannja Basket Lulea||(85:82, 60:89) |} '''Saporta cup/FIBA European cup''' Baník Cigeľ Prievidza - účast 2 ročníky, celkem 4 zápasy (1 vítězství - 3 porážky) {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |1994-95||3. kolo||{{LVA}} ASK Brocēni Rīga||(66:82, 65:86) |- |1995-96||3. kolo||{{SVN}} KK Smelt Olimpija Ľubľana||(81:73, 88:107) |} '''FIBA Liga majstrov''' 2016/17 {{ROU}} CSM Oradea 64:71, 67:73 '''FIBA Europe Cup''' 2016/17 {{BUL}} Lukoil Academcic, {{ISR}} Bnei Herzliya, {{ROU}} CSA Steaua București 2. fáza {{TUR}} Büyükçekmece Basketbol, {{BEL}} Antwerp Giants, {{FRA}} BCM Gravelines-Dunkerque === Hráči BC Prievidza v reprezentácii === Uhnák, Jašš, Jančura, Marko == Zoznam úspechov slovenského futbalu v medzinárodných klubových súťažiach == === Pohárové súťaže riadené UEFA === Najúspešnejšou sezónou slovenských klubov v európskych pohároch bola sezóna 1968/69. [[ŠK Slovan Bratislava]] vyhral [[Pohár víťazov pohárov UEFA]], keď vo [[Pohár víťazov pohárov 1968/1969 – Finále|finále]] porazil španielsky veľkoklub [[FC Barcelona]] a [[FC Spartak Trnava]] postúpil do semifinále [[Liga majstrov UEFA|Európskeho pohára majstrov]] [[Ajax Amsterdam]]** Slovan je tak jediným klubom z bývalého Československa, ktorý získal niektorý z európskych pohárov** V ére spoločného štátu sa podarilo niekoľkým českým klubom postúpiť do semifinále** V ére samostatnosti si ako prvý slovenský klub vybojovali postup do hlavnej súťaže [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] [[1.FC Košice]], neskôr ich nasledovali [[FC Petržalka|Artmedia Bratislava]], [[MŠK Žilina]] a [[ŠK Slovan Bratislava]]. Najlepšie si počínali hráči Artmedie v sezóne 2005/2006, ako jediný z našich zástupcov dokázali v elitnej súťaži bodovať, k senzačnému víťazstvu na pôde [[FC Porto]] pridal dve remízy s [[Rangers FC]], tretie miesto v skupine zaručilo postup do šestnásťfinále Pohára UEFA** Finálovú účasť okúsil [[Ladislav Kubala]] [[FC Barcelona]], dvakrát [[Milan Škriniar]] v drese Interu Miláno, raz [[Martin Škrtel]] [[FC Liverpool]], do hry nezasiahli** [[Alexander Vencel starší|Alexander Vencel]] - [[Jozef Fillo]], [[Alexander Horváth]], [[Vladimír Hrivnák]], [[Ján Zlocha]], [[Ivan Hrdlička]], [[Jozef Čapkovič]], [[Ľudovít Cvetler]], [[Ladislav Móder]] ([[Bohumil Bizoň]]), [[Karol Jokl]], [[Ján Čapkovič]]. Tréner: [[Michal Vičan]] <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan korunoval slovenský polrok | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = máj | ročník = I. | číslo = 15 | strany = 23 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Súťaž ! Meno ! Klub ! Sezóna ! Súper vo finále |- |rowspan="2"|[[Liga majstrov UEFA|EPM/LM]]||[[Ladislav Kubala]]||{{ESP}} [[FC Barcelona]]||<center>1960/61||{{PRT}} [[SL Benfica|Benfica Lisabon]] 2:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Benfica-Barcelona 3:2 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=400099 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||<center>2022/23||{{ENG}} [[Manchester City]] 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škriniarovi chýbal kúsok k nesmrteľnosti. Ligu majstrov ovládol Manchester City | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/670803-skriniarovi-chybal-kusok-k-nesmrtelnosti-ligu-majstrov-ovladol-manchester-city/ | dátum vydania = 10. 6. 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |rowspan="2"|[[Európska liga UEFA|EL]]||[[Martin Škrtel]]||{{ENG}} [[FC Liverpool]]||<center>2015/16||{{ESP}} [[FC Sevilla]] 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sevilla otočila finále Európskej ligy s Liverpoolom a teší sa z hetriku | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/393523-sevilla-otocila-finale-europskej-ligy-s-liverpoolom-a-tesi-sa-z-hetriku/ | dátum vydania = 18. 6. 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||<center>2019/20||{{ESP}} [[FC Sevilla]] 2:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škriniar sa z trofeje neteší. Seville k nej pomohol i vlastenec Lukakua | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/560781-skriniar-sa-z-trofeje-netesi-seville-k-nej-pomohla-i-smola-lukakua/ | dátum vydania = 21. 8. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} *[[Roman Pivarník]] – [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]], 1995/96 finalista {|class="wikitable" ! Súťaž ! Meno ! Klub ! Sezóna ! Súper v semifinále |- |rowspan="4"|[[Liga majstrov UEFA|EPM]]||[[Ferdinand Daučík]], tréner||{{ESP}} [[Atlético Madrid]]||<center>1958/59||{{ESP}} [[Real Madrid]] 1:2, 1:0, 1:2 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Real Madrid-Atlético de Madrid 2:1 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=400063 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Ján Geleta]], [[Ján Zlocha]], Miroslav Čmarada||{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||<center>1966/67||{{SCO}} [[Celtic FC]] 1:3, 0:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Devadesát minut jasné převahy Dukly, ale... Bez střelby se nevyhrává: Dukla-Celtic 0:0 | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1967 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |colspan="2"|[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] zostava: [[Josef Geryk]], [[František Kozinka]] - [[Karol Dobiaš]], [[Kamil Majerník]], <br/>[[Vladimír Hagara]], [[Stanislav Jarábek]], [[Anton Hrušecký]], [[Ladislav Kuna]], [[Stanislav Martinkovič]], [[Adam Farkaš]], [[Jozef Adamec]], [[Dušan Kabát]]||<center>1968/69||{{NLD}} [[Ajax Amsterdam]] 0:3, 2:0 <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trnavský víchor nezmietol Amsterdam | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = apríl | ročník = I. | číslo = 11 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]]||<center>2023/24||{{DEU}} [[Borussia Dortmund]] 0:1, 0:1 |- |rowspan="4"|[[Pohár víťazov pohárov UEFA|PVP]]||[[František Chovanec]]||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||1972/73||{{ITA}} [[AC Miláno]] 0:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marný boj Sparty. Sparta-AC Milan 0:1 (0:0) | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1973/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1973 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Pavol Michálik]], [[Augustín Antalík]], [[Milan Albrecht]], [[Jozef Marchevský]]||{{CZE}} [[FC Baník Ostrava|Baník Ostrava]]||1978/79||{{DEU}} [[Fortuna Düsseldorf]] 1:3, 2:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Ostrava-Fortuna Düsseldorf 2:1 (0:1). Statečný, ale marný boj Baníku | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1979/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1979 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Luhový]], [[Dušan Fitzel]]||{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||1985/86||{{UKR}} [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyjev]] 0:3, 1:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Semifinálová odveta: Dukla Praha-Dynamo Kyjev 1:1. Vojáci se rozloučili remízou | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1986/4/17/8.png | dátum vydania = 17. 4. 1986 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Stanislav Griga]]||{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]||1991/92||{{FRA}} [[AS Monaco]] 1:1, 2:2 |- |rowspan="5"|[[Európska liga UEFA|P-UEFA/EL]]||[[Tibor Mičinec]], [[Peter Zelenský]]||{{CZE}} [[Bohemians Praha]]||1982/83||{{BEL}} [[RSC Anderlecht]] 0:1, 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pohár UEFA: Anderlecht-Bohemians Praha 3:1 (2:0). Loučení beze smutku | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/4/21/8.png | dátum vydania = 21. 4. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Ondrej Krištofík]]||{{CZE}} [[SK Slavia Praha]]||1995/96||{{FRA}} [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]] 0:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slavia proti Zidanovi. To bylo něco, vzpomíná Šmicer na semifinále UEFA | url = https://www.denik.cz/fotbal-zajimavosti/slavia-proti-zidanovi-to-bylo-neco-vzpomina-smicer-20190214.html | dátum vydania = 14. 2. 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = denik.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Vratislav Greško]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||2001/02||{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Inter Miláno s Greškom v základnej zostave prehral s Feyenoordom 0:1 | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-inter-milano-s-greskom-v-zakladnej-zostave-prehral-s-feyenoordom-01/ | dátum vydania = 5. 4. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2:2 |- |[[Miroslav Stoch]]||{{TUR}} [[Fenerbahçe SK]]||<center>2012/13||{{PRT}} [[SL Benfica|Benfica]] 1:0, 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Fenerbahce prehralo v Lisabone 1:3, do finále mieri aj FC Chelsea | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/279434-fenerbahce-prehralo-v-lisabone-13-do-finale-mieri-aj-fc-chelsea/ | dátum vydania = 2. 6. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Marek Hamšík]]||{{ITA}} [[SSC Neapol]]||2014/15||{{UKR}} FK Dnipro 1:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hamšík si vo finále EL nezahrá, o titul zabojuje Sevilla a Dnipropetrovsk | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/hamsik-si-vo-finale-el-nezahra-o-titul-zabojuje-sevilla-a-dnipropetrovsk/ | dátum vydania = 14. 5. 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} === Pohárové súťaže iných konfederácií === * [[Pohár majstrov CONCACAF|Liga majstrov CONCACAF]] - [[Albert Rusnák (1994)|Albert Rusnák]], {{USA}} [[Seattle Sounders FC|Seattle Sounders]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Seattle s Rusnákom slávi. Ako prvý tím z MLS vyhral Ligu majstrov CONCACAF | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/625622-seattle-s-rusnakom-slavi-ako-prvy-tim-z-mls-vyhral-ligu-majstrov-concacaf/ | dátum vydania = 6. 6. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * 1999, Jozef Mišo, {{CRC}} LD Alajuelense, finále, gól === Ostatné pohárové súťaže === '''SEP''' Stredoeurópsky pohár (nazývaný aj Mitropa cup), prvá medzinárodná súťaž klubov z Československa, Maďarska, Rakúska, Juhoslávie, Talianska, Švajčiarska a Rumunska, hral sa v rokoch 1927-1940, obnovená od 1955-1992, po vzniku EPM jeho význam upadol, od 1980 hrali len druholigové kluby, posledný ročník 1992. {|class="wikitable" ! Rok ! Meno/Klub ! Súper vo finále ! Poznámka |- |<center>1935||[[Ferdinand Faczinek]], [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC]] 1:2, 3:0||Faczinek 1×{{gól}} vo finále |- |<center>1938||[[Ferdinand Daučík]], [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC]] 2:2, 2:0||Daučík kapitán mužstva |- |<center>1964||[[Ivan Mráz]], [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||[[ŠK Slovan Bratislava]] 0:0, 2:0|| |- |<center>1967||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jubilejní, 25. ročník Středoevropského poháru vyhrála Trnava | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/11/2/8.png | dátum vydania = 2. 11. 1967 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> ||{{HUN}} Újpesti Dózsa 2:3, 3:1 <br/> Góly: Kuna 2, Adamec, Švec, Kravárik||Kozinka - [[Karol Dobiaš|Dobiaš]], Jarábek, [[Vladimír Hagara|Hagara]], Brunovský, Kravárik, [[Ladislav Kuna|Kuna]], Martinkovič, Hrušecký, [[Jozef Adamec|Adamec]], Kabát, [[Ján Zlocha]], Švec |- |<center>1969||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na nohu pohára vyryjú: 1969 Internacionál Bratislava | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = júl | ročník = I. | číslo = 21 | strany = 23 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>||{{CZE}} [[FK Teplice|Sklo Union Teplice]] 4:1, 0:0 <br/>Góly: Ondrášek 2, Obložinský 2||Fülle - Hrica, Šolín, Deutsch, Bínovský (Daňo), Obložinský, Michal Medviď, [[Jozef Levický|Levický]], [[Juraj Szikora|Szikora]], Krnáč (Jurčo), Ondrášek |- |<center>1981||[[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]||hralo sa systémom každý s každým|| M. Veselý – Š. Varga, Harajda, Labun, Fiľarský – Valíček (V. Rusnák, 46.), Šajánek, B. Majerník – Comisso, Šálka, Gombár, Anina* |- |<center>1989||[[Viliam Hyravý]], [[FC Baník Ostrava]]||hralo sa systémom každý s každým|| |} Finalisti: 1961 Nitra, 1966 Trenčín, 1964 Slovan '''Rappanov pohár''' {|class="wikitable" ! Rok ! Klub ! Súper vo finále ! Zostava |- |<center>1963||[[FK Inter Bratislava|Slovnaft Bratislava]], víťaz||{{ITA}} [[Calcio Padova|Padova]] 1:0 <br/> {{gól|88}} [[Adolf Scherer|Scherer]]|| |- |<center>1964||[[FK Inter Bratislava|Slovnaft Bratislava]], víťaz||{{POL}} Polonia Bytom 1:0 <br/> {{gól|57}} [[Adolf Scherer|Scherer]]|| |- |<center>1967||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]], finalista||{{DEU}} [[Eintracht Frankfurt]] 2:3, 1:1 <br/> {{gól|10}} [[Jozef Levický|Levický]] {{gól|27}} Obložinský - {{gól|65}} Krnáč|| |} '''Interpohár''' Interpohár https://en.wikipedia.org/wiki/UEFA_Intertoto_Cup#Winners_by_nation Slovan Bratislava (8), Inter Bratislava (4), Košice (4), Nitra (3), Spartak Trnava (3), Jednota Trencin (2), Lokomotiva Kosice (2), DAC Dunajská Streda, Dukla Banská Bystrica, Tatran Prešov, Žilina '''Latinský pohár''' Latinský pohár (medzinárodná súťaž klubov z Talianska, Francúzska, Španielska a Portugalska), hral sa v rokoch 1949-1957. Prvý víťaz: 1949 FC Barcelona Posledný víťaz: 1957 Real Madrid Najviac víťazstiev: 2, FC Barcelona, Real Madrid, AC Miláno *[[Ladislav Kubala]], [[Ferdinand Daučík]] (tréner) – {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1952 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Barcelona-Nice 1:0 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=390026 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> '''Veľtržný pohár''' *Pohár veľtržných miest (Veľtržný pohár, Inter-Cities Fairs Cup), predchodca Pohára UEFA, hral sa v rokoch 1955-1971, pôvodne boli účastníkmi mestá, v ktorých sa konali medzinárodné veľtrhy, neskôr najlepšie kluby, ktorým sa neušla účasť v EPM a PVP. Od sezóny 1971/72 nahradený Pohárom UEFA. [[FC Spartak Trnava]] 1970/71 postup do 3. kola, vyradili [[Olympique Marseille]] a [[Hertha BSC|Herthu BSC]] https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1970/10/29/8.png, vypadli s [[1. FC Köln]]** *[[Ladislav Kubala]] – {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1958, 1960 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Barcelona-Birmingham 4:1 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=470285 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> == Majstrovské tituly== Prvým slovenským futbalistom, ktorý získal titul v jednej z elitných ligových súťaží bol Ferdinand Faczinek, v sezóne 1937/38 vyhral s klubom [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]] [[Ligue 1|francúzsku ligu]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Saison 1937/1938 - Effectif Champion Ligue 1 (Division 1) | url = https://www.pari-et-gagne.com/saison193738.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = pari-et-gagne.com | miesto = | jazyk = }}</ref>. V roku 1940 bol členom majstrovského tímu [[FC Porto]] brankár Vojtech Andrášik, rodák z [[Rimavská Sobota|Rimavskej Soboty]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalový brankár z Rimavskej Soboty sa stal majstrom Portugalska | url = https://www.rimava.sk/publicistika/futbalovy-brankar-z-rimavskej-soboty-sa-stal-majstrom-portugalska/ | dátum vydania = 3. 12. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = rimava.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Po roku 1945 sa objavili prví [[Slováci]] v [[Serie A|Serii A]], [[Július Korostelev]] bol v drese [[Juventus FC|Juventusu Turín]] vicemajstrom v sezóne 1946/47 a [[Július Schubert]] získal v roku [[1949]] majstrovský titul vo vtedajšom najlepšom [[Taliansko|talianskom]] klube [[Torino FC|FC Turín]], žiaľ zahynul pri leteckej katastrofe mužstva [[4. máj|4. mája]] [[1949]]** V 50. rokoch minukého storočia sa o úspechy [[FC Barcelona]] výrazne pričinila dvojica [[Ladislav Kubala]], [[Budapešť|budapeštiansky]] rodák [[Slovensko|slovenského]] pôvodu a tréner [[Ferdinand Daučík]], Kubalov švagor. Kubala získal v drese ''blaugranas'' štyri majstrovské tituly, dvakrát pod Daučíkovym vedením. Daučík priviedol k titulu aj [[Athletic Bilbao]]** V období [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|totalitného režimu]] dostali povolenie odísť do zahraničia len hráči po dovŕšení 30 rokov a splnení určitých podmienok, napriek tomu sa na prelome 60.- 70. rokov [[20. storočie|minulého storočia]] prejavila rastúca úroveň [[Slovensko|slovenského]] futbalu v početnejšom zastúpení Slovákov v zahraničných ligových súťažiach** [[Jozef Obert]] a [[Ľudovít Cvetler]], bývalí spoluhráči z [[ŠK Slovan Bratislava]] paradoxne nezískali titul v čs. lige, podarilo sa im to v zahraničí. Obert [[Wacker Innsbruck]], Cvetler [[Standard Liège]]** Prvý veľký prestup do špičkového klubu sa uskutočnil v decembri 1988, [[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] prestúpil do [[PSV Eindhoven]], ktorý v tom roku vyhral [[Liga majstrov UEFA|Európsky pohár majstrov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Chovanec do Eindhovenu. Smlouva s vítězem PMEZ podepsána | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/12/1/8.png | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Rudé Právo, 1. 12. 1988 | miesto = | jazyk = }}</ref> V 90. rokoch postupne vzrastal počet slovenských futbalistov v zahraničí, po vzniku samostatnej [[Slovenská republika]] získali ako prví majstrovské tituly v zahraničí v sezóne 1993/94 kvarteto Slovákov v [[AC Sparta Praha]], Karol Praženica [[Hajduk Split]]** V Top-5 ligových súťaží získali tituly [[Peter Dubovský]], [[Peter Pekarík]], [[Milan Škriniar]] a [[Stanislav Lobotka]]... [[Martin Škrtel]] ([[FC Liverpool]]) a [[Marek Hamšík]] ([[SSC Neapol]]) mali viackrát na dosah titul v [[Premier League]] resp. v [[Serie A|Serii A]], nakoniec zažili obaja majstrovské oslavy až v tureckej [[Süper Lig]]. Na titul siahal aj [[Vratislav Greško]] ([[FC Internazionale Miláno]]) v sezóne 2001/02, pred posledným kolom viedli tabuľku, ale v záverečnom zápase prehrali s [[Società Sportiva Lazio|Laziom]] 2:4 a klesli na tretie miesto** [[Marek Čech (1983)]] trikrát majster [[FC Porto]], [[Ľubomír Moravčík]] a [[Stanislav Varga]] [[Celtic FC]], [[Miroslav Stoch]] a [[Dávid Hancko]] v [[Eredivisie]]** ==Poháre== [[Ladislav Kubala]] – [[FC Barcelona]]** [[Jozef Obert]] – [[Wacker Innsbruck]], [[Jozef Móder]] po zisku [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]] a [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Československého pohára]] [[FK Lokomotíva Košice]] – [[GAK Graz]]** [[Milan Škriniar]] [[Coppa Italia|Taliansky pohár]], [[Supercoppa Italiana]] [[Martin Škrtel]] ([[FC Liverpool]]) a [[Marek Hamšík]] ([[SSC Neapol]]) [[Miloš Glonek]] – [[US Ancona 1905|Calcio Ancona]], 1995 [[Vladimír Kinder]] – [[FC Middlesbrough]]** [[Alexander Vencel ml.]] – [[RC Strasbourg Alsace|RC Strasbourg]], LP + fin. Coupé [[Martin Dúbravka]] – [[Manchester United FC|Manchester United]], 2023* (odchytal 2 zápasy v rámci hosťovania) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Finále, co nejde prohrát. Nebo ano? Rozpolcený Dúbravka: medaile jen při porážce | url = https://www.idnes.cz/fotbal/zahranici/martin-dubravka-finale-ligovy-pohar-newcastle-manchester-united.A230223_102506_fot_zahranici_jic | dátum vydania = 24. 2. 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[Newcastle United FC|Newcastle United]], 2025 [[Vladimír Kinder]] – [[FC Middlesbrough]], 1997, 1998 *[[Filip Kiss]] – [[Cardiff City F.C.|Cardiff City]], 2012 {{FRA}} [[Coupe de la Ligue]] *[[Alexander Vencel ml.]] – [[RC Strasbourg Alsace|RC Strasbourg]] [[Supercoppa Italiana]]**[[Supercopa de España]]** Góly vo finále: Bulla**, Kubala, Kožlej**, MIntál, Hoško, Šebo, Bakoš, Rusnák 2, Mak, Šafranko, == Najviac pohárov v zahraničí == {|class="wikitable" !Počet <br/> titulov !width=150|Meno !Národný pohár !Ligový pohár !Superpohár |- |<center>5||[[Vladimír Janočko]]||3× [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}}||||2× [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}} |- |<center>||[[Dušan Kuciak]]||3× [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]] {{POL}}, 1× [[Lechia Gdańsk]] {{POL}}|||| |- |<center>||[[Tomáš Hubočan]]||[[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] {{RUS}}, [[Omonia Nikózia]] {{CYP}}||||2× [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] {{RUS}}, [[Omonia Nikózia]] {{CYP}} |- |<center>4||[[Marek Hamšík]]||2× [[SSC Neapol]] {{ITA}}||||1× [[SSC Neapol]] {{ITA}}, 1× [[Trabzonspor]] {{TUR}} |- |<center>6||[[Milan Škriniar]]||2× [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}}, [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]] {{FRA}}||||2× [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}}, [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]] {{FRA}} |- |<center>||[[Jakub Sylvestr]]||2× [[NK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] {{HRV}}, Bnei Yehuda {{ISR}}, [[FK Žalgiris]] {{LTU}}|||| |- |<center>||[[Miroslav Stoch]]||[[Chelsea FC]] {{ENG}}, 2× [[Fenerbahçe SK]] {{TUR}}, 2× [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}}|||| |- |<center>||[[Jozef Kožlej]]||[[Omonia Nikózia]] {{CYP}}, AE Larisa {{GRC}}||||2× [[Omonia Nikózia]] {{CYP}} |- |<center>||[[]]|||||| |} ===Tréneri s pohárovými trofejami=== {|class="wikitable" !width=150|Meno !Pohárové trofeje !Klub |- |[[Ferdinand Daučík]]||[[Copa del Rey]] (6)<br/> Latinský pohár||{{ESP}} [[FC Barcelona]] (1951, 1952, 1953), {{ESP}} [[Athletic Bilbao]] (1955, 1956), {{ESP}} [[Real Zaragoza]] (1966) <br/> {{ESP}} [[FC Barcelona]] (1952) |- |[[Arnošt Hložek]]||Rakúsky pohár||{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]] (1972) |- |[[Michal Vičan]]||Poľský pohár||{{POL}} [[Ruch Chorzów]] (1974) |- |[[Stanislav Griga]]||[[Pohár FAČR|Český pohár]]||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2006) |- |[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||[[Pohár FAČR|Český pohár]] <br/> Český Superpohár||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2008) <br/> {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2010) |- |[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]]||Kazašský pohár (2)||{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty]] (2014, 2015) |- |[[Zsolt Hornyák]]||Arménsky Superpohár||{{ARM}} MIKA Jerevan (2012), {{ARM}} FC Banants (2014) |} ===Ligové tituly=== * [[Ferdinand Daučík]] - {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1952, 1953, {{ESP}} [[Athletic Bilbao]] 1956 * [[Michal Vičan]] - {{POL}} [[Ruch Chorzów]], 1974, 1975 * [[Jozef Karel]] - {{CRC}} Deportivo Saprissa, 1977 * [[Ivan Mráz]] - {{CRC}} LD Alajuelense, 1980, 1991 * [[Jozef Vengloš]] - {{MYS}} Kuala Lumpur FC, 1986 * [[Karol Dobiaš]] - {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 1994 * [[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] - {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 1997, 2010 * [[Zsolt Hornyák]] - {{ARM}} FC Banants, 2014 == Klub ligových šampiónov == '''Klub ligových šampiónov''' je elitná spoločnosť [[Slovensko|slovenských]] [[futbal]]istov, ktorí získali počas svojej kariéry 5 a viac majstrovských titulov v v najvyšších ligových súťažiach ([[česko-slovenská futbalová liga]] [[1925]] – [[1993]], [[Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku|slovenská liga]] [[1939]] – [[1944]] a od sezóny [[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1993/1994]], zahraničné ligy) v pozícii hráča a trénera. {|class="wikitable" |- !Počer titulov !width=150|Meno !Hráčske tiuly !Trénerské tituly |- |<center>12||[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1987, 1988, 1989, 1993, 1994, 1995 / [[PSV Eindhoven]] {{NLD}} 1989, 1991||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1997, 2010 |- |<center>10||[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025 / [[Lekhwiya SC|Lekhwiya]] {{QAT}} 2014, 2015 / [[Rangers FC|Glasgow Rangers]] {{SCO}} 2011 / [[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRC}} 2014|| |- |<center>9||[[Ferdinand Daučík]]||[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] 1935, 1937, 1940, 1941||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1942, 1944 / [[FC Barcelona]] {{ESP}} 1952, 1953 / [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] {{ESP}} 1956 |- |<center>9||[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1993||[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2005, 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2013, 2021, 2022, 2023, 2024,2025 |- |<center>8||[[Lukáš Pauschek]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2011, 2013, 2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025 || |- |<center>7||[[Jozef Adamec]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 / [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] 1962, 1963|| |- |<center>7||[[Leopold Šťastný]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951, 1955 / [[OAP Bratislava]] 1943 |- |<center>7||[[Michal Vičan]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951, 1955||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1970 / [[Ruch Chorzów]] {{POL}} 1974, 1975 |- |<center>7||[[Július Bielik]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1987, 1988, 1989, 1990, 1991|| |- |<center>7||[[Zsolt Hornyák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1992, 1994, 1999 / [[1. FC Košice]] 1997 / [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001||[[FC Banats]] {{ARM}} 2014 |- |<center>6||[[Ján Arpáš]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942, 1944, 1950, 1951|| |- |<center>6||[[Dušan Kabát]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 / [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] 1964|| |- |<center>6||[[Karol Dobiaš]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1994 |- |<center>6||[[Stanislav Griga]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1988, 1989, 1990||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1999 |- |<center>6||[[Ladislav Pecko]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1992, 1994, 1995, 1996, 1999||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009 |- |<center>6||[[Vladimír Janočko]]||[[1. FC Košice]] 1997, 1998 / [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}} 2003, 2006 / [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}} 2007, 2009|| |- |<center>6||[[Dušan Švento]]||[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}} 2008, 2009, 2017 / [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}} 2010, 2012, 2014|| |- |<center>6||[[Szilárd Németh]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1995, 1996 / [[1. FC Košice]] 1998 / [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1998|| |- |<center>6||[[Jozef Mišo]]||[[LD Alajuelense]] {{CRC}} 1996, 1997, 2000, 2001, 2002, 2003|| |- |<center>6||[[Ján Kozák (1980)|Ján Kozák ml.]]||[[1. FC Košice]] 1998 / [[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2005, 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021 |- |<center>6||[[David Strelec]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2019, 2020, 2021, 2022, 2024, 2025|| |- |<center>5||[[Viliam Vanák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942, 1944 / [[OAP Bratislava]] 1943|| |- |<center>5||[[Viktor Tegelhoff]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1944, 1949, 1950, 1951 ,1955|| |- |<center>5||[[Ľudovít Rado]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1938, 1939 / [[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942|| |- |<center>5||[[Vladimír Venglár]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1941, 1942, 1949,1950, 1951|| |- |<center>5||[[Božin Laskov]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951 / [[PFC Levski Sofia|Levski Sofia]] {{BGR}} 1942, 1946|| |- |<center>5||[[Anton Malatinský]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1950, 1951||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1972, 1973 |- |<center>5||[[Ladislav Kuna]]||rowspan="6"|všetci [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 || |- |<center>5||[[Vladimír Hagara]]|| |- |<center>5||[[Anton Hrušecký]]|| |- |<center>5||[[Alojz Fandel]]|| |- |<center>5||[[Vojtech Varadín]]|| |- |<center>5||[[Stanislav Martinkovič]]|| |- |<center>5||[[Ivan Čabala]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1987, 1988, 1989, 1990, 1991|| |- |<center>5||[[Ľubomír Faktor]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1994, 1995, 1996 / [[1. FC Košice]] 1997, 1998|| |- |<center>5||[[Juraj Halenár]]||[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009, 2011, 2013, 2014|| |- |<center>5||[[Jozef Kožlej]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1993, 1994, 1995 / [[1. FC Košice]] 1997, 1998|| |- |<center>5||[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]]||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2001 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2005 / [[FC Porto]] {{PRT}} 2006, 2007, 2008|| |- |<center>5||[[Igor Žofčák]]||[[MFK Ružomberok]] 2006 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2011, 2013, 2014 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2010|| |- |<center>5||[[Samuel Slovák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1995, 1996, 2009, 2011||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2013 |- |<center>5<center>||[[Matúš Kozáčik]]||[[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] {{CZE}} 2013, 2015, 2016, 2018 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2010|| |- |<center>5<center>||[[Martin Ševela]]||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001||[[AS Trenčín]] 2015, 2016 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2019 |- |<center>5||[[Filip Lichý]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021, 2022, 2023, 2024|| |} == Najviac gólov Slovákov vo vybraných kluboch == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" !Klub !Meno !width=50|Góly |- |{{ESP}} [[FC Barcelona]]||[[Ladislav Kubala]]||<center>131 |- |{{ESP}} [[Real Madrid]]||[[Peter Dubovský]]||<center>2 |- |{{ESP}} [[Sporting de Gijón|Sporting Gijón]]||[[Milan Luhový]]||<center>22 |- |{{ENG}} [[Middlesbrough FC]]||[[Szilárd Németh]]||<center>23 |- |{{ENG}} [[FC Liverpool]]||[[Martin Škrtel]]||<center>16 |- |{{ITA}} [[SSC Neapol]]||[[Marek Hamšík]]||<center>100 |- |{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus Turín]]||[[Július Korostelev]]||<center>15 |- |{{ITA}} [[Inter Miláno]]||[[Milan Škriniar]]||<center>10 |- |{{ITA}} [[AC Miláno]]||[[Juraj Kucka]]||<center>4 |- |{{ITA}} [[FC Parma]]||[[Juraj Kucka]]||<center>17 |- |{{DEU}} [[1. FC Nürnberg]]||[[Marek Mintál]]||<center>32 |- |{{DEU}} [[VfL Bochum]]||[[Stanislav Šesták]]||<center>28 |- |{{DEU}} [[Borussia Mönchengladbach|Borussia M'gladbach]]||[[Igor Demo]]||<center>15 |- |{{FRA}} [[AS Saint-Étienne]]||[[Ľubomír Moravčík]]||<center>31 |- |{{FRA}} [[Nîmes Olympique|Olympique Nîmes]]||[[Adolf Scherer]]||<center>23 |- |{{FRA}} [[Lille OSC]]||[[Róbert Vittek]]||<center>8 |- |{{NLD}} [[MVV Maastricht]]||[[Ivan Mráz]]||<center>31 |- |{{NLD}} [[Vitesse Arnhem]]||[[Matúš Bero]]||<center>20 |- |{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam]]||[[Dávid Hancko]]||<center>10 |- |{{NLD}} [[PSV Eindhoven]]||[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||<center>4 |- |{{SCO}} [[Celtic FC|Celtic Glasgow]]||[[Ľubomír Moravčík]]||<center>29 |- |{{SCO}} [[Rangers FC|Glasgow Rangers]]||[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]]||<center>5 |- |{{BEL}} [[Standard Liège]]||[[Ľudovít Cvetler]]||<center>16 |- |{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]]||[[Marek Penksa]]||<center>18 |- |{{AUT}} [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]]||[[Vladimír Janočko]]||<center>25 |- |{{AUT}} [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]]||[[Dušan Švento]]||<center>13 |- |{{PRT}} [[FC Porto]]||[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]]||<center>2 |- |{{PRT}} [[Boavista FC]]||[[Róbert Boženík]]||<center>17* |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" !Klub !Meno !width=50|Góly |- |{{GRC}} [[PAOK FC|PAOK]]||[[Róbert Mak]]||<center>17 |- |{{GRC}} [[Škoda Xanthi]]||[[Erik Jendrišek]]||<center>19 |- |{{TUR}} [[Beşiktaş JK|Besiktas]]||[[Filip Hološko]]||<center>42 |- |{{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]||[[Miroslav Stoch]]||<center>14 |- |{{TUR}} [[Denizlispor]]||[[Roman Kratochvíl]]||<center>33 |- |{{TUR}} [[Bursaspor]]||[[Stanislav Šesták]]||<center>13 |- |{{CYP}} [[Olympiakos Nikózia]]||[[Jozef Kožlej]]||<center>55 |- |{{CYP}} [[AC Omonia|Omonia]]||[[Jozef Kožlej]]||<center>32 |- |{{CYP}} [[Anorthosis Famagusta FC|Anorthosis]]||[[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]]||<center>27 |- |{{POL}} [[WKS Śląsk Wrocław (futbal)|Śląsk Wrocław]]||[[Róbert Pich]]||<center>52 |- |{{POL}} [[MKS Cracovia]]||[[Erik Jendrišek]]||<center>18 |- |{{POL}} [[KP Legia Warszawa|Legia Varšava]]||[[Ondrej Duda]]||<center>10 |- |{{POL}} [[Górnik Zabrze]]||[[Roman Gergel]]||<center>16 |- |{{POL}} [[Ruch Chorzów]]||[[Martin Fabuš]]||<center>8 |- |{{}} [[]]||[[]]||<center> |- |{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]||[[Ladislav Kubala]]||<center>33 |- |{{}} [[]]||[[]]||<center> |- |{{ROU}} [[Dinamo Bukurešť]]||[[Adam Nemec]]||<center>21 |- |{{BGR}} [[PFK CSKA Sofija|CSKA Sofia]]||[[Radoslav Zabavník]]||<center>6 |- |{{BGR}} [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]||[[Božin Laskov]]||<center>38 |- |{{RUS}} [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]]||[[Róbert Mak]]||<center>6 |- |{{RUS}} [[FK Lokomotiv (Moskva)|Lokomotiv Moskva]]||[[Ján Ďurica (futbalista)|Ján Ďurica]]||<center>6 |- |{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||[[Stanislav Griga]]||<center>120 |- |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]||[[Peter Herda]]||<center>79 |- |{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||[[Milan Luhový]]||<center>78 |- |{{CZE}} [[Bohemians Praha 1905|Bohemians Praha]]||[[Tibor Mičinec]]||<center>53 |- |{{CZE}} [[FC Viktoria Plzeň|FC Viktoria Plzeň]]||[[Marek Bakoš]]||<center>54 |- |{{CZE}} [[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]]||[[]]||<center> |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ==Najviac gólov v kluboch== {|class="wikitable" !width=150|Klub !width=150|Najviac gólov !width=250|Ďalší strelci |- |[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Slovan Bratislava]]||146 [[Ján Arpáš]]||119 [[Jozef Luknár]], 100 [[Ján Čapkovič]], 97 [[Marián Masný]], 86 [[Viktor Tegelhoff]], 78 [[Ján Švehlík]], 77 [[Emil Pažický]], 71 [[Róbert Vittek]], 70 [[Anton Moravčík]] |- |[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava <br> (ČH, Slovnaft)]]||100 [[Jozef Levický]]||99 [[Adolf Scherer]], 76 [[Milan Dolinský]], 76 [[Ľubomír Luhový]], 66 [[Karol Brezík]], 65 [[Ladislav Petráš]] |- |[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]||146 [[Jozef Adamec]]||87 [[Marek Ujlaky]], 86 [[Ladislav Kuna]], * [[Anton Malatinský]], 64 [[Valér Švec]], 61 [[Vladimír Kožuch]] |- |[[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]||150 [[Ladislav Pavlovič]]||65 [[Karol Petroš]], 55 [[Jozef Bubenko]] |- |[[MFK Košice|VSS Košice <br> (ZŤS, 1. FC Košice)]]||115 [[Ján Strausz]]||59 [[Dušan Galis]], 58 [[Ján Novák]], 56 [[Andrej Daňko]], 53 [[Jozef Kožlej]] |- |[[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíva Košice]]||104 [[Ladislav Józsa]]||78 [[Peter Fecko]], 71 [[Gejza Farkaš]], 66 [[Jozef Móder]] |- |[[MŠK Žilina|MŠK Žilina <br> (Iskra, ZVL)]]||80 [[Štefan Slezák]]||76 [[Marek Mintál]], 75 [[Jozef Bielek]], 56 [[Vojtech Zachar]], 51 [[Štefan Tománek]], 49 [[Stanislav Šesták]] |- |[[FC Nitra|FC Nitra <br> (AC Nitra, Plastika)]]||61 [[Róbert Rák]]||59 [[Michal Pucher]], 56 [[Dušan Borko]] |- |[[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla B. Bystrica]]||72 [[Róbert Semeník]]||59 [[Pavol Diňa]], 52 [[Milan Nemec]] |- |[[TTS Trenčín|Jednota Trenčín]]||72 [[Pavol Bencz]]||65 [[Vojtech Masný]] |- |[[AS Trenčín|AS Trenčín <br> (Ozeta Dukla)]]||59 [[Martin Fabuš]]||28 [[David Depetris]] |- |[[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dun. Streda]]||49 [[Pavol Diňa]]||40 [[Mikuláš Radványi]], 37 [[Rudolf Pavlík]] |- |[[MFK Ružomberok]]||45 [[Roland Števko]]||37 [[Tomáš Ďubek]], 30 [[Erik Jendrišek]] |- |[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]]||40 [[Ján Kozák (1980)|Ján Kozák ml.]]||33 [[Juraj Halenár]], 31 [[Tomáš Medveď]] |- |[[MFK Dubnica]]||41 [[Peter Kiška]]||32 [[Pavol Straka]], 26 [[Michal Filo]] |- |[[FK Púchov|Matador Púchov]]||34 [[Ľuboš Perniš]]||23 [[Mário Breška]], 18 [[Marek Bakoš]] |- |[[FK Baník Prievidza|Baník Prievidza]]||22 [[Ľubomír Plevka]] <br> 22 [[Marek Holmík]]|| |- |[[ŠK Futura Humenné|Chemlon Humenné]]||20 [[Ľubomír Mati]]|| |- |[[Partizán Bardejov|BSC JAS Bardejov]]||19 [[Jozef Urblík]]|| |- |[[MŠK Rimavská Sobota|FC Rim. Sobota]]||24 [[Vladimír Sýkora (futbalista)|Vladimír Sýkora]]|| |- |[[FC Senec]]||8 [[Rogério Márcio Botelho Gaúcho]]|| |- |[[FK Senica]]||42 [[Juraj Piroska]]|| |- |[[TJ Spartak Myjava|Spartak Myjava]]|||| |- |[[FO ŽP Šport Podbrezová|Podbrezová]]|||| |- |[[FC ViOn Zlaté Moravce|ViOn Zlaté Moravce]]||18 [[Andrej Hodek]]|| |} t8yrwwnr2pmww2l6zz8m1bwcgwf93u8 0 534175 8212805 6924919 2026-05-12T17:56:54Z Fillos X. 212061 /* Externé odkazy */ 8212805 wikitext text/x-wiki '''Filmový klub''' je subjekt, ktorý organizuje špecifickú kultúrnu činnosť, súvisiacu s [[filmové umenie|filmovým umením]]. == Dejiny == Slovo filmový klub prvýkrát použil v roku [[1920]] [[Louis Delluc]] (francúzsky avantgardný filmový [[režisér]], [[scenárista]] a [[filmová kritika|kritik]]) vo svojom manifeste, ktorý oznamoval vydávanie nového týždenníka nesúceho tento názov. Týždenník mal podporovať vzťahy medzi obecenstvom a filmovými pracovníkmi a taktiež vyvíjať všetku možnú aktivitu, aby prispel k rozvoju [[francúzska kinematografia|francúzskej kinematografie]]. V júni 1920 došlo v parížskom kine „La Pépiniere“ k prvej akcii filmového klubu – odzneli tu prednášky André Antoina a Emile Cohla a 14. novembra 1921 sa uskutočnila prvá schôdza filmového klubu spojená s premietaním. V apríli 1921 založil Ricardo Canudo „Klub priateľov siedmeho umenia“, ktorý mal za úlohu podporovať umelecké zameranie filmu, študovať a rozvíjať filmovú estetiku. V roku 1924 sa tento klub spojil s Francúzskym filmovým klubom (ten vznikol po Dellucovom filmovom klube z podnetu Leona Moussinaca) a tak vznikol Filmový klub Francúzska. Pod vedením Germaine Dellucovej, Jacquesa Feydera a Leona Moussinaca obnovil filmové diela prehliadané obecenstvom alebo kritikou a zanedbávané majiteľmi kín. V marci 1945 sa filmové kluby oficiálne združili do [[Francúzska federácia filmových klubov|Francúzskej federácie filmových klubov]]. Z jej iniciatívy vznikla v roku [[1946]] aj [[Medzinárodná federácia filmových klubov]]. Jej Zakladateľmi boli Georges Sadoul a Cesare Zavattini. === Filmové kluby a ich formovanie v bývalom Česko-Slovensku === Úsilie o založenie klubového hnutia v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] malo niekoľko príčin. Po komunistickom prevrate v roku [[1948]] došlo k výraznému zhoršeniu repertoárovej ponuky v kinách a k jednostrannému uprednostňovaniu filmov zo [[ZSSR]] a ľudovo – demokratických krajín, čo predstavovalo 80 percent filmov v distribúcii. Ďalším dôvodom bol aj nedostatok kvalitných filmov zo Západu, o ktorých sa filmoví diváci dozvedali iba z filmových časopisov. Prvé pokusy prišli v 50. rokoch 20. storočia. Zásluhu na tom mali najmä pražskí vysokoškoláci, ktorí chceli založiť podľa vzoru poľských vysokoškolských filmových kluboch podobnú aktivitu, ktorou by oboznámili širšie publikum s dielami, o ktorých sa bolo možné dozvedieť len z odbornej tlače, väčšinou zahraničnej. Podľa slov jedného zo zakladateľov Jaroslava Novotného, na jeseň roku 1957 vznikol pod patronátom [[Ústredný výbor Československého zväzu mládeže|Ústredného výboru Československého zväzu mládeže]] prípravný výbor [[Klub priateľov filmového umenia vysokých škôl|Klubu priateľov filmového umenia vysokých škôl]] a v nasledujúcom roku začal aj premietanie. Pôvodných 180 členov sa počas dvoch rokov rozrástlo na 7 až 12 000 členov. Pôvodné projekcie v budove elektronickej fakulty na [[Karlovo náměstí|Karlovom námestí]] sa postupne preniesli do [[Národní technické muzeum|Národného technického múzea]], potom do kina Belveder na [[Letná|Letnej]] a neskôr do najväčšieho pražského kina Humanita v [[Libeň|Libni]]. Vtedy došlo ku kontaktom s vtedajším Ústredným výborom [[Československá spoločnosť pre šírenie politických a vedeckých poznatkov|Československej spoločnosti pre šírenie politických a vedeckých poznatkov]]. Tento KPFU mal veľa nadšencov, ale nastali problémy s prenájmom premietacích sál, pretože [[Pražský filmový podnik]] pre túto činnosť nemal pochopenie, chýbala celoštátna koordinovanosť, [[Ústredné riaditeľstvo československého filmu]] sa stavalo k tejto aktivite nezúčastnene a tým došlo začiatkom roku 1963 k jeho rozpadu. K najstarším filmovým klubom v Československu patrí aj [[Filmový klub v Brne|FK v Brne]], ktorý začal činnosť 14. októbra [[1957]] projekciou v Procházkovej sieni Domu umenia. Už o rok skôr, v roku [[1956]], však boli snahy o vytvorenie voľného združenia ctiteľov filmového umenia, ktoré by bolo postavené na kvalitatívne pevnej základni podľa vzoru podobných hnutí v zahraničí. Začatiu činnosti brnianskeho klubu predchádzal rok prípravných projektov takzvanej Ľudovej univerzity. V [[severomoravský kraj|severomoravskom kraji]] boli prvé FK založené z iniciatívy Československej spoločnosti pre šírenie politických a vedeckých poznatkov v rokoch 1957, 1958 a v roku 1960 sústreďovalo 23 filmových klubov v najdôležitejších mestách a priemyslových strediskách kraja s počtom viac než 15 000 členov. Kluby pracovali do roku 1961. Dvojročná prestávka v práci filmových klubov, celoštátne vynútená k vyriešeniu niekoľkých problémov (v skutočnosti boli kluby zrušené s odôvodnením, že vytvárajú nežiaduce spoločenské elity) porušila kontinuitu klubovej práce, ale neviedla k likvidácií FK. V druhom polroku 1963 začalo 10 filmových klubov opäť svoju činnosť. Vďaka cyklom ako Desať najlepších filmov sveta podľa bruselskej ankety, významné diela svetovej kinematografie, či slávne postavy svetovej filmovej veselohry sa ak k našim divákom dostali filmy napr. [[Sergej Ezenštejn|Sergeja Ezenštejna]], [[Ingmar Bergman|Ingmara Bergmana]], [[Orson Wells|Orsona Wellsa]], [[Charlie Chaplin|Charlieho Chaplina]], [[Max Linder|Maxa Lindera]] a ďalších. Ďalej sa tiež uvádzali projekcie čs. filmov za účasti tvorcov, diskusie, niektoré FK aj publikačnú činnosť a výstavy. V [[Ostrava|Ostrave]] základňou klubového hnutia bolo Kino náročného diváka v Dome kultúry pracujúcich, ktoré ako jediné kino tohto druhu v Česko-Slovensku plnilo v prechodnom období niektoré predošlé úlohy. Ďalšie úspešné FK boli v [[Olomouc]]i a v [[Opava|Opave]]. V [[Zlín]]e (vtedajšom Gottwaldove) začal činnosť Filmový klub náročného diváka v septembri 1958 – organizačne bol začlenený pod československú spoločnosť pre šírenie politických a vedeckých poznatkov, kde tvoril samostatnú sekciu. Zatiaľ čo na území Česka sa FK darilo, na Slovensku bol v tomto období len jeden filmový klub a to v [[Žilina|Žiline]]. Jeho zakladateľom bol Ivan Sklovský. Obdobie vzniku filmových klubov, príznačné svojim politickým zriadením a spoločenskými podmienkami, nebolo veľmi priaznivé pre rozvoj klubového hnutia. Priestor pre túto činnosť ale otvoril práve pokles návštevnosti v kinách na konci 50. a začiatkom 60. rokov. Prvé filmové kluby niesli názov Kluby priateľov filmového umenia. Podľa slov Daniela Bullu, ktorý stál pri formovaní klubového hnutia a tiež zmapoval jeho pozadie, bol názov filmový klub v tej dobe ideologicky neprijateľný. V roku [[1963]] existovalo na Slovensku už 12 filmových klubov ([[Košice]], [[Prešov]], [[Spišská Nová Ves]], [[Poprad]], [[Svit (mesto)|Svit]], [[Humenné]], [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]], [[Žilina]], [[Považská Bystrica]], [[Bratislava]], [[Trenčín]] a [[Banská Bystrica]]). V septembri [[1965]] na konfederácií KPFU došlo konečne ku zmene názvu na Filmové kluby a vznikla [[Československá federácia filmových klubov]]. Do celoštátneho výboru sa dostali aj šiesti zástupcovia zo Slovenska. Hlavným bodom programu na konferencií boli nejasnosti vo vzťahoch k organizáciám, ktoré kluby zakladajú a dramaturgické problémy. Hlavnou úlohou mala byť stabilizácia filmových klubov organizačne a zabezpečiť im [[právna subjektivita|právnu subjektivitu]]. FK sa stali tiež alternatívou vtedajšej distribúcie a snažili sa vedome neplniť ideovo – politické úlohy na ne kladené. Všetky filmové kluby kládli dôraz na lektorské uvádzanie filmov, čo patrilo vtedy k ich základnej činnosti popri dramaturgií, ktorá v prvých rokoch ich existencie bola tlmená celoštátne nariadenými cyklami. V ľuďoch, ktorí stáli v pozadí filmových klubov, sa však vytvárala silná potreba alternatívnejšej práce z filmom, než akú ponúkali oficiálne orgány. To bol hlavný dôvod, ktorý stál pri zrode filmových klubov a ktorý ich formoval do podoby, v akej ich poznáme dnes. V rokoch 1964 a 1966 nastalo kolísanie počtu klubov aj členov, čo súviselo s viacerými postupne sa vyjasňujúcimi problémami v práci, najmä s organizačnou náplňou. ČSFFK ustanovená v 1965 združovala niekoľko desať tisíc ľudí vo viac ako 80 miestach republiky a bola rešpektovaná aj v zahraničí, nakoľko sa v septembri roku 1964 stala členom [[Medzinárodná federácia filmových klubov|Medzinárodnej federácie filmových klubov]]. Na jeseň [[1966]] sa dostáva filmovým klubom do rúk prvé číslo orgánu ČSFFK pre filmové kluby – klubový bulletin ČSFFK, ktorý nahradil bulletin ''Kinoklub''. V úvode sa uvádza, že jeho poslaním je odovzdávať informácie o činnosti sekretariátu ČSFFK, o zasadaní predsedníctva Celoštátneho výboru filmových klubov a samotného celoštátneho výboru. V bulletíne mali byť správy o chystaní filmov pre kluby, metodické i polemické články, správy o činnosti FK u nás i v zahraničí a správy o činnosti medzinárodnej federácie FK. Prostredníctvo Celoštátneho výboru FK zasadalo 30. septembra 1966 a schválilo štatút i symbol ceny ČSFFK „Granátové jabĺčko“. Ďalej bol schválený čestný odznak, ktorý by federácia udeľovala zaslúžilým funkcionárom FK. Udeľovanie Granátového jabĺčka bolo výrazom úcty a uznania významným osobnostiam svetového filmového umenia. Predsedníctvo vyberalo trojčlennú komisiu, ktorá zo zoznamu kandidátov mala vybrať jednu osobnosť. Za rok 1966 cenu dostal taliansky režisér [[Michelangelo Antonioni]]. === Filmové kluby v armáde === Záujem o ne bol už začiatkom 60. rokov. Z počiatku v armáde tento záujem reprezentovali iba ojedinelé hlasy, ale vedelo sa, že hneď ako začnú pracovať filmové kluby civilne, tento záujem bude širší. Preto vojenská filmová distribúcia uzavrela potrebné dohody s [[Ústredná požičovňa filmov|Ústrednou požičovňou filmov]] a s federáciou čs. filmových klubov a objednala prvé kópie. Členovia vojenských filmových klubov sa tak mohli zoznámiť s modernými prúdmi svetovej kinematografie. FK v armáde pracovali na rovnakých zásadách ako kluby civilné. Nakoľko však nebolo možné zaistiť všetkým klubom lektora na úvodné prednášky a vedenie besied, dostávali kluby ku všetkým cyklom informačné a metodické materiály ktoré mohli, ale aj nemuseli lektora nahradiť. === Filmové kluby detí a mládeže === V druhej polovici 60. rokov sa Čs. Federácia filmových klubov usilovala rozšíriť svoje pôsobenie na mládež a v roku 1967 vydala brožúru ''Filmové kluby mládeže – príručka pre organizátorov''. Organizačné pokyny pre zakladanie FKM vyšli aj v klubovom Bulletine v tom istom roku. Jedným z prvých FKM bol v [[České Velenice|Českých Veleniciach]]. Vznikol v r. 1967, ale o tri roky prestal existovať. Federácia vydala zoznam 175 filmov vhodných pre FKM. Boli nimi diela ako ''[[Dobrý voják Švejk]]'', ''[[Jánošík]]'', zo zahraničnej kinematografie filmy ako ''[[Ivan Hrozný (film)|Ivan Hrozný]]'', ''[[Muž s kinoaparátom]]'', ''[[Zlodeji bicyklov]]'', ''[[Utrpenie panny Orleánskej]]'', ''[[Metropolis]]'', ''[[Posledná štácia]]'', či ''[[Nanuk (film)|Nanuk]]''. Na jeseň [[1970]] sa vo FKM sústreďovalo už viac ako 6000 členov. Čo sa týka Slovenska, FKM bol vo [[Veľký Krtíš|Veľkom Krtíši]] v rokoch 1968 – 1970, potom tam pracoval iba FK dospelých. V roku 1972 bola sľubne rozvíjajúca činnosť FKM pri FK dospelých zrušená, no pri Domoch pionierov a mládeže, pri Mestských kultúrnych a spoločenských strediskách začiatkom 70. rokov začali vznikať filmové kluby detí (FKD). Členmi boli žiaci prvého a druhého stupňa základných škôl. Tieto kluby však tiež neskôr zanikli. Na začiatku 80. rokov sa upozorňovalo na kritickú situáciu vo filmových kluboch. Okrem 200 takzvaných stálych kópií v Slovenskej požičovni filmov a asi 70 titulov spoločných s českými klubmi, ktoré sa vždy na istý čas požičiavali na Slovensko, mali FK k dispozícií 10 premiérových titulov ročne. Išlo zväčša o „náhodný výber“, o tituly, ktoré sa podľa náhľadu na distribučných pracovníkov neuplatnia v takzvanej širokej distribúcií a podobne. Prakticky úplne prestal prísun klasických diel z dejín filmového umenia. Navyše filmy určené pôvodne pre FK sa dlho spracúvali, takže sa neraz premietali až tesne pred ukončením distribučných práv. Počet klubov aj návštevnosť však stále rástli. Koncom 80. rokov znamenal pre filmové kluby najmä postupné dopĺňanie titulov, ktoré patrili ku klenotnici svetovej kinematografie, a taktiež rozšírenie o české a slovenské trezorové filmy. == Asociácia filmových klubov a súčasnosť == V dnešných podmienkach je existencia FK alternatívou k hlavnému prúdu filmovej distribúcie. Ich dramaturgia sa sústreďuje predovšetkým na nekomerčné filmové tituly a umelecké snímky. V súčasnosti klubové hnutie na Slovensku zastrešuje [[Asociácia filmových klubov]] (ASFK), ktorá vznikla 1. apríla 1993 a jej sídlom bola a dodnes je [[Bratislava]]. ASFK vznikla ako výsledok potreby rozšírenia a zastrešenia klubového filmového hnutia na Slovensku, keďže ČSFFK zanikla v súvislosti z rozdelením spoločného štátu a menovou odlukou na mimoriadnom valnom zhromaždení vo februári 1993. Po tejto udalosti nastal aj istý úbytok filmových klubov na Slovensku aj v Česku. Zároveň tu neexistovala žiadna významnejšia podpora alternatívnej distribúcie. Pôvodcom myšlienky vytvoriť [[občianske združenie]], ktoré by organizačne zabezpečovalo a metodicky riadilo činnosť filmových klubov bol Peter Dubecký. Ten bol zároveň aj zakladateľom. V čase vzniku združovala ASFK 28 aktívne pracujúcich filmových klubov. V posledných rokoch sa ich počet pohybuje medzi 40 až 50. ASFK neurčuje dramaturgiu jednotlivých filmových klubov. Je len na dramaturgoch jednotlivých klubov aké filmy a akú distribučnú spoločnosť si vyberú a ponúknu divákom. Výberom distribučných premiér a nákupom filmových práv však ASFK vytvára dramaturgickú výbavu na programovanie filmových klubov a kín. Po rozdelení spoločnej organizácie filmových klubov začínala slovenská asociácia od nuly, pretože nástupníckou organizáciou ČSFFK sa stala [[Asociace českých filmových klubů]] (AČFK), ktorá vznikla koncom marca 1993. Znamenalo to, že celý archív a dokumentácia zostali v Čechách, nakoľko ČSFFK fungovala pri [[Československý filmový archív|Československom filmovom archíve]], neskôr Národnom filmovom archíve Praha. V tom čase však vedenie [[Slovenský filmový ústav|Slovenského filmového ústavu (SFÚ)]] – Národného kinematografického centra zobralo filmové kluby pod svoju ochranu a ich činnosť zastrešilo. Tento dôležitý moment zachránil existenciu klubového hnutia na Slovensku. Vznikom dvoch samostatných subjektov začala súbežná činnosť a spolupráca trvajúca dodnes. Od svojho vzniku sa ASFK výraznejšie rozvinula najmä s pomocou nadácie [[Pro Helvetia]]. Vznikla tak tradícia programovacích seminárov pre dramaturgov kín a od roku 1995 vydáva ASFK tiež filmologický časopis ''Kino-ikon''. Podpora nadácie Pro Helvetia bola kľúčová aj pri vzniku putovnej prehliadky filmov [[Projekt 100]]. Ten od roku 1995 funguje paralelne v Česku aj na Slovensku ako spoločný projekt ASFK a AČFK. Od tohto roku ASFK organizuje tiež filmový festival [[Febiofest]]. Po roku 1998 sa znova obnovila spolupráca s SFÚ, ktorý bol podporovateľom nákupu filmov do klubovej distribúcie. Tie obohatili klubotéku ASFK, nehovoriac o možnosti využívať fond slovenských filmov, ktorých práva SFÚ vlastnil. Dnes je ASFK najväčším distribútorom nekomerčnej a alternatívnej kinematografie na Slovensku a za svoju činnosť získala už niekoľko ocenení, ako napr. Národné ceny slnko v sieti, ceny slovenskej filmovej kritiky, či ceny portálu Kinema. == Ľudia == Pri formovaní klubového hnutia a vzniku či už AČFK, alebo ASFK stáli viacerí ľudia. Daniel Bulla rozdeľuje týchto ľudí na dve skupiny. Do prvej spadajú tí ktorí sa ku klubom dostali z povahy svojej práce a profesionálne pomáhali, druhá skupina sa skladá z filmových nadšencov, ktorí chceli sprostredkovať filmové umenie v mieste svojho bydliska, ktorí uvádzali klasické či moderné diela kinematografie príhovorom pred premietaním a boli schopní o diele dlho diskutovať, taktiež tí ktorí prispievali do klubových bulletinov či do krajskej alebo celoštátnej tlače o práci FK. V prvej skupine uvádza mená: Stanislav Zvoníček, Eva Olivová, Zdeněk Štábla, Ivo Pondělíček, Eva Kačerová, Ján Kominář, František Goldscheider, Richard Vlech, Ľubomír Smrček, Pavol Branko, Martin Šmatlák, Peter Dubecký, Martin Ciel, Peter Mihálik, Peter Nágel, Pavel Taussig, Boris Jachin, Alena Rindlerová a Emil Zvarík. V tej druhej: Ivan Sklovský, Ivan Školuda, Ján Bahýl, Ivo Veliký, Ján Valentko, Vojtek Benedikovič, Miloš Votruba, Ján Tydlitát, Rudolf Pogoda, Jiří Králik, Oľga Neštuková, Milan Líčka, Ivan Baranovič a ďalší. == Zdroje == * Simona Nôtová: Filmové kluby kedysi a dnes.: ''Film.sk'', č.6, 2008, s. 26 – 29. * Matúš Kvasnička: ''ASFK vzniklo preto aby nezaniklo klubové hnutie''.: ''Film.sk'', č.9, 2013, s. 20 – 21. * Václav Macek, Jelena Paštéková: ''Dejiny slovenskej kinamtografie.'' Osveta, Martin, 1997, s. 473 – 474. * Daniel Bulla: ''Poznámky k filmovým klubom (Pokus o faktografiu)''. Považská Bystrica, 2007. == Externé odkazy == {{Portál|Film|Filmový}} * [http://www.asfk.sk/ Oficiálna stránka ASFK] * [http://www.ficc.info/ International Federation of Film Societes] [[Kategória:Kinematografia na Slovensku]] 4gi01x1a74fbj3t424huen2s1dgcc1j 0 534360 8212810 6972866 2026-05-12T17:59:49Z Fillos X. 212061 /* Zdroje */ 8212810 wikitext text/x-wiki '''Slovenská nová vlna''' je pojem využívaný pre autorské filmy slovenských scenáristov a režisérov debutujúcich v druhej polovici [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]]. Ide o umelecky najvýznamnejšie desaťročie v histórii slovenskej kinematografie. == Vznik == Umožnilo ho niekoľko priaznivých faktorov v danom období. Všetci budúci tvorcovia študovali koncom [[50. roky 20. storočia|50.]] a prvej polovici 60. rokov na vyspelej pražskej [[Filmová a televízna fakulta Akadémie múzických umení|filmovej a televíznej fakulte Akadémie múzických umení (FAMU)]]. Tam mali prístup k novo vznikajúcim originálnym filmovým projektom, napríklad filmom [[Francúzska nová vlna|Francúzskej novej vlny]], ktoré ich ovplyvnili. Vznikali dramaturgické skupiny, z ktorých najdôležitejšia bola dramaturgicko-výrobná skupina [[Albert Marenčin|Alberta Marenčina]] a [[Karol Bakoš|Karola Bakoša]], ktorej sa podarilo rozbiť monopol, ktorý v 50. rokoch získali v štúdiu interní scenáristi a režiséri. Pôda sa pripravovala príchodom [[Stanislav Barabáš|Stanislava Barabáša]], [[Alfonz Bednár|Alfonza Bednára]] a [[Štefan Uher|Štefana Uhra]] do skupiny na začiatku 60. rokov. Narušil sa zabehnutý mechanizmus výroby a dôraz sa presunul na tvorbu. Skupina spolupracovala s najvýznamnejšími súdobými slovenskými spisovateľmi (Bednár, [[Dominik Tatarka]], [[Ján Johanides]], [[Rudolf Sloboda]], [[Nataša Tanská]]...) a vyhľadávala, podporovala aj režisérske prvotiny sľubných talentov slovenskej kinematografie ([[Juraj Jakubisko|Jakubisko]] - [[Elo Havetta|Havetta]] - [[Dušan Hanák|Hanák]] - [[Ivan Balaďa|Balaďa]] - [[Dušan Trančík|Trančík]]). Presadzovali sa v nej látky a autori, ktorí narúšali tradičné predstavy o podobe filmových príbehov a o spôsoboch rozprávania. Najprv sa pre tento trend používal pojem „pocitový film“, neskôr [[civilizmus]]. Centralistický princíp sa postupne zoslaboval a organizácie sústredené v Národnom fronte získavali stále väčšiu nezávislosť na uzneseniach vládnucej strany. Tento trend sa prejavil najmä v činnosti [[Filmový a televízny zväz (FITEZ)|Filmového a televízneho zväzu (FITEZ)]], ktorý vznikol v novembri [[1965]] (prvý predseda v ňom bol [[Martin Frič]]). Od začiatku usiloval najmä chrániť tvoriacich autorov pred všetkými mocenskými zásahmi, eliminovať ich a po celý čas svojej existencie si uchoval priestor na diskusiu a nezávislú atmosféru. V roku [[1969]] však prišlo k pomerne rýchlej likvidácii zväzu, čo je prirodzené, keďže od prelomového aktívu filmových tvorcov v roku [[1962]], na ktorom sa sformulovala v [[Stanislav Barabáš|Barabášovom]] príspevku požiadavka dôvery straníckych schvaľovateľov k práci filmárov sa totiž FITEZ prepracoval až k požiadavke nezávislosti od komunistickej strany. Od konca roku [[1967]] do okupácie [[Česko-Slovensko|Československa]] v auguste roku [[1968]] prišlo navyše k uvoľňovaniu politickej situácie, k demokratizácii spoločnosti a k pokusu o opatrnú reformu socialistického politického systému. Toto obdobie nesie názov tzv. [[Pražská jar]]. == Tvorcova a ich filmy == '''Juraj Jakubisko''' Už tesne po ukončení školy patril k autorom, od ktorých sa očakávalo, že obohatia národnú kinematografiu. Očakávanie potvrdil a už do roku [[1970]] sa stal fenoménom presahujúcim hranice. Už v školských projektoch artikuloval svoje postoje, ktoré boli v rozpore s hlavnými trendmi hranej tvorby. Postupne sa uňho vyvíjali princípy poetiky, ktorá podstatne obohatila vývoj filmu. Starší tvorcovia so Štefanom Uhrom na čele urobili z réžie filmu autorskú výpoveď, Jakubisko spolu s ďalšími tvorcami jeho generácie z tohto východiska budoval stratégiu umenia ako hry. Dôležitejšia ako akékoľvek občianske zaujatie bola imanencia obrazu. Jeho tvorba by bola nemysliteľná bez hnutia [[Dadaizmus|dada]], či [[Surrealizmus|surrealizmu]], bez metafory, či alegórie si skrátka nemožno predstaviť ani jeden jeho dôležitý titul. Využíva, podobne ako aj ďalší jeho súdobí spolupútnici, koncept totálnej slobody ducha aj tela, bláznivosti ako spôsobu života a šialenstva. Jeho svety fungujú samy o sebe, s vlastným vnútorným poriadkom, či neporiadkom, vlastnými pravidlami spolužitia, bezhraničnou slobodou a so zosilnenou intenzitou vzťahov. S veľkou láskou aj krutosťou. U Jakubiska ide, čo sa krutosti týka, o existenciálne zúfalstvo a hru „na život a na smrť“. Register postáv je u neho plný bizarných a spoločensky pochybných indivíduí, putujúcich bláznov a vyvrheľov, sú pritom viazané na jedno miesto. Spomínané šialenstvo sa u neho spája so smrťou, vraždou a zaujíma krajné postavenie, ktoré vyúsťuje do rozorvanosti a smrti. V roku 1967 nakrúca svoj debutový film ''[[Kristove roky]]''. Z hľadiska poetiky je základný význam filmu vo výraznom uvoľnení príbehovej logiky. Tradičná kauzalita príbehu, ktorú zahŕňala už éra tzv. pocitových filmov (''[[Slnko v sieti (film)|Slnko v sieti]]''...) sa ešte viac rozlomila. Dôležité nie je vzájomné podmienenie, ale samotné stavy, situácie, nie autentickosť, ale subjektívna autorská štylizácia. ''Kristove roky'' ale nenarušili iba tradíciu filmového rozprávania, ale aj tú produkčnú tradíciu. Dosiaľ totiž nebolo zvykom, aby mohli nakrútiť celovečerný film autori, ktorí nemali za sebou roky asistentskej praxe alebo samostatnú tvorbu krátkometrážnych snímok (zmena však netrvala dlho, iba do konca desaťročia). Zároveň je to i prvý slovenský film, ktorý organicky a logicky využíva češtinu. Do konca desaťročia stihol Jakubisko nakrútiť aj ďalšie dva hrané filmy a to v roku 1968 poviedkový film ''[[Zbehovia a pútnici (film)|Zbehovia a pútnici]]'' a o rok neskôr film ''[[Vtáčkovia, siroty a blázni]]'' (dielo smerujúce od akceptácie k odmietnutiu - od legalizácie ku kriminalizácii bláznovstva), prvý nakrúcaný v spolupráci s talianskymi a druhý s francúzskymi štúdiami. Filmy ''Kristove roky'', ''Vtáčkovia, siroty a blázni'' a ''[[Dovidenia v pekle, priatelia!|Dovidenia v pekle, priatelia]]'' (film nakrútený v roku 1970, bol zasiahnutý [[Normalizácia|normalizáciou]] a konečnú podobu dostal až v roku [[1990]], kedy sa Jakubisko k projektu vrátil a výrazne ho prepracoval, dokrútil niekoľko sekvencií, zmenil dialógy) tvoria trilógiu slobody. Prelínajú sa v nich spoločenské motívy, mená a typy postáv, ich predstavitelia. Tieto filmy spolu s ďalšími z týchto rokov ale na dvadsať rokov zmizli z distribúcie, nesmeli sa premietať, ich existencia sa úplne zatajovala, či kriticky odsudzovala. Stali sa tým symbolmi, príznakmi inej kultúry s inou škálou hodnôt, aká bola tá oficiálna socialisticko-realistická. '''Dušan Hanák''' V hranom filme začínal koncom 60. rokov dielom ''[[322 (film)|322]]'' (z roku 1969 a tiež skončilo v trezore), ktoré je adaptáciou prózy [[Ján Johanides|Jána Johanidesa]] ''Potápača priťahujú pramene mora''. Film je psychologicko-spoločenská dráma o prehodnocovaní života mužom stredného veku po zistení, že má vážnu chorobu. Podobne ako Uher, aj on si predtým prešiel viacročnou skúsenosťou dokumentaristu. V rokoch 1965 - 1966 realizoval v televízii výnimočný cyklus filmovo-hudobných reflexií : ''Metamorfózy'', ''Impresia'' a ''Sonáta alebo Hľadanie šťastného čísla''. V rokoch 1967 - 1969 ale prerušil tieto práce a sústredil sa na nakrúcanie svojho hraného debutu. Pochopiteľným faktom teda je, že sa priblížil k štylistike civilizmu a tú ešte výrazne prekonal. U Hanáka sa dokument a hraný film prelínajú, pracovne sú síce pre neho nezlučiteľné, ale práve ich symbióza podmieňuje kvalitu jeho diel. Túži nájsť vyjadrenie témy vo fragmente reality (nájsť dôkaz o tom, že realita naozaj existuje). Ani on sa nevyhýba bizarnosti, čudáctvu a ani extrémom (v jeho debute je dosť situácií, ktoré sú nemysliteľné v dokumentárnom filme, ale aj dostatok takých, ktoré svojím oficiálnym verejným charakterom akoby boli súčasťou sociologického dokumentu o živote mestských ľudí). '''Elo Havetta''' S predchádzajúcimi dvomi autormi je Havetta tretím predstaviteľom autorského filmového experimentu. Na rozdiel od Hanáka je aj s Jakubiskom extrovert, karnevalový hráč. V ich filmoch sa svet odohráva na povrchu, na ulici. Sú akýmsi verejným a každému prístupným divadlom, inklinujú skôr k dedinskému živlu, akoby nadväzovali na pohanskú tradíciu našej kultúry. Vo svojej prvotine z konca desaťročia, z roku 1969 s názvom ''[[Slávnosť v botanickej záhrade]]'' balansuje medzi naivitou, banalitou, sentimentom, pátosom a groteskou, ktoré by mali poskytnúť dôvody k veselosti a radosti. Film je živelný, živočíšny, telesný a uvažuje nad pojmom a hranicami slobody, pričom ho zaujíma jej ambivalentnosť (schopnosť unikať aj zakoreniť sa, lietať aj obrábať pôdu). Podobne ako u Jakubiska ním vytváraný svet funguje sám o sebe, krutosť v ňom ale spočíva skôr v bábkovo-jarmočnom fackovaní a palicovaní. Jeho postavy nie sú obmedzené na jedno miesto, naopak voľne putujú po svete (aj v neskoršom filme ''[[Ľalie poľné]]'' z roku [[1972]]) a jeho blázni sú až naivne detinskí v očakávaní zázraku. Šialenstvo sa u neho spája s márnivosťou a ilúziami, no speje tiež ako u Jakubiska k rozorvanosti a smrti. Vo filme nie je odstup medzi vnútorným a vonkajším, všetky hranice a obmedzenia sú zrušené a skutočnosť sa mení na veľký karneval, v ktorom sa mieša hra a realita. Pod ním sa ale skrýva intuitívne poznanie našej národnej podstaty. '''Ivan Balaďa''' V rokoch [[1959]] - [[1961]] pracoval v [[Česko-slovenská televízia|Československej televízii]]. Nakrútil televízne filmy ako ''Smrť sa volá Engelchen'' v roku [[1960]] podľa rovnomennej predlohy [[Ladislav Mňačko|Ladislava Mňačka]] (adaptácia narušila mystifikujúci a schematický výklad vojnových rokov) a o sedem rokov neskôr aj film ''Tri gaštanové kone'' tiež podľa rovnomennej baladickej novely [[Margita Figuli|Margity Figuli]]. Po úspešne naštartovanej televíznej a aj dokumentárnej tvorbe prijal v roku 1968 oslovenie od tvorivej skupiny Juráček - Kučera a nakrútil svoj filmový debut s názvom ''[[Archa bláznů|Archa bláznů aneb Vyprávění z konce života]]'' (1970) podľa poviedky [[Anton Pavlovič Čechov|Antona Pavloviča Čechova]] ''Pavilón č. 6''. Film bol však finalizovaný a po prvýkrát uvedený až v roku 1990 na [[Mezinárodní filmový festival Karlovy Vary|medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch]] a po rozdelení československej kinematografie ostal súčasťou českého filmového fondu. Je to príklad prechodu z režimu poetiky do režimu politiky (na prelome 60. a 70. rokov a pri delení spoločnej kinematografie v roku [[1992]]) a tiež príkladom koherentného prepojenia dvoch národných špecifík - českého intelektualizovaného a slovenského „karnevalizujúceho“ princípu. Film upadol do zabudnutia, hoci štylisticky aj významovo zapadá do radu filmov ako ''Slávnosť v botanickej záhrade'', či ''Vtáčkovia, siroty a blázni'' a Balaďov štylizovaný, subjektívno-expresívny rukopis zodpovedá poetike autorského filmu konca 60. rokov. Jeho film je ambivalentnej povahy, Balaďa svoje postavy bláznov necháva žiť a množiť sa v zdanlivej slobode. Využíva autentické prostredie, improvizáciu, premiešanie hercov, nehercov a reálnych bláznov a dynamickú, expresívnu kameru [[Juraj Šajmovič|Juraja Šajmoviča]], ktorá vytvára sugestívny pohľad na rozkladajúcu sa spoločnosť. Dôraz je tiež na blúznení a znovu krutosti, s ktorou sa vo filme stretávame vo fyzických i duchovných podobách. Hektickosť, agresia, či brutalita následne vykresľuje hraničnú situáciu, ktorá speje k jedinému možnému koncu a to pomalému umieraniu a smrti. '''Dušan Trančík''' Hneď po maturite v roku 1963 nastúpil ako praktikant do filmových ateliérov na [[Kolibe]]. Tam prešiel mnohými profesiami ako napríklad osvetlovač, či asistent. V období Slovenskej novej vlny nakrúcal dokumentárne filmy, ktorými začal svoju tvorbu. Prvý nakrútil v roku 1968 (hoci štúdium na FAMU ukončil až v roku 1970) a nesie meno ''Fotografovanie obyvateľov domu''. Za film získal Trančík mnoho ocenení ako ''Trilobit'' (1968), ''Igric'' (1968), či ''Hlavná cena dokumentárneho festivalu v Karlových Varoch'' (1969). Podobne to bolo i pri ďalšom projekte z roku 1969 s názvom ''Šibenica''. Na tvorbu mal vhodné podmienky, rozmach reportážnej publicistickej produkcie totiž podnietil skvalitnenie dokumentaristickej tvorby v Štúdiu krátkych filmov. V rozmedzí rokov 1963 - 1969 realizovali mnohé svoje vrcholné diela autori rôznych generácií ([[Karol Skřipský]] ([[1908]]), [[Vlado Kubenko]] ([[1924]]), [[Martin Slivka]] ([[1929]]), tiež Dušan Hanák ([[1938]]), či práve Dušan Trančík ([[1946]])). Toto sa už ale nikdy viac nezopakovalo. Aj neskôr síce vznikajú výborné dokumentárne diela, no nikdy viac neprišlo k spoločnému vzopätiu všetkých dokumentaristických generácií. Od roku 1969 (až do roku [[1991]]) bol následne Trančík kmeňovým režisérom Slovenskej filmovej tvorby. == Charakteristické znaky filmov novej vlny == Tvorcom sa po úspešnom snažení o rozbitie patetickej štylizácie budovateľských filmov, darí aj úplné obrodenie poetiky hraného filmu. Autori sú často spolutvorcami scenára, viackrát spolupracujú s rovnakým scenáristom alebo kameramanom (Juraj Jakubisko - [[Igor Luther]], Ivan Balaďa - Juraj Šajmovič), zasahujú do výtvarnej podoby filmu, dôsledne presadzujú svoju víziu filmu vo väčšine jeho komponentov. Stávajú sa absolutistickými vládcami a toto kraľovanie má raz podobu Jakubiskovej režijno-kameramanskej suverénnosti, inokedy Havettovej improvizácie a pochybností (vo svojej tvorbe ale improvizovali obaja a je všeobecne typická pre filmy novej vlny). V Hanákových dielach toto kraľovanie nevylučuje spoluprácu, hoci vždy presne vie, čo u jednotlivých spolupracovníkov hľadá. Vo svojich filmoch využívajú často nehercov v kombinácii s profesionálmi. Štefana Uhra, či Stanislava Barabáša v tlači ešte kritizovali za to, že obsadzujú nehercov, takéto výhrady sa však už neobjavili pri Jakubiskovom filme ''Kristove roky''. Zapríčinené to však bolo aj úplne iným typom tvorcu, tým i filmu (filmov). Filmy slovenskej novej vlny ostávajú historickými freskami, autentickým záznamom doby v zmesi obrazov bláznov, vyvrheľov, šialenstva, krutosti i geniality (keďže bláznovstvo má blízko ku genialite a tá nemá ďaleko k šialenstvu, na čom bol pôvodne postavený príbeh filmu Štefana Uhra ''[[Génius (film)|Génius]]'' (1969), ktorý sa chcel podobať na Havettove a Jakubiskove filmy), roztrúsených posolstiev a odkazov. Poetologické prvky v nich plynulo prechádzajú do politických, presakujú žitou realitou a ako zrkadlo odrážajú ľudskú mizériu v normalizujúcej sa spoločnosti. == Zánik == Od augusta roku 1968 do novembra roku 1989 nastáva v dejinách Československa obdobie s názvom Normalizácia. Tá znamená zastavenie demokratizačných procesov Pražskej jari a následne návrat k represívnemu komunistickému systému a jeho udržiavaniu. Od aktívu filmových tvorcov z roku 1962, na ktorom sa sformulovala požiadavka dôvery straníckych schvaľovateľov k práci filmárov, sa Filmový a televízny zväz dostal až k požiadavke nezávislosti od komunistickej strany. Je preto prirodzené, že podpora všetkých ekonomických a sociálnych koncepcií reformy z konca 60. rokov vyústili do jeho pomerne rýchlej likvidácie. S koncom desaťročia už nedostávali príležitosti ani debutanti, ktorí nemali splnené spomínané podmienky (roky asistentskej praxe alebo samostatnú tvorbu krátkometrážnych snímok). Explózia talentov podmienená aj veľkorysosťou príležitostí, ktoré poskytla najmä dramaturgická skupina Alberta Marenčina s plnou podporou riaditeľa Koliby [[Ctibor Štítnický|Ctibora Štítnického]], sa teda nemala šancu opakovať. Mnoho titulov skončilo na dlhé roky v trezore, nesmelo sa o nich hovoriť alebo písať, a keď, tak iba v negatívnom svetle. Jakubisko mal až do roku [[1979]] zakázané nakrúcať hrané filmy, mohol sa venovať iba dokumentom, Havettu zase postihla predčasná smrť, keďže zomrel už v roku [[1975]]. == Filmy režisérov slovenskej novej vlny == * 1967 : ''[[Kristove roky]]'' (réžia : Juraj Jakubisko) * 1968 : ''[[Zbehovia a pútnici]]'' (réžia : Juraj Jakubisko) * 1968 : ''Fotografovanie obyvateľov domu'' (réžia : Dušan Trančík) * 1969 : ''[[Vtáčkovia, siroty a blázni]]'' (réžia : Juraj Jakubisko) * 1969 : ''[[322 (film)|322]]'' (réžia : Dušan Hanák) * 1969 : ''[[Slávnosť v botanickej záhrade]]'' (réžia : Elo Havetta) * 1969 : ''Šibenica'' (réžia : Dušan Trančík) * 1970 : ''[[Archa bláznů|Archa bláznů aneb Vyprávění z konce života]]'' (réžia : Ivan Balaďa) * 1970 : ''[[Dovidenia v pekle, priatelia!|Dovidenia v pekle, priatelia]]'' (réžia : Juraj Jakubisko) == Zdroje == {{Portál|Film|Filmový}} * Václav Macek - Jelena Paštéková, ''Dejiny slovenskej kinematografie''. Martin: Vydavateľstvo Osveta, 1997, s. 217 - 289. * Eva Filová, ''Eros, sexus, gender v slovenskom filme''. Bratislava : SFÚ, 2013, s. 73 - 87. [[Kategória:Kinematografia na Slovensku]] okbt1xbfgynx5j1j75jbvkxmgp3rkkg 0 534428 8212761 8212235 2026-05-12T16:18:46Z EvieJav 283905 /* 60. roky */ přidání odkazu na článek k filmu Pingvin 8212761 wikitext text/x-wiki {{Wikifikovať}} {{Na úpravu}} '''Slovenský animovaný film''' je významná súčasť [[Slovensko|slovenskej]] [[Kinematografia|kinematografie]]. == Začiatky== Dlhotrvajúce a viacnásobné začiatky slovenského animovaného filmu boli periodicky sprevádzané pokusmi 40. a 50. rokov. V roku [[1945]] vďaka [[Edvard Beneš|Benešovmu]] znárodňovaciemu dekrétu vznikla filmová inštitúcia s programom realizácie hraných [[Dokumentárny film|dokumentárnych]] a [[Žurnál (film)|spravodajských filmov]], ale [[Animovaný film|animovaný]] film v tomto programe zahrnutý nebol. V Školfilme, v ústave pre tvorbu učebných pomôcok, jej riaditeľ dr. [[Bohumil Vančo|Bohumil]] [[Bohumil Vančo|Vančo]] počiatkom 40. rokov zriadil trikové oddelenie pre potrebu kreslenia titulkov a grafov.<br /> Najvýznamnejšia osobnosť slovenského animovaného filmu, [[Viktor Kubal]] (1923 – 1997), bol tvorcom prvého animovaného slovenského filmu ''[[Studňa lásky (film)|Studňa lásky]]'' z roku [[1944]], natočeného pre [[Školfilm]]. Ide o zakladateľský čin v animovanej tvorbe na Slovensku, kresbou pripomína [[Spojené štáty|americkú]] animáciu. Dej sa upriamuje na legendu o kopaní [[studňa|studne]] na [[Trenčiansky hrad|Trenčianskom hrade]] v čase [[Osmanská ríša|tureckých]] nájazdov. Animovaný film sa na Slovensku zrodil až v roku [[1965]]. Vtedy vznikla v Štúdiu krátkeho filmu v [[Bratislava|Bratislave]] samostatná tvorivá skupina. Tá mala v pláne realizovať animované filmy s použitím kreslenej a papierovej techniky. Pri jej vzniku stál [[Viktor Kubal|Viktor]] [[Viktor Kubal|Kubal]], ktorý tu pôsobil ako scenárista, výtvarník, animátor a režisér. Zaujímavosťou je, že do priekopníckych čias animovaného filmu patrí americký film ''Stratený svet'' (''The lost world'') z roku [[1925]] pre ktorý nakrútil viaceré trikové zábery slovenský emigrant Daniel Siakeľ. ==60. roky== V dobe vzniku slovenskej animácie bratia Ivan a Vladimír Popovičovci s ďalšími mladými autormi natočili kolektívne dielo ''[[Pingvin]]'' (1964), predstavujúce kľúčový význam v myšlienke konštituovania animovaného filmu na Slovensku. Do roku 1965 sa animátorské pokusy realizovali v rámci trikového oddelenia Populárno- vedeckého filmu. V roku 1965 vznikla špeciálna zložka pre kreslený film, začlenená v rámci Štúdia krátkych filmov v Bratislave. Bola to prirodzená reakcia na úspešné pokusy priekopníkov akými boli Viktor Kubal, [[Ivan Popovič]], [[Vlastimil Herold]], alebo Bohdan Slavík. Významnou okolnosťou pri konštituovaní animovaného filmu u nás bol rozvoj televízneho vysielania. O animáciu sa tak začala zaujímať televízia kvôli potrebe každodenného vysielania pre deti a mládež a začali vznikať televízne rozprávky (''Ako Petra kúpali'', 1969, ''[[Puf a Muf (seriál)|Puf a Muf]]'', 1969, obe r. Viktor Kubal, ''Kúpalisko pre fakírov'', 1967, r. Veronika Margotsyová). V počiatočných fázach výroby [[večerníček|večerníčkov]] slúžili ako námety literatúra pre deti a jej ilustrátorské pendanty (''Môj Macík'', 1968, ''Pasca'', 1968, r. [[Jaroslava Havettová]]). Režisér [[Milan Peťovský]] nakrútil televízne animované rozprávky ''O veľkej repe'' (1968) a ''Pes a jarabičky'' (1969). Trezorovým filmov sa stáva ''Oko'' (1968, réžia [[Juraj Bindzár]], kamera [[Henrieta Peťovská]]), reflektujúce koniec 60. rokov a používajúce symboly, pripomínajúce hákové kríže, kosáky a kladivá. Film bol na dve desaťročia uložený do trezoru. Tvorbu 60. rokov sprevádza nedostatok špecialistov, režírovali dokumentaristi, hosťovali kameramani, alebo scenáristu suploval spisovateľ. Naši autori sa grupovali spomedzi výtvarníkov, venujúcich sa novinovej kresbe, alebo knižnej ilustrácii. Kvantitu a kvalitu výsledkov v rozhodujúcej miere v 60. rokoch však vymedzovali výkony Viktora Kubala. ===Viktor Kubal v 60. rokoch=== Kubal prispieval krátkymi kreslenými šotmi vo filmovom týždenníku, s ústrednou postavou pána Homa. V roku 1965 nakrútil film ''Biely a čierny'', v ktorom rieši odveký vzťah dobra a zla. O svojrázne riešenie manželských problémov sa pokúsil vo filme ''Nevera'' (1966). Filmom ''Stromček'' (1966) sa začína jeho spolupráca s hudobným skladateľom Jurajom Lexmannom. Zaoberal sa životným prostredím vo filme ''Zem'' (1966), ktorého spracovanie patrilo k špičke svetovej animácie a ide o jeho najkompaktnejšie dielo 60. rokov. Objednávkovým filmom, s cieľom propagovať cestovný ruch, bol film ''V krajine divov'' (1967). ''Stop!'' (1967) ponúka epizódy o starostiach motoristu. Oddychový charakter má „večerníček“ ''Domov'' (1966). V rokoch 1967 – 1970 nakrútil viacdielny seriál ''Dita'' pre distribúciu aj pre televíziu a vychádzal v ňom z časopiseckého riešenia v časopise Roháč. Týmto seriálom vytvoril Kubal základné východisko pre animovanú tvorbu pre deti. Z radu typických Kubalových prác sa vymyká film ''Sad'' (1968). ==70. roky== V 70. rokoch nastal rozvoj technologických a výtvarno-animátorských predpokladov v kombinácii s invenčným námetom. Vzniklo viacero animátorských štúdií, často na vysokej úrovni originality, ale za absencie invenčného námetu. Časté bolo striedanie na režisérskych postoch. Do prevahy sa dostáva objednávková tvorba, čím trpela dramaturgia, tolerancia voči bezduchým námetom, schematizmus v spracovaní scenárov (''Uspávanka'', 1970, ''Myška Plyška'', 1971). Zatiaľ čo v príprave televíznych filmov býval tak námet a dramaturgická scenáristika slabým článkom, v animovanej tvorbe štúdia Slovenskej filmovej tvorby bol práve námet kľúčom k úspechu (''Vlk a kozliatka'', 1975, ''Jablko'', 1977). Knižné vydania a pôvodné literárne predlohy boli špeciálne pripravované pre film (''O nezbednom kapríkovi'', 1972). Medzi televízne seriáli patria ''O baranovi a ovečke'' (1972 – 1976), ''Širokáň, Bystráň, Dlháň'' (1977 – 1978), alebo ''Majster Kristián'' (1979). Vo vývine slovenského animovaného filmu prevládajú práce zábavného charakteru. To sa týkalo aj diel s vážnejšou tématikou, ako napríklad v dielach Ivana Popoviča. Medzi paradoxy v tvorbe 70. rokov patril vzťah k filmovej satire. Kritika ostáva na úrovni jednotlivca, nikdy neprekračuje hranice podstaty v systéme rodiacom problémy. Rieši sa životné prostredie (''Turista'', 1972), medziľudské vzťahy, etika. Svoju tvorbu začali už v 60. rokoch Ivan Popovič a Jaroslava Havettová. Spolu nakrútili začiatkom 70. rokov významný film ''Socha'' (1970), ktorý možno charakterizovať ako animovaný "arsfilm." Sochár hľadá v kameni sochu, pretože už Michelangelo povedal, že socha je ukrytá v každej skale. Havettová tu kritizuje dogmatizmus. Sedemdesiate roky, najmä ich začiatok, boli zložitým spoločenským obdobím. Angažovanosť mala prísne metodické vymedzenie. Animovaný film, keďže pracoval s výtvarným materiálom, mal pozíciu o to zložitejšiu. Negatívne prijímaný bol čierny humor, absurdita, expresívna skratka, nadsadenie, čiže prostriedky vlastné animovanej filmovej reči. Napriek tomu badať spoločensko kritický pohyb v animovanej tvorbe 70. rokov. Potrebné bolo v dielach v tejto represívnej dobe namiesto priamočiarosti použitie symboliky a významov. ===Viktor Kubal v 70 rokoch=== V plodných sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch natočil sériu o ''Jankovi Hraškovi'' (1972 – 1986), ovplyvneného folklórom a ľudovými motívmi. Využil tu už svoju fantáziu, keď sa postupne viac odkláňal od predlohy. Ľudový hrdina Jánošík sa objavuje v diele ''[[Zbojník Jurko]]'' (1976), ktorého tvoril dva roky. Ide o rýdzo autorský, prvý celovečerný animovaný slovenský film. Ľudové piesne transformoval do filmu skladateľ Juraj Lexmann. Kubal sa v 70. rokoch vyhýba sentimentalite, naopak využíva dejovú skratku, je parodický a ironický. Najpredávanejším slovenským filmom sa stal ''Šach'' (1973). Je to reakcia na domáce spoločenské vzťahy, kde je zobrazený človek ako pešiak. Film stojí na rozhraní "arsfilmu" a grotesky. Politicky ladené sú aj filmy ''Kino'' (1977) a ''Rebrík'' (1978), predstavujúci hlbší ponor do ľudských vzťahov. Ďalej natočil filmy ''Prezent'' (1976), kritizujúci úplatkárstvo a ''Jedináčik'' (1979) vystavujúceho na pranier pseudovýchovné postupy a protekcionizmus. Ako kresliar a animátor sa predstavil vo filmoch ''Turista'' (1972), alebo ''Horí'' (1976). Kubalových filmových hrdinov môžeme nazvať deťmi svojej doby. ==80. roky== Od konca 70. rokov je pre náš animovaný film charakteristická diferenciácia výtvarných prejavov a literárnych žánrov. Animovaná tvorba začína disponovať výtvarníkmi špecializovanými na film. Výrazný podiel na celkových výsledkoch animovanej tvorby má naďalej televízia a preferovanie filmových seriálov. Medzi filmami tak dominuje rozprávka, často moderná, parodizujúca klasické príbehy, alebo zaoberajúca sa javmi blízkymi súčasnému divákovi. Spolu s príchodom výtvarníkov z oblasti novinovej kresby do sféry animovaného filmu zaznamenala zvýšený výskyt satirická tématika. Podobne ako v rokoch sedemdesiatych však kritika bola možná iba po určitú hranicu. Kritizovala sa byrokracia, nedobré medziľudské vzťahy a verejné veci. Nikdy však epicentrum ich strojcov (napr. satirické filmy ''Posledný kameň'', ''Blcha a slon'', ''Telefón'', ''Vyššia hra''). Kresliarsky vďačná bola postava zosmiešneného úradníka, prostredníctvom ktorej sa kritizoval karierizmus. V 80. rokoch zaznamenal intenzívny rozvoj bábkový film. Osemdesiate roky nazývame zlatým obdobím slovenského animovaného filmu. Nastal príklon k spoločensky závažným témam, čo sa týkalo aj animácie. K významným tvorcom patrila v tejto dekáde Jaroslava Havettová (nar. 1942). Oproti Kubalovi sa vyznačovala inou, svojskou poetikou. Jej diela sú charakteristické zovšeobecňovaním morálnych problémov jednotlivca a spoločnosti. Napríklad skúmala fatálne ľudské situácie prostredníctvom ceruzky, vešiaka, šiat a zápaliek v diele ''Kontakty'' (1980). Ostro satiricky vyznieva film ''Prečo máme radi sliepky'' (1986), kde hrdina ničí všetko živé okolo seba a upriamuje sa na svoje ego. Satirický je aj ''Údel'' (1988), pripravený v koprodukcii s pražským štúdiom. Ako animátori tu spolupracovali Ľ. Pavolovová a M.Kimlička podľa predlôh výtvarníčky Z. Vorlíčkovej, hudbu zložil Dežo Ursíny. Je považovaný za najvyhrotenejší Havettovej film. Tragikomicky pôsobí jej film ''Pomoc'' (1984). Medzi pozitíva dramaturgie animovaných filmov v druhej polovici 80. rokov patrí vytváranie priestoru pre uplatnenie sa nových mladých autorov. V tomto období sa presadzuje tretia generácia tvorcov. Tá si rýchlo osvojila animátorskú profesiu. Ich ústrednou témou bola reflexia pocitov mladého človeka v spoločnosti a jej slabiny. Najvýraznejším predstaviteľom bol Ondrej Slivka (nar. 1959) a jeho film ''Keby som bol vtáčkom'' (1986). Používa tu počítačovú grafiku a má ekologický charakter, poukazuje na problém sebazničenia človeka. Film ''Dáždnik'' (1984) sa zaoberá fetišizáciou techniky. Byrokratizmus je témou snímky ''Celine'' (1989). ===Viktor Kubal v 80. rokoch=== Viktor Kubal začal 80. roky filmom ''Krvavá pani'' (1980), viac svojráznou paródiou, ako autentickou legendou o Čachtickom hrade. Je tu vidieť vysoké majstrovstvo tvorcu pri práci s detailom, ruchmi a hudbou. Za malé veľdielo je považovaný film ''Na pravé poludnie'' (1988), odkazujúce na slávny rovnomenný western. Odohráva sa v jednom úrade, kde došiel atrament. Kubal sa pri animácii inšpiroval kubizmom, používa ironický nadhľad a kritizuje byrokraciu. Podobne vyznieva aj politicky ladený ''Idol'' (1989), v ktorom hrdina odkopáva s úľavou z vysokej skaly bustu štátnika. Kubal sa tu začína vyrovnávať s novou porevolučnou realitou. Viaceré iné jeho diela patria medzi tvorbu pre deti. ===Tvorba pre deti v 80. rokoch=== Slovenská animácia bola vždy silne orientovaná na detského diváka. Predstavovali zhruba dve tretiny celkovej produkcie. Najvýznamnejším autorom pre deti v rámci animácie bol Viktor Kubal. Okrem ''Janka Hraška'' nakrútil ''Príbehy z Kocúrkova'', ''[[Panák z križovatky]]'', ''Janíka na ceste''. Kubal rátal s detskou inteligenciou a fantáziou. ''Marcipánová komédia'' (1987) je parafráza na rozprávku o Jankovi a Marienke. Osobité miesto má aj seriál o ''Bábätku'' (1987 – 1990), na ktorom sa režijne podieľali Vladimír Malík z bratislavského štúdia a Penčo Kunčev zo Sofie. Významné miesto v tvorbe pre deti zastupovali večerníčky [[Slovenská televízia|Slovenskej televízie]] (napr. ''[[Utieračik]]'', ''Biela Barborka'', ''O Valibukovi'', ''[[Dada a Dodo]]'', ''[[Kuk a Bubu]]''). Pracovali na nich mnohí režiséri a animátori ako M. Trajterová, D. Bučanová, O. Potroková, J. Baran, J. Blechová, M. Jaššo, Z. Vejchodská, alebo V. Takáčová. Večerníčky boli natáčané buď s jednoduchou fabulou (''[[Najmenší hrdinovia]]'', 1980 – 1989, r. Jurišič), alebo aj náročnejšie, s diferencovanejším adresátom (''[[Bratislavské rozprávky]]'', 1990 – 1995, r. Slivka). Nakrútený bol aj večerníček pre dospelých, kde bol hlavnou postavou dobrácky Deduško, známy zo zvučky (''Deduško Casanova'', ''Deduško a vamp'', ''Deduško a Venuša'', 1983 – 1989), v réžii Viktora Kubala. V televízii bola presila príbehov z ríše zvieratiek, čo viedlo k znižovaniu ich pútavosti. ===Bábková animácia=== Pokusy o bábkový film siahajú do 50. rokov, kedy Bohdan Slavík navrhol bábkový ''Rok na dedine''. V 60. rokoch sa Ján Chlebík a Kazimír Barlík snažili o bábkovú animáciu, ale šlo iba pokusy, ktoré neovplyvnili ďalší vývoj. Na Kolibe už existovali technické predpoklady pre tvorbu bábkového filmu. Nakrúcali sa fázový pohyb makiet tankov a áut, požiare na maketách domov, známy bol kolibský vecný trik a kvalitne boli vybavené remeselnícke dielne. Chýbali však animátori. V Považskej Bystrici existoval Krúžok amatérskeho filmu, venujúci sa aj bábkovej animácii. Konal sa tu pravidelne aj festival filmov, čo pôsobilo mobilizujúco na autorov. K nim patrili [[Štefan Martauz|Štefan Lapuník-Martauz]] a Vladimír Pikalík, od konca 70. rokov pôsobiaci v Bratislave. Pikalík spolupracoval pod vedením režiséra Ivana Popoviča na filme ''Strážca sen'' (1979), považovaného za prvý film so všetkými atribútmi profesionálneho bábkového filmu. Rok 1979 sa tak stal rokom definitívneho zrodu bábkového filmu na Slovensku. Ešte predtým, v roku 1978, Popovič spoločne s kameramanom [[Milan Peťovský|Milanom Peťovským]] nakrútili film ''Narodeniny 2001'' (1978), predznamenávajúceho svojou formou bábkový film. Popovič dosiahol vrchol svojej tvorby kombinovaným filmom ''Boli tu ufóni'' (1984) s využitím pixilovaného herca. Dôležitým predstaviteľom bol František Jurišič, používajúci "clay animation"- plastelínové kreácie vo filmoch ''Figúrky a figuríny'' (1983) a ''Kikiriki'' (1985). Jurišič tvorí aj kombinované filmy s hercami a bábkami, pracuje s drevom alebo handrami. Slovenský bábkový film vstúpil do štádia svojej dospelosti Jurišičovým filmom ''Letí tanier, letí'' (1988), pojednávajúcom o stretnutí partie detí s návštevníkmi z vesmíru. K najskúsenejším tvorcom bratislavského tímu patril Vlastimil Herold so skúsenosťami od Bratov v triku. Na leporele ''Varila myšička kašičku'' (1974) spolupracoval s Ľudovítom Fullom. Nakrútil film ''Orbis Pictus'' (1978) a s výtvarníkom Miroslavom Cipárom film ''Kúzelník a kvetinárka'' (1986). Ďalším významným predstaviteľom bábkovej tvorby bola Helena Slavíková-Rabarová. Jej najdôležitejším dielom je cyklus ''Maľovánky- spievanky'' (1982 – 1989), kde mapuje ľudové zvyky, piesne a rečňovačky spojené s detským folklórom. Jednotlivé diely sa nazývajú ''Predjarie'', ''Jar'', ''Leto'', ''Jeseň'', ''Zima''. Dôležitá tu bola hudba Svetozára Stračinu. Významným dielom bola ''Drotárska púť'' (1992) s použitím originálnych artefaktov drotárskeho remesla. Do vývoja slovenského bábkového filmu prispel aj český režisér Jan Švankmajer filmom ''Do pivnice'' (1983). Medzi významných tvorcov bábkového filmu patril výtvarník Koloman Leššo alebo kameraman [[Milan Peťovský]]. ==90. roky== Po revolúcii v roku 1989 sa výrazne zmenila forma investovania i výrobné prostredie autorov. Štátom financovaný film prostredníctvom Slovenskej filmovej tvorby a Slovenskej televízie zostal bez peňazí a technického zázemia kolibských štúdií. Pohyb financií v cykle investor – autor – producent – štáb – [[distribútor]] – vysielateľ – obecenstvo – investor sa spomalil a takmer zastavil. V roku 1991 dochádza k radikálnemu zrušeniu monopolnej inštitúcie Slovenskej filmovej tvorby, čo má veľké následky. SFT je sprivatizovaná pomocou kupónovej privatizácie. Rozhodnutím ministerstva kultúry z 2. apríla 1992 bol zrušený štátny podnik SFT bez likvidácie dňom 30. apríla 1992. O animovanú tvorbu sa naďalej zaujímala iba Slovenská televízia. Napriek spomenutým problémom bolo na začiatku 90. rokov stále veľa objednávok na večerníčky, a tak bývalí zamestnanci Kresleného filmu zakladali vlastné štúdiá. Väčšina však nevedela prejsť na nový kapitalistický trh, a tak s činnosťou skončila, keď ustali objednávky Slovenskej televízie. Tie neustále klesali až do roku 2000, kedy sa výroba animovaných filmov pre deti takmer úplne zastavila. Tento stav, až na niekoľko projektov, trvá prakticky dodnes. Najväčšiu adaptabilnú schopnosť preukázalo štúdio Jaroslava Barana [[Animoline]] (pôvodne Interline). Stratégia štúdia spočíva v zamestnávaní väčšieho počtu špecializovaných zamestnancov, čo ponúka kvantitatívne a kvalitatívne výhody. Ďalšia skupina animátorov pracuje na reklamách, alebo pre zahraničné produkcie. Postupne sa vymenila generácia tvorcov a pretrhli sa partnerské vzťahy s českými štúdiami. Televízna animovaná produkcia je nevyrovnaná. V roku 1992 zaniká kolibské štúdio Animofilm, niektoré projekty z neho prechádzajú do televízie, ako osemdielna séria ''Rozprávky z celého sveta'' (1992 – 1994, Monika Trajterová, Tomáš Čepek), alebo ''Bratislavské rozprávky'' (1991 – 1995, Urc, Slivka). Ten je vrcholom televíznej animovanej produkcie. Nakrútila sa rozsiahla séria ''[[Jurošík]]'' (1991 – 1992, Jaroslav Baran) pre detského diváka. Medzi ďalšie diela patria ''Drotárska púť'' (1992, Helena Slavíková-Rabárová), alebo séria ''[[Hlinené rozprávky]]'' (1994 – 1995, František Jurišič). Dokumentarista Martin Šindelka natočil animovaný 11 minútový dokumentárny experiment ''Veľká potreba'' (1992). Bol nasnímaný technikou pixilácie. Jana Blechová, Marián Jaššo, Jaroslav Baran (štúdio [[Animoline]]), Ivan Popovič (štúdio My Studio) sa venujú reklamám. Zavedené medzinárodné festivaly Cena Dunaja a Bienále animácie Bratislava sú orientované na detskú tvorbu. ===Slovenský animovaný videoklip=== Od roku 1988 po dnešok vzniklo na Slovensku alebo v réžii slovenských tvorcov okolo 60 videoklipov. Väčšina z nich však až po roku 2005. Za prvý videoklip, natočený na území Slovenska, môžeme považovať krátky animovaný film ''Pieseň'' Jaroslavy Havettovej a Ivana Popoviča z roku 1969. Ten však nezodpovedá definícii videoklipu ako nástroja propagácie hudby a nestojí z ním žiadna kapela, ktorá by ho vyhlásila za svoj. Je charakterizovaný ako animáciu na pieseň Waldemara Matušku a Heleny Vondráčkovej ''To se nikto nedoví''. V roku 1988 bol nakrútený videoklip k piesni Dariny Rolincovej ''Čo o mne vieš'' s rozpohybovanými kresbami karikaturistu Alana Lesyka. Výtvarník a animátor Ondrej Rudavský sa vracia po pobyte v USA a práci na videoklipoch pre zahraničných interpretoch na Slovensko a v rokoch 2002, 2004 a 2005 tvorí klipy pre skupiny Žena z Lesoparku ''About the thing'', Janu Kirschner ''Na čiernom koni'' a Richarda Mullera ''Sníh''. V roku 1995 vzniká prvý slovenský v počítači animovaný videoklip pre pieseň Petra Lipu ''Balada o štyroch koňoch'' v réžii Mariána Ferka a Andrey Leporisovej. V roku 1997 boli nakrútené videoklipy pre skupinu Gladiátor ''Slovenská'' (r. Karol Vosátko) a pre skupinu Hex ''Vetroň'' (r. Ivan Derevenec, Milan Prekop, Juraj Krumpolec). Derevenec, Krumpolec a Martin Gallovský v roku 2000 vytvorili klip pre skupinu Malevil ''Železný muž''. Patrik Pašš nakrútil od roku 2000 viacero videoklipov, napríklad ''Ticho'' (2000) pre skupinu Para a ''Dve Líšky'' (2003) Richarda Mullera. Pre Janu Kirschner točí klip ''So životom v ohrození'' (2002), pre skupinu No Name ''Stromy'' (2006) a ''O šťastí'' (2008). Nápaditými dielami sú klipy ''Čiara'' (2010) Richarda Mullera od Martina Hudáka, alebo ''Zé Dos frangos'' (2001) kapely MySoul.com. Technicky náročnou animáciou je klip skupiny Hudba z Marsu ''Goro biely pes'' (2011) Roberta Szegényiho. Absolvent ateliéru animovanej tvorby na FTF VŠMU Andrej Kolenčík natočil v roku 2008 videoklip ''Nanuk'' pre české zoskupenie Dva a v roku 2011 pre Divné semená videoklip ''Moog in Mood''. Ďalším absolventom, pracujúcim nielen na tomto poli, je Jaroslav Vaľko, známy videoklipmi pre Komajotu ''Anjel'' (2008) a ''Sedem nocí'' (2009). Najvýraznejšími tvorcami na poli animácie videoklipov sú v súčasnosti Michaela Čopíková a Veronika Obertová so svojim štúdiom Ové pictures. Obertová nakrútila pre Zdenku Prednú klip k piesni ''Na povrázku'' (2010). Spolu nakrútili pre skupinu Lavagance klip ''Butterfly'' (2008), ich najnáročnejším dielom je ''O láske nepoznanej'' Jany Kirschner (2012). Eva Delinčáková sa presadila prácou na klipe pre skupinu Longital ''Von Von'' (2011). O animované klipy Karlo - ''Faya,'' PAT - ''Adrian Monk'' sa postaral Adam Bázlik. O videoklip Irit - ''Jigga Skúta'' sa postaral Imrich Kútik. Adam Bázlik a Imrich Kútik si medzičasom založili umelecký kolektív menom Contrast spolu s ďalšími členmi. Ich spoluprácu môžeme vidieť napríklad pri videoklipe Šorty, Ego - ''Oukej Koukej''. Na tomto videoklipe spolupracovali aj animátori Juraj Mucha a Veronika Bačová. == Súčasnosť == ===Prvá generácia tvorcov=== V roku [[1993]] na Slovensku otvorili na [[Filmová a televízna fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave|Filmovej a televíznej fakulte VŠMU]] v [[Bratislava|Bratislave]] Katedru animovanej tvorby vďaka iniciatíve [[Rudolf Urc|Rudolfa Urca]] a [[František Jurišič|Františka Jurišiča]]. Ako pedagógovia tu pôsobili poprední tvorcovia [[Animovaný film|animovaných filmov]]. Tak sa začala písať nová kapitola dejín kinematografickej animácie na Slovensku. Študenti 90. rokov patria k prvej generácii tvorcov, využívajúcich klasické animačné techniky. Táto skupina začala po štúdiu zakladať vlastné štúdiá. [[Ivana Laučíková]] založila produkčnú spoločnosť Feel me film. [[Michal Struss]] založil štúdio Plaftik. Po roku 2000 sa niektoré krátkometrážne diela študentov a absolventov [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] dostali do distribúcie. Tie však majú slabší komerčný potenciál. Aj preto na Slovensku dnes neexistuje človek, ktorého by živila len autorská animátorská práca. Ako prvý sa dostal do povedomia verejnosti [[Michal Struss]]. V roku [[2000]] ho za jeho film ''V kocke'' nominovali na študentského Oscara. Film [[Ivany Laučíková|Ivany Laučíkovej]] a Martina Snopeka ''Posledný autobus'' (2011) vyhral Grand Prix na Á-čkovom festivale krátkych filmov v Tampere. Jej spoločnosť pracovala na filme [[Ivana Šebestová (animátorka)|Ivany Šebestovej]] ''Sneh'' (2013) a vydáva časopis Homo Felix. Šebestová realizovala v roku 2007 film ''Štyri'' a v súčasnosti vyučuje budúcich animátorov na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]]. [[Katarína Kerekesová]] pripravuje v roku 2015 dokončiť novú večerníčkovú sériu ''[[Mimi a Líza]]''. Jej priekopníckym dielom sú ''Kamene'', inovatívny bábkový muzikál z roku 2010. Vanda Raýmanová je autorkou filmu pre deti ''Kto je tam?'' (2010), na ktorom spolupracovala s animátorkou Gabikou Klaučovou. V súčasnosti pripravuje krátku hudobnú komédiu ''Bob a Mia'', momentálne kompletne pripravenú do výroby. ===Druhá generácia tvorcov=== VŠMU okolo roku 2001 škola prestala nakrúcať študentské filmy na filmovú surovinu. Týchto tvorcov, venujúcich sa digitálnej animácii, nazývame druhou generáciou absolventov. Druhú generáciu VŠMU predstavujú hlavne animátori aktívni v organizovaní medzinárodného festivalu animovaných filmov Fest Anča v Žiline, napríklad Andrej Kolenčík, Peter Budinský, Alica Gurínová a Michaela Čopíková, ktorá založila spolu so študentkou z VŠVU Veronikou Obertovou štúdio Ové Pictures. Prvá natočila oceňovaný film ''About socks and love'', druhá Viliam a spoločný film ''Dust and Glitter'' (2001). Autori Jakub Kroner a Martin Capovčák vytvorili prvý slovenský animovaný sitcom pre televíziu JOJ ''[[Lokal TV]]'' (2011). Spoločným znakom tejto generácie animátorov je intermedialita. Využívajú estetiku videohier. Z legiend slovenského animovaného filmu tvorí po roku 2000 Ivan Popovič, ktorý od roku 2001 vyrába seriál pre deti ''Mať tak o koliesko viac''. Animáciou sa venuje od roku 2010 odborný časopis Homo Felix. jeho koncept obsahovo zastrešuje oblasť výroby, distribúcie a prezentácie animovaných diel, reflexiu ich kvality a rovnako ponúka priestor štúdiám, statiam a iným odborným textom o histórii a teórii animácie. V súčasnosti podporuje finančne animovanú tvorbu Audiovizuálny fond. ==Zdroje== * Václav Macek – Jelena Paštéková, ''Dejiny slovenskej kinematografie'', Martin: Vydavateľstvo Osveta, 1997, 600 s. ISBN 80-217-0400-4 * Rudolf Urc, ''Dejiny animovaného filmu II.'' Bratislava: Vysoká škola múzických umení v Bratislave, 1999, 103 s. ISBN 80-85182-58-2 * Eva Perďochová: ''Odklínanie slovenského animovaného filmu'', In: Film.sk, 2012, č.4 * Milan Čupka: ''Súčasná slovenská animácia? Pestrofarebný Fénix'', In: Pravda, 3.3.2012 * Rudolf Urc, Marian Veselý, Slovenský animovaný film, Bratislava: Nadácia FOTOFO, 1994, 210 s. ISBN 80-85739-04-6 * Kolenčík, Juraj: rozhovor Raýmanová, Struss, In: HOMO FELIX, 1/2010, s. 59 – 61 * Brojo, Maroš: Slovenský animovaný videoplip, In: HOMO FELIX, 2/2012 * Macek, Václav: 1297254000 Sk, 1. časť, (Myslím si), In: Filmpress, 17. 1. 2011 [[Kategória:Kinematografia na Slovensku]] 16f36fy3n9ave6m2zmqx0vjblr1f6t3 8212762 8212761 2026-05-12T16:26:48Z Fillos X. 212061 /* Zdroje */ 8212762 wikitext text/x-wiki {{Wikifikovať}} {{Na úpravu}} '''Slovenský animovaný film''' je významná súčasť [[Slovensko|slovenskej]] [[Kinematografia|kinematografie]]. == Začiatky== Dlhotrvajúce a viacnásobné začiatky slovenského animovaného filmu boli periodicky sprevádzané pokusmi 40. a 50. rokov. V roku [[1945]] vďaka [[Edvard Beneš|Benešovmu]] znárodňovaciemu dekrétu vznikla filmová inštitúcia s programom realizácie hraných [[Dokumentárny film|dokumentárnych]] a [[Žurnál (film)|spravodajských filmov]], ale [[Animovaný film|animovaný]] film v tomto programe zahrnutý nebol. V Školfilme, v ústave pre tvorbu učebných pomôcok, jej riaditeľ dr. [[Bohumil Vančo|Bohumil]] [[Bohumil Vančo|Vančo]] počiatkom 40. rokov zriadil trikové oddelenie pre potrebu kreslenia titulkov a grafov.<br /> Najvýznamnejšia osobnosť slovenského animovaného filmu, [[Viktor Kubal]] (1923 – 1997), bol tvorcom prvého animovaného slovenského filmu ''[[Studňa lásky (film)|Studňa lásky]]'' z roku [[1944]], natočeného pre [[Školfilm]]. Ide o zakladateľský čin v animovanej tvorbe na Slovensku, kresbou pripomína [[Spojené štáty|americkú]] animáciu. Dej sa upriamuje na legendu o kopaní [[studňa|studne]] na [[Trenčiansky hrad|Trenčianskom hrade]] v čase [[Osmanská ríša|tureckých]] nájazdov. Animovaný film sa na Slovensku zrodil až v roku [[1965]]. Vtedy vznikla v Štúdiu krátkeho filmu v [[Bratislava|Bratislave]] samostatná tvorivá skupina. Tá mala v pláne realizovať animované filmy s použitím kreslenej a papierovej techniky. Pri jej vzniku stál [[Viktor Kubal|Viktor]] [[Viktor Kubal|Kubal]], ktorý tu pôsobil ako scenárista, výtvarník, animátor a režisér. Zaujímavosťou je, že do priekopníckych čias animovaného filmu patrí americký film ''Stratený svet'' (''The lost world'') z roku [[1925]] pre ktorý nakrútil viaceré trikové zábery slovenský emigrant Daniel Siakeľ. ==60. roky== V dobe vzniku slovenskej animácie bratia Ivan a Vladimír Popovičovci s ďalšími mladými autormi natočili kolektívne dielo ''[[Pingvin]]'' (1964), predstavujúce kľúčový význam v myšlienke konštituovania animovaného filmu na Slovensku. Do roku 1965 sa animátorské pokusy realizovali v rámci trikového oddelenia Populárno- vedeckého filmu. V roku 1965 vznikla špeciálna zložka pre kreslený film, začlenená v rámci Štúdia krátkych filmov v Bratislave. Bola to prirodzená reakcia na úspešné pokusy priekopníkov akými boli Viktor Kubal, [[Ivan Popovič]], [[Vlastimil Herold]], alebo Bohdan Slavík. Významnou okolnosťou pri konštituovaní animovaného filmu u nás bol rozvoj televízneho vysielania. O animáciu sa tak začala zaujímať televízia kvôli potrebe každodenného vysielania pre deti a mládež a začali vznikať televízne rozprávky (''Ako Petra kúpali'', 1969, ''[[Puf a Muf (seriál)|Puf a Muf]]'', 1969, obe r. Viktor Kubal, ''Kúpalisko pre fakírov'', 1967, r. Veronika Margotsyová). V počiatočných fázach výroby [[večerníček|večerníčkov]] slúžili ako námety literatúra pre deti a jej ilustrátorské pendanty (''Môj Macík'', 1968, ''Pasca'', 1968, r. [[Jaroslava Havettová]]). Režisér [[Milan Peťovský]] nakrútil televízne animované rozprávky ''O veľkej repe'' (1968) a ''Pes a jarabičky'' (1969). Trezorovým filmov sa stáva ''Oko'' (1968, réžia [[Juraj Bindzár]], kamera [[Henrieta Peťovská]]), reflektujúce koniec 60. rokov a používajúce symboly, pripomínajúce hákové kríže, kosáky a kladivá. Film bol na dve desaťročia uložený do trezoru. Tvorbu 60. rokov sprevádza nedostatok špecialistov, režírovali dokumentaristi, hosťovali kameramani, alebo scenáristu suploval spisovateľ. Naši autori sa grupovali spomedzi výtvarníkov, venujúcich sa novinovej kresbe, alebo knižnej ilustrácii. Kvantitu a kvalitu výsledkov v rozhodujúcej miere v 60. rokoch však vymedzovali výkony Viktora Kubala. ===Viktor Kubal v 60. rokoch=== Kubal prispieval krátkymi kreslenými šotmi vo filmovom týždenníku, s ústrednou postavou pána Homa. V roku 1965 nakrútil film ''Biely a čierny'', v ktorom rieši odveký vzťah dobra a zla. O svojrázne riešenie manželských problémov sa pokúsil vo filme ''Nevera'' (1966). Filmom ''Stromček'' (1966) sa začína jeho spolupráca s hudobným skladateľom Jurajom Lexmannom. Zaoberal sa životným prostredím vo filme ''Zem'' (1966), ktorého spracovanie patrilo k špičke svetovej animácie a ide o jeho najkompaktnejšie dielo 60. rokov. Objednávkovým filmom, s cieľom propagovať cestovný ruch, bol film ''V krajine divov'' (1967). ''Stop!'' (1967) ponúka epizódy o starostiach motoristu. Oddychový charakter má „večerníček“ ''Domov'' (1966). V rokoch 1967 – 1970 nakrútil viacdielny seriál ''Dita'' pre distribúciu aj pre televíziu a vychádzal v ňom z časopiseckého riešenia v časopise Roháč. Týmto seriálom vytvoril Kubal základné východisko pre animovanú tvorbu pre deti. Z radu typických Kubalových prác sa vymyká film ''Sad'' (1968). ==70. roky== V 70. rokoch nastal rozvoj technologických a výtvarno-animátorských predpokladov v kombinácii s invenčným námetom. Vzniklo viacero animátorských štúdií, často na vysokej úrovni originality, ale za absencie invenčného námetu. Časté bolo striedanie na režisérskych postoch. Do prevahy sa dostáva objednávková tvorba, čím trpela dramaturgia, tolerancia voči bezduchým námetom, schematizmus v spracovaní scenárov (''Uspávanka'', 1970, ''Myška Plyška'', 1971). Zatiaľ čo v príprave televíznych filmov býval tak námet a dramaturgická scenáristika slabým článkom, v animovanej tvorbe štúdia Slovenskej filmovej tvorby bol práve námet kľúčom k úspechu (''Vlk a kozliatka'', 1975, ''Jablko'', 1977). Knižné vydania a pôvodné literárne predlohy boli špeciálne pripravované pre film (''O nezbednom kapríkovi'', 1972). Medzi televízne seriáli patria ''O baranovi a ovečke'' (1972 – 1976), ''Širokáň, Bystráň, Dlháň'' (1977 – 1978), alebo ''Majster Kristián'' (1979). Vo vývine slovenského animovaného filmu prevládajú práce zábavného charakteru. To sa týkalo aj diel s vážnejšou tématikou, ako napríklad v dielach Ivana Popoviča. Medzi paradoxy v tvorbe 70. rokov patril vzťah k filmovej satire. Kritika ostáva na úrovni jednotlivca, nikdy neprekračuje hranice podstaty v systéme rodiacom problémy. Rieši sa životné prostredie (''Turista'', 1972), medziľudské vzťahy, etika. Svoju tvorbu začali už v 60. rokoch Ivan Popovič a Jaroslava Havettová. Spolu nakrútili začiatkom 70. rokov významný film ''Socha'' (1970), ktorý možno charakterizovať ako animovaný "arsfilm." Sochár hľadá v kameni sochu, pretože už Michelangelo povedal, že socha je ukrytá v každej skale. Havettová tu kritizuje dogmatizmus. Sedemdesiate roky, najmä ich začiatok, boli zložitým spoločenským obdobím. Angažovanosť mala prísne metodické vymedzenie. Animovaný film, keďže pracoval s výtvarným materiálom, mal pozíciu o to zložitejšiu. Negatívne prijímaný bol čierny humor, absurdita, expresívna skratka, nadsadenie, čiže prostriedky vlastné animovanej filmovej reči. Napriek tomu badať spoločensko kritický pohyb v animovanej tvorbe 70. rokov. Potrebné bolo v dielach v tejto represívnej dobe namiesto priamočiarosti použitie symboliky a významov. ===Viktor Kubal v 70 rokoch=== V plodných sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch natočil sériu o ''Jankovi Hraškovi'' (1972 – 1986), ovplyvneného folklórom a ľudovými motívmi. Využil tu už svoju fantáziu, keď sa postupne viac odkláňal od predlohy. Ľudový hrdina Jánošík sa objavuje v diele ''[[Zbojník Jurko]]'' (1976), ktorého tvoril dva roky. Ide o rýdzo autorský, prvý celovečerný animovaný slovenský film. Ľudové piesne transformoval do filmu skladateľ Juraj Lexmann. Kubal sa v 70. rokoch vyhýba sentimentalite, naopak využíva dejovú skratku, je parodický a ironický. Najpredávanejším slovenským filmom sa stal ''Šach'' (1973). Je to reakcia na domáce spoločenské vzťahy, kde je zobrazený človek ako pešiak. Film stojí na rozhraní "arsfilmu" a grotesky. Politicky ladené sú aj filmy ''Kino'' (1977) a ''Rebrík'' (1978), predstavujúci hlbší ponor do ľudských vzťahov. Ďalej natočil filmy ''Prezent'' (1976), kritizujúci úplatkárstvo a ''Jedináčik'' (1979) vystavujúceho na pranier pseudovýchovné postupy a protekcionizmus. Ako kresliar a animátor sa predstavil vo filmoch ''Turista'' (1972), alebo ''Horí'' (1976). Kubalových filmových hrdinov môžeme nazvať deťmi svojej doby. ==80. roky== Od konca 70. rokov je pre náš animovaný film charakteristická diferenciácia výtvarných prejavov a literárnych žánrov. Animovaná tvorba začína disponovať výtvarníkmi špecializovanými na film. Výrazný podiel na celkových výsledkoch animovanej tvorby má naďalej televízia a preferovanie filmových seriálov. Medzi filmami tak dominuje rozprávka, často moderná, parodizujúca klasické príbehy, alebo zaoberajúca sa javmi blízkymi súčasnému divákovi. Spolu s príchodom výtvarníkov z oblasti novinovej kresby do sféry animovaného filmu zaznamenala zvýšený výskyt satirická tématika. Podobne ako v rokoch sedemdesiatych však kritika bola možná iba po určitú hranicu. Kritizovala sa byrokracia, nedobré medziľudské vzťahy a verejné veci. Nikdy však epicentrum ich strojcov (napr. satirické filmy ''Posledný kameň'', ''Blcha a slon'', ''Telefón'', ''Vyššia hra''). Kresliarsky vďačná bola postava zosmiešneného úradníka, prostredníctvom ktorej sa kritizoval karierizmus. V 80. rokoch zaznamenal intenzívny rozvoj bábkový film. Osemdesiate roky nazývame zlatým obdobím slovenského animovaného filmu. Nastal príklon k spoločensky závažným témam, čo sa týkalo aj animácie. K významným tvorcom patrila v tejto dekáde Jaroslava Havettová (nar. 1942). Oproti Kubalovi sa vyznačovala inou, svojskou poetikou. Jej diela sú charakteristické zovšeobecňovaním morálnych problémov jednotlivca a spoločnosti. Napríklad skúmala fatálne ľudské situácie prostredníctvom ceruzky, vešiaka, šiat a zápaliek v diele ''Kontakty'' (1980). Ostro satiricky vyznieva film ''Prečo máme radi sliepky'' (1986), kde hrdina ničí všetko živé okolo seba a upriamuje sa na svoje ego. Satirický je aj ''Údel'' (1988), pripravený v koprodukcii s pražským štúdiom. Ako animátori tu spolupracovali Ľ. Pavolovová a M.Kimlička podľa predlôh výtvarníčky Z. Vorlíčkovej, hudbu zložil Dežo Ursíny. Je považovaný za najvyhrotenejší Havettovej film. Tragikomicky pôsobí jej film ''Pomoc'' (1984). Medzi pozitíva dramaturgie animovaných filmov v druhej polovici 80. rokov patrí vytváranie priestoru pre uplatnenie sa nových mladých autorov. V tomto období sa presadzuje tretia generácia tvorcov. Tá si rýchlo osvojila animátorskú profesiu. Ich ústrednou témou bola reflexia pocitov mladého človeka v spoločnosti a jej slabiny. Najvýraznejším predstaviteľom bol Ondrej Slivka (nar. 1959) a jeho film ''Keby som bol vtáčkom'' (1986). Používa tu počítačovú grafiku a má ekologický charakter, poukazuje na problém sebazničenia človeka. Film ''Dáždnik'' (1984) sa zaoberá fetišizáciou techniky. Byrokratizmus je témou snímky ''Celine'' (1989). ===Viktor Kubal v 80. rokoch=== Viktor Kubal začal 80. roky filmom ''Krvavá pani'' (1980), viac svojráznou paródiou, ako autentickou legendou o Čachtickom hrade. Je tu vidieť vysoké majstrovstvo tvorcu pri práci s detailom, ruchmi a hudbou. Za malé veľdielo je považovaný film ''Na pravé poludnie'' (1988), odkazujúce na slávny rovnomenný western. Odohráva sa v jednom úrade, kde došiel atrament. Kubal sa pri animácii inšpiroval kubizmom, používa ironický nadhľad a kritizuje byrokraciu. Podobne vyznieva aj politicky ladený ''Idol'' (1989), v ktorom hrdina odkopáva s úľavou z vysokej skaly bustu štátnika. Kubal sa tu začína vyrovnávať s novou porevolučnou realitou. Viaceré iné jeho diela patria medzi tvorbu pre deti. ===Tvorba pre deti v 80. rokoch=== Slovenská animácia bola vždy silne orientovaná na detského diváka. Predstavovali zhruba dve tretiny celkovej produkcie. Najvýznamnejším autorom pre deti v rámci animácie bol Viktor Kubal. Okrem ''Janka Hraška'' nakrútil ''Príbehy z Kocúrkova'', ''[[Panák z križovatky]]'', ''Janíka na ceste''. Kubal rátal s detskou inteligenciou a fantáziou. ''Marcipánová komédia'' (1987) je parafráza na rozprávku o Jankovi a Marienke. Osobité miesto má aj seriál o ''Bábätku'' (1987 – 1990), na ktorom sa režijne podieľali Vladimír Malík z bratislavského štúdia a Penčo Kunčev zo Sofie. Významné miesto v tvorbe pre deti zastupovali večerníčky [[Slovenská televízia|Slovenskej televízie]] (napr. ''[[Utieračik]]'', ''Biela Barborka'', ''O Valibukovi'', ''[[Dada a Dodo]]'', ''[[Kuk a Bubu]]''). Pracovali na nich mnohí režiséri a animátori ako M. Trajterová, D. Bučanová, O. Potroková, J. Baran, J. Blechová, M. Jaššo, Z. Vejchodská, alebo V. Takáčová. Večerníčky boli natáčané buď s jednoduchou fabulou (''[[Najmenší hrdinovia]]'', 1980 – 1989, r. Jurišič), alebo aj náročnejšie, s diferencovanejším adresátom (''[[Bratislavské rozprávky]]'', 1990 – 1995, r. Slivka). Nakrútený bol aj večerníček pre dospelých, kde bol hlavnou postavou dobrácky Deduško, známy zo zvučky (''Deduško Casanova'', ''Deduško a vamp'', ''Deduško a Venuša'', 1983 – 1989), v réžii Viktora Kubala. V televízii bola presila príbehov z ríše zvieratiek, čo viedlo k znižovaniu ich pútavosti. ===Bábková animácia=== Pokusy o bábkový film siahajú do 50. rokov, kedy Bohdan Slavík navrhol bábkový ''Rok na dedine''. V 60. rokoch sa Ján Chlebík a Kazimír Barlík snažili o bábkovú animáciu, ale šlo iba pokusy, ktoré neovplyvnili ďalší vývoj. Na Kolibe už existovali technické predpoklady pre tvorbu bábkového filmu. Nakrúcali sa fázový pohyb makiet tankov a áut, požiare na maketách domov, známy bol kolibský vecný trik a kvalitne boli vybavené remeselnícke dielne. Chýbali však animátori. V Považskej Bystrici existoval Krúžok amatérskeho filmu, venujúci sa aj bábkovej animácii. Konal sa tu pravidelne aj festival filmov, čo pôsobilo mobilizujúco na autorov. K nim patrili [[Štefan Martauz|Štefan Lapuník-Martauz]] a Vladimír Pikalík, od konca 70. rokov pôsobiaci v Bratislave. Pikalík spolupracoval pod vedením režiséra Ivana Popoviča na filme ''Strážca sen'' (1979), považovaného za prvý film so všetkými atribútmi profesionálneho bábkového filmu. Rok 1979 sa tak stal rokom definitívneho zrodu bábkového filmu na Slovensku. Ešte predtým, v roku 1978, Popovič spoločne s kameramanom [[Milan Peťovský|Milanom Peťovským]] nakrútili film ''Narodeniny 2001'' (1978), predznamenávajúceho svojou formou bábkový film. Popovič dosiahol vrchol svojej tvorby kombinovaným filmom ''Boli tu ufóni'' (1984) s využitím pixilovaného herca. Dôležitým predstaviteľom bol František Jurišič, používajúci "clay animation"- plastelínové kreácie vo filmoch ''Figúrky a figuríny'' (1983) a ''Kikiriki'' (1985). Jurišič tvorí aj kombinované filmy s hercami a bábkami, pracuje s drevom alebo handrami. Slovenský bábkový film vstúpil do štádia svojej dospelosti Jurišičovým filmom ''Letí tanier, letí'' (1988), pojednávajúcom o stretnutí partie detí s návštevníkmi z vesmíru. K najskúsenejším tvorcom bratislavského tímu patril Vlastimil Herold so skúsenosťami od Bratov v triku. Na leporele ''Varila myšička kašičku'' (1974) spolupracoval s Ľudovítom Fullom. Nakrútil film ''Orbis Pictus'' (1978) a s výtvarníkom Miroslavom Cipárom film ''Kúzelník a kvetinárka'' (1986). Ďalším významným predstaviteľom bábkovej tvorby bola Helena Slavíková-Rabarová. Jej najdôležitejším dielom je cyklus ''Maľovánky- spievanky'' (1982 – 1989), kde mapuje ľudové zvyky, piesne a rečňovačky spojené s detským folklórom. Jednotlivé diely sa nazývajú ''Predjarie'', ''Jar'', ''Leto'', ''Jeseň'', ''Zima''. Dôležitá tu bola hudba Svetozára Stračinu. Významným dielom bola ''Drotárska púť'' (1992) s použitím originálnych artefaktov drotárskeho remesla. Do vývoja slovenského bábkového filmu prispel aj český režisér Jan Švankmajer filmom ''Do pivnice'' (1983). Medzi významných tvorcov bábkového filmu patril výtvarník Koloman Leššo alebo kameraman [[Milan Peťovský]]. ==90. roky== Po revolúcii v roku 1989 sa výrazne zmenila forma investovania i výrobné prostredie autorov. Štátom financovaný film prostredníctvom Slovenskej filmovej tvorby a Slovenskej televízie zostal bez peňazí a technického zázemia kolibských štúdií. Pohyb financií v cykle investor – autor – producent – štáb – [[distribútor]] – vysielateľ – obecenstvo – investor sa spomalil a takmer zastavil. V roku 1991 dochádza k radikálnemu zrušeniu monopolnej inštitúcie Slovenskej filmovej tvorby, čo má veľké následky. SFT je sprivatizovaná pomocou kupónovej privatizácie. Rozhodnutím ministerstva kultúry z 2. apríla 1992 bol zrušený štátny podnik SFT bez likvidácie dňom 30. apríla 1992. O animovanú tvorbu sa naďalej zaujímala iba Slovenská televízia. Napriek spomenutým problémom bolo na začiatku 90. rokov stále veľa objednávok na večerníčky, a tak bývalí zamestnanci Kresleného filmu zakladali vlastné štúdiá. Väčšina však nevedela prejsť na nový kapitalistický trh, a tak s činnosťou skončila, keď ustali objednávky Slovenskej televízie. Tie neustále klesali až do roku 2000, kedy sa výroba animovaných filmov pre deti takmer úplne zastavila. Tento stav, až na niekoľko projektov, trvá prakticky dodnes. Najväčšiu adaptabilnú schopnosť preukázalo štúdio Jaroslava Barana [[Animoline]] (pôvodne Interline). Stratégia štúdia spočíva v zamestnávaní väčšieho počtu špecializovaných zamestnancov, čo ponúka kvantitatívne a kvalitatívne výhody. Ďalšia skupina animátorov pracuje na reklamách, alebo pre zahraničné produkcie. Postupne sa vymenila generácia tvorcov a pretrhli sa partnerské vzťahy s českými štúdiami. Televízna animovaná produkcia je nevyrovnaná. V roku 1992 zaniká kolibské štúdio Animofilm, niektoré projekty z neho prechádzajú do televízie, ako osemdielna séria ''Rozprávky z celého sveta'' (1992 – 1994, Monika Trajterová, Tomáš Čepek), alebo ''Bratislavské rozprávky'' (1991 – 1995, Urc, Slivka). Ten je vrcholom televíznej animovanej produkcie. Nakrútila sa rozsiahla séria ''[[Jurošík]]'' (1991 – 1992, Jaroslav Baran) pre detského diváka. Medzi ďalšie diela patria ''Drotárska púť'' (1992, Helena Slavíková-Rabárová), alebo séria ''[[Hlinené rozprávky]]'' (1994 – 1995, František Jurišič). Dokumentarista Martin Šindelka natočil animovaný 11 minútový dokumentárny experiment ''Veľká potreba'' (1992). Bol nasnímaný technikou pixilácie. Jana Blechová, Marián Jaššo, Jaroslav Baran (štúdio [[Animoline]]), Ivan Popovič (štúdio My Studio) sa venujú reklamám. Zavedené medzinárodné festivaly Cena Dunaja a Bienále animácie Bratislava sú orientované na detskú tvorbu. ===Slovenský animovaný videoklip=== Od roku 1988 po dnešok vzniklo na Slovensku alebo v réžii slovenských tvorcov okolo 60 videoklipov. Väčšina z nich však až po roku 2005. Za prvý videoklip, natočený na území Slovenska, môžeme považovať krátky animovaný film ''Pieseň'' Jaroslavy Havettovej a Ivana Popoviča z roku 1969. Ten však nezodpovedá definícii videoklipu ako nástroja propagácie hudby a nestojí z ním žiadna kapela, ktorá by ho vyhlásila za svoj. Je charakterizovaný ako animáciu na pieseň Waldemara Matušku a Heleny Vondráčkovej ''To se nikto nedoví''. V roku 1988 bol nakrútený videoklip k piesni Dariny Rolincovej ''Čo o mne vieš'' s rozpohybovanými kresbami karikaturistu Alana Lesyka. Výtvarník a animátor Ondrej Rudavský sa vracia po pobyte v USA a práci na videoklipoch pre zahraničných interpretoch na Slovensko a v rokoch 2002, 2004 a 2005 tvorí klipy pre skupiny Žena z Lesoparku ''About the thing'', Janu Kirschner ''Na čiernom koni'' a Richarda Mullera ''Sníh''. V roku 1995 vzniká prvý slovenský v počítači animovaný videoklip pre pieseň Petra Lipu ''Balada o štyroch koňoch'' v réžii Mariána Ferka a Andrey Leporisovej. V roku 1997 boli nakrútené videoklipy pre skupinu Gladiátor ''Slovenská'' (r. Karol Vosátko) a pre skupinu Hex ''Vetroň'' (r. Ivan Derevenec, Milan Prekop, Juraj Krumpolec). Derevenec, Krumpolec a Martin Gallovský v roku 2000 vytvorili klip pre skupinu Malevil ''Železný muž''. Patrik Pašš nakrútil od roku 2000 viacero videoklipov, napríklad ''Ticho'' (2000) pre skupinu Para a ''Dve Líšky'' (2003) Richarda Mullera. Pre Janu Kirschner točí klip ''So životom v ohrození'' (2002), pre skupinu No Name ''Stromy'' (2006) a ''O šťastí'' (2008). Nápaditými dielami sú klipy ''Čiara'' (2010) Richarda Mullera od Martina Hudáka, alebo ''Zé Dos frangos'' (2001) kapely MySoul.com. Technicky náročnou animáciou je klip skupiny Hudba z Marsu ''Goro biely pes'' (2011) Roberta Szegényiho. Absolvent ateliéru animovanej tvorby na FTF VŠMU Andrej Kolenčík natočil v roku 2008 videoklip ''Nanuk'' pre české zoskupenie Dva a v roku 2011 pre Divné semená videoklip ''Moog in Mood''. Ďalším absolventom, pracujúcim nielen na tomto poli, je Jaroslav Vaľko, známy videoklipmi pre Komajotu ''Anjel'' (2008) a ''Sedem nocí'' (2009). Najvýraznejšími tvorcami na poli animácie videoklipov sú v súčasnosti Michaela Čopíková a Veronika Obertová so svojim štúdiom Ové pictures. Obertová nakrútila pre Zdenku Prednú klip k piesni ''Na povrázku'' (2010). Spolu nakrútili pre skupinu Lavagance klip ''Butterfly'' (2008), ich najnáročnejším dielom je ''O láske nepoznanej'' Jany Kirschner (2012). Eva Delinčáková sa presadila prácou na klipe pre skupinu Longital ''Von Von'' (2011). O animované klipy Karlo - ''Faya,'' PAT - ''Adrian Monk'' sa postaral Adam Bázlik. O videoklip Irit - ''Jigga Skúta'' sa postaral Imrich Kútik. Adam Bázlik a Imrich Kútik si medzičasom založili umelecký kolektív menom Contrast spolu s ďalšími členmi. Ich spoluprácu môžeme vidieť napríklad pri videoklipe Šorty, Ego - ''Oukej Koukej''. Na tomto videoklipe spolupracovali aj animátori Juraj Mucha a Veronika Bačová. == Súčasnosť == ===Prvá generácia tvorcov=== V roku [[1993]] na Slovensku otvorili na [[Filmová a televízna fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave|Filmovej a televíznej fakulte VŠMU]] v [[Bratislava|Bratislave]] Katedru animovanej tvorby vďaka iniciatíve [[Rudolf Urc|Rudolfa Urca]] a [[František Jurišič|Františka Jurišiča]]. Ako pedagógovia tu pôsobili poprední tvorcovia [[Animovaný film|animovaných filmov]]. Tak sa začala písať nová kapitola dejín kinematografickej animácie na Slovensku. Študenti 90. rokov patria k prvej generácii tvorcov, využívajúcich klasické animačné techniky. Táto skupina začala po štúdiu zakladať vlastné štúdiá. [[Ivana Laučíková]] založila produkčnú spoločnosť Feel me film. [[Michal Struss]] založil štúdio Plaftik. Po roku 2000 sa niektoré krátkometrážne diela študentov a absolventov [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] dostali do distribúcie. Tie však majú slabší komerčný potenciál. Aj preto na Slovensku dnes neexistuje človek, ktorého by živila len autorská animátorská práca. Ako prvý sa dostal do povedomia verejnosti [[Michal Struss]]. V roku [[2000]] ho za jeho film ''V kocke'' nominovali na študentského Oscara. Film [[Ivany Laučíková|Ivany Laučíkovej]] a Martina Snopeka ''Posledný autobus'' (2011) vyhral Grand Prix na Á-čkovom festivale krátkych filmov v Tampere. Jej spoločnosť pracovala na filme [[Ivana Šebestová (animátorka)|Ivany Šebestovej]] ''Sneh'' (2013) a vydáva časopis Homo Felix. Šebestová realizovala v roku 2007 film ''Štyri'' a v súčasnosti vyučuje budúcich animátorov na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]]. [[Katarína Kerekesová]] pripravuje v roku 2015 dokončiť novú večerníčkovú sériu ''[[Mimi a Líza]]''. Jej priekopníckym dielom sú ''Kamene'', inovatívny bábkový muzikál z roku 2010. Vanda Raýmanová je autorkou filmu pre deti ''Kto je tam?'' (2010), na ktorom spolupracovala s animátorkou Gabikou Klaučovou. V súčasnosti pripravuje krátku hudobnú komédiu ''Bob a Mia'', momentálne kompletne pripravenú do výroby. ===Druhá generácia tvorcov=== VŠMU okolo roku 2001 škola prestala nakrúcať študentské filmy na filmovú surovinu. Týchto tvorcov, venujúcich sa digitálnej animácii, nazývame druhou generáciou absolventov. Druhú generáciu VŠMU predstavujú hlavne animátori aktívni v organizovaní medzinárodného festivalu animovaných filmov Fest Anča v Žiline, napríklad Andrej Kolenčík, Peter Budinský, Alica Gurínová a Michaela Čopíková, ktorá založila spolu so študentkou z VŠVU Veronikou Obertovou štúdio Ové Pictures. Prvá natočila oceňovaný film ''About socks and love'', druhá Viliam a spoločný film ''Dust and Glitter'' (2001). Autori Jakub Kroner a Martin Capovčák vytvorili prvý slovenský animovaný sitcom pre televíziu JOJ ''[[Lokal TV]]'' (2011). Spoločným znakom tejto generácie animátorov je intermedialita. Využívajú estetiku videohier. Z legiend slovenského animovaného filmu tvorí po roku 2000 Ivan Popovič, ktorý od roku 2001 vyrába seriál pre deti ''Mať tak o koliesko viac''. Animáciou sa venuje od roku 2010 odborný časopis Homo Felix. jeho koncept obsahovo zastrešuje oblasť výroby, distribúcie a prezentácie animovaných diel, reflexiu ich kvality a rovnako ponúka priestor štúdiám, statiam a iným odborným textom o histórii a teórii animácie. V súčasnosti podporuje finančne animovanú tvorbu Audiovizuálny fond. ==Zdroje== {{Portál|Film|Filmový}} * Václav Macek – Jelena Paštéková, ''Dejiny slovenskej kinematografie'', Martin: Vydavateľstvo Osveta, 1997, 600 s. ISBN 80-217-0400-4 * Rudolf Urc, ''Dejiny animovaného filmu II.'' Bratislava: Vysoká škola múzických umení v Bratislave, 1999, 103 s. ISBN 80-85182-58-2 * Eva Perďochová: ''Odklínanie slovenského animovaného filmu'', In: Film.sk, 2012, č.4 * Milan Čupka: ''Súčasná slovenská animácia? Pestrofarebný Fénix'', In: Pravda, 3.3.2012 * Rudolf Urc, Marian Veselý, Slovenský animovaný film, Bratislava: Nadácia FOTOFO, 1994, 210 s. ISBN 80-85739-04-6 * Kolenčík, Juraj: rozhovor Raýmanová, Struss, In: HOMO FELIX, 1/2010, s. 59 – 61 * Brojo, Maroš: Slovenský animovaný videoplip, In: HOMO FELIX, 2/2012 * Macek, Václav: 1297254000 Sk, 1. časť, (Myslím si), In: Filmpress, 17. 1. 2011 [[Kategória:Kinematografia na Slovensku]] s8yft5ppet3y2hyw4d90xtx5gw5pnip 0 535199 8212715 8098531 2026-05-12T13:49:33Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 2 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8212715 wikitext text/x-wiki '''Nutričné programovanie'''<ref>http://www.project-earlynutrition.eu/{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> (z [[Angličtina|angl]]. ENP – early-life nutritional programming) je jednou z disciplín [[Pediatria|pediatrie]] zaoberajúcou sa vplyvom [[Výživa|výživy]] v ranom veku na [[zdravie]] dieťaťa v dospelosti. Základný predpoklad nutričného programovania vychádza z vedeckých výskumov<ref>Godfrey KM, Gluckman PD, Hanson MA. Developmental origins of metabolic disease: life course and intergenerational perspectives. Trends in Endocrinology and Metabolism, 2010, 21:199-205.</ref>, ktoré zistili, že zdravie jedinca a (okrem iného napr. pravdepodobnosť rozvoja civilizačných chorôb) ovplyvňuje jeho [[Gén|genetická výbava]] asi z 20%; až 80% vplyv majú vonkajšie faktory, najmä tak [[výživa]], ktorú prijíma v prenatálnom veku až do veku 3 rokov.<ref name=tisic>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.1000dni.cz/nutricni-programovani/ |dátum prístupu=2015-01-16 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200825075225/https://www.1000dni.cz/nutricni-programovani/ |dátum archivácie=2020-08-25 }}</ref> Práve v tomto najranejšom období veku je schopnosť organizmu reagovať na vonkajšie prostredie najvyššia a aj vplyv na vyvíjajúce sa orgánové systémy je najvýraznejší.<ref name=tisic /> == Koncept nutričného programovania == Koncept nutričného programovania vo výžive detí od počatia po vek 3 rokov definuje: * kvantitu a kvalitu [[Potravina|potravín]], ktoré má dieťa podľa veku prijímať, * výživovo vyvážený jedálniček, * pestrosť stravy s dôrazom na zaraďovanie aj zdanlivo menej zvyčajných potravín už v ranom veku, * stravu bohatú na zdroje [[Energia|energie]] najmä zo zložitých [[sacharid]]ov, * skoré odhaľovanie potravinových [[Alergia|alergií]].<ref>http://zena-in.cz/clanek/zmenit-zdravi-budoucich-generaci-resenim-je-nutricni-programovani</ref> Optimálna a komplexná výživa tak pomáha napr. podporovať vývoj [[Imunita (biológia)|imunity]], [[Mozog|mozgu]] a energetického [[Metabolizmus|metabolizmu]] dieťaťa,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.nutriklub.cz/nutricni-programovani/ |dátum prístupu=2015-01-16 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150105171010/http://www.nutriklub.cz/nutricni-programovani |dátum archivácie=2015-01-05 }}</ref> budovať zdravé stravovacie návyky a maximalizovať možnosti prevencie vzniku [[Alergia|alergií]], [[Diabetes mellitus|cukrovky]], [[Kardiológia|kardiovaskulárnych]] chorob a ďalších chronických a civilizačných chorôb.<ref>Darnton-Hill I et. al. A Life Course approach to diet, nutrition and the prevention of chronic diseases. Public Health Nutrition, 2004. 7 (1A), 101-121.</ref> == Výživa v prenatálnom veku podľa nutričného programovania == Tehotná žena by mala už od počatia dbať na vyváženú, pestrú a zdravú [[Výživa|výživu]]. Rast a vývoj plodu je značne závislý od dostupnosti [[kyslík]]a a všetkých potrebných [[Živina|živín]], ich nedostatok má za dôsledok nevratné zmeny pretrvávajúce po celý život.<ref>Kind KL, Moore VM, Davies MJ. Diet around conception and during pregnancy--effects on fetal and neonatal outcomes. Reprod Biomed Online. 2006 May;12(5):532-41.</ref> Je preukázané, že [[podvýživa]] a nedostatok dôležitých výživových látok matky v prvom trimestri vedie k vyššiemu riziku [[Obezita|obezity]], hypertenzie a [[Diabetes mellitus|diabetu]] u dieťaťa.<ref>Cross JC, Mickelson L. Nutritional influences on implantation and placental development. Nutr Rev. 2006 May;64(5 Pt 2):S12-8; discussion S72-91.</ref> == Výživa detí podľa nutričného programovania == Pod- i nadvýživa majú zásadný vplyv na rast a vývoj [[Orgán (anatómia)|orgánov]] a budúceho zloženia tela. Napr. druh [[Tuk|tuku]] v strave môže ovplyvniť rozloženie tukovej hmoty v detstve ale aj v dospelosti, správna štruktúra tuku nastavuje správnu funkciu metabolizmu energie, čím znižuje riziko obezity v dospelosti.<ref>Muhlhausler BS, Ailhaud GP. Omega-6 polyunsaturated fatty acids and the early origins of obesity. Curr Opin Endocrinol Diabetes Obes. 2013 Feb;20(1):56-61.</ref> Vplyv má aj príjem [[Bielkovina|bielkovín]]. Nielen množstvo, ale aj kvalita prijímaných [[Bielkovina|bielkovín]] sú rozhodujúce pre neskorší rozvoj obezity. Vyšší príjem živočíšnych a nižší príjem rastlinných [[Bielkovina|bielkovín]] je spojený s vyšším rizikom vzniku obezity.<ref>Günther AL, Remer T, Kroke A, Buyken AE. Early protein intake and later obesity risk: which protein sources at which time points throughout infancy and childhood are important for body mass index and body fat percentage at 7 y of age? Am J Clin Nutr. 2007. Dec;86(6):1765-72.</ref> Narastajúca tendencia detí k obezite a neskorším metabolickým poruchám by mala priviesť pozornosť k často zbytočne vysokému príjmu živočíšnych bielkovín, ten by nemal prekročiť viac ako 10 % z celkového energetického príjmu.<ref name=kolektiv-konference>Kolektiv autorů. Konference Výživa dětí časného věku. Nutriční programování: prvních 1000 dní je fondem pro budoucnost. Odborná příloha Zdravotnických novin 5/2014, 26-28. ISSN 0044-1996.</ref> Preukázateľný pozitívny vplyv na zdravie v dospelosti má [[dojčenie]] dieťaťa.<ref>Odporúčania pre dojčenskú výživu 2011, pozri na: http://www.wikiskripta.eu/index.php/Doporu%C4%8Den%C3%AD_pro_kojeneckou_v%C3%BD%C5%BEivu_2011</ref> Napr. aj keď „materské mlieko obsahuje vysoké množstvo [[cholesterol]]u, majú dojčené deti v priebehu života [[cholesterol]] nižší ako nedojčené deti. Je to pravdepodobne dané tou adaptáciou, ktorá zafunguje v dojčenskom veku a následne „naučí“ [[metabolizmus]] dieťaťa s [[cholesterol]]om lepšie zaobchádzať.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.tyden.cz/chat-s-osobnosti/stravovani-deti-a-nutricni-programovani-s-doc-bronskym_607/ |dátum prístupu=2015-01-16 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200825075352/https://www.tyden.cz/chat-s-osobnosti/stravovani-deti-a-nutricni-programovani-s-doc-bronskym_607/ |dátum archivácie=2020-08-25 }}</ref> Znižuje sa tak riziko budúceho rozvoja kardiovaskulárnych chorôb. [[Svetová zdravotnícka organizácia]] odporúča dojčenie ako najlepšiu stravu pre [[Novorodenec|novorodenca]] a dojčatá do 6 mesiacov veku, potom ako doplnok stravy až do veku 2 rokov.<ref>http://www.who.int/topics/breastfeeding/en/</ref> U dojčiat by sa strava nemala prisládzať ani soliť. Nadbytok soli môže viesť v neskoršom veku k hypertenzii, dosáľanie môže dieťa navyknúť na slanú chuť. Nutričné programovanie rieši aj skoré zapojenie rôznych potravín do jedálnička tak, aby bolo minimalizované riziko vzniku napr. potravinových alergií. „Odďaľovanie podania cereálií po 6. mesiaci môže zvyšovať riziko alergie na [[lepok]]. Zo záveru poslednej publikovanej prospektívnej kohortovej štúdie s viac ako 82 000 probandov robenej v Nórsku vyplýva, že zavedenie lepku pred 4. mesiacom a po 6. mesiaci zvyšuje výskyt [[Celiakia|celiakie]] a dojčenie je protektívnym faktorom.“<ref name=kolektiv-konference /> == Referencie == {{Referencie|2}} == Pozri aj == * [[Výživa]] * [[Dojčenie]] == Externé odkazy == * [http://www.1000dni.cz/nutricni-programovani/ Měníme zdraví budoucích generací] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200825075225/https://www.1000dni.cz/nutricni-programovani/ |date=2020-08-25 }} - 1000dni.cz * [http://www.project-earlynutrition.eu/ project-earlynutrition.eu]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [http://zdravi.e15.cz/clanek/mlada-fronta-zdravotnicke-noviny-zdn/nutricni-programovani-v-praxi-476047 Nutriční programování v praxi]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} - zdravi.e15.cz * [http://zena-in.cz/clanek/zmenit-zdravi-budoucich-generaci-resenim-je-nutricni-programovani Změnit zdraví budoucích generací? Řešením je NUTRIČNÍ PROGRAMOVÁNÍ] - zena-in.cz * [http://www.nutriklub.cz/nutricni-programovani nutriklub.cz] * [http://www.tyden.cz/chat-s-osobnosti/stravovani-deti-a-nutricni-programovani-s-doc-bronskym_607/ Stravování dětí a nutriční programování s doc. Bronským] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200825075352/https://www.tyden.cz/chat-s-osobnosti/stravovani-deti-a-nutricni-programovani-s-doc-bronskym_607/ |date=2020-08-25 }} - tyden.cz * [http://ona.idnes.cz/nutricni-programovani-deti-dfy-/deti.aspx?c=A140616_223059_deti_haa Dítě můžete jídlem naprogramovat na zdravý život, tvrdí odborníci] - ona.idnes.cz [[Kategória:Výživa]] 7px9cgkdvkj4rrjhqvhjjkhhxyfaaa6 0 536031 8213024 8194377 2026-05-13T06:22:29Z Vasiľ 2806 +ref 8213024 wikitext text/x-wiki [[Súbor:CapeHorn.jpg|thumb|Hornský mys, pohľad z juhu]] '''Hornský mys'''<ref name="ÚGKK"/> ({{V jazyku|spa|''Cabo de Hornos''}}) je najjužnejší [[mys]] [[Čile|čilskej]] časti [[Súostrovie|súostrovia]] [[Ohňová zem (súostrovie)|Ohňová zem]] a je bežne považovaný za najjužnejší mys [[Amerika (svetadiel)|amerického kontinentu]]. Bol pomenovaný podľa holandského mesta [[Hoorn]]. Po mnoho rokov bol považovaný za hlavný míľnik pri plavbe z [[Atlantický oceán|Atlantického]] do [[Tichý oceán|Tichého oceánu]]. Počas storočí získal povesť veľmi nebezpečného miesta pre lodnú dopravu z dôvodov častých silných búrok, mohutného vlnobitia, mocných prúdov a prítomnosti plávajúcich ľadovcov. Po otvorení [[Panamský prieplav|Panamského prieplavu]] v roku [[1914]] sa veľmi zredukovala potreba lodnej dopravy okolo Hornského mysu. == Geografia == [[Súbor:CapeHornDetailMap.png|thumb|Hermitské ostrovy s ostrovom Hornos, v ktorého najjužnejšej časti sa mys nachádza]] [[Súbor:CapeHorn_ASTER_2005sep20.jpg|thumb|Hermitské ostrovy (v strede) a Hornský mys (dolný pravý roh), pohľad z obežnej dráhy]] Mys Horn sa nachádza na najjužnejšom mieste ostrova [[Hornos]] v skupine [[Hermitské ostrovy|Hermitských ostrovov]], v južnej časti súostrovia [[Ohňová zem (súostrovie)|Ohňová zem]].<ref name="nautweb">[http://www.nautica.it/charter/capehorn.htm ''Cape Horn the Terrible''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110318091912/http://www.nautica.it/charter/capehorn.htm |date=2011-03-18 }}, Paolo Venanzangeli; from Nautical Web.</ref><ref>[http://www.capehorn-pilot.com/immagini/Charts/10.7%20Cabo%20de%20Hornos.htm ''Cabo de Hornos''], Mariolina Rolfo and Giorgio Ardrizzi, ''Patagonia and Tierra del Fuego Nautical Guide'', Editrice Incontri Nautici, 2004. ISBN 88-85986-34-X</ref> Svojou polohou vymedzuje severný okraj [[Drakov prieliv|Drakovho prielivu]], oddeľujúceho [[Južná Amerika|Južná Ameriku]] od [[Antarktída|Antarktídy]]. [[Poludník]] prezerajúci Hornským mysom určuje hranicu medzi Atlantickým a Tichým oceánom.<ref>[http://ioc.unesco.org/oceanteacher/OceanTeacher2/01_GlobOcToday/03_GeopolOc/s23_1953.pdf ''Limits of Oceans and Seas''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20061108004147/http://ioc.unesco.org/oceanteacher/OceanTeacher2/01_GlobOcToday/03_GeopolOc/s23_1953.pdf |date=2006-11-08 }}. International Hydrographic Organization Special Publication číslo. 23, 1953.</ref> Mys bol pôvodne nazývaný holandským názvom ''Kaap Hoorn'', na počesť holandského mesta Hoorn, avšak v priebehu storočí sa vžil medzi námorníkmi jednoduchý názov ''Horn''.<ref>Dallas Murphy,''Rounding the Horn'', Basic Books, 2004. ISBN 0-465-04759-9</ref> Hornský mys je všeobecne považovaný za najjužnejší mys Južnej Ameriky, avšak skutočný najjužnejší bod súvislej pevniny [[Amerika (svetadiel)|amerického kontinentu]] je [[mys Froward]] na [[Brunšvický polostrov|Brunšvickom polostrove]].<ref>[http://www.lib.mq.edu.au/all/journeys/places/placesg_k.html ''Journeys in Time: Places''], Macquarie University Library, 2004.</ref> Ohňová zem je od americkej pevniny oddelená [[Magalhaesov prieliv|Magalhaesovým prielivom]]. Na druhej strane prielivu, 56 kilometrov na severozápad od Hornského mysu, na ostrove [[Hoste (ostrov)|Hoste]], sa nachádza ''nepravý mys Horn'', ktorý bol často zamieňaný za Hornský mys a táto chyba navigácie bola príčinou niekoľkých stroskotaní lodí.<ref>[http://www.victory-cruises.com/cape_horn.html ''Cape Horn''], ''Victory Cruises'', 2005.</ref> == Podnebie == Podnebie v oblasti Hornského mysu je všeobecne chladné, čo zodpovedá zemepisnej šírke. Na okolitých ostrovoch sa nenachádza žiadna meteorologická stanica. Štúdia z rokov 1882-1883 zistila priemerné ročné zrážky 1 357 milimetrov a priemernú ročnú teplotu 5,2°C. Bola zaznamenaná priemerná rýchlosť vetra 30 kilometrov za hodinu.<ref>[http://www.americanarachnology.org/JoA_free/JoA_v13_n3/JoA_v13_p311.pdf '' Opiliones from the Cape Horn Archipelago''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070930184356/http://www.americanarachnology.org/JoA_free/JoA_v13_n3/JoA_v13_p311.pdf |date=2007-09-30 }}, James C. Cokendolpher and Dolly Lanfranco L.; Texas Tech University, 1985.</ref> Súčasné teplotné záznamy pre [[Ushuaia]], 146 kilometrov severne od Hornského mysu ukazujú, že letné (január-február) priemerné teploty sa pohybujú v rozmedzí od 5°C do 14°C. V zime (júl) sú teploty v priemere od -2°C do 2°C.<ref>[http://www.wunderground.com/NORMS/DisplayIntlNORMS.asp?CityCode=87938&Units=both ''Ushuaia: Monthly Normals''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181106204059/https://www.wunderground.com/NORMS/DisplayIntlNORMS.asp?CityCode=87938&Units=both |date=2018-11-06 }}, from Weather Underground.</ref> [[Súbor:Drake_passage.png|thumb|Južná oblasť Južnej Ameriky vrátane Hornského mysu, Drakovho prielivu a Južných Shetlandov]] [[Súbor:Cape_Horn_station-650px.jpg|thumb|Budovy stanice majáku na Hornskom myse]] == História objavu == V roku [[1525]] loď ''San Lesmes'' pod velením Francisca de Hoces, člena expedície Loaísa, bola zahnaná víchricou na juh pred atlantický koniec Magalhaesovho prielivu a dosiahla 56° južnej šírky. Členovia výpravy sa domnievali, že dosiahli južný koniec americkej pevniny. V septembri [[1578]] [[Francis Drake|Sir Francis Drake]], počas svojej plavby okolo sveta, preplával prielivom do Tichého oceánu. Predtým, než mohol pokračovať v plavbe na sever, bola jeho loď zasiahnutá búrkou a bola zahnaná na juh Ohňovej zeme, kde našiel otvorené more a zistil, že Ohňová zem sú len ostrovy a ak existuje južnejší väčší kontinent, je oveľa ďalej, než sa doteraz predpokladalo. Drake nechceným odchýlením sa na juh tiež objavil druhú cestu z Atlantiku do Tichého oceánu, ale tento objav nebol sprvu využívaný a lode do Tichomoria plávali Magalhaesovým prielivom. Začiatkom 17. storočia [[Nizozemská východoindická spoločnosť]] získala monopol na všetku holandskú dopravu Magalhaesovým prielivom. Výsledkom bola snaha o nájdenie alternatívnej cesty do Tichého oceánu. Holandský obchodník [[Jacob Le Maire]] spolu s navigátorom Willemom Schoutenom sa rozhodli preveriť Drakeov objav novej cesty do Tichého oceánu a hodlali vyplávať na juh od Ohňovej zeme. S pomocou predstaviteľov holandského mesta Hoorn vypravili v máji [[1615]] dve lode, ''Eendracht'' a ''Hoorn''. Loď ''Hoorn'' bola nešťastne zničená v [[Patagónia|Patagónii]], ale ''Eendracht'' v januári [[1616]] preplávala prielivom dnes nazývaným [[Le Maire]] a námorníci objavili na juhu doposiaľ neznámy, vysoký ostrov, ktorého južný mys pomenovali ''Kaap Hoorn'', na počesť mesta, ktoré výpravu podporilo. Extrémne poveternostné podmienky a silné morské prúdy v okolí Hornského mysu spôsobili, že hoci táto nová cesta do Tichého oceánu bola veľmi často používaná, nebola [[Antarktída]], vzdialená len 650 km od Drakovho prielivu, ďalších takmer 200 rokov objavená. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 13.05.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.offshore-sailing.com/AboutOffshore/ArticlesStories/steve-cape-horn.asp Steve Colgate rounds Cape Horn (anglicky)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080601040806/http://www.offshore-sailing.com/AboutOffshore/ArticlesStories/steve-cape-horn.asp |date=2008-06-01 }} * [http://www.stormchaser.ca/Patagonia/Cape_Horn/Cape_Horn.html Adventurer George Kourounis 'expedition to Cape Horn (anglicky)] * [http://www.municipalidadcabodehornos.cl/ Comuna de Cabo de Hornos / Commune of Cabo de Hornos official website (španielsky)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090221191429/http://municipalidadcabodehornos.cl/ |date=2009-02-21 }} ==Zdroj == * {{Preklad|cs|Mys Horn|11400644}} [[Kategória:Mysy]] [[Kategória:Geografia Čile]] [[Kategória:Pobrežia Altantického oceánu]] ei3a02yco329vyl5id2coyhur9t0kc4 0 536158 8212816 8098578 2026-05-12T18:02:08Z Fillos X. 212061 /* Externé odkazy */ 8212816 wikitext text/x-wiki {{wikifikovať}} '''Slovenský televízny film''' je označenie pre všetky filmové diela, ktoré vznikajú v slovenskej televíznej produkcii a sú primárne určené pre uvádzanie v televízii od šesťdesiatych rokov minulého storočia. == Dejiny == === Televízna filmová tvorba (1964 – 1971) === V roku [[1964]] vznikol útvar Televízna filmová tvorba. Tam sa nakrúcali dokumentárne, populárno-vedecké a hrané tituly, patrili do nej filmové štáby, Teleexport a reklamné oddelenie. Televízna filmová tvorba bola servisným pracoviskom pre celú televíziu. V druhej polovici šesťdesiatych rokov už bola schopná podstatne obohatiť audiovizuálnu kultúru na [[Slovensko|Slovensku]]. Spiritus movens jej hranej dramaturgie bol Peter Balgha, non-fiction dramaturgie Boris Hochel. Až do zrušenia Televíznej filmovej tvorby bol jej vedúcim [[Ivan Teren]]. Filmová tvorba ako osobitný útvar v televízii existovala do roku [[1971]], v zmysle technológie tam bola prítomná pred vznikom aj po zániku televíznej filmovej tvorby. Niektoré televízne filmy sa premietali aj v kinách. Takmer výlučným prostredím ich prezentácie však bola televízna obrazovka, hoci sa vyrábali filmovou technológiou. Diferencie v dramaturgii oproti kolibskej výrobe sa prejavili najmä v sérii filmových adaptácií literárnych predlôh a v dôraze na koncentrované dramatické útvary a v presune akcentu z roviny autorskej výpovede do roviny interpretácie. Stredná autorská generácia, ktorá sa do istej miery dostala mimo sféry kolibského štúdia, realizovala v televízii látky a príbehy, kde dominoval etický a psychologický aspekt života. Literárne predlohy klasikov svetovej, neraz ruskej, literatúry – Fiodora Michajloviča Dostojevského, Leonida Andrejeva, Antona Pavloviča Čechova, Ivana Bunina, Guy de Maupassanta, Martina Kukučína, Františka Švantnera, Mila Urbana, Jana Weissa, Margity Figuli, Leopolda Laholu, Alfonza Bednára – predurčili trend k nadčasovým otázkam a problémom. Práve psychologizujúca orientácia spolu s etickým imperatívom najzreteľnejšie odlíšila televíznu filmovú produkciu od kinematografickej výroby. Diela vznikali v kontexte s televíznymi inscenáciami. Dominantná bola orientácia na domácu a svetovú dramatickú, respektíve prozaickú klasiku. Závažnou motiváciou psychologizácie tvorby bola reakcia na ustavične podrobnejšie správy o zločinoch päťdesiatych rokov v Česko-Slovensku či stalinského teroru v [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]]. V pozadí stála dezilúzia z človeka, spoločnosti, úsilie poznať, odkiaľ sa berie obrovská krutosť a nehumánnosť, ktoré odhalila pravda o bezpráví v nedávnej minulosti. V roku [[1969]] ešte vznikol v televízii rad pozoruhodných hraných aj nehraných diel, ale už bolo jasné, že je len otázkou času, keď zmenené mocenské pomery aj tu umŕtvia tvorivú atmosféru. Zmena vo vedení televízie nebola rozhodujúca, lebo na rozdiel od kolibského vedenia televízna administratíva patrila v rokoch 1968 k zástancom konzervatívnych komunistických prúdov. Väčšmi zavážila likvidácia jednotlivých tvorcov a skupín, ktoré sa najviac pričinili o úspechy filmovej tvorby na konci šesťdesiatych rokov. V roku 1971 bola zrušená Televízna filmová tvorba. Tým síce nezanikla filmová tvorba v televízii, pretože jej rámec presahoval inštitucionálne vymedzenie jednou tvorivou skupinou, ale jasne sa artikulovala zmena orientácie. Nútený odchod Petra Balghu, ktorý mal na starosti hranú tvorbu, zvýraznilo úsilie o pretrhnutie personálnych väzieb. === Normalizačný nátlak (1971 – 1980) === Zásluhou existencie Televíznej filmovej tvorby vstúpil slovenský televízny film do siedmeho desaťročia s jasnou predstavou o svojej koncepcii, programovej náplni i realizačných cieľoch. Filmové projekty sa vyznačovali ambicióznym úsilím o zvýraznenú vizuálnosť s využitím špecificky filmových vyjadrovacích postupov, neraz prekonávajúcich dobový kolibský kinematografický štandard, napríklad v strhujúcej dynamickosti kamery či dramatickej funkčnosti osvetlenia a montáže. Televízna filmová tvorba bola dramaturgicky i výrobne začlenená pod správu väčšieho, direktívne riadeného celku Hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania. Nastalo postupné kvalitatívne rozdrobovanie pôvodnej koncepcie v prospech utilitárnejších cieľov. Adaptácie zahraničných, sčasti i domácich klasikov začali ustupovať pôvodným dramatickým textom, ktoré sa v zhode s novou dramaturgickou orientáciou produkcie stali dominantou zložito schvaľovaných a prísne dodržiavaných ideovo-tematických plánov výroby. Televízna filmová tvorba vychádzala z požiadavky väčšej konkurencieschopnosti na zahraničných trhoch a tvoria umenie. Nová Hlavná redakcia pod pláštikom umenia šírila ideológiu a propagandu presne v duchu inovovaného štatútu televízie, ktorý túto inštitúciu chápal ako masovooznamovací prostriedok na distribúciu ideí vedúcej politickej strany. Začali prevládať tituly určené pre príležitosť každoročných osláv oficiálnych politických či kultúrno-spoločenských výročí, čím sa televízna produkcia čoraz väčšmi dostávala do područia normalizačného ideologického nátlaku. Jednotlivé námety vychádzali predovšetkým z domácich scenáristických zdrojov. Väčšina pokusov o viacdielne filmové cykly či dokonca seriály skončila umeleckým neúspechom kvôli nedostatku tvorivej invencie a praktických skúseností s týmto typom programu. Výnimku tvorili dve koncepčne starostlivo pripravené série klasických inscenácií: Svetová literatúra na obrazovke (zodpovedný [[dramaturg]] Marián Puobiš) a Svetová dráma na obrazovke (Viera Mikulášová-Škridlová). V nich sa sústredil najhodnotnejší divadelný, režijný a herecký potenciál. Na začiatku sedemdesiatych rokov sa postupne dokončovali projekty rozpracované Televíznou filmovou tvorbou, ktorými sa dôstojne uzatvára obdobie reprezentatívnej televízno-filmovej tvorby s progresívnymi tendenciami vo výbere látok, scenáristickom spracovaní a v nápaditej realizácii. V polovici toho istého desaťročia sa umelecká tvár diel radikálne mení, za kameru dostávajú tvorcovia s nižšími realizačnými schopnosťami a ochotou ísť do umeleckých kompromisov. Dominantou dramaturgickej orientácie v oblasti literárno-dramatických diel slovenskej televízie boli najmä požiadavka enormného zvýšenia produkcie a pôvodné práce domácich autorov, od ktorých vedenie očakávalo bezprostredný, pritom však tematicky „angažovaný“ postoj k vtedajšej súčasnosti s množstvom aktuálnych, do istej miery kritických postrehov, vyúsťujúcich však do pozitívnych záverov. Výsledkom týchto požiadaviek boli práce nastupujúcej generácie scenáristov, často kombinované s aktívnou účasťou skúseného režiséra alebo naopak o spojenie rutinovaného libretistu so začínajúcim filmovým režisérom. Ich tvorba sa síce naplno rozvinula až v nasledujúcom desaťročí, no už v sedemdesiatych rokoch sa stihla pozitívne prejaviť v niekoľkých prípadoch.  === Nástup mladej generácie (1981 – 1989) === Slovenský televízny film vstúpil do osemdesiatych rokov s veľkými abmíciami. Boli dané vcelku pozoruhodnými výsledkami, ktoré dosiahol na konci predchádzajúceho desaťročia. Súviseli predovšetkým s nástupom mladej generácie tvorcov – scenáristov, režisérov i kameramanov -, ktorí obohatili produkciu o kvalitatívne nové témy i realizačné postupy. Do istej miery sa tak zopakovala situácia spred desiatich rokov, keď práve začiatok desaťročia patril k umelecky najcennejšej etape celého obdobia. Vtedy to bola zotrvačnosť plodného vývoja zo šesťdesiatych rokov, teraz, naopak, rozbeh novej koncepcie spätej s ambíciou dať príležitosť najmä mladým, ale spolu s nimi aj vekovo zrelším talentom, a prostredníctvom čoraz náročnejších projektov umožniť ich umelecký vzrast. V prvých troch rokoch vzniklo vyše 40 filmov, v desiatich prípadoch dokonca ide o viacdielne pokračovania, čiže celkový počet stúpne o 30 ďalších titulov. Pritom sú to diela, ktoré predstavujú kvalitatívny vrchol sledovaného obdobia a jasne prezrádzajú programovú orientáciu literárno-dramatickej redakcie. Pre ňu je, samozrejme, určujúci celý profil produkcie spočívajúci predovšetkým v príprave a realizácii televíznych inscenácií nakrútených na klasický elektromagnetický záznam, no tie v podstate iba rozmnožujú koncepciu napĺňanú výrobou televíznych filmov. Navyše mnohí z autorov i režisérov televíznych filmov sa aktívne zúčastňovali aj na tejto štúdiovej výrobe, ktorá musela takmer každý týždeň priniesť na obrazovku premiéru. Tento velikášsky a na naše pomery prehnaný zámer viedol dramaturgiu k obrovskej aktivizácii tvorivého potenciálu, takže na začiatku osemdesiatych rokov sa práve pôvodná televízna dramatika stala najdynamickejšie sa rozvíjajúcou oblasťou celej slovenskej dramatickej tvorby. Pre televíziu vtedy písali nielen renomovaní divadelníci, ale čoraz častejšie aj súčasní prozaici, publicisti, vo funkcii osobitých adaptátorov dokonca literárni teoretici a predovšetkým noví autori, ktorí tu však často ešte len získavali prvé profesionálne skúsenosti, čo sa, žiaľ, neraz negatívne odzrkadlilo na umeleckej úrovni ich práce.  === Deväťdesiate roky a súčasnosť === Prelom osemdesiatych a deväťdesiatych rokov sa dá v oblasti slovenského televízneho filmu charakterizovať ako stav totálneho kolapsu. V dôsledku neistoty a ustavične sa meniacej situácie v chaoticky reorganizovanej inštitúcii televízie, sa v roku 1990 nepodarilo dokončiť ani jedno pôvodné televízno-filmové dielo. Vyhlásenie hospodárskeho provizória sa vo väčšine redakcií prejavilo radikálnym obmedzením či dokonca dočasným zastavením výroby. Vysielanie v oblasti dramatickej tvorby sa zväčša zachraňovalo uvoľnenými trezorovými titulmi, pričom mnohé z týchto filmov boli vlastne uvedené v priemére, nakoľko sa v čase realizácie z najrôznejších dôvodov nedostali na obrazovku. V nasledujúcich rokoch televízia jednak ekonomicky participovala takmer na všetkých dlhometrážnych hraných filmoch, ktoré vznikli na Slovensku v prvej polovici deväťdesiatych rokov, jednak realizovala vlastné filmové projekty. V snahe tvarovo odlíšiť časť produkcie od klasických štúdiových inscenácií, zaviedla istú kompromisnú technológiu, označovanú ako videofilm. Išlo o nový tvorivý postup, kombinujúci tradičný filmový spôsob nakrúcania jednou kamerou s rýdzo televíznym špecifikom elektronického záznamu na magnetický nosič. Výrazné žánrové i tematické rozpätie tejto tvorby siaha od adaptácií domácej klasiky cez dramatizácie súčasných slovenských a zahraničných autorov až po pôvodné látky. Filmové diela sa vyznačovali sa vysokou vizuálnou kultúrou a starostlivo prepracovanou hereckou zložkou, poskytujúcou veľkú príležitosť novým interpretačným objavom. Zmenená spoločensko-politická situácia po novembri 1989 umožnila pracovať s témami či autormi dosiaľ tabuizovanými alebo obchádzanými. Dôraz sa kládol najmä na analýzu mravného rozmeru človeka, často konfrontovaného s protikladnými silami ľudskej komunity či historickej epochy, vrátane špecifických životných antagonizmov prítomnosti v súčasných príbehoch.  Od prelomu tisícročí sa v rámci slovenského televízneho filmu ešte vyskytlo zopár titulov zachovávajúcich tradíciu danej skupiny diel, no tento vývoj, ako už predznamenali deväťdesiate roky, naďalej postupne smeroval k definitívnemu úpadku. V súčasnosti sa televízna filmová tvorba obmedzila najmä na rozprávky (často v českej koprodukcii) či filmy dokumentárneho žánru. Omnoho viac sa spopularizovala produkcia televíznych seriálov.  == Diela == === Slovenské televízne filmy 60. rokov (výber) === * 1960 – ''Smrť sa volá Engelchen'' (r. [[Ivan Balaďa]]) * 1966 – ''Tri gaštanové kone'' (r. Ivan Balaďa) * 1966 – ''Živý bič'' (r. [[Martin Ťapák]]) * 1966 – ''V páse zlomená'' (r. [[Vido Horňák]]) * 1967 – ''Dáma'' (r. Ivan Balaďa) * 1967 – ''Krotká'' (r. [[Stanislav Barabáš]]) * 1967 – ''Sedem svedkov'' (r. [[Peter Solan]]) * 1968 – ''Málka'' (r. Martin Ťapák) * 1968 – ''Balada o siedmich obesených'' (r. [[Martin Hollý (1931)|Martin Hollý ml.]]) * 1968 – ''Román o base'' (r. Vido Horňák) * 1968 – ''Malá anketa'' (r. Peter Solan) * 1969 – ''Drevený chlieb'' (r. Martin Ťapák) * 1969 – ''Večný manžel'' (r. Stanislav Barabáš) * 1969 – ''Sladké hry minulého leta'' (r. [[Juraj Herz]]) === Slovenské televízne filmy 70. rokov (výber) === * 1970 – ''Rysavá jalovica'' (r. [[Martin Ťapák]]) * 1972 – ''Adam Šangala'' (r. [[Karol Spišák]] / [[Ján Bzdúch]]) * 1972 – ''Červené víno'' (r. [[Andrej Lettrich]]) * 1974 – ''Studené podnebie'' (r. [[Štefan Uher]]) * 1975 – ''Vivat, Beňovský!'' (r. [[Igor Ciel]]) * 1975 – ''Nepokojná láska'' (r. [[Jozef Zachar]]) * 1976 – ''Sváko Ragan'' (r. Martin Ťapák) * 1976 – ''Zypa Cupák'' (r. [[Jozef Medveď (režisér)|Jozef Medveď]]) * 1976 – ''Cesta domov'' (r. [[Dušan Trančík]]) * 1977 – ''Útek zo zlatej krajiny'' (r. [[Franek Chmiel|František Chmiel]]) * 1977 – ''Ako sa Vinco zaťal'' (r. [[Juraj Lihosit]]) * 1979 – ''Vynes na horu svoj hrob'' (r. Jozef Zachar) * 1979 – ''Ráno pod mesiacom'' (r. [[Miloslav Luther]]) === Slovenské televízne filmy 80. rokov (výber) === * 1980 – ''More v kvapke vody'' (r. [[Milan Růžička]]) * 1980 – ''Záhrada plná plienok'' (r. [[Peter Solan]]) * 1980 – ''Moje kone vrané'' (r. [[Štefan Uher]]) * 1980 – ''Najatý klaun'' (r. [[Stanislav Párnický]]) * 1980 – ''Triptych o láske'' (r. [[Miloslav Luther]]) * 1981 – ''Pasca'' (r. Stanislav Párnický) * 1981 – ''Starý včelár'' (r. Miloslav Luther) * 1982 – ''Brehy nehy'' (r. [[Fero Fenič]]) * 1982 – ''Cukor'' (r. Stanislav Párnický) * 1982 – ''Chuť vody'' (r. [[Peter Hledík]]) * 1982 – ''Život bez konca'' (r. Miloslav Luther) * 1983 – ''Oči plné snehu'' (r. [[Ivan Balaďa]]) * 1983 – ''Výlet do mladosti'' (r. [[Pavol Haspra]]) * 1985 – ''Albert'' (r. [[František Vláčil]]) * 1987 – ''Gagman'' (r. [[Juraj Herz]]) * 1987 – ''Pávie pierko'' (r. [[Petr Weigl]]) * 1987 – ''Nemožná'' (r. [[Eva Štefankovičová]]) * 1988 – ''Tvár v rose'' (r. [[Jozef Banyák]]) * 1989 – ''Prstienky z kukučiny'' (r. [[Ľuba Vančová-Velecká|Ľuba Velecká]]) * 1989 – ''Omyly tradičnej morálky'' (r. [[Ľubo Kocka]]) === Slovenské televízne filmy 90. rokov (výber) === * 1990 - ''Dávajte si pozor!'' (r. [[Jozef Slovák]], [[Jozef Heriban (1953)|Jozef Heriban]]) * 1991 - ''Štúrovci'' (r. [[Peter Mikulík]]) * 1992 - ''Od rána do úsvitu'' (r. [[Ľubo Kocka]]) * 1992 - ''Cudzinci'' (r. [[Jaroslav Rihák]]) * 1993 - ''Mladé letá'' (r. [[Pavol Haspra]]) * 1994 - ''Baščovanský a zať'' (r. [[Tomáš Krnáč]]) * 1994 - ''Albert, Albert'' (r. Jaroslav Rihák) * 1994 - ''Dvaja muži pod posteľou ''(r. [[Ivan Petrovický]]) * 1994 - ''Psí život'' (r. [[František Chmiel]]) * 1995 - ''Maliar izieb'' (r. [[Ľubomír Vajdička]]) * 1996 - ''Ženský vtip'' (r. [[Jozef Banyák]]) * 1996 - ''Prášky na spanie'' (r. [[Juraj Nvota]]) * 1996 - ''Herodes a Herodias'' (r. [[Martin Kákoš]]) * 1997 - ''Blúznenie srdca a rozumu'' (r. [[Stanislav Párnický]]) * 1998 - ''Knieža'' (r. Martin Kákoš) * 1999 - ''Klietka'' (r. Stanislav Párnický) * 1999 - ''Kráľovská hra'' (r. [[Martin Hollý (1931)|Martin Hollý ml.]]) === Slovenské televízne filmy od roku 2000 po súčasnosť (výber) === * 2000 - ''Chaos'' (r. [[Milan Lasica]]) * 2000 - ''Čajová šálka lásky'' (r. [[Pavol Gejdoš ml.]]) * 2000 - ''Amálka, ja sa zbláznim!'' (r. [[Eva Borušovičová]]) * 2000 - ''Ticho po búrke'' (r. [[Stanislav Párnický]]) * 2001 - ''Kováč Juraj'' (r. [[Ľuba Vančíková]]) * 2001 - ''Zlatý chlieb'' (r. [[Ján Zeman (režisér)|Ján Zeman]]) * 2002 - ''Quartétto'' (r. Laura Siváková) * 2002 - ''Emigranti'' (r. [[Martin Porubjak]]) * 2003 - ''Dlhá krátka noc'' (r. [[Peter Krištúfek (spisovateľ)|Peter Krištúfek]]) * 2004 - ''Zlatý hlas'' (r. [[Jozef Banyák]]) * 2005 - ''Ticho'' (r. [[Zuzana Liová]]) * 2006 - ''Zima kúzelníkov'' (r. [[Dušan Trančík]]) * 2009 - ''Smrť ministra'' (r. [[Miroslav Košický]]) * 2009 - ''Dôverní nepriatelia'' (r. Stanislav Párnický) * 2009 - ''Chuť leta'' (r. [[Vladimír Fischer]]) * 2010 - ''Aj kone sa hrajú'' (r. Jozef Banyák) * 2010 - ''Orest z rodu čarodejníkov'' (r. [[Branislav Mišík]]) * 2011 - ''Čerešňový chlapec'' (r. Stanislav Párnický) == Zdroje == * Macek, Václav – Paštéková, Jelena: ''Dejiny slovenskej kinematografie''. Bratislava, vydavateľstvo Osveta 1997. ISBN 80-217-0400-4 *Slavíková, Hana: ''Český a slovenský televizní film šedesátých let. Průniky s novou vlnou''.'' ''Brno, Janáčkova akademie múzických umění v Brně, 2007. ISBN 80-86928-22-5 *Vraštiak, Štefan - Forrayová, Marianna: Dokumenty č. 25, ''Slovenská hraná tvorba 1986''. Bratislava, Slovenský filmový ústav, 1987. *[http://www.csfd.cz/ Československá filmová databáza] *[http://www.skcinema.sk/arl-sfu/ Databázy Slovenského filmového ústavu] == Externé odkazy == {{Portál|Film|Filmový}} * [http://www.csfd.cz/ Československá filmová databáza] * [http://www.skcinema.sk/arl-sfu/ Databázy Slovenského filmového ústavu] * [https://sweet.tv/sk/movie Sweet.tv] - Online kino s množstvom filmov v slovenskom jazyku [[Kategória:Kinematografia na Slovensku]] [[Kategória:Televízne filmy]] 24sib584h1jlao7f1e2pcsal3c0jbqm 0 538160 8212806 7706030 2026-05-12T17:57:28Z Fillos X. 212061 /* Referencie */ 8212806 wikitext text/x-wiki '''Generácia 90''' (alebo aj '''Generácia deväťdesiatych rokov''') je termín, ktorý v roku 2004 prvýkrát použil slovenský filmový kritik, publicista a prekladateľ [[Pavel Branko]]. Medzi novinármi sa tento názov celkom ujal a charakterizuje tvorbu konškolákov, ktorí doteraz znamenajú vrchol v súčasnej dokumentárnej tvorbe na Slovensku. Jedná sa o generáciu tvorcov-dokumentaristov, ktorí svoje dokumentárne filmy začali natáčať v deväťdesiatych rokoch. Je to zároveň pomenovanie skupiny autorov, ktorí sa individuálne vyhranili a majú spoločný len esteticko-producentský základ. Estetický v tom zmysle, že všetci tvorcovia vyrastali buď priamo alebo aspoň sprostredkovane z tandemu Dušan Hanák a Martin Slivka. Generácia 90 bola otvorená a nezaťažená udalosťami spred revolúcie, niesla však bremeno hľadania finančnej podpory v čase hlbokej krízy slovenského filmu. Jej tvorcovia už vo svojich študentských filmoch priniesli nové prvky v ponímaní filmového dokumentu, ktoré odvtedy naďalej rozvíjajú. Prehodnocujú tradičný vzťah dokumentu ku skutočnosti a prekračujú druhové a žánrové hranice, ale priniesli tiež nové dimenzie v produkcii dokumentu (v čase, keď študovali, nebolo zvykom vytvárať vlastné produkcie, okolnosti ich však naučili, že môžu aj sami, alebo cez firmy, ktoré si na tento účel sami vytvoria, žiadať a dostávať financie z fondov a grantov), hľadajú tiež nové cesty k divákom. Túto generáciu najviac poznačili traja pedagógovia a dokumentaristi: [[Dušan Hanák]], [[Martin Slivka]] a [[Boris Hochel]]. == Najsignifikantnejší dokumentaristi Generácie 90 == * [[Peter Kerekes]] * [[Jaroslav Vojtek]] * [[Marek Kuboš]] * [[Robert Kirchhoff]] * [[Marko Škop]] * [[Juraj Lehotský (režisér)|Juraj Lehotský]] * [[Marek Šulík]] * [[Zuzana Piussi]] * [[Milan Balog]] * [[Pavol Barabáš]] == Spoločné znaky == [[Pavel Branko]] píše o týchto spoločných znakoch Generácie 90: ''„Pátravý vhľad do vnútorného sveta protagonistov, psychologizácia, aj keď iba observatívna, teda čosi, čo ortodoxný dokumentarizmus jednej celej tvorivej fázy chápal viac-menej ako zakázané územie.“''<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://dokofilm.sk/rozhovor/v-pribehoch-a-osudoch-ludi-hladam-odpovede-na-svoje-otazky/ |dátum prístupu=2015-02-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150206064351/http://dokofilm.sk/rozhovor/v-pribehoch-a-osudoch-ludi-hladam-odpovede-na-svoje-otazky/ |dátum archivácie=2015-02-06 }}</ref> Inde zase píše o ''„dokumentaristike osobitného, psychologického razenia''“<ref name=":0" />'' ''a o ''„dôraze na autenticitu a reportážnosť“''<ref name=":1" />. Píše aj, že: ''„Túto generáciu prevažne charakterizuje v jej najautentickejších inšpiráciách záujem nie o veľké sociálne či sociologické sondy, ale skôr pohľad na svet a život cez „kvapku vody“, cez individuálny osud alebo rodinnú skupinu, niekedy aj rovno autobiograficky.“''<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://old.filmsk.sk/show_article.php?id=2013 |dátum prístupu=2015-02-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150206071325/http://old.filmsk.sk/show_article.php?id=2013 |dátum archivácie=2015-02-06 }}</ref> [[Peter Kerekes]] v rozhovore pre dokofilm.sk hovorí: ''„Možno nás charakterizuje práve to, že rozmýšľame v tradične filmovej, záberovej estetike.“''<ref name=":0" /> == Režijné prístupy vybraných troch režisérov Generácie 90 == === Zuzana Piussi === V jednom rozhovore konštatuje, že vyrába „kreatívne dokumenty“ (myslí tým „umelecké filmy“, nie „dokumenty pre televíziu“). Hovorí: ''„Robím filmy ako provokáciu. Film musí mať zmysel pre humor. Aj v Stoke prevládol často smiech slzy. Dokument môže vzniknúť iba vtedy, keď sa vám ľudia otvoria.“'' Čo sa týka filmu ''[[Od Fica do Fica]]'', ktorý ukazuje protesty Gorila s pokusom preskúmať ich organizačné zázemie, hovorí nasledovné: ''„scéna z filmu, v ktorom sa ľudia zhromaždili na Hlavnom námestí a ktorá sa pokúša vyvolať diskusiu k témam národnej obrany a hospodárskeho rastu, sa ponáša na surrealistickú poetiku divadla Stoka. Je to moja obľúbená scéna. Ukazuje ako nestálo funguje systém na Slovensku, keď sa ľudia musia na čomsi dohodnúť. Scény ako táto nemôžu byť inovatívne, jednoducho vás inšpirujú a zachytíte ich.“''<ref name=":2">[[Zuzana Uličianska|ULIČIANSKA, Zuzana]]. Od Piussi do Piussi - slabý hlas, ktorý výrazne počuť (rozhovor), in: SME, 21.12.2012, [cit. 2015-01-28]</ref> Jej autorské dokumenty divákom v prvom rade nič nevnucujú, množstvo otázok z nich plynúcich necháva zámerne nedopovedaných, aby si diváci mohli urobiť svoj vlastný názor na danú problematiku. Zároveň odmieta akékoľvek predsudky. Jej filmy sú pre ňu akýmsi prostriedkom k eliminovaniu predsudkov.<ref name=":2" /> Spoločným znakom všetkých jej autorských dokumentov je provokácia a veľmi krátka doba ich realizácie. Vo svojich dokumentoch hľadá odpovede na to, čo by sme všetci radi vedeli, len sa zväčša bojíme spýtať. === Peter Kerekes === Jeho filmy sú poznačené dvoma poetikami. Prvou je tá hanákovská, čisto filmová, a druhou je vachkovská – spochybňujúca, akčná. Inými slovami je to dokumentarista, ktorý sa snaží autentické zosnímané scény zámerne štylizovať. Zo svetových dokumentaristov podobný režijný prístup zastáva napríklad [[Ulrich Seidl]]. Peter Kerekes má na jednej strane veľký rešpekt k protagonistom; nikdy si nerobí srandu proti nim, iba s nimi. Na druhej strane má určitú nedôveru voči realite, snaží sa preniknúť pod jej povrch, a čo je pre jeho filmy úplne najdôležitejšie: snaží sa prísť k pointe nejakým vtipom. Nie kvôli tomu, aby sa ľudia rehotali, ale preto, aby sa ľudia zasmiali vtedy, keď pochopia súvislosti. Filmový publicista a kritik [[Pavel Branko]] jeho tvorbu definuje takto: ''„Jeho dokumenty sú spravidla výsledkom výprav do hlbín ľudských duší, či už jednotlivcov, sociálnych skupín alebo kombinácie oboch. Štylisticky nadväzuje na poetiku asociatívnu či pocitovú, pracuje s metaforikou, kontrastom a kontrapunktom, obja­vujúc mnohotvárnosť slovenskej multietnicity. Každým filmom zatiaľ vstupoval aj poe­tikou na nový, skladobne neprebádaný terén, nestaval na istote už overeného, a každým slávil úspech.“''<ref name=":1" /> === Pavol Barabáš === Ako prvý rozvinul zárodky „extrémnej“ dokumentaristiky, založené ešte v podmienkach štátneho filmu (Ján Piroh – ''Kangčendžonga; 1981''). Pavol Barabáš je tak trochu opakom režijného prístupu Petra Kerekesa, pretože skladba Barabášových filmov je spravidla prehľadná, vizuálny profil podmanivý, dej pútavý a sprievodné slovo práve len sprievodné slovo. Je to typ priamočiarej dokumentaristiky, autorsky postavenej na odvekej túžbe človeka vkročiť tam, kam ešte nik nevkročil a kam zaňho vkročili zobrazení pozemskí hrdinovia bez bázne a hany. == Filmy == * ''...nepozná ona mňa, ani ja ju.'' (r. Jaroslav Vojtek; 1995) * ''Kameň po kameni'' (r. Jaroslav Vojtek; 1996) * ''O troch dňoch v Jasovskom kláštore'' (r. Peter Kerekes; 1996) * ''Budeme mať výkony, budeme mať diplomy'' (r. Juraj Lehotský; 1997) * ''Ladomírske morytáty a legendy'' (r. Peter Kerekes; 1998) * ''Hlas 98'' (r. Marek Kuboš; 1998-99) * ''Ochrana úradu'' (r. Marko Škop; 1999) * ''Otvorené okná'' (r. Robert Kirchhoff; 2000) * ''Taká malá propaganda'' (r. Marek Kuboš; 2001) * ''Rómsky dom'' (r. Marko Škop; 2001) * ''Dobrovoľníci'' (r. Marek Šulík; 2001) * ''Hej, Slováci!'' (r. Robert Kirchhoff; 2002) * ''66 sezón'' (r. Peter Kerekes; 2003) * ''Výmet'' (r. Zuzana Piussi; 2003) * ''Blázonko'' (r. Jaroslav Vojtek; 2003) * ''My zdes'' (r. Jaroslav Vojtek, 2005) * ''Cesta za snom'' (r. Jaroslav Vojtek; 2005) * ''Iné svety'' (r. Marko Škop; 2006) * ''Slepé lásky'' (r. Juraj Lehotský; 2008) * ''Hranica'' (r. Jaroslav Vojtek; 2009) * ''Osadné'' (r. Marko Škop; 2009) * ''[[Krehká identita]]'' (r. Zuzana Piussi; 2012) * ''[[Od Fica do Fica]]'' (r. Zuzana Piussi; 2012) == Externé odkazy == * [http://dokofilm.sk/rozhovor/v-pribehoch-a-osudoch-ludi-hladam-odpovede-na-svoje-otazky/ Rozhovor Tomáša Hučka s Petrom Kerekesom o Generácii 90] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150206064351/http://dokofilm.sk/rozhovor/v-pribehoch-a-osudoch-ludi-hladam-odpovede-na-svoje-otazky/ |date=2015-02-06 }} pre [http://dokofilm.sk/ dokofilm.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150107185613/http://dokofilm.sk/ |date=2015-01-07 }} * Téma „[http://old.filmsk.sk/show_article.php?id=2013 Slovenský dokumentárny film – Generácia 90] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150206071325/http://old.filmsk.sk/show_article.php?id=2013 |date=2015-02-06 }}“ vo Film.sk (2/2004) * [http://www.rtvs.sk/televizia/archiv/1009 Generácia 90 v archíve RTVS] v dokumentárnej 9-dielnej sérii ''[http://www.csfd.cz/film/328145-celuloid-country/ Celuloid country]'' mapujúcej dejiny slovenského dokumentárneho filmu == Referencie == {{Portál|Film|Filmový}} <references /> [[Kategória:Kinematografia na Slovensku]] o1dg1fq6wx9pva19and49nstqldm1bb 0 542806 8212897 7900829 2026-05-12T19:56:11Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8212897 wikitext text/x-wiki [[SÚbor:ROZSUDEK FREMR.png|thumb|Rozsudok vo veci trestného činu "opustenie republiky" - soudil soudce [[Robert Fremr]]]] '''Opustenie republiky''' bol v dobe komunistického režimu v Československu podľa paragrafu 109 trestného zákona [[trestný čin]] spočívajúci v nedovolenom a teda neoprávnenom opustení územia štátu alebo v neuposlúchnutí úradnej výzvy k návratu zo zahraničia. Štát sa tak snažil odstrašiť svojich občanov od úteku do slobodnejších krajín a potrestať tých, ktorí sa o to pokúsili. == Možnosť slobodne cestovať za socializmu == Na vycestovanie do nekomunistických krajín bola potrebná [[cestovná doložka]], pečiatka do pasu s vyznačením kam a na aké obdobie je povolená cesta občana a [[devízový prísľub]]. Po požiadaní o ne boli občania preverovaní a lustrovaní<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Šalkovič|meno=Peter|titul=Odsúdení podľa §109 a nositelia súdnych perzekúcií v rokoch 1977 - 1989|url=http://www.upn.gov.sk/trestne-stihanie-109/|dátum vydania=|dátum prístupu=2016-12-01|vydavateľ=www.upn.gov.sk}}</ref>. Nepreverovaní a nelustrovaní žiadatelia o cestu do cudziny boli poslanci a funkcionári [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] na všetkých úrovniach. Iba lustrovaní a nepreverovaní boli politickí a hospodárski pracovníci ústredných a krajských výborov KSČ a [[Komunistická strana Slovenska|Komunistickej strany Slovenska]], tajomníci a predsedovia [[Miestny národny výbor|miestnych národných výborov]] a osoby staršie ako 60 rokov. <ref name=":0" /> Na [[Helsinská konferencia|Helsinskej konferencii]] v roku 1975 podpísal prezident ČSSR Gustáv Husák [[Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach]] a [[Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach]]. Oba dokumenty ratifikovalo Federálne zhromaždenie a po zverejnení v Zbierke zákonov vstúpili v októbri 1976 do platnosti. Záväzky zostali len na papieri. Predstaviteľov štátnej a politickej moci nerešpektovali ani [[Všeobecná deklarácia ľudských práv|Všeobecnú deklarácia ľudských práv]], ktorá v paragrafe 13 hovorí<!-- to isté čo Ustanovenie bolo v rozpore s Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach, článok 12, odstavec 2 schválený Valným zhromaždením OSN 16. decembra 1966 -->: "Každý môže slobodne opustiť ktorúkoľvek krajinu, aj svoju vlastnú." == História == Do roku 1948 sa prekročenie štátnych hraníc bez platného cestovného pasu trestalo ako priestupok. Po [[Február 1948|februári 1948]] zrušilo Ministerstvo vnútra platnosť cestovných pasov a zákonom z roku 1949 stratili občania Československa právny nárok na vydanie cestovného pasu.<ref name=":0" /> Prvýkrát sa trestný čin s názvom ''Neoprávnené opustenie územia republiky a neuposlúchnutie výzvy k návratu'' objavil v zákone na ochranu ľudovodemokratickej republiky z roku [[1948]]. Páchateľ (aj neúspešný, pretože trestný bol aj pokus tohto trestného činu), ktorý „v úmysle poškodiť záujem republiky“ neoprávnene opustil Česko-Slovensko či sa do neho v stanovenej lehote nevrátil, mohol byť odsúdený na trest ťažkého žalára od jedného do piatich rokov.<ref>Zbierka zákonov|rok=1948|zákon=231|text=§ 40 zákona ze dne 6. října 1948, č. 231/1948 Sb., na ochranu lidově demokratické republiky|kotva=p40</ref> Pod názvom ''Opustenie republiky'' s rovnakou trestnou sadzbou a obdobnou skutkovou podstatou, z ktorej však vypadla podmienka úmyselne poškodiť záujem republiky, tento trestný čin prevzal aj trestný zákonník z roku [[1950]].<ref>Zbierka zákonov|rok=1950|zákon=86|text=§ 95 zákona ze dne 12. července 1950, č. 86/1950 Sb., trestní zákon|kotva=p95</ref> V rokoch [[1950]] - [[1956]]<ref>Zbierka zákonov|rok=1956|zákon=63|text=Zákon ze dne 19. prosince 1956, č. 63/1956 Sb., kterým se mění a doplňuje trestní zákon č. 86/1950 Sb.</ref> bolo možné navyše dostať aj trest straty [[Občianstvo|štátneho občianstva]]. Pod rovnakým názvom a rovnako vymedzený zostal aj v trestnom zákone z roku [[1961]] (č.140/1961 Zb.), iba sa znížila spodná hranica trestnej sadzby na pol roka, s alternatívou nápravného opatrenia avšak organizátorovi alebo pomocníkovi úteku do zahraničia hrozil sprísnený trest odňatia slobody na tri až desať rokov.<ref>Zbierka zákonov|rok=1961|zákon=140|text=§ 109 zákona ze dne 29. listopadu 1961, 140/1961 Sb., trestní zákon|kotva=p109</ref> Podľa § 40 zákona č. 231/1948 "''Neoprávnené opustenie"'' bol trestný čin, ktorý spadal pod Hlavu IV. trestného zákonníka, medzi "Trestné činy proti medzinárodným vzťahom". Aj keď legislatíva priamo neobsahovala pejoratívne označenia propaganda [[Komunistický režim|komunistického režimu]] v ČSSR nazývala občanov, ktorí chceli odísť z krajiny bez dovolenia (alebo sa o to pokúsili) „[[Narušiteľ|narušiteľmi hraníc]]“, ktorí „opustili republiku“. Podobne v trestnom zákonníku z roku 1961 sa píše o tom, kto "zorganizuje, alebo kto cez hranice prevedie skupinu osôb alebo opätovne prevádza osoby" aký dostane trest ale pritom pejoratívne označenie prevádzač, kto ilegálne prevádza migrantov cez št. hranice sa dostalo až do súčasných slovníkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovenské slovníky | url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=prev%C3%A1dza%C4%8D&s=exact&c=E011&cs=&d=kssj4&d=psp&d=ogs&d=sssj&d=orter&d=scs&d=sss&d=peciar&d=ssn&d=hssj&d=bernolak&d=noundb&d=orient&d=locutio&d=obce&d=priezviska&d=un&d=pskfr&d=pskcs&d=psken# | vydavateľ = slovnik.juls.savba.sk | dátum prístupu = 2024-08-20}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 140/1961 Zb. - Trestný zákon. | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/140/19650801.html | vydavateľ = Slov-lex | dátum prístupu = 2024-08-20 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Slov-lex}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Železná opona v Československu: usmrcení na československých státních hranicích v letech 1948-1989|vydavateľ=Ústav pro studium totalitních režimů Sociologický ústav AV ČR, v.v.i|rok=2015|miesto=Praha|isbn=978-80-87912-31-7|meno=Tereza|priezvisko=Mašková|meno2=Vojtěch|priezvisko2=Ripka|url=https://www.ustrcr.cz/wp-content/uploads/2017/10/Zelezna-opona-v-Ceskoslovensku_pdf.pdf}}</ref> {{hlavný článok|Železná_opona#„Narušitelia“,_utečenci,_úteky_a_tresty}} Zoznam odsúdených podľa §109 na Slovensku zverejnil [[Ústav pamäti národa|ÚPN]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Šalkovič|meno=Peter|titul=Odsúdení podľa §109 a nositelia súdnych perzekúcií v rokoch 1977 - 1989 / Vyhľadávanie|url=http://www.upn.gov.sk/trestne-stihanie-109/zoznam-trestne-stihanych.php|dátum vydania=|dátum prístupu=2016-12-01|vydavateľ=www.upn.gov.sk}}</ref> Podľa ÚPN sa v rokoch 1977 – 1979 pokúsilo o [[Emigrácia|emigráciu]] viac ako 400 osôb ročne. V roku 1980 začali pokusy o emigráciu narastať aby v roku 1982 dosiahli vrchol v počte 1056 pokusov<!-- , ktorý bol prekonaný až v roku 1989 s 1308 pokusmi, z ktorých však 1013 boli cudzinci -->. Cestovné kancelárie organizovali poznávacie zájazdy, z ktorých sa mnohí nevracali. Vedúci zájazdu sa snažili obmedziť emigráciu aj tým, že vyzbierali účastníkom zájazdov pasy. Podobne boli využívané na opustenie republiky aj dovolenky v Juhoslávii. Podľa ÚPN v rokoch 1977 – 1979 sa cez československé hranice pokúsilo emigrovať 9 556 ľudí, z ktorých bolo 7 361 občanov a 2 195 cudzincov.<ref name=":0" /> V septembri 2016 ÚPN zverejnil mená 13 000 odsúdených, ktorí sa rozhodli ilegálne opustiť našu krajinu alebo ako cudzinci boli chytení na našom území s úmyslom prekročiť [[Železná opona|železnú oponu]]. Zároveň sprístupnil aj mená 158 prokurátorov, 228 sudcov a 86 vyšetrovateľov ŠtB, ktorí sa na perzekúciách podieľali.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=ÚPN zverejnil databázu odsúdených podľa §§109 a 110 - Ústav pamäti národa|url=https://www.upn.gov.sk/sk/upn-zverejnil-databazu-odsudenych-podla-%C2%A7%C2%A7109-a-110/|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-07-02|vydavateľ=www.upn.gov.sk|jazyk=sk}}</ref> == Tresty a upravenie vzťahu s ČSSR == Súčasťou trestu mohlo byť aj prepadnutie majetku. Ľudia ktorí opustili republiku, mohli a aj boli súdení v neprítomnosti. Ich odsúdenie znamenalo, že sa nemajú vracať, pretože by boli zadržaní na hraniciach. Tých ktorých chytili súdili už vo väzbe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Šalkovič|meno=Peter|titul=Odsúdení podľa §109 a nositelia súdnych perzekúcií v rokoch 1977 - 1989|url=http://www.upn.gov.sk/trestne-stihanie-109/zoznam-trestne-stihanych.php|dátum prístupu=2018-07-02|vydavateľ=www.upn.gov.sk|jazyk=sk}}</ref> Tresty boli podľa ÚPN rôzne. Niektorí prokurátori<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Šalkovič|meno=Peter|titul=Zoznam prokurátorov - Trestne stíhaní §109 tr.zák. - pokus o nedovolené opustenie republiky|url=http://www.upn.gov.sk/trestne-stihanie-109/prokuratori.php|dátum prístupu=2018-07-02|vydavateľ=www.upn.gov.sk|jazyk=sk}}</ref> žiadali a niektorí sudcovia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Šalkovič|meno=Peter|titul=Zoznam predsedov senátu - Odsúdení podľa §109 a nositelia súdnych perzekúcií v rokoch 1977 - 1989|url=http://www.upn.gov.sk/trestne-stihanie-109/sudcovia.php|dátum prístupu=2018-07-02|vydavateľ=www.upn.gov.sk|jazyk=sk}}</ref> vynášali prísnejšie iní miernejšie rozsudky. Rozdiely existovali aj v jednotlivých okresoch.<ref name=":0" /> Od roku 1977, tí čo opustili republiku mohli zo zahraničia požiadať o "upravenie vzťahu s ČSSR" čo bola faktická [[legalizácia pobytu v zahraničí]]. „Upravenci“ boli tí, ktorí si chceli ponechať občianstvo ČSSR (bol im vydaný nový pas ČSSR). Druhou možnosťou bolo „vykúpiť sa“. <!-- Možnosťou bolo "vykúpiť sa". <ref>[http://www.cas.sk/clanok/288486/eva-mazikova-manzel-si-ju-musel-kupit-za-hriesne-vysoku-sumu.html Eva Máziková: Manžel si ju musel kúpiť za hriešne vysokú sumu! (22-tisíc mariek) Alexandra Kováčová: Nový Čas Nedeľa,03.08.2014]</ref> <ref>[http://zena.sme.sk/c/5401456/spevacka-eva-mazikova-treba-zit-zivot-dnes-a-teraz.html Iris Kopcsayová: Speváčka Eva Máziková: Treba žiť život dnes a teraz, zena.sme.sk, 3. 6. 2010] </ref> <ref>[http://www.pluska.sk/soubiznis/clanky/09/manzel-evy-mazikovej-ju-musel-vykupit-vieme-kolko-mariek-za-nu-zaplatil.html Manžel Evy Mázikovej ju musel vykúpiť: Vieme koľko mariek za ňu zaplatil! (<em>21 tisíc mariek), pluska.sk, </em>24. september 2012] </ref> --> Oficiálne išlo o „Prepustenie zo štátneho zväzku“, ktoré bolo upravené v Smernici o úprave právnych vzťahov Československej socialistickej republiky k občanom, ktorí sa zdržujú v cudzine bez povolenia československých úradov. Vtedajšia právna úprava vychádzala zo zásady, že vzťahy štátu k emigrantom záviseli na skutočnosti, či sami prejavili záujem o ich usporiadanie. Ak nie, nemal by im byť povolený vstup na územie ČSSR a ani povolené cesty československých občanov za nimi. Ak áno, a ak splnili stanovené podmienky, mohli byť prepustení zo štátneho zväzku a pri povoľovaní ciest do ČSSR sa na ne pozeralo ako na cudzinca.<ref>[http://www.radio.cz/cz/rubrika/pravnik/nedovolene-opusteni-republiky-bylo-sveho-casu-trestnym-cinem Jan Hloch: Nedovolené opuštění republiky bylo svého času trestným činem, www.radio.cz, 13. dec. 2009]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == § 110 Neoprávnené vniknutie na územie republiky == Zaujímavosťou je, že opustenia republiky bol trestný čin už od roku 1948, pokiaľ nepovolené prekročenie hranice v opačnom smere cudzincom bol len priestupok, pretože trestný zákon neobsahoval zodpovedajúci paragraf. Až v roku 1956 bol zavedený trestný čin ''neoprávneného vniknutia'', na čo napríklad doplatil slobodník americkej armády A. A. Bellrichard, ktorý bol 15. augusta 1958 odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov. <ref>Peter Mikšík: Americkí vojaci na našej strane Železnej opony, Denník N, 30. júna 2015, [https://dennikn.sk/blog/americki-vojaci-na-nasej-strane-zeleznej-opony/ Online]</ref> == Otvorenie železnej opony v roku 1989 == V apríli 1989 rozhodla maďarská vláda o vypnutí napätia na svojej časti pohraničné plota s Rakúskom dlhého 240 km. V nasledovných mesiacoch sa začalo s odstraňovaním plota (oficiálne [[ženijne technická zátarasa]])'''.''' Dňa 27. júna 1989 minister zahraničných vecí Maďarskej republiky [[Gyula Horn]] a jeho rakúsky náprotivok [[Alois Mock]] spoločne symbolicky prestrihli plot na hraničnom priechode v [[Šopron|Šoprone]]. 11. septembra 1989<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=25 Jahre Mauerfall: 11. September 1989: Ungarn öffnet die Grenze {{!}} BR.de|periodikum=Bayerischer Rundfunk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2014-09-11|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.br.de/nachrichten/inhalt/ddr-grenzoeffnung-1989-100.html|dátum prístupu=2018-07-02|jazyk=de-DE}}</ref> potom Maďarsko oficiálne na základe medzinárodného dohovoru otvorilo hranice do Rakúska, keď vypovedalo bilaterálnu dohodu s NDR<!-- ´podľa ÚPN: Maďarsko sa odvolalo na článok 6 a 12 Medzinárodného dohovoru (neviem presne ktorého) --> o vracaní jej občanov zo svojho územia. Občania NDR cez MĽR a Rakúsko sa snažili prechádzať do [[NSR]]. Ak nemali povolenie vycestovať zo Slovenska do Maďarska, naši pohraničníci ich aj v tomto období zadržiavali a vracali späť do NDR, keďže Československo bilaterálnu dohodu s NDR nevypovedalo. Za necelé tri mesiace roku 1989 vrátili naši pohraničníci približne 700 občanov do NDR. <ref name=":0" /> Po 1. februári [[1990]] bolo ''Opustenie republiky'' zmenené na trestný čin ''nedovoleného prekročenia štátnej hranice'', ktorého podstata spočívala v prekročení štátnej hranice za použitia [[Násilie|násilia]] alebo pod hrozbu bezprostredného násilia. <ref>Zbierka zákonov|rok=1989|zákon=159|text=Článek 1, odstavec 2 zákona ze dne 13. prosince 1989, č. 159/1989 Sb., kterým se mění a doplňuje trestní zákon, zákon o přečinech a trestní řád|kotva=cl1-2</ref> Dovtedy uložené tresty boli zákonom o súdnej rehabilitácii z roku 1990 zahladené. <ref>[http://www.szcpv.org/zakony/119.htm Zákon č. 119 z 23. apríla 1990 o súdnej rehabilitácii]</ref> ÚPN hovorí o "rehabilitovaní".<ref name=":1" /> == Referencie == <references /> == Zdroj == {{Preklad|cs|Opuštění republiky|12154860}} [[Kategória:Trestné činy]] [[Kategória:Právo v Česko-Slovensku]] [[Kategória:Komunizmus v Česko-Slovensku]] [[Kategória:Emigrácia]] 0yg3ppxhx0ct278gj1vemyks4z6ta2b 0 552643 8212888 8080073 2026-05-12T19:47:08Z Jetam2 30982 kat 8212888 wikitext text/x-wiki {{Infobox Eurovision | name = Eurovision Song Contest 1972 | theme = | image = [[Súbor:Eurovision Song Contest 1972 Logo.jpg|250px]] | final = [[25. marec]] [[1972]] | presenters = Moira Shearer | host = [[Súbor:EuroUnitedKingdom2015.svg|25px]] [[British Broadcasting Corporation|BBC]] | venue = [[Usher Hall]],<br />[[Edinburgh]], [[Škótsko]], [[Spojené kráľovstvo]] | winner = [[Súbor:EuroLuxemburgo.svg|25px]] [[Luxembursko]] 3. výhra<br /> Vicky Leandros - Aprés Toi | vote = Dvaja členovia poroty zo všetkých zúčastnených krajín udeľujú každý zvlášť piesňam 1 – 5 bodov. | entries = 18 | svk = - | debut = - | return = - | withdraw = - | null = - | interval = - | opening = - | con = Eurovision Song Contest | pre = [[Dublin]] [[Súbor:EuroIrlanda.svg|25px]] [[Eurovision Song Contest 1971|◄1971]] | nex = [[Luxemburg (mesto)|Luxemburg]] [[Súbor:EuroLuxemburgo.svg|25px]] [[Eurovision Song Contest 1973|1973►]] }} '''Eurovision Song Contest 1972''' bol 17. ročník [[Eurovision Song Contest|Veľkej Ceny Eurovízie]], ktorý sa konal [[25. marec|25. marca]] v škótskom / britskom [[Edinburgh]]u. So 128 bodmi vyhrala za [[Luxembursko]] speváčka gréckeho pôvodu [[Vicky Leandros]] s piesňou "Après Toi". Na druhom miesto sa 114 bodmi boli britskí [[The New Seekers]] s piesňou "Beg, Steak or Borrow". Na treťom mieste so ziskom 107 bodov sa umiestnila Nemka [[Mary Roos]] s piesňou "Nur die liebe Lasst und leben". Tento rok bol piatym rokom (spolu s rokmi 1962, 1963, 1966 a 1968) kedy žiadna krajina nedebutovala, nevrátila sa, alebo neopustila súťaž. ==Vracajúci sa interpreti== {| class="wikitable" |- ! Interpret ! Krajina ! Predchádzajúca účasť v súťaži ! Umiestnenie pri predchádzajúcej účasti |- | [[Vicky Leandros]] | {{minivlajka|Luxembursko|w}} | [[Eurovision Song Contest 1967|1967]] | 4 |- | [[Carlos Mendes]] | {{minivlajka|Portugalsko|w}} | [[Eurovision Song Contest 1968|1968]] | 11 |- | [[Family Four]] | {{minivlajka|Švédsko|w}} | [[Eurovision Song Contest 1971|1971]] | 6 |- | [[Tereza Kesovija]] | {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslávia]] | [[Eurovision Song Contest 1966|1966]] (reprezentovala {{minivlajka|Monako|w}}) | 16 |} {{-}} ==Výsledky== {| class="wikitable" |- ! Číslo !! Krajina !! Jazyk !! Interpret !! Pieseň !! Slovenský preklad !! Miesto !! Počet bodov |- bgcolor="CC9966" | 01 || {{minivlajka|Západné Nemecko|w}} || [[nemčina]] ||Mary Roos||Nur die Liebe läßt uns leben ||Len láska nás nechá žiť||3||107 |- | 02 || {{minivlajka|Francúzsko|w}} || [[francúzština]] ||Betty Mars||Comé-comédie||Komická komédia||11||81 |- | 03 || {{minivlajka|Írsko|w}} || [[írčina]] ||Sandie Jones||Ceol An Ghrá||Hudba lásky||15||72 |- | 04 || {{minivlajka|Španielsko|w}} || [[španielčina]] ||Jaime Morey||Amanece||Svitá||10||83 |- bgcolor="silver" | 05 || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} || [[angličtina]] ||The New Seekers||Beg, Steal Or Borrow||Žobrať, kradnúť alebo požičiavať si||2||114 |- | 06 || {{minivlajka|Nórsko|w}} || [[nórčina]] ||Grethe Kausland a Benny Borg||Småting||Malé veci||14||73 |- | 07 || {{minivlajka|Portugalsko|w}} || [[portugalčina]] ||Carlos Mendes||A festa da vida||Životná oslava||7||90 |- | 08 || {{minivlajka|Švajčiarsko|w}} || [[francúzština]] ||Véronique Müller||C'est la chanson de mon amour||Toto je pieseň mojej lásky||8||88 |- bgcolor="red" | 09 || {{minivlajka|Malta|w}} || [[maltčina]] ||Helen and Joseph||L-imħabba||Láska||18||48 |- | 10 || {{minivlajka|Fínsko|w}} || [[fínčina]] ||Päivi Paunu a Kim Floor||Muistathan||Spomínaš si||12||78 |- | 11 || {{minivlajka|Rakúsko|w}} || [[nemčina]] ||Milestones||Falter im Wind||Motýľ vo vetre||5||100 |- | 12 || {{minivlajka|Taliansko|w}} || [[taliančina]] ||Nicola di Bari||I giorni dell'arcobaleno||Dúhové dni||6||92 |- | 13 || {{minivlajka|Juhoslávia|w}} || [[chorvátčina]] ||Tereza Kesovija||Muzika i ti||Hudba a ty||9||87 |- | 14 || {{minivlajka|Švédsko|w}} || [[švédčina]] ||Family Four||Härliga sommardag||Príjemný letný deň||13||75 |- | 15 || {{minivlajka|Monako|w}} || [[francúzština]] ||Anne-Marie Godart a Peter Maclane||Comme on s'aime||Ako milujeme jeden druhého||16||65 |- | 16 || {{minivlajka|Belgicko|w}} || [[francúzština]] ||Serge & Christine Ghisoland||À la folie ou pas du tout||Šialene alebo vôbec||17||55 |- style="background:gold;" | 17 || '''{{minivlajka|Luxembursko|w}}''' || '''[[francúzština]]''' ||'''Vicky Leandros'''||'''Après toi'''||'''Po tebe'''||'''1'''||'''128''' |- | 18 || {{minivlajka|Holandsko|w}} || [[holandčina]] ||Sandra a Andres||Als het om de liefde gaat||Keď je to všetko o láske||4||106 |} ==Hlasovanie== {| class="wikitable" style="text-align:center; font-size: 100%" |- ! rowspan=2 | Účastník ! colspan="20" | Výsledky |- ! body ! {{minivlajka|Západné Nemecko}} ! {{minivlajka|Francúzsko}} ! {{minivlajka|Írsko}} ! {{minivlajka|Španielsko}} ! {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! {{minivlajka|Nórsko}} ! {{minivlajka|Portugalsko}} ! {{minivlajka|Švajčiarsko}} ! {{minivlajka|Malta}} ! {{minivlajka|Fínsko}} ! {{minivlajka|Rakúsko}} ! {{minivlajka|Taliansko}} ! {{minivlajka|Juhoslávia}} ! {{minivlajka|Švédsko}} ! {{minivlajka|Monako}} ! {{minivlajka|Belgicko}} ! {{minivlajka|Luxembursko}} ! {{minivlajka|Holandsko}} |- | style="text-align:left; background:#f2f2f2;" | {{minivlajka|Západné Nemecko|n}} | style="text-align:right; background:#f2f2f2;" | 107 || style="text-align:left; background:#aaa;" | || 8 || 6 || 9 || 5 || 6 || 6 || 5 || 4 || 5 || 5 || 7 || 5 || 8 || 8 || 7 || 7 || 6 |- | style="text-align:left; background:#f2f2f2;" | {{minivlajka|Francúzsko|n}} | style="text-align:right; background:#f2f2f2;" | 81 || 5 || style="text-align:left; background:#aaa;" | || 5 || 2 || 9 || 7 || 2 || 3 || 5 || 4 || 2 || 3 || 5 || 2 || 6 || 7 || 8 || 6 |- | style="text-align:left; background:#f2f2f2;" | {{minivlajka|Írsko|n}} | style="text-align:right; background:#f2f2f2;" | 72 || 4 || 3 || style="text-align:left; background:#aaa;" | || 4 || 4 || 6 || 4 || 3 || 6 || 3 || 4 || 3 || 3 || 5 || 5 || 4 || 6 || 5 |- | style="text-align:left; background:#f2f2f2;" | {{minivlajka|Španielsko|n}} | style="text-align:right; background:#f2f2f2;" | 83 || 7 || 5 || 5 || style="text-align:left; background:#aaa;" | || 3 || 8 || 6 || 3 || 4 || 4 || 5 || 3 || 2 || 7 || 8 || 3 || 5 || 5 |- | style="text-align:left; background:#f2f2f2;" | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|n}} | style="text-align:right; background:#f2f2f2;" | 114 || 8 || 9 || 6 || 2 || style="text-align:left; background:#aaa;" | || '''10''' || 4 || 8 || 2 || 7 || 7 || 7 || 9 || 6 || 9 || 4 || 8 || 8 |- | style="text-align:left; background:#f2f2f2;" | {{minivlajka|Nórsko|n}} | style="text-align:right; background:#f2f2f2;" | 73 || 4 || 3 || 6 || 5 || 4 || style="text-align:left; background:#aaa;" | || 5 || 2 || 5 || 7 || 3 || 2 || 5 || 4 || 4 || 4 || 6 || 4 |- | style="text-align:left; background:#f2f2f2;" | {{minivlajka|Portugalsko|n}} | style="text-align:right; background:#f2f2f2;" | 90 || 3 || 4 || 7 || 7 || 4 || 2 || style="text-align:left; background:#aaa;" | || 6 || 5 || 2 || 4 || 9 || 4 || 7 || 4 || 7 || '''10''' || 5 |- | style="text-align:left; background:#f2f2f2;" | {{minivlajka|Švajčiarsko|n}} | style="text-align:right; background:#f2f2f2;" | 88 || 4 || 5 || 6 || 5 || 4 || 7 || 2 || style="text-align:left; background:#aaa;" | || 4 || 7 || 8 || 5 || 5 || 4 || 6 || 4 || 7 || 5 |- | style="text-align:left; background:#f2f2f2;" | {{minivlajka|Malta|n}} | style="text-align:right; background:#f2f2f2;" | 48 || 3 || 2 || 4 || 2 || 6 || 2 || 2 || 2 || style="text-align:left; background:#aaa;" | || 5 || 2 || 2 || 2 || 3 || 3 || 2 || 2 || 4 |- | style="text-align:left; background:#f2f2f2;" | {{minivlajka|Fínsko|n}} | style="text-align:right; background:#f2f2f2;" | 78 || 4 || 3 || 3 || 6 || 5 || 6 || 4 || 3 || 3 || style="text-align:left; background:#aaa;" | || 3 || 3 || 4 || 4 || 5 || 8 || 6 || 8 |- | style="text-align:left; background:#f2f2f2;" | {{minivlajka|Rakúsko|n}} | style="text-align:right; background:#f2f2f2;" | 100 || 6 || 6 || 6 || 6 || 3 || 5 || 5 || 7 || 5 || 4 || style="text-align:left; background:#aaa;" | || 6 || 8 || '''10''' || 5 || 4 || 5 || 9 |- | style="text-align:left; background:#f2f2f2;" | {{minivlajka|Taliansko|n}} | style="text-align:right; background:#f2f2f2;" | 92 || 4 || 5 || 3 || 2 || 3 || 6 || 7 || 9 || 6 || 6 || 6 || style="text-align:left; background:#aaa;" | || 4 || 8 || 6 || 6 || 6 || 5 |- | style="text-align:left; background:#f2f2f2;" | {{minivlajka|Juhoslávia|n}} | style="text-align:right; background:#f2f2f2;" | 87 || 7 || 4 || 5 || 8 || 5 || 4 || 5 || 2 || 4 || 3 || 3 || 2 || style="text-align:left; background:#aaa;" | || 4 || 9 || 8 || 8 || 6 |- | style="text-align:left; background:#f2f2f2;" | {{minivlajka|Švédsko|n}} | style="text-align:right; background:#f2f2f2;" | 75 || 5 || 3 || 5 || 3 || 3 || 5 || 4 || 2 || 4 || 5 || 4 || 3 || 7 || style="text-align:left; background:#aaa;" | || 5 || 7 || 5 || 5 |- | style="text-align:left; background:#f2f2f2;" | {{minivlajka|Monako|n}} | style="text-align:right; background:#f2f2f2;" | 65 || 4 || 3 || 4 || 3 || 5 || 6 || 2 || 2 || 5 || 5 || 3 || 3 || 4 || 3 || style="text-align:left; background:#aaa;" | || 4 || 4 || 5 |- | style="text-align:left; background:#f2f2f2;" | {{minivlajka|Belgicko|n}} | style="text-align:right; background:#f2f2f2;" | 55 || 2 || 3 || 4 || 2 || 5 || 2 || 3 || 3 || 5 || 4 || 2 || 3 || 2 || 2 || 4 || style="text-align:left; background:#aaa;" | || 6 || 3 |- style="background:gold;" | style="text-align:left; background:gold;" | '''{{minivlajka|Luxembursko|n}}''' | style="text-align:right; background:gold;" | '''128''' || 9 || 8 || 9 || 2 || '''10''' || 8 || 7 || 6 || 4 || 6 || 8 || 9 || '''10''' || 8 || 7 || 8 || style="text-align:left; background:#aaa;" | || 9 |- | style="text-align:left; background:#f2f2f2;" | {{minivlajka|Holandsko|n}} | style="text-align:right; background:#f2f2f2;" | 106 || 6 || 6 || 8 || 8 || 9 || 8 || 5 || 6 || 3 || 9 || 6 || 3 || 9 || 6 || 5 || 2 || 7 || style="text-align:left; background:#aaa;" | |- |} == Zdroj == {{Preklad|cs|Eurovision Song Contest 1972|12229589}} {{Eurovision Song Contest}} [[Kategória:Veľká cena Eurovízie|1972]] [[Kategória:Hudba z 1972]] [[Kategória:1972 v Spojenom kráľovstve]] [[Kategória:Kultúra v Edinburghu]] p9tdhqg0pw5ygbxyaw9pvd8m4ojefdl 0 552806 8212811 8080060 2026-05-12T18:00:14Z Fillos X. 212061 /* Referencie */ 8212811 wikitext text/x-wiki {{na úpravu}} Slovenská kameramanská (a celkovo filmová) tvorba po roku 1989 je charakteristická počiatočným úpadkom, spôsobeným úmrtím alebo ukončením kariéry mnohých kameramanov a filmárov predchádzajúcej generácie a stratou finančného, inštitucionálneho i technologického zázemia. Táto tendencia prevládala pomerne dlhé obdobie, kedy okrem niekoľkých solitérov chýbala Slovensku širšia kameramanská i filmárska základňa. To sa postupne zmenilo až zvýšením finančných dotácií zo strany štátu a neskôr príchodom Audiovizuálneho fondu a taktiež nových absolventov z novozaloženej Filmovej a televíznej fakulty VŠMU (1990), vďaka ktorým sa na Slovensku vytvorila celá línia oceňovaných filmov. == Inštitucionálne a divácke zázemie slovenského filmu po roku 1989 == Slovenská filmová tvorba počas posledných 25 rokov zažila veľmi dlhé obdobie úpadku ale aj postupný pokus o vzkriesenie, čo sa jej, zdá sa, v poslednej dekáde pravdepodobne podarilo. Pokiaľ sa pozrieme na obdobie tesne po prevrate, je to predovšetkým z inštitucionálneho a finančného hľadiska pomerne pochopiteľné. Predovšetkým je obdobie po nežnej revolúcii charakteristické vládou Vladimíra Mečiara, počas ktorej došlo jednak ku nepodarenej privatizácií a následnému ukončeniu fungovania Koliby a takisto k postupnému znižovaniu dotácií na filmy až ku úplnému zastaveniu v roku 1998, kedy na Slovensku vznikol len jeden celovečerný hraný film ''Rivers of Babylon''. Kolibské ateliéry sa v podstate rozkradli a slovenská kinematografia tak na dlhé obdobie stratila technologické a nízkymi dotáciami (30 miliónov Sk ročne) aj finančné zázemie na nakrúcanie filmov. Počas prvých cca desiatich rokov tak na Slovensku pretrvával veľmi nepriaznivý priemer 2 – 4 nakrútených filmov ročne, pričom v niektorých rokoch išlo dokonca len o 1 film ročne (pozri rok 1998). Navyše bolo zo všetkých filmov nakrútených od roku 1993 do roku 2006 na Slovensku, len desať výrobne plne slovenských.<ref>LUKEŠ, J. Diagnózy času. Praha : Slovart, s.r.o., 2013. ISBN 978-80-7391-712-8</ref> V počiatočnom období, tesne po nežnej revolúcii, ešte zachovávala akú takú stabilitu Slovenská televízia, ale aj tá kvôli finančným problémom postupne znižovala dotácie a tým aj množstvo vyrobených televíznych filmov. Aj z toho dôvodu môžeme počas prvých rokov slovenskej kinematografie len ťažko hovoriť o nejakom špecifickom a jednotnom štýle či pravidelne sa objavujúcich témach. V súvislosti s tým ochabol o slovenskú kinematografiu aj divácky záujem. Prieskum z roku 2002 ukázal, že 54,4% populácie nebolo v kine viac ako 2 roky alebo vôbec nikdy. Situácia sa postupne začala zlepšovať od roku 2005, kedy už vláda rozdeľovala 85 miliónov Sk a v roku 2006 dokonca 175 miliónov Sk. Problémom však naďalej zostávala situácia v Slovenskej televízií, ktorá sa napríklad v rokoch 2003 – 2008 podieľala ako koproducent len na šiestich hraných celovečerných tituloch.<ref>LUKEŠ, J. Diagnózy času. Praha : Slovart, s.r.o., 2013. ISBN 978-80-7391-712-8</ref> Relatívnu finančnú stabilitu tak slovenský film získal až v roku 2008 založením audiovizuálnu fondu a prijatím zákona o audiovízií. Ďalším výrazným posunom smerom k väčšej stabilite bol tiež príchod digitálnych nahrávacích zariadení, ktoré umožnili tvorcom výrazne znížiť výrobné náklady a zjednodušiť proces tvorby a zároveň priniesli aj revolúciu v kameramanskej profesii. == Štylistické a tematické tendencie v hranom a dokumentárnom filme po roku 1989 == V súvislosti s vyššie zmieneným je tak pomerne pochopiteľné, že situácia v slovenskej kinematografii po roku 1989 nebola spočiatku veľmi priaznivá. Ďalším „klincom do rakvy“ slovenského filmu je tiež skoré úmrtie viacerých klasikov slovenského filmu. Spomedzi kameramanov ide napríklad o Viktora Svobodu (1993), Karola Kršku (1989) či Benedikta Krivošíka (1992) a spomedzi ďalších tvorcov o Štefana Uhra (1993), Stanislava Barabáša (1994), Jána Lacka (1991), Vlada Kubenka (1993), Dezidera Ursínyho (1995) alebo Tibora Vichtu (1990). Zároveň s tým sa mnoho významných tvorcov kvôli inštitucionálnym a finančným problémom (za všetkých aspoň Juraj Herz, Fero Fenič a Igor Luther – ten sa do slovenského filmu vrátil až v roku 2009) presunulo, resp. zostalo v zahraničí. V neposlednom rade tiež viacerí významní kameramani, ako Vincent Rosinec, Tibor Biath, František Lukeš, Oskar Šághy, Alexander Sterlinger a Vladimír Ješina (a tiež režisér Peter Solan) s tvorbou skončili a ďalší zasa tvorili už len veľmi sporadicky, ako Stanislav Szomolányi (1 celovečerný film, 2 inscenácie), Stanislav Doršic (1 televízny film), Alojz Hanúsek (1 celovečerný dokument, niekoľko TV cyklov a inscenácií) a spomedzi režisérov napr. Dušan Hanák (1 hraný a 1 dokumentárny celovečerný film) a Eduard Grečner (2 celovečerné filmy). Slovenskú kinematografiu tak po roku 1989 viac či menej dôstojne reprezentovalo len niekoľko solitérov zo staršej generácie ako kameramani Ján Ďuriš, Dodo Šimončič, Ladislav Kraus a Vladimír Holloš či režiséri Miloslav Luther, Juraj Jakubisko, Vlado Balco, Martin Slivka, Dušan Trančík a Dušan Rapoš. Ani títo tvorcovia však počas svojej kariéry nevytvorili také množstvo filmov, aby sme v začiatkoch 90. rokov mohli hovoriť o skutočnej tematickej či štylistickej línii. V začiatkoch našej kinematografie navyše chýbali aj významní mladí režiséri, keďže na Slovensku začala Filmová a televízna fakulta na VŠMU pôsobiť až od roku 1990. Spomedzi ponovembrovej generácie tvorcov sa uchytil jedine Martin Šulík s kameramanom Martinom Štrbom, Juraj Nvota a dokumentaristi Ladislav Kaboš a Pavol Barabáš, ktorí dokázali pravidelne zásobovať slovenské kiná kvalitnými hranými či dokumentárnymi filmami. Situácia sa začala postupne meniť až začiatkom nového milénia. Vtedy začala vznikať línia, tzv. „lifestylových“ mestských filmov, reprezentovaná filmami ''Zostane to medzi nami'' (Miro Šindelka), či ''O dve slabiky pozadu'' (Katarína Šulajová)<ref>DUDKOVÁ, J. Slovenský film v ére transkulturality. Bratislava : Vlna/Drewo a srd, 2011. s. 108. ISBN 978-80-89439-13-3</ref> atď., ktorú však môžeme považovať za zaujímavú skôr z dôvodu, že sa voči nej začala vyhraňovať generácia nasledujúca. Podstatným pre tento rozvoj bol najmä príchod prvých absolventov z novozaloženej Filmovej a televíznej fakulty na VŠMU (1990), kde okrem iných učili Martin Slivka a Dušan Hanák, a s tým aj príchod dokumentaristickej „Generácie 90“ a nových mladých režisérov a kameramanov. Tu treba rozhodne spomenúť autorov ako Jaroslav Vojtek, Peter Kerekeš, Róbert Kirchhoff, Juraj Lehotský či Zuzana Piussi. Od tohto obdobia sa začala vzostupná kvalita a časom aj kvantita filmovej tvorby na Slovensku, kde sa vytvorila celá jedna sociálne kritická línia dokumentárnych a neskôr aj hraných slovenských filmov. Tá sa primárne snažila o autentické zobrazenie súdobých problémov na Slovensku, kde využívala práve štylistické prvky dokumentarizmu a nadviazala na módnu líniu sociálnych drám v Európe. == Jednotliví slovenskí kameramani po roku 1989 == Jednotlivých slovenských kameramanov po roku 1989 si môžeme rozdeliť do niekoľkých skupín. Prvou skupinou sú slovenskí kameramani pracujúci prevažne v zahraničí, ako Igor Luther, Alexander Šurkala (tvorí prevažne v Česku – ''Habermanův mlýn, Karamazovi, Bez doteku'') či Braňo Pažitka (''Osmdesát dopisů, Danielův svět, Televise bude!''). Druhú skupinu tvoria kameramani predchádzajúcej generácie Ján Ďuriš, Dodo Šimončič, Ladislav Kraus a Vladimír Holloš. Títo kameramani nakrútili počas posledných 25 rokov slovenskej kinematografie niekoľko zaujímavých celovečerných filmov. Tretiu skupinu tvoria tvorcovia, ktorí začali nakrúcať tesne po nežnej revolúcii, ako Martin Štrba a Peter Bencsík. Poslednú, štvrtú skupinu tvoria súčasní mladí kameramani. Pomerne veľký pretlak mnohých mladých kameramanov s obdobným počtom celovečerných filmov spôsobil, že nespomínam viacerých zaujímavých ako Tomáš Zednikovič (''Anjeli, 38''), Ivan Finta (''Láska na vlásku, Keep smiling'') , Martin Žiaran (''Nebo, peklo… zem, Marhuľový ostrov''), Peter Kelíšek (''Mŕtvola musí zomrieť, Nickyho rodina'') a Tomáš Juríček (''Kandidát, Konečná stanica''). === Vybraní slovenskí kameramani pracujúci v zahraničí === ==== Igor Luther ==== Igor Luther patrí k starším slovenským kameramanom, ktorí začali svoju tvorbu ešte v šesťdesiatych rokoch 20.storočia. Je starším bratom režiséra Miloslava Luthera a bratrancom kameramana Doda Šimončiča. Už na FAMU začal spolupracovať s významnými režisérmi slovenskej novej vlny Jurajom Jakubiskom i Elom Havettom, s ktorými najskôr nakrútil viacero študentských, ako napr. ''Svätá Jana'' (Elo Havetta, 1963), ''Dešť'' (Juraj Jakubisko, 1965) či ''Předpověď: nula'' (Elo Havetta, 1966) a neskôr aj celovečernom hranom filme ''Kristove roky'' (Juraj Jakubisko, 1967). Ako kameraman sa takisto podieľal na dvoch slovensko-francúzskych koprodukčných filmoch s režisérom Alain Robbe-Grilletom – ''Eden a potom'' a ''Muž, ktorý luže''. Po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy emigroval v roku 1969 do Paríža. Neskôr sa presťahoval do Hamburgu a potom do Mníchova. Vo svojej emigrácii spolupracoval s mnohými významnými režisérmi ako Michael Verhoeven, Andrzej Wajda, Volker Schlöndorff alebo Michael Haneke, ale aj so slovenským exulantom Stanislavom Barabášom. Čoskoro sa svojim novým dynamickým a svetelným autentickým štýlom presadil medzi európske kameramanské špičky.<ref>http://www.zlatasedesata.cz/profil/igor-luther/</ref> V Lutherovej tvorbe po roku 1989 stojí za zmienku predovšetkým, zatiaľ posledná spolupráca s Volkerom Schlondorffom na filme ''Služobníčkin príbeh'' (1990). V tejto dystopickej vízii totalitného sveta môžeme opätovne vidieť kompozične výborne riešené masové scény, ktorými tvorcovia poukazujú na poslušnosť davu. Po čase Luther opätovne zavítal do Česka, kde nakrútil oceňovanú ''Postel'', v ktorej sa takisto vrátil k čiernobielej štylizácii. Tá sa do príbehu o boji mužstva a ženstva jednoznačne hodila, rovnako ako Lutherov štýl svietenia v ktorom sa snaží odblokovať zbytočné svetelné zdroje a tým aj ich nereálnu „dokonalosť“. V Česku ešte nakrútil poviedkový film ''Praha očima'', v ktorom sa podieľal na poviedke Artemia Benkiho. V roku 2001 nasnímal festivalovými cenami ovenčenú, opulentnú thajskú historickú drámu ''Legenda o Suriyothai'', kde opätovne uplatnil svoj talent pri kompozične inovatívnom snímaní veľkých masových scén, ale tiež vdýchol obrazom exotický pôvab. Vzhľadom na vyššie zmienené je to celkom pochopiteľné, keďže ázijské kultúry často obľubovali práve väčšiu elimináciu svetla. V neposlednom rade však treba spomenúť aj posledné dva Lutherove kameramanské zárezy, pri ktorých po prvýkrát spolupracoval so svojim bratom Miloslavom Lutherom. Prvým je komédia ''Tango s komármi'', ktorá vznikla v „rodinnom kruhu“ a s menšími nákladmi. V nej sa Igor Luther prvýkrát vo svojej kariére zúčastnil natáčania celovečernej komédie, ale zachoval si svoj výrazný „tienistý“ rukopis. O tomto filme samotný Igor Luther povedal: ''„Dobehli ma vlastné tiene, štýl svietenia v protiklade „svetla k tieňu“ sa nemohol uplatniť. Moje skúsenosti mi hovoria, že práca s novými, pružnejšími emulziami alebo digitálnou kamerou sú síce uľahčujúce, ale jednoznačne citlivejšie a problematickejšie na svietenie.“''<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.tangoskomarmi.sk/?content=tvorcovia |dátum prístupu=2015-06-18 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150319204542/http://tangoskomarmi.sk/?content=tvorcovia |dátum archivácie=2015-03-19 }}</ref> Druhým je už nákladný ''Krok do tmy'', ktorý sa v príbehu vrátil k udalostiam 50. rokov 20. storočia. Táto téma sadla Igorovi Lutherovi rozhodne viac, keďže tu mohol lepšie uplatniť svoju charakteristickú prácu so svetlom a s veľkými scénami. Pre jeho kamermanský štýl je charakteristická už spomínaná zaujímavá kompozičná technika pri nakrúcaní veľkých scén, ale aj inklinácia k väčšiemu „tieňu“, tzn. k eliminácii rušivého svetla, a tým aj väčšej autenticite a prirodzenosti. ''„Každé pridané svetlo je nutné posadiť citlivo alebo ho radšej hneď vypnúť, aby sa obraz nezvrátil do umelého sveta televízneho štúdia. Význam v hľadaní pre mňa ideálneho svetla je v tzv. „negatívnom“ svietení, odblokovaní zbytočných zdrojov a nežehlení tieňov, ktoré sú „životodárne“. Práve tie dodávajú obrazu na prirodzenosti, hĺbke a vytvárajú plastickú atmosféru,“''<ref name=":0" /> povedal o svojom štýle Luther. === Vybraní kameramani predchádzajúcich generácií a ich tvorba po roku 1989 === ==== Ján Ďuriš ==== Ďalší z absolventov FAMU, Ján Ďuriš, pochádza síce zo staršej generácie, ale svoje najvýznamnejšie filmy nakrútil v 80. a 90. rokoch. Známy je predovšetkým pre svoju spoluprácu s Jurajom Jakubiskom. V oblasti hranej tvorby Ján Ďuriš kameramansky debutoval vo filme Jána Zemana ''Hra na telo'' (1979). S Jurajom Jakubiskom natočil jeden koprodukčný seriál ''Teta'' (1987) a 5 celovečerných filmov (''Pehavý Max a strašidlá'', 1987, ''Takmer ružový príbeh,'' 1990, ''Post Coitum,'' 2004, ''Nejasná správa o konci sveta,'' 1997 a ''Bathory,'' 2008), pričom za snímku ''Nejasná správa o konci sveta'' získal na festivale v Montreale Cenu za kameru a za film ''Post Coitum'' ocenenie Kamera 2005. V období po roku 1990 sa ako kamerman tiež podieľal na úspešných filmoch v réžii Jířího Chlumského – ''Nedodržaný sľub a 7 dní hriechu''. Ako kameramana si ho vážia predovšetkým pre jeho profesionalitu a prispôsobivosť. Z toho vyplýva aj jeho rozmanitá filmografia. Sám na svojich prednáškach i v rozhovoroch prízvukuje, že kameraman by nemal mať vyhranený štýl a mal by sa vedieť prispôsobiť požiadavkám režiséra. Vždy sa snaží predovšetkým nájsť čo najadekvátnejšie obrazové riešenie k scenáru. V prípade filmu [[Bathory]] napríklad štylizoval predkamerovú realitu do podoby Carravagiových malieb. Z toho vyplýva aj značný štylistický rozdiel jeho diel, ale najviac ho preslávili lyrické zábery, ktorými oplýva väčšina filmov nakrútených v spolupráci s Jurajom Jakubiskom i Jířím Chlumským. ==== Dodo Šimončič ==== Ďalší z absolventov pražskej FAMU, bratranec spomínaného Igora Luthera, začal svoju kariéru absolventským filmom ''Sladké hry minulého leta'' (1969) režiséra Juraja Herza, za ktorú hneď získal svoje prvé ocenenie Zlatú nymfu na festivale v Monte Carlo. Za jeho čarovnú „impresionistickú kameru“ si ho okamžite začali vážiť aj ďalší slávni slovenskí filmári, ako Elo Havetta, s ktorým nakrútil ''Slávnosť v botanickej záhrade i Ľalie poľné'', Juraj Jakubisko, pre ktorého vytváral magické obrazy v ''Perinbabe a Kristových rokoch'' či Dušan Hanák, ktorému vdýchol lyriku do filmu ''Ružové sny''. Rozhodne treba spomenúť aj jeho ďalšie spolupráce s režisérom Jurajom Herzom na filmoch ''Petrolejové lampy'' (1971), ''Sladké starosti'' (1984), ''Galoše šťastia'' (1986). Ich spolupráca pretrvala aj do ďalšej dekády. Ešte v 90. rokoch sa stretli pri nakrúcaní dvoch zahraničných filmov a to pri nemeckom televíznom filme ''Die Dumme Augustine'' a rakúskej dráme ''Mozart, viac ako princ'', ktorá sa na rozdiel od Formanovho ''Amadea'' verne pridržiavala historických faktov. Zatiaľ ich posledným spoločným filmom, je poviedka ''Čestný občan'' z poviedkového filmu ''Slovensko 2.0'', kde sa obaja „harcovníci“ prezentovali štylisticky najzaujímavejším príspevkom, čomu samozrejme vo veľkej miere prispela malebnosť Šimončičových krajiniek. Spomedzi jeho tvorby z porevolučného obdobia stoja za zmienku aj dve snímky nakrútené s Martinom Mináčom ''Všichni moji blízcí'' a ''Nickyho rodina'', kde svojou kamerou sprítomnil atmosféru prelomu 30. a 40. rokov. Kameramanský rukopis Doda Šimončiča azda najlepšie popísal časopis Svet v recenzii na ''Slávnosť v botanickej záhrade'': ''„Ohňostroj plný jemných farieb a hrejivej atmosféry, ktorá na nás dýcha zo známych obrazov maliarov impresionistov.“''<ref>http://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/288743-dodo-simoncic-maliar-za-kamerou/</ref> Zásluhu na tom do výynamnej miery nesie aj Šimončič, pre ktorého je charakteristická aj jemná práca s farbou čo bolo najzreteľnejšie v ''Ružových snoch''. Pri pohľade na Šimončičove filmy sa jednotlivé obrazy skutočne zdajú byť viac maľbami ako kameramanskými zábermi. === Stredná generácia kamermanov nastupujúcich tesne po nežnej revolúcii === ==== Martin Štrba ==== Podobne ako môžeme o Martinovi Šulíkovi povedať, že „prerušil veľké mlčanie generácií“ a azda ako jediný v období 90. rokoch nakrúcal skutočné autorské filmy, môžeme o Martinovi Štrbovi pre zmenu tvrdiť, že si ako jediný zachoval kameramanskú poetiku predchádzajúcich generácií a zatienil všetkých svojich generačných súputníkov. V období 90. rokov sa až na niekoľké výnimky podieľal na väčšine významných slovenských filmov. Netreba však zabúdať na to, že Martin Štrba je takisto fotograf. Fotografiu študoval na SUPŠ v Bratislave, na čo nadviazal štúdiom kamery na FAMU. Pri fotografii istý čas zostal a spoločne s Mirom Švolíkom, Vasilom Stankom ai. patrí do fotografického hnutia nazývaného Slovenská nová vlna. Slovenskej novej vlne sa venoval aj vo svojom režisérskom debute ''Vlna verzus breh'' (2014). Ako kameraman začínal v Štúdiu krátkych filmov. Jeho prvou celovečernou prácou bola pozícia hlavného kameramana na filme Dušana Rapoša ''F.T. na cestách'' (1988). Hneď jeho druhá práca na celovečernom filme znamenala obrovský význam pre slovenskú filmovú tvorbu. Spoločne s Martinom Šulíkom nakrútili film ''Neha'' (1991) a odvtedy začali plodnú spoluprácu, ktorá pretrváva dodnes. Už v ''Nehe'' pritom prejavil Štrba talent v prenášaní Šulíkových vízií na filmový materiál, keď kombinoval zábery z {{mm|8|m}} a {{mm|35|m}} kamery a dodal pomerne naturalistickému prostrediu a zložitým psychologickým vzťahom zvláštne čaro. Druhou celovečernou spoluprácou oboch tvorcov bol film ''Všetko čo mám rád'', ktorý už za niekoľko rokov zapadol do zlatého fondu kinematografie. Štrbov štýl, ktorý sa neopája len vo výrazných obrazových kompozíciách, ale pomáha aj k významovému rozšíreniu situácií, výborne ladí so Šulíkovým režijným štýlom. Obraz podporuje vnútorné, implicitné deje a akcentuje pomalé tempo. Následne odbehol ku Štefanovi Semjanovi a jeho ''Na krásnom modrom Dunaji'' (1994), aby sa v roku 1995 vrátil k spolupráci so Šulíkom na jeho filme ''Záhrada''. Ten je všeobecne považovaný za najlepší slovenský film 90. rokov o čom svedčia nadšené kritiky i ocenenia na festivaloch. Tu Štrba vykresal nádhernú poetickú kameru ako z pera slovenských klasikov a významne akcentoval poetický príbeh filmu. V podobnom duchu sa niesli aj ďalšie dva spoločné filmy a to ''Orbis pictus'' (1997) a ''Krajinka'' (2000). V tomto období stojí za zmienku aj práca na filme ''Rivers of Babylon''. Rok 2005 už priniesol radikálnu zmenu poetiky, kde Štrba vo filme ''[[Slnečný štát|Slnečný štát alebo hrdinovia robotníckej triedy]]'' využíva chladnejšie farby a obmedzenejšiu farebnosť. Spoločne nakrútili aj zaujímavé dokumentárne snímky ako ''Klíč k určování trpaslíků podle deníku Pavla Juráčka'' (2002) alebo dokumentárny cyklus ''Zlatá šedesátá'' (2009). Naposledy sa stretli pri natáčaní poviedkového filmu ''Slovensko 2.0.'' V neposlednom rade treba spomenúť aj spoluprácu s Agnieszkou Holland, ktorej robil kameramana pri filmoch ''Jánošík – pravdivá história'', kde opäť úradovali poetické zábery kamery a miniséria ''Hořící keř'', kde verne vykreslil dobovú atmosféru konca 60. rokov. V roku 1998 sa Štrba presťahoval do Česka a nadviazal tam spoluprácu s viacerými významnými režisérmi ako Ján Hřebejk (''Líbánky, Odpad, město, smrt'') či Vladimír Michálek (''Je třeba zabít Šekala, Babí léto, O rodičích a dětech''). Nesmierne zaujímavou skúsenosťou bola pre Štrbu vraj aj spolupráca s Věrou Chytilovou na filme ''Hezké chvilky bez záruky'' (2006). Kameramanský štýl Martina Štrba je ľahko rozpoznateľný. Ako jediný zástupca lyrizujúcej kamery, tak typickej pre starších kameramanov ako Vincent Rosinec či Dodo Šimončič, udržiava kontinuitu v slovenskej kameramanskej tvorbe. Zároveň, ako dokazujú aj jeho ďalšie filmy má výborný čuch na dobrých režisérov (alebo dobrí režiséri naňho?) a ako dokázal v Slnečnom štáte má pomerne veľký štylistický rozsah.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://25fps.cz/2011/martin-sulik/ |dátum prístupu=2015-06-18 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150618132449/http://25fps.cz/2011/martin-sulik/ |dátum archivácie=2015-06-18 }}</ref> === Mladá generácia kameramanov === Mladú súčasnú generáciu kameramanov spája predovšetkým to, že ide o absolventov FTF VŠMU, taktiež spolupráca s režisérmi Generácie 90 a pohybovanie sa niekde medzi hranou a dokumentárnou tvorbou. ==== Martin Kollár ==== Narodil sa v roku 1971 v Žiline. Vyštudoval kamerovú tvorbu na FTF VŠMU v Bratislave, ktorú absolvoval v roku 1997. Okrem filmu sa venuje aj dokumentárnej fotografii, sústreďujúcej sa na každodenný život v postsovietskych krajinách. Od roku 1987 vystavoval svoje fotografie v Dome fotografie v Bratislave, Prahe a Ostrave a v roku 1999 získal štipendium pre mladých umelcov Pépiniéres Européennes (Luxemburg). V roku 2001 mu vyšla kniha fotografií „Obrazová správa o stave krajiny – Slovensko 2001.“ Ako kameraman sa podieľal predovšetkým na výrazne štylizovaných filmoch Petra Kerekša ''66 sezón, Ladomírské morytáty a legendy, Ako sa varia dejiny, Zamatoví teroristi'' a ''Pomocníci''. V oblasti hranej tvorby očaril aj snímkou ''Koza'' (2015) Ivana Ostrochovského.<ref>http://www.aerofilms.cz/filmy/131-Jak-se-vari-dejiny/tvurci/</ref> Jeho výrazne štylizované obrazy plné centrálnych kompozícií a geometricky usporiadanej mizanscény pôsobia v žánri dokumentárneho filmu skutočne neotrelo. Zároveň dodávajú snímke značnú sebareflexivitu a nadhľad a takisto zaujímavú a výraznú štylizáciu, ktorá tak dômyselne obchádza zaužívaný trend „hovoriacich hláv“. Rovnaký spôsob snímania zvolil aj vo filme Koza, kde týmto spôsobom snímal roadmovie dvoch antihrdinov. ==== Tomáš Stanek ==== Vyštudoval odbor fotografie na SUPŠ v Bratislave a následne kameru na Vysokej škole múzických umení. Rovnako ako ostatní kameramani jeho generácie, aj Stanek sa venuje nakrúcaniu dokumentárnych i hraných filmov. V roku 2008 nadviazal dlhoročnú spoluprácu s Jarom Vojtekom a to krátkym dokumentom ''Malá domov'' (2008). Neskôr spolu nakrútili viacero dokumentov ako ''Hranica'' (2009), ''Cigáni idú do volieb'' (2012) a na stredometrážnom dokumente ''Neviditeľný hrdina'' z cyklu ''Slovenské kino'' (2014). Ich poslednou spoluprácou je hraný film ''Deti'' (2014), za ktorý získal v Pekingu ocenenie za najlepšiu kameru. O tomto filme Stanek povedal: ''„Počas prípravy sme sa veľa rozprávali, bolo pre mňa výzvou rozzáberovať jednotlivé poviedky, vytvoriť výtvarný charakter každému príbehu zvlášť a vysporiadať sa so špecifikami tohto projektu. Aj vďaka malému a flexibilnému štábu sme mohli improvizovať a naplno využívať aj dokumentárnu metódu nakrúcania. Niektoré princípy snímania a práce s nehercami sme si vyskúšali už pri iných projektoch.“''<ref name=":1">http://kultura.sme.sk/c/7816801/kameraman-tomas-stanek-nemozem-si-dovolit-byt-pysny.html#ixzz3dLEiNQDB </ref> Aktuálne pracuje na hranom filme Agáva (Ondrej Šulaj). Spolupracoval aj na štylizovanom krátkom hranom filme Výstava (2012) a dlhometrážnom dokumente Cesta Magdalény Robinsonovej (2008), v ktorom očaril svojou zaujímavou štylizáciou koncentračného tábora a na dokumentárny portrét ozvláštňujúcimi kamerovými jazdami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.filmdeti.sk/project/tomas-stanek-ask/ |dátum prístupu=2015-06-18 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150618132250/http://www.filmdeti.sk/project/tomas-stanek-ask/ |dátum archivácie=2015-06-18 }}</ref> Taktiež tvorba Tomáša Staneka je typická výraznou štylizáciou a inscenovaním mizanscény, ale iným spôsobom ako v prípade Martina Kollára, čo dosvedčuje aj film Cesty Magdalény Robinsonovej. Jeho tvorba však nie je úplne jednoliata, často pracuje aj s klasickými veristickými postupmi, pretože ako tvrdí: ''„Nejde ani tak o to presadiť sa. Bavia ma rozdielne režisérske tvorivé prístupy. S každým režisérom je proces iný. Ako kameraman musí byť človek veľmi otvorený. Byť akýmsi širokým lievikom, filtrom a z množstva tém, nápadov a obrazov povyberať to, čo bude fungovať.“''<ref name=":1" /> ==== Juraj Chlpík ==== Aj Juraj Chlpík absolvoval odbor fotografie na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave (1995) a kameru na Vysokej škole múzických umení (1995 – 2000), kde ukončil aj doktorandské štúdium. Ako kameraman nakrútil desiatky reklám, videoklipov a krátkych filmov. V roku 2001 robil kameramana na filme ''Hana a jej bratia''. Spolupracoval tiež na celovečernom filme ''Slepé lásky'' (2008). Takisto ide o výrazne štylizovaný dokument, ktorý prekvapí jednak animovanými pasážami a takisto stredovými kompozíciami a lyrickosťou kamery. V roku 2010 sa predstavil aj ako režisér a scenárista krátkometrážnym dokumentom ''Identity Petržalky'', ktorým nadviazal na svoju na rovnomennú fotografickú výstavu z roku 2006. V roku 2009 robil kameramana hraného filmu ''Dom'' Zuzany Liovej, ktorý je modernou sociálnou európskou drámou. V ňom prevláda neštylizovanie reality a teda presne opačný postup ako v prípade ''Slepých lások''. Zatiaľ posledným nasnímaným filmom je ''Prvá: Hana Gregorová'' z dokumentárneho cyklu o výnimočných slovenských ženách. Juraj Chlpík tak predstavuje ďalšieho tvorcu, ktorý neustále osciluje medzi inscenovaním a skutočnosťou, hraným a dokumentárnym filmom. Jeho kameramanská práca pre film ''Dom'' predstavuje zaujímavý míľnik, keďže do slovenského hraného filmu priniesla autenticitu a neštylizovanosť moderných európskych sociálnych drám. ==== Norbert Hudec ==== Norbert Hudec vyštudoval v roku 1997 Vysokú školu múzických umení v Bratislave, odbor Kamera. V súčasnosti pôsobí na VŠMU ako pedagóg. Ako kameraman spolupracoval na viacerých filmoch Juraja Lehotského ako ''Pohreb je vlastne premiéra'' (1997), ''Dvojičky'' (1999) a ''Zázrak'' (2013), v ktorom sa opätovne prejavil výrazne dokumentaristický štýl režisérov Generácie 90, podporený neštylizovanou kamerou snímajúcou hrdinov v autentickom prostredí a v chladných farbách. Spomedzi filmov iných režisérov pracoval na filmovom projekte ''Slovensko 2.0'' (2014) a Vojtekovom ''Cigáni idú do volieb'' (2012) Za jeho veristické postupy vo filme ''Zázrak'', prirovnávali kameru k filmom bratov Dardennovcov. "''Prirovnávanie kamery v Zázraku k filmom bratov Dardennovcov je pre mňa veľkou poctou, ale musím sa priznať, že mimo jednej scény som, žiaľ, ich filmy doteraz nevidel. Vizuál nášho filmu sa odvíja priamo od témy a súvisí so snahou sprostredkovať divákovi realistický pohľad na príbeh hlavnej postavy a vtiahnuť ho priamo do deja. Som zvedavý, aká bude reakcia divákov na inom kontinente a či sa prejavia možné rozdiely v pohľade na svet"''<ref>http://www.filmpress.sk/press-servis/2620-zazrak-v-toronte</ref>'','' prezradil. Štylizáciu jeho filmov, tak azda najvýraznejšie definuje práve dokumentárny a neštylizovaný spôsob nakrúcania. ==== Ján Meliš ==== Narodil sa v Nových Zámkoch a absolvoval odbor fotografie na SUPŠ a odbor filmovej a televíznej kamery na VŠMU v Bratislave. Profiluje sa ako kameraman a producent dokumentárnych filmov. Ako kameraman a producent spolupracoval na filmoch Marka Škopa ''Osadné'' (2006), ''Iné svety'' (2009) a ''Slávnosť osamelej palmy'', Jara Vojteka ''Vtedy na východe'' (2000), Trančíkovom ''Optimistovi'' (2006), Korcovom filme ''Exponáty alebo príbehy z kaštieľa'' či Kirchhoffej snímke ''Kauza Cervanová''. Ide tiež o zakladateľa produkčnej spoločnosti Artiléria a to najmä z dôvodu nepriaznivej situácie v Slovenskej televízii. ''„Verejnoprávna televízia nefungovala tak, ako mala. Boli tam pre nás zatvorené dvere. A zároveň sme chceli robiť autorské dokumentárne filmy podľa vlastných podmienok, bez obmedzení zvonka,“''<ref>http://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/32271-dokoncit-film-je-umenie-marko-skop-a-kamarati-ho-vedia-aj-dostat-do-sveta/</ref> uviedol Meliš. Aj vo väčšine jeho filmoch je výrazná vysoká miera štylizácie. Jeho prácu s kamerou charakterizuje takisto využívanie stredových kompozícií. Ako jediný s vybraných kameramanov zostal dodnes výlučne pri dokumentárnom filme. == Referencie == {{Portál|Film|Filmový}} <references /> [[Kategória:Slovenskí kameramani]] [[Kategória:Kinematografia na Slovensku]] qq78ontvq2p3aqsp7qtwa99urhjn14z 0 553558 8212996 8033384 2026-05-13T05:57:57Z Vasiľ 2806 +ref 8212996 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Hajdarábad | other_name = Hyderabad | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Hyderabad montage-2.png | image_caption = Hajdarábad | image_size = <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = హైదరాబాద్ | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = India | country_flag = 1 | state = [[Telangána]] | region = | region_type = | histregion = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = | river1 = | river2 = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = 505 | elevation_note = | lat_d = 17 | lat_m = 22 | lat_s = 12 | lat_NS = S | long_d = 78 | long_m = 28 | long_s = 48 | long_EW = V | coordinates_type = region:CN_type:city(400000) | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 625 | area_note = | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = <!-- *** Population *** --> | population = 6809970 | population_date = [[2011]] | population_density = <!-- *** Maps *** --> | map = India location map.svg | map_background = | map_caption = Pozícia mesta v Indii | map_locator = India | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Hyderabad | statistics = | website = [http://www.ghmc.gov.in/ www.ghmc.gov.in/] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Hajdarábad'''<ref name="ÚGKK"/> (iné prepisy pozri [[Hajdarábad]]; [[Telugčina|telucky]] ''హైదరాబాద్'') je hlavné mesto [[Administratívne členenie Indie|indického štátu]] [[Telangána]]. Do roku 2014 bol hlavným mestom štátu [[Ándhrapradéš]] (ktorý do roku 2014 zahŕňal aj územie dnešnej Telangány), pričom v rokoch 2014 - 2016/2024 prechodne slúžil ako hlavné mesto Telangány i Ándhrapradéšu<ref>''New state of Telangana is born in southern India.'' In: [[BBC]], 2.6.2014. Dostupné online: http://www.bbc.com/news/world-asia-india-27658817</ref><ref>Podľa Ándhrapradéšskeho reorganizačného aktu, časti 2, sekcie 5:<br/>(1) Odo dňa platnosti je Hajdarábad hlavným mestom štátu [[Ándhrapradéš]] a zároveň aj spoločným hlavným mestom pre štát [[Telangana]] na obdobie 10 rokov.<br/>(2) Po vypršaní obdobia 10 rokov sa Hajdarábad stane hlavným mestom Telangany a Ándrapradéš získa nové hlavné mesto.<br/>Dočasné spoločné hlavné mesto je definované jestvujúcou plochou zaznačenou ako Veľký Hajdarábad podľa dokumentu ''Hyderabad Municipal Corporation Act'' z roku 1955. Hoci počas prechodného obdobia používa zariadenia v Hajdarábade Ándrapradéš, zodpovednosť za každodennú správu mesta nesie Telangana. Mestskí poslanci sedia v zastupiteľstve Telangany (§ 3 a 18 (1) reorganizačného aktu).</ref>. Mesto zaberá {{km2|625}} na brehu rieky [[Musi (rieka)|Musi]] a obýva ho približne 6,8 milióna obyvateľov. Spolu s [[Metropolitná oblasť|metropolitnou oblasťou]] činí počet obyvateľov 7,75 milióna, čím sa zaraďuje Hajdarábad na 4. miesto najľudnatejších miest v [[India|Indii]] a 6. miesto, čo sa týka aglomerácií v krajine. Mesto sa rozkladá v zvlnenom hornatom teréne v okolí vodných nádrží – vrátane nádrže [[Hussain Sagar]] s menom zakladateľa mesta – na sever od mesta. Priemerná nadmorská výška činí 542 metrov nad morom. Mesto bolo založené v roku [[1591]]. Hajdarábad bol v minulosti centrum obchodu s perlami a [[diamant]]mi, a naďalej býva označovaný za Mesto perál. Mnohé z tradičných mestských bazárov – Laad Bazaar, Begum Bazaar či Sultan Bazaar – ostalo otvorených po stáročia. Industrializácia počas 20.storočia však zaujala mnohé významné indické priemyselné, výskumné a finančné inštitúcie, vrátane [[Bharat Heavy Electricals Limited]], [[Národný geofyzikálny výskumný inštitút|Národného geofyzikálneho výskumného inštitútu]] a [[Centrum pre bunkovú a molekulárnu biológiu|Centra pre bunkovú a molekulárnu biológiu]]. Špeciálna ekonomická zóna zameraná na [[informačné technológie]] povzbudila firmy z Indie aj zahraničia usadiť sa v meste. Vznik [[Farmácia|farmaceutických]] a [[Biotechnológia|biotechnologických]] závodov v meste počas 90.rokov 20.storočia prisúdil mestu nový prívlastok "Genómové údolie".<ref>Shah, Barkha. ''Making of India's Genome Valley.'' In: Business Standard, 2.6.2006. Verzia z: 2015-07-06 Dostupné online z: http://www.business-standard.com/article/companies/making-of-india-s-genome-valley-106060201162_1.html</ref> Hajdarábad je s výnosmi 74 miliárd [[USD]] piatym najväčším prispievateľom do indického [[Hrubý domáci produkt|hrubého domáceho produktu]]. Mesto je vďaka [[Telugčina|teluckej]] kultúre druhým najväčším producentom [[Bollywood|indických filmov]]. {{bar box |title=Náboženstvo obyvateľov Hajdarábadu |titlebar=#Fcd116 |left1=Náboženstvo |right1=Percentá |float=right |bars= {{bar percent|[[Hinduisti]]|orange|55.41}} {{bar percent|[[Moslimovia]]|green|41.17}} {{bar percent|[[Kresťania]]|yellow|2.43}} {{bar percent|Iní|black|0.97}} }} == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 13.05.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} {{Mestá v Indii}} {{indický výhonok}} [[Kategória:Mestá v Indii]] h2tle6sl3fqvlp1frj4drop8qrrs0jy 0 554534 8212756 8163528 2026-05-12T15:30:54Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8212756 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} '''Old-Timers Club SARA''' (Klub pamätníkov [[Slovenský zväz rádioamatérov|Slovenského zväzu rádioamatérov]]) združuje dlhoročných držiteľov povolenia na zriadenie a prevádzkovanie amatérskej rádiovej stanice, ktorí ho získali najmenej pred 20-timi rokmi, bez ohľadu na ich súčasný vek. Členovia klubu patria medzi skúsených [[Rádioamatérstvo|rádioamatérov]] s teoretickými i praktickými skúsenosťami z rádiotechniky a prevádzky na rádioamatérskych pásmach. Viacerí boli, alebo sú známymi DX-manmi, pretekármi a reprezentantmi krajiny v rádioamatérskych disciplínach, v minulosti aj nositeľmi najvyšších športových titulov. Mnohí sa v minulosti podieľali, alebo stále podieľajú na konštrukčnej, či odbornej publikačnej činnosti. Tento rok sa oslavuje dvadsiate výročie založenia klubu. Klub bol založený 18. novembra 1995 v [[Hotel Baník|hoteli Baník]] na [[Štrbské Pleso|Štrbskom Plese]]. Pod klubovou volacou značkou '''OM9OT''' a špeciálnou príležitostnou volacou značkou '''OM20OTC''' členovia klubu vysielajú z mnohých zaujímavých a žiadaných lokalít na území Slovenska s cieľom umožniť slovenským a zahraničným rádioamatérom získať obľúbené diplomy '''OTC''', ako aj diplomy '''SZR'''. Vysielanie OM9OT/OM20OTC je oznamované na klubovej stránke. == Externé odkazy == * [http://otc.cq.sk/ Klubová stránka] * [http://www.teleoff.gov.sk/index.php?ID=28 Regulačný úrad - OM9OT & OM20OTC] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150915000630/http://www.teleoff.gov.sk/index.php?ID=28 |date=2015-09-15 }} * [http://depe.sk/omcb/ OM CallBook]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} [[Kategória:Organizácie na Slovensku]] [[Kategória:Rádioamatérstvo]] ov3493a1p1zbboq6jz56btk1vx53pvm 0 554577 8212869 8080734 2026-05-12T19:38:31Z Jetam2 30982 zmena poradia v [[Kategória:Veľká cena Eurovízie]]: "2018" pomocou použitia HotCat 8212869 wikitext text/x-wiki {{Infobox Eurovision | name = Eurovision Song Contest 2016 | theme = ''"Come Together"'' | image = | semi1 = 10. máj 2016 | semi2 = 12. máj 2016 | final = 14. máj 2016 | slovaksemi = Slovensko potvrdilo neúčasť | presenters = Petra Mede Måns Zelmerlöw | director = | host = [[Súbor:EuroSuecia.svg|25px]] [[Sveriges Television|SVT]] | venue = [[Ericsson Globe]]<br />[[Štokholm]], [[Švédsko]] | winner = [[Súbor:EuroUcrania.svg|25px]] [[Ukrajina]] [[Džamala]] - "1944"<ref>[https://dennikn.sk/461216/euroviziu-vyhrala-ukrajinska-spevacka-dzamala-pesnickou-kryme/ Eurovíziu vyhrala ukrajinská speváčka Džamala s pesničkou o Kryme (+video)]</ref> | svk = Slovensko potvrdilo neúčasť | vote = Hlasovanie bude výsledkom hlasovania divákov a odbornej poroty (váha 50:50) vo všetkých zúčastnených krajinách. V každom semifinále hlasovali krajiny, ktoré sa ho zúčastnili a všetky krajiny priamo postupujúce do finále. Vo finále hlasovali všetky krajiny tohto ročníka súťaže. | entries = 42 | debut = | return = [[Súbor:EuroUcrania.svg|25px]] [[Ukrajina]]<br /> [[Súbor:EuroBosnia-Herzegovina.svg|25px]] [[Bosna a Hercegovina]]<br /> [[Súbor:EuroCroacia.svg|25px]] [[Chorvátsko]]<br /> [[Súbor:EuroBulgaria.svg|25px]] [[Bulharsko]] | withdraw =[[Súbor:EuroPortugal.svg|25px]] [[Portugalsko]] [[Súbor:EuroRomania.svg|25px]] [[Rumunsko]] | null = | con = Eurovision Song Contest | pre = [[Eurovision Song Contest 2015|◄2015]] [[Súbor:EuroAustria.svg|25px]] [[Viedeň]] | nex = [[Kyjev]] [[Súbor:EuroUcrania.svg|25px]] [[Eurovision Song Contest 2017|2017►]] }} '''Eurovision Song Contest 2016''' bol 61. ročník súťaže [[Eurovision Song Contest]]. Konal sa v hale [[Ericsson Globe]] v [[Štokholm|Štokholme]]. Právo organizovať súťaž pripadlo [[Švédsko|švédskemu]] vysielateľovi [[Sveriges Television|SVT]] po víťazstve [[Måns Zelmerlöw|Månsa Zelmerlöwa]] s piesňou "Heroes" v predošlej súťaži. == Slovensko na Eurovision Song Contest 2016 == [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] potvrdilo neúčasť.<ref>http://esctoday.com/105438/slovakia-rtvs-will-not-participate-in-eurovision-2016/</ref> == Miesto konania == Sveriges Television (SVT) získala právo organizovať po šiestykrát. Pôvodne sa SVT rozhodla pre Tele2 Arena v Štokholme, avšak neskôr sa rozhodla vyhlásiť súťaž. Do súťaže sa zapojili aj dejiská súťaží v rokoch 1985, 2000 a 2013. 8. júla 2015 bola hala Ericsson Globe v Štokholme oznámená ako organizátor<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Domovem příští Eurovize se stane Stockholm | url = http://escportal.cz/domovem-pristi-eurovize-se-stane-stockholm/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 8.7.2015 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = česky | url archívu = https://web.archive.org/web/20150812014233/http://escportal.cz/domovem-pristi-eurovize-se-stane-stockholm/ | dátum archivácie = 2015-08-12 }}</ref>. Kapacita haly je približne 16 000 divákov a bežne je využívaná na zápasy [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédskeho národného hokejového mužstva]] a koncerty rôznych domácich, či zahraničných hviezd. Zároveň hala organizovala [[Eurovision Song Contest 2000]] a finálové kolá [[Melodifestivalen]], švédskeho národného finále pre ESC, v rokoch 1989 a 2002 až 2012. Súťaže ESC organizované vo [[Švédsko|Švédsku]]: {| class="wikitable" |- ! Rok !! Mesto !! Dejisko !! Moderátor(i) |- | [[Eurovision Song Contest 1975|1975]] || [[Štokholm]] || [[Stockholmsmässan]] || Karin Falck |- | [[Eurovision Song Contest 1985|1985]] || [[Göteborg]] || [[Scandinavium]] || Lill Lindfors |- | [[Eurovision Song Contest 1992|1992]] || [[Malmö]] || [[Malmö Isstadion]] || Lydia Cappolicchio a Harald Treutiger |- | [[Eurovision Song Contest 2000|2000]] || [[Štokholm]] || [[Ericsson Globe]] || Kattis Ahlström a Anders Lundin |- | [[Eurovision Song Contest 2013|2013]] || [[Malmö]] || [[Malmö Arena]] || Petra Mede |- | '''2016''' || '''[[Štokholm]]''' || '''[[Ericsson Globe]]''' || Petra Mede [[Måns Zelmerlöw]] |} === Proces výberu === SVT si stanovila podmienky, na základe ktorých vybrala dejisko súťaže:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sanjay | meno = Jiandani | odkaz na autora = | titul = Eurovision 2016: Malmö to host Eurovision again? | url = http://esctoday.com/104452/eurovision-2016-malmo-to-host-eurovision-again/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.6.2015 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> * Mesto, ktoré súťaž bude organizovať, musí mať dostatočne veľkú ubytovaciu kapacitu, čo najbližšie k dejisku. * V okolí arény musí byť priestor pre rôzne stany, napr. pre fanúšikov. * Tlačové stredisko sa musí zmestiť do haly. * SVT musí mať prístup 4 až 6 týždňov pred vysielaním k hale, potrebný na výstavbu pódia, svetiel a všetkej techniky. * Mesto musí mať v blízkosti väčšie letisko. ==== Zapojené arény <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Eurovizi chce pořádat již pět švédských měst | url = http://escportal.cz/eurovizi-chce-poradat-jiz-pet-svedskych-mest/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 3.6.2015 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = česky }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ==== {| class="wikitable" |- ! Mapa !! Mesto !! Aréna !! Kapacita !! Poznámka |- | rowspan="12" | {{LocMap+ |Švédsko |float=left |width=220|caption=Poloha kandidátskych miest |places= {{LocMap~ |Švédsko |lat=59.329444 |long=18.068611 |label={{big|'''[[Štokholm]]'''}}|mark=Blue pog.svg }} {{LocMap~ |Švédsko|lat=57.7 |long=11.966667 |label=[[Göteborg]]|mark=Red pog.svg}} {{LocMap~ |Švédsko|lat=58.4158 |long=15.6253 |label=[[Linköping]]|mark=Red pog.svg}} {{LocMap~ |Švédsko|lat=60.616667 |long=16.783333 |label=[[Sandviken]] a [[Gävle]]|mark=Red pog.svg}} {{LocMap~ |Švédsko|lat=63.290833 |long=18.715556 |label=[[Örnsköldsvik]]|position=left|mark=Red pog.svg}} {{LocMap~ |Švédsko|lat=55.583333 |long=13.033333 |label=[[Malmö]]|mark=Red pog.svg}} }} |- | rowspan=2|[[Göteborg]] | [[Scandinavium]] | 14 000 | Dejisko [[Eurovision Song Contest 1985]] a semifinálových kôl súťaže [[Melodifestivalen]] v rokoch 2003 až 2015. |- | [[Štadión Ullevi]] | 75 000 | Možné umiestnenie záviselo od výstavby strešnej konštrukcie. Zamietnuté z finančných dôvodov. |- | [[Linköping]] | [[Saab Arena]] | 11 500 | Dejisko semifinálových kôl súťaže [[Melodifestivalen]] v rokoch 2005, 2008, 2011 a 2014. |- | [[Malmö]] | [[Malmö Arena]] | 15 500 | Dejisko [[Eurovision Song Contest 2013]] a semifinálových kôl súťaže [[Melodifestivalen]] v rokoch 2009 až 2015. Odstúpilo, kvôli obsadenia haly v týždňoch pred ESC.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Malmö odstupuje z hostitelského tendru | url = http://escportal.cz/malmo-odstupuje-z-hostitelskeho-tendru/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 12.6.2015 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = česky | url archívu = https://web.archive.org/web/20150708045013/http://escportal.cz/malmo-odstupuje-z-hostitelskeho-tendru/ | dátum archivácie = 2015-07-08 }}</ref> |- | [[Örnsköldsvik]] | [[Fjällräven Center]] | 9 800 | Dejisko semifinálových kôl súťaže [[Melodifestivalen]] v rokoch 2007, 2010 a 2014. |- | [[Sandviken]] a [[Gävle]] | [[Göransson Arena]] | 10 000 | Sandviken by bol dejiskom troch hlavných večerov a Gävle malých koncertov a iného sprievodného programu. Dejisko semifinálového kola súťaže [[Melodifestivalen]] v roku 2010. Mesto Gävle organizovalo v inej hale semifinálové kolo v roku 2007. |- | rowspan=5| [[Štokholm]] | [[Friends Arena]] | 65 000 | Najväčší futbalový štadión a vnútorná hala vo [[Švédsko|Švédsku]] a celej [[Škandinávia|Škandinávii]]. Dejisko finálových kôl súťaže [[Melodifestivalen]] v rokoch 2013 až 2015. |- | [[Stockholm Globe City]], [[Annexet]] | 4 000 | - |- | '''[[Stockholm Globe City]], [[Ericsson Globe]]''' | '''16 000''' | '''Dejisko [[Eurovision Song Contest 2000]] a finálových kôl súťaže [[Melodifestivalen]] v rokoch 1989 a 2002 až 2012''' |- | [[Stockholm Globe City]], [[Hovet]] | 9 000 | - |- | [[Stockholm Globe City]], [[Tele2 Arena]] | 45 000 | - |} == Účastníci == [[Súbor:ESC 2016 Map.svg|náhľad|vpravo|Mapa účastníkov {{legenda|#22b14c|Štáty, ktoré už vybrali svojho reprezentanta aj pieseň}} {{legenda|#782167|Štáty, ktoré potvrdili svoju účasť}} {{legenda|#d40000|Štáty, ktoré nepostúpili do finále}} {{legenda|#FFC20E|Štáty, ktoré sa v minulosti súťaže zúčastnili, ale nezúčastnia sa jej v roku 2016}}]] Účasť v súťaži potvrdilo celkovo 43 krajín. Do súťaže sa vrátila [[Bosna a Hercegovina]],[[Chorvátsko]],[[Bulharsko]] a [[Ukrajina]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Granger | meno = Anthony | odkaz na autora = | titul = Ukraine: General Director Says They Will Return In 2016 | url = http://eurovoix.com/2015/05/23/ukraine-general-director-says-they-will-return-in-2016/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 23.5.2015 | vydavateľ = eurovoix.com | miesto = | jazyk = anglciky }}</ref>, ktorá vynechala len súťaž v roku [[Eurovision Song Contest 2015|2015]]. Pravidlá súťaže ponechávajú jednotlivým národným vysielateľom voľnú ruku pri spôsobe nominácie svojho reprezentanta. Najčastejšími spôsobmi nominácie sú: * interná voľba priamo vysielateľom; * verejná voľba v národnom kole súťaže. Do úvahy pripadajú aj rôzne variácie týchto dvoch spôsobov, kedy vysielateľ zvolí interpreta a verejne sa vyberá pieseň, prípadne sa pre pieseň hľadá interpret. Národné kolo môže mať podobu samostatnej televíznej súťaže, alebo sa národným kolom stane prestížna hudobná súťaž, ktorá sa v krajine koná (napr. v Taliansku hudobný festival v [[San Remo|San Reme]], vo Švédsku Melodifestivalen a podobne). === Semi finále 1 === V prvom semifinále sa zúčastnilo 18 krajín. [[Francúzsko]], [[Španielsko]] a [[Švédsko]] hlasovali v tomto semifinále.<ref name="r1">http://www.eurovision.tv/page/news?id=allocation_draw_the_results</ref> {| class="wikitable sortable" |- ! scope="col" | Poradie ! scope="col" | Krajina ! scope="col" | Jazyk ! scope="col" | Interpret ! scope="col" | Názov skladby ! scope="col" | Slovenský preklad ! scope="col" | Body ! scope="col" | Miesto |- |01 | [[Súbor:EuroFinlandia.svg|25px]] [[Fínsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay | odkaz na autora = | titul = Finland: YLE confirms participation in ESC 2016, opts for UMK | url = http://esctoday.com/104319/finland-yle-confirms-participation-in-esc-2016-opts-for-umk/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 26.5.2015 | vydavateľ = ESCToday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> || [[Angličtina|anglicky]] || Sandhja || Sing It Away || ''Odspievaj to'' |51 |15 |- |02 | [[Súbor:EuroGrecia.svg|frameless|26x26px]] [[Grécko]] || [[Gréčtina|grécky]] [[Angličtina|anglicky]] || Argo<ref>http://esctoday.com/108878/greece-with-argo-to-eurovision/</ref> || Utopian Land || ''Utopická zem'' |44 |16 |- |03 | [[Súbor:EuroMoldova.svg|frameless|26x26px]] [[Moldavsko]] || [[Angličtina|anglicky]] || Lidia Isac || Falling Stars || ''Padajúce hviezdy'' |33 |17 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" | 04 | [[Súbor:EuroHungría.svg|25px]] [[Maďarsko]]<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = van Lith | meno = Nick | odkaz na autora = | titul = Confirmations rolling in for Eurovision 2016 | url = http://escxtra.com/2015/05/25/confirmations-rolling-in-for-eurovision-2016/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.5.2015 | vydavateľ = escxtra.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> || [[Angličtina|anglicky]] || Freddie || Pioneer || ''Pionier'' |197 |4 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |05 | [[Súbor:EuroCroacia.svg|frameless|26x26px]] [[Chorvátsko]] || [[Angličtina|anglicky]] || Nina Kraljić || Lighthouse || ''Maják'' |133 |10 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |06 | [[Súbor:EuroPaíses Bajos.svg|25px]] [[Holandsko]]<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay | odkaz na autora = | titul = The Netherlands: Avrotros confirms participation in ESC 2016! | url = http://esctoday.com/104395/the-netherlands-avrotros-confirms-participation-in-esc-2016/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.5.2012 | vydavateľ = ESCToday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> || [[Angličtina|anglicky]] || Douwe Bob || Slow Down || ''Spomaľ'' |197 |5 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |07 |[[Súbor:EuroArmenia.svg|frameless|26x26px]] [[Arménsko]] |[[Angličtina|anglicky]] |Iveta Mukuchyan<ref name=":8">http://eurovoix.com/2015/10/13/armenia-iveta-mukuchyan-selected-for-eurovision-2016/</ref> |LoveWave |''LáskoVlna'' |243 |2 |- |08 | [[Súbor:EuroSan Marino.svg|frameless|26x26px]] [[San Maríno]] || [[Angličtina|anglicky]] || Serhat || I Didn't Know || ''Nevedel som'' |68 |12 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |09 | [[Súbor:EuroRusia.svg|frameless|26x26px]] [[Rusko]] || [[Angličtina|anglicky]] || Sergey Lazarev || You are the Only One || ''Ty si jedina'' |342 |1 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |10 |[[Súbor:EuroCzechia.svg|frameless|26x26px]] [[Česko]] |[[Angličtina|anglicky]] |Gabriela Gunčíková |I Stand |''Ja stojím'' |161 |9 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |11 |[[Súbor:EuroChipre.svg|26x26bod]] [[Cyprus]] |[[Angličtina|anglicky]] |Minus One |Alter Ego |''−'' |164 |8 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |12 | [[Súbor:EuroAustria.svg|25px]] [[Rakúsko]]<ref name=":9">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Granger | meno = Anthony | odkaz na autora = | titul = Austria: 2016 Participation Confirmed | url = http://eurovoix.com/2015/05/25/austria-2016-participation-confirmed/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.5.2015 | vydavateľ = eurovoix.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> || [[Francúzsky jazyk|francúzsky]] || Zoë || Loin d'ici" || ''Ďaleko odtiaľto'' |170 |7 |- |13 |[[Súbor:EuroEstonia.svg|25px]] [[Estónsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay | odkaz na autora = | titul = Estonia: ERR confirms participation in ESC 2016 | url = http://esctoday.com/104346/estonia-err-confirms-participation-in-esc-2016/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.5.2015 | vydavateľ = ESCToday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |[[Angličtina|anglicky]] |Jüri Pootsmann |Play |''Hraj'' |24 |18 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |14 |[[Súbor:EuroAzerbaiyán.svg|frameless|26x26px]] [[Azerbajdžan]] |[[Angličtina|anglicky]] |Samra |Miracle |''Zázrak'' |185 |6 |- |15 |[[Súbor:EuroMontenegro.svg|frameless|26x26px]] [[Čierna Hora]] |[[Angličtina|anglicky]] |Highway<ref>http://eurovoix.com/2016/01/03/montenegro-highway-to-sing-in-english/</ref> |Real Thing |''Pravá vec'' |60 |13 |- |16 |[[Súbor:EuroIslandia.svg|25px]] [[Island]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay | odkaz na autora = | titul = Iceland: RUV confirms participation in Eurovision 2016! | url = http://esctoday.com/105061/iceland-ruv-confirms-participation-in-eurovision-2016/ | dátum vydania = 13.7.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |[[Angličtina|anglicky]] |Greta Salóme |Hear Them Calling |''Počujem ich volať'' |51 |14 |- |17 |[[Súbor:EuroBosnia-Herzegovina.svg|frameless|26x26px]] [[Bosna a Hercegovina]]<ref>http://esctoday.com/107023/bosnia-herzegovina-dalal-and-deen-to-stockholm/</ref> |[[Bosniančina|bosniacky]] |Dalal & Deen feat. Ana Rucner & Jala |Ljubav je |''Láska je'' |104 |11 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |18 | [[Súbor:EuroMalta.svg|25px]] [[Malta]]<ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Granger | meno = Anthony | odkaz na autora = | titul = Malta: Eurovision 2016 Participation Confirmed | url = http://eurovoix.com/2015/05/26/malta-eurovision-2016-participation-confirmed/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 26.5.2015 | vydavateľ = eurovoix.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> || [[Angličtina|anglicky]] || Ira Losco || Walk on Water || ''Kráčať po vode'' |209 |3 |} === Semi finále 2 === V druhom semifinále sa zúčastnilo 18 krajín. [[Nemecko]], [[Taliansko]] a [[Spojené kráľovstvo]] hlasovali v tomto semifinále.<ref name="r1" /> [[Rumunsko]] malo pôvodne vystupovať ako 12. v poradí, ale kvôli dlhom TVR voči EBU bolo diskvalifikované. {| class="wikitable sortable" |+ ! scope="col" | Poradie ! scope="col" | Krajina ! scope="col" | Jazyk ! scope="col" | Interpret ! scope="col" | Názov skladby ! scope="col" | Slovenský preklad ! scope="col" | Body ! scope="col" | Miesto |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |01 |[[Súbor:EuroLetonia.svg|25px]] [[Lotyšsko]]<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Granger | meno = Anthony | odkaz na autora = | titul = Latvia: 2016 Participation Confirmed | url = http://eurovoix.com/2015/05/27/latvia-2016-participation-confirmed/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.5.2015 | vydavateľ = eurovoix.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |[[Angličtina|anglicky]] |Justs |Heartbeat |''Tlkot srdca'' |132 |8 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |02 |[[Súbor:EuroPoland2015.svg|frameless|26x26px]] [[Poľsko]] |[[Angličtina|anglicky]] |Michał Szpak |Color of Your Life |''Farba tvojho života'' |151 |6 |- |03 |[[Súbor:EuroSuiza.svg|25px]] [[Švajčiarsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sanjay | meno = Jiandani | odkaz na autora = | titul = Switzerland: SRF confirms participation for Eurovision 2016 | url = http://esctoday.com/105093/switzerland-srf-confirms-participation-for-eurovision-2016/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20.7.2015 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |[[Angličtina|anglicky]] |Rykka<ref name=":0">http://www.eurovision.tv/page/news?id=its_rykka_for_switzerland</ref> |The Last of Our Kind<ref name=":0" /> |''Poslední našho druhu'' |28 |18 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |04 |[[Súbor:EuroIsrael.svg|25px]] [[Izrael]]<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = ISRAËL 2016 : Auditions pour la saison 3 d'HaKokhav HaBa | url = http://www.eurovision-fr.net/news/lire.php?id=3562 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 30.6.2015 | vydavateľ = eurovision-fr.net | miesto = | jazyk = francúzsky }}</ref> |[[Angličtina|anglicky]] |Hovi Star |Made of Stars |''Urobení z hviezd'' |147 |7 |- |05 |[[Súbor:EuroBielorrusia.svg|25px]] [[Bielorusko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Granger | meno = Anthony | odkaz na autora = | titul = Belarus: Eurovision 2016 Participation Confirmed | url = http://eurovoix.com/2015/07/19/belarus-eurovision-2016-participation-confirmed/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 19.7.2015 | vydavateľ = eurovoix.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |[[Angličtina|anglicky]] |Ivan |Help you fly |''Pomôcť ti lietať'' |84 |12 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |06 |[[Súbor:EuroServia.svg|frameless|26x26px]] [[Srbsko]] |[[Angličtina|anglicky]] |Sanja Vučić ZAA |Goodbye (''Shelter)'' |''Dovidenia'' ''(Miesto pre úkryt)'' |105 |10 |- |07 |[[Súbor:EuroIrlanda.svg|25px]] [[Írsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay | odkaz na autora = | titul = Ireland: RTE confirms participation in ESC 2016 | url = http://esctoday.com/104355/ireland-rte-confirms-participation-in-esc-2016/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.5.2015 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |[[Angličtina|anglicky]] |Nicky Byrne |Sunlight |''Slnečný lúč'' |46 |15 |- |08 |[[Súbor:EuroMacedonia.svg|frameless|26x26px]] [[Severné Macedónsko]] |[[Macedónčina|macedónsky]] |Kaliopi<ref>http://www.eurovision.tv/page/news?id=kaliopi_returns_for_fyr_macedonia</ref> |Dona |— |88 |11 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |09 |[[Súbor:EuroLituania.svg|25px]] [[Litva]]<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay | odkaz na autora = | titul = Lithuania: LRT confirms participation in Eurovision 2016 | url = http://esctoday.com/105058/lithuania-lrt-confirms-participation-in-eurovision-2016/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 13.7.2015 | vydavateľ = escoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |[[Angličtina|anglicky]] |Donny Montell |''I've Been Waiting for This Night'' |''Čakal som na túto noc'' |222 |4 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |10 |[[Súbor:EuroAustralia.svg|frameless|26x26px]] [[Austrália (štát)|Austrália]] |[[Angličtina|anglicky]] |Dami Im |Sound Of Silence |''Zvuk ticha'' |330 |1 |- |11 |[[Súbor:EuroEslovenia.svg|frameless|26x26px]] [[Slovinsko]] |[[Angličtina|anglicky]] |ManuElla |Blue and Red |''Modrá a červená'' |57 |14 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |12 |[[Súbor:EuroBulgaria.svg|frameless|26x26px]] [[Bulharsko]] |[[Angličtina|anglicky]] [[bulharský]] |Poli Genova |If Love Was a Crime |''Ak by láska bola zločin'' |220 |5 |- |13 |[[Súbor:EuroDinamarca.svg|25px]] [[Dánsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Granger | meno = Anthony | odkaz na autora = | titul = Denmark: Eurovision 2016 Participation Confirmed | url = http://eurovoix.com/2015/05/22/denmark-eurovision-2016-participation-confirmed/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.5.2012 | vydavateľ = eurovoix.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |[[Angličtina|anglicky]] |Lighthouse X |Soldiers of Love<ref name=":1">http://www.eurovision.tv/page/news?id=lighthouse_x_to_represent_denmark_in_stockholm</ref> |''Vojaci lásky'' |34 |17 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |14 |[[Súbor:EuroUcrania.svg|25px]] [[Ukrajina]] |[[Angličtina|anglicky]] [[Krymská tatárčina|krymskotatársky]] |[[Džamala]] |1944 |— |287 |2 |- |15 |[[Súbor:EuroNoruega.svg|25px]] [[Nórsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay | odkaz na autora = | titul = Norway: NRK confirms participation in ESC 2016! | url = http://esctoday.com/104363/norway/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.5.2015 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |[[Angličtina|anglicky]] |Agnete |Icebreaker |''Ľadoborec'' |63 |13 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |16 |[[Súbor:EuroGeorgia.svg|frameless|26x26px]] [[Gruzínsko]] |[[Angličtina|anglicky]] |Nika Kocharov & Young Georgian Lolitaz |Midnight Gold |''Polnočné zlato'' |123 |9 |- |17 |[[Súbor:EuroAlbania.svg|frameless|26x26px]] [[Albánsko]]<ref>http://eurovoix.com/2015/12/27/albania-eneda-tarifa-is-off-to-stockholm/</ref> |[[Angličtina|anglicky]] |Eneda Tarifa |Fairytale |''Rozprávka'' |45 |16 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |18 |[[Súbor:EuroBélgica.svg|25px]] [[Belgicko]]<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Granger | meno = Anthony | odkaz na autora = | titul = Belgium: Five Artist National Selection For 2016 | url = http://eurovoix.com/2015/05/24/belgium-five-artist-national-selection-for-2016/ | dátum vydania = 24.5.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = eurovoix.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |[[Angličtina|anglicky]] |Laura Tesoro |What's the Pressure |''Aký je tlak?'' |274 |3 |} === Finále === {| class="wikitable" ! scope="col" | Poradie ! scope="col" | Krajina ! scope="col" | Jazyk ! scope="col" | Interpret ! scope="col" | Názov skladby ! scope="col" | Slovenský preklad ! scope="col" | Body ! scope="col" | Miesto |- |01 |[[Súbor:EuroBélgica.svg|25px]] [[Belgicko]]<ref name=":2" /> |[[Angličtina|anglicky]] |Laura Tesoro |What's The Pressure |''Aký je tlak?'' |181 |10 |- |02 |[[Súbor:EuroCzechia.svg|frameless|26x26px]] [[Česko]] |[[Angličtina|anglicky]] |[[Gabriela Gunčíková]] |I Stand |''Ja stojím'' |41 |25 |- |03 |[[Súbor:EuroPaíses Bajos.svg|25px]] [[Holandsko]]<ref name=":4" /> |[[Angličtina|anglicky]] |Douwe Bob |Slow Down |''Spomaľ'' |153 |11 |- |04 |[[Súbor:EuroAzerbaiyán.svg|frameless|26x26px]] [[Azerbajdžan]] |[[Angličtina|anglicky]] |Samra |Miracle |''Zázrak'' |117 |17 |- |05 |[[Súbor:EuroHungría.svg|25px]] [[Maďarsko]]<ref name=":3" /> |[[Angličtina|anglicky]] |Freddie |Pioneer |''Pionier'' |108 |19 |- |06 |[[Súbor:EuroItalia.svg|frameless|26x26px]] [[Taliansko]] |[[Angličtina|anglicky]] [[Taliansky jazyk|taliansky]] |Francesca Michielin<ref>http://www.eurovision.tv/page/news?id=francesca_michielin_to_represent_italy</ref> |No Degree of Separation |''Žiadny stupeň odlúčenia'' |124 |16 |- |07 |[[Súbor:EuroIsrael.svg|25px]] [[Izrael]]<ref name=":6" /> |[[Angličtina|anglicky]] |Hovi Star |Made Of Stars |''Urobení z hviezd'' |135 |14 |- |08 |[[Súbor:EuroBulgaria.svg|frameless|26x26px]] [[Bulharsko]] |[[Angličtina|anglicky]], [[Bulharčina|bulharsky]] |Poli Genova |If Love Was A Crime |''Ak by bola láska zločin'' |307 |4 |- |09 |[[Súbor:EuroSuecia.svg|25px]] [[Švédsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ingen Melodifestival – men kanske 2016 | url = http://lt.se/kulturnoje/1.2651799-ingen-melodifestival-men-kanske-2016 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.9.2014 | vydavateľ = lt.se | miesto = | jazyk = švédsky }}</ref> "Hostiteľ" |[[Angličtina|anglicky]] |Frans |If I Were Sorry |''Ak by ma to mrzelo'' |261 |5 |- |10 |[[Súbor:EuroGermany2015.svg|25px]] [[Nemecko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay | odkaz na autora = | titul = Germany: NDR confirms participation in ESC 2016 | url = http://esctoday.com/104369/germany-ndr-confirms-participation-in-esc-2016/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.5.2015 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |[[Angličtina|anglicky]] |Jamie-Lee Kriewitz |Ghost |''Duch'' |11 |26 |- |11 |[[Súbor:EuroFrancia (1794-1815, 1830-1974).svg|25px]] [[Francúzsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Granger | meno = Anthony | odkaz na autora = | titul = France: France 2 Confirm 2016 Participation | url = http://eurovoix.com/2015/05/27/france-france-2-confirm-2016-participation/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.5.2015 | vydavateľ = eurovoix.com | miesto = | jazyk = francúzsky }}</ref> |[[Francúzsky jazyk|francúzsky]] [[Angličtina|anglicky]]<ref>http://www.eurovision.tv/page/news?id=the_french_entry_to_be_announced_on_march_12th</ref> |Amir |J'ai cherché |''Hľadal som'' |257 |6 |- |12 |[[Súbor:EuroPoland2015.svg|frameless|26x26px]] [[Poľsko]] |[[Angličtina|anglicky]] |Michał Szpak |Color Of Your Life |''Farba tvojho života'' |229 |8 |- |13 |[[Súbor:EuroAustralia.svg|frameless|26x26px]] [[Austrália (štát)|Austrália]] |[[Angličtina|anglicky]] |Dami Im |Sound Of Silence |''Zvuk ticha'' |511 |2 |- |14 |[[Súbor:EuroChipre.svg|26x26bod]] [[Cyprus]] |[[Angličtina|anglicky]] |Minus One |Alter Ego |''-'' |91 |21 |- |15 |[[Súbor:EuroServia.svg|frameless|26x26px]] [[Srbsko]] |[[Angličtina|anglicky]] |Sanja Vucić ZAA |Goodbye(Shelter) |''Dovidenia (Miesto pre úkryt)'' |115 |18 |- |16 |[[Súbor:EuroLituania.svg|25px]] [[Litva]]<ref name=":7" /> |[[Angličtina|anglicky]] |Donny Montell |I've Been Waiting For This Night |''Čakal som na túto noc'' |200 |9 |- |17 |[[Súbor:EuroCroacia.svg|frameless|26x26px]] [[Chorvátsko]] |[[Angličtina|anglicky]] |Nina Kraljić |Lighthouse |''Maják'' |73 |23 |- |18 |[[Súbor:EuroRusia.svg|frameless|26x26px]] [[Rusko]] |[[Angličtina|anglicky]] |Sergey Lazarev |You're The Only One |''Ty si jediná'' |491 |3 |- |19 |[[Súbor:EuroEspaña.svg|25px]] [[Španielsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Cinco motivos por los que nunca olvidaremos el Festival de Eurovisión 2015 | url = http://www.rtve.es/television/20150525/cinco-motivos-nunca-olvidaremos-eurovision-2015/1150163.shtml | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = RTVE.es | miesto = | jazyk = španielsky }}</ref> |[[Angličtina|anglicky]] |Barei |Say Yay! |''Povedz áno!'' |77 |22 |- |20 |[[Súbor:EuroLetonia.svg|25px]] [[Lotyšsko]]<ref name=":5" /> |[[Angličtina|anglicky]] |Justs |Heartbeat |''Tlkot srdca'' |132 |15 |- style="font-weight: bold; background: gold;" |21 |[[Súbor:EuroUcrania.svg|25px]] [[Ukrajina]] |[[Angličtina|anglicky]], [[Krymská tatárčina|krymskotatarsky]] |[[Džamala]] |1944 |''-'' |534 |1 |- |22 |[[Súbor:EuroMalta.svg|25px]] [[Malta]]<ref name=":10" /> |[[Angličtina|anglicky]] |Ira Losco |Walk On Water |''Kráčať po vode'' |153 |12 |- |23 |[[Súbor:EuroGeorgia.svg|frameless|26x26px]] [[Gruzínsko]] |[[Angličtina|anglicky]] |Nika Kocharov & Young Georgian Lolitaz |Midnight Gold |''Polnočné zlato'' |104 |20 |- |24 |[[Súbor:EuroAustria.svg|25px]] [[Rakúsko]]<ref name=":9" /> |[[Francúzsky jazyk|francúzsky]] |Zoë |Loin D'ici |''Ďaleko odtiaľto'' |151 |13 |- |25 |[[Súbor:EuroReino Unido.svg|25px]] [[Spojené kráľovstvo]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Granger | meno = Anthony | odkaz na autora = | titul = United Kingdom: 2016 Participation Confirmed | url = http://eurovoix.com/2015/06/13/united-kingdom-2016-participation-confirmed/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 13.5.2015 | vydavateľ = eurovoix.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |[[Angličtina|anglicky]] |Joe & Jake |You're Not Alone |''Nie si sám/sama'' |62 |24 |- |26 |[[Súbor:EuroArmenia.svg|frameless|26x26px]] [[Arménsko]] |[[Angličtina|anglicky]] |Iveta Mukuchyan<ref name=":8" /> |LoveWave |''Talas lásky'' |249 |7 |} == Referencie == {{Referencie|2}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Eurovision Song Contest 2016}} {{Preklad|en|Eurovision Song Contest 2016}} {{Eurovision Song Contest}} [[Kategória:Veľká cena Eurovízie|2018]] [[Kategória:2016 vo Švédsku]] gw8fg923ytqjfdb3t0dvvxgda2q7cxw 8212870 8212869 2026-05-12T19:38:41Z Jetam2 30982 zmena poradia v [[Kategória:Veľká cena Eurovízie]]: "2016" pomocou použitia HotCat 8212870 wikitext text/x-wiki {{Infobox Eurovision | name = Eurovision Song Contest 2016 | theme = ''"Come Together"'' | image = | semi1 = 10. máj 2016 | semi2 = 12. máj 2016 | final = 14. máj 2016 | slovaksemi = Slovensko potvrdilo neúčasť | presenters = Petra Mede Måns Zelmerlöw | director = | host = [[Súbor:EuroSuecia.svg|25px]] [[Sveriges Television|SVT]] | venue = [[Ericsson Globe]]<br />[[Štokholm]], [[Švédsko]] | winner = [[Súbor:EuroUcrania.svg|25px]] [[Ukrajina]] [[Džamala]] - "1944"<ref>[https://dennikn.sk/461216/euroviziu-vyhrala-ukrajinska-spevacka-dzamala-pesnickou-kryme/ Eurovíziu vyhrala ukrajinská speváčka Džamala s pesničkou o Kryme (+video)]</ref> | svk = Slovensko potvrdilo neúčasť | vote = Hlasovanie bude výsledkom hlasovania divákov a odbornej poroty (váha 50:50) vo všetkých zúčastnených krajinách. V každom semifinále hlasovali krajiny, ktoré sa ho zúčastnili a všetky krajiny priamo postupujúce do finále. Vo finále hlasovali všetky krajiny tohto ročníka súťaže. | entries = 42 | debut = | return = [[Súbor:EuroUcrania.svg|25px]] [[Ukrajina]]<br /> [[Súbor:EuroBosnia-Herzegovina.svg|25px]] [[Bosna a Hercegovina]]<br /> [[Súbor:EuroCroacia.svg|25px]] [[Chorvátsko]]<br /> [[Súbor:EuroBulgaria.svg|25px]] [[Bulharsko]] | withdraw =[[Súbor:EuroPortugal.svg|25px]] [[Portugalsko]] [[Súbor:EuroRomania.svg|25px]] [[Rumunsko]] | null = | con = Eurovision Song Contest | pre = [[Eurovision Song Contest 2015|◄2015]] [[Súbor:EuroAustria.svg|25px]] [[Viedeň]] | nex = [[Kyjev]] [[Súbor:EuroUcrania.svg|25px]] [[Eurovision Song Contest 2017|2017►]] }} '''Eurovision Song Contest 2016''' bol 61. ročník súťaže [[Eurovision Song Contest]]. Konal sa v hale [[Ericsson Globe]] v [[Štokholm|Štokholme]]. Právo organizovať súťaž pripadlo [[Švédsko|švédskemu]] vysielateľovi [[Sveriges Television|SVT]] po víťazstve [[Måns Zelmerlöw|Månsa Zelmerlöwa]] s piesňou "Heroes" v predošlej súťaži. == Slovensko na Eurovision Song Contest 2016 == [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] potvrdilo neúčasť.<ref>http://esctoday.com/105438/slovakia-rtvs-will-not-participate-in-eurovision-2016/</ref> == Miesto konania == Sveriges Television (SVT) získala právo organizovať po šiestykrát. Pôvodne sa SVT rozhodla pre Tele2 Arena v Štokholme, avšak neskôr sa rozhodla vyhlásiť súťaž. Do súťaže sa zapojili aj dejiská súťaží v rokoch 1985, 2000 a 2013. 8. júla 2015 bola hala Ericsson Globe v Štokholme oznámená ako organizátor<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Domovem příští Eurovize se stane Stockholm | url = http://escportal.cz/domovem-pristi-eurovize-se-stane-stockholm/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 8.7.2015 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = česky | url archívu = https://web.archive.org/web/20150812014233/http://escportal.cz/domovem-pristi-eurovize-se-stane-stockholm/ | dátum archivácie = 2015-08-12 }}</ref>. Kapacita haly je približne 16 000 divákov a bežne je využívaná na zápasy [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédskeho národného hokejového mužstva]] a koncerty rôznych domácich, či zahraničných hviezd. Zároveň hala organizovala [[Eurovision Song Contest 2000]] a finálové kolá [[Melodifestivalen]], švédskeho národného finále pre ESC, v rokoch 1989 a 2002 až 2012. Súťaže ESC organizované vo [[Švédsko|Švédsku]]: {| class="wikitable" |- ! Rok !! Mesto !! Dejisko !! Moderátor(i) |- | [[Eurovision Song Contest 1975|1975]] || [[Štokholm]] || [[Stockholmsmässan]] || Karin Falck |- | [[Eurovision Song Contest 1985|1985]] || [[Göteborg]] || [[Scandinavium]] || Lill Lindfors |- | [[Eurovision Song Contest 1992|1992]] || [[Malmö]] || [[Malmö Isstadion]] || Lydia Cappolicchio a Harald Treutiger |- | [[Eurovision Song Contest 2000|2000]] || [[Štokholm]] || [[Ericsson Globe]] || Kattis Ahlström a Anders Lundin |- | [[Eurovision Song Contest 2013|2013]] || [[Malmö]] || [[Malmö Arena]] || Petra Mede |- | '''2016''' || '''[[Štokholm]]''' || '''[[Ericsson Globe]]''' || Petra Mede [[Måns Zelmerlöw]] |} === Proces výberu === SVT si stanovila podmienky, na základe ktorých vybrala dejisko súťaže:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sanjay | meno = Jiandani | odkaz na autora = | titul = Eurovision 2016: Malmö to host Eurovision again? | url = http://esctoday.com/104452/eurovision-2016-malmo-to-host-eurovision-again/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.6.2015 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> * Mesto, ktoré súťaž bude organizovať, musí mať dostatočne veľkú ubytovaciu kapacitu, čo najbližšie k dejisku. * V okolí arény musí byť priestor pre rôzne stany, napr. pre fanúšikov. * Tlačové stredisko sa musí zmestiť do haly. * SVT musí mať prístup 4 až 6 týždňov pred vysielaním k hale, potrebný na výstavbu pódia, svetiel a všetkej techniky. * Mesto musí mať v blízkosti väčšie letisko. ==== Zapojené arény <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Eurovizi chce pořádat již pět švédských měst | url = http://escportal.cz/eurovizi-chce-poradat-jiz-pet-svedskych-mest/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 3.6.2015 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = česky }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ==== {| class="wikitable" |- ! Mapa !! Mesto !! Aréna !! Kapacita !! Poznámka |- | rowspan="12" | {{LocMap+ |Švédsko |float=left |width=220|caption=Poloha kandidátskych miest |places= {{LocMap~ |Švédsko |lat=59.329444 |long=18.068611 |label={{big|'''[[Štokholm]]'''}}|mark=Blue pog.svg }} {{LocMap~ |Švédsko|lat=57.7 |long=11.966667 |label=[[Göteborg]]|mark=Red pog.svg}} {{LocMap~ |Švédsko|lat=58.4158 |long=15.6253 |label=[[Linköping]]|mark=Red pog.svg}} {{LocMap~ |Švédsko|lat=60.616667 |long=16.783333 |label=[[Sandviken]] a [[Gävle]]|mark=Red pog.svg}} {{LocMap~ |Švédsko|lat=63.290833 |long=18.715556 |label=[[Örnsköldsvik]]|position=left|mark=Red pog.svg}} {{LocMap~ |Švédsko|lat=55.583333 |long=13.033333 |label=[[Malmö]]|mark=Red pog.svg}} }} |- | rowspan=2|[[Göteborg]] | [[Scandinavium]] | 14 000 | Dejisko [[Eurovision Song Contest 1985]] a semifinálových kôl súťaže [[Melodifestivalen]] v rokoch 2003 až 2015. |- | [[Štadión Ullevi]] | 75 000 | Možné umiestnenie záviselo od výstavby strešnej konštrukcie. Zamietnuté z finančných dôvodov. |- | [[Linköping]] | [[Saab Arena]] | 11 500 | Dejisko semifinálových kôl súťaže [[Melodifestivalen]] v rokoch 2005, 2008, 2011 a 2014. |- | [[Malmö]] | [[Malmö Arena]] | 15 500 | Dejisko [[Eurovision Song Contest 2013]] a semifinálových kôl súťaže [[Melodifestivalen]] v rokoch 2009 až 2015. Odstúpilo, kvôli obsadenia haly v týždňoch pred ESC.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Malmö odstupuje z hostitelského tendru | url = http://escportal.cz/malmo-odstupuje-z-hostitelskeho-tendru/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 12.6.2015 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = česky | url archívu = https://web.archive.org/web/20150708045013/http://escportal.cz/malmo-odstupuje-z-hostitelskeho-tendru/ | dátum archivácie = 2015-07-08 }}</ref> |- | [[Örnsköldsvik]] | [[Fjällräven Center]] | 9 800 | Dejisko semifinálových kôl súťaže [[Melodifestivalen]] v rokoch 2007, 2010 a 2014. |- | [[Sandviken]] a [[Gävle]] | [[Göransson Arena]] | 10 000 | Sandviken by bol dejiskom troch hlavných večerov a Gävle malých koncertov a iného sprievodného programu. Dejisko semifinálového kola súťaže [[Melodifestivalen]] v roku 2010. Mesto Gävle organizovalo v inej hale semifinálové kolo v roku 2007. |- | rowspan=5| [[Štokholm]] | [[Friends Arena]] | 65 000 | Najväčší futbalový štadión a vnútorná hala vo [[Švédsko|Švédsku]] a celej [[Škandinávia|Škandinávii]]. Dejisko finálových kôl súťaže [[Melodifestivalen]] v rokoch 2013 až 2015. |- | [[Stockholm Globe City]], [[Annexet]] | 4 000 | - |- | '''[[Stockholm Globe City]], [[Ericsson Globe]]''' | '''16 000''' | '''Dejisko [[Eurovision Song Contest 2000]] a finálových kôl súťaže [[Melodifestivalen]] v rokoch 1989 a 2002 až 2012''' |- | [[Stockholm Globe City]], [[Hovet]] | 9 000 | - |- | [[Stockholm Globe City]], [[Tele2 Arena]] | 45 000 | - |} == Účastníci == [[Súbor:ESC 2016 Map.svg|náhľad|vpravo|Mapa účastníkov {{legenda|#22b14c|Štáty, ktoré už vybrali svojho reprezentanta aj pieseň}} {{legenda|#782167|Štáty, ktoré potvrdili svoju účasť}} {{legenda|#d40000|Štáty, ktoré nepostúpili do finále}} {{legenda|#FFC20E|Štáty, ktoré sa v minulosti súťaže zúčastnili, ale nezúčastnia sa jej v roku 2016}}]] Účasť v súťaži potvrdilo celkovo 43 krajín. Do súťaže sa vrátila [[Bosna a Hercegovina]],[[Chorvátsko]],[[Bulharsko]] a [[Ukrajina]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Granger | meno = Anthony | odkaz na autora = | titul = Ukraine: General Director Says They Will Return In 2016 | url = http://eurovoix.com/2015/05/23/ukraine-general-director-says-they-will-return-in-2016/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 23.5.2015 | vydavateľ = eurovoix.com | miesto = | jazyk = anglciky }}</ref>, ktorá vynechala len súťaž v roku [[Eurovision Song Contest 2015|2015]]. Pravidlá súťaže ponechávajú jednotlivým národným vysielateľom voľnú ruku pri spôsobe nominácie svojho reprezentanta. Najčastejšími spôsobmi nominácie sú: * interná voľba priamo vysielateľom; * verejná voľba v národnom kole súťaže. Do úvahy pripadajú aj rôzne variácie týchto dvoch spôsobov, kedy vysielateľ zvolí interpreta a verejne sa vyberá pieseň, prípadne sa pre pieseň hľadá interpret. Národné kolo môže mať podobu samostatnej televíznej súťaže, alebo sa národným kolom stane prestížna hudobná súťaž, ktorá sa v krajine koná (napr. v Taliansku hudobný festival v [[San Remo|San Reme]], vo Švédsku Melodifestivalen a podobne). === Semi finále 1 === V prvom semifinále sa zúčastnilo 18 krajín. [[Francúzsko]], [[Španielsko]] a [[Švédsko]] hlasovali v tomto semifinále.<ref name="r1">http://www.eurovision.tv/page/news?id=allocation_draw_the_results</ref> {| class="wikitable sortable" |- ! scope="col" | Poradie ! scope="col" | Krajina ! scope="col" | Jazyk ! scope="col" | Interpret ! scope="col" | Názov skladby ! scope="col" | Slovenský preklad ! scope="col" | Body ! scope="col" | Miesto |- |01 | [[Súbor:EuroFinlandia.svg|25px]] [[Fínsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay | odkaz na autora = | titul = Finland: YLE confirms participation in ESC 2016, opts for UMK | url = http://esctoday.com/104319/finland-yle-confirms-participation-in-esc-2016-opts-for-umk/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 26.5.2015 | vydavateľ = ESCToday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> || [[Angličtina|anglicky]] || Sandhja || Sing It Away || ''Odspievaj to'' |51 |15 |- |02 | [[Súbor:EuroGrecia.svg|frameless|26x26px]] [[Grécko]] || [[Gréčtina|grécky]] [[Angličtina|anglicky]] || Argo<ref>http://esctoday.com/108878/greece-with-argo-to-eurovision/</ref> || Utopian Land || ''Utopická zem'' |44 |16 |- |03 | [[Súbor:EuroMoldova.svg|frameless|26x26px]] [[Moldavsko]] || [[Angličtina|anglicky]] || Lidia Isac || Falling Stars || ''Padajúce hviezdy'' |33 |17 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" | 04 | [[Súbor:EuroHungría.svg|25px]] [[Maďarsko]]<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = van Lith | meno = Nick | odkaz na autora = | titul = Confirmations rolling in for Eurovision 2016 | url = http://escxtra.com/2015/05/25/confirmations-rolling-in-for-eurovision-2016/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.5.2015 | vydavateľ = escxtra.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> || [[Angličtina|anglicky]] || Freddie || Pioneer || ''Pionier'' |197 |4 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |05 | [[Súbor:EuroCroacia.svg|frameless|26x26px]] [[Chorvátsko]] || [[Angličtina|anglicky]] || Nina Kraljić || Lighthouse || ''Maják'' |133 |10 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |06 | [[Súbor:EuroPaíses Bajos.svg|25px]] [[Holandsko]]<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay | odkaz na autora = | titul = The Netherlands: Avrotros confirms participation in ESC 2016! | url = http://esctoday.com/104395/the-netherlands-avrotros-confirms-participation-in-esc-2016/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.5.2012 | vydavateľ = ESCToday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> || [[Angličtina|anglicky]] || Douwe Bob || Slow Down || ''Spomaľ'' |197 |5 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |07 |[[Súbor:EuroArmenia.svg|frameless|26x26px]] [[Arménsko]] |[[Angličtina|anglicky]] |Iveta Mukuchyan<ref name=":8">http://eurovoix.com/2015/10/13/armenia-iveta-mukuchyan-selected-for-eurovision-2016/</ref> |LoveWave |''LáskoVlna'' |243 |2 |- |08 | [[Súbor:EuroSan Marino.svg|frameless|26x26px]] [[San Maríno]] || [[Angličtina|anglicky]] || Serhat || I Didn't Know || ''Nevedel som'' |68 |12 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |09 | [[Súbor:EuroRusia.svg|frameless|26x26px]] [[Rusko]] || [[Angličtina|anglicky]] || Sergey Lazarev || You are the Only One || ''Ty si jedina'' |342 |1 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |10 |[[Súbor:EuroCzechia.svg|frameless|26x26px]] [[Česko]] |[[Angličtina|anglicky]] |Gabriela Gunčíková |I Stand |''Ja stojím'' |161 |9 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |11 |[[Súbor:EuroChipre.svg|26x26bod]] [[Cyprus]] |[[Angličtina|anglicky]] |Minus One |Alter Ego |''−'' |164 |8 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |12 | [[Súbor:EuroAustria.svg|25px]] [[Rakúsko]]<ref name=":9">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Granger | meno = Anthony | odkaz na autora = | titul = Austria: 2016 Participation Confirmed | url = http://eurovoix.com/2015/05/25/austria-2016-participation-confirmed/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.5.2015 | vydavateľ = eurovoix.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> || [[Francúzsky jazyk|francúzsky]] || Zoë || Loin d'ici" || ''Ďaleko odtiaľto'' |170 |7 |- |13 |[[Súbor:EuroEstonia.svg|25px]] [[Estónsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay | odkaz na autora = | titul = Estonia: ERR confirms participation in ESC 2016 | url = http://esctoday.com/104346/estonia-err-confirms-participation-in-esc-2016/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.5.2015 | vydavateľ = ESCToday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |[[Angličtina|anglicky]] |Jüri Pootsmann |Play |''Hraj'' |24 |18 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |14 |[[Súbor:EuroAzerbaiyán.svg|frameless|26x26px]] [[Azerbajdžan]] |[[Angličtina|anglicky]] |Samra |Miracle |''Zázrak'' |185 |6 |- |15 |[[Súbor:EuroMontenegro.svg|frameless|26x26px]] [[Čierna Hora]] |[[Angličtina|anglicky]] |Highway<ref>http://eurovoix.com/2016/01/03/montenegro-highway-to-sing-in-english/</ref> |Real Thing |''Pravá vec'' |60 |13 |- |16 |[[Súbor:EuroIslandia.svg|25px]] [[Island]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay | odkaz na autora = | titul = Iceland: RUV confirms participation in Eurovision 2016! | url = http://esctoday.com/105061/iceland-ruv-confirms-participation-in-eurovision-2016/ | dátum vydania = 13.7.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |[[Angličtina|anglicky]] |Greta Salóme |Hear Them Calling |''Počujem ich volať'' |51 |14 |- |17 |[[Súbor:EuroBosnia-Herzegovina.svg|frameless|26x26px]] [[Bosna a Hercegovina]]<ref>http://esctoday.com/107023/bosnia-herzegovina-dalal-and-deen-to-stockholm/</ref> |[[Bosniančina|bosniacky]] |Dalal & Deen feat. Ana Rucner & Jala |Ljubav je |''Láska je'' |104 |11 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |18 | [[Súbor:EuroMalta.svg|25px]] [[Malta]]<ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Granger | meno = Anthony | odkaz na autora = | titul = Malta: Eurovision 2016 Participation Confirmed | url = http://eurovoix.com/2015/05/26/malta-eurovision-2016-participation-confirmed/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 26.5.2015 | vydavateľ = eurovoix.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> || [[Angličtina|anglicky]] || Ira Losco || Walk on Water || ''Kráčať po vode'' |209 |3 |} === Semi finále 2 === V druhom semifinále sa zúčastnilo 18 krajín. [[Nemecko]], [[Taliansko]] a [[Spojené kráľovstvo]] hlasovali v tomto semifinále.<ref name="r1" /> [[Rumunsko]] malo pôvodne vystupovať ako 12. v poradí, ale kvôli dlhom TVR voči EBU bolo diskvalifikované. {| class="wikitable sortable" |+ ! scope="col" | Poradie ! scope="col" | Krajina ! scope="col" | Jazyk ! scope="col" | Interpret ! scope="col" | Názov skladby ! scope="col" | Slovenský preklad ! scope="col" | Body ! scope="col" | Miesto |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |01 |[[Súbor:EuroLetonia.svg|25px]] [[Lotyšsko]]<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Granger | meno = Anthony | odkaz na autora = | titul = Latvia: 2016 Participation Confirmed | url = http://eurovoix.com/2015/05/27/latvia-2016-participation-confirmed/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.5.2015 | vydavateľ = eurovoix.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |[[Angličtina|anglicky]] |Justs |Heartbeat |''Tlkot srdca'' |132 |8 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |02 |[[Súbor:EuroPoland2015.svg|frameless|26x26px]] [[Poľsko]] |[[Angličtina|anglicky]] |Michał Szpak |Color of Your Life |''Farba tvojho života'' |151 |6 |- |03 |[[Súbor:EuroSuiza.svg|25px]] [[Švajčiarsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sanjay | meno = Jiandani | odkaz na autora = | titul = Switzerland: SRF confirms participation for Eurovision 2016 | url = http://esctoday.com/105093/switzerland-srf-confirms-participation-for-eurovision-2016/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20.7.2015 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |[[Angličtina|anglicky]] |Rykka<ref name=":0">http://www.eurovision.tv/page/news?id=its_rykka_for_switzerland</ref> |The Last of Our Kind<ref name=":0" /> |''Poslední našho druhu'' |28 |18 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |04 |[[Súbor:EuroIsrael.svg|25px]] [[Izrael]]<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = ISRAËL 2016 : Auditions pour la saison 3 d'HaKokhav HaBa | url = http://www.eurovision-fr.net/news/lire.php?id=3562 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 30.6.2015 | vydavateľ = eurovision-fr.net | miesto = | jazyk = francúzsky }}</ref> |[[Angličtina|anglicky]] |Hovi Star |Made of Stars |''Urobení z hviezd'' |147 |7 |- |05 |[[Súbor:EuroBielorrusia.svg|25px]] [[Bielorusko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Granger | meno = Anthony | odkaz na autora = | titul = Belarus: Eurovision 2016 Participation Confirmed | url = http://eurovoix.com/2015/07/19/belarus-eurovision-2016-participation-confirmed/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 19.7.2015 | vydavateľ = eurovoix.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |[[Angličtina|anglicky]] |Ivan |Help you fly |''Pomôcť ti lietať'' |84 |12 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |06 |[[Súbor:EuroServia.svg|frameless|26x26px]] [[Srbsko]] |[[Angličtina|anglicky]] |Sanja Vučić ZAA |Goodbye (''Shelter)'' |''Dovidenia'' ''(Miesto pre úkryt)'' |105 |10 |- |07 |[[Súbor:EuroIrlanda.svg|25px]] [[Írsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay | odkaz na autora = | titul = Ireland: RTE confirms participation in ESC 2016 | url = http://esctoday.com/104355/ireland-rte-confirms-participation-in-esc-2016/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.5.2015 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |[[Angličtina|anglicky]] |Nicky Byrne |Sunlight |''Slnečný lúč'' |46 |15 |- |08 |[[Súbor:EuroMacedonia.svg|frameless|26x26px]] [[Severné Macedónsko]] |[[Macedónčina|macedónsky]] |Kaliopi<ref>http://www.eurovision.tv/page/news?id=kaliopi_returns_for_fyr_macedonia</ref> |Dona |— |88 |11 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |09 |[[Súbor:EuroLituania.svg|25px]] [[Litva]]<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay | odkaz na autora = | titul = Lithuania: LRT confirms participation in Eurovision 2016 | url = http://esctoday.com/105058/lithuania-lrt-confirms-participation-in-eurovision-2016/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 13.7.2015 | vydavateľ = escoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |[[Angličtina|anglicky]] |Donny Montell |''I've Been Waiting for This Night'' |''Čakal som na túto noc'' |222 |4 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |10 |[[Súbor:EuroAustralia.svg|frameless|26x26px]] [[Austrália (štát)|Austrália]] |[[Angličtina|anglicky]] |Dami Im |Sound Of Silence |''Zvuk ticha'' |330 |1 |- |11 |[[Súbor:EuroEslovenia.svg|frameless|26x26px]] [[Slovinsko]] |[[Angličtina|anglicky]] |ManuElla |Blue and Red |''Modrá a červená'' |57 |14 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |12 |[[Súbor:EuroBulgaria.svg|frameless|26x26px]] [[Bulharsko]] |[[Angličtina|anglicky]] [[bulharský]] |Poli Genova |If Love Was a Crime |''Ak by láska bola zločin'' |220 |5 |- |13 |[[Súbor:EuroDinamarca.svg|25px]] [[Dánsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Granger | meno = Anthony | odkaz na autora = | titul = Denmark: Eurovision 2016 Participation Confirmed | url = http://eurovoix.com/2015/05/22/denmark-eurovision-2016-participation-confirmed/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.5.2012 | vydavateľ = eurovoix.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |[[Angličtina|anglicky]] |Lighthouse X |Soldiers of Love<ref name=":1">http://www.eurovision.tv/page/news?id=lighthouse_x_to_represent_denmark_in_stockholm</ref> |''Vojaci lásky'' |34 |17 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |14 |[[Súbor:EuroUcrania.svg|25px]] [[Ukrajina]] |[[Angličtina|anglicky]] [[Krymská tatárčina|krymskotatársky]] |[[Džamala]] |1944 |— |287 |2 |- |15 |[[Súbor:EuroNoruega.svg|25px]] [[Nórsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay | odkaz na autora = | titul = Norway: NRK confirms participation in ESC 2016! | url = http://esctoday.com/104363/norway/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.5.2015 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |[[Angličtina|anglicky]] |Agnete |Icebreaker |''Ľadoborec'' |63 |13 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |16 |[[Súbor:EuroGeorgia.svg|frameless|26x26px]] [[Gruzínsko]] |[[Angličtina|anglicky]] |Nika Kocharov & Young Georgian Lolitaz |Midnight Gold |''Polnočné zlato'' |123 |9 |- |17 |[[Súbor:EuroAlbania.svg|frameless|26x26px]] [[Albánsko]]<ref>http://eurovoix.com/2015/12/27/albania-eneda-tarifa-is-off-to-stockholm/</ref> |[[Angličtina|anglicky]] |Eneda Tarifa |Fairytale |''Rozprávka'' |45 |16 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |18 |[[Súbor:EuroBélgica.svg|25px]] [[Belgicko]]<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Granger | meno = Anthony | odkaz na autora = | titul = Belgium: Five Artist National Selection For 2016 | url = http://eurovoix.com/2015/05/24/belgium-five-artist-national-selection-for-2016/ | dátum vydania = 24.5.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = eurovoix.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |[[Angličtina|anglicky]] |Laura Tesoro |What's the Pressure |''Aký je tlak?'' |274 |3 |} === Finále === {| class="wikitable" ! scope="col" | Poradie ! scope="col" | Krajina ! scope="col" | Jazyk ! scope="col" | Interpret ! scope="col" | Názov skladby ! scope="col" | Slovenský preklad ! scope="col" | Body ! scope="col" | Miesto |- |01 |[[Súbor:EuroBélgica.svg|25px]] [[Belgicko]]<ref name=":2" /> |[[Angličtina|anglicky]] |Laura Tesoro |What's The Pressure |''Aký je tlak?'' |181 |10 |- |02 |[[Súbor:EuroCzechia.svg|frameless|26x26px]] [[Česko]] |[[Angličtina|anglicky]] |[[Gabriela Gunčíková]] |I Stand |''Ja stojím'' |41 |25 |- |03 |[[Súbor:EuroPaíses Bajos.svg|25px]] [[Holandsko]]<ref name=":4" /> |[[Angličtina|anglicky]] |Douwe Bob |Slow Down |''Spomaľ'' |153 |11 |- |04 |[[Súbor:EuroAzerbaiyán.svg|frameless|26x26px]] [[Azerbajdžan]] |[[Angličtina|anglicky]] |Samra |Miracle |''Zázrak'' |117 |17 |- |05 |[[Súbor:EuroHungría.svg|25px]] [[Maďarsko]]<ref name=":3" /> |[[Angličtina|anglicky]] |Freddie |Pioneer |''Pionier'' |108 |19 |- |06 |[[Súbor:EuroItalia.svg|frameless|26x26px]] [[Taliansko]] |[[Angličtina|anglicky]] [[Taliansky jazyk|taliansky]] |Francesca Michielin<ref>http://www.eurovision.tv/page/news?id=francesca_michielin_to_represent_italy</ref> |No Degree of Separation |''Žiadny stupeň odlúčenia'' |124 |16 |- |07 |[[Súbor:EuroIsrael.svg|25px]] [[Izrael]]<ref name=":6" /> |[[Angličtina|anglicky]] |Hovi Star |Made Of Stars |''Urobení z hviezd'' |135 |14 |- |08 |[[Súbor:EuroBulgaria.svg|frameless|26x26px]] [[Bulharsko]] |[[Angličtina|anglicky]], [[Bulharčina|bulharsky]] |Poli Genova |If Love Was A Crime |''Ak by bola láska zločin'' |307 |4 |- |09 |[[Súbor:EuroSuecia.svg|25px]] [[Švédsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ingen Melodifestival – men kanske 2016 | url = http://lt.se/kulturnoje/1.2651799-ingen-melodifestival-men-kanske-2016 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.9.2014 | vydavateľ = lt.se | miesto = | jazyk = švédsky }}</ref> "Hostiteľ" |[[Angličtina|anglicky]] |Frans |If I Were Sorry |''Ak by ma to mrzelo'' |261 |5 |- |10 |[[Súbor:EuroGermany2015.svg|25px]] [[Nemecko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay | odkaz na autora = | titul = Germany: NDR confirms participation in ESC 2016 | url = http://esctoday.com/104369/germany-ndr-confirms-participation-in-esc-2016/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.5.2015 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |[[Angličtina|anglicky]] |Jamie-Lee Kriewitz |Ghost |''Duch'' |11 |26 |- |11 |[[Súbor:EuroFrancia (1794-1815, 1830-1974).svg|25px]] [[Francúzsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Granger | meno = Anthony | odkaz na autora = | titul = France: France 2 Confirm 2016 Participation | url = http://eurovoix.com/2015/05/27/france-france-2-confirm-2016-participation/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.5.2015 | vydavateľ = eurovoix.com | miesto = | jazyk = francúzsky }}</ref> |[[Francúzsky jazyk|francúzsky]] [[Angličtina|anglicky]]<ref>http://www.eurovision.tv/page/news?id=the_french_entry_to_be_announced_on_march_12th</ref> |Amir |J'ai cherché |''Hľadal som'' |257 |6 |- |12 |[[Súbor:EuroPoland2015.svg|frameless|26x26px]] [[Poľsko]] |[[Angličtina|anglicky]] |Michał Szpak |Color Of Your Life |''Farba tvojho života'' |229 |8 |- |13 |[[Súbor:EuroAustralia.svg|frameless|26x26px]] [[Austrália (štát)|Austrália]] |[[Angličtina|anglicky]] |Dami Im |Sound Of Silence |''Zvuk ticha'' |511 |2 |- |14 |[[Súbor:EuroChipre.svg|26x26bod]] [[Cyprus]] |[[Angličtina|anglicky]] |Minus One |Alter Ego |''-'' |91 |21 |- |15 |[[Súbor:EuroServia.svg|frameless|26x26px]] [[Srbsko]] |[[Angličtina|anglicky]] |Sanja Vucić ZAA |Goodbye(Shelter) |''Dovidenia (Miesto pre úkryt)'' |115 |18 |- |16 |[[Súbor:EuroLituania.svg|25px]] [[Litva]]<ref name=":7" /> |[[Angličtina|anglicky]] |Donny Montell |I've Been Waiting For This Night |''Čakal som na túto noc'' |200 |9 |- |17 |[[Súbor:EuroCroacia.svg|frameless|26x26px]] [[Chorvátsko]] |[[Angličtina|anglicky]] |Nina Kraljić |Lighthouse |''Maják'' |73 |23 |- |18 |[[Súbor:EuroRusia.svg|frameless|26x26px]] [[Rusko]] |[[Angličtina|anglicky]] |Sergey Lazarev |You're The Only One |''Ty si jediná'' |491 |3 |- |19 |[[Súbor:EuroEspaña.svg|25px]] [[Španielsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Cinco motivos por los que nunca olvidaremos el Festival de Eurovisión 2015 | url = http://www.rtve.es/television/20150525/cinco-motivos-nunca-olvidaremos-eurovision-2015/1150163.shtml | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = RTVE.es | miesto = | jazyk = španielsky }}</ref> |[[Angličtina|anglicky]] |Barei |Say Yay! |''Povedz áno!'' |77 |22 |- |20 |[[Súbor:EuroLetonia.svg|25px]] [[Lotyšsko]]<ref name=":5" /> |[[Angličtina|anglicky]] |Justs |Heartbeat |''Tlkot srdca'' |132 |15 |- style="font-weight: bold; background: gold;" |21 |[[Súbor:EuroUcrania.svg|25px]] [[Ukrajina]] |[[Angličtina|anglicky]], [[Krymská tatárčina|krymskotatarsky]] |[[Džamala]] |1944 |''-'' |534 |1 |- |22 |[[Súbor:EuroMalta.svg|25px]] [[Malta]]<ref name=":10" /> |[[Angličtina|anglicky]] |Ira Losco |Walk On Water |''Kráčať po vode'' |153 |12 |- |23 |[[Súbor:EuroGeorgia.svg|frameless|26x26px]] [[Gruzínsko]] |[[Angličtina|anglicky]] |Nika Kocharov & Young Georgian Lolitaz |Midnight Gold |''Polnočné zlato'' |104 |20 |- |24 |[[Súbor:EuroAustria.svg|25px]] [[Rakúsko]]<ref name=":9" /> |[[Francúzsky jazyk|francúzsky]] |Zoë |Loin D'ici |''Ďaleko odtiaľto'' |151 |13 |- |25 |[[Súbor:EuroReino Unido.svg|25px]] [[Spojené kráľovstvo]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Granger | meno = Anthony | odkaz na autora = | titul = United Kingdom: 2016 Participation Confirmed | url = http://eurovoix.com/2015/06/13/united-kingdom-2016-participation-confirmed/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 13.5.2015 | vydavateľ = eurovoix.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |[[Angličtina|anglicky]] |Joe & Jake |You're Not Alone |''Nie si sám/sama'' |62 |24 |- |26 |[[Súbor:EuroArmenia.svg|frameless|26x26px]] [[Arménsko]] |[[Angličtina|anglicky]] |Iveta Mukuchyan<ref name=":8" /> |LoveWave |''Talas lásky'' |249 |7 |} == Referencie == {{Referencie|2}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Eurovision Song Contest 2016}} {{Preklad|en|Eurovision Song Contest 2016}} {{Eurovision Song Contest}} [[Kategória:Veľká cena Eurovízie|2016]] [[Kategória:2016 vo Švédsku]] jxuhd92a1t225v0yp378vre362qiaby 8212871 8212870 2026-05-12T19:39:13Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kultúra v Štokholme]] pomocou použitia HotCat 8212871 wikitext text/x-wiki {{Infobox Eurovision | name = Eurovision Song Contest 2016 | theme = ''"Come Together"'' | image = | semi1 = 10. máj 2016 | semi2 = 12. máj 2016 | final = 14. máj 2016 | slovaksemi = Slovensko potvrdilo neúčasť | presenters = Petra Mede Måns Zelmerlöw | director = | host = [[Súbor:EuroSuecia.svg|25px]] [[Sveriges Television|SVT]] | venue = [[Ericsson Globe]]<br />[[Štokholm]], [[Švédsko]] | winner = [[Súbor:EuroUcrania.svg|25px]] [[Ukrajina]] [[Džamala]] - "1944"<ref>[https://dennikn.sk/461216/euroviziu-vyhrala-ukrajinska-spevacka-dzamala-pesnickou-kryme/ Eurovíziu vyhrala ukrajinská speváčka Džamala s pesničkou o Kryme (+video)]</ref> | svk = Slovensko potvrdilo neúčasť | vote = Hlasovanie bude výsledkom hlasovania divákov a odbornej poroty (váha 50:50) vo všetkých zúčastnených krajinách. V každom semifinále hlasovali krajiny, ktoré sa ho zúčastnili a všetky krajiny priamo postupujúce do finále. Vo finále hlasovali všetky krajiny tohto ročníka súťaže. | entries = 42 | debut = | return = [[Súbor:EuroUcrania.svg|25px]] [[Ukrajina]]<br /> [[Súbor:EuroBosnia-Herzegovina.svg|25px]] [[Bosna a Hercegovina]]<br /> [[Súbor:EuroCroacia.svg|25px]] [[Chorvátsko]]<br /> [[Súbor:EuroBulgaria.svg|25px]] [[Bulharsko]] | withdraw =[[Súbor:EuroPortugal.svg|25px]] [[Portugalsko]] [[Súbor:EuroRomania.svg|25px]] [[Rumunsko]] | null = | con = Eurovision Song Contest | pre = [[Eurovision Song Contest 2015|◄2015]] [[Súbor:EuroAustria.svg|25px]] [[Viedeň]] | nex = [[Kyjev]] [[Súbor:EuroUcrania.svg|25px]] [[Eurovision Song Contest 2017|2017►]] }} '''Eurovision Song Contest 2016''' bol 61. ročník súťaže [[Eurovision Song Contest]]. Konal sa v hale [[Ericsson Globe]] v [[Štokholm|Štokholme]]. Právo organizovať súťaž pripadlo [[Švédsko|švédskemu]] vysielateľovi [[Sveriges Television|SVT]] po víťazstve [[Måns Zelmerlöw|Månsa Zelmerlöwa]] s piesňou "Heroes" v predošlej súťaži. == Slovensko na Eurovision Song Contest 2016 == [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] potvrdilo neúčasť.<ref>http://esctoday.com/105438/slovakia-rtvs-will-not-participate-in-eurovision-2016/</ref> == Miesto konania == Sveriges Television (SVT) získala právo organizovať po šiestykrát. Pôvodne sa SVT rozhodla pre Tele2 Arena v Štokholme, avšak neskôr sa rozhodla vyhlásiť súťaž. Do súťaže sa zapojili aj dejiská súťaží v rokoch 1985, 2000 a 2013. 8. júla 2015 bola hala Ericsson Globe v Štokholme oznámená ako organizátor<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Domovem příští Eurovize se stane Stockholm | url = http://escportal.cz/domovem-pristi-eurovize-se-stane-stockholm/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 8.7.2015 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = česky | url archívu = https://web.archive.org/web/20150812014233/http://escportal.cz/domovem-pristi-eurovize-se-stane-stockholm/ | dátum archivácie = 2015-08-12 }}</ref>. Kapacita haly je približne 16 000 divákov a bežne je využívaná na zápasy [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédskeho národného hokejového mužstva]] a koncerty rôznych domácich, či zahraničných hviezd. Zároveň hala organizovala [[Eurovision Song Contest 2000]] a finálové kolá [[Melodifestivalen]], švédskeho národného finále pre ESC, v rokoch 1989 a 2002 až 2012. Súťaže ESC organizované vo [[Švédsko|Švédsku]]: {| class="wikitable" |- ! Rok !! Mesto !! Dejisko !! Moderátor(i) |- | [[Eurovision Song Contest 1975|1975]] || [[Štokholm]] || [[Stockholmsmässan]] || Karin Falck |- | [[Eurovision Song Contest 1985|1985]] || [[Göteborg]] || [[Scandinavium]] || Lill Lindfors |- | [[Eurovision Song Contest 1992|1992]] || [[Malmö]] || [[Malmö Isstadion]] || Lydia Cappolicchio a Harald Treutiger |- | [[Eurovision Song Contest 2000|2000]] || [[Štokholm]] || [[Ericsson Globe]] || Kattis Ahlström a Anders Lundin |- | [[Eurovision Song Contest 2013|2013]] || [[Malmö]] || [[Malmö Arena]] || Petra Mede |- | '''2016''' || '''[[Štokholm]]''' || '''[[Ericsson Globe]]''' || Petra Mede [[Måns Zelmerlöw]] |} === Proces výberu === SVT si stanovila podmienky, na základe ktorých vybrala dejisko súťaže:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sanjay | meno = Jiandani | odkaz na autora = | titul = Eurovision 2016: Malmö to host Eurovision again? | url = http://esctoday.com/104452/eurovision-2016-malmo-to-host-eurovision-again/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.6.2015 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> * Mesto, ktoré súťaž bude organizovať, musí mať dostatočne veľkú ubytovaciu kapacitu, čo najbližšie k dejisku. * V okolí arény musí byť priestor pre rôzne stany, napr. pre fanúšikov. * Tlačové stredisko sa musí zmestiť do haly. * SVT musí mať prístup 4 až 6 týždňov pred vysielaním k hale, potrebný na výstavbu pódia, svetiel a všetkej techniky. * Mesto musí mať v blízkosti väčšie letisko. ==== Zapojené arény <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Eurovizi chce pořádat již pět švédských měst | url = http://escportal.cz/eurovizi-chce-poradat-jiz-pet-svedskych-mest/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 3.6.2015 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = česky }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ==== {| class="wikitable" |- ! Mapa !! Mesto !! Aréna !! Kapacita !! Poznámka |- | rowspan="12" | {{LocMap+ |Švédsko |float=left |width=220|caption=Poloha kandidátskych miest |places= {{LocMap~ |Švédsko |lat=59.329444 |long=18.068611 |label={{big|'''[[Štokholm]]'''}}|mark=Blue pog.svg }} {{LocMap~ |Švédsko|lat=57.7 |long=11.966667 |label=[[Göteborg]]|mark=Red pog.svg}} {{LocMap~ |Švédsko|lat=58.4158 |long=15.6253 |label=[[Linköping]]|mark=Red pog.svg}} {{LocMap~ |Švédsko|lat=60.616667 |long=16.783333 |label=[[Sandviken]] a [[Gävle]]|mark=Red pog.svg}} {{LocMap~ |Švédsko|lat=63.290833 |long=18.715556 |label=[[Örnsköldsvik]]|position=left|mark=Red pog.svg}} {{LocMap~ |Švédsko|lat=55.583333 |long=13.033333 |label=[[Malmö]]|mark=Red pog.svg}} }} |- | rowspan=2|[[Göteborg]] | [[Scandinavium]] | 14 000 | Dejisko [[Eurovision Song Contest 1985]] a semifinálových kôl súťaže [[Melodifestivalen]] v rokoch 2003 až 2015. |- | [[Štadión Ullevi]] | 75 000 | Možné umiestnenie záviselo od výstavby strešnej konštrukcie. Zamietnuté z finančných dôvodov. |- | [[Linköping]] | [[Saab Arena]] | 11 500 | Dejisko semifinálových kôl súťaže [[Melodifestivalen]] v rokoch 2005, 2008, 2011 a 2014. |- | [[Malmö]] | [[Malmö Arena]] | 15 500 | Dejisko [[Eurovision Song Contest 2013]] a semifinálových kôl súťaže [[Melodifestivalen]] v rokoch 2009 až 2015. Odstúpilo, kvôli obsadenia haly v týždňoch pred ESC.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Malmö odstupuje z hostitelského tendru | url = http://escportal.cz/malmo-odstupuje-z-hostitelskeho-tendru/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 12.6.2015 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = česky | url archívu = https://web.archive.org/web/20150708045013/http://escportal.cz/malmo-odstupuje-z-hostitelskeho-tendru/ | dátum archivácie = 2015-07-08 }}</ref> |- | [[Örnsköldsvik]] | [[Fjällräven Center]] | 9 800 | Dejisko semifinálových kôl súťaže [[Melodifestivalen]] v rokoch 2007, 2010 a 2014. |- | [[Sandviken]] a [[Gävle]] | [[Göransson Arena]] | 10 000 | Sandviken by bol dejiskom troch hlavných večerov a Gävle malých koncertov a iného sprievodného programu. Dejisko semifinálového kola súťaže [[Melodifestivalen]] v roku 2010. Mesto Gävle organizovalo v inej hale semifinálové kolo v roku 2007. |- | rowspan=5| [[Štokholm]] | [[Friends Arena]] | 65 000 | Najväčší futbalový štadión a vnútorná hala vo [[Švédsko|Švédsku]] a celej [[Škandinávia|Škandinávii]]. Dejisko finálových kôl súťaže [[Melodifestivalen]] v rokoch 2013 až 2015. |- | [[Stockholm Globe City]], [[Annexet]] | 4 000 | - |- | '''[[Stockholm Globe City]], [[Ericsson Globe]]''' | '''16 000''' | '''Dejisko [[Eurovision Song Contest 2000]] a finálových kôl súťaže [[Melodifestivalen]] v rokoch 1989 a 2002 až 2012''' |- | [[Stockholm Globe City]], [[Hovet]] | 9 000 | - |- | [[Stockholm Globe City]], [[Tele2 Arena]] | 45 000 | - |} == Účastníci == [[Súbor:ESC 2016 Map.svg|náhľad|vpravo|Mapa účastníkov {{legenda|#22b14c|Štáty, ktoré už vybrali svojho reprezentanta aj pieseň}} {{legenda|#782167|Štáty, ktoré potvrdili svoju účasť}} {{legenda|#d40000|Štáty, ktoré nepostúpili do finále}} {{legenda|#FFC20E|Štáty, ktoré sa v minulosti súťaže zúčastnili, ale nezúčastnia sa jej v roku 2016}}]] Účasť v súťaži potvrdilo celkovo 43 krajín. Do súťaže sa vrátila [[Bosna a Hercegovina]],[[Chorvátsko]],[[Bulharsko]] a [[Ukrajina]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Granger | meno = Anthony | odkaz na autora = | titul = Ukraine: General Director Says They Will Return In 2016 | url = http://eurovoix.com/2015/05/23/ukraine-general-director-says-they-will-return-in-2016/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 23.5.2015 | vydavateľ = eurovoix.com | miesto = | jazyk = anglciky }}</ref>, ktorá vynechala len súťaž v roku [[Eurovision Song Contest 2015|2015]]. Pravidlá súťaže ponechávajú jednotlivým národným vysielateľom voľnú ruku pri spôsobe nominácie svojho reprezentanta. Najčastejšími spôsobmi nominácie sú: * interná voľba priamo vysielateľom; * verejná voľba v národnom kole súťaže. Do úvahy pripadajú aj rôzne variácie týchto dvoch spôsobov, kedy vysielateľ zvolí interpreta a verejne sa vyberá pieseň, prípadne sa pre pieseň hľadá interpret. Národné kolo môže mať podobu samostatnej televíznej súťaže, alebo sa národným kolom stane prestížna hudobná súťaž, ktorá sa v krajine koná (napr. v Taliansku hudobný festival v [[San Remo|San Reme]], vo Švédsku Melodifestivalen a podobne). === Semi finále 1 === V prvom semifinále sa zúčastnilo 18 krajín. [[Francúzsko]], [[Španielsko]] a [[Švédsko]] hlasovali v tomto semifinále.<ref name="r1">http://www.eurovision.tv/page/news?id=allocation_draw_the_results</ref> {| class="wikitable sortable" |- ! scope="col" | Poradie ! scope="col" | Krajina ! scope="col" | Jazyk ! scope="col" | Interpret ! scope="col" | Názov skladby ! scope="col" | Slovenský preklad ! scope="col" | Body ! scope="col" | Miesto |- |01 | [[Súbor:EuroFinlandia.svg|25px]] [[Fínsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay | odkaz na autora = | titul = Finland: YLE confirms participation in ESC 2016, opts for UMK | url = http://esctoday.com/104319/finland-yle-confirms-participation-in-esc-2016-opts-for-umk/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 26.5.2015 | vydavateľ = ESCToday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> || [[Angličtina|anglicky]] || Sandhja || Sing It Away || ''Odspievaj to'' |51 |15 |- |02 | [[Súbor:EuroGrecia.svg|frameless|26x26px]] [[Grécko]] || [[Gréčtina|grécky]] [[Angličtina|anglicky]] || Argo<ref>http://esctoday.com/108878/greece-with-argo-to-eurovision/</ref> || Utopian Land || ''Utopická zem'' |44 |16 |- |03 | [[Súbor:EuroMoldova.svg|frameless|26x26px]] [[Moldavsko]] || [[Angličtina|anglicky]] || Lidia Isac || Falling Stars || ''Padajúce hviezdy'' |33 |17 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" | 04 | [[Súbor:EuroHungría.svg|25px]] [[Maďarsko]]<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = van Lith | meno = Nick | odkaz na autora = | titul = Confirmations rolling in for Eurovision 2016 | url = http://escxtra.com/2015/05/25/confirmations-rolling-in-for-eurovision-2016/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.5.2015 | vydavateľ = escxtra.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> || [[Angličtina|anglicky]] || Freddie || Pioneer || ''Pionier'' |197 |4 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |05 | [[Súbor:EuroCroacia.svg|frameless|26x26px]] [[Chorvátsko]] || [[Angličtina|anglicky]] || Nina Kraljić || Lighthouse || ''Maják'' |133 |10 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |06 | [[Súbor:EuroPaíses Bajos.svg|25px]] [[Holandsko]]<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay | odkaz na autora = | titul = The Netherlands: Avrotros confirms participation in ESC 2016! | url = http://esctoday.com/104395/the-netherlands-avrotros-confirms-participation-in-esc-2016/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.5.2012 | vydavateľ = ESCToday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> || [[Angličtina|anglicky]] || Douwe Bob || Slow Down || ''Spomaľ'' |197 |5 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |07 |[[Súbor:EuroArmenia.svg|frameless|26x26px]] [[Arménsko]] |[[Angličtina|anglicky]] |Iveta Mukuchyan<ref name=":8">http://eurovoix.com/2015/10/13/armenia-iveta-mukuchyan-selected-for-eurovision-2016/</ref> |LoveWave |''LáskoVlna'' |243 |2 |- |08 | [[Súbor:EuroSan Marino.svg|frameless|26x26px]] [[San Maríno]] || [[Angličtina|anglicky]] || Serhat || I Didn't Know || ''Nevedel som'' |68 |12 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |09 | [[Súbor:EuroRusia.svg|frameless|26x26px]] [[Rusko]] || [[Angličtina|anglicky]] || Sergey Lazarev || You are the Only One || ''Ty si jedina'' |342 |1 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |10 |[[Súbor:EuroCzechia.svg|frameless|26x26px]] [[Česko]] |[[Angličtina|anglicky]] |Gabriela Gunčíková |I Stand |''Ja stojím'' |161 |9 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |11 |[[Súbor:EuroChipre.svg|26x26bod]] [[Cyprus]] |[[Angličtina|anglicky]] |Minus One |Alter Ego |''−'' |164 |8 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |12 | [[Súbor:EuroAustria.svg|25px]] [[Rakúsko]]<ref name=":9">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Granger | meno = Anthony | odkaz na autora = | titul = Austria: 2016 Participation Confirmed | url = http://eurovoix.com/2015/05/25/austria-2016-participation-confirmed/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.5.2015 | vydavateľ = eurovoix.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> || [[Francúzsky jazyk|francúzsky]] || Zoë || Loin d'ici" || ''Ďaleko odtiaľto'' |170 |7 |- |13 |[[Súbor:EuroEstonia.svg|25px]] [[Estónsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay | odkaz na autora = | titul = Estonia: ERR confirms participation in ESC 2016 | url = http://esctoday.com/104346/estonia-err-confirms-participation-in-esc-2016/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.5.2015 | vydavateľ = ESCToday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |[[Angličtina|anglicky]] |Jüri Pootsmann |Play |''Hraj'' |24 |18 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |14 |[[Súbor:EuroAzerbaiyán.svg|frameless|26x26px]] [[Azerbajdžan]] |[[Angličtina|anglicky]] |Samra |Miracle |''Zázrak'' |185 |6 |- |15 |[[Súbor:EuroMontenegro.svg|frameless|26x26px]] [[Čierna Hora]] |[[Angličtina|anglicky]] |Highway<ref>http://eurovoix.com/2016/01/03/montenegro-highway-to-sing-in-english/</ref> |Real Thing |''Pravá vec'' |60 |13 |- |16 |[[Súbor:EuroIslandia.svg|25px]] [[Island]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay | odkaz na autora = | titul = Iceland: RUV confirms participation in Eurovision 2016! | url = http://esctoday.com/105061/iceland-ruv-confirms-participation-in-eurovision-2016/ | dátum vydania = 13.7.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |[[Angličtina|anglicky]] |Greta Salóme |Hear Them Calling |''Počujem ich volať'' |51 |14 |- |17 |[[Súbor:EuroBosnia-Herzegovina.svg|frameless|26x26px]] [[Bosna a Hercegovina]]<ref>http://esctoday.com/107023/bosnia-herzegovina-dalal-and-deen-to-stockholm/</ref> |[[Bosniančina|bosniacky]] |Dalal & Deen feat. Ana Rucner & Jala |Ljubav je |''Láska je'' |104 |11 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |18 | [[Súbor:EuroMalta.svg|25px]] [[Malta]]<ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Granger | meno = Anthony | odkaz na autora = | titul = Malta: Eurovision 2016 Participation Confirmed | url = http://eurovoix.com/2015/05/26/malta-eurovision-2016-participation-confirmed/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 26.5.2015 | vydavateľ = eurovoix.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> || [[Angličtina|anglicky]] || Ira Losco || Walk on Water || ''Kráčať po vode'' |209 |3 |} === Semi finále 2 === V druhom semifinále sa zúčastnilo 18 krajín. [[Nemecko]], [[Taliansko]] a [[Spojené kráľovstvo]] hlasovali v tomto semifinále.<ref name="r1" /> [[Rumunsko]] malo pôvodne vystupovať ako 12. v poradí, ale kvôli dlhom TVR voči EBU bolo diskvalifikované. {| class="wikitable sortable" |+ ! scope="col" | Poradie ! scope="col" | Krajina ! scope="col" | Jazyk ! scope="col" | Interpret ! scope="col" | Názov skladby ! scope="col" | Slovenský preklad ! scope="col" | Body ! scope="col" | Miesto |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |01 |[[Súbor:EuroLetonia.svg|25px]] [[Lotyšsko]]<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Granger | meno = Anthony | odkaz na autora = | titul = Latvia: 2016 Participation Confirmed | url = http://eurovoix.com/2015/05/27/latvia-2016-participation-confirmed/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.5.2015 | vydavateľ = eurovoix.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |[[Angličtina|anglicky]] |Justs |Heartbeat |''Tlkot srdca'' |132 |8 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |02 |[[Súbor:EuroPoland2015.svg|frameless|26x26px]] [[Poľsko]] |[[Angličtina|anglicky]] |Michał Szpak |Color of Your Life |''Farba tvojho života'' |151 |6 |- |03 |[[Súbor:EuroSuiza.svg|25px]] [[Švajčiarsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sanjay | meno = Jiandani | odkaz na autora = | titul = Switzerland: SRF confirms participation for Eurovision 2016 | url = http://esctoday.com/105093/switzerland-srf-confirms-participation-for-eurovision-2016/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20.7.2015 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |[[Angličtina|anglicky]] |Rykka<ref name=":0">http://www.eurovision.tv/page/news?id=its_rykka_for_switzerland</ref> |The Last of Our Kind<ref name=":0" /> |''Poslední našho druhu'' |28 |18 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |04 |[[Súbor:EuroIsrael.svg|25px]] [[Izrael]]<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = ISRAËL 2016 : Auditions pour la saison 3 d'HaKokhav HaBa | url = http://www.eurovision-fr.net/news/lire.php?id=3562 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 30.6.2015 | vydavateľ = eurovision-fr.net | miesto = | jazyk = francúzsky }}</ref> |[[Angličtina|anglicky]] |Hovi Star |Made of Stars |''Urobení z hviezd'' |147 |7 |- |05 |[[Súbor:EuroBielorrusia.svg|25px]] [[Bielorusko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Granger | meno = Anthony | odkaz na autora = | titul = Belarus: Eurovision 2016 Participation Confirmed | url = http://eurovoix.com/2015/07/19/belarus-eurovision-2016-participation-confirmed/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 19.7.2015 | vydavateľ = eurovoix.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |[[Angličtina|anglicky]] |Ivan |Help you fly |''Pomôcť ti lietať'' |84 |12 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |06 |[[Súbor:EuroServia.svg|frameless|26x26px]] [[Srbsko]] |[[Angličtina|anglicky]] |Sanja Vučić ZAA |Goodbye (''Shelter)'' |''Dovidenia'' ''(Miesto pre úkryt)'' |105 |10 |- |07 |[[Súbor:EuroIrlanda.svg|25px]] [[Írsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay | odkaz na autora = | titul = Ireland: RTE confirms participation in ESC 2016 | url = http://esctoday.com/104355/ireland-rte-confirms-participation-in-esc-2016/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.5.2015 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |[[Angličtina|anglicky]] |Nicky Byrne |Sunlight |''Slnečný lúč'' |46 |15 |- |08 |[[Súbor:EuroMacedonia.svg|frameless|26x26px]] [[Severné Macedónsko]] |[[Macedónčina|macedónsky]] |Kaliopi<ref>http://www.eurovision.tv/page/news?id=kaliopi_returns_for_fyr_macedonia</ref> |Dona |— |88 |11 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |09 |[[Súbor:EuroLituania.svg|25px]] [[Litva]]<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay | odkaz na autora = | titul = Lithuania: LRT confirms participation in Eurovision 2016 | url = http://esctoday.com/105058/lithuania-lrt-confirms-participation-in-eurovision-2016/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 13.7.2015 | vydavateľ = escoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |[[Angličtina|anglicky]] |Donny Montell |''I've Been Waiting for This Night'' |''Čakal som na túto noc'' |222 |4 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |10 |[[Súbor:EuroAustralia.svg|frameless|26x26px]] [[Austrália (štát)|Austrália]] |[[Angličtina|anglicky]] |Dami Im |Sound Of Silence |''Zvuk ticha'' |330 |1 |- |11 |[[Súbor:EuroEslovenia.svg|frameless|26x26px]] [[Slovinsko]] |[[Angličtina|anglicky]] |ManuElla |Blue and Red |''Modrá a červená'' |57 |14 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |12 |[[Súbor:EuroBulgaria.svg|frameless|26x26px]] [[Bulharsko]] |[[Angličtina|anglicky]] [[bulharský]] |Poli Genova |If Love Was a Crime |''Ak by láska bola zločin'' |220 |5 |- |13 |[[Súbor:EuroDinamarca.svg|25px]] [[Dánsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Granger | meno = Anthony | odkaz na autora = | titul = Denmark: Eurovision 2016 Participation Confirmed | url = http://eurovoix.com/2015/05/22/denmark-eurovision-2016-participation-confirmed/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.5.2012 | vydavateľ = eurovoix.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |[[Angličtina|anglicky]] |Lighthouse X |Soldiers of Love<ref name=":1">http://www.eurovision.tv/page/news?id=lighthouse_x_to_represent_denmark_in_stockholm</ref> |''Vojaci lásky'' |34 |17 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |14 |[[Súbor:EuroUcrania.svg|25px]] [[Ukrajina]] |[[Angličtina|anglicky]] [[Krymská tatárčina|krymskotatársky]] |[[Džamala]] |1944 |— |287 |2 |- |15 |[[Súbor:EuroNoruega.svg|25px]] [[Nórsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay | odkaz na autora = | titul = Norway: NRK confirms participation in ESC 2016! | url = http://esctoday.com/104363/norway/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.5.2015 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |[[Angličtina|anglicky]] |Agnete |Icebreaker |''Ľadoborec'' |63 |13 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |16 |[[Súbor:EuroGeorgia.svg|frameless|26x26px]] [[Gruzínsko]] |[[Angličtina|anglicky]] |Nika Kocharov & Young Georgian Lolitaz |Midnight Gold |''Polnočné zlato'' |123 |9 |- |17 |[[Súbor:EuroAlbania.svg|frameless|26x26px]] [[Albánsko]]<ref>http://eurovoix.com/2015/12/27/albania-eneda-tarifa-is-off-to-stockholm/</ref> |[[Angličtina|anglicky]] |Eneda Tarifa |Fairytale |''Rozprávka'' |45 |16 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |18 |[[Súbor:EuroBélgica.svg|25px]] [[Belgicko]]<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Granger | meno = Anthony | odkaz na autora = | titul = Belgium: Five Artist National Selection For 2016 | url = http://eurovoix.com/2015/05/24/belgium-five-artist-national-selection-for-2016/ | dátum vydania = 24.5.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = eurovoix.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |[[Angličtina|anglicky]] |Laura Tesoro |What's the Pressure |''Aký je tlak?'' |274 |3 |} === Finále === {| class="wikitable" ! scope="col" | Poradie ! scope="col" | Krajina ! scope="col" | Jazyk ! scope="col" | Interpret ! scope="col" | Názov skladby ! scope="col" | Slovenský preklad ! scope="col" | Body ! scope="col" | Miesto |- |01 |[[Súbor:EuroBélgica.svg|25px]] [[Belgicko]]<ref name=":2" /> |[[Angličtina|anglicky]] |Laura Tesoro |What's The Pressure |''Aký je tlak?'' |181 |10 |- |02 |[[Súbor:EuroCzechia.svg|frameless|26x26px]] [[Česko]] |[[Angličtina|anglicky]] |[[Gabriela Gunčíková]] |I Stand |''Ja stojím'' |41 |25 |- |03 |[[Súbor:EuroPaíses Bajos.svg|25px]] [[Holandsko]]<ref name=":4" /> |[[Angličtina|anglicky]] |Douwe Bob |Slow Down |''Spomaľ'' |153 |11 |- |04 |[[Súbor:EuroAzerbaiyán.svg|frameless|26x26px]] [[Azerbajdžan]] |[[Angličtina|anglicky]] |Samra |Miracle |''Zázrak'' |117 |17 |- |05 |[[Súbor:EuroHungría.svg|25px]] [[Maďarsko]]<ref name=":3" /> |[[Angličtina|anglicky]] |Freddie |Pioneer |''Pionier'' |108 |19 |- |06 |[[Súbor:EuroItalia.svg|frameless|26x26px]] [[Taliansko]] |[[Angličtina|anglicky]] [[Taliansky jazyk|taliansky]] |Francesca Michielin<ref>http://www.eurovision.tv/page/news?id=francesca_michielin_to_represent_italy</ref> |No Degree of Separation |''Žiadny stupeň odlúčenia'' |124 |16 |- |07 |[[Súbor:EuroIsrael.svg|25px]] [[Izrael]]<ref name=":6" /> |[[Angličtina|anglicky]] |Hovi Star |Made Of Stars |''Urobení z hviezd'' |135 |14 |- |08 |[[Súbor:EuroBulgaria.svg|frameless|26x26px]] [[Bulharsko]] |[[Angličtina|anglicky]], [[Bulharčina|bulharsky]] |Poli Genova |If Love Was A Crime |''Ak by bola láska zločin'' |307 |4 |- |09 |[[Súbor:EuroSuecia.svg|25px]] [[Švédsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ingen Melodifestival – men kanske 2016 | url = http://lt.se/kulturnoje/1.2651799-ingen-melodifestival-men-kanske-2016 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.9.2014 | vydavateľ = lt.se | miesto = | jazyk = švédsky }}</ref> "Hostiteľ" |[[Angličtina|anglicky]] |Frans |If I Were Sorry |''Ak by ma to mrzelo'' |261 |5 |- |10 |[[Súbor:EuroGermany2015.svg|25px]] [[Nemecko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiandani | meno = Sanjay | odkaz na autora = | titul = Germany: NDR confirms participation in ESC 2016 | url = http://esctoday.com/104369/germany-ndr-confirms-participation-in-esc-2016/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.5.2015 | vydavateľ = esctoday.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |[[Angličtina|anglicky]] |Jamie-Lee Kriewitz |Ghost |''Duch'' |11 |26 |- |11 |[[Súbor:EuroFrancia (1794-1815, 1830-1974).svg|25px]] [[Francúzsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Granger | meno = Anthony | odkaz na autora = | titul = France: France 2 Confirm 2016 Participation | url = http://eurovoix.com/2015/05/27/france-france-2-confirm-2016-participation/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.5.2015 | vydavateľ = eurovoix.com | miesto = | jazyk = francúzsky }}</ref> |[[Francúzsky jazyk|francúzsky]] [[Angličtina|anglicky]]<ref>http://www.eurovision.tv/page/news?id=the_french_entry_to_be_announced_on_march_12th</ref> |Amir |J'ai cherché |''Hľadal som'' |257 |6 |- |12 |[[Súbor:EuroPoland2015.svg|frameless|26x26px]] [[Poľsko]] |[[Angličtina|anglicky]] |Michał Szpak |Color Of Your Life |''Farba tvojho života'' |229 |8 |- |13 |[[Súbor:EuroAustralia.svg|frameless|26x26px]] [[Austrália (štát)|Austrália]] |[[Angličtina|anglicky]] |Dami Im |Sound Of Silence |''Zvuk ticha'' |511 |2 |- |14 |[[Súbor:EuroChipre.svg|26x26bod]] [[Cyprus]] |[[Angličtina|anglicky]] |Minus One |Alter Ego |''-'' |91 |21 |- |15 |[[Súbor:EuroServia.svg|frameless|26x26px]] [[Srbsko]] |[[Angličtina|anglicky]] |Sanja Vucić ZAA |Goodbye(Shelter) |''Dovidenia (Miesto pre úkryt)'' |115 |18 |- |16 |[[Súbor:EuroLituania.svg|25px]] [[Litva]]<ref name=":7" /> |[[Angličtina|anglicky]] |Donny Montell |I've Been Waiting For This Night |''Čakal som na túto noc'' |200 |9 |- |17 |[[Súbor:EuroCroacia.svg|frameless|26x26px]] [[Chorvátsko]] |[[Angličtina|anglicky]] |Nina Kraljić |Lighthouse |''Maják'' |73 |23 |- |18 |[[Súbor:EuroRusia.svg|frameless|26x26px]] [[Rusko]] |[[Angličtina|anglicky]] |Sergey Lazarev |You're The Only One |''Ty si jediná'' |491 |3 |- |19 |[[Súbor:EuroEspaña.svg|25px]] [[Španielsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Cinco motivos por los que nunca olvidaremos el Festival de Eurovisión 2015 | url = http://www.rtve.es/television/20150525/cinco-motivos-nunca-olvidaremos-eurovision-2015/1150163.shtml | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = RTVE.es | miesto = | jazyk = španielsky }}</ref> |[[Angličtina|anglicky]] |Barei |Say Yay! |''Povedz áno!'' |77 |22 |- |20 |[[Súbor:EuroLetonia.svg|25px]] [[Lotyšsko]]<ref name=":5" /> |[[Angličtina|anglicky]] |Justs |Heartbeat |''Tlkot srdca'' |132 |15 |- style="font-weight: bold; background: gold;" |21 |[[Súbor:EuroUcrania.svg|25px]] [[Ukrajina]] |[[Angličtina|anglicky]], [[Krymská tatárčina|krymskotatarsky]] |[[Džamala]] |1944 |''-'' |534 |1 |- |22 |[[Súbor:EuroMalta.svg|25px]] [[Malta]]<ref name=":10" /> |[[Angličtina|anglicky]] |Ira Losco |Walk On Water |''Kráčať po vode'' |153 |12 |- |23 |[[Súbor:EuroGeorgia.svg|frameless|26x26px]] [[Gruzínsko]] |[[Angličtina|anglicky]] |Nika Kocharov & Young Georgian Lolitaz |Midnight Gold |''Polnočné zlato'' |104 |20 |- |24 |[[Súbor:EuroAustria.svg|25px]] [[Rakúsko]]<ref name=":9" /> |[[Francúzsky jazyk|francúzsky]] |Zoë |Loin D'ici |''Ďaleko odtiaľto'' |151 |13 |- |25 |[[Súbor:EuroReino Unido.svg|25px]] [[Spojené kráľovstvo]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Granger | meno = Anthony | odkaz na autora = | titul = United Kingdom: 2016 Participation Confirmed | url = http://eurovoix.com/2015/06/13/united-kingdom-2016-participation-confirmed/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 13.5.2015 | vydavateľ = eurovoix.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> |[[Angličtina|anglicky]] |Joe & Jake |You're Not Alone |''Nie si sám/sama'' |62 |24 |- |26 |[[Súbor:EuroArmenia.svg|frameless|26x26px]] [[Arménsko]] |[[Angličtina|anglicky]] |Iveta Mukuchyan<ref name=":8" /> |LoveWave |''Talas lásky'' |249 |7 |} == Referencie == {{Referencie|2}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Eurovision Song Contest 2016}} {{Preklad|en|Eurovision Song Contest 2016}} {{Eurovision Song Contest}} [[Kategória:Veľká cena Eurovízie|2016]] [[Kategória:2016 vo Švédsku]] [[Kategória:Kultúra v Štokholme]] olouidkrx6zck1flbb7jpmim6k3h10o 0 555157 8212739 8212648 2026-05-12T14:42:44Z KasciJ 7207 zabudnuta zmena 8212739 wikitext text/x-wiki [[File:Cardinal - choir dress.svg|right|thumb|Zborový odev kardinála]] '''Zoznam žijúcich kardinálov''' obsahuje všetkých žijúcich kardinálov rozdelených podľa konzistória, v ktorom boli kreovaní. Právo voliť pápeža majú tí kardináli, ktorí majú menej ako 80 rokov (narodení {{Dátum|{{#time: Y| -80 years}}-{{CURRENTMONTH}}-{{CURRENTDAY}}|dmrg|a}} a neskôr). <small>[informácia sa automaticky aktualizuje každý deň]</small> Posledné [[Pápežské konzistórium|konzistórium]] sa konalo [[7. decembra]] [[2024]], keď [[pápež]] [[František (pápež)|František]] vymenoval 21 [[kardinál]]ov vrátane 20 [[kardinál]]ov voličov.<ref name="a">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ordinary Public Consistory for the creation of new Cardinals, 07.12.2024| url = https://www.vatican.va/content/francesco/en/events/event.dir.html/content/vaticanevents/en/2024/12/7/concistoro-creazione-cardinali.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> {| class="wikitable" ! Celkový počet !! Kardináli voliči !! Kardináli nevoliči !! Ku dňu |- | <center>242 || <center>118 || <center>123 || <center>[[12. máj]] [[2026]] |- |} * Posledným kardinálom voličom, ktorý dovŕšil 80 rokov [[21. apríla]] [[2026]] bol [[kardinál]] [[Juan José Omella i Omella]].<ref name="b">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = OMELLA OMELLA Card. Juan José| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/documentation/cardinali_biografie/cardinali_bio_omella_jj.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> * Ďalší kardinál volič, ktorý dovŕši 80 rokov [[22. mája]] [[2026]] bude [[kardinál]] [[Francesco Montenegro]].<ref name="c">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MONTENEGRO Card. Francesco| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/documentation/cardinali_biografie/cardinali_bio_montenegro_f.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> * Posledný [[kardinál]], ktorý zomrel [[22. marec|22. marca]] [[2026]] vo veku 92 rokov bol [[kardinál]] [[Emil Paul Tscherrig]].<ref name="d">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TSCHERRIG Card. Emil Paul | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/documentation/cardinali_biografie/cardinali_bio_tscherrig_ep.html | vydavateľ = catholic-hierarchy.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> == Formálna priorita kolégia kardinálov == {| class="wikitable" ! colspan="1" |Úrad !Kardinál !Konkláve |- |[[Dekan kardinálskeho kolégia]] | |[[Giovanni Battista Re]] | nevolič |- |[[Prodekan kardinálskeho kolégia]] | |[[Leonardo Sandri]] | nevolič |- |[[Kardinál-biskup]]{{--}}najvyššie postavený kardinál | |[[Pietro Parolin]] | volič |- |[[Kardinál-kňaz]]{{--}}najstaršie postavený kardinál | |[[Michael Michai Kitbunchu]] | nevolič |- |[[Kardinál-kňaz]]{{--}}najstaršie postavený kardinál | |[[Peter Kodwo Appiah Turkson]] | volič |- |[[Kardinál-diakon]]{{--}}najstaršie postavený kardinál diakon | |[[Dominique Mamberti]] | volič |- |[[Kardinál-diakon]]{{--}}najmladšie postavený kardinál diakon | |[[George Jacob Koovakad]] | volič |- |Najmladší kardinál v [[Kolégium kardinálov|kardinálskom kolégiu]] | |[[Mykola Byčok]] | volič |- |Najstarší kardinál v [[Kolégium kardinálov|kardinálskom kolégiu]] | |[[Angelo Acerbi]] | nevolič |- |} == Kardináli vymenovaní Jánom Pavlom II. == [[File:San Giovanni Paolo II.jpg|right|thumb|Ján Pavol II.]] === Konzistórium 2. februára 1983 === * {{Kardinál info|Michael Michai Kitbunchu|1929-01-25|kňaz|THA}} === Konzistórium 25. mája 1985 === * {{Kardinál info|Francis Arinze|1932-11-01|biskup|NGA}} * {{Kardinál info|Paul Poupard|1930-08-30|kňaz|FRA}} * {{Kardinál info|Friedrich Wetter|1928-02-20|kňaz|DEU}} === Konzistórium 28. júna 1991 === * {{Kardinál info|Nicolás de Jesús López Rodríguez|1936-10-31|kňaz|DOM}} * {{Kardinál info|Roger Michael Mahony|1936-02-27|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Camillo Ruini|1931-02-19|kňaz|ITA}} === Konzistórium 26. novembra 1994 === * {{Kardinál info|Julius Riyadi Darmaatmadja|1934-12-20|kňaz|IDN}} * {{Kardinál info|Adam Joseph Maida|1930-03-18|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Vinko Puljić|1945-09-08|kňaz|BIH}} * {{Kardinál info|Juan Sandoval Íñiguez|1933-03-28|kňaz|MEX}} * {{Kardinál info|Emmanuel Wamala|1926-12-15|kňaz|UGA}} === Konzistórium 21. februára 1998 === * {{Kardinál info|Salvatore De Giorgi|1930-09-06|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Jānis Pujats|1930-11-14|kňaz|LVA}} * {{Kardinál info|Norberto Rivera Carrera|1942-06-06|kňaz|MEX}} * {{Kardinál info|Antonio María Rouco Varela|1936-08-24|kňaz|ESP}} * {{Kardinál info|Christoph Schönborn|1945-01-22|kňaz|AUT}} * {{Kardinál info|James Francis Stafford|1932-07-26|kňaz|USA}} === Konzistórium 21. februára 2001 === * {{Kardinál info|Audrys Juozas Bačkis|1937-02-01|kňaz|LTU}} * {{Kardinál info|Juan Luis Cipriani Thorne|1943-12-28|kňaz|PER}} * {{Kardinál info|Francisco Javier Errázuriz Ossa|1933-09-05|kňaz|CHI}} * {{Kardinál info|Walter Kasper|1933-03-05|kňaz|DEU}} * {{Kardinál info|Wilfrid Fox Napier|1941-03-08|kňaz|ZAF}} * {{Kardinál info|Giovanni Battista Re|1934-01-30|biskup|ITA}} * {{Kardinál info|Óscar Andrés Rodríguez Maradiaga|1942-12-29|kňaz|HND}} * {{Kardinál info|José Saraiva Martins|1932-01-06|biskup|PRT}} * {{Kardinál info|Crescenzio Sepe|1943-06-02|kňaz|ITA}} === Konzistórium 21. októbra 2003 === * {{Kardinál info|Ennio Antonelli|1936-11-18|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Philippe Barbarin|1950-10-17|kňaz|FRA}} * {{Kardinál info|Tarcisio Bertone|1934-12-02|biskup|ITA}} * {{Kardinál info|Josip Bozanić|1949-03-20|kňaz|CRO}} * {{Kardinál info|Péter Erdő|1952-06-25|kňaz|HUN}} * {{Kardinál info|Julián Herranz Casado|1930-03-31|kňaz|ESP}} * {{Kardinál info|Anthony Okogie|1936-06-16|kňaz|NGA}} * {{Kardinál info|Marc Ouellet|1944-06-08|biskup|CAN}} * {{Kardinál info|Justin Francis Rigali|1935-04-19|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Angelo Scola|1941-11-07|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Peter Kodwo Appiah Turkson|1948-10-11|kňaz|GHA}} * {{Kardinál info|Gabriel Zubeir Wako|1941-02-27|kňaz|SDN}} == Kardináli vymenovaní Benediktom XVI. == [[File:Benoit-XVI 2.jpg|right|thumb|Benedikt XVI.]] === Konzistórium 24. marca 2006 === * {{Kardinál info|Antonio Cañizares Llovera|1945-10-15|kňaz|ESP}} * {{Kardinál info|Stanisław Dziwisz|1939-04-27|kňaz|POL}} * {{Kardinál info|Seán Patrick O'Malley|1944-06-29|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Jean-Pierre Ricard|1944-09-25|kňaz|FRA}} * {{Kardinál info|Franc Rodé|1934-09-23|kňaz|SLO}} * {{Kardinál info|Gaudencio Borbon Rosales|1932-08-10|kňaz|PHL}} * {{Kardinál info|Agostino Vallini|1940-04-17|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Joseph Zen Ze-kiun|1932-01-13|kňaz|CHN}} === Konzistórium 24. novembra 2007 === * {{Kardinál info|Angelo Bagnasco|1943-01-14|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Seán Brady|1939-08-16|kňaz|IRL}} * {{Kardinál info|Angelo Comastri|1943-09-17|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Daniel Nicholas DiNardo|1949-05-23|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Raffaele Farina|1933-09-24|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Oswald Gracias|1944-12-24|kňaz|IND}} * {{Kardinál info|Giovanni Lajolo|1935-01-03|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Lluís Martínez Sistach|1937-04-29|kňaz|ESP}} * {{Kardinál info|John Njue|1946-01-01|kňaz|KEN}} * {{Kardinál info|Francisco Robles Ortega|1949-03-02|kňaz|MEX}} * {{Kardinál info|Stanisław Ryłko|1945-07-04|kňaz|POL}} * {{Kardinál info|Leonardo Sandri|1943-11-18|biskup|ARG}} * {{Kardinál info|Théodore-Adrien Sarr|1936-11-28|kňaz|SEN}} * {{Kardinál info|Odilo Pedro Scherer|1949-09-21|kňaz|BRA}} === Konzistórium 20. novembra 2010 === * {{Kardinál info|Walter Brandmüller|1929-01-05|diakon|DEU}} * {{Kardinál info|Raymond Leo Burke|1948-06-30|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Raymundo Damasceno Assis|1937-02-15|kňaz|BRA}} * {{Kardinál info|Kurt Koch|1950-03-15|kňaz|CHE}} * {{Kardinál info|Reinhard Marx|1953-09-21|kňaz|DEU}} * {{Kardinál info|Francesco Monterisi|1934-05-28|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Kazimierz Nycz|1950-02-01|kňaz|POL}} * {{Kardinál info|Mauro Piacenza|1944-09-15|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Malcolm Ranjith|1947-11-15|kňaz|SRI}} * {{Kardinál info|Gianfranco Ravasi|1942-10-18|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Paolo Romeo|1938-02-20|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Robert Sarah|1945-06-15|kňaz|GUI}} * {{Kardinál info|Donald William Wuerl|1940-11-12|kňaz|USA}} === Konzistórium 18. februára 2012 === * {{Kardinál info|Santos Abril y Castelló|1935-09-21|kňaz|ESP}} * {{Kardinál info|George Alencherry|1945-04-19|kňaz|IND}} * {{Kardinál info|Giuseppe Bertello|1942-10-01|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Giuseppe Betori|1947-02-25|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|João Braz de Aviz|1947-04-24|kňaz|BRA}} * {{Kardinál info|Domenico Calcagno|1943-02-03|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Francesco Coccopalmerio|1938-03-06|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Thomas Christopher Collins|1947-01-16|kňaz|CAN}} * {{Kardinál info|Timothy Dolan|1950-02-06|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Willem Jacobus Eijk|1953-06-22|kňaz|NED}} * {{Kardinál info|Fernando Filoni|1946-04-15|biskup|ITA}} * {{Kardinál info|Manuel Monteiro de Castro|1938-03-29|kňaz|PRT}} * {{Kardinál info|Edwin Frederick O'Brien|1939-04-08|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|John Tong Hon|1939-07-31|kňaz|CHN}} * {{Kardinál info|Antonio Maria Vegliò|1938-02-03|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Giuseppe Versaldi|1943-07-30|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Rainer Maria Woelki|1956-08-18|kňaz|DEU}} === Konzistórium 24. novembra 2012 === * {{Kardinál info|Baselios Cleemis Thottunkal|1959-06-15|kňaz|IND}} * {{Kardinál info|James Michael Harvey|1949-10-20|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|John Onaiyekan|1944-01-29|kňaz|NGR}} * {{Kardinál info|Béchara Butrus Raï|1940-02-25|biskup|LBN}} * {{Kardinál info|Rubén Salazar Gómez|1942-09-22|kňaz|COL}} * {{Kardinál info|Luis Antonio Tagle|1957-06-21|biskup|PHL}} == Kardináli vymenovaní pápežom Františkom == [[File:Pope Francis Korea Haemi Castle 19.jpg|right|thumb|František]] === Konzistórium 22. februára 2014 === * {{Kardinál info|Lorenzo Baldisseri|1940-09-29|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Gualtiero Bassetti|1942-04-07|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Leopoldo José Brenes Solórzano|1949-03-07|kňaz|NIC}} * {{Kardinál info|Ricardo Ezzati Andrello|1942-01-07|kňaz|CHI}} * {{Kardinál info|Jean-Pierre Kutwa|1945-12-22|kňaz|CIV}} * {{Kardinál info|Gérald Cyprien Lacroix|1957-07-27|kňaz|CAN}} * {{Kardinál info|Chibly Langlois|1958-11-29|kňaz|HTI}} * {{Kardinál info|Gerhard Ludwig Müller|1947-12-31|kňaz|DEU}} * {{Kardinál info|Vincent Nichols|1945-11-08|kňaz|GBR}} * {{Kardinál info|Philippe Nakellentuba Ouédraogo|1945-12-31|kňaz|BFA}} * {{Kardinál info|Pietro Parolin|1955-01-17|biskup|ITA}} * {{Kardinál info|Mario Aurelio Poli|1947-11-29|kňaz|ARG}} * {{Kardinál info|Orlando Beltran Quevedo|1939-03-11|kňaz|PHL}} * {{Kardinál info|Beniamino Stella|1941-08-18|biskup|ITA}} * {{Kardinál info|Orani João Tempesta|1950-06-23|kňaz|BRA}} * {{Kardinál info|Andrew Yeom Soo-jung|1943-12-05|kňaz|KOR}} === Konzistórium 14. februára 2015 === * {{Kardinál info|Ricardo Blázquez Pérez|1942-04-13|kňaz|ESP}} * {{Kardinál info|Charles Maung Bo|1948-10-29|kňaz|MYA}} * {{Kardinál info|John Atcherley Dew|1948-05-05|kňaz|NZL}} * {{Kardinál info|Manuel José Macário do Nascimento Clemente|1948-07-16|kňaz|PRT}} * {{Kardinál info|Júlio Duarte Langa|1927-10-27|kňaz|MOZ}} * {{Kardinál info|Arlindo Gomes Furtado|1949-11-15|kňaz|CPV}} * {{Kardinál info|Francis Xavier Kriengsak Kovithavanij|1949-06-27|kňaz|THA}} * {{Kardinál info|José Luis Lacunza Maestrojuán|1944-02-24|kňaz|PAN}} * {{Kardinál info|Soane Patita Paini Mafi|1961-12-19|kňaz|TGA}} * {{Kardinál info|Dominique Mamberti|1952-03-07|diakon|FRA}} * {{Kardinál info|Francesco Montenegro|1946-05-22|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Pierre Nguyễn Văn Nhơn|1938-04-01|kňaz|VNM}} * {{Kardinál info|Berhaneyesus Demerew Surafiel|1948-07-14|kňaz|ETH}} * {{Kardinál info|Daniel Fernando Sturla Berhouet|1959-07-04|kňaz|URU}} * {{Kardinál info|Alberto Suárez Inda|1939-01-30|kňaz|MEX}} * {{Kardinál info|Luis Héctor Villalba|1934-10-11|kňaz|ARG}} === Konzistórium 19. novembra 2016 === * {{Kardinál info|Carlos Aguiar Retes|1950-01-09|kňaz|MEX}} * {{Kardinál info|Blase Joseph Cupich|1949-03-19|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Patrick D’Rozario|1943-10-01|kňaz|BGD}} * {{Kardinál info|Sérgio da Rocha|1959-10-21|kňaz|BRA}} * {{Kardinál info|Jozef De Kesel|1947-06-17|kňaz|BEL}} * {{Kardinál info|Kevin Joseph Farrell|1947-09-02|diakon|USA}} * {{Kardinál info|Dieudonné Nzapalainga|1967-03-14|kňaz|CAF}} * {{Kardinál info|Maurice Piat|1941-07-17|kňaz|MUS}} * {{Kardinál info|John Ribat|1957-02-09|kňaz|PNG}} * {{Kardinál info|Carlos Osoro Sierra|1945-05-16|kňaz|ESP}} * {{Kardinál info|Baltazar Enrique Porras Cardozo|1944-10-10|kňaz|VEN}} * {{Kardinál info|Ernest Simoni|1928-10-18|diakon|ALB}} * {{Kardinál info|Joseph William Tobin|1952-05-03|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Mario Zenari|1946-01-05|diakon|ITA}} === Konzistórium 28. júna 2017 === * {{Kardinál info|Anders Arborelius|1949-09-24|kňaz|SWE}} * {{Kardinál info|Louis-Marie Ling Mangkhanekhoun|1944-04-08|kňaz|LAO}} * {{Kardinál info|Juan José Omella i Omella|1946-04-21|kňaz|ESP}} * {{Kardinál info|Gregorio Rosa Chávez|1942-09-03|kňaz|ESA}} * {{Kardinál info|Jean Zerbo|1943-12-27|kňaz|MLI}} === Konzistórium 28. júna 2018 === * {{Kardinál info|Giovanni Angelo Becciu|1948-06-02|diakon|ITA|nevolič}} * {{Kardinál info|Pedro Ricardo Barreto Jimeno|1944-02-12|kňaz|PER}} * {{Kardinál info|Aquilino Bocos Merino|1938-05-17|diakon|ESP}} * {{Kardinál info|Joseph Coutts|1945-07-21|kňaz|PAK}} * {{Kardinál info|Angelo De Donatis|1954-01-04|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|António Augusto dos Santos Marto|1947-05-05|kňaz|POR}} * {{Kardinál info|Konrad Krajewski|1963-11-25|diakon|POL}} * {{Kardinál info|Luis Francisco Ladaria Ferrer|1944-04-19|diakon|ESP}} * {{Kardinál info|Thomas Aquino Manyo Maeda|1949-03-03|kňaz|JPN}} * {{Kardinál info|Giuseppe Petrocchi|1948-08-19|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Louis Raphaël I Sako|1948-07-04|biskup|IRQ}} * {{Kardinál info|Toribio Ticona Porco|1937-04-25|kňaz|BOL}} * {{Kardinál info|Désiré Tsarahazana|1954-06-13|kňaz|MAD}} === Konzistórium 5. októbra 2019 === * {{Kardinál info|José Tolentino de Mendonça|1965-12-15|diakon|POR}} * {{Kardinál info|Ignatius Suharyo Hardjoatmodjo|1950-07-09|kňaz|IDN}} * {{Kardinál info|Juan de la Caridad García Rodríguez|1948-07-11|kňaz|CUB}} * {{Kardinál info|Fridolin Ambongo Besungu|1960-01-24|kňaz|COG}} * {{Kardinál info|Jean-Claude Höllerich|1958-08-09|kňaz|LUX}} * {{Kardinál info|Alvaro Leonel Ramazzini Imeri|1947-07-16|kňaz|GUA}} * {{Kardinál info|Matteo Maria Zuppi|1955-10-11|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Cristóbal López Romero|1952-05-19|kňaz|MAR}} * {{Kardinál info|Michael Czerny|1946-07-18|diakon|CAN}} * {{Kardinál info|Michael Louis Fitzgerald|1937-08-17|diakon|ENG}} * {{Kardinál info|Sigitas Tamkevičius|1938-11-07|kňaz|LTU}} === Konzistórium 28. novembra 2020 === * {{Kardinál info|Mario Grech|1957-02-20|diakon|MLT}} * {{Kardinál info|Marcello Semeraro|1947-12-22|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Antoine Kambanda|1958-11-10|kňaz|RWA}} * {{Kardinál info|Wilton Daniel Gregory|1947-12-07|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Jose Fuerte Advincula|1952-03-30|kňaz|PHL}} * {{Kardinál info|Celestino Aós Braco|1945-04-06|kňaz|CHL}} * {{Kardinál info|Augusto Paolo Lojudice|1964-07-01|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Mauro Gambetti|1965-10-27|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Felipe Arizmendi Esquivel|1940-05-01|kňaz|MEX}} * {{Kardinál info|Silvano Maria Tomasi|1940-10-12|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Raniero Cantalamessa|1934-07-22|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Enrico Feroci|1940-08-27|diakon|ITA}} === Konzistórium 27. augusta 2022 === * {{Kardinál info|Arthur Roche|1950-03-06|diakon|ENG}} * {{Kardinál info|Lazzaro You Hueng-sik|1951-11-17|diakon|KOR}} * {{Kardinál info|Fernando Vérgez Alzaga|1945-03-01|diakon|ESP}} * {{Kardinál info|Jean-Marc Noël Aveline|1958-12-26|diakon|FRA}} * {{Kardinál info|Peter Ebere Okpaleke|1963-03-01|diakon|NGA}} * {{Kardinál info|Leonardo Ulrich Steiner|1950-11-06|diakon|BRA}} * {{Kardinál info|Filipe Neri António Sebastião do Rosário Ferrão|1953-01-20|diakon|IND}} * {{Kardinál info|Robert Walter McElroy|1954-02-05|diakon|USA}} * {{Kardinál info|Virgilio do Carmo da Silva|1967-11-27|diakon|TLS}} * {{Kardinál info|Oscar Cantoni|1950-09-01|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Anthony Poola|1961-11-15|diakon|IND}} * {{Kardinál info|Paulo Cezar Costa|1967-07-20|diakon|BRA}} * {{Kardinál info|William Seng Chye Goh|1957-06-25|diakon|SGP}} * {{Kardinál info|Adalberto Martínez Flores|1951-07-08|diakon|PAR}} * {{Kardinál info|Giorgio Marengo|1974-06-07|diakon|MNG}} * {{Kardinál info|Jorge Enrique Jiménez Carvajal|1942-03-29|diakon|COL}} * {{Kardinál info|Arrigo Miglio|1942-07-18|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Gianfranco Ghirlanda|1942-07-05|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Fortunato Frezza|1942-02-06|diakon|ITA}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Annuncio di Concistoro il 27 agosto per la creazione di nuovi Cardinali, 29.05.2022 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2022/05/29/0408/00844.html | dátum vydania = 2022-05-29 | dátum prístupu = 2022-05-29 | vydavateľ = Bolletion Sala Stampa Dela Santa Sede | jazyk = it }}</ref> === Konzistórium 30. septembra 2023 === * {{Kardinál info|Lev XIV.|1955-09-14|pápež|USA|t=Robert Francis Prevost|pápežA=Leva XIV}} * {{Kardinál info|Claudio Gugerotti|1955-10-07|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Víctor Manuel Fernández|1960-07-18|diakon|ARG}} * {{Kardinál info|Christophe Louis Yves Georges Pierre|1946-01-30|diakon|FRA}} * {{Kardinál info|Pierbattista Pizzaballa|1965-04-21|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Stephen Brislin|1956-09-24|kňaz|RSA}} * {{Kardinál info|Ángel Sixto Rossi|1958-08-11|kňaz|ARG}} * {{Kardinál info|Luis José Rueda Aparicio|1962-03-03|kňaz|COL}} * {{Kardinál info|Grzegorz Ryś|1964-02-09|kňaz|POL}} * {{Kardinál info|Stephen Ameyu Martin Mulla|1964-01-10|kňaz|SSD}} * {{Kardinál info|José Cobo Cano|1965-09-20|kňaz|ESP}} * {{Kardinál info|Protase Rugambwa|1960-05-31|kňaz|TAN}} * {{Kardinál info|Sebastian Francis|1951-11-11|kňaz|MYS}} * {{Kardinál info|Stephen Chow Sau-yan|1959-08-07|kňaz|HKG}} * {{Kardinál info|François-Xavier Bustillo|1968-11-02|kňaz|FRA}} * {{Kardinál info|Américo Manuel Alves Aguiar|1973-12-12|kňaz|POR}} * {{Kardinál info|Ángel Fernández Artime|1960-08-21|diakon|ESP}} * {{Kardinál info|Agostino Marchetto|1940-08-28|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Diego Rafael Padrón Sánchez|1939-05-17|kňaz|VEN}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Le parole del Papa alla recita dell’Angelus, 09.07.2023 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2023/07/09/0502/01116.html | dátum vydania = 2023-07-09 | dátum prístupu = 2023-07-09 | vydavateľ = Bolletion Sala Stampa Dela Santa Sede | jazyk = it }}</ref> === Konzistórium 7. decembra 2024 === * {{Kardinál info|Angelo Acerbi|1925-09-23|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Carlos Gustavo Castillo Mattasoglio|1950-02-28|kňaz|PER}} * {{Kardinál info|Vicente Bokalic Iglic|1952-06-11|kňaz|ARG}} * {{Kardinál info|Luis Gerardo Cabrera Herrera|1955-10-11|kňaz|ECU}} * {{Kardinál info|Fernando Natalio Chomalí Garib|1957-05-10|kňaz|CHL}} * {{Kardinál info|Tarcisio Isao Kikuchi|1958-11-01|kňaz|JPN}} * {{Kardinál info|Pablo Virgilio Siongco David|1959-03-02|kňaz|PHL}} * {{Kardinál info|Ladislav Német|1956-09-07|kňaz|SRB}} * {{Kardinál info|Jaime Spengler|1960-09-06|kňaz|BRA}} * {{Kardinál info|Ignace Bessi Dogbo|1961-08-17|kňaz|CIV}} * {{Kardinál info|Jean-Paul Vesco|1962-03-10|kňaz|FRA}} * {{Kardinál info|Dominique Joseph Mathieu|1963-06-13|kňaz|IRN}} * {{Kardinál info|Roberto Repole|1967-01-29|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Baldassare Reina|1970-01-29|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Francis Leo|1971-06-30|kňaz|CAN}} * {{Kardinál info|Rolandas Makrickas|1972-01-31|diakon|LTU}} * {{Kardinál info|Mykola Bychok|1980-02-13|kňaz|AUS}} * {{Kardinál info|Timothy Peter Joseph Radcliffe|1945-08-22|diakon|ENG}} * {{Kardinál info|Fabio Baggio|1965-01-15|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|George Jacob Koovakad|1973-08-11|diakon|IND}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Le parole del Papa alla recita dell’Angelus, 06.10.2024 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2024/10/06/0773/01530.html | dátum vydania = 2024-10-06 | dátum prístupu = 2024-10-06 | vydavateľ = Bolletion Sala Stampa Dela Santa Sede | jazyk = it }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Consistory of 2024.12.08 (at the time of announcement) | url = https://gcatholic.org/hierarchy/data/cardFR1.htm#2024 | dátum vydania = 2024-10-06 | dátum prístupu = 2024-10-07 | vydavateľ = GCatholic | jazyk = en }}</ref> * {{Kardinál info|Domenico Battaglia|1963-01-20|kňaz|ITA}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dichiarazione del Direttore della Sala Stampa della Santa Sede, 04.11.2024 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2024/11/04/0859/01709.html | dátum vydania = 2024-11-04 | dátum prístupu = 2024-11-04 | vydavateľ = Bolletion Sala Stampa Dela Santa Sede | jazyk = it }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kardinálov vymenovaných Jánom Pavlom II.]] * [[Zoznam kardinálov vymenovaných Benediktom XVI.]] * [[Zoznam kardinálov vymenovaných pápežom Františkom]] == Zdroj == * [http://www.catholic-hierarchy.org/event/consist.html Pápežské konzistóriá na ''catholic-hierarchy.org''] [[Kategória:Zoznamy kardinálov]] 3q93ucu630sxs0281g6j5zc3cx2loku 8212744 8212739 2026-05-12T15:03:26Z Lukas565 251676 zmena 8212744 wikitext text/x-wiki [[File:Cardinal - choir dress.svg|right|thumb|Zborový odev kardinála]] '''Zoznam žijúcich kardinálov''' obsahuje všetkých žijúcich kardinálov rozdelených podľa konzistória, v ktorom boli kreovaní. Právo voliť pápeža majú tí kardináli, ktorí majú menej ako 80 rokov (narodení {{Dátum|{{#time: Y| -80 years}}-{{CURRENTMONTH}}-{{CURRENTDAY}}|dmrg|a}} a neskôr). <small>[informácia sa automaticky aktualizuje každý deň]</small> Posledné [[Pápežské konzistórium|konzistórium]] sa konalo [[7. decembra]] [[2024]], keď [[pápež]] [[František (pápež)|František]] vymenoval 21 [[kardinál]]ov vrátane 20 [[kardinál]]ov voličov.<ref name="a">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ordinary Public Consistory for the creation of new Cardinals, 07.12.2024| url = https://www.vatican.va/content/francesco/en/events/event.dir.html/content/vaticanevents/en/2024/12/7/concistoro-creazione-cardinali.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> {| class="wikitable" ! Celkový počet !! Kardináli voliči !! Kardináli nevoliči !! Ku dňu |- | <center>242 || <center>118 || <center>123 || <center>[[12. máj]] [[2026]] |- |} * Posledným kardinálom voličom, ktorý dovŕšil 80 rokov [[21. apríla]] [[2026]] bol [[kardinál]] [[Juan José Omella i Omella]].<ref name="b">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = OMELLA OMELLA Card. Juan José| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/documentation/cardinali_biografie/cardinali_bio_omella_jj.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> * Ďalší kardinál volič, ktorý dovŕši 80 rokov [[22. mája]] [[2026]] bude [[kardinál]] [[Francesco Montenegro]].<ref name="c">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MONTENEGRO Card. Francesco| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/documentation/cardinali_biografie/cardinali_bio_montenegro_f.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> * Posledný [[kardinál]], ktorý zomrel [[12. mája]] [[2026]] vo veku 79 rokov bol [[kardinál]] [[Emil Paul Tscherrig]].<ref name="d">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TSCHERRIG Card. Emil Paul | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/documentation/cardinali_biografie/cardinali_bio_tscherrig_ep.html | vydavateľ = catholic-hierarchy.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> == Formálna priorita kolégia kardinálov == {| class="wikitable" ! colspan="1" |Úrad !Kardinál !Konkláve |- |[[Dekan kardinálskeho kolégia]] | |[[Giovanni Battista Re]] | nevolič |- |[[Prodekan kardinálskeho kolégia]] | |[[Leonardo Sandri]] | nevolič |- |[[Kardinál-biskup]]{{--}}najvyššie postavený kardinál | |[[Pietro Parolin]] | volič |- |[[Kardinál-kňaz]]{{--}}najstaršie postavený kardinál | |[[Michael Michai Kitbunchu]] | nevolič |- |[[Kardinál-kňaz]]{{--}}najstaršie postavený kardinál | |[[Peter Kodwo Appiah Turkson]] | volič |- |[[Kardinál-diakon]]{{--}}najstaršie postavený kardinál diakon | |[[Dominique Mamberti]] | volič |- |[[Kardinál-diakon]]{{--}}najmladšie postavený kardinál diakon | |[[George Jacob Koovakad]] | volič |- |Najmladší kardinál v [[Kolégium kardinálov|kardinálskom kolégiu]] | |[[Mykola Byčok]] | volič |- |Najstarší kardinál v [[Kolégium kardinálov|kardinálskom kolégiu]] | |[[Angelo Acerbi]] | nevolič |- |} == Kardináli vymenovaní Jánom Pavlom II. == [[File:San Giovanni Paolo II.jpg|right|thumb|Ján Pavol II.]] === Konzistórium 2. februára 1983 === * {{Kardinál info|Michael Michai Kitbunchu|1929-01-25|kňaz|THA}} === Konzistórium 25. mája 1985 === * {{Kardinál info|Francis Arinze|1932-11-01|biskup|NGA}} * {{Kardinál info|Paul Poupard|1930-08-30|kňaz|FRA}} * {{Kardinál info|Friedrich Wetter|1928-02-20|kňaz|DEU}} === Konzistórium 28. júna 1991 === * {{Kardinál info|Nicolás de Jesús López Rodríguez|1936-10-31|kňaz|DOM}} * {{Kardinál info|Roger Michael Mahony|1936-02-27|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Camillo Ruini|1931-02-19|kňaz|ITA}} === Konzistórium 26. novembra 1994 === * {{Kardinál info|Julius Riyadi Darmaatmadja|1934-12-20|kňaz|IDN}} * {{Kardinál info|Adam Joseph Maida|1930-03-18|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Vinko Puljić|1945-09-08|kňaz|BIH}} * {{Kardinál info|Juan Sandoval Íñiguez|1933-03-28|kňaz|MEX}} * {{Kardinál info|Emmanuel Wamala|1926-12-15|kňaz|UGA}} === Konzistórium 21. februára 1998 === * {{Kardinál info|Salvatore De Giorgi|1930-09-06|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Jānis Pujats|1930-11-14|kňaz|LVA}} * {{Kardinál info|Norberto Rivera Carrera|1942-06-06|kňaz|MEX}} * {{Kardinál info|Antonio María Rouco Varela|1936-08-24|kňaz|ESP}} * {{Kardinál info|Christoph Schönborn|1945-01-22|kňaz|AUT}} * {{Kardinál info|James Francis Stafford|1932-07-26|kňaz|USA}} === Konzistórium 21. februára 2001 === * {{Kardinál info|Audrys Juozas Bačkis|1937-02-01|kňaz|LTU}} * {{Kardinál info|Juan Luis Cipriani Thorne|1943-12-28|kňaz|PER}} * {{Kardinál info|Francisco Javier Errázuriz Ossa|1933-09-05|kňaz|CHI}} * {{Kardinál info|Walter Kasper|1933-03-05|kňaz|DEU}} * {{Kardinál info|Wilfrid Fox Napier|1941-03-08|kňaz|ZAF}} * {{Kardinál info|Giovanni Battista Re|1934-01-30|biskup|ITA}} * {{Kardinál info|Óscar Andrés Rodríguez Maradiaga|1942-12-29|kňaz|HND}} * {{Kardinál info|José Saraiva Martins|1932-01-06|biskup|PRT}} * {{Kardinál info|Crescenzio Sepe|1943-06-02|kňaz|ITA}} === Konzistórium 21. októbra 2003 === * {{Kardinál info|Ennio Antonelli|1936-11-18|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Philippe Barbarin|1950-10-17|kňaz|FRA}} * {{Kardinál info|Tarcisio Bertone|1934-12-02|biskup|ITA}} * {{Kardinál info|Josip Bozanić|1949-03-20|kňaz|CRO}} * {{Kardinál info|Péter Erdő|1952-06-25|kňaz|HUN}} * {{Kardinál info|Julián Herranz Casado|1930-03-31|kňaz|ESP}} * {{Kardinál info|Anthony Okogie|1936-06-16|kňaz|NGA}} * {{Kardinál info|Marc Ouellet|1944-06-08|biskup|CAN}} * {{Kardinál info|Justin Francis Rigali|1935-04-19|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Angelo Scola|1941-11-07|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Peter Kodwo Appiah Turkson|1948-10-11|kňaz|GHA}} * {{Kardinál info|Gabriel Zubeir Wako|1941-02-27|kňaz|SDN}} == Kardináli vymenovaní Benediktom XVI. == [[File:Benoit-XVI 2.jpg|right|thumb|Benedikt XVI.]] === Konzistórium 24. marca 2006 === * {{Kardinál info|Antonio Cañizares Llovera|1945-10-15|kňaz|ESP}} * {{Kardinál info|Stanisław Dziwisz|1939-04-27|kňaz|POL}} * {{Kardinál info|Seán Patrick O'Malley|1944-06-29|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Jean-Pierre Ricard|1944-09-25|kňaz|FRA}} * {{Kardinál info|Franc Rodé|1934-09-23|kňaz|SLO}} * {{Kardinál info|Gaudencio Borbon Rosales|1932-08-10|kňaz|PHL}} * {{Kardinál info|Agostino Vallini|1940-04-17|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Joseph Zen Ze-kiun|1932-01-13|kňaz|CHN}} === Konzistórium 24. novembra 2007 === * {{Kardinál info|Angelo Bagnasco|1943-01-14|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Seán Brady|1939-08-16|kňaz|IRL}} * {{Kardinál info|Angelo Comastri|1943-09-17|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Daniel Nicholas DiNardo|1949-05-23|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Raffaele Farina|1933-09-24|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Oswald Gracias|1944-12-24|kňaz|IND}} * {{Kardinál info|Giovanni Lajolo|1935-01-03|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Lluís Martínez Sistach|1937-04-29|kňaz|ESP}} * {{Kardinál info|John Njue|1946-01-01|kňaz|KEN}} * {{Kardinál info|Francisco Robles Ortega|1949-03-02|kňaz|MEX}} * {{Kardinál info|Stanisław Ryłko|1945-07-04|kňaz|POL}} * {{Kardinál info|Leonardo Sandri|1943-11-18|biskup|ARG}} * {{Kardinál info|Théodore-Adrien Sarr|1936-11-28|kňaz|SEN}} * {{Kardinál info|Odilo Pedro Scherer|1949-09-21|kňaz|BRA}} === Konzistórium 20. novembra 2010 === * {{Kardinál info|Walter Brandmüller|1929-01-05|diakon|DEU}} * {{Kardinál info|Raymond Leo Burke|1948-06-30|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Raymundo Damasceno Assis|1937-02-15|kňaz|BRA}} * {{Kardinál info|Kurt Koch|1950-03-15|kňaz|CHE}} * {{Kardinál info|Reinhard Marx|1953-09-21|kňaz|DEU}} * {{Kardinál info|Francesco Monterisi|1934-05-28|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Kazimierz Nycz|1950-02-01|kňaz|POL}} * {{Kardinál info|Mauro Piacenza|1944-09-15|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Malcolm Ranjith|1947-11-15|kňaz|SRI}} * {{Kardinál info|Gianfranco Ravasi|1942-10-18|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Paolo Romeo|1938-02-20|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Robert Sarah|1945-06-15|kňaz|GUI}} * {{Kardinál info|Donald William Wuerl|1940-11-12|kňaz|USA}} === Konzistórium 18. februára 2012 === * {{Kardinál info|Santos Abril y Castelló|1935-09-21|kňaz|ESP}} * {{Kardinál info|George Alencherry|1945-04-19|kňaz|IND}} * {{Kardinál info|Giuseppe Bertello|1942-10-01|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Giuseppe Betori|1947-02-25|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|João Braz de Aviz|1947-04-24|kňaz|BRA}} * {{Kardinál info|Domenico Calcagno|1943-02-03|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Francesco Coccopalmerio|1938-03-06|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Thomas Christopher Collins|1947-01-16|kňaz|CAN}} * {{Kardinál info|Timothy Dolan|1950-02-06|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Willem Jacobus Eijk|1953-06-22|kňaz|NED}} * {{Kardinál info|Fernando Filoni|1946-04-15|biskup|ITA}} * {{Kardinál info|Manuel Monteiro de Castro|1938-03-29|kňaz|PRT}} * {{Kardinál info|Edwin Frederick O'Brien|1939-04-08|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|John Tong Hon|1939-07-31|kňaz|CHN}} * {{Kardinál info|Antonio Maria Vegliò|1938-02-03|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Giuseppe Versaldi|1943-07-30|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Rainer Maria Woelki|1956-08-18|kňaz|DEU}} === Konzistórium 24. novembra 2012 === * {{Kardinál info|Baselios Cleemis Thottunkal|1959-06-15|kňaz|IND}} * {{Kardinál info|James Michael Harvey|1949-10-20|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|John Onaiyekan|1944-01-29|kňaz|NGR}} * {{Kardinál info|Béchara Butrus Raï|1940-02-25|biskup|LBN}} * {{Kardinál info|Rubén Salazar Gómez|1942-09-22|kňaz|COL}} * {{Kardinál info|Luis Antonio Tagle|1957-06-21|biskup|PHL}} == Kardináli vymenovaní pápežom Františkom == [[File:Pope Francis Korea Haemi Castle 19.jpg|right|thumb|František]] === Konzistórium 22. februára 2014 === * {{Kardinál info|Lorenzo Baldisseri|1940-09-29|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Gualtiero Bassetti|1942-04-07|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Leopoldo José Brenes Solórzano|1949-03-07|kňaz|NIC}} * {{Kardinál info|Ricardo Ezzati Andrello|1942-01-07|kňaz|CHI}} * {{Kardinál info|Jean-Pierre Kutwa|1945-12-22|kňaz|CIV}} * {{Kardinál info|Gérald Cyprien Lacroix|1957-07-27|kňaz|CAN}} * {{Kardinál info|Chibly Langlois|1958-11-29|kňaz|HTI}} * {{Kardinál info|Gerhard Ludwig Müller|1947-12-31|kňaz|DEU}} * {{Kardinál info|Vincent Nichols|1945-11-08|kňaz|GBR}} * {{Kardinál info|Philippe Nakellentuba Ouédraogo|1945-12-31|kňaz|BFA}} * {{Kardinál info|Pietro Parolin|1955-01-17|biskup|ITA}} * {{Kardinál info|Mario Aurelio Poli|1947-11-29|kňaz|ARG}} * {{Kardinál info|Orlando Beltran Quevedo|1939-03-11|kňaz|PHL}} * {{Kardinál info|Beniamino Stella|1941-08-18|biskup|ITA}} * {{Kardinál info|Orani João Tempesta|1950-06-23|kňaz|BRA}} * {{Kardinál info|Andrew Yeom Soo-jung|1943-12-05|kňaz|KOR}} === Konzistórium 14. februára 2015 === * {{Kardinál info|Ricardo Blázquez Pérez|1942-04-13|kňaz|ESP}} * {{Kardinál info|Charles Maung Bo|1948-10-29|kňaz|MYA}} * {{Kardinál info|John Atcherley Dew|1948-05-05|kňaz|NZL}} * {{Kardinál info|Manuel José Macário do Nascimento Clemente|1948-07-16|kňaz|PRT}} * {{Kardinál info|Júlio Duarte Langa|1927-10-27|kňaz|MOZ}} * {{Kardinál info|Arlindo Gomes Furtado|1949-11-15|kňaz|CPV}} * {{Kardinál info|Francis Xavier Kriengsak Kovithavanij|1949-06-27|kňaz|THA}} * {{Kardinál info|José Luis Lacunza Maestrojuán|1944-02-24|kňaz|PAN}} * {{Kardinál info|Soane Patita Paini Mafi|1961-12-19|kňaz|TGA}} * {{Kardinál info|Dominique Mamberti|1952-03-07|diakon|FRA}} * {{Kardinál info|Francesco Montenegro|1946-05-22|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Pierre Nguyễn Văn Nhơn|1938-04-01|kňaz|VNM}} * {{Kardinál info|Berhaneyesus Demerew Surafiel|1948-07-14|kňaz|ETH}} * {{Kardinál info|Daniel Fernando Sturla Berhouet|1959-07-04|kňaz|URU}} * {{Kardinál info|Alberto Suárez Inda|1939-01-30|kňaz|MEX}} * {{Kardinál info|Luis Héctor Villalba|1934-10-11|kňaz|ARG}} === Konzistórium 19. novembra 2016 === * {{Kardinál info|Carlos Aguiar Retes|1950-01-09|kňaz|MEX}} * {{Kardinál info|Blase Joseph Cupich|1949-03-19|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Patrick D’Rozario|1943-10-01|kňaz|BGD}} * {{Kardinál info|Sérgio da Rocha|1959-10-21|kňaz|BRA}} * {{Kardinál info|Jozef De Kesel|1947-06-17|kňaz|BEL}} * {{Kardinál info|Kevin Joseph Farrell|1947-09-02|diakon|USA}} * {{Kardinál info|Dieudonné Nzapalainga|1967-03-14|kňaz|CAF}} * {{Kardinál info|Maurice Piat|1941-07-17|kňaz|MUS}} * {{Kardinál info|John Ribat|1957-02-09|kňaz|PNG}} * {{Kardinál info|Carlos Osoro Sierra|1945-05-16|kňaz|ESP}} * {{Kardinál info|Baltazar Enrique Porras Cardozo|1944-10-10|kňaz|VEN}} * {{Kardinál info|Ernest Simoni|1928-10-18|diakon|ALB}} * {{Kardinál info|Joseph William Tobin|1952-05-03|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Mario Zenari|1946-01-05|diakon|ITA}} === Konzistórium 28. júna 2017 === * {{Kardinál info|Anders Arborelius|1949-09-24|kňaz|SWE}} * {{Kardinál info|Louis-Marie Ling Mangkhanekhoun|1944-04-08|kňaz|LAO}} * {{Kardinál info|Juan José Omella i Omella|1946-04-21|kňaz|ESP}} * {{Kardinál info|Gregorio Rosa Chávez|1942-09-03|kňaz|ESA}} * {{Kardinál info|Jean Zerbo|1943-12-27|kňaz|MLI}} === Konzistórium 28. júna 2018 === * {{Kardinál info|Giovanni Angelo Becciu|1948-06-02|diakon|ITA|nevolič}} * {{Kardinál info|Pedro Ricardo Barreto Jimeno|1944-02-12|kňaz|PER}} * {{Kardinál info|Aquilino Bocos Merino|1938-05-17|diakon|ESP}} * {{Kardinál info|Joseph Coutts|1945-07-21|kňaz|PAK}} * {{Kardinál info|Angelo De Donatis|1954-01-04|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|António Augusto dos Santos Marto|1947-05-05|kňaz|POR}} * {{Kardinál info|Konrad Krajewski|1963-11-25|diakon|POL}} * {{Kardinál info|Luis Francisco Ladaria Ferrer|1944-04-19|diakon|ESP}} * {{Kardinál info|Thomas Aquino Manyo Maeda|1949-03-03|kňaz|JPN}} * {{Kardinál info|Giuseppe Petrocchi|1948-08-19|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Louis Raphaël I Sako|1948-07-04|biskup|IRQ}} * {{Kardinál info|Toribio Ticona Porco|1937-04-25|kňaz|BOL}} * {{Kardinál info|Désiré Tsarahazana|1954-06-13|kňaz|MAD}} === Konzistórium 5. októbra 2019 === * {{Kardinál info|José Tolentino de Mendonça|1965-12-15|diakon|POR}} * {{Kardinál info|Ignatius Suharyo Hardjoatmodjo|1950-07-09|kňaz|IDN}} * {{Kardinál info|Juan de la Caridad García Rodríguez|1948-07-11|kňaz|CUB}} * {{Kardinál info|Fridolin Ambongo Besungu|1960-01-24|kňaz|COG}} * {{Kardinál info|Jean-Claude Höllerich|1958-08-09|kňaz|LUX}} * {{Kardinál info|Alvaro Leonel Ramazzini Imeri|1947-07-16|kňaz|GUA}} * {{Kardinál info|Matteo Maria Zuppi|1955-10-11|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Cristóbal López Romero|1952-05-19|kňaz|MAR}} * {{Kardinál info|Michael Czerny|1946-07-18|diakon|CAN}} * {{Kardinál info|Michael Louis Fitzgerald|1937-08-17|diakon|ENG}} * {{Kardinál info|Sigitas Tamkevičius|1938-11-07|kňaz|LTU}} === Konzistórium 28. novembra 2020 === * {{Kardinál info|Mario Grech|1957-02-20|diakon|MLT}} * {{Kardinál info|Marcello Semeraro|1947-12-22|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Antoine Kambanda|1958-11-10|kňaz|RWA}} * {{Kardinál info|Wilton Daniel Gregory|1947-12-07|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Jose Fuerte Advincula|1952-03-30|kňaz|PHL}} * {{Kardinál info|Celestino Aós Braco|1945-04-06|kňaz|CHL}} * {{Kardinál info|Augusto Paolo Lojudice|1964-07-01|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Mauro Gambetti|1965-10-27|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Felipe Arizmendi Esquivel|1940-05-01|kňaz|MEX}} * {{Kardinál info|Silvano Maria Tomasi|1940-10-12|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Raniero Cantalamessa|1934-07-22|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Enrico Feroci|1940-08-27|diakon|ITA}} === Konzistórium 27. augusta 2022 === * {{Kardinál info|Arthur Roche|1950-03-06|diakon|ENG}} * {{Kardinál info|Lazzaro You Hueng-sik|1951-11-17|diakon|KOR}} * {{Kardinál info|Fernando Vérgez Alzaga|1945-03-01|diakon|ESP}} * {{Kardinál info|Jean-Marc Noël Aveline|1958-12-26|diakon|FRA}} * {{Kardinál info|Peter Ebere Okpaleke|1963-03-01|diakon|NGA}} * {{Kardinál info|Leonardo Ulrich Steiner|1950-11-06|diakon|BRA}} * {{Kardinál info|Filipe Neri António Sebastião do Rosário Ferrão|1953-01-20|diakon|IND}} * {{Kardinál info|Robert Walter McElroy|1954-02-05|diakon|USA}} * {{Kardinál info|Virgilio do Carmo da Silva|1967-11-27|diakon|TLS}} * {{Kardinál info|Oscar Cantoni|1950-09-01|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Anthony Poola|1961-11-15|diakon|IND}} * {{Kardinál info|Paulo Cezar Costa|1967-07-20|diakon|BRA}} * {{Kardinál info|William Seng Chye Goh|1957-06-25|diakon|SGP}} * {{Kardinál info|Adalberto Martínez Flores|1951-07-08|diakon|PAR}} * {{Kardinál info|Giorgio Marengo|1974-06-07|diakon|MNG}} * {{Kardinál info|Jorge Enrique Jiménez Carvajal|1942-03-29|diakon|COL}} * {{Kardinál info|Arrigo Miglio|1942-07-18|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Gianfranco Ghirlanda|1942-07-05|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Fortunato Frezza|1942-02-06|diakon|ITA}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Annuncio di Concistoro il 27 agosto per la creazione di nuovi Cardinali, 29.05.2022 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2022/05/29/0408/00844.html | dátum vydania = 2022-05-29 | dátum prístupu = 2022-05-29 | vydavateľ = Bolletion Sala Stampa Dela Santa Sede | jazyk = it }}</ref> === Konzistórium 30. septembra 2023 === * {{Kardinál info|Lev XIV.|1955-09-14|pápež|USA|t=Robert Francis Prevost|pápežA=Leva XIV}} * {{Kardinál info|Claudio Gugerotti|1955-10-07|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Víctor Manuel Fernández|1960-07-18|diakon|ARG}} * {{Kardinál info|Christophe Louis Yves Georges Pierre|1946-01-30|diakon|FRA}} * {{Kardinál info|Pierbattista Pizzaballa|1965-04-21|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Stephen Brislin|1956-09-24|kňaz|RSA}} * {{Kardinál info|Ángel Sixto Rossi|1958-08-11|kňaz|ARG}} * {{Kardinál info|Luis José Rueda Aparicio|1962-03-03|kňaz|COL}} * {{Kardinál info|Grzegorz Ryś|1964-02-09|kňaz|POL}} * {{Kardinál info|Stephen Ameyu Martin Mulla|1964-01-10|kňaz|SSD}} * {{Kardinál info|José Cobo Cano|1965-09-20|kňaz|ESP}} * {{Kardinál info|Protase Rugambwa|1960-05-31|kňaz|TAN}} * {{Kardinál info|Sebastian Francis|1951-11-11|kňaz|MYS}} * {{Kardinál info|Stephen Chow Sau-yan|1959-08-07|kňaz|HKG}} * {{Kardinál info|François-Xavier Bustillo|1968-11-02|kňaz|FRA}} * {{Kardinál info|Américo Manuel Alves Aguiar|1973-12-12|kňaz|POR}} * {{Kardinál info|Ángel Fernández Artime|1960-08-21|diakon|ESP}} * {{Kardinál info|Agostino Marchetto|1940-08-28|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Diego Rafael Padrón Sánchez|1939-05-17|kňaz|VEN}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Le parole del Papa alla recita dell’Angelus, 09.07.2023 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2023/07/09/0502/01116.html | dátum vydania = 2023-07-09 | dátum prístupu = 2023-07-09 | vydavateľ = Bolletion Sala Stampa Dela Santa Sede | jazyk = it }}</ref> === Konzistórium 7. decembra 2024 === * {{Kardinál info|Angelo Acerbi|1925-09-23|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Carlos Gustavo Castillo Mattasoglio|1950-02-28|kňaz|PER}} * {{Kardinál info|Vicente Bokalic Iglic|1952-06-11|kňaz|ARG}} * {{Kardinál info|Luis Gerardo Cabrera Herrera|1955-10-11|kňaz|ECU}} * {{Kardinál info|Fernando Natalio Chomalí Garib|1957-05-10|kňaz|CHL}} * {{Kardinál info|Tarcisio Isao Kikuchi|1958-11-01|kňaz|JPN}} * {{Kardinál info|Pablo Virgilio Siongco David|1959-03-02|kňaz|PHL}} * {{Kardinál info|Ladislav Német|1956-09-07|kňaz|SRB}} * {{Kardinál info|Jaime Spengler|1960-09-06|kňaz|BRA}} * {{Kardinál info|Ignace Bessi Dogbo|1961-08-17|kňaz|CIV}} * {{Kardinál info|Jean-Paul Vesco|1962-03-10|kňaz|FRA}} * {{Kardinál info|Dominique Joseph Mathieu|1963-06-13|kňaz|IRN}} * {{Kardinál info|Roberto Repole|1967-01-29|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Baldassare Reina|1970-01-29|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Francis Leo|1971-06-30|kňaz|CAN}} * {{Kardinál info|Rolandas Makrickas|1972-01-31|diakon|LTU}} * {{Kardinál info|Mykola Bychok|1980-02-13|kňaz|AUS}} * {{Kardinál info|Timothy Peter Joseph Radcliffe|1945-08-22|diakon|ENG}} * {{Kardinál info|Fabio Baggio|1965-01-15|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|George Jacob Koovakad|1973-08-11|diakon|IND}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Le parole del Papa alla recita dell’Angelus, 06.10.2024 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2024/10/06/0773/01530.html | dátum vydania = 2024-10-06 | dátum prístupu = 2024-10-06 | vydavateľ = Bolletion Sala Stampa Dela Santa Sede | jazyk = it }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Consistory of 2024.12.08 (at the time of announcement) | url = https://gcatholic.org/hierarchy/data/cardFR1.htm#2024 | dátum vydania = 2024-10-06 | dátum prístupu = 2024-10-07 | vydavateľ = GCatholic | jazyk = en }}</ref> * {{Kardinál info|Domenico Battaglia|1963-01-20|kňaz|ITA}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dichiarazione del Direttore della Sala Stampa della Santa Sede, 04.11.2024 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2024/11/04/0859/01709.html | dátum vydania = 2024-11-04 | dátum prístupu = 2024-11-04 | vydavateľ = Bolletion Sala Stampa Dela Santa Sede | jazyk = it }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kardinálov vymenovaných Jánom Pavlom II.]] * [[Zoznam kardinálov vymenovaných Benediktom XVI.]] * [[Zoznam kardinálov vymenovaných pápežom Františkom]] == Zdroj == * [http://www.catholic-hierarchy.org/event/consist.html Pápežské konzistóriá na ''catholic-hierarchy.org''] [[Kategória:Zoznamy kardinálov]] motv223dn1bqrgey4h4s9acpcm9v46q 8212747 8212744 2026-05-12T15:17:49Z Lukas565 251676 zmena 8212747 wikitext text/x-wiki [[File:Cardinal - choir dress.svg|right|thumb|Zborový odev kardinála]] '''Zoznam žijúcich kardinálov''' obsahuje všetkých žijúcich kardinálov rozdelených podľa konzistória, v ktorom boli kreovaní. Právo voliť pápeža majú tí kardináli, ktorí majú menej ako 80 rokov (narodení {{Dátum|{{#time: Y| -80 years}}-{{CURRENTMONTH}}-{{CURRENTDAY}}|dmrg|a}} a neskôr). <small>[informácia sa automaticky aktualizuje každý deň]</small> Posledné [[Pápežské konzistórium|konzistórium]] sa konalo [[7. decembra]] [[2024]], keď [[pápež]] [[František (pápež)|František]] vymenoval 21 [[kardinál]]ov vrátane 20 [[kardinál]]ov voličov.<ref name="a">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ordinary Public Consistory for the creation of new Cardinals, 07.12.2024| url = https://www.vatican.va/content/francesco/en/events/event.dir.html/content/vaticanevents/en/2024/12/7/concistoro-creazione-cardinali.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> {| class="wikitable" ! Celkový počet !! Kardináli voliči !! Kardináli nevoliči !! Ku dňu |- | <center>242 || <center>118 || <center>124 || <center>[[12. máj]] [[2026]] |- |} * Posledným kardinálom voličom, ktorý dovŕšil 80 rokov [[21. apríla]] [[2026]] bol [[kardinál]] [[Juan José Omella i Omella]].<ref name="b">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = OMELLA OMELLA Card. Juan José| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/documentation/cardinali_biografie/cardinali_bio_omella_jj.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> * Ďalší kardinál volič, ktorý dovŕši 80 rokov [[22. mája]] [[2026]] bude [[kardinál]] [[Francesco Montenegro]].<ref name="c">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MONTENEGRO Card. Francesco| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/documentation/cardinali_biografie/cardinali_bio_montenegro_f.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> * Posledný [[kardinál]], ktorý zomrel [[12. mája]] [[2026]] vo veku 79 rokov bol [[kardinál]] [[Emil Paul Tscherrig]].<ref name="d">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TSCHERRIG Card. Emil Paul | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/documentation/cardinali_biografie/cardinali_bio_tscherrig_ep.html | vydavateľ = catholic-hierarchy.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> == Formálna priorita kolégia kardinálov == {| class="wikitable" ! colspan="1" |Úrad !Kardinál !Konkláve |- |[[Dekan kardinálskeho kolégia]] | |[[Giovanni Battista Re]] | nevolič |- |[[Prodekan kardinálskeho kolégia]] | |[[Leonardo Sandri]] | nevolič |- |[[Kardinál-biskup]]{{--}}najvyššie postavený kardinál | |[[Pietro Parolin]] | volič |- |[[Kardinál-kňaz]]{{--}}najstaršie postavený kardinál | |[[Michael Michai Kitbunchu]] | nevolič |- |[[Kardinál-kňaz]]{{--}}najstaršie postavený kardinál | |[[Peter Kodwo Appiah Turkson]] | volič |- |[[Kardinál-diakon]]{{--}}najstaršie postavený kardinál diakon | |[[Dominique Mamberti]] | volič |- |[[Kardinál-diakon]]{{--}}najmladšie postavený kardinál diakon | |[[George Jacob Koovakad]] | volič |- |Najmladší kardinál v [[Kolégium kardinálov|kardinálskom kolégiu]] | |[[Mykola Byčok]] | volič |- |Najstarší kardinál v [[Kolégium kardinálov|kardinálskom kolégiu]] | |[[Angelo Acerbi]] | nevolič |- |} == Kardináli vymenovaní Jánom Pavlom II. == [[File:San Giovanni Paolo II.jpg|right|thumb|Ján Pavol II.]] === Konzistórium 2. februára 1983 === * {{Kardinál info|Michael Michai Kitbunchu|1929-01-25|kňaz|THA}} === Konzistórium 25. mája 1985 === * {{Kardinál info|Francis Arinze|1932-11-01|biskup|NGA}} * {{Kardinál info|Paul Poupard|1930-08-30|kňaz|FRA}} * {{Kardinál info|Friedrich Wetter|1928-02-20|kňaz|DEU}} === Konzistórium 28. júna 1991 === * {{Kardinál info|Nicolás de Jesús López Rodríguez|1936-10-31|kňaz|DOM}} * {{Kardinál info|Roger Michael Mahony|1936-02-27|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Camillo Ruini|1931-02-19|kňaz|ITA}} === Konzistórium 26. novembra 1994 === * {{Kardinál info|Julius Riyadi Darmaatmadja|1934-12-20|kňaz|IDN}} * {{Kardinál info|Adam Joseph Maida|1930-03-18|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Vinko Puljić|1945-09-08|kňaz|BIH}} * {{Kardinál info|Juan Sandoval Íñiguez|1933-03-28|kňaz|MEX}} * {{Kardinál info|Emmanuel Wamala|1926-12-15|kňaz|UGA}} === Konzistórium 21. februára 1998 === * {{Kardinál info|Salvatore De Giorgi|1930-09-06|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Jānis Pujats|1930-11-14|kňaz|LVA}} * {{Kardinál info|Norberto Rivera Carrera|1942-06-06|kňaz|MEX}} * {{Kardinál info|Antonio María Rouco Varela|1936-08-24|kňaz|ESP}} * {{Kardinál info|Christoph Schönborn|1945-01-22|kňaz|AUT}} * {{Kardinál info|James Francis Stafford|1932-07-26|kňaz|USA}} === Konzistórium 21. februára 2001 === * {{Kardinál info|Audrys Juozas Bačkis|1937-02-01|kňaz|LTU}} * {{Kardinál info|Juan Luis Cipriani Thorne|1943-12-28|kňaz|PER}} * {{Kardinál info|Francisco Javier Errázuriz Ossa|1933-09-05|kňaz|CHI}} * {{Kardinál info|Walter Kasper|1933-03-05|kňaz|DEU}} * {{Kardinál info|Wilfrid Fox Napier|1941-03-08|kňaz|ZAF}} * {{Kardinál info|Giovanni Battista Re|1934-01-30|biskup|ITA}} * {{Kardinál info|Óscar Andrés Rodríguez Maradiaga|1942-12-29|kňaz|HND}} * {{Kardinál info|José Saraiva Martins|1932-01-06|biskup|PRT}} * {{Kardinál info|Crescenzio Sepe|1943-06-02|kňaz|ITA}} === Konzistórium 21. októbra 2003 === * {{Kardinál info|Ennio Antonelli|1936-11-18|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Philippe Barbarin|1950-10-17|kňaz|FRA}} * {{Kardinál info|Tarcisio Bertone|1934-12-02|biskup|ITA}} * {{Kardinál info|Josip Bozanić|1949-03-20|kňaz|CRO}} * {{Kardinál info|Péter Erdő|1952-06-25|kňaz|HUN}} * {{Kardinál info|Julián Herranz Casado|1930-03-31|kňaz|ESP}} * {{Kardinál info|Anthony Okogie|1936-06-16|kňaz|NGA}} * {{Kardinál info|Marc Ouellet|1944-06-08|biskup|CAN}} * {{Kardinál info|Justin Francis Rigali|1935-04-19|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Angelo Scola|1941-11-07|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Peter Kodwo Appiah Turkson|1948-10-11|kňaz|GHA}} * {{Kardinál info|Gabriel Zubeir Wako|1941-02-27|kňaz|SDN}} == Kardináli vymenovaní Benediktom XVI. == [[File:Benoit-XVI 2.jpg|right|thumb|Benedikt XVI.]] === Konzistórium 24. marca 2006 === * {{Kardinál info|Antonio Cañizares Llovera|1945-10-15|kňaz|ESP}} * {{Kardinál info|Stanisław Dziwisz|1939-04-27|kňaz|POL}} * {{Kardinál info|Seán Patrick O'Malley|1944-06-29|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Jean-Pierre Ricard|1944-09-25|kňaz|FRA}} * {{Kardinál info|Franc Rodé|1934-09-23|kňaz|SLO}} * {{Kardinál info|Gaudencio Borbon Rosales|1932-08-10|kňaz|PHL}} * {{Kardinál info|Agostino Vallini|1940-04-17|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Joseph Zen Ze-kiun|1932-01-13|kňaz|CHN}} === Konzistórium 24. novembra 2007 === * {{Kardinál info|Angelo Bagnasco|1943-01-14|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Seán Brady|1939-08-16|kňaz|IRL}} * {{Kardinál info|Angelo Comastri|1943-09-17|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Daniel Nicholas DiNardo|1949-05-23|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Raffaele Farina|1933-09-24|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Oswald Gracias|1944-12-24|kňaz|IND}} * {{Kardinál info|Giovanni Lajolo|1935-01-03|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Lluís Martínez Sistach|1937-04-29|kňaz|ESP}} * {{Kardinál info|John Njue|1946-01-01|kňaz|KEN}} * {{Kardinál info|Francisco Robles Ortega|1949-03-02|kňaz|MEX}} * {{Kardinál info|Stanisław Ryłko|1945-07-04|kňaz|POL}} * {{Kardinál info|Leonardo Sandri|1943-11-18|biskup|ARG}} * {{Kardinál info|Théodore-Adrien Sarr|1936-11-28|kňaz|SEN}} * {{Kardinál info|Odilo Pedro Scherer|1949-09-21|kňaz|BRA}} === Konzistórium 20. novembra 2010 === * {{Kardinál info|Walter Brandmüller|1929-01-05|diakon|DEU}} * {{Kardinál info|Raymond Leo Burke|1948-06-30|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Raymundo Damasceno Assis|1937-02-15|kňaz|BRA}} * {{Kardinál info|Kurt Koch|1950-03-15|kňaz|CHE}} * {{Kardinál info|Reinhard Marx|1953-09-21|kňaz|DEU}} * {{Kardinál info|Francesco Monterisi|1934-05-28|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Kazimierz Nycz|1950-02-01|kňaz|POL}} * {{Kardinál info|Mauro Piacenza|1944-09-15|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Malcolm Ranjith|1947-11-15|kňaz|SRI}} * {{Kardinál info|Gianfranco Ravasi|1942-10-18|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Paolo Romeo|1938-02-20|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Robert Sarah|1945-06-15|kňaz|GUI}} * {{Kardinál info|Donald William Wuerl|1940-11-12|kňaz|USA}} === Konzistórium 18. februára 2012 === * {{Kardinál info|Santos Abril y Castelló|1935-09-21|kňaz|ESP}} * {{Kardinál info|George Alencherry|1945-04-19|kňaz|IND}} * {{Kardinál info|Giuseppe Bertello|1942-10-01|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Giuseppe Betori|1947-02-25|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|João Braz de Aviz|1947-04-24|kňaz|BRA}} * {{Kardinál info|Domenico Calcagno|1943-02-03|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Francesco Coccopalmerio|1938-03-06|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Thomas Christopher Collins|1947-01-16|kňaz|CAN}} * {{Kardinál info|Timothy Dolan|1950-02-06|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Willem Jacobus Eijk|1953-06-22|kňaz|NED}} * {{Kardinál info|Fernando Filoni|1946-04-15|biskup|ITA}} * {{Kardinál info|Manuel Monteiro de Castro|1938-03-29|kňaz|PRT}} * {{Kardinál info|Edwin Frederick O'Brien|1939-04-08|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|John Tong Hon|1939-07-31|kňaz|CHN}} * {{Kardinál info|Antonio Maria Vegliò|1938-02-03|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Giuseppe Versaldi|1943-07-30|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Rainer Maria Woelki|1956-08-18|kňaz|DEU}} === Konzistórium 24. novembra 2012 === * {{Kardinál info|Baselios Cleemis Thottunkal|1959-06-15|kňaz|IND}} * {{Kardinál info|James Michael Harvey|1949-10-20|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|John Onaiyekan|1944-01-29|kňaz|NGR}} * {{Kardinál info|Béchara Butrus Raï|1940-02-25|biskup|LBN}} * {{Kardinál info|Rubén Salazar Gómez|1942-09-22|kňaz|COL}} * {{Kardinál info|Luis Antonio Tagle|1957-06-21|biskup|PHL}} == Kardináli vymenovaní pápežom Františkom == [[File:Pope Francis Korea Haemi Castle 19.jpg|right|thumb|František]] === Konzistórium 22. februára 2014 === * {{Kardinál info|Lorenzo Baldisseri|1940-09-29|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Gualtiero Bassetti|1942-04-07|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Leopoldo José Brenes Solórzano|1949-03-07|kňaz|NIC}} * {{Kardinál info|Ricardo Ezzati Andrello|1942-01-07|kňaz|CHI}} * {{Kardinál info|Jean-Pierre Kutwa|1945-12-22|kňaz|CIV}} * {{Kardinál info|Gérald Cyprien Lacroix|1957-07-27|kňaz|CAN}} * {{Kardinál info|Chibly Langlois|1958-11-29|kňaz|HTI}} * {{Kardinál info|Gerhard Ludwig Müller|1947-12-31|kňaz|DEU}} * {{Kardinál info|Vincent Nichols|1945-11-08|kňaz|GBR}} * {{Kardinál info|Philippe Nakellentuba Ouédraogo|1945-12-31|kňaz|BFA}} * {{Kardinál info|Pietro Parolin|1955-01-17|biskup|ITA}} * {{Kardinál info|Mario Aurelio Poli|1947-11-29|kňaz|ARG}} * {{Kardinál info|Orlando Beltran Quevedo|1939-03-11|kňaz|PHL}} * {{Kardinál info|Beniamino Stella|1941-08-18|biskup|ITA}} * {{Kardinál info|Orani João Tempesta|1950-06-23|kňaz|BRA}} * {{Kardinál info|Andrew Yeom Soo-jung|1943-12-05|kňaz|KOR}} === Konzistórium 14. februára 2015 === * {{Kardinál info|Ricardo Blázquez Pérez|1942-04-13|kňaz|ESP}} * {{Kardinál info|Charles Maung Bo|1948-10-29|kňaz|MYA}} * {{Kardinál info|John Atcherley Dew|1948-05-05|kňaz|NZL}} * {{Kardinál info|Manuel José Macário do Nascimento Clemente|1948-07-16|kňaz|PRT}} * {{Kardinál info|Júlio Duarte Langa|1927-10-27|kňaz|MOZ}} * {{Kardinál info|Arlindo Gomes Furtado|1949-11-15|kňaz|CPV}} * {{Kardinál info|Francis Xavier Kriengsak Kovithavanij|1949-06-27|kňaz|THA}} * {{Kardinál info|José Luis Lacunza Maestrojuán|1944-02-24|kňaz|PAN}} * {{Kardinál info|Soane Patita Paini Mafi|1961-12-19|kňaz|TGA}} * {{Kardinál info|Dominique Mamberti|1952-03-07|diakon|FRA}} * {{Kardinál info|Francesco Montenegro|1946-05-22|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Pierre Nguyễn Văn Nhơn|1938-04-01|kňaz|VNM}} * {{Kardinál info|Berhaneyesus Demerew Surafiel|1948-07-14|kňaz|ETH}} * {{Kardinál info|Daniel Fernando Sturla Berhouet|1959-07-04|kňaz|URU}} * {{Kardinál info|Alberto Suárez Inda|1939-01-30|kňaz|MEX}} * {{Kardinál info|Luis Héctor Villalba|1934-10-11|kňaz|ARG}} === Konzistórium 19. novembra 2016 === * {{Kardinál info|Carlos Aguiar Retes|1950-01-09|kňaz|MEX}} * {{Kardinál info|Blase Joseph Cupich|1949-03-19|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Patrick D’Rozario|1943-10-01|kňaz|BGD}} * {{Kardinál info|Sérgio da Rocha|1959-10-21|kňaz|BRA}} * {{Kardinál info|Jozef De Kesel|1947-06-17|kňaz|BEL}} * {{Kardinál info|Kevin Joseph Farrell|1947-09-02|diakon|USA}} * {{Kardinál info|Dieudonné Nzapalainga|1967-03-14|kňaz|CAF}} * {{Kardinál info|Maurice Piat|1941-07-17|kňaz|MUS}} * {{Kardinál info|John Ribat|1957-02-09|kňaz|PNG}} * {{Kardinál info|Carlos Osoro Sierra|1945-05-16|kňaz|ESP}} * {{Kardinál info|Baltazar Enrique Porras Cardozo|1944-10-10|kňaz|VEN}} * {{Kardinál info|Ernest Simoni|1928-10-18|diakon|ALB}} * {{Kardinál info|Joseph William Tobin|1952-05-03|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Mario Zenari|1946-01-05|diakon|ITA}} === Konzistórium 28. júna 2017 === * {{Kardinál info|Anders Arborelius|1949-09-24|kňaz|SWE}} * {{Kardinál info|Louis-Marie Ling Mangkhanekhoun|1944-04-08|kňaz|LAO}} * {{Kardinál info|Juan José Omella i Omella|1946-04-21|kňaz|ESP}} * {{Kardinál info|Gregorio Rosa Chávez|1942-09-03|kňaz|ESA}} * {{Kardinál info|Jean Zerbo|1943-12-27|kňaz|MLI}} === Konzistórium 28. júna 2018 === * {{Kardinál info|Giovanni Angelo Becciu|1948-06-02|diakon|ITA|nevolič}} * {{Kardinál info|Pedro Ricardo Barreto Jimeno|1944-02-12|kňaz|PER}} * {{Kardinál info|Aquilino Bocos Merino|1938-05-17|diakon|ESP}} * {{Kardinál info|Joseph Coutts|1945-07-21|kňaz|PAK}} * {{Kardinál info|Angelo De Donatis|1954-01-04|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|António Augusto dos Santos Marto|1947-05-05|kňaz|POR}} * {{Kardinál info|Konrad Krajewski|1963-11-25|diakon|POL}} * {{Kardinál info|Luis Francisco Ladaria Ferrer|1944-04-19|diakon|ESP}} * {{Kardinál info|Thomas Aquino Manyo Maeda|1949-03-03|kňaz|JPN}} * {{Kardinál info|Giuseppe Petrocchi|1948-08-19|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Louis Raphaël I Sako|1948-07-04|biskup|IRQ}} * {{Kardinál info|Toribio Ticona Porco|1937-04-25|kňaz|BOL}} * {{Kardinál info|Désiré Tsarahazana|1954-06-13|kňaz|MAD}} === Konzistórium 5. októbra 2019 === * {{Kardinál info|José Tolentino de Mendonça|1965-12-15|diakon|POR}} * {{Kardinál info|Ignatius Suharyo Hardjoatmodjo|1950-07-09|kňaz|IDN}} * {{Kardinál info|Juan de la Caridad García Rodríguez|1948-07-11|kňaz|CUB}} * {{Kardinál info|Fridolin Ambongo Besungu|1960-01-24|kňaz|COG}} * {{Kardinál info|Jean-Claude Höllerich|1958-08-09|kňaz|LUX}} * {{Kardinál info|Alvaro Leonel Ramazzini Imeri|1947-07-16|kňaz|GUA}} * {{Kardinál info|Matteo Maria Zuppi|1955-10-11|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Cristóbal López Romero|1952-05-19|kňaz|MAR}} * {{Kardinál info|Michael Czerny|1946-07-18|diakon|CAN}} * {{Kardinál info|Michael Louis Fitzgerald|1937-08-17|diakon|ENG}} * {{Kardinál info|Sigitas Tamkevičius|1938-11-07|kňaz|LTU}} === Konzistórium 28. novembra 2020 === * {{Kardinál info|Mario Grech|1957-02-20|diakon|MLT}} * {{Kardinál info|Marcello Semeraro|1947-12-22|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Antoine Kambanda|1958-11-10|kňaz|RWA}} * {{Kardinál info|Wilton Daniel Gregory|1947-12-07|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Jose Fuerte Advincula|1952-03-30|kňaz|PHL}} * {{Kardinál info|Celestino Aós Braco|1945-04-06|kňaz|CHL}} * {{Kardinál info|Augusto Paolo Lojudice|1964-07-01|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Mauro Gambetti|1965-10-27|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Felipe Arizmendi Esquivel|1940-05-01|kňaz|MEX}} * {{Kardinál info|Silvano Maria Tomasi|1940-10-12|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Raniero Cantalamessa|1934-07-22|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Enrico Feroci|1940-08-27|diakon|ITA}} === Konzistórium 27. augusta 2022 === * {{Kardinál info|Arthur Roche|1950-03-06|diakon|ENG}} * {{Kardinál info|Lazzaro You Hueng-sik|1951-11-17|diakon|KOR}} * {{Kardinál info|Fernando Vérgez Alzaga|1945-03-01|diakon|ESP}} * {{Kardinál info|Jean-Marc Noël Aveline|1958-12-26|diakon|FRA}} * {{Kardinál info|Peter Ebere Okpaleke|1963-03-01|diakon|NGA}} * {{Kardinál info|Leonardo Ulrich Steiner|1950-11-06|diakon|BRA}} * {{Kardinál info|Filipe Neri António Sebastião do Rosário Ferrão|1953-01-20|diakon|IND}} * {{Kardinál info|Robert Walter McElroy|1954-02-05|diakon|USA}} * {{Kardinál info|Virgilio do Carmo da Silva|1967-11-27|diakon|TLS}} * {{Kardinál info|Oscar Cantoni|1950-09-01|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Anthony Poola|1961-11-15|diakon|IND}} * {{Kardinál info|Paulo Cezar Costa|1967-07-20|diakon|BRA}} * {{Kardinál info|William Seng Chye Goh|1957-06-25|diakon|SGP}} * {{Kardinál info|Adalberto Martínez Flores|1951-07-08|diakon|PAR}} * {{Kardinál info|Giorgio Marengo|1974-06-07|diakon|MNG}} * {{Kardinál info|Jorge Enrique Jiménez Carvajal|1942-03-29|diakon|COL}} * {{Kardinál info|Arrigo Miglio|1942-07-18|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Gianfranco Ghirlanda|1942-07-05|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Fortunato Frezza|1942-02-06|diakon|ITA}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Annuncio di Concistoro il 27 agosto per la creazione di nuovi Cardinali, 29.05.2022 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2022/05/29/0408/00844.html | dátum vydania = 2022-05-29 | dátum prístupu = 2022-05-29 | vydavateľ = Bolletion Sala Stampa Dela Santa Sede | jazyk = it }}</ref> === Konzistórium 30. septembra 2023 === * {{Kardinál info|Lev XIV.|1955-09-14|pápež|USA|t=Robert Francis Prevost|pápežA=Leva XIV}} * {{Kardinál info|Claudio Gugerotti|1955-10-07|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Víctor Manuel Fernández|1960-07-18|diakon|ARG}} * {{Kardinál info|Christophe Louis Yves Georges Pierre|1946-01-30|diakon|FRA}} * {{Kardinál info|Pierbattista Pizzaballa|1965-04-21|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Stephen Brislin|1956-09-24|kňaz|RSA}} * {{Kardinál info|Ángel Sixto Rossi|1958-08-11|kňaz|ARG}} * {{Kardinál info|Luis José Rueda Aparicio|1962-03-03|kňaz|COL}} * {{Kardinál info|Grzegorz Ryś|1964-02-09|kňaz|POL}} * {{Kardinál info|Stephen Ameyu Martin Mulla|1964-01-10|kňaz|SSD}} * {{Kardinál info|José Cobo Cano|1965-09-20|kňaz|ESP}} * {{Kardinál info|Protase Rugambwa|1960-05-31|kňaz|TAN}} * {{Kardinál info|Sebastian Francis|1951-11-11|kňaz|MYS}} * {{Kardinál info|Stephen Chow Sau-yan|1959-08-07|kňaz|HKG}} * {{Kardinál info|François-Xavier Bustillo|1968-11-02|kňaz|FRA}} * {{Kardinál info|Américo Manuel Alves Aguiar|1973-12-12|kňaz|POR}} * {{Kardinál info|Ángel Fernández Artime|1960-08-21|diakon|ESP}} * {{Kardinál info|Agostino Marchetto|1940-08-28|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Diego Rafael Padrón Sánchez|1939-05-17|kňaz|VEN}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Le parole del Papa alla recita dell’Angelus, 09.07.2023 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2023/07/09/0502/01116.html | dátum vydania = 2023-07-09 | dátum prístupu = 2023-07-09 | vydavateľ = Bolletion Sala Stampa Dela Santa Sede | jazyk = it }}</ref> === Konzistórium 7. decembra 2024 === * {{Kardinál info|Angelo Acerbi|1925-09-23|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Carlos Gustavo Castillo Mattasoglio|1950-02-28|kňaz|PER}} * {{Kardinál info|Vicente Bokalic Iglic|1952-06-11|kňaz|ARG}} * {{Kardinál info|Luis Gerardo Cabrera Herrera|1955-10-11|kňaz|ECU}} * {{Kardinál info|Fernando Natalio Chomalí Garib|1957-05-10|kňaz|CHL}} * {{Kardinál info|Tarcisio Isao Kikuchi|1958-11-01|kňaz|JPN}} * {{Kardinál info|Pablo Virgilio Siongco David|1959-03-02|kňaz|PHL}} * {{Kardinál info|Ladislav Német|1956-09-07|kňaz|SRB}} * {{Kardinál info|Jaime Spengler|1960-09-06|kňaz|BRA}} * {{Kardinál info|Ignace Bessi Dogbo|1961-08-17|kňaz|CIV}} * {{Kardinál info|Jean-Paul Vesco|1962-03-10|kňaz|FRA}} * {{Kardinál info|Dominique Joseph Mathieu|1963-06-13|kňaz|IRN}} * {{Kardinál info|Roberto Repole|1967-01-29|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Baldassare Reina|1970-01-29|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Francis Leo|1971-06-30|kňaz|CAN}} * {{Kardinál info|Rolandas Makrickas|1972-01-31|diakon|LTU}} * {{Kardinál info|Mykola Bychok|1980-02-13|kňaz|AUS}} * {{Kardinál info|Timothy Peter Joseph Radcliffe|1945-08-22|diakon|ENG}} * {{Kardinál info|Fabio Baggio|1965-01-15|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|George Jacob Koovakad|1973-08-11|diakon|IND}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Le parole del Papa alla recita dell’Angelus, 06.10.2024 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2024/10/06/0773/01530.html | dátum vydania = 2024-10-06 | dátum prístupu = 2024-10-06 | vydavateľ = Bolletion Sala Stampa Dela Santa Sede | jazyk = it }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Consistory of 2024.12.08 (at the time of announcement) | url = https://gcatholic.org/hierarchy/data/cardFR1.htm#2024 | dátum vydania = 2024-10-06 | dátum prístupu = 2024-10-07 | vydavateľ = GCatholic | jazyk = en }}</ref> * {{Kardinál info|Domenico Battaglia|1963-01-20|kňaz|ITA}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dichiarazione del Direttore della Sala Stampa della Santa Sede, 04.11.2024 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2024/11/04/0859/01709.html | dátum vydania = 2024-11-04 | dátum prístupu = 2024-11-04 | vydavateľ = Bolletion Sala Stampa Dela Santa Sede | jazyk = it }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kardinálov vymenovaných Jánom Pavlom II.]] * [[Zoznam kardinálov vymenovaných Benediktom XVI.]] * [[Zoznam kardinálov vymenovaných pápežom Františkom]] == Zdroj == * [http://www.catholic-hierarchy.org/event/consist.html Pápežské konzistóriá na ''catholic-hierarchy.org''] [[Kategória:Zoznamy kardinálov]] jy2fwfgp0o7x5o1wfi4zpxfsq2p3hnh 0 561244 8212722 8130973 2026-05-12T14:02:37Z Ome9a ÁNÓ 292995 Kariol 8212722 wikitext text/x-wiki '''Toulouse Business School''' je európska biznis škola nachádzajúca sa v [[Paríž]]i, [[Londýn]]e, [[Casablanca]]e, [[Barcelona|Barcelon]]e a [[Toulouse]]<ref>[http://etudiant.lefigaro.fr/flash/flash-actu/detail/article/toulouse-business-school-amplifie-sa-strategie-internationale-13425/ Toulouse Business School amplifie sa stratégie internationale]</ref>. Bola založená v roku [[1903]]. Vznik: {{dnv|895|9|2}} ==Charakteristika== Toulouse Business School je pridružená k University of Toulouse<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TBS Education, France|url=https://www.study.eu/university/tbs-education|vydavateľ=www.study.eu|dátum prístupu=2022-12-05|jazyk=en}}</ref>, prestížnej francúzskej škole, ktorá má 1 % obchodných škôl s "trojitou korunou" medzinárodných akreditácií: [[AMBA]], [[EQUIS]] a [[AACSB]]<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=About TBS Education {{!}} TBS Education|url=https://www.tbs-education.com/about-tbs/|vydavateľ=https://www.tbs-education.com/|dátum prístupu=2022-12-05|jazyk=en-GB}}</ref>. Škola má cca 30 000 absolventov v 75 krajinách sveta, reprezentujúcich vyše 150 národností. Významnými absolventmi sú Nicolas Todt (CEO ART Grand Prix)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Nicolas TODT |url=http://www.art-grandprix.com/fr/art-grand-prix/key-people |dátum prístupu=2015-12-04 |url archívu=https://web.archive.org/web/20151123200911/http://www.art-grandprix.com/fr/art-grand-prix/key-people |dátum archivácie=2015-11-23 }}</ref>. Škola je známa pre svoje tituly v letectve (v spolupráci s ''[[École nationale de l’aviation civile]]'')<ref>[http://www.letudiant.fr/educpros/actualite/comment-toulouse-business-school-et-l-enac-ont-monte-leur-filiere-aeronautique.html Comment Toulouse Business School et l’ENAC ont monté leur filière aéronautique]</ref>. ==Študijné programy== TBS má svoj Master in Management program, niekoľko Masters programov v rôznych oblastiach ako napríklad [[marketing]], [[financie]], m[[médiá]], ľudské zdroje. V portfóliu sú tak isto Executive MBA<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Pourquoi l'executive MBA de TBS est dans le top 100 mondial |url=http://objectifnews.latribune.fr/economie/formation/2015-11-04/pourquoi-l-executive-mba-de-tbs-est-dans-le-top-100-mondial.html |dátum prístupu=2015-12-04 |url archívu=https://web.archive.org/web/20151124215918/http://objectifnews.latribune.fr/economie/formation/2015-11-04/pourquoi-l-executive-mba-de-tbs-est-dans-le-top-100-mondial.html |dátum archivácie=2015-11-24 }}</ref>, ktoré je podobné dennému štúdiu [[MBA]]. TBS udeľuje aj PhD titul. ==Referencie== <references /> ==Externé odkazy== * [http://www.tbs-education.fr Oficiálna stránka] * [http://www.tbs-alumni.com Stránka absolventov] [[Kategória:Súkromné vysoké školy vo Francúzsku]] [[Kategória:Toulouse]] jg7k6seplmcag9gqv0bzdjpnm8odc80 8212724 8212722 2026-05-12T14:04:23Z DurMar12 181423 Verzia používateľa [[Special:Contributions/Ome9a ÁNÓ|Ome9a ÁNÓ]] ([[User_talk:Ome9a ÁNÓ|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od InternetArchiveBot 8130973 wikitext text/x-wiki '''Toulouse Business School''' je európska biznis škola nachádzajúca sa v [[Paríž]]i, [[Londýn]]e, [[Casablanca]]e, [[Barcelona|Barcelon]]e a [[Toulouse]]<ref>[http://etudiant.lefigaro.fr/flash/flash-actu/detail/article/toulouse-business-school-amplifie-sa-strategie-internationale-13425/ Toulouse Business School amplifie sa stratégie internationale]</ref>. Bola založená v roku [[1903]]. ==Charakteristika== Toulouse Business School je pridružená k University of Toulouse<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TBS Education, France|url=https://www.study.eu/university/tbs-education|vydavateľ=www.study.eu|dátum prístupu=2022-12-05|jazyk=en}}</ref>, prestížnej francúzskej škole, ktorá má 1 % obchodných škôl s "trojitou korunou" medzinárodných akreditácií: [[AMBA]], [[EQUIS]] a [[AACSB]]<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=About TBS Education {{!}} TBS Education|url=https://www.tbs-education.com/about-tbs/|vydavateľ=https://www.tbs-education.com/|dátum prístupu=2022-12-05|jazyk=en-GB}}</ref>. Škola má cca 30 000 absolventov v 75 krajinách sveta, reprezentujúcich vyše 150 národností. Významnými absolventmi sú Nicolas Todt (CEO ART Grand Prix)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Nicolas TODT |url=http://www.art-grandprix.com/fr/art-grand-prix/key-people |dátum prístupu=2015-12-04 |url archívu=https://web.archive.org/web/20151123200911/http://www.art-grandprix.com/fr/art-grand-prix/key-people |dátum archivácie=2015-11-23 }}</ref>. Škola je známa pre svoje tituly v letectve (v spolupráci s ''[[École nationale de l’aviation civile]]'')<ref>[http://www.letudiant.fr/educpros/actualite/comment-toulouse-business-school-et-l-enac-ont-monte-leur-filiere-aeronautique.html Comment Toulouse Business School et l’ENAC ont monté leur filière aéronautique]</ref>. ==Študijné programy== TBS má svoj Master in Management program, niekoľko Masters programov v rôznych oblastiach ako napríklad [[marketing]], [[financie]], m[[médiá]], ľudské zdroje. V portfóliu sú tak isto Executive MBA<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Pourquoi l'executive MBA de TBS est dans le top 100 mondial |url=http://objectifnews.latribune.fr/economie/formation/2015-11-04/pourquoi-l-executive-mba-de-tbs-est-dans-le-top-100-mondial.html |dátum prístupu=2015-12-04 |url archívu=https://web.archive.org/web/20151124215918/http://objectifnews.latribune.fr/economie/formation/2015-11-04/pourquoi-l-executive-mba-de-tbs-est-dans-le-top-100-mondial.html |dátum archivácie=2015-11-24 }}</ref>, ktoré je podobné dennému štúdiu [[MBA]]. TBS udeľuje aj PhD titul. ==Referencie== <references /> ==Externé odkazy== * [http://www.tbs-education.fr Oficiálna stránka] * [http://www.tbs-alumni.com Stránka absolventov] [[Kategória:Súkromné vysoké školy vo Francúzsku]] [[Kategória:Toulouse]] ex06dulbw0tlg1o32l23wjzqcwazrg1 0 563596 8212692 8179593 2026-05-12T13:01:49Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 4 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8212692 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politická strana |Názov = Nová Generácia - združenie mladých |Logo strany = Logo NG.png |Skratka = NG |Založenie = [[2000]] (ako súčasť [[SDKÚ]]) <br> [[5. október]] [[2014]] (ustanovujúci snem) <br>[[17. október]] [[2014]] (zápis do registra) |Rozpustenie = |Predseda = [[Tomáš Smutný]] |Predsedníčka = |Podpredseda = |Prezident = |Najviac poslancov = |Poslancov = |Volebný výsledok = |Ideológie = [[Liberálny konzervativizmus]] |Politické spektrum = [[Stredopravica]] |Iné1 názov = |Iné1 = |Iné2 názov = Počet členov |Iné2 = ? |Iné3 názov = |Iné3 = |Mládežnícka = |Študentská = |Ženská = |Polovojenská = |Skupina EP = |Európska strana = |Medzinárodné = [[Youth of European People's Party|YEPP]] (do |Materská strana = [[SDKÚ-DS]] (do 2014) |Sídlo = Pražská 11, 81104 [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Bratislava-Staré Mesto]], Slovensko |Noviny = |Farby = {{colorbox|#ffffff}} {{colorbox|#02a7ca}} <br /> biela, modrá |Web = [https://www.novageneracia.sk/ novageneracia.sk] }} {{Súradnice|48.156793|17.104887|format=dms|display=title}} [[Súbor:Pražská 11 01.jpg|náhľad|Sídlo na Pražskej 11 v Bratislave]] [[Súbor:Ng-logo-2-250x250.png|náhľad|Staršie logo (2015-2017)]] '''Nová Generácia – združenie mladých''' ('''NG''') je [[občianske združenie]], ktoré pôsobí ako mládežnícka politická organizácia. Do októbra [[2014]] bolo naviazané na stranu [[SDKÚ-DS]] ako jej mládežnícke krídlo. V súčasnej podobe funguje od 17. októbra 2014. NG združuje mladých ľudí za účelom vytvárania [[Reforma|reformných]] aktivít, organizácií konferencií, diskusií, mobilizačných a petičných kampaní. Zameriava sa na generáciu dvadsiatnikov až štyridsiatnikov. Predsedom je od roku 2014 [[Tomáš Smutný]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tím Novej generácie | url = https://www.novageneracia.sk/tim-novej-generacie/ | vydavateľ = novageneracia.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-25 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == História organizácie == === Nová Generácia ako mládežnícka platforma SDK (1997{{--}}2000) === Myšlienka spájania mladých ľudí z pravicových strán predovšetkým [[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] a [[Demokratická únia Slovenska (1994)|DÚ]] sa začala rodiť v polovici 90. tych rokov 20. storočia. Po vzniku [[Slovenská demokratická koalícia|Slovenskej demokratickej koalície]] v roku [[1997]] sa k nej Nová generácia prihlásila ako jej mládežnícka vetva. Predsedom sa stal [[Martin Urmanič]]. V jarných mesiacoch [[1998]] začala Nová generácia pripravovať predvolebnú kampaň pre lídra [[SDK]] [[Mikuláš Dzurinda|Mikuláša Dzurindu]], ktorá sa zrealizovala v lete [[1998]] pod názvom ''Okolo Slovenska na ceste Novej generácie''. Počas kampane Dzurinda a viacerí lídri [[Slovenská demokratická koalícia|SDK]] prešli na bicykli všetky slovenské kraje spolu s hlavnými predstaviteľmi Novej generácie Martinom Urmaničom a [[Branislav Orava|Branislavom Oravom]]. Kampaň sa stala virálnou, Mikuláš Dzurinda bol odvtedy spájaný s bicyklom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dvojnásobné platy a porážka Mečiara. Dzurindova cyklokampaň má 20 rokov | url = https://www.sme.sk/domov/c/dvojnasobne-platy-a-porazka-meciara-dzurindova-cyklokampan-ma-20-rokov | vydavateľ = SME.sk | dátum prístupu = 2026-03-12 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref>. === Nová Generácia ako súčasť SDKÚ (2000{{--}}2014) === Vývoj Novej generácie ako mládežníckej sekcie SDKÚ je úzko spätý s vývojom v strane. Po vzniku SDKÚ zlúčením [[Demokratická únia|DÚ]] a časti členov [[KDH]] vznikla aj Nová generácia, spájajúc liberálnejšie aj konzervatívnejšie orientované prúdy.<ref name="stefancik">{{Citácia knihy | priezvisko = štefančík | meno = Radoslav | odkaz na autora = | titul = Politické mládežnícke organizácie na Slovensku | vydanie = | vydavateľ = IUVENTA | miesto = Bratislava | rok = 2010 | isbn = 978-80-8072-111-4 | kapitola = | strany = 56 | jazyk = sk}}</ref> Nová generácia vznikla vo februári 2000 v rámci [[SDK]], základ tvorili Mladí Demokratickej únie (MDÚ) a mládežníci Demokratickej strany.<ref name="stefancik"/> Po vzniku SDKÚ sa dohodli na vytvorení spoločnej skupiny. Na sneme NG v novembri [[2002]] bol za predsedu zvolený [[Michal Ambrovič]], podpredsedami sa stali Patrik Krauspe a Mária Mikušová.<ref name="snem2002">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = &copy;TASR 2002 | odkaz na autora = | titul = Predsedom Novej generácie SDKÚ sa stal Michal Ambrovič z Bratislavy | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/729613/predsedom-novej-generacie-sdku-sa-stal-michal-ambrovic-z-bratislavy.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2002-11-17 | dátum prístupu = 2023-05-17 }}</ref> NG malo k roku 2002 asi 500 členov.<ref name="snem2002"/> V roku 2004 odišiel z NG predseda Michal Ambrovič, ktorý ako poslanecký asistent [[Ivan Šimko|Ivana Šimka]] nasledoval poslanca do strany [[Misia 21]].<ref name="stefancik"/> Na rozdiel od iných mládežníckych združení, NG až do roku 2014 neexistovala vo forme občianskeho združenia, iba ako súčasť organizačnej štruktúry SDKÚ-DS.<ref name="stefancik"/> V roku 2010 pred primárnymi voľbami SDKÚ-DS na určenie lídra predvolebnej kampane sa 32 členov rady NG postavilo za [[Iveta Radičová|Ivetu Radičovú]], iba 2 za [[Ivan Mikloš|Ivana Mikloša]]. Členmi NG boli v minulosti poslanci NR SR [[Martin Fedor]], [[Kamil Homoľa]], [[Peter Markovič]] či [[Viliam Novotný]].<ref name="stefancik"/> Jednou z najväčších kampaní Novej Generácie bola kampaň ''Červenú Ficovi'', počas ktorej v roku 2010 NG rozdávala symbolické červené karty pre [[Robert Fico|Roberta Fica]]. Celá kampaň mala priaznivý mediálny ohlas.<ref>http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/125306-nova-generacia-zacala-sa-kampan-cervenu-ficovi/</ref> === Vznik OZ (2014-2018) === Novodobá história NG sa začala písať 5. októbra 2014, kedy na ustanovujúcom kongrese NG začala fungovať ako samostatné združenie. Na sneme vo [[Viničky|Viničkách]] delegáti odhlasovali pomerom 80 % ku 20 % odtrhnutie sa od strany [[SDKÚ-DS]] z dôvodu nesúhlasu s tým, akým štýlom viedol stranu vtedajší predseda [[Pavol Frešo]].<ref name="odklon"/> V organizácii nastal na jeseň 2014 rozkol, kedy po sneme menšina delegátov vyjadrila odhodlanie naďalej spolupracovať s SDKÚ-DS. Tá si zvolila separátne vedenie, kedy predsedom NG v rámci SDKÚ-DS sa stal [[Lukáš Tisoň]] a generálnym sekretárom Matúš Molitoris.<ref name="odklon">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Mládežnícká organizácia Nová generácia naplnila sľub, vystúpila z SDKÚ | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/nova-generacia-sdku-odchod-kongres/100733-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2014-10-05 | dátum prístupu = 2020-02-25 }}</ref> NG ako súčasť strany (Tisoňovo vedenie) išla s SDKÚ-DS ďalej aj do [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentných volieb]] v roku 2016. Po voľbách, v ktorých strana prepadla s 0,62 % hlasov, kde Tisoň kandidoval z 10. miesta, skupina nevykazovala žiadnu aktivitu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = SDKÚ-DS ide schvaľovať kandidátku, Kaník kandidovať nebude | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/8766/sdku-ds-ide-schvalovat-kandidatku-kanik-kandidovat-nebude | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2015-11-29 | dátum prístupu = 2023-05-17 }}</ref> Predsedníctvo, ktoré v Novej Generácii iniciovalo zmenu a postupný odklon na samostatnú a nezávislú organizáciu, bolo v zložení: predseda – Tomáš Smutný, podpredseda – Lenka Kožárová, podpredseda – Peter Kaščák, generálny sekretár – Janka Michaleková a zahraničný tajomník – Agnesa Belková. Veľkou udalosťou pre Novú Generáciu bola petícia proti vlakom zadarmo, počas ktorej sa vyzbieralo viac ako 50 tisíc podpisov a zorganizovali protest študentov na Hlavnej stanici v Bratislave. Na volebnom kongrese 18. apríla 2015 si Nová Generácia zvolila nové predsedníctvo v zložení: predseda – [[Tomáš Smutný]], podpredseda – Lenka Kožárová, podpredseda – Adam Sipos, podpredseda Dušan Tuček, podpredseda Peter Kaščák a generálny sekretár Martin Jesenko. Po druhom volebnom kongrese sa združenie sústreďovalo na organizáciu prvého festivalu reformných a inovatívnych myšlienok vo verejnom priestore s názvom [http://moveslovensko.sk/ ''MOVE - posuňme Slovensko vpred''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151009140636/http://moveslovensko.sk/ |date=2015-10-09 }}. Tento festival sa úspešne uskutočnil 9.{{--}}11. októbra roku 2015 za účasti približne 300 mladých ľudí a 50 spíkrov z rôznych oblastí.<ref>http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/999707-move-posunme-slovensko-vpred/</ref> Festival sa konal tiež v rokoch 2016 a 2017. ==== Vývoj po roku 2018 ==== V [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|prezidentských voľbách]] v marci 2019 NG podporovala kandidáta strany [[SaS]], [[Robert Mistrík|Roberta Mistríka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Robert Mistrík, prezident novej generácie | url = https://www.novageneracia.sk/robert-mistrik-prezident-novej-generacie/ | vydavateľ = novageneracia.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-25 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V apríli až máji 2019 NG zorganizovala sériu diskusií ''Ako reštartovať našu krajinu?''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ako reštartovať našu krajinu? - Prešov | url = https://www.facebook.com/events/427812821000766/ | vydavateľ = facebook.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách vo februári 2020]] NG otvorene podporovala stranu [[ZA ĽUDÍ]] exprezidenta [[Andrej Kiska|Andreja Kisku]]. Predseda NG Smutný kandidoval do Národnej rady z 27. miesta kandidátky ZA ĽUDÍ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tomáš Smutný - Za ľudí #27 - Kľúčové voľby | url = https://www.facebook.com/103588277841746/videos/478064923101870/ | vydavateľ = facebook.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> Po roku [[2020]] združenie nevykazuje navonok žiadnu aktivitu, posledný príspevok na jej webe je zo septembra 2018, na stránke na sociálnej sieti Facebook z novembra 2020.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nová Generácia | url = https://www.novageneracia.sk/ | vydavateľ = novageneracia.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-17 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nová Generácia | url = https://www.facebook.com/NovaGeneraciaZdruzenieMladych | vydavateľ = facebook.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> Pod názvom Nová Generácia vznikla v roku [[2026]] na sociálnej sieti [[Facebook]] podporná stránka politika [[Tomáš Taraba|Tomáša Tarabu]]. == Piliere organizácie == === Ciele NG === # zlepšiť životnú úroveň generácií 20-, 30- a 40-tnikov, pomocou presadzovania návrhov z iniciatívy za naše generácie # vytvoriť akčnú veľkú skupinu ľudí z celého Slovenska, ktorí vytvoria kritickú masu, ktorá posunie Slovensko vpred # vyprofilovať čestných a skúsených jednotlivcov, ktorí budú kandidovať vo voľbách do všetkých úrovní - komunálna, krajská a národná<br /> === Piliere Novej Generácie === * '''Zodpovednosť''' V súčasnosti jednotlivci berú za samozrejmosť to, že im demokratický štát poskytuje možnosť využívať všetky práva a slobody. Od spoločnosti chcú len to, čo im vyhovuje, a odmietajú sa zodpovedne podieľať na jej fungovaní. Čierny pasažieri nemyslia na to, že ak by sa všetci správali ako oni, štát by skolaboval. Úlohou vlády je vytvoriť podmienky k tom, aby všetci pociťovali zodpovednosť za krajinu. Dosiahnuť to môžeme, ak si uvedomíme, že ju nesieme všetci nielen tí, ktorí majú moc. Bez zodpovedného prístupu k vlastnému životu a k celému spoločenstvu individualít, ktorého súčasťou je každý z nás, je človek otrokom vlastného egoizmu. Narúša sa prirodzená integrita jeho života a celistvosť komunity – počnúc rodinou a končiac Európskou úniu. Spoločensky zodpovedná sloboda spočíva na obmedzeniach, ktoré garantujú jej užívanie všetkými členmi spoločenstva a zároveň nepripúšťajú jej zneužívanie. * '''Prosperita''' Štát nie je povinný zabezpečiť všetkým ľuďom stravu, ubytovanie alebo ošatenie. Základnou funkciou štátu je vytvoriť podmienky, aby sa každý človek žijúci na jeho území, ktorý nie je nejakým spôsobom znevýhodnený, mohol slobodne dostať k takej práci, ktorá mu zabezpečí dôstojný život a prosperitu. Ak sa namiesto spravodlivých podmienok a možnosti osobnej angažovanosti v prístupe k životu preferujú zásahy štátu a nadmerná byrokracia (výnimky, dotácie, alebo kvóty) výsledkom je oslabenie osobnej iniciatívy. Idea „demokratického kapitalizmu“ je neodmysliteľnou súčasťou racionálnej spravodlivosti a predpokladom zdravo fungujúceho štátu. Ak sú ľudia ponechaní len na seba bez pocitu, že sú súčasťou komunity, ak sa adekvátne nevzdelávajú, alebo sú vytláčaní na okraj, ak sa od nich nevyžaduje zodpovednosť, ak princípom nie je dobro pre čo najväčšie množstvo ľudí, tak sa stávajú neslobodnými a spoločnosť sa ocitá v kríze * '''Sloboda''' Sloboda je základ demokratickej spoločnosti a právneho štátu. Sloboda spočíva na rovnoprávnom zaobchádzaní v súlade so zákonom. Vždy budeme odhodlaní ochraňovať takú slobodu, ktorá nie je iba právom jednotlivca, ale tiež nevyhnutnosťou pre prežitie celej spoločnosti. Sloboda, ktorá nevyžaduje len to, aby jeden človek nesiahal na slobodu iného, ale sloboda ktorej povinnosťou je správať sa k iným ľuďom ako k racionálnym bytostiam. Sloboda je dôležitý pilier, na ktorom chceme budovať fungujúci, zodpovedný a sebestačný štát. Zápas o slobodu a demokraciu bol najdôležitejšou etapou v novodobých dejinách Slovenska. Uvedomujeme si, že tam kde niet slobody a demokracie, tam spoločnosť vždy niečo stráca. Bez slobody a demokracie si jednotlivci nikdy nemôžu osvojiť spoločnú zodpovednosť za spravovanie vlastného ba ani verejného života. Sloboda ľudí, ktorí žijú v štáte spočíva v tom, že si vytvárajú pravidlá rovnaké pre všetkých členov spoločnosti * '''Nádej pre Slovensko''' Ak chceme uskutočniť rozsiahle zmeny, nevyhnutné k zodpovednému spravovaniu Slovenska a Európy, nestačí, aby si jednotlivci uvedomovali iba vlastné záujmy. Dôležitejším je získať na svoju stranu ľudí, ktorí nerezignovali, ľudí s vierou v lepšie Slovensko. Súčasná politická generácia prešľapuje na mieste a márne hľadá svoje miesto v novom, rýchlejšom a transparentnejšom svete, v ktorom už neplatia staré, často pokrivené pravidlá. Často bojuje len o vlastné prežitie a tlačí ľudí do náručia extrémistov, šíri strach a frustráciu.<ref>https://www.novageneracia.sk/{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Aktivity Novej Generácie == OZ Nová Generácia vytvorilo niekoľko kampaní, napr.: ==== Nezamestnanosť mladých ==== V roku 2013-2014 sa začal aj na Slovensku naplno prejavovať fenomén mládežníckej [[Nezamestnanosť|nezamestnanosti]]. Slovensko sa dokonca dostalo v rebríčku nezamestnanosti mladých ľudí do 30 rokov na 3. najhoršiu priečku. Nová generácia sa v tejto oblasti angažovala predovšetkým v roku 2013, kedy na základe konferencie partnerských organizácií združených v YEPP <ref> http://youthepp.eu/</ref> (Youth of European people's party) presadzovala tieto riešenia: daňové stimuly pre tvorcov pracovných miest, vzdelávanie založené na zlepšovaní zručností a zvyšovania kompetencií v rámci praxe na vysokých školách a zavedenie nulovej byrokracie pre mladých podnikateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.finance.sk/spravy/finance/132995-zamestnavanie-mladych-maju-podla-sdku-podporit-nizsie-dane/ |dátum prístupu=2016-01-11 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160128013321/http://www.finance.sk/spravy/finance/132995-zamestnavanie-mladych-maju-podla-sdku-podporit-nizsie-dane/ |dátum archivácie=2016-01-28 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.novageneracia.sk/summit-mladeze-epp-vytvoril-alianciu-pre-tvorbu-pracovnych-miest/ |dátum prístupu=2016-01-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160205203530/http://www.novageneracia.sk/summit-mladeze-epp-vytvoril-alianciu-pre-tvorbu-pracovnych-miest/ |dátum archivácie=2016-02-05 }}</ref> ==== Pomoc obetiam Majdanu na Ukrajine ==== Vo februári 2014 zorganizovali členovia NG zbierku šatstva pre demonštrantov v [[Kyjev]]e.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mrznúcim ľuďom na kyjevských barikádach pomôžu mladí z SDKÚ | periodikum = WebNoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.webnoviny.sk/mrznucim-ludom-na-kyjevskych-barikadach-pomozu-mladi-z-sdku/ | issn = | vydavateľ = iSITA | miesto = Bratislava | dátum = 2014-02-05 | dátum prístupu = 2020-02-25 }}</ref> ==== Kampaň ''Proti vlakom zadarmo'' a spustenie petície proti tomuto opatreniu ==== 22.októbra 2014 [[vláda SR]] prijala uznesenie na realizáciu opatrení finančného, ekonomického a sociálneho balíčka vlády v železničnej osobnej doprave, ktorým schválila cestovanie zadarmo pre všetkých študentov a dôchodcov. Analýzy, ktoré vyšli po prijatí opatrenia ukazovali vysokú neefektivitu tohoto kroku<ref>http://www.iness.sk/stranka/9865-Drahe-vlaky-zadarmo.html{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>, preto sa združenie NG rozhodlo spustiť petíciu v ktorej vyzývalo občanov k odmietnutiu tohoto riešenia. [[Petícia]] proti vlakom zadarmo bola spustená 4. novembra 2014. Do jej ukončenia v novembri 2015 sa dokopy vyzbieralo viac ako 30 000 podpisov na fyzických, petičných hárkoch.<ref>http://ekonomika.sme.sk/c/8081139/desattisice-ludi-podporilo-peticiu-proti-vlakom-zadarmo-riesit-ju-bude-rezort-dopravy.html</ref> Petícia bola odovzdaná na ministerstve dopravy a momentálne sa čaká na jej vyhodnotenie.<ref>http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/374756-byvali-mladi-sdku-maju-30-tisic-podpisov-proti-vlakom-zadarmo/</ref> == Predsedovia == * [[Michal Ambrovič]] (2002{{--}}2004) * [[Štefan Škultéty]] (?-?)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = SDKÚ opúšťajú členovia, medzi nimi primátor Trenčianskych Teplíc | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/7506023/sdku-opustaju-clenovia-medzi-nimi-primator-trencianskych-teplic.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2014-11-21 | dátum prístupu = 2023-05-17 }}</ref> * [[Tomáš Smutný]] (2014{{--}}súčasnosť)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Nová Generácia vyzýva SDKÚ-DS k prehodnoteniu svojej politiky | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/nova-generacia-vyzva-sdku-politika/97174-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2014-09-08 | dátum prístupu = 2023-05-17 }}</ref> * [[Lukáš Tisoň]] (2014{{--}}?) == Referencie == {{referencie|2}} [[Kategória:Občianske združenia na Slovensku]] [[Kategória:Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana]] [[Kategória:Organizácie založené v 2014]] [[Kategória:Mládežnícke organizácie politických strán na Slovensku]] 7z8u5zg38zqfh0ie97mep9m1dd935rg 3 565868 8212723 8212410 2026-05-12T14:04:09Z OJJ 116711 /* Článok Len sa pýtam */ odpoveď 8212723 wikitext text/x-wiki {{/Hlavička}} __TOC__ __NOINDEX__ <!-- Neměň prosím nic nad tímto řádkem. Díky. OJJ --> == Urgentná úprava == Čau, dostal som od teba na svoj článok blok, ktorý žiada o urgentnú úpravu. Myslím si, že už som článok dal do celkom prijateľného stavu. Vedel by si sa na to prosím pozrieť? Som tu celkom nový, preto budem veľmi rád za hocijaké poznámky/možné opravy. Ďakujem:) --[[Redaktor:DavidRake|DavidRake]] ([[Diskusia s redaktorom:DavidRake|diskusia]]) 14:05, 3. január 2024 (UTC) :{{Re|DavidRake}} Byl to strojový překlad s rozbitými referencemi. Stále tam zůstávají věty s nikoli slovenskou větnou skladbou (''V jednej z piesní „Weird Al“ Yankoviča je „Najväčšie Klbko v Minnesote“ z jeho albumu UHF z roku 1989''). Nechť po vyladění textu šablonu odebere spíše rodilý mluvčí slovenštiny, např. {{Re|KormiSK}}. ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 15:14, 3. január 2024 (UTC) ::{{Re|DavidRake}} No, do budúcna odporúčam dať si s tým trochu viac práce. Niektoré vety bolo potreba trochu viac prejsť (napr. ku koncu "klbko ..., ktorú navštívia"), takže [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Najv%C3%A4%C4%8D%C5%A1ie_klbko_%C5%A1pag%C3%A1tu&diff=7773976&oldid=7770699 to som opravil, takisto som opravil niektoré odkazy]. Inak po článok formátovacej stránke super, len vychytať tu jazykovú stránku a bude to paráda. :) Veľa šťastia s ďalšími článkami. {{Re|OJJ}} Dík za označenie. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:13, 8. január 2024 (UTC) :::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]]<nowiki> Ďakujem za konštruktívnu kritiku, budem si na to do budúcna dávať väčší pozor.:) ~~~</nowiki> --[[Redaktor:DavidRake|DavidRake]] ([[Diskusia s redaktorom:DavidRake|diskusia]]) 14:54, 18. január 2024 (UTC) == Piesok == Zdravím, treab [[Redaktor:SirYakari je naj/pieskovisko|zmazať aj toto]], neoatrí to ani na pieskovisko. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:AD00:9CF3:EC51:5B48:BA00|2A02:AB04:27BD:AD00:9CF3:EC51:5B48:BA00]] 17:43, 23. apríl 2024 (UTC) == Prečo mi do prdele mažeš veci z pieskoviska == Stále mi iba mažeš a mažeš veď to je moje pieskovisko nie tvoje[[Redaktor:SirYakari je naj|SirYakari je naj]] ([[Diskusia s redaktorom:SirYakari je naj|diskusia]]) 07:27, 24. apríl 2024 (UTC) :To neznamená, že tam môžeš mať čokoľvek. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 10:11, 24. apríl 2024 (UTC) ::@[[Redaktor:SirYakari je naj|SirYakari je naj]] Doplním: Napr. keď budú na pieskovisku vulgarizmy tiež sa to maže i napriek tomu že je to niekoho pieskovisko. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:26, 24. apríl 2024 (UTC) :::Tu išlo o opakovane zmazaný obsah, ktorý tak bol zmazaný oprávnene. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 10:41, 24. apríl 2024 (UTC) :::tam neboli --[[Redaktor:SirYakari je naj|SirYakari je naj]] ([[Diskusia s redaktorom:SirYakari je naj|diskusia]]) 11:26, 24. apríl 2024 (UTC) == Žiadosť o zamknutie článku == Dobrý deň, žiadam o zamknutie článku [[BeamNG.drive]] na úpravu iba pre Overených používateľov. Žiadam to z dôvodu, že mi neustále akýsi anonym škodí na tomto článku a uráža ma to. Pracujem na ňom priebežne, ale toto ma znechucuje vôbec na Wikipediu niečo pridávať. --[[Redaktor:Roman Tička|Roman Tička]] ([[Diskusia s redaktorom:Roman Tička|diskusia]]) 19:57, 9. máj 2024 (UTC) : {{re|Roman Tička}} Ten jakýsi anonym je dlouhodobě aktivní redaktor, akorát s poměrně svérázným přístupem. Článek nicméně stále vyžaduje úpravy, vizte např. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=BeamNG.drive&diff=prev&oldid=7848559 reakci] od kolegy {{U|KormiSK}}. Zároveň jsou zcela rozbité reference, jež by měly být formátovány v citačních šablonách. Věřím ale, že se podaří situaci vyřešit. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 02:17, 10. máj 2024 (UTC) ::{{Re|Roman Tička}} Ak na článku stále pracujete, odporúčam označiť ho šablónou {{tl|Pracuje sa}}. Tú tam môžete mať niekoľko dní a na článku pokojne pracovať ďalej. ::{{Re|OJJ}} Mimo referencií som text prešiel a už mi to tak strašné nepripadá, i keď som stále musel niektoré veci kontrolovať v originále - chce to učesať, ale už je to celkom ok, myslím. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 08:02, 10. máj 2024 (UTC) ::To je jedno čo je, keby že je aspoň trochu normálny, tak namiesto ubližovania a otravovania človeka by tie referencie pomohol opraviť, nakoľko to je asi najťažšie, keďže ich je ale 20. --[[Redaktor:Roman Tička|Roman Tička]] ([[Diskusia s redaktorom:Roman Tička|diskusia]]) 19:11, 10. máj 2024 (UTC) :Aj ja mám niekedy takýto problém [[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 05:10, 4. máj 2026 (UTC) == SirYakari == chcel by som sa spýtať že či by sme sa nemohli dohodnúť na tomto článku. Za 27 minút to malo 77 zhliadnutí. Chápem že sa vám táto téma nemusí páčiť ale dajte tomu šancu. Ďakujem za pchopenie. == Barbus petenyi == Ahoj, potřeboval bych poradit. Ačkoli jsem taky zoolog, tak v rybách jsou moje znalosti dost omezené a veškerou literaturu týkající se ryb mám na Slovensku (no a žiju v Bulharsku). V článku [[Dăbraš]] jsem zmiňoval Barbus petenyi, což je na stránkách slovenského rybářského svazu [[Mrena škvrnitá]], ale ta má na wiki název Barbus peloponnesius a Barbus petenyi se tam nevyskytuje ani jako synonymum. Na české wiki má Barbus petenyi název Parma Petenyova, ale ta stránka neexstuje na slovenské wiki (a na české wiki zase není ze slovenské stránky propojení na mrenu škvrnitou). Nemáš kde zjistit, jestli se náhodou nejedná o totožné druhy a pokud ne, tak jaký je slovenský název Barbus petenyi? Díky --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 06:35, 17. júl 2024 (UTC) : {{Re|Gitanes232}} Oba druhy mají v současnosti odlišné položky na FishBase: [https://www.fishbase.se/summary/Barbus-peloponnesius], [https://fishbase.mnhn.fr/summary/barbus-petenyi]. V DUNGEL, Jan; ŘEHÁK, Zdeněk. Atlas ryb, obojživelníků a plazů České a Slovenské republiky. 1. vyd. Praha: Academia, 2005 je jako mrena škvrnitá označen druh ''Barbus carpathicus'', přičemž „populace v SR bývá některými autory také řazena do okruhu balkánského druhu ''Barbus peloponnesius''. Dříve byla nejčastěji označována jako ''Barbus meridionalis petenyi'' nebo ''Barbus petenyi''.“ Podobné názvoslovné otázky by si zcela jistě vychutnal jeden nejmenovaný editor, já bohužel nemám čas se tomu věnovat podrobněji, kaprovité ryby jdou navíc zcela mimo mne. Doporučuji užívat spíše vědecké jméno a do slovenského názvosloví nezabředávat, je zbytečné si to komplikovat. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 13:17, 17. júl 2024 (UTC) ::Díky. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 13:30, 17. júl 2024 (UTC) == Research about the tools on Wikimedia projects by the CEE Hub == Hi everyone, We would like to invite you to submit your responses to the survey dedicated to the tools that are used currently across the Wikimedia projects and the tools that you want to have. This survey was made by the working group of the [[:m:Wikimedia CEE Hub|CEE Hub]], and your responses will be reviewed afterwards, as we want to continue supporting the communities. That support can be documentation for certain most used tools by other communities across the region per specific topics, finding solutions for new tools to be created in the future, creating most needed tools in the region (so called "regional wishlist list"), and many other options. ''Deadline to fill in the survey is '''20th of August, 2024'''.'' Submit your answers [https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSeIwzCDKs6jXPG7EpZe-JH2Mm1odU0_MAv1bO-z-nLOq9dlug/viewform?usp=sf_link '''here'''] Thank you in advance for your time that you will dedicate in filling in this survey --[[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 13:07, 26. júl 2024 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:TRistovski-CEEhub@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tools&oldid=27177596 --> == Revert presmerovania == Ahoj, k [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Europop&oldid=prev&diff=7900876 revertu] len toľko, že europop a eurodance sú dve rôzne hudobné žánre. Je blbosť presmeruvávať jedno heslo na druhé. Keď chce niekto vytvoriť heslo Europop, ako ho samostatne majú aj iné jazykové mutácie wikipédie ([[en:Europop]]), prosím, bolo by to vhodné, ale presmerovanie treba zrušiť, lebo kladie čitateľa do omylu. --[[Redaktor:Maajo25|Maajo25]] ([[Diskusia s redaktorom:Maajo25|diskusia]]) 00:47, 21. august 2024 (UTC) :{{Re|Maajo25}} Na současné přesměrování vede spousta odkazů, vedl na něj i [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Popov%C3%A1_hudba&diff=prev&oldid=7900875 odkaz zde ze šablony] (a tam byl jen jeden). Tak to prosím zkontroluj a dej vědět, co s tím mám dělat. Nepoznám, jestli konkrétní články používají redirect korektně. ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 06:16, 21. august 2024 (UTC) ::Prešiel som si stránky odkazujúce na heslo europop a preriedil ich. Tie, čo ostali, odkazujú teraz správne na žáner europop, ktorý po vymazaní presmerovania bude mať červený wikiodkaz. Odkaz v šablóne, ktorý si zmenil, nebol správny ani vtedy, a nie je ani teraz. Má tam byť asi ''európsky pop'' bez wikiodkazu, len ako lokalizácia. --[[Redaktor:Maajo25|Maajo25]] ([[Diskusia s redaktorom:Maajo25|diskusia]]) 17:12, 21. august 2024 (UTC) == Results from the survey about the tools on Wikimedia projects by the CEE Hub == Hi everyone, During August 2024, we sent you a survey about the tools, so now we would like to bring to your attention the conclusions and results from the survey, which you can explore on this '''[[:m:Wikimedia CEE Hub/Tools|Meta page]]'''. I hope you will enjoy exploring the mentioned tools on the page, along with other conclusions from the survey. Thanks for your time, and we will continue working on this important topic. --[[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 12:10, 7. október 2024 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:TRistovski-CEEhub@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tools&oldid=27177596 --> == Markus G == Nazdar. Zámerne som to už nechával, keď tam už Pe3kZA vložil UU, takto to je také nekonečné iteratívne doťahovanie o formu riešenia. Ak tak to potom už treba zamknúť, prípadne zablokovať dotyčného, aby nemohol vytvárať ďalšie reinkarnácie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:12, 26. november 2024 (UTC) : {{Re|Teslaton}} Chápu, ale s 3 posluchači/měsíc je to zbytečná byrokracie. Zámek jsem nastavil nezávisle. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 13:14, 26. november 2024 (UTC) ::Hej, NNSZ by s veľkou pravdepodobnosťou momentálne nebolo doložiteľné (pozeral som zbežne, keď som tam vkladal š. k významnosti), len teda keď už jeden správca vloží urgent, snažím sa s tým (väčšinou) nebojovať. Okrem iného to totiž rieši aj problém s tým opakovaným zakladaním, ktorý inak treba často riešiť ďalšími akciami. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:18, 26. november 2024 (UTC) :::Ano, ty další akce jsem zajistil nezávisle [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:Z%C3%A1znamy&logid=806722]. Takhle by zase dotyčný mohl zkoušet odebírat šablony atd. Ale ok, klidně to tam do budoucna nechám. V případě konkrétně tohoto tématu jsou ale i tyto diskuse ztráta času. :) -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 13:25, 26. november 2024 (UTC) Plus je taky nefér vůči autorovi, aby vylepšoval článek, který nemá možnost vylepšit. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 13:26, 26. november 2024 (UTC) ::::Jj, súhlas, oba prístupy majú svoje ''pros and cons''... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:29, 26. november 2024 (UTC) == Revision deletion request for [[special:diff/7967407]] and its edit summary == (Please allow me to contact you in English) Dear administrator, I'm sending this message to request the deletion of the revision above and its edit summary which includes uncivil statements. Your attention to this case is appreciated. --[[Redaktor:MathXplore|MathXplore]] ([[Diskusia s redaktorom:MathXplore|diskusia]]) 07:04, 8. január 2025 (UTC) :Done. In next cases, please use [[WP:NS]]. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 07:06, 8. január 2025 (UTC) == Článok upravený == Ahoj, označil si môj článok https://sk.wikipedia.org/wiki/Ladislav_Dubravsk%C3%BD. Článku som spravil základné úpravy plus sú tam teraz dve nezávislé sekundárne referencie. Ide o osobnosť regionálneho významu, ktorá v Trnave organizovala šachový turnaj celorepublikového významu, na ktorom sa pravidelne zúčastňovala celá čsl. špička. Nasledovný zdroj nie je asi vhodný ako encyklopedický, ale pomáha dokresliť situáciu: veľmajster Ftáčnik v diskusií s predmetnou osobou spomína "hviezdne obdobie šachovej histórie mesta Trnava, kedy sa môj hostiteľ veľmi silne zaslúžil o to, že vzniklo nenápadne veľké významné šachové centrum v rámci Československa." Podobné video existuje s veľmajstrom Plachetkom. Daj prosím vedieť, či ešte vidíš kritické problémy s článkom. Prešiel som viacero podobných regionálnych osobností a zdá sa mi, že tento článok je snáď lepšie ozdrojovaný ako väčšina... Ďakujem. [[Špeciálne:Príspevky/2A01:C846:19C1:A600:2841:9493:5A78:915|2A01:C846:19C1:A600:2841:9493:5A78:915]] 19:47, 7. február 2025 (UTC) :Vypadol mi link na video s GM Ftáčnikom: https://www.youtube.com/watch?v=rFBnQNkJRxk&t=256s --[[Špeciálne:Príspevky/2A01:C846:19C1:A600:2841:9493:5A78:915|2A01:C846:19C1:A600:2841:9493:5A78:915]] 19:49, 7. február 2025 (UTC) :Prvý sl. veľmajster Plachetka o zisku čsl. titulu s Lokomotívou Trnava s predsedom Dubravským: https://www.youtube.com/watch?v=eH3tCnc38OY&t=1730s --[[Špeciálne:Príspevky/2A01:C846:19C1:A600:2841:9493:5A78:915|2A01:C846:19C1:A600:2841:9493:5A78:915]] 20:10, 7. február 2025 (UTC) ::Já do článku dal jen základní šablonu na úpravu a dál jsem jej neupravoval (ani neprověřoval), k literatuře tam totiž z velké části nebudu mít přístup. Významnost zpochybnil někdo jiný. Obecně ale platí [[Wikipédia:2NNSZ]] (tj. nemělo by jít jen o okrajové zmínky, osoba samotná by měla být předmětem zájmu zdrojů). ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 10:10, 8. február 2025 (UTC) :::Rozumiem, ďakujem, nejde o okrajové zmienky. Chápem, že zdroje pre väčšinu ľudí nie sú okamžite dostupné, no zas nie je to ako vo vtipe, kde niekto cituje privátne kolované memoáre Slovinskej filologickej spoločnosti z roku 1872... aj preto sú v článku aj online zdroje a tu som doložil linky na rozhovory. Myslím, že článok by nemal byť mazaný bez diskusie, keďže zdroje boli doložené. --[[Špeciálne:Príspevky/2A01:C844:2455:8600:C8A5:A929:EE75:EA08|2A01:C844:2455:8600:C8A5:A929:EE75:EA08]] 14:19, 8. február 2025 (UTC) :::Ofotil som referenciu Šport v TTSK: https://postimg.cc/gallery/L49RDZg :::Ak by sa ti chcelo, prejsť si to (a zvážiť odstránenie námietky významnosti článku, i keď si ju nepridával ty - bol to niekto anonymný) zaberie vyslovene 1 minútu, impakt je tam veľmi dobre zosumarizovaný. V ďalšej knihe je osobe venovaná celá kapitola. --[[Špeciálne:Príspevky/2A01:C844:2455:8600:74DA:F601:A2DE:6490|2A01:C844:2455:8600:74DA:F601:A2DE:6490]] 15:04, 9. február 2025 (UTC) ::::Spíš se to týká klubu než osoby, takže by bylo asi lepší ještě něco najít. Osobně bych s ponecháním v takovém případě spíš problém neměl, ale IPčka bývají dost "vytrvalá", takže se o tom teoreticky může i hlasovat etc. Alternativou by možná bylo založit článek o klubu a informace o této osobnosti zmínit tam. Klub zcela jistě významný je. ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 15:38, 9. február 2025 (UTC) :::::Ďakujem za rady. Najvýznamnejší je zrejme osobnosťou založený festival Tirnavia - bol to prvý, najväčší a priemerným ELO ratingom najvyšší (v najúspešnejších ročníkoch) veľmajstrovský turnaj v histórii Slovenska - nie len predtým, ale až doteraz. Plánujem založiť článok o tomto festivale. --[[Špeciálne:Príspevky/2A01:C844:2455:8600:74DA:F601:A2DE:6490|2A01:C844:2455:8600:74DA:F601:A2DE:6490]] 16:01, 9. február 2025 (UTC) :::::fyi https://sk.wikipedia.org/wiki/Tirnavia_(%C5%A1achov%C3%BD_festival)?useskin=vector --[[Špeciálne:Príspevky/2A01:C846:19C1:A600:6DDC:CC32:A282:9850|2A01:C846:19C1:A600:6DDC:CC32:A282:9850]] 22:29, 9. február 2025 (UTC) :::::Bolo založené hlasovanie, ak by si sa chcel zúčastniť, https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Str%C3%A1nky_na_zmazanie/Ladislav_Dubravsk%C3%BD --[[Redaktor:Highertopoi|Highertopoi]] ([[Diskusia s redaktorom:Highertopoi|diskusia]]) 07:58, 11. február 2025 (UTC) == Urgentná úprava == Dobrý deň, všimol som si, že ste pridali výstrahu o významnosti na stránku Puella. Článok som upravil podľa pravidiel Wikipédie a doplnil som nezávislé zdroje. Mohli by ste, prosím, preveriť, či už spĺňa kritériá? Ďakujem. : Článek je zejména reklamní > [[Wikipédia:Konflikt záujmov]]. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 17:21, 25. február 2025 (UTC) :Dobrý deň, na Wikipédii existuje mnoho článkov o firmách, ktoré popisujú ich vznik, rast a produktové portfólio. Príkladmi sú GymBeam a Dedoles, ktoré si svojimi výsledkami získali miesto na tejto platforme. Puella dokázala za 5 rokov expandovať do 10 krajín a zároveň dosiahnuť výrazný finančný rast – jej obrat vzrástol z 19,4 milióna eur v roku 2023 na 32 miliónov eur v roku 2024. Takýto rast v tak krátkom čase je výnimočný aj v rámci startupov, preto si myslím, že si zaslúži byť na Wikipédii. :Ak v článku vidíte konkrétne časti, ktoré považujete za reklamné, rád ich upravím alebo odstránim, aby spĺňal encyklopedické štandardy. Mohli by ste mi, prosím, upresniť, ktoré pasáže považujete za problémové? --[[Špeciálne:Príspevky/194.1.229.166|194.1.229.166]] 08:55, 26. február 2025 (UTC) ::Článek obecně působí tak, že přesvědčuje čtenáře o kvalitách příslušné firmy a nepřímo mu doporučuje produkty (Vývoj produktov a expanzia, Dermatologické testovanie etc.). Případná existence jiných reklamních článků ještě neospravedlňuje zakládání nových > [[Wikipédia:Nenarušujte Wikipédiu kvôli ilustrácii tvrdenia]] ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 11:24, 27. február 2025 (UTC) == Your revert == You are too fast, i just saw that LTA edit. Reported to SRG [[Redaktor:Hide on Rosé|Hide on Rosé]] ([[Diskusia s redaktorom:Hide on Rosé|diskusia]]) 10:39, 14. marec 2025 (UTC) : That account is now locked by a steward. [[Redaktor:Hide on Rosé|Hide on Rosé]] ([[Diskusia s redaktorom:Hide on Rosé|diskusia]]) 10:42, 14. marec 2025 (UTC) == Chcem spat zdrojovy kod stranky, ktoru si mi zmazal. Dakujem == Neexistuje tu kos alebo nieco kde mozem najst aj zmazane clanky? Prosim ta, zmazal si mi stranku bez varovania, tak mi aspon vrat zdrojovy kod. https://sk.wikipedia.org/wiki/Single_Time_(band) Michal G Vajda [[Redaktor:Michal G Vajda|Michal G Vajda]] ([[Diskusia s redaktorom:Michal G Vajda|diskusia]]) 09:11, 30. apríl 2025 (UTC) :{{Re|Michal G Vajda}} Poslané na mail. ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 13:12, 1. máj 2025 (UTC) == Join us at the Next CEE Catch up! Learn about Temporary accounts! == Hi everyone, We want to announce the tenth '''[[:m:Wikimedia CEE Hub/Catch up|CEE Catch Up]]''' session, which will be dedicated to the '''Temporary accounts''', as this important change is going to affect every Wikipedia soon, so it is important for patrollers and functionaries like you to understand this change. On wikis where temporary accounts are enabled, IP addresses of unregistered editors are not visible publicly. Only those who fight spam, vandalism, harassment and disinformation have access to IP addresses there. The session will take place on '''10th of June 2025, 18:00-19:00 CEST''' (check your ''[https://zonestamp.toolforge.org/1749571200 local time]''). If you are interested in this topic, then '''[[:m:Event:CEE Catch up Nr. 10 (June 2025)|sign-up for the session here]]'''. [[User:TRistovski-CEEhub|TRistovski-CEEhub]] ([[User talk:TRistovski-CEEhub|diskusia]]) 11:17, 29. máj 2025 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:TRistovski-CEEhub@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/CEE_admins&oldid=28802724 --> == Odstránenie stránok == ahoj, prosím ťa, viem že je to veľmi veľká a do určitej miery dúfam že nie príliš zaťažujúca prosba ale neviem kde inde poprosiť o pomoc. Vytvoril som Wikipedia články bez toho aby som sa opýtal či ich môžem vytvoriť. Neviem ako v živote pokračovať, mám problémy. Myslím si že najlepšie bude články prepísať alebo odstrániť. Prosím pomôž mi. Dúfam že ťa tým priveľmi nezaťažia. Ďakujem veľmi pekne --[[Redaktor:Slovak redactor|Slovak redactor]] ([[Diskusia s redaktorom:Slovak redactor|diskusia]]) 03:47, 16. jún 2025 (UTC) :{{Re|Slovak redactor}} Ten požadavek je neproveditelný. [[WP:CSD#V7]] umožňuje smazání na žádost autora jen tehdy, pokud do článků nepřispívali jiní editoři, využívá se to zejména u nově založených hesel, která chce autor stáhnout (většinou protože je nedopracoval nebo tak něco). Obecně "neodvolateľne súhlasíte s uvoľnením svojho príspevku", jak je uvedeno u okna pro uložení každé (!) editace. Důvody jako "[[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Rothschild & Co|Pred vytvorením stránky Rothschild & Co som neoslovil a neopýtal sa spoločnosti Rothschild & Co či môžem túto stránku na Wikipédií spraviť.]]" jsou pak úplně nesmyslné, protože nic takového není požadováno (naopak nezávislý postup v případě článků o firmách je vítán, protože nenastane [[Wikipédia:Konflikt záujmov]]). Jestli už dále přispívat nechceš, tak jednoduše nepřispívej, anebo přispívej o něčem, z čeho nebudeš mít špatné pocity (živočichové, národní parky, dějiny středověku, ...). Děkuji za pochopení, -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 04:31, 16. jún 2025 (UTC) ::Dobre, ďakujem, problémy už nemám. --[[Redaktor:Slovak redactor|Slovak redactor]] ([[Diskusia s redaktorom:Slovak redactor|diskusia]]) 06:00, 16. jún 2025 (UTC) == Growth features - Mentorship and Community updates == ​Hi everyone, Wikimedia Foundation worked on evolving some of the growth features, primarily dedicated to the newcomers in our movement and communities. If you do not know, everyone can access them, activating them from Preferences (in the below of the page). You can learn about these features '''[[mw:Growth|here]]'''. CEE Hub is contacting you (patrollers/admins) directly as we would like to bring to your attention two of these features that we think can be useful for your community: '''[[mw:Growth/Mentor dashboard|Mentorship]]''' and '''[[mw:Growth/Community Updates|Community Updates]]'''. We noticed that the majority of the CEE language editions of Wikipedia does not have active one of these features, so we are encouraging you to check whether your wiki has these features and if not to begin community discussion if you want to introduce them to your editors. If you want to check it, you need to go to the Special:CommunityConfiguration page on your wiki, where all of the growth features are listed. If you need more support with this, please contact Growth team [[mw:Growth/Team|here]]. --[[User:TRistovski-CEEhub|TRistovski-CEEhub]] ([[User talk:TRistovski-CEEhub|diskusia]]) 12:29, 16. júl 2025 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:TRistovski-CEEhub@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/CEE_admins&oldid=28802724 --> == Ahoj, prosba o recenziu návrhu článku o Henrichovi Burdigovi v mojom pieskovisku == Ahoj, pripravil som návrh článku o Henrichovi Burdigovi na mojom pieskovisku: [[Redaktor:Jaroslav_LI/pieskovisko]]. Deklaroval som konflikt záujmov na diskusnej stránke môjho pieskoviska. Prosím ta o recenziu tohto návrhu či tvoje odporúčania ne zmeny/úpravy. Samozrejme cielom je dospiet do takeho stadia článku aby sa dal presunúť do hlavného menného priestoru, ak bude spĺňať kritériá Wikipédie. Ďakujem vopred za pomoc. [[Redaktor:Jaroslav LI|Jaroslav LI]] ([[Diskusia s redaktorom:Jaroslav LI|diskusia]]) 15:24, 31. júl 2025 (UTC) :{{Re|Jaroslav LI}} Žiaľ, nespĺňa takmer žiadne podmienky na vzhľad a štýl článkov. ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 16:37, 31. júl 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] a @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]]: Čo si o tom myslíte? --[[Redaktor:Dušan Kreheľ|Dušan Kreheľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Kreheľ|diskusia]]) 17:38, 31. júl 2025 (UTC) ::Výmaz na žiadosť autora?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:12, 31. júl 2025 (UTC) == zamknuty clanok == Prajem pekný deň. Už niekoľkokrát sa snažím pridať článok na tému Petra Toth. Je to zaujímavá slovenská umelkyňa, ktorá si zaslúži byť na Wikipédii. Pokúšala som sa o to myslím 3 krát, myslím, že tento posledný krát to bolo vyšpičkované do detajlu aj s referenciami a zdrojmi, encyklopedicky poňaté, bez akejkoľvek propagácie čohoľkovek a napriek tomu bol článok resp. téma uzamknutá. Mohla by som sa spýtať na dôvod, prípadne či existuje možnosť opätovného odomknutia tejto témy? Vopred ďakujem :) [[Redaktor:KSYKA|KSYKA]] ([[Diskusia s redaktorom:KSYKA|diskusia]]) 06:18, 22. september 2025 (UTC) :{{re|KSYKA|s=1}} Aj posledný pokus trpel stále rovnakými problémami ako predošlé – prevažná väčšina textu doložená primárnym zdrojom (jej vlastná kniha), PR článkami a bulvárom (o formátovacích nedostatkoch nehovoriac, tie sú ale druhoradé). Opakovane to nespĺňa tunajšie kritériá encyklopedickej významnosti. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:25, 22. september 2025 (UTC) ::Podepisuji. ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 12:53, 22. september 2025 (UTC) == Invitation for a session "Tools and features for Users with Extended Rights" == Hi, you are receiving this invitation as you are either patroller and/or admin in your community and [[:m:Wikimedia CEE Hub|CEE Hub]] is preparing a session called '''Tools and features for Users with Extended Rights''', which we think that it will be interesting for you. The session is organised by the CEE Hub along with Wikimedia Foundation’s Movement Communications regional specialist Natalia Szafran-Kozakowska. Speakers in the session are Product Managers and Software Engineers from Wikimedia Foundation, so you will hear recent updates, new developments, and they will answer questions. So, please think what you want to ask them and come to the session. The session will be held on '''Tuesday, December 2nd, 2025 at 17:00 CET'''. Please register yourself '''[[:m:Event:CEE Catch Up: Tools for Users with Extended Rights|here]]'''. If you have any questions, please contact me. --[[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 13:45, 19. november 2025 (UTC) (on behalf of the CEE Hub) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:TRistovski-CEEhub@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/CEE_admins&oldid=29165186 --> == Zmazanie článku Kompoziting == Ahoj! Článok [[https://sk.wikipedia.org/wiki/Kompoziting]] ktorý som vytvoril bol zmazaný. Potreboval by som sa k nemu dostať(stačil by len text). Je to možné? [[Redaktor:Mfajta|Mfajta]] ([[Diskusia s redaktorom:Mfajta|diskusia]]) 11:46, 5. január 2026 (UTC) :{{Re|Mfajta}} Posláno mailem. ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 15:15, 5. január 2026 (UTC) == Konzultácia - urgentná úprava == Pekný večer, rada by som poprosila o pomoc. Riešime s kamarátkou jej profil Laura Arcolinova, urobili sme tam už kopec úprav, vrátane zdrojov, ktoré bolo možné dohľadať, ale stále nám tam visí oznam o vymazaní. Ďakujem! T. [[Redaktor:TatianaElenaMaria|TatianaElenaMaria]] ([[Diskusia s redaktorom:TatianaElenaMaria|diskusia]]) 21:08, 17. január 2026 (UTC) :{{Re|TatianaElenaMaria}} (odpovím česky v bodech): :# Neměly by být uváděny bulvární zdroje; :# Citace by měly být uvedeny jakožto řádkové za konkrétními údaji, které jsou jimi ocitované ([[Pomoc:Referencie]]); :# Článek by měl být formátován po vzoru [[Wikipédia:Biografia]]; :# Prosím také o odebrání externích odkazů z textu. :Hezký večer. ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 17:04, 18. január 2026 (UTC) ::Dobrý večer, @[[Redaktor:OJJ|OJJ]], vyhodila som bulvár, upravila citácie, zmysluplne prekontrolovala štruktúru, odobrala externé odkazy. A potom som sa pokúsila nahodiť infobox a nezobrazuje sa mi nič - nepomohol mi ani manuál, ani umelá inteligencia. A ďalšia otázka... Bude už text v poriadku, lebo ten odkaz o vymazaní ma celkom znervózňuje. :) Ďakujem za pomoc! T. --[[Redaktor:TatianaElenaMaria|TatianaElenaMaria]] ([[Diskusia s redaktorom:TatianaElenaMaria|diskusia]]) 23:01, 18. január 2026 (UTC) :::Kolega to upravil, ale nějaké další korekce v duchu výše uvedených jsou stále vhodné. ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 18:53, 19. január 2026 (UTC) ::::Dobrý deň, posielam zhrnutie - bulvárne (lifestyle) zdroje sú odstránené, regerencie sú presunuté za vety (okrem leadu - to upravoval niektorý kolega a keďže tomu iste rozumie lepšie ako ja, nezasahovala som do toho), formátovanie častí biografie je upravené a odobrané sú aj externé odkazy vovnútri textu. Dúfam, že je to v poriadku. A ďakujem za všetku pomoc! T. --[[Redaktor:TatianaElenaMaria|TatianaElenaMaria]] ([[Diskusia s redaktorom:TatianaElenaMaria|diskusia]]) 17:00, 20. január 2026 (UTC) :::::{{re|TatianaElenaMaria|s=1}} Šablónu urgentu som po úpravách odstránil, nechávam tam ale nateraz š. {{tl|Na úpravu}}. Sekcia ''Život'' nemá žiaden zdroj, sekcia ''V médiách'' (pôvodne ''Pozri aj'', čo je ale na wiki zaužívané pre [[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečnú sekciu]] s iným určením) je tam trochu nasilu, slúži momentálne viac ako zbierka externých odkazov na dotyčné mediálne zmienky, než ako normálny výklad s citovanými zdrojmi. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:22, 20. január 2026 (UTC) ::::::Ďakujem veľmi pekne za pomoc! Ešte to budeme priebežne dopĺňať. Prajem pekný večer! T. --[[Redaktor:TatianaElenaMaria|TatianaElenaMaria]] ([[Diskusia s redaktorom:TatianaElenaMaria|diskusia]]) 18:24, 20. január 2026 (UTC) == Odstavec == Prosím tě, snažím se udělat nový odstavec v [[Vlk_dravý#Charakteristika|charakteristice]] od začínající věty ''Dospelí vlci merajú na dĺžku hlavy a tela 100–170 cm''..., ale nějak mi to nejde. Ve vizuálním editoru jsou před tou větou vidět malé lomené šipečky, které se většinou dají jednoduše odstranit a odstavec se vytvoří. Nicméně v tomto případě, když je odstraním (a různě si s tím hraju), nic se nezmění a opakovaně se mi to slepuje dohromady. Nemůžu najít řešení ani v druhém editoru (naopak tam je vidět, že jsou texty oddělené). Nevíš, v čem je problém? Mohl bych to tak možná i nechat, ale nevypadá to dobře. Odstavec by se hodil. Díky --[[Redaktor:Tobartos|Tobartos]] ([[Diskusia s redaktorom:Tobartos|diskusia]]) 11:50, 11. marec 2026 (UTC) :{{Re|Tobartos}} Tento problém vždy nastává, když text přimkne k obrázku: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vlk_drav%C3%BD&diff=8179169&oldid=8179136] ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 11:56, 11. marec 2026 (UTC) ::Super, příště už budu vědět. Díky. --[[Redaktor:Tobartos|Tobartos]] ([[Diskusia s redaktorom:Tobartos|diskusia]]) 12:03, 11. marec 2026 (UTC) == Článok Len sa pýtam == Dobrý deň, Opravil some citácie na stránke „Len sa pýtam“ podľa vašich požiadaviek Jediným problémom je, že je tam stále tá šablóna o urgentnej úprave, prosím mohli by ste pozrieť či je už článok vhodný pre Wikipédiu skrz toho že dátum zmazania článku je nastavený už na zajtra ? --[[Redaktor:Kristián Dobiaš|Kristián Dobiaš]] ([[Diskusia s redaktorom:Kristián Dobiaš|diskusia]]) 21:29, 11. máj 2026 (UTC) :{{Re|Kristián Dobiaš}} Dobrý den, ten článek je zatím rozbitý, včetně [[Pomoc:Referencie|šablon citací]]. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 14:04, 12. máj 2026 (UTC) pjby8iqs8uxr796lo76plnfkr51fi7m 0 570735 8212790 8092165 2026-05-12T17:40:17Z Akul59 168826 +Hradná dolina 8212790 wikitext text/x-wiki Toto je '''zoznam [[chránený areál|chránených areálov]] na Slovensku'''. {| | valign=top width=50% | ;Pôvodný zoznam z roku [[1996]] {| class="wikitable sortable" ! Poradové číslo ! Názov ! Okres |- |1. |[[Alúvium Blhu]] |Rimavská Sobota |- |2. |[[Alúvium Paríža]] |Nové Zámky |- |3. |[[Arborétum Borová hora]] |Zvolen |- |4. |[[Arborétum Kysihýbeľ]] |Banská Štiavnica |- |5. |[[Arborétum Mlyňany]] |Zlaté Moravce |- |6. |[[Bajdel]] |Bratislava II |- |7. |[[Banskoštiavnická botanická záhrada]] (Botanická záhrada) |Banská Štiavnica |- |8. |[[Kalvária (Banská Štiavnica)|Banskoštiavnická kalvária]] |Banská Štiavnica |- |9. |[[Bodický rybník]] |Liptovský Mikuláš |- |10. |[[Borovicový háj v Kováčovej]] |Zvolen |- |11. |[[Borovicový háj v Liptovskej Sielnici]] |Liptovský Mikuláš |- |12. |[[Borovicový lesík]] |Bratislava I |- |13. |[[Bôrik (chránený areál)|Bôrik]] |Bratislava I |- |14. |[[Budinský les]] |Lučenec |- |15. |[[Búdkovianske rybníky]] (Budkovianske rybníky) |Skalica |- |16. |[[Červený rak]] |Bratislava I |- |17. |[[Dedova jama]] |Hlohovec |- |18. |[[Dolný hon]] |Dunajská Streda |- |19. |[[Dropie]] |Komárno |- |20. |[[Dubnícke bane]] (Dubnické bane) |Prešov |- |21. |[[Fenek (chránený areál)|Fenek]] |Rimavská Sobota |- |22. |[[Gaštanová záhrada]] (Gaštanová záhrada I) |Bratislava I |- |23. |[[Geceľ]] |Dolný Kubín |- |24. |[[Háj Nicové]] (Háj Nicovô) |Liptovský Mikuláš |- |25. |[[Háj pred Teplou dolinou]] (Háj pred dolinou Teplô) |Ružomberok |- |26. |[[Háj v Liptovskej Osade]] |Ružomberok |- |27. |[[Háj v Smrečanoch]] |Liptovský Mikuláš |- |28. |[[Hikóriový porast]] (Malá obora) |Rimavská Sobota |- |29. |[[Hlboká cesta (Bratislava)|Hlboká cesta]] |Bratislava I |- |30. |[[Holá hora]] |Prešov |- |31. |[[Holica (chránený areál)|Holiča]] (Príbelské jasene) |Veľký Krtíš |- |32. |[[Horský park]] |Bratislava I |- |33. |[[Hradisko (prírodná pamiatka)|Hradisko]] |Trenčín |- |34. |[[Hradná zeleň]] |Bratislava I |- |35. |[[Hrádocké arborétum]] |Liptovský Mikuláš |- |36. |[[Hviezdoslavova aleja]] |Námestovo |- |37. |[[Jakubovský parčík]] |Bratislava I |- |38. |[[Jasenina (chránený areál)|Jasenina]] |Poltár |- |39. |[[Jazernícke jazierko]] (Jazierko pri Jazernici) |Turčianske Teplice |- |40. |[[Jelenská gaštanica]] |Nitra |- |41. |[[Jubilejný les]] |Senica |- |42. |[[Jurajova štôlňa]] |Banská Štiavnica |- |43. |[[Kátovské jazero]] |Skalica |- |44. |[[Knola]] |Spišská Nová Ves |- |45. |[[Kochova záhrada]] |Bratislava I |- |46. |[[Koliba (Bratislava)|Koliba]] |Bratislava III |- |47. |[[Les Škurátka]] |Žarnovica |- |48. |[[Levické rybníky]] |Levice |- |49. |[[Lipnica-Savarka]] |Senica |- |50. |[[Lipový sad]] |Nové Mesto nad Váhom |- |51. |[[Lužný les pri Laborci]] (Lužný les na Laborci) |Michalovce |- |52. |[[Malé Vážky]] |Hlohovec |- |53. |[[Martinovská nádrž]] |Rimavská Sobota |- |54. |[[Meandre Kamenistého potoka]] |Brezno |- |55. |[[Medzianske skalky]] |Vranov nad Topľou |- |56. |[[Mierový háj]] |Ružomberok |- |57. |[[Mirovského záhrada]] |Bratislava I |- |58. |[[Mitrová]] |Brezno |- |59. |[[Mošovské aleje]] (Mošovecké aleje) |Turčianske Teplice |- |60. |[[Mŕtve rameno Lipa]] |Skalica |- |61. |[[Nemocničná záhrada]] |Bratislava I |- |62. |[[Nemocničný park]] |Bratislava I |- |63. |[[Okšovské duby]] |Bánovce nad Bebravou |- |64. |[[Ostrá skala a Tupá skala]] |Dolný Kubín |- |65. |[[Padelek]] |Malacky |- |66. |[[Parčík pri Avione]] |Bratislava I |- |67. |[[Park Janka Kráľa v Zlatých Moravciach]] (Park v Zlatých Moravciach I) |Zlaté Moravce |- |68. |[[Park pri hrobke Migazziovcov v Zlatých Moravciach]] (Park v Zlatých Moravciach II) |Zlaté Moravce |- |69. |[[Park pri ihrisku v Košútoch]] [Park v Košútoch I (pri ihrisku)] |Galanta |- |70. |[[Park pri kaštieli v Bohatej]] [Park v Bohatej II (pri kaštieli)] |Komárno |- |71. |[[Park pri liečebnom ústave v Lefantovciach]] (Park v Lefantovciach I) |Nitra |- |72. |[[Park pri materskej škole v Bohatej]] [Park v Bohatej I (pri materskej škole)] |Komárno |- |73. |[[Park pri obecnom úrade v Košútoch]] [Park v Košútoch II (pri obecnom úrade)] |Galanta |- |74. |[[Park v Abraháme]] |Galanta |- |75. |[[Park v Adamovských Kochanovciach]] |Trenčín |- |76. |[[Park v Bábe]] |Nitra |- |77. |[[Park v Báči]] |Dunajská Streda |- |78. |[[Park v Bardoňove]] |Nové Zámky |- |79. |[[Park v Beladiciach]] (Park v Beladiciach I) |Zlaté Moravce |- |80. |[[Park v Belej]] |Nové Zámky |- |81. |[[Park v Bohuniciach]] |Levice |- |82. |[[Brodziansky park|Park v Brodzanoch]] |Partizánske |- |83. |[[Park v Čakanoch]] |Dunajská Streda |- |84. |[[Park v Častkovciach]] |Nové Mesto nad Váhom |- |85. |[[Park v Číčove]] |Komárno |- |86. |[[Park v Gabčíkove]] |Dunajská Streda |- |87. |[[Park v Galante]] |Galanta |- |88. |[[Park v Hájnej Novej Vsi]] (Park v Hájnej Novej Vsi) |Topoľčany |- |89. |[[Park v Hokovciach]] |Levice |- |90. |[[Park v Horných Lefantovciach]] (Park v Lefantovciach II) |Nitra |- |91. |[[Park v Horných Semerovciach]] |Levice |- |92. |[[Park v Hubiciach]] |Dunajská Streda |- |93. |[[Park v Hurbanove]] [Park v Hurbanove (pri hvezdárni)] |Komárno |- |94. |[[Park v Klasové]] |Nitra |- |95. |[[Park v Kočovciach]] |Nové Mesto nad Váhom |- |96. |[[Park v Komjaticiach]] |Nové Zámky |- |97. |[[Park v Kravanoch nad Dunajom]] |Komárno |- |98. |[[Park v Kráľovičových Kračanoch]] |Dunajská Streda |- |99. |[[Park v Kyneku]] (Park v Nitre-Kyneku) |Nitra |- |100. |[[Park v Lapáši]] |Nitra |- |101. |[[Park v Lehniciach]] |Dunajská Streda |- |102. |[[Park v Leviciach]] |Levice |- |103. |[[Park v Lipovej]] |Nové Zámky |- |104. |[[Park v Malante]] (Park v Nitre-Malante) |Nitra |- |105. |[[Park v Mani]] |Nové Zámky |- |106. |[[Park v Marcelovej]] |Komárno |- |107. |[[Park v Michale nad Žitavou]] |Nové Zámky |- |108. |[[Park v Močenku]] (Park v Sládečkovciach) |Šaľa |- |109. |[[Park v Mojmírovciach]] |Nitra |- |110. |[[Park v Motešiciach]] |Trenčín |- |111. |[[Park v Novej Stráži]] |Komárno |- |112. |[[Park v Novej Vsi nad Žitavou]] |Nitra |- |113. |[[Park v Nových Zámkoch]] |Nové Zámky |- |114. |[[Park v Opatovskom Sokolci]] |Dunajská Streda |- |115. |[[Park v Palárikove]] |Nové Zámky |- |116. |[[Park v Pustom Chotári]] [Park v Beladiciach II (Pustý Chotár)] |Zlaté Moravce |- |117. |[[Park v Rohovciach]] |Dunajská Streda |- |118. |[[Park v Rúbani]] |Nové Zámky |- |119. |[[Park v Rumanovej]] |Nitra |- |120. |[[Park v Santovke]] |Levice |- |121. |[[Park v Seredi]] |Galanta |- |122. |[[Park v Sládkovičove]] |Galanta |- |123. |[[Park v Šalgočke]] |Galanta |- |124. |[[Park v Šuriankach]] |Nitra |- |125. |[[Park v Tajnej]] |Nitra |- |126. |[[Park v Tesároch]] |Topoľčany |- |127. |[[Park v Tomášikove]] |Galanta |- |128. |[[Park v Tonkovciach]] |Dunajská Streda |- |129. |[[Park v Topoľčiankach]] |Zlaté Moravce |- |130. |[[Park v Tovarníkoch]] |Topoľčany |- |131. |[[Park v Záblatí]] |Trenčín |- |132. |[[Park v Zemianskom Podhradí]] |Nové Mesto nad Váhom |- |133. |[[Park v Želiezovciach]] |Levice |- |134. |[[Park v Žemberovciach]] |Levice |- |135. |[[Park v Žitavciach]] |Nitra |- |136. |[[Park vo Svätom Petre]] (Park vo Svätom Petri) |Komárno |- |137. |[[Park vo Svodove]] |Levice |- |138. |[[Park vo Veči]] (Park v Šali-Veči) |Šaľa |- |139. |[[Park vo Veľkom Záluží]] |Nitra |- |140. |[[Park vo Vrakúni]] |Dunajská Streda |- |141. |[[Perínske rybníky]] (Perín-Chymské rybníky) |Košice-okolie |- |142. |[[Pieninské lipy]] |Kežmarok |- |143. |[[Pieskovňa Nižný Čaj]] |Košice-okolie |- |144. |[[Plavečské štrkoviská]] |Stará Ľubovňa |- |145. |[[Plytčiny]] |Dunajská Streda |- |146. |[[Poľovnícky les (chránený areál)|Poľovnícky les]] |Bratislava II |- |148. |[[Radvanovské skalky]] |Vranov nad Topľou |- |147. |[[Prírodný areál vodného mlyna]] |Dunajská Streda |- |149. |[[Ratkovie]] |Liptovský Mikuláš |- |150. |[[Rencsésov majer]] |Dunajská Streda |- |151. |[[Revištský rybník]] |Žarnovica |- |152. |[[Rovnianska gaštanica]] (Rovňanské gaštany) |Poltár |- |153. |[[Rudnyanského park v Trávnici]] (Park v Trávnici I) |Nové Zámky |- |154. |[[Slatina pri Šarišskom Štiavniku]] |Svidník |- |155. |[[Sinavá]] |Piešťany |- |156. |[[Starý rybník]] |Malacky |- |157. |[[Školský park v Trávnici]] (Park v Trávnici III) |Nové Zámky |- |158. |[[Štefanovská borina]] |Vranov nad Topľou |- |159. |[[Topoľčianska zubria zvernica]] (Zubria obora) |Zlaté Moravce |- |160. |[[Torišov park v Trávnici]] (Park v Trávnici II) |Nové Zámky |- |161. |[[Trnavské rybníky]] |Trnava |- |162. |[[Uhliská]] (Kohlwald) |Levoča |- |163. |[[Vejmutovkový porast]] |Žiar nad Hronom |- |164. |[[Vešeléniho záhrada]] (Wesselenyiho záhrada) |Bratislava I |- |165. |[[Vlčkovský háj]] |Trnava |- |166. |[[Vodárenská zeleň]] (Vodárenská zeleň I) |Bratislava I |- |167. |[[Vodná nádrž Petrova Ves]] |Skalica |- |168. |[[Volavčia kolónia]] |Lučenec |- |169. |[[Všivavec]] |Trnava |- |170. |[[Vtáčí ostrov]] |Námestovo |- |171. |[[Záhrada na Búdkovej]] (Gaštanová záhrada II) |Bratislava I |- |172. |[[Zeleň pri Vodárni]] (Vodárenská zeleň II) |Bratislava I |- |173. |[[Zemplínska šírava]] (Zemplínska Šírava) |Michalovce |- |174. |[[Žarnovica (chránený areál)|Žarnovica]] |Turčianske Teplice |} || | valign=top width=50% | ;Novelizovaný zoznam z roku [[2014]] {| class="wikitable sortable" ! Štandardizovaný názov chráneného areálu ! Číslo rozhodnutia o štandardizácii názvu ! Predchádzajúci názov |- |[[Abrahámsky park]] |P-1999/2003 z 21.5.2003 |Park v Abraháme |- |[[Alúvium Blhu]] |P-5255/2004 z 23.12.2004 | |- |[[Alúvium Paríža]] |P-5255/2004 z 23.12.2004 | |- |[[Arborétum Borová hora]] |P-189/1984 zo 4.7.1984 | |- |[[Arborétum Kysihýbeľ]] |P-1999/2003 z 21.5.2003 |Arborétum Kysihýbel |- |[[Arborétum Mlyňany]] |P-1999/2003 z 21.5.2003 |Arborétum v Mlyňanoch |- |[[Bábsky park]] |P-1999/2003 z 21.5.2003 |Park v Bábe |- |[[Bajdeľ]] |P-1999/2003 z 21.5.2003 |Bajdel |- | [[Banskoštiavnická botanická záhrada]] | P-5255/2004 z 23.12.2004 | Botanická záhrada Lesníckej technickej školy v Banskej Štiavnici |- |[[Kalvária (Banská Štiavnica)|Banskoštiavnická kalvária]] |P-5255/2004 z 23.12.2004 | |- |[[Bešiansky polder]] | | |- |[[Bodický rybník]] |P-189/1984 zo 4.7.1984 | |- |[[Bohatský park]] |P-1999/2003 z 21.5.2003 |Park pri materskej škole v Bohatej |- |[[Bohunický park]] |P-1999/2003 z 21.5.2003 |Park v Bohuniciach |- |[[Borovicový lesík]] |P-5255/2004 z 23.12.2004 | |- |[[Chránený areál Bôrik|Bôrik]] |P-5255/2004 z 23.12.2004 | |- |[[Bratkovčík (chránený areál)|Bratkovčík]] |P-5255/2004 z 23.12.2004 | |- |[[Brezinky]] |P-101/2009 z 12. 1. 2009 | |- |[[Brodziansky park]] |P-1999/2003 z 21.5.2003 |Park v Brodzanoch |- |[[Brvnište (chránený areál)|Brvnište]] |P-5281/2002 | |- |[[Búdkovianske rybníky]] |P-5255/2004 z 23.12.2004 | |- |[[Číčovský park]] |P-1999/2003 z 21.5.2003 |Park v Číčove |- |[[Dedova jama]] |P-5255/2004 z 23.12.2004 | |- |[[Dekretov porast]] |P-5255/2004 z 23.12.2004 | |- |[[Devínske alúvium Moravy]] |P-3016/2000 z 31.7.2000 | |- |[[Diviacke kruhy]] |P-5255/2004 z 23.12.2004 | |- |[[Dolná Zálomská]] |P-5255/2004 z 23.12.2004 | |- |[[Driečna (chránený areál)|Driečna]] |P-3016/2000 z 31.7.2000 | |- |[[Dropie]] |P-5255/2004 z 23.12.2004 | |- |[[Dubnícke bane]] |P-1999/2003 z 21.5.2003 | |- |[[Fenek (chránený areál)|Fenek]] |P-5255/2004 z 23.12.2004 | |- |[[Gabčíkovský park]] |P-1999/2003 z 21.5.2003 | |- |[[Galantský park]] |P-1999/2003 z 21.5.2003 | |- |[[Gavurky]] |P-5255/2004 z 23.12.2004 | |- |[[Háj pred Teplou dolinou]] |P-5255/2004 z 23.12.2004 | |- |[[Hate]] |P-5255/2004 z 23.12.2004 | |- |[[Hikóriový porast]] |P-1999/2003 z 21.5.2003 | |- |[[Holica]] |P-5255/2004 z 23.12.2004 | |- |[[Horná Chrapková]] |P-5255/2004 z 23.12.2004 | |- |[[Horský park]] |P-5255/2004 z 23.12.2004 | |- |[[Hrabiny (chránený areál)|Hrabiny]] |P-3016/2000 z 31.7.2000 | |- |[[Hradná dolina (chránený areál)|Hradná dolina]] | | |- |[[Hrádocké arborétum]] |P-189/1984 zo 4.7.1984 | |- |[[Hrochotská Bukovina]] |P-5255/2004 z 23.12.2004 | |- |[[Hrončiačka]] |P-3016/2000 z 31.7.2000 | |- |[[Hubický park]] |P-1999/2003 z 21.5.2003 | |- |[[Huntácka dolina]] |P-1999/2003 z 21.5.2003 | |- |[[Hurbanovský park]] |P-1999/2003 z 21.5.2003 | |- |[[Chmúra (chránený areál)|Chmúra]] |P-1999/2003 z 21.5.2003 | |- |[[Chorvátske rameno]] |P-3016/2000 z 31.7.2000 | |- |[[Ivančinské močiare]] |P-5255/2004 z 23.12.2004 | |- |[[Ivanov salaš]] |P-5255/2004 z 23.12.2004 | |- |[[Jakub (chránený areál)|Jakub]] |P-5255/2004 z 23.12.2004 | |- |[[Jarovská bažantnica]] |P-3016/2000 z 31.7.2000 | |- |[[Jasenina (chránený areál)|Jasenina]] |P-5255/2004 z 23.12.2004 | |- |[[Jazerinky]] |P-3016/2000 z 31.7.2000 | |- |[[Jazernické jazierko]] |P-1999/2003 z 21.5.2003 | |- |[[Jelenská gaštanica]] |P-5255/2004 z 23.12.2004 | |- |[[Jubilejný les]] |P-5255/2004 z 23.12.2004 | |- |[[Kaštieľsky park]] |P-1999/2003 z 21.5.2003 | |- |[[Kátovské jazero]] |P-5255/2004 z 23.12.2004 | |- |[[Klasovský park]] |P-1999/2003 z 21.5.2003 | |- |[[Knola]] |P-5255/2004 z 23.12.2004 | |- |[[Kochova záhrada]] |P-189/1984 zo 4.7.1984 | |- |[[Komjatický park]] |P-1999/2003 z 21.5.2003 | |- |[[Konopiská]] |P-101/2009 z 12. 1. 2009 | |- |[[Kopec (chránený areál)|Kopec]] |P-101/2009 z 12. 1. 2009 | |- |[[Kostolianske lúky]] |P-5255/2004 z 23.12.2004 | |- |[[Košická botanická záhrada]] |P-3016/2000 z 31.7.2000 | |- |[[Košútsky park]] |P-1999/2003 z 21.5.2003 | |- |[[Kotlina]] |P-101/2009 z 12. 1. 2009 | |- |[[Kráľovičova slatina]] |P-5255/2004 z 23.12.2004 | |- |[[Kráľovičovokračiansky park]] |P-1999/2003 z 21.5.2003 | |- |[[Krásno (chránený areál)|Krásno]] |P-5255/2004 z 23.12.2004 | |- |[[Kraviansky park]] |P-1999/2003 z 21.5.2003 | |- |[[Kúpna hora]] |P-5255/2004 z 23.12.2004 | |- |[[Lapášsky park]] |P-1999/2003 z 21.5.2003 | |- |[[Lesné diely]] |P-3016/2000 z 31.7.2000 | |- |[[Levické rybníky]] |P-189/1984 zo 4.7.1984 | |- |[[Levický park]] |P-1999/2003 z 21.5.2003 | |- | <s>Lipnica</s> |P-1999/2003 z 21.5.2003 | |- |[[Lipovský park]] |P-1999/2003 z 21.5.2003 | |- |[[Malachovské skalky]] |P-5255/2004 z 23.12.2004 | |- |[[Malé Vážky]] |P-5255/2004 z 23.12.2004 | |- |[[Maniansky park]] |P-1999/2003 z 21.5.2003 | |- |[[Marcelovský park]] |P-1999/2003 z 21.5.2003 | |- |[[Martinovská nádrž]] |P-5255/2004 z 23.12.2004 | |- |[[Meandre Kamenistého potoka]] |P-5255/2004 z 23.12.2004 | |- |[[Medzianske skalky]] |P-5255/2004 z 23.12.2004 | |- |[[Michalské rašelinisko]] |P-1999/2003 z 21.5.2003 |- |[[Močenský park]] |P-1999/2003 z 21.5.2003 | |- |[[Moľvy]] |P-3016/2000 z 31.7.2000 | |- |[[Mošovské aleje]] |P-5255/2004 z 23.12.2004 | |- |[[Nižnočajská pieskovňa]] |P-1999/2003 z 21.5.2003 | |- |[[Novoveský park]] |P-1999/2003 z 21.5.2003 | |- |[[Oborínske jamy]] |P-101/2009 z 12. 1. 2009 | |- |[[Okšovské duby]] |P-5255/2004 z 23.12.2004 | |- |[[Ostrá skala a Tupá skala]] |P-1999/2003 z 21.5.2003 | |- | <s>Padelek</s> |P-3016/2000 z 31.7.2000 | |- |[[Palárikovský park]] |P-1999/2003 z 21.5.2003 | |- | [[Parčík pri Avione]] | P-5255/2004 z 23.12.2004 |zrušená ochrana vyhláškou OÚ ŽP BA č. 7/2013 z 18.9.2013 |- |[[Park pri ihrisku]] |P-1999/2003 z 21.5.2003 | |- |[[Pavúkov jarok]] |P-5255/2004 z 23.12.2004 | |- |[[Perínske rybníky]] |P-5255/2004 z 23.12.2004 | |- |[[Plavečské štrkoviská]] |P-5255/2004 z 23.12.2004 | |- |[[Pod šťavicou]] |P-3016/2000 z 31.7.2000 | |- |[[Podlavické výmole]] |P-5255/2004 z 23.12.2004 | |- |[[Poľovnícky les (chránený areál)|Poľovnícky les]] |P-5255/2004 z 23.12.2004 | |- |[[Pribetský háj]] |P-5255/2004 z 23.12.2004 | |- |[[Radomská slatina]] |P-3016/2000 z 31.7.2000 | |- |[[Radvanovské skalky]] |P-5255/2004 z 23.12.2004 | |- |[[Ratkovo (chránený areál)|Ratkovo]] |P-1999/2003 z 21.5.2003 | |- |[[Revištský rybník]] |P-5255/2004 z 23.12.2004 | |- |[[Revúca (chránený areál)|Revúca]] |P-5281/2002 z 10. 12. 2002 | |- |[[Rieka Orava]] |P-5255/2004 z 23.12.2004 | |- |[[Rohovský park]] |P-1999/2003 z 21.5.2003 | |- |[[Rovnianska gaštanica]] |P-5255/2004 z 23.12.2004 | |- |[[Rúbaniansky park]] |P-1999/2003 z 21.5.2003 | |- |[[Rudava (chránený areál)|Rudava]] |P-101/2009 z 12. 1. 2009 | |- |[[Rumanovský park]] |P-1999/2003 z 21.5.2003 | |- |[[Seredský park]] |P-1999/2003 z 21.5.2003 | |- |[[Sielnický borovicový háj]] |P-1999/2003 z 21.5.2003 | |- |[[Sládkovičovský park]] |P-1999/2003 z 21.5.2003 | |- |[[Sĺňava (chránený areál)|Sĺňava]] |P-189/1984 zo 4.7.1984 | |- |[[Soví les (Bratislava)|Soví les]] |P-4729/2006 z 29. 6. 2006 | |- | <s>Starý rybník</s> |P-189/1984 zo 4.7.1984 | |- |[[Stolica (chránený areál)|Stolica]] | | |- |[[Strážsky park]] |P-1999/2003 z 21.5.2003 | |- |[[Suchá dolina (chránený areál)|Suchá dolina]] |P-5255/2004 z 23.12.2004 | |- |[[Svarkovica]] |P-7023/2010 z 26.11.2010 | |- |[[Svätojurské hradisko]] |P-3016/2000 z 31.7.2000 | |- |[[Svätopeterský park]] |P-1999/2003 z 21.5.2003 | |- |[[Šalgočiansky park]] |P-1999/2003 z 21.5.2003 | |- |[[Štefanovská borina]] |P-5255/2004 z 23.12.2004 | |- |[[Štepnické rameno]] |P-1999/2003 z 21.5.2003 | |- |[[Šuriansky park]] |P-1999/2003 z 21.5.2003 | |- |[[Tesársky park]] |P-1999/2003 z 21.5.2003 | |- |[[Tomášikovský park]] |P-1999/2003 z 21.5.2003 | |- |[[Tonkovský park]] |P-1999/2003 z 21.5.2003 | |- |[[Topoľčianska zubria zvernica]] |P-1999/2003 z 21.5.2003 | |- |[[Topoľčiansky park]] |P-1999/2003 z 21.5.2003 | |- |[[Tovarnícky park]] |P-1999/2003 z 21.5.2003 | |- |[[Trnavské rybníky]] |P-189/1984 zo 4.7.1984 | |- |[[Tunel pod Dielikom]] |P-5255/2004 z 23.12.2004 | |- |[[Vachtové jazierko]] |P-5255/2004 z 23.12.2004 | |- |[[Veľký kopec (chránený areál)|Veľký kopec]] |P-101/2009 z 12. 1. 2009 | |- |[[Vinohrady (chránený areál)|Vinohrady]] |P-5255/2004 z 23.12.2004 | |- |[[Višňový potok]] |P-7023/2010 z 26.11.2010 |Cerinský potok, Cerínsky potok |- |[[Vlčkovský háj]] |P-5255/2004 z 23.12.2004 | |- |[[Vodná nádrž Petrova Ves]] |P-5255/2004 z 23.12.2004 | |- |[[Volavčia kolónia]] |P-5255/2004 z 23.12.2004 | |- |[[Všivavec]] |P-5255/2004 z 23.12.2004 | |- |[[Zeleň pri Vodárni]] |P-5255/2004 z 23.12.2004 | |- |[[Zemplínska_šírava_(chránený_areál)|Zemplínska šírava]] |P-189/1984 zo 4.7.1984 | |- |[[Žarnovica (chránený areál)|Žarnovica]] |P-5255/2004 z 23.12.2004 | |- |[[Želiezovský park]] |P-1999/2003 z 21.5.2003 | |- |[[Žitavský park]] |P-1999/2003 z 21.5.2003 | |} |} == Zdroj == * [https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/293/ Vyhláška č. 293/1996 Z. z.] * {{Citácia Harvard | Priezvisko = Miklušová | Meno = Eva | Rok = 2014 | Titul = Názvy chránených areálov CHA | URL = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-chranenych-uzemi/cha.pdf | Miesto = [Bratislava] | Vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | DátumVydania = 2014-09-16 | DátumPrístupu = 2016-04-16 }} {{Národné prírodné pamiatky na Slovensku}} [[Kategória:Chránené areály na Slovensku]] [[Kategória:Slovenské zoznamy|Chránené areály]] s6k8yklga1xesnragmpq7loeibbhrf5 0 572125 8212786 6845197 2026-05-12T17:27:45Z Akul59 168826 +Hradná dolina 8212786 wikitext text/x-wiki Toto je '''zoznam chránených území v okrese Topoľčany''' aktuálny k roku [[2017]], v ktorom sú uvedené chránené územia v oblasti [[Topoľčany (okres)|okresu Topoľčany]]. {| class="wikitable sortable" |- ! Kód !! class="unsortable" style="width:100px;" |Obrázok!! Typ !! Názov !! Rozloha v [[Hektár|ha]] !! class="unsortable" | Galéria !! Popis územia !! Súradnice |- | align="right" | {{Šzochčpsr|23}} || <!--[[Súbor:???|100x100px|Popis obrázka]]--> || [[Prírodná rezervácia|PR]] || [[Čepúšky]] || align="right" | {{nts|58.1280}} || <!--{{Commonscat v tabuľke|???}}--> || <!-- --> || <!--{{Súradnice|49|15}}--> |- | align="right" | {{Šzochčpsr|25}} || <!--[[Súbor:???|100x100px|Popis obrázka]]--> || [[Prírodná pamiatka|PP]] || [[Čermiansky močiar]] || align="right" | {{nts|5.4457}} || <!--{{Commonscat v tabuľke|???}}--> || <!-- --> || <!--{{Súradnice|49|15}}--> |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1154}} || [[Súbor:Čertova_pec_(2004).jpg|100x100px|Čertova pec]] || [[Prírodná pamiatka|PP]] || [[Čertova pec]] || align="right" | {{nts|x}} || {{Commonscat v tabuľke|Čertova pec}} || <!-- --> || {{Súradnice|48.5602778|17.9152778}} |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1190}} || <!--[[Súbor:???|100x100px|Popis obrázka]]--> || [[Chránený areál|CHA]] || [[Dolné lazy]] || align="right" | {{nts|7.2649}} || <!--{{Commonscat v tabuľke|???}}--> || <!-- --> || <!--{{Súradnice|49|15}}--> |- | align="right" | {{Šzochčpsr|45}} || [[Súbor:Holé brehy (Nature reserve) 1.jpg|100x100px|Holé brehy]] || [[Prírodná rezervácia|PR]] || [[Holé brehy]] || align="right" | {{nts|5.4400}} || {{Commonscat v tabuľke|Holé brehy (nature reserve)}} || Floristicky pestré a bohaté zvyšky xerotermných spoločenstiev s mimoriadne hojným výskytom ponikleca obyčajného veľkého (Pulsatilla vulgaris subsp. grandis) vo východnej časti Považského Inovca. Rezervácia sa využíva na vedecko-výskumné ciele || {{Súradnice|48.64798|18.02337}} |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1269}} || [[Súbor:Hradná dolina - ústie.jpg|100x100px|Hradná dolina]] || [[Chránený areál|CHA]] || [[Hradná dolina (chránený areál)|Hradná dolina]] || align="right" | {{nts|14.3264}} || <!--{{Commonscat v tabuľke|???}}--> || Biotopy európskeho významu: Jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy a biotopy druhov živočíchov európskeho významu: kunka žltobruchá (Bombina variegata) a pásikavec veľký (Cordugaster heros) || {{Súradnice|48.6099|18.0226}} |- | align="right" | {{Šzochčpsr|51}} || <!--[[Súbor:???|100x100px|Popis obrázka]]--> || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || [[Hrdovická]] || align="right" | {{nts|30.0300}} || <!--{{Commonscat v tabuľke|???}}--> || <!-- --> || <!--{{Súradnice|49|15}}--> |- | align="right" | {{Šzochčpsr|808}} || <!--[[Súbor:???|100x100px|Popis obrázka]]--> || [[Prírodná rezervácia|PR]] || [[Kovarská hôrka]] || align="right" | {{nts|4.4000}} || <!--{{Commonscat v tabuľke|???}}--> || <!-- --> || <!--{{Súradnice|49|15}}--> |- | align="right" | {{Šzochčpsr|142}} || <!--[[Súbor:???|100x100px|Popis obrázka]]--> || [[Prírodná rezervácia|PR]] || [[Preliačina (prírodná rezervácia)|Preliačina]] || align="right" | {{nts|35.8700}} || <!--{{Commonscat v tabuľke|???}}--> || <!-- --> || <!--{{Súradnice|49|15}}--> |- | align="right" | {{Šzochčpsr|157}} || <!--[[Súbor:???|100x100px|Popis obrázka]]--> || [[Prírodná rezervácia|PR]] || [[Solčiansky háj]] || align="right" | {{nts|7.0700}} || <!--{{Commonscat v tabuľke|???}}--> || <!-- --> || <!--{{Súradnice|49|15}}--> |- | align="right" | {{Šzochčpsr|978}} || <!--[[Súbor:???|100x100px|Popis obrázka]]--> || [[Chránený areál|CHA]] || [[Tesársky park]] || align="right" | {{nts|1.9600}} || <!--{{Commonscat v tabuľke|???}}--> || <!-- --> || <!--{{Súradnice|49|15}}--> |- | align="right" | {{Šzochčpsr|982}} || <!--[[Súbor:???|100x100px|Popis obrázka]]--> || [[Chránený areál|CHA]] || [[Tovarnícky park]] || align="right" | {{nts|16.3482}} || <!--{{Commonscat v tabuľke|???}}--> || <!-- --> || <!--{{Súradnice|49|15}}--> |- | align="right" | {{Šzochčpsr|1189}} || <!--[[Súbor:???|100x100px|Popis obrázka]]--> || [[Chránený areál|CHA]] || [[Záhrada (chránený areál)|Záhrada]] || align="right" | {{nts|20.0256}} || <!--{{Commonscat v tabuľke|???}}--> || <!-- --> || <!--{{Súradnice|49|15}}--> |} * Dáta v tabuľke boli prevzaté z databázy [http://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=114 ŠOPSR]. == Zdroj == {{Preklad|cs|Seznam chráněných území v okrese Topoľčany|13478147}} {{Zoznamy chránených území na Slovensku}} [[Kategória:Zoznamy chránených území na Slovensku podľa okresu|Topoľčany]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Topoľčany| ]] bcnkppwxo05cpoys6j2mt6d8wvhjyn8 0 572427 8212943 7658111 2026-05-12T23:06:14Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8212943 wikitext text/x-wiki {{Geobox|Mountain <!-- *** Heading *** --> | name = Paličník | native_name = | other_name = | category = vrch <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Image *** --> | image = Vyhlídka_Paličník1.jpg | image_caption = Vyhliadka Paličník <!-- *** Country etc. *** --> | country = Česko | country_flag = 1 | state = | region = Liberecký kraj | district = okres Liberec | municipality = <!-- *** Family *** --> | range = [[Jizerské hory]]<br />[[Jizerská hornatina]]<br />[[Smědavská hornatina]]<br />[[Paličnická část]] <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 944 | prominence = | lat_d = | long_d = <!-- *** Features *** --> | geology = [[žula]] | orogeny = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} {{Geobox | Protected Area <!-- *** Heading *** --> | name = Paličník | other_name = | category = [[Národná prírodná rezervácia]] <!-- *** Image *** --> | image = P6289461-Paličník a Smrk (1124 m) z Jizery (1122 m).JPG | image_caption = Paličník a Smrk z Jizery <!-- *** Country etc. *** --> | country = Česko | country_flag = 1 | state = | region = [[Liberecký kraj|Liberecký]] | district = [[Okres Liberec|Liberec]] | commune = | municipality = [[Bílý Potok]], [[Hejnice (okres Liberec)|Hejnice]] | municipality_type = Lokalita | location = | elevation = 700 - 930 | lat_d = 50 | lat_m = 52 | lat_s = 17 | lat_NS = S | long_d = 15 | long_m = 15 | long_s = 27 | long_EW = V | area = 40.51 | area_unit = ha0 <!-- *** History & management *** --> | established = [[21. jún]] [[1960]]<ref name="bio">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://drusop.nature.cz/ost/chrobjekty/zchru/index.php?frame&SHOW_ONE=1&ID=296| titul=Stránky AOPK ČR|dátum prístupu=2016-04-25|jazyk=po česky}}</ref> | established1 = Ministerstvo kultúry ČSR | established1_type = Vyhlásilo | established2_type = Zrušená | established2 = [[16. august]] [[1999]] | management = [[Agentúra ochrany prírody a krajiny ČR|Správa CHKO Jizerské hory]] | code = [http://drusop.nature.cz/ost/chrobjekty/zchru/index.php?frame&SHOW_ONE=1&ID=296 296] | code_type = Kód AOPK ČR <!-- *** UNESCO etc. *** --> | category_iucn = IV <!-- *** Free fields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map_compl = {{LocMap |Česko |lat_deg=50|lat_min=52|lat_sec=17|lon_deg=15|lon_min=15|lon_sec=27|label=Paličník|mark=Green pog.svg |position=bottom |width=260 |float=center |caption= }} | map_compl_caption = Poloha na mape Česka <!-- *** Websites *** --> | commons = Paličník | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Paličník''' je vrcholové skalisko nachádzajúce sa v severných Čechách v pohorí [[Jizerské hory]]. Nadmorská výška hory je {{mnm|944}}. Vrchol je sprístupnený [[kameň|kamennými]] [[schody|schodmi]] a vyhliadkovou plošinou zabezpečenou [[Zábradlie|zábradlím]]. Od dreveného [[Kríž (symbol)|kríža]] je rozsiahly výhľad do údolia [[Smědá|Smědej]], na najvýznamnejšie vrcholy Jizerských hôr napr. na protiľahlú [[Jizera (vrch)|Jizeru]], susedný vrchol [[Tišina (873 m)|Tišina]] a skalnaté vrcholy [[Frýdlantské cimbuří|Frýdnlatského cimbuří]] a [[Ořešník (Jizerské hory)|Ořešník]]. V niektorých mapách<ref>napr. Turistická verzia mapy na seznam.cz</ref> je názvom Paličník označovaný celý [[Klínový vrch]], ktorého vrchol ({{mnm|972}}) sa nachádza asi trištvrte kilometra východnejšie (Paličník stojí na západnom výbežku jeho hrebeňa). == Prístup == * Vrchol je najdostupnejší z obce [[Bílý Potok]], presnejšie z jej hornej časti od [[reštaurácia (gastronómia)|reštaurácie]] [[Bártlova bouda]]. Odtiaľ vedie údolím [[Hájený potok|Hájeného potoka]] žlto [[Turistická značka|značená]] cesta. * Druhou možnosťou je výstup zo [[Šindelový důl|Šindelového dolu]] po zelenej značke na rázcestie značených ciest [[Předěl]]. Odtiaľ po úbočí [[Klínový vrch|Klínového vrchu]] (972 m) na Paličník. == Ochrana prírody == Paličník bol aj názov [[národná prírodná rezervácia|národnej prírodnej rezervácie]] ev. č. 296, rozkladajúcej sa na západnom úbočí tohoto vrchu. Dôvodom ochrany bol zvyšok zmiešaných porastov typických pre skalnaté partie Jizerských hôr. V roku 1999 bola formálne zrušená začlenením do rozsiahlejšej [[Jizerskohorské bučiny|národnej prírodnej rezervácie Jizerskohorské bučiny]]. == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Klínový vrch|Pytlácká skála]] * [[Pytlácké kameny]] * [[Houba (Jizerské hory)|Skalný útvar Houba]] * Chata [[Smědava]] * [[Zoznam chránených území v okrese Liberec]] * [[Jizerskohorské bučiny]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.zakonyprolidi.cz/cs/1999-200 Vyhláška Ministerstva životného prostredia ČR č.200/1999. O zrušení NPR pozri §5 uvedenej vyhlášky.]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} *[http://fotoprazak.cz/2-vyber_lokalit_krajin/lokality_krajin/dalsi/Palicnik72006.html Fotogalérie z Paličníka a Pytláckej skaly] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160305020555/http://fotoprazak.cz/2-vyber_lokalit_krajin/lokality_krajin/dalsi/Palicnik72006.html |date=2016-03-05 }} *[http://www.vejslapy.cz/liberecky-kraj/jizerske-hory/81-vylet-na-palicnik Výstup na Paličník údolím Hájeného potoka] == Zdroj == {{Preklad|cs|Paličník|11260575}} {{Chránené územia v okrese Liberec}} [[Kategória:Národné prírodné rezervácie v Česku]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Liberec]] [[Kategória:Chránená krajinná oblasť Jizerské hory]] [[Kategória:Jizerské hory]] [[Kategória:Skalné útvary v Česku]] [[Kategória:Hejnice]] [[Kategória:Bílý Potok]] haeix3kbz6clgv0cd08dlhd180zkadf 0 579635 8212873 8135576 2026-05-12T19:40:09Z Jetam2 30982 zmena poradia v [[Kategória:Veľká cena Eurovízie]]: "2017" pomocou použitia HotCat 8212873 wikitext text/x-wiki {{Infobox Eurovision | name = Eurovision Song Contest 2017 | theme = ''„Celebrate Diversity"'' | image = | semi1 = 09. máj 2017 | semi2 = 11. máj 2017 | final = 13. máj 2017 | slovaksemi = | presenters = Olexandr Skičko<br>Volodymyr Ostapčuk<br>Timur Mirošnyčenko<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ведучі Євробачення-2017 | url = http://1tv.com.ua/news/channel/87944 | dátum vydania = 27.02.2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.05.2017 | vydavateľ = www.1tv.com.ua | miesto = | jazyk = v ukrajinčine | url archívu = https://web.archive.org/web/20170227232107/http://1tv.com.ua/news/channel/87944 | dátum archivácie = 2017-02-27 }}</ref> | director = | host = [[Súbor:EuroUcrania.svg|25px]] [[Nacionaľna Telekompanija Ukrajiny|NTU]] | venue = [[Mižnarodnyj vystavkovyj centr]], [[Kyjev]], [[Ukrajina]] | winner = [[Amar Pelos Dois]], [[Salvador Sobral]]<br>[[Súbor:EuroPortugal.svg|25px]][[Portugalsko]] | svk = | vote = Hlasovanie bude výsledkom hlasovania divákov a odbornej poroty (50:50) vo všetkých zúčastnených krajinách. V každom semifinále budú hlasovať krajiny, ktoré sa ho zúčastnia a všetky krajiny priamo postupujúce do finále. Vo finále budú hlasovať všetky krajiny tohto ročníka súťaže. | entries = 42 | debut = | return = [[Súbor:EuroPortugal.svg|25px]] [[Portugalsko]] [[Súbor:EuroRomania.svg|25px]] [[Rumunsko]] | withdraw =[[Súbor:EuroBosnia-Herzegovina.svg|25px]] [[Bosna a Hercegovina]] [[Súbor:EuroRusia.svg|25px]] [[Rusko]] | null = | con = Eurovision Song Contest | pre = [[Eurovision Song Contest 2016|◄2016]] [[Súbor:EuroSuecia.svg|25px]] [[Štokholm]] | nex = [[Lisabon]] [[Súbor:EuroPortugal.svg|25px]] [[Eurovision Song Contest 2018|2018►]] }} '''Eurovision Song Contest 2017''' bol 62. ročník súťaže [[Eurovision Song Contest]]. Konal sa na [[Ukrajina|Ukrajine]], vďaka víťazstvu ukrajinskej speváčky [[Džamala]] v [[Eurovision Song Contest 2016|predchádzajúcom ročníku]] súťaže.<ref name= esc2017about>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Eurovision Song Contest Kyiv 2017 - About | url = https://eurovision.tv/event/kyiv-2017 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.05.2017 | vydavateľ = www.eurovision.tv | miesto = | jazyk = v angličtine | url archívu = https://web.archive.org/web/20170515185715/https://eurovision.tv/event/kyiv-2017 | dátum archivácie = 2017-05-15 }}</ref> Súťaž pozostávala z dvoch semifinálových kôl a veľkého finále. Semifinále sa konalo [[9. máj|9.]] a [[11. máj]]a a finále [[13. máj]]a [[2017]] v ukrajinskom hlavnom meste [[Kyjev]].<ref name= esc2017about/> [[Ukrajina]] usporadúvala túto súťaž druhý krát v histórii (prvýkrát v roku [[Eurovision Song Contest 2005|2005]]). == Miesto konania == Súťaž sa konala v komplexe [[Mižnarodnyj vystavkovyj centr]] v Kyjeve, v tom čase najväčšom ukrajinskom veľtržnom komplexe dokončenom v roku [[2002]] s celkovou kapacitou 11 000 miest.<ref name= esc2017about/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=International Exhibition Centre: history and perspective|url=http://www.mvc-expo.com.ua/en/about/perspective/|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=15.05.2017|vydavateľ=www.mvc-expo.com.ua|miesto=|jazyk=v angličtine|url archívu=https://web.archive.org/web/20161022141308/http://www.mvc-expo.com.ua/en/about/perspective/|dátum archivácie=2016-10-22}}</ref> === Výber hostiteľského mesta === O usporiadanie súťaže prejavilo záujem niekoľko ukrajinských miest - okrem Kyjeva to boli [[Charkov]], [[Cherson]], [[Ľvov]], [[Odesa]] a [[Dnipro]]. Do druhého kola výberu postúpili Kyjev, Odesa a Dnipro. Definitívne miesto konania bolo vyhlásené [[9. september|9. septembra]] [[2016]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = International Exhibition Centre: history and perspective | url = https://eurovision.tv/story/kyiv-to-host-eurovision-2017 | dátum vydania = 09.09.2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.05.2017 | vydavateľ = www.eurovision.tv | miesto = | jazyk = v angličtine | url archívu = https://web.archive.org/web/20170515192641/https://eurovision.tv/story/kyiv-to-host-eurovision-2017 | dátum archivácie = 2017-05-15 }}</ref> == Vizuál a slogan == Od roku [[2004]] má súťaž [[Eurovision Song Contest]] jednotné logo dotvorené srdcom, v ktorom je vlajka hostiteľskej krajiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Eurovision Song Contest logo evolves | url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=eurovision_song_contest_logo_evolves | dátum vydania = 31.07.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.05.2017 | vydavateľ = www.eurovision.tv | miesto = | jazyk = v angličtine | url archívu = https://web.archive.org/web/20141129162704/http://www.eurovision.tv/page/news?id=eurovision_song_contest_logo_evolves | dátum archivácie = 2014-11-29 }}</ref> Okrem všeobecného loga súťaže každý usporiadateľ prezentuje vlastný vizuál spoločne so sloganom, ktoré majú odlíšiť aktuálny ročník od ostatných. [[Obrázok:The stage of the Eurovision Song Contest 2017.jpg|náhľad|vľavo|Súťažné pódium s „korálikovým" vizuálom Eurovision Song Contest 2017]] Oficiálna prezentácia vizuálu a sloganu 62. ročníka súťaže Eurovision Song Contest prebehla [[30. január]]a [[2017]] na pôde hosťujúceho vysielateľa [[Nacionaľna Telekompanija Ukrajiny|NTU]] v Kyjeve.<ref name=sloganukr>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Оприлюднено слоган та логотип "Євробачення-2017" | url = http://1tv.com.ua/news/channel/86857 | dátum vydania = 31.01.2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.05.2017 | vydavateľ = www.1tv.com.ua | miesto = | jazyk = v ukrajinčine, v angličtine | url archívu = https://web.archive.org/web/20170515202323/http://1tv.com.ua/news/channel/86857 | dátum archivácie = 2017-05-15 }}</ref> Autormi celej koncepcie boli ukrajinské kreatívne agentúry „Republique“ a „Banda agency“.<ref name=sloganukr/> Slogan „Oslavujme rozmanitosť“ ({{V jazyku|eng|''Celebrate Diversity''}}, {{V jazyku|ukr|''Шануймо розмаїття''}}) má pripomínať, že súťaž má byť oslavou spoločnej lásky k hudbe, ktorá spája reprezentantov rôznych krajín a kultúr. Základ vizuálu predstavujú tradičné ukrajinské koráliky rôznych tvarov a farieb, z ktorých sa v ľudovej kultúre vytvárali ochranné amulety v podobe náhrdelníkov (tzv. „namisto“). Koráliky majú vďaka svojej variabilite symbolizovať hodnoty tejto súťaže - snahu spoločne osláviť kvalitnou hudbou to, čo nás spája, ako aj to, čo každého z nás odlišuje a robí nás jedinečnými.<ref name=sloganukr/> == Účastníci == Do súťaže sa pôvodne prihlásilo 43 krajín (stav k termínu uzávierky prihlášok [[15. september|15. septembra]] [[2016]]), čo predstavovalo vyrovnanie rekordného počtu účastníkov z roku [[Eurovision Song Contest 2011|2011]].<ref name=43countries>{{Citácia elektronického dokumentu | 1 = | priezvisko = Jordan | 3 = | meno = Paul | 5 = | odkaz na autora = | 7 = | titul = 43 countries to participate in Eurovision 2017 | 9 = | url = https://eurovision.tv/story/43-countries-to-participate-in-eurovision-2017 | 11 = | dátum vydania = 31.10.2016 | 13 = | dátum aktualizácie = | 15 = | dátum prístupu = 03.05.2017 | 17 = | vydavateľ = www.eurovision.tv | 19 = | miesto = | 21 = | jazyk = v angličtine | url archívu = https://web.archive.org/web/20170503040904/https://eurovision.tv/story/43-countries-to-participate-in-eurovision-2017 | dátum archivácie = 2017-05-03 }}</ref> Po tretí raz sa k európskym štátom a [[Izrael]]u pridala aj [[Austrália (štát)|Austrália]]. Po jednoročnej neúčasti sa do súťaže vrátilo [[Portugalsko]] a [[Rumunsko]]. Oproti predošlému ročníku [[Bosna a Hercegovina]] oznámila, že sa súťaže z finančných dôvodov nezúčastní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | 1 = | priezvisko = Jiandani | 3 = | meno = Sanjay (Sergio) | 5 = | odkaz na autora = | 7 = | titul = Bosnia & Herzegovina: BHRT will not participate in Eurovision 2017 | 9 = | url = http://esctoday.com/137839/bosnia-herzegovina-bhrt-will-not-participate-eurovision-2017 | 11 = | dátum vydania = 29.09.2016 | 13 = | dátum aktualizácie = | 15 = | dátum prístupu = 01.12.2016 | 17 = | vydavateľ = www.esctoday.com | 19 = | miesto = | 21 = | jazyk = v angličtine | url archívu = https://web.archive.org/web/20161130131048/http://esctoday.com/137839/bosnia-herzegovina-bhrt-will-not-participate-eurovision-2017 | dátum archivácie = 2016-11-30 }}</ref> [[13. apríl]]a [[2017]] bolo oficiálne oznámené, že sa súťaže nezúčastní [[Rusko]], kvôli politickej roztržke s hostiteľskou krajinou.<ref name=Russiano>{{Citácia elektronického dokumentu | 1 = | priezvisko = | 3 = | meno = | 5 = | odkaz na autora = | 7 = | titul = EBU: "Russia no longer able to take part in Eurovision 2017" | 9 = | url = https://eurovision.tv/story/russia-unable-to-participate-2017-ebu-statement | 11 = | dátum vydania = 13.04.2017 | 13 = | dátum aktualizácie = | 15 = | dátum prístupu = 17.04.2017 | 17 = | vydavateľ = www.eurovision.tv | 19 = | miesto = | 21 = | jazyk = v angličtine | url archívu = https://web.archive.org/web/20170417070837/https://eurovision.tv/story/russia-unable-to-participate-2017-ebu-statement | dátum archivácie = 2017-04-17 }}</ref> Konečný počet krajín sa preto uzatvoril na čísle 42. === Národné nominácie === Pravidlá súťaže ponechávajú jednotlivým národným vysielateľom voľnú ruku pri spôsobe nominácie svojho reprezentanta. Najčastejšími spôsobmi sú: * interná voľba priamo vysielateľom; * verejná voľba v národnom kole súťaže. Do úvahy pripadajú aj rôzne variácie týchto dvoch spôsobov, kedy vysielateľ zvolí interpreta a verejne sa vyberá pieseň, prípadne sa pre pieseň hľadá interpret. Národné kolo môže mať podobu samostatnej televíznej súťaže, alebo sa národným kolom stane prestížna hudobná súťaž, ktorá sa v krajine koná (napr. v Taliansku hudobný festival v [[San Remo|San Reme]], vo Švédsku [[Melodifestivalen]] a podobne). <!-- aktualizovať V tomto ročníku bolo 24 reprezentantov vybraných vo verejných národných kolách a 15 reprezentantov interným výberom. Pri štyroch interpretoch vybraných interne mali diváci možnosť vybrať aspoň súťažnú pieseň (Arménsko, Belgicko, Bulharsko, Španielsko). Väčšina krajín vyberala reprezentantov v televíznych súťažiach. V niektorých krajinách sa reprezentantami stali víťazi najprestížnejších domácich hudobných festivalov - vo Švédsku „Melodifestivalen“, v Taliansku „Festival di Sanremo“. --> Prehľad účastníkov súťaže a spôsob ich výberu: {| class="wikitable sortable" |- ! Číslo !! Krajina !! Interpret !! Názov skladby !! Slovenský preklad !! Autori hudby a textu !! Jazyk !! Spôsob nominácie |- | 1 || [[Súbor:EuroAlbania.svg|25px]] [[Albánsko]] || Lindita Halimiová || World || Svet || <small>h: Klodian Qafoku</small><br /><small>t: Lindita, Big Basta</small><ref name=albpart/> || [[Angličtina|anglicky]] || víťazka národného kola „''Festivali i Këngës 2017''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Jiandani |meno = Sanjay (Sergio) |odkaz na autora = |titul = Albania: RTSH confirms participation in Eurovision 2017 |url = http://esctoday.com/137254/albania-rtsh-confirms-participation-in-eurovision-2017 |dátum vydania = 21.09.2016 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 22.11.2016 |vydavateľ = www.esctoday.com |miesto = |jazyk = v angličtine |url archívu = https://web.archive.org/web/20161027051242/http://esctoday.com/137254/albania-rtsh-confirms-participation-in-eurovision-2017 |dátum archivácie = 2016-10-27 }}</ref><ref name=albpart>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Lindita - World |url = https://eurovision.tv/participant/lindita/info |dátum vydania = 21.09.2016 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 14.05.2017 |vydavateľ = www.eurovision.tv |miesto = |jazyk = v angličtine |url archívu = https://web.archive.org/web/20170514155546/https://eurovision.tv/participant/lindita/info |dátum archivácie = 2017-05-14 }}</ref> |- | 2 || [[Súbor:EuroArmenia.svg|25px]] [[Arménsko]] || Artsvik || Fly With Me || Leť so mnou || <small>h: Lilith Navasarjanová, Levon Navasardjan</small><br /><small>t: Avet Barseghjan, David Tserunjan</small><ref name=armpart/> || [[Angličtina|anglicky]] || víťazka národného kola „''Depi Evratesil''“<ref name=armpart>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Artsvik - Fly With Me |url = https://eurovision.tv/participant/artsvik/info |dátum vydania = |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 13.05.2017 |vydavateľ = www.eurovision.tv |miesto = |jazyk = v angličtine |url archívu = https://web.archive.org/web/20170513230038/https://eurovision.tv/participant/artsvik/info |dátum archivácie = 2017-05-13 }}</ref> |- | 3 || [[Súbor:EuroAustralia.svg|25px]] [[Austrália (štát)|Austrália]] || Isaiah Firebrace || Don't Come Easy ||Nie je to ľahké|| <small>h / t: David Musumeci, Anthony Egizii, Michael Angelo</small><ref name=auspart/> || [[Angličtina|anglicky]] || interný výber vysielateľa<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Escudero |meno = Victor M. |odkaz na autora = |titul = Isaiah is Australia’s representative for Kyiv |url = https://eurovision.tv/story/isaiah-is-australia-s-artist-for-kyiv |dátum vydania = 07.03.2017 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 16.05.2017 |vydavateľ = www.eurovision.tv |miesto = |jazyk = v angličtine |url archívu = https://web.archive.org/web/20170516205530/https://eurovision.tv/story/isaiah-is-australia-s-artist-for-kyiv |dátum archivácie = 2017-05-16 }}</ref><ref name=auspart>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Isaiah - Don't Come Easy |url = https://eurovision.tv/participant/isaiah/info |dátum vydania = |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 14.05.2017 |vydavateľ = www.eurovision.tv |miesto = |jazyk = v angličtine |url archívu = https://web.archive.org/web/20170514155634/https://eurovision.tv/participant/isaiah/info |dátum archivácie = 2017-05-14 }}</ref> |- | 4 || [[Súbor:EuroAzerbaiyán.svg|25px]] [[Azerbajdžan]] || Dihaj || Skeletons || Kostry || <small>h: Isa Melikov</small><br /><small>t: Sandra Bjurmanová</small><ref name=azerpart/> || [[Angličtina|anglicky]] || interný výber vysielateľa<ref name=azerpart>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Jordan |meno = Paul |odkaz na autora = |titul = Dihaj reveals Azerbaijan's 'Skeletons' |url = https://eurovision.tv/story/dihaj-reveals-azerbaijan-s-skeletons |dátum vydania = 11.03.2017 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 15.05.2017 |vydavateľ = www.eurovision.tv |miesto = |jazyk = v angličtine |url archívu = https://web.archive.org/web/20170515143120/https://eurovision.tv/story/dihaj-reveals-azerbaijan-s-skeletons |dátum archivácie = 2017-05-15 }}</ref> |- | 5 || [[Súbor:EuroBélgica.svg|25px]] [[Belgicko]] ||Blanche<br>(Ellie Delvauxová)<ref name=":20" /> || City Lights || Svetlá mesta || <small>h: Pierre Dumoulin, Emmanuel Delcourt</small><br /><small>t: Pierre Dumoulin, Ellie Delvauxová</small><ref name=belpart/> || [[Angličtina|anglicky]] || interný výber vysielateľa<ref name=":20">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Jordan |meno = Paul |odkaz na autora = |titul = The City Lights are shining bright for Belgium's Blanche |url = https://eurovision.tv/story/belgium-2017-blanche-city-lights |dátum vydania = 23.03.2017 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 20.04.2015 |vydavateľ = www.eurovision.tv |miesto = |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20170516212039/https://eurovision.tv/story/belgium-2017-blanche-city-lights |dátum archivácie = 2017-05-16 }}</ref><ref name=belpart>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Blanche - City Lights |url = https://eurovision.tv/participant/blanche/info |dátum vydania = |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 16.05.2017 |vydavateľ = www.eurovision.tv |miesto = |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20170514155549/https://eurovision.tv/participant/blanche/info |dátum archivácie = 2017-05-14 }}</ref> |- | 6 || [[Súbor:EuroBielorrusia.svg|25px]] [[Bielorusko]] || Naviband || Historyja majho žyccja || Príbeh môjho života || <small>h / t: Arcjom Lukjanenka</small><ref name=belapart/> || [[Bieloruština|bielorusky]] || viťazi národného kola<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Группа NaviBand представит Беларусь на Международном конкурсе песни "Евровидение-2017" |url = http://www.tvr.by/special/evrovidenie-2017/ |dátum vydania = |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 26.01.2017 |vydavateľ = www.tvr.by |miesto = |jazyk = v bieloruštine |url archívu = https://web.archive.org/web/20170126224700/http://www.tvr.by/special/evrovidenie-2017/ |dátum archivácie = 2017-01-26 }}</ref><ref name=belapart>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Naviband - Story of My Life |url = https://eurovision.tv/participant/naviband/info |dátum vydania = |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 26.04.2017 |vydavateľ = www.eurovision.tv |miesto = |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20170426100510/https://eurovision.tv/participant/naviband/info |dátum archivácie = 2017-04-26 }}</ref> |- | 7 || [[Súbor:EuroBulgaria.svg|25px]] [[Bulharsko]] || Kristian Kostov || Beautiful Mess || Krásny neporiadok || <small>h / t: Borislav Milanov, Sebastian Arman, Joacim Persson, Alexander V. Blay, Alex Omar</small><ref name=bulpart/> || [[Angličtina|anglicky]] || interný výber vysielateľa<ref name=bulpart>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Kristian Kostov - Beautiful Mess |url = https://eurovision.tv/participant/kristian-kostov/info |dátum vydania = |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 27.04.2017 |vydavateľ = www.eurovision.tv |miesto = |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20170427104417/https://eurovision.tv/participant/kristian-kostov/info |dátum archivácie = 2017-04-27 }}</ref> |- | 8 || [[Súbor:EuroChipre.svg|25px]] [[Cyprus]] || Hovig || Gravity || Gravitácia || <small>h / t: Thomas G:son</small><ref name=cyppart/> || [[Angličtina|anglicky]] || interný výber vysielateľa<ref name=cyppart>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Hovig - Gravity |url = https://eurovision.tv/participant/hovig/info |dátum vydania = |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 18.05.2017 |vydavateľ = www.eurovision.tv |miesto = |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20170518191622/https://eurovision.tv/participant/hovig/info |dátum archivácie = 2017-05-18 }}</ref> |- | 9 || [[Súbor:EuroCzechia.svg|25px]] [[Česko]] || [[Martina Bárta]] || My Turn || Som na rade || <small>h / t: DWB, Kyler Niko</small><ref name=czepart/> || [[Angličtina|anglicky]] || interný výber vysielateľa, najprv bola vybraná pieseň a následne vybrali speváčku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Česko na sledované Eurovizi zastoupí jazzová Martina Bárta |url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/kultura/2041682-cesko-na-sledovane-eurovizi-zastoupi-jazzova-martina-barta |dátum vydania = 21.02.2017 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 17.05.2017 |vydavateľ = www.ceskatelevize.cz |miesto = |jazyk = po česky |url archívu = https://web.archive.org/web/20170517110616/http://www.ceskatelevize.cz/ct24/kultura/2041682-cesko-na-sledovane-eurovizi-zastoupi-jazzova-martina-barta |dátum archivácie = 2017-05-17 }}</ref><ref name=czepart>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Martina Bárta - My Turn |url = https://eurovision.tv/participant/martina-barta/info |dátum vydania = |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 18.05.2017 |vydavateľ = www.eurovision.tv |miesto = |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20170518192039/https://eurovision.tv/participant/martina-barta/info |dátum archivácie = 2017-05-18 }}</ref> |- | 10 || [[Súbor:EuroMontenegro.svg|25px]] [[Čierna Hora]] || Slavko Kalezić || Space || Vesmír || <small>h: Momčilo Zeković - Zeko</small><br /><small>t:Adis Eminić, Iva Boršićová, Momčilo Zeković - Zeko</small><ref name=montpart/> || [[Angličtina|anglicky]] || interný výber vysielateľa<ref name=montpart>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Slavko Kalezić - Space |url = https://eurovision.tv/participant/martina-barta/info |dátum vydania = |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 18.05.2017 |vydavateľ = www.eurovision.tv |miesto = |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20170518192039/https://eurovision.tv/participant/martina-barta/info |dátum archivácie = 2017-05-18 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Jordan |meno = Paul |odkaz na autora = |titul = Slavko Kalezić gets ready to create Space for Montenegro |url = https://eurovision.tv/story/slavo-kalezic-montenegro-2017-space |dátum vydania = 01.04.2017 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 18.05.2017 |vydavateľ = www.eurovision.tv |miesto = |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20170518195118/https://eurovision.tv/story/slavo-kalezic-montenegro-2017-space |dátum archivácie = 2017-05-18 }}</ref> |- | 11 || [[Súbor:EuroDinamarca.svg|25px]] [[Dánsko]] || Anja || Where I Am || Kde som || <small>h / t: Anja Nissenová, Michael D'Arcy, Angel Tupai</small><ref name=danpart/> || [[Angličtina|anglicky]] || víťazka národného kola „''Melodi Grand Prix 2017''“<ref name=danpart>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Anja - Where I Am |url = https://eurovision.tv/participant/anja/info |dátum vydania = |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 14.05.2017 |vydavateľ = www.eurovision.tv |miesto = |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20170514155602/https://eurovision.tv/participant/anja/info |dátum archivácie = 2017-05-14 }}</ref> |- | 12 || [[Súbor:EuroEstonia.svg|25px]] [[Estónsko]] || Koit Toome & Laura || Verona || Verona || <small>h / t: Sven Lõhmus</small><ref name=estpart/> || [[Angličtina|anglicky]] || víťazi národného kola „''Eesti Laul 2017''“<ref name=estpart>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Koit Toome and Laura to bring 'Verona' to Kyiv |url = https://eurovision.tv/story/koit-toome-and-laura-to-bring-verona-to-kyiv |dátum vydania = 04.03.2017 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 18.05.2017 |vydavateľ = www.eurovision.tv |miesto = |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20170518195954/https://eurovision.tv/story/koit-toome-and-laura-to-bring-verona-to-kyiv |dátum archivácie = 2017-05-18 }}</ref> |- | 13 || [[Súbor:EuroFinlandia.svg|25px]] [[Fínsko]] || Norma John || Blackbird || Drozd || <small>h / t: Lasse Piirainen, Leena Tirronenová</small><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Norma John - Blackbird|url=https://eurovision.tv/participant/norma-john/info|dátum vydania=|dátum prístupu=18.05.2017|vydavateľ=www.eurovision.tv|url archívu=https://web.archive.org/web/20170518203029/https://eurovision.tv/participant/norma-john/info|dátum archivácie=2017-05-18}}</ref> || [[Angličtina|anglicky]] ||víťazi národného kola „''Uuden Musiikin Kilpailu 2017''"<ref name=":0" /> |- | 14 || [[Súbor:EuroFrancia (1794-1815, 1830-1974).svg|25px]] [[Francúzsko]] || Alma (Alexandra Maquetová)<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Knoops|meno=Roy|titul=France: Alma talks about her Eurovision adventure|url=http://esctoday.com/141929/eurovision-france-alma-talks-eurovision-adventure/|dátum vydania=01.03.2017|dátum prístupu=17.05.2017|vydavateľ=www.esctoday.com / L’Express|jazyk=v angličtine|url archívu=https://web.archive.org/web/20170517075013/http://esctoday.com/141929/eurovision-france-alma-talks-eurovision-adventure/|dátum archivácie=2017-05-17}}</ref> | Requiem || Requiem || <small>h: Nazim Khaled</small><br /><small>t: Nazim Khaled, Alexandra Maquetová</small><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Alma - Requiem|url=https://eurovision.tv/participant/alma/info|dátum vydania=|dátum prístupu=17.05.2017|vydavateľ=www.eurovision.tv|jazyk=v angličtine|url archívu=https://web.archive.org/web/20170517054838/https://eurovision.tv/participant/alma/info|dátum archivácie=2017-05-17}}</ref> || [[Francúzština|francúzsky]] ||interný výber vysielateľa<ref name=":4" /> |- | 15 || [[Súbor:EuroGrecia.svg|25px]] [[Grécko]] || Demy (Dimitra Papadeová)<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Escudero|meno=Victor|priezvisko2=Jordan|meno2=Paul|titul=Demy to represent Greece with This Is Love in Kyiv|url=https://eurovision.tv/story/demy-to-represent-greece-with-this-is-love-in-kyiv|dátum vydania=06.03.2017|dátum prístupu=18.05.2017|vydavateľ=www.eurovision.tv|jazyk=v angličtine|url archívu=https://web.archive.org/web/20170518205719/https://eurovision.tv/story/demy-to-represent-greece-with-this-is-love-in-kyiv|dátum archivácie=2017-05-18}}</ref> | This is Love || To je láska || <small>h: Dimitris Kontopoulos</small><br /><small>t: Romy Papadeová, John Ballard</small><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Demy - This is Love|url=https://eurovision.tv/participant/demy/info|dátum vydania=|dátum prístupu=17.05.2017|vydavateľ=www.eurovision.tv|jazyk=v angličtine|url archívu=https://web.archive.org/web/20170517054733/https://eurovision.tv/participant/demy/info|dátum archivácie=2017-05-17}}</ref> || [[Angličtina|anglicky]] ||speváčka interne vybraná vysielateľom, pieseň vybrali diváci v SMS hlasovaní<ref name=":6" /> |- | 16 || [[Súbor:EuroGeorgia.svg|25px]] [[Gruzínsko]] || Tamara Gačečiladzeová || Keep The Faith ||Pokračuj vo viere|| <small>h: Anri Jochadze</small><br /><small>t: Tamara Gačečiladzeová</small><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Tamara Gachechiladze - Keep The Faith|url=https://eurovision.tv/participant/tamara-gachechiladze/info|dátum vydania=|dátum prístupu=18.05.2017|vydavateľ=www.eurovision.tv|jazyk=v angličtine|url archívu=https://web.archive.org/web/20170518214107/https://eurovision.tv/participant/tamara-gachechiladze/info|dátum archivácie=2017-05-18}}</ref> || [[Angličtina|anglicky]] ||víťazka národného kola<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Jordan|meno=Paul|titul=Tamara will keep the faith for Georgia|url=https://eurovision.tv/story/tamara-gachechiladze-keep-the-faith-georgia-2017|dátum vydania=27.03.2017|dátum prístupu=18.05.2017|vydavateľ=www.eurovision.tv|jazyk=v angličtine|url archívu=https://web.archive.org/web/20170518213921/https://eurovision.tv/story/tamara-gachechiladze-keep-the-faith-georgia-2017|dátum archivácie=2017-05-18}}</ref> |- | 17 || [[Súbor:EuroPaíses Bajos.svg|25px]] [[Holandsko]] || [[O'G3NE]] || Lights and Shadows || Svetlá a tiene | <small>h: Rick Vol, Rory de Kievit</small><br /><small>t: Rick Vol</small><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=OG3NE - Lights and Shadows|url=https://eurovision.tv/participant/og3ne/info|dátum vydania=|dátum prístupu=18.05.2017|vydavateľ=www.eurovision.tv|jazyk=v angličtine|url archívu=https://web.archive.org/web/20170514155625/https://eurovision.tv/participant/og3ne/info|dátum archivácie=2017-05-14}}</ref> || [[Angličtina|anglicky]] ||interný výber vysielateľa<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=SONGFESTIVAL LIED “LIGHTS AND SHADOWS”|url=http://og3ne.com/songfestival-lied-lights-and-shadows/|dátum vydania=03.03.2017|dátum prístupu=18.05.2017|vydavateľ=http://og3ne.com/|jazyk=v holandčine|url archívu=https://web.archive.org/web/20170518215255/http://og3ne.com/songfestival-lied-lights-and-shadows/|dátum archivácie=2017-05-18}}</ref> |- | 18 || [[Súbor:EuroCroacia.svg|25px]] [[Chorvátsko]] || Jacques Houdek || My Friend || Môj priateľ || <small>h: Jacques Houdek, Siniša Reljić, Tony Malm</small><br /><small>t: Jacques Houdek, Ines Prajová, Arjana Kunšteková, Fabrizio Laucella</small><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Jacques Houdek - My Fiend|url=https://eurovision.tv/participant/jacques-houdek/info|dátum vydania=|dátum prístupu=27.04.2017|vydavateľ=www.eurovision.tv|jazyk=v angličtine|url archívu=https://web.archive.org/web/20170427091133/https://eurovision.tv/participant/jacques-houdek/info|dátum archivácie=2017-04-27}}</ref> || [[Angličtina|anglicky]], [[Taliančina|taliansky]] ||interný výber vysielateľa<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=It's Jacques Houdek for Croatia!|url=https://eurovision.tv/story/it-s-jacques-houdek-for-croatia|dátum vydania=17.02.2017|dátum prístupu=19.05.2017|vydavateľ=www.eurovision.tv|jazyk=v angličtine|url archívu=https://web.archive.org/web/20170518220434/https://eurovision.tv/story/it-s-jacques-houdek-for-croatia|dátum archivácie=2017-05-18}}</ref> |- | 19 || [[Súbor:EuroIslandia.svg|25px]] [[Island]] || Svala (<small>Svala Bjorgvinsdottirová)</small><ref name=":12">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Svala - Paper|url=https://eurovision.tv/participant/svala/info|dátum vydania=|dátum prístupu=03.05.2017|vydavateľ=www.eurovision.tv|jazyk=v angličtine|url archívu=https://web.archive.org/web/20170813061226/https://eurovision.tv/participant/svala/info|dátum archivácie=2017-08-13}}</ref> || Paper | Papier | <small>h: Svala Bjorgvinsdottirová, Einar Egilsson, Lester Mendez, Lily Elise</small><br /><small>t: Svala Bjorgvinsdottirová, Lily Elise</small><ref name=":12" /> || [[Angličtina|anglicky]] ||víťazka národného kola<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Jordan|meno=Paul|titul=Icelands Svala gets ready to take Paper to Kyiv|url=https://eurovision.tv/story/svala-paper-iceland-2017|dátum vydania=29.03.2017|dátum prístupu=18.05.2017|vydavateľ=www.eurovision.tv|jazyk=v angličtine|url archívu=https://web.archive.org/web/20170518221528/https://eurovision.tv/story/svala-paper-iceland-2017|dátum archivácie=2017-05-18}}</ref> |- | 20 || [[Súbor:EuroIsrael.svg|25px]] [[Izrael]] || Imri | I Feel Alive | Cítim sa živý || <small>h / </small><small>t: Dolev Ram, Penn Hazut</small><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=IMRI - I Feel Alive|url=https://eurovision.tv/participant/imri/info|dátum vydania=|dátum prístupu=14.05.2017|vydavateľ=www.eurovision.tv|jazyk=v angličtine|url archívu=https://web.archive.org/web/20170514155519/https://eurovision.tv/participant/imri/info|dátum archivácie=2017-05-14}}</ref> || [[angličtina|anglicky]] ||víťaz národného kola „''The Next Star for Eurovision''"<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Jordan|meno=Paul|titul=Its IMRI for Israel!|url=https://eurovision.tv/story/it-s-imri-for-israel|dátum vydania=13.02.2017|dátum prístupu=18.05.2017|vydavateľ=www.eurovision.tv|jazyk=v angličtine|url archívu=https://web.archive.org/web/20170518222547/https://eurovision.tv/story/it-s-imri-for-israel|dátum archivácie=2017-05-18}}</ref> |- | 21 || [[Súbor:EuroIrlanda.svg|25px]] [[Írsko]] || Brendan Murray | Dying to Try |Zomierať skúšaním | <small>h / </small><small>t: Jörgen Elofsson, James Newman</small> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Brendan Murray - Dying To Try|url=https://eurovision.tv/participant/brendan-murray/info|dátum vydania=|dátum prístupu=14.05.2017|vydavateľ=www.eurovision.tv|jazyk=v angličtine|url archívu=https://web.archive.org/web/20170514155610/https://eurovision.tv/participant/brendan-murray/info|dátum archivácie=2017-05-14}}</ref> || [[Angličtina|anglicky]] ||interný výber vysielateľa<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Jordan|meno=Paul|titul=Brendan Murray is 'Dying To Try' for Ireland in Kyiv|url=https://eurovision.tv/story/brendan-murray-is-dying-to-try-for-ireland-in-2017|dátum vydania=10.03.2017|dátum prístupu=19.05.2017|vydavateľ=www.eurovision.tv|jazyk=v angličtine|url archívu=https://web.archive.org/web/20170519215450/https://eurovision.tv/story/brendan-murray-is-dying-to-try-for-ireland-in-2017|dátum archivácie=2017-05-19}}</ref> |- | 22 || [[Súbor:EuroLituania.svg|25px]] [[Litva]] || Fusedmarc | Rain of Revolution | Dážď revolúcie || <small>h: Denis Zujev, Viktorija Ivanovskaja, Michail Levin</small><br /><small>t: Denis Zujev, Michail Levin</small><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Fusedmarc - Rain Of Revolution|url=https://eurovision.tv/participant/fusedmarc/info|dátum vydania=|dátum prístupu=14.05.2017|vydavateľ=www.eurovision.tv|url archívu=https://web.archive.org/web/20170514155511/https://eurovision.tv/participant/fusedmarc/info|dátum archivácie=2017-05-14}}</ref> || [[Angličtina|anglicky]] ||víťazi národného kola „''Eurovizija''"<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Drigotaitėová|meno=Karolina|titul=„Fusedmarc“: kuriant dainą „Eurovizijai“ – mažiau laisvės ir daugiau koncentracijos|url=http://www.lrt.lt/naujienos/eurovizija/31/166281/fusedmarc_kuriant_daina_eurovizijai_maziau_laisves_ir_daugiau_koncentracijos|dátum vydania=11.03.2017|dátum prístupu=20.05.2017|vydavateľ=www.lrt.lt|jazyk=v litovčine|url archívu=https://web.archive.org/web/20170519222819/http://www.lrt.lt/naujienos/eurovizija/31/166281/fusedmarc_kuriant_daina_eurovizijai_maziau_laisves_ir_daugiau_koncentracijos|dátum archivácie=2017-05-19}}</ref> |- | 23 || [[Súbor:EuroLetonia.svg|25px]] [[Lotyšsko]] || Triana Park | Line | Čiara | <small>h: Agnese Rakovska, Kristaps Ērglis, Kristians Rakovskis</small><br /><small>t: Agnese Rakovska</small><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Triana Park - Line|url=https://eurovision.tv/participant/triana-park/info|dátum vydania=|dátum prístupu=14.05.2017|vydavateľ=www.eurovision.tv|jazyk=v angličtine|url archívu=https://web.archive.org/web/20170514155527/https://eurovision.tv/participant/triana-park/info|dátum archivácie=2017-05-14}}</ref> || [[Angličtina|anglicky]] ||víťazi národného kola „''Supernova 2017''"<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Jordan|meno=Paul|titul=Latvias Triana Park gets ready to walk the Line|url=https://eurovision.tv/story/triana-partk-latvia-2017-line|dátum vydania=30.03.2017|dátum prístupu=22.05.2017|vydavateľ=www.eurovision.tv|jazyk=v angličtine|url archívu=https://web.archive.org/web/20170522210214/https://eurovision.tv/story/triana-partk-latvia-2017-line|dátum archivácie=2017-05-22}}</ref> |- | 24 || [[Súbor:EuroMacedonia.svg|25px]] [[Severné Macedónsko]] || Jana Burčeská || Dance Alone ||Tancujem sama|| <small>h/t: Joacim Persson, Alex Omar, Bobi-Leon Milanov, Florence A.</small><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Jana Burčeska - Dance Alone|url=https://eurovision.tv/participant/jana-burceska/info|dátum vydania=|dátum prístupu=19.05.2017|vydavateľ=www.eurovision.tv|jazyk=v angličtine|url archívu=https://web.archive.org/web/20170519043032/https://eurovision.tv/participant/jana-burceska/info|dátum archivácie=2017-05-19}}</ref> || [[Angličtina|anglicky]] ||interná voľba vysielateľa<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Jordan|meno=Paul|titul=Jana Burceska is ready to 'Dance Alone' in Kyiv|url=https://eurovision.tv/story/jana-burceska-is-ready-to-dance-alone-in-kyiv|dátum vydania=10.03.2017|dátum prístupu=22.05.2017|vydavateľ=www.eurovision.tv|jazyk=v angličtine|url archívu=https://web.archive.org/web/20170522213933/https://eurovision.tv/story/jana-burceska-is-ready-to-dance-alone-in-kyiv|dátum archivácie=2017-05-22}}</ref> |- | 25 || [[Súbor:EuroHungría.svg|25px]] [[Maďarsko]] || Joci Pápai | Origo |Pôvod || <small>h / </small><small>t: József Pápai</small><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Joci Pápai - Origo|url=https://eurovision.tv/participant/joci-papai/info|dátum vydania=|dátum prístupu=19.05.2017|vydavateľ=www.eurovision.tv|jazyk=v angličtine|url archívu=https://web.archive.org/web/20170519022958/https://eurovision.tv/participant/joci-papai/info|dátum archivácie=2017-05-19}}</ref> || [[Rómčina|rómsky]] ||víťaz národného kola „''A Dal 2017''"<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Nilssonová|meno=Helena|titul=Joci Pápai is Hungarys choice for Eurovision 2017|url=https://eurovision.tv/story/joci-papai-is-hungary-s-choice-for-eurovision-2017|dátum vydania=18.02.2017|dátum prístupu=22.05.2017|vydavateľ=www.eurovision.tv|jazyk=v angličtine|url archívu=https://web.archive.org/web/20170522220320/https://eurovision.tv/story/joci-papai-is-hungary-s-choice-for-eurovision-2017|dátum archivácie=2017-05-22}}</ref> |- | 26 || [[Súbor:EuroMalta.svg|25px]] [[Malta]] || Claudia Faniellová | Breathlessly | Bez dychu | <small>h: Philip Vella, Sean Vella</small><br /><small>t: Gerard James Borg</small><ref name=":22">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Claudia Faniello - Breathlessly|url=https://eurovision.tv/participant/claudia-faniello/info|dátum vydania=|dátum prístupu=23.05.2017|vydavateľ=www.eurovision.tv|jazyk=v angličtine|url archívu=https://web.archive.org/web/20170522221759/https://eurovision.tv/participant/claudia-faniello/info|dátum archivácie=2017-05-22}}</ref> || [[Angličtina|anglicky]] ||víťazka národného kola<ref name=":22" /> |- | 27 || [[Súbor:EuroMoldavia.svg|25px]] [[Moldavsko]] || Sunstroke Project | Hey Mamma ||Hej mama || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 28 || [[Súbor:EuroGermany2015.svg|25px]][[Nemecko]] || Levina || Perfect Life || Skvelý život || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 29 || [[Súbor:EuroNoruega.svg|25px]] [[Nórsko]] || Jowst ||Grab The Moment||Chyť moment || <small>h / t: || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 30 || [[Súbor:EuroPoland2015.svg|25px]] [[Poľsko]] || Kasia Mośová | Flashlight |Baterka || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 31 || [[Súbor:EuroPortugal.svg|25px]] [[Portugalsko]] || Salvador Sobral | Amar Pelos Dois | Milovať za nás dvoch || <small>h / </small><small>t: Luísa Sobralová</small> || [[Portugalčania|portugalsky]] || |- | 32 || [[Súbor:EuroAustria.svg|25px]] [[Rakúsko]] || Nathan Trent | Running On Air |Bežím vzduchom || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 33 || [[Súbor:EuroRumania.svg|25px]] [[Rumunsko]]|| Ilinca & Alex Florea | Yodel It! | Zajódluj to! || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 34 || [[Súbor:EuroSan Marino.svg|25px]] [[San Maríno]]|| Valentina Monettová & Jimmie Wilson | Spirit of the Night |Nočná duša || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 35 || [[Súbor:EuroEslovenia.svg|25px]] [[Slovinsko]]|| Omar Naber | On My Way | Na mojej ceste || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 36 || [[Súbor:EuroReino Unido.svg|25px]] [[Spojené kráľovstvo]] || Lucie Jonesová | Never Give Up On You |Nikdy sa ťa nevzdám || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 37 || [[Súbor:EuroServia.svg|25px]] [[Srbsko]]|| Tijana Bogićevićová | In Too Deep |Hĺboko || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 38 || [[Súbor:EuroEspaña.svg|25px]] [[Španielsko]]|| Manel Navarro | Do It For Your Lover |Urob to pre tvoju lásku || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]], [[Španielčina|španielsky]] || |- | 39 || [[Súbor:EuroSuiza.svg|25px]] [[Švajčiarsko]]|| Timebelle | Apollo |Apollo || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 40 || [[Súbor:EuroSuecia.svg|25px]] [[Švédsko]] || Robin Bengtsson | I Can't Go On | Nemôžem ísť ďalej || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 41 || [[Súbor:EuroItalia.svg|25px]] [[Taliansko]] || Francesco Gabbani | Occidentali's Karma | Západná karma || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Taliančina|taliansky]] || |- | 42 || [[Súbor:EuroUkraine.svg|25px]] [[Ukrajina]] || O.Torvald | Time | Čas || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |} === Neúčasť Ruska === Vzťahy medzi Ruskom a Ukrajinou sa radikálne zhoršili od anexie [[Krymská autonómna republika|Krymu]] v roku [[2014]]. Napätie sa aj napriek snahe [[EBU]] premietlo aj do tejto apolitickej súťaže. Najskôr z dôvodu prebiehajúceho vojenského konfliktu a s tým súvisiacej politickej nestability [[Ukrajina]] odriekla svoju účasť na súťaži v roku [[Eurovision Song Contest 2014|2014]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | 1 = | priezvisko = Siim | 3 = | meno = Jarmo | 5 = | odkaz na autora = | 7 = | titul = Eurovision 2015: 39 countries represented in Vienna | 9 = | url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=eurovision_2015_39_countries_represented_in_vienna | 11 = | dátum vydania = 23.12.2014 | 13 = | dátum aktualizácie = | 15 = | dátum prístupu = 21.03.2015 | 17 = | vydavateľ = www.eurovision.tv | 19 = | miesto = | 21 = | jazyk = v angličtine | url archívu = https://web.archive.org/web/20141223110334/http://www.eurovision.tv/page/news?id=eurovision_2015_39_countries_represented_in_vienna | dátum archivácie = 2014-12-23 }}</ref> Do nasledujúceho ročníka Ukrajina nominovala speváčku Džamalu s piesňou [[1944 (Džamala)|1944]]. Ruská strana protestovala a žiadala, aby bola pieseň vylúčená zo súťaže kvôli politickému obsahu, ktorý je v rozpore s pravidlami. EBU ale pieseň nediskvalifikovala a Džamala súťaž v roku 2016 dokonca vyhrala a získala pre Ukrajinu právo usporiadať nasledujúci ročník Eurovízie. Rusko spočiatku zvažovalo na protest sa súťaže na Ukrajine nezúčastniť. Nakoniec sa ale rozhodlo nominovať hendikepovanú speváčku, víťazku jednej z tamojších speváckych súťaží - Juliju Samojlovovú. Následne ukrajinská strana oznámila, že speváčka nebude podľa ukrajinských zákonov vpustená na ich územie, keďže je zaradená na listinu nežiadúcich osôb. Na tento zoznam sa dostala preto, že v roku [[2015]] vystupovala na území Krymu. Túto skutočnosť ukrajinská vláda vnímala ako podporu ruskej anexie Krymu a ohrozenie územnej zvrchovanosti štátu. EBU sa snažila situáciu riešiť rokovaniami - postavila sa na stranu Ruska a žiadala pripustenie ruskej reprezentantky do súťaže. Kroky ukrajinskej strany odsúdila, pretože podľa vysokého predstaviteľa EBU Franka Dietra Freilinga „narúšali integritu a nepolitickú povahu súťaže, ktorej poslaním je spájať národy“.<ref name=Russiano/> Keďže ukrajinská strana odmietla ustúpiť, EBU navrhla, aby bolo vystúpenie Samojlovovej prenášané z Ruska telemostom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | 1 = | priezvisko = Jordan | 3 = | meno = Paul | 5 = | odkaz na autora = | 7 = | titul = EBU offers Russian singer opportunity to perform via satellite | 9 = | url = https://eurovision.tv/story/julia-samoylova-russia-2017-ebu-statement-satellite | 11 = | dátum vydania = 23.03.2017 | 13 = | dátum aktualizácie = | 15 = | dátum prístupu = 16.05.2017 | 17 = | vydavateľ = www.eurovision.tv | 19 = | miesto = | 21 = | jazyk = v angličtine | url archívu = https://web.archive.org/web/20170516202728/https://eurovision.tv/story/julia-samoylova-russia-2017-ebu-statement-satellite | dátum archivácie = 2017-05-16 }}</ref> Rusko ale namietalo, že jeho reprezentantka by tak nemala zaručené rovnaké podmienky, čo by bolo v rozpore s pravidlami súťaže. Ďalším riešením, ktoré podporovali aj ukrajinskí organizátori, bolo nominovať inú reprezentantku. Takéto riešenie bolo zo strany Ruska odmietnuté a 13. apríla 2017 ruský národný vysielateľ oficiálne oznámil, že sa aktuálneho ročníka Eurovízie nezúčastní a ani ho nebude vysielať.<ref name=Russiano/> == Žrebovanie == Žrebovanie pre rozdelenie krajín v semifinále sa uskutočnilo 31. januára [[2017]]. == Semifinále 1 == V prvom semifinále sa zúčastnilo 18 krajín.[[Španielsko]],[[Taliansko]] a [[Spojené kráľovstvo]] mali právo hlasovať. {| class="wikitable sortable" !Poradie !Krajina !Jazyk !Interpret !Pieseň !Slovenský preklad |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |1 |[[Súbor:EuroSuecia.svg|26x26bod]] [[Švédsko]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Sweden: Eurovision 2017 Participation Confirmed - Eurovoix|periodikum=Eurovoix|dátum=2016-05-07|url=http://eurovoix.com/2016/05/07/sweden-eurovision-2017-participation-confirmed/|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-GB}}</ref> |anglicky |Robin Bengtsson |I Can't Go On |''Nemôžem pokračovať ďalej'' |- |2 |[[Súbor:EuroGeorgia.svg|bezrámu|26x26bod]] [[Gruzínsko]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Eurovision Georgia: GPB confirms participation in Eurovision 2017 - ESCToday.com|periodikum=Eurovision News, Polls and Information by ESCToday|dátum=2016-10-03|url=http://esctoday.com/137241/georgia-gpb-confirms-participation-eurovision-2017|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-US}}</ref> |anglicky |Tamara Gachechiladze<ref name=":18">{{Citácia periodika|titul=Tako Gachechiladze will Keep The Faith for Georgia in 2017|periodikum=Eurovision.tv|url=http://www.eurovision.tv/page/news?id=tako_gachechiladze_will_keep_the_faith_for_georgia_in_2017|dátum prístupu=2017-01-21|jazyk=en-GB}}</ref> |Keep The Faith<ref name=":18" /> |''Udrž si vieru'' |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |3 |[[Súbor:EuroAustralia.svg|bezrámu|26x26bod]] [[Austrália (štát)|Austrália]] |anglicky |Isaiah Firebrace |Don't Come Easy |''Neprídi tak ľahko'' |- |4 |[[Súbor:EuroAlbania.svg|bezrámu|26x26bod]] [[Albánsko]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Eurovision Albania: RTSH confirms participation in Eurovision 2017 - ESCToday.com|periodikum=Eurovision News, Polls and Information by ESCToday|dátum=2016-09-21|url=http://esctoday.com/137254/albania-rtsh-confirms-participation-in-eurovision-2017|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-US}}</ref> |[[Angličtina|anglicky]] |Lindita Halimi<ref name=":11">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=ago|meno=Anthony Granger • 10 hours|titul=Eurovoix|url=https://eurovoix.com/2016/12/23/albania-selects-lindita-halimi-eurovision-song-contest-2017/|dátum vydania=2016-12-23|dátum prístupu=2016-12-24}}</ref> |World<ref name=":11" /> |''Svet'' |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |5 |[[Súbor:EuroBélgica.svg|26x26bod]] [[Belgicko]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Eurovision Belgium: RTBF confirms participation in Eurovision 2017 - ESCToday.com|periodikum=Eurovision News, Polls and Information by ESCToday|dátum=2016-05-23|url=http://esctoday.com/136186/belgium-rtbf-confirms-participation-eurovision-2017/|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-US}}</ref> |anglicky |Blanche<ref>{{Citácia periodika|titul=Blanche to represent Belgium in the 2017 Eurovision Song Contest|periodikum=Eurovision.tv|url=http://www.eurovision.tv/page/news?id=blanche_to_represent_belgium_in_the_2017_eurovision_song_contest|dátum prístupu=2016-11-23|jazyk=en-GB}}</ref> |City Lights |''Svetlá mesta'' |- |6 |[[Súbor:EuroMontenegro.svg|bezrámu|26x26bod]] [[Čierna Hora]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Eurovision Montenegro: RTCG confirms preliminary participation in Eurovision 2017 - ESCToday.com|periodikum=Eurovision News, Polls and Information by ESCToday|dátum=2016-09-23|url=http://esctoday.com/137202/montenegro-rtcg-confirms-participation-eurovision-2017|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-US}}</ref> |anglicky |Slavko Kalezić<ref>{{Citácia periodika|titul=Eurovision Montenegro: Slavko Kalezić to Kyiv!|periodikum=Eurovision News, Polls and Information by esctoday|dátum=2016-12-29|url=http://esctoday.com/139529/montenegro-slavko-kalezic-kyiv|dátum prístupu=2016-12-29|jazyk=en-US}}</ref> |Space |''Priestor'' |- |7 |[[Súbor:EuroFinlandia.svg|frameless|26x26bod]] [[Fínsko]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Finland: Eurovision 2017 Participation Confirmed - Eurovoix|periodikum=Eurovoix|dátum=2016-05-15|url=http://eurovoix.com/2016/05/15/finland-eurovision-2017-participation-confirmed/|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-GB}}</ref> |anglicky |Norma John<ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=ago|meno=The NPBC • 15 hours|titul=Eurovoix|url=https://eurovoix.com/2017/01/28/norma-john-to-represent-finland-at-eurovision-2017/|dátum vydania=2017-01-28|dátum prístupu=2017-01-29}}</ref> |Blackbird<ref name=":10" /> |''Čierny drozd'' |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |8 |[[Súbor:EuroAzerbaiyán.svg|bezrámu|26x26bod]] [[Azerbajdžan]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Eurovision Azerbaijan: Ictimai confirms participation in Eurovision 2017 - ESCToday.com|periodikum=Eurovision News, Polls and Information by ESCToday|dátum=2016-09-23|url=http://esctoday.com/137280/azerbaijan-ictimai-confirms-participation-eurovision-2017-2|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-US}}</ref> |anglicky |Diana Hajiyeva<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Adams|meno=William Lee|titul=Eurovision 2017 Predictions, Polls, Odds, Rankings {{!}} wiwibloggs|url=http://wiwibloggs.com/2016/12/05/azerbaijan-dihaj-k-diana-hajiyeva-will-sing-eurovision-2017/158639/|dátum vydania=2016-12-05|dátum prístupu=2016-12-05|vydavateľ=Eurovision 2017 Predictions, Polls, Odds, Rankings {{!}} wiwibloggs}}</ref> |Skeletons |''Kostry'' |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |9 |[[Súbor:EuroPortugal.svg|frameless|26x26bod]] [[Portugalsko]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Portugal: RTP confirms participation for Eurovision 2017 {{!}} wiwibloggs|periodikum=wiwibloggs|dátum=2016-04-21|url=http://wiwibloggs.com/2016/04/21/portugal-rtp-confirmed-for-eurovision-2017/138371/|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-US}}</ref> |[[Portugalčina|portugalsky]] |Salvador Sobral |Amar Pelos Dois |''Láska pre dvoch'' |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |10 |[[Súbor:EuroGrecia.svg|26x26bod]] [[Grécko]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Greece: Makes Changes For Eurovision 2017 - Eurovoix|periodikum=Eurovoix|dátum=2016-06-22|url=http://eurovoix.com/2016/06/22/greece-makes-chages-eurovision-2017/|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-GB}}</ref> |anglicky |Demy<ref>{{Citácia periodika|titul=Είναι οριστικό: Η «Dream Team» θα εκπροσωπήσει την Ελλάδα στη Eurovision|periodikum=newsit.gr|url=http://www.newsit.gr/MelasBlog/Einai-oristiko-I-Dream-Team-tha-ekprosopisei-tin-Ellada-sti-Eurovision/691745|dátum prístupu=2017-01-13|url archívu=https://web.archive.org/web/20170515072054/http://www.newsit.gr/MelasBlog/Einai-oristiko-I-Dream-Team-tha-ekprosopisei-tin-Ellada-sti-Eurovision/691745|dátum archivácie=2017-05-15}}</ref> |This Is Love |''Toto je láska'' |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |11 |[[Súbor:EuroPoland2015.svg|frameless|26x26bod]] [[Poľsko]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Poland: Eurovision 2017 Participation Confirmed - Eurovoix|periodikum=Eurovoix|dátum=2016-05-23|url=http://eurovoix.com/2016/05/23/poland-eurovision-2017-participation-confirmed/|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-GB}}</ref> |anglicky |Kasia Moś<ref name=":15">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=ago|meno=Emily Herbert • 15 hours|titul=Eurovoix|url=https://eurovoix.com/2017/02/18/poland-kasia-represent-eurovision-2017/|dátum vydania=2017-02-18|dátum prístupu=2017-02-19}}</ref> |Flashlight<ref name=":15" /> |''Baterka'' |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |12 |[[Súbor:EuroMoldova.svg|bezrámu|26x26bod]] [[Moldavsko]] |anglicky |SunStroke Project<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=ago|meno=Emily Herbert • 16 hours|titul=Eurovoix|url=https://eurovoix.com/2017/02/25/moldova-sunstroke-project-kyiv/|dátum vydania=2017-02-25|dátum prístupu=2017-02-26}}</ref> |Hey,Mamma!<ref name=":3" /> |– |- |13 |[[Súbor:EuroIslandia.svg|bezrámu|26x26bod]] [[Island]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Iceland: Confirms Eurovision 2017 Participation - Eurovoix|periodikum=Eurovoix|dátum=2016-08-22|url=https://eurovoix.com/2016/08/22/iceland-confirms-eurovision-2017-participation/|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-GB}}</ref> |anglicky |Svala |Paper |''Papier'' |- |14 |[[Súbor:EuroCzechia.svg|bezrámu|26x26bod]] [[Česko]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Eurovision Czech Republic: CT confirms participation in Eurovision 2017 - ESCToday.com|periodikum=Eurovision News, Polls and Information by ESCToday|dátum=2016-09-14|url=http://esctoday.com/137246/czech-republic-ct-confirms-participation-eurovision-2017|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-US}} </ref> |anglicky |Martina Bárta<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=ago|meno=Anthony Granger • 4 mins|titul=Eurovoix|url=https://eurovoix.com/2017/02/15/czech-republic-martina-barta-eurovision-song-contest-2017/|dátum vydania=2017-02-15|dátum prístupu=2017-02-15}}</ref> |My Turn |''Som Na Rade'' |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |15 |[[Súbor:EuroChipre.svg|frameless|26x26bod]] [[Cyprus]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Eurovision Cyprus: CyBC confirms participation in Eurovision 2017 - ESCToday.com|periodikum=Eurovision News, Polls and Information by ESCToday|dátum=2016-08-08|url=http://esctoday.com/136998/cyprus-cybc-confirms-participation-eurovision-2017|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-US}}</ref> |anglicky |[[Hovig Demirjian]]<ref>http://esctoday.com/138229/cyprus-hovig-will-fly-kyiv</ref> |Gravity<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=ago|meno=Emily Herbert • 2 days|titul=Eurovoix|url=https://eurovoix.com/2017/01/31/cyprus-hovig-gives-final-hint-of-eurovision-song-title/|dátum vydania=2017-01-31|dátum prístupu=2017-02-02}}</ref> |''Gravitácia'' |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |16 |[[Súbor:EuroArmenia.svg|26x26bod]] [[Arménsko]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Armenia: Eurovision 2017 Participation Confirmed - Eurovoix|periodikum=Eurovoix|dátum=2016-07-01|url=http://eurovoix.com/2016/07/01/armenia-eurovision-2017-participation-confirmed/|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-GB}}</ref> |anglicky |Artsvik<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=ago|meno=Anthony Granger • 16 hours|titul=Eurovoix|url=https://eurovoix.com/2016/12/24/armenia-artsvik-will-represent-armenia-eurovision-2017/|dátum vydania=2016-12-24|dátum prístupu=2016-12-25}}</ref> |Fly With Me<ref>{{Citácia periodika|titul=Eurovision Armenia: AMPTV to reveal Artsvik's song on 18 March|periodikum=Eurovision News, Polls and Information by esctoday|dátum=2017-03-09|url=http://esctoday.com/142421/armenia-amptv-reveal-artsviks-song-18-march/|dátum prístupu=2017-03-09|jazyk=en-US}}</ref> |''Lietaj so mnou'' |- |17 |[[Súbor:EuroEslovenia.svg|frameless|26x26bod]] [[Slovinsko]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Slovenia: Eurovision 2017 Participation Confirmed - Eurovoix|periodikum=Eurovoix|dátum=2016-07-13|url=http://eurovoix.com/2016/07/13/slovenia-eurovision-2017-participation-confirmed/|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-GB}}</ref> |anglicky |Omar Naber<ref name=":13">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=ago|meno=Jamie Halliwell • 15 hours|titul=Eurovoix|url=https://eurovoix.com/2017/02/24/slovenia-chooses-omar-naber-kyiv/|dátum vydania=2017-02-24|dátum prístupu=2017-02-25}}</ref> |On My Way<ref name=":13" /> |''Na mojej ceste'' |- |18 |[[Súbor:EuroLetonia.svg|26x26bod]] [[Lotyšsko]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Latvia: Eurovision 2017 Participation Confirmed - Eurovoix|periodikum=Eurovoix|dátum=2016-05-26|url=http://eurovoix.com/2016/05/26/latvia-eurovision-2017-participation-confirmed/|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-GB}}</ref> |anglicky |Triana Park<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=ago|meno=Emily Herbert • 17 hours|titul=Eurovoix|url=https://eurovoix.com/2017/02/26/latvia-triana-park-kyiv/|dátum vydania=2017-02-26|dátum prístupu=2017-02-27}}</ref> |Line<ref name=":2" /> |''Čiara'' |} == Semifinále 2 == V druhom semifinále za zúčastnilo 19 krajín.[[Francúzsko]],[[Nemecko]] a [[Ukrajina]] mali právo hlasovať. {| class="wikitable sortable" !Poradie !Krajina !Jazyk !Interpret !Pieseň !Slovenský preklad |- |1 |[[Súbor:EuroSerbia (2004-2010).svg|bezrámu|26x26bod]] [[Srbsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Serbia confirms 2017 participation – escYOUnited|url=http://www.escunited.com/home/serbia-confirms-2017-participation/#|dátum prístupu=2018-11-20|vydavateľ=www.escunited.com|jazyk=en-US}}</ref> |anglicky |Tijana Bogićević<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Serbia|periodikum=RTS, Radio-televizija Srbije|titul=Тијана Богићевић представља Србију на Евросонгу|url=http://www.rts.rs/page/rts/ci/pesma+evrovizije/%D0%9F%D0%B5%D1%81%D0%BC%D0%B0+%D0%95%D0%B2%D1%80%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D0%B7%D0%B8%D1%98%D0%B5+2017/story/2642/vesti/2646340/tijana-bogicevic-predstavlja-srbiju-na-evrosongu.html|dátum prístupu=2017-02-27|jazyk=sr}}</ref> |In Too Deep |''Príliš Hlboko'' |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |2 |[[Súbor:EuroAustria.svg|frameless|26x26bod]] [[Rakúsko]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Austria: Eurovision 2017 Participation Confirmed - Eurovoix|periodikum=Eurovoix|dátum=2016-05-28|url=http://eurovoix.com/2016/05/28/austria-eurovision-2017-participation-confirmed/|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-GB}}</ref> |anglicky |Nathan Trent<ref>{{Citácia periodika|titul=Eurovision Austria: Nathan Trent to Kyiv!|periodikum=Eurovision News, Polls and Information by esctoday|dátum=2016-12-19|url=http://esctoday.com/139276/austria-nathan-trent-kyiv|dátum prístupu=2017-01-31|jazyk=en-US}}</ref> |Running On Air |''Utekať vo vzduchu'' |- |3 |[[Súbor:EuroMacedonia.svg|bezrámu|26x26bod]] [[Severné Macedónsko]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Eurovision FYR Macedonia: MRT confirms participation in Eurovision 2017 - ESCToday.com|periodikum=Eurovision News, Polls and Information by ESCToday|dátum=2016-09-19|url=http://esctoday.com/137308/fyr-macedonia-mrt-confirms-participation-eurovision-2017|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-US}}</ref> |anglicky |Jana Burčeska<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=ago|meno=Anthony Granger • 18 hours|titul=Eurovoix|url=https://eurovoix.com/2016/11/21/macedonia-jana-burceska-eurovision-song-contest-2017/|dátum vydania=2016-11-21|dátum prístupu=2016-11-22}}</ref> |Dance Alone |''Tancujem Sama'' |- |4 |[[Súbor:EuroMalta.svg|bezrámu|26x26bod]] [[Malta]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Eurovision Malta: PBS confirms participation in Eurovision 2017 - ESCToday.com|periodikum=Eurovision News, Polls and Information by ESCToday|dátum=2016-08-17|url=http://esctoday.com/137039/malta-pbs-confirms-participation-eurovision-2017|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-US}}</ref> |anglicky |Claudia Fanello<ref name=":21">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=ago|meno=Anthony Granger • 13 hours|titul=Eurovoix|url=https://eurovoix.com/2017/02/18/malta-claudia-faniello-will-fly-maltese-flag-kyiv/|dátum vydania=2017-02-18|dátum prístupu=2017-02-19}}</ref> |Breathlessly<ref name=":21" /> |''Bez Dychu'' |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |5 |[[Súbor:EuroRumania.svg|bezrámu|26x26bod]] [[Rumunsko]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Romania: Eurovision 2017 Participation Now 100% Certain - Eurovoix|periodikum=Eurovoix|dátum=2016-10-13|url=https://eurovoix.com/2016/10/13/romania-eurovision-2017-participation-now-certain/|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-GB}}</ref> |anglicky |Ilinca ft. Alex Florea |Yodel It! |''Jódluj To!'' |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |6 |[[Súbor:EuroPaíses_Bajos.svg|26x26bod]] [[Holandsko]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Eurovision The Netherlands: Avrotros confirms participation in Eurovision 2017 - ESCToday.com|periodikum=Eurovision News, Polls and Information by ESCToday|dátum=2016-05-23|url=http://esctoday.com/136177/netherlands-avrotros-confirms-participation-eurovision-2017/|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-US}}</ref> |anglicky |[[O'G3NE]]<ref>https://eurovoix.com/2016/10/29/netherlands-x-eurovision-song-contest-2017/</ref> |Lights and Shadows<ref>{{Citácia periodika|titul=Eurovision The Netherlands: O'G3NE's song presentation on 3rd March|periodikum=Eurovision News, Polls and Information by esctoday|dátum=2017-02-16|url=http://esctoday.com/141100/netherlands-og3nes-song-presentation-3rd-march|dátum prístupu=2017-02-17|jazyk=en-US}}</ref> |''Svetlá A Tiene'' |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |7 |[[Súbor:EuroHungría.svg|frameless|26x26bod]] [[Maďarsko]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Hungary: Confirms Participation in Eurovision 2017 - Eurovoix|periodikum=Eurovoix|dátum=2016-05-07|url=http://eurovoix.com/2016/05/07/hungary-confirms-participation-eurovision-2017/|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-GB}}</ref> |[[Maďarčina|maďarsky]] |Joci Pápai<ref name=":19">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Eurovoix|url=https://eurovoix.com/2017/02/18/hungary-joci-papai-to-kyiv/|dátum vydania=2017-02-18|dátum prístupu=2017-02-19}}</ref> |Origo<ref name=":19" /> |''Pôvod'' |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |8 |[[Súbor:EuroDinamarca.svg|26x26bod]] [[Dánsko]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Eurovision Denmark: DR confirms participation in Eurovision 2017 - ESCToday.com|periodikum=Eurovision News, Polls and Information by ESCToday|dátum=2016-06-06|url=http://esctoday.com/136457/denmark-dr-confirms-participati-eurovision-2017|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-US}}</ref> |anglicky |Anja Nissen<ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=ago|meno=Anthony Granger • 14 hours|titul=Eurovoix|url=https://eurovoix.com/2017/02/25/denmark-selects-anja-nissen-for-the-eurovision-song-contest-2017/|dátum vydania=2017-02-25|dátum prístupu=2017-02-26}}</ref> |Where I am<ref name=":8" /> |''Kde som'' |- |9 |[[Súbor:EuroIrlanda.svg|frameless|26x26bod]] [[Írsko]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Eurovision Ireland: RTE confirms participation in Eurovision 2017 - ESCToday.com|periodikum=Eurovision News, Polls and Information by ESCToday|dátum=2016-05-24|url=http://esctoday.com/136189/ireland-rte-confirms-participation-eurovision-2017/|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-US}}</ref> |anglicky |[[Brendan Murray]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=ago|meno=Anthony Granger • 16 hours|titul=Eurovoix|url=https://eurovoix.com/2016/12/16/ireland-brendan-murray-eurovision-2017/|dátum vydania=2016-12-16|dátum prístupu=2016-12-17}}</ref> |Dying To Try |''Zomieram pokúsiť'' |- |10 |[[Súbor:EuroSan Marino.svg|bezrámu|26x26bod]] [[San Maríno]] |anglicky |Valentina Monetta a Jimmy Wilson |Spirit Of the Night |''Duch noci'' |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |11 |[[Súbor:EuroCroacia.svg|bezrámu|26x26bod]] [[Chorvátsko]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Croatia confirms Eurovision 2017 participation|periodikum=ESCBubble|url=http://escbubble.com/en/2016/09/croatia-confirms-eurovision-2017-participation/|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-us}}</ref> |anglicky [[Taliančina|taliansky]] |Jacques Houdek<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=radiotelevizija|meno=Hrvatska|titul=Eurosong - Jacques Houdek predstavlja Hrvatsku na natjecanju za pjesmu Eurovizije u Ukrajini|periodikum=Eurosong|url=http://eurosong.hrt.hr/vijest/53/jacques-houdek-predstavlja-hrvatsku-na-natjecanju-|dátum prístupu=2017-02-17|jazyk=hr}}</ref> |My Friend<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=radiotelevizija|meno=Hrvatska|titul=Eurosong - Jacques Houdek na 62. natjecanju za pjesmu Eurovizije nastupa s pjesmom My friend|periodikum=Eurosong|url=http://eurosong.hrt.hr/vijest/55/jacques-houdek-na-62-natjecanju-za-pjesmu-eurovizi|dátum prístupu=2017-02-20|jazyk=hr}}</ref> |''Môj priateľ'' |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |12 |[[Súbor:EuroNoruega.svg|26x26bod]] [[Nórsko]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Norway: Eurovision 2017 Participation Confirmed - Eurovoix|periodikum=Eurovoix|dátum=2016-05-16|url=http://eurovoix.com/2016/05/16/norway-eurovision-2017-participation-confirmed/|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-GB}}</ref> |anglicky |JOWST |Grab the Moment |''Zober ten moment'' |- |13 |[[Súbor:EuroSuiza.svg|26x26bod]] [[Švajčiarsko]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Eurovision Switzerland: SRF confirms participation in Eurovision 2017 - ESCToday.com|periodikum=Eurovision News, Polls and Information by ESCToday|dátum=2016-05-18|url=http://esctoday.com/136107/switzerland-srf-confirms-participation-eurovision-2017/|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-US}}</ref> |anglicky |Timebelle<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=ago|meno=Emily Herbert • 18 hours|titul=Eurovoix|url=https://eurovoix.com/2017/02/05/switzerland-timebelle-kyiv/|dátum vydania=2017-02-05|dátum prístupu=2017-02-06}}</ref> |Apollo<ref name=":1" /> |— |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |14 |[[Súbor:EuroBielorrusia.svg|bezrámu|26x26bod]] [[Bielorusko]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Belarus: Confirms Participation in Eurovision 2017 - Eurovoix|periodikum=Eurovoix|dátum=2016-09-15|url=https://eurovoix.com/2016/09/15/belarus-confirms-participation-eurovision-2017/|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-GB}}</ref> |[[Bieloruština|bielorusky]] |Naviband<ref name=":9">{{Citácia periodika|titul=Naviband to sing for Belarus in 2017!|periodikum=Eurovision.tv|url=http://www.eurovision.tv/page/news?id=naviband_to_sing_for_belarus_in_2017|dátum prístupu=2017-01-21|jazyk=en-GB}}</ref> |Story Of My Life<ref name=":9" /> |''Príbeh Môjho Života'' |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |15 |[[Súbor:EuroBulgaria.svg|bezrámu|26x26bod]] [[Bulharsko]] <ref>{{Citácia periodika|titul=Eurovision Bulgaria: BNT confirms preliminary participation in Eurovision 2017 - ESCToday.com|periodikum=Eurovision News, Polls and Information by ESCToday|dátum=2016-09-29|url=http://esctoday.com/137273/bulgaria-bnt-confirms-participation-eurovision-2017|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-US}}</ref> |anglicky |Kristian Kostov |Beautiful Mess |''Prekrásny neporiadok'' |- |16 |[[Súbor:EuroLituania.svg|frameless|26x26bod]] [[Litva]] <ref>{{Citácia periodika|titul=Eurovision Lithuania: LRT intends to participate in Eurovision 2017! - ESCToday.com|periodikum=Eurovision News, Polls and Information by ESCToday|dátum=2016-08-11|url=http://esctoday.com/137013/lithuania-lrt-intends-join-party-eurovision-2017|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-US}}</ref> |anglicky |Fusedmarc |Rain of Revolution |''Dážď revolúcie'' |- |17 |[[Súbor:EuroEstonia.svg|frameless|26x26bod]] [[Estónsko]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Estonia: Eesti Laul 2017 Preparations Have Begun - Eurovoix|periodikum=Eurovoix|dátum=2016-04-09|url=http://eurovoix.com/2016/04/09/estonia-eesti-laul-2017-preparations-begun/|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-GB}}</ref> |anglicky |Koit Toome & Laura |Verona |– |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |18 |[[Súbor:EuroIsrael.svg|frameless|26x26bod]] [[Izrael]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Israel: Confirms Eurovision 2017 Participation - Eurovoix|periodikum=Eurovoix|dátum=2016-05-26|url=http://eurovoix.com/2016/05/26/israel-confirms-eurovision-2017-participation/|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-GB}}</ref> |anglicky |Imri Ziv<ref>{{Citácia periodika|titul=Imri Ziv chosen to represent Israel in the Eurovision Song Contest|periodikum=Ynetnews|url=http://www.ynetnews.com/articles/0,7340,L-4922104,00.html|dátum prístupu=2017-02-14}}</ref> |I feel Alive<ref>{{Citácia periodika|titul=Eurovision Israel: Imri Ziv to sing 'I feel alive'; presentation on 9 March|periodikum=Eurovision News, Polls and Information by esctoday|dátum=2017-02-26|url=http://esctoday.com/141723/israel-imri-ziv-sing-feel-alive-presentation-9-march/|dátum prístupu=2017-02-26|jazyk=en-US}}</ref> |''Cítim sa živý'' |} == Finalisti == {| class="wikitable sortable" !Poradie !Krajina !Jazyk !Interpret !Pieseň !Slovenský preklad |- | |[[Súbor:EuroFrancia (1794-1815, 1830-1974).svg|26x26bod]] [[Francúzsko]]<ref>{{Citácia periodika|titul=France: 2017 Eurovision Participation Confirmed - Eurovoix|periodikum=Eurovoix|dátum=2016-05-16|url=http://eurovoix.com/2016/05/16/france-2017-eurovision-participation-confirmed/|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-GB}}</ref> |[[Francúzština|francúzsky]] anglicky |Alma<ref name=":17">{{Citácia periodika|titul=Alma's "Requiem" for France in 2017|periodikum=Eurovision.tv|url=http://www.eurovision.tv/page/news?id=254983|dátum prístupu=2017-02-09|jazyk=en-GB}}</ref> |Requiem<ref name=":17" /> |''Rekviem'' |- | |[[Súbor:EuroGermany2015.svg|frameless|26x26bod]] [[Nemecko]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Germany: 'No internal selection next year' - ESCDaily|periodikum=ESCDaily|dátum=2016-05-07|url=http://www.escdaily.com/germany-no-internal-selection-next-year/|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-US|url archívu=https://web.archive.org/web/20160508112150/http://www.escdaily.com/germany-no-internal-selection-next-year/|dátum archivácie=2016-05-08}}</ref> |anglicky |Levina<ref name=":5">{{Citácia periodika|titul=Germany's Levina takes her Perfect Life to Kyiv|periodikum=Eurovision.tv|url=http://www.eurovision.tv/page/news?id=germanys_levina_takes_her_perfect_life_to_kyiv|dátum prístupu=2017-02-10|jazyk=en-GB}}</ref> |Perfect Life<ref name=":5" /> |''Perfektný život'' |- | |[[Súbor:EuroReino Unido.svg|bezrámu|26x26bod]] [[Spojené kráľovstvo|Spojené Kráľovstvo]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Eurovision United Kingdom: BBC intends to participate in Eurovision 2017 - ESCToday.com|periodikum=Eurovision News, Polls and Information by ESCToday|dátum=2016-08-31|url=http://esctoday.com/137185/united-kingdom-bbc-intends-participate-eurovision-2017|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-US}}</ref> |anglicky |Lucie Jones<ref name=":14">{{Citácia periodika|titul=Lucie Jones becomes the 60th entry for the United Kingdom|periodikum=Eurovision.tv|url=http://www.eurovision.tv/page/news?id=united_kingdom_sends_lucie_jones_to_kyiv|dátum prístupu=2017-01-28|jazyk=en-GB}}</ref> |Never Give Up on You<ref name=":14" /> |''Nikdy sa ťa nevzdám'' |- | |[[Súbor:EuroEspaña.svg|26x26bod]] [[Španielsko]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=vertele.eldiario.es|titul=TVE admite su 'disgusto' por Barei y pide a Eurovisión 'un nuevo sistema'|periodikum=vertele|url=http://www.vertele.com/noticias/tve-admite-su-disgusto-por-barei-y-pide-a-eurovision-nuevo-sistema/|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=es}}</ref> |anglicky [[španielsky]] |Manel Navarro<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=ago|meno=Emily Herbert • 12 hours|titul=Eurovoix|url=https://eurovoix.com/2017/02/11/spain-manel-eurovision-2017/|dátum vydania=2017-02-11|dátum prístupu=2017-02-12}}</ref> |Do It For Your Lover<ref name=":7" /> |''Urob to pre svojho milovaného'' |- | |[[Súbor:EuroItalia.svg|bezrámu|26x26bod]] [[Taliansko]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Eurovision Italy: RAI confirms participation in Eurovision 2017 - ESCToday.com|periodikum=Eurovision News, Polls and Information by ESCToday|dátum=2016-09-16|url=http://esctoday.com/137198/italy-rai-confirms-participation-eurovision-2017|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-US}}</ref> |taliansky |Francesco Gabbani<ref name=":24">{{Citácia periodika|titul=Francesco Gabbani flies the Italian flag in 2017!|periodikum=Eurovision.tv|url=http://www.eurovision.tv/page/news?id=francesco_gabbani_to_represent_italy_in_kyiv|dátum prístupu=2017-02-12|jazyk=en-GB}}</ref> |Occidentali's Karma<ref name=":24" /> |''Western karma'' |- |22 |[[Súbor:EuroUcrania.svg|26x26bod]] [[Ukrajina]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ukraine wins the 2016 Eurovision Song Contest - Eurovision Song Contest Tel Aviv 2019|url=http://www.eurovision.tv/page/news?id=ukraine_wins_2016_eurovision_song_contest|dátum prístupu=2018-11-20|vydavateľ=www.eurovision.tv}}</ref>"Hostiteľ" |anglicky |O.Torvard<ref name=":16">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=ago|meno=Jamie Halliwell • 14 hours|titul=Eurovoix|url=https://eurovoix.com/2017/02/25/ukraine-o-torvald-represent-host-country-kyiv/|dátum vydania=2017-02-25|dátum prístupu=2017-02-26}}</ref> |Time<ref name=":16" /> |''Čas'' |} == Zaujímavosti == Skupina [[O'G3NE]] sa zúčastnila na detskej verzií súťaže v roku [[2007]], na ktorej reprezentovali [[Holandsko]] s piesňou „Adem in, adem uit“ kde obsadili 11. miesto. Tako Gachechiladze bola súčasťou skupiny Stephan & 3G, ktorá mala reprezentovať [[Gruzínsko]] v [[Eurovision Song Contest 2009|ESC 2009]] s piesňou „We Don't Wanna Put In“. Pretože nechceli zmeniť pieseň z politických dôvodov, museli ich diskvalifikovať. Imri Ziv bol súčasťou sprievodných vokálov v roku [[Eurovision Song Contest 2015|2015]] a [[Eurovision Song Contest 2016|2016]] pre zástupcov [[Izrael|Izraela]]. Omar Naber reprezentoval [[Slovinsko]] v roku [[2005]] s piesňou „Stop“, kde sa nekvalifikoval do finále. Súťaž bola tiež na [[Ukrajina|Ukrajine]]. SunStroke Project reprezentoval [[Moldavsko]] v roku [[Eurovision Song Contest 2010|2010]] so speváčkou Olia Tira s piesňou „Run Away“, ktorá obsadila 22.miesto. Tijana Bogićević bola súčasťou sprievodných vokálov v roku [[Eurovision Song Contest 2011|2011]]. Koit Toome reprezentoval [[Estónsko]] v roku [[1998]] s piesňou ''Mere Lapsed''. A Laura bola súčasťou skupiny Suntribe, ktorá reprezentovala Estónsko v roku [[2005]] s piesňou ''Let's Get Loud''. == Referencie == {{Referencie|2}} {{Eurovision Song Contest}} [[Kategória:Veľká cena Eurovízie|2017]] [[Kategória:2017 na Ukrajine]] mh9jw6j04hesv7fcrw80nvj52t07pao 8212874 8212873 2026-05-12T19:40:29Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kultúra v Kyjive]] pomocou použitia HotCat 8212874 wikitext text/x-wiki {{Infobox Eurovision | name = Eurovision Song Contest 2017 | theme = ''„Celebrate Diversity"'' | image = | semi1 = 09. máj 2017 | semi2 = 11. máj 2017 | final = 13. máj 2017 | slovaksemi = | presenters = Olexandr Skičko<br>Volodymyr Ostapčuk<br>Timur Mirošnyčenko<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ведучі Євробачення-2017 | url = http://1tv.com.ua/news/channel/87944 | dátum vydania = 27.02.2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.05.2017 | vydavateľ = www.1tv.com.ua | miesto = | jazyk = v ukrajinčine | url archívu = https://web.archive.org/web/20170227232107/http://1tv.com.ua/news/channel/87944 | dátum archivácie = 2017-02-27 }}</ref> | director = | host = [[Súbor:EuroUcrania.svg|25px]] [[Nacionaľna Telekompanija Ukrajiny|NTU]] | venue = [[Mižnarodnyj vystavkovyj centr]], [[Kyjev]], [[Ukrajina]] | winner = [[Amar Pelos Dois]], [[Salvador Sobral]]<br>[[Súbor:EuroPortugal.svg|25px]][[Portugalsko]] | svk = | vote = Hlasovanie bude výsledkom hlasovania divákov a odbornej poroty (50:50) vo všetkých zúčastnených krajinách. V každom semifinále budú hlasovať krajiny, ktoré sa ho zúčastnia a všetky krajiny priamo postupujúce do finále. Vo finále budú hlasovať všetky krajiny tohto ročníka súťaže. | entries = 42 | debut = | return = [[Súbor:EuroPortugal.svg|25px]] [[Portugalsko]] [[Súbor:EuroRomania.svg|25px]] [[Rumunsko]] | withdraw =[[Súbor:EuroBosnia-Herzegovina.svg|25px]] [[Bosna a Hercegovina]] [[Súbor:EuroRusia.svg|25px]] [[Rusko]] | null = | con = Eurovision Song Contest | pre = [[Eurovision Song Contest 2016|◄2016]] [[Súbor:EuroSuecia.svg|25px]] [[Štokholm]] | nex = [[Lisabon]] [[Súbor:EuroPortugal.svg|25px]] [[Eurovision Song Contest 2018|2018►]] }} '''Eurovision Song Contest 2017''' bol 62. ročník súťaže [[Eurovision Song Contest]]. Konal sa na [[Ukrajina|Ukrajine]], vďaka víťazstvu ukrajinskej speváčky [[Džamala]] v [[Eurovision Song Contest 2016|predchádzajúcom ročníku]] súťaže.<ref name= esc2017about>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Eurovision Song Contest Kyiv 2017 - About | url = https://eurovision.tv/event/kyiv-2017 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.05.2017 | vydavateľ = www.eurovision.tv | miesto = | jazyk = v angličtine | url archívu = https://web.archive.org/web/20170515185715/https://eurovision.tv/event/kyiv-2017 | dátum archivácie = 2017-05-15 }}</ref> Súťaž pozostávala z dvoch semifinálových kôl a veľkého finále. Semifinále sa konalo [[9. máj|9.]] a [[11. máj]]a a finále [[13. máj]]a [[2017]] v ukrajinskom hlavnom meste [[Kyjev]].<ref name= esc2017about/> [[Ukrajina]] usporadúvala túto súťaž druhý krát v histórii (prvýkrát v roku [[Eurovision Song Contest 2005|2005]]). == Miesto konania == Súťaž sa konala v komplexe [[Mižnarodnyj vystavkovyj centr]] v Kyjeve, v tom čase najväčšom ukrajinskom veľtržnom komplexe dokončenom v roku [[2002]] s celkovou kapacitou 11 000 miest.<ref name= esc2017about/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=International Exhibition Centre: history and perspective|url=http://www.mvc-expo.com.ua/en/about/perspective/|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=15.05.2017|vydavateľ=www.mvc-expo.com.ua|miesto=|jazyk=v angličtine|url archívu=https://web.archive.org/web/20161022141308/http://www.mvc-expo.com.ua/en/about/perspective/|dátum archivácie=2016-10-22}}</ref> === Výber hostiteľského mesta === O usporiadanie súťaže prejavilo záujem niekoľko ukrajinských miest - okrem Kyjeva to boli [[Charkov]], [[Cherson]], [[Ľvov]], [[Odesa]] a [[Dnipro]]. Do druhého kola výberu postúpili Kyjev, Odesa a Dnipro. Definitívne miesto konania bolo vyhlásené [[9. september|9. septembra]] [[2016]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = International Exhibition Centre: history and perspective | url = https://eurovision.tv/story/kyiv-to-host-eurovision-2017 | dátum vydania = 09.09.2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.05.2017 | vydavateľ = www.eurovision.tv | miesto = | jazyk = v angličtine | url archívu = https://web.archive.org/web/20170515192641/https://eurovision.tv/story/kyiv-to-host-eurovision-2017 | dátum archivácie = 2017-05-15 }}</ref> == Vizuál a slogan == Od roku [[2004]] má súťaž [[Eurovision Song Contest]] jednotné logo dotvorené srdcom, v ktorom je vlajka hostiteľskej krajiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Eurovision Song Contest logo evolves | url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=eurovision_song_contest_logo_evolves | dátum vydania = 31.07.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.05.2017 | vydavateľ = www.eurovision.tv | miesto = | jazyk = v angličtine | url archívu = https://web.archive.org/web/20141129162704/http://www.eurovision.tv/page/news?id=eurovision_song_contest_logo_evolves | dátum archivácie = 2014-11-29 }}</ref> Okrem všeobecného loga súťaže každý usporiadateľ prezentuje vlastný vizuál spoločne so sloganom, ktoré majú odlíšiť aktuálny ročník od ostatných. [[Obrázok:The stage of the Eurovision Song Contest 2017.jpg|náhľad|vľavo|Súťažné pódium s „korálikovým" vizuálom Eurovision Song Contest 2017]] Oficiálna prezentácia vizuálu a sloganu 62. ročníka súťaže Eurovision Song Contest prebehla [[30. január]]a [[2017]] na pôde hosťujúceho vysielateľa [[Nacionaľna Telekompanija Ukrajiny|NTU]] v Kyjeve.<ref name=sloganukr>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Оприлюднено слоган та логотип "Євробачення-2017" | url = http://1tv.com.ua/news/channel/86857 | dátum vydania = 31.01.2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.05.2017 | vydavateľ = www.1tv.com.ua | miesto = | jazyk = v ukrajinčine, v angličtine | url archívu = https://web.archive.org/web/20170515202323/http://1tv.com.ua/news/channel/86857 | dátum archivácie = 2017-05-15 }}</ref> Autormi celej koncepcie boli ukrajinské kreatívne agentúry „Republique“ a „Banda agency“.<ref name=sloganukr/> Slogan „Oslavujme rozmanitosť“ ({{V jazyku|eng|''Celebrate Diversity''}}, {{V jazyku|ukr|''Шануймо розмаїття''}}) má pripomínať, že súťaž má byť oslavou spoločnej lásky k hudbe, ktorá spája reprezentantov rôznych krajín a kultúr. Základ vizuálu predstavujú tradičné ukrajinské koráliky rôznych tvarov a farieb, z ktorých sa v ľudovej kultúre vytvárali ochranné amulety v podobe náhrdelníkov (tzv. „namisto“). Koráliky majú vďaka svojej variabilite symbolizovať hodnoty tejto súťaže - snahu spoločne osláviť kvalitnou hudbou to, čo nás spája, ako aj to, čo každého z nás odlišuje a robí nás jedinečnými.<ref name=sloganukr/> == Účastníci == Do súťaže sa pôvodne prihlásilo 43 krajín (stav k termínu uzávierky prihlášok [[15. september|15. septembra]] [[2016]]), čo predstavovalo vyrovnanie rekordného počtu účastníkov z roku [[Eurovision Song Contest 2011|2011]].<ref name=43countries>{{Citácia elektronického dokumentu | 1 = | priezvisko = Jordan | 3 = | meno = Paul | 5 = | odkaz na autora = | 7 = | titul = 43 countries to participate in Eurovision 2017 | 9 = | url = https://eurovision.tv/story/43-countries-to-participate-in-eurovision-2017 | 11 = | dátum vydania = 31.10.2016 | 13 = | dátum aktualizácie = | 15 = | dátum prístupu = 03.05.2017 | 17 = | vydavateľ = www.eurovision.tv | 19 = | miesto = | 21 = | jazyk = v angličtine | url archívu = https://web.archive.org/web/20170503040904/https://eurovision.tv/story/43-countries-to-participate-in-eurovision-2017 | dátum archivácie = 2017-05-03 }}</ref> Po tretí raz sa k európskym štátom a [[Izrael]]u pridala aj [[Austrália (štát)|Austrália]]. Po jednoročnej neúčasti sa do súťaže vrátilo [[Portugalsko]] a [[Rumunsko]]. Oproti predošlému ročníku [[Bosna a Hercegovina]] oznámila, že sa súťaže z finančných dôvodov nezúčastní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | 1 = | priezvisko = Jiandani | 3 = | meno = Sanjay (Sergio) | 5 = | odkaz na autora = | 7 = | titul = Bosnia & Herzegovina: BHRT will not participate in Eurovision 2017 | 9 = | url = http://esctoday.com/137839/bosnia-herzegovina-bhrt-will-not-participate-eurovision-2017 | 11 = | dátum vydania = 29.09.2016 | 13 = | dátum aktualizácie = | 15 = | dátum prístupu = 01.12.2016 | 17 = | vydavateľ = www.esctoday.com | 19 = | miesto = | 21 = | jazyk = v angličtine | url archívu = https://web.archive.org/web/20161130131048/http://esctoday.com/137839/bosnia-herzegovina-bhrt-will-not-participate-eurovision-2017 | dátum archivácie = 2016-11-30 }}</ref> [[13. apríl]]a [[2017]] bolo oficiálne oznámené, že sa súťaže nezúčastní [[Rusko]], kvôli politickej roztržke s hostiteľskou krajinou.<ref name=Russiano>{{Citácia elektronického dokumentu | 1 = | priezvisko = | 3 = | meno = | 5 = | odkaz na autora = | 7 = | titul = EBU: "Russia no longer able to take part in Eurovision 2017" | 9 = | url = https://eurovision.tv/story/russia-unable-to-participate-2017-ebu-statement | 11 = | dátum vydania = 13.04.2017 | 13 = | dátum aktualizácie = | 15 = | dátum prístupu = 17.04.2017 | 17 = | vydavateľ = www.eurovision.tv | 19 = | miesto = | 21 = | jazyk = v angličtine | url archívu = https://web.archive.org/web/20170417070837/https://eurovision.tv/story/russia-unable-to-participate-2017-ebu-statement | dátum archivácie = 2017-04-17 }}</ref> Konečný počet krajín sa preto uzatvoril na čísle 42. === Národné nominácie === Pravidlá súťaže ponechávajú jednotlivým národným vysielateľom voľnú ruku pri spôsobe nominácie svojho reprezentanta. Najčastejšími spôsobmi sú: * interná voľba priamo vysielateľom; * verejná voľba v národnom kole súťaže. Do úvahy pripadajú aj rôzne variácie týchto dvoch spôsobov, kedy vysielateľ zvolí interpreta a verejne sa vyberá pieseň, prípadne sa pre pieseň hľadá interpret. Národné kolo môže mať podobu samostatnej televíznej súťaže, alebo sa národným kolom stane prestížna hudobná súťaž, ktorá sa v krajine koná (napr. v Taliansku hudobný festival v [[San Remo|San Reme]], vo Švédsku [[Melodifestivalen]] a podobne). <!-- aktualizovať V tomto ročníku bolo 24 reprezentantov vybraných vo verejných národných kolách a 15 reprezentantov interným výberom. Pri štyroch interpretoch vybraných interne mali diváci možnosť vybrať aspoň súťažnú pieseň (Arménsko, Belgicko, Bulharsko, Španielsko). Väčšina krajín vyberala reprezentantov v televíznych súťažiach. V niektorých krajinách sa reprezentantami stali víťazi najprestížnejších domácich hudobných festivalov - vo Švédsku „Melodifestivalen“, v Taliansku „Festival di Sanremo“. --> Prehľad účastníkov súťaže a spôsob ich výberu: {| class="wikitable sortable" |- ! Číslo !! Krajina !! Interpret !! Názov skladby !! Slovenský preklad !! Autori hudby a textu !! Jazyk !! Spôsob nominácie |- | 1 || [[Súbor:EuroAlbania.svg|25px]] [[Albánsko]] || Lindita Halimiová || World || Svet || <small>h: Klodian Qafoku</small><br /><small>t: Lindita, Big Basta</small><ref name=albpart/> || [[Angličtina|anglicky]] || víťazka národného kola „''Festivali i Këngës 2017''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Jiandani |meno = Sanjay (Sergio) |odkaz na autora = |titul = Albania: RTSH confirms participation in Eurovision 2017 |url = http://esctoday.com/137254/albania-rtsh-confirms-participation-in-eurovision-2017 |dátum vydania = 21.09.2016 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 22.11.2016 |vydavateľ = www.esctoday.com |miesto = |jazyk = v angličtine |url archívu = https://web.archive.org/web/20161027051242/http://esctoday.com/137254/albania-rtsh-confirms-participation-in-eurovision-2017 |dátum archivácie = 2016-10-27 }}</ref><ref name=albpart>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Lindita - World |url = https://eurovision.tv/participant/lindita/info |dátum vydania = 21.09.2016 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 14.05.2017 |vydavateľ = www.eurovision.tv |miesto = |jazyk = v angličtine |url archívu = https://web.archive.org/web/20170514155546/https://eurovision.tv/participant/lindita/info |dátum archivácie = 2017-05-14 }}</ref> |- | 2 || [[Súbor:EuroArmenia.svg|25px]] [[Arménsko]] || Artsvik || Fly With Me || Leť so mnou || <small>h: Lilith Navasarjanová, Levon Navasardjan</small><br /><small>t: Avet Barseghjan, David Tserunjan</small><ref name=armpart/> || [[Angličtina|anglicky]] || víťazka národného kola „''Depi Evratesil''“<ref name=armpart>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Artsvik - Fly With Me |url = https://eurovision.tv/participant/artsvik/info |dátum vydania = |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 13.05.2017 |vydavateľ = www.eurovision.tv |miesto = |jazyk = v angličtine |url archívu = https://web.archive.org/web/20170513230038/https://eurovision.tv/participant/artsvik/info |dátum archivácie = 2017-05-13 }}</ref> |- | 3 || [[Súbor:EuroAustralia.svg|25px]] [[Austrália (štát)|Austrália]] || Isaiah Firebrace || Don't Come Easy ||Nie je to ľahké|| <small>h / t: David Musumeci, Anthony Egizii, Michael Angelo</small><ref name=auspart/> || [[Angličtina|anglicky]] || interný výber vysielateľa<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Escudero |meno = Victor M. |odkaz na autora = |titul = Isaiah is Australia’s representative for Kyiv |url = https://eurovision.tv/story/isaiah-is-australia-s-artist-for-kyiv |dátum vydania = 07.03.2017 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 16.05.2017 |vydavateľ = www.eurovision.tv |miesto = |jazyk = v angličtine |url archívu = https://web.archive.org/web/20170516205530/https://eurovision.tv/story/isaiah-is-australia-s-artist-for-kyiv |dátum archivácie = 2017-05-16 }}</ref><ref name=auspart>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Isaiah - Don't Come Easy |url = https://eurovision.tv/participant/isaiah/info |dátum vydania = |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 14.05.2017 |vydavateľ = www.eurovision.tv |miesto = |jazyk = v angličtine |url archívu = https://web.archive.org/web/20170514155634/https://eurovision.tv/participant/isaiah/info |dátum archivácie = 2017-05-14 }}</ref> |- | 4 || [[Súbor:EuroAzerbaiyán.svg|25px]] [[Azerbajdžan]] || Dihaj || Skeletons || Kostry || <small>h: Isa Melikov</small><br /><small>t: Sandra Bjurmanová</small><ref name=azerpart/> || [[Angličtina|anglicky]] || interný výber vysielateľa<ref name=azerpart>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Jordan |meno = Paul |odkaz na autora = |titul = Dihaj reveals Azerbaijan's 'Skeletons' |url = https://eurovision.tv/story/dihaj-reveals-azerbaijan-s-skeletons |dátum vydania = 11.03.2017 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 15.05.2017 |vydavateľ = www.eurovision.tv |miesto = |jazyk = v angličtine |url archívu = https://web.archive.org/web/20170515143120/https://eurovision.tv/story/dihaj-reveals-azerbaijan-s-skeletons |dátum archivácie = 2017-05-15 }}</ref> |- | 5 || [[Súbor:EuroBélgica.svg|25px]] [[Belgicko]] ||Blanche<br>(Ellie Delvauxová)<ref name=":20" /> || City Lights || Svetlá mesta || <small>h: Pierre Dumoulin, Emmanuel Delcourt</small><br /><small>t: Pierre Dumoulin, Ellie Delvauxová</small><ref name=belpart/> || [[Angličtina|anglicky]] || interný výber vysielateľa<ref name=":20">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Jordan |meno = Paul |odkaz na autora = |titul = The City Lights are shining bright for Belgium's Blanche |url = https://eurovision.tv/story/belgium-2017-blanche-city-lights |dátum vydania = 23.03.2017 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 20.04.2015 |vydavateľ = www.eurovision.tv |miesto = |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20170516212039/https://eurovision.tv/story/belgium-2017-blanche-city-lights |dátum archivácie = 2017-05-16 }}</ref><ref name=belpart>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Blanche - City Lights |url = https://eurovision.tv/participant/blanche/info |dátum vydania = |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 16.05.2017 |vydavateľ = www.eurovision.tv |miesto = |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20170514155549/https://eurovision.tv/participant/blanche/info |dátum archivácie = 2017-05-14 }}</ref> |- | 6 || [[Súbor:EuroBielorrusia.svg|25px]] [[Bielorusko]] || Naviband || Historyja majho žyccja || Príbeh môjho života || <small>h / t: Arcjom Lukjanenka</small><ref name=belapart/> || [[Bieloruština|bielorusky]] || viťazi národného kola<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Группа NaviBand представит Беларусь на Международном конкурсе песни "Евровидение-2017" |url = http://www.tvr.by/special/evrovidenie-2017/ |dátum vydania = |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 26.01.2017 |vydavateľ = www.tvr.by |miesto = |jazyk = v bieloruštine |url archívu = https://web.archive.org/web/20170126224700/http://www.tvr.by/special/evrovidenie-2017/ |dátum archivácie = 2017-01-26 }}</ref><ref name=belapart>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Naviband - Story of My Life |url = https://eurovision.tv/participant/naviband/info |dátum vydania = |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 26.04.2017 |vydavateľ = www.eurovision.tv |miesto = |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20170426100510/https://eurovision.tv/participant/naviband/info |dátum archivácie = 2017-04-26 }}</ref> |- | 7 || [[Súbor:EuroBulgaria.svg|25px]] [[Bulharsko]] || Kristian Kostov || Beautiful Mess || Krásny neporiadok || <small>h / t: Borislav Milanov, Sebastian Arman, Joacim Persson, Alexander V. Blay, Alex Omar</small><ref name=bulpart/> || [[Angličtina|anglicky]] || interný výber vysielateľa<ref name=bulpart>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Kristian Kostov - Beautiful Mess |url = https://eurovision.tv/participant/kristian-kostov/info |dátum vydania = |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 27.04.2017 |vydavateľ = www.eurovision.tv |miesto = |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20170427104417/https://eurovision.tv/participant/kristian-kostov/info |dátum archivácie = 2017-04-27 }}</ref> |- | 8 || [[Súbor:EuroChipre.svg|25px]] [[Cyprus]] || Hovig || Gravity || Gravitácia || <small>h / t: Thomas G:son</small><ref name=cyppart/> || [[Angličtina|anglicky]] || interný výber vysielateľa<ref name=cyppart>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Hovig - Gravity |url = https://eurovision.tv/participant/hovig/info |dátum vydania = |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 18.05.2017 |vydavateľ = www.eurovision.tv |miesto = |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20170518191622/https://eurovision.tv/participant/hovig/info |dátum archivácie = 2017-05-18 }}</ref> |- | 9 || [[Súbor:EuroCzechia.svg|25px]] [[Česko]] || [[Martina Bárta]] || My Turn || Som na rade || <small>h / t: DWB, Kyler Niko</small><ref name=czepart/> || [[Angličtina|anglicky]] || interný výber vysielateľa, najprv bola vybraná pieseň a následne vybrali speváčku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Česko na sledované Eurovizi zastoupí jazzová Martina Bárta |url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/kultura/2041682-cesko-na-sledovane-eurovizi-zastoupi-jazzova-martina-barta |dátum vydania = 21.02.2017 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 17.05.2017 |vydavateľ = www.ceskatelevize.cz |miesto = |jazyk = po česky |url archívu = https://web.archive.org/web/20170517110616/http://www.ceskatelevize.cz/ct24/kultura/2041682-cesko-na-sledovane-eurovizi-zastoupi-jazzova-martina-barta |dátum archivácie = 2017-05-17 }}</ref><ref name=czepart>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Martina Bárta - My Turn |url = https://eurovision.tv/participant/martina-barta/info |dátum vydania = |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 18.05.2017 |vydavateľ = www.eurovision.tv |miesto = |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20170518192039/https://eurovision.tv/participant/martina-barta/info |dátum archivácie = 2017-05-18 }}</ref> |- | 10 || [[Súbor:EuroMontenegro.svg|25px]] [[Čierna Hora]] || Slavko Kalezić || Space || Vesmír || <small>h: Momčilo Zeković - Zeko</small><br /><small>t:Adis Eminić, Iva Boršićová, Momčilo Zeković - Zeko</small><ref name=montpart/> || [[Angličtina|anglicky]] || interný výber vysielateľa<ref name=montpart>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Slavko Kalezić - Space |url = https://eurovision.tv/participant/martina-barta/info |dátum vydania = |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 18.05.2017 |vydavateľ = www.eurovision.tv |miesto = |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20170518192039/https://eurovision.tv/participant/martina-barta/info |dátum archivácie = 2017-05-18 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Jordan |meno = Paul |odkaz na autora = |titul = Slavko Kalezić gets ready to create Space for Montenegro |url = https://eurovision.tv/story/slavo-kalezic-montenegro-2017-space |dátum vydania = 01.04.2017 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 18.05.2017 |vydavateľ = www.eurovision.tv |miesto = |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20170518195118/https://eurovision.tv/story/slavo-kalezic-montenegro-2017-space |dátum archivácie = 2017-05-18 }}</ref> |- | 11 || [[Súbor:EuroDinamarca.svg|25px]] [[Dánsko]] || Anja || Where I Am || Kde som || <small>h / t: Anja Nissenová, Michael D'Arcy, Angel Tupai</small><ref name=danpart/> || [[Angličtina|anglicky]] || víťazka národného kola „''Melodi Grand Prix 2017''“<ref name=danpart>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Anja - Where I Am |url = https://eurovision.tv/participant/anja/info |dátum vydania = |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 14.05.2017 |vydavateľ = www.eurovision.tv |miesto = |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20170514155602/https://eurovision.tv/participant/anja/info |dátum archivácie = 2017-05-14 }}</ref> |- | 12 || [[Súbor:EuroEstonia.svg|25px]] [[Estónsko]] || Koit Toome & Laura || Verona || Verona || <small>h / t: Sven Lõhmus</small><ref name=estpart/> || [[Angličtina|anglicky]] || víťazi národného kola „''Eesti Laul 2017''“<ref name=estpart>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Koit Toome and Laura to bring 'Verona' to Kyiv |url = https://eurovision.tv/story/koit-toome-and-laura-to-bring-verona-to-kyiv |dátum vydania = 04.03.2017 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 18.05.2017 |vydavateľ = www.eurovision.tv |miesto = |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20170518195954/https://eurovision.tv/story/koit-toome-and-laura-to-bring-verona-to-kyiv |dátum archivácie = 2017-05-18 }}</ref> |- | 13 || [[Súbor:EuroFinlandia.svg|25px]] [[Fínsko]] || Norma John || Blackbird || Drozd || <small>h / t: Lasse Piirainen, Leena Tirronenová</small><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Norma John - Blackbird|url=https://eurovision.tv/participant/norma-john/info|dátum vydania=|dátum prístupu=18.05.2017|vydavateľ=www.eurovision.tv|url archívu=https://web.archive.org/web/20170518203029/https://eurovision.tv/participant/norma-john/info|dátum archivácie=2017-05-18}}</ref> || [[Angličtina|anglicky]] ||víťazi národného kola „''Uuden Musiikin Kilpailu 2017''"<ref name=":0" /> |- | 14 || [[Súbor:EuroFrancia (1794-1815, 1830-1974).svg|25px]] [[Francúzsko]] || Alma (Alexandra Maquetová)<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Knoops|meno=Roy|titul=France: Alma talks about her Eurovision adventure|url=http://esctoday.com/141929/eurovision-france-alma-talks-eurovision-adventure/|dátum vydania=01.03.2017|dátum prístupu=17.05.2017|vydavateľ=www.esctoday.com / L’Express|jazyk=v angličtine|url archívu=https://web.archive.org/web/20170517075013/http://esctoday.com/141929/eurovision-france-alma-talks-eurovision-adventure/|dátum archivácie=2017-05-17}}</ref> | Requiem || Requiem || <small>h: Nazim Khaled</small><br /><small>t: Nazim Khaled, Alexandra Maquetová</small><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Alma - Requiem|url=https://eurovision.tv/participant/alma/info|dátum vydania=|dátum prístupu=17.05.2017|vydavateľ=www.eurovision.tv|jazyk=v angličtine|url archívu=https://web.archive.org/web/20170517054838/https://eurovision.tv/participant/alma/info|dátum archivácie=2017-05-17}}</ref> || [[Francúzština|francúzsky]] ||interný výber vysielateľa<ref name=":4" /> |- | 15 || [[Súbor:EuroGrecia.svg|25px]] [[Grécko]] || Demy (Dimitra Papadeová)<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Escudero|meno=Victor|priezvisko2=Jordan|meno2=Paul|titul=Demy to represent Greece with This Is Love in Kyiv|url=https://eurovision.tv/story/demy-to-represent-greece-with-this-is-love-in-kyiv|dátum vydania=06.03.2017|dátum prístupu=18.05.2017|vydavateľ=www.eurovision.tv|jazyk=v angličtine|url archívu=https://web.archive.org/web/20170518205719/https://eurovision.tv/story/demy-to-represent-greece-with-this-is-love-in-kyiv|dátum archivácie=2017-05-18}}</ref> | This is Love || To je láska || <small>h: Dimitris Kontopoulos</small><br /><small>t: Romy Papadeová, John Ballard</small><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Demy - This is Love|url=https://eurovision.tv/participant/demy/info|dátum vydania=|dátum prístupu=17.05.2017|vydavateľ=www.eurovision.tv|jazyk=v angličtine|url archívu=https://web.archive.org/web/20170517054733/https://eurovision.tv/participant/demy/info|dátum archivácie=2017-05-17}}</ref> || [[Angličtina|anglicky]] ||speváčka interne vybraná vysielateľom, pieseň vybrali diváci v SMS hlasovaní<ref name=":6" /> |- | 16 || [[Súbor:EuroGeorgia.svg|25px]] [[Gruzínsko]] || Tamara Gačečiladzeová || Keep The Faith ||Pokračuj vo viere|| <small>h: Anri Jochadze</small><br /><small>t: Tamara Gačečiladzeová</small><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Tamara Gachechiladze - Keep The Faith|url=https://eurovision.tv/participant/tamara-gachechiladze/info|dátum vydania=|dátum prístupu=18.05.2017|vydavateľ=www.eurovision.tv|jazyk=v angličtine|url archívu=https://web.archive.org/web/20170518214107/https://eurovision.tv/participant/tamara-gachechiladze/info|dátum archivácie=2017-05-18}}</ref> || [[Angličtina|anglicky]] ||víťazka národného kola<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Jordan|meno=Paul|titul=Tamara will keep the faith for Georgia|url=https://eurovision.tv/story/tamara-gachechiladze-keep-the-faith-georgia-2017|dátum vydania=27.03.2017|dátum prístupu=18.05.2017|vydavateľ=www.eurovision.tv|jazyk=v angličtine|url archívu=https://web.archive.org/web/20170518213921/https://eurovision.tv/story/tamara-gachechiladze-keep-the-faith-georgia-2017|dátum archivácie=2017-05-18}}</ref> |- | 17 || [[Súbor:EuroPaíses Bajos.svg|25px]] [[Holandsko]] || [[O'G3NE]] || Lights and Shadows || Svetlá a tiene | <small>h: Rick Vol, Rory de Kievit</small><br /><small>t: Rick Vol</small><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=OG3NE - Lights and Shadows|url=https://eurovision.tv/participant/og3ne/info|dátum vydania=|dátum prístupu=18.05.2017|vydavateľ=www.eurovision.tv|jazyk=v angličtine|url archívu=https://web.archive.org/web/20170514155625/https://eurovision.tv/participant/og3ne/info|dátum archivácie=2017-05-14}}</ref> || [[Angličtina|anglicky]] ||interný výber vysielateľa<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=SONGFESTIVAL LIED “LIGHTS AND SHADOWS”|url=http://og3ne.com/songfestival-lied-lights-and-shadows/|dátum vydania=03.03.2017|dátum prístupu=18.05.2017|vydavateľ=http://og3ne.com/|jazyk=v holandčine|url archívu=https://web.archive.org/web/20170518215255/http://og3ne.com/songfestival-lied-lights-and-shadows/|dátum archivácie=2017-05-18}}</ref> |- | 18 || [[Súbor:EuroCroacia.svg|25px]] [[Chorvátsko]] || Jacques Houdek || My Friend || Môj priateľ || <small>h: Jacques Houdek, Siniša Reljić, Tony Malm</small><br /><small>t: Jacques Houdek, Ines Prajová, Arjana Kunšteková, Fabrizio Laucella</small><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Jacques Houdek - My Fiend|url=https://eurovision.tv/participant/jacques-houdek/info|dátum vydania=|dátum prístupu=27.04.2017|vydavateľ=www.eurovision.tv|jazyk=v angličtine|url archívu=https://web.archive.org/web/20170427091133/https://eurovision.tv/participant/jacques-houdek/info|dátum archivácie=2017-04-27}}</ref> || [[Angličtina|anglicky]], [[Taliančina|taliansky]] ||interný výber vysielateľa<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=It's Jacques Houdek for Croatia!|url=https://eurovision.tv/story/it-s-jacques-houdek-for-croatia|dátum vydania=17.02.2017|dátum prístupu=19.05.2017|vydavateľ=www.eurovision.tv|jazyk=v angličtine|url archívu=https://web.archive.org/web/20170518220434/https://eurovision.tv/story/it-s-jacques-houdek-for-croatia|dátum archivácie=2017-05-18}}</ref> |- | 19 || [[Súbor:EuroIslandia.svg|25px]] [[Island]] || Svala (<small>Svala Bjorgvinsdottirová)</small><ref name=":12">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Svala - Paper|url=https://eurovision.tv/participant/svala/info|dátum vydania=|dátum prístupu=03.05.2017|vydavateľ=www.eurovision.tv|jazyk=v angličtine|url archívu=https://web.archive.org/web/20170813061226/https://eurovision.tv/participant/svala/info|dátum archivácie=2017-08-13}}</ref> || Paper | Papier | <small>h: Svala Bjorgvinsdottirová, Einar Egilsson, Lester Mendez, Lily Elise</small><br /><small>t: Svala Bjorgvinsdottirová, Lily Elise</small><ref name=":12" /> || [[Angličtina|anglicky]] ||víťazka národného kola<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Jordan|meno=Paul|titul=Icelands Svala gets ready to take Paper to Kyiv|url=https://eurovision.tv/story/svala-paper-iceland-2017|dátum vydania=29.03.2017|dátum prístupu=18.05.2017|vydavateľ=www.eurovision.tv|jazyk=v angličtine|url archívu=https://web.archive.org/web/20170518221528/https://eurovision.tv/story/svala-paper-iceland-2017|dátum archivácie=2017-05-18}}</ref> |- | 20 || [[Súbor:EuroIsrael.svg|25px]] [[Izrael]] || Imri | I Feel Alive | Cítim sa živý || <small>h / </small><small>t: Dolev Ram, Penn Hazut</small><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=IMRI - I Feel Alive|url=https://eurovision.tv/participant/imri/info|dátum vydania=|dátum prístupu=14.05.2017|vydavateľ=www.eurovision.tv|jazyk=v angličtine|url archívu=https://web.archive.org/web/20170514155519/https://eurovision.tv/participant/imri/info|dátum archivácie=2017-05-14}}</ref> || [[angličtina|anglicky]] ||víťaz národného kola „''The Next Star for Eurovision''"<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Jordan|meno=Paul|titul=Its IMRI for Israel!|url=https://eurovision.tv/story/it-s-imri-for-israel|dátum vydania=13.02.2017|dátum prístupu=18.05.2017|vydavateľ=www.eurovision.tv|jazyk=v angličtine|url archívu=https://web.archive.org/web/20170518222547/https://eurovision.tv/story/it-s-imri-for-israel|dátum archivácie=2017-05-18}}</ref> |- | 21 || [[Súbor:EuroIrlanda.svg|25px]] [[Írsko]] || Brendan Murray | Dying to Try |Zomierať skúšaním | <small>h / </small><small>t: Jörgen Elofsson, James Newman</small> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Brendan Murray - Dying To Try|url=https://eurovision.tv/participant/brendan-murray/info|dátum vydania=|dátum prístupu=14.05.2017|vydavateľ=www.eurovision.tv|jazyk=v angličtine|url archívu=https://web.archive.org/web/20170514155610/https://eurovision.tv/participant/brendan-murray/info|dátum archivácie=2017-05-14}}</ref> || [[Angličtina|anglicky]] ||interný výber vysielateľa<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Jordan|meno=Paul|titul=Brendan Murray is 'Dying To Try' for Ireland in Kyiv|url=https://eurovision.tv/story/brendan-murray-is-dying-to-try-for-ireland-in-2017|dátum vydania=10.03.2017|dátum prístupu=19.05.2017|vydavateľ=www.eurovision.tv|jazyk=v angličtine|url archívu=https://web.archive.org/web/20170519215450/https://eurovision.tv/story/brendan-murray-is-dying-to-try-for-ireland-in-2017|dátum archivácie=2017-05-19}}</ref> |- | 22 || [[Súbor:EuroLituania.svg|25px]] [[Litva]] || Fusedmarc | Rain of Revolution | Dážď revolúcie || <small>h: Denis Zujev, Viktorija Ivanovskaja, Michail Levin</small><br /><small>t: Denis Zujev, Michail Levin</small><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Fusedmarc - Rain Of Revolution|url=https://eurovision.tv/participant/fusedmarc/info|dátum vydania=|dátum prístupu=14.05.2017|vydavateľ=www.eurovision.tv|url archívu=https://web.archive.org/web/20170514155511/https://eurovision.tv/participant/fusedmarc/info|dátum archivácie=2017-05-14}}</ref> || [[Angličtina|anglicky]] ||víťazi národného kola „''Eurovizija''"<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Drigotaitėová|meno=Karolina|titul=„Fusedmarc“: kuriant dainą „Eurovizijai“ – mažiau laisvės ir daugiau koncentracijos|url=http://www.lrt.lt/naujienos/eurovizija/31/166281/fusedmarc_kuriant_daina_eurovizijai_maziau_laisves_ir_daugiau_koncentracijos|dátum vydania=11.03.2017|dátum prístupu=20.05.2017|vydavateľ=www.lrt.lt|jazyk=v litovčine|url archívu=https://web.archive.org/web/20170519222819/http://www.lrt.lt/naujienos/eurovizija/31/166281/fusedmarc_kuriant_daina_eurovizijai_maziau_laisves_ir_daugiau_koncentracijos|dátum archivácie=2017-05-19}}</ref> |- | 23 || [[Súbor:EuroLetonia.svg|25px]] [[Lotyšsko]] || Triana Park | Line | Čiara | <small>h: Agnese Rakovska, Kristaps Ērglis, Kristians Rakovskis</small><br /><small>t: Agnese Rakovska</small><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Triana Park - Line|url=https://eurovision.tv/participant/triana-park/info|dátum vydania=|dátum prístupu=14.05.2017|vydavateľ=www.eurovision.tv|jazyk=v angličtine|url archívu=https://web.archive.org/web/20170514155527/https://eurovision.tv/participant/triana-park/info|dátum archivácie=2017-05-14}}</ref> || [[Angličtina|anglicky]] ||víťazi národného kola „''Supernova 2017''"<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Jordan|meno=Paul|titul=Latvias Triana Park gets ready to walk the Line|url=https://eurovision.tv/story/triana-partk-latvia-2017-line|dátum vydania=30.03.2017|dátum prístupu=22.05.2017|vydavateľ=www.eurovision.tv|jazyk=v angličtine|url archívu=https://web.archive.org/web/20170522210214/https://eurovision.tv/story/triana-partk-latvia-2017-line|dátum archivácie=2017-05-22}}</ref> |- | 24 || [[Súbor:EuroMacedonia.svg|25px]] [[Severné Macedónsko]] || Jana Burčeská || Dance Alone ||Tancujem sama|| <small>h/t: Joacim Persson, Alex Omar, Bobi-Leon Milanov, Florence A.</small><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Jana Burčeska - Dance Alone|url=https://eurovision.tv/participant/jana-burceska/info|dátum vydania=|dátum prístupu=19.05.2017|vydavateľ=www.eurovision.tv|jazyk=v angličtine|url archívu=https://web.archive.org/web/20170519043032/https://eurovision.tv/participant/jana-burceska/info|dátum archivácie=2017-05-19}}</ref> || [[Angličtina|anglicky]] ||interná voľba vysielateľa<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Jordan|meno=Paul|titul=Jana Burceska is ready to 'Dance Alone' in Kyiv|url=https://eurovision.tv/story/jana-burceska-is-ready-to-dance-alone-in-kyiv|dátum vydania=10.03.2017|dátum prístupu=22.05.2017|vydavateľ=www.eurovision.tv|jazyk=v angličtine|url archívu=https://web.archive.org/web/20170522213933/https://eurovision.tv/story/jana-burceska-is-ready-to-dance-alone-in-kyiv|dátum archivácie=2017-05-22}}</ref> |- | 25 || [[Súbor:EuroHungría.svg|25px]] [[Maďarsko]] || Joci Pápai | Origo |Pôvod || <small>h / </small><small>t: József Pápai</small><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Joci Pápai - Origo|url=https://eurovision.tv/participant/joci-papai/info|dátum vydania=|dátum prístupu=19.05.2017|vydavateľ=www.eurovision.tv|jazyk=v angličtine|url archívu=https://web.archive.org/web/20170519022958/https://eurovision.tv/participant/joci-papai/info|dátum archivácie=2017-05-19}}</ref> || [[Rómčina|rómsky]] ||víťaz národného kola „''A Dal 2017''"<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Nilssonová|meno=Helena|titul=Joci Pápai is Hungarys choice for Eurovision 2017|url=https://eurovision.tv/story/joci-papai-is-hungary-s-choice-for-eurovision-2017|dátum vydania=18.02.2017|dátum prístupu=22.05.2017|vydavateľ=www.eurovision.tv|jazyk=v angličtine|url archívu=https://web.archive.org/web/20170522220320/https://eurovision.tv/story/joci-papai-is-hungary-s-choice-for-eurovision-2017|dátum archivácie=2017-05-22}}</ref> |- | 26 || [[Súbor:EuroMalta.svg|25px]] [[Malta]] || Claudia Faniellová | Breathlessly | Bez dychu | <small>h: Philip Vella, Sean Vella</small><br /><small>t: Gerard James Borg</small><ref name=":22">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Claudia Faniello - Breathlessly|url=https://eurovision.tv/participant/claudia-faniello/info|dátum vydania=|dátum prístupu=23.05.2017|vydavateľ=www.eurovision.tv|jazyk=v angličtine|url archívu=https://web.archive.org/web/20170522221759/https://eurovision.tv/participant/claudia-faniello/info|dátum archivácie=2017-05-22}}</ref> || [[Angličtina|anglicky]] ||víťazka národného kola<ref name=":22" /> |- | 27 || [[Súbor:EuroMoldavia.svg|25px]] [[Moldavsko]] || Sunstroke Project | Hey Mamma ||Hej mama || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 28 || [[Súbor:EuroGermany2015.svg|25px]][[Nemecko]] || Levina || Perfect Life || Skvelý život || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 29 || [[Súbor:EuroNoruega.svg|25px]] [[Nórsko]] || Jowst ||Grab The Moment||Chyť moment || <small>h / t: || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 30 || [[Súbor:EuroPoland2015.svg|25px]] [[Poľsko]] || Kasia Mośová | Flashlight |Baterka || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 31 || [[Súbor:EuroPortugal.svg|25px]] [[Portugalsko]] || Salvador Sobral | Amar Pelos Dois | Milovať za nás dvoch || <small>h / </small><small>t: Luísa Sobralová</small> || [[Portugalčania|portugalsky]] || |- | 32 || [[Súbor:EuroAustria.svg|25px]] [[Rakúsko]] || Nathan Trent | Running On Air |Bežím vzduchom || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 33 || [[Súbor:EuroRumania.svg|25px]] [[Rumunsko]]|| Ilinca & Alex Florea | Yodel It! | Zajódluj to! || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 34 || [[Súbor:EuroSan Marino.svg|25px]] [[San Maríno]]|| Valentina Monettová & Jimmie Wilson | Spirit of the Night |Nočná duša || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 35 || [[Súbor:EuroEslovenia.svg|25px]] [[Slovinsko]]|| Omar Naber | On My Way | Na mojej ceste || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 36 || [[Súbor:EuroReino Unido.svg|25px]] [[Spojené kráľovstvo]] || Lucie Jonesová | Never Give Up On You |Nikdy sa ťa nevzdám || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 37 || [[Súbor:EuroServia.svg|25px]] [[Srbsko]]|| Tijana Bogićevićová | In Too Deep |Hĺboko || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 38 || [[Súbor:EuroEspaña.svg|25px]] [[Španielsko]]|| Manel Navarro | Do It For Your Lover |Urob to pre tvoju lásku || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]], [[Španielčina|španielsky]] || |- | 39 || [[Súbor:EuroSuiza.svg|25px]] [[Švajčiarsko]]|| Timebelle | Apollo |Apollo || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 40 || [[Súbor:EuroSuecia.svg|25px]] [[Švédsko]] || Robin Bengtsson | I Can't Go On | Nemôžem ísť ďalej || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |- | 41 || [[Súbor:EuroItalia.svg|25px]] [[Taliansko]] || Francesco Gabbani | Occidentali's Karma | Západná karma || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Taliančina|taliansky]] || |- | 42 || [[Súbor:EuroUkraine.svg|25px]] [[Ukrajina]] || O.Torvald | Time | Čas || <small>h: </small><br /><small>t: </small> || [[Angličtina|anglicky]] || |} === Neúčasť Ruska === Vzťahy medzi Ruskom a Ukrajinou sa radikálne zhoršili od anexie [[Krymská autonómna republika|Krymu]] v roku [[2014]]. Napätie sa aj napriek snahe [[EBU]] premietlo aj do tejto apolitickej súťaže. Najskôr z dôvodu prebiehajúceho vojenského konfliktu a s tým súvisiacej politickej nestability [[Ukrajina]] odriekla svoju účasť na súťaži v roku [[Eurovision Song Contest 2014|2014]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | 1 = | priezvisko = Siim | 3 = | meno = Jarmo | 5 = | odkaz na autora = | 7 = | titul = Eurovision 2015: 39 countries represented in Vienna | 9 = | url = http://www.eurovision.tv/page/news?id=eurovision_2015_39_countries_represented_in_vienna | 11 = | dátum vydania = 23.12.2014 | 13 = | dátum aktualizácie = | 15 = | dátum prístupu = 21.03.2015 | 17 = | vydavateľ = www.eurovision.tv | 19 = | miesto = | 21 = | jazyk = v angličtine | url archívu = https://web.archive.org/web/20141223110334/http://www.eurovision.tv/page/news?id=eurovision_2015_39_countries_represented_in_vienna | dátum archivácie = 2014-12-23 }}</ref> Do nasledujúceho ročníka Ukrajina nominovala speváčku Džamalu s piesňou [[1944 (Džamala)|1944]]. Ruská strana protestovala a žiadala, aby bola pieseň vylúčená zo súťaže kvôli politickému obsahu, ktorý je v rozpore s pravidlami. EBU ale pieseň nediskvalifikovala a Džamala súťaž v roku 2016 dokonca vyhrala a získala pre Ukrajinu právo usporiadať nasledujúci ročník Eurovízie. Rusko spočiatku zvažovalo na protest sa súťaže na Ukrajine nezúčastniť. Nakoniec sa ale rozhodlo nominovať hendikepovanú speváčku, víťazku jednej z tamojších speváckych súťaží - Juliju Samojlovovú. Následne ukrajinská strana oznámila, že speváčka nebude podľa ukrajinských zákonov vpustená na ich územie, keďže je zaradená na listinu nežiadúcich osôb. Na tento zoznam sa dostala preto, že v roku [[2015]] vystupovala na území Krymu. Túto skutočnosť ukrajinská vláda vnímala ako podporu ruskej anexie Krymu a ohrozenie územnej zvrchovanosti štátu. EBU sa snažila situáciu riešiť rokovaniami - postavila sa na stranu Ruska a žiadala pripustenie ruskej reprezentantky do súťaže. Kroky ukrajinskej strany odsúdila, pretože podľa vysokého predstaviteľa EBU Franka Dietra Freilinga „narúšali integritu a nepolitickú povahu súťaže, ktorej poslaním je spájať národy“.<ref name=Russiano/> Keďže ukrajinská strana odmietla ustúpiť, EBU navrhla, aby bolo vystúpenie Samojlovovej prenášané z Ruska telemostom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | 1 = | priezvisko = Jordan | 3 = | meno = Paul | 5 = | odkaz na autora = | 7 = | titul = EBU offers Russian singer opportunity to perform via satellite | 9 = | url = https://eurovision.tv/story/julia-samoylova-russia-2017-ebu-statement-satellite | 11 = | dátum vydania = 23.03.2017 | 13 = | dátum aktualizácie = | 15 = | dátum prístupu = 16.05.2017 | 17 = | vydavateľ = www.eurovision.tv | 19 = | miesto = | 21 = | jazyk = v angličtine | url archívu = https://web.archive.org/web/20170516202728/https://eurovision.tv/story/julia-samoylova-russia-2017-ebu-statement-satellite | dátum archivácie = 2017-05-16 }}</ref> Rusko ale namietalo, že jeho reprezentantka by tak nemala zaručené rovnaké podmienky, čo by bolo v rozpore s pravidlami súťaže. Ďalším riešením, ktoré podporovali aj ukrajinskí organizátori, bolo nominovať inú reprezentantku. Takéto riešenie bolo zo strany Ruska odmietnuté a 13. apríla 2017 ruský národný vysielateľ oficiálne oznámil, že sa aktuálneho ročníka Eurovízie nezúčastní a ani ho nebude vysielať.<ref name=Russiano/> == Žrebovanie == Žrebovanie pre rozdelenie krajín v semifinále sa uskutočnilo 31. januára [[2017]]. == Semifinále 1 == V prvom semifinále sa zúčastnilo 18 krajín.[[Španielsko]],[[Taliansko]] a [[Spojené kráľovstvo]] mali právo hlasovať. {| class="wikitable sortable" !Poradie !Krajina !Jazyk !Interpret !Pieseň !Slovenský preklad |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |1 |[[Súbor:EuroSuecia.svg|26x26bod]] [[Švédsko]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Sweden: Eurovision 2017 Participation Confirmed - Eurovoix|periodikum=Eurovoix|dátum=2016-05-07|url=http://eurovoix.com/2016/05/07/sweden-eurovision-2017-participation-confirmed/|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-GB}}</ref> |anglicky |Robin Bengtsson |I Can't Go On |''Nemôžem pokračovať ďalej'' |- |2 |[[Súbor:EuroGeorgia.svg|bezrámu|26x26bod]] [[Gruzínsko]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Eurovision Georgia: GPB confirms participation in Eurovision 2017 - ESCToday.com|periodikum=Eurovision News, Polls and Information by ESCToday|dátum=2016-10-03|url=http://esctoday.com/137241/georgia-gpb-confirms-participation-eurovision-2017|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-US}}</ref> |anglicky |Tamara Gachechiladze<ref name=":18">{{Citácia periodika|titul=Tako Gachechiladze will Keep The Faith for Georgia in 2017|periodikum=Eurovision.tv|url=http://www.eurovision.tv/page/news?id=tako_gachechiladze_will_keep_the_faith_for_georgia_in_2017|dátum prístupu=2017-01-21|jazyk=en-GB}}</ref> |Keep The Faith<ref name=":18" /> |''Udrž si vieru'' |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |3 |[[Súbor:EuroAustralia.svg|bezrámu|26x26bod]] [[Austrália (štát)|Austrália]] |anglicky |Isaiah Firebrace |Don't Come Easy |''Neprídi tak ľahko'' |- |4 |[[Súbor:EuroAlbania.svg|bezrámu|26x26bod]] [[Albánsko]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Eurovision Albania: RTSH confirms participation in Eurovision 2017 - ESCToday.com|periodikum=Eurovision News, Polls and Information by ESCToday|dátum=2016-09-21|url=http://esctoday.com/137254/albania-rtsh-confirms-participation-in-eurovision-2017|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-US}}</ref> |[[Angličtina|anglicky]] |Lindita Halimi<ref name=":11">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=ago|meno=Anthony Granger • 10 hours|titul=Eurovoix|url=https://eurovoix.com/2016/12/23/albania-selects-lindita-halimi-eurovision-song-contest-2017/|dátum vydania=2016-12-23|dátum prístupu=2016-12-24}}</ref> |World<ref name=":11" /> |''Svet'' |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |5 |[[Súbor:EuroBélgica.svg|26x26bod]] [[Belgicko]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Eurovision Belgium: RTBF confirms participation in Eurovision 2017 - ESCToday.com|periodikum=Eurovision News, Polls and Information by ESCToday|dátum=2016-05-23|url=http://esctoday.com/136186/belgium-rtbf-confirms-participation-eurovision-2017/|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-US}}</ref> |anglicky |Blanche<ref>{{Citácia periodika|titul=Blanche to represent Belgium in the 2017 Eurovision Song Contest|periodikum=Eurovision.tv|url=http://www.eurovision.tv/page/news?id=blanche_to_represent_belgium_in_the_2017_eurovision_song_contest|dátum prístupu=2016-11-23|jazyk=en-GB}}</ref> |City Lights |''Svetlá mesta'' |- |6 |[[Súbor:EuroMontenegro.svg|bezrámu|26x26bod]] [[Čierna Hora]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Eurovision Montenegro: RTCG confirms preliminary participation in Eurovision 2017 - ESCToday.com|periodikum=Eurovision News, Polls and Information by ESCToday|dátum=2016-09-23|url=http://esctoday.com/137202/montenegro-rtcg-confirms-participation-eurovision-2017|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-US}}</ref> |anglicky |Slavko Kalezić<ref>{{Citácia periodika|titul=Eurovision Montenegro: Slavko Kalezić to Kyiv!|periodikum=Eurovision News, Polls and Information by esctoday|dátum=2016-12-29|url=http://esctoday.com/139529/montenegro-slavko-kalezic-kyiv|dátum prístupu=2016-12-29|jazyk=en-US}}</ref> |Space |''Priestor'' |- |7 |[[Súbor:EuroFinlandia.svg|frameless|26x26bod]] [[Fínsko]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Finland: Eurovision 2017 Participation Confirmed - Eurovoix|periodikum=Eurovoix|dátum=2016-05-15|url=http://eurovoix.com/2016/05/15/finland-eurovision-2017-participation-confirmed/|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-GB}}</ref> |anglicky |Norma John<ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=ago|meno=The NPBC • 15 hours|titul=Eurovoix|url=https://eurovoix.com/2017/01/28/norma-john-to-represent-finland-at-eurovision-2017/|dátum vydania=2017-01-28|dátum prístupu=2017-01-29}}</ref> |Blackbird<ref name=":10" /> |''Čierny drozd'' |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |8 |[[Súbor:EuroAzerbaiyán.svg|bezrámu|26x26bod]] [[Azerbajdžan]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Eurovision Azerbaijan: Ictimai confirms participation in Eurovision 2017 - ESCToday.com|periodikum=Eurovision News, Polls and Information by ESCToday|dátum=2016-09-23|url=http://esctoday.com/137280/azerbaijan-ictimai-confirms-participation-eurovision-2017-2|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-US}}</ref> |anglicky |Diana Hajiyeva<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Adams|meno=William Lee|titul=Eurovision 2017 Predictions, Polls, Odds, Rankings {{!}} wiwibloggs|url=http://wiwibloggs.com/2016/12/05/azerbaijan-dihaj-k-diana-hajiyeva-will-sing-eurovision-2017/158639/|dátum vydania=2016-12-05|dátum prístupu=2016-12-05|vydavateľ=Eurovision 2017 Predictions, Polls, Odds, Rankings {{!}} wiwibloggs}}</ref> |Skeletons |''Kostry'' |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |9 |[[Súbor:EuroPortugal.svg|frameless|26x26bod]] [[Portugalsko]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Portugal: RTP confirms participation for Eurovision 2017 {{!}} wiwibloggs|periodikum=wiwibloggs|dátum=2016-04-21|url=http://wiwibloggs.com/2016/04/21/portugal-rtp-confirmed-for-eurovision-2017/138371/|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-US}}</ref> |[[Portugalčina|portugalsky]] |Salvador Sobral |Amar Pelos Dois |''Láska pre dvoch'' |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |10 |[[Súbor:EuroGrecia.svg|26x26bod]] [[Grécko]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Greece: Makes Changes For Eurovision 2017 - Eurovoix|periodikum=Eurovoix|dátum=2016-06-22|url=http://eurovoix.com/2016/06/22/greece-makes-chages-eurovision-2017/|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-GB}}</ref> |anglicky |Demy<ref>{{Citácia periodika|titul=Είναι οριστικό: Η «Dream Team» θα εκπροσωπήσει την Ελλάδα στη Eurovision|periodikum=newsit.gr|url=http://www.newsit.gr/MelasBlog/Einai-oristiko-I-Dream-Team-tha-ekprosopisei-tin-Ellada-sti-Eurovision/691745|dátum prístupu=2017-01-13|url archívu=https://web.archive.org/web/20170515072054/http://www.newsit.gr/MelasBlog/Einai-oristiko-I-Dream-Team-tha-ekprosopisei-tin-Ellada-sti-Eurovision/691745|dátum archivácie=2017-05-15}}</ref> |This Is Love |''Toto je láska'' |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |11 |[[Súbor:EuroPoland2015.svg|frameless|26x26bod]] [[Poľsko]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Poland: Eurovision 2017 Participation Confirmed - Eurovoix|periodikum=Eurovoix|dátum=2016-05-23|url=http://eurovoix.com/2016/05/23/poland-eurovision-2017-participation-confirmed/|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-GB}}</ref> |anglicky |Kasia Moś<ref name=":15">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=ago|meno=Emily Herbert • 15 hours|titul=Eurovoix|url=https://eurovoix.com/2017/02/18/poland-kasia-represent-eurovision-2017/|dátum vydania=2017-02-18|dátum prístupu=2017-02-19}}</ref> |Flashlight<ref name=":15" /> |''Baterka'' |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |12 |[[Súbor:EuroMoldova.svg|bezrámu|26x26bod]] [[Moldavsko]] |anglicky |SunStroke Project<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=ago|meno=Emily Herbert • 16 hours|titul=Eurovoix|url=https://eurovoix.com/2017/02/25/moldova-sunstroke-project-kyiv/|dátum vydania=2017-02-25|dátum prístupu=2017-02-26}}</ref> |Hey,Mamma!<ref name=":3" /> |– |- |13 |[[Súbor:EuroIslandia.svg|bezrámu|26x26bod]] [[Island]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Iceland: Confirms Eurovision 2017 Participation - Eurovoix|periodikum=Eurovoix|dátum=2016-08-22|url=https://eurovoix.com/2016/08/22/iceland-confirms-eurovision-2017-participation/|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-GB}}</ref> |anglicky |Svala |Paper |''Papier'' |- |14 |[[Súbor:EuroCzechia.svg|bezrámu|26x26bod]] [[Česko]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Eurovision Czech Republic: CT confirms participation in Eurovision 2017 - ESCToday.com|periodikum=Eurovision News, Polls and Information by ESCToday|dátum=2016-09-14|url=http://esctoday.com/137246/czech-republic-ct-confirms-participation-eurovision-2017|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-US}} </ref> |anglicky |Martina Bárta<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=ago|meno=Anthony Granger • 4 mins|titul=Eurovoix|url=https://eurovoix.com/2017/02/15/czech-republic-martina-barta-eurovision-song-contest-2017/|dátum vydania=2017-02-15|dátum prístupu=2017-02-15}}</ref> |My Turn |''Som Na Rade'' |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |15 |[[Súbor:EuroChipre.svg|frameless|26x26bod]] [[Cyprus]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Eurovision Cyprus: CyBC confirms participation in Eurovision 2017 - ESCToday.com|periodikum=Eurovision News, Polls and Information by ESCToday|dátum=2016-08-08|url=http://esctoday.com/136998/cyprus-cybc-confirms-participation-eurovision-2017|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-US}}</ref> |anglicky |[[Hovig Demirjian]]<ref>http://esctoday.com/138229/cyprus-hovig-will-fly-kyiv</ref> |Gravity<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=ago|meno=Emily Herbert • 2 days|titul=Eurovoix|url=https://eurovoix.com/2017/01/31/cyprus-hovig-gives-final-hint-of-eurovision-song-title/|dátum vydania=2017-01-31|dátum prístupu=2017-02-02}}</ref> |''Gravitácia'' |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |16 |[[Súbor:EuroArmenia.svg|26x26bod]] [[Arménsko]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Armenia: Eurovision 2017 Participation Confirmed - Eurovoix|periodikum=Eurovoix|dátum=2016-07-01|url=http://eurovoix.com/2016/07/01/armenia-eurovision-2017-participation-confirmed/|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-GB}}</ref> |anglicky |Artsvik<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=ago|meno=Anthony Granger • 16 hours|titul=Eurovoix|url=https://eurovoix.com/2016/12/24/armenia-artsvik-will-represent-armenia-eurovision-2017/|dátum vydania=2016-12-24|dátum prístupu=2016-12-25}}</ref> |Fly With Me<ref>{{Citácia periodika|titul=Eurovision Armenia: AMPTV to reveal Artsvik's song on 18 March|periodikum=Eurovision News, Polls and Information by esctoday|dátum=2017-03-09|url=http://esctoday.com/142421/armenia-amptv-reveal-artsviks-song-18-march/|dátum prístupu=2017-03-09|jazyk=en-US}}</ref> |''Lietaj so mnou'' |- |17 |[[Súbor:EuroEslovenia.svg|frameless|26x26bod]] [[Slovinsko]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Slovenia: Eurovision 2017 Participation Confirmed - Eurovoix|periodikum=Eurovoix|dátum=2016-07-13|url=http://eurovoix.com/2016/07/13/slovenia-eurovision-2017-participation-confirmed/|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-GB}}</ref> |anglicky |Omar Naber<ref name=":13">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=ago|meno=Jamie Halliwell • 15 hours|titul=Eurovoix|url=https://eurovoix.com/2017/02/24/slovenia-chooses-omar-naber-kyiv/|dátum vydania=2017-02-24|dátum prístupu=2017-02-25}}</ref> |On My Way<ref name=":13" /> |''Na mojej ceste'' |- |18 |[[Súbor:EuroLetonia.svg|26x26bod]] [[Lotyšsko]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Latvia: Eurovision 2017 Participation Confirmed - Eurovoix|periodikum=Eurovoix|dátum=2016-05-26|url=http://eurovoix.com/2016/05/26/latvia-eurovision-2017-participation-confirmed/|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-GB}}</ref> |anglicky |Triana Park<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=ago|meno=Emily Herbert • 17 hours|titul=Eurovoix|url=https://eurovoix.com/2017/02/26/latvia-triana-park-kyiv/|dátum vydania=2017-02-26|dátum prístupu=2017-02-27}}</ref> |Line<ref name=":2" /> |''Čiara'' |} == Semifinále 2 == V druhom semifinále za zúčastnilo 19 krajín.[[Francúzsko]],[[Nemecko]] a [[Ukrajina]] mali právo hlasovať. {| class="wikitable sortable" !Poradie !Krajina !Jazyk !Interpret !Pieseň !Slovenský preklad |- |1 |[[Súbor:EuroSerbia (2004-2010).svg|bezrámu|26x26bod]] [[Srbsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Serbia confirms 2017 participation – escYOUnited|url=http://www.escunited.com/home/serbia-confirms-2017-participation/#|dátum prístupu=2018-11-20|vydavateľ=www.escunited.com|jazyk=en-US}}</ref> |anglicky |Tijana Bogićević<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Serbia|periodikum=RTS, Radio-televizija Srbije|titul=Тијана Богићевић представља Србију на Евросонгу|url=http://www.rts.rs/page/rts/ci/pesma+evrovizije/%D0%9F%D0%B5%D1%81%D0%BC%D0%B0+%D0%95%D0%B2%D1%80%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D0%B7%D0%B8%D1%98%D0%B5+2017/story/2642/vesti/2646340/tijana-bogicevic-predstavlja-srbiju-na-evrosongu.html|dátum prístupu=2017-02-27|jazyk=sr}}</ref> |In Too Deep |''Príliš Hlboko'' |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |2 |[[Súbor:EuroAustria.svg|frameless|26x26bod]] [[Rakúsko]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Austria: Eurovision 2017 Participation Confirmed - Eurovoix|periodikum=Eurovoix|dátum=2016-05-28|url=http://eurovoix.com/2016/05/28/austria-eurovision-2017-participation-confirmed/|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-GB}}</ref> |anglicky |Nathan Trent<ref>{{Citácia periodika|titul=Eurovision Austria: Nathan Trent to Kyiv!|periodikum=Eurovision News, Polls and Information by esctoday|dátum=2016-12-19|url=http://esctoday.com/139276/austria-nathan-trent-kyiv|dátum prístupu=2017-01-31|jazyk=en-US}}</ref> |Running On Air |''Utekať vo vzduchu'' |- |3 |[[Súbor:EuroMacedonia.svg|bezrámu|26x26bod]] [[Severné Macedónsko]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Eurovision FYR Macedonia: MRT confirms participation in Eurovision 2017 - ESCToday.com|periodikum=Eurovision News, Polls and Information by ESCToday|dátum=2016-09-19|url=http://esctoday.com/137308/fyr-macedonia-mrt-confirms-participation-eurovision-2017|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-US}}</ref> |anglicky |Jana Burčeska<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=ago|meno=Anthony Granger • 18 hours|titul=Eurovoix|url=https://eurovoix.com/2016/11/21/macedonia-jana-burceska-eurovision-song-contest-2017/|dátum vydania=2016-11-21|dátum prístupu=2016-11-22}}</ref> |Dance Alone |''Tancujem Sama'' |- |4 |[[Súbor:EuroMalta.svg|bezrámu|26x26bod]] [[Malta]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Eurovision Malta: PBS confirms participation in Eurovision 2017 - ESCToday.com|periodikum=Eurovision News, Polls and Information by ESCToday|dátum=2016-08-17|url=http://esctoday.com/137039/malta-pbs-confirms-participation-eurovision-2017|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-US}}</ref> |anglicky |Claudia Fanello<ref name=":21">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=ago|meno=Anthony Granger • 13 hours|titul=Eurovoix|url=https://eurovoix.com/2017/02/18/malta-claudia-faniello-will-fly-maltese-flag-kyiv/|dátum vydania=2017-02-18|dátum prístupu=2017-02-19}}</ref> |Breathlessly<ref name=":21" /> |''Bez Dychu'' |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |5 |[[Súbor:EuroRumania.svg|bezrámu|26x26bod]] [[Rumunsko]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Romania: Eurovision 2017 Participation Now 100% Certain - Eurovoix|periodikum=Eurovoix|dátum=2016-10-13|url=https://eurovoix.com/2016/10/13/romania-eurovision-2017-participation-now-certain/|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-GB}}</ref> |anglicky |Ilinca ft. Alex Florea |Yodel It! |''Jódluj To!'' |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |6 |[[Súbor:EuroPaíses_Bajos.svg|26x26bod]] [[Holandsko]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Eurovision The Netherlands: Avrotros confirms participation in Eurovision 2017 - ESCToday.com|periodikum=Eurovision News, Polls and Information by ESCToday|dátum=2016-05-23|url=http://esctoday.com/136177/netherlands-avrotros-confirms-participation-eurovision-2017/|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-US}}</ref> |anglicky |[[O'G3NE]]<ref>https://eurovoix.com/2016/10/29/netherlands-x-eurovision-song-contest-2017/</ref> |Lights and Shadows<ref>{{Citácia periodika|titul=Eurovision The Netherlands: O'G3NE's song presentation on 3rd March|periodikum=Eurovision News, Polls and Information by esctoday|dátum=2017-02-16|url=http://esctoday.com/141100/netherlands-og3nes-song-presentation-3rd-march|dátum prístupu=2017-02-17|jazyk=en-US}}</ref> |''Svetlá A Tiene'' |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |7 |[[Súbor:EuroHungría.svg|frameless|26x26bod]] [[Maďarsko]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Hungary: Confirms Participation in Eurovision 2017 - Eurovoix|periodikum=Eurovoix|dátum=2016-05-07|url=http://eurovoix.com/2016/05/07/hungary-confirms-participation-eurovision-2017/|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-GB}}</ref> |[[Maďarčina|maďarsky]] |Joci Pápai<ref name=":19">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Eurovoix|url=https://eurovoix.com/2017/02/18/hungary-joci-papai-to-kyiv/|dátum vydania=2017-02-18|dátum prístupu=2017-02-19}}</ref> |Origo<ref name=":19" /> |''Pôvod'' |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |8 |[[Súbor:EuroDinamarca.svg|26x26bod]] [[Dánsko]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Eurovision Denmark: DR confirms participation in Eurovision 2017 - ESCToday.com|periodikum=Eurovision News, Polls and Information by ESCToday|dátum=2016-06-06|url=http://esctoday.com/136457/denmark-dr-confirms-participati-eurovision-2017|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-US}}</ref> |anglicky |Anja Nissen<ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=ago|meno=Anthony Granger • 14 hours|titul=Eurovoix|url=https://eurovoix.com/2017/02/25/denmark-selects-anja-nissen-for-the-eurovision-song-contest-2017/|dátum vydania=2017-02-25|dátum prístupu=2017-02-26}}</ref> |Where I am<ref name=":8" /> |''Kde som'' |- |9 |[[Súbor:EuroIrlanda.svg|frameless|26x26bod]] [[Írsko]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Eurovision Ireland: RTE confirms participation in Eurovision 2017 - ESCToday.com|periodikum=Eurovision News, Polls and Information by ESCToday|dátum=2016-05-24|url=http://esctoday.com/136189/ireland-rte-confirms-participation-eurovision-2017/|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-US}}</ref> |anglicky |[[Brendan Murray]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=ago|meno=Anthony Granger • 16 hours|titul=Eurovoix|url=https://eurovoix.com/2016/12/16/ireland-brendan-murray-eurovision-2017/|dátum vydania=2016-12-16|dátum prístupu=2016-12-17}}</ref> |Dying To Try |''Zomieram pokúsiť'' |- |10 |[[Súbor:EuroSan Marino.svg|bezrámu|26x26bod]] [[San Maríno]] |anglicky |Valentina Monetta a Jimmy Wilson |Spirit Of the Night |''Duch noci'' |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |11 |[[Súbor:EuroCroacia.svg|bezrámu|26x26bod]] [[Chorvátsko]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Croatia confirms Eurovision 2017 participation|periodikum=ESCBubble|url=http://escbubble.com/en/2016/09/croatia-confirms-eurovision-2017-participation/|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-us}}</ref> |anglicky [[Taliančina|taliansky]] |Jacques Houdek<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=radiotelevizija|meno=Hrvatska|titul=Eurosong - Jacques Houdek predstavlja Hrvatsku na natjecanju za pjesmu Eurovizije u Ukrajini|periodikum=Eurosong|url=http://eurosong.hrt.hr/vijest/53/jacques-houdek-predstavlja-hrvatsku-na-natjecanju-|dátum prístupu=2017-02-17|jazyk=hr}}</ref> |My Friend<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=radiotelevizija|meno=Hrvatska|titul=Eurosong - Jacques Houdek na 62. natjecanju za pjesmu Eurovizije nastupa s pjesmom My friend|periodikum=Eurosong|url=http://eurosong.hrt.hr/vijest/55/jacques-houdek-na-62-natjecanju-za-pjesmu-eurovizi|dátum prístupu=2017-02-20|jazyk=hr}}</ref> |''Môj priateľ'' |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |12 |[[Súbor:EuroNoruega.svg|26x26bod]] [[Nórsko]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Norway: Eurovision 2017 Participation Confirmed - Eurovoix|periodikum=Eurovoix|dátum=2016-05-16|url=http://eurovoix.com/2016/05/16/norway-eurovision-2017-participation-confirmed/|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-GB}}</ref> |anglicky |JOWST |Grab the Moment |''Zober ten moment'' |- |13 |[[Súbor:EuroSuiza.svg|26x26bod]] [[Švajčiarsko]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Eurovision Switzerland: SRF confirms participation in Eurovision 2017 - ESCToday.com|periodikum=Eurovision News, Polls and Information by ESCToday|dátum=2016-05-18|url=http://esctoday.com/136107/switzerland-srf-confirms-participation-eurovision-2017/|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-US}}</ref> |anglicky |Timebelle<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=ago|meno=Emily Herbert • 18 hours|titul=Eurovoix|url=https://eurovoix.com/2017/02/05/switzerland-timebelle-kyiv/|dátum vydania=2017-02-05|dátum prístupu=2017-02-06}}</ref> |Apollo<ref name=":1" /> |— |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |14 |[[Súbor:EuroBielorrusia.svg|bezrámu|26x26bod]] [[Bielorusko]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Belarus: Confirms Participation in Eurovision 2017 - Eurovoix|periodikum=Eurovoix|dátum=2016-09-15|url=https://eurovoix.com/2016/09/15/belarus-confirms-participation-eurovision-2017/|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-GB}}</ref> |[[Bieloruština|bielorusky]] |Naviband<ref name=":9">{{Citácia periodika|titul=Naviband to sing for Belarus in 2017!|periodikum=Eurovision.tv|url=http://www.eurovision.tv/page/news?id=naviband_to_sing_for_belarus_in_2017|dátum prístupu=2017-01-21|jazyk=en-GB}}</ref> |Story Of My Life<ref name=":9" /> |''Príbeh Môjho Života'' |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |15 |[[Súbor:EuroBulgaria.svg|bezrámu|26x26bod]] [[Bulharsko]] <ref>{{Citácia periodika|titul=Eurovision Bulgaria: BNT confirms preliminary participation in Eurovision 2017 - ESCToday.com|periodikum=Eurovision News, Polls and Information by ESCToday|dátum=2016-09-29|url=http://esctoday.com/137273/bulgaria-bnt-confirms-participation-eurovision-2017|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-US}}</ref> |anglicky |Kristian Kostov |Beautiful Mess |''Prekrásny neporiadok'' |- |16 |[[Súbor:EuroLituania.svg|frameless|26x26bod]] [[Litva]] <ref>{{Citácia periodika|titul=Eurovision Lithuania: LRT intends to participate in Eurovision 2017! - ESCToday.com|periodikum=Eurovision News, Polls and Information by ESCToday|dátum=2016-08-11|url=http://esctoday.com/137013/lithuania-lrt-intends-join-party-eurovision-2017|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-US}}</ref> |anglicky |Fusedmarc |Rain of Revolution |''Dážď revolúcie'' |- |17 |[[Súbor:EuroEstonia.svg|frameless|26x26bod]] [[Estónsko]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Estonia: Eesti Laul 2017 Preparations Have Begun - Eurovoix|periodikum=Eurovoix|dátum=2016-04-09|url=http://eurovoix.com/2016/04/09/estonia-eesti-laul-2017-preparations-begun/|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-GB}}</ref> |anglicky |Koit Toome & Laura |Verona |– |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |18 |[[Súbor:EuroIsrael.svg|frameless|26x26bod]] [[Izrael]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Israel: Confirms Eurovision 2017 Participation - Eurovoix|periodikum=Eurovoix|dátum=2016-05-26|url=http://eurovoix.com/2016/05/26/israel-confirms-eurovision-2017-participation/|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-GB}}</ref> |anglicky |Imri Ziv<ref>{{Citácia periodika|titul=Imri Ziv chosen to represent Israel in the Eurovision Song Contest|periodikum=Ynetnews|url=http://www.ynetnews.com/articles/0,7340,L-4922104,00.html|dátum prístupu=2017-02-14}}</ref> |I feel Alive<ref>{{Citácia periodika|titul=Eurovision Israel: Imri Ziv to sing 'I feel alive'; presentation on 9 March|periodikum=Eurovision News, Polls and Information by esctoday|dátum=2017-02-26|url=http://esctoday.com/141723/israel-imri-ziv-sing-feel-alive-presentation-9-march/|dátum prístupu=2017-02-26|jazyk=en-US}}</ref> |''Cítim sa živý'' |} == Finalisti == {| class="wikitable sortable" !Poradie !Krajina !Jazyk !Interpret !Pieseň !Slovenský preklad |- | |[[Súbor:EuroFrancia (1794-1815, 1830-1974).svg|26x26bod]] [[Francúzsko]]<ref>{{Citácia periodika|titul=France: 2017 Eurovision Participation Confirmed - Eurovoix|periodikum=Eurovoix|dátum=2016-05-16|url=http://eurovoix.com/2016/05/16/france-2017-eurovision-participation-confirmed/|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-GB}}</ref> |[[Francúzština|francúzsky]] anglicky |Alma<ref name=":17">{{Citácia periodika|titul=Alma's "Requiem" for France in 2017|periodikum=Eurovision.tv|url=http://www.eurovision.tv/page/news?id=254983|dátum prístupu=2017-02-09|jazyk=en-GB}}</ref> |Requiem<ref name=":17" /> |''Rekviem'' |- | |[[Súbor:EuroGermany2015.svg|frameless|26x26bod]] [[Nemecko]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Germany: 'No internal selection next year' - ESCDaily|periodikum=ESCDaily|dátum=2016-05-07|url=http://www.escdaily.com/germany-no-internal-selection-next-year/|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-US|url archívu=https://web.archive.org/web/20160508112150/http://www.escdaily.com/germany-no-internal-selection-next-year/|dátum archivácie=2016-05-08}}</ref> |anglicky |Levina<ref name=":5">{{Citácia periodika|titul=Germany's Levina takes her Perfect Life to Kyiv|periodikum=Eurovision.tv|url=http://www.eurovision.tv/page/news?id=germanys_levina_takes_her_perfect_life_to_kyiv|dátum prístupu=2017-02-10|jazyk=en-GB}}</ref> |Perfect Life<ref name=":5" /> |''Perfektný život'' |- | |[[Súbor:EuroReino Unido.svg|bezrámu|26x26bod]] [[Spojené kráľovstvo|Spojené Kráľovstvo]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Eurovision United Kingdom: BBC intends to participate in Eurovision 2017 - ESCToday.com|periodikum=Eurovision News, Polls and Information by ESCToday|dátum=2016-08-31|url=http://esctoday.com/137185/united-kingdom-bbc-intends-participate-eurovision-2017|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-US}}</ref> |anglicky |Lucie Jones<ref name=":14">{{Citácia periodika|titul=Lucie Jones becomes the 60th entry for the United Kingdom|periodikum=Eurovision.tv|url=http://www.eurovision.tv/page/news?id=united_kingdom_sends_lucie_jones_to_kyiv|dátum prístupu=2017-01-28|jazyk=en-GB}}</ref> |Never Give Up on You<ref name=":14" /> |''Nikdy sa ťa nevzdám'' |- | |[[Súbor:EuroEspaña.svg|26x26bod]] [[Španielsko]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=vertele.eldiario.es|titul=TVE admite su 'disgusto' por Barei y pide a Eurovisión 'un nuevo sistema'|periodikum=vertele|url=http://www.vertele.com/noticias/tve-admite-su-disgusto-por-barei-y-pide-a-eurovision-nuevo-sistema/|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=es}}</ref> |anglicky [[španielsky]] |Manel Navarro<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=ago|meno=Emily Herbert • 12 hours|titul=Eurovoix|url=https://eurovoix.com/2017/02/11/spain-manel-eurovision-2017/|dátum vydania=2017-02-11|dátum prístupu=2017-02-12}}</ref> |Do It For Your Lover<ref name=":7" /> |''Urob to pre svojho milovaného'' |- | |[[Súbor:EuroItalia.svg|bezrámu|26x26bod]] [[Taliansko]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Eurovision Italy: RAI confirms participation in Eurovision 2017 - ESCToday.com|periodikum=Eurovision News, Polls and Information by ESCToday|dátum=2016-09-16|url=http://esctoday.com/137198/italy-rai-confirms-participation-eurovision-2017|dátum prístupu=2018-11-20|jazyk=en-US}}</ref> |taliansky |Francesco Gabbani<ref name=":24">{{Citácia periodika|titul=Francesco Gabbani flies the Italian flag in 2017!|periodikum=Eurovision.tv|url=http://www.eurovision.tv/page/news?id=francesco_gabbani_to_represent_italy_in_kyiv|dátum prístupu=2017-02-12|jazyk=en-GB}}</ref> |Occidentali's Karma<ref name=":24" /> |''Western karma'' |- |22 |[[Súbor:EuroUcrania.svg|26x26bod]] [[Ukrajina]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ukraine wins the 2016 Eurovision Song Contest - Eurovision Song Contest Tel Aviv 2019|url=http://www.eurovision.tv/page/news?id=ukraine_wins_2016_eurovision_song_contest|dátum prístupu=2018-11-20|vydavateľ=www.eurovision.tv}}</ref>"Hostiteľ" |anglicky |O.Torvard<ref name=":16">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=ago|meno=Jamie Halliwell • 14 hours|titul=Eurovoix|url=https://eurovoix.com/2017/02/25/ukraine-o-torvald-represent-host-country-kyiv/|dátum vydania=2017-02-25|dátum prístupu=2017-02-26}}</ref> |Time<ref name=":16" /> |''Čas'' |} == Zaujímavosti == Skupina [[O'G3NE]] sa zúčastnila na detskej verzií súťaže v roku [[2007]], na ktorej reprezentovali [[Holandsko]] s piesňou „Adem in, adem uit“ kde obsadili 11. miesto. Tako Gachechiladze bola súčasťou skupiny Stephan & 3G, ktorá mala reprezentovať [[Gruzínsko]] v [[Eurovision Song Contest 2009|ESC 2009]] s piesňou „We Don't Wanna Put In“. Pretože nechceli zmeniť pieseň z politických dôvodov, museli ich diskvalifikovať. Imri Ziv bol súčasťou sprievodných vokálov v roku [[Eurovision Song Contest 2015|2015]] a [[Eurovision Song Contest 2016|2016]] pre zástupcov [[Izrael|Izraela]]. Omar Naber reprezentoval [[Slovinsko]] v roku [[2005]] s piesňou „Stop“, kde sa nekvalifikoval do finále. Súťaž bola tiež na [[Ukrajina|Ukrajine]]. SunStroke Project reprezentoval [[Moldavsko]] v roku [[Eurovision Song Contest 2010|2010]] so speváčkou Olia Tira s piesňou „Run Away“, ktorá obsadila 22.miesto. Tijana Bogićević bola súčasťou sprievodných vokálov v roku [[Eurovision Song Contest 2011|2011]]. Koit Toome reprezentoval [[Estónsko]] v roku [[1998]] s piesňou ''Mere Lapsed''. A Laura bola súčasťou skupiny Suntribe, ktorá reprezentovala Estónsko v roku [[2005]] s piesňou ''Let's Get Loud''. == Referencie == {{Referencie|2}} {{Eurovision Song Contest}} [[Kategória:Veľká cena Eurovízie|2017]] [[Kategória:2017 na Ukrajine]] [[Kategória:Kultúra v Kyjive]] is6vjzetx5j6en4c9lvkblr0c5gnzr1 0 581424 8212851 7714058 2026-05-12T18:47:27Z Carlstwinbrother 254298 8212851 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement | name = Kersko | other_name = časť obce [[Hradištko (okres Nymburk)|Hradištko]] | category = lesná dedina | image = Pramen v Kersku.jpg | image_size = | image_caption = Pramen svatého Josefa | country = Česko | country_flag = 1 | state = | region = [[Stredočeský kraj]] | histregion = Čechy | district = [[Nymburk]] | municipality = súčasť obce<br /> [[Hradištko (okres Nymburk)|Hradištko]] | location = | elevation = | lat_d = 50 | lat_m = 9 | lat_s = 11 | lat_NS = S | long_d = 14 | long_m = 54 | long_s = 36 | long_EW = V | coordinates_type = | area = 18.25 | population = okolo 120 | population_date = 2006 | population_density = | established = 1088 | established_type = Prvá pís.zmienka | mayor = | mayor_party = | timezone = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1 | timezone_DST = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2 | map_compl = {{LocMap |Česko |lat_deg=50|lat_min=9|lat_sec=11|lon_deg=14|lon_min=54|lon_sec=36|label=Kersko|mark=Red pog.svg |position=left |width=260 |float=center |caption= }} | map_compl_caption = Poloha na mape Česka | map_locator = | postal_code = 289 12 | area_code = | area_code_type = | code = | code1 = | commons = Kersko | statistics = | website = }} {{pozri|prírodnom parku Kersko|Prírodný park Kersko-Bory}} '''Kersko''' je osada, časť obce [[Hradištko (okres Nymburk)|Hradištko]] v [[Okres Nymburk|okrese Nymburk]] v [[Stredočeský kraj|Stredočeskom kraji]]. Je známa hlavne vďaka [[Bohumil Hrabal|Bohumilovi Hrabalovi]], ktorý tu roky žil spolu s 25 polodivokým mačkami. == História a súčasnosť obce == O obci Hradištko sa zmieňuje už [[Kosmas]] vo svojej kronike ''Chronica Boemorum''. Uvádza, že Hradištko roku [[1088]] daroval prvý český kráľ [[Vratislav II.]] [[Královská kolegiátní kapitula sv. Petra a Pavla na Vyšehradě|Vyšehradskej kapitule]]. Susediaca [[tvrdza]] [[Kří]] (tiež Kersko) bola od roku [[1376]] v držaní [[Eliška z Lichtenburka|Elišky z Lichtenburka]], babičky neskoršieho kráľa [[Jiří z Poděbrad|Jiřího z Poděbrad]]. Túto tvrdzu zničilo medzi rokmi [[1420]]-[[1421]] [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žikmundovo]] vojsko, Hradištko však zostalo zachované. Na mieste vypáleného Kří vznikol rybník, ktorý patril k najväčším v rámci poděbradského panstva. Po jeho zániku tu vzniklo rozsiahle polesie.<ref name="obec">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://ipac.svkkl.cz/arl-kl/cs/detail-kl_us_auth-g0001054-Kersko-Hradistko-Nymburk-cesko/| titul=Kersko (Hradištko, Nymburk, Česko)|dátum prístupu=2016-08-16|jazyk=po česky}}</ref> V období [[Prvá česko-slovenská republika|prvej československej republiky]] sa Kerský les dostal do majetku statkára zo [[Sadská|Sadskej]] Jozefa Hýrossa. Ten ho v roku [[1934]] rozparceloval sieťou pravouhlých alejí a pozemky rozpredal súkromníkom na výstavbu rekreačných chát. Aleje boli po vzore [[New York (mesto)|newyorského]] [[Manhattan]]u očíslované - západne od hlavnej Kersko avenue (''betonka'') majú aleje čísla nepárne, východne párne. Kersko sa malo stať kúpeľnou obcou s hotelom, bazénom a prameňom minerálnej vody.<ref name="obec"></ref> Dnes sa jedná o lesnú dedinu, v ktorej výrazne prevažuje počet rekreačných chát nad budovami pre stále bývanie. V roku 2006 tu bolo evidovaných 362 budov s prideleným číslom popisným. Stálych obyvateľov je tu okolo 120.<ref name="obec"></ref> == Bohumil Hrabal == V Kersku dlhodobo žil český spisovateľ [[Bohumil Hrabal]]<ref name="hrabal">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.magazin.nomad.sk/index.php/cestovanie/ceska-republika/689-kersko|titul=Kersko, Hrabal a „Hájenka“|dátum prístupu=2016-08-16|jazyk=po česky|url archívu=https://web.archive.org/web/20160817065503/http://www.magazin.nomad.sk/index.php/cestovanie/ceska-republika/689-kersko|dátum archivácie=2016-08-17}}</ref>. Nakrúcal sa tu slávny film ''[[Slavnosti sněženek]]''. Krčma Hájenka, známa z filmu, je stále v prevádzke. [[File:Bohumil Hrabal na zahradě své chaty v Kersku, 1989 (vpravo básník Jaromír Pelc).jpg|thumb|right|Bohumil Hrabal na záhrade u svojej chaty v Kersku, 1989 (vpravo básnik [[Jaromír Pelc]])]] == Prameň sv. Jozefa == V Kersku vyviera obľúbený minerálny prameň sv. Jozefa, ktorého voda je miestnymi ľuďmi nazývaná ''Kerka''. Nachádza sa pri hlavnej ceste pri reštaurácii ''U pramene''. === Prameň === Ide o prírodnú, tvrdú, uhličitú vodu, ktorá patrí medzi alkalicko-muriatické ([[Kyslosť|pH]] 6), slané, slabo [[Rádioaktívny rozpad|rádioaktívne]] kyselky so zvýšeným obsahom sírovodíka a železa. Obsahuje zvýšené hodnoty [[Jód|jódu]] a [[Lítium|lítia]]. Jej stála teplota je 9° C. Celková mineralizácia činí 2,2273 mg / l, voľný [[oxid uhličitý]] má hodnotu 1,373 mg / l.<ref name="vrt"></ref> === Vrt === Vrt je hlboký 89 metrov a bol vytvorený firmou Artesia v roku [[1934]]; v roku [[1985]] prešiel rekonštrukciou, ktorú uskutočnila spoločnosť Vodné zdroje Praha, n. p. Výdatnosť vrtu je 118 litrov za minútu, odporúčaný odber 12 litrov za minútu.<ref name="vrt"></ref> Geológia vrtu: [[kvartér]] ([[piesok]], ílovitý piesok, [[štrk]]) - 0-4,2 metrov; [[Turón|spodný turón]] (šedé [[Slieňovec|slieňovce]]) - 4,2-68 m; [[cenoman]] (šedé jemnozrnné pieskovce) - 68-78 m; [[ordovik]] (čiernošedá [[Kryštalická bridlica|bridlica]]) - 78-80,6 m. Vrtné priemery: 800 mm - 0-7,5 m; 630 mm - 7,5-8,7 m; 610 mm - 8,7-22,5 m; 495 mm - 22,5-80,6 m.<ref name="vrt">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.geocaching.com/geocache/GC3T4FX_svatojosefsky-pramen?guid=9b503ec1-bfd7-44c7-9f71-5d4aecc608d0| titul=Svatojosefsky pramen geocaching.com|dátum prístupu=2016-08-16|jazyk=po česky}}</ref> == Ochrana prírody == Kersko je obklopené [[Prírodný park Kersko-Bory|prírodným parkom Kersko-Bory]]. Vyskytujú sa tu dve [[Územie európskeho významu|Europsky významné lokality]] [[Natura 2000]] - [[Kerské rybníčky]] a národná prírodná pamiatka [[Slatinná louka u Velenky|Slatinná lúka u Velenky]]. == Bratia Mašínovci == V Kerskom lese prebehla časť prvej a druhej akcie [[Bratia Mašínovci|Bratov Mašínovcov]]. 12. septembra [[1951]] tu [[Ctirad Mašín]] spolu s [[Milan Paumer|Milanom Paumerom]] zviazali majiteľa taxíkárského auta, ktoré neskôr použili pri prepadnutí policajnej stanice v [[Chlumec nad Cidlinou|Chlumci nad Cidlinou]]. 28. septembra [[1951]] došli všetci traja s ukradnutou sanitkou na križovatku dnešnej cesty [[Cesta II. triedy 611 (Česko)|II / 611]] a odbočky do Kerska a priviazali tu k stromom členov posádky sanitky. Ukradnutý automobil použili pri prepadnutí policajnej stanice v [[Čelákovice|Čelákoviciach]].<ref>http://www.valka.cz/11587-Bratri-Masinove-fakta</ref> == Fotogaléria == <gallery> Súbor:Puvodni dum v Kersku.jpg|Ukážka pôvodnej zástavby hrabalovského Kerska Súbor:Novy dum v Kersku.jpg|Nová výstavba v Kersku – klasický rodinný domček Súbor:Pramen v Kersku.jpg|Prameň sv. Josefa Súbor:Kuba v Kersku.jpg|Lesný ateliér Kuba </gallery> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commonscat=Kersko}} == Externé odkazy == * [http://hajenka-kersko.cz/ Web hájovne v Kersku] * [http://www.lesniatelierkuba.cz Web Lesného ateliéru Kuba - obchod, galéria s keramickou dielňou] * [http://www.Restaurace-Kersko.cz Web reštaurácie U pramene] == Zdroj == {{Preklad|cs|Kersko|13892629}} [[Kategória:Dediny okresu Nymburk]] [[Kategória:Hradištko (okres Nymburk)]] edvtyb7in6vjqov5l1h48do7f480eq9 0 583207 8213023 8166921 2026-05-13T06:21:26Z Vasiľ 2806 +ref 8213023 wikitext text/x-wiki {{Geobox| Mountain Range <!-- *** Name section *** --> | name = Hornotrácka nížina | native_name = {{V jazyku|bul|''Горнотракийска низина''}} | other_name = | category = Geomorfologická oblasť <!-- *** Image *** --> | image = Karandila2.jpg | image_size = | image_caption = Hornotrácka nížina v okolí [[Sliven (mesto)|Slivenu]] <!-- *** Country etc. *** --> | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | state1 = | region = [[Pazardžik (oblasť)|Pazardžik]] | region1 = [[Plovdiv (oblasť)|Plovdiv]] | region2 = [[Stará Zagora (oblasť)|Stara Zagora]] | region3 = [[Chaskovo (oblasť)|Chaskovo]] | region4 = [[Sliven (oblasť)|Sliven]] | region5 = [[Jambol (oblasť)|Jambol]] | district = | district1 = | district2 = | district3 = | city = | city1 = <!-- *** Orography *** --> | parent = [[Balkánsky polostrov]] | unit1 = | border = | border1 = | geology = | geology1 = | period = | period1 = | orogeny = | orogeny1 = <!-- *** Geography *** --> | lat_d = 42.27 | long_d = 25.35 | area = 6030 | length = 180 km | length_orientation = Z{{--}}V | length_round = | width = 50 km | width_orientation = S{{--}}J | width_round = | highest = | highest location = | highest_country = | highest_state = | highest_region = | highest_district = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_lat_m = | highest_lat_s = | highest_lat_NS = | highest_long_d = | highest_long_m = | highest_long_s = | highest_long_WE = | lowest = | lowest_location = | lowest_country = | lowest_state = | lowest_region = | lowest_district = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_lat_m = | lowest_lat_s = | lowest_lat_NS = | lowest_long_d = | lowest_long_m = | lowest_long_s = | lowest_long_WE = | woods = <!-- *** Free fields *** --> | free_name = | free_value = <!-- *** Maps *** --> | map = Relief Map of Bulgaria.jpg | map_background = | map_caption = Poloha nížiny v Bulharsku | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = }} '''Hornotrácka nížina'''<ref name="ÚGKK"/> ({{V jazyku|bul|''Горнотракийска низина''}}) je rozsiahla [[nížina]] v [[Bulharsko|Bulharsku]]. Rozkladá sa v historickom regióne [[Severná Trácia|Trácia]] a patrí do ''Kraištensko-tundžskej zóny'', jednej z piatich [[Fyzická geografia|fyzicko-geografických]] zón Bulharska. Administratívne spadá do šiestich oblastí - [[Pazardžik (oblasť)|Pazardžik]], [[Plovdiv (oblasť)|Plovdiv]], [[Stará Zagora (oblasť)|Stara Zagora]], [[Chaskovo (oblasť)|Chaskovo]], [[Sliven (oblasť)|Sliven]] a [[Jambol (oblasť)|Jambol]]. == Poloha == Súčasťou nížiny je predovšetkým stredné [[povodie]] rieky [[Marica]], preto sa nazýva aj Marická nížina<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.bulharsko-web.cz/clanky/bulharsko-geografie |dátum prístupu=2016-09-26 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160918032711/http://www.bulharsko-web.cz/clanky/bulharsko-geografie |dátum archivácie=2016-09-18 }}</ref> (''Маричина низина'' - Maričina nizina). Leží medzi [[Sredna gora|Srednou Gorou]] na severe, [[Rodopy|Rodopmi]] na juhu a Manastirskou vysočinou, Svetiilijskou pahorkatinou a pohorím [[Sakar]] na východe. Jej dĺžka od západu na východ je 160 až 180 km a najväčšia šírka 40 až 50 km.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.forcom-bg.com/view_product.php?pid=344 |dátum prístupu=2016-09-26 |url archívu=https://web.archive.org/web/20191018235503/http://www.forcom-bg.com/view_product.php?pid=344 |dátum archivácie=2019-10-18 }}</ref> Má rozlohu 6030 km² a priemernú nadmorskú výšku 168 m. == Delenie == Podľa zemepisných charakteristík možno nížinu rozdeliť na dve podoblasti - západnú (Pazardžicko-plovdivské pole) a východnú (Starozagorské pole), oddelené Čirpanskou pahorkatinou. === Pazardžicko-plovdivské pole === {{Hlavný článok|Pazardžiško-Plovdivsko pole}} Pole zaberá západnú polovicu nížiny a jeho južná hranica prebieha od tiesňavy Marice ''Momina Klisura'' po severnom úpätí [[Rodopy|Rodop]] k chrbtu ''Dragojna''. Severná hranica vedie od tiesňavy pozdĺž južného úpätia Srednej gory k Čirpanskej pahorkatine. Nížinný reliéf Pazardžicko-plovdivského poľa vyniká predovšetkým v [[Rovnobežka (geografia)|rovnobežkovom]] smere. Niva Marice určuje jeho sklon od západoseverozápadu na východojuhovýchod, pričom v okolí mesta [[Belovo]] na západnom okraji má nadmorskú výšku asi 300 m a vo východnej časti, v okolí mesta Părvomaj, klesá až na 100 metrov. So širokou plochou nížinou kontrastujú osamelé Plovdivské kopce ({{Mnm|285.5}}). <gallery widths="200" heights="120"> Súbor:Debrashtitsa.jpg|Pohľad do roviny z úpatia Rodop Súbor:Панорамен изглед на село Бошуля снимка от връх Градище.jpeg|Rovina na úpätí kopca Gradište Súbor:Razhevo-mogili.jpg|Rovina okolo Raževa </gallery> === Starozagorské pole === Pole zaberá východnú, širšiu polovicu nížiny. Tiahne sa na východ od Čirpanskej pahorkatiny a rozkladá sa najmä v povodí rieky [[Sazlijka]], ľavého prítoku Marice, a jej pravých prítokov. Starozagorské pole má pozdĺžnu os v rovnobežkovom smere s výrazným odklonom na východojuhovýchod. Pravé prítoky Marice a ľavé prítoky Sazlijky rozčleňujú jeho povrch a ich [[rozvodie]] je tvorené plochými chrbtami s výškou v rozmedzí od 170 do 150 metrov. Na juhovýchode, na kontakte s ''Charmanlijskou tiesňavou'' sa nížina výrazne znižuje a jej [[nadmorská výška]] dosahuje 80 m. <gallery widths="200" heights="120"> Súbor:Река Каялийка.jpg|Rieka Kajalijka v juhozápadnom cípu Starozagorského poľa Súbor:Malko Gradishte PD 2011 02.JPG|Pohlad na Charmanlijskú tiesňavu Súbor:Mezek Village.jpg|Pohľad do nížiny zo stredovekej pevnosti Mezek </gallery> == Prírodné pomery == === Geologická stavba === Nížina je geologicky mladá a predstavuje hlbokú priekopu, vtlačenú medzi Rodopy a Srednu goru. Tadiaľto sa tiahne pozdĺž celej nížiny od [[Belovo|Belova]] do [[Svilengrad]]u ''Marická zlomová zóna''. Skladá sa z predprvohorných a [[Paleozoikum|prvohorných]] hornín, ktoré sú prekryté [[Terciér|treťohornými]] usadeninami, dávajúcimi reliéfu rovinný charakter. K sedimentácii dochádzalo v priebehu treťohôr, kedy sa tu nachádzala jazerná panva. Súčasne s poklesom dna jazera prebiehal zdvih Rodop a Srednej gory. Najväčšie posuny sú v južnej časti nížiny, kde sa vyskytujú hrubé terciárne usadeniny. V tomto období sa rozložené horniny premiestňovali z pohoria na dno jazera. V priebehu [[pliocén]]u sa v dôsledku svojho poklesu jazerná panva rozšírila a následne sa v jej východnej časti usadili mocné husté [[Hnedé uhlie|lignitové]] kaly (Východná a Západomarická [[uhoľná panva]]). V rovnakej dobe sa v oblasti [[Radnevo|Radneva]] nahromadili veľké zásoby [[Sadrovec|sadrovca]]. Rovnaký pôvod majú studené minerálne pramene pri Meričleri a [[Simenovgrad]]e. V neskoršej dobe jazerné vody odtiekli a v nížine sa usadili riečne sedimenty s hrúbkou až do 100 m, čím vznikol súčasný vzhľad. V súčasnej dobe predstavuje Hornotrácka nížina labilnú zónu, v ktorej sa naďalej veľmi aktívne a diferencovane prejavujú [[Tektonika (geológia)|tektonické pohyby]]. Dôkazom toho je, že Marická nížina je najcitlivejšou seizmickou zónou v Bulharsku. Za posledných 200 rokov tu došlo ku štyrom až piatim ničivým zemetraseniam a celkový počet zemetrasení v tomto období presahuje 2000. Najničivejším z nich bolo čirpanské zemetrasenie v roku [[1928]] a velingradské zemetrasenie v roku [[1977]]. === Podnebie === V západnej časti nížiny panuje prechodné [[kontinentálne podnebie]], zatiaľ čo na jej juhovýchodnom konci je klíma stredomorská. [[Orografia|Orografické]] prekážky okolo nížiny majú zásadný význam pre formovanie dlhodobého režimu počasia. Na severe sú pohoria [[Stara planina]] a [[Sredna gora]] vážnymi orografickými prekážkami pre relatívne chladné vzdušné masy a [[Rodopy]] na juhu bránia prenikaniu teplého stredomorského vzduchu. Zimné obdobie je relatívne mierne a teplé. Priemerná januárová teplota sa pohybuje od 0°C do 1°C (v [[Plovdiv (mesto)|Plovdive]] 0,2°C), priemerná teplota v júli je 23 - 24°C (v Plovdive 23,6°C). Priemerná ročná teplota je 12,5°C (v Plovdive 12,2°C) a teplotná amplitúda je menšia ako v [[Dolnodunavska nizina|Dolnodunajskej nížine]]. V meste [[Travnik (Bulharsko)|Travnik]] bola [[5. júl]]a [[1916]] nameraná absolútne najvyššia teplota v Bulharsku - 45,2°C. Bezmrazové obdobie je dlhšie ako v severnom Bulharsku, ale v zimných mesiacoch sú tu časté teplotné inverzie a hmly. Prevláda tu vzdušné prúdenie od západu, pričom východné vetry sú výnimočné. Na severných svahoch Rodop je často pozorovaný [[Fön (vietor)|fönový efekt]]. [[Zrážky|Ročný úhrn zrážok]] v západnej časti nížiny nedosahuje ani 500 mm a vo východnej časti je medzi 500 až 600 mm, čo je menej ako bulharský priemer. Tunajšie zrážky sú počas roka rozložené takmer rovnomerne. Hlavné zrážkové maximum nastáva v máji, minimum v marci. === Hydrografia === Nížina leží v povodí [[Marica|Marice]]. V Pazardžicko-plovdivskom poli tečie v blízkosti strmých severných svahov Rodop a relatívne ďaleko od miernych južných svahov Srednej gory, čo má za následok asymetrickú riečnu sieť. Ľavé prítoky Marice majú v nížine pomerne dlhé toky, kdežto ústia jej pravých prítokov sa nachádzajú neďaleko vysokých a strmých okrajov Rodop. Relatívne malé množstvo zrážok, vyššia úroveň priemerných teplôt, vysoké odparovanie, malý sklon terénu a porézne kvartérne usadeniny ovplyvňujú nevýznamný [[Odtok|špecifický odtok]] 1 - 5 l/s/km². Ten je obzvlášť malý (1 l/s/km²) v najnižších partiách nížiny, na jej obvode, kde rastú objemy zrážok a sklon sa zvyšuje, dosahuje až 5 l/s/km²). Najväčšie rieky pretekajúce Hornotráckou nížinou, ľavé a pravé prítoky Marice, pramenia v neďalekých horských masívoch a do značnej miery zachovávajú [[Odtokový režim|vodný režim]] vlastný daným oblastiam. Jeho narušenie je spôsobené veľkou rozlohou nížiny, jej zemepisnými vlastnosťami a významnými priamymi a nepriamymi vplyvmi človeka. Rieky, ktoré formujú svoj odtok do nížiny, predovšetkým malé a krátke ľavé prítoky Marice a pravé prítoky Sazlijky, sú krátke, s malým prítokom a nestabilným odtokom. Jeho maximum nastáva v zimnom období (február a marec) a minimum začiatkom jesene (september a október). Tieto vlastnosti odtoku svedčia o prevládajúcom dažďovom charaktere vodného režimu riek. Väčšia časť vody riek pretekajúcich nížinou, ako aj podzemné vody sa používajú na zavlažovanie. === Pôdy === Pôdna pokrývka nížiny je značne ovplyvnená reliéfom, geologickým podložím a bioklimatickými podmienkami. Tu stojí v úzkej súvislosti s rozšírením a diferenciáciou pôd rozdelenie preživších prírodných rastlinných druhov. Pozdĺž rieky Marica a jej veľkých prítokov sú riečne sedimenty sprevádzané aluviálnymi pôdami. V oblastiach, kde sú rozšírené, nachádzajú sa miesta s plytkým horizontom podzemnej vody, čo je podmienka pre vznik eutrických alebo glejových pôd,<ref>http://www.prokarstterra.bas.bg/geo21/2005/5-05/pp4-20.html</ref> spolu s miestami zasolenými pôdami. Pre mierne zalesnené a odvodnené plochy po obvode nížiny sú charakteristické [[kambizem]]e (CMX2). === Flora a fauna === Vzhľadom na široké rozšírenie obrábanej pôdy sa v nížine nachádzajú len roztrúsené pozostatky pôvodného areálu prirodzenej vegetácie. V miestach s vysokou hladinou podzemnej vody sú pozorované zvyšky vlhkomilných trávnatých a lesných porastov, kde sa nachádza trstina, [[vŕba]], [[Topoľ biely|topoľ]] a [[jelša]]. Na obvode nížiny rastie fragmentovaná, relatívne suchomilná lesná vegetácia. Je zastúpená trnovcom, čiernym hrabom, zakrpatenými dubmi a [[Brest hrabolistý|brestom habrolistým]]. Hornotrácka nížina sa vyznačuje silne redukovanou stredoeurópskou a prechodne stredomorskou faunou. Výrazné obmedzenie areálov prirodzenej vegetácie a rozšírenie plôch zasiahnutých hospodárskou činnosťou človeka sú určujúce pre nevýznamný výskyt živočíchov. Viac zastúpenými druhmi tu sú hryzec vodný, [[bažant obyčajný]], škorec ružový, [[drop veľký]], [[jarabica poľná]]. Hlodavce sa zvyčajne vyskytujú na dobre zavlažovaných plochách ryžových polí a s nimi prepojených zavlažovacích kanáloch. Bažanty žijú na zachovaných miestach so súvislejším trávnatým a lesným porastom. Okrem toho sa na rozsiahlych plochách so silne rozvinutou kultúrnou vegetáciou vyskytujú zástupcovia ostatných [[Vtáky|vtákov]]. == Hospodárstvo == [[Súbor:Mavrud_E1.jpg|náhľad|Mavrud z Asenovgradu]] Teplá klíma je priaznivá pre pestovanie teplomilných kultúr, čo je príčinou rôznorodosti poľnohospodárskej výroby a špecializácie regiónu na produkciu zeleniny. Tunajšie zrážky sú však pre poľnohospodársku výrobu nedostatočné a z tohto dôvodu sa v oblasti aktívne vyvíja melioračné poľnohospodárske hospodárstvo, podporené melioračnou infraštruktúrou - kanálmi, priehradami, vyrovnávacími nádržami a pod. Hoci je oblasť relatívne plochá, v kopcovitej krajine podhoria Srednej gory, Rodop a Sakaru sa nachádzajú [[Vinohrad|vinice]]. Pomerne vysoké letné teploty a vhodné lesné a ílovito-piesčité pôdy sú veľmi priaznivé pre červené odrody hrozna. Z tohto dôvodu červené víno výrazne dominuje, čo do počtu i hodnoty, hoci sú tu pestované aj biele odrody hrozna. Najrozšírenejšie sú odrody [[Merlot]], [[Cabernet Sauvignon]] a v niektorých vinárskych podoblastiach aj slávna bulharská odroda [[Mavrud]]. Vína vyrobené z nich majú intenzívnu farbu, vysokú hustotu, silnú vôňu s teplým južanským charakterom a značným potenciálom pre viacročné zrenie. Podoblasti okolo [[Chaskovo (mesto)|Chaskova]], [[Stambolovo|Stambolova]], [[Ljubimec|Ljubimca]] a [[Ivajlovgrad]]u sú spájané v prvom rade s vynikajúcimi vínami odrody Merlot. Vína Cabernet Sauvignon od Orjachovice, Peruštica, Brestovice sú dôstojné a jedinečné. [[Asenovgrad]]ský subregión je vždy spájaný s prestížnymi vínami odrody Mavrud. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 13.05.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Zdroj == * {{Preklad|cs|Hornothrácká nížina|14029695}} [[Kategória:Nížiny v Bulharsku]] [[Kategória:Hornotrácka nížina| ]] qotxltqls8vp9n63udmw8165lruwt41 14 587133 8212908 6409930 2026-05-12T20:14:13Z Jetam2 30982 kat 8212908 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:1975 podľa štátu|Spojené kráľovstvo]] [[Kategória:1975 v Európe|Spojené kráľovstvo]] [[Kategória:70. roky 20. storočia v Spojenom kráľovstve]] pchwlr9m7trc7dw0vhlv64qwstpsvy0 0 594868 8213175 8131753 2026-05-13T11:34:23Z ~2026-28872-81 294747 8213175 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Monument <!-- *** Heading *** --> | name = Zem – planéta mieru | native_name = | other_name = Planéta mieru, Fontána mieru | category = <!-- *** Image *** --> | image = Hodžovo námestie - fontána mieru.JPG | image_caption = Pohľad na fontánu <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state_type = Kraj | state = [[Bratislavský kraj| Bratislavský]] | region_type = Okres | region = [[Bratislava I (okres)|Bratislava I]] | district = | commune_type = Mestská časť | commune = [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Bratislava-Staré Mesto]] | municipality_type = | municipality = <!-- *** Locations *** --> | elevation = | elevation_round = | lat_d = 48.1483019 | lat_NS = | long_d = 17.1081481 | long_EW = <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- *** Features *** --> | author = | style = | material = <!-- *** History & management *** --> | established = | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- *** Acess *** --> | public = | access = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bratislava | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = Bratislava Staré Mesto <!-- *** Websites *** --> | commons = Fountain of Peace by Bártfay | statistics = | website = }} '''Zem – planéta mieru'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Navrátilová | meno = Helena | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Hančin | meno2 = Vladimír | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Hatalová | meno3 = Mária | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Bratislava : sprievodca : &#x5B;história, vychádzky, pamiatky, informácie, plánky, fotografie, mapa&#x5D; | vydanie = 2. preprac. a dopl | vydavateľ = Šport | miesto = Bratislava | rok = 1992 | počet strán = 184 | url = | isbn = 80-7096-202-X | kapitola = | strany = 22| jazyk = }} (Citát: Na námestí sa nachádza fontána v tvare zemegule "Zem - planéta mieru" od T. Bártfaya.)</ref><ref name=T/> (iné názvy: '''Planéta mieru'''<ref>Mierové námestie. In: HORVÁTH, V. Bratislavský topografický lexikon. 1990, S. 184</ref><ref name=I/>, '''Fontána mieru'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sochárske diela na území Bratislavy | url = http://www.supissoch.sk/fontana-mieru/ | vydavateľ = supissoch.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-27 | miesto = | jazyk = }}</ref>) je fontána na Hodžovom námestí v Bratislave. Fontána bola slávnostne uvedená do prevádzky v roku 1982 na vtedajšom Mierovom námestí.<ref name=T>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Fontána Zem - planéta mieru | url = http://www.bratislava-travel.sk/pamiatky/category/d71e2f5b0e63f1ffc0ab/article/bbb2bd3d7f3c6b717d8e265633136919.xhtml | vydavateľ = bratislava-travel.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> Autori diela:<ref name=I>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Generálny investor Bratislavy | url = http://www.gib.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=600179&id=1582 | vydavateľ = gib.bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-27 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=december 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> * akademický sochár Tibor Bártfay * Ing. arch. Valéria Triznová * Ing. Pavel Vajo * Pavol Mikšík - autor vodného systému fontány == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Fountain of Peace by Bártfay}} [[Kategória:Fontány v Bratislave]] i11fvm0qo5c3mcq41aumgb12ldcphjf 8213177 8213175 2026-05-13T11:35:32Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28872-81|~2026-28872-81]] ([[User_talk:~2026-28872-81|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od InternetArchiveBot 8131753 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Monument <!-- *** Heading *** --> | name = Zem – planéta mieru | native_name = | other_name = Planéta mieru, Fontána mieru | category = <!-- *** Image *** --> | image = Hodžovo námestie - fontána mieru.JPG | image_caption = Pohľad na fontánu <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state_type = Kraj | state = [[Bratislavský kraj| Bratislavský]] | region_type = Okres | region = [[Bratislava I (okres)|Bratislava I]] | district = | commune_type = Mestská časť | commune = [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Bratislava-Staré Mesto]] | municipality_type = | municipality = <!-- *** Locations *** --> | elevation = | elevation_round = | lat_d = 48.1483019 | lat_NS = | long_d = 17.1081481 | long_EW = <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- *** Features *** --> | author = | style = | material = <!-- *** History & management *** --> | established = | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- *** Acess *** --> | public = | access = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bratislava | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = Bratislava Staré Mesto <!-- *** Websites *** --> | commons = Fountain of Peace by Bártfay | statistics = | website = }} '''Zem – planéta mieru'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Navrátilová | meno = Helena | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Hančin | meno2 = Vladimír | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Hatalová | meno3 = Mária | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Bratislava : sprievodca : &#x5B;história, vychádzky, pamiatky, informácie, plánky, fotografie, mapa&#x5D; | vydanie = 2. preprac. a dopl | vydavateľ = Šport | miesto = Bratislava | rok = 1992 | počet strán = 184 | url = | isbn = 80-7096-202-X | kapitola = | strany = 22| jazyk = }} (Citát: Na námestí sa nachádza fontána v tvare zemegule "Zem - planéta mieru" od T. Bártfaya.)</ref><ref name=T/> (iné názvy: '''Planéta mieru'''<ref>Mierové námestie. In: HORVÁTH, V. Bratislavský topografický lexikon. 1990, S. 184</ref><ref name=I/>, '''Fontána mieru'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sochárske diela na území Bratislavy | url = http://www.supissoch.sk/fontana-mieru/ | vydavateľ = supissoch.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-27 | miesto = | jazyk = }}</ref>) je [[fontána]] na [[Hodžovo námestie|Hodžovom námestí]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Fontána bola slávnostne uvedená do prevádzky v roku [[1982]] na vtedajšom Mierovom námestí.<ref name=T>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Fontána Zem - planéta mieru | url = http://www.bratislava-travel.sk/pamiatky/category/d71e2f5b0e63f1ffc0ab/article/bbb2bd3d7f3c6b717d8e265633136919.xhtml | vydavateľ = bratislava-travel.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> Autori diela:<ref name=I>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Generálny investor Bratislavy | url = http://www.gib.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=600179&id=1582 | vydavateľ = gib.bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-27 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=december 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> * akademický sochár [[Tibor Bártfay]] * Ing. arch. Valéria Triznová * Ing. Pavel Vajo * Pavol Mikšík - autor vodného systému fontány == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Fountain of Peace by Bártfay}} [[Kategória:Fontány v Bratislave]] dxeyeea4vqg9pr7npbzetsme4zrx4eh 0 597132 8212818 7924724 2026-05-12T18:02:41Z Maximilián Fedora 259749 8212818 wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{Infobox Osobnosť | Meno = František Imrecze | Rodné meno = | Popis osoby = bývalý prezident finančnej správy Slovenskej republiky | Portrét = Ing. František Imrecze.jpg | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1972|4|5}} | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Ekonomická univerzita v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} Ing. '''František Imrecze''' (* [[5. apríl]] [[1972]])<ref>http://www.investujeme.sk/financnu-spravu-povedie-frantisek-imrecze/</ref> je slovenský ekonóm. Od roku 2012 do októbra 2018 bol prezidentom [[Finančná správa Slovenskej republiky|finančnej správy Slovenskej republiky]]. Dňa 19. 9. 2018 oznámil rezignáciu z funkcie k októbru.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kern | meno = Miro | autor = | odkaz na autora = | titul = Šéf finančnej správy Imrecze končí. Grafy ukazujú, že colné podvody sa vrátili | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1235760/sef-financnej-spravy-imrecze-konci-rezignuje-po-kauze-colnych-podvodov/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-09-19 | dátum prístupu = 2020-06-30 }}</ref> Dňa 9. februára 2023 v Pezinku (TASR) – Exšéf finančnej správy (FS) František Imrecze dostal za korupciu úhrnný trojročný podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou päť rokov. Okrem iného aj peňažný trest vo výške 202 000 eur, v prípade jeho nezaplatenia náhradný trojročný trest väzenia. == Minulosť == František Imrecze vyštudoval [[Ekonomická univerzita v Bratislave|Ekonomickú univerzitu v Bratislave]]. Pracoval na manažérskych pozíciách v oblasti informačných technológií a telekomunikačného sektora. Pôsobil napríklad v spoločnosti Oracle Slovensko, v T-Mobile Slovensko bol obchodným riaditeľom. Do funkcie prezidenta finančnej správy nastúpil z pozície generálneho riaditeľa SAP Slovensko s.r.o. v máji 2012. Finančnú správu prevzal po parlamentných voľbách v roku 2012, ktoré vyhrala politická strana SMER-SD. František Imrecze naštartoval modernizáciu finančnej správy zavedením informačných systémov. Finančná správa urobila za pôsobenia Františka Imreczeho veľký pokrok aj v oblasti proklientskych opatrení. Zjednodušila komunikáciu daňovníkov s inštitúciou, zaviedla efektívne call centrum a vybudovala úzku spoluprácu s profesnými organizáciami, ktoré sa dnes zúčastňujú na rozhodovacom procese finančnej správy. Medzinárodne rešpektovanými sú najmä opatrenia, ktoré finančná správa zaviedla v oblasti boja proti daňovým podvodom, ako napr. daňová kobra, kontrolný výkaz DPH, systém kontrolných známok (ISKZ), virtuálna registračná pokladnica (VRP).{{Bez citácie}} Dňa 9. 2. 2023 exšéf finančnej správy František Imrecze dostal za korupciu úhrnný trojročný podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou lehotou päť rokov. Okrem iného aj peňažný trest vo výške 202-tisíc eur, v prípade jeho nezaplatenia náhradný trojročný trest väzenia. Vo štvrtok o tom na verejnom zasadnutí rozhodla sudkyňa Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, keď schválila v mierne modifikovanej podobe dohodu o vine a treste uzatvorenú medzi prokurátorom [[Úrad špeciálnej prokuratúry|Úradu špeciálnej prokuratúry]] a Imreczem. Rozhodnutie je právoplatné. Dostal tiež šesťročný zákaz činnosti vo verejnej správe. Nemôže sa stretávať s osobami, ktoré figurujú v stíhaných skutkoch, a kontaktovať ich. Raz ročne sa musí v skúšobnej lehote zúčastniť na hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí vedenom ŠTS pre korupčné trestné činy. Nariadený má aj probačný a mediačný dohľad. == Činnosť == František Imrecze bol prezidentom finančnej správy. [[Finančná správa Slovenskej republiky|Finančná správa]] je orgánom štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva. Jej poslaním je výber daní a cla s cieľom zabezpečiť príjmy do štátneho rozpočtu SR a EÚ. František Imrecze viedol finančnú správu od roku 2012, o jeho prípadoch písal aj zavraždený novinár Ján Kuciak. Pod jeho vedením prešla daňová časť finančnej správy na nový informačný systém finančnej správy. ISFS-SD nahradil zastaraný systém, ktorý fungoval ešte od 90. rokov minulého storočia. Kritizovali ho za nevyšetrenie Bašternáka, kamarátstvo s Výbohom, informačný systém za 60 miliónov, ktorý nefungoval. Finančná správa pod jeho vedením čelila obvineniam zo zvláštneho pôsobenia. V roku 2014 rozprášil vyšetrovací tím, ktorý riešil podozrenia z fiktívnych obchodov vo firme Ladislava Bašternáka. Tridsiatka vyšetrovateľov na Kriminálnom úrade Finančnej správy tak musela ukončiť svoje vyšetrovanie Bašternáka. Dôvod: reorganizácia. Média na to upozornil interným listom daniarov anonym. Imrecze tento krok obhajoval tým, že žiadnemu z vyšetrovateľov nebol odňatý vyšetrovací spis. Na jeseň 2017 musel ako prezident finančnej správy vysvetľovať, ako došlo k úniku daňových informácií týkajúcich sa firmy vtedajšieho prezidenta Andreja Kisku. Citlivé dokumenty z účtovníctva spoločnosti KTAG totiž skončili vo viacerých médiách. Prezident Kiska vtedy podozrieval z úniku finančnú správu. Osudnými sa mu nakoniec stali podozrenia z únikov na cle. Európsky úrad boja proti podvodom, OLAF, totiž pri vyšetrovaní dovozu textilu a obuvi z Číny do Európskej únie odhalil colné podvody v celkovej hodnote 2,2 miliárd eur. Približne 300 miliónov eur sa malo týkať tovaru vstupujúceho do Únie práve cez Slovensko. Imrecze síce argumentoval tým, že za všetkým sú nové pravidlá, ktoré OLAF zaviedol a problémy nemá len Slovensko, funkciu však nakoniec položil. Urobil tak spontánne na zasadnutí finančného výboru v septembri minulého roka. Zaskočil tým aj vtedajšieho ministra financií Petra Kažimíra. Z čela finančnej správy odišiel k 1. októbru 2018. == Životopis == Vzdelanie: * 1990{{--}}1995{{--}}[[Ekonomická univerzita v Bratislave]] – Obchodná fakulta Pracovné skúsenosti: * 2012{{--}}2018{{--}}Finančné riaditeľstvo SR, prezident finančnej správy * 2006{{--}}2012{{--}}SAP Slovensko s.r.o., generálny riaditeľ * 2002{{--}}2006{{--}}T-Mobile Slovensko, a.s., výkonný riaditeľ divízie predaja * 1999{{--}}2002{{--}}Oracle Slovensko s.r.o., Senior Account Manager, Banking & Finance * 1997{{--}}1999{{--}}APP Slovakia s.r.o., riaditeľ kompetenčného centra – Industry & Commerce * od 2021 obvinený a trestne stíhaný v kauze Daniari * 2023 odsúdený za korupciu v Pezinku súdom po dohode o vine a treste uzatvorenú medzi prokurátorom [[Úrad špeciálnej prokuratúry|Úradu špeciálnej prokuratúry]] a Imreczem. == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Imrecze, František}} [[Kategória:Vedúci predstavitelia slovenskej štátnej správy]] [[Kategória:Absolventi Ekonomickej univerzity v Bratislave]] 2miisoehku8gaueexjc02evqob5l2m9 0 597677 8212697 7706555 2026-05-12T13:11:58Z ~2026-28600-43 294636 pridanie odkazu 8212697 wikitext text/x-wiki {{Infobox Lietadlo | názov = Meteor | obrázok = Obrázok:Gloster Meteor Centenary of Military Aviation 2014 (cropped).jpg | text = Meteor F Mk.8 | typ = stíhacie lietadlo | výrobca = [[Gloster Aircraft Company]]<br />[[Armstrong Whitworth]] | konštruktér = | prvý let = [[5. marec]] [[1943]] | zavedený = [[27. júl]] [[1944]] | vyradený = [[1980]] (RAF) | výroba = | vyrobených kusov = 3947 | charakter = vyradený | cena za kus = | varianty = | hlavný používateľ = [[Royal Air Force]] | viac používateľov =[[Royal Australian Air Force]] <br/>[[Belgické vzdušné sily]] }} '''Gloster Meteor''' bol prvým britským prúdovým stíhacím lietadlom. Zároveň bol jediným spojeneckým lietadlom s prúdovým motorom, ktoré bolo zaradené do služby počas druhej svetovej vojny. Hoci bol zavedený ešte v roku 1944, nikdy sa nestretol v leteckom súboji so svojím nemeckým náprotivkom [[Messerschmitt Me 262|Messerschmittom Me 262]]. == Vznik a vývoj == [[Súbor:Gloster Meteor III ExCC.jpg|thumb|right|Meteor F Mk.3]] Začiatok vývoja Meteoru siaha do roku 1935, keď mladý konštruktér [[Frank Whittle]] založil spoločnosť Power Jets Ltd a spustil práce na vývoji prúdového motora. V roku 1940 vydalo britské ministerstvo letectva požiadavky na nové stíhacie lietadlo s prúdovým motorom (dokument mal označenie F.9/40). Spoločnosť Gloster pripravila konštrukčný návrh lietadla, ktorého pohon mal zabezpečovať Whittlov motor W2. Avšak kvôli slabému výkonu motora W2 sa hneď od začiatku rátalo s dvomi pohonnými jednotkami. Návrh Glosteru bol v novembri 1940 prijatý a ministerstvo objednalo 12 prototypov.<ref name="aviation-history">[http://www.aviation-history.com/gloster/meteor.html Gloster Meteor]</ref> Z nich však bolo nakoniec vyrobených iba osem kusov. Vzhľadom k tomu, že vývoj Whittlovho motora W.2B bol v sklze, pohon prvého lietajúceho prototypu Meteoru zabezpečovali motory H.1 Halford od firmy de Havilland. Tento prototyp, v poradí piaty, absolvoval svoj prvý let 5. marca 1943. Motory H.1 nakoniec neboli použité v sériovo vyrobených Meteoroch, ale ich ďalším vývojom vznikli pohonné jednotky Goblin, ktoré boli neskôr použité v stíhacích lietadlách [[de Havilland Vampire]]. Stroje Gloster Meteor boli zavedené dňa 27. júla 1944. Ako prvá bola týmito stíhačkami vyzbrojená letka RAF č. 616, v ktorej nahradili lietadlá [[Supermarine Spitfire|Spitfire]]. === Rekordy === Dňa 7. novembra 1945 prekonal kapitán H.J. Wilson svetový rýchlostný rekord, keď na upravenom Meteore F.Mk 3 dosiahol rýchlosť {{km|975|m}}/h. Už v roku 1946 ho o tento úspech pripravil kapitán Edward "Teddy" Donaldson, ktorý na Meteore F.Mk 4 letel maximálnou rýchlosťou {{km|991|m}}/h. Ďalším výkonom, ktorým sa Meteor zapísal navždy do siene slávy, bol nový akrobatický prvok, nazvaný Zurakowského mlynček. Tento manéver bol prvýkrát predvedený na verejnosti v roku 1951 počas leteckej show vo Farnborough. Dňa 7. augusta 1949 vzlietol testovací pilot Patrick Hornidge so strojom Meteor F.Mk 3 z letiska v Tarrant Rushton. Počas letu doplnil pomocou tankeru [[Avro Lancaster|Lancaster]] desaťkrát palivo a zostal vo vzduchu 12 hodín a 3 minúty. Tým dosiahol nový setový rekord v letovej vytrvalosti. Za túto dobu natankoval vo vzduchu 8903 litrov paliva a preletel vzdialenosť {{km|5793|m}}. == Konštrukcia == Meteor F.Mk 1 bolo jednomiestne lietadlo s celokovovou konštrukciou. Bol to dolnoplošník s rozpätím krídel {{m|13.11|m}}. Na každom z krídel mal pripevnený jeden prúdový motor s radiálnym kompresorom Rolls-Royce W2B/23 Welland s ťahom 7.1 kN. Kvôli konvenčnej konštrukcii svojho draku však nikdy nedosahoval špičkové výkony. Mal priame krídla, čo spôsobovalo, že nebol rýchlejší ako vtedajšie najrýchlejšie stíhačky s piestovým motorom: [[P-51 Mustang]] alebo [[Hawker Tempest]]. Vo výške {{m|3050|m}} dosahoval maximálnu rýchlosť {{km|660|m}}/h. Horizontálne chvostové plochy boli umiestnené pomerne vysoko, mimo dosahu výfukových plynov motora. Kokpit poskytoval pilotovi výborný výhľad vo všetkých smeroch. Lietadlo bolo vybavené konvenčným podvozkom, pozostávajúcim z dvoch hlavných podvozkových nôh a prednej podvozkovej nohy, ktoré boli zaťahovateľné. Výzbroj stíhačky pozostávala zo štyroch kanónov Hispano kalibru {{mm|20|m}}. == Operačné nasadenie == [[Súbor:Gloster Meteor F.4 VT340 Fairey Ringway 21.07.55 edited-2.jpg|thumb|right|Meteor F Mk.4]] [[Súbor:Gloster Meteor NF.14 WS841 264.HMT BLA 6.9.55 edited-2.jpg|thumb|right|Meteor NF Mk.14]] === [[Druhá svetová vojna]] === Meteor bol spočiatku nasadený proti nemeckým neriadeným strelám [[Fieseler Fi 103|V-1]]. K prvému zničeniu V-1 Meteorom došlo 4. augusta 1944, keď dôstojník "Dixie" Dean po zaseknutí kanónov vychýlil strelu miernym nárazom z letovej dráhy a tá sa následne zrútila. V ten istý deň zneškodnil dôstojník Roger ďalšiu V-1 klasickým zostrelom, pomocou svojich štyroch kanónov. Letke Meteorov sa do konca vojny podarilo zničiť celkovo 14 striel V-1. Väčšina z nich bola zničená streľbou z optimálnej vzdialenosti {{m|180|m}}, čo postačovalo na to, aby sa pilot stihol vyhnúť troskám po explózii nálože. Napriek tomu niekoľko pilotov zahynulo, keď sa nestihli tejto hrozbe včas vyhnúť. V marci 1945 bola letka č. 616 presunutá do Holandska, odkiaľ podnikali lietadlá Meteor prieskumné misie alebo útoky na pozemné ciele. Týmto spôsobom sa im podarilo zničiť 46 nemeckých lietadiel, odstavených na letiskách. === [[Kórejská vojna]] === K pomerne rozsiahlemu nasadeniu Meteorov došlo v Kórejskej vojne [[Royal Australian Air Force|austrálskym letectvom]], ktoré disponovalo lietadlami vo verzii F.Mk 8. Na svoju prvú misiu bola austrálska letka vyslaná dňa 29. júla 1951. Jej úlohou bolo eskortovať bombardér, napriek tomu, že piloti Meteorov boli primárne cvičení na ničenie pozemných cieľov. Dňa 29. augusta 1951 poskytovalo osem Meteorov vzdušné krytie bombardéru [[B-29 Superfortress]], ktorého sprevádzali do oblasti známej ako "Alej MiGov". Tu na nich zaútočilo šesť stíhačiek [[MiG-15]], ktorým sa podarilo jeden Meteor zostreliť a dva poškodiť. Austrálski piloti nezaznamenali ani jeden zostrel nepriateľského lietadla. Dňa 1. decembra sa dvanásť Meteorov dostalo do vzdušného súboja so štyridsiatimi MiG-15. Austrálskej letke sa podarilo zostreliť dva MiGy, pričom sama prišla štyri Meteory. Posledný súboj s MiGom-15 sa odohral v marci 1953 a pilot Meteoru, seržant John Hale, z neho vyšiel víťazne. Lietadlá Meteor uskutočnili v Kórei 4836 misií, pri ktorých zničili šesť MiGov, 3 500 konštrukcií a 1 500 vozidiel. Celkovo bolo zostrelených 30 Meteorov, väčšinu strát si však pripísala [[protivzdušná obrana]] protivníka. === Arabsko-izraelské vojny === Dňa 20. augusta 1955 zaútočili dva izraelské Meteory nad púšťou Negev na štyri egyptské stíhačky [[De Havilland Vampire|Vampire]]. Izraelským pilotom sa podarilo jeden z egyptských strojov poškodiť. Ráno 1. septembra 1955 boli štyri egyptské stroje [[De Havilland Vampire|Vampire]] spozorované, ako prekročili izraelsko-egyptskú hranicu. Izrael proti nim poslal dva Meteory, jeden vo verzii F.8 a druhý FR.9. Po nájdení prvého páru nepriateľských stíhačiek sa kapitán Aaron Yoali priblížil zo zadu k Vampirom a jeden z nich zo vzdialenosti {{m|400|m}} zostrelil. Yoali, krytý kapitánom Yoashom Tzidonom, pokračoval v prenasledovaní druhého egyptského stroja, ktorý sa mu podarilo taktiež zostreliť. V októbri 1956 sa izraelská tajná služba dozvedela o ceste egyptskej vojenskej delegácie do Sýrie. Dňa 28. októbra sa táto delegácia, vrátane egyptského ministra obrany, mala na lietadle [[Iliušin Il-14]] vracať naspäť do Egypta. Vo výške {{m|3000|m}} nad Stredozemným morom sa k Il-14 priblížili dve izraelské stíhačky Meteor NF.13 a egyptské dopravné lietadlo zostrelili. Napriek tomu, že akcia prebehla úspešne, hlavný cieľ tejto misie sa dosiahnuť nepodarilo. Egyptský minister obrany sa rozhodol si svoj pobyt v Sýrii predĺžiť a na palube zostreleného lietadla sa nenachádzal. Dňa 31. októbra 1956 zničili Mateory egyptskú radarovú stanicu a 2. novembra sa tieto stroje podieľali na dobýjaní pásma Gazy a zničení 8. palestínskej divízie.<ref name="aviation-history"/> == Varianty == [[Súbor:Hunter and meteor at kemble arp.jpg|thumb|right|Meteor NF Mk.11 (vzadu) a Hawker Hunter T7A (v popredí)]] '''F Mk.1''' - počiatočná produkčná verzia, ktorá vznikla v roku 1943. V tomto prevedení bolo vyrobených 20 lietadiel, pričom 16 kusov bolo zaradených do letky č. 616 a štyri slúžili na testovacie účely. '''F Mk.2''' - šiesty prototyp, ktorý bol kvôli omeškaniu dodávky motora Rover W.2B poháňaný motorom de Havilland H.1. '''F Mk.3''' - prvá verzia, ktorá bola vyrábaná vo veľkých množstvách (celkovo ich bolo dodaných 210 kusov). Prvých pätnásť lietadiel tejto verzie sa od F.Mk 1 príliš nelíšilo. Mali síce posuvný prekryt kabíny, zvýšenú kapacitu paliva a mierne upravený drak, ale stále boli poháňané motormi Welland W2B/23C. Zvyšných 195 strojov bolo už poháňaných výkonnejšími motormi Derwent I (8,89 kN). Posledných pätnásť lietadiel malo predĺženú prednú aj zadnú časť gondoly motorov, čo umožnilo zvýšiť rýchlosť o {{km|120|m}}/h. '''F Mk.4''' - verzia poháňaná motormi Derwent 5 s ťahom 15,56 kN. Trup lietadla bol spevnený, krídla skrátené a kabína pilota bola pretlakovaná. Kvôli zvýšeniu doletu bol objem interných palivových nádrží zväčšený na 1230 l a pod krídlami boli namontované prídavné palivové nádrže. Na vonkajších podkrídelných závesníkoch mohlo lietadlo niesť bomby a neriadené rakety. Celkovo bolo v tejto verzii vyrobených 535 lietadiel. '''FR Mk.5''' - jediný exemplár prieskumného lietadla, ktoré vzniklo na báze F.Mk 4. Stroj bol vybavený dvomi fotoaparátmi F.36 v zadnej časti trupu a jeden fotoaparát F.24 mal nainštalovaný v nose. Prvý let sa konal 15. júna 1949, ale skončil haváriou, pri ktorej zahynul testovací pilot Rodney Dryland. '''FR Mk.7''' - cvičná verzia s dvojmiestnym kokpitom a prdĺženou prednou časťou trupu. '''F Mk.8''' - vylepšená verzia, postavená na základe F.Mk 4. Mala prerobenú chvostovú plochu, predĺžený trup a zvýšenú zásobu paliva. Lietadlá boli vybavené vystreľovacími sedadlami Martin-Baker Mk 1, Mk 1E a neskôr aj Mk 2E, ktoré umožňovalo katapultáž už vo výške {{m|38|m}}. Táto verzia bola poháňaná motormi Derwent 8, čím sa zvýšila ich maximálna rýchlosť na {{km|958|m}}/h. Stroje tejto verzie boli zaradené do služby v roku 1950 a celkovo ich bolo vyrobených 1183 kusov. '''FR Mk.9''' - prieskumno-bojová verzia, postavená na báze F.Mk 8. 126 lietadiel, vyrobených v tomto štandarde, malo v nose nainštalovaný fotoaparát F.24. '''PR Mk.10''' - fotografická prieskumná verzia, ktorá bola prispôsobená pre lety vo vysokých letových hladinách. '''NF Mk.11''' - nočná stíhačka, postavená na báze F.Mk 8, ktorá bola vybavená palubným rádiolokátorom. '''NF Mk.12''' - nočná stíhačka, postavená na báze NF.Mk 11 s podlhovastou prednou časťou trupu, ktorá bola prispôsobená na osadenie amerického rádiolokátora. '''NF Mk.13''' - nočná stíhačka, postavená na báze NF.Mk 11, prispôsobená pre zahraničných zákazníkov pre prevádzkovanie v extrémnych klimatických podmienkach. '''NF Mk.14''' - nočná stíhačka, postavená na báze NF.Mk 11, ktorá disponovala prepracovanou kabínou pilota.<ref name="aviation-history"/> '''T Mk.7''' - dvojmiestna cvičná verzia == Používatelia == [[Súbor:Royal Military Museum Brussels 2007 442.JPG|thumb|right|Belgický Meteor F Mk.8]] [[Súbor:Gloster F-8 Meteor (F8), Brazil - Air Force AN1198897.jpg|thumb|right|Brazílsky Meteor F Mk.8]] {|width=50% |valign=top| {{minivlajka|Argentína}} '''[[Argentína]]''' :[[Argentínske vzdušné sily]] {{minivlajka|Austrália}} [[Austrália (štát)|'''Austrália''']] :[[Royal Australian Air Force]] {{minivlajka|Belgicko}} '''[[Belgicko]]''' :[[Belgické vzdušné sily]] {{minivlajka|Brazília}} '''[[Brazília]]''' :[[Brazílske vzdušné sily]] {{minivlajka|Dánsko}} '''[[Dánsko]]''' :[[Dánske kráľovské letectvo]] {{minivlajka|Ekvádor}} '''[[Ekvádor]]''' :[[Ekvádorské vzdušné sily]] {{minivlajka|Egypt}} '''[[Egypt]]''' :[[Egyptské vzdušné sily]] {{minivlajka|Francúzsko}} '''[[Francúzsko]]''' :[[Francúzske vzdušné sily]] |valign="top"| {{minivlajka|Holandsko}} '''[[Holandsko]]''' :[[Holandské kráľovské letectvo]] {{minivlajka|Izrael}} '''[[Izrael]]''' :[[Izraelské vzdušné sily]] {{minivlajka|Kanada}} '''[[Kanada]]''' :[[Kráľovské kanadské vzdušné sily|Kanadské kráľovské letectvo]] {{minivlajka|Nový Zéland}} '''[[Nový Zéland]]''' :[[Kráľovské letectvo Nového Zélandu]] {{minivlajka|Juhoafrická republika}} '''[[Juhoafrická republika]]''' :[[Vzdušné sily Juhoafrickej republiky]] {{minivlajka|Sýria}} '''[[Sýria]]''' :[[Sýrske arabské vzdušné sily]] {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Spojené kráľovstvo]] :[[Royal Air Force]] |} == Špecifikácie (Gloster Meteor F Mk.1)== [[File:Meteor F-4.svg|thumb|400px|Nákres Meteoru F Mk.4]] === Technické údaje === * '''Posádka''': 1 * '''Dĺžka''': {{m|12.57|m}} * '''Rozpätie''': {{m|13.11|m}} * '''Výška''': {{m|3.96|m}} * '''Nosná plocha ''': {{m2|34.74}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Gloster Meteor |url=http://www.fighter-planes.com/info/meteor.htm |dátum prístupu=2017-05-05 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170420082306/http://www.fighter-planes.com/info/meteor.htm |dátum archivácie=2017-04-20 }}</ref> * '''Hmotnosť (prázdny)''': {{kg|3692}} * '''Maximálna vzletová hmotnosť''': {{kg|6268}} * '''Pohonná jednotka''': 2 × [[prúdový motor]] Rolls-Royce W2B/23 Welland === Výkony === '''Maximálna rýchlosť''': {{km|660|m}}/h vo výške {{m|3050|m}} * '''Dolet''': {{km|800|m}} * '''Dostup''': {{m|11500|m}} * '''Stúpavosť''': {{m|24.6|m}}/s<ref>[http://www.bcar.org.uk/gloster-meteor Gloster Meteor]</ref> === Výzbroj === * 4x kanón Hispano kalibru {{mm|20|m}} so zásobou munície 125 ks * 16x neriadené strely vzduch-zem s priemerom {{mm|76.2|m}}<ref>[http://www.militaryfactory.com/aircraft/detail.asp?aircraft_id=123 Gloster (Armstrong Whitworth) Meteor Jet-Powered Fighter / Fighter-Bomber Aircraft]</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Messerschmitt Me 262]] * [[Lockheed P-80 Shooting Star]] * [[de Havilland Vampire]] * [[General Dynamics F-16 Fighting Falcon|Lockheed Martin F-16 Fighting Falcon]] {{Portál|Letectvo|Letecký}} {{Britské vojenské lietadlá druhej svetovej vojny}} {{Britské vojenské lietadlá po roku 1945}} [[Kategória:Britské stíhacie lietadlá]] [[Kategória:Lietadlá druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Lietadlá Gloster|Meteor]] 0nbtr6fcqdosxnly0c3s8bqfypfsc6q 8212706 8212697 2026-05-12T13:25:41Z DurMar12 181423 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28600-43|~2026-28600-43]] ([[User_talk:~2026-28600-43|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od InternetArchiveBot 7706555 wikitext text/x-wiki {{Infobox Lietadlo | názov = Meteor | obrázok = Obrázok:Gloster Meteor Centenary of Military Aviation 2014 (cropped).jpg | text = Meteor F Mk.8 | typ = stíhacie lietadlo | výrobca = [[Gloster Aircraft Company]]<br />[[Armstrong Whitworth]] | konštruktér = | prvý let = [[5. marec]] [[1943]] | zavedený = [[27. júl]] [[1944]] | vyradený = [[1980]] (RAF) | výroba = | vyrobených kusov = 3947 | charakter = vyradený | cena za kus = | varianty = | hlavný používateľ = [[Royal Air Force]] | viac používateľov =[[Royal Australian Air Force]] <br/>[[Belgické vzdušné sily]] }} '''Gloster Meteor''' bol prvým britským prúdovým stíhacím lietadlom. Zároveň bol jediným spojeneckým lietadlom s prúdovým motorom, ktoré bolo zaradené do služby počas druhej svetovej vojny. Hoci bol zavedený ešte v roku 1944, nikdy sa nestretol v leteckom súboji so svojím nemeckým náprotivkom [[Messerschmitt Me 262|Messerschmittom Me 262]]. == Vznik a vývoj == [[Súbor:Gloster Meteor III ExCC.jpg|thumb|right|Meteor F Mk.3]] Začiatok vývoja Meteoru siaha do roku 1935, keď mladý konštruktér [[Frank Whittle]] založil spoločnosť Power Jets Ltd a spustil práce na vývoji prúdového motora. V roku 1940 vydalo britské ministerstvo letectva požiadavky na nové stíhacie lietadlo s prúdovým motorom (dokument mal označenie F.9/40). Spoločnosť Gloster pripravila konštrukčný návrh lietadla, ktorého pohon mal zabezpečovať Whittlov motor W2. Avšak kvôli slabému výkonu motora W2 sa hneď od začiatku rátalo s dvomi pohonnými jednotkami. Návrh Glosteru bol v novembri 1940 prijatý a ministerstvo objednalo 12 prototypov.<ref name="aviation-history">[http://www.aviation-history.com/gloster/meteor.html Gloster Meteor]</ref> Z nich však bolo nakoniec vyrobených iba osem kusov. Vzhľadom k tomu, že vývoj Whittlovho motora W.2B bol v sklze, pohon prvého lietajúceho prototypu Meteoru zabezpečovali motory H.1 Halford od firmy de Havilland. Tento prototyp, v poradí piaty, absolvoval svoj prvý let 5. marca 1943. Motory H.1 nakoniec neboli použité v sériovo vyrobených Meteoroch, ale ich ďalším vývojom vznikli pohonné jednotky Goblin, ktoré boli neskôr použité v stíhacích lietadlách [[de Havilland Vampire]]. Stroje Gloster Meteor boli zavedené dňa 27. júla 1944. Ako prvá bola týmito stíhačkami vyzbrojená letka RAF č. 616, v ktorej nahradili lietadlá [[Supermarine Spitfire|Spitfire]]. === Rekordy === Dňa 7. novembra 1945 prekonal kapitán H.J. Wilson svetový rýchlostný rekord, keď na upravenom Meteore F.Mk 3 dosiahol rýchlosť {{km|975|m}}/h. Už v roku 1946 ho o tento úspech pripravil kapitán Edward "Teddy" Donaldson, ktorý na Meteore F.Mk 4 letel maximálnou rýchlosťou {{km|991|m}}/h. Ďalším výkonom, ktorým sa Meteor zapísal navždy do siene slávy, bol nový akrobatický prvok, nazvaný Zurakowského mlynček. Tento manéver bol prvýkrát predvedený na verejnosti v roku 1951 počas leteckej show vo Farnborough. Dňa 7. augusta 1949 vzlietol testovací pilot Patrick Hornidge so strojom Meteor F.Mk 3 z letiska v Tarrant Rushton. Počas letu doplnil pomocou tankeru [[Avro Lancaster|Lancaster]] desaťkrát palivo a zostal vo vzduchu 12 hodín a 3 minúty. Tým dosiahol nový setový rekord v letovej vytrvalosti. Za túto dobu natankoval vo vzduchu 8903 litrov paliva a preletel vzdialenosť {{km|5793|m}}. == Konštrukcia == Meteor F.Mk 1 bolo jednomiestne lietadlo s celokovovou konštrukciou. Bol to dolnoplošník s rozpätím krídel {{m|13.11|m}}. Na každom z krídel mal pripevnený jeden prúdový motor s radiálnym kompresorom Rolls-Royce W2B/23 Welland s ťahom 7.1 kN. Kvôli konvenčnej konštrukcii svojho draku však nikdy nedosahoval špičkové výkony. Mal priame krídla, čo spôsobovalo, že nebol rýchlejší ako vtedajšie najrýchlejšie stíhačky s piestovým motorom: [[P-51 Mustang]] alebo [[Hawker Tempest]]. Vo výške {{m|3050|m}} dosahoval maximálnu rýchlosť {{km|660|m}}/h. Horizontálne chvostové plochy boli umiestnené pomerne vysoko, mimo dosahu výfukových plynov motora. Kokpit poskytoval pilotovi výborný výhľad vo všetkých smeroch. Lietadlo bolo vybavené konvenčným podvozkom, pozostávajúcim z dvoch hlavných podvozkových nôh a prednej podvozkovej nohy, ktoré boli zaťahovateľné. Výzbroj stíhačky pozostávala zo štyroch kanónov Hispano kalibru {{mm|20|m}}. == Operačné nasadenie == [[Súbor:Gloster Meteor F.4 VT340 Fairey Ringway 21.07.55 edited-2.jpg|thumb|right|Meteor F Mk.4]] [[Súbor:Gloster Meteor NF.14 WS841 264.HMT BLA 6.9.55 edited-2.jpg|thumb|right|Meteor NF Mk.14]] === [[Druhá svetová vojna]] === Meteor bol spočiatku nasadený proti nemeckým neriadeným strelám [[Fieseler Fi 103|V-1]]. K prvému zničeniu V-1 Meteorom došlo 4. augusta 1944, keď dôstojník "Dixie" Dean po zaseknutí kanónov vychýlil strelu miernym nárazom z letovej dráhy a tá sa následne zrútila. V ten istý deň zneškodnil dôstojník Roger ďalšiu V-1 klasickým zostrelom, pomocou svojich štyroch kanónov. Letke Meteorov sa do konca vojny podarilo zničiť celkovo 14 striel V-1. Väčšina z nich bola zničená streľbou z optimálnej vzdialenosti {{m|180|m}}, čo postačovalo na to, aby sa pilot stihol vyhnúť troskám po explózii nálože. Napriek tomu niekoľko pilotov zahynulo, keď sa nestihli tejto hrozbe včas vyhnúť. V marci 1945 bola letka č. 616 presunutá do Holandska, odkiaľ podnikali lietadlá Meteor prieskumné misie alebo útoky na pozemné ciele. Týmto spôsobom sa im podarilo zničiť 46 nemeckých lietadiel, odstavených na letiskách. === [[Kórejská vojna]] === K pomerne rozsiahlemu nasadeniu Meteorov došlo v Kórejskej vojne [[Royal Australian Air Force|austrálskym letectvom]], ktoré disponovalo lietadlami vo verzii F.Mk 8. Na svoju prvú misiu bola austrálska letka vyslaná dňa 29. júla 1951. Jej úlohou bolo eskortovať bombardér, napriek tomu, že piloti Meteorov boli primárne cvičení na ničenie pozemných cieľov. Dňa 29. augusta 1951 poskytovalo osem Meteorov vzdušné krytie bombardéru [[B-29 Superfortress]], ktorého sprevádzali do oblasti známej ako "Alej MiGov". Tu na nich zaútočilo šesť stíhačiek [[MiG-15]], ktorým sa podarilo jeden Meteor zostreliť a dva poškodiť. Austrálski piloti nezaznamenali ani jeden zostrel nepriateľského lietadla. Dňa 1. decembra sa dvanásť Meteorov dostalo do vzdušného súboja so štyridsiatimi MiG-15. Austrálskej letke sa podarilo zostreliť dva MiGy, pričom sama prišla štyri Meteory. Posledný súboj s MiGom-15 sa odohral v marci 1953 a pilot Meteoru, seržant John Hale, z neho vyšiel víťazne. Lietadlá Meteor uskutočnili v Kórei 4836 misií, pri ktorých zničili šesť MiGov, 3 500 konštrukcií a 1 500 vozidiel. Celkovo bolo zostrelených 30 Meteorov, väčšinu strát si však pripísala [[protivzdušná obrana]] protivníka. === Arabsko-izraelské vojny === Dňa 20. augusta 1955 zaútočili dva izraelské Meteory nad púšťou Negev na štyri egyptské stíhačky [[De Havilland Vampire|Vampire]]. Izraelským pilotom sa podarilo jeden z egyptských strojov poškodiť. Ráno 1. septembra 1955 boli štyri egyptské stroje [[De Havilland Vampire|Vampire]] spozorované, ako prekročili izraelsko-egyptskú hranicu. Izrael proti nim poslal dva Meteory, jeden vo verzii F.8 a druhý FR.9. Po nájdení prvého páru nepriateľských stíhačiek sa kapitán Aaron Yoali priblížil zo zadu k Vampirom a jeden z nich zo vzdialenosti {{m|400|m}} zostrelil. Yoali, krytý kapitánom Yoashom Tzidonom, pokračoval v prenasledovaní druhého egyptského stroja, ktorý sa mu podarilo taktiež zostreliť. V októbri 1956 sa izraelská tajná služba dozvedela o ceste egyptskej vojenskej delegácie do Sýrie. Dňa 28. októbra sa táto delegácia, vrátane egyptského ministra obrany, mala na lietadle [[Iliušin Il-14]] vracať naspäť do Egypta. Vo výške {{m|3000|m}} nad Stredozemným morom sa k Il-14 priblížili dve izraelské stíhačky Meteor NF.13 a egyptské dopravné lietadlo zostrelili. Napriek tomu, že akcia prebehla úspešne, hlavný cieľ tejto misie sa dosiahnuť nepodarilo. Egyptský minister obrany sa rozhodol si svoj pobyt v Sýrii predĺžiť a na palube zostreleného lietadla sa nenachádzal. Dňa 31. októbra 1956 zničili Mateory egyptskú radarovú stanicu a 2. novembra sa tieto stroje podieľali na dobýjaní pásma Gazy a zničení 8. palestínskej divízie.<ref name="aviation-history"/> == Varianty == [[Súbor:Hunter and meteor at kemble arp.jpg|thumb|right|Meteor NF Mk.11 (vzadu) a Hawker Hunter T7A (v popredí)]] '''F Mk.1''' - počiatočná produkčná verzia, ktorá vznikla v roku 1943. V tomto prevedení bolo vyrobených 20 lietadiel, pričom 16 kusov bolo zaradených do letky č. 616 a štyri slúžili na testovacie účely. '''F Mk.2''' - šiesty prototyp, ktorý bol kvôli omeškaniu dodávky motora Rover W.2B poháňaný motorom de Havilland H.1. '''F Mk.3''' - prvá verzia, ktorá bola vyrábaná vo veľkých množstvách (celkovo ich bolo dodaných 210 kusov). Prvých pätnásť lietadiel tejto verzie sa od F.Mk 1 príliš nelíšilo. Mali síce posuvný prekryt kabíny, zvýšenú kapacitu paliva a mierne upravený drak, ale stále boli poháňané motormi Welland W2B/23C. Zvyšných 195 strojov bolo už poháňaných výkonnejšími motormi Derwent I (8,89 kN). Posledných pätnásť lietadiel malo predĺženú prednú aj zadnú časť gondoly motorov, čo umožnilo zvýšiť rýchlosť o {{km|120|m}}/h. '''F Mk.4''' - verzia poháňaná motormi Derwent 5 s ťahom 15,56 kN. Trup lietadla bol spevnený, krídla skrátené a kabína pilota bola pretlakovaná. Kvôli zvýšeniu doletu bol objem interných palivových nádrží zväčšený na 1230 l a pod krídlami boli namontované prídavné palivové nádrže. Na vonkajších podkrídelných závesníkoch mohlo lietadlo niesť bomby a neriadené rakety. Celkovo bolo v tejto verzii vyrobených 535 lietadiel. '''FR Mk.5''' - jediný exemplár prieskumného lietadla, ktoré vzniklo na báze F.Mk 4. Stroj bol vybavený dvomi fotoaparátmi F.36 v zadnej časti trupu a jeden fotoaparát F.24 mal nainštalovaný v nose. Prvý let sa konal 15. júna 1949, ale skončil haváriou, pri ktorej zahynul testovací pilot Rodney Dryland. '''FR Mk.7''' - cvičná verzia s dvojmiestnym kokpitom a prdĺženou prednou časťou trupu. '''F Mk.8''' - vylepšená verzia, postavená na základe F.Mk 4. Mala prerobenú chvostovú plochu, predĺžený trup a zvýšenú zásobu paliva. Lietadlá boli vybavené vystreľovacími sedadlami Martin-Baker Mk 1, Mk 1E a neskôr aj Mk 2E, ktoré umožňovalo katapultáž už vo výške {{m|38|m}}. Táto verzia bola poháňaná motormi Derwent 8, čím sa zvýšila ich maximálna rýchlosť na {{km|958|m}}/h. Stroje tejto verzie boli zaradené do služby v roku 1950 a celkovo ich bolo vyrobených 1183 kusov. '''FR Mk.9''' - prieskumno-bojová verzia, postavená na báze F.Mk 8. 126 lietadiel, vyrobených v tomto štandarde, malo v nose nainštalovaný fotoaparát F.24. '''PR Mk.10''' - fotografická prieskumná verzia, ktorá bola prispôsobená pre lety vo vysokých letových hladinách. '''NF Mk.11''' - nočná stíhačka, postavená na báze F.Mk 8, ktorá bola vybavená palubným rádiolokátorom. '''NF Mk.12''' - nočná stíhačka, postavená na báze NF.Mk 11 s podlhovastou prednou časťou trupu, ktorá bola prispôsobená na osadenie amerického rádiolokátora. '''NF Mk.13''' - nočná stíhačka, postavená na báze NF.Mk 11, prispôsobená pre zahraničných zákazníkov pre prevádzkovanie v extrémnych klimatických podmienkach. '''NF Mk.14''' - nočná stíhačka, postavená na báze NF.Mk 11, ktorá disponovala prepracovanou kabínou pilota.<ref name="aviation-history"/> '''T Mk.7''' - dvojmiestna cvičná verzia == Používatelia == [[Súbor:Royal Military Museum Brussels 2007 442.JPG|thumb|right|Belgický Meteor F Mk.8]] [[Súbor:Gloster F-8 Meteor (F8), Brazil - Air Force AN1198897.jpg|thumb|right|Brazílsky Meteor F Mk.8]] {|width=50% |valign=top| {{minivlajka|Argentína}} '''[[Argentína]]''' :[[Argentínske vzdušné sily]] {{minivlajka|Austrália}} [[Austrália (štát)|'''Austrália''']] :[[Royal Australian Air Force]] {{minivlajka|Belgicko}} '''[[Belgicko]]''' :[[Belgické vzdušné sily]] {{minivlajka|Brazília}} '''[[Brazília]]''' :[[Brazílske vzdušné sily]] {{minivlajka|Dánsko}} '''[[Dánsko]]''' :[[Dánske kráľovské letectvo]] {{minivlajka|Ekvádor}} '''[[Ekvádor]]''' :[[Ekvádorské vzdušné sily]] {{minivlajka|Egypt}} '''[[Egypt]]''' :[[Egyptské vzdušné sily]] {{minivlajka|Francúzsko}} '''[[Francúzsko]]''' :[[Francúzske vzdušné sily]] |valign="top"| {{minivlajka|Holandsko}} '''[[Holandsko]]''' :[[Holandské kráľovské letectvo]] {{minivlajka|Izrael}} '''[[Izrael]]''' :[[Izraelské vzdušné sily]] {{minivlajka|Kanada}} '''[[Kanada]]''' :[[Kráľovské kanadské vzdušné sily|Kanadské kráľovské letectvo]] {{minivlajka|Nový Zéland}} '''[[Nový Zéland]]''' :[[Kráľovské letectvo Nového Zélandu]] {{minivlajka|Juhoafrická republika}} '''[[Juhoafrická republika]]''' :[[Vzdušné sily Juhoafrickej republiky]] {{minivlajka|Sýria}} '''[[Sýria]]''' :[[Sýrske arabské vzdušné sily]] {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Spojené kráľovstvo]] :[[Royal Air Force]] |} == Špecifikácie (Gloster Meteor F Mk.1)== [[File:Meteor F-4.svg|thumb|400px|Nákres Meteoru F Mk.4]] === Technické údaje === * '''Posádka''': 1 * '''Dĺžka''': {{m|12.57|m}} * '''Rozpätie''': {{m|13.11|m}} * '''Výška''': {{m|3.96|m}} * '''Nosná plocha ''': {{m2|34.74}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Gloster Meteor |url=http://www.fighter-planes.com/info/meteor.htm |dátum prístupu=2017-05-05 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170420082306/http://www.fighter-planes.com/info/meteor.htm |dátum archivácie=2017-04-20 }}</ref> * '''Hmotnosť (prázdny)''': {{kg|3692}} * '''Maximálna vzletová hmotnosť''': {{kg|6268}} * '''Pohonná jednotka''': 2 × [[prúdový motor]] Rolls-Royce W2B/23 Welland === Výkony === '''Maximálna rýchlosť''': {{km|660|m}}/h vo výške {{m|3050|m}} * '''Dolet''': {{km|800|m}} * '''Dostup''': {{m|11500|m}} * '''Stúpavosť''': {{m|24.6|m}}/s<ref>[http://www.bcar.org.uk/gloster-meteor Gloster Meteor]</ref> === Výzbroj === * 4x kanón Hispano kalibru {{mm|20|m}} so zásobou munície 125 ks * 16x neriadené strely vzduch-zem s priemerom {{mm|76.2|m}}<ref>[http://www.militaryfactory.com/aircraft/detail.asp?aircraft_id=123 Gloster (Armstrong Whitworth) Meteor Jet-Powered Fighter / Fighter-Bomber Aircraft]</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Messerschmitt Me 262]] * [[Lockheed P-80 Shooting Star]] * [[de Havilland Vampire]] {{Portál|Letectvo|Letecký}} {{Britské vojenské lietadlá druhej svetovej vojny}} {{Britské vojenské lietadlá po roku 1945}} [[Kategória:Britské stíhacie lietadlá]] [[Kategória:Lietadlá druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Lietadlá Gloster|Meteor]] 0ypjetgn1phesv7yimp4g3ti6ycjb8y 0 598043 8212809 7967241 2026-05-12T17:59:20Z Fillos X. 212061 /* Knižné zdroje */ 8212809 wikitext text/x-wiki {{Na úpravu}} [[Rómovia|Rómske etnikum]] sa vyskytuje v slovenskej [[Dokumentárny film|dokumentárnej tvorbe]] častejšie ako v hraných filmoch. Rómovia sa v minulosti tematizovali predovšetkým v [[Etnografický dokument|etnografických dokumentoch]]. Svojím vyznením tieto filmy kopírovali politickú a spoločenskú atmosféru v krajine. Chronologický prehľad neponúka kompletnú filmografiu, slúži na vykreslenie pozície rómskeho etnika v slovenských dokumentárnych filmoch. == Rómovia v slovenskom dokumentárnom filme po druhej svetovej vojne do roku 1958 == Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] sa rómske etnikum nachádzalo rozptýlene po celej [[Európa|Európe]]. Dôvodom boli deportácie a veľká rómska migrácia počas vojny naprieč európskymi štátmi, keď Rómovia hľadali čo najbezpečnejšie prostredie. Na [[Slovensko|Slovensku]] počas prvej dekády od roku 1948 štát rómskej otázke nevenoval zvýšenú pozornosť. Rómovia boli považovaní za „obete [[Kapitalizmus|kapitalizmu]]“ a ich problémy mali automaticky zmiznúť po zvrhnutí kapitalizmu. * '''Týždeň vo filme''' (1950) Prvým filmovým materiálom pracujúcim s rómskym etnikom je krátky príspevok v ''[[Týždeň vo filme|Týždni vo filme]]'' z roku 1950. Zobrazuje rómskych baníkov a ich predáka, ktorý za tvrdú prácu získal poukaz na nákup nábytku do nového bytu. Obraz Rómov zodpovedal vtedajšiemu politickému presvedčeniu – „vďaka usilovnosti sa stali plnohodnotnými občanmi socialistickej vlasti.“<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Lužica|meno=René|titul=Do obrazu šťastných ľudí sa Rómovia nehodili|periodikum=Romano nevo ľil - Rómsky nový list|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=26.1. - 15.2.2004|ročník=14|číslo=|strany=630-632|issn=|url=|dátum prístupu=}}</ref> * '''Upre Roma''' (1955) – réžia [[Dimitrij Plichta]] Ďalším filmom z tohto obdobia je inscenovaný dokument Dimitrija Plichtu ''Upre Roma'' z roku 1955. „Bol to prvý film v [[Česko-Slovensko|Československu]] venujúci sa Rómom a bol vyrobený na objednávku Povereníctva zdravotníctva.“<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Mojžišová|meno=Zuzana|titul=Premýšľanie o filmových Rómoch|vydanie=|vydavateľ=Vysoká škola múzických umení v Bratislave|miesto=Bratislava|rok=2014|isbn=978-80-89439-59-1|strany=162}}</ref> Distribúcia mala prebiehať predovšetkým v rómskych osadách, kde mal film presvedčiť Rómov o výhodách [[Socialistický štát|socialistického]] zriadenia. Rómovia sa ako minorita mali postupne podriadiť majorite zbavením sa svojich zvykov a tradícií. Príbeh filmu rozpráva o dvoch rómskych rodinách. V jednej sa otec, na radu miestnej liečiteľky a vedmy phuri daj, rozhodne nezaočkovať svoje dieťa. To nakoniec ochorie a umrie. V druhej rodine lekár – Neróm – pomáha budúcej mame. Zamýšľaný efekt mal byť badateľný v podobe vyhnania obdobných liečiteliek z rómskej komunity. Táto propaganda však bola neúspešná kvôli svojej plytkosti, frázovitosti a dogmatizmu. Plichtovi sa podarilo do filmu pretlačiť prvky nefalšovanej skutočnosti a autentického života. == Rómovia v slovenskom dokumentárnom filme od roku 1958 do polovice 60. rokov == V roku [[1958]] prišiel zlom. Posun v pretrvávajúcej rómskej otázke mal nastať zničením rómskej identity. Rómovia nemali byť považovaní za [[Národnostná menšina|národnostnú menšinu]], ale za ľudí so „zreteľne odlišnou demografickou štruktúrou“.<ref name="r1">{{Citácia knihy|priezvisko=Mojžišová|meno=Zuzana|titul=Premýšľanie o filmových Rómoch|vydanie=|vydavateľ=Vysoká škola múzických umení v Bratislave|miesto=Bratislava|rok=2014|isbn=978-80-89439-59-1|strany=}}</ref> V roku 1958 prišiel do platnosti aj zákon posilňujúci školskú dochádzku, aj zákon zakazujúci kočovný život. Od roku 1965 sa štát zameral na dve úlohy: plnú zamestnanosť práceschopných Rómov a likvidáciu [[Rómska osada|rómskych osád]]. * '''Zbohom Péro''' (1960) a '''Žijú v budúcnosti svojho rodu''' (1962) – réžia [[Ladislav Kudelka]] Dva filmy Ladislava Kudelku sa venujú likvidácii rómskych osád. V prvom z nich (''Zbohom Péro'') zachytáva likvidáciu rómskej osady Péro. Na rozdiel od ''Upre Roma'' sa vo filme potláča akákoľvek autenticita. Snímka je poskladaná z inscenovaných záberov a pompéznej orchestrálnej hudby. Film dôverne kopíruje stranícke ideály, stáva sa [[Agitácia (politika)|agitačne]] vyprázdneným. Žijú v budúcnosti svojho rodu obsahuje viaceré prvky ako ''Zbohom Péro'' (inscenovanie záberov, orchestrálna hudba), no líši sa použitím autentických záberov zo života. Kudelka tu taktiež pripúšťa náročnosť a komplikovanosť riešenia rómskej otázky. Z oboch Kudelkových filmov z prvej polovice šesťdesiatych rokov vyznieva prispôsobenie a asimilácia ako jediná možná alternatíva pre rómskych občanov. == Rómovia v slovenskom dokumentárnom filme v druhej polovici 60. rokov == Druhá polovica šesťdesiatych rokov sa nesie v uvoľnenejšej atmosfére. Pozitívny dopad má novovzniknutá spoločensko-politická situácia aj na slovenskú kinematografiu – ako hranú, tak aj dokumentárnu. Dokumentaristi majú možnosť hovoriť o Rómoch pravdivejšie. * '''Cesta''' (1966) – réžia [[Otakar Krivánek]] Otakar Krivánek vo svojom filme ''Cesta'' z roku 1966 dáva priestor samotným Rómom, ich odpovede prevládajú nad minimálnym mimoobrazovým komentárom autora. Krivánek sa vo filme snaží o čo najmenšie manipulovanie skutočnosti. Obraz občas sprevádza jemná ťahavá hudba. Na záver filmu sa dokonca objavuje „veta a nerómskej spoluzodpovednosti za rómske osudy.“<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Mojžišová|meno=Zuzana|titul=Premýšľanie o filmových Rómoch|vydanie=|vydavateľ=Vysoká škola múzických umení v Bratislave|miesto=Bratislava|rok=2014|isbn=978-80-89439-59-1|strany=165}}</ref> * '''Korytári''' (1966) – réžia [[Juraj Jakubisko]] Juraj Jakubisko vo svojom filme nazýva Rómov „korytármi“ (rovnako ako [[Martin Hollý ml.]] v snímke ''Prípad pre obhajcu''). Jakubiskov dokument má dve línie: 1. korytárstvo – zachytáva celý priebeh práce, ako sa zo stromu stane koryto. 2. rómske deti v škole. „Majoritno-minoritný konflikt je prítomný iba latentne.“<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Mojžišová|meno=Zuzana|titul=Premýšľanie o filmových Rómoch|vydanie=|vydavateľ=Vysoká škola múzických umení v Bratislave|miesto=Bratislava|rok=2014|isbn=978-80-89439-59-1|strany=166}}</ref> * '''Rom''' (1969) – réžia [[Ivan Húšťava]] Prvý farebný film (s viacerými čiernobielymi sekvenciami) o Rómoch je od Ivana Húšťavu. Mierou svojej inscenovanosti sa neodlišuje od dokumentov ''Upre Roma'' alebo ''Zbohom Péro'', no vďaka svojej poetickosti sa môže zatriediť aj medzi hrané filmy. Poetický film pracuje aj s autentickými zábermi, cez osud malého chlapca rozpráva o vydedenosti Rómov z majoritného obyvateľstva. == Rómovia v slovenskom dokumentárnom filme v 70. rokoch == Na začiatku sedemdesiatych rokov prichádzajú roky normalizácie. V dokumentoch o Rómoch sa to prejavuje návratom dogmatizmu, ideologickosti a socialistického realizmu. Počas tohto obdobia vznikajú iba 4 filmy, všetky pracujú v prospech ideológie. * '''Žijú vedľa nás''' (1974) a '''Biela cesta vedie z osady''' (1978) – réžia [[Pavol Benca]] Dokument Pavla Benca ''Žijú vedľa nás'' tvoria osobné výpovede troch rómskych väzenkýň, počas ktorých sa vo filme objavujú zábery zo „špinavého“ života v osade. Hlavnou myšlienkou dokumentu je vytvoriť vzorový príklad asimilovaného Róma – kováča, pisára, predavača, sklára. Dokument hovorí o tom, že aj napriek dostatočnej snahe socialistického štátu sa toho málo zmenilo – vina je pripisovaná výhradne Rómom. Druhý film Pavla Banca, v ktorom sa zaoberá rómskym etnikom, nesie názov ''Biela cesta vedie z osady''. Príbeh rómskeho robotníka tu plní úlohu vzorového príkladu, keď sa vďaka tvrdej práci a usilovnosti dokázal odsťahovať z osady a nájsť si ubytovanie priamo v dedine medzi Nerómami. Dokument opäť podsúva iba dve možnosti pre Rómov – „buď asimilácia, alebo chudoba v špine“.<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Mojžišová|meno=Zuzana|titul=Premýšľanie o filmových Rómoch|vydanie=|vydavateľ=Vysoká škola múzických umení v Bratislave|miesto=Bratislava|rok=2014|isbn=978-80-89439-59-1|strany=169}}</ref> * '''Komplexná čata''' (1977) – réžia [[Štefan Kamenický]] Štefan Kamenický vo svojom dokumente ''Komplexná čata'' rozpráva príbeh pracovitých Rómov, ktorí aj napriek zlým poveternostným podmienkam stúpajú do hory, kde celé dni rúbu stromy. Ich deti za zatiaľ „šťastne hrajú na ihrisku, šťastne si v škole kreslia, sú čistučké, šťastne spia jeden vedľa druhého a večer si v televízii šťastne pozrú [[Večerníček]]. Všetko vo filme nasvedčuje tomu, že všetky problémy sú už navždy zažehnané.“ Ale v skutočnosti zažehnané vôbec neboli, len kinematografia slúžiaca režimu zavádzala svojich divákov.<ref name=":0" /> * '''Kým prejdeme do nového''' (1979) – réžia [[Igor Dobiš]] Dokument ''Kým prejdeme do nového'' Igora Dobiša tematicky nadväzuje na film ''Biela cesta vedie z osady'' (r. Pavol Benca) a akoby pokračuje v jeho príbehu. Vyhlasuje, že pokiaľ chcú žiť Rómovia spokojným, šťastným a slušným životom, musia odísť z osád, ktoré budú vzápätí zničené. Podľa Igora Dobiša a jeho filmu nemala na Slovensku v roku 1990 existovať ani jedna rómska osada. == Rómovia v slovenskom dokumentárnom filme na prelome 80. a 90. rokov == Po roku 1979 sa v slovenskej produkcii dlhé roky neobjavil žiadny dokument o Rómoch. Až na konci osemdesiatych rokov túto tému znovuotvoril [[Mišo Suchý]] snímkou ''Šiel som dlho cestou'', neskôr nakrútil [[Martin Slivka]] rozsiahly dokumentárny seriál ''Deti vetra'' (1990). Oba však boli v čase svojho vzniku ojedinelým pokusom poukázať na rómsku otázku. Ďalšia dokumentárna snímka venujúca sa tejto téme sa objavila na konci deväťdesiatych rokov. * '''Šiel som dlhou cestou – Džavas mange dlugone dromeha''' (1988) – réžia [[Mišo Suchý]] Absolventský dokument Miša Suchého vyčnieva nad ostatným dokumentmi zaoberajúcimi sa rómskym obyvateľstvom nezvyčajnou mierou angažovanosti. Tvorca bol niekoľko týždňov ubytovaný v rómskej osade, zúčastnil sa na viacerých tradičných udalostiach, slávnostiach, bol súčasťou obyčajných dní. Suchý tak „na malom priestore dokáže povedať mnohé a hlboké“.<ref name="r1" /> Dokument ''Šiel som dlhou cestou – Džavas mange dlugone dromeha'' je doteraz považovaný za jeden z najlepších slovenských filmov zaoberajúcich sa témou rómskeho etnika. * '''Deti vetra''' (1990) – réžia [[Martin Slivka]] Prvým porevolučným dokumentom odkrývajúcim rómsku tému bol šesť a pol-hodinový cyklus Martina Slivku s názvom ''Deti vetra''. 13-dielna séria zachytávajúca rómsky život, históriu, tradície z etnografického hľadiska, čím je prelomovým dielom v histórii dokumentov o Rómoch. [[Etnografická kultúra|Etnografická]] hodnota filmu sa po rokoch zvýšila z dôvodu postupného ubúdania rómskych tradícií. Cyklus je autentický, badať autorský záujem o snímaných obyvateľov. Tí sú zväčša anonymní. V roku [[1990]] vzniká rozsiahly záznam rómskej kultúry, ktorý „výrazne vylepšuje vnímanie rómskeho etnika, prehlbuje informácie o ňom, rúca mýty a spochybňuje predsudky“.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Mojžišová|meno=Zuzana|titul=Premýšľanie o filmových Rómoch|vydanie=|vydavateľ=Vysoká škola múzických umení v Bratislave|miesto=Bratislava|rok=2014|isbn=978-80-89439-59-1|strany=161}}</ref> == Rómovia v slovenskom dokumentárnom filme od konca 90. rokov po súčasnosť == Na konci deväťdesiatych rokov a na začiatku dvadsiateho prvého storočia pribudlo väčšie množstvo slovenských dokumentov o Rómoch. Položartovne sa hovorilo, že „nakrútiť niečo o Cigánoch bolo povinnou jazdou každého dokumentaristu“.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Mojžišová|meno=Zuzana|titul=Premýšľanie o filmových Rómoch|vydanie=|vydavateľ=Vysoká škola múzických umení v Bratislave|miesto=Bratislava|rok=2014|isbn=978-80-89439-59-1|strany=170}}</ref> * '''Čierne slovo / Kálo lav''' (1999) – réžia [[Robert Kirchhoff]] Hlavnou postavou filmu Roberta Kirchhoffa je výtvarník [[Fero Guldan]]. Guldan strávil niekoľko dní priamo v osade [[Hermanovce]]. Dokument je hodnoverný, zachytáva bezcieľny život viacerých obyvateľov osady, cez rozhovory s Rómami otvára aj tému straty identity, ktorá je výsledkom snáh politického zriadenia minulého režimu. * '''To ta trať (2002)''' – réžia [[Palo Korec]] Dokument ''To ta trať'' ide „po stopách stavby železnice medzi [[Prešov (okres)|Prešovom]] a [[Strážske|Strážskym]]“<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Mojžišová|meno=Zuzana|titul=Premýšľanie o filmových Rómoch|vydanie=|vydavateľ=Vysoká škola múzických umení v Bratislave|miesto=Bratislava|rok=2014|isbn=978-80-89439-59-1|strany=171}}</ref> v čase vojnovej Slovenskej republiky. Na výstavbe železnice sa podieľali viacerí Rómovia z východného Slovenska spolu s Rómami z okolitých pracovných táborov. Palo Korec tak otvára dlho obchádzanú (a nepriznanú) tému útlaku rómskeho obyvateľstva počas druhej svetovej vojny. * '''Rómsky dom''' (2001) a '''Iné svety''' (2006) – réžia [[Marko Škop]] Stredometrážny film (30 minút) ''Rómsky dom'' natočil Marko Škop na objednávku. Hovorí v ňom o „niektorých sociálnych projektoch, čo v tom čase na Slovensku prebiehali s podporou tzv. holandských nadácií.“<ref name="r2">{{Citácia knihy|priezvisko=Mojžišová|meno=Zuzana|titul=Premýšľanie o filmových Rómoch|vydanie=|vydavateľ=Vysoká škola múzických umení v Bratislave|miesto=Bratislava|rok=2014|isbn=978-80-89439-59-1|strany=172}}</ref> Vo svojom ďalšom dokumente ''Iné svety'' rozpráva príbeh šiestich rozličných slovenských občanov – [[Šariš (región)|Šarišana]], [[Rusíni|Rusnáka]], [[Židia na Slovensku|Židovky]], Róma a dvoch čistokrvných slovenských mladíkov. Róm Ignác Červeňák v tomto filme odhaľuje svoj neľahký osud – chudoba, kriminálna minulosť. V čase nakrúcania pôsobil ako člen Obecnej hliadky. Marko Škop v tomto filme posúva zobrazovanie osady na ďalšiu úroveň: svojmu protagonistovi Ignácovi dáva kameru, aby natočil osadu z pohľadu jej samotného obyvateľa. V ''Iných svetoch'' sa taktiež prvýkrát poukazuje na problémový fenomén úžerníctva v rómskych osadách. Hlavná myšlienka Škopovho dokumentu je „o schopnosti žiť spolu, aj keď sme rôzni.“<ref name="r2" /> * '''O Soni a jej rodine''' (2006) – réžia [[Daniela Rusnoková]] Absolventský dokumentárny film Daniely Rusnokovej zobrazuje Soňu Pokutovú, ženu nachádzajúcu sa v bezvýchodiskovej situácii – muž pijan, veľký počet detí, chudoba. Autorka dokumentu sa dostala k svojej hlavnej postave blízko, vzniká hlbší pohľad dovnútra rómskej hrdinky. * '''Slepé lásky''' (2008) – réžia [[Juraj Lehotský (režisér)|Juraj Lehotský]] Podobne ako ''Iné svety'', ani ''Slepé lásky'' sa nezaoberajú výlučne rómskou otázkou. V dokumente o nevidomých ľuďoch vystupuje aj Róm Miro. Jeho láska s Nerómkou a nevidomou Monikou je komplikovaná. Predovšetkým kvôli Monikinej matke, ktorá si neželá, aby sa jej dcéra kamarátila s Rómom. Odhaľuje sa tak nepríjemný paradox: „ak sa niekto musí vyrovnávať v živote s nejakým vlastným hendikepom alebo s hendikepom niekoho celkom blízkeho“<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Mojžišová|meno=Zuzana|titul=Premýšľanie o filmových Rómoch|vydanie=|vydavateľ=Vysoká škola múzických umení v Bratislave|miesto=Bratislava|rok=2014|isbn=978-80-89439-59-1|strany=173}}</ref> a naučí sa bojovať s predsudkami zakladajúcimi sa na inakosti, neznamená to, že sa automaticky stáva tolerantnejším. * '''Malá domov''' (2008), '''Z kola von''' (2010) a '''Cigáni idú do volieb''' (2012) – réžia [[Jaro Vojtek]] Hlavnou postavou „rómskej trilógie“ Jara Vojteka je známy rómsky aktivista Vlado Sendrei. Vyskytuje sa aj v prvom (krátkometrážnom) dokumente ''Malá domov'', príbehu o mladom rómskom chlapcovi túžiacom stať sa futbalovou hviezdou. ''Cigáni idú do volieb'' vyvolali výraznejší mediálny ohlas. Vojtek zachytáva pokus Vlada Sendreia dostať sa do politiky. Dokument nezískal veľa pozitívnej odozvy. Aj napriek náznakom otvárania vážnych tém tieto momenty napokon skĺznu k humoru, odľahčeniu situácie. * '''Devínsky masaker''' (2011) – réžia [[Gejza Dezorz]], [[Jozef Páleník]] Gejza Dezorz debutoval dokumentom, v ktorom detailne rekonštruoval tragickú udalosť z 30. augusta [[2010]], keď [[Ľubomír Harman]] zastrelil rómskych obyvateľov susedného bytu v paneláku v bratislavskej mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves|Devínska Nová Ves]], náhodných okoloidúcich a napokon aj sám seba. Film predstavuje kľúčové okamihy ako zrekonštruované hrané scény, a to z pohľadu vraha aj obetí, zároveň však pracuje s autentickými zábermi, skutočnými výpoveďami svedkov, priamych účastníkov a pozostalých. Snímka sa zaoberá aj tým, čo tragickej udalosti predchádzalo. Dokument vyvolal po uvedení vášnivú spoločenskú debatu, podľa kritikov film neprekonal publicistickú rovinu diela, i keď na to tvorcovia mali príležitosť pri inscenovaných scénach. Tie napokon pôsobia ako najväčšia slabina dokumentu. * '''Cigarety a pesničky''' (2010), '''Zvonky šťastia''' (2012) – réžia [[Marek Šulík]], [[Jana Bučka]] Oba dokumenty pracujúce s rómskou témou, na ktorých pracovala Jana Bučka s Marekom Šulíkom, pracujú s témou hudby a jej miesta v rómskych životoch. * ''Cigarety a pesničky'' zaznamenávajú stretnutie rôznych hudobníkov vo [[Veľký Slavkov|Veľkom Slavkove]] a ich spoločný cieľ – nahratie nového hudobného CD. Film otvára otázky spolupráce aj napriek rozdielnej národnosti či etnicity. * ''Zvonky šťastia'' odkrývajú dve roviny mladého rómskeho páru: prvou sú túžby hlavných hrdinov, ich sny a ciele, teda okamihy, do ktorých môže dokumentarista filmársky zasiahnuť. V druhej rovine sú tie isté postavy observačným spôsobom autenticky zachytené v bezútešnej realite. * '''Všetky moje deti''' (2013) – réžia [[Ladislav Kaboš]] Marián Kuffa, katolícky kňaz, spolupracoval s Ladislavom Kabošom už pri filme ''Kdě končí naděje, začína peklo'' (2003), v ktorom bola zachytená jeho nezištná pomoc bývalým trestancom, bezdomovcom, drogovo závislým, alkoholikom… V roku 2013 sa táto spolupráca opakuje, tentoraz v podobe pomoci v rómskych osadách. Kaboš observačným spôsobom pozoruje Kuffove návštevy v rôznych osadách, medzititulkami ujasňuje miesto, kde sa práve s kamerou nachádza, čím konkretizuje rómskych občanov, ich individuálnu jedinečnosť. * '''Diera v hlave''' (2016) – réžia [[Robert Kirchhoff]] Nakrúcanie filmu ''Diera v hlave'' trvalo niekoľko rokov, až ho napokon v roku 2016 Robert Kirchhoff skompletizoval. Film odkrývajúci často zamlčované udalosti spojené s [[Holokaust|rómskym holokaustom]] počas druhej svetovej vojny. Kirchhoff dáva priestor Rómom, ktorí holokaust prežili, cestuje za nimi po celej Európe. Aj napriek ich autentickým výpovediam film nehľadá odpovede na otázku: „Kto je vinný?“, sleduje každodenný život Rómov. Názov filmu odkazuje nielen na konkrétne následky fyzických experimentov na rómskych väzňoch, ale funguje aj ako metafora celospoločenskej pamäti, ktorá túto udalosť vytesnila. == Referencie == {{Referencie}} == Knižné zdroje == {{Portál|Film|Filmový}} * Mojžišová, Z. ''Premýšľanie o filmových Rómoch''. Bratislava: Vysoká škola múzických umení v Bratislave. 2014. ISBN  978-80-89439-59-1 * Macek, V – Paštéková, J. Dejiny slovenskej kinematografie. Martin: Vydavateľstvo Osvety. 1997. ISBN 8021704004 * Ferenčuhová, M. Dokumentárny film v krajinách V4. Bratislava: Vysoká škola múzických umení v Bratislave. 2014. ISBN 9788089439652 * Palúch, M. Autorský dokumentárny film na Slovensku po roku 1989. Bratislava: Občianske združenie Vlna : Ústav divadelnej a filmovej vedy SAV. 2015. ISBN 978-80-89550-24-1 [[Kategória:Kinematografia na Slovensku]] [[Kategória:Rómovia na Slovensku]] 7f1xxdplxjmjafc2csx1laxsk60ozrl 0 598472 8212817 8163344 2026-05-12T18:02:31Z Fillos X. 212061 /* Zdroj */ 8212817 wikitext text/x-wiki '''Týždeň vo filme''' bol [[Česko-Slovensko|česko-slovenský]] spravodajský [[film]]ový [[týždenník]] (česky: ''Československý filmový týdeník''), ktorý sa distribuoval od [[16. jún]]a [[1945]] (15. júna - dátum prvej projekcie) do konca roka [[1982]]. Od roku 1983 pokračoval pod novým názvom '''Kinožurnál''', ktorý sa prestal nakrúcať v roku 1990. Išlo o približne 10-minútový, komentovaný zostrih dokumentárnych [[Šot|šotov]], ktorý bol premietaný ako začiatok [[Filmové dielo|filmových]] predstavení v [[Kino|kinách]], pred hlavným filmom. == Tím autorov == ''Týždeň vo filme'' patril pod [[Československý spravodajský film]].<!-- v Nástup je: v marci 1945 novovzniknutá Československá filmová kronika --> Spočiatku preň pracovali rôzni autori, ktorí predtým pôsobili vo zvukovom týždenníku [[Nástup (filmový týždenník)|Nástup]], ktorý existoval od 6. november 1938 do 9. marca 1945 a patril pod [[Školfilm]] (Ústav pre školský a osvetový film). Šéfredaktorom bol [[Eugen Mateička]]. Ten bol do roku 1947 zamestnancom [[Slovenská filmová spoločnosť|Slovenskej filmovej spoločnosti]] ako poverenec pre výrobu spravodajského žurnálu. Po roku 1948 Mateička pôsobil už mimo filmovej oblasti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mateíčka, Eugen, 1914-1996|url=http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0016048-Mateicka-Eugen-19141996/|vydavateľ=Slovenský filmový ústav|dátum prístupu=2022-04-21|jazyk=sk-SK|meno=|priezvisko=|meno2=|priezvisko2=}}</ref> Redaktormi sa stali [[Štefan Ondrkal]] (predtým administratíva v Nástupe), [[Ivan Remo]] (pretým Školfilm) a [[Augustín Pitrun]]. [[Otakar Patočka]] a [[František Lukeš (kameraman)|František Lukeš]] boli kameramanmi týždenníka. V 60. rokoch pracoval v spravodajskom filme pomerne stabilný tím autorov, ktorí sa venovali tiež týždenníku: [[Ladislav Kudelka]], [[Milan Černák]], [[Štefan Orth]], [[Štefan Ondrkal]], [[Michal Rábek]], neskôr aj [[Vladimír Kubenko|Vlado Kubenko]], [[Otakar Krivánek]] a [[Ivan Húšťava]]. Ale aj noví kameramani: [[Pavel Čilek]], [[Rudolf Ferko]], [[Jozef Grussmann]], [[Oskár Šághy]], ale už aj osvedčení [[Leopold Bródy]], [[Ján Blanár]], [[Jozef Pavlacký]], [[Ervin Potocký]]. Redakciu Týždňa vo filme v tomto období presťahovali do Prahy a do Bratislavy sa vrátila až v roku 1964. == História == Na začiatku sa distribuovalo dvanásť kópií týždenníka až do 27. júla 1945, keď sa počet zvýšil na šestnásť kópií z toho desať slovenských a šesť českých. Filmové žurnály informovali predovšetkým o najdôležitejších politických a spoločenských udalostiach týždňa, ako aj o kultúre. Z hľadiska [[Propaganda|propagandy]] mali mať týždenníky výchovné poslanie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=historickarevue: Socialistický film ukazoval raj na zemi, realita bola iná|url=https://historickarevue.sme.sk/c/22626085/socialisticky-film-ukazoval-raj-realita-bola-ina-podcast.html|vydavateľ=Petit Press|dátum prístupu=2022-04-24|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> Týždenník sa premietal v kinách vždy bezprostredne pred filmom, skladal sa z viacerých šotov (dva až deväť v jednom vydaní). Šoty nakrútené na Slovensku sa spracovávali, ako aj celý týždenník, v [[Praha|Prahe]]. Táto situácia trvala až do roku 1948, keď v Bratislave začali pracovať filmové laboratóriá. V rokoch 1946 - 1948 v troch letných mesiacoch vychádzali celoštátne ''[[Československé filmové noviny]]'', v ktorých znel český aj slovenský komentár k rovnakému obrazovému materiálu. Po februári 1948 nastali podstatné zmeny. Záujem, ktorý mal týždenník aj o správy v zahraničí sa obmedzil len na krajiny pod [[Sovietsky zväz|sovietskym]] vplyvom. Eugen Mateička bol nahradený režisérom a scenáristom [[Vojtech Andreánsky|Vojtechom Andreánskym]]<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Andreánsky, Vojtech, 1917-1993|url=http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0004385-Andreansky-Vojtech-19171993/|vydavateľ=Slovenský filmový ústav|dátum prístupu=2022-04-21|jazyk=sk-SK|meno=|priezvisko=|meno2=|priezvisko2=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Andreánsky, Vojtech|url=https://beliana.sav.sk/heslo/andreansky-vojtech|vydavateľ=Encyclopaedia Beliana|dátum prístupu=2022-04-21|jazyk=sk}}</ref> a objektivizujúci charakter spravodajstva sa zmenil na [[propaganda|propagandu]]. Andreánsky sa v roku 1954 sa stal definitívne režisérom a scenáristom Štúdia krátkych filmov po tom, ako strávil 18 mesiacov vo väzení.<ref name=":0" /> V roku 1955 sa začala meniť štruktúra v týždenníku i prístup k spracovaniu jednotlivých tém. Všeobecné konštatovania nahradila konkrétna analýza, príspevky sa sústredili do monotematických blokov a boli spestrené o kritické fejtóny. Propaganda prestala byť hlavnou funkciou publicistiky, dôraz sa kládol na iné spoločenské funkcie, napríklad objavovanie regiónov. Dôležitým faktorom bolo, že 3. novembra 1956 začala vysielať [[Slovenská televízia]]. Prvou spravodajskou reláciou boli ''Televízne aktuality a zaujímavosti'' a od 1. januára 1958 sa vysielali ''[[Televízne noviny]]''. Filmový týždenník nemohol televízii konkurovať v aktuálnosti správ, preto sa sústredili na pútavosť obrazových materiálov, keďže televízne správy využívali najmä fotografie a hlásateľov. Ukazovali komplexnejší obraz slovenskej spoločnosti. Filmový týždenník však získal širšie publikum, lebo sa vysielal už aj prostredníctvom televíznej obrazovky. V roku 1983 bol Týždeň vo filme premenovaný na ''Kinožurnál'', ktorý sa prestal nakrúcať v roku 1990. V roku 2015 vyšla edícia, v ktorej je na 5 [[DVD]] nosičoch skompletizovaný filmový týždenník ''Týždeň vo filme'' a ''Kinožurnál''. Dňa 25. marca 2015 na bratislavskom [[Febiofest|Febiofeste]] pokrstili edíciu 5 DVD s názvom ''Týždeň vo filme 1945{{--}}1990''. Krstnými rodičmi sa stali bývalí redaktori spravodajského filmu [[Marcela Plítková]], [[Milan Černák]] a režisér [[Rudolf Urc]], ktorí sa podieľali na zostave nosičov a napísali tiež sprievodné texty. == Iná tvorba autorov týždenníka == Mnohí autori sa postupne vyprofilovali na režisérov dokumentárnych filmov, ktorých filmy boli značne ovplyvnené reportážnou štylizáciou - napríklad [[Ladislav Kudelka]] ''Chlapi z Gaderskej doliny'' (1963), kde podáva bez slova obraz dňa drevorubačov, či ''Obec plná vzdoru'' (1969), ''Leopoldovská pevnosť'' (1968), ale aj [[Štefan Kremnický]] s dielom ''Zakliata dolina'' (1966) a [[Otakar Krivánek]] ''Cesta'' (1966), ktorý neskôr nakrúcal aj hrané filmy ''Deň náš každodenný'' z roku 1969, či detský film ''Otec ma zderie tak či tak'' (1980). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Nástup (filmový týždenník)|Nástup]] * [[Školfilm]] == Externé odkazy == * [http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-047100-Tyzden-vo-filme-filmovy-zurnal/ Zoznam dielov Týždňa vo filme] (s odkazmi na detaily) na stránke [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] * [http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-092939-Kinozurnal-filmovy-zurnal/ Zoznam dielov Kinožurnálu] (s odkazmi na detaily) na stránke [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] * [https://www.filmbis.sk/na-stole/tyzden-vo-filme-1945-1990/ Krst DVD Týždeň vo filme 1945 – 1990] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180405025149/https://www.filmbis.sk/na-stole/tyzden-vo-filme-1945-1990/ |date=2018-04-05 }} == Zdroj == {{Portál|Film|Filmový}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Macek | meno = Václav | odkaz na autora = Václav Macek | priezvisko2 = Paštéková | meno2 = Jelena | odkaz na autora2 = Jelena Paštéková | titul = Dejiny slovenskej kinematografie | vydanie = | miesto = Martin | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Osveta|Osveta]] | rok = 1997 | isbn = 80-217-0400-4 | počet strán = 599 | strany = 104 }} [[Kategória:Kinematografia na Slovensku]] [[Kategória:Zaniklo v 1990]] eobj273be2r6ovg2eo09baa8fjeei24 0 599182 8212819 7250875 2026-05-12T18:02:50Z Fillos X. 212061 /* Zdroje */ 8212819 wikitext text/x-wiki '''Ženami v slovenskom dokumentárnom filme''' do roku [[2001]] sa vo svojom článku vo filmovo-vedeckom časopise [[Kino-Ikon]] z roku 2001 zaoberá [[Marcela Plítková-Jurovská|Marcela Plítková]]. Rozdeľuje dve kategórie: Zobrazenie žien ako ich vidia mužskí režiséri a ženy - autorské režisérky. Z prvej kategórie spomína filmy ''Učiteľka'', ''Spoveď'', ''ABCD'', ''Návraty za šťastím'', ''Deň náš každodenný'', ''Balkón plný plienok'', ''Dcéra bohyne Atalanty'', ''Tak som prešla veľký svet'', ''Sestrička'' a z druhej kategórie filmy režisérok Viery Polakovičovej, [[Stanislava Jendraššáková|Stanislavy Jendraššákovej]] a [[Eva Štefankovičová|Evy Štefankovičovej]]. Po roku 2001 vznikli od mužských režisérov filmy ako: ''Cesta Magdalény Robinsonovej'', ''Nový Život'' alebo ''Očami fotografky''. Ženskými autorskými režisérkami sú napríklad [[Zuzana Piussi]], [[Tereza Nvotová]], [[Anna Gusková]] či [[Diana Fabiánová]]. == Zobrazenie žien mužskými režisérmi == [[Štefan Uher]] v roku 1955 zrežíroval 21. minútový film ''Učiteľka''. Zameral sa v ňom predovšetkým na zobrazenie učiteľkinho vzťahu k deťom. A hoci hlavná postava, Vilma Potmanová, obdrží štátne vyznamenanie, dôraz je kladený hlavne na príkladnosť a skromnosť učiteľky. „Film vznikol na tradičnom pôdoryse, ale práve detaily, ktorými vyjadruje svoj vzťah, svoj názor, robí z neho výnimočné dielo“,<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Plítková|meno=Marcela|titul=Ženy v slovenskom dokumentárnom filme|periodikum=[[Kino-Ikon]]|vydavateľ=|miesto=|dátum=2001|ročník=5|číslo=1|strany=183|issn=|url=|dátum prístupu=}}</ref> píše o Uhrovom filme Plítková. [[Pavol Sýkora]] zrežíroval a napísal dva zaujímavé dokumentárne filmy so ženskými hlavnými predstaviteľkami: ''Spoveď'' (1968) a ''ABCD'' (1969). V ''Spovedi'' sa zameral na uväznené dievča, recitujúce vlastne básne. „Je to mužský, romantický až lyrizujúci prístup“,<ref name=":0" /> vysvetľuje Plítková. V ''ABCD'' sledujeme mladú učiteľku, uväznenú už nie doslova, len metaforicky: V zapadnutej a zasneženej dedine. V roku 1966 vznikol film ''Návraty za šťastím'' od [[Vladimír Kubenko|Vladimíra Kubenka]]. „Je plný obdivu a vnútorného pátosu, je skvelý príkladom osobitého prístupu k hrdinke a jej dielu. Právom prechádzal festivalmi a zbieral ocenenia aj na medzinárodnej scéne“,<ref name=":0" /> vyzdvihuje Plítková. Režisér [[Otakar Krivánek]] sa v roku 1969 viditeľne inšpiroval českými „intimistami“ ([[Miloš Forman]], Ivan Passer, Jaroslav Papoušek). Vo filme ''Deň náš každodenný'', kladie dôraz predovšetkým na autenticitu. Dokumentárnym spôsobom pozoruje dianie v jednej z nitrianskych domácností, ženské osadenstvo v nej zastupujú matka a dcéra, vychádzajúce z celej rodiny ako najsympatickejšie postavy. Marcela Plítková spomína ďalšie filmy: ''Balkón plný plienok'' (1978, [[Peter Solan]]), ''Dcéry bohyne Atalanty'' (1979, [[Milan Černák]]), ''Tak som prešla veľký svet'' (1982, František Fenič) i ''Sestrička'' (1989, [[Ľubomír Štecko]]). Na filme Petra Solana oceňuje autorský prístup, mimoriadnu citlivosť a kultivovanosť vyjadrujúcu vnútorný pátos a hlbokú úctu. Film zobrazuje matku starajúcu sa o choré dieťa. „''Dcéra bohyne Atalanty'' sleduje históriu žien v športe a naznačuje aj špecifické problémy ženského športovania. Osobný postoj vyjadril vo filme z majstrovstiev sveta v hádzanej s ironickým titulom, ktorý presne vyjadruje jeho autorský názor: „Taký ženský šport...“ Je to pohľad muža, ktorý predstavuje fyzickú zdatnosť, vtip a dravosť hráčok hádzanej, ale zároveň sa s rozpakmi díva na surovosť a brutalitu, ktorú si žiada táto hra. Černák opúšťa zaužívaný uhol pohľadu a vnáša do filmu rozpor, ktorý sprevádza vstup žien do sveta donedávna prístupného len mužom. Aj keď v podstate išlo o reportáž z vrcholného súťažného turnaja, vyznenie filmu tohoto filmu výrazne prekračuje rámec športovej problematiky.“<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Plítková|meno=Marcela|titul=Ženy v slovenskom filme|periodikum=[[Kino-Ikon]]|vydavateľ=|miesto=|dátum=2001|ročník=5|číslo=1|strany=183, 184|issn=|url=|dátum prístupu=}}</ref> ''Tak som prešla veľký svet'' je približne sedemnásťminútovým portrétom starenky. Rozprávanie využíva nemalý počet statických záberov alebo vo veľkých celkoch, či naopak v detailoch tvárí, trpezlivo oddaľuje a približuje vzdialenosť kamery, pozorujúc starenkin pohyb. Dôležitá je obyčajnosť každodenných úkonov a rozprávanie životných príbehov i názorov. V ''Sestričke'' mladé dievča váha nad správnosťou výberu vlastnej práce. „Zaužívaný prístup k portrétu ženy porušil aj Ľubomír Štecko, ktorý sa pokúsil predstaviť vyslovene konfliktnú situáciu“,<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Plítková|meno=Marcela|titul=Ženy v slovenskom dokumentárnom filme|periodikum=[[Kino-Ikon]]|vydavateľ=|miesto=|dátum=2001|ročník=5|číslo=1|strany=184|issn=|url=|dátum prístupu=}}</ref> vysvetľuje Plítková. == Ženy ako autorské režisérky == V Štúdiu krátkych filmov Bratislava bola Viera Polakovičová dlho jedinou režisérkou. Vytvorila niekoľko dokumentárnych portrétov žien, Plítková konkrétne spomína ''Balogčanky'' (1974), ''Fárajúca inžinierka'' (1982) a ''Poslankyňa'' (1983). Polakovičová pracovala s ideálmi ženskej emancipácie v rámci socialistického systému: Dôležité bolo vyrovnať sa s mužmi v pracovnom výkone, no zároveň si udržať ženskosť. V texte Ženy v slovenskom dokumentárnom filme je pomerne veľký priestor venovaný filmu ''Ozveny slávnych dní'' (1974) od režisérky [[Stanislava Jendraššáková|Stanislavy Jendraššákovej]]. Autorka článku na ňom vyzdvihuje režisérkinu pedantnosť: Precíznosť realizovaného scenára. V pedantnosti a v scenári však vidí zároveň problém, režisérka sa ho príliš pridržiava, pričom ignoruje námety, ktoré prináša skutočnosť. „Autorke sa nechcelo ísť do boja, o ktorom bola presvedčená, že je vopred prehraný. Bola to vyslovená autocenzúra.“<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Plítková|meno=Marcela|titul=Ženy v slovenskom dokumentárnom filme|periodikum=[[Kino-Ikon]]|vydavateľ=|miesto=|dátum=2001|ročník=5|číslo=1|strany=187|issn=|url=|dátum prístupu=}}</ref> Jendraššáková v ''Ozvenách slávnych dní'' vyhľadá postavy z filmu ''Marienka a starý otec'' (1966) a snaží sa dopovedať ich príbeh. V Štúdiu krátkych filmov pracovala ešte [[Eva Štefankovičová]]. Snažila sa o autenticitu: improvizovala pri nahrávaní komentára (Lasica a Satinský v ''Pozvaní ku streľbe kráľovskej'', 1973), nahrávala so skrytou kamerou (''Divadlo'', 1980), nakrúcala reportážnou formou (''Adresát neznámy'', 1980). ''V piesni pre Teba!'' (1979) konfrontovala hudbu [[Dežo Ursíny|Deža Ursínyho]] s fotografiami. V ''Murárovi z Pribiliny'' (1983) vyjadrila obdivný postoj k ťažko pracujúcemu mužovi. Pre Hlavnú redakciu vzdelávacích programov zrežírovala ''Silu'' (1982) o žene úspešne prekonávajucej nepriazeň osudu (dvakrát vyhorený byt). V ''Prázdnom hniezde'' (1983) sa pokúša analyzovať spolužitie starých ľudí v tradičnom dedinskom prostredí. O 62 minútovom dokumente ''Vedľajšie zamestnanie: matka'' Plítková píše ako jedinom pokuse o spoločenskú analýzu po roku 1968. Ide o „cenné svedectvo o období, v ktorom končí totalita a spoločnosť stojí na rozhraní dvoch spôsobov života a myslenia. Dnes vieme, že je to skôr myslenie ovplyvnené minulosťou, ale práve to zvyšuje hodnotu filmu. Je to jedna z mála prác, ktorá sa týmto problémom zaoberá, a ktorá ho dokumentuje.“<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Plítková|meno=Marcela|titul=Ženy v slovenskom dokumentárnom filme|periodikum=[[Kino-Ikon]]|vydavateľ=|miesto=|dátum=2001|ročník=5|číslo=1|strany=189|issn=|url=|dátum prístupu=}}</ref> == Ženy v slovenskom dokumentárnom filme po roku 2001 == Portrét – poctu ženskej predstaviteľke prekonávajúcej nepriazeň osudu zrežíroval [[Marek Šulík]] s ''Cestou Magdalény Robinsonovej'' z roku 2008. Pracuje v ňom so značne symbolickým a metaforickým filmovým jazykom i experimentálnou hudbou od [[Martin Burlas|Martina Burlasa]]. Režisér [[Adam Oľha]] v ''Novom Živote'' (2012) spracoval približne 30 ročný videoarchív života vlastnej rodiny, kde významnú úlohu zohráva matka, [[Jana Oľhová]]. Na oba filmy istým spôsobom nadviazal [[Matej Mináč]]. V roku 2015 zrežíroval portrét silnej ženy s krutými spomienkami z koncentračného tábora, podobne ako [[Marek Šulík]]. ''Očami fotografky'' zároveň pracuje s témou rodinného portrétu, podobne ako Adam Oľha, keďže hlavná postava, fotografka [[Zuzana Mináčová]] je režisérovou matkou. Spomenúť sa možno ešte dá ''Kauza Cervanová'' (2013). Režisér [[Robert Kirchhoff]] skúma nevyjasnenosti okolo prípadu [[Vražda Ľudmily Cervanovej|vraždy Ľudmily Cervanovej]], ide o prípad filmu, otvárajúceho celospoločenskú diskusiu. Výraznou autorskou osobnosťou slovenského dokumentárneho filmu je [[Zuzana Piussi]]. Jej štýl sa vyznačuje estetickou neučesanosťou i značnou investigatívnosťou. V rannej tvorbe sa vo filmoch ako ''Anjeli plačú'' a ''Babička'' venuje tabuizovaným témam v oblasti sexuality, v ''Anjeli plačú'' homosexuálom, v ''Babičke'' vzťahu 55 ročnej ženy s podstatne mladšími sexuálnymi partnermi. Neskôr sa orientuje viacej politickým smerom: ''Koliba'' (2008), ''Nemoc tretej moci'' (2011), ''Muži revolúcie'' (2011), ''Od Fica do Fica'' (2012), ''Krehká identita'' (2012), ''Kríza slovenských elít'' (2013), ''Težká volba'' (2013) alebo ''Český žurnál: Český Allah'' (2016). Je tiež autorkou obdivného portrétu filmového teoretika [[Pavel Branko|Pavla Branka]], ''Hrdina našich čias'' (2009), ale aj ďalších dokumentárnych projektov. Tereza Nvotová v roku 2008 debutovala s filmom ''Ježiš je normálny!''. Nvotová v detstve navštevovala školu, kde vyučovanie prebiehalo v duchu charizmatického kresťanského hnutia. To ju inšpirovalo k vytvoreniu dokumentu, kladúceho si za cieľ otvoriť diskusiu o hranici medzi manipuláciou a slobodou. Anna Gusková je autorkou televíznych dokumentárnych portrétov ako ''Rabínka'' (2012), ''Návrat do horiaceho domu'' (2014), ''Profesionálna cudzinka'' (2016). Venuje sa v nich ženským hlavným postavám, ''Rabínka'' a ''Návrat do horiaceho domu'' sa dotýkajú tém druhej svetovej vojny, ''Profesionálna cudzinka'' je portrétom spisovateľky a aktivistky žijúcej vo Švajčiarsku [[Irena Brežná|Ireny Brežnej]]. == Z pohľadu Evy Filovej == Zaujímavo (skrze rodovú optiku) nazerá na ženy v slovenskom dokumentárnom filme filmová teoretička a historička Eva Filová. Vo svojej knihe ''Eros, Sexus, Gender v slovenskom filme'' spomína filmy ako ''Zem spieva'' (1933, [[Karol Plicka]]), ''Deň náš každodenný'' (1969, [[Otakar Krivánek]]), ''Babička'' (2009, [[Zuzana Piussi]]) či ''Mesiac v nás'' (2009, Diana Fabiánová). O filme Karola Plicku napríklad píše: „Plicka prezentoval aspekt prirodzenej krásy s dominantným zastúpením žien (absencia mužov je zdôvodnená ich „blúdením svetom za robotou“) – jeho pohľad na ne je asexuálny, poetický, obdivný.“<ref name="r1">{{Citácia knihy|priezvisko=Filová|meno=Eva|titul=Eros, sexus, gender v slovenskom filme|vydanie=|vydavateľ=[[Slovenský filmový ústav]]|miesto=|rok=2013|isbn=978-80-85187-63-2|strany=47}}</ref> V súvislosti so zobrazením i funkciách žien v Krivánkovom filme píše: „Otec je obmedzený lakomec, synovia zápecníci a stratené ideály sa dotýkajú hlavne ženskej línie. Miška je sklamaná z večierka aj z vlastných rodičov a výčitky za nedostatok lásky adresuje matke. Tá sa dcére zdôverí so svojimi zmarenými umeleckými ambíciami: namiesto virtuózky skončila ako druhotriedna učiteľka klavíra, ktorá musí rodinný rozpočet vylepšovať hraním pri svadobných obradoch. Na domácom rozlúčkovom večierku pred dcériným odchodom do Rakúska hrá na klavíri a spieva: „Pak přišel den, kdy umřel sen, kdy rozepjal křídla noční motýl...“ Šláger z filmu ''Noční motýl'' je nielen nostalgickou spomienkou na prvú republiku, ale metaforickým pomenovaním československej reality po auguste 1968. Euforický sen pominul a nastúpila „nová trápnosť“ a démonickosť normalizačnej politiky.“<ref name="r1" /> ''Babičku'' Filová porovnáva s filmami Rakúšana Ulricha Seidla: „Drsný a nelichotivý obraz Zuzany Piussi nemá ďaleko k surovosti a brutalite vo filmoch Ulricha Seidla, ktorý cez postavy modeliek, penzistov, starnúcich osamelých mužov a žien, odcudzených manželských párov nastavuje zrkadlo stredostavovskej spoločnosti. U oboch, Piussi aj Seidla, sa však za šokujúcim povrchom skrýva zmysel pre absurditu a vystihnutie podstaty.“<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Filová|meno=Eva|titul=Eros, sexus, gender v slovenskom filme|vydanie=|vydavateľ=[[Slovenský filmový ústav]]|miesto=|rok=2013|isbn=978-80-85187-63-2|strany=208}}</ref> Diana Fabiánová vo svojom debute ''Mesiac v nás'' pátra po príčinách vlastnej bolestivej menštruácie, pričom objavuje množstvo spoločensko-historických súvislostí. „Kombináciou ankety, štatistík, archívnych materiálov, hraných scén s využitím žánrových a reklamných konvencií, animácie, záznamu tanečnej terapie vznikla bohatá mozaika – mnohouhlový pohľad na predmet skúmania“,<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Filová|meno=Eva|titul=Eros, sexus, gender v slovenskom filme|vydanie=|vydavateľ=[[Slovenský filmový ústav]]|miesto=Bratislava|rok=2013|isbn=978-80-85187-63-2|strany=212}}</ref> píše Filová. == Referencie == {{referencie}} == Zdroje == {{Portál|Film|Filmový}} * [[Marcela Plítková-Jurovská|Marcela Plítková]], ''Ženy v slovenskom dokumentárnom filme''. IN: [[Kino-Ikon]]. – Roč. 5, č. 1 (2001), * Eva Filová, ''Eros, sexus, gender v slovenskom filme''. Bratislava: [[Slovenský filmový ústav]] 2013, ISBN 978-80-85187-63-2 [[Kategória:Kinematografia na Slovensku]] jr4vtl5t96riiwyfyz61gjarqvm98vs 0 602153 8213105 8067420 2026-05-13T09:54:43Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 2 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8213105 wikitext text/x-wiki ::''O slovenskej verzii podujatia pozri [[Pochod za život (Slovensko)]].'' [[Súbor:National march for Life Kosice 22.9.2013.jpg|náhľad|''Národný pochod za život'' v Košiciach, 22. septembra 2013]] '''Pochod za život''' ({{vjz|eng|''March for Life''}}) je pomenovanie podujatí, ktorých cieľom je ochrana života všetkých ľudí, aj nenarodených. Téma sa spája s otázkami [[umelý potrat|umelých potratov]], [[eutanázia|eutanázie]] a podobne. Charakter podujatí býva rôznorodý, v prípade Národných pochodov ide o masové zhromaždenia a pochody veľkého množstva ľudí zväčša v hlavnom meste krajiny. Niekedy majú tieto podujatia charakter modlitebných pochodov, nie je to však pravidlom ani podmienkou. Podujatia toho typu sa organizujú v mnoho štátoch a patria k [[Pro-life hnutie|pro-life hnutiu]], ktorého cieľom je ochrana života každého človeka a jeho dôstojnosti. Tie najväčšie pochody majú účasť v desiatkách až stovkách tisíc ľudí a odohrávajú sa zvyčajne blízko k výročiu nejakej špecifickej udalosti, napr. uzákonenie umelých potratov apod. To je aj príklad amerického pochodu za život ''March for Life'', ktorý sa každoročne koná vo [[Washington, D.C.]] pri výročí vynesenia rozsudku v procese [[Roe vs. Wade]], ktorým boli povolené umelé potraty v USA v roku 1973. Na Slovensku majú tradíciu aj menšie miestne pochody za život, ktoré sa odohrávajú okolo [[25. marec|25. marca]], teda [[Deň počatého dieťaťa|Dňa počatého dieťaťa]]. == Jednotlivé štáty == === Slovensko === {{hlavný článok|Pochod za život (Slovensko)}} Národné pochody za život boli tri a boli to najmasovejšie demonštrácie od [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcie]]. Hlavným iniciátorom a organizátorom Národných pochodov za život<ref>http://pochodzazivot.sk/</ref> bola [[Konferencia biskupov Slovenska]]. Prvý národný Pochod za život bol v [[Košice|Košiciach]] 22. septembra 2013 a účasť dosiahla 80 000.<ref>http://www.teraz.sk/regiony/kosice-pochod-za-zivot/58997-clanok.html</ref> Účastníci pochodovali na podporu Manifestu Národného pochodu za život 2013.<ref>[http://pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2013/ Manifest národného pochodu za život 2013]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Druhý národný pochod za život bol v [[Bratislava|Bratislave]] 20. septembra 2015. Podľa organizátorov mal účasť 85 000.<ref>http://pochodzazivot.sk/videos/85-000-ludi-narodny-pochod-za-zivot-2015/{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>https://www.aktuality.sk/clanok/304444/bratislavu-dnes-caka-narodny-pochod-za-zivot-organizuje-ho-katolicka-cirkev/</ref>. Ľudia svojou účasťou podporili Manifest národného pochodu za život 2015.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Manifest národného pochodu za život 2015 |url=http://pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2015/ |dátum prístupu=2017-08-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170823164838/http://pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2015/ |dátum archivácie=2017-08-23 }}</ref> Tretí národný pochod sa konal 22. septembra 2019 v [[Bratislava|Bratislave]]. Rozhodli sa ho zorganizovať slovenskí biskupi v júli 2018 na zasadaní v Nitre.<ref>[https://www.katolickenoviny.sk/spravodajstvo/category/domace/article/bratislava-opat-privita-pochod-za-zivot.xhtml Katolícke noviny: Bratislava opäť privíta pochod za život]</ref> Zúčastnilo sa ho asi 50 000 ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hajčáková | meno = Daniela | odkaz na autora = | titul = Na pochod za život prišlo 50-tisíc ľudí, akciu zneužila ĽSNS | url = https://domov.sme.sk/c/22218705/na-pochod-za-zivot-prislo-50-tisic-ludi-akciu-zneuzila-lsns.html?ref=njct | dátum vydania = 22.9.2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-23 | vydavateľ = SME | miesto = | jazyk = sk }}</ref> Pochody za život sa organizujú každoročne v [[Košice|Košiciach]] a [[Bratislava|Bratislave]] zvyčajne ku [[Deň počatého dieťaťa|Dňu počatého dieťaťa]], ktorý je [[25. marec|25. marca]]. === Česko === [[Súbor:Narodni pochod pro zivot 2016.jpg|náhľad|''Národný pochod pre život'' v Prahe, 2. apríl 2016]] V [[Česko|Česku]] sa hlavný pochod za život uskutočňuje v [[Praha|Prahe]] a usporadúva ho [[Hnutí Pro život ČR]]. V roku 2016 sa XVI. ročníka zúčastnilo cez 4 000<ref>https://zpravy.aktualne.cz/regiony/praha/tisice-odpurcu-potratu-proslo-prahou-pochodu-se-zucastnili-b/r~fe5ee684f8e311e59289002590604f2e/?redirected=1492200113</ref> (podľa organizátorov 7 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://hnutiprozivot.cz/zpravy/2531-narodni-pochod-pro-zivot-zaplnil-prahu |dátum prístupu=2017-08-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170415104036/http://hnutiprozivot.cz/zpravy/2531-narodni-pochod-pro-zivot-zaplnil-prahu |dátum archivácie=2017-04-15 }}</ref>) osôb. V roku 2017 akcia získala podporu prezidenta republiky, Magistrátu hl. m. Prahy a Českej biskupskej konferencie.<ref>http://pochodprozivot.cz/</ref> === Francúzsko === Najväčším francúzskym pochodom za život je parížsky pochod, ktorý sa od roku 2005 uskutočňuje koncom januára pri príležitosti výročia zlegalizovania umelých potratov vo Francúzsku. Počet účastníkov sa pohybuje v tisícoch až desaťtisícoch, organizátori ho označujú za najväčší pochod za život v [[Európa|Európe]]. === Španielsko === 29. marca 2009 prebehli veľké manifestácie za práva na život v [[Španielsko|Španielsku]]. Pochodu za život v [[Madrid]]e sa zúčastnilo 100 000 ľudí a ďalších 400 000 podporilo obdobné akcie v ďalších španielskych mestách. Tieto udalosti boli reakciou na zámer socialistického premiéra Zapatera dramaticky rozšíriť možnosť [[umelý potrat|umelého potratu]], čo by nechalo nenarodené deti úplne bez ochrany. Preto sa madridský pochod podobal skôr na demonštráciu. Protestujúci vyzvali premiéra, aby sa zameral skôr na pomoc tehotným ženám, aby nemuseli o umelom potrate vôbec uvažovať, namiesto ich rozširovaniu. Na akcii bol prečítaný Madridský manifest - prehlásenie, ktoré podpísalo 300 španielskych odborníkov, vedcov a lekárov, a ktorý konštatuje, že „z vedeckého hľadiska ľudský život začína počatím, a preto má byť od chvíle počatia rešpektovaný a chránený“. Protesty zorganizovali španielske pro-life organizácie ''Derecho a vivir'' (právo na život) a ''Hazte Oír''. Mottom madridského pochodu bolo heslo: „Neexistuje právo zabíjať - existuje právo na život“. === Poľsko === [[Súbor:Marsz dla zycia i rodziny 2007 06.jpg|náhľad|''Pochod pre život a rodinu'' v Poľsku, 2007]] Najznámejším poľským pochodom toho typu je varšavský ''Pochod pre život a rodinu'', ktorého sa zúčastňujú stovky až tisícky ľudí a zdôrazňuje nie len odmietanie [[umelý potrat|umelého potratu]], ale aj [[registrované partnerstvo|registrovaných partnerstiev]] a [[homosexuálne manželstvo|homosexuálnych manželstiev]]. Existujú aj ďalšie pravidelné akcie významného rozsahu ako je napríklad poznaňský ''Pochod za život''. === Spojené štáty americké === Jedným z pochodov pre život je americký národný ''March for Life'', ktorý sa každoročne koná vo [[Washington, D.C.|Washingtone]] pri príležitosti výročia vynesenia rozsudku v procese [[Roe vs. Wade]], ktorý v USA viedol ku zrušeniu protiinterrupčných zákonov (stalo sa to [[22. január]]a [[1973]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.marchforlife.org/content/view/13/26/ |dátum prístupu=2017-08-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080509191120/http://www.marchforlife.org/content/view/13/26/ |dátum archivácie=2008-05-09 }}</ref> Počet účastníkov kolíše medzi 100{{--}}200 tisíc, čo ho pravidelne radí medzi najpočetnejšie demonštrácie vo Washingtone D.C. vôbec. Hlavnou témou sú umelé potraty, ale čím ďalej tým viac sa ako vedľajšia téma objavuje otázka [[eutanázia|eutanázie]], ktorej aktuálnosť zdôraznil prípad [[Terri Schiavo]]. Okrem národnej akcie existujú významné pochody tohto typu na úrovni jednotlivých štátov či miest, z nich niektoré vykazujú návštevnosť v rádoch tisícov až desaťtisícov účastníkov (napr. v [[San Francisco|San Franciscu]]). === Kanada === V Kanade sa pochod za život koná každoročne 14. mája, lebo v ten deň kanadský parlament odhlasoval prijatie zákona legalizujúceho potraty (14. mája 1969). V roku 2009, v deň štyridsiateho výročia prijatia zákona zaznamenali usporiadatelia rekordnú účasť - cez 12 000 ľudí v hlavnom meste [[Ottawa]] a okolo 4 000 účastníkov v lokálnych pochodoch v ďalších kanadských mestách. == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{Projekt|s=Kategória:Pochod za život}} [[Kategória:Pro-life hnutia]] [[Kategória:Demonštrácie a protesty na Slovensku]] psjr775jwt6snmv65ypdeyetlufhamo 2 602355 8213034 8211674 2026-05-13T06:31:40Z Bazinga.ml 142704 Vyčistenie pieskoviska. 8213034 wikitext text/x-wiki [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko2|Pieskovisko 2]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko3|Pieskovisko 3]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko4|Pieskovisko 4]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko5|Pieskovisko 5]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko6|Pieskovisko 6]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko7|Pieskovisko 7 ·]] [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko8|Pieskovisko 8]] = Mychajlo Petrovyč Drahomanov = {{Infobox Osobnosť | Meno = Mychajlo Petrovyč Drahomanov | Popis osoby = ukrajinský historik, filozof, ekonóm, novinár, literárny vedec, folklorista | Portrét = Drahomanov mykhajlo.jpg | Dátum narodenia = [[18. september]] [[1841]] | Miesto narodenia = [[Haďač]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1895|7|2|1841|9|18}} | Miesto úmrtia = [[Sofia]], [[Tretia bulharská ríša]] (dnes [[Sofia]]) | Štát pôsobenia = [[Ruská ríša]],{{break}}[[Švajčiarsko]],{{break}}[[Tretia bulharská ríša]] | Národnosť = [[Ukrajinci|ukrajinská]] | Profesia = [[historik]], [[filozofia|filozof]], [[ekonómia|ekonóm]], [[novinár]],[[literárna veda|literárny vedec]], [[folkloristika|folklorista]] | Známy vďaka = zakladateľ ukrajinského [[socializmus|socializmu]] | Rodičia = [[Petro Akymovyč Drahomanov]],{{break}}[[Jelyzaveta Ivanivna Dramanova]] | Manželka = [[Ľudmyla Mychajlivna Drahomanova]] | Deti = [[Svitozar Mychajlovyč Drahomanov|Svitozar]],{{break}}[[Lidija Mychajlivna Šyšmanova|Lidija]],{{break}}[[Ariadna Mychajlivna Truš|Ariadna]] | Alma mater = [[Cárska univerzita Svätého Volodymyra]],{{break}}[[Sofijská univerzita Klimenta Ochridského]] | Súrodenci = [[Olena Pčilka|Oľha]],{{break}}[[Oleksandr Petrovyč Drahomanov]] }}'''Mychajlo Petrovyč Drahomanov''' alebo '''Mychajlo Petrovyč Drahomaniv''' (* [[18. september]] [[1841]], [[Haďač]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[2. júl]] [[1895]], [[Sofia]], [[Tretia bulharská ríša]], dnes [[Bulharsko]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[historik]], [[filozof]], [[Ekonómia|ekonóm]], [[novinár]], [[Literárna veda|literárny vedec]], [[Folkloristika|folklorista]] a občiansky činiteľ. Považuje sa zakladateľa ukrajinského [[Socializmus|socializmu]]. Pochádzal z ukrajinského rodu [[Kozácka staršina|kozáckej staršiny]] [[Gréci|gréckeho]] pôvodu [[Drahomanovci|Drahomanovcov]]{{--}}z rodu významných ukrajinských občianskych a kultúrnych činiteľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Drahomanov Mychajlo Petrovyč | url = http://gadyach.by.ru/whois/whois.htm | dátum vydania = 2009-04-05 | dátum prístupu = 2026-01-02 | dátum archivácie = 2010-12-01 | url archívu = https://web.archive.org/web/20101201095725/http://gadyach.by.ru/whois/whois.htm | jazyk = гл}}</ref> Angažoval sa v [[Kyjev|kyjevskej]] organizácii [[Ukrajinská inteligencia|ukrajinskej inteligencie]] ''[[Stara hromada]]'' (po slovensky ''Staré spoločenstvo''). Bol [[Docent|docentom]] na [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzite]], kde pôsobil v rokoch [[1864]] až [[1875]]. Po oslobodení z väzenia za činnosť proti režimu (ilegálnu činnosť) [[Vysťahovalectvo|emigroval]] do [[Švajčiarsko|Švajčiarska]], kde viedol stred [[Ukrajinci|ukrajinských]] politických emigrantov medzi rokmi [[1876]] až [[1889]]. Následne bol [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesorom]] na univerzite v [[Sofia|Sofii]], kde pôsobil do roku [[1895]]. Jeho sestra bola [[Olena Pčilka]], [[Spisovateľ|spisovateľka]], [[Etnológia|etnografička]] a [[Folkloristika|folkloristka]]. Bol strýkom [[Lesia Ukrajinka|Lesi Ukrajinky]]{{--}}[[Spisovateľ|spisovateľky]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľky]] patriacej k najvýznamnejším [[Ukrajinská literatúra|ukrajinským spisovateľom]], [[Mychajlo Petrovyč Kosač|Mychajla Petrovyča Kosača]], [[Fyzik|fyzika]], [[Meteorológia|meteorológa]], [[Spisovateľ|spisovateľa]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľa]], [[Oksana Oleksandrivna Drahomanovova|Oksany Oleksandrivny Drahomanovovej]]{{--}}spisovateľky a [[Právnik|právničky]]. Mal tri deti{{--}}syna [[Svitozar Mychajlovyč Drahomanov|Svitozara Mychajlovyča Drahomanova]], [[Ekonómia|ekonóma]] a [[Novinár|novinára]], a dcéry [[Lidija Mychajlivna Šyšmanova|Lidiju Mychajlivnu Šyšmanovu]], [[Spisovateľ|spisovateľku]], [[Novinár|novinárku]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľku]], a [[Novinár|novinárku]] [[Ariadna Mychajlivna Truš|Ariadnu Mychajlivnu Truš]]. Jeho zaťmi boli [[Ivan Šišmanov]], [[Bulhari|bulharský]] [[Literárna veda|literárny vedec]], [[Etnológia|etnograf]], [[historik]] a [[filozof]], a [[Maliar (umelec)|maliar]] [[Ivan Ivanovyč Truš]]. Bol členom organizácie ''[[Sojuz avtonomistiv]]'' (po slovensky ''Zväz automonomistov'').<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Bžeskyj|meno=Roman Stepanovyč|titul=Narysy z istoriji Ukrajinskych Vyzvoľnych zmahaň 1917 – 1918 rr.|vydavateľ=Vydavnyctvo Homin Ukrajiny|miesto=Toronto|rok=1970|jazyk=uk}}</ref> == Životopis == Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa narodil [[18. september|18. septembra]] [[1841]] v meste [[Haďač]]. Jeho rodičia patrili k nižšej šľachte pochádzajúcej z rodu [[Kozácka staršina|kozáckej staršiny]]. Boli vzdelaní a zastávali na tú dobu [[Liberalizmus|liberálne]] názory. Na svojho otca, [[Petro Akymovyč Drahomanov|Petra Akymovyča Drahomanova]], spomínal: ''„Priveľmi som zaviazaný svojmu otcovi, ktorý vo mne rozvinul intelektuálne záujmy, s ktorým som morálne súhlasil a nebojoval...“''.<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=Hrycenko|meno=Ivan|titul=Mychajlo Drahomanov u spohadach|vydanie=1|vydavateľ=Lybiď|miesto=Kyjev|rok=2012|isbn=978-966-06-0629-6|strany=48, 51|poznámka=312 strán|meno2=Viktor|priezvisko2=Korotkyj|jazyk=uk}}</ref> Základné vzdelanie získal v rokoch [[1849]] až [[1853]] počas štúdia v meste [[Haďač]], kde v škole venoval pozornosť hlavne [[Dejiny|histórii]], [[Geografia|geografii]], [[Jazykoveda|jazyku]] a zaujímal sa o [[Antika|antické]] obdobie. V štúdiu pokračoval na prvom [[Poltava (mesto)|poltavskom]] gymnáziu. Učitelia na ňom vyzdvihovali jeho výraznú cieľavedomosť, pracovitosť a intelekt. [[Olena Pčilka]], jeho sestra Oľha, naňho spomínala, že čítal omnoho viac ako žiaci (aj neskorších [[Generácia (pokolenie ľudí)|generácií]]) v jeho veku, ktorí pravdepodobne ani nepoznali autorov, o akých knihy prejavoval záujem ([[Friedrich Christoph Schlosser]], [[Thomas Babington Macaulay]], [[William Hickling Prescott]], [[François Pierre Guillaume Guizot]]...).<ref name=":2" /> V jeseni [[1859]] začal študovať na historicko-filologickej fakulte [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity Svätého Vladimíra]]. Mal tu väčšie možnosti pre rozširovanie svojich vedomostí a na zdokonaľovanie svojho intelektu. Zároveň sa oboznámil aj so spoločensko-politickými problémami, ktoré stále rezonovali aj v rámci študentského života. Patril k zakladateľom ukrajinských [[Nedeľná škola|nedeľných škôl]] v [[Kyjev|Kyjeve]]. [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Univerzita]] v tej dobe predstavovala jedno z najdôležitejších centier [[Veda|vedeckého]], [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúrneho]] a spoločenského života. Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa usiloval popri štúdiu zostať spoločensky aktívny. Dôležitou udalosťou v rámci formovania Mychajla Petrovyča Drahomanova ako [[Politika|politického]] a občianskeho činiteľa bol jeho prejav nad rakvou [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]] počas [[Panychída|panychídy]], po ktorej rakvu preniesli na [[Černeča hora|Černeču horu]]. [[Súbor:Нечуй-Левицький І.С.-3.jpg|náhľad|Fotografia členov spolku ''Stara hromada'' z roku 1874.]] Mychajlo Petrovyč Drahomanov v roku [[1863]] vstúpil do tovarišstva ''[[Hromada (spolok)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spolok''), ktoré sa usilovalo o prebudenie národnej svedomitosti prostredníctvom poznania [[Ukrajinci|ukrajinskej]] [[Dejiny Ukrajiny|histórie]], [[Ukrajinská kultúra|kultúry]], bežného života a práva. Neskôr počas 70. rokov 19. storočia členovia mladej generácie členov tovarišstva v svojich statusoch nastolili otázku „samostatnej politickej existencie“ [[Ukrajina|Ukrajiny]], pričom politici by boli volení bežnými občanmi. Mychajlo Petrovyč Drahomanov zastával proukrajinské postoje, a tak sa vyjadril: ''„Zlý je ten radikál na Ukrajine, ktorý sa nestal svedomitým Ukrajincom.“''.<ref>{{Citácia knihy|titul=Filosofska dumka v Ukrajini|vydanie=1|vydavateľ=Puľsary|miesto=Kyjev|rok=2002|isbn=966-7671-51-8|strany=61-63|jazyk=uk|poznámka=kolektív autorov; 244 strán|url=http://litopys.org.ua/fdm/fdm12.htm}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Lysiak-Rudnyckyj|meno=Ivan|titul=Miž istorijeju j politykoju: Statti do istoriji ta krytyky ukrajinskoji suspiľno-polityčnoji dumky|vydanie=1|vydavateľ=Sučasnisť|miesto=Mníchov|rok=1973|strany=100-107|jazyk=uk|poznámka=441 strán|kapitola=Mychajlo Drahomanov|url=https://www.ditext.com/rudnytsky/between/dra-studies.html}}</ref> Zaviedol pojem ''[[Nosič malorustva|„nosič malorustva“]]'' (po ukrajinsky ''nosiji malorosijščyny''), ktorý označuje [[Malorustvo|poruštených]] (respektíve promoskovsky orientovaných) [[Ukrajinci|Ukrajincov]], ktorých národné uvedomenie sa formovalo pod cudzím ([[Rusi|ruským]]) vplyvom, a tak prejavovali ľahostajný postoj k snahe Ukrajincov o prejav vlastných tradícií, úsilia o národné uvedomenie a o štát, a zároveň boli prívržencami politiky [[Ruská ríša|cárskeho Ruska]]:<ref>{{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|strany=1440-1455|jazyk=uk|zväzok=4}}</ref>{{citát|Sú to poruštení Ukrajinci, ktorých národný charakter sa formoval pod cudzím nátlakom a vplyvom, čo viedlo k osvojeniu si prevažne negatívnych vlastností cudzieho národa a k strate lepších vlastností toho svojho.}}Od polovice 60. rokov [[19. storočie|19. storočia]] sa Mychajlo Petrovyč Drahomanov venoval okrem [[Veda|vedeckej]] činnosti aj [[Publicistika|publicistike]]. Zameriaval sa na [[Dejiny|historické]], na [[Etnológia|etnografické]], na [[Filológia|filologické]] a na [[Sociológia|sociologické]] témy. [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevská univerzita]] v roku [[1870]] vyslala Mychajla Petrovyča Drahomanova do zahraničia, kde strávil až tri namiesto pôvodne plánovaných dvoch rokov. Navštívil viaceré [[Európa|európske]] mestá{{--}}[[Praha|Prahu]], [[Viedeň]], [[Berlín]], [[Heidelberg]], [[Florencia|Florenciu]] a [[Ľvov]]. Osobitnú úlohu v rámci [[Politika|politicko]]-[[Publicistika|publicistickej]] činnosti Mychajla Petrovyča Drahomanova zohral [[Halič (región)|Halič]]. Usiloval sa o podnietenie občianskeho života v regióne, aby vyvolal u obyvateľstva potrebu spoločenskej zodpovednosti. Mychajlo Petrovyč Drahomanov v priebehu 70. až 90. rokov [[19. storočie|19. storočia]] aktívne spolupracoval s periodikami ''[[Druh (časopis)|Druh]]'' (po slovensky ''Priateľ''), ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet'') a ''[[Narod (časopis)|Narod]]'' (po slovensky ''Národ''). Publikoval rôzne [[Publicistika|publicistické]], [[Literárna kritika|literárnokritické]] a [[Veda|vedecké]] materiály ako v [[Rusko|ruskej]] a v [[Ukrajina|ukrajinskej]] [[Liberálna demokracia|liberálnodemokratickej]] tlači, tak aj v zahraničných vydaniach ([[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]], [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecko]], [[Tretia francúzska republika|Francúzsko]], [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]], [[Tretia bulharská ríša|Bulharsko]]...). Medzinárodného uznania sa mu dostalo vďaka prednáškam na [[Svetová výstava 1878|Literárnom kongrese v Paríži v roku 1878]] a na Medzinárodnom literárnom kongrese vo Viedni v roku 1881, kde bránil samostatnosť [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúry]] pred potláčaním zo strany [[Ruská ríša|cárskeho režimu]]. Neskôr kvôli zdravotným problémom a rodine musel odísť zo [[Švajčiarsko|Švajčiarska]]. Bulharské úhrady ho oslovili, aby sa presťahoval do [[Sofia|Sofie]], kde pôsobil od roku [[1889]] na pozícii [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesora]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hyryč | meno = Ihor | titul = Mychajlo Drahomanov | url = https://portalhistoryua.com/personality/myhajlo-dragomanov/ | dátum prístupu = 2026-01-28 | vydavateľ = Portal Beta | jazyk = uk}}</ref> Trojročné obdobie, kedy Mychjalo Petrovyč Drahomanov pôsobil v zahraničí, bolo mimoriadne prínosným pre mladého vedca. Vďaka týmto skúsenostiam mohol kriticky zhodnotiť svoje názory v porovnaní s názormi západoeurópskych vedcov. Nastupujúci útlak [[Ukrajinská kultúra|ukrajinskej kultúry]] v období znovuzrodenia jej prejavov prinútil Mychajla Petrovyča Drahomanova [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] po tom, čo na jeseň [[1875]] bol prepustený z [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Stal sa tak politickým emigrantom{{--}}cestoval cez [[Halič (región)|Halič]] a cez [[Uhorsko]], až sa v marci [[1876]] dostal do [[Viedeň|Viedne]], kde chcel vytvoriť centrum politického [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] a začať vydávať ukrajinské noviny. [[Súbor:Драгоманов Михайло.jpg|vľavo|náhľad|Fotogriafia zo Ženevy, rok 1881.]] Mychajlo Petrovyč Drahomov v jeseni [[1878]] v [[Ženeva|Ženeve]] začal vydávať zborník ''[[Hromada (zborník)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spoločenstvo''). Predstavovala prvý [[Ukrajina|ukrajinský]] necenzurovaný občiansko-[[Politika|politický]] [[zborník]], ktorý bol [[Socializmus|prosocialisticky]] orientovaný. Celkovo do roku [[1882]] publikoval 5 čísel.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kovaliv|meno=Jurij Ivanovyč|titul=Literaturoznavča encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Akademija|miesto=Kyjev|rok=2007|isbn=978-966-580-233-4|strany=243|edícia=Encyklopedija srudyta|kapitola=heslo Hromada|jazyk=uk}}</ref> Hlavnou myšlienkou zborníka bolo zhromažďovanie čo najväčšieho množstva materiálov o [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}o [[Ukrajinci|národe]] a o [[Dejiny Ukrajiny|histórii]], čím sa mala demonštrovať túžba Ukrajincov po slobode a po rovnosti s iným národmi vo svete. Od druhej polovice 80. rokov [[19. storočie|19. storočia]] bol prizývaný k spolupráci na viacerých [[Halič (región)|haličských]] periodikách. [[Emžský dekrét]] z roku [[1876]] namierený proti [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] a proti predstaviteľom [[Ukrajinské národné obrodenie|ukrajinského národného obrodenia]] odkazoval aj na nevyhnutnosť [[Deportácia|deportácie]] Mychajla Petrovyča Drahomanova a [[Pavlo Platonovyč Čubynskyj|Pavla Platonovyča Čubynského]] ako nebezpečných [[Agitácia (politika)|agitátorov]]. Na základe Emžského dekrétu došlo k likvidácii tovarišstva ''[[Hromada (spolok)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spolok'') a zároveň aj k prepúšťaniu mnohých [[Ukrajinci|ukrajinských]] profesorov z [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Mychajlo Petrovyč Drahomanov v júni [[1878]] na [[Svetová výstava 1878|Literárnom kongrese v rámci Svetovej výstavy v roku 1878]] v [[Paríž|Paríži]] predniesol referát s názvom ''La littérature oukraïnienne proscrite par le gouvernement russe'' (po ukrajinsky ''Ukrajinska literatura, zaboronena rosijskym uriadom''; po slovensky ''Zákaz ukrajinskej literatúry ruskými úradmi''), v ktorom ostro odsúdil Emžský dekrét a obhajoval potrebu ochrany [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská kultúra|kultúry]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Diček|meno=Natalija Petrivna|titul=Scientific practice: modern and classical research methods: Collection of scientific papers «ΛΌГOΣ» with Proceedings of the III International Scientific and Practical Conference|vydanie=1|vydavateľ=Primedia eLaunch, European Scientific Platform, с. Boston|miesto=Boston|rok=2022|isbn=978-617-8037-86-4|strany=134-136|url=https://lib.iitta.gov.ua/id/eprint/733098/1/37.pdf|kapitola=Education as a component of the Ukrainian national idea of ​​Mykhailo Drahomanov|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Jakymovyč|meno=Bohdan|titul=Mychajlo Drahomanov: Ukrajinska literatura, proskrybovana rosijskym uriadom|vydanie=1|vydavateľ=Ministerstvo osvity i nauky Ukrajiny, Ľvivskyj nacionaľnyj universytet imeni Ivana Franka, Naukova biblioteka|miesto=Ľvov|rok=2001|isbn=966-613-067-Х|priezvisko2=Bičuja|meno2=Nina|priezvisko3=Hnaťuk|meno3=Mychajlo|poznámka=ďalší autori: Ivan Denysiuk, Taras Lučuk; 94 strán|jazyk=http://history.org.ua/LiberUA/e_dzherela_YkrLit_2001/e_dzherela_YkrLit_2001.pdf}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Janevskyj|meno=Danylo Borysovyč|titul=Projekt "Ukrajina". Vidomi istorij našoji deržavy: prodovžeňňa, 1774-1914 rr.|vydavateľ=Folio|miesto=Charkov|rok=2018|isbn=978-966-03-7256-6|jazyk=uk|poznámka=283 strán}}</ref> Výklad bol publikovaný aj do samostatnej brožúry. [[Karl Marx]] sa následne vyjadril: ''„Taras Ševčenko bol synom svojho národa v plnom slova zmysle. Viac nikto iný, práve on si zaslúži titul národného poeta.“''. [[Tretia bulharská ríša|Bulharské]] úhrady ho v roku [[1889]] oslovili, aby pôsobil na pozícii profesora na Katedre všeobecných dejín Historicko-filologickej fakulty [[Sofijská univerzita|Sofijskej univerzity]], kde pracoval do svojej smrti. [[Súbor:Україна і Москва і історичних взаєминах. №01. Михайло Драгоманів.jpg|náhľad|''Portrét z publikácie z roku 1937.'']] ''„Deprivácia v jeho duši sa značne prehlbuje uvedomovaním si žalostnej situácie na Ukrajine.“''. Týmito slovami opísala posledné dni života svoj strýka [[Lesia Ukrajinka]], jedna z najvýznamnejších [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] spisovateliek. Vtedajšie zlepšenie zdravotného stavu ho motivovalo k ďalšej činnosti v rámci tvorby. Mychajlo Petrovyč Drahomanov zomrel [[2. júl|2. júla]] [[1895]] v meste [[Sofia]], kde je aj pochovaný. [[30. október|30. októbra]] [[1932]] bol nad jeho hrobom odhalený pamätník.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Vlasenko|meno=Valerij|titul=Z istorij vstanovelňňa pam’iatnyka M. Drahomanovu v Sofiji|url=https://history.sumy.ua/research/article/572-zistoriivstanovlenniapamiatnykamdrahomanovuvsofii.html|dátum vydania=2012-12-09|dátum prístupu=2026-01-30|vydavateľ=Sumskyj istoryčnyj portal|miesto=Sumy|jazyk=uk}}</ref> == Vedecká činnosť == Ako študent sa Mychajlo Petrovyč Drahomanov zaoberal [[Starovek|starovekou]] históriou. Pod vedením profesora [[Vitalij Jakovyč Šuľhin|Vitalija Jakovyča Šuľhina]] písal [[Dizertačná práca|dizertačnú prácu]] na tému ''Cisár Tiberius'', ktorú obhájil v jari [[1864]]. Vychádzajúc z názoru, že ''„pre politiku je potrebná znalosť histórie ako pre medicínu znalosť fyziológie“'', bol zástancom [[Objektivita (filozofia)|objektivity]]{{--}}objektívneho pohľadu na vec. Nepodporoval [[Mystifikácia|mystifikáciu]] historických udalostí a využívanie [[Mýtus|mýtov]] v rámci obhajoby i odôvodnenia práv či nárokov [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Namiesto toho sa usiloval o nachádzanie [[Racionalizmus (filozofia)|racionálnych]] argumentov pre vysvetlenie javov a procesov v [[Politika|politickom]] živote.<ref name=":3">{{Citácia knihy|priezvisko=Karmazina|meno=Marija Stepanivna|titul=Miž istorijeju i politykoju|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut polityčnych i etnonacionaľnych doslidžeň im. I. F. Kurasa|miesto=Kyjev|rok=2015|isbn=978-966-02-7606-2|strany=21 – 24|poznámka=560 strán|jazyk=uk|url=https://ipiend.gov.ua/wp-content/uploads/2018/07/miz_istorieu_188.pdf|kapitola=Mychajlo Drahomanov i nacionaľne pytaňňa}}</ref> Učil [[Geografia|geografiu]] na Druhom kyjevskom gymnáziu. Mychajlo Petrovyč Drahomanov od roku [[1865]] pôsobil na pozícii [[Docent|privátneho docenta]] na Katedre všeobecných dejín Historicko-filologickej fakulty [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Prednášal [[Dejiny|históriu]] [[Starý Orient|starovekého východu]], históriu a [[Historiografia (zapisovanie dejín)|historiografiu]] [[Staroveké Grécko|starovekého Grécka]], históriu [[Staroveký Rím|starovekého Ríma]], [[Novovek|novovekú]] históriu od obdobia [[Reformácia|Reformácie]] do obdobia [[Národné obrodenie|obrodenia]], respektíve [[Revolúcie v rokoch 1848 – 1849|revolúcií]]. Vydal rad článkov na témy z obdobia [[Starovek|staroveku]]. V roku [[1870]] obhájil [[Diplomová práca|diplomovú prácu]] na tému ''Historický význam Rímskej ríše a Tacitus'', čím nadobudol titul [[Magister (akademická hodnosť)|magistra]]. Po povinnej služobnej ceste do zahraničia počas leta [[1873]] nadobudol titul [[Docent|štátneho docenta]]. Kvôli svojej politickej činnosti boli v roku [[1875]] prepustený z univerzity. == Politické názory == Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa v rámci svojich názorov nestotožňoval s myšlienkou [[Strana socialistov-revolucionárov|Strany socialistov-revolucionárov]], že je možné ''„uskutočniť revolúciu bez vedy“'', ako aj s pohľadom [[Národníctvo|národníctva]], že je možné ''„vytvoriť socializmus alebo kultúru bez politiky“''. [[Rusifikácia Ukrajiny|Ukrajinských rusofilov]] kritizoval za snahu o [[Asimilácia obyvateľstva|asimiláciu]] [[Ukrajinci|Ukrajincov]] vo forme vnímania [[Rusi|ruskej]] národnosti ako štátnej. Preto jeho záver bol kategorický:{{citát|...to by neviedlo k vytvoreniu z Ukrajincov „rovnocenného národa svojich susedov“, ale vyvolalo by to život „bastardov na príťaž“, nových „národných bastardov“, ktorí by so svojimi morálnymi akosťami boli nižšie ako ich predkovia „čistých národov“.}}Obhajoval názory demonštrujúce etnickú a psychologickú samostatnosť [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Ostro vystupoval proti tým, ktorí tvrdili, že [[nacionalizmus]] predstavuje iba bezvýznamný ideál. Z pohľadu Mychajla Petrovyča Drahomanova po prvé nacionalizmus vždy existoval a po druhé víťazstvo človeka sa zakladá hlavne na [[Národ|národe]], ktorý v ňom žije, inak jeho víťazstvo bude mať podobu žiaľu, riečky a blata. Za záchranu ukrajinského národa považoval vytvorenie vlastného štátu, ktorý by predstavoval jednotnú ochranu pred existencie ukrajinského národa.<ref name=":3" /> === Koncepcia liberalizácie a demokratizácie systému === Samotná činnosť Mychajla Petrovyča Drahomanova mala výrazný vplyv na rozvoj [[Liberalizmus|liberálneho]] aj [[Demokracia|demokratického]] ruchu [[Politika|politických]] a [[Objektívne právo|právnych]] [[Ideológia|ideológií]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]: [[Súbor:Драгоманов Михайло.2.gif|vľavo|náhľad]] Vytvoril koncepciu spoločnosti, ktorá sa zakladá na myšlienke asociácie rozvinutých osobností. Koncepciu je možné zrealizovať len za predpokladu vytvorenia [[Federácia|federatívneho]] štátu, kde pôsobí v maximálne možnej miere decentralizovaná vláda, a teda jednotlivé časti spoločnosti a oblasti majú možnosť na vlastnú správu. Mychajlo Petrovyč Drahomanov považoval jednotlivca za základný prvok [[Spoločnosť (sociológia)|spoločnosti]], ktorý predstavuje jej najvyššiu hodnotu. V takomto ponímaní presadzoval [[Decentralizácia|decentralizáciu]]{{--}}za garant práva považoval iba spoločnosť, ktorá sa spravuje samostatne (garant práva teda nepredstavuje [[štát]]). Pre dlhodobú perspektívu spoločnosti patril k prívržencom [[Mutualizmus (Proudhon)|mutualizmu]]{{--}}[[Anarchizmus|anarchistického]] prúdu [[Pierre Joseph Proudhon|Pierra-Josepha Proudhona]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Heywood|meno=Andrew|titul=Politické ideologie|vydanie=4|vydavateľ=Aleš Čeněk|miesto=Plzeň|rok=2008|isbn=978-80-7380-137-3|strany=203, 204|poznámka=výraz mutualizmus; 362 strán|jazyk=cs|kapitola=Anarchismus (Kolektivistický anarchismus)}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Jefremov|meno=Serhij Oleksandrovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pysmenstva|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska nakladňa|miesto=Kyjev, Lipsko|rok=1919|strany=144 – 151|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/2872/file.pdf|kapitola=70-ti roky|zväzok=II|jazyk=uk}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Jefremov|meno=Serhij Oleksandrovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pysmenstva|vydavateľ=Femina|miesto=Kyjev|rok=1995|isbn=5-7707-8836-4|strany=355 – 360|kapitola=70-ti roky|jazyk=uk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Nachlik|meno=Javhen|titul=Ivan Franko pro instytut deržavy|url=https://zbruc.eu/node/56454|dátum vydania=2016-09-21|dátum prístupu=2026-01-31|vydavateľ=Zbruč|miesto=Ľvov|jazyk=uk}}</ref> Na základe analýz jednotlivých [[Politický systém|politických systémov]] zdôrazňoval, že unitárny ([[Centralizmus|centralizovane]] usporiadaný) štát predstavuje zosobnenie [[Despotizmus|despotizmu]] a [[Diktatúra|diktatúry]] úzkeho okruhu osôb. Za najlepšiu formu usporiadania štátu považoval organizovanú [[Federácia|federáciu]] (ako príklady uvádzal [[Spojené štáty]] a [[Švajčiarsko]]), kde v rámci systému pôsobí miestna správa samostatne a systém zároveň garantuje základné práva a slobody jednotlivca. Mychajlo Petrovyč Drahomanov podobne ako [[Mykola Ivanovyč Kostomarov]] patri k prívržencom [[Federalizmus|federalizmu]]. Rozdiel v ich názoroch spočíval v predstave o tom, v akej forme mala [[federácia]] vzniknúť{{--}}kým Mykola Ivanovyč Kostomarov hlásal potrebu vytvoriť zjednotený [[Panslavizmus|panslavistický]] štát, Mychajlo Petrovyč Drahomanov presadzoval iba určité prebudovanie systému [[Ruská ríša|Ruskej ríše]] na federáciu. Budúca federácia mala fungovať na nasledujúcich princípoch: 1. Základný a prvoradý princíp v [[Štát|štáte]] malo predstavovať rešpektovanie [[Ľudské práva|práva]] a [[Sloboda|slobôd]] jednotlivca. Podľa názoru Mychajla Petrovyča Drahomanova sa na [[Teror (politológia)|terore]] a na [[Diktatúra|diktatúre]] nemôže zakladať progresívny [[Spoločnosť (sociológia)|spoločensko]]-[[Politika|politický]] systém. Nové usporiadanie štátu malo byť postavané na zásadách [[Politická sloboda|politickej slobody]], a teda [[štát]] mal garantovať: práva jednotlivca a občana, zrušenie telesných trestov a [[Trest smrti|trestu smrti]], nedotknuteľnosť obydlia bez súdneho rozhodnutia, [[listové tajomstvo]] v rámci súkromnej korešpondencie jednotlivca, [[Sloboda svedomia|slobodu svedomia]], [[Sloboda tlače|slobodu tlače]], [[Sloboda slova|slobodu slova]] a [[slobodu vierovyznania]]. Cirkev sa mala oddeliť od štátu. 2. [[Federácia]] mala fungovať na princípe, že jednotlivým [[Štátny orgán|štátnym orgánom]] budú udeľované [[Právomoc|právomoci]] zdola (od [[Občan|občanov]]), a teda vedúce orgány by nemali udeľovať [[Ľudské práva|práva]] a [[Sloboda|slobody]] bežným ľuďom (v smere „zhora-nadol“). 3. Orgán dohliadajúci na dodržanie [[Ľudské práva|práv]] a [[Sloboda|slobôd]] mal predstavovať [[súd]]. [[Občan]] by mohol podať žalobu nielen proti inému občanovi (z rovnakej triedy), ale aj voči [[Úrad|úradníkovi]], čo by predstavovalo výraznú zmenu v rámci systému vtedajšieho [[Ruská ríša|ruského štátu]]. Mychajlo Petrovyč Drahomanov poukazoval aj na to, že je potrebné zavádzať aj [[Spoločnosť (sociológia)|sociálne]] reformy, aby mohli byť reálne implementované [[Politická sloboda|politické slobody]] občanov. Preto v rámci sociálnych reforiem navrhoval nasledujúce kroky: 1. V novom systéme malo dôjsť k eliminácii [[Rovnosť (politika a právo)|právnej nerovnosti]] (ako prežitku nevoľníctva). 2. V novom systéme už nemal platiť princíp stanovovania [[Daň|daní]] podľa stavov. 3. V novom systéme malo dochádzať k postupnému [[Znárodnenie|znárodňovaniu]] výrobných prostriedkov, pričom bežní ľudia by mali prístup k ich použitiu. [[Moc (ovládanie)|Moc]] v štáte podľa koncepcie Mychajla Petrovyča Drahomanova mali tvoriť tri zložky{{--}}[[Zákonodarná moc|zákonodarná]], [[Súdna moc|súdna]] a [[Výkonná moc|výkonná]]. Zákonodarnú moc by vykonávala dvojkomorová [[Parlament|duma]], ktorá by sa skladala zo štátnej a zo zväzovej komory (dumy). [[Hlava štátu|Hlavu štátu]] mal naďalej predstavovať [[cár]], ktorého nástupca by bol dedič alebo zvolený kandidát. Výkonnými orgánmi súdnej moci okrem Najvyššieho súdu (senátu) mali byť [[Súd|súdne]] komory oblastných, okresných a mestských dúm. Zákon určoval podmienky, aké bolo potrebné splniť na získanie štatútu sudcu. Cár by vymenovával členov Najvyššieho súdu, pričom pôsobenie vo funkcii malo byť doživotné. Mychajlo Petrovyč Drahomanov odporúčal vytvoriť koncepciu [[Parlamentarizmus|parlamentného]] štátu postavenú na týchto princípoch{{--}}teda na zásadách [[Decentralizácia|decentralizácie]]. Jednotlivé princípy zavedené do systému by mali vplyv na [[Hospodárstvo (oblasť činnosti)|ekonomiku]] aj na spoločnosť ako celok, čím by mohlo dochádzať k rozvoju vzdelania, zákonodarstva aj možností pre uskutočnenie jednotlivých reformy. === Význam filozofie === Význam [[Politológia|politického]] učenia Mychajla Petrovyča Drahomanova v prvom rade spočíva v tom, že svoj koncept zameral na ochranu [[Ľudské práva|práv]] a [[Sloboda|slobôd]] človeka. Nikto predtým ani potom na [[Ukrajina|Ukrajine]] aj v [[Rusko|Rusku]] tak ako práve Mychajlo Petrovyč Drahomanov rázne a priebojne nepresadzoval myšlienku, že jednotlivec má prednosť pred [[Štát|štátom]]. Zároveň poukazoval na úzku súvislosť zodpovednosti jednotlivca voči štátu a zodpovednosti štátu voči jednotlivcovi pri porušení jeho práv, čo označil za najdôležitejší znak [[Právny štát|právneho štátu]]. Mychajlo Petrovyč Drahomanov vynakladal úsilie na to, aby sa [[Ukrajina]] približovala k [[Európa|Európe]], prostredníctvom čoho sa mohla dostávať na úroveň európskych [[Politika|politických]] a [[Objektívne právo|právnych]] štandardov. Zároveň význam politického konceptu spočíva v tom, že Mychajlo Petrovyč Drahomanov ako prvý v histórii [[Rusko|Ruska]] vytvoril návrh na vytvorenie [[Federácia|federácie]], ktorého aspekty boli zrealizované až neskôr. Z navrhované konceptu však vybočuje [[Federálne zhromaždenie Ruskej federácie|súčasný dvojkomorový ruský parlament,]] nakoľko v priebehu prelomu 20. a 21. storočia de facto došlo k jeho pretvoreniu na [[štátny orgán]] [[Centralizmus|centralizovaného]] [[Totalitarizmus|totalitného]] [[Štát|štátu]]. Mychajlo Petrovyč Drahomanov v rámci svojej [[Politická filozofia|politickej filozofie]] za prvoradý považoval [[Humanizmus (ľudomilnosť)|humanizmus]]. Humanizmus sa prejavoval prostredníctvom jeho viery v duchovné obohatenie človeka a v progres spoločnosti, ktorý vnímal ako predpoklad na uspokojenie potrieb a želaní jednotlivca. Mychajlo Petrovyč Drahomanov obhajoval a presadzoval hodnoty [[Demokracia|demokratickej]] spoločnosti. Hodnoty v spoločnosti sa mali zakladať na zásadách [[Racionalizmus (filozofia)|racionalizmu]], [[Solidarita (sociológia a politika)|solidarity]] a upriamenia sa na integrálny rozvoj osobnosti. Právo staval na najvyšší stupeň, nakoľko ho vnímal ako garanciu postupného sociálneho rozvoja. [[Súbor:Пам. д. Драгоманову.JPG|náhľad|Pamätník v Ivano-Frankivsku.]] V rámci [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] Mychajlo Petrovyč Drahomanov sledoval dva aspekty: Na jednej strane [[národ]] vnímal ako súbor ľudí predstavujúci výsledok historického vývoja, v priebehu ktorého boli spojení prostredníctvom historických udalostí, [[Jazyk (jazykoveda)|jazyka]], [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]], [[Tradícia (zvyky)|tradícií]] či pohľadov na svoju minulosť a budúcnosť. Z druhého uhla pohľadu národ v rámci svojej doby a [[Generácia (pokolenie ľudí)|generácie]] vnímal ako spoločnosť, v ktorej sa prejavuje potenciál predovšetkým jej vedúcich osobností, ako aj osôb pôsobiacich v rámci kultúry, [[Umenie|umenia]], [[Véda|vedy]] a [[Duchovenstvo|duchovenstva]]. Mychajlo Petrovyč Drahomanov mal originálny pohľad na [[Nacionalizmus|nacionalistické]] otázky rezonujúce vo vtedajšej [[Európa|Európe]]. Vytvoril teóriu tzv. ''plebejských národov''{{--}}[[Historická veda|historicko]]-[[Filozofia|filozofická]] [[Idea|ideu]] „neúplnosti“ [[Dejiny|historického]], [[Spoločnosť (sociológia)|sociálneho]] a [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúrneho]] rozvoja národov bez vlastného [[Štát|štátu]]. V snahe o [[Harmonizácia|zharmonizovanie]] medzinárodných pomerov postupom času kládol čoraz väčší dôraz na potrebu [[Racionalizmus (filozofia)|racionálnych]] predstaviteľov a na schopnosti jednotlivých [[Národ|národov]] vzájomne spolupracovať, pričom spolupráca mala byť postavená na princípoch [[Humanizmus (ľudomilnosť)|humánnosti]], dialógu a vzájomných ústupkov. Úplne nový bol jeho [[Europocentrizmus|europocentristický]] model [[Spoločnosť (sociológia)|spoločensko]]-[[Politika|politického]] rozvoja. Z pohľadu hlavných aj vedľajších (na periférií realizovaných) procesov v rámci rozvoja [[Európa|Európy]] interpretoval kľúčové historické udalosti. == Literárno-vedná činnosť == Mychajlo Petrovyč Drahomanov v priebehu 70. až 90. rokov 19. storočia napísal viacero [[Veda|odborných]] a [[Literárna kritika|literárno-kritických]] prác ako napríklad: * ''Literatura rosijska, velykoruska, ukrajinska i halycka'' (po slovensky ''Literatúra ruská, veľkoruská, ukrajinská a haličská'', 1873{{--}}1874).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kozyč|meno=Ivan|titul=Literatura rosijska, velykoruska, ukrajinska i halycka. Mychajlo Drahomanov|url=https://zbruc.eu/node/31401|dátum vydania=2015-01-11|dátum prístupu=2026-02-01|vydavateľ=Zbruč|miesto=Ľvov|jazyk=uk}}</ref> * ''Lysty na Naddnipriansku Ukrajinu'' (po slovensky ''Listy na Naddnipriansku Ukrajinu'', 1893{{--}}1894). * ''Sviatkuvaňňa rokovyn Ševčenka v „ruskomu obščestvi“'' (po slovensky ''Oslava výročia Ševčenka v „ruskej spoločnosti“'', 1873). * ''Vijna z pam'iaťťu pro Ševčenka'' (po slovensky ''Boj proti pamiatke Ševčenkovi'', 1882). * ''T. Ševčenko v čužij chati joho imeni'' (po slovensky ''T. Ševčenko v chalupe cudzieho'', 1893). Vo svojich prácach požadoval, aby [[literatúra]] stavala predovšetkým na princípe podávania verného obrazu života, a tak zobrazovala [[Realizmus|reálne]] problémy a vytvárala obraz skutočného človeka žijúceho v aktuálnej spoločnosti. Veľký význam má jeho rozpracovanie koncepcie národnosti literatúry. Mychajlo Petrovyč Drahomanov upriamoval pozornosť na historický význam tejto kategórie{{--}}vplyvom jej postupného vývoja, ako aj modernizácie obsahu a formy odrážala [[Spoločnosť (sociológia)|spoločenské]] a [[Estetika|estetické]] potreby národa. Zastával a obhajoval prejavy národného cítenia v tvorbe [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] spisovateľov, a preto odsudzoval prejavy pseudonárodného cítenia, zaostalosti a obmedzenosti v literatúre. Mychajlo Petrovyč Drahomanov patril k prvým [[Literárna veda|literárnym vedcom]], ktorí analyzovali [[Romantizmus (literatúra)|romantizmus]] ako umelecký smer zohrávajúci významnú úlohu v rámci procesu formovania národnej literatúry v predchádzajúcich desaťročiach a vedúci k prejavu záujmu o [[Ľudová slovesnosť|ľudovú slovesnosť]], o [[Etnológia|etnografiu]] a o [[Mytológia (veda)|mytológiu]] [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Rovnaké prvky sa stali predpokladmi [[Realizmus vo svetovej literatúre|realizmu]], ktorý dominoval v [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúre]] druhej polovice 19. storočia. Zaujímavou je aj koncepcia [[Realizmus|realizmu]] v rámci [[Estetika|estetiky]] Mychajla Petrovyča Drahomanova. Zakladá sa na [[Filozofický objektivizmus|objektívnom]] vyobrazení života bez akýchkoľvek tendencií k presadzovaniu vlastného obrazu. Nedocenenie predností realistického prístupu k zobrazeniu skutočnosti viedlo k tomu, že niektorí [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskí spisovatelia]] (napríklad [[Oleksandr Petrovyč Storoženko]]) vytvárali abstraktné postavy nepredstavujúce obraz bežných ľudí a dielam dodávali prvky [[Poučovanie|didaktizmu]], pričom v tej dobe bolo žiaduce, aby umelecká tvorba vyobrazovala existujúce (skutočné) obrazy ľudí, situácií a ich života. Mychajlo Petrovyč Drahomanov za hlavných predstaviteľov realizmu v ukrajinskej literatúre označil [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]], [[Marko Vovčok|Marka Vovčka]], [[Panas Myrnyj|Panasa Myrného]], [[Ivan Semenovyč Nečuj-Levyckyj|Ivana Semenovyča Nečuj-Levyckého]] a čiastočne aj [[Osyp-Jurij Adaľbertovyč Feďkovyč|Osypa-Jurija Adaľbertovyča Feďkovyča]]. Zaoberal sa aj literárnou komparatistikou, v rámci ktorej poukazoval na dôležitosť základných estetických hodnôt v procese rozvoja ukrajinskej kultúry. [[Súbor:Bust of Mikhail Dragomanov.JPG|náhľad|Pamätník pred univerzitou v Kyjeve.]] == Pamiatka == * Na počesť Mychajla Petrovyča Drahomanova boli pomenované ulice vo viacerých mestách na [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}[[Kyjev]], [[Ľvov]], [[Ivano-Frankivsk]], [[Dnepropetrovsk]], [[Černovice (Ukrajina)|Černovice]], [[Rivne]], [[Luck]], [[Haďač]], [[Mukačevo]], [[Charkov]], [[Stryj (mesto)|Stryj]], [[Lubny]], [[Bachmač]], [[Bolechiv]], [[Boryspiľ]], [[Brovary]], [[Dubno (Ukrajina)|Dubno]], [[Horodok (Chmeľnycká oblasť)|Horodok]], [[Chmeľnyckyj (mesto)|Chmeľnyckyj]], [[Kaluš]], [[Kamianec-Podiľskyj]], [[Kolomyja]], [[Kosiv]], [[Kostopiľ]], [[Koveľ]], [[Kozova]], [[Kremenčuk]], [[Kremenec (Ukrajina)|Kremenec]], [[Lanivci]], [[Marhanec]], [[Monastyryšče]], [[Pokrovsk]], [[Rava-Ruska]], [[Rohatyn]], [[Sokaľ]], [[Ternopiľ]], [[Voločysk]], [[Vyhoda]], [[Vyžnycia]], [[Ostroh]], [[Polonne]], [[Rožyšče]], [[Rudne]], [[Sarny]], [[Skalat]], [[Fastiv]], [[Čortkiv]], [[Jahotyn]], [[Zališčyky]], [[Zdolbuniv]], [[Ziňkiv]], [[Žaškiv]], [[Zviaheľ]]. * Od roku [[1920]] je po Mychajlovi Petrovyčovi Drahomanovovi pomenovaná [[Ukrajinská štátna univerzita Mychajla Petrovyča Drahomanova]] v [[Kyjev|Kyjeve]]. * V roku [[1993]] mal premiéru [[film]] ''Tytan. Mychajlo Drahomanov'' (po slovensky ''Titán Mychajlo Drahomanov''), ktorý vytvorila ''[[Ukrajinska studija televizijnych fiľmiv]]'' (po slovensky ''Ukrajinské štúdium televíznych filmov''). Film [[Réžia|režíroval]] [[Oleksij Jurijovyč Mažuha]] a autorom [[Scenár|scenáru]] bol [[Volodymyr Ivanovyč Koloďažnyj]]. * [[Nacionaľnyj bank Ukrajiny]] v roku [[2001]] vydal jubilejnú pamätnú mincu venovanú Mychajovi Petrovyčovi Drahomanovovi pri príležitosti 160. výročia dňa narodenia. * Na počesť Mychajla Petrovyča Drahomanova bola v meste [[Haďač]] nainštalovaná [[pamätná tabuľa]] na prírodnej hranici ''Zelenyj haj'' (po slovensky ''Zelený háj''), kde žili [[Drahomanovci]]. == Zdroje == * {{Preklad|uk|Драгоманов Михайло Петрович|44409889|cs|Mychajlo Drahomanov|24743490|en|Mykhailo Drahomanov|1322257393}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Pinčuk|meno=Jurij Anatolijovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=2|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2004|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=518|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=458|zväzok=2|typ zväzku=|url=http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Dragomanov_M|isbn=966-00-0405-2|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mala Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Administratura UAPC v Arhentyni|rok=1958|strany=379 – 381|jazyk=uk|zväzok=2|miesto=Buenos Aires|url=https://archive.org/details/UkrMalaEn/kn_03_%D0%94-%D0%84/page/379/mode/1up?ui=embed&wrapper=false|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mova: Encyklopedija|vydanie=2. (revidované, doplnené)|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Instytut movoznavstva imeni O. O. Potebni Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Encyklopedyčne vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-7492-19-2|strany=162|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|jazyk=uk|poznámka=autor hesla: Iryna Sviatoslavivna Hnaťuk}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska literaturna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska encyklopedija imeni Mykolu Platonovyča Bažana|miesto=Kyjev|rok=1990|strany=101 – 103|zväzok=2|jazyk=uk|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč}}. * {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=589 – 591|zväzok=|poznámka=autor hesla: Ivan Pavlovyč Lysiak-Rudnyckyj|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2006|isbn=966-02-4099-6|strany=649, 650|poznámka=kolektív autorov; 664 strán|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|jazyk=uk|zväzok=1}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajina i Bolharija v istoriji Jevropy: zbirnyk naukovych prac|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut istoriji Ukrajiny, Bolharska akademija nauk: Instytut istoryčnych doslidžeň, Komisija istorykiv Ukrajiny i Bolhariji, Naukove tovarystvo istoriji dyplomatiji ta mižnarodnych vidnosyn|miesto=Kyjev, Sofia|rok=2019|isbn=978-954-2903-34-5|url=https://sshdir.org.ua/wp-content/uploads/2019/06/history.pdf|poznámka=560 strán; kolektív autorov; autorka kapitoly: Antonina Jakimova|jazyk=uk|strany=88 – 100|priezvisko=|meno=|kapitola=Mychajlo Drahomanov: Jevropejskyj včenyj, profesor Sofijskoho universytetu}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Ablicov|meno=Vitalij Hryhorovyč|titul=Kyjiv. Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Feniks|miesto=Kyjev|rok=2016|isbn=978-966-136-405-8|poznámka=288 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Andrusiak|meno=Taras Hryhorovyč|titul=Šľach do svobody (Mychajlo Drahomanov pro prava ľudyny)|vydanie=1|vydavateľ=Svit|miesto=Ľvov|rok=1998|isbn=5-7773-0901-1|poznámka=189 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Daškevyč|meno=Jaroslav Romanovyč|titul=Učenyj, polityk, publicyst|periodikum=Slovo i čas|vydavateľ=Instytut literatury imenie Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|číslo=10|strany=3-6|issn=0236-1477|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Dovhyč|meno=Vitalij Andrijovyč|titul=Ukrajinska ideja v polityčnij teoriji M. Drahomanova: (Navčaľnyj posibnyk dľa specializaciji «Ukrajinoznavstvо», «Politolohija», «Istorija svitovoji publicystyky»)|vydanie=1|vydavateľ=NMK VO|miesto=Kyjev|rok=1991|jazyk=uk}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Dmytrenko|meno=Mychajlo Kosťantynovyč|titul=Mychajlo Drahomanov – doslidnyk foľkloru|periodikum=Slovo i čas|vydavateľ=Instytut literatury imenie Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|číslo=6|strany=12 – 24|issn=0236-1477|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Drahomanov|meno=Mychajlo|titul=Litaraturno-publicystyčni praci u 2 tomach|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1970|poznámka=531 strán|zväzok=1|jazyk=uk|url=https://irbis-nbuv.gov.ua/E_LIB/PDF/ukr0002779.pdf}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Drahomanov|meno=Mychajlo|titul=Litaraturno-publicystyčni praci u 2 tomach|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1970|poznámka=592 strán|zväzok=2|jazyk=uk|url=}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Fadenko|meno=Panas Vasyľovyč|titul=Drahomanivskyj zbirnyk|vydanie=1|vydavateľ=Sijač|miesto=Praha|rok=1932|strany=271 – 292|zväzok=1|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Horbač|meno=Nazar Jakovyč|titul=Spravžnij Mychajlo Drahomanov|vydanie=1|vydavateľ=Kameňar|miesto=Lvov|rok=2008|isbn=5-7745-0933-8|strany=101, 152 – 166|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Hrycenko|meno=Ivan|titul=Mychajlo Drahomanov u spohadach|vydanie=1|vydavateľ=Lybiď|miesto=Kyjev|rok=2012|isbn=978-966-06-0629-6|meno2=Viktor|priezvisko2=Korotkyj|jazyk=uk|poznámka=312 strán}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Jakimova|meno=Antonina|titul=Bolharskyj period žyťťa profesora Mychajla Drahomanova: monohrafija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2019|isbn=978-966-02-9103-4|url=https://www.etnolog.org.ua/pdf/stories/monografiji/2019/bolg.pdf|poznámka=280 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Jas|meno=Oleksij Vasyľovyč|titul=Porivňaľno-istoryčnyj metod u doslidnyckych praktykach Mychajla Drahomanova|periodikum=Ukrajinskyj istoričnyj žurnal|vydavateľ=Instytut istoriji Ukrajiny Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2012-04-17|ročník=56|číslo=2|strany=133-158|issn=0130-5247|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Kačkan|meno=Volodymyr Atanazijovyč|titul=Nev'iavuča haluzka kalyny: Ukrajinski literatory, včeni, homadski dijači v diaspori|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Ľvivska nacionaľna naukova biblioteka Ukrajiny imeni Vasyľa Stefanyka, Naukove tovarystvo imeni Tarasa Hryhorovyča Ševčenka, Ivano-Frankivskyj nacionaľnyj medyčnyj universytet|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=966-7252-64-9|strany=4 – 11|kapitola=Velykyj poltavec jevropejskoho ovydu|poznámka=267 strán|priezvisko2=Kačkan|meno2=Oleh Volodymyrovyč}}. * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Karaivanov | meno = Nikola | titul = Profesor Mychajlo Drahomanov v Bľharija | url = https://european-science.sk/storage/journals/essays/1-2017/14.pdf | dátum prístupu = 2026-02-02 | vydavateľ = Európska veda}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Karmazina|meno=Marija Stepanivna|titul=Miž istorijeju i politykoju|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut polityčnych i etnonacionaľnych doslidžeň im. I. F. Kurasa|miesto=Kyjev|rok=2015|isbn=978-966-02-7606-2|strany=21 – 24|kapitola=Mychajlo Drahomanov i nacionaľne pytaňňa|url=https://ipiend.gov.ua/wp-content/uploads/2018/07/miz_istorieu_188.pdf|poznámka=560 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Kosťuk|meno=Hryhorij Oleksandrovyč|titul=Literaturno-mystecki perechresťa (paraleli)|vydanie=1|vydavateľ=Instytut literatury imeni Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Ukrajinska Viľna Akademija nauk|miesto=Kyjev, Washinghton|rok=2002|isbn=966-7802-14-0|strany=223 – 234|poznámka=416 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Kruhlašov|meno=Anatolij Mykolajovyč|titul=Drama intelektuáľna: Polityčni ideji Mychajla Drahomanova|vydanie=2000|vydavateľ=Prut|miesto=Černovice|rok=2000|isbn=966-560-008-7|poznámka=488 strán}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Kuca|meno=Oľha Pavlivna|titul=Mychajlo Drahomanov i rozvytok ukrajinskoji literatury u druhij polovyni XIX stoliťťa|vydanie=1|vydavateľ=Pidručnyky i posibnyky|miesto=Ternopiľ|rok=1995|strany=|poznámka=224 strán|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/ua/elib.exe?Z21ID=&I21DBN=UKRLIB&P21DBN=UKRLIB&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=online_book&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=FF=&S21STR=ukr0004597}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Leščak|meno=Oleh|titul=Teoria literatury. Komparatyvistyka. Ukrajinystyka. Zbirnyk prac z nahody simdesiatyriččia profesora Romana Hrom'iaka|vydanie=1|vydavateľ=Pidručnyky i posibnyky|miesto=Ternopiľ|rok=2007|isbn=978-966-07-0770-2|strany=247 – 253|poznámka=kolektív autorov; autor kapitoly: Oľha Pavlivna Kuca, 400 strán|kapitola=Literaturoznavči pošuky Mychajla Drahomanova u konteksti kuľturno-nacionaľnoji prohramy ukrajinstva|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Luk|meno=M. I.|titul=Sociaľno-filosofski ideji Mychajla Drahomanova: zbirnyk naukovych prac|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka, Instytut filolohiji Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=1995|isbn=5-12-003957-X|strany=94 – 102|poznámka=kolektív autorov; autor kapitoly: Petro Mychajlovyč Kraľuk; 121 strán|kapitola=Drahomanov pro reformacijni ruchy v Ukrajini|url=https://shron1.chtyvo.org.ua/Zbirnyk_statei/Sotsialno-filosofski_idei_Mykhaila_Drahomanova.pdf?|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Macko|meno=Vitalij Petrovyč|titul=Mychajlo Drahomanov i medijevistyka|vydanie=1|vydavateľ=Prosvita|miesto=Chmeľnyckyj|rok=2000|poznámka=80 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Matvijišyn|meno=Volodymyr|titul=Ukrajinskyj literaturnyj jevropejizm|poznámka=264 strán|kapitola=Mychajlo Drahomanov i jevropejizacija literaturnoho procesu v Halyčyni 70 – 90-ch rokiv XX st.|vydanie=1|vydavateľ=Akademija|miesto=Kyjev|rok=2009|isbn=978-966-580-306-5|strany=128 – 136|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Mychajlyn|meno=Ihor Leonidovyč|titul=Žurnalistyka jak vsesvit: vybrani mediadoslidžeňňa|vydanie=1|vydavateľ=Prapor|miesto=Charkov|rok=2008|isbn=978-966-8690-99-0|strany=386 – 404|poznámka=512 strán|kapitola=Jak Mychajlo Drahomanov stav čudakom (dyskusija B. Hrinčnenka ta M. Drahomanova v žurnali Zoria 1888 – 1889 rokiv). Dialog Ivana Franka z Mychajlom Drahomanovym v žurnali Narod: dyskurs pravovoji polemiky|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Nimčuk|meno=Vasyľ Vasyľovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pravopysu XVI – XX stoliťťa. Chrestomatija|vydanie=1|vydavateľ=Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-00-0261-0|strany=160 – 167|kapitola=Drahomanov Mychajlo. V spravi reformy našoji pravopysy|poznámka=583 strán; kolektív autorov|url=https://archive.org/details/nimchuk2004/page/160/mode/1up?ui=embed&wrapper=false|jazyk=uk|edícia=Naukova knyha|priezvisko2=Puriajeva|meno2=Natalija Volodymyrivna}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Rakovskyj|meno=Ivan|titul=Ukrajinska zahaľna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Ridna škola|miesto=Ľvov, Stanislaviv, Kolomyja|rok=1930|strany=1140, 1141|zväzok=1|url=https://archive.org/details/entsyklopediia1935/page/n607/mode/1up?ui=embed&wrapper=false|poznámka=kolektív autorov|jazyk=uk}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Tarnašynska|meno=Ľudmyla Bronislavivna|titul=Apostol pravdy i nauky|periodikum=Literaturna Ukrajina|vydavateľ=TOV Hazeta Literaturna Ukrajina|miesto=Kyjev|dátum=1991-09-19|číslo=37|strany=7|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Uškalov|meno=Leonid Volodymyrovyč|titul=Čarivnisť enerhiji: Mychajlo Drahomanov|vydanie=1|vydavateľ=Duch i Litera|miesto=Kyjev|rok=2019|isbn=966-378-677-3|edícia=Postati kuľtury|poznámka=600 strán; doposiaľ najrozsiahlejšia biografia Mychajla Petrovyča Drahomanova|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajina v mižnarodnych vidnosynach. Encyklopedyčnyj slovnyk-dovidnyk|vydanie=1|vydavateľ=Instytut istoriji Ukrajiny Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=2014|isbn=978-966-02-4858-8|poznámka=kolektív autorov; 331 strán|url=https://archive.org/details/biohrafencycl/A-G/page/n1/mode/2up|zväzok=5|priezvisko=Varvarcev|meno=Mykola Mykolajovyč|strany=142 – 145|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=Viktor|titul=Istoryčnyj kalendar (po universytet imeni Drahomanova za 185 rokiv ta žyťťa i tvorčisť Mychajla Petrovyča)|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2015|poznámka=808 strán|jazyk=uk}}. = Andrej Bačinský = '''Андрій Федорович Бачинський''' ([[:uk:14_листопада|14 листопада]] [[:uk:1732|1732]] (за старим стилем), с. [[:uk:Бенятіна|Бенятіна]], нині [[:uk:Словаччина|Словаччина]]&nbsp;— [[:uk:19_грудня|19 грудня]] [[:uk:1809|1809]], [[:uk:Ужгород|Ужгород]])&nbsp;— церковний [[:uk:Українська_греко-католицька_церква|греко-католицький]] діяч, публіцист, просвітитель. [[:uk:Мукачівські_єпархи|Єпископ Мукачівський]] ([[:uk:5_серпня|5 серпня]] [[:uk:1772|1772]]—[[:uk:19_листопада|19 листопада]] [[:uk:1809|1809]] рр.). == Становлення == Андрій Бачинський народився 14 (за іншими даними&nbsp;— 24) листопада (за ст. стилем) 1732 року в с. Бенятин [[:uk:Ужанська_жупа|Ужанської жупи]] (тепер у Словаччині). Його батько був священником, походив зі [http://bachynskyj.blogspot.com/2009/08/blog-post.html шляхетського роду галицьких переселенців] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131024081404/http://bachynskyj.blogspot.com/2009/08/blog-post.html|date=24 жовтня 2013}}. Спершу навчався в Ужгородській гімназії. [[:uk:1756|1756]] року був висвячений на священника, після чого єпископ [[:uk:Мануїл_Ольшавський|Мануїл Ольшавський]] скерував Бачинського для продовження освіти у [[:uk:Трнава|Трнавській]] семінарії, де [[:uk:1758|1758]] року молодий священник став доктором богослов'я, причому отримав право відправляти літургію як за східним, так і за західним обрядом. За роки навчання він вивчив багато мов. Своє служіння розпочав помічним душпастирем у [[:uk:Гайдудороґ|Гайдудорозі]]. [[:uk:1761|1761]] року Бачинський став там [[:uk:Парох|парохом]]. Молодий священник веде метрики церковнослов'янською, листування зі світською владою&nbsp;— угорською, з церковними&nbsp;— латиною та руською (староукраїнською). Єпископ Ольшавський наближує до себе освіченого пароха, запрошує для обговорення конфіденційних питань, пов'язаних із визнанням єпархії. [[:uk:1768|1768]] року новий владика [[:uk:Іван_Брадач|Іван Брадач]] почав реорганізацію Мукачівського єпископства. Андрій Бачинський стає одним з чотирьох членів капітули (єпархіального управління). 1769 року він супроводжує І.&nbsp;Брадача на перемовинах з Ягерським архієпископом К.&nbsp;Естергазі, які закінчилися безрезультатно. І.&nbsp;Брадач хотів навіть відмовитися від посади, але А.&nbsp;Бачинський відрадив від цього: «Всякий єпископ у Божій Церкві наче той шкіпер, що під час негоди повинен бути готовий і загинути враз з кораблем!» При повсякчасній підтримці співробітника І.&nbsp;Брадач продовжив боротьбу з «могутнім Естергазієм», що й наблизило його передчасну кончину 1772&nbsp;року, коли він, за висловом М.&nbsp;Лучкая, «помер на 39-му році життя, як жертва за Русько-католицьку церкву». == На чолі національно-церковного відродження == 1770&nbsp;року саме А.&nbsp;Бачинський як генеральний вікарій іде до імператриці [[:uk:Марія-Терезія|Марії-Терезії]] домагатися усамостійнення Мукачівської єпархії. У Відні з ним спершу ніхто не хотів говорити. Лише через два місяці він зміг привернути до себе двох цісарських радників К.&nbsp;Плюмегена і Ф.&nbsp;Голлера, через яких передано меморандум для імператриці. Стараннями Плюмегена 1 квітня 1770&nbsp;року відбулася аудієнція А. Бачинського при дворі. Саме на цій зустрічі єпископ переконав Марію-Терезію створити окрему єпархію для наших предків. Після наради 12 травня з міністрами імператриця звернулася до Папи Римського [[:uk:Климент_XIV|Климента XIV]] з відповідним поданням. 17 листопада Папа дав свою принципову згоду. Остаточне оформлення єпархії відбулося 19 вересня 1771 року. 1772 року А.&nbsp;Бачинського з посади дорогського пароха і генерального вікарія призначено главою Мукачівської єпархії, якою він керував 36 років. Урочиста церемонія висвячення відбулася в травні 1773&nbsp;року в імператорській каплиці Відня у присутності Марії-Терезії. Вона особисто подарувала новому владиці відповідні регалії&nbsp;— митру, сакос, перстень і хрест. Після церемонії імператриця наділила єпископа особливими правами, надала йому великий маєток на утримання єпископату. Згодом історик М.&nbsp;Лучкай писав про свого покровителя: «Андрій Бачинський був настільки освіченим і таким знавцем, людиною такої моральної чесноти і таким активним, що зміг подолати і найважчі справи, здобув до себе таку велику любов не тільки в єпархії, а й за її межами, як перед усією громадою, так і перед королівськими величностями, що після смерті Йоана Брадача був не лише затверджений на єпископську кафедру, а й згодом дістав титул високопреподобного, власне таємного радника її величності. Під його керівництвом ця єпархія набула нової форми правління». == Мистецтво політики == [[Файл:Ужгород_меморіальна_таблиця_Андрію_Бачинському.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D0%B6%D0%B3%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B4_%D0%BC%D0%B5%D0%BC%D0%BE%D1%80%D1%96%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D0%B0_%D1%82%D0%B0%D0%B1%D0%BB%D0%B8%D1%86%D1%8F_%D0%90%D0%BD%D0%B4%D1%80%D1%96%D1%8E_%D0%91%D0%B0%D1%87%D0%B8%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%BC%D1%83.jpg|náhľad|Меморіальна таблиця Андрію Бачинському на фасаді [[:uk:Ужгородський_кафедральний_собор|Ужгородського кафедрального собору]]]] З перших же днів правління А. Бачинському довелося опановувати складне мистецтво політики. Угорський клір спершу підтримував його, йому навіть запропонували з [[:uk:Східні_католицькі_церкви|греко-католицького]] єпископа стати латинським примасом Угорщини, але Бачинський категорично відмовився. Натомість він почав реорганізацію адміністративних структур єпархії, зміцнював її матеріальну базу. Указом імператриці єпархія одержала в дарунок Ужгородський єзуїтський монастир з костелом для владичої резиденції. 1 серпня 1775 року урядовець Ужанського комітату Міхай Еорі передав по акту А. Бачинському в присутності членів комісії і каноніків єзуїтську колегію, церкву при ній, єзуїтську бібліотеку й [[:uk:Ужгородський_замок|Ужгородський замок]]. 3 грудня 1778 року до [[:uk:Ужгородський_замок|замку]] перенесено з Мукачева богословську школу, засновану ще єпископом М.&nbsp;Ольшавським 1744 року. А.&nbsp;Бачинський реорганізував її в духовну семінарію з чотирирічним строком навчання, відкрив для семінаристів доступ до власної бібліотеки. Пізніше при семінарії відкрито підготовчу школу-інтернат «Алумнеум», теж розраховану на чотири роки навчання. За саном А.&nbsp;Бачинський посідає високе місце в державі. 1777 року він стає дійсним внутрішнім таємним радником, 1778 року входить до верхньої палати сейму. Там він зумів відстояти права греко-католицького духовенства нарівні з католицьким та реформатським. Він домігся звільнення своїх священників від військової повинності та податків. Але найбільшим політичним успіхом став закон про захист греко-католицького духовенства від свавілля поміщиків. 24 лютого 1778 року у селі Костіл А.&nbsp;Бачинський підписав із заступником голови Угорської намісницької ради (іншими словами&nbsp;— віце-прем'єром Угорщини) графом П.&nbsp;Фештетичем угоду про державну підтримку священників [[:uk:Мармарош_(комітат)|Марамороської жупи]]. У травні таку ж угоду підписано з графом Шонборном по [[:uk:Березька_жупа|Березькій жупі]]. 19 червня це зроблено і по [[:uk:Ужанська_жупа|Ужанській жупі]]. Священники отримали право на стандартний земельний наділ у 12 кадастральних угрів, а дяки&nbsp;— на половину його. З духовних осіб не бралася плата за випасання їхньої худоби. Ремонт і облаштування храмів здійснювались за рахунок казни. Для школи і хати вчителя безкоштовно виділялися дрова. Найтяжче було поширити такий порядок і на Угочанську жупу (Виноградівщину), але поступово домоглися і цього. За А.Бачинського єпархія значно зміцнюється, налічуючи в своєму складі 60 пресвітерств і 729 парафій. На особисте прохання владики [[:uk:Марія-Терезія|Марія-Терезія]] 1776 року подарувала єпископству маєток в с. Тополиця під угорським містом [[:uk:Мішкольц|Мішкольц]], що давав щороку прибуток у 12 тисяч форинтів (до цього на єпископство виділялося 5 тисяч). З огляду на великі розміри єпархії і для покращення управління 26 липня 1776 року було створено два вікаріати&nbsp;— Марамороський і Сукмарський. 27 липня 1787 року до них додався третій&nbsp;— Кошицький, згодом перетворений на Пряшівський. А.&nbsp;Бачинський також розширив капітулу, до складу якої увійшло сім каноніків. [[Файл:Bachynskyj_A.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Bachynskyj_A.jpg|náhľad|''А.&nbsp;Ф.&nbsp;Бачинський'']] Мукачівсько-Ужгородська єпархія підпорядковувалась естергомському архієпископові. А.&nbsp;Бачинський намагався вийти з-під цієї юрисдикції (у зв'язку з постійними утисками угорською владою будь-якого прояву української ідентичності закарпатцями) і створити окрему митрополію для всіх руських, тобто українських, греко-католиків імперії Габсбургів: і Закарпаття, і Королівства Галичини та Володимирії. Мукачівський ієрарх був головним кандидатом на митрополита в разі створення цієї церковної провінції. Проте план не втілили через рішучий протест угорських еліт, які твердили, що створення єдиної української митрополії буде образою угорських національних інтересів. Ці події додатково свідчили небажання угорської влади втрачати землі, де проживали українці, і які експлуатувалися як світською, так і церковною угорською владою. Тож було створено Галицьку митрополію, але без Мукачівської. 1780 року владика остаточно переніс єпископську резиденцію з Мукачева до Ужгорода. 15 жовтня тут за участю королівського комісара було освячено кафедральний храм. Тут же владика заснував духовну семінарію у замку [[:uk:Другети|Другетів]]. П'ять професорів викладали руською (давньоукраїнською) та румунською мовами. На прохання А. Бачинського імператор [[:uk:Йосиф_II|Йосиф II]] виділив для семінаристів 60 стипендій. == Організатор освіти == Бачинський розширює єпархіальну бібліотеку, яка за його життя налічувала дев'ять тисяч манускриптів та стародруків. Бібліотека ж забезпечувала усі парохії церковними книгами. Андрій Бачинський заклав основу єпархіального архіву «ради беспечнайшаго и достовернейшаго сохранения» документів з історії «церквей или парохій, или маєтностей их дотычутся». Єпископ домігся виділення додаткових місць для молодих закарпатців в навчальних закладах Буди, Відня, Трнави. Він разом зі львівським та перемишльським єпископами звернувся до імператора [[:uk:Йосиф_II|Йосифа II]], в результаті чого той 9 березня 1787 року видав декрет про викладання окремих предметів у Львівському університеті руською (давньоукраїнською) мовою. Оскільки паства А.&nbsp;Бачинського була майже суцільно неписьменною, він багато дбав про підготовку не лише священників, а й вчителів початкової школи. Першу учительську семінарію в Угорщині відкрито 1775 року. Уже 1777 року Андрій Бачинський домагається відкриття такого закладу й у себе. Справа дуже затяглася. Тим часом парох села [[:uk:Коритняни|Коритняни]] під [[:uk:Ужгород|Ужгородом]] організував у себе разові тримісячні курси для підготовки кількох вчителів. Зробивши перший випуск, він побачив, що вчителів не вистачає навіть для найближчих сіл, тому перетворив свої курси на постійні. Туди приїжджали охочі з усього краю. Єпископ радо підтримав цю ініціативу і 1793 року переніс курси до Ужгорода. Наступного року на основі їх в Ужгороді відкрито вчительську препарандію (семінарію) з руською (давньоукраїнською) мовою викладання. Це був перший такий заклад на всіх українських землях і другий в північній Угорщині (мається на увазі вже не угорські етнічні землі, бо північчю Угорщини тоді [і частково зараз] вважали сучасну територію Словацької Республіки, де в той час і тепер також проживали етнічні українці). А.Бачинський вимагав освіти для всіх дітей від шести до чотирнадцяти років. Священники мали чотири рази на рік доповідати про кількість учнів. В селах, де було понад 50 підлітків, мали відкриватися окремі школи з викладанням материнською мовою. Для них в 1797 і 1799 роках було видано руський (давньоукраїнський) [[:uk:Буквар|буквар]]. Своїми коштами єпископ утримував щороку 20 бідних гімназистів в Ужгороді, а найздібніших потім відправляв до тогочасних вишів. Крім того, у своїй єпископській кухні постійно годував до 24 сиріт. Стараннями владики до кінця його життя було повністю впорядковано початкові школи по всій єпархії. Тоді на Закарпатті налічувалося триста шкіл. 1806 року інспектор «угроруських шкіл» Д.&nbsp;Попович писав: «Переважна більшість відвіданих шкіл була в порядку і процвітала. Учителі були освічені, розмовляли різними мовами&nbsp;— руською (давньоукраїнською), угорською, латинською і німецькою, закінчили по 6-8 класів гімназії». Наш край різко виділився з-поміж інших українських земель за рівнем педагогічних кадрів. Про це свідчить хоча б такий факт. Найперший університет на Подніпровській Україні, Харківський, 1806 року запросив з Закарпаття дев'ять викладачів на вакантні посади. Якщо основу харківської професури склали ті, кого образно називають «учнями Сковороди», то свій вагомий внесок зробили й «учні Бачинського». Це А.&nbsp;Дудрович (у 1829—1830 роках був ректором [[:uk:Харківський_університет|Харківського університету]]), К.&nbsp;Павлович, брати Білевичі тощо. == Книжні справи == Вкрай незадовільним лишалося забезпечення церков необхідною літературою, яка надходила зі Сходу. Вища церковна та й світська влади ставилися до таких книжок з підозрою. Тому усюди користувалися найрізноманітнішими виданнями зі Львова, Почаєва, Києва, Москви, а ще частіше&nbsp;— списками з них, що рясніли описками. Це почало впливати на відмінності у відправленні літургії. Аби уникнути цього, А.&nbsp;Бачинський 1792 року відправив двох ченців-василіян до Києво-Печерської Лаври, щоб вони з'ясували тамтешній обряд і вивчили усі відправи. На основі їхньої інформації владика прагнув усунути наявні в краї відхилення й уніфікувати церковні служби. У [[:uk:1804|1804]]—[[:uk:1805|1805]] роках Бачинський видав у Буді п'ятитомну Біблію («Библія сиріч книги священнаго писанія ветхаго и новаго завіта»). Великий внесок у цю справу зробив і давній сподвижник єпископа Григорій Таркович, колишній парох Гайдудорога, а тоді&nbsp;— цензор університетської друкарні. Це видання було задумане ще 1794 року через те, що книги, які поступали на Закарпаття з Почаївської Лаври, були дуже дорогими. Після виходу ж власного видання А.Бачинський з радістю писав у циркулярі до священників: «Вже готова Біблія, тобто Книги св. Письм, видані нашою, руською мовою», що не тільки утвердить вірних у пізнанні правд віри і благочесті, а й допоможе «зберегти нашу материнську мову, письмо і національність». А.&nbsp;Бачинський сприяв публікації історично-церковних творів Івана Пастелія і [[:uk:Базилович_Іоаникій|Йоаникія Базиловича]]. Ознайомившись з першим томом «''Короткого нарису фундації Ф.&nbsp;Корятовича''» Й.&nbsp;Базиловича, владика відкрив для останнього єпархіальний архів, завдяки чому було написано другий том. Таким чином, А.Бачинський постає як організатор історичної науки в краї. 1806 року він отримав запит зі столичної університетської друкарні, які книжки слід видати для народних шкіл, якою абеткою їх друкувати. Єпископ склав великий список, куди входили підручники добрих манер, християнської науки, пояснення літургії, арифметики, громадянських обов'язків тощо. Що ж до абетки, то позиція єпископа була твердою: його єпархія пише кирилицею, тому всі підручники мають друкуватися цим письмом, причому пристосованим до «рутенської», тобто української, мови, а не московської. У збереженні кирилиці він вбачав важливу запоруку проти денаціоналізації земляків: «Доки буде Аз, Буки, Веді&nbsp;— сего не буде». Перші три кириличні букви були і його ініціалами (Андрій Бачинський, Владика). Про чітку національну орієнтацію єпископа мовить і такий факт: ще 23 лютого 1787 року на його прохання Угорська намісницька рада затвердила для русинів (тогочасна самоназва українців на Закарпатті, яка свідчить про асоціацію себе як частини великого руського народу, тобто українців; не плутати з «русским», яким називають себе москвини) Покрови Богородиці як їхнє національно-церковне свято. Цей день був особливо шанований по всіх українських землях, зокрема в запорозьких козаків, більшість храмів яких були саме Покровськими. == Останні роки життя == 1808 року А.&nbsp;Бачинський тяжко захворів. Єпископом-помічником при ньому був призначений молодший брат покійного І.&nbsp;Брадача Михайло Брадач, що з 1777 року був настоятелем Ужгородського собору, потім каноніком. Помер Андрій Бачинський 7 листопада 1809 року (за іншими даними&nbsp;— 19 грудня). Він першим з єпископів був похований в усипальниці під [[:uk:Ужгородський_кафедральний_собор|кафедральним храмом Ужгорода]]. Згідно з шематизмом (церковним переписом), опублікованим через два роки по смерті А.Бачинського, єпархія мала 560 472 вірних, понад 800 священників, 120 семінаристів, 7 монастирів, 75 монахів. == Вшанування пам'яті == В пам'ять про Андрія Бачинського у містах [[:uk:Мукачево|Мукачево]], [[:uk:Ужгород|Ужгород]], [[:uk:Хуст|Хуст]] названо вулиці, а також в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]] є площа Андрія Бачинського. [[:uk:2009|2009]] рік на [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]] оголошено роком Андрія Бачинського.<ref>{{cite web|url=https://mukachevo.net/news/2009-rik-na-zakarpatti-oholosheno-rokom-andriia-bachynskoho_18744.html|назва=2009 рік на Закарпатті оголошено роком Андрія Бачинського|автор=|дата=8 грудня 2008|вебсайт=mukachevo.net|видавець=Закарпатський інформаційно-діловий портал «Mukachevo.net»|url-архіву=|дата-архіву=|статус-url=|дата-доступу=18 травня 2024}}</ref> = Jakiv Fedorovyč Holovackyj = {{Infobox Osobnosť | Meno = Jakiv Fedorovyč Holovackyj | Popis osoby = rusínsky jazykovedec, etnograf, folklorista, historik, spisovateľ, básnik, gréckokatolícky kňaz, učiteľ a&nbsp;občiansky činiteľ | Portrét = Головацький Яків.jpg | Dátum narodenia = [[17. október]] [[1814]] | Miesto narodenia = [[Čepeli]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1888|5|13|1814|10|17}} | Miesto úmrtia = [[Vilnius]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Litva]]) | Štát pôsobenia = [[Rakúske cisárstvo]], [[Rakúsko-Uhorsko]], [[Ruská ríša]] | Národnosť = [[Rusíni|rusínska]] | Profesia = [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]] | Známy vďaka = Narodnyje pesni Galickoj j Ugorskoj Rusi,{{break}}etnografická mapa obyvateľstva žijúceho v Haliči | Rodičia = Teodor Holovackyj }}'''Jakiv Feodorovyč Holovackyj''' (* [[17. október]] [[1814]], [[Čepeli]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[13. máj]] [[1888]], [[Vilnius]], [[Ruská ríša]], dnes [[Litva]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Jazykoveda|jazykovedec]], [[Etnológia|etnograf]], [[Folkloristika|folklorista]], [[historik]], [[spisovateľ]], [[básnik]], [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[učiteľ]] a občiansky činiteľ. Patril medzi spoluzakladateľov [[Halič (región)|haličskej]] literárnej skupiny ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica'') a spoluautorov folklórno-literárneho [[Almanach|almanachu]] (zbierky) ''[[Rusalka Dnistrovaja]]''. Bol ujom [[Mykola Ivanovyč Antonevyč|Mykolu Ivanovyča Antonevyča]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Čornovol|meno=Ihor Pavlovyč|titul=199 deputativ Halyckoho sejmu|vydanie=1|vydavateľ=Triada pľus|miesto=Ľvov|rok=2010|poznámka=224 strán|isbn=978-966-486-089-2|strany=116|edícia=Ľvivska sotňa|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/ua/elib.exe?Z21ID=&I21DBN=UKRLIB&P21DBN=UKRLIB&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=online_book&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=FF=&S21STR=ukr0005374|kapitola=Biohrafičnyj dovidnyk|jazyk=uk}}</ref> a bratom [[Ivan Fedorovyč Holovackyj|Ivana Fedorovyča Holovackého]]. Patril k laureátom [[Uvarovova cena|Uvarovovej ceny]]. Využíval pseudonym Havrylo Rusyn. == Životopis == Jakiv Fedorovyč Holovackyj sa narodil [[17. október|17. októbra]] [[1814]] v obci [[Čepeli]]. Jeho otec Teodor Holovackyj pochádzal z mesta [[Mykolajiv (Ľvovská oblasť)|Mykolajiv]], odkiaľ pochádzala celá rodina Holovackých. V roku [[1831]] po ukončení [[Ľvov|ľvovského]] gymnázia začal študovať na filozofickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. V tom roku spolu s [[Markijan Semenovyč Šaškevyč|Markijanom Semenovyčom Šaškevyčom]] a s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]] vytvoril [[Nacionalizmus|národno]]-[[Patriotizmus|patriotickú]] [[Literárna skupina|literárnu skupinu]] mladej generácie [[Halič (región)|haličskej]] inteligencie pod názvom ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica''). V roku [[1832]] prerušil štúdium. Dva roky cestoval (hlavne peši) po mestách a po obciach na Haliči a na Uhorskej Rusi. Cestu začal v obci (v súčasnosti meste) [[Mykolajiv]]. Štúdium v roku [[1835]] najskôr začal na košickej akadémii, potom prestúpil na [[Univerzita Loránda Eötvösa|Budapeštiansku univerzitu]], kde nadviazal kontakt s [[Česi|českými]], so [[Slováci|slovenskými]] a so [[Srbi|srbskými]] [[Slavistika|slavistami]]. Spolu v roku [[1837]] vydali prvý [[Halič (región)|haličských]] [[almanach]] publikovaný v [[Ruština|ruštine]]{{--}}''[[Rusalka Dnistrovaja]]'' (na tvorbe almanachu sa podieľali aj ďalší členovia literárnej skupiny ''[[Ruska trijcia]]''), ktorý zohral významnú úlohu v rámci začiatku rozvoja [[Literatúra|literatúry]] na území Haliče. Medzi rokmi [[1836]] až [[1839]] pokračoval v štúdiu na [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzite]]. V roku [[1842]] ukončil [[Ľvovský duchovný seminár]] a bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]]. Spolu s bratom [[Ivan Fedorovyč Holovackyj|Ivanom]] v roku [[1840]] a [[1841]] vo [[Viedeň|Viedni]] vydal zbierku ''Halycki prypovidky i zahadky'' (po slovensky ''Haličské porekadlá a hádanky''), ktoré zozbieral [[Halič (región)|haličský]] učiteľ Hryhorij Stepanovyč Iľkevyč. Ako [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]] pôsobil v rokoch [[1842]] až [[1846]] v obci [[Mykytynci]] a medzi rokmi [[1846]] až [[1848]] v obci [[Chmeleva]], pričom zostával pod cirkevným dohľadom ako „nespoľahlivý“. V roku [[1847]] zomreli dvaja jeho synovia. Boli pochovaní na dedinskom cintoríne v obci Chmeleva. V obci Chmeleva napísal prácu ''Rozprava o jazyci južnoruskmi'' (po slovensky ''Rozprava o jazyku juhoruskom'') a zostavil [[almanach]] ''Vinok rusynam na obžynky'' (po slovensky ''Veniec pre Rusínov na obžinky''). Jakiv Fedorovyč Holovackyj v roku [[1846]] pod [[Pseudonym|pseudonymom]] Havrylo Rusyn vydal článok ''Stanovyšče rusyniv u Halyčyni'' (po slovensky ''Situácia Rusínov v Haliči''). Článok bol v [[Nemčina|nemčine]] publikovaný v deviatom čísle [[Časopis|časopisu]] ''[[Ričnyk slov'ianskoji literatury, mystectva ta nauky]]'' (po slovensky ''Ročník slovanskej literatúry, umenia a vedy''), ktorý v [[Lipsko|Lipsku]] vydával známy [[Slavistika|slavista]] [[Jan Pětr Jordan]]. V článku ostro kritizoval politiku vlády z národnostného pohľadu obyvateľstva žijúceho na [[Halič (región)|Haliči]]. Vystupoval taktiež proti prenasledovaniu inteligencie jednotlivých národností (národov) žijúcich v [[Rakúske cisárstvo|Rakúskom cisárstve]]:{{citát|Rusíni obývajú dve tretiny Haliče a východné komitáty v Karpatoch a v Uhorsku; tiež celú južnú časť Ruska od Pripiate po vrchný Don. Obývajú toto územie v súdržnej mase, nie sú rozptýlení medzi inými národmi ani pomiešaní s cudzími národnosťami. Nie sú to žiadni kolonisti, ktorí prišli do tejto krajiny, sú jej synmi, ktorí žijú na hroboch i na kurhanoch svojich predkov slávnych spred tisíc rokov, na ohniskách svojich pradedov. Keď majú takú veľkú históriu, tak prečo nedosiahli lepšieho osudu, aký by si takýto národ zaslúžil...Avšak hlavne to, lebo Rusíni nevydali šikovných vodcov a osvietencov. Nemajú tiež spoločné centrum, nemajú kontakty s inými blízkymi národmi, tak zvaným Rusínom chýbajú morálne sily, informácie o situácii, patriotizmus a túžba prinášať obete. Národ rozdelený, zotročený žije, hoci sa sám nepozná, kto je. Jeho najvyššia vrstva je asimilovaná a vzdialená od masy bežných ľudí, ktorým pomáha len k spánku.}}V priebehu [[Revolúcie v rokoch 1848 – 1849|revolúcie]] v roku [[1848]] navštevoval obce, kde sa zúčastňoval ľudových zhromaždení. [[4. júl|4. júla]] [[1848]] sa zúčastnil ľudového zhromaždenia v meste [[Čortkiv]]. Bol vtedy vymenovaný na pozíciu sekretára miestnej ''Ruskej rady''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Holovackyj Jakiv | url = https://archive.ph/20121225054850/zal-library.narod.ru/golovac.html | dátum prístupu = 2025-12-23 | vydavateľ = arcive.today | jazyk = uk}}</ref> V októbri [[1848]] sa zúčastnil [[Zbor ruských vedcov|Zboru ruských vedcov]] v [[Ľvov|Ľvove]]. V roku [[1848]] až [[1867]] sa stal historicky prvým profesorom ruského jazyka a slovesnosti (čiže [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská literatúra|literatúry]]) na [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzite]]. Na pozícii pôsobil do roku [[1867]], bol prvým vedúcim Katedry ruskej slovesnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Faculty of Philology: History | url = https://philology.lnu.edu.ua/en/about/history | dátum prístupu = 2025-12-23 | vydavateľ = Ľvovská národná univerzita Ivana Franka | jazyk = en | miesto = Ľvov}}</ref> Počas obdobia, keď žil v Ľvove, udržiaval úzke kontakty s [[Mykola Leontijovyč Ustyjanovyč|Mykolom Leontijovyčom Ustyjanovyčom]], s [[Denys Ivanovyč Zubryckyj|Denysom Ivanovyčom Zubryckým]] či s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]], dopisoval si s [[Michail Petrovič Pogodin|Michailom Petrovičom Pogodinom]], s [[Osyp Maksymovyč Boďanskyj|Osypom Maksymovyčom Boďanským]], s [[Mychajlo Oleksandrovyč Maksymovyč|Mychajlom Oleksandrovyčom Maksymovyčom]], s [[Ján Kollár|Jánom Kollárom]], s [[Pavol Jozef Šafárik|Pavlom Jozefom Šafárikom]], s [[Jan Pravoslav Koubek|Janom Pravoslavom Koubekom]], s [[Karel Vladislav Zap|Karlom Vlastimilom Zapom]], s [[Wacław Michał Załeski|Wacławom Michałom Załeským]], neskôr aj s [[Václav Hanka|Václavom Hankom]], s [[Karel Jaromír Erben|Karlom Jaromírom Erbenom]], ako aj s ďalšími [[Slavistika|slavistami]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj svoje básne publikoval vo [[Folkloristika|folklórno]]-[[Literatúra|literárnom]] [[Almanach|almanachu]] ''[[Rusalka Dnistrovaja]]'', ktorý vytvoril s [[Markijan Semenovyč Šaškevyč|Markijanom Semenovyčom Šaškevyčom]] a s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]], a v almanachu ''[[Vinok rusynam na obžynky]]'' (po slovensky ''Veniec pre Rusínov na obžinky''), na ktorom sa podieľal. Mnoho jeho literárnych a [[Etnológia|etnografických]] prác bolo uverejnených v rôznych zborníkoch. Jeho bohoslovecké práce a [[memoáre]] sa publikovali prevažne v rámci série článkov ''Naukovyj sbornik halycko-ruskoj maticy'' (r. 1866, I. – IV.) (po slovensky ''Vedecký zborník Haličsko-rusínskej matice''). [[Súbor:Яків Головацький.JPG|vľavo|náhľad|Fotografia z roku 1864, rektor Ľvovskej univerzity.]] V rokoch [[1858]] a [[1859]] zastával funkciu [[Dekan (vysoká škola)|dekana]] [[Filozofická fakulta Ľvovskej univerzity|filozofickej fakulty]] [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. V roku [[1859]] stál na čele opozície voči snahe o zámenu [[Cyrilika|cyriliky]] [[Latinské písmo|latinkou]], ktorý vyvrcholil vydaním zbierky ''Pytaňňa movy i pysma rusyniv v Halyčyni'' (po slovensky ''Otázka jazyka a písma Rusínov v Haliči'') v roku [[1861]]. V rokoch [[1861]] a [[1862]] publikoval zápisy [[Teodosij Brodovič|Teodosija Brodoviča]]. Medzi rokmi [[1864]] až [[1866]] zastával funkciu [[Rektor (vysoká škola)|rektora]] Ľvovskej univerzity. Pod vplyvom [[Michail Petrovič Pogodin|Michaila Petroviča Pogodina]] sa preorientoval na [[Moskva|Moskvu]] (prešiel k [[Ruská ríša|proruskej]] orientácii), vďaka čomu sa stal akademikom [[Cárska akadémia vied|Cárskej akadémie vied]] v [[Petrohrad|Petrohrade]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj v rámci svojho [[Romantizmus (literatúra)|romantického]] obdobia (pred rokom [[1848]]) sa do veľkej miery venoval zhromažďovaniu a spracovaniu [[Jazykoveda|jazykovedných]] materiálov vychádzajúc zo zásady, že [[Jazyk (jazykoveda)|jazyk]] najlepšie odzrkadľuje duch národa. Prechod na proruskú orientáciu sa však prejavil aj v jeho odborných prácach. Príkladom je práca ''Hramatyka ruskoho jazyka'' (po slovensky ''Gramatika ruského jazyka'') publikovaná v roku [[1851]], ktorú už nenapísal v snahe o zachovanie a o rozvoj [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]]. Mal vplyv na [[Mykola Leontijovyč Ustyjanovyč|Mykolu Leontijovyča Ustyjanovyča]], ktorý sa tiež vo svojich dielach odklonil od ukrajinčiny a prešiel na tzv. [[jazyčije]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj sa v roku [[1867]] zúčastnil Všeruskej etnografickej výstavy ako člen delegácie [[Slovania|Slovanov]] žijúcich v [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]]. Predniesol na nej prejav o [[Ruská ríša|ruskej]] národno-kultúrnej jednote a o [[Slovanská vzájomnosť|slovanskej vzájomnosti]], čo vo [[Viedeň|Viedni]] bolo vnímané ako forma úsilia [[Ruská ríša|Ruskej ríše]] o získanie časti územia Rakúsko-Uhorska, kde žili slovanské národy, a ako demonštrácia svojej proruskej orientácie Slovanov. Výstava sa uskutočnila po prehranej [[Rakúsko-pruská vojna|rakúsko-pruskej vojne]], a tak jeho účasť spôsobila to, že rakúsko-uhorské úrady prenasledovali Jakiva Fedorovyča Holovackého, na čom sa do veľkej miery podieľal gróf [[Agenor Romuald Gołuchowski]], námestník cisára v [[Halič (región)|Haliči]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj v roku [[1868]] emigroval do [[Ruská ríša|Ruskej ríše]], kde vystúpil z duchovenstva a konvertoval na [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]]. V tom roku sa ujal vedúcej pozície vo [[Vilniuská archeologická komisia|Vilniuskej archeologickej komisii]]. V roku [[1871]] viedol dočasnú komisiu pre vytvorenie [[Vilniusská verejná knižnica|Vilniusskej verejnej knižnice]] a [[Vilniusské verejné múzeum|Vilniusského verejného múzea]]. Až do súčasnosti má veľký význam [[Etnológia|etnografická]] práca Jakiva Fedorovyča Holovackého{{--}}''Narodnyje pesni Galickoj j Ugorskoj Rusi'' (po slovensky ''Ľudové piesne Haličskej a Uhorskej Rusi''), ktorá bola vydaná v troch zväzkoch medzi rokmi [[1863]] až [[1878]] v rámci série článkov ''Čtenija v Imperatorskom Obščestve istorii i drevnostej rossijskich'' (po slovensky ''Prednášky imperátorskej Spoločnosti histórie a ruského dávnoveku''). Ako dodatok k práci v roku [[1875]] publikoval etnografickú mapu [[Rusíni|rusínskeho]] obyvateľstva žijúceho v [[Halič (región)|Haliči]], v severovýchodnom [[Uhorsko|Uhorsku]] a na [[Bukovina (krajina)|Bukovine]]. Pri jej zostavovaní vychádzal z dovtedy najpodrobnejšej etnografickej mapy [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]], ktorú vytvoril v roku [[1855]] [[Rakúšania|rakúsky]] etnograf a [[historik]] [[Karl Czörnig]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj pri zostavovaní svojej mapy na rozdiel od Karla Czörniga uvádzal názvy v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]], v [[Jazyčije|jazyčiji]] (v [[Rusínčina|rusínskych]] [[Dialekt|dialektoch]]) alebo [[Rusifikácia|rusifikované]] názvy (nie [[Poľština|poľské]], [[Nemčina|nemecké]] i [[Maďarčina|maďarské]] názvy) miest. Mapa mala mierku 1 : 1 600 000, dĺžku 39,5 cm a šírku 50 cm, obsahovala [[Vodná sieť|vodné siete]], hranice politických a [[Administratívne členenia Uhorska|administratívnych oblastí]], [[Železnica|železnice]], hlavné cesty, [[Pohorie|pohoria]], [[Mesto (všeobecne)|mestá]], [[Obec (správna jednotka)|obce]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj červenou farbou vyznačil tie miesta, kde zapísal jednotlivé [[Ľudová pieseň|ľudové piesne]], a miesta, ktoré sa v piesňach spomínajú. Administratívne jednotky{{--}}[[Župa (Uhorsko po roku 1849)|župy]] a [[Okres (Uhorsko po roku 1849)|okresy]] boli očíslované. Osobitné čísla v rámci politicko-administratívneho rozdelenia mali jednotlivé jednotky Haliče a Uhorska. Mapa farebne vyznačovala jednotlivé územie podľa toho, aká [[Národnostná menšina|národnosť]] mala najväčšie zastúpenie: zelenou farbou bolo označené tzv. ''ruské obyvateľstvo''{{--}}[[Rusíni]] a [[Ukrajinci]], ružovou farbou bolo označené ''česko-slovenské obyvateľstvo'' – [[Česi]] a [[Slováci]]; svetločervenou farbou bolo označené ''maďarské obyvateľstvo''{{--}}[[Maďari]]; svetložltou farbou bolo označené ''poľské obyvateľstvo''{{--}}[[Poliaci]]; žltou farbou bolo označené ''nemecké obyvateľstvo''{{--}}[[Nemci]]; azúrovou farbou bolo označené ''rumunské obyvateľstvo''{{--}}[[Rumuni]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bajcar | meno = Andrij | titul = Etnohrafična karta ruskoho narodonaseleňňa v Halyčyni, pivnično-schidnij Uhorščyni i Bukovyni. Jakiv Holovackyj. 1875 r. | url = https://baitsar.blogspot.com/2016/12/1875.html | dátum vydania = 2016-12-04 | dátum prístupu = 2025-12-25 | jazyk = uk}}</ref> Významnými sú aj odborné práce Jakiva Fedorovyča Holovackého venujúce sa témam: * história [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]. * história [[Halič (región)|Haliče]]. * história [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]]. * etnogenéza [[Slovania|Slovanov]]. * vzťahy [[Poliaci|Poliakov]] a [[Halič (región)|Haličanov]]. * vzťahy [[Ukrajinci|Ukrajincov]] a [[Poliaci|Poliakov]]. * vzťahy [[Rusíni|Rusínov]] a [[Poliaci|Poliakov]]. * vzťahy [[Slovania|Slovanov]] a [[Germáni|Germánov]]. Významnými sú aj odborné práce, kde sa Jakiv Fedorovyč Holovackyj venoval [[Ukrajinská literatúra|ukrajinským]] spisovateľom ([[Ivan Petrovyč Kotľarevskyj]], [[Hryhorij Kvitka-Osnovianenko]], [[Markijan Semenovyč Šaškevyč]], [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč]], [[Lazar Baranovyč]], [[Feofan Prokopovyč.]]..), dielu ''[[Slovo o pluku Igorovom]]'', ako aj ''Geografičeskij slovar zapadnoslavianskich i južnoslavianskich zemeľ j priležaščich stran'' (po slovensky ''Geografický slovník západoslovanských a juhoslovanských zemí a priľahlých krajín''), ktorý napísal v roku [[1877]] a bol publikovaný v roku [[1884]]. Bol presvedčený o názore, že je existujú jeden [[Rusi|ruský národ]] a jedna [[ruská literatúra]]. Pod vplyvom toho vystupoval proti používaniu [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]] v [[Literatúra|literatúre]] a vo [[Veda|vede]], čo malo negatívny vplyv na rozvoj inteligencie v regiónoch [[Halič (región)|Haliče]] a [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]. [[Súbor:Grave of Jakov Golovackij in the Euphrosyne Cemetery in Vilnius2.JPG|náhľad|Hrob Jakiva Fedorovyča Holovackého vo Vilniuse.]] Archív Jakiva Fedorovyča Holovackého sa nachádza v ''[[Ľvivska nacionaľna naukova biblioteka imeni Vasyľa Stefanyka|Ľvivskej nacionaľnej naukovej biblioteke imeni Vasyľa Stefanyka]]'' (po slovensky ''Ľvovská národná vedecká knižnica Vasyľa Stefanyka''). Jakiv Fedorovyč Holovackyj zomrel [[13. máj|13. mája]] [[1888]] v meste [[Vilnius]], kde je aj pochovaný.<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Horak|meno=Roman|titul=Zadľa praznyka. U sutinkach|vydanie=1|vydavateľ=Raďanskyj pysmennyk|miesto=Kyjev|rok=1989|isbn=5-333-00206-1|strany=370, 371|poznámka=373 strán|jazyk=uk}}</ref> == Rodina == Manželkou Jakiva Fedorovyča Holovackého bola Marija Buračynska, dcéra [[Kňaz|kňaza]] z obce [[Kryvorivňa]]. Zosobášili sa v roku [[1841]]. Mali spolu 4 deti: * Jaroslav, ktorý sa obesil v roku 1879. * Vsevolod, absolvent [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej univerzity]], dlhý čas bol bez práce. * Sofija, ktorá bola vo väzení. * Tekľa, ktorá spolu so sestrou ako dar od cárovnej dostala [[Ikona|ikony]]. Dostávali od nej [[Štipendium|štipendiá]], keď študovali na vysokej škole v [[Petrohrad|Petrohrade]].<ref name=":0" /> == Práce == * {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_I/page/388/mode/2up|jazyk=ru|poznámka=388 strán; názov zväzku: Dumy i dumki|zväzok=1}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_I/page/n433/mode/2up|jazyk=ru|poznámka=841 strán; názov zväzku: Obriadnyje pesni|zväzok=2}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_III/|jazyk=ru|poznámka=523 strán; názov zväzku: Raznočtenija i dopolnenija|zväzok=3}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Studynskyj Kyrylo|titul=Holovackyj, Jakov. Korespondencija Jakova Holovackoho v litach 1835–49|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Nacionaľná biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Ľvov, Kyjev|rok=1909, 2018|url=https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=10397|jazyk=uk}}. == Pamiatka == [[31. december|31. decembra]] [[2013]] bol v meste [[Ivano-Frankivsk]] odhalený na svete prvý pamätník venovaný literárnej skupine ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica''). V strede sa nachádza socha Jakiva Fedorovyča Holovackého.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Ivano-Frankivsku vstanovyly pam’iatnyk «Ruskij trijci» | url = https://www.radiosvoboda.org/a/25217632.html | dátum vydania = 2013-12-31 | dátum prístupu = 2025-12-24 | vydavateľ = Radio Svoboda | jazyk = uk}}</ref> == Referencie == <references responsive="0"></references> == Zdroje == * {{Preklad|uk|Головацький Яків Федорович|40756168}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Rozumnyj|meno=Jaroslav|titul=Markijan Šaškevyč na Zachodi|vydanie=1|vydavateľ=Instytut Zapovidnyk Markijana Šaškevyča|miesto=Winnipeg|rok=2007|isbn=978-0-9698671-1-1|jazyk=uk|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/25119/file.pdf|poznámka=383 strán}}. * {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Kriľ|meno=Mychajlo|titul=Nevidomyj lyst Jakova Holovackho|vydanie=1|vydavateľ=Ľvivskyj nacionaľnyj universytet imeni Ivana Franka, Instytut slavistyky|miesto=Ľvov|rok=2003|strany=283 – 288|edícia=Problemy slov'ianoznavstva|jazyk=uk|url=https://web.archive.org/web/20150924015604/http://www.franko.lviv.ua/page/n53/031.pdf}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Horak|meno=Roman|titul=Zadľa praznyka. U sutinkach|vydanie=1|vydavateľ=Raďanskyj pysmennyk|miesto=Kyjev|rok=1989|isbn=5-333-00206-1|strany=370, 371|poznámka=373 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|titul=Encyclopedia of Ukraine|vydanie=1|vydavateľ=University of Toronto Press|miesto=Toronto|rok=1988|isbn=9781442652415|jazyk=en|zväzok=II|poznámka=758 strán|priezvisko=Kubijovyč|meno=Volodymyr}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Naumenko|meno=K|titul=Dijača nacionaľno-kuľturnoho vidrodžeňňa Halyčyny. Do 200-riččia vid dňa narodžeňňa J. Holovackoho (1814−1888)|periodikum=Daty i podiji|vydavateľ=Nacionaľna parlamentska biblioteka Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2014|číslo=2|strany=97 – 100|issn=2306-3505|url=2014|dátum prístupu=2025-12-25}}. * {{Citácia knihy|titul=Polityčna encykolpedija|vydanie=1|vydavateľ=Parlamentske vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=978-966-611-818-2|strany=150|url=https://shron1.chtyvo.org.ua/Levenets_Yurii/Politychna_entsyklopediia.pdf|jazyk=uk|poznámka=808 strán|kapitola=heslo Holovackyj Jakiv Fedorovyč}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2006|isbn=966-02-4099-6|strany=487|poznámka=680 strán|kapitola=heslo Holovackyj Jakiv Fedorovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}}. = Augustín Vološin = '''Августи́н Іва́нович Воло́шин''' ({{ДН|17|3|1874}}, [[:uk:Келечин|Келечин]], [[:uk:Волівський_округ|Волівський округ]], [[:uk:Мармарош_(комітат)|Ма]] == Походження == Дід, Іван Волошин, був вихідцем із села [[:uk:Великі_Лучки|Великі Лучки]], де був священником у 20–30-х рр. XIX століття. Важлива особливість статусу Великих Лучок була в тому, що його жителі перебували у становищі [[:uk:Вільновідпущеник|лібертинів]], які за виконання певної служби одержували землю, аж до XVIII століття були звільнені від [[:uk:Феодальні_повинності|феодальних повинностей]]{{Джерело}}. Служба жителів села полягала в тому, що вони перевозили пошту до близьких й далеких країв. Нові господарі [[:uk:Домінія|домінії]] [[:uk:Шенборн|Шенборни]] у XVIII столітті закріпачили лібертинів і примусили їх виконувати повинності. Перша згадка про діяльність о.&nbsp;Івана Волошина у Великих Лучках датується 1830 роком. Своєму синові, батьку Августина Волошина&nbsp;— Івану, він передав естафету&nbsp;— служити людям. У сан священника батько о.&nbsp;Августина Волошина був [[:uk:Хіротонія|висвячений]] у 1867 році, згодом отримав [[:uk:Парафія|парохію]] в селі Келечин Волівського округу (нині&nbsp;— Міжгірський район). Подружжя ''Емілії Замбор-Волошин'' й ''Івана Волошина'' мало, окрім сина, ще трьох дочок&nbsp;— ''Ольгу'', ''Олену'' та ''Елеонору{{Джерело}}''. == Життєпис == Активною політичною діяльністю в українських громадсько-політичних організаціях Закарпаття почав займатися з 1919 року. 17 грудня 1919 року ввійшов до складу [[:uk:Директорія_Підкарпатської_Русі|Директорії Підкарпатської Русі]]. Заснував і очолював [[:uk:Християнсько-народна_партія|Народно-християнську партію]] (1923–1939), від якої обирався послом до [[:uk:Чехословаччина|чехословацького]] парламенту (1925–1929). Був провідним діячем [[:uk:Учительська_Громада_Підкарпатської_Руси|Учительської Громади Підкарпатської Руси]]. 1933 року [[:uk:Папа_Римський|Папа]] [[:uk:Пій_XII|Пій XII]] іменував о.&nbsp;Августина Волошина папським [[:uk:Прелат|прелатом]] у самостійній [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівській греко-католицькій єпархії]]. Активно виступав проти спроб місцевих «москвофілів», передусім [[:uk:Товариство_імені_Олександра_Духновича|Товариства ім.&nbsp;Духновича]], спрямованих на поступову заміну місцевих діалектів на російську мову&nbsp;— через школи та книговидання<ref name=":122">{{Cite web|url=http://litopys.org.ua/volosh/volosh30.htm|title=Архівована копія|accessdate=22 грудня 2019|archive-date=3 січня 2011|archive-url=https://web.archive.org/web/20110103225204/http://litopys.org.ua/volosh/volosh30.htm}}</ref>. Піддав гострій критиці так званий [[:uk:Шкільний_референдум_1937_року_у_Підкарпатській_Русі|«шкільний референдум»]] 1937&nbsp;р., який дозволив викладати у карпатських школах граматику Є.&nbsp;Сабова за москвофільсткими стандартами; заради боротьби проти москвофілів об'єднав зусилля з карпатськими комуністами, разом з якими зорганізував спільний мітинг. [[:uk:26_жовтня|26 жовтня]] [[:uk:1938|1938]] року, після того як празька влада заарештувала прем'єр-міністра [[:uk:Бродій_Андрій_Іванович|Андрія Бродія]], оголосивши його угорським шпигуном, і розпустила уряд, Волошин був призначений новим прем'єр-міністром [[:uk:Уряд_Карпатської_України|автономного уряду Карпатської України]], а 15 березня 1939 року став президентом цієї держави.<ref name=":222">{{Cite web|url=https://www.facebook.com/watch/?v=607534297426319|title=Виступ Августина Волошина на Соймі Карпатської України|last=Центр Досліджень Визвольного Руху}}</ref> [[:uk:Закарпатське_губернаторство|Під час окупації]] краю [[:uk:Угорщина|Угорщиною]] емігрував разом з урядом за кордон і поселився в [[:uk:Прага|Празі]], присвятивши себе науковій та педагогічній діяльності. Працював в [[:uk:Український_вільний_університет|Українському вільному університеті (УВУ)]] професором педагогіки, деканом та ректором. В 1945 році наполягав на тому, щоб УВУ продовжив існувати в Празі, проте університет все ж переїхав. Після Августин Волошин очолював відділ УВУ в [[:uk:Прага|Празі]]<ref>{{Cite web|title=Мюнхен. Український вільний університет • Ukraїner|url=https://ukrainer.net/munkhen-universytet/|website=Ukraїner|date=2020-10-20|accessdate=2020-10-23|archive-date=26 жовтня 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20201026141025/https://ukrainer.net/munkhen-universytet/}}</ref>. 11 травня 1945&nbsp;року був заарештований радянськими спецслужбами [[:uk:СМЕРШ|СМЕРШ]] й вивезений до СРСР. Помер у московській [[:uk:Бутирська_в'язниця|Бутирській в'язниці]] (Лєфортово&nbsp;— напис на символічній могилі у Празі) о 15 годині 20 хвилин 19 липня 1945 року, за офіційною версією&nbsp;— від [[:uk:Інфаркт|паралічу серця]]. Місце поховання невідомо, існують лише два [[:uk:Кенотаф|кенотафи]] – символічні могили. Одна – на [[:uk:Ольшанський_цвинтар|Ольшанському цвинтарі]] в Празі разом із племінницею [[:uk:Дутко_Ольга_Михайлівна|Ольгою Дутко]] та її чоловіком, інша – в Ужгороді, біля могили дружини (на території скансену)<ref>{{Cite web|url=https://varosh.com.ua/projects/batko-nash-voloshyn-zhyttya-i-try-mogyly-pershogo-j-ostannogo-prezydenta-karpatskoyi-ukrayiny/|title=Батько наш Волошин. Життя і три могили першого й останнього президента Карпатської України|website=Varosh|language=uk|access-date=2024-12-17}}</ref>. 15 березня 2002 року [[:uk:Президент_України|Президент України]] [[:uk:Леонід_Кучма|Леонід Кучма]] підписав указ про надання Авґустину Волошинові посмертно звання [[:uk:Герой_України|«Герой України»]] з врученням ордену Держави<ref>{{УПУ|257/2002|15 березня 2002|Про присвоєння звання Герой України}}</ref>. == Сім'я, приватний сиротинець == Був одружений із донькою професора Ужгородської гімназії Іриною Петрик&nbsp;— родичкою Будителя русинів греко-католицького священника [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівської єпархії]] [[:uk:Духнович_Олександр_Васильович|О.&nbsp;Духновича]]. У подружжя не було дітей, тому вони вирішили опікуватися цілим приватним сиротинцем (дитячий будинок сімейного типу), де виховувалися 22-є сиріт. Діти жили у великому двоповерховому будинку, який для цих потреб купив отець Августин. Вони були забезпечені харчуванням, гарним одягом, навчанням, вихованням та розвитком творчих здібностей. Існував цілий домашній оркестр, танцювальна група і хор. 13 березня 1936 року Ірина Волошин після двох днів хвороби несподівано померла. Велелюдний похорон видатної громадської діячки жіночого руху та просто милосердної жінки відбувався в [[:uk:Ужгородський_кафедральний_собор|Ужгородському кафедральному соборі]]. Від різних організацій та діячів краю було півсотні вінків із синьо-жовтими стрічками. Щире співчуття вдівцеві висловив Президент Чехії [[:uk:Томаш_Гарріг_Масарик|Томаш Гарріг Масарик]]. == Наукова, редакторська діяльність == [[Файл:Voloshyn_11.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Voloshyn_11.jpg%7Cvpravo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C270x270bod%7C%D0%97%D0%BB%D1%96%D0%B2%D0%B0 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Voloshyn_11.jpg%7Cvpravo%7Cnáhľad%7C270x270bod%7CЗліва] направо: [[:uk:Волошин_Августин_Іванович|Августин Волошин]], хорунжий Сокол, [[:uk:Комаринський_Володимир|Володимир Комаринський]] та [[:uk:Дутка_Августин|Августина Дутки]]<nowiki>. Хуст, 1939 рік.]] [[Файл:Kochergan.jpg|odkaz=</nowiki>[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Kochergan.jpg%7Cvpravo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C311x311bod%7C https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Kochergan.jpg%7Cvpravo%7Cnáhľad%7C311x311bod%7C][[:uk:Волошин_Августин_Іванович|Августин Волошин]] та [[:uk:Кочерган_Михайло_Степанович|Михайло Кочерган]]<nowiki>. Хуст, березень 1939]] </nowiki>[[Файл:Voloshyn 12.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Voloshyn_12.jpg|vpravo|náhľad|270x270bod|Освячення українського прапора біля церкви села Ставне Великоберезнянського округу Августином Волошиним. 14 січня 1939]] Протягом 1899–1944 років написав і видав понад 40 підручників та посібників майже з усіх вищеназваних дисциплін. Упродовж 1903–1918 років був редактором єдиної в Угорщині української газети «Наука»; за часів [[:uk:Чехословаччина|Чехословацької республіки]] (1920–1938) вона виходила під назвою [[:uk:Свобода_(тижневик)|«Свобода»]]. Редагував релігійний журнал «Благовісник» (1922–1938). Був ініціатором заснування на [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]] товариства [[:uk:Закарпатське_крайове_культурно-освітнє_товариство_«Просвіта»|«Просвіта»]] (1919), «Учительської громади» (1929) та головою [[:uk:Етнографічне_товариство_Підкарпатської_Русі|Етнографічного товариства Підкарпатської Русі]] (1935), які проіснували до окупації Закарпаття Угорщиною у березні 1939 року. Волошин відомий також як автор праць з проблем літературно-писемної мови на українському Підкарпатті. Перший посібник Волошина «Методическая грамматика [[:uk:Українська_мова|угро-русского]] литературного языка для народныхъ школъ» (1901), перевиданий під назвою «Методическая грамматика карпато-[[:uk:Українська_мова|русского]] языка для народныхъ школъ» (1919) і насичений народно-розмовними елементами. Третє видання, що вийшло 1923 вже під назвою «Методична граматика [[:uk:Українська_мова|карпато-русского]] языка для низших клас народных школ», повністю базується на народному мовленні підкарпатських українців і до війни витримало кілька перевидань. Свою прихильність до народної мови Волошин виявив ще в «Практичній граматиці [[:uk:Назва_української_мови|малоруської]] (рутенської) мови», виданій [[:uk:Угорська_мова|угорською мовою]] в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]] (1907), де фактично описав живу систему мовлення закарпатців, трохи «олітературивши» її традиційно-книжними елементами та етимологічним правописом. У вступі до цієї праці Волошин обстоює окремішність [[:uk:Українська_мова|української]] мови. У писаній живою мовою «Читанці для [[:uk:Руський|руської]] молодежи», що виходила кілька разів у 20–30-х рр., він уміщував твори як місцевих, так і загальноукраїнських письменників. Його брошура «О письменном языцѣ подкарпатских [[:uk:Русини|русинов»]] (1921<ref name=":122" />) відіграла помітну роль в історії української літературної мови Закарпаття і фактично була відповіддю москвофілу І.&nbsp;Гусьнаю, котрий у брошурі «Языковый вопросъ въ Подкарпатской Руси» (1921) заперечував існування української мови взагалі і вважав, що літературною мовою на Закарпатті має бути російська. Волошин спростував ці вигадки, довівши, що зближення літературної мови на Закарпатті із загальноукраїнською (це й сталося в кін. 30-х рр) є природним. Волошин активно боровся проти намагань угорської влади на початку ХХ ст. замінити на Закарпатті й [[:uk:Пряшівщина|Пряшівщині]] кирилицю угорською графікою (ст. «Оборона кирилики. Як оборонялися підкарп[атські] русини проти останнього атаку мадяризації перед переворотом?», 1937, та ін.). Після окупації [[:uk:Карпатська_Україна|Закарпаття]] [[:uk:Угорське_королівство_(1920—1946)|Угорщиною]] (1939&nbsp;р.) Августин Волошин емігрував до [[:uk:Прага|Праги]], де став професором педагогіки в [[:uk:Український_вільний_університет|Українському вільному університеті]]. 9 травня 1945 року радянські війська вступили до Праги, ректор УВУ [[:uk:Яковлів_Андрій_Іванович|Андрій Яковлів]] з деякими науковцями університету переїхали до Німеччини, а Волошин перейняв на себе ректорські повноваження УВУ в Празі. 11 травня<ref>{{cite web|url=http://www.missiopc.org.ua/index.php/biohrafii|назва=Біографії|автор=|дата=|вебсайт=missiopc.org.ua|видавець=Місія «Постуляційний центр беатифікації й канонізації святих УГКЦ»|url-архіву=https://web.archive.org/web/20210723163124/http://www.missiopc.org.ua/index.php/biohrafii|дата-архіву=23 липня 2021|мертвий-url=ні|дата-доступу=9 березня 2024}}</ref> його затримали радянські спецслужби<ref>{{Cite web|title=Мюнхен. Український вільний університет • Ukraїner|url=https://ukrainer.net/munkhen-universytet/|website=Ukraїner|date=2020-10-20|accessdate=2020-10-24|archive-date=26 жовтня 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20201026141025/https://ukrainer.net/munkhen-universytet/}}</ref>. == Спогади про Августина Волошина == Зі спогадів В.&nbsp;Марчука з [[:uk:Житомирщина|Житомирщини]], співкамерника Августина Волошина у Бутирській тюрмі:{{Цитата|''До мене в камеру-одиначку помістили Августина Волошина... Це був невисокий повний чоловік, років йому було за 70. Він мав хворий шлунок і не міг їсти. Свою їжу він віддавав мені. Кожного дня Волошин розповідав про життя [[Ісус Христос|Ісуса Христа]], також про себе, як він їздив до [[Рим]]у, до [[Прага|Праги]]. Я дізнався, що Волошин зустрічався з [[Йоахім фон Ріббентроп|Ріббентропом]], [[Степан Бандера|С. Бандерою]], [[Мельник Андрій Атанасович|А. Мельником]]... З кожним днем Августин Іванович слабнув. Навіть сам уже не міг виходити на прогулянку. Ми брали його під руки і виводили гуляти... На все життя запам'ятав я цю добру і розумну людину...<ref>Реєнт О. П. Україна між світовими війнами (1914-1939). Події. Люди. Документи: Нариси історії: Навч. посіб. / Реєнт О. П., Коляда І. А. — К.: Школа, 2004. — 544 с.</ref>''}} == Вшанування пам'яті == ==== Пам'ятники ==== У 2004 році у [[:uk:Ужгород|Ужгороді]] було відкрито пам'ятник Августину Волошину. У 2006 році у рідному Келечині було встановлено пам'ятник. 15 березня 2021 року, в 82-у річницю проголошення незалежності Карпатської України, в Києві, на [[:uk:Аскольдова_Могила|Аскольдовій Могилі]] Блаженніший [[:uk:Святослав_(Шевчук)|Святослав Шевчук]] освятив пам'ятник о. Августину Волошину.<ref>{{Cite web|title=«Герой змагання українців за своє»: Глава УГКЦ освятив у Києві пам’ятник о. Августину Волошину|url=https://synod.ugcc.ua/data/geroy-zmagannya-ukrayntsiv-za-svo-glava-ugkts-osvyatyv-u-kyvi-pamyatnyk-o-avgustynu-voloshynu-5513/|website=Синод Єпископів Української Греко-Католицької Церкви|accessdate=2022-11-08|language=uk}}</ref><ref>{{Cite web|title=Глава УГКЦ освятив пам’ятник отцю Августинові Волошину - президентові Карпатської України|url=https://religionpravda.com.ua/?p=65498|website=Релігійна правда|date=2021-03-16|accessdate=2022-11-08|language=uk}}</ref> ==== Меморіальні дошки ==== Також в Ужгороді розташовано дві меморіальні дошки&nbsp;— на фасаді будівлі юридичного факультету [[:uk:Ужгородський_національний_університет|Ужгородського національного університету]] (вулиця Капітульна), де була учительська семінарія, в якій Августин Волошин працював професором, а потім директором та дошка на будинку, де він жив і працював (вулиця Волошина №&nbsp;36).<ref>{{Cite web|url=http://www.ukrgeroes.com.ua/VoloshynAIpam.html|title=Архівована копія|accessdate=16 грудня 2020|archive-date=19 липня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210719220103/http://www.ukrgeroes.com.ua/VoloshynAIpam.html}}</ref> У [[:uk:Мукачево|Мукачеві]] на початку вулиці Августина Волошина встановлено анотаційну дошку. У [[:uk:Хуст|Ху]] [[:uk:Вулиця_Августина_Волошина|Вулиці, названі на честь Августина Волошина]], існують у [[:uk:Дніпро_(місто)|Дніпрі]], [[:uk:Львів|Львові]], [[:uk:Хмельницький|Хмельницькому]], [[:uk:Ужгород|Ужгороді]], [[:uk:Івано-Франківськ|Івано-Франківську]], [[:uk:Мукачево|Мукачеві]], [[:uk:Свалява|Сваляві]], [[:uk:Хуст|Хусті]], [[:uk:Ходорів|Ходорові]], [[:uk:Тячів|Тячеві]], [[:uk:Стрий|Стрию]], [[:uk:Буштино|Буштино]], [[:uk:Великий_Березний|Великому Березному]], [[:uk:Кольчино|Кольчино]], [[:uk:Королево|Королево]], [[:uk:Славське|Славському]], [[:uk:Чинадійово|Чинадійово]], [[:uk:Шенборн_(Мукачівський_район)|Шенборні]], [[:uk:Павшино_(Україна)|Павшино]], [[:uk:Нове_Давидково|Нове Давидково]], [[:uk:Середнє_Водяне|Середнє Водяне]], [[:uk:Великому_Бичкові|Великому Бичкові]]. У 2017 році вулицю Ярослава Галана у [[:uk:Київ|Києві]], в [[:uk:Солом'янський_район|Солом'янському районі]] перейменовано на [[:uk:Вулиця_Августина_Волошина_(Київ)|вулицю Августина Волошина]].<ref>{{Cite web|url=http://kiev.pravda.com.ua/news/59df454720b23/|title=Київрада перейменувала Інтернаціональну площу і 10 вулиць|accessdate=13 жовтня 2017|archive-date=12 жовтня 2017|archive-url=https://web.archive.org/web/20171012202738/http://kiev.pravda.com.ua/news/59df454720b23/}}</ref> У 2019 році у рідному Келечині центральну вулицю було названо на честь Августина Волошина.<ref>{{Cite web|url=https://rakhiv-rda.gov.ua/novyna/u-kelechyni-na-chest-avgustyna-voloshyna-nazvaly-centralnu-vulycyu|title=Архівована копія|accessdate=15 вересня 2021|archive-date=15 вересня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210915120848/https://rakhiv-rda.gov.ua/novyna/u-kelechyni-na-chest-avgustyna-voloshyna-nazvaly-centralnu-vulycyu}}</ref> ==== Навчальні заклади ==== * У [[:uk:Міжгір'я_(смт)|Міжгір'ї]] діє Міжгірський заклад загальної середньої освіти І–ІІІ ступенів імені Августина Волошина.<ref>{{Cite web|url=http://mizhgirya-specschool.edukit.uz.ua/|title=Архівована копія|accessdate=15 вересня 2021|archive-date=5 березня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210305063257/http://mizhgirya-specschool.edukit.uz.ua/}}</ref> * У Хусті діє [[:uk:Хустська_школа_№_1_імені_Августина_Волошина|Хустська школа № 1 імені Августина Волошина]] * В Ужгороді на вулиці Гойди, 4 розташований Карпатський університет імені Августина Волошина<ref>{{Cite web|url=http://www.kau.com.ua/|title=Архівована копія|accessdate=16 грудня 2020|archive-date=26 листопада 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20201126014202/http://kau.com.ua/}}</ref>, а на вулиці Героїв 128-ї бригади, 44 — Ужгородський ліцей імені Августина Волошина<ref>{{Cite web|url=https://registry.edbo.gov.ua/school/148267/|title=Ужгородський ліцей імені Августина Волошина Ужгородської міської ради Закарпатської області {{!}} Реєстр суб'єктів освітньої діяльності|website=registry.edbo.gov.ua|access-date=2025-08-06}}</ref>. ==== Стінописи ==== У липні 2024 року на стіні новобудови на вулиці Капушанській в Ужгороді до 150-річчя Августина Волошина створений [[:uk:Мурал|мурал]] з портретом Президента Карпатської України. Автором стінопису є художник з [[:uk:Івано-Франківськ|Івано-Франківська]] Олесь Базюк, а виконавцями — сестри Ольга і Леся Мельничук<ref>[https://zakarpattya.net.ua/News/233927-Do-150-richchia-Avhustyna-Voloshyna-prykarpattsi-podaruvaly-Uzhhorodu-mural-z-zobrazhenniam-prezydenta-Karpatskoi-UkrainyFOTO До 150-річчя Августина Волошина прикарпатці подарували Ужгороду мурал з зображенням президента Карпатської України (ФОТО)// Закарпаття онлайн Beta, 12.07.2024]</ref>,<ref>[https://trubyna.org.ua/novyny/avtorom-muralu-avhustynu-voloshynu-v-u/ Автором муралу Августину Волошину в Ужгороді є відомий художник з Івано-Франківська Олесь Базюк // Трибуна, 12.07.2024]</ref>. === Беатифікаційний процес === Від 2001 року триває [[:uk:Беатифікація|беатифікаційний процес]] прилучення о.&nbsp;Августина Волошина до лику [[:uk:Блаженний|блаженних]].<ref name=":042">{{Cite web|url=http://risu.org.ua/ua/index/expert_thought/interview/38048/|title=“Маю моральну певність, що усі ці люди дійсно потерпіли за віру”|website=risu.org.ua|language=en|accessdate=2021-03-19|archive-date=2 травня 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190502071837/https://risu.org.ua/ua/index/expert_thought/interview/38048}}</ref> = Oj nechody, Hrciu, ta j na večornyci = '''''Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci''''' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky'') je [[Ukrajinci|ukrajinská]] [[Ľudová pieseň|ľudová]], respektíve [[Poloľudová pieseň|poloľudová]] pieseň, ktorej autorstvo sa prisudzuje z časti legendárnej [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej]] ľudovej speváčke [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]]. Existuje viacero melódií piesne. Najznámejšia melódia je súčasťou opery ''Kozak-stichotvorec'' (po slovensky ''Básnik''{{--}}''kozák'') z roku [[1812]], autorom hudby ktorej bol [[Talianska literatúra|taliansky]] skladateľ [[Catterino Cavos]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Ivanov|meno=Dmitrij|titul=K 85-letiju Pavla Semenoviča Rejfmana|periodikum=Trudy po russkoj i slavianskoji filologii. Literaturovedenije. VI (Novaja serija)|vydavateľ=Tartu Ülikooli Kirjastus|miesto=Tallin|dátum=2008|strany=54 - 62|url=https://www.ruthenia.ru/document/543693.html|dátum prístupu=2026-01-10|jazyk=ru}}</ref> == Diela s motívmi piesne == Pieseň sa stala motívom pre viacerých spisovateľov v rámci [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúry]]. Vznikli na základe nej mnohé [[Poéma|poémy]], [[Románová novela|románové novely]], [[Román|romány]] aj [[Dramatické dielo|dramatické diela]]. K najznámejším z nich patria románová novela [[Oľha Julianivna Kobyľanska|Oľhy Julianivnej Kobyľanskej]] ''V nediľu rano ziľľa kopala'' (po slovensky ''V nedeľu ráno byliny okopávala'') a veršovaný román [[Lina Vasylivna Kostenko|Liny Vasylivny Kostenko]] ''Marusia Čuraj''. [[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] na motívy piesne napísal [[Balada|baladu]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka''). Rovnomenné [[Divadelná inscenácia|divadelné hry]] napísali [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] a [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]]. Ako motív pieseň použili [[Hryhorij Maksymovyč Borakovskyj]] pre divadelnú hru ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj – ukrajinská textárka'') a [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] pre dramatickú [[Poéma|poému]] ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajivna''). [[Súbor:Marusya Churay.jpg|náhľad|Marusia Čuraj na poštovej známke]] Pieseň ako motív pre svoje diela využili tiež [[Marija Stepanivna Voľvač]], [[Stepan Vasyľovyč Vasyľčenko]], [[Ivan Juchymovyč Senčenko]] či [[Ivan Kindratovyč Mykytenko]] a ďalší. Na začiatku 19. storočia vznikli preklady samotnej piesne do [[Nemčina|nemčiny]] a do [[Francúzština|francúzštiny]]. Na motívy piesne vznikol rad ďalších piesní viacerých svetových skladateľov (napríklad [[Franz Liszt]]). [[Leonid Kaufman]] zostavil zbierku básní [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]], kde uviedol aj jej životopis, pod názvom ''Divčyna z lehendy''{{--}}''Marusia Čuraj'' (po slovensky ''Marusia Čuraj, legendárna dievčina''). [[Ukrajinská literatúra|Ukrajinský]] spisovateľ [[Oles Barlih]] v [[Divadelná inscenácia|divadelnej hre]] ''Demona vyklykaju, Tamaro'' (po slovensky ''Vyvolávam démona, Tamara''), ktorej dej sa odohráva vo svete posmrtného života [[Samovražda|samovrahov]], jedna z postáv spieva pieseň ''Oj, ne chody Hryciu, ta j na večornyci'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky'').<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Barlih|meno=Oles|titul=Zviri podyvľaťsia zamisť tebe|miesto=Ternopiľ|isbn=978-6176928591|vydanie=1|vydavateľ=Krok|rok=2017|jazyk=uk|poznámka=306 strán}}</ref> Pieseň sa stala populárnou aj na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] a [[Východné Slovensko|východného Slovenska]]. [[Anatolij Kralickij]] v roku [[1862]] na motívy piesne napísal [[Romantizmus|romantickú]] [[Poviedka|poviedku]] ''Ne chody, Hryciu, na večornyci!'' (po slovensky ''Nechoď, Hryc, na priadky!''), ktorá obsahuje prvky [[Mystika|mystiky]] a [[Folklór (kultúra)|folklóru]]. Publikoval ju o tri roky neskôr v časopise ''[[Slovo (časopis, 1861 – 1887)|Slovo]]'' (po slovensky ''Slovo''). Na rozdiel od predchádzajúcich spracovaní piesne priniesol nové spracovanie témy a idey. Chudobný chlapec Hryc sa zamiluje do biednej siroty Oleny. Anatolij Kralickij v rámci opisov u Oleny vyzdvihol predovšetkým duševnú krásu. Rozhodnú sa vziať, a preto Olena prosí Hrycia, aby nenavštevoval priadky, kým sa nevezmú. Keď sa z nich však nevráti, rozhodne sa ho hľadať. Musí ho zachrániť, aby nezomrel. Práve odhodlanie urobiť pre svoju lásku čokoľvek predstavuje najdôležitejšiu vlastnosť Oleny.<ref name=":12422">{{Citácia knihy|priezvisko=Holendová|meno=Jolana|titul=Anatolij Kralyckyj|vydanie=1.|vydavateľ=[[Slovenské pedagogické nakladateľstvo]]{{--}}Odbor ukrajinskej literatúry|miesto=Prešov|rok=1984|počet strán=256|kapitola=Romantyčni opovidaňňa Anatolija Kralyckoho|strany=53{{--}}57|jazyk=uk}}</ref> == Zdroje == * {{Preklad|uk|Ой не ходи, Грицю|34213431}}. * {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}. = Marusia Čuraj = {{Infobox Osobnosť | Meno = Marusia Čuraj | Popis osoby = ukrajinská ľudová speváčka a poetka | Portrét = Marusya Churay.jpg | Dátum narodenia = [[1625]] | Miesto narodenia = [[Poltava]], [[Republika oboch národov]] (dnes [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = [[1652]]/[[1653]] | Miesto úmrtia = [[Poltava]], [[Ruské cárstvo]] (dnes [[Ukrajina]]) | Národnosť = [[Ukrajinci|ukrajinská]] | Známa vďaka = ukrajinské poloľudové piesne }}'''Marusia Čuraj''' (* [[1625]], [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Republika oboch národov]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1652]]/[[1653]], [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Ruské cárstvo]], dnes [[Ukrajina]]) bola (sčasti [[Mýtický obraz sveta|mýtická]]) [[Ukrajinci|ukrajinská]] [[Ľudová slovesnosť|ľudová]] [[Spevák|speváčka]] a [[Básnik|poetka]] z obdobia [[Chmeľnyckého povstanie|povstania Bohdana Chmeľnyckého]], ktorá podľa rozprávaní žila v meste [[Poltava (mesto)|Poltava]]. Pripisuje sa jej autorstvo radu známych [[Poloľudová pieseň|poloľudových piesní]] (''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'', ''Kotylysia vozy z hory'', ''Zasvystaly kozačeňky''...). Od obdobia 60. rokov 20. storočia prebiehajú diskusie o Marusi Čuraj ako o historickej postave. Jej existenciu potvrdil znalec [[Hudba|hudobného umenia]] [[Leonid Serhijovyč Kaufman]], kým [[Hryhorij Antonovyč Nuďha]] ju považoval za [[Literatúra|literárnu]] legendu stvorenú [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandrom Alexandrovičom Šachovským]]. Neexistujú o nej žiadne zdokumentované informácie, predstavuje iba určitý symbol a zosobnenie [[Ukrajinci|ukrajinskej]] ženy{{--}}ľudovej poetky. == Životopis == Informácie o živote Marusi Čuraj sa zakladajú na [[Romantizmus (literatúra)|zromantizovanej]] biografii v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]]. Na základe rozprávaní sa narodila v roku [[1625]] (podľa iných verzií v roku [[1628]] alebo [[1629]]) v rodine [[Kozáci|kozáckeho]] stotníka Hordija, jedného z hlavných predstaviteľov protipoľského povstania, ktorý bol vo [[Varšava|Varšave]] na hranici upálený. Po jeho smrti ostala žiť s mamou v [[Poltava (mesto)|Poltave]]. Ich dom sa nachádzal na brehu rieky [[Vorskla]] neďaleko [[Monastier povýšenia svätého kríža|Monastiera povýšenia svätého kríža]]. V mladosti mala veľa nápadníkov, medzi ktorými bol mladý kozák [[Ivan Iskra]]. Jej partnerom sa však stal [[Hryc Bobrenko]] (podľa iných zdrojov Hryc Ostapenko), za ktorého sa tajne vydala. Odišiel na vojnu, sľúbil jej, že sa vráti, čakala naňho 4 roky. Keď sa však vrátil z vojny, nevrátil sa k nej, lebo sa zamiloval do inej dievčiny Hanusi pochádzajúcej zo zámožnej rodiny z [[Poltava (mesto)|Poltavy]]. Nevediac sa preniesť cez to, ako ju milý podviedol, chcela sa otráviť nápojom z jedovatej byliny, ktorú tajne vzala od miestnej [[Bosorka|bosorky]]. Nápoj však zhodou okolností vypil Hryc. V lete [[1652]] ju [[Poltava (mesto)|poltavský]] súd odsúdil na smrť, ale bola oslobodená v rámci [[Amnestia|amnestie]] [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdana Chmeľnyckého]]. Ako trest musela ísť na púť do [[Kyjev|Kyjeva]]. Podľa jednej verzie, keď sa však vrátila v roku [[1653]] do Poltavy, zomrela vo veku 28 rokov. Podľa iných verzií zomrela v Poltave v roku [[1652]] na následky suchôt krátko po udelení amnestie. == Piesne == V rámci ukrajinského [[Folklór (kultúra)|folklóru]] sa Marusia Čuraj považuje za autorku približne 20 [[Poloľudová pieseň|poloľudových piesní]]: * ''Vijuť vetry'' (po slovensky ''Vetry vejú''). * ''Sydyť holub na berezi'' (po slovensky ''Sedí holub na breze''). * ''Zelenyj barvinočku'' (po slovensky ''Zelená zimozeleň''). * ''Na horodi verba riasna'' (po slovensky ''Na hrade vŕba hustá''). * ''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky''). * ''Hryciu, Hryciu, do roboty'' (po slovensky ''Do práce, Hryc, Hryc''). * ''Zasvystaly kozačeňky'' (po slovensky ''Zahvízdali kozáčky''). * ''Kotylysia vozy z hory'' (po slovensky ''Gúľali sa vozy z hory''). * ''Išov Mylyj Horoňkoju'' (po slovensky ''Išiel milý hôrkou''). Marusia Čuraj najčastejšie čerpala motívy pre svoje piesne zo svojho života. Preto sa jej životopis zakladá na dielach, na [[Legenda|legendách]], na [[Rozprávanie|rozprávaniach]] a na spomienkach súčasníkov, ktoré sa však v písomnej forme nezachovali. == Historiografia == Marusia Čuraj, talentovaná skladateľka piesní, sa stala inšpiráciou pre viaceré osobnosti pôsobiace v [[Ukrajinská kultúra|ukrajinskej kultúre]]. Tému otrávenia neverného milého [[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] spracoval do [[Balada|balady]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka'') a [[Stepan Vasyľovyč Rudanskyj]] do balady ''Rozmaj'' (po slovensky ''Mandragora'') z roku [[1854]]. Na počesť Maursi Čuraj dramatik [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] vytvoril [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'') a [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]] napísal rovnomennú operetu. Ako prvý spracoval život Marusi Čuraj [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], ktorý na základe rozprávania starého [[Poltava (mesto)|poltavského]] kozáka napísal [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čuraj – ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj – ukrajinská skladateľka''). O osem rokov neskôr [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] napísal veršovanú drámu ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajina''), ktorú doplnil o vymyslené informácie. V roku [[1839]] v knihe ''Sto russkich literatorov'' (po slovensky ''Sto ruských literátov'') vyšla [[románová novela]] o živote Marusi Čuraj od [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo''), kde na začiatku uviedol, že obsah diela sa zakladá na historických faktoch. Alexandr Alexandrovič Šachovskoj nebol [[Folkloristika|folklorista]], informácie o Marusia Čuraj získal od [[Hryhorij Kvitka-Osnovianenko|Hryhorija Kvitku-Osnovianenka]], ktorý o nej zbieral informácie, tie sa však nezachovali. [[Oleksandr Andrijovyč Škľarevskyj]] napísal biografický náčrt ''Marusia Čuraj, malorosijska spivačka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj, maloruská speváčka'') publikovaný v časopise ''[[Pčela]]'' (po slovensky ''Včela''). Uviedol, že piesne Marusi Čuraj sa najčastejšie viažu s jej osobným životom, ako aj mnoho zozbieraných [[Folklór (kultúra)|folklórnych]] materiálov o nej. V priebehu 19. storočia vzniklo veľa vedeckých a odborných prác venujúcich sa Marusi Čuraj. Napríklad vo viaczväzkovom slovníku ''[[Russkij biografičeskij slovar]]'' (po slovensky ''Ruský bibliografický slovník'') sa nachádza článok ''Marusia Čuraj'' od [[Vadym Ľvovyč Modzalevskyj|Vadyma Ľvovyča Modzalevského]], kde uvádzal: ''„Z piesní, ktoré jednoznačne patria Marusi, sú najznámejšie Vijuť vitry, Oj ne chody, Hryciu, Hryciu, Hryciu, do roboty, Sydyť holub na berezi, Kotylysia vozy z hory a ďalšie.“''. [[Nikolaj Nikolajevič Golicyn]] v svojom článku venovanom Marusi Čuraj ju opísal ako „improvizátorku ukrajinských piesní“ a ako jednu z najlepších speváčok svojej doby. [[Peter Vladimirovič Vladimirov]], [[Rusi|ruský]] [[Literárna história|literárny historik]] a profesor [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]], v svojom článku ''Pervyje russkije pisateľnicy XVIII veka i učastije russkoj ženščiny v razvitii narodnoj slovesnosti i drevnerusskoj pismennosti'' (po slovensky ''Prvé ruské spisovateľky 19. storočia a účasť ruských žien na rozvoji ľudovej slovesnosti a staroruskej literatúry'') uviedol: ''„Piesne Marusi Čuraj patria do prvej polovice 18. storočia. Nevieme, do akej miery je správne jej pripisovať známe maloruské piesne Vijuť vitry, vijuť vitry alebo Oj ne chody, Hryciu a ďalšie, ale bezpochyby Marusia Čuraj bola improvizátorkou niektorých maloruských piesní.“''.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Vladimirov|meno=Peter Vladimirovič|titul=Pervyje russkije pisateľnicy XVIII veka i učastije russkoj ženščiny v razvitii narodnoj slovesnosti i drevnerusskoj pismennosti (kritiko-istoričeskij očerk)|vydanie=1|vydavateľ=Tipografija Imperatorskogo Universiteta sv. Vladimira V. I. Zavadskogo|miesto=Kyjev|rok=1892|jazyk=ru|poznámka=38 strán}}</ref> Považoval ju za reálnu osobu. Podľa názoru [[Mychajlo Stepanovyč Vozňak|Mychajla Stepanovyča Vozňaka]] boli Marusi Čuraj pripísané aj piesne, ktoré zrejme nevytvorila. Ako dôvod uviedol informácie nachádzajúce sa v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]], ktorý podľa neho pripísal Marusi Čuraj aj ďalšie piesne z obdobia [[Chmeľnyckého povstanie|Chmeľnyckého povstania]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Vozňak|meno=Mychajlo Stepanovyč|titul=Istorija ukrajinskoji literatury|vydanie=1|vydavateľ=Svit|miesto=Ľvov|rok=1994|zväzok=2|jazyk=uk|poznámka=555 strán}}</ref> Hoci sa zápisy o Marusi Čuraj z obdobia, kedy žila, nezachovali (stratili sa v archívoch), tieto odborné práce svedčia o význame Marusi Čuraj v ukrajinskom [[Folklór (kultúra)|folklóre]]. [[Leonid Serhijovyč Kaufman]] uviedol nasledujúce informácie: Keď [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[Sovietsky zväz|sovietsky]] [[básnik]] [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]] zbieral materiály pri tvorbe [[Činohra (žáner)|dramatickej]] [[Poéma|poémy]] ''Maryna Čuraj'' (po slovensky ''Maryna Čuraj''), našiel v materiáloch [[Kozáci|kozáckych]] politikov z obdobia 15. až 17. storočia výrok Marusi Čuraj. V konečnom dôsledku však predstavuje jediný dokument vykresľujúci Marusiu Čuraj ako reálnu osobu.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Steľmach|meno=Mychajlo Panasovyč|titul=Divčyna z lehendy. Marusia Čuraj|vydanie=2|vydavateľ=Prosvita|miesto=Kyjev|rok=1974|priezvisko2=Kaufman|meno2=Leonid Serhijovyč|poznámka=120 strán|jazyk=uk}}</ref> Rad [[Ukrajinci|ukrajinských]] [[Literárna veda|literárnych vedcov]] potvrdilo, že životopis Marusi Čuraj v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]] vznikol na základe predstáv autora. Jej postava bola neskôr v literatúre [[Mystifikácia|mystifikovaná]], nakoľko neexistujú historické zdroje potvrdzujúce informácie o jej živote. == Pamiatka == * Po Marusi Čuraj boli pomenované ulice vo viacerých mestách na [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}[[Volodymyr (mesto)|Volodymyr]], [[Dnepropetrovsk]], [[Zolote]], [[Zolotonoša]], [[Kaluš]], [[Kamianske]], [[Kolomyja]], [[Konotop]], [[Kramatorsk]], [[Kremenčuk]], [[Kryvyj Rih]], [[Lysyčansk]], [[Myrhorod]], [[Rivne]], [[Stebnyk]], [[Chodoriv]] a [[Černovice (Ukrajina)|Černivci]]. * V meste [[Poltava (mesto)|Poltava]] bol v roku [[2006]] odhalený [[Pomník|pamätník]] Marusi Čuraj. == Odraz v kultúre == Marusia Čuraj a jej diela sa stali motívmi pre diel viacerých [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] autorov: * [[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] v roku [[1834]] napísal [[Balada|baladu]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka''). * [[Kyrylo Topoľa]] napísal v roku [[1837]] [[Divadelná inscenácia|divadelnú hru]] ''Čary'' (po slovensky ''Čary''). * [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj]] napísal [[Románová novela|románovú novelu]] ''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') predstavujúcu [[Romantizmus (literatúra)|zromantizovanú]] biografiu [[Ľudová slovesnosť|ľudovej]] [[Spevák|speváčky]], [[Básnik|poetky]]. * [[Stepan Vasyľovyč Rudanskyj]] napísal [[Balada|baladu]] ''Rozmaj'' (po slovensky ''Mandragora'') v roku [[1854]]. * Na počesť Maursi Čuraj dramatik [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] v roku [[1876]] vytvoril [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc''). * [[Marko Lukyč Kropyvnyckyj]] v roku [[1882]] publikoval [[Divadelná inscenácia|divadelnú hru]] ''Daj serciu voľu, zavede v nevoľu'' (po slovensky ''Daj srdcu vôľu, privedie ťa do nevole''). * [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]] napísal v roku [[1887]] [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc''). * Ako prvý život Marusi Čuraj spracoval [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], ktorý na základe rozprávania starého [[Poltava (mesto)|poltavského]] [[Kozáci|kozáka]] napísal [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinská skladateľka'') vydanú v roku [[1887]]. * [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] napísal [[Poézia|veršovanú]] [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajina'') publikovanú v roku [[1896]]. * [[Oľha Julianivna Kobyľanska]] v roku [[1909]] vydala [[Románová novela|románovú novelu]] ''V nediľu rano ziľľa kopala'' (po slovensky ''V nedeľu ráno bylinky okopávala''). * [[Ivan Kindratovyč Mykytenko]] v roku [[1934]] publikoval historickú [[Divadelná inscenácia|hru]] ''Marusia Šuraj'' (po slovensky ''Marusia Šuraj''), ktorú vytvoril prerobením [[Opereta|operety]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'') [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj|Mychajla Petrovyča Staryckého]]. * [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]] napísal [[Dráma|dramatickú]] [[Poéma|poému]] ''Maryna Čuraj'' (po slovensky ''Maryna Čuraj'') vydanú v roku [[1967]]. * [[Ľubov Vasylivna Zabašta]] v roku [[1968]] publikovala [[Dráma|dramatickú]] [[Poéma|poému]] ''Divčyna z lehendy'' (po slovensky ''Dievča z legendy''). * [[Borys Illič Olijnyk]] napísal [[Poéma|poému]] ''Do tijeji Čurajivny (Parubocka balada)'' (po slovensky ''Do tejto Čuraje: balada mládencov''), ktorá bola publikovaná v rámci zbierky [[Báseň|básní]] ''Hora'' (po slovensky ''Hora'') v roku [[1975]]. * V roku [[1978]] mal premiéru [[Kinematografický film|film]] ''Oj ne chody, Hryciu, ta j na večornyci'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky''). Televízna dráma vznikla na základe [[Opereta|operety]] [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj|Mychajla Petrovyča Staryckého]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc...'') z roku [[1887]]. Film režíroval [[Rostyslav Oleksandrovyč Syňko]]. Hlavné postavy vo filme stvárnili [[Antonina Volodymyrivna Leftij]], [[Ivan Jaroslavovyč Havryľuk]], [[Kosťantyn Petrovyč Stepankov]] a [[Zoja Savyč]]. * [[Lina Vasylivna Kostenko]] v roku [[1979]] publikovala historický [[veršovaný román]] ''Marusia Čuraj'' (po slovensky ''Marusia Čuraj''). Román sa skladá z deviatich častí. Autorka za dielo v roku [[1987]] získala ''[[Nacionaľna premija Ukrajiny imeni Tarasa Ševčenka|Nacionaľnu premiju Ukrajiny imeni Tarasa Ševčenka]]'' (po slovensky ''Národnú cenu Ukrajiny Tarasa Ševčenka''). Román zobrazuje príbeh lásky Marusi Čuraj a Hrycka Bobrenka s nešťastným osudom na pozadí udalostí v období polovice 17. storočia na [[Ukrajina|Ukrajine]]. * [[Valentyn Lukyč Čemerys]] v roku [[1990]] vydal historickú [[Románová novela|románovú novelu]] ''Zasvit vstaly kozačeňky...'' (po slovensky ''Zasvetla vstaly kozáčky...''). V umeleckom zobrazení sa obrazu Marusi Čuraj venovali aj ďalší spisovatelia ([[Ivan Juchymovyč Senčenko]], [[Marija Stepanivna Voľvač]], [[Józef Bohdan Zaleski]], [[Oľha Mykolajivna Čiumina]]...). == Zdroje == * {{Preklad|uk|Маруся Чурай|46986147}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Fylypovyč|meno=Pavlo|titul=Literaturno-krytyčni statti|vydanie=1|kapitola=Istorija odnoho siužetu (U nediľu rano ziľľa kopala O. Kobyľanskoji)|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Ponomarenko|meno=Ľudmyla Hryhorivna|titul=Pisni Marusi Čuraj: tekstolohičnyj aspekt|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2003|jazyk=uk|poznámka=18 strán}}. * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Haluško | meno = Kyrylo | titul = Rosijska berehyňa. Jak prydumaly Marusiu Čuraj | url = https://www.dsnews.ua/ukr/society/russkaya-bereginya-kak-pridumali-marusyu-churay-11032018190000 | dátum vydania = 2018-03-11 | dátum prístupu = 2026-01-22 | vydavateľ = dsnews.uk | jazyk = uk}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Ponomarenko|meno=Ľudmyla Hryhorivna|titul=Marusia Čuraj...a čomu ne Maria Čurajivna?|periodikum=Aktuaľni problemy ukrajinskoji linhvistyky: teorija i praktyka|vydavateľ=Vydavnyčo-polihrafičnyj centr “Kyjivskyj universytet”|miesto=Kyjev|dátum=2002-01-18|ročník=3|číslo=5|strany=142-151|issn=2311-2697|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/irbis_nbuv/cgiirbis_64.exe?I21DBN=LINK&P21DBN=UJRN&Z21ID=&S21REF=10&S21CNR=20&S21STN=1&S21FMT=ASP_meta&C21COM=S&2_S21P03=FILA=&2_S21STR=apyl_2002_5_16|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Nemyrovskyj|meno=Oleksandr Ovsijovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2013|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Čuraj Marusia|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=584|zväzok=10|typ zväzku=|url=http://history.org.ua/LiberUA/978-966-00-1359-9/978-966-00-1359-9.pdf|isbn=978-966-00-1359-9|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}. * {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Borakovskyj|meno=Hryhorij Maksymovyč|titul=Zbirnyk dramatyčnych tvoriv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Naukovoho tovarystva imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1888|zväzok=I|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Kloček|meno=Hryhorij Dmytrovyč|titul=Istoryčnyj roman Liny Kostenko Marusia Čuraj|vydanie=1|vydavateľ=Stepova Ellada|miesto=Kirovohrad|rok=1998|isbn=966-7514-00-5|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Olifirenko|meno=V|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva dľa škoľariv i studentiv|vydanie=1|vydavateľ=Stalker|miesto=Doneck|rok=1999|isbn=966-596-247-7|jazyk=uk|poznámka=496 strán}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Čemerys|meno=Valentyn|titul=Boryfsen – 90: Fantastyka, pryhody, istorija. Povisti, opovidaňňa, narysy|vydanie=1|vydavateľ=Sič|miesto=Dnepropetrovsk|rok=1991|isbn=5-7775-0286-5|strany=142 – 195|poznámka=296 strán|jazyk=uk}}. ф = Alexandr Alexandrovič Šachovskoj = {{Infobox Osobnosť | Meno = Alexandr Alexandrovič Šachovskoj | Popis osoby = ruský spisovateľ a divadelný kritik | Portrét = Shachovskoy Alexandr Alexandrovich.jpg | Dátum narodenia = [[5. máj]] [[1777]] | Miesto narodenia = [[Bezzaboty]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1846|2|3|1777|5|5}} | Miesto úmrtia = [[Moskva]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]]) | Štát pôsobenia = [[Ruská ríša]] | Národnosť = [[Rusi|ruská]] | Profesia = [[spisovateľ]] | Známy vďaka = [[románová novela]] Marusia, malorosijska Safo | Rodičia = Alexandr Šachovskoj<br/>Anastasija Passek }}'''Alexandr Alexandrovič Šachovskoj''' (* [[5. máj]] [[1777]], [[Bezzaboty]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]]{{--}}† [[3. február]] [[1846]], [[Moskva]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]])<ref>{{Citácia knihy|titul=Boľšaja sovetskaja enciklopedija|vydanie=3|vydavateľ=Sovetskaja enciklopedija|miesto=Moskva|rok=1969|kapitola=heslo Šachovskoj Aleksandr Aleksandrovič|jazyk=ru}}</ref> bol [[Rusi|ruské]] [[knieža]], [[spisovateľ]], [[dramatik]] a [[Divadelná kritika|divadelný kritik]]. == Životopis == Alexandr Alexandrovič Šachovskoj sa narodil [[5. máj|5. mája]] [[1777]] v obci [[Bezzaboty]]. Vzdelanie získal v penzióne pre [[Šľachta|šľachticov]] spadajúcom pod [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskú univerzitu]], kde študovali chlapci z bohatých rodín. Napísal viac ako 100 [[Divadelná inscenácia|divadelných hier]], medzi ktoré patria aj [[Veselohra|veselohry]] dejovo zasadené do života na [[Ukrajina|Ukrajine]]: ''Akťor u sebia na rodine'' (po slovensky ''Herec u seba v rodnom kraji''), ''Ukrainskaja nevesta'' (po slovensky ''Ukrajinská nevesta'') a najznámejšou sa stala divadelná hra ''Kozak-stichotvorec'' (po slovensky ''Kozák-básnik'') z roku [[1812]], ktorá sa stala na dlhé obdobie (približne 50 rokov) súčasťou stáleho repertoára vtedajších divadiel. [[Beletria|Zbeletrizoval]] život [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]] do [[Románová novela|románovej novely]] ''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') publikovanej v roku [[1839]] v zbierke diel ''Sto russkich literatorov'' (po slovensky ''Sto ruských literátov''). Alexandr Alexandrovič Šachovskoj pri tvorbe románovej novely využil [[Folklór (kultúra)|folklórne]] (v rozličnej miere historicky podložené) materiály vrátane [[Ľudová pieseň|ľudovej piesne]] ''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky''). Tieto folklórne aj historické motívy využili rôzni [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskí]] spisovatelia ([[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]], [[Kyrylo Topoľa]], [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]], [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]], [[Ľubov Vasylivna Zabašta]], [[Lina Vasylivna Kostenko]]...). Ostro ho kritizovala redakcia [[Časopis|časopisu]] ''[[Ukrajinskyj visnyk (1816 – 1819)|Ukrajinskyj visnyk]]'' (po slovensky ''Ukrajinský vestník'') za to, ako dehonestujúcim spôsobom vytváral obraz [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská kultúra|tradícií]]. Alexandr Alexandrovič Šachovskovj zomrel [[3. február|3. februára]] [[1846]] v Moskve. Bol pochovaný na cintoríne miestneho [[Novodievčí monastier|Novodievčieho monastiera]]. == Referencie == <references responsive="1"></references> == Zdroje == *{{Preklad|uk|Шаховськой Олександр Олександрович|40971933}}. *{{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Ševčenkivska encyklopedija|vydavateľ=Instytut literatury im. T. H. Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2015|strany=832|jazyk=uk|kapitola=heslo Šachovskoj Oleksandr Oleksandrovyč|zväzok=6|vydanie=1}}. *{{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mala Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Administratura UAPC v Arhentyni|rok=1967|strany=2073|jazyk=uk|zväzok=8|miesto=Buenos Aires|url=https://archive.org/details/UkrMalaEn/kn_16_%D0%A3%D1%88-%D0%AF/page/2108/mode/1up}}. = Volodymyr Ivanovyč Samijlenko = '''Володи́мир Іванович Самі́йленко''' ({{ДН|3|2|1864|22|1}}, [[:uk:Великі_Сорочинці|містечко Сорочинці]], [[:uk:Миргородський_повіт|Миргородський повіт]], [[:uk:Полтавська_губернія|Полтавська губернія]]&nbsp;— [[:uk:12_серпня|12 серпня]] [[:uk:1925|1925]], [[:uk:Боярка|Боярка]])&nbsp;— український [[:uk:Поет|поет]]-лірик, [[:uk:Сатирик|сатирик]], [[:uk:Драматург|драматург]] і [[:uk:Перекладач|перекладач]]. == Життєпис == Його батьком був поміщик Іван Лисевич, а мати&nbsp;— колишня кріпачка Олександра Самійленко. Виховувався у родині близького приятеля родини Гоголів Олексія Трохимовського<ref>{{Cite web|url=https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/lyutyy/3/1864-narodyvsya-volodymyr-samiylenko|title=1864 – народився Володимир Самійленко|last=УІНП|website=УІНП|language=uk|access-date=2024-04-18}}</ref>. Початкову освіту майбутній письменник здобув у дяка, згодом у Миргородській початковій школі. У 1875 році Володимир вступив до Полтавської гімназії, яку закінчив [[:uk:1884|1884]] року. === Навчання === Навчався на історико-філологічному факультеті [[:uk:Київський_університет|Київського університету]] (1884—1890){{sfn|Автобіографії|2015|с=369}}, де прослухав повний курс, але державних іспитів не складав і вийшов зі свідоцтвом про «зачет 8 семестров». Причин неохоти складати іспити на диплом було декілька&nbsp;— розчарування, нехіть до деяких предметів і стан здоров'я. В університеті потоваришував із [[:uk:Ігнатович_Віктор_Володимирович|В. Ігнатовичем]], познайомився з [[:uk:Іван_Франко|Іваном Франком]], що приїжджав у [[:uk:Київ|Київ]]. Належав разом із [[:uk:Липа_Іван_Львович|І. Липою]], [[:uk:Міхновський_Микола_Іванович|М. Міхновським]] та іншими до [[:uk:Братство_тарасівців|Братства тарасівців]]. У Києві, навчаючись в університеті, зблизився з літературним гуртком [[:uk:Плеяда_(Україна)|«Плеяда»]], де активно працювали [[:uk:Леся_Українка|Леся Українка]], її брат [[:uk:Косач_Михайло_Петрович|Михайло Обачний]], [[:uk:Тимченко_Євген_Костянтинович|Євген Тимченко]] та інші; гуртком опікувалися [[:uk:Микола_Лисенко|Микола Лисенко]], [[:uk:Олена_Пчілка|Олена Пчілка]] й [[:uk:Михайло_Старицький|Михайло Старицький]]. З розгорнутого списку надбань світової літератури, які, на думку учасників «Плеяди», треба було поширити українською мовою, він узяв на себе переклади з [[:uk:Французька_мова|французької]], [[:uk:Іспанська_мова|іспанської]] та [[:uk:Італійська_мова|італійської]]. Перекладав [[:uk:Данте_Аліг'єрі|Дантове]] «Пекло», п'єси [[:uk:Мольєр|Мольєра]] й [[:uk:Бомарше|Бомарше]], поезії [[:uk:Байрон|Байрона]], [[:uk:П'єр-Жан_Беранже|Беранже]], [[:uk:Ада_Негрі|Ади Негрі]]. === Перші поезії === Спробувавши ще за студентських років видати свої поезії окремою книжкою, Самійленко зіткнувся з [[:uk:Цензура#%D0%A6%D0%B5%D0%BD%D0%B7%D1%83%D1%80%D0%B0_%D0%B2_%D0%A0%D0%BE%D1%81%D1%96%D0%B9%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96%D0%B9_%D1%96%D0%BC%D0%BF%D0%B5%D1%80%D1%96%D1%97|царською цензурою]], яка з двадцяти восьми віршів заборонила одинадцять; відтоді він сам уже не компонував збірок. Завдяки знайомству з Іваном Франком, [[:uk:1886|1886]] року шість чисел львівського журналу [[:uk:Зоря_(часопис)|«Зоря»]] виходить з творами В. Самійленка. Друкував свої твори в альманахах [[:uk:Складка_(альманах)|«Складка»]], [[:uk:Ватра_(збірник)|«Ватра»]], у журналах [[:uk:Правда_(журнал)|«Правда»]] і [[:uk:Літературно-науковий_вістник|«Літературно-науковий вістник»]] («ЛНВ»). [[Файл:Самійленко_Грінченко.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%93%D1%80%D1%96%D0%BD%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE.jpg|vľavo|náhľad|285x285bod|Володимир Самійленко та Борис Грінченко, [[:uk:1902|1902]]]] [[:uk:1887|1887]] року Самійленко коштом «старої громади» здійснив поїздку до Галичини, офіційною метою якої було пізнання народу й розбудження національного духу. В. Самійленко зав'язує дружні стосунки з І. Франком, знайомиться з [[:uk:Маковей_Осип_Степанович|О. Маковеєм]]. [[Файл:Чернігівська_громада.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A7%D0%B5%D1%80%D0%BD%D1%96%D0%B3%D1%96%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0_%D0%B3%D1%80%D0%BE%D0%BC%D0%B0%D0%B4%D0%B0.jpg|náhľad|300x300bod|Члени [[:uk:Чернігів|Чернігівської]] [[:uk:Громади_(товариства)|Громади]] з гостями з інших регіонів, 1898&nbsp;р. Зліва направо перший ряд: [[:uk:Коцюбинська_Віра_Устимівна|Віра Коцюбинська]], [[:uk:Шраг_Ілля_Людвигович|Ілля Шраг]], [[:uk:Левитський_Микола_Васильович|Микола Левитський]] (Херсонська губ.), Ф. Шкуркіна, [[:uk:Сембратович_Роман|Роман Сембратович]] (Галичина); другий ряд: [[:uk:Грінченко_Борис_Дмитрович|Борис Грінченко]], [[:uk:Самійленко_Володимир_Іванович|Володимир Самійленко]], [[:uk:Коцюбинський_Михайло_Михайлович|Михайло Коцюбинський]], [[:uk:Лукіянович_Денис_Якович|Денис Лукіянович]] (Галичина), [[:uk:Коваленко_Григорій_Олексійович|Григорій Коваленко]], [[:uk:Руденко_Іван|Іван Руденко]], [[:uk:Верзилов_Аркадій_Васильович|Аркадій Верзилов]], А.Балика, [[:uk:Доманицький_Василь_Миколайович|Василь Доманицький]] (Київ), Олександр Леонідович Глібов.]] [[Файл:Коцюбинський_Грінченко_Самійленко_Степаненко_Глібов.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9A%D0%BE%D1%86%D1%8E%D0%B1%D0%B8%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%93%D1%80%D1%96%D0%BD%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%A1%D1%82%D0%B5%D0%BF%D0%B0%D0%BD%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%93%D0%BB%D1%96%D0%B1%D0%BE%D0%B2.jpg|náhľad|271x271bod|Зліва направо, у нижньому ряду: Олександр Глібов (син [[:uk:Глібов_Леонід_Іванович|Леоніда Глібова]]), Володимир Самійленко. У верхньому ряду стоять: [[:uk:Степаненко_Василь_Пилипович|Василь Степаненко]], [[:uk:Коцюбинський_Михайло_Михайлович|Михайло Коцюбинський]], [[:uk:Грінченко_Борис_Дмитрович|Борис Грінченко]]. Чернігів, садиба Коцюбинського, літо 1898&nbsp;р.]] [[Файл:Могила_українського_письменника_Володимира_Самійленка.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9C%D0%BE%D0%B3%D0%B8%D0%BB%D0%B0_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B0_%D0%92%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D0%BC%D0%B8%D1%80%D0%B0_%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%B0.jpg|vpravo|náhľad|267x267bod|Могила Володимира Самійленка]] [[:uk:1907|1907]] року І. Франко опублікував статтю «Володимир Самійленко. Проба характеристики», у якій, відновлюючи в пам'яті ці зустрічі, подав надзвичайно тонкий психологічний портрет Самійленка&nbsp;— людини, поета, лірика. Франко захоплювався мовною культурою Самійленка. Після закінчення навчання Самійленко працював у [[:uk:Київ|Києві]], [[:uk:Катеринослав|Катеринославі]] й [[:uk:Миргород|Миргороді]]. Терпів постійні матеріальні нестатки. Перша збірка «З поезій Володимира Самійленка» вийшла в Києві [[:uk:1890|1890]] року. Потрапив на [[:uk:Телеграф|телеграф]], де й прослужив «чиновником V разряда» бл. 2 років. З березня [[:uk:1893|1893]] року переїхав до [[:uk:Чернігів|Чернігова]] на посаду секретаря редакції «Земского сборника». З [[:uk:1905|1905]] року в Києві в редакціях газет [[:uk:Громадська_думка_(газета)|«Громадська Думка»]], [[:uk:Рада_(газета)|«Рада»]], [[:uk:Шершень_(журнал)|«Шершень»]] та інших. Врешті склав іспит на [[:uk:Нотаріус|нотаріуса]] і відкрив нотаріальну контору в містечку [[:uk:Добрянка_(смт)|Добрянка]] на Чернігівщині, де й працював до [[:uk:1917|1917]] року. У 1906 році [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] з Михайлом Мочульським самі зібрали друковані й недруковані вірші поета 1884—1906&nbsp;рр. і видали їх у Львові за його власним прізвищем під заголовком «Україні» з передмовою Франка. Своєю назвою збірка наголошувала на основній творчій темі Самійленка. Все, що він писав, присвячувалося рідній країні, яку поет любив святою й нездоланною любов'ю. === Українська Народна Республіка === За української державності служив у міністерствах освіти і фінансів, а в 1920&nbsp;р. емігрував з урядом [[:uk:УНР|УНР]] до Галичини, окупованої Польщею. У липні 1922 року поселився у садово-господарській школі Львівської «Просвіти» в с. [[:uk:Милування|Милування]], тоді Тлумацького повіту. Згодом дружина із старшою дочкою нелегально подалася за Збруч, а він з меншою Галею залишився тут. Доньку спіткало горе нерозділеного кохання, і вона, на запрошення Марійки Карп'юк, яка стала дружиною художника Осипа Сорохтея, переїхала до [[:uk:Снятин|Снятина]]. Марійка Карп'юк&nbsp;— рідна сестра Наталі Семанюк (дружини Марка Черемшини)&nbsp;— познайомилася з Галею у Львові, де та навчалася гри на скрипці, а Марійка була ученицею Олекси Новаківського. На запрошення Марка Черемшини Самійленки перейшли жити до його дому. Надзвичайно тепла була зустріч Самійленка з Марком Черемшиною і Василем Стефаником. Усі були в захопленні від автора «Вечірньої пісні». Після Снятина сліди поета ведуть у село Карлів&nbsp;— тепер [[:uk:Прутівка_(Снятинський_район)|Прутівка]]. Жив у нестатках, хронічно хворів. 23 лютого 1924 року під час пологів помирає дочка Галя, а на руках згорьованого Самійленка залишилося осиротіле немовля. Через те, що у Галі були хворі легені й слабке здоров'я, присутні лікарі не змогли їй допомогти. Галину Самійленко-Шах поховали на карлівському цвинтарі. По смерті дочки Галі Володимир Самійленко повернувся до Милування, але й там довго не затримався. Затужив за Україною і повернувся до Києва. У Києві він переніс ще один удар: трохи більше місяця до його приїзду на руках дружини померла його найстарша дочка Олена, яка після голодного 1921&nbsp;р. хворіла на туберкульоз. [[Файл:Samiylenko's_funeral.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Samiylenko's_funeral.jpg|náhľad|Похорон поета і громадського діяча В.&nbsp;І.&nbsp;Самійленка, 15 серпня 1925&nbsp;р.]] Повернувшись до Києва, Самійленко працював редактором у видавництві художньої літератури. Та здоров'я поета було підірване роками поневірянь, матеріальною скрутою. Помер [[:uk:12_серпня|12 серпня]] [[:uk:1925|1925]] року. Похований на подвір'ї церкви [[:uk:Свято-Михайлівська_церква_(Боярка)|Архангела Михаїла]] в селі Будаївка (Болдаївка) (нині — місто [[:uk:Боярка|Боярка]]) під Києвом.<ref>[https://poglyad.tv/andriy-kovalov-mogila-samiylenka-u-boyarci-bula-miscem-zboru-kiyivskih-disidentiv-article Андрій Ковальов: Могила Самійленка в Боярці була місцем збору київських дисидентів]</ref>. == Творчість == [[Файл:Samiylenko_poems-Ukrayini1906.png|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Samiylenko_poems-Ukrayini1906.png|náhľad|Титульна сторінка першого видання збірки «Україні», 1906&nbsp;р.]] [[Файл:Група_українських_письменників,_що_зібрались_у_Полтаві_на_відкритті_пам’ятника_Котляревському.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%93%D1%80%D1%83%D0%BF%D0%B0_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D1%85_%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D1%96%D0%B2,_%D1%89%D0%BE_%D0%B7%D1%96%D0%B1%D1%80%D0%B0%D0%BB%D0%B8%D1%81%D1%8C_%D1%83_%D0%9F%D0%BE%D0%BB%D1%82%D0%B0%D0%B2%D1%96_%D0%BD%D0%B0_%D0%B2%D1%96%D0%B4%D0%BA%D1%80%D0%B8%D1%82%D1%82%D1%96_%D0%BF%D0%B0%D0%BC%E2%80%99%D1%8F%D1%82%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B0_%D0%9A%D0%BE%D1%82%D0%BB%D1%8F%D1%80%D0%B5%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%BC%D1%83.jpg|náhľad|350x350bod|На відкритті пам'ятника Івану Котляревському в Полтаві, [[:uk:1903|1903]] рік. Зліва направо: [[:uk:Михайло_Коцюбинський|Михайло Коцюбинський]], [[:uk:Василь_Стефаник|Василь Стефаник]], [[:uk:Олена_Пчілка|Олена Пчілка]], [[:uk:Леся_Українка|Леся Українка]], [[:uk:Михайло_Старицький|Михайло Старицький]], [[:uk:Гнат_Хоткевич|Гнат Хоткевич]], Володимир Самійленко.]] Володимир Самійленко був більше знаний серед друзів і в літературі під псевдонімом '''Сивенький'''. Поетична спадщина Самійленка включає ліричні і сатиричні вірші, переклади творів з зарубіжної класики. Почуття любові до України звучать у віршах циклу [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%96%20(%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE) «Україні»], [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%92%D0%B5%D1%81%D0%B5%D0%BB%D0%BA%D0%B0%20(%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE) «Веселка»]. У низці віршів В. Самійленко торкається традиційної теми ролі митця, мистецтва в суспільному житті: «Пісня», [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%95%D0%BB%D0%B5%D0%B3%D1%96%D1%97%20(%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE) «Елегії»], «Орел», [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%9D%D0%B5%20%D0%B2%D0%BC%D1%80%D0%B5%20%D0%BF%D0%BE%D0%B5%D0%B7%D1%96%D1%8F «Не вмре поезія»], [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%9D%D0%B0%20%D1%80%D0%BE%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D0%BD%D0%B8%20%D1%81%D0%BC%D0%B5%D1%80%D1%82%D1%96%20%D0%A8%D0%B5%D0%B2%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%B0 «На роковини смерті Шевченка»], «26 лютого», цикл [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%92%D1%96%D0%BD%D0%BE%D0%BA%20%D0%A2%D0%B0%D1%80%D0%B0%D1%81%D0%BE%D0%B2%D1%96%20%D0%A8%D0%B5%D0%B2%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D1%83%20%D0%B2%20%D0%B4%D0%B5%D0%BD%D1%8C%2026%20%D0%BB%D1%8E%D1%82%D0%BE%D0%B3%D0%BE «Вінок Тарасові Шевченку, 26 лютого»]. Роль Шевченка у розвитку української мови поет розкрив у поезії [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0%20%D0%BC%D0%BE%D0%B2%D0%B0 «Українська мова (Пам'яті Т.&nbsp;Г.&nbsp;Шевченка)»], що стала широко відомим хрестоматійним твором. Самійленко визначився як поет-сатирик з засудженням ура-патріотизму, самодержавства, продажності, графоманії: [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%9D%D0%B0%20%D0%BF%D0%B5%D1%87%D1%96 «На печі»] (1898), «Собаки», [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%95%D0%BB%D1%8C%D0%B4%D0%BE%D1%80%D0%B0%D0%B4%D0%BE «Ельдорадо»] (1886), [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%AF%D0%BA%20%D1%82%D0%BE%20%D0%B2%D0%B5%D1%81%D0%B5%D0%BB%D0%BE%20%D0%B6%D0%B8%D1%82%D1%8C%20%D0%BD%D0%B0%20%D0%92%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%96 «Як то весело жить на Вкраїні»] (1886), «Мудрий кравець» (1905), «Невдячний кінь» (1906), [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%94%D1%83%D0%BC%D0%B0-%D1%86%D1%8F%D1%86%D1%8F «Дума-цяця»], «Міністерська пісня», [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%9D%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D0%B9%20%D0%BB%D0%B0%D0%B4 «Новий лад»]. Поет висловлював своє обурення антиукраїнськими заходами польської влади, всілякими заборонами об'єднуватися в демократичні гуртки. Ці вболівання лягли в основу написаних у Карлову таких сатиричних творів, як «Шляхи», «Від чого люди лихі» (1924). Автор драматичних творів «Драма без горілки» (1895), «Дядькова хвороба» (1896), «Маруся Чураївна» (1896), «У Гайхан-Бея» (1917). Самійленко перекладав [[:uk:Іліада|«Іліаду»]] [[:uk:Гомер|Гомера]], [[:uk:Божественна_Комедія|«Божественну комедію»]] [[:uk:Данте_Аліґ'єрі|Данте]], п'єси [[:uk:Мольєр|Мольєра]], Б. Трістана, [[:uk:П'єр_Бомарше|Бомарше]], [[:uk:Анатоль_Франс|А. Франса]], вірші [[:uk:Беранже_П'єр-Жан|Беранже]], [[:uk:Джордж_Гордон_Байрон|Байрона]], твори [[:uk:Пушкін_Олександр_Сергійович|О.&nbsp;Пушкіна]] і [[:uk:Жуковський_Василь_Андрійович|В.&nbsp;Жуковського]], І.&nbsp;Нікітіна і [[:uk:Гоголь_Микола_Васильович|М.&nbsp;Гоголя]]. Пейзажна та інтимна лірика Самійленка&nbsp;— це цикли віршів «Весна», [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%A1%D0%BE%D0%BD%D0%B5%D1%82%D0%B8%20(%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE) «Сонети»], «Її в дорогу виряджали». [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%92%D0%B5%D1%87%D1%96%D1%80%D0%BD%D1%8F%20%D0%BF%D1%96%D1%81%D0%BD%D1%8F «Вечірня пісня»] поета, покладена на музику Кирила Стеценком, стала народною піснею. Незадовго до смерті Самійленко продиктував дружині свій останній твір. Це рідкісної форми сонет, т.&nbsp;зв. «Суцільний». Це гімн вічно юній душі поета, сповнений надій на волю України, «На кращий час, на вороття Вкраїні вільного життя». Незакінчена поема «Гея» надрукована частково в «ЛНВ» 1922 року. [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] сказав про Самійленка: {{text|«Він українець, свідомий українець, усею душею відданий своїй країні та своєму народові,— і се в Росії тип поки що свіжий, тип, можна сказати, будущини. От тим то він такий дорогий і любий кожному українському серцю, такий саморідний та національний — не штучний, а немов так готовий уже виріс із рідного ґрунту. Він живо відчуває всі зневаги і всі — на жаль, такі нечисленні — радощі рідного народу».}} === Видання === * З поезій В. Самійленка. Київ, 1890. * [https://uk.wikisource.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%92%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D0%BC%D0%B8%D1%80%20%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE.%20%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%96.%20%D0%97%D0%B1%D1%96%D1%80%D0%BD%D0%B8%D0%BA%20%D0%BF%D0%BE%D0%B5%D0%B7%D1%96%D0%B9%201885%E2%80%941906.%201906.pdf Україні]. Збірник поезій 1885—1906. Львів, 1906. * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11242 Вибрані твори] / перед. сл., прим. і за ред. Ол. Дорошкевича.&nbsp;— Київ: Книгоспілка, 1926. * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11188 Вибрані поезії] / за ред. М. Рильського.&nbsp;— Київ; Харків: Укр. держ. вид-во, 1944. * Твори у двох томах (1958). == Увічнення пам'яті == === Меморальні дошки === * Пам'ятник-погруддя письменнику В.&nbsp;І.&nbsp;Самійленку (1864—1925) в селі [[:uk:Великі_Сорочинці|Великі Сорочинці]] в [[:uk:Миргородський_район|Миргородському районі]] [[:uk:Полтавська_область|Полтавської області]]. * Меморіальна дошка на фасаді наукового ліцею №&nbsp;3 у місті [[:uk:Полтава|Полтава]] * Рішенням XXX сесії [[:uk:Боярська_міська_рада|Боярської міської ради]] V скликання №&nbsp;30/1371 від 8 липня 2008 року було засновано літературно-мистецьку премію імені Володимира Самійленка.<ref>{{cite web |url=https://www.uaoc.lviv.ua/detalno/?tx_ttnews%5Btt_news%5D=428&cHash=ff7102b61b7dc4487b2140a41db56eec|назва=Київський декан митр. прот. Дмитро Присяжний удостоїний премії ім. Володимира Самійленка|прізвище=|ім'я=|дата=|вебсайт=[[Львівська єпархія ПЦУ]]|видавець=|дата-доступу=24.09.2021|url-архіву=|дата-архіву=}} {{ref-uk}}</ref> === Школа === * Постановою Кабінету Міністрів України від 5.05.1997&nbsp;р. ім'я Володимира Самійленка надано Прутівській загальноосвітній школі І-ІІІ ступенів. У школі створено музейну експозицію, присвячену йому. З нагоди 150-річчя від дня народження поета встановлено меморіальну дошку на фасаді Прутівської загальноосвітньої школи І-ІІІ ступенів. === Топоніми === * У місті [[:uk:Львів|Львів]] є [[:uk:Вулиця_Самійленка_(Львів)|вулиця Самійленка]]. * У місті [[:uk:Миргород|Миргород]] є вулиця Самійленка. * 2022 року у місті [[:uk:Київ|Києві]] вулицю Холмогорську перейменували на вулицю Володимира Самійленка. == Галерея == <gallery> Файл:M0103a.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:M0103a.jpg Файл:M0101a.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:M0101a.jpg Файл:Саміленко92.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE92.jpg|[[:uk:Меморіальна_дошка|Меморіальна дошка]] Володимиру Самійленку на будівлі [[:uk:Чернігівська_обласна_державна_адміністрація|Чернігівської обласної державної адміністрації]] </gallery> == Примітки == <references responsive="1"></references> == Zdroje == * a Oleksij Toronskyj, Vasyľ Zalozeckyj, Antin Ľubyč Mohyľnzckyj <references /> a = Mychajlo Petrovyč Staryckyj = nie je možné prekopírovanie originálneho textu = Julijan Andrijovyč Javorskyj = '''Юлія́н (Юліа́н) Андрі́йович Яво́рський''' ([[:uk:27_листопада|27 листопада]] [[:uk:1873|1873]], с. [[:uk:Більче_(Стрийський_район)|Більче]], нині [[:uk:Стрийський_район_(Львівська_область)|Миколаївський район]], [[:uk:Львівська_область|Львівська область]]&nbsp;— [[:uk:11_січня|11 січня]] [[:uk:1937|1937]], м. [[:uk:Прага|Прага]], [[:uk:Чехословаччина|Чехословаччина]])&nbsp;— український історик, [[:uk:Москвофільство|москвофіл]], літературознавець, фольклорист, етнограф, публіцист, поет, лікар філософії, професор. Заступник голови [[:uk:Київ|київського]] відділення [[:uk:Галицко-русское_благотворительное_общество|«Галицко-русского благотворительного общества»]] у Києві. == Життєпис == Народився 27 листопада 1873 року у селі [[:uk:Більче_(Стрийський_район)|Більче]] (нині&nbsp;— [[:uk:Львівська_область|Львівська область]]). Шкільну освіту здобув у [[:uk:Дрогобицька_гімназія_імені_Франца_Йосифа_I|дрогобицькій]], [[:uk:Самбір|самбірській]] та [[:uk:Львів|львівській]] гімназіях. З останньої його було відраховано за те, що під час уроків читав російськомовну літературу. Вищу освіту спочатку намагався здобути у [[:uk:Львівський_національний_університет_імені_Івана_Франка|Львівському університеті]], звідки був відрахований за участь у політичній демонстрації проти намісника [[:uk:Галичина|Галичини]] графа [[:uk:Казимир_Фелікс_Бадені|Казимира Бадені]], потім у [[:uk:Віденський_університет|Віденському університеті]], звідки також був відрахований за участь у демонстрації проти політики митрополита Галицького, кардинала [[:uk:Сильвестр_(Сембратович)|Сильвестра Сембратовича]]. Закінчив [[:uk:Чернівецький_національний_університет_імені_Юрія_Федьковича|Чернівецький університет]], після чого захистив докторську дисертацію зі славістики під керівництвом професора [[:uk:Ватрослав_Ягич|Ватрослава Ягича]]{{sfn|Краткий очерк галицко-русской письменности|1973|c=61}}. Пізніше Яворський виступав як публіцист та літературний критик на сторінках москвофільських видань Галичини, зокрема на шпальтах журналу «Жива думка» ({{lang-ru|«Живая мысль»}}). Через тиск з боку австрійської влади 1904 року емігрував до царської [[:uk:Російська_імперія|Росії]], де мешкав у [[:uk:Київ|Києві]]. Під час [[:uk:Перша_світова_війна|Першої світової війни]] виступив прихильником входження [[:uk:Галичина|Галичини]], [[:uk:Буковина|Буковини]] та [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]] до складу Російської імперії, ставши одним із засновників т.з. «[[:uk:Карпато-руський_визвольний_комітет|Карпато-руського визвольного комітету]]». Водночас був доцентом у [[:uk:Київський_національний_університет_імені_Тараса_Шевченка|Київському університеті]], продовжуючи свої дослідження в галузі [[:uk:Слов'янознавство|слов'янознавства]]. У Києві видавав журнал «Живе слово» ({{lang-ru|«Живое слово»}}). Після [[:uk:Жовтневий_переворот|встановлення радянської влади]] був запрошений новим урядом на посаду голови кафедри слов'янознавства [[:uk:Воронеж|Воронезького університету]], але відмовився через несприйняття більшовицької диктатури. Спочатку повернувся до Львова, де продовжував працювати в москвофільських закладах, видав збірку віршів [[:uk:Російська_мова|російською мовою]]. 1925 року отримав запрошення до [[:uk:Слов'янський_інститут|Слов'янського інституту]] у [[:uk:Прага|Празі]], де і працював до самої смерті. Помер 11 січня 1937 року у Празі, де й похований. == Виступ на підтримку єдності == Юліану Яворському належить одна з нечисленних спроб «перекинути місток» між ворожими таборами Галичини&nbsp;— москвофільським та українським. [[:uk:1891|1891]] року, в шостому номері [[:uk:Українська_радикальна_партія_(1890)|часопису радикальної партії]] «Народ», вийшла його стаття ([[:uk:Російська_мова|російською мовою]]) «Нова еволюція серед москвофілів». У ній Яворський, якому тоді було лише 18 років, емоційно закликав не ослабляти сили народу дискусіями про далекі від його повсякденного життя питання. Стару «москвофільську» партію він звинувачував у некритично-уклінному ставленні до російського царату, а «українофільську»&nbsp;— у такій само сліпій лояльності «Відню та Риму». Головну думку Яворський формулював таким чином: «забути про питання єдності з цілим руським народом або самостійності від нього, відкласти до кращих часів мовні та літературні спори» та докласти спільних зусиль для досягнення реальних та актуальних для простих галичан цілей{{sfn|Очерки истории русского движения в Галичине XIX–XX веков|2007|c=28—32}}. == Етнограф == Крім інших питань, Яворський довгі роки працював над збором та обробкою фольклору рідної Галичини. Ще до еміграції у Російську імперію він видав декілька невеличких етнографічних розвідок, у яких розглядав переважно російські культурні зв'язки з Галичиною. Але основна маса зібраного ним етнографічного матеріалу побачила світ 1915 року в Києві у праці «Памятнікі галіцко-русской народной словесності: Лєгенді. Сказкі. Расскази. Анекдоти». Це був лише перший том, але у передмові читача попереджували, що через «складні обставини» невідомо, коли вийде другий. Він узагалі не вийшов. Що сталося з зібраним Яворським матеріалом&nbsp;— невідомо. Усі матеріали, які ввійшли до цього збірника (як і в інші роботи Яворського), відображають особливості народної мови міста чи села, у якому вони були записані. Досі жодна з цих робіт не перевидана. == Листування з Франком == Юліян Яворський активно листувався з [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іваном Франком]]. Відомими є 39 листів, написаних не лише з різних куточків України, але й з-за кордону. Так, зі [[:uk:Львів|Львова]] було надіслано 15 листів, з [[:uk:Борусів|Борусова]]&nbsp;— 9, [[:uk:Чернівці|Чернівців]]&nbsp;— 5, [[:uk:Доброгостів|Доброгостова]]&nbsp;— 4, [[:uk:Київ|Києва]]&nbsp;— 7, [[:uk:Відень|Відня]]&nbsp;— 3, [[:uk:Ряшів|Ряшева]]&nbsp;— 1. Беручи до уваги те, що Франко та Яворський були представниками таборів різного спрямування, то останній намагався «прокласти місток» між ворожими таборами Галичини&nbsp;— «москвофільським» та «українофільським». У своїх листах, датованих 1892 роком, Яворський схвально відгукувався про твори І.&nbsp;Франка та був захоплений щойно прочитаними творами Каменяра&nbsp;— [[:uk:Boa_constrictor_(повість)|«Boa constrictor»]], «На дні», [[:uk:Борислав_сміється|«Борислав сміється»]] та іншими&nbsp;— і вважав їх перлинами галицько-української літератури. У листуванні Яворський намагався отримати від Франка дозвіл на переклад його творів російською мовою з подальшим друком у часописах, з якими він співпрацював&nbsp;— петербурзькому «Сєвер» та львівському «Бесіда».<ref>Інститут літератури ім. Т.&nbsp;Г.&nbsp;Шевченка НАН України.&nbsp;— Ф.&nbsp;3.&nbsp;— Спр. 1607.&nbsp;— C. 467.</ref> Від «Бесіди» надійшла йому відповідь, що друкувати перекладені російською мовою твори Франка там відмовляються, оскільки будь-який галичанин має змогу прочитати ці твори мовою оригіналу, а переклади російською будуть незрозумілими для галицького люду. Не міг Яворський погодитися з такою думкою редакції, оскільки вважав, що читачі «Бесіди» нічого не знають про життя галичан або ж лише поверхнево та за своїм скупим баченням і сліпою партійною ненавистю&nbsp;— бояться доторкнутися до творів Великого Каменяра. Тому в наступних листах Яворський запевняв Франка, що невдовзі гурток української «не засліпленої» молоді, скоріше за все москвофільського спрямування, розпочне видання часопису незалежного від різного роду авторитетів і буде мати за честь, якщо Іван Франко нагородить їх своїм співробітництвом. Також наголосив, що для закордонного друку, а саме для петербурзького часопису «Сєвер», готує перекладену російською мовою повість Франка «Boa constrictor» та має велику надію, що не розчарується у своїх сподіваннях оскільки це було з «Бесідою»<ref>[[Інститут літератури імені Тараса Шевченка НАН України]].&nbsp;— Ф.&nbsp;3.&nbsp;— Спр. 1607.&nbsp;— С. 539—542.</ref>. Наступні листи Яворський до Франка написав 1897 року. У них Яворський просить Франка допомогти з друком його статті в часописі «Кієвская старіна», а саме надіслати рекомендаційну картку до редакції видання. Але Франко через свою зайнятість (тоді він брав участь у виборах до австрійського парламенту<ref>''Шалата М.'' Свята великість поета // Вибрані твори Івана Франка…&nbsp;— С. 20.</ref>) не надав великого значення проханню Яворського<ref>[[Інститут_літератури_імені_Тараса_Шевченка_НАН_України]].&nbsp;— Ф.&nbsp;3.&nbsp;— Спр. 1607.&nbsp;— С. 345.</ref>. == Вибрані праці == * '''1892'''&nbsp;— «Кольцов и Шевченко», «Русская женщина в поэзии Некрасова»; * '''1899'''&nbsp;— «Пушкин в Прикарпатской Руси»; * '''1902'''&nbsp;— «Обзор новейшей червонорусской лирики»; * '''1904'''&nbsp;— «Гоголь в Червоной Руси»; * '''1907'''&nbsp;— «Старинные великорусские песни в карпато-русских записях», «Новая гипотеза о происхождении так называемой Грюнвальдской песни (Bogorodzieca dziewicza)»; * '''1909'''&nbsp;— «Два замечательных карпаторусских сборника XVIII века»; * '''1915'''&nbsp;— «Памятники галицко-русской народной словесности: Легенды. Сказки. Рассказы. Анекдоты»; * '''1924'''&nbsp;— «Галицкая Голгофа»; * '''1925'''&nbsp;— «Думы о Родине», «Освобождение Львова»; * '''1927'''&nbsp;— «Ветхозаветные библейские сказания в карпаторусской церковно-учительской обработке конца XVII века»; * '''1928'''&nbsp;— «Из истории научного исследования Закарпатской Руси»; * '''1929'''&nbsp;— «К библиографии литературы об А.&nbsp;В.&nbsp;Духновиче», «Национальное самосознание карпаторуссов на рубеже XVII—XIX веков», «Повести из „Gesta Romanorum“ в карпаторусской обработке конца XVII века»; * '''1930'''&nbsp;— «Значение и место Закарпаття в общей схеме русской письменности», «Литературные отголоски „русько-украинского“ периода в Закарпатской Руси 1919 года»; * '''1931'''&nbsp;— «Новые литературные находки в области старинной карпаторусской письменности XVI—XVIII веков»; * '''1932'''&nbsp;— «Материалы для истории Закарпатской Руси»; * '''1934'''&nbsp;— «Материалы для истории старинной песенной литературы в Подкарпатской Руси». == Поезія == Збірки віршів «Блудные огни» та «Беззвучные песни и другие стихотворения в прозе», видані 1922 року у Львові. == Примітки == {{reflist|2}} == Джерела == * ''[[:uk:Арістов_Федір_Федорович|Ф.&nbsp;Ф.Аристов]]'' Юлиан Андреевич Яворский (к 40-летию его литературно-научной деятельности. 1892—1932).&nbsp;— Окр. відб. «Временник» Ставропигийского института.&nbsp;— Ленинград, 1932.&nbsp;— С. 45—49. a = Heorhij Julianovyč Hevorskyj = '''Геровський Георгій Юліанович''' (, [[:uk:Львів|Львів]]&nbsp;— , [[:uk:Пряшів|Пряшів]])&nbsp;— [[:uk:Етнограф|етнограф]] та [[:uk:Лінгвіст|лінгвіст]]. == Життєпис == Георгій Геровський&nbsp;— син<ref name="Родовід">{{Cite web|title=Георгий Юлианович Геровский р. 1886 — Родовод|url=https://ru.rodovid.org/wk/Запись:218410|website=ru.rodovid.org|accessdate=2021-02-26|archive-date=25 липня 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140725122720/http://ru.rodovid.org/wk/Запись:218410}}</ref> громадського діяча Юліяна Геровського та онук [[:uk:Добрянський_Адольф_Іванович|Адольфа Добрянського]]<ref name="Родовід" />. Дитячі роки провів селі [[:uk:Чертіж_(Хустська_міська_рада)|Чертіж]], початкову освіту здобув у німецькій гімназії [[:uk:Інсбрук|Інсбрука]], вищу&nbsp;— у [[:uk:Чернівецький_університет|Чернівецькому університеті]]. Спеціалізацією Геровського була славістика та [[:uk:Індоєвропейські_мови|індо-європейська]] лінгвістика, пізніше він продовжив свою освіту в [[:uk:Лейпцизький_університет|Лейпцизькому університеті]]. Його активна громадська і політична діяльність привернула увагу австрійської поліції, й у 1913 році разом з братом Олексієм та матір'ю, Георгій Геровський був заарештований та звинувачений у державній зраді. У 1914 році йому та брату вдалося втекти з-під арешту до Росії, хоча його мати залишилася у в'язниці, де пізніше померла (або була вбита){{Джерело}}. У Росії Георгій Геровський служив у армії під час [[:uk:Перша_світова_війна|Першої світової війни]], після [[:uk:Лютнева_революція|Лютневої революції]] переїхав до [[:uk:Саратов|Саратова]]. Від відхилив пропозиції нової влади очолити кафедру слов'янознавства та працював спочатку шкільним вчителем а пізніше&nbsp;— бібліотекарем у [[:uk:Саратовський_університет|Саратовському університеті]]. Невдовзі прийняв запрошення брата (що на той часом проживав у [[:uk:Чехословаччина|Чехословаччині]]) та переїхати до Закарпаття, чехословацьке громадянство він так і не отримав. === На Закарпатті === Все подальше життя Георгія Геровського було пов'язано з [[:uk:Підкарпатська_Русь|Підкарпатською Руссю]], як офіційно називалося Закарпаття складі Чехословаччини. Його погляди спричинили гострий конфлікт з багатьма місцевими діячами, він був позбавлений можливості викладати та декілька разів потрапляв під домашній арешт. Не маючи змоги вести викладацьку діяльність, він почав етнографічні дослідження, отримавши спеціальне доручення від чеської Академії наук. Кілька років він вивчав закарпатські говірки, що відобразилося у його головній праці «Мова Підкарпатської Руси».<ref>Practical sphere of Rusyn language//Academy of Rusyn language in Slovakia [http://www.rusynacademy.sk/english/en_jazyk.html]{{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110522143457/http://www.rusynacademy.sk/english/en_jazyk.html|date=22 травня 2011}}</ref> ==== Мова Підкарпатської Русі ==== Ця робота була результатом багатолітніх досліджень говірок краю. Хоч і поділяючи стару концепцію [[:uk:Соболевський_Олексій_Іванович|Соболевського]] про єдність усіх східнослов'янських мов, які розглядалися як варіанти однієї, Геровський дав повний та професійний аналіз [[:uk:Закарпатський_говір|народної мови Закарпаття]]. Він відзначив її спільні риси з іншими українськими говірками та східнослов'янськими мовами так само, як і самобутні властивості. Йому також належить одна з перших спроб внутрішньої класифікації закарпатського діалекту, який він розділив на групи, виходячи з таких сталих особливостей, як наголос та доля давноруських фонем. Його стислий нарис, супроводжений прикладами народної мови, записаними в різних селищах краю за допомогою особливого [[:uk:Фонетичний_правопис|фонетичного правопису]], не втратив наукової актуальності і нині<ref>{{Cite web|url=http://journals.cambridge.org/action/displayAbstract?fromPage=online&aid=3315332|title=An Historiographical Guide to Subcarpathian Rus’|accessdate=29 березня 2011|archive-date=7 березня 2016|archive-url=https://web.archive.org/web/20160307024544/http://journals.cambridge.org/action/displayAbstract?fromPage=online&aid=3315332}}</ref>. Крім того, в роботі простежена історія літературної мови Закарпаття у всіх її різновидах, супроводжена численними прикладами та витягами. === Останні роки життя === Під час угорської окупації Закарпаття Геровський продовжував працювати, хоча потрапив під нагляд угорської поліції та був на короткий час заарештований. Його було обрано головою правління Підкарпатської академії наук. У той час він написав, зокрема, рецензію на роботу [[:uk:Бірчак_Володимир|Володимира Бирчака]]. Але із встановленням радянської влади навіть така робота стала неможливою. Георгій Геровський потрапив під нагляд [[:uk:НКВС|НКВС]], його викликали на допит. Вдома у нього було проведено обшук, під час якого зникла бібліотека з рідкісними книгами та документами, яку Георгій Геровський збирав багато років<ref>Энциклопедия Подкарпатской Руси&nbsp;— Иван Поп, Ужгород, 2005</ref>. Розуміючи неможливість подальшої роботи в [[:uk:СРСР|СРСР]] і побоюючись за свою свободу, Геровський запросив дозвіл на чехословацьке громадянство, та отримавши його, виїхав у [[:uk:Пряшів|Пряшів]], де провів останні роки свого життя, працюючи в Пряшевському університеті. У ці роки він продовжував етнографічні дослідження<ref>{{Cite web|url=http://www.lib.cas.cz/aleph-google/KNA01/00050/07/000500786.html|title=Knihovna Akademie ved Ceske Republiky|accessdate=7 січня 2012|archive-date=6 лютого 2015|archive-url=https://web.archive.org/web/20150206201245/http://www.lib.cas.cz/aleph-google/KNA01/00050/07/000500786.html}}</ref>, навіть брав участь у створенні альманаху «Пряшівщина», але його діяльність була значно обмежена комуністичною цензурою ЧСР. Помер Георгій Геровський у Пряшеві, де і був похований<ref>И.&nbsp;С.&nbsp;Шлепецкий Георгий Юлианович Геровский (Календарь Лемко-Союза, 1964)[http://lemko.org/pdf/KLS1964.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220121080813/http://lemko.org/pdf/KLS1964.pdf|date=21 січня 2022}}</ref>. == Примітки == <references /> = Stepan Doboš = '''Степан Васильович Добош''' ([[:uk:8_грудня|8 грудня]] [[:uk:1912|1912]], с. [[:uk:Обава|Обава]], нині [[:uk:Мукачівський_район|Мукачівський район]], [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]]&nbsp;— [[:uk:23_лютого|23 лютого]] [[:uk:1978|1978]], [[:uk:Пряшів|Пряшів]], [[:uk:Словаччина|Словаччина]])&nbsp;— один із засновників і перший ректор [[:uk:Ужгородський_національний_університет|Ужгородського університету]]. == Життєпис == Народився в родині півце-вчителя Василя Добоша та Меланії Маринець. Дитячі роки минули в селі [[:uk:Дубино|Дубино]]. Початкову освіту здобув в Нелипенській народній школі (1918–1923), по завершенні якої вступив до [[:uk:Мукачівська_гімназія|Мукачівської реальної гімназії]]. Серед викладачів гімназії на той момент домінували російські «біло»-емігранти та місцеві русофіли, тому й навчальний процес був наскрізь пройнятий цим духом. Це, безумовно, вплинуло на формування національних поглядів кожного гімназиста. Зі стін альма-матер юнак вийшов із твердим переконанням, що закарпатські русини є невід'ємною частиною російської нації. Завершивши в [[:uk:1931|1931]] році гімназійні студії, вирушив до [[:uk:Прага|Праги]] із наміром вступити до [[:uk:Карлів_університет|Карлового університету]]. Як стверджує біограф вченого [[:uk:Галайда_Ілля|Ілля Галайда]], від'їжджаючи до столиці, Добош мав бажання навчатися на теологічному факультеті, оскільки лише там навчання було безкоштовним, однак незабаром відмовився від цієї ідеї через те, що не мав необхідних для священнослужителя голосових даних. Спочатку подав документи на медичний факультет, але врешті поступив на юридичний. Стати правником С.Добошу також не судилося, і вже через рік він перевівся на філософський факультет, який завершив у [[:uk:1937|1937]] році. По завершенні університету повернувся в рідний край, маючи бажання працювати на педагогічній ниві, але влаштуватися на роботу одразу не зміг. Шкільний реферат цивільної управи Підкарпатської Русі відмовив йому у працевлаштуванні, мотивуючи своє рішення тим, що в середніх навчальних закладах краю наразі немає вакансій. Лише в листопаді того ж року, коли на захист молодого філолога виступила газета «Наш путь», він був прийнятий викладачем (професором) руської мови в Берегівську гімназію. В умовах «мовного спору», який на той час вже набув свого апогею, педагогу-русофілу було важко (в моральному відношенні) працювати в суто українофільському навчальному закладі. Саме тому вже наступного року він переходить до Чинадієвської горожанської школи, директора якої, Івана Ковача, добре знав. Після Віденського арбітражу (листопад 1938&nbsp;р.), коли значна частина краю, включаючи Чинадієво, була передана Угорському королівству, С.Добош, залишаючись лояльним Чехословаччині, змушений був переїхати до Сваляви, де до березня 1939 року викладав в місцевій горожанці. Із розпадом Чехословаччини та остаточним приєднанням Закарпаття до Угорського королівства, протягом 8 місяців залишався без роботи, оскільки нова влада вважала його «неблагонадійним». Лише в листопаді [[:uk:1939|1939]] р. йому вдалося влаштуватися в Мукачівську гімназію, в котрій сам свого часу навчався. Тут він пропрацював до грудня [[:uk:1944|1944]] року. У вересні-жовтні 1944&nbsp;р. був зв'язковим партизанського з'єднання Василя Русина. У перші дні визволення [[:uk:Мукачеве|Мукачева]] від угорців городяни обрали його, як знаного педагога членом міської управи, а згодом&nbsp;— народного комітету Мукачева. [[:uk:26_листопада|26 листопада]] він був присутній як гість на I З'їзді народних комітетів Закарпатської України, який ухвалив рішення про приєднання Закарпаття до СРСР. У грудні 1944&nbsp;р. на короткий час очолив колектив Мукачівської торговельної академії, а 7 січня 1945 став інспектором шкіл в м. [[:uk:Ужгород|Ужгороді]]. У цей час увійшов до підготовчої комісії по створенню Ужгородського університету, а [[:uk:27_вересня|27 вересня]] 1945 року наказом уповноваженого в справах освіти на нього було покладено обов'язки ректора університету. У вересні та жовтні 1945&nbsp;р. С.Добоша двічі викликають на допит в МДБ [[:uk:СМЕРШ|«СМЕРШ»]], після чого він виїхав у [[:uk:Чехословаччина|Чехословаччину]]. Отримавши громадянство Чехословаччини, від листопада 1945 до останніх днів свого життя викладав в різних середніх та вищих навчальних закладах Чехословаччини: гімназіях Біджова (1945–1946), [[:uk:Пряшів|Пряшева]] (1946–1949), Липтовського Микулашу (1949–1951), Кошицькому медичному факультеті (1951–1953), Братиславському університеті (1953–1954), Вищій Школі педагогічній в Пряшеві (1954–1959), Кошицькому університеті ім. П.&nbsp;Й.&nbsp;Шафарика (1959–1978), в якому протягом 8 років очолював кафедру російської мови та літератури. Помер [[:uk:23_лютого|23 лютого]] [[:uk:1978|1978]] року, коли в своєму домашньому кабінеті він завершував роботу над черговою наукою статтею. == Громадська діяльність == У роки навчання в університеті проявив себе як здібний організатор студентського громадського життя: в 1935–1936&nbsp;рр. був заступником голови, а в 1936–1937&nbsp;рр.&nbsp;— головою «Центрального союза подкарпаторусских студентов», який об'єднував близько десяти організацій студентів-русинів. В [[:uk:1936|1936]]&nbsp;р. його було обрано заступником голови Союзу чехословацьких студентів, протягом 1935–1936 років&nbsp;— працював заступником голови самоврядного комітету «Карпаторусского студенческого общежития» на Рів'єрі. Окрім цього у згаданий період брав діяльну участь у роботі гімназійно-студентських гуртків «Друг» в Мукачеві та «Родина» в Чинадієві, товариства карпаторуських студентів «Возрождение» та товариства карпаторуських православних студентів «Пролом» в Празі. Будучи студентом, Степан робить перші кроки до участі в політичному житті краю&nbsp;— в 1935 році, як представник студентства, входить до правління «Русской национально-автономной партии» (РНАП), очолюваної найодіознішим політиком міжвоєнного Закарпаття [[:uk:Фенцик_Степан|Стефаном Фенциком]]. Причиною цього було, безумовно, те, що саме С.Фенцик на той момент був чи не єдиним впливовим крайовим діячем, що опікувався студентами. Так, до прикладу в [[:uk:1936|1936]] році він заснував при «Центральном союзе подкарпаторусских студентов» благодійний фонд, з якого щороку виплачувалися соціальні стипендії малозабезпеченим студентам-русинам. У перші дні звільнення Мукачева від угорців городяни обрали його як знаного педагога членом міської управи, а згодом&nbsp;— народного комітету Мукачева. 26 листопада він був присутній як гість на I P'їзді народних комітетів Закарпатської України, який ухвалив рішення про приєднання Закарпаття до СРСР. На з'їзді було сформовано Народну Раду Закарпатської України, на яку було покладено владні функції. Посаду уповноваженого Народної Ради в справах освіти обійняв відомий письменник та журналіст Іван Керча. Він доклав чимало зусиль до реформування системи освіти краю і переведення її на радянський зразок. До цього процесу Керча залучив і Степана Добоша, з яким товаришував ще навчаючись в гімназії та університеті. == Наукова робота == У середині 30-х років Степан Добош заявляє про себе як талановитий публіцист&nbsp;— на сторінках крайової періодики публікує понад два десятки статей та повідомлень на студентську тематику, а також кілька перших літературознавчих розвідок. У період життя у Мукачеві (1939–1945&nbsp;рр.) він продовжує плідно займатися науковою роботою. Результатом його пошуків стала видана в 1942 році монографія «Исторія подкарпаторуськой литературы», яка є хоча й поверхневим, але багатим на фактичний матеріал дослідженням розвитку закарпатської літератури від найдавніших часів до 40-х рр. XX століття. Слід також відзначити, що С.Добош був затятим супротивником політики угорської влади щодо вирішення в Закарпатті мовного питання. Доказом цього є його участь у написанні разом із іншими відомими філологами ([[:uk:Геровський_Георгій_Юліанович|Г.Геровським]], В.Крайняницею, П.Лінтуром та ін.) критичної рецензії на підручник «Грамматика угрорусского языка», виданого в 1940&nbsp;р. начальником відділу освіти регентського комісаріату Карпатської території (так тоді офіційно іменувалося Закарпаття) Юлієм Мариною. Ця рецензія з'явилася окремою брошурою в [[:uk:1941|1941]] році і стала однією з причин скорого вилучення підручника Ю.Марини зі шкільного вжитку. Проживаючи на Пряшівщині С.Добош продовжує свої наукові пошуки&nbsp;— в 1952 році здобуває титул доктора філософії (Ph Dr), а в 1970&nbsp;— вчений ступінь кандидата філологічних наук, в 1961 році йому було присвоєно вчене звання доцента. в цей період він публікує низку наукових статей з проблем історії закарпатської літератури, ряд підручників з російської мови для середніх шкіл, монографії «Адольф Иванович Добрянский. Очерк жизни и деятельности» (1956) та «Юлий Иванович Ставровский-Попрадов. Очерк жизни и творчества» (1975). Останні з названих праць окрім того, що були вершиною творчості Добоша-науковця, досі залишаються найґрунтовнішим з того, що коли-небудь писалося про закарпатських будителів. Наукові здобутки вченого були відзначені в 1976&nbsp;р. премією ім. І.Франка Словацького літфонду, а в 1977 за багаторічну працю на педагогічній ниві він отримав звання Заслуженого вчителя. == Ужгородський університет == На початку 1945 року розпочалася робота по створенню Ужгородського університету. Добош спочатку увійшов до підготовчої комісії, а 27 вересня 1945 року наказом уповноваженого в справах освіти на нього було покладено обов'язки ректора університету. Відкриття Ужгородського університету відбулося 18 жовтня 1945 року. «Цей день&nbsp;— день нашої перемоги»,&nbsp;— цими словами ректор привітав перших студентів новоствореного навчального закладу. == Zdroje == = Jozef Rubij = {{Infobox Osobnosť | Meno = Jozef Rubij | Popis osoby = rusínsky novinár, etnograf a učiteľ | Dátum narodenia = [[1838]] | Miesto narodenia = [[Andrejová]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = [[3. január]] [[1919]] | Miesto úmrtia = [[Prešov]], [[Česko-Slovensko]] (dnes [[Slovensko]]) | Štát pôsobenia = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Švajčiarsko]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]],{{break}}[[Československo]] | Národnosť = [[Rusíni|rusínska]] | Profesia = [[učiteľ]] }}'''Jozef Rubij''' (* [[1838]], [[Andrejová]],<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Šmajda|meno=Michal|titul=A iši vam vinčuju|vydavateľ=Slovenské pedagogické nakladateľstvo (oddiel ukrajinskej literatúry)|miesto=Prešov|rok=1992|isbn=80-08-01151-3|odkaz na autora=Michal Šmajda|poznámka=502 strán|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/13997/file.pdf|vydanie=1|strany=57|kapitola=Vstup|jazyk=uk}}</ref> [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Slovensko]]{{--}}† [[3. január]] [[1919]], [[Prešov]], [[Česko-Slovensko]], dnes [[Slovensko]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[novinár]], [[Etnológia|etnograf]] a [[učiteľ]] [[Grécke jazyky|gréčtiny]] i [[Latinčina|latinčiny]]. Angažoval sa v procese [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] popri [[Alexander Duchnovič|Alexandrovi Duchnovičovi]].<ref name=":5">{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=326, 327|jazyk=rue|poznámka=429 strán}}</ref> == Životopis == Študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Užhorod|Užhorode]], následne v rokoch [[1858]] až [[1861]] absolvoval štúdium v duchovnom seminári vo [[Viedeň|Viedni]]. Zároveň v tom období navštevoval semináre aj na tamojšej [[Viedenská univerzita|univerzite]].<ref name=":5" /><ref name=":52">{{Citácia knihy|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrïnciv: prjašivščyna.|vydanie=1|vydavateľ=Sojuz Rusyniv-Ukraïnciv Slovacʹkoï Respubliky|miesto=Prešov|isbn=978-80-85137-15-6|strany=496|poznámka=autori vydania: Fedir M. Kovač, Fedir Kovač; 502 strán|jazyk=uk|rok=1999}}</ref> [[Adolf Dobriansky]] ho vo [[Viedeň|Viedni]] zoznámil s [[Michail Fiodorovič Rajevskij|Michailom Fiodorovičom Rajevským]], vďaka ktorému sa neskôr zoznámil s [[Ruská literatúra|ruskými spisovateľmi]], dostal s k ruským dielam, ktoré neskôr šíril v [[Podkarpatská Rus|karpatskom regióne]], a tak sa pod jeho vplyvom stal rusofilom. Nakoľko pôsobil s príliš veľkým zapálením medzi ľuďmi okolo Michaila Fiodoroviča Rajevského, [[Rektor (vysoká škola)|rektor]] ho preto preložil do [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|seminára]] v [[Užhorod|Užhorode]], kde štúdium ukončil v roku [[1862]]. Po ukončení seminára odmietol vysvätenie za [[Kňaz|kňaza]], namiesto toho sa stal učiteľom na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Pešť|Pešti]] a neskôr učil viac ako 40 rokov na gymnáziu v [[Prešov|Prešove]],<ref name=":5" /> kde sa zoznámil s [[Alexander Duchnovič|Alexandrom Duchnovičom]]. Zastával pozíciu sekretára v [[Spoločnosť svätého Jána Krstiteľa|Spoločnosti svätého Jána Krstiteľa]]. Angažoval sa pri vytváraní ''[[Spoločnosť svätého Bazila Veľkého|Spoločnosti sv. Bazila Veľkého]]'' (pôvodný názov: ''Obščestvo sv. Vasyľa Velykoho''; iný názov: ''Spoločnosť sv. Vasilija Veľkého''; rusínsky názov: ''Spoločnosť sv. Vasyľa Velykoho''; ukrajinský názov: ''Tovarystvo sv. Vasyľa Velykoho'') a okolo roku [[1863]] inicioval vznik radikálneho a ilegálneho ''[[Spolok svätého Ondreja|Spolku svätého Ondreja]]''. Ako člen a organizátor týchto spolkov udržiaval kontakty a získaval podporu ''Moskovského slavianského komiteta'' (po slovensky ''Moskovský slovanský výbor''). Ruské knihy a časopisy, ktoré dostával od Michaila Fiodoroviča Rajevského, šíril medzi členov [[Rusíni|rusínskej]] inteligencie. Zároveň preňho vytváral zoznam študentov a profesorov, ktorí by chceli emigrovať (za štúdiom a za možnosťami pre svoju vedeckú činnosť) do [[Ruská ríša|Ruska]].<ref name=":5" /> == Tvorba == Jozef Rubji publikoval svoje [[História|historické]], [[Folklór (kultúra)|folklórne]], [[Etnológia|etnografické]] a [[Jazykoveda|lingvistické]] materiály v periodikách ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet'') a ''[[Novyj svit]]'' (po slovensky ''Nový svet''). V roku [[1890]] publikoval svoju [[Monografia|monografiu]] ''Istorija priašivskoj gimanziji 1837''{{--}}''1890'' (po slovensky ''História prešovského gymnázia. 1837 – 1890''). Zachoval sa rukopis jeho zbierky piesní.<ref name=":5" /><ref name=":52" /> == Zdroje == * {{Preklad|rue|Йосиф Рубій|158536}}. * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín - RUBIJ JOSEF | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-rubij-josef/ | dátum vydania = 2016-07-09 | dátum prístupu = 2026-05-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=326, 327|poznámka=429 strán|jazyk=rue}}. * {{Citácia knihy|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrïnciv: prjašivščyna.|vydanie=1|vydavateľ=Sojuz Rusyniv-Ukraïnciv Slovacʹkoï Respubliky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=978-80-85137-15-6|strany=496|poznámka=autori vydania: Fedir M. Kovač, Fedir Kovač; 502 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Paďak|meno=Valerij|titul=Aleksander Duchnovyč: Tvory|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo Prešovskej univerzity|miesto=Prešov|rok=2023|isbn=978-80-555-3241-7|strany=379|jazyk=rue|url=https://www.unipo.sk/sites/default/files/content/83218/06-Duhnovich-Tvorba-2023_compressed.pdf|priezvisko2=Pavlič|meno2=Michal|poznámka=400 strán|kapitola=Mefodij Aleksandrovyč Maleňkyj. Aleksandr Vasyľiev Duchnovyč, jeho žyzň y dijstvovanije|edícia=Rusynska klasyka}}. = Omeľan Ohonovskyj = '''Омеля́н Миха́йлович Огоно́вський''' (псевдоніми і криптоніми: ''Омелян із Григорова, Ємілян, Ом. о та ін.''; [[:uk:3_серпня|3 серпня]] [[:uk:1833|1833]], с. [[:uk:Григорів_(Рогатинський_район)|Григорів]], нині [[:uk:Івано-Франківський_район|Івано-Франківський район]], [[:uk:Івано-Франківська_область|Івано-Франківська область]]&nbsp;— [[:uk:28_жовтня|28 жовтня]] [[:uk:1894|1894]], [[:uk:Львів|Львів]])&nbsp;— український [[:uk:Учений|учений]]-[[:uk:Філолог|філолог]] і [[:uk:Громадський_діяч|громадський діяч]]. [[:uk:Доктор_наук|Доктор]] [[:uk:Філософія|філософії]] ([[:uk:1865|1865]]), [[:uk:Член-кореспондент|член-кореспондент]] [[:uk:Польська_академія_знань|Польської академії знань]] (з [[:uk:1881|1881]]). Брат [[:uk:Огоновський_Олександр_Михайлович|Олександра]], [[:uk:Огоновський_Петро_Михайлович|Петра]] та [[:uk:Огоновський_Іларій_Михайлович|Іларія Огоновських]], [[:uk:Стрийко|стрийко]] [[:uk:Огоновський_Любомир|Любомира Огоновського]]. == Життєпис == Народився [[:uk:3_серпня|3 серпня]] [[:uk:1833|1833]] року в с. [[:uk:Григорів_(Рогатинський_район)|Григорів]] (нині [[:uk:Рогатинський_район|Рогатинський район]], [[:uk:Івано-Франківська_область|Івано-Франківська область]], [[:uk:Україна|Україна]]) у родині [[:uk:Священник|священника]]. Батько о. Михайло Огоновський був [[:uk:Настоятель|настоятелем]] [[:uk:Церква_(будівля)|церкви]] Різдва Пресвятої Богородиці. Родина мала шляхетське походження і належала до гербу [[:uk:Огоньчик_(герб)|Огоньчик]]<ref>[https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/20210/file.pdf Шашкевичіяна].&nbsp;— 1988.&nbsp;— Ч. 11 (42-43).</ref>. У м. [[:uk:Бережани|Бережанах]] закінчив [[:uk:Нормальна_школа|нормальну школу]]. Згодом навчався там у цісарсько-королівській [[:uk:Бережанська_гімназія|Бережанській гімназії]]<ref>[[Бережанська_Земля]]: Історично-Мемуарний Збірник.&nbsp;— Ню Йорк&nbsp;— Лондон&nbsp;— Сидней&nbsp;— Торонто, 1970.&nbsp;— Т. 1.&nbsp;— С. 75.</ref>. Два старші класи закінчував у [[:uk:Львів|Львові]]. У цьому місті [[:uk:1853|1853]]&nbsp;р. склав [[:uk:Атестат_зрілості|матуру]]. [[:uk:1857|1857]] року закінчив [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|Львівську духовну семінарію]]. Цього року одружується з дочкою священника в Чесниках Фалиною Нєдзвєцькою. Вивчав [[:uk:Теологія|теологію]] у Львівському університеті. Окрім богословських наук, вивчав [[:uk:Руська_мова|руську мову]] та літературу на лекціях [[:uk:Головацький_Яків|Якова Головацького]]. У цей час також&nbsp;вивчав [[:uk:Класична_філологія|класичну філологію]] та [[:uk:Польська_мова|польську]] мову. Був [[:uk:Катехит|катехитом]] при Домініканській (німецькій) гімназії.&nbsp;З [[:uk:1863|1863]] року викладав релігію, руську мову та літературу в [[:uk:Львівська_академічна_гімназія|Академічній гімназії]] Львова. Закінчив [[:uk:Львівський_університет|Львівський]] (1865) і [[:uk:Віденський_університет|Віденський]] (1870) університети. З [[:uk:1867|1867]] очолив кафедру руської філології Львівського університету (після відходу Якова Головацького). &nbsp;З&nbsp;[[:uk:1870|1870]]&nbsp;р.&nbsp;продовжив навчання у&nbsp;Віденському університеті. У [[:uk:1877|1877]]&nbsp;р. його обирають деканом [[:uk:Філософський_факультет_Львівського_національного_університету_імені_Івана_Франка|філософського факультету.]] У [[:uk:1881|1881]]&nbsp;р.&nbsp;обраний&nbsp;&nbsp;членом-кореспондентом Польської Академії наук. [[:uk:1888|1888]] р. став професором Львівського університету. Один із засновників [[:uk:Просвіта_(товариство)|«Просвіти»]] (її голова 1877—1894<ref>[http://zbruc.eu/node/1388 Бесіда при відкритю загальних Зборів товариства «Просвїта» 20 сїчня (1 лютого) 1888&nbsp;р. // Дѣло, 08.02.1888]</ref><ref>[http://zbruc.eu/node/7842 Конкурс історичний // Дѣло, 25.05.1888]</ref>), [[:uk:Народна_Рада|Народної Ради]] (1885), [[:uk:НТШ|Наукового Товариства ім. Т.Шевченка]] (1893). Під його впливом багато студентів змінювали погляди з [[:uk:Москвофіл|москвофільських]] на [[:uk:Народовці|народовські]] (зокрема, [[:uk:Масляк_Володимир_Іванович|Володимир Масляк]]<ref>''[[Боднарук Іван Лазарович|Боднарук І]].'' Бучацький Парнас // {{ББ|101}}</ref>). Тісні зв'язки з ним підтримував [[:uk:Цалковський_Василь|Цалковський Василь]]. Намагався досягнути порозуміння з австрійським урядом і польськими політичними колами, впроваджуючи в життя політику так званої [[:uk:Нова_ера_(Галичина)|«нової ери»]], яка, зазнала невдачі. Зокрема, 24 листопада [[:uk:1890|1890&nbsp;р]]. разом з [[:uk:Барвінський_Олександр_Григорович|Олександром Барвінським]], [[:uk:Телішевський_Костянтин|Костянтином Телішевським]], [[:uk:Левицький_Кость_Антонович|Костем Левицьким]], [[:uk:Мандичевський_Корнило|Корнилом Мандичевським]], [[:uk:Митрополит|митрополитом]] [[:uk:Сильвестр_(Сембратович)|Сильвестром Сембратовичем]] брав участь у прес-конференції [[:uk:Казимир_Бадені|Казімєжа Бадені]], на якій підбили підсумки попередніх переговорів.<ref>[http://litopys.com.ua/encyclopedia/bratstva-tovaristva/nova-era/ «Нова ера». Галичина, 1890&nbsp;р.]</ref> [[:uk:1893|1893]] року став головою комітету з перевезення та перепоховання на Личаківському цвинтарі мощей блаженної пам'яти [[:uk:Шашкевич_Маркіян_Семенович|Маркіяна Шашкевича]] з Новосілок.<ref>''[[Горак Роман Дмитрович|Горак Р]].'' Задля празника. У сутінках.&nbsp;— К. : Радянський письменник, 1989.&nbsp;— С. 358.&nbsp;— [[Спеціальна:Джерела книг/5333002061|ISBN 5-333-00206-1]].</ref> [[:uk:1874|1874]]—[[:uk:1894|1894]]&nbsp;— листувався з [[:uk:Барвінський_Олександр_Григорович|Олександром Барвінським]]. Помер у [[:uk:Львів|Львові]], похований у родинному гробівці на [[:uk:Личаківський_цвинтар|Личаківському цвинтарі]], поле №&nbsp;1<ref>{{книга|автор=Криса Л., Фіголь Р.|частина=|заголовок=Личаківський некрополь|оригінал=|посилання=|відповідальний=|видання=|місце=Львів|видавництво=|рік=2006|том=|сторінки=113|сторінок=|серія=|isbn=966-8955-00-5|тираж=}}</ref>. == У сфері мовознавства == Наголошував на формуванні [[:uk:Українська_літературна_мова|української літературної мови]] на  основі [[:uk:Етимологічний_правопис|етимологічного правопису]]. Продовж роботи у Львівському університеті намагався реформувати викладання руської мови та літератури. Добиватися навчання живою мовою, замість мертвонародженого язичія, яке запровадив Я.Головацький. Відомою мовознавчою працею є «Студії в царині [[:uk:Руська_мова|руської мови]]» ([[:uk:1880|1880]]). Займався [[:uk:Топологічний_зв'язок|типологічним]] порівнянням аспектів [[:uk:Церковнослов'янська_мова|церковнослов'янської]], [[:uk:Польська_мова|польської]] та [[:uk:Українська_мова|української]] мов. Є автором [[:uk:Підручник|підручника]] «[[:uk:Граматика|Граматика]] язика руського» ([[:uk:1889|1889]]). Опублікував [[:uk:Хрестоматія|хрестоматії]] з історії церковнослов'янської ([[:uk:1871|1871]]) та [[:uk:Староукраїнська_мова|староукраїнської]] ([[:uk:1881|1881]]) мов. == У сфері літературознавства == У [[:uk:1872|1872]]–[[:uk:1873|1873]]&nbsp;рр. вмістив у [[:uk:Журнал_«Правда»|журналі «Правда»]] цикл статей «Критично-естетичний погляд на декотрі поезії [[:uk:Шевченко_Тарас_Григорович|Т.&nbsp;Г.&nbsp;Шевченка]]», де проаналізував кілька «Думок» поета, баладу [[:uk:Тополя_(балада)|«Тополя»]], поему [[:uk:Гайдамаки_(поема)|«Гайдамаки»]], [[:uk:Неофіти_(поема)|«Неофіти»]]. Видав популярний [[:uk:Нарис|нарис]] «Життя Тараса Шевченка. Читанка для селян і міщан» ([[:uk:1876|1876]]), дослідження «Гайдамаки». Поема Тараса Шевченка" ([[:uk:1879|1879]]). За його редакцією були опубліковані перші два [[:uk:Том_(книга)|томи]] [[:uk:Кобзар_(збірка)|«Кобзаря»]] Т. Шевченка із [[:uk:Стаття|статею]] «Дещо про життя і літературну діяльність Т. Шевченка» ([[:uk:1893|1893]]). Виступав з критичними статтями про творчість [[:uk:Кониський_Олександр_Якович|О. Кониського]] та ін. == «Історія літератури руської» == «Історію літератури руської» почав писати [[:uk:1886|1886]]&nbsp;р. на сторінках журналу «Зоря». До цього здійснив комплексний аналіз одного з періодів українського письменства у праці «Погляд на історію руської літератури в часі Татарщини» ([[:uk:1881|1881]]). Упродовж [[:uk:1887|1887]]-[[:uk:1894|1894]]&nbsp;рр.видано чотири томи «Історії літератури руської» (усього 6 частин). Перший том- література від давньої доби до кінця [[:uk:XIII_століття|XVIII століття]], другий том&nbsp;— [[:uk:Лірика|лірика]] [[:uk:XIX_століття|ХІХ століття]], третій&nbsp;— [[:uk:Проза|проза]] ХІХ століття, четвертий&nbsp;— [[:uk:Етнографія|«етнографія»]] ХІХ століття. Гостро критикував цю працю Іван Франко («''Ця система зовсім неісторична, читач при такій подачі матеріалу не одержує жодного уявлення про розвиток літератури''»<ref>Франко І. Історія літератури руської / І. Франко // Зібрання творів у 50 т. Т. 27 / Іван Франко.&nbsp;— К. : Наук. думка, 1980.  – С. 335</ref>). Ця праця стала також об'єктом суворої критики з боку О.&nbsp;Соболевського, О.&nbsp;Пипіна, І.&nbsp;Франка, а згодом С.&nbsp;Єфремова, Д.&nbsp;Чижевського, О.&nbsp;Біленького та ін. Натомість сучасний літературознавець В. Микитюк вважає, що хиби «Історії літератури руської» зумовлені не розробленістю методології створення історико-літературних оглядів, а також відсутністю підготовчих монографій<ref>Микитюк В. Літературна і наукова спадщина Омеляна Огоновського: автореф. дис. … канд. філ. наук. : 10. 01. 03 / В. Микитюк.&nbsp;— Львів, 1995.&nbsp;— С. 25</ref>. Учні та студенти продовж довгого часу навчалися саме за цією працею Ом. Огоновського. «Історія літератури руської» стала причиною дискусії 1890—1891&nbsp;рр. між О.&nbsp;Пипіним і діячами української національної культури (О.&nbsp;Огоновський, І.&nbsp;Нечуй-Левицький, М. Комаров), яка продемонструвала не тільки національну солідарність, а й інтелектуальну потугу українських літературних сил, які спростували упереджені думки О.&nbsp;Пипіна, обстоюючи право українського письменства на місце в колі світових літератур. Їхні відносини&nbsp;— це було своєрідне «зіткнення двох світоглядів, двох філософських і літературознавчих доктрин, двох епох, адже Огоновський закорінений у період романтизму, більшість його художніх творів&nbsp;— цілком романтичні»<ref>Микитюк В. Іван Франко та Омелян Огоновський: мовчання і діалог / В. Микитюк.&nbsp;— Львів: ВЦ ЛНУ ім. І. Франка, 2000.  – 188с.</ref>. Для Франка ж романтичний історизм зі староукраїнської доби, звернення до епосу Середньовіччя був уже неактуальний. У другій половині 1870-х&nbsp;— у 1880-ті роки його художньо-естетична концепція сформувалася під впливом позитивістської системи цінностей. ; Видання * Исторія літературы рускои. Написавъ Омелянъ Огоновскій. Часть I (1887) PDF: ([[commons:File:Исторія_літературы_рускои._Написавъ_Омелянъ_Огоновскій._Часть_I_(1887).pdf|WP Commons]]) * Исторія літературы рускои. Написавъ Омелянъ Огоновскій. Часть II (1888) PDF: ([[commons:File:Исторія_літературы_рускои._Написавъ_Омелянъ_Огоновскій._Часть_II_(1888).pdf|WP Commons]]) * Исторія літературы рускои. Написавъ Омелянъ Огоновскій. Часть III (1893) PDF: ([[commons:File:Исторія_літературы_рускои._Написавъ_Омелянъ_Огоновскій._Часть_III_(1893).pdf|WP Commons]]) * Исторія літературы рускои. Написавъ Омелянъ Огоновскій. Часть IV (1894) PDF: ([[commons:File:Исторія_літературы_рускои._Написавъ_Омелянъ_Огоновскій._Часть_IV_(1894).pdf|WP Commons]]) == Омелян Огоновський та Іван Франко == Непрості творчі стосунки учителя й учня (Івана Франка й Омеляна Огоновського) тривали впродовж 1875—1894&nbsp;рр. У 80-х рр. ХІХ ст. І. Франко рецензує праці Омеляна Огоновського. Позитивну оцінку отримав підручник професора для вивчення порівняльної граматики слов'янських мов на основі фонетичної системи Караджича «Studien auf dem Gebiete der ruthenischen Sprache von Dr. Emil Ogonowski» (Львів, 1880). Франко вважав цю книгу основним здобутком галицького мовознавства ХІХ ст., наслідком наукових ідей П. Житецького. Складні відносини між Огоновським та Франком розпочалися під час габілітації останнього. Франко вирішує озахищати докторат у Чернівецькому університеті. Їде до свого знайомого професора-мовознавця Степана Смаль-Стоцького. Там він вчиться один семестр і після завершення навчання думає про тему докторської дисертації. Керівником наукової роботи міг бути Омелян Огоновський, до якого Франко звертається з темою «Поетична поезія Тараса Шевченка». Огоновський відкидає цю тему через політичне становище в Галичині. Франко згодом звертається з іншою ідеєю про релігійну поезію&nbsp;— Огоновський знову відмовляє, оскільки не був некомпетентним у цій справі. Франко неодноразово критикував викладацьку методологію свого вчителя: «Ще сьогодні беруть мене холодні дрижачки при згадці про педантичні, безглузді лекції Венцлевського, Черкавського, Огоновського, про тяжке пережовування мертвої книжкової вченості, про це рабське додержання друкованих зразків словесних формул…»<ref>Франко І. Як це сталося (Спогад) // Зібр. творів: У 50 т.&nbsp;— Т. 34.&nbsp;— С. 372.</ref> Влучною оцінкою Франка лекторської майстерності Огоновського є вислів «Він був з натури своєї більше анатом, ніж фізіолог»<ref>Франко І. Професор Омелян Огоновський // Зібр. творів у 50 т.&nbsp;— Т. 43.&nbsp;— С. 366.</ref>. Огоновський культивував репродуктивне, «сухе» вивчення літературного матеріалу. Огоновський про дошкульні оцінки студента писав: «Ваші заміти про мою діяльність чи то по волі, чи то по неволі виходять щонайбільше не дуже прихильні… Чужі люде лучше оцінюють мої труди, ніж свої»<ref>ВРІЛ, ф.3 (Іван Франко), од. зб. 1608, арк.. 149</ref>.&nbsp;Лише у некролозі «Професор Омелян Огоновський» Франко змінив свою думку про університетського вчителя. Спробу з іншого ракурсу розглянути стосунки між Франком і Огоновським здійснив львівський літературознавець В. Микитюк<ref>Микитюк В. Іван Франко та Омелян Огоновський: мовчання і діалог / В. Микитюк.&nbsp;— Львів: ВЦ ЛНУ ім. І. Франка, 2000.  – 188 с.</ref>. На його думку, це були взаємини між вчителем та студентом, які «робили спільну справу&nbsp;— будували храм національної культури». == Творчий доробок == Автор [[:uk:Поезія|поезії]] «Хрест» ([[:uk:1860|1860]]), [[:uk:Драма_(жанр)|драм]] «Федько Острозький» ([[:uk:1861|1861]]), «Настасія» ([[:uk:1862|1862]]), [[iarchive:ohonovskii/page/n1|«Хрестоматія староруська для высшихъ клясъ гимназіяльныхъ»]] (1881), «Гальшка Острозька» ([[:uk:1887|1887]]). Автор поеми, [[:uk:Балада|балади]], [[:uk:Вірш|віршів]], [[:uk:Оповідання|оповідань]], опублікованих у [[:uk:Часопис|часописах]] [[:uk:Зоря_галицька|«Зоря галицька»]], [[:uk:Галичанинъ_(1862)|«Галичанинъ»]], [[:uk:Зборник|«Зборник»]]. == Родина == Брат [[:uk:Огоновський_Олександр_Михайлович|Олександра]], [[:uk:Огоновський_Петро_Михайлович|Петра]] та [[:uk:Огоновський_Іларій_Михайлович|Іларія Огоновських]], [[:uk:Стрийко|стрийко]] [[:uk:Огоновський_Любомир|Любомира Огоновського]]. == Публічні виступи == * [http://zbruc.eu/node/1388 Бесіда при відкритю загальних Зборів товариства «Просвїта» 20 сїчня (1 лютого) 1888&nbsp;р. // Дѣло, 08.02.1888] == Пошанування пам'яті == Фірма Генрика Пер'є виконала [[:uk:Монумент|пам'ятник]] на [[:uk:Могила|могилі]] О.Огоновського. У медальйоні&nbsp;— мармуровий портрет, який створив [[:uk:Скульптура|скульптор]] [[:uk:Антоній_Рудзевич|Антоній Рудзевич]] ([[:uk:1854|1854]]–[[:uk:1914|1914]]). У цьому гробівці поховані: дружина Омеляна&nbsp;— Фалина з Недзвецьких Огоновська ([[:uk:1843|1843]]–[[:uk:1908|1908]]); їхня донька Емілія Огоновська ([[:uk:1878|1878]]–[[:uk:1906|1906]]); Ольга з Огоновських ({{пом}} [[:uk:1935|1935]])&nbsp;— дружина відомого галицького політика Костя Левицького; син Петра Огоновського&nbsp;— географ, дійсний член НТШ Володимир Огоновський (1895—1976) та інші члени родини. У [[:uk:1933|1933]]&nbsp;р., віддаючи пошану братам Огоновським, Рада міста Львова вирішила перейменувати одну з вулиць на [[:uk:Знесіння_(місцевість,_Львів)|Новому Знесінні]] на вул. Огоновських. Але вже в [[:uk:1950|1950]] році, шукаючи симпатії [[:uk:Кім_Ір_Сен|Кім Ір Сена]], цю вулицю назвали Корейською. Ця назва залишилася й донині. == Примітки == <references responsive="0"></references> == Джерела == * ''Гуцал П., Мазурак Я., Пиндус Б.'' [https://archive.org/details/tec00/tec_2/page/n654/mode/1up?view=theater Огоновський Омелян Михайлович] // {{ТЕС|2|655}} * ''Жадько В.'' Український некрополь.&nbsp;— К., 2005.&nbsp;— С. 251. * ''Кушплір Д.'' Огоновський Омелян // Довідник з історії України.&nbsp;— Інститут історичних досліджень ЛДУ ім. І.Франка, 1995.&nbsp;— Т. 2.&nbsp;— С. 297. * ''Микитюк В.'' Великий Робітник. Штрихи до літературного портрета Ом. Огоновського / В. Микитюк // Дзвін.&nbsp;— Львів, 1994.&nbsp;— Ч. 7.&nbsp;— С. 137—141. * ''Микитюк В''. «Два раціональні романтики», або до взаємин Пантелеймона Куліша та Омеляна Огоновського / В. Микитюк // Вісник Львівського університету. Серія філологічна.&nbsp;— Львів, 2007.&nbsp;— Випуск 39.&nbsp;— Частина 2.&nbsp;— С. 291—299. * ''Микитюк В''. Іван Франко та Омелян Огоновський: мовчання і діалог / В.&nbsp;Микитюк.&nbsp;— Львів: ВЦ ЛНУ ім. І. Франка, 2000.&nbsp;— 188 с. * ''Микитюк В.'' Коли студент переростає професора. Іван Франко та Омелян Огоновський / В. Микитюк // Українське літературознавство.&nbsp;— Львів, 1993.&nbsp;— Випуск 58.&nbsp;— С. 132—137. * ''Микитюк В''. Літературна і наукова спадщина Омеляна Огоновського: автореф. дис. … канд. філ. наук. : 10. 01. 03 / В.&nbsp;Микитюк.&nbsp;— Львів, 1995.&nbsp;— 28&nbsp;с. * ''Микитюк В.'' Огоновський Омелян / В. Микитюк // ENCYCLOPEDIA. Т. ІІ. ЛНУ імені Івана Франка.&nbsp;— Львів, 2014.&nbsp;— С. 214—215. * ''Микитюк В.'' Огоновський Омелян / В. Микитюк // Шевченківська енциклопедія: в 6 т.&nbsp;— Т. 4: М-Па / НАН України Інститут літератури ім. Т.&nbsp;Г.&nbsp;Шевченка: редкол. М.&nbsp;Г.&nbsp;Жулинський (гол.) [та ін.].&nbsp;— Київ, 2013.&nbsp;— С. 667—669. * ''Микитюк В.'' Омелян Огоновський&nbsp;— культурний і громадський діяч другої половини ХІХ ст. / В. Микитюк // Вісник ЛПІ.&nbsp;— 1992.&nbsp;— Ч. 268.&nbsp;— С. 49-54. * ''Микитюк В.'' Педагогічна діяльність Омеляна Огоновського / В. Микитюк // Українська філологія: Історія і перспективи (До 145-річчя кафедри української філології у Львівському університеті).&nbsp;— Львів, 1994.&nbsp;— Тези доповідей.&nbsp;— С. 237—243. * ''Микитюк В.'' Професорська проза Омеляна Огоновського / В. Микитюк // Слово і Час.&nbsp;— Київ, 1998.&nbsp;— Ч. 8.&nbsp;— С. 34-38. * ''Микитюк В.'' «Феномен між Русинами…» (До 170-річчя з дня народження Омеляна Огоновського) / В. Микитюк // Шветлосц (літературний, культурний та мистецький часопис).&nbsp;— НВУ «Руске слово».&nbsp;— Новий Сад (Сербія та Чорногорія), 2003.&nbsp;— Ч. 4.&nbsp;— С. 17-28. * ''Михайлин І.&nbsp;Л.''&nbsp;Навколо Омеляна Огоновського (Дискусія в критиці з приводу «Історії літератури руської») / І.&nbsp;Л.&nbsp;Михайлин // Українське літературознавство. —1996.&nbsp;— Вип. 63.&nbsp;— С. 3—21. * ''Панчук І.'' Тернопільщина в іменах. Довідник.&nbsp;— Тернопіль&nbsp;: Підручники і посібники, 2006. * ''Пашук В.&nbsp;С.'' [http://history.org.ua/?encyclop&termin=Ohonovskyj_Om Огоновський Омелян Михайлович] // {{ЕІУ|7|523}} * ''Кокорудз І.'' [http://chtyvo.org.ua/authors/Kokorudz_Illia/Profesor_dr_Omelian_Ohonovskyi_Ohliad_ieho_zhytia_i_naukovoi_ta_literaturnoi_diialnosty Професор др. Омелян Огоновский. Огляд єго житя і наукової та літературної діяльности] // «Записки Наук. Тов. ім. Шевченка», т. 5, 1895 == Zdroje == = Štefan Pankovič = '''Степан Панкович''' (також '''Стефан Панкович'''; {{lang-rue|Стефанъ Панковичъ}}, {{lang-hu|{{угорське ім'я|Pankovics István}}}}; [[:uk:29_жовтня|29 жовтня]] [[:uk:1820|1820]], Веляти, [[:uk:Угорське_королівство|Угорське королівство]]&nbsp;— [[:uk:29_серпня|29 серпня]] [[:uk:1874|1874]], [[:uk:Ужгород|Ужгород]], Угорське королівство)&nbsp;— [[:uk:Священик|священик]] та церковний [[:uk:Ієрарх|ієрарх]] у [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]], [[:uk:Мадярон|мадярон]], активний провадник [[:uk:Мадяризація|мадяризації]] краю<ref name="eikkr2">''Поп І''. Панкович Степан // Енциклопедія історії та культури карпатських русинів / під ред. [[Павло Роберт Маґочій|П.&nbsp;Р.&nbsp;Маґочія]].&nbsp;— Ужгород&nbsp;: Видавництво В. Падяка, 2010.&nbsp;— С. .</ref> та противник [[:uk:Москвофільство|москвофільства]]. == Життєпис == Народився [[:uk:29_жовтня|29 жовтня]] [[:uk:1820|1820]] року у селі Веляти (нині&nbsp;— округ [[:uk:Требішов_(округ)|Требішов]], [[:uk:Словаччина|Словаччина]]). Після закінчення [[:uk:Ужгородська_богословська_семінарія|Ужгородської богословської семінарії]] та висвячення у [[:uk:1851|1851]] році на греко-католицького священика Степан Панкович жодного дня не виконував священичих обов'язків. Натомість протягом майже 20 років працював домашнім вчителем в різних угорських аристократичних родинах. Попри брак практичного пастирського досвіду, у [[:uk:1866|1866]] році його було призначено єпископом [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівської греко-католицької єпархії]], і наступного року це призначення схвалив [[:uk:Ватикан|Ватикан]].<ref name="eikkr2" />Роки правління єпископа Степана Панковича (1867—1874) припали на час посилення урядової політики [[Мадяризація|мадяризації]] та національної асиміляції немадярських народів [[Угорське королівство|Угорського королівства]] після [[Австро-угорський компроміс|Австро-угорської угоди]] 1867 року<ref name="od">''[[Чубатий Микола|Чубатий М]].'' [http://www.cerkva.od.ua/index.php?option=com_content&task=view&id=47&Itemid=44 Українська Католицька Церква]&nbsp;— Православна католицька церква в Одесі, 04.05.2008.</ref>&nbsp;— і Степан Панкович був переконаним прихильником цієї політики. Навіть пастирські послання до народу Панкович писав угорською мовою. Він взявся «плекати» угорський патріотизм у карпатських русинів, стверджуючи, що якщо вони живуть під правлінням мадярів, то їм також слід стати мадярами: {{text|«Якщо ми живемо тепер під владою мадярів, то ми маємо ставати мадярами, а як прийдуть німці, то станемо німцями»<ref name="eikkr"/>}} Степан Панкович був прихильником підпорядкування своєї єпархії угорській церкві, у той час коли єпархіальний синод та місцеві еліти [[:uk:Мукачеве|Мукачевого]] протягом десятиріч клопотали про її автономію. То ж коли у [[:uk:1771|1771]] році папською буллою [[:uk:Климент_XIV|Климента XIV]] Мукачівська єпархія врешті вийшла із підпорядкування римо-католицького єпископа в угорському [[:uk:Еґер|Ягрі]] (Еґері) та стала підпорядкованою безпосередньо Ватикану,<ref>''[[Белей Любомир Омелянович|Белей Л]]''. [http://tyzhden.ua/Publication/1231 Закарпатський казус] // [[Український_тиждень]].&nbsp;— 2010.&nbsp;— 12 березня.</ref> єпископ Панкович активно виявляв свою незгоду. На противагу [[:uk:Румунська_Православна_Церква|Румунській]] та [[:uk:Сербська_православна_церква|Сербській православним церквам]] в Угорщині, які зберігали свій автономний статус і рівність з римо-католицькою та протестантськими церквами, єпископ визнав верховенство римо-католицької церкви Угорщини на Будапештському церковному конгресі [[:uk:1870|1870]] року.<ref name="eikkr2" /> За роки його єпископства виділено південну частину Мукачівської єпархії в окремий вікаріят із власною консисторією та богослужбовою угорською мовою, з осередком у містечку Гайдудорг (Гайдудороґ). [[:uk:1912|1912]] року вікаріят перетворено на окрему [[:uk:Гайдудорозька_архієпархія|єпархію]] (дієцезію), що тепер входить до складу Угорщини. Згодом Гайдудороґ став єдиною угорською епархією візантійського обряду.<ref>о. ''[[Гриньох Іван Михайлович|Гриньох І]]''. [http://shron.chtyvo.org.ua/Suchasnist/1967_N10_82.pdf Собор, який для нас не відбувся] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160304190003/http://shron.chtyvo.org.ua/Suchasnist/1967_N10_82.pdf|date=4 березня 2016}} // [[Сучасність]].&nbsp;— 1967.&nbsp;— №&nbsp;10 (82).&nbsp;— С. 107—108.</ref> У своїх намаганнях поширювати проугорську орієнтацію єпископ виявляв критичне ставлення до єдиної існуючої руської організації&nbsp;— [[:uk:Товариство_св._Василія_Великого|Товариства св. Василія Великого]], яке захищало автономний статус Мукачівської єпархії. Йому вдалося позбутися голів-засновників [[:uk:Добрянський_Адольф_Іванович|Адольфа Добрянського]] та [[:uk:Раковський_Іван_Іванович|Івана Раковського]], які були [[:uk:Москвофіли|москвофілами]], та фактично взяти під свій контроль друкований орган товариства&nbsp;— газету [[:uk:Світ_(видання)|«Свѣтъ»]]. У [[:uk:1871|1871]] році новий редактор почав видавати газету під назвою «Новий свѣтъ», яка також виявилася недостатньо проугорською в очах влади, і Степан Панкович замінив її наступного року (1872 р.) справді лояльною газетою «Карпатъ». Він також домігся переведення журналістів та дописувачів, що залишалися в опозиції угорському урядові, на роботу в інші частини Угорського королівства ([[:uk:Кирило_Сабов|Кирило Сабов]], Юрій Ігнатков) або змушував назавжди виїхати з країни. Деякі з них [[:uk:Еміграція|емігрували]] до [[:uk:Російська_імперія|Російської імперії]] (Віктор Кимак, Михайло Молчан, Еммануїл Грабар).<ref name="eikkr2" /> Степан Панкович також заборонив семінаристам-русинам навчатися у імперській столиці [[:uk:Відень|Відні]], натомість посилав їх на навчання до [[:uk:Будапешт|Будапешта]] та Острогома. Побоюючись, що вони «слов'янізуються» під впливом студентів-слов'ян із інших частин [[:uk:Австро-Угорська_імперія|Австро-Угорської імперії]], він також заборонив викладання [[:uk:Руська_мова|руської мови]] в гімназіях [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]], і це рішення стало поштовхом для мадяризації дедалі ширших верств греко-католицької русинської церковної інтелігенції.<ref name="eikkr2" /> За свої успіхи в розгромі останніх спроб [[:uk:Русини|русинського]] національного самоусвідомлення Степан Панкович був високо оцінений угорськими урядовими колами: його було нагороджено [[:uk:Орден_Залізної_Корони|Великим Хрестом ордена Залізної Корони]] (1871 р.)<ref>[http://alex.onb.ac.at/cgi-content/alex?aid=shb&datum=1874&size=49&page=238 Hof- und Staatshandbuch der Österreichisch-Ungarischen Monarchie].&nbsp;— Wien 1874.&nbsp;— S. 74.</ref>, надано звання імператорського таємного радника та командора [[:uk:Королівський_угорський_орден_Святого_Стефана|Королівського угорського ордена Святого Стефана]] (1869 р.)<ref name="eikkr2" /><ref>{{Cite news|url=http://www.tornai.com/rendtagok.htm|title=A Szent István Rend tagjai|date=2013-01-05|work=archive.is|accessdate=2018-03-31|archive-date=2013-01-05|archive-url=https://archive.today/20130105080445/http://www.tornai.com/rendtagok.htm}}</ref>. Помер [[:uk:29_серпня|29 серпня]] [[:uk:1874|1874]] року в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]]<ref name="eikkr2" /> (нині&nbsp;— [[:uk:Закарпатська_область|Закарпатська область]], [[:uk:Україна|Україна]]). '''Štefan Pankovič''' (, [[:cs:29._říjen|29. října]] [[:cs:1820|1820]] [[:cs:Veľaty|Veľaty]] — [[:cs:29._srpen|29. srpna]] [[:cs:1874|1874]] [[:cs:Užhorod|Užhorod]]) byl [[:cs:Biskup|biskup]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|mukačevské řeckokatolické eparchie]] a přední propagátor [[:cs:Maďarizace|maďarizace]] v [[:cs:Uherská_Rus|Uherské Rusi]]. Štefan Pankovič byl předním propagátorem [[:cs:Maďarizace|maďarizace]] v mukačevské eparchii, jehož maďarizační reformy byly zaměřené na výchovu mladé generace kněží k loajalitě vůči [[:cs:Země_Koruny_svatoštěpánské|uherskému státu]]. Tyto reformy později vyústili ve vznik publicistické skupiny zvaná [[:cs:Maďarónové_(publicistická_skupina)|''Maďarónové'']], kteří se v 90. letech 19. století podíleli na další propagaci maďarizace. == Život == Štefan Pankovič se narodil [[:cs:29._říjen|29. října]] v roce [[:cs:1820|1820]] v obci [[:cs:Veľaty|Veľaty]] na dnešním východním [[:cs:Slovensko|Slovensku]].<ref>{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|vydání=1. vyd|vydavatel=Libri|místo=Praha|počet stran=311|strany=184|isbn=978-80-7277-370-1|poznámka=[dále jen Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury]|ref=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|typ refu=normální}}</ref>{{Sfn|Encyclopedia of Rusyn History and Culture|s=372}} Studoval na Užhorodském řeckokatolickém semináři a jeho jáhenské svěcení proběhlo [[:cs:24._srpen|24. srpna]] [[:cs:1851|1851]].{{Sfn|Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|s=184}}<ref name=":05">{{Citace elektronického periodika|titul=Bishop István Pankovics [Catholic-Hierarchy]|periodikum=www.catholic-hierarchy.org|url=https://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bpank.html|datum přístupu=2025-05-28}}</ref> O tři dny později, [[:cs:27._srpen|27. srpna]] [[:cs:1851|1851]] byl vysvěcen na kněze. Po vysvěcení byl téměr 20 let vychovatelem a učitelem v maďarských šlechtických rodinách.{{Sfn|Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|s=184}}<ref name=":05" /> [[:cs:28._prosinec|28. prosince]] [[:cs:1866|1866]] byl Pankovič zvolen biskupem [[:cs:Eparchie_mukačevská|mukačevské řeckokatolické eparchie]], tuto volbu potvrdil [[:cs:Svatý_stolec|Svatý stolec]] [[:cs:22._únor|22. února]] [[:cs:1867|1867]] a [[:cs:5._květen|5. května]] byl oficiálně v [[:cs:Prešov|Prešově]] vysvěcen na biskupa.{{Sfn|Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|s=184}}<ref name=":05" /> === Biskup mukačevský === Štefan Pankovič byl podporovatel tehdejších [[:cs:Maďarizace|maďarizačních]] reforem, které uherská vláda aplikovala na ostatní (po většinou [[:cs:Slované|slovanská]]) etnika v [[:cs:Země_Koruny_svatoštěpánské|Uhersku]].<ref>{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Paul R.|titul=The shaping of a national identity: Subcarpathian Rus', 1848-1948|vydavatel=Harvard University Press|místo=Cambridge, Mass|počet stran=640|edice=Harvard Ukrainian series|strany=56|isbn=978-0-674-80579-8|poznámka=[dále jen The shaping of a national identity]|ref=The shaping of a national identity|typ refu=normální}}</ref><ref>{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Paul R.|příjmení2=Pop|jméno2=Ivan Ivanovič|titul=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|rok=2002|url=https://archive.org/details/encyclopediaofru0000mago|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=1|strany=[https://archive.org/details/encyclopediaofru0000mago/page/n372 355]|isbn=978-0-8020-3566-0|isbn2=978-1-4426-7443-1|poznámka=[dále jen Encyclopedia of Rusyn History and Culture]|jazyk=en|ref=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|typ refu=normální}}</ref> Již v roce 1869 bylo zakázáno vyučovat v rusínském jazyce na užhorodském gymnáziu, cemuž rusínská, tehdy značně rusofilská, inteligence odporovala.<ref>{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Malé dejiny Rusínov|vydání=2. vydanie|vydavatel=Združenie inteligencie Rusínov Slovenska|místo=Bratislava|počet stran=240|strany=95|isbn=978-80-973455-1-8|poznámka=[dále jen Malé dejiny Rusínov]|jazyk=sk|ref=Malé dejiny Rusínov|typ refu=normální}}</ref> V jedné vyhrocené debatě, kterou měl biskup Štefan Pankovič s knězem [[:cs:Ivan_Silvaj|Ivanem Silvajem]], prohlásil: ''„Jestli teď žijeme pod nadvládou Maďarů, tak se musíme stát Maďary, a až prijdou Němci, pak se staneme Němci.“''{{Sfn|The shaping of a national identity|s=56}} V prosinci 1870 obvinil redakci rusínských novin ''Svět'' z nebezpečných tendencí a zakázal duchovenstvu [[:cs:Eparchie_mukačevská|eparchie]] mít s redakcí jakékoliv styky.{{Sfn|Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|s=184}} V roce 1871 pak inicioval interní převrat ve ''[[:cs:Spolek_svatého_Vasilije_Velikého|Spolku sv. Vasilije Velikého]]'', kdy z vedení odvolal [[:cs:Adolf_Ivanovič_Dobriansky-Sačurov|Adolfa Dobrjanského]] a [[:cs:Ioann_Rakovský|Ioanna Rakovského]] a dosadil tam řeckokatolické duchovní promaďarského směru, kteří neuměli ani slovo rusínsky.{{Sfn|The shaping of a national identity|s=56}} V roce 1871 začal spolek vydávat týdeník ''Nový Svět'' (), který byl v roce 1872 nahrazen týdeníkem ''Karpat'' (), a to z důvodu vysokého projevu rusínského nacionalismu v redakci.{{Sfn|The shaping of a national identity|s=56}} ''Karpat'' se prezentoval jako společenské, církevní a literární noviny. Díky vydávaní ''Karpatu'' získal biskup Pankovič také kontrolu nad ''Jägerovou tiskárnou'', jedinná tiskárna s [[:cs:Cyrilice|cyrilickými znaky]] v [[:cs:Uherská_Rus|Uherské Rusi]]. Na začátku se do redakce zapojovali i rusínští intelektuálové, ale po zvýšení promaďarských tendencí se od týdeníku distancovali.{{Sfn|Encyclopedia of Rusyn History and Culture|s=355}} Štefan Pankovič pokračoval v maďarizaci své eparchie, např. zakázal posílání rusínských semináristů do vídeňských škol, aby nezískali slovanské vlivy (hlavně kvůli činnosti [[:cs:Michail_Rajevský|Michaila Rajevského]]), a prosazoval také organizovanou emigraci protimaďarských Rusínů do centrálních Uher či [[:cs:Rusko|Ruska]].{{Sfn|Encyclopedia of Rusyn History and Culture|s=355}} Pod emigrací skončili i [[:cs:Rusofilství|rusofilové]] [[:cs:Viktor_Kimak|Viktor Kimak]], [[:cs:Adolf_Ivanovič_Dobriansky-Sačurov|Adolf Dobrjanský]], [[:cs:Cyril_Sabov|Cyril Sabov]] a [[:cs:Michal_Molčan|Michal Molčan]] a také [[:cs:Rusínofilství|rusínofil]] [[:cs:Jurij_Ignatkov|Jurij Ignatkov]].{{Sfn|Malé dejiny Rusínov|s=97}} Nakonec v roce 1873 proběhlo poslední, osmé zasedání ''Spolku sv. Vasilije Velikého'', kdy se pod silným Pankovičovým vlivem rozhodlo vydávat rusínské knihy výhradně v maďarštině, a tak byl spolek utlumen a poté již nic nevydal.{{Sfn|Malé dejiny Rusínov|s=97}} Štefan Pankovič také podporoval myšlenku podrížení [[:cs:Eparchie_mukačevská|mukačevské řeckokatolické eparchie]] pod [[:cs:Římskokatolická_církev_v_Maďarsku|maďarskou římskokatolickou církev]].{{Sfn|Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|s=184}} V roce 1870 na budapešťském církevním sjezdu prohlásil nadřazenost [[:cs:Katolická_církev|římskokatolické církve]] nad mukačevskou eparchií.{{Sfn|Encyclopedia of Rusyn History and Culture|s=372}} Později z jižního území eparchie vyčlenil nový vikariát s centrem ve městě [[:cs:Hajdúdorog|Hajdúdorog]] z kterého v roce 1912 vznikla [[:cs:Archieparchie_Hajdúdorog|eparchie Hajdúdoróg]].<ref>{{Citace periodika|příjmení=Hryňoch|jméno=Ivan|titul=Sbor, který se pro nás neuskutečnil|periodikum=Současnost|rok vydání=1967|měsíc vydání=říjen|číslo=10|strany=102–108|url=http://shron.chtyvo.org.ua/Suchasnist/1967_N10_82.pdf|url archivu=https://web.archive.org/web/20160304190003/http://shron.chtyvo.org.ua/Suchasnist/1967_N10_82.pdf|datum archivace=2016-03-04}}</ref> Za svou promaďarskou činnost byl vyznamenán [[:cs:Řád_železné_koruny|řádem železné koruny]] I. třídy<ref name=":13">{{Citace elektronického periodika|titul=ÖNB-ALEX - Staatshandbuch|periodikum=alex.onb.ac.at|url=https://alex.onb.ac.at/cgi-content/alex?aid=shb&datum=1874&size=49&page=238|datum přístupu=2025-05-28}}</ref>, jmenován [[:cs:Tajný_rada|tajným císařským radou]] a pasován na rytíře [[:cs:Královský_uherský_řád_sv._Štěpána|královského uherského řádu sv. Štěpána]].{{Sfn|Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|s=185}}<ref name=":23">{{Citace elektronické monografie|titul=MAGYAR KIRÁLYI SZENT ISTVÁN REND|url=http://www.tornai.com/rendtagok.htm|datum přístupu=2025-05-28|jazyk=hu|url archivu=https://archive.today/20130105080445/http://www.tornai.com/rendtagok.htm|datum archivace=2013-01-05}}</ref> Štefan Pankovič zemřel [[:cs:29._srpen|29. srpna]] [[:cs:1874|1874]] v [[:cs:Užhorod|Užhorodu]].{{Sfn|The shaping of a national identity|s=56}}<ref name=":05" /> = Pavlo Arsenovyč Hrabovskyj = '''Павло́ Арсе́нович Грабо́вський''' ({{життєпис}}<!--{{нар}} {{ДН|11|9|1864|30|8}}, [[Грабовське]], Сумський повіт, Харківська губернія&nbsp;— {{ДС|12|12|1902|29|11}}, [[Тобольськ]])-->&nbsp;— український поет, лірик, [[:uk:Публіцист|публіцист]], [[:uk:Перекладач|перекладач]], яскравий представник української інтелігенції, яка в умовах самодержавної [[:uk:Російська_імперія|Російської імперії]] вела боротьбу за національну свободу [[:uk:Україна|України]], тісно пов'язану з рухом за соціальне визволення. Створив привабливий образ ліричного героя&nbsp;— борця за утвердження справедливого суспільно-політичного ладу. Автор перекладів світової поезії. Батько [[:uk:Грабовський_Борис_Павлович|Бориса Грабовського]]. == Життєпис == Народився<ref>{{Cite book|title=Державний архів Сумської області, фонд 745, опис 7, справа 3. Метрична книга села Пушкарне (Грабовське) за 1864 рік. Запис №44.|year=1864}}</ref> {{ДН|11|9|1864|30|8}} року в сім'ї [[:uk:Пономар|пономаря]] Арсенія Андрійовича Грабовського та його дружини Оксани<ref>за російськомовним записом в метричній книзі&nbsp;— Ксенія</ref> Григорівни в слободі Пушкарній, тепер село [[:uk:Грабовське|Грабовське]] [[:uk:Краснопільський_район_(Україна)|Краснопільського району]] [[:uk:Сумська_область|Сумської області]]. [[Файл:Грабовський Павло.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%93%D1%80%D0%B0%D0%B1%D0%BE%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%9F%D0%B0%D0%B2%D0%BB%D0%BE.jpg|vľavo|náhľad|288x288bod|Павло Грабовський, 1888&nbsp;р.]] Вчився в Охтирській бурсі ([[:uk:1874|1874]]–[[:uk:1879|1879]]) та [[:uk:Харківський_колегіум|Харківській духовній семінарії]], де самотужки ґрунтовно знайомився з художньою класикою, таємно виявляв велике зацікавлення політичною літературою, тягнувся до обговорення актуальних суспільних проблем. За зв'язки з харківським гуртком народницької організації [[:uk:Чорний_переділ|«Чорний переділ»]], поширення забороненої літератури Грабовського [[:uk:1882|1882]]-го заарештовано і виключено з семінарії. Перебуваючи під гласним наглядом поліції, він до квітня [[:uk:1885|1885]] мешкав у Пушкарному, де безрезультатно намагався знайти роботу, а після зняття нагляду переїхав до [[:uk:Харків|Харкова]], працював коректором газети. Тут поновлює революційну діяльність. Усі ці роки, починаючи із семінарії, Грабовський активно займається самоосвітою, пробує сили в літературній творчості. Одного разу він зізнався: «Я закликаю і буду закликати земляків у тому напрямку до праці на ґрунті українському, коло народу українського, в мові українській». [[Файл:Павло Грабовський.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9F%D0%B0%D0%B2%D0%BB%D0%BE_%D0%93%D1%80%D0%B0%D0%B1%D0%BE%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9.jpg|náhľad|273x273bod|Павло Грабовський на службі]] У листопаді 1885 Грабовського беруть на військову службу. Місце дислокації піхотного полку (м.&nbsp;[[:uk:Валки_(місто)|Валки]] поблизу Харкова) давало йому змогу не втрачати зв'язків із підпільною народницькою організацією. Проте невдовзі як покарання за виступ проти армійського начальства його чекало переведення до [[:uk:Туркестанський_військовий_округ|Туркестанського військового округу]]. Саме тоді жандармерії вдалося розкрити його участь у розповсюдженні відозв народників; в [[:uk:Оренбург|Оренбурзі]] Грабовського заарештовують, повертають до Харкова й ув'язнюють. На початку [[:uk:1888|1888]] він був засуджений на п'ятирічне заслання до [[:uk:Сибір|Сибіру]]. === Період заслання === [[Файл:Pavlo Hrabovsky.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Pavlo_Hrabovsky.jpg|náhľad|284x284bod|Павло Грабовський, 1897&nbsp;р.]] Під час перебування у в'язниці Грабовський написав ряд [[:uk:Вірш|поезій]], окремі з яких у зміненому й переробленому вигляді увійшли пізніше до першої збірки. Тут була також створена [[:uk:Поема|поема]] «Текінка». У цей час молодий поет пише вірші [[:uk:Російська_мова|російською мовою]] «Друзьям» (поширювався у списках серед політичних засланців), «Из путевых заметок», поему «По Сибири. Из живых впечатлений» ([[:uk:1888|1888]], не закінчена). [[Файл:Sigida.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Sigida.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C258x258bod%7C https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Sigida.jpg%7Cnáhľad%7C258x258bod%7C][[:uk:Надія_Сигида|Надія Сигида]]<nowiki>]] У дорозі до місця заслання Грабовський знайомиться і здружується з членом народовольської організації </nowiki>[[:uk:Сигида_Надія_Костянтинівна|Надією Сигидою]]. Бути разом їм довелось недовго: Сигиду відправили до жіночої в'язниці на [[:uk:Усть-Кара|Кару]] (де вона загинула восени [[:uk:1889|1889]]), Грабовського&nbsp;— на поселення в Балаганський округ [[:uk:Іркутська_губернія|Іркутської губернії]]. Поет назавжди зберіг у пам'яті образ цієї прекрасної жінки, мужньої революціонерки, вірного товариша, присвятивши їй ряд віршів. На місці відбування покарання у зв'язку з репресіями самодержавства проти політичних засланців Грабовський та його товариші пишуть відомий протест «Русскому правительству». Ця акція стала причиною ще одного&nbsp;— третього&nbsp;— арешту. Із серпня 1889 по березень 1892 поет перебуває в Іркутській губернській в'язниці і після двох судових процесів термін заслання Грабовського збільшився (з подальшим поліцейським наглядом). Час перебування в іркутській в'язниці був переломним для літературної творчості Грабовського. Діставши від знайомих деякі відомості про літературне життя в [[:uk:Галичина|Галичині]], він зав'язує листування з [[:uk:Франко_Іван_Якович|І.&nbsp;Франком]], надсилає вірші у галицькі часописи (перші його твори з'явились друком у [[:uk:Зоря_(львівський_журнал)|«Зорі»]] за 1890). Водночас поет розпочинає велику перекладацьку роботу (переклад першої глави «Євгенія Онєгіна» [[:uk:Пушкін_Олександр_Сергійович|О.&nbsp;Пушкіна]], фрагментів «Фауста» [[:uk:Йоганн_Вольфганг_фон_Ґете|Гете]], віршів народовольця П. Якубовича та ін.). На цей період припадає написання поеми «Бурятка» (1891). Разом із товаришами Грабовський був засуджений на поселення у найглухіших місцях Східного [[:uk:Сибір|Сибіру]]. Із кінця [[:uk:1893|1893]] до кінця [[:uk:1896|1896]] поетові довелося проживати у [[:uk:Вілюйськ|Вілюйську]] та населених пунктах Вілюйського округу. На засланні Грабовський, використовуючи спогади тутешніх очевидців, написав [[:uk:Нарис|нарис]]-життєпис про [[:uk:Чернишевський_Микола_Гаврилович|Миколу Чернишевського]] («Житє і слово», [[:uk:1895|1895]]). Із Вілюйська Грабовський надсилав у Галичину оригінальні й перекладні віршові твори, статті й нариси. Це дало можливість підготувати і видати у [[:uk:Львів|Львові]] збірки П. Грабовського «Пролісок» ([[:uk:1894|1894]]), «Твори Івана Сурика» (1894, переклади), «З чужого поля» (1895, переклади світової поезії), «З півночі» (1896, оригінальні поезії та переклади). Цікавим явищем є спроба Грабовського популяризувати серед росіян найкращих поетичних творів українських поетів XIX ст. переклавши російською мовою окремих українських поетів для збірника «Пісні України» ({{lang-ru|Песни Украины}}) який однак за життя поета чи посмертно так не був надрукований. Оригінальні поетичні твори Грабовського є його найвагомішим внеском в [[:uk:Українська_література|українську літературу]]. Проте ними не обмежувалась діяльна участь поета в літературному процесі 1890-х. У галицьких виданнях друковано його нариси, статті, замітки, поетичні переклади. Статті Грабовського торкаються різноманітних проблем тогочасного громадського і культурного життя в Україні, Сибіру та Галичині («Лист до молоді української», «Коротенькі вістки з Сибірі», «Дещо в справі жіночих типів», «Дещо до свідомості громадської», «Дещо про освіту на Україні», «Економічна безвикрутність благословенної Полтавщини» тощо). Трагічне життя подруги поета, спільниці у боротьбі він відобразив у статті «Надія Костева Сигида. Сумна споминка». Чимало виступів Грабовського присвячено актуальним проблемам літератури. Це біографічні нариси про видатних діячів російського літературного й суспільного руху («Микола Гаврилович Чернишевський», «Михайло Ларіонович Михайлов»), спогади про українських письменників («Порфир Кореницький», «Споминки про д-ра В. Александрова»), статті, що містять розгляд творчості [[:uk:Шевченко_Тарас_Григорович|Тараса Шевченка]] й [[:uk:Пушкін|Олександра Пушкіна]] та міркування про їхнє значення («Т. Шевченко в Нижнім Новгороді», «Московські переклади творів Шевченкових», «Тарас Григорьевич Шевченко», «Памяти Т.&nbsp;Г.&nbsp;Шевченко», «К пушкинскому вечеру в народной аудитории»; останні три надруковано в тобольській газеті «Сибирский листок»). [[Файл:Павло Грабовський 1902.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9F%D0%B0%D0%B2%D0%BB%D0%BE_%D0%93%D1%80%D0%B0%D0%B1%D0%BE%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_1902.jpg|náhľad|299x299bod|Павло Грабовський, 1902&nbsp;р.]] Наприкінці 1896 Грабовський дістав змогу виїхати в [[:uk:Якутськ|Якутськ]]&nbsp;— губернське місто, де значно активнішим було життя політичних засланців. Тут остаточно сформовано збірку перекладів «Доля» (вийшла у [[:uk:Львів|Львові]] в 1897), а також збірку оригінальних і перекладних поезій «Кобза», яку надіслано [[:uk:Грінченко_Борис_Дмитрович|Борисові Грінченку]] в Україну і видано в [[:uk:Чернігів|Чернігові]] у [[:uk:1898|1898]]. Грінченкові надіслано й рукопис перекладів творів українських поетів [[:uk:Російська_мова|російською мовою]], але вони не побачили світу. Значну роль в українському літературному процесі відіграла написана на засланні стаття Грабовського «Дещо про творчість поетичну» («Зоря», 1897). У ній Грабовський аргументовано спростовує теорію [[:uk:Мистецтво_для_мистецтва|«мистецтва для мистецтва»]], обстоює тенденційність мистецтва, його реалізм, ратує за прогресивний світогляд як одну із запорук створення справжньої літератури. Розробку проблематики цієї статті Грабовський своєрідно продовжив у листах до Бориса Грінченка 1897-1902-их. [[Файл:Grabowski's_grave.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Grabowski's_grave.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C300x300bod%7C%D0%9C%D0%BE%D0%B3%D0%B8%D0%BB%D0%B0 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Grabowski's_grave.jpg%7Cnáhľad%7C300x300bod%7CМогила] Павла Грабовського у [[:uk:Тобольськ|Тобольську]]<nowiki>]] </nowiki>[[:uk:1899|1899]]-го Грабовський здійснює переїзд із [[:uk:Якутськ|Якутська]] в [[:uk:Тобольськ|Тобольськ]], дорогою роблячи нетривалу зупинку в [[:uk:Іркутськ|Іркутську]]. В Тобольськ поет прибув у вересні 1899. Цьому місту судилося бути останнім у його житті. Грабовський мешкав ще в кількох сусідніх населених пунктах, проте йому так і не пощастило повернутися в Україну, як він про це мріяв. Майже весь вільний час поета поглинала малооплачувана і виснажлива робота (коректором у редакції, у ветеринарному управлінні, приватні уроки тощо). Роки заслання вкрай підірвали його здоров'я, в Тобольську він дуже хворів. Проте й у таких умовах Грабовський не залишає літературної роботи, готується видавати збірку творів, пише нові вірші. На цей період припадає інтенсивне, цінне з історико-літературного погляду листування Грабовського з Борисом Грінченком. Помер Павло Грабовський [[:uk:12_грудня|12 грудня]] [[:uk:1902|1902]] в [[:uk:Тобольськ|Тобольську]]. Похований, згідно із заповітом, на Завальному кладовищі поруч із [[:uk:Декабристи|декабристами]]. == Українськомовні переклади == Грабовський опріч власних оригінальних віршів також робив українськомовні переклади чужоземних письменників, деякі з цих перекладів вийшли окремими збірками де вміщено переклади поетичних творів із багатьох літератур світу, зокрема «Твори Івана Сурика» (Львів, 1894)<ref>{{Cite web|url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/e/ea/Твори_Івана_Сурика._1894.pdf|title=Павло Граб — Твори Івана Сурика (Львів, 1894|accessdate=16 вересня 2021|archive-date=16 вересня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210916145623/https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/e/ea/Твори_Івана_Сурика._1894.pdf}}</ref>) «З чужого поля» (Львів, 1895<ref>{{Cite web|url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/6/64/З_чужого_поля._Переклади_Павла_Граба_%281895%29.pdf|title=Павло Граб — З чужого поля (Львів, 1895)|accessdate=16 вересня 2021|archive-date=21 січня 2022|archive-url=https://web.archive.org/web/20220121032424/https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/6/64/З_чужого_поля._Переклади_Павла_Граба_(1895).pdf}}</ref>), «З Півночі» (розділ «Переклади»; Львів, 1896<ref>{{Cite web|url=https://books.google.com/books?id=1dUTYI7JlcEC&printsec=frontcover&hl=uk|title=Павло Граб — З Півночі (Львів, 1896)|accessdate=16 вересня 2021|archive-date=16 вересня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210916153029/https://books.google.com/books?id=1dUTYI7JlcEC&printsec=frontcover&hl=uk}}</ref>), «Доля» (Львів, 1897<ref>{{Cite web|url=https://books.google.com/books?id=TtKt62j3ko4C&printsec=frontcover&hl=uk|title=Павло Граб — Доля (Львів, 1897)|accessdate=16 вересня 2021|archive-date=16 вересня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210916145241/https://books.google.com/books?id=TtKt62j3ko4C&printsec=frontcover&hl=uk}}</ref>), «Кобза» (Чернігів, 1898), «Хома Баглай» (Чернігів, 1898)<ref>{{Cite web|url=https://books.google.com/books?id=5sCZZQR49qAC&printsec=frontcover&hl=uk|title=Роберт Бьорнз — Хома Баглай (переклад українською П. Г.)|accessdate=21 вересня 2021|archive-date=21 вересня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210921091303/https://books.google.com/books?id=5sCZZQR49qAC&printsec=frontcover&hl=uk}}</ref>; крім того у 1899 році Грабовський підготував, але не зміг за життя видати збірку «Хвиля», де також мали вміщатися українськомовні переклади іноземних письменників (збірка «Хвиля» вийшла друком вже посмертно). Однак деякі з українськомовних перекладів Грабовського вийшли не окремими збірками, а розкидані по всяких часописах західної України, як от Зоря, Народ, Правда, Дзвінок, Житє і Слово та Літературно-Науковий Вісник. Свої переклади Грабовський підписував такими псевдонімами як: Панько, Харько, Вець, Павло Журба, Павло Граб тощо.<ref>Гр. Сьогобочній. [https://books.google.com/books?id=wHTqm_DsAa8C&printsec=frontcover&hl=uk Про життя Павла Грабовського] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210916152908/https://books.google.com/books?id=wHTqm_DsAa8C&printsec=frontcover&hl=uk|date=16 вересня 2021}}. С. Петербурґ: Тип. училища глохонімих М. Алєнєвой, 1908. 27 стор.: С. 26</ref><ref>[https://books.google.com/books?id=f6FHAQAAMAAJ&printsec=frontcover&hl=uk Павло Арсенович Грабовський (1864—1902)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210916154550/https://books.google.com/books?id=f6FHAQAAMAAJ&printsec=frontcover&hl=uk|date=16 вересня 2021}} // Українська муза: поетична антологія. No. 1. Київ. 1908. 1280 стор.: С. 752—755</ref><ref>[https://books.google.com/books?id=K1UsAQAAIAAJ&printsec=frontcover&hl=uk Павло Грабовський] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210916155842/https://books.google.com/books?id=K1UsAQAAIAAJ&printsec=frontcover&hl=uk|date=16 вересня 2021}} // Струни: антольоґія української поезії. Берлін: Українське слово / Українська народна бібліотека. 1922. С. 104—109</ref> Українською мовою завдяки праці Грабовського зазвучали твори російських письменників Івана Сурика, [[:uk:Державін_Гаврило_Романович|Гаврила Державіна]], [[:uk:Жуковський_Василь_Андрійович|Василя Жуковського]], [[:uk:Олександр_Пушкін|Олександра Пушкіна]], [[:uk:Рилєєв_Кіндрат_Федорович|Кіндрата Рилєєва]], [[:uk:Полежаєв_Олександр_Іванович|Олександра Полежаєва]], [[:uk:Лермонтов_Михайло_Юрійович|Михайла Лермонтова]], [[:uk:Тютчев_Федір_Іванович|Федіра Тютчева]], [[:uk:Огарьов_Микола_Платонович|Миколи Огарьова]], [[:uk:Толстой_Олексій_Костянтинович|Олексія Толстого]], [[:uk:Курочкін_Микола_Степанович|Миколи Курочкіна]], [[:uk:Некрасов_Микола_Олексійович|Миколи Некрасова]], [[:uk:Добролюбов_Микола_Олександрович|Миколи Добролюбова]], [[:uk:Михайлов_Михайло_Ларіонович|Михайла Михайлова]], [[:uk:Мінаєв_Дмитро_Дмитрович|Дмитра Мінаєва]], [[:uk:Плещеєв_Олексій_Миколайович|Олексія Плещеєва]], [[:uk:Майков_Аполлон_Миколайович|Аполлона Майкова]] тощо; англійських/американських письменників [[:uk:Джордж_Гордон_Байрон|Джорджа Байрона]] («Шільйонський в'язень», «Замок Альва»), [[:uk:Роберт_Бернз|Роберта Бернса]] (дві поеми: «Хома Баглай»<ref>в оригіналі «Том О'Шантер»</ref> та «Старчача гульня»), [[:uk:Персі_Біші_Шеллі|Персі Шеллі]], [[:uk:Роберт_Сауті|Роберта Сауті]], [[:uk:Вільям_Вордсворт|Вільяма Вордсворта]], [[:uk:Альфред_Теннісон|Альфреда Теннісона]], [[:uk:Генрі_Лонгфелло|Генрі Лонгфелло]], [[:uk:Елізабет_Баррет_Браунінг|Елізабет Браунінг]], [[:uk:Феліція_Гіменс|Феліції Гіменс]]; німецьких/австрійських письменників [[:uk:Йоганн_Вольфганг_фон_Ґете|Йоганна Ґете]], [[:uk:Людвіг_Уланд|Людвіга Уланда]], [[:uk:Генріх_Гейне|Ґенріха Ґейне]], [[:uk:Ніколаус_Ленау|Ніколауса Ленау]], [[:uk:Фердінанд_Фрейліграт|Фердінанда Фрейліграта]], [[:uk:Георг_Гервег|Ґеорґа Ґервеґа]]; італійських письменників [[:uk:Джакомо_Леопарді|Джакомо Леопарді]], [[:uk:Ада_Негрі|Ада Неґрі]]; французьких/бельгійських письменників [[:uk:П'єр-Жан_Беранже|П'єра-Жана Беранже]], [[:uk:Віктор_Гюго|Віктора Гюго]], [[:uk:П'єр_Дюпон_(поет)|П'єра Дюпона]], [[:uk:Анрі-Огюст_Барб'є|Анрі-Огюста Барб'є]], [[:uk:Моріс_Метерлінк|Моріса Метерлінка]] тощо. Загалом у перекладах Грабовського значне місце займають поети романських та германських літератур (англійська/американська, французька, німецька, італійська) слов'янських літератур (російської, [[:uk:Чеська_література|чеської]], словацької, болгарської, [[:uk:Польська_література|польської]], сербської, хорватської, словенської, лужицької), скандинавських літератур (шведської, норвезької, фінської) та угорської літератур. Поет-перекладач мріяв про видання українською мовою творів угорського поета [[:uk:Петефі_Шандор|Шандора Петефі]] та італійської поетеси [[:uk:Ада_Негрі|Ади Негрі]]. Одним із перших в Україні звернувся Грабовський до грузинської ([[:uk:Ілля_Чавчавадзе|Ілля Чавчавадзе]], [[:uk:Бараташвілі_Микола_Мелітоновіч|Бараташвілі]], [[:uk:Церетелі_Акакій_Ростомович|Церетелі]]), вірменської (Ісаакян, [[:uk:Ованес_Тадевосович_Туманян|Ованес Туманян]]), естонської ([[:uk:Лідія_Койдула|Лідія Койдула]], [[:uk:Фрідріх_Крейцвальд|Фрідріх Крейцвальд]]) поезії. Переклади Грабовського (сам автор часто називав їх «переспівами») мають різний рівень відповідності оригіналам. Неусталеність перекладацьких принципів і брак першоджерел, спричинені злигоднями заслання, позначилися на створеній Грабовським «антології світової поезії», але не применшують її значення, особливо для свого часу. Своєрідністю перекладацької діяльності Грабовського є й те, що поет здебільшого щедро наснажував перекладний твір пафосом й ідеями власної творчості. === Твори === {{3|* Веснянки * Дещо про творчість поетичную * До Б. С. — Го * До НКС * До НКС (2) * До Русі-України * До дітей * До матері|* До орла * До сіячів * До українців * До школи * З півночі * Кобза * Лист до Грінченка|* На далекій півночі * Надія * Пролісок * Трудівниця * Уперед * Швачка * Я не співець чудовної природи}} == Пам'ять == [[Файл:Валки_Пам'ятник_Грабовському.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%92%D0%B0%D0%BB%D0%BA%D0%B8_%D0%9F%D0%B0%D0%BC'%D1%8F%D1%82%D0%BD%D0%B8%D0%BA_%D0%93%D1%80%D0%B0%D0%B1%D0%BE%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%BC%D1%83.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C200x200bod%7C%D0%9F%D0%B0%D0%BC'%D1%8F%D1%82%D0%BD%D0%B8%D0%BA https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%92%D0%B0%D0%BB%D0%BA%D0%B8_%D0%9F%D0%B0%D0%BC'%D1%8F%D1%82%D0%BD%D0%B8%D0%BA_%D0%93%D1%80%D0%B0%D0%B1%D0%BE%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%BC%D1%83.jpg%7Cnáhľad%7C200x200bod%7CПам'ятник] Павлу Грабовському в місті [[:uk:Валки_(місто)|Валки]]<nowiki>]] </nowiki>[[:uk:Вулиця_Грабовського|Вулиця Грабовського]] існує у багатьох населених пунктах України. == Бібліографія == * ''Грабовський Павло.'' Вибрані твори / вступ. ст. О. Кисельова.&nbsp;— Київ: Держлітвидав, 1949.&nbsp;— 368 с. * ''Грабовський Павло.'' Вибрані твори.&nbsp;— Київ: Радянська школа, 1949.&nbsp;— 375 с. : іл.&nbsp;— (Шкільна бібліотека класиків). * ''Грабовський Павло.'' Вибрані вірші.&nbsp;— Київ: Молодь, 1950.&nbsp;— 86 с. * ''Грабовський Павло.'' Поезії / упоряд. та авт. приміт. О. Кисельова.&nbsp;— Київ: Державне видавництво художньої літератури, 1953.&nbsp;— 245 с. : портр. * ''Грабовський Павло.'' Веснянка: вірші / мал. Н. Лопухової.&nbsp;— Київ: Дитвидав УРСР, 1963.&nbsp;— 20 с. : іл. * ''Грабовський Павло.'' Поезії / худож. В.&nbsp;П.&nbsp;Кузь ; втуп. ст. О.&nbsp;І.&nbsp;Кисельова ; [автобіогр. авт.].&nbsp;— Київ: Державне видавництво художньої літератури, 1963.&nbsp;— 351 с. * ''Грабовський Павло.'' Твори: В 2 т. Т. 1 : Оригінальні поезії, переклади і переспіви / вступ. ст. О.&nbsp;І.&nbsp;Кисельова ; портр. худож. Г.&nbsp;М.&nbsp;Романова.&nbsp;— Київ: Дніпро, 1964.&nbsp;— 546 с. * ''Грабовський Павло.'' Твори: В 2 т. Т. 2 : Переклади і переспіви, статті, нариси, листи.&nbsp;— Київ: Дніпро, 1964.&nbsp;— 489 с. : фотоілюстр. * ''Грабовський Павло.'' Не раз ми ходили в дорогу… : вибр. твори / мал. С.&nbsp;П.&nbsp;Караффи-Корбут ; портр. худож. В.&nbsp;Я.&nbsp;Чебаника ; передм. Н.Коваленко.&nbsp;— Київ: Веселка, 1972.&nbsp;— 173 с. : іл., портр.&nbsp;— (Шкільна бібліотека). * ''Грабовський Павло.'' Вибрані твори / Худож. В.&nbsp;І.&nbsp;Якубович.&nbsp;— Київ: Дніпро, 1974.&nbsp;— 351 с. * ''Грабовський Павло.'' Не раз ходили в дорогу… : вибр. твори / передм. М.&nbsp;Т.&nbsp;Яценка.&nbsp;— Київ: Веселка, 1977.&nbsp;— 159 с.&nbsp;— (Шкільна бібліотека). * ''Грабовський Павло.'' Твори / вступ. ст. Є. Михайлюка.&nbsp;— Київ: Молодь, 1978.&nbsp;— 247 с. : іл.&nbsp;— (Шкільна бібліотека). * ''Грабовський Павло.'' Поезії / упоряд. та прим. В.&nbsp;Ф.&nbsp;Святовця ; ілюстр. Н.Денисової ; [передм. Б. Олійника].&nbsp;— Київ: Дніпро, 1979.&nbsp;— 231 с. * ''Грабовський Павло.'' Вибране: поезії, нариси, ст., пер. і переспіви / упоряд., передм. М.&nbsp;Т.&nbsp;Яценка ; худож. Є.Котляр.&nbsp;— Київ: Веселка, 1983.&nbsp;— 252 с.&nbsp;— (Шкільна бібліотека). * ''Грабовський Павло.'' Поезії / вступ. ст. Б.Олійника ; упоряд. та авт. прим. Л.Дунаєвська ; худож. В.Перевальський.&nbsp;— Київ: Дніпро, 1989.&nbsp;— 427 с. : ілюстр.&nbsp;— (Бібліотека української класики «Дніпро»). * ''Грабовський Павло.'' «Я не співець чудовної природи…»: Поезії. Переклади і переспіви. Нариси. Статті. Листи / упоряд., авт. передм., комент. та прим. А.&nbsp;П.&nbsp;Стожук ; використ. картини В.Орловського, В.Штернберга, С.Світославського.&nbsp;— Харків: Основа, 2005.&nbsp;— 319 с. == Примітки == <references responsive="1"></references> == Джерела і посилання == * ''Ю.&nbsp;Ф.&nbsp;Бухалов''. [https://leksika.com.ua/16260717/ure/grabovskiy Грабовський Павло Арсенович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161121222955/http://leksika.com.ua/16260717/ure/grabovskiy|date=21 листопада 2016}} // {{УРЕ}} * ''М.&nbsp;Т.&nbsp;Яценко''. [http://izbornyk.org.ua/ulencycl/ule34.htm Грабовський Павло Арсенович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220124163711/http://izbornyk.org.ua/ulencycl/ule34.htm|date=24 січня 2022}} // {{УЛЕ}} * ''Лавров Ю. П.'' [http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Grabovsky_P Грабовський Павло Арсенович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170202022934/http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Grabovsky_P|date=2 лютого 2017}} // {{ЕІУ|2|182}} * [http://lib.meta.ua/author/3556/ Твори] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100411085115/http://lib.meta.ua/author/3556|date=11 квітня 2010}} * [https://web.archive.org/web/20160921225615/https://sites.google.com/site/openbookclassic/ukraienska-literatura/grabovskij/ Твори Павла Грабовського в електронній бібліотеці «Відкрита книга»] * [http://www.greatukrainians.com.ua/print/country/ukraine/728.html Коротка біографія П. Грабовського на сайті Великі Українці]{{Недоступне посилання|date=вересня 2019|bot=InternetArchiveBot}} * [http://www.chl.kiev.ua/95/Writer_1/Grabovsksp.html Павло Грабовський на сайті Національної бібліотеки України для дітей] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080510123859/http://chl.kiev.ua/95/Writer_1/Grabovsksp.html|date=10 травня 2008}} * [http://ukrcenter.com/%D0%9B%D1%96%D1%82%D0%B5%D1%80%D0%B0%D1%82%D1%83%D1%80%D0%B0/19181/%D0%9F%D0%B0%D0%B2%D0%BB%D0%BE-%D0%93%D1%80%D0%B0%D0%B1%D0%BE%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9 Твори Павла Грабовського на порталі «Український Центр»] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210224201440/http://ukrcenter.com/Література/19181/Павло-Грабовський|date=24 лютого 2021}} * [http://ukrlitera.ru/index.php/literatura/179-2012-08-09-09-42-09 Грабовського Твори на сайті http://ukrlitera.ru] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121020193740/http://ukrlitera.ru/index.php/literatura/179-2012-08-09-09-42-09|date=20 жовтня 2012}} * «Я не співець чудовної природи…»: до 120-річчя від дня народження П.&nbsp;Грабовського (1864—1902) // [http://nplu.org/storage/images/NBV/Kalendar%20%E2%84%962(4).pdf Дати і події] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160501014448/http://nplu.org/storage/images/NBV/Kalendar%20%E2%84%962(4).pdf|date=1 травня 2016}}, 2014, друге півріччя: календар знамен. дат №&nbsp;2 (4) / Нац. парлам. б-ка України.&nbsp;— Київ, 2014.&nbsp;— С. 73–78. * [http://elib.nplu.org/object.html?id=9470 Грабовський П.&nbsp;А.&nbsp;Пролісок: твори Павла Граба.&nbsp;— Львів: З друк. Наук. т-ва ім. Шевченка, 1894.&nbsp;— 94 с.&nbsp;— (Дрібна бібліотека ; кн. 3).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181003181638/http://elib.nplu.org/object.html?id=9470|date=3 жовтня 2018}} * [http://elib.nlu.org.ua/collection.html?id=351 Грабовський Павло в Електронній бібліотеці «Культура України»] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210125231306/https://elib.nlu.org.ua/collection.html?id=351|date=25 січня 2021}} * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11099 Кісельов О.&nbsp;І.&nbsp;Павло Грабовський: його життя та діяльність / О.&nbsp;І.&nbsp;Кісельов.&nbsp;— Київ: Держ. літ. вид-во, 1940.&nbsp;— 136 с.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200919033941/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11099|date=19 вересня 2020}} * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11097 Грабовський П. Вибрані твори / П.&nbsp;А.&nbsp;Грабовський.&nbsp;— Київ: Рад. шк., 1949.&nbsp;— 275 с.&nbsp;— (Шкільна бібліотека класиків).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200923062707/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11097|date=23 вересня 2020}} * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11096 Грабовський П. Вибрані твори / Павло Грабовський.&nbsp;— Б. м. : б. в., 1936?.&nbsp;— 480 с.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200922211219/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11096|date=22 вересня 2020}} * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11095 Грабовський П. Вибрані твори / Павло Грабовський.&nbsp;— Київ: Держ. літ. вид-во, 1939.&nbsp;— 160 с.&nbsp;— (Шкільна бібліотека).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200923075401/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11095|date=23 вересня 2020}} * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11094 Грабовський П. Вибрані поезії / Павло Грабовський ; упоряд., вступ. ст. і прим. О.&nbsp;І.&nbsp;Кісельова ; за ред.: Л. Новиченко та ін.&nbsp;— Київ: Рад. письменник, 1941.&nbsp;— 432 с.&nbsp;— (Бібліотека поета).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200807054427/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11094|date=7 серпня 2020}} * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=9470 Грабовський П.&nbsp;А.&nbsp;Пролісок: твори Павла Граба.&nbsp;— Львів: З друк. Наук. т-ва ім. Шевченка, 1894.&nbsp;— 94 с.&nbsp;— (Дрібна бібліотека ; кн. 3).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200808025427/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=9470|date=8 серпня 2020}} = Osyp Stepanovyč Makovej = '''О́сип Степа́нович Макове́й''' ([[:uk:23_серпня|23 серпня]] [[:uk:1867|1867]], м. [[:uk:Яворів|Яворів]], нині [[:uk:Львівська_область|Львівської області]]&nbsp;— [[:uk:21_серпня|21 серпня]] [[:uk:1925|1925]], м. [[:uk:Заліщики|Заліщики]], нині [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільської області]])&nbsp;— український [[:uk:Поет|поет]], [[:uk:Прозаїк|прозаїк]], [[:uk:Публіцист|публіцист]], [[:uk:Критик|критик]], [[:uk:Літературознавець|літературознавець]], [[:uk:Перекладач|перекладач]], редактор багатьох періодичних видань, [[:uk:Педагог|педагог]], громадсько-політичний діяч. [[:uk:Доктор_філософії|Доктор філософії]], дійсний член [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|НТШ]]. Автор однієї з перших біографічних праць про [[:uk:Пантелеймон_Куліш|Пантелеймона Куліша]]. == Життєпис == Народився [[:uk:23_серпня|23 серпня]] [[:uk:1867|1867]] року в м. [[:uk:Яворів|Яворові]] (Яворівського повіту, [[:uk:Королівство_Галичини_та_Володимирії|Королівство Галичини та Володимирії]], [[:uk:Австро-Угорська_імперія|Австро-Угорська імперія]], нині [[:uk:Львівська_область|Львівської області]], [[:uk:Україна|Україна]]) в родині [[:uk:Кушнір|кушніра]]. Після початкової школи у рідному місті навчався у 1879—1887 роках у Львівській ґімназії. В 1887—1893 роках студіював [[:uk:Філософія|філософію]] у [[:uk:Львівський_університет|Львівському університеті]]. На цей час припадають його перші літературні спроби. Створені ще на шкільній лаві переклади з [[:uk:Овідій|Овідія]] і [[:uk:Генріх_Гейне|Гайне]], як і вірш «Заказані яблука», [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іван Франко]] опублікував у часописі [[:uk:Зоря_(часопис)|«Зоря»]]. Відтоді Маковей друкується у провідних українських журналах і альманахах. 1895 року з'явилася його перша збірка віршів «Поезії». За нею виходять у світ збірка «Подорож до Києва» (1897), спрямована проти псевдопатріотичних галицьких політиків сатирична [[:uk:Поема|поема]] «Ревун» (1911) і багато поетичних циклів у періодиці («Сум і глум», 1896, «Гірські думи», 1899, «Строфи», 1911). Після закінчення університету Осип Маковей присвятив себе [[:uk:Журналістика|журналістиці]]: був співробітником львівської [[:uk:Зоря_(часопис)|«Зорі»]] в 1895—1897 роках, працював головним редактором газети [[:uk:Буковина_(газета_австрійського_періоду)|«Буковина»]], яка набула під його керівництвом широкого резонансу у слов'янському світі. Тут публікувалися буковинські автори [[:uk:Кобилянська_Ольга_Юліанівна|Ольга Кобилянська]], [[:uk:Ярошинська_Євгенія|Євгенія Ярошинська]], [[:uk:Бажанський_Іван_Миколайович|Іван Бажанський]] та інші. [[Файл:Лист_Осипа_Маковея_до_Івана_Франка_від_27_жовтня_1896_р.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9B%D0%B8%D1%81%D1%82_%D0%9E%D1%81%D0%B8%D0%BF%D0%B0_%D0%9C%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D1%8F_%D0%B4%D0%BE_%D0%86%D0%B2%D0%B0%D0%BD%D0%B0_%D0%A4%D1%80%D0%B0%D0%BD%D0%BA%D0%B0_%D0%B2%D1%96%D0%B4_27_%D0%B6%D0%BE%D0%B2%D1%82%D0%BD%D1%8F_1896_%D1%80.jpg%7Cv%C4%BEavo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C%D0%9B%D0%B8%D1%81%D1%82 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9B%D0%B8%D1%81%D1%82_%D0%9E%D1%81%D0%B8%D0%BF%D0%B0_%D0%9C%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D1%8F_%D0%B4%D0%BE_%D0%86%D0%B2%D0%B0%D0%BD%D0%B0_%D0%A4%D1%80%D0%B0%D0%BD%D0%BA%D0%B0_%D0%B2%D1%96%D0%B4_27_%D0%B6%D0%BE%D0%B2%D1%82%D0%BD%D1%8F_1896_%D1%80.jpg%7Cvľavo%7Cnáhľad%7CЛист] Осипа Маковея до [[:uk:Іван_Франко|Івана Франка]] від 27 жовтня 1896&nbsp;<nowiki>р.]] Наприкінці 1897 року запрошений на посаду редактора новоствореного львівського часопису </nowiki>[[:uk:Літературно-науковий_вістник|«Літературно-науковий вістник»]], де співпрацював з [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іваном Франком]], [[:uk:Павлик_Михайло_Іванович|Михайлом Павликом]], [[:uk:Гнатюк_Володимир_Михайлович|Володимиром Гнатюком]], [[:uk:Грушевський_Михайло_Сергійович|Михайлом Грушевським]]. [[Файл:Осип Маковей.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9E%D1%81%D0%B8%D0%BF_%D0%9C%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D0%B9.jpg|náhľad|291x291bod|Осип Маковей. Фото, орієнтовно поч. 1900-х років]] Навесні 1899 року отримав державну стипендію для молодих письменників у [[:uk:Віденський_університет|Віденському університеті]], де слухав лекції відомих славістів і займався науковими дослідженнями. Під керівництвом професора [[:uk:Ягич_Ватрослав|Ватрослава Ягича]] він написав наукову роботу про поему видатного хорватського поета XVII століття [[:uk:Іван_Гундулич|Івана Гундулича]] «Осман», яка зображує боротьбу поляків і запорізьких козаків проти турків і їхню переможну [[:uk:Хотинська_битва_1621|битву під Хотином]]. 1899 року письменник повернувся на [[:uk:Буковина|Буковину]]: викладав україністику в учительській семінарії, в [[:uk:Чернівецький_університет|Чернівецькому університеті]]. Тут захистив дисертацію про українського поета і письменника [[:uk:Куліш_Пантелеймон_Олександрович|Пантелеймона Куліша]], сприяв популяризації буковинських поетів [[:uk:Федькович_Осип-Юрій_Адальбертович|Юрія Федьковича]], [[:uk:Воробкевич_Сидір_Іванович|Сидора Воробкевича]], [[:uk:Кобилянська_Ольга_Юліанівна|Ольги Кобилянської]] та інших («Матеріали до життєписі Осипа Юрія Гординського Федьковича», 1910, «Життєпис Осипа Юрія Гординського Федьковича», 1911, упорядкування зібрання творів Федьковича і Воробкевича). З кінця XIX століття Маковей творив переважно як [[:uk:Прозаїк|прозаїк]] («Весняні бурі». 1895, «Клопоти Савчихи», 1896, «Наші знакомі», 1901, «Оповідання», 1904, [[:uk:Ярошенко_(повість)|«Ярошенко»]], 1905, «Пустельник з Путни», 1909 тощо). У повісті [[:uk:Ярошенко_(повість)|«Ярошенко»]] описано події [[:uk:Хотинська_війна|Хотинської війни]] 1620—1621 років. 1907 року в газеті [[:uk:Діло_(газета)|«Діло»]] Осип Маковей писав: «Ся війна описана майже день по дневі в різних пам'ятках і студіях. Усе це я уважно прочитав, а крім того, їздив ще в [[:uk:Бессарабія|Бессарабію]] над [[:uk:Прут|Прут]] та над [[:uk:Дністер|Дністер]] і в [[:uk:Кам'янець-Подільський|Кам'янець-Подільський]] подивитися на терен війни. Се дало основу повісті, і сю основу я міг лише у дрібничках змінити». Серед першоджерел, які використав Маковей у роботі над повістю, одне з найголовніших місць належить «Історії Хотинського походу» (1646) Якова Собеського&nbsp;— безпосереднього учасника Хотинської війни, одного з комісарів польської армії. В [[:uk:Оповідання|оповіданнях]] і [[:uk:Новела|новелах]] письменник змальовував важке життя галицьких і буковинських селян, будні мешканців маленьких містечок, картини української історії. Виступив як блискучий майстер сатиричної та гумористичної новели (збірки «Наші знакомі», «Прижмуреним оком», численні публікації поза збірками). [[Файл:Осип Маковей з дружиною Ольгою Кордубою.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9E%D1%81%D0%B8%D0%BF_%D0%9C%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D0%B9_%D0%B7_%D0%B4%D1%80%D1%83%D0%B6%D0%B8%D0%BD%D0%BE%D1%8E_%D0%9E%D0%BB%D1%8C%D0%B3%D0%BE%D1%8E_%D0%9A%D0%BE%D1%80%D0%B4%D1%83%D0%B1%D0%BE%D1%8E.jpg|náhľad|267x267bod|Осип Маковей з дружиною Ольгою Кордубою. Фото, орієнтовно поч. 20-х років ХХ ст.]] [[:uk:Будзиновський_В'ячеслав_Титович|Будзиновський В'ячеслав]] згадував, що під час першого прочитання творів [[:uk:Стефаник_Василь_Семенович|Василя Стефаника]] [[:uk:Професор|професор]] [[:uk:Смаль-Стоцький_Степан_Йосипович|Степан Смаль-Стоцький]] заплакав і сказав: «Я цікавий, яке вражіння зробить на Поліно» (так називали О. Маковея через сталеві [[:uk:Нерв|нерви]]).<ref>''Мандзюк Д.'' Пиши, як розказуєш. Ні на волос інакше // «Газета по-українськи».&nbsp;— 2011.&nbsp;— №&nbsp;67 (1220) (13 травня).&nbsp;— С. 18.</ref> 1910 року, через напружені стосунки з деякими духовними провідниками українських кіл (яких він викривав у сатиричних творах), письменник покинув [[:uk:Чернівці|Чернівці]]; мешкав до 1913 року у [[:uk:Львів|Львові]], де викладав у жіночій вчительській семінарії при вул. Сакраменток, 7 (нинішня [[:uk:Вулиця_Туган-Барановського_(Львів)|вул. Туган-Барановського]]). З 1913 року до своєї смерті письменник обіймав (за винятком воєнної цезури) посаду директора [[:uk:Заліщицька_учительська_семінарія|вчительської семінарії]] у галицько-[[:uk:Поділля|подільському]] містечку [[:uk:Заліщики|Заліщики]]. Під час [[:uk:Перша_світова_війна|першої світової війни]] служив військовим кореспондентом, поштовим цензором в австрійському війську. Під час існування [[:uk:Галицька_Соціалістична_Радянська_Республіка|Галицької СРР]] був завідувачем відділу освіти повіту, заледве не потрапив під військовий трибунал т.&nbsp;зв. ГАНКА (Галицької ЧК; врятувався, перебравшись на Буковину за Дністром).<ref>''[[Бажан Олег Григорович|Бажан О.]], [[Гасай Єфрем Олександрович|Гасай Є.]], [[Гуцал Петро Зеновійович|Гуцал П.]]'' (упорядники). Реабілітовані історією. Тернопільська область.&nbsp;— Тернопіль&nbsp;: Збруч, 2008.&nbsp;— С. 19.&nbsp;— [[Спеціальна:Джерела книг/9789665282976|ISBN 978-966-528-297-6]].</ref> Помер [[:uk:21_серпня|21 серпня]] [[:uk:1925|1925]] року в м. Заліщики (нині [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільської області]]), де й похований. У [[:uk:Вірш|віршах]], [[:uk:Новела|новелах]], [[:uk:Нарис|нарисах]] воєнних і повоєнних літ Маковей показував жорстокість фронтових боїв, трагічну долю українців російської імперії і австрійських українців, які почувалися етнічно спорідненими, проте мусили стріляти один в одного («Кроваве поле», 1921). Письменник вірив у краще майбутнє українського народу і своєю багатогранною діяльністю наближав його. В лютому 1921 року польська влада заарештувала Маковея за «українізацію» своєї гімназії й на декілька тижнів ув'язнила в [[:uk:Чортків|Чортківській]] тюрмі. === Сім'я === Був одружений; дружина письменника похована на [[:uk:Бережанський_цвинтар|Бережанському цвинтарі]].<ref>''[[Парацій Володимир Михайлович|Парацій В.]]'' Символ вічності та пам'яті: Бережанський цвинтар // Бережани. Місто біля Раю / Пам'ятки України.&nbsp;— К., 2013.&nbsp;— спецвипуск №&nbsp;2 (191) (лип.).&nbsp;— С. 68.</ref> == Перекладацтво == Маковей перекладав з багатьох мов, збагатив українську літературу своїми інтерпретаціями творів польських ([[:uk:Адам_Міцкевич|Адам Міцкевич]], [[:uk:Генрик_Сенкевич|Генрик Сенкевич]], [[:uk:Еліза_Ожешко|Еліза Ожешко]], [[:uk:Стефан_Жеромський|Стефан Жеромський]]), німецьких ([[:uk:Генріх_Гейне|Генріх Гейне]], К.&nbsp;Ф.&nbsp;Майєр), австрійських (Г. Зудерман, [[:uk:Марія_фон_Ебнер-Ешенбах|М. Ебнер-Ешенбах]]), данських (Й.&nbsp;П.&nbsp;Якобсен), французьких ([[:uk:Гі_де_Мопассан|Гі де Мопассан]], [[:uk:Альфонс_Доде|Альфонс Доде]], [[:uk:Еміль_Золя|Еміль Золя]], Е.&nbsp;М.&nbsp;Прево), англо-американських ([[:uk:Марк_Твен|Марк Твен]], [[:uk:Джером_Клапка_Джером|Джером Клапка Джером]]) авторів. == Перелік творів == '''Власні твори:''' [https://chtyvo.org.ua/authors/Makovei_Osyp/Zalisie_Zalissia_Povist.pdf Залісє: повість]. 1897 3 житя і письменства (Слово і діло галицьких москвофілів) Публ. Не визначено 1899 3 житя і письменства. (Дещо з кореспонденції Лебединцева до історії галицької суспільности 60-тих років) Публ. Не визначено 1898 Андрій Чайковський: літературно-критична студія Наук. Нарис 1898 Гірські думи Худ. Поезія 1899 Два ставки (весняна іділля) Худ. Не визначено 1899 З істориї нашої фільольоґії. Три галицькі граматики (Іван Могильницький, Йосиф Левицький і Йосиф Лозинський) Істор. Нарис 1903 Веселі оповідання: * [https://www.ostromir.xyz/vistnyk_1898/makovey1/ Модний плуг] (1898) * [https://www.ostromir.xyz/vistnyk_1898/makovey2/ Зуб мамута] (1898) Клопоти Савчихи Худ. Оповідання 1902 Людвік Якобовский. Посмертна згадка Істор. Не визначено 1901 Ольга Кобилянська (літературно-критична студия) Наук. Нарис 1899 Павло Грабовський (Дещо про його житє і діяльність) Наук. Нарис 1899 Панько Олелькович Куліш. Огляд його діяльності Істор. Праця 1900 Панько Олелькович Куліш. Огляд його дїяльности (з ЛНВ) Наук. Нарис 1900 Поезиї Осипа Маковея Худ. Поезія 1895 Поезії Худ. Не визначено 1967 Пригоди горобчика Дит. Оповідання 1922 Самота Худ. Нарис 1903 Самота (вид. 1898) Худ. Не визначено 1898 Стефан Ковалів Наук. Нарис 1900 Столітні роковини відродження українсько-руського письменства Публ. Не визначено 1898 Тимотей Бордуляк (Т. Ветлина) (літературно-критичний нарис) Наук. Нарис 1898 Ювилей 25-літньої літературної дїяльности Івана Франка Істор. Спогади 1898 Ярошенко Худ. Роман 1903 '''Переклади:''' Анджеля Борджія (авт. Конрад Фердінанд Маєр) Худ. Новела 1899 Ані кусника! (авт. Еліза Ожешко) Худ. Новела 1898 Дневник Адама (авт. Марк Твен) Худ. Не визначено 1898 Пані Фенс (авт. Єнс Петер Якобсен) Худ. Новела 1898 Про критиків (авт. Джером К. Джером) Худ. Не визначено 1899 Така собі проста муха (авт. Кнут Гамсун) Худ. Новела 1899 Чи памятаєш? (авт. Еліза Ожешко) Худ. Новела 1898 == Вшанування пам'яті == До [[:uk:1939|1939]] року українська гімназія у [[:uk:Яворів|Яворові]] носила його ім'я. У [[:uk:1958|1958]] році поряд з колишньою гімназією був відкритий [[:uk:Пам'ятники_Яворова|пам'ятник Осипові Маковею]], роботи львівського скульптора [[:uk:Крвавич_Дмитро_Петрович|Д.&nbsp;Крвавича]]. [[:uk:1992|1992]] року в батьківській хаті, де О.&nbsp;Маковей народився та провів усе своє життя відкрито та освячено меморіальний [[:uk:Садиба-музей_Осипа_Маковея|садибу-музей]], а поряд з музеєм встановлене його погруддя. 1988 року в місті було створено суспільно-культурне товариство ім.&nbsp;Осипа Маковея, старанням якого у [[:uk:1990|1990]] році на фасаді будівлі місцевої школи-гімназії, де навчався Осип Маковей встановлено меморіальну таблицю, а ім'я письменника повернуто навчальному закладу. Також меморіальні таблиці встановлено: * у Чернівцях, на фасаді будівлі колишньої вчительської семінарії (нині&nbsp;— педагогічний коледж [[:uk:Чернівецький_національний_університет_імені_Юрія_Федьковича|Чернівецького національного університету]]) та на будинку на [[:uk:Вулиця_Богдана_Хмельницького_(Чернівці)|вул. Хмельницького]], 36, де мешкав письменник. * у [[:uk:Львів|Львові]] на фасаді будівлі колишньої вчительської жіночої семінарії (нині&nbsp;— педагогічний коледж [[:uk:Львівський_національний_університет_імені_Івана_Франка|Львівського національного університету імені Івана Франка]] на [[:uk:Вулиця_Туган-Барановського_(Львів)|вул. Туган-Барановського]], 7), де викладав Осип Маковей. Скульптор Олег Капустяк. У краєзнавчому музеї в м. [[:uk:Бережани|Бережани]] (у місті Осип Маковей не раз гостював у батьків дружини), оформлено меморіальний куток.<ref>{{Cite web|url=http://odb.te.ua/437|title=Бібліотечні проекти / Літературна карта / Заліщицький район / Осип Маковей|accessdate=4 лютого 2016|archive-date=8 лютого 2016|archive-url=https://web.archive.org/web/20160208024812/http://odb.te.ua/437}}</ref> 2017 року, до 150-ліття від дня народження Осипа Маковея, УДППЗ «Укрпошта» випустила поштову марку присвячену цій даті. 23 серпня 2017 року у районному «Народному домі» міста Яворова відбулась урочиста церемонія спеціального погашення поштової мініатюри.<ref>{{Cite web|url=http://www.yavir.net/novunu/kultura/item/816-v-ukraini-ziavylas-poshtova-marka-do-150-richchia-z-dnia-narodzhennia-osypa-makoveia|title=В Україні з'явилась поштова марка до 150 річчя з дня народження Осипа Маковея|accessdate=28 травня 2018|archive-date=28 травня 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180528134812/http://www.yavir.net/novunu/kultura/item/816-v-ukraini-ziavylas-poshtova-marka-do-150-richchia-z-dnia-narodzhennia-osypa-makoveia}}</ref> == Світлини == <gallery widths="180" heights="140" perrow="5" class="center" style="center"> Súbor:Файл:Пам'ятник_Осипові_Маковею_в_Яворові.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9F%D0%B0%D0%BC'%D1%8F%D1%82%D0%BD%D0%B8%D0%BA_%D0%9E%D1%81%D0%B8%D0%BF%D0%BE%D0%B2%D1%96_%D0%9C%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D1%8E_%D0%B2_%D0%AF%D0%B2%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B2%D1%96.jpg|Пам'ятник Осипу Маковею перед однойменною гімназією у [[:uk:Яворів|Яворові]] Súbor:Файл:Меморіальна_дошка_Осипу_Маковею_у_Львові_(вул._Туган-Барановського,_7).JPG|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9C%D0%B5%D0%BC%D0%BE%D1%80%D1%96%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D0%B0_%D0%B4%D0%BE%D1%88%D0%BA%D0%B0_%D0%9E%D1%81%D0%B8%D0%BF%D1%83_%D0%9C%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D1%8E_%D1%83_%D0%9B%D1%8C%D0%B2%D0%BE%D0%B2%D1%96_(%D0%B2%D1%83%D0%BB._%D0%A2%D1%83%D0%B3%D0%B0%D0%BD-%D0%91%D0%B0%D1%80%D0%B0%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE,_7).JPG|Меморіальна таблиця на [[:uk:Вулиця_Туган-Барановського_(Львів)|вул. Туган-Барановського]], 7 у Львові Súbor:Файл:Могила_Маковея.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9C%D0%BE%D0%B3%D0%B8%D0%BB%D0%B0_%D0%9C%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D1%8F.jpg|Надгробок Осипа Маковея </gallery> == Див. також == * [[:uk:Садиба-музей_Осипа_Маковея|Садиба-музей Осипа Маковея]] == Примітки == <references responsive="0"></references> == Джерела та література == * ''Вістовський О., Мединська-Ковальчук М.'' Хай усім нам лягти, не дійти до мети, та про нас говоритимуть внуки…&nbsp;/ Олег Вістовський, Мирослава Мединська-Ковальчук&nbsp;// Наш Прапор.&nbsp;— 2012.&nbsp;— Серпень.&nbsp;— №&nbsp;9.&nbsp;— С. 3. * ''Вістовський О.'' Вшанували Осипа Маковея&nbsp;/ Олег Вістовський&nbsp;// Наш Прапор.&nbsp;— 2012.&nbsp;— Серпень.&nbsp;— №&nbsp;9.&nbsp;— С. 5. * ''Гусар Ю.'' Осип Маковей / Юхим Гусар // Вечірні Чернівці.&nbsp;— 2007.&nbsp;— 7 червня.&nbsp;— С. 6. * ''Гусар Ю.'' Євмен, Омікрон, Осип з Буковини…: [Осип Маковей] / Юхим Гусар // Буковинське віче.&nbsp;— 2010.&nbsp;— 28 липня.&nbsp;— С. 4. * ''Катаргіна Т.&nbsp;І.'' [http://history.org.ua/?encyclop&termin=Makovey_O_S Маковей Осип Степанович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160917035749/http://history.org.ua/?encyclop&termin=Makovey_O_S|date=17 вересня 2016}} // {{ЕІУ|6|449}} * [https://frankolive.wordpress.com/2017/07/27/%D1%84%D1%80%D0%B0%D0%BD%D0%BA%D0%BE-%D1%96-%D0%BC%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D0%B9-%D0%BF%D0%B5%D1%80%D0%B5%D1%85%D1%80%D0%B5%D1%81%D0%BD%D1%96-%D1%81%D1%82%D0%B5%D0%B6%D0%BA%D0%B8/ ''Наталя Тихолоз'' ФРАНКО і МАКОВЕЙ: перехресні стежки // ФРАНКО: НАЖИВО / FRANKO: LIVE] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220610193904/https://frankolive.wordpress.com/2017/07/27/франко-і-маковей-перехресні-стежки/|date=10 червня 2022}} * [[:uk:Шевчук_Валерій_Олександрович|''Валерій Шевчук'']]. Повість про порубіжну українську родину // Передмова до книги Маковей О.&nbsp;К. [[:uk:Ярошенко_(повість)|Ярошенко]]: Історична повість.&nbsp;— Київ: Веселка, 2007. * Semper magister et semper tiro: Іван Франко та Осип Маковей / Упорядкування, передмова, коментарі та пояснення слів [[:uk:Тихолоз_Наталія_Богданівна|''Н.&nbsp;Тихолоз'']].&nbsp;— Львів: [Львівське відділення Інституту літератури ім. Т.&nbsp;Г.&nbsp;Шевченка НАН України], 2007.&nbsp;— 172 с.— (Серія: «Літературні пам'ятки». Вип. 6). == Посилання == * {{ШевЕ-4|частина=Маковей Осип Степанович|сторінки=27-28}} * {{УМузЕ-3|частина=Маковей Осип Степанович|сторінки=282-283}} * [http://encyclopedia.kiev.ua/vydaniya/files/use/second_book/part2.pdf Маковей Осип] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200914210737/http://encyclopedia.kiev.ua/vydaniya/files/use/second_book/part2.pdf|date=14 вересня 2020}} // {{УМЕ7|сторінки=896}} * {{ТЕС|2|430|Ониськів М., Пиндус Б.|Маковей Осип Степанович}} * [http://history.org.ua/?termin=Makovey_O_S Маковей Осип Степанович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160409223628/http://www.history.org.ua/?termin=Makovey_O_S|date=9 квітня 2016}} * [https://web.archive.org/web/20160306002642/http://www.ukrainians-world.org.ua/ukr/peoples/a8e2484ee47caca7 Осип Маковей] на [https://web.archive.org/web/20150413002951/http://www.ukrainians-world.org.ua/ukr/main/ Проект «Українці у світі»] * [http://www.pisni.org.ua/persons/2.html Осип Маковей] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111130071215/http://www.pisni.org.ua/persons/2.html|date=30 листопада 2011}} * [https://archive.today/20121225084620/www.zal-library.narod.ru/makovej.html Маковей Осип] * [http://www.day.kiev.ua/21735/ Будівничий культури Осип Маковей на тлі своєї доби] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080612130007/http://www.day.kiev.ua/21735/|date=12 червня 2008}} // [[:uk:День_(газета)|День]].&nbsp;— 2003.&nbsp;— 4 липня. * ''Маковей О.'' [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=9000 Три галицькі граматики: (Іван Могильницький, Йосиф Левицький і Йосиф Лозинський)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200918082917/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=9000|date=18 вересня 2020}} / написав др.&nbsp;Осип Маковей.&nbsp;— у Львові: Накладом Наук. т-ва ім. Шевченка, 1903.&nbsp;— 100 с. * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=6985 Маковей О. Ярошенко: іст. повість / Осип Маковей ; іл. Миколи Бутовича.&nbsp;— Львів: накладом Укр. пед. т-ва, 1926.&nbsp;— 259 с. : іл.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200918072255/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=6985|date=18 вересня 2020}} * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=8353 Маковей О. З «Подорожі до Києва»: збірник / Осип Маковей.&nbsp;— Відень: З друк. Христофа Райсера Синів, &#x5B;1922?&#x5D;.&nbsp;— 32 с: іл.&nbsp;— (Чорногора / під ред. Д.&nbsp;К.&nbsp;Трильовського ; т. 1, ч. 4).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200918085425/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=8353|date=18 вересня 2020}} * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11053 Маковей, Осип. Панько Олелькович Куліш: огляд його діяльності / Осип Маковей // Літературно-науковий вісник.&nbsp;— 1900.&nbsp;— Річник 3, т. 12.&nbsp;— С. 150—169.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200925075026/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11053|date=25 вересня 2020}} * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11054 Маковей, Осип. Панько Олелькович Куліш: огляд його діяльності: гл. Л.&nbsp;Н.&nbsp;Вістник, кн. Х. стор. 30–43 / Осип Маковей // Літературно-науковий вісник.&nbsp;— 1900.&nbsp;— Річник 3, т. 12.&nbsp;— С. 92–169.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200920011550/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11054|date=20 вересня 2020}} * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11055 Маковей, Осип. Панько Олелькович Куліш: огляд його діяльності: до ст. 1898, III, 136—137 / Осип Маковей // Літературно-науковий вісник.&nbsp;— 1900.&nbsp;— Річник 3, т. 12.&nbsp;— С. 30–43.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200809021319/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11055|date=9 серпня 2020}} * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11056 Маковей, Осип. Панько Олелькович Куліш: огляд його діяльності: гл. Л.-Н. Вістник, кн. V стор. 77–107 / Осип Маковей // Літературно-науковий вісник.&nbsp;— 1900.&nbsp;— Річник 3, т. 10.&nbsp;— С. 169—188.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200811061408/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11056|date=11 серпня 2020}} * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11057 Маковей, Осип. Панько Олелькович Куліш: огляд його діяльності: гол. Л.-Н. Вістник, кн. IV стор. 1–28/ Осип Маковей // Літературно-науковий вісник.&nbsp;— 1900.&nbsp;— Річник 3, т. 10.&nbsp;— С. 76-107.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200812043630/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11057|date=12 серпня 2020}} * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11058 Маковей, Осип. Панько Олелькович Куліш: огляд його діяльності / Осип Маковей // Літературно-науковий вісник.&nbsp;— 1900.&nbsp;— Річник 3, т. 10.&nbsp;— С. 1–28.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200807155002/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11058|date=7 серпня 2020}} * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11243 Маковей, Осип. З житя і письменства / Осип Маковей // Літературно-науковий вістник.&nbsp;— 1899.&nbsp;— Річник 2, т. 5.&nbsp;— С. 162—175.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200814205850/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11243|date=14 серпня 2020}} * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11518 Маковей, Осип. Ольга Кобилянська: (літ. -критич. студія) / Осип Маковей // Літературно-науковий вістник.&nbsp;— 1899.&nbsp;— Річник 2, т. 5.&nbsp;— С. 28–51.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200920042254/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11518|date=20 вересня 2020}} * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=8352 Маковей О.&nbsp;С.&nbsp;Поезії Осипа Маковея.&nbsp;— Львів: Накладом К. Паньковського, 1895.&nbsp;— 135, 1 с.&nbsp;— (Дрібна бібліотека ; кн. 5).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200921052318/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=8352|date=21 вересня 2020}} a = Stepan Vasyľovyč Rudanskyj = '''Степа́н Васи́льович Руда́нський''' ({{ДН|6|1|1834|25|12|1833}}, [[:uk:Хомутинці|Хомутинці]], [[:uk:Подільська_губернія|Подільська губернія]]&nbsp;— {{ДС|3|5|1873|21|4|1873}}, [[:uk:Ялта|Ялта]])&nbsp;— український [[:uk:Поет|поет]], перекладач [[:uk:Античність|античної літератури]]. Автор класичних сатир на міжнаціональну та антиімперську тематику. Професійний лікар. == Життєпис == Народився 25 грудня 1833 року (за [[:uk:Юліанський_календар|старим стилем]]) у селі [[:uk:Хомутинці|Хомутинці]] [[:uk:Вінницький_повіт|Вінницького повіту]] [[:uk:Подільська_губернія|Подільської губернії]] в родині сільського [[:uk:Священник|священника]]. Після початкової науки в дяка вчився у [[:uk:Шаргород|Шаргородській]] бурсі ([[:uk:1842|1842]]–[[:uk:1849|1849]]) та [[:uk:Подільська_духовна_семінарія|Подільській духовній семінарії]] в [[:uk:Кам'янець-Подільський|Кам'янці-Подільському]] ([[:uk:1849|1849]]–[[:uk:1855|1855]]). Ще в роки навчання у семінарії почав назрівати конфлікт з батьком. Коли [[:uk:1856|1856]] року Руданський приїздить до [[:uk:Санкт-Петербург|Петербурга]], то цілком самочинно, проти волі батька, вступає не до духовної академії, а до [[:uk:Петербурзька_військово-медична_академія|медико-хірургічної]], відомої вже на той час як осередок передової науки і культури. Тут у [[:uk:1850-ті|1850]]–[[:uk:1860-ті|1860-х]] роках працювали [[:uk:Боткін_Сергій_Петрович|Сергій Боткін]], [[:uk:Сєченов_Іван_Михайлович|Іван Сєченов]] та інші молоді передові вчені. У медико-хірургічній академії підтримували традиційний інтерес до літератури й мистецтва. Ще раніше професор хірургії академії Каменецький разом з [[:uk:Парпура_Максим_Йосипович|Парпурою]] підготував перше видання [[:uk:Енеїда_(Котляревський)|«Енеїди]]» [[:uk:Котляревський_Іван_Петрович|Івана Котляревського]]. Аматорський гурток студентів цього навчального закладу вперше поставив драму [[:uk:Шевченко_Тарас_Григорович|Тараса Шевченка]] [[:uk:Назар_Стодоля_(п'єса)|«Назар Стодоля»]] ([[:uk:1844|1844]]). Тут здобували освіту колишні [[:uk:Петрашевці|петрашевці]], що, безперечно, активізувало громадянську настроєність студентів. У Петербурзі Руданський зблизився з гуртком українських письменників, що готував журнал [[:uk:Основа_(журнал)|«Основа»]]. [[Файл:Руданський_Степан.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A0%D1%83%D0%B4%D0%B0%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%A1%D1%82%D0%B5%D0%BF%D0%B0%D0%BD.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C283x283bod%7C%D0%A1%D1%82%D0%B5%D0%BF%D0%B0%D0%BD https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A0%D1%83%D0%B4%D0%B0%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%A1%D1%82%D0%B5%D0%BF%D0%B0%D0%BD.jpg%7Cnáhľad%7C283x283bod%7CСтепан] Руданський, початок 1870-тих років. Портрет худ. [[:uk:Ковальов_Віктор_Васильович|В. Ковальова]]<nowiki>)]] Петербурзький період найплідніший у житті Руданського-поета. У цей час (</nowiki>[[:uk:1859|1859]]) він почав друкуватися. Помітно загострюються громадянські мотиви його творчості («До дуба», «Гей, бики!»), визріває й кристалізується майстерність гумористичного й сатиричного вірша, наслідком чого було виникнення нового поетичного жанру в українській поезії&nbsp;— віршованої гуморески-співомовки, тематично різноманітної й стилістично своєрідної. Одночасно Руданський продовжував писати балади, ліричні вірші, віршовані казки й поеми, перекладав з російської та інших мов. Після закінчення академії Руданський, оскільки мав захворювання легенів, одержав призначення працювати повітовим лікарем на південному узбережжі [[:uk:Кримський_півострів|Криму]], куди він і приїхав [[:uk:1861|1861]] року. У [[:uk:1861|1861]]–[[:uk:1873|1873]]&nbsp;рр. Руданський працював міським лікарем в [[:uk:Ялта|Ялті]], карантинним лікарем в порту, а також лікарем у маєтках [[:uk:Князь_Воронцов|князя Воронцова]]. Він доклав багато зусиль для піднесення благоустрою міста, невтомно трудився як лікар і почесний мировий суддя Сімферопольсько-Ялтинської мирової округи, водночас цікавився [[:uk:Археологія|археологією]], [[:uk:Етнографія|етнографією]], відновив розпочаті ще на Поділлі фольклорні заняття, продовжував поетичну творчість&nbsp;— головним чином, у галузі перекладу. Знайомство з поетом і композитором [[:uk:Ніщинський_Петро_Іванович|Петром Ніщинським]], художником [[:uk:Айвазовський_Іван_Костянтинович|Іваном Айвазовським]], поетом та істориком [[:uk:Костомаров_Микола_Іванович|Миколою Костомаровим]], поетом [[:uk:Метлинський_Амвросій_Лук'янович|Амвросієм Метлинським]] наклало відбиток на творчі заняття Руданського, підтримувало інтерес до живопису, старовини, народної творчості. Найбільше ж уваги в ялтинський період Руданський приділяв перекладам з античної та російської літератур ([[:uk:Гомер|Гомер]], [[:uk:Вергілій|Вергілій]], [[:uk:Лермонтов_Михайло_Юрійович|Лермонтов]]). === Смерть і поховання === [[Файл:Руданський.JPG|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A0%D1%83%D0%B4%D0%B0%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9.JPG|náhľad|285x285bod|Могила Степана Руданського (сучасний вигляд)]] Помер Руданський у [[:uk:Ялта|Ялті]] 21 квітня [[:uk:1873|1873]] року (за старим стилем). Передчасну смерть спричинила не лише недуга ([[:uk:Сухоти|сухоти]] ще зі студентських років), але й надмірні вимоги начальства у зв'язку зі спалахом [[:uk:Епідемія|епідемії]] [[:uk:Холера|холери]] в Ялті. Степан Руданський був похований у [[:uk:Ялта|Ялті]] коштом міста на Полікурівському цвинтарі при Івано-Золотоустівській церкві біля могили свого приятеля, власника першої ялтинської аптеки Едуарда Шенебеєра, родина якого надала земельну ділянку для поховання. Тривалий час могилу Руданського доглядала донька його співмешканки Авдотії Широкової Хрисія, яка на початку 1890-х рр. виїхала з Криму<ref name="Божук">[https://uain.press/blogs/stepan-rudanskij-istoriya-mogili-poeta-v-yalti-1730337 Антон Божук. Степан Руданський. Історія могили поета в Ялті] // [[Український інтерес]]</ref>. У 1892 році питання про стан могили Руданського після відвідин Ялти порушив майбутній відомий громадський діяч [[:uk:Липа_Іван_Львович|Іван Липа]], на той час студент медичного факультету Харківського університету: під псевдонімом «Іван Степовик» через львівський часопис [[:uk:Зоря_(часопис)|«Зоря»]] він звернувся до українських громад з ініціативою «добру огорожу зробити і поставити поки хоч якого-небудь монумента з написом». Наприкінці року один з лідерів української громади Одеси [[:uk:Комаров_Михайло_Федорович|Михайло Комаров]] повідомив, що за гроші, зібрані на Шевченкових роковинах та від продажу портретів Руданського, на могилі поета було встановлено пам'ятник&nbsp;— «недорогий, але доволі гарний», додавши його опис: {{text|«Поверх міцного мурованого цоколю лежить плита з дикого каменю, а на плиті поставлено пам’ятник, зроблений з рожевого з білими жилками мармуру, з мармуровим хрестом, обробленим під дерево. Пам’ятник має вигляд скелі і заввишки буде від цоколя до хреста 1 сажень і 5 вершків. На скелі зверху вниз навкось відполірована довгенька і широченька хартія, на котрій вирубано і залито чорною фарбою такий напис: “Степан Руданський. Малоруський поет. Помер квітня 21 дня 1873 року, 39 літ”. Вгорі над сим меншими літерами виписка з віршів Руданського: “На могилі не заплаче / Ніхто в чужині: / Хіба хмаронька заплаче / Дощем по мені” – а внизу “1892 р.”, коли поставлено пам’ятник. Збоку коло хартії зроблено круглу нішу, куди буде вправлено бюст поета, що має зробити приятель його В. Ковалев, а до того часу вправлено буде під склом фотографічний портрет поета»<ref>М. К. Пам'ятник на могилі С. Руданського в Ялті. Зоря. 1892 . № 11. - С. 218.</ref>.}} Дані про встановлення портретних або скульптурних зображень Руданського на його могилі відсутні: митець Віктор Ковалев, не здійснивши свого задуму, помер у грудні 1894 року. У 1910-х рр. відвідувачі могили Руданського ([[:uk:Гехтер_Максим_Григорович|Максим Ґехтер]], [[:uk:Вировий_Євген_Семенович|Євген Вировий]]) описували її занедбаний стан, відзначаючи випадки вандалізму щодо надгробка<ref name="Божук" />.[[Сергій Єфремов]] так описував пам'ятник на могилі Степана Руданського в 1913 році: {{text|«Півкругла брила дикого, необтесаного каменя, аршинів на 2½ заввишки… Червонасто-сїрий кольор каменя … відтїняє невеличкий білий мармуровий хрестик на своєму вершечку… По каміню повив ся розгорнутий аркуш і на йому вирито: <br/> ''На могилї не заплаче'' <br/> ''Нїхто в чужинї,'' <br/> ''Хиба хмаронька заплаче''<br/> ''Дощем по мені.'' <br/>&nbsp;—&nbsp;— <br/> Степан Руданський, український поет, помер року 1873. квітня 21-го, 39 літ…»<ref>[http://zbruc.eu/node/12723 ''Сергій Єфремов.'' Самотня могила // Діло, 12.09.1913]</ref>}} У 1913 році ініціативна спільнота українців Ялти виступила з наміром упорядкування могили Руданського. Планам завадила [[:uk:Перша_світова_війна|І світова війна]]. Після [[:uk:Українська_революція_(1917—1921)|революції]], у квітні 1917 року було засновано Ялтинську українську громаду, при якій було створено комісію з охорони могили Степана Руданського: її першою очільницею стала Ївга (Євгенія) Лапа, згодом її змінив актор-аматор Микита Харченко. Передусім комісія займалася питанням збору коштів у Криму та інших регіонах на підтримку могили Руданського у належному стані: з цією метою відраховувалися відсотки зі зборів аматорських вистав, залучалися пожертви місцевих мешканців, розсилалися підписні листи та відозви до інших українських громад Криму. На зібрані кошти комісія викупила в Івано-Золотоустівської церкви земельну ділянку з місцем поховання Руданського: таким чином українська громада Ялти стала розпорядницею могили поета. На заплановане встановлення огорожі коштів забракло. 3 травня 1917 року на місці поховання Степана Руданського в Ялті відбулося перше в Україні колективне вшанування пам'яті поета з ініціативи місцевої української громади. Від того часу до свого від'їзду з Ялти у 1925 році могилою Руданського опікувався голова Ялтинської української громади [[:uk:Горянський_Павло_Єрофійович|Павло Горянський]]. Ймовірно, у 1925 році невідомі зловмисники збили з надгробка хрест. У 1925—1926&nbsp;рр. питанням увічнення пам'яті Степана Руданського та Лесі Українки в Ялті займався директор Вінницької філії Всенародної бібліотеки України Всеукраїнської академії наук [[:uk:Отамановський_Валентин_Дмитрович|Валентин Отамановський]]: кошти на реалізацію ініціатив, у тому числі впорядкування могили Руданського, було надано академією. Під час [[:uk:Друга_світова_війна|ІІ світової війни]] внаслідок бойових дій старий ялтинський цвинтар був зруйнований; неушкодженими збереглися лише чотири могили, в тому числі поховання Степана Руданського. У 1967 році на місці знищеного цвинтаря в Ялті було створено [[:uk:Полікурівський_меморіал|Полікурівський меморіал]]. Наступного року з ініціативи Літературного фонду УРСР на могилі Руданського було встановлено новий монолітний пам'ятник з кримського діориту роботи [[:uk:Сердюк_Роман_Володимирович|Романа Сердюка]]<ref name="Божук" />. == Творчість == Вірші Руданський почав писати ще в семінарії у жанрі романтичної балади («Розбійник», «Вечорниці», «Упир», «Розмай» та ін.), в них помітний вплив [[:uk:Фольклор|фольклору]] й [[:uk:Шевченко_Тарас_Григорович|Т.&nbsp;Шевченка]]. Руданський згодом перейшов до громадянської поезії, засудження кріпацтва («Над колискою». «Не кидай мене»), заклик до праці на ниві рідної культури («Гей, бики!», «До дуба»), звертання до славного минулого свого народу (історичні поеми «Віщий Олег», «Мазепа», «Іван Скоропада», «Павло Полуботок», «Велямін», «Апостол» та ін.). Руданський, готуючи свої твори до видання, укладав їх у рукописні збірки. Цензура, а також урядові заборони утруднювали й гальмували їх друкування. Усі свої твори, включаючи й віршовані переклади, Руданський називав «співомовками». «Співомовки» це збірки гумористичних віршів, жартів, приказок і сміховинок про панів, попів, циган, москалів, поляків, жидів, німців, чортів і&nbsp;т.&nbsp;д., зачерпнутих здебільше з уст народу («Пан та Іван в дорозі», «Піп з кропилом», «Баба в церкві», «Циган з хроном», «Вареники», «Хоробрий лях», «Мошко-асесор», «Зайшов німець раз на баль», «Чорт» та ін.). [[Файл:Руданський з сім'єю.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A0%D1%83%D0%B4%D0%B0%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%B7_%D1%81%D1%96%D0%BC'%D1%94%D1%8E.jpg|vpravo|náhľad|296x296bod|Степан Руданський із сестрою Ольгою та братом Григорієм, 1860-ті роки]] Термін «Співомовки» закріпив за гуморесками [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іван Франко]]. Гуморески Руданського являли собою нову різновидність гумористично-сатиричних віршованих творів, якої раніше в українській поезії не було і поява якої вимагала закріплення відповідним терміном. Основні автографи творів Руданського складають три томи, переписані й оформлені самим поетом. Перший, під назвою «Співомовки козака Вінка Руданського, книжка перша, з [[:uk:1851|1851]] року до [[:uk:1857|1857»]] (Вінок&nbsp;— переклад імені поета з грецької: стефанос&nbsp;— вінок), вміщує пісні та балади в хронологічній послідовності їх написання. Другий&nbsp;— «Співомовки козака Вінка Руданського, книжка друга, [[:uk:1857|1857]]–[[:uk:1858|1858]] і [[:uk:1859|1859»]]&nbsp;— складається з 235 поезій, гуморесок, названих «приказками», й вірша «Студент». Третій&nbsp;— «Співомовки козака Вінка Руданського, [[:uk:1859|1859]]–[[:uk:1860|1860»]]&nbsp;— це пісні, приказки, легенди, історичні поеми. Крім цієї першої авторської редакції творів Руданського, відомі автографи збірок, укладених за жанрово-тематичним принципом у різні часи й призначених до видання. До таких належать рукопис «Нива» ([[:uk:1858|1858]]–[[:uk:1859|1859]]) і рукопис, який [[:uk:1861|1861]] року мав уже цензурний дозвіл, але так і не з'явився друком. За життя поета була опублікована лише невелика кількість його творів у петербурзькому тижневику «Русский мир» ([[:uk:1859|1859]]), у двох номерах «Основи» ([[:uk:1862|1862]]), в «Опыте южнорусского словаря» Шейковського ([[:uk:1861|1861]]), у львівському журналі «Правда». Більшість творів поета побачила світ у 80-х&nbsp;— на початку 90-х років уже після його смерті у львівських виданнях «Правда», «Зоря», в «Киевской старине». Перше видання «Співомовок» окремою книгою, яке вмістило двадцять вісім віршів, здійснила в Києві [[:uk:Пчілка_Олена|Олена Пчілка]] [[:uk:1880|1880]]&nbsp;р. під псевдонімом «Н-й Г-ь Волинський» (Невеличкий гурток волинський). Найповніше дореволюційне видання творів Руданського у семи томах (перше видання&nbsp;— [[:uk:1895|1895]]–[[:uk:1903|1903]], друге&nbsp;— [[:uk:1910|1910]]) вийшло завдяки зусиллям М.&nbsp;Комарова, Василя Лукича (В.&nbsp;Левицького), [[:uk:Кримський_Агатангел_Юхимович|А.&nbsp;Кримського]] та [[:uk:Франко_Іван_Якович|І.&nbsp;Франка]]. Найповнішим, найбільш прокоментованим і укладеним з урахуванням авторської роботи над підготовкою рукописів до видання є тритомник «Степан Руданський. Твори в трьох томах» (К., [[:uk:1972|1972]]–[[:uk:1973|1973]]). Крім веселих «співомовок», Руданський писав ліричні поезії («Повій, вітре, на Вкраїну», «Чорний колір», «Ой, чому ти не літаєш» та ін.), що відбивали не тільки особисте горе поета, але й страждання всього народу. Деякі з них стали народними піснями («Повій вітре, на Вкраїну»). Деякі вірші мають автобіографічний характер («Студент», 1858). До літературної спадщини Руданського, основна й найцінніша частина якої була надрукована лише по його смерті, належать і переклади («Слово о полку Ігоревім», уривки з «Краледворського рукопису», Гомерова [[:uk:Іліада|«Іліада»]], Верґілієва [[:uk:Енеїда|«Енеїда»]], частина «Демона» Лермонтова, «Сни» Гейне, поодинокі вірші Т.&nbsp;Ленартовича й [[:uk:Бранко_Радичевич|Б.&nbsp;Радичевича]]), збірники народних пісень з власних записів («Народные малороссийские песни, собранные в Подольской губернии С.&nbsp;В.&nbsp;Р.», [[:uk:Кам'янець-Подільський|Кам'янець-Подільський]], [[:uk:1852|1852]]; «Копа пісень», Ялта, [[:uk:1862|1862]]). За життя поета вони не були опубліковані, а після його смерті тривалий час перебували в приватних руках. Виявлені й вивчені фольклористами у часи СРСР, вони видані [[:uk:1972|1972]] у Києві. == Вшанування пам'яті == [[Файл:Rudanskyi_bust_Luhansk.JPG|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Rudanskyi_bust_Luhansk.JPG%7Cv%C4%BEavo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C%D0%91%D1%8E%D1%81%D1%82 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Rudanskyi_bust_Luhansk.JPG%7Cvľavo%7Cnáhľad%7CБюст] Степана Руданського на території Луганського онкодиспансера. Споруджений за ініціативи [[:uk:Єненко_Юрій_Олексійович|Юрія Єненка]]<nowiki>]] У </nowiki>[[:uk:Хомутинці|Хомутинцях]] [[:uk:Калинівський_район|Калинівського району]] Вінницької області працює [[:uk:Літературний_музей_Степана_Руданського|Літературний музей Степана Руданського]], заснований у [[:uk:1959|1959]] році й в [[:uk:1967|1967]] році відкритий у спеціально збудованому приміщенні на місці хати батьків поета, де він народився. Починаючи від [[:uk:1981|1981]] року на батьківщині Степана Руданського, зокрема в музеї проводяться дні сатири і гумору імені Степана Руданського, що традиційно відзначаються в січні після дня народження гумориста. [[Файл:Руданський С. Кам’янець.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A0%D1%83%D0%B4%D0%B0%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%A1._%D0%9A%D0%B0%D0%BC%E2%80%99%D1%8F%D0%BD%D0%B5%D1%86%D1%8C.jpg|náhľad|496x496bod|Меморіальна дошка поету і лікарю Степану Руданському в Кам'янці-Подільському]] 2014&nbsp;р. у місті [[:uk:Калинівка_(місто)|Калинівка]] встановлено пам'ятник С.&nbsp;Руданському. 2015 року на колишньому будинку [[:uk:Подільська_духовна_семінарія|Подільської духовної семінарії]] у Кам'янці-Подільському урочисто відкрито меморіальну дошку поету і лікарю Степану Руданському. === Філателія === [[Файл:Stamp of Ukraine ua1021.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Stamp_of_Ukraine_ua1021.jpg|vpravo|200x200bod]] [[:uk:17_січня|17 січня]] [[:uk:2009|2009]] року введено в обіг поштову марку №&nbsp;979 «Степан Руданський (1834—1873)». Формат марки&nbsp;— 40×28&nbsp;мм. Кількість марок в аркуші&nbsp;— 12 (3х4). Номінал марки&nbsp;— 1 гривня. Наклад 200 тисяч примірників. Марку захищено мікротекстом «О.&nbsp;Калмиков». В ультрафіолетових променях світяться дубльоване факсиміле підпису та зображення книг. Художник марки та штемпеля [[:uk:Калмиков_Олександр_Федорович|Олександр Калмиков]]<ref>[https://diasporiana.org.ua/ukrainica/1039-zbarazhchina-zbirnik-spominiv-stattey-i-materiyaliv/ Про Сафата Шміґера, Івана Наумовича та інших]// [[Збаражчина (збірник, 1968)|Збаражчина]].&nbsp;— 1968.&nbsp;— С. 224.&nbsp;— (Український архів.&nbsp;— Т. XVII).</ref>. === Освіта === В Ялті діє Ялтинський НВК №&nbsp;15 «гімназія-школа-садок» імені Степана Руданського, в якій є Кімната-музей Степана Руданського<ref>{{Cite web|url=http://ukrgymn15yalta.krimedu.com/uk/site/kimnata-muzei-stepana-rud.html|title=Ялтинський НВК № 15 «Гімназія-школа-садок» імені Степана Руданського|accessdate=17 липня 2012|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140112155250/http://ukrgymn15yalta.krimedu.com/uk/site/kimnata-muzei-stepana-rud.html|archivedate=12 січня 2014|deadurl=yes}}</ref>. Це єдина україномовна школа Ялти до [[:uk:Російська_окупація_Криму|окупації її Росією]]. === Вулиці === У [[:uk:Вулиця_Степана_Руданського_(Київ)|Києві]], [[:uk:Вулиця_Руданського_(Львів)|Львові]], [[:uk:Чернівці|Чернівцях]], [[:uk:Вінниця|Вінниці]], [[:uk:Кам'янець-Подільський|Кам'янець-Подільському]], [[:uk:Ужгород|Ужгороді]] та Ялті є [[:uk:Вулиця_Руданського|вулиці Руданського]]. === Установи === * [[:uk:Бібліотека_сімейного_читання_імені_Степана_Руданського|Бібліотека сімейного читання імені Степана Руданського]] у [[:uk:Дарницький_район|Дарницькому районі]] [[:uk:Київ|Києва]]. Заснована у [[:uk:1993|1993]] році. Ім'я Руданського присвоєне у 1998 році. == Цікаві факти == [[:uk:1870|1870]] року в Ялті поет-романтик [[:uk:Метлинський_Амвросій_Лук'янович|Амвросій Метлинський]] наклав на себе руки. Розтин тіла покійного робив Степан Руданський спільно зі ще одним лікарем<ref>[http://www.day.kiev.ua/190368 ''Панченко Володимир''. Ялтинський «поетолікар»: Кримські хроніки Степана Руданського // День.&nbsp;— 2007.&nbsp;— 27 жовтня.]</ref>. Також серед пацієнтів Степана Руданського був, в останні дні свого життя, видатний актор [[:uk:Щепкін_Михайло_Семенович|Михайло Щепкін]]<ref>{{Cite web|url=http://ruthenia.info/txt/kochergas/metod.html#СТЕПАН%20РУДАНСЬКИЙ|title=''Кочерга С. О.'' Південний берег Криму в житті і творчості українських письменників ХІХ ст.|accessdate=25 грудня 2008|archiveurl=https://web.archive.org/web/20090919061135/http://ruthenia.info/txt/kochergas/metod.html#СТЕПАН%20РУДАНСЬКИЙ|archivedate=19 вересня 2009|deadurl=yes}}</ref>. == Твори == Оскільки жодної прижиттєвої книжки Руданського не вийшло друком, здебільшого корпус його текстів оцінюється цілісно. Також існує умовний поділ на «серйозну» лірику автора і його гумористичні «співомовки». * Співомовки * Лірникові думи (1856) * Цар-Соловей (1857) * Чумак<ref>(український дивоспів на чотирьох місцях)</ref> (1871) === Видання творів === * Співомовки, 1880. * Поетичні твори, 1886. * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11863 Руданський С. Вибір із творів: у ред., з передм. та поясненням / Степан Руданський.&nbsp;— У Львові: Наклад. книгарні Наук. т-ва ім. Шевченка, 1927.&nbsp;— 80 с. : іл.&nbsp;— (Видавництво «Для школи і дому» ; ч. 4).] * [http://elib.nplu.org/object.html?id=9913 Руданський С. Вибрані твори / Степан Руданський.&nbsp;— Київ: Держ. літ. вид-во, 1937.&nbsp;— 274 с.] * Співомовки, 1944. * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11246 Руданський С.&nbsp;В.&nbsp;Вибрані твори / Степан Руданський.&nbsp;— Київ: Держ. вид-во худож. літ., 1949.&nbsp;— 158 с.] * Твори, 1956. === Зібрання творів === * Твори Степана Руданського у 7 томах (1895–1903) ** [http://elib.nplu.org/object.html?id=10027 Руданський С. Твори Степана Руданського. Т. 1.&nbsp;— У Львові: Накладом т-ва «Просвіта», 1912.&nbsp;— 456 с. : портр.&nbsp;— (Руска письменність ; 9, 1).] ** [http://elib.nplu.org/object.html?id=10026 Руданський С. Твори Степана Руданського. Т. 2.&nbsp;— У Львові: Накладом т-ва «Просвіта», 1913.&nbsp;— 456 с. : портр.&nbsp;— (Руска письменність ; 9, 2).] ** [http://elib.nplu.org/object.html?id=10025 Руданський С. Твори Степана Руданського. Т. 3.&nbsp;— У Львові: Накладом т-ва «Просвіта», 1914.&nbsp;— 478 с. : портр.&nbsp;— (Руска письменність ; 9, 3).] ** [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11263 Руданський С. Твори Степана Руданського. Т. 5&nbsp;— У Львові: З друк. Наук. т-ва ім. Шевченка, 1899.&nbsp;— 150 с.] * Твори в трьох томах (1972–1973) === Фольклорні записи === * [http://nashe.com.ua/source.htm?id=8 Народні пісні в записах Степана Руданського.&nbsp;— Київ: Музична Україна, 1972.&nbsp;— 291 с.] = Ostap Stepanovyč Terleckyj = '''Остап Степанович Терлецький''' (псевдоніми&nbsp;— '''В. Кістка''', '''Ів. Заневич''', '''В. Мак'''; криптоніми '''О. Т.''', '''О. Т-кий'''; [[:uk:5_лютого|5 лютого]] [[:uk:1850|1850]], [[:uk:Назірна|Назірна]]&nbsp;— [[:uk:22_липня|22 липня]] [[:uk:1902|1902]], [[:uk:Львів|Львів]]<ref>[https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/61750/edition/56348/content Посмертні оповістки. Др. Остап Терлецький] // Руслан, ч. 152 за 10 (23) липня 1902.&nbsp;— С. 3.</ref>)&nbsp;— український [[:uk:Активізм|громадсько-політичний діяч]], [[:uk:Публіцист|публіцист]] та [[:uk:Літературознавство|літературознавець]]. == Біографія == Народився в с. [[:uk:Назірна|Назірній]] (пізніше&nbsp;— Коломийського повіту) у священичій родині о. Стефана і його дружини Елеонори з роду Цурковська<ref>[https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/61751/edition/56353/content Новинки. Др. Остап Терлецький] // Руслан, ч. 153 за 11 (24) липня 1902.&nbsp;— С. 3.</ref>. Навчаючись у Станіславській гімназії започаткував рукописну учнівську газету «Зірка» та створив молодіжне товариство «Громада».<ref name=":02">{{Cite web|url=https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/lyutyy/5/1850-narodyvsya-ostap-terleckyy|title=1850 - народився Остап Терлецький, публіцист|last=УІНП|website=УІНП|language=uk|access-date=2024-04-18}}</ref> Закінчив філософський факультет [[:uk:Львівський_національний_університет_імені_Івана_Франка|Львівського]] і правничий [[:uk:Віденський_університет|Віденського університетів]]. Терлецький був одним з керівників нової радикальної течії [[:uk:Народовці|народовців]], яка пізніше дала почин до створення [[:uk:Українська_радикальна_партія_(1890)|Української Радикальної Партії]]; прихильник [[:uk:Драгоманов_Михайло_Петрович|М. Драгоманова]] і [[:uk:Подолинський_Сергій_Андрійович|С. Подолинського]], разом з яким видавав у [[:uk:Відень|Відні]] популярну соціалістичну літературу українською мовою («метелики»). У 1874—1877&nbsp;рр.&nbsp;— голова «Січі» у Відні. У [[:uk:1877|1877]]&nbsp;р.&nbsp;— заарештований разом з [[:uk:Франко_Іван_Якович|І. Франком]], [[:uk:Павлик_Михайло_Іванович|М. Павликом]] й іншими за обвинуваченням у належності до таємної організації з соціалістичними цілями, зв'язками із закордоном, у соціалістичній пропаганді. Справу слухала кримінальна колегія суду у складі чотирьох суддів. Це був відкритий судовий процес. Терлецький сказав, що був за «переконанням соціалістом», політичним однодумцем Михайла Драгоманова і вважає себе одним із «нечисленних речників» соціалістичної думки серед галицьких українців. Ідеалом Терлецького була федеративна, демократична республіка, де суд і правду вершить громада. Він прагнув політичних і економічних прав для народу, досягнення рівності всіх перед законом і рівності закону для всіх.<ref name=":02" /> Змучений хворобами (протягом 20 років його виснажували епілептичні напади), він склав іспити на правничий факультет. Став адвокатом і до кінця життя провадив адвокатську практику в Галичині. Був співробітником львівських революційно-демократичних видань ([[:uk:Молот_(журнал)|''«Молот»'']], ''[[:uk:Світ_(видання)|«Світ»]]'', ''[[:uk:Житє_і_слово|«Житє і слово»]]'').<ref name=":02" /> Похований на 23 полі Личаківського цвинтаря. == Творчість == Основні праці: * «Галицько-руський нарід і галицько-руські народовці» (1874), * «Лихва на Буковині» (1878), * «Робітницька плата і рух робітницький в Австрії в послідніх часах» (1881), * «Літературні стремління галицьких русинів у 1772—1872» (1894&nbsp;— 95), * «Москвофіли і народовці в 70-их рр.» (1902), * «Галицько-руське письменство у 1848&nbsp;— 65 pp.» (1903) та ін. = Volodymyr Mychajlovyč Hnaťuk = '''Володи́мир Миха́йлович Гнатю́к''' ([[:uk:9_травня|9 травня]] [[:uk:1871|1871]], [[:uk:Велеснів|Велеснів]], нині [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільської області]]&nbsp;— [[:uk:6_жовтня|6 жовтня]] [[:uk:1926|1926]], [[:uk:Львів|Львів]])&nbsp;— український [[:uk:Етнографія|етнограф]], [[:uk:Фольклористика|фольклорист]], [[:uk:Мовознавець|мовознавець]], [[:uk:Літературознавство|літературознавець]], [[:uk:Мистецтвознавство|мистецтвознавець]], [[:uk:Перекладач|перекладач]] та громадський діяч, член-кореспондент Петербурзької АН (1902), академік [[:uk:Національна_академія_наук_України|АН України]] (1924), член [[:uk:Чеське_наукове_товариство|Чеського наукового товариства]] ([[:uk:1905|1905]]), [[:uk:Празька_Академія_Наук|Празької]] та [[:uk:Віденська_Академія_Наук|Віденської Академії наук]]. Від [[:uk:1899|1899]]&nbsp;р.&nbsp;— секретар [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|НТШ]]. Від [[:uk:1909|1909]]&nbsp;р.&nbsp;— [[:uk:Член-кореспондент|член-кореспондент]] [[:uk:Російська_академія_наук|Російської академії наук]]. Від [[:uk:1916|1916]]&nbsp;р.&nbsp;— голова Етнографічної комісії [[:uk:НТШ|НТШ]]. Від [[:uk:1924|1924]]&nbsp;р.&nbsp;— член [[:uk:Національна_академія_наук_України|ВУАН]] Редактор видань [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|НТШ]] (близько 60 томів ''[[:uk:Етнографічний_Збірник|Етнографічного Збірника]]'' та ''[[:uk:Матеріали_для_української_етнології|Матеріалів для української етнології]]'') й ''[[:uk:Літературно-науковий_вістник|Літературно-Наукового Вістника]]''. Директор [[:uk:Українська_видавнича_спілка|Української видавничої спілки]]. == Життєпис == [[Файл:Гнатюк Володимир.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%93%D0%BD%D0%B0%D1%82%D1%8E%D0%BA_%D0%92%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D0%BC%D0%B8%D1%80.jpg|vľavo|náhľad|Володимир Гнатюк]] Володимир Гнатюк народився в [[:uk:Галичина|Галичині]] [[:uk:9_травня|9 травня]] [[:uk:1871|1871]] року в селі [[:uk:Велеснів|Велеснів]], нині це [[:uk:Чортківський_район|Чортківський (до 2020 Монастириський) район]] [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільської області]]<ref>{{Cite book|title=Діячі науки і культури України : нариси життя та діяльності|year=2007|editor-last=|publisher=Книги - ХХІ|location=Київ|pages=105|isbn=978-966-8653-95-7}}</ref>. Навчався в сільській 1-класовій школі, з осені 1883&nbsp;р.&nbsp;— у міській школі, у гімназіях: [[:uk:Бучацька_василіянська_гімназія|василіянській]]<ref name="БР9">''Романенчук Б.'' Володимир Гнатюк, 1871—1926…&nbsp;— С. 129.</ref>&nbsp;— у [[:uk:Бучач|Бучачі]] (з 1885&nbsp;р.) та [[:uk:Івано-Франківськ|Станіславі]] (нині [[:uk:Івано-Франківськ|Івано-Франківськ]]; закінчив 1894&nbsp;р.). Перед вступом до Станіславської гімназії за порадою пароха села [[:uk:Григорів|Гри́горова]] отця Я. Бачинського звернувся до єпископа [[:uk:Юліан_(Пелеш)|Юліана Пелеша]], щоб той допоміг йому добратись до Колегії св. Атанасія в Римі, бо хотів стати місіонером та подорожувати. Вакантне місце отримав інший (болгарин).<ref name="БР9" /> Під час навчання в [[:uk:Станиславівська_державна_гімназія|цісарсько-королівській гімназії]] в Станиславові друкувався в бережанській газеті [[:uk:Джулинський_Лев|Лева Джулинського]] «Посланникъ», де була надрукована його перша стаття [[:uk:Рукомиш_(стаття)|«Рукомиш»]]. Вислав до москвофільської львівської газети «Новый Галичанинъ» (редактор П. Полянський) чималу збірку записаних народних пісень, коли чекав на рішення з Риму. Декілька з них були надруковані, решта зникла. Приїхавши на студії до Львова, передав Іванові Франку не менше 500 народних віршів, прози, які той передав секретареві «Товариства Людознавчого» А. Стрілецькому<ref>так в книзі</ref> для друку в журналі «Люд». Збірку не надрукували, вона пропала.<ref name="БР9" /> [[:uk:1894|1894]]&nbsp;р. вступив до [[:uk:Філософський_факультет_Львівського_Національного_Університету_імені_Івана_Франка|філософського факультету]] [[:uk:Львівський_університет|Львівського університету]] (слов'янська філологія, вивчав українську мову, літературу;<ref name="БР9" /> студіював у [[:uk:Михайло_Грушевський|Михайла Грушевського]] й [[:uk:Колесса_Олександр_Михайлович|Олександра Колесси]]). Після його закінчення&nbsp;— вчений секретар [[:uk:НТШ|НТШ]] у Львові. На цій посаді залишався до кінця життя. Помер [[:uk:6_жовтня|6 жовтня]] [[:uk:1926|1926]] у Львові. Похований на [[:uk:Личаківський_цвинтар|Личаківському кладовищі]] (поле №&nbsp;5). Автори надгробного пам'ятника&nbsp;— [[:uk:Скульптор|скульптор]] [[:uk:Біганич_Лука_Дмитрович|Лука Біганич]]<ref>{{Cite web|url=http://lviv-lychakiv.ukrain.travel/uk/vidomi-pokhovannja.html|title=Відомі поховання / Личаківський некрополь|accessdate=19 травня 2014|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140914004051/http://lviv-lychakiv.ukrain.travel/uk/vidomi-pokhovannja.html|archivedate=14 вересня 2014|deadurl=yes}}</ref>, архітектор [[:uk:Блюсюк_Володимир_Іванович|Володимир Блюсюк]]<ref>{{Cite web|url=http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html|title=Спадщина, яка надихає митців|accessdate=28 жовтня 2015|archive-date=9 квітня 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140409021139/http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html}}</ref>. == Наукова діяльність == У роки навчання почав серйозно студіювати фольклористику та етнографію, саме тоді вийшли його перші праці в часописах «Житє і слово», «Народ» та ін. Усього опубліковано майже 1000 наукових праць. Студентом І-го курсу філософського факультету [[:uk:Львівський_університет|Львівського університету]] зацікавився [[:uk:Фольклор|фольклором]] [[:uk:Лемки|лемків]] південних схилів [[:uk:Карпати|Карпат]]. Першу розвідку «Лірники: Лірницькі пісні, молитви, слова, звістки і т. ін. про лірників [[:uk:Бучацький_повіт|повіту Бучацького»]] надруковано [[:uk:1896|1896]]&nbsp;р. [[Файл:Учасники_з’їзду_українських_письменників_з_нагоди_100-річчя_виходу_в_світ_«Енеїди».jpeg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8_%D0%B7%E2%80%99%D1%97%D0%B7%D0%B4%D1%83_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D1%85_%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D1%96%D0%B2_%D0%B7_%D0%BD%D0%B0%D0%B3%D0%BE%D0%B4%D0%B8_100-%D1%80%D1%96%D1%87%D1%87%D1%8F_%D0%B2%D0%B8%D1%85%D0%BE%D0%B4%D1%83_%D0%B2_%D1%81%D0%B2%D1%96%D1%82_%C2%AB%D0%95%D0%BD%D0%B5%D1%97%D0%B4%D0%B8%C2%BB.jpeg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C300x300bod%7C%D0%A3%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8_%D0%B7%E2%80%99%D1%97%D0%B7%D0%B4%D1%83_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D1%85_%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D1%96%D0%B2_%D0%B7_%D0%BD%D0%B0%D0%B3%D0%BE%D0%B4%D0%B8_100-%D1%80%D1%96%D1%87%D1%87%D1%8F_%D0%B2%D0%B8%D1%85%D0%BE%D0%B4%D1%83_%D0%B2_%D1%81%D0%B2%D1%96%D1%82_%C2%AB%D0%95%D0%BD%D0%B5%D1%97%D0%B4%D0%B8%C2%BB.jpeg%7Cnáhľad%7C300x300bod%7CУчасники] з'їзду українських письменників у Львові з нагоди 100-річчя виходу в світ [[:uk:Енеїда_(Котляревський)|«Енеїди»]] [[:uk:Іван_Котляревський|Котляревського]], 1898 р: Сидять у першому ряду: [[:uk:Михайло_Павлик|Михайло Павлик]], [[:uk:Євгенія_Ярошинська|Євгенія Ярошинська]], [[:uk:Наталія_Кобринська|Наталія Кобринська]], [[:uk:Ольга_Кобилянська|Ольга Кобилянська]], [[:uk:Марко_Мурава|Сильвестр Лепкий]], [[:uk:Андрій_Чайковський|Андрій Чайковський]], [[:uk:Кость_Паньківський_(старший)|Кость Паньківський (старший)]]. Стоять у другому ряду: [[:uk:Іван_Копач|Іван Копач]], [[:uk:Володимир_Гнатюк|Володимир Гнатюк]], [[:uk:Осип_Маковей|Осип Маковей]], [[:uk:Михайло_Грушевський|Михайло Грушевський]], [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]], [[:uk:Олександр_Колесса|Олександр Колесса]], [[:uk:Богдан_Лепкий|Богдан Лепкий]]. Стоять у третьому ряду: [[:uk:Петрушевич_Іван|Іван Петрушевич]], [[:uk:Філарет_Колесса|Філарет Колесса]], [[:uk:Йосип_Кишакевич|Йосип Кишакевич]], [[:uk:Іван_Труш|Іван Труш]], [[:uk:Денис_Лукіянович|Денис Лукіянович]], [[:uk:Микола_Івасюк|Микола Івасюк]]<nowiki>.]] [[Файл:Наукові_курси_українознавства_у_Львові.jpg|odkaz=</nowiki>[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9D%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%96_%D0%BA%D1%83%D1%80%D1%81%D0%B8_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%BE%D0%B7%D0%BD%D0%B0%D0%B2%D1%81%D1%82%D0%B2%D0%B0_%D1%83_%D0%9B%D1%8C%D0%B2%D0%BE%D0%B2%D1%96.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C300x300bod%7C https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9D%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%96_%D0%BA%D1%83%D1%80%D1%81%D0%B8_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%BE%D0%B7%D0%BD%D0%B0%D0%B2%D1%81%D1%82%D0%B2%D0%B0_%D1%83_%D0%9B%D1%8C%D0%B2%D0%BE%D0%B2%D1%96.jpg%7Cnáhľad%7C300x300bod%7C]<small>Викладачі та студенти Наукових курсів українознавства у Львові (організованих [[:uk:Товариство_прихильників_української_науки,_літератури_і_штуки|ТПУНЛШ]]), 5 липня 1904&nbsp;р. Зліва направо: перший ряд (сидять): М. Дверницька, В. Чикаленківна, [[:uk:Труш_Аріадна_Михайлівна|А. Трушева]], [[:uk:Труш_Іван_Іванович|І. Труш]]; другий ряд (сидять): [[:uk:Рябков_Павло_Захарович|П. Рябков]], [[:uk:Ревакович_Тит_Іванович|Т. Ревакович]], [[:uk:Брик_Іван_Станіславович|І. Брик]], [[:uk:Ганкевич_Микола|М. Ганкевич]], [[:uk:Вовк_Федір_Кіндратович|Хв. Вовк]], [[:uk:Грушевський_Михайло_Сергійович|М. Грушевський]], [[:uk:Франко_Іван_Якович|І. Франко]], [[:uk:Грушевська_Марія-Іванна_Сильвестрівна|М. Грушевська]], [[:uk:Гнатюк_Володимир_Михайлович|Вол. Гнатюк]]; третій ряд (стоять): [[:uk:Дорошенко_Володимир_Вікторович|Вол. Дорошенко]], М. Підлісецька (Мудракова), [[:uk:Чикаленко-Келлер_Ганна_Євгенівна|Г. Чикаленківна]], [[:uk:Голіцинська_Катерина_Мануйлівна|К. Голицинська]], [[:uk:Андрієвська_Ольга_Трохимівна|О. Андрієвська]], М. Липа, [[:uk:Липа_Іван_Львович|І. Липа]], Ф. Шолудько, [[:uk:Панейко_Василь_Лукич|В. Панейко]], Л. Сміщук, [[:uk:Гарматій_Лука_Васильович|Л. Гарматій]]; четвертий ряд (стоять): [[:uk:Володимир_Лаврівський|Вол. Лаврівський]], [[:uk:Голіцинський_Євген_Миколайович|Е. Голицинський]], [[:uk:Бачинський_Юліан_Олександрович|Юл. Бачинський]], М. Крушельницька (Дроздовська), [[:uk:Дорошенко_Дмитро_Іванович|Дм. Дорошенко]], [[:uk:Грушкевич_Ярослав_Теофілович|Я. Грушкевич]], [[:uk:Чикаленко_Левко_Євгенович|Л. Чикаленко]], Мих. Грушкевич, [[:uk:Дольницький_Степан|Ст. Дольницький]], [[:uk:Хомик_Артим_Якович|А. Хомик]], М. Росткович; п'ятий ряд (стоять): Юл. Ситник, [[:uk:Скоропис-Йолтуховський_Олександр_Філаретович|Ол. Скоропис]], [[:uk:Розов_Дмитро|Дм. Розов]], [[:uk:Старосольська_Дарія_Володимирівна|Д. Старосольська (Шухевичівна)]], [[:uk:Загайкевич_Володимир_Вікторович|Вол. Загайкевич]], Т. Єрми (п-ні Боднарова), [[:uk:Мочульський_Михайло_Михайлович|Мих. Мочульський]].</small><nowiki>]] [[Файл:Франко_Коцюбинський_Гнатюк.jpg|odkaz=</nowiki>[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A4%D1%80%D0%B0%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%9A%D0%BE%D1%86%D1%8E%D0%B1%D0%B8%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%93%D0%BD%D0%B0%D1%82%D1%8E%D0%BA.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A4%D1%80%D0%B0%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%9A%D0%BE%D1%86%D1%8E%D0%B1%D0%B8%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%93%D0%BD%D0%B0%D1%82%D1%8E%D0%BA.jpg%7Cnáhľad%7C][[:uk:Франко_Іван_Якович|Іван Франко]], [[:uk:Коцюбинський_Михайло_Михайлович|Михайло Коцюбинський]], Володимир Гнатюк. Львів, 1905&nbsp;<nowiki>р.]] У </nowiki>[[:uk:1897|1897]]&nbsp;р. видав першу книжку шеститомника [[:uk:Етнографічні_матеріали_з_Угорської_Русі|«Етнографічні матеріали з Угорської Русі»]]. Під керівництвом [[:uk:Іван_Франко|Івана Франка]] редагував етнографічний збірник «Матеріали до української етнології». Видав низку наукових праць про лемків закарпатської смуги, а також югославських [[:uk:Русини|русинів-українців]]: * «Руські в Бачці» (1898), * «Русини в Угорщині» (1899), * «Русини Пряшівської єпархії і їх говори» (1900), * «Словаки чи русини» (1901). Редактор творів українських і закордонних письменників, перекладав українською мовою з [[:uk:Болгарська_література|болгарської]], [[:uk:Польська_література|польської]], [[:uk:Російська_література|російської]], [[:uk:Сербська_література|сербської]], [[:uk:Чеська_література|чеської]], [[:uk:Шведська_література|шведської]] та інших літератур. Зібрані матеріали відзначаються точністю запису і мають велике значення для дальшого вивчення культури й побуту [[:uk:Українці|українців]], зокрема лемків. Створив регулярну мережу для збору [[:uk:Етнографія|етнографічних]] та фольклористичних матеріалів. Має численні праці з порівняльної етнографії, [[:uk:Мовознавство|мовознавства]], літературної критики, упорядкування та видання фольклористичних матеріалів. Більшість народнопісенних зразків (зафіксував понад 1500 текстів) записана Володимиром Гнатюком у селах Косівського, Бучацького, Монастирського, Старосамбірського, Стрийського, Надвірнянського повітів, на Берегівщині, Пряшівщині. Автографи зберігаються в рукописних відділах [[:uk:Інститут_мистецтвознавства,_фольклористики_та_етнології_імені_М._Т._Рильського_НАН_України|Інституту мистецтвознавства, фольклористики та етнології ім. М.&nbsp;Т.&nbsp;Рильського НАН України]], [[:uk:Інститут_літератури_імені_Тараса_Шевченка_НАН_України|Інституту літератури ім. Т.&nbsp;Г.&nbsp;Шевченка НАН України]]. Володимир Гнатюк виділив основні жанрово-тематичні групи фольклорного матеріалу: {| | valign="top" | * обрядові пісні * історичні пісні * побутові пісні * дрібні пісні * духовні пісні * сороміцькі пісні * чужі пісні * мелодії пісень | valign="top" | * замовляння * драматичні представлення * ігри * казки * байки * міфи * легенди | valign="top" | * перекази * новели * анекдоти (приказки) * приповідки * загадки * ліки * вірування. |} У 1895—1903 роках перебував у народознавчій подорожі на Закарпатті, результатом якої стало видання його шеститомної праці «Етнографічні матеріали з Угорської Русі». Лемківські фольклорні матеріали, записані під час відвідування Гнатюком Пряшівщини в 1896 і 1899 роках, увійшли до перших трьох томів «Етнографічних матеріалів з Угорської Русі». Це записи передусім народної прози&nbsp;— легенд, казок, анекдотів, народних оповідань, а також пісень. Зокрема, унікальна фіксація пісенного репертуару одного села (140 текстів)&nbsp;— [[:uk:Орябина|Орябина]]. Володимир Гнатюк був досвідченим збирачем та текстологом фольклорно-етнографічних матеріалів. Його науково довершені тексти вирізнялися фактологічною автенти́чністю, високою текстологічною культурою. З найширшого кола текстологічних питань, що їх ставив і розв'язував Володимир Гнатюк, були такі: атрибуція фольклорного твору, встановлення його приналежності до народної традиції, принципи й засоби філологічної критики фольклорного тексту та його редагування, явища [[:uk:Контамінація|контамінації]] у фольклорі, джерелознавча база фольклорного тексту, його паралелі й варіанти. Величезною є епістолярна спадщина вченого. Він активно листувався з [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іваном Франком]], [[:uk:Грінченко_Борис_Дмитрович|Борисом Грінченком]], [[:uk:Вороний_Микола_Кіндратович|Миколою Вороним]], [[:uk:Лепкий_Богдан_Сильвестрович|Богданом Лепким]], [[:uk:Павлик_Михайло_Іванович|Михайлом Павликом]], [[:uk:Крушельницький_Антін_Володиславович|Антоном Крушельницьким]], [[:uk:Нечуй-Левицький_Іван_Семенович|Іваном Нечуєм-Левицьким]] та ін. Протягом 30 років своєї дослідницької та видавничої діяльності Володимир Гнатюк опублікував близько тисячі різних за жанром праць. Він був першим, хто вивів українську фольклористику на широкий шлях європейської науки. Іван Франко назвав Володимира Гнатюка «феноменально щасливим збирачем усякого етнографічного матеріалу, якому з наших давніших збирачів, мабуть, не дорівняв ні один». Усе багатство й розмаїття творчої спадщини Володимира Гнатюка й досі не вивчено. Нині нам випадає нагода осягнути створений ним золотий фонд не лише української чи слов'янської, а й світової етнології. Відомий чеський фольклорист [[:uk:Їржі_Горак|Їржі Горак]] писав, що Володимир Гнатюк поряд з [[:uk:Оскар_Кольберг|Оскаром Кольбергом]] та Франтішком Бартошем посідає одне з провідних місць в історії слов'янської фольклористики, а його праці за своїм змістом, точністю запису та науковим рівнем мають світове значення. == Праці == [[Файл:Українські народні байки 1916.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96_%D0%BD%D0%B0%D1%80%D0%BE%D0%B4%D0%BD%D1%96_%D0%B1%D0%B0%D0%B9%D0%BA%D0%B8_1916.jpg|náhľad|Титульна сторінка збірки Володимира Гнатюка «Українські народні байки», Львів, 1916 рік]] Серед праць Гнатюка: * «Етнографічні матеріали з Угорської Руси» (т. 1, 2, 4—6; 1897—1911) * «Словацький опришок Яношик в народній поезії» (1899) * «Угро-руські духовні вірші» (1902) * «Пісенні новотвори в українсько-руській народній словесності» (1902) * [[:uk:Галицько-руські_народні_легенди|«Галицько-руські народні легенди»]] (2 т.; 1902—1903) * «Співаник з Грушова» (1903) * «Коломийки» (3 т.; т. [[iarchive:etnohr_17/mode/1up|1]], [[iarchive:etnohr_18/mode/1up|2]], [[iarchive:etnohr_19/mode/1up|3]], 1905—1907) * «Гаївки» (1909) * «[https://archive.org/details/vhnatiuk1909/page/n3/mode/1up?view=theater Хоценський співаник Левицьких]» (1909) * «[[iarchive:etnohr_26|Народні оповідання про опришків]]» (1910) * «Колядки і щедрівки» (т. [https://archive.org/details/etnograf_zb_35/mode/1up?view=theater 1], [https://archive.org/details/etnograf_zb_36/mode/1up?view=theater 2], 1914) * «Національне відродження австро-угорських українців» (1916), * «Паленє та купанє відьом на Галичині» * «[[iarchive:etnohr_37-38/mode/1up|Українські народні байки]]» (2 т.; 1916) * «Деякі уваги над байкою» (1916) * «Народні новели» (1917) * «Війна і народна поезія» (1917) * «Українська народна словесність» (1917) * «Народні байки» (1918) * «Чи закарпатські українці автохтони?» (1922) * «Гуцули» (1923) * «Як поставав світ: Народні легенди з історії природи й людського побуту» (1926) == Видання == * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=1051 Українські народні байки (звіринний епос)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210119111423/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=1051|date=19 січня 2021}}. Т.&nbsp;1—2&nbsp;/ зібрав В.&nbsp;Гнатюк. Львів: Накладом Наук. т-ва ім. Шевченка, 1916. 559&nbsp;с. * ''Гнатюк&nbsp;В.'' [https://diasporiana.org.ua/folklor/volodymyr-gnatyuk-vybrani-statti-pro-narodnu-tvorchist/ Вибрані статті про народну творчість] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220219112743/https://diasporiana.org.ua/folklor/volodymyr-gnatyuk-vybrani-statti-pro-narodnu-tvorchist/|date=19 лютого 2022}}. Нью-Йорк: Наукове Товариство ім.&nbsp;Шевченка, 1981. 288&nbsp;с. (Філологічна секція, т.&nbsp;201) == Премії == Премія Російської Академії Наук імені О. Котляревського ([[:uk:1913|1913]]). == Ушанування == * У селі, де народився Володимир Гнатюк, створено [[:uk:Етнографічно-меморіальний_музей_Володимира_Гнатюка|етнографічно-меморіальний музей]] (перший директор&nbsp;— [[:uk:Черемшинський_Остап_Степанович|Остап Черемшинський]]). * На честь Володимира Гнатюка названо: ** [[:uk:Тернопільський_національний_педагогічний_університет_імені_Володимира_Гнатюка|Тернопільський педагогічний університет]], ** [[:uk:Бучацька_гімназія_імені_В._М._Гнатюка|Бучацьку гімназію]], ** вулиці у [[:uk:Вулиця_Гнатюка_(Львів)|Львові]], Бучачі, [[:uk:Вулиця_Академіка_Володимира_Гнатюка_(Тернопіль)|Тернополі]], Коломиї, Івано-Франківську. * 2005 року засновано [[:uk:Тернопільська_обласна_премія_імені_Володимира_Гнатюка|Тернопільську обласну премію імені Гнатюка]] за збереження та охорону нематеріальної культурної спадщини<ref>{{ref-uk}}[http://zakon.rada.gov.ua/cgi-bin/laws/main.cgi Постанова Кабінет Міністрів України «Про заснування премії імені В.&nbsp;М.&nbsp;Гнатюка за збереження та охорону нематеріальної культурної спадщини» №&nbsp;841 (від ][[31_серпня]]<span> </span>[[2005]]<span> року)</span> {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180901074820/http://zakon.rada.gov.ua/cgi-bin/laws/main.cgi|date=1 вересня 2018}}</ref>. * [[:uk:Погруддя_Володимира_Гнатюка_(Тернопіль)|Погруддя]] перед головним корпусом ТНПУ, пам'ятка монументального мистецтва місцевого значення, охоронний номер №&nbsp;1690. = Mychajlo Ivanovyč Pavlyk = '''Миха́йло Іва́нович Павли́к''' ([[:uk:17_вересня|17 вересня]] [[:uk:1853|1853]], [[:uk:Монастирське_(Косів)|Монастирське]]&nbsp;— [[:uk:26_січня|26 січня]] [[:uk:1915|1915]], [[:uk:Львів|Львів]])&nbsp;— [[:uk:Українці|український]] [[:uk:Письменник|письменник]], [[:uk:Публіцист|публіцист]], [[:uk:Активізм|громадський]] і [[:uk:Політик|політичний діяч]]. Дійсний член [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|Наукового товариства імені Шевченка]]. Разом з [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іваном Франком]] у [[:uk:1890|1890]] році створили [[:uk:Українська_радикальна_партія_(1890)|Русько-українську радикальну партію (РУРП)]]. == Життєпис == Народився у небагатій сім'ї землеробів і ткачів у с.&nbsp;[[:uk:Монастирське_(Косів)|Монастирське]]. Місцевість та, що називалася Гирівкою,&nbsp;— нині околиця районного центра [[:uk:Косів|Косів]] [[:uk:Івано-Франківська_область|Івано-Франківської області]]. У рідному селі, як і в навколишніх, жив дух [[:uk:Опришки|опришківства]]. Із вуст в уста передавалися пісні про [[:uk:Олекса_Довбуш|Олексу Довбуша]]. Винятковий вплив на виховання Михайла та його сестри [[:uk:Павлик_Анна_Іванівна|Анни]] мала мати Марія. Від неї син успадкував найкращі риси&nbsp;— лагідність, делікатність, доброту. Закінчив Косівську школу, склав іспит за 4-й клас для навчання у [[:uk:Снятин|Снятині]]. Продовжив навчання в [[:uk:Коломийська_цісарсько-королівська_гімназія|Коломийській нижчій гімназії]]. Після її закінчення вступив до [[:uk:Львівська_академічна_гімназія|Львівської академічної гімназії]], у [[:uk:1874|1874]]&nbsp;р. став [[:uk:Студент|студентом]] [[:uk:Фіолософський_факультет_Львівського_університету|філософського факультету]] [[:uk:Львівський_національний_університет_імені_Івана_Франка|Львівського університету]]. Навчаючись, поринув у суспільно-громадське й культурне життя [[:uk:Львів|Львова]]. В середовищі студентів-українців активно виношувалися й обговорювалися ідеї національного визволення [[:uk:Галичина|Галичини]]. М. Павлик з ентузіазмом підключився до роботи [[:uk:Українофільство|українофільських]] гуртків, встановивши тісні контакти з [[:uk:Франко_Іван_Якович|І.&nbsp;Франком]]. Першою їхньою спільною роботою було редагування науково-літературного часопису [[:uk:Друг_(журнал)|«Друг»]]&nbsp;— органу демократичної молоді [[:uk:Західна_Україна|Західної України]]. В журналі друкувалися статті й матеріали про становище українців Галичини, переклади найцікавіших творів зарубіжних письменників, звіти про діяльність студентських товариств, наукові розвідки. Головною метою своєї громадської діяльності в цей час Павлик вважав формування нової концепції вітчизняної літератури, покликаної нести просвіту в соціальні низи і виховувати в інтелігенції почуття обов'язку перед власним народом, здатність до самопожертви та безкорисливого служіння загальнолюдським цінностям. З приходом до редакції «Друга» М.&nbsp;Павлика розпочалися принципові реорганізації, боротьба за [[:uk:Українська_мова|народну мову]], проти [[:uk:Язичіє|«язичія»]]. Внаслідок зусиль передової молоді на чолі з М.&nbsp;Павликом з весни [[:uk:1876|1876]] року у «Друзі» остаточно перемагає й утверджується народна мова. Найсильнішим був критико-публіцистичний відділ, що тримався, по суті, на плечах М.&nbsp;Павлика та І.&nbsp;Франка. М.&nbsp;Павлик був одним з перших редакторів в історії української газетно-журнальної періодики, видавцем, популяризатором наукових знань, художньо-мистецьких цінностей. Він відстоював реалізм у літературі, живу народну мову, наголошуючи на завданнях інтелігенції у літературно-публіцистичних працях «Лихі люди. Один листочок з життя», «Миколай Васильович Гоголь», «Потреба етнографічно-статистичної роботи в Галичині». На ранньому етапі життєдіяльності Павлик допомагає у пересилці заборонених цензурою видань, перекладає твори закордонних філософів, економістів, соціологів. Поліція і влада постійно переслідують його та сестру, а [[:uk:18_червня|18 червня]] [[:uk:1877|1877]] року після тривалого нагляду було знайдено привід заарештувати. В його помешканні було проведено обшук, під час якого вилучили чимало літератури, зокрема твори [[:uk:Федькович_Осип-Юрій_Адальбертович|Ю.&nbsp;Федьковича]], [[:uk:Енеїда_(Котляревський)|«Енеїду»]] [[:uk:Котляревський_Іван_Петрович|І.&nbsp;Котляревського]], «Катерину» [[:uk:Шевченко_Тарас_Григорович|Т.&nbsp;Шевченка]], «Сорочинський ярмарок» [[:uk:Гоголь_Микола_Васильович|М.&nbsp;Гоголя]], «Борислав. Картини з життя підгірського народу» І.&nbsp;Франка, статті [[:uk:Драгоманов_Михайло_Петрович|М.&nbsp;Драгоманова]], інші київські та лондонські видання. Після заборони «Друга» М.&nbsp;Павлику довелося докласти чимало зусиль для виходу в світ «Громадського друга». Перший і другий номери часопису поліція конфіскувала, а М.&nbsp;Павлика як редактора й автора оповідання «[http://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/7647/file.pdf Ребенщукова Тетяна] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190702145426/http://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/7647/file.pdf|date=2 липня 2019}}» було засуджено до шести місяців ув'язнення. На сторінках цього журналу М.&nbsp;Павлик виступає зі статтями, у яких закликав літературну молодь спрямовувати свій талант на захист народу. Перекладав твори [[:uk:Тургенєв_Іван_Сергійович|І.&nbsp;Тургенєва]], [[:uk:Успенський_Гліб_Іванович|Г.&nbsp;Успенського]], [[:uk:Салтиков-Щедрін_Михайло_Євграфович|М.&nbsp;Салтикова-Щедріна]], [[:uk:Толстой_Олексій_Костянтинович|О.&nbsp;Толстого]], [[:uk:Лєсков_Микола_Семенович|М.&nbsp;Лєскова]], [[:uk:Пушкін_Олександр_Сергійович|О.&nbsp;Пушкіна]], [[:uk:Лермонтов_Михайло_Юрійович|М.&nbsp;Лермонтова]], [[:uk:Чехов_Антон_Павлович|А.&nbsp;Чехова]], [[:uk:Короленко_Володимир_Галактіонович|В.&nbsp;Короленка]] та ін. Чимало перекладав з європейських літератур, зокрема ті твори, що мали народознавчу основу, могли прислужитися відродженню української культури. Довгий час М.&nbsp;Павлик брав активну участь у роботі секцій та комісій [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|Наукового Товариства імені Шевченка у Львові (НТШ)]], у виданні перекладних творів художньої та наукової літератури. Продовжуючи традиції «Громадського друга», М.&nbsp;Павлик разом з І.&nbsp;Франком видавали «Дзвін» і «Молот», де [[:uk:1878|1878]] року опублікували першу частину повісті Павлика «Пропащий чоловік». Співпрацював Павлик у багатьох виданнях, зокрема у львівській польськомовній газеті «Praca», де видрукував гостропубліцистичні статті та огляди з питань політики, економіки, селянського життя тощо. Перебуваючи з [[:uk:1879|1879]] до [[:uk:1881|1881]] року в [[:uk:Швейцарія|Швейцарії]] та на півдні [[:uk:Франція|Франції]], М.&nbsp;Павлик, М.&nbsp;Драгоманов і [[:uk:Подолинський_Сергій_Андрійович|С.&nbsp;Подолинський]] видавали журнал [[:uk:Громада_(збірник)|«Громада»]]. Злободенними були дописи М.&nbsp;Павлика «Україна австрійська», «Новини з Австрійської України», його сестер Параски й Анни «От хто робить порядок меж людьми», «Мої і людські гріхи, а панська та попівська правда!». [[Файл:Учасники_з’їзду_українських_письменників_з_нагоди_100-річчя_виходу_в_світ_«Енеїди».jpeg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8_%D0%B7%E2%80%99%D1%97%D0%B7%D0%B4%D1%83_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D1%85_%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D1%96%D0%B2_%D0%B7_%D0%BD%D0%B0%D0%B3%D0%BE%D0%B4%D0%B8_100-%D1%80%D1%96%D1%87%D1%87%D1%8F_%D0%B2%D0%B8%D1%85%D0%BE%D0%B4%D1%83_%D0%B2_%D1%81%D0%B2%D1%96%D1%82_%C2%AB%D0%95%D0%BD%D0%B5%D1%97%D0%B4%D0%B8%C2%BB.jpeg%7Cv%C4%BEavo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C400x400bod%7C%D0%A3%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8_%D0%B7%E2%80%99%D1%97%D0%B7%D0%B4%D1%83_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D1%85_%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D1%96%D0%B2_%D0%B7_%D0%BD%D0%B0%D0%B3%D0%BE%D0%B4%D0%B8_100-%D1%80%D1%96%D1%87%D1%87%D1%8F_%D0%B2%D0%B8%D1%85%D0%BE%D0%B4%D1%83_%D0%B2_%D1%81%D0%B2%D1%96%D1%82_%C2%AB%D0%95%D0%BD%D0%B5%D1%97%D0%B4%D0%B8%C2%BB.jpeg%7Cvľavo%7Cnáhľad%7C400x400bod%7CУчасники] з'їзду українських письменників з нагоди 100-річчя виходу в світ [[:uk:Енеїда_(Котляревський)|«Енеїди»]] [[:uk:Іван_Котляревський|Котляревського]], 1898 р: Сидять у першому ряду: [[:uk:Михайло_Павлик|Михайло Павлик]], [[:uk:Євгенія_Ярошинська|Євгенія Ярошинська]], [[:uk:Наталія_Кобринська|Наталія Кобринська]], [[:uk:Ольга_Кобилянська|Ольга Кобилянська]], [[:uk:Марко_Мурава|Сильвестр Лепкий]], [[:uk:Андрій_Чайковський|Андрій Чайковський]], [[:uk:Паньківський_Костянтин_Федорович|Кость Паньківський]]. Стоять у другому ряду: [[:uk:Іван_Копач|Іван Копач]], [[:uk:Володимир_Гнатюк|Володимир Гнатюк]], [[:uk:Осип_Маковей|Осип Маковей]], [[:uk:Михайло_Грушевський|Михайло Грушевський]], [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]], [[:uk:Олександр_Колесса|Олександр Колесса]], [[:uk:Богдан_Лепкий|Богдан Лепкий]]. Стоять у третьому ряду: [[:uk:Петрушевич_Іван|Іван Петрушевич]], [[:uk:Філарет_Колесса|Філарет Колесса]], [[:uk:Йосип_Кишакевич|Йосип Кишакевич]], [[:uk:Іван_Труш|Іван Труш]], [[:uk:Денис_Лукіянович|Денис Лукіянович]], [[:uk:Микола_Івасюк|Микола Івасюк]]<nowiki>.]] Упродовж тривалого часу М.</nowiki>&nbsp;Павлик досліджував проблему українського культурницького поступу, зокрема збирав і узагальнював матеріали про роботу читалень, освітніх товариств і спілок, писав про назрілі питання освіти. На шпальтах демократичних видань підтримував багатьох письменників: [[:uk:Леся_Українка|Лесю Українку]], [[:uk:Грабовський_Павло_Арсенович|Павла&nbsp;Грабовського]], [[:uk:Лесь_Мартович|Леся&nbsp;Мартовича]], [[:uk:Кобилянська_Ольга_Юліанівна|Ольгу Кобилянську]], [[:uk:Кобринська_Наталія_Іванівна|Наталію Кобринську]], [[:uk:Ярошинська_Євгенія_Іванівна|Євгенію Ярошинську]]. Особливо предметний характер народознавчих зацікавлень проступає у стосунках М.&nbsp;Павлика з М.&nbsp;Драгомановим та І.&nbsp;Франком, у його ставленні та оцінках тих праць учених, що стосуються безпосередньо історико-краєзнавчого, фольклорно-етнографічного пластів соціального буття. Власне, М.&nbsp;Павлик став учнем Драгоманова і був речником його ідей до самої смерті. Підготував і видав ([[:uk:1899|1899]]–[[:uk:1907|1907]] роках) 4-томне капітальне дослідження «Розвідки Михайла Драгоманова про українську народну словесність і письменство», кілька томів листування М.&nbsp;Драгоманова з передовими представниками науки, літератури, мистецтва, зокрема з І.&nbsp;Франком, М.&nbsp;Бучинським, Лесею Українкою та іншими, дослідження «Михайло Петрович Драгоманов (1841—1895). Єго юбилей, смерть, автобіографія і опис творів» ([[:uk:1896|1896]]), «Пам'яті Михайла Драгоманова» ([[:uk:1902|1902]]), «Михайло Драгаманов. Єго роль в розвою України» ([[:uk:1907|1907]]), «Михайло Драгоманов як політик» ([[:uk:1911|1911]]). [[Файл:Mykhajlo-pavlyk.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Mykhajlo-pavlyk.jpg|náhľad|150x150bod|Михайло Павлик в останні роки життя]] Чимало рецензій, відгуків написав М.&nbsp;Павлик на твори І.&nbsp;Франка, нерідко аналізував його окремі виступи і публікації в періодиці. Значною і понині є бібліографічна праця Павлика «Спис творів Івана Франка за перше 25-ліття його літературної діяльності, 1874—1898. На пам'ять його ювілею 30. ІХ. 1898» ([[:uk:1898|1898]]). У дослідницькій фольклористично-етнографічній діяльності М.&nbsp;Павлика чільне місце посідають матеріали, присвячені становищу жінки у тогочасному суспільстві. У статті «Неволя женщин», дослідженнях «Про жоночу долю», «Причинок до етнографії „любові“», «В справі робітних людей і женщин у Галичині», «Дещо про рух русинок», «Товариство руських жінок на Буковині», «Ще із-за товариства руських жінок на Буковині», «Про емансіпацію жінки» та інших матеріалах дослідник обстоює потребу освіти жінок, створення умов для їхньої незалежності від чоловіків, рівності з ними у суспільному житті та діяльності, гарантування жінці свободи зборів, слова, совісті. М. Павлику належить провідна роль у справі збирання, публікування, розповсюдження, збереження безцінних пам'яток української, загальнослов'янської та європейської культур. Завдячуючи йому, сьогоднішня українська і світова культури мають у своєму розпорядженні чимало із збереженої епістолярної спадщини видатних громадсько-культурних діячів: М.&nbsp;Драгоманова, [[:uk:Маковей_Осип|Осипа Маковея]], І.&nbsp;Франка, Лесі Українки, [[:uk:Бучинський_Мелітон_Осипович|Мелітона Бучинського]], [[:uk:Окуневський_Теофіл|Теофіла Окуневського]], [[:uk:Кравчинський_Сергій_Михайлович|Сергія Степняка-Кравчинського]], Наталії Кобринської, [[:uk:Крушельницька_Соломія_Амвросіївна|Соломії Крушельницької]], [[:uk:Карманський_Петро_Сильвестрович|Петра Карманського]], [[:uk:Франтішек_Ржегорж|Франтішека Ржегоржа]], І.&nbsp;Палівки, [[:uk:Крушельницький_Антін_Владиславович|А.&nbsp;Крушельницького]], Г.&nbsp;Грабовського, [[:uk:Нижанківський_Остап_Йосипович|Остапа Нижанківського]], М.&nbsp;Лисенка, В.&nbsp;Стефаника, Ольги Кобилянської, Л.&nbsp;Мартовича, [[:uk:Марко_Черемшина|М.&nbsp;Черемшини]]. Похований разом з сестрою Анною на [[:uk:Личаківський_цвинтар|Личаківському цвинтарі]], поле №&nbsp;21. Пам'ятник скромний, поряд з надгробком [[:uk:Свєнціцький_Іларіон_Семенович|Іларіона Свєнціцького]]<ref>{{книга|автор=[[Загайська Роксоляна Йосипівна|Загайська Р.]]|частина=|посилання частина=|заголовок=Вітер в долоні: Книга проходів Личаківським цвинтарем|оригінал=|посилання=|відповідальний=|видання=|місце=Львів|видавництво=[[Видавництво «Апріорі»|Апріорі]]|рік=2017|том=|сторінки=295|сторінок=416|серія=|isbn=978-617-629-077-3|тираж=}}</ref>. == Політична діяльність == Став одним з фундаторів першої модерної української політичної організації&nbsp;— [[:uk:Русько-Українська_радикальна_партія|Русько-української радикальної партії]], заснованої у Львові [[:uk:1890|1890]] року. У програмі, розробленій ним спільно з Франком, проголошувалася її головна мета: пробудження свідомості мас, перетворення їх на політичну силу, з вимогами якої мусила б рахуватися австрійська влада. 1894 року кандидував у Бродівському повіті на виборах до Галицького сейму<ref>{{книга|автор=[[Чорновол Ігор Павлович|Чорновол І.]]|частина=|посилання частина=|заголовок=199 депутатів Галицького сейму|оригінал=|посилання=|відповідальний=|видання=|місце=Львів|видавництво=Тріада-плюс|рік=2010|том=|сторінки=26|сторінок=228|серія=Львівська сотня|isbn=|тираж=}}</ref>. == Художня література == Перший поетичний твір Михайла Павлика «Прийди, весно!», написаний на початку [[:uk:1873|1873]]&nbsp;р., покладений на ноти Віктором Матюком, став популярною піснею, яку виконували на Галичині. У журналі «Друг» [[:uk:1874|1874]] року М.&nbsp;Павлик надрукував [[:uk:Вірш|вірші]] «Не забудь», «Влюблена», «Судьба», «В Карпатах», в альманасі «Дністрянка» за [[:uk:1876|1876]] рік&nbsp;— вірш «Щаслива». В архівних сховищах Центрального державного архіву-музею літератури і мистецтва України, в Києві, виявлено матеріали, що засвідчують активну поетичну працю М.&nbsp;Павлика упродовж [[:uk:1872|1872]] року. Збереглося 8 рукописних зошитів віршів Павлика, датованих 9 січня&nbsp;— 13 грудня, написаних у Монастирську, [[:uk:Кути|Кутах]], Львові, [[:uk:Вижниця|Вижниці]]. Перу Михайла Павлика-прозаїка належить кілька оповідань та повістей. Перше своє оповідання він присвятив викриттю мілітаристської політики [[:uk:Австро-Угорщина|Австро-Угорщини]], її вояччини, жорстокого режиму. Трагедію юнака, який зазнав солдатчини, усіх лихоліть загарбницької війни, з вражаючою психологічною достовірністю розкрито в оповіданні «Юрко Куликів». У прозовому доробку М.&nbsp;Павлика є 2 повісті&nbsp;— «Пропащий чоловік» та «Вихора». У першій автор засуджує антинародну роль продажної частини інтелігенції, реакційних верств суспільства тогочасної Галичини. Порушується питання ставлення до жінки, її морального та духовного поневолення. == Примітки == <references responsive="1"></references> == Джерела == * ''[[:uk:Лозинський_Михайло_Михайлович|Михайло Лозинський]]''. [https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/1363/file.pdf Михайло Павлик, його життє i дïяльність] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210830212853/http://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/1363/file.pdf|date=30 серпня 2021}}.&nbsp;— Відень&nbsp;: Виданнє Союза Визволення Украïни, 1917.&nbsp;— 23 с. * ''[[:uk:Шкраб'юк_Петро_Васильович|Петро Шкраб'юк]]''. [http://history.org.ua/?encyclop&termin=Pavlyk_M Павлик Михайло Іванович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161024222212/http://history.org.ua/?encyclop&termin=Pavlyk_M|date=24 жовтня 2016}} // {{ЕІУ|8|7}} * Павлик, Михайло Іванович // {{ФЕС|сторінки=462}} * ''[[:uk:Володимир_Качкан|Володимир Качкан]]''. Михайло Павлик: Літературно-критичний нарис.&nbsp;— 1986. * ''Віктор Жадько.'' Український некрополь.&nbsp;— К., 2005.&nbsp;— С. 256. * ''Ryszard Tomczyk.'' Rusko-Ukraińska Partia Radykalna 1890—1914.&nbsp;— Szczecin, 2007.&nbsp;— [[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9788375180206|ISBN 978-83-7518-020-6]]. {{ref-pl}} * ''Ryszard Tomczyk'. Radykałowie i socjaldemokraci. Miejsce i rola lewicy w ukraińskim obozie narodowym w Galicji 1890—1914.&nbsp;— Szczecin, 2007.&nbsp;—[[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9788375180312|ISBN 978-83-7518-031-2]]. {{ref-pl}}'' == Посилання == * [http://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?linkpath=pages%5CP%5CA%5CPavlykMykhailo.htm Pavlyk, Mykhailo // Internet Encyclopedia of Ukraine ФОТО] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150722213715/http://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?linkpath=pages%5CP%5CA%5CPavlykMykhailo.htm|date=22 липня 2015}} {{ref-en}} * ''Павлик М.'' [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=12178 Тарас Шевченко й Галицька Україна: в 25-ті роковини його смерти / написав і видав М. Павлик] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201001210540/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=12178|date=1 жовтня 2020}}.&nbsp;— Львів: В друк. І.&nbsp;Айхельберґера, 1911.&nbsp;— 24 с. = Josyp Ivanovyč Lozynskyj = '''Іван Григорович Наумо́вич''' — [[:uk:Галичина|галицький]] [[:uk:Письменник|письменник]], політик, видавець, церковний і громадський діяч, [[:uk:Греко-католицизм|греко-католицький]] (1851), а згодом [[:uk:Православ'я|православний]] (1885) священник, один із провідників галицького [[:uk:Москвофільство|москвофільства]], засновник [[:uk:Товариство_імені_Михайла_Качковського|Товариства імені Михайла Качковського]] (1874). == Життєпис == Народився в [[:uk:Польська_мова|польськомовній]] руській родині [[:uk:Вчитель|вчителя]] [[:uk:Початкова_школа|початкової школи]] в селі [[:uk:Кізлів|Кізлів]], тепер [[:uk:Буський_район|Буський район]], [[:uk:Львівська_область|Львівська область]]. Мати (з дому Дроздовська) походила з родини греко-католицького священника. Початкову освіту і виховання здобув у [[:uk:Буськ|Буську]], де його батько, Григорій Наумович, працював учителем. За фінансової підтримки бузької графині Мір навчався у [[:uk:Львів|львівській]] [[:uk:Гімназія|гімназії]], після закінчення якої у [[:uk:1844|1844]] продовжив освіту на філософському, а згодом на богословському факультеті [[:uk:Львівський_університет|Львівського університету]] та у [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|Львівській духовній семінарії]]. Належав до таємної польської повстанської організації ''Towarzystwo Braci''. Під впливом [[:uk:Весна_народів|Весни народів 1848 року]] змінив політичні переконання на проросійські. Через колишню участь у польських таємних організаціях був відрахований із семінарії і продовжив навчання на правничому відділенні [[:uk:Львівський_національний_університет_імені_Івана_Франка|Львівського університету]]. у 1849 поновився на 3-й рік навчання у Львівську семінарію. У 1851 одружився з Теодорою Гавришкевич&nbsp;— дочкою греко-католицького священика, у тому ж році отримав висвячення із рук [[:uk:Михайло_(Левицький)|митрополита Михайла Левицького]]. Служив вікарієм у [[:uk:Городок_(Львівська_область)|Городку]], а з 1853&nbsp;— [[:uk:Парох|парохом]] у [[:uk:Заставне_(Золочівський_район)|Заставному (Ляшки-Королівські)]] та [[:uk:Перемишляни|Перемишлянах]]. == Громадська та політична діяльність == Засновник популярної газети (далі журнал) для народу «Наука» (1871—1902) та релігійного додатку до цієї газети [[:uk:Слово_Боже_(додаток_до_газети_Наука)|«Слово Боже»]] (1879—1881). У 1871—1880 редагував двотижневик [[:uk:Русская_Рада|«Русская Рада»]]. Посол до [[:uk:Галицький_сейм|Галицького сейму]] (1861—1866), австрійського парламенту (1873—1879, на виборах переміг о. Стефана Качалу<ref>[https://diasporiana.org.ua/ukrainica/1039-zbarazhchina-zbirnik-spominiv-stattey-i-materiyaliv/ Про Сафата Шміґера, Івана Наумовича та інших]// [[Збаражчина (збірник, 1968)|Збаражчина]].&nbsp;— 1968.&nbsp;— С. 224.&nbsp;— (Український архів.&nbsp;— Т. XVII).</ref>), засновник [[:uk:Товариство_ім._М._Качковського|Товариства імені Качковського]]. Підтримував стосунки з офіційними та клерикальними колами [[:uk:Російська_імперія|Російської імперії]]. У 1866 році у статті «Погляд у майбутнє», яка доводила історичну спільність населення Галичини з російським народом, писав: На великому політичному процесі 1882, відомому як [[:uk:Справа_Гниличок|процес]] [[:uk:Грабар_Ольга_Адольфівна|Ольги Грабар]], чи [[:uk:Справа_Гниличок|справа]] [[:uk:Гнилички|Гниличок]], засуджений на 8 місяців ув'язнення за поширення [[:uk:Православ'я|православ'я]].<ref>{{cite book|title=Великий політичний процес "русскіх" в Галичині|url=http://www.fondiv.ru/articles/340/}}</ref> 1882 року виключений з Греко-католицької церкви{{sfn|Himka|1999|p=96.}}. Після відбуття покарання в 1884 році вперше відвідав Росію. 6 жовтня 1885 року в [[:uk:Церква_святого_Георгія_(Львів)|церкві святого Георгія у Львові]] прийняв православ'я{{sfn|Osadczy|2007|s=178–179.}}. Наступного 1886 року емігрував до Росії, був священником у [[:uk:Київ|Києві]]. Сувора реальність у Російській імперії заставляла його визнавати помилки, в 1889&nbsp;р. в листі до [[:uk:Устиянович_Корнило_Миколайович|Корнила Устияновича]] писав: [[Файл:Ivan Naumovych grave.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Ivan_Naumovych_grave.jpg|náhľad|Могила Івана Наумовича]] Помер 4 (16) серпня 1891 року в [[:uk:Новоросійськ|Новоросійську]], під час організації поселень на Кавказі для емігрантів з Галичини. За заповітом, року був похований у Києві на Аскольдовій могилі{{sfn|Некролог|1891|с=1.}}. Нині його могила на [[:uk:Лук'янівське_кладовище|Лук'янівському цвинтарі]] (ділянка&nbsp;21, ряд 2, місце 10). [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] гостро критикував погляди Наумовича, називав його ''Безумовичем''.(?) Іван Франко посвятив біографічну статтю отцю Івану Наумовичу з нагоди його смерті де зазначав: «Мусить то признати небіжчикові і найбільший неприхильник, що заслуга його коло духового розбудження нашого народу є дуже велика. В часі, коли освічені русини сварилися з поляками за азбуку та календар, між собою&nbsp;— за дзвінки, бороди та обряд церковний, далі&nbsp;— за мову і правопис, Іван Наумович був одним із перших (попри небіжчику Трещаківськім), що хоч десь-колись обертався зі своїми писаннями просто до народу, до селян і міщан. В р. 1860 видав він маленьку книжечку під заголовком „Ластівка для руських дітей“, і від того часу все частіше появлялися його праці, призначені для простого народу.» = Emanuil Hrabar = '''Еммануїл Іванович Грабар''' (; [[:uk:7_жовтня|7 жовтня]] [[:uk:1831|1831]], [[:uk:Ділове|Трибушани]], [[:uk:Мармарощина|Мармарощина]], [[:uk:Угорське_королівство_(1526—1867)|Угорське королівство]], [[:uk:Австрійська_імперія|Австрійська імперія]]&nbsp;— [[:uk:1910|1910]], [[:uk:Російська_імперія|Російська імперія]])&nbsp;— український та угорський [[:uk:Громадський_діяч|громадський діяч]], [[:uk:Юрист|юрист]], депутат угорського парламенту [[:uk:Австро-Угорщина|Австро-Угорщини]]. Батько [[:uk:Грабар_Володимир_Еммануїлович|Володимира]] та [[:uk:Грабар_Ігор_Емануїлович|Ігоря Грабарів]]. == Життєпис == Еммануїл Грабар народився 7 жовтня 1831 року в селі Трибушани (нині&nbsp;— село [[:uk:Ділове|Ділове]], [[:uk:Україна|Україна]]) у родині військового греко-католицького священника Івана Грабара (Яноша Грабара угорською), мати&nbsp;— Юлія Гаджеґа<ref>[http://www.ruthenia.ru/document/543693.html О ЗАПРЕЩЕНИИ ОПЕРЫ-ВОДЕВИЛЯ «КАЗАК-СТИХОТВОРЕЦ»: ПИСЬМО А. А. ШАХОВСКОГО А. С. ШИШКОВУ]</ref>. Навчався в гімназії в місті [[:uk:Кошиці|Кошиці]]. Восени 1848 року вступив до лав угорських революційних сил національної оборони, був унтерофіцером у таборі для новобранців у [[:uk:Кечкемет|Кечкеметі]]. У травні 1849 року очолив 91-й батальйон революційних військ. Разом із двома ротами ввіреного йому підрозділу склав зброю під час капітуляції гарнізону фортеці [[:uk:Мукачево|Мукачево]] 17 серпня 1849 року. У 1850-ті роки вивчав юриспруденцію в Пештському університеті, стає адвокатом. З 1861 року&nbsp;— засідатель у суді комітату Мармарош. З 1867 року знову&nbsp;— [[:uk:Адвокат|адвокат]], член об'єднання ветеранів революційної армії комітату Мармарош. 1869 року обраний депутатом Палати представників угорського парламенту від села Волове Поле (нині&nbsp;— селище міського типу [[:uk:Міжгір'я_(Закарпатська_область)|Міжгір'я]], Україна). З 1871 року разом із В.&nbsp;Ф.&nbsp;Кімаком видавав сатиричну газету [[:uk:Лібералізм|ліберального]] москвофільського спрямування [[:uk:Сова_(газета)|«Сова»]]. Після 1871 року був змушений емігрувати. Влаштувався спочатку в [[:uk:Італія|Італії]], де протягом трьох років був домашнім учителем дітей [[:uk:Демидов_Сан-Донато_Павло_Павлович|П.&nbsp;П.&nbsp;Демидова]], а за три роки пішов за ними до [[:uk:Париж|Парижа]]. У 1876 році прибув до Російської імперії та став викладачем гімназії спочатку в [[:uk:Єгор'євськ|Єгор'євську]] і в [[:uk:Рязанська_губернія|Рязанській губернії]], потім в [[:uk:Ізмаїл|Ізмаїлі]] й, нарешті, в [[:uk:Тарту|Юр'єві]]. Тут він був призначений помічником ректора університету. Протягом 1879—1880 років до Росії переїхала його дружина Ольга Грабар із синами. Останні роки життя провів у [[:uk:Російська_імперія|Російській імперії]]. Помер 1910 року. == Сім'я == * Батько&nbsp;— Іван Грабар * Матір&nbsp;— Юлія Гаджеґа * Дружина&nbsp;— Ольга Грабар * Сини&nbsp;— [[:uk:Грабар_Володимир_Еммануїлович|Володимир Грабар]] та [[:uk:Грабар_Ігор_Емануїлович|Ігор Грабар]] == Посилання == * {{Cite web|url=http://igor-grabar.ru/monografia-licey.php|title=Автомонография|website=Игорь Грабарь|language=ru|archive-url=https://web.archive.org/web/20171228171525/http://igor-grabar.ru/monografia-licey.php|archive-date=2017-12-28}} <references /> = Ivan Mondok = '''Ioann Mondok''' ( [[:cs:Užhorod|Užhorod]]) byl rusínský učitel, řeckokatolický kněz, [[:cs:Kanovník|kanovník]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|eparchie mukačevské]] a první předseda [[:cs:Spolek_svatého_Vasilije_Velikého|Spolku sv. Vasilije Velikého]]. Ioann byl profesor na užhorodském gymnáziu a inicioval výstavbu nové budovy užhorodského řeckokatolického semináře na místě tzv. ''Čurhovičových sadů'', naproti [[:cs:Užhorodský_hrad|Užhorodskému hradu]].<ref>Барліг О. Звірі подивляться замість тебе.&nbsp;— Тернопіль: Видавництво «Крок», 2017.&nbsp;— 306 с.</ref> Ioann Mondok také publikoval své povídky a publicistické články na stránkách rusínských novin ''[[:cs:Svět_(týdeník)|Svět]]'' a napsal rozsáhlou studii o [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulním vikáři]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|mukačevské řeckokatolické eparchie]] [[:cs:Ivan_Čurhovič|Ivanu Čurhovičovi]]. = Oleksandr Jakovyč Konyskyj = {{Infobox Osobnosť | Meno = Oleksandr Jakovyč Konyskyj | Popis osoby = ukrajinský prekladateľ, spisovateľ, vydavateľ, lexikograf, pedagóg, občiansky činiteľ, advokát a novinár | Portrét = Олександр Кониський.jpg | Dátum narodenia = [[18. august]] [[1836]] | Miesto narodenia = [[Perechodivka]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1900|12|12|1836|8|18}} | Miesto úmrtia = [[Bolechiv]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]]) | Štát pôsobenia = [[Ruská ríša]] | Národnosť = [[Ukrajinci|ukrajinská]] | Profesia = [[spisovateľ]], [[prekladateľ]] | Známy vďaka = pieseň [[Molytva za Ukrajinu]] | Manželka = Marija Oleksandrivna | Popis portrétu = Portrét od Franca Mezera | Pseudonym = F. Vernyvoľa, F. Gorovenko, V. Burkun, Perebedňa, O. Chutorianyn }}'''Oleksandr Jakovyč Konyskyj''' (* [[18. august]] [[1836]], [[Perechodivka]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[12. december]] [[1900]], [[Kyjev]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[prekladateľ]], [[spisovateľ]], vydavateľ, [[Lexikografia|lexikograf]], [[Pedagógia|pedagóg]], občiansky činiteľ, [[advokát]] a [[novinár]] s [[Liberalizmus|liberálnym]] smerovaním. Pôsobil pod približne 150 [[Pseudonym|pseudonymami]] (F. Vernyvoľa, F. Gorovenko, V. Burkun, Perebedňa, O. Chutorianyn...). Napísal [[pieseň]] ''[[Molytva za Ukrajinu]]'' (po slovensky ''Modlitba za Ukrajinu'') a preložil v [[Ruština|ruštine]] napísaný denník [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]]. == Životopis == Oleksandr Jakovyč Konyskyj sa narodil [[18. august|18. augusta]] [[1836]] v obci [[Perechodivka]]. Pochádzal zo starého [[Černihiv|černihovského]] rodu, ktorý už existoval viac ako 400 rokov. Detstvo strávil v meste [[Nižyn]], ktoré opísal v svojich spomienkach:{{citát|Nižyn je malé mesto. Súčasne bol centrom vzdelávania Černihivského regiónu a severu Poltavského regiónu. Tu sa skvelo Bezborodské lýceum. Okrem toho Nižyn má slávnu históriu – predovšetkým obchodnú, preto bol v centre pozornosti bohatých ľudí so statkami.}}Oleksandr Jakovyč Konyskyj začal v roku [[1858]] prispievať do ''[[Černyhovskyj Lystok|Černyhovského Lystku]]'' (po slovensky ''Černyhovský Lístok''). Angažoval sa v rôznych oblastiach spoločenského života. V meste [[Poltava]], kde slúžil, organizoval [[Nedeľná škola|nedeľnú školu]]. Pre potreby výučby písal učebnice (''Ukrajinski propysy'', ''Aryfmetyka, abo ščotnycia'', ''Hramatka abo perša čytanka zadľa počatku všenia''...). V tlači publikoval rad článkov venujúcich sa [[Náboženstvo|náboženským]] témam. Ako člen kyjevskej mestskej rady sa usiloval o zavedenie výučby [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] na školách. Organizoval vzťahy medzi Ukrajincami angažovanými v spoločenskom živote na Haliči. Bol obviňovaný zo šírenia tzv. maloruskej propagandy, bez akéhokoľvek vyšetrovania či súdu bol v roku [[1863]] vyhnaný do mesta [[Vologda]]. [[Súbor:Олександр Кониський з дружиною.jpg|vľavo|náhľad|Fotografia s manželkou Marijou z roku 1866.]] V roku [[1865]] [[Vysťahovalectvo|emigroval]]. V emigrácii sa spojil s národnými [[Ukrajinská diaspóra|ukrajinskými]] občianskymi činiteľmi pochádzajúcimi z [[Halič (región)|Haliče]]. Po to, čo žil v [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|nemeckých]] mestách [[Drážďany]] a [[Lipsko]], navštívil [[Ľvov]] a vrátil sa na [[Ukrajina|Ukrajinu]]. Pod oficiálnym policajným dohľadom žil v mestách Jelisavethrad (dnes [[Kropyvnyckyj]]) a [[Bobrynec]] a od konca roku [[1866]] približne šesť rokov žil v meste Katerynoslav (dnes [[Dnepropetrovsk]]), kde sa venoval advokácii a písaniu. Väčšinu diel, ktoré Oleksandr Jakovyč Konyskyj počas tohto obdobia napísal ([[román]] ''Ne daruj zolotom, ta ne byj molotom'', poéma ''Semen Palij'', [[poéma]] ''Kozak Rozum'', ''Na zaslanni''...), ako aj [[Ukrajinčina|ukrajinský]] slovník obsahujúci približne 20 tisíc slov a veľkú zbierku [[Príslovie|prísloví]], [[Ruská ríša|ruská]] polícia skonfiškovala v rámci razie. Diela sa nikdy nenašli. V roku [[1872]] sa pod sa vrátil z Katerynoslavu (dnešného Dnepropetrovsku) do [[Kyjev|Kyjeva]], kde zostal pod policajným dohľadom a pracoval v novinách ''[[Kijevskij telegraf]]'' (po slovensky ''Kyjevský telegraf''). Počas druhej polovice 90. rokov 19. storočia pomáhal [[Volodymyr Bonifatijovyč Anatonovyč|Volodymyrovi Bonifatijovyčovi Anatonovyčovi]] založiť ''[[Vseukrajinská politická organizácia|Vseukrajinskú politickú organizáciu]]'', ktorá mala zjednocovať národne citiacich [[Ukrajinci|Ukrajincov]] každého smerovania žijúcich na území [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]. Ustanovujúci zjazd organizácie sa konal v roku [[1897]] a v roku [[1901]] sa k nej pridala aj [[Kyjev|kyjevská]] tajná organizácia ''[[Stara hromada]]'' (po slovensky ''Stará spoločnosť''). Samotná organizácia nakoniec prerástla do ''[[Ukrajinská demokratická strana|Ukrajinskej demokratickej strany]]''. Pre potreby ''[[Vseukrajinska spiľna orhanizacija|Vseukrajinskej spiľnej orhanizacije]]'' (po slovensky ''Všeukrajinská spoločná organizácia'') v [[Kyjev|Kyjeve]] založil vydavateľstvo ''[[Vik]]'' (po slovensky ''Storočie''), ktoré počas 15 rokov svojej existencie publikovalo v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] viac ako 100 kníh. Oleksandr Jakovyč Konyskyj patril medzi zakladateľov a finančných podporovateľov ''Literaturného tovarystva imeni Ševčenka'' (po slovensky ''Literárne tovarišstvo Ševčenka''), ktoré vzniklo v roku [[1873]], neskôr inicioval pretvorenie spoločnosti na ''[[Naukove tovarystvo imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Národné tovarišstvo Ševčenka''). Venoval veľa úsilia (morálneho aj materiálneho) do rozvoja [[Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|tovarišstva]]. Tovarišstvu daroval vlastných 1 000 [[Ruský rubeľ|rubľov]] na pokrytie potrieb a zároveň sa ujal aj pozície šéfredaktora prvých čísel vydaní zápisov tovarišstva. Spomedzi ukrajinských spisovateľov nachádzajúcich sa pod ruským dohľadom len Olesandr Jakovyč Konyskyj a [[Mychajlo Serhijovyč Hruševskyj]] prispievali do každého čísla{{--}}uverejňovali v ňom svoje poznámky, kritické postoje, historické články aj literárne články. Spoločne s Volodymyrom Antonovyčom Konyským pomohol Mychajlovi Serhijovyčovi Hruševskému, jeho žiakovi, aby sa dostal na katedru ukrajinskej histórie [[Ľvovská univerzita|ľvovskej univerzity]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hyryč | meno = Ihor | titul = Oleksandr Konyskyj | url = https://portalhistoryua.com/personality/oleksandr-konyskyj/ | dátum prístupu = 2025-12-21 | vydavateľ = Portal beta | jazyk = uk}}</ref> Oleksandr Jakovyč Konyskyj zomrel [[12. december|12. decembra]] [[1900]] v Kyjeve. Bol pochovaný na Bajkovom cintoríne. == Tvorba == [[Súbor:Oleksandr Konyskyy.jpg|náhľad|Konyskyj v posledných rokoch svojho života.]] Oleksandr Jakovyč Konyskyj začal literárne tvoriť v roku [[1858]]. Písal [[Báseň|básne]], [[Románová novela|románové novely]], [[Dráma|dramatické diela]] a poviedky. Vo svojich dielach obhajoval myšlienky [[Ukrajinci|ukrajinského]] [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] a tzv. teóriu malých činov. Známe sú jeho básne: ''Ja ne bojus ťurmy i kata'' (po slovensky ''Nebojím sa väzenia ani kata''), ''Na pochoroni T. Ševčenka'' (po slovensky ''Na pohrebe Tarasa Ševčenka'')..., pri ktorých boli literárni kritici zdržanliví. Vo svojich [[Poviedka|poviedkach]] sa venoval problému sociálnej a nacionálnej degradácie Ukrajincov v [[Ruská ríša|Ruskej ríši]] (''Paniv praznyk'', ''Mlyn'', ''Spokuslyva nyva''...) a opisoval bežný život Ukrajincov (''Chvora duša'', ''Starci'', ''Za kryhoju''...). V románových novelách ''Semen Žuk i joho rodyči'' (po slovensky ''Semen Žuk a jeho príbuzní'') a ''Jurij Gorovenko'' (po slovensky ''Jurij Govorenko'') vytvoril obraz ukrajinskej inteligencie a činiteľov angažujúcich sa v kultúre. Bol autorom prvej podrobnej{{--}}2-zväzkovej [[Biografia|biografie]] [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]], ktorá nestratila svoj význam a v súčasnosti sa publikuje pod názvom ''Taras Ševčenko-Hrušivskyj: Chronika joho žyťťa'' (po slovensky ''Taras Ševčenko – Hrušivskyj: Kronika jeho života''; bola vydaná v rokoch 1898 až 1901). Práca dostala vysoké hodnotenie od [[Ivan Jakovyč Franko|Ivana Jakovyča Franka]] a od [[Ahatanhel Juchymovyč Krymskyj|Ahatanhela Juchymovyča Krymského]]. Jeho [[báseň]] ''[[Molytva za Ukrajinu]]'' (po slovensky ''Modlitba za Ukrajinu'') zhudobnil [[Mykola Vitalijovyč Lysenko]]. Od konca 20. rokov 20. storočia boli diela Oleksandra Jakovyča Konyského (okrem zopár básní) zakázané. [[Sovietsky zväz|Sovietski]] [[Literárna veda|literárni vedci]] ho označovali za [[Nacionalizmus|nacionalistu]]. Jeho úplná [[Rehabilitácia (právo)|rehabilitácia]] bola až počas 80. rokov 20. storočia. V roku [[1990]] v [[Kyjeve]] bola opätovne vydaná monografia. == Dielo == Širšiu [[Bibliografia|bibliografiu]] tvorby Oleksandra Jakovyča Konyského zostavil [[Vasyľ Mykolajovyč Domanyckyj]]. Bola publikovaná v prvom čísle mesačníka ''[[Kijevskaja starina]]'' (ukrajinský názov: ''Kyjivska mynuvšyna''; po slovensky ''Kyjevská minulosť'').<ref>{{Citácia periodika|titul=Bibliografičejskij ukazateľ sočinenij A. Ja. Konisskago pisannych po-malorusski|periodikum=Ukrajinskaja starina|vydavateľ=Stara hromada|miesto=Kyjev|dátum=1901|ročník=20|dátum prístupu=2025-12-21|dátum archivácie=2018-11-20|url archívu=https://archive.org/details/kievskaya_starina_1901/page/n132/mode/1up|jazyk=ru}}</ref> === Poviedky === * ''Panska voľa'' (po slovensky ''Pánska vôľa''). * ''Propašči ľudy'' (po slovensky ''Stratení ľudia''). * ''Syrota'' (po slovensky ''Sirota''). * ''Antin Kalyna'' (po slovensky ''Antin Kalyna''). * ''Doľa odnoho pysmennyka'' (po slovensky ''Osud jedného spisovateľa''). * ''Steľmachy'' (po slovensky ''Tesári''). * ''Sestra-žalibnycia'' (po slovensky ''Žialiaca sestra''). * ''Baba Javdocha'' (po slovensky ''Baba Javdocha''). * ''Navvyperedky'' (po slovensky ''Predbiehajúce sa''). * ''Neprymyrenna'' (po slovensky ''Nezmieriteľná''). === Románové novely === * ''Semen Žuk i joho rodyči'' (po slovensky ''Semen Žuk a jeho príbuzní'', 1875). * ''Jurij'' ''Horovenko'' (po slovensky ''Jurij Horovenko'', 1885). * ''V hosťach dobre, a vdoma lipše'' (po slovensky ''U hostí dobre, doma lepšie'', 1885). * ''Boroťba'' (po slovensky ''Boj'', 1890). * ''Hrišnyky'' (po slovensky ''Hriešnici'', 1895). * ''Molodyj vik Maksyma Odycia'' (po slovensky ''Mladosť Maksyma Odynca''). === Dramatické diela === * ''Porvalas nytka'' (po slovensky ''Nitka sa pretrhla'', 1884). * ''Oľha Nosačivna'' (po slovensky ''Oľha Nosačivna''). === Články === *''Krytyčny ohľad ukrajinskoji dramatyčnoji literatury'' (po slovensky ''Kritický prehľad ukrajinskej dramatickej literatúry'', 1865). *''Ukrajinskyj naconalizm'' (po slovensky ''Ukrajinský nacionalizmus'', 1875). *''Sohočasne literaturne priamuvaňňa'' (po slovensky ''Súčasné literárne smerovanie'', 1878). *''Vidčyty z istoriji rusko-ukrajinskoho pysmenstva'' (po slovensky ''Výklad z histórie rusko-ukrajinského písomníctva'', 1881 – 1882). *''Lysty pro Irlandiju'' (po slovensky ''Listy o Írsku'', 1882, 1904). *''Z istoriji Rusy-Ukrajiny. Pisľa Kostomarova'' (po slovensky ''Z histórie Rusi-Ukrajiny. Po Kostorovovi''). *''Mychajlo Maksymovyč. Biohrafična zamitka'' (po slovensky ''Mychajlo Maksymovyč. Biografická poznámka''; 1886). *''Žinoča osvita na Ukrajini'' (po slovensky ''Vzdelávanie žien na Ukrajine''; 1886). *''Žinky-profesory u Bolonii'' (po slovensky ''Profesorky v Bologni''; 1886). *''Pro Anatoľa Svydnyckoho'' (po slovensky ''O Anatolijovi Svydnyckom''; 1888). === Recenzie === * ''Koly ž vyjasnycia. Za provodom povisti Chmary'' (po slovensky ''Kedy sa už vyjasní. Na základe románovej novely Chmary'', 1875). * ''Zbirnyk tvoriv Ijeremiji Halky'' (po slovensky ''Zbierka diel Ijerimiji Halky'', 1876). * ''Očerky z istoriji ukajinskoji literatury XIX stoliťťa'' (po slovensky ''Náčrty z ukrajinskej literatúry 19. storočia'', 1884). === Monografia === * ''Taras Ševčenko-Hrušivskyj: Chronika joho žyťťa'' (po slovensky ''Taras Ševčenko – Hrušivskyj: Kronika jeho života''; bola vydaná v rokoch 1898 až 1901). === Preklady === * ''Dvi ruski narodnosti'' (po slovensky ''Dve ruské národnosti'', 1886). * ''Kňahyňa. Povisť Tarasa Ševečenka'' (po slovensky ''Kňažná: románová novela Tarasa Ševčenka'', 1888). * ''Artyst. Povisť Tarasa Ševečenka'' (po slovensky ''Umelec: románová novela Tarasa Ševčenka'', 1888). == Pamiatka == * V [[Ukrajina|ukrajinských]] mestách [[Dnepropetrovsk]], [[Ľvov]], [[Drohobyč]], [[Kyjev]], [[Čerkasy]] a [[Černihiv]] sa nachádzajú ulice pomenované po Oleksandrovi Jakovyčovi Konyskom. * Celá tvorba Oleksanndra Jakovyča Konyského sa v súčasnosti nachádza v ''[[Instytut literatury T. H. Ševčenka NAN Ukrajiny|Instytute literatury T. H. Ševčenka NAN Ukrajiny]]'' (po slovensky ''Inštitút literatúry T. H. Ševčenka Národnej akadémie vied Ukrajiny'') a v ''Nacionaľnej bibilioteke Ukrajiny imeni V. Vernadskoho'' (po slovensky ''Národná knižnica Ukrajiny V. I. Vernadského''). * V meste [[Bojarka]] bola 25. júla 2021 odhalená pamätná tabuľa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kyjivščyna. Mytropolyt Oleksandr vyiav učasť u vidkrytti pam’iatnoji došky avtorovi sliv duchovnoho himu Ukrajiny Oleksandru Konyskomu | url = https://pereyaslav-eparchia.kiev.ua/novini/novini-eparkhiji/547-kijivshchina-mitropolit-oleksandr-vzyav-uchast-u-vidkritti-pam-yatnoji-doshki-avtorovi-sliv-dukhovnogo-gimnu-ukrajini-oleksandru-koniskomu | dátum vydania = 2021-07-25 | dátum prístupu = 2025-12-25 | vydavateľ = Perejaslavsko-Vyšnevska jeparchija. Pravoslavna cerkva Ukrajiny | jazyk = uk | miesto = Perejaslav}}</ref> == Referencie == <references responsive="1"></references> == Zdroje == * {{Preklad|uk|Кониський Олександр Якович|45780938}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Usenko|meno=Ihor Borysovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2009|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=Konyskyj Oleksandr Jakovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=25|zväzok=5|typ zväzku=|url=|isbn=978-966-00-0085-4|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}. * {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija sučasnoji Ukrajiny|priezvisko=Hajevska|meno=Ľubov Oksetijivna|poznámka=hlavný redaktor: Ivan Mychajlovyč Dziuba; 767 strán|vydavateľ=Instytut nacionaľnych doslidžeň Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny; Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2014|isbn=978-966-02-7304-7|url=https://esu.com.ua/article-4843|zväzok=14|jazyk=uk|vydanie=1|strany=}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Domanyckyj|meno=Vasyľ Mykolajovyč|titul=Bibliohrafičnyj vkazivnyk tvoriv O. Ja. Konyskoho, pysanych ukrajinskoju movoju|periodikum=Kijevskaja staryna|miesto=Kyjev|dátum=1901|ročník=20|číslo=1|strany=131 – 151|url=https://archive.org/details/kievskaya_starina_1901/page/n132/mode/1up|dátum prístupu=2025-12-21|jazyk=ru}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=V. O.|titul=Nekropoľ na Bajkovij hori|miesto=Kyjev|rok=2008|strany=128, 228, 229, 267|jazyk=uk|vydanie=1}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=V. O.|titul=Ukrajinskyj nekropoľ|miesto=Kyjev|rok=2005|strany=202|jazyk=uk|vydanie=1}}. * {{Citácia knihy|titul=Lysty Oleksandra Konyskoho do Illi Šraha: naukove vydaňňa|vydanie=1|miesto=Černihiv|rok=2011|poznámka=201 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Ivanycka|meno=S. H.|titul=Oleksandr Jakovyč Konyskyj v epistoľarnomu spilkuvanni (1893 – 1900 roky): Naukove vydaňňa|periodikum=Naukove vydaňňa|vydavateľ=Prosvita|miesto=Černihiv|dátum=2011|číslo=XXXI|strany=358 – 366|priezvisko2=Demčenko|meno2=T. P.|priezvisko3=Mysiury|meno3=O. O.|jazyk=uk}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Ivanycka|meno=S. H.|titul=...Peršoporiadne džerelo dľa istoriji našoho duchovnoho žyťťa...|periodikum=Naukove vydaňňa|vydavateľ=Prosvita|miesto=Černihiv|dátum=2011|číslo=XXXI|strany=153 – 157|priezvisko2=Demčenko|meno2=T. P.|priezvisko3=Mysiury|meno3=O. O.|jazyk=uk}}. * {{Citácia periodika|titul=Oleksandr Konyskyj|periodikum=Visnyk NTŠ|dátum=2016|strany=52 – 56|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Lysenko|meno=I. K.|titul=Nižynci vidomi j nevidomi: osobystisnyj faktor u rehionaľnij istoriji (druha miskrajonna nukovo praktyčna konferencija)|vydanie=1|rok=2016|strany=49 – 60|kapitola=Postať Oleksandra Konyskoho v hromadsko-polityčnomu žytti Velykoji Ukrajiny ta Halyčyny druhoji polovyny XIX stoliťťa: stan doslidžeňňa problemy|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Franko|meno=Ivan Jakovyč|titul=Pro žyťťa i dijaľnisť O. Konyskoho|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo tovarystva Prosvita|miesto=Ľvov|rok=1901|odkaz na autora=Ivan Jakovyč Franko|jazyk=uk}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Jas|meno=Oleksij Vasyľovyč|titul=Ideja akademiji v ukrajinskij naukovij i hromadskij dumci kincia XIX – počastku XX st.: teksty na konteksty|periodikum=Ukrajinskyj istoryčnyj žurnal|dátum=2018|číslo=6|strany=4 – 32|url=https://www.academia.edu/38305965/%D0%86%D0%B4%D0%B5%D1%8F_%D0%B0%D0%BA%D0%B0%D0%B4%D0%B5%D0%BC%D1%96%D1%97_%D0%B2_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96%D0%B9_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%96%D0%B9_%D1%96_%D0%B3%D1%80%D0%BE%D0%BC%D0%B0%D0%B4%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96%D0%B9_%D0%B4%D1%83%D0%BC%D1%86%D1%96_%D0%BA%D1%96%D0%BD%D1%86%D1%8F_%D0%A5%D0%86%D0%A5_%D0%BF%D0%BE%D1%87%D0%B0%D1%82%D0%BA%D1%83_%D0%A5%D0%A5_%D1%81%D1%82_%D1%82%D0%B5%D0%BA%D1%81%D1%82%D0%B8_%D1%82%D0%B0_%D0%BA%D0%BE%D0%BD%D1%82%D0%B5%D0%BA%D1%81%D1%82%D0%B8_%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D1%96%D1%81%D1%82%D0%BE%D1%80%D0%B8%D1%87%D0%BD%D0%B8%D0%B9_%D0%B6%D1%83%D1%80%D0%BD%D0%B0%D0%BB_2018_6_%D0%A1_4_32|dátum prístupu=2025-12-21|jazyk=uk}}. * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Levčenko | meno = Iľľa | titul = Stanovleňňa pohľadiv O. Konyskoho ščodo ukrajino-poľskoho pytaňňa (VI Mižnarodna naukovo-praktyčna konferencija – Aktuaľni problemy humanitarnych nauk u doslidžeňňach molodych naukovciv | url = https://www.academia.edu/31349056/%D0%9B%D0%B5%D0%B2%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%86_%D0%9A_%D0%A1%D1%82%D0%B0%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D1%8F_%D0%BF%D0%BE%D0%B3%D0%BB%D1%8F%D0%B4%D1%96%D0%B2_%D0%9E_%D0%9A%D0%BE%D0%BD%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D1%89%D0%BE%D0%B4%D0%BE_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%BE_%D0%BF%D0%BE%D0%BB%D1%8C%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D0%BF%D0%B8%D1%82%D0%B0%D0%BD%D0%BD%D1%8F_VI_%D0%9C%D1%96%D0%B6%D0%BD%D0%B0%D1%80%D0%BE%D0%B4%D0%BD%D0%B0_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%BE_%D0%BF%D1%80%D0%B0%D0%BA%D1%82%D0%B8%D1%87%D0%BD%D0%B0_%D0%BA%D0%BE%D0%BD%D1%84%D0%B5%D1%80%D0%B5%D0%BD%D1%86%D1%96%D1%8F_%D0%90%D0%BA%D1%82%D1%83%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D1%96_%D0%BF%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BB%D0%B5%D0%BC%D0%B8_%D0%B3%D1%83%D0%BC%D0%B0%D0%BD%D1%96%D1%82%D0%B0%D1%80%D0%BD%D0%B8%D1%85_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA_%D1%83_%D0%B4%D0%BE%D1%81%D0%BB%D1%96%D0%B4%D0%B6%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D1%8F%D1%85_%D0%BC%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D1%85_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%86%D1%96%D0%B2_2016_%D0%92%D0%B8%D0%BF_8_%D0%A1_63_67 | dátum vydania = 2018 | dátum prístupu = 2025-12-21 | strany = 63 – 67 | jazyk = uk | miesto = Kyjev | vydavateľ = Vydavnycko-polihrafičnyj centr Kyjivskyj universytet}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2008|isbn=966-02-4099-6|strany=523|dátum archivácie=2019-08-18|url archívu=https://archive.org/details/muzychna02/page/n461/mode/2up|poznámka=664 strán|kapitola=heslo Konyskyj Oleksandr Jakovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Onackyj|meno=Jevhen Dometijovyč|titul=Ukrajinska mala encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Dzvin|miesto=Buenos Aires|rok=1960|strany=701, 702|jazyk=uk|kapitola=heslo Konyskyj Oleksandr Jakovyčč|zväzok=3|url=}}. * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Huraľ | meno = Oľha | titul = Simejni tejemnycij Oleksandra Konyskoho | url = https://tyzhden.ua/simejni-taiemnytsi-oleksandra-konyskoho/ | dátum vydania = 2024-02-11 | dátum prístupu = 2025-12-27 | vydavateľ = Ukrajinskyj tyžde | miesto = Kyjev | jazyk = uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr|titul=Vybrani tvory|vydanie=1|vydavateľ=Čas, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Kyjev|rok=1927, 2017|poznámka=autorské poznámky: Serhij Oleksandrovyč Jefremov; 182 strán|zväzok=1|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr|titul=Vybrani tvory|vydanie=1|vydavateľ=Čas, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Kyjev|rok=1927, 2017|poznámka=autorské poznámky: Serhij Oleksandrovyč Jefremov; 187 strán|zväzok=2|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr Jakovyč|titul=V hosťach dobre, a doma lipše|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska nakladňa, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Lipsko, Kyjev|rok=1920, 2018|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr Jakovyč|titul=Hrišnyky|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska vydavnyča spilka, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Winnipeg, Kyjev|rok=1917, 2019|jazyk=uk|poznámka=291 strán}}. = Oleksij Toronskyj = '''Oleksij Toronskyj''' alebo '''Alexy Toroński''' ([[1838]], [[Zawadka Rymanivska]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Poľsko]]{{--}}† [[14. február]] [[1899]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinsko]]-[[Poliaci|poľský]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[pedagóg]], [[katechéta]] a občiansky činiteľ. Písal učebnice [[Literatúra|literatúry]] a [[Náboženstvo|náboženstva]] pre stredné školy. == Životopis == Oleksij Toronskyj sa narodil v roku [[1838]] v obci [[Zawadka Rymanivska]] v rodine miestneho [[Kňaz|kňaza]] Ivana Toronského.<ref>{{Cite web|url=http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html|title=Спадщина, яка надихає митців|accessdate=28 жовтня 2015|archive-date=9 квітня 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140409021139/http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html}}</ref> V rokoch [[1856]] až [[1860]] študoval [[Teológia|teológiu]] v [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckom]] seminári vo [[Viedeň|Viedni]]. Na kňaza bol vysvätený v roku [[1862]], stal sa profesorom na [[Ľvov|ľvovskom]] akademickom gymnáziu. Medzi rokmi [[1868]] až [[1889]] učil na cisársko-kráľovskom Drohobyčskom gymnáziu Františka Jozefa I. v meste [[Drohobyč]]. Od roku [[1891]] do roku [[1898]] opäť učil na ľvovskom akademickom gymnáziu. V roku [[1895]] sa stal členom metropolitného konzistória [[Ukrajinská gréckokatolícka cirkev|Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi]]. Pôsobil ako jeden z redaktorov časopisu ''[[Sion Ruskij]]'' (po slovensky ''Sion Ruský''). Svoj články publikoval napríklad v periodikách ''[[Hazeta Škoľna]]'' (po slovensky ''Noviny školské''), ''[[Myr]]'' (po slovensky ''Svet''), ''[[Nediľa]]'' (po slovensky ''Nedeľa''), ''[[Dilo]]'' (po slovensky ''Práca''). Napísal [[Románová novela|románovú novelu]] ''Hancia'' (po slovensky ''Hancia'') vydanú v roku [[1862]], ktorá opisuje život [[Lemkovia|Lemkov]]. Predkladal diela z [[Poľština|poľštiny]] a z [[Nemčina|nemčiny]]. V roku 1876 sa vyjadril, že ruský národ má „podradné postavenie“ medzi slovanskými literatúrami. Oleksij Toronskyj zomrel [[14. február|14. februára]] [[1899]] v [[Ľvov|Ľvove]]. Bol pochovaný na [[Lyčakivský cintorín|Lyčakivskom cintoríne]] v Ľvove.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Krysa|meno=Ľubomyr Stepanovyč|titul=Lyčakivskyj nekropoľ|vydanie=1|rok=2006|isbn=978-966-8955-00-6|strany=127|jazyk=uk}}</ref> == Referencie == <references responsive="1"></references> == Zdroje == * {{Preklad|uk|Торонський Олексій|35127494|rue|Александер Тороньскый|107714}} * {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Blažejovskyj|meno=Dmytro|titul=Istoryčnyj Šematyzm Peremyšľskoji Jeparchiji z vkľučeňňam Apostoľskoji Lemkivščyny (1828—1939)|vydanie=1|vydavateľ=Kameňar|miesto=Ľvov|rok=1995|isbn=5-7745-0672-Х|strany=859|jazyk=uk|poznámka=1008 strán}}. * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sprawa pisowni ruskiej | url = https://zbruc.eu/node/66577 | dátum prístupu = 2025-12-21 | vydavateľ = Zbruč | jazyk = pl}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Krasovskyj|meno=Ivan|titul=Dijači nauky i kuľtury Lemkivščyny|vydanie=1|miesto=Toronto|rok=2000|isbn=966-95740-0-5|strany=8|poznámka=124 strán|jazyk=uk}}. a = Ioan Pastelij = '''Іван Пастелій''' ([[:uk:27_січня|27 січня]] [[:uk:1741|1741]], село Мала Пастіль, (тепер [[:uk:Пастілки|Пастілки]] [[:uk:Перечинський_район|Перечинського району]] [[:uk:Закарпатська_область|Закарпатської області]])&nbsp;— [[:uk:1799|1799]], [[:uk:Мукачево|Мукачево]])&nbsp;— український [[:uk:Педагог|педагог]], [[:uk:Історик|історик]], [[:uk:Літератор|літератор]] і [[:uk:Громадський_діяч|громадський діяч]]. == Життєпис == Освіту здобув в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]], Будині і Ягру. Був [[:uk:Професор|професором]] Мукачівської богословської школи, [[:uk:Священик|священиком]], каноніком. Автор кількох історичних праць [[:uk:Латинська_мова|латинською мовою]]. З 1787 року по 1790 рік він був генеральним вікарієм Списького вікаріату з осідком в Кошицях, який входив до складу [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівської греко-католицької єпархії]], яка тоді займала територію, тепер розділену між чотирма державами Україною, Угорщиною, Словаччиною та Румунією, а тоді була під юрисдикцією Мукачівської греко-католицької єпархії. == Творчість == З його історичних робіт виявлено «Історію Мукачівської єпархії» (додаток до праці [[:uk:Лучкай_Михайло_Михайлович|М. Лучкая]] «Історія карпаторусів») та «Про походження русинів». У цих працях (зокрема другій) велика кількість матеріалу стосується історії закарпатських [[:uk:Лемки|лемків]]. З художніх творів відомий [[:uk:Сатира|сатиричний]] [[:uk:Вірш|вірш]] [https://uk.wikisource.org/wiki/%D0%9F%D0%B0%D1%81%D1%82%D0%B8%D1%80%D1%8E%20%D0%B4%D1%83%D1%88%D0%B5%D0%B2%D0%BD%D0%B8%D0%B9 «Піснь пастиря душевного»], написаний народною [[:uk:Лемківський_говір|лемківською говіркою]]. Тут перші букви кожної із [[:uk:Строфа|строф]] складають прізвище автора. Творчість І. Пастелія позитивно оцінив [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іван Франко]] в праці «Карпаторуське письменство», назвавши Пастелія «чоловіком вільнодумним». '''Ioann Pastelij''' ({{Vjazyce2|rue|Иоанн Пастелий}}, {{Datum narození|1741|1|21}} [[:cs:Pastilky|Malá Pastilka]] — {{Datum úmrtí|1799|0|0}} [[:cs:Mukačevo|Mukačevo]]) byl [[:cs:Rusíni|rusínský]] řeckokatolický [[:cs:Kanovník|kanovník]] a [[:cs:Generální_vikář|generální vikář]], [[:cs:Učitel|učitel]], [[:cs:Spisovatel|spisovatel]], [[:cs:Historik|historik]] a osvícenec.<ref name=":07">{{Citace elektronického periodika|titul=ПАСТЕЛІЙ ІВАН|periodikum=resource.history.org.ua|url=http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Pastelij_I|datum přístupu=2025-01-02}}</ref><ref name=":32">{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|vydání=1. vyd|vydavatel=Libri|místo=Praha|počet stran=311|isbn=978-80-7277-370-1|poznámka=[Dále jen Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury]|ref=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|typ refu=normální}}</ref> Ioann byl jeden z nejvýznamnějších osvícenců a [[:cs:Historik|historiků]] během [[:cs:Rusínské_národní_obrození|rusínského národního obrození]]. Ioanna uznával Michal Lučkaj a také ukrajinský buditel [[:cs:Ivan_Franko|Ivan Franko]], který jej označil za svobodomyslného muže.<ref name=":07" /><ref name=":32" /> Mezi lety 1787 až 1788 byl [[:cs:Generální_vikář|generálním vikářem]] Prešovského [[:cs:Děkanát_a_vikariát|vikariátu]] se sídlem v [[:cs:Košice|Košicích]].<ref name=":07" /><ref name=":32" /><ref name=":15">{{Citace monografie|titul=Krajeznačný slovník Rusínů-Ukrajinců: Prešovsko|editoři=Fedir M. Kovač, Fedir Kovač, Svaz Rusínů-Ukrajinců Slovenské republiky|vydání=1. vyd|vydavatel=Svaz Rusínů-Ukrajinců Slovenské republiky|místo=Prešov|počet stran=496|edice=Rusíni-Ukrajinci Prešovska|isbn=978-80-85137-15-6}}</ref> Vikářem byl pouze jeden rok, jelikož jej práce nenaplňovala. Stal se opět [[:cs:Kanovník|kanovníkem]] u [[:cs:Eparchie_mukačevská|Mukačevské eparchie]] a psal svá díla.{{Poznámka|[[Kanovník]] bylo jedno z nejvýše postavených duchovních míst v eparchii. Místo Kanovníka také zahrnovalo členství v [[kapitula|kapitule]].}} == Život == Ioann Pastelij se narodil {{Datum narození|1741|1|21}} v [[:cs:Pastilky|Malé Pastilce]] (dnešní Pastilky na [[:cs:Ukrajina|Ukrajině]]) do rodiny řeckokatolického kněze.<ref name=":25">{{Citace elektronického periodika|příjmení=Деяк|jméno=Ігор|titul=Пастелій Іван|periodikum=Колиба - портал про Закарпаття|url=https://www.kolyba.org.ua/unikalne-zakarpattja/pismenniki-zakarpattja/2910-pasteli-ivan|datum vydání=2025-01-03|jazyk=uk-ua|datum přístupu=2025-01-02}}</ref> Studoval teologii v [[:cs:Užhorod|Užhorodu]], [[:cs:Budapešť|Budapešti]] a [[:cs:Eger|Egeru]].<ref name=":07" /><ref name=":32" /><ref name=":15" /> Od roku 1765 byl učitelem [[:cs:Etika|etiky]] na řeckokatolickém semináři v Mukačevu.<ref name=":25" /><ref name=":15" /> Také byl farářem v [[:cs:Humenné|Humenném]] a [[:cs:Chust|Chustu]].<ref name=":07" /><ref name=":32" /><ref name=":15" /> V roce 1787 jej jmenoval [[:cs:Seznam_mukačevských_řeckokatolických_eparchů|mukačevský biskup]] [[:cs:Ondřej_Bačinský|Ondřej Bačinský]] [[:cs:Generální_vikář|generálním vikářem]] nově založeného Prešovského [[:cs:Děkanát_a_vikariát|vikariátu]] se sídlem v [[:cs:Košice|Košicích]].<ref name=":07" /><ref name=":32" /><ref name=":15" /><ref name=":32" /> Vikářem byl pouze jeden rok, jelikož jej práce nenaplňovala.<ref name=":32" /> Poté se opět stal [[:cs:Kanovník|kanovníkem]] u [[:cs:Eparchie_mukačevská|Mukačevské eparchie]] a psal svá díla.{{Poznámka|[[Kanovník]] bylo jedno z nejvýše postavených duchovních míst v eparchii. Místo Kanovníka také zahrnovalo členství v [[kapitula|kapitule]].}}<ref name=":15" /><ref name=":32" /> == Dílo == Ioann Pastelij je považován za jednoho ze zakladatelů moderní rusínské [[:cs:Historiografie|historiografie]]. Jedná se zejména o díla ''Historia Diocesis Muncasiensis'' ({{Vjazyce2|cs|Historie Mukačevské diecéze}}) a ''De origine Ruthenorum'' ({{Vjazyce2|cs|O původu Rusínů}}) napsaná v [[:cs:Latina|latině]].<ref name=":32" /><ref name=":32" /><ref name=":4">{{Citace elektronického periodika|titul=Пастелий Иван :: Русинська Веб-книга|periodikum=rusin8.webnode.ru|url=https://rusin8.webnode.ru/o-pisatjeljakh/z-podkarpatja/pastelij-ivan/|datum přístupu=2025-01-02}}</ref> V těchhle knihách se také zaobírá o historii [[:cs:Lemkové|Lemků]].<ref name=":07" /><ref name=":25" /> Z básnické tvorby napsal satirickou báseň ''Píseň duchovního pastýře'', známá také jako ''Píseň Pasteliho'' ({{Vjazyce2|rue|Пѣснь пастыря душевнаго, Пѣснь Пастелия}}), která byla napsána v básníkově rodném lemkovském dialektu, a také [[:cs:Elegie|elegii]] ''Elegie na počest císaře Josefa II.<ref name=":32" />''<ref name=":25" /><ref>{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Pavel Robert|příjmení2=Kopecký|jméno2=Miloslav|příjmení3=Pad̕ak|jméno3=Valerij|titul=Národ odnikud: ilustrované dějiny karpatských Rusínů|vydavatel=Pad̕aka|místo=Užhorod|počet stran=116|isbn=978-966-387-092-2}}</ref> Báseň a autor je populární u ukrajinské inteligence.<ref name=":07" /><ref name=":4" /> Právě ''Píseň duchovního pastýře'' byla poprvé publikována ukrajinským buditelem [[:cs:Mychajlo_Drahomanov|Mychajlem Drahomanovem]] v časopise ''Život a slovo'' ({{Vjazyce2|uk|Житє і слово}}).<ref name=":4" /> == Odkazy == === Poznámky === <references group="pozn."><ref name=":08">{{Citace monografie|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|poznámka=OCLC: ocm49047693}}</ref> <ref name=":16">{{Citace elektronického periodika|titul=Владика Василь Попович (12.09.1796 – 9.10.1864)|periodikum=МГКЄ|url=https://mgce.uz.ua/blog/episkopy-mgke/vladyka-vasyl-popovych-12-09-1796-9-10-1864/|jazyk=uk|datum přístupu=2024-12-23}}</ref> <ref name=":42">{{Citace monografie|příjmení=Fedor|jméno=Pravel|titul=Črty o karpatskoruské literatuře od druhé poloviny 19. století (Очерки Карпаторусской литературы со второй половины XIX столѣтія)|vydavatel=Spoleka Alexandera Duchnoviče|místo=Užhorod|rok vydání=1929|počet stran=76|jazyk=ru}}</ref> <ref>{{Citace monografie|příjmení=Szinnyei|jméno=József|titul=Magyar írók élete és munkái II. (Caban–Exner)|místo=Budapest|rok vydání=1893}}</ref> <ref name=":26">{{Citace elektronického periodika|titul=Першій ужгородській гімназії — 400 років|periodikum=rionews.com.ua|url=https://rionews.com.ua/newspaper/socio/now/n14114155027|datum přístupu=2024-12-23}}</ref> <ref name=":33">{{Citace elektronické monografie|příjmení=Hrycyščuk|jméno=Taťana|titul=Нащадок священиків|url=http://h.ua/story/213142/|datum přístupu=2024-12-23|jazyk=uk|url archivu=https://web.archive.org/web/20160305092437/http://h.ua/story/213142/|datum archivace=2019-03-05}}</ref> <ref>{{cite web|url=http://www.hram-vsehsvyatih.od.ua/spisok-zaxoronennyx-lyudej/|назва=Храм Всех Святых. Список захороненных людей.|вебсайт=Сайт [[Церква Всіх Святих (Одеса)|Церкви Всіх Святих]] [[Одеська єпархія УПЦ (МП)|Одеської єпархії УПЦ (МП)]]|дата-доступу=2011-04-15|мовою=ru|url-архіву=https://www.webcitation.org/69Ta8AuQq?url=http://hram-vsehsvyatih.od.ua/spisok-zaxoronennyx-lyudej/|дата-архіву=2012-07-27|deadurl=yes}}</ref> <ref>{{стаття|автор=Шевчук А.|назва=Спасти мемориал — защитить честь города|видання=Газета «[[Вечерняя Одесса]]»|дата=2010-08-14|випуск=118—119 (9249—9250)|дата-доступу=2016-05-30|посилання=http://vo.od.ua/rubrics/raznoe/15010.php|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160603052507/http://vo.od.ua/rubrics/raznoe/15010.php|archivedate=2016-06-03|accessdate=2016-08-03}} {{ref-ru}}</ref> <ref name=":09">Стойкова С. Зародження і розвиток болгарської фольклористики ХІХ ст. / Стефанія Стойкова // Народна творчість та етнографія.&nbsp;— 2008.&nbsp;— № 2.&nbsp;— С.53.</ref> <ref name=":17">{{Cite web|url=https://zakarpattja.livejournal.com/79483.html|title=Юрій Венелін (Гуца) — закарпатець, який став одним з основоположників болгаристикі в Європі|last=Данилюк|first=Дмитро|accessdate=25 лютого 2022|archive-date=27 січня 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180127041417/http://zakarpattja.livejournal.com/79483.html}}</ref> <ref name="szluk">{{книга|автор=Szluk István|назва=Töredékek Nyírgyulaj görögkatolikus egyházközség történetéből lelkészei életrajza alapján|одказ=http://www.szabarchiv.hu/drupal/sites/default/files/Szluk.pdf|місто=Nyíregyháza|рік=2012|сторінкы=10}}</ref> <ref name="padiak">{{статя|автор=[[Валерій Падяк]]|назва=Забытый Русин-реформатор в Австрії: Михайло фон Висаник (10.10.1792 — 3.11.1872)|выданя=Русин|выпуск=1|рік=2008|сторінкы=9-10|одказ=http://www.rusynacademy.sk/image/1-2008.pdf}}</ref> <ref name="ndb">{{статя|автор=Christina Vanja|назва=Viszánik, Michael (Mihály) von|выданя=Neue Deutsche Biographie|выпуск=26|рік=2016|сторінкы=832-833 [вебова верзія]|одказ=https://www.deutsche-biographie.de/pnd103142576.html}}</ref> <ref>{{статя|автор=Wolfgang Regal, Michael Nanut|назва=Zwangsjacke und Gummizelle (Narrenturm 81)|выданя=Ärztewoche|выпуск=1|рік=2007|одказ=https://web.archive.org/web/20170417071910/http://www.springermedizin.at/artikel/8075-zwangsjacke-und-gummizelle-narrenturm-81}}</ref> <ref>{{статя|автор=Theodor Meißel|назва=Freud und die österreichische Psychiatrie seiner Zeit|выданя=Psychoanalyse und Psychiatrie: Geschichte, Krankheitsmodelle und Therapiepraxis|рік=2006|сторінкы=54}}</ref> <ref>{{cite web|url=http://www.viennatouristguide.at/Friedhoefe/Zentralfriedhof/Index_00_%20Bild/00_viszanik_05.htm|title=Dr. Michael Viszanik|publisher=Kunst und Kultur in Wien|accessdate=10. октовбер 2021}}</ref> <ref name=":34">{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|vydání=1. vyd|vydavatel=Libri|místo=Praha|počet stran=311|isbn=978-80-7277-370-1}}</ref> <ref name=":104">{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|příjmení2=Magocsi|jméno2=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|jazyk=en}}</ref> <ref name=":010">{{Citace monografie|příjmení=Zlocký|jméno=Feodosij|titul=Výběr z poezie|vydání=2|vydavatel=Náš rodný kraj|místo=Užhorod|rok vydání=1923}}</ref> <ref name=":18">{{Citace elektronického periodika|příjmení=Gabor|jméno=V. V.|titul=Злоцький Феодосій Антонович|periodikum=esu.com.ua|url=https://esu.com.ua/article-16344|datum vydání=2010-12-12|jazyk=uk|datum přístupu=2025-07-08}}</ref> <ref name=":27">{{Citace monografie|příjmení=Nezdilskij|jméno=Eugenij|titul=Очеркъ карпаторусской литературы|vydavatel=Подкарпаторусскій Народопросвѣтительный Союз|místo=Užhorod|rok vydání=1932|strany=195–197|jazyk=ru}}</ref> <ref>{{Citace elektronického periodika|příjmení=Lelekač|jméno=Nikolaj|titul=1944 Подкарпатское писемство на початку ХХ. вѣка :: Русинська Веб-книга|periodikum=rusin8.webnode.ru|url=https://rusin8.webnode.ru/news/podkarpatskoje-pisjemstvo-na-pochatku-khkh-v%D1%A3ka/|datum přístupu=2025-07-08}}</ref> <ref>{{Citace periodika|příjmení=Myšanyč|jméno=O. V.|titul=Феодосій Злоцький|periodikum=Na Verchovině|rok vydání=1984|strany=290–294|místo=Užhorod|vydavatel=Karpaty}}</ref> <ref>{{Citace monografie|příjmení=Chlanta|jméno=I. V.|titul=Енциклопедія Закарпаття. Визначні особи ХХ століття.|vydavatel=Zakarpatská pobočka Naučného tovaryšstva Ševčenkova|místo=Užhorod|rok vydání=2007|počet stran=400|strany=136–137|isbn=978-966-8924-33-0}}</ref> <ref>{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Paul Robert|příjmení2=Paďak|jméno2=Valerij|titul=Підкарпатська Русь. Формування національної самосвідомості (1848–1948)|vydání=2|vydavatel=Vydavatelství Valerije Paďaka|místo=Užhorod|rok vydání=2021|strany=90–91|isbn=978-966-387-127-1}}</ref> <ref>{{Citace monografie|příjmení=Rut Tichý|jméno=František|odkaz na autora=František Rut Tichý|titul=Розвиток сучасної літературної мови на Підкарпатській Русі|vydavatel=Akademie nauk vyšší školy Ukrajiny|místo=Užhorod|rok vydání=1996|strany=121–122|jazyk=uk}}</ref> <ref>{{Citace elektronického periodika|titul=Архивы раскрывают свои тайны: НЕКОТОРЫЕ АСПЕКТЫ ЯЗЫКОВОЙ ПОЛИТИКИ НА ПОДКАРПАТСКОЙ РУСИ – І|periodikum=Reporter UA|url=https://ua-reporter.com/news/arhivy-raskryvayut-svoi-tayny-nekotorye-aspekty-yazykovoy-politiki-na-podkarpatskoy-rusi-i|datum vydání=2021-08-03|jazyk=ru|datum přístupu=2025-07-08}}</ref> <ref>https://ua-reporter.com/uk/news/malenkyy-vavylon-muzhgorod-ta-yogo-odynadcyatyy-mer-vladnyy-komisar-myron-strypskyy-foto</ref> <ref>Алла Галас. Гіядор Стрипський в історії українського мовознавства на Закарпатті // Науковий вісник УжНУ Серія: Філологія. Випуск 2(42)&nbsp;— 2019.&nbsp;— С. 29.</ref> <ref>https://zakarpattya.net.ua/Blogs/90173-Iosyp-Kobal-Hiiador-Strypskyi-moskvofilizm-ukrainizm-i-vitchyzniani-rusnaky</ref></references> == Література == * ''Галас Б. К.,&nbsp;Галас Й''. Стрипський Гіядор Миколайович // * ''[[:uk:Галас_Кирило_Йосипович|Галас К. Й]]''. Закарпатоукраїнський ономаст Гіядор Миколайович Стрипський // Onomastica.&nbsp;— Wrocław, 1971.&nbsp;— R. 16, zesz. 1—2. — S. 301—307. * ''Держалюк М. С.'' [http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Strypskyj_H] // == Посилання == * [http://prozak.info/IIstoriya/Kim-e-dlya-Zakarpattya-Giyador-Strips-kij Тарас Гайдук. Ким є для Закарпаття Гіядор Стрипський / Історія - Прозак] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200321205630/http://prozak.info/IIstoriya/Kim-e-dlya-Zakarpattya-Giyador-Strips-kij|date=21 березня 2020}} * [http://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=122 Стрипський Гіядор Миколайович // Комунальний заклад "Закарпатська обласна універсальна наукова бібліотека ім. Ф. Потушняка" Закарпатської обласної ради] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200502165216/http://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=122|date=2 травня 2020}} <references /> = Jurij Žatkovič = '''Юрій''' ('''Георгій''') '''Кальман Жаткович''' ({{нар}} {{ДН|14|10|1855}}, [[:uk:Дравці|Дравці]] біля [[:uk:Ужгород|Ужгорода]]— {{ДС|25|9|1920}}, [[:uk:Стройне|Стройне]] на [[:uk:Свалявський_район|Свалявщині]])— дослідник історії [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]], етнограф, священник, письменник, літературознавець, перекладач, член [[:uk:НТШ|НТШ]] ([[:uk:Львів|Львів]]). == Біографія == Народився в родині вчителя. Навчався в Ужгородській та Велико-Варадинській гімназіях. У [[:uk:1881|1881]]р. закінчив [[:uk:Ужгородська_богословська_семінарія|Ужгородську богословську семінарію]]. Служив священником у селах [[:uk:Великий_Раковець|Великий Раковець]], [[:uk:Іза|Іза]], [[:uk:Стройне|Стройне]]. Писав угорською мовою та [[:uk:Язичіє|язичієм]]. Вивчав церковну [[:uk:Історія|історію]] та [[:uk:Етнографія|етнографію]] Закарпаття. За працю «Влияние ягерских епископов и борьба против него в Мукачевской епархии» був обраний членом Мадярського історичного товариства ([[:uk:1884|1884]] р.). Друкувався у таких видавництвах як «Листок», «Місяцеслов» (Ужгород), «ЗНТШ» ([[:uk:Львів|Львів]]) та в угорській періодиці, самостійно редагував часопис [[:uk:Русинъ_(Закарпаття,_Жаткович)|«Русинъ»]]. Автор першого в [[:uk:Угорщина|Угорщині]] «Короткого нарису української літератури» та «Короткої історії руської літератури до татарської навали». Переклав [[:uk:Угорська_мова|угорською мовою]] окремі твори [[:uk:Марко_Вовчок|М. Вовчка]] ([[:uk:1897|1897]]р.), [[:uk:Юрій_Федькович|Ю. Федьковича]] ([[:uk:1898|1898]] р.), [[:uk:Іван_Франко|І. Франка]] (1902 р.), відомий протест західно-українських культурних діячів «І ми в Європі» (1896 р.), переклав з угорської на українську мову «Меморіал [[:uk:Едмунд_Еган|Е. Егана]]. Економічне становище руських селян в Угорщині» (Львів, 1901 р.). Підручники Жатковича для українських шкіл у Закарпатті були заборонені. Три з його підручників - з [[:uk:Географія|географії]], [[:uk:Історія|історії]] та [[:uk:Суспільні_науки|суспільних наук]] - 14 разів перевидавалися словацькою мовою. Багато творів Жатковича лишилися неопублікованими. Був лідером руху [[:uk:Народовці|народовців]] Закарпаття початку ХХ ст. Угорська влада всіляко утискала Юрія Жатковича за спілкування з видатним українським вченим [[:uk:Гнатюк_Володимир_Михайлович|Володимиром Гнатюком]], у тому числі, намагалася інкримінувати йому участь у розповсюдженні [[:uk:Російська_пропаганда|російської пропаганди]]: він був змушений двічі писати протоколи-пояснення з цього приводу (27 січня та 17 березня 1903 р.)<ref>Володимир Гнатюк. Мадярська свобода // ''Лїтературно-Науковий Вістник'', — т. 32, — кн. 11. — Львів 1905, — С. 149—150.</ref> == Твори == * Князь Федор Корятович. «Листок», 1891, №&nbsp;12 * Замітки етнографічні з Угорської Руси // Етнографічний збірник, т. 2. Львів, 1896 * Нарис історії Грушівського монастиря на Угорській Русі // Місяцеслов на 1906&nbsp;р. Ужгород, 1905 * Мадярські переклади творів Івана Франка // Привіт Іванові Франкові в сорок-літє його письменської праці. Львів, 1916 * Короткий нарис малоросійської літератури (Уривок) // Світова велич Шевченка, т. 3. К., 1964 * Этнографическій очерк угро-русских. «Новини Закарпаття», 1993, 27 трав., 2 груд. * Весілля. «Carpatica—Карпатика», 1999, вип. 6. == Примітки == <references responsive="1"></references> == Джерела == * ''Герасимова Г. П''. [http://www.history.org.ua/?termin=Zhatkovych_Yu ЖАТКОВИЧ Юрій-Кальман]. // {{ЕІУ||}} * Гнатюк В. Мадярська свобода // ''Лїтературно-Науковий Вістник'', — т. 32, — кн. 11. — Львів 1905, — С. 143—154. * ''Гнатюк В. М.'' Юрій ЖатковиЧ // ЛНВ.&nbsp;— 1904.&nbsp;— т. XXVIII.&nbsp;— кн. 10—12. * ''Данилюк Д. Д''. [http://esu.com.ua/search_articles.php?id=18886 Жаткович Юрій-Кальман Юрійович] // {{ЕСУ|9|509—510}} * ''Лелекач М. М., Гарайда І. А.'' Загальна бібліографія Підкарпаття.&nbsp;— Ужгород, 1943. * ''Мазурок О. С.'' Юрій Жаткович як історик та етнограф Угорської Руси // Український історик.&nbsp;— 1993.&nbsp;— т. 30.&nbsp;— №&nbsp;116—119. * ''Микитась В. Л.'' З ночі пробивалися…&nbsp;— Ужгород, 1977. * ''Пагиря В.'' «Я світ узрів під Бескидом…»: Сторінки історії.&nbsp;— Ужгород, 1993. * Його ж. Подвижник національної науки і культури: До 140-річчя від дня народж. Ю. Жатковича // Календар «Просвіти» на 1995&nbsp;р.&nbsp;— Ужгород, 1995. * ''Хланта І.'' Літературне Закарпаття у XX&nbsp;ст.&nbsp;— Ужгород, 1995. * ''Перфецкий Е.'' Обзор угрорусской историографии. «Известия отделения русского языка и словесности Императорской АН», СПб., 1914, кн. 1; Юрий Жаткович // Календарь «Унио» на 1921 г.&nbsp;— Ужгород, 1920. == Посилання == * [http://www.ua-reporter.com/uk/novosti/13893 Ю. Жаткович&nbsp;— етнограф, історик, перекладач] = Platon Kosteckyj = '''Platon Kosteckyj''' (* [[2. júl]] [[1832]], [[Vaňkovyči]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1. máj]] [[1908]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinsko]]-[[Poliaci|poľský]] [[novinár]], [[spisovateľ]], [[básnik]] a občiansky činiteľ. == Životopis == Platon Kosteckyj sa narodil [[2. júl|2. júla]] [[1832]] v obci [[Vaňkovyči]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]] Ioana Kosteckého a Terezy Kosteckej, za slobodna Fedorovyčovej. Vyrastal v [[Lemkovský región|lemkovskom regióne]]. Absolvoval štúdium na nemeckom gymnáziu v meste [[Sambir]], na gymnáziu v meste [[Przemyśl]] študoval [[Filozofia|filozofiu]] (takéto štúdium existovalo v rámci prípravy študenta na vysokú školu). [[Ukrajinská literatúra]] ho zaujala natoľko, že sa stal najusilovnejším študentom otca [[Józef Lewicki (1801–1860)|Józefa Lewického]]. V rokoch [[1850]] až [[1852]] študoval na právnickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. Nakoľko jeho [[Nemci|nemeckí]] profesori boli protislovansky nastavení, usúdil, že nie je schopný na štúdium [[Objektívne právo|práva]], a tak zanechal štúdium. Obrátil sa naňho známy vedúci predstaviteľ [[Ľvov|ľvovskej]] tlače [[Jan Dobrzański]], a tak začal prispievať do periodík ''[[Dziennik Literacki]]'' (po slovenský ''Literárny denník'') a ''[[Gazeta Narodowa]]'' (po slovensky ''Národné noviny''). V rokoch [[1854]] až [[1855]] pôsobil ako jeden z redaktorov ''[[Zoria Halycka]]'' (po slovensky ''Úsvit haličský''). V 60. rokoch 19. storočia žiadal Ľvovské [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícke]] metropolitné konzistórium o finančnú podporu novín, ale žiadosť mu zamietli. V roku [[1861]] bol odsúdený za účasť na demonštrácii proti [[Germanizácia|germanizácii]] Ľvovskej univerzity. Vo väzení vytvoril báseň ''Nasza mołytwa'' (po slovensky ''Naša modlitba''), ktorú napísal v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] [[Latinská cirkev|latinkou]], pričom text je ovplyvnení [[Poľština|poľštinou]]. Báseň bola v nasledujúcom roku publikovaná v jeho zbierke diel, ktorú vydalo kníhkupectvo [[Karol Kazimeirz Wild|Karola Kazimeirza Wilda]]. Platona Kosteckého začali vnímať ako charizmatického proroka s povahou [[Mohykáni|mohykána]] a bol vnímaný ako jeden z najlepších [[Ľvov|ľvovských]] rečníkov. Spočiatku bol prívržencom myšlienky jednotnej identickosti [[Poliaci|Poliakov]] a [[Ukrajinci|Ukrajincov]]{{--}}zastával názor, že poľskí politici musia podporovať [[ukrajinské národné hnutie]] a pomáhať rozvíjať sa Ukrajincom žijúcim na [[Halič (región)|Haliči]]. Aj keď s ním väčšina ľvovských politikov súhlasila, nedokázali myšlienky zrealizovať. Pod vplyvom toho, že v novinách ''[[Gazeta Narodowa]]'' (po slovensky ''Národné noviny'') sa začali prejavovať antiukrajinské postoje, postupne prešiel na antiukrajinskú [[Poézia|poéziu]]. Kým v 60. rokoch 19. storočia propagoval myšlienku tolerancie veľkého množstva [[Etnikum|etník]], počas 90. rokov 19. storočia sa pridal k prúdu integrálneho [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] medzi intelektuálmi. Platon Kosteckyj zomrel [[1. máj|1. mája]] [[1908]] v [[Ľvov|Ľvove]] ako bezdetný vdovec. Bol pochovaný na miestnom Lyčakivskom cintoríne. Obrad viedli [[Kňaz|kňazi]] oboch [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckych cirkví]]. [[Ivan Jakovyč Franko]] zaujal veľmi kritický postoj k tvorbe Platona Kosteckého{{--}}kritizoval tiež jeho činnosť a nazýval ho aj zradcom. == Referencie == <references responsive="1"></references> == Zdroj == * {{Preklad|uk|Платон Костецький|39688439}}. * {{Citácia knihy|titul=Połski Słownik Biograficzny|vydanie=1|vydavateľ=Zakład Narodowy Imienia Ossolińskich|miesto=Vroclav, Varšava, Krakov|rok=1968|strany=340, 341|kapitola=heslo Kostecki Platon (1832 – 1908)|jazyk=pl|zväzok=XIV}}. * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kostecki, Platon, 1832-1908 | url = https://viaf.org/en/viaf/102244000 | dátum prístupu = 2025-12-20 | vydavateľ = VIAF | jazyk = en}}. = Ioan Rakovský = '''Ioan Rakovský''' (* [[5. marec]] [[1815]], [[Stavne]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[3. december]] [[1885]], [[Iza]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]], respektíve [[Zakarpatská oblasť|zakarpatskoukrajínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[novinár]], [[Jazykoveda|jazykovedec]], [[učiteľ]], občiansky činiteľ a [[národný buditeľ]]. Patril medzi prorusínsky a prorusky orientovaných intelektuálov angažovaných v rámci procesu [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]].<ref name=":7">{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus : osobnosti její historie, vědy a kultury|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|strany=|poznámka=311 strán|jazyk=cs|vydanie=1}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Razgulov|meno=Valerij|titul=K rozgadke smerti Ioanna Rakovskogo|vydavateľ=1|miesto=Užhorod|rok=2004|jazyk=ru}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Vydatni Zakarpatci: Rakovskyj Ivan|url=https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=190|dátum prístupu=2025-12-20|vydavateľ=Zakarpatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňa Zakarpatskoji oblasnoji rady|jazyk=uk|miesto=Užhorod}}</ref> == Životopis == Ioan Rakovský sa narodil [[5. marec|5. marca]] [[1815]] v obci [[Stavne]]. Jeho otec bol župný [[notár]]. V roku [[1824]] začal študovať na užhorodskom gymnáziu a tiež dva roky študoval [[Filozofia|filozofiu]] na právnickej akadémii v [[Košice|Košiciach]]. V roku [[1836]] bol pridelený na úrad [[Mukačevská eparchia|eparchu]], kde pôsobil dva roky. V roku [[1839]] bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]] a dobrovoľne zostal v [[Celibát|celibáte]]. Od roku [[1839]] do roku [[1844]] pôsobil ako kňaz obci [[Vyšná Rybnica]]. Počas druhej polovice 40. rokov 19. storočia bol preradený ako [[učiteľ]] do [[Užhorod|Užhorodu]], potom sa stal prorektorom Užhorodského grécko-katolíckeho učiteľského semináru. V roku [[1859]] prevzal faru v obci [[Iza]], kde učil miestnych obyvateľov čítať a písať po [[Ruština|rusky]], zároveň propagoval obrad [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnej]] cirkvi. Po jeho smrti ľudia začali konvertovať na pravoslávie, čo vyústilo do troch súdnych procesov a do náboženských represií. V rokoch [[1856]] až [[1858]] redigoval časopis ''[[Cerkovnaja hazeta]]'' (po slovensky ''Cirkevné noviny''), kde popropagoval myšlienku historickej jednoty [[Podkarpatská Rus|Karpatskej Rusi]] s [[Ruská ríša|Ruskom]]. Na vytvorení časopisu sa dohodol spoločne s ďalšími [[Rusínske národné obrodenie|rusínskymi buditeľmi]] v dome [[Adolf Dobriansky|Adolfa Dobrianskeho]]. Časopis publikoval články z ruských náboženských časopisov, ako aj články [[Jakiv Fedorovyč Holovackyj|Jakova Fedorovyča Holovackého]] a [[Alexander Duchnovič|Alexandra Duchnoviča]]. Úrady oficiálne zakázali časopis [[19. máj|19. mája]] [[1858]], a tak Ioan Rakovskij prestal používať [[Ruština|ruštinu]], prešiel na tzv. [[jazyčije]]. Po vydaní desiatich čísel úrady noviny definitívne zakázali. Potom redigoval noviny ''[[Cerkovnyj visnyk dľa rusynov Avstrijskoj deržavy]]'' (po slovensky ''Cirkevné noviny pre Rusínov Rakúskeho cisárstva''). Ioan Rakovský vydal učebnice [[Aritmetika|aritmetiky]], [[Geografia|geografie]] a [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]]. Prispieval do viacerých periodík (''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'', ''[[Novyj svit]]'', ''[[Karpat]]'', ''[[Cerkovnyj visnyk dľa rusynov Avstrijskoj deržavy]]''...). Ioan Rakovský zomrel [[3. december|3. decembra]] [[1885]] v obci [[Iza]]. Jeho smrť vyvolala v spoločnosti veľký rozruch{{--}}mnohí verili, že bol [[Intoxikácia|otrávený]]. Ku koncu života bol predvolaný správou [[Mukačevská eparchia|mukačevskej eparchie]], kde bol žiadaný o to, aby zanechal svoje aktivity zamerané na propagáciu proruskej orientácie a [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnej cirkvi]]. Keďže sa nedostavil, bol nahlásený na ministerstvo kultúry. V reakcii na to sa rozhodol [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] do [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]. Príčina smrti nie je známa. == Zdroje == * {{Preklad|uk|Раковський Іван Іванович|27071594|cs|Ioann Rakovský|25462889}}. * {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}. * {{Citácia knihy|titul=Volodymyr Ivanovyč Vernadskyj i Ukrajina|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2011|poznámka=584 strán|jazyk=uk}}. <references /> = Feodosij Zlocký = '''Feodosij Zlocký<ref name=":33">{{Citace monografie |příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|vydání=1. vyd|vydavatel=Libri|místo=Praha|počet stran=311|isbn=978-80-7277-370-1}}</ref>''' ({{Vjazyce2|rue|Теодозий Злоцкый|Teodozyj Zlockyj}}, {{Vjazyce2|hu|Theodoz Zloczky}}, {{Datum narození|1846|10|11}} [[:cs:Osij|Osij]] — {{Datum úmrtí|1926|07|30}} [[:cs:Drahovo|Drahovo]]) byl rusínský řeckokatolický kněz, etnograf, folklorista a básník. Feodosij byl [[:cs:Rusínské_národní_obrození|rusínský buditel]] [[:cs:Rusínofilství|rusínofilské]] orientace a byl přispěvatelem do několika rusínských periodik, ale také sběratelem folklórních básní a lidových slovesností a umění.<ref name=":33" /> == Život == Feodosij Zlocký se narodil {{Datum narození|1846|10|11}} v obci [[:cs:Osij|Osij]]. Jeho otec, Antonij Zlocký, pracoval v obci jako farář. Studoval v [[:cs:Chust|Chustu]] a [[:cs:Satu_Mare|Satu Mare]] a [[:cs:Gymnázium|gymnázium]] absolvoval v Satu Mare a v [[:cs:Užhorod|Užhorodě]]. Teologické vzdělání získal v Užhorodě a [[:cs:Budapešť|Budapešti]].<ref name=":33" />'''<ref name=":104">{{Citace monografie |příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|příjmení2=Magocsi|jméno2=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|jazyk=en}}</ref>''' Na kněze byl vysvěcen v roce 1874 a jako farář sloužil v obcích [[:cs:Izky|Izky]], [[:cs:Kopašnovo|Kopašnovo]], [[:cs:Zolotarovo_(okres_Chust)|Zolotarovo]] a [[:cs:Drahovo|Drahovo]].<ref name=":33" /> Ke konci své služby také zastával funkci [[:cs:Děkan|děkana]] na [[:cs:Děkanát_Zolotarovo|Zolotarovském děkanátu]], jehož součástí byla i farnost v Drahovu, kde byl zároveň farářem.<ref name=":03">{{Citace monografie |příjmení=Zlocký|jméno=Feodosij|titul=Výběr z poezie|vydání=2|vydavatel=Náš rodný kraj|místo=Užhorod|rok vydání=1923}}</ref> Feodosij Zlocký zemřel {{Datum úmrtí|1926|07|30}} v [[:cs:Drahovo|Drahovu]].'''<ref name=":104" />''' == Dílo == === Během studia === Jako student psal svá díla v jazyce [[:cs:Jazyčije|jazyčije]] (což byl umělý smíšený slovanský jazyk), ale pod vlivem lidové ústní slovesnosti, kterou aktivně sbíral po celý život, do značné míry přešel na lidový ([[:cs:Rusínština|rusínský]]) jazyk. V jeho tvorbě převládala milostná, sociálně-venkovská a vlastenecká [[:cs:Lyrická_poezie|lyrika]]; věnoval se i společenským, historickým a mravně-náboženským tématům. Některé jeho básně jsou stylizovány jako lidové písně.<ref name=":1">{{Citace elektronického periodika |příjmení=Gabor|jméno=V. V.|titul=Злоцький Феодосій Антонович|periodikum=esu.com.ua|url=https://esu.com.ua/article-16344|datum vydání=2010-12-12|jazyk=uk|datum přístupu=2025-07-08}}</ref> První verše publikoval v týdeníku ''[[:cs:Svět_(týdeník)|Svět]]'', později také v dalších tehdejších periodikách, jako ''Nový svět'', ''Listek'', ''Karpatorusínský věstník'', ''Ruský věstník'' a ''Nauka''.<ref name=":33" /><ref name=":1" /> Během [[:cs:Maďarizace|maďarizačních]] reforem [[:cs:Štefan_Pankovič|Štefana Pankoviče]] upadá tehdejší literární tvorba a Feodosij se v tisku objevuje jen velmi zřídka.<ref name=":22">{{Citace monografie |příjmení=Nezdilskij|jméno=Eugenij|titul=Очеркъ карпаторусской литературы|vydavatel=Подкарпаторусскій Народопросвѣтительный Союз|místo=Užhorod|rok vydání=1932|strany=195–197|jazyk=ru}}</ref> === Během duchovní služby === Od začátku kněžské dráhy zůstávala většina jeho literární, etnografické a folkloristické práce v rukopisech. Jeho nejrozsáhlejší etnografické články, publikované v ''[[:cs:Maďarónové_(publicistická_skupina)|maďarónském]]'' časopise ''[[:cs:Rusínské_národní_obrození#V%C3%BDchod|Východ]]'' v letech 1888 a 1889, popisovaly pověry, zvyky a lidovou víru Rusínů žijících ve vesnicích [[:cs:Zolotarovo_(okres_Chust)|Zolotarovo]], [[:cs:Kopašnovo|Kopašnovo]] a [[:cs:Vilchivka_(okres_Chust)|Vilchivka]].'''<ref name=":104" />''' Za tuto činnost byl jmenován oficiálním referentem pro etnografii [[:cs:Podkarpatská_Rus|Podkarpatské Rusi]] v [[:cs:Etnografická_společnost_Uherska|Etnografické společnosti Uherska]].<ref name=":33" /><ref name=":03" /> Zlocký byl především řeckokatolický kněz a až poté [[:cs:Etnografie|etnograf]], a jeho postoj byl, že etnografické publikace: ''„nelze zobecňovat na celý národ... zpravidla mají jen historickou hodnotu; pohanská píseň a ukolébavka v ústech křesťana stojí daleko od srdce lidu.“'' Tedy je vnímal jako přežitek minulosti.<ref>{{Citace elektronického periodika |příjmení=Lelekač|jméno=Nikolaj|titul=1944 Подкарпатское писемство на початку ХХ. вѣка :: Русинська Веб-книга|periodikum=rusin8.webnode.ru|url=https://rusin8.webnode.ru/news/podkarpatskoje-pisjemstvo-na-pochatku-khkh-v%D1%A3ka/|datum přístupu=2025-07-08}}</ref> V [[:cs:Maďarština|maďarštině]] publikoval i své básně, jejichž výběr v ukrajinském překladu od [[:cs:Jurij_Škrobinec|Jurije Škrobince]] vyšel ve sbírce ''Na Verchovině''.<ref>{{Citace periodika |příjmení=Myšanyč|jméno=O. V.|titul=Феодосій Злоцький|periodikum=Na Verchovině|rok vydání=1984|strany=290–294|místo=Užhorod|vydavatel=Karpaty}}</ref><ref>{{Citace monografie |příjmení=Chlanta|jméno=I. V.|titul=Енциклопедія Закарпаття. Визначні особи ХХ століття.|vydavatel=Zakarpatská pobočka Naučného tovaryšstva Ševčenkova|místo=Užhorod|rok vydání=2007|počet stran=400|strany=136–137|isbn=978-966-8924-33-0}}</ref> === Jazyk a jazykověda === Zlocký se snažil psát jazykem, který by se co nejvíce zakládal na lidové ([[:cs:Rusínština|rusínské]]) řeči. V roce 1883 sestavil gramatiku založenou na podkarpatských dialektech a to maďarskojazyčný spis ''Praktická gramatika Karpatsko ruského jazyka''. Tato gramatika však nikdy nebyla tištěna, přestože na ni už byla vyhlášena sbírka.<ref>{{Citace monografie |příjmení=Magocsi|jméno=Paul Robert|příjmení2=Paďak|jméno2=Valerij|titul=Підкарпатська Русь. Формування національної самосвідомості (1848–1948)|vydání=2|vydavatel=Vydavatelství Valerije Paďaka|místo=Užhorod|rok vydání=2021|strany=90–91|isbn=978-966-387-127-1}}</ref> Byla založena zejména na marmarošském dialektu, ale psaná [[:cs:Etymologie|etymologickým]] pravopisem. Po vyhlášení sbírky se místo tisku rukopis dostal bez vědomí a souhlasu autora do knihovny [[:cs:Naučné_tovaryšstvo_Ševčenkovo|Naučného tovaryšstva Ševčenkova]] ve [[:cs:Lvov|Lvově]], kde nebyl nikdy publikován.<ref>{{Citace monografie |příjmení=Rut Tichý|jméno=František|odkaz na autora=František Rut Tichý|titul=Розвиток сучасної літературної мови на Підкарпатській Русі|vydavatel=Akademie nauk vyšší školy Ukrajiny|místo=Užhorod|rok vydání=1996|strany=121–122|jazyk=uk}}</ref> === Odkaz === Během své penze se rozhodl Feodosij Zlocký uspořádat své rukopisné odkazy. Část rukopisů předal literárnímu historikovi a buditeli [[:cs:Jevmenij_Sabov|Jevmenijovi Sabovovi]], jinou část poslal do redakcí [[:cs:První_republika|prvorepublikových]] časopisů ''Svoboda'' a ''Náš rodný kraj''.<ref name=":33" /><ref name=":22" /> Časopis ''Náš rodný kraj'' také vydal v roce 1923 krátkou knížku ''Výběr z poezie'', zde ale proběhla výrazná úprava redakce, která změnila jeho etymologický pravopis podle ukrajinského jazykového vkusu.<ref name=":33" />'''<ref name=":104" />''' To vedlo ke sporům mezi autorem a redakcí.<ref>{{Citace elektronického periodika |titul=Архивы раскрывают свои тайны: НЕКОТОРЫЕ АСПЕКТЫ ЯЗЫКОВОЙ ПОЛИТИКИ НА ПОДКАРПАТСКОЙ РУСИ – І|periodikum=Reporter UA|url=https://ua-reporter.com/news/arhivy-raskryvayut-svoi-tayny-nekotorye-aspekty-yazykovoy-politiki-na-podkarpatskoy-rusi-i|datum vydání=2021-08-03|jazyk=ru|datum přístupu=2025-07-08}}</ref> V úvodu této knihy autor zároveň připomněl, že jeho rukopis gramatiky, napsané v roce 1883, byl: ''„bez souhlasu a vědomí autora předán knihovně Naučného tovaryšstva Ševčenkova ve Lvově“''.<ref name=":03" /> Ostatní jeho rukopisy jsou pravděpodobně ztraceny. == Odkazy == === Reference === {{Překlad|rue|Теодозий Злоцкый|133643}} <references /> === Literatura === * {{Citace elektronického periodika|příjmení=Gabor|jméno=V. V.|titul=Злоцький Феодосій Антонович|periodikum=esu.com.ua|url=https://esu.com.ua/article-16344|datum vydání=2010-12-12|jazyk=uk|datum přístupu=2025-07-08}} * {{Citace monografie|příjmení=Chlanta|jméno=I. V.|titul=Енциклопедія Закарпаття. Визначні особи ХХ століття.|vydavatel=Zakarpatská pobočka Naučného tovaryšstva Ševčenkova|místo=Užhorod|rok vydání=2007|počet stran=400|strany=136–137|isbn=978-966-8924-33-0}} * {{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Paul Robert|příjmení2=Paďak|jméno2=Valerij|titul=Підкарпатська Русь. Формування національної самосвідомості (1848–1948)|vydání=2|vydavatel=Vydavatelství Valerije Paďaka|místo=Užhorod|rok vydání=2021|strany=90–91|isbn=978-966-387-127-1}} * {{Citace periodika|příjmení=Myšanyč|jméno=O. V.|titul=Феодосій Злоцький|periodikum=Na Verchovině|rok vydání=1984|strany=290–294|místo=Užhorod|vydavatel=Karpaty}} * {{Citace monografie|příjmení=Nezdilskij|jméno=Eugenij|titul=Очеркъ карпаторусской литературы|vydavatel=Подкарпаторусскій Народопросвѣтительный Союз|místo=Užhorod|rok vydání=1932|strany=195–197|jazyk=ru}} * {{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|příjmení2=Magocsi|jméno2=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|jazyk=en|ref=Encyclopedia of Rusyn history and culture}} * {{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|vydání=1. vyd|vydavatel=Libri|místo=Praha|počet stran=311|isbn=978-80-7277-370-1}} * {{Citace monografie|příjmení=Rut Tichý|jméno=František|odkaz na autora=František Rut Tichý|titul=Розвиток сучасної літературної мови на Підкарпатській Русі|vydavatel=Akademie nauk vyšší školy Ukrajiny|místo=Užhorod|rok vydání=1996|strany=121–122|jazyk=uk}} * {{Citace monografie|příjmení=Zlocký|jméno=Feodosij|titul=Výběr z poezie|vydání=2|vydavatel=Náš rodný kraj|místo=Užhorod|rok vydání=1923}} === Související články === * [[:cs:Eparchie_mukačevská|Eparchie mukačevská]] * [[:cs:Grigorij_Žatkovič|Grigorij Žatkovič]] * [[:cs:Naučné_tovaryšstvo_Ševčenkovo|Naučné tovaryšstvo Ševčenkovo]] * [[:cs:Rusínské_národní_obrození|Rusínské národní obrození]] = László Vasiľ Čopej = '''László Čopej''' ({{Vjazyce2|rue|Ласлов Чопей}}, {{Vjazyce2|hu|László Csopey}}, {{Datum narození|1856|10|01}} [[:cs:Romočevycja|Romočevice]] — {{Datum úmrtí|1934|06|23}} [[:cs:Budapešť|Budapešť]]) byl [[:cs:Rusín|rusínský]] učitel, [[:cs:Filologie|filolog]], [[:cs:Lingvistika|lingvista]] a reformátor rusínského jazyka. László byl [[:cs:Rusínské_národní_obrození|rusínský buditel]] [[:cs:Rusínofilství|rusínofilské]] orientace a sám se pokusil o vytvoření jednotného rusínského literárního jazyka a to přes jeho ''Rusko-maďarský slovník''.<ref name=":34">{{Citace monografie |příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|vydání=1. vyd|vydavatel=Libri|místo=Praha|počet stran=311|isbn=978-80-7277-370-1}}</ref><ref name=":24">{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Paul R.|titul=The shaping of a national identity: subcarpathian rus', 1848 - 1948|vydání=2. print|vydavatel=Harvard University Press|místo=Cambridge, Mass|počet stran=640|edice=Harvard Ukrainian series|isbn=978-0-674-80579-8|poznámka=[Dále jen The shaping of a national identity]|jazyk=en|ref=The shaping of a national identity|typ refu=normální}}</ref> == Život == László Čopej se narodil {{Datum narození|1856|10|01}} v obci [[:cs:Romočevycja|Romočevice]] nedaleko [[:cs:Mukačevo|Mukačeva]].<ref name=":34" /><ref name=":04">{{Citace monografie |příjmení=Hollós|jméno=Attila|titul=Život a práce Lászla Čopeje|místo=Nyíregyháza|rok vydání=2004}}</ref> Jeho otec, Bazil Čopej, byl učitelem v obci [[:cs:Zaluž|Záluž]]. Studoval v Mukačevu a [[:cs:Sárospatak|Šarišském Potoku]] a mezi lety 1876 až 1879 studoval matematiku a fyziku na [[:cs:Univerzita_Loránda_Eötvöse|Univerzitě Loránda Eötvöse]] v [[:cs:Budapešť|Budapešti]], kde si také v roce 1883 dokončil učitelský certifikát.<ref name=":34" /> V roce 1879 byl zaměstnán jako rusínsko-ruský překladatel v překladatelském oddělení [[:cs:Seznam_premiérů_Maďarska#Uhersk%C3%A9_kr%C3%A1lovstv%C3%AD_v_r%C3%A1mci_Rakouska-Uherska|maďarského premiéra]] a začal studovat domácí rusínské vztahy. V letech 1883 až 1925 pracoval jako učitel na střední škole v Budapešti. László Čopej zemřel {{Datum úmrtí|1934|06|23}} v [[:cs:Budapešť|Budapešti]] a je pohřben na nejvýznamnějším budapešťském hřbitově [[:cs:Farkasréti|Farkasréti]]. == Dílo == V maďarském prostředí je László Čopej jako překladatel knih od ruských autorů jako [[:cs:Nikolaj_Vasiljevič_Gogol|Nikolaj Vasiljevič Gogol]], [[:cs:Ivan_Sergejevič_Turgeněv|Ivan Sergejevič Turgeněv]] a [[:cs:Lev_Nikolajevič_Tolstoj|Lev Nikolajevič Tolstoj]].<ref name=":34" /> Lászlo ale také byl častým přispěvatelem do maďarských periodik jako ''Budapesti Szemle'', ''Fővárosi Lapok'', ''Nyelvtudománi Közlemények'' a ''Természettudományi Közlöny''.<ref name=":04" /> [[Soubor:Русько-мадярський_словарь.jpg|odkaz=https://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:%D0%A0%D1%83%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE-%D0%BC%D0%B0%D0%B4%D1%8F%D1%80%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D1%81%D0%BB%D0%BE%D0%B2%D0%B0%D1%80%D1%8C.jpg|náhľad|Titulní strana ''Rusko-maďarského slovníku'', který Lázsló vydal v roce 1883]] === ''Rusko-maďarský slovník'' === Mezi nejvýznamnější dílo od Lászla Čopeje se řadí jeho ''Rusko-maďarský slovník'', který za toto dílo byl vyznamenán cenou [[:cs:Maďarská_akademie_věd|Uherské akademie věd]].<ref name=":34" />{{Sfn|The shaping of a national identity|s=59}} Rusofilské křídlo rusínského národního obrození se však proti Čopejovu dílu ohradili.{{Sfn|The shaping of a national identity|s=59}} Samotný slovník byl sice napsán v rusínštině, ale v Čopejovi blízkém užském dialektu, který obsahoval množství maďarismů, a proto rusofilové brali jeho rusínský jazyk jako mezikrok k maďarizaci.{{Sfn|The shaping of a national identity|s=59}} Právě Rusofilové preferovali dílo ''Rusko-maďarský slovník'' od [[:cs:Alexandr_Mytrak|Alexandera Mytraka]] jehož slovník byl napsán ve spisovné ruštině a obsahoval pouze pár dialektismů z rusínštiny.{{Sfn|The shaping of a national identity|s=60}} V ukrajinských kruzích je Čopejův slovník vysoce ceněn, zejména za zapojení „místního jazyka“, který ukrajinští lingvisté považují za součíst ukrajinského zakarpatského dialektu.<ref name=":12">{{Citace monografie |titul=Ukraïnsʹka mova: ent︠s︡yklopedii︠a︡|editoři=Vitaliĭ Makarovych Rusanivsʹkyĭ, Instytut movoznavstva im. O.O. Potebni, Instytut ukraïnsʹkoï movy (Nat︠s︡ionalʹna akademii︠a︡ nauk Ukraïny)|vydavatel=Vyd-vo "Ukraïnsʹka ent︠s︡yklopedii︠a︡" imeni M.P. Baz︠h︡ana|místo=Kyïv|počet stran=750|isbn=978-966-7492-07-6}}</ref> Je ale důležité podotknout, že v předmluvě ke slovníku Čopej dosvědčuje odlišnost svého jazyka od maloruského (tj. [[:cs:Ukrajinština|ukrajinského]]) jazyka.<ref name=":12" /> Rusínská, tehdy ještě četně rusofilsky zastoupená, inteligence ještě nebyla připravena přijmout reformní učebnice a slovníky v lidové řeči, ta byla dosud považována za důstojnou jen pro básně a učebnice, nikoli pro literaturu a vědu.<ref>{{Citace periodika |příjmení=Udvari|jméno=István|titul=Paměti Lászla Čopeje|periodikum=Studia Slavica Hungaricae|rok vydání=1991–1992|ročník=XXXVII|strany=467–473}}</ref> Příkladem reakce na Čopejovo úsilí byla báseň od [[:cs:Alexandr_Pavlovič|Alexandera Pavloviče]] ''Vasyl zapřel svůj původ''.{{Poznámka|Vasyl je rusínsky László}}<ref>{{Citace elektronického periodika |titul=Василь роду измѣнил, русский букварь осквернил :: Русинська Веб-книга|periodikum=rusin8.webnode.ru|url=https://rusin8.webnode.ru/news/vasil-rodu-izm%D1%A3nil,-russkij-bukvar-oskvernil/|datum přístupu=2025-07-07}}</ref> === Učebnice === V letech 1881–1884 bylo na pověření Ministerstva náboženství a veřejného školství Uherska a na náklady státu vydáno několik rusínských učebnic určených pro místní rusínské národní školy, jejichž autorem či editorem byl László Čopej. Jednalo se například o ''Abecedu a první čítanku'', ''Metodickou příručku k výuce abecedy'', ''24 nástěnných čtecích tabulí'' inspirovaných školskými metodami [[:cs:Pál_Gönczy|Pála Gönczyho]]{{Poznámka|[[Pál Gönczy]] byl reformní pedagog a školský inspektor, který v Uhrách prosazoval moderní metody výuky, mimo jiné názorné učení s tabulemi.}}, dále pak ''Druhou čítanku'' podle [[:cs:János_Gáspár|Jánose Gáspára]], ''Cvičení ve výslovnosti a porozumění'' podle [[:cs:László_Nagy|Lászla Nagy]], nebo ''Příručku k výuce maďarského jazyka'' a ''Maďarskou čítanku pro rusínsky mluvící národní školy'' podle Vilmoše Groa.{{Poznámka|Tyto publikace byly určeny především pro lidové školy v podkarpatské oblasti ([[Podkarpatská Rus]]), kde bylo cílem zlepšit úroveň základního vzdělávání v rodném jazyce žáků.}}<ref name=":34" /> Čopej rovněž přepracoval učebnici ''Dějiny Maďarů'' od Árona Kisse a Miksy Mayera, včetně k ní přidružené ''Metodické příručky k výuce maďarských dějin''. Po roce 1887 se dále věnoval redakční práci, v jejímž rámci připravoval k vydání díla financovaná z celostátní podpory a většinu svazků přírodovědecké řady nakladatelství ''Természettudományi Könyvkiadó''.{{Poznámka|''Természettudományi Könyvkiadó'' (Nakladatelství přírodních věd) byla vydavatelská instituce v Budapešti, zaměřená na popularizaci přírodovědných a vzdělávacích spisů. Čopejova účast na redakci svědčí o jeho odborném renomé i mimo rusínské prostředí.}} <references /> = Ivan Čurhovič = '''Іван Чургович''' (*26 січня 1791 — † 1862) - відомий педагог, організатор шкільної освіти й підготовки педагогів для народних шкіл, канонік, управляв Мукачівською греко-католицькою єпархією як капітульний вікарій з липня 1831 р. до висвячення на єпископа в 1837(8) р. Василя Поповича == Зміст == * 1Біографія * 2Література * 3Джерела * 4Див. також == Біографія == Іван Чургович, народився 26 січня 1791 р. в селі Новоселиця /Торіски (по-словенськи Torysky)/ Перечинського району, у сім'ї греко-католицького священика Івана Чурговича. Закінчив Ужгородську гімназію. Продовжив навчання в Будапешті, а згодом в ужгородській богословській семінарії. У 1817 р. прийняв духовний сан і одночасно почав викладати в Ужгородській гімназії. По двох роках подався на науку до Відня у Фрінтанеум. Тут у 1823 р. отримує ступінь доктора богослов'я. В 1825 р. його призначають директором Ужгородської гімназії яку очолював до 1856 р.. Після смерті єпископа Олексія Повчія 1831 року, канонік Іван Чургович управляв Мукачівською греко-католицькою єпархією як капітульний вікарій до висвячення на єпископа в 1838 р. Василя Поповича. В той період він був ініціатором створення кафедрального хору в Ужгороді. Єп. Попович звільнив Чурговича з посади капітульного вікарія і назначив директором Ужгородської учительської семінарії, яким він пробув з 1839 по 1861 рр. Перебуваючи на посадах директора Ужгородських гімназії та учительської семінарії, залучав до викладацької роботи в ці навчальні заклади кваліфікованих учителів насамперед з місцевої, національно свідомої інтелігенції, аби виховувати учнів, особливо майбутніх учителів, справжніми патріотами свого народу, духовно зрілими і добре підготовленими до практичного життя. З цією метою сам написав кілька праць з теорії та практики освіти, навчання та виховання. Постійно дбав про створення, будівництво в селах краю нових шкіл, забезпечення їх педагогічними кадрами. Іван Чургович був одним із плеяди найбільш освічених свого часу, володів дев'ятьма європейськими мовами. Залишив після себе бібліотеку, яка свідчить про наявність в нього ерудиції і про його філософську освіченість. Був він людиною, яка стояла високо над рівнем свого оточення і на рівні європейської цивілізації, але при цьому він щирий патріот і свідомий муж своєї доби. Під керівництвом Чурговича були прийняті нові моральний та дисциплінарний статути семінарії. Він планував випускати «Руську народну газету», заснувати кириличну друкарню, проте не встиг. == Література == * Енциклопедія українознавства : Словникова частина : [в 11 т.] / Наукове товариство імені Шевченка ; гол. ред. проф., д-р Володимир Кубійович. — Париж — Нью-Йорк : Молоде життя, 1955—1995. — <nowiki>ISBN 5-7707-4049-3</nowiki>. == Джерела == * Мукачівська греко-католицька єпархія. Офіційний сайт <small>[Архівовано 11 березня 2013 у Wayback Machine.]</small> * Канонік — Іван Чургович^{[''недоступне посилання з червня 2019'']} * Іван Чургович * Нащадок священиків <small>[Архівовано 5 березня 2016 у Wayback Machine.]</small> = Ioan Kutka = '''ван Кутка'''&nbsp;— церковний діяч, просвітитель. == Життєпис == Син суковського пароха Земплинського комітату, народився [[:uk:23_лютого|23 лютого]] [[:uk:1750|1750]]&nbsp;р. [[:uk:Філософія|Філософію]] вивчав у [[:uk:Кошиці|Кошицях]], [[:uk:Теологія|теологію]]&nbsp;— у м. [[:uk:Мукачеве|Мукачеві]], рукопокладений в 1775&nbsp;р. 1775&nbsp;р. повернувся з Кошиць у єпархію, був висвячений, наступного року був [[:uk:Капелан|капеланом]] в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]], а 1777 р був писарем у [[:uk:Єпископ|єпископа]], потім став [[:uk:Професор|професором]] св. обрядів у мукачівських школах, нарешті призначений дійсним [[:uk:Канонік|каноніком]] до [[:uk:Капітул|капітулу]]. Викладав основи [[:uk:Літургія|літургії]] в [[:uk:Мукачівська_духовна_семінарія|Мукачівській духовній семінарії]] (1777—1786); з 1777&nbsp;р. секретар мукачівського єпископа [[:uk:Андрій_(Бачинський)|Андрія Бачинського]]. 1808&nbsp;р. вже похилого віку єписокоп [[:uk:Андрій_(Бачинський)|Андрей (Андрій) Бачинський]] зажадав собі помічника в особі каноніка Івана Кутки, однодумця владики. Але угорська канцелярія постаралася, що єпископом-помічником став суперник І. Кутки, канонік Михаїл Брадач. Ображений Бачинський лишив Брадача в Пряшеві, а собі до помочі задержав І. Кутку в особі генерального вікарія. Відразу після смерті А. Бачинського (15.12.1809) нового єпископа призначено не було. Зокрема це було тому, що імператор Наполеон наказав вивезти Папу Римського Пій VII з Риму (з 6 серпня 1809 року по 9 червня 1912 року) у Фонтенбло (біля Парижа, Франція), а тому від Риму неможливо було отримати номінацію нового єпископа для Мукачівської [https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/16177/file.pdf єпархії] (JULIUS KUBINYI S. T. D, 1970). Правда ,як уже згадувалось, у [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівській єпархії]] був посвячений єпископ М. Брадач, якого ще за життя А. Бачинського було призначено помічником єпископа. Але це було призначення «без права успадкування». Тому в Ужгороді керівником єпархії обрали капітулярного [[:uk:Вікарій|вікарія]]. Таким чином вакансія на єпископський престол існувала 7 років. Історики стверджують, що причиною цього було прохання Мукачівського капітулу до короля розділити Мукачівську єпархію на 13 комітатів. Отже, після смерті А. Бачинського Кутка Іван у 1809 році призначений капітульним вікарієм у духовних справах по Мукачівській єпархії. Був чинним суддею капітулу від 1809 до 1812 року в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]] (Лучкай, 2003). При обранні І. Кутки капітулярним вікарієм виникла дивна ситуація: Кутка був лише священником, а Брадач&nbsp;— єпископом, то ж виходило, що єпископ підпорядкувався звичайному священнику. Це М. Брадачу важко було перенести. Але 17.10.1812&nbsp;р. І. Кутка помер і Мукачівська капітула цього разу обрала капітулярним вікарієм М. Брадача (Пап, 2001). За життя Іван Кутка склав «Буквар язика руського» (1797, перекладений 1799, 1815, 1846) (Moser, 2006) популярний серед русинів [[:uk:Катехізис_малий|«Катехізис малий»]] (1801), який витримав 11 видань, останнє в 1931 (наукове видання з коментарями Іштвана Ідварі, 1997, 1998). (Поп, 201). Цікаво, що на вершині гірського відрога вулиці Болотної (тепер вул. Берчені) тогочасного Ужгорода (тоді ще Унгвара), що тягнеться в бік міста, колись знаходилася досить цікава місцина, яка з початку ХІХ ст. мала назву «поселення самітника» або «Сад Кутки» ([http://goloskarpat.info/transcarpathia/kolis-pidgradskii-park-v-uzhgorodi-buv-zvirintsem-/ Штефаньо, 2014]). У «Саду Кутки», каже Й.Ко­баль, була чудова криниця. Пізніше, коли ректором семінарії став Юлій Фірцак, над джерелом, що било з-під землі, за проєктом королівського інженера Берталона Кеменя було збудовано колодязь, який так і називався — колодязь Фірцака. Між іншим, одна з вулиць, яка веде до «Саду Кутки», колись називалася Криничною. '''Ioann Kutka''' ({{Vjazyce2|rue|Іоанн Кутка}}, {{Vjazyce2|uk|Іван Кутка|Ivan Kutka}}, {{Datum narození|1750|2|23}} [[:cs:Sukov|Sukov]] —{{Datum úmrtí|1812|10|17}} [[:cs:Užhorod|Užhorod]])<ref name=":014">{{Citace monografie|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|poznámka=OCLC: ocm49047693}}</ref> byl [[:cs:Rusíni|rusínský]] řeckokatolický [[:cs:Kanovník|kanovník]] a [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulní vikář]], [[:cs:Učitel|učitel]], [[:cs:Spisovatel|spisovatel]] a [[:cs:Osvícenství|osvícenec]].<ref name=":014" /><ref name=":111">{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan|titul=Encyklopedie Podkarpatské Rusi|vydání=1.izd|vydavatel=Izdat. V. Paďaka|místo=Užhorod|počet stran=429|isbn=978-966-7838-23-2}}</ref> Ioann byl součástí malého osvícenského kroužku okolo [[:cs:Ondřej_Bačinský|Ondřeje Bačinského]], který jej založil. Mezi významná díla Ioanna patří ''Slabikář jazyka ruského'' ({{Vjazyce2|rue|Буквар язика руського}}) a ''[[:cs:Katechismus|Katechismus]]'', který přeložil do [[:cs:Rusínština|rusínštiny]].<ref name=":014" /><ref name=":210">{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Pavel Robert|příjmení2=Kopecký|jméno2=Miloslav|příjmení3=Pad̕ak|jméno3=Valerij|titul=Národ odnikud: ilustrované dějiny karpatských Rusínů|vydavatel=Pad̕aka|místo=Užhorod|počet stran=116|isbn=978-966-387-092-2}}</ref> Od roku 1809 až do své smrti v roce 1812 byl [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulním vikářem]] a zastupoval [[:cs:Seznam_mukačevských_řeckokatolických_eparchů|biskupa]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|Mukačevské eparchie]].<ref name=":111" /> Nahradil ho nově zvolený [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulní vikář]] [[:cs:Michal_Bradač|Michal Bradač]] a poté biskup [[:cs:Aleksej_Povčij|Aleksej Povčij]]. == Život == Ioann Kutka se narodil 23. února 1750 v [[:cs:Sukov|Sukově]] na dnešním [[:cs:Slovensko|Slovensku]]. Jeho otec byl řeckokatolický farář. Studoval filozofii v Košicích a teologii v Mukačevu.<ref name=":014" /> V roce 1775 byl vysvěcen na kněze a pracoval u [[:cs:Apoštolský_exarchát|apoštolského exarchátu]] [[:cs:Košice|košického]] (dnešní [[:cs:Eparchie_košická|Košická eparchie]]).<ref name=":014" /> O rok později, v roce 1776, se stal [[:cs:Kaplan|kaplanem]] v [[:cs:Užhorod|Užhorodu]]. V roce 1777 se stal písařem a sekretářem [[:cs:Seznam_mukačevských_řeckokatolických_eparchů|mukačevského biskupa]] [[:cs:Ondřej_Bačinský|Ondřeje Bačinského]]. Ve stejném roce začal vyučovat základy [[:cs:Liturgie|liturgie]] na Užhorodském teologickém semináři, kde mezi lety 1783 až 1786 byl [[:cs:Rektor|rektorem]].<ref name=":014" /> === Kanovník a kapitulní vikář === V roce 1794 se stal kanovníkem u [[:cs:Eparchie_mukačevská|Mukačevské eparchie]].{{Poznámka|[[Kanovník]] bylo jedno z nejvýše postavených duchovních míst v eparchii. Místo Kanovníka také zahrnovalo členství v [[kapitula|kapitule]].}} V roce 1808 se stal pomocníkem již starého [[:cs:Ondřej_Bačinský|Ondřeje Bačinského]]. Ondřej Bačinský chtěl vyučit Ioanna aby se po jeho smrti stal nástupem a [[:cs:Seznam_mukačevských_řeckokatolických_eparchů|biskupem]]. Uherské kancléřství ale nepodpořilo kroky Ondřeje a spíš navrhovala jiného [[:cs:Kanovník|kanovníka]] a to [[:cs:Michal_Bradač|Michala Bradače]]. Uražený Ondřej nechal jmenovat Ioanna [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulním vikářem]].<ref name=":014" /><ref name=":111" /> [[:cs:Ondřej_Bačinský|Ondřej Bačinský]] zemřel 15. prosince 1809. Nástupcem se měl stát [[:cs:Pomocný_biskup|pomocný biskup]] [[:cs:Michal_Bradač|Michal Bradač]], ale jeho titul pomocného biskupa tval pouze během života Ondřeje Bačinského. V reakci na smrt biskupa se stal Ioann nejvýše postaveným v eparchii a řídil celou [[:cs:Eparchie_mukačevská|Mukačevskou eparchii]]. Důvodem nezvolení nového biskupa byla absence papeže [[:cs:Pius_VII.|Pia VII.]] v [[:cs:Řím|Římě]], ten během [[:cs:Napoleonské_války|napoleonských válek]] sídlil v [[:cs:Fontainebleau|Fontainebleau]] a nemohl zvolit nového biskupa. [[:cs:Michal_Bradač|Michal Bradač]] byl nešťastný ze situace v eparchii, jelikož on pomocný biskup, byl podřízený klasickému knězovi. 17. října 1812 zemřel [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulní vikář]] Ioann Kutka v [[:cs:Užhorod|Užhorodu]].<ref name=":014" /><ref>[https://diasporiana.org.ua/ukrainica/1039-zbarazhchina-zbirnik-spominiv-stattey-i-materiyaliv/ Про Сафата Шміґера, Івана Наумовича та інших]// [[Збаражчина (збірник, 1968)|Збаражчина]].&nbsp;— 1968.&nbsp;— С. 224.&nbsp;— (Український архів.&nbsp;— Т. XVII).</ref> Na jeho místo byl zvolen Michal Bradač, ale stále jako kapitulní vikář. Dalším biskupem eparchie se stal [[:cs:Aleksej_Povčij|Aleksej Povčij]].<ref name=":111" /> == Dílo == Ioann Kutka byl jeden z mála, který podpořil rozvoj rusínského jazyka. Chtěl, aby se stal literárním jazykem, ale to se mu nepodařilo. I tak napsal ''Slabikář jazyka ruského'' () v rusínštině a ''[[:cs:Katechismus|Katechismus]]'', který přeložil do [[:cs:Rusínština|rusínštiny]] a do, tehdy literárního jazyka, [[:cs:Církevní_slovanština|církevní slovanštiny]].<ref name=":014" /><ref name=":210" /> Jeho názory na rusínský jazyk ale neopětovala tehdější rusofilská inteligence. = Konštantín Matenzonský = '''Костянти́н Матезо́нський''' (1794—1858)&nbsp;— музичний діяч на [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]], родом з [[:uk:Наддніпрянщина|Наддніпрянщини]]. [[:uk:1833|1833]] року засновує в Ужгороді чотириголосий хор «Гармонія», з яким виконує як церковні, так і світські твори, багато зробив для поширення хорового співу на Закарпатті. Керував хором 20 років&nbsp;— по 1853. Помер в місті Ужгород, похований на кладовищі біля замку. '''Konstantin Matezonský''' ({{Vjazyce2|rue|Константин Матезонскый}}, [[:cs:1794|1794]] [[:cs:Ruské_impérium|Ruské impérium]] – [[:cs:28._prosinec|28. prosinec]] [[:cs:1858|1858]] [[:cs:Užhorod|Užhorod]]) byl zakladatel, dirigent a sbormistr [[:cs:Pěvecký_sbor|pěveckého sboru]] ''Harmonie''.<ref name=":015">{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan|příjmení2=Almašij|jméno2=Mychajlo|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydání=1.izd|vydavatel=Izdat. V. Padjaka|místo=Užgorod|počet stran=429|isbn=978-966-7838-23-2}}</ref> Jednalo se o první pěvecký sbor v [[:cs:Uherská_Rus|Uherské Rusi]], který založil společně s [[:cs:Vasyl_Dovhovič|Vasylem Dovhovičem]] a podporou [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulního vikáře]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|mukačevské řeckokatolické eparchie]] [[:cs:Ivan_Čurhovič|Ivanem Čurhovičem]].<ref name=":015" /> == Život == Konstantin Matezonský se narodil v roce 1794 v [[:cs:Ruské_impérium|Ruské impériu]]. Předpokládá se, že Konstantin byl člen [[:cs:Děkabristé|děkabristského povstání]] z roku 1825, kvůli kterému musel později emigrovat do Rakouského císařství.<ref name=":112">{{Citace monografie|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|poznámka=OCLC: ocm49047693}}</ref><ref name=":211">{{Citace elektronického periodika|titul=Закарпатська Обласна Універсальна Наукова Бібліотека ім. Ф. Потушняка::Видатні закарпатці|periodikum=www.biblioteka.uz.ua|url=https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=158|datum přístupu=2025-06-02}}</ref> Do [[:cs:Užhorod|Užhorodu]] přišel v roce 1833 z [[:cs:Přemyšl|Přemyšlu]], kde byl zpěvákem katedrálního sboru pod pseudonymem ''Konstantin'' ''Bělorusín'' ({{Vjazyce2|rue|''Бѣлорусин''}}).<ref name=":015" /><ref name=":112" /> V Užhorodu přebýval nelegálně a měl nařízeno aby odešel do Přemyšlu, kde by si vyřídil žádost na pobyt v Užhorodu. Zakarpatská šlechta ho ale nepustila za hranice a tak přebýval u [[:cs:Vasyl_Dovhovič|Vasyla Dovhoviče]]. Vasyl navrhl [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulnímu vikáři]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|mukačevské řeckokatolické eparchie]] [[:cs:Ivan_Čurhovič|Ivanovi Čurhovičovi]], že by společně s Matezonským založil pevěcký sbor. V roce 1834 byl založen sbor Harmonie, kde Matezonský byl dirigentem a sbormistrem.<ref name=":211" /> O svém původu a totožnosti nic neprozradil. Když se jednou jeho přítel [[:cs:Alexander_Duchnovič|Alexander Duchnovič]]<ref name=":112" /> pokusil odhalit toto tajemství tak, že svého společníka opil vínem, Matezonský se prudce ohradil proti otázce a dodal: ''„Vím, kam míříš – Rus je ten, kdo tajemství neprozradí!“'' Zemřel [[:cs:28._prosinec|28. prosince]] [[:cs:1858|1858]] na [[:cs:Hepatitida|zánět jater]]. V posledních chvílích jeho života stáli u smrtelného lože jeho žáci [[:cs:Ivan_Silvaj|Ivan Silvaj]], [[:cs:Nikolaj_Nagy|Nikolaj Nagy]], Andrej Medvedij a dirigent ''Harmonie'' Michal Lychvarčyk.<ref name=":112" /> Byl pohřben na hřbitově u [[:cs:Užhorodský_hrad|užhorodského hradu]]. Během likvidace hřbitova byl jeho náhrobek předán do sbírek muzea sídlícího v hradu.<ref name=":211" /> == Pěvecký sbor == Pěvecký sbor vedený Matezonským nesl název ''Harmonie''. V té době byl [[:cs:Polyfonie|vícehlasý (polyfonní) zpěv]] novinkou nejen v Užhorodě, ale i v rámci celé Rakouské monarchie. Sbor pokračoval ve své činnosti i po smrti Matezonského a to déle než 100 let.<ref name=":015" /><ref name=":112" /> Repertoár sboru ''Harmonie'' tvořily liturgické skladby a duchovní koncerty [[:cs:Dmytro_Bortňanskyj|Dmytra Bortňanského]] a [[:cs:Alexej_Verstkovskij|Alexeje Verstkovského]], ukrajinské a rusínské písně, např.: ''Země ruská, naše matko'', ''Já Rusín byl'', ''Na vojnu jdu'', ale i ruské lidové písně a romance: Černý šátek a ''Vycházím sám na cestu''.<ref name=":112" /> Od roku 1936 vystupoval sbor ''Harmonie'' také v éteru košického rozhlasu, a to s bohoslužbami, koledami, duchovními i lidovými písněmi. Posledním dirigentem sboru byl Nikifor Petraševyč, vysvěcený 23. března 1941 v Užhorodě, který v roce 1943 absolvoval konzervatoř v Budapešti. = Adrij Ripaj = '''Андрі́й Ріпа́й''' (Ріпаєв) (*&nbsp;[[:uk:29_липня|29 липня]] [[:uk:1830|1830]], Улич-Криве&nbsp;— †&nbsp;[[:uk:1_квітня|1 квітня]] [[:uk:1914|1914]], Врутки)&nbsp;— [[:uk:Україна|український]] [[:uk:Педагог|педагог]], [[:uk:Публіцист|публіцист]]. == Біографічні відомості == Родом із села Уличське-Криве (Ужської жупи). В 1853 році закінчив гімназію, в 1858 році&nbsp;— Кошицьку вчительську препарандію, після чого навчався у Віденському народно–навчальному училищі. У 1859—1862 роках вчителював у селах Холмець і Бортнява. Від 1862 року учитель (деякий час директор) учительської семінарії в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]]. Редактор першого на [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]] педагогічного журналу [[:uk:Учитель_(журнал)|«Учитель»]] (1867) і автор книжечки для народу «Народное Господарство. Землед<small>Ђ</small>ліе і скотоводство» (1864). == Література == * . Словникова частина.&nbsp;— Т.&nbsp;7. * Календар визначних русинських діячів // Русин.&nbsp;— 2007.&nbsp;— Число 7—8 (липень&nbsp;— серпень).&nbsp;— С.&nbsp;13. = Jurij Venelin = '''Ю́рій Вене́лін''' (справжнє ім'я '''Георгій Гуца'''; * [[:uk:22_квітня|22 квітня]] [[:uk:1802|1802]], [[:uk:Тибава|Тибава]], [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]]&nbsp;— †[[:uk:25_вересня|25 вересня]] [[:uk:1839|1839]], [[:uk:Москва|Москва]]&nbsp;— український [[:uk:Історик|історик]], [[:uk:Філолог|філолог]], [[:uk:Етнограф|етнограф]], [[:uk:Фольклорист|фольклорист]] та [[:uk:Медик|медик]]. Один з основоположників [[:uk:Слов'янознавство|слов'янознавства]] в Україні та [[:uk:Російська_імперія|Російській імперії]]. == Біографія == Народився на Закарпатті у сім'ї [[:uk:Священик|священника]], навчався в [[:uk:Ужгородська_духовна_семінарія|Ужгородській духовній семінарії]], на філософському факультеті [[:uk:Львівський_університет|Львівського університету]] (куди він поступив таємно, під прізвищем Венеліна) ([[:uk:1822|1822]]), [[:uk:Московська_медична_академія|Московській медичній академії]]. Слухав лекції у вищих навчальних закладах [[:uk:Угорщина|Угорщини]]. Працював у Московському військовому госпіталі. Був членом Товариства історії та старожитностей російських при [[:uk:Московський_університет|Московському університеті]]. Дослідник історії [[:uk:Болгари|болгар]], [[:uk:Даки|даків]]. Один з фундаторів російської [[:uk:Болгаристика|болгаристики]]. У 1823 році приїхав до [[:uk:Кишинів|Кишинева]], де познайомився з бесарабськими болгарами, що переселились з Болгарії після [[:uk:Російсько-турецькі_війни|російсько-турецької війни]] [[:uk:Російсько-турецька_війна_(1787—1792)|1792]] і [[:uk:Російсько-турецька_війна_(1806—1812)|1812]]&nbsp;рр. Виявив глибоке зацікавлення трагічною долею цього [[:uk:Слов'яни|слов'янського народу]], про який в науці було мало відомостей. Почав збирати матеріали про болгар, їх мову, історію, культуру. На основі цих матеріалів, за порадою відомого славіста [[:uk:Погодін_Михайло_Петрович|М. Погодіна]], видав 1829&nbsp;р. свою працю «''Древние и нынешние болгары»'', яка завдяки науковій цінністі та палкому заклику про допомогу болгарському народу посіла помітне місце у [[:uk:Болгарське_національне_відродження|Болгарському національному відродженні]]<ref name=":016">Стойкова С. Зародження і розвиток болгарської фольклористики ХІХ ст. / Стефанія Стойкова // Народна творчість та етнографія.&nbsp;— 2008.<span> </span>— № 2.&nbsp;— С.53.</ref>. [[:uk:1829|1829]] мандрував [[:uk:Болгарія|Болгарією]], [[:uk:Валахія|Валахією]], [[:uk:Молдавія|Молдавією]] з науковою метою&nbsp;— збирання матеріалів для історичних праць. Зокрема, зібрав 86 дако-слов'янських та волохо-болгарських грамот&nbsp;— літературних пам'яток болгарського народу. Уперше привернув увагу болгар до їхньої [[:uk:Фольклор|народної творчості]], підкреслив її безцінне значення як для науки, так і для пробудження національної свідомості. Під час подорожі до Північно-Східної Болгарії (1830) зібрав 50 народних пісень. У праці «''О характере народных песен у славян задунайских''» (1835) дав високу оцінку болгарському пісенному фольклору<ref name=":016" />. Закарпатський учений удостоївся високої оцінки з боку [[:uk:Франко_Іван_Якович|І.&nbsp;Франка]] <ref name=":113">{{Cite web|url=https://zakarpattja.livejournal.com/79483.html|title=Юрій Венелін (Гуца) — закарпатець, який став одним з основоположників болгаристикі в Європі|last=Данилюк|first=Дмитро|accessdate=25 лютого 2022|archive-date=27 січня 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180127041417/http://zakarpattja.livejournal.com/79483.html}}</ref>:{{Цитата|Наш угорський русин Юрко Гуца як будитель народного духу болгарського, воскреситель їх славної минувшини стоїть гідно обіч імен таких болгарських патріотів, як Л. Каравелов, Раковський, брати Миладинови, Заря Стоянов.|3=|4=}}Помер у 37-річному віці в Москві в абсолютному зубожінні. Вже після його смерті побачили світ «Влахо-болгарские или дако-славянские грамоты», «Грамматика нынешнего болгарского наречия». == Пам'ять == [[Файл:Guca.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Guca.jpg%7Cv%C4%BEavo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C241x241bod%7C%D0%9C%D0%B5%D0%BC%D0%BE%D1%80%D1%96%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D0%B0 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Guca.jpg%7Cvľavo%7Cnáhľad%7C241x241bod%7CМеморіальна] дошка в м. [[:uk:Свалява|Свалява]]<nowiki>.]] В середині </nowiki>[[:uk:XIX_ст.|XIX ст.]] прізвище Венеліна стає настільки популярним, що його і досі використовують в Болгарії як власне ім'я, з наголосом на останньому складі. На могилі Ю.&nbsp;Гуци (Вєнєліна) у [[:uk:Данилів_монастир|Даниловому монастирі]] в Москві болгари встановили пам'ятник з написом: «Він перший нагадав світові про забуте, але колись славне й могутнє плем'я болгар і палко бажав бачити його відродження». Ім'ям Венеліна названо вулицю в [[:uk:Софія|столиці Болгарії]], споруджено [[:uk:Пам'ятник|пам'ятники]] в [[:uk:Софія_(місто)|Софії]], [[:uk:Габрово|Габрово]]<ref name=":113" />, [[:uk:Свалява|Сваляві]] та селі Тибава (Закарпаття, Україна). На початку [[:uk:ХХ_століття|ХХ століття]] в [[:uk:Одеса|Одесі]] стояв пам'ятник Ю.&nbsp;Гуці. == Вибрані праці == * [http://books.google.com/books?id=YWMNAQAAIAAJ&dq=inauthor%3A%22%D0%AE%D1%80%D1%96%D0%B9%20%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD%22&pg=PR1#v=onepage&q&f=false Древние и нынешние болгары в политическом, народописном, историческом и религиозном их отношении к россиянам. Историко-критические изыскания. Т. I. Москва, 1829] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140103103631/http://books.google.com/books?id=YWMNAQAAIAAJ&dq=inauthor%3A%22Юрій%20Венелин%22&pg=PR1#v=onepage&q&f=false|date=3 січня 2014}} * «О характере народных песен у славян задунайских» ([[:uk:1835|1835]]); * [http://books.google.com/books?id=aj9GAAAAMAAJ&dq=%D0%AE%D1%80%D0%B8%D0%B9%20%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD&pg=PA1#v=onepage&q&f=false О зародыше новой болгарской литературы. Москва, 1838] * «Граматика на сегашния български език»; * [http://books.google.com/books?id=1p4ZAAAAYAAJ&dq=%D0%AE%D1%80%D0%B8%D0%B9%20%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD&pg=PP7#v=onepage&q&f=false Влахо-болгарские или дако-славянские грамоты, собранные и объясненные на иждивении Императорской Российской Академии. Санкт-Петербург, 1840] * [http://books.google.com/books?id=EWbxAAAAMAAJ&dq=inauthor%3A%22%D0%AE%D1%80%D1%96%D0%B9%20%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD%22&pg=PP11#v=onepage&q&f=false Древние и нынешние словене в политическом, народописном, историческом и религиозном их отношении к россиянам. Историко-критические изыскания. Т. II. Москва, 1841] * [http://books.google.com/books?id=O_zTAAAAMAAJ&dq=inauthor%3A%22%D0%AE%D1%80%D1%96%D0%B9%20%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD%22&pg=PA3#v=onepage&q&f=false Скандинавомания и ее поклонники или столетние изыскания о варягах. Историко-критическое разсуждение. Москва, 1842] * [http://books.google.com/books?id=TKkZAAAAYAAJ&dq=%D0%AE%D1%80%D0%B8%D0%B9%20%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD&pg=PP5#v=onepage&q&f=false Критические изследования об истории болгар, с прихода болгар на Фракийский полуостров до 968 года, или покорения Болгарии Великим князем русским, Святославом. Изданны на иждивении болгарина И.&nbsp;Н.&nbsp;Денкоглу. Москва, 1849] * [http://books.google.com/books?id=P-ZBAAAAcAAJ&dq=%D0%AE%D1%80%D0%B8%D0%B9%20%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD&pg=PR1#v=onepage&q&f=false Древние и нынешние болгары в политическом, народописном, историческом и религиозном их отношении к россиянам. Историко-критические изыскания. Издание второе. Москва, 1856] == Примітки == <references /> == Джерела == * Юрій Іванович Венелін-Гуца (1802—1839) : бібліографічний покажчик / уклад.: О. Д. Закривидорога, М.-І. Г. Люта, Л. А. Мельник, Т. В. Туренко.&nbsp;— Ужгород, 1989. * [[:uk:Абліцов_Віталій_Григорович|Абліцов В.]]Галактика «Україна». Українська діаспора: видатні постаті / Віталій Абліцов.&nbsp;— К.: КИТ, 2007.&nbsp;— 436 с. * Байцура Т. Юрій Іванович Венелін.&nbsp;— Братіслава, 1968.&nbsp;— 306 с. * [[:uk:Данилюк_Дмитро_Дмитрович|Данилюк Д. Д.]] Ю. І. Гуца-Венелін.&nbsp;— Ужгород, 1995.&nbsp;— 45 с. * Ю. Венелін. З наукової спадщини визначного славіста: З нагоди 200-ліття від дня народження Ю. Венеліна / укладання Д. Д .Данилюка ; передмова В. Гісема, Г. Кеменяша, Д. Данилюка ; істор. нарис Д. Данилюка.&nbsp;— Ужгород : Вид-во В. Падяка, 2002.&nbsp;— 184 c.&nbsp;— (Сер. «Обличчям до спадщини»). * Заяць О. [http://chtyvo.org.ua/authors/Zaiats_Orest/Venelin_Yurii Венелін Юрій] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180114020717/http://chtyvo.org.ua/authors/Zaiats_Orest/Venelin_Yurii|date=14 січня 2018}} // Наукове товариство імені Шевченка : енциклопедія.&nbsp;— Львів, 2014.&nbsp;— Т. 2.&nbsp;— С. 578—583. == Посилання == * [http://books.google.com/books?id=KDIFAAAAYAAJ&dq=%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD%D1%8A&pg=PP59#v=onepage&q=%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD%D1%8A&f=false Безсонов, П. Болгарские песни из сборников Ю.&nbsp;И.&nbsp;Венелина, Н.&nbsp;Д.&nbsp;Катранова и других болгар (= Временник Императорского Московского Общества истории и древностей российских, Кн. XXI, Ч. II: Материалы). Москва, 1855] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131231161147/http://books.google.com/books?id=KDIFAAAAYAAJ&dq=Венелинъ&pg=PP59#v=onepage&q=Венелинъ&f=false|date=31 грудня 2013}} * Венелін (справж. прізв. — Гуца) Юрій Іванович // Україна в міжнародних відносинах. Енциклопедичний словник-довідник. [https://chtyvo.org.ua/authors/Varvartsev_Mykola/Ukraina_v_mizhnarodnykh_vidnosynakh_Entsyklopedychnyi_slovnyk-dovidnyk_Vypusk_5.pdf Випуск 5. Біографічна частина: А-М] / Відп. ред. М.М. Варварцев. — К.: Ін-т історії України НАН України, 2014. — с.57-58 * Павленко В. В. [http://www.history.org.ua/?encyclop&termin=Venelin_Ju Венелін Юрій Іванович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160416135702/http://history.org.ua/?encyclop&termin=Venelin_Ju|date=16 квітня 2016}} // a '''Jurij Venelin''', narozen jako ''Юрий Гуца'', ''Georgius Hutza'', ([[:cs:22._duben|22. dubna]] [[:cs:1802|1802]] [[:cs:Tybava|Tybava]] – [[:cs:26._březen|26. března]] [[:cs:1839|1839]] [[:cs:Moskva|Moskva]]) byl [[:cs:Historik|historik]] a [[:cs:Publicistika|publicista]], jeden ze zakladatelů [[:cs:Slavistika|slavistiky]]. == Život == Narodil se ve vesnici [[:cs:Tybava|Tybava]] ( ''Havasalja''), která je součástí obce [[:cs:Svaljava|Svaljava]] v [[:cs:Okres_Mukačevo|Mukačevském okrese]] v [[:cs:Podkarpatská_Rus|Zakarpatské oblasti Ukrajiny]]. Pocházel z rodiny kněze Ivana Gucyho. Studoval na gymnáziu a teologickém semináři v [[:cs:Užhorod|Užhorodu]], biskupském lyceu v [[:cs:Satu_Mare|Satu Mare]] a na [[:cs:Segedín|Szegedské]] akademii. Krátce studoval filozofické fakultě na Lvovské univerzitě (1822–1823). Na jaře 1823 spolu se svým bratrem Ivanem Molnárem ilegálně překročil hranici bez pasu a dostal se do tehdy ruského [[:cs:Kišiněv|Kišiněva]]. Jejich rozhodnutí uprchnout jednou do Lvova a podruhé do Ruska bylo způsobem, jak se zbavit závazků vůči duchovním autoritám. V Kišiněvě dostali oba uprchlíci za podpory generálního guvernéra I. N. Inzova bydliště a místa školních učitelů. Během dvou let v Kišiněvě Venelin poznal studenty z řad bulharských emigrantů, studoval jejich jazyk, zvyky a způsob života. V létě 1825 oba odešli do Moskvy a tam na radu [[:cs:Ivan_Orlaj|Ivana Orlaje]] vystudovali medicínu. V roce 1830 byl Venelin vyslancem Petrohradské akademie věd do bulharských zemí ovládaných [[:cs:Osmanská_říše|Osmany]]. Navštěvoval bulharská města jako [[:cs:Varna|Varna]], [[:cs:Kavarna|Kavarna]] a [[:cs:Silistra|Silistra]], zaznamenával lidové písně a rčení a získával znalosti bulharského jazyka z první ruky. V roce 1836 se seznámil s bulharským emigrantem [[:cs:Vasil_Aprilov|Vasilem Aprilovem]] sídlícím v [[:cs:Oděsa|Oděse]], s nímž udržoval aktivní korespondenci. == Dílo == Venelin byl autorem knihy ''Staří a dnešní Bulhaři v jejich politických, etnografických, historických a náboženských vztazích k Rusům'', vydané ve třech svazcích v letech 1829 až 1841. Dílo bylo významné pro popularizaci bulharské kultury a historie v Ruské říši a pro ovlivňování národního cítění mnoha bulharských emigrantů. Venelinova kniha ''Kritické studie o dějinách Bulharska'', vydaná posmrtně ve zkrácené verzi v roce 1849 v Moskvě z iniciativy historika Spiridona Palauzova. Emise byla financována bulharským obchodníkem Ivanem Denkoglu sídlícím v Rusku. Kniha vyšla znovu v roce 1853 v kompletním bulharském překladu v [[:cs:Zemun|Zemunu]] v dnešním Srbsku; překlad provedl učitel Petko Botev, otec básníka [[:cs:Christo_Botev|Christo Boteva]]. Mezi další díla Jurije Venelina patří ''O charakteru lidových písní u zadunajských Slovanů, O formování nové bulharské literatury, Gramatika moderní bulharštiny'' a ''Starověcí a moderní Slovinci''. a = Ivan Fogorašij-Berežanin = '''Joann Fogarašij''', rozený Joannes Fogarassy, pseudonym Berežanin (25. března 1786 [[:cs:Velyki_Komjaty|Velyki Komjaty]] – 11. prosince 1834 [[:cs:Vídeň|Vídeň]]) byl podkarpatský rusínský etnograf, jazykovědec, kněz a učitel.<ref name=":012">{{Citace elektronického periodika|příjmení=HARAKSIM|jméno=Ľudovít|titul=„Zlatý vek&quot; biskupa A. Bačinského a obrodenské obdobie A. Duchnoviča - dve epochy dejín Rusínov|periodikum=|url=https://www.rusyn.sk/zlaty-vek-biskupa-a-bacinskeho-a-obrodenske-obdobie-a-duchnovica-dve-epochy-dejin-rusinov/|jazyk=sk|datum přístupu=2024-01-01}}</ref> V [[:cs:Užhorod|Užhorodu]] je po něm pojmenována ulice. == Život a dílo == Studoval na teologických seminářích v [[:cs:Užhorod|Užhorodu]] (1808–1810) a v [[:cs:Trnava|Trnavě]] (1811–1812). V roce 1813 byl vysvěcen na řeckokatolického kněze. Krátce působil jako,kněz v [[:cs:Rokosovo|Rokosovu]]. V letech 1814–1818 byl rektorem Uherského řeckokatolického teologického semináře. V roce 1818 byl poslán do Vídně, kde působil jako pastor řeckokatolického kostela sv. Barbory při řeckokatolickém teologickém semináři, tzv. [[:cs:Barbareum|Barbareu]], až do své smrti. V Barbareu byl slovanský klub vedený slovinským lingvistou [[:cs:Jernej_Kopitar|Jernejem Kopitarem]],. V tomto klubu se Fogarašij seznamoval se studenty z jiných slovanských zemí a jejich jazyky. To ho přivedlo k aktivnímu srovnávacímu lingvistickému studiu, jehož výsledkem bylo dílo o rozdílech ve slovanských dialektech, zvláště mezi dialekty maloruskými a karpatoruskými nebo uhroruskými.<ref name=":012" /> které zaslal [[:cs:Ivan_Orlaj|Ivanu Orlajovi]]. Fogarašij poukazoval na společný původ slovanských jazyků a v duchu panslavismu vyzýval všechny Slovany, aby se drželi církevní slovanštiny jako svého spisovného jazyka. V roce 1833 vydal rusko-uherskou gramatiku ''Orosz magyar grammalika. Rutheno ungarica grammatica. Для скораго и легкаго языка обучения... у Вѣдню, 1833'' a též dílo ''Origo et formacio Linguae Ugoricae – ungaricae rectius Magiaricae dictoe historice, philo et etymologice ac gramatice deducta. Viennae. Anno 1833'' . Poukazoval na to, že maďarština je silně ovlivněna podunajskými slovanskými jazyky, což vzbudilo nevůli mezi maďarskými mocenskými kruhy.<ref name=":012" /> Fogarašij je také autorem rozsáhlé (nepublikované) studie o Podkarpatských Rusínech. = Michal von Visanik<ref name=":1122">{{Citácia knihy|priezvisko=Plišková|meno=Anna|priezvisko2=Konečný|meno2=Stanislav|titul=Rusínska kultúra a školstvo po roku 1989|vydanie=1.|vydavateľ=Prešovská univerzita v Prešove, Ústav rusínskeho jazyka a kultúry|miesto=Prešov|rok=2008|kapitola=Rusíni v prelomoch dvoch tisícročí|strany=16, 41|isbn=978-80-8068-867-7|jazyk=}}</ref> = '''Михайло (фон) Висаник''' (''Вӱсяник'', [[:rue:Нїмецькый_язык|нім.]] ''Michael von Viszanik'', [[:rue:10._октовбер|10. октовбер]] [[:rue:1792|1792]], Дюлай, [[:rue:Жупа_Саболч|жупа Саболч]]<ref name="szluk2">{{книга|автор=Szluk István|назва=Töredékek Nyírgyulaj görögkatolikus egyházközség történetéből lelkészei életrajza alapján|одказ=http://www.szabarchiv.hu/drupal/sites/default/files/Szluk.pdf|місто=Nyíregyháza|рік=2012|сторінкы=10}}</ref> — [[:rue:3._новембер|3. новембер]] [[:rue:1872|1872]], [[:rue:Відень|Відень]]) быв [[:rue:Австрійска_імперія|австрійськый]] медик [[:rue:Русины|русинського]] роду, дохтор-прімарь [[:rue:Відень|віденської]] псіхіатрічної болниці, реформатор австрійської [[:rue:Псіхіатрія|псіхіатрії]]. == Біоґрафія == Сын [[:rue:Ґрекокатолицька_церьков|грекокатолицького]] пароха села Дюлай (днесь ''Nyírgyulaj'') Ивана Вӱсяника<ref name="szluk2" /><ref name="padiak2">{{статя|автор=[[Валерій Падяк]]|назва=Забытый Русин-реформатор в Австрії: Михайло фон Висаник (10.10.1792 — 3.11.1872)|выданя=Русин|выпуск=1|рік=2008|сторінкы=9-10|одказ=http://www.rusynacademy.sk/image/1-2008.pdf}}</ref>. Скончив [[:rue:Гимназия|ґімназію]] в [[:rue:Сатмар|Сатмарі]], пак ся учив у [[:rue:Ягер|Яґрі]] (філософія), [[:rue:Будапешт|Пешті]] и [[:rue:Відень|Відню]]. У Відню здобыв діплому дохтора (1821) и тітулу маґістра [[:rue:Акушер|акушерства]] (1825)<ref name="padiak2" /><ref name="ndb2">{{статя|автор=Christina Vanja|назва=Viszánik, Michael (Mihály) von|выданя=Neue Deutsche Biographie|выпуск=26|рік=2016|сторінкы=832-833 [вебова верзія]|одказ=https://www.deutsche-biographie.de/pnd103142576.html}}</ref>. Зачав роботу у віденськуй Централнуй болници як молодшый дохтор, де мав и практику из псіхічно хворыми. Пузніше ся добрі вказав уже як окружный дохтор у часі повени (1830) <small>[<nowiki/>[[:de:Donauhochwasser 1830|de]]]</small> і епідемії [[:rue:Колера|колеры]] (1831) у Відню, а пак у часі повени в Будапешті (1838) <small>[<nowiki/>[[:hu:1838-as pesti árvíz|hu]]]</small>. Быв активным пропаґатором [[:rue:Вакцинация|вакцинації]]<ref name="padiak2" />. [[Файл:Josef_Mutterer_Narrenturm_c1895.jpg|odkaz=[https://rue.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Josef_Mutterer_Narrenturm_c1895.jpg%7Cvpravo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C https://rue.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Josef_Mutterer_Narrenturm_c1895.jpg%7Cvpravo%7Cnáhľad%7C][[:rue:Наррентурм|Наррентурм]]<nowiki> около 1895]] У 1838 именованый на дохтора-прімаря псіхіатрічної лічниці Централної болниці у Відню, што ся розміщала в так званум ізолаторі </nowiki>[[:rue:Наррентурм|Наррентурм]] («турни глупакув»). Измагав ся го модернізовати як лічебну установу: пропаґовав працовну терапію, дошколованя персонала, зрушив фіксацію хворых ланцами (уєдно дав изняти 30 тон желіза)<ref name="ndb2" /><ref>{{статя|автор=Wolfgang Regal, Michael Nanut|назва=Zwangsjacke und Gummizelle (Narrenturm 81)|выданя=Ärztewoche|выпуск=1|рік=2007|одказ=https://web.archive.org/web/20170417071910/http://www.springermedizin.at/artikel/8075-zwangsjacke-und-gummizelle-narrenturm-81}}</ref>. У 1843-1844 ся пустив у служебну дорогу до Німеччины, Франції и Швейцарії. У заграничу ся окреме інтересовав архітектуров псіхіатрічных установ, котра бы мала помагати уліченю хворых. У 1844 рядив проєктованя нової псіхіатрічної лічниці в Брюннлфелду (днесь часть Відня), доконченої в 1852. році. У 1845 ся габілітовав як другый на [[:rue:Віденськый_універзитет|Віденськум універзитеті]] [[:rue:Доцент|доцент]] псіхіатрії<ref>[https://diasporiana.org.ua/ukrainica/1039-zbarazhchina-zbirnik-spominiv-stattey-i-materiyaliv/ Про Сафата Шміґера, Івана Наумовича та інших]// [[Збаражчина (збірник, 1968)|Збаражчина]].&nbsp;— 1968.&nbsp;— С. 224.&nbsp;— (Український архів.&nbsp;— Т. XVII).</ref>. У дісертації аналізовав роботу віденської псіхіатрічної лічниці уд року 1784, окреме зазначаючи хосновитусть гуманного удношеня до паціентув и удмітаючи їх «неулічнусть». У 1853-1869 рокы рядив псіхіатрічноє обзираня у Централнуй болници. Удступив уд роботы в 1871. році. Двараз быв [[:rue:Декан|деканом]] медицинського факултета [[:rue:Віденськый_універзитет|Віденського універзитета]]. Основав общества спомаганя бывшым паціентам псіхіатрії и вдовам дохторув. Быв судовым засідательом (''táblabíró'' <small>[<nowiki/>[[:hu:táblabíró|hu]]]</small>) у мадярськых [[:rue:Жупа_Саболч|жупах Саболч]], [[:rue:Жупа_Чанад|Чанад]], [[:rue:Жупа_Унґ|Унґ]], [[:rue:Жупа_Сатмар|Сатмар]] и [[:rue:Жупа_Боршод|Боршод]]. Носитель тітулы дворського радника (''Hofrat''), ордена Франца Йозефа, папського ордена с. Ґеорґія Великого, [[:rue:Пруссія|пруського]] ордена Коруны. У [[:rue:1849|1849]] быв єдным из шести членув русинської делеґації пуд веденьом [[:rue:Виктор_Добрянскый|Віктора Добрянського]], што подала імператору [[:rue:Франц_Йозеф_I.|Францу Йозефу I.]] петіцію ''[[:rue:Памятник_Русинов_угорскых|Памятник Русинов угорскых]]''. Погребеный на [[:rue:Централный_теметув_(Відень)|Централнум теметові у Відню]] вєдно з жонов Амалійов (рож. Янко, 1803—1876)<ref name="padiak2" /><ref>{{Cite web|url=http://ruthenia.info/txt/kochergas/metod.html#СТЕПАН%20РУДАНСЬКИЙ|title=''Кочерга С. О.'' Південний берег Криму в житті і творчості українських письменників ХІХ ст.|accessdate=25 грудня 2008|archiveurl=https://web.archive.org/web/20090919061135/http://ruthenia.info/txt/kochergas/metod.html#СТЕПАН%20РУДАНСЬКИЙ|archivedate=19 вересня 2009|deadurl=yes}}</ref>. <references /> = Jozef Miklošík = Йосип Змій-Мікловшик (20 лютого 1792 с. Словінки, [[:uk:Австро-Угорщина|Австро-Угорщина]] (зараз Східна Словаччина) - 1 грудня 1841 [[:uk:Пряшів|Пряшів]]) - український художник, іконописець, портретист. Один з основоположників професійного образотворчого мистецтва [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]]. == Діяльність == Народився в бідній селянській родині. Навчався в школі при монастирі Красний Брід неподалік Меджилаборець в Словаччині. Очевидно, там вперше познайомився з мистецтвом живопису у ченців-іконописців, які зазвичай проживали в монастирях. Маючи хороший голос і схильність до наук, він в Краснобродський школі вивчився на дяка. У 1814 році отримав місце церковного співочого при греко-католицької церкви св. Варвари у Відні (Барбареум). Робота там давала йому деяку матеріальну незалежність. У тому ж році вступив в клас живопису до Віденської Академії об'єднаних образотворчих мистецтв. Йосип Змій - один з перших відомих живописців історичного Закарпаття, які навчалися в Віденської академії образотворчих мистецтв. Вже у Відні отримав визнання як хороший портретист. У 1823 р єпископ Григорій Таркович призначив його єпархіальним художником. Він став першим єпархіальним художником новоствореної Пряшевської єпархії. Пізніше Йосип Змій-Мікловшик здійснив поїздку до Італії, де прожив два роки. Перебування там, безсумнівно, позначилося на його творчості. Після повернення в Пряшів Йосип працює художником, часто пише портрети. Серед них портрети засновника єпархіальної бібліотеки Івана Ковача, Андрія Хіри і ін. Восени 1841 року художник захворів на тиф і помер 1 грудня цього ж року. Похований на Пряшевському кладовищі.<ref>(український дивоспів на чотирьох місцях)</ref> == Творчість == Основоположник світського живопису на Закарпатті, Йосип Змій-Мікловшик створював не тільки іконостаси, фрески і вівтарні образи, а й портрети, пейзажі, жанрові сценки з життя закарпатців, які несуть яскраво виражений етнографічний характер. Художник працював на території Угорщини, його пензлю належать церковні розписи в багатьох містах. Після повернення з Відня художник створив багато композицій на релігійну та побутову тематику. Ним написані живописні композиції з народного життя: * «Зємплінскі весілля», * «На вечорницях», * «Процесія на освячення води на Богоявлення», * «Вибір нареченої в Червоному Броді», * «Хто буде моїм чоловіком?» та ін. Проілюстрував книгу «Etnografia Ruthenium» ( «Етнографія русинів») словацького етнографа Яна Чапловича. Серед робіт на релігійну тематику картини 1830 року, виконані для іконостасу в абауйновградского храму, в 1831 р ікони в с. Шайосегед. У наступному році художник працював в селах Здоб і Ряшів, а в 1834 р в Собопіі і Фіяші. У Великому Сулині працював в 1835 р, в тому ж році працював над композиціями до бічній каплиці св. Хреста і св. Петра і Павла в прешівська кафедральному соборі. У 1836 р художник виконував живописні роботи для церкви в Пустагазі, а в 1837 р виконав картину св. Миколи, св. Варвари і Богородиці для церкви с. Варганево. У 1838 р провів поновлення образів для храму в Словенської Нової Весі. '''Josef Zmij-Miklovšik''' ({{Vjazyce2|rue|Йосиф Змій-Миклошик|Josyf Zmij-Myklošyk}}, [[:cs:20._březen|20. března]] [[:cs:1792|1792]] [[:cs:Slovinky|Slovinky]] – [[:cs:1._prosinec|1. prosince]] [[:cs:1841|1841]] [[:cs:Prešov|Prešov]]) byl [[:cs:Rusíni|rusínský]] [[:cs:Malíř|malíř]] a [[:cs:Ikonografie|ikonograf]].<ref name=":017">{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|vydání=1. vyd|vydavatel=Libri|místo=Praha|počet stran=311|isbn=978-80-7277-370-1}}</ref><ref name=":114">{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Paul R.|příjmení2=Pop|jméno2=Ivan Ivanovič|titul=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|rok=2002|url=https://archive.org/details/encyclopediaofru0000mago|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=1|isbn=978-0-8020-3566-0|isbn2=978-1-4426-7443-1}}</ref><ref name=":212">{{Citace monografie|titul=Österreichisches biographisches Lexikon: 1815 - 1950|editoři=Österreichische Akademie der Wissenschaften|vydavatel=Verl. der Österr. Akad. der Wiss|místo=Wien|isbn=978-3-7001-3213-4}}</ref> Josef byl jeden ze zakladatelů rusínského [[:cs:Výtvarné_umění|výtvarného umění]].<ref name=":212" /> == Život == Narodil se v roce 1792 do chudé [[:cs:Zemědělec|rolnické]] rodiny v obci [[:cs:Slovinky|Slovinky]] nedaleko města [[:cs:Krompachy|Krompachy]] na dnešním [[:cs:Slovensko|Slovensku]].<ref name=":114" /> Studoval v na [[:cs:Monastýr_Sestoupení_Ducha_svatého|krásnobrodském]] [[:cs:Monastýr_Sestoupení_Ducha_svatého|klášteru]] kde se seznámil s [[:cs:Ikonografie|ikonografií]].<ref name=":114" /> V [[:cs:Monastýr_Sestoupení_Ducha_svatého|krásnobrodském]] [[:cs:Monastýr_Sestoupení_Ducha_svatého|klášteru]] se chtěl stát [[:cs:Ďjak|ďjakem]], což byla role nižšího duchovního v chrámu, ale také role kantora, předzpěváka či písaře. V roce 1814 se stal pěvcem v řeckokatolickém [[:cs:Kostel_svaté_Barbory_(Vídeň)|kostele sv. Barbory]], známý též jako [[:cs:Barbareum|Barbareum]], ve [[:cs:Vídeň|Vídni]].<ref name=":017" /><ref name=":114" /> Ve stejném roce také začal studovat na [[:cs:Akademie_výtvarných_umění_ve_Vídni|Akademii výtvarných umění ve Vídni]]. Josef také žil dva roky v Itálii, kde studoval [[:cs:Baroko|barokní]] a [[:cs:Renesanční_malířství|renesanční malířství]].<ref name=":017" /><ref name=":114" /> V roce 1823 se stal diecézním malířem v [[:cs:Archeparchie_prešovská|Prešovské řeckokatolické eparchii]].<ref name=":017" /><ref name=":114" /> Jmenoval ho sám první biskup [[:cs:Gregor_Tarkovič|Gregor Tarkovič]]. Na podzim roku 1841 onemocněl [[:cs:Tyfus|tyfem]]{{nepřesný odkaz}} a 1. prosince 1841 zemřel. Pochován byl v [[:cs:Prešov|Prešově]]. [[Soubor:Змий-Микловшик.jpg|odkaz=https://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:%D0%97%D0%BC%D0%B8%D0%B9-%D0%9C%D0%B8%D0%BA%D0%BB%D0%BE%D0%B2%D1%88%D0%B8%D0%BA.jpg|náhľad|''Muž s knihou'' byl jeden z prvních obrazů malíře]] == Dílo == Jako diecézní malíř, Josef Zmij-Miklovšik maloval pro eparchii nejen [[:cs:Ikonostas|ikonostasy]], [[:cs:Freska|fresky]] a [[:cs:Oltářní_obraz|oltářní obrazy]], ale také portéty významných kněží.<ref name=":017" /><ref name=":114" /> Ve volném čase maloval [[:cs:Krajinomalba|krajinomalby]] a portréty bohatých prešovských [[:cs:Měšťanstvo|měšťanů]].<ref name=":114" /> Ikonostasy namaloval do kostelů v mnoha obcích, např. v obcích [[:cs:Petrová|Petrová]], [[:cs:Ruská_Nová_Ves|Ruská Nová Ves]] a [[:cs:Rešov_(okres_Bardejov)|Rešov]].<ref name=":017" /><ref name=":114" /> Předtím než se stal diecézním malířem také namaloval [[:cs:Obrazová_kompozice|obrazové kompozice]] z lidového života. Mezi ně patří např. ''Zemplínská svatba'', nebo ''Výběr nevěsty v [[:cs:Krásny_Brod|Krásném Brodě]]''. Také ilustroval knihu ''Etnographia Ruthenorum'' od Jana Čaploviče a namaloval portéty [[:cs:Biskup|biskupa]] [[:cs:Gregor_Tarkovič|Gregora Tarkoviče]] a kněze [[:cs:Jan_Kovač|Jana Kovače]].<ref>{{Cite book|title=Діячі науки і культури України : нариси життя та діяльності|year=2007|editor-last=|publisher=Книги - ХХІ|location=Київ|pages=105|isbn=978-966-8653-95-7}}</ref> <references /> = Ján Juhasevič Skľarský = '''Іва́н Югасевич-Скля́рський''' ([[:uk:1741|1741]], с. [[:uk:Прикра|Прикра]], [[:uk:Пряшівщина|Пряшівщина]]&nbsp;— [[:uk:15_грудня|15 грудня]] [[:uk:1814|1814]], с. [[:uk:Невицьке|Невицьке]] поблизу [[:uk:Ужгород|Ужгорода]])&nbsp;— русинський (український) переписувач та упорядник [[:uk:Рукопис|рукописних]] книг, [[:uk:Іконописець|іконописець]], поет, художник, [[:uk:Педагог|педагог]] та збирач [[:uk:Фольклор|фольклору]]. Вважається укладачем першого рукописного збірника закарпатських [[:uk:Прислів'я|прислів'їв]] та [[:uk:Приказка|приказок]]. == Життєпис == Родом із с. Прикра на Пряшівщині. Освіту здобув у Галичині, від [[:uk:1775|1775]] року був «півцоучителем», церковним куратором та старостою с. Невицьке [[:uk:Ужгородська_округа|Ужгородської округи]]. Студіював у [[:uk:Галич|Галичі]], де навчився дуже гарно писати. Уклав або переписав кілька збірників пісенників церковних пісень, додаючи до них і світські пісні; каліграфічно переписав 30 «Ірмологіонів»; укладав календарі на сто літ, у які вносив власні вірші та фольклорні твори. Один з таких календарів (1809) містить найбільшу тогочасну добірку 370 українських прислів'їв («Общая присловія во товаристві неуких»). Свої рукописи Югасевич-Склярський ілюстрував власними малюнками. Малював ікони. Вчителював і був дяком у різних лемківських селах Східнословацького краю. Власноручно переписав понад 30 церковних книг, прикрашаючи їх власними ілюстраціями, заставками. Склав три великі рукописні збірники пісень, описані [[:uk:Яворський_Юліян_Андрійович|Юліяном Яворським]] у «Матеріалах для історії старинної пісенної літератури в Підкарпатській Русі», також склав рукописний збірник прислів'їв і приказок, що їх збирав ціле життя. У [[:uk:1806|1806]] році вибрав 370 з них для «Календаря греко-руського». Писав [[:uk:Вірш|вірші]]. Від [[:uk:1795|1795]] року мешкав і працював у с. Невицьке біля Ужгорода. Тут склав співаник, у який ввійшло 245 церковних і 20 світських пісень. == Примітки == <references responsive="1"></references> == Джерела == * Рукописна спадщина Івана Югасевича на зламі XVIII—XIX століть: [монографія] / Одарка Сопко.&nbsp;— Львів: Афіша, 2017.&nbsp;— 179 с. : кольор. іл., фот.&nbsp;— [[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9789663252315|ISBN 978-966-325-231-5]]. = Omeľan Partyckyj = '''Омеля́н Йо́сипович Парти́цький''' ([[:uk:28_травня|28 травня]] [[:uk:1840|1840]], [[:uk:Тейсарів|Тейсарів]]&nbsp;— [[:uk:1_лютого|1 лютого]] [[:uk:1895|1895]], [[:uk:Львів|Львів]])&nbsp;— український учений-[[:uk:Мовознавець|мовознавець]], [[:uk:Етнограф|етнограф]], [[:uk:Історик|історик]], [[:uk:Педагог|педагог]], [[:uk:Громадський_діяч|громадський діяч]]. == Життєпис == Народився в селі [[:uk:Тейсарів|Тейсарові]]<ref>[https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16156/edition/14586/content Schematismus Universi Venerabilis Cleri Archidioeceseos Metropolitanae Graeco Catholicae Leopoliensis pro Anno Domini 1842] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201206105205/https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16156/edition/14586/content|date=6 грудня 2020}}.&nbsp;— Leopoli, 1842.&nbsp;— P. 32, 275. {{ref-la}}</ref><ref>Іноді&nbsp;— село Тейсарова, див.: [https://web.archive.org/web/20160304200744/http://bibliotekazh.com.ua/Партицький Омелян Партицький] // [[Жидачівська районна бібліотечна система]].</ref> (пізніше&nbsp;— Жидачівського повіту, від 17 липня 2020&nbsp;— [[:uk:Стрийський_район|Стрийського району]]) в сім'ї священника о. Йосипа Партицького ({{н}} 1804<ref>[https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16156/edition/14586/content Schematismus Universi Venerabilis Cleri Archidioeceseos Metropolitanae Graeco Catholicae Leopoliensis pro Anno Domini 1842] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201206105205/https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16156/edition/14586/content|date=6 грудня 2020}}.&nbsp;— Leopoli, 1842.&nbsp;— P. 32. {{ref-la}}</ref><ref>[https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16183/edition/14653/content Schematismus Universi Venerabilis Cleri Archidioeceseos Metropolitanae Graeco Catholicae Leopoliensis pro Anno Domini 1878] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210121030221/https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16183/edition/14653/content|date=21 січня 2021}}.&nbsp;— Leopoli, 1878.&nbsp;— P. 101. {{ref-la}}</ref>, пароха в Тейсарові з 1825 по 1879 рік). Дуже рано покинув батьківську хату. Початкову освіту здобув у місті Стрию. Вчився в [[:uk:Львівська_бернардинська_гімназія|Бернардинській гімназії]]<ref name="ЖБС">{{Cite web|url=http://bibliotekazh.com.ua/Партицький|title=Омелян Партицький // Жидачівська районна бібліотечна система|accessdate=20 січня 2013|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160304200744/http://bibliotekazh.com.ua/Партицький|archivedate=4 березня 2016|deadurl=yes}}</ref>, [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|Львівській духовній семінарії]],<ref name="ПХ3">''Пиндус Б., Ханас В.'' Партицький Омелян Йосипович…&nbsp;— С. 33.</ref> у Львівському університеті, який закінчив у 1863 (за іншими даними, в 1864<ref name="ПХ3" />) році. Іспити склав на відмінно; одержав три дипломи: етнографа, історика, педагога і мовознавця української літератури. Викладав у [[:uk:Чернівці|Чернівцях]], цісарсько-королівській [[:uk:Перша_тернопільська_гімназія|Тернопільській гімназії]] (вчитель української та класичних мов,<ref name="ПХ3" /> 1864—1868&nbsp;рр.), Академічній ґімназії у [[:uk:Львів|Львові]] (1868—1871&nbsp;рр.), Львівській учительській семінарії (1871—1895&nbsp;рр.). У Тернополі разом з [[:uk:Лучаківський_Володимир|Володимиром Лучаковським]], [[:uk:Ільницький_Василь_Степанович|Василем Ільницьким]], [[:uk:Згарський_Євген|Євгеном Згарським]] створив літературний гурток.<ref name="ПХ3" /> Один з лідерів народовецького руху в [[:uk:Галичина|Галичині]], редактор «Газети шкільної» (видавав власним коштом,<ref name="ПХ3" /> 1875—1879&nbsp;рр.), [[:uk:Зоря_(львівський_журнал)|«Зорі»]] (двотижневик, заснував, шість років видавав власним коштом<ref>[http://www.langs.com.ua/publics/KM/Scand/index.htm] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110511165401/http://www.langs.com.ua/publics/KM/Scand/index.htm|date=11 травня 2011}}''[[Тищенко Костянтин Миколайович|К. Тищенко]].'' «Скандинавщина в давній Руси»: погляд із сучасности</ref> 1880—1885&nbsp;рр.). Автор підручників з мови, літератури, видав [[:uk:Німецько-руський_словар|«Нѣмєцко-руский словаръ»]], «Старинну історію Галичини» (1894&nbsp;р.). Переклав «Слово о полку Ігоревім» (1884 р.). Сповідував ідеї «народовців», один із засновників, почесний член культурно-освітньої організації [[:uk:Просвіта|«Просвіта»]], заступник голови першого головного відділу товариства, 1874 року виконував його обов'язки. 1875 року&nbsp;— делегат від головного виділу на заснуванні першої філії «Просвіти» в селі [[:uk:Бортники_(Жидачівський_район)|Бортниках]] Бібрецького повіту (сучасний [[:uk:Жидачівський_район|Жидачівський район]]). Разом з [[:uk:Вахнянин_Анатоль_Климович|Анатолем Вахнянином]] видавав у 1877—1879 роках «Письмо з Просвіти». Під його впливом частина студентської молоді змінювала погляди з москвофільських на народовські (зокрема [[:uk:Масляк_Володимир_Іванович|Володимир Масляк]]<ref>''[[Боднарук Іван Лазарович|Боднарук І]].'' Бучацький Парнас // {{ББ|101}}</ref>). Матеріально підтримував студентську молодь, зокрема Івана Франка.<ref name="ПХ3" /> Для покращення здоров'я в останні роки життя їздив на лікування до [[:uk:Одеса|Одеси]]<ref name="ЖБС" />, відпочивав і лікувався в [[:uk:Карлові_Вари|Карлових Варах (Карлсбаді]], зокрема в 1894 році)<ref>[http://anno.onb.ac.at/cgi-content/anno?aid=clk&datum=18940805&seite=8&zoom=33&query=%22Partycki%22&ref=anno-search Karlsbader Kurliste] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201204174600/http://anno.onb.ac.at/cgi-content/anno?aid=clk&datum=18940805&seite=8&zoom=33&query=%22Partycki%22&ref=anno-search|date=4 грудня 2020}}.&nbsp;— 1894.&nbsp;— №&nbsp;359.&nbsp;— S. 2. {{ref-de}}</ref>. Раптово помер<ref name="ЖБС" /> [[:uk:1_лютого|1 лютого]] [[:uk:1895|1895]] року у Львові<ref>[[Дзвін (журнал, Львів)|Дзвін]].&nbsp;— 1995.&nbsp;— С. 149.</ref><ref>Є інші дати: 20 січня (див.: ''Пиндус Б., Ханас В.'' Партицький Омелян Йосипович…&nbsp;— С. 33.), [[21 січня]] (див.: [https://web.archive.org/web/20160304200744/http://bibliotekazh.com.ua/Партицький Омелян Партицький] // [[Жидачівська районна бібліотечна система]]).</ref>. Похований на 14 полі Личаківського цвинтаря. == Творчість == 1863 року в літературному збірнику [[:uk:Галичанинъ_(1862)|«Галичанинъ»]] надруковано твір Омеляна Партицького, написаний народною мовою,— «Червона Русь в часах передісторичних». У цьому збірнику опублікував статтю про походження Руси, надрукував дві поезії; статті започаткували працю як історика над історією Руси. 1884 року друком вийшла величезна студія «Старинна історія Галичини». Збирав етнографічні матеріали, помістив у [[:uk:Правда_(журнал)|«Правді»]]&nbsp;— 1868&nbsp;р.: «З уст народна: гагілки, коляди», у «Газеті шкільній» за 1877&nbsp;р.: «Заговори у Русиків», «Рахманьский Великдень». У 1875—1879&nbsp;рр. надрукував ряд статей про виховання: «Гадки про виховання домашнє» (1877), «Листи о вихованню» (1879), працював у комісії з видання шкільних книжок. Видав гарно укладені читанки для народних шкіл, працював над граматиками: «Руска читанка для нижчих кляс середніх шкіл» (1871), «Руский буквар для шкіл людових» (1876), «Руска читанка для третьої кляси шкіл народних»(1878), «Граматика руского язика для ужитку в школах людових»(1880). Видання граматики 1880 року з погляду методики вважалося одним із найкращих видань граматик «рускої (української) мови» того часу. == Вшанування пам'яті == У рідному селі [[:uk:Тейсарів|Тейсарові]]: * коштом односельців перед школою встановлено пам'ятник Омеляну Партицькому; * його іменем названа одна з вулиць села. У Жидачеві: a == Джерела == * [https://archive.org/details/dovidnyk2002/page/n379/mode/1up?view=theater Партицький Омелян] // Довідник з історії України.&nbsp;— 2-е видання.&nbsp;— К., 2002.&nbsp;— [[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9665041797|ISBN 966-504-179-7]] * {{УМЕ10|частина=[https://archive.org/details/UkrMalaEn/kn_10_Ол-Пер/page/n98/mode/1up?view=theater Партицький Омелян]|сторінки=1302}} * ''Пашук В.&nbsp;С.'' [http://history.org.ua/?encyclop&termin=Partytskyj_O Партицький Омелян] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161028022053/http://history.org.ua/?encyclop&termin=Partytskyj_O|date=28 жовтня 2016}} // {{ЕІУ|8|75}} * ''Пиндус Б., Ханас В.'' [https://archive.org/details/tec00/tec_3/page/n57/mode/1up?view=theater Партицький Омелян Йосипович] // {{ТЕС|3|33}} * ''[[:uk:Тищенко_Костянтин_Миколайович|Тищенко К.]]'' [https://web.archive.org/web/20110511165401/http://www.langs.com.ua/publics/KM/Scand/index.htm «Скандинавщина в давній Руси»: погляд із сучасности]. <references /> = Sydir Ivanovyč Vorobkevyč = о. '''Ізидо́р Воробкевич''', у сучасних джерелах '''Си́дір Воробке́вич''' ([[:uk:5_травня|5 травня]] [[:uk:1836|1836]], [[:uk:Чернівці|Чернівці]]&nbsp;— [[:uk:19_вересня|19 вересня]] [[:uk:1903|1903]], Чернівці)&nbsp;— [[:uk:Україна|український]] [[:uk:Буковина|буковинський]] [[:uk:Письменник|письменник]], [[:uk:Композитор|композитор]], музично-культурний діяч, православний священик, [[:uk:Педагог|педагог]], редактор часописів [[:uk:Буковина|Буковини]], [[:uk:Художник|художник]]. Мав псевдоніми: ''Данило Млака, Демко Маковійчук, Морозенко, Семен Хрін, Ісидор Воробкевич, С. Волох'' та інші. Нагороджений [[:uk:Орден_Франца_Йосифа|лицарським хрестом ордена Франца Йосифа]] (1902)<ref>[http://alex.onb.ac.at/cgi-content/alex?aid=shb&datum=1918&page=565&size=49 Hof- und Staatshandbuch der Österreichisch-Ungarischen Monarchie für das Jahr 1918].&nbsp;— Wien, 1918.&nbsp;— S. 191. {{ref-de}}</ref>. == Біографія == [[Файл:Указ_Міністерства_освіти_та_віровизнань_Австрії_28_липня_1868_р.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D0%BA%D0%B0%D0%B7_%D0%9C%D1%96%D0%BD%D1%96%D1%81%D1%82%D0%B5%D1%80%D1%81%D1%82%D0%B2%D0%B0_%D0%BE%D1%81%D0%B2%D1%96%D1%82%D0%B8_%D1%82%D0%B0_%D0%B2%D1%96%D1%80%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D0%B7%D0%BD%D0%B0%D0%BD%D1%8C_%D0%90%D0%B2%D1%81%D1%82%D1%80%D1%96%D1%97_28_%D0%BB%D0%B8%D0%BF%D0%BD%D1%8F_1868_%D1%80.jpg|vľavo|náhľad|200x200bod|Указ Міністерства освіти та віровизнань Австрії щодо призначення Сидору Воробкевичу мистецької стипендії на навчання у м. Відень]] [[Файл:"Українська_ластівка"_часопис_для_дітей_1933.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%22%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0_%D0%BB%D0%B0%D1%81%D1%82%D1%96%D0%B2%D0%BA%D0%B0%22_%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BE%D0%BF%D0%B8%D1%81_%D0%B4%D0%BB%D1%8F_%D0%B4%D1%96%D1%82%D0%B5%D0%B9_1933.jpg|vľavo|náhľad|319x319bod|Портрет Сидора Воробкевича в часописі для дітей «Українська ластівка»]] Народився 5 травня 1836&nbsp;року в Чернівцях у родині вчителя філософії і богослов'я. Залишився в дитинстві круглим сиротою, разом із сестрою і молодшим братом Григорієм, що теж став відомим на Буковині громадсько-культурним діячем і письменником. Його виховували дідусь і бабуся в містечку [[:uk:Кіцмань|Кіцмані]], де здобув [[:uk:Початкова_освіта|початкову освіту]] (навчався у 4-класовій німецькомовній школі). Його прадід утік свого часу з [[:uk:ВКЛ|Литви]] і звався Скальський Млака де [[:uk:Оробко|Оробко]]<ref>''Остап'юк Б.'' [http://www.svoboda-news.com/arxiv/pdf/1986/Svoboda-1986-175.pdf Сидір Воробкевич (1836—1903] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180904191900/http://www.svoboda-news.com/arxiv/pdf/1986/Svoboda-1986-175.pdf|date=4 вересня 2018}} // Свобода.&nbsp;— Джерзі Ситі і Ню Йорк, 1986.&nbsp;— Ч. 175 (13 вересня).&nbsp;— С. 2, 4.</ref>, а {{джерело|дід переробив Оробко на Воробкевича}}. Частина прізвища Млака стала улюбленим псевдонімом Сидора. Батько його, Іван, на той час працював при Чернівецькій гімназії (тодішній ліцей) професором релігії і філософії. Його матір померла в 1840 році. Через п'ять років помер батько&nbsp;— Сидір разом зі своїм братом Григорієм залишилися сиротами. Їх дід, кіцманський [[:uk:Протопоп|протопоп]] Михайло Воробкевич, забрав онуків до себе жити в містечко [[:uk:Кіцмань|Кіцмань]]. Першу науку в Кіцмані дітям надала бабка Параскева. Вона навчила любити рідну мову, пісню та народ. З уст своєї бабусі Сидір чув силу-силенну казок, пісень, народних оповідань про [[:uk:Козак|козаків]] і турків. Дід поета знав безліч оповідей про козацтво, Україну, [[:uk:Умань|Умань]], [[:uk:Залізняк|Залізняка]], [[:uk:Іван_Ґонта|Ґонту]]. Навчався у [[:uk:Чернівецька_вища_гімназія|Чернівецькій гімназії]], згодом&nbsp;— у духовній семінарії, яку закінчив [[:uk:1861|1861]] року, де він почав складати [[:uk:Вірш|вірші]] й створювати до них музику. Потім був священиком у буковинських селах, де вивчав [[:uk:Фольклор|фольклор]] і побут місцевого населення. Музичну освіту здобував приватно у професора [[:uk:Віденська_консерваторія|Віденської консерваторії]] [[:uk:Франц_Кренн|Ф. Кренна]]. У 1868 році склав іспит на звання викладача співу й регента хору у [[:uk:Віденський_університет_музики_й_виконавського_мистецтва|Віденській консерваторії]]. З 1867 року викладав спів у [[:uk:Чернівецька_духовна_семінарія|Чернівецькій духовній семінарії]] та гімназії, а з 1875&nbsp;р.&nbsp;— на богословському факультеті [[:uk:Чернівецький_національний_університет_імені_Юрія_Федьковича|Чернівецького університету]]<ref>{{Cite book |title=Енциклопедія сучасної України|last=Дзюба|first=І.М. (співголова Гол.ред.колегії)|last2=Жуковський|first2=А.І. (співголова Гол.ред.колегії)|last3=Романів|first3=О.М. (співголова Гол.ред.колегії)|last4=Курас|first4=І.М.|last5=Литвин|first5=В.М.|year=2006|publisher=Інститут енциклопедичних досліджень НанУ|location=Київ|pages=162|language=Українська|isbn=966-02-3355-8}}</ref>. Як [[:uk:Композитор|композитор]] складав літературні пісні і псалми, компонував хорові твори, сольні пісні та [[:uk:Оперета|оперети]], писав мелодії на власні вірші. Помер [[:uk:19_вересня|19 вересня]] [[:uk:1903|1903]] у Чернівцях, похований на міському кладовищі<ref>Жадько В.&nbsp;О.&nbsp;Український некрополь.— К., 2005.— С. 149.</ref>. == Творчість == [[Файл:„Співаник_для_шкіл_народних”,_уклав_Сидір_Воробкевич,_м._Відень._Титул._1910_р.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%E2%80%9E%D0%A1%D0%BF%D1%96%D0%B2%D0%B0%D0%BD%D0%B8%D0%BA_%D0%B4%D0%BB%D1%8F_%D1%88%D0%BA%D1%96%D0%BB_%D0%BD%D0%B0%D1%80%D0%BE%D0%B4%D0%BD%D0%B8%D1%85%E2%80%9D,_%D1%83%D0%BA%D0%BB%D0%B0%D0%B2_%D0%A1%D0%B8%D0%B4%D1%96%D1%80_%D0%92%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BA%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D1%87,_%D0%BC._%D0%92%D1%96%D0%B4%D0%B5%D0%BD%D1%8C._%D0%A2%D0%B8%D1%82%D1%83%D0%BB._1910_%D1%80.jpg|vľavo|náhľad|Співаник (збірник пісень), які уклав Сидір Воробкевич. Виданий у м. Відень у 1910&nbsp;р.]] Літературна діяльність Сидора Воробкевича розпочалася 1863 року, коли в збірнику «Галичанин» було надруковано п'ять перших віршів під загальною назвою «Думки з Буковини». 1877 року він видав перший буковинський альманах [[:uk:Руска_Хата_(альманах)|«Руська хата»]]. Один із засновників і редакторів журналу «Буковинськая зоря». Працюючи в [[:uk:Чернівецький_національний_університет_імені_Юрія_Федьковича|Чернівецькому університеті]], очолював «Руське літературне товариство», а з 1876 року&nbsp;— студентське товариство «Союз». В 1887 році Сидір Воробкевич очолював товариство «Руський дім народний» в Чернівцях<ref>{{Cite web|title=180 років від дня народження С.І.Воробкевича|url=http://knowledge.lisichansk.luguniv.edu.ua/stranicu/novunu/novunu_vorobkevuch.html|website=knowledge.lisichansk.luguniv.edu.ua|accessdate=2023-05-30}}</ref>. Сидір Воробкевич писав українською, німецькою і румунською мовами. В літературному доробку письменника&nbsp;— вірші, поеми, оповідання, повісті реалістичного і романтичного характеру. Він розробляв теми історичного минулого: оповідання «Турецькі бранці» (1865), поема «Нечай» (1868), драми «Петро Сагайдачний» (1884), «Кочубей і Мазепа» (1891), комедія «Пан [[:uk:Мандатор|мандатор»]],<ref>{{Cite web |url=http://www.dramtheater.cv.ua/pan_mandator.html|title=ПАН МАНДАТОР С. Воробкевич|accessdate=19 травня 2015|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150520200917/http://www.dramtheater.cv.ua/pan_mandator.html|archivedate=20 травня 2015|deadurl=yes}}</ref> писав про тяжку долю селянства: вірші «Рекрути» (1865), «Панська пімства{{джерело}}» (1878). Одним з перших в українській літературі відобразив життя робітників (драма «Блудний син»). Найповніше талант С. Воробкевича проявився в ліричних віршах, де поет «розсипає велике багатство життєвих спостережень, осяяних тихим блиском щирого, глибокого, людського і народолюбного чуття» ([[:uk:Франко_Іван_Якович|І.&nbsp;Франко]]). Характерними рисами поезії Воробкевича є мелодійність, близькість до фольклорних джерел (вірш «Летить, летить чорний ворон…» та ін.). Багатьом його творам властивий гумор. Вірш Сидора Воробкевича [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%A0%D1%96%D0%B4%D0%BD%D0%B0%20%D0%BC%D0%BE%D0%B2%D0%B0%20(%D0%92%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BA%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D1%87) «Рідна мова»], покладений на музику автором, став хрестоматійним. Чимало творів С.&nbsp;Воробкевича перекладено [[:uk:Болгарська_мова|болгарською]], [[:uk:Німецька_мова|німецькою]], [[:uk:Російська_мова|російською]] та іншими мовами. Перебуваючи на викладацькій роботі в Чернівецькій духовній семінарії, гімназії, університеті, Сидір Воробкевич багато уваги приділяв молоді: уклав пісенники для початкової школи, створив посібники з теорії музики й співу та ін. Виступаючи одночасно як [[:uk:Композитор|композитор]] і [[:uk:Письменник|письменник]], він створює чимало віршів, пісень для дітей («Рідна мова», «То наші любі, високі Карпати», «Веснянка», «Осінь»). Після поїздки до [[:uk:Київ|Києва]] (1874) Воробкевич написав два чоловічі хори «Цар-ріка наш Дніпро» та «Я родився над Дніпром, отому я козаком». За життя письменника було видано збірку віршів «Над Прутом» (1901) за участю І.&nbsp;Франка. Перу поета належить ряд оповідань, новел, нарисів і сміховинок («Нерон», «Сабля Скандербега», «Клеопатра», [[:uk:Іван_Грозний|«Іван Грозний»]]). Він&nbsp;— автор циклу статей «Наші композитори», у якому чільне місце відведене композиторові [[:uk:Михайло_Глінка|М.&nbsp;І. Глінці]]. Автор багатьох і різноманітних за жанром літературних, музичних творів&nbsp;— пісень і хорів, [[:uk:Романс|романсів]], оперет. Писав музику на слова [[:uk:Тарас_Шевченко|Т.&nbsp;Шевченка]], [[:uk:Юрій_Федькович|Ю.&nbsp;Федьковича]], [[:uk:Іван_Франко|І.&nbsp;Франка]], [[:uk:Васіле_Александрі|В.&nbsp;Александрі]], [[:uk:Михаїл_Емінеску|М.&nbsp;Емінеску]], В.&nbsp;Бумбака. Також виступав як музичний педагог; зокрема, його учнем був видатний австрійський музикознавець українського походження [[:uk:Мандичевський_Євсевій|Євсевій Мандичевський]]. За словами [[:uk:Франко_Іван_Якович|І.Франка]], С.&nbsp;Воробкевич був одним з «перших жайворонків нової весни нашого народного відродження». [[Файл:Меморіальна_дошка_Сидору_Воробкевичу.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9C%D0%B5%D0%BC%D0%BE%D1%80%D1%96%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D0%B0_%D0%B4%D0%BE%D1%88%D0%BA%D0%B0_%D0%A1%D0%B8%D0%B4%D0%BE%D1%80%D1%83_%D0%92%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BA%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D1%87%D1%83.jpg|vpravo|náhľad|215x215bod|<small>Меморіальна дошка Сидору Воробкевичу на будинку в [[:uk:Чернівці|Чернівцях]], де він жив</small>]] == Пам'ять == * Гробівець, в якому похований Сидір Воробкевич (1836—1903)&nbsp;— буковинський письменник і композитор. Автор&nbsp;— скульптор Л. Кукурудза, квартал №&nbsp;35]// Шупеня, В. Чернівецькі некрополі/ В. Шупеня, Ю. Приступенко, М. Чучко та ін.&nbsp;— Чернівці, 2000.&nbsp;— С. 30. * У 2021 році біля ліцею номер 20 у Чернівцях завершують реставраційні роботи монумента Сидору Воробкевичу. Також почали реставрацію погруддя Сидору Воробкевичу у міському сквері біля Чернівецького національного університету.<ref>{{Cite web|title=У Чернівцях реставрують погруддя Воробкевичу біля колишньої 27 школи - ichernivchanyn.com|url=https://ichernivchanyn.com/uk/news-6007|website=ichernivchanyn.com|accessdate=2021-11-16|language=uk|archive-date=16 листопада 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20211116151412/https://ichernivchanyn.com/uk/news-6007}}</ref> * У 2023 році в Чернівцях встановлено пам'ятник Сидору Воробкевичу у сквері біля головного корпусу Чернівецького національного університету.<ref>[https://c4.com.ua/novyny/u-chernivcyax-u-skveri-navproti-chnu-vidkrili-pamyatnik-sidoru-vorobkevichu-foto/ У Чернівцях у сквері навпроти ЧНУ відкрили пам'ятник Сидору Воробкевичу]</ref> * У 2024 році у Львівському органному залі було презентовано портрет Сидіра Воробкевича, автор львівський художник з [[:uk:Гліб_Рахманін|Гліб Рахманін]]. == Примітки == <references responsive="1"></references> == Джерела та література == * Воробкевич С. І.// Історія міст і сіл УРСР. Чернівецька область.&nbsp;— Київ, 1969.&nbsp;— С. 19, 20, 23-25, 72, 338, 501. * Воробкевич Сидір Іванович/ Енциклопедія українознавства: перевид. в Україні.— Т. 1.&nbsp;— Львів, 1993.— С. 317. * Воробкевич Сидір Іванович// Богайчук М.&nbsp;А.&nbsp;Література і мистецтво Буковини в іменах: словник-довідник/ М.&nbsp;А.&nbsp;Богайчук.&nbsp;— Чернівці: Букрек, 2005.&nbsp;— С. 58. * Воробкевич Сидір// Гусар Ю. Буковинський календар. Ювілеї&nbsp;— 2008/ Ю. Гусар.— Чернівці: Правдивий поступ, 2008.— С.117. * Гробівець в якому похований Сидір Воробкевич (1836—1903)&nbsp;— буковинський письменник і композитор. Автор&nbsp;— скульптор Л. Кукурудза, квартал №&nbsp;35]// Шупеня, В. Чернівецькі некрополі/ В. Шупеня, Ю. Приступенко, М. Чучко та ін.&nbsp;— Чернівці, 2000.&nbsp;— С. 30. * Гусар, Ю. «Минають дні», а його «огні горять» [про Сидора Воробкевича]/ [[:uk:Юхим_Гусар|Юхим Гусар]]// [[:uk:Буковинське_віче|Буковинське віче]].— 2013.&nbsp;— 14 червня (№&nbsp;24).&nbsp;— С. 4. * ''[[:uk:Завадка_Богдан_Васильович|Б.&nbsp;В.&nbsp;Завадка]].''. [http://history.org.ua/?encyclop&termin=Vorobkevych_S Воробкевич Сидір Іванович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160604021102/http://history.org.ua/?encyclop&termin=Vorobkevych_S|date=4 червня 2016}} // {{ЕІУ|1|632}} * Кушніренко, А.&nbsp;М.&nbsp;Використання музичної спадщини С. Воробкевича у процесі формування майбутнього педагога/ А.&nbsp;М.&nbsp;Кушніренко// Система неперервної освіти: здобутки, пошуки, проблеми: матеріали науково-практичної конференції у 6-ти кн. (28-31 жовт. 1996&nbsp;р., м. Чернівці).&nbsp;— Чернівці, 1996.&nbsp;— Кн. 4. С. 51-54. * Мельничук, Б. Воробкевич Сидір Іванович/ Б. Мельничук, М. Юрійчук // ЕСУ.&nbsp;— Київ, 2007.— Т. 5.&nbsp;— С. 162—163. * Никоненко, П.&nbsp;М.&nbsp;Сидір Воробкевич: Життя і творчість [Текст]/ Петро Макарович Никоненко, М.&nbsp;І.&nbsp;Юрійчук; Чернівецький національний ун-т ім. Юрія Федьковича.&nbsp;— Чернівці: Рута, 2003.&nbsp;— 208 с.&nbsp;— (Літературні імена Буковини) * Побратим Юрія Федьковича// Гусар, Ю.&nbsp;С.&nbsp;Зірки не гаснуть: художньо-документальні розповіді про видатних митців Буковини, чиї імена занесені на «Алею зірок» у Чернівцях / Юхим Гусар.— Чернівці: Правдивий поступ, 2003.— С. 5-10. * Сидір Воробкевич (1836—1903)// Павлюк, О. Буковина. Визначні постаті 1774—1918: Біогр. довідник/ авт.-упроряд. О. Павлюк.&nbsp;— Чернівці, 2000.— С. 176—178. * Сидір Воробкевич// Шевченко, Н. Чернівці: 100 відомих адрес: довідник туриста-краєзнавця/ Н. Шевченко.&nbsp;— Чернівці, 2007.&nbsp;— С. 146—147. * Сидір Воробкевич: [23.04(05.05)1836&nbsp;— 06(19).09.1903] // [[:uk:Губарев_Віктор_Кімович|Губарев, В.]] Історія України: універсальний ілюстрований довідник / [[:uk:Губарев_Віктор_Кімович|В. Губарев]].&nbsp;— Донецьк, 2008.&nbsp;— С. 254. * Ще один пам'ятник Воробкевичу відкрили у спальному районі// Доба, 2008.&nbsp;— 13 листоп. (ч 45).— С. 2. == Примітки == {{reflist}} == Посилання == * {{УМузЕ-1|частина=Воробкевич Сидір Іванович|сторінки=413}} * [http://esu.com.ua/search_articles.php?id=29756 Воробкевич Сидір Іванович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200211174233/http://esu.com.ua/search_articles.php?id=29756|date=11 лютого 2020}} //[[:uk:ЕСУ|ЕСУ]] * {{УМЕ8|частина=Млака Данило|сторінки=1014}} * {{УСЕ-4|[http://slovopedia.org.ua/29/53394/8212.html Воробкевич Ісидор]}} {{Вікіджерела|Категорія:Сидір Воробкевич|Сидора Воробкевича}} * [http://ukrlit.org/Vorobkevych_Sydir_Ivanovych/ Літературні твори на сайті ukrlit.org] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100526214122/http://ukrlit.org/Vorobkevych_Sydir_Ivanovych/|date=26 травня 2010}} * [http://www.ukraine-poland.com/u/kultura/kultura.php?id=1322 Сидір Воробкевич і брат його, Григорій]{{Недоступне посилання|date=травень 2019|bot=InternetArchiveBot}} * [http://poetry.uazone.net/vorob.html Поезії Сидора Воробкевича на poetry.uazone.net] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051219053824/http://poetry.uazone.net/vorob.html|date=19 грудня 2005}} * [http://www.pisni.org.ua/hview.php?id=134 Пісні Сидора Воробкевича на www.pisni.org.ua] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120306074552/http://www.pisni.org.ua/hview.php?id=134|date=6 березня 2012}} * [http://ukrcenter.com/%D0%9B%D1%96%D1%82%D0%B5%D1%80%D0%B0%D1%82%D1%83%D1%80%D0%B0/19249/%D0%A1%D0%B8%D0%B4%D1%96%D1%80-%D0%92%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BA%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D1%87 Поезія Сидора Воробкевича] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201203101412/http://www.ukrcenter.com/Література/19249/Сидір-Воробкевич|date=3 грудня 2020}} * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11443 Воробкевич І. Твори Ізидора Воробкевича. Т. 1 / передм. О. Маковея.&nbsp;— Львів: З друк. Наук. т-ва ім. Шевченка, 1909.&nbsp;— 417 с. : портр.&nbsp;— (Руска письменність ; 12, 1).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200926072448/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11443|date=26 вересня 2020}} * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11442 Воробкевич І. Твори Ізидора Воробкевича. Т. 2 / передм. О. Маковея.&nbsp;— Львів: З друк. Наук. т-ва ім. Шевченка, 1911.&nbsp;— 409, 1 с. : портр.&nbsp;— (Руска письменність ; 12, 2).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210128013430/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11442|date=28 січня 2021}} * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11190 Млака Д. Над Прутом: зб. поезій / Данило Млака (Ізидор Воробкевич).&nbsp;— У Львові: З друк. Наук. т-ва ім. Шевченка, 1901.&nbsp;— 125, 3 с., 1 арк. портр.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200918230004/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11190|date=18 вересня 2020}} * [https://tales.org.ua/writers/vorobkevych-sydir-ivanovych/ Твори Сидора Воробкевича] в електронній бібліотеці TOU = Ivan Hušalevyč = '''Іва́н Миколайо́вич Гушале́вич''' ( [[:uk:Палашівка|Палашівка]], нині [[:uk:Чортківський_район|Чортківський район]], [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільська область]]&nbsp;— , [[:uk:Львів|Львів]])&nbsp;— український [[:uk:Поет|поет]], [[:uk:Письменник|письменник]] і [[:uk:Драматург|драматург]], [[:uk:Політик|політичний діяч]], [[:uk:Журналіст|журналіст]], [[:uk:Видавець|видавець]], [[:uk:Теолог|теолог]] з [[:uk:Галичина|Галичини]]. [[:uk:Греко-католицизм|Греко-католицький]] [[:uk:Священник|священник]]. Учасник [[:uk:Собор_руських_учених|Собору Руських вчених]]. [[:uk:Москвофіл|Москвофіл]], один із найбільших прихильників [[:uk:Язичіє|язичія]]. [[:uk:Батько|Батько]] [[:uk:Оперний_співак|оперного співака]] [[:uk:Гушалевич_Євген_Іванович|Євгена Гушалевича]]. == Життєпис == Народився у багатодітній селянській сім'ї села [[:uk:Палашівка|Паушівка]] [[:uk:Чортківський_повіт_(Австро-Угорщина)|Чортківського повіту]] ([[:uk:Королівство_Галичини_та_Володимирії|Королівство Галичини та Володимирії]]). З [[:uk:1835|1835]]&nbsp;р. жив у селі [[:uk:Базар_(Чортківський_район)|Базар]] на Чортківщині. Здобув середню освіту у [[:uk:Бучацька_василіянська_гімназія|гімназії]] при [[:uk:Бучацький_монастир|монастирі]] оо. [[:uk:Василіяни|Василіян]] в [[:uk:Бучач|Бучачі]]. Навчався у [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|духовній семінарії]],<ref name="П32">''Б. Пиндус.'' Гушалевич Іван Миколайович…&nbsp;— С. 443.</ref> на богословському&nbsp; факультеті [[:uk:Львівський_університет|Львівського університету]], одночасно закінчив і філософський факультет. По закінченні Львівського університету викладав [[:uk:Українська_мова|руську мову]] у львівських гімназіях, зокрема, з [[:uk:1849|1849]]<ref name="П32" /> в українській академічній гімназії. Учасник [[:uk:Собор_руських_учених|Собору Руських вчених]] ([[:uk:1848|1848]]). [[:uk:1849|1849]] видавав газету [[:uk:Новини_(часопис)|«Новини»]], потім&nbsp;— [[:uk:Пчола_(тижневик)|тижневик «Пчола»]] ([[:uk:1851|1851]]–[[:uk:1852|1852]]), [[:uk:Зоря_Галицка|«Зоря Галицка»]] ([[:uk:1863|1863]]–[[:uk:1864|1864]]&nbsp;рр.&nbsp;— «Дім і школа»<ref name="П42">''Пиндус Б.'' Гушалевич Іван Миколайович…&nbsp;— С. 444.</ref> [[:uk:1855|1855]] року отримав парафію в селі Яновець; у [[:uk:1855|1855]]–[[:uk:1861|1861]]&nbsp;рр. інспектор народних шкіл Калуського повіту на Станиславівщині<ref name="П32" />; з [[:uk:1862|1862]] до [[:uk:1889|1889]]&nbsp;— [[:uk:Катехит|катехит]] в українській академічній гімназії Львова.<ref name="П42" />. [[:uk:1861|1861]] і [[:uk:1867|1867]] року обраний послом (депутатом) до [[:uk:Галицький_сейм|Галицького крайового сейму]] від IV курії 35 округу (судові повіти [[:uk:Калуш|Калуш]] і [[:uk:Войнилів|Войнилів]], 1861—1869), а [[:uk:1867|1867]] року&nbsp;— послом до австрійського парламенту ([[:uk:Райхсрат|Райхсрату]]; 20.05.1867–21.05.1870, від сільських громад судових повітів [[:uk:Стрий|Стрий]], [[:uk:Сколе|Сколе]], [[:uk:Долина_(місто)|Долина]], [[:uk:Болехів|Болехів]], [[:uk:Рожнятів|Рожнятів]], [[:uk:Калуш|Калуш]], [[:uk:Войнилів|Войнилів]], [[:uk:Миколаїв_(Львівська_область)|Миколаїв]] і [[:uk:Журавно|Журавно]]). Помер у Львові, похований на [[:uk:Личаківський_цвинтар|Личаківському цвинтарі]], поле №&nbsp;71<ref>{{книга|автор=Криса&nbsp;Л., Фіголь&nbsp;Р.|частина=|заголовок=Личаківський некрополь|оригінал=|посилання=|відповідальний=|видання=|місце=Львів|видавництво=|рік=2006|том=|сторінки=390|сторінок=|серія=|isbn=966-8955-00-5|тираж=}}</ref>. == Творчість == Почав писати [[:uk:1841|1841]] року. Писав українською мовою з елементами [[:uk:Язичіє|язичія]] (за іншими даними&nbsp;— переважно язичієм<ref name="П42" />). У [[:uk:1848|1848]] році у Перемишлі вийшла перша збірка віршів Івана Гушалевича «До моєї батьківщини»; також вийшла збірка «Стихотворения»<ref name="П42" />. [[:uk:1852|1852]] року він випускає другу збірку поезій «Квіти з Наддністрянської левади»; [[:uk:1861|1861]] «Поезії»; в [[:uk:1880|1880]]<ref name="П42" />/[[:uk:1881|1881]]&nbsp;р.&nbsp;— збірку «Галицькі відголоси». [[:uk:1882|1882]] року надрукував поему «Добош», [[:uk:1883|1883]]&nbsp;— дві історичні повісті у віршах: [[:uk:Гальшка_Острозька|«Гальшка Острозька»]] і «Козацький похід до Молдови». [[:uk:1884|1884]] року опублікував дві нові історичні поеми: «Бранка» та [[:uk:Іван_Підкова|«Іван Підкова»]]; збірку «Стихотворения». [[:uk:1891|1891]]&nbsp;р. збірка «Балканские думи». Писав також [[:uk:Пісня|пісні]], [[:uk:Ода|оди]], [[:uk:Елегія|елегії]], [[:uk:Гімн|гімни]], [[:uk:Казка|казки]], [[:uk:Балада|балади]], [[:uk:Легенда|легенди]], 4 п'єси з народного життя; в них виступав як просвітитель і гуманіст. Найвдалішою є п'єса «Підгоряни» ([[:uk:1865|1865]]<ref name="П42" />/[[:uk:1879|1879]]&nbsp;р.), яка часто ставилась в народних театрах і була перекладена російською мовою, [[:uk:Марко_Кропивницький|Марко Кропивницький]] в [[:uk:1882|1882]]&nbsp;р. переробив її на [[:uk:Оперета|оперету]]. П'єси «Обман очей», «Внесення жінки» та «Сільські пленіпотенти» ([[:uk:1870|1870]])<ref name="П42" /> мали менший успіх. Опублікував текст [[:uk:Слово_о_полку_Ігоревім|«Слова о полку Ігоревім»]] з примітками і передмовою, у якому доводив справжність цієї пам'ятки. Іван Гушалевич залишив також спогади «З хати до школи» та «Спогади старого&nbsp;— очевидця життя 1848». Автор першого гімну галицьких [[:uk:Русини_(історичний_етнонім)|русинів]] [[:uk:Мир_вам,_браття,_всім_приносим|Мир вам, браття, всім приносим]], вперше оприлюдненого під час «Весни народів» 1848 року.<ref>{{Cite web|title=Мир вам, браття всім приносим… :: 21.helsinki.org.ua|url=http://21.helsinki.org.ua/index.php?id=1703086017|website=21.helsinki.org.ua|accessdate=2023-12-21}}</ref> == Пам'ять == На честь Івана Гушалевича у [[:uk:Вулиці_Львова|Львові]] названа вулиця.<ref>https://maps.visicom.ua/c/24.00908,49.84353,17/f/STR3K72H2V9D?lang=uk</ref><ref>https://streets.lvivcenter.org/uk/Гушалевича-І./</ref> == Див. також == * [[:uk:Мир_вам,_браття,_всі_приносим|Мир вам, браття, всі приносим]] == Видання == * ''Гушалевич І.'' Туга за родинов; Туга за юностев; До зорі; Бурлак; Де єсть руська отчина? (Співаємо по путі народній «Дайже, Боже, добрий час»); Дума; До пчоли; Дума над Галичем; Дума наддніпрянська; До торбана; Любов родинной землі; Лебедка; Введеніє; Родимії поля; Тужливая діва; Голубка; Човен: Вірші // Українські поети-романтики: Поетичні твори.&nbsp;— К., 1987.&nbsp;— С. 488—504 * ''Гушалевич І.'' Туга за родинов; Де єсть Руська отчизна: Вірші //Тернопіль: Тернопільщина літературна: Дод. 2.&nbsp;— Тернопіль,1991.&nbsp;— С. 17 * ''Гушалевич І.'' Туга за родинов; Дума над Галичем //Література рідного краю. Буковина, Галичина, Гуцульщина, Покуття: Хрестоматія 9 кл.&nbsp;— Тернопіль, 1999.&nbsp;— С. 26&nbsp;— 28. == Примітки == <references responsive="1"></references> == Джерела == * ''Возний І.'' Іван Гушалевич, наш земляк //Вільне життя.&nbsp;— 1965.&nbsp;— 21 листоп. * Гушалевич Іван (1823—1903) // [[:uk:Енциклопедія_українознавства|Енциклопедія українознавства]] / Під ред. В. Кубійовича.&nbsp;— Львів, 1993.&nbsp;— Т. 2.&nbsp;— С. 430. * Гушалевич Іван Миколайович // УЛЕ.&nbsp;— К., 1988.&nbsp;— Т. 1.&nbsp;— С. 528. * Гушалевич Іван Миколайович // УРЕ.&nbsp;— 2 вид.&nbsp;— К., 1979.&nbsp;— Т. 3.&nbsp;— С. 224. * ''[[:uk:Завадка_Богдан_Васильович|Завадка Б. В.]]'' [http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Gushalevych_I]{{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170106173904/http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Gushalevych_I|date=6 січня 2017}} Гушалевич Іван Миколайович // {{ЕІУ|2|265}} * Іван Гушалевич (корот. біогр. довідка) // Тернопіль: Тернопільщина літературна. Дод. №&nbsp;2.&nbsp;— Тернопіль, 1991.&nbsp;— С. 17. * ''Пиндус Б.'' Гушалевич Іван Миколайович / {{ТЕС|1|443–444}} * ''[[:uk:Іван_Франко|Франко І]].'' Іван Гушалевич // Франко І. Зібрання творів. У 50-ти т. Т. 35. Літ.-критич. праці.&nbsp;— К., 1982.&nbsp;— С. 7—74. * ''[[:uk:Чорновол_Ігор_Павлович|Чорновол І]].'' [http://chtyvo.org.ua/authors/Chornovol_Ihor/199_deputativ_Halytskoho_seimu/ 199 депутатів Галицького Сейму] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171029234947/http://chtyvo.org.ua/authors/Chornovol_Ihor/199_deputativ_Halytskoho_seimu/|date=29 жовтня 2017}}.&nbsp;— Львів&nbsp;: Тріада плюс, 2010.&nbsp;— 228 с., іл.&nbsp;— (Львівська сотня).&nbsp;— [[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9789664860892|ISBN 978-966-486-089-2]]. == Посилання == * [http://litopys.org.ua/zahpysm/zah24.htm Біографія і поезії] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100515131610/http://litopys.org.ua/zahpysm/zah24.htm|date=15 травня 2010}} * [https://web.archive.org/web/20070706022623/http://www.gazeta.lviv.ua/articles/2007/06/15/24123/ Національні гімни і Львів. Іван Гушалевич // Львівська газета, 15 червня, 2007, №&nbsp;101 (1352)] * [http://zbruc.eu/node/16238 Ігор Мельник. Іван Гушалевич&nbsp;— автор першого гімну галицьких русинів // Zbruch, 04.12.2013] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160925165218/http://zbruc.eu/node/16238|date=25 вересня 2016}} = Vasyľ Dmytrovyč Zalozeckyj = '''Василь Дмитрович Залозе́цький''' гербу [[:uk:Сас_(герб)|Сас]]<ref>[http://prima.lnu.edu.ua/Subdivisions/um/um4-5/Statti/8-PAVLYSHYN%20Oleh.htm СОЦІАЛЬНО-ПОЛІТИЧНИЙ ПОРТРЕТ УКРАЇНСЬКОГО ПРОВОДУ ГАЛИЧИНИ ТА БУКОВИНИ В РЕВОЛЮЦІЇ 1918—1919 РОКІВ]</ref> {{життєпис}}&nbsp;— [[:uk:Священик|священик]], [[:uk:Україна|український]] [[:uk:Письменник|письменник]], культурний діяч, знавець етнографії. Батько [[:uk:Залозецький_Роман_Васильович|Романа Саса Залозецького]]. == Біографія == Народився {{ДН|7|2|1833}} року в сім'ї сільського священика в селі [[:uk:Погорілівка_(Заставнівський_район)|Погорілівка]], тепер [[:uk:Заставнівський_район|Заставнівський район]], [[:uk:Чернівецька_область|Чернівецька область]]. Вихованням хлопчика займалася мати Марія з роду [[:uk:Ганкевичі|Ганкевичів]]&nbsp;— розумна і енергійна жінка. Батьки подбали про те, щоб їх син отримав добру освіту, незважаючи на те, що сім'я часто переїжджала. Залозецький наполегливо і старанно вчився: в [[:uk:Коломия|Коломиї]], [[:uk:Чернівці|Чернівцях]], [[:uk:Львів|Львові]] та навіть [[:uk:Відень|Відні]]. Часті переїзди збагачували кругозір юнака, змушували багато думати і спостерігати. Враження від побаченого пізніше оживуть на сторінках його творів. Найкращі роки свого дитинства, як згадував пізніше сам Залозецький, пройшли у селі Княже. === Церковна діяльність === У [[:uk:1858|1858]] році висвятився, стає, як і його батько, [[:uk:Священик|священиком]] (обряд провів [[:uk:Єпископ|єпископ]] [[:uk:Литвинович_Спиридон|Спиридон Литвинович]]). Залозецький вчитується в рядки Біблії, шукаючи благородні вчинки біблійних персонажів і проповідує їх, навчає паству чесності, порядності, гнівно засуджує шахраїв, корчмарів, пияцтво. === Громадська діяльність === Та діяльність просто священика його не влаштовує, він хоче більшого. Тому він складає Статут товариства проповідників тверезості, згуртовує навколо себе колег і береться за місіонерство по боротьбі із пияцтвом. Статут товариства був схвалений [[:uk:Сембратович_Йосиф_(митрополит)|митрополитом Сембратовичем]], тому він із однодумцями їздить селами Станіславщини і Львівщини. Його однодумцями були [[:uk:Мох_Рудольф|Рудольф Мох]], [[:uk:Струтинський_Антін|Антін Струтинський]] та Ілля Мордарович. Невдовзі погіршилося його здоров'я і дану справу він покинув. === Літературна діяльність === На цей час припадає його перша спроба писати. В [[:uk:1861|1861]] році з-під його пера виходить перша повість «Несвятоюрщина», яка викликала захоплення галицьких і буковинських читачів. Відчувши, що його слово потрібне людям і знаходить відгук в їх серцях, почав наполегливо писати і вирішив присвятити свої останні роки життя письменницькій діяльності. Пише оповідання про гірку долю селян, їх турботу і злидні. Переїжджаючи із села в село, із повіту в повіт, він бачив однакове скрутне становище усіх українських селян, їх безпорадне становище, тому впевненим і правдивим словом хоче якось їм допомогти. Відтоді твори Залозецького друкуються у відомих тогочасних виданнях «Слово», «Пролом», «Родимий листок», «Червона Русь». Часто друкується він у львівській «Бесіді». На її сторінках побачили світ такі твори, як: * «Річські гуцули», * «Изтеки русского священника», * «Приключенія русской молодицы», * «Похождения Мендля Зильбербуша», * «Настя Чагровна». В.Залозецький є автором повістей «Звонимира», «Картина з нашого язического бита», «Ростислав, родоначальник галицьких князей», історичний роман «Половецкая моленица», «Євфимия Володаревна» та багато інших творів. Заслуговують на увагу його нариси: «Очерки сельськой жизни», "О Бояне в «Слове о полку Игореве». Він цікавиться традиціями і звичаями українського народу, пише дуже багато статей на етнографічні теми, які також друкуються у львівських журналах: «Несколько сведений о городе Стрие», «Ярмарок в Кутах», «Образки з циркулу Коломийского». В [[:uk:1907|1907]]&nbsp;— [[:uk:1909|1909]] роках у [[:uk:Львів|Львові]] вийшло повне зібрання творів В. Залозецького у трьох томах. Залозецький друкував свої твори під псевдонімами Василій З., Панько из Галичанова, Савчишин Федько, криптонімом В. Д. З. Помер {{ДС|2|2|1915}} року в с. [[:uk:Гірне_(Стрийський_район)|Гірне]], тепер [[:uk:Стрийський_район|Стрийський район]], [[:uk:Львівська_область|Львівська область]]. === Мова творів Залозецького === В.Залозецький свої твори писав [[:uk:Язичіє|«язичієм»]]. Василь Залозецький&nbsp;— український письменник [[:uk:Москвофільство|москвофільського]] напрямку. Та, не зважаючи на це, Леся Щербанюк, працівник дитячої обласної бібліотеки імені М.Івасюка, автор однієї із небагатьох статей про маловідомого письменника В.Залозецького, зазначає: «Він&nbsp;— приклад тих людей, котрі хоч і збились на ідеологічні манівці, проте не переставали любити рідну землю і свій нарід».<ref>http://www.webcenter.top/zastavnivskiy-rayon/pogorilivka/vidatni-osobistosti-pogorilivka/</ref> Навіть такий принциповий противник москвофільства як ідейної течії [[:uk:Франко_Іван|І.Франко]] був при цьому поміркованим в оцінці москвофілів: «Не забуваймо, що між тими „запроданцями“ находились і находяться люди, що весь вік живуть в найскромніших відносинах, в тісності і бідності, служачи справі, котра їм видається справедливою… Коли чую, що до таких людей прикладається слово „запроданці“, то се пригадуються давні відьми та чортівниці, котрих усякі ортодоки палили на стосах за те, що вони продались чортові, хоч ті нещасні „запроданці“ жили звичайнісінько в найбіднішій нужді».{{джерело}} Безсумнівно, що до таких особистостей належить і Василь Залозецький. Адже у своїй творчості він відображав славні сторінки минулого свого народу, оспівував любов до ближнього, готовність до самопожертви за рідну землю, красу людських взаємин. Багато уваги наш земляк приділяв громадській діяльності. === Доля літературної спадщини Залозецького === Окремі прижиттєві видання Залозецького зберігаються у фондах відділу рідкісної книги бібліотеки Чернівецького національного університету імені Ю.Федьковича. Майже всі твори, які написав за життя письменник, зберігаються у Львові, де проживав письменник до останнього свого дня. Чотири рідкісні книги письменника, а саме: повісті «Несвятоюрщина», «Ростислав&nbsp;— родоначальник галицких князей», «Звонимира» та роман «Половецкая моленица» з біографією письменника на початку книги, написаної невідомим автором, є у погорілівчанина Дмитра Чорнописького, відомого майстра лозоплетіння і також поціновувача рідкісних книг, який проживає у Чернівцях.{{джерело}} == Примітки == <references responsive="1"></references> == Джерела == * ''Богайчук М. А.'' Залозецький Василь Дмитрович // Література і мистецтво Буковини в іменах: словник-довідник.&nbsp;— Чернівці&nbsp;: Видавничий дім «Букрек», 2005.&nbsp;— С. 99.&nbsp;— [[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9668500644|ISBN 966-8500-64-4]]. * ''Залозецький Василь Дмитрович'' // Духовні обрії рідного краю: літературно-мистецька Заставнівщина.&nbsp;— Заставна, 2001.&nbsp;— С. 43-44. * ''Гаврилюк О., Боганюк Ю.'' (автори-укладачі). Василь Залозецький // Пам'ятаймо! (Знаменні та пам'ятні дати Буковини в 2013 році): бібліографічний покажчик.&nbsp;— Чернівці, 2013.&nbsp;— С. 36—37. * ''Гнеп М.'' Ким був Залозецький? / [[:uk:Микола_Гнеп|Микола Гнеп]] // Молодий Буковинець.&nbsp;— 1990.&nbsp;— 15-21 січня (№&nbsp;3).&nbsp;— С. 3 9вкл.). * ''Гузар З. П.'' Залозецький Василь Дмитрович // {{УЛЕ/2}}&nbsp;— С.&nbsp;235. * ''Гусар Ю.'' Залозецький Василь Дмитрович / Ім'я на Буковині Василь: штрихи до енциклопедичного видання./ [[:uk:Юхим_Гусар|Юхим Гусар]] // Правдивий поступ.&nbsp;— 2002.&nbsp;— 14 січня (№&nbsp;1, 2).&nbsp;— С. 4. * ''Гусар Ю.'' Письменник з Погорилівки: [про Василя Залозецького] / [[:uk:Юхим_Гусар|Юхим Гусар]] // Буковинське віче.&nbsp;— 2010.&nbsp;— 3 лютого (№&nbsp;8).&nbsp;— С. 4. * ''Гусар Ю.'' 175 років українському письменнику Василю Дмитровичу Залозецькому (1833—1915)/ [[:uk:Юхим_Гусар|Юхим Гусар]]. Буковинський календар. Ювілеї- 2008: словник-довідник.&nbsp;— Чернівці&nbsp;: Правдивий поступ, 2008.&nbsp;— С. 22. * ''Снігур І.'' Залозецький Василь / [[:uk:Іван_Снігур|Іван Снігур]] // [[:uk:Час|Час]], 2004.&nbsp;— 30 вересня (ч. 40).&nbsp;— С. 11. * ''Щербанюк О.'' Василь Залозецький про наші ремесла і побут: [до 175-річчя від дня народження] // О. Щербанюк // [[:uk:Буковинське_віче|Буковинське віче]].&nbsp;— 2008.&nbsp;— 13 лютого (№&nbsp;11).&nbsp;— С. 4. * ''Щербанюк Л.'' Читаючи Василя Залозецького / [[:uk:Леся_Щербанюк|Леся Щербанюк]] // [[:uk:Буковинське_віче|Буковинське віче]].&nbsp;— 2003.&nbsp;— 12 лютого. * ''[[:uk:Арістов_Федір_Федорович|Аристов Ф.]]'' Памяти Василия Дмитриевича Залозецкого // Славянское объединение.&nbsp;— 1915.&nbsp;— №&nbsp;3—4. == Посилання == * [http://zbruc.eu/node/49570 ''Ігор Мельник.'' Роман Залозецький&nbsp;— засновник нафтової науки // Zbruch, 28.03.2016] * [http://www.ukrainians-world.org.ua/ukr/about/45/49/86/95/ Українці в світі] = Mykola Leontijovyč Ustyjanovyč = о.&nbsp;'''Мико́ла (Никола) Леонтійович Устияно́вич''' ('''Устіяно́вич'''); , [[:uk:Миколаїв_(місто,_Львівська_область)|Миколаїв]]&nbsp;— , [[:uk:Сучава|Сучава]])&nbsp;— український [[:uk:Письменник|письменник]] і [[:uk:Громадський_діяч|громадський діяч]], [[:uk:УГКЦ|греко-католицький]] [[:uk:Священник|священник]]. Батько [[:uk:Устиянович_Корнило_Миколайович|Корнила Устияновича]]. == Життєпис == [[Файл:Устиянович_Микола.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D1%81%D1%82%D0%B8%D1%8F%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87_%D0%9C%D0%B8%D0%BA%D0%BE%D0%BB%D0%B0.jpg%7Cv%C4%BEavo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C271x271bod%7C%D0%9C%D0%B8%D0%BA%D0%BE%D0%BB%D0%B0 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D1%81%D1%82%D0%B8%D1%8F%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87_%D0%9C%D0%B8%D0%BA%D0%BE%D0%BB%D0%B0.jpg%7Cvľavo%7Cnáhľad%7C271x271bod%7CМикола] Устиянович, світлина з листівки серії «Історія України-Руси», [[:uk:Коломия|Коломия]], 1902&nbsp;<nowiki>р.]] Походив із родини </nowiki>[[:uk:Посадник|посадника]] [[:uk:Миколаїв_(місто,_Львівська_область)|міста Миколаїв на Львівщині]]. Початкову освіту здобув у Миколаєві, далі закінчив нормальну школу у Львові (1820—1824) та Львівську гімназію (1824—1830), також 2 курси філософського факультету університету (1830—1832) та (1838). У 1835&nbsp;р., будучи [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|семінаристом]], увійшов до гуртка [[:uk:Шашкевич_Маркіян_Семенович|Маркіяна Шашкевича]]. Водночас з проповіддю М. Шашкевича на свято Покрови 14 жовтня 1836 в [[:uk:Собор_Святого_Юра|соборі Св. Юра]] виголосив свою в [[:uk:Церква_святої_Параскеви_П'ятниці_(Львів)|церкві св. Параскеви]]). Через те, що ректор Телеховський не дозволив би цього, подав йому текст, укладений [[:uk:Польська_мова|польською мовою]].<ref>''[[Верига Василь Іванович|Верига В]].'' Нариси з історії України (кінець XVIII&nbsp;— початок XIX&nbsp;ст.).&nbsp;— Львів&nbsp;: Світ, 1996.&nbsp;— С. 155—156. [[Спеціальна:Джерела книг/5777303595|ISBN 5-7773-0359-5]].</ref> Друкуватися почав 1836&nbsp;року. Став ініціатором і співзасновником літературно-наукового товариства [[:uk:Галицько-Руська_матиця|«Галицько-Руська матиця»]]. [[Файл:Кобилянська_Устиянович.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9A%D0%BE%D0%B1%D0%B8%D0%BB%D1%8F%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0_%D0%A3%D1%81%D1%82%D0%B8%D1%8F%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C255x255bod%7C%D0%94%D0%BE%D0%BD%D1%8C%D0%BA%D0%B8 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9A%D0%BE%D0%B1%D0%B8%D0%BB%D1%8F%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0_%D0%A3%D1%81%D1%82%D0%B8%D1%8F%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87.jpg%7Cnáhľad%7C255x255bod%7CДоньки] Устияновича Ольга та Марія (сидить) з [[:uk:Кобилянська_Ольга_Юліанівна|Ольгою Кобилянською]], 1882&nbsp;<nowiki>р.]] Був </nowiki>[[:uk:Парох|парохом]] у селищі [[:uk:Славськ|Славсько]] (Стрийщина), м. [[:uk:Сучава|Сучаві]], чернівецьким [[:uk:Архіпресвітер|деканом]]. [[:uk:1848|1848]]&nbsp;року&nbsp;— один з ініціаторів [[:uk:Собор_руських_учених|«Собору руських учених»]] (центральною подією «Собору» (19 жовтня 1848&nbsp;р.) була програмна промова Миколи Устияновича). Виступав за єдність [[:uk:Галичина|Галичини]] і [[:uk:Наддніпрянщина|Наддніпрянщини]]. [[:uk:1861|1861]]–[[:uk:1866|1866]]&nbsp;— посол до [[:uk:Галицький_сейм|Галицького крайового сейму]]. [[:uk:1868|1868]]&nbsp;р. один із співзасновників та очільників [[:uk:Просвіта_(товариство)|«Просвіти»]]. Деякий час редагував урядовий часопис [[:uk:Галичо-Рускій_Вѣстникъ|«Галичо-Рускій ВЂстникъ»]]. З [[:uk:1870|1870]]&nbsp;р. жив у м. [[:uk:Сучава|Сучаві]] ([[:uk:Буковина|Буковина]]). Там заприятелював з [[:uk:Кобилянські_гербу_Сас|родиною Кобилянських]], знав [[:uk:Кобилянська_Ольга_Юліанівна|Ольгу Кобилянську]] змалечку, його доньки потоваришували з майбутньою письменницею, особливо Ольга, яка товаришувала з нею до кінця життя. Помер у Сучаві 1885&nbsp;року. «Не послідню силу,&nbsp;— писав у некролозі [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]],&nbsp;— покрила буковинська земля… умер один із перших будителів нашого народного духу, друг [[:uk:Шашкевич_Маркіян_Семенович|Маркіяна]], „Соловейко“, як звали його молодші товариші, умер, залетівши на старості літ на чуже поле, забажавши співати „по нотам“». == Літературна діяльність == [[:uk:1836|1836]]&nbsp;р. написав перший [[:uk:Вірш|вірш]] народною мовою («Сльоза на гробі [[:uk:Гарасевич_де_Нойштерн_Михайло|М.&nbsp;Гарасевича»]]), що й зблизило його з [[:uk:Шашкевич_Маркіян|Маркіяном Шашкевичем]]; далі до [[:uk:1846|1846]]&nbsp;р. майже нічого не писав, вражений кампанією проти народної мови Під впливом подій [[:uk:1848|1848]]&nbsp;р. активізувався у літературній творчості,&nbsp;— писав поезії й прозові твори. У ліричних віршах Устияновича відчутні національні та соціальні мотиви, любов до гірської природи Карпат, знання фольклору. Вірші «Верховино, світку ти наш», «Гей, браття опришки» стали народними піснями. Тільки 1848 рік, рік бурхливих політичних подій в [[:uk:Австрійська_імперія|Австрійській імперії]], розбудив М. Устияновича: він став одним з ініціаторів скликання і душею [[:uk:Собор_Руських_Учених|«Собору Руських Учених»]] у Львові. Відірваний від громадсько-культурного життя, останні 20 років життя поступово згасав як письменник. У його творчому житті на зміну поетичній, часто пісенній мові, яку Устиянович високо підніс у своїх найкращих творах, прийшло штучне [[:uk:Язичіє|язичіє]]. Етнографічні матеріали становлять основу прозових писань Миколи Устияновича: «Старий Єфрем», «Месть верховинця»; «Страсний Четвер». === Видання === * Поезії.&nbsp;— Львів, 1860. * Старий Єфрем для руського народу. Оповідання.&nbsp;— Львів, 1874. * ''Устиянович&nbsp;Н.'' [http://elib.nplu.org/object.html?id=9924 Твори Николи Устияновича і Антона Могильницкого].&nbsp;— Львів&nbsp;: Наук. т-во ім.&nbsp;Шевченка, 1913.&nbsp;— Вид. 2-ге.&nbsp;— 512&nbsp;с. (Руська письменність; III, 2)&nbsp;— досі найповніше видання/ * Письменники Західної України 30&nbsp;— 50-их pp.&nbsp;XIX&nbsp;ст.&nbsp;— К., 1965 (вибір найкращих творів). * ''Устиянович, Микола.'' Поезії / Упоряд., вступ. ст. і прим. Михайла Шалати.&nbsp;— К. : Радянський письменник, 1987.&nbsp;— 255 с. == Вшанування пам'яті == * [[:uk:Художньо-меморіальний_музей_Устияновичів|Художньо-меморіальний музей Устияновичів]] у селі [[:uk:Вовків_(Солонківська_сільська_громада)|Вовків]]. * [[:uk:Вулиця_Устияновича_(Львів)|Вулиця]] у Львові (раніше мала назву [[:uk:Корнель_Уєйський|Уєйського]]). * Вулиця у місті Миколаєві Львівської області. * Вулиця Устияновича в селі Нижня Рожанка Славської ОТГ (центральна вулиця вздовж села) * Пам'ятник біля церкви Успіння Пресвятої Богородиці у Славському * Вулиця Устияновича, яка бере початок від церкви Успіння Пресвятої Богородиці у Славському == Примітки == == Література == * ''Стеблій Ф.'' [http://history.org.ua/LiberUA/978-966-00-1359-9/978-966-00-1359-9.pdf Устиянович Микола] // {{ЕІУ|10|255}} * Микола Устиянович. Життя і творчість: [монографія] / Л. Гулевич.&nbsp;— Дрогобич&nbsp;: ДДПУ ім. І. Франка, 2011.&nbsp;— 236 с.&nbsp;— {{ISBN|966-384-201-1}}. == Посилання == * [http://litopys.org.ua/zahpysm/zah17.htm Твори на Ізборнику] * [http://mykolayiv.org/detail/mikola-ustiyanovich/ Микола Устиянович. Сайт Миколаїв над Дністром] <references /> = Ivan Naumovič = '''Іван Григорович Наумо́вич''' — [[:uk:Галичина|галицький]] [[:uk:Письменник|письменник]], політик, видавець, церковний і громадський діяч, [[:uk:Греко-католицизм|греко-католицький]] (1851), а згодом [[:uk:Православ'я|православний]] (1885) священник, один із провідників галицького [[:uk:Москвофільство|москвофільства]], засновник [[:uk:Товариство_імені_Михайла_Качковського|Товариства імені Михайла Качковського]] (1874). == Життєпис == [[Файл:Наумович Іван Григорович.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9D%D0%B0%D1%83%D0%BC%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87_%D0%86%D0%B2%D0%B0%D0%BD_%D0%93%D1%80%D0%B8%D0%B3%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87.jpg|náhľad|Іван Наумович (1920-ті рр.)]] Народився в [[:uk:Польська_мова|польськомовній]] руській родині [[:uk:Вчитель|вчителя]] [[:uk:Початкова_школа|початкової школи]] в селі [[:uk:Кізлів|Кізлів]], тепер [[:uk:Буський_район|Буський район]], [[:uk:Львівська_область|Львівська область]]. Мати (з дому Дроздовська) походила з родини греко-католицького священника. Початкову освіту і виховання здобув у [[:uk:Буськ|Буську]], де його батько, Григорій Наумович, працював учителем. За фінансової підтримки бузької графині Мір навчався у [[:uk:Львів|львівській]] [[:uk:Гімназія|гімназії]], після закінчення якої у [[:uk:1844|1844]] продовжив освіту на філософському, а згодом на богословському факультеті [[:uk:Львівський_університет|Львівського університету]] та у [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|Львівській духовній семінарії]]. Належав до таємної польської повстанської організації ''Towarzystwo Braci''. Під впливом [[:uk:Весна_народів|Весни народів 1848 року]] змінив політичні переконання на проросійські. Через колишню участь у польських таємних організаціях був відрахований із семінарії і продовжив навчання на правничому відділенні [[:uk:Львівський_національний_університет_імені_Івана_Франка|Львівського університету]]. у 1849 поновився на 3-й рік навчання у Львівську семінарію. У 1851 одружився з Теодорою Гавришкевич&nbsp;— дочкою греко-католицького священика, у тому ж році отримав висвячення із рук [[:uk:Михайло_(Левицький)|митрополита Михайла Левицького]]. Служив вікарієм у [[:uk:Городок_(Львівська_область)|Городку]], а з 1853&nbsp;— [[:uk:Парох|парохом]] у [[:uk:Заставне_(Золочівський_район)|Заставному (Ляшки-Королівські)]] та [[:uk:Перемишляни|Перемишлянах]]. == Громадська та політична діяльність == Засновник популярної газети (далі журнал) для народу «Наука» (1871—1902) та релігійного додатку до цієї газети [[:uk:Слово_Боже_(додаток_до_газети_Наука)|«Слово Боже»]] (1879—1881). У 1871—1880 редагував двотижневик [[:uk:Русская_Рада|«Русская Рада»]]. Посол до [[:uk:Галицький_сейм|Галицького сейму]] (1861—1866), австрійського парламенту (1873—1879, на виборах переміг о. Стефана Качалу<ref>[https://diasporiana.org.ua/ukrainica/1039-zbarazhchina-zbirnik-spominiv-stattey-i-materiyaliv/ Про Сафата Шміґера, Івана Наумовича та інших]// [[Збаражчина (збірник, 1968)|Збаражчина]].<span> </span>— 1968.&nbsp;— С. 224.<span> </span>— (Український архів.&nbsp;— Т. XVII).</ref>), засновник [[:uk:Товариство_ім._М._Качковського|Товариства імені Качковського]]. Підтримував стосунки з офіційними та клерикальними колами [[:uk:Російська_імперія|Російської імперії]]. У 1866 році у статті «Погляд у майбутнє», яка доводила історичну спільність населення Галичини з російським народом, писав: На великому політичному процесі 1882, відомому як [[:uk:Справа_Гниличок|процес]] [[:uk:Грабар_Ольга_Адольфівна|Ольги Грабар]], чи [[:uk:Справа_Гниличок|справа]] [[:uk:Гнилички|Гниличок]], засуджений на 8 місяців ув'язнення за поширення [[:uk:Православ'я|православ'я]].<ref>{{cite book|title=Великий політичний процес "русскіх" в Галичині|url=http://www.fondiv.ru/articles/340/}}</ref> 1882 року виключений з Греко-католицької церкви{{sfn|Himka|1999|p=96.}}. Після відбуття покарання в 1884 році вперше відвідав Росію. 6 жовтня 1885 року в [[:uk:Церква_святого_Георгія_(Львів)|церкві святого Георгія у Львові]] прийняв православ'я{{sfn|Osadczy|2007|s=178–179.}}. Наступного 1886 року емігрував до Росії, був священником у [[:uk:Київ|Києві]]. Сувора реальність у Російській імперії заставляла його визнавати помилки, в 1889&nbsp;р. в листі до [[:uk:Устиянович_Корнило_Миколайович|Корнила Устияновича]] писав: [[Файл:Ivan Naumovych grave.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Ivan_Naumovych_grave.jpg|náhľad|Могила Івана Наумовича]] Помер 4 (16) серпня 1891 року в [[:uk:Новоросійськ|Новоросійську]], під час організації поселень на Кавказі для емігрантів з Галичини. За заповітом, року був похований у Києві на Аскольдовій могилі{{sfn|Некролог|1891|с=1.}}. Нині його могила на [[:uk:Лук'янівське_кладовище|Лук'янівському цвинтарі]] (ділянка&nbsp;21, ряд 2, місце 10). [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] гостро критикував погляди Наумовича, називав його ''Безумовичем''.(?) Іван Франко посвятив біографічну статтю отцю Івану Наумовичу з нагоди його смерті де зазначав: «Мусить то признати небіжчикові і найбільший неприхильник, що заслуга його коло духового розбудження нашого народу є дуже велика. В часі, коли освічені русини сварилися з поляками за азбуку та календар, між собою&nbsp;— за дзвінки, бороди та обряд церковний, далі&nbsp;— за мову і правопис, Іван Наумович був одним із перших (попри небіжчику Трещаківськім), що хоч десь-колись обертався зі своїми писаннями просто до народу, до селян і міщан. В р. 1860 видав він маленьку книжечку під заголовком „Ластівка для руських дітей“, і від того часу все частіше появлялися його праці, призначені для простого народу.» <references /> = Antin Ľubyč Mohyľnyckyj = '''Антін Любич Могильницький''' ([[:uk:3_березня|3 березня]]/[[:uk:3_серпня|3 серпня]]<ref name="БП">''Пиндус Б.'' Могильницький Антін Степанович…&nbsp;— С. 544.</ref> [[:uk:1811|1811]], [[:uk:Підгірки_(район_Калуша)|Підгірки]], нині у складі [[:uk:Калуш|Калуша]], [[:uk:Івано-Франківська_область|Івано-Франківська область]]&nbsp;— [[:uk:13_серпня|13 серпня]] [[:uk:1873|1873]], [[:uk:Яблунька_(Богородчанський_район)|Яблунька]], [[:uk:Богородчанський_район|Богородчанський район]])&nbsp;— [[:uk:Українці|український]] письменник, громадський і політичний діяч, [[:uk:Українська_греко-католицька_церква|греко-католицький]] священник, [[:uk:Архіпресвітер|декан]] богородчанський (УГКЦ<ref name="ІЧ159">''І. Чорновол.'' 199 депутатів Галицького Сейму…&nbsp;— С. 159.</ref>). Писав мовою, близькою до [[:uk:Українська_мова|народної]]. Батько [[:uk:Могильницький_Андроник|Могильницького Андроника]].<ref name="ІЧ160">''І. Чорновол.'' 199 депутатів Галицького Сейму…&nbsp;— С. 160.</ref> == Життєпис == [[Файл:Могильницький_Антін_Любич.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9C%D0%BE%D0%B3%D0%B8%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D0%B8%D1%86%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%90%D0%BD%D1%82%D1%96%D0%BD_%D0%9B%D1%8E%D0%B1%D0%B8%D1%87.jpg|vľavo|náhľad|305x305bod|Антін Любич Могильницький, світлина з листівки серії «Історія України-Руси», [[:uk:Коломия|Коломия]], 1902&nbsp;р.]] [[Файл:Українські_посли_Галицького_крайового_сейму_1-го_скликання.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96_%D0%BF%D0%BE%D1%81%D0%BB%D0%B8_%D0%93%D0%B0%D0%BB%D0%B8%D1%86%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D0%BA%D1%80%D0%B0%D0%B9%D0%BE%D0%B2%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D1%81%D0%B5%D0%B9%D0%BC%D1%83_1-%D0%B3%D0%BE_%D1%81%D0%BA%D0%BB%D0%B8%D0%BA%D0%B0%D0%BD%D0%BD%D1%8F.jpg|vľavo|náhľad|300x300bod|Посли галицького сейму 1-ї каденції (1861—1865&nbsp;рр.). У другому ряду&nbsp;— о. А. Могильницький (стоїть у центрі).]] Антін Могильницький народився в родині греко-католицького пароха села Підгірок (нині в межах міста [[:uk:Калуш|Калуша]])<ref name="ІЧ159" />). Родина мала шляхетське походження та належала до [[:uk:Любич_(герб)|гербу Любич]]<ref>Родина послуговувалась відміною Lubicz V, також відомою як Mogilnicki.</ref><ref>{{Cite web |url=http://vikna.if.ua/news/category/history/2011/08/19/5930/view|title=Підгірчани мандрують стежками Антіна Могильницького|accessdate=4 серпня 2019|archive-date=5 серпня 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190805075510/http://vikna.if.ua/news/category/history/2011/08/19/5930/view}}</ref>. Дитинство Антіна минуло в [[:uk:Солотвин_(смт)|Солотвині]], куди переїхала його сім'я після смерті батька у 1813&nbsp;р. Відомо, що вітчим Антона не дуже переймався освітою пасинка. Лише у 16-річному віці А.&nbsp;Могильницький вступив до [[:uk:Бучацька_василіянська_гімназія|гімназії]] при [[:uk:Бучацький_монастир|монастирі оо.&nbsp;Василіан]] у [[:uk:Бучач|Бучачі]]. Через порушення гімназійних розпорядків не раз змінював місце навчання. Навчався у [[:uk:Станиславівська_державна_гімназія|Станиславівській цісарсько-королівській гімназії]],<ref>{{SgKP|XI|195|Stanisławów}}</ref> у гімназіях [[:uk:Чернівці|Чернівців]] і [[:uk:Львів|Львова]], здобув середню освіту в [[:uk:Будапешт|Будапешті]]. В 1837 році вступив у [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|Львівську духовну семінарію]] і закінчив її у 1840&nbsp;році. Висвячений 1841 року. Адміністратор парафії [[:uk:Кальне_(Сколівський_район)|Кальне]] (тепер Сколівського району<ref name="ІЧ159" />). Був парафіяльним священником у селах [[:uk:Хітар|Хітарі]] [[:uk:Стрийський_округ|Стрийського округу]], [[:uk:Збора|Зборі]] Калуського округу, [[:uk:Комарів_(Галицький_район)|Комарові]] [[:uk:Станиславівський_округ|Станиславівського округу]], [[:uk:Бабче|Бабчому]] (1859—1873 роки<ref name="ІЧ159" />). Одночасно працював приватним учителем. У 1859 році о.&nbsp;Антін Могильницький оселився в селі [[:uk:Бабче|Бабче]] Богородчанського округу. [[:uk:1861|1861]]&nbsp;р. його обрали депутатом [[:uk:Галицький_сейм|Галицького крайового сейму 1-го скликання]] (від IV курії 26 округу Богородчани&nbsp;— Солотвина, входив до складу [[:uk:Руський_клуб|«Руського клубу»]]<ref>''І. Чорновол.'' 199 депутатів Галицького Сейму…&nbsp;— С. 103—104.</ref>) та [[:uk:Райхсрат|австрійського парламенту]] у [[:uk:Відень|Відні]] від Станиславівського округу (представляв сільські громади судових [[:uk:Повіт|повітів]] [[:uk:Станиславів|Станиславів]], [[:uk:Галич|Галич]], [[:uk:Богородчани|Богородчани]], [[:uk:Солотвин_(смт)|Солотвина]], [[:uk:Монастириська|Монастириська]], [[:uk:Бучач|Бучач]], [[:uk:Надвірна|Надвірна]], [[:uk:Делятин|Делятин]], [[:uk:Тисмениця|Тисмениця]] і [[:uk:Тлумач|Тлумач]])<ref>''Adlgasser F.'' [https://www.parlament.gv.at/WWER/PARL/J1848/Lubicz-Mogilnicki.shtml Kurzbiografie Lubicz-Mogilnicki (Ljubyč-Mohyl'nyckyj), Anton (Antin) Ritter von] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210131041911/https://www.parlament.gv.at/WWER/PARL/J1848/Lubicz-Mogilnicki.shtml|date=31 січня 2021}} на сайті Parlament Österreich Republik. Parlamentarier 1848—1918.{{ref-de}}</ref>. У Відні [[:uk:27_червня|27 червня]] виступив з палкою промовою на захист народної освіти рідною мовою. Обстоював інтереси українського населення разом з єпископом [[:uk:Спиридон_(Литвинович)|Спиридоном Литвиновичем]].<ref name="БП" /> Нонконформіст, на відміну від сучасників-[[:uk:Москвофільство|москвофілів]] відстоював вживання народної мови в літературі, дотримувався федералістських принципів.<ref name="ІЧ160" /> В останні роки життя А.&nbsp;Могильницький відійшов від письменницької творчості та громадського життя. Помер несподівано [[:uk:13_серпня|13 серпня]] [[:uk:1873|1873]]&nbsp;р., перебуваючи проїздом у [[:uk:Яблунька_(Богородчанський_район)|Яблуньці]] Богородчанського округу (через серцевий напад). За іншою версією, загинув унаслідок нещасного випадку.<ref name="ІЧ160" /> == Творчість == [[Файл:Скит_Манявський.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A1%D0%BA%D0%B8%D1%82_%D0%9C%D0%B0%D0%BD%D1%8F%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9.jpg|náhľad|267x267bod|Титульна сторінка Скиту Манявського]] Літературну діяльність Антін Могильницький почав у 1838&nbsp;р. Головною ідеєю його поетичних, публіцистичних творів була боротьба за рідну мову і освіту для [[:uk:Українці|русинського народу]]. Послідовник «Руської трійці». публікувався з [[:uk:1838|1838]]&nbsp;р. в газетах «Новини», [[:uk:Зоря_Галицка|«Зоря галицька»]], «Слово» у Львови, в альманасі [[:uk:Вінок_русинам_на_обжинки|«Вінок русинам на обжинки»]] та ін.<ref name="БП" /> [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] писав про нього: «Житє Могильницького від самого 1838 року до його смерті було немов дзеркалом, в котрім досить живо відбилися пориви, надії та судьби галицько-руського народа». Революція 1848&nbsp;р. пожвавила творчу і громадську діяльність А.&nbsp;Могильницького. Літературну популярність здобув завдяки поемі «Скит Манявський» (перша частина вийшла в [[:uk:1849|1849]] році, остання&nbsp;— в [[:uk:1852|1852]] році), на основі усних народних повістей. У ній йшлося про велич давньоруського [[:uk:Галич|Галича]], описувалися краса [[:uk:Карпати|Карпат]] і стародавня [[:uk:Слов'янська_міфологія|слов'янська міфологія]]. Поема була популярна, як і балада «Русин-вояк», що також вийшла 1849 року. Здійснити творчі задуми Могильницькому перешкодило настання післяреволюційної реакції. А.&nbsp;Могильницький був автором повістей «Конґруа батька Жегаловича» і «Повість старого Сави із Підгір'я», сатиричної поеми «Пісня поета» і кількох «Дум». Окремим виданням були опубліковані його «Речі в сеймі та парламенті» та приватні листи ([[:uk:1885|1885]]&nbsp;р.). З огляду на літературну діяльність А.&nbsp;Могильницького, [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] зарахував його до «перших будителів руського духа в Галичині». == Вшанування == Його ім'ям названа вулиця в [[:uk:Підгірки_(район_Калуша)|Підгірках]], на котрій стоїть [[:uk:Церква_Стрітення_Господнього_(Калуш)|церква]]. Також у Підгірках його іменем названий [https://web.archive.org/web/20180501022702/http://kalushcultura.if.ua/?m0prm=34 Будинок культури], на стіні якого встановлена [[:uk:Івано-Франківська_вулиця_(Калуш)#%D0%A4%D0%BE%D1%82%D0%BE%D0%B3%D1%80%D0%B0%D1%84%D1%96%D1%97|меморіальна дошка]] роботи [[:uk:Семак_Ігор_Миколайович|І.&nbsp;Семака]]. В музеї-оселі родини Івана Франка є експозиція, присвячена А. Могильницькому. == Примітки == <references responsive="1"></references> == Джерела == * ''Стеблій Ф.&nbsp;І.'' [http://history.org.ua/?encyclop&termin=Mohylnytskyj_A Могильницький Антін] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160924175626/http://history.org.ua/?encyclop&termin=Mohylnytskyj_A|date=24 вересня 2016}} // {{ЕІУ|7|16}} * ''Пиндус Б.'' Могильницький Антін Степанович / {{ТЕС|2|544}} * ''Чорновол І.'' 199 депутатів Галицького Сейму // Серія «Львівська сотня».&nbsp;— Львів&nbsp;: «Тріада плюс», 2010.&nbsp;— 228 с., іл. * [http://kalush.info/page/mogilnicky Антін Могильницький] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110504105806/http://www.kalush.info/page/mogilnicky|date=4 травня 2011}}. * [http://litopys.org.ua/zahpysm/zah21.htm Біографія, поезії, статті, листи] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100516050602/http://litopys.org.ua/zahpysm/zah21.htm|date=16 травня 2010}}. * [https://web.archive.org/web/20071013081302/http://franko.lviv.ua/faculty/jur/publications/visnyk27/Recenzii27_Dysak.htm Знадоби І. Франка до життєпису Антона Могильницького]. * [https://zapadrus.su/attachments/rusiny/skit_minavsky.pdf Скит Манявський (у форматі pdf)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160215005650/http://zapadrus.su/attachments/rusiny/skit_minavsky.pdf|date=15 лютого 2016}} * [https://vikna.if.ua/news/category/all/2023/03/04/141227/view ''Леся КИРИЛОВИЧ.'' Боян галицької раті Антін Любич Могильницький народився в Підгірках.] = Mychajlo Kačkovskyj = {{Infobox Osobnosť | Meno = Mychajlo Kačkovskyj | Popis osoby = ukrajinský občiansky činiteľ, spisovateľ, mecenáš, publicista a právnik | Portrét = Михаил Качковский 1891 Теофил Копыстинский 1844-1916.jpg | Dátum narodenia = [[29. júl]] [[1802]] | Miesto narodenia = [[Dubno (Poľsko)|Dubno]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Poľsko]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1872|8|20|1802|7|29}} | Miesto úmrtia = [[Kronštadt]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]]) | Štát pôsobenia = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]] | Národnosť = [[Ukrajinci|ukrajinská]] | Profesia = [[právnik]] | Známy vďaka = pôsobenie ako mecenáš v [[Halič (región)|Haličskom regióne]] | Alma mater = [[Ľvovská univerzita|Ľvivská národná univerzita Ivana Franka]] | Popis portrétu = Portrét Mychajla Kačkovského od [[Teofil Dorofijovyč Kopystynskyj|Teofila Dorofijovyča Kopystynského]] }}'''Mychajlo Kačkovskyj''' (* [[29. júl]] [[1802]], [[Dubno (Poľsko)|Dubno]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Poľsko]]{{--}}† [[20. august]] [[1872]], [[Kronštadt]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] občiansky činiteľ, [[spisovateľ]], [[mecenáš]], [[publicista]] a [[právnik]] s proukrajinskou orientáciou. == Životopis == Mychajlo Kačkovskyj sa narodil [[29. júl|29. júla]] [[1802]] v obci [[Dubno (Poľsko)|Dubno]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]]. Absolvoval štúdium na právnickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. Najskôr pracoval ako [[súdny radca]] na súde v meste [[Sambir]]. Následne zastával funkciu súdneho radcu na krajskom súde v meste [[Ľvov]]. Bol známym [[Mecenáš|mecenášom]]{{--}}poskytoval materiálnu podporu [[Spisovateľ|spisovateľom]] a [[Publicista|publicistom]]. Bol naklonený [[Rusíni|rusínskym]] [[Národný buditeľ|národným buditeľom]] a podporoval proces [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] v [[Halič (región)|Haliči]]. Prejavoval záujem aj o spoločenský život na území súčasnej [[Ukrajina|Ukrajiny]]{{--}}podporoval [[Kozáci|kozácke]] tradície v Haliči, ako aj organizoval literárne posedenia venované [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasovi Hryhorovyčovi Ševčenkovi]] a jeho tvorbe. Zafinancoval vznik [[Časopis|časopisu]] ''[[Slovo (časopis, 1861 – 1887)|Slovo]]'' (po slovensky ''Slovo'') vychádzajúceho v meste [[Ľvov]] od roku [[1861]]. V priebehu 60. a 70. rokov 19. storočia podporoval centrum spoločenského života haličských Rusínov, o ktorého vznik v [[Kolomyjský región|Kolomyjskom regióne]] sa zaslúžil [[Ivan Naumovič]]. Pri [[Narodnyj dom (Ľvov)|Narodnom dome]] (po slovensky ''Národný dom'') v meste Ľvove uskutočnil zbierku peňazí určených na vydávania diel v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] (podarilo sa vyzbierať 80 tisíc [[Rakúsky zlatý|zlatých]]). Mychajlo Kačkovskyj zomrel [[20. august|20. augusta]] [[1872]] počas svojej cesty do [[Ruská ríša|Ruska]]. V roku [[1874]] podľa vzoru tovarišstva ''[[Prosvita]]'' (po slovensky ''Osveta'') vzniklo po ňom pomenované prorusky orientované kultúrno-osvetové tovarišstvo ''[[Tovarystvo imeni Mychajla Kačkovskoho]]'' (po slovensky ''Tovarišstvo Mychajla Kačkovského''), hoci nikdy sa v rámci svojej činnosti a názorov na Rusku neorientoval. == Referencie == <references responsive="1"></references> == Zdroje == * {{Preklad|uk|Качковський Михайло|36361642}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Orlevyč|meno=Iryna Vasylivna|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2007|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=528|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Kačkovskyj Mychajlo Oleksijovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=158|zväzok=4|typ zväzku=|url=|isbn=978-966-00-0692-8|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Rejent|meno=Oleksandr Petrovyč|titul=Problemy istoriji Ukrajiny ХІХ – počatku ХХ stoliťťa: Zbirnyk naukovych prac|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny. Instytut istoriji Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=2004|edícia=Problemy istoriji Ukrajiny ХІХ – počatku ХХ stoliťťa: Zbirnyk naukovych prac|poznámka=kolektív autorov; autor kapitoly: Oleksij Mychajlovyč Suchyj; 302 strán|url=https://nasplib.isofts.kiev.ua/server/api/core/bitstreams/b47f4f2c-71d6-4d0e-a2e8-564c41c28613/content|kapitola=Tovarystvo imeni Mychajla Kačkovskoho: Ideolohija ta napriamy dijaľnosti (70 – 80-ti rr. XIX st.)}}. * {{Citácia periodika|titul=Tovarystvo imeni Mychajla Kačkovskoho: Ideolohija ta napriamy dijaľnosti (70 – 80-ti rr. XIX st.)|periodikum=Problemy istoriji Ukrajiny ХІХ – počatku ХХ stoliťťa: Zbirnyk naukovych prac|priezvisko=Suchyj|meno=Oleksij Mychajlovyč|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny. Instytut istoriji Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2004|číslo=7|strany=205 – 228|issn=2307-5791|url=https://nasplib.isofts.kiev.ua/server/api/core/bitstreams/b47f4f2c-71d6-4d0e-a2e8-564c41c28613/content|dátum prístupu=2026-04-18|jazyk=uk}}. = Nikolaj Nagy = {{Infobox Osobnosť | Meno = Nikolaj Nagy | Popis osoby = rusínsky spisovateľ | Dátum narodenia = [[1819]] | Miesto narodenia = [[Nyírvasvári]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Maďarsko]]) | Dátum úmrtia = [[11. jún]] [[1862]] | Miesto úmrtia = [[Viedeň]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Rakúsko]]) | Štát pôsobenia = [[Rakúske cisárstvo]] | Národnosť = [[Rusíni|rusínska]] | Profesia = [[spisovateľ]] }}'''Nikolaj Nagy''' (* [[1819]], [[Nyírvasvári]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Maďarsko]]{{--}}† [[11. jún]] [[1862]], [[Viedeň]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Rakúsko]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[spisovateľ]], muzikant, zbormajster, [[učiteľ]], [[Folkloristika|folklorista]], [[národný buditeľ]] a [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]]. == Životopis == Nikolaj Nagy sa narodil v roku [[1819]] v obci [[Nyírvasvári]]. Absolvoval štúdium v [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|Užhorodskom duchovnom seminári]], kde následne učil. Potom žil v meste [[Viedeň]], kde pôsobil od roku [[1849]] ako [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]] v [[Chrám sv. Barbory (Viedeň)|Chráme sv. Barbory]] a zastával funkciu [[Rektor (vysoká škola)|rektora]] [[Barbareum|Viedenského duchovného seminára]]. Po ukončení [[Uhorská revolúcia|maďarskej revolúcie]] sa zhoršil jeho zdravotný stav a zároveň ho cirkevný [[Cenzúra|cenzor]] vyhlásil za rusofila, kvôli čomu zostal v izolácii, a to viedlo k predčasnej smrti. Bol známym [[Dirigent|dirigentom]]. Nikolaj Nagy zomrel [[11. jún|11. júna]] [[1862]] v meste [[Viedeň]]. == Tvorba == Bol zberateľom [[Folklór (kultúra)|folklóru]]. Nikolaj Nagy publikoval dve zbierky [[Báseň|básní]]{{--}}zbierku rusínskych [[Ľudová pieseň|ľudových piesní]] ''Ruskyj solovej'' (po slovensky ''Ruský slávik'') a zbierku piesní pre deti ''Pamiať yz otpusta dobrym diťam'' (po slovensky ''Pamiatka z púte pre dobré deti''), ktoré nadobudli veľký význam v rámci procesu rozvoju osvety a [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]] karpatských [[Rusíni|Rusínov]]. Skladal melódie pre jednotlivé piesne. Inšpiroval sa ľudovými piesňami pri skladaní vlastných piesní, jazyk jeho piesní je ľudový a pestrý, čím sa v nich prejavuje určitá miera osobitosti. Spolu s [[Alexander Duchnovič|Alexandrom Duchnovičom]] v meste [[Viedeň]] vydával časopis ''[[Visnyk]]'' (po slovensky ''Vestník''). Nikolaj Nagy písal v [[Rusínčina|rusínčine]] – predovšetkým vo svojom rusínskom dialekte. Niektoré diela napísal však v štýle [[Ruština|ruštiny]] alebo [[Cirkevná slovančina|cirkevnej slovančiny]]. Svoje diela uverejňoval v tlačí v regionálnej tlači, a to hlavne vo ''Visnyku'' (po slovensky ''Vestník'') a v almanachoch ''[[Lyteraturnoje zavedenije priaševskoje|Lyteraturného zavedenija priaševského]]'' (po slovensky ''Literárny spolok Prešovský''). Medzi jeho najznámejšie [[Pieseň|piesne]] patria: * ''Maj'' (po slovensky ''Máj''). * ''Kto tam klopať'' (po slovensky ''Kto tam klope''). * ''Pry berezi'' (po slovensky ''Pri breze''). * ''Zymna rosa'' (po slovensky ''Studená rosa''). * ''Stoyť ulan'' (po slovensky ''Stojí ulán''). == Література == * {{Preklad|uk|Нодь Микола|34481578|cs|Nikolaj Nagy|25463297|rue|Николай Нодь|137707}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2016|isbn=978-966-02-8075-5|strany=293|poznámka=552 strán|kapitola=heslo Noď Mykola|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kalenyčenko|meno3=A|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|titul=Kraeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv: Prjašivščyna|vydanie=1|vydavateľ=Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=80-85137-15-1|poznámka=496 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|vydanie=1|vydavateľ=University of Toronto Press|miesto=Toronto|rok=2002|isbn=978-0-8020-3566-0|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=en|poznámka=520 strán}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Mozer|meno=Michaeľ|titul=Pryčynky do istoriji ukrajinskoji movy|vydanie=1|vydavateľ=Nova Knyha|miesto=Kyjev|rok=2011|poznámka=848 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Nedzeľskij|meno=Jevgenij|titul=Očerk karpatorusskoj literatury|vydanie=1|miesto=Užhorod|rok=1932|jazyk=ru}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus - osobnosti její historie, vědy a kultury|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|jazyk=cs}}. = Ivan Duliškovič = {{Infobox Osobnosť | Meno = Ivan Duliškovič | Popis osoby = rusínsky grécko-katolícky kňaz a historik | Dátum narodenia = [[14. november]] [[1815]] | Miesto narodenia = [[Hoľatyn]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1883|2|21|1815|11|14}} | Miesto úmrtia = [[Čynadijovo]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]]) | Štát pôsobenia = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]] | Národnosť = [[Rusíni|rusínska]] | Profesia = [[kňaz]] | Známy vďaka = zostavenie prvých vedeckých prác o histórii [[Rusíni|Rusínov]] | Rodičia = Alexej Duliškovič }}'''Ivan Duliškovič''' (* [[14. november]] [[1815]], [[Hoľatyn]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[21. február]] [[1883]], [[Čynadijovo]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|grécko-katolícky]] [[kňaz]], [[spisovateľ]], [[novinár]] a [[historik]].<ref name=":7" /><ref name=":072">{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|vydavateľ=University of Toronto Press|miesto=Toronto|rok=2002|strany=|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=en|vydanie=1|isbn=978-0-8020-3566-0}}</ref> Prostredníctvom popularizácie [[Dejiny Rusínov|dejín Rusínov]] vo svojich publikáciách sa v priebehu 70. rokov 19. storočia zaradil k významným predstaviteľom [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]]. == Životopis == Ivan Duliškovič sa narodil [[14. november|14. novembra]] [[1815]] v obci [[Hoľatyn]] v rodine Alexeja Duliškoviča, [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Vydatni zakarpatci: Duliškovyč Ivan Oleksijovyč|url=https://biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=67|dátum prístupu=2026-04-26|vydavateľ=Zakarpatska oblasna universaľná naukova biblioteka im. F. Potušňaka|miesto=Užhorod|jazyk=uk}}</ref> Po ukončení obecnej školy študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Užhorod|Užhorode]]. Absolvoval štúdium [[Filozofia|filozofie]] v [[Košice|Košiciach]] a [[Teológia|teológiu]] študoval v [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|Užhorodskom duchovnom seminári]]. V roku [[1841]] bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]]. Ako kňaz pôsobil v obciach [[Skotarske]], [[Nyžni Vorota]] a [[Verchni Vorota]]. Od roku [[1869]] až do svojej smrti pôsobil v obci [[Čynadijovo]]. Ivan Duliškovič zomrel [[21. február|21. februára]] [[1883]] v obci [[Čynadijovo]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Danyľuk|meno=Dmytro Dmytrovyč|titul=Ivan Duliškovyč jak istoryk|periodikum=Carpatica-Karpatyka|vydavateľ=Patent|miesto=Užhorod|dátum=1995|číslo=3|strany=50-60|jazyk=uk}}</ref> == Literárno-vedecká činnosť == Aj napriek malým možnostiam Ivan Duliškovič zhromaždil veľký počet zdrojov, na základe ktorých napísal [[Veda|vedeckú]] prácu ''Istoričeskije čerty Ugro-Russkich'' (po slovensky ''Historické črty Uhro-rusov''). Ivan Duliškovič vo vedeckej práci podal históriu [[Rusíni|rusínskeho]] národa na pozadí dejín [[Slovania|Slovanov]], pričom vychádzal z prác [[Byzantská ríša|byzantských]] a [[Staroveký Rím|rímskych]] autorov. Otvoril aj vážnu politickú otázku{{--}}[[Autonómia (štátoprávne usporiadania)|autonómiu]] [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] v rámci [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], o ktorej dosiahnutie sa už predtým usilovali [[Alexander Duchnovič]] a [[Adolf Dobriansky]]. Ostro kritizoval [[Šľachta|šľachtu]] a odsudzoval tých, ktorí pre zachovanie svojich [[Privilégium|privilégií]] posluhovali (a vtierali sa do priazne) šľachte. Hoci práca, prirodzene, nedosahuje úroveň a rozsah súčasného výskumu venujúcemu sa oblasti histórie Rusínov a Podkarpatskej Rusi, nadobudla veľký význam pre vtedajší vedecký výskum medzi karpatskými Rusínmi a zároveň aj v karpatskom regióne, zohrala aj veľkú úlohu pri [[Rusínske národné obrodenie|národnom uvedomení Rusínov]]. Ako prvý tak uskutočnil výskum a zostavil vedeckú prácu zameranú na problematiku histórie Podkarpatskej Rusi a karpatských Rusínov (od obdobia stredoveku až do 19. storočia) vychádzajúcu z historických zdrojov. Práca nadobudla aj spoločensko-politický význam, keďže popisovala historický vývoj Rusínov v [[Rusínčina|dialekte]], a tak sa práca stala prvým široko-dostupným dielom podávajúcim systematický výklad dejín Rusínov od [[Stredovek|stredoveku]] do obdobia [[19. storočie|19. storočia]]. Ivan Duliškovič vo svojej vedeckej práci prezentoval svoj názor, že práve Slovania predstavujú pôvodných [[Európa|európskych]] obyvateľov a rozdelil ich na 3 skupiny (západní, východní, južní). Zároveň popísal činnosť kniežaťa [[Teodor Koriatovič|Teodora Koriatoviča]], rozobral tému [[Nevoľníctvo|nevoľníctva]] a jeho príčiny. V práci tiež podal výklad histórie [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchie]], v rámci čoho ocharakterizoval pôsobenie [[Michail Manujil Oľšavskij|Michaila Manujila Oľšavského]] a [[Ján Bradáč|Jána Bradáča]]. Redakcia [[Časopis|časopisu]] ''[[Slovo (časopis, 1861 – 1887)|Slovo]]'' (po slovensky ''Slovo'') v roku [[1874]] informovala o príprave [[Veda|vedeckej]] práce ''Istoričeskije čerty Ugro-Russkich'' (po slovensky ''Historické črty Uhro-Rusov''), pričom Ivan Duliškoviča ocharakterizovala: ''„...autor bude patriť k tím mužom, ktorým náš národ s vďakou zostane zaviazaný.“''. Ivan Duliškovič plánoval vytvoriť aj štvrtý zväzok práce ''Istoričeskije čerty Ugro-Russkich'' (po slovensky ''Historické črty Uhro-rusov''). Obsah zväzku mal byť zameraný na obdobia pôsobenia [[Mukačevská eparchia|mukačevských eparchov]] [[Andrej Bačinský|Andreja Bačinského]] a [[Alexej Povčij|Alexeja Povčija]]. Súčasníci najskôr prijali prácu pozitívne. [[Alexandr Homičkov]] krátko po uverejnení v periodiku ''[[Karpat]]'' uviedol hodnotenie: ''„Práve v období, keď na užhorodskom gymnáziu zakázali výučbu dejín v ruštine, ...pozdvihol Boh muža, ktorý chce v rusínskom jazyku ukázať dejiny nášho plemena... Neúnavná činnosť otca Duliškoviča nám zaručuje, že dielo bude dokončené, a že jeho autor bude patriť k tým mužom, ktorým bude náš národ navždy vďačný.“''. [[Alexander Pavlovič]] na účely publikácie práce do knižnej podoby venoval 500 [[Zlatý|zlatých]] a následne knihu propagoval. Práca mala však aj negatívne ohlasy. Napríklad od [[Rusi|ruského]] [[Historik|historika]] [[Alexej Leonidovič Petrov|Alexeja Leonidoviča Petrov]], ktorý práve naopak považoval [[Rusíni|Rusínov]] za časť ruského národa, ktorí prišli do [[Karpatská kotlina|Karpatskej kotliny]] v [[12. storočie|12. storočí]]. Svoje [[Veda|vedecké]] články na historické témy publikoval v [[Časopis|časopise]] ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet''). Ivan Duliškovič sa po [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnaní]] stal jedným z popredných propagátorov [[Východná katolícka cirkev|východného obradu]]. == Referencie == <references /> == Zdroje == * {{Preklad|uk|Дулишкович Іван|38321530|cs|Ioann Duliškovič|25462884|rue|Йоанн Дулишкович|161104|hu|Duliskovics János|26259077}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Vidňanskyj|meno=Stepan Vasyľovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=2|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2004|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=518|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Duliškovyč (Dulyškovyč) Ioann|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=492|zväzok=2|typ zväzku=|url=http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Dulishkovych_I|isbn=966-00-0405-2|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mova: Encyklopedija|vydanie=2. (revidované, doplnené)|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Instytut movoznavstva imeni O. O. Potebni Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Encyklopedyčne vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-7492-19-2|jazyk=uk}}. = Julij Fircak = '''Юлій Фірцак''' ({{н}} [[:uk:22_серпня|22 серпня]] [[:uk:1836|1836]], с. [[:uk:Худльово|Худльово]]&nbsp;— {{с}} [[:uk:1_червня|1 червня]] [[:uk:1912|1912]], [[:uk:Ужгород|Ужгород]])&nbsp;— церковний [[:uk:Ієрарх|ієрарх]], [[:uk:Мукачівські_єпархи|єпископ Мукачівський]]<ref>{{Cite web|url=http://byzantinohungarica.hu/sites/default/files/images/fircmunk.jpg|title=Єпископ Юлій Фірцак|accessdate=18 грудня 2011|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130903124603/http://byzantinohungarica.hu/sites/default/files/images/fircmunk.jpg|archivedate=3 вересня 2013|deadurl=yes}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130903124603/http://byzantinohungarica.hu/sites/default/files/images/fircmunk.jpg|date=2013-09-03}}</ref>, професор та ректор [[:uk:Ужгородська_греко-католицька_богословська_академія_імені_Теодора_Ромжі|Ужгородської духовної семінарії]] (1876—1887), депутат державних зборів Угорщини (1887—1890). == Життєпис == Юлій Фірцак народився 22 серпня 1836 року в с.&nbsp;Худльово, що на Ужгородщині в родині місцевого пароха Василя Фірцака. Закінчив духовну семінарію в Ужгороді, [[:uk:Теологія|богослов'я]] вивчав у Центральній Богословській семінарії у [[:uk:Відень|Відні]] (1856—1859). Після рукоположення на греко-католицького священика 26 вересня 1861 року, єпископ Попович назначив його професором догматики в Ужгородській духовній семінарії. У 1876 році отримав гідність каноніка й був назначений ректором семінарії. В 1887 році його вибрали депутатом угорського парламенту. Завдяки високій освіченості та знанню багатьох європейських мов мав широкі зв'язки в угорських урядових колах. 17 грудня 1891 року [[:uk:Святий_Престол|Апостольський Престол]] іменував його [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівським єпископом]]. А висвятив його у [[:uk:Пряшів|Пряшеві]] 10 квітня 1892 року єп. І.&nbsp;Валій. == Мукачівська кафедра == Час, коли Боже Провидіння покликало на Мукачівську кафедру єпископа-народовця Юлія Фірцака, це час, коли насильна мадяризація доходила вже до самого верху і в найкращих синів нашого народу з болем серця опускалися руки. Єпископ Фірцак, як відданий духовний батько, перш за все старався піднести в єпархії релігійне життя, боровся за відновлення у краї парафіяльних шкіл, а на той час із колишніх 471 церковних шкіл [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівської єпархії]] навчання проводилося тільки у 119. Через брак шкільних підручників вся наука обмежувалася до читання [[:uk:Псалтир|Псалтиря]] та навчання катехизму й церковного співу. === Єпархіальні синоди === Для піднесення релігійного життя провів два єпархіальні синоди (1891 і 1903&nbsp;рр.), якими старався відновити в Мукачівській єпархії духовне життя й любов до свого обряду. На першому, який відбувся в Ужгороді 30 вересня 1897 року, було розглянуто багато питань не тільки матеріального забезпечення церкви, але й відносно церковних шкіл, душпастирської праці та церковних організацій. Другий єпархіальний синод під керівництвом єп. Фірцака пройшов 8—12 вересня 1903 року. Синод діяв у чотирьох окремих комісіях, які розглянули&nbsp;— фінансові справи, життя духовенства, душпастирську працю і навчання релігії в парафіях та соціально економічну діяльність духовенства. Було прийнято рішення&nbsp;— катехизм і Біблію всюди навчати народною мовою, а також обновити монаший Чин св. Василія Великого. За благословенням єпископа було відновлено в серпні 1895 року діяльність [[:uk:Товариство_св._Василія_Великого|«Товариство святого Василія Великого»]], яке очолив тодішній ректор духовної семінарії кан. Іван Якович. На першому ж засіданні відновленої спілки священиків&nbsp;— народовців було вирішено видавати газету народною мовою. Так народилася 5 травня 1897&nbsp;р., перша закарпатська народна газета «Наука», яку редагував віцеректор єпархіальної семінарії о. Юлій Чучка. В 1899 році спілка св.&nbsp;Василія запустила власну друкарню, яка почала видавати посібники для народних шкіл. Культурна діяльність, яку розвернуло Товариство викликала розгромну критику в [[:uk:Австро-Угорщина|угорських]] часописах. Результатом наклепів була також інквізиція, здійснена міністерством внутрішніх справ проти товариства св. Василія Великого в 1899 році. Воно невдовзі після 1900 року змінилося на акціонерне товариство «Уніо», щоб, будучи торговою фірмою, не підлягати контролю адміністративних органів. Після цього в ньому розгорнулася дуже жвава діяльність, оскільки його співробітники працювали там безплатно, тільки в інтересах ідеї. Товариство видавало підручники, книги, «Науку», «Gorog katholikus Szemle», брошури і&nbsp;т.&nbsp;д. Відчуваючи в єпархії брак учительських сил, єп. Фірцак у 1903 році заснував жіночу учительську семінарію, з якої вийшло чимало визначних вчительок. === «Рутенська акція» === На початку 1897 року єпископ склав «Меморандум про розвиток і підвищення рівня духовного й матеріального життя руськомовного народу північно-східних Карпат і Рутенії». Відповідаючи на цей захід, міністерство сільського господарства доручило добре відомому економісту-управителю [[:uk:Едмунд_Еган|Едмунду Егану]] (1851—1901) реорганізувати систему сільського господарства краю, спираючись на економічно раціональні принципи. Так розпочалася так звана «Верховинська акція». У рамках цієї акції Е.&nbsp;Еган старався завести племінну тірольську породу корів, для якої було багато пасовищ на верховинських міжгір'ях. Проводилася господарська освіта селян, почали засновувати споживчі та кредитні кооперативи, сільські майстерні для розвитку народних промислів (плетіння корзинок, вишивання, ткання і&nbsp;т.&nbsp;д.). Це було початком так званої «верховинської акції», яка тривала аж до 1901 року. До цієї акції від самого початку включилося багато священиків, які дбали про те, щоб різні починання цієї акції були реально впроваджені в життя. Тому, що Фірцак старався піднести свій народ не тільки духовно, але також культурно й економічно і його діяльність почала давати перші результати, зокрема коли почали збільшуватися кооперативні товариства, лихварі почали, вжили всілякі заходи, аби перешкодити розпочатій акції. В угорських часописах, які перебували головним чином у руках жидів, з'являються нападки на єпископа Юлія Фірцака та духовенство, передусім на ужгородських професорів обвинувачуючи їх у [[:uk:Панславізм|панславізмі]] та інших гріхах. А те, що єпископ не дозволив богослужіння угорською мовою, то мадярська преса, закидала йому, що він переслідує мадярів. Цій кампанії в угорських мас-медіа, можна «завдячувати» також за наглу смерть Едмунда Еґана, якого недруги підступно вбили 20 вересня 1901 року. За цей період багато було зроблено для соціально-економічного розвитку Закарпаття, в 1893 році розпочато будівництво залізниці Ужгород-В. Березний, у 1894 році&nbsp;— завершено будівництво залізниці Сігет-Ясіня, 1897 році в Ужгороді було збудовано реальну школу техніко-природничого профілю, у 1898 році в Ужгороді засновано школу глиняного посуду, у 1897 році збудовано перший телеграф [[:uk:Ужгород|Ужгород]]-[[:uk:Будапешт|Будапешт]], у 1902 році збудована Ужгородська електростанція на 1&nbsp;млн кВт·год, в 1905 році проведено кадастрове земельне впорядкування на [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]], в 1907 році в Ужгороді збудовано театр. Так, станом на 1909 рік на [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]] уже нараховувалося 26 лозоплетілень, 10 килимарень, 58 банків та ощадкас, 166 кредитних кооперацій, 15 деревообробних підприємств, 6 організацій з виготовлення виробів з очерету. Вістря верховинської акції було зведене в першій мірі проти корчмарів і лихварів, які протягом XIX століття немилосердно використовували бідного [[:uk:Русини_(етнографічна_група)|русина]] й довели до повного жебрацтва. П'янство стало проблемою суспільного життя закарпатців. Єпископ Фірцак у 1900 році наказав усім священикам Мукачівської єпархії закладати у своїх парафіях [[:uk:Братство_тверезості|«Братство тверезості»]], вручаючи його під покровительство [[:uk:Іван_Хреститель|св. Івана Хрестителя]]. Газета «Наука» також друкувала на своїх сторінках антиалкогольні статті. В 1903 році з благословення єпископа Юлія Фірцака було засновано при кафедральному храмі «Товариство святого Рожанця», єпархіальним управителем якого владика призначив о. Андрія Карцубу. Урочиста інавгурація якого відбулася в празник Благовіщення по вечірні. Крім молитви на рожанці (вервиці), члени товариства складали приречення, що не будуть вживати алкогольних напоїв, що будуть остерігатися прокльонів, явних гріхів, а натомість обіцяли частіше приступати до св. Тайн, головно в Богородичні празники. В неділі і свята вони в церкві спільно молилися на вервиці та співали різні духовні пісні в честь [[:uk:Діва_Марія|Пречистої Діви Марії]]. Товариство було рівночасно поширювачем тверезого способу життя вірників та почитанням Пречистої діви Марії. === «Церковне простопініє» === Єпископ Фірцак був ініціатором упорядкування церковного співу на Закарпатті. Бажаючи привести до ладу церковне життя у своїй єпархії, він звернув увагу і на церковний спів: доручив диригенту Ужгородського кафедрального храму, о. Івану Бокшаю зібрати та записати мелодії цілого богослужбового круга, щоб із них скласти альманах богослужбового співу, який мав стати обов'язковим у всіх церквах Мукачівської єпархії. По закінченні своєї праці Бокшай передав зібраний матеріал єпископу, а той наказав видати його друком. Так появилося у світ у 1906 році видання «Церковное Простопініє». З наказу єп. Фірцака ця книга стала головним посібником церковного співу в богословській та дяко-вчительській препарандії. З часом «Простопініе» стало стандартним збірником богослужбового співу у всіх закарпатських парафіях вдома і на поселеннях. Помер єпископ Юлій Фірцак в Ужгороді, 1 червня 1912 року = Ivan Orlaj = '''Іва́н Семе́нович Орла́й''' ('''де Кобро́''') ({{ДН|||1771}}, [[:uk:Паладь-Комарівці|Давидково]], нині [[:uk:Паладь-Комарівці|Паладь-Комарівці]], [[:uk:Ужгородський_район|Ужгородський район]], [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]]&nbsp;— {{ДС|11|3|1829|27|2}}, [[:uk:Одеса|Одеса]])&nbsp;— [[:uk:Лікар|медик]], [[:uk:Педагог|педагог]], [[:uk:Письменник|письменник]]. [[:uk:Доктор_наук|Доктор медицини]], [[:uk:Академік|академік]]. [[:uk:Дійсний_статський_радник|Дійсний статський радник]]. Дійсний член [[:uk:Військово-медична_академія_імені_С._М._Кірова|Санкт-Петербурзької медико-хірургічної академії]] (з 1817 року). == Життєпис == === Перші роки === Іван Семенович де Кобро народився 1771 року в русинському [[:uk:Паладь-Комарівці|Давидкові]] (нині село [[:uk:Паладь-Комарівці|Паладь-Комарівці]] [[:uk:Ужгородський_район|Ужгородського району]] [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]] [[:uk:Україна|України]]), що на той час входило до складу [[:uk:Габсбурзька_монархія|Габсбурзької імперії]] в родині угорських дворян. Розпочинав навчання Іван Орлай, згідно з тодішніми вимогами імперської системи освіти, у Мункачському (Мукачівському) народному училищі з русинською мовою викладання, а в 1779 році його віддали до Унгварського (Ужгородського) народного училища, де навчання велося [[:uk:Латинська_мова|латиною]]. У 1782—1785 роках він вчиться в [[:uk:Ужгородська_гімназія|Ужгородській архігімназії]]. Можливостей для подальшого продовження освіти в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]], невеликому тоді містечку, не було, тому Іван Орлай переходить до Велико-Карловської (Надьварадської) вищих наук гімназії, а звідти у 1787 році&nbsp;— до [[:uk:Орадя|Надь-Варадської]] академії, в якій вивчає чисту математику, логіку та історію. Єдиним вищим навчальним закладом в Австрії, де Іван Орлай, який вважав себе карпатським [[:uk:Русини|русином]], міг здобути освіту українською мовою, був [[:uk:Львівський_національний_університет_імені_Івана_Франка|Йосифінський університет]] у [[:uk:Львів|Львові]]. Орлай поступив туди у 1788 році, слухав курси [[:uk:Математика|математики]], [[:uk:Фізика|фізики]], [[:uk:Технологія|технологій]], [[:uk:Природнича_історія|природничої історії]], загальної [[:uk:Історія|історії]], [[:uk:Філософія|філософії]] та [[:uk:Німецька_мова|німецької словесності]]. Наступного року, можливо, через нестачу коштів, він повертається до Угорщини і, здавши іспит з філософських наук в Ерлавській консисторії, поступає на казенне утримання до Генеральної Йозефінської семінарії (богословський факультет Пештського університету) та стає членом ордену [[:uk:Піари|піаристів]]. В семінарії Орлай вивчав [[:uk:Іврит|гебрейську]] та [[:uk:Грецька_мова|грецьку мови]]. === Медична кар'єра === У лютому 1790 року він був удостоєний звання професора нижчих класів у Надьварадській вищих наук гімназії, де і викладав давні мови, географію, історію та арифметику. Але невдовзі він залишив педагогічну діяльність і вже на початку 1791 року від'їжджає до [[:uk:Відень|Відня]], а звідти до [[:uk:Санкт-Петербург|Санкт-Петербурга]], 8 травня того ж року поступає до Медико-хірургічного училища. Там, прослухавши курси медичних наук, у лютому 1793 року Орлай після відповідного екзамену був удостоєний звання лікаря і залишився при Генеральному Сухопутному шпиталі. У вересні того ж року був призначений помічником вченого секретаря Медичної колегії, за дорученням якої, між іншим, упорядкував бібліотеку Колегії та анатоміко-фізіологічний кабінет. Влітку наступного 1794 року Колегія відрядила Орлая для удосконалення до Відня, де він прожив три роки. Після повернення до Санкт-Петербургу Орлай у червні 1797 року заступив на колишню посаду помічника вечного секретаря [[:uk:Аптекарський_приказ|Медичної колегії]]. У лютому 1798 року йому було надано звання штаб-лікаря і в жовтні того ж року призначено лікарем {{Не перекладено|Лейб-гвардії Семенівський полк|Семенівського лейб-гвардії полку|ru|Семёновский лейб-гвардии полк}}, звідки через рік перевівся лікарем на Санкт-Петербурзький поштамт. На цій посаді він пробув до березня 1805 року, встигнувши здобути повагу не тільки як досвідчений лікар, але й як щира безкорислива людина. 9 березня 1800 року Іван Орлай через своє призначення гоф-хірургом імператора [[:uk:Павло_I|Павла I]] звільнився з посади помічника вченого секретаря Колегії, на якій він, окрім своїх безпосередніх обов'язків, брав участь у виданих Колегією «''Observationes Medico-Chirurgorum Ruthenici Imperii''», перекладаючи латиною та обробляючи матеріали для цього видання, які присилали російські лікарі. У 1803 році Орлай розробив цікавий проект ''«Про виклик до Росії іноземних вчених людей зі слов'янського племені, а особливо з карпато-россов, які отримали звання професора та здатні викладати російською мовою»''. Цей проект було ухвалено, і Орлаю доручили запрошення професорів, причому вибір останніх здійснювався на розсуд Івана Орлая. Між тим все більше зростала славнозвісність Орлая, різноманітні вчені товариства охоче вносили його ім'я до списків своїх членів. До того ж широкі знання Орлая здобували йому прихильність не тільки у вузькому колі спеціалістів. У 1804 році його ім'я з'явилося в російському журналі {{Не перекладено|Северный вестник (1804—1805)|«Северный вестник»|ru|Северный вестник (1804—1805)}} під досить поважною історичною справкою: ''«Історія про карпато-россів»''. У березні 1805 року лейб-хірург Вілльє обрав Орлая своїм помічником та користувався його послугами та співробітництвом протягом 15 років. Улітку 1806 року Орлай, за дорученням начальства побувавши за кордоном, встиг здобути в [[:uk:Кенігсберзький_університет|Кенігсберзькому університеті]] звання [[:uk:Доктор_філософії|доктора філософії]], а після повернення до Російської імперії, в [[:uk:Тарту|Дерпті]] захистив на звання доктора медицини дисертацію під назвою «''Dissertatio sistens doctrina de viribus naturae medicatricibus, historiam brevem, expositionem, vindicias etc''» У липні 1806 року Іван Семенович звільнився з посади гоф-хірурга та був призначений вченим секретарем Медико-хірургічної академії (нині&nbsp;— [[:uk:Військово-медична_академія_імені_С._М._Кірова|Військово-медична академія імені С. М. Кірова]]). В цьому званні Орлай, окрім своїх прямих обов'язків щодо адміністративних справ, допомагав Вілльє у виданні Польової Фармакопеї для армії ({{lang-la|Pharmacopea castrensis Rulhenica}}); активну участь Орлай брав і в складанні Статуту медико-хірургічної академії. У 1811 році Орлаю, як енергійній та широко освіченій людині, було доручено редагування видання «Всеобщий Журнал врачебной науки», але події [[:uk:Франко-російська_війна_(1812)|франко-російської війни]] відволікли Орлая від звичайних справ. 8 квітня 1812 року його призначили ординатором Санкт-Петербурзького Сухопутного та Генерального Шпиталю, і на цій посаді він пробув до жовтня наступного року, а потім знову повернувся до своїх колишніх обов'язків. === Педагогічна діяльність === У 1817 році Орлай, через хворобу, змушений був відмовитися від обов'язків вченого секретаря академії, яка, на знак поваги до його заслуг перед нею, обрала Орлая почесним членом. Вілльє залишив його при собі для особливих доручень, але ця посада не задовольняла Орлая, бо не надавала достатньо простору для самостійної діяльності. Цей факт, розбіжності з Вілльє, що почалися, та запрошення Орлаю з боку деяких закладів схилили Івана Семеновича до того, аби відмовитися від служби у Вілльє. Ще наприкінці 1820 року [[:uk:Московський_державний_університет_імені_М._В._Ломоносова|Імператорський Московський університет]] запрошував Орлая до себе на посаду ординарного професора медичного факультету, але тоді Вілльє вдалося утримати Орлая при собі. Але вже влітку наступного року почалися переговори щодо заміщення Орлаєм посади директора [[:uk:Ніжин|Ніжинської]] гімназії вищих наук (нині&nbsp;— [[:uk:Ніжинський_державний_університет_імені_М._В._Гоголя|Ніжинський державний університет імені М. В. Гоголя]]) і 3 вересня 1821 року відбулося звільнення Орлая від служби при Вілльє і призначення його на посаду директора гімназії. Заступивши на посаду 1 листопада 1821 року він одразу взявся за влаштування Гімназії в усіх аспектах, і перш за все в навчально-виховному відношенні. Особливими заслугами Орлая є його вдалий вибір викладачів та суворий нагляд за вивченням мов. У спогадах колишніх вихованців гімназії Орлай зображений як суворий начальник, але добра, поблажлива і палко віддана своїй справі та Гімназії людина. Педагогічні адміністративні здібності Орлая швидко привернули увагу і, між іншим, у 1825 році йому доручили, як куратору Харківського навчального округу, оглянути низку гімназій, що знаходилися під керівництвом цього округу. У січні 1826 року Орлаю було надано чин [[:uk:Дійсний_статський_радник|дійсного статського радника]], а в серпні того ж року переведено на посаду директора одеського [[:uk:Рішельєвський_ліцей|Рішельєвського ліцею]], на якій, однак, він пробув недовго: 27 лютого 1829 року, але багато зробив для розвитку ліцею та [[:uk:Педагогічний_інститут_Рішельєвського_ліцею|педагогічного інституту]] при ліцеї. Іван Семенович Орлай помер в Одесі (тоді [[:uk:Херсонська_губернія|Херсонська губернія]], [[:uk:Російська_імперія|Російська імперія]]), залишивши по собі пам'ять енергійного та високоморального педагога. Був похований на [[:uk:Перший_Християнський_цвинтар_(Одеса)|Першому Християнському цвинтарі]] Одеси.<ref>так в книзі</ref> 1937 року [[:uk:Союз_Радянських_Соціалістичних_Республік|комуністичною владою]] цвинтар було зруйновано. На його місці був відкритий «Парк Ілліча» з розважальними атракціонами, а частина була передана [[:uk:Одеський_зоопарк|місцевому зоопарку]]. Нині достеменно відомо лише про деякі перепоховання зі Старого цвинтаря, а дані про перепоховання Орлая відсутні.<ref>{{Cite web|url=http://lviv-lychakiv.ukrain.travel/uk/vidomi-pokhovannja.html|title=Відомі поховання / Личаківський некрополь|accessdate=19 травня 2014|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140914004051/http://lviv-lychakiv.ukrain.travel/uk/vidomi-pokhovannja.html|archivedate=14 вересня 2014|deadurl=yes}}</ref> == Наукова діяльність == Ім'я Івана Семеновича Орлая було добре відомо не тільки в Російській імперії, але й за кордоном, і численні російські та іноземні вчені товариства обирали його своїм дійсним або почесним членом. Орлай був членом {{Не перекладено|Московське товариство дослідників природи|Московського товариства дослідників природи|ru|Московское общество испытателей природы}}, {{Не перекладено|Московське товариство історії та старожитностей російських|Московського товариства історії та старожитностей російських|ru|Московское общество истории и древностей Российских}}, Віленського медичного товариства, почесним членом [[:uk:Вільнюський_університет|Віленського університету]] та Казанського товариства любителів вітчизняної словесності. До того ж він був членом Альтенбурзького ботанічного саду, Йєнського Мінералогічного товариства, Ерлангенського фізико-математичного товариства тощо. Наукові праці й статті: * з [[:uk:Медицина|медицини]]&nbsp;— ''«Про ревматичну епілепсію»'' (1787), ''«Про перенесення корости», «Про походження сифілісу», «Про випадок раку в людини», «Про астму»'' (усі&nbsp;— 1786—1801), ''«Історія про лікувальні властивості природи», «Російська польова фармакопея»'' (обидві&nbsp;— 1807); * [[:uk:Історія_України|історії України]]&nbsp;— ''«Коротка історія про карпаторусів»'' (1804), ''«Про південно-західну Русію»'' (1826); * [[:uk:Педагогіка|педагогіки]]&nbsp;— ''«Мнение о преобразовании училищ в России», «О необходимости обучаться преимущественно отечественному языку и нечто об обучении языкам иностранным»'' (обидві&nbsp;— 1825). Як педагог засуджував хаотичний стан [[:uk:Освіта_в_Російській_імперії|освіти в Росії]], обстоював думку запровадження загальної освіти для всіх верств населення, основою шкільної освіти вважав громадянське виховання на основі ідеї народності, висловлював цінні думки щодо розвитку вищих навчальних закладів. Виступав також як поет; писав вірші [[:uk:Латинська_мова|латинською мовою]]&nbsp;— ''«Елегія на смерть імператора Олександра I»'' (1825 рік) тощо. Підтримував дружні зв'язки з [[:uk:Йоганн_Вольфганг_фон_Гете|Йоганном Вольфгангом фон Гете]]; був вчителем [[:uk:Гоголь_Микола_Васильович|Миколи Гоголя]], який пізніше високо оцінював його діяльність. <references /> = Antonij Zubko = '''Архієпископ Антоній''' ('''Антоній Григорович Зубко'''; [[:uk:2_липня|2 липня]] [[:uk:1797|1797]]&nbsp;— [[:uk:15_лютого|15 лютого]] [[:uk:1884|1884]])&nbsp;— білоруський та литовський релігійний діяч. Греко-католицький богослов і філософ. Перший ректор Литовської греко-католицької духовної семінарії. Відомий участю в ліквідації [[:uk:Білоруська_греко-католицька_церква|Білоруської греко-католицької церкви]] (так званий [[:uk:Полоцький_собор|Полоцький собор]]) та запровадженні у Біларусі синодального московського православ'я. Єпископ Берестейський [[:uk:Білоруська_греко-католицька_церква|БГКЦ]]; єпископ [[:uk:Російська_православна_церква|Російської православної церкви (безпатріаршої)]]; від [[:uk:28_січня|28 січня]] [[:uk:1840|1840]] [[:uk:Єпископ|єпископ]] Мінський та Бобруйський, від [[:uk:1841|1841]] керував єпархією в сані архієпископа. == Діяльність == Був одним із помітних представників греко-католицького духовенства Білорусі. Був найближчим помічником греко-католицького єпископа Литовського Йосипа (Семашка) у справі запровадження синодального московського православ'я<ref>Записки Йосипа митрополита Литовського, видані Імператорською академією наук за заповітом автора: Т. 1-3.&nbsp;— СПб.: тип. имп. А. Н., 1883.&nbsp;— Т. 1.&nbsp;— 745 с.: 1 л. портр.; Т. 2.&nbsp;— 786 с.: 1 л. портр.; Т. 3.&nbsp;— 1042 с.: 1 л. портр.</ref>. На [[:uk:Полоцький_собор|Полоцькому церковному Соборі 1839&nbsp;р.]] Антоній брав участь у підписанні акту про з'єднання уніатів із православ'ям. Антоній багато займався природознавством, однак його праці у цій царині не були опубліковані. Залишив записки «Про греко-уніатську Церкву у Західному краї Росії». == Життєпис == Народився в сім'ї греко-католицького священика. Навчався у місцевого органіста. 1809&nbsp;— поступив до Полоцької греко-католицької семінарії, потім до [[:uk:Полоцька_єзуїтська_академія|Полоцької єзуїтської академії]], яку закінчив 1818 зі ступенем кандидата філософії. 1822&nbsp;— закінчив Віленську католицьку семінарію при Віленському університеті зі ступенем кандидата богослов'я. == Греко-католицький священик та єпископ == Викладав у Полоцькій греко-католицькій семінарії логіку, риторику, церковну та загальну історію, моральне богослов'я. 1824&nbsp;— рукопокладений целібатом у священика полоцького кафедрального греко-католицького собору і призначений членом Полоцької греко-католицької консисторії. 1825&nbsp;— зведений в сан протоієрея і посланий від Полоцької єпархії у [[:uk:Санкт-Петербург|Санкт-Петербург]] асесором Римсько-католицької колегії по уніатському департаменту. 1827&nbsp;— відряджений у [[:uk:Жировичі|Жировичі]] для відкриття Литовської духовної семінарії. 1828&nbsp;— назначений першим ректором Литовської духовної семінарії. 18 квітня 1832&nbsp;— старший соборний протоієрей. 1834&nbsp;— хіротонія в єпископа Берестейського, вікарія греко-католицької Литовської єпархії. == Православний архієрей == Після ліквідації [[:uk:Білоруська_греко-католицька_церква|Білоруської греко-католицької церкви]] [[:uk:28_січня|28 січня]] [[:uk:1840|1840]] призначений на православну Мінську та Бобруйську катедру. 1841 зведений в сан архієпископа. Через хворобу Антоній написав прохання про звільнення. 1848&nbsp;— прохання було задоволене, після чого мешкав спочатку при архієрейському домі в Мінську, потім у [[:uk:Жировицький_монастир|Жировицькому монастирі]], а останні 20 років&nbsp;— у Пожайському монастирі у Литві, який російська влада відібрала у католиків. У тому ж монастирі й помер. 8940up2e231jn60kh6mn5grrhpwp6mn 0 611980 8212813 7672449 2026-05-12T18:01:03Z Fillos X. 212061 /* Referencie */ 8212813 wikitext text/x-wiki Téma slovenského amatérskeho filmu je zaujímavá nielen z pohľadu absencie sumarizujúcich materiálov tohto napredujúceho odvetvia, ale aj z pohľadu prakticky neexistujúcej profesionálnej tuzemskej hranej tvorby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Amatérsky film na Slovensku I.|url=http://www.kinema.sk/clanok/20423/amatersky-film-na-slovensku-i.htm|dátum prístupu=2018-01-13}}</ref> V minulosti sa na Slovensku objavilo mnoho významných tvorivých osobností, ktoré svojou tvorbou a jednotlivými dielami, mnohokrát ocenenými aj na zahraničných súťažiach, tvorili dejiny amatérskeho filmu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Amatérsky film na Slovensku II.|url=http://www.kinema.sk/clanok/20536/amatersky-film-na-slovensku-ii.htm|dátum prístupu=2018-01-13}}</ref> == Čo je to amatérsky film == Podľa definície samotných filmových amatérov takýto autor nerobí svoje filmy na objednávku pre iného za účelom zisku. Je to tvorba, ktorú autor nakrúca pre vlastné potešenie či pre potešenie iných.<ref name="r1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=filmsk.sk|url=http://old.filmsk.sk/show_article.php?id=5452|dátum prístupu=2018-01-11|vydavateľ=old.filmsk.sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20180112042827/http://old.filmsk.sk/show_article.php?id=5452|dátum archivácie=2018-01-12}}</ref> Filmový amatér je tvorca, ktorý nemá špeciálne filmové vzdelanie, tvorí vo svojom voľnom čase a film nie je jediným spôsobom jeho obživy. Pri tvorbe filmového diela používa vlastnú techniku a investuje vlastné finančné prostriedky. Amatér tvorí z vlastného záujmu a pre vlastné potešenie, nie pre komerciu a distribúciu.<ref name="r2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=filmsk.sk|url=http://old.filmsk.sk/show_article.php?id=2084|dátum prístupu=2018-01-11|vydavateľ=old.filmsk.sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20180112042758/http://old.filmsk.sk/show_article.php?id=2084|dátum archivácie=2018-01-12}}</ref> Témy amatérskych filmov sa neustále vyvíjajú a svojim spôsobom sú vždy prioritne odrazom stavu spoločnosti, kultúrneho zázemia a hlavného kinematografického prúdu. Neprofesionálna tvorba autorov v 40-60 rokoch bola tematicky a kvalitatívne úplne iná, ako tvorba dnešných amatérskych autorov. Jedným z dôvodov bola dostupnosť a finančná náročnosť výroby a postprodukcie filmového materiálu s ktorým sa pracovalo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Amatérsky film na Slovensku III.|url=http://www.kinema.sk/clanok/20611/amatersky-film-na-slovensku-iii.htm|dátum prístupu=2018-01-23}}</ref> == História amatérskeho filmu na Slovensku == Amatérsky film má na Slovensku dlhú a bohatú históriu. Jeho počiatky siahajú až do tridsiatych a štyridsiatych rokov 20. storočia. Niekoho k filmu priviedol záujem o techniku, hľadanie a skúmanie jej možností, iného zasa záujem zaznamenať najprv udalosti v rodine, neskôr aj zo širšieho okolia a pre niekoho je to snaha vysloviť svoj názor a postrehy práve filmom, lebo vyjadrovacie prostriedky iných druhov umenia mu na to nestačia alebo mu nevyhovujú. Preto amatéri, podobne ako profesionáli, tvoria rôzne žánre filmu – dokumenty, reportáže, animované a hrané filmy, experimenty, videoklipy, každý podľa svojich technických a finančných možností, ako aj podľa tvorivých schopností a umeleckých ambícií.<ref name="r2" /> Počiatky organizovaného amatérskeho hnutia boli prakticky už v rokoch 1942 - 1946, aj keď išlo o viac-menej súkromné združenie niekoľkých jednotlivcov (z tých najvýznamnejších sú to '''Jurkovič''', '''Lizschuer''', '''Kukubmerg''' a iní). Nakoľko takýchto činnosť nebola oficiálne povolená, schádzali sa v súkromných bytoch, kde voľne holdovali svojmu filmovému hobby. Popri rodinných filmoch, ktoré stáli a stoja na začiatku amatérskej tvorby a nielen jej, vznikol aj jeden z prvých hraných amatérskych filmov ''[[Valachov sen]]'', nakrútený na farebný materiál v exteriéroch na Horehroní. Tento film bol definitívne dokončený po vojne a zúčastnil sa vôbec ako prvý slovenský film na prvej celoštátnej prehliadke v [[Praha|Prahe]]. A práve vďaka tejto prehliadke, o ktorej neexistujú žiadne oficiálne doklady, nadviazali naši tvorcovia prvé dôležité a inšpirujúce kontakty s českými filmovými amatérmi.<ref name="r3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Amatérsky film na Slovensku II.|url=http://www.kinema.sk/clanok/20536/amatersky-film-na-slovensku-ii.htm|dátum prístupu=2018-01-11}}</ref> == Inštitucionálna podoba amatérskeho filmu == Inštitucionálna podoba [[Amatérsky film|amatérskeho filmu]] sa datuje vznikom celoštátnej inštitúcie pre amatérsku tvorbu - '''Osvetového ústavu v roku 1953'''. Tejto v porovnaní s okolitými krajinami ojedinelej systematicky organizovanej celoplošnej štátnej starostlivosti predchádzala tvorba a činnosť jednotlivcov a filmových klubov, združujúcich amatérskych filmových tvorcov. Do roku 1989 podstatná časť amatérskej filmovej tvorby vznikala predovšetkým vo filmových kluboch pri domoch kultúry, ktorých zriaďovateľmi boli prosperujúce továrne a závody, poskytujúce priestorové, technické zázemie a mnohokrát aj finančné prostriedky. Zánikom viacerých veľkých klubov, technickými a inými zmenami sa tvorba z pôvodnej kolektívnej a klubovej podoby tvorby čiastočne individualizovala. <ref name="r3" />Niektoré filmové kluby vyvíjali činnosť pri jednotlivých regionálnych osvetových strediskách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=filmsk.sk|url=http://old.filmsk.sk/show_article.php?id=2084|dátum prístupu=2018-01-23|vydavateľ=old.filmsk.sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20180112042758/http://old.filmsk.sk/show_article.php?id=2084|dátum archivácie=2018-01-12}}</ref> == UNICA == V roku 1931 sa v [[Brusel|Bruseli]] uskutočnila medzinárodná súťaž amatérskych filmov, ktorá dala podnet na vznik medzinárodnej spolupráce filmových amatérov a na usporiadanie každoročných súťaží. Prvý medzinárodný kongres sa uskutočnil v máji 1935 v [[Barcelona|Barcelone]]. V septembri 1937 sa na 3. medzinárodnom kongrese delegáti z 18 národných zväzov dohodli na založení [[Union Internacionale du Cinema d'Amateur]] - UNICA, ktorej členmi môžu byť len štáty, respektíve ich celoštátne organizácie filmových amatérov. Odvtedy UNICA každoročne usporadúva kongres a medzinárodnú súťaž amatérskych filmov.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Školudová|meno=Zuzana|titul=PhDr.|url=http://www.nocka.sk/uploads/89/c9/89c9083f640d9d5a840c5fd44032dfef/02-medzinarodna-organizacia-pre-neprofesionalny-film-unica_no5-6-2006.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=2006|vydavateľ=Národná osveta}}</ref> === UNICA a Slovensko === Slovensko je samostatným členom UNICA viac ako desať rokov. Všetky administratívne a organizačné práce zabezpečuje [[Národné osvetové centrum]] a [[Asociácia filmových amatérov a videoamatérov]]. Kolekciu slovenských filmov na svetovú súťaž UNICA zostavuje porota a členovia poradného zboru NOC a ocenených filmov na celoštátnej súťaži CINEMA.<ref name=":0" /> == Súťaže a prehliadky == Podujatia vo sfére amatérskeho filmu nie sú len súťažami, vždy obsahujú aj vzdelávaciu časť, predovšetkým rozborové semináre. Slovenskí autori môžu svoje filmy prezentovať aj na zahraničných súťažiach v rôznych európskych aj mimoeurópskych krajinách.<ref name="r1" /> Vôbec prvou registrovanou celoslovenskou prehliadkou bola prehliadka amatérskych filmov v roku 1960 v Bratislave, aj keď to bola vlastne súťaž obidvoch bratislavských krúžkov (Slovenský klub kinoamatérov SKK Bratislava a Filmový krúžok pri Fakultnej nemocnici v Bratislave).<ref name="r3" /> === [[Oravská osmička]] === Oravská osmička vznikla v roku 1965 ako prvá celoslovenská súťaž filmov formátu 8 mm. Má dvojročnú periodicitu. Hlavným poslaním súťaže je vytvoriť podmienky na zhodnotenie a prezentáciu slovenskej filmovej tvorby a videotvorby; poskytnúť možnosť na porovnávanie produkcie amatérskych filmov a videí v jednotlivých krajoch Slovenska a oboznámenie sa s tvorbou autorov rôzneho tematického, žánrového zamerania a technického spracovania. Účastníci môžu zhodnotiť slovenskú produkciu za predchádzajúce dva roky a porovnať ju v rámci nesúťažnej projekcie s tvorbou amatérov v Česku a iných krajinách sveta. Má tiež popularizovať a propagovať amatérsku filmovú tvorbu najmä medzi mladou generáciou. Podujatie plní nielen prezentačnú funkciu, ale neoddeliteľnou súčasťou podujatia je aj vzdelávacia časť, ktorá sa skladá z  rozborového seminára a tvorivej dielne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Oravská osmička - Národné osvetové centrum|url=http://www.nocka.sk/film-video/archiv/2007/oravska-osmicka|dátum prístupu=2018-01-11|vydavateľ=www.nocka.sk|jazyk=sk}}</ref> === [[Tatranský kamzík]] === Táto súťaž je najstaršou svojho druhu na Slovensku a je neoddeliteľne spätá s [[Liptovský Hrádok|Liptovským Hrádkom,]] kde už v roku 1973 vznikla myšlienka na jej usporiadanie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tatranský kamzík - Národné osvetové centrum|url=http://www.nocka.sk/film-video/archiv/2010/tatransky-kamzik|dátum prístupu=2018-01-11|vydavateľ=www.nocka.sk|jazyk=sk}}</ref> Druhá najstaršia súťaž amatérskych tvorcov zameraná predovšetkým na dokumentárnu tvorbu z oblasti ekológie, etnografie, prírody, kultúry a súčasného spôsobu života ľudí v rôznych regiónoch a aglomeráciách. Podujatie má dvojročnú periodicitu a koná sa vždy v párnych rokoch. Posledné štyri ročníky boli aj s medzinárodnou účasťou a minuloročná súťaž bola v plnom zmysle slova medzinárodná. Po prvýkrát sa uskutočnila pod patronátom medzinárodnej mimovládnej organizácie pre amatérsky film UNICA.<ref name="r3" /> == Filmové kluby == === [[Gemerfilm]] === Amatérsky filmový klub Gemerfilm vznikol 16. 9. 1976 pri Okresnom osvetovom stredisku v [[Rožňava|Rožňave]]. Založili ho miestni filmoví nadšenci Mikuláš Kováč, Ladislav Bazin a Arpád Berente, ktorý je vedúcim klubu až do súčasnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výročia 2011 – Amatérsky filmový klub GEMERFILM, Rožňava - Národné osvetové centrum|url=http://www.nocka.sk/medzinarodne-svetove-dni/2011/subjekty/1960-1980/gemerfilm|dátum prístupu=2018-01-11|vydavateľ=www.nocka.sk|jazyk=sk}}</ref> Pre verejnosť sa premietajú úspešné snímky ocenené ne celoštátnej a medzinárodnej úrovni, ale tiež dokumentárne a reportážne ukážky zo života regiónu z minulých rokov. === Urtica === Od svojho vzniku v roku 1975 klub vytvoril desiatky filmov, s ktorými sa pravidelne zúčastňuje a získava ocenenia na súťažných filmových prehliadkach doma i v [[Česká republika (1990 – 1992)|Česku]]. Klub sa zameriava predovšetkým na tvorbu hraných filmov (komédie, paródie, westerny), ale venuje sa aj reportážam z kultúrnych a spoločenských udalostí regiónu. Od roku 1991 významne prispieva k organizovaniu letného filmového festivalu HAH (Hraný amatérsky humor) v Dolnej Strehovej. Zakladateľom a vedúcim Filmového klubu Urtica je Ing. [[Ivan Vredík]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Filmový klub URTICA, Žihľava – 35. výročie vzniku - Národné osvetové centrum|url=http://www.nocka.sk/medzinarodne-svetove-dni/2010/subjekty/1975-1980/urtica|dátum prístupu=2018-01-11|vydavateľ=www.nocka.sk|jazyk=sk}}</ref> === Nicolaus === Vznikol v roku 1983 pri Vysokej vojenskej technicke škole v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]], zakladajúci členovia však klubovú činnosť organizovali dávno predtým počas vysokoškolských štúdii v Bratislave od roku 1979. Počas štúdií vytvorili filmy ako ''Žobrák'', ''U zubára'' a ''Slovenská story''. V ich tvorbe prevládajú hrané, satirické a humorné diela, ale natočili aj niekoľko hodnotných dokumentov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nicolausfilm » O nás|url=http://www.nicolausfilm.sk/?page_id=2|dátum prístupu=2018-01-11|vydavateľ=www.nicolausfilm.sk|jazyk=sk}}</ref> == Referencie == {{Portál|Film|Filmový}} <references /> [[Kategória:Kinematografia na Slovensku]] obn0r8jlkq2vqpqw9c4nyl9kuu536c9 0 612037 8212815 7672450 2026-05-12T18:01:25Z Fillos X. 212061 /* Referencie */ 8212815 wikitext text/x-wiki Podstatná časť amatérskej tvorby [[Slovenský amatérsky film do roku 1989|do roku 1989]] vznikala najmä vo filmových krúžkoch, [[Filmový klub|kluboch]] a domoch kultúry. Po roku [[1989]] v rámci historického kontextu nastali mnohé spoločenské, politické a ekonomické zmeny. Zároveň s otvorením viacerých možností nastala v amatérskej tvorbe aj kríza. Mnohí filmári, ktorí používali 8mm kamery mali problém aklimatizovať sa a „preladiť“ na video, iná skupina zase odišla po nástupe digitálnej techniky. O výhodách zmien píše filmový kritik Peter Konečný: „Príchodom videa v 90 rokoch sa zmenil celý filmársky amatérsky svet. Problémy s drahým filmovým materiálom, či s prístrojmi určenými na strih, vyriešil analógový záznam so svojou nenáročnou záznamovou a [[Postprodukcia|postprodukčnou]] funkciou. Filmový materiál nahradili analógové kazety s možnosťou opätovného prepisovania. Doslova raj pre filmových amatérov. Nové kamery so sebou priniesli aj nový užívateľský komfort, avšak za cenu straty skutočnej obrazovo filmovej kvality. [[Analógový záznam]] neponúkal za [[filmový materiál]] kvalitatívnu náhradu, ale skôr cenovú prístupnosť a jednoduchosť práce s filmovým záznamom.“<ref name="r1">Peter Konečný, ''Amatérsky film na Slovensku I.'', 12. 9. 2005. In: http://www.kinema.sk/clanok/20423/amatersky-film-na-slovensku-i.htm</ref> == Súťažné prehliadky amatérskych filmov a videoprogramov == === Videofórum ’89 === Prvá celoslovenská súťaž amatérskych videoprogramov, ktorá bola jedinou svojho druhu v celom [[Česko-Slovensko|Československu]]. Myšlienka na vlastnú súťažnú prehliadku skrsla v Dome kultúry ROH v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]], kde pracuje agilné videoštúdio. Hlavným usporiadateľom je Slovenská odborová rada, ktorá od začiatku odporúčala mladým tvorcom tematické okruhy: zo života odborov, iniciatívy pracujúcich, BSP, samosprávnych orgánov, záloh BSP, klubov atď. Videli možnosť skvalitniť masovopolitickú prácu. Ďalšími organizátormi sú [[Zväz pre spoluprácu s armádou|SÚV Zväzarmu]] a [[Osvetový ústav]] v [[Bratislava|Bratislave]].<ref>Gabriela Rerková, ''Na prvom ročníku Videofóra v Spišskej Novej Vsi, Nadšencov treba podchytiť.'' In: Východoslovenské noviny 6. 11. 1989, s. 4.</ref> Podujatie sa konalo v priestoroch DK ROH. „Z kolekcie 73 programov, ktoré s uchádzali o účasť na spišskonovoveskom Videofóre, sa do súťažnej sekcie dostalo 30.“<ref>Emil Borčin, ''Záber na Videofórum ’89 v Spišskej Novej Vsi.'' In: Práca, 27. 10. 1989, s. 6.</ref> Tie boli rozdelené do troch kategórií – hraná tvorba, dokumentárna tvorba a zábavné programy. [[František Škultéty]] je otec nápadu celoslovenskej konfrontácie amatérskych videoprogramov. Spoluzaložil Videofórum v Spišskej Novej Vsi. Sám je tvorcom videoprogramov. Iní: [[Ján Petrík]], [[Marek Baláž]], vtedajšie vedenie DK ROH.<ref>Ústrižok z časopisu: Taňa Lucká, ''Oči na stopkách kamera v ruke'', MU 48/89.</ref> V tom istom roku, v Bratislave, sa konala aj ''Súťaž amatérskych filmov a videoprogramov''. Organizačne ju zabezpečil Mestský dom kultúry a osvety v Bratislave a Bratislavská odborová rada. Porota: [[Vladimír Balco]] a [[Miroslav Rémo|Miroslav Remo]]. Ocenené filmy a videoprogramy boli zaradené do celoštátnej súťaže v [[Senica|Senici]].<ref>Miroslav Rémo'', Ocenené filmy amatérov.'' In: Večerník 7.6.1989, s. 5.</ref> === CINEAMA === Na Slovensku sa koná od roku 1993. O histórii súťaže, v knihe ''Cineama 1993-2006'', ktorá bola vydaná Národným osvetovým centrom v roku 2006 píše na strane šesť jej zostavovateľka a autorka PhDr. Zuzana Školudová. Predtým sa nazývala „celoštátna tvorivá súťaž a prehliadka amatérskych filmov... Celoštátna, to je územné vymedzenie. Tvorivá sa uvádzalo preto, že boli v Osvetovom ústave aj podujatia interpretačného charakteru a bolo potrebné ich odlíšiť. Súťaž je označenie pre jasný charakter a význam podujatia... Slovo prehliadka sa uvádzalo na označenie toho, že okrem súťažnej časti sa uskutočňuje aj nesúťažná projekcia, kde sa prezentujú filmy bez hodnotenia poroty.“ Súťažná prehliadka amatérskych filmov a videoprogramov. „Koná sa raz za dva roky celoštátne a medzitým vždy národne v [[Česká socialistická republika|Českej]] a [[Slovenská socialistická republika|Slovenskej socialistickej republike]]. Obmedzený počet videoprogramov potvrdil skutočnosť, že technické prostriedky sú pre jednotlivca, ale aj pre závodné kluby stále ešte málo dostupné a naviac nákladné.“<ref>Ústrižok z časopisu. Ivana Richterová, ''Amatérští filmaři v Senici.'' In: Kulturní rozvoj, č. 16, 1989.</ref> Oficiálna definícia festivalu: CINEAMA je postupová krajská súťaž [[Slovenský amatérsky film do roku 1989|amatérskej filmovej tvorby]] a [[video]] tvorby. Jej poslaním je prezentovať krajskú amatérsku filmovú tvorbu a video tvorbu, poskytnúť možnosť konfrontácie a oboznámenia sa s tvorbou autorov rôzneho tematického, žánrového zamerania a technického spracovania. Práce hodnotí odborná porota. Ocenené práce reprezentujú trnavský kraj na celoslovenskej súťaži CINEAMA a z celoslovenskej súťaže postupujú na Svetový festival neprofesionálneho filmu [[UNICA]], ktorá sa koná pod patronátom svetovej organizácie pre amatérsky film UNICA.<ref>Zdroj: oficiálna web stránka Trnavského osvetového strediska. In: http://www.osvetatt.sk/sk/145/CINEAMA-krajska-sutaz-filmovej-tvorby-a-videotvorby-4-4-2017-CINEMAX-ul-Ferka-Urbanka-11-Trnava {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180113093238/http://www.osvetatt.sk/sk/145/CINEAMA-krajska-sutaz-filmovej-tvorby-a-videotvorby-4-4-2017-CINEMAX-ul-Ferka-Urbanka-11-Trnava |date=2018-01-13 }}</ref> === PAFF === Pezinský amatérsky filmový festival (PAFF), ktorý prezentuje „nízkorozpočtové, nezávislé alebo študentské filmy, ktoré dokážu divákov zaujať vtipom a originalitou.“<ref>Ústrižok z časopisu. ''Amatérsky film opäť pozýva do Pezinka.'' In: Pravda, 25, č. 65, 19. 3. 2015.</ref> Festival sa od jedenásteho ročníku rozšíril z jedného na dva dni, počas ktorých uviedol slovenské aj zahraničné snímky, ako celovečerné aj krátkometrážne, rôznych žánrov. Jeden z jeho organizátorov je [[Matej Košecký]], ktorý zároveň pracuje aj ako kameraman. === Horalfest === Horský internetový klub (HIK) v spolupráci s mestom [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysoké Tatry]] organizujú od roku 2005 festival amatérskej tvorby vo Vysokých Tatrách s názvom [[Horalfest]]. Okrem filmovej tvorby zastrešuje aj iné formy umenia. Podujatie je rozdelené na štyri súťažné kategórie – [[film]], [[fotografia]], [[literatúra]] a [[blog]]. Iné horské festivaly, ktorých sa zúčastňujú okrem profesionálnych aj amatérski tvorcovia: na západe [[Hory a mesto]] (Bratislava) či na východe [[Festival horských filmov]] ([[Poprad]]). === RETRO – AMA - FILM === Ďalšou dôležitou udalosťou bola celoštátna retrospektívna prehliadka amatérskej filmovej tvorby a videotvorby v DK v [[Považská Bystrica|Považskej Bystrici]] RETRO – AMA – FILM, ktorá bola zorganizovaná pri príležitosti stého výročia [[Kinematografia|kinematografie]] (konala sa v dňoch 17. – 19. novembra 1995). Diváci videli retrospektívu ocenených domácich aj zahraničných filmov, ktoré boli získané z archívu UNICA.<ref>Zdroj: Dokumentačné oddelenie SFÚ. Oficiálna správa.</ref> === Tatranský kamzík === Medzinárodná súťaž neprofesionálnych filmov v [[Liptovský Hrádok|Liptovskom Hrádku]] založená v roku 1973. Je to súťaž amatérskych tvorcov s najdlhšou tradíciou a výsledkami presahujúcimi hranice Slovenska.<ref>Martin Droppa, ''Profesionálni amatéri.'' In: Týždeň, č. 44, 2008, s. 60 – 61.</ref> === Rodinné video === Medzinárodná tematická súťaž neprofesionálnych filmov v Liptovskom Hrádku. V súčasnosti súťaž organizačne zabezpečuje Liptovské kultúrne stredisko, Žilinský samosprávny kraj, mesto Liptovský Hrádok a ART ŠTÚDIO Liptovský Hrádok. [[Michal Daubner]] – autor reportážnych filmov. Pracoval vo filmovom krúžku pri Okresnom priemyselnom podniku Fatran v [[Ružomberok|Ružomberku]], neskôr spolupracoval s klubom filmových amatérov v Liptovskom Hrádku a Liptovskom Mikuláši. === AMATFEST === Nesúťažná prehliadka neprofesionálnych filmov AMATFEST, ktoré boli buď ocenené na rôznych súťažných prehliadkach, alebo jednoducho zaujali organizátorov. Prvý ročník sa konal v roku 2004 (v kinosále DK v [[Námestovo|Námestove]]) a potom každé dva roky. === Railfilm === Prvý medzinárodný festival amatérskeho filmu so železničnou tematikou. Je založený v roku 2006 na nekomerčnom prístupe s cieľom vytvorenia základne na prezentáciu amatérskych filmárov. Ich plánom je raz ročne zorganizovať galavečer, vždy v inej krajine, s podporou miestnych spoločností a počas súťaže filmy vysielať na internetovej televízii Bahnorama [[Televízia|TV]] a káblových televíziách. Prvým predsedom poroty bol železničný žurnalista [[Bob Symes]] z Anglicka. Členovia poroty pochádzajú z viacerých krajín, z [[Veľká Británia (ostrov)|Veľkej Británie]], [[Švajčiarsko|Švajčiarska]], Nemecka, [[Rakúsko|Rakúska]], [[Maďarsko|Maďarska]], a samozrejme, zo Slovenska.<ref>Zdroj: oficiálna tlačová správa z konania prvého ročníku festivalu. Dokumentačné oddelenie SFÚ.</ref> == Filmové kluby == === Urtica === Ich tvorba bola prezentovaná od roku 1981 na slovenských súťažiach ako celoslovenská súťaž CINEAMA, Oravská osmička, Tatranský kamzík, Videorally Piešťany či českých – Mohelnický dostavník, PAF Praha, HAF Tanvald, Vysokovský kohout, Mohelnická filmová Písnička či Brnenská 16. Ich diela sa taktiež dostali aj za hranice do krajín ako [[Nemecko]], [[Poľsko]], [[Francúzsko]] či [[Chorvátsko]], ale aj [[Argentína]]. Vedúcim skupiny je Ing. [[Ivan Vredík]]. ==== HAH ==== Od roku 1990 organizujú (FK Urtica) festival Hraný amatérsky humor ([[HAH]]) v [[Dolná Strehová|Dolnej Strehovej]]. Okrem iných sa tam nakrúcajú koprodukčné (česko-slovenské) pseudofilmy v štýle humor action. Klub amatérskeho filmu Urtica bol činný v rokoch 1975 až 2005. === Gemerfilm === [[Slovenský amatérsky film do roku 1989|Gemerfilm]] vznikol v roku 1976 pri regionálnom osvetovom stredisku v [[Rožňava|Rožňave]]. V roku 2002 dostal Putovnú klapku za najlepšiu kolekciu filmov.<ref>Zdroj: oficiálna správa z festivalu roku 2002.</ref> Funguje dodnes. == Iné tvorivé skupiny == V 90-tych rokoch bola výrazná aj filmová skupina pri SZM v Lubeníku nazvaný BSP Jozefa Ferku, videoštúdio pri Klube mládeže DK ROH ZŤS v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]] (jeho vedúci [[Milan Leščák|Milan Lesák]]), FK pri Podpolianskom osvetovom stredisku vo [[Zvolen|Zvolene]] a Orfiklub v [[Nižná (okres Tvrdošín)|Nižnej]]... „Liptovskí neprofesionálni filmári na svojich spoločných stretnutiach, ktoré predchádzali založeniu Prírodnej univerzity v jeseni tohto roku, nakrútili niekoľko filmov pod spoločnou hlavičkou produkčnej spoločnosti [[LIPTFILM]]. Pod pedagogickým vedením režiséra a scenáristu [[Samuel Ivaška|Samuela Ivašku]] sa na nich aktívne podieľali najmä filmári z liptovskomikulášskeho klubu ''Nicolaus'', ďalej členovia Filmového klubu z Liptovského Hrádku, filmári z Liptovského Trnovca a Ružomberka, ako aj ďalší priaznivci neprofesionálneho filmu, ktorých združuje Regionálne kultúrne stredisko v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]].“<ref>Ústrižok z časopisu: ''Návod na to, kadiaľ (tiež) vedie cesta do Európy, Úspechy liptovských filmárov.'' In: NO, 17. 12. 1991, s. 12.</ref> === Bartfilm === „‚K čomu sú nám krídla myšlienok, keď nás nemôžu skutočne pozdvihnúť a doviesť kamkoľvek? Stávajú sa bremenom, nie prostriedkom k oslobodeniu. Sme nimi obťažkaní a nakoniec ich začneme nenávidieť. Keď je osud znudený touto zvláštnou hrou, strhne nás späť, nasadí temnú kapucňu a zbaví nás vnímania. Pocítime bezhraničnú úľavu.' Týmto bolestným monológom končí 55 minútový film Hľadanie, ktorý vznikol v poloprofesionálnych podmienkach v roku 1987 a stal sa akýmsi leitmotívom tvorby Bartfilmu.“<ref>Ústrižok z časopisu. Michal Bartušek, ''Je Bartfilm amatérska legenda''? Český deník, Praha, 11. 3. 1993. Zdroj: SFÚ</ref> Zakladatelia tvorivej skupiny Bartfilm, inšpirovanej novou vlnou, sú [[Pavel Barta]] a [[Hana Hrabětová]]. Spoločnosti prospievala „atmosféra [[Underground|undergroundu]]“, no v roku 1989 prekonala aj [[Legalizácia|legalizáciu]]. == NOC == "V súčasnosti sa slovenskému amatérskemu filmu kontinuálne venuje Národné osvetové centrum ([[Národné osvetové centrum|NOC]]), ktoré je nástupcom [[Osvetový ústav|Osvetového ústavu]]. Zabezpečuje činnosť vo všetkých rovinách – organizačnej, prezentačnej, vzdelávacej, edičnej, publikačnej, ako aj archívnej."<ref name="r1" /> V predchádzajúcom období bolo NOC vyhlasovateľom viacerých súťaží, dvoch celoštátnych: CINEAMA a [[Oravská osmička]] a jednej medzinárodnej súťaže Tatranský kamzík. V súčasnosti je Národné osvetové centrum z poverenia [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|Ministerstva kultúry]] vyhlasovateľom celoštátnej postupovej súťaže CINEAMA.<ref>Zdroj: oficiálna web stránka NOC. In: http://www.nocka.sk/film-video </ref> == Referencie == {{Portál|Film|Filmový}} <references /> [[Kategória:Kinematografia na Slovensku]] pndz2cypx4k5w663ppcblxa14nkmn2t 0 616186 8212751 7843783 2026-05-12T15:20:54Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8212751 wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[BTS (skupina)|BTS]] | Názov = O!RUL8,2? | Typ = [[Extended play|EP]] | Obrázok albumu = O!RUL8,2 Logo.svg | Žáner = [[Hip-hop (hudba)|Hip hop]], [[K-pop]] | Dĺžka = 30:16 | Dátum vydania = 11. september 2013 | Miesto nahratia = 2013 | Popis = | Vydavateľ = [[Loen Entertainment]]<br/>[[Big Hit Entertainment]] | Producent = Pdogg<br/>„Hitman“ Bang <small>(koproducent)</small> | Skladateľ = | Recenzie = | Farba pozadia = #FFA07A | Predchádzajúci album = [[2 Cool 4 Skool]] <br/> (2013) | Tento album = O!RUL8,2? <br/> (2013) | Nasledujúci album = [[Skool Luv Affair]] <br/> (2014) | Allmusic = | Misc = }} '''''O!RUL8,2?''''' je prvý kompilačný album juhokórejskej skupiny [[BTS (skupina)|BTS]]. Vydaný bol [[11. september|11. septembra]] [[2013]] ako druhý album hneď po [[2 Cool 4 Skool]]. Album pozostáva z desiatich skladieb, vrátane "N.O" (No Offense) ako hlavného singla a propagačného singla "Attack on Bagtan". == Vydanie albumu == 27. augusta 2013 boli na hlavnej stránke spoločnosti Big Hit Entertainment zahájené odpočítavacie hodiny<ref>{{Citácia periodika|titul=BTS release a mysterious countdown on their official website {{!}} allkpop.com|periodikum=allkpop|url=https://www.allkpop.com/article/2013/08/bts-release-a-mysterious-countdown-on-their-official-website|dátum prístupu=2018-04-03}}</ref> a uverejnený trailer<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=BANGTANTV|titul=방탄소년단 Comeback trailer|url=https://www.youtube.com/watch?v=fglrRHHSO7A|dátum vydania=2013-08-27|dátum prístupu=2018-04-03}}</ref> v príležitosti prípravy na BTS druhý album ''O!RUL8,2?.'' Trailer obsahoval monológ jedného člena zo skupiny RM, ako aj odlišné 3D obrázky, kde sa členovia skupiny vznášali v priestore predtým než dopadli na zem a hovorili o tom, aké dôležité je usilovať sa splniť si svoje sny. Tri dni neskôr uverejnili zoznam skladieb a koncept<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BTS Releases Track List and Concept Photos for Upcoming Mini Album "O! RUL8,2?" {{!}} Soompi|url=https://www.soompi.com/2013/09/03/bts-releases-track-list-and-concept-photos-for-upcoming-mini-album-o-rul82/|dátum prístupu=2018-04-03|vydavateľ=www.soompi.com|jazyk=en-US|url archívu=https://web.archive.org/web/20170920142918/https://www.soompi.com/2013/09/03/bts-releases-track-list-and-concept-photos-for-upcoming-mini-album-o-rul82/|dátum archivácie=2017-09-20}}</ref>, ktorý mal tento album sprevádzať. O pár dni neskôr zverejnili aj prvý teaser s hlavným singlom "N.O". == Hudobný klip == Hudobný klip k hlavnému singlu "N.O" bol zverejnený 10. septembra 2013 len deň pred vydaním albumu. Predstavili sa v ňom členovia skupiny oblečený v uniformách rebelujúci voči ich učiteľovi. Hudobný klip predstavoval tzv. dystopiu, čo je presný opak utópie a predstavuje spoločnosť v ktorej ľudia žijú neľudským životom so strachom a smútkom v očiach. Hudobný klip bol režírovaný známou producentskou spoločnosťou Zanybros<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zanybros|url=http://www.zanybros.com/about|dátum prístupu=2018-04-03|vydavateľ=www.zanybros.com|jazyk=en}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> a o choreografiu sa postaral Son Sungdeuk. == Zoznam skladieb == {| class="wikitable" !<abbr>Č.</abbr> !Názov !Textár !Producent !Dĺžka |- |1. |"Intro: O!RUL8,2?" | * Pdogg * RM |Pdogg |1:11 |- |2. |"N.O" | * Pdogg * "Hitman" Bang * RM * Suga * Supreme Boi |Pdogg |3:30 |- |3. |"We On" | * Pdogg * RM * SUGA * J-Hope |Pdogg |3:51 |- |4. |"Skit: R U Happy Now?" | |Pdogg |2:28 |- |5. |"If I Ruled the World" | * Pdogg * RM * SUGA * J-Hope |Pdogg |4:07 |- |6. |"Coffee" | * Urban Zakapa * Pdogg * Slow Rabbit * RM * SUGA * J-Hope | * Pdogg * Slow Rabbit |4:20 |- |7. |"BTS Cypher Pt.1" | * Supreme Boi * RM * SUGA * J-Hope |Supreme Boi |2:11 |- |8. |"진격의 방탄" (''Jingyeogui Bangtan'' / Attack On Bangtan) | * Pdogg * RM * SUGA * J-Hope * Supreme Boi |Pdogg |4:07 |- |9. |"팔도강산" (''Paldogangsan'' / Satoori Rap) | * Pdogg * RM * SUGA * J-Hope |Pdogg |3:25 |- |10. |"Outro: Luv in Skul" | * Slow Rabbit * Pdogg | * Slow Rabbit * Pdogg |1:26 |- | colspan="4" |'''Total length:''' |'''30:16''' |} == Umiestnenia == Týždenný rebríček {| class="wikitable sortable" !Rebríček (2013) !Najlepšie umiestnenie |- |South Korea ''Gaon Album Chart''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=국내 대표 음악 차트 가온차트!|url=http://www.gaonchart.co.kr/main/section/chart/album.gaon?nationGbn=T&serviceGbn=&targetTime=38&hitYear=2013&termGbn=week|dátum prístupu=2018-04-03|vydavateľ=www.gaonchart.co.kr}}</ref> |4 |} Mesačný rebríček {| class="wikitable sortable" !Rebríček (2013) !Najlepšie umiestnenie |- |South Korea ''Gaon Album Chart''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=국내 대표 음악 차트 가온차트!|url=http://gaonchart.co.kr/main/section/chart/album.gaon?nationGbn=T&serviceGbn=&targetTime=09&hitYear=2013&termGbn=month|dátum prístupu=2018-04-03|vydavateľ=gaonchart.co.kr}}</ref> |11 |} Ročný rebríček {| class="wikitable sortable" !Rebríček !Najlepšie umiestnenie |- |South Korea 2013 ''Gaon Album Chart'' |55 |- |South Korea 2014 ''Gaon Album Chart''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=국내 대표 음악 차트 가온차트!|url=http://gaonchart.co.kr/main/section/chart/album.gaon?nationGbn=T&serviceGbn=&targetTime=2014&hitYear=2014&termGbn=year|dátum prístupu=2018-04-03|vydavateľ=gaonchart.co.kr}}</ref> |92 |- |South Korea 2015 ''Gaon Album Chart''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=국내 대표 음악 차트 가온차트!|url=http://gaonchart.co.kr/main/section/chart/album.gaon?nationGbn=T&serviceGbn=&targetTime=2015&hitYear=2015&termGbn=year|dátum prístupu=2018-04-03|vydavateľ=gaonchart.co.kr}}</ref> |87 |- |South Korea 2016 ''Gaon Album Chart''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=국내 대표 음악 차트 가온차트!|url=http://gaonchart.co.kr/main/section/chart/album.gaon?nationGbn=T&serviceGbn=&targetTime=2016&hitYear=2016&termGbn=year|dátum prístupu=2018-04-03|vydavateľ=gaonchart.co.kr}}</ref> |86 |} == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [https://www.youtube.com/watch?v=r5GaAEHvHj0 ibighit "N.O" Music Video] * [https://www.youtube.com/watch?v=mmgxPLLLyVo 1thek "N.O" Music Video] [[Kategória:Albumy skupiny BTS]] [[Kategória:Hudobné albumy z 2013]] 7gywywkcn1wctj704th6naj01w7vo46 0 617430 8212872 8080736 2026-05-12T19:39:47Z Jetam2 30982 kat 8212872 wikitext text/x-wiki {{Infobox Eurovision | name = Eurovision Song Contest 2018 | theme = ''„All Aboard!"'' | image = | semi1 = 08. máj 2018 | semi2 = 10. máj 2018 | final = 12. máj 2018 | presenters = Sílvia Alberto<br>Daniela Ruah<br>Catarina Furtado<br>Filomena Cautela | director = | host = [[Súbor:RTP.svg|25px]] [[Rádio e Televisão de Portugal]] | venue = [[Altice Arena]], [[Lisabon]], [[Portugalsko]] | winner = [[Toy]], [[Netta]]<br>[[Súbor:EuroIsrael.svg|25px]][[Izrael]] | vote = | entries = 43 | debut = | return = [[Súbor:EuroRussia.svg|25px]] [[Rusko]] | withdraw = | map = ESC 2018 Map.svg | con = Eurovision Song Contest | pre = [[Eurovision Song Contest 2017|◄2017]] [[Súbor:EuroUcrania.svg|25px]] [[Kyjev]] | nex = [[Súbor:EuroIsrael.svg|25px]] [[Tel Aviv]] [[Eurovision Song Contest 2019|2019►]] }} '''Eurovision Song Contest 2018''' bol 63. ročník súťaže [[Eurovision Song Contest]] (ESC). Súťaž sa konala v Altice Arena (kapacita 20 000 divákov) v [[Lisabon|Lisabone]], v hlavnom meste [[Portugalsko|Portugalska]] a to vďaka víťazstvu portugalského speváka Salvadora Sobrala s piesňou "Amar Pelos Dois" na [[Eurovision Song Contest 2017|minuloročnej súťaži]] v [[Kyjev|Kyjeve]] na [[Ukrajina|Ukrajine]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Azet.sk|titul=Veľkú cenu Eurovízie 2017 získalo Portugalsko|periodikum=aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/487687/velku-cenu-eurovizie-2017-ziskalo-portugalsko/|dátum prístupu=2018-05-12|jazyk=sk}}</ref> Portugalsko v Eurosongu zvíťazilo po prvýkrát v histórii a tak po prvýkrát i túto súťaž organizovalo. 1. semifinálové kolo sa konalo 8. mája, 2. semifinále 10. a veľké finále bolo 12. mája.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lisabon je definitivně potvrzen jako pořadatelské město {{!}} ESCPORTAL|url=http://escportal.cz/lisabon-je-definitivne-potvrzen-jako-poradatelske-mesto/|dátum prístupu=2018-05-12|vydavateľ=escportal.cz|jazyk=cs-CZ|url archívu=https://web.archive.org/web/20170831182517/http://escportal.cz/lisabon-je-definitivne-potvrzen-jako-poradatelske-mesto/|dátum archivácie=2017-08-31}}</ref> Po ročnej prestávke sa do súťaže vrátilo [[Rusko]], ktoré bolo v dôsledku nevpustenia ruskej reprezentantky Julie Samoylovovej na Ukrajinu v roku [[2017]] diskvalifikované.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rusko odstúpilo z Eurovízie. Ukrajina speváčke na vozíčku zamietla víza|url=https://hudba.zoznam.sk/spravy/18-04-2017-rusko-odstupilo-z-eurovizie-ukrajina-spevacke-na-vozicku-zamietla-viza/|dátum prístupu=2018-05-12|vydavateľ=hudba.zoznam.sk|jazyk=sk}}</ref> [[17. november|17. novembra]] [[2017]] bola oficiálne potvrdená účasti 43 krajín. Víťazom sa stal Izrael s piesňou ''Toy'', ktorú zaspievala Netta. Je to už štvrté víťazstvo Izraela v tejto súťaži ([[Eurovision Song Contest 1978|1978]], [[Eurovision Song Contest 1979|1979]], [[Eurovision Song Contest 1998|1998]]). Tohtoročná súťaž zaznamenala prvýkrát situáciu, kedy sa [[Azerbajdžan]], [[Rumunsko]] a [[Rusko]] nedostali do veľkého finále (od zavedenia semifinále v roku 2004). Taktiež sa finále po prvýkrát od roku [[2005]] nezúčastňujú krajiny [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukazu]]. == Miesto konania == Vďaka víťazstvu Salvadora Sobrala na [[Eurovision Song Contest 2017|Eurosongu 2017]] sa súťaž prvýkrát v histórii odohráva v Portugalsku. Hosťovská televízia Rádio e Televisão de Portugal (RTP) a [[Európska vysielacia únia]] a (EBU) zvolila ako miesto konania 63. ročníka súťaže MEO Arénu (neskôr pomenovaná ako Altice Arena) v [[Lisabon|Lisabone]]. == Interpreti, ktorí sa už niekedy zúčastnili ESC == [[File:ESC 2018 Map.svg|thumb|{{legend|Red|Štáty, ktoré sa nedostali do finále}} {{legend|#22b14c|Štáty účinkujúce vo finále}} {{legend|#ffc20e|Štáty, ktoré sa zúčastnili ESC, ale nie v r. 2018}}]] *Waylon predstavoval Holandsko na [[Eurovision Song Contest 2014]] ako člen skupiny The Common Linnets so skladbou ''Calm After the Storm'', ktorá skončina na druhom miesto vo finále. *Cesár Sampson sa zúčastnil Eurosongu ako sprievodný vokál v rokoch [[Eurovision Song Contest 2016|2016]] a [[Eurovision Song Contest 2017|2017]] pre predstaviteľom Bulharska (Poli Genova, Kristian Kostov). * SuRie (predstaviteľka Spojeného kráľovstva) sa predtým zúčastnila súťaže ako sprievodný vokál predstaviteľom Belgicka (Loïc Nottet, Blanche) v rokoch [[Eurovision Song Contest 2015|2015]] a [[Eurovision Song Contest 2017|2017]]. *[[Alexander Rybak]] predtým zastupoval Nórsko na [[Eurovision Song Contest 2009]] s piesňou Fairytale, kedy vyhral aj súťaž. == Účastníci == === 1. semifinále === V prvom semifinále sa zúčastnilo 19 krajín. [[Portugalsko]], [[Španielsko]] a [[Spojené kráľovstvo]] hlasovali v tomto semifinále.<ref name=Semi_1_and_2_header>{{cite web |last=Jordan |first=Paul |date=29 January 2018 |url=https://eurovision.tv/story/results-of-the-semi-final-allocation-draw-2018 |title=Which Countries Will Perform in Which Semi-Final at Eurovision 2018? |publisher=eurovision.tv |accessdate=12 May 2018 |deadurl=no |archiveurl=https://web.archive.org/web/20180129182557/https://eurovision.tv/story/results-of-the-semi-final-allocation-draw-2018 |archivedate=29 January 2018 |df=dmy-all }}</ref> {| class="wikitable sortable" |- ! scope="col" | Poradie ! scope="col" | Krajina ! scope="col" | Jazyk ! scope="col" | Interpret ! scope="col" | Názov skladby ! scope="col" | Slovenský preklad ! scope="col" | Miesto ! scope="col" | Body |- |01 | [[Súbor:EuroAzerbaiyán.svg|25px]] [[Azerbajdžan]] || [[Angličtina|anglicky]] || Aisel || X My Heart || ''Cez moje srdce'' |11 |94 |- |02 | [[Súbor:EuroIslandia.svg|frameless|26x26px]] [[Island]] || [[Angličtina|anglicky]] || Ari Ólafsson || Our Choice || ''Naša voľba'' |19 |15 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |03 | [[Súbor:EuroAlbania.svg|frameless|26x26px]] [[Albánsko]] || [[Albánčina|albánsky]] || Eugent Bushpepa || Mall || ''Túžba'' |8 |162 |- | 04 | [[Súbor:EuroBélgica.svg|25px]] [[Belgicko]] || [[Angličtina|anglicky]] || Sennek || A Matter of Time || ''Otázka času'' |12 |91 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |05 | [[Súbor:EuroCzechia.svg|frameless|26x26px]] [[Česko]] || [[Angličtina|anglicky]] || Mikolas Josef || Lie to Me ||''Klam mi'' |3 |232 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |06 | [[Súbor:EuroLituania.svg|25px]] [[Litva]] || [[Angličtina|anglicky]] || Ieva Zasimauskaitė || When We're Old || ''Keď zostarneme'' |9 |119 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |07 |[[Súbor:EuroIsrael.svg|frameless|26x26px]] [[Izrael]] |[[Angličtina|anglicky]] | Netta | Toy |''Hračka'' |1 |283 |- |08 |[[Súbor:EuroBielorrusia.svg|frameless|26x26px]] [[Bielorusko]] || [[Angličtina|anglicky]] || Alekseev || Forever || ''Navždy'' |16 |65 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |09 | [[Súbor:EuroEstonia.svg|frameless|26x26px]] [[Estónsko]] || [[Taliančina|taliansky]] || Elina Nechayeva || La forza || ''Sila'' |5 |201 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |10 |[[Súbor:EuroBulgaria.svg|frameless|26x26px]] [[Bulharsko]] |[[Angličtina|anglicky]] | Equinox | Bones | ''Kosti'' |7 |177 |- |11 |[[Súbor:EuroMacedonia.svg|26x26bod]] [[Severné Macedónsko]] |[[Angličtina|anglicky]] | Eye Cue | Lost and Found |''Stratené a nájdené'' |18 |24 |- |12 | [[Súbor:EuroCroatia.svg|25px]] [[Chorvátsko]] || [[Angličtina|anglicky]] || Franka || Crazy || ''Šialená'' |17 |63 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |13 |[[Súbor:EuroAustria.svg|25px]] [[Rakúsko]] ||[[Angličtina|anglicky]] | Cesár Sampson | Nobody but You |''Nikto okrem teba'' |4 |231 |- |14 |[[Súbor:EuroGreece.svg|frameless|26x26px]] [[Grécko]] |[[Gréčtina|grécky]] | Yianna Terzi | Oniro mou <small>(Όνειρό μου)</small> | ''Môj sen'' |14 |81 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |15 |[[Súbor:EuroFinlandia.svg|frameless|26x26px]] [[Fínsko]] |[[Angličtina|anglicky]] | Saara Aalto | Monsters |Príšery |10 |108 |- |16 |[[Súbor:EuroArmenia.svg|25px]] [[Arménsko]] |[[Arménčina|arménsky]] | Sevak Khanagyan | Qami <small>(Քամի)</small> |''Vietor'' |15 |79 |- |17 |[[Súbor:EuroSuiza.svg|frameless|26x26px]] [[Švajčiarsko]] |[[Angličtina|anglicky]] | Zibbz | Stones |''Kamene'' |13 |86 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |18 | [[Súbor:EuroIrlanda.svg|25px]] [[Írsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Ryan O'Shaughnessy | Together | ''Spolu'' |6 |179 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |19 | [[Súbor:EuroChipre.svg|25px]] [[Cyprus]] | [[Angličtina|anglicky]] | Eleni Foureira | Fuego | ''Oheň'' |2 |262 |} === 2. semifinále === V druhom semifinále sa zúčastnilo 18 krajín. [[Taliansko]], [[Nemecko]] a [[Francúzsko]] hlasovali v tomto semifinále.<ref name=Semi_1_and_2_header/> {| class="wikitable sortable" |- ! scope="col" | Poradie ! scope="col" | Krajina ! scope="col" | Jazyk ! scope="col" | Interpret ! scope="col" | Názov skladby ! scope="col" | Slovenský preklad ! scope="col" | Miesto ! scope="col" | Body |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |01 | [[Súbor:EuroNoruega.svg|25px]] [[Nórsko]] || [[Angličtina|anglicky]] | [[Alexander Rybak]] | That's How You Write a Song | ''Tak napíšeš pieseň'' |1 |266 |- |02 | [[Súbor:EuroRomania.svg|frameless|26x26px]] [[Rumunsko]] || [[Angličtina|anglicky]] | The Humans | Goodbye | ''Dovidenia'' |11 |107 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |03 | [[Súbor:EuroServia.svg|frameless|26x26px]] [[Srbsko]] || [[Srbčina|srbsky]] | Sanja Ilić & Balkanika | Nova deca <small>(Нова деца)</small> | ''Nové deti'' |9 |117 |- | 04 | [[Súbor:EuroSan_Marino.svg|25px]] [[San Maríno]] || [[Angličtina|anglicky]] | Jessika feat. Jenifer Brening | Who We Are | ''Kto sme my'' |17 |28 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |05 | [[Súbor:EuroDinamarca.svg|frameless|26x26px]] [[Dánsko]] || [[Angličtina|anglicky]] | Rasmussen | Higher Ground | ''Vyšší level'' |5 |204 |- |06 | [[Súbor:EuroRusia.svg|25px]] [[Rusko]] || [[Angličtina|anglicky]] | Julia Samoylova | I Won't Break | ''Nezlomím sa'' |15 |65 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |07 |[[Súbor:EuroMoldova.svg|frameless|26x26px]] [[Moldavsko]] || [[Angličtina|anglicky]] | DoReDoS | My Lucky Day | ''Môj šťastný deň'' |3 |235 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |08 | [[Súbor:EuroPaíses_Bajos.svg|frameless|26x26px]] [[Holandsko]] || [[Angličtina|anglicky]] | Waylon | Outlaw in 'Em |''Zlodej v žilách'' |7 |174 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |09 | [[Súbor:EuroAustralia.svg|frameless|26x26px]] [[Austrália (štát)|Austrália]] || [[Angličtina|anglicky]] | Jessica Mauboy | We Got Love | ''Máme lásku'' |4 |212 |- |10 | [[Súbor:EuroGeorgia.svg|frameless|26x26px]] [[Gruzínsko]] || [[Gruzínčina|gruzínsky]] | Ethno-Jazz Band Iriao | For You | ''Pre teba'' |18 |24 |- |11 | [[Súbor:EuroPoland2015.svg|26x26bod]] [[Poľsko]] | [[Angličtina|anglicky]] | Gromee feat. Lukas Meijer | Light Me Up | ''Osvieť ma'' |14 |81 |- |12 | [[Súbor:EuroMalta.svg|25px]] [[Malta]] || [[Angličtina|anglicky]] | Christabelle | Taboo |''Tabu'' |13 |101 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |13 | [[Súbor:EuroHungría.svg|25px]] [[Maďarsko]] || [[Maďarčina|maďarsky]] | AWS | Viszlát nyár | ''Zbohom leto'' |10 |111 |- |14 | [[Súbor:EuroLetonia.svg|frameless|26x26px]] [[Lotyšsko]] || [[Angličtina|anglicky]] | Laura Rizzotto | Funny Girl | ''Smiešne dievča'' |12 |106 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |15 | [[Súbor:EuroSuecia.svg|frameless|26x26px]] [[Švédsko]] || [[Angličtina|anglicky]] | Benjamin Ingrosso | Dance You Off |''Vytancujem ťa'' |2 |254 |- |16 | [[Súbor:EuroMontenegro.svg|25px]] [[Čierna Hora]] || [[Čiernohorčina|čiernohorsky]] | Vanja Radovanović | Inje |''Inovať'' |16 |40 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |17 | [[Súbor:EuroSlovenia.svg|frameless|26x26px]] [[Slovinsko]] || [[Slovinčina|slovinsky]] | Lea Sirk | Hvala, ne! |''Vďaka, nie!'' |8 |132 |- style="font-weight: bold; background: navajowhite;" |18 | [[Súbor:EuroUcrania.svg|25px]] [[Ukrajina]] || [[Angličtina|anglicky]] | Mélovin | Under the Ladder | ''Pod rebríkom'' |6 |179 |} === Finále === Dvadsaťšesť krajín participujú vo finále ([[12. máj|12. mája]]). Všetky zúčastnené krajiny (43) majú právo hlasovať vo finále. Na tlačovej konferencii druhého semifinále, ktoré bolo [[10. máj|10. mája]], bolo určené poradie vystupujúcich vo finále.<ref name="Running order source">{{Cite web|url=https://eurovision.tv/story/exclusive-running-order-eurovision-2018-grand-final|title=Eurovision 2018: This is the running order of the Grand Final!|website=eurovision.tv|access-date=12 May 2018}}</ref> {| class="wikitable sortable" |- ! scope="col" | Poradie ! scope="col" | Krajina ! scope="col" | Jazyk ! scope="col" | Interpret ! scope="col" | Názov skladby ! scope="col" | Slovenský preklad ! scope="col" | Miesto ! scope="col" | Body |- |01 | [[Súbor:EuroUcrania.svg|25px]] [[Ukrajina]] || [[Angličtina|anglicky]] | Mélovin | Under the Ladder | ''Pod rebríkom'' |17 |130 |- |02 | [[Súbor:EuroEspaña.svg|25px]] [[Španielsko]] || [[Španielčina|španielsky]] | Amaia & Alfred | Tu canción | ''Tvoja pieseň'' |23 |61 |- |03 | [[Súbor:EuroSlovenia.svg|frameless|26x26px]] [[Slovinsko]] || [[Slovinčina|slovinsky]] | Lea Sirk | Hvala, ne! |''Vďaka, nie!'' |22 |64 |- |04 | [[Súbor:EuroLituania.svg|25px]] [[Litva]] || [[Angličtina|anglicky]] || Ieva Zasimauskaitė || When We're Old || ''Keď zostarneme'' |12 |181 |-style="font-weight:bold; background: #CD7F32;" |05 |[[Súbor:EuroAustria.svg|25px]] [[Rakúsko]] || [[Angličtina|anglicky]] | Cesár Sampson | Nobody but You |''Nikto okrem teba'' |3 |342 |- |06 | [[Súbor:EuroEstonia.svg|frameless|26x26px]] [[Estónsko]] || [[Taliančina|taliansky]] || Elina Nechayeva || La forza || ''Sila'' |8 |245 |- |07 | [[Súbor:EuroNoruega.svg|25px]] [[Nórsko]] || [[Angličtina|anglicky]] | [[Alexander Rybak]] | That's How You Write a Song | ''Tak napíšeš pieseň'' |15 |144 |- |08 | [[Súbor:EuroPortugal.svg|25px]] [[Portugalsko]] || [[Angličtina|anglicky]] | Cláudia Pascoal | O jardim | ''Záhrada'' |26 |39 |- |09 | [[Súbor:EuroReino_Unido.svg|25px]] [[Spojené kráľovstvo]] || [[Angličtina|anglicky]] | SuRie | Storm | ''Búrka'' |24 |48 |- |10 | [[Súbor:EuroServia.svg|frameless|26x26px]] [[Srbsko]] || [[Srbčina|srbsky]] | Sanja Ilić & Balkanika | Nova deca <small>(Нова деца)</small> | ''Nové deti'' |19 |113 |- |11 | [[Súbor:EuroGermany2015.svg|frameless|26x26px]] [[Nemecko]] || [[Angličtina|anglicky]] | Michael Schulte | You Let Me Walk Alone | ''Nechal si ma na ceste samého'' |4 |340 |- |12 | [[Súbor:EuroAlbania.svg|frameless|26x26px]] [[Albánsko]] || [[Albánčina|albánsky]] | Eugent Bushpepa | Mall | ''Túžba'' |11 |184 |- |13 | [[Súbor:EuroFrancia (1794-1815, 1830-1974).svg|frameless|26x26px]] [[Francúzsko]] || [[Francúzština|francúzsky]] | Madame Monsieur | Mercy |''Súcit'' |13 |173 |- |14 | [[Súbor:EuroCzechia.svg|frameless|26x26px]] [[Česko]] || [[Angličtina|anglicky]] || Mikolas Josef || Lie to Me ||''Ľahni si ku mne'' |6 |281 |- |15 | [[Súbor:EuroDinamarca.svg|frameless|26x26px]] [[Dánsko]] || [[Angličtina|anglicky]] | Rasmussen | Higher Ground | ''Vyšší level'' |9 |226 |- |16 | [[Súbor:EuroAustralia.svg|frameless|26x26px]] [[Austrália]] || [[Angličtina|anglicky]] | Jessica Mauboy | We Got Love | ''Máme lásku'' |20 |99 |- |17 |[[Súbor:EuroFinlandia.svg|frameless|26x26px]] [[Fínsko]] |[[Angličtina|anglicky]] | Saara Aalto | Monsters |''Príšeri'' |25 |46 |- |18 |[[Súbor:EuroBulgaria.svg|frameless|26x26px]] [[Bulharsko]] |[[Angličtina|anglicky]] | Equinox | Bones | ''Kosti'' |14 |166 |- |19 |[[Súbor:EuroMoldova.svg|frameless|26x26px]] [[Moldavsko]] || [[Angličtina|anglicky]] | DoReDoS | My Lucky Day | ''Môj šťastný deň'' |10 |209 |- |20 | [[Súbor:EuroSuecia.svg|frameless|26x26px]] [[Švédsko]] || [[Angličtina|anglicky]] | Benjamin Ingrosso | Dance You Off |''Vytancujem ťa'' |7 |274 |- |21 | [[Súbor:EuroHungría.svg|25px]] [[Maďarsko]] || [[Maďarčina|maďarsky]] | AWS | Viszlát nyár | ''Zbohom leto'' |21 |93 |- style="font-weight: bold; background: gold;" |22 |[[Súbor:EuroIsrael.svg|frameless|26x26px]] [[Izrael]] |[[Angličtina|anglicky]] | Netta | Toy |''Hračka'' |1 |529 |- |23 | [[Súbor:EuroPaíses_Bajos.svg|frameless|26x26px]] [[Holandsko]] || [[Angličtina|anglicky]] | Waylon | Outlaw in 'Em |''Zlodej v žilách'' |18 |121 |- |24 | [[Súbor:EuroIrlanda.svg|25px]] [[Írsko]] || [[Angličtina|anglicky]] | Ryan O'Shaughnessz | Together | ''Spolu'' |16 |136 |-style="font-weight:bold; background:silver;" |25 | [[Súbor:EuroChipre.svg|25px]] [[Cyprus]] || [[Angličtina|anglicky]] | Eleni Foureira | Fuego | ''Oheň'' |2 |436 |- |26 | [[Súbor:EuroItalia.svg|25px]] [[Taliansko]] || [[Taliančina|taliansky]] | Ermal Meta & Fabrizio Moro | Non mi avete fatto niente | ''Nič ste mi neurobili'' |5 |308 |} == Referencie == <references /> [[Kategória:Veľká cena Eurovízie|2018]] [[Kategória:2018 v Portugalsku]] [[Kategória:Kultúra v Lisabone]] 126wjjl7lrs1069wrw78861iephpt4r 0 619967 8212949 8205047 2026-05-12T23:41:31Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8212949 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Panamerické majstrovstvá v hádzanej mužov | rok = 2018 | iný názov = | logo = Coat of Arms of Nuuk.svg | veľkosť loga = 100px | popis loga = Znak Nuuku | usporiadateľ = Grónsko | 2 usporiadateľ = | dátum = [[16. jún|16.]]{{--}}[[24. jún]] [[2018]] | počet tímov = 11 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz = Brazília | počet titulov = 3 | zápasy = 34 | góly = 1874 | návštevnosť = 25280 | najproduktívnejší hráč = {{BRA}} Fábio Chiuffa (45 g) | najužitočnejší hráč = {{BRA}} Henrique Teixeira | dejiská = [[Nuuk]] | rok pred = 2016 | rok po = 2020 }} '''Panamerické majstrovstvá v hádzanej mužov 2018''' bol v poradí 18. turnaj [[Panamerické majstrovstvá v hádzanej|panamerických majstrovstiev v hádzanej]] mužov, ktoré organizuje [[Panamerická hádzanárska federácia]] (PHF). Konal sa v meste [[Nuuk]], v [[Grónsko|Grónsku]] v dňoch od [[16. jún|16.]]{{--}}[[24. jún]]a [[2018]], za účasti 11 tímov.<ref name=ilevo>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Se llevó a cabo el Congreso 2016 de la PATHF, con renovación de autoridades y definición de sedes | url = http://panamhandball.org/pathf/2016/07/31/se-llevo-a-cabo-el-congreso-2016-de-la-pathf-con-renovacion-de-autoridades-y-definicion-de-sedes/ | dátum vydania = 01.08.2016 | dátum prístupu = 13.07.2018 | vydavateľ = PHF | jazyk = po anglicky }}</ref> Grónsko bolo ôsmou krajinou, ktorá organizovala panamerický šampionát a po Spojených štátoch iba druhou severoamerickou. Zápasy sa odohrali v aréne [[Inussivik]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = About us |url = http://pan-am-2018.ghf.gl/about-us/ |dátum vydania = |dátum prístupu = 13.07.2018 |vydavateľ = pan-am-2018.ghf.gl |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20180623034707/http://pan-am-2018.ghf.gl/about-us/ |dátum archivácie = 2018-06-23 }}</ref> Nováčikom turnaja bolo družstvo Peru. Svoj siedmy titul získala {{ARG|h}}, ktorá vo finálovom stretnutí zvíťazila nad obhajcom prvenstva z {{BRA|h|0|Brazílie}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Argentina se queda con el Panamericano Adulto. Brasil y Chile, también clasificados al Mundial | url = http://panamhandball.org/pathf/2018/06/24/argentina-se-queda-con-el-panamericano-adulto-brasil-y-chile-tambien-clasificados-al-mundial/ | dátum vydania = 24.06.2018 | dátum prístupu = 13.07.2018 | vydavateľ = PHF | jazyk = po španielsky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Argentina win Pan American Men's Handball Championship as Chile seal final World Championship berth in Greenland | url = https://www.insidethegames.biz/articles/1066667/argentina-win-pan-american-mens-handball-championship-as-chile-seal-final-world-championship-berth-in-greenland | dátum vydania = 24.06.2018 | dátum prístupu = 13.07.2018 | vydavateľ = insidethegames.biz | jazyk = po portugalsky }}</ref> Tieto panamerické majstrovstvá zároveň slúžili ako kvalifikácia panamerických družstiev na budúcoročné [[Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov 2019|Majstrovstvá sveta 2019]], ktoré organizuje [[Dánsko]] s [[Nemecko]]m. Kvalifikovali sa na ne 3 najlepšie družstvá.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cuba, Canada and Puerto Rico to Pan American Championship | url = http://www.ihf.info/en-us/mediacentre/news/newsdetails.aspx?ID=5603 | dátum vydania = 09.04.2018 | dátum prístupu = 13.07.2018 | vydavateľ = IHF | jazyk = po anglicky }}</ref> Grónsko bolo zvolené za organizátora turnaja, keď zvíťazilo v hlasovaní PHF pred [[Čile]] pomerom hlasov 17 ku 7.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Greenland to host 2018 senior Pan Am Championships |url = http://www.handball-world.news/o.red.r/news-2-1-54-83765.html |dátum vydania = 01.08.2016 |dátum prístupu = 13.07.2018 |vydavateľ = handball-world.news |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20171127104754/http://www.handball-world.news/o.red.r/news-2-1-54-83765.html |dátum archivácie = 2017-11-27 }}</ref><ref name=ilevo/> == Kvalifikácia == {| class="wikitable" width=750 style="text-align:center;font-size:90%" |- ! Oblasť || Podujatie !! {{tooltip|M|Miestenky}} !! Kvalifikanti !! {{tooltip|Účasti|Prechádzajúce účasti}} |- | colspan=2|Organizátor || 1 || align=left|{{GRL|h|1}} || 10 |- | colspan=2| [[Panamerické majstrovstvá v hádzanej mužov 2016|Panamerické majstrovstvá 2016]] || 3 | align=left|{{BRA|h|1}}<br>{{CHL|h|1}}<br>{{ARG|h|1}} || 17<br>9<br>15 |- | Severná Amerika a Karibik || [[Severoamerický a karibský turnaj v hádzanej mužov 2018|Severoamerický a karibský turnaj]] | 3 || align=left|<s>{{CUB|h|1}}</s><br>{{CAN|h|1}}<br>{{PRI|h|1}} || 11<br>10<br>6 |- | Stredná Amerika || [[Hádzaná na Stredoamerických hrách 2017|Stredoamerické hry 2017]] | 1 || align=left|{{GTM|h|1}} || 2 |- | Južná Amerika || kvalifikačný turnaj{{ref|x}} || 4 | align=left|{{COL|h|1}}<br>{{PRY|h|1}}<br>{{PER|h|1}}<br>{{URY|h|1}} || 3<br>5<br>0<br>9 |} Poznámky: * {{pozn|x}} Kvalifikačný turnaj, ktorý sa mal konať v [[Kolumbia|Kolumbii]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2018 Men’s Pan American Championship – ‘South Zone’ qualification | url = http://www.ihf.info/en-us/mediacentre/announcements/announcementdetails.aspx?ID=236 | dátum vydania = 16.02.2018 | dátum prístupu = 13.07.2018 | vydavateľ = IHF | jazyk = po anglicky }}</ref> bol zrušený, pretože sa z pôvodne prihlasených 5 družstiev odhlásila {{VEN|h}} a tak ostatné 4 družstvá postúpili na šampionát automaticky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Six teams vie for three tickets to Pan American Championship | url = http://www.ihf.info/en-us/mediacentre/news/newsdetails.aspx?ID=5593 | dátum vydania = 01.04.2018 | dátum prístupu = 13.07.2018 | vydavateľ = IHF | jazyk = po anglicky }}</ref> * Kuba stiahla svoje družstvo tesne pred začiatkom turnaja, pravdepodobne kvôli problémom s vízami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Confirmado: Cuba NO juega el Panamericano de Groenlandia | url = http://blog.mundohandball.com/2018/06/confirmado-cuba-no-juega-el.html | dátum vydania = 15.06.2018 | dátum prístupu = 13.07.2018 | vydavateľ = mundohandball.co | jazyk = po španielsky }}</ref> == Aréna == {| class="wikitable" style="text-align:center" align=center |- ! [[Nuuk]] |- | [[Inussivik]] |- | [[Súbor:Inussivik_2018-03-03_MartinChemnitz.jpg|250px]] |- | Kapacita: '''2 460''' |} == Nasadenia do výkonnostných košov == Losovanie prebehlo 18. apríla 2018 a družstvá boli nasadené do výkonnostných košov podľa umiestnenia na predchádzajúcom turnaji nasledovne:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Draw for 2018 Pan American Men’s Championship | url = http://www.ihf.info/en-us/mediacentre/announcements/announcementdetails.aspx?ID=248 | dátum vydania = 13.04.2018 | dátum prístupu = 13.07.2018 | vydavateľ = IHF | jazyk = po anglicky }}</ref> {| class="wikitable" |- ! 1. kôš !! 2. kôš !! 3. kôš !! 4. kôš !! 5. kôš !! 6. kôš |- | {{BRA|h|1}}<br>{{CHL|h|1}} | {{ARG|h|1}}<br>{{URY|h|1}} | {{GRL|h|1}}<br><s>{{CUB|h|1}}</s> | {{CAN|h|1}}<br>{{PRI|h|1}} | {{COL|h|1}}<br>{{GTM|h|1}} | {{PRY|h|1}}<br>{{PER|h|1}} |} == Výsledky == === Základné skupiny === ==== Skupina A ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[16. jún]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=70| !width=150| !width=100| |- |align=right| '''{{ARG|h|2}}''' |'''{{ku|48|8}}''' |<small>({{ku|24|4}})</small> |align=left| {{PER|h|1}} | 344 divákov | [http://www.handballargentina.org/escuela/wp-content/uploads/2018/06/Match-Report-2-ARG_PER.pdf správa] |- |align=right| '''{{CHL|h|2}}''' |'''{{ku|33|26}}''' |<small>({{ku|18|14}})</small> |align=left| {{PRI|h|1}} | 600 divákov | [http://www.handballargentina.org/escuela/wp-content/uploads/2018/06/Match-Report-4-CHI_PUR.pdf správa] |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[17. jún]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=70| !width=150| !width=100| |- |align=right| '''{{ARG|h|2}}''' |'''{{ku|42|18}}''' |<small>({{ku|23|11}})</small> |align=left| {{PRI|h|1}} | 230 divákov | [http://www.handballargentina.org/escuela/wp-content/uploads/2018/06/Match-Report-7-PUR_ARG.pdf správa] |- |align=right| '''{{CHL|h|2}}''' |'''{{ku|34|19}}''' |<small>({{ku|17|7}})</small> |align=left| {{GTM|h|1}} | 200 divákov | [http://www.handballargentina.org/escuela/wp-content/uploads/2018/06/Match-Report-9-GUA_CHI.pdf správa] |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[18. jún]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=70| !width=150| !width=100| |- |align=right| '''{{PRI|h|2}}''' |'''{{ku|32|21}}''' |<small>({{ku|14|10}})</small> |align=left| {{GTM|h|1}} | 130 divákov | [http://www.handballargentina.org/escuela/wp-content/uploads/2018/06/Match-Report-12-PUR_GUA.pdf správa] |- |align=right| '''{{CHL|h|2}}''' |'''{{ku|36|13}}''' |<small>({{ku|18|6}})</small> |align=left| {{PER|h|1}} | 290 divákov | [http://www.handballargentina.org/escuela/wp-content/uploads/2018/06/Match-Report-14-CHI_PER.pdf správa] |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[20. jún]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=70| !width=150| !width=100| |- |align=right| '''{{ARG|h|2}}''' |'''{{ku|54|10}}''' |<small>({{ku|29|4}})</small> |align=left| {{GTM|h|1}} | 100 divákov | [http://www.handballargentina.org/escuela/wp-content/uploads/2018/06/Match-Report-16-ARG_GUA.pdf správa] |- |align=right| '''{{PRI|h|2}}''' |'''{{ku|30|25}}''' |<small>({{ku|16|13}})</small> |align=left| {{PER|h|1}} | ? divákov | [http://www.handballargentina.org/escuela/wp-content/uploads/2018/06/Match-Report-18-PER_PUR.pdf správa] |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[21. jún]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=70| !width=150| !width=100| |- |align=right| '''{{GTM|h|2}}''' |'''{{ku|31|26}}''' |<small>({{ku|16|10}})</small> |align=left| {{PER|h|1}} | 90 divákov | [http://www.handballargentina.org/escuela/wp-content/uploads/2018/06/Match-Report-21-GUA_PER.pdf správa] |- |align=right| '''{{ARG|h|2}}''' |'''{{ku|24|18}}''' |<small>({{ku|10|9}})</small> |align=left| {{CHL|h|1}} | 1 760 divákov | [http://www.handballargentina.org/escuela/wp-content/uploads/2018/06/Match-Report-24-CHI_ARG.pdf správa] |} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=150 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Výhry}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=70 |Skóre !width=35 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1.||align=left|{{ARG|h|1}} |4||4||0||0|| {{ku|168|54}} || +114||'''8''' |- bgcolor=#CCFFCC |2.||align=left|{{CHL|h|1}} |4||3||0||1|| {{ku|126|77}} || +49||'''6''' |- bgcolor=#eeeeee |3.||align=left|{{PRI|h|1}} |4||2||0||2|| {{ku|106|121}} || −15||'''4''' |- bgcolor=#eeeeee |4.||align=left|{{GTM|h|1}} |4||1||0||3|| {{ku|76|151}} || −75||'''2''' |- bgcolor=#e6e6e6 |5.||align=left|{{PER|h|1}} |4||0||0||4|| {{ku|72|145}} || −73||'''0''' |} ==== Skupina B ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[16. jún]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=70| !width=150| !width=100| |- |align=right| '''{{URY|h|2}}''' |'''{{ku|34|25}}''' |<small>({{ku|18|12}})</small> |align=left| {{PRY|h|1}} | 222 divákov | [http://www.handballargentina.org/escuela/wp-content/uploads/2018/06/Match-Report-1-URU_PAR.pdf správa] |- |align=right| '''{{BRA|h|2}}''' |'''{{ku|42|13}}''' |<small>({{ku|21|6}})</small> |align=left| {{CAN|h|1}} | 289 divákov | [http://www.handballargentina.org/escuela/wp-content/uploads/2018/06/Match-Report-3-BRA_CAN.pdf správa] |- |align=right| '''{{GRL|h|2}}''' |'''{{ku|35|24}}''' |<small>({{ku|18|11}})</small> |align=left| {{COL|h|1}} | 1 900 divákov | [http://www.handballargentina.org/escuela/wp-content/uploads/2018/06/Match-Report-5-GRO_COL.pdf správa] |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[17. jún]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=70| !width=150| !width=100| |- |align=right| '''{{URY|h|2}}''' |'''{{ku|26|24}}''' |<small>({{ku|14|8}})</small> |align=left| {{CAN|h|1}} | 100 divákov | [http://www.handballargentina.org/escuela/wp-content/uploads/2018/06/Match-Report-6-CAN_URU.pdf správa] |- |align=right| '''{{BRA|h|2}}''' |'''{{ku|42|22}}''' |<small>({{ku|18|11}})</small> |align=left| {{COL|h|1}} | 247 divákov | [http://www.handballargentina.org/escuela/wp-content/uploads/2018/06/Match-Report-8-COL_BRA.pdf správa] |- |align=right| '''{{GRL|h|2}}''' |'''{{ku|35|22}}''' |<small>({{ku|17|13}})</small> |align=left| {{PRY|h|1}} | 933 divákov | [http://www.handballargentina.org/escuela/wp-content/uploads/2018/06/Match-Report-10-PAR_GRO.pdf správa] |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[18. jún]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=70| !width=150| !width=100| |- |align=right| '''{{CAN|h|2}}''' |'''{{ku|25|24}}''' |<small>({{ku|11|11}})</small> |align=left| {{COL|h|1}} | 120 divákov | [http://www.handballargentina.org/escuela/wp-content/uploads/2018/06/Match-Report-11-CAN_COL.pdf správa] |- |align=right| '''{{BRA|h|2}}''' |'''{{ku|40|14}}''' |<small>({{ku|18|6}})</small> |align=left| {{PRY|h|1}} | 140 divákov | [http://www.handballargentina.org/escuela/wp-content/uploads/2018/06/Match-Report-13-BRA_PAR.pdf správa] |- |align=right| {{URY|h|2}} |'''{{ku|29|31}}''' |<small>({{ku|14|17}})</small> |align=left| '''{{GRL|h|1}}''' | 1 920 divákov | [http://www.handballargentina.org/escuela/wp-content/uploads/2018/06/Match-Report-15-URU_GRL.pdf správa] |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[20. jún]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=70| !width=150| !width=100| |- |align=right| '''{{CAN|h|2}}''' |'''{{ku|25|21}}''' |<small>({{ku|12|9}})</small> |align=left| {{PRY|h|1}} | 200 divákov | [http://www.handballargentina.org/escuela/wp-content/uploads/2018/06/Match-Report-17-PAR_CAN.pdf správa] |- |align=right| '''{{URY|h|2}}''' |'''{{ku|26|22}}''' |<small>({{ku|13|12}})</small> |align=left| {{COL|h|1}} | 219 divákov | [http://www.handballargentina.org/escuela/wp-content/uploads/2018/06/Match-Report-19-URU_COL.pdf správa] |- |align=right| '''{{BRA|h|2}}''' |'''{{ku|36|26}}''' |<small>({{ku|21|11}})</small> |align=left| {{GRL|h|1}} | 2 150 divákov | [http://www.handballargentina.org/escuela/wp-content/uploads/2018/06/Match-Report-20-GRL_BRA.pdf správa] |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[21. jún]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=70| !width=150| !width=100| |- |align=right| {{PRY|h|2}} |'''{{ku|22|24}}''' |<small>({{ku|12|11}})</small> |align=left| '''{{COL|h|1}}''' | 150 divákov | [http://www.handballargentina.org/escuela/wp-content/uploads/2018/06/Match-Report-22-COL_PAR.pdf správa] |- |align=right| '''{{BRA|h|2}}''' |'''{{ku|35|21}}''' |<small>({{ku|20|8}})</small> |align=left| {{URY|h|1}} | 300 divákov | [http://www.handballargentina.org/escuela/wp-content/uploads/2018/06/Match-Report-23-BRA_URU.pdf správa] |- |align=right| '''{{GRL|h|2}}''' |'''{{ku|32|20}}''' |<small>({{ku|15|9}})</small> |align=left| {{CAN|h|1}} | 2 200 divákov | [http://www.handballargentina.org/escuela/wp-content/uploads/2018/06/Match-Report-25-GRL_CAN.pdf správa] |} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=150 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Výhry}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=70 |Skóre !width=35 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1.||align=left|{{BRA|h|1}} |5||5||0||0|| {{ku|195|96}} || +99||'''10''' |- bgcolor=#CCFFCC |2.||align=left|{{GRL|h|1}} |5||4||0||1|| {{ku|159|131}} || +28||'''8''' |- bgcolor=#eeeeee |3.||align=left|{{URY|h|1}} |5||3||0||2|| {{ku|136|137}} || −1||'''6''' |- bgcolor=#eeeeee |4.||align=left|{{CAN|h|1}} |5||2||0||3|| {{ku|107|145}} || −38||'''4''' |- bgcolor=#e6e6e6 |5.||align=left|{{COL|h|1}} |5||1||0||4|| {{ku|116|150}} || −34||'''2''' |- |6.||align=left|{{PRY|h|1}} |5||0||0||5|| {{ku|104|158}} || −54||'''0''' |} === Play-off === ==== Stretnutie o 9. miesto ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[23. jún]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=70| !width=150| !width=100| |- |align=right| '''{{COL|h|2}}''' |'''{{ku|33|26}}''' |<small>({{ku|15|15}})</small> |align=left| {{PER|h|1}} | 222 divákov | [http://www.handballargentina.org/escuela/wp-content/uploads/2018/06/Match-Report-26-PER_COL.pdf správa] |} ==== Stretnutia o 5.{{--}}8. miesto ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[23. jún]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=70| !width=150| !width=100| |- |align=right| {{PRI|h|2}} |'''{{ku|26|30}}''' |<small>({{ku|14|14}})</small> |align=left| '''{{CAN|h|1}}''' | 200 divákov | [http://www.handballargentina.org/escuela/wp-content/uploads/2018/06/Match-Report-27-PUR_CAN.pdf správa] |- |align=right| '''{{URY|h|2}}''' |'''{{ku|36|15}}''' |<small>({{ku|17|7}})</small> |align=left| {{GTM|h|1}} | 400 divákov | [http://www.handballargentina.org/escuela/wp-content/uploads/2018/06/Match-Report-28-GUA_URU.pdf správa] |} ==== Stretnutie o 7. miesto ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[24. jún]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=70| !width=150| !width=100| |- |align=right| '''{{PRI|h|2}}''' |'''{{ku|32|20}}''' |<small>({{ku|18|10}})</small> |align=left| {{GTM|h|1}} | 92 divákov | [http://www.handballargentina.org/escuela/wp-content/uploads/2018/06/Match-Report-31-GUA_PUR.pdf správa] |} ==== Stretnutie o 5. miesto ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[24. jún]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=70| !width=150| !width=100| |- |align=right| {{URY|h|2}} |'''{{ku|22|29}}''' |<small>({{ku|9|14}})</small> |align=left| '''{{CAN|h|1}}''' | 800 divákov | [http://www.handballargentina.org/escuela/wp-content/uploads/2018/06/Match-Report-32-URU_CAN.pdf správa] |} ==== Semifinále ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[23. jún]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=70| !width=150| !width=100| |- |align=right| '''{{BRA|h|2}}''' |'''{{ku|32|24}}''' |<small>({{ku|14|11}})</small> |align=left| {{CHL|h|1}} | 2 122 divákov | [http://www.handballargentina.org/escuela/wp-content/uploads/2018/06/Match-Report-29-CHI_BRA.pdf správa] |- |align=right| '''{{ARG|h|2}}''' |'''{{ku|39|17}}''' |<small>({{ku|17|8}})</small> |align=left| {{GRL|h|1}} | 2 460 divákov | [http://www.handballargentina.org/escuela/wp-content/uploads/2018/06/Match-Report-30-ARG_GRO.pdf správa] |} ==== Stretnutie o 3. miesto ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFDAB9 | colspan=6|[[24. jún]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=70| !width=150| !width=100| |- |align=right| '''{{CHL|h|2}}''' |'''{{ku|39|36 p}}''' |<small>({{ku|16|16}})</small> |align=left| {{GRL|h|1}} | 2 420 divákov | [http://www.handballargentina.org/escuela/wp-content/uploads/2018/06/Match-Report-33-GRL_CHI.pdf správa] |} ==== Finále ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#F7F6A8 | colspan=6|[[24. jún]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=70| !width=150| !width=100| |- |align=right| '''{{ARG|h|2}}''' |'''{{ku|29|24}}''' |<small>({{ku|13|8}})</small> |align=left| {{BRA|h|1}} | 1 730 divákov | [http://www.handballargentina.org/escuela/wp-content/uploads/2018/06/Match-Report-34-ARG_BRA.pdf správa] |} == Konečné poradie == {| class="wikitable" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! width=150|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" |align=center| [[Súbor:Gold medal america.svg|17px]] || {{ARG|h|1}} | bgcolor=#CCFFCC rowspan=3|postup na [[Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov 2019|MS 2019]] |- bgcolor="#DCE5E5" |align=center| [[Súbor:Silver medal america.svg|17px]] || {{BRA|h|1}} |- bgcolor="#FFDAB9" |align=center| [[Súbor:Bronze medal (Americas).svg|17px]] || {{CHL|h|1}} |- |align=center| 4. || {{GRL|h|1}} |- |align=center| 5. || {{CAN|h|1}} |- |align=center| 6. || {{URY|h|1}} |- |align=center| 7. || {{PRI|h|1}} |- |align=center| 8. || {{GTM|h|1}} |- |align=center| 9. || {{COL|h|1}} |- |align=center| 10. || {{PER|h|1}} |- |align=center| 11. || {{PRY|h|1}} |} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://pan-am-2018.ghf.gl/ Oficiálna stránka Panamerických majstrovstiev 2018] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180622164620/http://pan-am-2018.ghf.gl/ |date=2018-06-22 }} {{eng icon}} * [http://panamhandball.org/ Oficiálna stránka Panamerickej hádzanárskej federácie] {{spa icon}}/{{eng icon}} * [http://www.ghf.gl/ Oficiálna stránka Grónskej hádzanárskej federácie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181226081742/http://www.ghf.gl/ |date=2018-12-26 }} {{dan icon}} == Zdroje == * [http://panamhandball.org/pathf/2018/06/18/panamericano-adulto-masculino-nuuk-grl-2018-mens-senior-pan-american-championship/ Panamerické majstrovstvá 2018 na stránke Panamerickej hádzanárskej federácie] {{spa icon}} * [http://www.the-sports.org/handball-2018-men-s-panamerican-championships-epr85889.html Panamerické majstrovstvá 2018 na stránke the-sports.org] {{eng icon}} * [http://www.todor66.com/handball/America/Men_2018.html Panamerické majstrovstvá 2018 na stránke todor66.com] {{eng icon}} {{Koncové šablóny |{{Panamerické majstrovstvá v hádzanej}} }} [[Kategória:Hádzaná v 2018]] [[Kategória:Panamerické majstrovstvá v hádzanej mužov]] [[Kategória:Športové podujatia v Grónsku|Hádzaná]] 5snyquhlf4zlg7wyeu2kd40ryj1e2c7 3 622039 8212925 7591656 2026-05-12T20:49:22Z Pe3kZA 39673 upozornenie 8212925 wikitext text/x-wiki {{Vitajte|redaktor=Pe3kZA|reg=regáno}} Ahoj, tebou vložený text bol zrejme strojový preklad a nezodpovedal požiadavkám wiki. Preto bol odstránený.--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:58, 31. august 2018 (UTC) {{Exp3N}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 09:21, 24. apríl 2023 (UTC) {{Copytext|Petrova Lehota}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:19, 8. jún 2023 (UTC) == Referencie == Ahoj, vo všetkých článkoch je nutné opraviť referencie - dať ich do textu, na ktorý sa vzťahujú a ktorý dokladajú.--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:49, 12. máj 2026 (UTC) dj6mu4goujw9qkjpulvqq67lyr79mk2 0 622172 8212976 8070949 2026-05-13T04:55:44Z Akul59 168826 pridaná [[Kategória:Plešivská planina]] pomocou použitia HotCat 8212976 wikitext text/x-wiki {{Geobox| Mountain Range <!-- *** Name section *** --> | name = Plešivská planina | native_name = | other_name = | category = [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologický podcelok]] <!-- *** Image *** --> | image = Dubník SR5.jpg | image_size = | image_caption = Západný okraj pri Kunovej Teplici <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | state1 = | region = [[Košický kraj|Košický]] | region1 = | district = [[Rožňava (okres)|Rožňava]] | district1 = | district2 = | city = | city1 = <!-- *** Orography *** --> | parent = [[Slovenský kras]] | parent_type = Nadradená <br/>jednotka | border_type = Susedné <br/>jednotky | border = [[Rožňavská kotlina]]<br/>[[Turecká (geomorfologický podcelok)|Turecká]]<br/>[[Hrádok (geomorfologický podcelok)|Hrádok]]<br/>[[Koniarska planina]]<br/>[[Rimavská kotlina]]<br/>[[Silická planina]] | part_type = Podradené <br/>jednotky | part = | geology = | geology1 = | period = | period1 = | orogeny = | orogeny1 = <!-- *** Geography *** --> | area = | lat_d = 48.606 | long_d = 20.428 | length = | length_orientation = | length_round = | width = | width_orientation = | width_round = | highest = [[Štít (vrch v Slovenskom krase)|Štít]] | highest location = | highest_country = | highest_state = | highest_region = | highest_district = | highest_elevation = 851 | highest_lat_d = | highest_lat_m = | highest_lat_s = | highest_lat_NS = | highest_long_d = | highest_long_m = | highest_long_s = | highest_long_EW = | lowest = južný okraj podcelku | lowest_location = | lowest_country = | lowest_state = | lowest_region = | lowest_district = | lowest_elevation = cca 210 | lowest_lat_d = | lowest_lat_m = | lowest_lat_s = | lowest_lat_NS = | lowest_long_d = | lowest_long_m = | lowest_long_s = | lowest_long_EW = | woods = <!-- *** Free fields *** --> | free_name = | free_value = <!-- *** Maps *** --> | map = Relief Map of Slovakia.png | map_background = | map_caption = Poloha územia na Slovensku | map_locator = Slovensko-reliéf <!-- *** Websites *** --> | commons = Plešivská planina | statistics = | website = }} '''Plešivská planina'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel : Názvy geomorfologických jednotiek | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/geomorfologicke-jednotky.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2017-10-11 | dátum prístupu = 2020-06-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> je [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologický podcelok]] [[Slovenský kras|Slovenského krasu]]. Nachádza sa v jeho severozápadnej časti, medzi údoliami riek [[Štítnik (rieka)|Štítnik]], [[Slaná]] a [[Honský potok]]. == Polohopis == <center><small>'''[[Geomorfologické členenie Slovenska|Hierarchia]]'''</small></center> <center><small>''[[Alpsko-himalájska sústava]]'' → ''[[Karpaty]]'' → ''[[Západné Karpaty]]'' → ''[[Vnútorné Západné Karpaty]]'' → ''[[Slovenské rudohorie]]'' → ''[[Slovenský kras]]'' → '''''Plešivská planina'''''</small></center> <center><small>***</small></center> Podcelok leží v severnej polovici centrálnej časti Slovenského krasu, západne od mesta [[Rožňava]]. Na východe susedí s [[Rožňavská kotlina|Rožňavskou kotlinou]], severným smerom nadväzuje [[Revúcka vrchovina]] s podcelkami [[Turecká (geomorfologický podcelok)|Turecká]] a [[Hrádok (geomorfologický podcelok)|Hrádok]]. Západným smerom pokračuje krajinný celok [[Koniarska planina|Koniarskou planinou]] a južným smerom [[Silická planina|Silickou planinou]], medzi nimi sa na juhovýchode územia krajmo dotýka [[Rimavská kotlina]], podcelok [[Juhoslovenská kotlina|Juhoslovenskej kotliny]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-09-02| miesto = Bratislava }}</ref> == Vybrané vrchy == * [[Štít (vrch v Slovenskom krase)|Štít]] ({{mnm|851}}) * [[Vlčí štít (845 m)|Vlčí štít]] ({{mnm|845}}) * [[Vlčí štít (814 m)|Vlčí štít]] ({{mnm|814}}) * [[Ostrý vŕšok (vrch v Slovenskom krase)|Ostrý vŕšok]] ({{Mnm|775}})<ref name=M>''Slovenský kras – Domica. Turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999</ref> == Chránené územia == Územie patrí do [[Národný park Slovenský kras|Národného parku Slovenský kras]] a z maloplošných chránených území tu leží [[prírodná rezervácia]] [[Gerlašské skaly]] a [[národná prírodná pamiatka]] [[Diviačia priepasť]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.hiking.sk/?x=20.42863&y=48.60677&ref=permalink | vydavateľ = mapy.hiking.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-09-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Turizmus == Aj táto časť Slovenského krasu má vybudovanú sieť turistických chodníkov, ktoré vedú planinou. Najväčšia hustota trás je v severnej časti, v blízkosti PR [[Gerlašské skaly]], kde sa stretávajú i chodníky, vedúce z južnej časti planiny. == Doprava == Južným okrajom územia vedie [[európska cesta 58]] v koridore cesty [[Cesta I. triedy 16 (Slovensko)|I/16]] ([[Lučenec]] – [[Košice]]), ako aj [[železničná trať Zvolen – Košice]]. Na ne nadväzujú komunikácie, vedúce západným okrajom územia, a to [[Cesta II. triedy 587 (Slovensko)|cesta II/587]] ([[Plešivec]] – [[Štítnik (okres Rožňava)|Štítnik]]) a [[železničná trať Plešivec – Slavošovce]]. Severným okrajom vedie [[Cesta II. triedy 526 (Slovensko)|cesta II/526]] (Štítnik – [[Rožňava]]). == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Plešivská planina}} {{Slovenský kras}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Slovenský kras]] [[Kategória:Planiny na Slovensku]] [[Kategória:Geomorfologické podcelky na Slovensku]] [[Kategória:Plešivská planina]] n8gi11ooi8ejws3kqw21aoj5a4xn1pb 8212982 8212976 2026-05-13T05:35:08Z Akul59 168826 zmena poradia v [[Kategória:Plešivská planina]]: " " pomocou použitia HotCat 8212982 wikitext text/x-wiki {{Geobox| Mountain Range <!-- *** Name section *** --> | name = Plešivská planina | native_name = | other_name = | category = [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologický podcelok]] <!-- *** Image *** --> | image = Dubník SR5.jpg | image_size = | image_caption = Západný okraj pri Kunovej Teplici <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | state1 = | region = [[Košický kraj|Košický]] | region1 = | district = [[Rožňava (okres)|Rožňava]] | district1 = | district2 = | city = | city1 = <!-- *** Orography *** --> | parent = [[Slovenský kras]] | parent_type = Nadradená <br/>jednotka | border_type = Susedné <br/>jednotky | border = [[Rožňavská kotlina]]<br/>[[Turecká (geomorfologický podcelok)|Turecká]]<br/>[[Hrádok (geomorfologický podcelok)|Hrádok]]<br/>[[Koniarska planina]]<br/>[[Rimavská kotlina]]<br/>[[Silická planina]] | part_type = Podradené <br/>jednotky | part = | geology = | geology1 = | period = | period1 = | orogeny = | orogeny1 = <!-- *** Geography *** --> | area = | lat_d = 48.606 | long_d = 20.428 | length = | length_orientation = | length_round = | width = | width_orientation = | width_round = | highest = [[Štít (vrch v Slovenskom krase)|Štít]] | highest location = | highest_country = | highest_state = | highest_region = | highest_district = | highest_elevation = 851 | highest_lat_d = | highest_lat_m = | highest_lat_s = | highest_lat_NS = | highest_long_d = | highest_long_m = | highest_long_s = | highest_long_EW = | lowest = južný okraj podcelku | lowest_location = | lowest_country = | lowest_state = | lowest_region = | lowest_district = | lowest_elevation = cca 210 | lowest_lat_d = | lowest_lat_m = | lowest_lat_s = | lowest_lat_NS = | lowest_long_d = | lowest_long_m = | lowest_long_s = | lowest_long_EW = | woods = <!-- *** Free fields *** --> | free_name = | free_value = <!-- *** Maps *** --> | map = Relief Map of Slovakia.png | map_background = | map_caption = Poloha územia na Slovensku | map_locator = Slovensko-reliéf <!-- *** Websites *** --> | commons = Plešivská planina | statistics = | website = }} '''Plešivská planina'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel : Názvy geomorfologických jednotiek | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/geomorfologicke-jednotky.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2017-10-11 | dátum prístupu = 2020-06-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> je [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologický podcelok]] [[Slovenský kras|Slovenského krasu]]. Nachádza sa v jeho severozápadnej časti, medzi údoliami riek [[Štítnik (rieka)|Štítnik]], [[Slaná]] a [[Honský potok]]. == Polohopis == <center><small>'''[[Geomorfologické členenie Slovenska|Hierarchia]]'''</small></center> <center><small>''[[Alpsko-himalájska sústava]]'' → ''[[Karpaty]]'' → ''[[Západné Karpaty]]'' → ''[[Vnútorné Západné Karpaty]]'' → ''[[Slovenské rudohorie]]'' → ''[[Slovenský kras]]'' → '''''Plešivská planina'''''</small></center> <center><small>***</small></center> Podcelok leží v severnej polovici centrálnej časti Slovenského krasu, západne od mesta [[Rožňava]]. Na východe susedí s [[Rožňavská kotlina|Rožňavskou kotlinou]], severným smerom nadväzuje [[Revúcka vrchovina]] s podcelkami [[Turecká (geomorfologický podcelok)|Turecká]] a [[Hrádok (geomorfologický podcelok)|Hrádok]]. Západným smerom pokračuje krajinný celok [[Koniarska planina|Koniarskou planinou]] a južným smerom [[Silická planina|Silickou planinou]], medzi nimi sa na juhovýchode územia krajmo dotýka [[Rimavská kotlina]], podcelok [[Juhoslovenská kotlina|Juhoslovenskej kotliny]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-09-02| miesto = Bratislava }}</ref> == Vybrané vrchy == * [[Štít (vrch v Slovenskom krase)|Štít]] ({{mnm|851}}) * [[Vlčí štít (845 m)|Vlčí štít]] ({{mnm|845}}) * [[Vlčí štít (814 m)|Vlčí štít]] ({{mnm|814}}) * [[Ostrý vŕšok (vrch v Slovenskom krase)|Ostrý vŕšok]] ({{Mnm|775}})<ref name=M>''Slovenský kras – Domica. Turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999</ref> == Chránené územia == Územie patrí do [[Národný park Slovenský kras|Národného parku Slovenský kras]] a z maloplošných chránených území tu leží [[prírodná rezervácia]] [[Gerlašské skaly]] a [[národná prírodná pamiatka]] [[Diviačia priepasť]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.hiking.sk/?x=20.42863&y=48.60677&ref=permalink | vydavateľ = mapy.hiking.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-09-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Turizmus == Aj táto časť Slovenského krasu má vybudovanú sieť turistických chodníkov, ktoré vedú planinou. Najväčšia hustota trás je v severnej časti, v blízkosti PR [[Gerlašské skaly]], kde sa stretávajú i chodníky, vedúce z južnej časti planiny. == Doprava == Južným okrajom územia vedie [[európska cesta 58]] v koridore cesty [[Cesta I. triedy 16 (Slovensko)|I/16]] ([[Lučenec]] – [[Košice]]), ako aj [[železničná trať Zvolen – Košice]]. Na ne nadväzujú komunikácie, vedúce západným okrajom územia, a to [[Cesta II. triedy 587 (Slovensko)|cesta II/587]] ([[Plešivec]] – [[Štítnik (okres Rožňava)|Štítnik]]) a [[železničná trať Plešivec – Slavošovce]]. Severným okrajom vedie [[Cesta II. triedy 526 (Slovensko)|cesta II/526]] (Štítnik – [[Rožňava]]). == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Plešivská planina}} {{Slovenský kras}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Slovenský kras]] [[Kategória:Planiny na Slovensku]] [[Kategória:Geomorfologické podcelky na Slovensku]] [[Kategória:Plešivská planina| ]] 3io5ljtp3qz4n40ofmh3z9h6det7zlj 0 622181 8212994 7636099 2026-05-13T05:57:18Z Akul59 168826 autoritné údaje 8212994 wikitext text/x-wiki {{Geobox| Mountain Range <!-- *** Name section *** --> | name = Jelšavský kras | native_name = | other_name = | category = [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologický podcelok]] <!-- *** Image *** --> | image = Jelšava 4KS1.jpg | image_size = | image_caption = Centrálna časť pri Jelšave <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | state1 = | region = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | region1 = | district = [[Revúca (okres)|Revúca]] | district1 = | district2 = | city = | city1 = <!-- *** Orography *** --> | parent = [[Slovenský kras]] | parent_type = Nadradená <br/>jednotka | border_type = Susedné <br/>jednotky | border = [[Hrádok (geomorfologický podcelok)|Hrádok]]<br/>[[Železnícke predhorie]]<br/>[[Rimavská kotlina]]<br/>[[Koniarska planina]] | part_type = Podradené <br/>jednotky | part = | geology = | geology1 = | period = | period1 = | orogeny = | orogeny1 = <!-- *** Geography *** --> | area = | lat_d = 48.619 | long_d = 20.267 | length = | length_orientation = | length_round = | width = | width_orientation = | width_round = | highest = [[Slovenská skala]] | highest location = | highest_country = | highest_state = | highest_region = | highest_district = | highest_elevation = 622 | highest_lat_d = | highest_lat_m = | highest_lat_s = | highest_lat_NS = | highest_long_d = | highest_long_m = | highest_long_s = | highest_long_EW = | lowest = južný okraj podcelku | lowest_location = | lowest_country = | lowest_state = | lowest_region = | lowest_district = | lowest_elevation = cca 230 | lowest_lat_d = | lowest_lat_m = | lowest_lat_s = | lowest_lat_NS = | lowest_long_d = | lowest_long_m = | lowest_long_s = | lowest_long_EW = | woods = <!-- *** Free fields *** --> | free_name = | free_value = <!-- *** Maps *** --> | map = Relief Map of Slovakia.png | map_background = | map_caption = Poloha územia na Slovensku | map_locator = Slovensko-reliéf <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = }} '''Jelšavský kras''' je [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologický podcelok]] [[Slovenský kras|Slovenského krasu]]. Nachádza sa v jeho severozápadnej časti a najvyšší vrch [[Slovenská skala]] dosahuje {{Mnm|622}} == Polohopis == <center><small>'''[[Geomorfologické členenie Slovenska|Hierarchia]]'''</small></center> <center><small>''[[Alpsko-himalájska sústava]]'' → ''[[Karpaty]]'' → ''[[Západné Karpaty]]'' → ''[[Vnútorné Západné Karpaty]]'' → ''[[Slovenské rudohorie]]'' → ''[[Slovenský kras]]'' → '''''Jelšavský kras'''''</small></center> <center><small>***</small></center> Podcelok tvorí výbežok pohoria v severozápadnej časti Slovenského krasu, s ktorým je spojený ramenom [[Koniarska planina|Koniarskej planiny]]. Na severovýchode susedí [[Hrádok (geomorfologický podcelok)|Hrádok]], severným smerom [[Železnícke predhorie]], oba podcelky [[Revúcka vrchovina|Revúckej vrchoviny]], južným smerom krajina klesá do [[Rimavská kotlina|Rimavskej kotliny]], podcelku [[Juhoslovenská kotlina|Juhoslovenskej kotliny]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-09-02| miesto = Bratislava }}</ref> == Vybrané vrchy == * [[Slovenská skala]] ({{mnm|622}}) – najvyšší vrch podcelku * Strieborník ({{mnm|556}}) * Tri peniažky ({{Mnm|564}})<ref name=M>''Slovenský kras – Domica. Turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999</ref> == Chránené územia == Juhovýchodná časť územia patrí do ochranného pásma [[Národný park Slovenský kras|Národného parku Slovenský kras]]. == Turizmus == Táto časť Slovenského krasu je turisticky menej navštevovanou časťou pohoria a planinou vedie len niekoľko málo turistických chodníkov. Vo východnej časti je významná {{Turistická značka|zelená}} zeleno značená trasa z [[Plešivec|Plešivca]] do sedla Hrádok, na ktorý sa pripája {{Turistická značka|žltá}} žltá trasa z [[Jelšavská Teplica|Jelšavskej Teplice]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.hiking.sk/?x=20.26812&y=48.6192&ref=permalink | vydavateľ = mapy.hiking.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-09-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Doprava == Centrálnou časťou vedie údolím [[Muráň (rieka)|riečky Muráň]] [[Cesta II. triedy 532 (Slovensko)|cesta II/532]] i [[železničná trať Plešivec – Muráň]], smerujúce do [[Revúca (mesto)|Revúcej]]. [[Jelšava (mesto)|Jelšavou]] prechádza i [[Cesta II. triedy 526 (Slovensko)|cesta II/526]] ([[Ratková]] – [[Štítnik (okres Rožňava)|Štítnik]]). == Referencie == {{Referencie}} {{Slovenský kras}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Slovenský kras]] [[Kategória:Planiny na Slovensku]] [[Kategória:Geomorfologické podcelky na Slovensku]] 5trds48j5clq9i2isg69aol2ao28haj 0 623535 8212849 7977418 2026-05-12T18:46:55Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8212849 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný |typ = kňaz |meno = Ondrej Lazár Tkáč |aktuálny titul = slovenský katolícky kňaz, misionár |meno v inom jazyku = |kód jazyka = <!-- ak sa zadá musí byť v ISO kód jazyka hun: maďarčina, deu: nemčina, ... --> |portrét = <!-- meno obrázku na commons --> |popis portrétu = |podpis = <!-- meno obrázku na commons --> |štát pôsobenia = {{Minivlajka|Slovensko|w}} |dátum narodenia = {{dnv|1960|11|5}} |miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] |dátum úmrtia = |miesto úmrtia = |dátum pohrebu = |miesto pohrebu = |1. funkcia = |1. funkcia - obdobie = |1. funkcia - predchodca = |1. funkcia - nástupca = |2. funkcia = |2. funkcia - obdobie = |2. funkcia - predchodca = |2. funkcia - nástupca = |funkcie = |cirkev = rkc |rehoľa = [[Rád menších bratov kapucínov]] (OFMCap) |vstup do rehole dátum = |večné sľuby dátum = |diakonát dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |diakonát miesto = |diakonát svätiteľ = |diakonát svätiteľ funkcia = |kňazské svätenie dátum = {{dúv|1994|9|17|1960|11|5|k=0}}<ref>[https://schematizmus.abuba.sk/knaz-422-sk Schematizmus Bratislavskej arcidiecézy, schematizmus.abuba.sk]{{Nedostupný zdroj|date=november 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> |kňazské svätenie miesto = |kňazské svätenie svätiteľ = |kňazský svätiteľ funkcia = |inkardinácia = |portál1 = |portál2 = |portál3 = | web = }} {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Ondrej Lazár Tkáč | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1960|11|5}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Žáner = [[gospel]], [[pop (hudobný žáner)|pop]], [[folk]], [[country]], [[blues]], [[bluegras]] | Roky pôsobenia = | Pôsobenie = [[kňaz]], [[misionár]], [[spevák]], [[hudobník]], hráč na ústnu harmoniku, [[hudobný skladateľ|skladateľ]], [[textár]] | Hrá na nástroje = [[ústna harmonika]], [[gitara]], [[ťahacia harmonika]], [[fujara]], [[drumbľa]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Felix Ján Tkáč]], [[Kapucíni (hudobná skupina)|Kapucíni]], [[Kapucíni & Stanley]], [[Felice]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = Opus, Cantate, Minor | Webstránka = }} Mgr. '''Ondrej Tkáč''' [[Rád menších bratov kapucínov|OFM Cap]], '''Ondrej Lazár Tkáč''' (* [[5. november]] [[1960]], [[Bratislava]]) je slovenský rímskokatolícky [[kňaz]], [[misionár]], [[spevák]], [[hudobník]], hráč na ústnu harmoniku,<ref>[https://hudba.zoznam.sk/spravy/29-01-2013-popredni-hraci-na-ustnu-harmoniku-sa-stretnu-v-hlave-xxii/ Poprední hráči na ústnu harmoniku sa stretnú v Hlave XXII, hudba.zoznam.sk]</ref> [[hudobný skladateľ|skladateľ]] a [[textár]]. Vykonáva misie po celom Slovensku. Pôsobil a pôsobí v hudobných skupinách: [[Bluegrass Album]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ján Bratinka - profil, banjo, učebnice, vyučovanie | url = https://www.jabrbanjo.sk | dátum prístupu = 2018-10-22 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190117050828/http://private.bluegrass.sk/bratinka/sk/profil.html | dátum archivácie = 2019-01-17}}</ref> [[Kapucíni (hudobná skupina)|Kapucíni]], [[Kapucíni & Stanley]] a [[Felice]], vystupuje aj s [[Lukáš Hirko|Lukášom Hirkom]], [[Michal Hirko|Michalom Hirkom]]. Vystupoval s viacerými skupinami, napr. [[Lojzo]], Rieka Života,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=kapela - LajF2005 - Rieka Života, lajf.riekazivota.sk |url=http://lajf.riekazivota.sk/online.php?topic=kapela |dátum prístupu=2018-10-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20141207045650/http://lajf.riekazivota.sk/online.php?topic=kapela |dátum archivácie=2014-12-07 }}</ref> Filip Puchert Band, Milan Konfráter Blues Band.<ref>[https://www.youtube.com/watch?v=MXdVOx1UKlo Milan Konfráter Blues Band "Polnočný vlak" Múzeum obchodu Bratislava, milan konfráter youtube.com]</ref> == Zo života == Jeho starší brat [[Felix Ján Tkáč]] je tak isto ako Ondrej kňaz. Spolu tiež vystupujú v hudobnej skupine [[Kapucíni (hudobná skupina)|Kapucíni]]. Ich otec Štefan Tkáč bol teoretik insitného umenia, ktorý sa venoval insitnému umeniu a ikonám, založil medzinárodné podujatie ''Trienále insitného umenia''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Insitné umenie, sng.sk |url=https://www.sng.sk/sk/zbierky/moderne-a-sucasne-umenie/insitne-umenie |dátum prístupu=2018-10-20 |url archívu=https://web.archive.org/web/20181020140627/https://www.sng.sk/sk/zbierky/moderne-a-sucasne-umenie/insitne-umenie |dátum archivácie=2018-10-20 }}</ref><ref>[https://www.tyzden.sk/casopis/13405/insita-v-sng/ Insita v SNG, tyzden.sk]</ref><ref>[https://www.databazeknih.cz/autori/stefan-tkac-80065 Štefan Tkáč, databazeknih.cz]</ref> Otec pôsobil ako zástupca [[SNG]]. Keď mal šesť rokov zomrela im matka.<ref>[https://zastolom.sk/felix-jan-tkac-kto-miluje-je-milosrdny/ FÉLIX JÁN TKÁČ: Kto miluje, je milosrdný, zastolom.sk]</ref> Ešte má ďalších dvoch mladších bratov. Prvú ústnu harmoniku dostal v štvrtej triede a naučil sa na nej hrať. Naučil sa hrať aj na gitare. Hru na ťahaciu harmoniku absolvoval počas siedmich rokov výučby. Medzi rokmi [[1976]] do [[1981]] absolvoval s maturitou [[Stredná odborná škola polygrafická|Polygrafické učilište]] v Bratislave. Potom pracoval ako reprodukčný grafik, tlačiar, kurič. Do [[noviciát]]u vstúpili spolu s bratom Felixom [[17. jún]]a [[1982]]. Kňazskú vysviacku prijal [[17. septembra]] [[1994]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Schematizmus Bratislavskej arcidiecézy, Dekanát Bratislava-Stred |url=https://schematizmus.abuba.sk/knaz-531-sk |dátum prístupu=2018-10-20 |url archívu=https://web.archive.org/web/20181016125941/https://schematizmus.abuba.sk/knaz-531-sk |dátum archivácie=2018-10-16 }}</ref> Štúdium [[teológia|teológie]] študoval medzi rokmi [[1990]] až [[1995]]. Kňazskú službu vykonával Bratislave, rok pôsobil v [[Holíč]]i, dva roky v [[Ličartovce|Ličartovciach]], dva roky v [[Žilina|Žiline]], dva roky v [[Bratislava|Bratislave]]. Následne absolvoval dvojročné štúdium františkánskej spirituality v [[Rím]]e. Po štúdiu pôsobil tri roky v [[Pezinok|Pezinku]]. Potom začal pôsobiť v misijnej komunite v Bratislave - [[Rača (mestská časť)|Rači]]. Spolu s bratmi rehoľníkmi a kňazmi vykonáva ľudové misie, duchovné cvičenia pre farnosti na celom Slovensku. Misie vykonávajú aj v [[Česko|Česku]]. Absolvuje návštevy chorých. Vystupoval na festivale ''Harmonikovica, Festival ústnej harmoniky'', ktoré sa konali v klube - ''Hlava XXII Music club'' v [[Bratislava|Bratislave]].<ref>[https://harmonikovica.webnode.sk/ Stránky Festivalu Harmonikovica, harmonikovica.webnode.sk]</ref> Na festivale Harmonikovica 2013, ktorý sa konal [[15. marca]] [[2013]] aj na druhom ročníku Harmonikovica 2014, [[7. marca]] [[2014]] vystupoval spolu so [[Stanley (hudobník)|Stanleym]], ktorý hral na gitare.<ref>[https://hudba.zoznam.sk/spravy/20-03-2013-narodil-sa-novy-festival-harmonikovica-2013/ Narodil sa nový festival: Harmonikovica 2013, hudba.zoznam.sk]</ref><ref>[https://cyrilekxxx.rajce.idnes.cz/Harmonikovica_2014_v_Hlave_XXII/ Harmonikovica 2014 v Hlave XXII, Pavel Ivan - cyrilekxxx.rajce.idnes.cz]</ref> Vystúpil aj na treťom ročníku festivalu - Harmonikovica 2015, ktorý s konal [[6. marca]] [[2015]].<ref>[https://cyrilekxxx.rajce.idnes.cz/Harmonikovica_2015/ Harmonikovica 2015, Pavel Ivan - cyrilekxxx.rajce.idnes.cz]</ref><ref>[https://www.youtube.com/watch?v=_3BlhFxpHKs Harmonikovica, dokument Miro Remo]</ref> Vystúpil tam aj spolu s Filip Puchert Bandom.<ref>[https://www.youtube.com/watch?v=x8aZtd8WntM Filip Puchert Band and Ondrej Lazar Tkac " E BLUES " Harmonikovica 2015]</ref> Do roku [[2014]] pôsobil v kapele Felixa, v kapele [[Felice]]. == Tvorba == === Diskografia === * ''Ak chceš ísť za ním - [[Kapucíni (hudobná skupina)|Kapucíni]]'' - MC, [[1991]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Segmentácia trhu v cirkevnej hudbe ako dôsledok separácie sakrálneho a profánneho prostredia |url=http://www.fphil.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/khv/Musicologica/2008/Kajanova_Cirkevna_hudba.pdf |dátum prístupu=2018-10-20 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140716224142/http://www.fphil.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/khv/Musicologica/2008/Kajanova_Cirkevna_hudba.pdf |dátum archivácie=2014-07-16 }}</ref> * ''To je život - [[Kapucíni]]'' - Cantate, MC, [[1994]]<ref>[http://www.kapucini-stanley.sk/view/vtedy Vtedy]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>[https://www.jabrbanjo.sk Ján Bratinka - banjo]</ref> * ''Prosím, nepýtaj sa ma - [[Kapucíni (hudobná skupina)|Kapucíni]]'' - Cantate, CD, [[1996]] * ''Rozlúčka - Kapucíni & [[Stanislav Šášky|Stanley]]'' - Cantate, MC, CD, [[1997]] * ''Inak - [[Kapucíni (hudobná skupina)|Kapucíni]]'' - Minor, MC, CD, [[2000]] * ''Vtedy - [[Kapucíni (hudobná skupina)|Kapucíni]]'' - Minor, 2CD, [[2002]], (výber a reedícia albumov: ''Ak chceš ísť za ním (1991), To je život (1994), Prosím, nepýtaj sa ma (1996), Rozlúčka (1997)).'' * ''Kopa prázdnych slov - [[Kapucíni & Stanley]]'' - BBtech, MC, CD, [[2002]] * ''Všetkými desiatimi - [[Kapucíni & Stanley]]'' - Minor, CD, [[2005]] * ''Ťažká váha - [[Felice]]'' - Ján Tkáč, FJT, <small>R95 0001-2-331</small> CD, [[2005]], harmonika, spev * ''Live v Sečovciach 2005 - [[Kapucíni & Stanley]]'' - CD, [[2006]] * ''30tri - [[Kapucíni & Stanley]]'' - Minor, CD, [[2006]] * ''Túžby - [[Kapucíni & Stanley]]'' - Minor, CD, [[2009]] * ''2000-2009 - Kapucíni'' - Minor, CD, [[2009]] * ''Tajomstvá druhého dychu - [[Felice]]'' - Minor, CD, [[2010]] harmonika, spev * ''Žiť sa má - [[Kapucíni & Stanley]]'' - Minor, CD, [[2015]]<ref>[http://www.kapucini.sk/?show=0&detail=1255 Tri nové kapucínske hudobné CD]</ref> * ''Kapucíni 1991-2009 - [[Kapucíni]]'' - Minor, 4CD, [[2016]] výber a reedícia albumov: ''Ak chceš ísť za ním (1991), To je život (1994), Prosím, nepýtaj sa ma (1996), Rozlúčka (1997), inak (2000), Kopa prázdnych slov (2002), Všetkými desiatimi (2005), 30tri (2006) a Túžby (2009)'' === Spolupráca na albumoch === * ''[[My nič, my muzikanti]] - [[Lojzo]]'' - [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] LP <small>9113 1907</small>, MC <small>9913 0301</small>, [[1987]], A6. Strácam, B4. Euro - Neuro, harmonika<ref>[https://www.discogs.com/Lojzo-My-Ni%C4%8D-My-Muzikanti/release/8438509 My nič, my muzikanti, discogs.com]</ref> * ''Abrahám - Eliška'' - Minor, CD, [[2006]], ústna harmonika<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=CD Abrahám, Hudobníci, eliska.webgarden.com |url=https://eliska.webgarden.com/thema/cd-abraham/hudobnici |dátum prístupu=2018-10-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20181022232750/https://eliska.webgarden.com/thema/cd-abraham/hudobnici |dátum archivácie=2018-10-22 }}</ref> * ''Kompromis V - Štvorlístok - [[Kompromis (skupina)|Kompromis]]'' - Lux communication, CD, [[2007]], 03. Štvorlístok, ústna harmonika * ''Deň žien - [[Metelica (hudobná skupina)|Metelica]] a hostia'' - studio LUX, CD, [[2008]], 05. Okolo bytovky<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Deň žien, metelica.sk |url=http://www.metelica.sk/stranka/den-zien |dátum prístupu=2018-10-20 |url archívu=https://web.archive.org/web/20181016125939/http://www.metelica.sk/stranka/den-zien |dátum archivácie=2018-10-16 }}</ref> * ''Neopustíš - [[Rieka Života]]'' - CD, [[2008]], ústna harmonika<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Rieka Života - Neopustíš, gosamka.gospel.sk |url=http://gosamka.gospel.sk/?content=reviews&i=1118 |dátum prístupu=2018-10-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20181022232847/http://gosamka.gospel.sk/?content=reviews&i=1118 |dátum archivácie=2018-10-22 }}</ref> * ''Uspávanky - [[Katarína Koščová]], [[Martin Husovský]], [[Veronika Husovská]]'' - Slnkorecords, CD, [[2009]], 07. O zvieratkách, ústna harmonika<ref>[http://www.uspavanky.sk/ Uspávanky.sk]</ref><ref>[https://hudba.proglas.cz/noklasik/folk/koscova-husovsky-husovska-uspavanky-recenze-cd/ Koščová/Husovský/Husovská: Uspávanky, hudba.proglas.cz]</ref> * ''Lojzo – Opus 1985 - 1996 - [[Lojzo]]'' - [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] <small>912886-2</small>, 3CD, [[2016]], edícia: [[Kolekcia 1-2-3 v jednom]], 1-12. Strácam, 3-9. Euro Neuro, harmonika ==== Kompilácie ==== * ''Bez Teba niet neba'' - Universal Music - MC, CD, [[1999]], 01. Šťastný deň - [[Kapucíni (hudobná skupina)|Kapucíni]], 10. Srdcové blues - [[Kapucíni (hudobná skupina)|Kapucíni]], 14. Pán je so mnou - [[Kapucíni (hudobná skupina)|Kapucíni]].<ref>[https://www.discogs.com/Various-Bez-Teba-Niet-Neba-V%C3%BDber-Slovenskej-Gospelovej-Hudby/release/11790173 Various – Bez Teba niet neba (Výber slovenskej gospelovej hudby), discogs.com]</ref> * ''Bez Teba niet neba II. - Lux communication - CD, [[2004]], 08. Fujara - [[Kapucíni & Stanley]].<ref>[https://hudba.zoznam.sk/recenzie/2005-03-03-bez-teba-niet-neba-ii-vyber-slovenskej-gospelovej-hudby/ Bez teba niet neba II. - Výber slovenskej gospelovej hudby, hudba.zoznam.sk]</ref> * ''Bez Teba niet neba III.'' - Lux communication - CD + DVD, [[2007]], 10. Babie leto – [[Kapucíni (hudobná skupina)|Kapucíni]], dvd: 17.Babie leto - [[Kapucíni & Stanley]]. * ''Bez Teba niet neba IV.'' - Lux - CD + DVD, [[2010]], 04. Synovia svetla - [[Kapucíni & Stanley]]. == Literatúra == * [[Michal Hirko|Hirko, Michal]] a kolektív: ''Spevník - Kapucíni & Stanley'', Cavolo,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Príhovor autora Spevníka K&S, oficiálna stránka vydavateľstva, o.z. - cavolo.sk |url=https://www.cavolo.sk/l/prihovor-autora-spevnika/ |dátum prístupu=2020-04-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200625130015/https://www.cavolo.sk/l/prihovor-autora-spevnika/ |dátum archivácie=2020-06-25 }}</ref> [[2020]], ISBN 978-80-973364-1-7, kniha vyšla [[20. apríl]]a [[2020]] spevník obsahuje 213 piesní<ref>[https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20200428021 K 25. výročiu kapely Kapucíni & Stanley vychádza spevník 213 piesní, kkbs.sk]</ref> ako bonus sú pridané texty interpretov a skupín: [[Felice]], [[Michal Hirko|Michal]] a [[Lukáš Hirko]], [[Milan Majda]], [[Jakubrafael]] [[Blahoslav Patay]].<ref>[https://zasvatenyzivot.sk/spevnik-kapucini-stanley/ Spevník Kapucíni & Stanley, zasvatenyzivot.sk]</ref> == Referencie == {{referencie|2}} == Externé odkazy == * [http://kapucini.sk/bratislava/bratia/ Stránka Kapucínov]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [http://www.kapucini-stanley.sk/ Oficiálne stránky - www.kapucini-stanley.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121230063318/http://www.kapucini-stanley.sk/ |date=2012-12-30 }} * [https://sk-sk.facebook.com/KapuciniStanley/ Kapucíni & Stanley na facebooku] * [https://www.youtube.com/watch?v=IRMv76HLkoA K ako Kapucín, Ondrej Tkáč, relácia Rehoľná abeceda, z cyklu K ako Kapucín, TV LUX] {{DEFAULTSORT:Tkáč, Ondrej}} [[Kategória:Slovenskí rímskokatolícki kňazi]] [[Kategória:Slovenskí speváci]] [[Kategória:Kresťanskí speváci]] [[Kategória:Hráči na ústnu harmoniku]] [[Kategória:Fujaristi]] [[Kategória:Slovenskí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Kresťanskí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Slovenskí textári piesní]] [[Kategória:Kresťanskí textári piesní]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Slovenskí kapucíni]] 7jn1p1bi82r6b7ovetya8gnqbmi0w4p 0 623923 8212743 7656053 2026-05-12T14:55:36Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8212743 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Národný pamätník olympionikov.jpg|náhľad|300px|Pohľad na pamätník v novembri 2018]] '''Národný pamätník olympionikov''' je pamätník nachádzajúci sa na [[Národný cintorín|Národnom cintoríne]] v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]] na počesť olympionikov zo Slovenska. Podľa Štatútu Pamätníka olympionikov<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Štatút Pamätníka olympionikov|url=https://www.pamatnikolympionikov.sk/userfiles/files/%C5%A1tat%C3%BAt%20Pam%C3%A4tn%C3%ADk%20olympionikov%20N%C3%A1rodn%C3%BD%20cintor%C3%ADn%20Martin%20platn%C3%BD%20od%204_5_2017.docx|dátum vydania=|dátum prístupu=1.11.2018|vydavateľ=[[Slovenský olympijský výbor]]}}</ref> ide o symbolický prejav vďaky občanov Slovenskej republiky výnimočným už nežijúcim športovcom - medailistom z olympijských hier za reprezentáciu krajiny. Autorom pamätníka je slovenský architekt Ing. [[Mojmír Vychodil]].<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Štatút Pamätníka olympionikov|url=https://www.pamatnikolympionikov.sk/userfiles/files/%C5%A1tat%C3%BAt%20Pam%C3%A4tn%C3%ADk%20olympionikov%20N%C3%A1rodn%C3%BD%20cintor%C3%ADn%20Martin%20platn%C3%BD%20od%204_5_2017.docx|dátum vydania=|dátum prístupu=1.11.2018|vydavateľ=Slovenský olympijský výbor|kapitola=Článok 3 - Architektonické riešenie pamätníka}}</ref> Pamätník spravuje [[Slovenský olympijský výbor]]. == História == Existujúci pamätník je výsledkom dlhoročných snáh o zriadenie pietneho miesta, na ktorom by si mohla verejnosť uctiť pamiatku športovcov, ktorí reprezentovali svoju vlasť na najvyššej úrovni - na olympijských hrách. Významní predstavitelia slovenského olympijského hnutia - predovšetkým čestný člen SOV [[Bohumil Golian]], čestný predseda Slovenského olympijského výboru [[Vladimír Černušák]] a predseda Združenia olympijských klubov Slovenskej republiky Ivan Čierny - sa už od deväťdesiatych rokov 20. storočia vyslovovali za myšlienku vybudovania pamätníka po vzore iných krajín.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Souček|meno=Ľubomír|titul=Na Národnom cintoríne v Martine položili základný kameň Národného pamätníka olympionikov|url=https://www.olympic.sk/aktuality-sov/na-narodnom-cintorine-v-martine-polozili-zakladny-kamen-narodneho-pamatnika-olympionikov|dátum vydania=6.11.2013|dátum prístupu=3.11.2018|vydavateľ=Slovenský olympijský výbor (www.olympic.sk)|url archívu=https://web.archive.org/web/20181103173728/https://www.olympic.sk/aktuality-sov/na-narodnom-cintorine-v-martine-polozili-zakladny-kamen-narodneho-pamatnika-olympionikov|dátum archivácie=2018-11-03}}</ref> Napokon sa myšlienky chopil Slovenský olympijský výbor a začal s rokovaním o umiestnení pamätníka. Do úvahy prichádzala [[Bratislava]] či [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysoké Tatry]].<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kopka|meno=Roman|titul=Skromný, dôstojný, kultivovaný – taký je Národný pamätník olympionikov|url=https://myturiec.sme.sk/c/7453989/skromny-dostojny-kultivovany-taky-je-narodny-pamatnik-olympionikov.html|dátum vydania=23.10.2014|dátum prístupu=3.11.2018|vydavateľ=SME (www.myturiec.sme.sk)|url archívu=https://web.archive.org/web/20181103175804/https://myturiec.sme.sk/c/7453989/skromny-dostojny-kultivovany-taky-je-narodny-pamatnik-olympionikov.html|dátum archivácie=2018-11-03}}</ref> Rozhodnutie padlo na mesto Martin, ktoré ponúklo dôstojné miesto na Národnom cintoríne a finančnú spoluúčasť na projekte.<ref name=":3" /> Na dizajn nového pamätníka bola [[10. máj|10. mája]] [[2012]] vyhlásená súťaž<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=SOV vyhlasuje výtvarnú súťaž na tému Pamätník olympionikov na Národnom cintoríne v Martine|url=https://www.olympic.sk/aktuality-sov/sov-vyhlasuje-vytvarnu-sutaz-na-temu-pamatnik-olympionikov-na-narodnom-cintorine-v-martine|dátum vydania=10.05.2012|dátum prístupu=3.11.2018|vydavateľ=Slovenský olympijský výbor (www.olympic.sk)|url archívu=https://web.archive.org/web/20160924044437/https://www.olympic.sk/aktuality-sov/sov-vyhlasuje-vytvarnu-sutaz-na-temu-pamatnik-olympionikov-na-narodnom-cintorine-v-martine|dátum archivácie=2016-09-24}}</ref> a spomedzi 19 súťažných návrhov bol vybraný projekt mladého bratislavského architekta Mojmíra Vychodila.<ref name=":2" /> Základný kameň Národného pamätníka olympionikov na Národnom cintoríne v Martine položili [[6. november|6. novembra]] [[2013]].<ref name=":2" /> Bolo však treba doriešiť financovanie celej stavby. Okrem príspevku Medzinárodného olympijského výboru, Slovenského olympijského výboru a mesta Martin (dotácia 20 tisíc eur z mestského rozpočtu<ref name=":3" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Souček|meno=Ľubomír|titul=Národný pamätník olympionikov v Martine už od júna stavajú, môžete naň prispieť aj vy!|url=https://www.olympic.sk/aktuality-sov/narodny-pamatnik-olympionikov-v-martine-uz-od-juna-stavaju-mozete-nan-prispiet-aj-vy-|dátum vydania=23.7.2014|dátum prístupu=3.11.2018|vydavateľ=Slovenský olympijský výbor (www.olympic.sk)|url archívu=https://web.archive.org/web/20140730031519/https://www.olympic.sk/aktuality-sov/narodny-pamatnik-olympionikov-v-martine-uz-od-juna-stavaju-mozete-nan-prispiet-aj-vy-|dátum archivácie=2014-07-30}}</ref>) bola vyhlásená aj verejná zbierka.<ref name=":3" /> O necelý rok od položenia základného kameňa, [[16. október|16. októbra]] [[2014]], dokončený pamätník slávnostne odhalilo šesť slovenských olympionikov - [[Eva Šuranová]], [[Mária Jasenčáková]], [[Danka Barteková]], [[Anton Urban]], [[Jozef Labuda (volejbalista)|Jozef Labuda]] a [[Michal Martikán]]. Večný oheň na pamätníku zapálil dvojnásobný bronzový medailista a predseda komisie športovcov SOV [[Jozef Gönci|Jozef Gӧnci]].<ref name=":4" /> == Architektúra == Pamätník má obdĺžnikový pôdorys. Na vyvýšenom čiernom podstavci z čiernej [[Granit|žuly]] Nero Zimbabwe s lešteným povrchom<ref name=":1" /> je umiestnených päť žulových okruhliakov zo svetlo šedej žuly s tryskaným povrchom,<ref name=":1" /> každá s priemerom približne 1 meter a hmotnosťou okolo 3 ton.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Souček|meno=Ľubomír|titul=Na Národnom cintoríne v Martine slávnostne odhalili Národný pamätník olympionikov|url=https://www.olympic.sk/aktuality-sov/na-narodnom-cintorine-v-martine-slavnostne-odhalili-narodny-pamatnik-olympionikov|dátum vydania=16. 10. 2014|dátum prístupu=1.11.2018|vydavateľ=Slovenský olympijský výbor (www.olympic.sk)|url archívu=https://web.archive.org/web/20141101221307/https://www.olympic.sk/aktuality-sov/na-narodnom-cintorine-v-martine-slavnostne-odhalili-narodny-pamatnik-olympionikov|dátum archivácie=2014-11-01}}</ref> Podstavec predstavuje krajinu a jej obyvateľov, kamene symbolizujú päť olympijských kruhov a zároveň tatranské štíty, ktoré sa týčia vysoko nad krajinou a sú nositeľmi najvyšších ľudských ideálov.<ref name=":1" /> Uprostred kamenných gúľ je zapustený kahan - večný oheň, ktorý predstavuje olympijský oheň.<ref name=":1" /> Leštený povrch podstavca je členený na jednotlivé obdĺžniky (predstavujúce jednotlivých ľudí žijúcich v krajine), pričom z množstva "bezmenných" nepravidelne vystupujú farebné tabuľky predstavujúce výnimočných športovcov. Dlaždice majú zlatú (zliatina [[Meď|Cu]] - [[Hliník|Al]]<ref name=":1" />), striebornú ([[Antikoro|anticoro]]<ref name=":1" />) alebo bronzovú farbu - vždy podľa toho, akú najcennejšiu medailu športovec na olympijských hrách získal. Na každej tabuľke je uvedené meno a základné faktografické údaje o príslušnom olympionikovi. Pri odhalení pamätníka bolo do podstavca osadených 24 kusov dlaždíc s menami športovcov, z toho 21 bolo umiestnených na vodorovnej ploche a 3 na čelnej kolmej stene podstavca.<ref name=":4" /> Dielo získalo Výročnú trofej Medzinárodného olympijského výboru „Šport a umenie“ 2014 a Cenu Ladislava Chudíka za architektonické dielo propagujúce šport a olympizmus 2014.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=2013 - Národný pamätník olympionikov|url=https://www.vychodil.sk/2013-narodny-pamatnik-olympionikov/|dátum vydania=|dátum prístupu=1.11.2018|vydavateľ=Vychodil architects, s.r.o. (www.vychodil.sk)}}</ref> == Štatút pamätníka a ocenení športovci == ''Štatút Pamätníka olympionikov'' je dokument, ktorý popisuje účel pamätníka, jeho podobu a upravuje pravidlá, podľa ktorých je možné umiestniť na pamätník meno športovca. Bol schválený dňa [[25. február|25. februára]] [[2016]] v [[Bratislava|Bratislave]] na zasadnutí Výkonného výboru Slovenského olympijského výboru. K úpravám v Štatúte došlo [[4. máj|4. mája]] [[2017]].<ref name=":0" /> V zmysle Štatútu má právo na umiestnenie tabuľky s menom každý nežijúci olympijský medailista, ktorý sa narodil na území Slovenska. Ak získal viacero rôznych medailí, tabuľka bude mať farbu najcennejšej z nich. Tabuľka má obsahovať okrem mena a priezviska (u žien vrátane rodného priezviska) aj druh športu, rok konania olympiády, medailové umiestnenie a štát, ktorý vtedy športovec reprezentoval. Štatút pripúšťa aj možnosť umiestniť na pamätník tabuľku olympionika, ktorý sa nenarodil na území Slovenska, ale výrazne sa zaslúžil o jeho reprezentáciu. Nomináciu športovca navrhuje päťčlenná nominačná komisia, ktorú vymenúva a odvoláva Výkonný výbor Slovenského olympijského výboru. Predsedom komisie je prezident SOV.<ref name=":0" /> === Ocenení športovci === {| class="wikitable" |- ! Meno športovca !! Rok<br>ocenenia !! Druh športu !! Získaná medaila !! Rok získania<br>medaily !! Štát |- |[[Mikuláš Athanasov]]|| align="center" | 2014 ||[[Zápasenie (šport)|zápasenie]] ([[Zápasenie gréckorímskym štýlom|gréckorímsky štýl]]) || [[File:Bronze medal olympic.svg|25px]] bronz || align="center" | 1952 || {{Minivlajka|Česko-Slovensko|w}} |- |[[Vladimír Dzurilla]]|| align="center" | 2014 ||[[ľadový hokej]]|| [[File:Bronze medal olympic.svg|25px]] bronz<br>[[File:Silver medal olympic.svg|25px]] striebro<br>[[File:Bronze medal olympic.svg|25px]] bronz || align="center" | 1964<br>1968<br>1972 || {{Minivlajka|Česko-Slovensko|w}} |- |[[Bohumil Golian]]|| align="center" | 2014 ||[[volejbal]]|| [[File:Silver medal olympic.svg|25px]] striebro<br>[[File:Bronze medal olympic.svg|25px]] bronz || align="center" | 1964<br>1968 || {{Minivlajka|Česko-Slovensko|w}} |- |[[František Gregor]]|| align="center" | 2014 ||[[ľadový hokej]]|| [[File:Bronze medal olympic.svg|25px]] bronz || align="center" | 1964 || {{Minivlajka|Česko-Slovensko|w}} |- |[[Zoltán Imrich Halmaj]]|| align="center" | 2014 ||[[plávanie]] (200 [[Meter|m]] [[voľný spôsob (plávanie)|voľným spôsobom]])<br>(4000 m voľným spôsobom)<br>(1000 m voľným spôsobom)<br>(50 [[Yard|yd]] voľným spôsobom)<br>(100 yd voľným spôsobom)<br>(100 m voľným spôsobom)<br>(4 x 200 m voľným spôsobom) || [[File:Silver medal olympic.svg|25px]] striebro<br>[[File:Silver medal olympic.svg|25px]] striebro<br>[[File:Bronze medal olympic.svg|25px]] bronz<br>[[File:Gold medal olympic.svg|25px]] zlato<br>[[File:Gold medal olympic.svg|25px]] zlato<br>[[File:Silver medal olympic.svg|25px]] striebro<br>[[File:Silver medal olympic.svg|25px]] striebro || align="center" | 1900<br>1900<br>1900<br>1904<br>1904<br>1908<br>1908 || {{Minivlajka|Rakúsko-Uhorsko|w}} |- |[[Jozef Herda]]|| align="center" | 2014 || zápasenie (gréckorímsky štýl) || [[File:Silver medal olympic.svg|25px]] striebro || align="center" | 1936 || {{Minivlajka|Československo}}[[Prvá česko-slovenská republika|Československo]] |- |[[Ľudovít Kmeťko]]|| align="center" | 2014 ||[[gymnastika]] (voľné cvičenie družstiev) || [[File:Silver medal olympic.svg|25px]] striebro || align="center" | 1912 || {{Minivlajka|Rakúsko-Uhorsko|w}} |- |[[Mór Koczán]]<br>(Miklós Kovács) || align="center" | 2014 ||[[atletika]] (hod oštepom) || [[File:Bronze medal olympic.svg|25px]] bronz || align="center" | 1912 || {{Minivlajka|Rakúsko-Uhorsko|w}} |- |[[Vincent Lafko]]|| align="center" | 2014 ||[[hádzaná (7 hráčov)|hádzaná]]|| [[File:Silver medal olympic.svg|25px]] striebro || align="center" | 1972 || {{Minivlajka|Česko-Slovensko|w}} |- |[[Štefan Matlák]]|| align="center" | 2014 ||[[futbal]]|| [[File:Silver medal olympic.svg|25px]] striebro || align="center" | 1964 || {{Minivlajka|Česko-Slovensko|w}} |- |[[Ondrej Nepela]]|| align="center" | 2014 ||[[krasokorčuľovanie]]|| [[File:Gold medal olympic.svg|25px]] zlato || align="center" | 1972 || {{Minivlajka|Česko-Slovensko|w}} |- |[[Matylda Pálfyová]]|| align="center" | 2014 || gymnastika (družstvá) || [[File:Silver medal olympic.svg|25px]] striebro || align="center" | 1936 || {{Minivlajka|Československo}}[[Prvá česko-slovenská republika|Československo]] |- |[[Dušan Pašek]]|| align="center" | 2014 || ľadový hokej || [[File:Silver medal olympic.svg|25px]] striebro || align="center" | 1984 || {{Minivlajka|Česko-Slovensko|w}} |- |[[Peter Pospíšil]]|| align="center" | 2014 || hádzaná || [[File:Silver medal olympic.svg|25px]] striebro || align="center" | 1972 || {{Minivlajka|Česko-Slovensko|w}} |- |[[Alexander Prokopp]]|| align="center" | 2014 ||[[športová streľba]] (vojenská puška na 300m) || [[File:Gold medal olympic.svg|25px]] zlato || align="center" | 1912 || {{Minivlajka|Rakúsko-Uhorsko|w}} |- |[[Pavel Schmidt]]|| align="center" | 2014 ||[[veslovanie]] (dvojskif) || [[File:Gold medal olympic.svg|25px]] zlato || align="center" | 1960 || {{Minivlajka|Česko-Slovensko|w}} |- |[[František Schmucker]]|| align="center" | 2014 || futbal || [[File:Silver medal olympic.svg|25px]] striebro || align="center" | 1964 || {{Minivlajka|Česko-Slovensko|w}} |- |[[Július Strnisko]]|| align="center" | 2014 || zápasenie ([[Zápasenie voľným štýlom|voľný štýl]]) || [[File:Bronze medal olympic.svg|25px]] bronz || align="center" | 1980 || {{Minivlajka|Česko-Slovensko|w}} |- |[[Eva Šuranová]]|| align="center" | 2017<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Na Národnom pamätníku odhalili tabuľku na počesť Evy Šuranovej|url=https://www.teraz.sk/vsetko-o-ms-v-atletike/olympijske-na-narodnom-pamatniku-od/288814-clanok.html|dátum vydania=27. 10. 2017|dátum prístupu=1.11.2018|vydavateľ=[[TASR]] (www.teraz.sk)|url archívu=https://web.archive.org/web/20181101214939/https://www.teraz.sk/vsetko-o-ms-v-atletike/olympijske-na-narodnom-pamatniku-od/288814-clanok.html|dátum archivácie=2018-11-01}}</ref>|| atletika || [[File:Bronze medal olympic.svg|25px]] bronz || align="center" | 1972 || {{Minivlajka|Česko-Slovensko|w}} |- |[[Alojz Szokol]]|| align="center" | 2014 || atletika (beh na 100 m) || [[File:Bronze medal olympic.svg|25px]] bronz || align="center" | 1896 || {{Minivlajka|Rakúsko-Uhorsko|w}} |- |[[Rudolf Tajcnár]]|| align="center" | 2014 || ľadový hokej || [[File:Bronze medal olympic.svg|25px]] bronz || align="center" | 1972 || {{Minivlajka|Česko-Slovensko|w}} |- |[[Július Toček]]|| align="center" | 2014 || veslovanie || [[File:Bronze medal olympic.svg|25px]] bronz || align="center" | 1964 || {{Minivlajka|Česko-Slovensko|w}} |- |[[Július Torma]]|| align="center" | 2014 ||[[Box (šport)|box]]|| [[File:Gold medal olympic.svg|25px]] zlato || align="center" | 1948 || {{Minivlajka|Česko-Slovensko|w}} |- |[[Ladislav Troják]]|| align="center" | 2014 || ľadový hokej || [[File:Silver medal olympic.svg|25px]] striebro || align="center" | 1948 || {{Minivlajka|Česko-Slovensko|w}} |- |[[Vladimír Weiss (1939)|Vladimír Weiss]]|| align="center" | 2018<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Na Národnom pamätníku odhalili tabuľku V. Weissovi najstaršiemu|url=https://www.teraz.sk/sport/olympijske-na-narodnom-pamatniku-od/356656-clanok.html|dátum vydania=24.10.2018|dátum prístupu=1.11.2018|vydavateľ=[[TASR]] (www.teraz.sk)|url archívu=https://web.archive.org/web/20181101215115/https://www.teraz.sk/sport/olympijske-na-narodnom-pamatniku-od/356656-clanok.html|dátum archivácie=2018-11-01}}</ref>|| futbal || [[File:Silver medal olympic.svg|25px]] striebro || align="center" | 1964 || {{Minivlajka|Česko-Slovensko|w}} |- |[[Vojtech Zulawsky]]|| align="center" | 2014 ||[[športový šerm|šerm]] (šabľa) || [[File:Silver medal olympic.svg|25px]] striebro || align="center" | 1908 || {{Minivlajka|Rakúsko-Uhorsko|w}} |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|q=Národný pamätník olympionikov|commonscat=Národný pamätník olympionikov}} == Externé odkazy == * [https://www.pamatnikolympionikov.sk/ Oficiálna stránka pamätníka]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} [[Kategória:Pamätníky na Slovensku]] clq0sy8gh8bd28us5cxoiqu1kgtjpa5 0 627248 8212977 8047506 2026-05-13T04:56:32Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8212977 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Perth | native_name = Peairt <small>([[Škótska gaelčina]])</small> | other_name = | category = Mesto <!-- *** Image *** --> | image = Perth, View of the River Tay from Perth Bridge - geograph.org.uk - 1711451.jpg | image_caption = Rieka [[Tay]] v meste <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = Coa Scotland Town Perth big.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Spojené kráľovstvo | country_flag = 1 | state_type = Krajina | state = Škótsko | state_type1 = Správna oblasť | state1 = | region = Perth and Kinross | histregion = Perthshire | district = | commune = | municipality = | capital = <!-- *** Family *** --> | parent = | range = | road = | border = | part = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = | building = | river = [[Tay]] <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = | lat_d = 56 | lat_m = 23 | lat_s = 49.2 | lat_NS = S | long_d = 03 | long_m = 26 | long_s = 13.2 | long_EW = Z | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_lat_m = | highest_lat_s = | highest_lat_NS = | highest_long_d = | highest_long_m = | highest_long_s = | highest_long_EW = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_lat_m = | lowest_lat_s = | lowest_lat_NS = | lowest_long_d = | lowest_long_m = | lowest_long_s = | lowest_long_EW = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 17.5 <!-- *** Population *** --> | population = 47 430 | population_date = | population_density = <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = | timezone_DST = | postal_code = PH1, PH2, PH14 | area_code = | area_code_type = | code = | code1 = Perth | code1_type = Poštový obvod | code2 = 01738 | code2_type = Telefónna predvoľba <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Scotland location map.svg | map_background = | map_caption = | map_locator = Škótsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = | map2 = | freemap_zoom = <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = |Portal1=Spojené kráľovstvo}} '''Perth''' je [[mesto (všeobecne)|mesto]] v [[Škótsko|Škótsku]] ležiace na rieke [[Tay]], západne od mesta [[Dundee (Škótsko)|Dundee]]. Bývalé kráľovské mesto je správnym centrom kraja Perth a Kinross. V roku [[2012]] tu žilo 47 180 obyvateľov<ref name="auto">{{cite web |url = http://gro-scotland.gov.uk/statistics/theme/population/estimates/special-area/settlements-localities/mid-2012/list-of-tables.html |title = Mid-2012 Populations Estimates for Settlements and Localities in Scotland |accessdate = 28 November 2014|deadurl = yes|archiveurl = https://web.archive.org/web/20141027170905/http://gro-scotland.gov.uk/statistics/theme/population/estimates/special-area/settlements-localities/mid-2012/list-of-tables.html|archivedate = 27 October 2014|df = dmy-all}}</ref> == Partnerské mestá == * {{Flagicon|Nemecko}} [[Aschaffenburg]], [[Nemecko]] * {{Flagicon|Poľsko}} [[Bydgoszcz]], [[Poľsko]] * {{Flagicon|Čína}} [[Chaj-kchou]], [[Čína]] * {{Flagicon|Kanada}} [[Perth (Ontário)|Perth]], [[Kanada]] * {{Flagicon|Rusko}} [[Pskov]], [[Rusko]] == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.perthcity.co.uk/ Oficiálna stránka] * [http://www.perfectperth.com/ Vitajte v Perthe] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081010155745/http://www.perfectperth.com/ |date=2008-10-10 }} * [http://www.pkc.gov.uk/ Perth a Kinross ] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120326213633/http://www.pkc.gov.uk/ |date=2012-03-26 }} * [http://www.perthshire.co.uk/ Perthshire - turistické informácie kraja] == Zdroj == {{Preklad|cs|Perth (Skotsko)|16511526}} {{Výhonok Spojeného kráľovstva}} [[Kategória:Mestá v Škótsku]] [[Kategória:Prístavné mestá v Škótsku]] [[Kategória:Prístavné mestá Severného mora]] [[Kategória:Perth (Škótsko)| ]] cz5xtc52jgimqqqom8sb20qngowdiui 0 628322 8212670 8202636 2026-05-12T12:02:43Z ~2026-28798-75 294632 Grendy 8212670 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Gábor Grendel | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = [[Zoznam poslancov NR SR (2020 – 2023)|Súčasný]] | Úrad = [[Národná rada Slovenskej republiky|poslanec Národnej rady SR]] | Začiatok obdobia = [[23. marec|23. marca]] [[2016]] | Koniec obdobia = | Predchodca = | Nástupca = | Poradie2 = Bývalý | Úrad2 = podpredseda Národnej rady SR | Začiatok obdobia2 = [[20. marec|20. marca]] [[2020]] | Poradie3 = Bývalý | Úrad3 = predseda strany [[NOVA (politická strana)|NOVA]] | Začiatok obdobia3 = [[3. jún]] [[2017]] | Koniec obdobia3 = [[13. február]] [[2019]] | Predchodca3 = [[Daniel Lipšic]] | Nástupca3 = ''neobsadené'' | Dátum narodenia = {{dnv|1980|7|15}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[NOVA (politická strana)|NOVA]] | Alma mater = [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofická fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Národnosť = maďarská<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Gábor Grendel | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/os/161258/gabor-grendel | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2023-03-23 }}</ref> | Vierovyznanie = | Rodičia = [[Lajos Grendel]]<br />Ágota Grendel, rod. Sebők | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Koniec obdobia2 = [[25. október|25. októbra]] [[2023]] }} [[Magister (akademická hodnosť)|Mgr.]] '''Gábor Grendel''' (* [[15. júl]] [[1980]], [[Bratislava]])<ref name="nrsr-profil"/><ref name="uk-absolvent" /> je [[Slovensko|slovenský]] politik a bývalý novinár, v súčasnosti podpredseda [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]] a poslanec za stranu [[NOVA (politická strana)|NOVA]], ktorej bol medzi rokmi 2017{{--}}2019 predsedom. Jeho syn je Grendy a špagety s jogurtom. == Životopis == Gábor Grendel sa narodil 15. júla 1980 v Bratislave v rodine [[Lajos Grendel|Lajosa Grendela]], významného predstaviteľa maďarskej literatúry na Slovensku<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zomrel významný spisovateľ Lajos Grendel, otec poslanca NR SR | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/495691-zomrel-vyznamny-spisovatel-lajos-grendel-otec-poslanca-nr-sr/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2018-12-18 | dátum prístupu = 2020-02-10 }}</ref> a novinárky [[Ágota Grendel|Ágoty Grendel]], rodenej Sebők.<ref>Grendel Ágota. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Databanka Maďarov na Slovensku | url = https://adatbank.sk/lexikon/grendel-agota/ | vydavateľ = Fórum inštitút pre výskum menšín | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-23 | miesto = Šamorín | jazyk = hu }}{{Nedostupný zdroj|date=september 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V roku [[2003]] absolvoval štúdium [[žurnalistika|žurnalistiky]] v kombinácii s [[maďarčina|maďarským jazykom]] a literatúrou na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]].<ref name="uk-absolvent">Gábor Grendel. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osoby, ktoré získali titul na UK | url = http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Gabor+Grendel | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-23 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20230323222223/http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Gabor+Grendel | dátum archivácie = 2023-03-23 }}</ref> === Pôsobenie v médiách === Pracoval v denníku [[Új Szó]], rádiu [[Twist]], televíziách [[TA3]] a [[TV Markíza|Markíza]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Fila | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Tódová | meno2 = Monika | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Gábor Grendel: V Nove budem liberálom | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/6607916/gabor-grendel-v-nove-budem-liberalom.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2012-11-18 | dátum prístupu = 2020-02-10 }}</ref> Po tom, čo dvanásť rokov moderoval politické relácie a pracoval ako redaktor hlavnej spravodajskej relácie „Televízne noviny“ v Markíze, sa v roku [[2010]] stal hovorcom ministra vnútra [[Daniel Lipšic|Daniela Lipšica]], ktorý bol vtedy podpredsedom [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Televízni redaktori sa stávajú hovorcami | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/168209/televizny-redaktori-sa-stavaju-hovorcami/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2010-07-16 | dátum prístupu = 2023-03-23}}</ref> === Politické pôsobenie === ==== Poslanec Národnej rady (2016 – 2020) ==== Do Národnej rady SR kandidoval vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|voľbách v roku 2016]] z 15. miesta kandidátky [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti – OĽANO|OĽaNO]] a NOVA. So ziskom 14 479 platných prednostných hlasov sa posunul na 11. miesto.<ref name="vysledky2016"/> V Národnej rade SR bol členom poslaneckého klubu OĽaNO, predsedom Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti SIS a členom Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť.<ref name="nrsr-profil"/> ==== Poslanec Národnej rady (2020 – 2023) ==== Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|voľbách v roku 2020]] kandidoval do Národnej rady opäť na kandidátke OĽANO, zo 148. miesta ako jeden zo šiestich členov NOVA, a získal 131 866 hlasov. Momentálne pôsobí ako podpredseda NR SR a taktiež je členom Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť. ==== Strana NOVA ==== Gábor Grendel bol [[3. jún]]a [[2017]] zvolený za predsedu [[NOVA (politická strana)|strany NOVA]].<ref name=grendelnacele/> [[13. február]]a [[2019]] rezignoval na funkciu predsedu, dôvodom sú odlišné predstavy o strategických krokoch hnutia.<ref name="odstupil"/> V máji 2021 Grendel spolu s ďalšími poslancami v Klube priateľov Tibetu poslali gratulačný list novozvolenému premiérovi tibetskej exilovej vlády Penpovi Tseringovi.<ref name="dennikn-tibet"/> == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="dennikn-tibet">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Podpredseda parlamentu Gábor Grendel s ďalšími | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2407745/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-05-27 | dátum prístupu = 2021-06-28 }}</ref> <ref name="nrsr-profil">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mgr. Gábor Grendel | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=910&CisObdobia=7 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-13 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name="vysledky2016">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Definitívne výsledky hlasovania | url = http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2016/sk/data04.html | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-13 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name="grendelnacele">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Gábor Grendel sa dnes stal novým predsedom hnutia NOVA| url = https://www.aktuality.sk/clanok/493932/gabor-grendel-sa-dnes-stal-novym-predsedom-hnutia-nova/ | dátum vydania = 2017-06-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-05 | vydavateľ = Ringier Axel Springer | miesto = |jazyk = }}</ref> <ref name="odstupil">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = G. Grendel odstupuje z funkcie predsedu hnutia NOVA | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/g-grendel-odstupuje-z-funkcie-predsedu/378210-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-13 | dátum prístupu = 2019-02-13}}</ref> }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=910&CisObdobia=7 Gábor Grendel] – poslanecký profil na webe Národnej rady SR * [https://www.teraz.sk/tag/gabor-grendel Články týkajúce sa Gábora Grendela] na portáli teraz.sk TASR {{Poslanci NR SR (2016 – 2020)}} {{Poslanci NR SR (2020 – 2024)}} {{Poslanci NR SR (2023 – 2027)}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Grendel, Gábor}} [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Politici NOVA]] [[Kategória:Politici OĽaNO]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2016 – 2020)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2020 – 2023)]] [[Kategória:Predsedovia slovenských politických strán]] [[Kategória:Slovenské osobnosti maďarského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti TV Markíza v politike]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Podpredsedovia NR SR]] 5syt82tihpagl34ubqh0jtuofrtf43a 8212671 8212670 2026-05-12T12:03:44Z Vasiľ 2806 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28798-75|~2026-28798-75]] ([[User_talk:~2026-28798-75|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Fillos X. 8202636 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Gábor Grendel | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = [[Zoznam poslancov NR SR (2020 – 2023)|Súčasný]] | Úrad = [[Národná rada Slovenskej republiky|poslanec Národnej rady SR]] | Začiatok obdobia = [[23. marec|23. marca]] [[2016]] | Koniec obdobia = | Predchodca = | Nástupca = | Poradie2 = Bývalý | Úrad2 = podpredseda Národnej rady SR | Začiatok obdobia2 = [[20. marec|20. marca]] [[2020]] | Poradie3 = Bývalý | Úrad3 = predseda strany [[NOVA (politická strana)|NOVA]] | Začiatok obdobia3 = [[3. jún]] [[2017]] | Koniec obdobia3 = [[13. február]] [[2019]] | Predchodca3 = [[Daniel Lipšic]] | Nástupca3 = ''neobsadené'' | Dátum narodenia = {{dnv|1980|7|15}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[NOVA (politická strana)|NOVA]] | Alma mater = [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofická fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Národnosť = maďarská<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Gábor Grendel | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/os/161258/gabor-grendel | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2023-03-23 }}</ref> | Vierovyznanie = | Rodičia = [[Lajos Grendel]]<br />Ágota Grendel, rod. Sebők | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Koniec obdobia2 = [[25. október|25. októbra]] [[2023]] }} [[Magister (akademická hodnosť)|Mgr.]] '''Gábor Grendel''' (* [[15. júl]] [[1980]], [[Bratislava]])<ref name="nrsr-profil"/><ref name="uk-absolvent" /> je [[Slovensko|slovenský]] politik a bývalý novinár, v súčasnosti podpredseda [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]] a poslanec za stranu [[NOVA (politická strana)|NOVA]], ktorej bol medzi rokmi 2017{{--}}2019 predsedom. == Životopis == Gábor Grendel sa narodil 15. júla 1980 v Bratislave v rodine [[Lajos Grendel|Lajosa Grendela]], významného predstaviteľa maďarskej literatúry na Slovensku<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zomrel významný spisovateľ Lajos Grendel, otec poslanca NR SR | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/495691-zomrel-vyznamny-spisovatel-lajos-grendel-otec-poslanca-nr-sr/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2018-12-18 | dátum prístupu = 2020-02-10 }}</ref> a novinárky [[Ágota Grendel|Ágoty Grendel]], rodenej Sebők.<ref>Grendel Ágota. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Databanka Maďarov na Slovensku | url = https://adatbank.sk/lexikon/grendel-agota/ | vydavateľ = Fórum inštitút pre výskum menšín | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-23 | miesto = Šamorín | jazyk = hu }}{{Nedostupný zdroj|date=september 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V roku [[2003]] absolvoval štúdium [[žurnalistika|žurnalistiky]] v kombinácii s [[maďarčina|maďarským jazykom]] a literatúrou na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]].<ref name="uk-absolvent">Gábor Grendel. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osoby, ktoré získali titul na UK | url = http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Gabor+Grendel | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-23 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20230323222223/http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Gabor+Grendel | dátum archivácie = 2023-03-23 }}</ref> === Pôsobenie v médiách === Pracoval v denníku [[Új Szó]], rádiu [[Twist]], televíziách [[TA3]] a [[TV Markíza|Markíza]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Fila | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Tódová | meno2 = Monika | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Gábor Grendel: V Nove budem liberálom | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/6607916/gabor-grendel-v-nove-budem-liberalom.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2012-11-18 | dátum prístupu = 2020-02-10 }}</ref> Po tom, čo dvanásť rokov moderoval politické relácie a pracoval ako redaktor hlavnej spravodajskej relácie „Televízne noviny“ v Markíze, sa v roku [[2010]] stal hovorcom ministra vnútra [[Daniel Lipšic|Daniela Lipšica]], ktorý bol vtedy podpredsedom [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Televízni redaktori sa stávajú hovorcami | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/168209/televizny-redaktori-sa-stavaju-hovorcami/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2010-07-16 | dátum prístupu = 2023-03-23}}</ref> === Politické pôsobenie === ==== Poslanec Národnej rady (2016 – 2020) ==== Do Národnej rady SR kandidoval vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|voľbách v roku 2016]] z 15. miesta kandidátky [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti – OĽANO|OĽaNO]] a NOVA. So ziskom 14 479 platných prednostných hlasov sa posunul na 11. miesto.<ref name="vysledky2016"/> V Národnej rade SR bol členom poslaneckého klubu OĽaNO, predsedom Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti SIS a členom Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť.<ref name="nrsr-profil"/> ==== Poslanec Národnej rady (2020 – 2023) ==== Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|voľbách v roku 2020]] kandidoval do Národnej rady opäť na kandidátke OĽANO, zo 148. miesta ako jeden zo šiestich členov NOVA, a získal 131 866 hlasov. Momentálne pôsobí ako podpredseda NR SR a taktiež je členom Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť. ==== Strana NOVA ==== Gábor Grendel bol [[3. jún]]a [[2017]] zvolený za predsedu [[NOVA (politická strana)|strany NOVA]].<ref name=grendelnacele/> [[13. február]]a [[2019]] rezignoval na funkciu predsedu, dôvodom sú odlišné predstavy o strategických krokoch hnutia.<ref name="odstupil"/> V máji 2021 Grendel spolu s ďalšími poslancami v Klube priateľov Tibetu poslali gratulačný list novozvolenému premiérovi tibetskej exilovej vlády Penpovi Tseringovi.<ref name="dennikn-tibet"/> == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="dennikn-tibet">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Podpredseda parlamentu Gábor Grendel s ďalšími | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2407745/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-05-27 | dátum prístupu = 2021-06-28 }}</ref> <ref name="nrsr-profil">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mgr. Gábor Grendel | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=910&CisObdobia=7 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-13 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name="vysledky2016">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Definitívne výsledky hlasovania | url = http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2016/sk/data04.html | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-13 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name="grendelnacele">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Gábor Grendel sa dnes stal novým predsedom hnutia NOVA| url = https://www.aktuality.sk/clanok/493932/gabor-grendel-sa-dnes-stal-novym-predsedom-hnutia-nova/ | dátum vydania = 2017-06-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-05 | vydavateľ = Ringier Axel Springer | miesto = |jazyk = }}</ref> <ref name="odstupil">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = G. Grendel odstupuje z funkcie predsedu hnutia NOVA | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/g-grendel-odstupuje-z-funkcie-predsedu/378210-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-13 | dátum prístupu = 2019-02-13}}</ref> }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=910&CisObdobia=7 Gábor Grendel] – poslanecký profil na webe Národnej rady SR * [https://www.teraz.sk/tag/gabor-grendel Články týkajúce sa Gábora Grendela] na portáli teraz.sk TASR {{Poslanci NR SR (2016 – 2020)}} {{Poslanci NR SR (2020 – 2024)}} {{Poslanci NR SR (2023 – 2027)}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Grendel, Gábor}} [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Politici NOVA]] [[Kategória:Politici OĽaNO]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2016 – 2020)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2020 – 2023)]] [[Kategória:Predsedovia slovenských politických strán]] [[Kategória:Slovenské osobnosti maďarského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti TV Markíza v politike]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Podpredsedovia NR SR]] 5sgxnz6jvr5jp3eoyaioyjc3cx4p0k5 8212672 8212671 2026-05-12T12:03:47Z ~2026-28798-75 294632 Grendyy 8212672 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Gábor Grendel | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = [[Zoznam poslancov NR SR (2020 – 2023)|Súčasný]] | Úrad = [[Národná rada Slovenskej republiky|poslanec Národnej rady SR]] | Začiatok obdobia = [[23. marec|23. marca]] [[2016]] | Koniec obdobia = | Predchodca = | Nástupca = | Poradie2 = Bývalý | Úrad2 = podpredseda Národnej rady SR | Začiatok obdobia2 = [[20. marec|20. marca]] [[2020]] | Poradie3 = Bývalý | Úrad3 = predseda strany [[NOVA (politická strana)|NOVA]] | Začiatok obdobia3 = [[3. jún]] [[2017]] | Koniec obdobia3 = [[13. február]] [[2019]] | Predchodca3 = [[Daniel Lipšic]] | Nástupca3 = ''neobsadené'' | Dátum narodenia = {{dnv|1980|7|15}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[NOVA (politická strana)|NOVA]] | Alma mater = [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofická fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Národnosť = maďarská<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Gábor Grendel | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/os/161258/gabor-grendel | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2023-03-23 }}</ref> | Vierovyznanie = | Rodičia = [[Lajos Grendel]]<br />Ágota Grendel, rod. Sebők | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Koniec obdobia2 = [[25. október|25. októbra]] [[2023]] }} [[Magister (akademická hodnosť)|Mgr.]] '''Gábor Grendel''' (* [[15. júl]] [[1980]], [[Bratislava]])<ref name="nrsr-profil"/><ref name="uk-absolvent" /> je [[Slovensko|slovenský]] politik a bývalý novinár, v súčasnosti podpredseda [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]] a poslanec za stranu [[NOVA (politická strana)|NOVA]], ktorej bol medzi rokmi 2017{{--}}2019 predsedom. Jeho syn je Grendy a špagety s jogurtom. == Životopis == Gábor Grendel sa narodil 15. júla 1980 v Bratislave v rodine [[Lajos Grendel|Lajosa Grendela]], významného predstaviteľa maďarskej literatúry na Slovensku<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zomrel významný spisovateľ Lajos Grendel, otec poslanca NR SR | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/495691-zomrel-vyznamny-spisovatel-lajos-grendel-otec-poslanca-nr-sr/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2018-12-18 | dátum prístupu = 2020-02-10 }}</ref> a novinárky [[Ágota Grendel|Ágoty Grendel]], rodenej Sebők.<ref>Grendel Ágota. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Databanka Maďarov na Slovensku | url = https://adatbank.sk/lexikon/grendel-agota/ | vydavateľ = Fórum inštitút pre výskum menšín | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-23 | miesto = Šamorín | jazyk = hu }}{{Nedostupný zdroj|date=september 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V roku [[2003]] absolvoval štúdium [[žurnalistika|žurnalistiky]] v kombinácii s [[maďarčina|maďarským jazykom]] a literatúrou na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]].<ref name="uk-absolvent">Gábor Grendel. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osoby, ktoré získali titul na UK | url = http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Gabor+Grendel | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-23 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20230323222223/http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Gabor+Grendel | dátum archivácie = 2023-03-23 }}</ref> === Pôsobenie v médiách === Pracoval v denníku [[Új Szó]], rádiu [[Twist]], televíziách [[TA3]] a [[TV Markíza|Markíza]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Fila | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Tódová | meno2 = Monika | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Gábor Grendel: V Nove budem liberálom | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/6607916/gabor-grendel-v-nove-budem-liberalom.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2012-11-18 | dátum prístupu = 2020-02-10 }}</ref> Po tom, čo dvanásť rokov moderoval politické relácie a pracoval ako redaktor hlavnej spravodajskej relácie „Televízne noviny“ v Markíze, sa v roku [[2010]] stal hovorcom ministra vnútra [[Daniel Lipšic|Daniela Lipšica]], ktorý bol vtedy podpredsedom [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Televízni redaktori sa stávajú hovorcami | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/168209/televizny-redaktori-sa-stavaju-hovorcami/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2010-07-16 | dátum prístupu = 2023-03-23}}</ref> === Politické pôsobenie === ==== Poslanec Národnej rady (2016 – 2020) ==== Do Národnej rady SR kandidoval vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|voľbách v roku 2016]] z 15. miesta kandidátky [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti – OĽANO|OĽaNO]] a NOVA. So ziskom 14 479 platných prednostných hlasov sa posunul na 11. miesto.<ref name="vysledky2016"/> V Národnej rade SR bol členom poslaneckého klubu OĽaNO, predsedom Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti SIS a členom Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť.<ref name="nrsr-profil"/> ==== Poslanec Národnej rady (2020 – 2023) ==== Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|voľbách v roku 2020]] kandidoval do Národnej rady opäť na kandidátke OĽANO, zo 148. miesta ako jeden zo šiestich členov NOVA, a získal 131 866 hlasov. Momentálne pôsobí ako podpredseda NR SR a taktiež je členom Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť. ==== Strana NOVA ==== Gábor Grendel bol [[3. jún]]a [[2017]] zvolený za predsedu [[NOVA (politická strana)|strany NOVA]].<ref name=grendelnacele/> [[13. február]]a [[2019]] rezignoval na funkciu predsedu, dôvodom sú odlišné predstavy o strategických krokoch hnutia.<ref name="odstupil"/> V máji 2021 Grendel spolu s ďalšími poslancami v Klube priateľov Tibetu poslali gratulačný list novozvolenému premiérovi tibetskej exilovej vlády Penpovi Tseringovi.<ref name="dennikn-tibet"/> == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="dennikn-tibet">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Podpredseda parlamentu Gábor Grendel s ďalšími | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2407745/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-05-27 | dátum prístupu = 2021-06-28 }}</ref> <ref name="nrsr-profil">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mgr. Gábor Grendel | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=910&CisObdobia=7 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-13 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name="vysledky2016">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Definitívne výsledky hlasovania | url = http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2016/sk/data04.html | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-13 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name="grendelnacele">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Gábor Grendel sa dnes stal novým predsedom hnutia NOVA| url = https://www.aktuality.sk/clanok/493932/gabor-grendel-sa-dnes-stal-novym-predsedom-hnutia-nova/ | dátum vydania = 2017-06-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-05 | vydavateľ = Ringier Axel Springer | miesto = |jazyk = }}</ref> <ref name="odstupil">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = G. Grendel odstupuje z funkcie predsedu hnutia NOVA | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/g-grendel-odstupuje-z-funkcie-predsedu/378210-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-13 | dátum prístupu = 2019-02-13}}</ref> }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=910&CisObdobia=7 Gábor Grendel] – poslanecký profil na webe Národnej rady SR * [https://www.teraz.sk/tag/gabor-grendel Články týkajúce sa Gábora Grendela] na portáli teraz.sk TASR {{Poslanci NR SR (2016 – 2020)}} {{Poslanci NR SR (2020 – 2024)}} {{Poslanci NR SR (2023 – 2027)}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Grendel, Gábor}} [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Politici NOVA]] [[Kategória:Politici OĽaNO]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2016 – 2020)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2020 – 2023)]] [[Kategória:Predsedovia slovenských politických strán]] [[Kategória:Slovenské osobnosti maďarského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti TV Markíza v politike]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Podpredsedovia NR SR]] 1n4jjbkw70q9kea0ofixyoz4cn8hbm2 8212673 8212672 2026-05-12T12:04:03Z Vasiľ 2806 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28798-75|~2026-28798-75]] ([[User_talk:~2026-28798-75|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ 8202636 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Gábor Grendel | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = [[Zoznam poslancov NR SR (2020 – 2023)|Súčasný]] | Úrad = [[Národná rada Slovenskej republiky|poslanec Národnej rady SR]] | Začiatok obdobia = [[23. marec|23. marca]] [[2016]] | Koniec obdobia = | Predchodca = | Nástupca = | Poradie2 = Bývalý | Úrad2 = podpredseda Národnej rady SR | Začiatok obdobia2 = [[20. marec|20. marca]] [[2020]] | Poradie3 = Bývalý | Úrad3 = predseda strany [[NOVA (politická strana)|NOVA]] | Začiatok obdobia3 = [[3. jún]] [[2017]] | Koniec obdobia3 = [[13. február]] [[2019]] | Predchodca3 = [[Daniel Lipšic]] | Nástupca3 = ''neobsadené'' | Dátum narodenia = {{dnv|1980|7|15}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[NOVA (politická strana)|NOVA]] | Alma mater = [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofická fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Národnosť = maďarská<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Gábor Grendel | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/os/161258/gabor-grendel | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2023-03-23 }}</ref> | Vierovyznanie = | Rodičia = [[Lajos Grendel]]<br />Ágota Grendel, rod. Sebők | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Koniec obdobia2 = [[25. október|25. októbra]] [[2023]] }} [[Magister (akademická hodnosť)|Mgr.]] '''Gábor Grendel''' (* [[15. júl]] [[1980]], [[Bratislava]])<ref name="nrsr-profil"/><ref name="uk-absolvent" /> je [[Slovensko|slovenský]] politik a bývalý novinár, v súčasnosti podpredseda [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]] a poslanec za stranu [[NOVA (politická strana)|NOVA]], ktorej bol medzi rokmi 2017{{--}}2019 predsedom. == Životopis == Gábor Grendel sa narodil 15. júla 1980 v Bratislave v rodine [[Lajos Grendel|Lajosa Grendela]], významného predstaviteľa maďarskej literatúry na Slovensku<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zomrel významný spisovateľ Lajos Grendel, otec poslanca NR SR | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/495691-zomrel-vyznamny-spisovatel-lajos-grendel-otec-poslanca-nr-sr/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2018-12-18 | dátum prístupu = 2020-02-10 }}</ref> a novinárky [[Ágota Grendel|Ágoty Grendel]], rodenej Sebők.<ref>Grendel Ágota. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Databanka Maďarov na Slovensku | url = https://adatbank.sk/lexikon/grendel-agota/ | vydavateľ = Fórum inštitút pre výskum menšín | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-23 | miesto = Šamorín | jazyk = hu }}{{Nedostupný zdroj|date=september 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V roku [[2003]] absolvoval štúdium [[žurnalistika|žurnalistiky]] v kombinácii s [[maďarčina|maďarským jazykom]] a literatúrou na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]].<ref name="uk-absolvent">Gábor Grendel. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osoby, ktoré získali titul na UK | url = http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Gabor+Grendel | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-23 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20230323222223/http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Gabor+Grendel | dátum archivácie = 2023-03-23 }}</ref> === Pôsobenie v médiách === Pracoval v denníku [[Új Szó]], rádiu [[Twist]], televíziách [[TA3]] a [[TV Markíza|Markíza]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Fila | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Tódová | meno2 = Monika | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Gábor Grendel: V Nove budem liberálom | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/6607916/gabor-grendel-v-nove-budem-liberalom.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2012-11-18 | dátum prístupu = 2020-02-10 }}</ref> Po tom, čo dvanásť rokov moderoval politické relácie a pracoval ako redaktor hlavnej spravodajskej relácie „Televízne noviny“ v Markíze, sa v roku [[2010]] stal hovorcom ministra vnútra [[Daniel Lipšic|Daniela Lipšica]], ktorý bol vtedy podpredsedom [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Televízni redaktori sa stávajú hovorcami | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/168209/televizny-redaktori-sa-stavaju-hovorcami/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2010-07-16 | dátum prístupu = 2023-03-23}}</ref> === Politické pôsobenie === ==== Poslanec Národnej rady (2016 – 2020) ==== Do Národnej rady SR kandidoval vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|voľbách v roku 2016]] z 15. miesta kandidátky [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti – OĽANO|OĽaNO]] a NOVA. So ziskom 14 479 platných prednostných hlasov sa posunul na 11. miesto.<ref name="vysledky2016"/> V Národnej rade SR bol členom poslaneckého klubu OĽaNO, predsedom Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti SIS a členom Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť.<ref name="nrsr-profil"/> ==== Poslanec Národnej rady (2020 – 2023) ==== Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|voľbách v roku 2020]] kandidoval do Národnej rady opäť na kandidátke OĽANO, zo 148. miesta ako jeden zo šiestich členov NOVA, a získal 131 866 hlasov. Momentálne pôsobí ako podpredseda NR SR a taktiež je členom Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť. ==== Strana NOVA ==== Gábor Grendel bol [[3. jún]]a [[2017]] zvolený za predsedu [[NOVA (politická strana)|strany NOVA]].<ref name=grendelnacele/> [[13. február]]a [[2019]] rezignoval na funkciu predsedu, dôvodom sú odlišné predstavy o strategických krokoch hnutia.<ref name="odstupil"/> V máji 2021 Grendel spolu s ďalšími poslancami v Klube priateľov Tibetu poslali gratulačný list novozvolenému premiérovi tibetskej exilovej vlády Penpovi Tseringovi.<ref name="dennikn-tibet"/> == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="dennikn-tibet">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Podpredseda parlamentu Gábor Grendel s ďalšími | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2407745/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-05-27 | dátum prístupu = 2021-06-28 }}</ref> <ref name="nrsr-profil">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mgr. Gábor Grendel | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=910&CisObdobia=7 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-13 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name="vysledky2016">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Definitívne výsledky hlasovania | url = http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2016/sk/data04.html | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-13 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name="grendelnacele">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Gábor Grendel sa dnes stal novým predsedom hnutia NOVA| url = https://www.aktuality.sk/clanok/493932/gabor-grendel-sa-dnes-stal-novym-predsedom-hnutia-nova/ | dátum vydania = 2017-06-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-05 | vydavateľ = Ringier Axel Springer | miesto = |jazyk = }}</ref> <ref name="odstupil">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = G. Grendel odstupuje z funkcie predsedu hnutia NOVA | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/g-grendel-odstupuje-z-funkcie-predsedu/378210-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-13 | dátum prístupu = 2019-02-13}}</ref> }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=910&CisObdobia=7 Gábor Grendel] – poslanecký profil na webe Národnej rady SR * [https://www.teraz.sk/tag/gabor-grendel Články týkajúce sa Gábora Grendela] na portáli teraz.sk TASR {{Poslanci NR SR (2016 – 2020)}} {{Poslanci NR SR (2020 – 2024)}} {{Poslanci NR SR (2023 – 2027)}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Grendel, Gábor}} [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Politici NOVA]] [[Kategória:Politici OĽaNO]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2016 – 2020)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2020 – 2023)]] [[Kategória:Predsedovia slovenských politických strán]] [[Kategória:Slovenské osobnosti maďarského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti TV Markíza v politike]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Podpredsedovia NR SR]] 5sgxnz6jvr5jp3eoyaioyjc3cx4p0k5 0 631023 8212835 8044862 2026-05-12T18:22:15Z Akul59 168826 wl 8212835 wikitext text/x-wiki {{Geobox| Range <!-- *** Name section *** --> | name = Brančské bradlá | native_name = | other_name = | category = geomorfologická časť<br/>[[Myjavská pahorkatina|Myjavskej pahorkatiny]] <!-- *** Image *** --> | image = Branč, hrad od juhu (5).jpg | image_size = | image_caption = Hradný vrch Branč <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | state1 = | region = [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] | region1 = [[Trnavský kraj|Trnavský]] | region2 = | district = [[Myjava (okres)|Myjava]] | district1 = [[Senica (okres)|Senica]] | district2 = | city = | city1 = <!-- *** Orography *** --> | parent = [[Myjavská pahorkatina|Myjavskej pahorkatiny]] | border = [[Myjavská pahorkatina]] | border1 = [[Žalostinská vrchovina]] | border2 = | border3 = | border4 = | border5 = | border6 = | border7 = | part = | landmark = | geology = | river = [[Myjava (rieka)|Myjava]] | river1 = [[Debernícky potok]] <!-- *** Geography *** --> | area = | length = | length_orientation = | length_round = | width = | width_orientation = | width_round = | highest = [[Branč (vrch)|Branč]] | highest location = | highest_country = | highest_state = | highest_region = | highest_district = | highest_elevation = 473 | highest_lat_d = | highest_lat_m = | highest_lat_s = | highest_lat_NS = | highest_long_d = | highest_long_m = | highest_long_s = | highest_long_WE = | lowest = severozápadný okraj územia | lowest_location = údolie [[Myjava (rieka)|Myjavy]] | lowest_country = | lowest_state = | lowest_region = | lowest_district = | lowest_elevation = cca 250 | lowest_lat_d = | lowest_lat_m = | lowest_lat_s = | lowest_lat_NS = | lowest_long_d = | lowest_long_m = | lowest_long_s = | lowest_long_WE = | lat_d = 48.727 | long_d = 17.495 | woods = <!-- *** Free fields *** --> | free_name = | free_value = <!-- *** Maps *** --> | map = Slovakia - outline map.svg | map_background = Slovakia - background map.png | map_caption = Poloha územia v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko | map1 = Trenčín Region - outline map.svg | map1_background = Trenčín Region - background map.png | map1_caption = Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja | map1_locator = Trenčiansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = }} '''Brančské bradlá''' sú [[Časť (geomorfológia)|geomorfologická časť]] [[Myjavská pahorkatina|Myjavskej pahorkatiny]].<ref name="GCS"/> Zaberajú plošne neveľké územie na severo-západnom okraji krajinného celku, západne od [[Myjava (mesto)|Myjavy]] a najvyšší vrch [[Branč (vrch)|Branč]] dosahuje {{Mnm|475}}<ref name="mapa"/> == Polohopis == Územie zaberá severozápadný okraj [[Myjavská pahorkatina|Myjavskej pahorkatiny]] a je jej jedinou samostatnou [[Časť (geomorfológia)|časťou]]. [[Myjavská pahorkatina|Pahorkatina]] obklopuje Brančské bradlá zo severovýchodu, východu, juhu i západu a len severozápadný okraj lemuje údolie [[Myjava (rieka)|Myjavy]]. To vytvára prírodnú hranicu [[Žalostinská vrchovina|Žalostinskej vrchoviny]], [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologického podcelku]] [[Biele Karpaty|Bielych Karpát]].<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-11| miesto = Bratislava }}</ref> Brančské bradlá patria do povodia Myjavy, ktoré je súčasťou [[Povodie Moravy|povodia Moravy]]. [[Myjava (rieka)|Rieka]] lemuje severný okraj územia a odvádzajú do nej nadbytočnú vodu všetky potoky tejto oblasti Myjavskej pahorkatiny.<ref name="mapa"/> == Ochrana územia == Táto časť Myjavskej pahorkatiny leží na vonkajšom, južnom okraji [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty|Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty]]. Na okraji územia leží jediná osobitne chránená lokalita, prírodná pamiatka [[Rieka Myjava]].<ref name="mapa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.hiking.sk/?x=18.34164&y=49.02337&ref=permalink | vydavateľ = mapy.hiking.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Turizmus == [[Myjavská pahorkatina]] je z turistického hľadiska v tieni susedných [[Biele Karpaty|Bielych Karpát]] s dominantnou [[Veľká Javorina (Biele Karpaty)|Veľkou Javorinou]] ({{Mnm|970}}). Masív Brančských bradiel, vystupujúci z inak pomerne plochého územia pahorkatiny, poskytuje menej náročné výstupy s výhľadmi do okolia. Medzi najatraktívnejšie lokality patrí [[Branč (hrad)|hradný vrch]] [[Branč (vrch)|Branč]], s výškou {{Mnm|475}} najvyšší bod časti.<ref name="mapa"/> === Turistické trasy === * po {{Turistická značka|modrá}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 2413|modrej značke]] zo [[Sobotište|Sobotišťa]] (napojenie na {{Turistická značka|červená}} červenú [[Záhorácka magistrála|Záhorácku magistrálu]]) cez ''Podzámok'' (s odbočením na [[Branč (hrad)|hrad Branč]]) do [[Turá Lúka|Turej Lúky]] * po {{Turistická značka|zelená}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 5139|zelenej značke]] z rázcestia ''Podbranč'' do [[Brezová pod Bradlom|Brezovej pod Bradlom]] (napojenie na {{Turistická značka|červená}} červenú [[Cesta hrdinov SNP|Cestu hrdinov SNP]] a [[Štefánikova magistrála|Štefánikovu magistrálu]]) * po {{Turistická značka|žltá}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 8162|žltej značke]] z osady ''Horná Dolina'' do rázcestia v Podzámku<ref name="mapa"/> === Vybrané vrchy === * [[Branč (vrch)|Branč]] ({{Mnm|475}}) * Starý hrad ({{Mnm|454}}) * Chorvátsky vrch ({{Mnm|462}})<ref name="mapa"/> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Myjavská pahorkatina]] * [[Geomorfologické členenie Slovenska]] [[Kategória:Myjavská pahorkatina]] [[Kategória:Geomorfologické časti na Slovensku]] [[Kategória:Geografia okresu Myjava]] [[Kategória:Geografia okresu Senica]] n13w2yi70nz85wu4oku81qfjjw2zykr 0 631055 8212955 6821507 2026-05-13T00:49:08Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8212955 wikitext text/x-wiki {{Infobox singel|Názov=Paravany|z Albumu=|Interpret=[[Slza]]|Interpret2=|Obrázok=|Veľkosť obrázku=|Popis=|Strana A=|Strana B=|Formát=[[digitálná distribúcia]]|Dátum vydania=[[11. apríla]] [[2019]]|Nahrané=|Žáner=pop music|Dĺžka=|Vydavateľ=[[Universal Music Group]]|Textár=Ondřej Ládek, Petr Lexa|Skladateľ=|Producent=|URL text=|Certifikácie=|Recenzie=|Umiestnenie v rebríčkoch=|Predchádzajúci singel=„[[Nový obzory]]“<br />(2019)|Tento singel='''„Paravany“'''<br />(2019)|Nasledujúci singel=|Tento singel2=|Nasledujúci singel2=|Misc=}}'''„Paravany“''' je [[Singel (hudba)|singel]] českej popovej hudobnej skupiny [[Slza]]. Hudbu vytvoril [[Petr Lexa]], [[Lukáš Bundil]] and [[Oliver Som]], text napísal [[Xindl X]] s Petrom Lexom a pieseň naspieval Petr Lexa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kapela SLZA představuje nový klip k singlu Paravany! {{!}} EVROPA 2|url=https://www.evropa2.cz/clanky/evropa-2/kapela-slza-predstavuje-novy-klip-k-singlu-paravany|vydavateľ=EVROPA 2|dátum prístupu=2019-04-11|jazyk=cs|priezvisko=Evropa2}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Pieseň bola vydaná 11. 4. 2019 na YouTube.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slza - Paravany (Official Music Video)|url=https://www.youtube.com/watch?v=4R84fQ2P73E|dátum prístupu=2019-04-11|jazyk=sk}}</ref> == Videoklip == Videoklip režíroval Jakub Mahdal zo spoločnosti Jakoby Film.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slza má nový singl a klip Paravany a pracuje na desce!|url=https://ocko.tv/slza-ma-novy-singl-a-klip-paravany-a-pracuje-na-desce-fhs-/clanek.aspx?c=A190411_115737_ocko-clanky_nhoc|vydavateľ=Ocko.tv|dátum vydania=2019-04-11|dátum prístupu=2019-04-11}}</ref> == Referencie == <references />{{Slza}} [[Kategória:Piesne z 2019]] [[Kategória:Single z 2019]] [[Kategória:Piesne skupiny Slza]] ru3dntmpqnubmte6lu9cqaahtons24q 0 635432 8213021 7047807 2026-05-13T06:18:00Z Vasiľ 2806 +ref 8213021 wikitext text/x-wiki {{Infobox zaniknutý štát |názov=Horná Lužica |originálny názov=Oberlausitz<br />Łużyce Górne<br />Hornja Łužica |rok vzniku=[[1410]] |rok zániku=[[1867]] |pred 1=Meißenské markgrófstvo |pred 1 vlajka=K.S.Wappenbanner Meißner Löwe.svg |po 1=Severonemecký spolok |po 1 vlajka=Flag of Germany (1867–1919).svg |vlajka= |znak=Oberlausitz Wappen.png |článok o znaku= |znak veľkosť= |hymna= |motto= |mapa=Locator Upper Lusatia within the Holy Roman Empire (1618).svg |mapa poznámka=Horná Lužica v rámci [[Krajiny českej koruny|Krajín českej koruny]] a [[Rímsko-nemecká ríša|Rímsko-nemeckej ríše]] r. [[1618]] |hlavné mesto=[[Budyšín]] ([[Bautzen]]) |rozloha= |najvyšší bod= |najdlhšia rieka= |počet obyvateľov= |jazyky=[[nemčina]], [[hornolužická srbčina]], [[poľština]] |národnostné zloženie=[[Nemci]], [[Lužickí Srbi]], [[Poliaci]] |náboženstvo=[[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolícke]], [[Protestantizmus|protestantské]] |štátne zriadenie=[[dedičná monarchia]] |materský štát=[[Súbor:Banner of the Holy Roman Emperor with haloes (1400-1806).svg|22px|border]] [[Rímsko-nemecká ríša]]<br />[[Súbor:Flag of Bohemia.svg|22px|border]] [[Krajiny českej koruny]]<br />[[Súbor:Flag of Electoral Saxony.svg|22px|border]] [[Saské kurfirstvo]]<br />[[Súbor:Flag of Prussia 1892-1918.svg|22px|border]] [[Pruské kráľovstvo]] |mena= |vznik=[[1410]] |zánik=[[1867]] }} '''Horná Lužica'''<ref name="ÚGKK"/> ({{vjz|deu|''Oberlausitz''}}, {{vjz|hsb|''Hornja Łužica''}}, {{vjz|dsb|''Górna Łužyca''}}, {{vjz|pol|''Łużyce Górne''}}, {{vjz|ces|''Horní Lužice''}}) bol v rokoch [[1410]]{{--}}[[1867]] štátny útvar na historickom území Hornej Lužice, od roku [[1945]] rozdelené medzi [[Nemecko]] (väčšina územia) a [[Poľsko]] (menšia časť). Väčšina nemeckej časti je od roku [[1990]] súčasťou spolkovej krajiny [[Sasko]], malá časť je súčasťou spolkovej krajiny [[Brandenbursko]]. Takmer celá poľská časť je súčasťou [[Dolnosliezske vojvodstvo|Dolnosliezského vojvodstvoa]], malá čast patrí k [[Lubuské vojvodstvo|Lubuskému vojvodstvu]]. Centrom Hornej Lužice je mesto [[Budyšín]], najväčším mestom je však [[Görlitz]] (Zhorelec), v poľskej časti je dôležitým strediskom mesto [[Zgorzelec]]. Do 15. storočia bola oblasť známa ako '''[[Milsko]]''', pretože ju obýval slovanský kmeň [[Milčania|Milčanov]]. [[Dolná Lužica]] sa nazývala [[Lužica]], pretože ju obýval kmeň [[Lužičania|Lužičanov]]. Neskôr bolo meno Lužice prevzaté pre obe časti a dochádza k rozlišovaniu na Hornú a [[Dolná Lužica|Dolnú Lužicu]]. Horná Lužica susedí na západe so [[Sasko]]m, na juhu s [[Čechy|Čechami]], na východe so [[Sliezsko]]m, na severe s [[Dolná Lužica|Dolnou Lužicou]]. V nemeckej časti Hornej Lužice žije približne 640 000 obyvateľov. Väčšinu z nich dnes tvoria [[Nemci]], asi 20 000 obyvateľov sú [[Lužickí Srbi]], ktorý hovoria [[Hornolužická srbčina|hornolužickou srbčinou]]. Poľskú časť Hornej Lužice obývajú od roku 1945 najmä [[Poliaci]], ktorí po [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojne]] vystriedali vysídlených [[Nemci|Nemcov]]. == Súčasť Krajín českej koruny == Od roku [[1329]] do roku [[1635]], kedy bola saskému [[kurfirst]]ovi daná do dedičného zálohu (ako tzv. české léno), bola Horná Lužica súčasťou [[Krajiny českej koruny]]. Od tohoto roku bola ich súčasťou už len formálne ([[de iure]]); fakticky prešli pod správu [[Saské kurfirstvo|Saského kurfirstva]]. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 13.05.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Zdroj == {{Preklad|cs|Horní Lužice|16848821}} {{dejepisný výhonok}} [[Kategória:Historické územia v Česku]] [[Kategória:Historické územia v Nemecku]] [[Kategória:Historické územia v Poľsku]] [[Kategória:Štáty Rímsko-nemeckej ríše]] [[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]] djzdajqxa3wkey85qqmyry5jfimvwc1 0 637471 8212693 8212667 2026-05-12T13:03:28Z DurMar12 181423 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28543-95|~2026-28543-95]] ([[User_talk:~2026-28543-95|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od InternetArchiveBot 7756340 wikitext text/x-wiki {{Infobox Železničná stanica | názov = Žarnovica | obrázok = Železničná_stanica_Žarnovica.jpg | veľkosť obrázku = | popis obrázku = Budova stanice v auguste 2019 | štát = Slovensko | mesto = [[Žarnovica]] | mestská časť = | prevádzkovateľ = [[Železnice Slovenskej republiky|ŽSR]] | zemepisná šírka = 48.485631 | zemepisná dĺžka = 18.727959 | otvorenie = | bývalý názov = | nástupištia = | nástupné hrany = | prístup = | cestovné lístky = áno | počet cestujúcich = | trate = [[Železničná trať Nové Zámky – Zvolen|150 Nové Zámky – Zvolen]] }} '''Železničná stanica Žarnovica''' je [[železničná stanica]] v [[Žarnovica|Žarnovici]]. Leží na trati [[Železničná trať Nové Zámky – Zvolen|150 Nové Zámky – Zvolen]]. Je [[Železničná napájacia sústava|elektrifikovaná]] striedavou sústavou 25 kV.<ref name="vlaky-net"/> == Doprava == Na stanici sa nachádzajú štyri dopravné a jedna manipulačná koľaj. Obsahuje tri vlečky a tri úrovňové nástupištia v dĺžke 350 metrov.<ref name="vlaky-net"/> Stanica má pokladňu [[Železničná spoločnosť Slovensko|ZSSK]] vydávajúcu vnútroštátne lístky a vybrané medzinárodné lístky.<ref name="slovakrail"/> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="slovakrail">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Predajné miesta: Z-Ž | url = https://www.slovakrail.sk/sk/sluzby/sluzby-na-stanici/predajne-miesta-pokladnice/b0.html | vydavateľ = Železničná spoločnosť Slovensko | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-08-31 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190911230238/http://www.slovakrail.sk/sk/sluzby/sluzby-na-stanici/predajne-miesta-pokladnice/b0.html | dátum archivácie = 2019-09-11 }}</ref> <ref name="vlaky-net">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Žarnovica | url = https://www.vlaky.net/trate/objekt/613/zeleznicna-stanica-zarnovica/ | vydavateľ = VLAKY.NET | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-08-31 | miesto = Trnava | jazyk = }}</ref> }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.vlaky.net/trate/objekt/613/zeleznicna-stanica-zarnovica/ Stanica na stránke VLAKY.NET] {{Železničná trať 150 (Slovensko)}} [[Kategória:Železničné stanice na Slovensku|Žarnovica]] [[Kategória:Žarnovica]] [[Kategória:Doprava v okrese Žarnovica]] [[Kategória:Stavby v okrese Žarnovica]] jfdxmauur626ej39m0l454mqxzh3zqv 0 638051 8213106 8078528 2026-05-13T09:57:24Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 3 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8213106 wikitext text/x-wiki {{Infobox | zahlavie = Národný pochod za život | obrazok = National march for Life Kosice 22.9.2013.jpg | popisObrazka = Pochod košickými ulicami počas prvého ročníka (2013) | popis1 = Druh podujatia | data1 = [[Pro-life hnutie|pro-life]] pochod | popis2 = Prvé konanie | data2 = [[22. september]] [[2013]] | popis3 = Dátum konania | data3 = [[september]] | popis4 = Miesto konania | data4 = {{flagicon|Slovakia}} [[Bratislava]], [[Košice]] | popis5 = | data5 = | popis6 = Organizátor | data6 = [[Konferencia biskupov Slovenska]]<br>Kanet | popis7 = | data7 = | popis25 = Web | data25 = [https://pochodzazivot.sk/ pochodzazivot.sk] }} '''Národný pochod za život''' je [[Pro-life hnutie|pro-life]] podujatie, ktoré sa uskutočňuje na Slovensku od roku 2013. Cieľom podujatia poukázať na ochranu života a dôstojnosť človeka od počatia po prirodzenú smrť.<ref>[https://slovensko.hnonline.sk/548386-na-narodny-pochod-za-zivot-prisli-desattisice-ludi Na Národný pochod za život prišli desaťtisíce ľudí, hnonline.sk]</ref><ref>[https://snn.sk/news/pochod-za-zivot-podporilo-desattisice-ludi/ Pochod za život podporilo desaťtisíce ľudí, snn.sk]</ref><ref>[https://www.abuba.sk/abuba/npz-2019 Národný pochod za život 2019, Bratislavská arcidiecéza]</ref> Doteraz sa na Slovensku konali štyri Národné pochody za život. Hlavným iniciátorom a organizátorom Národných pochodov za život je [[Konferencia biskupov Slovenska]], ktorá ich spoluorganizuje s neziskovou organizáciou Kanet. Na pochode spolupracujú ďalšie kresťanské cirkvi, spoločenstvá, pro-life organizácie a tí, ktorí sa stotožňujú s potrebou chrániť ľudský život od počatia po prirodzenú smrť.<ref>http://pochodzazivot.sk/</ref> == Národný pochod za život 2013 == Prvý národný Pochod za život sa konal v [[Košice|Košiciach]] 22. septembra 2013 a účasť dosiahla 80 000.<ref>[http://www.teraz.sk/regiony/kosice-pochod-za-zivot/58997-clanok.html Na Národný pochod za život prišli desaťtisíce ľudí, teraz.sk]</ref> Účastníci pochodovali na podporu Manifestu Národného pochodu za život 2013 <ref>[http://pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2013/ Manifest národného pochodu za život 2013]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>. Pochod mal tiež za cieľ podporu rodinu, ktorá je založená na manželstve muža a ženy <ref>[https://www.teraz.sk/regiony/kosice-pochod-za-zivot/58997-clanok.html Historicky prvý Národný pochod za život na Slovensku pozdravil aj pápež František., teraz.sk]</ref>. Podujatie sa začalo na [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavnej ulici]] prečítaním manifestu pochodu. Pochod za život sa v roku 2013 a 2014 uskutočnil aj v týchto krajinách: * 24. marec 2013: ''March for Life'', [[Brussel]], [[Belgicko]] * marec 2013: ''Oui à la Vie'', [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]], [[Francúzsko]] * 14. apríl2013: ''Marsz dla Życia Szczecin'', [[Štetín]], [[Poľsko]] * 12. máj 2013: ''Marcia per la Vita'', [[Rím]], [[Taliansko]] * 09. máj 2013: ''National March for Life'', [[Ottawa]], [[Kanada]] * máj 2013: ''Marsz dla Życia i Rodziny'', [[Varšava]], [[Poľsko]] * 06. júl 2013: ''All-Ireland Rally for Life'', [[Dublin]], [[Írsko]] * 14. september 2013: ''Marsch für s’Läbe'', [[Zürich]], [[Švajčiarsko]] * 21. september 2013: ''Marsch für das Leben'', [[Berlín]], [[Nemecko]] * 07. december 2013: ''Mars voor het Leven'', [[Haag]], [[Holandsko]] * 19. 01. 2014: ''Marche pour le respect de la Vie'', [[Paríž]], [[Francúzsko]] * 22. január 2014: ''March for Life'', [[Washington]], [[USA]] * 23. marec 2014: ''Celostátní Pochod pro život'', [[Praha]], [[Česko]] * 20. marec 2014: ''Marsch für das Leben'', [[Berlín]], [[Nemecko]] == Národný pochod za život 2015 == Druhý národný pochod za život bol v [[Bratislava|Bratislave]] 20. septembra 2015. Podľa organizátorov mal účasť 85 000 <ref>[http://pochodzazivot.sk/videos/85-000-ludi-narodny-pochod-za-zivot-2015/ 85.000 ľudí – Národný Pochod Za Život 2015, ]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>[https://www.aktuality.sk/clanok/304444/bratislavu-dnes-caka-narodny-pochod-za-zivot-organizuje-ho-katolicka-cirkev/ Na Národný pochod za život prišli do Bratislavy desaťtisíce ľudí, aktuality.sk]</ref><ref>[https://domov.sme.sk/c/20866301/pripravuje-sa-narodny-pochod-za-zivot.html Konferencia biskupov opäť pripravuje Národný pochod za život, sme.sk]</ref> Ľudia svojou účasťou podporili Manifest národného pochodu za život 2015.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Manifest národného pochodu za život 2015 |url=http://pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2015/ |dátum prístupu=2019-09-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170823164838/http://pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2015/ |dátum archivácie=2017-08-23 }}</ref> [[Súbor:Národný pochod za život 2019.jpg|thumb|250px|Úvodný program Národného pochodu za život 2019 na [[Námestie slobody (Bratislava)|Námestí slobody]] v Bratislave.]] == Národný pochod za život 2019 == Tretí národný pochod za život sa konal 22. septembra 2019 v [[Bratislava|Bratislave]]. Rozhodli sa ho zorganizovať slovenskí biskupi v júli 2018 na zasadaní v Nitre.<ref>[https://www.katolickenoviny.sk/spravodajstvo/category/domace/article/bratislava-opat-privita-pochod-za-zivot.xhtml Katolícke noviny: Bratislava opäť privíta pochod za život]</ref> Heslom pochodu je: ''Za najmenších z nás''.<ref>[https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190907005, Biskupi v pastierskom liste pozývajú na Národný pochod za život]</ref> Manifest Národného pochodu za život si kladie sedem cieľov: * 1. Zrušenie diskriminácie nenarodených, lebo ľudské práva patria všetkým ľuďom, vrátane tých nenarodených; * 2. Ukončenie zločinov na nevinných nenarodených deťoch a násilia páchaného na matkách v mene „možnosti voľby“ a „práva na súkromie“; * 3. Ochrana a úcta ku každému človeku od jeho počatia po prirodzenú smrť a šírenie týchto hodnôt v našej spoločnosti; * 4. Rešpektovanie dôstojnosti každého človeka; * 5. Pomoc ľuďom v núdzi, osobitne tehotným matkám, mnohopočetným rodinám a rodinám v ťažkej životnej situácii, ako aj uznanie a podpora organizáciám, ktoré takúto pomoc poskytujú; * 6. Ochrana manželstva muža a ženy ako kolísky života a základnej bunky spoločnosti; * 7. Rešpekt a garancia osobitného práva rodičov na výchovu svojich detí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Manifest Národného pochodu za život 2019 | url = https://pochodzazivot.sk/manifest_2019/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-19 | vydavateľ = Národný pochod za život | miesto = | jazyk = sk | url archívu = https://web.archive.org/web/20200513035516/https://pochodzazivot.sk/manifest_2019/ | dátum archivácie = 2020-05-13 }}</ref> Pochod za život postupne podporila [[Konferencia biskupov Slovenska]] ako jeho hlavný iniciátor, ako aj politické strany [[KDH]], [[Kresťanská únia]], [[KDŽP]], [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] a [[ĽSNS]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = KDH - Ideme na Pochod za Život | url = | dátum vydania = 17.9.2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-21 | vydavateľ = KDH - facebooková stránka | miesto = | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vašečka | meno = Richard | odkaz na autora = | titul = Hlasuj za život účasťou na Pochode! | url = https://blog.postoj.sk/47231/hlasuj-za-zivot-ucastou-na-pochode | dátum vydania = 19.9.2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-21 | vydavateľ = Konzervatívny denník Postoj - Blog | miesto = | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = ZÁZNAM: TK predsedu SNS a predsedu NR SR Andreja Danka | url = https://tv.teraz.sk/live/x7lgqsc20190920_tk_sns/17145/ | dátum vydania = 20.9.2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-21 | vydavateľ = Tablet TV | miesto = Bratislava | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Arcibiskup Orosch vyzval veriacich na účasť na Národnom pochode za život | url = https://mytrnava.sme.sk/c/22216511/arcibiskup-orosch-vyzval-veriacich-na-ucast-na-narodnom-pochode-za-zivot.html | dátum vydania = 20.9.2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-21 | vydavateľ = MY Trnava | miesto = | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Príďte aj sa vy postaviť za rodinu a podporiť Národný pochod za život | url = | dátum vydania = 8.9.2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-21 | vydavateľ = Kotleba-ĽSNS - webová stránka | miesto = | jazyk = sk }}</ref> Podporu pochodu vyjadrila [[Katolícka univerzita v Ružomberku]], bratislavský arcibiskup metropolita [[Stanislav Zvolenský]], bývalá poslankyňa NR SR [[Mária Demeterová]], organizátor kresťanskej formácie [[Godzone]] Julo Slovák či herečka [[Mária Havranová|Mária Bartalos]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pochod za život | url = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-21 | vydavateľ = Pochod za život - Youtube kanál | miesto = | jazyk = sk }}</ref> Organizátori sa dištancovali od zviditeľňovania sa politických strán na pochode. Cieľom podujatia podľa organizátorov je „zastať sa práva na život každého človeka, nie prezentácia konkrétnych politických strán alebo hnutí“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Organizátori Národného pochodu za život sa dištancujú od nevhodných prejavov | url = https://www.postoj.sk/47137/organizatori-narodneho-pochodu-za-zivot-sa-distancuju-od-nevhodnych-prejavov | dátum vydania = 16.9.2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-21 | vydavateľ = Konzervatívny denník Postoj | miesto = | jazyk = sk }}</ref> Podporu pochodu vyjadril aj pápež [[František (pápež)|František]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Národnému pochodu za život v Bratislave vyjadril podporu Svätý Otec | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190922004 | dátum vydania = 22.9.2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-23 | vydavateľ = TK KBS | miesto = | jazyk = sk }}</ref> === Priebeh pochodu === Na pochode sa podľa organizátorov zúčastnilo 50 000 účastníkov všetkých vekových kategórií. Na Námestí slobody s prejavmi vystúpili predstavitelia [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|rímskokatolíckej]], [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelickej augsburskej]] a [[Evanjelická cirkev metodistická|metodistickej]], [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|reformovanej]] a [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|pravoslávnej]] cirkvi. Taktiež sa účastníkom prihovorili aktivistky z USA a Nigérie, Sue Thayer, resp. Obianuju Ekeocha. Manifest pochodu za život prečítal herec [[Slovenské národné divadlo|Slovenského národného divadla]] [[Štefan Bučko]]. Na pódiu spievali [[eSPé]], [[Janais]] a [[Peter Bažík]], Dominika Stará či James Evans Band.<ref name="priebeh">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = TK KBS | meno = | odkaz na autora = | titul = Na Pochod za život prišli znova desaťtisíce ľudí | url = https://www.postoj.sk/47307/debaty-koncerty-aj-futbal-s-politikmi-bezi-sprievodny-program-pochodu- | dátum vydania = 21.9.2019 | dátum aktualizácie = 22.9.2019 | dátum prístupu = 2019-09-23 | vydavateľ = Postoj | miesto = | jazyk = sk }}</ref> Pre veľký počet účastníkov stihla pôvodnú trasu pochodu z Námestia slobody cez [[Kollárovo námestie (Bratislava)|Kollárovo]] a [[Hodžovo námestie]] a [[Štefánikova ulica (Bratislava)|Štefánikovu ulicu]] a naspäť severovýchodne a východne na Námestie slobody prejsť iba časť účastníkov, zvyšná bola na Kollárovom námestí odklonená späť na Námestie slobody, lebo by nestihla trasu prejsť do konca doby vyhradenej na pochod.<ref name="priebeh"/> V čase okolo 15:40, kedy sa začiatok pochodu už vrátil na námestie (reálne vyštartoval cca 14:45), ešte stále časť účastníkov námestie ani neopustila. Kritika sa zniesla na niekoľko desiatok prítomných sympatizantov strany [[ĽSNS]], ktorí napriek avizovanému nepolitickému charakteru pochodu prišli na podujatie v tričkách a s vlajkami s logom ĽSNS a zneužili tak pochod na stranícke politické účely. Napriek viacnásobným výzvam organizátorov vlajky nezložili a na okolitých ľudí vulgárne reagovali. Žiadosti organizátorov nerešpektovali ani vlajky a slogany [[Slovenské Hnutie Obrody (politická strana)|Slovenského hnutia obrody]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hajčáková | meno = Daniela | odkaz na autora = | titul = Na pochod za život prišlo 50-tisíc ľudí, akciu zneužila ĽSNS | url = https://domov.sme.sk/c/22218705/na-pochod-za-zivot-prislo-50-tisic-ludi-akciu-zneuzila-lsns.html?ref=njct | dátum vydania = 22.9.2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-23 | vydavateľ = SME | miesto = | jazyk = sk }}</ref> == Národný pochod za život 2024 == Štvrtý národný pochod za život bol opäť v Košiciach 22. septembra 2024. Podľa organizátorov mal účasť 40 000 účastníkov.<ref name="postoj24"/> Ľudia svojou účasťou podporili ochranu života od počatia až po prirodzenú smrť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Manifest Národného pochodu za život | url = https://pochodzazivot.sk/manifest/ | vydavateľ = pochodzazivot.sk | miesto = | dátum vydania = 2019-09-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-08-22 | jazyk = }}</ref> Program trval dva dni, v rámci hlavného programu a sprievodných podujatí sa konali koncerty [[Dominika Gurbaľová|Dominiky Gurbaľovej]], heligónovej skupiny Čučoriedky z [[Rabča|Rabče]], cimbálovej hudby Primáš, kapiel Peter Křemen Band a Slnovrat či FlyAn a skupiny G.O.D.`s.<ref name="preucastnikov"/> V rámci podujatia sa tiež odslúžilo viac než 20 svätých omší rímskokatolíckej, gréckokatolíckej a pravoslávnej liturgie, medzi celebrantmi boli všetci slovenskí arcibiskupi.<ref name="preucastnikov">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pre účastníkov | url = https://pochodzazivot.sk/pre-ucastnikov/ | vydavateľ = pochodzazivot.sk | miesto = | dátum vydania = 2024-08-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-08-22 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> S prejavom vystúpil tiež apoštolský nuncius na Slovensku, [[Nicola Girasoli]], skrze ktorého pochod pozdravil [[František (pápež)|pápež František]].<ref name="postoj24">{{Citácia periodika | priezvisko = Holka | meno = Marek | autor = | odkaz na autora = | titul = Národný pochod za život V Košiciach sa zišlo 40-tisíc ľudí. Nech je to pochod radosti, odkázal pápež František | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = Konzervatívny denník Postoj | url = https://www.postoj.sk/162703/do-kosic-sa-vracia-po-11-rokoch-ocakavaju-sa-desattisice-ludi | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2024-09-22 | dátum prístupu = 2025-08-22 }}</ref> == Referencie == {{referencie|2}} == Externé odkazy == * [https://pochodzazivot.sk Oficiálne stránky - pochodzazivot.sk] * [https://www.facebook.com/NarodnyPochodZaZivot/ Stránky na Facebooku] [[Kategória:Pro-life hnutia]] [[Kategória:Udalosti v Bratislave]] 5gqi0t4vhzn52rc59d7czlwunpabehx 0 638367 8212752 8212649 2026-05-12T15:20:59Z Lukas565 251676 /* Konzistórium 30. septembra 2023 */ doplnenie zátvoriek 8212752 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Portrait of Pope Francis (2021).jpg|náhľad|Pápež [[František (pápež)|František]] v roku 2021]] Toto je '''zoznam kardinálov vymenovaných pápežom Františkom.'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pope Francis (Jorge Mario Bergoglio) [Catholic-Hierarchy] | url = https://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bbergj.html | vydavateľ = www.catholic-hierarchy.org | dátum prístupu = 2024-10-12}}</ref> Kardináli, ktorí boli v čase vymenovania mladší ako 80 rokov, teda oprávnení zúčastniť sa [[konkláve]], sú označení hviezdičkou. Pri zosnulých kardináloch je za menom uvedený rok narodenia a úmrtia. == Menovacia politika == [[Pápež]] [[František (pápež)|František]] počas svojho [[pontifikát]]u ([[2013]]{{--}}[[2025]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pope Francis has died on Easter Monday aged 88 - Vatican News | url = https://www.vaticannews.va/en/pope/news/2025-04/pope-francis-dies-on-easter-monday-aged-88.html | vydavateľ = www.vaticannews.va | dátum vydania = 2025-04-21 | dátum prístupu = 2025-04-21 | jazyk = en}}</ref> vymenoval v desiatich [[Pápežské konzistórium|konzistóriách]] 163 [[kardinál]]ov zo 78 krajín, čím prekonal [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]], ktorý kreoval kardinálov zo 65 štátov. Konzistóriá sa s výnimkou roku [[2021]] konali každoročne, pričom počet vymenovaných kolísal od 5 v roku [[2017]] až po 21 v roku [[2023]] a [[2024]]. Pontifex nevymenoval žiadneho kardinála ''[[in pectore]].'' Zo 163 prelátov bolo v čase vymenovania 123 kardinálov-voliteľov a 30 osôb sa nemohlo zúčastniť prípadného konkláve. Z pohľadu kontinentov hlava [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Cirkvi]] menovala najviac Európanov, i keď ich podiel sa v porovnaní s jeho predchodcami prudko prepadol. Pontifex často vymenoval kardinálov z krajín, ktoré sú „považované za periférie“ a nepovyšoval tých biskupov, ktorých biskupský stolec bol kedysi automaticky spojený s kardinálskym [[biret|biretom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Podľa nových kardinálov sa Európa stáva novodobou „perifériou“ Cirkvi | url = https://tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20241009041 | vydavateľ = tkkbs.sk | dátum prístupu = 2024-10-13}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = M. Gavenda: Donedávna mal najväčšiu šancu stať sa kardinálom C. Vasiľ | url = https://www.teraz.sk/import/m-gavenda-nedavno-mal-najvacsiu-s/653636-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2022-08-13 | dátum prístupu = 2024-10-13 | jazyk = sk | priezvisko = }}</ref> Prevahu z ním vymenovaných prelátov malo 67 '''Európanov''' (z toho 32 z [[Taliansko|Talianska]], 10 zo [[Španielsko|Španielska]], 4 z [[Francúzsko|Francúzska]], 4 [[Angličania]], 4 z [[Portugalsko|Portugalska]], 2 z [[Litva|Litvy]], 2 z [[Nemecko|Nemecka]], 2 z [[Poľsko|Poľska]] a po jednom z [[Albánsko|Albánska]], [[Belgicko|Belgicka]], [[Luxembursko|Luxemburska]], [[Malta|Malty]], [[Srbsko|Srbska]], [[Švajčiarsko|Švajčiarska]] a [[Švédsko|Švédska]]). Nasledovalo 26 kardinálov z '''Ázie''' (z toho 3 z [[India|Indie]], 3 z [[Filipíny|Filipín]], 2 z [[Japonsko|Japonska]], 2 z [[Kórejská republika|Južnej Kórey]], 2 z [[Malajzia|Malajzie]] a po jednom z [[Bangladéš|Bangladéšu]], [[Brunej|Bruneju]], [[Hongkong|Honkongu]] ([[Čína]]), [[Indonézia|Indonézie]], [[Irak|Iraku]], [[Irán|Iránu]], [[Laos|Laosu]], [[Mjanmarsko|Mjanmarska]], [[Mongolsko|Mongolska]], [[Pakistan|Pakistanu]], [[Singapur|Singapuru]], [[Thajsko|Thajska]], [[Vietnam|Vietnamu]] a [[Východný Timor|Východného Timoru]]) a 25 kardinálov pre '''Južnú Ameriku''' (z toho 6 z [[Argentína|Argentíny]], 5 z [[Brazília|Brazílie]], 3 z [[Čile]], 3 z [[Kolumbia|Kolumbie]], 2 z [[Peru]], 2 z [[Venezuela|Venezuely]] a po jednom z [[Bolívia|Bolívie]], [[Ekvádor|Ekvádoru]], [[Paraguaj|Paraguaja]] a [[Uruguaj|Uruguaja]]). '''Afrika''' získala 22 hodnostárov (z toho 2 z [[Pobrežie Slonoviny|Pobrežia Slonoviny]] a po jednom z [[Alžírsko|Alžíska]], [[Angola|Angoly]], [[Kapverdy|Kapverd]], [[Burkina|Burkina Faso]], [[Etiópia|Etiópie]], [[Ghana|Ghany]], [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afriky]], [[Južný Sudán|Južného Sudánu]], [[Kongo (Brazzaville)|Konga]], [[Lesotho|Lesotha]], [[Madagaskar|Madagaskaru]], [[Mali]], [[Maroko|Maroka]], [[Maurícius|Maurícia]], [[Mozambik|Mozambiku]], [[Nigéria|Nigérie]], [[Nikaragua|Nikaraguy]], [[Rwanda|Rwandy]], [[Stredoafrická republika|Stredoafrickej republiky]] a [[Tanzánia|Tanzánie]]). František vymenoval aj 19 prelátov pre '''Severnú Ameriku''' (z toho 6 z [[Spojené štáty|USA]], 4 z [[Mexiko|Mexika]], 3 z [[Kanada|Kanady]] a po jednom z [[Haiti (štát)|Haiti]], [[Guatemala (štát)|Guatemaly]], [[Kuba|Kuby]], [[Panama (štát)|Panamy]], [[Salvádor|Salvádora]], [[Svätá Lucia|Svätej Lucie]]). Z '''Austrálie a Oceánie''' boli kreovaní 4 preláti (z toho po jednom pre [[Austrália (štát)|Austráliu]], [[Nový Zéland]], [[Papua-Nová Guinea|Papuy-Novú Guineu]] a [[Tonga|Tongu]]). Pontifex vymenoval historicky prvého kardinála z 24 krajín: Bangladéš, Brunej, Haiti, Irán, Južný Sudán, Kapverdy, Laos, Lesotho, Luxembursko, Mali, Maroko, Mjanmarsko, Panama, Papua-Nová Guinea, Paraguaj, Rwanda, Salvádor, Singapur, Srbsko, Stredoafrická republika, Svätá Lucia, Švédsko, Tonga a Východný Timor. Najmladšou vymenovanou osobou bol 44-ročný Austrálčan [[Mykola Bychok]]. Naopak najstarším kreovaným kardinálom sa stal 99-ročný Talian [[Loris Francesco Capovilla|Angelo Acerbi]]. Žiadna osoba z tejto generácie kardinálov sa do súčasnosti (apríl 2025) nevzdala svojho titulu. Z krajín okolo [[Slovensko|Slovenska]] boli za kardinálov kreovaní len dvaja [[Poliaci]]: pápežský almužník [[Konrad Krajewski]] a lodžský arcibiskup [[Grzegorz Ryś]]. František povýšil do kardinálskej hodnosti aj [[Austrália (štát)|austrálskeho]] biskupa [[Ukrajina|ukrajinského]] pôvodu [[Mykola Bychok|Mykolu Bychoka (Byčoka)]] a [[Kanada|kanadského]] [[kňaz|kňaza]] pochádzajúceho z [[Česko-Slovensko|Československa]] [[Michael Czerny|Michaela Czernyho]]. Spomedzi vymenovaných kardinálov sa Františkovým nástupcom stal [[Robert Francis Prevost]], ktorý si zvolil meno Lev XIV.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = First “Urbi et Orbi” Blessing of the Holy Father Leo XIV | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/en/bollettino/pubblico/2025/05/08/250508a.html | vydavateľ = press.vatican.va | dátum prístupu = 2025-05-10}}</ref> V súčasnosti (december 2024) žije z Františkom vymenovaných kardinálov 149 osôb. == Konzistórium 22. februára 2014 == [[Súbor:Philippe Ouédraogo.jpg|náhľad|Medzi prvovymenovanými Františkovými kardinálmi z [[22. február]]a [[2014]] bol aj prelát z [[Burkina|Burkina Faso]] [[Philippe Nakellentuba Ouédraogo]].]] [[Súbor:Cardinal Pietro Parolin par Claude Truong-Ngoc juillet 2021.jpg|náhľad|Pápež vymenoval [[22. február]]a [[2014]] za kardinála aj štátneho sekretára [[Pietro Parolin|Pietra Parolina]].]] # {{Minivlajka|ITA}} [[Pietro Parolin|Pietro kardinál Parolin]] * # {{Minivlajka|ITA}} [[Lorenzo Baldisseri|Lorenzo kardinál Baldisseri]] * # {{Minivlajka|DEU}} [[Gerhard Ludwig Müller|Gerhard Ludwig kardinál Müller]] * # {{Minivlajka|ITA}} [[Beniamino Stella|Beniamino kardinál Stella]] * # {{Minivlajka|ENG}} [[Vincent Nichols|Vincent Gerard kardinál Nichols]], ISPX * # {{Minivlajka|NIC}} [[Leopoldo José Brenes Solórzano|Leopoldo José kardinál Brenes Solórzano]] * # {{Minivlajka|CAN}} [[Gérald Cyprien Lacroix|Gérald Cyprien kardinál Lacroix]] * # {{Minivlajka|CIV}} [[Jean-Pierre Kutwa|Jean-Pierre kardinál Kutwa]] * # {{Minivlajka|BRA}} [[Orani João Tempesta|Orani João kardinál Tempesta]], OCist. * # {{Minivlajka|ITA}} [[Gualtiero Bassetti|Gualtiero kardinál Bassetti]] * # {{Minivlajka|ARG}} [[Mario Aurelio Poli|Mario Aurelio kardinál Poli]] * # {{Minivlajka|KOR}} [[Andrew Yeom Soo-jung|Andrew kardinál Yeom Soo-jung]] * # {{Minivlajka|CHL}} [[Ricardo Ezzati Andrello|Ricardo kardinál Ezzati Andrello]], [[Saleziáni Don Bosca|SDB]] * # {{Minivlajka|BFA}} [[Philippe Nakellentuba Ouédraogo|Philippe Nakellentuba kardinál Ouédraogo]] * # {{Minivlajka|PHL}} [[Orlando Beltran Quevedo|Orlando Beltran kardinál Quevedo]], OMI * # {{Minivlajka|HTI}} [[Chibly Langlois|Chibly kardinál Langlois]] * # {{Minivlajka|ITA}} [[Loris Francesco Capovilla|Loris Francesco kardinál Capovilla]] ([[1915]]{{--}}[[2016]]) # {{Minivlajka|ESP}} [[Fernando Sebastián Aguilar|Fernando kardinál Sebastián Aguilar]], CMF ([[1929]]{{--}}[[2019]]) # {{Minivlajka|LCA}} [[Kelvin Edward Felix|Kelvin Edward kardinál Felix]] ([[1933]]{{--}}[[2024]])<ref>CHENEY, David M.. ''Consistory – 2014; 22 February 2014'' [online]. catholic-hierarchy.org, [cit. 2019-09-09]. [http://catholic-hierarchy.org/event/cs2014.html Dostupné online.] {{eng icon}}</ref> == Konzistórium 14. februára 2015 == [[Súbor:John Atcherley Dew in 2014.jpg|náhľad|Novozélandským kardinálom je od [[14. február]]a [[2015]] [[John Atcherley Dew]].]] # {{Minivlajka|FRA}} [[Dominique Mamberti|Dominique François Joseph kardinál Mamberti]] * # {{Minivlajka|PRT}} [[Manuel José Macário do Nascimento Clemente|Manuel José kardinál Macário do Nascimento Clemente]] * # {{Minivlajka|ETH}} [[Berhaneyesus Demerew Surafiel|Berhaneyesus Demerew kardinál Surafiel]], CM * # {{Minivlajka|NZL}} [[John Atcherley Dew|John Atcherley kardinál Dew]] * # {{Minivlajka|ITA}} [[Edoardo Menichelli|Edoardo kardinál Menichelli]] ([[1939]]{{--}}[[2025]]) # {{Minivlajka|VNM}} [[Pierre Nguyễn Văn Nhơn|Pierre kardinál Nguyên Văn Nhon]] * # {{Minivlajka|MEX}} [[Alberto Suárez Inda|Alberto kardinál Suárez Inda]] * # {{Minivlajka|MYA}} [[Charles Maung Bo|Charles Maung kardinál Bo]], [[Saleziáni Don Bosca|SDB]] * # {{Minivlajka|THA}} [[Francis Xavier Kriengsak Kovithavanij|Francis Xavier Kriengsak kardinál Kovithavanij]] * # {{Minivlajka|ITA}} [[Francesco Montenegro|Francesco kardinál Montenegro]] * # {{Minivlajka|URU}} [[Daniel Fernando Sturla Berhouet|Daniel Fernando kardinál Sturla Berhouet]], [[Saleziáni Don Bosca|SDB]] * # {{Minivlajka|ESP}} [[Ricardo Blázquez Pérez|Ricardo kardinál Blázquez Pérez]] * # {{Minivlajka|PAN}} [[José Luis Lacunza Maestrojuán|José Luis kardinál Lacunza Maestrojuán]], OAR * # {{Minivlajka|CPV}} [[Arlindo Gomes Furtado|Arlindo kardinál Gomes Furtado]] * # {{Minivlajka|TGA}} [[Soane Patita Paini Mafi|Soane Patita Paini kardinál Mafi]] * # {{Minivlajka|COL}} [[José de Jesús Pimiento Rodriguez|José de Jesús kardinál Pimiento Rodriguez]] ([[1919]]{{--}}[[2019]]) # {{Minivlajka|ITA}} [[Luigi de Magistris|Luigi kardinál de Magistris]] ([[1926]]{{--}}[[2022]]) # {{Minivlajka|DEU}} [[Karl-Josef Rauber|Karl-Josef kardinál Rauber]] ([[1934]]{{--}}[[2023]]) # {{Minivlajka|ARG}} [[Luis Héctor Villalba|Luis Héctor kardinál Villalba]] # {{Minivlajka|MOZ}} [[Júlio Duarte Langa|Júlio Duarte kardinál Langa]]<ref>CHENEY, David M.. ''Consistory – 2015; 14 February 2015'' [online]. catholic-hierarchy.org, [cit. 2019-09-09]. [http://catholic-hierarchy.org/event/cs2015.html Dostupné online.] {{eng icon}}</ref> == Konzistórium 19. novembra 2016 == [[Súbor:Consistoire ordinaire public de 2016 - 1 (Patrick D'Rozario).jpg|náhľad|Historicky prvým bangladéšskym kardinálom sa [[19. november|19. novembra]] [[2016]] stal [[Patrick D’Rozario]].]] # {{Minivlajka|ITA}} [[Mario Zenari|Mario kardinál Zenari]] * # {{Minivlajka|CAF}} [[Dieudonné Nzapalainga|Dieudonné kardinál Nzapalainga]], CSSp. * # {{Minivlajka|ESP}} [[Carlos Osoro Sierra|Carlos kardinál Osoro Sierra]] * # {{Minivlajka|BRA}} [[Sérgio da Rocha|Sérgio kardinál da Rocha]] * # {{Minivlajka|USA}} [[Blase Joseph Cupich|Blase Joseph kardinál Cupich]] * # {{Minivlajka|BGD}} [[Patrick D’Rozario|Patrick kardinál D’Rozario]], CSC * # {{Minivlajka|VEN}} [[Baltazar Enrique Porras Cardozo|Baltazar Enrique kardinál Porras Cardozo]] * # {{Minivlajka|BEL}} [[Jozef De Kesel|Josef kardinál De Kesel]] * # {{Minivlajka|MUS}} [[Maurice Piat|Maurice Evenor kardinál Piat]], CSSp. * # {{Minivlajka|USA}} [[Kevin Joseph Farrell|Kevin Joseph kardinál Farrell]] * # {{Minivlajka|MEX}} [[Carlos Aguiar Retes|Carlos kardinál Aguiar Retes]] * # {{Minivlajka|PNG}} [[John Ribat|John kardinál Ribat]], MSC * # {{Minivlajka|USA}} [[Joseph William Tobin|Joseph William kardinál Tobin]], CSSR * # {{Minivlajka|MAS}} [[Anthony Soter Fernandez|Anthony Soter kardinál Fernandez]] ([[1932]]{{--}}[[2020]]) # {{Minivlajka|ITA}} [[Renato Corti|Renato kardinál Corti]] ([[1936]]{{--}}[[2020]]) # {{Minivlajka|LES}} [[Sebastian Koto Khoarai|Sebastian Koto kardinál Khoarai]], OMI ([[1929]]{{--}}[[2021]]) # {{Minivlajka|ALB}} [[Ernest Simoni|Ernest kardinál Simoni]]<ref>CHENEY, David M.. ''Consistory – 2016; 19 November 2016'' [online]. catholic-hierarchy.org, [cit. 2019-09-09]. [http://catholic-hierarchy.org/event/cs2016.html Dostupné online.] {{eng icon}}</ref> == Konzistórium 28. júna 2017 == [[Súbor:Cardenal Gregorio Rosa Chávez.jpg|náhľad|Pápež povýšil [[28. jún]]a [[2017]] do kardinálskej hodnosti aj Salvádorčana [[Gregorio Rosa Chávez|Gregorio Rosa Cháveza]]. ]] # {{Minivlajka|MLI}} [[Jean Zerbo|Jean kardinál Zerbo]] * # {{Minivlajka|ESP}} [[Juan José Omella i Omella|Juan José kardinál Omella i Omella]] * # {{Minivlajka|SWE}} [[Anders Arborelius|Anders kardinál Arborelius]], OCD * # {{Minivlajka|LAO}} [[Louis-Marie Ling Mangkhanekhoun|Louis-Marie Ling kardinál Mangkhanekhoun]], IVDei * # {{Minivlajka|ESA}} [[ Gregorio Rosa Chávez|Gregorio kardinál Rosa Chávez]] *<ref>CHENEY, David M.. ''Consistory – 2017; 28 June 2017'' [online]. catholic-hierarchy.org, [cit. 2019-09-09]. [http://catholic-hierarchy.org/event/cs2017.html Dostupné online.] {{eng icon}}</ref> == Konzistórium 28. júna 2018 == [[Súbor:Mgr Coutts à la Nuit des Témoins 2016 (cropped).jpg|náhľad|Kardinálsky biret obdržal [[28. jún]]a [[2018]] aj Pakistanec [[Joseph Coutts]].]] # {{Minivlajka|IRQ}} [[Louis Raphaël I Sako|Louis Raphaël I kardinál Sako]] * # {{Minivlajka|ESP}} [[Luis Francisco Ladaria Ferrer|Luis Francisco kardinál Ladaria Ferrer]], [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] * # {{Minivlajka|ITA}} [[Angelo De Donatis|Angelo kardinál De Donatis]] * # {{Minivlajka|ITA}} [[Giovanni Angelo Becciu|Giovanni Angelo kardinál Becciu]] * # {{Minivlajka|POL}} [[Konrad Krajewski|Konrad kardinál Krajewski]] * # {{Minivlajka|PAK}} [[Joseph Coutts|Joseph kardinál Coutts]] * # {{Minivlajka|PRT}} [[António Augusto dos Santos Marto|António Augusto kardinál dos Santos Marto]] * # {{Minivlajka|PER}} [[Pedro Ricardo Barreto Jimeno|Pedro Ricardo kardinál Barreto Jimeno]], [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] * # {{Minivlajka|MAD}} [[Désiré Tsarahazana|Désiré kardinál Tsarahazana]] * # {{Minivlajka|ITA}} [[Giuseppe Petrocchi|Giuseppe kardinál Petrocchi]] * # {{Minivlajka|JPN}} [[Thomas Aquino Manyo Maeda|Thomas Aquino Manyo kardinál Maeda]] * # {{Minivlajka|MEX}} [[Sergio Obeso Rivera|Sergio kardinál Obeso Rivera]] ([[1931]]{{--}}[[2019]]) # {{Minivlajka|BOL}} [[Toribio Ticona Porco|Toribio kardinál Ticona Porco]] # {{Minivlajka|ESP}} [[Aquilino Bocos Merino|Aquilino kardinál Bocos Merino]], CMF<ref>CHENEY, David M.. ''Consistory – 2018; 28 June 2018'' [online]. catholic-hierarchy.org, [cit. 2019-09-09]. [http://catholic-hierarchy.org/event/cs2018.html Dostupné online.] {{eng icon}}</ref> == Konzistórium 5. októbra 2019 == [[Súbor:Tamkevicius.jpg|náhľad|Medzi kardinálov, i keď ako nevoliteľ, sa od [[5. október|5. októbra]] [[2019]] radí aj litovský [[Spoločnosť Ježišova|jezuita]] [[Sigitas Tamkevičius]].]] # {{Minivlajka|ESP}} [[Miguel Ángel Ayuso Guixot|Miguel Ángel kardinál Ayuso Guixot]], MCCI * ([[1952]]{{--}}[[2024]]) # {{Minivlajka|PRT}} [[José Tolentino de Mendonça|José Tolentino kardinál de Mendonça]] * # {{Minivlajka|IDN}} [[Ignatius Suharyo Hardjoatmodjo|Ignatius kardinál Suharyo Hardjoatmodjo]] * # {{Minivlajka|CUB}} [[Juan de la Caridad García Rodríguez|Juan de la Caridad kardinál García Rodríguez]] * # {{Minivlajka|COG}} [[Fridolin Ambongo Besungu|Fridolin kardinál Ambongo Besungu]], [[Rád menších bratov kapucínov|OFMCap.]] * # {{Minivlajka|LUX}} [[Jean-Claude Höllerich|Jean-Claude kardinál Höllerich]], [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] * # {{Minivlajka|GUA}} [[Alvaro Leonel Ramazzini Imeri|Alvaro Leonel kardinál Ramazzini Imeri]] * # {{Minivlajka|ITA}} [[Matteo Maria Zuppi|Matteo Maria kardinál Zuppi]] * # {{Minivlajka|MAR}} [[Cristóbal López Romero|Cristóbal kardinál López Romero]], [[Saleziáni Don Bosca|SDB]] * # {{Minivlajka|CAN}} [[Michael Czerny|Michael kardinál Czerny]], [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] * # {{Minivlajka|ENG}} [[Michael Louis Fitzgerald|Michael Louis kardinál Fitzgerald]], MAfr. # {{Minivlajka|LTU}} [[Sigitas Tamkevičius|Sigitas kardinál Tamkevičius]], [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] # {{Minivlajka|ANG}} [[Eugenio Dal Corso|Eugenio kardinál Dal Corso]], PSDP ([[1939]]{{--}}[[2024]])<ref>CHENEY, David M.. ''Consistory – 2019; 5 October 2019'' [online]. catholic-hierarchy.org, [cit. 2019-09-09]. [http://catholic-hierarchy.org/event/cs2019.html Dostupné online.] {{eng icon}}</ref> == Konzistórium 28. novembra 2020 == [[Súbor:52NIV.jpg|náhľad|František vymenoval [[28. november|28. novembra]] [[2020]] prvého rwandského kardinála [[Antoine Kambanda|Antoina Kambandu]].]] # {{Minivlajka|MLT}} [[Mario Grech|Mario kardinál Grech]] * # {{Minivlajka|ITA}} [[Marcello Semeraro|Marcello kardinál Semeraro]] * # {{Minivlajka|RWA}} [[Antoine Kambanda|Antoine kardinál Kambanda]] * # {{Minivlajka|USA}} [[Wilton Daniel Gregory|Wilton kardinál Gregory]] * # {{Minivlajka|PHL}} [[Jose Fuerte Advincula|José kardinál Advincula]] * # {{Minivlajka|CHL}} [[Celestino Aós Braco|Celestino Aós kardinál Braco]], [[Rád menších bratov kapucínov|OFMCap.]] * # {{Minivlajka|BRN}} [[Cornelius Sim|Cornelius kardinál Sim]] * ([[1951]]{{--}}[[2021]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cornelius Cardinal Sim [Catholic-Hierarchy] | url = https://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bsimcorn.html | vydavateľ = www.catholic-hierarchy.org | dátum prístupu = 2024-12-09}}</ref> # {{Minivlajka|ITA}} [[Augusto Paolo Lojudice|Augusto Paolo kardinál Lojudice]] * # {{Minivlajka|ITA}} [[Mauro Gambetti|Mauro kardinál Gambetti]], [[Rád menších bratov konventuálov|OFMConv.]] * # {{Minivlajka|MEX}} [[Felipe Arizmendi Esquivel|Felipe Arizmendi kardinál Esquivel]] # {{Minivlajka|ITA}} [[Silvano Maria Tomasi|Silvano Maria kardinál Tomasi]], CS # {{Minivlajka|ITA}} [[Raniero Cantalamessa|Raniero kardinál Cantalamessa]], [[Rád menších bratov kapucínov|OFMCap.]] # {{Minivlajka|ITA}} [[Enrico Feroci|Enrico kardinál Feroci]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec vymenoval 13 nových kardinálov | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2020-10/svaty-otec-vymenoval-13-novych-kardinalov.html | dátum vydania = 2020-10-25 | dátum prístupu = 2020-10-25 | vydavateľ = Vatican News | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Annuncio di Concistoro il 28 novembre per la creazione di nuovi Cardinali, 25.10.2020 | url = http://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2020/10/25/0552/01275.html | dátum vydania = 2020-10-25 | dátum prístupu = 2020-10-25 | vydavateľ = Bolletion Sala Stampa Dela Santa Sede | jazyk = it }}</ref> == Konzistórium 27. augusta 2022 == [[Súbor:Adalberto Martínez Flores.jpg|náhľad|Paraguaj získal [[27. august]]a [[2022]] svojho prvého kardinála v osobe [[Adalberto Martínez Flores|Adalberta kardinála Martíneza Floresa]].]] # {{Minivlajka|ENG}} [[Arthur Roche|Arthur kardinál Roche]] * # {{Minivlajka|KOR}} [[Lazzaro You Hueng-sik|Lazzaro kardinál You Hueng-sik]] * # {{Minivlajka|ESP}} [[Fernando Vérgez Alzaga]], LC * # {{Minivlajka|FRA}} [[Jean-Marc Noël Aveline|Jean-Marc Noël kardinál Aveline]] * # {{Minivlajka|NGA}} [[Peter Ebere Okpaleke|Peter Ebere kardinál Okpaleke]] * # {{Minivlajka|BRA}} [[Leonardo Ulrich Steiner|Leonardo Ulrich kardinál Steiner]], OFM * # {{Minivlajka|IND}} [[Filipe Neri António Sebastião do Rosário Ferrão|Filipe Neri António Sebastião do Rosário kardinál Ferrão]] * # {{Minivlajka|USA}} [[Robert Walter McElroy|Robert Walter kardinál McElroy]] * # {{Minivlajka|TLS}} [[Virgilio do Carmo da Silva|Virgilio do Carmo da kardinál Silva]], [[Saleziáni Don Bosca|SDB]] * # {{Minivlajka|ITA}} [[Oscar Cantoni|Oscar kardinál Cantoni]] * # {{Minivlajka|IND}} [[Anthony Poola|Anthony kardinál Poola]] * # {{Minivlajka|BRA}} [[Paulo Cezar Costa|Paulo Cezar kardinál Costa]] * # {{Minivlajka|GHA}} [[Richard Kuuia Baawobr|Richard Kuuia kardinál Baawobr]], MAfr. * ([[1959]]{{--}}[[2022]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Richard Kuuia Cardinal Baawobr [Catholic-Hierarchy] | url = https://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bbaawobr.html | vydavateľ = www.catholic-hierarchy.org | dátum prístupu = 2024-12-09}}</ref> # {{Minivlajka|SGP}} [[William Seng Chye Goh|William Seng Chye kardinál Goh]] * # {{Minivlajka|PAR}} [[Adalberto Martínez Flores|Adalberto Martínez kardinál Flores]] * # {{Minivlajka|MNG}} [[Giorgio Marengo|Giorgio kardinál Marengo]], IMC * # {{Minivlajka|COL}} [[Jorge Enrique Jiménez Carvajal|Jorge Enrique Jiménez kardinál Carvajal]], CIM # {{Minivlajka|ITA}} [[Arrigo Miglio|Arrigo kardinál Miglio]] # {{Minivlajka|ITA}} [[Gianfranco Ghirlanda|Gianfranco kardinál Ghirlanda]], [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] # {{Minivlajka|ITA}} [[Fortunato Frezza|Fortunato kardinál Frezza]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Annuncio di Concistoro il 27 agosto per la creazione di nuovi Cardinali, 29.05.2022 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2022/05/29/0408/00844.html | dátum vydania = 2022-05-29 | dátum prístupu = 2022-05-29 | vydavateľ = Bolletion Sala Stampa Dela Santa Sede | jazyk = it }}</ref> * {{Minivlajka|BEL}} <s>[[Lucas Van Looy]]</s>{{--}}Biskup Looy požiadal [[František (pápež)|pápeža Františka]] o nevymenovanie za kardinála z dôvodu komplikovanej situácie v jeho diecéze ohľadom sexuálnych zneužívaní. Pápež jeho žiadosť prijal.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pope Francis accepts Belgian bishop’s request not to be made a cardinal | url = https://www.catholicnewsagency.com/news/251564/pope-francis-accepts-belgian-catholic-bishop-s-request-not-to-be-made-a-cardinal | dátum vydania = 2022-06-16 | dátum prístupu = 2022-06-22 | vydavateľ = Catholic News Agency | jazyk = en }}</ref> == Konzistórium 30. septembra 2023 == [[Súbor:ChristophePierre.jpg|náhľad|Ďalším francúzskym kardinálom sa stal [[30. september|30. septembra]] [[2023]] [[Christophe Louis Yves Georges Pierre|Christophe Louis Pierre]].]] # {{Minivlajka|USA}} [[Robert Francis Prevost|Robert Francis kardinál Prevost]], [[Rád svätého Augustína|OSA]] * neskôr pápež [[Lev XIV.]] # {{Minivlajka|ITA}} [[Claudio Gugerotti|Claudio kardinál Gugerotti]] * # {{Minivlajka|ARG}} [[Víctor Manuel Fernández|Víctor Manuel kardinál Fernández]] * # {{Minivlajka|SUI}} [[Emil Paul Tscherrig|Emil Paul kardinál Tscherrig]] ([[1947]]{{--}}[[2026]]) # {{Minivlajka|FRA}} [[Christophe Louis Yves Georges Pierre|Christophe Louis Yves Georges kardinál Pierre]] * # {{Minivlajka|ITA}} [[Pierbattista Pizzaballa|Pierbattista kardinál Pizzaballa]], OFM * # {{Minivlajka|RSA}} [[Stephen Brislin|Stephen kardinál Brislin]] * # {{Minivlajka|ARG}} [[Ángel Sixto Rossi|Ángel Sixto kardinál Rossi]], [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] * # {{Minivlajka|COL}} [[Luis José Rueda Aparicio|Luis José kardinál Rueda Aparicio]] * # {{Minivlajka|POL}} [[Grzegorz Ryś|Grzegorz kardinál Ryś]] * # {{Minivlajka|SSD}} [[Stephen Ameyu Martin Mulla|Stephen Ameyu Martin kardinál Mulla]] * # {{Minivlajka|ESP}} [[José Cobo Cano|José kardinál Cobo Cano]] * # {{Minivlajka|TAN}} [[Protase Rugambwa|Protase kardinál Rugambwa]] * # {{Minivlajka|MAS}} [[Sebastian Francis|Sebastian kardinál Francis]] * # {{Minivlajka|HKG}} [[Stephen Chow Sau-yan|Stephen kardinál Chow Sau-yan]], [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] * # {{Minivlajka|FRA}} [[François-Xavier Bustillo|François-Xavier kardinál Bustillo]], [[Rád menších bratov konventuálov|OFMConv.]] * # {{Minivlajka|PRT}} [[Américo Aguiar|Américo Manuel kardinál Alves Aguiar]] * # {{Minivlajka|ESP}} [[Ángel Fernández Artime|Ángel kardinál Fernández Artime]], [[Saleziáni Don Bosca|SDB]] * # {{Minivlajka|ITA}} [[Agostino Marchetto|Agostino kardinál Marchetto]] # {{Minivlajka|VEN}} [[Diego Rafael Padrón Sánchez|Diego Rafael kardinál Padrón Sánchez]] # {{Minivlajka|ARG}} [[Luis Pascual Dri|Luis Pascual kardinál Dri]], [[Rád menších bratov kapucínov|OFMCap.]] ([[1927]] {{--}} [[2025]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Le parole del Papa alla recita dell’Angelus, 09.07.2023 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2023/07/09/0502/01116.html | dátum vydania = 2023-07-09 | dátum prístupu = 2023-07-09 | vydavateľ = Bolletion Sala Stampa Dela Santa Sede | jazyk = it }}</ref> == Konzistórium 7. decembra 2024 == # {{Minivlajka|PER}} [[Carlos Gustavo Castillo Mattasoglio|Carlos Gustavo kardinál Castillo Mattasoglio]] * # {{Minivlajka|ARG}} [[Vicente Bokalic Iglic|Vicente kardinál Bokalic Iglic]], CM * # {{Minivlajka|ECU}} [[Luis Gerardo Cabrera Herrera|Luis Gerardo kardinál Cabrera Herrera]], OFM * # {{Minivlajka|CHL}} [[Fernando Natalio Chomalí Garib|Fernando Natalio kardinál Chomalí Garib]] * # {{Minivlajka|JPN}} [[Tarcisio Isao Kikuchi|Tarcisio Isao kardinál Kikuchi]], SVD * # {{Minivlajka|PHL}} [[Pablo Virgilio Siongco David|Pablo Virgilio Siongco kardinál David]] * # {{Minivlajka|SRB}} [[Ladislav Német|Ladislav kardinál Nemet]], SVD * # {{Minivlajka|BRA}} [[Jaime Spengler|Jaime kardinál Spengler]], OFM * # {{Minivlajka|CIV}} [[Ignace Bessi Dogbo|Ignace kardinál Bessi Dogbo]] * # {{Minivlajka|FRA}} [[Jean-Paul Vesco|Jean-Paul kardinál Vesco]], [[Rehoľa kazateľov|OP]] * # {{Minivlajka|IRN}} [[Dominique Joseph Mathieu|Dominique Joseph kardinál Mathieu]], [[Rád menších bratov konventuálov|OFMConv.]] * # {{Minivlajka|ITA}} [[Roberto Repole|Roberto kardinál Repole]] * # {{Minivlajka|ITA}} [[Baldassare Reina|Baldassare kardinál Reina]] * # {{Minivlajka|CAN}} [[Francis Leo|Francis kardinál Leo]] * # {{Minivlajka|LTU}} [[Rolandas Makrickas|Rolandas kardinál Makrickas]] * # {{Minivlajka|AUS}} [[Mykola Bychok|Mykola kardinál Bychok]], CSSR * # {{Minivlajka|ENG}} [[Timothy Peter Joseph Radcliffe|Timothy Peter Joseph kardinál Radcliffe]], [[Rehoľa kazateľov|OP]] * # {{Minivlajka|ITA}} [[Fabio Baggio|Fabio kardinál Baggio]], CS * # {{Minivlajka|IND}} [[George Jacob Koovakad|George Jacob kardinál Koovakad]] * # {{Minivlajka|ITA}} [[Angelo Acerbi|Angelo kardinál Acerbi]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Le parole del Papa alla recita dell’Angelus, 06.10.2024 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2024/10/06/0773/01530.html | dátum vydania = 2024-10-06 | dátum prístupu = 2024-10-06 | vydavateľ = Bolletion Sala Stampa Dela Santa Sede | jazyk = it }}</ref> # {{Minivlajka|ITA}} [[Domenico Battaglia|Domenico kardinál Battaglia]] * {{--}}František ohlásil zámer vymenovať ho za kardinála dodatočne [[4. november|4. novembra]] [[2024]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dichiarazione del Direttore della Sala Stampa della Santa Sede, 04.11.2024 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2024/11/04/0859/01709.html | dátum vydania = 2024-11-04 | dátum prístupu = 2024-11-04 | vydavateľ = Bolletion Sala Stampa Dela Santa Sede | jazyk = it }}</ref> * {{Minivlajka|IDN}} <s>[[Paskalis Bruno Syukur]], OFM</s> {{--}} Pápež František vyhovel žiadosti biskupa Syukura, aby nebol kreovaný za kardinála. Jeho žiadosť bola motivovaná túžbou rásť v kňazskom živote, v službe Cirkvi a Božiemu ľudu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dichiarazione del Direttore della Sala Stampa della Santa Sede, 22.10.2024 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2024/10/22/0815/01627.html | dátum vydania = 2024-10-22 | dátum prístupu = 2024-10-22 | vydavateľ = Bolletion Sala Stampa Dela Santa Sede | jazyk = it }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam žijúcich kardinálov]] * [[Zoznam kardinálov vymenovaných Benediktom XVI.]] (predchodcom) == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * [http://www.catholic-hierarchy.org/event/consist.html Pápežské konzistóriá na ''catholic-hierarchy.org''] {{Šablóna:Zoznamy vymenovaných kardinálov}} [[Kategória:Zoznamy kardinálov podľa menujúceho pápeža|František]] 11bpxazgg7u2u2elfqx3x48a0pnekpa 0 641720 8213042 7987051 2026-05-13T06:59:05Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8213042 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Petr Pithart | Rodné meno = | Popis osoby = český politik, politológ, pedagóg, prekladateľ a právnik | Portrét = Petr Pithart (2016).jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = | Začiatok obdobia = | Koniec obdobia = | Predchodca = | Nástupca = | Dátum narodenia = {{dnv|1941|1|2}} | Miesto narodenia = [[Kladno]], [[Protektorát Čechy a Morava]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = | Alma mater = Právniká fakulta [[Karlova univerzita|Karlovej Univerzity v Prahe]] | Profesia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = Česko | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Drahomíra Pithartová | Partnerka = | Deti = syn David, dcéra Klára | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} [[Docent|Doc.]] [[Doktor práv|JUDr.]] '''Petr Pithart''', [[Doctor honoris causa|Dr. h. c.]] (* [[2. január]] [[1941]], [[Kladno]])<ref name="vlada-cv" /> je český politik a právnik, ktorý slúžil ako [[zoznam predsedov vlád Česka|predseda vlády Českej republiky]] (neskôr federálneho regiónu [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]) od [[6. február]]a [[1990]] až do [[2. júl]]a [[1992]].<ref name="vlada-cv">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Petr Pithart | url = https://www.vlada.cz/scripts/detail.php?id=456 | vydavateľ = Úřad vlády České republiky | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-23 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Taktiež bol senátorom mesta [[Chrudim]] od roku [[1996]] až do roku [[2012]] a slúžil ako prezident senátu od [[8. január]]a [[1996]] až do [[16. december|16. decembra]] [[1998]] a potom znova od [[19. december|19. decembra]] [[2000]] až do [[15. december|15. decembra]] [[2004]]. [[1. január]]a [[2018]] slovenský prezident [[Andrej Kiska]] udelil Pithartovi [[Rad Bieleho dvojkríža|Rad Bieleho Dvojkríža II. triedy]].<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Prezident pri príležitosti 25. výročia vzniku SR ocenil 25 osobností|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/slovensko/prezident-pri-prilezitosti-25-vyrocia-vz/300587-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2018-01-01|dátum prístupu=2023-11-04}}</ref> == Politická kariéra == Pithart bol členom [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickej strany Československa]] od roku [[1960]], bol aktívnym počas obdobia [[Pražská jar|Pražskej jari]] a opustil túto stranu po sovietskej invázii. Neskôr bol jeden z najviac prominentných [[disident]]ov proti komunistickému režimu a bol uväznený za jeho činy, vrátane toho, že bol jeden z prvých, ktorí podpísali [[Charta 77|Chartu 77]].<ref name="pn" >{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Petr Pithart (1941) | periodikum = Paměť národa | odkaz na periodikum = | url = https://www.pametnaroda.cz/cs/pithart-petr-1941 | issn = | vydavateľ = Post Bellum : Český rozhlas : Ústav pro studium totalitních režimů | miesto = Praha | dátum = | dátum prístupu = 2023-04-23}}</ref> V roku [[1989]] bol jedným z prominentných lídrov [[Občianske fórum|Občianskeho fóra]], založeného na počiatku [[Nežná revolúcia|Nežnej Revolúcie]]. Vďaka jeho účasti na rokovaniach vedúcich k zmenám českej a slovenskej vlády bol menovaný predsedom vlády [[Česká socialistická republika|Českej socialistickej republiky]]. Pithart je často charakterizovaný skôr ako filozof a mysliteľ, než taktický a charizmatický vodca. V snahe stať sa prezidentom Českej republiky vo voľbách v roku [[2003]] neuspel a prezidentom sa stal [[Václav Klaus]]. V roku [[1998]] sa pripojil k ''[[Křesťanské a demokratické unii  – Československá strana lidová]].'' V roku [[1996]] bol zvolený ako senátor. Znovuzvolený bol v rokoch [[2000]] a [[2006]]. V roku [[2012]] odišiel do dôchodku. == Životopis == V roku [[1963]] sa oženil so spisovateľkou Drahomírou, rodenou Hromádkovou. Jeho otcom bol námestník ministra priemyslu, veľvyslanec v [[Juhoslávia|Juhoslávii]] a neskôr vo Francúzsku Vilém Pithart, predvojnový člen [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] väznený za vojny s nacistami, ktorý bol po roku [[1970]] perzekvovaný za protest proti okupácii Československa u prezidenta de Gaulla. Spolu s Milanom Othálom a Petrom Příhodou napísal pod pseudonymom ''PODIVEN'' knihu ''Češi v dějinách nové doby,'' v ktorej jej autori spochybňovali niektoré mýty českých moderných dejín, napríklad okolo českého národného obrodenia, vzniku moderného českého národa či povojnovom vysídlení Nemcov z Československa. Niektorí historici, napríklad historička Věra Olivová, hodnotia knihu kriticky ako nahliadanie na dejiny prizmatom univerzalistického katolicizmu, spochybňujúceho samotný vznik československého štátu a jeho predstaviteľov Masaryka a Beneša. Niektoré svoje samizdatové diela napísal pod pseudonymom J. Sládeček. Od roku [[1990]] a po svojom vládnom angažmáne pôsobil znovu od roku [[1994]] ako docent Právnickej fakulty Karlovej Univerzity vedúci Katedry politológie a sociológie. V medziobdobí 1992 až 1994 pôsobil na Stredoeurópskej univerzite v Prahe. Bol dlhoročným predsedom Spoločnosti [[Bernard Bolzano|Bernarda Bolzana]], ktorá sa od 90. rokov venovala podpore česko-nemeckých vzťahov. == Ocenenia == * [[1992]]: [[Cena Františka Kriegla]] od [[Nadace Charty 77|Nadácie Charty 77]] za ojedinelé vystúpenie proti konkrétnemu prípadu politickej korupcie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cena Františka Kriegla | url = https://www.kontobariery.cz/Nadace-Charty-77/Ceny/Cena-Frantiska-Kriegla | vydavateľ = Nadace Charty 77 : Konto Bariéry | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-10 | miesto = Praha | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210514021655/https://www.kontobariery.cz/Nadace-Charty-77/Ceny/Cena-Frantiska-Kriegla | dátum archivácie = 2021-05-14 }}</ref> * [[1997]]: Čestná medaila TGM, ktorú mu ako predsedovi senátu udelilo Masarykovo demokratické hnutie, [[14. september]] [[1997]] * [[2004]]: [[Rad čestnej légie]] IV. trieda – dôstojník, francúzska vláda * 2004: Čestný odznak Za zásluhy o Rakúsku republiku, rakúska vláda * 2004: Rad za zásluhy Poľskej republiky * [[2010]]: Umelecká cena česko-nemeckého porozumenia * [[2013]]: ''Internationaler Adalbert-Preis'' * [[2018]]: [[Rad Bieleho dvojkríža]] II. triedy – udelil slovenský prezident [[Andrej Kiska]]<ref name=":0" /> * [[2023]]: [[Rad bieleho leva]] – udelil český prezident [[Petr Pavel]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Pavel prvýkrát rozdal vyznamenania, ocenenie udelil aj Štefánikovi | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/pavel-prvykrat-rozdal-vyznamenania-oc/750880-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-28 | dátum prístupu = 2023-10-29 }}</ref> == Bibliografia == * ''Obrana politiky'' (Panorama 1990; Academia 2005) * ''Osmašedesátý'' (Rozmluvy 1990) * ''Dějiny a politika: Výbor z esejistiky'' (Prostor 1991) * ''Po devětaosmdesátém: Kdo jsme? – Mezi vzpomínkami a reflexí: Texty z let 1992{{--}}1996'' (Doplněk 1999) * ''Češi v dějinách nové doby'' (Rozmluvy 1992; Academia 2003) * ''Devětaosmdesátý'' (Academia 2009) * ''Ptám se, tedy jsem: Rozhovor s Martinem T. Zikmundem'' (Portál 2010) * ''Po Devětaosmdesátém. Rozpomínání a přemítání'' (Academia 2015) * ''Osmašedesátý'', komentované vydání (Academia 2019) == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Klusáková | meno = Jana | priezvisko2 = Pithart | meno2 = Petr | titul = Nadoraz : ...o Havlovi, Klausovi, Mečiarovi a revoluci, která požírá své děti | vydanie = 1 | vydavateľ = PRIMUS | miesto = Praha | rok = 1992 | počet strán = 111 | url = | isbn = 80-85625-03-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Třeštík | meno = Michael | autor = | odkaz na autora = | titul = Kdo je kdo : osobnosti české současnosti : 5000 životopisů | vydanie = 5 | vydavateľ = Agentura Kdo je kdo | miesto = Praha | rok = 2005 | počet strán = 775 | url = | isbn = 80-902586-9-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Hlaváček | meno = Petr | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kysela | meno2 = Jan | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Demokracie a občanské ctnosti : k životnímu jubileu Petra Pitharta | vydanie = první | vydavateľ = Academia | miesto = Praha | rok = 2021 | počet strán = 830 | url = | isbn = 978-80-200-3191-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Procházková | meno = Andrea | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Pithart | meno2 = Petr | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Podnik s nejistým koncem : knižní rozhovor s Petrem Pithartem | vydanie = první | vydavateľ = Academia | miesto = Praha | rok = 2022 | počet strán = 558 | url = | isbn = 978-80-200-3355-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }} == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Petr Pithart|924412069|cs|Petr Pithart|17802740}} {{Cena Františka Kriegla}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Pithart, Petr}} [[Kategória:Osobnosti z Kladna]] [[Kategória:Českí právnici]] [[Kategória:Českí publicisti]] [[Kategória:Českí prekladatelia]] [[Kategória:Českí politickí spisovatelia]] [[Kategória:Českí politológovia]] [[Kategória:Českí esejisti]] [[Kategória:Českí politickí väzni]] [[Kategória:Českí politici]] [[Kategória:Politici KSČ]] [[Kategória:Politici KDÚ-ČSL]] [[Kategória:Občanské hnutí]] [[Kategória:Poslanci česko-slovenského Federálneho zhromaždenia]] [[Kategória:Senátori Parlamentu Českej republiky]] [[Kategória:Predsedovia vlády Česka]] [[Kategória:Signatári Charty 77]] [[Kategória:Osobnosti Nežnej revolúcie]] [[Kategória:Kandidáti na prezidenta Českej republiky (2003)]] [[Kategória:Predsedovia Senátu Parlamentu Českej republiky]] [[Kategória:Českí skauti]] [[Kategória:Držitelia čestných doktorátov]] [[Kategória:Nositelia Radu bieleho leva]] [[Kategória:Laureáti Radu Bieleho dvojkríža II. triedy]] [[Kategória:Laureáti Ceny Františka Kriegla]] [[Kategória:Vyučujúci na Právnickej fakulte Karlovej univerzity]] [[Kategória:Vyučujúci na Karlovej univerzite]] [[Kategória:Absolventi Právnickej fakulty Karlovej univerzity]] czelqwde0klweksmyncib92icwbdd2j 0 641989 8212720 8185113 2026-05-12T13:58:45Z Ome9a ÁNÓ 292995 II 8212720 wikitext text/x-wiki {{Infobox Železničná stanica | názov = Komárno | obrázok = Komárno nádraží - 03.JPG | veľkosť obrázku = | popis obrázku = ŽST Komárno v roku [[2010]] | štát = Slovensko | mesto = [[Komárno]] | mestská časť = | prevádzkovateľ = [[Železnice Slovenskej republiky|ŽSR]] | zemepisná šírka = 47.7694711 | zemepisná dĺžka = 18.1264617 | otvorenie = {{dnv|1492|11|20}} | bývalý názov = | nástupištia = | nástupné hrany = | prístup = | cestovné lístky = áno | počet cestujúcich = | trate = [[Železničná trať Bratislava – Komárno|131 Bratislava – Komárno]]<br>[[Železničná trať Nové Zámky – Komárom|135 Nové Zámky – Komárom]]<br>[[Železničná trať Komárno – Kolárovo|136 Komárno – Kolárovo]] }} '''Železničná stanica Komárno''' je [[železničná stanica]] v [[Komárno|Komárne]]. Leží na tratiach [[Železničná trať Bratislava – Komárno|131 Bratislava – Komárno]], [[Železničná trať Nové Zámky – Komárom|135 Nové Zámky – Komárom]] a [[Železničná trať Komárno – Kolárovo|136 Komárno – Kolárovo]]. Je [[Železničná napájacia sústava|elektrifikovaná striedavou sústavou 25 kV]].<ref name="vlakynet"/> == Doprava == Stanica obsahuje 9 dopravných koľají, 6 manipulačných a 8 ostatných. Vyvýšené nástupištia sú 4. Stanica obsahuje 5 vlečiek. Na trati do Kolárova je od 2. februára 2003 zastavená osobná doprava. Stanica je zmiešanou, zriaďovaciou, riadiacou pre trať Komárno - Kolárovo a zároveň hraničnou stanicou s [[Maďarsko]]m.<ref name="vlakynet" /> V stanici je k dispozícii osobná pokladňa [[Železničná spoločnosť Slovensko|ZSSK]] s Komplexným vybavením pre cestujúcich.<ref name="pokzssk"/> V minulosti na stanici mal zastúpenie aj súkromný dopravca [[RegioJet]]<ref name="regiojet-komarno"/>, ktorý od roku 2010 prevádzkoval spojenie Komárna s [[Bratislava|Bratislavou]] cez [[Dunajská Streda|Dunajskú Stredu]].<ref name="regiojet-intro"/>Súčasťou železničnej stanice je aj moderný informačný systém pre cestujúcich (INISS) s modernými informačnými tabuľami Elen. == Galéria == <gallery> Súbor:15.05.97 Komárno 240.073 (12663768055).jpg|Stanica s [[Elektrický rušeň 240|lokomotivou 240.007.3]] v [[máj]]i v roku [[1997]] Súbor:Komárom345.JPG|Stanica v [[september|septembri]] v roku [[2008]] Súbor:Komárom349.JPG|Stanica v septembri 2008 Súbor:Komárno nádraží - 02.JPG|Interiér stanice v roku [[2010]] </gallery> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="vlakynet">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Komárno - Železničná stanica | url = https://www.vlaky.net/trate/objekt/208/zeleznicna-stanica-komarno/ | vydavateľ = VLAKY.NET | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-14 | miesto = Trnava | jazyk = }}</ref> <ref name="pokzssk">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Predajné miesta – pokladnice: K | url = http://www.slovakrail.sk/sk/sluzby/sluzby-na-stanici/predajne-miesta-pokladnice/k.html | vydavateľ = Železničná spoločnosť Slovensko | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-14 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name="regiojet-komarno">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Komárno | url = https://www.regiojet.cz/o-nas/kontakty/slovenska-republika/komarno/komarno.html | vydavateľ = regiojet.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="regiojet-intro">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = RegioJet {{!}} | url = https://www.regiojet.sk/nase-trasy/bratislava-komarno/index.html?ref=/bratislava-komarno/ | vydavateľ = regiojet.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-14 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210116085908/https://www.regiojet.sk/nase-trasy/bratislava-komarno/index.html?ref=/bratislava-komarno/ | dátum archivácie = 2021-01-16 }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.vlaky.net/trate/objekt/208/zeleznicna-stanica-komarno/ Stanica na stránke VLAKY.NET] <!-- {{Železničná trať 131 (Slovensko)}} {{Železničná trať 135 (Slovensko)}} {{Železničná trať 136 (Slovensko)}} --> {{Významné železničné stanice na Slovensku}} [[Kategória:Železničné stanice na Slovensku|Komárno]] [[Kategória:Stavby v Komárne]] [[Kategória:Doprava v Komárne]] [[Kategória:Stavby v okrese Komárno]] 0368xcztavog9jzhbguucnp5tkcov4c 8212729 8212720 2026-05-12T14:06:27Z DurMar12 181423 Verzia používateľa [[Special:Contributions/Ome9a ÁNÓ|Ome9a ÁNÓ]] ([[User_talk:Ome9a ÁNÓ|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Lievik 8185113 wikitext text/x-wiki {{Infobox Železničná stanica | názov = Komárno | obrázok = Komárno nádraží - 03.JPG | veľkosť obrázku = | popis obrázku = ŽST Komárno v roku [[2010]] | štát = Slovensko | mesto = [[Komárno]] | mestská časť = | prevádzkovateľ = [[Železnice Slovenskej republiky|ŽSR]] | zemepisná šírka = 47.7694711 | zemepisná dĺžka = 18.1264617 | otvorenie = | bývalý názov = | nástupištia = | nástupné hrany = | prístup = | cestovné lístky = áno | počet cestujúcich = | trate = [[Železničná trať Bratislava – Komárno|131 Bratislava – Komárno]]<br>[[Železničná trať Nové Zámky – Komárom|135 Nové Zámky – Komárom]]<br>[[Železničná trať Komárno – Kolárovo|136 Komárno – Kolárovo]] }} '''Železničná stanica Komárno''' je [[železničná stanica]] v [[Komárno|Komárne]]. Leží na tratiach [[Železničná trať Bratislava – Komárno|131 Bratislava – Komárno]], [[Železničná trať Nové Zámky – Komárom|135 Nové Zámky – Komárom]] a [[Železničná trať Komárno – Kolárovo|136 Komárno – Kolárovo]]. Je [[Železničná napájacia sústava|elektrifikovaná striedavou sústavou 25 kV]].<ref name="vlakynet"/> == Doprava == Stanica obsahuje 9 dopravných koľají, 6 manipulačných a 8 ostatných. Vyvýšené nástupištia sú 4. Stanica obsahuje 5 vlečiek. Na trati do Kolárova je od 2. februára 2003 zastavená osobná doprava. Stanica je zmiešanou, zriaďovaciou, riadiacou pre trať Komárno - Kolárovo a zároveň hraničnou stanicou s [[Maďarsko]]m.<ref name="vlakynet" /> V stanici je k dispozícii osobná pokladňa [[Železničná spoločnosť Slovensko|ZSSK]] s Komplexným vybavením pre cestujúcich.<ref name="pokzssk"/> V minulosti na stanici mal zastúpenie aj súkromný dopravca [[RegioJet]]<ref name="regiojet-komarno"/>, ktorý od roku 2010 prevádzkoval spojenie Komárna s [[Bratislava|Bratislavou]] cez [[Dunajská Streda|Dunajskú Stredu]].<ref name="regiojet-intro"/>Súčasťou železničnej stanice je aj moderný informačný systém pre cestujúcich (INISS) s modernými informačnými tabuľami Elen. == Galéria == <gallery> Súbor:15.05.97 Komárno 240.073 (12663768055).jpg|Stanica s [[Elektrický rušeň 240|lokomotivou 240.007.3]] v [[máj]]i v roku [[1997]] Súbor:Komárom345.JPG|Stanica v [[september|septembri]] v roku [[2008]] Súbor:Komárom349.JPG|Stanica v septembri 2008 Súbor:Komárno nádraží - 02.JPG|Interiér stanice v roku [[2010]] </gallery> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="vlakynet">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Komárno - Železničná stanica | url = https://www.vlaky.net/trate/objekt/208/zeleznicna-stanica-komarno/ | vydavateľ = VLAKY.NET | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-14 | miesto = Trnava | jazyk = }}</ref> <ref name="pokzssk">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Predajné miesta – pokladnice: K | url = http://www.slovakrail.sk/sk/sluzby/sluzby-na-stanici/predajne-miesta-pokladnice/k.html | vydavateľ = Železničná spoločnosť Slovensko | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-14 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name="regiojet-komarno">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Komárno | url = https://www.regiojet.cz/o-nas/kontakty/slovenska-republika/komarno/komarno.html | vydavateľ = regiojet.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="regiojet-intro">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = RegioJet {{!}} | url = https://www.regiojet.sk/nase-trasy/bratislava-komarno/index.html?ref=/bratislava-komarno/ | vydavateľ = regiojet.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-14 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210116085908/https://www.regiojet.sk/nase-trasy/bratislava-komarno/index.html?ref=/bratislava-komarno/ | dátum archivácie = 2021-01-16 }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.vlaky.net/trate/objekt/208/zeleznicna-stanica-komarno/ Stanica na stránke VLAKY.NET] <!-- {{Železničná trať 131 (Slovensko)}} {{Železničná trať 135 (Slovensko)}} {{Železničná trať 136 (Slovensko)}} --> {{Významné železničné stanice na Slovensku}} [[Kategória:Železničné stanice na Slovensku|Komárno]] [[Kategória:Stavby v Komárne]] [[Kategória:Doprava v Komárne]] [[Kategória:Stavby v okrese Komárno]] r06eymusikhiccc8vr4rpmujlnw6w77 0 650277 8212823 8204925 2026-05-12T18:05:05Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 5 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8212823 wikitext text/x-wiki '''Olympijské hry mládeže''' ([[angličtina|anglicky]]: ''Youth Olympic Games, YOG'') sú medzinárodné multi-športové podujatie organizované [[Medzinárodný olympijský výbor|Medzinárodným olympijským výborom]]. Konajú sa každé štyri roky a sú určené pre mladých [[šport]]ovcov vo veku 14 až 18 rokov. == História == S myšlienkou olympijských hier pre mládež prišiel ako prvý [[Rakúsko|rakúsky]] manažér Johann Rosenzopf v roku [[1998]]. Svoj projekt prezentoval aj vtedajšiemu prezidentovi [[Medzinárodný olympijský výbor|Medzinárodného olympijského výboru]] (MOV) [[Jacques Rogge|Jacquesovi Roggemu]]. MOV najskôr nemal o podujatie záujem, dôvodom mal byť nedostatok termínov a zvýšenie finančných nákladov národných olympijských výborov (NOV). No [[6. júl]]a [[2007]] v [[Guatemala City]] členovia MOV na svojom 119. zasadnutí schválili projekt mládežníckych olympijských hier. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Od roku 2010 budú mládežnícke OH | url = https://sport.sme.sk/c/3382941/od-roku-2010-budu-mladeznicke-oh.html | dátum vydania = 6.7.2007 | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.sme.sk | jazyk = }}</ref> Podujatie tak nadviazalo na [[Európsky olympijský festival mládeže]] (EYOF, pôvodne EYOD), ktorý vznikol najmä Roggeho zásluhou v roku [[1991]] pod patronátom Európskych olympijských výborov (EOV). Cieľom mládežníckych OH je dať šancu mladým talentovaným športovcom z celého sveta zúčastniť sa na vrcholnej súťaži, ktorá v sebe skombinuje [[šport]], [[kultúra|kultúru]] a [[vzdelanie]]. Majú inšpirovať mladých športovcov, aby sa stali skutočnými šampiónmi nielen v športe, ale aj v živote. Za týmto účelom vznikol kultúrno-edukačný program CEP, ktorého súčasťou sú početné kultúrne a výchovno-vzdelávacie aktivity s mottom ''„Uč sa a zdieľaj“''. Predchodcom OHM boli ''Svetové hry mládeže'', ktoré sa uskutočnili pod patronátom MOV jediný raz v roku [[1998]] v [[Moskva|Moskve]]. Na podujatí štartovalo 4623 športovcov zo 131 krajín, súťažilo sa v 148 disciplínach 12 olympijských športov. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mlaď bude mať svoju olympiádu | url = https://www.sme.sk/c/3203317/mlad-bude-mat-svoju-olympiadu.html | dátum vydania = 20.3.2007 | dátum prístupu = | vydavateľ = sme.sk | jazyk = }}</ref> [[Slovensko]] reprezentovalo 86 mladých športovcov, jedinú medailu bronzovú získala [[trojskok]]anka [[Dana Velďáková]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tínedžerov čakajú prázdniny na olympiáde | url = https://sport.sme.sk/c/5499796/tinedzerov-cakaju-prazdniny-na-olympiade.html | dátum vydania = 9.8.2010 | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.sme.sk | jazyk = }}</ref> Usporiadateľom prvej mládežníckej olympiády sa stal v roku [[2010]] [[Singapur]], ktorý bol vo voľbách úspešnejší ako [[Moskva]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Premiérové OH mládeže usporiada v roku 2010 Singapur | url = https://sport.sme.sk/c/3741304/premierove-oh-mladeze-usporiada-v-roku-2010-singapur.html | dátum vydania = 21.8.2008 | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.sme.sk | jazyk = }}</ref> Zúčastnilo sa na nich 3500 športovcov z 204 krajín, súťažilo v 26 športoch. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prvé OH mládeže v Singapure slávnostne otvorili na najväčšom plávajúcom javisku | url = https://www.olympic.sk/clanok/prve-oh-mladeze-v-singapure-slavnostne-otvorili-na-najvacsom-plavajucom-javisku | dátum vydania = 14.8.2010 | dátum prístupu = | vydavateľ = olympic.sk | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Dejiskom prvých zimných OHM sa stal o dva roky neskôr [[Rakúsko|rakúsky]] [[Innsbruck]], ktorý dostal vo voľbách prednosť pred [[Fínsko|fínskym]] [[Kuopio]]m. == Športy == V programe mládežníckych olympiád sú okrem klasických [[Zoznam olympijských športov|olympijských športov]] aj nové športové odvetvia a disciplíny, ktoré majú snahu zatraktívniť šport mladým ľuďom. Mnohé z nich sa už stali súčasťou programu "veľkých" olympiád ako [[streetball|basket 3×3]], [[skateboarding]], [[break dance|breakdancing]], [[športové lezenie]]. Ďalšie športy z OH mládeže [[skialpinizmus]], [[plážová hádzaná]], [[futsal]] či [[inline rýchlokorčuľovanie]] majú tiež ambície zaradiť sa k olympijským športom. V olympijskom programe si postupne našli svoje miesto aj nové disciplíny, úspešne "otestované" na olympiáde mladých. V individuálnych športoch pribudli nové formáty súťaží miešaných družstiev v [[lyžovanie|alpskom lyžovaní]], [[krasokorčuľovanie|krasokorčuľovaní]], [[džudo|džude]] a miešané štafety v [[biatlon]]e, sánkovaní, [[atletika|atletike]] a [[plávanie|plávaní]]. Na I. Zimných OHM v [[Innsbruck]]u mali svoju premiéru skoky na lyžiach dievčat a preteky [[rýchlokorčuľovanie|rýchlokorčuliarov]] s hromadným štartom, tak isto sú už v programe OH. Atraktívne sú súťaže v individuálnych zručnostiach v [[basketbal]]e či [[ľadový hokej|ľadovom hokeji]] alebo paralelný [[vodný slalom]] na hladkej vode formou vyraďovacích kôl. Na OHM 2020 v [[Lausanne]] nahradil hokejové súťaže zručnosti nový formát hokej 3×3, novinkou bola súťaž v [[boby|monoboboch]]. Špecifické sú tiež miešané súťaže chlapcov a dievčat z rôznych krajín či dokonca kontinentov v spoločných tímových a štafetových discipínach. == Slovensko na OHM == Na prvé [[Letné olympijské hry mládeže 2010|Letné OHM 2010 v Singapure]] vyslalo [[Slovensko]] výpravu 17 športovcov, ktorí súťažili v ôsmich športových odvetviach. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V utorok odcestuje slovenská výprava na I. olympijské hry mládeže v Singapure | url = https://www.olympic.sk/clanok/v-utorok-odcestuje-slovenska-vyprava-na-i-olympijske-hry-mladeze-v-singapure-0 | dátum vydania = 9.8.2010 | dátum prístupu = | vydavateľ = olympic.sk | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Výprava získala šesť medailí, z toho o tri sa pričinili [[tenis]]ti. Najcennejšiu vybojovala [[džudo|džudistka]] [[Andrea Krišandová]], členka víťazného miešaného tímu zloženého z pretekárov a pretekárok z rôznych krajín. Táto medaila sa však nezarátava do medailovej bilancie krajín. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = OH MLÁDEŽE: Šesť medailí pre SR | url = https://www.webnoviny.sk/oh-mladeze-sest-medaili-pre-sr/ | dátum vydania = 26.8.2010 | dátum prístupu = | vydavateľ = webnoviny.sk | jazyk = }}</ref> Aj ďalšie letné OHM [[2014]] sa konali v [[Ázia|Ázii]], hostiteľom bolo [[Čína|čínske]] mesto [[Nanking]]. Slovensko reprezentovalo 37 mladých športovcov v 11 športoch s bilanciou dve strieborné a jedna bronzová medaila. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí olympionici sa tešili z troch medailí | url = https://sport.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/328649-mladi-olympionici-sa-tesili-z-troch-medaili/ | dátum vydania = 2.9.2014 | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.pravda.sk | jazyk = }}</ref> Družstvo futbalistiek do 15 rokov, jediný európsky zástupca <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Naše futbalistky budú na OH mládeže v Nanking zastupovať celú Európu, v skupine sa stretnú s Venezuelou a s Papuou-Novou Guineou | url = https://www.olympic.sk/clanok/nase-futbalistky-budu-na-oh-mladeze-v-nanking-zastupovat-celu-europu-v-skupine-sa-stretnu-s | dátum vydania = 9.8.2014 | dátum prístupu = | vydavateľ = olympic.sk | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> obsadilo štvrté miesto, keď v semifinále prehralo s [[Čína|Čínou]] po penaltovom rozstrele a v stretnutí o 3. miesto s [[Mexiko]]m 1:3. Dva roky po [[Letné olympijské hry 2016|OH 2016 v Riu de Janeiro]] sa olympijská slávnosť, tentoraz mládežnícka opäť konala v [[Južná Amerika|Južnej Amerike]]. V [[Letné olympijské hry mládeže 2018|Buenos Aires 2018]] sa o historicky prvé zlato z letných OHM pre Slovensko zaslúžila [[vodný slalom|vodná slalomárka]] [[Emanuela Luknárová]], ktorá zvíťazila v disciplíne K-1 a navyše pridala bronz v C-1. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prvé zlato z mládežníckej olympiády! Luknárová ovládla slalom kajakárok | url = https://sport.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/488121-prve-zlato-z-mladeznickej-olympiady-luknarova-ovladla-slalom-kajakarok/ | dátum vydania = 16.10.2018 | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.pravda.sk | jazyk = }}</ref> Kanoisti zatiaľ z každých OHM priviezli medailu, [[vodný slalom]] je tak našim najúspešnejším športom pod olympijskými kruhmi nielen v kategórii dospelých, ale aj medzi mládežníkmi. Na prvých [[Zimné olympijské hry mládeže|Zimných OHM]] (ZOHM) [[2012]] v [[Innsbruck]]u nás reprezentovalo 30 športovcov a hneď v premiére sme sa mohli tešiť z prvej zlatej medaily, získala ju budúca hviezda [[lyžovanie|lyžiarskych]] svahov [[Petra Vlhová]] v slalome. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Na I. zimných olympijských hrách mládeže v Innsbrucku zjazdárka Petra Vlhová suverénne triumfovala v slalome! | url = https://www.olympic.sk/clanok/na-i-zimnych-olympijskych-hrach-mladeze-v-innsbrucku-zjazdarka-petra-vlhova-suverenne-0 | dátum vydania = 20.1.2012 | dátum prístupu = | vydavateľ = olympic.sk | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V [[Lillehammer]]i [[2016]] vybojoval striebro v súťaži hokejových zručností [[Sebastián Čederle]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Čederle: Striebro je skvelé, no mohol som mať zlato | url = https://hokej.pravda.sk/ostatne/clanok/384519-cederle-striebro-je-skvele-no-mohol-som-mat-zlato/ | dátum vydania = 24.2.2016 | dátum prístupu = | vydavateľ = hokej.pravda.sk | jazyk = }}</ref> Doteraz najúspešnejšie boli pre Slovensko ZOHM v [[Lausanne]] [[2020]]. Striebro priviezla [[boby|bobistka]] [[Viktória Čerňanská]], bronz [[Slovenské národné ženské hokejové družstvo|hokejové družstvo dievčat]] a v hokejovom turnaji 3×3 miešaných tímov sme získali dve bronzové a dve strieborné medaily, tie sa však do medailovej bilancie krajín nepočítajú. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lausanne 2020: Historicky najúspešnejšie zimné olympijské hry mládeže | url = https://www.olympic.sk/clanok/lausanne-2020-historicky-najuspesnejsie-zimne-olympijske-hry-mladeze | dátum vydania = 28.1.2020 | dátum prístupu = | vydavateľ = olympic.sk | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> === Prehľad medailistov Slovenska z Letných OH mládeže === {|class = "wikitable" ! width=80|Rok ! width=120|Dejisko ! Medaily celkom ! Medailisti ! width=120|Šport ! width=120|Disciplína |- |rowspan="5"|<center>2010<center>||rowspan="5"|{{SGP}} [[Singapur]]||rowspan="5"|<center>0-2-3<center>||[[Súbor:Med 2.png]] [[Jana Čepelová]], [[Chantal Škamlová]]||[[tenis]]||štvorhra |- |[[Súbor:Med 2.png]] [[Miroslav Urban]]||[[vodný slalom]]||K-1 |- |[[Súbor:Med 3.png]] [[Jana Čepelová]]||[[tenis]]||dvorhra |- |[[Súbor:Med 3.png]] [[Filip Horanský]], [[Jozef Kovalík (tenista)|Jozef Kovalík]]||[[tenis]]||štvorhra |- |[[Súbor:Med 3.png]] [[Arpád Szakács]]||[[džudo]]||do 81 kg |- |rowspan="3"|<center>2014<center>||rowspan="3"|{{CHN}} [[Nanking]]||rowspan="3"|<center>0-2-1<center>||[[Súbor:Med 2.png]] [[Michaela Pešková]]||[[atletika]]||400 metrov prekážky |- |[[Súbor:Med 2.png]] [[Jakub Grigar]]||[[vodný slalom]]||K-1 |- |[[Súbor:Med 3.png]] [[Marko Mirgorodský]]||[[vodný slalom]]||C-1 |- |rowspan="2"|<center>2018<center>||rowspan="2"|{{ARG}} [[Buenos Aires]]||rowspan="2"|<center>1-1-1<center>||[[Súbor:Med 1.png]] [[Súbor:Med 3.png]] [[Emanuela Luknárová]]||[[vodný slalom]]||K-1, C-1 |- |[[Súbor:Med 2.png]] [[Katarína Pecsuková]]||[[vodný slalom]]||K-1 šprint |} '''Medaily nezarátané do bilancie krajín''' *2010 [[Súbor:Med 1.png]] [[Andrea Krišandová]], [[džudo]], súťaž miešaných družstiev z rôznych krajín a kontinentov === Prehľad medailistov Slovenska zo Zimných OH mládeže === {|class = "wikitable" ! width=80|Rok ! width=120|Dejisko ! Medaily celkom ! Medailisti ! width=120|Šport ! width=120|Disciplína |- |<center>2012<center>||{{AUT}} [[Innsbruck]]||<center>1-0-0<center>||[[Súbor:Med 1.png]] [[Petra Vlhová]]||[[lyžovanie|alpské lyžovanie]]||slalom |- |<center>2016<center>||{{NOR}} [[Lillehammer]]||<center>0-1-0<center>||[[Súbor:Med 2.png]] [[Sebastián Čederle]]||[[ľadový hokej]]||individuálne hokejové zručnosti |- |rowspan="2"|<center>2020<center>||rowspan="2"|{{CHE}} [[Lausanne]]||rowspan="2"|<center>0-1-1<center>||[[Súbor:Med 2.png]] [[Viktória Čerňanská]]||[[boby]]||monoboby |- |[[Súbor:Med 3.png]] {{SVK|lhz|1}}||[[ľadový hokej]]||turnaj dievčat |- |rowspan="3"|<center>2024<center>||rowspan="3"|{{KOR}} [[Gangwon]]||rowspan="3"|<center>0-1-2<center>||[[Súbor:Med 2.png]] [[Adam Hagara]]||[[krasokorčuľovanie]]||muži<ref name="olympic-kangwon-2024">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kangwon 2024 | url = https://www.olympic.sk/podujatie/kangwon-2024 | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> |- |[[Súbor:Med 3.png]] [[Andrej Barnáš]] ||[[zjazdové lyžovanie]]||super-G<ref name="olympic-kangwon-2024"/> |- |[[Súbor:Med 3.png]] [[Markus Sklenárik]] ||[[biatlon]]||12,5<ref name="olympic-kangwon-2024"/> |} '''Medaily nezarátané do bilancie krajín''' *2020 [[Súbor:Med 2.png]] [[Peter Repčík]], [[ľadový hokej]], turnaj vo formáte 3×3, družstvo chlapcov z rôznych krajín *2020 [[Súbor:Med 2.png]] [[Nikola Janeková]], [[ľadový hokej]], turnaj vo formáte 3×3, družstvo dievčat z rôznych krajín *2020 [[Súbor:Med 3.png]] [[Rastislav Eliáš]], [[ľadový hokej]], turnaj vo formáte 3×3, družstvo chlapcov z rôznych krajín *2020 [[Súbor:Med 3.png]] [[Zuzana Dobiašová]], [[ľadový hokej]], turnaj vo formáte 3×3, družstvo dievčat z rôznych krajín == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Olympijské hry]] * [[Slovensko na olympijských hrách]] * [[Európsky olympijský festival mládeže]] * [[Slovensko na Európskom olympijskom festivale mládeže]] {{Koncové šablóny |{{Multišportové podujatia}} }} [[Kategória:Olympijské hry mládeže| *]] [[Kategória:Olympijské hry]] [[Kategória:Multi-športové podujatia]] f87mi4yvs8g8eiyb88vms1119ihm0xf 0 652259 8213073 8134798 2026-05-13T08:41:30Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8213073 wikitext text/x-wiki [[File:PifGadget1.png|thumb|Časopis "Pif et son gadget surprise" (číslo 1, [[24. február]] [[1969]]).]] '''Pif''' (resp. do roku [[1965]]/[[1969]] '''Vaillant'''; presné názvy pozri nižšie) je názov (resp. hlavná súčasť názvu) [[Francúzsko|francúzskeho]] [[komiks]]ového [[časopis]]u pre mládež, ktorý vychádzal od roku [[1945]] do roku [[1993]] a potom s dlhými prestávkami do roku [[2017]], znova sa vydáva od roku [[2020]]. Vychádzal najprv krátko ako dvojtýždenník, potom dlho ako týždenník, potom krátko ako mesačník a napokon krátko ako štvrťročník (podrobnosti o frekvencii vydávania pozri nižšie), aj posledná vydavateľská iniciatíva počíta so štvrťročnou periodicitou. Pif je aj meno fiktívneho kresleného psa, ktorý sa v spomínanom časopise často vyskytuje. A Pif je takisto súčasť názvu viacerých vedľajších časopisov vychádzajúcich paralelne so spomínaným časopisom. V slovenskej mutácii časopis vychádzal v rokoch [[1990]]{{--}}[[1992]] najprv pod názvom '''Pif''', potom pod názvom '''Pif s hračkou''' (podrobnosti pozri nižšie). == Obsah == Časopis bol určený deťom. V každom čísle sa nachádzalo viacero vážnych alebo komických komiksových príbehov, často od prominentných autorov, a prípadne niekoľko strán s klasickým textom (napr. inzeráty či televízny program). Svoje komiksové príbehy v časopise mal napríklad pes Pif, kocúr [[Herkules]] (fr. ''Hercule''), Pifov syn [[Pifík]] (fr. ''Pifou''), pes [[Gai-Luron]], praveký hrdina [[Rahan]], intelektuálny dobrodruh [[Corto Maltese]], dobrodruh [[Fanfán Tulipán]] (franc. ''Fanfan la Tulipe''), vynálezca [[Léonard]] či Gal [[Asterix]]. Jednotlivé príbehy boli buď uzavreté alebo na pokračovanie, ale postavy sa každopádne opakovali aj v ďalších číslach. V starších číslach časopisu sa striedali farebné a čiernobiele komiksy, neskôr boli komiksy už len farebné. K obľúbenosti časopisu prispievalo aj to, že skoro každé číslo obsahovalo nejakú originálnu, často nepapierovú, prílohu (v slovenských vydaniach nazývanú "hračka”, vo francúzskych ''[[gadget]]''), vymyslenú špeciálne pre dané vydanie: bežnú hračku, kúzelnícke pomôcky, komické okuliare, pero s mikroskopom a ďalšie.<ref name=P>{{Preklad|cs|Pif Gadget|16441049}}</ref> == Význam == Okolo roku 1970 dosiahol časopis svoj najvyšší náklad (vyše milióna výtlačkov)<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Michallat | meno = Wendy | autor = | odkaz na autora = | titul = French Cartoon Art in the 1960s and 1970s (Pilote hebdomadaire and the Teenager Bande Dessinée) | vydanie = | vydavateľ = Leuven University Press | miesto = | rok = 2018 | počet strán = 268 | url = | isbn = 978-94-6270-122-9 | kapitola = | strany = 219| jazyk = }}</ref>; ide zároveň o neprekonaný rekord v oblasti nákladu európskych komiksových časopisov. == Postava Pifa == Postava kresleného psa Pifa sa prvýkrát objavila v novinách [[L’Humanité]] 26. marca 1948<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = L'Humanité : journal socialiste quotidien {{!}} 1948-03-26 | url = https://gallica.bnf.fr/ark:/12148/bpt6k4747696q/f3.image | vydavateľ = gallica.bnf.fr | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-23 | miesto = | jazyk = }}</ref>. V časopise, o ktorom je tento článok, sa pes Pif prvýkrát objavil až v roku 1952, ale stal sa v ňom natoľko populárnym, že ho časopis v roku 1965 najprv zahrnul do svojho názvu a neskôr už priamo niesol jeho meno (názvy pozri nižšie).<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Guillaume de Lavigne | odkaz na autora = | titul = LES CHIENS CELEBRES, Réels et Fictifs, dans l'Art, la Culture et l'Histoire | vydanie = | vydavateľ = Lulu.com | miesto = | rok = 2015 | počet strán = 572 | url = | isbn = 978-1-326-03565-5 | kapitola = | strany = 470| jazyk = }}</ref> == Dejiny, francúzske názvy, číslovanie, odvodené časopisy == Predchodcom komiksového časopisu bol časopis ''Le Jeune Patriote'' (doslova: Mladý patriot) vydávaný mládežníckou organizáciou [[Parti communiste français|Francúzskej komunistickej strany]] v rokoch 1944{{--}}1945, ktorý nebol (primárne) komiksovým časopisom. V roku 1945 sa tento časopis zmenil na prevažne komiksový časopis a bol premenovaný na ''Vaillant: Le Jeune Patriote'' (doslova: Udatný človek: Mladý patriot). Číslovaný však nebol od jednotky, ale pokračoval v číslovaní časopisu Le Jeune Patriote. Ďalšie zmeny a podrobnosti vidno v nasledujúcom prehľade. Názvy „hlavného“ časopisu boli: * okt. 1944 – máj 1945: ''Le Jeune Patriote'' (doslova: Mladý patriot) – toto ešte nebol komiksový časopis * jún 1945: ''Vaillant Le Jeune Patriote'' (doslova: Udatný človek – Mladý patriot) * júl 1945 – mar. 1946: ''Vaillant Le Jeune Patriote le journal le plus captivant'' (doslova: Udatný človek – Mladý patriot – najpútavejší časopis) * apr. 1946: ''Vaillant'' (doslova: Udatný človek) * máj 1946 – mar. 1965: ''Vaillant le journal le plus captivant'' (doslova: Udatný človek – najpútavejší časopis) * apr. 1965 – feb. 1969: ''Vaillant le journal de Pif'' (doslova: Udatný človek – Pifov časopis) * feb. 1969 – apr. 1970: ''Pif et son gadget surprise'' (doslova: Pif a jeho gadgetové prekvapenie) * apr. 1970 – nov. 1970: ''Pif et son gadget'' (doslova: Pif a jeho gadget) * nov. 1970 – apr. 1982: ''Pif gadget'' * apr. 1982 – dec. 1985: ''Le Nouveau Pif et son gadget'' (doslova: Nový Pif a jeho gadget) * jan. 1986 – dec. 1992: ''Pif'' * jan. 1993 – nov. 1993: ''Pif le journal'' (doslova: Pif – časopis) * okt. 1993 – dec. 1993: ''Pif découverte'' (doslova: Pif – objav) * jún 2004-nov. 2008: ''Pif gadget'' * jún 2015- dec. 2016: ''Super Pif et sa drôle de bande'' (doslova: Super Pif a jeho čudná [či zábavná] banda) * mar. 2017 – nov. 2017: ''Super Pif'' Od októbra 1944 do júna 1946 časopis vychádzal ako dvojtýždenník, potom do júna 1993 ako týždenník, potom do nov. 2008 ako mesačník a nakoniec do novembra 2017 (približne) ako štvrťročník. Časopis bol číslovaný priebežne od októbra 1944 do februára 1969 (vyšlo celkovo 1238 čísel). Potom od februára 1969 sa začalo číslovanie znova od jednotky a trvalo až do novembra 1993 (vyšlo celkovo 1253 nových čísel). Pif découverte mal znova číslovanie od jednotky (vyšli celkovo 3 nové čísla). V júni 2004 sa začalo nové číslovanie (tentokrát od nuly) a trvalo až do novembra 2008 (vyšlo celkovo 54 nových čísiel). Nové číslovanie (od jednotky) začalo aj v júni 2015 a trvalo až do novembra 2017 (vyšlo celkovo 9 nových čísiel). Okrem hlavného časopisu vychádzali aj rôzne „vedľajšie“ časopisy (rôzne pravidelné špeciály atď.), najmä: * 1954{{--}}(?)1958: ''Les Aventures de Pif le chien'' (doslova: Dobrodružstvá psa Pifa) * 1962{{--}}1993: ''Pif poche'' (doslova: Pif do vrecka) * 1977{{--}}1984: ''Pif poche spécial jeux hors série'' (doslova: Pif do vrecka – špeciál – hry – mimo série) * 1977{{--}}1992: ''Pif parade. Comique'' (doslova: Pif paráda. Komika) * 1977{{--}}1980: ''Pif parade. Aventure'' (doslova: Pif paráda. Dobrodružstvo) * 1981{{--}}1986: ''Pif Super Comique'' (doslova: Pif Super – komika) * 1980{{--}}1992: ''Pif gadget. Spécial 100% Comique'' (doslova: Pif gadget. Špeciál 100% komika) * 1983{{--}}19??: ''Le Nouveau Pif spécial'' (doslova: Nový Pif – špeciál) * 1983{{--}}1984: ''Le Nouveau Pif spécial. Filles'' (doslova: Nový Pif – špeciál. Dievčatá) * 1986{{--}}1993: ''Super Hercule'' (doslova: Super Herkules) * 1975{{--}}1991: ''Pifou'' (istý čas pod názvom: ''Les belles histoires de Pifou'') (doslova: Pifík, resp. Pekné príbehy Pifíka) * 1966{{--}}1980: ''Pifou poche'' (doslova: Pifík do vrecka) * 1971{{--}}1987: ''Rahan'' Zdroje:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = BnF Catalogue général | url = https://catalogue.bnf.fr/index.do | vydavateľ = catalogue.bnf.fr | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Le Jeune Patriote, Vaillant et Pif Gadget par année | url = https://bdoubliees.com/vaillantpif/annees/index.html | vydavateľ = bdoubliees.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Philippe BAUMET | odkaz na autora = | titul = Pif-Collection – Les publications Vaillants : Pif 100% Comique | url = http://pif-collection.chez-alice.fr/pif_100_pc_comique.htm | vydavateľ = pif-collection.chez-alice.fr | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Philippe BAUMET | odkaz na autora = | titul = Pif-Collection – Les publications Vaillants : Pif Super Comique | url = http://pif-collection.chez-alice.fr/pif_super_comique.htm | vydavateľ = pif-collection.chez-alice.fr | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Philippe MAGNERON | odkaz na autora = | titul = Pif – 6e Série – (Pif Découverte) | url = https://www.bedetheque.com/revue-Pif-6e-Serie-Pif-Decouverte.html | vydavateľ = bedetheque.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2018 sa uskutočnila zbierka na financovanie plánovaného pokračovania vydávania časopisu ako týždenníka v podobe poskladaného veľkoformátového papiera, ale k vydávaniu nakoniec nedošlo pre finančné problémy vydavateľa (L’Humanité).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Siméone | meno = Christine | autor = | odkaz na autora = | titul = Pif revient en héros du XXIe siècle mais sans gadget | url = https://www.franceinter.fr/culture/pif-revient-en-heros-du-xxie-siecle-mais-sans-gadget | vydavateľ = franceinter.fr | dátum vydania = 2018-06-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Relance de Pif Gadget : où est passé l’argent de la cagnotte ? | url = https://www.leparisien.fr/amp/culture-loisirs/tv/relance-de-pif-gadget-ou-est-passe-l-argent-de-la-cagnotte-27-06-2019-8104050.php | vydavateľ = leparisien.fr | dátum vydania = 2019-06-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Pif v zahraničí == Ako možno vidieť aj podľa zoznamu cien pre rôzne štáty na obale časopisu, časopis sa vyvážal do mnohých krajín po celom svete. Vzhľadom na to, že časopis v podstate vlastnila Francúzska komunistická strana (pozri nižšie), bol na rozdiel od iných západných komiksov oficiálne dostupný aj vo východnej Európe ovládanej komunistickými stranami. V nemčine vychádzal od roku 1975 časopis [[Yps]], ktorý mal podobný obsah ako francúzsky Pif a preberal aj niektoré komiksy a hračky z francúzskeho Pifa. Obdobný časopis vo [[Fínsko|fínsku]] sa volal [[Jippo]], ale vychádzal len pár rokov (1977{{--}}1982). Kanadská verzia Pifa vychádzala pod názvom [[Piforama]]. === Pif na Slovensku a v Česku === Pokiaľ ide o predaj originálneho francúzskeho časopisu, časopis bol jedným z mála západných komiksov, ktorý bol v predaji aj v bývalom [[Česko-Slovensko#Komunistický_režim_1948–1989|Česko-Slovensku]]; nie však v celoštátnej distribúcii, ale v špecializovaných predajniach zahraničnej tlače (na Jungmannovej ulici v [[Praha|Prahe]] a [[Laurinská ulica|Leningradskej (dnes Laurinskej) ulici]] v [[Bratislava|Bratislave]]).<ref name=P/> Pokiaľ ide o preklady, za socializmu v slovenčine vyšli publikácie Pif a jeho dobrodružstvá (1969) a Pifove nové dobrodružstvá (1970); obe boli vydané v slovenskej a českej mutácii v [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]] ako prekreslená a prerozprávaná úprava francúzskych originálov. Po [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcii]] vydávalo české nakladateľstvo Trans Com Service v českej aj slovenskej mutácii v rokoch 1990{{--}}1992 už priamo preklad francúzskeho originálu časopisu, a to pod názvom '''Pif''' (resp. posledné čísla pod názvom '''Pif s hračkou'''); vydávanie sa skončilo spolu s ukončením vydávania francúzskeho časopisu. Okrem toho vychádzala v českom nakladateľstve Grafit počas celých 90. rokov česká a slovenská mutácia časopisu Pif poche (po slovensky pod názvom Pif poche – Pif do vrecka), ktorá ale neskôr vychádzala už len po česky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Staroknih | odkaz na autora = | titul = Pif, zväzok 005 (1991) | url = https://www.staroknih.sk/antikvariat/pif--zvazok-005--1991/ | vydavateľ = staroknih.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200625015309/https://www.staroknih.sk/antikvariat/pif--zvazok-005--1991/ | dátum archivácie = 2020-06-25 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pif | url = https://skomiksdb.fandom.com/wiki/Category:Pif | vydavateľ = skomiksdb.fandom.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pif do vrecka 02 | url = https://skomiksdb.fandom.com/wiki/Pif_do_vrecka_02 | vydavateľ = skomiksdb.fandom.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref> [https://comicsdb.cz/] (zadať Pif vo "Vyhledavani")</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = NKC – Základní vyhledávání | url = https://aleph.nkp.cz/F/?func=file&file_name=find-b&local_base=nkc | vydavateľ = aleph.nkp.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20250617142234/https://aleph.nkp.cz/F/?func=file&file_name=find-b&local_base=NKC | dátum archivácie = 2025-06-17 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vyhľadávanie {{!}} Online katalóg | url = https://chamo.kis3g.sk/search/query?theme=system | vydavateľ = chamo.kis3g.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> Za socializmu príbehy z francúzskeho Pifa okrem toho vychádzali preložené do češtiny aj v niektorých ročníkoch časopisov [[ABC mladých techniků a přírodovědců]] (od roku 1957) a [[Semička pionýrů]] (od roku 1975).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kompletní SEDMIČKA PIONÝRŮ – 10.ročník – 1976-77 – Staré časopisy pro děti a mládež v souvislostech | url = https://www.detske-casopisy.cz/kompletni-sedmicka-pionyru-10-rocnik-1976-77/ | vydavateľ = detske-casopisy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>[https://legacy.blisty.cz/art/24847.html Dnešním časopisům pro děti něco chybí…], Blisty.cz, Rozhovor s Vlastislavem Tomanem, 6. 9. 2005.</ref> == Vydavateľ == Vydavateľom bolo spočiatku vydavateľstvo, ktoré sa volalo najprv “(S.A.) Les Éditions Vaillant” (uvádzané aj ako “Éditions de Vaillant”) a neskôr (od začiatku 80. rokov) sa volalo “(S.A.) Les Éditions Vaillant-Miroir-Sprint Publications” (skrátene “(S.A.) V.M.S. Publications” alebo “Éditions Vaillant”). Toto vydavateľstvo vydávalo najmä komiksy pre deti a mládež a bolo prepojené s Francúzskou komunistickou stranou. Začiatkom 21. stor. toto vydavateľstvo zaniklo.<ref>Pif gadget No 123, S. 2</ref><ref>Pif No 791 zadný obal</ref><ref>Pif No 877, S. 2, 81</ref><ref>Pif No 1016, S- 52</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Editions Vaillant | url = https://comicvine.gamespot.com/editions-vaillant/4010-2877/ | vydavateľ = comicvine.gamespot.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = LES EDITIONS VAILLANT MIROIR SPRINT PUBLICATIONS Partager le lien vers cette fiche entreprise | url = https://www.infogreffe.fr/entreprise-societe/775677305-les-editions-vaillant-miroir-sprint-publications-750158B133280000.html?typeProduitOnglet=EXTRAIT&afficherretour=true&tab=entrep | vydavateľ = infogreffe.fr | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200624093803/https://www.infogreffe.fr/entreprise-societe/775677305-les-editions-vaillant-miroir-sprint-publications-750158B133280000.html?typeProduitOnglet=EXTRAIT&afficherretour=true&tab=entrep | dátum archivácie = 2020-06-24 }}</ref> Od roku 2004 bolo vydavateľom vydavateľstvo Pif éditions, vlastnené riadiacimi pracovníkmi denníka L’Humanité. Zaniklo v roku 2009. Denník L’Humanité v tom čase vlastnila menšinovo Francúzska komunistická strana (40 %), zvyšok vlastnil personál denníka a obyvateľstvo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = BBC NEWS {{!}} Europe {{!}} The press in France | url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/4295349.stm | vydavateľ = BBC | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-23 | miesto = Londýn | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Qui possède quoi ? | url = https://www.nouvelobs.com/medias/medias-pouvoirs/20070124.OBS8585/qui-possede-quoi.html#humanite | vydavateľ = nouvelobs.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>ZAPPI, S. Les salariés licenciés de "Pif", lié au PCF, dénoncent une restructuration "à la hache". In: Le Monde Publié le 12 février 2009 à 10h34 – Mis à jour le 12 février 2009 à 17h03 [https://www.lemonde.fr/actualite-medias/article/2009/02/12/pif-des-licenciements-pas-glop_1154179_3236.htm]</ref> Od roku 2015 bola vydavateľom priamo spoločnosť vlastniaca L’Humanité.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = BnF Catalogue général | url = https://catalogue.bnf.fr/ark:/12148/cb44406304c | vydavateľ = catalogue.bnf.fr | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mentions légales | url = https://www.humanite.fr/mentions-legales | vydavateľ = humanite.fr | dátum vydania = 2014-04-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Časopisy]] [[Kategória:Komiksy]] 1s7yvvku0relr12u2f5uik8wpssumtf 8213074 8213073 2026-05-13T08:41:32Z KiranBOT 265447 odstránené sledovanie AMP z URL adries ([[:m:User:KiranBOT/AMP|detaily]]) ([[User talk:Usernamekiran|nahlásiť chybu]]) v2.2.9s 8213074 wikitext text/x-wiki [[File:PifGadget1.png|thumb|Časopis "Pif et son gadget surprise" (číslo 1, [[24. február]] [[1969]]).]] '''Pif''' (resp. do roku [[1965]]/[[1969]] '''Vaillant'''; presné názvy pozri nižšie) je názov (resp. hlavná súčasť názvu) [[Francúzsko|francúzskeho]] [[komiks]]ového [[časopis]]u pre mládež, ktorý vychádzal od roku [[1945]] do roku [[1993]] a potom s dlhými prestávkami do roku [[2017]], znova sa vydáva od roku [[2020]]. Vychádzal najprv krátko ako dvojtýždenník, potom dlho ako týždenník, potom krátko ako mesačník a napokon krátko ako štvrťročník (podrobnosti o frekvencii vydávania pozri nižšie), aj posledná vydavateľská iniciatíva počíta so štvrťročnou periodicitou. Pif je aj meno fiktívneho kresleného psa, ktorý sa v spomínanom časopise často vyskytuje. A Pif je takisto súčasť názvu viacerých vedľajších časopisov vychádzajúcich paralelne so spomínaným časopisom. V slovenskej mutácii časopis vychádzal v rokoch [[1990]]{{--}}[[1992]] najprv pod názvom '''Pif''', potom pod názvom '''Pif s hračkou''' (podrobnosti pozri nižšie). == Obsah == Časopis bol určený deťom. V každom čísle sa nachádzalo viacero vážnych alebo komických komiksových príbehov, často od prominentných autorov, a prípadne niekoľko strán s klasickým textom (napr. inzeráty či televízny program). Svoje komiksové príbehy v časopise mal napríklad pes Pif, kocúr [[Herkules]] (fr. ''Hercule''), Pifov syn [[Pifík]] (fr. ''Pifou''), pes [[Gai-Luron]], praveký hrdina [[Rahan]], intelektuálny dobrodruh [[Corto Maltese]], dobrodruh [[Fanfán Tulipán]] (franc. ''Fanfan la Tulipe''), vynálezca [[Léonard]] či Gal [[Asterix]]. Jednotlivé príbehy boli buď uzavreté alebo na pokračovanie, ale postavy sa každopádne opakovali aj v ďalších číslach. V starších číslach časopisu sa striedali farebné a čiernobiele komiksy, neskôr boli komiksy už len farebné. K obľúbenosti časopisu prispievalo aj to, že skoro každé číslo obsahovalo nejakú originálnu, často nepapierovú, prílohu (v slovenských vydaniach nazývanú "hračka”, vo francúzskych ''[[gadget]]''), vymyslenú špeciálne pre dané vydanie: bežnú hračku, kúzelnícke pomôcky, komické okuliare, pero s mikroskopom a ďalšie.<ref name=P>{{Preklad|cs|Pif Gadget|16441049}}</ref> == Význam == Okolo roku 1970 dosiahol časopis svoj najvyšší náklad (vyše milióna výtlačkov)<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Michallat | meno = Wendy | autor = | odkaz na autora = | titul = French Cartoon Art in the 1960s and 1970s (Pilote hebdomadaire and the Teenager Bande Dessinée) | vydanie = | vydavateľ = Leuven University Press | miesto = | rok = 2018 | počet strán = 268 | url = | isbn = 978-94-6270-122-9 | kapitola = | strany = 219| jazyk = }}</ref>; ide zároveň o neprekonaný rekord v oblasti nákladu európskych komiksových časopisov. == Postava Pifa == Postava kresleného psa Pifa sa prvýkrát objavila v novinách [[L’Humanité]] 26. marca 1948<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = L'Humanité : journal socialiste quotidien {{!}} 1948-03-26 | url = https://gallica.bnf.fr/ark:/12148/bpt6k4747696q/f3.image | vydavateľ = gallica.bnf.fr | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-23 | miesto = | jazyk = }}</ref>. V časopise, o ktorom je tento článok, sa pes Pif prvýkrát objavil až v roku 1952, ale stal sa v ňom natoľko populárnym, že ho časopis v roku 1965 najprv zahrnul do svojho názvu a neskôr už priamo niesol jeho meno (názvy pozri nižšie).<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Guillaume de Lavigne | odkaz na autora = | titul = LES CHIENS CELEBRES, Réels et Fictifs, dans l'Art, la Culture et l'Histoire | vydanie = | vydavateľ = Lulu.com | miesto = | rok = 2015 | počet strán = 572 | url = | isbn = 978-1-326-03565-5 | kapitola = | strany = 470| jazyk = }}</ref> == Dejiny, francúzske názvy, číslovanie, odvodené časopisy == Predchodcom komiksového časopisu bol časopis ''Le Jeune Patriote'' (doslova: Mladý patriot) vydávaný mládežníckou organizáciou [[Parti communiste français|Francúzskej komunistickej strany]] v rokoch 1944{{--}}1945, ktorý nebol (primárne) komiksovým časopisom. V roku 1945 sa tento časopis zmenil na prevažne komiksový časopis a bol premenovaný na ''Vaillant: Le Jeune Patriote'' (doslova: Udatný človek: Mladý patriot). Číslovaný však nebol od jednotky, ale pokračoval v číslovaní časopisu Le Jeune Patriote. Ďalšie zmeny a podrobnosti vidno v nasledujúcom prehľade. Názvy „hlavného“ časopisu boli: * okt. 1944 – máj 1945: ''Le Jeune Patriote'' (doslova: Mladý patriot) – toto ešte nebol komiksový časopis * jún 1945: ''Vaillant Le Jeune Patriote'' (doslova: Udatný človek – Mladý patriot) * júl 1945 – mar. 1946: ''Vaillant Le Jeune Patriote le journal le plus captivant'' (doslova: Udatný človek – Mladý patriot – najpútavejší časopis) * apr. 1946: ''Vaillant'' (doslova: Udatný človek) * máj 1946 – mar. 1965: ''Vaillant le journal le plus captivant'' (doslova: Udatný človek – najpútavejší časopis) * apr. 1965 – feb. 1969: ''Vaillant le journal de Pif'' (doslova: Udatný človek – Pifov časopis) * feb. 1969 – apr. 1970: ''Pif et son gadget surprise'' (doslova: Pif a jeho gadgetové prekvapenie) * apr. 1970 – nov. 1970: ''Pif et son gadget'' (doslova: Pif a jeho gadget) * nov. 1970 – apr. 1982: ''Pif gadget'' * apr. 1982 – dec. 1985: ''Le Nouveau Pif et son gadget'' (doslova: Nový Pif a jeho gadget) * jan. 1986 – dec. 1992: ''Pif'' * jan. 1993 – nov. 1993: ''Pif le journal'' (doslova: Pif – časopis) * okt. 1993 – dec. 1993: ''Pif découverte'' (doslova: Pif – objav) * jún 2004-nov. 2008: ''Pif gadget'' * jún 2015- dec. 2016: ''Super Pif et sa drôle de bande'' (doslova: Super Pif a jeho čudná [či zábavná] banda) * mar. 2017 – nov. 2017: ''Super Pif'' Od októbra 1944 do júna 1946 časopis vychádzal ako dvojtýždenník, potom do júna 1993 ako týždenník, potom do nov. 2008 ako mesačník a nakoniec do novembra 2017 (približne) ako štvrťročník. Časopis bol číslovaný priebežne od októbra 1944 do februára 1969 (vyšlo celkovo 1238 čísel). Potom od februára 1969 sa začalo číslovanie znova od jednotky a trvalo až do novembra 1993 (vyšlo celkovo 1253 nových čísel). Pif découverte mal znova číslovanie od jednotky (vyšli celkovo 3 nové čísla). V júni 2004 sa začalo nové číslovanie (tentokrát od nuly) a trvalo až do novembra 2008 (vyšlo celkovo 54 nových čísiel). Nové číslovanie (od jednotky) začalo aj v júni 2015 a trvalo až do novembra 2017 (vyšlo celkovo 9 nových čísiel). Okrem hlavného časopisu vychádzali aj rôzne „vedľajšie“ časopisy (rôzne pravidelné špeciály atď.), najmä: * 1954{{--}}(?)1958: ''Les Aventures de Pif le chien'' (doslova: Dobrodružstvá psa Pifa) * 1962{{--}}1993: ''Pif poche'' (doslova: Pif do vrecka) * 1977{{--}}1984: ''Pif poche spécial jeux hors série'' (doslova: Pif do vrecka – špeciál – hry – mimo série) * 1977{{--}}1992: ''Pif parade. Comique'' (doslova: Pif paráda. Komika) * 1977{{--}}1980: ''Pif parade. Aventure'' (doslova: Pif paráda. Dobrodružstvo) * 1981{{--}}1986: ''Pif Super Comique'' (doslova: Pif Super – komika) * 1980{{--}}1992: ''Pif gadget. Spécial 100% Comique'' (doslova: Pif gadget. Špeciál 100% komika) * 1983{{--}}19??: ''Le Nouveau Pif spécial'' (doslova: Nový Pif – špeciál) * 1983{{--}}1984: ''Le Nouveau Pif spécial. Filles'' (doslova: Nový Pif – špeciál. Dievčatá) * 1986{{--}}1993: ''Super Hercule'' (doslova: Super Herkules) * 1975{{--}}1991: ''Pifou'' (istý čas pod názvom: ''Les belles histoires de Pifou'') (doslova: Pifík, resp. Pekné príbehy Pifíka) * 1966{{--}}1980: ''Pifou poche'' (doslova: Pifík do vrecka) * 1971{{--}}1987: ''Rahan'' Zdroje:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = BnF Catalogue général | url = https://catalogue.bnf.fr/index.do | vydavateľ = catalogue.bnf.fr | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Le Jeune Patriote, Vaillant et Pif Gadget par année | url = https://bdoubliees.com/vaillantpif/annees/index.html | vydavateľ = bdoubliees.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Philippe BAUMET | odkaz na autora = | titul = Pif-Collection – Les publications Vaillants : Pif 100% Comique | url = http://pif-collection.chez-alice.fr/pif_100_pc_comique.htm | vydavateľ = pif-collection.chez-alice.fr | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Philippe BAUMET | odkaz na autora = | titul = Pif-Collection – Les publications Vaillants : Pif Super Comique | url = http://pif-collection.chez-alice.fr/pif_super_comique.htm | vydavateľ = pif-collection.chez-alice.fr | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Philippe MAGNERON | odkaz na autora = | titul = Pif – 6e Série – (Pif Découverte) | url = https://www.bedetheque.com/revue-Pif-6e-Serie-Pif-Decouverte.html | vydavateľ = bedetheque.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2018 sa uskutočnila zbierka na financovanie plánovaného pokračovania vydávania časopisu ako týždenníka v podobe poskladaného veľkoformátového papiera, ale k vydávaniu nakoniec nedošlo pre finančné problémy vydavateľa (L’Humanité).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Siméone | meno = Christine | autor = | odkaz na autora = | titul = Pif revient en héros du XXIe siècle mais sans gadget | url = https://www.franceinter.fr/culture/pif-revient-en-heros-du-xxie-siecle-mais-sans-gadget | vydavateľ = franceinter.fr | dátum vydania = 2018-06-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Relance de Pif Gadget : où est passé l’argent de la cagnotte ? | url = https://www.leparisien.fr/culture-loisirs/tv/relance-de-pif-gadget-ou-est-passe-l-argent-de-la-cagnotte-27-06-2019-8104050.php | vydavateľ = leparisien.fr | dátum vydania = 2019-06-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Pif v zahraničí == Ako možno vidieť aj podľa zoznamu cien pre rôzne štáty na obale časopisu, časopis sa vyvážal do mnohých krajín po celom svete. Vzhľadom na to, že časopis v podstate vlastnila Francúzska komunistická strana (pozri nižšie), bol na rozdiel od iných západných komiksov oficiálne dostupný aj vo východnej Európe ovládanej komunistickými stranami. V nemčine vychádzal od roku 1975 časopis [[Yps]], ktorý mal podobný obsah ako francúzsky Pif a preberal aj niektoré komiksy a hračky z francúzskeho Pifa. Obdobný časopis vo [[Fínsko|fínsku]] sa volal [[Jippo]], ale vychádzal len pár rokov (1977{{--}}1982). Kanadská verzia Pifa vychádzala pod názvom [[Piforama]]. === Pif na Slovensku a v Česku === Pokiaľ ide o predaj originálneho francúzskeho časopisu, časopis bol jedným z mála západných komiksov, ktorý bol v predaji aj v bývalom [[Česko-Slovensko#Komunistický_režim_1948–1989|Česko-Slovensku]]; nie však v celoštátnej distribúcii, ale v špecializovaných predajniach zahraničnej tlače (na Jungmannovej ulici v [[Praha|Prahe]] a [[Laurinská ulica|Leningradskej (dnes Laurinskej) ulici]] v [[Bratislava|Bratislave]]).<ref name=P/> Pokiaľ ide o preklady, za socializmu v slovenčine vyšli publikácie Pif a jeho dobrodružstvá (1969) a Pifove nové dobrodružstvá (1970); obe boli vydané v slovenskej a českej mutácii v [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]] ako prekreslená a prerozprávaná úprava francúzskych originálov. Po [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcii]] vydávalo české nakladateľstvo Trans Com Service v českej aj slovenskej mutácii v rokoch 1990{{--}}1992 už priamo preklad francúzskeho originálu časopisu, a to pod názvom '''Pif''' (resp. posledné čísla pod názvom '''Pif s hračkou'''); vydávanie sa skončilo spolu s ukončením vydávania francúzskeho časopisu. Okrem toho vychádzala v českom nakladateľstve Grafit počas celých 90. rokov česká a slovenská mutácia časopisu Pif poche (po slovensky pod názvom Pif poche – Pif do vrecka), ktorá ale neskôr vychádzala už len po česky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Staroknih | odkaz na autora = | titul = Pif, zväzok 005 (1991) | url = https://www.staroknih.sk/antikvariat/pif--zvazok-005--1991/ | vydavateľ = staroknih.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200625015309/https://www.staroknih.sk/antikvariat/pif--zvazok-005--1991/ | dátum archivácie = 2020-06-25 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pif | url = https://skomiksdb.fandom.com/wiki/Category:Pif | vydavateľ = skomiksdb.fandom.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pif do vrecka 02 | url = https://skomiksdb.fandom.com/wiki/Pif_do_vrecka_02 | vydavateľ = skomiksdb.fandom.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref> [https://comicsdb.cz/] (zadať Pif vo "Vyhledavani")</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = NKC – Základní vyhledávání | url = https://aleph.nkp.cz/F/?func=file&file_name=find-b&local_base=nkc | vydavateľ = aleph.nkp.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20250617142234/https://aleph.nkp.cz/F/?func=file&file_name=find-b&local_base=NKC | dátum archivácie = 2025-06-17 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vyhľadávanie {{!}} Online katalóg | url = https://chamo.kis3g.sk/search/query?theme=system | vydavateľ = chamo.kis3g.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> Za socializmu príbehy z francúzskeho Pifa okrem toho vychádzali preložené do češtiny aj v niektorých ročníkoch časopisov [[ABC mladých techniků a přírodovědců]] (od roku 1957) a [[Semička pionýrů]] (od roku 1975).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kompletní SEDMIČKA PIONÝRŮ – 10.ročník – 1976-77 – Staré časopisy pro děti a mládež v souvislostech | url = https://www.detske-casopisy.cz/kompletni-sedmicka-pionyru-10-rocnik-1976-77/ | vydavateľ = detske-casopisy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>[https://legacy.blisty.cz/art/24847.html Dnešním časopisům pro děti něco chybí…], Blisty.cz, Rozhovor s Vlastislavem Tomanem, 6. 9. 2005.</ref> == Vydavateľ == Vydavateľom bolo spočiatku vydavateľstvo, ktoré sa volalo najprv “(S.A.) Les Éditions Vaillant” (uvádzané aj ako “Éditions de Vaillant”) a neskôr (od začiatku 80. rokov) sa volalo “(S.A.) Les Éditions Vaillant-Miroir-Sprint Publications” (skrátene “(S.A.) V.M.S. Publications” alebo “Éditions Vaillant”). Toto vydavateľstvo vydávalo najmä komiksy pre deti a mládež a bolo prepojené s Francúzskou komunistickou stranou. Začiatkom 21. stor. toto vydavateľstvo zaniklo.<ref>Pif gadget No 123, S. 2</ref><ref>Pif No 791 zadný obal</ref><ref>Pif No 877, S. 2, 81</ref><ref>Pif No 1016, S- 52</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Editions Vaillant | url = https://comicvine.gamespot.com/editions-vaillant/4010-2877/ | vydavateľ = comicvine.gamespot.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = LES EDITIONS VAILLANT MIROIR SPRINT PUBLICATIONS Partager le lien vers cette fiche entreprise | url = https://www.infogreffe.fr/entreprise-societe/775677305-les-editions-vaillant-miroir-sprint-publications-750158B133280000.html?typeProduitOnglet=EXTRAIT&afficherretour=true&tab=entrep | vydavateľ = infogreffe.fr | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200624093803/https://www.infogreffe.fr/entreprise-societe/775677305-les-editions-vaillant-miroir-sprint-publications-750158B133280000.html?typeProduitOnglet=EXTRAIT&afficherretour=true&tab=entrep | dátum archivácie = 2020-06-24 }}</ref> Od roku 2004 bolo vydavateľom vydavateľstvo Pif éditions, vlastnené riadiacimi pracovníkmi denníka L’Humanité. Zaniklo v roku 2009. Denník L’Humanité v tom čase vlastnila menšinovo Francúzska komunistická strana (40 %), zvyšok vlastnil personál denníka a obyvateľstvo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = BBC NEWS {{!}} Europe {{!}} The press in France | url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/4295349.stm | vydavateľ = BBC | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-23 | miesto = Londýn | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Qui possède quoi ? | url = https://www.nouvelobs.com/medias/medias-pouvoirs/20070124.OBS8585/qui-possede-quoi.html#humanite | vydavateľ = nouvelobs.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>ZAPPI, S. Les salariés licenciés de "Pif", lié au PCF, dénoncent une restructuration "à la hache". In: Le Monde Publié le 12 février 2009 à 10h34 – Mis à jour le 12 février 2009 à 17h03 [https://www.lemonde.fr/actualite-medias/article/2009/02/12/pif-des-licenciements-pas-glop_1154179_3236.htm]</ref> Od roku 2015 bola vydavateľom priamo spoločnosť vlastniaca L’Humanité.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = BnF Catalogue général | url = https://catalogue.bnf.fr/ark:/12148/cb44406304c | vydavateľ = catalogue.bnf.fr | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mentions légales | url = https://www.humanite.fr/mentions-legales | vydavateľ = humanite.fr | dátum vydania = 2014-04-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Časopisy]] [[Kategória:Komiksy]] m3n9z1mtnmrkdf87gf45zes6ln63uln 10 653292 8212836 8212416 2026-05-12T18:27:17Z DurMar12 181423 Aktualizácia († [[Emil Paul Tscherrig]]) 8212836 wikitext text/x-wiki {{HS/A/Rám | témy = * [[ruská invázia na Ukrajinu]] ** [[Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu|chronológia]] * [[konflikt na Blízkom východe (2026)|konflikt na Blízkom východe]] | udalosti = {{HS/A/Obrázok | John Ternus at the Apple 50th Anniversary Kickoff (cropped).jpg | popis = [[John Ternus]]}} <!-- * {{HS/A/Udalosť | 2026-mm-dd | text | zdroj = {{Citácia...}} }} --> * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-28 | [[Spojené arabské emiráty]] oznámili, že s účinnosťou od [[1. máj]]a vystupujú z [[Organizácia krajín vyvážajúcich ropu|Organizácie krajín vyvážajúcich ropu]] (OPEC). | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = TASR| titul = Ropný kartel čaká veľká zmena. Spojené arabské emiráty oznámili odchod z OPEC aj aliancie OPEC+ | url = https://www.ta3.com/clanok/1046675/ropny-kartel-caka-velka-zmena-spojene-arabske-emiraty-oznamili-odchod-z-opec-aj-aliancie-opec | vydavateľ = ta3 | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-04-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-20 | spoločnosť [[Apple]] oznámila, že doterajší senior [[viceprezident]] pre hardvérové inžinierstvo [[John Ternus]] nahradí s účinnosťou od [[1. september|1. septembra]] [[2026]] [[Tim Cook|Tima Cooka]] v pozícii generálneho riaditeľa (CEO). | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tim Cook to become Apple Executive Chairman John Ternus to become Apple CEO | url = https://www.apple.com/newsroom/2026/04/tim-cook-to-become-apple-executive-chairman-john-ternus-to-become-apple-ceo/ | vydavateľ = apple.com | miesto = | dátum vydania = 2026-04-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-23 | jazyk = en }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-12 | v [[Parlamentné voľby v Maďarsku v roku 2026|parlamentných voľbách]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] zvíťazila s ústavnou väčšinou strana [[Strana rešpektu a slobody|TISZA]] lídra [[Péter Magyar|Pétra Magyara]]. Premiér [[Viktor Orbán]] uznal porážku a po 16 rokoch tak končí vláda [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fideszu]]. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK, TASR, Pravda, SITA | odkaz na autora = | titul = ONLINE: Tisza zlomila historický rekord Fideszu, Budapešť v noci ovládli bujaré oslavy. Magyar sľubuje vládu pre všetkých Maďarov | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/798813-madarsko-volby-magyar-tisza-orban-fidesz/ | issn = | vydavateľ = Pravda | miesto = Bratislava | dátum = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-04-13 }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-11 | posádka misie Artemis II sa vrátila na Zem, keď [[kozmická loď]] [[Orion (kozmická loď)|Orion]] bezpečne pristála do vĺn [[Tichý oceán|Tichého oceánu]] pri pobreží [[San Diego (Kalifornia)|San Diega]] v [[Kalifornia|Kalifornii]]. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Posádka misie Artemis 2 sa úspešne vrátila na Zem | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/veda/posadka-misie-artemis-2-sa-uspesne-vr/954473-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2026-04-11 | dátum prístupu = 2026-04-11 }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-09 | [[Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov]] zvýšila v dôsledku zrýchleného roztápania [[kryha (ľad)|morského ľadu]] spôsobeného [[klimatické zmeny|klimatickými zmenami]] v [[Červený zoznam IUCN|Červenom zozname ohrozených druhov]] stupeň ohrozenia [[tučniak obrovský|tučniaka obrovského]] z „takmer ohrozený“ na „ohrozený druh“. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Tučniaky cisárske boli zaradené medzi ohrozené druhy | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/798057-tucniaky-cisarske-boli-zaradene-medzi-ohrozene-druhy/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2026-04-09 | dátum prístupu = 2026-04-10 }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-09 | v [[Stará tržnica (Bratislava)|Starej tržnici]] sa uskutočnil [[Slnko v sieti 2026|15. ročník]] odovzdávania slovenských filmových cien [[Slnko v sieti (cena)|Slnko v sieti]], ktoré moderoval [[Bruno Ciberej]]. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = tlačová správa | odkaz na autora = | titul = Slovenský film sa teší veľkej obľube: Národné filmové ceny Slnko v sieti budú odovzdané už tento štvrtok | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/SRbpCFR/slovensky-film-sa-tesi-velkej-oblube-narodne-filmove-ceny-slnko-v-sieti-budu-odovzdane-uz-tento-stvrtok/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2026-04-08 | dátum prístupu = 2026-04-10 }} }} | úmrtia = <!-- * {{HS/A/Úmrtie | 2026|mm|dd|rrrr|mm|dd | osoba = [[Meno Priezvisko]] | popis = popis}} , kde rrrr|mm|dd|rrrr|mm|dd je z volania š. {{dúv}} v článku --> * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|12|1947|02|03 | osoba = [[Emil Paul Tscherrig]] | popis = rímskokatolícky arcibiskup, bývalý diplomat Svätej stolice a kardinál}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|07|1952|06|22 | osoba = [[Jana Dubovcová]] | popis = slovenská právnička, ministerka spravodlivosti, verejná ochrankyňa práv a poslankyňa}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|01|1946|09|26 | osoba = [[Marián Járek]] | popis = slovenský vysokoškolský pedagóg, folklorista, etnomuzikológ, zberateľ a upravovateľ ľudových piesní}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|5|1|1955|6|8 | osoba = [[Ján Pataky]] | popis = slovenský politik, bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky v rokoch 2002{{--}}2010}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|30|1951|08|18 | osoba = [[Zdeněk Chára]] | popis = český zápasník a tréner od roku 1970 pôsobiaci na Slovensku}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|30|1938|01|23 | osoba = [[Georg Baselitz]] | popis = nemecký maliar a sochár}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|30|1948|11|23 | osoba = [[Chantal Nobel]] | popis = francúzska herečka}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|29|1952|05|16 | osoba = [[Oskar Petr]] | popis = český skladateľ, textár a spevák, člen folkového združenia Šafrán a folk-rockovej kapely Marsyas}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|28|1943|10|25 | osoba = [[Ján Kerekréti]] | popis = slovenský politik, v rokoch 2020{{--}}2023 poslanec NR SR za OĽANO}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|27|1927|09|29 | osoba = [[Edita Egerová]] | popis = americká psychologička a spisovateľka maďarského pôvodu}} | included = <includeonly>1</includeonly> }}<noinclude> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]] * [[:cs:Šablona:Nejnovější aktuality]] * [[:en:Template:In the news]] * [[:de:Wikipedia:Hauptseite/Aktuelles]] * [[:fr:Modèle:Accueil actualité]] * [[:pl:Szablon:Aktualności]] [[Kategória:Šablóny Hlavnej stránky|Aktuality]] </noinclude> 6ccnsm706exwnptevcamq1w4knxf05i 8212913 8212836 2026-05-12T20:30:02Z Jetam2 30982 + Eurovízia 8212913 wikitext text/x-wiki {{HS/A/Rám | témy = * [[ruská invázia na Ukrajinu]] ** [[Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu|chronológia]] * [[konflikt na Blízkom východe (2026)|konflikt na Blízkom východe]] | udalosti = {{HS/A/Obrázok | John Ternus at the Apple 50th Anniversary Kickoff (cropped).jpg | popis = [[John Ternus]]}} <!-- * {{HS/A/Udalosť | 2026-mm-dd | text | zdroj = {{Citácia...}} }} --> * {{HS/A/Udalosť | 2026-05-12 | Vo [[Viedeň|Viedni]] začal [[Eurovision Song Contest 2026|70. ročník]] súťaže [[Eurovision Song Contest]]. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTÉ Entertainment | odkaz na autora = | titul = Eurovision under way in Vienna amid security and protests | url = https://www.rte.ie/entertainment/2026/0512/1572611-eurovision-begins-in-vienna-amid-boycott-controversy/ | vydavateľ = rte.ie | miesto = | dátum vydania = 2026-05-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-28 | [[Spojené arabské emiráty]] oznámili, že s účinnosťou od [[1. máj]]a vystupujú z [[Organizácia krajín vyvážajúcich ropu|Organizácie krajín vyvážajúcich ropu]] (OPEC). | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = TASR| titul = Ropný kartel čaká veľká zmena. Spojené arabské emiráty oznámili odchod z OPEC aj aliancie OPEC+ | url = https://www.ta3.com/clanok/1046675/ropny-kartel-caka-velka-zmena-spojene-arabske-emiraty-oznamili-odchod-z-opec-aj-aliancie-opec | vydavateľ = ta3 | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-04-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-20 | spoločnosť [[Apple]] oznámila, že doterajší senior [[viceprezident]] pre hardvérové inžinierstvo [[John Ternus]] nahradí s účinnosťou od [[1. september|1. septembra]] [[2026]] [[Tim Cook|Tima Cooka]] v pozícii generálneho riaditeľa (CEO). | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tim Cook to become Apple Executive Chairman John Ternus to become Apple CEO | url = https://www.apple.com/newsroom/2026/04/tim-cook-to-become-apple-executive-chairman-john-ternus-to-become-apple-ceo/ | vydavateľ = apple.com | miesto = | dátum vydania = 2026-04-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-23 | jazyk = en }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-12 | v [[Parlamentné voľby v Maďarsku v roku 2026|parlamentných voľbách]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] zvíťazila s ústavnou väčšinou strana [[Strana rešpektu a slobody|TISZA]] lídra [[Péter Magyar|Pétra Magyara]]. Premiér [[Viktor Orbán]] uznal porážku a po 16 rokoch tak končí vláda [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fideszu]]. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK, TASR, Pravda, SITA | odkaz na autora = | titul = ONLINE: Tisza zlomila historický rekord Fideszu, Budapešť v noci ovládli bujaré oslavy. Magyar sľubuje vládu pre všetkých Maďarov | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/798813-madarsko-volby-magyar-tisza-orban-fidesz/ | issn = | vydavateľ = Pravda | miesto = Bratislava | dátum = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-04-13 }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-11 | posádka misie Artemis II sa vrátila na Zem, keď [[kozmická loď]] [[Orion (kozmická loď)|Orion]] bezpečne pristála do vĺn [[Tichý oceán|Tichého oceánu]] pri pobreží [[San Diego (Kalifornia)|San Diega]] v [[Kalifornia|Kalifornii]]. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Posádka misie Artemis 2 sa úspešne vrátila na Zem | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/veda/posadka-misie-artemis-2-sa-uspesne-vr/954473-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2026-04-11 | dátum prístupu = 2026-04-11 }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-09 | [[Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov]] zvýšila v dôsledku zrýchleného roztápania [[kryha (ľad)|morského ľadu]] spôsobeného [[klimatické zmeny|klimatickými zmenami]] v [[Červený zoznam IUCN|Červenom zozname ohrozených druhov]] stupeň ohrozenia [[tučniak obrovský|tučniaka obrovského]] z „takmer ohrozený“ na „ohrozený druh“. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Tučniaky cisárske boli zaradené medzi ohrozené druhy | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/798057-tucniaky-cisarske-boli-zaradene-medzi-ohrozene-druhy/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2026-04-09 | dátum prístupu = 2026-04-10 }} }} | úmrtia = <!-- * {{HS/A/Úmrtie | 2026|mm|dd|rrrr|mm|dd | osoba = [[Meno Priezvisko]] | popis = popis}} , kde rrrr|mm|dd|rrrr|mm|dd je z volania š. {{dúv}} v článku --> * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|12|1947|02|03 | osoba = [[Emil Paul Tscherrig]] | popis = rímskokatolícky arcibiskup, bývalý diplomat Svätej stolice a kardinál}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|07|1952|06|22 | osoba = [[Jana Dubovcová]] | popis = slovenská právnička, ministerka spravodlivosti, verejná ochrankyňa práv a poslankyňa}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|01|1946|09|26 | osoba = [[Marián Járek]] | popis = slovenský vysokoškolský pedagóg, folklorista, etnomuzikológ, zberateľ a upravovateľ ľudových piesní}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|5|1|1955|6|8 | osoba = [[Ján Pataky]] | popis = slovenský politik, bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky v rokoch 2002{{--}}2010}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|30|1951|08|18 | osoba = [[Zdeněk Chára]] | popis = český zápasník a tréner od roku 1970 pôsobiaci na Slovensku}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|30|1938|01|23 | osoba = [[Georg Baselitz]] | popis = nemecký maliar a sochár}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|30|1948|11|23 | osoba = [[Chantal Nobel]] | popis = francúzska herečka}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|29|1952|05|16 | osoba = [[Oskar Petr]] | popis = český skladateľ, textár a spevák, člen folkového združenia Šafrán a folk-rockovej kapely Marsyas}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|28|1943|10|25 | osoba = [[Ján Kerekréti]] | popis = slovenský politik, v rokoch 2020{{--}}2023 poslanec NR SR za OĽANO}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|27|1927|09|29 | osoba = [[Edita Egerová]] | popis = americká psychologička a spisovateľka maďarského pôvodu}} | included = <includeonly>1</includeonly> }}<noinclude> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]] * [[:cs:Šablona:Nejnovější aktuality]] * [[:en:Template:In the news]] * [[:de:Wikipedia:Hauptseite/Aktuelles]] * [[:fr:Modèle:Accueil actualité]] * [[:pl:Szablon:Aktualności]] [[Kategória:Šablóny Hlavnej stránky|Aktuality]] </noinclude> gudrahd7h22th775k44i90gjtkvk6t5 8212927 8212913 2026-05-12T20:55:43Z Fillos X. 212061 8212927 wikitext text/x-wiki {{HS/A/Rám | témy = * [[ruská invázia na Ukrajinu]] ** [[Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu|chronológia]] * [[konflikt na Blízkom východe (2026)|konflikt na Blízkom východe]] | udalosti = {{HS/A/Obrázok | John Ternus at the Apple 50th Anniversary Kickoff (cropped).jpg | popis = [[John Ternus]]}} <!-- * {{HS/A/Udalosť | 2026-mm-dd | text | zdroj = {{Citácia...}} }} --> * {{HS/A/Udalosť | 2026-05-12 | vo [[Viedeň|Viedni]] začal [[Eurovision Song Contest 2026|70. ročník]] súťaže [[Eurovision Song Contest]]. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTÉ Entertainment | odkaz na autora = | titul = Eurovision under way in Vienna amid security and protests | url = https://www.rte.ie/entertainment/2026/0512/1572611-eurovision-begins-in-vienna-amid-boycott-controversy/ | vydavateľ = rte.ie | miesto = | dátum vydania = 2026-05-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-28 | [[Spojené arabské emiráty]] oznámili, že s účinnosťou od [[1. máj]]a vystupujú z [[Organizácia krajín vyvážajúcich ropu|Organizácie krajín vyvážajúcich ropu]] (OPEC). | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = TASR| titul = Ropný kartel čaká veľká zmena. Spojené arabské emiráty oznámili odchod z OPEC aj aliancie OPEC+ | url = https://www.ta3.com/clanok/1046675/ropny-kartel-caka-velka-zmena-spojene-arabske-emiraty-oznamili-odchod-z-opec-aj-aliancie-opec | vydavateľ = ta3 | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-04-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-20 | spoločnosť [[Apple]] oznámila, že doterajší senior [[viceprezident]] pre hardvérové inžinierstvo [[John Ternus]] nahradí s účinnosťou od [[1. september|1. septembra]] [[2026]] [[Tim Cook|Tima Cooka]] v pozícii generálneho riaditeľa (CEO). | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tim Cook to become Apple Executive Chairman John Ternus to become Apple CEO | url = https://www.apple.com/newsroom/2026/04/tim-cook-to-become-apple-executive-chairman-john-ternus-to-become-apple-ceo/ | vydavateľ = apple.com | miesto = | dátum vydania = 2026-04-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-23 | jazyk = en }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-12 | v [[Parlamentné voľby v Maďarsku v roku 2026|parlamentných voľbách]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] zvíťazila s ústavnou väčšinou strana [[Strana rešpektu a slobody|TISZA]] lídra [[Péter Magyar|Pétra Magyara]]. Premiér [[Viktor Orbán]] uznal porážku a po 16 rokoch tak končí vláda [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fideszu]]. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK, TASR, Pravda, SITA | odkaz na autora = | titul = ONLINE: Tisza zlomila historický rekord Fideszu, Budapešť v noci ovládli bujaré oslavy. Magyar sľubuje vládu pre všetkých Maďarov | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/798813-madarsko-volby-magyar-tisza-orban-fidesz/ | issn = | vydavateľ = Pravda | miesto = Bratislava | dátum = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-04-13 }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-11 | posádka misie Artemis II sa vrátila na Zem, keď [[kozmická loď]] [[Orion (kozmická loď)|Orion]] bezpečne pristála do vĺn [[Tichý oceán|Tichého oceánu]] pri pobreží [[San Diego (Kalifornia)|San Diega]] v [[Kalifornia|Kalifornii]]. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Posádka misie Artemis 2 sa úspešne vrátila na Zem | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/veda/posadka-misie-artemis-2-sa-uspesne-vr/954473-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2026-04-11 | dátum prístupu = 2026-04-11 }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-09 | [[Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov]] zvýšila v dôsledku zrýchleného roztápania [[kryha (ľad)|morského ľadu]] spôsobeného [[klimatické zmeny|klimatickými zmenami]] v [[Červený zoznam IUCN|Červenom zozname ohrozených druhov]] stupeň ohrozenia [[tučniak obrovský|tučniaka obrovského]] z „takmer ohrozený“ na „ohrozený druh“. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Tučniaky cisárske boli zaradené medzi ohrozené druhy | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/798057-tucniaky-cisarske-boli-zaradene-medzi-ohrozene-druhy/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2026-04-09 | dátum prístupu = 2026-04-10 }} }} | úmrtia = <!-- * {{HS/A/Úmrtie | 2026|mm|dd|rrrr|mm|dd | osoba = [[Meno Priezvisko]] | popis = popis}} , kde rrrr|mm|dd|rrrr|mm|dd je z volania š. {{dúv}} v článku --> * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|12|1947|02|03 | osoba = [[Emil Paul Tscherrig]] | popis = rímskokatolícky arcibiskup, bývalý diplomat Svätej stolice a kardinál}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|07|1952|06|22 | osoba = [[Jana Dubovcová]] | popis = slovenská právnička, ministerka spravodlivosti, verejná ochrankyňa práv a poslankyňa}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|01|1946|09|26 | osoba = [[Marián Járek]] | popis = slovenský vysokoškolský pedagóg, folklorista, etnomuzikológ, zberateľ a upravovateľ ľudových piesní}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|5|1|1955|6|8 | osoba = [[Ján Pataky]] | popis = slovenský politik, bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky v rokoch 2002{{--}}2010}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|30|1951|08|18 | osoba = [[Zdeněk Chára]] | popis = český zápasník a tréner od roku 1970 pôsobiaci na Slovensku}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|30|1938|01|23 | osoba = [[Georg Baselitz]] | popis = nemecký maliar a sochár}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|30|1948|11|23 | osoba = [[Chantal Nobel]] | popis = francúzska herečka}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|29|1952|05|16 | osoba = [[Oskar Petr]] | popis = český skladateľ, textár a spevák, člen folkového združenia Šafrán a folk-rockovej kapely Marsyas}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|28|1943|10|25 | osoba = [[Ján Kerekréti]] | popis = slovenský politik, v rokoch 2020{{--}}2023 poslanec NR SR za OĽANO}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|27|1927|09|29 | osoba = [[Edita Egerová]] | popis = americká psychologička a spisovateľka maďarského pôvodu}} | included = <includeonly>1</includeonly> }}<noinclude> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]] * [[:cs:Šablona:Nejnovější aktuality]] * [[:en:Template:In the news]] * [[:de:Wikipedia:Hauptseite/Aktuelles]] * [[:fr:Modèle:Accueil actualité]] * [[:pl:Szablon:Aktualności]] [[Kategória:Šablóny Hlavnej stránky|Aktuality]] </noinclude> cfh3lx3moqx0ni1k0mmd47jkvm4t81w 8213120 8212927 2026-05-13T10:17:40Z Fillos X. 212061 + 8213120 wikitext text/x-wiki {{HS/A/Rám | témy = * [[ruská invázia na Ukrajinu]] ** [[Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu|chronológia]] * [[konflikt na Blízkom východe (2026)|konflikt na Blízkom východe]] | udalosti = {{HS/A/Obrázok | John Ternus at the Apple 50th Anniversary Kickoff (cropped).jpg | popis = [[John Ternus]]}} <!-- * {{HS/A/Udalosť | 2026-mm-dd | text | zdroj = {{Citácia...}} }} --> * {{HS/A/Udalosť | 2026-05-12 | vo [[Francúzsko|francúzskom]] meste [[Cannes]] sa začal 79. ročník prestížneho [[Festival de Cannes|filmového festivalu]], ktorý pod vedením predsedu poroty Paka Čchan-uka potrvá do [[23. máj|23. mája]] 2026. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Manon de Sortiraparis | odkaz na autora = | titul = Festival Cannes 2026: Najnovšie informácie a správy z 79. ročníka | url = https://www.sortiraparis.com/sk/zaluby/kino-festival/guides/291633-festival-cannes-2026-najnovsie-informacie-a-spravy-o-79-rocniku | vydavateľ = sortiraparis.com | miesto = | dátum vydania = 2023-04-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-05-12 | vo [[Viedeň|Viedni]] začal [[Eurovision Song Contest 2026|70. ročník]] súťaže [[Eurovision Song Contest]]. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTÉ Entertainment | odkaz na autora = | titul = Eurovision under way in Vienna amid security and protests | url = https://www.rte.ie/entertainment/2026/0512/1572611-eurovision-begins-in-vienna-amid-boycott-controversy/ | vydavateľ = rte.ie | miesto = | dátum vydania = 2026-05-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-28 | [[Spojené arabské emiráty]] oznámili, že s účinnosťou od [[1. máj]]a vystupujú z [[Organizácia krajín vyvážajúcich ropu|Organizácie krajín vyvážajúcich ropu]] (OPEC). | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = TASR| titul = Ropný kartel čaká veľká zmena. Spojené arabské emiráty oznámili odchod z OPEC aj aliancie OPEC+ | url = https://www.ta3.com/clanok/1046675/ropny-kartel-caka-velka-zmena-spojene-arabske-emiraty-oznamili-odchod-z-opec-aj-aliancie-opec | vydavateľ = ta3 | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-04-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-20 | spoločnosť [[Apple]] oznámila, že doterajší senior [[viceprezident]] pre hardvérové inžinierstvo [[John Ternus]] nahradí s účinnosťou od [[1. september|1. septembra]] [[2026]] [[Tim Cook|Tima Cooka]] v pozícii generálneho riaditeľa (CEO). | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tim Cook to become Apple Executive Chairman John Ternus to become Apple CEO | url = https://www.apple.com/newsroom/2026/04/tim-cook-to-become-apple-executive-chairman-john-ternus-to-become-apple-ceo/ | vydavateľ = apple.com | miesto = | dátum vydania = 2026-04-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-23 | jazyk = en }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-12 | v [[Parlamentné voľby v Maďarsku v roku 2026|parlamentných voľbách]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] zvíťazila s ústavnou väčšinou strana [[Strana rešpektu a slobody|TISZA]] lídra [[Péter Magyar|Pétra Magyara]]. Premiér [[Viktor Orbán]] uznal porážku a po 16 rokoch tak končí vláda [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fideszu]]. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK, TASR, Pravda, SITA | odkaz na autora = | titul = ONLINE: Tisza zlomila historický rekord Fideszu, Budapešť v noci ovládli bujaré oslavy. Magyar sľubuje vládu pre všetkých Maďarov | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/798813-madarsko-volby-magyar-tisza-orban-fidesz/ | issn = | vydavateľ = Pravda | miesto = Bratislava | dátum = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-04-13 }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-11 | posádka misie Artemis II sa vrátila na Zem, keď [[kozmická loď]] [[Orion (kozmická loď)|Orion]] bezpečne pristála do vĺn [[Tichý oceán|Tichého oceánu]] pri pobreží [[San Diego (Kalifornia)|San Diega]] v [[Kalifornia|Kalifornii]]. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Posádka misie Artemis 2 sa úspešne vrátila na Zem | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/veda/posadka-misie-artemis-2-sa-uspesne-vr/954473-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2026-04-11 | dátum prístupu = 2026-04-11 }} }} | úmrtia = <!-- * {{HS/A/Úmrtie | 2026|mm|dd|rrrr|mm|dd | osoba = [[Meno Priezvisko]] | popis = popis}} , kde rrrr|mm|dd|rrrr|mm|dd je z volania š. {{dúv}} v článku --> * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|12|1947|02|03 | osoba = [[Emil Paul Tscherrig]] | popis = rímskokatolícky arcibiskup, bývalý diplomat Svätej stolice a kardinál}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|07|1952|06|22 | osoba = [[Jana Dubovcová]] | popis = slovenská právnička, ministerka spravodlivosti, verejná ochrankyňa práv a poslankyňa}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|01|1946|09|26 | osoba = [[Marián Járek]] | popis = slovenský vysokoškolský pedagóg, folklorista, etnomuzikológ, zberateľ a upravovateľ ľudových piesní}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|5|1|1955|6|8 | osoba = [[Ján Pataky]] | popis = slovenský politik, bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky v rokoch 2002{{--}}2010}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|30|1951|08|18 | osoba = [[Zdeněk Chára]] | popis = český zápasník a tréner od roku 1970 pôsobiaci na Slovensku}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|30|1938|01|23 | osoba = [[Georg Baselitz]] | popis = nemecký maliar a sochár}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|30|1948|11|23 | osoba = [[Chantal Nobel]] | popis = francúzska herečka}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|29|1952|05|16 | osoba = [[Oskar Petr]] | popis = český skladateľ, textár a spevák, člen folkového združenia Šafrán a folk-rockovej kapely Marsyas}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|28|1943|10|25 | osoba = [[Ján Kerekréti]] | popis = slovenský politik, v rokoch 2020{{--}}2023 poslanec NR SR za OĽANO}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|27|1927|09|29 | osoba = [[Edita Egerová]] | popis = americká psychologička a spisovateľka maďarského pôvodu}} | included = <includeonly>1</includeonly> }}<noinclude> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]] * [[:cs:Šablona:Nejnovější aktuality]] * [[:en:Template:In the news]] * [[:de:Wikipedia:Hauptseite/Aktuelles]] * [[:fr:Modèle:Accueil actualité]] * [[:pl:Szablon:Aktualności]] [[Kategória:Šablóny Hlavnej stránky|Aktuality]] </noinclude> 7f0eunxzr2ipw2d8udhly9ou546o9hs 8213121 8213120 2026-05-13T10:20:04Z TeslaBot 71954 typografia 8213121 wikitext text/x-wiki {{HS/A/Rám | témy = * [[ruská invázia na Ukrajinu]] ** [[Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu|chronológia]] * [[konflikt na Blízkom východe (2026)|konflikt na Blízkom východe]] | udalosti = {{HS/A/Obrázok | John Ternus at the Apple 50th Anniversary Kickoff (cropped).jpg | popis = [[John Ternus]]}} <!-- * {{HS/A/Udalosť | 2026-mm-dd | text | zdroj = {{Citácia...}} }} --> * {{HS/A/Udalosť | 2026-05-12 | vo [[Francúzsko|francúzskom]] meste [[Cannes]] sa začal 79. ročník prestížneho [[Festival de Cannes|filmového festivalu]], ktorý pod vedením predsedu poroty Paka Čchan-uka potrvá do [[23. máj|23. mája]] 2026. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Manon de Sortiraparis | odkaz na autora = | titul = Festival Cannes 2026: Najnovšie informácie a správy z 79. ročníka | url = https://www.sortiraparis.com/sk/zaluby/kino-festival/guides/291633-festival-cannes-2026-najnovsie-informacie-a-spravy-o-79-rocniku | vydavateľ = sortiraparis.com | miesto = | dátum vydania = 2023-04-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-05-12 | vo [[Viedeň|Viedni]] začal [[Eurovision Song Contest 2026|70. ročník]] súťaže [[Eurovision Song Contest]]. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTÉ Entertainment | odkaz na autora = | titul = Eurovision under way in Vienna amid security and protests | url = https://www.rte.ie/entertainment/2026/0512/1572611-eurovision-begins-in-vienna-amid-boycott-controversy/ | vydavateľ = rte.ie | miesto = | dátum vydania = 2026-05-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-28 | [[Spojené arabské emiráty]] oznámili, že s účinnosťou od [[1. máj]]a vystupujú z [[Organizácia krajín vyvážajúcich ropu|Organizácie krajín vyvážajúcich ropu]] (OPEC). | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = TASR| titul = Ropný kartel čaká veľká zmena. Spojené arabské emiráty oznámili odchod z OPEC aj aliancie OPEC+ | url = https://www.ta3.com/clanok/1046675/ropny-kartel-caka-velka-zmena-spojene-arabske-emiraty-oznamili-odchod-z-opec-aj-aliancie-opec | vydavateľ = ta3 | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-04-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-20 | spoločnosť [[Apple]] oznámila, že doterajší senior [[viceprezident]] pre hardvérové inžinierstvo [[John Ternus]] nahradí s účinnosťou od [[1. september|1. septembra]] [[2026]] [[Tim Cook|Tima Cooka]] v pozícii generálneho riaditeľa (CEO). | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tim Cook to become Apple Executive Chairman John Ternus to become Apple CEO | url = https://www.apple.com/newsroom/2026/04/tim-cook-to-become-apple-executive-chairman-john-ternus-to-become-apple-ceo/ | vydavateľ = apple.com | miesto = | dátum vydania = 2026-04-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-23 | jazyk = en }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-12 | v [[Parlamentné voľby v Maďarsku v roku 2026|parlamentných voľbách]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] zvíťazila s ústavnou väčšinou strana [[Strana rešpektu a slobody|TISZA]] lídra [[Péter Magyar|Pétra Magyara]]. Premiér [[Viktor Orbán]] uznal porážku a po 16 rokoch tak končí vláda [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fideszu]]. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK, TASR, Pravda, SITA | odkaz na autora = | titul = ONLINE: Tisza zlomila historický rekord Fideszu, Budapešť v noci ovládli bujaré oslavy. Magyar sľubuje vládu pre všetkých Maďarov | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/798813-madarsko-volby-magyar-tisza-orban-fidesz/ | issn = | vydavateľ = Pravda | miesto = Bratislava | dátum = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-04-13 }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-11 | posádka misie Artemis II sa vrátila na Zem, keď [[kozmická loď]] [[Orion (kozmická loď)|Orion]] bezpečne pristála do vĺn [[Tichý oceán|Tichého oceánu]] pri pobreží [[San Diego (Kalifornia)|San Diega]] v [[Kalifornia|Kalifornii]]. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Posádka misie Artemis 2 sa úspešne vrátila na Zem | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/veda/posadka-misie-artemis-2-sa-uspesne-vr/954473-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2026-04-11 | dátum prístupu = 2026-04-11 }} }} | úmrtia = <!-- * {{HS/A/Úmrtie | 2026|mm|dd|rrrr|mm|dd | osoba = [[Meno Priezvisko]] | popis = popis}} , kde rrrr|mm|dd|rrrr|mm|dd je z volania š. {{dúv}} v článku --> * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|12|1947|02|03 | osoba = [[Emil Paul Tscherrig]] | popis = rímskokatolícky arcibiskup, bývalý diplomat Svätej stolice a kardinál}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|07|1952|06|22 | osoba = [[Jana Dubovcová]] | popis = slovenská právnička, ministerka spravodlivosti, verejná ochrankyňa práv a poslankyňa}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|01|1946|09|26 | osoba = [[Marián Járek]] | popis = slovenský vysokoškolský pedagóg, folklorista, etnomuzikológ, zberateľ a upravovateľ ľudových piesní}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|5|1|1955|6|8 | osoba = [[Ján Pataky]] | popis = slovenský politik, bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky v rokoch 2002{{--}}2010}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|30|1951|08|18 | osoba = [[Zdeněk Chára]] | popis = český zápasník a tréner od roku 1970 pôsobiaci na Slovensku}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|30|1938|01|23 | osoba = [[Georg Baselitz]] | popis = nemecký maliar a sochár}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|30|1948|11|23 | osoba = [[Chantal Nobel]] | popis = francúzska herečka}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|29|1952|05|16 | osoba = [[Oskar Petr]] | popis = český skladateľ, textár a spevák, člen folkového združenia Šafrán a folk-rockovej kapely Marsyas}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|28|1943|10|25 | osoba = [[Ján Kerekréti]] | popis = slovenský politik, v rokoch 2020{{--}}2023 poslanec NR SR za OĽANO}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|27|1927|09|29 | osoba = [[Edita Egerová]] | popis = americká psychologička a spisovateľka maďarského pôvodu}} | included = <includeonly>1</includeonly> }}<noinclude> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]] * [[:cs:Šablona:Nejnovější aktuality]] * [[:en:Template:In the news]] * [[:de:Wikipedia:Hauptseite/Aktuelles]] * [[:fr:Modèle:Accueil actualité]] * [[:pl:Szablon:Aktualności]] [[Kategória:Šablóny Hlavnej stránky|Aktuality]] </noinclude> 692b8lhfm5nfrer7vg1m3xy7dlguti9 4 656924 8212691 8212490 2026-05-12T13:01:17Z ListeriaBot 194672 Wikidata list updated [V2] 8212691 wikitext text/x-wiki [[d:Wikidata:Database reports/Recent deaths|Nedávne úmrtia]]: <onlyinclude>{{#time: Y-m-d H:i|{{REVISIONTIMESTAMP}}}}</onlyinclude>. <!-- [[Kategória:Úmrtia v {{CURRENTYEAR}}| ]]--><!-- <noinclude>{{Wikidata list header}}</noinclude> -->{{Wikidata list |sparql=SELECT ?item WHERE { values ?offset {"1920-02-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. values ?offset0 { "1920-01-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. Bind((NOW() - ?offset) as ?mintime). ?item wdt:P570 ?dod . FILTER (?dod > "2020-09-01T00:00:00Z"^^xsd:dateTime) FILTER (?dod < now()) Bind(((?dod - ?offset0)) as ?dodtime ). FILTER ( ?dodtime > ?mintime ) ?item wdt:P31 wd:Q5 } ORDER BY DESC(?dod) ?item |columns=item,P18,label,P569,P570,description,P106,P39,P27,P19,P20,P119 |thumb=75 |links=local }} {| class='wikitable sortable' ! item ! obrázok ! label ! dátum narodenia ! dátum úmrtia ! description ! činnosť ! funkcia ! štátne občianstvo ! miesto narodenia ! miesto úmrtia ! pochovaný(á) |- | [[:d:Q124553|Q124553]] | [[Súbor:Emil Paul Tscherrig (cropped).jpg|center|75px]] | [[Emil Paul Tscherrig]] | data-sort-value="1947" | 1947-02-03 | data-sort-value="2026" | 2026-05-12 | | ''[[:d:Q250867|katolícky kňaz]]''<br/>''[[:d:Q611644|katolícky biskup]]'' | ''[[:d:Q48629921|katolícky arcibiskup]]''<br/>''[[:d:Q50362553|titulárny arcibiskup]]''<br/>''[[:d:Q110548806|apostolic nuncio to Burundi]]''<br/>''[[:d:Q110609931|Apostolic Nuncio to Trinidad and Tobago]]''<br/>''[[:d:Q110609949|apostolic nuncio to Dominica]]''<br/>''[[:d:Q110594834|Apostolic Nuncio to Jamaica]]''<br/>''[[:d:Q110609955|Apostolic Nuncio to Grenada]]''<br/>''[[:d:Q110609968|Apostolic Nuncio to Guyana]]''<br/>''[[:d:Q110598442|Apostolic Nuncio to Saint Lucia]]''<br/>''[[:d:Q110598417|Apostolic Nuncio to Saint Vincent and the Grenadines]]''<br/>''[[:d:Q110598399|Apostolic Nuncio to The Bahamas]]''<br/>''[[:d:Q110598385|Apostolic Nuncio to Barbados]]''<br/>''[[:d:Q110598371|Apostolic nuncio to Antigua and Barbuda]]''<br/>''[[:d:Q110598360|Apostolic Nuncio to Suriname]]''<br/>''[[:d:Q110598344|Apostolic Nuncio to Saint Kitts and Nevis]]''<br/>''[[:d:Q110554000|apostolic nuncio to South Korea]]''<br/>''[[:d:Q110553977|apostolic nuncio to Mongolia]]''<br/>''[[:d:Q110553815|Apostolic Nuncio to Sweden]]''<br/>''[[:d:Q110553858|apostolic nuncio to Denmark]]''<br/>''[[:d:Q110553923|apostolic nuncio to Finland]]''<br/>''[[:d:Q104383272|Apostolic Nuncio to Iceland]]''<br/>''[[:d:Q110553945|apostolic nuncio to Norway]]''<br/>''[[:d:Q3788313|Apostolic Nuncio to Argentina]]''<br/>''[[:d:Q110536201|Apostolic Nuncio to Italy]]''<br/>''[[:d:Q110549570|Apostolic Nuncio to San Marino]]''<br/>[[Kardinál-diakon]] | [[Švajčiarsko]] | ''[[:d:Q67491|Unterems]]'' | [[Rím]] | |- | [[:d:Q12767798|Q12767798]] | | [[Jana Dubovcová]] | data-sort-value="1952" | 1952-06-22 | data-sort-value="2026" | 2026-05-07 | verejná ochrankyňa práv, poslankyňa NRSR, sudkyňa, JUDr. (1952 – 2026) | [[politik]] | [[Verejný ochranca práv (Slovensko)|Verejný ochranca práv]]<br/>''[[:d:Q108048964|minister spravodlivosti Slovenskej republiky]]'' | [[Slovensko]] | [[Žilina]] | | |- | [[:d:Q112517138|Q112517138]] | | [[Marián Járek]] | data-sort-value="1946" | 1946-09-26 | data-sort-value="2026" | 2026-05-01 | slovenský vysokoškolský pedagóg, folklorista, etnomuzikológ, zberateľ a upravovateľ ľudových piesní | ''[[:d:Q3075052|folklorista]]''<br/>''[[:d:Q17484288|etnomuzikológ]]''<br/>[[vysokoškolský pedagóg]]<br/>[[primáš]] | | | [[Nitra]] | | |- | [[:d:Q13421415|Q13421415]] | | [[Ján Pataky]] | data-sort-value="1955" | 1955-06-08 | data-sort-value="2026" | 2026-05-01 | poslanec Národnej rady SR | [[politik]] | ''[[:d:Q19967563|poslanec Národnej rady Slovenskej republiky]]''<br/>[[starosta]] | [[Česko-Slovensko]] | [[Podbořany]] | | |- | [[:d:Q11903170|Q11903170]] | | [[Zdeněk Chára]] | data-sort-value="1951" | 1951-08-18 | data-sort-value="2026" | 2026-04-30 | český zápasník a tréner od roku 1970 pôsobiaci na Slovensku | ''[[:d:Q12369333|zápasník]]''<br/>[[tréner]]<br/>''[[:d:Q1650716|vrátnik]]'' | | [[Česko-Slovensko]] | [[Strakonice]] | | |- | [[:d:Q164775|Q164775]] | [[Súbor:Georg Baselitz by Erling Mandelmann.jpg|center|75px]] | [[Georg Baselitz]] | data-sort-value="1938" | 1938-01-23 | data-sort-value="2026" | 2026-04-30 | nemecký maliar a sochár | [[Maliar (umelec)|maliar]]<br/>''[[:d:Q1281618|sochár]]''<br/>''[[:d:Q1925963|grafik]]''<br/>[[vysokoškolský pedagóg]]<br/>[[ilustrátor]]<br/>''[[:d:Q2707485|scénograf]]''<br/>[[autor]]<br/>[[umelec]] | | [[Nemecko]]<br/>[[Rakúsko]] | ''[[:d:Q1201964|Deutschbaselitz]]''<br/>[[Kamenz|Kamenec]] | | |- | [[:d:Q2956310|Q2956310]] | | [[Chantal Nobel]] | data-sort-value="1948" | 1948-11-23 | data-sort-value="2026" | 2026-04-30 | francúzska herečka | [[Herectvo|herec]] | | [[Francúzsko]] | [[Rouen]] | [[Ramatuelle]] | ''[[:d:Q109795846|Cemetery of Ramatuelle]]'' |- | [[:d:Q12042975|Q12042975]] | [[Súbor:Brno, Semilasso, 2. Beatfest, Oskar Petr.jpg|center|75px]] | [[Oskar Petr]] | data-sort-value="1952" | 1952-05-16 | data-sort-value="2026" | 2026-04-29 | český hudobný skladateľ, textár a spevák | [[spevák]]<br/>[[fotograf]]<br/>[[architekt]]<br/>[[publicista]]<br/>[[hudobník]]<br/>[[Hudobný skladateľ|skladateľ]]<br/>[[textár]] | | [[Česko-Slovensko]] | [[Praha]] | | |- | [[:d:Q114959228|Q114959228]] | | [[Ján Kerekréti]] | data-sort-value="1943" | 1943-10-25 | data-sort-value="2026" | 2026-04-28 | slovenský politik, v rokoch 2020 – 2023 poslanec NR SR za hnutie OĽANO | [[politik]] | ''[[:d:Q19967563|poslanec Národnej rady Slovenskej republiky]]'' | [[Slovensko]] | | | |- | [[:d:Q62070381|Q62070381]] | [[Súbor:WHM Edith Eger (7701795).jpg|center|75px]] | [[Edita Egerová]] | data-sort-value="1927" | 1927-09-29 | data-sort-value="2026" | 2026-04-27 | americká psychologička a spisovateľka | [[psychológ]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]]<br/>[[Maďarsko]] | [[Košice]] | [[San Diego (Kalifornia)|San Diego]] | |- | [[:d:Q13562002|Q13562002]] | [[Súbor:Nedra Talley.JPG|center|75px]] | [[Nedra Talleyová]] | data-sort-value="1946" | 1946-01-27 | data-sort-value="2026" | 2026-04-26 | americká speváčka (1946 – 2026) | [[spevák]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[New York (mesto)|New York]] | [[Virginia Beach]] | |- | [[:d:Q972754|Q972754]] | | [[Peter J. Carroll]] | data-sort-value="1953" | 1953-01-08 | data-sort-value="2026" | 2026-04-22 | anglický okultista | [[spisovateľ]]<br/>''[[:d:Q12797895|okultista]]'' | | [[Spojené kráľovstvo]] | [[West Sussex]] | | |- | [[:d:Q12771705|Q12771705]] | | [[Milan Šuna]] | data-sort-value="1966" | 1966-11-21 | data-sort-value="2026" | 2026-04-21 | tatranský horský vodca a horolezec (1966 – 2026) | ''[[:d:Q9149093|horolezec]]''<br/>''[[:d:Q819677|horský vodca]]''<br/>''[[:d:Q19801627|skialpinista]]'' | | [[Slovensko]] | [[Kežmarok]] | [[Stará Lesná]] | |- | [[:d:Q12772168|Q12772168]] | | [[Mária Adamcová]] | data-sort-value="1930" | 1930-08-26 | data-sort-value="2026" | 2026-04-20 | slovenská operná speváčka, mezzosopranistka | ''[[:d:Q2865819|operný spevák]]'' | | | [[Važec]] | | |- | [[:d:Q106573|Q106573]] | [[Súbor:Nathalie Baye Cannes 2019.jpg|center|75px]] | [[Nathalie Bayová|Nathalie Baye]] | data-sort-value="1948" | 1948-07-06 | data-sort-value="2026" | 2026-04-17 | francúzska herečka | ''[[:d:Q2405480|dabér]]''<br/>''[[:d:Q2259451|divadelný herec]]''<br/>''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''<br/>''[[:d:Q5716684|tanečník]]''<br/>[[Herectvo|herec]] | | [[Francúzsko]] | [[Mainneville]] | [[6. obvod (Paríž)|6. obvod]] | [[Cimetière du Montparnasse]] |- | [[:d:Q1237140|Q1237140]] | [[Súbor:Ivan rebernik.jpg|center|75px]] | [[Ivan Rebernik]] | data-sort-value="1939" | 1939-10-07 | data-sort-value="2026" | 2026-04-16 | slovinský knihovník a diplomat | ''[[:d:Q182436|knihovník]]''<br/>[[diplomat]] | [[Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec]] | [[Slovinsko]]<br/>[[Juhoslávia (1943 – 1992)|Socialistická federatívna republika Juhoslávia]] | [[Maribor]] | | |- | [[:d:Q132051765|Q132051765]] | [[Súbor:MUDr Rosina pic1.png|center|75px]] | [[Alojz Rosina]] | data-sort-value="1931" | 1931-05-15 | data-sort-value="2026" | 2026-04-14 | slovenský rehabilitačný lekár, zakladateľ rehabilitačných centier | ''[[:d:Q2012484|rehabilitačný lekár]]''<br/>[[lekár]]<br/>''[[:d:Q6500773|všeobecný lekár]]'' | | | [[Púchov]] | [[Poprad]] | |- | [[:d:Q357965|Q357965]] | [[Súbor:M O Rabin.jpg|center|75px]] | [[Michael Oser Rabin]] | data-sort-value="1931" | 1931-09-01 | data-sort-value="2026" | 2026-04-14 | Izraelský matematik a informatik | ''[[:d:Q82594|informatik]]''<br/>[[matematik]]<br/>''[[:d:Q15442776|kryptograf]]''<br/>[[Pedagogik|pedagóg]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]] | | [[Izrael]] | [[Vroclav]] | [[Jeruzalem]] | |} {{Wikidata list end}} [[Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|Úmrtia, nedávne]] n4b3grje7lopgsu41utgfgkkabl9d14 8212853 8212691 2026-05-12T19:01:21Z ListeriaBot 194672 Wikidata list updated [V2] 8212853 wikitext text/x-wiki [[d:Wikidata:Database reports/Recent deaths|Nedávne úmrtia]]: <onlyinclude>{{#time: Y-m-d H:i|{{REVISIONTIMESTAMP}}}}</onlyinclude>. <!-- [[Kategória:Úmrtia v {{CURRENTYEAR}}| ]]--><!-- <noinclude>{{Wikidata list header}}</noinclude> -->{{Wikidata list |sparql=SELECT ?item WHERE { values ?offset {"1920-02-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. values ?offset0 { "1920-01-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. Bind((NOW() - ?offset) as ?mintime). ?item wdt:P570 ?dod . FILTER (?dod > "2020-09-01T00:00:00Z"^^xsd:dateTime) FILTER (?dod < now()) Bind(((?dod - ?offset0)) as ?dodtime ). FILTER ( ?dodtime > ?mintime ) ?item wdt:P31 wd:Q5 } ORDER BY DESC(?dod) ?item |columns=item,P18,label,P569,P570,description,P106,P39,P27,P19,P20,P119 |thumb=75 |links=local }} {| class='wikitable sortable' ! item ! obrázok ! label ! dátum narodenia ! dátum úmrtia ! description ! činnosť ! funkcia ! štátne občianstvo ! miesto narodenia ! miesto úmrtia ! pochovaný(á) |- | [[:d:Q124553|Q124553]] | [[Súbor:Emil Paul Tscherrig (cropped).jpg|center|75px]] | [[Emil Paul Tscherrig]] | data-sort-value="1947" | 1947-02-03 | data-sort-value="2026" | 2026-05-12 | švajčiarsky rímskokatolícky arcibiskup a vatikánsky diplomat zo Švajčiarska | ''[[:d:Q250867|katolícky kňaz]]''<br/>''[[:d:Q611644|katolícky biskup]]'' | ''[[:d:Q48629921|katolícky arcibiskup]]''<br/>''[[:d:Q50362553|titulárny arcibiskup]]''<br/>''[[:d:Q110548806|apostolic nuncio to Burundi]]''<br/>''[[:d:Q110609931|Apostolic Nuncio to Trinidad and Tobago]]''<br/>''[[:d:Q110609949|apostolic nuncio to Dominica]]''<br/>''[[:d:Q110594834|Apostolic Nuncio to Jamaica]]''<br/>''[[:d:Q110609955|Apostolic Nuncio to Grenada]]''<br/>''[[:d:Q110609968|Apostolic Nuncio to Guyana]]''<br/>''[[:d:Q110598442|Apostolic Nuncio to Saint Lucia]]''<br/>''[[:d:Q110598417|Apostolic Nuncio to Saint Vincent and the Grenadines]]''<br/>''[[:d:Q110598399|Apostolic Nuncio to The Bahamas]]''<br/>''[[:d:Q110598385|Apostolic Nuncio to Barbados]]''<br/>''[[:d:Q110598371|Apostolic nuncio to Antigua and Barbuda]]''<br/>''[[:d:Q110598360|Apostolic Nuncio to Suriname]]''<br/>''[[:d:Q110598344|Apostolic Nuncio to Saint Kitts and Nevis]]''<br/>''[[:d:Q110554000|apostolic nuncio to South Korea]]''<br/>''[[:d:Q110553977|apostolic nuncio to Mongolia]]''<br/>''[[:d:Q110553815|Apostolic Nuncio to Sweden]]''<br/>''[[:d:Q110553858|apostolic nuncio to Denmark]]''<br/>''[[:d:Q110553923|apostolic nuncio to Finland]]''<br/>''[[:d:Q104383272|Apostolic Nuncio to Iceland]]''<br/>''[[:d:Q110553945|apostolic nuncio to Norway]]''<br/>''[[:d:Q3788313|Apostolic Nuncio to Argentina]]''<br/>''[[:d:Q110536201|Apostolic Nuncio to Italy]]''<br/>''[[:d:Q110549570|Apostolic Nuncio to San Marino]]''<br/>[[Kardinál-diakon]] | [[Švajčiarsko]] | ''[[:d:Q67491|Unterems]]'' | [[Rím]] | |- | [[:d:Q12767798|Q12767798]] | | [[Jana Dubovcová]] | data-sort-value="1952" | 1952-06-22 | data-sort-value="2026" | 2026-05-07 | verejná ochrankyňa práv, poslankyňa NRSR, sudkyňa, JUDr. (1952 – 2026) | [[politik]] | [[Verejný ochranca práv (Slovensko)|Verejný ochranca práv]]<br/>''[[:d:Q108048964|minister spravodlivosti Slovenskej republiky]]'' | [[Slovensko]] | [[Žilina]] | | |- | [[:d:Q112517138|Q112517138]] | | [[Marián Járek]] | data-sort-value="1946" | 1946-09-26 | data-sort-value="2026" | 2026-05-01 | slovenský vysokoškolský pedagóg, folklorista, etnomuzikológ, zberateľ a upravovateľ ľudových piesní | ''[[:d:Q3075052|folklorista]]''<br/>''[[:d:Q17484288|etnomuzikológ]]''<br/>[[vysokoškolský pedagóg]]<br/>[[primáš]] | | | [[Nitra]] | | |- | [[:d:Q13421415|Q13421415]] | | [[Ján Pataky]] | data-sort-value="1955" | 1955-06-08 | data-sort-value="2026" | 2026-05-01 | poslanec Národnej rady SR | [[politik]] | ''[[:d:Q19967563|poslanec Národnej rady Slovenskej republiky]]''<br/>[[starosta]] | [[Česko-Slovensko]] | [[Podbořany]] | | |- | [[:d:Q11903170|Q11903170]] | | [[Zdeněk Chára]] | data-sort-value="1951" | 1951-08-18 | data-sort-value="2026" | 2026-04-30 | český zápasník a tréner od roku 1970 pôsobiaci na Slovensku | ''[[:d:Q12369333|zápasník]]''<br/>[[tréner]]<br/>''[[:d:Q1650716|vrátnik]]'' | | [[Česko-Slovensko]] | [[Strakonice]] | | |- | [[:d:Q164775|Q164775]] | [[Súbor:Georg Baselitz by Erling Mandelmann.jpg|center|75px]] | [[Georg Baselitz]] | data-sort-value="1938" | 1938-01-23 | data-sort-value="2026" | 2026-04-30 | nemecký maliar a sochár | [[Maliar (umelec)|maliar]]<br/>''[[:d:Q1281618|sochár]]''<br/>''[[:d:Q1925963|grafik]]''<br/>[[vysokoškolský pedagóg]]<br/>[[ilustrátor]]<br/>''[[:d:Q2707485|scénograf]]''<br/>[[autor]]<br/>[[umelec]] | | [[Nemecko]]<br/>[[Rakúsko]] | ''[[:d:Q1201964|Deutschbaselitz]]''<br/>[[Kamenz|Kamenec]] | | |- | [[:d:Q2956310|Q2956310]] | | [[Chantal Nobel]] | data-sort-value="1948" | 1948-11-23 | data-sort-value="2026" | 2026-04-30 | francúzska herečka | [[Herectvo|herec]] | | [[Francúzsko]] | [[Rouen]] | [[Ramatuelle]] | ''[[:d:Q109795846|Cemetery of Ramatuelle]]'' |- | [[:d:Q12042975|Q12042975]] | [[Súbor:Brno, Semilasso, 2. Beatfest, Oskar Petr.jpg|center|75px]] | [[Oskar Petr]] | data-sort-value="1952" | 1952-05-16 | data-sort-value="2026" | 2026-04-29 | český hudobný skladateľ, textár a spevák | [[spevák]]<br/>[[fotograf]]<br/>[[architekt]]<br/>[[publicista]]<br/>[[hudobník]]<br/>[[Hudobný skladateľ|skladateľ]]<br/>[[textár]] | | [[Česko-Slovensko]] | [[Praha]] | | |- | [[:d:Q114959228|Q114959228]] | | [[Ján Kerekréti]] | data-sort-value="1943" | 1943-10-25 | data-sort-value="2026" | 2026-04-28 | slovenský politik, v rokoch 2020 – 2023 poslanec NR SR za hnutie OĽANO | [[politik]] | ''[[:d:Q19967563|poslanec Národnej rady Slovenskej republiky]]'' | [[Slovensko]] | | | |- | [[:d:Q62070381|Q62070381]] | [[Súbor:WHM Edith Eger (7701795).jpg|center|75px]] | [[Edita Egerová]] | data-sort-value="1927" | 1927-09-29 | data-sort-value="2026" | 2026-04-27 | americká psychologička a spisovateľka | [[psychológ]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]]<br/>[[Maďarsko]] | [[Košice]] | [[San Diego (Kalifornia)|San Diego]] | |- | [[:d:Q13562002|Q13562002]] | [[Súbor:Nedra Talley.JPG|center|75px]] | [[Nedra Talleyová]] | data-sort-value="1946" | 1946-01-27 | data-sort-value="2026" | 2026-04-26 | americká speváčka (1946 – 2026) | [[spevák]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[New York (mesto)|New York]] | [[Virginia Beach]] | |- | [[:d:Q972754|Q972754]] | | [[Peter J. Carroll]] | data-sort-value="1953" | 1953-01-08 | data-sort-value="2026" | 2026-04-22 | anglický okultista | [[spisovateľ]]<br/>''[[:d:Q12797895|okultista]]'' | | [[Spojené kráľovstvo]] | [[West Sussex]] | | |- | [[:d:Q12771705|Q12771705]] | | [[Milan Šuna]] | data-sort-value="1966" | 1966-11-21 | data-sort-value="2026" | 2026-04-21 | tatranský horský vodca a horolezec (1966 – 2026) | ''[[:d:Q9149093|horolezec]]''<br/>''[[:d:Q819677|horský vodca]]''<br/>''[[:d:Q19801627|skialpinista]]'' | | [[Slovensko]] | [[Kežmarok]] | [[Stará Lesná]] | |- | [[:d:Q12772168|Q12772168]] | | [[Mária Adamcová]] | data-sort-value="1930" | 1930-08-26 | data-sort-value="2026" | 2026-04-20 | slovenská operná speváčka, mezzosopranistka | ''[[:d:Q2865819|operný spevák]]'' | | | [[Važec]] | | |- | [[:d:Q106573|Q106573]] | [[Súbor:Nathalie Baye Cannes 2019.jpg|center|75px]] | [[Nathalie Bayová|Nathalie Baye]] | data-sort-value="1948" | 1948-07-06 | data-sort-value="2026" | 2026-04-17 | francúzska herečka | ''[[:d:Q2405480|dabér]]''<br/>''[[:d:Q2259451|divadelný herec]]''<br/>''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''<br/>''[[:d:Q5716684|tanečník]]''<br/>[[Herectvo|herec]] | | [[Francúzsko]] | [[Mainneville]] | [[6. obvod (Paríž)|6. obvod]] | [[Cimetière du Montparnasse]] |- | [[:d:Q1237140|Q1237140]] | [[Súbor:Ivan rebernik.jpg|center|75px]] | [[Ivan Rebernik]] | data-sort-value="1939" | 1939-10-07 | data-sort-value="2026" | 2026-04-16 | slovinský knihovník a diplomat | ''[[:d:Q182436|knihovník]]''<br/>[[diplomat]] | [[Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec]] | [[Slovinsko]]<br/>[[Juhoslávia (1943 – 1992)|Socialistická federatívna republika Juhoslávia]] | [[Maribor]] | | |- | [[:d:Q132051765|Q132051765]] | [[Súbor:MUDr Rosina pic1.png|center|75px]] | [[Alojz Rosina]] | data-sort-value="1931" | 1931-05-15 | data-sort-value="2026" | 2026-04-14 | slovenský rehabilitačný lekár, zakladateľ rehabilitačných centier | ''[[:d:Q2012484|rehabilitačný lekár]]''<br/>[[lekár]]<br/>''[[:d:Q6500773|všeobecný lekár]]'' | | | [[Púchov]] | [[Poprad]] | |- | [[:d:Q357965|Q357965]] | [[Súbor:M O Rabin.jpg|center|75px]] | [[Michael Oser Rabin]] | data-sort-value="1931" | 1931-09-01 | data-sort-value="2026" | 2026-04-14 | Izraelský matematik a informatik | ''[[:d:Q82594|informatik]]''<br/>[[matematik]]<br/>''[[:d:Q15442776|kryptograf]]''<br/>[[Pedagogik|pedagóg]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]] | | [[Izrael]] | [[Vroclav]] | [[Jeruzalem]] | |} {{Wikidata list end}} [[Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|Úmrtia, nedávne]] 0b6c0xbt62g9zowhxt9xof3176yp2p3 2 657258 8212855 7105777 2026-05-12T19:17:53Z MrJaroslavik 157929 // ------------------------------------------------------- 8212855 javascript text/javascript // ------------------------------------------------------- ifhv6i6nccthlcy4gj3akt2fvbscete 0 663090 8212968 8173064 2026-05-13T03:40:25Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8212968 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vedec |Meno = Pavol Čekan |Portrét =PavolCekan.jpg |Manželka = Marina Čekanová |Dátum úmrtia = |Miesto úmrtia = |Národnosť = |Štátna príslušnosť = |Miesto pobytu= [[Slovensko]]<br><small>(v minulosti [[Island]], [[Spojené štáty]])</small> |Manžel = |Partner = |Dátum narodenia = {{Dnv|1979|03|25}} |Partnerka = |Deti = 3 chlapci |Príbuzní= |Podpis = <!-- len názov súboru --> |Webstránka = <!-- {{url|adresa|názov}} --> |E-mail = |Údaje = |Miesto narodenia = [[Prešov]], [[Česko-Slovensko]] |Ocenenia = |Rodné meno= |Počet citácií= |Profesia= |Polia pôsobnosti = [[molekulárna biológia]], [[biochémia]], molekulárna [[onkológia]] |Známy vďaka = diagnostika [[Rakovina prsníka|rakoviny prsníka]],<br> vývoj testov na [[COVID-19]] |Významné práce = |Vedecké pôsobenie = Národný onkologický inštitút, [[Spojené štáty|USA]], [[Rockefellerova univerzita]]<br>a [[MultiplexDX]] |Alma mater = [[University of Iceland]] |AutorZoo = |Akademický titul = [[Doktor (PhD.)|Philosophiae doctor (PhD.)]], [[Bachelor of Science]], [[Doctor honoris causa]] (Dr. h. c.) |Vedecká hodnosť= |Významní profesori= |Významní študenti= |Vplyvy= |Ovplyvnil= |AutorBot= |Poznámky= }} '''Pavol Čekan''', [[Doktor (PhD.)|PhD.]], [[Bachelor of Science|B.Sc.]] (* [[25. marec]] [[1979]], [[Prešov]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=|url=https://rpvs.gov.sk/rpvs/Partner/Partner/Dokument/105446|vydavateľ=rpvs.gov.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-02-20|miesto=|jazyk=}}</ref><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Expres|meno=Rádio|autor=|odkaz na autora=|titul=Vedec zo Slovenska skúma v USA vznik rakoviny|url=https://www.expres.sk/19402/vedec-zo-slovenska-skuma-v-usa-vznik-rakoviny/|vydavateľ=expres.sk|dátum vydania=2014-10-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-02-18|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20210513065148/https://www.expres.sk/19402/vedec-zo-slovenska-skuma-v-usa-vznik-rakoviny/|dátum archivácie=2021-05-13}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Folklorista, ktorý robí vedu|url=https://www.presov.sk/oznamy/folklorista-ktory-robi-vedu.html|vydavateľ=presov.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-02-18|miesto=|jazyk=}}</ref> je [[Slováci|slovenský]] [[vedec]] pôsobiaci v oblasti [[Molekulárna biológia|molekulárnej biológie]], [[Biochémia|biochémie]] a molekulárnej onkológie. Podieľal sa na troch [[Patent (právo vynálezcu)|patentoch]] v oblasti výskumu [[Ribonukleová kyselina|RNA]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=United States Patent: 9359636|url=http://patft.uspto.gov/netacgi/nph-Parser?Sect1=PTO2&Sect2=HITOFF&p=1&u=%2Fnetahtml%2FPTO%2Fsearch-adv.htm&r=1&f=G&l=50&d=PTXT&S1=cekan-pavol.INNM.&OS=in/cekan-pavol&RS=IN/cekan-pavol|vydavateľ=patft.uspto.gov|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-02-18|miesto=|jazyk=}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=United States Patent: 9005893|url=http://patft.uspto.gov/netacgi/nph-Parser?Sect1=PTO2&Sect2=HITOFF&p=1&u=%2Fnetahtml%2FPTO%2Fsearch-adv.htm&r=2&f=G&l=50&d=PTXT&S1=cekan-pavol.INNM.&OS=in/cekan-pavol&RS=IN/cekan-pavol|vydavateľ=patft.uspto.gov|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-02-18|miesto=|jazyk=}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=United States Patent: 8394588|url=http://patft.uspto.gov/netacgi/nph-Parser?Sect1=PTO2&Sect2=HITOFF&p=1&u=%2Fnetahtml%2FPTO%2Fsearch-adv.htm&r=3&f=G&l=50&d=PTXT&S1=cekan-pavol.INNM.&OS=in/cekan-pavol&RS=IN/cekan-pavol|vydavateľ=patft.uspto.gov|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-02-18|miesto=|jazyk=}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Študoval na [[University of Iceland]]. Pôsobil na [[Spojené štáty|americkom]] [[Národný onkologický inštitút (USA)|Národnom onkologickom inštitúte]], súčasti [[Národný Inštitút zdravia (USA)|Národného Inštitútu zdravia]]; [[Rockefeller University|Rockefellerovej univerzite]] v [[New York (mesto)|New Yorku]] a napokon sa stal spolu s [[Vladimír Wolf|Vladimírom Wolfom]] jedným zo zakladateľov vedeckej spoločnosti [[MultiplexDX]],<ref name=":3">{{Citácia periodika|priezvisko=Maťková|meno=Jana|autor=|odkaz na autora=|titul=Čekan: Začínali sme ako Gates. Neviem, či ostaneme na Slovensku|periodikum=INDEX|odkaz na periodikum=|url=https://index.sme.sk/c/22557165/pavol-cekan-zacinali-sme-ako-bill-gates-neviem-ci-ostaneme-na-slovensku.html|issn=|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2020-12-22|dátum prístupu=2021-02-18}}</ref><ref name=":4">{{Citácia periodika|priezvisko=Folentová|meno=Veronika|autor=|odkaz na autora=|titul=Vrátil sa z USA, kde skúmal rakovinu, žiadal 7 miliónov z eurofondov, ale nedostal ich: Súťaž nebola fér|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://e.dennikn.sk/841427/vratil-sa-z-usa-kde-skumal-rakovinu-ziadal-o-7-milionov-z-eurofondov-ale-nedostal-ich-sutaz-nebola-fer/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2017-08-04|dátum prístupu=2021-02-18}}</ref> v ktorej v súčasnosti pracuje aj na vývoji testov na ochorenie [[COVID-19]] typu [[Polymerázová reťazová reakcia|PCR]] a LAMP.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Niňajová|meno=Eva|autor=|odkaz na autora=|titul=Ohromujúci úspech slovenskej vedy, Čekanove PCR testy boli zaradené medzi najlepšie na svete|url=https://www.startitup.sk/ohromujuci-uspech-slovenskej-vedy-cekanove-pcr-testy-boli-zaradene-medzi-najlepsie-na-svete/|vydavateľ=startitup.sk|dátum vydania=2020-12-12|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-02-28|miesto=|jazyk=}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Čekan predstavil kloktací LAMP-test, zlatý stred medzi PCR a antigénovou metódou|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://domov.sme.sk/c/22606226/firma-multiplexdx-predstavila-kloktaci-lamp-test.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-02-26|dátum prístupu=2021-02-28}}</ref> Časopis ''[[Financial Times]]'' ho v roku [[2017]] zaradil medzi 100 [[Východná Európa|východoeurópskych]] vychádzajúcich hviezd v oblasti technológií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=New Europe 100: eastern Europe’s emerging technology stars|url=https://www.ft.com/content/10da5832-ce4b-11e7-9dbb-291a884dd8c6|vydavateľ=ft.com|dátum vydania=2017-11-23|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-02-18|miesto=|jazyk=}}</ref> Je známy vďaka svojmu výskumu v oblasti diagnostiky [[Rakovina prsníka|rakoviny prsníka]],<ref name=":0" /> jeho diagnostická teória tzv. multiplexingu bola validovaná a odpublikované v roku [[2013]] v časopise ''[[The Journal of Clinical Investigation]]''.<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Členovia – Veda pomáha COVID-19|url=https://vedapomaha.sk/clenovia/|vydavateľ=vedapomaha.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-02-18|miesto=|jazyk=}}</ref> Vďaka tejto technológii je možné podiel správne určených diagnóz zvýšiť až na 99 percent.<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Poznáme nominácie na Krištáľové krídlo za rok 2018|url=https://kristalovekridlo.sk/nominovani-2018/|vydavateľ=kristalovekridlo.sk|dátum vydania=2018-11-24|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-02-20|miesto=|jazyk=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Okšová|meno=Lucia|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=Forbesu|meno2=Redaktorka|autor2=|odkaz na autora2=|titul=Pavol Čekan vyvíja špičkový test na liečbu rakoviny. Blíži sa na trh|url=https://www.forbes.sk/pavol-cekan-vyvija-spickovy-test-na-liecbu-rakoviny-blizi-sa-na-trh/|vydavateľ=forbes.sk|dátum vydania=2018-07-03|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-02-20|miesto=|jazyk=}}</ref> Na [[Slovensko|Slovensku]] sa stal širšie známym v súvislosti s pandémiou [[COVID-19]] ako výrobca RT-PCR testov,<ref name=":3" /> ktoré sa používajú naprieč celým svetom. Patril medzi vedcov združených v iniciátive Veda pomáha,<ref name=":5" /> ktorých prezidentka [[Zuzana Čaputová]] často pozývala na stretnutia ohľadom vývoja [[Pandémia ochorenia COVID-19 na Slovensku|pandémie na Slovensku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Vedci po stretnutí s prezidentkou vyzývajú na Vianoce v úzkom kruhu|url=https://www.prezident.sk/article/vedci-po-stretnuti-s-prezidentkou-vyzyvaju-na-vianoce-v-uzkom-kruhu/|vydavateľ=Kancelária prezidenta SR|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-02-18|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TA3|odkaz na autora=|titul=TB prezidentky Z. Čaputovej po stretnutí s expertmi v súvislosti s pandémiou|periodikum=TA3|odkaz na periodikum=|url=https://www.ta3.com/clanok/1203288/tb-prezidentky-z-caputovej-po-stretnuti-s-expertmi-v-suvislosti-s-pandemiou.html|issn=|vydavateľ=C.E.N.|miesto=Bratislava|dátum=2021-02-16|dátum prístupu=2021-02-18|url archívu=https://web.archive.org/web/20210516063455/https://www.ta3.com/clanok/1203288/tb-prezidentky-z-caputovej-po-stretnuti-s-expertmi-v-suvislosti-s-pandemiou.html|dátum archivácie=2021-05-16}}</ref> Bol súčasťou delegácie prezidentky na ceste do [[Vatikán|Vatikánu]], kde boli PCR testy vyvinuté vo firme [[MultiplexDX]] odovzdané ako dar [[Svätá stolica|Svätej Stolici]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Svätý Otec prijal slovenskú prezidentku Zuzanu Čaputovú|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2020-12/svaty-otec-prijal-slovensku-prezidentku-zuzanu-caputovu.html|vydavateľ=vaticannews.va|dátum vydania=2020-12-14|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-02-18|miesto=|jazyk=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Niňajová|meno=Eva|autor=|odkaz na autora=|titul=Zuzana Čaputová a Pavol Čekan sa stretli s pápežom, vedca dojala reakcia Františka|url=https://www.startitup.sk/aktualne-zuzana-caputova-a-pavol-cekan-sa-stretli-s-papezom-vedca-dojala-reakcia-frantiska/|vydavateľ=startitup.sk|dátum vydania=2020-12-14|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-02-18|miesto=|jazyk=}}</ref> Počas pandémie vyvinul Pavol Čekan spoločne so svojím vedeckým tímom v MultiplexDX celkovo dvanásť špecifických [[Polymerázová reťazová reakcia|PCR]]-testov, pričom okrem Vatikánu v rámci humanitárnej pomoci daroval spolu 100-tisíc testov [[Ukrajina|Ukrajine]], [[Keňa|Keni]], [[Srbsko|Srbsku]], [[Čierna Hora|Čiernej Hore]], [[Slovinsko|Slovinsku]] a [[Moldavsko|Moldavsku]]. Ďalších 250 tisíc PCR-testov darovala firma Pavla Čekana Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Na firmu Pavla Čekana môže byť Slovensko právom hrdé. Vedec sa podelil s úspechmi nielen v boji proti COVIDu | url = https://www.startitup.sk/na-firmu-pavla-cekana-moze-byt-slovensko-pravom-hrde-vedec-sa-podelil-s-uspechmi-nielen-v-boji-proti-covidu/ | vydavateľ = Startitup.sk | dátum vydania = 2021-08-27 | dátum prístupu = 2025-05-09 | jazyk = sk | meno = Alexandra | priezvisko = Kubalová}}</ref> Kompletný dizajn, vývoj, validáciu, výrobu a praktické využitie všetkých dvanástich PCR testov publikoval Čekanov tím v štyroch prestížnych medzinárodných vedeckých časopisoch, ako je ''Microbial Biotechnology'', ''Communications Biology'', ''Scientific Reports'' a ''Virus Genes''. Kľúčovou oblasťou výskumu a vývoja pod jeho vedením v MultiplexDX je už od založenia firmy multiplexná diagnostika rakoviny prsníka Multiplex8+. Tá pomáha onkológom nastaviť efektívnejšiu a účinnejšiu personalizovanú liečbu pacientiek s týmto ochorením. Aktuálne pracuje tím pod jeho vedením na klinickej validácií tejto diagnostiky, pričom jej perspektívnosť už teraz potvrdzujú aj vedecké publikácie doterajších výsledkov výskumu v prestížnych odborných magazínoch ''Nature Communications'' a ''BMC Cancer''. == Biografia == Pavol Čekan sa narodil v roku [[1979]] v [[Prešov]]e,<ref name=":0" /> kde študoval v triede s [[Ivan Tásler|Ivanom Táslerom]]<ref name=":7">http://www.gjar-po.sk/podweby/petras8a_schwar8a/96_97.htm</ref> na [[Gymnázium Jána Adama Raymana|Gymnáziu Jána Adama Raymana]], ktoré reprezentoval na chemických olympiádach a korešpondenčných seminároch.<ref name=":1" /> V mladosti, ako huslista alebo kontráš, bol členom folklórnych súborov [[Rozmarija (folklórny súbor)|Rozmarija]], [[Dúbrava (folklórny súbor)|Dúbrava, Čipečka]] a [[Dúbravienka]], neskôr pôsobil aj ako primáš ľudovej hudby Pajtáši v USA.<ref name=":0" /> Po skončení stredoškolského štúdia sa hlásil na vysokoškolské štúdium [[Medicína|medicíny]] na [[Slovensko|Slovensku]], ale rozhodol sa odísť do zahraničia. Rok strávil v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] a potom išiel študovať na [[Island]] medicínu. Neskôr si vybral zmenu odboru a na [[University of Iceland]] študoval [[Biochémia|biochémiu]]. Štúdium biochémie ukončil s titulom [[Bachelor of Science]]. Dostal ponuku na doktorandské štúdium v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] a zároveň na [[Island|Islande]], kde nakoniec úspešne absolvoval PhD štúdium.<ref name=":1" /> Po ukončení PhD. štúdia na University of Iceland sa v roku [[2009]] zamestnal v [[New York University|New Yorku]] na mieste odborného asistenta na [[Rockefeller University|Rokefellerovej univerzite]] v laboratóriu profesora [[Thomas Tuschl|Thomasa Tuschla]]. Tam sa venoval RNA biológii, molekulárnej patológii a tiež spolupracoval na vývoji novej patentovanej diagnostickej metódy.<ref name=":1" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Milestones|url=https://www.rockefeller.edu/news/1274-milestones-14/|vydavateľ=rockefeller.edu|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-02-19|miesto=|jazyk=}}</ref> Roku [[2013]] začal pracovať v americkom [[Národný onkologický inštitút (USA)|Národnom onkologickom inštitúte]] ako výskumný pracovník v odbore [[Bunka|bunkovej]] a [[Rakovina|rakovinovej]] biológie.<ref name=":1" /> V roku [[2016|2015]] založil spoločne s [[Vladimír Wolf|Vladimírom Wolfom]] spoločnosť [[MultiplexDX]].<ref name=":1" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=MultiplexDX|url=https://www.multiplexdx.com/multiplexdx#team|vydavateľ=multiplexdx.com|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-02-18|miesto=|jazyk=}}</ref> Po založení firmy sa v roku 2017 vrátil späť na [[Slovensko]].<ref name=":4" /> Pavol Čekan pôsobí od roku 2021 ako honorárny konzul Islandu na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Home | url = https://www.icelandhonoraryconsulate.sk/ | vydavateľ = Honorary Consulate 1 | dátum prístupu = 2025-06-30 | jazyk = en}}</ref> == Ocenenia == * [[2016]] [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|–]] Jeho firma [[MultiplexDX]] zvíťazila v [[StartupAwards.sk|Startup Awards.sk]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Startup Awards 2016 Winners|url=https://slovakstartup.com/2016/12/11/startup-awards-2016-winners/|vydavateľ=slovakstartup.com|dátum vydania=2016-12-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-02-20|miesto=|jazyk=eng|url archívu=https://web.archive.org/web/20210506114838/https://slovakstartup.com/2016/12/11/startup-awards-2016-winners/|dátum archivácie=2021-05-06}}</ref> * 2017 – Cena primátora mesta Prešov za rok 2016 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Laureátom boli slávnostne udelené významné ocenenia Prešov|url=https://www.presov.sk/oznamy/laureatom-boli-slavnostne-udelene-vyznamne-ocenenia.html|vydavateľ=slovakstartup.com|dátum vydania=2017-06-08|dátum aktualizácie=2017-06-09|dátum prístupu=2022-12-13|miesto=|jazyk=}}</ref> * [[2018]] [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|–]] Nominácia na [[Krištáľové krídlo]] v oblasti inovácie a [[Startup|startupy]]<ref name=":6" /> * 2018 [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|–]] Absolútny víťaz súťaže Mladý inovatívny podnikateľ 2018<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=Tlačová správa|odkaz na autora=|titul=Poznáme víťazov súťaže Mladý inovatívny podnikateľ 2018|url=https://www.podnikajte.sk/domace-pribehy/vitazi-mlady-inovativny-podnikatel-2018|vydavateľ=podnikajte.sk|dátum vydania=2018-06-17|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-02-20|miesto=|jazyk=}}</ref> * 2018 [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|–]] Víťaz ceny zakladateľ roka (''Founder of the Year'') na Slovensku v [[Central European Startup Awards]] (CESA)<ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Slovakia National Winners – GSA|url=https://centraleuropeanstartupawards.com/national-finalists-2018/slovakia-national-winners/|vydavateľ=centraleuropeanstartupawards.com|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-02-20|miesto=|jazyk=}}</ref> * 2018 [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|–]] Jeho firma MultiplexDX získala v CESA cenu za najlepší biotechnický startup (''Best Biotech Startup'') a za startup s najlepším vplyvom na spoločnosť (''Best Social Impact Startup'')<ref name=":8" /> * [[2021]]{{--}}Krištáľové krídlo v oblasti medicíny a vedy, spolu s [[Boris Klempa|Borisom Klempom]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Krištáľové krídlo si odniesli Klempa aj Čekan za boj proti COVID-19, mimoriadnu cenu dostali dve osobnosti (foto)|periodikum=WebNoviny.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.webnoviny.sk/kristalove-kridlo-si-odniesli-klempa-aj-cekan-za-boj-proti-covid-19-mimoriadnu-cenu-dostali-dve-osobnosti-foto/|issn=|vydavateľ=iSITA|miesto=Bratislava|dátum=2021-06-21|dátum prístupu=2021-06-22}}</ref> *2021{{--}}Čestné občianstvo v [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Bratislave – mestskej časti Staré Mesto]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Skúmali prítomnosť britskej mutácie koronavírusu v našej populácii, pomáhali s organizáciou testovania. Čestnými občanmi Starého Mesta sa stali inovatívni vedci a lekári|url=https://www.staremesto.sk/sk/news/view/skumali-pritomnost-britskej-mutacie-koronavirusu-v-nasej-populacii-pomahali-s-organizaciou-testovania-cestnymi-obcanmi-stareho-mesta-sa-stali-inovativni-vedci-a-lekari|vydavateľ=staremesto.sk|dátum vydania=2021-05-19|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-05-20|miesto=Bratislava|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20210520172234/https://www.staremesto.sk/sk/news/view/skumali-pritomnost-britskej-mutacie-koronavirusu-v-nasej-populacii-pomahali-s-organizaciou-testovania-cestnymi-obcanmi-stareho-mesta-sa-stali-inovativni-vedci-a-lekari|dátum archivácie=2021-05-20}}</ref> *2021{{--}}[[Rad Ľudovíta Štúra|Rad Ľudovíta Štúra II. triedy]] za mimoriadne zásluhy v oblasti vedy, najmä v oblasti vývoja a výroby testov na vírus SARS-CoV-2<ref name="prezidentka2021"/> *2021{{--}}Zlatá medaila od [[Slovenská chemická spoločnosť pri Slovenskej akadémii vied|Slovenskej chemickej spoločnosti]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Daráková|meno=Karin|autor=|odkaz na autora=|titul=Pavol Čekan zbiera jedno ocenenie za druhým. Do zbierky mu pribudla prestížna zlatá medaila|url=https://www.startitup.sk/pavol-cekan-zbiera-jedno-ocenenie-za-druhym-do-zbierky-mu-pribudla-prestizna-zlata-medaila/|vydavateľ=startitup.sk|dátum vydania=2021-09-07|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-07|miesto=|jazyk=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Čekan|meno=Pavol|autor=|odkaz na autora=|titul=Facebook post|url=https://www.facebook.com/pavol.cekan/posts/10223280449986879|vydavateľ=facebook.com|dátum vydania=2021-09-07|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-07|miesto=|jazyk=}}</ref> *2021{{--}}Jeho firma MultiplexDX získala zlatú plaketu ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenska<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Minister I. Korčok: Slovensko sa môže pochváliť úspešnými príbehmi aj v tejto náročnej dobe | url = https://www.mzv.sk/aktuality/detail/-/asset_publisher/Iw1ppvnScIPx/content/minister-i-korcok-slovensko-sa-moze-pochvalit-uspesnymi-pribehmi-aj-v-tejto-narocnej-dobe?p_p_auth=3PQjDjhJ&_101_INSTANCE_Iw1ppvnScIPx_redirect=/ | vydavateľ = Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR | dátum vydania = 28.9.2021 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-10-06 | miesto = Bratislava }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> *2021{{--}}Ocenenie Superson{{--}}Osobnosť roka od Superbrands Slovakia za prínos v boji s pandémiou ochorenia Covid-19 <ref>https://www.slovaksuperbrands.com/superbrands.php?k=5&id=573</ref> *2022{{--}}Cena predsedu Prešovského samosprávneho kraja za rok 2020 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|autor=|odkaz na autora=|titul=Pavol Čekan zbiera jedno ocenenie za druhým. Do zbierky mu pribudla prestížna zlatá medaila|url=https://presov.dnes24.sk/zupa-ocenila-osobnosti-kraja-cenu-si-prevzal-aj-vedec-pavol-cekan-foto-415269|vydavateľ=internet.sk|dátum vydania=2022-04-29|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-12-13|miesto=|jazyk=}}</ref> *2022{{--}}Ocenenie v kategórii inovácie, udeľované na podujatí IT GALA 2022 <ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=DROBNÝ, Martin|odkaz na autora=|titul=IT GALA 2022: Poznáme slovenských technologických „Oskarov“ 2022|url=https://www.nextech.sk/a/IT-GALA-2022--Pozname-slovenskych-technologickych--E2-80-9EOskarov-E2-80-9C-2022|periodikum=NEXTECH.sk|odkaz na periodikum=https://www.nextech.sk/|issn=|vydavateľ=DIGITAL VISIONS, spol. s r. o.|dátum vydania=2022-10-20|dátum aktualizácie=|miesto=|dátum prístupu=2022-12-27}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> *2022{{--}}Jeho firma MultiplexDX sa umiestnila pre Slovensko na historicky najúspešňejšom 3. mieste v 23. ročníku medzinárodnej súťaže Deloitte Technology Fast 50 CE 2022 a získala tiež cenu v špeciálnej kategórii Impact Stars <ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Firma slovenského vedca Čekana vďaka PCR testom raketovo rástla, dosiahla tak historický úspech|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=https://www.pravda.sk/|url=https://ekonomika.pravda.sk/firmy-a-trhy/clanok/648297-firma-slovenskeho-vedca-cekana-vdaka-pcr-testom-raketovo-rastla-dosiahla-tak-historicky-uspech/|issn=|vydavateľ=OUR MEDIA SR a. s.|miesto=|dátum=2022-11-25|dátum prístupu=2022-12-13}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Historický úspech pre MultiplexDX. V súťaži Fast 50 bodovali aj ďalšie slovenské tech firmy|url=https://www.forbes.sk/historicky-uspech-pre-multiplexdx-v-sutazi-fast-50-bodovali-aj-dalsie-slovenske-tech-firmy/|periodikum=Forbes.sk|odkaz na periodikum=|issn=|vydavateľ=Barecz & Conrad Media s.r.o.|miesto=|dátum=2022-11-25|dátum prístupu=2022-12-13}}</ref> *2022{{--}}Čestný doktorát v biológii udelený Prešovskou univerzitou v Prešove <ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=POLAČKOVÁ, Anna|odkaz na autora=|titul=Vedec Pavol Čekan získal čestný doktorát Prešovskej univerzity|url=https://www.unipo.sk/aktuality/43912/|periodikum=www.unipo.sk|odkaz na periodikum=|issn=|vydavateľ=Prešovská univerzita v Prešove|dátum vydania=2022-12-05|dátum aktualizácie=2022-12-11|miesto=|dátum prístupu=2022-12-13}}</ref> *2025{{--}}Najrešpektovanejší CEO 2024,<ref>[https://www.forbes.sk/ceo-prieskum-najrespektovanejsi-diskusne-forumhlasovanie-sefov-firiem-najrespektovanejsi-ceo-na-slovensku-je-pavol-cekan/ Najrešpektovanejší CEO 2024]</ref> ocenenie udelené spoločnosťou PricewaterhouseCoopers na základe hlasovania riaditeľov top slovenských firiem *2025 - Jeho firma MultiplexDX vyhrala v [https://www.awards2025.eu/ kategórii Impact Deal v Česku a Slovensku] v rámci 5. ročníka súťaže CVCA & SLOVCA Awards 2025 == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="prezidentka2021">{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | titul = Prezidentka vyznamenala 24 osobností | url = https://www.prezident.sk/article/prezidentka-vyznamenala-24-osobnosti/ | dátum vydania = 2021-06-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> }} {{Nositelia Krištáľového krídla}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Čekan, Pavol}} [[Kategória:Slovenskí chemici]] [[Kategória:Slovenskí biochemici]] [[Kategória:Molekulárni biológovia]] [[Kategória:Držitelia Radu Ľudovíta Štúra II. triedy]] [[Kategória:Držitelia Krištáľového krídla]] [[Kategória:Držitelia čestných doktorátov Prešovskej univerzity v Prešove]] [[Kategória:Osobnosti z Prešova]] 2rmiakj2mc92hx3ffs5ge4ipl6libxm 0 666337 8213166 7707957 2026-05-13T11:09:02Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8213166 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Region <!-- *** Heading *** --> | name = Župa XIX. | native_name =Podtatranská župa | other_name = | category = [[župa]] <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = | image_compl = <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name =Župa XIX. | motto = | nickname = Podtatranská župa | country = Česko-Slovensko | country_flag = 1 | state_type = | state = | region = | histregion = | district = | commune = | municipality = | capital = [[Liptovský Mikuláš|Liptovský Svätý Mikuláš]] | capital_type = Sídlo župy <!-- *** Family *** --> | parent = | range = | road = | border = | part = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = | building = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = | lat_d = | lat_m = | lat_s = | lat_NS = | long_d = | long_m = | long_s = | long_EW = | coordinates_type = | highest = [[Gerlachovský štít]] | highest_elevation = 2655 | highest_lat_d = | highest_lat_m = | highest_lat_s = | highest_lat_NS = | highest_long_d = | highest_long_m = | highest_long_s = | highest_long_EW = | lowest = koryto [[Slaná|Slanej]] | lowest_elevation = 165 | lowest_lat_d = | lowest_lat_m = | lowest_lat_s = | lowest_lat_NS = | lowest_long_d = | lowest_long_m = | lowest_long_s = | lowest_long_EW = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 7645 <!-- *** Population *** --> | population = 320163 | population_date = 1921 | population_density = 41.9 <!-- *** History & management *** --> | established = [[1. január]]a [[1923]]<ref name=Zak >{{Citácia právneho predpisu| typ = Nariadenie vlády| číslo = 310/1922 Sb.| názov = ktorým sa zavádza župné sriadenie v niektorých častiach uzemia republiky Československej| paragraf = 1| url = https://www.beck-online.cz/bo/chapterview-document.seam?documentId=onrf6mjzgizf6mzrgaxhazrrfuya| dátum prístupu = 2020-04-18| jazyk =po česky}}</ref> | established_type = | date = [[1. júla]] [[1928]]<ref name=Zanik >{{Citácia právneho predpisu| typ = Zákon| číslo = 125/1927 Sb.| názov = o organisaci politické správy| paragraf = | url = https://www.beck-online.cz/bo/chapterview-document.seam?documentId=onrf6mjzgi3v6mjsguxggyjsl5ugymrnga| dátum prístupu = 2020-04-17| jazyk =po česky}}</ref> | date_type = Zánik | mayor =[[Ján Sekáč (verejný činiteľ)|Ján Sekáč]] | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = | timezone_DST = | postal_code = | area_code = | area_code_type = | code = | code1 = | code1_type = <!-- *** Free frields *** --> | free = 12 ([[1923]]) | free_type = Počet okresov <!-- *** Maps *** --> | map_compl = | map_compl_caption = | freemap_zoom = <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = |number_type=Číslo župy|number=XIX|mayor_type=Župan|nickname_type=Zaužívané pomenovanie|mayor_note=(1923 – 1926)}}'''Podtatranská župa''', úradný názov: '''Župa XIX.''', iné pomenovanie (podľa umiestnenia sídla) ''Liptovská župa'',<ref name=":1" /> neoficiálne pomenovanie ''Podtatranská veľžupa'', bola jednotka územnej správy a samosprávy, zavedená v [[Prvá česko-slovenská republika|prvorepublikovom Česko-Slovensku]] v rámci nového [[Župa (Česko-Slovensko)|župného zriadenia]].<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Tišliar|meno=Pavol|titul=Okresné zriadenie na Slovensku v rokoch 1918 – 1945|vydanie=1|vydavateľ=Spolok Slovákov v Poľsku|miesto=Krakov|rok=2013|isbn=978-83-7490-633-3|dátum archivácie=07-04-2023|url archívu=https://www.academia.edu/45674095/Pavol_Ti%C5%A1liar_Okresn%C3%A9_zriadenie_na_Slovensku_v_rokoch_1918_1945_Krakov_SSP_2013}}</ref> Existovala v rokoch [[1923]] – [[1928]], mala rozlohu 7 645 km² a jej správnym centrom bol [[Liptovský Mikuláš|Liptovský Svätý Mikuláš]]. == Vznik a zánik župy == Po zániku [[Uhorsko|Uhorska]] v roku [[1918]] bol pôvodný uhorský systém žúp prevedený v takmer nezmenenom územnom rozsahu do správneho systému [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenskej]] republiky. Toto provizórne postuhorské usporiadanie trvalo len do roku [[1922]]. V roku [[1920]] bol prijatý zákon č. 126/1920 Sb. ''o zriadení župných a okresných úradov v republike Československej'', ktorým malo byť celé územie Česko-Slovenska (okrem [[Praha|Prahy]] a [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]) rozdelené na 21 žúp.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zákon 126/1920 Sb. o zřízení župních a okresních úřadů v republice Československé úplné a aktuálne znenie|url=https://www.aspi.sk/products/lawText/1/1707/0/2/zakon-c-126-1920-sb-o-zrizeni-zupnich-a-okresnich-uradu-v-republice-ceskoslovenske/zakon-c-126-1920-sb-o-zrizeni-zupnich-a-okresnich-uradu-v-republice-ceskoslovenske|vydavateľ=ASPI|dátum prístupu=2023-04-07|jazyk=sk|meno=Wolters Kluwer SR, s r o-|priezvisko=info@wolterskluwer.sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20230211204927/https://www.aspi.sk/products/lawText/1/1707/0/2/zakon-c-126-1920-sb-o-zrizeni-zupnich-a-okresnich-uradu-v-republice-ceskoslovenske/zakon-c-126-1920-sb-o-zrizeni-zupnich-a-okresnich-uradu-v-republice-ceskoslovenske|dátum archivácie=2023-02-11}}</ref> Jednou z nich bola aj Podtatranská župa, ako jedna zo šiestich žúp, zriadených na území Slovenska. V porovnaní s historickými (uhorskými) župami bol ich rozsah väčší a preto sa im na Slovensku hovorilo ''veľžupy''. Podtatranská župa mala poradové číslo XIX. Zákon stanovil vznik župného úradu v čele so županom, ktorý bol vládou menovaným štátnym úradníkom, a župného zastupiteľstva čoby samosprávneho orgánu. Pri župnom zastupiteľstve mal byť zriadený župný výbor, župná finančná komisia a ďalšie komisie. Podtatranská župa mala byť súčasťou nadregionálneho župného zväzu v rámci celého Slovenska.<ref name="župy">{{Citácia knihy | priezvisko = Černá | meno = Vladimíra | odkaz na autora = | titul = Přijetí a realizace župního zákona z roku 1920 | vydavateľ = Masarykova univerzita, Právnická fakulta – Katedra dějin státu a práva | miesto = | rok = 2006 | isbn = | strany = | počet strán = | url = http://is.muni.cz/th/108740/pravf_b/ | jazyk = }}</ref><ref name="správní vývoj Slovenska">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = infostat.sk | titul = Šprocha, Branislav - Tišliar, Pavol: Údaje o prirodzenej meně obyvateľstva Slovenska... | url = http://www.infostst.sk/vdc/pdf/prirodzenejmene.pdf | dátum vydania = | dátum prístupu = 2012-10-16 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Župné zriadenie čelilo od počiatku silnej kritike a bolo do praxe uvedené až v roku 1923, no iba na [[Slovensko|Slovensku]]. Dňa 30. septembra 1923 sa tu konali voľby do župných zastupiteľstiev.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Volby na Slovensku | periodikum = Národní listy | odkaz na periodikum = | rok = 1923 | mesiac = október | ročník = 63. | číslo = 270 | strany = 1 | url = http://kramerius.nkp.cz/kramerius/PShowPageDoc.do?it=0&id=5370876&picp=&idpi=7203188 | issn = }}</ref> Županom Podtatranskej župy bol vymenovaný [[Ján Sekáč (verejný činiteľ)|Ján Sekáč]].<ref name=":1">{{Citácia knihy | priezvisko = Klíma | meno = Stanislav | odkaz na autora = | titul = Osvobozené Slovensko | vydavateľ = Nakladatelství Jan Otto | miesto = Praha | rok = 1926 | isbn = | strany = 107 | počet strán = | url = http://www.digitalniknihovna.cz/mzk/view/uuid:b8f35fc0-c7d0-11e4-af6e-005056827e51?page=uuid:5b4658f0-e9ef-11e4-9ebc-005056825209 | jazyk = }}</ref> Dňa 14. júla [[1927]] bol prijatý zákon č. 125/1927 ''o organizácii politickej správy'', rušiaci župy a zavádzajúci krajinské zriadenie, účinný od 1. júla [[1928]].<ref name="Zanik" /> Podtatranská župa sa stala súčasťou [[Slovenská krajina (1928 – 1938)|Slovenskej krajiny]].<ref name="župy" /><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Československé dějiny v datech | vydavateľ = Svoboda | miesto = Praha | rok = 1987 | isbn = 80-7239-178-X | strany = 400-401 | počet strán = | url = | jazyk = }}</ref> Na rozdiel od českých zemí, kde hranice žúp boli zachované aspoň ako vymedzenie volebných krajov pre voľby do Poslaneckej snemovne [[Národné zhromaždenie (Česko-Slovensko, 1920 – 1939)|Národného zhromaždenia]] republiky Česko-Slovenskej, boli župy na Slovensku ako správne jednotky úplne eliminované.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = psp.cz | titul = Vládní návrh, kterým se mění článek I. zákona ze dne 29. února 1920, č. 123 Sb. z. a n. (řád volební do poslanecké sněmovny), dále § 9 zákona ze dne 29. února 1920, č. 124 Sb. z. a n. (zákon o složení a pravomoci senátu), a příloha A k § 2 zákona ze dne 29. února 1920, č. 126 Sb. z. a n. (zákon o zřízení župních a okresních úřadů). | url = http://www.psp.cz/eknih/1920ns/ps/tisky/t0648_00.htm | dátum vydania = | dátum prístupu = 2012-10-16 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = psp.cz | titul = Návrh poslance I. Hrušovského a druhů na změnu zákona ze dne 29. února 1920, čís. 123 Sb. z. a n. (řád volení do poslanecké sněmovny) ve znění novely z 15. října 1925, čís. 205 Sb. z. a n. | url = http://www.psp.cz/eknih/1929ns/ps/tisky/t0084_01.htm | dátum vydania = | dátum prístupu = 2012-10-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Problematika nového župného zriadenia == Historické stolice na Slovensku boli tvorené zväčša prirodzenými hranicami (pohoria, rieky) a v mnohých prípadoch sa ich pôvodné hranice nemenili stáročia. Spájaním týchto historických regiónov do nových župných celkov boli sledované do istej miery nielen hospodárske a správne aspekty, ale rovnako aj národnostné zloženie obyvateľstva, čoho dôkazom bolo vytvorenie Podtatranskej župy, ktorá v sebe zahŕňala nielen okresy severného Slovenska, ale rovnako aj niektoré okresy južného Slovenska. Na Slovensku tak boli vytvorené väčšie správne celky, označované v praxi aj ako veľké župy či veľžupy, ktoré priamo nenadviazali na predchádzajúcu nadokresnú územnú správu.<ref name=":0" /> Župa č. XIX, označovaná v praxi ako Podtatranská, bola veľmi zvláštnym útvarom. Časti jej hraníc boli totiž spoločné so severnými, ale aj južnými štátnymi hranicami, teda s hranicami s [[Poľsko|Poľskom]] a [[Maďarské kráľovstvo|Maďarskom]]. Zahŕňala v sebe bývalé historické stolice [[Liptovská župa|Liptov]], časti stolice [[Gemersko-malohontská župa (Česko-Slovensko)|Gemersko-Malohontskej]], okrem územia začleneného do novej ''[[Zvolenská župa (Česko-Slovensko, 1923 – 1928)|Zvolenskej (Pohronskej) župy č. XVIII]],'' a celý [[Spišská župa|Spiš]] okrem Gelnického okresu.<ref name=":0" /> == Expozitúra Podtatranskej župy na Gemeri == V rámci Podtatranskej župy bola zriadená aj osobitná župná expozitúra, ktorá sídlila v [[Rožňava|Rožňave]]. Pod túto expozitúru patrili okresy Tornaľa, Revúca a Rožňava. Išlo o „exponované“ pracovisko Podtatranskej župy, na čele župnej expozitúry stál exponovaný úradník, ktorý pracoval v mene a v zastúpení župana.<ref name=":0" /> == Geografia == Podtatranská župa sa rozkladala na pomedzí stredného a východného Slovenska a patril do nej celý [[Liptov (región)|Liptov]] a [[Spiš (región)|Spiš]] okrem okresu Gelnica a nadpolovičná časť [[Gemer (región)|Gemera]]. Župa tak zaberala územie od poľskej hranice na severe, po maďarskú na juhu.<ref name="Dejiny">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Šprocha, Branislav - Tišliar, Pavol: Údaje o prirodzenej mene obyvateľstva Slovenska publikované v Pohyboch obyvateľstva Československa v rokoch 1919 – 1937 | url = http://www.infostat.sk/vdc/pdf/prirodzenejmene.pdf | vydavateľ = infostat.sk | dátum vydania = 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-05-07 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Administratívne členenie == Pri vzniku mala Podtatranská župa týchto 12 okresov:<ref name="Dejiny" /> * Ružomberok, * Liptovský Svätý Mikuláš, * Liptovský Hrádok, * Poprad, * Kežmarok, * Spišská Stará Ves, * Stará Ľubovňa, * Levoča, * Spišská Nová Ves, * Rožňava, * Revúca, * Tornaľa. == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == * {{Preklad|cs|Podtatranská župa|18696808}} {{Administratívne členenie Česko-Slovenska}} {{Súradnice|49.083761|19.605103|format=dms|display=title}} [[Kategória:Župy v Česko-Slovensku]] [[Kategória:Dejiny Česko-Slovenska]] 1w90151tlcmddq32qrrcu0maup0w4vm 0 667087 8212868 8080074 2026-05-12T19:38:15Z Jetam2 30982 zmena poradia v [[Kategória:Veľká cena Eurovízie]]: "2021" pomocou použitia HotCat 8212868 wikitext text/x-wiki {{Infobox Eurovision|name=Eurovision Song Contest 2021|map=ESC 2021 Map.svg|venue=[[Rotterdam Ahoy]], [[Rotterdam]], [[Holandsko]]|null=[[Súbor:EuroUnitedKingdom2015.svg|25px]] [[Spojené kráľovstvo]]|winner=[[Zitti e buoni]], [[Måneskin]]<br>[[Súbor:EuroItalia.svg|25px]] [[Taliansko]]|return=[[Súbor:EuroBulgaria.svg|25px]] [[Bulharsko]] <br/> [[Súbor:EuroUcrania.svg|25px]] [[Ukrajina]]|pre=[[Eurovision Song Contest 2019|◄2019]] [[Súbor:EuroIsrael.svg|25px]] [[Tel Aviv]]|nex=[[Súbor:EuroItalia.svg|25px]] [[Eurovision Song Contest 2022|2022►]]|entries=39|theme=''„Open Up"''|host=NOS|presenters=Chantal Janzen<br>Edsilia Rombley<br>Jan Smit<br>Nikkie de Jager|con=Eurovision Song Contest|semi2=20. máj 2021|semi1=18. máj 2021|final=22. máj 2021|withdraw=[[Súbor:EuroHungría.svg|25px]] [[Maďarsko]]<br>[[Súbor:EuroMontenegro.svg|25px]] [[Čierna Hora]]<br>[[Súbor:EuroArmenia.svg|25px]] [[Arménsko]]<br>[[Súbor:EuroBelarus.svg|25px]] [[Bielorusko]]}} '''Eurovision Song Contest 2021''' bol 65. ročník súťaže [[Eurovision Song Contest]]. Súťaž prebiehala v holandskom [[Rotterdam|Rotterdame]], keďže súťažiaci tohto štátu [[Duncan Laurence]] zvíťazil v roku [[2019]] a ročník v roku [[2020]] sa kvôli [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémiu covidu-19]] neuskutočnil.<ref> https://eurovision.tv/story/41-countries-to-participate-at-eurovision-2021 </ref> Ročníka sa zúčastnilo 39 štátov. Víťazom sa stala talianska skupina [[Måneskin]] s piesňou "Zitta e buoni". Bolo to tretie víťazstvo krajiny od roku [[Eurovision Song Contest 1990|1990]]. == Miesto konania == Po zrušení súťaže [[Eurovision Song Contest 2020]] rokovala usporiadateľskej [[Európska vysielacia únia]] (EVU) s holandskými vysielateľmi AVROTROS, NPO a NOS a s mestom [[Rotterdam]] o tom, či bude možné v [[Holandsko|Holandsku]] súťaž organizovať.<ref> https://eurovision.tv/event/rotterdam-2021/participants </ref> V máji 2020 bolo oznámené, že usporiadateľskej mesto sa nezmení. == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [https://eurovision.tv/ Oficiálne stránky] == Zdroj == {{Preklad|cs|Eurovision Song Contest 2021|Q50729731}} {{Eurovision Song Contest}} [[Kategória:Veľká cena Eurovízie|2021]] [[Kategória:Kultúra v Holandsku]] [[Kategória:2021 v Holandsku]] [[Kategória:Rotterdam]] rrmp7q5trmqchaubfumosg51u2hypiw 0 668963 8213062 8212186 2026-05-13T08:12:50Z Scholastikos 174170 rv... 8213062 wikitext text/x-wiki {{Infobox Architekt | Meno = Ladislav Kušnír | Rodné meno = | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis osoby = slovenský [[architekt]], [[vysokoškolský pedagóg]] | Spoločnosť = | Významné stavby = [[Chemická fakulta SVŠT v Bratislave]]<br>[[Most SNP]]<br>Prístavba budovy Vlády SSR v Bratislave | Významné projekty = | Významný dizajn = | Ocenenia = [[Cena Dušana Jurkoviča]] (1980, 1981)<br>[[Cena Emila Belluša]] ([[2010]]) | Dátum narodenia = [[16. júl]] [[1929]] | Miesto narodenia = [[Blažice]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{duv|2010|12|25|1929|07|16}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Alma mater = [[Slovenská technická univerzita v Bratislave]] | Profesia = <!-- pôvodné zamestnanie --> | Manželka = | Manžel = | Rodičia = | Partnerka = | Partner = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = }} Doc. Ing. arch. '''Ladislav Kušnír,''' PhD. (* [[16. júl]] [[1929]], [[Blažice]] – † [[25. december]] [[2010]], [[Bratislava]]) bol [[Slovensko|slovenský]] architekt, ktorý vyučoval na [[Fakulta architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulte architektúry]] [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]]. Spolu s [[Ján Antal|Jánom Antalom]], [[Ivan Slameň|Ivanom Slameňom]] a [[Blažena Havránková|Blaženou Havránkovou]] napísal učebnú publikáciu pod názvom ''{{Lang|sk|Abstrakcia a kreslenie architektonického priestoru}}'' So Slameňom zároveň v autorskom kolektíve s&nbsp;[[Jozef Lacko|Jozefom Lackom]], [[Arpád Tesár|Arpádom Tesárom]] a [[Jozef Zvara|Jozefom Zvarom]] navrhli výslednú podobu [[Most SNP|mosta SNP]] – druhého [[Bratislava|bratislavského]] mosta cez [[Dunaj]]. Za jeho celoživotné dielo mu [[Spolok architektov Slovenska]] udelil v&nbsp;roku [[2010]] [[Cena Emil Belluš|Cenu Emila Belluša]]. == Vybrané diela == * 1967 Pamätník Ľ. Štúra vo [[Zvolen]]e * 1972 Most SNP v Bratislave * 1979 Úrad vlády Slovenskej republiky, prístavba v Bratislave na Námestí slobody v historickom parku * 1981 Obchodné zastupiteľstvo ČSSR v Moskve a bytová časť * 1987 Presscentrum v Bratislave - tlačový kombinát * 1990 Kaplnka pre sestričky Rímsko-katolíckej cirkvi v Bratislave na Liptovskej ulici * 1992 Hotel DIPLOMAT v Prahe * 1994 Zasadacia miestnosť vedeckej rady Lekárskej fakulty UK v Bratislave, interiér v Aspremontovom paláci * 1996 Mestský úrad v Senici a Slovenská štátna sporiteľňa == Externé odkazy == * [http://www.sasarch.sk/db_suborov/314.pdf Ladislav Kušnír] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240712131659/http://www.sasarch.sk/db_suborov/314.pdf |date=2024-07-12 }} článok publikácie Spektrum - Spolku architektov Slovenska == Zdroj == {{preklad|cs|Ladislav Kušnír|18721724}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kušnír, Ladislav}} [[Kategória:Osobnosti z Blažíc]] [[Kategória:Slovenskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí architekti]] [[Kategória:Laureáti Ceny Emila Belluša]] [[Kategória:Vyučujúci na Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] [[Kategória:Absolventi Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] gkb0821q2110sq2skhbo3fsykpkhdi6 8213071 8213062 2026-05-13T08:38:59Z Vasiľ 2806 https://www.fad.stuba.sk/fakulta-architektury-a-dizajnu/fakulta/historia-fakulty/akademicki-funkcionari.html?page_id=11651 8213071 wikitext text/x-wiki {{Infobox Architekt | Meno = Ladislav Kušnír | Rodné meno = | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis osoby = slovenský [[architekt]], [[vysokoškolský pedagóg]] | Spoločnosť = | Významné stavby = [[Chemická fakulta SVŠT v Bratislave]]<br>[[Most SNP]]<br>Prístavba budovy Vlády SSR v Bratislave | Významné projekty = | Významný dizajn = | Ocenenia = [[Cena Dušana Jurkoviča]] (1980, 1981)<br>[[Cena Emila Belluša]] ([[2010]]) | Dátum narodenia = [[16. júl]] [[1929]] | Miesto narodenia = [[Blažice]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{duv|2010|12|25|1929|07|16}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Alma mater = [[Slovenská technická univerzita v Bratislave]] | Profesia = <!-- pôvodné zamestnanie --> | Manželka = | Manžel = | Rodičia = | Partnerka = | Partner = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = }} Doc. Ing. arch. '''Ladislav Kušnír,''' CSc. (* [[16. júl]] [[1929]], [[Blažice]] – † [[25. december]] [[2010]], [[Bratislava]]) bol [[Slovensko|slovenský]] architekt, ktorý vyučoval na [[Fakulta architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulte architektúry]] [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]]. Spolu s [[Ján Antal|Jánom Antalom]], [[Ivan Slameň|Ivanom Slameňom]] a [[Blažena Havránková|Blaženou Havránkovou]] napísal učebnú publikáciu pod názvom ''{{Lang|sk|Abstrakcia a kreslenie architektonického priestoru}}'' So Slameňom zároveň v autorskom kolektíve s&nbsp;[[Jozef Lacko|Jozefom Lackom]], [[Arpád Tesár|Arpádom Tesárom]] a [[Jozef Zvara|Jozefom Zvarom]] navrhli výslednú podobu [[Most SNP|mosta SNP]] – druhého [[Bratislava|bratislavského]] mosta cez [[Dunaj]]. Za jeho celoživotné dielo mu [[Spolok architektov Slovenska]] udelil v&nbsp;roku [[2010]] [[Cena Emil Belluš|Cenu Emila Belluša]]. == Vybrané diela == * 1967 Pamätník Ľ. Štúra vo [[Zvolen]]e * 1972 Most SNP v Bratislave * 1979 Úrad vlády Slovenskej republiky, prístavba v Bratislave na Námestí slobody v historickom parku * 1981 Obchodné zastupiteľstvo ČSSR v Moskve a bytová časť * 1987 Presscentrum v Bratislave - tlačový kombinát * 1990 Kaplnka pre sestričky Rímsko-katolíckej cirkvi v Bratislave na Liptovskej ulici * 1992 Hotel DIPLOMAT v Prahe * 1994 Zasadacia miestnosť vedeckej rady Lekárskej fakulty UK v Bratislave, interiér v Aspremontovom paláci * 1996 Mestský úrad v Senici a Slovenská štátna sporiteľňa == Externé odkazy == * [http://www.sasarch.sk/db_suborov/314.pdf Ladislav Kušnír] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240712131659/http://www.sasarch.sk/db_suborov/314.pdf |date=2024-07-12 }} článok publikácie Spektrum - Spolku architektov Slovenska == Zdroj == {{preklad|cs|Ladislav Kušnír|18721724}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kušnír, Ladislav}} [[Kategória:Osobnosti z Blažíc]] [[Kategória:Slovenskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí architekti]] [[Kategória:Laureáti Ceny Emila Belluša]] [[Kategória:Vyučujúci na Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] [[Kategória:Absolventi Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] 6wuei79gzi2nb83qnml3kcz708zfz5o 0 682945 8212966 8198480 2026-05-13T03:27:33Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8212966 wikitext text/x-wiki {{olympijský bronz}} {{Infobox Hokejista |Meno=Pavol Regenda |Štátna príslušnosť=Slovensko |Dátum narodenia={{Dátum narodenia a vek|1999|12|07}} |Miesto narodenia= [[Michalovce]], [[Slovensko]] |Pozícia=útočník |Streľba=ľavá ruka |Výška=192 |Váha=96 |Tím=[[San Jose Sharks]] |Bývalé tímy=[[HK Dukla Ingema Michalovce]]<br>[[Anaheim Ducks]] |Draft= Nedraftovaný |Rok1=2020 }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{SVK|lh|1}}}} {{Infobox-medaila šport|[[ľadový hokej]]}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Zimné olympijské hry 2022|Zimné olympijské hry]]}} {{Medaila|Bronz||<center>[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – mužský turnaj|Peking 2022]]</center>|}} {{Infobox koniec}} '''Pavol Regenda''' (* [[7. december]] [[1999]], [[Michalovce]]) je slovenský hokejový útočník, aktuálne hráč tímu [[National Hockey League|NHL]] [[San Jose Sharks]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Regenda mal ísť do Česka, vyletel až do Kalifornie|url=https://sport.aktuality.sk/c/9Otjbxd/pavol-regenda-mal-ist-do-ceska-vyletel-az-do-kalifornie/|vydavateľ=Šport.sk|dátum prístupu=2022-06-02|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Regenda v NHL podpísal nováčikovský kontrakt: Aha, koľko slovenský talent zarobí v zámorí|url=https://sportky.zoznam.sk/c/298241/|vydavateľ=Športky.sk|dátum vydania=2022-06-01|dátum prístupu=2022-06-02|jazyk=sk}}</ref> V minulosti pôsobil v [[Anaheim Ducks|Anaheime Ducks]] a [[Tipos extraliga|extraligových]] [[HK Dukla Michalovce|Michalovciach]]. Je členom [[Slovenské národné hokejové mužstvo|slovenskej hokejovej reprezentácie]], s ktorou získal bronzovú medailu na [[Zimné olympijské hry 2022|Zimných olympijských hrách v Pekingu]] v roku 2022.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Historický úspech! Slováci zvládli veľký boj a majú bronzové medaily|url=https://sport.pravda.sk/zoh-2022/clanok/617507-historicky-uspech-slovaci-zvladli-velky-boj-a-maju-bronzove-medaily/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2022-02-19|dátum prístupu=2022-06-02|jazyk=sk-SK}}</ref> == Klubová kariéra == === Dorastenecká kariéra === S hokejom začínal v rodných Michalovciach, kde pôsobil v mládežníckych štruktúrach klubu do roku 2016. Zahral si aj za juniorské tímy Spišskej Novej Vsi a Trenčína. V roku 2017 odišiel do Švédska, kde nastupoval za výbery [[Linköpings HC|Linköping HC]] a [[Växjö Lakers]] v lige pre hráčov do dvadsať rokov. V sezóne 2019/20 prestúpil do susedného Fínska, kde hral za mládežnícke mužstvo [[Jokerit Helsinki]]. V tom ročníku odohral svoj prvý zápas medzi seniormi: pripísal si jeden štart za helsinský klub [[Kiekko-Vantaa]] v [[Mestis|druhej fínskej lige]]. Získal v ňom asistenciu. === Michalovce (2020 – 2022) === Po anabáze na severe Európy sa vrátil do tímu Michaloviec. V [[Tipsport liga|extralige]] odohral dve sezóny a darilo sa mu ako po klubovej, tak aj individuálnej stránke. V [[Tipos extraliga 2020/2021|sezóne 2020/21]] postúpil s Michalovcami do semifinále, čo je dodnes najväčší úspech v histórii klubu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=HK Dukla Michalovce at eliteprospects.com|url=https://www.eliteprospects.com/team/1198/hk-dukla-michalovce/2020-2021|vydavateľ=www.eliteprospects.com|dátum prístupu=2022-06-02|jazyk=en}}</ref> O rok neskôr sa zaradil medzi najproduktívnejších hráčov mužstva, čo mu vynieslo pozvánku do reprezentácie, ako aj záujem zo zahraničných líg. Novú zmluvu podpísal s českým tímom [[BK Mladá Boleslav]], ale vďaka výborným výkonom na olympiáde a majstrovstvách sveta z prestupu vzišlo, a miesto toho zamieril do tímu [[National Hockey League|NHL]] [[Anaheim Ducks]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Regenda a Lantoši budú spoluhráčmi, v kariére pokračujú v Česku|url=https://sportnet.sme.sk/spravy/hokej-regenda-lantosi-prestup-mlada-boleslav/|vydavateľ=sportnet.sme.sk|dátum prístupu=2022-06-02|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Z hokejového rockera Regendu môže byť boháč. Legenda mu posiela odkaz|url=https://hokej.pravda.sk/nhl/clanok/628848-z-hokejoveho-rockera-moze-byt-bohac-legenda-mu-posiela-odkaz/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2022-06-01|dátum prístupu=2022-06-02|jazyk=sk-SK}}</ref> === NHL (2022 – súčasnosť) === S Ducks sa dohodol na nováčikovskom kontrakte na dve sezóny. K mužstvu sa pripojil v predsezónnom kempe v septembri 2022. V prípravných zápasoch bol najproduktívnejším hráčom mužstva, čo mu vynieslo miestenku v prvom tíme.<ref name="dennikn2022">{{Citácia periodika | priezvisko = Bugan | meno = Štefan | autor = | odkaz na autora = | titul = Vo Švédsku hrával pár striedaní, na drafte ho nechcel nikto. Cesta Pavla Regendu z Michaloviec do NHL | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/3049244/vo-svedsku-hraval-par-striedani-na-drafte-ho-nechcel-nikto-cesta-pavla-regendu-z-michaloviec-do-nhl/?cst=c77e59f3557420a43442c24d56a4b6eee46f1dea | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-10-11 | dátum prístupu = 2022-11-07 }}</ref> V NHL debutoval 13. októbra 2022 proti [[Seattle Kraken|Seattlu Kraken]]. Prvý bod za asistenciu si pripísal o päť dní neskôr v zápase proti [[New York Rangers|New Yorku Rangers]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pavol Regenda komentoval svoje prvé body v NHL. Za čo by ich vymenil? | url = https://www.sport7.sk/174644/pavol-regenda-komentoval-svoje-prve-body-v-nhl-za-co-by-ich-vymenil | vydavateľ = sport7.sk | dátum vydania = 2022-10-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> Premiérový gól strelil 10. novembra proti [[Minnesota Wild|Minnesote Wild]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=NHL: Príchod vo veľkom štýle. Regenda sa vrátil do zostavy Ducks a otvoril si strelecký účet|periodikum=TA3|odkaz na periodikum=|url=https://www.ta3.com/clanok/250902/nhl-prichod-vo-vekom-style-regenda-sa-vratil-do-zostavy-ducks-a-otvoril-si-strelecky-ucet|issn=|vydavateľ=C.E.N.|miesto=Bratislava|dátum=2022-11-10|dátum prístupu=2022-11-11}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=Oh my Hockey|odkaz na autora=|titul=Delovka do šibenice. Regenda strelil prvý gól v NHL!|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://sportnet.sme.sk/spravy/hokej-video-pavol-regenda-anaheim-ducks-prvy-gol-nhl-2022-2023/|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2022-11-10|dátum prístupu=2022-11-11}}</ref> V priebehu ročníka bol viackrát preradený do nižšej ligy [[American Hockey League|AHL]], kde odohral väčšinu zápasov. V [[NHL 2023/2024|sezóne 2023/24]] začal v záložnom tíme [[San Diego Gulls]]. Do NHL nahliadol na päť zápasov až v závere základnej časti, keď Ducks vymenili viacero hráčov a potrebovali doplniť súpisku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ducks Recall Gawdin, Regenda from San Diego {{!}} Anaheim Ducks | url = https://www.nhl.com/ducks/news/ducks-recall-gawdin-regenda-from-san-diego | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2024-03-06 | dátum prístupu = 2026-02-02 | jazyk = en}}</ref> Na konci ročníka sa dohodol na predĺžení zmluvy, no klub ho vymenil do [[San Jose Sharks]] v januári 2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pavol Regenda mení klub! Získal ho najhorší tím celej NHL | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/nhl-pavol-regenda-meni-klub-ziskal-ho-najhorsi-tim-2025012218264069363 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2025-01-22 | dátum prístupu = 2026-02-02 | priezvisko = Šport.sk}}</ref> Za nový tím debutoval v [[NHL 2025/2026|sezóne 2025/26]] a zanechal skvelý prvý dojem: v prvých štyroch zápasoch strelil päť gólov, vrátane [[Hetrik|hetriku]] proti [[Tampa Bay Lightning|Tampe Bay Lightning]] v januári 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = VIDEO: Životná noc Regendu v NHL. Slovenský útočník zatienil spoluhráčov a strelil hetrik | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/hokej-vysledky-vecer-sobota-3-januar-nhl-2025-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-02-02 | jazyk = sk}}</ref> == Reprezentácia == Prvýkrát reprezentoval Slovensko na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2017|majstrovstvách sveta hráčov do 18 rokov]] v roku 2017. Štartoval aj [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2019|juniorskom šampionáte hráčov do 20 rokov]] v roku 2019. Od sezóny 2021/22 je stálym členom seniorskej reprezentácie. Štartoval na olympiáde, kde patril medzi najlepších hráčov tímu a výraznou mierou sa podieľal na zisku bronzových medailí. Na MS dosiaľ štartoval štyrikrát, v období 2022 – 2025. Pri svojej premiérovej účasti na šampionáte bol najlepším strelcom tímu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovakia at eliteprospects.com|url=https://www.eliteprospects.com/team/1632/slovakia|vydavateľ=www.eliteprospects.com|dátum prístupu=2022-06-02|jazyk=en}}</ref> Zúčastnil sa aj [[Zimné olympijské hry 2026|ZOH 2026]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pavol Regenda už spriada veľké olympijské plány. Ukázal na hráča, s ktorým chce byť v jednom útoku | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/pavol-regenda-uz-spriada-velke-olympijske-plany-ukazal-na-hraca-s-ktorym-chce-byt-v-jednom-utoku-2026012109350394500 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-02-02 | priezvisko = Šport.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pavol Regenda {{!}} Slovenský olympijský tím | url = https://www.olympic.sk/sportovec/pavol-regenda | vydavateľ = www.olympic.sk | dátum vydania = 1999-12-07 | dátum prístupu = 2026-02-02 | jazyk = sk | priezvisko = SOŠV }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sharks forward Pavol Regenda named to Team Slovakia’s 2026 Olympic roster {{!}} San Jose Sharks | url = https://www.nhl.com/sharks/news/sharks-forward-pavol-regenda-named-to-team-slovakia-s-2026-olympic-roster | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2026-01-08 | dátum prístupu = 2026-02-02 | jazyk = en}}</ref>, na ktorých Slovensko obsadilo 4. miesto. == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * {{Hokejové odkazy}} {{Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2022}} {{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2022}} {{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2023}} {{DEFAULTSORT:Regenda, Pavol}} [[Kategória:Slovenskí hokejisti]] [[Kategória:Slovenskí hokejoví útočníci]] [[Kategória:Hráči HK Dukla Michalovce]] [[Kategória:Hráči San José Sharks]] [[Kategória:Hráči Anaheim Ducks]] [[Kategória:Hokejisti na Zimných olympijských hrách 2022]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2022]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2023]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2024]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2025]] [[Kategória:Hokejisti na Zimných olympijských hrách 2026]] [[Kategória:Slovenskí bronzoví olympijskí medailisti]] [[Kategória:Osobnosti z Michaloviec]] 3yyp8oe8dnvbgmq0byohvswc3u8ilq9 0 683722 8213070 7405592 2026-05-13T08:33:24Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8213070 wikitext text/x-wiki {{žiadosť o obrázok}} {{Infobox Ulica | Názov = Pieskovcová ulica | Obrázok = | Popis obrázka = | Štát = Slovensko | Mesto = Bratislava | Mestská časť = [[Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves|Devínska Nová Ves]] | Štvrť = | Obvod = | Číslo obvodu = [[Bratislava IV (okres)|IV]] | Nadmorská výška = | Severná šírka = 48.204183 | Východná dĺžka = 16.975544 | Dĺžka = | Šírka = | Vznik = | PSČ = 841 07 | Začína = [[Eisnerova ulica]] | Končí = [[Pod Lipovým]] | Vytvorenie = | Denominácia = | Orientácia = | Staršie názvy = | Mapa štátu = Slovensko | Mapa mesta = Bratislava | Commons = }} '''Pieskovcová ulica''' je [[ulica]] v [[Bratislava|Bratislave]], v mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves|Devínska Nová Ves]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = One more step | url = https://archive.ph/VLYAp | vydavateľ = archive.ph | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-20 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Abecedný zoznam ulíc Bratislavy a ich zaradenie do pôsobnosti jednotlivých Okresných riaditeľstiev a Obvodných oddelení | url = https://docplayer.cz/25766699-Abecedny-zoznam-ulic-bratislavy-a-ich-zaradenie-do-posobnosti-jednotlivych-okresnych-riaditelstiev-a-obvodnych-oddeleni.html | vydavateľ = docplayer.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-20 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Križuje sa len s Podhorskou ulicou. Pomenovaná je podľa kopca [[Sandberg|Pieskovec]] (Sandberg).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = www.devinska.estranky.cz | odkaz na autora = | titul = ...:::Devínska Nová Ves - Elektronický časopis:::... | url = https://devinska.estranky.cz/clanky/ine.html | vydavateľ = devinska.estranky.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Blízke ulice == * [[Eisnerova ulica]] * [[Podhorská ulica (Bratislava)|Podhorská ulica]] * [[Pod Lipovým]] == Dopravné spojenie == {{Zastávka|ba|Na hriadkach}} {{Zastávka|ba|Hradištná}} {{Zastávka|ba|Milana Marečka|datum}} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://mapa.zoznam.sk/?search=Pieskovcová Pieskovcová ulica na mape Bratislavy] {{Bratislavský výhonok}} {{Devínska Nová Ves}} [[Kategória:Ulice v Devínskej Novej Vsi]] ayigh6xnb914wh0qahjpfojkfdttub7 0 683924 8213110 7987960 2026-05-13T10:05:28Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8213110 wikitext text/x-wiki {{žiadosť o obrázok}} {{Infobox Ulica | Názov = Pod Glavicou | Obrázok = | Popis obrázka = | Štát = Slovensko | Mesto = Bratislava | Mestská časť = [[Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves|Devínska Nová Ves]] | Štvrť = | Obvod = | Číslo obvodu = [[Bratislava IV (okres)|IV]] | Nadmorská výška = | Severná šírka = | Východná dĺžka = | Dĺžka = | Šírka = | Vznik = | PSČ = 841 08<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = NetCorp | odkaz na autora = | titul = Ulica Pod Glavicou | url = http://psc.svetnet.sk/ulica/ulica-pod-glavicou | vydavateľ = psc.svetnet.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> | Začína = [[Eisnerova ulica]] | Končí = slepá ulica | Vytvorenie = | Denominácia = | Orientácia = | Staršie názvy = | Mapa štátu = Slovensko | Mapa mesta = Bratislava | Commons = }} '''Pod Glavicou''' je slepá [[ulica]] v [[Bratislava|Bratislave]], v mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves|Devínska Nová Ves]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = One more step | url = https://archive.ph/VLYAp | vydavateľ = archive.ph | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-20 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Abecedný zoznam ulíc Bratislavy a ich zaradenie do pôsobnosti jednotlivých Okresných riaditeľstiev a Obvodných oddelení | url = https://docplayer.cz/25766699-Abecedny-zoznam-ulic-bratislavy-a-ich-zaradenie-do-posobnosti-jednotlivych-okresnych-riaditelstiev-a-obvodnych-oddeleni.html | vydavateľ = docplayer.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-20 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoznam ulíc v mestskej časti | url = https://www.devinskanovaves.sk/4045/zoznam-ulic | vydavateľ = devinskanovaves.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> Nekrižuje sa so žiadnou ulicou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/zakladna-mapa/search?pos=48.204485,16.986695,18&q=Pod%20Glavicou | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-27 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220627144322/https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/zakladna-mapa/search?pos=48.204485,16.986695,18&q=Pod%20Glavicou | dátum archivácie = 2022-06-27 }}</ref> Pri ulici sa nachádza [[Obchodné centrum Glavica|OC Glavica]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nákupné centrá a miestne prevádzky | url = https://www.devinskanovaves.sk/9439/nakupne-centra-prevadzky | vydavateľ = devinskanovaves.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-27 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Obchodné centrum Glavica | url = https://www.mapaobchodov.sk/mesto/bratislava/nakupne-centra/obchodne-centrum-glavica/ | vydavateľ = mapaobchodov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Blízke ulice == * [[Eisnerova ulica]] == Dopravné spojenie == {{Zastávka|ba|Štefana Králika|datum}} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://mapa.zoznam.sk/?search=Pod%20Glavicou Ulica Pod Glavicou na mape Bratislavy] {{Bratislavský výhonok}} {{Devínska Nová Ves}} [[Kategória:Ulice v Devínskej Novej Vsi]] s10vaws6rde62oayxwp1yfpi9bd51nl 0 685981 8212944 7426096 2026-05-12T23:22:59Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8212944 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Pamätník Duša Chadžidekova | native_name = Паметник на Душо Хаджидеков | other_name = | category = pamätník s bustou Duša Chadžidekova <!-- *** Image *** --> | image = MonumentToDushoHadjidekov-Plovdiv04.jpg | image_caption = celkový pohľad na pamätník <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Plovdiv (oblasť)|Plovdiv]] | region_type = Oblasť | district = [[Plovdiv (okres)|Plovdiv]] | commune_type = Mesto | commune = [[Plovdiv (mesto)|Plovdiv]] | municipality_type = Rajón | municipality = Centralen <!-- *** Family *** --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =42| lat_m =8| lat_s =32 | lat_NS = S | long_d =24| long_m =44| long_s =47 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- *** Features *** --> | author = G. Kiselinčev (pôvodný pamätník),{{break}}Dimităr Čonov (replika) | style = | material = <!-- *** History & management *** --> | established = 1938 (pôvodný pamätník),{{break}}2003 (replika) | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- *** Acess *** --> | public = verejnosti prístupný | access = <!-- *** Codes *** --> | code = | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | kraj = | okres = | obec = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = <!-- *** Free frields *** --> | free = zachovaný | free_type = Stav | free1 = | free1_type = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Monument to Dusho Hadjidekov, Plovdiv | statistics = | statistics_type = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Pamätník Duša Chadžidekova''' ({{vjz|bul|Паметник на Душо Хаджидеков|Pametnik na Dušo Chadžidekov}}) je pamätník dedikovaný [[Dušo Chadžidekov|Dušovi Chadžidekovi]] z prvej polovice [[20. storočie|20. storočia]] v centrálnej časti mesta [[Plovdiv (mesto)|Plovdiv]] v [[Plovdiv (oblasť)|Plovdivskej oblasti]] v južnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="ref1">TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Sofia : Božidar Totev/Bulged OOD. 2017. 608 s. ISBN 9786191881383. S. 357. (po bulharsky)</ref><ref name="nauka.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = {{!}} от bgnauka | odkaz na autora = | titul = Паметник на Душо Хаджидеков в Пловдив | url = https://nauka.bg/pametnik-na-dusho-hadzhidekov-v-plovdiv/ | vydavateľ = nauka.bg | dátum vydania = 2012-06-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-15 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref name="opoznai.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Паметник на Душо Хаджидеков - Пловдив | url = https://opoznai.bg/view/pametnik-na-dusho-hadjidekov-plovdiv | vydavateľ = opoznai.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-15 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="lostinplovdiv.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lost in Plovdiv | url = https://lostinplovdiv.com/bg/articles/pametnici-tzar-simeonova-gradina-plovdiv | vydavateľ = lostinplovdiv.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Poloha == Pamätník sa nachádza v centrálnej časti mesta Plovdiv v parku [[Car Simeonova gradina]]<ref name="ref1"/><ref name="nauka.bg" /><ref name="lostinplovdiv.com" /> pri jeho centrálnej aleji.<ref name="lostinplovdiv.com" /> == Charakteristika a dejiny == Pamätník je vo forme busty na podstavci.<ref name="lostinplovdiv.com" /> Znázorňuje [[Bulhari|bulharského]] účastníka boja za cirkevnú nezávislosť, spoluzakladateľa tajného revolučného výboru v Plovdive, spolupracovníka [[Vasil Levski|Vasiľa Levského]], [[Georgi Benkovski|Georgiho Benkovského]] a [[Zachari Stojanov|Zachariho Stojanova]] a donora bulharských škôl v Plovdive [[Dušo Chadžidekov|Duša Chadžidekova]].<ref name="opoznai.bg" /><ref name="nauka.bg" /> Pamätník bol odhalený v priebehu roku [[1938]]<ref name="ref1"/><ref name="nauka.bg" /> pri príležitosti 60. výročia smrti Duša Chadžidekova. Bol postavený na základe iniciatívy obyvateľov pochádzajúcich z [[Čirpan (mesto)|Čirpanu]] odkiaľ pochádzal aj Dušo Chadžidekov.<ref name="nauka.bg" /> Jeho autorom bol [[Sochárstvo|sochár]] G. Kiselinčev. Po tom čo sa dostala v Bulharsku k moci komunistická strana, bol pamätník z parku odstránený a jeho ďalší osud ostal neznámy.<ref name="nauka.bg" /> V roku [[2003]] zhotovil na základe iniciatívy žiakov plovdivskej základnej školy nesúcej meno Duša Chadžidekova sochár Dimităr Čonov v parku repliku pôvodnej sochy z roku 1938.<ref name="nauka.bg" /> == Galéria == <gallery> MonumentToDushoHadjidekov-Plovdiv01.jpg|pohľad na časť parku [[Car-Simeonova gradina]] s pamätníkom MonumentToDushoHadjidekov-Plovdiv02.jpg|detailný pohľad na vrchnú časť pamätníku s bustou MonumentToDushoHadjidekov-Plovdiv03.jpg|celkový pohľad na pamätník s prístupovým chodníkom </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Monument to Dusho Hadjidekov, Plovdiv}} [[Kategória:Stavby v Plovdive]] [[Kategória:Pamätníky v Bulharsku]] [[Kategória:Architektúra z 1938]] b1z1yc1f1he05tr0n6zjxj6vwgp7wfa 0 686507 8213068 7603634 2026-05-13T08:25:55Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Lekárne]] pomocou použitia HotCat 8213068 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Lekáreň „Hippokrates“ | native_name = Аптека „Хипократ“ | other_name = Dom dr. Sotira Antoniadiho | category = historická lekáreň <!-- *** Image *** --> | image = DrSotirAntoniadiHouse-Plovdiv15.jpg | image_caption = pohľad na budovu z juhozápadu <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Plovdiv (oblasť)|Plovdiv]] | region_type = Oblasť | district = [[Plovdiv (okres)|Plovdiv]] | commune_type = Mesto | commune = [[Plovdiv (mesto)|Plovdiv]] | municipality_type = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =42| lat_m =8| lat_s =55 | lat_NS = S | long_d =24| long_m =45| long_s =6 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- *** Features *** --> | author = | style = bulharský obrodenecký barok | material = <!-- *** History & management *** --> | established = 1872 | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- *** Acess *** --> | public = verejnosti prístupný | access = <!-- *** Codes *** --> | code = | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | kraj = | okres = | obec = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = <!-- *** Free frields *** --> | free = zachovalý,{{break}}reštaurovaný | free_type = Stav | free1 = múzeum | free1_type = Využitie <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Hippocrates pharmacy, Plovdiv | statistics = | statistics_type = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Lekáreň „Hippokrates“''' ({{vjz|bul|Аптека „Хипократ“|''Apteka „Hipokrat“''}})<ref name="ref1">TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Sofia : Božidar Totev/Bulged OOD. 2017. 608 s. ISBN 9786191881383. S. 526. (po bulharsky)</ref><ref name="plovdivnow.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Now | meno = Plovdiv | autor = | odkaz na autora = | titul = Аптека “Хипократ“ - уникално бижу в сърцето на Стария Пловдив | url = https://plovdivnow.bg/plovdiv/apteka-hipokrat-unikalno-bizhu-sartseto-stariia-plovdiv-37723 | vydavateľ = plovdivnow.bg | dátum vydania = 2020-07-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> je meštiansky dom s lekárňou z druhej polovice [[19. storočie|19. storočia,]] nachádzajúci sa v centrálnej časti mesta [[Plovdiv (mesto)|Plovdiv]] v [[Plovdiv (oblasť)|Plovdivskej oblasti]] v južnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="ref1"/><ref name="ref2">PIŽEV, Aleksandăr. Starijat Plovdiv. Varna : Izdatelstvo "Slavena". 48 s. ISBN 9545793368. S. 34 – 35. (po bulharsky)</ref><ref name="ref3">RAJČEVSKI, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 474 s. ISBN 9789544915537. S. 24 – 25. (po bulharsky)</ref><ref name="visitplovdiv.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Plovdiv | meno = Visit | autor = | odkaz na autora = | titul = Музейна аптека „Хипократ” | url = http://www.visitplovdiv.com/bg/node/480 | vydavateľ = visitplovdiv.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-27 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="oldplovdiv.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Стар град {{!}} Музейна аптека Хипократ | url = http://oldplovdiv.bg/sights/5 | vydavateľ = oldplovdiv.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-27 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="lostinplovdiv.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lost in Plovdiv | url = https://lostinplovdiv.com/bg/places/apteka-hipokrat-plovdiv | vydavateľ = lostinplovdiv.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-27 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="plovdivnow.bg" /> == Iné názvy == Budova je známa aj pod názvami '''Dom dr. Sotira Antoniadiho''' ({{vjz|bul|Къща на д-р Сотир Антониади|''Kăšta na d-r Sotir Antoniadi''}}),<ref name="ref1"/><ref name="oldplovdiv.bg" /> '''Dom s lekárňou dr. Sotira Antoniadiho''' ({{vjz|bul|Къща с аптека на д-р Сотир Антониади|''Kăšta s apteka na d-r Sotir Antoniadi''}}),<ref name="ref2"/> '''Stará lekáreň „Hippokrates“''' ({{vjz|bul|Старинна аптека „Хипократ“|''Starinna apteka „Hipokrat“''}}),<ref name="ref2"/><ref name="lostinplovdiv.com" /> '''Lekáreň-múzeum „Hippokrates“''' ({{vjz|bul|Аптека-музей „Хипократ“|''Apteka-muzej „Hipokrat“''}}),<ref name="ref3"/> '''Antoniadiho dom''' ({{vjz|bul|Къща „Антониади“|''Kăšta „Antoniadi“''}}),<ref name="ref3"/> alebo '''Múzejná lekáreň „Hippokrates“''' ({{vjz|bul|Музейна аптека „Хипократ“|''Muzejna apteka „Hipokrat“''}}).<ref name="visitplovdiv.com" /><ref name="oldplovdiv.bg" /> == Lokalita == Danovov dom leží v centrálnej časti mesta Plovdiv v hraniciach architektonicko-historickej rezervácie [[Starý Plovdiv]]<ref name="ref2"/><ref name="ref3"/> na ulici „Săborna“ ({{vjz|bul|улица „Съборна“}}) č. 16.<ref name="ref2"/> == Dejiny a súčasnosť == Dom bol postavený v roku [[1872]] pre potreby [[Sotir Antoniadi|Sotira Antoniadiho]],<ref name="ref2"/><ref name="ref3"/><ref name="ref1"/><ref name="visitplovdiv.com" /> prominentného predstaviteľa plovdivskej [[Gréci|gréckej]] komunity<ref name="ref2"/><ref name="ref1"/> a jedného z prvých diplomovaných [[lekár]]ov v Plovdive v období pred oslobodením Bulharska.<ref name="ref2"/><ref name="ref3"/><ref name="ref1"/><ref name="visitplovdiv.com" /> Budova fungovala ako lekáreň v rokoch 1872{{--}}[[1947]].<ref name="oldplovdiv.bg" /> Múzejná expozícia bola v budove otvorená<ref name="ref2"/><ref name="ref1"/> [[18. september|18. septembra]]<ref name="ref1"/> [[1981]].<ref name="ref2"/><ref name="ref1"/> == Charakteristika == Dom je neveľká dvojposchodová obrodenecká budova<ref name="ref2"/><ref name="ref3"/><ref name="ref1"/> plovdivského typu.<ref name="ref1"/> Napriek malej veľkosti je budova pomerne masívna.<ref name="ref2"/> Typovo patrí dom k asymetricky usporiadaným budovám.<ref name="ref2"/> Prízemná časť budovy bola využívaná ako [[lekáreň]], prvé poschodie sa využívalo ako obytná časť.<ref name="ref2"/><ref name="ref3"/> Do prízemnej, lekárenskej, časti budovy vedie vchod priamo z ulice,<ref name="ref3"/><ref name="visitplovdiv.com" /> do obytnej časti budovy sa vchádza z dvora.<ref name="ref3"/> Vonkajšia fasáda budovy pri pohľade z ulice „Săborna“ je zdobená reliéfmi, ktoré predstavujú boha lekárstva [[Asklépios|Asklépia]], bohyňu zdravia [[Hygieia (bohyňa)|Hygieiu]] a antického lekára [[Hippokrates (lekár)|Hippokrata]].<ref name="ref3"/> Do miestnosti lekárne sa vchádza z predsiene cez presklené dvere. Tri zo štyroch stien miestnosti lekárne sú obložené dreveným obkladom vyzdobeným drevorezbou, ktorý bol do domu za týmto účelom privezený na konci 19. storočia z [[Viedeň|Viedne]]. Na prvom poschodí sa okrem obytnej časti nachádzala malá čakáreň, kabinet slúžiaci ako knižnica,<ref name="ref3"/><ref name="ref1"/> ako aj malý sklad.<ref name="ref1"/> Stropy miestností sú maľované a bohato dekorované. Ako dekorácie sa objavujú maľované rozety a rastlinné motívy.<ref name="ref2"/><ref name="ref1"/> == Múzejná expozícia == Ide o bohatú expozíciu venovanú dejinám [[Farmácia|farmácie]] v Plovdive a v [[Plovdiv (oblasť)|Plovdivskom kraji]].<ref name="ref2"/><ref name="ref3"/><ref name="ref1"/> Je jedinou múzejnou expozíciou svojho druhu na území Bulharska.<ref name="ref2"/><ref name="ref1"/> Predstavuje farmáciu v časovom období od Bulharského národného obrodenia do začiatku [[20. storočie|20. storočia]].<ref name="visitplovdiv.com" /> V prízemnej časti budovy je replika dobovej lekárne z obdobia bulharského obrodenia.<ref name="ref2"/><ref name="ref3"/> Na policiach je vystavené veľké množstvo dobových liekov, preparátov a rôznych nádob na lieky.<ref name="ref3"/> Väčšina z nich bola privezená z Viedne a [[Berlín]]a.<ref name="ref1"/> Súčasťou zbierky je aj sada tzv. cárskych nádob na lieky a preparáty. Tieto nádoby boli vyrobené v Berlíne v roku [[1890]] a sú zdobené špecifickou výzdobou označujúcou, že nádoby sú určené na lieky pre príslušníkov cárskej rodiny. Vlastníctvo týchto nádob označuje privilégium vyrábať a podávať liečivá členom cárskej rodiny, pričom toto privilégium mala v každom meste vždy len jedna lekáreň.<ref name="ref1"/> V miestnosti lekárne sa nachádza aj do súčasnosti funkčná kasa, ktorá pochádza z roku [[1903]]. Na prvom poschodí sa nachádza malá čakáreň z ktorej sa vchádza do kabinetu s bohatým výberom farmaceutickej literatúry. Medzi najvzácnejšie predmety zbierky tu patrí spis „Lekarstvenik“ ({{vjz|bul|„Лекарственик“}}, doslova ''„Lekárnik“'') od [[Neofit Rilski|Neofita Rilského]] vydaný v roku [[1846]],<ref name="ref3"/><ref name="ref1"/> v [[Bukurešť|Bukurešti]] ako aj veľa lekárnických spisov zo začiatku 19. storočia vydaných vo [[Francúzština|francúzskom]], [[Nemčina|nemeckom]], [[Ruština|ruskom]] a [[Čeština|českom]] jazyku.<ref name="ref1"/> V miestnosti, ktorá slúžila v minulosti ako sklad sa nachádzajú predovšetkým dobové inštrumenty, napríklad rôzne váhy a závažia, banky, skúmavky, liehové variče, mikroskopy.<ref name="ref1"/> == Galéria == <gallery> DrSotirAntoniadiHouse-Plovdiv14.jpg|celkový pohľad na areál domu z juhozápadu DrSotirAntoniadiHouse-Plovdiv07.jpg|celkový pohľad na budovu zo severu DrSotirAntoniadiHouse-Plovdiv03.jpg|celkový pohľad na budovu z juhu DrSotirAntoniadiHouse-Plovdiv09.jpg|pohľad na severovýchodnú fasádu budovy DrSotirAntoniadiHouse-Plovdiv10.jpg|pohľad na severozápadnú fasádu budovy DrSotirAntoniadiHouse-Plovdiv05.jpg|pohľad na časť hlavnej fasády s vchodom do lekárne HippocratesPharmacy-Plovdiv003.jpg|pohľad na časť hlavnej fasády s reliéfmi DrSotirAntoniadiHouse-Plovdiv07.jpg|detail z hlavnej fasády DrSotirAntoniadiHouse-Plovdiv12.jpg|detail z hlavnej fasády DrSotirAntoniadiHouse-Plovdiv04.jpg|detail z hlavnej fasády DrSotirAntoniadiHouse-Plovdiv11.jpg|spodná časť severozápadnej hlavnej fasády DrSotirAntoniadiHouse-Plovdiv02.jpg|detailný pohľad na vchod do dvora HippocratesPharmacy-Plovdiv002.jpg|detail medailónu zobrazujúci Hippokrata HippocratesPharmacy-Plovdiv001.jpg|detail medailónu zobrazujúci Asklépia DrSotirAntoniadiHouse-Plovdiv01.jpg|opisná ceduľa </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Hippocrates pharmacy, Plovdiv}} [[Kategória:Stavby v Plovdive]] [[Kategória:Domy v Plovdive]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] [[Kategória:Múzeá v Bulharsku]] [[Kategória:Architektúra z 1872]] [[Kategória:Lekárne]] ov4n1ah4y0ex1l17fpr4jxyedp8grus 0 689712 8212708 7970903 2026-05-12T13:27:44Z KormiSK 91359 8212708 wikitext text/x-wiki {{Infobox Chemická zlúčenina|Názov=Kyselina diaminopimelová|Obrázok=Diaminopimelic acid.svg|Obrázok2=Diaminopimelic acid.gif|Vzorec={{chem|C|7|H|14|N|2|O|4}}|Systematický názov=kyselina (2''R'',6''S'')-2,6-diaminoheptándiová|CAS=583-93-7|Molárna hmotnosť=190,20 g/mol|Synonymá=diaminopimelát|PubChem=1549101|ChemSpider=89700|SMILES=O=C(O)[C@@H](N)CCC[C@@H](N)C(=O)O}} '''Kyselina diaminopimelová''' je [[aminokyselina]] a derivát [[Kyselina pimelová|kyseliny pimelovej]]. Dá sa pokladať za derivát [[Lyzín|lyzínu]], ktorý má [[Karboxylová skupina|karboxylovú skupinu]] viazanú na [[Alfa a beta uhlík|ε-uhlík]]. Kyselina diaminopimelová je jeden z medziproduktov [[Proteosyntéza|biosyntézy]] lyzínu u [[Rastliny|rastlín]] a väčšiny [[Baktérie|baktérií]].<ref name=":1">{{Citácia periodika|titul=The fungal α‐aminoadipate pathway for lysine biosynthesis requires two enzymes of the aconitase family for the isomerization of homocitrate to homoisocitrate|url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/mmi.12076|periodikum=Molecular Microbiology|dátum=2012-12|dátum prístupu=2022-11-16|ročník=86|číslo=6|strany=1508–1530|issn=0950-382X|doi=10.1111/mmi.12076|jazyk=en|meno=Felicitas|priezvisko=Fazius|meno2=Ekaterina|priezvisko2=Shelest|meno3=Peter|priezvisko3=Gebhardt}}</ref> [[Huby]], niektoré [[termofilné baktérie]] a [[archeóny]] namiesto toho syntetizujú lyzín cez [[α-aminoadipát]].<ref name=":1" /> [[Konjugovaná zásada|Konjugovanou zásadou]] kyseliny diaminopimelovej je '''diaminopimelát'''. Kyselina diaminopimelová má dva [[Asymetrický uhlík|asymetrické uhlíky]]. [[Absolútna konfigurácia|Konfigurácie]] na týchto atómoch môžu teda byť (2''R'', 6''R''), (2''R'', 6''S''), (2''S'', 6''R'') a (2''S'', 6''S''). Zároveň má však [[Rovina symetrie|rovinu symetrie]], vďaka čomu sú izoméry (2''R'', 6''S'') a (2''S'', 6''R'') zjednotiteľné, takže ide o [[Mezozlúčenina|mezozlúčeninu]]. Kyselina diaminopimelová teda existuje celkom v troch rôznych [[Izomér|izoméroch]]. == Metabolizmus == Kyselina diaminopimelová je jeden z dôležitých medziproduktov syntézy lyzínu u rastlín a baktérií. Vzniká z [[Kyselina N-sukcinyl-L,L-α,ε-diaminopimelová|kyseliny ''N''-sukcinyl-<small>L</small>,<small>L</small>-α,ε-diaminopimelovej]] pôsobením [[Sukcinyldiaminopimelátdesukcinyláza|sukcinyldiaminopimelátdesukcinylázy]]:<ref name=":0">{{Citácia knihy|edícia=4th edition|titul=Biochemistry|url=https://www.worldcat.org/oclc/690489261|vydavateľ=John Wiley & Sons|rok=2011|miesto=Hoboken, NJ|isbn=978-0-470-57095-1|meno=Donald|priezvisko=Voet}}</ref> : ''N''-sukcinyl-<small>L</small>,<small>L</small>-α,ε-diaminopimelát → sukcinát + <small>L</small>,<small>L</small>-α,ε-diaminopimelát <small>L</small>,<small>L</small>-α,ε-diaminopimelát ((2''S'', 6''S'') izomér) sa potom premieňa na ''meso''-α,ε-diaminopimelát (izoméry (2''R'', 6''S'') či (2''S'', 6''R''), ktoré sú identické), čo katalyzuje [[diaminopimelátepimeráza]]:<ref name=":0" /> : <small>L</small>,<small>L</small>-α,ε-diaminopimelát ↔ ''meso''-α,ε-diaminopimelát Posledným krokom syntézy [[Lyzín|lyzínu]] je [[dekarboxylácia]] ''meso''-α,ε-diaminopimelátu v reakcii, ktorú katalyzuje [[diaminopimelátdekarboxyláza]]:<ref name=":0" /> : ''meso''-α,ε-diaminopimelát + H⁺ → CO₂ + lyzín == Význam == Kyselina diaminopimelová je charakteristická pre [[Bunková stena|bunkovú stenu]]<ref name="isbn0-07-147666-0">{{cite book|author1=Brooks, George H.|author2=Geo F. Brooks|title=Jawetz, Melnick & Adelberg's medical microbiology|url=https://archive.org/details/jawetzmelnickade00broo_450|url-access=limited|publisher=McGraw-Hill Medical|year=2007|pages=[https://archive.org/details/jawetzmelnickade00broo_450/page/n86 85]|isbn=978-0-07-147666-9}}</ref> niektorých baktérií. Často sa nachádza v peptidových prepojeniach [[Kyselina N-acetylmuramová|NAM]]-[[N-acetylglukózamín|NAG]] reťazcov, ktoré tvoria bunkovú stenu [[Gramnegatívne baktérie|gramnegatívnych baktérií]]. Ak je kyselina dostupná, baktérie vykazujú normálny rast. Ak nie je dostupný dostatok kyseliny diaminopimelovej, baktérie stále rastú, ale nie sú schopné vytvárať [[peptidoglykán]] nových bunkových stien. Kyselina diaminopimelová je takisto miestom, kam sa môže v bunkovej stene naviazať [[Braunov lipoproteín]].<ref>{{cite book|last=Seltmann|first=Guntram|first2=Otto|last2=Holst|year=2002|title=The Bacterial Cell Wall|location=Berlin|publisher=Springer|pages=81–82|isbn=3-540-42608-6}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Aspartátsemialdehyddehydrogenáza]], enzým, ktorý sa účastní biosyntézy kyseliny diaminopimelovej * [[Peptidoglykán]] == Zdroj == {{Preklad|en|Diaminopimelic acid|1088709469}} {{Biochemický výhonok}} {{Neproteínogénne aminokyseliny}} {{Intermediáty metabolických dráh aminokyselín}} [[Kategória:Neproteínogénne aminokyseliny]] [[Kategória:Dikarboxylové kyseliny]] [[Kategória:Diamíny]] cm5yqtxa94qdakdgndpfiaui65j31r7 0 691167 8212738 8091966 2026-05-12T14:40:02Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8212738 wikitext text/x-wiki {{Infobox Národné futbalové mužstvo|Meno={{UAE}} Spojené arabské emiráty|Konfederácia=[[AFC]]|Tréner=[[Rodolfo Arruabarrena]]|Najviac štartov=[[Adnan Al Talyani]] (161)|Najlepší strelec=[[Ali Mabkhout]] (80)|Kód FIFA=UAE|Rebríček FIFA=70. miesto|Najvyššia pozícia v rebríčku FIFA=40. miesto (November - December 1998)|Najnižšia pozícia v rebríčku FIFA=138. miesto (Január 2012)|vzor_lp1=_adidascondivo22wb|vzor_t1=_adidascondivo22wb|vzor_pp1=_adidascondivo22wb|vzor_tr1=_adidascondivo22wb|vzor_po1=_3_stripes_black|ľavéplece1=FFFFFF|telo1=FFFFFF|pravéplece1=FFFFFF|trenírky1=FFFFFF|ponožky1=FFFFFF|vzor_lp2=_adidascondivo22rw|vzor_t2=_adidascondivo22rw|vzor_pp2=_adidascondivo22rw|vzor_tr2=_adidaswhite|vzor_po2=_3_stripes_white|ľavéplece2=FF0000|telo2=FF0000|pravéplece2=FF0000|trenírky2=FF0000|ponožky2=FF0000|Prvý zápas={{UAE}} Spojené arabské emiráty 1-0 {{QAT|f|1}} <br/> ([[Rijád]], [[Saudská Arábia]]; 17. marec 1972)|Najvyššia výhra={{BRN|f|1}} 0-12 Spojené arabské emiráty {{UAE}} <br/> ([[Bandar Seri Begawan]], [[Brunej]]; 14. apríl 2001)|Najvyššia prehra={{UAE}} Spojené arabské emiráty 0-8 {{BRA|f|1}} <br/> ([[Abú Zabí (mesto)|Abú Zabí]], [[Spojené arabské emiráty]]; 12. november 2005)|Prvá účasť MS=1990|Štarty MS=1|Najlepší výsledok MS=Skupinová fáza ([[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|1990]])|Kontinentálne majstrovstvá=[[Majstrovstvá Ázie vo futbale]]|Štarty MR=10|Prvá účasť MR=[[Majstrovstvá Ázie vo futbale 1980|1980]]|Najlepší výsledok MR=Vicemajster ([[Majstrovstvá Ázie vo futbale 1996|1996]])}} '''Národné futbalové mužstvo Spojených arabských emirátov''' reprezentuje [[Spojené arabské emiráty]] na medzinárodných [[Futbal|futbalových]] akciách, ako sú [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvá sveta]] alebo [[Majstrovstvá Ázie vo futbale]].> == História == Futbalový zväz bol založený v roku [[1971]]. Spojené arabské emiráty sa raz v histórii kvalifikovali na [[Majstrovstvá sveta vo futbale]] a to v roku [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|1990]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=1990 FIFA World Cup Italy™: United Arab Emirates|url=https://www.fifa.com/tournaments/mens/worldcup/1990italy/teams/origin1904-p.cxm.fifa.com/tournaments/mens/worldcup/1990italy/teams/43840|vydavateľ=www.fifa.com|dátum prístupu=2022-12-21|jazyk=en}}</ref>. Na [[Majstrovstvá Ázie vo futbale|Majstrovstvách Ázie]] sa predstavili desaťkrát, najlepší výsledok zaznamenali v roku [[Majstrovstvá Ázie vo futbale 1996|1996]], keď sa dostali do finále. Spojené arabské emiráty sa taktiež dvakrát predstavili na [[Arabský pohár FIFA|Arabskom pohári FIFA]]. == Majstrovstvá sveta == {| class="wikitable" style="text-align: center;" !Rok !Účasť !Umiestnenie |- |{{URU}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1930|1930]] | colspan="2" rowspan="9" |Súčasťou {{GBR}} [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] |- |{{ITA|rok=1861}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1934|1934]] |- |{{FRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1938|1938]] |- |{{BRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1950|1950]] |- |{{CHE}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1954|1954]] |- |{{SWE}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1958|1958]] |- |{{CHI}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1962|1962]] |- |{{ENG}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1966|1966]] |- |{{MEX}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1970|1970]] |- |{{GER}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1974|1974]] | colspan="2" |''Bez účasti'' |- |{{ARG}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1978|1978]] | colspan="2" |''Bez účasti'' |- |{{ESP}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1982|1982]] | colspan="2" |''Bez účasti'' |- |{{MEX}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1986|1986]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{ITA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|1990]] |Skupinová fáza |24. miesto |- |{{USA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|1994]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{FRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|1998]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{KOR}} {{JPN}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|2002]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{GER}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|2006]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{RSA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|2010]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{BRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|2014]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{RUS}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|2018]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{QAT}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|2022]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |'''Celkom''' | colspan="2" |Účasť – '''1x''' Zlato - '''0x''', Striebro - '''0x,''' Bronz - '''0x''' |} == Majstrovstvá Ázie vo futbale == {| class="wikitable sortable" style="text-align: center;" |+ !Rok !Účasť !Umiestnenie |- |{{HKG}} 1956 | colspan="2" rowspan="5" |Súčasťou {{GBR}} [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] |- |{{KOR}} 1960 |- |{{ISR}} 1964 |- |{{IRN}} 1968 |- |{{THA}} 1972 |- |{{IRN}} 1976 | colspan="2" |''Bez účasti'' |- |{{KWT}} 1980 |Skupinová fáza |9. miesto |- |{{SGP}} 1984 |Skupinová fáza |6. miesto |- |{{QAT}} 1988 |Skupinová fáza |8. miesto |- |{{JPN}} 1992 |Štvrté miesto |4. miesto |- |{{ARE}} 1996 |'''Vicemajster''' |'''2. miesto''' |- |{{LBN}} 2000 | colspan="2" |''Bez účasti'' |- |{{CHN}} 2004 |Skupinová fáza |15. miesto |- |{{IDN}} {{MYS}} {{THA}} {{VNM}} 2007 |Skupinová fáza |12. miesto |- |{{QAT}} 2011 |Skupinová fáza |13. miesto |- |{{AUS}} 2015 |'''Tretie miesto''' |'''3. miesto''' |- |{{UAE}} 2019 |Semifinále |4. miesto |- |{{CHN}} 2023 | colspan="2" |Kvalifikovaní |- |'''Celkom''' | colspan="2" |Účasti - '''10x''' Zlato - '''0x''', Striebro - '''1x''', Bronz - '''1x''' |} == Ostatné súťaže == === Pohár konfederácii FIFA === {| class="wikitable" style="text-align: center;" |+ !Rok !Účasť !Umiestnenie |- |{{KSA}} [[Pohár kráľa Fahda 1992|1992]] | colspan="2" rowspan="2" |''Nekvalifikovali sa'' |- |{{SAU}} [[Pohár kráľa Fahda 1995|1995]] |- |{{KSA}} [[Pohár konfederácií FIFA 1997|1997]] |Skupinová fáza |6. miesto |- |{{MEX}} [[Pohár konfederácií FIFA 1999|1999]] | colspan="2" rowspan="7" |''Nekvalifikovali sa'' |- |{{KOR}} {{JPN}} [[Pohár konfederácií FIFA 2001|2001]] |- |{{FRA}} [[Pohár konfederácií FIFA 2003|2003]] |- |{{DEU}} [[Pohár konfederácií FIFA 2005|2005]] |- |{{RSA}} [[Pohár konfederácií FIFA 2009|2009]] |- |{{BRA}} [[Pohár konfederácií FIFA 2013|2013]] |- |{{RUS}} [[Pohár konfederácií FIFA 2017|2017]] |- |Celkom | colspan="2" |Účasti - '''1x''' Zlato - '''0x,''' Striebro - '''0x''', Bronz '''0x''' |} === Arabský pohár FIFA === {| class="wikitable" style="text-align: center;" |+ !Rok !Účasť !Umiestnenie |- |{{LBN}} 1963 | colspan="2" rowspan="6" |''Bez účasti'' |- |{{KWT}} 1964 |- |{{IRQ}} 1966 |- |{{KSA}} 1985 |- |{{JOR}} 1988 |- |{{SYR}} 1992 |- |{{QAT}} 1998 |Štvrté miesto |4. miesto |- |{{KUW}} 2002 | colspan="2" |''Bez účasti'' |- |2009 | colspan="2" |Zrušene |- |{{SAU}} 2012 | colspan="2" |''Bez účasti'' |- |{{QAT}} 2021 |Štvrťfinále |5.-8. miesto |- |Celkom | colspan="2" |Účasti - '''2x''' Zlato - '''0x''', Striebro - '''0x''', Bronz - '''0x''' |} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.uaefa.ae/ UAE Football Association] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210511101930/https://www.uaefa.ae/ |date=2021-05-11 }} == Zdroj == {{Preklad|en|United Arab Emirates national football team|1127816584}} {{Členovia AFC}} [[Kategória:Futbal v Spojených arabských emirátoch]] [[Kategória:Národné futbalové mužstvá|Spojené arabské emiráty]] [[Kategória:Národné družstvá Spojených arabských emirátov|Futbal]] lbppumxxr7n0wy62pn4vdye59vgbkwj 0 691347 8213018 8019452 2026-05-13T06:15:07Z Vasiľ 2806 +ref 8213018 wikitext text/x-wiki {{Geobox|Island <!-- *** Heading *** -->|name=Hong Kong|other_name=|category=Ostrov <!-- *** Image *** -->|image=Hong Kong Island Skyline 201108.jpg|image_caption=|image_size=<!-- *** Symbols *** -->|flag=|symbol=<!-- *** Name *** -->|etymology=|official_name=|motto=|nickname=|nickname_type=<!-- *** Country etc. *** -->|country=|country_flag=|histcountry=|state=|region=|region_type=|histregion=|district=|municipality=<!-- *** Family *** -->|part=|river=|river1=|river2=<!-- *** Locations *** -->|location=južná časť Hongkongu|elevation=|lat_d=28|lat_m=15|lat_s=18|lat_NS=S|long_d=114|long_m=11|long_s=42|long_EW=V|highest=[[Victoria Peak]]|highest_elevation=552|highest_lat_d=|highest_lat_m=|highest_lat_s=|highest_lat_NS=|highest_long_d=|highest_long_m=|highest_long_s=|highest_long_EW=|lowest=|lowest_elevation=|lowest_lat_d=|lowest_long_d=<!-- *** Dimensions *** -->|area=80.72 <!-- *** Population *** -->|population=1195529|population_date=2020|population_density=auto <!-- *** History & management *** -->|established=|established_type=|mayor=|mayor_type=|mayor_party=<!-- *** Codes *** -->|timezone=|timezone_DST=|postal_code=|area_code=|area_code_type=|code=|code_type=|code1=<!-- *** Free frields *** -->|free=<!-- *** Maps *** -->|map=Hongkongisland.png|map_background=|map_caption=|map_locator=|map1=|map1_background=|map1_caption=|map1_locator=<!-- *** Websites *** -->|commons=Hong Kong Island|statistics=|website=<!-- *** Footnotes *** -->|footnotes=}} '''Hongkong'''<ref name="ÚGKK"/> ({{V jazyku|cmn|香港島}}) sa nachádza v južnej časti [[Hongkong]]u, [[Osobitná administratívna oblasť|osobitnej administratívnej oblasti]] [[Čínska ľudová republika|Čínskej ľudovej republiky]]. S rozlohou približne 80 km² je druhým najväčším ostrovom Hongkongu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hong Kong 2020: The Facts | url = https://www.yearbook.gov.hk/2020/en/pdf/Facts.pdf | vydavateľ = yearbook.gov.hk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-25 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Nachádza sa na ňom obchodné, finančné a administratívne centrum Hongkongu. Ostrov Hongkong sa po skončení [[Prvá ópiová vojna|Prvej ópiovej vojny]] v roku [[1842]] stal britskou kolóniou a ostal ňou až do roku 1997, keď [[Odovzdanie Hongkongu Číne|prešiel pod čínsku správu]]. == Geografia == Po ostrove [[Lantau]] je ostrov Hongkong druhým najväčším v Hongkongu a zaberá približne 7% osobitnej administratívnej oblasti. Približne 7 km² rozlohy ostrova tvorí pôda rekultivovaná z mora. Severné pobrežie ostrova sa nachádza vo [[Viktóriin prístav|Viktóriinom prístave]], ktorý ostrov oddeľuje od polostrova [[Kowloon]]. Administratívne sa ostrov Hongkong delí na štyri okrsky, a síce Central and Western District, Wan Chai District, Southern District a Eastern District. == Populácia == Ostrov Hongkong je husto obývaný, predovšetkým oblasti na jeho severnej strane, a patrí medzi najhustejšie zaľudnené oblasti na svete. Na ostrove býva takmer pätina celkovej populácie Hongkongu. Podľa sčítania obyvateľstva v roku 2021 na ostrove žilo 1 195 529 obyvateľov, z toho 85 % etnických [[Číňania|Číňan]]ov, 5,6 % [[Filipíny|Filipíncov]], 2,6 % [[Indonézia|Indonézanov]], a 2,5 % belochov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2021 Population Census - District Profiles | url = https://www.census2021.gov.hk/en/district_profiles.html | vydavateľ = census2021.gov.hk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-25 | miesto = | jazyk = en }}</ref> == Dejiny == Archeologické nálezy ukazujú, že ostrov bol obývaný už pred viac než 6000 rokmi. Od obdobia [[Dynastia Ťin|dynastie Ťin]] v treťom storočí n.l. bola oblasť pod vplyvom čínskych vládcov. Pred príchodom Britov v 19. storočí ostrov obývali viaceré národnosti južnej Číny: na východe ostrova boli farmári národnosti Hakka, v centrálnej a západnej časti národnosti Hoklo a Punti (Kantončania) a južné brehy ostrova, v oblasti dnešnej štvrti Aberdeen, žili tzv. ľudia z lodí národnosti Tanka. Po [[Prvá ópiová vojna|Prvej ópiovej vojne]] (1839-1842) a následnej [[Nankinská zmluva|Nankinskej zmluve]] (1842) sa ostrov Hongkong stal kráľovskou kolóniou [[Veľká Británia|Veľkej Británie]]. V severnej časti ostrova bolo založené mesto Victoria, ktorí bolo administratívnym centrom kolónie. Napriek tomu, že na ostrove v čase príchodu Britov žilo niekoľko tisíc miestnych obyvateľov, vtedajší minister zahraničných vecí [[Lord Palmerston]] o ňom vyhlásil, že je holá skala (barren rock).<ref>ŠEBEŇA, Martin: Hongkong: Ako sa z Perly orientu stalo mesto protestov? In: KIRONSKÁ, Kristína, TURCSÁNYI, Richard (eds.): Superveľmoc? Všetko čo potrebujet vedieť o súčasnej Číne. Bratislava: Hadart, 2020. S. 280-281</ref> Počas [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]] bol Hongkong napadnutý [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonským cisárstvom]] a v decembri 1941 sa na ostrove Hongkong odohrali posledné boje medzi britskými a japonskými jednotkami. Ostrov definitívne padol na prvý sviatok vianočný, 25. decembra 1941, čím vošiel tento deň do miestnych dejín ako "čierne vianoce". Japonská okupácia, ktorá sa skončila v auguste 1945 kapituláciou americkým jednotkám, viedla k drastickému poklesu populácie ostrova, z 1,6 milióna v roku 1941 na 600 tisíc v roku 1945. Ostrov Hongkong prešiel s ostatnými časťami bývalej britskej kolónie pod čínsku správu 1. júla 1997. == Doprava == Na ostrove Hongkong je sedem liniek hongkonského metra. Výlučne na ostrove sú dve linky: Island line a South Island line, cez more spája ostrov Hongkong s polostrovom Kowloon a ostratnými oblasťami Hongkongu päť ďalších liniek: Tung Chung line, Airport Express line, Tsuen Wan line, Tseung Kwan O line a East Rail line. Cez Viktóriin prístav je [[Prechody cez prístav Victoria|ostrov Hongkong spojený s Kowloonom]] štyrmi tunelmi metra a ďalšími tromi automobilovými tunelmi. Medzi Hongkongom a Kowloonom nie sú postavené žiadne mosty, avšak dva mosty spájajú ostrov Hongkong s menším ostrovom [[Ap Lei Chau]], ktorý leží južne od Hongkongu. Na ostrove Hongkong taktiež premávajú električky firmy Hong Kong Tramways a lanová dráha Peak Tram, ktorá vozí turistov na najvyšší vrchol ostrova, Victoria peak. Trajekty spájajú obchodné centrum Central s ostrovmi ako [[Lantau]], [[Lamma]], alebo [[Cheung Chau]]. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 13.05.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} [[Kategória:Hongkong| ]] [[Kategória:Ostrovy Ázie]] h213zh71zreixzbq05susbkl352jrcw 0 691736 8212803 8131910 2026-05-12T17:56:26Z Fillos X. 212061 /* Referencie */ 8212803 wikitext text/x-wiki '''Film a divadlo''' bol populárne orientovaný slovenský obrázkový [[časopis]] venujúci sa [[Filmové umenie|filmovému]] a [[Divadlo (umenie)|divadelnému umeniu]]. Prvé číslo vyšlo 12. januára 1957<ref name="DSK"/>{{rp|206}}. Do roku 1991 vychádzal časopis ako dvojtýždenník, v posledný rok jeho publikácie (1992) vychádzal raz mesačne<ref name="dat."/>. Namiesto rozsiahlych analytických recenzií sa zameriaval skôr na kratšie informatívno-kritické materiály<ref name="DSK"/>{{rp|206}}. Medzi publikujúcich autorov patrili mená ako Agneša Kalinová, Pavel Branko, Richard Blech, Jozef Bobok, Ivan Jerábek, Jozef Bernát, Peter Hirš či Miro Dobrovodský. == Šéfredaktori == Zoznam šéfredaktorov<ref name="dat."/><ref name="DSK"/>{{rp|206}}: * Rudolf Fábry: 1957 (č. 1) - 1957 (č. 2) * Ivan Jerábek: 1957 (č. 3) - 1961 (č. 9) * Ľubomír Smrčok: 1961 (č. 10) - 1970 (č. 9) * Ernest Štric: 1970 (č. 10) - 1980 (č. 22) * Miro Procházka: 1980 (č. 23) - 1990 (č. 3) * Viliam Jablonický: 1990 (č. 4) - 1990 (č. 15) * Ladislav Volko: 1990 (č. 16) - 1992 (č. 1) * Eva Rebová: 1992 (č. 2) - 1992 (č. 12) == Vydavatelia == Vydavateľstvá<ref name="dat."/>: * Osveta: 1957 (č. 1) - 1965 (č. 1) * Obzor: 1965 (č. 2) - 1991 (č. 1) * Ladislav Volko v spolupráci s Hoyer Danubian LTD: 1991 (č. 2) * Práca: 1991 (č. 3) - 1992 (č. 12) == Referencie == {{Portál|Film|Filmový}} {{referencie|refs= <ref name="DSK">{{Citácia knihy | priezvisko = Macek | meno = Václav | odkaz na autora = Václav Macek | priezvisko2 = Paštéková | meno2 = Jelena | odkaz na autora2 = Jelena Paštéková | titul = Dejiny slovenskej kinematografie | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Osveta|Osveta]] | rok = 1997 | isbn = 80-217-0400-4 | počet strán = 599 | strany = }}</ref> <ref name="dat.">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Film a divadlo | titul = Film a divadlo | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail/?&idx=sfu_un_cat*000403 | vydavateľ = Slovenský filmový ústav | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-11 }}</ref> }} [[Kategória:Kinematografia na Slovensku]] [[Kategória:Časopisy na Slovensku]] 43nrb96dq6w9cahsmqpj35va78infi6 8212845 8212803 2026-05-12T18:43:19Z Jetam2 30982 wl 8212845 wikitext text/x-wiki '''Film a divadlo''' bol populárne orientovaný slovenský obrázkový [[časopis]] venujúci sa [[Filmové umenie|filmovému]] a [[Divadlo (umenie)|divadelnému umeniu]]. Prvé číslo vyšlo 12. januára 1957<ref name="DSK"/>{{rp|206}}. Do roku 1991 vychádzal časopis ako dvojtýždenník, v posledný rok jeho publikácie (1992) vychádzal raz mesačne<ref name="dat."/>. Namiesto rozsiahlych analytických recenzií sa zameriaval skôr na kratšie informatívno-kritické materiály<ref name="DSK"/>{{rp|206}}. Medzi publikujúcich autorov patrili mená ako [[Agneša Kalinová]], [[Pavel Branko]], [[Richard Blech]], [[Jozef Bobok]], [[Ivan Jerábek]], [[Jozef Bernát]], [[Peter Hirš]] či [[Miro Dobrovodský]]. == Šéfredaktori == Zoznam šéfredaktorov<ref name="dat."/><ref name="DSK"/>{{rp|206}}: * [[Rudolf Fábry]]: 1957 (č. 1) - 1957 (č. 2) * [[Ivan Jerábek]]: 1957 (č. 3) - 1961 (č. 9) * [[Ľubomír Smrčok]]: 1961 (č. 10) - 1970 (č. 9) * [[Ernest Štric]]: 1970 (č. 10) - 1980 (č. 22) * [[Miro Procházka]]: 1980 (č. 23) - 1990 (č. 3) * [[Viliam Jablonický]]: 1990 (č. 4) - 1990 (č. 15) * [[Ladislav Volko]]: 1990 (č. 16) - 1992 (č. 1) * [[Eva Rebová]]: 1992 (č. 2) - 1992 (č. 12) == Vydavatelia == Vydavateľstvá<ref name="dat."/>: * [[Osveta (časopis)|Osveta]]: 1957 (č. 1) - 1965 (č. 1) * [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]]: 1965 (č. 2) - 1991 (č. 1) * Ladislav Volko v spolupráci s Hoyer Danubian LTD: 1991 (č. 2) * [[Práca (vydavateľstvo)|Práca]]: 1991 (č. 3) - 1992 (č. 12) == Referencie == {{Portál|Divadlo|Divadelný|Film|Filmový}} {{referencie|refs= <ref name="DSK">{{Citácia knihy | priezvisko = Macek | meno = Václav | odkaz na autora = Václav Macek | priezvisko2 = Paštéková | meno2 = Jelena | odkaz na autora2 = Jelena Paštéková | titul = Dejiny slovenskej kinematografie | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Osveta|Osveta]] | rok = 1997 | isbn = 80-217-0400-4 | počet strán = 599 | strany = }}</ref> <ref name="dat.">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Film a divadlo | titul = Film a divadlo | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail/?&idx=sfu_un_cat*000403 | vydavateľ = Slovenský filmový ústav | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-11 }}</ref> }} [[Kategória:Kinematografia na Slovensku]] [[Kategória:Časopisy na Slovensku]] kc698ej9asxn9p5lewvgzifclwr3kv6 8212846 8212845 2026-05-12T18:43:29Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Divadlo na Slovensku]] pomocou použitia HotCat 8212846 wikitext text/x-wiki '''Film a divadlo''' bol populárne orientovaný slovenský obrázkový [[časopis]] venujúci sa [[Filmové umenie|filmovému]] a [[Divadlo (umenie)|divadelnému umeniu]]. Prvé číslo vyšlo 12. januára 1957<ref name="DSK"/>{{rp|206}}. Do roku 1991 vychádzal časopis ako dvojtýždenník, v posledný rok jeho publikácie (1992) vychádzal raz mesačne<ref name="dat."/>. Namiesto rozsiahlych analytických recenzií sa zameriaval skôr na kratšie informatívno-kritické materiály<ref name="DSK"/>{{rp|206}}. Medzi publikujúcich autorov patrili mená ako [[Agneša Kalinová]], [[Pavel Branko]], [[Richard Blech]], [[Jozef Bobok]], [[Ivan Jerábek]], [[Jozef Bernát]], [[Peter Hirš]] či [[Miro Dobrovodský]]. == Šéfredaktori == Zoznam šéfredaktorov<ref name="dat."/><ref name="DSK"/>{{rp|206}}: * [[Rudolf Fábry]]: 1957 (č. 1) - 1957 (č. 2) * [[Ivan Jerábek]]: 1957 (č. 3) - 1961 (č. 9) * [[Ľubomír Smrčok]]: 1961 (č. 10) - 1970 (č. 9) * [[Ernest Štric]]: 1970 (č. 10) - 1980 (č. 22) * [[Miro Procházka]]: 1980 (č. 23) - 1990 (č. 3) * [[Viliam Jablonický]]: 1990 (č. 4) - 1990 (č. 15) * [[Ladislav Volko]]: 1990 (č. 16) - 1992 (č. 1) * [[Eva Rebová]]: 1992 (č. 2) - 1992 (č. 12) == Vydavatelia == Vydavateľstvá<ref name="dat."/>: * [[Osveta (časopis)|Osveta]]: 1957 (č. 1) - 1965 (č. 1) * [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]]: 1965 (č. 2) - 1991 (č. 1) * Ladislav Volko v spolupráci s Hoyer Danubian LTD: 1991 (č. 2) * [[Práca (vydavateľstvo)|Práca]]: 1991 (č. 3) - 1992 (č. 12) == Referencie == {{Portál|Divadlo|Divadelný|Film|Filmový}} {{referencie|refs= <ref name="DSK">{{Citácia knihy | priezvisko = Macek | meno = Václav | odkaz na autora = Václav Macek | priezvisko2 = Paštéková | meno2 = Jelena | odkaz na autora2 = Jelena Paštéková | titul = Dejiny slovenskej kinematografie | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Osveta|Osveta]] | rok = 1997 | isbn = 80-217-0400-4 | počet strán = 599 | strany = }}</ref> <ref name="dat.">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Film a divadlo | titul = Film a divadlo | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail/?&idx=sfu_un_cat*000403 | vydavateľ = Slovenský filmový ústav | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-11 }}</ref> }} [[Kategória:Kinematografia na Slovensku]] [[Kategória:Časopisy na Slovensku]] [[Kategória:Divadlo na Slovensku]] 0hp470t443y3r1r3qegvmlp3wsub933 0 691900 8213072 8037751 2026-05-13T08:39:55Z ~2026-28931-45 294716 short 8213072 wikitext text/x-wiki '''''Angry German Kid''''', '''''Keyboard Crasher''''', '''''Unreal Tournament Kid''''' alebo '''''Leopold Slikk''''' je populárny názov webového [[Video|videa]] z roku 14 február 2006 zobrazujúceho [[Nemecko|nemeckého]] tínedžera '''Normana Kochanowského''' (narodeného 29. mája 1991), ako sa snaží hrať [[Unreal Tournament 2004|Unreal Tournament]] na svojom [[Osobný počítač|PC]]. Pomalé spúšťanie hry a ďalšie problémy spôsobujú, že sa rozzúri a kričí, a na záver rozbije [[Klávesnica|klávesnicu]]. V roku 2006 ''Business Wire'' udelil nahrávke druhé miesto v rebríčku 10 najlepších internetových videí roka<ref>{{Cite news|title=Break.com and "Nobody's Watching" Unveil the Top Internet Videos of the Year at the e-List Party|date=2006-11-30}}</ref> a v roku 2007 ho ''[[The Guardian]]'' zaradil na tretie miesto v rebríčku Viral Video Chart.<ref name="theguardian">{{Citácia periodika | priezvisko = Kiss | meno = Jemima | autor = | odkaz na autora = | titul = Guardian Viral Video Chart | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/media/pda/2007/jun/08/guardianviralvideochart23 | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2007-06-08 | dátum prístupu = 2022-02-07}}</ref> == Vznik a počiatočné prijatie == Na svoje 13.narodeniny dostal Norman Kochanowski kameru, s ktorou experimentoval a vydával krátke filmy pod rôznymi [[Pseudonym|prezývkami]] (najobľúbenejšia je „Leopold Slikk“).{{Chýba zdroj}} Najskôr svoje videá publikoval na fórach a video stránkach alebo vymieňal na [[Kompaktný disk|CD]]. V roku 14 február 2006 vydal paródiu na [[Rep (hudba)|rapové]] videoklipy s fiktívnou postavou „skutočného gangstra“. Toto video sa rýchlo rozšírilo na mnohé platformy a jeho úspech viedol k pokračovaniam s rovnakou postavou. Okrem „skutočného gangstra“ si na internete často hovorí „Slikk“.<ref name="vice">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kogel | meno = Dennis | autor = | odkaz na autora = | titul = Deutschlands Meme-Meister: Die faszinierende Geschichte des Angry German Kid | url = https://www.vice.com/de/article/ywb9yk/deutschlands-meme-meister-die-faszinierende-geschichte-des-angry-german-kid | vydavateľ = vice.com | dátum vydania = 2017-11-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-10-03 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="rnd">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Schwarzer | meno = Matthias | autor = | odkaz na autora = | titul = „Angry German Kid“: Wie ein Internetvideo das Leben eines Teenagers zerstörte | url = https://www.rnd.de/medien/angry-german-kid-wie-ein-internetvideo-das-leben-eines-teenagers-zerstorte-IOXXCGWJEBBIXB6Z4V4VF33LWA.html | vydavateľ = rnd.de | dátum vydania = 2019-09-14| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-10-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 14 február 2006 vydal video „[[iarchive:AGK.wmv|Real Gangster 5: Play PC]] “, v ktorom vystupuje ako zúriaci hráč, ktorému sa pomaly načítava počítačová hra ''[[Unreal Tournament]]''. Hnevá sa, kričí na počítač, po načítaní hry prehráva a v návale zlosti rozbíja [[Počítačová klávesnica|klávesnicu]].<ref name="vice"/><ref name="rnd"/> Po prvom vydaní v roku 14 február 2006 bolo video rozsiahlo zdieľané na iných stránkach, vrátane [[YouTube]]. Video a jeho protagonista sa v Nemecku stali známymi ako ''Unreal Tournament Kid'', v anglicky hovoriacich krajinách ako ''Angry German Kid'', v [[Španielčina|španielčine]] ako ''El Niño Loco Alemán'' („bláznivý nemecký chlapec“) a v [[Japončina|japončine]] ako {{Nihongo|''Keyboard Crasher''|キーボードクラッシャー|Kībōdokurasshā}}. Pôvodné video bolo rôzne editované, s pridanou hudbou alebo hlavnému hrdinovi boli vložené do úst iné slová v rôznych jazykoch. Čoskoro sa celosvetovo etablovalo ako [[Internetový mém|internetový fenomén]] a splodilo webovú sériu s názvom „The Angry German Kid Show“. == Nesprávne vnímanie a vplyv na osobný život == Mnohí diváci však nevedeli, že scéna bola zahraná.<ref name="vice"/> Po streľbe v škole v Emsdetten v novembri 2006 sa v Nemecku rozprúdila diskusia o nebezpečenstvách počítačových hier, v rámci ktorej [[Focus TV]] distribuovala video ''Angry German Kid'' ako príklad toho, ako môžu hry vyvolať agresivitu mladých ľudí. Video sa šírilo ďalej, pričom textové komentáre menovali hlavného hrdinu Leopolda a tvrdili, že ide o pravú nahrávku, ktorú tajne nakrútil Leopoldov otec a že Leopold teraz leží na klinike kvôli svojej závislosti od internetu. Televíznu reportáž ostro kritizovali médiá zo scény, ktoré poukazovali na to, že o protagonistovi bolo známe, že video inscenoval. Napriek tomu sa stal symbolom strachu, že videohry môžu z mladých ľudí urobiť násilných zločincov. Po rokoch ''Focus'' článok stiahol a označil ho proti uverejneniu.<ref name="vice"/> Kvôli zvyšujúcej sa distribúcii bol Kochanowski šikanovaný spolužiakmi. Pokúsil sa objasniť, že scéna nebola skutočná, ale potom vymazal všetky svoje videá z internetu, pokiaľ mohol, a stiahol sa.<ref name="vice"/> Tvrdí, že sa nakoniec z nemilosrdného šikanovania zbláznil, čo viedlo k tomu, že zastrašoval spolužiakov a v opitosti ohlasoval potenciálne streľby v jeho škole. To malo za následok, že bol zo školy vylúčený a odsedel si mesiac vo väzení.<ref name="rnd"/> == Neskorší život == Vo roku 2015 začal Kochanowski opäť robiť videá ale tentoraz na [[YouTube]]. Týkajú sa jeho kondičného tréningu a nemajú nič spoločné s jeho predchádzajúcimi videami. Nakoniec bol spoznaný, ale spočiatku nereagoval na otázky týkajúce sa jeho predchádzajúcich videí alebo ''Angry German Kid''.<ref name="vice"/> Koncom roka 2017 Kochanowski opäť vstúpil pod verejnú sféru pod nový pseudonymom '''Hercules Beatz'''. Kochanowski, ktorý mal vtedy 26 rokov a trénoval svoju kondičku na kulturistu, zverejnil disstrack, v ktorom hovorí o udalostiach okolo zverejnenia webového videa spred 12 rokoch a uráža tých, ktorí ho šikanovali. <ref name="gamepro">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Molke | meno = David| autor = | odkaz na autora = | titul = Unreal Tournament Kid - 12 Jahre später: Vom Meme zum rappenden Bodybuilder-DJ | url = https://www.gamepro.de/artikel/unreal-tournament-kid-das-internetphaenomen-ist-zurueck-und-zwar-as-110-kilo-heavy-bodybuilder,3321925.html | vydavateľ = gamepro.de | dátum vydania = 2017-11-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-10-03 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="brde">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bühler | meno = Anna | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Rundfunk | meno2 = | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Comeback eines Memes Das Unreal Tournament Kid ist zurück und will nicht weiter undercover bleiben | url = https://www.br.de/puls/themen/netz/meme-unreal-tournament-kid-angry-german-comeback-100.html | vydavateľ = Bayerischer | dátum vydania = 2017-11-10| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-10-03 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="hiphop">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rohwer | meno = Björn | autor = | odkaz na autora = | titul = Kaum wiederzuerkennen: Das Unreal-Tournament-Kid ist jetzt Rapper, Produzent & Hayvan | url = https://hiphop.de/magazin/wtf/kaum-wiederzuerkennen-unreal-tournament-kid-308551 | vydavateľ = hiphop.de | dátum vydania = 2017-11-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-10-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Od roku 2018 vydáva aj vlastné rapové skladby.<ref name="giga">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Fleischer | meno = Lisa | autor = | odkaz na autora = | titul = Nach 12 Jahren: Das Unreal Tournament Kid beantwortet Fragen zu seinen alten Videos | url = https://www.giga.de/spiele/unreal-tournament/news/nach-12-jahren-das-unreal-tournament-kid-beantwortet-fragen-zu-seinen-alten-videos/ | vydavateľ = giga.de | dátum vydania = 2018-03-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-10-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dnes je video považované za hlavný príklad webových videí v roku 2000 a bolo študované v kontexte psychológie používateľov počítačov. == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{preklad|en|Angry German Kid|1132244164}} == Externé odkazy == * [https://knowyourmeme.com/memes/angry-german-kid-keyboard-crasher Položka] na Know Your Meme (anglicky) * [https://archive.org/details/AGK.wmv Pôvodné video] * [https://www.youtube.com/watch?v=xVdFubWkQrc The Incredible Story of the Angry German Kid], Simplicissimus, [[YouTube]] kanál [[Funk (media offering)|funku]], 27. mája 2020 [[Kategória:Virálne videá]] [[Kategória:Filmy z 2006]] [[Kategória:Internetové mémy]] [[Kategória:Filmy podľa názvu]] oe9xlrk89u2dr4d39kddmmc1iypbmfy 8213075 8213072 2026-05-13T08:44:45Z Vasiľ 2806 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28931-45|~2026-28931-45]] ([[User_talk:~2026-28931-45|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Fillos X. 8037751 wikitext text/x-wiki '''''Angry German Kid''''', '''''Keyboard Crasher''''', '''''Unreal Tournament Kid''''' alebo '''''Leopold Slikk''''' je populárny názov webového [[Video|videa]] z roku 2005 zobrazujúceho [[Nemecko|nemeckého]] tínedžera '''Normana Kochanowského''' (narodeného 29. mája 1991), ako sa snaží hrať [[Unreal Tournament 2004|Unreal Tournament]] na svojom [[Osobný počítač|PC]]. Pomalé spúšťanie hry a ďalšie problémy spôsobujú, že sa rozzúri a kričí, a na záver rozbije [[Klávesnica|klávesnicu]]. V roku 2006 ''Business Wire'' udelil nahrávke druhé miesto v rebríčku 10 najlepších internetových videí roka<ref>{{Cite news|title=Break.com and "Nobody's Watching" Unveil the Top Internet Videos of the Year at the e-List Party|date=2006-11-30}}</ref> a v roku 2007 ho ''[[The Guardian]]'' zaradil na tretie miesto v rebríčku Viral Video Chart.<ref name="theguardian">{{Citácia periodika | priezvisko = Kiss | meno = Jemima | autor = | odkaz na autora = | titul = Guardian Viral Video Chart | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/media/pda/2007/jun/08/guardianviralvideochart23 | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2007-06-08 | dátum prístupu = 2022-02-07}}</ref> == Vznik a počiatočné prijatie == Na svoje 13.narodeniny dostal Norman Kochanowski kameru, s ktorou experimentoval a vydával krátke filmy pod rôznymi [[Pseudonym|prezývkami]] (najobľúbenejšia je „Leopold Slikk“).{{Chýba zdroj}} Najskôr svoje videá publikoval na fórach a video stránkach alebo vymieňal na [[Kompaktný disk|CD]]. V roku 2005 vydal paródiu na [[Rep (hudba)|rapové]] videoklipy s fiktívnou postavou „skutočného gangstra“. Toto video sa rýchlo rozšírilo na mnohé platformy a jeho úspech viedol k pokračovaniam s rovnakou postavou. Okrem „skutočného gangstra“ si na internete často hovorí „Slikk“.<ref name="vice">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kogel | meno = Dennis | autor = | odkaz na autora = | titul = Deutschlands Meme-Meister: Die faszinierende Geschichte des Angry German Kid | url = https://www.vice.com/de/article/ywb9yk/deutschlands-meme-meister-die-faszinierende-geschichte-des-angry-german-kid | vydavateľ = vice.com | dátum vydania = 2017-11-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-10-03 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="rnd">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Schwarzer | meno = Matthias | autor = | odkaz na autora = | titul = „Angry German Kid“: Wie ein Internetvideo das Leben eines Teenagers zerstörte | url = https://www.rnd.de/medien/angry-german-kid-wie-ein-internetvideo-das-leben-eines-teenagers-zerstorte-IOXXCGWJEBBIXB6Z4V4VF33LWA.html | vydavateľ = rnd.de | dátum vydania = 2019-09-14| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-10-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2005 vydal video „[[iarchive:AGK.wmv|Real Gangster 5: Play PC]] “, v ktorom vystupuje ako zúriaci hráč, ktorému sa pomaly načítava počítačová hra ''[[Unreal Tournament]]''. Hnevá sa, kričí na počítač, po načítaní hry prehráva a v návale zlosti rozbíja [[Počítačová klávesnica|klávesnicu]].<ref name="vice"/><ref name="rnd"/> Po prvom vydaní v roku 2005 bolo video rozsiahlo zdieľané na iných stránkach, vrátane [[YouTube]]. Video a jeho protagonista sa v Nemecku stali známymi ako ''Unreal Tournament Kid'', v anglicky hovoriacich krajinách ako ''Angry German Kid'', v [[Španielčina|španielčine]] ako ''El Niño Loco Alemán'' („bláznivý nemecký chlapec“) a v [[Japončina|japončine]] ako {{Nihongo|''Keyboard Crasher''|キーボードクラッシャー|Kībōdokurasshā}}. Pôvodné video bolo rôzne editované, s pridanou hudbou alebo hlavnému hrdinovi boli vložené do úst iné slová v rôznych jazykoch. Čoskoro sa celosvetovo etablovalo ako [[Internetový mém|internetový fenomén]] a splodilo webovú sériu s názvom „The Angry German Kid Show“. == Nesprávne vnímanie a vplyv na osobný život == Mnohí diváci však nevedeli, že scéna bola zahraná.<ref name="vice"/> Po streľbe v škole v Emsdetten v novembri 2006 sa v Nemecku rozprúdila diskusia o nebezpečenstvách počítačových hier, v rámci ktorej [[Focus TV]] distribuovala video ''Angry German Kid'' ako príklad toho, ako môžu hry vyvolať agresivitu mladých ľudí. Video sa šírilo ďalej, pričom textové komentáre menovali hlavného hrdinu Leopolda a tvrdili, že ide o pravú nahrávku, ktorú tajne nakrútil Leopoldov otec a že Leopold teraz leží na klinike kvôli svojej závislosti od internetu. Televíznu reportáž ostro kritizovali médiá zo scény, ktoré poukazovali na to, že o protagonistovi bolo známe, že video inscenoval. Napriek tomu sa stal symbolom strachu, že videohry môžu z mladých ľudí urobiť násilných zločincov. Po rokoch ''Focus'' článok stiahol a označil ho proti uverejneniu.<ref name="vice"/> Kvôli zvyšujúcej sa distribúcii bol Kochanowski šikanovaný spolužiakmi. Pokúsil sa objasniť, že scéna nebola skutočná, ale potom vymazal všetky svoje videá z internetu, pokiaľ mohol, a stiahol sa.<ref name="vice"/> Tvrdí, že sa nakoniec z nemilosrdného šikanovania zbláznil, čo viedlo k tomu, že zastrašoval spolužiakov a v opitosti ohlasoval potenciálne streľby v jeho škole. To malo za následok, že bol zo školy vylúčený a odsedel si mesiac vo väzení.<ref name="rnd"/> == Neskorší život == Vo roku 2015 začal Kochanowski opäť robiť videá ale tentoraz na [[YouTube]]. Týkajú sa jeho kondičného tréningu a nemajú nič spoločné s jeho predchádzajúcimi videami. Nakoniec bol spoznaný, ale spočiatku nereagoval na otázky týkajúce sa jeho predchádzajúcich videí alebo ''Angry German Kid''.<ref name="vice"/> Koncom roka 2017 Kochanowski opäť vstúpil pod verejnú sféru pod nový pseudonymom '''Hercules Beatz'''. Kochanowski, ktorý mal vtedy 26 rokov a trénoval svoju kondičku na kulturistu, zverejnil disstrack, v ktorom hovorí o udalostiach okolo zverejnenia webového videa spred 12 rokoch a uráža tých, ktorí ho šikanovali. <ref name="gamepro">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Molke | meno = David| autor = | odkaz na autora = | titul = Unreal Tournament Kid - 12 Jahre später: Vom Meme zum rappenden Bodybuilder-DJ | url = https://www.gamepro.de/artikel/unreal-tournament-kid-das-internetphaenomen-ist-zurueck-und-zwar-as-110-kilo-heavy-bodybuilder,3321925.html | vydavateľ = gamepro.de | dátum vydania = 2017-11-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-10-03 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="brde">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bühler | meno = Anna | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Rundfunk | meno2 = | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Comeback eines Memes Das Unreal Tournament Kid ist zurück und will nicht weiter undercover bleiben | url = https://www.br.de/puls/themen/netz/meme-unreal-tournament-kid-angry-german-comeback-100.html | vydavateľ = Bayerischer | dátum vydania = 2017-11-10| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-10-03 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="hiphop">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rohwer | meno = Björn | autor = | odkaz na autora = | titul = Kaum wiederzuerkennen: Das Unreal-Tournament-Kid ist jetzt Rapper, Produzent & Hayvan | url = https://hiphop.de/magazin/wtf/kaum-wiederzuerkennen-unreal-tournament-kid-308551 | vydavateľ = hiphop.de | dátum vydania = 2017-11-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-10-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Od roku 2018 vydáva aj vlastné rapové skladby.<ref name="giga">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Fleischer | meno = Lisa | autor = | odkaz na autora = | titul = Nach 12 Jahren: Das Unreal Tournament Kid beantwortet Fragen zu seinen alten Videos | url = https://www.giga.de/spiele/unreal-tournament/news/nach-12-jahren-das-unreal-tournament-kid-beantwortet-fragen-zu-seinen-alten-videos/ | vydavateľ = giga.de | dátum vydania = 2018-03-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-10-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dnes je video považované za hlavný príklad webových videí v roku 2000 a bolo študované v kontexte psychológie používateľov počítačov. == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{preklad|en|Angry German Kid|1132244164}} == Externé odkazy == * [https://knowyourmeme.com/memes/angry-german-kid-keyboard-crasher Položka] na Know Your Meme (anglicky) * [https://archive.org/details/AGK.wmv Pôvodné video] * [https://www.youtube.com/watch?v=xVdFubWkQrc The Incredible Story of the Angry German Kid], Simplicissimus, [[YouTube]] kanál [[Funk (media offering)|funku]], 27. mája 2020 [[Kategória:Virálne videá]] [[Kategória:Filmy z 2005]] [[Kategória:Internetové mémy]] [[Kategória:Filmy podľa názvu]] qos9er3lzghgpgzqdb450rkms9ntcpa 0 693486 8212959 8205094 2026-05-13T01:33:32Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8212959 wikitext text/x-wiki '''Okres Pastovce''' (dobový názov '''Pastúchov''')<ref name=":1" /><ref name=":3" /> bol jedným zo [[Slúžnovský okres|slúžnovských okresov]] [[Hontianska župa (Česko-Slovensko)|Hontianskej župy]] v [[Prvá česko-slovenská republika|Česko-Slovensku]].<ref name=":1" /> Okres vznikol pri vyhlásení Česko-Slovenskej republiky a svoju pôsobnosť ukončil [[1. január|1. januára]] [[1923]].<ref name=":3" /> Sídlom okresu boli [[Pastovce]].<ref name=":2" /> ==Historický vývoj== Po vyhlásení [[Martinská deklarácia|Martinskej deklarácie]] [[30. október|30. októbra]] [[1918]] a pripojení územia [[Slovensko|Slovenska]] k Česko-Slovensku prebralo územie Slovenska župný a municipálny systém pochádzajúci z obdobia [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]]. Zaisťoval to zákon č.11/1918 Zb. z. a n. vydaný [[Národný výbor československý|Národným výborom československým]] v [[Praha|Prahe]], ktorý mal zabezpečiť kontinuitu a nerušený prechod správy do nového štátneho úradu. Jedným z provizórnych administratívnych celkov na území Slovenska bola [[Prvá česko-slovenská republika|prvorepubliková]] [[Hontianska župa (Česko-Slovensko)|Hontianska župa]], ktorá vznikla pripojením väčšej časti pôvodnej [[Uhorsko|uhorskej]] [[Hontianska župa (Uhorsko)|Hontianskej župy]] k Česko-Slovensku, čo bolo dodatočne potvrdené podpísaním [[Trianonská mierová zmluva|Trianonskej dohody]] dňa [[4. júl|4. júla]] [[1920]].<ref>http://web.sahy.sk/sk/mesto/mesto/asp1o2.htm</ref> Okres Pastovce vznikol z potreby vytvorenia novej územnej administratívy pre obce, ktoré boli súčasťou bývalých uhorských okresov so sídlami v obci [[Vámosmikola]] a meste [[Szob]]. Cez tieto okresy pretekala rieka [[Ipeľ]], ktorá sa stala štátnou hranicou medzi [[Maďarsko|Maďarskom]] a [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]]. Okresné centrá sa nachádzali na maďarskej strane [[Hontianska župa (Uhorsko)|Hontu]] a obce na slovenskej strane tak ostali bez okresnej príslušnosti. Ako provizórne riešenie vznikol nový slúžnovský okres so sídlom v [[Pastovce|Pastovciach]], a to zlúčením obcí z okresov Vámosmikola a Szob, ležiacich na [[Slovensko]]m území. Nariadením č. 281/1922 Zb. vlády republiky Československej zo dňa [[21. september|21. septembra]] [[1922]] boli pripojené obce nachádzajúce sa v južnej polovici okresu Pastovce do okresu Párkáň ([[Štúrovo]]) v [[Komárňanská župa (Česko-Slovensko)|Komárňanskej župe]].<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nařízení 281/1922 Sb. , kterým se upravují obvody některých žup a služnovských okresů na Slovensku úplné a aktuálne znenie|url=https://www.aspi.sk/products/lawText/1/3075/1/2|vydavateľ=ASPI|dátum prístupu=2023-02-19|jazyk=sk|meno=|priezvisko=|url archívu=https://web.archive.org/web/20230211204930/https://www.aspi.sk/products/lawText/1/3075/1/2|dátum archivácie=2023-02-11}}</ref> Hontianska župa, ako aj jej slúžnovské okresy, zanikla [[1. január|1. januárom]] [[1923]]. Od tohto dátumu bolo uvedené do platnosti [[Župa (Česko-Slovensko)|nové župné zriadenie]], ktoré nahradilo dovtedajšiu územnú správu na [[Slovensko|Slovensku]]. Celé zvyšné územie slúžnovského okresu Pastovce bolo zlúčené s južnou časťou slúžnovského okresu Levice do nového okresu so sídlom v [[Želiezovce|Želiezovciach]] a prevedené do novej [[Zvolenská župa (Česko-Slovensko, 1923 – 1928)|Zvolenskej župy (XVIII.)]].<ref name=":3" /><ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vývoj územnosprávneho usporiadania Slovenska|url=https://storymaps.arcgis.com/stories/1a23aade99bd4154a3f494ea74f4234d|vydavateľ=ArcGIS StoryMaps|dátum vydania=2022-06-09|dátum prístupu=2023-02-25|jazyk=sk|meno=Vladimír|priezvisko=Bačík}}</ref> Obce, už od roku 1922 patriace ku Komárňanskej župe, sa tým istým dňom stávajú súčasťou [[Nitrianska župa (Česko-Slovensko, 1923 – 1928)|Nitrianskej župy (XVI.)]].<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nařízení 378/1922 Sb. o rozdělení a sídlech okresních úřadů na Slovensku úplné a aktuálne znenie|url=https://www.aspi.sk/products/lawText/1/3172/1/2|vydavateľ=ASPI|dátum prístupu=2023-02-19|jazyk=sk|meno=|priezvisko=|url archívu=https://web.archive.org/web/20230219150236/https://www.aspi.sk/products/lawText/1/3172/1/2|dátum archivácie=2023-02-19}}</ref><ref name=":4" /> == Geografia == Okres Pastovce v roku 1920 susedil na západe s okresom Párkáň (Štúrovo) a okresom Levice, na severe s okresom [[Bátovce (slúžnovský okres)|Bátovce]] a na východe s okresom [[Šahy (slúžnovský okres)|Šahy]]. Na juhu a juhovýchode okres susedil s [[Maďarské kráľovstvo|Maďarským kráľovstvom]], ktorého hranicu tvorila na juhu rieka [[Dunaj]] a na východe [[Ipeľ]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Gurňák|meno=Daniel|titul=Regionálnogeografické špecifiká vývoja administratívneho členenia územia Slovenska|url=http://www.regionalnageografia.sk/publikacie/pub/RDS/07_gurnak.pdf|dátum vydania=2014|dátum prístupu=24-02-2023|dátum archivácie=2023-02-11|url archívu=https://web.archive.org/web/20230211221427/http://www.regionalnageografia.sk/publikacie/pub/RDS/07_gurnak.pdf|vydavateľ=Univerzita Komenského v Bratislave}}</ref> ==Administratívne členenie== {| class="wikitable sortable" style="text-align:center" !Obce okresu* !v roku 1919<ref name=":1">{{Citácia knihy|titul=Soznam miest na Slovensku ďla popisu ľudu z roku 1919|vydavateľ=Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska|miesto=Bratislava|rok=1920|dátum archivácie=19-02-2023|url archívu=https://archive.org/details/soznammiestnaslo00czec/mode/2up?view=theater}}</ref> !v roku 1922<ref name=":2" /> |- |[[Bajtava]] | × | |- |[[Bielovce]] (tiež Belovce) |× |× |- |[[Sikenička|Ďarmatky]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sikenička - História - Okres Nové Zámky - E-OBCE.sk|url=https://www.e-obce.sk/obec/sikenicka/2-historia.html|vydavateľ=www.e-obce.sk|dátum prístupu=2023-02-19|url archívu=https://web.archive.org/web/20210320204330/https://www.e-obce.sk/obec/sikenicka/2-historia.html|dátum archivácie=2021-03-20}}</ref> |× | |- |[[Hontianska Vrbica|Hontianske Ďarmoty]] |× |× |- |[[Zbrojníky|Dolný Feďvernek]]<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=História Zbrojníky|url=https://www.zbrojniky.sk/historia.html|vydavateľ=www.zbrojniky.sk|dátum prístupu=2023-02-19}}</ref> |× |× |- |[[Zbrojníky|Horný Feďvernek]]<ref name=":0" /> |× |× |- |[[Chľaba|Helemba]] |× | |- |[[Kamenica nad Hronom|Hronská Kamenica]] |× | |- |[[Malé Kosihy]] |× | |- |[[Leľa|Lelid]] |× | |- |[[Lontov]] |× |× |- |[[Malé Ludince]] |× |× |- |[[Pavlová|Páld]] |× | |- |[[Pastovce|Pastuchov]] |× |× |- |[[Kukučínov|Malý Pesek]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Malý Pesek|url=https://maly-pesek.oma.sk/|vydavateľ=maly-pesek.oma.sk|dátum prístupu=2023-02-19|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref> |× |× |- |[[Sikenica (okres Levice)|Veľký Pesek]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Oficiálna stránka obce SIKENICA|url=https://www.sikenica.sk/|vydavateľ=www.sikenica.sk|dátum prístupu=2023-02-19}}</ref> |× |× |- |[[Ipeľský Sokolec|Sakáľoš]] |× |× |- |[[Kubáňovo|Setich]] |× |× |- |[[Salka|Sokolová]] (tiež Salka) |× | |- |[[Šalov|Šarlušky]] (tiež Malý Šalov) |× |× |- |[[Sikenica (okres Levice)|Trgiňa]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.e-obce.sk/obec/sikenica/2-historia.html |dátum prístupu=2023-02-19 |url archívu=https://web.archive.org/web/20230219185320/https://www.e-obce.sk/obec/sikenica/2-historia.html |dátum archivácie=2023-02-19 }}</ref> |× |× |- |[[Zalaba]] |× |× |- |} ''*Uvedené sú dobové názvy obcí.''<ref name=":1" /> ==Pozri aj== *[[Hontianska župa (Česko-Slovensko)]] *[[Komárňanská župa (Česko-Slovensko)]] *[[Hont (slovenský región)]] *[[Hont (maďarský región)]] *[[Hontianska župa (Uhorsko)]] ==Referencie== {{Referencie}}{{Administratívne členenie Česko-Slovenska}} [[Kategória:Hont]] [[Kategória:Slúžnovské okresy]] [[Kategória:Administratívne členenie Česko-Slovenska]] [[Kategória:Pastovce]] 10jtk8ghwtgly4l1dtzrjguxkl3uu2b 0 693986 8212772 8169359 2026-05-12T17:02:54Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8212772 wikitext text/x-wiki ::''Ohováranie môže byť aj jeden z možných prekladov latinského pojmu calumnia (porovnaj nižšie), pozri [[calumnia]].'' '''Ohováranie''' (dokonavý vid: '''ohovorenie''') je vo všeobecnom význame (spravidla úmyselné) hovorenie nepravdy o niekom alebo hanenie niekoho<ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = ohovoriť | titul = Krátky slovník slovenského jazyka | odkaz na titul = Krátky slovník slovenského jazyka | vydanie = 5 | typ vydania = dopl. a uprav. | miesto = Martin | vydavateľ = Matica slovenská | rok = 2020 | isbn = 978-80-8128-261-4 | počet strán = 960 | strany = 434 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = ohovárať | editori = [[Štefan Peciar]] | titul = Slovník slovenského jazyka | odkaz na titul = Slovník slovenského jazyka (Peciar) | zväzok = II l{{--}}o | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Vydavateľsto SAV | rok = 1960 | url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=ohov%C3%A1ra%C5%A5&s=exact&c=1331&cs=&d=peciar# | počet strán = 648 | strany = 534 }}; {{Citácia knihy | kapitola zborník = osočovať | editori = Štefan Peciar | titul = Slovník slovenského jazyka | zväzok = II l{{--}}o | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Vydavateľsto SAV | rok = 1960 | url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=oso%C4%8Dova%C5%A5&s=exact&c=7d11&cs=&d=peciar# | počet strán = 648 | strany = 604 }}</ref>. Ohováranie je ale aj špecificky pojem v práve rôznych štátov (napr. v Česku: pomluva, v Rakúsku: üble Nachrede, v Nemecku: üble Nachrede a Verleumdung, v Maďarsku: rágalmazás, v anglicky hovoriacich štátoch<ref>CHROMÁ, M. Česko-anglický právnický slovník s vysvětlivkami. Leda. 2003. S. 239</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Black | meno = Henry Campbell | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Nolan | meno2 = Joseph R. | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Nolan-Haley | meno3 = Jacqueline M. | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Blackův právnický slovník | vydanie = 6 | vydavateľ = Victoria | miesto = Praha | rok = 1993 | počet strán = 767 | url = | isbn = 80-85605-23-6 | kapitola = | strany = 116, 198, 394, 843, 1273| jazyk = }}</ref>: defamation [ t.j. slander alebo libel], calumny, calumniation, aspersions). O ohováraní v slovenskom práve pozri nižšie. == Názvy == Úplné synonymum vo všetkých významoch je starší výraz '''pomluva''' ('''pomlúvanie''', '''pomluvenie''').<ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = pomlúvať | editori = Štefan Peciar | titul = Slovník slovenského jazyka | zväzok = III p{{--}}r | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | rok = 1963 | url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=poml%C3%BAva%C5%A5&s=exact&c=j743&cs=&d=peciar# | počet strán = 912 | strany = 244 }}; {{Citácia knihy | kapitola zborník = pomluva | editori = Štefan Peciar | titul = Slovník slovenského jazyka | zväzok = III p{{--}}r | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | rok = 1963 | url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=pomluva&s=exact&c=D8e7&cs=&d=peciar# | počet strán = 912 | strany = 244 }}</ref><ref name=Ber/><ref name=Poz>Pozri zdroje uvedené nižšie v kapitole Staršie trestnoprávne úpravy a názvy.</ref> Čiastočné synonymá vo všeobecnom (a len v niektorých prípadoch aj v právnom) význame sú: '''difamovanie''' ('''difamácia''')<ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = difamácia | priezvisko = Šaling | meno = Samo | odkaz na autora = | priezvisko2 = Ivanová-Šalingová | meno2 = Mária | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Maníková | meno3 = Zuzana | odkaz na autora3 = | titul = Veľký slovník cudzích slov | odkaz na titul = Veľký slovník cudzích slov | vydanie = 2 | typ vydania = rev. a dopl. | miesto = Veľký Šariš | vydavateľ = SAMO-AAMM | rok = 2000 | isbn = 80-967524-6-4 | počet strán = 1328 | strany = 271 }}; {{Citácia knihy | kapitola zborník = difamovať | priezvisko = Šaling | meno = Samo | priezvisko2 = Ivanová-Šalingová | meno2 = Mária | priezvisko3 = Maníková | meno3 = Zuzana | titul = Veľký slovník cudzích slov | vydanie = 2 | typ vydania = rev. a dopl. | miesto = Veľký Šariš | vydavateľ = SAMO-AAMM | rok = 2000 | isbn = 80-967524-6-4 | počet strán = 1328 | strany = 271 }}</ref>, '''insinuovanie''' ('''insinuácia''')<ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = insinuácia | priezvisko = Šaling | meno = Samo | priezvisko2 = Ivanová-Šalingová | meno2 = Mária | priezvisko3 = Maníková | meno3 = Zuzana | titul = Veľký slovník cudzích slov | vydanie = 2 | typ vydania = rev. a dopl. | miesto = Veľký Šariš | vydavateľ = SAMO-AAMM | rok = 2000 | isbn = 80-967524-6-4 | počet strán = 1328 | strany = 550 }}; {{Citácia knihy | kapitola zborník = insinuovať | priezvisko = Šaling | meno = Samo | priezvisko2 = Ivanová-Šalingová | meno2 = Mária | priezvisko3 = Maníková | meno3 = Zuzana | titul = Veľký slovník cudzích slov | vydanie = 2 | typ vydania = rev. a dopl. | miesto = Veľký Šariš | vydavateľ = SAMO-AAMM | rok = 2000 | isbn = 80-967524-6-4 | počet strán = 1328 | strany = 550 }}</ref>, '''utŕhanie na cti''' ('''utrhnutie na cti''')<ref>utrhnúť. in: [[Krátky slovník slovenského jazyka]] 2003</ref><ref>utŕhanie. In: VENDÉGH, I. et al. Slovensko-maďarský slovník. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo. 1973. S. 708.</ref><ref name=Poz/>, '''nactiutŕhanie'''<ref name=Poz/> ('''nactiutrhnutie'''<ref>Predsavzatie. In: Kazateľňa: časopis pre katolícke duchovné rečníctvo. Skalica: Fr. Richard Osvald. č. 3, 1900. S. 92</ref>), '''utŕhačstvo'''<ref>utŕhačstvo. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref><ref>utŕhačstvo. In: VENDÉGH, I. et al. Slovensko-maďarský slovník. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo. 1973. S. 708.</ref><ref name=Ber/>, '''osočovanie''' ('''osočenie'''), '''ovrávanie''' ('''ovravenie'''), '''očierňovanie''' ('''očiernenie'''), '''klebeta''', '''oklebetovanie''' ('''oklebetenie'''); hovorové čiastočné synonymá sú: '''ohovár(ač)ka''', '''pletka''', '''osočovačka'''<ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = klebeta | priezvisko = Pisárčiková | meno = Mária | odkaz na autora = | spoluautori = et al. | titul = Synonymický slovník slovenčiny | odkaz na titul = Synonymický slovník slovenčiny | vydanie = 3 | typ vydania = nezm. | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 2004 | isbn = 80-224-0801-8 | url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=klebeta&s=exact&c=Nf4a&cs=&d=sss# | počet strán = 998 | strany = }}; {{Citácia knihy | kapitola zborník = oklebetiť | priezvisko = Pisárčiková | meno = Mária | odkaz na autora = | spoluautori = et al. | titul = Synonymický slovník slovenčiny | vydanie = 3 | typ vydania = nezm. | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 2004 | isbn = 80-224-0801-8 | url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=oklebeti%C5%A5&s=exact&c=Cc46&cs=&d=sss# | počet strán = 998 | strany = }}</ref><ref name="SSSJ">{{Citácia knihy | kapitola zborník = klebeta | editori = [[Alexandra Jarošová]], Klára Buzássyová | titul = Slovník súčasného slovenského jazyka | odkaz na titul = Slovník súčasného slovenského jazyka | zväzok = H{{--}}L | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 2011 | isbn = 978-80-224-1172-1 | url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=klebeta&s=exact&c=K8f6&cs=&d=sssj# | počet strán = 1087 | strany = }}</ref>; zastarané čiastočné synonymá sú: ''utŕhanie'' (''utrhnutie'')<ref name=BerUt/><ref name=Ber/>, ''utrhavosť''<ref name=BerUt>utrháňí.In: [[Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí]]</ref>, ''omluva'' (''omlúvanie'', ''omluvenie'')<ref name=Ber>pomluwa. In: [[Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí]]</ref><ref name=BernOm>omlúwáňí, omluweňí. In: [[Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí]]</ref><ref>omluva. In: [[Historický slovník slovenského jazyka]]</ref>, ''uhováranie'' (''uhovorenie'')<ref name=BernOm/>, ''potváranie'' (''potvorenie'')<ref>potvoriť. In: [[Historický slovník slovenského jazyka]]</ref><ref name=Šuj>ŠUJANSKÝ, F. Niečo zo stariny slovenskej. In: Slovenské pohľady na literatúru, umenie a život. 1893. S. 57 [https://books.google.sk/books?id=3cE-AAAAYAAJ&pg=PA57&dq=calumnia&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwiGmLCJ3sSDAxVOEhAIHXqpAugQ6AF6BAgGEAI#v=onepage&q=calumnia&f=false]</ref>, ''potvor''<ref name=Šuj/>, ''uklebetovanie'' (''uklebetenie'')<ref name=BernOm/>. Uvedené synonymá sú tu preto označené ako čiastočné, lebo podľa rôznych zdrojov majú aj trochu iné významy. Napríklad slovo klebeta podľa ''[[Krátky slovník slovenského jazyka|Krátkeho slovníka slovenského jazyka]]'' znamená „ohovárajúca, osočujúca správa“, pričom slovo osočovať neznamená len ohovárať, ale aj haniť<ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = ohovárať | titul = Krátky slovník slovenského jazyka | odkaz na titul = Krátky slovník slovenského jazyka | vydanie = 4 | typ vydania = dopl. a upr. | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 2003 | isbn = 80-224-0750-X | url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=ohov%C3%A1ra%C5%A5&s=exact&c=o174&cs=&d=kssj4# | počet strán = 985 | strany = 431 }}; {{Citácia knihy | kapitola zborník = osočovať | titul = Krátky slovník slovenského jazyka | vydanie = 4 | typ vydania = dopl. a upr. | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 2003 | isbn = 80-224-0750-X | url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=oso%C4%8Dova%C5%A5&s=exact&c=30e6&cs=&d=kssj4# | počet strán = 985 | strany = 448 }}</ref>. Iná (širšia) je definícia uvedená napr. v ''[[Slovník súčasného slovenského jazyka|Slovníku súčasného slovenského jazyka]]'', podľa ktorého je klebeta „neoverená, nepresná, často zveličená informácia, obyč. hanlivého charakteru“<ref name="SSSJ"/>. == Ohováranie v slovenskom práve == === Ohováranie podľa Trestného zákona === Podľa § 373 Trestného zákona je ohováranie (iný názov: '''trestný čin ohovárania''', o starších názvoch pozri nižšie) [[trestný čin]] spočívajúci v tom, že niekto o niekom inom [[oznámenie|oznámi]] nepravdivý [[údaj]], ktorý je spôsobilý (teda schopný) značnou mierou ohroziť jeho [[vážnosť]] u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo mu spôsobiť inú vážnu [[ujma|ujmu]]<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon : § 373 Ohováranie | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-373 | vydavateľ = Úrad vlády SR | dátum vydania = 2005-05-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-06 | miesto = Bratislava}}</ref> Ohováranou osobou môže byť len [[fyzická osoba]]; ustanovenie teda nechráni in­šti­tú­cie, úra­dy, práv­nic­ké oso­by, ko­lek­tí­vy, sku­pi­ny osôb a pod.<ref name=X/> Je sporné, či je podmienkou ohovárania, aby u ohovárajúceho bol prítomný [[priamy úmysel]] ohovárať.<ref name=X/> Vyššie spomínané ohrozenie musí byť naozaj značné, t.j. nestačí oh­ro­ze­nie v níz­kej či ob­vyk­lej in­ten­zi­te (porov. Uz­ne­se­nia Naj­vyš­šie­ho sú­du ČR pod sp. zn. 5 Tdo 83/2003 a sp. zn. 11 Tdo 15/2008).<ref name=X/> Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČSSR R 41/1970 musí byť medzi vyššie uvedeným oznámením a jeho nás­led­kom (teda ohrozením vážnosti atď.) [[prí­čin­ná súvislosť]].<ref name=X/> Skutková podstata ohovárania je naplnená bez ohľadu na formu oznámenia – môže ísť o ústne, písomne či elektronicky šírené údaje (e-mail, fax) či šírenie formou tlače, cez médiá a pod.<ref name=X>{{Citácia periodika | priezvisko = Repa | meno = Ondrej | autor = | odkaz na autora = | titul = Trestný čin ohovárania vs. prípustná (dovolená) kritika | periodikum = Právne listy | odkaz na periodikum = | url = http://www.pravnelisty.sk/clanky/a649-trestny-cin-ohovarania-vs-pripustna-dovolena-kritika | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2018-04-23 | dátum prístupu = 2023-03-06}}</ref> Podľa stupňa zavinenia môže ísť o [[zločin]] alebo [[prečin]]. === Iné predpisy === [[Zákon o priestupkoch]] pojem ohováranie nepozná, pozná ale podobný inštitút niekedy označovaný ako [[urážka na cti]] (v užšom zmysle). Spomína sa v § 49 Zákona o priestupkoch ako [[priestupok]] proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa ohovárajúci dopustí, ak inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech. Za takýto priestupok je možné udeliť pokutu do výšky 33 eur.<ref name=Y>Právny poradca - ohováranie [https://www.pravny-poradca.sk/ohovaranie]</ref> Ani [[Občiansky zákonník]] pojem ohováranie nepozná (presná definícia ohovárania tu teda nie je jasná), no vo všeobecnosti to, čo sa bežne chápe ako ohováranie, môže spadať pod porušenie [[právo na ochranu osobnosti|práva na ochranu osobnosti]] (§ 11 - 16 Občianskeho zákonníka), takže je možné si nárokovať zodpovedajúcu [[náhrada škody|náhradu škody]].<ref name=Y/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. : Ochrana osobnosti | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#predpis.cast-prva.hlava-druha.oddiel-prvy.skupinaParagrafov-ochrana_osobnosti | vydavateľ = Úrad vlády SR | dátum vydania = 1964-02-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-06 | miesto = Bratislava }}</ref> === Staršie trestnoprávne úpravy a názvy === Staršie trestnoprávne definície ohovárania sú uvedené v týchto zákonoch (tu zoradených od najnovších po najstaršie, tak ako postupne nadobúdali účinnosť): *zákon č. 140/1961 Zb. trestný zákon:<ref>[https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/140/vyhlasene_znenie.html]</ref> :- § 206 - po česky pomluva<ref>[http://aplikace.mvcr.cz/sbirka-zakonu/ViewFile.aspx?type=c&id=1100]</ref>; po slovensky ohováranie *zákon č. 86/1950 Zb. trestný zákon:<ref>[https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/86/vyhlasene_znenie.html]</ref> :- § 189 - po česky pomluva<ref>[https://www.zakonyprolidi.cz/cs/1950-86/zneni-0]</ref>; po slovensky ohováranie *zákon č. 108/1933 Sb. o ochrane cti:<ref name=Takáč>TAKÁČ, M., ZÁTURECKÝ, P. Československé trestné a hmotné právo platné na Slovensku. Bratislava: Práv. jednota, 1948. S. 332</ref><ref name=OCč>zákon č. 108/1933 o ochraně cti [https://www.aspi.sk/products/lawText/1/5698/1/2/zakon-c-108-1933-sb-o-ochrane-cti/zakon-c-108-1933-sb-o-ochrane-cti?timeslice=28.02.1947&lastPara=2] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240105060700/https://www.aspi.sk/products/lawText/1/5698/1/2/zakon-c-108-1933-sb-o-ochrane-cti/zakon-c-108-1933-sb-o-ochrane-cti?timeslice=28.02.1947&lastPara=2 |date=2024-01-05 }}</ref> :- § 2 - po česky pomluva<ref name=OCč/>; po slovensky pomluva<ref name=Nový>Nový zákon o ochrane cti zo dňa 28. júna 1933 č. 108/33 Sb. z. a n. platný na celom území Republiky Československej. Trnava: Kališ a Katzburg. 1933. S. 6</ref><ref>RÁLIŠ, A. Slovenské trestné zákony. Bratislava: Justitia. 1943. S. 302.</ref> alebo osočovanie<ref name=Takáč/> :- § 3 - po česky utrhání na cti<ref name=OCč/>; po slovensky utŕhanie na cti<ref name=Nový/><ref name=Takáč/> (utŕhaním na cti sa tu myslí vedome nepravdivá pomluva, t.j. to, čo sa v nemčine novšieho nemeckého - nie rakúskeho - práva označuje termínom Verleumdung) *1914. évi XLI. törvénycikk a becsület védelméről [čiže zákonný článok XLI/1914 o ochrane cti]:<ref>1914. évi XLI. törvénycikk a becsület védelméről [https://net.jogtar.hu/ezer-ev-torveny?docid=91400041.TV&searchUrl=/ezer-ev-torvenyei%3Fpagenum%3D37]</ref><ref name=epi>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = S-EPI s.r.o., AION CS s.r.o. | odkaz na autora = | titul = Postmortálna ochrana osobnosti pred neoprávnenými zásahmi médií – 2. časť | url = https://www.epi.sk/odborny-clanok/Postmortalna-ochrana-osobnosti-pred-neopravnenymi-zasahmi-medii-2-cast.htm | vydavateľ = epi.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-05 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=Guylay/> :- § 1 - po maďarsky rágalmazás; po slovensky pomluva<ref name=Slávik>SLÁVIK, M. Uhorský trestný zákonník o zločinoch a prečinoch. Bratislava: Comenius. 1921. S. 131</ref>, utŕhanie na cti<ref name=Slávik/><ref name=Masaryk>utrhání na cti. In: Masarykův slovník naučný. Díl VII. 1933. S. 509-510</ref><ref name=epi/> alebo nactiutŕhanie<ref name=epi/><ref>BEŇA, J., GÁBRIŠ, T. Dejiny práva na Slovensku (do roku 1918). Bratislava: Univerzita Komenského, Právnická fakulta. 2015. S. 249.</ref> *1878. évi V. törvénycikk a magyar büntetőtörvénykönyv a büntettekről és vétségekről [čiže zákonný článok V/1878 uhorský trestný zákonník o zločinoch a prečinoch]:<ref>1878. évi V. törvénycikk a magyar büntetőtörvénykönyv a büntettekről és vétségekről [https://net.jogtar.hu/jogszabaly?docid=87800005.TV&txtreferer=94500007.TV#lbj0id4d4a] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240105060653/https://net.jogtar.hu/jogszabaly?docid=87800005.TV&txtreferer=94500007.TV#lbj0id4d4a |date=2024-01-05 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Hungary | odkaz na autora = | titul = Das ungarische Strafgesetzbuch über Verbrechen und Vergehen ((Gesetzartikel V vom Jahre 1878)) | vydanie = | vydavateľ = Gedruckt in der königl. ungarischen Universitäts-Buchdruckerei | miesto = | rok = 1878 | počet strán = 119 | url = https://books.google.sk/books?id=wpYs10X1vAYC&printsec=frontcover&dq=Ungarisches+Strafgesetz+1878&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&redir_esc=y#v=onepage&q=Ungarisches%20Strafgesetz%201878&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 64 | jazyk = }}</ref><ref name=Guylay>GUYLAY, D. Becsület csorbításának vizsgálata a tényállásszerű és jogellenességet nélkülöző cselekmények körében - különös tekintettel az alkotmányos követelmények érvényesülésére. Doktori értekezés. 2022 [http://real-phd.mtak.hu/1171/1/Gyulay_Daniel_dolgozatv.pdf?_x_tr_sch=http&_x_tr_sl=af&_x_tr_tl=en&_x_tr_hl=sk&_x_tr_pto=wapp]</ref> :- § 258 - po maďarsky rágalmazás; po slovensky pomluva<ref name=L>LACLAVÍKOVÁ, M., ŠVECOVÁ, A. Pramene práva na území Slovenska II (1790-1918). Trnava: Typi Universitatis Tyrnaviensis. 2012. S. 544</ref><ref name=Slávik145/><ref>KEMÉNY, Ž. Súdne poplatky na Slovensku a Podkarpatskej Rusi (zák. čl. XLIII.-1914). Zvolen: Vlastným nákladom. 1933. S. 69</ref>, utŕhanie na cti<ref>ČULEN, K. Karol Salva. Liptovský Sv. Mikuláš: Tranoscius. 1943. S. 108.</ref>, nactiutŕhanie<ref name=L/> alebo osočovanie<ref name=Slávik145>SLÁVIK, M. Uhorský trestný zákonník o zločinoch a prečinoch. Bratislava: Comenius. 1921. S. 145</ref> Súhrnne teda, na základe predchádzajúceho odseku, oficiálne slovenské názvy ohovárania od konca 19. stor. boli: od roku 1950: ohováranie (teda súčasný názov); v rokoch 1933 - 1950: '''pomluva''', '''osočovanie''' (so špeciálnou formou nazývanou '''utŕhanie na cti'''); do roku 1933: '''pomluva''', '''osočovanie''', '''utŕhanie na cti''', '''nactiutŕhanie'''. Treba poznamenať, že na rozdiel od slovenského práva v českom práve '''utŕhanie na cti/nactiutŕhanie''' (po česky utrhání na cti/nactiutrhání) ako trestnoprávny termín do roku 1933 znamenalo to, čo sa dnes v Česku a (najneskôr od roku 1878) na Slovensku označuje ako [[krivé obvinenie]] (v češtine: křivé obvinění, v nemčine rakúskeho práva: Verleumdung, v maďarčine textu zák. článku V/1878: hamis vád). Toto zmenil až zákon č. 108/1933 Sb. o ochraně cti, ktorý vo svojom § 42 ods. 4 výslovne premenoval dovtedajšie (české) utŕhanie na cti na krivé obvinenie, a zároveň v § 3 výrazu utŕhanie na cti priradil nový význam - vedome nepravdivé ohováranie.<ref name=Masaryk/><ref>§ 209–210 a § 487–499 zákona č. 17/1852 ř. z., o zločinech, přečinech a přestupcích.</ref><ref>§§ 227 a nasl. 1878. évi V. törvénycikk a magyar büntetőtörvénykönyv a büntettekről és vétségekről [zákonný článok V/1878 uhorský trestný zákonník o zločinoch a prečinoch] [https://net.jogtar.hu/jogszabaly?docid=87800005.TV&txtreferer=94500007.TV#lbj0id4d4a] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240105060653/https://net.jogtar.hu/jogszabaly?docid=87800005.TV&txtreferer=94500007.TV#lbj0id4d4a |date=2024-01-05 }}</ref><ref>zákon č. 108/1833 o ochraně cti [https://www.aspi.sk/products/lawText/1/5698/1/2/zakon-c-108-1933-sb-o-ochrane-cti/zakon-c-108-1933-sb-o-ochrane-cti?timeslice=28.02.1947&lastPara=2] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240105060700/https://www.aspi.sk/products/lawText/1/5698/1/2/zakon-c-108-1933-sb-o-ochrane-cti/zakon-c-108-1933-sb-o-ochrane-cti?timeslice=28.02.1947&lastPara=2 |date=2024-01-05 }}</ref> ==Calumnia == {{Hlavný článok|calumnia}} Slovo ohováranie môže byť aj jeden z možných prekladov latinského pojmu calumnia (porov. napr. <ref name=Wer/>); ďalšie možné preklady sú: osočovanie, utŕhanie na cti, úklady, zastarano: pomluva, zastarano: potváranie. Výraz calumnia sa používal napríklad v rímskom práve, v cirkevnej latinčine i v uhorskom [[Tripartitum|Tripartite]]. Má viacero významov, hlavné významy pojmu calumnia sú: * [[krivé obvinenie]], falošná (najmä šikanózna) [[žaloba]], súdničkárstvo (v tomto význame sa výraz calumnia používal napr. v uhorskom Tripartite); * [[odsúdenie]] alebo [[trest]] (najmä [[pokuta]]) za krivé obvinenie/falošnú žalobu/súdničkárstvo; * ohováranie v tom význame, v akom sa používa v dnešnom slovenskom práve (pozri hore); * [[hanobenie]]; zlomyselná [[kritika]]; * prekrúcanie zákona; intrigánsky výklad niečoho; * [[intriga|intrigy]], [[úklad]]y; * [[sofizmus]].<ref name=Wer>{{Citácia knihy | priezvisko = Werbőczi | meno = István | autor = | odkaz na autora = | titul = Tripartitum | vydanie = | vydavateľ = EUROKÓDEX | miesto = | rok = 2008 | počet strán = 320 | url = https://books.google.sk/books?id=OsOOcqrEaQkC&printsec=frontcover&hl=sk#v=onepage&q&f=false| isbn = 978-80-89363-24-7 | kapitola = | strany = 30, 237| jazyk = }} (preklad. E. Štenpien)</ref><ref>SEGEDY, J. Tripartitum Juris Ungarici Tyrocinium: Juxta Ordinrm Titulorum Operis Tripartiti Sacris Canonibus Accomodatum. Tyrnaviae: Typis Academicis per Leopoldum Josephum Berger. 1734. S. 433</ref><ref>ŠPAŇÁR, J. Latinsko-slovenský slovník. Bratislava: SPN. 1987. S. 81</ref><ref>GEORGES, K. E. Ausführliches lateinisch-deutsches Handwörterbuch. Hannover 1913 (dotlač 1998). Band 1. stĺpce 938-939.</ref><ref>GREGOR, M. Tzv. procesné trestné činy v rímskom práve. Časopis pro právní vědu a praxi. 28. 2020. 189-203. [https://www.researchgate.net/publication/342539361_Tzv_procesne_trestne_ciny_v_rimskom_prave]</ref><ref>SIVÁK, F. Dejiny štátu a práva na území Slovenska do roku 1918. Bratislava: Právnická fakulta UK. 1998. ISBN 8071601004. S. 85</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Malý | meno = Karel | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Sivák | meno2 = Florián | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Dejiny štátu a práva v Česko-Slovensku do roku 1918 | vydanie = | vydavateľ = Obzor | miesto = | rok = 1992 | počet strán = 403 | url = | isbn = 978-80-215-0221-5 | kapitola = | strany =163 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Dvořáková | meno = Daniela | autor = | odkaz na autora = | titul = Rytier a jeho kráľ (Stibor zo Stiboríc a Žigmund Luxemburský) | vydanie = | vydavateľ = Rak | miesto = | rok = 2003 | počet strán = 527 | url = | isbn = 978-80-85501-25-4 | kapitola = | strany =238 | jazyk = }}</ref><ref>Názvoslovie bohovedecké - C. In: Kazateľňa: časopis pre katolícke duchovné rečníctvo. Skalica: Fr. Richard Osvald. 1882. 2(4), S. za stranou 128.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Brtko | meno = Róbert | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Čunderlík Čerbová | meno2 = Veronika | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Dudásová | meno3 = Eva | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = Lenhartová | meno4 = Katarína | autor4 = | odkaz na autora4 = | priezvisko5 = Mlkvý | meno5 = Matej | autor5 = | odkaz na autora5 = | spoluautori = NEMEC, Matúš | titul = Prvky a princípy rímskeho a kánonického procesného práva | vydanie = první | vydavateľ = Leges | miesto = Praha | rok = 2016 | počet strán = 156 | url = https://www.flaw.uniba.sk/uploads/media/Prvky_a_principy_rimskeho_a_kanonickeho_procesneho__prava__2016_.pdf| isbn = 978-80-7502-139-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref name=Šuj/> == Zdroje == {{Referencie}} [[Kategória:Trestné činy]] p7zu3ck54drwgdqgodg1wd9jdczm2nz 0 696303 8212969 7622260 2026-05-13T03:49:54Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8212969 wikitext text/x-wiki '''Peak signal-to-noise ratio''' (skratka '''PSNR''', doslova ''špičkový pomer signálu k šumu'') je [[pojem]] ktorý vyjadruje [[pomer]] medzi maximálnou možnou hodnotou [[Signál|signálu]] a výkonom [[Šum|šumu]], ktorý skresľuje hodnotu signálu. PSNR sa používa napríklad na [[meranie]] úrovne skreslenia pri [[Kompresia dát|kompresii]] obrázkov. Meria [[Kvalita|kvalitu]] komprimovaného obrázku v porovnaní s originálnym obrázkom. Čím vyššia je hodnota PSNR, tým lepšia je kvalita komprimovaného obrázku.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Compute peak signal-to-noise ratio (PSNR) between images - Simulink|url=https://www.mathworks.com/help/vision/ref/psnr.html|vydavateľ=www.mathworks.com|dátum prístupu=2023-04-27}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Meranie == Keďže väčšina [[Signál|signálov]] má široký dynamický rozsah, meria sa PSNR na [[Logaritmus|logaritmickej]] stupnici v [[Bel (jednotka)|decibeloch]].<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=How to Calculate PSNR|url=https://sciencing.com/how-to-calculate-psnr-12751768.html|vydavateľ=Sciencing|dátum prístupu=2023-04-27|jazyk=en}}</ref> Meranie úrovne skreslenia sa robí pomocou špičkového pomeru signálu k šumu (PSNR) a strednej kvadratickej chyby (MSE, anglicky Mean Sqare Error). PSNR predstavuje mieru maximálnej chyby, zatiaľ čo MSE predstavuje kumulatívnu štvorcovú chybu medzi komprimovaným a originálnym obrázkom. Inými slovami sa MSE používa na kontrolu [[Zhoda|zhody]] komprimovaného obrázku voči originálu. Čím nižšia je hodnota MSE, tým nižšia je [[chyba]] (inak povedané, tým viac je komprimovaný obrázok zhodný s originálom).<ref name=":0" /> == Výpočet == Za predpokladu, že [[Porovnávanie|porovnávame]] [[monochromatický]] obrázok I bez šumu a jeho približnú [[Kópia|kópiu]] K, tak sa PSNR na logaritmickej stupnici v decibeloch vypočíta pomocou [[Rovnica (matematika)|rovnice]]: <math>\mathrm{PSNR} = 10 \cdot \log_{10} \left( \frac{\mathrm{MAX}_I^2}{\mathrm{MSE}} \right) = 20 \cdot \log_{10} \left( \frac{\mathrm{MAX}_I}{\sqrt{\mathrm{MSE}}} \right)</math> kde sa MSE vypočíta pomocou [[Fyzikálny vzorec|vzorca]]: <math>\mathrm{MSE} = \frac{1}{mn}\sum_{i=0}^{m-1}\sum_{j=0}^{n-1} \|I(i,j) - K(i,j)\|^2</math> MAX je maximálne možná hodnota [[Pixel (grafika)|pixelov]] v originálnom obrázku (I). Počíta sa pomocou rovnice: MAX = (2ⁿ) – 1 Kde sa n rovná počtu [[Bit|bitov]] v pixeli. Napríklad, keď počítame MAX pre obrázok s 8 bitmi na kanál, vypočítame hodnotu takto: MAX = (2⁸) – 1 MAX = 256 – 1 MAX = 255 I a K sú [[Matica (matematika)|matice]] veľkosti MxN, ktoré reprezentujú porovnávané obrázky. I je referenčný obrázok (originálny obrázok) a K je testovací obrázok (komprimovaný obrázok). Písmenká I a J predstavujú hodnoty pixelov obrázku.<ref name=":1" /> Pri farebných obrázkoch sa PSNR počíta rôznymi spôsobmi. Rozdiel je ten, že farebný obrázok má viac farebných kanálov a preto je zložitejší na [[výpočet]]. Jedným zo spôsobov výpočtu je prevedenie obrázku do farebného modelu, ktorý obsahuje okrem iného aj komponent luma – [[jas]]. Medzi tieto farebné modely patrí napríklad YCbCr. PSNR sa potom počíta iba na [[Jas|luma]] kanále.<ref name=":0" /> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Spracovanie obrazu]] [[Kategória:Spracovanie digitálneho signálu]] jhz6qodgi2dsprq67t0fw6h2mzbo4kp 0 700842 8212981 7819268 2026-05-13T05:34:39Z Akul59 168826 pridaná [[Kategória:Plešivská planina]] pomocou použitia HotCat 8212981 wikitext text/x-wiki {{Infobox vrch | názov = Štít | obrázok = | popis = | štát = Slovensko | štát1 = | región = [[Košický kraj|Košický]] | región1 = | okres = [[Rožňava (okres)|Rožňava]] | okres1 = | obec = [[Plešivec]] | obec1 = | obec2 = | pohorie = [[Slovenský kras]] | podcelok = [[Plešivská planina]] | časť = | povodie = [[Slaná]] | povodie1 = | nadmorská výška = 851.2 | význačnosť = | zemepisná šírka = 48.653 | zemepisná dĺžka = 20.4112 | hornina = | orogenéza = Alpínske vrásnenie | najľahší výstup = z obce [[Honce]] | prvovýstup = | dátum prvovýstupu = | mapa = | popis mapy = | lokátor = Slovensko-reliéf | commons = | poznámka = | popis.mapy = Poloha v rámci Slovenska | popis.mapy1 = Poloha v rámci Košického kraja | lokátor1 = Košický kraj }} '''Štít'''<ref name=Geo/> ({{mnm|851.2}}<ref name=M/><ref name=AA>{{AtlasVKÚ2008|84}}</ref>) je [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] v [[Slovenský kras|Slovenskom krase]], [[Celok (geomorfológia)|krajinnom celku]] [[Slovenské rudohorie|Slovenského rudohoria]].<ref name="GCS"/> Leží nad obcou [[Honce]], približne {{Km|8|m|w}} západne od [[Rožňava|Rožňavy]].<ref name="mapa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=20.41118&y=48.653&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Poloha == Nachádza sa v severozápadnej časti [[Slovenský kras|pohoria]], v [[Plešivská planina|geomorfologickom podcelku Plešivská planina]].<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-20 | miesto = Bratislava }}</ref> Leží v [[Košický kraj|Košickom kraji]], v okrese [[Rožňava (okres)|Rožňava]] a na katastrálnom území obce [[Plešivec]].<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-20 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20231208204548/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | dátum archivácie = 2023-12-08 }}</ref> Najbližším sídlom sú severne situované [[Honce]], severozápadne sa nachádza [[Štítnik (okres Rožňava)|Štítnik]] a východne [[Rožňavské Bystré]], [[Rakovnica]] a [[Kružná]].<ref name="mapa"/> Vrch je súčasťou [[Národný park Slovenský kras|Národného parku Slovenský kras]] a na severné svahy zasahuje prírodná rezervácia [[Gerlašské skaly]].<ref name=M/> == Opis == Štít leží na severnom okraji rozsiahlej Plešivskej planiny a je jej najvyšším vrchom. Západne sa nachádza Roveň ({{Mnm|683}}), [[Hrádok (809,4 m n. m.)|Hrádok]] ({{Mnm|809}}), Klen ({{Mnm|600}}) a [[Slovenská skala]] ({{Mnm|622}}), južne [[Železné vráta (vrch v Slovenskom krase)|Železné vráta]] ({{Mnm|737}}), [[Ostrý vŕšok (vrch v Slovenskom krase)|Ostrý vŕšok]] ({{Mnm|775}}), [[Vlčí štít (814 m)|Vlčí štít]] ({{Mnm|814}}) a [[Červený kopec (vrch v Slovenskom krase)|Červený kopec]] ({{Mnm|802}}), východne Roveň ({{Mnm|528}}), [[Dievčenská skala]] ({{Mnm|660}}), Rákoš ({{Mnm|800}}), [[Nad Bystrianskou studňou]] ({{Mnm|760}}), [[Gerlašská skala]] ({{Mnm|752}}) a [[Turecká (vrch)|Turecká]] ({{Mnm|953}}) a severne Košarisko ({{Mnm|765}}), Repisko ({{Mnm|796}}) a Sivá skala ({{Mnm|740}}).<ref name=M>''Slovenský kras – Domica. Turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999</ref> Lokalitu odvodňuje [[Hončiansky potok]] do riečky [[Štítnik (rieka)|Štítnik]] v povodí rieky [[Slaná]]. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.<ref name="mapa"/> === Výhľady === Vrchol pokrýva súvislý lesný porast<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapy.cz | url = https://sk.mapy.cz/turisticka?source=osm&id=1067278403&x=20.4116587&y=48.6526835&z=16&base=ophoto | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-20 | miesto = | jazyk = }}</ref>, ktorý neumožňuje rozhľad. Z lokalít s redšou vegetáciou je možné vidieť okolité [[Zoznam vrcholov v Slovenskom krase|vrcholy Slovenského krasu]], no tiež [[Revúcka vrchovina|Revúcku vrchovinu]], [[Stolické vrchy]], časť [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]], hrebeň [[Tatry|Vysokých Tatier]], [[Volovské vrchy]] a prihraničné vrchy v Maďarsku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.com/?lat=48.65300&lng=20.41118&ele=851&azi=335.08&alt=-3.47&fov=45&cfg=s&name=48.65300%c2%b0N%2c%2020.41118%c2%b0E | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Prístup == Na vrchol nevedie značená turistická trasa, no severným a východným úbočím prechádza {{Turistická značka|modrá}} modro značený turistický chodník. Ten vedie od západu zo [[Štítnik (okres Rožňava)|Štítnika]], severným úbočím prechádza [[Prírodná rezervácia|prírodnou rezerváciou]] [[Gerlašské skaly]] a stáča sa južným smerom k [[Plešivec|Plešivcu]].<ref name="mapa"/> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Slovenský kras]] * [[Plešivská planina]] * [[Gerlašské skaly]] * [[Zoznam vrcholov v Slovenskom krase]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=20.41118&y=48.653&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Slovenský kras}} [[Kategória:Vrchy v Slovenskom krase]] [[Kategória:Vrchy pod 1000 metrov na Slovensku]] [[Kategória:Vrchy v okrese Rožňava]] [[Kategória:Plešivec]] [[Kategória:Plešivská planina]] f7gjyxf6s5x9znp54g828nddvbby7so 0 703622 8212965 8187959 2026-05-13T03:05:46Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8212965 wikitext text/x-wiki {{významnosť}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Pavol Boriš | Popis osoby = slovenský malovýrobca vína, spisovateľ a bývalý referent záujmovo umeleckej činnosti MO SZM v Pezinku, stredoškolský pedagóg a komunálny poslanec | Portrét = Pavol Boriš.jpg | Popis = Pavol Boriš v roku 2024 | Iné mená = Paľo Boriš | Dátum narodenia = {{dnv|1954|10|28}} | Miesto narodenia = [[Šaľa]], [[Česko-Slovensko]] | Štát pôsobenia = [[Slovensko]] | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = [[Slovensko]] | Bydlisko = [[Pezinok]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V sobotu sa opäť otvoria Pezinské vínne pivnice a dvory|url=https://bratislavskykraj.sk/pozyvame-vas-na-degustaciu-najlepsich-vin-z-pezinka-a-blizkeho-okolia/|dátum vydania=2022-06-02|dátum prístupu=2023-10-29|jazyk=sk-SK|meno=Michaela|priezvisko=Szusčíková}}</ref> | Zamestnanie = [[vinohradníctvo|vinohradník]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|meno=Jozef|priezvisko=Sedlák|titul=Vinohrady pod Karpatmi hostili ľudí najmä hroznom, ale aj burčiakom|url=https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/191797-vinohrady-pod-karpatmi-hostili-ludi-najmae-hroznom-ale-aj-burciakom/|vydavateľ=''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''|dátum vydania=2009-09-14|dátum prístupu=2023-10-29|jazyk=sk-SK}}</ref>, [[spisovateľ]] | Známy vďaka = [[Koncert mladosti]] | Alma mater = [[Strojnícka fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Strojnícka fakulta SVŠT]]<ref name="porta"/> | Manželka = Edita Borišová (od roku 1980) | Deti = Martin (* [[1984]])<br/>Zuzana (* [[1987]]) | Súvisiace články = | Rodičia = Ján Boriš<br/> Mária Borišová, rod. Tonková }} [[Ing.]] '''Pavol''' „'''Paľo'''“ '''Boriš''' (* [[28. október]] [[1954]], [[Šaľa]])<ref name="koncerty mladosti 2007">BORIŠ, Pavol, ŠTRBA, Ján, BITTNER, Peter. ''Koncerty mladosti ´76, ´77 – Československý Woodstock''. 2007. S. 102.</ref><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Československý Woodstock a iné spomienky v knihe Pavla Boriša|url=http://www.nulife.sk/nulife/2023/01/14/ceskoslovensky-woodstock-a-ine-spomienky-v-knihe-pavla-borisa/|dátum vydania=2023-01-14|dátum prístupu=2023-10-29|jazyk=sk-SK|priezvisko=Poisonboy|vydavateľ=nulife.sk}}</ref> je slovenský [[Vinohradníctvo|malovýrobca vína]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Boriš Pavol, Ing. {{!}} Člen {{!}} Malokarpatská vínna cesta®|url=https://mvc.sk/clen/boris-pavol-ing|vydavateľ=mvc.sk|dátum prístupu=2023-10-29|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Literatúra v Radnici: O Pezinku a všeličom inom s Pavlom Borišom|url=https://www.tvpezinok.sk/2023/literatura-v-radnici-o-pezinku-a-vselicom-inom-s-pavlom-borisom/|dátum prístupu=2023-10-29|jazyk=sk-SK}}</ref> [[spisovateľ]] a bývalý referent záujmovo umeleckej činnosti<ref name="porta"/> MO [[Socialistický zväz mládeže|SZM]] v [[Pezinok|Pezinku]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Keď máničky obsadili Pezinok, pohromu odvrátili The Beatles|url=https://domov.sme.sk/c/22190059/ked-manicky-obsadili-pezinok-pohromu-odvratili-the-beatles.html|vydavateľ=domov.sme.sk|dátum prístupu=2023-10-29|jazyk=sk|meno=Boris|priezvisko=Vanya|dátum vydania=2019-08-15}}</ref> stredoškolský [[učiteľ|pedagóg]] a komunálny [[poslanec]].<ref name="koncerty mladosti 2007"/> Je známy ako druhý hlavný organizátor<ref name="dennikn">{{Citácia periodika|priezvisko=Balogh|meno=Alexander|autor=|odkaz na autora=|titul=Pezinok 1976 bol slovenský Woodstock (foto)|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/489507/pezinok-1976-bol-slovensky-woodstock-foto/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2016-06-17|dátum prístupu=2023-10-03}}</ref> a zároveň organizátor oboch ročníkov<ref name="pezincan">{{Citácia periodika|priezvisko=Boriš|meno=Pavol|autor=|odkaz na autora=|titul=Koncert mladosti|periodikum=Pezinčan|odkaz na periodikum=Pezinčan (noviny)|url=http://pezincan.pezinok.sk/index.php|url archívu=https://web.archive.org/web/20220812050344/http://pezincan.pezinok.sk/index.php?yggid=article&cat=2016-05&article=14160|issn=1338-1857|vydavateľ=Mestský úrad|miesto=Pezinok|dátum=2016-05|dátum prístupu=2023-10-03|dátum archivácie=2022-08-12}}</ref> festivalu [[Koncert mladosti]].<ref name="tyzden">{{Citácia periodika | priezvisko = Kušnierik | meno = Juraj | autor = | odkaz na autora = | titul = Woodstock v Pezinku | periodikum = .týždeň | odkaz na periodikum = .týždeň | url = https://www.tyzden.sk/casopis/645/woodstock-v-pezinku/ | issn = 1336-653X | vydavateľ = W PRESS | miesto = Bratislava | dátum = 2007-08-18 | dátum prístupu = 2023-10-03 }}</ref> == Životopis == Narodil sa v [[Šaľa|Šali]]. V lete 1947 sa jeho rodičia prisťahovali do domu po [[Maďari|Maďaroch]] v obci [[Neded]]. Od roku 1961 žije v [[Pezinok|Pezinku]].<ref name=":0" /><ref name="koncerty mladosti 2007"/> Začiatkom [[70. roky 20. storočia|70. rokov 20. storočia]] sa vo [[vlak]]u spoznal a spriatelil s [[Ján Štrba|Jánom Štrbom]], ktorý so sebou vliekol veľký [[Magnetofón|cievkový magnetofón]].<ref name=":1" /> V roku 1974 absolvoval [[Elektrotechnika|elektro]][[Maturitná skúška|maturitu]]<ref name="koncerty mladosti 2007" /> a v rokoch 1976 až 1981<ref name="koncerty mladosti 2007" /> študoval strojársku technológiu na [[Strojnícka fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Strojníckej fakulte SVŠT]]<ref name="porta">HANZLÍK, Lubomír. ''Fenomén jménem PORTA''. 2021.</ref> v [[Bratislava|Bratislave]]. Po zakázaní festivalu [[Koncert mladosti]] bol ako spoluorganizátor predvolávaný na výsluchy a potrestaný tým, že nemohol oficiálne pôsobiť ako kultúrny referent miestnej organizácie [[Socialistický zväz mládeže|SZM]].<ref name="tyzden"/> Na jeho pozíciu bol dosadený jeho kamarát Ľubomír „Jačmeň“ Janečka, ktorý bol tzv. [[sideman]]om tímu ľudí okolo Paľa Boriša.<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Jaslovský|meno=Marián|titul=Musictown Pezinok: Otcovia komunít|periodikum=[[.týždeň]]|vydavateľ=W Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-11-07|ročník=22|číslo=46|strany=62|issn=1336-5932|odkaz na autora=Marián Jaslovský}}</ref> Na jeseň 1982 absolvoval základnú vojenskú službu (ZVS) v [[65. motostrelecký pluk|65. motostreleckom pluku]] v [[Cheb]]e.<ref name="Moje zimné písačky">BORIŠ, Pavol. ''Moje zimné písačky''. Pezinok : Vydavateľstvo Jela Pálešová, Impalex, 2022. {{ISBN|978-80-570-3285-4}}. S. 113.</ref> Angažoval sa vo [[Verejnosť proti násiliu|VPN]]. Medzi rokmi 1989 a 2001 bol [[učiteľ]]om strojárskych odborných predmetov na [[Stredné odborné učilište (Pezinok)|Strednom odbornom učilišti]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.soumrspk.edu.sk/dokumenty/bulletin.pdf|vydavateľ=SOU Pezinok|dátum prístupu=2023-11-21|titul=Jubilejný bulletin: 50 rokov SOU Pezinok|dátum vydania=2001}}</ref> V rokoch 1990 až 1998 bol [[poslanec|poslancom]] mestského zastupiteľstva v Pezinku. Od založenia do roku 2005 pracoval vo výbore Združenia pezinských vinohradníkov a vinárov.<ref name="koncerty mladosti 2007"/> [[Súbor:BSK OtvoreniePezinskychPivnic041 (32801657536).jpg|náhľad|Pavol Boriš počas Slávnostného otvorenia Pezinských vínnych pivníc v [[Malokarpatské múzeum v Pezinku|Malokarpatskom múzeu v Pezinku]] vo februári 2017.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fotoreportáž Pezinské vínne pivnice 2017|url=https://vladimircuvala.wordpress.com/2017/02/12/fotoreportaz-pezinske-vinne-pivnice-2017/|dátum vydania=2017-02-12|dátum prístupu=2023-11-09|jazyk=sk-SK}}</ref>]] V roku 2002<ref name=":1" /> alebo 2003<ref name="koncerty mladosti 2007" /><ref>BORIŠ, Pavol; ŠTRBA, Ján; BITTNER, Peter. ''Pezinok – bigbeatown''. 2. vyd. 2024. s. 159.</ref> sa stal šéfom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fyzulnačka 2007|url=https://www.pezinok.sk/novinka/81/fyzulnacka-2007|vydavateľ=Pezinok|dátum prístupu=2023-11-09|jazyk=sk|priezvisko=Nuaktiv}}</ref> a hlavným organizátorom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PEZINOK: Výstrelom z dela odštartujú sútaž vo varení fazuľovej polievky|url=https://www.aktuality.sk/clanok/143461/pezinok-vystrelom-z-dela-odstartuju-sutaz-vo-vareni-fazulovej-polievky/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum vydania=2009-08-20|dátum prístupu=2023-11-09|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> novovzniknutej akcie [[Fyzulnačka]].<ref name="koncerty mladosti 2007"/> Borišove vinohrady sa nachádzajú v hone [[Zoznam vinohradníckych honov v Pezinku|Škridláky]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Boriš Pavol, Ing.|url=https://vinko.sk/vinarstva/boris-pavol-ing-pezinok-1837|vydavateľ=vinko.sk|dátum vydania=2019-03-05|dátum prístupu=2023-10-31|jazyk=sk}}</ref> pezinského rajónu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=O víně > / Encyklopedie vína / Vinařství|url=http://www.ovine.cz/web/structure/vinarstvi-25.html?do%5BloadData%5D=1&itemKey=cz_249|vydavateľ=www.ovine.cz|dátum prístupu=2023-11-09}}</ref> Spolu s [[Peter Bittner|Petrom Bittnerom]] a fotografom [[Ján Štrba|Jánom Štrbom]] sú autormi troch kníh: prvého vydania ''Pezinok – bigbeatown'' s [[Kompilačný album|kompilačným]] [[Kompaktný disk|CD]] (2001),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pezinčania si pripomenú vývoj bigbítu v meste|url=https://kultura.sme.sk/c/141058/pezincania-si-pripomenu-vyvoj-bigbitu-v-meste.html|vydavateľ=kultura.sme.sk|dátum prístupu=2023-11-09|jazyk=sk|meno=|priezvisko=[[TASR]]|dátum vydania=2001-10-23}}</ref> ''Koncerty mladosti ´76, ´77 – Československý Woodstock'' (2007)<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Spomienka na Koncerty mladosti|periodikum=Pezinčan|odkaz na periodikum=|url=http://pezincan.pezinok.sk/index.php?yggid=article&cat=2007-07&article=6302|url archívu=https://web.archive.org/web/20220610113614/http://pezincan.pezinok.sk/index.php?yggid=article&cat=2007-07&article=6302|issn=1338-1857|vydavateľ=Mestský úrad|miesto=Pezinok|dátum=2007-07|dátum prístupu=2023-10-03|dátum archivácie=2022-08-12}}</ref> a druhého vydania ''Pezinok – bigbeatown'' (2024). Boriš a Bittner sa tiež považujú za kronikárov hudby [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]] v Pezinku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ROCK: Letmý pohľad na slovenský rock a rockové 60. roky|url=https://www.100soza.sk/blog/rock-letmy-poh-ad-na-slovensky-rock-a-rockove-60-roky|vydavateľ=[[SOZA]]|dátum vydania=2022-07-05|dátum prístupu=2023-11-09|jazyk=sk|priezvisko=Jaslovský|meno=Marián|odkaz na autora=Marian Jaslovský}}</ref> == Osobný život == [[Súbor:MODRA_hlavná_stanica-1_(cropped).jpg|alt=|náhľad|Pavol Boriš na [[Modranská železnica|Modranskej železnici]] v roku 2023]] Od roku 1980 je ženatý<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vicešampión Ing. Pavol Boriš doškoľoval frankovku v dedovom dubovom sude|url=https://www.sme.sk/c/2072642/vicesampion-ing-pavol-boris-doskoloval-frankovku-v-dedovom-dubovom-sude.html|vydavateľ=''[[SME]]''|dátum prístupu=2023-10-29|jazyk=sk|meno=Juraj|priezvisko=Mravec|dátum vydania=1997-04-26}}</ref> s manželkou Editou a je otcom syna Martina (* 1984) a dcéry Zuzany (* 1987).<ref name="koncerty mladosti 2007" /> == Publikácie == * BORIŠ, Pavol; [[Peter Bittner|BITTNER, Peter]]. ''Pezinok – bigbeatown''. 1. vyd. Renesans, 2001. {{ISBN|80-968427-2-2}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pezinok - bigbeatown - kniha|url=https://www.databazeknih.cz/knihy/pezinok-bigbeatown-474387|vydavateľ=www.databazeknih.cz|dátum prístupu=2023-10-29|priezvisko=Databazeknih.cz}}</ref> * BORIŠ, Pavol; ŠTRBA, Ján; BITTNER, Peter. ''Koncerty mladosti ´76, ´77 – Československý Woodstock''. 2007. * BORIŠ, Pavol. ''Moje zimné písačky''. Pezinok : Vydavateľstvo Jela Pálešová, Impalex, 2022. {{ISBN|978-80-570-3285-4}}. * BORIŠ, Pavol; [[Ján Štrba|ŠTRBA, Ján]]; BITTNER, Peter. ''Pezinok – bigbeatown''. 2. vyd. Pezinok : Občianske združenie P.R.D., 2024. {{ISBN|978-80-570-6127-4}}. == Ocenenia == * 2023: Cena primátora mesta Pezinok za činorodý život spojený s kultúrnym dianím v Pezinku a v oblasti vinárstva<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mimoriadne činorodí Pezinčania si prevzali ocenenia|url=https://www.pezinok.sk/novinka/6510/mimoriadne-cinorodi-pezincania-si-prevzali-ocenenia|vydavateľ=Pezinok|dátum prístupu=2023-10-29|jazyk=sk|priezvisko=Nuaktiv}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{DEFAULTSORT:Boriš, Pavol}} [[Kategória:Osobnosti zo Šale]] envqm67fjqpaznrjf28bqdagupsuyul 0 712694 8212721 8169207 2026-05-12T14:00:24Z Ome9a ÁNÓ 292995 1355 8212721 wikitext text/x-wiki {{Infobox Múzeum | Meno = Múzeum voskových figurín Madame Tussaudovej | Obrázok = WaxMuseumMadameTussaudsLondon.JPG | Popis obrázka = Od roku 2010 patrí k budove Múzea voskových figurín Madame Tussaudovej bývalé [[Londýnske planetárium]] (veľká kupola vľavo) | Adresa = [[Marylebone Road]]<br />[[City of Westminster]] | Mesto = [[Londýn]] | Krajina = [[Anglicko]]<br />[[Spojené kráľovstvo]] | Rok založenia = [[22. máj]] [[1355]] (pred {{vek|1355|5|22}} řokmi) | Rok zatvorenia = | Typ = Zábavný priemysel | Zbierka = voskové figuríny | Návštevníci = | Súčasť = <!-- Ak je súčasťou väčšieho komplexu múzeí --> | Riaditeľ = | Vedúci = | Kurátor = | Web = [https://www.madametussauds.com/ madametussauds.com] | Commons = Madame Tussauds }} '''Múzeum voskových figurín Madame Tussaudovej''' je svetoznáme múzeum voskových figurín populárnych osobností, ktoré bolo založené dňa [[22. máj]]a [[1835]] v [[Londýn]]e na ulici [[Baker Street]].<ref name="History">[http://www.madametussauds.com/london/about/history/default.aspx "The History of Madame Tussauds"] {{webarchive |url=https://web.archive.org/web/20131013114506/http://www.madametussauds.com/London/About/History/Default.aspx |date=13 October 2013}}. Madame Tussauds.com.</ref><ref name="NYT 2007">{{cite web |last=Rothstein |first=Edward |title=Ripley's Believe It or Not – Madame Tussauds |url=https://www.nytimes.com/2007/08/24/arts/design/24ripl.html |work=[[The New York Times]] |quote=Madame Tussaud (who gave the attraction its now-jettisoned apostrophe) ... |date=24 August 2007 |access-date=12 May 2010}}</ref> Pôvodnou najväčšou atrakciou múzea bola ''Chamber of Horrors'' (''Komnata hrôzy''), t.j. výstava Madame Tussaudovej v Londýne, predstavujúca verejnosti výstavu voskových figurín sériových vrahov a iných neslávne známych historických postáv.<ref name="Berridge">{{cite book |last=Berridge |first=Kate |title=Madame Tussaud: A life in wax |url=https://archive.org/details/madametussaud00kate |publisher=HarperCollins |location=New York |year=2006 |page=4 |isbn=978-0-06-052847-8}}</ref> V roku 1883 pôvodný obmedzený priestor lokality na Baker Street podnietil Tussaudovej vnuka, Josepha Randalla, aby adresu múzea zmenil na jej súčasné londýnske miesto, ktoré sa nachádza na [[Marylebone Road]]. Nové výstavné galérie boli s veľkým úspechom u verejnosti otvorené dňa [[14. júl]]a [[1884]]. Madame Tussaud & Sons bola založená ako súkromná spoločnosť s ručením obmedzeným (Ltd.) v roku [[1889]].<ref>{{cite book |title=The Law Journal Reports Volume 96 |publisher=E.B. Ince |page=328}}</ref> Múzeum voskových figurín Madame Tussaudovej, ktoré je od [[Viktoriánska éra|viktoriánskej éry]] jednou z mnohých hlavných turistických atrakcií v Londýne, návštevníkom predstavuje voskové figuríny slávnych a historických osobností, ako aj populárnych filmových a televíznych postáv, ktoré stvárnili slávni herci.<ref name="tourism">{{cite book |last1=Smith |first1=Andrew |last2=Graham |first2=Anne |title=Destination London. The Expansion of the Visitor Economy |date=2019 |publisher=University of Westminster Press |page=6|quote=Whilst London's appeal is based on historical attractions that date back to Roman times, the city's tourism 'industry' arguably dates back to the nineteenth century. In the period 1820–1840 new facilities were established that still provide the backbone of the city's tourism sector: iconic attractions (London Zoo, Madame Tussauds), leisure settings...}}</ref> V súčasnosti ho prevádzkuje britská zábavná spoločnosť [[Merlin Entertainments]]. Múzeum má pobočky v mestách na štyroch kontinentoch, pričom prvá takáto pobočka bola otvorená v [[Amsterdam]]e v roku 1970.<ref name=":0">{{cite news|url=http://timesofindia.indiatimes.com/india/Madame-Tussauds-to-open-shop-in-Delhi/articleshow/49763438.cms|title=Madame Tussauds' to open shop in Delhi |website=[[The Times of India]]|date=13 November 2015 }}</ref> ==História== ===Pozadie vzniku=== [[Marie Tussaudová]] sa narodila ako Marie Grosholtzová v roku [[1761]] v [[Štrasburg|Štrasburgu]] vo [[Francúzsko|Francúzsku]]. Jej matka pracovala vo [[Švajčiarsko|švajčiarskom]] [[Bern (mesto)|Berne]]. pre lekára a voskového modelára Philippa Curtiusa. Curtius Marie naučil už v detstve umeniu modelovania z vosku. Keď sa Curtius presťahoval do [[Paríž|Paríža]], Marie a jej matka ho nasledovali.<ref name=denton>{{cite web|url=https://thelegendsoflondon.wordpress.com/2012/05/26/the-baker-street-bazaar/|title=The Baker Street Bazaar|date=26 May 2012|accessdate=2024-04-25|archiveurl=https://web.archive.org/web/20170202030224/https://thelegendsoflondon.wordpress.com/2012/05/26/the-baker-street-bazaar/|archivedate=2017-02-02}}</ref> Svoju prvú voskovú sochu, ktorou bola postava [[Francúzsko|francúzskeho]] [[Filozof|filozofa]] a [[Osvietenstvo|osvietenského]] [[Spisovateľ|spisovateľa]] [[Voltaire|Voltaira]], Grosholtzová vytvorila v roku [[1777]].<ref>{{cite web|last=Du Plessis |first=Amelia |title=England—Madame Tussauds |url=http://www.england.org.za/madame-tussauds.php |publisher=Informational site about England |access-date=12 July 2011 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20111213062041/http://www.england.org.za/madame-tussauds.php |archive-date=13 December 2011}}</ref> Ako 17-ročná sa podľa svojich spomienok stala učiteľkou umenia Alžbety, sestry kráľa [[Ľudovít XVI.|Ľudovíta XVI]]. Počas [[Veľká francúzska revolúcia|Francúzskej revolúcie]] bola tri mesiace vo väzení, no následne ju prepustili.<ref name=denton/> Počas revolúcie Marie Grosholtzová vyrábala voskové modely mnohých prominentných obetí.<ref name=":1">{{Cite web|url=http://www.encyclopedia.com/topic/Marie_Tussaud.aspx|title=Marie Tussaud Facts, information, pictures {{!}} Encyclopedia.com articles about Marie Tussaud|website=Encyclopedia.com |access-date=28 March 2016}}</ref> <gallery> Marie Tussaud Madame Tussaud figure at Madame Tussauds London (33783680082).jpg|Marie Tussaudová pri vyrezávaní voskového diela Madame Tussaud 1761–1850.jpg|Pamätná tabuľa Madame Tussaudovej v múzeu voskových figurín, ktorý založila v Londýne </gallery> Po Curtiusovej smrti v roku 1794, Grosholtzová zdedila jeho rozsiahlu zbierku voskových modelov. Nasledujúcich 33 rokov s touto zbierkou cestovala po Európe a usporiadavala ich výstavy. V roku 1795 sa Marie Grosholtzová vydala za Francoisa Tussauda, prijala jeho priezvisko a premenovala svoju výstavnú show na Madame Tussaud's. V roku 1802 prijala pozvanie od priekopníka [[Laterna Magica|Laterny Magiky]] a hororového divadla, [[Fantazmagória|fantazmagórie]], [[Paul Philidor|Paula Philidora]], aby vystavovala svoje diela spolu s jeho výstavou v divadle Lyceum v Londýne. V tom čase bola na vzostupe v Londýne vlna kreatívnych nápadov. Vo [[West End (Londýn)|West Ende]] sa predstavovali nové divadelné hry, ktoré sa ako prvé začali označovať za [[Melodráma|melodrámy]]. Na pódiu vystúpil [[Joseph Grimaldi]] v svojej postave [[Klaun|klauna s bielou tvárou]] a dňa [[3. september|3. septembra]] [[1802]] vznikla poéma básnika [[William Wordsworth|Williama Wordswortha]] „Sonet skomponovaný pod westminsterským mostom (The Sonnet Composed Upon Westminster Bridge)“ opisujúca Londýn a rieku Temžu.<ref name="Walton">{{cite book |last1=Walton |first1=Geri |title=Madame Tussaud Her Life and Legacy |date=2019 |publisher=Pen & Sword Books |chapter=Chapter 15, page 1}}</ref> Tussaudová priniesla do mixu týchto kreatívnych nápadov všetky svoje posmrtné masky, voskové tváre a busty,<ref name="Walton"/> no znepáčilo sa jej, že ju Phillidor verejnosti neprezentoval a tak sa, rozhodla začať so svojimi nápadmi podnikať samostatne.<ref>{{cite news |title=How Madame Tussaud built her house of wax |url=https://www.nationalgeographic.co.uk/history-and-culture/2018/10/how-madame-tussaud-built-her-house-of-wax |access-date=9 April 2024 |publisher=National Geographic}}</ref> Kvôli [[Napoleonské vojny|napoleonským vojnám]] sa Madame Tussaudová do Francúzska vrátiť nemohla, preto cestovala po [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska|Veľkej Británii a Írsku]], kde vystavovala svoju zbierku a napokon sa usadila v Londýne. Od roku 1831 mala Madame Tussaudová niekoľko krátkych nájmov na hornom poschodí skupiny budov „Baker Street Bazaar“, ktoré boli na západnej strane Londýna a ulíc [[Baker Street]], [[Dorset Street]] a [[King Street]].<ref>Pilbeam (2006) pp. 102–106</ref> Toto miesto sa stalo súčasťou súdneho sporu o fingovanej smrti, ktorý prebehol v rokoch 1898–1907 pod názvom Druce-Portland case. Sídlo na Baker Street definitívne stalo prvým trvalým miestom pre Múzeum voskových figurín Madame Tussaudovej v roku 1836.<ref>Pilbeam (2006) pp. 100–104</ref> ===Založenie múzea=== [[Súbor:Madame Tussaud affiche 1835.jpg|thumb|Plagát pre výstavu voskových figurín Madamme Tussaudovej, [[Baker Street]], Londýn, 1835]] V roku 1835 sa Marie Tussaudová usadila na Baker Street a otvorila si tam svoje múzeum.<ref name="History"/> Jednou z hlavných atrakcií tohto múzea bola ''Chamber of Horrors'' (''Komnata hrôzy''). Autorstvo tohto názvu sa často pripisuje prispievateľovi do časopisu [[Punch (časopis)|''Punch'']] z roku 1845, ale zdá sa, že ho vytvorila sama Tussaudová a používala ho v reklame už v roku 1843.<ref name="Berridge"/> V tejto časti výstavy boli obete [[Veľká francúzska revolúcia|Francúzskej revolúcie]] a novovytvorené postavy vrahov a iných zločincov. Do múzea boli pridané aj ďalšie slávne osobnosti vrátane [[Horatio Nelson|Lorda Nelsona]], [[Arthur Wellesley, 1. vojvoda z Wellingtonu|vojvodu z Wellingtonu]], [[Henrich VIII.|Henricha VIII.]] a [[Viktória (Spojené kráľovstvo)|kráľovnej Viktórie]].<ref>{{cite book |last1=Timbs |first1=John |title=Curiosities of London: Exhibiting the Most Rare and Remarkable Objects of Interest in the Metropolis, with Nearly Sixty Years' Personal Recollections |date=1868 |publisher=Longmans, Green, Reader, and Dyer |page=819}}</ref> Rýchly komerčný úspech Madame Tussaudovej spôsobil, že jej meno sa etablovalo ako značka a múzeum sa stalo priekopníkom v inováciách rôznych foriem propagácie v časoch, keď bol [[Reklama|reklamný priemysel]] ešte len v plienkach.<ref name="Berridge" /> Atraktivita časti výstavy nazvanej ''Sieň slávy (The Hall of Fame)'' mala na verejnosť vo viktoriánskom Londýne veľký vplyv a byť do nej umiestnený v podobe voskovej figuríny bolo pre dotknutú osobnosť definitívnym dôkazom toho, že ako idol získala status [[Celebrita|celebrity]].<ref name="Berridge" /> [[Súbor:Street Advertising (5795814747).jpg|thumb|upright|left|Lepič plagátov umiestňuje oznam o otvorení Komnaty hrôzy, Londýn 1877. Komnata bola 11. apríla 2016 zatvorená a nahradila ju výstava Zážitky [[Sherlock Holmes|Sherlocka Holmesa]].<ref>{{cite news |title=Now you too can play at being Sherlock Holmes |url=https://inews.co.uk/essentials/now-can-play-sherlock-holmes-13201 |access-date=5 July 2020 |agency=iNews}}</ref>]] Iné podniky, ktoré sa nachádzali na Baker Street profitovali z toho, že sa nachádzali v tesnej blízkosti múzea Madame Tussaudovej. V roku 1860 [[Charles Dickens]] označil múzeum za jednu z najpopulárnejších londýnskych atrakcií, keď vo viktoriánskom periodiku [[All the Year Round|''All the Year Round'']] napísal: „Madame Tussaudová je niečo viac ako výstava, je to inštitúcia“.<ref>{{cite book |title=All the Year Round Volume 2 |date=1860 |publisher=Charles Dickens |page=250}}</ref> Vosková figurína Charlesa Dickensa bola v múzeu vystavená tri roky po jeho smrti.<ref>{{cite book |last1=Litvack |first1=Leon |last2=Vanfasse |first2=Nathalie |title=Reading Dickens Differently |date=2020 |publisher=Wiley |page=213}}</ref> Niektoré sochy, ktoré vytvorila samotná Marie Tussaudová, dodnes existujú. Galéria pôvodne obsahovala asi 400 rôznych figúr, ale poškodenie požiarom v roku [[1925]] spojené s ničením počas bombardovania Londýna v Hitlerovej bleskovej vojne, označovanej ako [[Blitzkrieg]], z roku 1941 vážne poškodilo väčšinu takýchto starších modelov. Samotné odliatky sa zachovali a umožnili prerobenie historických voskových figurín, ktoré možno stále vidieť v expozícii histórie múzea. Najstaršou vystavenou postavou je postava [[Madame du Barry]], dielo Curtia z roku 1765 a časť voskových figurín, ktoré zostali Grosholtzovej po jeho smrti. Medzi ďalšie tváre z čias Madamme Tussaudovej patria [[Maximilián Robespierre|Robespierre]] a [[Juraj III. (Veľká Británia)|Juraj III.]]<ref name="Telegraph" /> V roku 1842 Madame Tussaudová vyrobila svoj [[autoportrét]], ktorý je teraz vystavený pri vchode do jej múzea. Marie Tussaudová zomrela v spánku vo veku 88 rokov v Londýne dňa [[16. apríl|16. apríla]] [[1850]].<ref>{{cite book|last=Wilson|first=Scott|title=Resting Places: The Burial Sites of More Than 14,000 Famous Persons, 3d ed.|url=https://books.google.com/books?id=FOHgDAAAQBAJ&pg=PA762|access-date=30 November 2017|date=16 September 2016|publisher=McFarland|isbn=9781476625997|page=762}}</ref> [[File:'Madame Tussauds' in London..jpg|thumb|upright|Vstup do múzea v Londýne]] V roku [[1883]] obmedzený priestor a rastúce náklady na Baker Street podnietili vnuka Madame Tussaudovej, Josepha Randalla, aby zadal výstavbu budovy na súčasnom mieste múzea na [[Marylebone Road]]. Nové výstavné galérie boli úspešne otvorené dňa [[14. júl|14. júla]] [[1884]] a mali veľký úspech.<ref>Pilbeam, ''ibid''. pp. 166, 168–9.</ref> Randall v roku 1881 odkúpil polovičný podiel v podniku svojej sesternice Louisy a spolu so stavebnými nákladmi to viedlo k tomu, že mu zostal príliš nízky kapitál. V roku 1888 preto založil [[spoločnosť s ručením obmedzeným]], aby prilákal nový kapitál, no po nezhodách medzi rodinnými akcionármi táto spoločnosť musela byť rozpustená. Vo februári 1889 bol Tussaud's predaný skupine obchodníkov vedených Edwinom Josiahom Poyserom.<ref>Pilbeam, ''ibid''. p. 170.</ref> V úlohe manažéra a umeleckého vedúceho múzea pokračoval Tussaudovej pravnuk John Theodore Tussaud.<ref name="Telegraph">{{cite news |title=In pictures: The curious history of Madame Tussauds |url=https://www.telegraph.co.uk/travel/destinations/europe/united-kingdom/england/london/articles/madame-tussauds-history-in-pictures/ |access-date=11 April 2024 |work=The Telegraph}}</ref> Prvá zámorská pobočka Madame Tussauds bola otvorená v [[Amsterdam|Amsterdame]] v roku [[1970]].<ref name=":0"/> ===Zmeny vlastníctva=== V roku [[2005]] bolo Múzeum voskových figurín Madame Tussaudovej predané holdingovej spoločnosti [[Dubai International Capital]], za 800 miliónov libier (1,5 miliardy USD). V máji [[2007]] americká investičná spoločnosť [[Blackstone Inc.|The Blackstone Group]] kúpila spoločnosť [[The Tussauds Group]] od dubajského vlastníka za 1,9 miliardy USD.<ref name="auto">{{cite news|url=https://www.washingtonpost.com/wp-dyn/content/article/2007/03/05/AR2007030501369.html|title=Blackstone Buys Madame Tussauds Chain|first=David|last=Cho|date=6 March 2007|newspaper=The Washington Post}}</ref> Tento nový vlastník sa zlúčil s Merlin Entertainments a prevádzku Múzea voskových figurín Madame Tussaudovej prevzala zábavná spoločnosť Merlin.<ref name="auto"/><ref name="telegraph.co.uk">{{cite web|url=https://www.telegraph.co.uk/finance/markets/2812377/Merlin-conjures-up-leaseback-deal.html|title=Merlin conjures up leaseback deal|date=17 July 2007|work=The Daily Telegraph}}</ref> Po akvizícii Tussauds získala spoločnosť Dubai International Capital 20 % podiel v Merlin Entertainment.<ref>{{cite news| url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/business/6419019.stm |work=BBC News| title=Tussauds firm bought in £1bn deal | date=5 March 2007}}</ref> Dňa [[17. júl|17. júla]] 2007, ako súčasť financovania obchodu s Tussauds, Spoločnosť Merlin predala na základe zmluvy o predaji a spätnom prenájme vlastníctvo Madame Tussauds súkromnému investorovi Nickovi Leslauovi a jeho investičnej firme Prestbury.<ref>{{cite news| url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/business/6902797.stm |work=BBC News| title=Alton Towers sold in £622m deal | date=17 July 2007 | access-date=12 May 2010}}</ref> Hoci miesta atrakcií vlastní Prestbury, na základe obnoviteľného 35-ročného prenájmu ich prevádzkuje Merlin..<ref name="telegraph.co.uk"/> ===Súčasný stav=== [[Súbor:Madame Tussauds London - panoramio.jpg|thumb|left|Madame Tussauds (napísané bez apostrofu) vedľa voskovej figuríny [[Kate Winsletová|Kate Winsletovej]] v Londýne]] Múzeum voskových figurín Madame Tussaud je hlavnou turistickou atrakciou v Londýne od svojho otvorenia v 30. rokoch 19. storočia, teda v období, keď sa v meste začal budovať turistický priemysel..<ref name="tourism"/> Do roku 2010 malo múzeum začlenené do svojho západného krídla [[londýnske planetárium]]. Veľká animovaná temná jazda The Spirit of London bola otvorená v roku 1993. Medzi dnešné voskové figuríny v Tussauds patria historické a kráľovské postavy, filmové hviezdy, športové hviezdy, ale aj slávni kriminálnici (špeciálne vrahovia). Od roku 2007 je múzeum známe ako „Madame Tussauds“ (písané bez apostrofu).<ref>{{cite news |title=10 Things You Might Not Know About Madame Tussauds Wax Museum |url=https://www.mentalfloss.com/article/25496/10-things-you-might-not-know-about-madame-tussauds-wax-museum |access-date=15 May 2021 |website=Mental Floss}}</ref> V roku 2009 sa 14 centimetrová vosková figurína Tinker Bell (víla Zvonilka z rozprávky [[James Matthew Barrie|J. M. Barrieho]] ''[[Peter Pan]]'') po jej odhalení v Londýne stala najmenšou postavičkou v histórii múzea.<ref>{{cite news |title=Tinker Bell Immortalized at Madame Tussauds |url=https://www.awn.com/news/tinker-bell-immortalized-madame-tussauds|work=AWN |access-date=15 July 2023}}</ref> Prvá vosková figurína, ktorá bola vyobrazením [[Winston Churchill|Winstona Churchilla]] bola vyrobená v roku 1908. Odvtedy bola figurína tohto politika vyrobená desaťkrát.<ref>Pamela Pilbeam ''Madame Tussaud: And the History of Waxworks''. P.199.</ref> V júli 2008 sa [[Berlín|berlínska]] pobočka Múzea voskových figurín Madame Tussaudovej zaplietla do kontroverzie, keď 41-ročný Nemec prešiel okolo dvoch strážcov a odrezal hlavu voskovej figuríne zobrazujúcej [[Adolf Hitler|Adolfa Hitlera]]. Verilo sa, že to bol akt protestu proti zobrazeniu neľútostného diktátora po boku športových hrdinov, filmových hviezd a iných historických osobností. Socha bola odvtedy opravená, no páchateľ sa priznal, že na sochu zaútočil len preto, aby vyhral stávku.<ref>{{cite web |url = http://www.meeja.com.au/index.php?display_article_id=211|title = Adolf Hitler returns to Berlin museum after beheading |publisher = meeja.com.au |date = 14 September 2008|access-date = 14 September 2008|url-status = dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20080919112006/http://www.meeja.com.au/index.php?display_article_id=211|archive-date = 19 September 2008|df = dmy-all}}</ref> Pôvodný model Hitlera, ktorý bol odhalený v múzeu v Londýne v apríli 1933, bol často ničený vandalmi a jeho náhrada z roku 1936 musela byť preto starostlivo strážená.<ref>Pilbeam, ''ibid''. p. 199.</ref><ref>{{cite news|title = Madame Tussauds to repair beheaded Hitler|agency = Associated Press|date = 7 July 2008|url = http://www.nbcnews.com/id/25540602|access-date = 7 July 2008}}</ref><ref>{{cite news |title=Man rips head from Hitler wax figure |url=https://www.reuters.com/article/oddlyEnoughNews/idUSN0547926220080705?feedType=RSS&feedName=oddlyEnoughNews |work=[[Reuters]] |first=Paul |last=Carrel |date=5 July 2008}}</ref> V januári 2016 bola socha Hitlera odstránená zo sekcie Chamber of Horrors v londýnskom múzeu v reakcii na otvorený list zaslaný pracovníkom novín ''The Jewish Journal of Greater Los Angeles''. Po tomto kroku nasledovala rázna podpora pre jej odstránenie zo sociálnych médií.<ref name=jjmadameremoved>{{cite news|last1=Gur-Arieh|first1=Noga|title=Madame Tussauds Museum in London Removed Hitler Figure|url=https://jewishjournal.com/commentary/blogs/180500/madame-tussauds-museum-london-removed-hitler-figure/|access-date=14 June 2021|work=The Jewish Journal of Greater Los Angeles|date=6 January 2016}}</ref> Prvé Múzeum voskových figurín Madame Tussaudovej v [[India|Indii]] otvorili v [[Naí Dillí]] dňa 1. decembra 2017. Jeho prevádzkovateľ, spoločnosť Merlin Entertainments, plánoval v priebehu nasledujúcich desať rokov investíciu vo výške 50 miliónov libier.<ref>[https://www.madametussauds.com/delhi/en/events-and-media/first-look/] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170905100013/https://www.madametussauds.com/delhi/en/events-and-media/first-look/ |date=2017-09-05 }}: "Madame Tussauds (no longer an apostrophe)."</ref><ref>{{cite news|title=Madame Tussauds debuts in Delhi|url=https://www.bbc.com/news/world-asia-india-42193531|work=BBC News|access-date=1 December 2017|date=1 December 2017}}</ref><ref>{{cite web|title=Madame Tussauds Delhi to officially open for public on December 1|url=http://indianexpress.com/article/lifestyle/art-and-culture/madame-tussaud-delhi-india-wax-museum-4961748/|website=The Indian Express|access-date=1 December 2017|date=30 November 2017}}</ref> Nachádza sa v ňom viac ako päťdesiat voskových modelov vrátane osobností z politiky a zábavy, ako sú napríklad [[Ariana Grande]], [[Amitabh Bachchan]], [[Salmán Chán]], [[Katrina Kaif]], [[Sachin Tendulkar]], [[Kim Kardashian]], [[Tom Cruise]], [[Leonardo DiCaprio]], [[Scarlett Johanssonová]], [[Angelina Jolieová]], [[Asha Bhosle]], [[Kapil Dev]] a [[Mary Kom]].<ref>{{cite web|url=https://economictimes.indiatimes.com/industry/miscellaneous/take-a-sneak-peek-into-indias-first-madame-tussauds-in-delhi/wax-figure-of-pm-narendra-modi/slideshow/61262357.cms|title=Take a sneak peek into India's first Madame Tussauds in Delhi – Wax figure of PM Narendra Modi|website=The Economic Times}}</ref> Dňa 30. decembra 2020 holdingová spoločnosť Madame Tussauds v Dillí potvrdila dočasné zatvorenie múzea. Znovu ho otvoril v roku 2022.<ref>{{Cite web|url=https://www.news18.com/news/buzz/madame-tussauds-to-reopen-in-delhi-in-2022-to-offer-discount-for-covid-warriors-jabbed-visitors-3770771.html|title=Madame Tussauds to Reopen in Delhi in 2022, to Offer Discount for Covid Warriors, Jabbed Visitors|date=24 May 2021}}</ref> == Miesta, kde sa múzeá nachádzajú == [[Súbor:Madame Tussauds in Berlin.JPG|thumb|right|200px|Vstup Madame Tussauds v [[Berlín|Berlíne]]]] [[Súbor:Madame Tussauds NYC.jpg|thumb|right|200px|Múzeum Madame Tussaudovej v New Yorku bolo otvorené v roku 2000.]] [[Súbor:Madame Tussauds, Washington, D.C. 2011 crop.jpg|thumb|right|200px|Múzeum Madame Tussaudovej bolo otvorené vo Washingtone, D.C., v roku 2007.]] [[Súbor:Hollywood Madame Tussauds P4050188.jpg|thumb|right|200px|Múzeum Madame Tussaudovej bolo otvorené v Hollywoode (otv. rok 2018)]] [[Súbor:Madame Tussaud's Museum in Shanghai, China.jpg|thumb|200px|Múzeum Madame Tussaudovej v Šanghaji v Číne s voskovou figurínou kráľovnej [[Alžbeta II.|Alžbety II.,]] (otvorené v roku 2006)]] === Ázia === * {{flagicon|China}} [[Peking]], [[Čína]] (2014)<ref>{{cite web|url=https://www1.madametussauds.com/beijing|title=Madame Tussauds Beijing|publisher=madametussauds.com|language=zh|access-date=4 May 2017|accessdate=2024-04-25|archiveurl=https://web.archive.org/web/20210112202325/https://www1.madametussauds.com/beijing|archivedate=2021-01-12}}</ref> * {{flagicon|China}} [[Čunking]], Čína (2016)<ref>{{cite web|url=https://www1.madametussauds.com/chongqing/|title=Madame Tussauds Chongqing|publisher=madametussauds.com|language=zh|access-date=4 May 2017|accessdate=2024-04-25|archiveurl=https://web.archive.org/web/20200803154345/https://www1.madametussauds.com/chongqing/|archivedate=2020-08-03}}</ref> * {{flagicon|China}} [[Šanghaj|Shanghai]], Čína (2006)<ref>{{cite web|url=https://www1.madametussauds.com/shanghai/|title=Madame Tussauds Shanghai|publisher=madametussauds.com|language=zh|access-date=4 May 2017|accessdate=2024-04-25|archiveurl=https://web.archive.org/web/20201103093635/https://www1.madametussauds.com/shanghai/|archivedate=2020-11-03}}</ref> * {{flagicon|China}} [[Wu-chan]], Čína (2013)<ref>{{cite web|url=https://www1.madametussauds.com/wuhan/|title=Madame Tussauds Wuhan|publisher=madametussauds.com|language=zh|access-date=4 May 2017|accessdate=2024-04-25|archiveurl=https://web.archive.org/web/20210113051032/https://www1.madametussauds.com/wuhan/|archivedate=2021-01-13}}</ref> * {{flagicon|Hong Kong}} [[Hongkong]], Čína (2000)<ref>{{cite web|url=https://www.madametussauds.com/hong-kong/zh-hant/|title=Madame Tussauds Hong Kong|publisher=madametussauds.com|language=zh|access-date=4 May 2017}}</ref> * {{flagicon|India}} [[Dillí]], [[India]] (2017-2020/2023)<ref>{{cite web|url=https://www.madametussauds.com/delhi/en/|title=Madame Tussauds Delhi|publisher=madametussauds.com|access-date=4 May 2017|accessdate=2024-04-25|archiveurl=https://web.archive.org/web/20200922014714/https://www.madametussauds.com/delhi/en|archivedate=2020-09-22}}</ref><ref>{{cite news | url=https://timesofindia.indiatimes.com/city/noida/madame-tussauds-opens-today-at-noidas-dlf-mall/articleshow/92965689.cms | title=Madame Tussauds Opens Today at Noida's DLF Mall &#124; Noida News – Times of India | website=[[The Times of India]] | date=19 July 2022 }}</ref> * {{flagicon|Japan}} [[Tokio]], [[Japonsko]] (2013)<ref>{{cite web|url=https://www.madametussauds.jp/ja/|title=Madame Tussauds Tokyo|publisher=madametussauds.com|language=ja|access-date=4 May 2017|accessdate=2024-04-25|archiveurl=https://web.archive.org/web/20180615165112/https://www.madametussauds.jp/ja/|archivedate=2018-06-15}}</ref> * {{flagicon|Singapore}} [[Singapur]] (2014)<ref>{{cite web|url=https://www.madametussauds.com/singapore/en/|title=Madame Tussauds Singapore|publisher=madametussauds.com|access-date=4 May 2017}}</ref> * {{flagicon|Thailand}} [[Bangkok]], [[Thajsko]] (2010)<ref>{{cite web|url=https://www.madametussauds.com/bangkok/en/|title=Madame Tussauds Bangkok|publisher=madametussauds.com|access-date=4 May 2017}}</ref> * {{flagicon|UAE}} [[Dubaj (emirát)|Dubaj]], [[Spojené arabské emiráty]] (2021)<ref>{{Cite web|url=https://www.merlinentertainments.biz/newsroom/news-releases/2021/madame-tussauds-attraction-to-open-in-dubai-in-2021/|title = Madame Tussauds attraction to open in Dubai in 2021}}</ref> === Európa === * {{flagicon|Netherlands}} [[Amsterdam]], [[Holandsko]] (1970)<ref>{{cite web|url=https://www.madametussauds.com/amsterdam/nl/|title=Madame Tussauds Amsterdam|publisher=madametussauds.com|language=nl|access-date=4 May 2017}}</ref> * {{flagicon|Germany}} [[Berlín]], [[Nemecko]] (2008)<ref>{{cite web|url=https://www.madametussauds.com/berlin/de/|title=Madame Tussauds Berlin|publisher=madametussauds.com|language=de|access-date=4 May 2017}}</ref> * {{flagicon|United Kingdom}} [[Blackpool (Anglicko)|Blackpool]], [[Spojené kráľovstvo]] (2011)<ref>{{cite web|url=https://www.madametussauds.com/blackpool/en/|title=Madame Tussauds Blackpool|publisher=madametussauds.com|access-date=4 May 2017|accessdate=2024-04-25|archiveurl=https://web.archive.org/web/20200924054342/https://www.madametussauds.com/blackpool/en/|archivedate=2020-09-24}}</ref> * {{flagicon|Hungary}} [[Budapešť]], [[Maďarsko]] (2023)<ref name="hvgarticle">{{Cite web|url=https://hvg.hu/kultura/20230523_Egy_szobaban_Beyonce_Szechenyi_Hszi_Csinping_es_Zambo_Jimmy|title=Egy szobában Beyoncé, Széchenyi, Hszi Csin-ping és Zámbó Jimmy – bemutatták a budapesti Madame Tussauds-t|language=hu|website=hvg.hu|date=23 May 2023 |access-date=23 May 2023}}</ref> * {{flagicon|Turkey}} [[Istanbul]], [[Turecko]] (2016)<ref>{{cite web|url=https://www.madametussauds.com/istanbul/tr/|title=Madame Tussauds Istanbul|publisher=madametussauds.com|language=tr|access-date=4 May 2017}}</ref> * {{flagicon|United Kingdom}} [[Londýn]], Spojené kráľovstvo (1835)<ref>{{cite web|url=https://www.madametussauds.com/london/en/|title=Madame Tussauds London|publisher=madametussauds.com|access-date=4 May 2017}}</ref> * {{flagicon|Czech Republic}} [[Praha]], [[Česko]] (2019)<ref>{{cite web|url=https://www.madametussauds.com/prague/en/|title=Madame Tussauds Prague|publisher=madametussauds.com|language=cs|access-date=4 May 2017|archive-url=https://web.archive.org/web/20180911002526/https://www.madametussauds.com/prague/en/|archive-date=11 September 2018|url-status=dead}}</ref> * {{flagicon|Austria}} [[Viedeň]], [[Rakúsko]] (2011)<ref>{{cite web|url=https://www.madametussauds.com/wien/|title=Madame Tussauds Vienna|publisher=madametussauds.com|language=de|access-date=4 May 2017}}</ref> === Severná Amerika === * {{flagicon|United States}} [[Hollywood]], [[Spojené štáty]] (2009)<ref>{{cite web|url=https://www.madametussauds.com/hollywood/en/|title=Madame Tussauds Hollywood|publisher=madametussauds.com|access-date=4 May 2017}}</ref> * {{flagicon|United States}} [[Las Vegas]], Spojené štáty (1999)<ref>{{cite web|url=https://www.madametussauds.com/las-vegas/en/|title=Madame Tussauds Las Vegas|publisher=madametussauds.com|access-date=4 May 2017}}</ref> * {{flagicon|United States}} [[Nashville (Tennessee)|Nashville]], Spojené štáty (2017)<ref>{{cite web|url=https://www.madametussauds.com/nashville/en/|title=Madame Tussauds Nashville|publisher=madametussauds.com|access-date=4 May 2017}}</ref> * {{flagicon|United States}} [[New York (mesto)|New York]], Spojené štáty (2000)<ref>{{cite web|url=https://www.madametussauds.com/new-york/en/|title=Madame Tussauds New York|publisher=madametussauds.com|access-date=4 May 2017}}</ref> * {{flagicon|United States}} [[Orlando (Florida)|Orlando]], Spojené štáty (2015)<ref>{{cite web|url=https://www.madametussauds.com/orlando/en/|title=Madame Tussauds Orlando|publisher=madametussauds.com|access-date=4 May 2017}}</ref> * {{flagicon|United States}} [[San Francisco]], Spojené štáty (2014)<ref>{{cite web|url=https://www.madametussauds.com/san-francisco/en/|title=Madame Tussauds San Francisco|publisher=madametussauds.com|access-date=4 May 2017|accessdate=2024-04-25|archiveurl=https://web.archive.org/web/20201013133756/https://www.madametussauds.com/san-francisco/en/|archivedate=2020-10-13}}</ref> * {{flagicon|United States}} [[Washington, D. C.|Washington, D.C.]], Spojené štáty (2007–2021)<ref>{{cite web|url=https://www.madametussauds.com/washington-dc/en/|title=Madame Tussauds Washington D.C.|publisher=madametussauds.com|access-date=4 May 2017}}</ref> ===Oceánia=== * {{flagicon|Australia}} [[Sydney]], [[Austrália (štát)|Austrália]] (2012)<ref>{{cite web|url=https://www.madametussauds.com.au/en/|title=Madame Tussauds Sydney|publisher=madametussauds.com|access-date=4 May 2017}}</ref> ==Galéria== <gallery class="center" heights="150" widths="150"> File:'Madame Tussaud' herself at 'Madame tussauds waxworks' in London.jpg|Madame Tussaudová v múzeu v Londýne. Jej posmrtná maska je viditeľná v pozadí vľavo. File:The Beatles wax dummies.jpg|[[The Beatles]] File:CharlesandCamila.jpg|Kráľ [[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|Karol III]] a kráľovná [[Camilla Britská|Camilla]] File:Charlie Chaplin in Madame Tussauds London.jpg|[[Charlie Chaplin]] File:Religious leaders in Madame Tussauds London.jpg|[[Ján Pavol II.|Pápež Ján Pavol II]]., arcibiskup [[Desmond Tutu]], [[Dalajláma XIV.|dalajláma]] a arcibiskup [[Makarios III.]] File:Princess Diana at Madame Tussaud's London - Flickr - skinnylawyer.jpg|[[Diana, princezná z Walesu|Princezná Diana]] File:Jack Sparrow - Johnny Depp (Madame Tussauds).JPG|[[Johnny Depp]] ako [[Piráti z Karibiku (filmy)|Jack Sparrow]] File:Mme Tussaud museum (2847547733).jpg|[[Alžbeta I. (Anglicko)|Alžbeta I.]] File:Kylie Minogue-Wax.jpg|[[Kylie Minogue]] File:Lady Gaga wax figure at Madame Tussauds in London.jpg|[[Lady Gaga]] File:Marilyn Monroe Wax Statue in Madame Tussauds London.jpg|[[Marilyn Monroe]] File:Cristiano Ronaldo figure at Madame Tussauds London (31094131932).jpg|[[Cristiano Ronaldo]] File:Nelson Mandela Wax Statue in Madame Tussauds London.jpg|[[Nelson Mandela]] File:Mohanda Karamchand Gandhi Wax Statue in Madame Tussauds London.jpg|[[Mahatma Gandhi]] File:Adolf Hitler Wax Statue in Madame Tussauds London.jpg|[[Adolf Hitler]] (predtým v sekcii Chamber of Horrors v Londýne) </gallery> == Referencie == {{Referencie|2}} == Literatúra == <!--Please arrange alphabetically by author's surname, or by title if there is no author.--> * {{cite book |last=Berridge |first=Kate |title=Madame Tussaud: A life in wax |location=New York |publisher=HarperCollins |year=2006 |isbn=978-0-06-052847-8 |url=https://archive.org/details/madametussaud00kate }} * {{cite book |last=Chapman |first=Pauline |title=Madame Tussaud's Chamber of Horrors: Two Hundred Years of Crime |location=London |publisher=Constable |year=1984 |isbn=0-09-465620-7}} * {{cite book|last=[[Simon Deakin|Deakin]], Johnston and [[Basil Markesinis|Markesinis]]|title=Markesinis & Deakin's Tort Law|publisher=[[Oxford University Press]]|year=2008|isbn=978-0-19-928246-3|url-access=registration|url=https://archive.org/details/markesinisdeakin0000deak}} * {{cite book |editor-last=Hervé |editor-first=Francis |title=Madame Tussaud's Memoirs and Reminiscences of France, forming an abridged history of the French Revolution |url=https://archive.org/details/b29336739 |location=London |publisher=Saunders & Otley |year=1838}} * {{Cite journal |last=McCallam |first=David |title=Waxing Revolutionary: Reflections on a Raid on a Waxworks at the Outbreak of the French Revolution |journal=French History |volume=16 |issue=2 |pages=153–173 |doi=10.1093/fh/16.2.153 |year=2002}}. * {{cite book |last = Moran |first = Michelle |author-link = Michelle Moran |title = Madame Tussaud: A Novel of the French Revolution |publisher = [[Crown Publishing Group|Crown]] |year = 2011 |isbn = 978-0-307-58865-4 |url = https://archive.org/details/madametussaudnov00mora }} * {{cite book |last = Pilbeam |first = Pamela |author-link = Pamela Pilbeam |title = Madame Tussaud: And the History of Waxworks |publisher = [[Continuum International Publishing Group]] |year = 2006 |isbn = 1-85285-511-8 |url = https://books.google.com/books?id=0XN85Rm85jEC |pages = 100–104 }} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Madame Tussauds}} == Zdroj == {{Preklad|en|Madame Tussauds|1220778524}} [[Kategória:City of Westminster]] [[Kategória:Londýnske múzeá a galérie]] 0p09y2iopdzthbvpcnuap1o01a7vjg2 8212728 8212721 2026-05-12T14:06:08Z DurMar12 181423 Verzia používateľa [[Special:Contributions/Ome9a ÁNÓ|Ome9a ÁNÓ]] ([[User_talk:Ome9a ÁNÓ|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od InternetArchiveBot 8169207 wikitext text/x-wiki {{Infobox Múzeum | Meno = Múzeum voskových figurín Madame Tussaudovej | Obrázok = WaxMuseumMadameTussaudsLondon.JPG | Popis obrázka = Od roku 2010 patrí k budove Múzea voskových figurín Madame Tussaudovej bývalé [[Londýnske planetárium]] (veľká kupola vľavo) | Adresa = [[Marylebone Road]]<br />[[City of Westminster]] | Mesto = [[Londýn]] | Krajina = [[Anglicko]]<br />[[Spojené kráľovstvo]] | Rok založenia = [[22. máj]] [[1835]] | Rok zatvorenia = | Typ = Zábavný priemysel | Zbierka = voskové figuríny | Návštevníci = | Súčasť = <!-- Ak je súčasťou väčšieho komplexu múzeí --> | Riaditeľ = | Vedúci = | Kurátor = | Web = [https://www.madametussauds.com/ madametussauds.com] | Commons = Madame Tussauds }} '''Múzeum voskových figurín Madame Tussaudovej''' je svetoznáme múzeum voskových figurín populárnych osobností, ktoré bolo založené dňa [[22. máj]]a [[1835]] v [[Londýn]]e na ulici [[Baker Street]].<ref name="History">[http://www.madametussauds.com/london/about/history/default.aspx "The History of Madame Tussauds"] {{webarchive |url=https://web.archive.org/web/20131013114506/http://www.madametussauds.com/London/About/History/Default.aspx |date=13 October 2013}}. Madame Tussauds.com.</ref><ref name="NYT 2007">{{cite web |last=Rothstein |first=Edward |title=Ripley's Believe It or Not – Madame Tussauds |url=https://www.nytimes.com/2007/08/24/arts/design/24ripl.html |work=[[The New York Times]] |quote=Madame Tussaud (who gave the attraction its now-jettisoned apostrophe) ... |date=24 August 2007 |access-date=12 May 2010}}</ref> Pôvodnou najväčšou atrakciou múzea bola ''Chamber of Horrors'' (''Komnata hrôzy''), t.j. výstava Madame Tussaudovej v Londýne, predstavujúca verejnosti výstavu voskových figurín sériových vrahov a iných neslávne známych historických postáv.<ref name="Berridge">{{cite book |last=Berridge |first=Kate |title=Madame Tussaud: A life in wax |url=https://archive.org/details/madametussaud00kate |publisher=HarperCollins |location=New York |year=2006 |page=4 |isbn=978-0-06-052847-8}}</ref> V roku 1883 pôvodný obmedzený priestor lokality na Baker Street podnietil Tussaudovej vnuka, Josepha Randalla, aby adresu múzea zmenil na jej súčasné londýnske miesto, ktoré sa nachádza na [[Marylebone Road]]. Nové výstavné galérie boli s veľkým úspechom u verejnosti otvorené dňa [[14. júl]]a [[1884]]. Madame Tussaud & Sons bola založená ako súkromná spoločnosť s ručením obmedzeným (Ltd.) v roku [[1889]].<ref>{{cite book |title=The Law Journal Reports Volume 96 |publisher=E.B. Ince |page=328}}</ref> Múzeum voskových figurín Madame Tussaudovej, ktoré je od [[Viktoriánska éra|viktoriánskej éry]] jednou z mnohých hlavných turistických atrakcií v Londýne, návštevníkom predstavuje voskové figuríny slávnych a historických osobností, ako aj populárnych filmových a televíznych postáv, ktoré stvárnili slávni herci.<ref name="tourism">{{cite book |last1=Smith |first1=Andrew |last2=Graham |first2=Anne |title=Destination London. The Expansion of the Visitor Economy |date=2019 |publisher=University of Westminster Press |page=6|quote=Whilst London's appeal is based on historical attractions that date back to Roman times, the city's tourism 'industry' arguably dates back to the nineteenth century. In the period 1820–1840 new facilities were established that still provide the backbone of the city's tourism sector: iconic attractions (London Zoo, Madame Tussauds), leisure settings...}}</ref> V súčasnosti ho prevádzkuje britská zábavná spoločnosť [[Merlin Entertainments]]. Múzeum má pobočky v mestách na štyroch kontinentoch, pričom prvá takáto pobočka bola otvorená v [[Amsterdam]]e v roku 1970.<ref name=":0">{{cite news|url=http://timesofindia.indiatimes.com/india/Madame-Tussauds-to-open-shop-in-Delhi/articleshow/49763438.cms|title=Madame Tussauds' to open shop in Delhi |website=[[The Times of India]]|date=13 November 2015 }}</ref> ==História== ===Pozadie vzniku=== [[Marie Tussaudová]] sa narodila ako Marie Grosholtzová v roku [[1761]] v [[Štrasburg|Štrasburgu]] vo [[Francúzsko|Francúzsku]]. Jej matka pracovala vo [[Švajčiarsko|švajčiarskom]] [[Bern (mesto)|Berne]]. pre lekára a voskového modelára Philippa Curtiusa. Curtius Marie naučil už v detstve umeniu modelovania z vosku. Keď sa Curtius presťahoval do [[Paríž|Paríža]], Marie a jej matka ho nasledovali.<ref name=denton>{{cite web|url=https://thelegendsoflondon.wordpress.com/2012/05/26/the-baker-street-bazaar/|title=The Baker Street Bazaar|date=26 May 2012|accessdate=2024-04-25|archiveurl=https://web.archive.org/web/20170202030224/https://thelegendsoflondon.wordpress.com/2012/05/26/the-baker-street-bazaar/|archivedate=2017-02-02}}</ref> Svoju prvú voskovú sochu, ktorou bola postava [[Francúzsko|francúzskeho]] [[Filozof|filozofa]] a [[Osvietenstvo|osvietenského]] [[Spisovateľ|spisovateľa]] [[Voltaire|Voltaira]], Grosholtzová vytvorila v roku [[1777]].<ref>{{cite web|last=Du Plessis |first=Amelia |title=England—Madame Tussauds |url=http://www.england.org.za/madame-tussauds.php |publisher=Informational site about England |access-date=12 July 2011 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20111213062041/http://www.england.org.za/madame-tussauds.php |archive-date=13 December 2011}}</ref> Ako 17-ročná sa podľa svojich spomienok stala učiteľkou umenia Alžbety, sestry kráľa [[Ľudovít XVI.|Ľudovíta XVI]]. Počas [[Veľká francúzska revolúcia|Francúzskej revolúcie]] bola tri mesiace vo väzení, no následne ju prepustili.<ref name=denton/> Počas revolúcie Marie Grosholtzová vyrábala voskové modely mnohých prominentných obetí.<ref name=":1">{{Cite web|url=http://www.encyclopedia.com/topic/Marie_Tussaud.aspx|title=Marie Tussaud Facts, information, pictures {{!}} Encyclopedia.com articles about Marie Tussaud|website=Encyclopedia.com |access-date=28 March 2016}}</ref> <gallery> Marie Tussaud Madame Tussaud figure at Madame Tussauds London (33783680082).jpg|Marie Tussaudová pri vyrezávaní voskového diela Madame Tussaud 1761–1850.jpg|Pamätná tabuľa Madame Tussaudovej v múzeu voskových figurín, ktorý založila v Londýne </gallery> Po Curtiusovej smrti v roku 1794, Grosholtzová zdedila jeho rozsiahlu zbierku voskových modelov. Nasledujúcich 33 rokov s touto zbierkou cestovala po Európe a usporiadavala ich výstavy. V roku 1795 sa Marie Grosholtzová vydala za Francoisa Tussauda, prijala jeho priezvisko a premenovala svoju výstavnú show na Madame Tussaud's. V roku 1802 prijala pozvanie od priekopníka [[Laterna Magica|Laterny Magiky]] a hororového divadla, [[Fantazmagória|fantazmagórie]], [[Paul Philidor|Paula Philidora]], aby vystavovala svoje diela spolu s jeho výstavou v divadle Lyceum v Londýne. V tom čase bola na vzostupe v Londýne vlna kreatívnych nápadov. Vo [[West End (Londýn)|West Ende]] sa predstavovali nové divadelné hry, ktoré sa ako prvé začali označovať za [[Melodráma|melodrámy]]. Na pódiu vystúpil [[Joseph Grimaldi]] v svojej postave [[Klaun|klauna s bielou tvárou]] a dňa [[3. september|3. septembra]] [[1802]] vznikla poéma básnika [[William Wordsworth|Williama Wordswortha]] „Sonet skomponovaný pod westminsterským mostom (The Sonnet Composed Upon Westminster Bridge)“ opisujúca Londýn a rieku Temžu.<ref name="Walton">{{cite book |last1=Walton |first1=Geri |title=Madame Tussaud Her Life and Legacy |date=2019 |publisher=Pen & Sword Books |chapter=Chapter 15, page 1}}</ref> Tussaudová priniesla do mixu týchto kreatívnych nápadov všetky svoje posmrtné masky, voskové tváre a busty,<ref name="Walton"/> no znepáčilo sa jej, že ju Phillidor verejnosti neprezentoval a tak sa, rozhodla začať so svojimi nápadmi podnikať samostatne.<ref>{{cite news |title=How Madame Tussaud built her house of wax |url=https://www.nationalgeographic.co.uk/history-and-culture/2018/10/how-madame-tussaud-built-her-house-of-wax |access-date=9 April 2024 |publisher=National Geographic}}</ref> Kvôli [[Napoleonské vojny|napoleonským vojnám]] sa Madame Tussaudová do Francúzska vrátiť nemohla, preto cestovala po [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska|Veľkej Británii a Írsku]], kde vystavovala svoju zbierku a napokon sa usadila v Londýne. Od roku 1831 mala Madame Tussaudová niekoľko krátkych nájmov na hornom poschodí skupiny budov „Baker Street Bazaar“, ktoré boli na západnej strane Londýna a ulíc [[Baker Street]], [[Dorset Street]] a [[King Street]].<ref>Pilbeam (2006) pp. 102–106</ref> Toto miesto sa stalo súčasťou súdneho sporu o fingovanej smrti, ktorý prebehol v rokoch 1898–1907 pod názvom Druce-Portland case. Sídlo na Baker Street definitívne stalo prvým trvalým miestom pre Múzeum voskových figurín Madame Tussaudovej v roku 1836.<ref>Pilbeam (2006) pp. 100–104</ref> ===Založenie múzea=== [[Súbor:Madame Tussaud affiche 1835.jpg|thumb|Plagát pre výstavu voskových figurín Madamme Tussaudovej, [[Baker Street]], Londýn, 1835]] V roku 1835 sa Marie Tussaudová usadila na Baker Street a otvorila si tam svoje múzeum.<ref name="History"/> Jednou z hlavných atrakcií tohto múzea bola ''Chamber of Horrors'' (''Komnata hrôzy''). Autorstvo tohto názvu sa často pripisuje prispievateľovi do časopisu [[Punch (časopis)|''Punch'']] z roku 1845, ale zdá sa, že ho vytvorila sama Tussaudová a používala ho v reklame už v roku 1843.<ref name="Berridge"/> V tejto časti výstavy boli obete [[Veľká francúzska revolúcia|Francúzskej revolúcie]] a novovytvorené postavy vrahov a iných zločincov. Do múzea boli pridané aj ďalšie slávne osobnosti vrátane [[Horatio Nelson|Lorda Nelsona]], [[Arthur Wellesley, 1. vojvoda z Wellingtonu|vojvodu z Wellingtonu]], [[Henrich VIII.|Henricha VIII.]] a [[Viktória (Spojené kráľovstvo)|kráľovnej Viktórie]].<ref>{{cite book |last1=Timbs |first1=John |title=Curiosities of London: Exhibiting the Most Rare and Remarkable Objects of Interest in the Metropolis, with Nearly Sixty Years' Personal Recollections |date=1868 |publisher=Longmans, Green, Reader, and Dyer |page=819}}</ref> Rýchly komerčný úspech Madame Tussaudovej spôsobil, že jej meno sa etablovalo ako značka a múzeum sa stalo priekopníkom v inováciách rôznych foriem propagácie v časoch, keď bol [[Reklama|reklamný priemysel]] ešte len v plienkach.<ref name="Berridge" /> Atraktivita časti výstavy nazvanej ''Sieň slávy (The Hall of Fame)'' mala na verejnosť vo viktoriánskom Londýne veľký vplyv a byť do nej umiestnený v podobe voskovej figuríny bolo pre dotknutú osobnosť definitívnym dôkazom toho, že ako idol získala status [[Celebrita|celebrity]].<ref name="Berridge" /> [[Súbor:Street Advertising (5795814747).jpg|thumb|upright|left|Lepič plagátov umiestňuje oznam o otvorení Komnaty hrôzy, Londýn 1877. Komnata bola 11. apríla 2016 zatvorená a nahradila ju výstava Zážitky [[Sherlock Holmes|Sherlocka Holmesa]].<ref>{{cite news |title=Now you too can play at being Sherlock Holmes |url=https://inews.co.uk/essentials/now-can-play-sherlock-holmes-13201 |access-date=5 July 2020 |agency=iNews}}</ref>]] Iné podniky, ktoré sa nachádzali na Baker Street profitovali z toho, že sa nachádzali v tesnej blízkosti múzea Madame Tussaudovej. V roku 1860 [[Charles Dickens]] označil múzeum za jednu z najpopulárnejších londýnskych atrakcií, keď vo viktoriánskom periodiku [[All the Year Round|''All the Year Round'']] napísal: „Madame Tussaudová je niečo viac ako výstava, je to inštitúcia“.<ref>{{cite book |title=All the Year Round Volume 2 |date=1860 |publisher=Charles Dickens |page=250}}</ref> Vosková figurína Charlesa Dickensa bola v múzeu vystavená tri roky po jeho smrti.<ref>{{cite book |last1=Litvack |first1=Leon |last2=Vanfasse |first2=Nathalie |title=Reading Dickens Differently |date=2020 |publisher=Wiley |page=213}}</ref> Niektoré sochy, ktoré vytvorila samotná Marie Tussaudová, dodnes existujú. Galéria pôvodne obsahovala asi 400 rôznych figúr, ale poškodenie požiarom v roku [[1925]] spojené s ničením počas bombardovania Londýna v Hitlerovej bleskovej vojne, označovanej ako [[Blitzkrieg]], z roku 1941 vážne poškodilo väčšinu takýchto starších modelov. Samotné odliatky sa zachovali a umožnili prerobenie historických voskových figurín, ktoré možno stále vidieť v expozícii histórie múzea. Najstaršou vystavenou postavou je postava [[Madame du Barry]], dielo Curtia z roku 1765 a časť voskových figurín, ktoré zostali Grosholtzovej po jeho smrti. Medzi ďalšie tváre z čias Madamme Tussaudovej patria [[Maximilián Robespierre|Robespierre]] a [[Juraj III. (Veľká Británia)|Juraj III.]]<ref name="Telegraph" /> V roku 1842 Madame Tussaudová vyrobila svoj [[autoportrét]], ktorý je teraz vystavený pri vchode do jej múzea. Marie Tussaudová zomrela v spánku vo veku 88 rokov v Londýne dňa [[16. apríl|16. apríla]] [[1850]].<ref>{{cite book|last=Wilson|first=Scott|title=Resting Places: The Burial Sites of More Than 14,000 Famous Persons, 3d ed.|url=https://books.google.com/books?id=FOHgDAAAQBAJ&pg=PA762|access-date=30 November 2017|date=16 September 2016|publisher=McFarland|isbn=9781476625997|page=762}}</ref> [[File:'Madame Tussauds' in London..jpg|thumb|upright|Vstup do múzea v Londýne]] V roku [[1883]] obmedzený priestor a rastúce náklady na Baker Street podnietili vnuka Madame Tussaudovej, Josepha Randalla, aby zadal výstavbu budovy na súčasnom mieste múzea na [[Marylebone Road]]. Nové výstavné galérie boli úspešne otvorené dňa [[14. júl|14. júla]] [[1884]] a mali veľký úspech.<ref>Pilbeam, ''ibid''. pp. 166, 168–9.</ref> Randall v roku 1881 odkúpil polovičný podiel v podniku svojej sesternice Louisy a spolu so stavebnými nákladmi to viedlo k tomu, že mu zostal príliš nízky kapitál. V roku 1888 preto založil [[spoločnosť s ručením obmedzeným]], aby prilákal nový kapitál, no po nezhodách medzi rodinnými akcionármi táto spoločnosť musela byť rozpustená. Vo februári 1889 bol Tussaud's predaný skupine obchodníkov vedených Edwinom Josiahom Poyserom.<ref>Pilbeam, ''ibid''. p. 170.</ref> V úlohe manažéra a umeleckého vedúceho múzea pokračoval Tussaudovej pravnuk John Theodore Tussaud.<ref name="Telegraph">{{cite news |title=In pictures: The curious history of Madame Tussauds |url=https://www.telegraph.co.uk/travel/destinations/europe/united-kingdom/england/london/articles/madame-tussauds-history-in-pictures/ |access-date=11 April 2024 |work=The Telegraph}}</ref> Prvá zámorská pobočka Madame Tussauds bola otvorená v [[Amsterdam|Amsterdame]] v roku [[1970]].<ref name=":0"/> ===Zmeny vlastníctva=== V roku [[2005]] bolo Múzeum voskových figurín Madame Tussaudovej predané holdingovej spoločnosti [[Dubai International Capital]], za 800 miliónov libier (1,5 miliardy USD). V máji [[2007]] americká investičná spoločnosť [[Blackstone Inc.|The Blackstone Group]] kúpila spoločnosť [[The Tussauds Group]] od dubajského vlastníka za 1,9 miliardy USD.<ref name="auto">{{cite news|url=https://www.washingtonpost.com/wp-dyn/content/article/2007/03/05/AR2007030501369.html|title=Blackstone Buys Madame Tussauds Chain|first=David|last=Cho|date=6 March 2007|newspaper=The Washington Post}}</ref> Tento nový vlastník sa zlúčil s Merlin Entertainments a prevádzku Múzea voskových figurín Madame Tussaudovej prevzala zábavná spoločnosť Merlin.<ref name="auto"/><ref name="telegraph.co.uk">{{cite web|url=https://www.telegraph.co.uk/finance/markets/2812377/Merlin-conjures-up-leaseback-deal.html|title=Merlin conjures up leaseback deal|date=17 July 2007|work=The Daily Telegraph}}</ref> Po akvizícii Tussauds získala spoločnosť Dubai International Capital 20 % podiel v Merlin Entertainment.<ref>{{cite news| url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/business/6419019.stm |work=BBC News| title=Tussauds firm bought in £1bn deal | date=5 March 2007}}</ref> Dňa [[17. júl|17. júla]] 2007, ako súčasť financovania obchodu s Tussauds, Spoločnosť Merlin predala na základe zmluvy o predaji a spätnom prenájme vlastníctvo Madame Tussauds súkromnému investorovi Nickovi Leslauovi a jeho investičnej firme Prestbury.<ref>{{cite news| url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/business/6902797.stm |work=BBC News| title=Alton Towers sold in £622m deal | date=17 July 2007 | access-date=12 May 2010}}</ref> Hoci miesta atrakcií vlastní Prestbury, na základe obnoviteľného 35-ročného prenájmu ich prevádzkuje Merlin..<ref name="telegraph.co.uk"/> ===Súčasný stav=== [[Súbor:Madame Tussauds London - panoramio.jpg|thumb|left|Madame Tussauds (napísané bez apostrofu) vedľa voskovej figuríny [[Kate Winsletová|Kate Winsletovej]] v Londýne]] Múzeum voskových figurín Madame Tussaud je hlavnou turistickou atrakciou v Londýne od svojho otvorenia v 30. rokoch 19. storočia, teda v období, keď sa v meste začal budovať turistický priemysel..<ref name="tourism"/> Do roku 2010 malo múzeum začlenené do svojho západného krídla [[londýnske planetárium]]. Veľká animovaná temná jazda The Spirit of London bola otvorená v roku 1993. Medzi dnešné voskové figuríny v Tussauds patria historické a kráľovské postavy, filmové hviezdy, športové hviezdy, ale aj slávni kriminálnici (špeciálne vrahovia). Od roku 2007 je múzeum známe ako „Madame Tussauds“ (písané bez apostrofu).<ref>{{cite news |title=10 Things You Might Not Know About Madame Tussauds Wax Museum |url=https://www.mentalfloss.com/article/25496/10-things-you-might-not-know-about-madame-tussauds-wax-museum |access-date=15 May 2021 |website=Mental Floss}}</ref> V roku 2009 sa 14 centimetrová vosková figurína Tinker Bell (víla Zvonilka z rozprávky [[James Matthew Barrie|J. M. Barrieho]] ''[[Peter Pan]]'') po jej odhalení v Londýne stala najmenšou postavičkou v histórii múzea.<ref>{{cite news |title=Tinker Bell Immortalized at Madame Tussauds |url=https://www.awn.com/news/tinker-bell-immortalized-madame-tussauds|work=AWN |access-date=15 July 2023}}</ref> Prvá vosková figurína, ktorá bola vyobrazením [[Winston Churchill|Winstona Churchilla]] bola vyrobená v roku 1908. Odvtedy bola figurína tohto politika vyrobená desaťkrát.<ref>Pamela Pilbeam ''Madame Tussaud: And the History of Waxworks''. P.199.</ref> V júli 2008 sa [[Berlín|berlínska]] pobočka Múzea voskových figurín Madame Tussaudovej zaplietla do kontroverzie, keď 41-ročný Nemec prešiel okolo dvoch strážcov a odrezal hlavu voskovej figuríne zobrazujúcej [[Adolf Hitler|Adolfa Hitlera]]. Verilo sa, že to bol akt protestu proti zobrazeniu neľútostného diktátora po boku športových hrdinov, filmových hviezd a iných historických osobností. Socha bola odvtedy opravená, no páchateľ sa priznal, že na sochu zaútočil len preto, aby vyhral stávku.<ref>{{cite web |url = http://www.meeja.com.au/index.php?display_article_id=211|title = Adolf Hitler returns to Berlin museum after beheading |publisher = meeja.com.au |date = 14 September 2008|access-date = 14 September 2008|url-status = dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20080919112006/http://www.meeja.com.au/index.php?display_article_id=211|archive-date = 19 September 2008|df = dmy-all}}</ref> Pôvodný model Hitlera, ktorý bol odhalený v múzeu v Londýne v apríli 1933, bol často ničený vandalmi a jeho náhrada z roku 1936 musela byť preto starostlivo strážená.<ref>Pilbeam, ''ibid''. p. 199.</ref><ref>{{cite news|title = Madame Tussauds to repair beheaded Hitler|agency = Associated Press|date = 7 July 2008|url = http://www.nbcnews.com/id/25540602|access-date = 7 July 2008}}</ref><ref>{{cite news |title=Man rips head from Hitler wax figure |url=https://www.reuters.com/article/oddlyEnoughNews/idUSN0547926220080705?feedType=RSS&feedName=oddlyEnoughNews |work=[[Reuters]] |first=Paul |last=Carrel |date=5 July 2008}}</ref> V januári 2016 bola socha Hitlera odstránená zo sekcie Chamber of Horrors v londýnskom múzeu v reakcii na otvorený list zaslaný pracovníkom novín ''The Jewish Journal of Greater Los Angeles''. Po tomto kroku nasledovala rázna podpora pre jej odstránenie zo sociálnych médií.<ref name=jjmadameremoved>{{cite news|last1=Gur-Arieh|first1=Noga|title=Madame Tussauds Museum in London Removed Hitler Figure|url=https://jewishjournal.com/commentary/blogs/180500/madame-tussauds-museum-london-removed-hitler-figure/|access-date=14 June 2021|work=The Jewish Journal of Greater Los Angeles|date=6 January 2016}}</ref> Prvé Múzeum voskových figurín Madame Tussaudovej v [[India|Indii]] otvorili v [[Naí Dillí]] dňa 1. decembra 2017. Jeho prevádzkovateľ, spoločnosť Merlin Entertainments, plánoval v priebehu nasledujúcich desať rokov investíciu vo výške 50 miliónov libier.<ref>[https://www.madametussauds.com/delhi/en/events-and-media/first-look/] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170905100013/https://www.madametussauds.com/delhi/en/events-and-media/first-look/ |date=2017-09-05 }}: "Madame Tussauds (no longer an apostrophe)."</ref><ref>{{cite news|title=Madame Tussauds debuts in Delhi|url=https://www.bbc.com/news/world-asia-india-42193531|work=BBC News|access-date=1 December 2017|date=1 December 2017}}</ref><ref>{{cite web|title=Madame Tussauds Delhi to officially open for public on December 1|url=http://indianexpress.com/article/lifestyle/art-and-culture/madame-tussaud-delhi-india-wax-museum-4961748/|website=The Indian Express|access-date=1 December 2017|date=30 November 2017}}</ref> Nachádza sa v ňom viac ako päťdesiat voskových modelov vrátane osobností z politiky a zábavy, ako sú napríklad [[Ariana Grande]], [[Amitabh Bachchan]], [[Salmán Chán]], [[Katrina Kaif]], [[Sachin Tendulkar]], [[Kim Kardashian]], [[Tom Cruise]], [[Leonardo DiCaprio]], [[Scarlett Johanssonová]], [[Angelina Jolieová]], [[Asha Bhosle]], [[Kapil Dev]] a [[Mary Kom]].<ref>{{cite web|url=https://economictimes.indiatimes.com/industry/miscellaneous/take-a-sneak-peek-into-indias-first-madame-tussauds-in-delhi/wax-figure-of-pm-narendra-modi/slideshow/61262357.cms|title=Take a sneak peek into India's first Madame Tussauds in Delhi – Wax figure of PM Narendra Modi|website=The Economic Times}}</ref> Dňa 30. decembra 2020 holdingová spoločnosť Madame Tussauds v Dillí potvrdila dočasné zatvorenie múzea. Znovu ho otvoril v roku 2022.<ref>{{Cite web|url=https://www.news18.com/news/buzz/madame-tussauds-to-reopen-in-delhi-in-2022-to-offer-discount-for-covid-warriors-jabbed-visitors-3770771.html|title=Madame Tussauds to Reopen in Delhi in 2022, to Offer Discount for Covid Warriors, Jabbed Visitors|date=24 May 2021}}</ref> == Miesta, kde sa múzeá nachádzajú == [[Súbor:Madame Tussauds in Berlin.JPG|thumb|right|200px|Vstup Madame Tussauds v [[Berlín|Berlíne]]]] [[Súbor:Madame Tussauds NYC.jpg|thumb|right|200px|Múzeum Madame Tussaudovej v New Yorku bolo otvorené v roku 2000.]] [[Súbor:Madame Tussauds, Washington, D.C. 2011 crop.jpg|thumb|right|200px|Múzeum Madame Tussaudovej bolo otvorené vo Washingtone, D.C., v roku 2007.]] [[Súbor:Hollywood Madame Tussauds P4050188.jpg|thumb|right|200px|Múzeum Madame Tussaudovej bolo otvorené v Hollywoode (otv. rok 2018)]] [[Súbor:Madame Tussaud's Museum in Shanghai, China.jpg|thumb|200px|Múzeum Madame Tussaudovej v Šanghaji v Číne s voskovou figurínou kráľovnej [[Alžbeta II.|Alžbety II.,]] (otvorené v roku 2006)]] === Ázia === * {{flagicon|China}} [[Peking]], [[Čína]] (2014)<ref>{{cite web|url=https://www1.madametussauds.com/beijing|title=Madame Tussauds Beijing|publisher=madametussauds.com|language=zh|access-date=4 May 2017|accessdate=2024-04-25|archiveurl=https://web.archive.org/web/20210112202325/https://www1.madametussauds.com/beijing|archivedate=2021-01-12}}</ref> * {{flagicon|China}} [[Čunking]], Čína (2016)<ref>{{cite web|url=https://www1.madametussauds.com/chongqing/|title=Madame Tussauds Chongqing|publisher=madametussauds.com|language=zh|access-date=4 May 2017|accessdate=2024-04-25|archiveurl=https://web.archive.org/web/20200803154345/https://www1.madametussauds.com/chongqing/|archivedate=2020-08-03}}</ref> * {{flagicon|China}} [[Šanghaj|Shanghai]], Čína (2006)<ref>{{cite web|url=https://www1.madametussauds.com/shanghai/|title=Madame Tussauds Shanghai|publisher=madametussauds.com|language=zh|access-date=4 May 2017|accessdate=2024-04-25|archiveurl=https://web.archive.org/web/20201103093635/https://www1.madametussauds.com/shanghai/|archivedate=2020-11-03}}</ref> * {{flagicon|China}} [[Wu-chan]], Čína (2013)<ref>{{cite web|url=https://www1.madametussauds.com/wuhan/|title=Madame Tussauds Wuhan|publisher=madametussauds.com|language=zh|access-date=4 May 2017|accessdate=2024-04-25|archiveurl=https://web.archive.org/web/20210113051032/https://www1.madametussauds.com/wuhan/|archivedate=2021-01-13}}</ref> * {{flagicon|Hong Kong}} [[Hongkong]], Čína (2000)<ref>{{cite web|url=https://www.madametussauds.com/hong-kong/zh-hant/|title=Madame Tussauds Hong Kong|publisher=madametussauds.com|language=zh|access-date=4 May 2017}}</ref> * {{flagicon|India}} [[Dillí]], [[India]] (2017-2020/2023)<ref>{{cite web|url=https://www.madametussauds.com/delhi/en/|title=Madame Tussauds Delhi|publisher=madametussauds.com|access-date=4 May 2017|accessdate=2024-04-25|archiveurl=https://web.archive.org/web/20200922014714/https://www.madametussauds.com/delhi/en|archivedate=2020-09-22}}</ref><ref>{{cite news | url=https://timesofindia.indiatimes.com/city/noida/madame-tussauds-opens-today-at-noidas-dlf-mall/articleshow/92965689.cms | title=Madame Tussauds Opens Today at Noida's DLF Mall &#124; Noida News – Times of India | website=[[The Times of India]] | date=19 July 2022 }}</ref> * {{flagicon|Japan}} [[Tokio]], [[Japonsko]] (2013)<ref>{{cite web|url=https://www.madametussauds.jp/ja/|title=Madame Tussauds Tokyo|publisher=madametussauds.com|language=ja|access-date=4 May 2017|accessdate=2024-04-25|archiveurl=https://web.archive.org/web/20180615165112/https://www.madametussauds.jp/ja/|archivedate=2018-06-15}}</ref> * {{flagicon|Singapore}} [[Singapur]] (2014)<ref>{{cite web|url=https://www.madametussauds.com/singapore/en/|title=Madame Tussauds Singapore|publisher=madametussauds.com|access-date=4 May 2017}}</ref> * {{flagicon|Thailand}} [[Bangkok]], [[Thajsko]] (2010)<ref>{{cite web|url=https://www.madametussauds.com/bangkok/en/|title=Madame Tussauds Bangkok|publisher=madametussauds.com|access-date=4 May 2017}}</ref> * {{flagicon|UAE}} [[Dubaj (emirát)|Dubaj]], [[Spojené arabské emiráty]] (2021)<ref>{{Cite web|url=https://www.merlinentertainments.biz/newsroom/news-releases/2021/madame-tussauds-attraction-to-open-in-dubai-in-2021/|title = Madame Tussauds attraction to open in Dubai in 2021}}</ref> === Európa === * {{flagicon|Netherlands}} [[Amsterdam]], [[Holandsko]] (1970)<ref>{{cite web|url=https://www.madametussauds.com/amsterdam/nl/|title=Madame Tussauds Amsterdam|publisher=madametussauds.com|language=nl|access-date=4 May 2017}}</ref> * {{flagicon|Germany}} [[Berlín]], [[Nemecko]] (2008)<ref>{{cite web|url=https://www.madametussauds.com/berlin/de/|title=Madame Tussauds Berlin|publisher=madametussauds.com|language=de|access-date=4 May 2017}}</ref> * {{flagicon|United Kingdom}} [[Blackpool (Anglicko)|Blackpool]], [[Spojené kráľovstvo]] (2011)<ref>{{cite web|url=https://www.madametussauds.com/blackpool/en/|title=Madame Tussauds Blackpool|publisher=madametussauds.com|access-date=4 May 2017|accessdate=2024-04-25|archiveurl=https://web.archive.org/web/20200924054342/https://www.madametussauds.com/blackpool/en/|archivedate=2020-09-24}}</ref> * {{flagicon|Hungary}} [[Budapešť]], [[Maďarsko]] (2023)<ref name="hvgarticle">{{Cite web|url=https://hvg.hu/kultura/20230523_Egy_szobaban_Beyonce_Szechenyi_Hszi_Csinping_es_Zambo_Jimmy|title=Egy szobában Beyoncé, Széchenyi, Hszi Csin-ping és Zámbó Jimmy – bemutatták a budapesti Madame Tussauds-t|language=hu|website=hvg.hu|date=23 May 2023 |access-date=23 May 2023}}</ref> * {{flagicon|Turkey}} [[Istanbul]], [[Turecko]] (2016)<ref>{{cite web|url=https://www.madametussauds.com/istanbul/tr/|title=Madame Tussauds Istanbul|publisher=madametussauds.com|language=tr|access-date=4 May 2017}}</ref> * {{flagicon|United Kingdom}} [[Londýn]], Spojené kráľovstvo (1835)<ref>{{cite web|url=https://www.madametussauds.com/london/en/|title=Madame Tussauds London|publisher=madametussauds.com|access-date=4 May 2017}}</ref> * {{flagicon|Czech Republic}} [[Praha]], [[Česko]] (2019)<ref>{{cite web|url=https://www.madametussauds.com/prague/en/|title=Madame Tussauds Prague|publisher=madametussauds.com|language=cs|access-date=4 May 2017|archive-url=https://web.archive.org/web/20180911002526/https://www.madametussauds.com/prague/en/|archive-date=11 September 2018|url-status=dead}}</ref> * {{flagicon|Austria}} [[Viedeň]], [[Rakúsko]] (2011)<ref>{{cite web|url=https://www.madametussauds.com/wien/|title=Madame Tussauds Vienna|publisher=madametussauds.com|language=de|access-date=4 May 2017}}</ref> === Severná Amerika === * {{flagicon|United States}} [[Hollywood]], [[Spojené štáty]] (2009)<ref>{{cite web|url=https://www.madametussauds.com/hollywood/en/|title=Madame Tussauds Hollywood|publisher=madametussauds.com|access-date=4 May 2017}}</ref> * {{flagicon|United States}} [[Las Vegas]], Spojené štáty (1999)<ref>{{cite web|url=https://www.madametussauds.com/las-vegas/en/|title=Madame Tussauds Las Vegas|publisher=madametussauds.com|access-date=4 May 2017}}</ref> * {{flagicon|United States}} [[Nashville (Tennessee)|Nashville]], Spojené štáty (2017)<ref>{{cite web|url=https://www.madametussauds.com/nashville/en/|title=Madame Tussauds Nashville|publisher=madametussauds.com|access-date=4 May 2017}}</ref> * {{flagicon|United States}} [[New York (mesto)|New York]], Spojené štáty (2000)<ref>{{cite web|url=https://www.madametussauds.com/new-york/en/|title=Madame Tussauds New York|publisher=madametussauds.com|access-date=4 May 2017}}</ref> * {{flagicon|United States}} [[Orlando (Florida)|Orlando]], Spojené štáty (2015)<ref>{{cite web|url=https://www.madametussauds.com/orlando/en/|title=Madame Tussauds Orlando|publisher=madametussauds.com|access-date=4 May 2017}}</ref> * {{flagicon|United States}} [[San Francisco]], Spojené štáty (2014)<ref>{{cite web|url=https://www.madametussauds.com/san-francisco/en/|title=Madame Tussauds San Francisco|publisher=madametussauds.com|access-date=4 May 2017|accessdate=2024-04-25|archiveurl=https://web.archive.org/web/20201013133756/https://www.madametussauds.com/san-francisco/en/|archivedate=2020-10-13}}</ref> * {{flagicon|United States}} [[Washington, D. C.|Washington, D.C.]], Spojené štáty (2007–2021)<ref>{{cite web|url=https://www.madametussauds.com/washington-dc/en/|title=Madame Tussauds Washington D.C.|publisher=madametussauds.com|access-date=4 May 2017}}</ref> ===Oceánia=== * {{flagicon|Australia}} [[Sydney]], [[Austrália (štát)|Austrália]] (2012)<ref>{{cite web|url=https://www.madametussauds.com.au/en/|title=Madame Tussauds Sydney|publisher=madametussauds.com|access-date=4 May 2017}}</ref> ==Galéria== <gallery class="center" heights="150" widths="150"> File:'Madame Tussaud' herself at 'Madame tussauds waxworks' in London.jpg|Madame Tussaudová v múzeu v Londýne. Jej posmrtná maska je viditeľná v pozadí vľavo. File:The Beatles wax dummies.jpg|[[The Beatles]] File:CharlesandCamila.jpg|Kráľ [[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|Karol III]] a kráľovná [[Camilla Britská|Camilla]] File:Charlie Chaplin in Madame Tussauds London.jpg|[[Charlie Chaplin]] File:Religious leaders in Madame Tussauds London.jpg|[[Ján Pavol II.|Pápež Ján Pavol II]]., arcibiskup [[Desmond Tutu]], [[Dalajláma XIV.|dalajláma]] a arcibiskup [[Makarios III.]] File:Princess Diana at Madame Tussaud's London - Flickr - skinnylawyer.jpg|[[Diana, princezná z Walesu|Princezná Diana]] File:Jack Sparrow - Johnny Depp (Madame Tussauds).JPG|[[Johnny Depp]] ako [[Piráti z Karibiku (filmy)|Jack Sparrow]] File:Mme Tussaud museum (2847547733).jpg|[[Alžbeta I. (Anglicko)|Alžbeta I.]] File:Kylie Minogue-Wax.jpg|[[Kylie Minogue]] File:Lady Gaga wax figure at Madame Tussauds in London.jpg|[[Lady Gaga]] File:Marilyn Monroe Wax Statue in Madame Tussauds London.jpg|[[Marilyn Monroe]] File:Cristiano Ronaldo figure at Madame Tussauds London (31094131932).jpg|[[Cristiano Ronaldo]] File:Nelson Mandela Wax Statue in Madame Tussauds London.jpg|[[Nelson Mandela]] File:Mohanda Karamchand Gandhi Wax Statue in Madame Tussauds London.jpg|[[Mahatma Gandhi]] File:Adolf Hitler Wax Statue in Madame Tussauds London.jpg|[[Adolf Hitler]] (predtým v sekcii Chamber of Horrors v Londýne) </gallery> == Referencie == {{Referencie|2}} == Literatúra == <!--Please arrange alphabetically by author's surname, or by title if there is no author.--> * {{cite book |last=Berridge |first=Kate |title=Madame Tussaud: A life in wax |location=New York |publisher=HarperCollins |year=2006 |isbn=978-0-06-052847-8 |url=https://archive.org/details/madametussaud00kate }} * {{cite book |last=Chapman |first=Pauline |title=Madame Tussaud's Chamber of Horrors: Two Hundred Years of Crime |location=London |publisher=Constable |year=1984 |isbn=0-09-465620-7}} * {{cite book|last=[[Simon Deakin|Deakin]], Johnston and [[Basil Markesinis|Markesinis]]|title=Markesinis & Deakin's Tort Law|publisher=[[Oxford University Press]]|year=2008|isbn=978-0-19-928246-3|url-access=registration|url=https://archive.org/details/markesinisdeakin0000deak}} * {{cite book |editor-last=Hervé |editor-first=Francis |title=Madame Tussaud's Memoirs and Reminiscences of France, forming an abridged history of the French Revolution |url=https://archive.org/details/b29336739 |location=London |publisher=Saunders & Otley |year=1838}} * {{Cite journal |last=McCallam |first=David |title=Waxing Revolutionary: Reflections on a Raid on a Waxworks at the Outbreak of the French Revolution |journal=French History |volume=16 |issue=2 |pages=153–173 |doi=10.1093/fh/16.2.153 |year=2002}}. * {{cite book |last = Moran |first = Michelle |author-link = Michelle Moran |title = Madame Tussaud: A Novel of the French Revolution |publisher = [[Crown Publishing Group|Crown]] |year = 2011 |isbn = 978-0-307-58865-4 |url = https://archive.org/details/madametussaudnov00mora }} * {{cite book |last = Pilbeam |first = Pamela |author-link = Pamela Pilbeam |title = Madame Tussaud: And the History of Waxworks |publisher = [[Continuum International Publishing Group]] |year = 2006 |isbn = 1-85285-511-8 |url = https://books.google.com/books?id=0XN85Rm85jEC |pages = 100–104 }} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Madame Tussauds}} == Zdroj == {{Preklad|en|Madame Tussauds|1220778524}} [[Kategória:City of Westminster]] [[Kategória:Londýnske múzeá a galérie]] 3wji5qjxsncar94ihhmhgisxz82yhfs 0 713057 8212807 7846012 2026-05-12T17:57:55Z Fillos X. 212061 /* Referencie */ 8212807 wikitext text/x-wiki Názov '''Hlas 98''' označuje generáciu dokumentaristov, ktorých spája ich spoločné štúdium na Katedre dokumentárnej tvorby [[Filmová a televízna fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave|Filmovej a televíznej fakulty]] na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej škole múzických umení]] v druhej polovici 80. rokov 20. storočia. Sem patria: [[Marek Kuboš]], [[Peter Kerekes|Peter Kerekeš]], [[Marek Šulík]], [[Jaro Vojtek]], [[Robert Kirchhoff|Robert Kirchoff]], [[Marko Škop]], [[Juraj Lehocký]], [[Milan Balog]] a mnohí iní. == Film ''Hlas 98'' (1999) == Generácia dostala meno podľa absolventského filmu [[Marek Kuboš|Mareka Kuboša]], ktorý bol bez udania dôvodu vylúčený z magisterských štátnic. „Film Hlas 98 zobrazuje nálady, strach, kolaborantstvo, odvahu a naivitu, takmer všetky zo spektra pocitov a nálad, ktoré medzi obyvateľstvo zasieva totalitná moc.“ Vo svojej dizertačnej práci nazýva [[Ivan Ostrochovský]] tento film odvážnym, ako nakreslenie hrubej čiary medzi nimi - študentmi VŠMU, a predstaviteľov a voličov strán HZDS, KSS, SNS.<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Ostrochovský|meno=Ivan|titul=Hlas 98|vydanie=1.|vydavateľ=Vysoká škola múzických umení v Bratislave|miesto=Bratislava|rok=2010|strany=87, 92}}</ref> Film definuje nálady a atmosféru národa cez simulovanie telefonátu z ústredia strany [[Vladimír Mečiar|Vladimíra Mečiara]], [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]]. Kuboš sa rozhodol deň pred parlamentnými voľbami otestovať svojich známych. Presviedčal ich, dokonca až podplácal, aby volili HZDS. Vo filme je zaznamenaná celá škála reakcii občanov.<ref name=":0" /> Film vyvolal z ľudí na katedre obdiv, ale aj strach. Počas Mečiarovej totality pôsobila VŠMU pomerne nezávisle, čiže pri zakázaní filmu išlo pravdepodobne z veľkej časti o autocenzúru. Stiahnutie filmu bolo odôvodnené nie obsahom, ale zavádzaním respondentov vo filme. Ostrochovský vo svojej práci píše, že respondenti boli o účele a zmyslu telefonátu následne informovaný a mohli požiadať o zmenenie ich hlasu.<ref name=":0" /> == Generácia Hlas 98 == Pavel Branko spomína generáciu študentov Filmovej fakulty VŠMU druhej polovici 90. rokov ako [[Generácia 90|Generáciu 90]]. Podľa neho spája týchto tvorcov ich záujem o sociálne či sociologické sondy, ich „pohľad na svet a život cez „kvapku vody“, cez individuálny osud alebo rodinnú skupinu.“<ref name=":0" /> Označenie skupiny názvom Hlas 98 nehovorí len o do istej miery spoločného hlasu, ktorým autori hovoria, ale poznamenáva dôležitosť roku 1998. Tvorcovia tejto skupiny majú odlišné atribúty v rôznych oblastiach, o ktorých by sa dalo diskutovať: v tvorbe, ale aj čo sa týka názorov, pohľadov na práce kolegov. Pomenovanie však vyplýva z bezkonkurenčnej obľúbenosti medzi autormi. Autori sa hlásia k príbehu filmu ''Hlas 98'' (1999), k ich spoločnému kontextu a nie k jeho formálnym kvalitám.<ref name=":0" /> Hlas 98 je [[Generácia 90]], spája pod jedným menom rovnakých autorov – definícia dvoch názvov však odlišuje. Podľa Ostrochovského ide pri pôvodnom pomenovaní skupiny o „ilúziu spoločného myslenia či pohľadu „cez kvapku vody“. Pritom spája dokumentaristov skupiny niečo iné, ktoré nemá nič spoločné so štýlom rozprávania, myslenia a tvorby, ale zhodli sa práve na tom, že sa budú hlásiť príbehu filmu ''Hlas 98'' (1999).<ref name=":0" /> == Referencie == {{Portál|Film|Filmový}} * ''Čerpám z rovnomennej dizertačnej práce Ivana Ostrochovského.'' {{Referencie}} [[Kategória:Kinematografia na Slovensku]] sicdt44x1c2sdewf4x92dec914u4txn 0 714518 8212962 7919685 2026-05-13T01:52:45Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8212962 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Patrik Berger | foto = Patrik Berger - 53690895485.jpg | popis = Berger v roku 2024 | celé meno = Patrik Berger | dátum narodenia = {{dnv|1973|11|10}} | miesto narodenia = [[Praha]] | štát = [[Česko-Slovensko]] | výška = 185 cm | pozícia = ofenzívny stredopoliar | mládežnícke roky = 1989{{--}}1991 | mládežnícke kluby = [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] | roky = 1991{{--}}1995<br />1995{{--}}1996<br />1996{{--}}2003<br />2003{{--}}2005<br />2005{{--}}2008<br />2006{{--}}2007<br />2008{{--}}2010 | kluby = [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]<br>[[Borussia Dortmund]]<br>[[Liverpool FC|Liverpool]]<br>[[Portsmouth FC|Portsmouth]]<br>[[Aston Villa FC|Aston Villa]]<br>→ [[Stoke City FC|Stoke City]]<br>[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] | zápasy(góly) = {{0}}90{{0}}(24)<br />{{0}}27{{0}}{{0}}(4)<br />{{0}}14{{0}}(28)<br />{{0}}52{{0}}{{0}}(8)<br />{{0}}29{{0}}{{0}}(2)<br />{{0}}{{0}}7{{0}}{{0}}(0)<br />{{0}}23{{0}}{{0}}(6) | národné mužstvo = {{Minivlajka|Česko}} [[České národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Česko]]<br>{{Minivlajka|Česko}} [[České národné futbalové mužstvo|Česko]] | reprezentačné roky = 1994<br>1994{{--}}2001 | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}1{{0}}{{0}}(3)<br>{{0}}42{{0}}(18) }} '''Patrik Berger''' (* [[10. november]] [[1973]], [[Praha]], [[Česko-Slovensko]]) je bývalý český profesionálny [[futbal]]ista, ktorý hral na pozícií stredopoliara. Svoju kariéru začal v [[SK Slavia Praha|Slavii Praha]] a následne strávil jednu sezónu v Nemecku v drese [[Borussia Dortmund|Borussie Dortmund]]. V roku 1996 sa presťahoval do Anglicka, kde strávil sedem rokov v [[Liverpool FC|Liverpoole]] a počas svojho pôsobenia vyhral s klubom štyri trofeje. Nasledovali pôsobenia v [[Portsmouth FC|Portsmouthe]], [[Aston Villa FC|Aston Ville]] a [[Stoke City FC|Stoke City]]. Posledné dva roky kariéry strávil v rodnom Česku v drese [[AC Sparta Praha|Sparty Praha]]. Berger hral za [[České národné futbalové mužstvo|Česko]] na dvoch veľkých turnajoch. Zohral dôležitú úlohu na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|Euro 1996]], keď skóroval vo finále, ale Česko turnaj nedokázalo vyhrať a vo finále podľahlo Nemecku. V rokoch 1997 až 1998 si dal v reprezentácii 17-mesačnú prestávku po spore s trénerom Dušanom Uhrinom. Do zostavy sa vrátil až po Uhrinovom odchode z postu. Jeho druhým a posledným veľkým turnajom bolo [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|Euro 2000]], ale na turnaji odohral iba jeden zápas. Z národného tímu odišiel v roku 2002 vo veku 28 rokov s celkovým počtom 44 seniorských reprezentačných zápasov a 18 gólov. Berger sa stal známym svojimi silnými kopmi, prudkým behom a silnou ľavou nohou. Počas svojej kariéry bol sužovaný zraneniami a dostalo sa mu špecializovanej liečby v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]]. 6. januára 2010 pre zranenia kolena odišiel do futbalového dôchodku. == Klubová kariéra == === Skorá kariéra === Svoju futbalovú kariéru začal ako mládežnícky hráč v [[AC Sparta Praha|Sparte Praha]] v roku 1989, o dva roky neskôr podpísal profesionálnu zmluvu s konkurenčnou [[SK Slavia Praha|Slaviou Praha]].<ref name="LFCTV">{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.liverpoolfc.tv/history/past-players/patrik-berger}}</ref> Berger sa etabloval ako stálica v základnej zostave, súťažil v Európe a bol povolaný aj do národného tímu Česko-Slovenska a po rozpade aj do tímu Česka.<ref name="LFCTV" /><ref name="WHO">[[Patrik Berger#Matthews|Matthews]], p. 29.</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://uk.eurosport.yahoo.com/football/patrick-berger.html}}</ref> === Borussia Dortmund === Bergera po 90 ligových vystúpeniach a 24 góloch v roku 1995 kúpila [[Borussia Dortmund]] za prestupový poplatok vo výške 500 000 libier.<ref name="WHO">[[Patrik Berger#Matthews|Matthews]], p. 29.</ref> V auguste 1995 hral v [[DFL-Supercup]], keď Dortmund porazil [[Borussia Mönchengladbach|Borussiu Mönchengladbach]] a získal titul.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.rsssf.org/tablesd/duitsupleagcuphistdet.pdf}}</ref> Zatiaľ čo Dortmund v sezóne 1995/96 vyhral titul v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]], Berger bol často využívaný skôr ako náhradník, pričom do 14 zo svojich 27 ligových nastúpil z lavičky. Tréner Borussie Ottmar Hitzfeld z Bergera urobil defenzívneho stredopoliara, pretože ho považoval za najvhodnejšieho na túto úlohu.<ref name="LFCH">{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.lfchistory.net/Players/Player/Profile/266}}</ref> Berger za Dortmund strelil štyri góly v nemeckej najvyššej súťaži.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.rsssf.org/players/pbergerdata.html}}</ref> === Liverpool === Záujem Liverpoolu o Bergera podnietili výkony Česka počas Eura 1996 organizovaného v Anglicku, kde vo finále premenil penaltu.<ref name="WHO">[[Patrik Berger#Matthews|Matthews]], p. 29.</ref> Klub oslovil Bergera aj [[Karel Poborský|Karla Poborského]]. Poborský ale zvolili prestup do [[Manchester United FC|Manchestru United]].<ref>{{Cite news|url=https://www.questia.com/read/1G1-61167913|title=Czech Mates!; Fergie has never had a go at my hair says Karel}}{{Nedostupný zdroj|date=jún 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Berger prijal ponuku Liverpoolu v auguste 1996 sa pripojil k anglickému celku za prestupový poplatok vo výške 3,25 miliónov libier. Berger a jeho rodina sa usadili v Southporte, kde bývali v blízkosti bývalých hráčov [[Kenny Dalglish|Kennyho Dalglisha]] a [[Alan Hansen|Alana Hansena]].<ref name="Times">{{Cite news|url=http://www.timesonline.co.uk/tol/sport/football/article1014298.ece|title=Berger shaping up for battle|access-date=13 February 2008}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> 7. septembra 1996 debutoval ako náhradník pri domácom víťazstve 2:1 proti [[Southampton FC|Southamptonu]]. Počas prvého mesiaca v klube sa mu darilo, obľúbili si ho fanúšikovia klubu a vyslúžil si pochvalu aj od kolegov.<ref name="LFCTV"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| url = http://www.4thegame.com/club/liverpool-fc/news/16782/BERGER+SPARKS+LIVERPOOL+GOAL-RUSH.html| titul = Archivovaná kópia| dátum prístupu = 2024-06-06| url archívu = https://web.archive.org/web/20080605024933/http://www.4thegame.com/club/liverpool-fc/news/16782/BERGER+SPARKS+LIVERPOOL+GOAL-RUSH.html| dátum archivácie = 2008-06-05}}</ref> Vo svojom druhom zápase nastúpil ako náhradník do druhého polčasu a strelil dva góly pri výhre 3:0 proti [[Leicester City FC|Leicestru City]].<ref>{{Cite news|url=https://www.independent.co.uk/sport/berger-strikes-twice-to-take-liverpool-top-1363512.html|title=Berger strikes twice to take Liverpool top|access-date=7 January 2014}}</ref> Druhý double zaznamenal proti Chelsea pri výhre 5:1 na Anfielde, po ktorej nasledoval piaty gól v štyroch zápasoch v zápase [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohára víťazov pohárov]] proti MYPA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| url = http://www.4thegame.com/club/liverpool-fc/news/16790/BERGER+LOOKS+TO+INCREASE+HIS+TALLY.html| titul = Archivovaná kópia| dátum prístupu = 2024-06-06| url archívu = https://web.archive.org/web/20080605024938/http://www.4thegame.com/club/liverpool-fc/news/16790/BERGER+LOOKS+TO+INCREASE+HIS+TALLY.html| dátum archivácie = 2008-06-05}}</ref> Séria dobrých výsledkov bola v októbri 1996 ocenená cenou [[Hráč mesiaca FA Premier League|FA Hráč mesiaca]] za september.<ref name="Player of the Month">{{Citácia elektronického dokumentu| url = http://www.premierleague.com/fapl.rac?command=setSelectedId&nextPage=enNewsLatest&id=466965&type=com.fapl.website.news.NewsItem&categoryCode=NewsSpecialFeatures&breadcrumb=sfsub_breadcrumb| titul = Archivovaná kópia| dátum prístupu = 2024-06-06| url archívu = https://web.archive.org/web/20061211025934/http://www.premierleague.com/fapl.rac?command=setSelectedId&nextPage=enNewsLatest&id=466965&type=com.fapl.website.news.NewsItem&categoryCode=NewsSpecialFeatures&breadcrumb=sfsub_breadcrumb| dátum archivácie = 2006-12-11}}</ref> Možnosti nastupovať v základnej zostave v druhej sezóne boli obmedzené. Napriek tomu, že v októbri 1997 strelil [[hetrik]] proti [[Chelsea FC|Chelsea]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.heraldscotland.com/sport/spl/aberdeen/berger-hat-trick-has-gullit-singing-the-blues-again-1.376452}}</ref> sa často ocitol na lavičke náhradníkov. Jeho nespokojnosť s trénerom [[Roy Evans|Royom Evansom]] ohrozila jeho kariéru v Liverpoole. Evans kritizoval Bergerovu vnímanú ľahostajnosť k tímovej práci a verejne vyjadril ochotu ho predať potom, čo v marci 1998 odmietol striedať ako náhradník v zápase proti [[Bolton Wanderers FC|Bolton Wanderers]]. Berger bol v máji 1998 spájaný s odchodom z Liverpoolu a možným prestupom do talianskeho [[AS Rím]], ktorého trénerom bol jeho krajan Zdeněk Zeman. Vymenovanie [[Gérard Houllier|Gérarda Houlliera]] za spolumanažéra pred sezónou 1998/99 a následný odchod Evansa sa ukázali ako kľúčové pri Bergerovom rozhodnutí zostať v klube. {{Citát v rámčeku |Viete, najväčší deň v mojom futbalovom živote bol deň, keď som podpísal zmluvu s Liverpoolom. Nemohol som tomu uveriť. Keď som bol mladý v Československu, nevideli sme veľa európskeho futbalu, ale otcov kamarát odišiel do Anglicka a sledoval Liverpool. Keď sa vrátil, dal mi zápasový program, lístok a šál. Stále ich všetky mám. Keď som sa presťahoval žiť do Southportu, môj sused bol Kenny Dalglish. Alan Hansen býval za rohom. Stretol som ich, boli to normálni chlapi, ale boli to moji hrdinovia. Pre mňa je to najlepší klub na svete a keď skončím s hraním a budem o tom rozprávať svojim deťom, budem hrdý na to, že im môžem povedať, že sedem rokov som bol hráčom Liverpoolu. |''The Sunday Times'', 8. februára 2004.<ref name="Times">{{Cite news|url=http://www.timesonline.co.uk/tol/sport/football/article1014298.ece|title=Berger shaping up for battle|access-date=13 February 2008}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> |umiestnenie=vpravo}} Vo svojej prvej sezóne pod Houllierom sa Patrikovi dostalo veľa herného času. Strelil deväť gólov a zlepšil sa ako hráč.<ref name="LFCH" /> Zranenie, ktoré utrpel pri porážke 4:3 proti Leeds United v novembri 2000, spôsobilo, že Berger nebol k dispozícii na veľkú časť sezóny 2000/01 a vyžadovalo si špecializované ošetrenie v Spojených štátoch. V marci 2001 sa Berger zotavil a predstavil sa vo finále [[Európska liga UEFA|Pohára UEFA]] aj [[FA Cup|Pohára FA]], pričom Liverpool vyhral obe trofeje. Vo finále FA Cupu v roku 2001 asistoval Michaelovi Owenovi na rozhodujúci gól proti [[Arsenal FC|Arsenalu]].<ref name="LFCTV" /> V roku 2001 sa ako náhradník predstavil v zápase FA Charity Shield. Liverpool zápas vyhral. V auguste 2001 podstúpil operáciu kolena, ktorá ho vyradila z účasti v Superpohári UEFA 2001. Opakujúce sa zranenia v rokoch 2001 až 2003 naďalej narušovali Bergerovu kariéru a pripravili ho o prítomnosť v prvom tíme, čo viedlo k jeho rozhodnutiu opustiť Liverpool po vypršaní zmluvy po skončení sezóny 2002/03.<ref name="Por">{{Cite news|publisher=BBC Sport|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/eng_prem/2968948.stm|title=Berger signs for Portsmouth|access-date=3 March 2008}}</ref> Z Liverpoolu odišiel po siedmich rokoch. V klube strelil 35 gólov.<ref>{{Cite news|url=http://www.uefa.com/footballeurope/news/kind=2/newsid=73572.html|title=Portsmouth capture Berger|access-date=8 May 2008|publisher=UEFA}}</ref> === Portsmouth === Tréner [[Portsmouth FC|Portsmouthu]] [[Harry Redknapp]], ktorý nedávno postúpil do Premier League, podpísal Bergera zadarmo.<ref name="Por" /> Berger sa prvýkrát objavil za Portsmouth v úvodný deň sezóny proti [[Aston Villa FC|Aston Ville]]. Strelil druhý gól zápasu.<ref>{{Cite news|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/eng_prem/3140901.stm|publisher=BBC Sport|title=Pompey make dream start|date=16 August 2003|access-date=22 November 2012}}</ref> Berger strelil víťazný gól pri víťazstve Portsmouthu nad jeho bývalým klubom Liverpool v októbri 2003.<ref>{{Cite news|url=http://news.bbc.co.uk/sport1/hi/football/eng_prem/3191294.stm|publisher=BBC Sport|title=Pompey stun Liverpool|date=18 October 2003|access-date=24 November 2013}}</ref> O mesiac neskôr dal prvý a štvrtý gól Portsmouthu a strelil piaty pri víťazstve Portsmouthu 6:1 proti [[Leeds United FC|Leedsu United]].<ref>{{Cite news|url=http://news.bbc.co.uk/sport1/hi/football/eng_prem/3233003.stm|publisher=BBC Sport|title=Portsmouth hit Leeds for six|date=8 November 2003|access-date=24 November 2013}}</ref> Na Boxing Day 2003 Berger pomohol Portsmouthu k víťazstvu 2:0 proti [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamu Hotspur]], keď strelil oba góly z priamych kopov, pričom prvý kop premenil zo vzdialenosti až 35 metrov.<ref>{{Cite news|url=http://news.bbc.co.uk/sport1/hi/football/eng_prem/3316127.stm|publisher=BBC Sport|title=Portsmouth 2–0 Spurs|date=26 December 2003|access-date=24 November 2013}}</ref> Berger podstúpil [[Chirurgia|operáciu]] kolena vo februári 2004, čo ho prinútilo vynechať zvyšok sezóny.<ref>{{Cite news|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/p/portsmouth/3517235.stm|publisher=BBC Sport|title=Berger out for season|date=24 February 2004|access-date=22 November 2012}}</ref> === Aston Villa a Stoke City (hosťovania) === [[Súbor:Berger,_Patrik.jpg|náhľad|Berger v roku 2007]] Berger bol počas jeho pôsobenia v Aston Ville brzdený zraneniami a za klub odohral malý počet ligových zápasov.<ref>{{Cite news|url=http://www.irishexaminer.com/archives/2006/1127/sport/villians-chief-oneill-admits-to-heated-berger-row-19316.html|title=Villians chief O'Neill admits to heated Berger row|access-date=24 November 2013|newspaper=Irish Examiner|location=Dublin|date=27 November 2006}}</ref> Počas prvej časti svojej druhej sezóny odohral pod novým trénerom Martinom O'Neillom iba dva zápasy. V novembri 2006 bol poslaný do [[EFL Championship|druholigového]] klubu [[Stoke City FC|Stoke City]] na hosťovanie do 4. januára 2007. Počas svojho pôsobenia v Stoke nastúpil len na jeden zápas a v ďalších šiestich nastúpil ako náhradník.<ref name="loanspell">{{Cite news|url=https://www.expressandstar.com/news/2007/08/01/changed-berger-back-at-stoke/|title=Changed Berger back at Stoke|access-date=24 November 2013|newspaper=Express & Star|location=Wolverhampton|date=1 August 2007}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131202230833/http://www.expressandstar.com/news/2007/08/01/changed-berger-back-at-stoke/ |date=2013-12-02 }}</ref> Po návrate zo Stoke dostal od O'Neilla pochvalu za jeho kondíciu a 7. apríla 2007 nastúpil na svoj prvý zápas za Villa od októbra 2005.<ref name="birm-mail">{{Cite news|url=http://www.birminghammail.co.uk/sport/football/football-news/villa-boss-hails-immense-berger-39465|newspaper=Birmingham Mail|title=Villa boss hails 'immense' Berger|date=9 April 2007|access-date=22 November 2012}}</ref> Pri tejto príležitosti strelil gól pri víťazstve 2:1 proti [[Blackburn Rovers FC|Blackburn Rovers]].<ref name="birm-mail" /> Berger následne opäť skóroval 5. mája 2007 v predposlednom zápase sezóny proti [[Sheffield United FC|Sheffieldu United]].<ref>{{Cite news|url=https://www.theguardian.com/football/2007/may/06/match.astonvilla|newspaper=The Observer|location=London|title=Agbonlahor's flair leaves Warnock fretting|date=5 May 2007|access-date=22 November 2012}}</ref> 28. mája 2007 Berger súhlasil s podpísaním jednoročného predĺženia zmluvy s Aston Villou.<ref>{{Cite news|url=http://news.bbc.co.uk/sport1/hi/football/teams/a/aston_villa/6698223.stm|title=Berger agrees to stay with Villa|date=28 May 2007|access-date=25 July 2010}}</ref> Berger sa zranil v príprave pred sezónou [[Premier League 2007/2008|2007/08]], čo ho vyradilo mimo ligových zápasov až do októbra 2007.<ref name="oct07injury">{{Cite news|url=http://news.bbc.co.uk/sport1/hi/football/teams/a/aston_villa/7026291.stm|title=Berger suffers hamstring setback|date=3 October 2007|publisher=BBC Sport|access-date=24 November 2013}}</ref> Potom utrpel obnovenie toho istého zranenia a bol mimo hry na ďalšie obdobie.<ref name="oct07injury" /> Po skončení zmluvy bol Berger klubom prepustený, keďže v priebehu troch sezón nastúpil len na 29 ligových zápasov.<ref>{{Cite news|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/a/aston_villa/7403464.stm|title=Villa release Sorensen and Berger|date=15 May 2008|publisher=BBC Sport|access-date=6 January 2010}}</ref> === Návrat do Sparty Praha === 29. mája 2008 sa Berger upísal na dva roky jeho mládežníckemu klubu [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]].<ref>{{Cite news|title=Soccer-Berger leaves Aston Villa for Sparta Prague|url=https://www.reuters.com/article/soccer-europe-czech-berger-idUKL2981443420080529|access-date=20 January 2021|work=Reuters|date=29 May 2008}}</ref> Stal sa aj kapitánom klubu pre [[1. Gambrinus liga 2008/2009|Gambrinus ligu v sezóne 2008/09]].<ref name="end0809">{{Cite news|url=http://fotbal.idnes.cz/spartansky-kapitan-berger-spatny-rok-a-ze-jsem-nejlepsi-strelec-to-je-ostuda-1vx-/fotbal.aspx?c=A090531_114144_fotbal_ot|title=Sparťanský kapitán Berger: Špatný rok. A že jsem nejlepší střelec? To je ostuda|work=Mladá fronta DNES|date=31 May 2009|access-date=23 November 2012}}</ref> V novembri 2008 strelil hetrik proti SK Kladno pri víťazstve Sparty 5:0.<ref>{{Cite news|url=http://fotbal.idnes.cz/berger-dal-pred-lety-tri-goly-chelsea-ted-kladnu-vsechno-mi-vyslo-rika-12o-/fotbal.aspx?c=A081129_224053_fotbal_ot|title=Berger dal před léty tři góly Chelsea, teď Kladnu: Všechno mi vyšlo, říká|work=Mladá fronta DNES|date=30 November 2008|access-date=23 November 2012}}</ref> Sparta skončila sezónu na druhom mieste, čím si zabezpečila kvalifikáciu pre budúcu sezónu [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov UEFA]]. Berger bol so šiestimi gólmi najlepším strelcom klubu.<ref name="end0809" /> Počas sezóny 2009/10 odohral Berger len dva ligové zápasy a podstúpil ďalšiu operáciu kolena.<ref>{{Cite news|url=http://fotbal.idnes.cz/na-konci-unora-budu-zase-hrat-hlasi-spartansky-kapitan-berger-ptx-/fotbal.aspx?c=A091013_080734_fotbal_ald|title=Na konci února budu zase hrát, hlásí sparťanský kapitán Berger|language=cs|newspaper=Mladá fronta DNES|location=Prague|date=13 October 2009|access-date=23 November 2012}}</ref> 6. januára 2010 oznámil svoj odchod do dôchodku po tom, čo sa nezotavil zo zranenia.<ref name="bbcretire">{{Cite news|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/europe/8443744.stm|title=Former Liverpool midfielder Patrik Berger retires|date=6 January 2010|access-date=6 January 2010}}</ref> === Po profesionálnej kariére === Berger pokračoval v amatérskom futbale v auguste 2010 za šiestoligový český klub Dolní Chabry.<ref>{{Cite news|url=http://fotbal.idnes.cz/patrik-berger-se-vraci-na-travniky-smicer-ho-angazoval-do-chaber-pwd-/fot_dsouteze.aspx?c=A100818_131823_fot_dsouteze_ber|title=Patrik Berger se vrací na trávníky. Šmicer ho angažoval do Chaber|date=18 August 2010|access-date=25 November 2013}}</ref> == Osobný život == Jeho strýkom je český futbalista Jan Berger. Oženil sa s manželkou Jaroslavou, má dve deti, syna Patrika a dcéru Valentýnku. == Úspechy == '''Borussia Dortmund''' * [[Fußball-Bundesliga|Bundesliga]]: 1995/96 * [[DFL-Supercup|DFB-Superpohár]]: 1995 '''Liverpool''' * [[FA Cup]]: 2000/01 * [[FA Community Shield|FA Charity Shield]]: 2001 * [[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]]: 2000/01 '''Individuálne''' * [[Hráč mesiaca FA Premier League|Hráč mesiaca Premier League]]: [[FA Premier League 1996/1997|september 1996]] * Český futbalista roka: 1996 (cena zdieľaná s [[Karel Poborský|Karlom Poborským]]) * Česká zlatá lopta: 1999 == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Patrik Berger|1225886132}} {{DEFAULTSORT:Berger, Patrik}} [[Kategória:Českí futbalisti]] [[Kategória:Českí národní futbalisti]] [[Kategória:Hráči FA Premier League]] [[Kategória:Hráči Fußball-Bundesligy]] [[Kategória:Hráči 1. českej futbalovej ligy]] [[Kategória:Hráči Stoke City FC]] [[Kategória:Hráči Aston Villa FC]] [[Kategória:Hráči Portsmouth FC]] [[Kategória:Hráči Liverpool FC]] [[Kategória:Hráči Borussia Dortmund]] [[Kategória:Hráči SK Slavia Praha]] [[Kategória:Hráči AC Sparta Praha]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2000]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 1996]] [[Kategória:České osobnosti nemeckého pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] huwa6q12twpzc64ot5c7zrddxyx99ip 0 716087 8212746 8212636 2026-05-12T15:16:25Z Lukas565 251676 zmena miesta úmrtia 8212746 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = kardinál | meno = Emil Paul Tscherrig | aktuálny titul = [[Emeritný]] [[apoštolský nuncius]] v [[Taliansko|Taliansku]] a [[San Maríno|San Maríne]] | portrét = Emil Paul Tscherrig (cropped).jpg | popis portrétu = [[Arcibiskup]] Emil Paul Tscherrig | erb = Coat of arms of Emil Paul Tscherrig (cardinal).svg | heslo = Spes mea Christus | heslo po slovensky = Kristus, moja nádej | štát pôsobenia = {{minivlajka|Burundi|w}}<br>{{minivlajka|Švédsko|w}}<br>{{minivlajka|Dánsko|w}}<br>{{minivlajka|Fínsko|w}}<br>{{minivlajka|Island|w}}<br>{{minivlajka|Nórsko|w}}<br>{{minivlajka|Argentína|w}}<br>{{minivlajka|Taliansko|w}}<br>{{minivlajka|San Maríno|w}} | 1. funkcia = Apoštolský nuncius v [[Taliansko|Taliansku]] a [[San Maríno|San Maríne]] | 1. funkcia - obdobie = [[4. máj]] [[1996]]{{--}}[[11. marec]] [[2024]] | 1. funkcia - predchodca = [[Adriano Bernardini]] | 1. funkcia - nástupca = [[Petar Rajič]] | funkcie = * titulárny [[arcibiskup]] z Voli<br>[[1996]]{{--}}[[2023]] * [[Apoštolský nuncius]] v [[Burundi]]<br>[[1996]]{{--}}[[2000]] * [[Apoštolský nuncius]] na Trinidade a Tobagu, Dominike, [[Jamajka|Jamajke]], Guyane, [[Svätá Lucia|Svätej Lucii]], Svätom Vincentovi a Grenadinách, Bahamách a [[apoštolský delegát]] na Antilách<br>[[2000]]{{--}}[[2004]] * [[Apoštolský nuncius]] pre Antiguu a Barbudu, [[Barbados]], Svätý Krištof a Nevis, Grenadu, Surinam a [[Belize]]<br>[[2001]]{{--}}[[2004]] * [[Apoštolský nuncius]] v Kórei a [[Mongolsko|Mongolsku]]<br>[[2004]]{{--}}[[2008]] * [[Apoštolský nuncius]] vo [[Švédsko|Švédsku]], [[Dánsko|Dánsku]], [[Fínsko|Fínsku]], [[Island|na Islande]] a v [[Nórsko|Nórsku]]<br>[[2008]]{{--}}[[2012]] * [[Apoštolský nuncius]] v [[Argentína|Argentíne]]<br>[[2012]]{{--}}[[2017]] * [[Apoštolský nuncius]] v [[Taliansko|Taliansku]] a [[San Maríno|San Maríne]]<br>[[2017]]{{--}}[[2024]] | dátum narodenia = {{dn|1947|02|03}} | miesto narodenia = [[Unterems]], [[Švajčiarsko]] | dátum úmrtia = {{duv|2026|05|12|1947|02|03}} | miesto úmrtia = [[Rím]], [[Taliansko]] | dátum pohrebu = | miesto pohrebu = | alma mater = [[Pápežská cirkevná akadémia]] | cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] | rehoľa = | večné sľuby dátum = | kňazské svätenie dátum = {{dv|1974|04|11|1947|02|03}} | kňazské svätenie miesto = | kňazské svätenie svätiteľ = | kňazský svätiteľ funkcia = | biskupské svätenie dátum = {{dv|1996|06|27|1947|02|03}} | biskupské svätenie miesto = | menovanie dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | menovanie osoba = | biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Angelo Sodano]] | biskupský svätiteľ funkcia = Štátny sekretár [[Rímska kúria|Rímskej kúrie]] | biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Henri Schwery]] | 1. spolusvätiteľ funkcia = [[Sion|sionský]] [[biskup]] | biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Norbert Brunner]] | 2. spolusvätiteľ funkcia = [[Emeritný]] [[Sion|sionský]] [[biskup]] | kardinál dátum = {{dv|2023|09|30|1947|02|03}} | kardinál menujúci = František (pápež) | kardinálsky stupeň = kardinál-diakon | titulárny kostol = San Giuseppe al Trionfale }} [[Monsignor|Mons.]] '''Emil Paul Tscherrig''' (* [[3. február]] [[1947]], [[Unterems]], [[Švajčiarsko]]{{--}}† [[12. mája]] [[2026]], [[Rím]], [[Taliansko]]) bol švajčiarsky [[Prelát (rímskokatolícka cirkev)|prelát]] katolíckej cirkvi, ktorý svoju kariéru strávil v diplomatických službách [[Svätá stolica|Svätej stolice]]. [[Arcibiskup]]om sa stal v roku [[1996]] a odvtedy pôsobil ako [[apoštolský nuncius]] vo viacerých krajinách. Naposledy bol apoštolským nunciom v [[Taliansko|Taliansku]] a [[San Maríno|San Maríne]], keď v roku [[2024]] odišiel do dôchodku. [[Pápež]] [[František (pápež)|František]] ho [[30. september|30. septembra]] [[2023]] vymenoval za [[kardinál]]a. == Životopis == Narodil sa v bývalej obci Unterems vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] 3. februára 1947 ako najstarší z ôsmich deti horskej roľníckej rodiny. Po maturite na ''Kollegium Brig'' vstúpil do kňazského seminára vo švajčiarskom [[Sion (Švajčiarsko)|Sione]]. Za kňaza bol vysvätený [[11. apríl|11. apríla]] [[1974]] pre Sionskú diecézu. Získal doktorát na Pápežskej gregoriánskej univerzite. == Diplomatická kariéra == [[Pápež]] [[Ján Pavol II.]] ho v roku [[1978]] povolal do diplomatických služieb Svätej stolice. Stal sa neskôr tajomníkom zastúpenia Svätej stolice v Ugande, Južnej Kórei, Mongolsku a Bangladéši. [[Pápež]] [[Ján Pavol II.]] ho [[26. november|26. novembra]] [[1992]] menoval [[Monsignore|pápežským prelátom Jeho svätosti]]. Dňa [[4. máj|4. mája]] [[1996]] bol menovaný Jánom Pavlom II. titulárnym arcibiskupom z Voli a stal sa apoštolským nunciom v Burundi, ktoré bolo africkým krízovým územím. Na biskupa ho vysvätil [[27. jún|27. júna]] [[1996]] [[kardinál]] [[Angelo Sodano]]; spolusvätiteľmi boli [[kardinál]] [[Henri Schwery]] a [[Norbert Brunner]], [[biskup]] zo švajčiarskeho Sionu. V roku [[2000]] sa stal apoštolským nunciom v Trinidade a Tobagu, v Dominikánskej republike, Jamajke, Grenade, Guyane, Svätej Lucii, Svätom Vincenci a Grenadinách a Bahamách. Od roku [[2001]] ďalej aj v Barbadose, Antigui a Barbude, Suriname a Svätý Krištof a Nevis. V roku [[2004]] prevzal nunciatúru v Kórei a Mongolsku.<ref name="a">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = „Die koreanische Kirche soll missionarisch sein!“. Agenzia fides | url = https://www.fides.org/de/news/2975?idnews=2975&lan=deu#.Voujv1LTpaQ | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = de}}</ref> [[Pápež]] [[Benedikt XVI.]] ho v roku [[2008]] menoval nunciom pre severské krajiny: [[Švédsko]], [[Dánsko]], [[Fínsko]], [[Island]] a [[Nórsko]], so sídlom neďaleko Štokholmu. [[Benedikt XVI.]] ho [[5. január|5. januára]] [[2012]] menoval apoštolským nunciom v [[Argentína|Argentíne]]. Od roku [[2017]] pôsobil ako apoštolský nuncius pre Taliansko a San Maríno. V marci 2024 ho v tejto službe nahradil chorvátsko-kanadský [[arcibiskup]] [[Petar Rajič]] a kardinál Emil Paul Tscherrig sa odobral na odpočinok. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kardinálov vymenovaných pápežom Františkom]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Emil Paul Tscherrig|23737051}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Tscherrig, Emil Paul}} [[Kategória:Švajčiarski kardináli]] [[Kategória:Švajčiarski rímskokatolícki biskupi]] [[Kategória:Apoštolskí nunciovia vo Švédsku]] [[Kategória:Apoštolskí nunciovia v Dánsku]] [[Kategória:Apoštolskí nunciovia vo Fínsku]] [[Kategória:Apoštolskí nunciovia v Nórsku]] [[Kategória:Apoštolskí nunciovia na Islande]] [[Kategória:Apoštolskí nunciovia v Barbadose]] [[Kategória:Apoštolskí nunciovia v Antigue a Barbude]] [[Kategória:Apoštolskí nunciovia na Bahamách]] [[Kategória:Apoštolskí nunciovia v Dominike]] [[Kategória:Apoštolskí nunciovia na Jamajke]] [[Kategória:Apoštolskí nunciovia v Grenade]] [[Kategória:Apoštolskí nunciovia v Guyane]] [[Kategória:Apoštolskí nunciovia na Svätom Krištofe a Nevise]] [[Kategória:Apoštolskí nunciovia na Svätej Lucii]] [[Kategória:Apoštolskí nunciovia v Suriname]] [[Kategória:Apoštolskí nunciovia v Svätom Vincente a Grenadínach]] [[Kategória:Apoštolskí nunciovia v Trinidade a Tobagu]] ej87wltdbp2whh3s1g2il4a140kz1c0 8212785 8212746 2026-05-12T17:26:03Z ~2026-28232-46 294397 8212785 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = kardinál | meno = Emil Paul Tscherrig | aktuálny titul = [[Emeritný]] [[apoštolský nuncius]] v [[Taliansko|Taliansku]] a [[San Maríno|San Maríne]] | portrét = Emil Paul Tscherrig (cropped).jpg | popis portrétu = [[Arcibiskup]] Emil Paul Tscherrig | erb = Coat of arms of Emil Paul Tscherrig (cardinal).svg | heslo = Spes mea Christus | heslo po slovensky = Kristus, moja nádej | štát pôsobenia = {{minivlajka|Burundi|w}}<br>{{minivlajka|Švédsko|w}}<br>{{minivlajka|Dánsko|w}}<br>{{minivlajka|Fínsko|w}}<br>{{minivlajka|Island|w}}<br>{{minivlajka|Nórsko|w}}<br>{{minivlajka|Argentína|w}}<br>{{minivlajka|Taliansko|w}}<br>{{minivlajka|San Maríno|w}} | 1. funkcia = Apoštolský nuncius v [[Taliansko|Taliansku]] a [[San Maríno|San Maríne]] | 1. funkcia - obdobie = [[4. máj]] [[1996]]{{--}}[[11. marec]] [[2024]] | 1. funkcia - predchodca = [[Adriano Bernardini]] | 1. funkcia - nástupca = [[Petar Rajič]] | funkcie = * titulárny [[arcibiskup]] z Voli<br>[[1996]]{{--}}[[2023]] * [[Apoštolský nuncius]] v [[Burundi]]<br>[[1996]]{{--}}[[2000]] * [[Apoštolský nuncius]] na Trinidade a Tobagu, Dominike, [[Jamajka|Jamajke]], Guyane, [[Svätá Lucia|Svätej Lucii]], Svätom Vincentovi a Grenadinách, Bahamách a [[apoštolský delegát]] na Antilách<br>[[2000]]{{--}}[[2004]] * [[Apoštolský nuncius]] pre Antiguu a Barbudu, [[Barbados]], Svätý Krištof a Nevis, Grenadu, Surinam a [[Belize]]<br>[[2001]]{{--}}[[2004]] * [[Apoštolský nuncius]] v Kórei a [[Mongolsko|Mongolsku]]<br>[[2004]]{{--}}[[2008]] * [[Apoštolský nuncius]] vo [[Švédsko|Švédsku]], [[Dánsko|Dánsku]], [[Fínsko|Fínsku]], [[Island|na Islande]] a v [[Nórsko|Nórsku]]<br>[[2008]]{{--}}[[2012]] * [[Apoštolský nuncius]] v [[Argentína|Argentíne]]<br>[[2012]]{{--}}[[2017]] * [[Apoštolský nuncius]] v [[Taliansko|Taliansku]] a [[San Maríno|San Maríne]]<br>[[2017]]{{--}}[[2024]] | dátum narodenia = {{dn|1947|02|03}} | miesto narodenia = [[Unterems]], [[Švajčiarsko]] | dátum úmrtia = {{duv|2026|05|12|1947|02|03}} | miesto úmrtia = [[Rím]], [[Taliansko]] | dátum pohrebu = | miesto pohrebu = | alma mater = [[Pápežská cirkevná akadémia]] | cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] | rehoľa = | večné sľuby dátum = | kňazské svätenie dátum = {{dv|1974|04|11|1947|02|03}} | kňazské svätenie miesto = | kňazské svätenie svätiteľ = | kňazský svätiteľ funkcia = | biskupské svätenie dátum = {{dv|1996|06|27|1947|02|03}} | biskupské svätenie miesto = | menovanie dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | menovanie osoba = | biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Angelo Sodano]] | biskupský svätiteľ funkcia = Štátny sekretár [[Rímska kúria|Rímskej kúrie]] | biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Henri Schwery]] | 1. spolusvätiteľ funkcia = [[Sion|sionský]] [[biskup]] | biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Norbert Brunner]] | 2. spolusvätiteľ funkcia = [[Emeritný]] [[Sion|sionský]] [[biskup]] | kardinál dátum = {{dv|2023|09|30|1947|02|03}} | kardinál menujúci = František (pápež) | kardinálsky stupeň = kardinál-diakon | titulárny kostol = San Giuseppe al Trionfale }} [[Monsignor|Mons.]] '''Emil Paul Tscherrig''' (* [[3. február]] [[1947]], [[Unterems]], [[Švajčiarsko]]{{--}}† [[12. máj]] [[2026]], [[Rím]], [[Taliansko]]) bol švajčiarsky [[Prelát (rímskokatolícka cirkev)|prelát]] katolíckej cirkvi, ktorý svoju kariéru strávil v diplomatických službách [[Svätá stolica|Svätej stolice]]. [[Arcibiskup]]om sa stal v roku [[1996]] a odvtedy pôsobil ako [[apoštolský nuncius]] vo viacerých krajinách. Naposledy bol apoštolským nunciom v [[Taliansko|Taliansku]] a [[San Maríno|San Maríne]], keď v roku [[2024]] odišiel do dôchodku. [[Pápež]] [[František (pápež)|František]] ho [[30. september|30. septembra]] [[2023]] vymenoval za [[kardinál]]a. == Životopis == Narodil sa v bývalej obci Unterems vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] 3. februára 1947 ako najstarší z ôsmich deti horskej roľníckej rodiny. Po maturite na ''Kollegium Brig'' vstúpil do kňazského seminára vo švajčiarskom [[Sion (Švajčiarsko)|Sione]]. Za kňaza bol vysvätený [[11. apríl|11. apríla]] [[1974]] pre Sionskú diecézu. Získal doktorát na Pápežskej gregoriánskej univerzite. == Diplomatická kariéra == [[Pápež]] [[Ján Pavol II.]] ho v roku [[1978]] povolal do diplomatických služieb Svätej stolice. Stal sa neskôr tajomníkom zastúpenia Svätej stolice v Ugande, Južnej Kórei, Mongolsku a Bangladéši. [[Pápež]] [[Ján Pavol II.]] ho [[26. november|26. novembra]] [[1992]] menoval [[Monsignore|pápežským prelátom Jeho svätosti]]. Dňa [[4. máj|4. mája]] [[1996]] bol menovaný Jánom Pavlom II. titulárnym arcibiskupom z Voli a stal sa apoštolským nunciom v Burundi, ktoré bolo africkým krízovým územím. Na biskupa ho vysvätil [[27. jún|27. júna]] [[1996]] [[kardinál]] [[Angelo Sodano]]; spolusvätiteľmi boli [[kardinál]] [[Henri Schwery]] a [[Norbert Brunner]], [[biskup]] zo švajčiarskeho Sionu. V roku [[2000]] sa stal apoštolským nunciom v Trinidade a Tobagu, v Dominikánskej republike, Jamajke, Grenade, Guyane, Svätej Lucii, Svätom Vincenci a Grenadinách a Bahamách. Od roku [[2001]] ďalej aj v Barbadose, Antigui a Barbude, Suriname a Svätý Krištof a Nevis. V roku [[2004]] prevzal nunciatúru v Kórei a Mongolsku.<ref name="a">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = „Die koreanische Kirche soll missionarisch sein!“. Agenzia fides | url = https://www.fides.org/de/news/2975?idnews=2975&lan=deu#.Voujv1LTpaQ | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = de}}</ref> [[Pápež]] [[Benedikt XVI.]] ho v roku [[2008]] menoval nunciom pre severské krajiny: [[Švédsko]], [[Dánsko]], [[Fínsko]], [[Island]] a [[Nórsko]], so sídlom neďaleko Štokholmu. [[Benedikt XVI.]] ho [[5. január|5. januára]] [[2012]] menoval apoštolským nunciom v [[Argentína|Argentíne]]. Od roku [[2017]] pôsobil ako apoštolský nuncius pre Taliansko a San Maríno. V marci 2024 ho v tejto službe nahradil chorvátsko-kanadský [[arcibiskup]] [[Petar Rajič]] a kardinál Emil Paul Tscherrig sa odobral na odpočinok. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kardinálov vymenovaných pápežom Františkom]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Emil Paul Tscherrig|23737051}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Tscherrig, Emil Paul}} [[Kategória:Švajčiarski kardináli]] [[Kategória:Švajčiarski rímskokatolícki biskupi]] [[Kategória:Apoštolskí nunciovia vo Švédsku]] [[Kategória:Apoštolskí nunciovia v Dánsku]] [[Kategória:Apoštolskí nunciovia vo Fínsku]] [[Kategória:Apoštolskí nunciovia v Nórsku]] [[Kategória:Apoštolskí nunciovia na Islande]] [[Kategória:Apoštolskí nunciovia v Barbadose]] [[Kategória:Apoštolskí nunciovia v Antigue a Barbude]] [[Kategória:Apoštolskí nunciovia na Bahamách]] [[Kategória:Apoštolskí nunciovia v Dominike]] [[Kategória:Apoštolskí nunciovia na Jamajke]] [[Kategória:Apoštolskí nunciovia v Grenade]] [[Kategória:Apoštolskí nunciovia v Guyane]] [[Kategória:Apoštolskí nunciovia na Svätom Krištofe a Nevise]] [[Kategória:Apoštolskí nunciovia na Svätej Lucii]] [[Kategória:Apoštolskí nunciovia v Suriname]] [[Kategória:Apoštolskí nunciovia v Svätom Vincente a Grenadínach]] [[Kategória:Apoštolskí nunciovia v Trinidade a Tobagu]] 964s7oitypix5v5wjsv1t113nmj9pv5 8212833 8212785 2026-05-12T18:20:37Z DurMar12 181423 Pridané referencie na informáciu o smrti. 8212833 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = kardinál | meno = Emil Paul Tscherrig | aktuálny titul = [[Emeritný]] [[apoštolský nuncius]] v [[Taliansko|Taliansku]] a [[San Maríno|San Maríne]] | portrét = Emil Paul Tscherrig (cropped).jpg | popis portrétu = [[Arcibiskup]] Emil Paul Tscherrig | erb = Coat of arms of Emil Paul Tscherrig (cardinal).svg | heslo = Spes mea Christus | heslo po slovensky = Kristus, moja nádej | štát pôsobenia = {{minivlajka|Burundi|w}}<br>{{minivlajka|Švédsko|w}}<br>{{minivlajka|Dánsko|w}}<br>{{minivlajka|Fínsko|w}}<br>{{minivlajka|Island|w}}<br>{{minivlajka|Nórsko|w}}<br>{{minivlajka|Argentína|w}}<br>{{minivlajka|Taliansko|w}}<br>{{minivlajka|San Maríno|w}} | 1. funkcia = Apoštolský nuncius v [[Taliansko|Taliansku]] a [[San Maríno|San Maríne]] | 1. funkcia - obdobie = [[4. máj]] [[1996]]{{--}}[[11. marec]] [[2024]] | 1. funkcia - predchodca = [[Adriano Bernardini]] | 1. funkcia - nástupca = [[Petar Rajič]] | funkcie = * titulárny [[arcibiskup]] z Voli<br>[[1996]]{{--}}[[2023]] * [[Apoštolský nuncius]] v [[Burundi]]<br>[[1996]]{{--}}[[2000]] * [[Apoštolský nuncius]] na Trinidade a Tobagu, Dominike, [[Jamajka|Jamajke]], Guyane, [[Svätá Lucia|Svätej Lucii]], Svätom Vincentovi a Grenadinách, Bahamách a [[apoštolský delegát]] na Antilách<br>[[2000]]{{--}}[[2004]] * [[Apoštolský nuncius]] pre Antiguu a Barbudu, [[Barbados]], Svätý Krištof a Nevis, Grenadu, Surinam a [[Belize]]<br>[[2001]]{{--}}[[2004]] * [[Apoštolský nuncius]] v Kórei a [[Mongolsko|Mongolsku]]<br>[[2004]]{{--}}[[2008]] * [[Apoštolský nuncius]] vo [[Švédsko|Švédsku]], [[Dánsko|Dánsku]], [[Fínsko|Fínsku]], [[Island|na Islande]] a v [[Nórsko|Nórsku]]<br>[[2008]]{{--}}[[2012]] * [[Apoštolský nuncius]] v [[Argentína|Argentíne]]<br>[[2012]]{{--}}[[2017]] * [[Apoštolský nuncius]] v [[Taliansko|Taliansku]] a [[San Maríno|San Maríne]]<br>[[2017]]{{--}}[[2024]] | dátum narodenia = {{dn|1947|02|03}} | miesto narodenia = [[Unterems]], [[Švajčiarsko]] | dátum úmrtia = {{duv|2026|05|12|1947|02|03}} | miesto úmrtia = [[Rím]], [[Taliansko]] | dátum pohrebu = | miesto pohrebu = | alma mater = [[Pápežská cirkevná akadémia]] | cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] | rehoľa = | večné sľuby dátum = | kňazské svätenie dátum = {{dv|1974|04|11|1947|02|03}} | kňazské svätenie miesto = | kňazské svätenie svätiteľ = | kňazský svätiteľ funkcia = | biskupské svätenie dátum = {{dv|1996|06|27|1947|02|03}} | biskupské svätenie miesto = | menovanie dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | menovanie osoba = | biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Angelo Sodano]] | biskupský svätiteľ funkcia = Štátny sekretár [[Rímska kúria|Rímskej kúrie]] | biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Henri Schwery]] | 1. spolusvätiteľ funkcia = [[Sion|sionský]] [[biskup]] | biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Norbert Brunner]] | 2. spolusvätiteľ funkcia = [[Emeritný]] [[Sion|sionský]] [[biskup]] | kardinál dátum = {{dv|2023|09|30|1947|02|03}} | kardinál menujúci = František (pápež) | kardinálsky stupeň = kardinál-diakon | titulárny kostol = San Giuseppe al Trionfale }} [[Monsignor|Mons.]] '''Emil Paul Tscherrig''' (* [[3. február]] [[1947]], [[Unterems]], [[Švajčiarsko]]{{--}}† [[12. máj]] [[2026]], [[Rím]], [[Taliansko]]) bol švajčiarsky [[Prelát (rímskokatolícka cirkev)|prelát]] katolíckej cirkvi, ktorý svoju kariéru strávil v diplomatických službách [[Svätá stolica|Svätej stolice]]. [[Arcibiskup]]om sa stal v roku [[1996]] a odvtedy pôsobil ako [[apoštolský nuncius]] vo viacerých krajinách. Naposledy bol apoštolským nunciom v [[Taliansko|Taliansku]] a [[San Maríno|San Maríne]], keď v roku [[2024]] odišiel do dôchodku. [[Pápež]] [[František (pápež)|František]] ho [[30. september|30. septembra]] [[2023]] vymenoval za [[kardinál]]a. Zomrel v Ríme 12. mája 2026 vo veku 79 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kardinal Emil Paul Tscherrig ausdem Wallis ist tot | url = https://www.tagesanzeiger.ch/kardinal-emil-paul-tscherrig-aus-wallis-gestorben-208131659411 | vydavateľ = tagesanzeiger.ch | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = de }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Vatican News | odkaz na autora = | titul = Pope Leo remembers Cardinal Tscherrig and his great love for the Church | url = https://www.vaticannews.va/en/pope/news/2026-05/pope-leo-xiv-mourns-cardinal-paul-emil-tscherrig.html | vydavateľ = vaticannews.va | miesto = | dátum vydania = 2026-05-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = en }}</ref> == Životopis == Narodil sa v bývalej obci Unterems vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] 3. februára 1947 ako najstarší z ôsmich deti horskej roľníckej rodiny. Po maturite na ''Kollegium Brig'' vstúpil do kňazského seminára vo švajčiarskom [[Sion (Švajčiarsko)|Sione]]. Za kňaza bol vysvätený [[11. apríl|11. apríla]] [[1974]] pre Sionskú diecézu. Získal doktorát na Pápežskej gregoriánskej univerzite. == Diplomatická kariéra == [[Pápež]] [[Ján Pavol II.]] ho v roku [[1978]] povolal do diplomatických služieb Svätej stolice. Stal sa neskôr tajomníkom zastúpenia Svätej stolice v Ugande, Južnej Kórei, Mongolsku a Bangladéši. [[Pápež]] [[Ján Pavol II.]] ho [[26. november|26. novembra]] [[1992]] menoval [[Monsignore|pápežským prelátom Jeho svätosti]]. Dňa [[4. máj|4. mája]] [[1996]] bol menovaný Jánom Pavlom II. titulárnym arcibiskupom z Voli a stal sa apoštolským nunciom v Burundi, ktoré bolo africkým krízovým územím. Na biskupa ho vysvätil [[27. jún|27. júna]] [[1996]] [[kardinál]] [[Angelo Sodano]]; spolusvätiteľmi boli [[kardinál]] [[Henri Schwery]] a [[Norbert Brunner]], [[biskup]] zo švajčiarskeho Sionu. V roku [[2000]] sa stal apoštolským nunciom v Trinidade a Tobagu, v Dominikánskej republike, Jamajke, Grenade, Guyane, Svätej Lucii, Svätom Vincenci a Grenadinách a Bahamách. Od roku [[2001]] ďalej aj v Barbadose, Antigui a Barbude, Suriname a Svätý Krištof a Nevis. V roku [[2004]] prevzal nunciatúru v Kórei a Mongolsku.<ref name="a">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = „Die koreanische Kirche soll missionarisch sein!“. Agenzia fides | url = https://www.fides.org/de/news/2975?idnews=2975&lan=deu#.Voujv1LTpaQ | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = de}}</ref> [[Pápež]] [[Benedikt XVI.]] ho v roku [[2008]] menoval nunciom pre severské krajiny: [[Švédsko]], [[Dánsko]], [[Fínsko]], [[Island]] a [[Nórsko]], so sídlom neďaleko Štokholmu. [[Benedikt XVI.]] ho [[5. január|5. januára]] [[2012]] menoval apoštolským nunciom v [[Argentína|Argentíne]]. Od roku [[2017]] pôsobil ako apoštolský nuncius pre Taliansko a San Maríno. V marci 2024 ho v tejto službe nahradil chorvátsko-kanadský [[arcibiskup]] [[Petar Rajič]] a kardinál Emil Paul Tscherrig sa odobral na odpočinok. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kardinálov vymenovaných pápežom Františkom]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Emil Paul Tscherrig|23737051}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Tscherrig, Emil Paul}} [[Kategória:Švajčiarski kardináli]] [[Kategória:Švajčiarski rímskokatolícki biskupi]] [[Kategória:Apoštolskí nunciovia vo Švédsku]] [[Kategória:Apoštolskí nunciovia v Dánsku]] [[Kategória:Apoštolskí nunciovia vo Fínsku]] [[Kategória:Apoštolskí nunciovia v Nórsku]] [[Kategória:Apoštolskí nunciovia na Islande]] [[Kategória:Apoštolskí nunciovia v Barbadose]] [[Kategória:Apoštolskí nunciovia v Antigue a Barbude]] [[Kategória:Apoštolskí nunciovia na Bahamách]] [[Kategória:Apoštolskí nunciovia v Dominike]] [[Kategória:Apoštolskí nunciovia na Jamajke]] [[Kategória:Apoštolskí nunciovia v Grenade]] [[Kategória:Apoštolskí nunciovia v Guyane]] [[Kategória:Apoštolskí nunciovia na Svätom Krištofe a Nevise]] [[Kategória:Apoštolskí nunciovia na Svätej Lucii]] [[Kategória:Apoštolskí nunciovia v Suriname]] [[Kategória:Apoštolskí nunciovia v Svätom Vincente a Grenadínach]] [[Kategória:Apoštolskí nunciovia v Trinidade a Tobagu]] a8epr1kxn4dw641wmitpygnal6qottr 0 718772 8212702 8212578 2026-05-12T13:19:31Z DurMar12 181423 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28710-08|~2026-28710-08]] ([[User_talk:~2026-28710-08|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od ~2026-14820-84 8177778 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Alan Murin | Obrázok = Alan Murin, 09-2024.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Alan Murin v roku 2024. | Popis umelca = sólový spevák | Rodné meno = Alan Murín | Umelecké mená = Sane <small>(2014{{--}}2019)</small><br>Alan Murin <small>(2019{{--}})</small> | Dátum narodenia = {{dnv|1998|10|23}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = Bratislava | Alma mater = zvukové inžinierstvo a hudobná produkcia na Point Blank Music School | Pôsobenie = [[spevák]], [[Hudobný skladateľ|skladateľ]], [[hudobný producent]] a [[zvukový inžinier]] | Žáner = [[New Pop]], [[Pop (hudobný žáner)|Pop]], [[Rhythm and blues|R&B]], [[Hip-hop (hudba)|Hip-hop]] | Roky pôsobenia = 2019{{--}}súčasnosť | Hrá na nástrojoch = | Typ hlasu = | Manželka = | Priateľka = | Deti = | Rodičia = | Súrodenci = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Universal Music Group|Universal Music Slovensko]] (2019{{--}}2020)<br>Trueself Records | Webstránka = {{url|https://alanmurin.com}}<br />[[Súbor:Alan Murin podpis.png|100px]]<br />''podpis Alana Murina'' }} '''Alan Murin''', vlastným menom '''Alan Murín''', v minulosti vystupujúci pod pseudonymom '''Sane''' [vyslov: seɪn] (* [[23. október]] [[1998]], [[Bratislava]]) je slovenský [[spevák]], [[Hudobný skladateľ|skladateľ]], [[hudobný producent]] a [[zvukový inžinier]]. Na slovenskej hudobnej scéne pôsobí od roku [[2019]], kedy sa predstavil s jeho debutovou trilógiou EP – ''[[15 23]]'', ''[[23 10]]'' a ''[[19 98]]''. Ešte v tom istom roku ho oslovila speváčka [[Tina (speváčka)|Tina]] o spoluprácu, po tom, čo objavila jeden z jeho prvých hitov „Vypínam“,<ref name=":12" /> ktorý získal výraznú odozvu.<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alan Murin zverejnil klip k jeho najúspešnejšej skladbe Vypínam, ktorá má viac ako pol milióna prehratí! | url = https://www.gregi.net/clanky/alan-murin-zverejnil-klip-k-jeho-najuspesnejsej-skladbe-vypinam-ktora-ma-viac-ako-pol-miliona-prehrati/ | dátum vydania = 2020-04-03 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = gregi.net | jazyk = sk}}</ref> Tina ju označila za jednu z mimoriadne zásadných pesničiek na slovenskej hudobnej scéne.<ref name=":12">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kto je Alan Murin (24) a čo ho spája so speváčkou Tinou? EMME dali exkluzívny SPOLOČNÝ ROZHOVOR | url = https://emma.sk/svetova/kto-je-alan-murin-24-co-ho-spaja-spevackou-tinou-emme-dali-exkluzivny-spolocny-rozhovor | dátum vydania = 2023-02-26 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = emma.sk | jazyk = sk}}</ref> Po tomto úspechu nasledovalo niekoľko singlov, s ktorými si získal pozornosť širšieho publika a postupne sa tak svojou hudobnou ambicióznosťou etabloval ako výrazná postava na slovenskej hudobnej scéne. Za pomerne krátku kariéru získal nielen širokú fanúšikovskú základňu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spevák Alan Murin: S hrešením nemám problém, ale voči svojim fanúšikom pociťujem zodpovednosť | url = https://brainee.hnonline.sk/notsorry/news/kultura/influenceri/96051122-spevak-alan-murin-s-hresenim-nemam-problem-ale-voci-svojim-fanusikom-pocitujem-zodpovednost | dátum vydania = 2022-11-13 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = brainee.hnonline.sk | jazyk = sk}}</ref>, ale získal aj uznanie za svoj originálny hudobný štýl, talent a tvorivý prístup i od umeleckej obce,<ref name=":5" /><ref name=":10" /> čo mu otvorilo dvere k spoluprácam s viacerými medzinárodne uznávanými umelcami a producentmi. Spolupracoval s interpretmi ako [[Kali]], [[Rytmus (raper)|Rytmus]], [[Ego (raper)|Ego]], [[Separ]], [[Majk Spirit]], [[Tina (speváčka)|Tina]], [[Pil C]], [[Celeste Buckingham]], [[Dominika Mirgová]], [[ADiss]], [[Momo (raper)|Momo]], či skupinou [[Moja Reč]]. Spolupracoval i so zahraničnými umelcami ako [[Raunii]], [[IOVA]] či [[Serban Cazan]]. V roku 2021 získal ocenenie v [[Ruka Hore Awards]] ako Skokan roka. Jeho dlho očakávaný debutový album ''[[Trueself]],'' na ktorom spolupracoval s viacerými slovenskými umelcami, vyšiel v roku [[2022]]. Album zaznamenal úspech na domácej úrovni, kedy debutoval na vrchole rebríčka slovenských albumov ČNS [[Medzinárodná federácia fonografického priemyslu|IFPI]].<ref name="SK - ALBUMS - TOP 100">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://ifpicr.cz/hitparada/36/alan-murin/trueself/170296 | titul = SK - ALBUMS - TOP 100 — Alan Murin – Trueself | vydavateľ = ČNS IFPI | dátum prístupu = 2024-09-09}}</ref> V tom istom roku získal tri ocenenia v Ruka Hore Awards a jeho debut obsadil 2. miesto v kategórii ''Album roka''.<ref name="Ruka Hore Awards – Výsledky ročníka 2022">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ruka Hore Awards – Výsledky ročníka 2022 | url = https://awards.rukahore.sk/vysledky | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = awards.rukahore.sk | jazyk = sk | url archívu = https://web.archive.org/web/20241014172405/https://awards.rukahore.sk/vysledky | dátum archivácie = 2024-10-14 }}</ref> Okrem neho vydal päť EP. Medzi jeho najväčšie hity patria piesne „[[Domov (pieseň Alana Murina)|Domov]]“, „[[Do rúk]]“, „Raz Dva Tri“, „[[Dokola]]“ či „Prepáč“. Aktívne sa venuje hudobnému inžinierstvu a produkcii, pričom si sám píše aj texty piesní. Má na konte produkcie vo Veľkej Británii, USA, Česku aj Rumunsku.<ref name="">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = | url = https://www.teraz.sk/magazin/hudba-alan-murin-iova-a-serban-cazan-p/776429-clanok.html | dátum vydania = 2023-05-21 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = | jazyk = sk}}</ref> Skladby produkoval napríklad pre Dominiku Mirgovú. Jeho videoklipy na YouTube často obsadzujú popredné priečky slovenského rebríčka YouTube trending. Prvýkrát sa dostal na jeho vrchol s videoklipom k singlu „Prepáč“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alan Murin ovládol YouTube Trendy! Zabodoval s emotívnou novinkou Prepáč | url = https://www.europa2.sk/18537/alan-murin-ovladol-youtube-trendy-zabodoval-s-emotivnou-novinkou-prepac/ | dátum vydania = 2022-08-15 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = europa2.sk | jazyk = sk}}</ref>, a to len v priebehu niekoľkých hodín od vydania. Toto prvenstvo si udržal niekoľko týždňov.<ref name="rukahore-alan-murin-vydá-nový">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alan Murin vydá nový album Trueself už o mesiac! Toto sú jeho hostia (VIDEO) | url = https://news.rukahore.sk/1023283/alan-murin-vyda-novy-album-trueself-uz-o-mesiac-toto-su-jeho-hostia-video/ | dátum vydania = 2022-09-27 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = news.rukahore.sk | jazyk = sk}}</ref> Opäť ovládol rebríček YouTube trendov s duetom „[[Do rúk]]“ s Tinou, a to i bez videoklipu k piesni.<ref name=":11">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alan Murin a Tina bodujú s druhou spoločnou skladbou, vizuál dostala v Taliansku | url = https://hudba.zoznam.sk/spravy/07-12-2022-v-youtube-trendoch-bez-videa-skladba-alana-murina-a-tiny-sa-dockala-vizualu/ | dátum vydania = 2022-12-07 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = hudba.zoznam.sk | jazyk = sk}}</ref> Vďaka obrovskému ohlasu vznikol k nej i videoklip, ktorý je doposiaľ s viac ako 8 miliónmi zhliadnutí aj najsledovanejším videoklipom zo spevákovej vlastnej tvorby na platforme.<ref name=":6">{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=gSE5_4HIf48|title=<nowiki>Alan Murin ft. Tina - Do Rúk |Official Video|</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> Po tretíkrát sa to podarilo hitu „Raz Dva Tri“.<ref name=":7" /> YouTube kanál Alana Murina má doposiaľ viac ako 70 miliónov zhliadnutí. Alan Murin je známy svojou osobitou interpretáciou, autenticitou a priamočiarosťou.'''<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osobitný zjav na hudobnej scéne Alan Murin predstavuje nový singel „Vypínam“! | url = https://www.gregi.net/clanky/osobitny-zjav-na-hudobnej-scene-alan-murin-predstavuje-novy-singel-vypinam/ | dátum vydania = 2019-08-23 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = gregi.net | jazyk = sk}}</ref>''' Jeho hudobný štýl a zvuk sú ovplyvnené pestrou škálou hudobných žánrov, vrátane popu, rocku, hip-hopu a elektronickej hudby.<ref name="Alan Murin – new artist review" /> Svoju tvorbu sám klasifikuje ako New Pop, ktorý však vychádza z dlhoročnej náklonnosti k rapu.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nemá tetovanie na tvári a neberie piko. Počúvaj debut Slováka, ktorého experimentálna tvorba má svetové ambície | url = https://refresher.sk/67551-Nema-tetovanie-na-tvari-a-neberie-piko-Pocuvaj-debut-Slovaka-ktoreho-experimentalna-tvorba-ma-svetove-ambicie | dátum vydania = 2019-07-23 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = refresher.sk | jazyk = sk}}</ref> Má charakteristický štýl, ktorý spája moderné zvuky s úprimnými textami, často skúmajúcimi témy lásky a osobných skúseností. Jeho devízou je okrem veľmi špecificky kvalitného zvuku aj hudobná vzdelanosť.<ref name=":2" /> Po dvoch rokoch intenzívnej práce v slovenskom hudobnom priemysle sa zaradil medzi najaktívnejších slovenských interpretov.<ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = VIDEO: V singli Tam kam producenta Petra Panna sa stretli Alan Murin a Laris Diam | url = https://hudba.zoznam.sk/spravy/17-05-2022-video-v-singli-tam-kam-producenta-petra-panna-sa-stretli-alan-murin-a-laris-diam/ | dátum vydania = 2023-05-21 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = hudba.zoznam.sk | jazyk = sk}}</ref> Za pomerne krátku kariéru má na konte viac ako štyridsať videoklipov a na ďalších pätnástich hosťoval. == Hudobná kariéra == === 1998 – 2019: Skorý život a hudobná cesta === Alan Murín sa narodil a vyrastal v [[Bratislava|Bratislave]]. Hoci nepochádza z umeleckej rodiny, jeho vášeň pre hudbu sa prejavila už v mladom veku.<ref name="Alan Murin – new artist review">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alan Murin – new artist review | url = https://rbeatz.com/slovakia-composer-and-producer-alan-murin-trueself/ | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = rbeatz.com | jazyk = en}}</ref> Veľký vplyv na neho mala jeho sestra, ktorá mu púšťala rôznu zahraničnú tvorbu, akú predtým nikdy nepočul. To, že sa chce hudbe venovať profesionálne, si uvedomil až ku koncu strednej školy.<ref name="VIDEO: Alan Murin predstavuje nový singel Vypínam">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = VIDEO: Alan Murin predstavuje nový singel Vypínam | url = https://www.teraz.sk/kultura/alan-murin-predstavuje-novy-singel-vyp/415127-clanok.html | dátum vydania = 2019-08-27 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = teraz.sk | jazyk = sk}}</ref> Kúpil si mikrofón, naučil sa pracovať s rôznymi počítačovými programami na tvorbu hudby a začal vytvárať texty a melódie, ktoré vkladal do demo skladieb. Tie začal vydávať už v roku [[2017]] pod pseudonymom „Sane“ na platforme [[SoundCloud]].<ref name="Alan Murin – new artist review"></ref> Po strednej škole navštevoval rok Vysokú školu manažmentu v Bratislave. Neustále však tvoril hudbu a na internete hľadal rôzne návody a inšpirácie, čo ho priviedlo k ponuke štúdia v zahraničí. Spontánne sa rozhodol prihlásiť na štúdium zvukového inžinierstva a hudobnej produkcie na Point Blank Music School v [[Londýn]]e, kde ho úspešne prijali.<ref name="Alan Murin zverejnil klip ku skladbe Vypínam"></ref> Súčasťou jeho životnej cesty bola aj práca v obchode s bicyklami, stavebninami, ako barman či barber.<ref name=":9">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cesta je cieľ: Od mikrofónu s ponožkou až po najprogresívnejší debutový album na slovenskej scéne | url = https://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/658886-cesta-je-ciel-od-mikrofonu-s-ponozkou-az-po-najprogresivnejsi-debutovy-album-na-slovenskej-scene/ | dátum vydania = 2023-03-05 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = kultura.pravda.sk | jazyk = sk}}</ref> === 2019 – 2020: Začiatok kariéry a trilógia EP === Popri štúdiu v Londýne začal s budovaním svojej hudobnej kariéry na Slovensku. Vsadil na autenticitu a ako pseudonym začal používať svoje občianske meno. V júni 2019 založil vydavateľstvo Trueself Records a o mesiac neskôr podpísal zmluvu s [[Universal Music Group|Universal Music]] na Slovensku. Na hudobnú scénu sa predstavil svojím debutovým hudobným počinom – trojicou žánrovo konceptuálne ladených EP (''[[15 23]], [[23 10]] a [[19 98]]''), ktoré postupne odhaľoval ako kapitoly. Mená jednotlivých EP znázorňujú reálny čas, dátum a rok Alanovho narodenia. Každé z nich obsahuje trojicu piesní. Všetky skladby na EP produkoval spoločne s ním producent zo Škótska [[Charlie Leslie]] počas spevákovho štúdia v Londýne.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alan Murin uzatvára svoju debutovú trilógiu záverečným EP s názvom 19 98 | url = https://hudba.zoznam.sk/spravy/03-12-2019-alan-murin-uzatvara-svoju-debutovu-trilogiu-so-zaverecnym-ep-s-nazvom-19-98/ | dátum vydania = 2019-12-03 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = hudba.zoznam.sk | jazyk = sk}}</ref> Taktiež v júli vyšlo debutové EP s názvom ''15 23,'' ktoré vníma ako začiatok svojej hudobnej kariéry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nováčik na hudobnej scéne: Slovák Alan robí New Pop, toto je jeho debutový singel | url = https://hashtag.zoznam.sk/novacik-na-hudobnej-scene-slovak-alan-robi-new-pop-toto-je-jeho-debutovy-singel/ | dátum vydania = 2019-08-03 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = hashtag.zoznam.sk | jazyk = sk}}</ref> Symbolika je dokonca aj v samotnom načasovaní vydania, keďže oficiálne vyšilo 23. júla o 15:23''.'' EP možno charakterizovať ako New Pop, no vo výraznej miere je ovplyvnené hip-hopom. Sú na ňom i skladby, kde sa prepletá pestrá paleta rôznych žánrov, ako napríklad pop, hip-hop, RnB, soul, DnB, dubstep, EDM či rock.<ref name=":1" /> Debutový singel „Sám Sebou“ vydaný v júli mal úspešný štart. Bol k nemu nakrútený i jednoduchý autentický videoklip so zábermi z bratislavských ulíc, či z Londýna. V auguste predstavil z EP singel „Vypínam“, v ktorom sa vyznáva aj z toho, čo preňho znamená rodina a domov.<ref name="VIDEO: Alan Murin predstavuje nový singel Vypínam" /> Vydanie debutového projektu, v porovnaní s množstvom iných začínajúcich interpretov, sa tešilo veľkému úspechu. Každá skladba zaznamenala desaťtisíce zhliadnutí na YouTube aj prehratí na streamovacích službách.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alan Murin ďakuje každému, kto mu pod nohy hádzal celý život polená | url = https://refresher.sk/69532-Alan-Murin-dakuje-kazdemu-kto-mu-pod-nohy-hadzal-cely-zivot-polena | dátum vydania = 2019-09-23 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = refresher.sk | jazyk = sk}}</ref> V septembri nasledovalo druhé EP s názvom, v ktorom rozoberá najmä lásku k životu a vzťahy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladý objav Alan Murin vydal druhé EP 23 10. Pozrite si videoklip k singlu Život | url = https://hudba.zoznam.sk/spravy/30-09-2019-mlady-objav-alan-murin-vydal-druhe-ep-23-10-pozrite-si-videoklip-k-singlu-zivot/ | dátum vydania = 2019-09-30 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = hudba.zoznam.sk | jazyk = sk}}</ref> Je koncepčne pripravené tak, aby pre poslucháča od začiatku do konca priblížilo jeho príbeh. I tento krát sa predstavuje v rôznych žánroch.<ref name=":4" /> Spolu s EP vyšiel aj videoklip ku skladbe Život, ktorý zachytáva krásu v jednoduchosti života.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alan Murin prichádza s druhou časťou tohtoročnej trilógie 23 10 | url = https://www.teraz.sk/magazin/alan-murin-prichadza-s-druhou-castou/420318-clanok.html | dátum vydania = 2019-09-24 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = teraz.sk | jazyk = sk}}</ref> Ešte pred vydaním tretieho EP sa 21. novembra predstavil prvýkrát naživo ako predskokan českej skupiny [[Mirai]] na ich bratislavskom koncerte. V decembri uzatvoril svoju debutovú trilógiu záverečným EP s názvom ''19 98''.<ref name=":3" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alan Murin má vonku ďalší hudobný projekt: Hnevám sa sám na seba, že neviem z hlavy vypustiť jednu ženu | url = https://refresher.sk/77950-Alan-Murin-ma-vonku-dalsi-hudobny-projekt-Hnevam-sa-sam-na-seba-ze-neviem-z-hlavy-vypustit-jednu-zenu | dátum vydania = 2019-12-02 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = refresher.sk | jazyk = sk}}</ref> V apríli 2020 vyšiel videoklip k minuloročnému prelomovému singlu „Vypínam“ z prvého EP.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alan Murin si klip k najúspešnejšej skladbe Vypínam nemohol načasovať lepšie | url = https://hudba.zoznam.sk/spravy/03-04-2020-alan-murin-predstavil-idealne-nacasovany-videoklip-k-svojej-najuspesnejsej-skladbe-vypinam/ | dátum vydania = 2020-04-03 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = hudba.zoznam.sk | jazyk = sk}}</ref> Rozhodol sa tak preto, lebo práve táto skladba si z celej trilógie EP nahrávok získala najväčšiu priazeň a záujem fanúšikov.<ref name="Alan Murin zverejnil klip ku skladbe Vypínam">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alan Murin zverejnil klip ku skladbe Vypínam | url = https://www.teraz.sk/import/alan-murin-zverejnil-klip-ku-skladbe-vyp/458360-clanok.html | dátum vydania = 2020-04-06 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = teraz.sk | jazyk = sk}}</ref> Skladba dosiahla v tom čase spolu viac ako 500.000 prehratí na streamingových službách a na základe tejto veľkej odozvy vznikol videoklip ako poďakovanie. V máji vyšiel videoklip ku skladbe „SR C“ z poslednej časti trilógie. Vďaka trojici vydaných EP mladý hudobník v priebehu štyroch mesiacov predstavil deväť skladieb, čo by vystačilo aj na štúdiový album. Postupným predstavovaním skladieb však získal pozornosť fanúšikov aj médií.<ref name=":3" /> Aj napriek úspechom pod hlavičkou Universal Music, prostredníctvom ktorého vydal tri EP, sedem slovenských a dva anglické single, stále túžil po umeleckej nezávislosti. V júli 2020 tak opustil Universal Music a začal vydávať pod vlastným vydavateľstvom. Počas roka 2020 Alan uviedol na svet svoj prvý oficiálny singel s názvom „Telefonát“. === 2021 – 2022: Príprava albumu a pobyt v Spojených štátoch === Po Londýne nasledovala ďalšia významná kapitola v hudobnej kariére Alana. Začiatkom roka 2022 sa rozhodol preskúmať svoje kariérne možnosti v Spojených štátoch amerických, konkrétne v hudobne bohatom prostredí Los Angeles. Jeho proaktívny prístup sa prejavil hneď po príchode do LA, keď sa rozhodol osloviť miestnych obyvateľov priamo na uliciach. Tento netradičný spôsob networkingu viedol k viac ako 30 rozhovorom už počas prvého dňa. Výsledkom Alanovho odhodlania a iniciatívy bolo, že ešte v ten istý večer sa ocitol v nahrávacom štúdiu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovak Sensation Alan Murin Embarks on North American Journey to Ignite Musical Collaborations | url = https://www.breakinghits.com/slovak-sensation-alan-murin-embarks-on-north-american-journey-to-ignite-musical-collaborations/ | dátum vydania = 2023-12-16 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = breakinghits.com | jazyk = en | dátum archivácie = 2024-04-17 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240417050757/https://www.breakinghits.com/slovak-sensation-alan-murin-embarks-on-north-american-journey-to-ignite-musical-collaborations/}}</ref> Tam nadviazal spoluprácu s miestnym raperom Rauniim, s ktorým počas svojho pobytu v USA vydal singel „AYAY“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alan Murin a americký rapper Raunii v novinke AYAY! | url = https://www.funradio.sk/clanok/46385-alan-murin-a-americky-rapper-raunii-v-novinke-ayay/ | dátum vydania = 2022-03-25 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = funradio.sk | jazyk = sk}}</ref> O mesiac neskôr vydal svoj prvý reggaetonový počin – ich druhý spoločný singel „ELEY“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alan Murin prichádza so svojou prvou raggaeton skladbou ELEY! | url = https://www.europa2.sk/18381/alan-murin-prichadza-so-svojou-prvou-raggaeton-skladbou-eley/ | dátum vydania = 2022-04-25 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = europa2.sk | jazyk = sk}}</ref> V apríli 2022 sa hosťoval spoločne so speváčkou Laris Diam na skladbe „Tam kam“ Petra Panna.<ref name=":8" /> 14. mája 2022 vystúpil na half-time šou na RFA Grand Opening v Bratislave so skladbou „SR C“ a spoločne s Tinou so skladbou „Baby Blue“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Toto na Slovensku ešte nebolo! Veľkolepá šou exkluzívne na Grand Opening RFA | url = https://www.startitup.sk/toto-na-slovensku-este-nebolo-velkolepa-sou-exkluzivne-na-grand-opening-rfa/ | dátum vydania = 2022-05-02 | dátum prístupu = 2025-02-24 | vydavateľ = startitup.sk | jazyk = sk}}</ref> === 2022 – 2023: Album ''Trueself'' === [[Obrázok:Alan Murin - natáčanie klipu Človek, 03.05.2023 Bratislava.jpg|náhľad|Natáčanie videoklipu k skladbe „Človek“ v máji 2023.]] Očakávaný album avizoval v auguste 2022 pilotný singel „Prepáč“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fanúšikovia Alana Murina sa môžu tešiť na debutový album | url = https://www.teraz.sk/kultura/a-murin-vydava-v-septembri-debutovy-a/653476-clanok.html | dátum vydania = 2022-08-12 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = teraz.sk | jazyk = sk}}</ref> Emotívna skladba získala pozitívny ohlas. Po štyroch hodinách od vydania sa dostala do YouTube trendov a o niekoľko hodín i na vrchol rebríčka, kde si prvenstvo udržala niekoľko týždňov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nedostaneš ju z hlavy! Alan Murin prišiel s neskutočnou namotávkou – skladbou PREPÁČ | url = https://www.dobreradio.sk/nedostanes-ju-z-hlavy-alan-murin-prisiel-s-neskutocnou-namotavkou-skladbou-prepac/ | dátum vydania = 2022-08-12 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = dobreradio.sk | jazyk = sk}}</ref> umiestnila sa aj v ČNS IFPI rebríčku Top 100 digitálnych singlov na Slovensku na 5. mieste. 26. augusta vystúpil so svojou kapelou na Uprising festivale v Bratislave.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alan Murin & Band | url = https://www.uprising.sk/artist/2022/alan-murin-band/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = uprising.sk | jazyk = sk}}</ref> 22. septembra bol spustený oficiálny predpredaj debutového albumu, ktorý dostal názov ''[[Trueself]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alan Murin vydal klip k songu Lifestyle | url = https://news.rukahore.sk/1023247/alan-murin-vydal-klip-k-songu-lifestyle-v-ktorom-potetoval-bandurka-video/ | dátum vydania = 2022-09-22 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = news.rukahore.sk | jazyk = sk}}</ref> V rovnaký dátum zverejnil aj druhý singel s názvom „Lifestyle“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lifestyle, Alan Murin spieval o životnom štýle v novinke z debutového albumu Trueself. | url = https://radioviva.zoznam.sk/cl/8579-lifestyle-alan-murin-spieval-o-zivotnom-style-v-novinke-z-debutoveho-albumu-trueself/ | dátum vydania = 2022-09-25 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = radioviva.zoznam.sk | jazyk = sk}}</ref> V októbri nasledoval reggaetonom ladený singel „Raz Dva Tri“, na ktorom spolupracoval s Kalim.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alan Murin a Kali v novinke ‚Raz Dva Tri‘ hľadajú odpovede (VIDEO) | url = https://news.rukahore.sk/1023423/alan-murin-a-kali-v-novinke-raz-dva-tri-hladaju-odpovede-video/ | dátum vydania = 2022-10-17 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = news.rukahore.sk | jazyk = sk}}</ref> Skladbu produkoval Peter Pann.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alan Murin predstavuje nový singel Raz dva tri | url = https://www.teraz.sk/kultura/alan-murin-predstavuje-novy-singel-raz/669157-clanok.html | dátum vydania = 2022-10-23 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = teraz.sk | jazyk = sk}}</ref> Hlavnú úlohu vo videoklipe stvárnila modelka Viki Frajková.<ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vypočujte si nový song Alana Murína. Je o láske a spolupracoval na ňom s Kalim | url = https://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/644588-vypocujte-si-novy-song-alana-murina-je-o-laske-a-spolupracoval-na-nom-s-kalim/ | dátum vydania = 2023-10-22 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = kultura.pravda.sk | jazyk = sk}}</ref> Videoklip sa takmer okamžite dostal na vrchol YouTube trendov.<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kali a Peter Pann sú na vrchole YouTube trendov. Vypočuj si ich dva najnovšie hudobné počiny! | url = https://www.expres.sk/288690/kali-a-peter-pann-su-na-vrchole-youtube-trendov-vypocuj-si-ich-dva-najnovsie-hudobne-pociny/ | dátum vydania = 2022-11-07 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = expres.sk | jazyk = sk}}</ref> Singel rotoval i v rádiách. Umiestnil sa na 26. mieste ČNS IFPI rebríčka Top 50 slovenských rádio singlov. Album Trueself sa dočkal svojho fyzického vydania na CD [[22. október|22. októbra]] [[2022]]. V digitálnej distribúcii vyšiel o týždeň neskôr, 4. novembra. Bol vydaný pod vlastným vydavateľstvom s rovnomenným názvom TRUESELF RECORDS.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alan Murin – Trueself | url = https://www.discogs.com/release/24900776-Alan-Murin-Trueself | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = discogs.com | jazyk = en}}</ref> Na svoj album, obsahujúci 14 autorských skladieb, sa po prvýkrát vo svojej kariére rozhodol pozvať aj hostí. Debut obsahuje spolupráce s viacerými slovenskými interpretmi vrátane [[Rytmus (raper)|Rytmus]]a, [[Separ]]a, [[Ego (raper)|Eg]]a, [[Kali]]ho, Celeste Buckingham či Tiny.<ref name="rukahore-alan-murin-vydá-nový" /> Skladby na albume sú „zvukovo veľmi prepojené“, no sú na ňom aj skladby, v ktorých sa predstavuje spevák „v úplne novej polohe“, až natoľko, že v niektorých piesňach ho nespoznali ani jeho najbližší spolupracovníci. S vydaním albumu Alan oznámil plán postupne vydať ku každej skladbe na albume aj videoklip.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alan Murin vydal debutový album Trueself. Predchádzal mu chytľavý singel s Kalim | url = https://hudba.zoznam.sk/spravy/24-10-2022-alan-murin-vydal-debutovy-album-trueself-predchadzal-mu-chytlavy-singel-s-kalim/ | dátum vydania = 2022-10-24 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = hudba.zoznam.sk | jazyk = sk}}</ref> Koncom októbra nasledoval singel „Vamos Bombas“, na ktorom hosťujú Rytmus. Skladbu produkoval Call Me G. Videoklip, ktorý vznikal počas troch mesiacov koncertnej sezóny sa rýchlo dostal aj do trendov na YouTube. V novembri boli vydané videoklipy ku skladbám „Suave“ a „1000 Básní“, na ktorej hosťovala Laris Diam. V decembri vyšiel vizuál k duetu „[[Do rúk]]“ s Tinou, ktorý sa stretol s veľkým úspechom. Skladba sa dostala na vrchol rebríčka YouTube trendov, a to aj bez toho, aby mala videoklip.<ref name=":11" /> V roku [[2023]] vyšiel singel i na CD nosiči. V marci 2023 vydal skladbu „Cesta je cieľ“, ktorá vznikla v spolupráci s francúzskym producentom a [[youtuber]]om Ysosom, ktorý v rámci svojho konceptu hľadá náhodných umelcov na svete, s ktorými sa skontaktuje a ponúknem im spoločnú skladbu. Po výbere Slovenska našiel Alana cez TOP 50 umelcov v streamingoch na Spotify.<ref name=":9" /> Krst albumu ''Trueself'' sa uskutočnil [[22. marec|22. marca]] [[2023]] v bratislavskom podniku Nibble v budove Zichyho paláca.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alan Murin pokrstí svoj debutový album Trueself v jedinečných priestoroch Zichyho paláca | url = https://hudba.zoznam.sk/spravy/15-03-2023-alan-murin-pokrsti-svoj-debutovy-album-trueself-v-jedinecnych-priestoroch-zichyho-palaca/ | dátum vydania = 2023-03-15 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = hudba.zoznam.sk | jazyk = sk}}</ref> V máji sa objavil na dvoch spoluprácach na Kaliho albume ''Banan'' v skladbách „Srdce ako z kameňa“ a „Kým ťa mám“. V decembri hosťoval na tanečnej skladbe „Sóda“ frontmana skupiny [[Medial Banana]] Pokymana.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pokyman vydáva sólový album Blessings a posiela videonovinku s Alanom Murinom | url = https://hudba.zoznam.sk/spravy/09-12-2022-pokyman-vydava-solovy-album-blessings-a-posiela-videonovinku-s-alanom-murinom/ | dátum vydania = 2022-12-09 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = hudba.zoznam.sk | jazyk = sk}}</ref> === 2024: Nová éra zvuku a EP ''Láska Je Cool'' === Vo februári 2024 vydal svoj prvý medzinárodný singel „Still Love You“, na ktorom spolupracoval s rumunskou speváčkou Iova a renomovaným rumunským producentom Serbanom Cazanom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alan Murin, Iova a Serban Cazan prichádzajú s hitom Still Love You | url = https://www.teraz.sk/magazin/hudba-alan-murin-iova-a-serban-cazan-p/776429-clanok.html | dátum vydania = 2024-02-22 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = teraz.sk | jazyk = sk}}</ref> Singel si našiel svoje miesto nielen v slovenských a českých rádiách, ale aj v rádiách v Belgicku, Kanade či Rumunsku. Druhý tohtoročný singel je pre speváka takisto míľnikom v kariére. Singel „[[Dokola]]“, vydaný v marci, predstavuje novú éru zvuku v Alanovej hudobnej produkcii. Podľa speváka je takpovediac predelom medzi tvorbou pred touto skladbou a po tejto skladbe. V súčasnosti začal pracovať so žánrami, s ktorými v minulosti nepracoval a venuje viac pozornosti produkcii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Môže mať vzťah svoju vlastnú melódiu? Alan Murin má v hlave tú svoju stále Dokola | url = https://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/704522-moze-mat-vztah-svoju-vlastnu-melodiu-alan-murin-ma-v-hlave-tu-svoju-stale-dokola/ | dátum vydania = 2023-03-27 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = kultura.pravda.sk | jazyk = sk}}</ref> [[Obrázok:Alan Murin, Ministry of Fun, Banská Bystrica, 16.03.2024.jpg|náhľad|Počas koncertu v Ministry of Fun v rámci ''Retrostar Tour'' v marci 2024.]] Ako hosť sa predstavil v rámci turné ''Retrostar Tour'' Kaliho a Petra Panna. Turné predchádzal spoločný singel „Mám ťa rád”, ktorý spoločne odpremiérovali na koncertnej zastávke v Bratislave.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kali a Peter Pann vydali nový track s Alanom Murinom a Šortym a oznámili nové turné! | url = https://hashtag.zoznam.sk/kali-a-peter-pann-vydali-novy-track-s-alanom-murinom-a-sortym-a-oznamili-nove-turne/ | dátum vydania = 2024-02-18 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = hashtag.zoznam.sk | jazyk = sk}}</ref> Nasledovali single „Povedz Prečo“, „Animal Style“ a „Srdcom Buran“. V júni vyšlo štvrté EP ''[[Láska Je Cool]].'' V septembri vydal singel „[[Domov (pieseň Alana Murina)|Domov]]“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nový singel Alana Murina: Za tri hodiny vytvoril svoju najsilnejšiu skladbu Domov o sebaprijatí | url = https://hudba.zoznam.sk/spravy/07-09-2024-novy-singel-alana-murina-za-tri-hodiny-vytvoril-svoju-najsilnejsiu-skladbu-domov-o-sebaprijati/ | dátum vydania = 2024-09-07 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = hudba.zoznam.sk | jazyk = sk}}</ref> == Diskografia == {{Hlavný článok|Diskografia Alana Murina}} ;Štúdiové albumy * 2022: ''[[Trueself]]'' ;EP * 2019: ''[[15 23]]'' * 2019: ''[[23 10]]'' * 2019: ''[[19 98]]'' * 2024: ''[[Láska Je Cool]]'' * 2025: ''[[Živijó (EP)|Živijó]]'' (s [[Kali|Kalim]] a [[Peter Pann|Petrom Pannom]]) == Filmografia == ;Televízia {| class="wikitable" |+ !Rok !Názov programu !Vystúpenie !Produkcia !Dátum vysielania !Archív |- |2019 |''[[3 pódiá]]'' |„Vypínam“<br> „Život“<br> [[Lady Gaga]], [[Bradley Cooper]] – „Shallow“<br> <small>(s [[Lina Mayer|Linou Mayer]])</small><br> [[Michael Jackson]] – „[[Billie Jean]]“<br> <small>(s [[Lina Mayer|Linou Mayer]], [[Billy Barman|Billym Barmanom]] a [[SĽUK|Sľukom]])</small> | rowspan="2" |[[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] |[[9. november]] [[2019]] |[https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14681/202793#630 Link] |- | rowspan="5" |2022 |''[[Milujem Slovensko]]'' (11. séria, 7. epizóda – Muzikantský špeciál) |— |[[25. február]] [[2022]] | |- |''[[Ranné noviny]]'' |„SR C“ |[[TV JOJ]] |[[17. jún]] [[2022]] | |- |''[[Teleráno]]'' |„Eley“ |[[TV Markíza|Markíza]] |[[28. apríl]] [[2022]] | |- |''Topstar'' |— | rowspan="2" |TV JOJ |[[30. september]] [[2022]] | |- |''Ranné noviny'' |„DOMAMÁM“ |[[14. december]] [[2022]] | |- | rowspan="3" |2024 |''[[Neskoro večer|Neskoro večer: Talkshow Petra Marcina]]'' (20. séria, 1. epizóda) |„Raz Dva Tri“ „Caliente“ |RTVS |[[13. január]] [[2024]] |[https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/15577/443764 Link] |- | rowspan="3" |''Teleráno'' |„Still Love You“ | rowspan="3" |Markíza |[[11. marec]] [[2024]] | |- |„Domov“ |[[6. september]] [[2024]] | |- | rowspan="3" |2025 |„Chcem ťa mať“ |[[12. marec]] [[2025]] | |- |''Ranné noviny'' | rowspan="2" |— | rowspan="2" |TV JOJ | rowspan="2" |[[8. august]] [[2025]] | |- |[[Inkognito (televízna relácia)|''Inkognito'']] (12. séria, 15. epizóda) | |} == Koncertné turné == {| class="wikitable" !Rok !Názov turné !Počet zastávok !Poznámky |- |2025 |Živijó Tour |4 |Spoločne s [[Kali|Kalim]] a [[Peter Pann|Petrom Pannom]] |} '''Ako predskokan''' {| class="wikitable" !Rok !Názov turné !Počet zastávok !Poznámky |- |2024 |Retrostar Tour |5 |Hosť na turné [[Kali|Kaliho]] a [[Peter Pann|Petra Panna]] |} == Ocenenia a nominácie == ;[[Ruka Hore Awards]] {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! Rok ! Nominovaná práca ! Kategória ! colspan="2" | Výsledok |- | rowspan="2" |2021 |Alan Murin |Skokan roka |{{Víťaz}} |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ruka Hore Awards 2021: TOP 20 v kategórii Skokan roka | url = https://news.rukahore.sk/1021607/ruka-hore-awards-2021-toto-je-top-20-v-kategorii-skokan-roka/ | dátum vydania = 2022-05-30 | dátum prístupu = 2024-10-26 | vydavateľ = news.rukahore.sk | jazyk = sk}}</ref> |- |[[Kali]] feat. Alan Murin & [[Čis T]] – „Kým ťa mám“ |Skladba roka |19. miesto |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ruka Hore Awards 2021: TOP 20 v kategórii Skladba roka | url = https://news.rukahore.sk/1021907/ruka-hore-awards-2021-toto-je-top-20-v-kategorii-skladba-roka/ | dátum vydania = 2022-06-08 | dátum prístupu = 2024-10-26 | vydavateľ = news.rukahore.sk | jazyk = sk}}</ref> |- |rowspan="3"|2022 |Alan Murin – ''[[Trueself]]'' |Album roka |bgcolor="silver"|2. miesto | rowspan="3" |<ref name="Ruka Hore Awards – Výsledky ročníka 2022"></ref> |- |Alan Murin – „Prepáč“ |Skladba roka |bgcolor="cc9966"|3. miesto |- |Alan Murin feat. [[Tina (speváčka)|Tina]] – „[[Do rúk]]“ |Spolupráca roka |bgcolor="cc9966"|3. miesto |} ;[[Ceny SOZA]] {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! Rok ! Nominovaná práca ! Kategória ! colspan="2" | Výsledok |- |2023 |Alan Murín |Najúspešnejší mladý autor |{{Nominácia}} |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Poznáme nominácie najhranejších autorov a piesní. Najviac nominácii získala Jana Kirschner. | url = https://moja.soza.sk/magazin/501/pozname-nominacie-najhranejsich-autorov-a-piesni-najviac-nominacii-ziskala-jana-kirschner | dátum vydania = 2024-09-07 | dátum prístupu = 2024-10-08 | vydavateľ = SOZA | jazyk = sk}}</ref> |- |2024 |Kali, Alan Murin a Šorty – „Mám ťa rád“ |Najhranejšia skladba v online |{{Nominácia}} |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ceny SOZA 2024: Najviac nominácií získala Jana Kirschner | url = https://moja.soza.sk/magazin/570/ceny-soza-2024-najviac-nominacii-ziskala-jana-kirschner | dátum vydania = 2025-09-19 | dátum prístupu = 2025-10-07 | vydavateľ = SOZA | jazyk = sk}}</ref> |- |} ;[[Radio Head Awards]] {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! Rok ! Nominovaná práca ! Kategória ! colspan="2" | Výsledok |- |2019 |Alan Murin |Objav roka |{{Nominácia}} |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rádio_FM spustilo hlasovanie v 1.kole Rádiohláv 2019 | url = https://www.radiohlavy.sk/clanok/rha2019-1kolo | dátum vydania = 2020-01-13 | dátum prístupu = 2025-03-17 | vydavateľ = radiohlavy.sk | jazyk = sk}}</ref> |- |} ;[[SOWA Social Awards Slovakia]] {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! Rok ! Nominovaná práca ! Kategória ! colspan="2" | Výsledok |- |2023 |Alan Murin |Hudba |{{Nominácia}} |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Poznáme víťazov prestížnej ankety SOWA: Niektoré mená teda poriadne prekvapili | url = https://odzadu.startitup.sk/pozname-vitazov-prestiznej-ankety-sowa-niektore-mena-teda-poriadne-prekvapili/ | dátum vydania = 2023-06-04 | dátum prístupu = 2025-03-17 | vydavateľ = odzadu.startitup.sk | jazyk = sk}}</ref> |- |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka|https://alanmurin.com/}} * [https://www.allmusic.com/artist/alan-murin-mn0003859621 Alan Murin] na [[AllMusic]] * [https://www.discogs.com/artist/8269952-Alan-Murin Alan Murin] na [[Discogs]] * [https://alanmurin.bandcamp.com/ Alan Murin] na [[Bandcamp]] * {{Csfd meno|608073}} * {{Imdb meno|15948691}} {{DEFAULTSORT:Murin, Alan}} [[Kategória:Alan Murin]] [[Kategória:Slovenskí popoví speváci]] [[Kategória:Slovenskí reperi]] [[Kategória:Slovenskí hiphopoví speváci]] [[Kategória:Slovenskí speváci elektronickej hudby]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] {{Alan Murin}} 9g8m538vf5cu1fqma8czw219l4mlvgn 0 718877 8212676 8192988 2026-05-12T12:09:22Z ~2026-28527-46 294633 /* Historické vozidlá */ nesprávne údaje, 1 autobus bol uvedený ako 2 rôzne 8212676 wikitext text/x-wiki {{Infobox Autobus | autobus = Karosa ŠD 11 | foto = Lešany, Vojenské muzeum, Karosa ŠD 11.JPG | popis = Historický autobus Karosa ŠD 11 | typ = ŠD 11 | výrobca = Karosa | ďalší = <!--(nepovinný)--> | roky = [[1967]] – [[1981]] | dĺžka = 11 170 | šírka = 2 500 | výška = 3 120 | hmotnosť = 9 200 |obsaditeľnosť = 47 | motor = Škoda ML634 | výkon = 154,4 | motor2 = | | výkon2 = | | motor3 = | | výkon3 = | | prevodovka = Praga 5P 80S | druh = mechanická | stupňov = 5 + 1 | prevodovka2 = ZF | druh2 = mechanická | stupňov2 = 6 + 1 | prevodovka3 = | | druh3 = | | stupňov3 = | }} '''Karosa ŠL 11''' je model [[ČSSR|československého]] diaľkového medzimestského [[autobus]]u, vyrábaného národným podnikom [[Iveco Czech Republic|Karosa]] v 60. a 70. rokoch 20. storočia. Vozidlo ŠD 11 bolo nástupcom diaľkovej verzie autobusu [[Škoda 706 RTO|Škoda 706 RTO LUX]]. Po ukončení výroby bolo nahradené typom [[Karosa LC 735]]. == Konštrukcia == [[Súbor:Brno, Řečkovice, depozitář TMB, Karosa ŠD 11 (interiér).jpg|náhľad|vľavo|Interiér autobusu]] Autobus Karosa ŠD 11 ('''Š'''koda – výrobca [[motor]]a – '''d'''iaľkový, číslo 11 označuje dĺžku vozidla v metroch) je štandardný dvojnápravový autobus, ktorý konštrukčne vychádza z mestského prevedenia [[Karosa ŠM 11|ŠM 11]]. Vozidlo má samonosnú karosériu panelovej konštrukcie, ktorej tvarové riešenie okopíroval výrobca z [[Francúzsko|francúzskeho]] autobusu Berliet PH 80. Motor je umiestnený medzi nápravami pod podlahou. Na rozdiel od iných verzií má toto vozidlo iba jedny, kľučkou ovládané dvere v prednej časti pred prednou nápravou. Niektoré vozidlá boli vybavené aj druhými dverami, ktoré boli za zadnou nápravou. Sedadlá pre cestujúcich boli vzhľadom na určenie pre diaľkovú dopravu pohodlnejšie, rozmiestnené 2 + 2 po celej dĺžke vozidla. Pre prvé autobusy ŠD 11 (označované ako „Europabusy“) boli vyrobené obytné prívesy, tzv. ''rotely'' [[Karosa LP 30|LP 30]], ktoré mali 30 lôžok, umyváreň, šatňu a splachovací záchod. Tiež bol vyrobený jeden [[prototyp]] vozidla ŠD 11.2050 (označovaný ako ŠD 11 Lux), ktorý mal celkom odlišný dizajn. Bol postavený na rovnakom podvozku, no mal odlišnú karosériu, ktorá obsahovala napr. pomocné reflektory, natáčajúce sa v smere jazdy. Tento model získal na medzinárodnej autobusovej výstave vo [[Francúzsko|francúzskom]] [[Nice]] druhé miesto. Bol zošrotovaný začiatkom 90. rokov. == Výroba a prevádzka == [[Súbor:Lešany, Vojenské muzeum, Karosa ŠD 11 Jihotrans II.JPG|náhľad|Zadné čelo autobusu ŠD 11 „Europabus“]] Funkčný kus autobusu ŠD 11 bol vyrobený už v roku [[1963]], prototyp vznikol v roku [[1967]], unikátny model ŠD 11.2050 o rok neskôr. V rokoch [[1968]] a [[1969]] bolo vyrobených sto jednodverových autobusov ŠD 11 „Europabus“ (niektoré i s rotelom). Vzhľadam na zaostávanie tuzemských dodávateľov, bol vybavený zahraničnými prevodovkami, nápravami, pneumatikami a niektoré mali aj iné motory. Preto bola výroba ukončená a vý robca sa prioritne venoval ŠL 11, kde stačila prevodovka Praga a pneumatiky Barum. Sériová výroba dvojdverových verzií bola zahájená až v roku [[1974]] (motor Liaz, prevodovka Praga a delené čelné a zadné sklá) a trvala do konca výroby tejto rady v roku [[1981]]. Typ ŠD 11 bol v tomto období vyrábaný v dvoch prevedeniach: so stropným panelom nad sedadlami (výrobca ho označoval ako kanál núteného rozvodu vzduchu a individuálneho osvetlenia) alebo s odkladacím priestorom pre batožinu nad sedadlami (podobne ako [[Karosa ŠL 11]]). Celkom Karosa vyrobila viac ako 2800 autobusov ŠD 11.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Jelen | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = Kuchař Dušan | titul = Autobusy Karosa – 8. díl – ŠL 11, ŠD 11 typ 2040 (T) a přestavby Š 11 | periodikum = Československý dopravák | odkaz na periodikum = | rok = 2008 | mesiac = | ročník = VII. | číslo = 1. | strany = 27. | url = | issn = }}</ref> Autobusy ŠD 11 boli vyraďované najmä v 80. rokoch, posledné kusy dosluhovali na regionálnych autobusových linkách [[Československá štátna automobilová doprava|ČSAD]]. == Historické vozidlá == * Cvejn bus autodoprava (1 kus) * ČSAD Jihotrans („Europabus“ s rotelom [[Karosa LP 30]]) * Kukabus (1 kus) * Doprava Záruba M&K (1 kus) Súkromné zbierky: * Veterán Bus Diamant, Košice (1 kus, EČV KE-H061, predtým KE-459IA) * KHA Bratislava (1 kus, verzia Europabus) ;Česko: * občianske združenie Za záchranu historických autobusů a trolejbusů Jihlava (2 kusy) * ŠKODA – BUS klub Plzeň (1 kus, r.v. 1977) * súkromná osoba (1 kus, verzia Europabus) * súkromná osoba (1 kus, SPZ 6A2 2870) * súkromná osoba (1 kus, SPZ 5U3 1895) * súkromná osoba (1 kus, SPZ BNA 27-70) * súkromná osoba (1 kus, SPZ DO 56-49) * súkromná osoba (1 kus, SPZ 3E2 5756) * súkromná osoba (1 kus, SPZ KM 78-48) * súkromná osoba (1 kus, SPZ 8A9 2750) * súkromná osoba (1 kus, SPZ 2J9 7234) * súkromná osoba (1 kus, SPZ 1AU 1032) * súkromná osoba (1 kus, SPZ ME 47-57) * súkromná osoba (1 kus, SPZ PT 23-06) * súkromná osoba (1 kus, SPZ 1S6 6563) * súkromná osoba (1 kus) * súkromná osoba (1 kus, SPZ 1H9 6668) * súkromná osoba (1 kus, SPZ 6C0 7171) == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * Martin Harák: ''Encyklopedie československých autobusů a trolejbusů, II. díl''. Nakladatelství Corona, Praha 2005. ISBN 80-86116-31-X == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Karosa ŠD 11}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Karosa ŠD 11|23080718}} {{Karosa}} [[Kategória:Autobusy Karosa]] 9yxzmbmw625ror8ot4id8x4dmyg8pyv 0 726372 8213096 8174270 2026-05-13T09:38:46Z ~2026-28887-49 294723 simi už dlouho v košicích nebydlí, bydlí v brně od té doby co se zapojil do rychlích kluků. 8213096 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = SIMILIVINLIFE | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Rodné meno = Šimon Sadiv | Dátum narodenia = {{dnv|2001|6|20}} | Miesto narodenia = [[Košice]], [[Slovensko]] | Pôsobenie = raper, spevák, hudobný producent | Žáner = [[rap (hudba)|rap]], [[Hip-hop (hudba)|hip-hop]], [[R&B]], [[Pop (hudobný žáner)|pop]], [[electro]], [[rock]] | Roky pôsobenia = [[2020]] – súčasnosť | Súvisiace články = [[Playboi Carti]], [[Lil Uzi Vert]], [[Machine Gun Kelly]] | Bydlisko = <nowiki>[[Brno], </nowiki>[[Česká Republika]] | Webstránka = | Umelecké mená = SimiLivinLife, SimiLivin, Simi }} '''SimiLivinLife''' (štylizované ako '''SIMILIVINLIFE'''), vlastným menom '''Šimon Sadiv''' (* [[20. jún]] [[2001]], [[Košice]]) je slovenský [[raper]], [[spevák]] a [[hudobný producent]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prečítaj si rozhovor s novým raperom SIMILIVINLIFE, ktorý debutoval s projektom "Život za Money"|url=https://news.rukahore.sk/article/1009344/precitaj-si-rozhovor-s-novym-raperom-similivinlife/|dátum vydania=2020-05-25|dátum prístupu=2025-02-25|jazyk=sk-SK|priezvisko=Budke|meno=Krištof|vydavateľ=Ruka Hore|url archívu=https://web.archive.org/web/20210817142725/https://news.rukahore.sk/article/1009344/precitaj-si-rozhovor-s-novym-raperom-similivinlife/|dátum archivácie=2021-08-17}}</ref> Je predstaviteľom novej vlny slovenského rapu.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SIMILIVINLIFE s Pussy Power ovládol Slovensko | url = https://www.gregi.net/clanky/similivinlife-s-pussy-power-ovladol-slovensko/ | dátum vydania = 2023-11-07 | dátum prístupu = 2025-02-25 | vydavateľ = gregi.net | jazyk = sk}}</ref> Jeho piesne na streamingových platformách dosahujú milióny vypočutí, i keď jeho tvorba je bez zásadnej postprodukcie. Má na konte spolupráce s rapermi ako [[Viktor Sheen]], [[Calin]] a [[Sima (speváčka)|Sima]]. YouTube kanál SimiLivinLife má doposiaľ viac ako 10 miliónov zhliadnutí. == Hudobná kariéra == Šimon Sadiv pochádza z Košíc, kde vyrastal na [[Košice – mestská časť Sídlisko KVP|Sídlisku KVP]]. Hudbu začal robiť už ako teenager. Svoje prvé demo single začal nahrávať so svojím bývalým spolužiakom zo základnej školy a blízkym priateľom Danielom Marchevkom, známym pod pseudonymom [[Dannymarr]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=EškeTalk #7 w/SIMILIVINLIFE - Snažím sa to robiť po svojom, ako to v danej chvíli cítim -|url=https://www.eskerap.sk/esketalk-7-w-similivinlife-snazim-sa-to-robit-po-svojom-ako-to-v-danej-chvili-citim/|dátum vydania=2021-05-16|dátum prístupu=2025-02-25|jazyk=sk-SK|priezvisko=Plutovski|meno=Miloš|vydavateľ=EškeRap}}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> SimiLivinLife debutoval v roku 2020 EP nahrávkou ''Život za money'', v rovnakom roku vydal aj prelomový singel „Fell in Love“. Neskôr toho roku, vydal singel „Fell in Love“. Na začiatku roka 2021, SimiLivinLife vydal svoj prelomový singel „Sám“ so silným alternativne rockovým vplyvom. Singel sa stal hitom na [[TikTok|TikToku]], pritom sám v tom čase túto sociálnu sieť ani nepoužíval. Skladba sa rýchlo šírila aj medzi užívateľmi streamingových služieb a dostala sa na prvé miesto virálnych rebríčkov na Slovensku i v Česku.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dollar Prync nedobrovolně v politické kampani - NFTS#753|url=https://www.youtube.com/watch?v=CPO5itsPncQ|dátum prístupu=2025-02-25|jazyk=cs|priezvisko=Žižka|meno=Petr|dátum vydania=2021-08-09|vydavateľ=The Mag}}</ref> Oba tieto single sa objavili neskôr v auguste 2021 na Šimonovom prvom krátkom albume ''SimiLivinLove''.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SIMILIVINLIFE vydává debutové album i s novým videoklipem|url=https://www.themag.cz/2021/08/similivinlife-vydava-debutove-album-i-s-novym-videoklipem/|dátum vydania=2021-08-08|dátum prístupu=2025-02-25|jazyk=cs|priezvisko=Vacek|meno=Tomáš|vydavateľ=The Mag|url archívu=https://web.archive.org/web/20230401002242/https://www.themag.cz/2021/08/similivinlife-vydava-debutove-album-i-s-novym-videoklipem/|dátum archivácie=2023-04-01}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dostali jsme strike od YouTube / Soňa ve vaně a Forgen na záchodě - NFTS#731|url=https://www.youtube.com/watch?v=_e3Ygcb0qzw|dátum prístupu=2025-02-25|jazyk=sk-SK|priezvisko=Žižka|meno=Petr|dátum vydania=2021-04-28|vydavateľ=The Mag}}</ref> Po pár mesiacoch, Praé a SimiLivinLife vydali ich prvý spoločný singel „O inom“. Sešť mesiacov po ''SimiLivinLove'', SimiLivinLife vydal svoj prvý trojtrackový singel „Bass Night“, ktorý obshuje slohy od Taomiho a Porsche Boya.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SIMILIVINLIFE vydáva prvý slovenský hyperpop projekt (opravené, sorry ostatným chalanom, ktorí boli pred ním) -|url=https://www.eskerap.sk/similivinlife-vydava-prvy-slovensky-hyperpop-projekt/|dátum vydania=2021-12-06|dátum prístupu=2025-02-25|jazyk=sk-SK|priezvisko=Plutovski|url archívu=https://web.archive.org/web/20220103161742/https://www.eskerap.sk/similivinlife-vydava-prvy-slovensky-hyperpop-projekt/|dátum archivácie=2022-01-03}}</ref> 24. júna 2022 vydal EP s názvom ''Chýbaš mi'', na ktorom hosťuje AstralKid22. V roku 2023 vydal doteraz posledné EP ''DVOJBODKAHVIEZDIČKA.'' SimiLivinLife dosiahol svoj najväčší úspech v novembri 2023, kedy sa jeho skladba „Pussy Power“ dostala na prvé miesto rebríčka najprehrávanejších skladieb na slovenskom Spotify, čím predbehla doterajší hit „Dopamín“ od [[Viktor Sheen|Viktora Sheena]].<ref name=":1" /> V auguste 2024 hosťoval na skladbe „HENZAP“ od Porsche Boya.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Porsche Boy a SIMILIVINLIFE vydali spoločný klip, ktorý je poriadna besnotka | url = https://hashtag.zoznam.sk/porsche-boy-a-similivinlife-vydali-klip/ | dátum vydania = 2024-08-22 | dátum prístupu = 2025-02-25 | vydavateľ = hashtag.zoznam.sk | jazyk = sk}}</ref> ==Diskografia== === Štúdiové albumy === * 2021: ''SimiLivinLove'' * 2025: ''23:69'' === EP === * 2021: ''Život za money'' * 2021: ''Bass Night'' * 2022: ''Chýbaš mi'' * 2023: ''DVOJBODKAHVIEZDIČKA'' * 2025: ''Get Rich or Die Lovin''' * 2026: ''PRAY FOR PARTY''' === Single === * 2020: „Život za money“ * 2020: „Fell in Love“ * 2021: „Sám“ * 2021: „O inom“ (s Praé) * 2022: „Môj typ ženy” * 2023: „Tatiana” * 2023: „Afterka” * 2024: „Ma Chérie” * 2025: „Lub ma” * 2025: „Na čo ma máš” (s Bejby Blue) * 2025: „raz to vyjde (emo song)” == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.discogs.com/de/artist/11140907-Similivinlife SIMILIVINLIFE] na [[Discogs]] * [https://www.allmusic.com/artist/similivinlife-mn0004185858 SIMILIVINLIFE] na [[AllMusic]] {{DEFAULTSORT:Sadiv, Šimon}} [[Kategória:Slovenskí reperi]] [[Kategória:Slovenskí speváci elektronickej hudby]] [[Kategória:Slovenskí hiphopoví speváci]] [[Kategória:Osobnosti z Košíc]] 8im8401gk3zoz8cccmvhbjf05wkmybe 8213144 8213096 2026-05-13T10:37:03Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28887-49|~2026-28887-49]] ([[User_talk:~2026-28887-49|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Ondraroztom 8174270 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = SIMILIVINLIFE | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Rodné meno = Šimon Sadiv | Dátum narodenia = {{dnv|2001|6|20}} | Miesto narodenia = [[Košice]], [[Slovensko]] | Pôsobenie = raper, spevák, hudobný producent | Žáner = [[rap (hudba)|rap]], [[Hip-hop (hudba)|hip-hop]], [[R&B]], [[Pop (hudobný žáner)|pop]], [[electro]], [[rock]] | Roky pôsobenia = [[2020]] – súčasnosť | Súvisiace články = [[Playboi Carti]], [[Lil Uzi Vert]], [[Machine Gun Kelly]] | Bydlisko = [[Košice]], [[Slovensko]] | Webstránka = | Umelecké mená = SimiLivinLife, SimiLivin, Simi }} '''SimiLivinLife''' (štylizované ako '''SIMILIVINLIFE'''), vlastným menom '''Šimon Sadiv''' (* [[20. jún]] [[2001]], [[Košice]]) je slovenský [[raper]], [[spevák]] a [[hudobný producent]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prečítaj si rozhovor s novým raperom SIMILIVINLIFE, ktorý debutoval s projektom "Život za Money"|url=https://news.rukahore.sk/article/1009344/precitaj-si-rozhovor-s-novym-raperom-similivinlife/|dátum vydania=2020-05-25|dátum prístupu=2025-02-25|jazyk=sk-SK|priezvisko=Budke|meno=Krištof|vydavateľ=Ruka Hore|url archívu=https://web.archive.org/web/20210817142725/https://news.rukahore.sk/article/1009344/precitaj-si-rozhovor-s-novym-raperom-similivinlife/|dátum archivácie=2021-08-17}}</ref> Je predstaviteľom novej vlny slovenského rapu.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SIMILIVINLIFE s Pussy Power ovládol Slovensko | url = https://www.gregi.net/clanky/similivinlife-s-pussy-power-ovladol-slovensko/ | dátum vydania = 2023-11-07 | dátum prístupu = 2025-02-25 | vydavateľ = gregi.net | jazyk = sk}}</ref> Jeho piesne na streamingových platformách dosahujú milióny vypočutí, i keď jeho tvorba je bez zásadnej postprodukcie. Má na konte spolupráce s rapermi ako [[Viktor Sheen]], [[Calin]] a [[Sima (speváčka)|Sima]]. YouTube kanál SimiLivinLife má doposiaľ viac ako 10 miliónov zhliadnutí. == Hudobná kariéra == Šimon Sadiv pochádza z Košíc, kde vyrastal na [[Košice – mestská časť Sídlisko KVP|Sídlisku KVP]]. Hudbu začal robiť už ako teenager. Svoje prvé demo single začal nahrávať so svojím bývalým spolužiakom zo základnej školy a blízkym priateľom Danielom Marchevkom, známym pod pseudonymom [[Dannymarr]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=EškeTalk #7 w/SIMILIVINLIFE - Snažím sa to robiť po svojom, ako to v danej chvíli cítim -|url=https://www.eskerap.sk/esketalk-7-w-similivinlife-snazim-sa-to-robit-po-svojom-ako-to-v-danej-chvili-citim/|dátum vydania=2021-05-16|dátum prístupu=2025-02-25|jazyk=sk-SK|priezvisko=Plutovski|meno=Miloš|vydavateľ=EškeRap}}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> SimiLivinLife debutoval v roku 2020 EP nahrávkou ''Život za money'', v rovnakom roku vydal aj prelomový singel „Fell in Love“. Neskôr toho roku, vydal singel „Fell in Love“. Na začiatku roka 2021, SimiLivinLife vydal svoj prelomový singel „Sám“ so silným alternativne rockovým vplyvom. Singel sa stal hitom na [[TikTok|TikToku]], pritom sám v tom čase túto sociálnu sieť ani nepoužíval. Skladba sa rýchlo šírila aj medzi užívateľmi streamingových služieb a dostala sa na prvé miesto virálnych rebríčkov na Slovensku i v Česku.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dollar Prync nedobrovolně v politické kampani - NFTS#753|url=https://www.youtube.com/watch?v=CPO5itsPncQ|dátum prístupu=2025-02-25|jazyk=cs|priezvisko=Žižka|meno=Petr|dátum vydania=2021-08-09|vydavateľ=The Mag}}</ref> Oba tieto single sa objavili neskôr v auguste 2021 na Šimonovom prvom krátkom albume ''SimiLivinLove''.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SIMILIVINLIFE vydává debutové album i s novým videoklipem|url=https://www.themag.cz/2021/08/similivinlife-vydava-debutove-album-i-s-novym-videoklipem/|dátum vydania=2021-08-08|dátum prístupu=2025-02-25|jazyk=cs|priezvisko=Vacek|meno=Tomáš|vydavateľ=The Mag|url archívu=https://web.archive.org/web/20230401002242/https://www.themag.cz/2021/08/similivinlife-vydava-debutove-album-i-s-novym-videoklipem/|dátum archivácie=2023-04-01}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dostali jsme strike od YouTube / Soňa ve vaně a Forgen na záchodě - NFTS#731|url=https://www.youtube.com/watch?v=_e3Ygcb0qzw|dátum prístupu=2025-02-25|jazyk=sk-SK|priezvisko=Žižka|meno=Petr|dátum vydania=2021-04-28|vydavateľ=The Mag}}</ref> Po pár mesiacoch, Praé a SimiLivinLife vydali ich prvý spoločný singel „O inom“. Sešť mesiacov po ''SimiLivinLove'', SimiLivinLife vydal svoj prvý trojtrackový singel „Bass Night“, ktorý obshuje slohy od Taomiho a Porsche Boya.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SIMILIVINLIFE vydáva prvý slovenský hyperpop projekt (opravené, sorry ostatným chalanom, ktorí boli pred ním) -|url=https://www.eskerap.sk/similivinlife-vydava-prvy-slovensky-hyperpop-projekt/|dátum vydania=2021-12-06|dátum prístupu=2025-02-25|jazyk=sk-SK|priezvisko=Plutovski|url archívu=https://web.archive.org/web/20220103161742/https://www.eskerap.sk/similivinlife-vydava-prvy-slovensky-hyperpop-projekt/|dátum archivácie=2022-01-03}}</ref> 24. júna 2022 vydal EP s názvom ''Chýbaš mi'', na ktorom hosťuje AstralKid22. V roku 2023 vydal doteraz posledné EP ''DVOJBODKAHVIEZDIČKA.'' SimiLivinLife dosiahol svoj najväčší úspech v novembri 2023, kedy sa jeho skladba „Pussy Power“ dostala na prvé miesto rebríčka najprehrávanejších skladieb na slovenskom Spotify, čím predbehla doterajší hit „Dopamín“ od [[Viktor Sheen|Viktora Sheena]].<ref name=":1" /> V auguste 2024 hosťoval na skladbe „HENZAP“ od Porsche Boya.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Porsche Boy a SIMILIVINLIFE vydali spoločný klip, ktorý je poriadna besnotka | url = https://hashtag.zoznam.sk/porsche-boy-a-similivinlife-vydali-klip/ | dátum vydania = 2024-08-22 | dátum prístupu = 2025-02-25 | vydavateľ = hashtag.zoznam.sk | jazyk = sk}}</ref> ==Diskografia== === Štúdiové albumy === * 2021: ''SimiLivinLove'' * 2025: ''23:69'' === EP === * 2021: ''Život za money'' * 2021: ''Bass Night'' * 2022: ''Chýbaš mi'' * 2023: ''DVOJBODKAHVIEZDIČKA'' * 2025: ''Get Rich or Die Lovin''' * 2026: ''PRAY FOR PARTY''' === Single === * 2020: „Život za money“ * 2020: „Fell in Love“ * 2021: „Sám“ * 2021: „O inom“ (s Praé) * 2022: „Môj typ ženy” * 2023: „Tatiana” * 2023: „Afterka” * 2024: „Ma Chérie” * 2025: „Lub ma” * 2025: „Na čo ma máš” (s Bejby Blue) * 2025: „raz to vyjde (emo song)” == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.discogs.com/de/artist/11140907-Similivinlife SIMILIVINLIFE] na [[Discogs]] * [https://www.allmusic.com/artist/similivinlife-mn0004185858 SIMILIVINLIFE] na [[AllMusic]] {{DEFAULTSORT:Sadiv, Šimon}} [[Kategória:Slovenskí reperi]] [[Kategória:Slovenskí speváci elektronickej hudby]] [[Kategória:Slovenskí hiphopoví speváci]] [[Kategória:Osobnosti z Košíc]] 2awwpfr1i6kybl9wzo9pb19zol062h4 0 726460 8212984 8100428 2026-05-13T05:42:53Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8212984 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Peter Janoviček | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský spisovateľ | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1982|11|16}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Bratislava]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = | Webstránka = www.janovicek.eu | Poznámky = | Portál1 = Literatúra | Portál2 = | Portál3 = }} '''Peter Janoviček''' (* [[16. november]] [[1982]], [[Bratislava]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[spisovateľ]], [[autor]] a [[publicista]], trpiaci [[Aspergerov syndróm|Aspergerovým syndrómom]].<ref name="asperger">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chrastová | meno = Dominika| autor = | odkaz na autora = | titul = Aspergerov syndróm mu zistili ako 41-ročnému: Vyrastal som v tom, že mi nič nie je a musím sa správať normálne | url = https://dennikn.sk/4351673/aspergerov-syndrom-mu-zistili-ako-41-rocnemu-vyrastal-som-v-tom-ze-mi-nic-nie-je-a-musim-sa-spravat-normalne | vydavateľ = DenníkN.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Životopis == Narodil sa a vyrastal v Bratislave, kde navštevoval [[Evanjelické lýceum (Bratislava, Vranovská 2)|Evanjelické lýceum]]. Vyše 15 rokov pracoval v [[Univerzitná knižnica v Bratislave|Univerzitnej knižnici v Bratislave]] ako [[knihovník]]. Tvoriť začal spoločne so svojim [[Rakúsko|rakúskym]] strýkom, spisovateľom [[Robert Hofrichter|Robertom Hofrichterom]]. Ich prvá spoločná kniha vyšla v slovenčine pod názvom „Z Prešporku do Soľnohradu“ (Slovart, 2018). Janoviček následne začal spolupracovať s [[Občianske združenie Bratislavské rožky|Občianskym združením Bratislavské rožky]], pre ktoré pracuje ako [[šéfredaktor]]<ref name="Šéfredaktor">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peter Janoviček: Nemeckej Bratislave chceme prinavrátiť trochu starého lesku a tradície | url = https://bratislavskerozky.sk/peter-janovicek-nemeckej-bratislave-chceme-prinavratit-trochu-stareho-lesku-a-tradicie/vydavateľ = bratislavskerozky.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-26 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> [[Nemčina|nemeckého]] webového magazínu o dejinách Bratislavy, a ako autor a [[redaktor]] kníh. Prispieva tiež do niekoľkých slovenských [[periodikum|periodík]]. Janovičkovi bol v roku 2024 diagnostikovaný Aspergerov syndróm, o čom verejne porozprával v rozhovore pre [[Denník N]].<ref name="Autistické vystúpenie">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chrastová| meno = Dominika| autor = | odkaz na autora = | titul = Aspergerov syndróm mu zistili ako 41-ročnému: Vyrastal som v tom, že mi nič nie je a musím sa správať normálne | url = https://dennikn.sk/4351673/aspergerov-syndrom-mu-zistili-ako-41-rocnemu-vyrastal-som-v-tom-ze-mi-nic-nie-je-a-musim-sa-spravat-normalne | vydavateľ = DenníkN.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> O [[Porucha autistického spektra|autizme]] publikuje na internete [[videoblog|videoblogy]].<ref name="Vlogy">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pridaj sa ku Kapybare!| url = https://www.janovicek.eu/2024/12/pridaj-sa-ku-kapybare.html| vydavateľ = Janovicek.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Literárne úspechy == * [[2021]]: 1. miesto v súťaži Petržalka - miesto, kde som doma. * [[2022]]: 1. miesto v súťaži Cena Gustáva Reussa, kategória Rozprávka. * [[2023]]: Finalista Martinus Cena Fantázie.<ref name="Ocenenia">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peter Janoviček – Píšem, aby som potešil druhých i seba| url = https://www.sietovka.sk/?p=20068 | vydavateľ = Sieťovka | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Dielo == * [[2014]] – ''Von Pressburg nach Salzburg - Grenzgänge zwischen Städten, Völkern und Regionen der k.u.k. Monarchie'', esejistická kniha o dejinách, publikovaná po nemecky s Robertom Hofrichterom. * [[2016]] – ''Des Doppeladlers wilder Osten - Streifzüge durch Galizien und die Bukowina und der erste Traum von Europa'', kniha napísaná spoločne s Robertom Hofrichterom. * [[2018]] – ''Z Prešporku do Soľnohradu - Strednou Európou proti prúdu času'', slovenské prepracované vydanie knihy ''Von Pressburg nach Salzburg''. * [[2020]] – ''DONAU - Menschen, Schätze & Kulturen: Eine Reise vom Schwarzen Meer zur Schallaburg'', príspevok v zborníku. * [[2020]] – ''Mi, SVÁBOK'', kapitola o Karpatských Nemcoch v maďarskej publikácii. * [[2022]] – ''My sme starí Prešporáci'', zostavovateľ a prispievateľ knihy. * [[2022]] – ''K VECIAM SVETA I VECIAM OSOBNÝM - Zborník najlepších prác literárnej súťaže Cena Gustáva Reussa 2022'' * [[2023]] – ''História na zjedenie: Výber článkov z internetového magazínu www.bratislavskerozky.sk'', zostavovateľ. * [[2023]] – ''Fantázia 2023'', autor poviedky ''Ruža z Tivoli''. * [[2023]] – ''Mozart, Vĺčikove Vianoce (Bratislavské rozprávky)'', historický rozprávkový príbeh. * [[2024]] – ''400 ročná legenda. História bratislavských rožkov'', spoluautor. == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == *[https://www.janovicek.eu www.janovicek.eu] – Webstránka a blog Petra Janovička * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?term_1=peter+janovi%C4%8Dek&theme=system Diela Petra Janovička] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice *[https://www.databazeknih.cz/autori/peter-janovicek-118858 Diela Petra Janovička] na Databazeknih.cz * [https://dennikn.sk/4351673/aspergerov-syndrom-mu-zistili-ako-41-rocnemu-vyrastal-som-v-tom-ze-mi-nic-nie-je-a-musim-sa-spravat-normalne Aspergerov syndróm mu zistili ako 41-ročnému: Vyrastal som v tom, že mi nič nie je a musím sa správať normálne] – Rozhovor s Petrom Janovičkom o Poruche autistického spektra pre Denník N {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Janoviček, Peter}} [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí prozaici]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia pre deti a mládež]] [[Kategória:Slovenskí autori náučnej literatúry]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Autisti]] cu7535995jyjr5grtvdauqrgsoxc5nw 0 727334 8212957 8003229 2026-05-13T01:15:12Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8212957 wikitext text/x-wiki {{Infobox rastliny | Názov = Paruman | Obrázok = Chamaemelum nobile 002.JPG | Titulok = [[Paruman spanilý]] – úbory v rôznych štádiách kvitnutia. | Ríša po slovensky = [[rastliny]]|Ríša po latinsky = Vegetabilia | Podríša po slovensky = [[zelené rastliny]]|Podríša po latinsky = Viridiplantae, Chlorobionta | Vývojová línia po slovensky = [[cievnaté rastliny]]|Vývojová línia po latinsky = Tracheophyta | Vývojová vetva po slovensky = [[semenné rastliny]]|Vývojová vetva po latinsky = Spermatophyta | Oddelenie po slovensky = [[krytosemenné rastliny]]|Oddelenie po latinsky = Angiospermae | Trieda po slovensky = [[pravé dvojklíčnolistové rastliny]]|Trieda po latinsky = Eudicotidae | Rad po slovensky = [[astrotvaré]]|Rad po latinsky = Asterales | Čeľaď po slovensky = [[astrovité]]|Čeľaď po latinsky = Asteraceae | Podčeľaď po slovensky = [[astrovaté]]|Podčeľaď po latinsky = Asteroideae | Rod po slovensky = '''paruman'''|Rod po latinsky = Chamaemelum | Synonymá = {{collapsible list| * ''Chamomilla'' {{small|Godr.}} * ''Marcelia'' {{small|Cass.}} * ''Perideraea'' {{small|Webb}} }} |Binomické meno = Chamaemelum |Klasifikátor1 = [[Philip Miller|Mill.]]<ref name=FP>Gard. Dict. Abr., ed. 4.: [s.p.] (1754)</ref><ref name=POWO /> |Dátum1 = [[1754]]<ref name=FP /><ref name= POWO /> }} '''Paruman'''<ref name=FS>{{Citácia knihy | editori = Kornélia Goliašová, Iva Hodálová, Pavol Mereďa | titul = Flóra Slovenska | odkaz na titul = | zväzok = VI/2, 1. časť | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 2023 | isbn = 978-80-224-2000-6 | počet strán = 799 | strany = 729-731 }}</ref> ({{vjz|lat|''Chamaemelum''}})<ref name=POWO>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Chamaemelum Mill.| url = https://powo.science.kew.org/taxon/urn:lsid:ipni.org:names:30044273-2| vydavateľ = POWO – Plants of the World Online, Kew| dátum prístupu = 2025-03-16| miesto = Kew|jazyk = en}}</ref> je malý [[rod (taxonómia)|rod]] rastlín ktorý zastupuje [[bylina|byliny]] z [[čeľaď (taxonómia)|čeľade]] [[astrovité]] (''Asteraceae''). Taxonomicky je tento rod radený do [[tribus (taxonómia)|tribusu]] ''[[Anthemideae]]'' v [[podčeľaď|podčeľadi]] [[astrovaté]] (''Asteroideae'').<ref name=FS /> == Opis == Druhy rodu paruman sú jednoročné až trváce, aromatické, trsnaté [[bylina|byliny]]. [[podzemok|Podzemok]] je tenký, drevnatý, rozkonárený, výbežky sú zakoreňujúce. [[Byľ]] je jednotlivá, priama alebo vystúpavá, zvyčajne rozkonárená, vysoká 5 až 45 cm.<ref name=FS /><ref name=FNA>{{Citácia elektronického dokumentu| autor = Linda E. Watson| titul = Chamaemelum Miller| url = http://floranorthamerica.org/Chamaemelum| vydavateľ = The Flora of North America Association| dátum vydania = | dátum prístupu = 2025-03-16| jazyk = en}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> [[list (botanika)|Listy]] sú byľové, striedavé, stopkaté alebo sediace. Čepeľ je v obryse podlhovastá, vajcovitá, elipsovitá alebo lopatkovitá, jeden až trikrát perovito strihaná. Segmenty sú čiarkovité a končisté.<ref name=FS /><ref name= FNA /> [[úbor (botanika)|Úbory]] sú lúčovité, stopkaté, jednotlivé. [[zákrov (botanika)|Zákrov]] je pologuľovitý až miskovitý, s priemerom 6 až 10 mm. Zákrovné [[listeň|listene]] sú v počte 22 až 45, v troch až štyroch radoch, vajcovité až podlhovasté. Lôžko úboru je pologuľovité až kužeľovité. Lúčovité [[kvet]]y sú piestikovité (vzácne sterilné), lúče sú podlhovasté, biele. Rúrkovité kvety sú obojpohlavné, početné, žlté, korunná rúrka je valcovitá, na vrchu s päťzubým korunným lemom.<ref name=FS /><ref name= FNA /> [[plod (rastlina)|Plodmi]] sú vajcovité, slabo stlačené, rebrovité [[nažka|nažky]] bez [[chocholec (botanika)|chocholca]].<ref name=FS /><ref name= FNA /> == Rozšírenie == Areál rozšírenia rodu paruman zahŕňa oblasti od [[Makronézia|Makronézie]] cez severozápadnú [[Európa|Európu]] a [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomorie]] po [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaz]].<ref name=POWO /> Na [[Slovensko|Slovensku]] tento rod zastupuje iba pestovaný druh [[paruman spanilý]] (''Chamaemelum nobile'').<ref name=FS /> == Zoznam druhov == V rámci [[rod (taxonómia)|rodu]] eviduje [[databáza]] [[semenné rastliny|semenných rastlín]] [[Plants of the World Online|POWO]] tieto dva [[druh (taxonómia)|druhy]]:<ref name=POWO /> * ''[[Chamaemelum fuscatum]]'' {{small|(Brot.) Vasc.}} – [[Kanárske ostrovy]] až západné a centrálne [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomorie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Chamaemelum fuscatum (Brot.) Vasc.| url = https://powo.science.kew.org/taxon/urn:lsid:ipni.org:names:192458-1| vydavateľ = POWO – Plants of the World Online, Kew| dátum prístupu = 2025-03-16| miesto = Kew|jazyk = en}}</ref> * ''[[Chamaemelum nobile]]'' {{small|(L.) All.}} – [[Azory]], západná [[Európa]] a severozápadná [[Afrika]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Chamaemelum nobile (L.) All.| url = https://powo.science.kew.org/taxon/urn:lsid:ipni.org:names:192489-1| vydavateľ = POWO – Plants of the World Online, Kew| dátum prístupu = 2025-03-16| miesto = Kew|jazyk = en}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|wikispecies = Chamaemelum}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Flóra na Slovensku]] [[Kategória:Nepôvodné druhy rastlín]] [[Kategória:Astrovité]] [[Kategória:Astrovaté]] [[Kategória:Rastliny s bielymi kvetmi]] [[Kategória:Rastliny so žltými kvetmi]] gj085a6479cg87cfypttwpcxo6njjcs 0 728734 8212740 8211541 2026-05-12T14:44:55Z Alexis Nemec 211349 Revízia [[Special:Diff/8211541|8211541]] používateľa [[Special:Contributions/Peter 51345|Peter 51345]] ([[User talk:Peter 51345|diskusia]]) bola vrátená 8212740 wikitext text/x-wiki {{Infobox|zahlavie=Fight Night Challenge|obrazok=|stylZahlavia=background:#cfcfcf|popisObrazka=|hlavicka1=Základné údaje|stylHlavicky=background:#cfcfcf|popis2=Dátum založenia|data2=2021|popis3=Zakladatelia|data3=[[Attila Végh]]|popis5=Krajiny|data5=[[Česko]], [[Slovensko]]|popis6=Oblasť|data6=[[Eurázia]]|hlavicka7=Charakteristika firmy|popis8=Priemysel|data8=[[Box (šport)|Box]]|popis9=TV Partner|data9=ppv.fnc.live|popis10=|data10=|hlavicka11=Identifikátory|popis12=Oficiálna stránka|data12=[https://fnc.live/ https://fnc.live]}} '''Fight Night Challenge''' ('''FNC''') je česko-slovenská organizácia, ktorá usporadúva exhibičné zápasy pod pravidlami [[Box (šport)|boxu]]. Organizátorom je známy [[Zmiešané bojové umenia|MMA]] zápasník [[Attila Végh]]. Organizácia vznikla v roku 2021, keď prišla so svojím prvým turnajom ''Fight Night Challenge 1''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fight Night Challenge program, výsledky LIVE STREAM | url = https://www.fightlive.sk/rubriky/fnc/co-je-fight-night-challenge-informacie-kalendar-vysledky_1370.html | vydavateľ = www.fightlive.sk | dátum prístupu = 2025-04-14 | jazyk = sk}}</ref> Turnaj prebehol v [[Zoner BOBYHALL]] v [[Brno|Brne]]. Moderátormi boli bývalý [[Slovenské národné hokejové mužstvo|slovenskí]] hokejisti [[Marián Gáborík]] a [[Boris Valábik]], uvádzač zápasov bol MMA zápasník [[Karlos Vémola]] a o Live Shows sa postarali slovenskí [[Rapper|rapperi]] [[Ego (raper)|Ego]], [[Pil C]] a [[Majk Spirit]]. Po prvom úspešnom galavečeri sa organizácia rozhodla v tom ďalej pokračovať a začala usporadúvať ďalšie turnaje po celom Česku a Slovensku. ''Fight Night Challenge'' primárne usporadúva zápasy celebrít, známych osobností tak aj profesionálnych zápasníkov. V organizácií sme mohli vidieť mená ako [[Marcel Hossa]], [[Ján Jackuliak]], zo sveta rappu Frayer Flexking, [[Separ]], [[Majk Spirit]] či Marpo alebo zo sveta bojových športov Ivan Buchinger, Václav Sivák, Petr Kníže či samotný [[Attila Végh]]. Na platforme [[YouTube]] kam organizácia dáva zostrihy zápasov alebo rozhovory má cez 44 tisíc fanúšikov. == Turnaje == {| class="wikitable" !Udalosť !Dátum !Miesto !Hlavný zápas / ''Hlavný predzápas'' !Víťaz !Ukončenie !Poznámka !{{Tooltip|Ref.|Referencie}} |- | rowspan="2" |Fight Night Challenge 11 | rowspan="2" |<small>9.5.2026</small> | rowspan="2" |<small>Zimný štadión Ondreja Nepelu, Bratislava, Slovensko</small> |'''Erik Tlkanec vs.''' '''Samuel Krištofič''' | | |<small>O titul OG</small> | rowspan="2" | |- |''Kristian Daniel vs.'' ''Lukáš Děkýš'' | | |<small>O titul Pro OG</small> |- | rowspan="2" |Fight Night Challenge 10 | rowspan="2" |<small>13.12.2025</small> | rowspan="2" |<small>Zimný štadión Ondreja Nepelu, Bratislava, Slovensko</small> |'''Andreas Stolárik vs. Rastislav Zvara''' |'''Stolárik''' |'''3. kolo - DEC''' | | rowspan="2" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výsledky Fight Night Challenge 10: Šok v hlavnom zápase, Flexking porazil Zvaru! | url = https://www.fightlive.sk/rubriky/fnc/vysledky-fight-night-challenge-10-flexking-porazil-zvaru_2338.html | vydavateľ = www.fightlive.sk | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = sk}}</ref> |- |''Jozef Murin vs.'' ''Kristián Daniel'' |''Daniel'' |''2. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Fight Night Challenge 9 | rowspan="2" |<small>19.4.2025</small> | rowspan="2" |<small>O2 Universum, Praha, Česko</small> |'''Lukáš Fajk vs.''' '''Alexander Cverna''' |'''Fajk''' |'''Diskvalifikácia''' |<small>O titul OG</small> | rowspan="2" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fight Night Challenge 9 Kedy a kde sa koná ďalšá celebritný turnaj v boxe | url = https://www.fightlive.sk/rubriky/fnc/fight-night-challenge-9-fajk-vs-cverna-dalsia-bitka-o-titul-a-nabita-karta-zapasov_2058.html | vydavateľ = www.fightlive.sk | dátum prístupu = 2025-04-14 | jazyk = sk}}</ref> |- |''Jakub Enžl vs.'' ''Ján Murcin'' |''Murcin'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Fight Night Challenge 8 | rowspan="2" |<small>27.12.2024</small> | rowspan="2" |<small>O2 Universum, Praha, Česko</small> |'''Lukáš Fajk vs.''' '''Mariusz Wach''' |'''Fajk''' |'''4. kolo - DEC''' |<small>O titul OG</small> | rowspan="2" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fight Night Challenge 8: Fajk vs Wach [BOX] » VÝSLEDKY | url = https://www.fightlive.sk/rubriky/fnc/fight-night-challenge-8-praha-fajk-vs-wach-box-o-titul-termin-kurzy_1977.html | vydavateľ = www.fightlive.sk | dátum prístupu = 2025-04-14 | jazyk = sk}}</ref> |- |''Otakar Petřina vs.'' ''Václav Mikulášek'' |''Mikulášek'' |''4. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Fight Night Challenge 7 | rowspan="2" |<small>26.10.2024</small> | rowspan="2" |<small>Gopass aréna, Bratislava, Slovensko</small> |'''Erik Tlkanec vs.''' '''Rigodanzo, Lakatoš a Kováčik''' |'''Tlkanec''' |'''4. kolo - DEC''' |<small>Zápas 1 vs. 3</small> | rowspan="2" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fight Night Challenge 7 ZÁPASY a VÝSLEDKY | url = https://www.fightlive.sk/rubriky/fnc/fight-night-challenge-7-tlkanec-kiraly-fuco-zlobor-a-filip-sulik-v-oktobri-v-bratislave_1917.html | vydavateľ = www.fightlive.sk | dátum prístupu = 2025-04-14 | jazyk = sk}}</ref> |- |''Andreas Stolárik vs.'' ''Lukáš Bartoš'' |''Stolárik'' |''2. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Fight Night Challenge 6 | rowspan="2" |<small>20.4.2024</small> | rowspan="2" |<small>Zimný štadión Ondreja Nepelu, Bratislava, Slovensko</small> |'''Andreas Stolárik vs.''' '''Filip Tóth''' |'''Stolárik''' |'''2. kolo - TKO''' | | rowspan="2" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FNC 6 fight card, bojovníci, zápasy VÝSLEDKY | url = https://www.fightlive.sk/rubriky/fnc/flexking-vs-stryco-filip-v-hlavnom-zapase-fight-night-challenge-6_1737.html | vydavateľ = www.fightlive.sk | dátum prístupu = 2025-04-14 | jazyk = sk}}</ref> |- |''Erik Tlkanec vs.'' ''Rigodanzo, Lakatoš a Kováčik'' | |''Remíza'' |<small>Zápas 1 vs. 3</small> |- | rowspan="2" |Fight Night Challenge 5 | rowspan="2" |<small>2.12.2023</small> | rowspan="2" |<small>Zimný štadión Ondreja Nepelu, Bratislava, Slovensko</small> |'''Roman Grigely vs.''' '''Marián Hossa''' |'''Hossa''' |'''Diskvalifikácia''' | | rowspan="2" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fight Night Challenge 5 [ONLINE] karta, zápasy, výsledky | url = https://www.fightlive.sk/rubriky/fnc/fight-night-challenge-5-momo-vs-hossa-datum-informacie-kurzy-prenos_1643.html | vydavateľ = www.fightlive.sk | dátum prístupu = 2025-04-14 | jazyk = sk}}</ref> |- |''Andreas Stolárik vs.'' ''Adam Štrba'' |''Stolárik'' |''2. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Fight Night Challenge 4 | rowspan="2" |<small>13.5.2023</small> | rowspan="2" |<small>Mestská športová hala, Trnava, Slovensko</small> |'''Patrik Vrbovský vs.''' '''Petr Kníže''' |'''Kníže''' |'''4. kolo - DEC''' | | rowspan="2" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fight Night Challenge 4 ᐈ informácie, zápasy, výsledky, Attila Végh | url = https://www.fightlive.sk/rubriky/fnc/fight-night-challenge-4-vegh-vs-spicely-datum-zapasy-kurzy_1487.html | vydavateľ = www.fightlive.sk | dátum prístupu = 2025-04-14 | jazyk = sk}}</ref> |- |''Attila Végh vs.'' ''Eric Spicely'' |''Végh'' |''4. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Fight Night Challenge 3 | rowspan="2" |<small>27.12.2022</small> | rowspan="2" |<small>Zoner BOBYHALL, Brno, Česko</small> |'''Vlasto Čepo vs.''' '''Ivan Vičić''' |'''Čepo''' |'''1. kolo - KO''' | | rowspan="2" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fight Night Challenge 3: Čepo, Mirgová, Végh, Vémola livestream, dátum | url = https://www.fightlive.sk/rubriky/fnc/fight-night-challenge-3-info-datum-zapasy-kurzy-nazivo_1420.html | vydavateľ = www.fightlive.sk | dátum prístupu = 2025-04-14 | jazyk = sk}}</ref> |- |''Andreas Stolárik vs.'' ''Imi Štefánik'' |''Stolárik'' |''2. kolo - KO'' | |- | rowspan="2" |Fight Night Challenge 2 | rowspan="2" |<small>3.6.2022</small> | rowspan="2" |<small>NTC Aréna. Bratislava, Slovensko</small> |'''Michal Kmeť vs.''' '''Michal Dušička''' |'''Dušička''' |'''2. kolo - TKO''' | | rowspan="2" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fight Night Challenge 2【Bratislava】Separ vs. Majk Spirit livestream, zápasy a kurzy | url = https://www.fightlive.sk/rubriky/fnc/fight-night-challenge-2-separ-vs-majk-spirit-program-a-kurzy_1286.html | vydavateľ = www.fightlive.sk | dátum prístupu = 2025-04-14 | jazyk = sk}}</ref> |- |''Attila Végh vs.'' ''Emanuel Newton'' |''Végh'' |''4. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Fight Night Challenge 1 | rowspan="2" |<small>27.12.2021</small> | rowspan="2" |<small>Zoner BOBYHALL, Brno, Česko</small> |'''Attila Végh vs.''' '''Patrik Kincl''' |'''Végh''' |'''4. kolo - DEC''' | | rowspan="2" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fight Night Challenge【Rytmus a spol.】livestream, program a výsledky | url = https://www.fightlive.sk/rubriky/fnc/fight-night-challenge-rytmus-boraros-vegh-aj-gaborik-info-a-datum_1231.html | vydavateľ = www.fightlive.sk | dátum prístupu = 2025-04-14 | jazyk = sk}}</ref> |- |''Patrik Vrbovský vs.'' ''Gábor Boráros'' |''Boráros'' |''4. kolo - DEC'' | |} == Bojovníci == {| class="wikitable" !Muži !Turnaj ! rowspan="88" | !Ženy !Turnaj |- |'''Patrik Vrbovský''' |''FNC 1, FNC 2, FNC 4'' |'''Priscilla Versluis''' |''FNC 5'' |- |'''Petr Kníže''' |''FNC 4'' |'''Tereza Kosecová''' |''FNC 5'' |- |'''Attila Végh''' |''FNC 1, FNC 2, FNC 4'' |'''Ema Ferusová''' |''FNC 6'' |- |'''Eric Spicely''' |''FNC 4'' |'''Lenka Tejbusová''' |''FNC 6'' |- |'''Adam Berger''' |''FNC 4, FNC 5, FNC 6'' |'''Azra Sokira''' |''FNC 7'' |- |'''Imi Štefánik''' |''FNC 3, FNC 4, FNC 5'' |'''Ella Kruželáková''' |''FNC 7'' |- |'''Pavol Vaško''' |''FNC 4, FNC 5, FNC 6'' |'''Lucie Sedláčková''' |''FNC 8'' |- |'''Josef Adam''' |''FNC 4, FNC 6, FNC 9'' |'''Kateřina Čavajdová''' |''FNC 9'' |- |'''Marián Milaško''' |''FNC 3. FNC 4, FNC 6, FNC 7, FNC 8'' |'''Veronika Zajícová''' |''FNC 9'' |- |'''Filip Hačko''' |''FNC 2, FNC 4, FNC 5'' |'''Veronika Blahovská''' |''FNC 9'' |- |'''Viliam Tankó''' |''FNC 4'' |'''Denisa Melvaldová''' |''FNC 9'' |- |'''Michal Takacs''' |''FNC 4'' |'''Terezie Garbaczewská''' |''FNC 9'' |- |'''Michal Mošpan''' |''FNC 4, FNC 5, FNC 6, FNC 7, FNC 8, FNC 9'' | colspan="2" rowspan="75" | |- |'''Branislav Martanovič''' |''FNC 4'' |- |'''Denis Gondžala''' |''FNC 4'' |- |'''Denis Farkaš''' |''FNC 4, FNC 8, FNC 9'' |- |'''Karol Ryšavý''' |''FNC 4'' |- |'''Marek Bartl''' |''FNC 4, FNC 6'' |- |'''Nathan Dzaba''' |''FNC 4'' |- |'''Šimon Koleň''' |''FNC 4'' |- |'''Jan Murcin''' |''FNC 4, FNC 5, FNC 6, FNC 7, FNC 9'' |- |'''Ivan Lipkovics''' |''FNC 4'' |- |'''Radek Roušal''' |''FNC 4'' |- |'''Roman Grigely''' |''FNC 5'' |- |'''Marcel Hossa''' |''FNC 5'' |- |'''Robo Rácz''' |''FNC 5, FNC 6, FNC 7'' |- |'''Marek Fučík''' |''FNC 5, FNC 6, FNC 7'' |- |'''Erik Szeif''' |''FNC 5, FNC 6'' |- |'''Andreas Stolárik''' |''FNC 3, FNC 5, FNC 6, FNC 7'' |- |'''Filip Sulík''' |''FNC 6, FNC 7'' |- |'''Adam Štrba''' |''FNC 5'' |- |'''Martin Sedlák''' |''FNC 5, NFC 6'' |- |'''Filip Tóth''' |''FNC 5, FNC 6'' |- |'''Juraj Kočí''' |''FNC 5, FNC 6'' |- |'''Franko Trantalič''' |''FNC 5'' |- |'''Miroslav Vlček''' |''FNC 5, FNC 6'' |- |'''Róbert Pukač''' |''FNC 5'' |- |'''Róbert Koky''' |''FNC 5'' |- |'''Lukáš Palkovič''' |''FNC 7'' |- |'''Daniel Hrivňák''' |''FNC 6'' |- |'''Ján Strausz''' |''FNC 6'' |- |'''Jindřich Janečka''' |''FNC 6, FNC 7'' |- |'''Patrik Rigodanzo''' |''FNC 6, FNC 7'' |- |'''Patrik Lakatoš''' |''FNC 6, FNC 7, FNC 9'' |- |'''Michal Kováčik''' |''FNC 6, FNC 7, FNC 8'' |- |'''Daniel Klement''' |''FNC 6'' |- |'''René Blahovský''' |''FNC 6, FNC 8'' |- |'''Michal Ferenc''' |''FNC 6'' |- |'''Roman Mark''' |''FNC 6'' |- |'''Adam Šedro''' |''FNC 7, FNC 8'' |- |'''Lukáš Hotovčin''' |''FNC 7'' |- |'''Kristián Sípos''' |''FNC 7'' |- |'''Marián Šipkovský''' |''FNC 7'' |- |'''Samir Smaali''' |''FNC 7, FNC 9'' |- |'''Marek Neštrák''' |''FNC 7'' |- |'''Dávid Ligda''' |''FNC 7'' |- |'''Peter Struhár''' |''FNC 7'' |- |'''Martin Korby''' |''FNC 7'' |- |'''Adi Leković''' |''FNC 7'' |- |'''Matúš Kollár''' |''FNC 7'' |- |'''Jozef Dunajčan''' |''FNC 7'' |- |'''Benjamín Árvay''' |''FNC 7'' |- |'''Lukáš Bartoš''' |''FNC 7'' |- |'''Lukáš Fajk''' |''FNC 8, FNC 9'' |- |'''Mariusz Wach''' |''FNC 8'' |- |'''Otakar Petřina''' |''FNC 8'' |- |'''Václav Sivák''' |''FNC 8'' |- |'''Erkan Murat''' |''FNC 8'' |- |'''Žigmund Kurina''' |''FNC 8'' |- |'''Lukáš Vlačuha''' |''FNC 8'' |- |'''Peter Benko''' |''FNC 8'' |- |'''Filip Grznár''' |''FNC 8'' |- |'''Claude Lhotecký''' |''FNC 8'' |- |'''Josef Škop''' |''FNC 8, FNC 9'' |- |'''Ján Jackuliak''' |''FNC 8'' |- |'''Jiří Tkadlčík''' |''FNC 8'' |- |'''Václav Mikulášek''' |''FNC 8, FNC 9'' |- |'''Kristian Daniel''' |''FNC 9'' |- |'''Ivan Buchinger''' |''FNC 9'' |- |'''Tomáš Deak''' |''FNC 9'' |- |'''Immanuel Adenubi''' |''FNC 9'' |- |'''Eron Azemi''' |''FNC 9'' |- |'''Arben Alimi''' |''FNC 9'' |- |'''Jakub Enžl''' |''FNC 9'' |- |'''Michal Vančura''' |''FNC 9'' |- |'''Jaromir Soukup''' |''FNC 9'' |- |'''Patrik Záděra''' |''FNC 9'' |} == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Box v Česku]] [[Kategória:Box na Slovensku]] o5dmgjv3dt31n4mhcbmtugez726mspv 14 728930 8212862 8069605 2026-05-12T19:27:06Z Jetam2 30982 commons 8212862 wikitext text/x-wiki {{Všetky súradnice}} {{Commonscat}} [[Kategória:2026 podľa štátu|Česko]] [[Kategória:2026 v Európe|Česko]] [[Kategória:20. roky 21. storočia v Česku]] 5kl0q6evapcz8f8pac8kfvclfe9pa49 0 729528 8212953 8105409 2026-05-13T00:05:11Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8212953 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vojenská jednotka | meno = Pancierový vlak IPV III Masaryk | obrázok = | šírka obrázka = | popis obrázka = | krajina = {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Česko-Slovensko]] | existencia = | vznik = október 1944 | zánik = 27. október 1944 | typ = [[Pancierový vlak|pancierový vlak]] | funkcia = | veľkosť = | posádka = | prezývka = | motto = | velitelia = [[Kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kpt.]] J. Kukliš | podriadené jednotky = | nadradené jednotky = Prápor útočnej vozby Vojtech | vojny = [[Slovenské národné povstanie]] | bitky = Červená Skala | znak = }} '''Improvizovaný pancierový vlak T. G. Masaryk''' označovaný aj ako '''IPV III T. G. Masaryk''' bol v poradí tretí a technicky najdokonalejší z improvizovaných [[pancierový vlak|pancierových vlakov]] postavených v Železničných dielňach vo [[Zvolen|Zvolene]]. Vlak sa aktívne zapojil do bojov v [[Slovenské národné povstanie|Slovenskom národnom povstaní]]. Zúčastnil sa bojov na [[Horehronie|Horehroní]].<ref name="Plevza-Masaryk">{{Citácia Harvard | Heslo = Masaryk | PriezviskoEditora = Plevza | MenoEditora = Viliam | OdkazNaEditora = Viliam Plevza | Rok = 1984 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP | Vydanie = 1. | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda | Strany = 305 }}</ref> Vlak bol po ukoristení Nemcami opravený, dozbrojený a používaný do mája [[1945]] ako ochranný traťový vlak (Streckenschützzüge) ''„Moritz“''.<ref name="Sawodny"/> == Stavba == Dňa [[4. september|4. septembra]] [[1944]] sa na základe rozkazu začali v železničných dielňach vo [[Zvolen|Zvolene]] práce na troch improvizovaných obrnených vlakoch (skrátene „IPV“). Stavbu riadil Referát útočnej vozby pod vedením plk. útv, [[Štefan Čáni|Štefana Čániho]], riadenie výstavby bolo zverené zástupcovi vedúceho útvaru Ladislavovi Lokšovi. Od [[7. september|7. septembra]] prevzal vedenie výstavby podplukovník Hugo Weinberger. Svoje meno, podobne ako IPV I Štefánik a [[Pancierový vlak Hurban|IPV II Hurban]], obdržal rozkazom veliteľstva [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. ČSA]] č.36 z [[10. október|10. októbra]] [[1944]]. Vlak bol pomenovaný po [[Tomáš Garrigue Masaryk|prezidentovi Masarykovi]] a dokončený bol [[13. október|13. októbra]] 1944 ako tretí v poradí. Na rozdiel od prvých dvoch vlakov bol pancierovaný špeciálnym pancierovým [[plech]]om z [[Železiarne Podbrezová|Podbrezovských železiarní]]. Ostré skúšobné streľby sa uskutočnili na trati [[Železničná trať Zvolen – Čata|Zvolen – Krupina]] v priestore [[Sása (okres Zvolen)|Sása]]{{--}}[[Pliešovce]].<ref name="Plevza-Masaryk" /> Všetky tri vlaky vytvorili roty v rámci zriadeného [[Prápor útočnej vozby Vojtech|Práporu útočnej vozby Vojtech]], v ktorom sa koncentrovala povstalecká útočná vozba. ==Bojové nasadenie== Po prvýkrát bol nasadený pri bojoch [[Taktické skupiny počas SNP|II. taktickej skupiny]] na trati [[Železničná trať Banská Bystrica – Červená Skala|Brezno{{--}}Červená Skala]]. Počas nemeckej generálnej ofenzívy zasiahol do bojov proti [[18. dobrovoľnícka divízia tankových granátnikov SS „Horst Wessel“|18. divízii SS Horst Wessel]], kde [[21. október|21. októbra]] podporil protiútok dvoch peších čiat pri [[Červená Skala (Šumiac)|Červenej Skale]] s cieľom znovu obsadiť [[Červená Skala (Šumiac)|Červenú Skalu]] a nadviazať spojenie s odrezanými jednotkami kpt. [[Ján Stanek|Staneka]]. Vlak zahájil paľbu asi 500 m od stanice, čím vniesol zmätok do nemeckých jednotiek a zničil nemecké guľometné hniezdo v staničnej budove. Paľba nemeckých protitankových kanónov však poškodila nápravu delového vozňa. Vlak nemohol pokračovať v boji a presunul sa na opravu do [[Zvolen|Zvolena]].<ref name="Uhrin"/>{{rp|153}} Po opravách [[24. október|24. októbra]] [[1944]] sa obrnený vlak presunul k [[Pohorelská Maša|Pohorelskej Maši]] a zaútočil spolu s jednotkami [[Kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kpt.]] pech. Antona Takáča na [[Vaľkovňa|Vaľkovňu]]. Pod nemeckým tlakom povstalecké jednotky ustúpili do priestoru stanice Nový Maša, Vlak Masaryk tu podnikol delostrelecký prepad na spomalenie nemeckého postupu. Následne ustúpil do [[Pohorelská Maša|Pohorelskej Maše]], odkiaľ vyrážal do protiútokov. Keď minul všetku muníciu, ustúpil, aby si zaobstaral ďalšie zásoby. Počas údržby lokomotívy sa obrnený vlak dostal pod paľbu nepriateľských guľometov a stiahol sa do traťového zárezu západne od stanice. Počas ďalšieho protiútoku na [[Pohorelská Maša|Pohorelskú Mašu]] dostala lokomotíva okolo 15:00 dva priame zásahy. Unikajúca vriaca voda zranila celú posádku parnej lokomotívy. Veliteľ čaty Ján Pavlík a kurič Juraj Krkoška boli ťažko zranení a krátko nato svojim zraneniam podľahli. Rušňovodič Ján Garaj utrpel popáleniny na tvári, chrbte a rukách. Napriek tomu sa mu podarilo uviesť obrnený vlak do pohybu a posunúť sa o niekoľko metrov dozadu. Posádka sa bránila všetkými zbraňami, až kým neminula takmer všetku muníciu. Keď z Heľpy dorazila parná lokomotíva pomocného vlaku, pancierový vlak bol za pokračujúcej silnej paľby odtiahnutý najskôr do [[Brezno|Brezna]] a potom do [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]].<ref name="Uhrin"/>{{rp|154}} Po odtiahnutí náhradným rušňom do [[Harmanec (obec)|Harmanca]] vlak operoval pomocou náhradnej nepancierovanej lokomotívy nasadenej na konci súpravy. [[26. október|26. októbra]] vlak podporoval ešte pechotu pod velením [[Kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kpt.]] Jozefa Čambalíka medzi stanicou [[Horný Harmanec]] a tunelom Čremošné.<ref name="Uhrin"> {{Citácia knihy|titul=Pluk útočnej vozby 1944|priezvisko=Uhrin|meno=Marian|vydavateľ=Múzeum SNP|rok=2012|isbn=978-80-89514-14-4}}</ref>{{rp|160}} Po páde [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] sa stiahol do stanice Horný Harmanec, kde ho posádka [[27. október|27. októbra]] zneschopnila a rozišla sa.<ref name="iNovinky"/> == Technické údaje == # Bojová skupina vlaku – počas boja operovala samostatne, oddelená od tylovej skupiny: #* predsunutý vozeň s vrecami s pieskom radu "Vd/VI" #* delový vozeň radu "U" #* 4 tankové vozne radu "Vd/VI": zabudované tanky vzor 35 ([[LT vz. 35|LT-35]]) s delami kalibru 37 #* guľometné vozne s 11 ťažkými guľometmi kalibru 7.92 mm radu "U" #* opancierovaná lokomotíva č. 320.220 # Tylová skupina vlaku: #* veliteľský ubytovací vozeň s kanceláriou #* kuchynský vozeň so skladom potravín #* muničný vozeň #* ubytovacie vozne posádky<ref name="iNovinky">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V SNP chýbala ťažká technika, mali pomôcť pancierové vlaky. (3. časť) | url = https://www.inovinky.sk/v-snp-chybala-tazka-technika-mali-pomoct-pancierove-vlaky-3-cast/ | dátum prístupu = 2025-05-03 | priezvisko = Kovár | meno = František | dátum vydania = 2023-09-06}}</ref> ===Lokomotíva=== [[Súbor:MÁV 376.jpg|náhľad|Nepancierovaná lokomotíva MÁV TVa]] Parná lokomotíva obrneného vlaku Masaryk bola série MÁV TVa. Vyrobili ju v roku [[1914]] Kráľovské uhorské štátne železiarne, oceliarne a strojárne (MÁVAG). Niesla sériové číslo BP 3477/14. Od roku 1914 premávala na Uhorských štátnych železniciach s číslom 376.439. Po prvej svetovej vojne bola odovzdaná Československým štátnym dráham a v roku [[1925]] dostala číslo 320.220. Aby mohla uniesť ťažkú ​​hmotnosť čiastočného pancierovania, boli listové pružiny zosilnené. Po silnom ostreľovaní a poškodení [[24. október|24. októbra]] 1944 zlyhala a už sa nedala opraviť. == Posádka počas SNP == * veliteľ bojovej a tylovej skupiny: [[Kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kpt.]] J. Kukliš * zástupca veliteľa vlaku: [[poručík|por.]] J. Belko * veliteľ delového vozňa: [[poručík|por.]] del. Eugen Ivanovský * veliteľ tankových vozňov: [[Podporučík|ppor]]. útv. Štefan Peciar * vlakvedúci: ** Ján Pavlík († [[24. október]] 1944) ** Vojtěch Vágner ** Josef Kysler * sprievodcovia: ** Josef Murgaš ** Ján Puškár * rušňovodiči: ** Ján Garaj ** Vojtěch Ćermák ** Štefan Sýkora ** Josef Matejek * kuriči: ** Juraj Krkoška († [[24. október]] 1944) ** Josef Záchenský ** Vendelín Barla * počet členov posádky: 71 ==Po potlačení Povstania{{--}}ochranný traťový vlak ''„Moritz“''== Po potlačení Povstania sa stali vlaky korisťou nemeckých okupačných síl. IPV III Masaryk bol v zime 1944/45 presunutý k Náhradnému oddielu obrnených vlakov v [[Milovice (okres Nymburk)|Miloviciach]], kde bol opravený, dozbrojený a premenovaný na ochranný traťový vlak (Streckenschützzüge) ''„Moritz“''. Do súpravy vlaku boli zaradené vozne zo všetkých troch slovenských pancierových vlakov. Vlak dostal nový náter a nemecké značenie.<ref name="Sawodny">{{Citácia knihy|titul=Die Panzerzüge des Deutschen Reiches, 1904 – 1945|priezvisko=Sawodny|meno=Wolfgang|rok=1996}}</ref> Po výcviku posádky bol vlak odoslaný do okolia [[Brno|Brna]], kde sa zapojil do bojových akcií. Veliteľom súpravy bol od februára do mája 1945 Oberleutnant Gerhard Gorski. [[8. máj|8. mája]] [[1945]] boli zvyšky súpravy IPV-III nájdené na [[Morava (región)|Morave]] v stanici [[Rožná]]. Pôvodná lokomotíva IPV-III Masaryk (a pravdepodobne i Streckenschützzug Moritz) s číslom 320.220 bola po vojne objavená v rakúskom Guntramsdorfe.<ref name="Sawodny"/>{{rp|161}} V septembri 1945 bola trojica vozňov odtiahnutá do [[Milovice (okres Nymburk)|Milovíc]]: jeden guľometný vozeň (U-71822) a dvojica tankových vozňov (vozeň Vd 4-7211 s tankom [[LT vz. 35]] evidenčného čísla 13.826 a vozeň Vl 4-4769 s [[LT vz. 35]] evidenčného čísla 13.901) == V umení == Nemenovaný pancierový vlak kryjúci povstalecký ústup údolím [[Hron|Hrona]] počas útoku divízie SS [[18. dobrovoľnícka divízia tankových granátnikov SS „Horst Wessel“|Horst Wessel]] je stvárnený v ''„4. epoche“'' vojnového veľkofilmu [[Vojaci slobody]] režiséra [[Jurij Ozerov|Jurija Ozerova]] z roku [[1977]]. Pri nakrúcaní bola použitá replika pancierového vlaku [[pancierový vlak Hurban|Hurban]]<ref name="csfd">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vojáci svobody | url = https://www.csfd.cz/film/29341-vojaci-svobody/prehled/ | dátum prístupu = 2025-08-26 | vydavateľ = Česko-Slovenská filmová databáze}}</ref> vytvorená ako filmová rekvizita pre film [[Deň, ktorý neumrie]] z roku [[1974]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bystricoviny.sk - správy - kultúra - šport|url=https://www.bystricoviny.sk/spravy/pancierovy-vlak-stefanik-dobojoval-skonci-v-muzeu-snp/|dátum vydania=2014-09-01|dátum prístupu=2020-04-07|jazyk=sk-SK}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Kmeť | meno = Ladislav | autor = | odkaz na autora = | titul = Povstalecké pancierové vlaky | vydanie = | vydavateľ = Em Design | miesto = Zvolen | rok = 1999 | počet strán = 126 | url = | isbn = 80-968278-6-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }} ==Zdroj== {{Preklad|de|Panzerzug Masaryk|255444707}} [[Kategória:Pancierové vlaky]] [[Kategória:Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|Masaryk]] [[Kategória:Pancierové vlaky v Slovenskom národnom povstaní|Masaryk]] [[Kategória:Pomenovania podľa Tomáša Garrigua Masaryka]] aj8vbkyn61o6w3ultw2n9fjjndt4wa0 0 730088 8212867 8187206 2026-05-12T19:38:00Z Jetam2 30982 zmena poradia v [[Kategória:Veľká cena Eurovízie]]: "2025" pomocou použitia HotCat 8212867 wikitext text/x-wiki {{Infobox Eurovision | name = Eurovision Song Contest 2025 | map = ESC 2025 Map.svg | venue = [[St. Jakobshalle]], [[Bazilej]], [[Švajčiarsko]] | null = | winner ={{Minivlajka|AUT}} [[Rakúsko]] | return = {{Minivlajka|MNE}} [[Čierna Hora]] | pre = [[Eurovision Song Contest 2024|◄2024]] {{Minivlajka|SWE}} [[Malmö]] | nex = | entries = 37 | theme = ''„Welcome Home“''{{#tag:ref|Sloganom celej súťaže je „United by Music“ („Zjednotení hudbou“) od roku 2023, Švajčiarska vysielacia spoločnosť [[Schweizerische Radio- und Fernsehgesellschaft|SRG]] používa „Welcome Home“ ako koncept a motto tohto konkrétneho ročníku.<ref>{{Cite web |url=https://eurovision.tv/story/united-by-music-permanent-slogan |title='United By Music' chosen as permanent Eurovision slogan |website=Eurovision.tv |publisher=[[European Broadcasting Union]] (EBU) |date=14 November 2023 |access-date=14 November 2023}}</ref>|group=Pozn.}} | host = [[Schweizerische Radio- und Fernsehgesellschaft|SRG]] | presenters = Hazel Brugger<br/>Sandra Studer<br/>Michelle Hunziker | con = Eurovision Song Contest | semi2 = 15. máj 2025 | semi1 = 13. máj 2025 | final = 17. máj 2025 | withdraw = {{Minivlajka|MDA}} [[Moldavsko]] }} '''Eurovision Song Contest 2025''' bol 69. ročník súťaže [[Eurovision Song Contest]]. Súťaž pozostávala z dvoch semifinále, ktoré sa konali 13. a 15. mája, a finále 17. mája 2025. Podujatie sa uskutočnilo v hale [[St. Jakobshalle]] v [[Bazilej|Bazileji]] vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] a moderovali ho [[Hazel Brugger]] a [[Sandra Studer]], pričom vo finále sa k nim pridala [[Michelle Hunziker]]. Organizátorom bola [[Európska vysielacia únia]] ([[Európska vysielacia únia|EBU]]) spolu s hostiteľskou verejnoprávnou televíziou [[Swiss Broadcasting Corporation]] (SRG SSR), ktorá súťaž usporiadala po víťazstve [[Švajčiarsko na Eurovision Song Contest|Švajčiarska]] v roku [[Eurovision Song Contest 2024|2024]] s piesňou „[[The Code]]“ od [[Nemo|Nema]]. Súťaže sa zúčastnili vysielatelia z tridsiatich siedmich krajín, čo je rovnaký počet ako v predchádzajúcich dvoch ročníkoch. [[Čierna hora na Eurovision Song Contest|Čierna Hora]] sa vrátila po dvojročnej prestávke, zatiaľ čo [[Moldavsko na Eurovision Song Contest|Moldavsko]], ktoré pôvodne plánovalo účasť, sa neskôr stiahlo z ekonomických dôvodov a pre kvalitu skladieb vo svojom národnom výbere. Účasť [[Izrael na Eurovision Song Contest|Izraela]] naďalej vyvolávala kontroverzie v súvislosti s vojnou v [[Gaza (mesto)|Gaze]], pričom niektorí vysielatelia žiadali diskusiu o tejto otázke. Víťazom sa stalo [[Rakúsko]] s piesňou „[[Wasted Love]]“, ktorú interpretoval [[JJ]] a napísal ju spolu s [[Teodorou Špirić]] a [[Thomasom Thurnerom]]. [[Rakúsko na Eurovision Song Contest|Rakúsko]] zvíťazilo v celkovom hodnotení aj v hlasovaní porôt a v hlasovaní divákov sa umiestnilo na štvrtom mieste. [[Izrael na Eurovision Song Contest|Izrael]] vyhral hlasovanie divákov a skončil na druhom mieste, pričom [[Estónsko na Eurovision Song Contest|Estónsko]], [[Švédsko na Eurovision Song Contest|Švédsko]] a [[Taliansko na Eurovision Song Contest|Taliansko]] doplnili prvú päťku. [[Európska vysielacia únia|EBU]] uviedla, že súťaž sledovalo 166 miliónov divákov v 37 európskych krajinách, čo predstavuje nárast o tri milióny oproti predchádzajúcemu ročníku == Miesto konania == Súťaž v roku 2025 sa konala v [[Bazilej|Bazileji]] vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] po víťazstve krajiny v roku 2024 s piesňou „[[The Code]]“, ktorú interpretoval [[Nemo]]. Bola to tretia príležitosť, keď [[Švajčiarsko]] hostilo túto súťaž – predtým ju usporiadalo pri úplne prvom ročníku v roku [[Eurovision Song Contest 1956|1956]] a následne v roku [[Eurovision Song Contest 1989|1989]], ktoré sa konali v mestách [[Lugano]] a [[Lausanne]]. Ako dejisko súťaže bola vybraná hala [[St. Jakobshalle]] s kapacitou 12 400 miest, ktorá slúži na halové športové podujatia a koncerty. Aréna sa nachádza v obci [[Münchenstein]] v kantóne [[Basel-Landschaft]], priamo pri hranici s [[Basel-Stadt]]. Komplex [[Messe]] a [[Kongresové centrum Bazilej]] hostil viacero podujatí súvisiacich so [[Eurovision Song Contest 2025|súťažou]]. Nachádzala sa tam Eurovision Village, kde vystupovali účastníci súťaže a miestni umelci, a zároveň sa tam premietali priame prenosy pre verejnosť. Súčasťou bol aj EuroClub, ktorý organizoval oficiálne afterparty a súkromné vystúpenia účinkujúcich. Podujatie „Tyrkysový koberec“, ktoré sa konalo 11. mája 2025, sa začalo pri radnici v [[Bazilej|Bazileji]] a pokračovalo cez most [[Most Mittlere|Mittlere]]. Súťažiaci a ich delegácie sa tu predstavili akreditovaným médiám a fanúšikom, pričom podujatie vyvrcholilo v [[Messe Basel]], kde sa konal otvárací ceremoniál. Na štadióne [[St. Jakob-Park]] sa uskutočnilo verejné premietanie finále spolu s vystúpeniami štyroch bývalých účastníkov [[Eurovision Song Contest|Eurovízie]]. Vstup bol spoplatnený a štadión bol súčasťou priameho televízneho prenosu pod názvom „Arena Plus“. == Účastníci == {{Hlavný článok|Zoznam účastníkov Eurovision Song Contest}} Účasť v súťaži [[Eurovision Song Contest]] je podmienená tým, že národný vysielateľ je členom [[Európska vysielacia únia|EBU]] a je schopný prijímať prenos prostredníctvom siete [[Eurovision]] a vysielať ho naživo na celoštátnej úrovni. [[Európska vysielacia únia|EBU]] následne zasiela pozvánky na účasť všetkým svojim členom. Dňa 12. decembra 2024 [[Európska vysielacia únia|EBU]] pôvodne oznámila, že sa súťaže v roku 2025 zúčastnia vysielatelia z 38 krajín vrátane [[Čierna Hora|Čiernej Hory]], ktorá sa vrátila po dvojročnej prestávke. Dňa 22. januára 2025 však [[Moldavsko]] oznámilo svoje odstúpenie z ekonomických dôvodov a pre nedostatočnú kvalitu svojho národného výberu, čím sa počet zúčastnených krajín znížil na 37. V súťaži sa predstavili dvaja návratoví interpreti za tú istú krajinu: [[Justyna Steczkowska]] už reprezentovala [[Poľsko na Eurovision Song Contest|Poľsko]] v roku [[Eurovision Song Contest 1995|1995]] a [[Nina Žižić]] vystúpila za [[Čierna Hora|Čiernu Horu]] spolu so skupinou [[Who See]] v roku [[Eurovision Song Contest 2013|2013]]. Návrat Steczkowskej po 30 rokoch od jej prvého vystúpenia prekonal rekord najdlhšieho odstupu medzi dvoma účasťami toho istého interpreta, ktorý predtým držala [[Anna Vissi]] s odstupom 24 rokov medzi jej vystúpeniami za [[Cyprus]] v roku [[Eurovision Song Contest 1982|1982]] a [[Grécko]] v roku [[Eurovision Song Contest 2006|2006]]. {| class="wikitable" !Krajina !Vysielateľ !Interpret !Pieseň !Jazyk(y) !Skladateľ(ia) !<abbr>Ref.</abbr> |- !Albánsko |RTSH |Shkodra Elektronike |"Zjerm" |albánčina | * Lekë Gjeloshi * Beatriçe Gjergji * Kolë Laca | |- !Arménsko |AMPTV |Parg |"Survivor" |angličtina, arménčina | * Benjamin Alasu * Jon Aljidi * Peter Boström * Joshua Curran * Thomas G:son * Martin Mooradian * Armen Paul * Pargev Vardanian * Eva Voskanian * Alex Wilke | |- !Austrália |SBS |Go-Jo |"Milkshake Man" |angličtina | * Jason Bovino * Amy Sheppard * George Sheppard * Marty Zambotto | |- !Rakúsko |ORF |JJ |"Wasted Love" |angličtina | * Johannes Pietsch * Teodora Špirić * Thomas Thurner | |- !Azerbajdžan |İTV |Mamagama |"Run with U" |angličtina | * Hasan Hayadar * Sefael Mishiyev * Roman Zee | |- !Belgicko |VRT |Red Sebastian |"Strobe Lights" |angličtina | * Billie Bentein [nl] * Seppe Herreman * Astrid Roelants * Willem Vanderstichele | |- !Chorvátsko |HRT |Marko Bošnjak |"Poison Cake" |angličtina | * Marko Bošnjak * Emma Gale * Ben Pyne * Bas Wissink | |- !Cyprus |CyBC |Theo Evan |"Shh" |angličtina | * Linda Dale * Dimitris Kontopoulos * Lasse Nymann * Elsa Søllesvik * Elke Tiel | |- ! Česko |ČT |Adonxs |"Kiss Kiss Goodbye" |angličtina | * Lorenzo Calvo * Michaela Charvátová * Inés Coulon * Ronald Janeček * George Masters-Clark * Adam Pavlovčin * Adriano Lopes da Silva [lb] | |- ! Dánsko |DR |Sissal |"Hallucination" |angličtina | * Linnea Deb * Melanie Hayrapetian * Malthe Johansen * Sissal Jóhanna Norðberg Niclasen * Chris Rohde-Frisk * Lina Spangsberg * Marcus Winther-John [da] | |- !Estónsko |ERR |Tommy Cash |"Espresso Macchiato" |taliančina, angličtina | * Johannes Naukkarinen * Tomas Tammemets | |- !Fínsko |Yle |Erika Vikman |"Ich komme" |fínčina, nemčina | * Christel Roosberg * Jori Roosberg [fi] | |- !Francúzsko |France Télévisions |Louane |"Maman" |francúzština | * Anne Peichert * Tristan Salvati | |- !Gruzínsko |GPB |Mariam Shengelia |"Freedom" |gruzínčina, angličtina | * Keti Gabisiani * Buka Kartozia | |- !Nemecko |NDR |Abor & Tynna |"Baller" |nemčina | * Attila Bornemisza * Tünde Bornemisza * Alexander Hauer | |- !Grécko |ERT |Klavdia |"Asteromata" <small>(Αστερομάτα)</small> |gréčtina | * Arcade * Klavdia Papadopoulou | |- !Island |RÚV |Væb |"Róa" |islandčina | * Gunnar Björn Gunnarsson * Hálfdán Helgi Matthíasson * Ingi Þór Garðarsson [is] * Matthías Davíð Matthíasson | |- !Írsko |RTÉ |Emmy |"Laika Party" |angličtina | * Truls Marius Aarra * Emmy Kristine Guttulsrud Kristiansen * Erlend Guttulsrud Kristiansen * Henrik Østlund * Larissa Tormey | |- !Izrael |IPBC |Yuval Raphael |"New Day Will Rise" |angličtina, francúzština, hebrejčina |Keren Peles | |- ! Taliansko |RAI |Lucio Corsi |"Volevo essere un duro" |taliančina | * Lucio Corsi * Tommaso Ottomano | |- ! Lotyšsko |LSM |Tautumeitas |"Bur man laimi" |lotyština | * Laura Līcīte * Elvis Lintiņš * Asnate Rancāne [lv] * Aurēlija Rancāne * Gabriēla Zvaigznīte | |- !Litva |LRT |Katarsis |"Tavo akys" |litovčina |Lukas Radzevičius | |- ! Luxembursko |RTL |Laura Thorn |"La poupée monte le son" |francúzština | * Christophe Houssin * Julien Salvia * Ludovic-Alexandre Vidal | |- ! Malta |PBS |Miriana Conte |"Serving" |angličtina | * Miriana Conte * Sarah Evelyn Fullerton * Matthew Mercieca * Benjamin Schmid | |- ! Čierna Hora |RTCG |Nina Žižić |"Dobrodošli" <small>(Добродошли)</small> |čiernohorčina | * Darko Dimitrov * Violeta Mihajlovska Milić * Boris Subotić | |- !Holandsko |AVROTROS |Claude |"C'est la vie" |francúzština, angličtina | * Claude Kiambe * Arno Krabman * Léon Paul Palmen * Joren van der Voort | |- ! Nórsko |NRK |Kyle Alessandro |"Lighter" |angličtina | * Adam Allskog * Kyle Alessandro Helgesen Villalobos | |- ! Poľsko |TVP |Justyna Steczkowska |"Gaja" |poľština, angličtina | * Dominic Buczkowski-Wojtaszek [pl] * Patryk Kumór [pl] * Justyna Steczkowska * Emilian Waluchowski [pl] | |- !Portugalsko |RTP |Napa |"Deslocado" |portugalčina | * Diogo Góis * Guilherme Gomes * João Lourenço Gomes * João Rodrigues * André Santos * Francisco Sousa | |- ! San Maríno |SMRTV |Gabry Ponte |"Tutta l'Italia" |taliančina | * Andrea Bonomo [it] * Gabriele Ponte * Edwyn Roberts [it] | |- !Srbsko |RTS |Princ |"Mila" <small>(Мила)</small> |srbčina |Dušan Bačić [sr] | |- !Slovinsko |RTVSLO |Klemen |"How Much Time Do We Have Left" |angličtina |Klemen Slakonja | |- !Španielsko |RTVE |Melody |"Esa diva" |španielčina | * Alberto Lorite * Melodía Ruiz Gutiérrez | |- !Švédsko |SVT |KAJ |"Bara bada bastu" |švédčina, fínčina | * Axel Åhman [sv] * Kevin Holmström [sv] * Jakob Norrgård [sv] * Robert Skowronski * Kristofer Strandberg * Anderz Wrethov | |- !Švajčiarsko |SRG SSR |Zoë Më |"Voyage" |francúzština | * Zoë Kressler * Emily Middlemas * Tom Oehler | |- !Ukrajina |Suspilne |Ziferblat |"Bird of Pray" |ukrajinčina, angličtina | * Fedir Khodakov * Danylo Leshchynskyi * Valentyn Leshchynskyi | |- !Spojené kráľovstvo |BBC |Remember Monday |"What the Hell Just Happened?" |angličtina | * Julie Aagaard [sv] * Sam Brennan * Lauren Byrne * Tom Hollings * Holly-Anne Hull * Kes Kamara * Charlotte Steele * Thomas Stengaard [sv] | |} '''Ostatné krajiny''' Členovia EBU z [[Andorra|Andorry]], [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]] a [[Slovensko na Eurovision Song Contest|Slovenska]] potvrdili, že sa v roku 2025 nezúčastnia, ešte pred oficiálnym oznámením zoznamu účastníkov zo strany [[Európska vysielacia únia|EBU]]. Macedónsky vysielateľ [[MRT]] diskutoval o možnom návrate krajiny do súťaže po e-maile od fanúšikov Eurovízie, ktorí ho na to vyzvali v októbri 2024; nakoniec sa [[Severné Macedónsko]] na finálnom zozname účastníkov v roku 2025 neobjavilo. Generálny riaditeľ kosovského vysielateľa [[RTK]], [[Shkumbin Ahmetxhekaj]], zaslal v júni 2024 [[Európska vysielacia únia|EBU]] oficiálny list so žiadosťou o pozvanie pre Kosovo na debut v súťaži v roku 2025; [[Európska vysielacia únia|EBU]] túto žiadosť v júli 2024 zamietla rozhodnutím Valného zhromaždenia. == Poznámky == <references group="Pozn."/> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka|eurovision.tv/event/basel-2025}} == Zdroj == {{Preklad|en|Eurovision Song Contest 2025|1290239260}}{{Eurovision Song Contest}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Eurovision Song Contest 2025]] [[Kategória:Veľká cena Eurovízie|2025]] [[Kategória:2025 vo Švajčiarsku]] hg8pq7f2onr3h6tcttrl48lpsg09hmb 0 732919 8213098 8184455 2026-05-13T09:44:39Z Peter 51345 269569 8213098 wikitext text/x-wiki {{Infobox|zahlavie=NHL Entry Draft 2025|stylZahlavia=background:#cfcfcf|hlavicka1=Základné informácie|stylHlavicky=background:#cfcfcf|popis2=Dátum|data2=27. – 28. jún 2025|popis3=Miesto|data3=[[Peacock Theater]], [[Los Angeles]], [[Kalifornia]], Spojené štáty|popis4=Vysielanie|data4=[[Sportsnet]], [[TVA Sports]]<br/>(Kanada)<br/>[[ESPN]], [[ESPN+]], [[NHL Network]] (Spojené štáty)|hlavicka7=Prehľad|popis8=Jednotka draftu|data8={{CAN}} [[Matthew Schaefer]]<br/>([[New York Islanders]])|obrazok=}}'''NHL Entry Draft 2025''' bol 63. [[NHL Entry Draft|vstupným draft NHL]]. Draft sa konal [[27. jún|27.]] a [[28. jún|28. júna]] [[2025]] v [[Peacock Theater]] v [[Los Angeles]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Report: Los Angeles to Host 2025 NHL Draft | url = https://www.si.com/onsi/breakaway/news-feed-page/los-angeles-host-2025-nhl-draft | vydavateľ = Break Away ON SI | dátum vydania = 2024-10-09 | dátum prístupu = 2025-06-27 | jazyk = en-US}}</ref> Prvé tri výbery: [[Matthew Schaefer]] do [[New York Islanders]], [[Michael Misa]] do [[San Jose Sharks]] a [[Anton Frondell]] do [[Chicago Blackhawks]]. == Oprávnenosť == Hokejisti narodení medzi 1. januárom 2005 a 15. septembrom 2007 sú oprávnení zúčastniť sa draftu NHL v roku 2025. Okrem toho sú oprávnení zúčastniť sa draftu aj nedraftovaní hráči narodení v roku 2004, ktorí nie sú severoamerickí hráči (ktorí predtým neodohrali kompletnú sezónu draftu v Severnej Amerike). Hráči, ktorí boli draftovaní v [[NHL Entry Draft 2023|drafte NHL v roku 2023]], ale nepodpísali zmluvu s tímom NHL a ktorí sa narodili po 30. júni 2005, sú tiež oprávnení zúčastniť sa draftu znova.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Official Site of the National Hockey League {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/info/hockey-operations-guidelines | vydavateľ = www.nhl.com | dátum prístupu = 2025-06-27 | jazyk = en}}</ref> == Lotéria draftu == Od [[NHL 2012/2013|sezóny 2012 – 2013]] majú všetky tímy, ktoré sa nekvalifikovali do play-off Stanley Cupu, „váženú“ šancu na výhru v prvom celkovom výbere.<ref>{{Citácia periodika|titul=2013 NHL Draft Lottery and NHL Draft information|url=https://www.nhl.com/ice/news.htm?id=658503|periodikum=NHL.com|dátum prístupu=2025-06-27}}</ref> Od [[NHL 2014/2015|sezóny 2014 – 2015]] NHL zmenila systém váženia, ktorý sa používal v predchádzajúcich rokoch. Podľa nového systému sa šanca na výhru v draftovej lotérii pre štyri najnižšie umiestnené tímy v lige znížila, zatiaľ čo šanca pre ostatné tímy, ktoré sa nekvalifikovali do play-off, sa zvýšila.<ref>{{Citácia periodika|titul=NHL announces changes to Draft Lottery format|url=https://www.nhl.com/ice/news.htm?id=728795|periodikum=NHL.com|dátum prístupu=2025-06-27}}</ref> Keďže liga pred [[NHL 2021/2022|sezónou 2021 – 2022]] znížila počet žrebovaní, viedlo to k tomu, že sa namiesto troch konali dve lotérie a od draftovej lotérie v roku 2022 sa tímy, ktoré vyhrajú jedno z dvoch žrebovaní, môžu posunúť v draftovom poradí maximálne o desať miest vyššie a tím môže vyhrať v lotérii iba vtedy, ak sa v poradí posunie vyššie dvakrát za päť rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL Draft Lottery changes announced for 2021 {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/nhl-draft-lottery-changes-announced-for-2021-322838154 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2021-03-23 | dátum prístupu = 2025-06-27 | jazyk = en}}</ref> [[New York Islanders]] a [[Utah Mammoth]] vyhrali dve lotérie, ktoré sa konali 5. mája 2025, čím získali celkovo prvú a štvrtú voľbu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Islanders win NHL Draft Lottery for 1st time since 2009 {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/new-york-islanders-win-2025-nhl-draft-lottery-top-pick | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-06 | dátum prístupu = 2025-06-27 | jazyk = en}}</ref> Islanders sa posunuli o deväť miest vyššie a získali prvú voľbu, zatiaľ čo Utah sa posunul o maximálne desať miest vyššie a zabezpečil si štvrtú voľbu. San Jose, Chicago, New York Rangers, Detroit a Columbus klesli o jednu priečku, zatiaľ čo Nashville, Philadelphia, Boston, Seattle, Buffalo, Anaheim a Pittsburgh klesli o dve miesta. Toto bolo prvýkrát, čo liga vysielala výsledky lotérie naživo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2025 NHL Draft Lottery to be held live for 1st time {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/2025-nhl-draft-lottery-to-be-held-live-for-1st-time | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-02 | dátum prístupu = 2025-06-27 | jazyk = en}}</ref> {| class="wikitable" | style="background:#A9D0F5;" |Označuje tím, ktorý celkovo vyhral ako prvý |- | style="background:#F5A9BC;" |Označuje tím, ktorý získal celkové druhé miesto |- | style="background:#DDDDDD;" |Označuje tímy, ktoré nevyhrali v lotérii. |} {| class="wikitable" !Tým !1. !2. !3. !4. !5. !6. !7. !8. !9. !10. !11. !12. !13. !14. !15. !16. |- !San Jose |25.5% | style="background:#DDDDDD;" |18.8% |55.7% | | | | | | | | | | | | | |- !Chicago |13.5% |14.1% | style="background:#DDDDDD;" |30.7% |41.7% | | | | | | | | | | | | |- !Nashville |11.5% |11.2% |7.8% |39.7% | style="background:#DDDDDD;" |29.8% | | | | | | | | | | | |- !Philadelphia |9.5% |9.5% |0.3% |15.4% |44.6% | style="background:#DDDDDD;" |20.8% | | | | | | | | | | |- !Boston |8.5% |8.6% |0.3% | |24.5% |44.0% | style="background:#DDDDDD;" |14.2% | | | | | | | | | |- !Seattle |7.5% |7.7% |0.2% | | |34.1% |41.4% | style="background:#DDDDDD;" |9.1% | | | | | | | | |- !Buffalo |6.5% |6.7% |0.2% | | | |44.4% |36.5% | style="background:#DDDDDD;" |5.6% | | | | | | | |- !Anaheim |6.0% |6.2% |0.2% | | | | |54.4% |30.0% | style="background:#DDDDDD;" |3.2% | | | | | | |- !Pittsburg |5.0% |5.2% |0.2% | | | | | |64.4% |23.5% | style="background:#DDDDDD;" |1.7% | | | | |- !NY Islanders | style="background:#b0d4f4;" |3.5% |3.7% |0.1% | | | | | | |73.3% |18.4% |0.9% | | | | |- !NY Rangers |3.0% |3.2% |0.1% | | | | | | | |79.9% | style="background:#DDDDDD;" |13.4% |0.5% | | | |- !Detroit | |5.3% | | | | | | | | | |85.7% | style="background:#DDDDDD;" |8.9% |0.2% | | |- !Columbus | | |4.3% | | | | | | | | | |90.7% | style="background:#DDDDDD;" |5.1% |>0.0% | |- !Utah | | | | style="background:#f8acbc;" |3.1% | | | | | | | | | |94.7% |2.1% |>0.0% |- !Vancouver | | | | |1.1% | | | | | | | | | | style="background:#DDDDDD;" |97.9% |1.1% |- !Calgary | | | | | |1.0% | | | | | | | | | | style="background:#DDDDDD;" |98.9% |} == Najväčšie nádeje == Zdroj: Centrálny skautský rebríček NHL (15. apríla 2025).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Schaefer tops Central Scouting North American skater final rankings for 2025 NHL Draft {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/topic/nhl-draft/2025-nhl-draft-final-rankings | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-04-15 | dátum prístupu = 2025-06-27 | jazyk = en}}</ref> {| class="wikitable" ! style="width:4em;" |Poradie ! style="width:18em;" |Severoamerickí hokejisti ! style="width:18em;" |Európski hokejisti |- | style="text-align:center;" |1 |{{flagicon|CAN}} [[Matthew Schaefer]] (O) |{{SWE}} [[Anton Frondell]] (C) |- | style="text-align:center;" |2 |{{flagicon|CAN}} [[Michael Misa]] (C) |{{SWE}} [[Victor Eklund]] (PK) |- | style="text-align:center;" |3 |{{USA}} [[James Hagens]] (C) |{{SWE}} [[Milton Gastrin]] (C) |- | style="text-align:center;" |4 |{{flagicon|CAN}} [[Jake O'Brien]] (C) |{{CZE}} [[Vojtěch Čihař]] (LK) |- | style="text-align:center;" |5 |{{CZE}} [[Radim Mrtka]] (O) |{{RUS}} [[Alexander Zharovsky]] (PK) |- | style="text-align:center;" |6 |{{flagicon|CAN}} [[Porter Martone]] (PK) |{{SWE}} [[Eddie Genborg]] (PK) |- | style="text-align:center;" |7 |{{flagicon|CAN}} [[Caleb Desnoyers]] (C) |{{SWE}} [[Eric Nelson]] (C) |- | style="text-align:center;" |8 |{{flagicon|CAN}} [[Roger McQueen]] (C) |{{SWE}} [[Jakob Ihs-Wozniak]] (C) |- | style="text-align:center;" |9 |{{flagicon|CAN}} [[Kashawn Aitcheson]] (O) |{{RUS}} [[Kurban Limatov]] (O) |- | style="text-align:center;" |10 |{{flagicon|CAN}} [[Carter Bear]] (LK) |{{SWE}} [[Theodor Hallquisth]] (O) |} {| class="wikitable" ! style="width:4em;" |Poradie ! style="width:18em;" |Severoamerickí brankári ! style="width:18em;" |Európski brankári |- | style="text-align:center;" |1 |{{flagicon|CAN}} [[Joshua Ravebsbergen]] |{{RUS}} [[Pyotr Andreyanov]] |- | style="text-align:center;" |2 |{{flagicon|CAN}} [[Lucas Beckman]] |{{RUS}} [[Semyon Frolov]] |- | style="text-align:center;" |3 |{{SVK}} [[Michal Prádel]] |{{SUI}} [[Elijah Neuenschwander]] |} == 1. kolo == {| class="wikitable" border="1" cellpadding="1" !# !Hráč !Národnosť !NHL tím !Z tímu |- !1 |[[Matthew Schaefer]] |{{CAN|w}} ![[New York Rangers]] |[[Erie Otters]] ([[Ontario Hockey League|OHL]]) |- !2 |[[Michael Misa]] |{{CAN|w}} ![[San Jose Sharks]] |[[Saginaw Spirit]] ([[Ontario Hockey League|OHL]]) |- !3 |[[Anton Frondell]] |{{SWE|w}} ![[Chicago Blackhawks]] |[[Djurgårdens IF Hockey|Djurgårdens IF]] ([[Hockeyallsvenskan]]) |- !4 |[[Caleb Desnoyers]] |{{CAN|w}} ![[Utah Mammoth]] |[[Moncton Wildcats]] ([[Quebec Major Junior Hockey League|QMJHL]]) |- !5 |[[Brady Martin]] |{{CAN|w}} ![[Nashville Predators]] |[[Sault Ste. Marie Greyhounds]] ([[Ontario Hockey League|OHL]]) |- !6 |[[Porter Martone]] |{{CAN|w}} ![[Philadelphia Flyers]] |[[Brampton Steelhead]] ([[Ontario Hockey League|OHL]]) |- !7 |[[James Hagens]] |{{USA|w}} ![[Boston Bruins]] |[[Boston College Eagles]] ([[Hockey East]]) |- !8 |[[Jake O'Brient]] |{{CAN|w}} ![[Seattle Kraken]] |[[Brantford Bulldogs]] ([[Ontario Hockey League|OHL]]) |- !9 |[[Radim Mrtka]] |{{CZE|w}} ![[Buffalo Sabres]] |[[Seattle Thunderbirds]] ([[Western Hockey League|WHL]]) |- !10 |[[Roger McQueen]] |{{CAN|w}} ![[Anaheim Ducks]] |[[Brandon Wheat Kings]] ([[Western Hockey League|WHL]]) |- !11 |[[Benjamin Kindel]] |{{CAN|w}} ![[Pittsburgh Penguins]] |[[Calgary Hitmen]] ([[Western Hockey League|WHL]]) |- !12 |[[Jack Nesbitt]] |{{CAN|w}} ![[Pittsburgh Penguins]] (z NY Rangers cez Vancouver) |[[Windsor Spitfires]] ([[Ontario Hockey League|OHL]]) |- !13 |[[Carter Bear]] |{{CAN|w}} ![[Detroit Red Wings]] |[[Everett Silvertips]] ([[Western Hockey League|WHL]]) |- !14 |[[Jackson Smith]] |{{CAN|w}} ![[Columbus Blue Jackets]] |[[Tri-City Americans]] ([[Western Hockey League|WHL]]) |- !15 |[[Braeden Cootes]] |{{CAN|w}} ![[Vancouver Canucks]] |[[Seattle Thunderbirds]] ([[Western Hockey League|WHL]]) |- !16 |[[Victor Eklund]] |{{SWE|w}} ![[New York Islanders]] (z Montreal cez Calgary) |[[Djurgårdens IF Hockey|Djurgårdens IF]] ([[Hockeyallsvenskan]]) |- !17 |[[Kashawn Aitcheson]] |{{CAN|w}} ![[New York Islanders]] (z Montreal) |[[Barrie Colts]] ([[Western Hockey League|WHL]]) |- !18 |[[Cole Reschny]] |{{CAN|w}} ![[Calgary Flames]] (z New Jersey) |[[Victoria Royals]] ([[Western Hockey League|WHL]]) |- !19 |[[Justin Carbonneau]] |{{CAN|w}} ![[St. Louis Blues]] |[[Blainville-Boisbriand Armada]] ([[Quebec Major Junior Hockey League|QMJHL]]) |- !20 |[[Pyotr Andreyanov]] |{{RUS|w}} ![[Columbus Blue Jackets]] (z Minnesota) |[[Krasnaya Armiya Moskva]] ([[Mládežnícka hokejová liga|MHL]]) |- !21 |[[Cameron Reid]] |{{CAN|w}} ![[Ottawa Senators]] |[[Kitchener Rangers]] ([[Ontario Hockey League|OHL]]) |- !22 |[[Bill Zonnon]] |{{CAN|w}} ![[Philadelphia Flyers]] (z Colorado) |[[Rouyn-Noranda Huskies]] ([[Quebec Major Junior Hockey League|QMJHL]]) |- !23 |[[Logan Hensler]] |{{USA|w}} ![[Nashville Predators]] (z Tampa Bay) |[[Wisconsin Badgers]] ([[Big Ten Conference|B1G]]) |- !24 |[[Will Horcoff]] |{{USA|w}} ![[Los Angeles Kings]] |[[Michigan Wolverines]] ([[Big Ten Conference|B1G]]) |- !25 |[[Václav Nestrašil]] |{{CZE|w}} ![[Chicago Blackhawks]] (z Toronto) |[[Muskegon Lumberjacks]] ([[USHL]]) |- !26 |[[Ryker Lee]] |{{USA|w}} ![[Nashville Predators]] (z Vegas cez San Jose) |[[Madison Capitols]] ([[USHL]]) |- !27 |[[Lynden Lakovic]] |{{CAN|w}} ![[Washington Capitals]] |[[Moose Jaw Warriors]] ([[Western Hockey League|WHL]]) |- !28 |[[Sascha Boumedienne]] |{{SWE|w}} ![[Winnipeg Jets]] |[[Boston University Terriers]] ([[Hockey East]]) |- !29 |[[Mason West]] |{{USA|w}} ![[Carolina Hurricanes]] |[[Edina Hornets]] ([[USHL|USHL-MN]]) |- !30 |[[Joshua Ravensbergen]] |{{CAN|w}} ![[San Jose Sharks]] (z Dallas) |[[Prince George Cougars]] ([[Western Hockey League|WHL]]) |- !31 |[[Henry Brzustewicz]] |{{USA|w}} ![[Philadelphia Flyers]] (z Edmonton) |[[London Knights]] ([[Ontario Hockey League|OHL]]) |- !32 |[[Cullen Potter]] |{{USA|w}} ![[Calgary Flames]] (z Florida) |[[Arizona State Sun Devils]] ([[NCHC]]) |} == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:NHL draft]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2025]] 53rcny6kayknlmk4ctgrksjst5fn8hp 0 733158 8212778 8212424 2026-05-12T17:10:18Z ~2026-28232-46 294397 8212778 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Chantal Nobel | fotka = | veľkosť fotky = | komentár = | celé meno = | dátum narodenia = {{Dn|1948|11|23}} | miesto narodenia = [[Rouen]], [[Francúzsko]] | dátum úmrtia = {{Dúv|2026|04|30|1948|11|23}} | miesto úmrtia = [[Ramatuelle]], [[Francúzsko]] | rodné meno = Chantal Bonneau | prezývky = | alma mater = | povolanie = herečka | roky pôsobenia = [[1968]]{{--}}[[1985]] | národnosť = francúzska | štát pôsobenia = {{FRA}} [[Francúzsko]] | manžel = Jean-Louis Julian | priateľ = | deti = | syn = | dcéra = Anne-Charlotte Julian | rodičia = | otec = | matka = | brat = | sestra = | ovplyvnenie = | slovenský dabing = | český dabing = | výška = | webstránka = | ostatné ocenenia = | portál 1 = Francúzsko | portál 2 = Film }} '''Chantal Nobel''' (* [[23. november]] [[1948]], [[Rouen]], [[Francúzsko]]{{--}}† [[30. apríl]] [[2026]], [[Ramatuelle]], Francúzsko) bola [[Francúzsko|francúzska]] [[Herectvo|herečka]]. Počas svojej kariéry, ktorá sa odohrávala prevažne v [[70. roky 20. storočia|70.]] a [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]], účinkovala v približne tridsiatich filmových a televíznych dielach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Chantal Nobel - La biographie de Chantal Nobel avec Voici.fr | url = https://www.voici.fr/bios-people/chantal-nobel | vydavateľ = Voici.fr | dátum prístupu = 2025-07-03 | jazyk = fr | meno = Prisma | priezvisko = Média}}</ref> == Životopis == Ako 20-ročná sa prvýkrát objavila vo filme ''La main noire'' ([[1968]]). Nobel bola známa svojou úlohou Florence Berg v kultovej [[Telenovela|telenovele]] z 80. rokov ''Châteauvallon'' ([[1985]]) a v seriáli ''La lumière des justes'' ([[1980]]). Medzi jej hlavné filmové úlohy patrili napríklad tie vo filmoch ako ''Le jour de gloire'' ([[1976]]) od [[Jacques Besnard|Jacquesa Besnarda]], ''Svätý rok'' (1976) od [[Jean Girault|Jeana Giraulta]] či [[triler]] ''Flics de choc'' ([[1983]]) v réžii [[Jean-Pierre Desagnat|Jean-Pierra Desagnata]]. V roku [[1981]] hrala jednu z hlavných úloh v 13-dielnom seriáli ''[[Salut champion]]''. V polovici 80. rokov musela po autonehode s vážnymi fyzickými následkami ukončiť svoju kariéru, čo urýchlilo koniec seriálu ''Châteauvallon''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Chantal Nobel | url = https://cinedweller.com/celebrity/chantal-nobel/ | dátum prístupu = 2025-07-02 | jazyk = fr-FR}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Chantal Nobel : Biographie et actualités | url = https://www.gala.fr/stars_et_gotha/chantal_nobel | vydavateľ = Gala | dátum prístupu = 2025-07-03 | jazyk = fr}}</ref> Zomrela 30. apríla 2026 vo svojom dome v [[Ramatuelle]] vo veku 77 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Le Monde avec AFP | odkaz na autora = | titul = Chantal Nobel, actrice et star des années 1980, est morte à l’âge de 77 ans | url = https://www.lemonde.fr/disparitions/article/2026/05/05/chantal-nobel-actrice-et-star-des-annees-1980-est-morte-a-l-age-de-77-ans_6685591_3382.html | vydavateľ = Société Editrice du Monde | miesto = Paríž | dátum vydania = 2026-05-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-11 | jazyk = fr }}</ref> == Filmografia (výber) == * [[1969]]: ''La Honte de la famille'' * [[1971]]: ''La Grande Maffia'' * [[1972]]: ''Tout le monde il est beau, tout le monde il est gentil'' * [[1974]]: ''Vodičský preukaz'' * 1974: ''Les Murs ont des oreilles'' * [[1975]]: ''La Rôtisserie de la reine Pédauque'' ([[Televízny film|TV film]]) * 1975: ''Akce Lady Marlène'' * [[1976]]: ''Svätý rok'' * 1976: ''Le Jour de gloire'' * 1976: ''L'Homme de sable'' (TV film) * [[1981]]: ''Adieu ma chérie'' (TV film) * [[1982]]: ''Te marre pas... c'est pour rire !'' * [[1983]]: ''Flics de choc'' * [[1984]]: ''Les Parents ne sont pas simples cette année'' == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{Csfd meno|id=84703}} * {{Imdb meno|id=0094828}} * {{Fdb meno|id=226270}} * {{Kinobox meno|id=892218}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Nobel, Chantal}} [[Kategória:Francúzske filmové herečky]] [[Kategória:Francúzske televízne herečky]] [[Kategória:Francúzske divadelné herečky]] [[Kategória:Osobnosti z Rouenu]] g4adlul5qr95jv8029ctoh3cpplome2 0 733871 8213097 8208137 2026-05-13T09:42:28Z Peter 51345 269569 8213097 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = NHL |logo = |sezóna = 2025/2026 |začiatok = 7. október 2025 |koniec = jún 2026 |majster = |víťaz_stanley_cupu = |víťaz_o_brien_trophy = |víťaz_nhl = |víťaz_základ = [[Colorado Avalanche]] |víťaz_základ2 = |ročník = |počet_mužstiev = 32 |odohraté_zápasy = 82 |prvý_výber_draftu = [[Matthew Schaefer]] |vybral_tím = [[New York Islanders]] |najproduktívnejší_hráč = |najlepší_strelec = [[Connor McDavid]] ([[Edmonton Oilers|Oilers]]) |sezóna_pred = NHL 2024/2025 |sezóna_po = NHL 2026/2027 }} '''NHL 2025/2026''' je 109. sezóna fungovania (108. hracia sezóna) [[National Hockey League]] (NHL). Riadna sezóna sa začala [[7. október|7. októbra]] [[2025]], keď [[Florida Panthers]] ako obhajca titulu vyzval v prvom zápase sezóny na domácom štadióne [[Chicago Blackhawks]]. Toto je posledná pravidelná sezóna, ktorá sa odohráva v rámci rozvrhu 82 zápasov predtým, ako sa rozvrh rozšíri na 84 zápasov pre sezónu 2026/2027. Prestávka v polovici sezóny sa uskutočnila vo februári z dôvodu účasti NHL hráčov na [[Zimné olympijské hry 2026|Zimných olympijských hrách 2026]] v Taliansku. Play-off o [[Stanley Cup]] sa začala v [[Apríl|apríli]] 2026 a skončí v [[Jún|júni]] 2026. == Ligové podnikanie == === Dohoda o kolektívnom vyjednávaní === Predĺženie roku 2020 dohody o kolektívnom vyjednávaní v roku 2020 (CBA) vyprší na konci sezóny NHL 2025–26.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL, NHLPA ratify CBA extension through 2025-26 season {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/nhl-nhlpa-ratify-cba-extension-through-2025-26-season-317377214 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2020-07-10 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> 27. júna 2025 sa liga a [[National Hockey League Players’ Association|Asociácia hráčov NHL]] dohodli na novom štvorročnom predĺžení, ktoré sa prejaví od období rokov 2026-27 až 2029–30. Medzi zmenami podľa dohody sa pravidelná sezóna 2026–27 rozšíri z 82 na 84 hier.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL, NHLPA agree on 4-year extension to CBA {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/nhl-nhlpa-agree-on-4-year-extension-to-cba | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-06-27 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> === Vstupný draft === [[NHL Entry Draft 2025|Vstupný draft NHL 2025]] sa uskutočnil 27. - 28. júna 2025 v [[Peacock Theatre|divadle Peacock]] v [[Los Angeles]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Report: Los Angeles to Host 2025 NHL Draft | url = https://www.si.com/onsi/breakaway/news-feed-page/los-angeles-host-2025-nhl-draft | vydavateľ = Break Away ON SI | dátum vydania = 2024-10-09 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en-US}}</ref> === Utah rebranding === Po tom, čo sa rozhodol hrať v [[NHL 2024/2025|sezóne 2024/2025]] s dočasnou identitou, [[Utah Hockey Club]] oznámil 29. januára 2025, že fanúšikovia, ktorí navštevujú svoje nasledujúce štyri domáce hry koncom januára a začiatkom februára, mohli hlasovať za trvalú identitu pre klub, pričom posledné tri možnosti boli existujúcim Hockey Club Utah, Utah Mammoth a Utah Wasatch. Zatiaľ čo meno Wasatch nebolo jedným zo šiestich finalistov, bolo určené na počesť myšlienky mýtického snežného stvorenia podobného Yeti, pričom prístup „zameraný na Utah“ inšpirovaný [[Wasatch Range|Mountains Wasatch]];<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Utah pivots from 'Yeti,' to hold vote for 3 finalists | url = https://www.espn.com/nhl/story/_/id/43615454/utah-hockey-club-hold-arena-fan-vote-pick-permanent-name-yeti-rejected-patent-office | vydavateľ = ESPN.com | dátum vydania = 2025-01-29 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref>, hoci pôvodne považoval za pravdepodobné meno, „[[Yeti]]“ alebo „Yetis“ sa vylúčil ako voľba po sporoch o obchodoch s tradíciou. O deň neskôr, 30. januára, tím oznámil, že „Wasatch“ bol odstránený z prieskumu, ktorý bol nahradený predtým oznámenou možnosťou „Utah Outlaws“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Utah adds Outlaws as choice to fan vote for permanent nickname {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/utah-hockey-club-to-have-fans-vote-on-permanent-nickname-final-three-choices | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-01-31 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> 30. apríla 2025 sa objavili špekulácie, že „mamut“ bol vybraný názov po únikoch online, ktorý ukázal tímu, ktorý zmenil rukoväť [[YouTube]] na „Utahmammoth“. Táto špekulácia bola potvrdená 7. mája 2025, keď tím oficiálne odhalil svoje trvalé meno ako „[[Utah Mammoth]]“. Odhaľovali sa aj nové logo a uniformy, ktoré si zachovali rovnakú schému farby a pruhovania.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Utah Mammoth unveiled as permanent brand identity after 4 rounds of surveys, fan vote {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/mammoth-unveiled-as-utah-nickname | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-07 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> == Zmeny v trénerskom tíme == {| class="wikitable" |+Zmeny v trénerskom tíme ! colspan="4" |Mimo sezóny |- !Tím !Tréner 2024/2025 !Tréner 2025/2026 !Poznámky |- |[[Anaheim Ducks]] |[[Greg Cronin]] |[[Joel Quenneville]] |19. apríla 2025, tri dni po skončení sezóny, Ducks vyhodili Cronina. Počas dvoch sezón v Anaheime dosiahol Cronin bilanciu 62-87-15, pričom v oboch rokoch nepostúpil do play-off. Quenneville, naposledy hlavný tréner [[Florida Panthers|Floridy Panthers]] v rokoch 2019 až 2021, bol vymenovaný za hlavného trénera 8. mája<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Joel Quenneville hired by Anaheim Ducks for his 1st head coaching job since Blackhawks abuse scandal | url = https://apnews.com/article/anaheim-ducks-quenneville-c452a39d30e755665c162e270bd577ac | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2025-05-08 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Boston Bruins]] |[[Jim Montgomery]] [[Joe Sacco]]* |[[Marco Sturm]] |Montgomery bol prepustený 19. novembra 2024 po tom, čo Bruins začali sezónu 8-9-3. Počas dvoch sezón s Bruins dosiahol Montgomery bilanciu 120-41-23 a dve účasti v play-off, vrátane [[President’s Trophy|Prezidentskej trofeje]] v roku 2023 po jednej z najlepších sezón v histórii NHL. Sacco, asistent trénera Bruins a predtým hlavný tréner [[Colorado Avalanche|Colorada Avalanche]] v rokoch 2009 až 2013, bol v ten istý deň vymenovaný za dočasného hlavného trénera a sezónu ukončil s bilanciou 24-30-6. Sturm, naposledy hlavný tréner klubu AHL [[Los Angeles Kings]], Ontario Reign, ktorý v rokoch 2005 až 2010 odohral päť sezón za Bruins, bol vymenovaný za hlavného trénera 5. júna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Marco Sturm Named 30th Head Coach in Boston Bruins History {{!}} Boston Bruins | url = https://www.nhl.com/bruins/news/marco-sturm-named-30th-head-coach-in-boston-bruins-history | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-06-05 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Chicago Blackhawks]] |[[Luke Richardson]] [[Anders Sorensen]]* |[[Jeff Blashill]] |Richardson bol prepustený 5. decembra 2024 po tom, čo Blackhawks začali sezónu 8-16-2. Počas dvoch sezón v Chicagu dosiahol Richardson celkovú bilanciu 57-118-15, pričom ani v jednom roku sa mu nepodarilo postúpiť do play-off. Sorensen, ktorý predtým pôsobil ako hlavný tréner klubu [[Rockford IceHogs]] v AHL, bol v ten istý deň vymenovaný za dočasného hlavného trénera. Sorensen sa stal prvým hlavným trénerom švédskeho pôvodu v histórii NHL a sezónu ukončil s bilanciou 17-30-9. Blashill, naposledy asistent trénera v klube [[Tampa Bay Lightning]] a predtým hlavný tréner [[Detroit Red Wings|Detroitu Red Wings]] v rokoch 2015 až 2022, bol vymenovaný za hlavného trénera 22. mája.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Blashill hired as Blackhawks coach, replaces Sorensen {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/jeff-blashill-hired-as-chicago-blackhawks-head-coach | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-22 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Dallas Stars]] |[[Peter DeBoer]] |[[Glen Gulutzan]] |DeBoer bol prepustený 6. júna 2025, osem dní po vyradení Stars z [[Playoff Stanley Cup 2025|play-off Stanleyho pohára 2025]]. Počas troch sezón v tíme zaznamenal DeBoer bilanciu 149-68-29, vo všetkých troch sezónach sa dostal do finále Západnej konferencie, ale do finále Stanleyho pohára nepostúpil. 1. júla bol do funkcie hlavného trénera vymenovaný Gulutzan, ktorý predtým trénoval Dallas v rokoch 2011 až 2013 a naposledy pôsobil ako asistent trénera v [[Edmonton Oilers|Edmontone Oilers]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gulutzan hired as Stars coach, replaces DeBoer {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/glen-gulutzan-hired-as-dallas-stars-head-coach-replaces-pete-deboer | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-07-02 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[New York Rangers]] |[[Peter Laviolette]] |[[Mike Sullivan]] |Laviolette bol prepustený 19. apríla 2025, dva dni po skončení sezóny Rangers. Počas dvoch sezón v Rangers zaznamenal Laviolette bilanciu 94-59-11, pričom v prvom roku vyhral [[President’s Trophy|Prezidentskú trofej]] a dostal sa do finále Východnej konferencie, ale v druhom roku sa nedostal do play-off. 2. mája bol Sullivan, ktorý naposledy pôsobil ako hlavný tréner [[Pittsburgh Penguins|Pittsburghu Penguins]] v rokoch 2015 až 2025, vymenovaný za hlavného trénera.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mike Sullivan Named Rangers Head Coach {{!}} New York Rangers | url = https://www.nhl.com/rangers/news/mike-sullivan-named-rangers-head-coach | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-02 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Philadelphia Flyers]] |[[John Tortorella]] [[Brad Shaw]]* |[[Rick Tocchet]] |Tortorella bol prepustený 27. marca 2025, pričom Flyers mali bilanciu 28-36-9 a po 12 zápasoch pred Tortorellovým prepustením dosiahli bilanciu 1-10-1. Počas necelých troch sezón vo Philadelphii zaznamenal Tortorella bilanciu 97-107-33, pričom sa neprebojoval do play-off. Shaw, predtým asistent trénera, bol v ten istý deň vymenovaný za dočasného hlavného trénera a v posledných deviatich zápasoch sezóny dosiahol bilanciu 5-3-1. Tocchet, ktorý bol naposledy hlavným trénerom [[Vancouver Canucks|Vancouveru Canucks]] v rokoch 2023 až 2025 a ktorý za Flyers odohral 11 sezón v rokoch 1984 až 1992 a 2000 až 2002, bol vymenovaný za hlavného trénera 14. mája.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Flyers Name Rick Tocchet Head Coach {{!}} Philadelphia Flyers | url = https://www.nhl.com/flyers/news/flyers-name-rick-tocchet-head-coach-x5489 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-14 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Pittsburgh Penguins]] |[[Mike Sullivan]] |[[Dan Muse]] |Sullivan a Penguins sa vzájomne dohodli na rozchode 28. apríla 2025, 11 dní po skončení sezóny Penguins. Počas deväť a pol sezóny v Pittsburghu dosiahol Sullivan celkovú bilanciu 409-255-89, sedemkrát sa dostal do play-off a v rokoch 2016 a 2017 získal Stanleyho pohár. 4. júna bol Muse, naposledy asistent trénera v [[New York Rangers]], vymenovaný za hlavného trénera.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pittsburgh Penguins Name Dan Muse the 23rd Head Coach in Franchise History {{!}} Pittsburgh Penguins | url = https://www.nhl.com/penguins/news/pittsburgh-penguins-name-dan-muse-the-26th-head-coach-in-franchise-history | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-06-04 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Seattle Kraken]] |[[Dan Bylsma]] |[[Lane Lambert]] |Bylsma bol prepustený 21. apríla 2025, šesť dní po skončení sezóny Kraken. Bylsma zaznamenal vo svojej jedinej sezóne v Seattli bilanciu 35-41-6, pričom sa nedostal do play-off. 29. mája bol do funkcie hlavného trénera vymenovaný Lambert, ktorý naposledy pôsobil ako asistent trénera v klube [[Toronto Maple Leafs]] a predtým bol v rokoch 2022 až 2024 hlavným trénerom [[New York Islanders]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Search is a Success: Lane Lambert New Coach {{!}} Seattle Kraken | url = https://www.nhl.com/kraken/news/seattle-kraken-announce-lane-lambert-as-new-head-coach-bn | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-30 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Vancouver Canucks]] |[[Rick Tocchet]] |[[Adam Foote]] |29. apríla 2025, štrnásť dní po skončení sezóny Canucks, sa Tocchet a Canucks vzájomne dohodli na rozchode. Počas dva a pol sezóny vo Vancouveri zaznamenal Tocchet bilanciu 108-65-27 s jednou účasťou v play-off, pričom v roku 2024 sa dostal do druhého kola. 14. mája bol asistent trénera Foote povýšený na hlavného trénera.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Foote hired as Canucks coach, replaces Tocchet {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/adam-foote-hired-as-vancouver-canucks-coach | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-14 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |} <small>(*) Označuje dočasné</small> == Zmeny vo vedení == {| class="wikitable" |+Zmeny vo vedení ! colspan="4" |Mimo sezóny |- !Tím !Generálny manažér 2024/2025 !Generálny manažér 2025/2026 !Poznámky |- |[[Los Angeles Kings]] |[[Rob Blake]] |[[Ken Holland]] |5. mája 2025, štyri dni po vyradení Kings v prvom kole [[Playoff Stanley Cup 2025|play-off]], sa Blake a Kings vzájomne dohodli na rozchode. Blake pôsobil vo funkcii generálneho manažéra od roku 2017, pričom dohliadal na päť účastí v play-off, ale nikdy nepostúpil ďalej ako do prvého kola. 14. mája bol generálnym manažérom vymenovaný Holland, ktorý bol naposledy generálnym manažérom [[Edmonton Oilers|Edmontonu Oilers]] v rokoch 2019 až 2024.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = LA Kings Name Ken Holland Vice President and General Manager {{!}} Los Angeles Kings | url = https://www.nhl.com/kings/news/la-kings-name-ken-holland-vice-president-general-manager | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-14 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[New York Islanders]] |[[Lou Lamoriello]] |[[Mathieu Darche]] |22. apríla 2025, päť dní po skončení sezóny Islanders a po vypršaní jeho zmluvy, tím oznámil, že Lamoriello sa nevráti na post generálneho manažéra. Lamoriello pôsobil ako generálny manažér Islanders od roku 2018, pričom dohliadal na päť účastí v play-off vrátane dvoch finálových účastí vo Východnej konferencii. 23. mája bol generálnym manažérom vymenovaný Darche, ktorý od roku 2022 pôsobil ako asistent generálneho manažéra v klube [[Tampa Bay Lightning]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Darche Named General Manager and Executive Vice President {{!}} New York Islanders | url = https://www.nhl.com/islanders/news/darche-named-general-manager-and-executive-vice-president | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-23 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Seattle Kraken]] |[[Ron Francis]] |[[Jason Botterill]] |22. apríla 2025 bol Francis povýšený na prezidenta hokejových operácií. Botterill, asistent generálneho manažéra, ktorý bol predtým generálnym manažérom [[Buffalo Sabres|Buffala Sabres]] v rokoch 2017 až 2020, bol v ten istý deň povýšený na generálneho manažéra.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Botterill named Kraken general manager, Francis promoted to president {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/jason-botterill-named-seattle-gm-ron-francis-president | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-04-22 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |} <small>(*) Označuje dočasné</small> == Zmeny v aréne == * Wells Fargo Center, domov hokejového klubu Philadelphia Flyers, bude 1. septembra 2025 premenovaný na [[Wells Fargo Center (Philadelphia)|Xfinity Mobile Arena]] na základe novej zmluvy o právach na pomenovanie so spoločnosťou [[Xfinity]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Xfinity Mobile new sponsor of 76ers, Flyers arena | url = https://www.espn.com/nhl/story/_/id/45025071/76ers-flyers-arena-lands-naming-rights-deal-xfinity-mobile | vydavateľ = ESPN.com | dátum vydania = 2025-05-06 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> * Xcel Energy Center, domov hokejového klubu Minnesota Wild, bude 3. septembra 2025 premenovaný na [[Xcel Energy Center|Grand Casino Arena]] na základe novej zmluvy o právach na pomenovanie so spoločnosťou [[Grand Casino Hinckley]]. [[Xcel Energy]] zostane partnerom tímu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = No More X: The Wild's home arena will get a new naming rights partner after deal with Xcel Energy comes to an end | url = https://www.audacy.com/wccoradio/local-sports/local/wild-and-xcel-energy-end-naming-rights-deal-st-paul-arena | vydavateľ = www.audacy.com | dátum vydania = 2025-04-15 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> * Ide o posledný rok pôvodnej 30-ročnej nájomnej zmluvy na [[KeyBank Center]], domov [[Buffalo Sabres]]. Erie County, subjekt zodpovedný za prenájom, oznámil, že po vypršaní zmluvy ju neobnoví, a nominálny vlastník, mesto Buffalo, uviedol, že si nemôže dovoliť udržať arénu otvorenú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Who will own KeyBank Center after Erie County's lease expires? | url = https://www.wkbw.com/news/local-news/who-will-own-keybank-center-after-erie-countys-lease-expires | vydavateľ = WKBW 7 News Buffalo | dátum vydania = 2025-04-08 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Local leaders to discuss future of KeyBank Center with lease set to expire next year|url=https://www.wivb.com/news/local-news/buffalo/local-leaders-to-discuss-future-of-keybank-center-with-lease-set-to-expire-next-year/|periodikum=News 4 Buffalo|dátum=2025-04-15|dátum prístupu=2025-07-19|jazyk=en-US}}{{Nedostupný zdroj|date=január 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Vo vyhlásení pre tlač prevádzkový riaditeľ Sabres Pete Guelli zdôraznil, že tím sa neplánuje presťahovať. == Pravidelná sezóna == Pravidelná sezóna je naplánovaná od 7. októbra 2025 do 16. apríla 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL announces regular-season schedule for 2025-26 {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/nhl-releases-full-2025-26-schedule | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-07-16 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> === Medzinárodné zápasy === [[Nashville Predators]] a [[Pittsburgh Penguins]] sa stretnú 14. a 16. novembra 2025 v [[Avicii Arena|Avicii Arene]] vo švédskom [[Štokholm|Štokholme]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2025 Global Series to feature Penguins, Predators in Sweden {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/pittsburgh-nashville-to-play-at-2025-global-series | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-03-18 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> === Zápasy pod holým nebom === Liga má na túto sezónu naplánované dva zápasy pod holým nebom, oba sa budú konať na Floride: * [[Winter Classic 2026]] je naplánovaný na 2. januára 2026 v [[LoanDepot Park|LoanDepot Parku]] v [[Miami]], kde [[Florida Panthers]] hostí [[New York Rangers]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL outdoor games in Miami, Tampa big step for NHL, Florida fans {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/topic/winter-classic/nhl-outdoor-games-in-miami-and-tampa-big-step-for-nhl-and-florida-fans | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-01-08 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> * [[Stadium Series 2026]] je naplánovaná na 1. februára 2026 na [[Raymond James Stadium]] v [[Tampa|Tampe]], kde [[Tampa Bay Lightning]] hostí [[Boston Bruins]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL outdoor games in Miami, Tampa big step for NHL, Florida fans {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/topic/winter-classic/nhl-outdoor-games-in-miami-and-tampa-big-step-for-nhl-and-florida-fans | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-01-08 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> === Zrušenie Zápasu hviezd a prerušenie počas olympijských hier === [[NHL All-Star Game 2026|Zápas hviezd v roku 2026]] sa mal konať začiatkom februára 2026 v [[UBS Aréna|UBS Aréne]] v [[Elmont|Elmonte]] v štáte [[New York (štát USA)|New York]], ktorá je domovom hokejového klubu [[New York Islanders]]. Liga mala v úmysle využiť tento zápas ako "rozlúčku" s účasťou hráčov ligy na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026|Hrách 2026]] v talianskom [[Miláno|Miláne]] a [[Cortine d'Ampezzo]], pričom hráči, ktorí by sa zúčastnili na oboch hrách, by odcestovali priamo z New Yorku do Talianska. Toto mala byť prvá účasť ligy na [[Ľadový hokej na Olympijských hrách|olympijských hrách]] od roku 2014 a prvýkrát od roku 2002 by sa Zápas hviezd konal v rovnakom roku ako účasť na olympijských hrách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Islanders to host 2026 NHL All-Star Weekend {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/2026-nhl-all-star-weekend-to-be-hosted-by-new-york-islanders | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2024-02-18 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> 30. apríla 2025 však liga oznámila, že zápas bol zrušený a namiesto toho sa v UBS Arene uskutoční bližšie nešpecifikované podujatie na úvod olympijských hier.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL cancels 2026 All-Star Game, will hold 'kickoff' event before Olympics | url = https://thescore.com/nhl/news/3277528 | vydavateľ = theScore.com | dátum vydania = 2025-04-29 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en | meno = Josh | priezvisko = Wegman}}</ref> == Tabuľka == === Východná konferencia === {| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" |+Top 3 ([[Atlantická divízia (NHL)|Atlantická divízia]]) !{{Tooltip|Poz.|Pozícia}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|PP|Prehry po predĺžení}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|RS|Rozdiel v skóre}} !{{Tooltip|B|Body}} |- |1. | align="left" |'''y –''' [[Buffalo Sabres]] |82 |50 |23 |9 |288 |241 | +47 |'''109''' |- |2. | align="left" |'''x –''' [[Tampa Bay Lightning]] |82 |50 |26 |6 |290 |231 | +59 |'''106''' |- |3. | align="left" |'''x –''' [[Montreal Canadiens]] |82 |48 |24 |10 |283 |256 | +27 |'''106''' |} <small>Zdroj: National Hockey League</small><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL Tabuľka {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/sk/standings | vydavateľ = www.nhl.com | dátum prístupu = 2026-04-14 | jazyk = sk}}</ref> <small>Legenda: (Z) Počet odohratých zápasov; (V) Výhra v riadnom hracom čase alebo po predĺžení vrátane nájazdov; (P) Prehra v riadnom hracom čase; (PP) Prehra po predĺžení vrátane nájazdov; (SG) Počet strelených gólov; (IG) Počet inkasovaných gólov; (+/-) Rozdiel skóre; (B) Body</small> <small>'''x –''' Istý postup do play off; '''y –''' Isté prvenstvo v divízii</small> {| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" |+Top 3 ([[Metropolitná divízia (NHL)|Metropolitná divízia]]) !{{Tooltip|Poz.|Pozícia}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|PP|Prehry po predĺžení}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|RS|Rozdiel v skóre}} !{{Tooltip|B|Body}} |- |1. | align="left" |'''z –''' [[Carolina Hurricanes]] |82 |53 |22 |7 |296 |240 | +56 |'''113''' |- |2. | align="left" |'''x –''' [[Pittsburgh Penguins]] |82 |41 |25 |16 |293 |268 | +25 |'''98''' |- |3. | align="left" |'''x –''' [[Philadelphia Flyers]] |82 |43 |27 |12 |250 |243 | +7 |'''98''' |} <small>Zdroj: National Hockey League<ref name=":0" /></small> <small>Legenda: (Z) Počet odohratých zápasov; (V) Výhra v riadnom hracom čase alebo po predĺžení vrátane nájazdov; (P) Prehra v riadnom hracom čase; (PP) Prehra po predĺžení vrátane nájazdov; (SG) Počet strelených gólov; (IG) Počet inkasovaných gólov; (+/-) Rozdiel skóre; (B) Body</small> <small>'''x –''' Istý postup do play off; '''z –''' Isté prvenstvo v konferencii</small> {| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" |+Divoká karta [[Východná konferencia (NHL)|Východnej konferencie]] !{{Tooltip|Poz.|Pozícia}} !{{Tooltip|Div.|Divízia}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|PP|Prehry po predĺžení}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|RS|Rozdiel v skóre}} !{{Tooltip|B|Body}} |- |1. |[[Atlantická divízia (NHL)|AT]] | align="left" |'''x –''' [[Boston Bruins]] |82 |45 |27 |10 |272 |250 | +22 |'''100''' |- |2. |[[Atlantická divízia (NHL)|AT]] | align="left" |'''x –''' [[Ottawa Senators]] |82 |44 |27 |11 |278 |246 | +32 |'''99''' |- ! colspan="11" | |- |3. |[[Metropolitná divízia (NHL)|ME]] | align="left" |[[Washington Capitals]] |82 |43 |30 |9 |263 |244 | +19 |'''95''' |- |4. |[[Atlantická divízia (NHL)|AT]] | align="left" |[[Detroit Red Wings]] |82 |41 |31 |10 |241 |258 | -17 |'''92''' |- |5. |[[Metropolitná divízia (NHL)|ME]] | align="left" |[[Columbus Blue Jackets]] |82 |40 |30 |12 |253 |253 | 0 |'''92''' |- |6. |[[Metropolitná divízia (NHL)|ME]] | align="left" |[[New York Islanders]] |82 |43 |34 |5 |233 |241 | -8 |'''91''' |- |7. |[[Metropolitná divízia (NHL)|ME]] | align="left" |[[New Jersey Devils]] |82 |42 |37 |3 |230 |254 | -24 |'''87''' |- |8. |[[Atlantická divízia (NHL)|AT]] | align="left" |[[Florida Panthers]] |82 |40 |38 |4 |251 |276 | -25 |'''84''' |- |9. |[[Atlantická divízia (NHL)|AT]] | align="left" |[[Toronto Maple Leafs]] |82 |32 |36 |14 |253 |299 | -46 |'''78''' |- |10. |[[Metropolitná divízia (NHL)|ME]] | align="left" |[[New York Rangers]] |82 |34 |39 |9 |238 |250 | -12 |'''77''' |} <small>Zdroj: National Hockey League<ref name=":0" /></small> <small>Legenda: (Z) Počet odohratých zápasov; (V) Výhra v riadnom hracom čase alebo po predĺžení vrátane nájazdov; (P) Prehra v riadnom hracom čase; (PP) Prehra po predĺžení vrátane nájazdov; (SG) Počet strelených gólov; (IG) Počet inkasovaných gólov; (+/-) Rozdiel skóre; (B) Body</small> <small>'''e –''' Vyradení z play off; '''x –''' Istý postup do play off;</small> === Západná konferencia === {| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" |+Top 3 ([[Centrálna divízia (NHL)|Centrálna divízia]]) !{{Tooltip|Poz.|Pozícia}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|PP|Prehry po predĺžení}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|RS|Rozdiel v skóre}} !{{Tooltip|B|Body}} |- |1. | align="left" |'''p –''' [[Colorado Avalanche]] |82 |55 |16 |11 |302 |203 | +99 |'''121''' |- |2. | align="left" |'''x –''' [[Dallas Stars]] |82 |50 |20 |12 |279 |226 | +53 |'''112''' |- |3. | align="left" |'''x –''' [[Minnesota Wild]] |82 |46 |24 |12 |272 |240 | +32 |'''104''' |} <small>Zdroj: National Hockey League<ref name=":0" /></small> <small>Legenda: (Z) Počet odohratých zápasov; (V) Výhra v riadnom hracom čase alebo po predĺžení vrátane nájazdov; (P) Prehra v riadnom hracom čase; (PP) Prehra po predĺžení vrátane nájazdov; (SG) Počet strelených gólov; (IG) Počet inkasovaných gólov; (+/-) Rozdiel skóre; (B) Body</small> <small>'''p –''' Istota Presidents' Trophy; '''x –''' Istý postup do play off</small> {| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" |+Top 3 ([[Pacifická divízia (NHL)|Pacifická divízia]]) !{{Tooltip|Poz.|Pozícia}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|PP|Prehry po predĺžení}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|RS|Rozdiel v skóre}} !{{Tooltip|B|Body}} |- |1. | align="left" |'''y –''' [[Vegas Golden Knights]] |82 |39 |26 |17 |265 |250 | +15 |'''95''' |- |2. | align="left" |'''x –''' [[Edmonton Oilers]] |82 |41 |30 |11 |282 |269 | +13 |'''93''' |- |3. | align="left" |'''x –''' [[Anaheim Ducks]] |82 |43 |33 |6 |273 |288 | -15 |'''92''' |} <small>Zdroj: National Hockey League<ref name=":0" /></small> <small>Legenda: (Z) Počet odohratých zápasov; (V) Výhra v riadnom hracom čase alebo po predĺžení vrátane nájazdov; (P) Prehra v riadnom hracom čase; (PP) Prehra po predĺžení vrátane nájazdov; (SG) Počet strelených gólov; (IG) Počet inkasovaných gólov; (+/-) Rozdiel skóre; (B) Body</small> <small>'''x –''' Istý postup do play off; '''y –''' Isté prvenstvo v divízii</small> {| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" |+Divoká karta [[Západná konferencia (NHL)|Západnej konferencie]] !{{Tooltip|Poz.|Pozícia}} !{{Tooltip|Div.|Divízia}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|PP|Prehry po predĺžení}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|RS|Rozdiel v skóre}} !{{Tooltip|B|Body}} |- |1. |[[Centrálna divízia (NHL)|CE]] | align="left" |'''x –''' [[Utah Mammoth]] |82 |43 |33 |6 |260 |232 | +28 |'''92''' |- |2. |[[Centrálna divízia (NHL)|CE]] | align="left" |'''x –''' [[Los Angeles Kings]] |82 |35 |27 |20 |221 |240 | -22 |'''90''' |- ! colspan="11" | |- |3. |[[Pacifická divízia (NHL)|PA]] | align="left" |[[St. Louis Blues]] |82 |37 |33 |12 |231 |238 | -27 |'''86''' |- |4. |[[Pacifická divízia (NHL)|PA]] | align="left" |[[Nashville Predators]] |82 |38 |34 |10 |247 |269 | -22 |'''86''' |- |5. |[[Centrálna divízia (NHL)|CE]] | align="left" |[[San Jose Sharks]] |82 |39 |35 |8 |251 |292 | -41 |'''86''' |- |6. |[[Centrálna divízia (NHL)|CE]] | align="left" |[[St. Louis Blues|Winnipeg Jets]] |82 |35 |35 |12 |231 |260 | -26 |'''82''' |- |7. |[[Pacifická divízia (NHL)|PA]] | align="left" |[[Seattle Kraken]] |82 |34 |37 |11 |226 |263 | -37 |'''79''' |- |8. |[[Pacifická divízia (NHL)|PA]] | align="left" |[[Calgary Flames]] |82 |34 |39 |9 |212 |259 | -47 |'''77''' |- |9. |[[Centrálna divízia (NHL)|CE]] | align="left" |[[Chicago Blackhawks]] |82 |29 |39 |14 |213 |275 | -62 |'''72''' |- |10. |[[Pacifická divízia (NHL)|PA]] | align="left" |[[Vancouver Canucks]] |82 |25 |48 |8 |216 |316 | -100 |'''58''' |} <small>Zdroj: National Hockey League<ref name=":0" /></small> <small>Legenda: (Z) Počet odohratých zápasov; (V) Výhra v riadnom hracom čase alebo po predĺžení vrátane nájazdov; (P) Prehra v riadnom hracom čase; (PP) Prehra po predĺžení vrátane nájazdov; (SG) Počet strelených gólov; (IG) Počet inkasovaných gólov; (+/-) Rozdiel skóre; (B) Body</small> <small>'''e –''' Vyradení z play off; '''x –''' Istý postup do play off</small> == Play-off == === Pavúk === V každom kole tímy súťažia v sérii na sedem víťazov podľa formátu 2–2–1–1–1 (skóre v tabuľke označuje počet vyhraných zápasov v každej sérii na sedem víťazov). Tím s výhodou domáceho ľadu hrá doma prvý a druhý zápas (a piaty a siedmy zápas, ak je to potrebné) a druhý tím je doma tretí a štvrtý zápas (a šiesty zápas, ak je to potrebné). Prvé tri tímy z každej divízie postúpia do play-off spolu s dvoma divokými kartami v každej konferencii, čo je spolu osem tímov z každej konferencie. V prvom kole sa nižšie nasadená divoká karta v každej konferencii hrala proti víťazovi divízie s najlepším skóre, zatiaľ čo druhá divoká karta sa hrala proti víťazovi druhej divízie a obe divoké karty boli de facto nasadené na 4. mieste. Ostatné série sa zhodovali s tímami na druhom a treťom mieste z divízií. V prvých dvoch kolách bola výhoda domáceho ľadu udelená tímu s lepším nasadením. Vo finále konferencie a finále Stanley Cupu bola výhoda domáceho ľadu udelená tímu s lepším skóre v základnej časti.{{Play-off16+info|RD1-date=1. kolo|RD2-date=2. kolo|RD3-date=Finále konferencie|RD4-date=Finále Stanley Cup|RD1-team2=[[Boston Bruins|Boston]]|RD1-team1=[[Buffalo Sabres|Buffalo]]|RD1-team4=[[Montreal Canadiens|Montreal]]|RD1-team3=[[Tampa Bay Lightning|Tampa Bay]]|RD1-team6=[[Ottawa Senators|Ottawa]]|RD1-team5=[[Carolina Hurricanes|Carolina]]|RD1-team8=[[Philadelphia Flyers|Philadelphia]]|RD1-team7=[[Pittsburgh Penguins|Pittsburgh]]|RD1-team10=[[Los Angeles Kings|Los Angeles]]|RD1-team9=[[Colorado Avalanche|Colorado]]|RD1-team12=[[Minnesota Wild|Minnesota]]|RD1-team11=[[Dallas Stars|Dallas]]|RD1-team14=[[Utah Mammoth|Utah]]|RD1-team13=[[Vegas Golden Knights|Vegas]]|RD1-team16=[[Anaheim Ducks|Anaheim]]|RD1-team15=[[Edmonton Oilers|Edmonton]]|RD1-info5='''[[Západná konferencia (NHL)|Západná konferencia]]'''|RD1-info1='''[[Východná konferencia (NHL)|Východná konferencia]]'''|RD1-seed1=A1|RD1-seed2=WC1|RD1-seed3=A2|RD1-seed4=A3|RD1-seed5=M1|RD1-seed6=WC2|RD1-seed7=M2|RD1-seed8=M3|RD1-seed9=C1|RD1-seed10=WC2|RD1-seed11=C2|RD1-seed12=C3|RD1-seed13=P1|RD1-seed14=WC1|RD1-seed15=P2|RD1-seed16=P3|RD1-score1=4|RD1-score2=2|RD1-score3=3|RD1-score4=4|RD1-score5=4|RD1-score6=0|RD1-score7=2|RD1-score8=4|RD1-score9=4|RD1-score10=0|RD1-score12=4|RD1-score13=4|RD1-score14=2|RD1-score15=2|RD1-score16=4|RD2-score1=2|RD2-score2=2|RD2-score3=4|RD2-score4=0|RD2-score5=3|RD2-score6=1|RD2-score7=3|RD2-score8=2|RD3-score1=|RD3-score2=0|RD3-score3=|RD3-score4=|RD4-score4=|RD4-score1=|RD4-score2=|RD4-score8=|RD1-score11=2|RD2-team2=[[Montreal Canadiens|Montreal]]|RD2-team1=[[Buffalo Sabres|Buffalo]]|RD2-team4=[[Philadelphia Flyers|Philadelphia]]|RD2-team3=[[Carolina Hurricanes|Carolina]]|RD2-team6=[[Minnesota Wild|Minnesota]]|RD2-team5=[[Colorado Avalanche|Colorado]]|RD2-team7=[[Vegas Golden Knights|Vegas]]|RD3-team2=[[Carolina Hurricanes|Carolina]]|RD3-team1=|RD3-team4=|RD3-team3=|RD4-team2=|RD4-team1=|RD2-team8=[[Anaheim Ducks|Anaheim]]|RD2-seed4=M3|RD2-seed3=M1|RD2-seed2=A3|RD2-seed8=P3|RD2-seed7=P1|RD2-seed1=A1|RD2-seed6=C3|RD2-seed5=C1|RD3-seed4=P|RD3-seed2=M1|RD3-seed1=A|RD3-seed3=C|RD4-seed1=|RD4-seed2=}}'''Legenda''' * '''A1, A2, A3''' – tímy, ktoré obsadili prvé, druhé a tretie miesto v [[Atlantická divízia (NHL)|Atlantickej divízii]] * '''M1, M2, M3''' – tímy, ktoré obsadili prvé, druhé a tretie miesto v [[Metropolitná divízia (NHL)|Metropolitnej divízii]] * '''C1, C2, C3''' – tímy, ktoré obsadili prvé, druhé a tretie miesto v [[Centrálna divízia (NHL)|Centrálnej divízii]] * '''P1, P2, P3''' – tímy, ktoré obsadili prvé, druhé a tretie miesto v [[Pacifická divízia (NHL)|Pacifickej divízii]] * '''WC1, WC2''' – tímy, ktoré získali divokú kartu na prvom, resp. druhom mieste == Štatistiky == === Najlepší strelci === Nasledujúci hráči viedli ligu v počte bodov v základnej časti sezóny po zápasoch odohraných k 16. aprílu 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL Stats | url = https://www.nhl.com/stats | vydavateľ = NHL.com | dátum prístupu = 2026-04-19 | jazyk = en}}</ref> {| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !Hráč !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|G|Góly}} !{{Tooltip|A|Asistencie}} !{{Tooltip|B|Body}} !{{Tooltip|+/-|Plus/mínus}} !{{Tooltip|TM|Trestné minúty}} |- |[[Connor McDavid]] |[[Edmonton Oilers]] | align="center" |82 |48 |90 !138 | +17 |44 |- |[[Nikita Igorevič Kučerov|Nikita Kučerov]] |[[Tampa Bay Lightning]] |76 |44 |86 !130 | +43 |50 |- |[[Nathan MacKinnon]] |[[Colorado Avalanche]] |80 |53 |74 !127 | +57 |39 |- |[[Macklin Celebrini]] |[[San Jose Sharks]] | align="center" |82 |45 |70 !115 | +8 |44 |- |[[Mark Scheifele]] |[[Winnipeg Jets]] | align="center" |82 |36 |67 !103 |0 |43 |- |[[Nick Suzuki]] |[[Montreal Canadiens]] | align="center" |82 |29 |72 !101 | +37 |28 |- |[[Martin Nečas]] |[[Colorado Avalanche]] |78 |38 |62 !100 | +47 |30 |- |[[David Pastrňák]] |[[Boston Bruins]] |77 |29 |71 !100 | +4 |72 |- |[[Leon Draisaitl]] |[[Edmonton Oilers]] |65 |35 |62 !97 | +13 |26 |- |[[Jason Robertson]] |[[Dallas Stars]] |82 |45 |51 !96 | +22 |32 |} === Najlepší brankári === Nasledujúci brankári viedli ligu v počte inkasovaných gólov na zápas v základnej časti sezóny po zápasoch odohraných do 16. apríla 2026, pričom odohrali minimálne 1 800 minút.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL Stats | url = https://www.nhl.com/stats | vydavateľ = NHL.com | dátum prístupu = 2026-04-19 | jazyk = en}}</ref> {| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !Hráč !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|ČNĽ|Čas na ľade}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|PP|Prehry po predĺžení}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|ČK|Čisté konto}} !{{Tooltip|ÚZ%|Úspešnosť zákrokov}} !{{Tooltip|PIG|Priemer inkasovaných gólov}} |- |[[Scott Wedgewood]] |[[Colorado Avalanche]] |45 |2,549:04 |31 |6 | 6 |86 |1 |.921 !2.02 |- |[[Andrej Andrejevič Vasilevskij|Andrej Vasilevskij]] |[[Tampa Bay Lightning]] |58 |3,430:45 |39 |15 | 4 |132 |2 |.912 !2.31 |- |[[Daniel Vladař]] |[[Philadelphia Flyers]] |52 |2,995:13 |29 |14 |7 |121 |0 |.906 !2.42 |- |[[Logan Thompson]] |[[Washington Capitals]] |58 |3,445:03 |31 |21 |6 |140 |4 |.912 !2.44 |- |[[Brandon Bussi]] |[[Carolina Hurricanes]] |39 |2,360:49 |31 |6 |2 |97 |2 |.895 !2.47 |- |[[Igor Olegovič Šesťorkin|Igor Šesťorkin]] |[[New York Rangers]] |51 |3,024:13 |25 |19 |6 |126 |1 |.912 !2.50 |- |[[Mackenzie Blackwood]] |[[Colorado Avalanche]] |39 |2,155:41 |23 |10 |2 |90 |3 |.904 !2.51 |- |[[Ukko-Pekka Luukkonen]] |[[Buffalo Sabres]] |35 |2,027:46 |22 |9 |3 |85 |1 |.910 !2.52 |- |[[Anton Forsberg]] |[[Los Angeles Kings]] |36 |2,032:06 |16 |12 |5 |87 |3 |.910 !2.57 |- |[[Jake Oettinger]] |[[Dallas Stars]] |54 |3,194:11 |35 |12 |6 |138 |4 |.899 !2.59 |- |[[Akira Schmid]] |[[Vegas Golden Knights]] |34 |1,965:47 |16 |10 |6 |85 |2 |.893 !2.59 |} == Ocenenia NHL == Hlasovanie sa ukončilo bezprostredne po skončení základnej časti sezóny. Ocenenia založené na štatistikách, ako sú [[Art Ross Trophy|trofej Art Ross]], [[Maurice „Rocket“ Richard Trophy|trofej Mauricea „Rocket“ Richarda]], [[William M. Jennings Trophy|trofej Williama M. Jenningsa]] a [[President’s Trophy|Prezidentská trofej]], sa vyhlasujú na konci základnej časti sezóny. [[Stanleyho pohár]] a [[Conn Smythe Trophy|trofej Conn Smythe]] sa odovzdávajú na konci finále Stanleyho pohára. {| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" |+Ocenenia NHL 2025/2026 !Ocenenie !Držiteľ(ia) !Finalista(i) !Ref |- |[[President’s Trophy]] <small>(najlepší výsledok v základnej časti sezóny)</small> |[[Colorado Avalanche]] |[[Carolina Hurricanes]] |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Avalanche win Presidents' Trophy with victory against Flames {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/calgary-flames-colorado-avalanche-game-recap-april-9-2026 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2026-04-10 | dátum prístupu = 2026-04-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Prince of Wales Trophy]] <small>(víťaz play-off Východnej konferencie)</small> | | | |- |[[Clarence S. Campbell Bowl]] <small>(víťaz play-off Západnej konferencie)</small> | | | |- |[[Art Ross Trophy]] <small>(hráč s najvyšším počtom bodov)</small> |[[Connor McDavid]] <small>(Edmonton Oilers)</small> |[[Nikita Igorevič Kučerov|Nikita Kučerov]] <small>(Tampa Bay Lightning)</small> |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = McDavid wins Art Ross, MacKinnon wins Maurice 'Rocket' Richard {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/connor-mcdavid-art-ross-nathan-mackinnon-rocket-richard-avalanche-jennings-trophy | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2026-04-17 | dátum prístupu = 2026-04-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Bill Masterton Memorial Trophy]] <small>(vytrvalosť, športové správanie a oddanosť)</small> | |[[Rasmus Dahlin]] <small>(Buffalo Sabres)</small><br />[[Gabriel Landeskog]] <small>(Colorado Avalanche)</small><br />[[Jonathan Toews]] <small>(Winnipeg Jets)</small> |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dahlin, Landeskog, Jonathan Toews voted Masterton Trophy finalists {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/topic/nhl-awards/masterson-trophy-finalists-for-2025-2026-announced-by-nhl | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2026-05-04 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Calder Memorial Trophy]] <small>(najlepší nováčik)</small> | |[[Ivan Alexejevič Demidov|Ivan Demidov]] <small>(Montreal Canadiens)</small><br />[[Matthew Schaefer]] <small>(New York Islanders)</small><br />[[Beckett Sennecke]] <small>(Anaheim Ducks)</small> |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Demidov, Schaefer, Sennecke named Calder Trophy finalists {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/topic/nhl-awards/calder-trophy-finalists-for-best-rookie-of-2025-26-announced-by-nhl | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2026-05-05 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Conn Smythe Trophy]] <small>(najužitočnejší hráč play-off)</small> | | | |- |[[Trofej Franka J. Selkeho|Frank J. Selke Trophy]] <small>(najlepší brániaci útočník)</small> | |[[Anthony Cirelli]] <small>(Tampa Bay Lightning)</small><br />[[Brock Nelson]] <small>(Colorado Avalanche)</small><br />[[Nick Suzuki]] <small>(Montreal Canadiens)</small> |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cirelli, Nelson, Suzuki voted Selke Trophy finalists {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/selke-trophy-finalists-for-2025-2026-announced-by-nhl | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2026-05-06 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Hart Memorial Trophy]] <small>(najužitočnejší hráč, základná časť sezóny)</small> | |[[Nikita Igorevič Kučerov|Nikita Kučerov]] <small>(Tampa Bay Lightning)</small><br />[[Nathan MacKinnon]] <small>(Colorado Avalanche)</small><br />[[Connor McDavid]] <small>(Edmonton Oilers)</small> |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kucherov, MacKinnon, McDavid named Hart Trophy finalists {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/topic/nhl-awards/hart-trophy-finalists-for-most-valuable-player-for-2025-26-announced-by-nhl | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2026-05-08 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Jack Adams Award]] <small>(najlepší tréner)</small> | |[[Jon Cooper]] <small>(Tampa Bay Lightning)</small><br />[[Dan Muse]] <small>(Pittsburgh Penguins)</small><br />[[Lindy Ruff]] <small>(Buffalo Sabres)</small> |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cooper, Muse, Ruff voted Jack Adams Award Finalists {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/2025-2026-jack-adams-award-finalists-announced | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2026-05-01 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = en}}</ref> |- |[[James Norris Memorial Trophy]] <small>(najlepší obranca)</small> | |[[Rasmus Dahlin]] <small>(Buffalo Sabres)</small><br />[[Cale Makar]] <small>(Colorado Avalanche)</small><br />[[Zach Werenski]] <small>(Columbus Blue Jackets)</small> |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dahlin, Makar, Werenski named Norris Trophy finalists {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/topic/nhl-awards/norris-trophy-finalists-for-best-defenseman-for-2025-26-announced-by-nhl | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2026-05-07 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = en}}</ref> |- |[[King Clancy Memorial Trophy]] <small>(vedúca úloha a humanitárny prínos)</small> | |N/A | |- |[[Lady Byng Memorial Trophy]] <small>(športové správanie a vynikajúce výkony)</small> | |[[Cole Caufield]] <small>(Montreal Canadiens)</small><br/>[[Anže Kopitar]] <small>(Los Angeles Kings)</small><br/>[[Jake Sanderson]] <small>(Ottawa Senators)</small> |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Caufield, Kopitar, Sanderson named finalists for Lady Byng Trophy {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/lady-byng-trophy-finalists-for-2025-26-announced-by-nhl | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2026-04-30 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Ted Lindsay Award]] <small>(najužitočnejší hráč)</small> | |[[Macklin Celebrini]] <small>(San Jose Sharks)</small><br/>[[Nikita Igorevič Kučerov|Nikita Kučerov]] <small>(Tampa Bay Lightning)</small><br/>[[Connor McDavid]] <small>(Edmonton Oilers)</small> |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Celebrini, Kucherov, McDavid named Ted Lindsay Award finalists {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/topic/nhl-awards/ted-lindsay-award-finalists-for-most-outstanding-player-for-2025-26-announced-by-nhlpa | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2026-04-28 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Mark Messier Leadership Award]] <small>(vedenie a komunitné aktivity)</small> | |N/A | |- |[[Maurice „Rocket“ Richard Trophy]] <small>(najlepší strelec)</small> |[[Nathan MacKinnon]] <small>(Colorado Avalanche)</small> |[[Cole Caufield]] <small>(Montreal Canadiens)</small> |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = McDavid wins Art Ross, MacKinnon wins Maurice 'Rocket' Richard {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/connor-mcdavid-art-ross-nathan-mackinnon-rocket-richard-avalanche-jennings-trophy | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2026-04-17 | dátum prístupu = 2026-04-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Jim Gregory General Manager of the Year Award]] <small>(najlepší generálny riaditeľ)</small> | |[[Bil Guerin]] <small>(Minnesota Wild)</small><br />[[Chris MacFarland]] <small>(Colorado Avalanche)</small><br />[[Pat Verbeek]] <small>(Anaheim Ducks)</small> |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Guerin, MacFarland, Verbeek named finalists for GM of the Year Award {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/topic/nhl-awards/guerin-macfarland-verbeek-finalists-for-2025-nhl-gm-of-year-award | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2026-05-12 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Vezina Trophy]] <small>(najlepší brankár)</small> | |[[Ilia Igorevič Sorokin|Ilia Sorokin]] <small>(New York Islanders)</small><br/>[[Jeremy Swayman]] <small>(Boston Bruins)</small><br/>[[Andrej Andrejevič Vasilevskij|Andrej Vasilevskij]] <small>(Tampa Bay Lightning)</small> |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sorokin, Swayman, Vasilevskiy named Vezina Trophy finalists {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/topic/nhl-awards/vezina-trophy-finalists-for-best-goalie-for-2025-26-announced-by-nhl | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2026-04-29 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = en}}</ref> |- |[[William M. Jennings Trophy]] <small>(brankár/brankári tímu s najmenším počtom inkasovaných gólov)</small> |[[Mackenzie Blackwood]] a [[Scott Wedgewood]] <small>(Colorado Avalanche)</small> |[[Casey DeSmith]] a [[Jake Oettinger]] <small>(Dallas Stars)</small> |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wedgewood and Blackwood Win 2025-26 William M. Jennings Trophy {{!}} Colorado Avalanche | url = https://www.nhl.com/avalanche/news/wedgewood-and-blackwood-win-2025-26-william-m-jennings-trophy | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2026-04-17 | dátum prístupu = 2026-04-19 | jazyk = en}}</ref> |} == Referencie == {{Referencie}} {{Sezóny NHL}} [[Kategória:Ročníky NHL]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2025]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] 27uvx7yei7z6pznysi1oqjk8zd0ku76 0 736377 8213051 8114076 2026-05-13T07:25:10Z Akul59 168826 odobratá [[Kategória:Vodné toky v Podunajskej pahorkatine]]; pridaná [[Kategória:Vodné toky v Nitrianskej pahorkatine]] pomocou použitia HotCat 8213051 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Vozokánsky potok | other_name = | category = potok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | region1 = | district = [[Topoľčany (okres)|Topoľčany]] | district1 = | commune = | municipality = [[Vozokany (okres Topoľčany)|Vozokany]] | municipality1 = | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Považský Inovec]] | source_type = Prameň | source_location = <nowiki>Kukučí vrch</nowiki> | source_elevation = cca 290 | source_lat_d = 48.5742 | source_long_d = 17.987 | mouth = [[Hlavinka]] | mouth_location = [[Podunajská pahorkatina]] | mouth_elevation = cca 200 | mouth_lat_d = 48.5476 | mouth_long_d = 18.0071 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 3,7 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = VI. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-12-661 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Nitry|Nitra]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Vozokánsky potok'''<ref name=Geo/><ref name=UGK/> je vodný tok v [[Považský Inovec|Považskom Inovci]] a [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatine]]<ref name=GP/> na území okresu [[Topoľčany (okres)|Topoľčany]]. Je to pravostranný prítok [[Hlavinka|Hlavinky]] v povodí [[Nitra (rieka)|rieky Nitry]]<ref name=Tm/> s dĺžkou približne 3,7 km a je tokom VI. rádu. == Priebeh toku == Potok pramení na juhovýchodnom okraji [[Považský Inovec|Považského Inovca]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-13 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>, v geomorfologickom podcelku [[Inovecké predhorie]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-13 | miesto = Bratislava }}</ref>, na južných svahoch Kukučieho vrchu ({{Mnm|402}})<ref name=DM/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|290}}<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.561503,17.994754,15 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-13 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=november 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Od prameňa na okraji súvislého lesného porastu<ref name=mcz/> tečie južným až juhovýchodným smerom, pričom prechádza do [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]], jej podcelku [[Nitrianska pahorkatina]] a [[Časť (geomorfológia)|geomorfologickej časti]] [[Bojnianska pahorkatina]].<ref name=GP/> Zakrátko vteká do intravilánu obce [[Vozokany (okres Topoľčany)|Vozokany]], kde priberá malý ľavostranný prítok a pokračuje jej strednou časťou, kde križuje [[Cesta II. triedy 499 (Slovensko)|cestu II/499]].<ref name=DM>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 130 Považský Inovec – Piešťany (6. vydanie, 2023) | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-130-povazsky-inovec-piestany-6-vydanie-2023/ | vydavateľ = CBS | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-13 | jazyk = }}</ref> Opúšťa obec a lemovaný pobrežným porastom pokračuje málo zvlnenou, poľnohospodársky využívanou oblasťou.<ref name=mcz/> Juhovýchodným smerom sa dostáva do lokality Brody<ref name=DM/>, kde sa severne od [[Krtovce|Krtoviec]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|200}}<ref name=UGK/> vlieva pravostranne do [[Hlavinka|Hlavinky]], ktorá je prítokom [[Radošinka|Radošinky]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.00704&y=48.54776&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-13 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=mcz/> Potok patrí do širšieho povodia rieky [[Váh]]. Potok pramení a preteká iba územím obce [[Vozokany (okres Topoľčany)|Vozokany]] v [[Topoľčany (okres)|okrese Topoľčany]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]]. V ústi sa dotýka katastra [[Krtovce|Krtoviec]].<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=218 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-13 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapy.cz | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Vozokany&source=osm&id=1015716869&ds=1&x=17.9971873&y=48.5542603&z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam vodných tokov v povodí Nitry]] * [[Považský Inovec]], [[Inovecké predhorie]] * [[Podunajská pahorkatina]], [[Nitrianska pahorkatina]], [[Bojnianska pahorkatina]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=18.00704&y=48.54776&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Radošinky}} {{Vodné toky v povodí Nitry (3. časť)}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Vodné toky v Považskom Inovci]] [[Kategória:Vodné toky v Nitrianskej pahorkatine]] [[Kategória:Povodie Nitry]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Topoľčany]] [[Kategória:Vozokany (okres Topoľčany)]] 6ufgm3avtu1z0rcnz03zrlm402ybiew 0 736806 8212779 8138116 2026-05-12T17:12:01Z Akul59 168826 wl 8212779 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Hradný potok | other_name = | category = potok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | region1 = [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] | district = [[Topoľčany (okres)|Topoľčany]] | district1 = [[Nové Mesto nad Váhom (okres)|Nové Mesto nad Váhom]] | commune = | municipality = [[Bojná]] | municipality1 = [[Stará Lehota]] | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Považský Inovec]] | source_type = Prameň | source_location = <nowiki>Kostolný vrch</nowiki> | source_elevation = cca 455 | source_lat_d = 48.6183 | source_long_d = 17.9632 | mouth = [[Bojnianka]] | mouth_location = [[Považský Inovec]] | mouth_elevation = cca 230 | mouth_lat_d = 48.6071 | mouth_long_d = 18.0403 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 7 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = V. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-12-774 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Nitry|Nitra]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Hradný potok'''<ref name=Geo/><ref name=UGK/> je vodný tok v [[Považský Inovec|Považskom Inovci]]<ref name=GP/> na území okresu [[Nové Mesto nad Váhom (okres)|Nové Mesto nad Váhom]] a [[Topoľčany (okres)|Topoľčany]]. Je to pravostranný prítok [[Bojnianka|Bojnianky]] v povodí [[Nitra (rieka)|rieky Nitry]]<ref name=Tm/> s dĺžkou približne 7 km a je tokom V. rádu. == Priebeh toku == Potok pramení na juhu strednej časti [[Považský Inovec|Považského Inovca]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-21 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>, v geomorfologickom podcelku [[Nízky Inovec]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-21 | miesto = Bratislava }}</ref>, pod Kostolným vrchom<ref name=DM/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|455}}<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.609193,18.023106,15 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-21 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=december 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Od prameňa v blízkosti sedla v závere Hradnej doliny tečie krátko na severovýchod, no stáča sa východným smerom.<ref name=DM>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 130 Považský Inovec – Piešťany (6. vydanie, 2023) | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-130-povazsky-inovec-piestany-6-vydanie-2023/ | vydavateľ = CBS | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-21 | jazyk = }}</ref> Priberá menší pravostranný prítok a za Kamennými vrátami i významnejší ľavostranný potok z lokality Hradná.<ref name=UGK/> V tejto časti údolie tvorí hranicu podcelkov Nízky Inovec a [[Krahulčie vrchy]]<ref name=G/>, mierne sa stáča na juhovýchod a vteká do oblasti s veľmi zaujímavou históriou. Na okolitých hrebeňoch sú pozostatky rozsiahleho [[Slovania|slovanského]] hradiska z obdobia [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]]<ref name=DM/>, vybudovaného na starších lokalitách s osídlením od [[Bronzová doba|doby bronzovej]]. V strednej časti priberá trojicu významných pravostranných prítokov, opäť vteká do podcelku Nízky Inovec a pokračuje popod Žihľavník Hradnou dolinou, územím [[Hradná dolina (chránený areál)|rovnomenného chráneného areálu]].<ref name=mcz/> Pod Starým hájom, severne od [[Bojná|Bojnej]], sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|230}}<ref name=UGK/> vlieva pravostranne do [[Bojnianka|Bojnianky]], prítoku [[Nitra (rieka)|rieky Nitry]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.04069&y=48.6069&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-21 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=mcz/> Potok patrí do širšieho povodia rieky [[Váh]]. Dolinou vedú náučné chodníky na archeologické lokality.<ref name=DM/> Potok pramení a v hornej časti preteká katastrom obce [[Stará Lehota]] v okrese [[Nové Mesto nad Váhom (okres)|Nové Mesto nad Váhom]] v [[Trenčiansky kraj|Trenčianskom kraji]], následne pokračuje na územie [[Bojná|Bojnej]] v [[Topoľčany (okres)|okrese Topoľčany]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]].<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=59 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-21 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapy.cz | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Star%C3%A1%20Lehota&source=osm&id=1015717713&ds=1&x=17.9833451&y=48.6198816&z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam vodných tokov v povodí Nitry]] * [[Považský Inovec]], [[Nízky Inovec]], [[Krahulčie vrchy]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=18.04069&y=48.6069&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Bojnianky}} {{Vodné toky v povodí Nitry (3. časť)}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Vodné toky v Považskom Inovci]] [[Kategória:Povodie Nitry]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Nové Mesto nad Váhom]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Topoľčany]] [[Kategória:Stará Lehota]] [[Kategória:Bojná]] 107gwuh3pg39n98o67wer3u6d8xlx68 0 736921 8213050 8131705 2026-05-13T07:16:39Z Akul59 168826 odobratá [[Kategória:Vodné toky v Podunajskej pahorkatine]]; pridaná [[Kategória:Vodné toky v Nitrianskej pahorkatine]] pomocou použitia HotCat 8213050 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Vítkovský potok | other_name = | category = potok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | region1 = | district = [[Topoľčany (okres)|Topoľčany]] | district1 = | commune = | municipality = [[Kuzmice (okres Topoľčany)|Kuzmice]] | municipality1 = [[Tesáre]] | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská pahorkatina]] | source_type = Prameň | source_location = <nowiki>Bučina</nowiki> | source_elevation = cca 270 | source_lat_d = 48.5994 | source_long_d = 18.069 | mouth = [[Zľavský potok]] | mouth_location = [[Podunajská pahorkatina]] | mouth_elevation = cca 180 | mouth_lat_d = 48.5713 | mouth_long_d = 18.1092 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 4,6 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = VI. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-12-749 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Nitry|Nitra]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Vítkovský potok'''<ref name=Geo/><ref name=UGK/> je vodný tok v [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatine]]<ref name=GP/> na území okresu [[Topoľčany (okres)|Topoľčany]]. Je to pravostranný prítok [[Zľavský potok|Zľavského potoka]] v povodí [[Nitra (rieka)|rieky Nitry]]<ref name=Tm/> s dĺžkou približne 4,6 km a je tokom VI. rádu. == Priebeh toku == Potok pramení na okraji strednej časti [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-23 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>, v geomorfologickom podcelku [[Nitrianska pahorkatina]] a jej časti [[Bojnianska pahorkatina]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-23 | miesto = Bratislava }}</ref>, na východnom úpätí vrchu Bučina ({{Mnm|320}})<ref name=DM/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|270}}<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.588022,18.078091,15 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-23 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=december 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Od prameňa v lokalite Horné panské hony<ref name=mcz/> tečie juhovýchodným smerom, okrajom obce [[Tesáre]]. Od juhozápadu lemuje zámocký park v lokalite Kokošová<ref name=UGK/> a pokračuje rovinatou, poľnohospodársky využívanou krajinou.<ref name=mcz/> V strednej časti v oblasti Tehelňa<ref name=DM>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 130 Považský Inovec – Piešťany (6. vydanie, 2023) | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-130-povazsky-inovec-piestany-6-vydanie-2023/ | vydavateľ = CBS | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-23 | jazyk = }}</ref> priberá významný pravostranný prítok z lokality Dolné panské hony<ref name=mcz/>, onedlho nato pod Vinohradmi aj menší prítok z oblasti Dlžiny.<ref name=UGK/> V tejto časti potok lemuje širší pás vegetácie, na ktorý nadväzuje menší park v osade Vítkovce neďaleko [[Kuzmice (okres Topoľčany)|Kuzmíc]]. Na dolnom toku vedie poblíž [[Cesta II. triedy 499 (Slovensko)|cesty II/499]] a napokon sa pri osade Izát<ref name=DM/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|180}}<ref name=UGK/>, vlieva pravostranne do [[Zľavský potok|Zľavského potoka]], prítoku riečky [[Bojnianka|Bojnianky]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.10927&y=48.57156&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=mcz/> Potok patrí do širšieho povodia rieky [[Váh]]. Potok pramení a hornou časťou preteká katastrom obce [[Tesáre]], následne pokračuje územím [[Kuzmice (okres Topoľčany)|Kuzmíc]] v [[Topoľčany (okres)|okrese Topoľčany]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]].<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=216 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-23 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapy.cz | url = https://mapy.com/sk/zakladni?q=Tes%C3%A1re&source=osm&id=1015716846&ds=1&x=18.0882342&y=48.5827676&z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam vodných tokov v povodí Nitry]] * [[Podunajská pahorkatina]], [[Nitrianska pahorkatina]], [[Bojnianska pahorkatina]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=18.10927&y=48.57156&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Bojnianky}} {{Vodné toky v povodí Nitry (3. časť)}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Vodné toky v Nitrianskej pahorkatine]] [[Kategória:Povodie Nitry]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Topoľčany]] [[Kategória:Kuzmice (okres Topoľčany)]] [[Kategória:Tesáre]] e05456l9i1l7no1cko2usc5g1na0d9v 0 740946 8213080 8131363 2026-05-13T08:56:33Z Bakjb 236375 wl 8213080 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Edita Ottlyková | Rodné meno = Kohútová | Popis osoby = slovenská lekárka internistka a kardiologička, účastníčka protifašistického odboja a činovníčka ženského hnutia | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1899|12|3}} | Miesto narodenia = [[Nové Mesto nad Váhom]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1974|7|6|1899|12|3}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] (dnes Slovensko) | Bydlisko = | Iné mená = Editha Ottlyková | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[Slováci|slovenská]] | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = [[lekár]]ka [[Interná medicína|internistka]] a [[Kardiológia|kardiologička]] | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = Helena Kohútová, rod. Milecová <small>(1879{{--}}1957)</small><br>JUDr. [[Milan Kohút (národnokultúrny pracovník)|Milan Kohút]] <small>(1868{{--}}1915)</small> | Príbuzní = | Súrodenci = sestra Alexandra Kňazovická, rod. Kohútová <small>(1904{{--}}1979)</small><br>1 brat | Manžel = JUDr. [[Ivan Ottlyk]] <small>(1888{{--}}1967)</small> | Deti = 1 dcéra<br>syn Michal Ottlyk <small>(1928{{--}}2006)</small> | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Medicína | Portál2 = | Portál3 = }} [[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr.]] '''Edita Ottlyková''', rod. '''Kohútová''' (iný zápis mena: '''Editha'''<ref name=UK>{{Citácia Harvard | Rok = [s. a.] | Titul = Univerzita Komenskeho v Bratislave - Absolventi | URL = https://absolventi.uniba.sk/sk | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = [[Univerzita Komenského v Bratislave]] | DátumVydania = [s. a.] | DátumPrístupu = 2025-12-09 }}</ref>; * [[3. december]] [[1899]], [[Nové Mesto nad Váhom]]{{--}}† [[6. júl]] [[1974]], [[Bratislava]]) bola [[Slováci|slovenská]] [[lekár]]ka [[Interná medicína|internistka]] a [[Kardiológia|kardiologička]], ktorá patrila medzi prvé ženy na Slovensku so špecializáciou v kardiológii. Aktívne pôsobila v ženskom spolku [[Živena (spolok)|Živena]], kde sa zasadzovala najmä o rozvoj vysokoškolského vzdelávania žien. Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa zapojila do protifašistického odboja a [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] (SNP) a po vojne pôsobila aj na [[Povereníctvo zdravotníctva|Povereníctve zdravotníctva]].<ref name=Falisová>{{Citácia Harvard | Heslo = OTTLYKOVÁ, Edita (rod. Kohútová) | Priezvisko = Falisová | Meno = Anna | OdkazNaAutora = Anna Falisová | Rok = 2010 | Titul = Lekári na Slovensku do roku 2000 | Vydanie = 1. | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied]] | Strana = 325 | ISBN = 978-80-224-1166-0 }}</ref><ref name=BLS>{{Citácia Harvard | Heslo = OTTLYKOVÁ, Edita | Rok = 2020 | Titul = [[Biografický lexikón Slovenska]] | Diel = VII O – Q | Vydanie = 1. | Miesto = Martin | Vydavateľ = [[Slovenská národná knižnica]], Národný biografický ústav | Strany = 137-138 | ISBN = 978-80-8149-127-6 }}</ref><ref name=StrohnerováStruhárová>{{Citácia Harvard | Heslo = OTTLYKOVÁ Edita (rod. Kohútová) | PriezviskoEditora1 = Strohnerová | MenoEditora1 = Ľudmila | PriezviskoEditora2 = Struhárová | MenoEditora2 = Eva | Rok = 2007 | Formát = PDF | Titul = Významné ženy Trenčianskeho kraja : Biografický slovník | Miesto = Trenčín | Vydavateľ = [[Verejná knižnica Michala Rešetku v Trenčíne|Verejná knižnica Michala Rešetku]] | Strana = [23] | URL = https://www.vkmr.sk/buxus/docs/V%C3%BDznamn%C3%A9%20%C5%BEeny%20Tren%C4%8Dianskeho%20kraja%20-%20biografick%C3%BD%20slovn%C3%ADk.pdf | DátumVydania = 2013-03-08 | DátumPrístupu = 2025-12-10 }}</ref> == Život == === Detstvo a štúdium === Edita Kohútová sa narodila v Novom Meste nad Váhom v rodine Heleny Kohútovej, rod. Milecovej (* 1879{{--}}† 1957) a advokáta JUDr. [[Milan Kohút (národnokultúrny pracovník)|Milana Kohúta]] (* 1868{{--}}† 1915).<ref name=BLS/> Jej matka bola dcérou [[Oľga Milcová|Oľgy Milcovej, rod. Makovickej]] (* 1853{{--}}† 1939), významnej činiteľky slovenského národného hnutia a o. i. členky výboru Živeny,<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = MILCOVÁ, Oľga | Rok = 2017 | Titul = Biografický lexikón Slovenska | Diel = VI M – N | Vydanie = 1. | Miesto = Martin | Vydavateľ = Slovenská národná knižnica, Národný biografický ústav | Strana = 466 | ISBN = 978-80-8149-079-8 }}</ref> a [[Ružomberok|ružomberského]] advokáta [[Ján Milec|Jána Milca]] (* 1847{{--}}† 1901), spoluzakladateľa [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] a člena vedenia [[Slovenská národná strana (historická)|Slovenskej národnej strany]] (SNS).<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = MILEC, Ján | Rok = 2017 | Titul = Biografický lexikón Slovenska | Diel = VI M – N | Vydanie = 1. | Miesto = Martin | Vydavateľ = Slovenská národná knižnica, Národný biografický ústav | Strana = 466 | ISBN = 978-80-8149-079-8 }}</ref> Od roku 1901 rodina Kohútových žila v [[Žilina|Žiline]], kde sa otec angažoval v komunálnej politike a bol členom správy účastníckej spoločnosti Žilinská pomocnica.<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = KOHÚT, Milan | Rok = 2013 | Titul = Biografický lexikón Slovenska | Diel = V Km – L | Vydanie = 1. | Miesto = Martin | Vydavateľ = Slovenská národná knižnica, Národný biografický ústav | Strany = 62-63 | ISBN = 978-80-8149-011-8 }}</ref> V roku 1904 do rodiny pribudla dcéra Alexandra (* 1904{{--}}† 1979),<ref name=BLS/> ktorá sa neskôr zosobášila s [[Chirurgia|chirurgom]] [[Ján Kňazovický|Jánom Kňazovickým]] (* 1893{{--}}† 1987).<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = KŇAZOVICKÝ, Ján | Rok = 2013 | Titul = Biografický lexikón Slovenska | Diel = V Km – L | Vydanie = 1. | Miesto = Martin | Vydavateľ = Slovenská národná knižnica, Národný biografický ústav | Strana = 26-27 | ISBN = 978-80-8149-011-8 }}</ref> Okrem mladšej sestry mala Edita aj jedného brata.<ref name=BLS/> [[Ľudová škola|Ľudovú školu]] navštevovala v Žiline (1906{{--}}1909). V štúdiu pokračovala na miestnom gymnázium (1909{{--}}1915), odkiaľ prešla na gymnázium v [[Trenčín]]e (1915{{--}}1917). Následne sa odobrala na vysokoškolské štúdium všeobecného lekárstva, začínajúc na lekárskej fakulte [[Univerzita Loránda Eötvösa|Budapeštianskej univerzity]] (1917{{--}}1918). Po [[Vznik Česko-Slovenska|vzniku Československa]] pokračovala na [[Karlova univerzita|Karlovej univerzite]] v [[Praha|Prahe]] (1919{{--}}1920), pričom štúdium dokončila na [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|lekárskej fakulte]] novozaloženej [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] (LF UK), kde spromovala s titulom doktorky všeobecného lekárstva (MUDr.) v roku 1927.<ref name=UK/><ref name=BLS/><ref name=StrohnerováStruhárová/> === Lekárska kariéra === Po skončení štúdia pôsobila ako externá lekárka na Klinike internej propedeutiky LF UK (1932{{--}}1938). Popri tom v rokoch 1933{{--}}1938 pracovala aj ako školská lekárka v [[Bratislava|Bratislave]]. Venovala sa internej medicíne a ako jedna z prvých slovenských žien lekárok sa špecializovala na kardiológiu,<ref name=Falisová/><ref name=StrohnerováStruhárová/> pričom spolupracovala s kardiológom prof. MUDr. [[Jaroslav Sumbala|Jaroslavom Sumbalom]] (* 1890{{--}}† 1948), zakladajúcou osobnosťou slovenskej kardiológie.<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = SUMBALA, Jaroslav | Rok = 1992 | Titul = [[Slovenský biografický slovník|Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990)]] | Diel = V. zväzok R — Š | Vydanie = 1. | Miesto = Martin | Vydavateľ = [[Matica slovenská]] | Strana = 383 | ISBN = 80-7090-216-7 | Citát = [Od roku] 1930 bezplatný mimoriadny, [od roku] 1933 mimoriadny, [od roku] 1936 riadny univ.[erzitný] prof.[esor.] [...] Od [roku] 1931 prednosta Propedeutickej kliniky Lekárskej fak.[ulty] UK [Univerzity Komenského] v Bratislave. [...] Zakladateľ slov.[enskej] kardiológie, [...] [p]riekopník elektrokardiológie, zaoberal sa chorobami srdcového svalu a koronárnych tepien, neskôr i problematikou endokarditídy. [...] [V rokoch] 1938–39 a 1945–46 dekan Lekárskej fak., člen Učenej spoločnosti Šafárikovej. }}</ref> Súčasne v rokoch 1937{{--}}1948 počas letných mesiacov pôsobila ako vedúca lekárka v detskej zotavovni v [[Železnô|Železnom]] na [[Liptov (región)|Liptove]]. Spolupracovala tiež s [[Masarykova liga proti tuberkulóze|Masarykovou ligou proti tuberkulóze]] a s jej krajinským tajomníkom MUDr. [[Ivan Stodola|Ivanom Stodolom]],<ref name=BLS/><ref name=StrohnerováStruhárová/> ktorý od roku 1934 pôsobil na zdravotníckom oddelení [[Krajinský úrad|Krajinského úradu]] v [[Bratislava|Bratislave]].<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = STODOLA, Ivan | Rok = 1992 | Titul = Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990) | Diel = V. zväzok R — Š | Vydanie = 1. | Miesto = Martin | Vydavateľ = Matica slovenská | Strana = 354 | ISBN = 80-7090-216-7 }}</ref> V roku 1938 sa vrátila do Žiliny, kde vlastnila a prevádzkovala súkromnú [[Ambulancia|ordináciu]] (1938{{--}}1944). Súčasne bola ústavnou lekárkou dievčenského výchovného ústavu v [[Bytčica|Bytčici]] (1939{{--}}1944) a vedúcou poradne pre matky a [[dojča]]tá a štátnou obvodnou lekárkou v [[Budatín]]e (1940{{--}}1944) pri Žiline.<ref name=Falisová/><ref name=BLS/><ref name=StrohnerováStruhárová/> Za [[Slovenská republika (1939 – 1945)|vojnovej Slovenskej republiky]] sa aktívne zapojila do protifašistického odboja. Počas SNP pôsobila ako lekárka Štátnej nemocnice v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] (1944)<ref name=StrohnerováStruhárová/> a po potlačení povstania sa ukrývala na vidieku pomáhajúc raneným.<ref name=BLS/> Po vojne, v rokoch 1946{{--}}1948 pôsobila ako prednostka oddelenia vo funkcii zdravotného, resp. hlavného zdravotného radcu a od roku 1948 ako hlavná odborová radkyňa pre Povereníctvo zdravotníctva v Bratislave. Neskôr bola okresnou lekárkou pre Bratislavu-vidiek.<ref name=Falisová/><ref name=BLS/><ref name=StrohnerováStruhárová/> Na svojich pracoviskách vyvíjala aj intenzívnu sociálnu činnosť. Popri svojej lekárskej profesii bola aj aktívnou členkou Živeny, podporujúc najmä rozvoj vysokoškolského vzdelávania žien.<ref name=Falisová/><ref name=BLS/><ref name=StrohnerováStruhárová/> == Osobný život == Zosobášila sa s advokátom JUDr. [[Ivan Ottlyk|Ivanom Ottlykom]] (* 1888{{--}}† 1967), známym [[Obhajca (trestné právo)|obhajcom]] v politicky exponovaných procesoch (proces s [[Vojtech Tuka|Vojtechom Tukom]] v roku 1930, [[Proces s Jozefom Tisom, Alexandrom Machom a Ferdinandom Ďurčanským|proces]] s [[Alexander Mach|Alexandrom Machom]] v roku 1947 či vykonštruovaný proces s [[Pavol Petro Gojdič|Pavlom Gojdičom]] v roku 1951).<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = OTTLYK, Ivan (Ottlik, Ottlýk) | Rok = 2020 | Titul = Biografický lexikón Slovenska | Diel = VII O – Q | Vydanie = 1. | Miesto = Martin | Vydavateľ = Slovenská národná knižnica, Národný biografický ústav | Strana = 137 | ISBN = 978-80-8149-127-6 }}</ref> Mali jednu dcéru a jedného syna, technického manažéra Michala Ottlyka (* 1928{{--}}† 2006).<ref name=BLS/> == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia Harvard | Rok = 1944 | Titul = Lekárska ročenka | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Lekárska komora | Strany = 110 }} * {{Citácia Harvard | Heslo = | PriezviskoEditora1 = Ďuranová | MenoEditora1 = Ľudmila | PriezviskoEditora2 = Šourková | MenoEditora2 = Anna | PriezviskoEditora3 = Táborecká | MenoEditora3 = Alena | Rok = 2003 | Titul = [[Lexikón slovenských žien]] | Vydanie = [1.] | Miesto = Martin | Vydavateľ = [[Slovenská národná knižnica]] | Strany = 181-182 | ISBN = 80-89023-30-4 }} * {{Citácia Harvard | Priezvisko = Tkadlečková-Vantuchová | Meno = Jarmila | Rok = 1969 | Titul = Živena - spolok slovenských žien | Vydanie = 1. | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Epocha | Strany = 162 }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ottlyková, Edita}} [[Kategória:Osobnosti z Nového Mesta nad Váhom]] [[Kategória:Slovenskí lekári]] [[Kategória:Slovenskí interní lekári]] [[Kategória:Slovenskí kardiológovia]] [[Kategória:Absolventi Lekárskej fakulty Karlovej univerzity]] [[Kategória:Absolventi Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti SNP]] tv2grxxaiswmynzizq0opbdjssf5xti 8213084 8213080 2026-05-13T09:00:37Z Bakjb 236375 wl 8213084 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Edita Ottlyková | Rodné meno = Kohútová | Popis osoby = slovenská lekárka internistka a kardiologička, účastníčka protifašistického odboja a činovníčka ženského hnutia | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1899|12|3}} | Miesto narodenia = [[Nové Mesto nad Váhom]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1974|7|6|1899|12|3}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] (dnes Slovensko) | Bydlisko = | Iné mená = Editha Ottlyková | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[Slováci|slovenská]] | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = [[lekár]]ka [[Interná medicína|internistka]] a [[Kardiológia|kardiologička]] | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = Helena Kohútová, rod. Milecová <small>(1879{{--}}1957)</small><br>JUDr. [[Milan Kohút (národnokultúrny pracovník)|Milan Kohút]] <small>(1868{{--}}1915)</small> | Príbuzní = | Súrodenci = sestra Alexandra Kňazovická, rod. Kohútová <small>(1904{{--}}1979)</small><br>1 brat | Manžel = JUDr. [[Ivan Ottlyk]] <small>(1888{{--}}1967)</small> | Deti = 1 dcéra<br>syn Michal Ottlyk <small>(1928{{--}}2006)</small> | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Medicína | Portál2 = | Portál3 = }} [[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr.]] '''Edita Ottlyková''', rod. '''Kohútová''' (iný zápis mena: '''Editha'''<ref name=UK>{{Citácia Harvard | Rok = [s. a.] | Titul = Univerzita Komenskeho v Bratislave - Absolventi | URL = https://absolventi.uniba.sk/sk | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = [[Univerzita Komenského v Bratislave]] | DátumVydania = [s. a.] | DátumPrístupu = 2025-12-09 }}</ref>; * [[3. december]] [[1899]], [[Nové Mesto nad Váhom]]{{--}}† [[6. júl]] [[1974]], [[Bratislava]]) bola [[Slováci|slovenská]] [[lekár]]ka [[Interná medicína|internistka]] a [[Kardiológia|kardiologička]], ktorá patrila medzi prvé ženy na Slovensku so špecializáciou v kardiológii. Aktívne pôsobila v ženskom spolku [[Živena (spolok)|Živena]], kde sa zasadzovala najmä o rozvoj vysokoškolského vzdelávania žien. Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa zapojila do protifašistického odboja a [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] (SNP) a po vojne pôsobila aj na [[Povereníctvo zdravotníctva|Povereníctve zdravotníctva]].<ref name=Falisová>{{Citácia Harvard | Heslo = OTTLYKOVÁ, Edita (rod. Kohútová) | Priezvisko = Falisová | Meno = Anna | OdkazNaAutora = Anna Falisová | Rok = 2010 | Titul = Lekári na Slovensku do roku 2000 | Vydanie = 1. | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied]] | Strana = 325 | ISBN = 978-80-224-1166-0 }}</ref><ref name=BLS>{{Citácia Harvard | Heslo = OTTLYKOVÁ, Edita | Rok = 2020 | Titul = [[Biografický lexikón Slovenska]] | Diel = VII O – Q | Vydanie = 1. | Miesto = Martin | Vydavateľ = [[Slovenská národná knižnica]], Národný biografický ústav | Strany = 137-138 | ISBN = 978-80-8149-127-6 }}</ref><ref name=StrohnerováStruhárová>{{Citácia Harvard | Heslo = OTTLYKOVÁ Edita (rod. Kohútová) | PriezviskoEditora1 = Strohnerová | MenoEditora1 = Ľudmila | PriezviskoEditora2 = Struhárová | MenoEditora2 = Eva | Rok = 2007 | Formát = PDF | Titul = Významné ženy Trenčianskeho kraja : Biografický slovník | Miesto = Trenčín | Vydavateľ = [[Verejná knižnica Michala Rešetku v Trenčíne|Verejná knižnica Michala Rešetku]] | Strana = [23] | URL = https://www.vkmr.sk/buxus/docs/V%C3%BDznamn%C3%A9%20%C5%BEeny%20Tren%C4%8Dianskeho%20kraja%20-%20biografick%C3%BD%20slovn%C3%ADk.pdf | DátumVydania = 2013-03-08 | DátumPrístupu = 2025-12-10 }}</ref> == Život == === Detstvo a štúdium === Edita Kohútová sa narodila v Novom Meste nad Váhom v rodine Heleny Kohútovej, rod. Milecovej (* 1879{{--}}† 1957) a advokáta JUDr. [[Milan Kohút (národnokultúrny pracovník)|Milana Kohúta]] (* 1868{{--}}† 1915).<ref name=BLS/> Jej matka bola dcérou [[Oľga Milcová|Oľgy Milcovej, rod. Makovickej]] (* 1853{{--}}† 1939), významnej činiteľky slovenského národného hnutia a o. i. členky výboru Živeny,<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = MILCOVÁ, Oľga | Rok = 2017 | Titul = Biografický lexikón Slovenska | Diel = VI M – N | Vydanie = 1. | Miesto = Martin | Vydavateľ = Slovenská národná knižnica, Národný biografický ústav | Strana = 466 | ISBN = 978-80-8149-079-8 }}</ref> a [[Ružomberok|ružomberského]] advokáta [[Ján Milec|Jána Milca]] (* 1847{{--}}† 1901), spoluzakladateľa [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] a člena vedenia [[Slovenská národná strana (historická)|Slovenskej národnej strany]] (SNS).<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = MILEC, Ján | Rok = 2017 | Titul = Biografický lexikón Slovenska | Diel = VI M – N | Vydanie = 1. | Miesto = Martin | Vydavateľ = Slovenská národná knižnica, Národný biografický ústav | Strana = 466 | ISBN = 978-80-8149-079-8 }}</ref> Od roku 1901 rodina Kohútových žila v [[Žilina|Žiline]], kde sa otec angažoval v komunálnej politike a bol členom správy účastníckej spoločnosti Žilinská pomocnica.<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = KOHÚT, Milan | Rok = 2013 | Titul = Biografický lexikón Slovenska | Diel = V Km – L | Vydanie = 1. | Miesto = Martin | Vydavateľ = Slovenská národná knižnica, Národný biografický ústav | Strany = 62-63 | ISBN = 978-80-8149-011-8 }}</ref> V roku 1904 do rodiny pribudla dcéra Alexandra (* 1904{{--}}† 1979),<ref name=BLS/> ktorá sa neskôr zosobášila s [[Chirurgia|chirurgom]] [[Ján Kňazovický|Jánom Kňazovickým]] (* 1893{{--}}† 1987).<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = KŇAZOVICKÝ, Ján | Rok = 2013 | Titul = Biografický lexikón Slovenska | Diel = V Km – L | Vydanie = 1. | Miesto = Martin | Vydavateľ = Slovenská národná knižnica, Národný biografický ústav | Strana = 26-27 | ISBN = 978-80-8149-011-8 }}</ref> Okrem mladšej sestry mala Edita aj jedného brata.<ref name=BLS/> [[Ľudová škola|Ľudovú školu]] navštevovala v Žiline (1906{{--}}1909). V štúdiu pokračovala na miestnom gymnázium (1909{{--}}1915), odkiaľ prešla na gymnázium v [[Trenčín]]e (1915{{--}}1917). Následne sa odobrala na vysokoškolské štúdium všeobecného lekárstva, začínajúc na lekárskej fakulte [[Univerzita Loránda Eötvösa|Budapeštianskej univerzity]] (1917{{--}}1918). Po [[Vznik Česko-Slovenska|vzniku Československa]] pokračovala na [[Karlova univerzita|Karlovej univerzite]] v [[Praha|Prahe]] (1919{{--}}1920), pričom štúdium dokončila na [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|lekárskej fakulte]] novozaloženej [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] (LF UK), kde spromovala s titulom doktorky všeobecného lekárstva (MUDr.) v roku 1927.<ref name=UK/><ref name=BLS/><ref name=StrohnerováStruhárová/> === Lekárska kariéra === Po skončení štúdia pôsobila ako externá lekárka na Klinike internej propedeutiky LF UK (1932{{--}}1938). Popri tom v rokoch 1933{{--}}1938 pracovala aj ako školská lekárka v [[Bratislava|Bratislave]]. Venovala sa internej medicíne a ako jedna z prvých slovenských žien lekárok sa špecializovala na kardiológiu,<ref name=Falisová/><ref name=StrohnerováStruhárová/> pričom spolupracovala s kardiológom prof. MUDr. [[Jaroslav Sumbala|Jaroslavom Sumbalom]] (* 1890{{--}}† 1948), zakladajúcou osobnosťou slovenskej kardiológie.<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = SUMBALA, Jaroslav | Rok = 1992 | Titul = [[Slovenský biografický slovník|Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990)]] | Diel = V. zväzok R — Š | Vydanie = 1. | Miesto = Martin | Vydavateľ = [[Matica slovenská]] | Strana = 383 | ISBN = 80-7090-216-7 | Citát = [Od roku] 1930 bezplatný mimoriadny, [od roku] 1933 mimoriadny, [od roku] 1936 riadny univ.[erzitný] prof.[esor.] [...] Od [roku] 1931 prednosta Propedeutickej kliniky Lekárskej fak.[ulty] UK [Univerzity Komenského] v Bratislave. [...] Zakladateľ slov.[enskej] kardiológie, [...] [p]riekopník elektrokardiológie, zaoberal sa chorobami srdcového svalu a koronárnych tepien, neskôr i problematikou endokarditídy. [...] [V rokoch] 1938–39 a 1945–46 dekan Lekárskej fak., člen Učenej spoločnosti Šafárikovej. }}</ref> Súčasne v rokoch 1937{{--}}1948 počas letných mesiacov pôsobila ako vedúca lekárka v detskej zotavovni v [[Železnô|Železnom]] na [[Liptov (región)|Liptove]]. Spolupracovala tiež s [[Masarykova liga proti tuberkulóze|Masarykovou ligou proti tuberkulóze]] a s jej krajinským tajomníkom MUDr. [[Ivan Stodola|Ivanom Stodolom]],<ref name=BLS/><ref name=StrohnerováStruhárová/> ktorý od roku 1934 pôsobil na zdravotníckom oddelení [[Krajinský úrad|Krajinského úradu]] v [[Bratislava|Bratislave]].<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = STODOLA, Ivan | Rok = 1992 | Titul = Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990) | Diel = V. zväzok R — Š | Vydanie = 1. | Miesto = Martin | Vydavateľ = Matica slovenská | Strana = 354 | ISBN = 80-7090-216-7 }}</ref> V roku 1938 sa vrátila do Žiliny, kde vlastnila a prevádzkovala súkromnú [[Ambulancia|ordináciu]] (1938{{--}}1944). Súčasne bola ústavnou lekárkou dievčenského výchovného ústavu v [[Bytčica|Bytčici]] (1939{{--}}1944) a vedúcou poradne pre matky a [[dojča]]tá a štátnou obvodnou lekárkou v [[Budatín]]e (1940{{--}}1944) pri Žiline.<ref name=Falisová/><ref name=BLS/><ref name=StrohnerováStruhárová/> Za [[Slovenská republika (1939 – 1945)|vojnovej Slovenskej republiky]] sa aktívne zapojila do protifašistického odboja. Počas SNP pôsobila ako lekárka Štátnej nemocnice v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] (1944)<ref name=StrohnerováStruhárová/> a po potlačení povstania sa ukrývala na vidieku pomáhajúc raneným.<ref name=BLS/> Po vojne, v rokoch 1946{{--}}1948 pôsobila ako prednostka oddelenia vo funkcii zdravotného, resp. hlavného zdravotného radcu a od roku 1948 ako hlavná odborová radkyňa pre Povereníctvo zdravotníctva v Bratislave. Neskôr bola okresnou lekárkou pre Bratislavu-vidiek.<ref name=Falisová/><ref name=BLS/><ref name=StrohnerováStruhárová/> Na svojich pracoviskách vyvíjala aj intenzívnu sociálnu činnosť. Popri svojej lekárskej profesii bola aj aktívnou členkou Živeny, podporujúc najmä rozvoj vysokoškolského vzdelávania žien.<ref name=Falisová/><ref name=BLS/><ref name=StrohnerováStruhárová/> == Osobný život == Zosobášila sa s advokátom JUDr. [[Ivan Ottlyk|Ivanom Ottlykom]] (* 1888{{--}}† 1967), známym [[Obhajca (trestné právo)|obhajcom]] v politicky exponovaných procesoch (proces s [[Vojtech Tuka|Vojtechom Tukom]] v roku 1930, [[Proces s Jozefom Tisom, Alexandrom Machom a Ferdinandom Ďurčanským|proces]] s [[Alexander Mach|Alexandrom Machom]] v roku 1947 či [[Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi|vykonštruovaný proces]] s [[Pavol Petro Gojdič|Pavlom Gojdičom]] v roku 1951).<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = OTTLYK, Ivan (Ottlik, Ottlýk) | Rok = 2020 | Titul = Biografický lexikón Slovenska | Diel = VII O – Q | Vydanie = 1. | Miesto = Martin | Vydavateľ = Slovenská národná knižnica, Národný biografický ústav | Strana = 137 | ISBN = 978-80-8149-127-6 }}</ref> Mali jednu dcéru a jedného syna, technického manažéra Michala Ottlyka (* 1928{{--}}† 2006).<ref name=BLS/> == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia Harvard | Rok = 1944 | Titul = Lekárska ročenka | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Lekárska komora | Strany = 110 }} * {{Citácia Harvard | Heslo = | PriezviskoEditora1 = Ďuranová | MenoEditora1 = Ľudmila | PriezviskoEditora2 = Šourková | MenoEditora2 = Anna | PriezviskoEditora3 = Táborecká | MenoEditora3 = Alena | Rok = 2003 | Titul = [[Lexikón slovenských žien]] | Vydanie = [1.] | Miesto = Martin | Vydavateľ = [[Slovenská národná knižnica]] | Strany = 181-182 | ISBN = 80-89023-30-4 }} * {{Citácia Harvard | Priezvisko = Tkadlečková-Vantuchová | Meno = Jarmila | Rok = 1969 | Titul = Živena - spolok slovenských žien | Vydanie = 1. | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Epocha | Strany = 162 }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ottlyková, Edita}} [[Kategória:Osobnosti z Nového Mesta nad Váhom]] [[Kategória:Slovenskí lekári]] [[Kategória:Slovenskí interní lekári]] [[Kategória:Slovenskí kardiológovia]] [[Kategória:Absolventi Lekárskej fakulty Karlovej univerzity]] [[Kategória:Absolventi Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti SNP]] t2yfsbzy3w5he9n1sr9f76c5jp1kodo 0 741872 8213113 8138117 2026-05-13T10:09:43Z Bakjb 236375 wl 8213113 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Elena Pijáková | Rodné meno = Elena Straková | Popis osoby = školská pedagogická pracovníčka a učiteľka | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1927|3|9}} | Miesto narodenia = [[Stará Bystrica]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1989|8|19|1927|3|9}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] (dnes Slovensko) | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- RRRR{{--}}RRRR --> | Rodičia = Apolónia Straková, rod. Zacharová (1901{{--}}1985)<br>Jozef Straka (1883{{--}}1981) | Príbuzní = | Súrodenci = MUDr. Michal Straka (1923{{--}}2014) | Manžel = [[Vladimír Piják]] | Deti = MUDr. Michal Rastislav Piják (* 1948)<br>Ing. Ľubomír Piják (* 1954) | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Elena Pijáková''', rod. '''Straková''' (* [[9. marec]] [[1927]], [[Stará Bystrica]]{{--}}† [[19. august]] [[1989]], [[Bratislava]]) bola školská pedagogická pracovníčka a [[učiteľ]]ka. Pôsobila ako riaditeľka Pedagogického ústavu v Bratislave (1974{{--}}1988).<ref name="BLS">{{Citácia|kapitola zborník=Pijáková, Elena|titul=Biografický lexikón Slovenska|odkaz na titul=Biografický lexikón Slovenska|zväzok=VII, O{{--}}Q|miesto=Martin|vydavateľ=Slovenská národná knižnica|rok=2020|strany=438|isbn=978-80-8149-127-6|url=https://dikda.snk.sk/view/uuid:c908c599-017b-46ac-9c2a-f6b238db4802?page=uuid:7ead2724-8436-4614-8c94-3da082fca9f7}}</ref> == Život == Narodila sa v rodine Apolónie Strakovej, rod. Zacharovej (1901{{--}}1985) a [[Garbiarstvo|garbiara]] Jozefa Straku (1883{{--}}1981). Mala brata [[lekár]]a [[Interná medicína|internistu]] MUDr. Michala Straku (1923{{--}}2014).<ref name=BLS/> Navštevovala [[Ľudová škola|ľudovú]] a [[Meštianska škola|meštiansku školu]] v [[Čadca|Čadci]] a potom do roku 1958 študovala na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave. V rokoch 1944{{--}}1949 pôsobila ako pomocná učiteľka na ľudových školách na [[Kysuce|Kysuciach]], a to v [[Klubina|Klubine]], [[Nová Bystrica (obec)|Novej Bystrici]] a v rodnej Starej Bystrici. V roku 1950 pracovala ako administratívna pracovníčka [[Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]].<ref name=BLS/> V rokoch 1955{{--}}1958 pôsobila ako tajomníčka pre diaľkové štúdium Vysokej školy pedagogickej a v rokoch 1958{{--}}1962 bola zástupkyňou a [[Riaditeľ školy|riaditeľkou]] osemročnej školy. Od roku 1962 bola riaditeľkou [[Základná škola|základnej deväťročnej školy]]. V rokoch 1974{{--}}1988 zastávala funkciu riaditeľky Pedagogického ústavu v Bratislave.<ref name=BLS/> Bola autorkou menších literárnych útvarov pre deti a odborných článkov. Prispievala do periodík ''Bratislavský učiteľ'', ''[[Jednotná škola]]'', ''Nedeľná pravda'', ''Nová myseľ'', ''Ohník'', ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]'', ''Priateľ'', ''Rodina a škola'', ''Učiteľské noviny'', ''Vychovávateľ'' a do zborníkov z odborných a metodických podujatí. Od roku 1963 bola členkou redakčnej rady časopisu ''Rodina a škola''. Vo svojej práci sa venovala výchovným otázkam pedagogickej praxe v mládežníckych organizáciách, otázkami výchovy detí a vzdelávania učiteľstva.<ref name=BLS/> == Osobný život == Zosobášila sa s [[matematik]]om a [[Vysokoškolský pedagóg|vysokoškolským pedagógom]] [[Vladimír Piják|Vladimírom Pijákom]] (1923{{--}}1998).<ref>{{Citácia | kapitola zborník = Piják, Vladimír | titul = Biografický lexikón Slovenska | odkaz na titul = Biografický lexikón Slovenska | zväzok = VII, O{{--}}Q | miesto = Martin | vydavateľ = Slovenská národná knižnica | rok = 2020 | strany = 437-438 | isbn = 978-80-8149-127-6 }}</ref> Mali synov lekára internistu MUDr. Michala Rastislava Pijáka (* 1948) a elektrotechnického odborníka Ing. Ľubomíra Pijáka (* 1954).<ref name=BLS/> == Vyznamenania == V roku 1968 bola ocenená titulom „vzorná učiteľka“, v roku 1977 jej bolo udelené [[vyznamenanie Za vynikajúcu prácu]] a v roku 1985 získala [[Rad práce]].<ref name=BLS/> == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia | priezvisko = Ďuranová | meno = Ľudmila | priezvisko2 = Šourková | meno2 = Anna | priezvisko3 = Táborecká | meno3 = Alena (eds.) | titul = Lexikón slovenských žien | odkaz na titul = Lexikón slovenských žien | miesto = Martin | vydavateľ = Slovenská národná knižnica | rok = 2003 | strany = 150 | isbn = 80-89023-30-4 }} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Pijáková, Elena}} [[Kategória:Osobnosti zo Starej Bystrice]] [[Kategória:Slovenskí pedagógovia]] [[Kategória:Nositelia vyznamenania Za vynikajúcu prácu]] [[Kategória:Nositelia Radu práce]] 884oxedtl5py9wcl0kh4duy6xcuugcs 8213116 8213113 2026-05-13T10:12:31Z Bakjb 236375 wl 8213116 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Elena Pijáková | Rodné meno = Elena Straková | Popis osoby = školská pedagogická pracovníčka a učiteľka | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1927|3|9}} | Miesto narodenia = [[Stará Bystrica]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1989|8|19|1927|3|9}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] (dnes Slovensko) | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- RRRR{{--}}RRRR --> | Rodičia = Apolónia Straková, rod. Zacharová (1901{{--}}1985)<br>Jozef Straka (1883{{--}}1981) | Príbuzní = | Súrodenci = MUDr. Michal Straka (1923{{--}}2014) | Manžel = [[Vladimír Piják]] | Deti = MUDr. Michal Rastislav Piják (* 1948)<br>Ing. Ľubomír Piják (* 1954) | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Elena Pijáková''', rod. '''Straková''' (* [[9. marec]] [[1927]], [[Stará Bystrica]]{{--}}† [[19. august]] [[1989]], [[Bratislava]]) bola školská pedagogická pracovníčka a [[učiteľ]]ka. Pôsobila ako riaditeľka Pedagogického ústavu v Bratislave (1974{{--}}1988).<ref name="BLS">{{Citácia|kapitola zborník=Pijáková, Elena|titul=Biografický lexikón Slovenska|odkaz na titul=Biografický lexikón Slovenska|zväzok=VII, O{{--}}Q|miesto=Martin|vydavateľ=Slovenská národná knižnica|rok=2020|strany=438|isbn=978-80-8149-127-6|url=https://dikda.snk.sk/view/uuid:c908c599-017b-46ac-9c2a-f6b238db4802?page=uuid:7ead2724-8436-4614-8c94-3da082fca9f7}}</ref> == Život == Narodila sa v rodine Apolónie Strakovej, rod. Zacharovej (1901{{--}}1985) a [[Garbiarstvo|garbiara]] Jozefa Straku (1883{{--}}1981). Mala brata [[lekár]]a [[Interná medicína|internistu]] MUDr. Michala Straku (1923{{--}}2014).<ref name=BLS/> Navštevovala [[Ľudová škola|ľudovú]] a [[Meštianska škola|meštiansku školu]] v [[Čadca|Čadci]] a potom do roku 1958 študovala na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave. V rokoch 1944{{--}}1949 pôsobila ako pomocná učiteľka na ľudových školách na [[Kysuce|Kysuciach]], a to v [[Klubina|Klubine]], [[Nová Bystrica (obec)|Novej Bystrici]] a v rodnej Starej Bystrici. V roku 1950 pracovala ako administratívna pracovníčka [[Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]].<ref name=BLS/> V rokoch 1955{{--}}1958 pôsobila ako tajomníčka pre diaľkové štúdium Vysokej školy pedagogickej a v rokoch 1958{{--}}1962 bola zástupkyňou a [[Riaditeľ školy|riaditeľkou]] osemročnej školy. Od roku 1962 bola riaditeľkou [[Základná škola|základnej deväťročnej školy]]. V rokoch 1974{{--}}1988 zastávala funkciu riaditeľky Pedagogického ústavu v Bratislave.<ref name=BLS/> Bola autorkou menších literárnych útvarov pre deti a odborných článkov. Prispievala do periodík ''Bratislavský učiteľ'', ''[[Jednotná škola]]'', ''Nedeľná pravda'', ''Nová myseľ'', ''Ohník'', ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]'', ''Priateľ'', ''[[Rodina a škola (Slovensko)|Rodina a škola]]'', ''Učiteľské noviny'', ''Vychovávateľ'' a do zborníkov z odborných a metodických podujatí. Od roku 1963 bola členkou redakčnej rady časopisu ''Rodina a škola''. Vo svojej práci sa venovala výchovným otázkam pedagogickej praxe v mládežníckych organizáciách, otázkami výchovy detí a vzdelávania učiteľstva.<ref name=BLS/> == Osobný život == Zosobášila sa s [[matematik]]om a [[Vysokoškolský pedagóg|vysokoškolským pedagógom]] [[Vladimír Piják|Vladimírom Pijákom]] (1923{{--}}1998).<ref>{{Citácia | kapitola zborník = Piják, Vladimír | titul = Biografický lexikón Slovenska | odkaz na titul = Biografický lexikón Slovenska | zväzok = VII, O{{--}}Q | miesto = Martin | vydavateľ = Slovenská národná knižnica | rok = 2020 | strany = 437-438 | isbn = 978-80-8149-127-6 }}</ref> Mali synov lekára internistu MUDr. Michala Rastislava Pijáka (* 1948) a elektrotechnického odborníka Ing. Ľubomíra Pijáka (* 1954).<ref name=BLS/> == Vyznamenania == V roku 1968 bola ocenená titulom „vzorná učiteľka“, v roku 1977 jej bolo udelené [[vyznamenanie Za vynikajúcu prácu]] a v roku 1985 získala [[Rad práce]].<ref name=BLS/> == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia | priezvisko = Ďuranová | meno = Ľudmila | priezvisko2 = Šourková | meno2 = Anna | priezvisko3 = Táborecká | meno3 = Alena (eds.) | titul = Lexikón slovenských žien | odkaz na titul = Lexikón slovenských žien | miesto = Martin | vydavateľ = Slovenská národná knižnica | rok = 2003 | strany = 150 | isbn = 80-89023-30-4 }} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Pijáková, Elena}} [[Kategória:Osobnosti zo Starej Bystrice]] [[Kategória:Slovenskí pedagógovia]] [[Kategória:Nositelia vyznamenania Za vynikajúcu prácu]] [[Kategória:Nositelia Radu práce]] 3rtjf1y2uhx5guer5209pnjx6gx3fi1 0 741950 8212782 8211227 2026-05-12T17:17:54Z Nongbulinqing 13356 obrazok 8212782 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Čchen Po-ta | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = 陳伯達.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = | Poradie = | Úrad = člen [[Stály výbor politbyra ústredného výboru Komunistickej strany Číny|Stáleho výboru Politbyra Komunistickej strany Číny]] | Začiatok obdobia = 1966 | Koniec obdobia = 1970 | Predchodca = | Nástupca = | Prezident = | Predseda = [[Mao Ce-tung]] | Dátum narodenia = [[29. júl]] [[1904]] | Miesto narodenia = [[Chuej-an]], [[Fu-ťien]], ríša [[Čching]] | Dátum úmrtia = {{duv|1989|09|20|1904|07|29}} | Miesto úmrtia = [[Peking]], [[Čína]] | Politická strana = [[Komunistická strana Číny]] | Alma mater = | Profesia = Politik | Národnosť = | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} '''Čchen Po-ta''' ({{vjz|cmn|陈伯达}}, {{pchin-jin|Chén Bódá}}; * [[29. júl|29. júla]] [[1904]], [[Chuej-an]]{{--}}† [[20. september|20. septembra]] [[1989]], [[Peking]]) bol čínsky propagandista, ktorý sa stal hlavným interpretom myšlienok [[Mao Ce-tung]]a. Krátku dobu strávil v pozícii jedného z piatich najmocnejších vodcov modernej [[Čína|Číny]].<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Chen Boda | priezvisko = Editors | meno = Britannica | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/biography/Chen-Boda | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-25 | jazyk = en }}</ref> == Život == === Mladosť a štúdium === Pochádzal z roľníckej rodiny. Vo veku 15 rokov nastúpil na univerzitu Ťi-mej v [[Sia-men]]e, kde dva a pol roka študoval. Potom sa vrátil do rodného Chuej-anu ako učiteľ na základnej škole. Bol veľkým obdivovateľom spisovateľa [[Kuo Mo-žo|Kuo Mo-ža]], v mladosti mu dokonca napísal list týkajúci sa jeho básne ''Bohyne''. V roku 1924 odišiel do [[Šanghaj|Šanghaja]], kde študoval literatúru. Tu sa začal dostávať do kontaktu s [[Komunizmus|komunizmom]] a študoval [[Marxizmus-leninizmus|marxisticko-leninistické teórie]]. O rok neskôr sa vratil späť do Sia-menu. Súčasne v tejto dobe prebiehalo rokovanie o spolupráci medzi [[Kuomintang|Kuomintangom]] a [[Komunistická strana Číny|Komunistickou stranou Číny]], Čchen Po-ta veril v [[Sunjatsen|Sunjatsenove]] [[Tri ľudové princípy]] a preto sa rozhodol vstúpiť do [[Kuomintang|Kuomintangu]].<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 陈伯达 | url = https://baike.baidu.com/item/%E9%99%88%E4%BC%AF%E8%BE%BE | vydavateľ = Baidu Baike | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-25 | jazyk = zh }}</ref> == Pôsobenie v Komunistickej strane == Potom, čo došlo k [[Šanghajský masaker|šanghajskému masakru]], kedy [[Čankajšek]] uskutočnil prevrat a bolo zlikvidovaných mnoho popredných komunistov, sa Čchen Po-ta rozhodol odísť z Kuomintangu a vstúpiť do [[Komunistická strana Číny|Komunistickej strany Číny]]. Bol poslaný do [[Wu-chan]]u, kde sa stal vedúcim propagandistického oddelenia Komunistickej strany. Potom odišiel na štúdiá do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]].<ref name=":1" /> Po návrate späť do rodnej krajiny prijal pozíciu vysokoškolského učiteľa na univerzite v [[Peking]]u. Počas tohto obdobia pôsobil ako agent [[Komunistická strana Číny|komunistickej strany Číny]]. Po vypuknutí druhej [[Druhá čínsko-japonská vojna|čínsko-japonskej vojny]] (1937-1939) odišiel do komunistickej základne v [[Jen-an]]e v severozápadnej [[Čína|Číne]]. Tu na straníckych vysokých školách vyučoval [[marxizmus-leninizmus]].<ref name=":2" /> Tiež sa znovu stretol s [[Čang Wen-tchien]]om, bývalým spolužiakom z [[Moskva|Moskvy]], ktorý ho zoznámil s [[Mao Ce-tung|Mao Ce-tungom]]. Keďže študenti príliš nerozumeli Čchenovmu učiteľskému výkladu, bol presunutý na oddelenie propagandy. Spočiatku Čchen [[Mao Ce-tung|Mao Ce-tunga]] príliš neoslovil, jeho pozornosť si získal až na zasadnutí, kde boli prerokovávané myšlienky [[Sunjatsen|Sunjatsena]]. Ešte v ten večer bol pozvaný Maom, aby sa pripojil na spoločnú večeru, čo sa neskôr ukázalo ako zlomový bod v Čchenovom živote. V Jen-ane čoskoro získal veľmi dobrú reputáciu, samotný Mao počúval každú z jeho prednášok o starej čínskej filozofii. Ich vzťah sa naďalej veľmi zbližoval, dôkazom toho je aj fakt, že v roku 1939 sa Čchen stal námestníkom generálneho tajomníka predsedu vojenskej komisie (túto funkciu zastával Mao). Čchen Po-ta napísal veľa článkov, ktoré boli publikované počas protijaponskej vojny. Potom, čo [[Čankajšek]] vydal svoju knihu ''Osudy Číny'', nariadil [[Mao Ce-tung]] určitý typ protiútoku a poveril Čchen Po-tu a Fan Wen-čaa, aby spísali kritický komentár ku knihe. Táto kritika slúžila aj ako šírenie propagandy mimo strany, bola preložená do angličtiny. V 40. rokoch sa v Jen-ane podieľal na jednotlivých propagandistických kampaniach. Pozícia Čchena sa neustále zvyšovala. Postupne sa vypracovával na vyššie miesta a v roku 1951 začal písať politické pojednania a eseje v ktorej propaguje [[Mao Ce-tung|Mao Ce-tungovu]] teóriu čínskej revolúcie v kombinácii s [[Marxizmus-leninizmus|marxizmom-leninizmom]]. Publikoval aj veľa článkov v časopise [[Žen-min ž'-pao]].<ref name=":2" /> Hoci nebýva spájaný so zahraničnými záležitosťami, v roku 1950 sprevádzal [[Mao Ce-tung|Mao Ce-tunga]] na rokovaní do [[Moskva|Moskvy]], kde bola podpísaná prvá zmluva medzi [[Čína|ČĽR]] a [[Sovietsky zväz|ZSSR]].<ref name=":2" /> Roku 1958 sa stal šéfredaktorom časopisu ''Červená vlajka''.<ref name=":0">{{Citácia knihy | priezvisko = Jian | meno = Guo | priezvisko2 = Song | meno2 = Yongyi | priezvisko3 = Zhou | meno3 = Yuan | titul = Historical Dictionary of the Chinese Cultural Revolution | zväzok = | vydanie = | miesto = Lanham | vydavateľ = The Scarecrow Press | rok = 2006 | isbn = 978-0-8108-5461-1 | edícia = | zväzok edície = | počet strán = 474 | strany = 33{{--}}35 }}</ref> V roku 1966 bol na 11. plenárnom zasadnutí ôsmeho ústredného výboru Komunistickej strany Číny zvolený za [[Stály výbor politbyra ústredného výboru Komunistickej strany Číny|stáleho člena politbyra]].<ref name=":1" /> Potom, čo bola namiesto malej skupiny piatich pre [[Kultúrna revolúcia|kultúrnu revolúciu]] ustanovená nová skupina, stal sa Čchen Po-ta jedným z najbližších spolupracovníkov Maovej manželky [[Ťiang Čching]]. Krátko potom, čo bol dosadený, vydal úvodník s názvom ''Vykoreniť všetkých kravských diablov a hadích duchov'', čo znamenalo odstrániť staré myslenie, starú kultúru a staré zvyky a obyčaje.<ref name=":0" /> Z iniciatívy [[Čou En-laj|Čou En-laja]] vzišla skupinka politikov, ktorí sa snažili zmierniť výstrelky kultúrnej revolúcie a dokonca sa odvážili kritizovať [[Lin Piao|Lin Piaa]], Ťiang Čching a Čchen Po-tu. Po smrti [[Liou Šao-čchi|Liou Šao-čchiho]] si robil Čchen Po-ta nárok na jeho funkcie. V roku 1970 sa konalo zasadnutie pléna ÚV KS Číny, kde sa civilná opozícia rozhodla vyradiť Čchena Po-tu z politického a civilného života.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Bakešová | meno = Ivana | titul = Čína ve XX. století | zväzok = 2 | vydanie = 1 | miesto = Olomouc | vydavateľ = Univerzita Palackého | rok = 2003 | isbn = 80-244-0611-X | edícia = Učebnice | zväzok edície = | počet strán = 218 | strany = }}</ref> == Koniec politickej kariéry == V roku 1970 bol na druhom pléne deviateho ústredného výboru KSČ účastníkom rozkolu medzi [[Mao Ce-tung|Mao Ce-tungom]] a [[Lin Piao|Lin Piaom]]. Čchen tu podporil myšlienky [[Lin Piao|Lin Piaa]]. V auguste sa konalo zasadnutie, na ktorom Mao vydal článok, v ktorom označil Čchen Po-tu za strojcu chaosu v Kultúrnej revolúcii.<ref name=":0" /> Po druhom zasadnutí bola zriadená pracovná skupina na preskúmanie Čchen Po-tu. Po návrate do [[Peking|Pekingu]] bol uväznený v domácom väzení a stratil osobnú slobodu. 18. októbra 1970 bol formálne zadržaný a čakala ho rozsiahla kritika (neskôr bol osemnásťročný trest počítaný od tohto dňa). Oficiálne bol zatknutý až v roku 1976. 20. novembra bol postavený pred súd spolu s [[Gang štyroch|gangom štyroch]]. V roku 1980 bol odsúdený Najvyšším ľudovým súdom na 18 rokov väzenia. Zomrel 20. septembra 1989 na infarkt myokardu.<ref name=":0" /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{preklad|cs|Čchen Po-ta|23158103}} [[Kategória:Úmrtia v 1989]] [[Kategória:Úmrtia 20. septembra]] [[Kategória:Narodenia v 1904]] [[Kategória:Narodenia 29. júla]] [[Kategória:Čínski politici]] [[Kategória:Politici Komunistickej strany Číny]] 2bs6pett8glbk0t1ob3rdwdg5u8yue8 8212824 8212782 2026-05-12T18:05:18Z ~2026-28232-46 294397 8212824 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Čchen Po-ta | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = 陳伯達.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = | Poradie = | Úrad = člen [[Stály výbor politbyra ústredného výboru Komunistickej strany Číny|Stáleho výboru Politbyra Komunistickej strany Číny]] | Začiatok obdobia = 1966 | Koniec obdobia = 1970 | Predchodca = | Nástupca = | Prezident = | Predseda = [[Mao Ce-tung]] | Dátum narodenia = [[29. júl]] [[1904]] | Miesto narodenia = [[Chuej-an]], [[Fu-ťien]], ríša [[Čching]] | Dátum úmrtia = {{duv|1989|09|20|1904|07|29}} | Miesto úmrtia = [[Peking]], [[Čína]] | Politická strana = [[Komunistická strana Číny]] | Alma mater = | Profesia = Politik | Národnosť = | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} '''Čchen Po-ta''' ({{vjz|cmn|陈伯达}}, {{pchin-jin|Chén Bódá}}; * [[29. júl]] [[1904]], [[Chuej-an]]{{--}}† [[20. september]] [[1989]], [[Peking]]) bol čínsky propagandista, ktorý sa stal hlavným interpretom myšlienok [[Mao Ce-tung]]a. Krátku dobu strávil v pozícii jedného z piatich najmocnejších vodcov modernej [[Čína|Číny]].<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Chen Boda | priezvisko = Editors | meno = Britannica | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/biography/Chen-Boda | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-25 | jazyk = en }}</ref> == Život == === Mladosť a štúdium === Pochádzal z roľníckej rodiny. Vo veku 15 rokov nastúpil na univerzitu Ťi-mej v [[Sia-men]]e, kde dva a pol roka študoval. Potom sa vrátil do rodného Chuej-anu ako učiteľ na základnej škole. Bol veľkým obdivovateľom spisovateľa [[Kuo Mo-žo|Kuo Mo-ža]], v mladosti mu dokonca napísal list týkajúci sa jeho básne ''Bohyne''. V roku 1924 odišiel do [[Šanghaj|Šanghaja]], kde študoval literatúru. Tu sa začal dostávať do kontaktu s [[Komunizmus|komunizmom]] a študoval [[Marxizmus-leninizmus|marxisticko-leninistické teórie]]. O rok neskôr sa vratil späť do Sia-menu. Súčasne v tejto dobe prebiehalo rokovanie o spolupráci medzi [[Kuomintang|Kuomintangom]] a [[Komunistická strana Číny|Komunistickou stranou Číny]], Čchen Po-ta veril v [[Sunjatsen|Sunjatsenove]] [[Tri ľudové princípy]] a preto sa rozhodol vstúpiť do [[Kuomintang|Kuomintangu]].<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 陈伯达 | url = https://baike.baidu.com/item/%E9%99%88%E4%BC%AF%E8%BE%BE | vydavateľ = Baidu Baike | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-25 | jazyk = zh }}</ref> == Pôsobenie v Komunistickej strane == Potom, čo došlo k [[Šanghajský masaker|šanghajskému masakru]], kedy [[Čankajšek]] uskutočnil prevrat a bolo zlikvidovaných mnoho popredných komunistov, sa Čchen Po-ta rozhodol odísť z Kuomintangu a vstúpiť do [[Komunistická strana Číny|Komunistickej strany Číny]]. Bol poslaný do [[Wu-chan]]u, kde sa stal vedúcim propagandistického oddelenia Komunistickej strany. Potom odišiel na štúdiá do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]].<ref name=":1" /> Po návrate späť do rodnej krajiny prijal pozíciu vysokoškolského učiteľa na univerzite v [[Peking]]u. Počas tohto obdobia pôsobil ako agent [[Komunistická strana Číny|komunistickej strany Číny]]. Po vypuknutí druhej [[Druhá čínsko-japonská vojna|čínsko-japonskej vojny]] (1937-1939) odišiel do komunistickej základne v [[Jen-an]]e v severozápadnej [[Čína|Číne]]. Tu na straníckych vysokých školách vyučoval [[marxizmus-leninizmus]].<ref name=":2" /> Tiež sa znovu stretol s [[Čang Wen-tchien]]om, bývalým spolužiakom z [[Moskva|Moskvy]], ktorý ho zoznámil s [[Mao Ce-tung|Mao Ce-tungom]]. Keďže študenti príliš nerozumeli Čchenovmu učiteľskému výkladu, bol presunutý na oddelenie propagandy. Spočiatku Čchen [[Mao Ce-tung|Mao Ce-tunga]] príliš neoslovil, jeho pozornosť si získal až na zasadnutí, kde boli prerokovávané myšlienky [[Sunjatsen|Sunjatsena]]. Ešte v ten večer bol pozvaný Maom, aby sa pripojil na spoločnú večeru, čo sa neskôr ukázalo ako zlomový bod v Čchenovom živote. V Jen-ane čoskoro získal veľmi dobrú reputáciu, samotný Mao počúval každú z jeho prednášok o starej čínskej filozofii. Ich vzťah sa naďalej veľmi zbližoval, dôkazom toho je aj fakt, že v roku 1939 sa Čchen stal námestníkom generálneho tajomníka predsedu vojenskej komisie (túto funkciu zastával Mao). Čchen Po-ta napísal veľa článkov, ktoré boli publikované počas protijaponskej vojny. Potom, čo [[Čankajšek]] vydal svoju knihu ''Osudy Číny'', nariadil [[Mao Ce-tung]] určitý typ protiútoku a poveril Čchen Po-tu a Fan Wen-čaa, aby spísali kritický komentár ku knihe. Táto kritika slúžila aj ako šírenie propagandy mimo strany, bola preložená do angličtiny. V 40. rokoch sa v Jen-ane podieľal na jednotlivých propagandistických kampaniach. Pozícia Čchena sa neustále zvyšovala. Postupne sa vypracovával na vyššie miesta a v roku 1951 začal písať politické pojednania a eseje v ktorej propaguje [[Mao Ce-tung|Mao Ce-tungovu]] teóriu čínskej revolúcie v kombinácii s [[Marxizmus-leninizmus|marxizmom-leninizmom]]. Publikoval aj veľa článkov v časopise [[Žen-min ž'-pao]].<ref name=":2" /> Hoci nebýva spájaný so zahraničnými záležitosťami, v roku 1950 sprevádzal [[Mao Ce-tung|Mao Ce-tunga]] na rokovaní do [[Moskva|Moskvy]], kde bola podpísaná prvá zmluva medzi [[Čína|ČĽR]] a [[Sovietsky zväz|ZSSR]].<ref name=":2" /> Roku 1958 sa stal šéfredaktorom časopisu ''Červená vlajka''.<ref name=":0">{{Citácia knihy | priezvisko = Jian | meno = Guo | priezvisko2 = Song | meno2 = Yongyi | priezvisko3 = Zhou | meno3 = Yuan | titul = Historical Dictionary of the Chinese Cultural Revolution | zväzok = | vydanie = | miesto = Lanham | vydavateľ = The Scarecrow Press | rok = 2006 | isbn = 978-0-8108-5461-1 | edícia = | zväzok edície = | počet strán = 474 | strany = 33{{--}}35 }}</ref> V roku 1966 bol na 11. plenárnom zasadnutí ôsmeho ústredného výboru Komunistickej strany Číny zvolený za [[Stály výbor politbyra ústredného výboru Komunistickej strany Číny|stáleho člena politbyra]].<ref name=":1" /> Potom, čo bola namiesto malej skupiny piatich pre [[Kultúrna revolúcia|kultúrnu revolúciu]] ustanovená nová skupina, stal sa Čchen Po-ta jedným z najbližších spolupracovníkov Maovej manželky [[Ťiang Čching]]. Krátko potom, čo bol dosadený, vydal úvodník s názvom ''Vykoreniť všetkých kravských diablov a hadích duchov'', čo znamenalo odstrániť staré myslenie, starú kultúru a staré zvyky a obyčaje.<ref name=":0" /> Z iniciatívy [[Čou En-laj|Čou En-laja]] vzišla skupinka politikov, ktorí sa snažili zmierniť výstrelky kultúrnej revolúcie a dokonca sa odvážili kritizovať [[Lin Piao|Lin Piaa]], Ťiang Čching a Čchen Po-tu. Po smrti [[Liou Šao-čchi|Liou Šao-čchiho]] si robil Čchen Po-ta nárok na jeho funkcie. V roku 1970 sa konalo zasadnutie pléna ÚV KS Číny, kde sa civilná opozícia rozhodla vyradiť Čchena Po-tu z politického a civilného života.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Bakešová | meno = Ivana | titul = Čína ve XX. století | zväzok = 2 | vydanie = 1 | miesto = Olomouc | vydavateľ = Univerzita Palackého | rok = 2003 | isbn = 80-244-0611-X | edícia = Učebnice | zväzok edície = | počet strán = 218 | strany = }}</ref> == Koniec politickej kariéry == V roku 1970 bol na druhom pléne deviateho ústredného výboru KSČ účastníkom rozkolu medzi [[Mao Ce-tung|Mao Ce-tungom]] a [[Lin Piao|Lin Piaom]]. Čchen tu podporil myšlienky [[Lin Piao|Lin Piaa]]. V auguste sa konalo zasadnutie, na ktorom Mao vydal článok, v ktorom označil Čchen Po-tu za strojcu chaosu v Kultúrnej revolúcii.<ref name=":0" /> Po druhom zasadnutí bola zriadená pracovná skupina na preskúmanie Čchen Po-tu. Po návrate do [[Peking|Pekingu]] bol uväznený v domácom väzení a stratil osobnú slobodu. 18. októbra 1970 bol formálne zadržaný a čakala ho rozsiahla kritika (neskôr bol osemnásťročný trest počítaný od tohto dňa). Oficiálne bol zatknutý až v roku 1976. 20. novembra bol postavený pred súd spolu s [[Gang štyroch|gangom štyroch]]. V roku 1980 bol odsúdený Najvyšším ľudovým súdom na 18 rokov väzenia. Zomrel 20. septembra 1989 na infarkt myokardu.<ref name=":0" /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{preklad|cs|Čchen Po-ta|23158103}} [[Kategória:Čínski politici]] [[Kategória:Politici Komunistickej strany Číny]] scpvlrpdhia19csg60rp5a96y9w06xd 8212848 8212824 2026-05-12T18:46:44Z DurMar12 181423 Upravený infobox, wikilink, pridaná kategória, wikilinky 8212848 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Čchen Po-ta | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = 陳伯達.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Čchen Po-ta v roku 1949 | Podpis = | Poradie = | Úrad = člen [[Stály výbor politbyra ústredného výboru Komunistickej strany Číny|Stáleho výboru Politbyra Komunistickej strany Číny]] | Začiatok obdobia = 1966 | Koniec obdobia = 1970 | Predchodca = | Nástupca = | Prezident = | Predseda = [[Mao Ce-tung]] | Dátum narodenia = [[29. júl]] [[1904]] | Miesto narodenia = [[Chuej-an]], [[Fu-ťien (Čína)|Fu-ťien]], ríša [[Čching]] | Dátum úmrtia = {{duv|1989|09|20|1904|07|29}} | Miesto úmrtia = [[Peking]], [[Čína]] | Politická strana = [[Komunistická strana Číny]] | Alma mater = | Profesia = Politik | Národnosť = | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} '''Čchen Po-ta''' ({{vjz|cmn|陈伯达}}, {{pchin-jin|Chén Bódá}}; * [[29. júl]] [[1904]], [[Chuej-an]]{{--}}† [[20. september]] [[1989]], [[Peking]]) bol čínsky [[Propaganda|propagandista]], ktorý sa stal hlavným interpretom myšlienok [[Mao Ce-tung]]a. Krátku dobu strávil v pozícii jedného z piatich najmocnejších vodcov modernej [[Čína|Číny]].<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Chen Boda | priezvisko = Editors | meno = Britannica | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/biography/Chen-Boda | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-25 | jazyk = en }}</ref> == Život == === Mladosť a štúdium === Pochádzal z roľníckej rodiny. Vo veku 15 rokov nastúpil na univerzitu Ťi-mej v [[Sia-men]]e, kde dva a pol roka študoval. Potom sa vrátil do rodného Chuej-anu ako učiteľ na základnej škole. Bol veľkým obdivovateľom spisovateľa [[Kuo Mo-žo|Kuo Mo-ža]], v mladosti mu dokonca napísal list týkajúci sa jeho básne ''Bohyne''. V roku 1924 odišiel do [[Šanghaj|Šanghaja]], kde študoval literatúru. Tu sa začal dostávať do kontaktu s [[Komunizmus|komunizmom]] a študoval [[Marxizmus-leninizmus|marxisticko-leninistické teórie]]. O rok neskôr sa vratil späť do Sia-menu. Súčasne v tejto dobe prebiehalo rokovanie o spolupráci medzi [[Kuomintang|Kuomintangom]] a [[Komunistická strana Číny|Komunistickou stranou Číny]], Čchen Po-ta veril v [[Sunjatsen|Sunjatsenove]] [[Tri ľudové princípy]] a preto sa rozhodol vstúpiť do [[Kuomintang|Kuomintangu]].<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 陈伯达 | url = https://baike.baidu.com/item/%E9%99%88%E4%BC%AF%E8%BE%BE | vydavateľ = Baidu Baike | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-25 | jazyk = zh }}</ref> == Pôsobenie v Komunistickej strane == Potom, čo došlo k [[Šanghajský masaker|šanghajskému masakru]], kedy [[Čankajšek]] uskutočnil prevrat a bolo zlikvidovaných mnoho popredných komunistov, sa Čchen Po-ta rozhodol odísť z Kuomintangu a vstúpiť do [[Komunistická strana Číny|Komunistickej strany Číny]]. Bol poslaný do [[Wu-chan]]u, kde sa stal vedúcim propagandistického oddelenia Komunistickej strany. Potom odišiel na štúdiá do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]].<ref name=":1" /> Po návrate späť do rodnej krajiny prijal pozíciu vysokoškolského učiteľa na univerzite v [[Peking]]u. Počas tohto obdobia pôsobil ako agent [[Komunistická strana Číny|komunistickej strany Číny]]. Po vypuknutí druhej [[Druhá čínsko-japonská vojna|čínsko-japonskej vojny]] (1937{{--}}1939) odišiel do komunistickej základne v [[Jen-an]]e v severozápadnej [[Čína|Číne]]. Tu na straníckych vysokých školách vyučoval [[marxizmus-leninizmus]].<ref name=":2" /> Tiež sa znovu stretol s [[Čang Wen-tchien]]om, bývalým spolužiakom z [[Moskva|Moskvy]], ktorý ho zoznámil s [[Mao Ce-tung|Mao Ce-tungom]]. Keďže študenti príliš nerozumeli Čchenovmu učiteľskému výkladu, bol presunutý na oddelenie propagandy. Spočiatku Čchen [[Mao Ce-tung|Mao Ce-tunga]] príliš neoslovil, jeho pozornosť si získal až na zasadnutí, kde boli prerokovávané myšlienky [[Sunjatsen|Sunjatsena]]. Ešte v ten večer bol pozvaný Maom, aby sa pripojil na spoločnú večeru, čo sa neskôr ukázalo ako zlomový bod v Čchenovom živote. V Jen-ane čoskoro získal veľmi dobrú reputáciu, samotný Mao počúval každú z jeho prednášok o starej čínskej filozofii. Ich vzťah sa naďalej veľmi zbližoval, dôkazom toho je aj fakt, že v roku 1939 sa Čchen stal námestníkom generálneho tajomníka predsedu vojenskej komisie (túto funkciu zastával Mao). Čchen Po-ta napísal veľa článkov, ktoré boli publikované počas protijaponskej vojny. Potom, čo [[Čankajšek]] vydal svoju knihu ''Osudy Číny'', nariadil [[Mao Ce-tung]] určitý typ protiútoku a poveril Čchen Po-tu a Fan Wen-čaa, aby spísali kritický komentár ku knihe. Táto kritika slúžila aj ako šírenie propagandy mimo strany, bola preložená do angličtiny. V 40. rokoch sa v Jen-ane podieľal na jednotlivých propagandistických kampaniach. Pozícia Čchena sa neustále zvyšovala. Postupne sa vypracovával na vyššie miesta a v roku 1951 začal písať politické pojednania a eseje v ktorej propaguje [[Mao Ce-tung|Mao Ce-tungovu]] teóriu čínskej revolúcie v kombinácii s [[Marxizmus-leninizmus|marxizmom-leninizmom]]. Publikoval aj veľa článkov v časopise [[Žen-min ž'-pao]].<ref name=":2" /> Hoci nebýva spájaný so zahraničnými záležitosťami, v roku 1950 sprevádzal [[Mao Ce-tung|Mao Ce-tunga]] na rokovaní do [[Moskva|Moskvy]], kde bola podpísaná prvá zmluva medzi [[Čína|ČĽR]] a [[Sovietsky zväz|ZSSR]].<ref name=":2" /> Roku 1958 sa stal šéfredaktorom časopisu ''Červená vlajka''.<ref name=":0">{{Citácia knihy | priezvisko = Jian | meno = Guo | priezvisko2 = Song | meno2 = Yongyi | priezvisko3 = Zhou | meno3 = Yuan | titul = Historical Dictionary of the Chinese Cultural Revolution | zväzok = | vydanie = | miesto = Lanham | vydavateľ = The Scarecrow Press | rok = 2006 | isbn = 978-0-8108-5461-1 | edícia = | zväzok edície = | počet strán = 474 | strany = 33{{--}}35 }}</ref> V roku 1966 bol na 11. plenárnom zasadnutí ôsmeho ústredného výboru Komunistickej strany Číny zvolený za [[Stály výbor politbyra ústredného výboru Komunistickej strany Číny|stáleho člena politbyra]].<ref name=":1" /> Potom, čo bola namiesto malej skupiny piatich pre [[Veľká proletárska kultúrna revolúcia|kultúrnu revolúciu]] ustanovená nová skupina, stal sa Čchen Po-ta jedným z najbližších spolupracovníkov Maovej manželky [[Ťiang Čching]]. Krátko potom, čo bol dosadený, vydal úvodník s názvom ''Vykoreniť všetkých kravských diablov a hadích duchov'', čo znamenalo odstrániť staré myslenie, starú kultúru a staré zvyky a obyčaje.<ref name=":0" /> Z iniciatívy [[Čou En-laj|Čou En-laja]] vzišla skupinka politikov, ktorí sa snažili zmierniť výstrelky kultúrnej revolúcie a dokonca sa odvážili kritizovať [[Lin Piao|Lin Piaa]], Ťiang Čching a Čchen Po-tu. Po smrti [[Liou Šao-čchi|Liou Šao-čchiho]] si robil Čchen Po-ta nárok na jeho funkcie. V roku 1970 sa konalo zasadnutie pléna ÚV KS Číny, kde sa civilná opozícia rozhodla vyradiť Čchena Po-tu z politického a civilného života.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Bakešová | meno = Ivana | titul = Čína ve XX. století | zväzok = 2 | vydanie = 1 | miesto = Olomouc | vydavateľ = Univerzita Palackého | rok = 2003 | isbn = 80-244-0611-X | edícia = Učebnice | zväzok edície = | počet strán = 218 | strany = }}</ref> == Koniec politickej kariéry == V roku 1970 bol na druhom pléne deviateho ústredného výboru KSČ účastníkom rozkolu medzi [[Mao Ce-tung|Mao Ce-tungom]] a [[Lin Piao|Lin Piaom]]. Čchen tu podporil myšlienky [[Lin Piao|Lin Piaa]]. V auguste sa konalo zasadnutie, na ktorom Mao vydal článok, v ktorom označil Čchen Po-tu za strojcu chaosu v Kultúrnej revolúcii.<ref name=":0" /> Po druhom zasadnutí bola zriadená pracovná skupina na preskúmanie Čchen Po-tu. Po návrate do [[Peking|Pekingu]] bol uväznený v domácom väzení a stratil osobnú slobodu. 18. októbra 1970 bol formálne zadržaný a čakala ho rozsiahla kritika (neskôr bol osemnásťročný trest počítaný od tohto dňa). Oficiálne bol zatknutý až v roku 1976. 20. novembra bol postavený pred súd spolu s [[Gang štyroch|gangom štyroch]]. V roku 1980 bol odsúdený Najvyšším ľudovým súdom na 18 rokov väzenia. Zomrel 20. septembra 1989 na [[infarkt myokardu]].<ref name=":0" /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{preklad|cs|Čchen Po-ta|23158103}} [[Kategória:Čínski politici]] [[Kategória:Politici Komunistickej strany Číny]] [[Kategória:Úmrtia na infarkt myokardu]] mgp82tfvauagqzt4mv20lkrlicc7b6b 0 742404 8212812 8211388 2026-05-12T18:00:27Z Oto Zapletal 135950 added text: "Zimné kúpanie a plávanie detí v otvorenej vode" 8212812 wikitext text/x-wiki '''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu. == Charakteristika == Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = ZEMAN | meno = Václav | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice | vydanie = 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Galén | rok = 2006 | počet strán = 123 | isbn = 80-7262-331-1 | jazyk = cs }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = FUDGE | meno = Jessie | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/) | dátum vydania = 8. február 2016 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref> == Princíp otužovania == Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac. Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že chlad otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> == Zimné kúpanie a plávanie detí v otvorenej vode == Zimné kúpanie a plávanie detí v otvorenej vode je forma otužovania, pri ktorej sa dieťa krátkodobo vystavuje studenej vode, najčastejšie v prírodnom prostredí, napríklad v jazere, rieke alebo mori. Môže ísť o krátke ponorenie, kúpeľ po športovej záťaži alebo pravidelné otužovanie s cieľom zlepšiť toleranciu chladu. U detí je táto aktivita predmetom zvýšenej opatrnosti. Detský organizmus reaguje na chlad odlišne ako organizmus dospelého človeka: deti majú spravidla menšiu svalovú a tukovú hmotu a menej výhodný pomer povrchu tela k telesnej hmotnosti. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = ZEMAN | meno = Václav | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice | vydanie = 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Galén | rok = 2006 | počet strán = 123 | isbn = 80-7262-331-1 | jazyk = cs }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = FUDGE | meno = Jessie | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/) | dátum vydania = 8. február 2016 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref>Z tohto dôvodu strácajú teplo rýchlejšie, majú nižšiu toleranciu chladu a môžu prudšie reagovať na ponorenie do studenej vody. === Fyziologické účinky === Ponorenie do studenej vody pôsobí na organizmus ako silný podnet. Chlad dráždi receptory v koži, vyvoláva zúženie kožných a periférnych ciev a ovplyvňuje činnosť nervového, hormonálneho a imunitného systému. Studená voda môže stimulovať aj blúdivý nerv, čo sa spája so zmenami srdcovej frekvencie. Hydrostatický tlak vody pôsobí na telo zo všetkých strán a podporuje presun krvi smerom k stredu tela. Tento jav sa označuje ako centralizácia krvného obehu. Môže prispievať k zníženiu opuchov po fyzickej záťaži. Pri športovcoch sa studené kúpele využívajú najmä ako forma regenerácie. Zníženie teploty tkanív môže znižovať zápalovú reakciu po intenzívnej fyzickej námahe, tlmiť bolesť svalov a obmedziť sekundárne poškodenie preťažených svalových tkanív. Niektoré výskumy poukazujú aj na zníženie aktivity kreatínkinázy, enzýmu používaného ako ukazovateľ svalového poškodenia. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 }}</ref> === Prínosy === Zimné kúpanie sa u detí uvádza najmä v súvislosti s regeneráciou mladých športovcov po intenzívnom výkone. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 }}</ref> Medzi možné prínosy patria: • zníženie svalovej bolesti po náročnom cvičení, rýchlejšia obnova svalovej sily po záťaži<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 }}</ref>, • zlepšenie znášanlivosti chladu pri postupnom a pravidelnom otužovaní, • podpora krvného obehu v dôsledku reakcie ciev na chlad<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/ | dátum vydania =16. októbra 2024 | dátum prístupu = 2026-05-12 }}</ref>, • pobyt na čerstvom vzduchu a pohyb, ktoré môžu priaznivo vplývať na celkovú kondíciu dieťaťa. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/ | dátum vydania =16. októbra 2024 | dátum prístupu = 2026-05-12 }}</ref> Zimné kúpanie sa často spája aj s podporou imunity. Pri deťoch však treba tieto tvrdenia hodnotiť opatrne. Prínosy môžu závisieť od veku, zdravotného stavu, pravidelnosti, dávkovania chladu a celkového životného štýlu. Odpoveď na otázku, či má zimné kúpanie význam u detí, ktoré nešportujú alebo nepotrebujú regeneráciu po fyzickej záťaži, zostáva menej jednoznačná. Pri deťoch sa viac preferuje otužovanie prostredníctvom takzvaných vzdušných kúpeľov a sprchovaním studenou vodou. === Vek dieťaťa === Neexistuje jednotná všeobecne prijatá veková hranica, od ktorej môžu deti bezpečne začať so zimným kúpaním. Niektoré odporúčania uvádzajú, že deti by nemali začínať pred 5. až 6. rokom života<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/ | dátum vydania =16. októbra 2024 | dátum prístupu = 2026-05-12 }}</ref>, iné odporúčajú väčšiu opatrnosť a posúvajú začiatok až do vyššieho veku, napríklad okolo 6 až 10 rokov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 }}</ref>. Dôležitejší než samotný vek je celkový zdravotný stav, telesná stavba, schopnosť dieťaťa rozumieť pokynom, komunikovať svoje pocity a rešpektovať bezpečnostné pravidlá. Rozhodnutie o začatí zimného kúpania by malo byť individuálne a pri pochybnostiach konzultované s pediatrom. === Odporúčaný postup === Pri deťoch sa odporúča miernejší a postupný prístup než pri dospelých. Otužovanie možno začínať menej intenzívnymi formami, napríklad kratším pobytom vonku v ľahšom oblečení, umývaním časti tela chladnou vodou alebo krátkou studenou sprchou. Prv než začneme so zimným kúpaním v ľadovej vode, je potrebné vytvoriť návyk na pravidelné sprchovanie studenou vodou, tak studenou, akú dieťa znesie, stačí raz denne. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = 12. január 2021 | dátum prístupu = 2026-05-12 }}</ref> Pred vstupom do studenej vody je vhodná krátka rozcvička, napríklad: • ľahký beh alebo poklus, • skákanie na mieste, • krúženie ramenami a bedrami, • drepy alebo polodrepy, • dynamické výpady a pohyby nôh. Rozcvička by mala trvať približne 5 až 10 minút a má telo mierne zahriať, nie nadmerne vyčerpať. Pri samotnom kúpaní sa odporúča začínať veľmi krátkym kontaktom s vodou, najmä pri prvých pokusoch. V odbornom odporúčaní pre otužovanie deti sa za ideálnu považuje voda približne s teplotou 15 °C a čas ponorenia najviac 5 až 10 minút. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 }}</ref> Pri chladnejšej vode má byť čas kratší. Prvé ponorenia môžu trvať len niekoľko až niekoľko desiatok sekúnd. Po výstupe z vody sa má dieťa rýchlo osušiť, prezliecť do suchého oblečenia, obuť si suchú obuv a podľa potreby vypiť teplý nápoj. Dôležitý je aj pobyt v bezpečnom a teplejšom prostredí po kúpaní. === Regenerácia po športovej záťaži === U mladých športovcov sa studené kúpele môžu používať ako jedna z metód regenerácie. Ako vhodný čas sa uvádza približne 30 minút po fyzickej záťaži. Po zimnom kúpeli by sa nemalo hneď pokračovať v náročnom tréningu, pretože výkon svalov môže byť dočasne znížený. Odporúča sa vyhnúť sa intenzívnemu cvičeniu približne 45 minút po ponorení do studenej vody. Pred ďalšou športovou aktivitou je potrebná dôkladná rozcvička. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 }}</ref> === Riziká === Zimné kúpanie detí môže byť spojené s vážnymi rizikami, najmä ak sa vykonáva bez prípravy, bez dohľadu alebo v nevhodných podmienkach. Medzi hlavné riziká patria: •teplotný šok pri náhlom vstupe do veľmi studenej vody<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 }}</ref>, • poruchy dýchania a panická reakcia, • podchladenie pri dlhom pobyte vo vode, • poruchy srdcového rytmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 }}</ref>, • reflexná bradykardia, teda výrazné spomalenie srdcovej frekvencie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 }}</ref>, • mdloba a utopenie, • zhoršenie existujúcich zdravotných ťažkostí. Osobitne nebezpečná je kombinácia náhleho ponorenia, zadržania dychu, studenej vody a nedostatočného dozoru. Riziko sa zvyšuje aj pri silnom prúde, vysokých vlnách, klzkom brehu, zlom počasí alebo nedostupnej pomoci. === Kontraindikácie === Dieťa by nemalo zimné kúpanie absolvovať pri horúčke, akútnej infekcii, výraznej únave alebo celkovom oslabení. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 }}</ref> Opatrnosť alebo lekárska konzultácia je potrebná najmä pri: ochoreniach srdca a vrodených srdcových chybách<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = 12. január 2021 | dátum prístupu = 2026-05-12 }}</ref>, • poruchách krvného obehu, • ochoreniach dýchacích ciest, najmä pri aktívnej alebo zle kontrolovanej astme, • chronických infekciách, • oslabenej imunite, • kožných ochoreniach, otvorených ranách alebo výraznom atopickom ekzéme, • nadmernej citlivosti na chlad, • neurologických alebo iných chronických ochoreniach. Pri akýchkoľvek pochybnostiach by mal vhodnosť zimného kúpania posúdiť lekár, najmä pediater. === Bezpečnostné zásady === Základným pravidlom je, že deti nesmú zimné kúpanie ani zimné plávanie v otvorenej vode vykonávať samy. Vždy je potrebný dozor dospelej osoby, ktorá vie rýchlo zasiahnuť. Medzi odporúčané bezpečnostné zásady patria: • začínať postupne a s krátkym časom pobytu vo vode, • nikdy dieťa do vody nenútiť, • sledovať farbu kože, tras, správanie, dýchanie a schopnosť komunikácie, • prerušiť kúpanie pri nepohode, strachu, bolesti, strate citlivosti prstov, výraznom trasení alebo bledosti, • vyberať pokojné a plytké miesta bez silného prúdu, • mať pripravené suché oblečenie, uterák, obuv a teplý nápoj, • nepodceňovať vietor a teplotu vzduchu, • nevstupovať do vody po chorobe, pri vyčerpaní alebo bez predchádzajúceho zvykania na chlad, • po dlhšej prestávke začínať opäť od miernejších foriem otužovania. Pri zimnom kúpaní detí môžu byť užitočné neoprenové topánky, rukavice alebo čiapka, ktoré znižujú tepelné straty a chránia citlivé časti tela. Zároveň však nemajú vytvárať falošný pocit bezpečia. === Rozdiel medzi kúpaním a zimným plávaním === Pri deťoch je vhodné rozlišovať medzi krátkym zimným kúpaním a zimným plávaním. Zimné kúpanie zvyčajne znamená krátky vstup alebo ponorenie do studenej vody. Zimné plávanie je fyzicky náročnejšie, pretože spája chladový stres s pohybovou záťažou a môže viesť k rýchlejšiemu vyčerpaniu. Pre deti je preto bezpečnejšie začínať krátkym, kontrolovaným kontaktom so studenou vodou. Plávanie v otvorenej studenej vode by malo prichádzať do úvahy iba u starších, zdravých a dobre pripravených detí, za dozoru a v bezpečných podmienkach. === Zhrnutie === Deti môžu za určitých podmienok absolvovať zimné kúpanie a plávanie v otvorenej vode, no nejde o aktivitu vhodnú pre každé dieťa. Najväčší význam sa uvádza pri regenerácii mladých športovcov po intenzívnej záťaži. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 }}</ref>Pri deťoch je potrebné voliť miernejšie postupy než pri dospelých, rešpektovať individuálnu reakciu organizmu a dbať na dôsledný dohľad. Zimné kúpanie môže byť súčasťou otužovania, ale jeho prínosy musia byť vždy porovnané s rizikami. Bezpečnosť, postupnosť, zdravotný stav dieťaťa a prítomnosť zodpovednej dospelej osoby sú rozhodujúce podmienky. == Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu == Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari 1985. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs }}</ref> sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Otužování dětí (1986) | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/ | vydavateľ = Česká televize | periodikum = Archiv ČT24 | dátum_vydania = 1986 | dátum_prístupu = 2026-01-01 | jazyk = cs | poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov. }}</ref>, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností. == Otužovanie detí školského veku na základných školách v rokoch 1990 až 2020 == === Základná škola Jubilejní park Znojmo === O [[Otužovanie|otužovaní]] [[Žiak|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch 2009 až 2015 na internetových médiach publikovaných niekoľko článkov a [[reportáž|reportáži]]. Na tejto [[škola|škole]] v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia [[Otužovanie|otužovania]] [[Žiak|žiakov]] dlhú históriu, začalo ešte v dobe socialistického Československa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> [[Otužovanie]] prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých [[Žiak|žiakov]] druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 [[Stupeň Celzia|°C]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. [[Žiak|žiaci]] sa [[Otužovanie|otužujú]] vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>, [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> == Triatlon a akvatlon == [[Triatlon]] a [[akvatlon]] patria medzi športové disciplíny, pri ktorých sa [[dieťa|deti]] školského veku môžu stretnúť s krátkodobým pôsobením chladnej vody a nepriaznivého [[počasie|počasia]]. Hoci sa tieto podujatia často spájajú s letným obdobím, detské a školské preteky s plávaním v otvorenej vode sa konajú aj na [[jar|jar]] alebo za chladnejšieho [[počasie|počasia]], keď môže byť [[teplota]] vody pomerne nízka. Preto mladí triatlonisti by sa mali, popri tréningoch v bazéne, behu, a jazde na bicykli, aj [[otužovanie|otužovať]], po plávaní v bazéne sa sprchovať studenou vodou, a mali by získavať aj skúsenosti s [[plávanie | plávaním]] v otvorenej vode (v [[jazero|jazere]], [[rybník (vodná plocha)|rybníku]], [[priehradná nádrž|priehrade]] alebo v [[rieka|rieke]]). Príkladom je bratislavský [[akvatlon]] na prírodnom [[kúpalisko|kúpalisku]] [[Veľký Draždiak]], ktorý sa uskutočnil 21. mája 2016. Teplota vody dosahovala približne 17 °C a beh bol vedený okolo [[jazero | jazera]]. Najmladším pretekárom boli ich trate skrátené na polovicu. Napriek studenej vode [[dieťa|deti]] preteky absolvovali bez neoprénov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Ani studená voda bratislavského Draždiaka neodradila najmenších levických pretekárov | url = https://www.leviceonline.sk/spravy/sport/ostatne-sporty/4083-ani-studena-voda-bratislavskeho-drazdiaka-neodradila-najmensich-levickych-pretekarov | dátum_vydania = 22.5.2016 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = sk }}</ref> Ešte horšie poveternostné podmienky sprevádzali školský [[triatlon]] v [[Poděbrady|Poděbradoch]] v roku 2024. Podujatie sa konalo 17. mája za chladného a daždivého počasia, pričom plavecká časť prebiehala v jazere. (Podľa údaja, ktorý bol zverejnený na [[sociálna sieť|sociálnej sieti]] [[Facebook]], mala voda v jazere večer pred konaním triatlonu, 16. mája 2024, teplotu 17 °C.) Organizátori z dôvodu nízkej teploty vody skrátili plaveckú trať na polovicu. Po skrátení plaveckej časti mladší žiaci [[plávanie|plávali]] 30 až 100 m, starší [[žiak (škola)|žiaci]]150 m a žiaci 8. až 9. ročníka spolu so stredoškolákmi 200 m. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = První ročník Školního triatlonu v Poděbradech přinesl nezapomenutelné zážitky! | url = https://www.topsports.cz/novinky/jubilejni-rocnik-skolni-triatlon-podebrady-2024 | dátum_vydania = 24.5.2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Podľa zverejnenej fotodokumentácie účastníci [[plávanie|plávali]] bez neoprénov, veľa chlapcov len v krátkych plavkách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Topsports | meno = | titul = Školní Triatlon Poděbrady 2024 (fotogaléria) | url = https://eu.zonerama.com/Topsports/Album/13089669 | dátum_vydania = 17. 5. 2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Chladnejšie podmienky sa môžu vyskytnúť aj pri podujatiach organizovaných v júni. Pri pretekoch „Triatlon pro všechny“ na Stříbrnom rybníku v [[Hradec Králové |Hradci Králové]] v roku 2013 sa [[dieťa|deti]] zúčastnili plaveckej časti za zamračeného a chladného počasia. Po plávaní v prírodnej vode nasledovala [[cyklistika|cyklistická]] a bežecká časť. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Že je 'Stříbrňák' v červnu ledový? S tím děti neměly problém | url = https://hradecky.denik.cz/zpravy_region/ze-je-stribrnak-v-cervnu-ledovy-s-tim-deti-nemely-problem-20130616.html | dátum_vydania = 16.6.2013 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Ďalším príkladom je žiacky [[triatlon]] v berlínskom Strandbad Tegel, ktorý sa konal 6. septembra 2009 ako záverečné podujatie žiackeho pohára Berlínskej triatlonovej únie. Pretekov sa zúčastnilo 37 [[dieťa|detí]] narodených v rokoch 1996 až 2002, ktoré súťažili za chladného a vlhkého počasia. Najmladšia kategória (vo veku 9 až 11 rokov) absolvovala 100 m plávania, 2,5 km jazdy na [[bicykel|bicykli]] a 400 m [[beh|behu]]. Kvôli predčasnému štartu museli najmladší pretekári [[plávanie]] absolvovať dvakrát.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Schüler-Triathlon zum Saisonende | url = https://btu-info.de/index.php?view=article&id=765:schueler-triathlon-zum-saisonende&catid=13 | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Výrazne nepriaznivé počasie sprevádzalo aj 12. ročník školského [[triatlon|triatlonu]] v [[Drážďany|Drážďanoch]] v roku 2016. Počas podujatia pršalo s intenzitou približne 14 litrov vody na meter štvorcový. Účastníci sa museli vyrovnať s klzkým asfaltom, vodou na [[cyklistika|cyklistickej]] trati, blatom na lesných cestách a mokrými úsekmi bežeckej trate. Organizátori vyzdvihli, že napriek týmto podmienkam mladí pretekári v pretekoch pokračovali a nevzdávali sa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = 12. DRESDNER SCHÜLERTRIATHLON – JUGEND TRAINIERT FÜR OLYMPIA 2016 | url = https://triathlon-dresden.de/2016/06/26/12-dresdner-schuelertriathlon-jugend-trainiert-fuer-olympia-2016-2/ | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Neoprény? Pri plaveckých súťažiach pre [[dieťa|deti]] a [[mládež]] v [[Nemecko|Nemecku]] platí zásada: „Das Tragen von Neoprenanzügen ist nicht gestattet!“ Nosenie neoprénov nie je povolené!<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bundeswettbewerb der Schulen: Jugend trainiert für Olympia & Paralympics - Bundesfinale 2022 – Informationen Sportart Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2022/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2022 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2023 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2023/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF23_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2023 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2024 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2024/HF_2024/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF24_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2024 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2025 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2025/HF_2025/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF25_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref> Pláva sa bez neoprénov. Ak je voda príliš chladná, tak sa plavecká časť buď skráti alebo úplne zruší. Tieto príklady ukazujú, že pri školských a mládežníckych [[triatlon|triatlonoch]] alebo [[akvatlon|akvatlonoch]] môže byť kontakt s chladnou vodou a nepriaznivým počasím súčasťou športovej skúsenosti. Z hľadiska [[otužovanie|otužovania]] však nejde o samostatnú otužileckú aktivitu, ale skôr o sprievodný jav organizovaného športu. Pri takýchto podujatiach je preto dôležité prispôsobiť dĺžku tratí veku [[dieťa | detí]], [[teplota|teplote]] vody, počasiu, výstroju a zdravotnému stavu účastníkov. Medzi bezpečnostné opatrenia patrí dohľad dospelých, možnosť skrátenia alebo úpravy trate, rýchle osušenie a prezlečenie po [[plávanie|plávaní]] a sledovanie príznakov [[hypotermia | podchladenia]]. Príprava mladých triatlonistov školského veku na preteky v chladnom a daždivom počasí vyžaduje špecifický prístup k aklimatizácii na studenú vodu. Pričom postupné [[otužovanie]], vrátane studených spŕch, je kľúčovým nástrojom na zníženie nebezpečného „cold shock“ (teplotného šoku) a zlepšenie adaptácie organizmu. == Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov == V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je [[otužovanie]] pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Česko: === Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. “Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url = https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Nemecko:=== Organizácie ako DLRG využívajú [[otužovanie]] (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a [[disciplína | disciplíny]]. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V [[marec | marci]] 2024 sa do [[jazero | jazera]] Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 [[chlapec | chlapcov]] a jedno [[dievča]] vo veku žiakov základnej školy. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}</ref> Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách. == Súťaže v plážových disciplínach == Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař 23. septembra 2017. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria) | url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album | dátum_vydania = 23. 9. 2017 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> V roku 2018 sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = CHAROUSKOVÁ | meno = Šárka | titul = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín | url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844 | dátum_vydania = 25.9.2018 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí. == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Zdravie]] 3gpuw82yoseqbyns0exu83n7vxeku6m 8212825 8212812 2026-05-12T18:10:16Z Oto Zapletal 135950 /* Zimné kúpanie a plávanie detí v otvorenej vode */ 8212825 wikitext text/x-wiki '''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu. == Charakteristika == Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = ZEMAN | meno = Václav | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice | vydanie = 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Galén | rok = 2006 | počet strán = 123 | isbn = 80-7262-331-1 | jazyk = cs }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = FUDGE | meno = Jessie | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/) | dátum vydania = 8. február 2016 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref> == Princíp otužovania == Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac. Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že chlad otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> == Zimné kúpanie a plávanie detí v otvorenej vode == Zimné kúpanie a plávanie detí v otvorenej vode je forma otužovania, pri ktorej sa dieťa krátkodobo vystavuje studenej vode, najčastejšie v prírodnom prostredí, napríklad v jazere, rieke alebo mori. Môže ísť o krátke ponorenie, kúpeľ po športovej záťaži alebo pravidelné otužovanie s cieľom zlepšiť toleranciu chladu. U detí je táto aktivita predmetom zvýšenej opatrnosti. Detský organizmus reaguje na chlad odlišne ako organizmus dospelého človeka: deti majú spravidla menšiu svalovú a tukovú hmotu a menej výhodný pomer povrchu tela k telesnej hmotnosti. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = ZEMAN | meno = Václav | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice | vydanie = 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Galén | rok = 2006 | počet strán = 123 | isbn = 80-7262-331-1 | jazyk = cs }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = FUDGE | meno = Jessie | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/) | dátum vydania = 8. február 2016 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref>Z tohto dôvodu strácajú teplo rýchlejšie, majú nižšiu toleranciu chladu a môžu prudšie reagovať na ponorenie do studenej vody. === Fyziologické účinky === Ponorenie do studenej vody pôsobí na organizmus ako silný podnet. Chlad dráždi receptory v koži, vyvoláva zúženie kožných a periférnych ciev a ovplyvňuje činnosť nervového, hormonálneho a imunitného systému. Studená voda môže stimulovať aj blúdivý nerv, čo sa spája so zmenami srdcovej frekvencie. Hydrostatický tlak vody pôsobí na telo zo všetkých strán a podporuje presun krvi smerom k stredu tela. Tento jav sa označuje ako centralizácia krvného obehu. Môže prispievať k zníženiu opuchov po fyzickej záťaži. Pri športovcoch sa studené kúpele využívajú najmä ako forma regenerácie. Zníženie teploty tkanív môže znižovať zápalovú reakciu po intenzívnej fyzickej námahe, tlmiť bolesť svalov a obmedziť sekundárne poškodenie preťažených svalových tkanív. Niektoré výskumy poukazujú aj na zníženie aktivity kreatínkinázy, enzýmu používaného ako ukazovateľ svalového poškodenia. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 }}</ref> === Prínosy === Zimné kúpanie sa u detí uvádza najmä v súvislosti s regeneráciou mladých športovcov po intenzívnom výkone. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 }}</ref> Medzi prínosy patria: • zníženie svalovej bolesti po náročnom cvičení, • rýchlejšia obnova svalovej sily po záťaži<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 }}</ref>, • zlepšenie znášanlivosti chladu pri postupnom a pravidelnom otužovaní, • podpora krvného obehu v dôsledku reakcie ciev na chlad<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/ | dátum vydania =16. októbra 2024 | dátum prístupu = 2026-05-12 }}</ref>, • pobyt na čerstvom vzduchu a pohyb, ktoré môžu priaznivo vplývať na celkovú kondíciu dieťaťa. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/ | dátum vydania =16. októbra 2024 | dátum prístupu = 2026-05-12 }}</ref> Zimné kúpanie sa často spája aj s podporou imunity. Pri deťoch však treba tieto tvrdenia hodnotiť opatrne. Prínosy môžu závisieť od veku, zdravotného stavu, pravidelnosti, dávkovania chladu a celkového životného štýlu. Odpoveď na otázku, či má zimné kúpanie význam u detí, ktoré nešportujú alebo nepotrebujú regeneráciu po fyzickej záťaži, zostáva menej jednoznačná. Pri deťoch sa viac preferuje otužovanie prostredníctvom takzvaných vzdušných kúpeľov a sprchovaním studenou vodou. === Vek dieťaťa === Neexistuje jednotná všeobecne prijatá veková hranica, od ktorej môžu deti bezpečne začať so zimným kúpaním. Niektoré odporúčania uvádzajú, že deti by nemali začínať pred 5. až 6. rokom života<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/ | dátum vydania =16. októbra 2024 | dátum prístupu = 2026-05-12 }}</ref>, iné odporúčajú väčšiu opatrnosť a posúvajú začiatok až do vyššieho veku, napríklad okolo 6 až 10 rokov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 }}</ref>. Dôležitejší než samotný vek je celkový zdravotný stav, telesná stavba, schopnosť dieťaťa rozumieť pokynom, komunikovať svoje pocity a rešpektovať bezpečnostné pravidlá. Rozhodnutie o začatí zimného kúpania by malo byť individuálne a pri pochybnostiach konzultované s pediatrom. === Odporúčaný postup === Pri deťoch sa odporúča miernejší a postupný prístup než pri dospelých. Otužovanie možno začínať menej intenzívnymi formami, napríklad kratším pobytom vonku v ľahšom oblečení, umývaním časti tela chladnou vodou alebo krátkou studenou sprchou. Prv než začneme so zimným kúpaním v ľadovej vode, je potrebné vytvoriť návyk na pravidelné sprchovanie studenou vodou, tak studenou, akú dieťa znesie, stačí raz denne. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = 12. január 2021 | dátum prístupu = 2026-05-12 }}</ref> Pred vstupom do studenej vody je vhodná krátka rozcvička, napríklad: • ľahký beh alebo poklus, • skákanie na mieste, • krúženie ramenami a bedrami, • drepy alebo polodrepy, • dynamické výpady a pohyby nôh. Rozcvička by mala trvať približne 5 až 10 minút a má telo mierne zahriať, nie nadmerne vyčerpať. Pri samotnom kúpaní sa odporúča začínať veľmi krátkym kontaktom s vodou, najmä pri prvých pokusoch. V odbornom odporúčaní pre otužovanie deti sa za ideálnu považuje voda približne s teplotou 15 °C a čas ponorenia najviac 5 až 10 minút. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 }}</ref> Pri chladnejšej vode má byť čas kratší. Prvé ponorenia môžu trvať len niekoľko až niekoľko desiatok sekúnd. Po výstupe z vody sa má dieťa rýchlo osušiť, prezliecť do suchého oblečenia, obuť si suchú obuv a podľa potreby vypiť teplý nápoj. Dôležitý je aj pobyt v bezpečnom a teplejšom prostredí po kúpaní. === Regenerácia po športovej záťaži === U mladých športovcov sa studené kúpele môžu používať ako jedna z metód regenerácie. Ako vhodný čas sa uvádza približne 30 minút po fyzickej záťaži. Po zimnom kúpeli by sa nemalo hneď pokračovať v náročnom tréningu, pretože výkon svalov môže byť dočasne znížený. Odporúča sa vyhnúť sa intenzívnemu cvičeniu približne 45 minút po ponorení do studenej vody. Pred ďalšou športovou aktivitou je potrebná dôkladná rozcvička. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 }}</ref> === Riziká === Zimné kúpanie detí môže byť spojené s vážnymi rizikami, najmä ak sa vykonáva bez prípravy, bez dohľadu alebo v nevhodných podmienkach. Medzi hlavné riziká patria: • teplotný šok pri náhlom vstupe do veľmi studenej vody<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 }}</ref>, • poruchy dýchania a panická reakcia, • podchladenie pri dlhom pobyte vo vode, • poruchy srdcového rytmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 }}</ref>, • reflexná bradykardia, teda výrazné spomalenie srdcovej frekvencie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 }}</ref>, • mdloba a utopenie, • zhoršenie existujúcich zdravotných ťažkostí. Osobitne nebezpečná je kombinácia náhleho ponorenia, zadržania dychu, studenej vody a nedostatočného dozoru. Riziko sa zvyšuje aj pri silnom prúde, vysokých vlnách, klzkom brehu, zlom počasí alebo nedostupnej pomoci. === Kontraindikácie === Dieťa by nemalo zimné kúpanie absolvovať pri horúčke, akútnej infekcii, výraznej únave alebo celkovom oslabení. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 }}</ref> Opatrnosť alebo lekárska konzultácia je potrebná najmä pri: • ochoreniach srdca a vrodených srdcových chybách<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = 12. január 2021 | dátum prístupu = 2026-05-12 }}</ref>, • poruchách krvného obehu, • ochoreniach dýchacích ciest, najmä pri aktívnej alebo zle kontrolovanej astme, • chronických infekciách, • oslabenej imunite, • kožných ochoreniach, otvorených ranách alebo výraznom atopickom ekzéme, • nadmernej citlivosti na chlad, • neurologických alebo iných chronických ochoreniach. Pri akýchkoľvek pochybnostiach by mal vhodnosť zimného kúpania posúdiť lekár, najmä pediater. === Bezpečnostné zásady === Základným pravidlom je, že deti nesmú zimné kúpanie ani zimné plávanie v otvorenej vode vykonávať samy. Vždy je potrebný dozor dospelej osoby, ktorá vie rýchlo zasiahnuť. Medzi odporúčané bezpečnostné zásady patria: • začínať postupne a s krátkym časom pobytu vo vode, • nikdy dieťa do vody nenútiť, • sledovať farbu kože, tras, správanie, dýchanie a schopnosť komunikácie, • prerušiť kúpanie pri nepohode, strachu, bolesti, strate citlivosti prstov, výraznom trasení alebo bledosti, • vyberať pokojné a plytké miesta bez silného prúdu, • mať pripravené suché oblečenie, uterák, obuv a teplý nápoj, • nepodceňovať vietor a teplotu vzduchu, • nevstupovať do vody po chorobe, pri vyčerpaní alebo bez predchádzajúceho zvykania na chlad, • po dlhšej prestávke začínať opäť od miernejších foriem otužovania. Pri zimnom kúpaní detí môžu byť užitočné neoprenové topánky, rukavice alebo čiapka, ktoré znižujú tepelné straty a chránia citlivé časti tela. Zároveň však nemajú vytvárať falošný pocit bezpečia. === Rozdiel medzi kúpaním a zimným plávaním === Pri deťoch je vhodné rozlišovať medzi krátkym zimným kúpaním a zimným plávaním. Zimné kúpanie zvyčajne znamená krátky vstup alebo ponorenie do studenej vody. Zimné plávanie je fyzicky náročnejšie, pretože spája chladový stres s pohybovou záťažou a môže viesť k rýchlejšiemu vyčerpaniu. Pre deti je preto bezpečnejšie začínať krátkym, kontrolovaným kontaktom so studenou vodou. Plávanie v otvorenej studenej vode by malo prichádzať do úvahy iba u starších, zdravých a dobre pripravených detí, za dozoru a v bezpečných podmienkach. === Zhrnutie === Deti môžu za určitých podmienok absolvovať zimné kúpanie a plávanie v otvorenej vode, no nejde o aktivitu vhodnú pre každé dieťa. Najväčší význam sa uvádza pri regenerácii mladých športovcov po intenzívnej záťaži. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 }}</ref>Pri deťoch je potrebné voliť miernejšie postupy než pri dospelých, rešpektovať individuálnu reakciu organizmu a dbať na dôsledný dohľad. Zimné kúpanie môže byť súčasťou otužovania, ale jeho prínosy musia byť vždy porovnané s rizikami. Bezpečnosť, postupnosť, zdravotný stav dieťaťa a prítomnosť zodpovednej dospelej osoby sú rozhodujúce podmienky. == Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu == Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari 1985. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs }}</ref> sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Otužování dětí (1986) | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/ | vydavateľ = Česká televize | periodikum = Archiv ČT24 | dátum_vydania = 1986 | dátum_prístupu = 2026-01-01 | jazyk = cs | poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov. }}</ref>, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností. == Otužovanie detí školského veku na základných školách v rokoch 1990 až 2020 == === Základná škola Jubilejní park Znojmo === O [[Otužovanie|otužovaní]] [[Žiak|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch 2009 až 2015 na internetových médiach publikovaných niekoľko článkov a [[reportáž|reportáži]]. Na tejto [[škola|škole]] v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia [[Otužovanie|otužovania]] [[Žiak|žiakov]] dlhú históriu, začalo ešte v dobe socialistického Československa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> [[Otužovanie]] prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých [[Žiak|žiakov]] druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 [[Stupeň Celzia|°C]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. [[Žiak|žiaci]] sa [[Otužovanie|otužujú]] vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>, [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> == Triatlon a akvatlon == [[Triatlon]] a [[akvatlon]] patria medzi športové disciplíny, pri ktorých sa [[dieťa|deti]] školského veku môžu stretnúť s krátkodobým pôsobením chladnej vody a nepriaznivého [[počasie|počasia]]. Hoci sa tieto podujatia často spájajú s letným obdobím, detské a školské preteky s plávaním v otvorenej vode sa konajú aj na [[jar|jar]] alebo za chladnejšieho [[počasie|počasia]], keď môže byť [[teplota]] vody pomerne nízka. Preto mladí triatlonisti by sa mali, popri tréningoch v bazéne, behu, a jazde na bicykli, aj [[otužovanie|otužovať]], po plávaní v bazéne sa sprchovať studenou vodou, a mali by získavať aj skúsenosti s [[plávanie | plávaním]] v otvorenej vode (v [[jazero|jazere]], [[rybník (vodná plocha)|rybníku]], [[priehradná nádrž|priehrade]] alebo v [[rieka|rieke]]). Príkladom je bratislavský [[akvatlon]] na prírodnom [[kúpalisko|kúpalisku]] [[Veľký Draždiak]], ktorý sa uskutočnil 21. mája 2016. Teplota vody dosahovala približne 17 °C a beh bol vedený okolo [[jazero | jazera]]. Najmladším pretekárom boli ich trate skrátené na polovicu. Napriek studenej vode [[dieťa|deti]] preteky absolvovali bez neoprénov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Ani studená voda bratislavského Draždiaka neodradila najmenších levických pretekárov | url = https://www.leviceonline.sk/spravy/sport/ostatne-sporty/4083-ani-studena-voda-bratislavskeho-drazdiaka-neodradila-najmensich-levickych-pretekarov | dátum_vydania = 22.5.2016 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = sk }}</ref> Ešte horšie poveternostné podmienky sprevádzali školský [[triatlon]] v [[Poděbrady|Poděbradoch]] v roku 2024. Podujatie sa konalo 17. mája za chladného a daždivého počasia, pričom plavecká časť prebiehala v jazere. (Podľa údaja, ktorý bol zverejnený na [[sociálna sieť|sociálnej sieti]] [[Facebook]], mala voda v jazere večer pred konaním triatlonu, 16. mája 2024, teplotu 17 °C.) Organizátori z dôvodu nízkej teploty vody skrátili plaveckú trať na polovicu. Po skrátení plaveckej časti mladší žiaci [[plávanie|plávali]] 30 až 100 m, starší [[žiak (škola)|žiaci]]150 m a žiaci 8. až 9. ročníka spolu so stredoškolákmi 200 m. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = První ročník Školního triatlonu v Poděbradech přinesl nezapomenutelné zážitky! | url = https://www.topsports.cz/novinky/jubilejni-rocnik-skolni-triatlon-podebrady-2024 | dátum_vydania = 24.5.2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Podľa zverejnenej fotodokumentácie účastníci [[plávanie|plávali]] bez neoprénov, veľa chlapcov len v krátkych plavkách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Topsports | meno = | titul = Školní Triatlon Poděbrady 2024 (fotogaléria) | url = https://eu.zonerama.com/Topsports/Album/13089669 | dátum_vydania = 17. 5. 2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Chladnejšie podmienky sa môžu vyskytnúť aj pri podujatiach organizovaných v júni. Pri pretekoch „Triatlon pro všechny“ na Stříbrnom rybníku v [[Hradec Králové |Hradci Králové]] v roku 2013 sa [[dieťa|deti]] zúčastnili plaveckej časti za zamračeného a chladného počasia. Po plávaní v prírodnej vode nasledovala [[cyklistika|cyklistická]] a bežecká časť. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Že je 'Stříbrňák' v červnu ledový? S tím děti neměly problém | url = https://hradecky.denik.cz/zpravy_region/ze-je-stribrnak-v-cervnu-ledovy-s-tim-deti-nemely-problem-20130616.html | dátum_vydania = 16.6.2013 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Ďalším príkladom je žiacky [[triatlon]] v berlínskom Strandbad Tegel, ktorý sa konal 6. septembra 2009 ako záverečné podujatie žiackeho pohára Berlínskej triatlonovej únie. Pretekov sa zúčastnilo 37 [[dieťa|detí]] narodených v rokoch 1996 až 2002, ktoré súťažili za chladného a vlhkého počasia. Najmladšia kategória (vo veku 9 až 11 rokov) absolvovala 100 m plávania, 2,5 km jazdy na [[bicykel|bicykli]] a 400 m [[beh|behu]]. Kvôli predčasnému štartu museli najmladší pretekári [[plávanie]] absolvovať dvakrát.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Schüler-Triathlon zum Saisonende | url = https://btu-info.de/index.php?view=article&id=765:schueler-triathlon-zum-saisonende&catid=13 | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Výrazne nepriaznivé počasie sprevádzalo aj 12. ročník školského [[triatlon|triatlonu]] v [[Drážďany|Drážďanoch]] v roku 2016. Počas podujatia pršalo s intenzitou približne 14 litrov vody na meter štvorcový. Účastníci sa museli vyrovnať s klzkým asfaltom, vodou na [[cyklistika|cyklistickej]] trati, blatom na lesných cestách a mokrými úsekmi bežeckej trate. Organizátori vyzdvihli, že napriek týmto podmienkam mladí pretekári v pretekoch pokračovali a nevzdávali sa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = 12. DRESDNER SCHÜLERTRIATHLON – JUGEND TRAINIERT FÜR OLYMPIA 2016 | url = https://triathlon-dresden.de/2016/06/26/12-dresdner-schuelertriathlon-jugend-trainiert-fuer-olympia-2016-2/ | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Neoprény? Pri plaveckých súťažiach pre [[dieťa|deti]] a [[mládež]] v [[Nemecko|Nemecku]] platí zásada: „Das Tragen von Neoprenanzügen ist nicht gestattet!“ Nosenie neoprénov nie je povolené!<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bundeswettbewerb der Schulen: Jugend trainiert für Olympia & Paralympics - Bundesfinale 2022 – Informationen Sportart Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2022/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2022 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2023 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2023/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF23_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2023 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2024 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2024/HF_2024/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF24_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2024 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2025 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2025/HF_2025/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF25_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref> Pláva sa bez neoprénov. Ak je voda príliš chladná, tak sa plavecká časť buď skráti alebo úplne zruší. Tieto príklady ukazujú, že pri školských a mládežníckych [[triatlon|triatlonoch]] alebo [[akvatlon|akvatlonoch]] môže byť kontakt s chladnou vodou a nepriaznivým počasím súčasťou športovej skúsenosti. Z hľadiska [[otužovanie|otužovania]] však nejde o samostatnú otužileckú aktivitu, ale skôr o sprievodný jav organizovaného športu. Pri takýchto podujatiach je preto dôležité prispôsobiť dĺžku tratí veku [[dieťa | detí]], [[teplota|teplote]] vody, počasiu, výstroju a zdravotnému stavu účastníkov. Medzi bezpečnostné opatrenia patrí dohľad dospelých, možnosť skrátenia alebo úpravy trate, rýchle osušenie a prezlečenie po [[plávanie|plávaní]] a sledovanie príznakov [[hypotermia | podchladenia]]. Príprava mladých triatlonistov školského veku na preteky v chladnom a daždivom počasí vyžaduje špecifický prístup k aklimatizácii na studenú vodu. Pričom postupné [[otužovanie]], vrátane studených spŕch, je kľúčovým nástrojom na zníženie nebezpečného „cold shock“ (teplotného šoku) a zlepšenie adaptácie organizmu. == Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov == V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je [[otužovanie]] pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Česko: === Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. “Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url = https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Nemecko:=== Organizácie ako DLRG využívajú [[otužovanie]] (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a [[disciplína | disciplíny]]. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V [[marec | marci]] 2024 sa do [[jazero | jazera]] Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 [[chlapec | chlapcov]] a jedno [[dievča]] vo veku žiakov základnej školy. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}</ref> Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách. == Súťaže v plážových disciplínach == Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař 23. septembra 2017. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria) | url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album | dátum_vydania = 23. 9. 2017 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> V roku 2018 sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = CHAROUSKOVÁ | meno = Šárka | titul = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín | url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844 | dátum_vydania = 25.9.2018 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí. == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Zdravie]] tjulrhk64t3kmaxq5segpnmuk6wz2zd 8212841 8212825 2026-05-12T18:30:15Z Oto Zapletal 135950 Úprava odkazov na zdroje. 8212841 wikitext text/x-wiki '''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu. == Charakteristika == Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = ZEMAN | meno = Václav | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice | vydanie = 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Galén | rok = 2006 | počet strán = 123 | isbn = 80-7262-331-1 | jazyk = cs }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = FUDGE | meno = Jessie | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/) | dátum vydania = 8. február 2016 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref> == Princíp otužovania == Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac. Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že chlad otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> == Zimné kúpanie a plávanie detí v otvorenej vode == Zimné kúpanie a plávanie detí v otvorenej vode je forma otužovania, pri ktorej sa dieťa krátkodobo vystavuje studenej vode, najčastejšie v prírodnom prostredí, napríklad v jazere, rieke alebo mori. Môže ísť o krátke ponorenie, kúpeľ po športovej záťaži alebo pravidelné otužovanie s cieľom zlepšiť toleranciu chladu. U detí je táto aktivita predmetom zvýšenej opatrnosti. Detský organizmus reaguje na chlad odlišne ako organizmus dospelého človeka: deti majú spravidla menšiu svalovú a tukovú hmotu a menej výhodný pomer povrchu tela k telesnej hmotnosti. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = ZEMAN | meno = Václav | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice | vydanie = 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Galén | rok = 2006 | počet strán = 123 | isbn = 80-7262-331-1 | jazyk = cs }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = FUDGE | meno = Jessie | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/) | dátum vydania = 8. február 2016 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref>Z tohto dôvodu strácajú teplo rýchlejšie, majú nižšiu toleranciu chladu a môžu prudšie reagovať na ponorenie do studenej vody. === Fyziologické účinky === Ponorenie do studenej vody pôsobí na organizmus ako silný podnet. Chlad dráždi receptory v koži, vyvoláva zúženie kožných a periférnych ciev a ovplyvňuje činnosť nervového, hormonálneho a imunitného systému. Studená voda môže stimulovať aj blúdivý nerv, čo sa spája so zmenami srdcovej frekvencie. Hydrostatický tlak vody pôsobí na telo zo všetkých strán a podporuje presun krvi smerom k stredu tela. Tento jav sa označuje ako centralizácia krvného obehu. Môže prispievať k zníženiu opuchov po fyzickej záťaži. Pri športovcoch sa studené kúpele využívajú najmä ako forma regenerácie. Zníženie teploty tkanív môže znižovať zápalovú reakciu po intenzívnej fyzickej námahe, tlmiť bolesť svalov a obmedziť sekundárne poškodenie preťažených svalových tkanív. Niektoré výskumy poukazujú aj na zníženie aktivity kreatínkinázy, enzýmu používaného ako ukazovateľ svalového poškodenia. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref> === Prínosy === Zimné kúpanie sa u detí uvádza najmä v súvislosti s regeneráciou mladých športovcov po intenzívnom výkone. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref> Medzi prínosy patria: • zníženie svalovej bolesti po náročnom cvičení, • rýchlejšia obnova svalovej sily po záťaži<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • zlepšenie znášanlivosti chladu pri postupnom a pravidelnom otužovaní, • podpora krvného obehu v dôsledku reakcie ciev na chlad<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/ | dátum vydania =16. októbra 2024 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • pobyt na čerstvom vzduchu a pohyb, ktoré môžu priaznivo vplývať na celkovú kondíciu dieťaťa. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/ | dátum vydania =16. októbra 2024 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref> Zimné kúpanie sa často spája aj s podporou imunity. Pri deťoch však treba tieto tvrdenia hodnotiť opatrne. Prínosy môžu závisieť od veku, zdravotného stavu, pravidelnosti, dávkovania chladu a celkového životného štýlu. Odpoveď na otázku, či má zimné kúpanie význam u detí, ktoré nešportujú alebo nepotrebujú regeneráciu po fyzickej záťaži, zostáva menej jednoznačná. Pri deťoch sa viac preferuje otužovanie prostredníctvom takzvaných vzdušných kúpeľov a sprchovaním studenou vodou. === Vek dieťaťa === Neexistuje jednotná všeobecne prijatá veková hranica, od ktorej môžu deti bezpečne začať so zimným kúpaním. Niektoré odporúčania uvádzajú, že deti by nemali začínať pred 5. až 6. rokom života<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/ | dátum vydania =16. októbra 2024 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, iné odporúčajú väčšiu opatrnosť a posúvajú začiatok až do vyššieho veku, napríklad okolo 6 až 10 rokov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>. Dôležitejší než samotný vek je celkový zdravotný stav, telesná stavba, schopnosť dieťaťa rozumieť pokynom, komunikovať svoje pocity a rešpektovať bezpečnostné pravidlá. Rozhodnutie o začatí zimného kúpania by malo byť individuálne a pri pochybnostiach konzultované s pediatrom. === Odporúčaný postup === Pri deťoch sa odporúča miernejší a postupný prístup než pri dospelých. Otužovanie možno začínať menej intenzívnymi formami, napríklad kratším pobytom vonku v ľahšom oblečení, umývaním časti tela chladnou vodou alebo krátkou studenou sprchou. Prv než začneme so zimným kúpaním v ľadovej vode, je potrebné vytvoriť návyk na pravidelné sprchovanie studenou vodou, tak studenou, akú dieťa znesie, stačí raz denne. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = 12. január 2021 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs }}</ref> Pred vstupom do studenej vody je vhodná krátka rozcvička, napríklad: • ľahký beh alebo poklus, • skákanie na mieste, • krúženie ramenami a bedrami, • drepy alebo polodrepy, • dynamické výpady a pohyby nôh. Rozcvička by mala trvať približne 5 až 10 minút a má telo mierne zahriať, nie nadmerne vyčerpať. Pri samotnom kúpaní sa odporúča začínať veľmi krátkym kontaktom s vodou, najmä pri prvých pokusoch. V odbornom odporúčaní pre otužovanie deti sa za ideálnu považuje voda približne s teplotou 15 °C a čas ponorenia najviac 5 až 10 minút. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref> Pri chladnejšej vode má byť čas kratší. Prvé ponorenia môžu trvať len niekoľko až niekoľko desiatok sekúnd. Po výstupe z vody sa má dieťa rýchlo osušiť, prezliecť do suchého oblečenia, obuť si suchú obuv a podľa potreby vypiť teplý nápoj. Dôležitý je aj pobyt v bezpečnom a teplejšom prostredí po kúpaní. === Regenerácia po športovej záťaži === U mladých športovcov sa studené kúpele môžu používať ako jedna z metód regenerácie. Ako vhodný čas sa uvádza približne 30 minút po fyzickej záťaži. Po zimnom kúpeli by sa nemalo hneď pokračovať v náročnom tréningu, pretože výkon svalov môže byť dočasne znížený. Odporúča sa vyhnúť sa intenzívnemu cvičeniu približne 45 minút po ponorení do studenej vody. Pred ďalšou športovou aktivitou je potrebná dôkladná rozcvička. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref> === Riziká === Zimné kúpanie detí môže byť spojené s vážnymi rizikami, najmä ak sa vykonáva bez prípravy, bez dohľadu alebo v nevhodných podmienkach. Medzi hlavné riziká patria: • teplotný šok pri náhlom vstupe do veľmi studenej vody<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • poruchy dýchania a panická reakcia, • podchladenie pri dlhom pobyte vo vode, • poruchy srdcového rytmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • reflexná bradykardia, teda výrazné spomalenie srdcovej frekvencie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • mdloba a utopenie, • zhoršenie existujúcich zdravotných ťažkostí. Osobitne nebezpečná je kombinácia náhleho ponorenia, zadržania dychu, studenej vody a nedostatočného dozoru. Riziko sa zvyšuje aj pri silnom prúde, vysokých vlnách, klzkom brehu, zlom počasí alebo nedostupnej pomoci. === Kontraindikácie === Dieťa by nemalo zimné kúpanie absolvovať pri horúčke, akútnej infekcii, výraznej únave alebo celkovom oslabení. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref> Opatrnosť alebo lekárska konzultácia je potrebná najmä pri: • ochoreniach srdca a vrodených srdcových chybách<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = 12. január 2021 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs}}</ref>, • poruchách krvného obehu, • ochoreniach dýchacích ciest, najmä pri aktívnej alebo zle kontrolovanej astme, • chronických infekciách, • oslabenej imunite, • kožných ochoreniach, otvorených ranách alebo výraznom atopickom ekzéme, • nadmernej citlivosti na chlad, • neurologických alebo iných chronických ochoreniach. Pri akýchkoľvek pochybnostiach by mal vhodnosť zimného kúpania posúdiť lekár, najmä pediater. === Bezpečnostné zásady === Základným pravidlom je, že deti nesmú zimné kúpanie ani zimné plávanie v otvorenej vode vykonávať samy. Vždy je potrebný dozor dospelej osoby, ktorá vie rýchlo zasiahnuť. Medzi odporúčané bezpečnostné zásady patria: • začínať postupne a s krátkym časom pobytu vo vode, • nikdy dieťa do vody nenútiť, • sledovať farbu kože, tras, správanie, dýchanie a schopnosť komunikácie, • prerušiť kúpanie pri nepohode, strachu, bolesti, strate citlivosti prstov, výraznom trasení alebo bledosti, • vyberať pokojné a plytké miesta bez silného prúdu, • mať pripravené suché oblečenie, uterák, obuv a teplý nápoj, • nepodceňovať vietor a teplotu vzduchu, • nevstupovať do vody po chorobe, pri vyčerpaní alebo bez predchádzajúceho zvykania na chlad, • po dlhšej prestávke začínať opäť od miernejších foriem otužovania. Pri zimnom kúpaní detí môžu byť užitočné neoprenové topánky, rukavice alebo čiapka, ktoré znižujú tepelné straty a chránia citlivé časti tela. Zároveň však nemajú vytvárať falošný pocit bezpečia. === Rozdiel medzi kúpaním a zimným plávaním === Pri deťoch je vhodné rozlišovať medzi krátkym zimným kúpaním a zimným plávaním. Zimné kúpanie zvyčajne znamená krátky vstup alebo ponorenie do studenej vody. Zimné plávanie je fyzicky náročnejšie, pretože spája chladový stres s pohybovou záťažou a môže viesť k rýchlejšiemu vyčerpaniu. Pre deti je preto bezpečnejšie začínať krátkym, kontrolovaným kontaktom so studenou vodou. Plávanie v otvorenej studenej vode by malo prichádzať do úvahy iba u starších, zdravých a dobre pripravených detí, za dozoru a v bezpečných podmienkach. === Zhrnutie === Deti môžu za určitých podmienok absolvovať zimné kúpanie a plávanie v otvorenej vode, no nejde o aktivitu vhodnú pre každé dieťa. Najväčší význam sa uvádza pri regenerácii mladých športovcov po intenzívnej záťaži. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref>Pri deťoch je potrebné voliť miernejšie postupy než pri dospelých, rešpektovať individuálnu reakciu organizmu a dbať na dôsledný dohľad. Zimné kúpanie môže byť súčasťou otužovania, ale jeho prínosy musia byť vždy porovnané s rizikami. Bezpečnosť, postupnosť, zdravotný stav dieťaťa a prítomnosť zodpovednej dospelej osoby sú rozhodujúce podmienky. == Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu == Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari 1985. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs }}</ref> sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Otužování dětí (1986) | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/ | vydavateľ = Česká televize | periodikum = Archiv ČT24 | dátum_vydania = 1986 | dátum_prístupu = 2026-01-01 | jazyk = cs | poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov. }}</ref>, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností. == Otužovanie detí školského veku na základných školách v rokoch 1990 až 2020 == === Základná škola Jubilejní park Znojmo === O [[Otužovanie|otužovaní]] [[Žiak|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch 2009 až 2015 na internetových médiach publikovaných niekoľko článkov a [[reportáž|reportáži]]. Na tejto [[škola|škole]] v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia [[Otužovanie|otužovania]] [[Žiak|žiakov]] dlhú históriu, začalo ešte v dobe socialistického Československa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> [[Otužovanie]] prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých [[Žiak|žiakov]] druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 [[Stupeň Celzia|°C]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. [[Žiak|žiaci]] sa [[Otužovanie|otužujú]] vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>, [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> == Triatlon a akvatlon == [[Triatlon]] a [[akvatlon]] patria medzi športové disciplíny, pri ktorých sa [[dieťa|deti]] školského veku môžu stretnúť s krátkodobým pôsobením chladnej vody a nepriaznivého [[počasie|počasia]]. Hoci sa tieto podujatia často spájajú s letným obdobím, detské a školské preteky s plávaním v otvorenej vode sa konajú aj na [[jar|jar]] alebo za chladnejšieho [[počasie|počasia]], keď môže byť [[teplota]] vody pomerne nízka. Preto mladí triatlonisti by sa mali, popri tréningoch v bazéne, behu, a jazde na bicykli, aj [[otužovanie|otužovať]], po plávaní v bazéne sa sprchovať studenou vodou, a mali by získavať aj skúsenosti s [[plávanie | plávaním]] v otvorenej vode (v [[jazero|jazere]], [[rybník (vodná plocha)|rybníku]], [[priehradná nádrž|priehrade]] alebo v [[rieka|rieke]]). Príkladom je bratislavský [[akvatlon]] na prírodnom [[kúpalisko|kúpalisku]] [[Veľký Draždiak]], ktorý sa uskutočnil 21. mája 2016. Teplota vody dosahovala približne 17 °C a beh bol vedený okolo [[jazero | jazera]]. Najmladším pretekárom boli ich trate skrátené na polovicu. Napriek studenej vode [[dieťa|deti]] preteky absolvovali bez neoprénov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Ani studená voda bratislavského Draždiaka neodradila najmenších levických pretekárov | url = https://www.leviceonline.sk/spravy/sport/ostatne-sporty/4083-ani-studena-voda-bratislavskeho-drazdiaka-neodradila-najmensich-levickych-pretekarov | dátum_vydania = 22.5.2016 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = sk }}</ref> Ešte horšie poveternostné podmienky sprevádzali školský [[triatlon]] v [[Poděbrady|Poděbradoch]] v roku 2024. Podujatie sa konalo 17. mája za chladného a daždivého počasia, pričom plavecká časť prebiehala v jazere. (Podľa údaja, ktorý bol zverejnený na [[sociálna sieť|sociálnej sieti]] [[Facebook]], mala voda v jazere večer pred konaním triatlonu, 16. mája 2024, teplotu 17 °C.) Organizátori z dôvodu nízkej teploty vody skrátili plaveckú trať na polovicu. Po skrátení plaveckej časti mladší žiaci [[plávanie|plávali]] 30 až 100 m, starší [[žiak (škola)|žiaci]]150 m a žiaci 8. až 9. ročníka spolu so stredoškolákmi 200 m. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = První ročník Školního triatlonu v Poděbradech přinesl nezapomenutelné zážitky! | url = https://www.topsports.cz/novinky/jubilejni-rocnik-skolni-triatlon-podebrady-2024 | dátum_vydania = 24.5.2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Podľa zverejnenej fotodokumentácie účastníci [[plávanie|plávali]] bez neoprénov, veľa chlapcov len v krátkych plavkách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Topsports | meno = | titul = Školní Triatlon Poděbrady 2024 (fotogaléria) | url = https://eu.zonerama.com/Topsports/Album/13089669 | dátum_vydania = 17. 5. 2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Chladnejšie podmienky sa môžu vyskytnúť aj pri podujatiach organizovaných v júni. Pri pretekoch „Triatlon pro všechny“ na Stříbrnom rybníku v [[Hradec Králové |Hradci Králové]] v roku 2013 sa [[dieťa|deti]] zúčastnili plaveckej časti za zamračeného a chladného počasia. Po plávaní v prírodnej vode nasledovala [[cyklistika|cyklistická]] a bežecká časť. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Že je 'Stříbrňák' v červnu ledový? S tím děti neměly problém | url = https://hradecky.denik.cz/zpravy_region/ze-je-stribrnak-v-cervnu-ledovy-s-tim-deti-nemely-problem-20130616.html | dátum_vydania = 16.6.2013 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Ďalším príkladom je žiacky [[triatlon]] v berlínskom Strandbad Tegel, ktorý sa konal 6. septembra 2009 ako záverečné podujatie žiackeho pohára Berlínskej triatlonovej únie. Pretekov sa zúčastnilo 37 [[dieťa|detí]] narodených v rokoch 1996 až 2002, ktoré súťažili za chladného a vlhkého počasia. Najmladšia kategória (vo veku 9 až 11 rokov) absolvovala 100 m plávania, 2,5 km jazdy na [[bicykel|bicykli]] a 400 m [[beh|behu]]. Kvôli predčasnému štartu museli najmladší pretekári [[plávanie]] absolvovať dvakrát.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Schüler-Triathlon zum Saisonende | url = https://btu-info.de/index.php?view=article&id=765:schueler-triathlon-zum-saisonende&catid=13 | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Výrazne nepriaznivé počasie sprevádzalo aj 12. ročník školského [[triatlon|triatlonu]] v [[Drážďany|Drážďanoch]] v roku 2016. Počas podujatia pršalo s intenzitou približne 14 litrov vody na meter štvorcový. Účastníci sa museli vyrovnať s klzkým asfaltom, vodou na [[cyklistika|cyklistickej]] trati, blatom na lesných cestách a mokrými úsekmi bežeckej trate. Organizátori vyzdvihli, že napriek týmto podmienkam mladí pretekári v pretekoch pokračovali a nevzdávali sa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = 12. DRESDNER SCHÜLERTRIATHLON – JUGEND TRAINIERT FÜR OLYMPIA 2016 | url = https://triathlon-dresden.de/2016/06/26/12-dresdner-schuelertriathlon-jugend-trainiert-fuer-olympia-2016-2/ | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Neoprény? Pri plaveckých súťažiach pre [[dieťa|deti]] a [[mládež]] v [[Nemecko|Nemecku]] platí zásada: „Das Tragen von Neoprenanzügen ist nicht gestattet!“ Nosenie neoprénov nie je povolené!<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bundeswettbewerb der Schulen: Jugend trainiert für Olympia & Paralympics - Bundesfinale 2022 – Informationen Sportart Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2022/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2022 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2023 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2023/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF23_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2023 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2024 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2024/HF_2024/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF24_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2024 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2025 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2025/HF_2025/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF25_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref> Pláva sa bez neoprénov. Ak je voda príliš chladná, tak sa plavecká časť buď skráti alebo úplne zruší. Tieto príklady ukazujú, že pri školských a mládežníckych [[triatlon|triatlonoch]] alebo [[akvatlon|akvatlonoch]] môže byť kontakt s chladnou vodou a nepriaznivým počasím súčasťou športovej skúsenosti. Z hľadiska [[otužovanie|otužovania]] však nejde o samostatnú otužileckú aktivitu, ale skôr o sprievodný jav organizovaného športu. Pri takýchto podujatiach je preto dôležité prispôsobiť dĺžku tratí veku [[dieťa | detí]], [[teplota|teplote]] vody, počasiu, výstroju a zdravotnému stavu účastníkov. Medzi bezpečnostné opatrenia patrí dohľad dospelých, možnosť skrátenia alebo úpravy trate, rýchle osušenie a prezlečenie po [[plávanie|plávaní]] a sledovanie príznakov [[hypotermia | podchladenia]]. Príprava mladých triatlonistov školského veku na preteky v chladnom a daždivom počasí vyžaduje špecifický prístup k aklimatizácii na studenú vodu. Pričom postupné [[otužovanie]], vrátane studených spŕch, je kľúčovým nástrojom na zníženie nebezpečného „cold shock“ (teplotného šoku) a zlepšenie adaptácie organizmu. == Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov == V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je [[otužovanie]] pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Česko: === Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. “Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url = https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Nemecko:=== Organizácie ako DLRG využívajú [[otužovanie]] (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a [[disciplína | disciplíny]]. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V [[marec | marci]] 2024 sa do [[jazero | jazera]] Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 [[chlapec | chlapcov]] a jedno [[dievča]] vo veku žiakov základnej školy. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}</ref> Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách. == Súťaže v plážových disciplínach == Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař 23. septembra 2017. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria) | url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album | dátum_vydania = 23. 9. 2017 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> V roku 2018 sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = CHAROUSKOVÁ | meno = Šárka | titul = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín | url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844 | dátum_vydania = 25.9.2018 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí. == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Zdravie]] lgmdjd2bwhjtgvfm55o5vsgqjpa34dx 8212842 8212841 2026-05-12T18:34:31Z Oto Zapletal 135950 /* Riziká */ drobná štylistická úprava 8212842 wikitext text/x-wiki '''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu. == Charakteristika == Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = ZEMAN | meno = Václav | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice | vydanie = 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Galén | rok = 2006 | počet strán = 123 | isbn = 80-7262-331-1 | jazyk = cs }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = FUDGE | meno = Jessie | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/) | dátum vydania = 8. február 2016 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref> == Princíp otužovania == Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac. Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že chlad otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> == Zimné kúpanie a plávanie detí v otvorenej vode == Zimné kúpanie a plávanie detí v otvorenej vode je forma otužovania, pri ktorej sa dieťa krátkodobo vystavuje studenej vode, najčastejšie v prírodnom prostredí, napríklad v jazere, rieke alebo mori. Môže ísť o krátke ponorenie, kúpeľ po športovej záťaži alebo pravidelné otužovanie s cieľom zlepšiť toleranciu chladu. U detí je táto aktivita predmetom zvýšenej opatrnosti. Detský organizmus reaguje na chlad odlišne ako organizmus dospelého človeka: deti majú spravidla menšiu svalovú a tukovú hmotu a menej výhodný pomer povrchu tela k telesnej hmotnosti. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = ZEMAN | meno = Václav | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice | vydanie = 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Galén | rok = 2006 | počet strán = 123 | isbn = 80-7262-331-1 | jazyk = cs }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = FUDGE | meno = Jessie | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/) | dátum vydania = 8. február 2016 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref>Z tohto dôvodu strácajú teplo rýchlejšie, majú nižšiu toleranciu chladu a môžu prudšie reagovať na ponorenie do studenej vody. === Fyziologické účinky === Ponorenie do studenej vody pôsobí na organizmus ako silný podnet. Chlad dráždi receptory v koži, vyvoláva zúženie kožných a periférnych ciev a ovplyvňuje činnosť nervového, hormonálneho a imunitného systému. Studená voda môže stimulovať aj blúdivý nerv, čo sa spája so zmenami srdcovej frekvencie. Hydrostatický tlak vody pôsobí na telo zo všetkých strán a podporuje presun krvi smerom k stredu tela. Tento jav sa označuje ako centralizácia krvného obehu. Môže prispievať k zníženiu opuchov po fyzickej záťaži. Pri športovcoch sa studené kúpele využívajú najmä ako forma regenerácie. Zníženie teploty tkanív môže znižovať zápalovú reakciu po intenzívnej fyzickej námahe, tlmiť bolesť svalov a obmedziť sekundárne poškodenie preťažených svalových tkanív. Niektoré výskumy poukazujú aj na zníženie aktivity kreatínkinázy, enzýmu používaného ako ukazovateľ svalového poškodenia. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref> === Prínosy === Zimné kúpanie sa u detí uvádza najmä v súvislosti s regeneráciou mladých športovcov po intenzívnom výkone. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref> Medzi prínosy patria: • zníženie svalovej bolesti po náročnom cvičení, • rýchlejšia obnova svalovej sily po záťaži<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • zlepšenie znášanlivosti chladu pri postupnom a pravidelnom otužovaní, • podpora krvného obehu v dôsledku reakcie ciev na chlad<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/ | dátum vydania =16. októbra 2024 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • pobyt na čerstvom vzduchu a pohyb, ktoré môžu priaznivo vplývať na celkovú kondíciu dieťaťa. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/ | dátum vydania =16. októbra 2024 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref> Zimné kúpanie sa často spája aj s podporou imunity. Pri deťoch však treba tieto tvrdenia hodnotiť opatrne. Prínosy môžu závisieť od veku, zdravotného stavu, pravidelnosti, dávkovania chladu a celkového životného štýlu. Odpoveď na otázku, či má zimné kúpanie význam u detí, ktoré nešportujú alebo nepotrebujú regeneráciu po fyzickej záťaži, zostáva menej jednoznačná. Pri deťoch sa viac preferuje otužovanie prostredníctvom takzvaných vzdušných kúpeľov a sprchovaním studenou vodou. === Vek dieťaťa === Neexistuje jednotná všeobecne prijatá veková hranica, od ktorej môžu deti bezpečne začať so zimným kúpaním. Niektoré odporúčania uvádzajú, že deti by nemali začínať pred 5. až 6. rokom života<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/ | dátum vydania =16. októbra 2024 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, iné odporúčajú väčšiu opatrnosť a posúvajú začiatok až do vyššieho veku, napríklad okolo 6 až 10 rokov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>. Dôležitejší než samotný vek je celkový zdravotný stav, telesná stavba, schopnosť dieťaťa rozumieť pokynom, komunikovať svoje pocity a rešpektovať bezpečnostné pravidlá. Rozhodnutie o začatí zimného kúpania by malo byť individuálne a pri pochybnostiach konzultované s pediatrom. === Odporúčaný postup === Pri deťoch sa odporúča miernejší a postupný prístup než pri dospelých. Otužovanie možno začínať menej intenzívnymi formami, napríklad kratším pobytom vonku v ľahšom oblečení, umývaním časti tela chladnou vodou alebo krátkou studenou sprchou. Prv než začneme so zimným kúpaním v ľadovej vode, je potrebné vytvoriť návyk na pravidelné sprchovanie studenou vodou, tak studenou, akú dieťa znesie, stačí raz denne. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = 12. január 2021 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs }}</ref> Pred vstupom do studenej vody je vhodná krátka rozcvička, napríklad: • ľahký beh alebo poklus, • skákanie na mieste, • krúženie ramenami a bedrami, • drepy alebo polodrepy, • dynamické výpady a pohyby nôh. Rozcvička by mala trvať približne 5 až 10 minút a má telo mierne zahriať, nie nadmerne vyčerpať. Pri samotnom kúpaní sa odporúča začínať veľmi krátkym kontaktom s vodou, najmä pri prvých pokusoch. V odbornom odporúčaní pre otužovanie deti sa za ideálnu považuje voda približne s teplotou 15 °C a čas ponorenia najviac 5 až 10 minút. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref> Pri chladnejšej vode má byť čas kratší. Prvé ponorenia môžu trvať len niekoľko až niekoľko desiatok sekúnd. Po výstupe z vody sa má dieťa rýchlo osušiť, prezliecť do suchého oblečenia, obuť si suchú obuv a podľa potreby vypiť teplý nápoj. Dôležitý je aj pobyt v bezpečnom a teplejšom prostredí po kúpaní. === Regenerácia po športovej záťaži === U mladých športovcov sa studené kúpele môžu používať ako jedna z metód regenerácie. Ako vhodný čas sa uvádza približne 30 minút po fyzickej záťaži. Po zimnom kúpeli by sa nemalo hneď pokračovať v náročnom tréningu, pretože výkon svalov môže byť dočasne znížený. Odporúča sa vyhnúť sa intenzívnemu cvičeniu približne 45 minút po ponorení do studenej vody. Pred ďalšou športovou aktivitou je potrebná dôkladná rozcvička. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref> === Riziká === Zimné kúpanie detí môže byť spojené s vážnymi rizikami, najmä ak sa vykonáva bez prípravy, bez dohľadu alebo v nevhodných podmienkach. Medzi hlavné riziká patria: • teplotný šok pri náhlom vstupe do veľmi studenej vody<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • poruchy dýchania a panická reakcia, • podchladenie pri dlhom pobyte vo vode, • poruchy srdcového rytmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • reflexná bradykardia, teda výrazné spomalenie srdcovej frekvencie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • mdloba a utopenie, • zhoršenie existujúcich zdravotných ťažkostí. Osobitne nebezpečná je kombinácia náhleho ponorenia, zadržania dychu, studenej vody a nedostatočného dozoru. Riziko sa zvyšuje aj pri silnom prúde, vysokých vlnách, klzkom brehu, zlom počasí alebo nedostupnej pomoci. === Kontraindikácie === Dieťa by nemalo zimné kúpanie absolvovať pri horúčke, akútnej infekcii, výraznej únave alebo celkovom oslabení. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref> Opatrnosť alebo lekárska konzultácia je potrebná najmä pri: • ochoreniach srdca a vrodených srdcových chybách<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = 12. január 2021 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs}}</ref>, • poruchách krvného obehu, • ochoreniach dýchacích ciest, najmä pri aktívnej alebo zle kontrolovanej astme, • chronických infekciách, • oslabenej imunite, • kožných ochoreniach, otvorených ranách alebo výraznom atopickom ekzéme, • nadmernej citlivosti na chlad, • neurologických alebo iných chronických ochoreniach. Pri akýchkoľvek pochybnostiach by mal vhodnosť zimného kúpania posúdiť lekár, najmä pediater. === Bezpečnostné zásady === Základným pravidlom je, že deti nesmú zimné kúpanie ani zimné plávanie v otvorenej vode vykonávať samy. Vždy je potrebný dozor dospelej osoby, ktorá vie rýchlo zasiahnuť. Medzi odporúčané bezpečnostné zásady patria: • začínať postupne a s krátkym časom pobytu vo vode, • nikdy dieťa do vody nenútiť, • sledovať farbu kože, tras, správanie, dýchanie a schopnosť komunikácie, • prerušiť kúpanie pri nepohode, strachu, bolesti, strate citlivosti prstov, výraznom trasení alebo bledosti, • vyberať pokojné a plytké miesta bez silného prúdu, • mať pripravené suché oblečenie, uterák, obuv a teplý nápoj, • nepodceňovať vietor a teplotu vzduchu, • nevstupovať do vody po chorobe, pri vyčerpaní alebo bez predchádzajúceho zvykania na chlad, • po dlhšej prestávke začínať opäť od miernejších foriem otužovania. Pri zimnom kúpaní detí môžu byť užitočné neoprenové topánky, rukavice alebo čiapka, ktoré znižujú tepelné straty a chránia citlivé časti tela. Zároveň však nemajú vytvárať falošný pocit bezpečia. === Rozdiel medzi kúpaním a zimným plávaním === Pri deťoch je vhodné rozlišovať medzi krátkym zimným kúpaním a zimným plávaním. Zimné kúpanie zvyčajne znamená krátky vstup alebo ponorenie do studenej vody. Zimné plávanie je fyzicky náročnejšie, pretože spája chladový stres s pohybovou záťažou a môže viesť k rýchlejšiemu vyčerpaniu. Pre deti je preto bezpečnejšie začínať krátkym, kontrolovaným kontaktom so studenou vodou. Plávanie v otvorenej studenej vode by malo prichádzať do úvahy iba u starších, zdravých a dobre pripravených detí, za dozoru a v bezpečných podmienkach. === Zhrnutie === Deti môžu za určitých podmienok absolvovať zimné kúpanie a plávanie v otvorenej vode, no nejde o aktivitu vhodnú pre každé dieťa. Najväčší význam sa uvádza pri regenerácii mladých športovcov po intenzívnej záťaži. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref>Pri deťoch je potrebné voliť miernejšie postupy než pri dospelých, rešpektovať individuálnu reakciu organizmu a dbať na dôsledný dohľad. Zimné kúpanie môže byť súčasťou otužovania, ale jeho prínosy musia byť vždy porovnané s rizikami. Bezpečnosť, postupnosť, zdravotný stav dieťaťa a prítomnosť zodpovednej dospelej osoby sú rozhodujúce podmienky. == Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu == Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari 1985. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs }}</ref> sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Otužování dětí (1986) | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/ | vydavateľ = Česká televize | periodikum = Archiv ČT24 | dátum_vydania = 1986 | dátum_prístupu = 2026-01-01 | jazyk = cs | poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov. }}</ref>, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností. == Otužovanie detí školského veku na základných školách v rokoch 1990 až 2020 == === Základná škola Jubilejní park Znojmo === O [[Otužovanie|otužovaní]] [[Žiak|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch 2009 až 2015 na internetových médiach publikovaných niekoľko článkov a [[reportáž|reportáži]]. Na tejto [[škola|škole]] v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia [[Otužovanie|otužovania]] [[Žiak|žiakov]] dlhú históriu, začalo ešte v dobe socialistického Československa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> [[Otužovanie]] prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých [[Žiak|žiakov]] druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 [[Stupeň Celzia|°C]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. [[Žiak|žiaci]] sa [[Otužovanie|otužujú]] vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>, [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> == Triatlon a akvatlon == [[Triatlon]] a [[akvatlon]] patria medzi športové disciplíny, pri ktorých sa [[dieťa|deti]] školského veku môžu stretnúť s krátkodobým pôsobením chladnej vody a nepriaznivého [[počasie|počasia]]. Hoci sa tieto podujatia často spájajú s letným obdobím, detské a školské preteky s plávaním v otvorenej vode sa konajú aj na [[jar|jar]] alebo za chladnejšieho [[počasie|počasia]], keď môže byť [[teplota]] vody pomerne nízka. Preto mladí triatlonisti by sa mali, popri tréningoch v bazéne, behu, a jazde na bicykli, aj [[otužovanie|otužovať]], po plávaní v bazéne sa sprchovať studenou vodou, a mali by získavať aj skúsenosti s [[plávanie | plávaním]] v otvorenej vode (v [[jazero|jazere]], [[rybník (vodná plocha)|rybníku]], [[priehradná nádrž|priehrade]] alebo v [[rieka|rieke]]). Príkladom je bratislavský [[akvatlon]] na prírodnom [[kúpalisko|kúpalisku]] [[Veľký Draždiak]], ktorý sa uskutočnil 21. mája 2016. Teplota vody dosahovala približne 17 °C a beh bol vedený okolo [[jazero | jazera]]. Najmladším pretekárom boli ich trate skrátené na polovicu. Napriek studenej vode [[dieťa|deti]] preteky absolvovali bez neoprénov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Ani studená voda bratislavského Draždiaka neodradila najmenších levických pretekárov | url = https://www.leviceonline.sk/spravy/sport/ostatne-sporty/4083-ani-studena-voda-bratislavskeho-drazdiaka-neodradila-najmensich-levickych-pretekarov | dátum_vydania = 22.5.2016 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = sk }}</ref> Ešte horšie poveternostné podmienky sprevádzali školský [[triatlon]] v [[Poděbrady|Poděbradoch]] v roku 2024. Podujatie sa konalo 17. mája za chladného a daždivého počasia, pričom plavecká časť prebiehala v jazere. (Podľa údaja, ktorý bol zverejnený na [[sociálna sieť|sociálnej sieti]] [[Facebook]], mala voda v jazere večer pred konaním triatlonu, 16. mája 2024, teplotu 17 °C.) Organizátori z dôvodu nízkej teploty vody skrátili plaveckú trať na polovicu. Po skrátení plaveckej časti mladší žiaci [[plávanie|plávali]] 30 až 100 m, starší [[žiak (škola)|žiaci]]150 m a žiaci 8. až 9. ročníka spolu so stredoškolákmi 200 m. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = První ročník Školního triatlonu v Poděbradech přinesl nezapomenutelné zážitky! | url = https://www.topsports.cz/novinky/jubilejni-rocnik-skolni-triatlon-podebrady-2024 | dátum_vydania = 24.5.2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Podľa zverejnenej fotodokumentácie účastníci [[plávanie|plávali]] bez neoprénov, veľa chlapcov len v krátkych plavkách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Topsports | meno = | titul = Školní Triatlon Poděbrady 2024 (fotogaléria) | url = https://eu.zonerama.com/Topsports/Album/13089669 | dátum_vydania = 17. 5. 2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Chladnejšie podmienky sa môžu vyskytnúť aj pri podujatiach organizovaných v júni. Pri pretekoch „Triatlon pro všechny“ na Stříbrnom rybníku v [[Hradec Králové |Hradci Králové]] v roku 2013 sa [[dieťa|deti]] zúčastnili plaveckej časti za zamračeného a chladného počasia. Po plávaní v prírodnej vode nasledovala [[cyklistika|cyklistická]] a bežecká časť. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Že je 'Stříbrňák' v červnu ledový? S tím děti neměly problém | url = https://hradecky.denik.cz/zpravy_region/ze-je-stribrnak-v-cervnu-ledovy-s-tim-deti-nemely-problem-20130616.html | dátum_vydania = 16.6.2013 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Ďalším príkladom je žiacky [[triatlon]] v berlínskom Strandbad Tegel, ktorý sa konal 6. septembra 2009 ako záverečné podujatie žiackeho pohára Berlínskej triatlonovej únie. Pretekov sa zúčastnilo 37 [[dieťa|detí]] narodených v rokoch 1996 až 2002, ktoré súťažili za chladného a vlhkého počasia. Najmladšia kategória (vo veku 9 až 11 rokov) absolvovala 100 m plávania, 2,5 km jazdy na [[bicykel|bicykli]] a 400 m [[beh|behu]]. Kvôli predčasnému štartu museli najmladší pretekári [[plávanie]] absolvovať dvakrát.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Schüler-Triathlon zum Saisonende | url = https://btu-info.de/index.php?view=article&id=765:schueler-triathlon-zum-saisonende&catid=13 | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Výrazne nepriaznivé počasie sprevádzalo aj 12. ročník školského [[triatlon|triatlonu]] v [[Drážďany|Drážďanoch]] v roku 2016. Počas podujatia pršalo s intenzitou približne 14 litrov vody na meter štvorcový. Účastníci sa museli vyrovnať s klzkým asfaltom, vodou na [[cyklistika|cyklistickej]] trati, blatom na lesných cestách a mokrými úsekmi bežeckej trate. Organizátori vyzdvihli, že napriek týmto podmienkam mladí pretekári v pretekoch pokračovali a nevzdávali sa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = 12. DRESDNER SCHÜLERTRIATHLON – JUGEND TRAINIERT FÜR OLYMPIA 2016 | url = https://triathlon-dresden.de/2016/06/26/12-dresdner-schuelertriathlon-jugend-trainiert-fuer-olympia-2016-2/ | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Neoprény? Pri plaveckých súťažiach pre [[dieťa|deti]] a [[mládež]] v [[Nemecko|Nemecku]] platí zásada: „Das Tragen von Neoprenanzügen ist nicht gestattet!“ Nosenie neoprénov nie je povolené!<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bundeswettbewerb der Schulen: Jugend trainiert für Olympia & Paralympics - Bundesfinale 2022 – Informationen Sportart Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2022/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2022 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2023 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2023/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF23_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2023 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2024 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2024/HF_2024/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF24_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2024 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2025 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2025/HF_2025/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF25_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref> Pláva sa bez neoprénov. Ak je voda príliš chladná, tak sa plavecká časť buď skráti alebo úplne zruší. Tieto príklady ukazujú, že pri školských a mládežníckych [[triatlon|triatlonoch]] alebo [[akvatlon|akvatlonoch]] môže byť kontakt s chladnou vodou a nepriaznivým počasím súčasťou športovej skúsenosti. Z hľadiska [[otužovanie|otužovania]] však nejde o samostatnú otužileckú aktivitu, ale skôr o sprievodný jav organizovaného športu. Pri takýchto podujatiach je preto dôležité prispôsobiť dĺžku tratí veku [[dieťa | detí]], [[teplota|teplote]] vody, počasiu, výstroju a zdravotnému stavu účastníkov. Medzi bezpečnostné opatrenia patrí dohľad dospelých, možnosť skrátenia alebo úpravy trate, rýchle osušenie a prezlečenie po [[plávanie|plávaní]] a sledovanie príznakov [[hypotermia | podchladenia]]. Príprava mladých triatlonistov školského veku na preteky v chladnom a daždivom počasí vyžaduje špecifický prístup k aklimatizácii na studenú vodu. Pričom postupné [[otužovanie]], vrátane studených spŕch, je kľúčovým nástrojom na zníženie nebezpečného „cold shock“ (teplotného šoku) a zlepšenie adaptácie organizmu. == Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov == V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je [[otužovanie]] pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Česko: === Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. “Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url = https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Nemecko:=== Organizácie ako DLRG využívajú [[otužovanie]] (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a [[disciplína | disciplíny]]. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V [[marec | marci]] 2024 sa do [[jazero | jazera]] Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 [[chlapec | chlapcov]] a jedno [[dievča]] vo veku žiakov základnej školy. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}</ref> Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách. == Súťaže v plážových disciplínach == Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař 23. septembra 2017. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria) | url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album | dátum_vydania = 23. 9. 2017 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> V roku 2018 sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = CHAROUSKOVÁ | meno = Šárka | titul = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín | url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844 | dátum_vydania = 25.9.2018 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí. == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Zdravie]] gobwtpht8c4jxh9u9iy7n46fielc45f 8212865 8212842 2026-05-12T19:33:13Z Oto Zapletal 135950 /* Zimné kúpanie a plávanie detí v otvorenej vode */ pridanie textu a odkazov 8212865 wikitext text/x-wiki '''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu. == Charakteristika == Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = ZEMAN | meno = Václav | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice | vydanie = 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Galén | rok = 2006 | počet strán = 123 | isbn = 80-7262-331-1 | jazyk = cs }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = FUDGE | meno = Jessie | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/) | dátum vydania = 8. február 2016 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref> == Princíp otužovania == Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac. Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že chlad otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> == Zimné kúpanie a plávanie detí v otvorenej vode == Zimné kúpanie a plávanie detí v otvorenej vode je forma otužovania, pri ktorej sa dieťa krátkodobo vystavuje studenej vode, najčastejšie v prírodnom prostredí, napríklad v jazere, rieke alebo mori. Môže ísť o krátke ponorenie, kúpeľ po športovej záťaži alebo pravidelné otužovanie s cieľom zlepšiť toleranciu chladu. U detí je táto aktivita predmetom zvýšenej opatrnosti. Detský organizmus reaguje na chlad odlišne ako organizmus dospelého človeka: deti majú spravidla menšiu svalovú a tukovú hmotu a menej výhodný pomer povrchu tela k telesnej hmotnosti. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = ZEMAN | meno = Václav | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice | vydanie = 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Galén | rok = 2006 | počet strán = 123 | isbn = 80-7262-331-1 | jazyk = cs }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = FUDGE | meno = Jessie | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/) | dátum vydania = 8. február 2016 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref>Z tohto dôvodu strácajú teplo rýchlejšie, majú nižšiu toleranciu chladu a môžu prudšie reagovať na ponorenie do studenej vody. Voda odvádza teplo z ľudského tela výrazne rýchlejšie než vzduch rovnakej teploty; pomer tepelnej vodivosti vody a vzduchu sa uvádza približne 24 : 1.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Clark | meno = R. P. | priezvisko2 = Edholm | meno2 = O. G. | titul = Man and His Thermal Environment | miesto = London | vydavateľ = Edward Arnold Ltd | rok = 1985 | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Castellani | meno = John W. | priezvisko2 = Young | meno2 = Andrew J. | kapitola = Cold Water Immersion | titul = Medical Aspects of Harsh Environments | zväzok = 1 | miesto = Falls Church, Virginia | vydavateľ = Office of The Surgeon General, United States Army | rok = 2001 | strany = 532 | url = [medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net](https://medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net/pfw-images/borden/harshenv1/Ch17-ColdWaterImmersion.pdf) | jazyk = anglicky }}</ref> === Fyziologické účinky === Ponorenie do studenej vody pôsobí na organizmus ako silný podnet. Chlad dráždi receptory v koži, vyvoláva zúženie kožných a periférnych ciev a ovplyvňuje činnosť nervového, hormonálneho a imunitného systému. Studená voda môže stimulovať aj blúdivý nerv, čo sa spája so zmenami srdcovej frekvencie. Hydrostatický tlak vody pôsobí na telo zo všetkých strán a podporuje presun krvi smerom k stredu tela. Tento jav sa označuje ako centralizácia krvného obehu. Môže prispievať k zníženiu opuchov po fyzickej záťaži. Pri športovcoch sa studené kúpele využívajú najmä ako forma regenerácie. Zníženie teploty tkanív môže znižovať zápalovú reakciu po intenzívnej fyzickej námahe, tlmiť bolesť svalov a obmedziť sekundárne poškodenie preťažených svalových tkanív. Niektoré výskumy poukazujú aj na zníženie aktivity kreatínkinázy, enzýmu používaného ako ukazovateľ svalového poškodenia. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref> === Prínosy === Zimné kúpanie sa u detí uvádza najmä v súvislosti s regeneráciou mladých športovcov po intenzívnom výkone. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref> Medzi prínosy patria: • zníženie svalovej bolesti po náročnom cvičení, • rýchlejšia obnova svalovej sily po záťaži<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • zlepšenie znášanlivosti chladu pri postupnom a pravidelnom otužovaní, • podpora krvného obehu v dôsledku reakcie ciev na chlad<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/ | dátum vydania =16. októbra 2024 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • pobyt na čerstvom vzduchu a pohyb, ktoré môžu priaznivo vplývať na celkovú kondíciu dieťaťa. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/ | dátum vydania =16. októbra 2024 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref> Zimné kúpanie sa často spája aj s podporou imunity. Pri deťoch však treba tieto tvrdenia hodnotiť opatrne. Prínosy môžu závisieť od veku, zdravotného stavu, pravidelnosti, dávkovania chladu a celkového životného štýlu. Odpoveď na otázku, či má zimné kúpanie význam u detí, ktoré nešportujú alebo nepotrebujú regeneráciu po fyzickej záťaži, zostáva menej jednoznačná. Pri deťoch sa viac preferuje otužovanie prostredníctvom takzvaných vzdušných kúpeľov a sprchovaním studenou vodou. === Vek dieťaťa === Neexistuje jednotná všeobecne prijatá veková hranica, od ktorej môžu deti bezpečne začať so zimným kúpaním. Niektoré odporúčania uvádzajú, že deti by nemali začínať pred 5. až 6. rokom života<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/ | dátum vydania =16. októbra 2024 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, iné odporúčajú väčšiu opatrnosť a posúvajú začiatok až do vyššieho veku, napríklad okolo 6 až 10 rokov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>. Dôležitejší než samotný vek je celkový zdravotný stav, telesná stavba, schopnosť dieťaťa rozumieť pokynom, komunikovať svoje pocity a rešpektovať bezpečnostné pravidlá. Rozhodnutie o začatí zimného kúpania by malo byť individuálne a pri pochybnostiach konzultované s pediatrom. === Odporúčaný postup === Pri deťoch sa odporúča miernejší a postupný prístup než pri dospelých. Otužovanie možno začínať menej intenzívnymi formami, napríklad kratším pobytom vonku v ľahšom oblečení, umývaním časti tela chladnou vodou alebo krátkou studenou sprchou. Prv než začneme so zimným kúpaním v ľadovej vode, je potrebné vytvoriť návyk na pravidelné sprchovanie studenou vodou, tak studenou, akú dieťa znesie, stačí raz denne. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = 12. január 2021 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs }}</ref> Pred vstupom do studenej vody je vhodná krátka rozcvička, napríklad: • ľahký beh alebo poklus, • skákanie na mieste, • krúženie ramenami a bedrami, • drepy alebo polodrepy, • dynamické výpady a pohyby nôh. Rozcvička by mala trvať približne 5 až 10 minút a má telo mierne zahriať, nie nadmerne vyčerpať. Pri samotnom kúpaní sa odporúča začínať veľmi krátkym kontaktom s vodou, najmä pri prvých pokusoch. V odbornom odporúčaní pre otužovanie deti sa za ideálnu považuje voda približne s teplotou 15 °C a čas ponorenia najviac 5 až 10 minút. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref> Pri chladnejšej vode má byť čas kratší. Prvé ponorenia môžu trvať len niekoľko až niekoľko desiatok sekúnd. Po výstupe z vody sa má dieťa rýchlo osušiť, prezliecť do suchého oblečenia, obuť si suchú obuv a podľa potreby vypiť teplý nápoj. Dôležitý je aj pobyt v bezpečnom a teplejšom prostredí po kúpaní. === Regenerácia po športovej záťaži === U mladých športovcov sa studené kúpele môžu používať ako jedna z metód regenerácie. Ako vhodný čas sa uvádza približne 30 minút po fyzickej záťaži. Po zimnom kúpeli by sa nemalo hneď pokračovať v náročnom tréningu, pretože výkon svalov môže byť dočasne znížený. Odporúča sa vyhnúť sa intenzívnemu cvičeniu približne 45 minút po ponorení do studenej vody. Pred ďalšou športovou aktivitou je potrebná dôkladná rozcvička. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref> === Riziká === Zimné kúpanie detí môže byť spojené s vážnymi rizikami, najmä ak sa vykonáva bez prípravy, bez dohľadu alebo v nevhodných podmienkach. Medzi hlavné riziká patria: • teplotný šok pri náhlom vstupe do veľmi studenej vody<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • poruchy dýchania a panická reakcia, • podchladenie pri dlhom pobyte vo vode, • poruchy srdcového rytmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • reflexná bradykardia, teda výrazné spomalenie srdcovej frekvencie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • mdloba a utopenie, • zhoršenie existujúcich zdravotných ťažkostí. Osobitne nebezpečná je kombinácia náhleho ponorenia, zadržania dychu, studenej vody a nedostatočného dozoru. Riziko sa zvyšuje aj pri silnom prúde, vysokých vlnách, klzkom brehu, zlom počasí alebo nedostupnej pomoci. === Kontraindikácie === Dieťa by nemalo zimné kúpanie absolvovať pri horúčke, akútnej infekcii, výraznej únave alebo celkovom oslabení. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref> Opatrnosť alebo lekárska konzultácia je potrebná najmä pri: • ochoreniach srdca a vrodených srdcových chybách<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = 12. január 2021 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs}}</ref>, • poruchách krvného obehu, • ochoreniach dýchacích ciest, najmä pri aktívnej alebo zle kontrolovanej astme, • chronických infekciách, • oslabenej imunite, • kožných ochoreniach, otvorených ranách alebo výraznom atopickom ekzéme, • nadmernej citlivosti na chlad, • neurologických alebo iných chronických ochoreniach. Pri akýchkoľvek pochybnostiach by mal vhodnosť zimného kúpania posúdiť lekár, najmä pediater. === Bezpečnostné zásady === Základným pravidlom je, že deti nesmú zimné kúpanie ani zimné plávanie v otvorenej vode vykonávať samy. Vždy je potrebný dozor dospelej osoby, ktorá vie rýchlo zasiahnuť. Medzi odporúčané bezpečnostné zásady patria: • začínať postupne a s krátkym časom pobytu vo vode, • nikdy dieťa do vody nenútiť, • sledovať farbu kože, tras, správanie, dýchanie a schopnosť komunikácie, • prerušiť kúpanie pri nepohode, strachu, bolesti, strate citlivosti prstov, výraznom trasení alebo bledosti, • vyberať pokojné a plytké miesta bez silného prúdu, • mať pripravené suché oblečenie, uterák, obuv a teplý nápoj, • nepodceňovať vietor a teplotu vzduchu, • nevstupovať do vody po chorobe, pri vyčerpaní alebo bez predchádzajúceho zvykania na chlad, • po dlhšej prestávke začínať opäť od miernejších foriem otužovania. Pri zimnom kúpaní detí môžu byť užitočné neoprenové topánky, rukavice alebo čiapka, ktoré znižujú tepelné straty a chránia citlivé časti tela. Zároveň však nemajú vytvárať falošný pocit bezpečia. === Rozdiel medzi kúpaním a zimným plávaním === Pri deťoch je vhodné rozlišovať medzi krátkym zimným kúpaním a zimným plávaním. Zimné kúpanie zvyčajne znamená krátky vstup alebo ponorenie do studenej vody. Zimné plávanie je fyzicky náročnejšie, pretože spája chladový stres s pohybovou záťažou a môže viesť k rýchlejšiemu vyčerpaniu. Pre deti je preto bezpečnejšie začínať krátkym, kontrolovaným kontaktom so studenou vodou. Plávanie v otvorenej studenej vode by malo prichádzať do úvahy iba u starších, zdravých a dobre pripravených detí, za dozoru a v bezpečných podmienkach. === Zhrnutie === Deti môžu za určitých podmienok absolvovať zimné kúpanie a plávanie v otvorenej vode, no nejde o aktivitu vhodnú pre každé dieťa. Najväčší význam sa uvádza pri regenerácii mladých športovcov po intenzívnej záťaži. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref>Pri deťoch je potrebné voliť miernejšie postupy než pri dospelých, rešpektovať individuálnu reakciu organizmu a dbať na dôsledný dohľad. Zimné kúpanie môže byť súčasťou otužovania, ale jeho prínosy musia byť vždy porovnané s rizikami. Bezpečnosť, postupnosť, zdravotný stav dieťaťa a prítomnosť zodpovednej dospelej osoby sú rozhodujúce podmienky. == Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu == Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari 1985. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs }}</ref> sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Otužování dětí (1986) | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/ | vydavateľ = Česká televize | periodikum = Archiv ČT24 | dátum_vydania = 1986 | dátum_prístupu = 2026-01-01 | jazyk = cs | poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov. }}</ref>, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností. == Otužovanie detí školského veku na základných školách v rokoch 1990 až 2020 == === Základná škola Jubilejní park Znojmo === O [[Otužovanie|otužovaní]] [[Žiak|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch 2009 až 2015 na internetových médiach publikovaných niekoľko článkov a [[reportáž|reportáži]]. Na tejto [[škola|škole]] v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia [[Otužovanie|otužovania]] [[Žiak|žiakov]] dlhú históriu, začalo ešte v dobe socialistického Československa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> [[Otužovanie]] prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých [[Žiak|žiakov]] druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 [[Stupeň Celzia|°C]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. [[Žiak|žiaci]] sa [[Otužovanie|otužujú]] vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>, [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> == Triatlon a akvatlon == [[Triatlon]] a [[akvatlon]] patria medzi športové disciplíny, pri ktorých sa [[dieťa|deti]] školského veku môžu stretnúť s krátkodobým pôsobením chladnej vody a nepriaznivého [[počasie|počasia]]. Hoci sa tieto podujatia často spájajú s letným obdobím, detské a školské preteky s plávaním v otvorenej vode sa konajú aj na [[jar|jar]] alebo za chladnejšieho [[počasie|počasia]], keď môže byť [[teplota]] vody pomerne nízka. Preto mladí triatlonisti by sa mali, popri tréningoch v bazéne, behu, a jazde na bicykli, aj [[otužovanie|otužovať]], po plávaní v bazéne sa sprchovať studenou vodou, a mali by získavať aj skúsenosti s [[plávanie | plávaním]] v otvorenej vode (v [[jazero|jazere]], [[rybník (vodná plocha)|rybníku]], [[priehradná nádrž|priehrade]] alebo v [[rieka|rieke]]). Príkladom je bratislavský [[akvatlon]] na prírodnom [[kúpalisko|kúpalisku]] [[Veľký Draždiak]], ktorý sa uskutočnil 21. mája 2016. Teplota vody dosahovala približne 17 °C a beh bol vedený okolo [[jazero | jazera]]. Najmladším pretekárom boli ich trate skrátené na polovicu. Napriek studenej vode [[dieťa|deti]] preteky absolvovali bez neoprénov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Ani studená voda bratislavského Draždiaka neodradila najmenších levických pretekárov | url = https://www.leviceonline.sk/spravy/sport/ostatne-sporty/4083-ani-studena-voda-bratislavskeho-drazdiaka-neodradila-najmensich-levickych-pretekarov | dátum_vydania = 22.5.2016 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = sk }}</ref> Ešte horšie poveternostné podmienky sprevádzali školský [[triatlon]] v [[Poděbrady|Poděbradoch]] v roku 2024. Podujatie sa konalo 17. mája za chladného a daždivého počasia, pričom plavecká časť prebiehala v jazere. (Podľa údaja, ktorý bol zverejnený na [[sociálna sieť|sociálnej sieti]] [[Facebook]], mala voda v jazere večer pred konaním triatlonu, 16. mája 2024, teplotu 17 °C.) Organizátori z dôvodu nízkej teploty vody skrátili plaveckú trať na polovicu. Po skrátení plaveckej časti mladší žiaci [[plávanie|plávali]] 30 až 100 m, starší [[žiak (škola)|žiaci]]150 m a žiaci 8. až 9. ročníka spolu so stredoškolákmi 200 m. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = První ročník Školního triatlonu v Poděbradech přinesl nezapomenutelné zážitky! | url = https://www.topsports.cz/novinky/jubilejni-rocnik-skolni-triatlon-podebrady-2024 | dátum_vydania = 24.5.2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Podľa zverejnenej fotodokumentácie účastníci [[plávanie|plávali]] bez neoprénov, veľa chlapcov len v krátkych plavkách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Topsports | meno = | titul = Školní Triatlon Poděbrady 2024 (fotogaléria) | url = https://eu.zonerama.com/Topsports/Album/13089669 | dátum_vydania = 17. 5. 2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Chladnejšie podmienky sa môžu vyskytnúť aj pri podujatiach organizovaných v júni. Pri pretekoch „Triatlon pro všechny“ na Stříbrnom rybníku v [[Hradec Králové |Hradci Králové]] v roku 2013 sa [[dieťa|deti]] zúčastnili plaveckej časti za zamračeného a chladného počasia. Po plávaní v prírodnej vode nasledovala [[cyklistika|cyklistická]] a bežecká časť. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Že je 'Stříbrňák' v červnu ledový? S tím děti neměly problém | url = https://hradecky.denik.cz/zpravy_region/ze-je-stribrnak-v-cervnu-ledovy-s-tim-deti-nemely-problem-20130616.html | dátum_vydania = 16.6.2013 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Ďalším príkladom je žiacky [[triatlon]] v berlínskom Strandbad Tegel, ktorý sa konal 6. septembra 2009 ako záverečné podujatie žiackeho pohára Berlínskej triatlonovej únie. Pretekov sa zúčastnilo 37 [[dieťa|detí]] narodených v rokoch 1996 až 2002, ktoré súťažili za chladného a vlhkého počasia. Najmladšia kategória (vo veku 9 až 11 rokov) absolvovala 100 m plávania, 2,5 km jazdy na [[bicykel|bicykli]] a 400 m [[beh|behu]]. Kvôli predčasnému štartu museli najmladší pretekári [[plávanie]] absolvovať dvakrát.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Schüler-Triathlon zum Saisonende | url = https://btu-info.de/index.php?view=article&id=765:schueler-triathlon-zum-saisonende&catid=13 | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Výrazne nepriaznivé počasie sprevádzalo aj 12. ročník školského [[triatlon|triatlonu]] v [[Drážďany|Drážďanoch]] v roku 2016. Počas podujatia pršalo s intenzitou približne 14 litrov vody na meter štvorcový. Účastníci sa museli vyrovnať s klzkým asfaltom, vodou na [[cyklistika|cyklistickej]] trati, blatom na lesných cestách a mokrými úsekmi bežeckej trate. Organizátori vyzdvihli, že napriek týmto podmienkam mladí pretekári v pretekoch pokračovali a nevzdávali sa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = 12. DRESDNER SCHÜLERTRIATHLON – JUGEND TRAINIERT FÜR OLYMPIA 2016 | url = https://triathlon-dresden.de/2016/06/26/12-dresdner-schuelertriathlon-jugend-trainiert-fuer-olympia-2016-2/ | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Neoprény? Pri plaveckých súťažiach pre [[dieťa|deti]] a [[mládež]] v [[Nemecko|Nemecku]] platí zásada: „Das Tragen von Neoprenanzügen ist nicht gestattet!“ Nosenie neoprénov nie je povolené!<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bundeswettbewerb der Schulen: Jugend trainiert für Olympia & Paralympics - Bundesfinale 2022 – Informationen Sportart Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2022/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2022 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2023 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2023/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF23_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2023 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2024 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2024/HF_2024/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF24_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2024 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2025 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2025/HF_2025/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF25_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref> Pláva sa bez neoprénov. Ak je voda príliš chladná, tak sa plavecká časť buď skráti alebo úplne zruší. Tieto príklady ukazujú, že pri školských a mládežníckych [[triatlon|triatlonoch]] alebo [[akvatlon|akvatlonoch]] môže byť kontakt s chladnou vodou a nepriaznivým počasím súčasťou športovej skúsenosti. Z hľadiska [[otužovanie|otužovania]] však nejde o samostatnú otužileckú aktivitu, ale skôr o sprievodný jav organizovaného športu. Pri takýchto podujatiach je preto dôležité prispôsobiť dĺžku tratí veku [[dieťa | detí]], [[teplota|teplote]] vody, počasiu, výstroju a zdravotnému stavu účastníkov. Medzi bezpečnostné opatrenia patrí dohľad dospelých, možnosť skrátenia alebo úpravy trate, rýchle osušenie a prezlečenie po [[plávanie|plávaní]] a sledovanie príznakov [[hypotermia | podchladenia]]. Príprava mladých triatlonistov školského veku na preteky v chladnom a daždivom počasí vyžaduje špecifický prístup k aklimatizácii na studenú vodu. Pričom postupné [[otužovanie]], vrátane studených spŕch, je kľúčovým nástrojom na zníženie nebezpečného „cold shock“ (teplotného šoku) a zlepšenie adaptácie organizmu. == Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov == V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je [[otužovanie]] pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Česko: === Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. “Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url = https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Nemecko:=== Organizácie ako DLRG využívajú [[otužovanie]] (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a [[disciplína | disciplíny]]. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V [[marec | marci]] 2024 sa do [[jazero | jazera]] Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 [[chlapec | chlapcov]] a jedno [[dievča]] vo veku žiakov základnej školy. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}</ref> Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách. == Súťaže v plážových disciplínach == Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař 23. septembra 2017. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria) | url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album | dátum_vydania = 23. 9. 2017 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> V roku 2018 sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = CHAROUSKOVÁ | meno = Šárka | titul = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín | url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844 | dátum_vydania = 25.9.2018 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí. == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Zdravie]] af17kwa3jnpcm95mset1j4l2z0c8vcb 8212918 8212865 2026-05-12T20:35:29Z Oto Zapletal 135950 /* Zimné kúpanie a plávanie detí v otvorenej vode */ pridanie vnútorných odkazov, wikiliniek. 8212918 wikitext text/x-wiki '''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu. == Charakteristika == Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = ZEMAN | meno = Václav | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice | vydanie = 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Galén | rok = 2006 | počet strán = 123 | isbn = 80-7262-331-1 | jazyk = cs }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = FUDGE | meno = Jessie | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/) | dátum vydania = 8. február 2016 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref> == Princíp otužovania == Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac. Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že chlad otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> == Zimné kúpanie a plávanie detí v otvorenej vode == Zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] detí v otvorenej vode je forma otužovania, pri ktorej sa dieťa krátkodobo vystavuje studenej vode, najčastejšie v prírodnom prostredí, napríklad v jazere, rieke alebo mori. Môže ísť o krátke ponorenie, kúpeľ po športovej záťaži alebo pravidelné [[otužovanie]] s cieľom zlepšiť toleranciu chladu. U detí je táto aktivita predmetom zvýšenej opatrnosti. Detský organizmus reaguje na [[chlad]] odlišne ako organizmus dospelého človeka: deti majú spravidla menšiu svalovú a tukovú hmotu a menej výhodný pomer povrchu tela k telesnej hmotnosti. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = ZEMAN | meno = Václav | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice | vydanie = 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Galén | rok = 2006 | počet strán = 123 | isbn = 80-7262-331-1 | jazyk = cs }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = FUDGE | meno = Jessie | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/) | dátum vydania = 8. február 2016 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref>Z tohto dôvodu strácajú teplo rýchlejšie, majú nižšiu toleranciu chladu a môžu prudšie reagovať na ponorenie do studenej vody. Voda odvádza teplo z ľudského tela výrazne rýchlejšie než vzduch rovnakej teploty; pomer tepelnej vodivosti vody a vzduchu sa uvádza približne 24 : 1.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Clark | meno = R. P. | priezvisko2 = Edholm | meno2 = O. G. | titul = Man and His Thermal Environment | miesto = London | vydavateľ = Edward Arnold Ltd | rok = 1985 | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Castellani | meno = John W. | priezvisko2 = Young | meno2 = Andrew J. | kapitola = Cold Water Immersion | titul = Medical Aspects of Harsh Environments | zväzok = 1 | miesto = Falls Church, Virginia | vydavateľ = Office of The Surgeon General, United States Army | rok = 2001 | strany = 532 | url = [medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net](https://medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net/pfw-images/borden/harshenv1/Ch17-ColdWaterImmersion.pdf) | jazyk = anglicky }}</ref> === Fyziologické účinky === Ponorenie do studenej vody pôsobí na organizmus ako silný podnet. Chlad dráždi receptory v koži, vyvoláva zúženie kožných a periférnych ciev a ovplyvňuje činnosť nervového, hormonálneho a imunitného systému. Studená voda môže stimulovať aj blúdivý nerv, čo sa spája so zmenami srdcovej frekvencie. Hydrostatický tlak vody pôsobí na telo zo všetkých strán a podporuje presun krvi smerom k stredu tela. Tento jav sa označuje ako centralizácia krvného obehu. Môže prispievať k zníženiu opuchov po fyzickej záťaži. Pri športovcoch sa studené kúpele využívajú najmä ako forma regenerácie. Zníženie teploty tkanív môže znižovať zápalovú reakciu po intenzívnej fyzickej námahe, tlmiť bolesť svalov a obmedziť sekundárne poškodenie preťažených svalových tkanív. Niektoré výskumy poukazujú aj na zníženie aktivity kreatínkinázy, enzýmu používaného ako ukazovateľ svalového poškodenia. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref> === Prínosy === Zimné kúpanie sa u detí uvádza najmä v súvislosti s regeneráciou mladých športovcov po intenzívnom výkone. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref> Medzi prínosy patria: • zníženie svalovej bolesti po náročnom cvičení, • rýchlejšia obnova svalovej sily po záťaži<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • zlepšenie znášanlivosti chladu pri postupnom a pravidelnom otužovaní, • podpora krvného obehu v dôsledku reakcie ciev na [[chlad]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/ | dátum vydania =16. októbra 2024 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • pobyt na čerstvom vzduchu a pohyb, ktoré môžu priaznivo vplývať na celkovú kondíciu dieťaťa. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/ | dátum vydania =16. októbra 2024 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref> Zimné kúpanie sa často spája aj s podporou imunity. Pri deťoch však treba tieto tvrdenia hodnotiť opatrne. Prínosy môžu závisieť od veku, zdravotného stavu, pravidelnosti, dávkovania chladu a celkového životného štýlu. Odpoveď na otázku, či má zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] význam u detí, ktoré nešportujú alebo nepotrebujú regeneráciu po fyzickej záťaži, zostáva menej jednoznačná. Pri deťoch sa viac preferuje [[otužovanie]] prostredníctvom takzvaných vzdušných kúpeľov a sprchovaním studenou vodou. === Vek dieťaťa === Neexistuje jednotná všeobecne prijatá veková hranica, od ktorej môžu deti bezpečne začať so zimným kúpaním. Niektoré odporúčania uvádzajú, že deti by nemali začínať pred 5. až 6. rokom života<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/ | dátum vydania =16. októbra 2024 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, iné odporúčajú väčšiu opatrnosť a posúvajú začiatok až do vyššieho veku, napríklad okolo 6 až 10 rokov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>. Dôležitejší než samotný vek je celkový zdravotný stav, telesná stavba, schopnosť dieťaťa rozumieť pokynom, komunikovať svoje pocity a rešpektovať bezpečnostné pravidlá. Rozhodnutie o začatí zimného kúpania by malo byť individuálne a pri pochybnostiach konzultované s pediatrom. === Odporúčaný postup === Pri deťoch sa odporúča miernejší a postupný prístup než pri dospelých. Otužovanie možno začínať menej intenzívnymi formami, napríklad kratším pobytom vonku v ľahšom oblečení, umývaním časti tela chladnou vodou alebo krátkou studenou sprchou. Prv než začneme so zimným kúpaním v ľadovej vode, je potrebné vytvoriť návyk na pravidelné sprchovanie studenou vodou, tak studenou, akú dieťa znesie, stačí raz denne. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = 12. január 2021 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs }}</ref> Pred vstupom do studenej vody je vhodná krátka rozcvička, napríklad: • ľahký [[beh]] alebo poklus, • skákanie na mieste, • krúženie ramenami a bedrami, • drepy alebo polodrepy, • dynamické výpady a pohyby nôh. Rozcvička by mala trvať približne 5 až 10 minút a má telo mierne zahriať, nie nadmerne vyčerpať. Pri samotnom kúpaní sa odporúča začínať veľmi krátkym kontaktom s vodou, najmä pri prvých pokusoch. V odbornom odporúčaní pre otužovanie deti sa za ideálnu považuje voda približne s teplotou 15 °C a čas ponorenia najviac 5 až 10 minút. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref> Pri chladnejšej vode má byť čas kratší. Prvé ponorenia môžu trvať len niekoľko až niekoľko desiatok sekúnd. Po výstupe z vody sa má dieťa rýchlo osušiť, prezliecť do suchého oblečenia, obuť si suchú obuv a podľa potreby vypiť teplý nápoj. Dôležitý je aj pobyt v bezpečnom a teplejšom prostredí po kúpaní. === Regenerácia po športovej záťaži === U mladých športovcov sa studené kúpele môžu používať ako jedna z metód regenerácie. Ako vhodný čas sa uvádza približne 30 minút po fyzickej záťaži. Po zimnom kúpeli by sa nemalo hneď pokračovať v náročnom tréningu, pretože výkon svalov môže byť dočasne znížený. Odporúča sa vyhnúť sa intenzívnemu cvičeniu približne 45 minút po ponorení do studenej vody. Pred ďalšou športovou aktivitou je potrebná dôkladná rozcvička. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref> === Riziká === Zimné kúpanie detí môže byť spojené s vážnymi rizikami, najmä ak sa vykonáva bez prípravy, bez dohľadu alebo v nevhodných podmienkach. Medzi hlavné riziká patria: • teplotný šok pri náhlom vstupe do veľmi studenej vody<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • poruchy dýchania a panická reakcia, • podchladenie pri dlhom pobyte vo vode, • poruchy srdcového rytmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • reflexná bradykardia, teda výrazné spomalenie srdcovej frekvencie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • mdloba a utopenie, • zhoršenie existujúcich zdravotných ťažkostí. Osobitne nebezpečná je kombinácia náhleho ponorenia, zadržania dychu, studenej vody a nedostatočného dozoru. Riziko sa zvyšuje aj pri silnom prúde, vysokých vlnách, klzkom brehu, zlom počasí alebo nedostupnej pomoci. === Kontraindikácie === Dieťa by nemalo zimné kúpanie absolvovať pri horúčke, akútnej infekcii, výraznej únave alebo celkovom oslabení. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref> Opatrnosť alebo lekárska konzultácia je potrebná najmä pri: • ochoreniach srdca a vrodených srdcových chybách<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = 12. január 2021 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs}}</ref>, • poruchách krvného obehu, • ochoreniach dýchacích ciest, najmä pri aktívnej alebo zle kontrolovanej [[astma|astme]], • chronických infekciách, • oslabenej imunite, • kožných ochoreniach, otvorených ranách alebo výraznom atopickom ekzéme, • nadmernej citlivosti na chlad, • neurologických alebo iných chronických ochoreniach. Pri akýchkoľvek pochybnostiach by mal vhodnosť zimného kúpania posúdiť lekár, najmä pediater. === Bezpečnostné zásady === Základným pravidlom je, že deti nesmú zimné kúpanie ani [[zimné plávanie]] v otvorenej vode vykonávať samy. Vždy je potrebný dozor dospelej osoby, ktorá vie rýchlo zasiahnuť. Medzi odporúčané bezpečnostné zásady patria: • začínať postupne a s krátkym časom pobytu vo vode, • nikdy dieťa do vody nenútiť, • sledovať farbu kože, tras, správanie, dýchanie a schopnosť komunikácie, • prerušiť kúpanie pri nepohode, strachu, bolesti, strate citlivosti prstov, výraznom trasení alebo bledosti, • vyberať pokojné a plytké miesta bez silného prúdu, • mať pripravené suché oblečenie, uterák, obuv a teplý nápoj, • nepodceňovať vietor a teplotu vzduchu, • nevstupovať do vody po chorobe, pri vyčerpaní alebo bez predchádzajúceho zvykania na chlad, • po dlhšej prestávke začínať opäť od miernejších foriem otužovania. Pri zimnom kúpaní detí môžu byť užitočné neoprenové topánky, rukavice alebo čiapka, ktoré znižujú tepelné straty a chránia citlivé časti tela. Zároveň však nemajú vytvárať falošný pocit bezpečia. === Rozdiel medzi kúpaním a zimným plávaním === Pri deťoch je vhodné rozlišovať medzi krátkym zimným kúpaním a [[zimné plávanie|zimným plávaním]]. Zimné kúpanie zvyčajne znamená krátky vstup alebo ponorenie do studenej vody. Zimné plávanie je fyzicky náročnejšie, pretože spája chladový stres s pohybovou záťažou a môže viesť k rýchlejšiemu vyčerpaniu. Pre deti je preto bezpečnejšie začínať krátkym, kontrolovaným kontaktom so studenou vodou. [[Plávanie]] v otvorenej studenej vode by malo prichádzať do úvahy iba u starších, zdravých a dobre pripravených detí, za dozoru a v bezpečných podmienkach. === Zhrnutie === Deti môžu za určitých podmienok absolvovať zimné kúpanie a plávanie v otvorenej vode, no nejde o aktivitu vhodnú pre každé dieťa. Najväčší význam sa uvádza pri regenerácii mladých športovcov po intenzívnej záťaži. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref>Pri deťoch je potrebné voliť miernejšie postupy než pri dospelých, rešpektovať individuálnu reakciu organizmu a dbať na dôsledný dohľad. Zimné kúpanie môže byť súčasťou otužovania, ale jeho prínosy musia byť vždy porovnané s rizikami. Bezpečnosť, postupnosť, zdravotný stav dieťaťa a prítomnosť zodpovednej dospelej osoby sú rozhodujúce podmienky. == Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu == Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari 1985. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs }}</ref> sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Otužování dětí (1986) | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/ | vydavateľ = Česká televize | periodikum = Archiv ČT24 | dátum_vydania = 1986 | dátum_prístupu = 2026-01-01 | jazyk = cs | poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov. }}</ref>, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností. == Otužovanie detí školského veku na základných školách v rokoch 1990 až 2020 == === Základná škola Jubilejní park Znojmo === O [[Otužovanie|otužovaní]] [[Žiak|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch 2009 až 2015 na internetových médiach publikovaných niekoľko článkov a [[reportáž|reportáži]]. Na tejto [[škola|škole]] v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia [[Otužovanie|otužovania]] [[Žiak|žiakov]] dlhú históriu, začalo ešte v dobe socialistického Československa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> [[Otužovanie]] prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých [[Žiak|žiakov]] druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 [[Stupeň Celzia|°C]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. [[Žiak|žiaci]] sa [[Otužovanie|otužujú]] vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>, [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> == Triatlon a akvatlon == [[Triatlon]] a [[akvatlon]] patria medzi športové disciplíny, pri ktorých sa [[dieťa|deti]] školského veku môžu stretnúť s krátkodobým pôsobením chladnej vody a nepriaznivého [[počasie|počasia]]. Hoci sa tieto podujatia často spájajú s letným obdobím, detské a školské preteky s plávaním v otvorenej vode sa konajú aj na [[jar|jar]] alebo za chladnejšieho [[počasie|počasia]], keď môže byť [[teplota]] vody pomerne nízka. Preto mladí triatlonisti by sa mali, popri tréningoch v bazéne, behu, a jazde na bicykli, aj [[otužovanie|otužovať]], po plávaní v bazéne sa sprchovať studenou vodou, a mali by získavať aj skúsenosti s [[plávanie | plávaním]] v otvorenej vode (v [[jazero|jazere]], [[rybník (vodná plocha)|rybníku]], [[priehradná nádrž|priehrade]] alebo v [[rieka|rieke]]). Príkladom je bratislavský [[akvatlon]] na prírodnom [[kúpalisko|kúpalisku]] [[Veľký Draždiak]], ktorý sa uskutočnil 21. mája 2016. Teplota vody dosahovala približne 17 °C a beh bol vedený okolo [[jazero | jazera]]. Najmladším pretekárom boli ich trate skrátené na polovicu. Napriek studenej vode [[dieťa|deti]] preteky absolvovali bez neoprénov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Ani studená voda bratislavského Draždiaka neodradila najmenších levických pretekárov | url = https://www.leviceonline.sk/spravy/sport/ostatne-sporty/4083-ani-studena-voda-bratislavskeho-drazdiaka-neodradila-najmensich-levickych-pretekarov | dátum_vydania = 22.5.2016 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = sk }}</ref> Ešte horšie poveternostné podmienky sprevádzali školský [[triatlon]] v [[Poděbrady|Poděbradoch]] v roku 2024. Podujatie sa konalo 17. mája za chladného a daždivého počasia, pričom plavecká časť prebiehala v jazere. (Podľa údaja, ktorý bol zverejnený na [[sociálna sieť|sociálnej sieti]] [[Facebook]], mala voda v jazere večer pred konaním triatlonu, 16. mája 2024, teplotu 17 °C.) Organizátori z dôvodu nízkej teploty vody skrátili plaveckú trať na polovicu. Po skrátení plaveckej časti mladší žiaci [[plávanie|plávali]] 30 až 100 m, starší [[žiak (škola)|žiaci]]150 m a žiaci 8. až 9. ročníka spolu so stredoškolákmi 200 m. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = První ročník Školního triatlonu v Poděbradech přinesl nezapomenutelné zážitky! | url = https://www.topsports.cz/novinky/jubilejni-rocnik-skolni-triatlon-podebrady-2024 | dátum_vydania = 24.5.2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Podľa zverejnenej fotodokumentácie účastníci [[plávanie|plávali]] bez neoprénov, veľa chlapcov len v krátkych plavkách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Topsports | meno = | titul = Školní Triatlon Poděbrady 2024 (fotogaléria) | url = https://eu.zonerama.com/Topsports/Album/13089669 | dátum_vydania = 17. 5. 2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Chladnejšie podmienky sa môžu vyskytnúť aj pri podujatiach organizovaných v júni. Pri pretekoch „Triatlon pro všechny“ na Stříbrnom rybníku v [[Hradec Králové |Hradci Králové]] v roku 2013 sa [[dieťa|deti]] zúčastnili plaveckej časti za zamračeného a chladného počasia. Po plávaní v prírodnej vode nasledovala [[cyklistika|cyklistická]] a bežecká časť. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Že je 'Stříbrňák' v červnu ledový? S tím děti neměly problém | url = https://hradecky.denik.cz/zpravy_region/ze-je-stribrnak-v-cervnu-ledovy-s-tim-deti-nemely-problem-20130616.html | dátum_vydania = 16.6.2013 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Ďalším príkladom je žiacky [[triatlon]] v berlínskom Strandbad Tegel, ktorý sa konal 6. septembra 2009 ako záverečné podujatie žiackeho pohára Berlínskej triatlonovej únie. Pretekov sa zúčastnilo 37 [[dieťa|detí]] narodených v rokoch 1996 až 2002, ktoré súťažili za chladného a vlhkého počasia. Najmladšia kategória (vo veku 9 až 11 rokov) absolvovala 100 m plávania, 2,5 km jazdy na [[bicykel|bicykli]] a 400 m [[beh|behu]]. Kvôli predčasnému štartu museli najmladší pretekári [[plávanie]] absolvovať dvakrát.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Schüler-Triathlon zum Saisonende | url = https://btu-info.de/index.php?view=article&id=765:schueler-triathlon-zum-saisonende&catid=13 | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Výrazne nepriaznivé počasie sprevádzalo aj 12. ročník školského [[triatlon|triatlonu]] v [[Drážďany|Drážďanoch]] v roku 2016. Počas podujatia pršalo s intenzitou približne 14 litrov vody na meter štvorcový. Účastníci sa museli vyrovnať s klzkým asfaltom, vodou na [[cyklistika|cyklistickej]] trati, blatom na lesných cestách a mokrými úsekmi bežeckej trate. Organizátori vyzdvihli, že napriek týmto podmienkam mladí pretekári v pretekoch pokračovali a nevzdávali sa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = 12. DRESDNER SCHÜLERTRIATHLON – JUGEND TRAINIERT FÜR OLYMPIA 2016 | url = https://triathlon-dresden.de/2016/06/26/12-dresdner-schuelertriathlon-jugend-trainiert-fuer-olympia-2016-2/ | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Neoprény? Pri plaveckých súťažiach pre [[dieťa|deti]] a [[mládež]] v [[Nemecko|Nemecku]] platí zásada: „Das Tragen von Neoprenanzügen ist nicht gestattet!“ Nosenie neoprénov nie je povolené!<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bundeswettbewerb der Schulen: Jugend trainiert für Olympia & Paralympics - Bundesfinale 2022 – Informationen Sportart Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2022/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2022 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2023 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2023/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF23_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2023 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2024 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2024/HF_2024/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF24_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2024 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2025 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2025/HF_2025/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF25_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref> Pláva sa bez neoprénov. Ak je voda príliš chladná, tak sa plavecká časť buď skráti alebo úplne zruší. Tieto príklady ukazujú, že pri školských a mládežníckych [[triatlon|triatlonoch]] alebo [[akvatlon|akvatlonoch]] môže byť kontakt s chladnou vodou a nepriaznivým počasím súčasťou športovej skúsenosti. Z hľadiska [[otužovanie|otužovania]] však nejde o samostatnú otužileckú aktivitu, ale skôr o sprievodný jav organizovaného športu. Pri takýchto podujatiach je preto dôležité prispôsobiť dĺžku tratí veku [[dieťa | detí]], [[teplota|teplote]] vody, počasiu, výstroju a zdravotnému stavu účastníkov. Medzi bezpečnostné opatrenia patrí dohľad dospelých, možnosť skrátenia alebo úpravy trate, rýchle osušenie a prezlečenie po [[plávanie|plávaní]] a sledovanie príznakov [[hypotermia | podchladenia]]. Príprava mladých triatlonistov školského veku na preteky v chladnom a daždivom počasí vyžaduje špecifický prístup k aklimatizácii na studenú vodu. Pričom postupné [[otužovanie]], vrátane studených spŕch, je kľúčovým nástrojom na zníženie nebezpečného „cold shock“ (teplotného šoku) a zlepšenie adaptácie organizmu. == Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov == V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je [[otužovanie]] pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Česko: === Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. “Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url = https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Nemecko:=== Organizácie ako DLRG využívajú [[otužovanie]] (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a [[disciplína | disciplíny]]. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V [[marec | marci]] 2024 sa do [[jazero | jazera]] Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 [[chlapec | chlapcov]] a jedno [[dievča]] vo veku žiakov základnej školy. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}</ref> Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách. == Súťaže v plážových disciplínach == Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař 23. septembra 2017. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria) | url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album | dátum_vydania = 23. 9. 2017 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> V roku 2018 sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = CHAROUSKOVÁ | meno = Šárka | titul = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín | url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844 | dátum_vydania = 25.9.2018 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí. == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Zdravie]] mm1nfmg5cm6x3adeeuwc1ms0l6uwf1k 8213012 8212918 2026-05-13T06:10:13Z Oto Zapletal 135950 /* Zimné kúpanie a plávanie detí v otvorenej vode */ doplnenie textu a odkazov. 8213012 wikitext text/x-wiki '''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu. == Charakteristika == Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = ZEMAN | meno = Václav | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice | vydanie = 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Galén | rok = 2006 | počet strán = 123 | isbn = 80-7262-331-1 | jazyk = cs }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = FUDGE | meno = Jessie | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/) | dátum vydania = 8. február 2016 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref> == Princíp otužovania == Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac. Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že chlad otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> == Zimné kúpanie a plávanie detí v otvorenej vode == Zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] detí v otvorenej vode je forma otužovania, pri ktorej sa dieťa krátkodobo vystavuje studenej vode, najčastejšie v prírodnom prostredí, napríklad v jazere, rieke alebo mori. Môže ísť o krátke ponorenie, kúpeľ po športovej záťaži alebo pravidelné [[otužovanie]] s cieľom zlepšiť toleranciu chladu. U detí je táto aktivita predmetom zvýšenej opatrnosti. Detský organizmus reaguje na [[chlad]] odlišne ako organizmus dospelého človeka: deti majú spravidla menšiu svalovú a tukovú hmotu a menej výhodný pomer povrchu tela k telesnej hmotnosti. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = ZEMAN | meno = Václav | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice | vydanie = 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Galén | rok = 2006 | počet strán = 123 | isbn = 80-7262-331-1 | jazyk = cs }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = FUDGE | meno = Jessie | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/) | dátum vydania = 8. február 2016 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref>Z tohto dôvodu strácajú teplo rýchlejšie, majú nižšiu toleranciu chladu a môžu prudšie reagovať na ponorenie do studenej vody. Voda odvádza teplo z ľudského tela výrazne rýchlejšie než vzduch rovnakej teploty; pomer tepelnej vodivosti vody a vzduchu sa uvádza približne 24 : 1.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Clark | meno = R. P. | priezvisko2 = Edholm | meno2 = O. G. | titul = Man and His Thermal Environment | miesto = London | vydavateľ = Edward Arnold Ltd | rok = 1985 | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Castellani | meno = John W. | priezvisko2 = Young | meno2 = Andrew J. | kapitola = Cold Water Immersion | titul = Medical Aspects of Harsh Environments | zväzok = 1 | miesto = Falls Church, Virginia | vydavateľ = Office of The Surgeon General, United States Army | rok = 2001 | strany = 532 | url = [medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net](https://medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net/pfw-images/borden/harshenv1/Ch17-ColdWaterImmersion.pdf) | jazyk = anglicky }}</ref> === Fyziologické účinky === Ponorenie do studenej vody pôsobí na organizmus ako silný podnet. Chlad dráždi receptory v koži, vyvoláva zúženie kožných a periférnych ciev a ovplyvňuje činnosť nervového, hormonálneho a imunitného systému. Studená voda môže stimulovať aj blúdivý nerv, čo sa spája so zmenami srdcovej frekvencie. Hydrostatický tlak vody pôsobí na telo zo všetkých strán a podporuje presun krvi smerom k stredu tela. Tento jav sa označuje ako centralizácia krvného obehu. Môže prispievať k zníženiu opuchov po fyzickej záťaži. Pri športovcoch sa studené kúpele využívajú najmä ako forma regenerácie. Zníženie teploty tkanív môže znižovať zápalovú reakciu po intenzívnej fyzickej námahe, tlmiť bolesť svalov a obmedziť sekundárne poškodenie preťažených svalových tkanív. Niektoré výskumy poukazujú aj na zníženie aktivity kreatínkinázy, enzýmu používaného ako ukazovateľ svalového poškodenia. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref> === Prínosy === Zimné kúpanie sa u detí uvádza najmä v súvislosti s regeneráciou mladých športovcov po intenzívnom výkone. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref> Medzi prínosy patria: • zníženie svalovej bolesti po náročnom cvičení, • rýchlejšia obnova svalovej sily po záťaži<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • zlepšenie znášanlivosti chladu pri postupnom a pravidelnom otužovaní, • podpora krvného obehu v dôsledku reakcie ciev na [[chlad]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/ | dátum vydania =16. októbra 2024 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • pobyt na čerstvom vzduchu a pohyb, ktoré môžu priaznivo vplývať na celkovú kondíciu dieťaťa. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/ | dátum vydania =16. októbra 2024 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref> Zimné kúpanie sa často spája aj s podporou imunity. Pri deťoch však treba tieto tvrdenia hodnotiť opatrne. Prínosy môžu závisieť od veku, zdravotného stavu, pravidelnosti, dávkovania chladu a celkového životného štýlu. Odpoveď na otázku, či má zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] význam u detí, ktoré nešportujú alebo nepotrebujú regeneráciu po fyzickej záťaži, zostáva menej jednoznačná. Pri deťoch sa viac preferuje [[otužovanie]] prostredníctvom takzvaných vzdušných kúpeľov a sprchovaním studenou vodou. === Vek dieťaťa === Neexistuje jednotná všeobecne prijatá veková hranica, od ktorej môžu deti bezpečne začať so zimným kúpaním. Niektoré odporúčania uvádzajú, že deti by nemali začínať pred 5. až 6. rokom života<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/ | dátum vydania =16. októbra 2024 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, iné odporúčajú väčšiu opatrnosť a posúvajú začiatok až do vyššieho veku, napríklad okolo 6 až 10 rokov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>. Dôležitejší než samotný vek je celkový zdravotný stav, telesná stavba, schopnosť dieťaťa rozumieť pokynom, komunikovať svoje pocity a rešpektovať bezpečnostné pravidlá. Rozhodnutie o začatí zimného kúpania by malo byť individuálne a pri pochybnostiach konzultované s pediatrom. === Odporúčaný postup === Pri deťoch sa odporúča miernejší a postupný prístup než pri dospelých. Otužovanie možno začínať menej intenzívnymi formami, napríklad kratším pobytom vonku v ľahšom oblečení, umývaním časti tela chladnou vodou alebo krátkou studenou sprchou. Prv než začneme so zimným kúpaním v ľadovej vode, je potrebné vytvoriť návyk na pravidelné sprchovanie studenou vodou, tak studenou, akú dieťa znesie, stačí raz denne. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = 12. január 2021 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs }}</ref> Pred vstupom do studenej vody je vhodná krátka rozcvička, napríklad: • ľahký [[beh]] alebo poklus, • skákanie na mieste, • krúženie ramenami a bedrami, • drepy alebo polodrepy, • dynamické výpady a pohyby nôh. Rozcvička by mala trvať približne 5 až 10 minút a má telo mierne zahriať, nie nadmerne vyčerpať. Pri samotnom kúpaní sa odporúča začínať veľmi krátkym kontaktom s vodou, najmä pri prvých pokusoch. V odbornom odporúčaní pre otužovanie deti sa za ideálnu považuje voda približne s teplotou 15 °C a čas ponorenia najviac 5 až 10 minút. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref> Pri chladnejšej vode má byť čas kratší. Prvé ponorenia môžu trvať len niekoľko až niekoľko desiatok sekúnd. Po výstupe z vody sa má dieťa rýchlo osušiť, prezliecť do suchého oblečenia, obuť si suchú obuv a podľa potreby vypiť teplý nápoj. Dôležitý je aj pobyt v bezpečnom a teplejšom prostredí po kúpaní. === Regenerácia po športovej záťaži === U mladých športovcov sa studené kúpele môžu používať ako jedna z metód regenerácie. Ako vhodný čas sa uvádza približne 30 minút po fyzickej záťaži. Po zimnom kúpeli by sa nemalo hneď pokračovať v náročnom tréningu, pretože výkon svalov môže byť dočasne znížený. Odporúča sa vyhnúť sa intenzívnemu cvičeniu približne 45 minút po ponorení do studenej vody. Pred ďalšou športovou aktivitou je potrebná dôkladná rozcvička. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref> === Riziká === Zimné kúpanie detí môže byť spojené s vážnymi rizikami, najmä ak sa vykonáva bez prípravy, bez dohľadu alebo v nevhodných podmienkach. Medzi hlavné riziká patria: • teplotný šok pri náhlom vstupe do veľmi studenej vody<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • poruchy dýchania a panická reakcia, • podchladenie pri dlhom pobyte vo vode, • poruchy srdcového rytmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • reflexná bradykardia, teda výrazné spomalenie srdcovej frekvencie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • mdloba a utopenie, • zhoršenie existujúcich zdravotných ťažkostí. Osobitne nebezpečná je kombinácia náhleho ponorenia, zadržania dychu, studenej vody a nedostatočného dozoru. Riziko sa zvyšuje aj pri silnom prúde, vysokých vlnách, klzkom brehu, zlom počasí alebo nedostupnej pomoci. === Kontraindikácie === Dieťa by nemalo zimné kúpanie absolvovať pri horúčke, akútnej infekcii, výraznej únave alebo celkovom oslabení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = МУРАВЕЦ | meno = Александр | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/ | dátum vydania = 18. januára 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref> Opatrnosť alebo lekárska konzultácia je potrebná najmä pri: • ochoreniach srdca a vrodených srdcových chybách<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = 12. január 2021 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs}}</ref>, • poruchách krvného obehu, • ochoreniach dýchacích ciest, najmä pri aktívnej alebo zle kontrolovanej [[astma|astme]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = МУРАВЕЦ | meno = Александр | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/ | dátum vydania = 18. januára 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>, • chronických infekciách, • oslabenej imunite, • kožných ochoreniach, otvorených ranách alebo výraznom atopickom ekzéme<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = МУРАВЕЦ | meno = Александр | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/ | dátum vydania = 18. januára 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>, • nadmernej citlivosti na chlad, • neurologických alebo iných chronických ochoreniach. Pri akýchkoľvek pochybnostiach by mal vhodnosť zimného kúpania posúdiť lekár, najmä pediater. === Bezpečnostné zásady === Základným pravidlom je, že deti nesmú zimné kúpanie ani [[zimné plávanie]] v otvorenej vode vykonávať samy. Vždy je potrebný dozor dospelej osoby, ktorá vie rýchlo zasiahnuť. Medzi odporúčané bezpečnostné zásady patria: • začínať postupne a s krátkym časom pobytu vo vode, • nikdy dieťa do vody nenútiť, • sledovať farbu kože, tras, správanie, dýchanie a schopnosť komunikácie, • prerušiť kúpanie pri nepohode, strachu, bolesti, strate citlivosti prstov, výraznom trasení alebo bledosti, • vyberať pokojné a plytké miesta bez silného prúdu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = МУРАВЕЦ | meno = Александр | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/ | dátum vydania = 18. januára 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>, • mať pripravené suché oblečenie, ktoré sa ľahko oblečie a rýchlo vyzlečie, uterák, obuv a teplý nápoj<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = МУРАВЕЦ | meno = Александр | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/ | dátum vydania = 18. januára 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>, • nepodceňovať vietor a teplotu vzduchu, • nevstupovať do vody po chorobe, pri vyčerpaní alebo bez predchádzajúceho zvykania na chlad, • po dlhšej prestávke začínať opäť od miernejších foriem otužovania. Pri zimnom kúpaní detí môžu byť užitočné neoprenové topánky, rukavice alebo čiapka, ktoré znižujú tepelné straty a chránia citlivé časti tela. Zároveň však nemajú vytvárať falošný pocit bezpečia. === Rozdiel medzi kúpaním a zimným plávaním === Pri deťoch je vhodné rozlišovať medzi krátkym zimným kúpaním a [[zimné plávanie|zimným plávaním]]. Zimné kúpanie zvyčajne znamená krátky vstup alebo ponorenie do studenej vody. Zimné plávanie je fyzicky náročnejšie, pretože spája chladový stres s pohybovou záťažou a môže viesť k rýchlejšiemu vyčerpaniu. Pre deti je preto bezpečnejšie začínať krátkym, kontrolovaným kontaktom so studenou vodou. [[Plávanie]] v otvorenej studenej vode by malo prichádzať do úvahy iba u starších, zdravých a dobre pripravených detí, za dozoru a v bezpečných podmienkach. === Zhrnutie === Deti môžu za určitých podmienok absolvovať zimné kúpanie a plávanie v otvorenej vode, no nejde o aktivitu vhodnú pre každé dieťa. Najväčší význam sa uvádza pri regenerácii mladých športovcov po intenzívnej záťaži. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref>Pri deťoch je potrebné voliť miernejšie postupy než pri dospelých, rešpektovať individuálnu reakciu organizmu a dbať na dôsledný dohľad. Zimné kúpanie môže byť súčasťou otužovania, ale jeho prínosy musia byť vždy porovnané s rizikami. Bezpečnosť, postupnosť, zdravotný stav dieťaťa a prítomnosť zodpovednej dospelej osoby sú rozhodujúce podmienky. == Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu == Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari 1985. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs }}</ref> sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Otužování dětí (1986) | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/ | vydavateľ = Česká televize | periodikum = Archiv ČT24 | dátum_vydania = 1986 | dátum_prístupu = 2026-01-01 | jazyk = cs | poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov. }}</ref>, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností. == Otužovanie detí školského veku na základných školách v rokoch 1990 až 2020 == === Základná škola Jubilejní park Znojmo === O [[Otužovanie|otužovaní]] [[Žiak|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch 2009 až 2015 na internetových médiach publikovaných niekoľko článkov a [[reportáž|reportáži]]. Na tejto [[škola|škole]] v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia [[Otužovanie|otužovania]] [[Žiak|žiakov]] dlhú históriu, začalo ešte v dobe socialistického Československa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> [[Otužovanie]] prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých [[Žiak|žiakov]] druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 [[Stupeň Celzia|°C]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. [[Žiak|žiaci]] sa [[Otužovanie|otužujú]] vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>, [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> == Triatlon a akvatlon == [[Triatlon]] a [[akvatlon]] patria medzi športové disciplíny, pri ktorých sa [[dieťa|deti]] školského veku môžu stretnúť s krátkodobým pôsobením chladnej vody a nepriaznivého [[počasie|počasia]]. Hoci sa tieto podujatia často spájajú s letným obdobím, detské a školské preteky s plávaním v otvorenej vode sa konajú aj na [[jar|jar]] alebo za chladnejšieho [[počasie|počasia]], keď môže byť [[teplota]] vody pomerne nízka. Preto mladí triatlonisti by sa mali, popri tréningoch v bazéne, behu, a jazde na bicykli, aj [[otužovanie|otužovať]], po plávaní v bazéne sa sprchovať studenou vodou, a mali by získavať aj skúsenosti s [[plávanie | plávaním]] v otvorenej vode (v [[jazero|jazere]], [[rybník (vodná plocha)|rybníku]], [[priehradná nádrž|priehrade]] alebo v [[rieka|rieke]]). Príkladom je bratislavský [[akvatlon]] na prírodnom [[kúpalisko|kúpalisku]] [[Veľký Draždiak]], ktorý sa uskutočnil 21. mája 2016. Teplota vody dosahovala približne 17 °C a beh bol vedený okolo [[jazero | jazera]]. Najmladším pretekárom boli ich trate skrátené na polovicu. Napriek studenej vode [[dieťa|deti]] preteky absolvovali bez neoprénov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Ani studená voda bratislavského Draždiaka neodradila najmenších levických pretekárov | url = https://www.leviceonline.sk/spravy/sport/ostatne-sporty/4083-ani-studena-voda-bratislavskeho-drazdiaka-neodradila-najmensich-levickych-pretekarov | dátum_vydania = 22.5.2016 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = sk }}</ref> Ešte horšie poveternostné podmienky sprevádzali školský [[triatlon]] v [[Poděbrady|Poděbradoch]] v roku 2024. Podujatie sa konalo 17. mája za chladného a daždivého počasia, pričom plavecká časť prebiehala v jazere. (Podľa údaja, ktorý bol zverejnený na [[sociálna sieť|sociálnej sieti]] [[Facebook]], mala voda v jazere večer pred konaním triatlonu, 16. mája 2024, teplotu 17 °C.) Organizátori z dôvodu nízkej teploty vody skrátili plaveckú trať na polovicu. Po skrátení plaveckej časti mladší žiaci [[plávanie|plávali]] 30 až 100 m, starší [[žiak (škola)|žiaci]]150 m a žiaci 8. až 9. ročníka spolu so stredoškolákmi 200 m. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = První ročník Školního triatlonu v Poděbradech přinesl nezapomenutelné zážitky! | url = https://www.topsports.cz/novinky/jubilejni-rocnik-skolni-triatlon-podebrady-2024 | dátum_vydania = 24.5.2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Podľa zverejnenej fotodokumentácie účastníci [[plávanie|plávali]] bez neoprénov, veľa chlapcov len v krátkych plavkách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Topsports | meno = | titul = Školní Triatlon Poděbrady 2024 (fotogaléria) | url = https://eu.zonerama.com/Topsports/Album/13089669 | dátum_vydania = 17. 5. 2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Chladnejšie podmienky sa môžu vyskytnúť aj pri podujatiach organizovaných v júni. Pri pretekoch „Triatlon pro všechny“ na Stříbrnom rybníku v [[Hradec Králové |Hradci Králové]] v roku 2013 sa [[dieťa|deti]] zúčastnili plaveckej časti za zamračeného a chladného počasia. Po plávaní v prírodnej vode nasledovala [[cyklistika|cyklistická]] a bežecká časť. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Že je 'Stříbrňák' v červnu ledový? S tím děti neměly problém | url = https://hradecky.denik.cz/zpravy_region/ze-je-stribrnak-v-cervnu-ledovy-s-tim-deti-nemely-problem-20130616.html | dátum_vydania = 16.6.2013 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Ďalším príkladom je žiacky [[triatlon]] v berlínskom Strandbad Tegel, ktorý sa konal 6. septembra 2009 ako záverečné podujatie žiackeho pohára Berlínskej triatlonovej únie. Pretekov sa zúčastnilo 37 [[dieťa|detí]] narodených v rokoch 1996 až 2002, ktoré súťažili za chladného a vlhkého počasia. Najmladšia kategória (vo veku 9 až 11 rokov) absolvovala 100 m plávania, 2,5 km jazdy na [[bicykel|bicykli]] a 400 m [[beh|behu]]. Kvôli predčasnému štartu museli najmladší pretekári [[plávanie]] absolvovať dvakrát.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Schüler-Triathlon zum Saisonende | url = https://btu-info.de/index.php?view=article&id=765:schueler-triathlon-zum-saisonende&catid=13 | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Výrazne nepriaznivé počasie sprevádzalo aj 12. ročník školského [[triatlon|triatlonu]] v [[Drážďany|Drážďanoch]] v roku 2016. Počas podujatia pršalo s intenzitou približne 14 litrov vody na meter štvorcový. Účastníci sa museli vyrovnať s klzkým asfaltom, vodou na [[cyklistika|cyklistickej]] trati, blatom na lesných cestách a mokrými úsekmi bežeckej trate. Organizátori vyzdvihli, že napriek týmto podmienkam mladí pretekári v pretekoch pokračovali a nevzdávali sa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = 12. DRESDNER SCHÜLERTRIATHLON – JUGEND TRAINIERT FÜR OLYMPIA 2016 | url = https://triathlon-dresden.de/2016/06/26/12-dresdner-schuelertriathlon-jugend-trainiert-fuer-olympia-2016-2/ | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Neoprény? Pri plaveckých súťažiach pre [[dieťa|deti]] a [[mládež]] v [[Nemecko|Nemecku]] platí zásada: „Das Tragen von Neoprenanzügen ist nicht gestattet!“ Nosenie neoprénov nie je povolené!<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bundeswettbewerb der Schulen: Jugend trainiert für Olympia & Paralympics - Bundesfinale 2022 – Informationen Sportart Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2022/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2022 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2023 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2023/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF23_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2023 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2024 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2024/HF_2024/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF24_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2024 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2025 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2025/HF_2025/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF25_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref> Pláva sa bez neoprénov. Ak je voda príliš chladná, tak sa plavecká časť buď skráti alebo úplne zruší. Tieto príklady ukazujú, že pri školských a mládežníckych [[triatlon|triatlonoch]] alebo [[akvatlon|akvatlonoch]] môže byť kontakt s chladnou vodou a nepriaznivým počasím súčasťou športovej skúsenosti. Z hľadiska [[otužovanie|otužovania]] však nejde o samostatnú otužileckú aktivitu, ale skôr o sprievodný jav organizovaného športu. Pri takýchto podujatiach je preto dôležité prispôsobiť dĺžku tratí veku [[dieťa | detí]], [[teplota|teplote]] vody, počasiu, výstroju a zdravotnému stavu účastníkov. Medzi bezpečnostné opatrenia patrí dohľad dospelých, možnosť skrátenia alebo úpravy trate, rýchle osušenie a prezlečenie po [[plávanie|plávaní]] a sledovanie príznakov [[hypotermia | podchladenia]]. Príprava mladých triatlonistov školského veku na preteky v chladnom a daždivom počasí vyžaduje špecifický prístup k aklimatizácii na studenú vodu. Pričom postupné [[otužovanie]], vrátane studených spŕch, je kľúčovým nástrojom na zníženie nebezpečného „cold shock“ (teplotného šoku) a zlepšenie adaptácie organizmu. == Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov == V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je [[otužovanie]] pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Česko: === Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. “Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url = https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Nemecko:=== Organizácie ako DLRG využívajú [[otužovanie]] (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a [[disciplína | disciplíny]]. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V [[marec | marci]] 2024 sa do [[jazero | jazera]] Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 [[chlapec | chlapcov]] a jedno [[dievča]] vo veku žiakov základnej školy. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}</ref> Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách. == Súťaže v plážových disciplínach == Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař 23. septembra 2017. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria) | url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album | dátum_vydania = 23. 9. 2017 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> V roku 2018 sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = CHAROUSKOVÁ | meno = Šárka | titul = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín | url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844 | dátum_vydania = 25.9.2018 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí. == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Zdravie]] 8tft26r36em299e7vq4a98ktaniyecm 8213060 8213012 2026-05-13T07:55:33Z Oto Zapletal 135950 /* Zimné kúpanie a plávanie detí v otvorenej vode */ Doplnenie textu a odkazov na zdroje. 8213060 wikitext text/x-wiki '''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu. == Charakteristika == Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = ZEMAN | meno = Václav | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice | vydanie = 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Galén | rok = 2006 | počet strán = 123 | isbn = 80-7262-331-1 | jazyk = cs }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = FUDGE | meno = Jessie | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/) | dátum vydania = 8. február 2016 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref> == Princíp otužovania == Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac. Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že chlad otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> == Zimné kúpanie a plávanie detí v otvorenej vode == Zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] detí v otvorenej vode je forma otužovania, pri ktorej sa dieťa krátkodobo vystavuje studenej vode, najčastejšie v prírodnom prostredí, napríklad v jazere, rieke alebo mori. Môže ísť o krátke ponorenie, kúpeľ po športovej záťaži alebo pravidelné [[otužovanie]] s cieľom zlepšiť toleranciu chladu. U detí je táto aktivita predmetom zvýšenej opatrnosti. Detský organizmus reaguje na [[chlad]] odlišne ako organizmus dospelého človeka: deti majú spravidla menšiu svalovú a tukovú hmotu a menej výhodný pomer povrchu tela k telesnej hmotnosti. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = ZEMAN | meno = Václav | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice | vydanie = 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Galén | rok = 2006 | počet strán = 123 | isbn = 80-7262-331-1 | jazyk = cs }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = FUDGE | meno = Jessie | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/) | dátum vydania = 8. február 2016 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref>Z tohto dôvodu strácajú teplo rýchlejšie, majú nižšiu toleranciu chladu a môžu prudšie reagovať na ponorenie do studenej vody. Voda odvádza teplo z ľudského tela výrazne rýchlejšie než vzduch rovnakej teploty; pomer tepelnej vodivosti vody a vzduchu sa uvádza približne 24 : 1.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Clark | meno = R. P. | priezvisko2 = Edholm | meno2 = O. G. | titul = Man and His Thermal Environment | miesto = London | vydavateľ = Edward Arnold Ltd | rok = 1985 | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Castellani | meno = John W. | priezvisko2 = Young | meno2 = Andrew J. | kapitola = Cold Water Immersion | titul = Medical Aspects of Harsh Environments | zväzok = 1 | miesto = Falls Church, Virginia | vydavateľ = Office of The Surgeon General, United States Army | rok = 2001 | strany = 532 | url = [medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net](https://medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net/pfw-images/borden/harshenv1/Ch17-ColdWaterImmersion.pdf) | jazyk = anglicky }}</ref> === Fyziologické účinky === Ponorenie do studenej vody pôsobí na organizmus ako silný podnet. Chlad dráždi receptory v koži, vyvoláva zúženie kožných a periférnych ciev a ovplyvňuje činnosť nervového, hormonálneho a imunitného systému. Studená voda môže stimulovať aj blúdivý nerv, čo sa spája so zmenami srdcovej frekvencie. Hydrostatický tlak vody pôsobí na telo zo všetkých strán a podporuje presun krvi smerom k stredu tela. Tento jav sa označuje ako centralizácia krvného obehu. Môže prispievať k zníženiu opuchov po fyzickej záťaži. Pri športovcoch sa studené kúpele využívajú najmä ako forma regenerácie. Zníženie teploty tkanív môže znižovať zápalovú reakciu po intenzívnej fyzickej námahe, tlmiť bolesť svalov a obmedziť sekundárne poškodenie preťažených svalových tkanív. Niektoré výskumy poukazujú aj na zníženie aktivity kreatínkinázy, enzýmu používaného ako ukazovateľ svalového poškodenia. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref> === Prínosy === Zimné kúpanie sa u detí uvádza najmä v súvislosti s regeneráciou mladých športovcov po intenzívnom výkone. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref> Medzi prínosy patria: • zníženie svalovej bolesti po náročnom cvičení, • rýchlejšia obnova svalovej sily po záťaži<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • zlepšenie znášanlivosti chladu pri postupnom a pravidelnom otužovaní, • podpora krvného obehu v dôsledku reakcie ciev na [[chlad]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/ | dátum vydania =16. októbra 2024 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • pobyt na čerstvom vzduchu a pohyb, ktoré môžu priaznivo vplývať na celkovú kondíciu dieťaťa. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/ | dátum vydania =16. októbra 2024 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref> Zimné kúpanie sa často spája aj s podporou imunity. Pri deťoch však treba tieto tvrdenia hodnotiť opatrne. Prínosy môžu závisieť od veku, zdravotného stavu, pravidelnosti, dávkovania chladu a celkového životného štýlu. Odpoveď na otázku, či má zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] význam u detí, ktoré nešportujú alebo nepotrebujú regeneráciu po fyzickej záťaži, zostáva menej jednoznačná. Pri deťoch sa viac preferuje [[otužovanie]] prostredníctvom takzvaných vzdušných kúpeľov a sprchovaním studenou vodou. === Vek dieťaťa === „[[Zimné plávanie]] je vhodné aj pre deti.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Neexistuje jednotná všeobecne prijatá veková hranica, od ktorej môžu deti bezpečne začať so zimným kúpaním. Niektoré odporúčania uvádzajú, že deti by nemali začínať pred 5. až 6. rokom života<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/ | dátum vydania =16. októbra 2024 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, iné odporúčajú väčšiu opatrnosť a posúvajú začiatok až do vyššieho veku, napríklad okolo 6 až 10 rokov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>. Dôležitejší než samotný vek je celkový zdravotný stav, telesná stavba, schopnosť dieťaťa rozumieť pokynom, komunikovať svoje pocity a rešpektovať bezpečnostné pravidlá. Rozhodnutie o začatí zimného kúpania by malo byť individuálne a pri pochybnostiach konzultované s pediatrom. === Odporúčaný postup === Pri deťoch sa odporúča miernejší a postupný prístup než pri dospelých. S kúpaním a plávaním v studenej vode je najlepšie začať v lete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Otužovanie možno začínať menej intenzívnymi formami, napríklad kratším pobytom vonku v ľahšom oblečení, umývaním časti tela chladnou vodou alebo krátkou studenou sprchou. Prv než začneme so zimným kúpaním v ľadovej vode, je potrebné vytvoriť návyk na pravidelné sprchovanie studenou vodou, tak studenou, akú dieťa znesie, stačí raz denne. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = 12. január 2021 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs }}</ref> Pred vstupom do studenej vody je vhodná krátka rozcvička, napríklad: • ľahký [[beh]] alebo poklus, • skákanie na mieste, • krúženie ramenami a bedrami, • drepy alebo polodrepy, • dynamické výpady a pohyby nôh. Rozcvička by mala trvať približne 5 až 10 minút a má telo mierne zahriať, nie nadmerne vyčerpať. Pri samotnom kúpaní sa odporúča začínať veľmi krátkym kontaktom s vodou, najmä pri prvých pokusoch. V odbornom odporúčaní pre počiatočné otužovanie deti sa za ideálnu považuje voda približne s teplotou 15 °C a čas ponorenia najviac 5 až 10 minút. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Pri chladnejšej vode má byť čas kratší. Prvé ponorenia môžu trvať len niekoľko až niekoľko desiatok sekúnd. Po výstupe z vody sa má dieťa rýchlo osušiť, prezliecť do suchého oblečenia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref>, obuť si suchú obuv a podľa potreby vypiť teplý nápoj. Dôležitý je aj pobyt v bezpečnom a teplejšom prostredí po kúpaní. === Regenerácia po športovej záťaži === U mladých športovcov sa studené kúpele môžu používať ako jedna z metód regenerácie. Ako vhodný čas sa uvádza približne 30 minút po fyzickej záťaži. Po zimnom kúpeli by sa nemalo hneď pokračovať v náročnom tréningu, pretože výkon svalov môže byť dočasne znížený. Odporúča sa vyhnúť sa intenzívnemu cvičeniu približne 45 minút po ponorení do studenej vody. Pred ďalšou športovou aktivitou je potrebná dôkladná rozcvička. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref> === Riziká === Zimné kúpanie detí môže byť spojené s vážnymi rizikami, najmä ak sa vykonáva bez prípravy, bez dohľadu alebo v nevhodných podmienkach. Medzi hlavné riziká patria: • teplotný šok pri náhlom vstupe do veľmi studenej vody<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • poruchy dýchania a panická reakcia, • podchladenie pri dlhom pobyte vo vode, • poruchy srdcového rytmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • reflexná bradykardia, teda výrazné spomalenie srdcovej frekvencie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • mdloba a utopenie, • zhoršenie existujúcich zdravotných ťažkostí. Osobitne nebezpečná je kombinácia náhleho ponorenia, zadržania dychu, studenej vody a nedostatočného dozoru. Riziko sa zvyšuje aj pri silnom prúde, vysokých vlnách, klzkom brehu, zlom počasí alebo nedostupnej pomoci. === Kontraindikácie === Dieťa by nemalo zimné kúpanie absolvovať pri horúčke, akútnej infekcii, výraznej únave alebo celkovom oslabení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = МУРАВЕЦ | meno = Александр | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/ | dátum vydania = 18. januára 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref> Opatrnosť alebo lekárska konzultácia je potrebná najmä pri: • ochoreniach srdca a vrodených srdcových chybách<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = 12. január 2021 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref>, • poruchách krvného obehu, • ochoreniach dýchacích ciest, najmä pri aktívnej alebo zle kontrolovanej [[astma|astme]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = МУРАВЕЦ | meno = Александр | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/ | dátum vydania = 18. januára 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>, • chronických infekciách, • oslabenej imunite, • kožných ochoreniach, otvorených ranách alebo výraznom atopickom ekzéme<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = МУРАВЕЦ | meno = Александр | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/ | dátum vydania = 18. januára 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>, • nadmernej citlivosti na chlad, • neurologických alebo iných chronických ochoreniach. Pri akýchkoľvek pochybnostiach by mal vhodnosť zimného kúpania posúdiť lekár, najmä pediater. === Bezpečnostné zásady === Základným pravidlom je, že deti nesmú zimné kúpanie ani [[zimné plávanie]] v otvorenej vode vykonávať samy. Vždy je potrebný dozor dospelej osoby, ktorá vie rýchlo zasiahnuť. Medzi odporúčané bezpečnostné zásady patria: • začínať postupne a s krátkym časom pobytu vo vode, • nikdy dieťa do vody nenútiť, • sledovať farbu kože, tras, správanie, dýchanie a schopnosť komunikácie, • prerušiť kúpanie pri nepohode, strachu, bolesti, strate citlivosti prstov, výraznom trasení alebo bledosti, • vyberať pokojné a plytké miesta bez silného prúdu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = МУРАВЕЦ | meno = Александр | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/ | dátum vydania = 18. januára 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>, • mať pripravené suché oblečenie, ktoré sa ľahko oblečie a rýchlo vyzlečie, uterák, obuv a teplý nápoj<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = МУРАВЕЦ | meno = Александр | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/ | dátum vydania = 18. januára 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>, • nepodceňovať vietor a teplotu vzduchu, • nevstupovať do vody po chorobe, pri vyčerpaní alebo bez predchádzajúceho zvykania na chlad, • po dlhšej prestávke začínať opäť od miernejších foriem otužovania. Pri zimnom kúpaní detí môžu byť užitočné neoprenové topánky, rukavice alebo čiapka, ktoré znižujú tepelné straty a chránia citlivé časti tela. Zároveň však nemajú vytvárať falošný pocit bezpečia. === Rozdiel medzi kúpaním a zimným plávaním === Pri deťoch je vhodné rozlišovať medzi krátkym zimným kúpaním a [[zimné plávanie|zimným plávaním]]. Zimné kúpanie zvyčajne znamená krátky vstup alebo ponorenie do studenej vody. Zimné plávanie je fyzicky náročnejšie, pretože spája chladový stres s pohybovou záťažou a môže viesť k rýchlejšiemu vyčerpaniu. Pre deti je preto bezpečnejšie začínať krátkym, kontrolovaným kontaktom so studenou vodou. [[Plávanie]] v otvorenej studenej vode by malo prichádzať do úvahy iba u starších, zdravých a dobre pripravených detí, za dozoru a v bezpečných podmienkach. === Zhrnutie === Deti môžu za určitých podmienok absolvovať zimné kúpanie a plávanie v otvorenej vode, no nejde o aktivitu vhodnú pre každé dieťa.</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Najväčší význam sa uvádza pri regenerácii mladých športovcov po intenzívnej záťaži. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref>Pri deťoch je potrebné voliť miernejšie postupy než pri dospelých, rešpektovať individuálnu reakciu organizmu a dbať na dôsledný dohľad. Zimné kúpanie môže byť súčasťou otužovania, ale jeho prínosy musia byť vždy porovnané s rizikami. Bezpečnosť, postupnosť, zdravotný stav dieťaťa a prítomnosť zodpovednej dospelej osoby sú rozhodujúce podmienky. == Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu == Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari 1985. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs }}</ref> sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Otužování dětí (1986) | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/ | vydavateľ = Česká televize | periodikum = Archiv ČT24 | dátum_vydania = 1986 | dátum_prístupu = 2026-01-01 | jazyk = cs | poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov. }}</ref>, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností. == Otužovanie detí školského veku na základných školách v rokoch 1990 až 2020 == === Základná škola Jubilejní park Znojmo === O [[Otužovanie|otužovaní]] [[Žiak|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch 2009 až 2015 na internetových médiach publikovaných niekoľko článkov a [[reportáž|reportáži]]. Na tejto [[škola|škole]] v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia [[Otužovanie|otužovania]] [[Žiak|žiakov]] dlhú históriu, začalo ešte v dobe socialistického Československa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> [[Otužovanie]] prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých [[Žiak|žiakov]] druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 [[Stupeň Celzia|°C]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. [[Žiak|žiaci]] sa [[Otužovanie|otužujú]] vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>, [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> == Triatlon a akvatlon == [[Triatlon]] a [[akvatlon]] patria medzi športové disciplíny, pri ktorých sa [[dieťa|deti]] školského veku môžu stretnúť s krátkodobým pôsobením chladnej vody a nepriaznivého [[počasie|počasia]]. Hoci sa tieto podujatia často spájajú s letným obdobím, detské a školské preteky s plávaním v otvorenej vode sa konajú aj na [[jar|jar]] alebo za chladnejšieho [[počasie|počasia]], keď môže byť [[teplota]] vody pomerne nízka. Preto mladí triatlonisti by sa mali, popri tréningoch v bazéne, behu, a jazde na bicykli, aj [[otužovanie|otužovať]], po plávaní v bazéne sa sprchovať studenou vodou, a mali by získavať aj skúsenosti s [[plávanie | plávaním]] v otvorenej vode (v [[jazero|jazere]], [[rybník (vodná plocha)|rybníku]], [[priehradná nádrž|priehrade]] alebo v [[rieka|rieke]]). Príkladom je bratislavský [[akvatlon]] na prírodnom [[kúpalisko|kúpalisku]] [[Veľký Draždiak]], ktorý sa uskutočnil 21. mája 2016. Teplota vody dosahovala približne 17 °C a beh bol vedený okolo [[jazero | jazera]]. Najmladším pretekárom boli ich trate skrátené na polovicu. Napriek studenej vode [[dieťa|deti]] preteky absolvovali bez neoprénov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Ani studená voda bratislavského Draždiaka neodradila najmenších levických pretekárov | url = https://www.leviceonline.sk/spravy/sport/ostatne-sporty/4083-ani-studena-voda-bratislavskeho-drazdiaka-neodradila-najmensich-levickych-pretekarov | dátum_vydania = 22.5.2016 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = sk }}</ref> Ešte horšie poveternostné podmienky sprevádzali školský [[triatlon]] v [[Poděbrady|Poděbradoch]] v roku 2024. Podujatie sa konalo 17. mája za chladného a daždivého počasia, pričom plavecká časť prebiehala v jazere. (Podľa údaja, ktorý bol zverejnený na [[sociálna sieť|sociálnej sieti]] [[Facebook]], mala voda v jazere večer pred konaním triatlonu, 16. mája 2024, teplotu 17 °C.) Organizátori z dôvodu nízkej teploty vody skrátili plaveckú trať na polovicu. Po skrátení plaveckej časti mladší žiaci [[plávanie|plávali]] 30 až 100 m, starší [[žiak (škola)|žiaci]]150 m a žiaci 8. až 9. ročníka spolu so stredoškolákmi 200 m. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = První ročník Školního triatlonu v Poděbradech přinesl nezapomenutelné zážitky! | url = https://www.topsports.cz/novinky/jubilejni-rocnik-skolni-triatlon-podebrady-2024 | dátum_vydania = 24.5.2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Podľa zverejnenej fotodokumentácie účastníci [[plávanie|plávali]] bez neoprénov, veľa chlapcov len v krátkych plavkách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Topsports | meno = | titul = Školní Triatlon Poděbrady 2024 (fotogaléria) | url = https://eu.zonerama.com/Topsports/Album/13089669 | dátum_vydania = 17. 5. 2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Chladnejšie podmienky sa môžu vyskytnúť aj pri podujatiach organizovaných v júni. Pri pretekoch „Triatlon pro všechny“ na Stříbrnom rybníku v [[Hradec Králové |Hradci Králové]] v roku 2013 sa [[dieťa|deti]] zúčastnili plaveckej časti za zamračeného a chladného počasia. Po plávaní v prírodnej vode nasledovala [[cyklistika|cyklistická]] a bežecká časť. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Že je 'Stříbrňák' v červnu ledový? S tím děti neměly problém | url = https://hradecky.denik.cz/zpravy_region/ze-je-stribrnak-v-cervnu-ledovy-s-tim-deti-nemely-problem-20130616.html | dátum_vydania = 16.6.2013 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Ďalším príkladom je žiacky [[triatlon]] v berlínskom Strandbad Tegel, ktorý sa konal 6. septembra 2009 ako záverečné podujatie žiackeho pohára Berlínskej triatlonovej únie. Pretekov sa zúčastnilo 37 [[dieťa|detí]] narodených v rokoch 1996 až 2002, ktoré súťažili za chladného a vlhkého počasia. Najmladšia kategória (vo veku 9 až 11 rokov) absolvovala 100 m plávania, 2,5 km jazdy na [[bicykel|bicykli]] a 400 m [[beh|behu]]. Kvôli predčasnému štartu museli najmladší pretekári [[plávanie]] absolvovať dvakrát.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Schüler-Triathlon zum Saisonende | url = https://btu-info.de/index.php?view=article&id=765:schueler-triathlon-zum-saisonende&catid=13 | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Výrazne nepriaznivé počasie sprevádzalo aj 12. ročník školského [[triatlon|triatlonu]] v [[Drážďany|Drážďanoch]] v roku 2016. Počas podujatia pršalo s intenzitou približne 14 litrov vody na meter štvorcový. Účastníci sa museli vyrovnať s klzkým asfaltom, vodou na [[cyklistika|cyklistickej]] trati, blatom na lesných cestách a mokrými úsekmi bežeckej trate. Organizátori vyzdvihli, že napriek týmto podmienkam mladí pretekári v pretekoch pokračovali a nevzdávali sa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = 12. DRESDNER SCHÜLERTRIATHLON – JUGEND TRAINIERT FÜR OLYMPIA 2016 | url = https://triathlon-dresden.de/2016/06/26/12-dresdner-schuelertriathlon-jugend-trainiert-fuer-olympia-2016-2/ | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Neoprény? Pri plaveckých súťažiach pre [[dieťa|deti]] a [[mládež]] v [[Nemecko|Nemecku]] platí zásada: „Das Tragen von Neoprenanzügen ist nicht gestattet!“ Nosenie neoprénov nie je povolené!<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bundeswettbewerb der Schulen: Jugend trainiert für Olympia & Paralympics - Bundesfinale 2022 – Informationen Sportart Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2022/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2022 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2023 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2023/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF23_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2023 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2024 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2024/HF_2024/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF24_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2024 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2025 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2025/HF_2025/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF25_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref> Pláva sa bez neoprénov. Ak je voda príliš chladná, tak sa plavecká časť buď skráti alebo úplne zruší. Tieto príklady ukazujú, že pri školských a mládežníckych [[triatlon|triatlonoch]] alebo [[akvatlon|akvatlonoch]] môže byť kontakt s chladnou vodou a nepriaznivým počasím súčasťou športovej skúsenosti. Z hľadiska [[otužovanie|otužovania]] však nejde o samostatnú otužileckú aktivitu, ale skôr o sprievodný jav organizovaného športu. Pri takýchto podujatiach je preto dôležité prispôsobiť dĺžku tratí veku [[dieťa | detí]], [[teplota|teplote]] vody, počasiu, výstroju a zdravotnému stavu účastníkov. Medzi bezpečnostné opatrenia patrí dohľad dospelých, možnosť skrátenia alebo úpravy trate, rýchle osušenie a prezlečenie po [[plávanie|plávaní]] a sledovanie príznakov [[hypotermia | podchladenia]]. Príprava mladých triatlonistov školského veku na preteky v chladnom a daždivom počasí vyžaduje špecifický prístup k aklimatizácii na studenú vodu. Pričom postupné [[otužovanie]], vrátane studených spŕch, je kľúčovým nástrojom na zníženie nebezpečného „cold shock“ (teplotného šoku) a zlepšenie adaptácie organizmu. == Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov == V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je [[otužovanie]] pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Česko: === Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. “Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url = https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Nemecko:=== Organizácie ako DLRG využívajú [[otužovanie]] (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a [[disciplína | disciplíny]]. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V [[marec | marci]] 2024 sa do [[jazero | jazera]] Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 [[chlapec | chlapcov]] a jedno [[dievča]] vo veku žiakov základnej školy. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}</ref> Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách. == Súťaže v plážových disciplínach == Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař 23. septembra 2017. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria) | url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album | dátum_vydania = 23. 9. 2017 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> V roku 2018 sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = CHAROUSKOVÁ | meno = Šárka | titul = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín | url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844 | dátum_vydania = 25.9.2018 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí. == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Zdravie]] ei726vvruw4h6s7zsavdcjnwfgs6l3w 8213063 8213060 2026-05-13T08:13:04Z Oto Zapletal 135950 /* Odporúčaný postup */ Pridanie textu a odkazu na zdroj. 8213063 wikitext text/x-wiki '''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu. == Charakteristika == Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = ZEMAN | meno = Václav | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice | vydanie = 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Galén | rok = 2006 | počet strán = 123 | isbn = 80-7262-331-1 | jazyk = cs }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = FUDGE | meno = Jessie | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/) | dátum vydania = 8. február 2016 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref> == Princíp otužovania == Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac. Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že chlad otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> == Zimné kúpanie a plávanie detí v otvorenej vode == Zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] detí v otvorenej vode je forma otužovania, pri ktorej sa dieťa krátkodobo vystavuje studenej vode, najčastejšie v prírodnom prostredí, napríklad v jazere, rieke alebo mori. Môže ísť o krátke ponorenie, kúpeľ po športovej záťaži alebo pravidelné [[otužovanie]] s cieľom zlepšiť toleranciu chladu. U detí je táto aktivita predmetom zvýšenej opatrnosti. Detský organizmus reaguje na [[chlad]] odlišne ako organizmus dospelého človeka: deti majú spravidla menšiu svalovú a tukovú hmotu a menej výhodný pomer povrchu tela k telesnej hmotnosti. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = ZEMAN | meno = Václav | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice | vydanie = 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Galén | rok = 2006 | počet strán = 123 | isbn = 80-7262-331-1 | jazyk = cs }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = FUDGE | meno = Jessie | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/) | dátum vydania = 8. február 2016 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref>Z tohto dôvodu strácajú teplo rýchlejšie, majú nižšiu toleranciu chladu a môžu prudšie reagovať na ponorenie do studenej vody. Voda odvádza teplo z ľudského tela výrazne rýchlejšie než vzduch rovnakej teploty; pomer tepelnej vodivosti vody a vzduchu sa uvádza približne 24 : 1.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Clark | meno = R. P. | priezvisko2 = Edholm | meno2 = O. G. | titul = Man and His Thermal Environment | miesto = London | vydavateľ = Edward Arnold Ltd | rok = 1985 | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Castellani | meno = John W. | priezvisko2 = Young | meno2 = Andrew J. | kapitola = Cold Water Immersion | titul = Medical Aspects of Harsh Environments | zväzok = 1 | miesto = Falls Church, Virginia | vydavateľ = Office of The Surgeon General, United States Army | rok = 2001 | strany = 532 | url = [medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net](https://medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net/pfw-images/borden/harshenv1/Ch17-ColdWaterImmersion.pdf) | jazyk = anglicky }}</ref> === Fyziologické účinky === Ponorenie do studenej vody pôsobí na organizmus ako silný podnet. Chlad dráždi receptory v koži, vyvoláva zúženie kožných a periférnych ciev a ovplyvňuje činnosť nervového, hormonálneho a imunitného systému. Studená voda môže stimulovať aj blúdivý nerv, čo sa spája so zmenami srdcovej frekvencie. Hydrostatický tlak vody pôsobí na telo zo všetkých strán a podporuje presun krvi smerom k stredu tela. Tento jav sa označuje ako centralizácia krvného obehu. Môže prispievať k zníženiu opuchov po fyzickej záťaži. Pri športovcoch sa studené kúpele využívajú najmä ako forma regenerácie. Zníženie teploty tkanív môže znižovať zápalovú reakciu po intenzívnej fyzickej námahe, tlmiť bolesť svalov a obmedziť sekundárne poškodenie preťažených svalových tkanív. Niektoré výskumy poukazujú aj na zníženie aktivity kreatínkinázy, enzýmu používaného ako ukazovateľ svalového poškodenia. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref> === Prínosy === Zimné kúpanie sa u detí uvádza najmä v súvislosti s regeneráciou mladých športovcov po intenzívnom výkone. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref> Medzi prínosy patria: • zníženie svalovej bolesti po náročnom cvičení, • rýchlejšia obnova svalovej sily po záťaži<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • zlepšenie znášanlivosti chladu pri postupnom a pravidelnom otužovaní, • podpora krvného obehu v dôsledku reakcie ciev na [[chlad]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/ | dátum vydania =16. októbra 2024 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • pobyt na čerstvom vzduchu a pohyb, ktoré môžu priaznivo vplývať na celkovú kondíciu dieťaťa. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/ | dátum vydania =16. októbra 2024 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref> Zimné kúpanie sa často spája aj s podporou imunity. Pri deťoch však treba tieto tvrdenia hodnotiť opatrne. Prínosy môžu závisieť od veku, zdravotného stavu, pravidelnosti, dávkovania chladu a celkového životného štýlu. Odpoveď na otázku, či má zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] význam u detí, ktoré nešportujú alebo nepotrebujú regeneráciu po fyzickej záťaži, zostáva menej jednoznačná. Pri deťoch sa viac preferuje [[otužovanie]] prostredníctvom takzvaných vzdušných kúpeľov a sprchovaním studenou vodou. === Vek dieťaťa === „[[Zimné plávanie]] je vhodné aj pre deti.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Neexistuje jednotná všeobecne prijatá veková hranica, od ktorej môžu deti bezpečne začať so zimným kúpaním. Niektoré odporúčania uvádzajú, že deti by nemali začínať pred 5. až 6. rokom života<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/ | dátum vydania =16. októbra 2024 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, iné odporúčajú väčšiu opatrnosť a posúvajú začiatok až do vyššieho veku, napríklad okolo 6 až 10 rokov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>. Dôležitejší než samotný vek je celkový zdravotný stav, telesná stavba, schopnosť dieťaťa rozumieť pokynom, komunikovať svoje pocity a rešpektovať bezpečnostné pravidlá. Rozhodnutie o začatí zimného kúpania by malo byť individuálne a pri pochybnostiach konzultované s pediatrom. === Odporúčaný postup === Pri deťoch sa odporúča miernejší a postupný prístup než pri dospelých. S kúpaním a plávaním v studenej vode je najlepšie začať v lete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Otužovanie možno začínať menej intenzívnymi formami, napríklad kratším pobytom vonku v ľahšom oblečení, umývaním časti tela chladnou vodou alebo krátkou studenou sprchou. Prv než začneme so zimným kúpaním v ľadovej vode, je potrebné vytvoriť návyk na pravidelné sprchovanie studenou vodou, tak studenou, akú dieťa znesie, stačí raz denne. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = 12. január 2021 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs }}</ref> Pred vstupom do studenej vody je vhodná krátka rozcvička, napríklad: • ľahký [[beh]] alebo poklus, • skákanie na mieste, • krúženie ramenami a bedrami, • drepy alebo polodrepy, • dynamické výpady a pohyby nôh. Rozcvička by mala trvať približne 5 až 10 minút a má telo mierne zahriať, nie nadmerne vyčerpať. Po vstupe do studenej vody majú deti, ktoré začínajú s kúpaním v studenej vode, problém s dýchaním. „Je to jednoducho reakcia na šok z chladu.“ Deti sa musia naučiť tento pocit zvládnuť, zhlboka pokojne dýchať a dych sa ustáli.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Pri samotnom kúpaní sa odporúča začínať veľmi krátkym kontaktom s vodou, najmä pri prvých pokusoch. V odbornom odporúčaní pre počiatočné otužovanie deti sa za ideálnu považuje voda približne s teplotou 15 °C a čas ponorenia najviac 5 až 10 minút. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Pri chladnejšej vode má byť čas kratší. Prvé ponorenia môžu trvať len niekoľko až niekoľko desiatok sekúnd. Po výstupe z vody sa má dieťa rýchlo osušiť, prezliecť do suchého oblečenia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref>, obuť si suchú obuv a podľa potreby vypiť teplý nápoj. Dôležitý je aj pobyt v bezpečnom a teplejšom prostredí po kúpaní. === Regenerácia po športovej záťaži === U mladých športovcov sa studené kúpele môžu používať ako jedna z metód regenerácie. Ako vhodný čas sa uvádza približne 30 minút po fyzickej záťaži. Po zimnom kúpeli by sa nemalo hneď pokračovať v náročnom tréningu, pretože výkon svalov môže byť dočasne znížený. Odporúča sa vyhnúť sa intenzívnemu cvičeniu približne 45 minút po ponorení do studenej vody. Pred ďalšou športovou aktivitou je potrebná dôkladná rozcvička. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref> === Riziká === Zimné kúpanie detí môže byť spojené s vážnymi rizikami, najmä ak sa vykonáva bez prípravy, bez dohľadu alebo v nevhodných podmienkach. Medzi hlavné riziká patria: • teplotný šok pri náhlom vstupe do veľmi studenej vody<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • poruchy dýchania a panická reakcia, • podchladenie pri dlhom pobyte vo vode, • poruchy srdcového rytmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • reflexná bradykardia, teda výrazné spomalenie srdcovej frekvencie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • mdloba a utopenie, • zhoršenie existujúcich zdravotných ťažkostí. Osobitne nebezpečná je kombinácia náhleho ponorenia, zadržania dychu, studenej vody a nedostatočného dozoru. Riziko sa zvyšuje aj pri silnom prúde, vysokých vlnách, klzkom brehu, zlom počasí alebo nedostupnej pomoci. === Kontraindikácie === Dieťa by nemalo zimné kúpanie absolvovať pri horúčke, akútnej infekcii, výraznej únave alebo celkovom oslabení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = МУРАВЕЦ | meno = Александр | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/ | dátum vydania = 18. januára 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref> Opatrnosť alebo lekárska konzultácia je potrebná najmä pri: • ochoreniach srdca a vrodených srdcových chybách<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = 12. január 2021 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref>, • poruchách krvného obehu, • ochoreniach dýchacích ciest, najmä pri aktívnej alebo zle kontrolovanej [[astma|astme]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = МУРАВЕЦ | meno = Александр | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/ | dátum vydania = 18. januára 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>, • chronických infekciách, • oslabenej imunite, • kožných ochoreniach, otvorených ranách alebo výraznom atopickom ekzéme<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = МУРАВЕЦ | meno = Александр | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/ | dátum vydania = 18. januára 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>, • nadmernej citlivosti na chlad, • neurologických alebo iných chronických ochoreniach. Pri akýchkoľvek pochybnostiach by mal vhodnosť zimného kúpania posúdiť lekár, najmä pediater. === Bezpečnostné zásady === Základným pravidlom je, že deti nesmú zimné kúpanie ani [[zimné plávanie]] v otvorenej vode vykonávať samy. Vždy je potrebný dozor dospelej osoby, ktorá vie rýchlo zasiahnuť. Medzi odporúčané bezpečnostné zásady patria: • začínať postupne a s krátkym časom pobytu vo vode, • nikdy dieťa do vody nenútiť, • sledovať farbu kože, tras, správanie, dýchanie a schopnosť komunikácie, • prerušiť kúpanie pri nepohode, strachu, bolesti, strate citlivosti prstov, výraznom trasení alebo bledosti, • vyberať pokojné a plytké miesta bez silného prúdu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = МУРАВЕЦ | meno = Александр | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/ | dátum vydania = 18. januára 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>, • mať pripravené suché oblečenie, ktoré sa ľahko oblečie a rýchlo vyzlečie, uterák, obuv a teplý nápoj<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = МУРАВЕЦ | meno = Александр | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/ | dátum vydania = 18. januára 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>, • nepodceňovať vietor a teplotu vzduchu, • nevstupovať do vody po chorobe, pri vyčerpaní alebo bez predchádzajúceho zvykania na chlad, • po dlhšej prestávke začínať opäť od miernejších foriem otužovania. Pri zimnom kúpaní detí môžu byť užitočné neoprenové topánky, rukavice alebo čiapka, ktoré znižujú tepelné straty a chránia citlivé časti tela. Zároveň však nemajú vytvárať falošný pocit bezpečia. === Rozdiel medzi kúpaním a zimným plávaním === Pri deťoch je vhodné rozlišovať medzi krátkym zimným kúpaním a [[zimné plávanie|zimným plávaním]]. Zimné kúpanie zvyčajne znamená krátky vstup alebo ponorenie do studenej vody. Zimné plávanie je fyzicky náročnejšie, pretože spája chladový stres s pohybovou záťažou a môže viesť k rýchlejšiemu vyčerpaniu. Pre deti je preto bezpečnejšie začínať krátkym, kontrolovaným kontaktom so studenou vodou. [[Plávanie]] v otvorenej studenej vode by malo prichádzať do úvahy iba u starších, zdravých a dobre pripravených detí, za dozoru a v bezpečných podmienkach. === Zhrnutie === Deti môžu za určitých podmienok absolvovať zimné kúpanie a plávanie v otvorenej vode, no nejde o aktivitu vhodnú pre každé dieťa.</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Najväčší význam sa uvádza pri regenerácii mladých športovcov po intenzívnej záťaži. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref>Pri deťoch je potrebné voliť miernejšie postupy než pri dospelých, rešpektovať individuálnu reakciu organizmu a dbať na dôsledný dohľad. Zimné kúpanie môže byť súčasťou otužovania, ale jeho prínosy musia byť vždy porovnané s rizikami. Bezpečnosť, postupnosť, zdravotný stav dieťaťa a prítomnosť zodpovednej dospelej osoby sú rozhodujúce podmienky. == Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu == Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari 1985. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs }}</ref> sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Otužování dětí (1986) | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/ | vydavateľ = Česká televize | periodikum = Archiv ČT24 | dátum_vydania = 1986 | dátum_prístupu = 2026-01-01 | jazyk = cs | poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov. }}</ref>, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností. == Otužovanie detí školského veku na základných školách v rokoch 1990 až 2020 == === Základná škola Jubilejní park Znojmo === O [[Otužovanie|otužovaní]] [[Žiak|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch 2009 až 2015 na internetových médiach publikovaných niekoľko článkov a [[reportáž|reportáži]]. Na tejto [[škola|škole]] v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia [[Otužovanie|otužovania]] [[Žiak|žiakov]] dlhú históriu, začalo ešte v dobe socialistického Československa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> [[Otužovanie]] prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých [[Žiak|žiakov]] druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 [[Stupeň Celzia|°C]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. [[Žiak|žiaci]] sa [[Otužovanie|otužujú]] vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>, [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> == Triatlon a akvatlon == [[Triatlon]] a [[akvatlon]] patria medzi športové disciplíny, pri ktorých sa [[dieťa|deti]] školského veku môžu stretnúť s krátkodobým pôsobením chladnej vody a nepriaznivého [[počasie|počasia]]. Hoci sa tieto podujatia často spájajú s letným obdobím, detské a školské preteky s plávaním v otvorenej vode sa konajú aj na [[jar|jar]] alebo za chladnejšieho [[počasie|počasia]], keď môže byť [[teplota]] vody pomerne nízka. Preto mladí triatlonisti by sa mali, popri tréningoch v bazéne, behu, a jazde na bicykli, aj [[otužovanie|otužovať]], po plávaní v bazéne sa sprchovať studenou vodou, a mali by získavať aj skúsenosti s [[plávanie | plávaním]] v otvorenej vode (v [[jazero|jazere]], [[rybník (vodná plocha)|rybníku]], [[priehradná nádrž|priehrade]] alebo v [[rieka|rieke]]). Príkladom je bratislavský [[akvatlon]] na prírodnom [[kúpalisko|kúpalisku]] [[Veľký Draždiak]], ktorý sa uskutočnil 21. mája 2016. Teplota vody dosahovala približne 17 °C a beh bol vedený okolo [[jazero | jazera]]. Najmladším pretekárom boli ich trate skrátené na polovicu. Napriek studenej vode [[dieťa|deti]] preteky absolvovali bez neoprénov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Ani studená voda bratislavského Draždiaka neodradila najmenších levických pretekárov | url = https://www.leviceonline.sk/spravy/sport/ostatne-sporty/4083-ani-studena-voda-bratislavskeho-drazdiaka-neodradila-najmensich-levickych-pretekarov | dátum_vydania = 22.5.2016 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = sk }}</ref> Ešte horšie poveternostné podmienky sprevádzali školský [[triatlon]] v [[Poděbrady|Poděbradoch]] v roku 2024. Podujatie sa konalo 17. mája za chladného a daždivého počasia, pričom plavecká časť prebiehala v jazere. (Podľa údaja, ktorý bol zverejnený na [[sociálna sieť|sociálnej sieti]] [[Facebook]], mala voda v jazere večer pred konaním triatlonu, 16. mája 2024, teplotu 17 °C.) Organizátori z dôvodu nízkej teploty vody skrátili plaveckú trať na polovicu. Po skrátení plaveckej časti mladší žiaci [[plávanie|plávali]] 30 až 100 m, starší [[žiak (škola)|žiaci]]150 m a žiaci 8. až 9. ročníka spolu so stredoškolákmi 200 m. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = První ročník Školního triatlonu v Poděbradech přinesl nezapomenutelné zážitky! | url = https://www.topsports.cz/novinky/jubilejni-rocnik-skolni-triatlon-podebrady-2024 | dátum_vydania = 24.5.2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Podľa zverejnenej fotodokumentácie účastníci [[plávanie|plávali]] bez neoprénov, veľa chlapcov len v krátkych plavkách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Topsports | meno = | titul = Školní Triatlon Poděbrady 2024 (fotogaléria) | url = https://eu.zonerama.com/Topsports/Album/13089669 | dátum_vydania = 17. 5. 2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Chladnejšie podmienky sa môžu vyskytnúť aj pri podujatiach organizovaných v júni. Pri pretekoch „Triatlon pro všechny“ na Stříbrnom rybníku v [[Hradec Králové |Hradci Králové]] v roku 2013 sa [[dieťa|deti]] zúčastnili plaveckej časti za zamračeného a chladného počasia. Po plávaní v prírodnej vode nasledovala [[cyklistika|cyklistická]] a bežecká časť. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Že je 'Stříbrňák' v červnu ledový? S tím děti neměly problém | url = https://hradecky.denik.cz/zpravy_region/ze-je-stribrnak-v-cervnu-ledovy-s-tim-deti-nemely-problem-20130616.html | dátum_vydania = 16.6.2013 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Ďalším príkladom je žiacky [[triatlon]] v berlínskom Strandbad Tegel, ktorý sa konal 6. septembra 2009 ako záverečné podujatie žiackeho pohára Berlínskej triatlonovej únie. Pretekov sa zúčastnilo 37 [[dieťa|detí]] narodených v rokoch 1996 až 2002, ktoré súťažili za chladného a vlhkého počasia. Najmladšia kategória (vo veku 9 až 11 rokov) absolvovala 100 m plávania, 2,5 km jazdy na [[bicykel|bicykli]] a 400 m [[beh|behu]]. Kvôli predčasnému štartu museli najmladší pretekári [[plávanie]] absolvovať dvakrát.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Schüler-Triathlon zum Saisonende | url = https://btu-info.de/index.php?view=article&id=765:schueler-triathlon-zum-saisonende&catid=13 | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Výrazne nepriaznivé počasie sprevádzalo aj 12. ročník školského [[triatlon|triatlonu]] v [[Drážďany|Drážďanoch]] v roku 2016. Počas podujatia pršalo s intenzitou približne 14 litrov vody na meter štvorcový. Účastníci sa museli vyrovnať s klzkým asfaltom, vodou na [[cyklistika|cyklistickej]] trati, blatom na lesných cestách a mokrými úsekmi bežeckej trate. Organizátori vyzdvihli, že napriek týmto podmienkam mladí pretekári v pretekoch pokračovali a nevzdávali sa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = 12. DRESDNER SCHÜLERTRIATHLON – JUGEND TRAINIERT FÜR OLYMPIA 2016 | url = https://triathlon-dresden.de/2016/06/26/12-dresdner-schuelertriathlon-jugend-trainiert-fuer-olympia-2016-2/ | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Neoprény? Pri plaveckých súťažiach pre [[dieťa|deti]] a [[mládež]] v [[Nemecko|Nemecku]] platí zásada: „Das Tragen von Neoprenanzügen ist nicht gestattet!“ Nosenie neoprénov nie je povolené!<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bundeswettbewerb der Schulen: Jugend trainiert für Olympia & Paralympics - Bundesfinale 2022 – Informationen Sportart Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2022/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2022 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2023 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2023/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF23_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2023 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2024 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2024/HF_2024/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF24_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2024 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2025 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2025/HF_2025/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF25_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref> Pláva sa bez neoprénov. Ak je voda príliš chladná, tak sa plavecká časť buď skráti alebo úplne zruší. Tieto príklady ukazujú, že pri školských a mládežníckych [[triatlon|triatlonoch]] alebo [[akvatlon|akvatlonoch]] môže byť kontakt s chladnou vodou a nepriaznivým počasím súčasťou športovej skúsenosti. Z hľadiska [[otužovanie|otužovania]] však nejde o samostatnú otužileckú aktivitu, ale skôr o sprievodný jav organizovaného športu. Pri takýchto podujatiach je preto dôležité prispôsobiť dĺžku tratí veku [[dieťa | detí]], [[teplota|teplote]] vody, počasiu, výstroju a zdravotnému stavu účastníkov. Medzi bezpečnostné opatrenia patrí dohľad dospelých, možnosť skrátenia alebo úpravy trate, rýchle osušenie a prezlečenie po [[plávanie|plávaní]] a sledovanie príznakov [[hypotermia | podchladenia]]. Príprava mladých triatlonistov školského veku na preteky v chladnom a daždivom počasí vyžaduje špecifický prístup k aklimatizácii na studenú vodu. Pričom postupné [[otužovanie]], vrátane studených spŕch, je kľúčovým nástrojom na zníženie nebezpečného „cold shock“ (teplotného šoku) a zlepšenie adaptácie organizmu. == Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov == V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je [[otužovanie]] pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Česko: === Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. “Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url = https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Nemecko:=== Organizácie ako DLRG využívajú [[otužovanie]] (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a [[disciplína | disciplíny]]. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V [[marec | marci]] 2024 sa do [[jazero | jazera]] Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 [[chlapec | chlapcov]] a jedno [[dievča]] vo veku žiakov základnej školy. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}</ref> Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách. == Súťaže v plážových disciplínach == Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař 23. septembra 2017. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria) | url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album | dátum_vydania = 23. 9. 2017 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> V roku 2018 sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = CHAROUSKOVÁ | meno = Šárka | titul = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín | url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844 | dátum_vydania = 25.9.2018 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí. == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Zdravie]] daw2jm7091svln1m6uccn3n56vd8bb8 8213066 8213063 2026-05-13T08:15:45Z Oto Zapletal 135950 /* Odporúčaný postup */ úprava umiestnenia zdroja v texte 8213066 wikitext text/x-wiki '''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu. == Charakteristika == Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = ZEMAN | meno = Václav | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice | vydanie = 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Galén | rok = 2006 | počet strán = 123 | isbn = 80-7262-331-1 | jazyk = cs }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = FUDGE | meno = Jessie | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/) | dátum vydania = 8. február 2016 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref> == Princíp otužovania == Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac. Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že chlad otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> == Zimné kúpanie a plávanie detí v otvorenej vode == Zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] detí v otvorenej vode je forma otužovania, pri ktorej sa dieťa krátkodobo vystavuje studenej vode, najčastejšie v prírodnom prostredí, napríklad v jazere, rieke alebo mori. Môže ísť o krátke ponorenie, kúpeľ po športovej záťaži alebo pravidelné [[otužovanie]] s cieľom zlepšiť toleranciu chladu. U detí je táto aktivita predmetom zvýšenej opatrnosti. Detský organizmus reaguje na [[chlad]] odlišne ako organizmus dospelého človeka: deti majú spravidla menšiu svalovú a tukovú hmotu a menej výhodný pomer povrchu tela k telesnej hmotnosti. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = ZEMAN | meno = Václav | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice | vydanie = 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Galén | rok = 2006 | počet strán = 123 | isbn = 80-7262-331-1 | jazyk = cs }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = FUDGE | meno = Jessie | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/) | dátum vydania = 8. február 2016 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref>Z tohto dôvodu strácajú teplo rýchlejšie, majú nižšiu toleranciu chladu a môžu prudšie reagovať na ponorenie do studenej vody. Voda odvádza teplo z ľudského tela výrazne rýchlejšie než vzduch rovnakej teploty; pomer tepelnej vodivosti vody a vzduchu sa uvádza približne 24 : 1.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Clark | meno = R. P. | priezvisko2 = Edholm | meno2 = O. G. | titul = Man and His Thermal Environment | miesto = London | vydavateľ = Edward Arnold Ltd | rok = 1985 | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Castellani | meno = John W. | priezvisko2 = Young | meno2 = Andrew J. | kapitola = Cold Water Immersion | titul = Medical Aspects of Harsh Environments | zväzok = 1 | miesto = Falls Church, Virginia | vydavateľ = Office of The Surgeon General, United States Army | rok = 2001 | strany = 532 | url = [medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net](https://medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net/pfw-images/borden/harshenv1/Ch17-ColdWaterImmersion.pdf) | jazyk = anglicky }}</ref> === Fyziologické účinky === Ponorenie do studenej vody pôsobí na organizmus ako silný podnet. Chlad dráždi receptory v koži, vyvoláva zúženie kožných a periférnych ciev a ovplyvňuje činnosť nervového, hormonálneho a imunitného systému. Studená voda môže stimulovať aj blúdivý nerv, čo sa spája so zmenami srdcovej frekvencie. Hydrostatický tlak vody pôsobí na telo zo všetkých strán a podporuje presun krvi smerom k stredu tela. Tento jav sa označuje ako centralizácia krvného obehu. Môže prispievať k zníženiu opuchov po fyzickej záťaži. Pri športovcoch sa studené kúpele využívajú najmä ako forma regenerácie. Zníženie teploty tkanív môže znižovať zápalovú reakciu po intenzívnej fyzickej námahe, tlmiť bolesť svalov a obmedziť sekundárne poškodenie preťažených svalových tkanív. Niektoré výskumy poukazujú aj na zníženie aktivity kreatínkinázy, enzýmu používaného ako ukazovateľ svalového poškodenia. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref> === Prínosy === Zimné kúpanie sa u detí uvádza najmä v súvislosti s regeneráciou mladých športovcov po intenzívnom výkone. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref> Medzi prínosy patria: • zníženie svalovej bolesti po náročnom cvičení, • rýchlejšia obnova svalovej sily po záťaži<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • zlepšenie znášanlivosti chladu pri postupnom a pravidelnom otužovaní, • podpora krvného obehu v dôsledku reakcie ciev na [[chlad]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/ | dátum vydania =16. októbra 2024 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • pobyt na čerstvom vzduchu a pohyb, ktoré môžu priaznivo vplývať na celkovú kondíciu dieťaťa. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/ | dátum vydania =16. októbra 2024 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref> Zimné kúpanie sa často spája aj s podporou imunity. Pri deťoch však treba tieto tvrdenia hodnotiť opatrne. Prínosy môžu závisieť od veku, zdravotného stavu, pravidelnosti, dávkovania chladu a celkového životného štýlu. Odpoveď na otázku, či má zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] význam u detí, ktoré nešportujú alebo nepotrebujú regeneráciu po fyzickej záťaži, zostáva menej jednoznačná. Pri deťoch sa viac preferuje [[otužovanie]] prostredníctvom takzvaných vzdušných kúpeľov a sprchovaním studenou vodou. === Vek dieťaťa === „[[Zimné plávanie]] je vhodné aj pre deti.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Neexistuje jednotná všeobecne prijatá veková hranica, od ktorej môžu deti bezpečne začať so zimným kúpaním. Niektoré odporúčania uvádzajú, že deti by nemali začínať pred 5. až 6. rokom života<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/ | dátum vydania =16. októbra 2024 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, iné odporúčajú väčšiu opatrnosť a posúvajú začiatok až do vyššieho veku, napríklad okolo 6 až 10 rokov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>. Dôležitejší než samotný vek je celkový zdravotný stav, telesná stavba, schopnosť dieťaťa rozumieť pokynom, komunikovať svoje pocity a rešpektovať bezpečnostné pravidlá. Rozhodnutie o začatí zimného kúpania by malo byť individuálne a pri pochybnostiach konzultované s pediatrom. === Odporúčaný postup === Pri deťoch sa odporúča miernejší a postupný prístup než pri dospelých. S kúpaním a plávaním v studenej vode je najlepšie začať v lete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Otužovanie možno začínať menej intenzívnymi formami, napríklad kratším pobytom vonku v ľahšom oblečení, umývaním časti tela chladnou vodou alebo krátkou studenou sprchou. Prv než začneme so zimným kúpaním v ľadovej vode, je potrebné vytvoriť návyk na pravidelné sprchovanie studenou vodou, tak studenou, akú dieťa znesie, stačí raz denne. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = 12. január 2021 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs }}</ref> Pred vstupom do studenej vody je vhodná krátka rozcvička, napríklad: • ľahký [[beh]] alebo poklus, • skákanie na mieste, • krúženie ramenami a bedrami, • drepy alebo polodrepy, • dynamické výpady a pohyby nôh. Rozcvička by mala trvať približne 5 až 10 minút a má telo mierne zahriať, nie nadmerne vyčerpať. Po vstupe do studenej vody majú deti, ktoré začínajú s kúpaním v studenej vode, problém s dýchaním. „Je to jednoducho reakcia na šok z chladu.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Deti sa musia naučiť tento pocit zvládnuť, zhlboka pokojne dýchať a dych sa ustáli. Pri samotnom kúpaní sa odporúča začínať veľmi krátkym kontaktom s vodou, najmä pri prvých pokusoch. V odbornom odporúčaní pre počiatočné otužovanie deti sa za ideálnu považuje voda približne s teplotou 15 °C a čas ponorenia najviac 5 až 10 minút. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Pri chladnejšej vode má byť čas kratší. Prvé ponorenia môžu trvať len niekoľko až niekoľko desiatok sekúnd. Po výstupe z vody sa má dieťa rýchlo osušiť, prezliecť do suchého oblečenia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref>, obuť si suchú obuv a podľa potreby vypiť teplý nápoj. Dôležitý je aj pobyt v bezpečnom a teplejšom prostredí po kúpaní. === Regenerácia po športovej záťaži === U mladých športovcov sa studené kúpele môžu používať ako jedna z metód regenerácie. Ako vhodný čas sa uvádza približne 30 minút po fyzickej záťaži. Po zimnom kúpeli by sa nemalo hneď pokračovať v náročnom tréningu, pretože výkon svalov môže byť dočasne znížený. Odporúča sa vyhnúť sa intenzívnemu cvičeniu približne 45 minút po ponorení do studenej vody. Pred ďalšou športovou aktivitou je potrebná dôkladná rozcvička. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref> === Riziká === Zimné kúpanie detí môže byť spojené s vážnymi rizikami, najmä ak sa vykonáva bez prípravy, bez dohľadu alebo v nevhodných podmienkach. Medzi hlavné riziká patria: • teplotný šok pri náhlom vstupe do veľmi studenej vody<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • poruchy dýchania a panická reakcia, • podchladenie pri dlhom pobyte vo vode, • poruchy srdcového rytmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • reflexná bradykardia, teda výrazné spomalenie srdcovej frekvencie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • mdloba a utopenie, • zhoršenie existujúcich zdravotných ťažkostí. Osobitne nebezpečná je kombinácia náhleho ponorenia, zadržania dychu, studenej vody a nedostatočného dozoru. Riziko sa zvyšuje aj pri silnom prúde, vysokých vlnách, klzkom brehu, zlom počasí alebo nedostupnej pomoci. === Kontraindikácie === Dieťa by nemalo zimné kúpanie absolvovať pri horúčke, akútnej infekcii, výraznej únave alebo celkovom oslabení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = МУРАВЕЦ | meno = Александр | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/ | dátum vydania = 18. januára 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref> Opatrnosť alebo lekárska konzultácia je potrebná najmä pri: • ochoreniach srdca a vrodených srdcových chybách<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = 12. január 2021 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref>, • poruchách krvného obehu, • ochoreniach dýchacích ciest, najmä pri aktívnej alebo zle kontrolovanej [[astma|astme]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = МУРАВЕЦ | meno = Александр | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/ | dátum vydania = 18. januára 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>, • chronických infekciách, • oslabenej imunite, • kožných ochoreniach, otvorených ranách alebo výraznom atopickom ekzéme<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = МУРАВЕЦ | meno = Александр | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/ | dátum vydania = 18. januára 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>, • nadmernej citlivosti na chlad, • neurologických alebo iných chronických ochoreniach. Pri akýchkoľvek pochybnostiach by mal vhodnosť zimného kúpania posúdiť lekár, najmä pediater. === Bezpečnostné zásady === Základným pravidlom je, že deti nesmú zimné kúpanie ani [[zimné plávanie]] v otvorenej vode vykonávať samy. Vždy je potrebný dozor dospelej osoby, ktorá vie rýchlo zasiahnuť. Medzi odporúčané bezpečnostné zásady patria: • začínať postupne a s krátkym časom pobytu vo vode, • nikdy dieťa do vody nenútiť, • sledovať farbu kože, tras, správanie, dýchanie a schopnosť komunikácie, • prerušiť kúpanie pri nepohode, strachu, bolesti, strate citlivosti prstov, výraznom trasení alebo bledosti, • vyberať pokojné a plytké miesta bez silného prúdu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = МУРАВЕЦ | meno = Александр | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/ | dátum vydania = 18. januára 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>, • mať pripravené suché oblečenie, ktoré sa ľahko oblečie a rýchlo vyzlečie, uterák, obuv a teplý nápoj<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = МУРАВЕЦ | meno = Александр | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/ | dátum vydania = 18. januára 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>, • nepodceňovať vietor a teplotu vzduchu, • nevstupovať do vody po chorobe, pri vyčerpaní alebo bez predchádzajúceho zvykania na chlad, • po dlhšej prestávke začínať opäť od miernejších foriem otužovania. Pri zimnom kúpaní detí môžu byť užitočné neoprenové topánky, rukavice alebo čiapka, ktoré znižujú tepelné straty a chránia citlivé časti tela. Zároveň však nemajú vytvárať falošný pocit bezpečia. === Rozdiel medzi kúpaním a zimným plávaním === Pri deťoch je vhodné rozlišovať medzi krátkym zimným kúpaním a [[zimné plávanie|zimným plávaním]]. Zimné kúpanie zvyčajne znamená krátky vstup alebo ponorenie do studenej vody. Zimné plávanie je fyzicky náročnejšie, pretože spája chladový stres s pohybovou záťažou a môže viesť k rýchlejšiemu vyčerpaniu. Pre deti je preto bezpečnejšie začínať krátkym, kontrolovaným kontaktom so studenou vodou. [[Plávanie]] v otvorenej studenej vode by malo prichádzať do úvahy iba u starších, zdravých a dobre pripravených detí, za dozoru a v bezpečných podmienkach. === Zhrnutie === Deti môžu za určitých podmienok absolvovať zimné kúpanie a plávanie v otvorenej vode, no nejde o aktivitu vhodnú pre každé dieťa.</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Najväčší význam sa uvádza pri regenerácii mladých športovcov po intenzívnej záťaži. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref>Pri deťoch je potrebné voliť miernejšie postupy než pri dospelých, rešpektovať individuálnu reakciu organizmu a dbať na dôsledný dohľad. Zimné kúpanie môže byť súčasťou otužovania, ale jeho prínosy musia byť vždy porovnané s rizikami. Bezpečnosť, postupnosť, zdravotný stav dieťaťa a prítomnosť zodpovednej dospelej osoby sú rozhodujúce podmienky. == Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu == Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari 1985. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs }}</ref> sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Otužování dětí (1986) | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/ | vydavateľ = Česká televize | periodikum = Archiv ČT24 | dátum_vydania = 1986 | dátum_prístupu = 2026-01-01 | jazyk = cs | poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov. }}</ref>, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností. == Otužovanie detí školského veku na základných školách v rokoch 1990 až 2020 == === Základná škola Jubilejní park Znojmo === O [[Otužovanie|otužovaní]] [[Žiak|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch 2009 až 2015 na internetových médiach publikovaných niekoľko článkov a [[reportáž|reportáži]]. Na tejto [[škola|škole]] v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia [[Otužovanie|otužovania]] [[Žiak|žiakov]] dlhú históriu, začalo ešte v dobe socialistického Československa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> [[Otužovanie]] prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých [[Žiak|žiakov]] druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 [[Stupeň Celzia|°C]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. [[Žiak|žiaci]] sa [[Otužovanie|otužujú]] vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>, [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> == Triatlon a akvatlon == [[Triatlon]] a [[akvatlon]] patria medzi športové disciplíny, pri ktorých sa [[dieťa|deti]] školského veku môžu stretnúť s krátkodobým pôsobením chladnej vody a nepriaznivého [[počasie|počasia]]. Hoci sa tieto podujatia často spájajú s letným obdobím, detské a školské preteky s plávaním v otvorenej vode sa konajú aj na [[jar|jar]] alebo za chladnejšieho [[počasie|počasia]], keď môže byť [[teplota]] vody pomerne nízka. Preto mladí triatlonisti by sa mali, popri tréningoch v bazéne, behu, a jazde na bicykli, aj [[otužovanie|otužovať]], po plávaní v bazéne sa sprchovať studenou vodou, a mali by získavať aj skúsenosti s [[plávanie | plávaním]] v otvorenej vode (v [[jazero|jazere]], [[rybník (vodná plocha)|rybníku]], [[priehradná nádrž|priehrade]] alebo v [[rieka|rieke]]). Príkladom je bratislavský [[akvatlon]] na prírodnom [[kúpalisko|kúpalisku]] [[Veľký Draždiak]], ktorý sa uskutočnil 21. mája 2016. Teplota vody dosahovala približne 17 °C a beh bol vedený okolo [[jazero | jazera]]. Najmladším pretekárom boli ich trate skrátené na polovicu. Napriek studenej vode [[dieťa|deti]] preteky absolvovali bez neoprénov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Ani studená voda bratislavského Draždiaka neodradila najmenších levických pretekárov | url = https://www.leviceonline.sk/spravy/sport/ostatne-sporty/4083-ani-studena-voda-bratislavskeho-drazdiaka-neodradila-najmensich-levickych-pretekarov | dátum_vydania = 22.5.2016 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = sk }}</ref> Ešte horšie poveternostné podmienky sprevádzali školský [[triatlon]] v [[Poděbrady|Poděbradoch]] v roku 2024. Podujatie sa konalo 17. mája za chladného a daždivého počasia, pričom plavecká časť prebiehala v jazere. (Podľa údaja, ktorý bol zverejnený na [[sociálna sieť|sociálnej sieti]] [[Facebook]], mala voda v jazere večer pred konaním triatlonu, 16. mája 2024, teplotu 17 °C.) Organizátori z dôvodu nízkej teploty vody skrátili plaveckú trať na polovicu. Po skrátení plaveckej časti mladší žiaci [[plávanie|plávali]] 30 až 100 m, starší [[žiak (škola)|žiaci]]150 m a žiaci 8. až 9. ročníka spolu so stredoškolákmi 200 m. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = První ročník Školního triatlonu v Poděbradech přinesl nezapomenutelné zážitky! | url = https://www.topsports.cz/novinky/jubilejni-rocnik-skolni-triatlon-podebrady-2024 | dátum_vydania = 24.5.2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Podľa zverejnenej fotodokumentácie účastníci [[plávanie|plávali]] bez neoprénov, veľa chlapcov len v krátkych plavkách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Topsports | meno = | titul = Školní Triatlon Poděbrady 2024 (fotogaléria) | url = https://eu.zonerama.com/Topsports/Album/13089669 | dátum_vydania = 17. 5. 2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Chladnejšie podmienky sa môžu vyskytnúť aj pri podujatiach organizovaných v júni. Pri pretekoch „Triatlon pro všechny“ na Stříbrnom rybníku v [[Hradec Králové |Hradci Králové]] v roku 2013 sa [[dieťa|deti]] zúčastnili plaveckej časti za zamračeného a chladného počasia. Po plávaní v prírodnej vode nasledovala [[cyklistika|cyklistická]] a bežecká časť. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Že je 'Stříbrňák' v červnu ledový? S tím děti neměly problém | url = https://hradecky.denik.cz/zpravy_region/ze-je-stribrnak-v-cervnu-ledovy-s-tim-deti-nemely-problem-20130616.html | dátum_vydania = 16.6.2013 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Ďalším príkladom je žiacky [[triatlon]] v berlínskom Strandbad Tegel, ktorý sa konal 6. septembra 2009 ako záverečné podujatie žiackeho pohára Berlínskej triatlonovej únie. Pretekov sa zúčastnilo 37 [[dieťa|detí]] narodených v rokoch 1996 až 2002, ktoré súťažili za chladného a vlhkého počasia. Najmladšia kategória (vo veku 9 až 11 rokov) absolvovala 100 m plávania, 2,5 km jazdy na [[bicykel|bicykli]] a 400 m [[beh|behu]]. Kvôli predčasnému štartu museli najmladší pretekári [[plávanie]] absolvovať dvakrát.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Schüler-Triathlon zum Saisonende | url = https://btu-info.de/index.php?view=article&id=765:schueler-triathlon-zum-saisonende&catid=13 | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Výrazne nepriaznivé počasie sprevádzalo aj 12. ročník školského [[triatlon|triatlonu]] v [[Drážďany|Drážďanoch]] v roku 2016. Počas podujatia pršalo s intenzitou približne 14 litrov vody na meter štvorcový. Účastníci sa museli vyrovnať s klzkým asfaltom, vodou na [[cyklistika|cyklistickej]] trati, blatom na lesných cestách a mokrými úsekmi bežeckej trate. Organizátori vyzdvihli, že napriek týmto podmienkam mladí pretekári v pretekoch pokračovali a nevzdávali sa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = 12. DRESDNER SCHÜLERTRIATHLON – JUGEND TRAINIERT FÜR OLYMPIA 2016 | url = https://triathlon-dresden.de/2016/06/26/12-dresdner-schuelertriathlon-jugend-trainiert-fuer-olympia-2016-2/ | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Neoprény? Pri plaveckých súťažiach pre [[dieťa|deti]] a [[mládež]] v [[Nemecko|Nemecku]] platí zásada: „Das Tragen von Neoprenanzügen ist nicht gestattet!“ Nosenie neoprénov nie je povolené!<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bundeswettbewerb der Schulen: Jugend trainiert für Olympia & Paralympics - Bundesfinale 2022 – Informationen Sportart Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2022/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2022 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2023 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2023/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF23_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2023 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2024 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2024/HF_2024/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF24_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2024 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2025 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2025/HF_2025/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF25_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref> Pláva sa bez neoprénov. Ak je voda príliš chladná, tak sa plavecká časť buď skráti alebo úplne zruší. Tieto príklady ukazujú, že pri školských a mládežníckych [[triatlon|triatlonoch]] alebo [[akvatlon|akvatlonoch]] môže byť kontakt s chladnou vodou a nepriaznivým počasím súčasťou športovej skúsenosti. Z hľadiska [[otužovanie|otužovania]] však nejde o samostatnú otužileckú aktivitu, ale skôr o sprievodný jav organizovaného športu. Pri takýchto podujatiach je preto dôležité prispôsobiť dĺžku tratí veku [[dieťa | detí]], [[teplota|teplote]] vody, počasiu, výstroju a zdravotnému stavu účastníkov. Medzi bezpečnostné opatrenia patrí dohľad dospelých, možnosť skrátenia alebo úpravy trate, rýchle osušenie a prezlečenie po [[plávanie|plávaní]] a sledovanie príznakov [[hypotermia | podchladenia]]. Príprava mladých triatlonistov školského veku na preteky v chladnom a daždivom počasí vyžaduje špecifický prístup k aklimatizácii na studenú vodu. Pričom postupné [[otužovanie]], vrátane studených spŕch, je kľúčovým nástrojom na zníženie nebezpečného „cold shock“ (teplotného šoku) a zlepšenie adaptácie organizmu. == Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov == V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je [[otužovanie]] pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Česko: === Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. “Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url = https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Nemecko:=== Organizácie ako DLRG využívajú [[otužovanie]] (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a [[disciplína | disciplíny]]. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V [[marec | marci]] 2024 sa do [[jazero | jazera]] Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 [[chlapec | chlapcov]] a jedno [[dievča]] vo veku žiakov základnej školy. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}</ref> Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách. == Súťaže v plážových disciplínach == Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař 23. septembra 2017. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria) | url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album | dátum_vydania = 23. 9. 2017 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> V roku 2018 sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = CHAROUSKOVÁ | meno = Šárka | titul = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín | url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844 | dátum_vydania = 25.9.2018 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí. == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Zdravie]] mkti0skniyjhpfkbuh006clomm4d86c 8213067 8213066 2026-05-13T08:20:11Z Oto Zapletal 135950 /* Zhrnutie */ odstránenie prebytočnej html značky 8213067 wikitext text/x-wiki '''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu. == Charakteristika == Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = ZEMAN | meno = Václav | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice | vydanie = 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Galén | rok = 2006 | počet strán = 123 | isbn = 80-7262-331-1 | jazyk = cs }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = FUDGE | meno = Jessie | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/) | dátum vydania = 8. február 2016 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref> == Princíp otužovania == Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac. Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že chlad otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> == Zimné kúpanie a plávanie detí v otvorenej vode == Zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] detí v otvorenej vode je forma otužovania, pri ktorej sa dieťa krátkodobo vystavuje studenej vode, najčastejšie v prírodnom prostredí, napríklad v jazere, rieke alebo mori. Môže ísť o krátke ponorenie, kúpeľ po športovej záťaži alebo pravidelné [[otužovanie]] s cieľom zlepšiť toleranciu chladu. U detí je táto aktivita predmetom zvýšenej opatrnosti. Detský organizmus reaguje na [[chlad]] odlišne ako organizmus dospelého človeka: deti majú spravidla menšiu svalovú a tukovú hmotu a menej výhodný pomer povrchu tela k telesnej hmotnosti. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = ZEMAN | meno = Václav | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice | vydanie = 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Galén | rok = 2006 | počet strán = 123 | isbn = 80-7262-331-1 | jazyk = cs }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = FUDGE | meno = Jessie | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/) | dátum vydania = 8. február 2016 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref>Z tohto dôvodu strácajú teplo rýchlejšie, majú nižšiu toleranciu chladu a môžu prudšie reagovať na ponorenie do studenej vody. Voda odvádza teplo z ľudského tela výrazne rýchlejšie než vzduch rovnakej teploty; pomer tepelnej vodivosti vody a vzduchu sa uvádza približne 24 : 1.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Clark | meno = R. P. | priezvisko2 = Edholm | meno2 = O. G. | titul = Man and His Thermal Environment | miesto = London | vydavateľ = Edward Arnold Ltd | rok = 1985 | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Castellani | meno = John W. | priezvisko2 = Young | meno2 = Andrew J. | kapitola = Cold Water Immersion | titul = Medical Aspects of Harsh Environments | zväzok = 1 | miesto = Falls Church, Virginia | vydavateľ = Office of The Surgeon General, United States Army | rok = 2001 | strany = 532 | url = [medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net](https://medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net/pfw-images/borden/harshenv1/Ch17-ColdWaterImmersion.pdf) | jazyk = anglicky }}</ref> === Fyziologické účinky === Ponorenie do studenej vody pôsobí na organizmus ako silný podnet. Chlad dráždi receptory v koži, vyvoláva zúženie kožných a periférnych ciev a ovplyvňuje činnosť nervového, hormonálneho a imunitného systému. Studená voda môže stimulovať aj blúdivý nerv, čo sa spája so zmenami srdcovej frekvencie. Hydrostatický tlak vody pôsobí na telo zo všetkých strán a podporuje presun krvi smerom k stredu tela. Tento jav sa označuje ako centralizácia krvného obehu. Môže prispievať k zníženiu opuchov po fyzickej záťaži. Pri športovcoch sa studené kúpele využívajú najmä ako forma regenerácie. Zníženie teploty tkanív môže znižovať zápalovú reakciu po intenzívnej fyzickej námahe, tlmiť bolesť svalov a obmedziť sekundárne poškodenie preťažených svalových tkanív. Niektoré výskumy poukazujú aj na zníženie aktivity kreatínkinázy, enzýmu používaného ako ukazovateľ svalového poškodenia. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref> === Prínosy === Zimné kúpanie sa u detí uvádza najmä v súvislosti s regeneráciou mladých športovcov po intenzívnom výkone. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref> Medzi prínosy patria: • zníženie svalovej bolesti po náročnom cvičení, • rýchlejšia obnova svalovej sily po záťaži<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • zlepšenie znášanlivosti chladu pri postupnom a pravidelnom otužovaní, • podpora krvného obehu v dôsledku reakcie ciev na [[chlad]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/ | dátum vydania =16. októbra 2024 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • pobyt na čerstvom vzduchu a pohyb, ktoré môžu priaznivo vplývať na celkovú kondíciu dieťaťa. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/ | dátum vydania =16. októbra 2024 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref> Zimné kúpanie sa často spája aj s podporou imunity. Pri deťoch však treba tieto tvrdenia hodnotiť opatrne. Prínosy môžu závisieť od veku, zdravotného stavu, pravidelnosti, dávkovania chladu a celkového životného štýlu. Odpoveď na otázku, či má zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] význam u detí, ktoré nešportujú alebo nepotrebujú regeneráciu po fyzickej záťaži, zostáva menej jednoznačná. Pri deťoch sa viac preferuje [[otužovanie]] prostredníctvom takzvaných vzdušných kúpeľov a sprchovaním studenou vodou. === Vek dieťaťa === „[[Zimné plávanie]] je vhodné aj pre deti.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Neexistuje jednotná všeobecne prijatá veková hranica, od ktorej môžu deti bezpečne začať so zimným kúpaním. Niektoré odporúčania uvádzajú, že deti by nemali začínať pred 5. až 6. rokom života<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/ | dátum vydania =16. októbra 2024 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, iné odporúčajú väčšiu opatrnosť a posúvajú začiatok až do vyššieho veku, napríklad okolo 6 až 10 rokov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>. Dôležitejší než samotný vek je celkový zdravotný stav, telesná stavba, schopnosť dieťaťa rozumieť pokynom, komunikovať svoje pocity a rešpektovať bezpečnostné pravidlá. Rozhodnutie o začatí zimného kúpania by malo byť individuálne a pri pochybnostiach konzultované s pediatrom. === Odporúčaný postup === Pri deťoch sa odporúča miernejší a postupný prístup než pri dospelých. S kúpaním a plávaním v studenej vode je najlepšie začať v lete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Otužovanie možno začínať menej intenzívnymi formami, napríklad kratším pobytom vonku v ľahšom oblečení, umývaním časti tela chladnou vodou alebo krátkou studenou sprchou. Prv než začneme so zimným kúpaním v ľadovej vode, je potrebné vytvoriť návyk na pravidelné sprchovanie studenou vodou, tak studenou, akú dieťa znesie, stačí raz denne. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = 12. január 2021 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs }}</ref> Pred vstupom do studenej vody je vhodná krátka rozcvička, napríklad: • ľahký [[beh]] alebo poklus, • skákanie na mieste, • krúženie ramenami a bedrami, • drepy alebo polodrepy, • dynamické výpady a pohyby nôh. Rozcvička by mala trvať približne 5 až 10 minút a má telo mierne zahriať, nie nadmerne vyčerpať. Po vstupe do studenej vody majú deti, ktoré začínajú s kúpaním v studenej vode, problém s dýchaním. „Je to jednoducho reakcia na šok z chladu.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Deti sa musia naučiť tento pocit zvládnuť, zhlboka pokojne dýchať a dych sa ustáli. Pri samotnom kúpaní sa odporúča začínať veľmi krátkym kontaktom s vodou, najmä pri prvých pokusoch. V odbornom odporúčaní pre počiatočné otužovanie deti sa za ideálnu považuje voda približne s teplotou 15 °C a čas ponorenia najviac 5 až 10 minút. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Pri chladnejšej vode má byť čas kratší. Prvé ponorenia môžu trvať len niekoľko až niekoľko desiatok sekúnd. Po výstupe z vody sa má dieťa rýchlo osušiť, prezliecť do suchého oblečenia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref>, obuť si suchú obuv a podľa potreby vypiť teplý nápoj. Dôležitý je aj pobyt v bezpečnom a teplejšom prostredí po kúpaní. === Regenerácia po športovej záťaži === U mladých športovcov sa studené kúpele môžu používať ako jedna z metód regenerácie. Ako vhodný čas sa uvádza približne 30 minút po fyzickej záťaži. Po zimnom kúpeli by sa nemalo hneď pokračovať v náročnom tréningu, pretože výkon svalov môže byť dočasne znížený. Odporúča sa vyhnúť sa intenzívnemu cvičeniu približne 45 minút po ponorení do studenej vody. Pred ďalšou športovou aktivitou je potrebná dôkladná rozcvička. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref> === Riziká === Zimné kúpanie detí môže byť spojené s vážnymi rizikami, najmä ak sa vykonáva bez prípravy, bez dohľadu alebo v nevhodných podmienkach. Medzi hlavné riziká patria: • teplotný šok pri náhlom vstupe do veľmi studenej vody<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • poruchy dýchania a panická reakcia, • podchladenie pri dlhom pobyte vo vode, • poruchy srdcového rytmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • reflexná bradykardia, teda výrazné spomalenie srdcovej frekvencie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • mdloba a utopenie, • zhoršenie existujúcich zdravotných ťažkostí. Osobitne nebezpečná je kombinácia náhleho ponorenia, zadržania dychu, studenej vody a nedostatočného dozoru. Riziko sa zvyšuje aj pri silnom prúde, vysokých vlnách, klzkom brehu, zlom počasí alebo nedostupnej pomoci. === Kontraindikácie === Dieťa by nemalo zimné kúpanie absolvovať pri horúčke, akútnej infekcii, výraznej únave alebo celkovom oslabení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = МУРАВЕЦ | meno = Александр | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/ | dátum vydania = 18. januára 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref> Opatrnosť alebo lekárska konzultácia je potrebná najmä pri: • ochoreniach srdca a vrodených srdcových chybách<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = 12. január 2021 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref>, • poruchách krvného obehu, • ochoreniach dýchacích ciest, najmä pri aktívnej alebo zle kontrolovanej [[astma|astme]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = МУРАВЕЦ | meno = Александр | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/ | dátum vydania = 18. januára 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>, • chronických infekciách, • oslabenej imunite, • kožných ochoreniach, otvorených ranách alebo výraznom atopickom ekzéme<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = МУРАВЕЦ | meno = Александр | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/ | dátum vydania = 18. januára 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>, • nadmernej citlivosti na chlad, • neurologických alebo iných chronických ochoreniach. Pri akýchkoľvek pochybnostiach by mal vhodnosť zimného kúpania posúdiť lekár, najmä pediater. === Bezpečnostné zásady === Základným pravidlom je, že deti nesmú zimné kúpanie ani [[zimné plávanie]] v otvorenej vode vykonávať samy. Vždy je potrebný dozor dospelej osoby, ktorá vie rýchlo zasiahnuť. Medzi odporúčané bezpečnostné zásady patria: • začínať postupne a s krátkym časom pobytu vo vode, • nikdy dieťa do vody nenútiť, • sledovať farbu kože, tras, správanie, dýchanie a schopnosť komunikácie, • prerušiť kúpanie pri nepohode, strachu, bolesti, strate citlivosti prstov, výraznom trasení alebo bledosti, • vyberať pokojné a plytké miesta bez silného prúdu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = МУРАВЕЦ | meno = Александр | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/ | dátum vydania = 18. januára 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>, • mať pripravené suché oblečenie, ktoré sa ľahko oblečie a rýchlo vyzlečie, uterák, obuv a teplý nápoj<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = МУРАВЕЦ | meno = Александр | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/ | dátum vydania = 18. januára 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>, • nepodceňovať vietor a teplotu vzduchu, • nevstupovať do vody po chorobe, pri vyčerpaní alebo bez predchádzajúceho zvykania na chlad, • po dlhšej prestávke začínať opäť od miernejších foriem otužovania. Pri zimnom kúpaní detí môžu byť užitočné neoprenové topánky, rukavice alebo čiapka, ktoré znižujú tepelné straty a chránia citlivé časti tela. Zároveň však nemajú vytvárať falošný pocit bezpečia. === Rozdiel medzi kúpaním a zimným plávaním === Pri deťoch je vhodné rozlišovať medzi krátkym zimným kúpaním a [[zimné plávanie|zimným plávaním]]. Zimné kúpanie zvyčajne znamená krátky vstup alebo ponorenie do studenej vody. Zimné plávanie je fyzicky náročnejšie, pretože spája chladový stres s pohybovou záťažou a môže viesť k rýchlejšiemu vyčerpaniu. Pre deti je preto bezpečnejšie začínať krátkym, kontrolovaným kontaktom so studenou vodou. [[Plávanie]] v otvorenej studenej vode by malo prichádzať do úvahy iba u starších, zdravých a dobre pripravených detí, za dozoru a v bezpečných podmienkach. === Zhrnutie === Deti môžu za určitých podmienok absolvovať zimné kúpanie a plávanie v otvorenej vode, no nejde o aktivitu vhodnú pre každé dieťa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Najväčší význam sa uvádza pri regenerácii mladých športovcov po intenzívnej záťaži. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref>Pri deťoch je potrebné voliť miernejšie postupy než pri dospelých, rešpektovať individuálnu reakciu organizmu a dbať na dôsledný dohľad. Zimné kúpanie môže byť súčasťou otužovania, ale jeho prínosy musia byť vždy porovnané s rizikami. Bezpečnosť, postupnosť, zdravotný stav dieťaťa a prítomnosť zodpovednej dospelej osoby sú rozhodujúce podmienky. == Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu == Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari 1985. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs }}</ref> sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Otužování dětí (1986) | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/ | vydavateľ = Česká televize | periodikum = Archiv ČT24 | dátum_vydania = 1986 | dátum_prístupu = 2026-01-01 | jazyk = cs | poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov. }}</ref>, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností. == Otužovanie detí školského veku na základných školách v rokoch 1990 až 2020 == === Základná škola Jubilejní park Znojmo === O [[Otužovanie|otužovaní]] [[Žiak|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch 2009 až 2015 na internetových médiach publikovaných niekoľko článkov a [[reportáž|reportáži]]. Na tejto [[škola|škole]] v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia [[Otužovanie|otužovania]] [[Žiak|žiakov]] dlhú históriu, začalo ešte v dobe socialistického Československa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> [[Otužovanie]] prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých [[Žiak|žiakov]] druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 [[Stupeň Celzia|°C]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. [[Žiak|žiaci]] sa [[Otužovanie|otužujú]] vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>, [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> == Triatlon a akvatlon == [[Triatlon]] a [[akvatlon]] patria medzi športové disciplíny, pri ktorých sa [[dieťa|deti]] školského veku môžu stretnúť s krátkodobým pôsobením chladnej vody a nepriaznivého [[počasie|počasia]]. Hoci sa tieto podujatia často spájajú s letným obdobím, detské a školské preteky s plávaním v otvorenej vode sa konajú aj na [[jar|jar]] alebo za chladnejšieho [[počasie|počasia]], keď môže byť [[teplota]] vody pomerne nízka. Preto mladí triatlonisti by sa mali, popri tréningoch v bazéne, behu, a jazde na bicykli, aj [[otužovanie|otužovať]], po plávaní v bazéne sa sprchovať studenou vodou, a mali by získavať aj skúsenosti s [[plávanie | plávaním]] v otvorenej vode (v [[jazero|jazere]], [[rybník (vodná plocha)|rybníku]], [[priehradná nádrž|priehrade]] alebo v [[rieka|rieke]]). Príkladom je bratislavský [[akvatlon]] na prírodnom [[kúpalisko|kúpalisku]] [[Veľký Draždiak]], ktorý sa uskutočnil 21. mája 2016. Teplota vody dosahovala približne 17 °C a beh bol vedený okolo [[jazero | jazera]]. Najmladším pretekárom boli ich trate skrátené na polovicu. Napriek studenej vode [[dieťa|deti]] preteky absolvovali bez neoprénov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Ani studená voda bratislavského Draždiaka neodradila najmenších levických pretekárov | url = https://www.leviceonline.sk/spravy/sport/ostatne-sporty/4083-ani-studena-voda-bratislavskeho-drazdiaka-neodradila-najmensich-levickych-pretekarov | dátum_vydania = 22.5.2016 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = sk }}</ref> Ešte horšie poveternostné podmienky sprevádzali školský [[triatlon]] v [[Poděbrady|Poděbradoch]] v roku 2024. Podujatie sa konalo 17. mája za chladného a daždivého počasia, pričom plavecká časť prebiehala v jazere. (Podľa údaja, ktorý bol zverejnený na [[sociálna sieť|sociálnej sieti]] [[Facebook]], mala voda v jazere večer pred konaním triatlonu, 16. mája 2024, teplotu 17 °C.) Organizátori z dôvodu nízkej teploty vody skrátili plaveckú trať na polovicu. Po skrátení plaveckej časti mladší žiaci [[plávanie|plávali]] 30 až 100 m, starší [[žiak (škola)|žiaci]]150 m a žiaci 8. až 9. ročníka spolu so stredoškolákmi 200 m. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = První ročník Školního triatlonu v Poděbradech přinesl nezapomenutelné zážitky! | url = https://www.topsports.cz/novinky/jubilejni-rocnik-skolni-triatlon-podebrady-2024 | dátum_vydania = 24.5.2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Podľa zverejnenej fotodokumentácie účastníci [[plávanie|plávali]] bez neoprénov, veľa chlapcov len v krátkych plavkách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Topsports | meno = | titul = Školní Triatlon Poděbrady 2024 (fotogaléria) | url = https://eu.zonerama.com/Topsports/Album/13089669 | dátum_vydania = 17. 5. 2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Chladnejšie podmienky sa môžu vyskytnúť aj pri podujatiach organizovaných v júni. Pri pretekoch „Triatlon pro všechny“ na Stříbrnom rybníku v [[Hradec Králové |Hradci Králové]] v roku 2013 sa [[dieťa|deti]] zúčastnili plaveckej časti za zamračeného a chladného počasia. Po plávaní v prírodnej vode nasledovala [[cyklistika|cyklistická]] a bežecká časť. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Že je 'Stříbrňák' v červnu ledový? S tím děti neměly problém | url = https://hradecky.denik.cz/zpravy_region/ze-je-stribrnak-v-cervnu-ledovy-s-tim-deti-nemely-problem-20130616.html | dátum_vydania = 16.6.2013 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Ďalším príkladom je žiacky [[triatlon]] v berlínskom Strandbad Tegel, ktorý sa konal 6. septembra 2009 ako záverečné podujatie žiackeho pohára Berlínskej triatlonovej únie. Pretekov sa zúčastnilo 37 [[dieťa|detí]] narodených v rokoch 1996 až 2002, ktoré súťažili za chladného a vlhkého počasia. Najmladšia kategória (vo veku 9 až 11 rokov) absolvovala 100 m plávania, 2,5 km jazdy na [[bicykel|bicykli]] a 400 m [[beh|behu]]. Kvôli predčasnému štartu museli najmladší pretekári [[plávanie]] absolvovať dvakrát.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Schüler-Triathlon zum Saisonende | url = https://btu-info.de/index.php?view=article&id=765:schueler-triathlon-zum-saisonende&catid=13 | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Výrazne nepriaznivé počasie sprevádzalo aj 12. ročník školského [[triatlon|triatlonu]] v [[Drážďany|Drážďanoch]] v roku 2016. Počas podujatia pršalo s intenzitou približne 14 litrov vody na meter štvorcový. Účastníci sa museli vyrovnať s klzkým asfaltom, vodou na [[cyklistika|cyklistickej]] trati, blatom na lesných cestách a mokrými úsekmi bežeckej trate. Organizátori vyzdvihli, že napriek týmto podmienkam mladí pretekári v pretekoch pokračovali a nevzdávali sa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = 12. DRESDNER SCHÜLERTRIATHLON – JUGEND TRAINIERT FÜR OLYMPIA 2016 | url = https://triathlon-dresden.de/2016/06/26/12-dresdner-schuelertriathlon-jugend-trainiert-fuer-olympia-2016-2/ | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Neoprény? Pri plaveckých súťažiach pre [[dieťa|deti]] a [[mládež]] v [[Nemecko|Nemecku]] platí zásada: „Das Tragen von Neoprenanzügen ist nicht gestattet!“ Nosenie neoprénov nie je povolené!<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bundeswettbewerb der Schulen: Jugend trainiert für Olympia & Paralympics - Bundesfinale 2022 – Informationen Sportart Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2022/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2022 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2023 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2023/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF23_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2023 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2024 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2024/HF_2024/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF24_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2024 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2025 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2025/HF_2025/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF25_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref> Pláva sa bez neoprénov. Ak je voda príliš chladná, tak sa plavecká časť buď skráti alebo úplne zruší. Tieto príklady ukazujú, že pri školských a mládežníckych [[triatlon|triatlonoch]] alebo [[akvatlon|akvatlonoch]] môže byť kontakt s chladnou vodou a nepriaznivým počasím súčasťou športovej skúsenosti. Z hľadiska [[otužovanie|otužovania]] však nejde o samostatnú otužileckú aktivitu, ale skôr o sprievodný jav organizovaného športu. Pri takýchto podujatiach je preto dôležité prispôsobiť dĺžku tratí veku [[dieťa | detí]], [[teplota|teplote]] vody, počasiu, výstroju a zdravotnému stavu účastníkov. Medzi bezpečnostné opatrenia patrí dohľad dospelých, možnosť skrátenia alebo úpravy trate, rýchle osušenie a prezlečenie po [[plávanie|plávaní]] a sledovanie príznakov [[hypotermia | podchladenia]]. Príprava mladých triatlonistov školského veku na preteky v chladnom a daždivom počasí vyžaduje špecifický prístup k aklimatizácii na studenú vodu. Pričom postupné [[otužovanie]], vrátane studených spŕch, je kľúčovým nástrojom na zníženie nebezpečného „cold shock“ (teplotného šoku) a zlepšenie adaptácie organizmu. == Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov == V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je [[otužovanie]] pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Česko: === Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. “Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url = https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Nemecko:=== Organizácie ako DLRG využívajú [[otužovanie]] (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a [[disciplína | disciplíny]]. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V [[marec | marci]] 2024 sa do [[jazero | jazera]] Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 [[chlapec | chlapcov]] a jedno [[dievča]] vo veku žiakov základnej školy. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}</ref> Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách. == Súťaže v plážových disciplínach == Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař 23. septembra 2017. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria) | url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album | dátum_vydania = 23. 9. 2017 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> V roku 2018 sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = CHAROUSKOVÁ | meno = Šárka | titul = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín | url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844 | dátum_vydania = 25.9.2018 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí. == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Zdravie]] 0neppmoc7xxa3akgklnqpr6pz7e7p7o 8213081 8213067 2026-05-13T08:57:16Z Oto Zapletal 135950 /* Zimné kúpanie a plávanie detí v otvorenej vode */ pridanie textu a zdroja 8213081 wikitext text/x-wiki '''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu. == Charakteristika == Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = ZEMAN | meno = Václav | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice | vydanie = 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Galén | rok = 2006 | počet strán = 123 | isbn = 80-7262-331-1 | jazyk = cs }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = FUDGE | meno = Jessie | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/) | dátum vydania = 8. február 2016 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref> == Princíp otužovania == Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac. Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že chlad otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> == Zimné kúpanie a plávanie detí v otvorenej vode == Zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] detí v otvorenej vode je forma otužovania, pri ktorej sa dieťa krátkodobo vystavuje studenej vode, najčastejšie v prírodnom prostredí, napríklad v jazere, rieke alebo mori. Môže ísť o krátke ponorenie, kúpeľ po športovej záťaži alebo pravidelné [[otužovanie]] s cieľom zlepšiť toleranciu chladu. U detí je táto aktivita predmetom zvýšenej opatrnosti. Detský organizmus reaguje na [[chlad]] odlišne ako organizmus dospelého človeka: deti majú spravidla menšiu svalovú a tukovú hmotu a menej výhodný pomer povrchu tela k telesnej hmotnosti. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = ZEMAN | meno = Václav | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice | vydanie = 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Galén | rok = 2006 | počet strán = 123 | isbn = 80-7262-331-1 | jazyk = cs }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = FUDGE | meno = Jessie | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/) | dátum vydania = 8. február 2016 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref>Z tohto dôvodu strácajú teplo rýchlejšie, majú nižšiu toleranciu chladu a môžu prudšie reagovať na ponorenie do studenej vody. Voda odvádza teplo z ľudského tela výrazne rýchlejšie než vzduch rovnakej teploty; pomer tepelnej vodivosti vody a vzduchu sa uvádza približne 24 : 1.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Clark | meno = R. P. | priezvisko2 = Edholm | meno2 = O. G. | titul = Man and His Thermal Environment | miesto = London | vydavateľ = Edward Arnold Ltd | rok = 1985 | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Castellani | meno = John W. | priezvisko2 = Young | meno2 = Andrew J. | kapitola = Cold Water Immersion | titul = Medical Aspects of Harsh Environments | zväzok = 1 | miesto = Falls Church, Virginia | vydavateľ = Office of The Surgeon General, United States Army | rok = 2001 | strany = 532 | url = [medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net](https://medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net/pfw-images/borden/harshenv1/Ch17-ColdWaterImmersion.pdf) | jazyk = anglicky }}</ref> Teplotu vody na plávanie (v bazéne, jazere, rybníku, priehrade, mori, rieke, potoku) môžeme rozdeliť takto: Komfortná zóna: +28...+30°C Zóna aktívneho plávania: +24...+27°C Zóna otužovania: pod +20°C<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Купаться зимой: при какой температуре это безопасно и приятно? | url = https://kupi-bassein.ru/all_news/news/minimalnaya-temperatura-dlya-kupaniya-zimoj | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Pričom treba zohľadniť, či ide o tečúcu alebo stojatú vodu. Tečúca voda odoberá teplo z tela intenzívnejšie. === Fyziologické účinky === Ponorenie do studenej vody pôsobí na organizmus ako silný podnet. Chlad dráždi receptory v koži, vyvoláva zúženie kožných a periférnych ciev a ovplyvňuje činnosť nervového, hormonálneho a imunitného systému. Studená voda môže stimulovať aj blúdivý nerv, čo sa spája so zmenami srdcovej frekvencie. Hydrostatický tlak vody pôsobí na telo zo všetkých strán a podporuje presun krvi smerom k stredu tela. Tento jav sa označuje ako centralizácia krvného obehu. Môže prispievať k zníženiu opuchov po fyzickej záťaži. Pri športovcoch sa studené kúpele využívajú najmä ako forma regenerácie. Zníženie teploty tkanív môže znižovať zápalovú reakciu po intenzívnej fyzickej námahe, tlmiť bolesť svalov a obmedziť sekundárne poškodenie preťažených svalových tkanív. Niektoré výskumy poukazujú aj na zníženie aktivity kreatínkinázy, enzýmu používaného ako ukazovateľ svalového poškodenia. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref> === Prínosy === Zimné kúpanie sa u detí uvádza najmä v súvislosti s regeneráciou mladých športovcov po intenzívnom výkone. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref> Medzi prínosy patria: • zníženie svalovej bolesti po náročnom cvičení, • rýchlejšia obnova svalovej sily po záťaži<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • zlepšenie znášanlivosti chladu pri postupnom a pravidelnom otužovaní, • podpora krvného obehu v dôsledku reakcie ciev na [[chlad]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/ | dátum vydania =16. októbra 2024 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • pobyt na čerstvom vzduchu a pohyb, ktoré môžu priaznivo vplývať na celkovú kondíciu dieťaťa. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/ | dátum vydania =16. októbra 2024 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref> Zimné kúpanie sa často spája aj s podporou imunity. Pri deťoch však treba tieto tvrdenia hodnotiť opatrne. Prínosy môžu závisieť od veku, zdravotného stavu, pravidelnosti, dávkovania chladu a celkového životného štýlu. Odpoveď na otázku, či má zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] význam u detí, ktoré nešportujú alebo nepotrebujú regeneráciu po fyzickej záťaži, zostáva menej jednoznačná. Pri deťoch sa viac preferuje [[otužovanie]] prostredníctvom takzvaných vzdušných kúpeľov a sprchovaním studenou vodou. === Vek dieťaťa === „[[Zimné plávanie]] je vhodné aj pre deti.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Neexistuje jednotná všeobecne prijatá veková hranica, od ktorej môžu deti bezpečne začať so zimným kúpaním. Niektoré odporúčania uvádzajú, že deti by nemali začínať pred 5. až 6. rokom života<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/ | dátum vydania =16. októbra 2024 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, iné odporúčajú väčšiu opatrnosť a posúvajú začiatok až do vyššieho veku, napríklad okolo 6 až 10 rokov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>. Dôležitejší než samotný vek je celkový zdravotný stav, telesná stavba, schopnosť dieťaťa rozumieť pokynom, komunikovať svoje pocity a rešpektovať bezpečnostné pravidlá. Rozhodnutie o začatí zimného kúpania by malo byť individuálne a pri pochybnostiach konzultované s pediatrom. === Odporúčaný postup === Pri deťoch sa odporúča miernejší a postupný prístup než pri dospelých. S kúpaním a plávaním v studenej vode je najlepšie začať v lete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Otužovanie možno začínať menej intenzívnymi formami, napríklad kratším pobytom vonku v ľahšom oblečení, umývaním časti tela chladnou vodou alebo krátkou studenou sprchou. Prv než začneme so zimným kúpaním v ľadovej vode, je potrebné vytvoriť návyk na pravidelné sprchovanie studenou vodou, tak studenou, akú dieťa znesie, stačí raz denne. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = 12. január 2021 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs }}</ref> Pred vstupom do studenej vody je vhodná krátka rozcvička, napríklad: • ľahký [[beh]] alebo poklus, • skákanie na mieste, • krúženie ramenami a bedrami, • drepy alebo polodrepy, • dynamické výpady a pohyby nôh. Rozcvička by mala trvať približne 5 až 10 minút a má telo mierne zahriať, nie nadmerne vyčerpať. Po vstupe do studenej vody majú deti, ktoré začínajú s kúpaním v studenej vode, problém s dýchaním. „Je to jednoducho reakcia na šok z chladu.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Deti sa musia naučiť tento pocit zvládnuť, zhlboka pokojne dýchať a dych sa ustáli. Pri samotnom kúpaní sa odporúča začínať veľmi krátkym kontaktom s vodou, najmä pri prvých pokusoch. V odbornom odporúčaní pre počiatočné otužovanie deti sa za ideálnu považuje voda približne s teplotou 15 °C a čas ponorenia najviac 5 až 10 minút. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Pri chladnejšej vode má byť čas kratší. Prvé ponorenia môžu trvať len niekoľko až niekoľko desiatok sekúnd. Po výstupe z vody sa má dieťa rýchlo osušiť, prezliecť do suchého oblečenia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref>, obuť si suchú obuv a podľa potreby vypiť teplý nápoj. Dôležitý je aj pobyt v bezpečnom a teplejšom prostredí po kúpaní. === Regenerácia po športovej záťaži === U mladých športovcov sa studené kúpele môžu používať ako jedna z metód regenerácie. Ako vhodný čas sa uvádza približne 30 minút po fyzickej záťaži. Po zimnom kúpeli by sa nemalo hneď pokračovať v náročnom tréningu, pretože výkon svalov môže byť dočasne znížený. Odporúča sa vyhnúť sa intenzívnemu cvičeniu približne 45 minút po ponorení do studenej vody. Pred ďalšou športovou aktivitou je potrebná dôkladná rozcvička. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref> === Riziká === Zimné kúpanie detí môže byť spojené s vážnymi rizikami, najmä ak sa vykonáva bez prípravy, bez dohľadu alebo v nevhodných podmienkach. Medzi hlavné riziká patria: • teplotný šok pri náhlom vstupe do veľmi studenej vody<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • poruchy dýchania a panická reakcia, • podchladenie pri dlhom pobyte vo vode, • poruchy srdcového rytmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • reflexná bradykardia, teda výrazné spomalenie srdcovej frekvencie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • mdloba a utopenie, • zhoršenie existujúcich zdravotných ťažkostí. Osobitne nebezpečná je kombinácia náhleho ponorenia, zadržania dychu, studenej vody a nedostatočného dozoru. Riziko sa zvyšuje aj pri silnom prúde, vysokých vlnách, klzkom brehu, zlom počasí alebo nedostupnej pomoci. === Kontraindikácie === Dieťa by nemalo zimné kúpanie absolvovať pri horúčke, akútnej infekcii, výraznej únave alebo celkovom oslabení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = МУРАВЕЦ | meno = Александр | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/ | dátum vydania = 18. januára 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref> Opatrnosť alebo lekárska konzultácia je potrebná najmä pri: • ochoreniach srdca a vrodených srdcových chybách<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = 12. január 2021 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref>, • poruchách krvného obehu, • ochoreniach dýchacích ciest, najmä pri aktívnej alebo zle kontrolovanej [[astma|astme]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = МУРАВЕЦ | meno = Александр | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/ | dátum vydania = 18. januára 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>, • chronických infekciách, • oslabenej imunite, • kožných ochoreniach, otvorených ranách alebo výraznom atopickom ekzéme<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = МУРАВЕЦ | meno = Александр | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/ | dátum vydania = 18. januára 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>, • nadmernej citlivosti na chlad, • neurologických alebo iných chronických ochoreniach. Pri akýchkoľvek pochybnostiach by mal vhodnosť zimného kúpania posúdiť lekár, najmä pediater. === Bezpečnostné zásady === Základným pravidlom je, že deti nesmú zimné kúpanie ani [[zimné plávanie]] v otvorenej vode vykonávať samy. Vždy je potrebný dozor dospelej osoby, ktorá vie rýchlo zasiahnuť. Medzi odporúčané bezpečnostné zásady patria: • začínať postupne a s krátkym časom pobytu vo vode, • nikdy dieťa do vody nenútiť, • sledovať farbu kože, tras, správanie, dýchanie a schopnosť komunikácie, • prerušiť kúpanie pri nepohode, strachu, bolesti, strate citlivosti prstov, výraznom trasení alebo bledosti, • vyberať pokojné a plytké miesta bez silného prúdu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = МУРАВЕЦ | meno = Александр | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/ | dátum vydania = 18. januára 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>, • mať pripravené suché oblečenie, ktoré sa ľahko oblečie a rýchlo vyzlečie, uterák, obuv a teplý nápoj<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = МУРАВЕЦ | meno = Александр | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/ | dátum vydania = 18. januára 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>, • nepodceňovať vietor a teplotu vzduchu, • nevstupovať do vody po chorobe, pri vyčerpaní alebo bez predchádzajúceho zvykania na chlad, • po dlhšej prestávke začínať opäť od miernejších foriem otužovania. Pri zimnom kúpaní detí môžu byť užitočné neoprenové topánky, rukavice alebo čiapka, ktoré znižujú tepelné straty a chránia citlivé časti tela. Zároveň však nemajú vytvárať falošný pocit bezpečia. === Rozdiel medzi kúpaním a zimným plávaním === Pri deťoch je vhodné rozlišovať medzi krátkym zimným kúpaním a [[zimné plávanie|zimným plávaním]]. Zimné kúpanie zvyčajne znamená krátky vstup alebo ponorenie do studenej vody. Zimné plávanie je fyzicky náročnejšie, pretože spája chladový stres s pohybovou záťažou a môže viesť k rýchlejšiemu vyčerpaniu. Pre deti je preto bezpečnejšie začínať krátkym, kontrolovaným kontaktom so studenou vodou. [[Plávanie]] v otvorenej studenej vode by malo prichádzať do úvahy iba u starších, zdravých a dobre pripravených detí, za dozoru a v bezpečných podmienkach. === Zhrnutie === Deti môžu za určitých podmienok absolvovať zimné kúpanie a plávanie v otvorenej vode, no nejde o aktivitu vhodnú pre každé dieťa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Najväčší význam sa uvádza pri regenerácii mladých športovcov po intenzívnej záťaži. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref>Pri deťoch je potrebné voliť miernejšie postupy než pri dospelých, rešpektovať individuálnu reakciu organizmu a dbať na dôsledný dohľad. Zimné kúpanie môže byť súčasťou otužovania, ale jeho prínosy musia byť vždy porovnané s rizikami. Bezpečnosť, postupnosť, zdravotný stav dieťaťa a prítomnosť zodpovednej dospelej osoby sú rozhodujúce podmienky. == Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu == Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari 1985. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs }}</ref> sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Otužování dětí (1986) | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/ | vydavateľ = Česká televize | periodikum = Archiv ČT24 | dátum_vydania = 1986 | dátum_prístupu = 2026-01-01 | jazyk = cs | poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov. }}</ref>, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností. == Otužovanie detí školského veku na základných školách v rokoch 1990 až 2020 == === Základná škola Jubilejní park Znojmo === O [[Otužovanie|otužovaní]] [[Žiak|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch 2009 až 2015 na internetových médiach publikovaných niekoľko článkov a [[reportáž|reportáži]]. Na tejto [[škola|škole]] v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia [[Otužovanie|otužovania]] [[Žiak|žiakov]] dlhú históriu, začalo ešte v dobe socialistického Československa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> [[Otužovanie]] prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých [[Žiak|žiakov]] druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 [[Stupeň Celzia|°C]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. [[Žiak|žiaci]] sa [[Otužovanie|otužujú]] vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>, [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> == Triatlon a akvatlon == [[Triatlon]] a [[akvatlon]] patria medzi športové disciplíny, pri ktorých sa [[dieťa|deti]] školského veku môžu stretnúť s krátkodobým pôsobením chladnej vody a nepriaznivého [[počasie|počasia]]. Hoci sa tieto podujatia často spájajú s letným obdobím, detské a školské preteky s plávaním v otvorenej vode sa konajú aj na [[jar|jar]] alebo za chladnejšieho [[počasie|počasia]], keď môže byť [[teplota]] vody pomerne nízka. Preto mladí triatlonisti by sa mali, popri tréningoch v bazéne, behu, a jazde na bicykli, aj [[otužovanie|otužovať]], po plávaní v bazéne sa sprchovať studenou vodou, a mali by získavať aj skúsenosti s [[plávanie | plávaním]] v otvorenej vode (v [[jazero|jazere]], [[rybník (vodná plocha)|rybníku]], [[priehradná nádrž|priehrade]] alebo v [[rieka|rieke]]). Príkladom je bratislavský [[akvatlon]] na prírodnom [[kúpalisko|kúpalisku]] [[Veľký Draždiak]], ktorý sa uskutočnil 21. mája 2016. Teplota vody dosahovala približne 17 °C a beh bol vedený okolo [[jazero | jazera]]. Najmladším pretekárom boli ich trate skrátené na polovicu. Napriek studenej vode [[dieťa|deti]] preteky absolvovali bez neoprénov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Ani studená voda bratislavského Draždiaka neodradila najmenších levických pretekárov | url = https://www.leviceonline.sk/spravy/sport/ostatne-sporty/4083-ani-studena-voda-bratislavskeho-drazdiaka-neodradila-najmensich-levickych-pretekarov | dátum_vydania = 22.5.2016 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = sk }}</ref> Ešte horšie poveternostné podmienky sprevádzali školský [[triatlon]] v [[Poděbrady|Poděbradoch]] v roku 2024. Podujatie sa konalo 17. mája za chladného a daždivého počasia, pričom plavecká časť prebiehala v jazere. (Podľa údaja, ktorý bol zverejnený na [[sociálna sieť|sociálnej sieti]] [[Facebook]], mala voda v jazere večer pred konaním triatlonu, 16. mája 2024, teplotu 17 °C.) Organizátori z dôvodu nízkej teploty vody skrátili plaveckú trať na polovicu. Po skrátení plaveckej časti mladší žiaci [[plávanie|plávali]] 30 až 100 m, starší [[žiak (škola)|žiaci]]150 m a žiaci 8. až 9. ročníka spolu so stredoškolákmi 200 m. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = První ročník Školního triatlonu v Poděbradech přinesl nezapomenutelné zážitky! | url = https://www.topsports.cz/novinky/jubilejni-rocnik-skolni-triatlon-podebrady-2024 | dátum_vydania = 24.5.2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Podľa zverejnenej fotodokumentácie účastníci [[plávanie|plávali]] bez neoprénov, veľa chlapcov len v krátkych plavkách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Topsports | meno = | titul = Školní Triatlon Poděbrady 2024 (fotogaléria) | url = https://eu.zonerama.com/Topsports/Album/13089669 | dátum_vydania = 17. 5. 2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Chladnejšie podmienky sa môžu vyskytnúť aj pri podujatiach organizovaných v júni. Pri pretekoch „Triatlon pro všechny“ na Stříbrnom rybníku v [[Hradec Králové |Hradci Králové]] v roku 2013 sa [[dieťa|deti]] zúčastnili plaveckej časti za zamračeného a chladného počasia. Po plávaní v prírodnej vode nasledovala [[cyklistika|cyklistická]] a bežecká časť. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Že je 'Stříbrňák' v červnu ledový? S tím děti neměly problém | url = https://hradecky.denik.cz/zpravy_region/ze-je-stribrnak-v-cervnu-ledovy-s-tim-deti-nemely-problem-20130616.html | dátum_vydania = 16.6.2013 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Ďalším príkladom je žiacky [[triatlon]] v berlínskom Strandbad Tegel, ktorý sa konal 6. septembra 2009 ako záverečné podujatie žiackeho pohára Berlínskej triatlonovej únie. Pretekov sa zúčastnilo 37 [[dieťa|detí]] narodených v rokoch 1996 až 2002, ktoré súťažili za chladného a vlhkého počasia. Najmladšia kategória (vo veku 9 až 11 rokov) absolvovala 100 m plávania, 2,5 km jazdy na [[bicykel|bicykli]] a 400 m [[beh|behu]]. Kvôli predčasnému štartu museli najmladší pretekári [[plávanie]] absolvovať dvakrát.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Schüler-Triathlon zum Saisonende | url = https://btu-info.de/index.php?view=article&id=765:schueler-triathlon-zum-saisonende&catid=13 | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Výrazne nepriaznivé počasie sprevádzalo aj 12. ročník školského [[triatlon|triatlonu]] v [[Drážďany|Drážďanoch]] v roku 2016. Počas podujatia pršalo s intenzitou približne 14 litrov vody na meter štvorcový. Účastníci sa museli vyrovnať s klzkým asfaltom, vodou na [[cyklistika|cyklistickej]] trati, blatom na lesných cestách a mokrými úsekmi bežeckej trate. Organizátori vyzdvihli, že napriek týmto podmienkam mladí pretekári v pretekoch pokračovali a nevzdávali sa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = 12. DRESDNER SCHÜLERTRIATHLON – JUGEND TRAINIERT FÜR OLYMPIA 2016 | url = https://triathlon-dresden.de/2016/06/26/12-dresdner-schuelertriathlon-jugend-trainiert-fuer-olympia-2016-2/ | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Neoprény? Pri plaveckých súťažiach pre [[dieťa|deti]] a [[mládež]] v [[Nemecko|Nemecku]] platí zásada: „Das Tragen von Neoprenanzügen ist nicht gestattet!“ Nosenie neoprénov nie je povolené!<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bundeswettbewerb der Schulen: Jugend trainiert für Olympia & Paralympics - Bundesfinale 2022 – Informationen Sportart Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2022/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2022 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2023 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2023/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF23_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2023 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2024 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2024/HF_2024/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF24_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2024 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2025 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2025/HF_2025/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF25_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref> Pláva sa bez neoprénov. Ak je voda príliš chladná, tak sa plavecká časť buď skráti alebo úplne zruší. Tieto príklady ukazujú, že pri školských a mládežníckych [[triatlon|triatlonoch]] alebo [[akvatlon|akvatlonoch]] môže byť kontakt s chladnou vodou a nepriaznivým počasím súčasťou športovej skúsenosti. Z hľadiska [[otužovanie|otužovania]] však nejde o samostatnú otužileckú aktivitu, ale skôr o sprievodný jav organizovaného športu. Pri takýchto podujatiach je preto dôležité prispôsobiť dĺžku tratí veku [[dieťa | detí]], [[teplota|teplote]] vody, počasiu, výstroju a zdravotnému stavu účastníkov. Medzi bezpečnostné opatrenia patrí dohľad dospelých, možnosť skrátenia alebo úpravy trate, rýchle osušenie a prezlečenie po [[plávanie|plávaní]] a sledovanie príznakov [[hypotermia | podchladenia]]. Príprava mladých triatlonistov školského veku na preteky v chladnom a daždivom počasí vyžaduje špecifický prístup k aklimatizácii na studenú vodu. Pričom postupné [[otužovanie]], vrátane studených spŕch, je kľúčovým nástrojom na zníženie nebezpečného „cold shock“ (teplotného šoku) a zlepšenie adaptácie organizmu. == Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov == V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je [[otužovanie]] pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Česko: === Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. “Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url = https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Nemecko:=== Organizácie ako DLRG využívajú [[otužovanie]] (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a [[disciplína | disciplíny]]. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V [[marec | marci]] 2024 sa do [[jazero | jazera]] Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 [[chlapec | chlapcov]] a jedno [[dievča]] vo veku žiakov základnej školy. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}</ref> Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách. == Súťaže v plážových disciplínach == Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař 23. septembra 2017. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria) | url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album | dátum_vydania = 23. 9. 2017 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> V roku 2018 sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = CHAROUSKOVÁ | meno = Šárka | titul = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín | url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844 | dátum_vydania = 25.9.2018 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí. == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Zdravie]] 6wl2k8nsjqskde0z1z63izm1lf11b5b 8213083 8213081 2026-05-13T09:00:04Z Oto Zapletal 135950 /* Zimné kúpanie a plávanie detí v otvorenej vode */ štylistická úprava textu 8213083 wikitext text/x-wiki '''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu. == Charakteristika == Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = ZEMAN | meno = Václav | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice | vydanie = 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Galén | rok = 2006 | počet strán = 123 | isbn = 80-7262-331-1 | jazyk = cs }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = FUDGE | meno = Jessie | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/) | dátum vydania = 8. február 2016 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref> == Princíp otužovania == Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac. Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že chlad otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> == Zimné kúpanie a plávanie detí v otvorenej vode == Zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] detí v otvorenej vode je forma otužovania, pri ktorej sa dieťa krátkodobo vystavuje studenej vode, najčastejšie v prírodnom prostredí, napríklad v jazere, rieke alebo mori. Môže ísť o krátke ponorenie, kúpeľ po športovej záťaži alebo pravidelné [[otužovanie]] s cieľom zlepšiť toleranciu chladu. U detí je táto aktivita predmetom zvýšenej opatrnosti. Detský organizmus reaguje na [[chlad]] odlišne ako organizmus dospelého človeka: deti majú spravidla menšiu svalovú a tukovú hmotu a menej výhodný pomer povrchu tela k telesnej hmotnosti. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = ZEMAN | meno = Václav | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice | vydanie = 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Galén | rok = 2006 | počet strán = 123 | isbn = 80-7262-331-1 | jazyk = cs }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = FUDGE | meno = Jessie | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/) | dátum vydania = 8. február 2016 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref>Z tohto dôvodu strácajú teplo rýchlejšie, majú nižšiu toleranciu chladu a môžu prudšie reagovať na ponorenie do studenej vody. Voda odvádza teplo z ľudského tela výrazne rýchlejšie než vzduch rovnakej teploty; pomer tepelnej vodivosti vody a vzduchu sa uvádza približne 24 : 1.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Clark | meno = R. P. | priezvisko2 = Edholm | meno2 = O. G. | titul = Man and His Thermal Environment | miesto = London | vydavateľ = Edward Arnold Ltd | rok = 1985 | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Castellani | meno = John W. | priezvisko2 = Young | meno2 = Andrew J. | kapitola = Cold Water Immersion | titul = Medical Aspects of Harsh Environments | zväzok = 1 | miesto = Falls Church, Virginia | vydavateľ = Office of The Surgeon General, United States Army | rok = 2001 | strany = 532 | url = [medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net](https://medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net/pfw-images/borden/harshenv1/Ch17-ColdWaterImmersion.pdf) | jazyk = anglicky }}</ref> Teplotu vody na plávanie (v bazéne, jazere, rybníku, priehrade, mori, rieke, potoku) môžeme rozdeliť takto: • Komfortná zóna: +28...+30°C • Zóna aktívneho plávania: +24...+27°C • Zóna otužovania: pod +20°C<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Купаться зимой: при какой температуре это безопасно и приятно? | url = https://kupi-bassein.ru/all_news/news/minimalnaya-temperatura-dlya-kupaniya-zimoj | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Pričom treba zohľadniť, či ide o tečúcu alebo stojatú vodu. Tečúca voda odoberá teplo z tela intenzívnejšie. === Fyziologické účinky === Ponorenie do studenej vody pôsobí na organizmus ako silný podnet. Chlad dráždi receptory v koži, vyvoláva zúženie kožných a periférnych ciev a ovplyvňuje činnosť nervového, hormonálneho a imunitného systému. Studená voda môže stimulovať aj blúdivý nerv, čo sa spája so zmenami srdcovej frekvencie. Hydrostatický tlak vody pôsobí na telo zo všetkých strán a podporuje presun krvi smerom k stredu tela. Tento jav sa označuje ako centralizácia krvného obehu. Môže prispievať k zníženiu opuchov po fyzickej záťaži. Pri športovcoch sa studené kúpele využívajú najmä ako forma regenerácie. Zníženie teploty tkanív môže znižovať zápalovú reakciu po intenzívnej fyzickej námahe, tlmiť bolesť svalov a obmedziť sekundárne poškodenie preťažených svalových tkanív. Niektoré výskumy poukazujú aj na zníženie aktivity kreatínkinázy, enzýmu používaného ako ukazovateľ svalového poškodenia. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref> === Prínosy === Zimné kúpanie sa u detí uvádza najmä v súvislosti s regeneráciou mladých športovcov po intenzívnom výkone. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref> Medzi prínosy patria: • zníženie svalovej bolesti po náročnom cvičení, • rýchlejšia obnova svalovej sily po záťaži<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • zlepšenie znášanlivosti chladu pri postupnom a pravidelnom otužovaní, • podpora krvného obehu v dôsledku reakcie ciev na [[chlad]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/ | dátum vydania =16. októbra 2024 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • pobyt na čerstvom vzduchu a pohyb, ktoré môžu priaznivo vplývať na celkovú kondíciu dieťaťa. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/ | dátum vydania =16. októbra 2024 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref> Zimné kúpanie sa často spája aj s podporou imunity. Pri deťoch však treba tieto tvrdenia hodnotiť opatrne. Prínosy môžu závisieť od veku, zdravotného stavu, pravidelnosti, dávkovania chladu a celkového životného štýlu. Odpoveď na otázku, či má zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] význam u detí, ktoré nešportujú alebo nepotrebujú regeneráciu po fyzickej záťaži, zostáva menej jednoznačná. Pri deťoch sa viac preferuje [[otužovanie]] prostredníctvom takzvaných vzdušných kúpeľov a sprchovaním studenou vodou. === Vek dieťaťa === „[[Zimné plávanie]] je vhodné aj pre deti.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Neexistuje jednotná všeobecne prijatá veková hranica, od ktorej môžu deti bezpečne začať so zimným kúpaním. Niektoré odporúčania uvádzajú, že deti by nemali začínať pred 5. až 6. rokom života<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/ | dátum vydania =16. októbra 2024 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, iné odporúčajú väčšiu opatrnosť a posúvajú začiatok až do vyššieho veku, napríklad okolo 6 až 10 rokov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>. Dôležitejší než samotný vek je celkový zdravotný stav, telesná stavba, schopnosť dieťaťa rozumieť pokynom, komunikovať svoje pocity a rešpektovať bezpečnostné pravidlá. Rozhodnutie o začatí zimného kúpania by malo byť individuálne a pri pochybnostiach konzultované s pediatrom. === Odporúčaný postup === Pri deťoch sa odporúča miernejší a postupný prístup než pri dospelých. S kúpaním a plávaním v studenej vode je najlepšie začať v lete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Otužovanie možno začínať menej intenzívnymi formami, napríklad kratším pobytom vonku v ľahšom oblečení, umývaním časti tela chladnou vodou alebo krátkou studenou sprchou. Prv než začneme so zimným kúpaním v ľadovej vode, je potrebné vytvoriť návyk na pravidelné sprchovanie studenou vodou, tak studenou, akú dieťa znesie, stačí raz denne. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = 12. január 2021 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs }}</ref> Pred vstupom do studenej vody je vhodná krátka rozcvička, napríklad: • ľahký [[beh]] alebo poklus, • skákanie na mieste, • krúženie ramenami a bedrami, • drepy alebo polodrepy, • dynamické výpady a pohyby nôh. Rozcvička by mala trvať približne 5 až 10 minút a má telo mierne zahriať, nie nadmerne vyčerpať. Po vstupe do studenej vody majú deti, ktoré začínajú s kúpaním v studenej vode, problém s dýchaním. „Je to jednoducho reakcia na šok z chladu.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Deti sa musia naučiť tento pocit zvládnuť, zhlboka pokojne dýchať a dych sa ustáli. Pri samotnom kúpaní sa odporúča začínať veľmi krátkym kontaktom s vodou, najmä pri prvých pokusoch. V odbornom odporúčaní pre počiatočné otužovanie deti sa za ideálnu považuje voda približne s teplotou 15 °C a čas ponorenia najviac 5 až 10 minút. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Pri chladnejšej vode má byť čas kratší. Prvé ponorenia môžu trvať len niekoľko až niekoľko desiatok sekúnd. Po výstupe z vody sa má dieťa rýchlo osušiť, prezliecť do suchého oblečenia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref>, obuť si suchú obuv a podľa potreby vypiť teplý nápoj. Dôležitý je aj pobyt v bezpečnom a teplejšom prostredí po kúpaní. === Regenerácia po športovej záťaži === U mladých športovcov sa studené kúpele môžu používať ako jedna z metód regenerácie. Ako vhodný čas sa uvádza približne 30 minút po fyzickej záťaži. Po zimnom kúpeli by sa nemalo hneď pokračovať v náročnom tréningu, pretože výkon svalov môže byť dočasne znížený. Odporúča sa vyhnúť sa intenzívnemu cvičeniu približne 45 minút po ponorení do studenej vody. Pred ďalšou športovou aktivitou je potrebná dôkladná rozcvička. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref> === Riziká === Zimné kúpanie detí môže byť spojené s vážnymi rizikami, najmä ak sa vykonáva bez prípravy, bez dohľadu alebo v nevhodných podmienkach. Medzi hlavné riziká patria: • teplotný šok pri náhlom vstupe do veľmi studenej vody<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • poruchy dýchania a panická reakcia, • podchladenie pri dlhom pobyte vo vode, • poruchy srdcového rytmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • reflexná bradykardia, teda výrazné spomalenie srdcovej frekvencie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • mdloba a utopenie, • zhoršenie existujúcich zdravotných ťažkostí. Osobitne nebezpečná je kombinácia náhleho ponorenia, zadržania dychu, studenej vody a nedostatočného dozoru. Riziko sa zvyšuje aj pri silnom prúde, vysokých vlnách, klzkom brehu, zlom počasí alebo nedostupnej pomoci. === Kontraindikácie === Dieťa by nemalo zimné kúpanie absolvovať pri horúčke, akútnej infekcii, výraznej únave alebo celkovom oslabení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = МУРАВЕЦ | meno = Александр | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/ | dátum vydania = 18. januára 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref> Opatrnosť alebo lekárska konzultácia je potrebná najmä pri: • ochoreniach srdca a vrodených srdcových chybách<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = 12. január 2021 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref>, • poruchách krvného obehu, • ochoreniach dýchacích ciest, najmä pri aktívnej alebo zle kontrolovanej [[astma|astme]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = МУРАВЕЦ | meno = Александр | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/ | dátum vydania = 18. januára 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>, • chronických infekciách, • oslabenej imunite, • kožných ochoreniach, otvorených ranách alebo výraznom atopickom ekzéme<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = МУРАВЕЦ | meno = Александр | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/ | dátum vydania = 18. januára 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>, • nadmernej citlivosti na chlad, • neurologických alebo iných chronických ochoreniach. Pri akýchkoľvek pochybnostiach by mal vhodnosť zimného kúpania posúdiť lekár, najmä pediater. === Bezpečnostné zásady === Základným pravidlom je, že deti nesmú zimné kúpanie ani [[zimné plávanie]] v otvorenej vode vykonávať samy. Vždy je potrebný dozor dospelej osoby, ktorá vie rýchlo zasiahnuť. Medzi odporúčané bezpečnostné zásady patria: • začínať postupne a s krátkym časom pobytu vo vode, • nikdy dieťa do vody nenútiť, • sledovať farbu kože, tras, správanie, dýchanie a schopnosť komunikácie, • prerušiť kúpanie pri nepohode, strachu, bolesti, strate citlivosti prstov, výraznom trasení alebo bledosti, • vyberať pokojné a plytké miesta bez silného prúdu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = МУРАВЕЦ | meno = Александр | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/ | dátum vydania = 18. januára 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>, • mať pripravené suché oblečenie, ktoré sa ľahko oblečie a rýchlo vyzlečie, uterák, obuv a teplý nápoj<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = МУРАВЕЦ | meno = Александр | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/ | dátum vydania = 18. januára 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>, • nepodceňovať vietor a teplotu vzduchu, • nevstupovať do vody po chorobe, pri vyčerpaní alebo bez predchádzajúceho zvykania na chlad, • po dlhšej prestávke začínať opäť od miernejších foriem otužovania. Pri zimnom kúpaní detí môžu byť užitočné neoprenové topánky, rukavice alebo čiapka, ktoré znižujú tepelné straty a chránia citlivé časti tela. Zároveň však nemajú vytvárať falošný pocit bezpečia. === Rozdiel medzi kúpaním a zimným plávaním === Pri deťoch je vhodné rozlišovať medzi krátkym zimným kúpaním a [[zimné plávanie|zimným plávaním]]. Zimné kúpanie zvyčajne znamená krátky vstup alebo ponorenie do studenej vody. Zimné plávanie je fyzicky náročnejšie, pretože spája chladový stres s pohybovou záťažou a môže viesť k rýchlejšiemu vyčerpaniu. Pre deti je preto bezpečnejšie začínať krátkym, kontrolovaným kontaktom so studenou vodou. [[Plávanie]] v otvorenej studenej vode by malo prichádzať do úvahy iba u starších, zdravých a dobre pripravených detí, za dozoru a v bezpečných podmienkach. === Zhrnutie === Deti môžu za určitých podmienok absolvovať zimné kúpanie a plávanie v otvorenej vode, no nejde o aktivitu vhodnú pre každé dieťa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Najväčší význam sa uvádza pri regenerácii mladých športovcov po intenzívnej záťaži. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref>Pri deťoch je potrebné voliť miernejšie postupy než pri dospelých, rešpektovať individuálnu reakciu organizmu a dbať na dôsledný dohľad. Zimné kúpanie môže byť súčasťou otužovania, ale jeho prínosy musia byť vždy porovnané s rizikami. Bezpečnosť, postupnosť, zdravotný stav dieťaťa a prítomnosť zodpovednej dospelej osoby sú rozhodujúce podmienky. == Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu == Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari 1985. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs }}</ref> sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Otužování dětí (1986) | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/ | vydavateľ = Česká televize | periodikum = Archiv ČT24 | dátum_vydania = 1986 | dátum_prístupu = 2026-01-01 | jazyk = cs | poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov. }}</ref>, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností. == Otužovanie detí školského veku na základných školách v rokoch 1990 až 2020 == === Základná škola Jubilejní park Znojmo === O [[Otužovanie|otužovaní]] [[Žiak|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch 2009 až 2015 na internetových médiach publikovaných niekoľko článkov a [[reportáž|reportáži]]. Na tejto [[škola|škole]] v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia [[Otužovanie|otužovania]] [[Žiak|žiakov]] dlhú históriu, začalo ešte v dobe socialistického Československa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> [[Otužovanie]] prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých [[Žiak|žiakov]] druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 [[Stupeň Celzia|°C]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. [[Žiak|žiaci]] sa [[Otužovanie|otužujú]] vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>, [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> == Triatlon a akvatlon == [[Triatlon]] a [[akvatlon]] patria medzi športové disciplíny, pri ktorých sa [[dieťa|deti]] školského veku môžu stretnúť s krátkodobým pôsobením chladnej vody a nepriaznivého [[počasie|počasia]]. Hoci sa tieto podujatia často spájajú s letným obdobím, detské a školské preteky s plávaním v otvorenej vode sa konajú aj na [[jar|jar]] alebo za chladnejšieho [[počasie|počasia]], keď môže byť [[teplota]] vody pomerne nízka. Preto mladí triatlonisti by sa mali, popri tréningoch v bazéne, behu, a jazde na bicykli, aj [[otužovanie|otužovať]], po plávaní v bazéne sa sprchovať studenou vodou, a mali by získavať aj skúsenosti s [[plávanie | plávaním]] v otvorenej vode (v [[jazero|jazere]], [[rybník (vodná plocha)|rybníku]], [[priehradná nádrž|priehrade]] alebo v [[rieka|rieke]]). Príkladom je bratislavský [[akvatlon]] na prírodnom [[kúpalisko|kúpalisku]] [[Veľký Draždiak]], ktorý sa uskutočnil 21. mája 2016. Teplota vody dosahovala približne 17 °C a beh bol vedený okolo [[jazero | jazera]]. Najmladším pretekárom boli ich trate skrátené na polovicu. Napriek studenej vode [[dieťa|deti]] preteky absolvovali bez neoprénov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Ani studená voda bratislavského Draždiaka neodradila najmenších levických pretekárov | url = https://www.leviceonline.sk/spravy/sport/ostatne-sporty/4083-ani-studena-voda-bratislavskeho-drazdiaka-neodradila-najmensich-levickych-pretekarov | dátum_vydania = 22.5.2016 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = sk }}</ref> Ešte horšie poveternostné podmienky sprevádzali školský [[triatlon]] v [[Poděbrady|Poděbradoch]] v roku 2024. Podujatie sa konalo 17. mája za chladného a daždivého počasia, pričom plavecká časť prebiehala v jazere. (Podľa údaja, ktorý bol zverejnený na [[sociálna sieť|sociálnej sieti]] [[Facebook]], mala voda v jazere večer pred konaním triatlonu, 16. mája 2024, teplotu 17 °C.) Organizátori z dôvodu nízkej teploty vody skrátili plaveckú trať na polovicu. Po skrátení plaveckej časti mladší žiaci [[plávanie|plávali]] 30 až 100 m, starší [[žiak (škola)|žiaci]]150 m a žiaci 8. až 9. ročníka spolu so stredoškolákmi 200 m. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = První ročník Školního triatlonu v Poděbradech přinesl nezapomenutelné zážitky! | url = https://www.topsports.cz/novinky/jubilejni-rocnik-skolni-triatlon-podebrady-2024 | dátum_vydania = 24.5.2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Podľa zverejnenej fotodokumentácie účastníci [[plávanie|plávali]] bez neoprénov, veľa chlapcov len v krátkych plavkách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Topsports | meno = | titul = Školní Triatlon Poděbrady 2024 (fotogaléria) | url = https://eu.zonerama.com/Topsports/Album/13089669 | dátum_vydania = 17. 5. 2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Chladnejšie podmienky sa môžu vyskytnúť aj pri podujatiach organizovaných v júni. Pri pretekoch „Triatlon pro všechny“ na Stříbrnom rybníku v [[Hradec Králové |Hradci Králové]] v roku 2013 sa [[dieťa|deti]] zúčastnili plaveckej časti za zamračeného a chladného počasia. Po plávaní v prírodnej vode nasledovala [[cyklistika|cyklistická]] a bežecká časť. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Že je 'Stříbrňák' v červnu ledový? S tím děti neměly problém | url = https://hradecky.denik.cz/zpravy_region/ze-je-stribrnak-v-cervnu-ledovy-s-tim-deti-nemely-problem-20130616.html | dátum_vydania = 16.6.2013 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Ďalším príkladom je žiacky [[triatlon]] v berlínskom Strandbad Tegel, ktorý sa konal 6. septembra 2009 ako záverečné podujatie žiackeho pohára Berlínskej triatlonovej únie. Pretekov sa zúčastnilo 37 [[dieťa|detí]] narodených v rokoch 1996 až 2002, ktoré súťažili za chladného a vlhkého počasia. Najmladšia kategória (vo veku 9 až 11 rokov) absolvovala 100 m plávania, 2,5 km jazdy na [[bicykel|bicykli]] a 400 m [[beh|behu]]. Kvôli predčasnému štartu museli najmladší pretekári [[plávanie]] absolvovať dvakrát.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Schüler-Triathlon zum Saisonende | url = https://btu-info.de/index.php?view=article&id=765:schueler-triathlon-zum-saisonende&catid=13 | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Výrazne nepriaznivé počasie sprevádzalo aj 12. ročník školského [[triatlon|triatlonu]] v [[Drážďany|Drážďanoch]] v roku 2016. Počas podujatia pršalo s intenzitou približne 14 litrov vody na meter štvorcový. Účastníci sa museli vyrovnať s klzkým asfaltom, vodou na [[cyklistika|cyklistickej]] trati, blatom na lesných cestách a mokrými úsekmi bežeckej trate. Organizátori vyzdvihli, že napriek týmto podmienkam mladí pretekári v pretekoch pokračovali a nevzdávali sa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = 12. DRESDNER SCHÜLERTRIATHLON – JUGEND TRAINIERT FÜR OLYMPIA 2016 | url = https://triathlon-dresden.de/2016/06/26/12-dresdner-schuelertriathlon-jugend-trainiert-fuer-olympia-2016-2/ | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Neoprény? Pri plaveckých súťažiach pre [[dieťa|deti]] a [[mládež]] v [[Nemecko|Nemecku]] platí zásada: „Das Tragen von Neoprenanzügen ist nicht gestattet!“ Nosenie neoprénov nie je povolené!<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bundeswettbewerb der Schulen: Jugend trainiert für Olympia & Paralympics - Bundesfinale 2022 – Informationen Sportart Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2022/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2022 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2023 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2023/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF23_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2023 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2024 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2024/HF_2024/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF24_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2024 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2025 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2025/HF_2025/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF25_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref> Pláva sa bez neoprénov. Ak je voda príliš chladná, tak sa plavecká časť buď skráti alebo úplne zruší. Tieto príklady ukazujú, že pri školských a mládežníckych [[triatlon|triatlonoch]] alebo [[akvatlon|akvatlonoch]] môže byť kontakt s chladnou vodou a nepriaznivým počasím súčasťou športovej skúsenosti. Z hľadiska [[otužovanie|otužovania]] však nejde o samostatnú otužileckú aktivitu, ale skôr o sprievodný jav organizovaného športu. Pri takýchto podujatiach je preto dôležité prispôsobiť dĺžku tratí veku [[dieťa | detí]], [[teplota|teplote]] vody, počasiu, výstroju a zdravotnému stavu účastníkov. Medzi bezpečnostné opatrenia patrí dohľad dospelých, možnosť skrátenia alebo úpravy trate, rýchle osušenie a prezlečenie po [[plávanie|plávaní]] a sledovanie príznakov [[hypotermia | podchladenia]]. Príprava mladých triatlonistov školského veku na preteky v chladnom a daždivom počasí vyžaduje špecifický prístup k aklimatizácii na studenú vodu. Pričom postupné [[otužovanie]], vrátane studených spŕch, je kľúčovým nástrojom na zníženie nebezpečného „cold shock“ (teplotného šoku) a zlepšenie adaptácie organizmu. == Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov == V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je [[otužovanie]] pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Česko: === Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. “Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url = https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Nemecko:=== Organizácie ako DLRG využívajú [[otužovanie]] (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a [[disciplína | disciplíny]]. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V [[marec | marci]] 2024 sa do [[jazero | jazera]] Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 [[chlapec | chlapcov]] a jedno [[dievča]] vo veku žiakov základnej školy. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}</ref> Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách. == Súťaže v plážových disciplínach == Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař 23. septembra 2017. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria) | url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album | dátum_vydania = 23. 9. 2017 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> V roku 2018 sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = CHAROUSKOVÁ | meno = Šárka | titul = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín | url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844 | dátum_vydania = 25.9.2018 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí. == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Zdravie]] cf7tdfv5yqq4jt99csbx2tpigld1kvj 8213086 8213083 2026-05-13T09:00:59Z Oto Zapletal 135950 /* Zimné kúpanie a plávanie detí v otvorenej vode */ štylistická úprava textu 8213086 wikitext text/x-wiki '''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu. == Charakteristika == Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = ZEMAN | meno = Václav | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice | vydanie = 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Galén | rok = 2006 | počet strán = 123 | isbn = 80-7262-331-1 | jazyk = cs }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = FUDGE | meno = Jessie | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/) | dátum vydania = 8. február 2016 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref> == Princíp otužovania == Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac. Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že chlad otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> == Zimné kúpanie a plávanie detí v otvorenej vode == Zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] detí v otvorenej vode je forma otužovania, pri ktorej sa dieťa krátkodobo vystavuje studenej vode, najčastejšie v prírodnom prostredí, napríklad v jazere, rieke alebo mori. Môže ísť o krátke ponorenie, kúpeľ po športovej záťaži alebo pravidelné [[otužovanie]] s cieľom zlepšiť toleranciu chladu. U detí je táto aktivita predmetom zvýšenej opatrnosti. Detský organizmus reaguje na [[chlad]] odlišne ako organizmus dospelého človeka: deti majú spravidla menšiu svalovú a tukovú hmotu a menej výhodný pomer povrchu tela k telesnej hmotnosti. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = ZEMAN | meno = Václav | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice | vydanie = 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Galén | rok = 2006 | počet strán = 123 | isbn = 80-7262-331-1 | jazyk = cs }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = FUDGE | meno = Jessie | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/) | dátum vydania = 8. február 2016 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref>Z tohto dôvodu strácajú teplo rýchlejšie, majú nižšiu toleranciu chladu a môžu prudšie reagovať na ponorenie do studenej vody. Voda odvádza teplo z ľudského tela výrazne rýchlejšie než vzduch rovnakej teploty; pomer tepelnej vodivosti vody a vzduchu sa uvádza približne 24 : 1.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Clark | meno = R. P. | priezvisko2 = Edholm | meno2 = O. G. | titul = Man and His Thermal Environment | miesto = London | vydavateľ = Edward Arnold Ltd | rok = 1985 | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Castellani | meno = John W. | priezvisko2 = Young | meno2 = Andrew J. | kapitola = Cold Water Immersion | titul = Medical Aspects of Harsh Environments | zväzok = 1 | miesto = Falls Church, Virginia | vydavateľ = Office of The Surgeon General, United States Army | rok = 2001 | strany = 532 | url = [medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net](https://medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net/pfw-images/borden/harshenv1/Ch17-ColdWaterImmersion.pdf) | jazyk = anglicky }}</ref> Teplotu vody na plávanie (v bazéne, jazere, rybníku, priehrade, mori, rieke, potoku) môžeme rozdeliť takto: • Komfortná zóna: +28...+30°C • Zóna aktívneho plávania: +24...+27°C • Zóna otužovania: pod +20°C<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Купаться зимой: при какой температуре это безопасно и приятно? | url = https://kupi-bassein.ru/all_news/news/minimalnaya-temperatura-dlya-kupaniya-zimoj | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Pričom treba zohľadniť, či ide o tečúcu alebo stojatú vodu. Tečúca voda odoberá teplo z tela intenzívnejšie. === Fyziologické účinky === Ponorenie do studenej vody pôsobí na organizmus ako silný podnet. Chlad dráždi receptory v koži, vyvoláva zúženie kožných a periférnych ciev a ovplyvňuje činnosť nervového, hormonálneho a imunitného systému. Studená voda môže stimulovať aj blúdivý nerv, čo sa spája so zmenami srdcovej frekvencie. Hydrostatický tlak vody pôsobí na telo zo všetkých strán a podporuje presun krvi smerom k stredu tela. Tento jav sa označuje ako centralizácia krvného obehu. Môže prispievať k zníženiu opuchov po fyzickej záťaži. Pri športovcoch sa studené kúpele využívajú najmä ako forma regenerácie. Zníženie teploty tkanív môže znižovať zápalovú reakciu po intenzívnej fyzickej námahe, tlmiť bolesť svalov a obmedziť sekundárne poškodenie preťažených svalových tkanív. Niektoré výskumy poukazujú aj na zníženie aktivity kreatínkinázy, enzýmu používaného ako ukazovateľ svalového poškodenia. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref> === Prínosy === Zimné kúpanie sa u detí uvádza najmä v súvislosti s regeneráciou mladých športovcov po intenzívnom výkone. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref> Medzi prínosy patria: • zníženie svalovej bolesti po náročnom cvičení, • rýchlejšia obnova svalovej sily po záťaži<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • zlepšenie znášanlivosti chladu pri postupnom a pravidelnom otužovaní, • podpora krvného obehu v dôsledku reakcie ciev na [[chlad]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/ | dátum vydania =16. októbra 2024 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • pobyt na čerstvom vzduchu a pohyb, ktoré môžu priaznivo vplývať na celkovú kondíciu dieťaťa. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/ | dátum vydania =16. októbra 2024 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref> Zimné kúpanie sa často spája aj s podporou imunity. Pri deťoch však treba tieto tvrdenia hodnotiť opatrne. Prínosy môžu závisieť od veku, zdravotného stavu, pravidelnosti, dávkovania chladu a celkového životného štýlu. Odpoveď na otázku, či má zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] význam u detí, ktoré nešportujú alebo nepotrebujú regeneráciu po fyzickej záťaži, zostáva menej jednoznačná. Pri deťoch sa viac preferuje [[otužovanie]] prostredníctvom takzvaných vzdušných kúpeľov a sprchovaním studenou vodou. === Vek dieťaťa === „[[Zimné plávanie]] je vhodné aj pre deti.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Neexistuje jednotná všeobecne prijatá veková hranica, od ktorej môžu deti bezpečne začať so zimným kúpaním. Niektoré odporúčania uvádzajú, že deti by nemali začínať pred 5. až 6. rokom života<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/ | dátum vydania =16. októbra 2024 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, iné odporúčajú väčšiu opatrnosť a posúvajú začiatok až do vyššieho veku, napríklad okolo 6 až 10 rokov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>. Dôležitejší než samotný vek je celkový zdravotný stav, telesná stavba, schopnosť dieťaťa rozumieť pokynom, komunikovať svoje pocity a rešpektovať bezpečnostné pravidlá. Rozhodnutie o začatí zimného kúpania by malo byť individuálne a pri pochybnostiach konzultované s pediatrom. === Odporúčaný postup === Pri deťoch sa odporúča miernejší a postupný prístup než pri dospelých. S kúpaním a plávaním v studenej vode je najlepšie začať v lete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Otužovanie možno začínať menej intenzívnymi formami, napríklad kratším pobytom vonku v ľahšom oblečení, umývaním časti tela chladnou vodou alebo krátkou studenou sprchou. Prv než začneme so zimným kúpaním v ľadovej vode, je potrebné vytvoriť návyk na pravidelné sprchovanie studenou vodou, tak studenou, akú dieťa znesie, stačí raz denne. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = 12. január 2021 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs }}</ref> Pred vstupom do studenej vody je vhodná krátka rozcvička, napríklad: • ľahký [[beh]] alebo poklus, • skákanie na mieste, • krúženie ramenami a bedrami, • drepy alebo polodrepy, • dynamické výpady a pohyby nôh. Rozcvička by mala trvať približne 5 až 10 minút a má telo mierne zahriať, nie nadmerne vyčerpať. Po vstupe do studenej vody majú deti, ktoré začínajú s kúpaním v studenej vode, problém s dýchaním. „Je to jednoducho reakcia na šok z chladu.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Deti sa musia naučiť tento pocit zvládnuť, zhlboka pokojne dýchať a dych sa ustáli. Pri samotnom kúpaní sa odporúča začínať veľmi krátkym kontaktom s vodou, najmä pri prvých pokusoch. V odbornom odporúčaní pre počiatočné otužovanie deti sa za ideálnu považuje voda približne s teplotou 15 °C a čas ponorenia najviac 5 až 10 minút. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Pri chladnejšej vode má byť čas kratší. Prvé ponorenia môžu trvať len niekoľko až niekoľko desiatok sekúnd. Po výstupe z vody sa má dieťa rýchlo osušiť, prezliecť do suchého oblečenia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref>, obuť si suchú obuv a podľa potreby vypiť teplý nápoj. Dôležitý je aj pobyt v bezpečnom a teplejšom prostredí po kúpaní. === Regenerácia po športovej záťaži === U mladých športovcov sa studené kúpele môžu používať ako jedna z metód regenerácie. Ako vhodný čas sa uvádza približne 30 minút po fyzickej záťaži. Po zimnom kúpeli by sa nemalo hneď pokračovať v náročnom tréningu, pretože výkon svalov môže byť dočasne znížený. Odporúča sa vyhnúť sa intenzívnemu cvičeniu približne 45 minút po ponorení do studenej vody. Pred ďalšou športovou aktivitou je potrebná dôkladná rozcvička. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref> === Riziká === Zimné kúpanie detí môže byť spojené s vážnymi rizikami, najmä ak sa vykonáva bez prípravy, bez dohľadu alebo v nevhodných podmienkach. Medzi hlavné riziká patria: • teplotný šok pri náhlom vstupe do veľmi studenej vody<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • poruchy dýchania a panická reakcia, • podchladenie pri dlhom pobyte vo vode, • poruchy srdcového rytmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • reflexná bradykardia, teda výrazné spomalenie srdcovej frekvencie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • mdloba a utopenie, • zhoršenie existujúcich zdravotných ťažkostí. Osobitne nebezpečná je kombinácia náhleho ponorenia, zadržania dychu, studenej vody a nedostatočného dozoru. Riziko sa zvyšuje aj pri silnom prúde, vysokých vlnách, klzkom brehu, zlom počasí alebo nedostupnej pomoci. === Kontraindikácie === Dieťa by nemalo zimné kúpanie absolvovať pri horúčke, akútnej infekcii, výraznej únave alebo celkovom oslabení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = МУРАВЕЦ | meno = Александр | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/ | dátum vydania = 18. januára 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref> Opatrnosť alebo lekárska konzultácia je potrebná najmä pri: • ochoreniach srdca a vrodených srdcových chybách<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = 12. január 2021 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref>, • poruchách krvného obehu, • ochoreniach dýchacích ciest, najmä pri aktívnej alebo zle kontrolovanej [[astma|astme]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = МУРАВЕЦ | meno = Александр | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/ | dátum vydania = 18. januára 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>, • chronických infekciách, • oslabenej imunite, • kožných ochoreniach, otvorených ranách alebo výraznom atopickom ekzéme<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = МУРАВЕЦ | meno = Александр | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/ | dátum vydania = 18. januára 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>, • nadmernej citlivosti na chlad, • neurologických alebo iných chronických ochoreniach. Pri akýchkoľvek pochybnostiach by mal vhodnosť zimného kúpania posúdiť lekár, najmä pediater. === Bezpečnostné zásady === Základným pravidlom je, že deti nesmú zimné kúpanie ani [[zimné plávanie]] v otvorenej vode vykonávať samy. Vždy je potrebný dozor dospelej osoby, ktorá vie rýchlo zasiahnuť. Medzi odporúčané bezpečnostné zásady patria: • začínať postupne a s krátkym časom pobytu vo vode, • nikdy dieťa do vody nenútiť, • sledovať farbu kože, tras, správanie, dýchanie a schopnosť komunikácie, • prerušiť kúpanie pri nepohode, strachu, bolesti, strate citlivosti prstov, výraznom trasení alebo bledosti, • vyberať pokojné a plytké miesta bez silného prúdu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = МУРАВЕЦ | meno = Александр | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/ | dátum vydania = 18. januára 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>, • mať pripravené suché oblečenie, ktoré sa ľahko oblečie a rýchlo vyzlečie, uterák, obuv a teplý nápoj<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = МУРАВЕЦ | meno = Александр | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/ | dátum vydania = 18. januára 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>, • nepodceňovať vietor a teplotu vzduchu, • nevstupovať do vody po chorobe, pri vyčerpaní alebo bez predchádzajúceho zvykania na chlad, • po dlhšej prestávke začínať opäť od miernejších foriem otužovania. Pri zimnom kúpaní detí môžu byť užitočné neoprenové topánky, rukavice alebo čiapka, ktoré znižujú tepelné straty a chránia citlivé časti tela. Zároveň však nemajú vytvárať falošný pocit bezpečia. === Rozdiel medzi kúpaním a zimným plávaním === Pri deťoch je vhodné rozlišovať medzi krátkym zimným kúpaním a [[zimné plávanie|zimným plávaním]]. Zimné kúpanie zvyčajne znamená krátky vstup alebo ponorenie do studenej vody. Zimné plávanie je fyzicky náročnejšie, pretože spája chladový stres s pohybovou záťažou a môže viesť k rýchlejšiemu vyčerpaniu. Pre deti je preto bezpečnejšie začínať krátkym, kontrolovaným kontaktom so studenou vodou. [[Plávanie]] v otvorenej studenej vode by malo prichádzať do úvahy iba u starších, zdravých a dobre pripravených detí, za dozoru a v bezpečných podmienkach. === Zhrnutie === Deti môžu za určitých podmienok absolvovať zimné kúpanie a plávanie v otvorenej vode, no nejde o aktivitu vhodnú pre každé dieťa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Najväčší význam sa uvádza pri regenerácii mladých športovcov po intenzívnej záťaži. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref>Pri deťoch je potrebné voliť miernejšie postupy než pri dospelých, rešpektovať individuálnu reakciu organizmu a dbať na dôsledný dohľad. Zimné kúpanie môže byť súčasťou otužovania, ale jeho prínosy musia byť vždy porovnané s rizikami. Bezpečnosť, postupnosť, zdravotný stav dieťaťa a prítomnosť zodpovednej dospelej osoby sú rozhodujúce podmienky. == Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu == Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari 1985. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs }}</ref> sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Otužování dětí (1986) | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/ | vydavateľ = Česká televize | periodikum = Archiv ČT24 | dátum_vydania = 1986 | dátum_prístupu = 2026-01-01 | jazyk = cs | poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov. }}</ref>, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností. == Otužovanie detí školského veku na základných školách v rokoch 1990 až 2020 == === Základná škola Jubilejní park Znojmo === O [[Otužovanie|otužovaní]] [[Žiak|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch 2009 až 2015 na internetových médiach publikovaných niekoľko článkov a [[reportáž|reportáži]]. Na tejto [[škola|škole]] v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia [[Otužovanie|otužovania]] [[Žiak|žiakov]] dlhú históriu, začalo ešte v dobe socialistického Československa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> [[Otužovanie]] prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých [[Žiak|žiakov]] druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 [[Stupeň Celzia|°C]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. [[Žiak|žiaci]] sa [[Otužovanie|otužujú]] vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>, [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> == Triatlon a akvatlon == [[Triatlon]] a [[akvatlon]] patria medzi športové disciplíny, pri ktorých sa [[dieťa|deti]] školského veku môžu stretnúť s krátkodobým pôsobením chladnej vody a nepriaznivého [[počasie|počasia]]. Hoci sa tieto podujatia často spájajú s letným obdobím, detské a školské preteky s plávaním v otvorenej vode sa konajú aj na [[jar|jar]] alebo za chladnejšieho [[počasie|počasia]], keď môže byť [[teplota]] vody pomerne nízka. Preto mladí triatlonisti by sa mali, popri tréningoch v bazéne, behu, a jazde na bicykli, aj [[otužovanie|otužovať]], po plávaní v bazéne sa sprchovať studenou vodou, a mali by získavať aj skúsenosti s [[plávanie | plávaním]] v otvorenej vode (v [[jazero|jazere]], [[rybník (vodná plocha)|rybníku]], [[priehradná nádrž|priehrade]] alebo v [[rieka|rieke]]). Príkladom je bratislavský [[akvatlon]] na prírodnom [[kúpalisko|kúpalisku]] [[Veľký Draždiak]], ktorý sa uskutočnil 21. mája 2016. Teplota vody dosahovala približne 17 °C a beh bol vedený okolo [[jazero | jazera]]. Najmladším pretekárom boli ich trate skrátené na polovicu. Napriek studenej vode [[dieťa|deti]] preteky absolvovali bez neoprénov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Ani studená voda bratislavského Draždiaka neodradila najmenších levických pretekárov | url = https://www.leviceonline.sk/spravy/sport/ostatne-sporty/4083-ani-studena-voda-bratislavskeho-drazdiaka-neodradila-najmensich-levickych-pretekarov | dátum_vydania = 22.5.2016 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = sk }}</ref> Ešte horšie poveternostné podmienky sprevádzali školský [[triatlon]] v [[Poděbrady|Poděbradoch]] v roku 2024. Podujatie sa konalo 17. mája za chladného a daždivého počasia, pričom plavecká časť prebiehala v jazere. (Podľa údaja, ktorý bol zverejnený na [[sociálna sieť|sociálnej sieti]] [[Facebook]], mala voda v jazere večer pred konaním triatlonu, 16. mája 2024, teplotu 17 °C.) Organizátori z dôvodu nízkej teploty vody skrátili plaveckú trať na polovicu. Po skrátení plaveckej časti mladší žiaci [[plávanie|plávali]] 30 až 100 m, starší [[žiak (škola)|žiaci]]150 m a žiaci 8. až 9. ročníka spolu so stredoškolákmi 200 m. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = První ročník Školního triatlonu v Poděbradech přinesl nezapomenutelné zážitky! | url = https://www.topsports.cz/novinky/jubilejni-rocnik-skolni-triatlon-podebrady-2024 | dátum_vydania = 24.5.2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Podľa zverejnenej fotodokumentácie účastníci [[plávanie|plávali]] bez neoprénov, veľa chlapcov len v krátkych plavkách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Topsports | meno = | titul = Školní Triatlon Poděbrady 2024 (fotogaléria) | url = https://eu.zonerama.com/Topsports/Album/13089669 | dátum_vydania = 17. 5. 2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Chladnejšie podmienky sa môžu vyskytnúť aj pri podujatiach organizovaných v júni. Pri pretekoch „Triatlon pro všechny“ na Stříbrnom rybníku v [[Hradec Králové |Hradci Králové]] v roku 2013 sa [[dieťa|deti]] zúčastnili plaveckej časti za zamračeného a chladného počasia. Po plávaní v prírodnej vode nasledovala [[cyklistika|cyklistická]] a bežecká časť. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Že je 'Stříbrňák' v červnu ledový? S tím děti neměly problém | url = https://hradecky.denik.cz/zpravy_region/ze-je-stribrnak-v-cervnu-ledovy-s-tim-deti-nemely-problem-20130616.html | dátum_vydania = 16.6.2013 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Ďalším príkladom je žiacky [[triatlon]] v berlínskom Strandbad Tegel, ktorý sa konal 6. septembra 2009 ako záverečné podujatie žiackeho pohára Berlínskej triatlonovej únie. Pretekov sa zúčastnilo 37 [[dieťa|detí]] narodených v rokoch 1996 až 2002, ktoré súťažili za chladného a vlhkého počasia. Najmladšia kategória (vo veku 9 až 11 rokov) absolvovala 100 m plávania, 2,5 km jazdy na [[bicykel|bicykli]] a 400 m [[beh|behu]]. Kvôli predčasnému štartu museli najmladší pretekári [[plávanie]] absolvovať dvakrát.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Schüler-Triathlon zum Saisonende | url = https://btu-info.de/index.php?view=article&id=765:schueler-triathlon-zum-saisonende&catid=13 | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Výrazne nepriaznivé počasie sprevádzalo aj 12. ročník školského [[triatlon|triatlonu]] v [[Drážďany|Drážďanoch]] v roku 2016. Počas podujatia pršalo s intenzitou približne 14 litrov vody na meter štvorcový. Účastníci sa museli vyrovnať s klzkým asfaltom, vodou na [[cyklistika|cyklistickej]] trati, blatom na lesných cestách a mokrými úsekmi bežeckej trate. Organizátori vyzdvihli, že napriek týmto podmienkam mladí pretekári v pretekoch pokračovali a nevzdávali sa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = 12. DRESDNER SCHÜLERTRIATHLON – JUGEND TRAINIERT FÜR OLYMPIA 2016 | url = https://triathlon-dresden.de/2016/06/26/12-dresdner-schuelertriathlon-jugend-trainiert-fuer-olympia-2016-2/ | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Neoprény? Pri plaveckých súťažiach pre [[dieťa|deti]] a [[mládež]] v [[Nemecko|Nemecku]] platí zásada: „Das Tragen von Neoprenanzügen ist nicht gestattet!“ Nosenie neoprénov nie je povolené!<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bundeswettbewerb der Schulen: Jugend trainiert für Olympia & Paralympics - Bundesfinale 2022 – Informationen Sportart Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2022/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2022 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2023 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2023/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF23_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2023 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2024 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2024/HF_2024/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF24_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2024 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2025 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2025/HF_2025/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF25_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref> Pláva sa bez neoprénov. Ak je voda príliš chladná, tak sa plavecká časť buď skráti alebo úplne zruší. Tieto príklady ukazujú, že pri školských a mládežníckych [[triatlon|triatlonoch]] alebo [[akvatlon|akvatlonoch]] môže byť kontakt s chladnou vodou a nepriaznivým počasím súčasťou športovej skúsenosti. Z hľadiska [[otužovanie|otužovania]] však nejde o samostatnú otužileckú aktivitu, ale skôr o sprievodný jav organizovaného športu. Pri takýchto podujatiach je preto dôležité prispôsobiť dĺžku tratí veku [[dieťa | detí]], [[teplota|teplote]] vody, počasiu, výstroju a zdravotnému stavu účastníkov. Medzi bezpečnostné opatrenia patrí dohľad dospelých, možnosť skrátenia alebo úpravy trate, rýchle osušenie a prezlečenie po [[plávanie|plávaní]] a sledovanie príznakov [[hypotermia | podchladenia]]. Príprava mladých triatlonistov školského veku na preteky v chladnom a daždivom počasí vyžaduje špecifický prístup k aklimatizácii na studenú vodu. Pričom postupné [[otužovanie]], vrátane studených spŕch, je kľúčovým nástrojom na zníženie nebezpečného „cold shock“ (teplotného šoku) a zlepšenie adaptácie organizmu. == Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov == V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je [[otužovanie]] pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Česko: === Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. “Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url = https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Nemecko:=== Organizácie ako DLRG využívajú [[otužovanie]] (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a [[disciplína | disciplíny]]. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V [[marec | marci]] 2024 sa do [[jazero | jazera]] Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 [[chlapec | chlapcov]] a jedno [[dievča]] vo veku žiakov základnej školy. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}</ref> Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách. == Súťaže v plážových disciplínach == Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař 23. septembra 2017. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria) | url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album | dátum_vydania = 23. 9. 2017 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> V roku 2018 sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = CHAROUSKOVÁ | meno = Šárka | titul = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín | url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844 | dátum_vydania = 25.9.2018 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí. == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Zdravie]] mugrjgs40sadtz2zio2q0q9tluyp67z 8213109 8213086 2026-05-13T10:04:52Z Oto Zapletal 135950 /* Zimné kúpanie a plávanie detí v otvorenej vode */ Pridaný odsek "Príklady zaznamenaných výkonov detí v zimnom plávaní" a odkazy na zdroje. 8213109 wikitext text/x-wiki '''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu. == Charakteristika == Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = ZEMAN | meno = Václav | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice | vydanie = 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Galén | rok = 2006 | počet strán = 123 | isbn = 80-7262-331-1 | jazyk = cs }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = FUDGE | meno = Jessie | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/) | dátum vydania = 8. február 2016 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref> == Princíp otužovania == Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac. Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že chlad otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> == Zimné kúpanie a plávanie detí v otvorenej vode == Zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] detí v otvorenej vode je forma otužovania, pri ktorej sa dieťa krátkodobo vystavuje studenej vode, najčastejšie v prírodnom prostredí, napríklad v jazere, rieke alebo mori. Môže ísť o krátke ponorenie, kúpeľ po športovej záťaži alebo pravidelné [[otužovanie]] s cieľom zlepšiť toleranciu chladu. U detí je táto aktivita predmetom zvýšenej opatrnosti. Detský organizmus reaguje na [[chlad]] odlišne ako organizmus dospelého človeka: deti majú spravidla menšiu svalovú a tukovú hmotu a menej výhodný pomer povrchu tela k telesnej hmotnosti. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = ZEMAN | meno = Václav | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice | vydanie = 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Galén | rok = 2006 | počet strán = 123 | isbn = 80-7262-331-1 | jazyk = cs }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = FUDGE | meno = Jessie | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/) | dátum vydania = 8. február 2016 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref>Z tohto dôvodu strácajú teplo rýchlejšie, majú nižšiu toleranciu chladu a môžu prudšie reagovať na ponorenie do studenej vody. Voda odvádza teplo z ľudského tela výrazne rýchlejšie než vzduch rovnakej teploty; pomer tepelnej vodivosti vody a vzduchu sa uvádza približne 24 : 1.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Clark | meno = R. P. | priezvisko2 = Edholm | meno2 = O. G. | titul = Man and His Thermal Environment | miesto = London | vydavateľ = Edward Arnold Ltd | rok = 1985 | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Castellani | meno = John W. | priezvisko2 = Young | meno2 = Andrew J. | kapitola = Cold Water Immersion | titul = Medical Aspects of Harsh Environments | zväzok = 1 | miesto = Falls Church, Virginia | vydavateľ = Office of The Surgeon General, United States Army | rok = 2001 | strany = 532 | url = [medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net](https://medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net/pfw-images/borden/harshenv1/Ch17-ColdWaterImmersion.pdf) | jazyk = anglicky }}</ref> Teplotu vody na plávanie (v bazéne, jazere, rybníku, priehrade, mori, rieke, potoku) môžeme rozdeliť takto: • Komfortná zóna: +28...+30°C • Zóna aktívneho plávania: +24...+27°C • Zóna otužovania: pod +20°C<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Купаться зимой: при какой температуре это безопасно и приятно? | url = https://kupi-bassein.ru/all_news/news/minimalnaya-temperatura-dlya-kupaniya-zimoj | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Pričom treba zohľadniť, či ide o tečúcu alebo stojatú vodu. Tečúca voda odoberá teplo z tela intenzívnejšie. === Fyziologické účinky === Ponorenie do studenej vody pôsobí na organizmus ako silný podnet. Chlad dráždi receptory v koži, vyvoláva zúženie kožných a periférnych ciev a ovplyvňuje činnosť nervového, hormonálneho a imunitného systému. Studená voda môže stimulovať aj blúdivý nerv, čo sa spája so zmenami srdcovej frekvencie. Hydrostatický tlak vody pôsobí na telo zo všetkých strán a podporuje presun krvi smerom k stredu tela. Tento jav sa označuje ako centralizácia krvného obehu. Môže prispievať k zníženiu opuchov po fyzickej záťaži. Pri športovcoch sa studené kúpele využívajú najmä ako forma regenerácie. Zníženie teploty tkanív môže znižovať zápalovú reakciu po intenzívnej fyzickej námahe, tlmiť bolesť svalov a obmedziť sekundárne poškodenie preťažených svalových tkanív. Niektoré výskumy poukazujú aj na zníženie aktivity kreatínkinázy, enzýmu používaného ako ukazovateľ svalového poškodenia. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref> === Prínosy === Zimné kúpanie sa u detí uvádza najmä v súvislosti s regeneráciou mladých športovcov po intenzívnom výkone. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref> Medzi prínosy patria: • zníženie svalovej bolesti po náročnom cvičení, • rýchlejšia obnova svalovej sily po záťaži<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • zlepšenie znášanlivosti chladu pri postupnom a pravidelnom otužovaní, • podpora krvného obehu v dôsledku reakcie ciev na [[chlad]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/ | dátum vydania =16. októbra 2024 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • pobyt na čerstvom vzduchu a pohyb, ktoré môžu priaznivo vplývať na celkovú kondíciu dieťaťa. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/ | dátum vydania =16. októbra 2024 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref> Zimné kúpanie sa často spája aj s podporou imunity. Pri deťoch však treba tieto tvrdenia hodnotiť opatrne. Prínosy môžu závisieť od veku, zdravotného stavu, pravidelnosti, dávkovania chladu a celkového životného štýlu. Odpoveď na otázku, či má zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] význam u detí, ktoré nešportujú alebo nepotrebujú regeneráciu po fyzickej záťaži, zostáva menej jednoznačná. Pri deťoch sa viac preferuje [[otužovanie]] prostredníctvom takzvaných vzdušných kúpeľov a sprchovaním studenou vodou. === Vek dieťaťa === „[[Zimné plávanie]] je vhodné aj pre deti.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Neexistuje jednotná všeobecne prijatá veková hranica, od ktorej môžu deti bezpečne začať so zimným kúpaním. Niektoré odporúčania uvádzajú, že deti by nemali začínať pred 5. až 6. rokom života<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/ | dátum vydania =16. októbra 2024 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, iné odporúčajú väčšiu opatrnosť a posúvajú začiatok až do vyššieho veku, napríklad okolo 6 až 10 rokov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>. Dôležitejší než samotný vek je celkový zdravotný stav, telesná stavba, schopnosť dieťaťa rozumieť pokynom, komunikovať svoje pocity a rešpektovať bezpečnostné pravidlá. Rozhodnutie o začatí zimného kúpania by malo byť individuálne a pri pochybnostiach konzultované s pediatrom. === Odporúčaný postup === Pri deťoch sa odporúča miernejší a postupný prístup než pri dospelých. S kúpaním a plávaním v studenej vode je najlepšie začať v lete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Otužovanie možno začínať menej intenzívnymi formami, napríklad kratším pobytom vonku v ľahšom oblečení, umývaním časti tela chladnou vodou alebo krátkou studenou sprchou. Prv než začneme so zimným kúpaním v ľadovej vode, je potrebné vytvoriť návyk na pravidelné sprchovanie studenou vodou, tak studenou, akú dieťa znesie, stačí raz denne. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = 12. január 2021 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs }}</ref> Pred vstupom do studenej vody je vhodná krátka rozcvička, napríklad: • ľahký [[beh]] alebo poklus, • skákanie na mieste, • krúženie ramenami a bedrami, • drepy alebo polodrepy, • dynamické výpady a pohyby nôh. Rozcvička by mala trvať približne 5 až 10 minút a má telo mierne zahriať, nie nadmerne vyčerpať. Po vstupe do studenej vody majú deti, ktoré začínajú s kúpaním v studenej vode, problém s dýchaním. „Je to jednoducho reakcia na šok z chladu.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Deti sa musia naučiť tento pocit zvládnuť, zhlboka pokojne dýchať a dych sa ustáli. Pri samotnom kúpaní sa odporúča začínať veľmi krátkym kontaktom s vodou, najmä pri prvých pokusoch. V odbornom odporúčaní pre počiatočné otužovanie deti sa za ideálnu považuje voda približne s teplotou 15 °C a čas ponorenia najviac 5 až 10 minút. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Pri chladnejšej vode má byť čas kratší. Prvé ponorenia môžu trvať len niekoľko až niekoľko desiatok sekúnd. Po výstupe z vody sa má dieťa rýchlo osušiť, prezliecť do suchého oblečenia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref>, obuť si suchú obuv a podľa potreby vypiť teplý nápoj. Dôležitý je aj pobyt v bezpečnom a teplejšom prostredí po kúpaní. === Regenerácia po športovej záťaži === U mladých športovcov sa studené kúpele môžu používať ako jedna z metód regenerácie. Ako vhodný čas sa uvádza približne 30 minút po fyzickej záťaži. Po zimnom kúpeli by sa nemalo hneď pokračovať v náročnom tréningu, pretože výkon svalov môže byť dočasne znížený. Odporúča sa vyhnúť sa intenzívnemu cvičeniu približne 45 minút po ponorení do studenej vody. Pred ďalšou športovou aktivitou je potrebná dôkladná rozcvička. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref> === Riziká === Zimné kúpanie detí môže byť spojené s vážnymi rizikami, najmä ak sa vykonáva bez prípravy, bez dohľadu alebo v nevhodných podmienkach. Medzi hlavné riziká patria: • teplotný šok pri náhlom vstupe do veľmi studenej vody<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • poruchy dýchania a panická reakcia, • podchladenie pri dlhom pobyte vo vode, • poruchy srdcového rytmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • reflexná bradykardia, teda výrazné spomalenie srdcovej frekvencie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • mdloba a utopenie, • zhoršenie existujúcich zdravotných ťažkostí. Osobitne nebezpečná je kombinácia náhleho ponorenia, zadržania dychu, studenej vody a nedostatočného dozoru. Riziko sa zvyšuje aj pri silnom prúde, vysokých vlnách, klzkom brehu, zlom počasí alebo nedostupnej pomoci. === Kontraindikácie === Dieťa by nemalo zimné kúpanie absolvovať pri horúčke, akútnej infekcii, výraznej únave alebo celkovom oslabení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = МУРАВЕЦ | meno = Александр | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/ | dátum vydania = 18. januára 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref> Opatrnosť alebo lekárska konzultácia je potrebná najmä pri: • ochoreniach srdca a vrodených srdcových chybách<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = 12. január 2021 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref>, • poruchách krvného obehu, • ochoreniach dýchacích ciest, najmä pri aktívnej alebo zle kontrolovanej [[astma|astme]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = МУРАВЕЦ | meno = Александр | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/ | dátum vydania = 18. januára 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>, • chronických infekciách, • oslabenej imunite, • kožných ochoreniach, otvorených ranách alebo výraznom atopickom ekzéme<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = МУРАВЕЦ | meno = Александр | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/ | dátum vydania = 18. januára 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>, • nadmernej citlivosti na chlad, • neurologických alebo iných chronických ochoreniach. Pri akýchkoľvek pochybnostiach by mal vhodnosť zimného kúpania posúdiť lekár, najmä pediater. === Bezpečnostné zásady === Základným pravidlom je, že deti nesmú zimné kúpanie ani [[zimné plávanie]] v otvorenej vode vykonávať samy. Vždy je potrebný dozor dospelej osoby, ktorá vie rýchlo zasiahnuť. Medzi odporúčané bezpečnostné zásady patria: • začínať postupne a s krátkym časom pobytu vo vode, • nikdy dieťa do vody nenútiť, • sledovať farbu kože, tras, správanie, dýchanie a schopnosť komunikácie, • prerušiť kúpanie pri nepohode, strachu, bolesti, strate citlivosti prstov, výraznom trasení alebo bledosti, • vyberať pokojné a plytké miesta bez silného prúdu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = МУРАВЕЦ | meno = Александр | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/ | dátum vydania = 18. januára 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>, • mať pripravené suché oblečenie, ktoré sa ľahko oblečie a rýchlo vyzlečie, uterák, obuv a teplý nápoj<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = МУРАВЕЦ | meno = Александр | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/ | dátum vydania = 18. januára 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>, • nepodceňovať vietor a teplotu vzduchu, • nevstupovať do vody po chorobe, pri vyčerpaní alebo bez predchádzajúceho zvykania na chlad, • po dlhšej prestávke začínať opäť od miernejších foriem otužovania. Pri zimnom kúpaní detí môžu byť užitočné neoprenové topánky, rukavice alebo čiapka, ktoré znižujú tepelné straty a chránia citlivé časti tela. Zároveň však nemajú vytvárať falošný pocit bezpečia. === Rozdiel medzi kúpaním a zimným plávaním === Pri deťoch je vhodné rozlišovať medzi krátkym zimným kúpaním a [[zimné plávanie|zimným plávaním]]. Zimné kúpanie zvyčajne znamená krátky vstup alebo ponorenie do studenej vody. Zimné plávanie je fyzicky náročnejšie, pretože spája chladový stres s pohybovou záťažou a môže viesť k rýchlejšiemu vyčerpaniu. Pre deti je preto bezpečnejšie začínať krátkym, kontrolovaným kontaktom so studenou vodou. [[Plávanie]] v otvorenej studenej vode by malo prichádzať do úvahy iba u starších, zdravých a dobre pripravených detí, za dozoru a v bezpečných podmienkach. === Príklady zaznamenaných výkonov detí v zimnom plávaní === V dostupných rekordových záznamoch sa uvádzajú viaceré prípady detských výkonov v ľadovej vode. Tieto údaje dokumentujú existenciu detského zimného plávania ako spoločenského a športového javu, nie sú však samy osebe všeobecným odporúčaním pre deti. Dňa 12. februára 2023 v meste Ufa v Republike Baškortostan v Rusku bol zaznamenaný výkon Marka Garifulina, ktorý vo veku 4 roky a 349 dní preplával 25 metrov v ľadovej vode v plutvách. Teplota vzduchu počas pokusu bola −7 °C a teplota vody 0,5 °C.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Наименьший возраст для заплыва 25 метров в ледяной воде (ласты) | url = https://www.interrecord.ru/naimenshij-vozrast-dlja-zaplyva-25-metrov-v-ledjanoj-vode/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> V ten istý deň a na tom istom mieste bol zaznamenaný aj výkon Dominika Garifulina, ktorý vo veku 8 rokov preplával 25 metrov v ľadovej vode za 21,11 sekundy. Aj pri tomto pokuse sa uvádza teplota vzduchu −7 °C a teplota vody 0,5 °C.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = НАИМЕНЬШЕЕ ВРЕМЯ ДЛЯ ЗАПЛЫВА 25 МЕТРОВ В ЛЕДЯНОЙ ВОДЕ ДЕТИ (МАЛЬЧИК 8 ЛЕТ) | url = https://reestrrekordov.ru/naimenshee-vremja-dlja-zaplyva-25-metrov-v-ledjanoj-vode-deti-malchik-8-let/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Наименьшее время для заплыва 25 метров в ледяной воде ДЕТИ (мальчик 8 лет) | url = https://www.interrecord.ru/shortest-time-to-swim-25-meters-in-ice-water/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Ďalší prípad pochádza z Altajského kraja v Rusku. V decembri 2002 sa uvádza výkon 13-ročného Vitalija Fetiskina zo sídla Kulikovo v Talmeňskom rajóne, ktorý počas regionálnej súťaže v plávaní v ľadovej vode preplával 600 metrov za 16 minút. Teplota vody bola 0 °C. Výkon bol prezentovaný ako rekord pre vekovú skupinu od 10 do 20 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = 13-летний алтаец установил мировой рекорд по плаванию в ледяной воде | url = https://www.newsru.com/russia/23dec2002/rekord.html | dátum vydania = 23. decembra 2002 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> === Zhrnutie === Deti môžu za určitých podmienok absolvovať zimné kúpanie a plávanie v otvorenej vode, no nejde o aktivitu vhodnú pre každé dieťa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Najväčší význam sa uvádza pri regenerácii mladých športovcov po intenzívnej záťaži. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref>Pri deťoch je potrebné voliť miernejšie postupy než pri dospelých, rešpektovať individuálnu reakciu organizmu a dbať na dôsledný dohľad. Zimné kúpanie môže byť súčasťou otužovania, ale jeho prínosy musia byť vždy porovnané s rizikami. Bezpečnosť, postupnosť, zdravotný stav dieťaťa a prítomnosť zodpovednej dospelej osoby sú rozhodujúce podmienky. == Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu == Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari 1985. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs }}</ref> sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Otužování dětí (1986) | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/ | vydavateľ = Česká televize | periodikum = Archiv ČT24 | dátum_vydania = 1986 | dátum_prístupu = 2026-01-01 | jazyk = cs | poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov. }}</ref>, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností. == Otužovanie detí školského veku na základných školách v rokoch 1990 až 2020 == === Základná škola Jubilejní park Znojmo === O [[Otužovanie|otužovaní]] [[Žiak|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch 2009 až 2015 na internetových médiach publikovaných niekoľko článkov a [[reportáž|reportáži]]. Na tejto [[škola|škole]] v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia [[Otužovanie|otužovania]] [[Žiak|žiakov]] dlhú históriu, začalo ešte v dobe socialistického Československa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> [[Otužovanie]] prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých [[Žiak|žiakov]] druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 [[Stupeň Celzia|°C]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. [[Žiak|žiaci]] sa [[Otužovanie|otužujú]] vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>, [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> == Triatlon a akvatlon == [[Triatlon]] a [[akvatlon]] patria medzi športové disciplíny, pri ktorých sa [[dieťa|deti]] školského veku môžu stretnúť s krátkodobým pôsobením chladnej vody a nepriaznivého [[počasie|počasia]]. Hoci sa tieto podujatia často spájajú s letným obdobím, detské a školské preteky s plávaním v otvorenej vode sa konajú aj na [[jar|jar]] alebo za chladnejšieho [[počasie|počasia]], keď môže byť [[teplota]] vody pomerne nízka. Preto mladí triatlonisti by sa mali, popri tréningoch v bazéne, behu, a jazde na bicykli, aj [[otužovanie|otužovať]], po plávaní v bazéne sa sprchovať studenou vodou, a mali by získavať aj skúsenosti s [[plávanie | plávaním]] v otvorenej vode (v [[jazero|jazere]], [[rybník (vodná plocha)|rybníku]], [[priehradná nádrž|priehrade]] alebo v [[rieka|rieke]]). Príkladom je bratislavský [[akvatlon]] na prírodnom [[kúpalisko|kúpalisku]] [[Veľký Draždiak]], ktorý sa uskutočnil 21. mája 2016. Teplota vody dosahovala približne 17 °C a beh bol vedený okolo [[jazero | jazera]]. Najmladším pretekárom boli ich trate skrátené na polovicu. Napriek studenej vode [[dieťa|deti]] preteky absolvovali bez neoprénov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Ani studená voda bratislavského Draždiaka neodradila najmenších levických pretekárov | url = https://www.leviceonline.sk/spravy/sport/ostatne-sporty/4083-ani-studena-voda-bratislavskeho-drazdiaka-neodradila-najmensich-levickych-pretekarov | dátum_vydania = 22.5.2016 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = sk }}</ref> Ešte horšie poveternostné podmienky sprevádzali školský [[triatlon]] v [[Poděbrady|Poděbradoch]] v roku 2024. Podujatie sa konalo 17. mája za chladného a daždivého počasia, pričom plavecká časť prebiehala v jazere. (Podľa údaja, ktorý bol zverejnený na [[sociálna sieť|sociálnej sieti]] [[Facebook]], mala voda v jazere večer pred konaním triatlonu, 16. mája 2024, teplotu 17 °C.) Organizátori z dôvodu nízkej teploty vody skrátili plaveckú trať na polovicu. Po skrátení plaveckej časti mladší žiaci [[plávanie|plávali]] 30 až 100 m, starší [[žiak (škola)|žiaci]]150 m a žiaci 8. až 9. ročníka spolu so stredoškolákmi 200 m. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = První ročník Školního triatlonu v Poděbradech přinesl nezapomenutelné zážitky! | url = https://www.topsports.cz/novinky/jubilejni-rocnik-skolni-triatlon-podebrady-2024 | dátum_vydania = 24.5.2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Podľa zverejnenej fotodokumentácie účastníci [[plávanie|plávali]] bez neoprénov, veľa chlapcov len v krátkych plavkách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Topsports | meno = | titul = Školní Triatlon Poděbrady 2024 (fotogaléria) | url = https://eu.zonerama.com/Topsports/Album/13089669 | dátum_vydania = 17. 5. 2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Chladnejšie podmienky sa môžu vyskytnúť aj pri podujatiach organizovaných v júni. Pri pretekoch „Triatlon pro všechny“ na Stříbrnom rybníku v [[Hradec Králové |Hradci Králové]] v roku 2013 sa [[dieťa|deti]] zúčastnili plaveckej časti za zamračeného a chladného počasia. Po plávaní v prírodnej vode nasledovala [[cyklistika|cyklistická]] a bežecká časť. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Že je 'Stříbrňák' v červnu ledový? S tím děti neměly problém | url = https://hradecky.denik.cz/zpravy_region/ze-je-stribrnak-v-cervnu-ledovy-s-tim-deti-nemely-problem-20130616.html | dátum_vydania = 16.6.2013 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Ďalším príkladom je žiacky [[triatlon]] v berlínskom Strandbad Tegel, ktorý sa konal 6. septembra 2009 ako záverečné podujatie žiackeho pohára Berlínskej triatlonovej únie. Pretekov sa zúčastnilo 37 [[dieťa|detí]] narodených v rokoch 1996 až 2002, ktoré súťažili za chladného a vlhkého počasia. Najmladšia kategória (vo veku 9 až 11 rokov) absolvovala 100 m plávania, 2,5 km jazdy na [[bicykel|bicykli]] a 400 m [[beh|behu]]. Kvôli predčasnému štartu museli najmladší pretekári [[plávanie]] absolvovať dvakrát.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Schüler-Triathlon zum Saisonende | url = https://btu-info.de/index.php?view=article&id=765:schueler-triathlon-zum-saisonende&catid=13 | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Výrazne nepriaznivé počasie sprevádzalo aj 12. ročník školského [[triatlon|triatlonu]] v [[Drážďany|Drážďanoch]] v roku 2016. Počas podujatia pršalo s intenzitou približne 14 litrov vody na meter štvorcový. Účastníci sa museli vyrovnať s klzkým asfaltom, vodou na [[cyklistika|cyklistickej]] trati, blatom na lesných cestách a mokrými úsekmi bežeckej trate. Organizátori vyzdvihli, že napriek týmto podmienkam mladí pretekári v pretekoch pokračovali a nevzdávali sa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = 12. DRESDNER SCHÜLERTRIATHLON – JUGEND TRAINIERT FÜR OLYMPIA 2016 | url = https://triathlon-dresden.de/2016/06/26/12-dresdner-schuelertriathlon-jugend-trainiert-fuer-olympia-2016-2/ | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Neoprény? Pri plaveckých súťažiach pre [[dieťa|deti]] a [[mládež]] v [[Nemecko|Nemecku]] platí zásada: „Das Tragen von Neoprenanzügen ist nicht gestattet!“ Nosenie neoprénov nie je povolené!<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bundeswettbewerb der Schulen: Jugend trainiert für Olympia & Paralympics - Bundesfinale 2022 – Informationen Sportart Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2022/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2022 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2023 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2023/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF23_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2023 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2024 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2024/HF_2024/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF24_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2024 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2025 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2025/HF_2025/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF25_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref> Pláva sa bez neoprénov. Ak je voda príliš chladná, tak sa plavecká časť buď skráti alebo úplne zruší. Tieto príklady ukazujú, že pri školských a mládežníckych [[triatlon|triatlonoch]] alebo [[akvatlon|akvatlonoch]] môže byť kontakt s chladnou vodou a nepriaznivým počasím súčasťou športovej skúsenosti. Z hľadiska [[otužovanie|otužovania]] však nejde o samostatnú otužileckú aktivitu, ale skôr o sprievodný jav organizovaného športu. Pri takýchto podujatiach je preto dôležité prispôsobiť dĺžku tratí veku [[dieťa | detí]], [[teplota|teplote]] vody, počasiu, výstroju a zdravotnému stavu účastníkov. Medzi bezpečnostné opatrenia patrí dohľad dospelých, možnosť skrátenia alebo úpravy trate, rýchle osušenie a prezlečenie po [[plávanie|plávaní]] a sledovanie príznakov [[hypotermia | podchladenia]]. Príprava mladých triatlonistov školského veku na preteky v chladnom a daždivom počasí vyžaduje špecifický prístup k aklimatizácii na studenú vodu. Pričom postupné [[otužovanie]], vrátane studených spŕch, je kľúčovým nástrojom na zníženie nebezpečného „cold shock“ (teplotného šoku) a zlepšenie adaptácie organizmu. == Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov == V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je [[otužovanie]] pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Česko: === Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. “Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url = https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Nemecko:=== Organizácie ako DLRG využívajú [[otužovanie]] (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a [[disciplína | disciplíny]]. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V [[marec | marci]] 2024 sa do [[jazero | jazera]] Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 [[chlapec | chlapcov]] a jedno [[dievča]] vo veku žiakov základnej školy. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}</ref> Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách. == Súťaže v plážových disciplínach == Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař 23. septembra 2017. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria) | url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album | dátum_vydania = 23. 9. 2017 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> V roku 2018 sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = CHAROUSKOVÁ | meno = Šárka | titul = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín | url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844 | dátum_vydania = 25.9.2018 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí. == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Zdravie]] f95oc4ot71hq823ghvnwdfv3p3tovw8 8213112 8213109 2026-05-13T10:09:39Z Oto Zapletal 135950 /* Zimné kúpanie a plávanie detí v otvorenej vode */ štylistická úprava a drobné úpravy textu. 8213112 wikitext text/x-wiki '''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu. == Charakteristika == Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = ZEMAN | meno = Václav | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice | vydanie = 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Galén | rok = 2006 | počet strán = 123 | isbn = 80-7262-331-1 | jazyk = cs }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = FUDGE | meno = Jessie | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/) | dátum vydania = 8. február 2016 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref> == Princíp otužovania == Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac. Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že chlad otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> == Zimné kúpanie a plávanie detí v otvorenej vode == Zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] detí v otvorenej vode je forma otužovania, pri ktorej sa dieťa krátkodobo vystavuje studenej vode, najčastejšie v prírodnom prostredí, napríklad v jazere, rieke alebo mori. Môže ísť o krátke ponorenie, kúpeľ po športovej záťaži alebo pravidelné [[otužovanie]] s cieľom zlepšiť toleranciu chladu. U detí je táto aktivita predmetom zvýšenej opatrnosti. Detský organizmus reaguje na [[chlad]] odlišne ako organizmus dospelého človeka: deti majú spravidla menšiu svalovú a tukovú hmotu a menej výhodný pomer povrchu tela k telesnej hmotnosti. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = ZEMAN | meno = Václav | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice | vydanie = 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Galén | rok = 2006 | počet strán = 123 | isbn = 80-7262-331-1 | jazyk = cs }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = FUDGE | meno = Jessie | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/) | dátum vydania = 8. február 2016 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref>Z tohto dôvodu strácajú teplo rýchlejšie, majú nižšiu toleranciu chladu a môžu prudšie reagovať na ponorenie do studenej vody. Voda odvádza teplo z ľudského tela výrazne rýchlejšie než vzduch rovnakej teploty; pomer tepelnej vodivosti vody a vzduchu sa uvádza približne 24 : 1.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Clark | meno = R. P. | priezvisko2 = Edholm | meno2 = O. G. | titul = Man and His Thermal Environment | miesto = London | vydavateľ = Edward Arnold Ltd | rok = 1985 | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Castellani | meno = John W. | priezvisko2 = Young | meno2 = Andrew J. | kapitola = Cold Water Immersion | titul = Medical Aspects of Harsh Environments | zväzok = 1 | miesto = Falls Church, Virginia | vydavateľ = Office of The Surgeon General, United States Army | rok = 2001 | strany = 532 | url = [medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net](https://medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net/pfw-images/borden/harshenv1/Ch17-ColdWaterImmersion.pdf) | jazyk = anglicky }}</ref> Teplotu vody na plávanie (v bazéne, jazere, rybníku, priehrade, mori, rieke, potoku) môžeme rozdeliť takto: • Komfortná zóna: +28...+30°C • Zóna aktívneho plávania: +24...+27°C • Zóna otužovania: pod +20°C<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Купаться зимой: при какой температуре это безопасно и приятно? | url = https://kupi-bassein.ru/all_news/news/minimalnaya-temperatura-dlya-kupaniya-zimoj | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Pričom treba zohľadniť, či ide o tečúcu alebo stojatú vodu. Tečúca voda odoberá teplo z tela intenzívnejšie. === Fyziologické účinky === Ponorenie do studenej vody pôsobí na organizmus ako silný podnet. Chlad dráždi receptory v koži, vyvoláva zúženie kožných a periférnych ciev a ovplyvňuje činnosť nervového, hormonálneho a imunitného systému. Studená voda môže stimulovať aj blúdivý nerv, čo sa spája so zmenami srdcovej frekvencie. Hydrostatický tlak vody pôsobí na telo zo všetkých strán a podporuje presun krvi smerom k stredu tela. Tento jav sa označuje ako centralizácia krvného obehu. Môže prispievať k zníženiu opuchov po fyzickej záťaži. Pri športovcoch sa studené kúpele využívajú najmä ako forma regenerácie. Zníženie teploty tkanív môže znižovať zápalovú reakciu po intenzívnej fyzickej námahe, tlmiť bolesť svalov a obmedziť sekundárne poškodenie preťažených svalových tkanív. Niektoré výskumy poukazujú aj na zníženie aktivity kreatínkinázy, enzýmu používaného ako ukazovateľ svalového poškodenia. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref> === Prínosy === Zimné kúpanie sa u detí uvádza najmä v súvislosti s regeneráciou mladých športovcov po intenzívnom výkone. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref> Medzi prínosy patria: • zníženie svalovej bolesti po náročnom cvičení, • rýchlejšia obnova svalovej sily po záťaži<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • zlepšenie znášanlivosti chladu pri postupnom a pravidelnom otužovaní, • podpora krvného obehu v dôsledku reakcie ciev na [[chlad]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/ | dátum vydania =16. októbra 2024 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • pobyt na čerstvom vzduchu a pohyb, ktoré môžu priaznivo vplývať na celkovú kondíciu dieťaťa. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/ | dátum vydania =16. októbra 2024 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref> Zimné kúpanie sa často spája aj s podporou imunity. Pri deťoch však treba tieto tvrdenia hodnotiť opatrne. Prínosy môžu závisieť od veku, zdravotného stavu, pravidelnosti, dávkovania chladu a celkového životného štýlu. Odpoveď na otázku, či má zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] význam u detí, ktoré nešportujú alebo nepotrebujú regeneráciu po fyzickej záťaži, zostáva menej jednoznačná. Pri deťoch sa viac preferuje [[otužovanie]] prostredníctvom takzvaných vzdušných kúpeľov a sprchovaním studenou vodou. === Vek dieťaťa === „[[Zimné plávanie]] je vhodné aj pre deti.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Neexistuje jednotná všeobecne prijatá veková hranica, od ktorej môžu deti bezpečne začať so zimným kúpaním. Niektoré odporúčania uvádzajú, že deti by nemali začínať pred 5. až 6. rokom života<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/ | dátum vydania =16. októbra 2024 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, iné odporúčajú väčšiu opatrnosť a posúvajú začiatok až do vyššieho veku, napríklad okolo 6 až 10 rokov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>. Dôležitejší než samotný vek je celkový zdravotný stav, telesná stavba, schopnosť dieťaťa rozumieť pokynom, komunikovať svoje pocity a rešpektovať bezpečnostné pravidlá. Rozhodnutie o začatí zimného kúpania by malo byť individuálne a pri pochybnostiach konzultované s pediatrom. === Odporúčaný postup === Pri deťoch sa odporúča miernejší a postupný prístup než pri dospelých. S kúpaním a plávaním v studenej vode je najlepšie začať v lete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Otužovanie možno začínať menej intenzívnymi formami, napríklad kratším pobytom vonku v ľahšom oblečení, umývaním časti tela chladnou vodou alebo krátkou studenou sprchou. Prv než začneme so zimným kúpaním v ľadovej vode, je potrebné vytvoriť návyk na pravidelné sprchovanie studenou vodou, tak studenou, akú dieťa znesie, stačí raz denne. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = 12. január 2021 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs }}</ref> Pred vstupom do studenej vody je vhodná krátka rozcvička, napríklad: • ľahký [[beh]] alebo poklus, • skákanie na mieste, • krúženie ramenami a bedrami, • drepy alebo polodrepy, • dynamické výpady a pohyby nôh. Rozcvička by mala trvať približne 5 až 10 minút a má telo mierne zahriať, nie nadmerne vyčerpať. Po vstupe do studenej vody majú deti, ktoré začínajú s kúpaním v studenej vode, problém s dýchaním. „Je to jednoducho reakcia na šok z chladu.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Deti sa musia naučiť tento pocit zvládnuť, zhlboka pokojne dýchať a dych sa ustáli. Pri samotnom kúpaní sa odporúča začínať veľmi krátkym kontaktom s vodou, najmä pri prvých pokusoch. V odbornom odporúčaní pre počiatočné otužovanie deti sa za ideálnu považuje voda približne s teplotou 15 °C a čas ponorenia najviac 5 až 10 minút. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Pri chladnejšej vode má byť čas kratší. Prvé ponorenia môžu trvať len niekoľko až niekoľko desiatok sekúnd. Po výstupe z vody sa má dieťa rýchlo osušiť, prezliecť do suchého oblečenia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref>, obuť si suchú obuv a podľa potreby vypiť teplý nápoj. Dôležitý je aj pobyt v bezpečnom a teplejšom prostredí po kúpaní. === Regenerácia po športovej záťaži === U mladých športovcov sa studené kúpele môžu používať ako jedna z metód regenerácie. Ako vhodný čas sa uvádza približne 30 minút po fyzickej záťaži. Po zimnom kúpeli by sa nemalo hneď pokračovať v náročnom tréningu, pretože výkon svalov môže byť dočasne znížený. Odporúča sa vyhnúť sa intenzívnemu cvičeniu približne 45 minút po ponorení do studenej vody. Pred ďalšou športovou aktivitou je potrebná dôkladná rozcvička. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref> === Riziká === Zimné kúpanie detí môže byť spojené s vážnymi rizikami, najmä ak sa vykonáva bez prípravy, bez dohľadu alebo v nevhodných podmienkach. Medzi hlavné riziká patria: • teplotný šok pri náhlom vstupe do veľmi studenej vody<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • poruchy dýchania a panická reakcia, • podchladenie pri dlhom pobyte vo vode, • poruchy srdcového rytmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • reflexná bradykardia, teda výrazné spomalenie srdcovej frekvencie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • mdloba a utopenie, • zhoršenie existujúcich zdravotných ťažkostí. Osobitne nebezpečná je kombinácia náhleho ponorenia, zadržania dychu, studenej vody a nedostatočného dozoru. Riziko sa zvyšuje aj pri silnom prúde, vysokých vlnách, klzkom brehu, zlom počasí alebo nedostupnej pomoci. === Kontraindikácie === Dieťa by nemalo zimné kúpanie absolvovať pri horúčke, akútnej infekcii, výraznej únave alebo celkovom oslabení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = МУРАВЕЦ | meno = Александр | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/ | dátum vydania = 18. januára 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref> Opatrnosť alebo lekárska konzultácia je potrebná najmä pri: • ochoreniach srdca a vrodených srdcových chybách<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = 12. január 2021 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref>, • poruchách krvného obehu, • ochoreniach dýchacích ciest, najmä pri aktívnej alebo zle kontrolovanej [[astma|astme]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = МУРАВЕЦ | meno = Александр | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/ | dátum vydania = 18. januára 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>, • chronických infekciách, • oslabenej imunite, • kožných ochoreniach, otvorených ranách alebo výraznom atopickom ekzéme<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = МУРАВЕЦ | meno = Александр | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/ | dátum vydania = 18. januára 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>, • nadmernej citlivosti na chlad, • neurologických alebo iných chronických ochoreniach. Pri akýchkoľvek pochybnostiach by mal vhodnosť zimného kúpania posúdiť lekár, najmä pediater. === Bezpečnostné zásady === Základným pravidlom je, že deti nesmú zimné kúpanie ani [[zimné plávanie]] v otvorenej vode vykonávať samy. Vždy je potrebný dozor dospelej osoby, ktorá vie rýchlo zasiahnuť. Medzi odporúčané bezpečnostné zásady patria: • začínať postupne a s krátkym časom pobytu vo vode, • nikdy dieťa do vody nenútiť, • sledovať farbu kože, tras, správanie, dýchanie a schopnosť komunikácie, • prerušiť kúpanie pri nepohode, strachu, bolesti, strate citlivosti prstov, výraznom trasení alebo bledosti, • vyberať pokojné a plytké miesta bez silného prúdu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = МУРАВЕЦ | meno = Александр | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/ | dátum vydania = 18. januára 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>, • mať pripravené suché oblečenie, ktoré sa ľahko oblečie a rýchlo vyzlečie, uterák, obuv a teplý nápoj<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = МУРАВЕЦ | meno = Александр | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/ | dátum vydania = 18. januára 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>, • nepodceňovať vietor a teplotu vzduchu, • nevstupovať do vody po chorobe, pri vyčerpaní alebo bez predchádzajúceho zvykania na chlad, • po dlhšej prestávke začínať opäť od miernejších foriem otužovania. Pri zimnom kúpaní detí môžu byť užitočné neoprenové topánky, rukavice alebo čiapka, ktoré znižujú tepelné straty a chránia citlivé časti tela. Zároveň však nemajú vytvárať falošný pocit bezpečia. === Rozdiel medzi kúpaním a zimným plávaním === Pri deťoch je vhodné rozlišovať medzi krátkym zimným kúpaním a [[zimné plávanie|zimným plávaním]]. Zimné kúpanie zvyčajne znamená krátky vstup alebo ponorenie do studenej vody. Zimné plávanie je fyzicky náročnejšie, pretože spája chladový stres s pohybovou záťažou a môže viesť k rýchlejšiemu vyčerpaniu. Pre deti je preto bezpečnejšie začínať krátkym, kontrolovaným kontaktom so studenou vodou. [[Plávanie]] v otvorenej studenej vode by malo prichádzať do úvahy iba u starších, zdravých a dobre pripravených detí, za dozoru a v bezpečných podmienkach. === Príklady zaznamenaných výkonov detí v zimnom plávaní === V dostupných zdrojoch a záznamoch o rekordoch sa uvádzajú viaceré prípady rekordných detských výkonov v ľadovej vode. Tieto údaje dokumentujú existenciu detského zimného plávania ako spoločenského a športového javu, nie sú však samy osebe všeobecným odporúčaním pre deti. Dňa 12. februára 2023 v meste Ufa v Republike Baškortostan v Rusku bol zaznamenaný výkon Marka Garifulina, ktorý vo veku 4 roky a 349 dní preplával 25 metrov v ľadovej vode v plutvách. Teplota vzduchu počas pokusu bola −7 °C a teplota vody 0,5 °C.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Наименьший возраст для заплыва 25 метров в ледяной воде (ласты) | url = https://www.interrecord.ru/naimenshij-vozrast-dlja-zaplyva-25-metrov-v-ledjanoj-vode/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> V ten istý deň a na tom istom mieste bol zaznamenaný aj výkon Dominika Garifulina, ktorý vo veku 8 rokov preplával 25 metrov v ľadovej vode za 21,11 sekundy. Aj pri tomto pokuse sa uvádza teplota vzduchu −7 °C a teplota vody 0,5 °C.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = НАИМЕНЬШЕЕ ВРЕМЯ ДЛЯ ЗАПЛЫВА 25 МЕТРОВ В ЛЕДЯНОЙ ВОДЕ ДЕТИ (МАЛЬЧИК 8 ЛЕТ) | url = https://reestrrekordov.ru/naimenshee-vremja-dlja-zaplyva-25-metrov-v-ledjanoj-vode-deti-malchik-8-let/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Наименьшее время для заплыва 25 метров в ледяной воде ДЕТИ (мальчик 8 лет) | url = https://www.interrecord.ru/shortest-time-to-swim-25-meters-in-ice-water/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Ďalší prípad pochádza z Altajského kraja v Rusku. V decembri 2002 sa uvádza výkon 13-ročného Vitalija Fetiskina zo sídla Kulikovo v Talmeňskom rajóne, ktorý počas regionálnej súťaže v plávaní v ľadovej vode preplával 600 metrov za 16 minút. Teplota vody bola 0 °C. Výkon bol prezentovaný ako rekord pre vekovú skupinu od 10 do 20 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = 13-летний алтаец установил мировой рекорд по плаванию в ледяной воде | url = https://www.newsru.com/russia/23dec2002/rekord.html | dátum vydania = 23. decembra 2002 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> === Zhrnutie === Deti môžu za určitých podmienok absolvovať zimné kúpanie a plávanie v otvorenej vode, no nejde o aktivitu vhodnú pre každé dieťa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Najväčší význam sa uvádza pri regenerácii mladých športovcov po intenzívnej záťaži. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref>Pri deťoch je potrebné voliť miernejšie postupy než pri dospelých, rešpektovať individuálnu reakciu organizmu a dbať na dôsledný dohľad. Zimné kúpanie môže byť súčasťou otužovania, ale jeho prínosy musia byť vždy porovnané s rizikami. Bezpečnosť, postupnosť, zdravotný stav dieťaťa a prítomnosť zodpovednej dospelej osoby sú rozhodujúce podmienky. == Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu == Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari 1985. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs }}</ref> sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Otužování dětí (1986) | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/ | vydavateľ = Česká televize | periodikum = Archiv ČT24 | dátum_vydania = 1986 | dátum_prístupu = 2026-01-01 | jazyk = cs | poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov. }}</ref>, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností. == Otužovanie detí školského veku na základných školách v rokoch 1990 až 2020 == === Základná škola Jubilejní park Znojmo === O [[Otužovanie|otužovaní]] [[Žiak|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch 2009 až 2015 na internetových médiach publikovaných niekoľko článkov a [[reportáž|reportáži]]. Na tejto [[škola|škole]] v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia [[Otužovanie|otužovania]] [[Žiak|žiakov]] dlhú históriu, začalo ešte v dobe socialistického Československa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> [[Otužovanie]] prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých [[Žiak|žiakov]] druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 [[Stupeň Celzia|°C]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. [[Žiak|žiaci]] sa [[Otužovanie|otužujú]] vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>, [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> == Triatlon a akvatlon == [[Triatlon]] a [[akvatlon]] patria medzi športové disciplíny, pri ktorých sa [[dieťa|deti]] školského veku môžu stretnúť s krátkodobým pôsobením chladnej vody a nepriaznivého [[počasie|počasia]]. Hoci sa tieto podujatia často spájajú s letným obdobím, detské a školské preteky s plávaním v otvorenej vode sa konajú aj na [[jar|jar]] alebo za chladnejšieho [[počasie|počasia]], keď môže byť [[teplota]] vody pomerne nízka. Preto mladí triatlonisti by sa mali, popri tréningoch v bazéne, behu, a jazde na bicykli, aj [[otužovanie|otužovať]], po plávaní v bazéne sa sprchovať studenou vodou, a mali by získavať aj skúsenosti s [[plávanie | plávaním]] v otvorenej vode (v [[jazero|jazere]], [[rybník (vodná plocha)|rybníku]], [[priehradná nádrž|priehrade]] alebo v [[rieka|rieke]]). Príkladom je bratislavský [[akvatlon]] na prírodnom [[kúpalisko|kúpalisku]] [[Veľký Draždiak]], ktorý sa uskutočnil 21. mája 2016. Teplota vody dosahovala približne 17 °C a beh bol vedený okolo [[jazero | jazera]]. Najmladším pretekárom boli ich trate skrátené na polovicu. Napriek studenej vode [[dieťa|deti]] preteky absolvovali bez neoprénov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Ani studená voda bratislavského Draždiaka neodradila najmenších levických pretekárov | url = https://www.leviceonline.sk/spravy/sport/ostatne-sporty/4083-ani-studena-voda-bratislavskeho-drazdiaka-neodradila-najmensich-levickych-pretekarov | dátum_vydania = 22.5.2016 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = sk }}</ref> Ešte horšie poveternostné podmienky sprevádzali školský [[triatlon]] v [[Poděbrady|Poděbradoch]] v roku 2024. Podujatie sa konalo 17. mája za chladného a daždivého počasia, pričom plavecká časť prebiehala v jazere. (Podľa údaja, ktorý bol zverejnený na [[sociálna sieť|sociálnej sieti]] [[Facebook]], mala voda v jazere večer pred konaním triatlonu, 16. mája 2024, teplotu 17 °C.) Organizátori z dôvodu nízkej teploty vody skrátili plaveckú trať na polovicu. Po skrátení plaveckej časti mladší žiaci [[plávanie|plávali]] 30 až 100 m, starší [[žiak (škola)|žiaci]]150 m a žiaci 8. až 9. ročníka spolu so stredoškolákmi 200 m. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = První ročník Školního triatlonu v Poděbradech přinesl nezapomenutelné zážitky! | url = https://www.topsports.cz/novinky/jubilejni-rocnik-skolni-triatlon-podebrady-2024 | dátum_vydania = 24.5.2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Podľa zverejnenej fotodokumentácie účastníci [[plávanie|plávali]] bez neoprénov, veľa chlapcov len v krátkych plavkách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Topsports | meno = | titul = Školní Triatlon Poděbrady 2024 (fotogaléria) | url = https://eu.zonerama.com/Topsports/Album/13089669 | dátum_vydania = 17. 5. 2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Chladnejšie podmienky sa môžu vyskytnúť aj pri podujatiach organizovaných v júni. Pri pretekoch „Triatlon pro všechny“ na Stříbrnom rybníku v [[Hradec Králové |Hradci Králové]] v roku 2013 sa [[dieťa|deti]] zúčastnili plaveckej časti za zamračeného a chladného počasia. Po plávaní v prírodnej vode nasledovala [[cyklistika|cyklistická]] a bežecká časť. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Že je 'Stříbrňák' v červnu ledový? S tím děti neměly problém | url = https://hradecky.denik.cz/zpravy_region/ze-je-stribrnak-v-cervnu-ledovy-s-tim-deti-nemely-problem-20130616.html | dátum_vydania = 16.6.2013 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Ďalším príkladom je žiacky [[triatlon]] v berlínskom Strandbad Tegel, ktorý sa konal 6. septembra 2009 ako záverečné podujatie žiackeho pohára Berlínskej triatlonovej únie. Pretekov sa zúčastnilo 37 [[dieťa|detí]] narodených v rokoch 1996 až 2002, ktoré súťažili za chladného a vlhkého počasia. Najmladšia kategória (vo veku 9 až 11 rokov) absolvovala 100 m plávania, 2,5 km jazdy na [[bicykel|bicykli]] a 400 m [[beh|behu]]. Kvôli predčasnému štartu museli najmladší pretekári [[plávanie]] absolvovať dvakrát.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Schüler-Triathlon zum Saisonende | url = https://btu-info.de/index.php?view=article&id=765:schueler-triathlon-zum-saisonende&catid=13 | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Výrazne nepriaznivé počasie sprevádzalo aj 12. ročník školského [[triatlon|triatlonu]] v [[Drážďany|Drážďanoch]] v roku 2016. Počas podujatia pršalo s intenzitou približne 14 litrov vody na meter štvorcový. Účastníci sa museli vyrovnať s klzkým asfaltom, vodou na [[cyklistika|cyklistickej]] trati, blatom na lesných cestách a mokrými úsekmi bežeckej trate. Organizátori vyzdvihli, že napriek týmto podmienkam mladí pretekári v pretekoch pokračovali a nevzdávali sa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = 12. DRESDNER SCHÜLERTRIATHLON – JUGEND TRAINIERT FÜR OLYMPIA 2016 | url = https://triathlon-dresden.de/2016/06/26/12-dresdner-schuelertriathlon-jugend-trainiert-fuer-olympia-2016-2/ | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Neoprény? Pri plaveckých súťažiach pre [[dieťa|deti]] a [[mládež]] v [[Nemecko|Nemecku]] platí zásada: „Das Tragen von Neoprenanzügen ist nicht gestattet!“ Nosenie neoprénov nie je povolené!<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bundeswettbewerb der Schulen: Jugend trainiert für Olympia & Paralympics - Bundesfinale 2022 – Informationen Sportart Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2022/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2022 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2023 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2023/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF23_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2023 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2024 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2024/HF_2024/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF24_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2024 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2025 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2025/HF_2025/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF25_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref> Pláva sa bez neoprénov. Ak je voda príliš chladná, tak sa plavecká časť buď skráti alebo úplne zruší. Tieto príklady ukazujú, že pri školských a mládežníckych [[triatlon|triatlonoch]] alebo [[akvatlon|akvatlonoch]] môže byť kontakt s chladnou vodou a nepriaznivým počasím súčasťou športovej skúsenosti. Z hľadiska [[otužovanie|otužovania]] však nejde o samostatnú otužileckú aktivitu, ale skôr o sprievodný jav organizovaného športu. Pri takýchto podujatiach je preto dôležité prispôsobiť dĺžku tratí veku [[dieťa | detí]], [[teplota|teplote]] vody, počasiu, výstroju a zdravotnému stavu účastníkov. Medzi bezpečnostné opatrenia patrí dohľad dospelých, možnosť skrátenia alebo úpravy trate, rýchle osušenie a prezlečenie po [[plávanie|plávaní]] a sledovanie príznakov [[hypotermia | podchladenia]]. Príprava mladých triatlonistov školského veku na preteky v chladnom a daždivom počasí vyžaduje špecifický prístup k aklimatizácii na studenú vodu. Pričom postupné [[otužovanie]], vrátane studených spŕch, je kľúčovým nástrojom na zníženie nebezpečného „cold shock“ (teplotného šoku) a zlepšenie adaptácie organizmu. == Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov == V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je [[otužovanie]] pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Česko: === Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. “Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url = https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Nemecko:=== Organizácie ako DLRG využívajú [[otužovanie]] (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a [[disciplína | disciplíny]]. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V [[marec | marci]] 2024 sa do [[jazero | jazera]] Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 [[chlapec | chlapcov]] a jedno [[dievča]] vo veku žiakov základnej školy. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}</ref> Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách. == Súťaže v plážových disciplínach == Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař 23. septembra 2017. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria) | url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album | dátum_vydania = 23. 9. 2017 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> V roku 2018 sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = CHAROUSKOVÁ | meno = Šárka | titul = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín | url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844 | dátum_vydania = 25.9.2018 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí. == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Zdravie]] ajmgorxtofohd60qarj6f66ig5hgysy 8213114 8213112 2026-05-13T10:11:28Z Oto Zapletal 135950 /* Príklady zaznamenaných výkonov detí v zimnom plávaní */ drobná úprava podnadpisu 8213114 wikitext text/x-wiki '''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu. == Charakteristika == Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = ZEMAN | meno = Václav | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice | vydanie = 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Galén | rok = 2006 | počet strán = 123 | isbn = 80-7262-331-1 | jazyk = cs }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = FUDGE | meno = Jessie | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/) | dátum vydania = 8. február 2016 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref> == Princíp otužovania == Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac. Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že chlad otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> == Zimné kúpanie a plávanie detí v otvorenej vode == Zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] detí v otvorenej vode je forma otužovania, pri ktorej sa dieťa krátkodobo vystavuje studenej vode, najčastejšie v prírodnom prostredí, napríklad v jazere, rieke alebo mori. Môže ísť o krátke ponorenie, kúpeľ po športovej záťaži alebo pravidelné [[otužovanie]] s cieľom zlepšiť toleranciu chladu. U detí je táto aktivita predmetom zvýšenej opatrnosti. Detský organizmus reaguje na [[chlad]] odlišne ako organizmus dospelého človeka: deti majú spravidla menšiu svalovú a tukovú hmotu a menej výhodný pomer povrchu tela k telesnej hmotnosti. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = ZEMAN | meno = Václav | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice | vydanie = 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Galén | rok = 2006 | počet strán = 123 | isbn = 80-7262-331-1 | jazyk = cs }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = FUDGE | meno = Jessie | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/) | dátum vydania = 8. február 2016 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref>Z tohto dôvodu strácajú teplo rýchlejšie, majú nižšiu toleranciu chladu a môžu prudšie reagovať na ponorenie do studenej vody. Voda odvádza teplo z ľudského tela výrazne rýchlejšie než vzduch rovnakej teploty; pomer tepelnej vodivosti vody a vzduchu sa uvádza približne 24 : 1.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Clark | meno = R. P. | priezvisko2 = Edholm | meno2 = O. G. | titul = Man and His Thermal Environment | miesto = London | vydavateľ = Edward Arnold Ltd | rok = 1985 | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Castellani | meno = John W. | priezvisko2 = Young | meno2 = Andrew J. | kapitola = Cold Water Immersion | titul = Medical Aspects of Harsh Environments | zväzok = 1 | miesto = Falls Church, Virginia | vydavateľ = Office of The Surgeon General, United States Army | rok = 2001 | strany = 532 | url = [medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net](https://medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net/pfw-images/borden/harshenv1/Ch17-ColdWaterImmersion.pdf) | jazyk = anglicky }}</ref> Teplotu vody na plávanie (v bazéne, jazere, rybníku, priehrade, mori, rieke, potoku) môžeme rozdeliť takto: • Komfortná zóna: +28...+30°C • Zóna aktívneho plávania: +24...+27°C • Zóna otužovania: pod +20°C<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Купаться зимой: при какой температуре это безопасно и приятно? | url = https://kupi-bassein.ru/all_news/news/minimalnaya-temperatura-dlya-kupaniya-zimoj | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Pričom treba zohľadniť, či ide o tečúcu alebo stojatú vodu. Tečúca voda odoberá teplo z tela intenzívnejšie. === Fyziologické účinky === Ponorenie do studenej vody pôsobí na organizmus ako silný podnet. Chlad dráždi receptory v koži, vyvoláva zúženie kožných a periférnych ciev a ovplyvňuje činnosť nervového, hormonálneho a imunitného systému. Studená voda môže stimulovať aj blúdivý nerv, čo sa spája so zmenami srdcovej frekvencie. Hydrostatický tlak vody pôsobí na telo zo všetkých strán a podporuje presun krvi smerom k stredu tela. Tento jav sa označuje ako centralizácia krvného obehu. Môže prispievať k zníženiu opuchov po fyzickej záťaži. Pri športovcoch sa studené kúpele využívajú najmä ako forma regenerácie. Zníženie teploty tkanív môže znižovať zápalovú reakciu po intenzívnej fyzickej námahe, tlmiť bolesť svalov a obmedziť sekundárne poškodenie preťažených svalových tkanív. Niektoré výskumy poukazujú aj na zníženie aktivity kreatínkinázy, enzýmu používaného ako ukazovateľ svalového poškodenia. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref> === Prínosy === Zimné kúpanie sa u detí uvádza najmä v súvislosti s regeneráciou mladých športovcov po intenzívnom výkone. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref> Medzi prínosy patria: • zníženie svalovej bolesti po náročnom cvičení, • rýchlejšia obnova svalovej sily po záťaži<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • zlepšenie znášanlivosti chladu pri postupnom a pravidelnom otužovaní, • podpora krvného obehu v dôsledku reakcie ciev na [[chlad]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/ | dátum vydania =16. októbra 2024 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • pobyt na čerstvom vzduchu a pohyb, ktoré môžu priaznivo vplývať na celkovú kondíciu dieťaťa. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/ | dátum vydania =16. októbra 2024 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref> Zimné kúpanie sa často spája aj s podporou imunity. Pri deťoch však treba tieto tvrdenia hodnotiť opatrne. Prínosy môžu závisieť od veku, zdravotného stavu, pravidelnosti, dávkovania chladu a celkového životného štýlu. Odpoveď na otázku, či má zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] význam u detí, ktoré nešportujú alebo nepotrebujú regeneráciu po fyzickej záťaži, zostáva menej jednoznačná. Pri deťoch sa viac preferuje [[otužovanie]] prostredníctvom takzvaných vzdušných kúpeľov a sprchovaním studenou vodou. === Vek dieťaťa === „[[Zimné plávanie]] je vhodné aj pre deti.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Neexistuje jednotná všeobecne prijatá veková hranica, od ktorej môžu deti bezpečne začať so zimným kúpaním. Niektoré odporúčania uvádzajú, že deti by nemali začínať pred 5. až 6. rokom života<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/ | dátum vydania =16. októbra 2024 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, iné odporúčajú väčšiu opatrnosť a posúvajú začiatok až do vyššieho veku, napríklad okolo 6 až 10 rokov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>. Dôležitejší než samotný vek je celkový zdravotný stav, telesná stavba, schopnosť dieťaťa rozumieť pokynom, komunikovať svoje pocity a rešpektovať bezpečnostné pravidlá. Rozhodnutie o začatí zimného kúpania by malo byť individuálne a pri pochybnostiach konzultované s pediatrom. === Odporúčaný postup === Pri deťoch sa odporúča miernejší a postupný prístup než pri dospelých. S kúpaním a plávaním v studenej vode je najlepšie začať v lete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Otužovanie možno začínať menej intenzívnymi formami, napríklad kratším pobytom vonku v ľahšom oblečení, umývaním časti tela chladnou vodou alebo krátkou studenou sprchou. Prv než začneme so zimným kúpaním v ľadovej vode, je potrebné vytvoriť návyk na pravidelné sprchovanie studenou vodou, tak studenou, akú dieťa znesie, stačí raz denne. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = 12. január 2021 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs }}</ref> Pred vstupom do studenej vody je vhodná krátka rozcvička, napríklad: • ľahký [[beh]] alebo poklus, • skákanie na mieste, • krúženie ramenami a bedrami, • drepy alebo polodrepy, • dynamické výpady a pohyby nôh. Rozcvička by mala trvať približne 5 až 10 minút a má telo mierne zahriať, nie nadmerne vyčerpať. Po vstupe do studenej vody majú deti, ktoré začínajú s kúpaním v studenej vode, problém s dýchaním. „Je to jednoducho reakcia na šok z chladu.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Deti sa musia naučiť tento pocit zvládnuť, zhlboka pokojne dýchať a dych sa ustáli. Pri samotnom kúpaní sa odporúča začínať veľmi krátkym kontaktom s vodou, najmä pri prvých pokusoch. V odbornom odporúčaní pre počiatočné otužovanie deti sa za ideálnu považuje voda približne s teplotou 15 °C a čas ponorenia najviac 5 až 10 minút. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Pri chladnejšej vode má byť čas kratší. Prvé ponorenia môžu trvať len niekoľko až niekoľko desiatok sekúnd. Po výstupe z vody sa má dieťa rýchlo osušiť, prezliecť do suchého oblečenia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref>, obuť si suchú obuv a podľa potreby vypiť teplý nápoj. Dôležitý je aj pobyt v bezpečnom a teplejšom prostredí po kúpaní. === Regenerácia po športovej záťaži === U mladých športovcov sa studené kúpele môžu používať ako jedna z metód regenerácie. Ako vhodný čas sa uvádza približne 30 minút po fyzickej záťaži. Po zimnom kúpeli by sa nemalo hneď pokračovať v náročnom tréningu, pretože výkon svalov môže byť dočasne znížený. Odporúča sa vyhnúť sa intenzívnemu cvičeniu približne 45 minút po ponorení do studenej vody. Pred ďalšou športovou aktivitou je potrebná dôkladná rozcvička. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref> === Riziká === Zimné kúpanie detí môže byť spojené s vážnymi rizikami, najmä ak sa vykonáva bez prípravy, bez dohľadu alebo v nevhodných podmienkach. Medzi hlavné riziká patria: • teplotný šok pri náhlom vstupe do veľmi studenej vody<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • poruchy dýchania a panická reakcia, • podchladenie pri dlhom pobyte vo vode, • poruchy srdcového rytmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • reflexná bradykardia, teda výrazné spomalenie srdcovej frekvencie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • mdloba a utopenie, • zhoršenie existujúcich zdravotných ťažkostí. Osobitne nebezpečná je kombinácia náhleho ponorenia, zadržania dychu, studenej vody a nedostatočného dozoru. Riziko sa zvyšuje aj pri silnom prúde, vysokých vlnách, klzkom brehu, zlom počasí alebo nedostupnej pomoci. === Kontraindikácie === Dieťa by nemalo zimné kúpanie absolvovať pri horúčke, akútnej infekcii, výraznej únave alebo celkovom oslabení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = МУРАВЕЦ | meno = Александр | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/ | dátum vydania = 18. januára 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref> Opatrnosť alebo lekárska konzultácia je potrebná najmä pri: • ochoreniach srdca a vrodených srdcových chybách<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = 12. január 2021 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref>, • poruchách krvného obehu, • ochoreniach dýchacích ciest, najmä pri aktívnej alebo zle kontrolovanej [[astma|astme]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = МУРАВЕЦ | meno = Александр | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/ | dátum vydania = 18. januára 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>, • chronických infekciách, • oslabenej imunite, • kožných ochoreniach, otvorených ranách alebo výraznom atopickom ekzéme<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = МУРАВЕЦ | meno = Александр | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/ | dátum vydania = 18. januára 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>, • nadmernej citlivosti na chlad, • neurologických alebo iných chronických ochoreniach. Pri akýchkoľvek pochybnostiach by mal vhodnosť zimného kúpania posúdiť lekár, najmä pediater. === Bezpečnostné zásady === Základným pravidlom je, že deti nesmú zimné kúpanie ani [[zimné plávanie]] v otvorenej vode vykonávať samy. Vždy je potrebný dozor dospelej osoby, ktorá vie rýchlo zasiahnuť. Medzi odporúčané bezpečnostné zásady patria: • začínať postupne a s krátkym časom pobytu vo vode, • nikdy dieťa do vody nenútiť, • sledovať farbu kože, tras, správanie, dýchanie a schopnosť komunikácie, • prerušiť kúpanie pri nepohode, strachu, bolesti, strate citlivosti prstov, výraznom trasení alebo bledosti, • vyberať pokojné a plytké miesta bez silného prúdu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = МУРАВЕЦ | meno = Александр | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/ | dátum vydania = 18. januára 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>, • mať pripravené suché oblečenie, ktoré sa ľahko oblečie a rýchlo vyzlečie, uterák, obuv a teplý nápoj<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = МУРАВЕЦ | meno = Александр | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/ | dátum vydania = 18. januára 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>, • nepodceňovať vietor a teplotu vzduchu, • nevstupovať do vody po chorobe, pri vyčerpaní alebo bez predchádzajúceho zvykania na chlad, • po dlhšej prestávke začínať opäť od miernejších foriem otužovania. Pri zimnom kúpaní detí môžu byť užitočné neoprenové topánky, rukavice alebo čiapka, ktoré znižujú tepelné straty a chránia citlivé časti tela. Zároveň však nemajú vytvárať falošný pocit bezpečia. === Rozdiel medzi kúpaním a zimným plávaním === Pri deťoch je vhodné rozlišovať medzi krátkym zimným kúpaním a [[zimné plávanie|zimným plávaním]]. Zimné kúpanie zvyčajne znamená krátky vstup alebo ponorenie do studenej vody. Zimné plávanie je fyzicky náročnejšie, pretože spája chladový stres s pohybovou záťažou a môže viesť k rýchlejšiemu vyčerpaniu. Pre deti je preto bezpečnejšie začínať krátkym, kontrolovaným kontaktom so studenou vodou. [[Plávanie]] v otvorenej studenej vode by malo prichádzať do úvahy iba u starších, zdravých a dobre pripravených detí, za dozoru a v bezpečných podmienkach. === Príklady zaznamenaných rekordných výkonov detí v zimnom plávaní === V dostupných zdrojoch a záznamoch o rekordoch sa uvádzajú viaceré prípady rekordných detských výkonov v ľadovej vode. Tieto údaje dokumentujú existenciu detského zimného plávania ako spoločenského a športového javu, nie sú však samy osebe všeobecným odporúčaním pre deti. Dňa 12. februára 2023 v meste Ufa v Republike Baškortostan v Rusku bol zaznamenaný výkon Marka Garifulina, ktorý vo veku 4 roky a 349 dní preplával 25 metrov v ľadovej vode v plutvách. Teplota vzduchu počas pokusu bola −7 °C a teplota vody 0,5 °C.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Наименьший возраст для заплыва 25 метров в ледяной воде (ласты) | url = https://www.interrecord.ru/naimenshij-vozrast-dlja-zaplyva-25-metrov-v-ledjanoj-vode/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> V ten istý deň a na tom istom mieste bol zaznamenaný aj výkon Dominika Garifulina, ktorý vo veku 8 rokov preplával 25 metrov v ľadovej vode za 21,11 sekundy. Aj pri tomto pokuse sa uvádza teplota vzduchu −7 °C a teplota vody 0,5 °C.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = НАИМЕНЬШЕЕ ВРЕМЯ ДЛЯ ЗАПЛЫВА 25 МЕТРОВ В ЛЕДЯНОЙ ВОДЕ ДЕТИ (МАЛЬЧИК 8 ЛЕТ) | url = https://reestrrekordov.ru/naimenshee-vremja-dlja-zaplyva-25-metrov-v-ledjanoj-vode-deti-malchik-8-let/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Наименьшее время для заплыва 25 метров в ледяной воде ДЕТИ (мальчик 8 лет) | url = https://www.interrecord.ru/shortest-time-to-swim-25-meters-in-ice-water/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Ďalší prípad pochádza z Altajského kraja v Rusku. V decembri 2002 sa uvádza výkon 13-ročného Vitalija Fetiskina zo sídla Kulikovo v Talmeňskom rajóne, ktorý počas regionálnej súťaže v plávaní v ľadovej vode preplával 600 metrov za 16 minút. Teplota vody bola 0 °C. Výkon bol prezentovaný ako rekord pre vekovú skupinu od 10 do 20 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = 13-летний алтаец установил мировой рекорд по плаванию в ледяной воде | url = https://www.newsru.com/russia/23dec2002/rekord.html | dátum vydania = 23. decembra 2002 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> === Zhrnutie === Deti môžu za určitých podmienok absolvovať zimné kúpanie a plávanie v otvorenej vode, no nejde o aktivitu vhodnú pre každé dieťa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Najväčší význam sa uvádza pri regenerácii mladých športovcov po intenzívnej záťaži. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref>Pri deťoch je potrebné voliť miernejšie postupy než pri dospelých, rešpektovať individuálnu reakciu organizmu a dbať na dôsledný dohľad. Zimné kúpanie môže byť súčasťou otužovania, ale jeho prínosy musia byť vždy porovnané s rizikami. Bezpečnosť, postupnosť, zdravotný stav dieťaťa a prítomnosť zodpovednej dospelej osoby sú rozhodujúce podmienky. == Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu == Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari 1985. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs }}</ref> sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Otužování dětí (1986) | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/ | vydavateľ = Česká televize | periodikum = Archiv ČT24 | dátum_vydania = 1986 | dátum_prístupu = 2026-01-01 | jazyk = cs | poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov. }}</ref>, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností. == Otužovanie detí školského veku na základných školách v rokoch 1990 až 2020 == === Základná škola Jubilejní park Znojmo === O [[Otužovanie|otužovaní]] [[Žiak|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch 2009 až 2015 na internetových médiach publikovaných niekoľko článkov a [[reportáž|reportáži]]. Na tejto [[škola|škole]] v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia [[Otužovanie|otužovania]] [[Žiak|žiakov]] dlhú históriu, začalo ešte v dobe socialistického Československa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> [[Otužovanie]] prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých [[Žiak|žiakov]] druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 [[Stupeň Celzia|°C]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. [[Žiak|žiaci]] sa [[Otužovanie|otužujú]] vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>, [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> == Triatlon a akvatlon == [[Triatlon]] a [[akvatlon]] patria medzi športové disciplíny, pri ktorých sa [[dieťa|deti]] školského veku môžu stretnúť s krátkodobým pôsobením chladnej vody a nepriaznivého [[počasie|počasia]]. Hoci sa tieto podujatia často spájajú s letným obdobím, detské a školské preteky s plávaním v otvorenej vode sa konajú aj na [[jar|jar]] alebo za chladnejšieho [[počasie|počasia]], keď môže byť [[teplota]] vody pomerne nízka. Preto mladí triatlonisti by sa mali, popri tréningoch v bazéne, behu, a jazde na bicykli, aj [[otužovanie|otužovať]], po plávaní v bazéne sa sprchovať studenou vodou, a mali by získavať aj skúsenosti s [[plávanie | plávaním]] v otvorenej vode (v [[jazero|jazere]], [[rybník (vodná plocha)|rybníku]], [[priehradná nádrž|priehrade]] alebo v [[rieka|rieke]]). Príkladom je bratislavský [[akvatlon]] na prírodnom [[kúpalisko|kúpalisku]] [[Veľký Draždiak]], ktorý sa uskutočnil 21. mája 2016. Teplota vody dosahovala približne 17 °C a beh bol vedený okolo [[jazero | jazera]]. Najmladším pretekárom boli ich trate skrátené na polovicu. Napriek studenej vode [[dieťa|deti]] preteky absolvovali bez neoprénov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Ani studená voda bratislavského Draždiaka neodradila najmenších levických pretekárov | url = https://www.leviceonline.sk/spravy/sport/ostatne-sporty/4083-ani-studena-voda-bratislavskeho-drazdiaka-neodradila-najmensich-levickych-pretekarov | dátum_vydania = 22.5.2016 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = sk }}</ref> Ešte horšie poveternostné podmienky sprevádzali školský [[triatlon]] v [[Poděbrady|Poděbradoch]] v roku 2024. Podujatie sa konalo 17. mája za chladného a daždivého počasia, pričom plavecká časť prebiehala v jazere. (Podľa údaja, ktorý bol zverejnený na [[sociálna sieť|sociálnej sieti]] [[Facebook]], mala voda v jazere večer pred konaním triatlonu, 16. mája 2024, teplotu 17 °C.) Organizátori z dôvodu nízkej teploty vody skrátili plaveckú trať na polovicu. Po skrátení plaveckej časti mladší žiaci [[plávanie|plávali]] 30 až 100 m, starší [[žiak (škola)|žiaci]]150 m a žiaci 8. až 9. ročníka spolu so stredoškolákmi 200 m. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = První ročník Školního triatlonu v Poděbradech přinesl nezapomenutelné zážitky! | url = https://www.topsports.cz/novinky/jubilejni-rocnik-skolni-triatlon-podebrady-2024 | dátum_vydania = 24.5.2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Podľa zverejnenej fotodokumentácie účastníci [[plávanie|plávali]] bez neoprénov, veľa chlapcov len v krátkych plavkách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Topsports | meno = | titul = Školní Triatlon Poděbrady 2024 (fotogaléria) | url = https://eu.zonerama.com/Topsports/Album/13089669 | dátum_vydania = 17. 5. 2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Chladnejšie podmienky sa môžu vyskytnúť aj pri podujatiach organizovaných v júni. Pri pretekoch „Triatlon pro všechny“ na Stříbrnom rybníku v [[Hradec Králové |Hradci Králové]] v roku 2013 sa [[dieťa|deti]] zúčastnili plaveckej časti za zamračeného a chladného počasia. Po plávaní v prírodnej vode nasledovala [[cyklistika|cyklistická]] a bežecká časť. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Že je 'Stříbrňák' v červnu ledový? S tím děti neměly problém | url = https://hradecky.denik.cz/zpravy_region/ze-je-stribrnak-v-cervnu-ledovy-s-tim-deti-nemely-problem-20130616.html | dátum_vydania = 16.6.2013 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Ďalším príkladom je žiacky [[triatlon]] v berlínskom Strandbad Tegel, ktorý sa konal 6. septembra 2009 ako záverečné podujatie žiackeho pohára Berlínskej triatlonovej únie. Pretekov sa zúčastnilo 37 [[dieťa|detí]] narodených v rokoch 1996 až 2002, ktoré súťažili za chladného a vlhkého počasia. Najmladšia kategória (vo veku 9 až 11 rokov) absolvovala 100 m plávania, 2,5 km jazdy na [[bicykel|bicykli]] a 400 m [[beh|behu]]. Kvôli predčasnému štartu museli najmladší pretekári [[plávanie]] absolvovať dvakrát.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Schüler-Triathlon zum Saisonende | url = https://btu-info.de/index.php?view=article&id=765:schueler-triathlon-zum-saisonende&catid=13 | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Výrazne nepriaznivé počasie sprevádzalo aj 12. ročník školského [[triatlon|triatlonu]] v [[Drážďany|Drážďanoch]] v roku 2016. Počas podujatia pršalo s intenzitou približne 14 litrov vody na meter štvorcový. Účastníci sa museli vyrovnať s klzkým asfaltom, vodou na [[cyklistika|cyklistickej]] trati, blatom na lesných cestách a mokrými úsekmi bežeckej trate. Organizátori vyzdvihli, že napriek týmto podmienkam mladí pretekári v pretekoch pokračovali a nevzdávali sa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = 12. DRESDNER SCHÜLERTRIATHLON – JUGEND TRAINIERT FÜR OLYMPIA 2016 | url = https://triathlon-dresden.de/2016/06/26/12-dresdner-schuelertriathlon-jugend-trainiert-fuer-olympia-2016-2/ | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Neoprény? Pri plaveckých súťažiach pre [[dieťa|deti]] a [[mládež]] v [[Nemecko|Nemecku]] platí zásada: „Das Tragen von Neoprenanzügen ist nicht gestattet!“ Nosenie neoprénov nie je povolené!<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bundeswettbewerb der Schulen: Jugend trainiert für Olympia & Paralympics - Bundesfinale 2022 – Informationen Sportart Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2022/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2022 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2023 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2023/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF23_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2023 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2024 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2024/HF_2024/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF24_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2024 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2025 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2025/HF_2025/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF25_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref> Pláva sa bez neoprénov. Ak je voda príliš chladná, tak sa plavecká časť buď skráti alebo úplne zruší. Tieto príklady ukazujú, že pri školských a mládežníckych [[triatlon|triatlonoch]] alebo [[akvatlon|akvatlonoch]] môže byť kontakt s chladnou vodou a nepriaznivým počasím súčasťou športovej skúsenosti. Z hľadiska [[otužovanie|otužovania]] však nejde o samostatnú otužileckú aktivitu, ale skôr o sprievodný jav organizovaného športu. Pri takýchto podujatiach je preto dôležité prispôsobiť dĺžku tratí veku [[dieťa | detí]], [[teplota|teplote]] vody, počasiu, výstroju a zdravotnému stavu účastníkov. Medzi bezpečnostné opatrenia patrí dohľad dospelých, možnosť skrátenia alebo úpravy trate, rýchle osušenie a prezlečenie po [[plávanie|plávaní]] a sledovanie príznakov [[hypotermia | podchladenia]]. Príprava mladých triatlonistov školského veku na preteky v chladnom a daždivom počasí vyžaduje špecifický prístup k aklimatizácii na studenú vodu. Pričom postupné [[otužovanie]], vrátane studených spŕch, je kľúčovým nástrojom na zníženie nebezpečného „cold shock“ (teplotného šoku) a zlepšenie adaptácie organizmu. == Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov == V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je [[otužovanie]] pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Česko: === Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. “Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url = https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Nemecko:=== Organizácie ako DLRG využívajú [[otužovanie]] (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a [[disciplína | disciplíny]]. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V [[marec | marci]] 2024 sa do [[jazero | jazera]] Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 [[chlapec | chlapcov]] a jedno [[dievča]] vo veku žiakov základnej školy. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}</ref> Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách. == Súťaže v plážových disciplínach == Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař 23. septembra 2017. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria) | url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album | dátum_vydania = 23. 9. 2017 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> V roku 2018 sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = CHAROUSKOVÁ | meno = Šárka | titul = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín | url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844 | dátum_vydania = 25.9.2018 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí. == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Zdravie]] lf6qiim8ma2umohdbuzk5caicz3r4p7 8213155 8213114 2026-05-13T10:43:48Z Oto Zapletal 135950 /* Príklady zaznamenaných rekordných výkonov detí v zimnom plávaní */ Úprava a doplnenie textu. 8213155 wikitext text/x-wiki '''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu. == Charakteristika == Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = ZEMAN | meno = Václav | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice | vydanie = 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Galén | rok = 2006 | počet strán = 123 | isbn = 80-7262-331-1 | jazyk = cs }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = FUDGE | meno = Jessie | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/) | dátum vydania = 8. február 2016 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref> == Princíp otužovania == Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac. Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že chlad otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> == Zimné kúpanie a plávanie detí v otvorenej vode == Zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] detí v otvorenej vode je forma otužovania, pri ktorej sa dieťa krátkodobo vystavuje studenej vode, najčastejšie v prírodnom prostredí, napríklad v jazere, rieke alebo mori. Môže ísť o krátke ponorenie, kúpeľ po športovej záťaži alebo pravidelné [[otužovanie]] s cieľom zlepšiť toleranciu chladu. U detí je táto aktivita predmetom zvýšenej opatrnosti. Detský organizmus reaguje na [[chlad]] odlišne ako organizmus dospelého človeka: deti majú spravidla menšiu svalovú a tukovú hmotu a menej výhodný pomer povrchu tela k telesnej hmotnosti. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = ZEMAN | meno = Václav | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice | vydanie = 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Galén | rok = 2006 | počet strán = 123 | isbn = 80-7262-331-1 | jazyk = cs }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = FUDGE | meno = Jessie | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/) | dátum vydania = 8. február 2016 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref>Z tohto dôvodu strácajú teplo rýchlejšie, majú nižšiu toleranciu chladu a môžu prudšie reagovať na ponorenie do studenej vody. Voda odvádza teplo z ľudského tela výrazne rýchlejšie než vzduch rovnakej teploty; pomer tepelnej vodivosti vody a vzduchu sa uvádza približne 24 : 1.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Clark | meno = R. P. | priezvisko2 = Edholm | meno2 = O. G. | titul = Man and His Thermal Environment | miesto = London | vydavateľ = Edward Arnold Ltd | rok = 1985 | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Castellani | meno = John W. | priezvisko2 = Young | meno2 = Andrew J. | kapitola = Cold Water Immersion | titul = Medical Aspects of Harsh Environments | zväzok = 1 | miesto = Falls Church, Virginia | vydavateľ = Office of The Surgeon General, United States Army | rok = 2001 | strany = 532 | url = [medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net](https://medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net/pfw-images/borden/harshenv1/Ch17-ColdWaterImmersion.pdf) | jazyk = anglicky }}</ref> Teplotu vody na plávanie (v bazéne, jazere, rybníku, priehrade, mori, rieke, potoku) môžeme rozdeliť takto: • Komfortná zóna: +28...+30°C • Zóna aktívneho plávania: +24...+27°C • Zóna otužovania: pod +20°C<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Купаться зимой: при какой температуре это безопасно и приятно? | url = https://kupi-bassein.ru/all_news/news/minimalnaya-temperatura-dlya-kupaniya-zimoj | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Pričom treba zohľadniť, či ide o tečúcu alebo stojatú vodu. Tečúca voda odoberá teplo z tela intenzívnejšie. === Fyziologické účinky === Ponorenie do studenej vody pôsobí na organizmus ako silný podnet. Chlad dráždi receptory v koži, vyvoláva zúženie kožných a periférnych ciev a ovplyvňuje činnosť nervového, hormonálneho a imunitného systému. Studená voda môže stimulovať aj blúdivý nerv, čo sa spája so zmenami srdcovej frekvencie. Hydrostatický tlak vody pôsobí na telo zo všetkých strán a podporuje presun krvi smerom k stredu tela. Tento jav sa označuje ako centralizácia krvného obehu. Môže prispievať k zníženiu opuchov po fyzickej záťaži. Pri športovcoch sa studené kúpele využívajú najmä ako forma regenerácie. Zníženie teploty tkanív môže znižovať zápalovú reakciu po intenzívnej fyzickej námahe, tlmiť bolesť svalov a obmedziť sekundárne poškodenie preťažených svalových tkanív. Niektoré výskumy poukazujú aj na zníženie aktivity kreatínkinázy, enzýmu používaného ako ukazovateľ svalového poškodenia. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref> === Prínosy === Zimné kúpanie sa u detí uvádza najmä v súvislosti s regeneráciou mladých športovcov po intenzívnom výkone. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref> Medzi prínosy patria: • zníženie svalovej bolesti po náročnom cvičení, • rýchlejšia obnova svalovej sily po záťaži<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • zlepšenie znášanlivosti chladu pri postupnom a pravidelnom otužovaní, • podpora krvného obehu v dôsledku reakcie ciev na [[chlad]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/ | dátum vydania =16. októbra 2024 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • pobyt na čerstvom vzduchu a pohyb, ktoré môžu priaznivo vplývať na celkovú kondíciu dieťaťa. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/ | dátum vydania =16. októbra 2024 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref> Zimné kúpanie sa často spája aj s podporou imunity. Pri deťoch však treba tieto tvrdenia hodnotiť opatrne. Prínosy môžu závisieť od veku, zdravotného stavu, pravidelnosti, dávkovania chladu a celkového životného štýlu. Odpoveď na otázku, či má zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] význam u detí, ktoré nešportujú alebo nepotrebujú regeneráciu po fyzickej záťaži, zostáva menej jednoznačná. Pri deťoch sa viac preferuje [[otužovanie]] prostredníctvom takzvaných vzdušných kúpeľov a sprchovaním studenou vodou. === Vek dieťaťa === „[[Zimné plávanie]] je vhodné aj pre deti.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Neexistuje jednotná všeobecne prijatá veková hranica, od ktorej môžu deti bezpečne začať so zimným kúpaním. Niektoré odporúčania uvádzajú, že deti by nemali začínať pred 5. až 6. rokom života<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/ | dátum vydania =16. októbra 2024 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, iné odporúčajú väčšiu opatrnosť a posúvajú začiatok až do vyššieho veku, napríklad okolo 6 až 10 rokov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>. Dôležitejší než samotný vek je celkový zdravotný stav, telesná stavba, schopnosť dieťaťa rozumieť pokynom, komunikovať svoje pocity a rešpektovať bezpečnostné pravidlá. Rozhodnutie o začatí zimného kúpania by malo byť individuálne a pri pochybnostiach konzultované s pediatrom. === Odporúčaný postup === Pri deťoch sa odporúča miernejší a postupný prístup než pri dospelých. S kúpaním a plávaním v studenej vode je najlepšie začať v lete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Otužovanie možno začínať menej intenzívnymi formami, napríklad kratším pobytom vonku v ľahšom oblečení, umývaním časti tela chladnou vodou alebo krátkou studenou sprchou. Prv než začneme so zimným kúpaním v ľadovej vode, je potrebné vytvoriť návyk na pravidelné sprchovanie studenou vodou, tak studenou, akú dieťa znesie, stačí raz denne. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = 12. január 2021 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs }}</ref> Pred vstupom do studenej vody je vhodná krátka rozcvička, napríklad: • ľahký [[beh]] alebo poklus, • skákanie na mieste, • krúženie ramenami a bedrami, • drepy alebo polodrepy, • dynamické výpady a pohyby nôh. Rozcvička by mala trvať približne 5 až 10 minút a má telo mierne zahriať, nie nadmerne vyčerpať. Po vstupe do studenej vody majú deti, ktoré začínajú s kúpaním v studenej vode, problém s dýchaním. „Je to jednoducho reakcia na šok z chladu.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Deti sa musia naučiť tento pocit zvládnuť, zhlboka pokojne dýchať a dych sa ustáli. Pri samotnom kúpaní sa odporúča začínať veľmi krátkym kontaktom s vodou, najmä pri prvých pokusoch. V odbornom odporúčaní pre počiatočné otužovanie deti sa za ideálnu považuje voda približne s teplotou 15 °C a čas ponorenia najviac 5 až 10 minút. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Pri chladnejšej vode má byť čas kratší. Prvé ponorenia môžu trvať len niekoľko až niekoľko desiatok sekúnd. Po výstupe z vody sa má dieťa rýchlo osušiť, prezliecť do suchého oblečenia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref>, obuť si suchú obuv a podľa potreby vypiť teplý nápoj. Dôležitý je aj pobyt v bezpečnom a teplejšom prostredí po kúpaní. === Regenerácia po športovej záťaži === U mladých športovcov sa studené kúpele môžu používať ako jedna z metód regenerácie. Ako vhodný čas sa uvádza približne 30 minút po fyzickej záťaži. Po zimnom kúpeli by sa nemalo hneď pokračovať v náročnom tréningu, pretože výkon svalov môže byť dočasne znížený. Odporúča sa vyhnúť sa intenzívnemu cvičeniu približne 45 minút po ponorení do studenej vody. Pred ďalšou športovou aktivitou je potrebná dôkladná rozcvička. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref> === Riziká === Zimné kúpanie detí môže byť spojené s vážnymi rizikami, najmä ak sa vykonáva bez prípravy, bez dohľadu alebo v nevhodných podmienkach. Medzi hlavné riziká patria: • teplotný šok pri náhlom vstupe do veľmi studenej vody<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • poruchy dýchania a panická reakcia, • podchladenie pri dlhom pobyte vo vode, • poruchy srdcového rytmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • reflexná bradykardia, teda výrazné spomalenie srdcovej frekvencie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • mdloba a utopenie, • zhoršenie existujúcich zdravotných ťažkostí. Osobitne nebezpečná je kombinácia náhleho ponorenia, zadržania dychu, studenej vody a nedostatočného dozoru. Riziko sa zvyšuje aj pri silnom prúde, vysokých vlnách, klzkom brehu, zlom počasí alebo nedostupnej pomoci. === Kontraindikácie === Dieťa by nemalo zimné kúpanie absolvovať pri horúčke, akútnej infekcii, výraznej únave alebo celkovom oslabení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = МУРАВЕЦ | meno = Александр | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/ | dátum vydania = 18. januára 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref> Opatrnosť alebo lekárska konzultácia je potrebná najmä pri: • ochoreniach srdca a vrodených srdcových chybách<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = 12. január 2021 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref>, • poruchách krvného obehu, • ochoreniach dýchacích ciest, najmä pri aktívnej alebo zle kontrolovanej [[astma|astme]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = МУРАВЕЦ | meno = Александр | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/ | dátum vydania = 18. januára 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>, • chronických infekciách, • oslabenej imunite, • kožných ochoreniach, otvorených ranách alebo výraznom atopickom ekzéme<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = МУРАВЕЦ | meno = Александр | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/ | dátum vydania = 18. januára 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>, • nadmernej citlivosti na chlad, • neurologických alebo iných chronických ochoreniach. Pri akýchkoľvek pochybnostiach by mal vhodnosť zimného kúpania posúdiť lekár, najmä pediater. === Bezpečnostné zásady === Základným pravidlom je, že deti nesmú zimné kúpanie ani [[zimné plávanie]] v otvorenej vode vykonávať samy. Vždy je potrebný dozor dospelej osoby, ktorá vie rýchlo zasiahnuť. Medzi odporúčané bezpečnostné zásady patria: • začínať postupne a s krátkym časom pobytu vo vode, • nikdy dieťa do vody nenútiť, • sledovať farbu kože, tras, správanie, dýchanie a schopnosť komunikácie, • prerušiť kúpanie pri nepohode, strachu, bolesti, strate citlivosti prstov, výraznom trasení alebo bledosti, • vyberať pokojné a plytké miesta bez silného prúdu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = МУРАВЕЦ | meno = Александр | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/ | dátum vydania = 18. januára 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>, • mať pripravené suché oblečenie, ktoré sa ľahko oblečie a rýchlo vyzlečie, uterák, obuv a teplý nápoj<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = МУРАВЕЦ | meno = Александр | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/ | dátum vydania = 18. januára 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>, • nepodceňovať vietor a teplotu vzduchu, • nevstupovať do vody po chorobe, pri vyčerpaní alebo bez predchádzajúceho zvykania na chlad, • po dlhšej prestávke začínať opäť od miernejších foriem otužovania. Pri zimnom kúpaní detí môžu byť užitočné neoprenové topánky, rukavice alebo čiapka, ktoré znižujú tepelné straty a chránia citlivé časti tela. Zároveň však nemajú vytvárať falošný pocit bezpečia. === Rozdiel medzi kúpaním a zimným plávaním === Pri deťoch je vhodné rozlišovať medzi krátkym zimným kúpaním a [[zimné plávanie|zimným plávaním]]. Zimné kúpanie zvyčajne znamená krátky vstup alebo ponorenie do studenej vody. Zimné plávanie je fyzicky náročnejšie, pretože spája chladový stres s pohybovou záťažou a môže viesť k rýchlejšiemu vyčerpaniu. Pre deti je preto bezpečnejšie začínať krátkym, kontrolovaným kontaktom so studenou vodou. [[Plávanie]] v otvorenej studenej vode by malo prichádzať do úvahy iba u starších, zdravých a dobre pripravených detí, za dozoru a v bezpečných podmienkach. === Príklady zaznamenaných rekordných výkonov detí v zimnom plávaní === V dostupných zdrojoch a záznamoch o rekordoch sa uvádzajú viaceré prípady rekordných detských výkonov v ľadovej vode. Tieto údaje dokumentujú existenciu detského zimného plávania ako spoločenského a športového javu, nie sú však samy osebe všeobecným odporúčaním pre deti. Najnižší vek pre plávanie v ľadovej vode na 25 m (s plutvami). Dňa 12. februára 2023 v meste Ufa v Republike Baškortostan v Rusku bol zaznamenaný výkon Marka Garifulina, ktorý vo veku 4 roky a 349 dní preplával 25 metrov v ľadovej vode v plutvách. Teplota vzduchu počas pokusu bola −7 °C a teplota vody 0,5 °C.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Наименьший возраст для заплыва 25 метров в ледяной воде (ласты) | url = https://www.interrecord.ru/naimenshij-vozrast-dlja-zaplyva-25-metrov-v-ledjanoj-vode/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> V ten istý deň a na tom istom mieste bol zaznamenaný aj ďalší rekord. Rekordne najrýchlejší čas plávania na 25 metrov v ľadovej vode dosiahol Dominik Garifullin (Rusko) vo veku 8 rokov časom 21,11 sekundy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = НАИМЕНЬШЕЕ ВРЕМЯ ДЛЯ ЗАПЛЫВА 25 МЕТРОВ В ЛЕДЯНОЙ ВОДЕ ДЕТИ (МАЛЬЧИК 8 ЛЕТ) | url = https://reestrrekordov.ru/naimenshee-vremja-dlja-zaplyva-25-metrov-v-ledjanoj-vode-deti-malchik-8-let/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Наименьшее время для заплыва 25 метров в ледяной воде ДЕТИ (мальчик 8 лет) | url = https://www.interrecord.ru/shortest-time-to-swim-25-meters-in-ice-water/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Ďalší prípad pochádza z Altajského kraja v Rusku. V decembri 2002 sa uvádza výkon 13-ročného Vitalija Fetiskina zo sídla Kulikovo v Talmeňskom rajóne, ktorý počas regionálnej súťaže v plávaní v ľadovej vode preplával 600 metrov za 16 minút. Teplota vody bola 0 °C. Výkon bol prezentovaný ako rekord pre vekovú skupinu od 10 do 20 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = 13-летний алтаец установил мировой рекорд по плаванию в ледяной воде | url = https://www.newsru.com/russia/23dec2002/rekord.html | dátum vydania = 23. decembra 2002 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> === Zhrnutie === Deti môžu za určitých podmienok absolvovať zimné kúpanie a plávanie v otvorenej vode, no nejde o aktivitu vhodnú pre každé dieťa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Najväčší význam sa uvádza pri regenerácii mladých športovcov po intenzívnej záťaži. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref>Pri deťoch je potrebné voliť miernejšie postupy než pri dospelých, rešpektovať individuálnu reakciu organizmu a dbať na dôsledný dohľad. Zimné kúpanie môže byť súčasťou otužovania, ale jeho prínosy musia byť vždy porovnané s rizikami. Bezpečnosť, postupnosť, zdravotný stav dieťaťa a prítomnosť zodpovednej dospelej osoby sú rozhodujúce podmienky. == Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu == Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari 1985. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs }}</ref> sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Otužování dětí (1986) | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/ | vydavateľ = Česká televize | periodikum = Archiv ČT24 | dátum_vydania = 1986 | dátum_prístupu = 2026-01-01 | jazyk = cs | poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov. }}</ref>, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností. == Otužovanie detí školského veku na základných školách v rokoch 1990 až 2020 == === Základná škola Jubilejní park Znojmo === O [[Otužovanie|otužovaní]] [[Žiak|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch 2009 až 2015 na internetových médiach publikovaných niekoľko článkov a [[reportáž|reportáži]]. Na tejto [[škola|škole]] v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia [[Otužovanie|otužovania]] [[Žiak|žiakov]] dlhú históriu, začalo ešte v dobe socialistického Československa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> [[Otužovanie]] prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých [[Žiak|žiakov]] druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 [[Stupeň Celzia|°C]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. [[Žiak|žiaci]] sa [[Otužovanie|otužujú]] vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>, [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> == Triatlon a akvatlon == [[Triatlon]] a [[akvatlon]] patria medzi športové disciplíny, pri ktorých sa [[dieťa|deti]] školského veku môžu stretnúť s krátkodobým pôsobením chladnej vody a nepriaznivého [[počasie|počasia]]. Hoci sa tieto podujatia často spájajú s letným obdobím, detské a školské preteky s plávaním v otvorenej vode sa konajú aj na [[jar|jar]] alebo za chladnejšieho [[počasie|počasia]], keď môže byť [[teplota]] vody pomerne nízka. Preto mladí triatlonisti by sa mali, popri tréningoch v bazéne, behu, a jazde na bicykli, aj [[otužovanie|otužovať]], po plávaní v bazéne sa sprchovať studenou vodou, a mali by získavať aj skúsenosti s [[plávanie | plávaním]] v otvorenej vode (v [[jazero|jazere]], [[rybník (vodná plocha)|rybníku]], [[priehradná nádrž|priehrade]] alebo v [[rieka|rieke]]). Príkladom je bratislavský [[akvatlon]] na prírodnom [[kúpalisko|kúpalisku]] [[Veľký Draždiak]], ktorý sa uskutočnil 21. mája 2016. Teplota vody dosahovala približne 17 °C a beh bol vedený okolo [[jazero | jazera]]. Najmladším pretekárom boli ich trate skrátené na polovicu. Napriek studenej vode [[dieťa|deti]] preteky absolvovali bez neoprénov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Ani studená voda bratislavského Draždiaka neodradila najmenších levických pretekárov | url = https://www.leviceonline.sk/spravy/sport/ostatne-sporty/4083-ani-studena-voda-bratislavskeho-drazdiaka-neodradila-najmensich-levickych-pretekarov | dátum_vydania = 22.5.2016 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = sk }}</ref> Ešte horšie poveternostné podmienky sprevádzali školský [[triatlon]] v [[Poděbrady|Poděbradoch]] v roku 2024. Podujatie sa konalo 17. mája za chladného a daždivého počasia, pričom plavecká časť prebiehala v jazere. (Podľa údaja, ktorý bol zverejnený na [[sociálna sieť|sociálnej sieti]] [[Facebook]], mala voda v jazere večer pred konaním triatlonu, 16. mája 2024, teplotu 17 °C.) Organizátori z dôvodu nízkej teploty vody skrátili plaveckú trať na polovicu. Po skrátení plaveckej časti mladší žiaci [[plávanie|plávali]] 30 až 100 m, starší [[žiak (škola)|žiaci]]150 m a žiaci 8. až 9. ročníka spolu so stredoškolákmi 200 m. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = První ročník Školního triatlonu v Poděbradech přinesl nezapomenutelné zážitky! | url = https://www.topsports.cz/novinky/jubilejni-rocnik-skolni-triatlon-podebrady-2024 | dátum_vydania = 24.5.2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Podľa zverejnenej fotodokumentácie účastníci [[plávanie|plávali]] bez neoprénov, veľa chlapcov len v krátkych plavkách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Topsports | meno = | titul = Školní Triatlon Poděbrady 2024 (fotogaléria) | url = https://eu.zonerama.com/Topsports/Album/13089669 | dátum_vydania = 17. 5. 2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Chladnejšie podmienky sa môžu vyskytnúť aj pri podujatiach organizovaných v júni. Pri pretekoch „Triatlon pro všechny“ na Stříbrnom rybníku v [[Hradec Králové |Hradci Králové]] v roku 2013 sa [[dieťa|deti]] zúčastnili plaveckej časti za zamračeného a chladného počasia. Po plávaní v prírodnej vode nasledovala [[cyklistika|cyklistická]] a bežecká časť. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Že je 'Stříbrňák' v červnu ledový? S tím děti neměly problém | url = https://hradecky.denik.cz/zpravy_region/ze-je-stribrnak-v-cervnu-ledovy-s-tim-deti-nemely-problem-20130616.html | dátum_vydania = 16.6.2013 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Ďalším príkladom je žiacky [[triatlon]] v berlínskom Strandbad Tegel, ktorý sa konal 6. septembra 2009 ako záverečné podujatie žiackeho pohára Berlínskej triatlonovej únie. Pretekov sa zúčastnilo 37 [[dieťa|detí]] narodených v rokoch 1996 až 2002, ktoré súťažili za chladného a vlhkého počasia. Najmladšia kategória (vo veku 9 až 11 rokov) absolvovala 100 m plávania, 2,5 km jazdy na [[bicykel|bicykli]] a 400 m [[beh|behu]]. Kvôli predčasnému štartu museli najmladší pretekári [[plávanie]] absolvovať dvakrát.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Schüler-Triathlon zum Saisonende | url = https://btu-info.de/index.php?view=article&id=765:schueler-triathlon-zum-saisonende&catid=13 | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Výrazne nepriaznivé počasie sprevádzalo aj 12. ročník školského [[triatlon|triatlonu]] v [[Drážďany|Drážďanoch]] v roku 2016. Počas podujatia pršalo s intenzitou približne 14 litrov vody na meter štvorcový. Účastníci sa museli vyrovnať s klzkým asfaltom, vodou na [[cyklistika|cyklistickej]] trati, blatom na lesných cestách a mokrými úsekmi bežeckej trate. Organizátori vyzdvihli, že napriek týmto podmienkam mladí pretekári v pretekoch pokračovali a nevzdávali sa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = 12. DRESDNER SCHÜLERTRIATHLON – JUGEND TRAINIERT FÜR OLYMPIA 2016 | url = https://triathlon-dresden.de/2016/06/26/12-dresdner-schuelertriathlon-jugend-trainiert-fuer-olympia-2016-2/ | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Neoprény? Pri plaveckých súťažiach pre [[dieťa|deti]] a [[mládež]] v [[Nemecko|Nemecku]] platí zásada: „Das Tragen von Neoprenanzügen ist nicht gestattet!“ Nosenie neoprénov nie je povolené!<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bundeswettbewerb der Schulen: Jugend trainiert für Olympia & Paralympics - Bundesfinale 2022 – Informationen Sportart Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2022/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2022 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2023 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2023/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF23_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2023 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2024 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2024/HF_2024/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF24_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2024 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2025 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2025/HF_2025/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF25_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref> Pláva sa bez neoprénov. Ak je voda príliš chladná, tak sa plavecká časť buď skráti alebo úplne zruší. Tieto príklady ukazujú, že pri školských a mládežníckych [[triatlon|triatlonoch]] alebo [[akvatlon|akvatlonoch]] môže byť kontakt s chladnou vodou a nepriaznivým počasím súčasťou športovej skúsenosti. Z hľadiska [[otužovanie|otužovania]] však nejde o samostatnú otužileckú aktivitu, ale skôr o sprievodný jav organizovaného športu. Pri takýchto podujatiach je preto dôležité prispôsobiť dĺžku tratí veku [[dieťa | detí]], [[teplota|teplote]] vody, počasiu, výstroju a zdravotnému stavu účastníkov. Medzi bezpečnostné opatrenia patrí dohľad dospelých, možnosť skrátenia alebo úpravy trate, rýchle osušenie a prezlečenie po [[plávanie|plávaní]] a sledovanie príznakov [[hypotermia | podchladenia]]. Príprava mladých triatlonistov školského veku na preteky v chladnom a daždivom počasí vyžaduje špecifický prístup k aklimatizácii na studenú vodu. Pričom postupné [[otužovanie]], vrátane studených spŕch, je kľúčovým nástrojom na zníženie nebezpečného „cold shock“ (teplotného šoku) a zlepšenie adaptácie organizmu. == Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov == V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je [[otužovanie]] pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Česko: === Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. “Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url = https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Nemecko:=== Organizácie ako DLRG využívajú [[otužovanie]] (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a [[disciplína | disciplíny]]. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V [[marec | marci]] 2024 sa do [[jazero | jazera]] Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 [[chlapec | chlapcov]] a jedno [[dievča]] vo veku žiakov základnej školy. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}</ref> Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách. == Súťaže v plážových disciplínach == Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař 23. septembra 2017. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria) | url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album | dátum_vydania = 23. 9. 2017 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> V roku 2018 sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = CHAROUSKOVÁ | meno = Šárka | titul = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín | url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844 | dátum_vydania = 25.9.2018 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí. == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Zdravie]] 6fg2z37ibpzlb27uasstior78qmgt2n 8213186 8213155 2026-05-13T11:47:32Z Oto Zapletal 135950 /* Zimné kúpanie a plávanie detí v otvorenej vode */ drobná úprava textu, skrátenie prebytočného textu. 8213186 wikitext text/x-wiki '''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu. == Charakteristika == Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = ZEMAN | meno = Václav | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice | vydanie = 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Galén | rok = 2006 | počet strán = 123 | isbn = 80-7262-331-1 | jazyk = cs }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = FUDGE | meno = Jessie | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/) | dátum vydania = 8. február 2016 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref> == Princíp otužovania == Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac. Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že chlad otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> == Zimné kúpanie a plávanie detí v otvorenej vode == Zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] detí v otvorenej vode je forma otužovania, pri ktorej sa dieťa krátkodobo vystavuje studenej vode, najčastejšie v prírodnom prostredí, napríklad v jazere, rieke alebo mori. Môže ísť o krátke ponorenie, kúpeľ po športovej záťaži alebo pravidelné [[otužovanie]] s cieľom zlepšiť toleranciu chladu. U detí je táto aktivita predmetom zvýšenej opatrnosti. Detský organizmus reaguje na [[chlad]] odlišne ako organizmus dospelého človeka: deti majú spravidla menšiu svalovú a tukovú hmotu a menej výhodný pomer povrchu tela k telesnej hmotnosti. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = ZEMAN | meno = Václav | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice | vydanie = 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Galén | rok = 2006 | počet strán = 123 | isbn = 80-7262-331-1 | jazyk = cs }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = FUDGE | meno = Jessie | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/) | dátum vydania = 8. február 2016 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref>Z tohto dôvodu strácajú teplo rýchlejšie, majú nižšiu toleranciu chladu a môžu prudšie reagovať na ponorenie do studenej vody. Voda odvádza teplo z ľudského tela výrazne rýchlejšie než vzduch rovnakej teploty; pomer tepelnej vodivosti vody a vzduchu sa uvádza približne 24 : 1.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Clark | meno = R. P. | priezvisko2 = Edholm | meno2 = O. G. | titul = Man and His Thermal Environment | miesto = London | vydavateľ = Edward Arnold Ltd | rok = 1985 | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Castellani | meno = John W. | priezvisko2 = Young | meno2 = Andrew J. | kapitola = Cold Water Immersion | titul = Medical Aspects of Harsh Environments | zväzok = 1 | miesto = Falls Church, Virginia | vydavateľ = Office of The Surgeon General, United States Army | rok = 2001 | strany = 532 | url = [medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net](https://medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net/pfw-images/borden/harshenv1/Ch17-ColdWaterImmersion.pdf) | jazyk = anglicky }}</ref> Teplotu vody na plávanie v bazéne môžeme rozdeliť takto: • Komfortná zóna: +28...+30°C • Zóna aktívneho plávania: +24...+27°C • Zóna otužovania: pod +20°C<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Купаться зимой: при какой температуре это безопасно и приятно? | url = https://kupi-bassein.ru/all_news/news/minimalnaya-temperatura-dlya-kupaniya-zimoj | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Pričom treba zohľadniť, či ide o tečúcu alebo stojatú vodu. Tečúca voda odoberá teplo z tela intenzívnejšie. === Fyziologické účinky === Ponorenie do studenej vody pôsobí na organizmus ako silný podnet. Chlad dráždi receptory v koži, vyvoláva zúženie kožných a periférnych ciev a ovplyvňuje činnosť nervového, hormonálneho a imunitného systému. Studená voda môže stimulovať aj blúdivý nerv, čo sa spája so zmenami srdcovej frekvencie. Hydrostatický tlak vody pôsobí na telo zo všetkých strán a podporuje presun krvi smerom k stredu tela. Tento jav sa označuje ako centralizácia krvného obehu. Môže prispievať k zníženiu opuchov po fyzickej záťaži. Pri športovcoch sa studené kúpele využívajú najmä ako forma regenerácie. Zníženie teploty tkanív môže znižovať zápalovú reakciu po intenzívnej fyzickej námahe, tlmiť bolesť svalov a obmedziť sekundárne poškodenie preťažených svalových tkanív. Niektoré výskumy poukazujú aj na zníženie aktivity kreatínkinázy, enzýmu používaného ako ukazovateľ svalového poškodenia. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref> === Prínosy === Zimné kúpanie sa u detí uvádza najmä v súvislosti s regeneráciou mladých športovcov po intenzívnom výkone. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref> Medzi prínosy patria: • zníženie svalovej bolesti po náročnom cvičení, • rýchlejšia obnova svalovej sily po záťaži<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • zlepšenie znášanlivosti chladu pri postupnom a pravidelnom otužovaní, • podpora krvného obehu v dôsledku reakcie ciev na [[chlad]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/ | dátum vydania =16. októbra 2024 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • pobyt na čerstvom vzduchu a pohyb, ktoré môžu priaznivo vplývať na celkovú kondíciu dieťaťa. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/ | dátum vydania =16. októbra 2024 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref> Zimné kúpanie sa často spája aj s podporou imunity. Pri deťoch však treba tieto tvrdenia hodnotiť opatrne. Prínosy môžu závisieť od veku, zdravotného stavu, pravidelnosti, dávkovania chladu a celkového životného štýlu. Odpoveď na otázku, či má zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] význam u detí, ktoré nešportujú alebo nepotrebujú regeneráciu po fyzickej záťaži, zostáva menej jednoznačná. Pri deťoch sa viac preferuje [[otužovanie]] prostredníctvom takzvaných vzdušných kúpeľov a sprchovaním studenou vodou. === Vek dieťaťa === „[[Zimné plávanie]] je vhodné aj pre deti.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Neexistuje jednotná všeobecne prijatá veková hranica, od ktorej môžu deti bezpečne začať so zimným kúpaním. Niektoré odporúčania uvádzajú, že deti by nemali začínať pred 5. až 6. rokom života<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/ | dátum vydania =16. októbra 2024 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, iné odporúčajú väčšiu opatrnosť a posúvajú začiatok až do vyššieho veku, napríklad okolo 6 až 10 rokov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>. Dôležitejší než samotný vek je celkový zdravotný stav, telesná stavba, schopnosť dieťaťa rozumieť pokynom, komunikovať svoje pocity a rešpektovať bezpečnostné pravidlá. Rozhodnutie o začatí zimného kúpania by malo byť individuálne a pri pochybnostiach konzultované s pediatrom. === Odporúčaný postup === Pri deťoch sa odporúča miernejší a postupný prístup než pri dospelých. S kúpaním a plávaním v studenej vode je najlepšie začať v lete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Otužovanie možno začínať menej intenzívnymi formami, napríklad kratším pobytom vonku v ľahšom oblečení, umývaním časti tela chladnou vodou alebo krátkou studenou sprchou. Prv než začneme so zimným kúpaním v ľadovej vode, je potrebné vytvoriť návyk na pravidelné sprchovanie studenou vodou, tak studenou, akú dieťa znesie, stačí raz denne. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = 12. január 2021 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs }}</ref> Pred vstupom do studenej vody je vhodná krátka rozcvička, napríklad: • ľahký [[beh]] alebo poklus, • skákanie na mieste, • krúženie ramenami a bedrami, • drepy alebo polodrepy, • dynamické výpady a pohyby nôh. Rozcvička by mala trvať približne 5 až 10 minút a má telo mierne zahriať, nie nadmerne vyčerpať. Po vstupe do studenej vody majú deti, ktoré začínajú s kúpaním v studenej vode, problém s dýchaním. „Je to jednoducho reakcia na šok z chladu.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Deti sa musia naučiť tento pocit zvládnuť, zhlboka pokojne dýchať a dych sa ustáli. Pri samotnom kúpaní sa odporúča začínať veľmi krátkym kontaktom s vodou, najmä pri prvých pokusoch. V odbornom odporúčaní pre počiatočné otužovanie deti sa za ideálnu považuje voda približne s teplotou 15 °C a čas ponorenia najviac 5 až 10 minút. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Pri chladnejšej vode má byť čas kratší. Prvé ponorenia môžu trvať len niekoľko až niekoľko desiatok sekúnd. Po výstupe z vody sa má dieťa rýchlo osušiť, prezliecť do suchého oblečenia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref>, obuť si suchú obuv a podľa potreby vypiť teplý nápoj. Dôležitý je aj pobyt v bezpečnom a teplejšom prostredí po kúpaní. === Regenerácia po športovej záťaži === U mladých športovcov sa studené kúpele môžu používať ako jedna z metód regenerácie. Ako vhodný čas sa uvádza približne 30 minút po fyzickej záťaži. Po zimnom kúpeli by sa nemalo hneď pokračovať v náročnom tréningu, pretože výkon svalov môže byť dočasne znížený. Odporúča sa vyhnúť sa intenzívnemu cvičeniu približne 45 minút po ponorení do studenej vody. Pred ďalšou športovou aktivitou je potrebná dôkladná rozcvička. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref> === Riziká === Zimné kúpanie detí môže byť spojené s vážnymi rizikami, najmä ak sa vykonáva bez prípravy, bez dohľadu alebo v nevhodných podmienkach. Medzi hlavné riziká patria: • teplotný šok pri náhlom vstupe do veľmi studenej vody<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • poruchy dýchania a panická reakcia, • podchladenie pri dlhom pobyte vo vode, • poruchy srdcového rytmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • reflexná bradykardia, teda výrazné spomalenie srdcovej frekvencie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, • mdloba a utopenie, • zhoršenie existujúcich zdravotných ťažkostí. Osobitne nebezpečná je kombinácia náhleho ponorenia, zadržania dychu, studenej vody a nedostatočného dozoru. Riziko sa zvyšuje aj pri silnom prúde, vysokých vlnách, klzkom brehu, zlom počasí alebo nedostupnej pomoci. === Kontraindikácie === Dieťa by nemalo zimné kúpanie absolvovať pri horúčke, akútnej infekcii, výraznej únave alebo celkovom oslabení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = МУРАВЕЦ | meno = Александр | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/ | dátum vydania = 18. januára 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref> Opatrnosť alebo lekárska konzultácia je potrebná najmä pri: • ochoreniach srdca a vrodených srdcových chybách<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df | dátum vydania = 12. január 2021 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref>, • poruchách krvného obehu, • ochoreniach dýchacích ciest, najmä pri aktívnej alebo zle kontrolovanej [[astma|astme]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = МУРАВЕЦ | meno = Александр | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/ | dátum vydania = 18. januára 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>, • chronických infekciách, • oslabenej imunite, • kožných ochoreniach, otvorených ranách alebo výraznom atopickom ekzéme<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = МУРАВЕЦ | meno = Александр | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/ | dátum vydania = 18. januára 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>, • nadmernej citlivosti na chlad, • neurologických alebo iných chronických ochoreniach. Pri akýchkoľvek pochybnostiach by mal vhodnosť zimného kúpania posúdiť lekár, najmä pediater. === Bezpečnostné zásady === Základným pravidlom je, že deti nesmú zimné kúpanie ani [[zimné plávanie]] v otvorenej vode vykonávať samy. Vždy je potrebný dozor dospelej osoby, ktorá vie rýchlo zasiahnuť. Medzi odporúčané bezpečnostné zásady patria: • začínať postupne a s krátkym časom pobytu vo vode, • nikdy dieťa do vody nenútiť, • sledovať farbu kože, tras, správanie, dýchanie a schopnosť komunikácie, • prerušiť kúpanie pri nepohode, strachu, bolesti, strate citlivosti prstov, výraznom trasení alebo bledosti, • vyberať pokojné a plytké miesta bez silného prúdu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = МУРАВЕЦ | meno = Александр | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/ | dátum vydania = 18. januára 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>, • mať pripravené suché oblečenie, ktoré sa ľahko oblečie a rýchlo vyzlečie, uterák, obuv a teplý nápoj<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = МУРАВЕЦ | meno = Александр | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/ | dátum vydania = 18. januára 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>, • nepodceňovať vietor a teplotu vzduchu, • nevstupovať do vody po chorobe, pri vyčerpaní alebo bez predchádzajúceho zvykania na chlad, • po dlhšej prestávke začínať opäť od miernejších foriem otužovania. Pri zimnom kúpaní detí môžu byť užitočné neoprenové topánky, rukavice alebo čiapka, ktoré znižujú tepelné straty a chránia citlivé časti tela. Zároveň však nemajú vytvárať falošný pocit bezpečia. === Rozdiel medzi kúpaním a zimným plávaním === Pri deťoch je vhodné rozlišovať medzi krátkym zimným kúpaním a [[zimné plávanie|zimným plávaním]]. Zimné kúpanie zvyčajne znamená krátky vstup alebo ponorenie do studenej vody. Zimné plávanie je fyzicky náročnejšie, pretože spája chladový stres s pohybovou záťažou a môže viesť k rýchlejšiemu vyčerpaniu. Pre deti je preto bezpečnejšie začínať krátkym, kontrolovaným kontaktom so studenou vodou. [[Plávanie]] v otvorenej studenej vode by malo prichádzať do úvahy iba u starších, zdravých a dobre pripravených detí, za dozoru a v bezpečných podmienkach. === Príklady zaznamenaných rekordných výkonov detí v zimnom plávaní === V dostupných zdrojoch a záznamoch o rekordoch sa uvádzajú viaceré prípady rekordných detských výkonov v ľadovej vode. Tieto údaje dokumentujú existenciu detského zimného plávania ako spoločenského a športového javu, nie sú však samy osebe všeobecným odporúčaním pre deti. Najnižší vek pre plávanie v ľadovej vode na 25 m (s plutvami). Dňa 12. februára 2023 v meste Ufa v Republike Baškortostan v Rusku bol zaznamenaný výkon Marka Garifulina, ktorý vo veku 4 roky a 349 dní preplával 25 metrov v ľadovej vode v plutvách. Teplota vzduchu počas pokusu bola −7 °C a teplota vody 0,5 °C.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Наименьший возраст для заплыва 25 метров в ледяной воде (ласты) | url = https://www.interrecord.ru/naimenshij-vozrast-dlja-zaplyva-25-metrov-v-ledjanoj-vode/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> V ten istý deň a na tom istom mieste bol zaznamenaný aj ďalší rekord. Rekordne najrýchlejší čas plávania na 25 metrov v ľadovej vode dosiahol Dominik Garifullin (Rusko) vo veku 8 rokov časom 21,11 sekundy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = НАИМЕНЬШЕЕ ВРЕМЯ ДЛЯ ЗАПЛЫВА 25 МЕТРОВ В ЛЕДЯНОЙ ВОДЕ ДЕТИ (МАЛЬЧИК 8 ЛЕТ) | url = https://reestrrekordov.ru/naimenshee-vremja-dlja-zaplyva-25-metrov-v-ledjanoj-vode-deti-malchik-8-let/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Наименьшее время для заплыва 25 метров в ледяной воде ДЕТИ (мальчик 8 лет) | url = https://www.interrecord.ru/shortest-time-to-swim-25-meters-in-ice-water/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Ďalší prípad pochádza z Altajského kraja v Rusku. V decembri 2002 sa uvádza výkon 13-ročného Vitalija Fetiskina zo sídla Kulikovo v Talmeňskom rajóne, ktorý počas regionálnej súťaže v plávaní v ľadovej vode preplával 600 metrov za 16 minút. Teplota vody bola 0 °C. Výkon bol prezentovaný ako rekord pre vekovú skupinu od 10 do 20 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = 13-летний алтаец установил мировой рекорд по плаванию в ледяной воде | url = https://www.newsru.com/russia/23dec2002/rekord.html | dátum vydania = 23. decembra 2002 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> === Zhrnutie === Deti môžu za určitých podmienok absolvovať zimné kúpanie a plávanie v otvorenej vode, no nejde o aktivitu vhodnú pre každé dieťa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей? | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/ | dátum vydania = 22. januára 2022 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Najväčší význam sa uvádza pri regenerácii mladých športovcov po intenzívnej záťaži. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KUCHAR | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med. | titul = Czy dziecko może morsować? | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19. | dátum vydania = 17. január 2023 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl }}</ref>Pri deťoch je potrebné voliť miernejšie postupy než pri dospelých, rešpektovať individuálnu reakciu organizmu a dbať na dôsledný dohľad. Zimné kúpanie môže byť súčasťou otužovania, ale jeho prínosy musia byť vždy porovnané s rizikami. Bezpečnosť, postupnosť, zdravotný stav dieťaťa a prítomnosť zodpovednej dospelej osoby sú rozhodujúce podmienky. == Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu == Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari 1985. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs }}</ref> sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Otužování dětí (1986) | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/ | vydavateľ = Česká televize | periodikum = Archiv ČT24 | dátum_vydania = 1986 | dátum_prístupu = 2026-01-01 | jazyk = cs | poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov. }}</ref>, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností. == Otužovanie detí školského veku na základných školách v rokoch 1990 až 2020 == === Základná škola Jubilejní park Znojmo === O [[Otužovanie|otužovaní]] [[Žiak|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch 2009 až 2015 na internetových médiach publikovaných niekoľko článkov a [[reportáž|reportáži]]. Na tejto [[škola|škole]] v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia [[Otužovanie|otužovania]] [[Žiak|žiakov]] dlhú históriu, začalo ešte v dobe socialistického Československa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> [[Otužovanie]] prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých [[Žiak|žiakov]] druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 [[Stupeň Celzia|°C]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. [[Žiak|žiaci]] sa [[Otužovanie|otužujú]] vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>, [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> == Triatlon a akvatlon == [[Triatlon]] a [[akvatlon]] patria medzi športové disciplíny, pri ktorých sa [[dieťa|deti]] školského veku môžu stretnúť s krátkodobým pôsobením chladnej vody a nepriaznivého [[počasie|počasia]]. Hoci sa tieto podujatia často spájajú s letným obdobím, detské a školské preteky s plávaním v otvorenej vode sa konajú aj na [[jar|jar]] alebo za chladnejšieho [[počasie|počasia]], keď môže byť [[teplota]] vody pomerne nízka. Preto mladí triatlonisti by sa mali, popri tréningoch v bazéne, behu, a jazde na bicykli, aj [[otužovanie|otužovať]], po plávaní v bazéne sa sprchovať studenou vodou, a mali by získavať aj skúsenosti s [[plávanie | plávaním]] v otvorenej vode (v [[jazero|jazere]], [[rybník (vodná plocha)|rybníku]], [[priehradná nádrž|priehrade]] alebo v [[rieka|rieke]]). Príkladom je bratislavský [[akvatlon]] na prírodnom [[kúpalisko|kúpalisku]] [[Veľký Draždiak]], ktorý sa uskutočnil 21. mája 2016. Teplota vody dosahovala približne 17 °C a beh bol vedený okolo [[jazero | jazera]]. Najmladším pretekárom boli ich trate skrátené na polovicu. Napriek studenej vode [[dieťa|deti]] preteky absolvovali bez neoprénov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Ani studená voda bratislavského Draždiaka neodradila najmenších levických pretekárov | url = https://www.leviceonline.sk/spravy/sport/ostatne-sporty/4083-ani-studena-voda-bratislavskeho-drazdiaka-neodradila-najmensich-levickych-pretekarov | dátum_vydania = 22.5.2016 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = sk }}</ref> Ešte horšie poveternostné podmienky sprevádzali školský [[triatlon]] v [[Poděbrady|Poděbradoch]] v roku 2024. Podujatie sa konalo 17. mája za chladného a daždivého počasia, pričom plavecká časť prebiehala v jazere. (Podľa údaja, ktorý bol zverejnený na [[sociálna sieť|sociálnej sieti]] [[Facebook]], mala voda v jazere večer pred konaním triatlonu, 16. mája 2024, teplotu 17 °C.) Organizátori z dôvodu nízkej teploty vody skrátili plaveckú trať na polovicu. Po skrátení plaveckej časti mladší žiaci [[plávanie|plávali]] 30 až 100 m, starší [[žiak (škola)|žiaci]]150 m a žiaci 8. až 9. ročníka spolu so stredoškolákmi 200 m. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = První ročník Školního triatlonu v Poděbradech přinesl nezapomenutelné zážitky! | url = https://www.topsports.cz/novinky/jubilejni-rocnik-skolni-triatlon-podebrady-2024 | dátum_vydania = 24.5.2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Podľa zverejnenej fotodokumentácie účastníci [[plávanie|plávali]] bez neoprénov, veľa chlapcov len v krátkych plavkách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Topsports | meno = | titul = Školní Triatlon Poděbrady 2024 (fotogaléria) | url = https://eu.zonerama.com/Topsports/Album/13089669 | dátum_vydania = 17. 5. 2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Chladnejšie podmienky sa môžu vyskytnúť aj pri podujatiach organizovaných v júni. Pri pretekoch „Triatlon pro všechny“ na Stříbrnom rybníku v [[Hradec Králové |Hradci Králové]] v roku 2013 sa [[dieťa|deti]] zúčastnili plaveckej časti za zamračeného a chladného počasia. Po plávaní v prírodnej vode nasledovala [[cyklistika|cyklistická]] a bežecká časť. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Že je 'Stříbrňák' v červnu ledový? S tím děti neměly problém | url = https://hradecky.denik.cz/zpravy_region/ze-je-stribrnak-v-cervnu-ledovy-s-tim-deti-nemely-problem-20130616.html | dátum_vydania = 16.6.2013 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Ďalším príkladom je žiacky [[triatlon]] v berlínskom Strandbad Tegel, ktorý sa konal 6. septembra 2009 ako záverečné podujatie žiackeho pohára Berlínskej triatlonovej únie. Pretekov sa zúčastnilo 37 [[dieťa|detí]] narodených v rokoch 1996 až 2002, ktoré súťažili za chladného a vlhkého počasia. Najmladšia kategória (vo veku 9 až 11 rokov) absolvovala 100 m plávania, 2,5 km jazdy na [[bicykel|bicykli]] a 400 m [[beh|behu]]. Kvôli predčasnému štartu museli najmladší pretekári [[plávanie]] absolvovať dvakrát.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Schüler-Triathlon zum Saisonende | url = https://btu-info.de/index.php?view=article&id=765:schueler-triathlon-zum-saisonende&catid=13 | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Výrazne nepriaznivé počasie sprevádzalo aj 12. ročník školského [[triatlon|triatlonu]] v [[Drážďany|Drážďanoch]] v roku 2016. Počas podujatia pršalo s intenzitou približne 14 litrov vody na meter štvorcový. Účastníci sa museli vyrovnať s klzkým asfaltom, vodou na [[cyklistika|cyklistickej]] trati, blatom na lesných cestách a mokrými úsekmi bežeckej trate. Organizátori vyzdvihli, že napriek týmto podmienkam mladí pretekári v pretekoch pokračovali a nevzdávali sa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = 12. DRESDNER SCHÜLERTRIATHLON – JUGEND TRAINIERT FÜR OLYMPIA 2016 | url = https://triathlon-dresden.de/2016/06/26/12-dresdner-schuelertriathlon-jugend-trainiert-fuer-olympia-2016-2/ | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Neoprény? Pri plaveckých súťažiach pre [[dieťa|deti]] a [[mládež]] v [[Nemecko|Nemecku]] platí zásada: „Das Tragen von Neoprenanzügen ist nicht gestattet!“ Nosenie neoprénov nie je povolené!<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bundeswettbewerb der Schulen: Jugend trainiert für Olympia & Paralympics - Bundesfinale 2022 – Informationen Sportart Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2022/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2022 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2023 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2023/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF23_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2023 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2024 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2024/HF_2024/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF24_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2024 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2025 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2025/HF_2025/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF25_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref> Pláva sa bez neoprénov. Ak je voda príliš chladná, tak sa plavecká časť buď skráti alebo úplne zruší. Tieto príklady ukazujú, že pri školských a mládežníckych [[triatlon|triatlonoch]] alebo [[akvatlon|akvatlonoch]] môže byť kontakt s chladnou vodou a nepriaznivým počasím súčasťou športovej skúsenosti. Z hľadiska [[otužovanie|otužovania]] však nejde o samostatnú otužileckú aktivitu, ale skôr o sprievodný jav organizovaného športu. Pri takýchto podujatiach je preto dôležité prispôsobiť dĺžku tratí veku [[dieťa | detí]], [[teplota|teplote]] vody, počasiu, výstroju a zdravotnému stavu účastníkov. Medzi bezpečnostné opatrenia patrí dohľad dospelých, možnosť skrátenia alebo úpravy trate, rýchle osušenie a prezlečenie po [[plávanie|plávaní]] a sledovanie príznakov [[hypotermia | podchladenia]]. Príprava mladých triatlonistov školského veku na preteky v chladnom a daždivom počasí vyžaduje špecifický prístup k aklimatizácii na studenú vodu. Pričom postupné [[otužovanie]], vrátane studených spŕch, je kľúčovým nástrojom na zníženie nebezpečného „cold shock“ (teplotného šoku) a zlepšenie adaptácie organizmu. == Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov == V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je [[otužovanie]] pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Česko: === Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. “Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url = https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Nemecko:=== Organizácie ako DLRG využívajú [[otužovanie]] (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a [[disciplína | disciplíny]]. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V [[marec | marci]] 2024 sa do [[jazero | jazera]] Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 [[chlapec | chlapcov]] a jedno [[dievča]] vo veku žiakov základnej školy. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}</ref> Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách. == Súťaže v plážových disciplínach == Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař 23. septembra 2017. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria) | url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album | dátum_vydania = 23. 9. 2017 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> V roku 2018 sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = CHAROUSKOVÁ | meno = Šárka | titul = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín | url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844 | dátum_vydania = 25.9.2018 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí. == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Zdravie]] 3guvf6naskv0ueb4hlcvmolo7q6isfw 2 742575 8212970 8207289 2026-05-13T03:59:35Z Lukasabram 140452 /* Vilém Sacher */ úpravy textu 8212970 wikitext text/x-wiki == Vilém Sacher == '''Vilém Sache'''r - bol vojak, spisovateľ a disident. česko-slovenský dôstojník. Po rozbití ČSR prešiel do ilegality a podieľal sa na formovaní odbojovej organizácie Obrana národa. Patril do skupiny dôstojníkov, ktorí boli z Británie vyslaní do Sovietskeho zväzu ku vznikajúcim česko-slovenským jednotkám. Mal hlavný podiel na sformovaní 2. česko-slovenskej paradesantnej brigády. Neskôr velil delostrelcom 3. česko-slovenskej Po nástupe komunistovm bol v roku 1951 vyhodený z armády. Rehabilitovaný bol v roku 1966 no už o dva roky neskôr, mu boli kvôli nesúhlasu s inváziou Varšavskej zmluvy odobrané všetky hodnosti. Venoval sa aj spisovateľskej činnosti. == Život == Vilém Sacher sa narodil sa do rodiny krajčíra. Po ukončení základnej školskej dochádzky študoval v rokoch 1918–1925 na českej vyššej reálke v Prostějove, kde [[19. jún|19. júna]] [[1925]] maturoval. === V ozbrojených silách Česko-slovenska === Dňa 30. augusta 1925 se podrobil dobrovoľnému odvodu u DOV v Olomouci a 5. októbra 1925 bol prezentovaný ako vojenský akademik vo Vojenskej akadémii v Hranicích. Po dvojročnom štúdiu byl 7. augusta 1927 vyradený ako poručík delostrelectva. Umiestnenku dostal k delostreleckému pluku 109 v Bratislave, no už 1. októbra 1927 nastúpil ako frekventant do aplikační školy delostrelectva v [[Olomouc|Olomouci]], po jejímž skončení se již ke svému původnímu kmenovému pluku nevrátil. Ku [[15. jún|15. júlu]] [[1928]] bol prevelený k delostreleckému pluku 102 do [[Rokycany (Česko)|Rokycan]]. Službu nastúpil u jeho I. oddielu v [[Horšovský Týn|Horšovském Týně]], kde pôsobil až do konca apríla [[1931]]. Zaradený bol ku 4. baterii, kde postupne vykonával funkcie mladšieho dôstojníka batérie, dôstojníka pátrača a I. dôstojníka batérie. Od [[30. apríl|30. apríla]] [[1931]] do [[31. január|31. januára]] [[1935]] znova pôsobil vo Čtyřech Dvorech, avšak už u delostreleckého pluku 105, a to postupně jako veliteľ čety 2. baterie, důstojník pátrač 1. batérie, I. důstojník 4. batérie a II. důstojník náhradného oddielu (kromě toho vždy od jara do podzimu každoročně vykonával funkci návěstního důstojníka u návěstního oddílu na dělostřelecké strelnici vo VVT v Jincích). V tomto období sa systematicky venoval aj štúdiu jazykov a [[2. jún|2. júna]] [[1932]] zložil štátnu skúšku z maďarčiny.a [[17. február|17. februára]] 1933 univerzitnú skúšku z francúzštiny. Vo februári 1935 bol povolaný do I. ročníka [[Vysoká škola vojenská|Vysokej škole vojenskej]] v [[Praha|Prahe]], kde následne od [[1. február|1. februára]] [[1935]] do [[14. júl|14. júla]] [[1937]] absolvoval I.až III. ročník štúdia vrátane predpísaných skúšok u rôznych zbraní. Po absolvovaní studia na [[Vysoká škola vojenská|Vysokej škole vojenskej]] bol Vilém Sacher dňom 15. júla 1937 v rámci predpísanej ročnej skúšky pridelený k veliteľstvu 3. jazdeckej brigády v [[Bratislava|Bratislave]]. V štábe brigády bol vedený až do [[31. júl|31. júla]] [[1938]], kedy sa stal prednostom 4. oddelenia 3. [[Rychla divizia (vojenský jednotka)|Rychlej divizie]] rovnako dislokovanej v [[Bratislava|Bratislave]]. Medzitým bol v hodnosti kapitána ku [[31. júl|31. júlu]] [[1938]] preložený do skupiny dôstojníkov generálneho štábu. Za branné pohotovosti štátu na jeseň 1938 zostal aj ďalej vo svojom dosavadním služebním přidělení u 3. Rychlej divízie a túto funkcii vykonával až do 15. februára 1939, kde se stal prednostou 2. oddělení. ==== Absolvované kurzy ==== * na prelome rokov 1930–1931 - ekvitační kurz pre dôstojníkov delostrelectva vo Čtyřech Dvorech * Počas štúdia na Vysokej škole vojenskej bol v 1935 frekventantom plynového kurzu při VCHÚ v Olomouci a následně kursu pre leteckých pozorovateľov štábu pri VLU v Prostějově (dnem 1. septembra 1935 byl také letounovým pozorovatelem štábu skutočne jmenován). === V odboji === Po vzniku [[Slovenská republika (1939 – 1945)|samostatného Slovenska]] se Sacher vrátil späť do Čiech, do Nemcami vytvoreného [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu Čechy a Morava]]. Po likvidácii česko-slovenskej brannej moci nastúpil od [[1. jún|1. júna]] [[1939]] ako úradník u Elektrických podnikov hlavného mesta Prahy. Táto jeho pozícia však bola len krytím jeho odbojovej činnosti. Od prvých dní okupácie Sacher úzko spolupracoval s pplk.del. [[Josef Balabán|Josefom Balabánom]] a spoločne s ním a kpt.del. [[František Bernas|Františkom Bernasom]] vybudovali v rámci odbojovej organizácie [[Obrana národa]] rámcový pluk Praha-Holešovice. Keď bol pplk. Balabán poverený dôležitejšími poslaním v Ústredí [[Obrana národa]], stal se velitelem vybudovaného pluku a tuto funkciu vykonával až do opustenia protektorátu. Nakoľko ho v súvislosti s jeho odbojovou činnosťou hľadalo gestapo, rozhodol sa odísť do exilu. Stalo sa tak 15. februára 1940. === V česko-slovenskej zahraničnej armáde === Sacher putoval cez Slovensko, Maďarsko (kde bol zatknutý a väznený), Juhosláviu, Grécko, Turecko a Sýriu. Odtiaľ sa dostal do Francúzska, kde sa v Agde formovala česko-slovenská vojenská jednotka. Dňa [[15. máj|15. mája]] [[1940]] bol Sacher v Agde prezentovaný a následne zaradený ku štábu delostrelectva [[1. česko-slovenská divízia|1. česko-slovenskej divízie]]. Potom, čo Nemecko napadlo západnú Európu vrátane Francúzska sa obranných bojov zúčastnili aj česko-slovenskí vojaci. Po francúzskej kapitulácii bolo asi 5 000 z nich evakuovaných do Británie. Bol medzi nimi aj Vilém Sacher, ktorý na lodi Mohamed el Kebir priplával do Británie [[7. júl|7. júla]] [[1940]]. Po vzniku 1. česko-slovenskej zmiešanej brigády pôsobil vo funkciách: * Od [[27. september|27. septembra]] 1940 prednosta 2. oddelenia štábu divízie. * Od [[17. marec|17. marca]] [[1941]] prednosta 1. oddelenia štábu divízie * Od [[2. júl|2. júla]] [[1941]] do [[9. september|9. septembra]] [[1943]] pôsobil ako pridelený dôstojník študijnej skupiny ''Ministerstva národnej obrany'' (MNO) v [[Londýn|Londýne]], začlenenej ku [[15. január|15. januáru]] [[1943]] do ŠVBM. Počas pôsobenia vo Veľkej Británii absolvoval v apríli 1942 zvláštny kurz pre výsadkárov vo Wilmslow a v máji [[1943]] bol na trojtýždňovej stáži u britskej výsadkovej divízie. V lete 1943 rozhodlo MNO o jeho odoslaní k česko-slovenským jednotkám v ZSSR a preto byl dňom [[10. november|10. novembra]] [[1943]] prevelený k náhradnému telesu a vzápätí odcestoval cez Afriku a Áziu do Sovietskeho zväzu. Vilém Sacher bol jedným z prvých česko-slovenských dôstojníkov, ktorí boli k česko-slovenským na Východe presunutí z Británie. Bol prvým dôstojníkom generálneho štábu. V [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]] najskôr pôsobil na ''Veliteľstve česko-slovenských vojenských jednotiek v ZSSR'' v Moskve, no už [[9. január|9. januára]] [[1944]] bol poverený dôležitou úlohou - sformovaním výsadkovej brigády. Jej jadrom sa mali stať slovenskí vojaci, ktorí prešli na stranu [[Červená armáda|Červenej armády.]] Formovanie paradesantnej brigády sa za pomoci niekoľkých sovietskych inštruktorov odohrávalo Jefremove a Sacher mal zásadný podiel na jej sformovaní a vycvičení. Sacher dostal 2. česko-slovenskej samostatnej paradesantnej brigády v SSSR, která se právě tehdy formovala v . na frontě s ní nasazen nebyl. Počátkem června 1944 byl totiž těžce zraněn při autonehodě, což ho z výsadkového výcviku natrvalo vyřadilo. Proto byl dnem 16. 8. 1944 přemístěn k 3. čs. samostatné brigádě v SSSR, kde konal službu jako velitel jejího dělostřelec- tva až do návratu do osvobozené vlasti. Prošel s ní krvavými boji v karpatsko-dukelské operaci, na Slovensku i při osvobozování Moravy. === Po vojne === Po oslobodení a krátkej repatriačnej dovolenke nastúpil službu na veliteľstve 2. vojenské oblasti v [[Tábor (Česko)|Tábore]], kde od [[30. jún|30. júna]] do [[3. december|3. decembra]] [[1945]] pôsobil ako náčelník štábu delostrelectva. Dne [[4. december|4. decembra]] [[1945]] bol vyslaný do Moskvy k štúdiu na ''Vyššej akadémii generálneho štábu K. J. Vorošilova'', ktorú ukončil v máji 1947. Po návrate do republiky bol pridelený na Ministerstvo národnej obrany – hlavný štáb v Prahe, kde až do konce apríla 1949 pôsobil vo funkcii prednostu 3. oddelenia. Ku dňu 30. apríla 1949 bol prevelený k 5. delostreleckej divízii v Kolíne a ku 15. máju 1949 ustanoven jejím zatímním velitelem. Krátce poté se dočkal povýšení na brig.gen. a v roce 1950 do hodnosti div.gen. V mezidobí rovněž stál u kolébky armádní tělovýchovy (zakládal Armádní tělovýchovný klub, později přejmenovaný na Duklu). == Politické perzekúcie a disent == Na konci mája 1951 bol Vilém Sacher nečakane ako politicky nespoľahlivý prepustený z činnej vojenskej služby a preložený do zálohy. Súčasne bol nútene vysťahovaný z Prahy do [[Skalice u České Lípy]], kde nastúpil ako pomocný robotník u lisu v podniku Tatra. Neskôr vykonával aj ďalšie zamestnania: vypomáhal v miestnom [[Jednotné roľnícke družstvo|JZD]] a následne až do roku 1955 pracoval ako lesní robotník. Neskôr sa mu s manželkou (dcerou brig.gen. Ing. Josefa Vedrala, bývalého veliteľa zemského delostrelectva v Košiciach) podarilo nájsť miesto v oblasti pohostinstva. Najskôr boli zamestnaní v hotele Praha, následne v Corso v [[Jablonec nad Nisou|Jablonci nad Nisou]], poté v Lázních Libverda, v [[Mariánské Lázně|Mariánských Lázňach]], Doksech a [[Špindlerův Mlýn|Špindlerovom Mlýne]]. Nakonec se stal provozním vedoucím vojenské zotavovny (bývalého Štefánikova domu) v Prahe. V 60. rokoch sa Sacher začal usilovať o svoju spoločenskú rehabilitáciu, čo sa mu nakoniec v roku 1966 aj podarilo. Bol vyznamenaný [[Rad červenej hviezdy|Radom červenej hviezdy]] a bola mu vrátená hodnosť [[Generálporučík|generálporučíka]]. O rok neskôr se stal riaditeľom hotelu Junior v Prahe a zároveň predsedom klubu Dukla. V auguste 1968 jednoznačne odsúdil inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-slovenska co opätovne znamenalo cestu do zatracení. V roce 1970 byl propuštěn ze zaměstnání, jeho knihy se ocitly na indexu a nové nesměly být vydávány. Zapojil se poté do činnosti v disentu a velice blízký vztah si vy- tvořil především ke spisovatelům [[Ludvík Vaculík|Ludvíku Vaculíkovi]] a Jiřímu Grušovi, kteří se také postarali o vydání jeho knih v samizdatové edici Petlice (rukopis knihy Krvavé veli- konoce se dokonce podařilo dopravit za hranice, kde ji Josef Škvorecký vydal ve svém nakladatelství Sixty–Eight Publishers). Byl mezi prvními, kdo podepsal Chartu 77. V souvislosti s tím byl nezákonně degradován na vojína v záloze a zároveň zbaven všech vyznamenání a čestných odznaků. Změny politických poměrů se bohužel ne- dožil. Zemřel náhle 14. 8. 1987 ve věku osmdesáti let. Dne 15. januára 1990 bol rozkaz o jeho degradácii zrušený, čímž mu byla posmrtně navrácena hodnost generálporučíka. == Zaujímavosti == Vilém Sacher bol autorom a súčasne aj organizátorom odvážne pojatého armádneho vystúpenia na IX. všesokolskom zlete, ktorý sa konal v júni 1948. Jeho súčasťou bol aj skupinový zoskok parašutistov. == Hodnostný postup == * Od [[1. december|1. decembra]] [[1932]] - nadporučík * Od [[1. október|1. októbra]] [[1937]] - [[Kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kapitán]] * Od [[7. marec|7. marca]] [[1941]] - štábny kapitán * Od [[1. apríl|1. apríla]] [[1945]] - podplukovník * 4. decembra 1945 - máj 1947 (mezitím byl povýšen na plk.) == Vyznamenania: == * 4 × [[Česko-slovenský vojnový kríž 1939]] * 2 × Česko-slovenská medaila Za chrabrost pred neprítelem, * Česko-slovenská vojenská medaila Za zásluhy I. st., * Československá vojenská pamětní medaile se štítkem F–VB–SSSR, * Československý vojenský řád bílého lva Za vítězství II. st., * [[Rad Slovenského národného povstania|Rád Slovenského národného povstania]] I. st., * Odznak československého partyzána, * Orděn velikoj otečestvěnnoj vojny I. st., * Za pobědu nad Germanijej, * Za osvobožděnije Pragi, * Order Krzyza Grunwaldu III. kl., The 1939–1945 Star, Defence Medal, * Řád Rudé hvězdy. pieb4xplbq1ugqu7v8nxtjxragzxh2h 0 745051 8212983 8205172 2026-05-13T05:36:35Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 2 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8212983 wikitext text/x-wiki {{Olympijská účasť}} {{Infobox športovec | meno = Peter Hinds | obrázok = 2026-01-17 FIS Cross-Country World Cup Oberhof 2026 – Men's Sprint Free by Sandro Halank–110.jpg | veľkosť obrázka = | popis obrázka = Peter Hinds v januári 2026 | celé meno = | rodné meno = | prezývka = | dátum narodenia = {{dnv|2002|04|05}} | miesto narodenia = [[Anchorage]], [[Aljaška]], [[Spojené štáty]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | občianstvo = | národnosť = | vzdelanie = | alma mater = | roky pôsobenia = | výška = | váha = | deti = | krajina = Slovensko | šport = [[Beh na lyžiach]] | disciplína = | tréner = | trénuje = | webstránka = | medailašablóny = }} '''Peter Hinds''' (* [[5. apríl]] [[2002]]<ref name="olympic">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Peter Hinds | url = https://www.olympic.sk/sportovec/peter-hinds | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-19 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref name="fis-ski-peter-hinds">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = International Ski and Snowboard Federation | odkaz na autora = | titul = Peter HINDS | url = https://www.fis-ski.com/DB/general/athlete-biography.html?sectorcode=CC&competitorid=233101 | vydavateľ = fis-ski.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-19 | jazyk = }}</ref> [[Anchorage]], [[Aljaška]]<ref name="olympic-com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peter HINDS | url = https://www.olympics.com/en/milano-cortina-2026/results/athlete-details/23534 | vydavateľ = olympic.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-19 | jazyk = }}</ref>) je [[Slovensko|slovenský]] športovec. Reprezentuje Slovensko v [[Beh na lyžiach|behu na lyžiach]]. == Športová kariéra == Hinds patrí do klubu University AK Anchorage Ski Team.<ref name="fis-ski-peter-hinds"/> Jeho trénerom je Ján Franc.<ref name="olympic"/> === Olympijské hry === V [[Beh na lyžiach na Zimných olympijských hrách 2026|behu na lyžiach]] na olympijskej úrovni reprezentoval prvý krát.<ref name="olympic-traja">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = V behu na lyžiach traja slovenskí debutanti, Kläbo na prahu histórie | url = https://www.olympic.sk/clanok/v-behu-na-lyziach-traja-slovenski-debutanti-klabo-na-prahu-historie | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-02-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-19 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Pri kvalifikácii na 1,5 km šprint získal časom 3:25,78 min 49. miesto čím sa nekvalifikoval.<ref name="olympic-nepostupili">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Hinds a Cenek nepostúpili z kvalifikácie šprintu klasicky | url = https://www.olympic.sk/clanok/hinds-cenek-nepostupili-z-kvalifikacie-sprintu-klasicky | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-02-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-19 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V skiatlone získal 60. miesto. V pretekoch na 10 km voľne v piatok 13. februára získal 64. miesto.<ref name="olympic-slovaci-zaostali">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tegza | meno = M. | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Slováci v desiatke zaostali, veria si v tímovom šprinte | url = https://www.olympic.sk/clanok/slovaci-v-desiatke-zaostali-veria-si-v-timovom-sprinte | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-02-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-18 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Peter Hinds a [[Tomáš Cenek]] v tímovom šprinte voľnou technikou získali 20. miesto a do finále nepostúpili.<ref name="olympic-hinds-a-cenek-neuspeli-v-kvalifikacii">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Hinds a Cenek neuspeli v kvalifikácii tímšprintu voľne | url = https://www.olympic.sk/clanok/hinds-cenek-neuspeli-v-kvalifikacii-timsprintu-volne | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-02-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-18 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.olympic.sk/sportovec/peter-hinds Profil na Slovenskom olympijskom a športovom výbore]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [https://www.fis-ski.com/DB/general/athlete-biography.html?sectorcode=CC&competitorid=233101 Profil na Medzinárodnej lyžiarskej federácii] {{Slováci na ZOH 2026}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hinds, Peter}} [[Kategória:Slovenskí bežci na lyžiach]] [[Kategória:Osobnosti z Anchorage]] [[Kategória:Slovenskí olympionici]] [[Kategória:Bežci na lyžiach na Zimných olympijských hrách 2026]] iuirish90nds0zsf7kdi7x7v1xm9y7t 0 746166 8212909 8180245 2026-05-12T20:14:21Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8212909 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Orešiansky náhon | other_name = | category = potok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Trnavský kraj|Trnavský]] | region1 = | district = [[Trnava (okres)|Trnava]] | district1 = | commune = | municipality = [[Dolné Orešany]] | municipality1 = [[Horné Orešany]] | municipality2 = [[Košolná]] | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská pahorkatina]], [[Trnavská pahorkatina]], [[Podmalokarpatská pahorkatina]] | source_type = Prameň | source_location = [[Horné Orešany]] | source_elevation = cca 195 | source_lat_d = 48.4627 | source_long_d = 17.4387 | mouth = [[Parná]] | mouth_location = [[Trnavská pahorkatina]] | mouth_elevation = cca 173 | mouth_lat_d = 48.4362 | mouth_long_d = 17.4518 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 4,2 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Trnavský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = VIII. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = <!--4-21-16-1092--> | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Orešiansky náhon'''<ref name=UGK/><ref name=mcz/> je vodný tok v [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-13 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Trnava (okres)|Trnava]]. Je to pravostranný prítok [[Parná|Parnej]] v povodí [[Váh]]u<ref name=Tm/>, má dĺžku približne 4,2 km a je tokom VIII. rádu. == Priebeh toku == Potok vzniká na západnom okraji [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]], v jej [[Podcelok (geomorfológia)|podcelku]] [[Trnavská pahorkatina]] a [[Časť (geomorfológia)|časti]] [[Podmalokarpatská pahorkatina]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-13 | miesto = Bratislava}}</ref>, na území [[Horné Orešany|Horných Orešian]]<ref name="vku"/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|195}}<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.456416,17.431963,17 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-13 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Ako bočné rameno sa odpája od hlavného toku [[Parná|Parnej]] v intraviláne obce pod svahmi [[Malé Karpaty|Malých Karpát]], odkiaľ tečie juhozápadným smerom. Vedie v blízkosti [[Cesta II. triedy 502 (Slovensko)|hlavnej cesty č. 502]] na juhozápadný okraj Horných Orešian, kde sa dočasne stáča na juh a neskôr opäť na juhozápad.<ref name=UGK/> V lokalite Uhelnica<ref name="vku">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> priberá krátky pravostranný prítok a opäť mení svoj smer na juhovýchod. Lemovaný pobrežnou vegetáciou<ref name=mcz/> pokračuje poľnohospodárskou oblasťou Dolné lúky, severovýchodne od [[Dolné Orešany|Dolných Orešian]]<ref name="vku"/>, kde priberá malý pravostranný prítok.<ref name=UGK/> Na dolnom toku v lokalite Kúty priberá významný pravostranný [[Zelnický potok (prítok Orešianskeho náhonu)|Zelnický potok]]<ref name=mcz/> a zakrátko sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|173}} vlieva pravostranne do [[Parná|Parnej]], prítoku [[Trnávka (prítok Dolného Dudváhu)|Trnávky]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.45165&y=48.4365&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Potok patrí do širšieho povodia rieky [[Váh]]. Orešiansky náhon preteká územím obcí [[Horné Orešany|Horné]] a [[Dolné Orešany]] a [[Košolná]] v okrese [[Trnava (okres)|Trnava]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Ko%C5%A1oln%C3%A1&source=osm&id=1015717495&ds=1&x=17.4341286&y=48.4456718&z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]] * [[Podunajská pahorkatina]], [[Trnavská pahorkatina]] * [[Podmalokarpatská pahorkatina]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.45165&y=48.4365&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Parnej}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Vodné toky v Podunajskej pahorkatine]] [[Kategória:Povodie Malého Dunaja]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Trnava]] [[Kategória:Horné Orešany]] [[Kategória:Dolné Orešany]] [[Kategória:Košolná]] 7q9nzj5dcfpvy0gn3q06w6s98x5h2no 0 746273 8213148 8181305 2026-05-13T10:38:58Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8213148 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Podhájsky potok | other_name = | category = potok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Trnavský kraj|Trnavský]] | region1 = [[Bratislavský kraj|Bratislavský]] | district = [[Trnava (okres)|Trnava]] | district1 = [[Pezinok (okres)|Pezinok]] | commune = | municipality = [[Suchá nad Parnou]], [[Dlhá (okres Trnava)|Dlhá]] | municipality1 = [[Košolná]], [[Borová (okres Trnava)|Borová]], [[Doľany (okres Pezinok)|Doľany]] | municipality2 = [[Štefanová (okres Pezinok)|Štefanová]] | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Malé Karpaty]], [[Pezinské Karpaty]] | source_type = Prameň | source_location = [[Geldek]] | source_elevation = cca 475 | source_lat_d = 48.4382 | source_long_d = 17.3188 | mouth = [[Parná]] | mouth_location = [[Podunajská pahorkatina]], [[Trnavská pahorkatina]] | mouth_elevation = cca 160 | mouth_lat_d = 48.4111 | mouth_long_d = 17.4947 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 17 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Trnavský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = VIII. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-16-1053 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Podhájsky potok'''<ref name=UGK/><ref name=mcz/> je vodný tok v [[Malé Karpaty|Malých Karpatoch]] a [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-15 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresov [[Pezinok (okres)|Pezinok]] a [[Trnava (okres)|Trnava]].<ref name=Geo/> Je to pravostranný prítok [[Parná|Parnej]] v povodí [[Váh]]u<ref name=Tm/>, má dĺžku približne 17 km a je tokom VIII. rádu. Na hornom toku vedie územím [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty]]. == Priebeh toku == Potok pramení v strednej časti [[Malé Karpaty|Malých Karpát]], v ich [[Podcelok (geomorfológia)|podcelku]] [[Pezinské Karpaty]] a na rozhraní ich [[Časť (geomorfológia)|častí]] [[Smolenická vrchovina]] a [[Biele hory]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-15 | miesto = Bratislava}}</ref>, na severných svahoch vrchu [[Geldek]] ({{Mnm|695}})<ref name="vku"/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|475}}<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.435867,17.328035,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-15 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Od prameňa v lokalite Jarky<ref name="vku">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> tečie prevažne východným smerom. Priberá malé prítoky zo svahov Geldeka a Vápenného ({{Mnm|550}}) a pokračuje údolím, tvoriacim hranicu [[Smolenická vrchovina|Smolenickej vrchoviny]] a [[Biele hory|Bielych hôr]].<ref name=GP/> Priberajúc iba menšie prítoky vedie dolinou, zovretou od severu vrchom Klokočina ({{Mnm|550}}) a od juhu vrchmi Skalka ({{Mnm|574}}) a Sklený vrch ({{Mnm|584}}).<ref name=Tm/> Postupne sa stáčajúc na juhozápad vstupuje do obce [[Doľany (okres Pezinok)|Doľany]], kde opúšťa [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|Chránenú krajinnú oblasť]], no i celé [[Malé Karpaty]]<ref name=G/> a prechádza do [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]], jej podcelku [[Trnavská pahorkatina]] a [[Časť (geomorfológia)|časti]] [[Podmalokarpatská pahorkatina]].<ref name=GP/> Kopírujúc obecnú cestu preteká centrom obce a v jej južnej časti križuje [[Cesta II. triedy 502 (Slovensko)|hlavnú cestu č. 502]].<ref name=Tm/> Pokračuje poľnohospodársky využívaným územím a oblúkom sa cez oblasť Repárka stáča na východ. V strednej časti už lemovaný pobrežnou vegetáciou vteká do oblasti mokradí, kde je vybudovaná vodná nádrž Doľany. Potok pokračuje severovýchodným smerom, esovito sa stáčajúc oblasťou Horné pažitie.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref name=Tm/> Na okraji [[Dlhá (okres Trnava)|Dlhej]] priberá významný, ľavostranný [[Kozárovský potok]] a stáča sa na východ. Dostáva sa na severný okraj Sušianskeho hája<ref name=UGK/>, kde prijíma významnejší ľavostranný prítok a následne vteká do vodnej nádrže Suchá nad Parnou. Na okraji rovnomennej obce pokračuje pásmom porastu cez intravilán, kde opúšťa [[Podmalokarpatská pahorkatina|Podmalokarpatskú pahorkatinu]] a prechádza do [[Trnavská tabuľa|Trnavskej tabule]].<ref name=GP/> V intraviláne obce sa potok stáča mierne severovýchodným smerom a na jej okraji, v nadmorskej výške približne {{Mnm|160}} ústí do [[Parná|Parnej]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.49465&y=48.41124&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Krátko pred ústím sa od hlavného toku odpája menšie rameno, ústiace do Parnej pod hlavným tokom.<ref name=UGK/> Potok patrí do povodia [[Dudváh]]u a [[Malý Dunaj|Malého Dunaja]], resp. do širšieho povodia rieky [[Váh]]. Podhájsky potok pramení a v hornej časti preteká územím obce [[Doľany (okres Pezinok)|Doľany]], pokračuje katastrami obcí [[Štefanová (okres Pezinok)|Štefanová]], [[Borová (okres Trnava)|Borová]], [[Dlhá (okres Trnava)|Dlhá]], [[Košolná]] a [[Suchá nad Parnou]]. Vodný tok tak preteká cez [[Bratislavský kraj|Bratislavský]] a [[Trnavský kraj]] a okresy [[Pezinok (okres)|Pezinok]] a [[Trnava (okres)|Trnava]].<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=146 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-15 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Ko%C5%A1oln%C3%A1&source=osm&id=1015717495&ds=1&x=17.4386776&y=48.4145668&z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]] * [[Malé Karpaty]], [[Pezinské Karpaty]], [[Smolenická vrchovina]], [[Biele hory]] * [[Podunajská pahorkatina]], [[Trnavská pahorkatina]], [[Podmalokarpatská pahorkatina]], [[Trnavská tabuľa]] * [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.49465&y=48.41124&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Parnej}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Vodné toky v Malých Karpatoch]] [[Kategória:Vodné toky v Podunajskej pahorkatine]] [[Kategória:Povodie Malého Dunaja]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Pezinok]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Trnava]] [[Kategória:Doľany (okres Pezinok)]] [[Kategória:Štefanová (okres Pezinok)]] [[Kategória:Borová (okres Trnava)]] [[Kategória:Dlhá (okres Trnava)]] [[Kategória:Košolná]] [[Kategória:Suchá nad Parnou]] 5ibd3x8lodk1z2wkky9ya9y6hkzpws8 0 747208 8213094 8199947 2026-05-13T09:32:26Z Bakjb 236375 wl 8213094 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi |popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s cirkevnými predstaviteľmi |dátum=[[10. január|10.]]{{--}}[[15. január]] [[1951]] |obrázok=Proces vlastizradni biskupi.jpg |popis obrázka=Titulná strana knižného vydania súdnej zápisnice Procesu proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi Buzalkovi Gojdičovi vydaného ministerstvom spravodlivosti ČSR v roku 1951 |štát=Československo |miesto=Krajský súd v [[Bratislava|Bratislave]] |príčina= |typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] |organizátor=[[Komunistická strana Československa]] |odsúdenia=<br/> * [[Ján Vojtaššák]] trest odňatia slobody vo výške 24 rokov, * [[Michal Buzalka]] doživotie, * [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] doživotie }} '''Proces proti vlastizradným biskupom [[Ján Vojtaššák|Vojtaššákovi]], [[Michal Buzalka|Buzalkovi]], [[Pavol Petro Gojdič|Gojdičovi]]''' [[10. január|10.]]{{--}}[[15. január|15. januára]] [[1951]] pred senátom Krajského súdu v Bratislave bol rozsahom príprav, propagandistickým využitím a dosahom na spoločnosť jedným z najväčších vykonštruovaných [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]] v Československu a vôbec v krajinách bývalého sovietskeho bloku. Iba v tomto procese v bývalom sovietskom bloku boli odsúdení naraz traja biskupi. Proces patrí do skupiny tzv. cirkevných procesov komunistického režimu proti katolíckej cirkvi, kam patrili aj procesy s chorvátskym arcibiskupom [[Alojzije Stepinac|Alojzije Stepinacom]], maďarským arcibiskupom a kardinálom [[József Mindszenty|Józsefom Mindszentym]], českým biskupom [[Stanislav Zelo|Stanislavom Zelom]], poľským biskupom [[Czesław Kaczmarek|Czesławom Kaczmarekom]], ukrajinským arcibiskupom [[Josif Slipý|Josifom Slipým]] a bulharským biskupom Eugenom Bossilkovom. Katolícka cirkev bola jedným z hlavných cieľov represií komunistického režimu z politických a ideologických dôvodov. Súd s biskupmi mal zlomiť autoritu episkopátu a v konečnom dôsledku paralyzovať vplyv [[Svätá stolica|Svätej stolice]], považovanej za „agentúru imperializmu“ a nepriateľské centrum, na veriacich. [[Ján Vojtaššák]] bol odsúdený k trestu odňatia slobody vo výške 24 rokov, [[Michal Buzalka]] a [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] boli odsúdení na doživotie.<ref name="Letz">{{Citácia knihy|titul=Dokumenty k procesu s katolíckymi biskupmi Jánom Vojtaššákom, Michalom Buzalkom a Pavlom Gojdičom|priezvisko=Róbert|meno=Letz|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-969296-6-5|edícia=Dokumenty|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/dokumenty-k-procesu-s-biskupmi.pdf}}</ref> ==Predohra== ===Povojnová retribúcia=== Diecézny biskup [[Biskupstvo Spišské Podhradie|spišskej diecézy]] [[Ján Vojtaššák]] bol ako člen Štátnej rady [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] prvýkrát zatknutý už [[5. máj]]a [[1945]] v rámci [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučných konaní]] pre svoje angažovanie sa v politike počas vojny.{{#tag:ref|[[Ján Vojtaššák]] bol obviňovaný ako člen Štátnej rady [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] z trestných činov kolaborácie podľa §3 [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučného]] nariadenia [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|SNR]] č. 33/1945. Nariadenie [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|SNR]] č. 33/1945 bolo vydané až [[15. máj|15. mája]] [[1945]], 10 dní po zadržaní [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]].<ref name="malatinsky">{{Citácia knihy|titul=Pred súdom národa? Retribúcia na Slovensku a Národný súd v Bratislave 1945-1947|priezvisko=Malatinský|meno=Michal|vydavateľ=Post Scriptum|miesto=Bratislava|rok=2019|isbn=978-80-89567-93-5}}</ref>{{rp|37}}|group=pozn.}} Bol väznený do [[8. september|8. septembra]] v [[Bratislava|Bratislave]], kedy bol prepustený na zásah [[Jozef Lettrich|Jozefa Lettricha]], predsedu [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]], výmenou za politickú podporu cirkvi pre [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickú stranu]].<ref name="proces"/>{{rp|144-146}} Žiadosť česko-slovenskej vlády, aby bol [[Ján Vojtaššák]] pozbavený úradu diecézneho biskupa, [[Svätá stolica]] zamietla. ===Po Februárovom prevrate=== Cieľom cirkevnej politiky komunistického režimu po [[Februárový prevrat|februárovom prevrate]] bolo bezpodmienečné podriadenie všetkých existujúcich cirkví. V rámci tohto plánu mali cirkvi prerušiť kontakty so svojimi centrami, ktoré väčšinou sídlili v západnom svete. Podriadením cirkví štátnej kontrole sa mal výrazne oslabiť vplyv náboženstva na slovenskú spoločnosť. Nástrojom na podriadenie cirkví sa stali perzekúcie cirkevných predstaviteľov a veriacich. Najrozsiahlejšie perzekúcie zasiahli najpočetnejšia katolícku cirkev. Tá po [[Februárový prevrat|februárovom prevrate]] odmietla vydať vyhlásenie k politickej situácii a zaujala zdržanlivé stanovisko deklarujúce nadstraníckosť. Stratégiou komunistov voči katolíckej cirkvi sa stalo odpútanie cirkvi od [[Vatikán|Vatikánu]] a pretransformovanie na národnú cirkev. Prvý zásah smeroval proti reholiam. Začiatkom roka [[1950]] bola naplánovaná akcia „K“ (Kláštory) na zrušenie všetkých mužských rádov a internáciu ich príslušníkov. Zámienkou na násilný zásah proti reholiam bol monsterproces s predstaviteľmi jednotlivých rádov, ktorý mal pripraviť verejnú mienku a ospravedlniť akciu „K“. Proces sa [[31. marec|31. marca]] až [[5. apríl|5. apríla]] [[1950]] pred senátom Štátneho súdu v Prahe. Obvinenými bolo desať rehoľníkov na čele s opátom premonštrátov v Novej Říši Augustínom A. Machalkom. Jediný Slovák v procese, gréckokatolícky redemptorista Ján Mastiliak, za údajnú velezradu a vyzvedačstvo dostal doživotný rozsudok. Ostatní spoluobvinení boli odsúdení na tresty v celkovej výške 132 rokov väzenia. Proces naplnil očakávania, pretože „odhalil“, že kláštory sú strediskami protištátnej činnosti, špionáže a vlastizrady, a preto musia eliminované. Proces prispel k bezproblémovému priebehu akcie „K“ v noci z [[13. apríl|13.]] na [[14. apríl|14. apríla]] [[1950]]. Nasledovala akcia „R“ v dňoch [[28. august|28.]]{{--}}[[31. august|31. augusta]] [[1950]] proti ženským reholiam.<ref name="kincok">{{Citácia knihy|titul=Politické procesy na Slovensku v rokoch 1948 – 1954. Príručka pre školy|priezvisko=Kinčok|meno=Branislav|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2019|isbn=978-80-89335-87-9|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/politicke-procesy-na-slovensku-1948-1954.pdf}}</ref>{{rp|71}} Hlavným útokom proti katolíckej cirkvi boli procesy s biskupmi paralelne v českých zemiach a na Slovensku. Procesy mali zlomiť autoritu episkopátu ako celku a paralyzovať vplyv [[Svätá stolica|Svätej stolice]] považovanej za „agentúru imperializmu“. V slovenskom procese sa mala taktiež odsúdiť tradícia slovenského ľudáctva a myšlienka slovenskej štátnosti. Pražský proces so skupinou „Dr. Stanislav Zela a spol.“ sa konal v dňoch [[25. november|25. novembra]] až [[2. december|2. decembra]] [[1950]] v [[Praha|Prahe]].<ref name="proces"/>{{rp|311}} Zo slovenských biskupov bol ako prvý internovaný v rámci akcie „P“ (pravoslavizácie, ktorá v apríli 1950 viedla k likvidácii gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku) gréckokatolícky biskup [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] a neskôr jeho svätiaci biskup [[Vasiľ Hopko|Vasiľ Hopko]]. V júli [[1950]] bol zatknutý pomocný trnavský biskup [[Michal Buzalka]] a v septembri aj sídelný spišský biskup [[Ján Vojtaššák]]. Biskupi boli vyšetrovaní v pražskej väznici Ruzyň a podrobení zo strany vyšetrovateľov [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] psychickému a fyzickému týraniu.<ref name="kincok"/>{{rp|72}} Nezákonné postupy pri vyšetrovaní boli použité aj pri „príprave“ svedkov procesu. Zápisnica z porady cirkevnej koordinačnej komisie pre prípravu procesov s katolíckymi biskupmi zo dňa [[14. november|14. novembra]] [[1950]] konštatuje: ''„Uhřín je dobrý; Obtulovič vypovídá celkem dobře až na to, že je příliš mazaný a kroutí se z formulací; Bářová vypovídá velmi dobře a bude u soudu dobře působit; Bača bude velmi dobrý; Irha – stejná situace; Buranyč – dost dobrý;Hučko – totéž; stále rozšiřuje svou výpověď; Mastilák úplně popíra, že by něco věděl o Gojdičovi, je ho však možno použít na Hučko; usneseno, že nebude veden jako svědek; Turkiňák bude dobrý; Tomanócy – postoj k šetření je negativní a '''nepodařilo se ho ještě rozbít, se vší pravděpodobností se však podaří ho zpracovat'''; Kempný zatím vypadá dost zle, ale snad se podaří ho zpracovat; Ursíny zapírá, ale Gojdič k němu vypovídá dost dobře. Ursíny patrně nebude moci být použit; Havrila – podaří se s největší pravděpodobností ho zpracovat; Maxoň bude teprve dnes přivezen a vyslechnut.“''.<ref name="Letz"/>{{rp|165}} ==Proces== [[2. január|2. januára]] [[1950]] sformalizoval štátny viceprokurátor [[Ján Feješ (prokurátor)|Ján Feješ]] obžalobu, podľa ktorej: {{Citát|1. obvinení [[Ján Vojtaššák]] a Dr. Th. [[Michal Buzalka]] od roku 1920 do polovice marca 1939 pokúsili sa násilím zmeniť ústavu Republiky, menovite pokiaľ ide o samostatnosť, jednotnosť, alebo demokraticko-republikánsku formu štátu, pričom čin spáchali za okolností zvlášť priťažujúcich, 2. Všetci obvinení v rokoch [[1939]]{{--}}[[1944]] počas vojny za okolností zvlášť priťažujúcich opatrovali nepriateľovi nejaký prospech, 3. Všetci obvinení v [[Spišské Podhradie|Spišskom Podhradí]], v [[Bratislava|Bratislave]], v [[Prešov|Prešove]] a inde v rokoch [[1945]]{{--}}[[1950]] spolčili sa navzájom s ďalšími páchateľmi k pokusu o zničenie ľudovodemokratického zriadenia, hospodárskej a spoločenskej sústavy Republiky, zaručených ústavou a za tým účelom vošli v priamy styk s cudzou mocou, pričom II. Dr. Th. [[Michal Buzalka]] a III. [[Pavol Gojdič]] sa činu dopustili za okolností zvlášť priťažujúcich, 4. všetci obvinení v [[Spišské Podhradie|Spišskom Podhradí]], v [[Bratislava|Bratislave]], v [[Prešov|Prešove]], v Prahe a inde v čase už uvedenom pod č. 3. spolčili sa navzájom a s ďalšími páchateľmi k vyzvedaniu štátne ho tajomstva v úmysle vyzradiť ho cudzej moci, za tým účelom vošli v priamy styk s cudzou mocou, štátne tajomstvo skutočne vyzvedali a cudzej moci vyzradili, pričom obvinení Dr. Th. [[Michal Buzalka]] a [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] páchali čin po dlhší čas, v značnom rozsahu a spôsobom zvlášť nebezpečným a čin Dr. Th. [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] sa týkal štátneho tajomstva zvlášť dôležitého.|1951, 2. január, Bratislava. Obžaloba štátneho viceprokurátora J. Feješa na skupinu J. Vojtaššák a spol.<ref name="Letz"/>{{rp|222}}}} Obžalovaní biskupi boli [[4. január|4. januára]] prevezení z Prahy do Bratislavy.<ref name="Letz"/>{{rp|226}} V ten deň zároveň štátny prokurátor B. Ziegler zaslal námestníkovi ministra spravodlivosti K. Klosovi prípis s návrhom trestov: * [[Ján Vojtaššák]] 25 (20 rokov) odňatia slobody * [[Michal Buzalka]] trest smrti (doživotie) * [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] trest smrti (doživotie) Prípis obsahoval konštatovanie ''„Uvádím dvě eventuality (druhá v závorce) pro případ, že by z politických důvodů trest smrti u obviněných Buzalky a Gojdiče byl neúnosný.“''<ref name="Letz"/>{{rp|227}} [[8. januára]] sa konala záverečná z porád venovaných príprave procesu za účasti Viktoryho, Klosa, [[Ladislav Holdoš|Holdoša]], [[Eduard Friš|Friša]], Moučky, Průšu, Trattnerovej, Wintera, Čížka, Pošvica, Opavského, Belánskeho, Richtera, [[Karol Bedrna|Bedrnu]], Neulsa, Kopeckého, [[Ján Feješ (prokurátor)|Feješa]] a Zieglera, na ktorej sa prešiel a sfinalizoval definitívny scenár procesu vrátane rozhlasového vysielania (filmový záznam však nemal vzniknúť a nemalo byť povolené ani fotografovanie) a vydania dokumentu o procese, ktorý bude pripravený aj v ruskom, francúzskom, anglickom a nemeckom preklade.<ref name="Letz"/>{{rp|240}} Organizácia účastníkov z radov verejnosti bola prejednaná v predstihu už [[14. december|14. decembra]] [[1950]] v Prahe na zasadnutí politickej komisie o príprave slovenského procesu s katolíckymi biskupmi. 50 miest bolo vyhradených pre stálych účastníkov procesu (stranícki funkcionári, zástupcovia bezpečnosti, Povereníctva spravodlivosti, vlastenecká kňazi, atď.) a na jednotlivé dni pojednávania bolo vyhradených 35 miest pre organizácie (vlasteneckí kňazi, okresní cirkevní tajomníci, zástupcovia právnickej fakulty) a 80 miest pre zástupcov krajov.<ref name="Letz"/>{{rp|188}} ===Pojednávanie=== Hlavné pojednávanie prebehlo v Bratislave v dňoch [[10. január|10.]]{{--}}[[15. január|15. januára]] [[1951]]. Predsedom senátu bol [[Karol Bedrna]], sudcami z povolania Pavol Korbuly a Václav Hamák, sudcami z ľudu Matej Župančič a Štefan Borš, náhradnými sudcami Dr. Jozef Buzna, z povolania, Ján Andel, z ľudu.{{#tag:ref|Zborník dokumentov z procesu zostavený Róbertom Letzom uvádza hodnotiacu správu Jána Andela, náhradného sudcu z ľudu, k procesu bez akýchkoľvek zásahov s pôvodnými pravopisnými chybami: {{Citát|Pznatky procesu proty Vojtaššákovy a spol.<br/> 1. organizácia boladosti dobra ale boloby potrebné vipracovat časovy program pisony a podlat ho postupovat dalobysa viac času ziskat.<br/> 2. priebeh pprocesu boldosty dobry ašnas na ludovyh sucu, mimojednoho sme molo zasahovaly doprocesu tsolotak lenpreto žsmesa dostatočné népripravyly.<br/> 3. spolupraca senatu s predsedom boladost dobra,<br/> 4. spolu praca s činytemy Minist. boladobra zlast bola dobra predporada v takzvanych kostkach lensmeešte dostatočne neporozumely vyznateho ašsnat poporocesu. Buducnosty budez potr by abysmesi pripravyly vždy otasky us naporade v kostkach ichpredložily abolypredom tam shcvalené abysmesanemosely obávat ženéčéskazime<br/> 5. propagacia boladobra jak vcasopisoch takaj v roshlase,<br/> 6. sebakricky priznavam zesom nepripravyl dostatočno ale boltopremňa prvytakvelky proces a podruhe žesem névedel istotné či može zasahovat aj nahradnyk<br/> 7. mozem s istoto tvrdit hodnepoučil dobuducna.<br/> Čest praci. Andel sudca zludu.<br/> |1951, nedatované (asi 20. január), Bratislava. Hodnotiaca správa o procese J. Vojtaššák a spol. od člena senátu Štátneho súdu, odd. v Bratislave, náhradného sudcu z ľudu J. Andela.<ref name="Letz"/>{{rp|291}}}}|group=pozn.}} Zapisovateľkou bola Dr. Anna Pojezná. Prokurátorom v procese bol Dr. [[Ján Feješ (prokurátor)|Ján Feješ]]. Obvinení mali obhajcov [[ex offo]], [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]] zastupoval Dr. Štefan Král, [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] Dr. Vojtech Rampášek, [[Pavol Petro Gojdič|Pavla Gojdiča]] Dr. [[Ivan Ottlyk]].<ref name="Letz"/>{{rp|241}} ===Vypočúvanie obžalovaných=== [[Súbor:Ján Vojtaššák1.jpg|náhľad|vpravo|[[Ján Vojtaššák]]]] Pojednávanie bolo zahájené vypočúvaním [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]]. Počas výsluchu sa riešili nasledovné záležitosti: * sám [[Ján Vojtaššák|Vojtaššák]] za fašistického režimu zastával funkciu v Štátnej rade a nabádal kňazov k politickej činnosti, za ľudovej demokracie bol angažovaniu sa kňazov v politike,<ref name="proces"/>{{rp|47}} * [[Ján Vojtaššák|Vojtaššákova]] účasť na protižidovských krokoch Štátnej rady,<ref name="proces"/>{{rp|48}} * arizácia kúpeľov v [[Baldovce|Baldovciach]], majetku rasovo prenasledovaného Ing. Ladislava Frieda, spišským biskupom Jánom Vojtaššákom, pričom menovaný prostredníctvom svojho advokáta Dr. Obtuloviča protestoval v roku [[1947]] proti reštitúcii tohto majetku.<ref name="proces"/>{{rp|53}} * zaistenie [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]] ako člena Štátnej rady Slovenskej republiky pre trestný čin kolaborácie podľa §3 [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučného]] nariadenia SNR č. 33/1945 v máji [[1945]] a jeho prepustenie po intervencii predsedu [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]] [[Jozef Lettrich|Jozefa Lettricha]], na základe ktorej bol [[Ján Vojtaššák|Vojtaššák]] prepustený z väzby a nebol súdený výmenou za politickú podporu cirkvi pre [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickú stranu]],<ref name="proces"/>{{rp|144-146}} * špionážne aktivity [[Ján Vojtaššák|Vojtaššáka]],<ref name="proces"/>{{rp|63}} * [[Ján Vojtaššák|Vojtaššákove]] výzvy proti [[Železničná trať Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica|Trati mládeže]] a proti nedeľným „národným (pracovným) smenám“, ktoré prokurátor kládol do protikladu k biskupským výzvam počas vojny, aby sa veriaci účastnili v nedeľu na nemeckých na opevňovacích prácach,<ref name="proces"/>{{rp|69}} * odmietanie prorežimej Katolíckej akcie vedúce k vzburám veriacich na Orave a Spiši,<ref name="proces"/>{{rp|73}} * vyhodenie robotníka Valenta Gaduša zo zamestnania, lebo žiadal zvýšiť plat a celkovo polonevoľnícke postavenie sluhov a zamestnancov Spišskej diecézy,<ref name="proces"/>{{rp|82}} * [[Andrej Hlinka|Hlinkov]] list z roku [[1921]], kedy tento v čase hrozby reštaurácie [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] chcel majetok, alebo odísť do opozície,<ref name="proces"/>{{rp|84}} * menovanie ilegálnych biskupov,<ref name="proces"/>{{rp|86}} * [[Ján Vojtaššák|Vojtaššákov]] pokyn kňazovi z [[Liptovské Matiašovce|Matiašoviec]], aby nahlásil partizánov v obci nemeckej jednotke, hoci tým mohol spôsobiť vypálenie obce.<ref name="proces"/>{{rp|87}} [[Súbor:Michal Buzalka.jpg|náhľad|vpravo|[[Michal Buzalka]]]] Výsluchy pokračovali vypočúvaním [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] a týkali sa nasledovných otázok: * [[Michal Buzalka]] pôsobil ako vojenský vikár, schvaľoval [[Andrej Hlinka|Hlinkovu]] a nemeckú politiku,<ref name="proces"/>{{rp|92}} * špionážna činnosť [[Michal Buzalka|Buzalku]] proti [[Sovietsky zväz|Sovietskemu zväzu]] v prospech [[Vatikán|Vatikánu]] a úloha jezuitu Jána Kellnera,<ref name="proces"/>{{rp|96}} * [[Michal Buzalka|Buzalka]] dal [[Gestapo|Gestapu]] povolenie vykonať uňho domovskú prehliadku a u jeho domovníčky bola zaistená ukrývajúca sa istá pani Kepichová, ktorá bola odvlečená do koncentračného tábora a zavraždená,<ref name="proces"/>{{rp|104}} * angažovanie sa cirkvi v prospech [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]] a boj kňazov proti poprave [[Jozef Tiso|Jozefa Tisa]],<ref name="proces"/>{{rp|108}} * kňazi skladali sľub vernosti ľudovodemokratickej republike s výhradami, ale fašistickému režimu bez výhrad,<ref name="proces"/>{{rp|109}} * špionážne aktivity v prospech emigrácie, Vatikánu, pričom bola citovaná správa vatikánskeho rozhlasu z [[30. november|30. novembra]] [[1950]], že na Slovensku bol umŕtvený cirkevný život, zavreté kostoly a [[Michal Buzalka]] údajne vo väzení zomrel,<ref name="proces"/>{{rp|112}} [[Súbor:Pavol Godjic.jpg|náhľad|vpravo|[[Pavol Petro Gojdič]]]] Ako posledný bol vypočúvaný [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]], počas výsluchu sa riešili: * snahy [[Vatikán|Vatikánu]] dostať Ukrajinu pod svoju cirkevnú správu.<ref name="proces"/>{{rp|117}} * údajná [[Pavol Petro Gojdič|Gojdičova]] spolupráca s [[Ukrajinská povstalecká armáda|Ukrajinskou povstaleckou armádou]] na programe „Veľkej Ukrajiny“ siahajúcej až po [[Poprad]],<ref name="proces"/>{{rp|118}} * falšovanie matrík kňazmi za účelom vystavovania falošných dokladov pre banderovcov prichádzajúcich na územie republiky,<ref name="proces"/>{{rp|120}} * vina za [[Ukrajinská povstalecká armáda|banderovské]] zločiny (spomína sa proces s Ivanom Kliszom), vyčíňanie banderovcov na východnom Slovensku, ako aj banderovské vraždy [[24. jún|24. júna]] [[1947]] v [[Blatnica (obec)|Blatnici]], je pripisovaná [[Pavol Petro Gojdič|Gojdičovi]],<ref name="proces"/>{{rp|126-127}} * [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] za podporu Demokratickej strany vo [[Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia (1946)|voľbách roku 1946]] od ministra Pietora osobné auto a povereník Styk mu poukázal 250&nbsp;000 [[Koruna česko-slovenská|Kčs]],<ref name="proces"/>{{rp|129}} * biskupská konferencia v Trnave v auguste [[1949]] exkomunikovala signatárov [[Katolícka akcia|Katolíckej akcie]]. Cirkev ale neexkomunikovala kapitalistov a fašistov,<ref name="proces"/>{{rp|132}} * špionáž prostredníctvom organizácie Americká charita,<ref name="proces"/>{{rp|136}} * zneužívanie finančných zbierok a súm zo zahraničia na podporu banderovcov a kňazov pôsobiacich proti republike,<ref name="proces"/>{{rp|137}} * [[Pavol Petro Gojdič|Gojdičova]] žiadosť [[Svätá stolica|Svätej stolici]] vysvätiť jedného alebo dvoch tajných biskupov, ktorí by pokračovali v činnosti po Gojdičovom zatknutí.<ref name="proces"/>{{rp|138}} ===Svedkovia=== Od [[12. január|12. januára]] sa konali výpovede svedkov. Prví dvaja svedkovia, Jozef Sakalík a Valent Gaduš, vypovedali vo veci vykorisťovania pracujúcich (obaja pracovali ešte pred vojnou pre [[Spišská diecéza|Spišskú diecézu]] za mimoriadne nevýhodných pracovných podmienok a boli prepustení potom, ako požadovali uľahčenie práce, resp. zvýšenie mzdy).<ref name="proces"/>{{rp|140-143}} Výpovede svedkov boli irelevantné vzhľadom k trestnej činnosti obvineného [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]]. Svedok [[Ľudovít Obtulovič]] (sám odsúdený v jednom z prvých politických procesov s členmi [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]] [[15. máj|15. mája]] [[1948]] na 8 rokov) zastupoval [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]] v roku [[1945]] počas biskupovho obvinenia z kolaborácie podľa §3 [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučného]] nariadenia [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|SNR]] č. 33/1945. Svedecká výpoveď sa týkala Obtulovičovej intervencie u predsedu [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]] [[Jozef Lettrich|Jozefa Lettricha]], na základe ktorej bol [[Ján Vojtaššák|Vojtaššák]] prepustený z väzby a nebol súdený výmenou za politickú podporu cirkvi pre [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickú stranu]].<ref name="proces"/>{{rp|144-146}} Svedkovia Štefan Bača a František Irha svedčili o [[Ján Vojtaššák|Vojtaššákovom]] nátlaku na kňazov, aby odmietli komunistickú [[Katolícka akcia|Katolícku akciu]] a o perzekúcii kňazov, ktorí sa chceli zapojiť do budovania republiky a spojiť sa s pracujúcim ľudom.<ref name="proces"/>{{rp|147-149}} Bývalý generálny tajomník [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]] [[Ján Kempný]] (sám odsúdený v politickom procese s členmi [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]] [[15. máj|15. mája]] [[1948]] na 6 rokov) v procese svedčil o intervencii [[Jozef Lettrich|Jozefa Lettricha]], na základe ktorej bol [[Ján Vojtaššák|Vojtaššák]] prepustený z väzby a nebol súdený výmenou za politickú podporu cirkvi pre [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]], o [[Aprílová dohoda|Aprílovej dohode]] katolíkov s [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickou stranou]] a o pozadí [[Proces s Jozefom Tisom, Alexandrom Machom a Ferdinandom Ďurčanským|procesu s Dr. Jozefom Tisom]].<ref name="proces"/>{{rp|149-153}} Svedok kňaz Anton Suroviak opisoval svoje suspendovanie [[Ján Vojtaššák|Jánom Vojtaššákom]] z dôvodu účasti v [[Slovenské národné povstanie|Slovenskom národnom povstaní]].<ref name="proces"/>{{rp|149-155}} Svedok Violant Andrejkovič pôsobil v armáde [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] na východnom fronte ako [[podplukovník]] duchovnej služby. V rámci svedeckej výpovede uviedol, ako zhromažďoval informácie a vykonával na Ukrajine špionáž pre Michala Buzalku.<ref name="proces"/>{{rp|156}} Svedok Štefan Uhrín bol spolu s [[Bernard Jaško|Bernardom Jaškom]] a [[Pavol Kalinaj|Pavlom Kalinajom]] (všetko členovia [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]]) odsúdený v [[Proces so skupinou Jaško a spol.|politickom procese]] [[9. november|9. novembra]] [[1949]] na 18 rokov odňatia slobody{{#tag:ref|Rozsudok z [[9. november|9. novembra]] [[1949]] v [[Proces so skupinou Jaško a spol.|procese so skupinou „Jaško a spol.“]] znel trest smrti pre [[Bernard Jaško|Bernarda Jaška]] a [[Pavol Kalinaj|Pavla Kalinaja]], 20 rokov pre Pavla Hajdina, 18 rokov pre Štefana Uhrína a 58 rokov pre ďalších 22 členov vykonštruovanej skupiny.|group=pozn.}} Vo svedeckej výpovedi popisoval odovzdávanie správ špionážneho charakteru [[Michal Buzalka|Michalovi Buzalkovi]].<ref name="proces"/>{{rp|158-160}} Svedkyňa Anna Mária Bärová, bývalá zamestnankyňa rakúskeho konzulátu v Bratislave svedčila o pomoci pri špionážnych aktivitách Michala Buzalku.<ref name="proces"/>{{rp|162-164}} Svedok Dezider Kalina podal v novembri [[1942]] [[Michal Buzalka|Michalovi Buzalkovi]] informácie o zaobchádzaní so židovským obyvateľstvom na Nemcami okupovaných územiach, vrátane svedectva o osude slovenských Židov, ktorých stretol pri [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|Auschwitzi]]. [[Michal Buzalka|Buzalka]] mal odpovedať Tisovým citátom, že údelom Židov je trpieť.<ref name="proces"/>{{rp|165-168}} Svedkovia Boris Turkyňák, Pavol Hučko a Rehor Buranič referovali o špionážnej činnosti [[Pavol Petro Gojdič|Pavla Gojdiča]] a o [[Pavol Petro Gojdič|Gojdičovej]] pomoci kňazom utekajúcim z Poľska a Sovietskeho zväzu, ako aj pomoci [[Ukrajinská povstalecká armáda|banderovcom]] formou vybavovania falošných dokladov a organizáciou ich prechodu na západ.<ref name="proces"/>{{rp|168-176}} Námestník štátneho prokurátora [[Ján Feješ (prokurátor)|Feješ]] v závere vypočúvania svedkov prezentoval dokumenty týkajúce sa [[Prepad pri Bjesujeve a vypálenie Maloduši|vypálenia obce Maloduš]] slovenskými vojakmi počas pôsobenia na východnom fronte, pričom obvinil [[Michal Buzalka|Buzalku]] zo zodpovednosti za tento čin, nakoľko v pastierskych listoch vyzýval vojakov poslúchať rozkazy.<ref name="proces"/>{{rp|176-177}} Prezentované boli fotky [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] v prítomnosti nemeckých dôstojníkov na východnom fronte. Biskupom bol vytýkaný článok „Odkaz našich biskupov“ v [[Gardista (noviny)|Gardistovi]] vyzývajúci veriacich na zachovanie pokoja. Žiadosť biskupov o riešenie otázky Jozefa Tisa z decembra [[1945]] bola interpretovaná ako vyhrážka.<ref name="proces"/>{{rp|179}} V záverečnej reči [[Ján Feješ (prokurátor)|Feješ]] zdôrazňoval, že ''„od nej, od krvavej zločinnej voľby vedenej i proti nášmu štátu a nášmu ľudu očakávali návrat strateného raja{{--}}návrat starých panských čias.“''.<ref name="proces"/>{{rp|184}} ===Obhajoba a posledné slovo obvinených=== V sobotu [[13. január|13. januára]] obhajcovia Dr. Štefan Kráľ (obhajoval [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]]), Dr. Vojtech Rampášek (obhajca [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]]) a Dr. Ivan Ottlyk (obhajca [[Pavol Petro Gojdič|Pavla Gojdiča]]) konštatovali preukázanie plnej viny obžalovaných vo všetkých bodoch obžaloby a uvádzali iba poľahčujúce okolnosti smerujúce k potenciálnemu zmierneniu trestu. Takými uvedenými okolnosťami boli najmä úplné kajúcne priznania sa obvinených. U [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]] žiadal Dr. Štefan Kráľ vziať do úvahy, že [[Ján Vojtaššák|Vojtaššák]] konal v zmysle príkazov a intencií svojich nadriadených ([[Svätá stolica|Svätej stolice]]).<ref name="proces">{{Citácia knihy|titul=Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi|vydavateľ=Ministerstvo spravodlivosti nákladom Vydavateľstva Tatran|rok=1951}}</ref>{{rp|213}} Dr. Vojtech Rampášek uvádzal, že [[Michal Buzalka]], hoci pochádzal z robotníckej rodiny, bol od svojich desiatich rokov (kedy sa dostal k piaristom) odtrhnutý od bežného života a reality.<ref name="proces"/>{{rp|214}} Podobne argumentoval aj Dr. Ivan Ottlyk výchovou k poslušnosti v seminári a odtrhnutím od reálneho života v prípade [[Pavol Petro Gojdič|Pavla Gojdiča]]. Tu však uvádzal aj [[Pavol Petro Gojdič|Gojdičove]] činy pri ochrane rasovo prenasledovaných počas trvania [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]].<ref name="proces"/>{{rp|215}} [[Ján Vojtaššák]] v rámci scenára procesu v záverečnej reči plne doznal svoje činy a žiadal o možnosť tieto zločiny odčiniť a napraviť. [[Michal Buzalka]] popri priznaní uviedol: ''„odcudzil som sa svojmu ľudu a rozsievajúc medzi ním ako by cez dračie zuby semená zloby, nesváru, hnevu a nenávisti, priklonil som sa k tým nešťastníkom, ktorí slovenskému národu nikdy dobre nepriali ...“''<ref name="proces"/>{{rp|217}} [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] skonštatoval: ''„... som sa veľmi mnoho ráz previnil proti ľudovodemokratickému zriadeniu a pracujúcemu ľudu našej ČSR ... A nakoniec iba to môžem povedať, že všetko, čo som urobil, robil som na príkaz svojich predstavených.“''<ref name="proces"/>{{rp|218}} ===Rozsudok=== V pondelok [[15. január|15. januára]] vyniesol predseda súdu [[Karol Bedrna]] rozsudok. Ján Vojtaššák a Dr. Th. Michal Buzalka boli uznaní vinnými zo zločinu úkladov proti republike podľa §. 1 al. l a 4 zák. č. 50/23 Sb. Všetci obvinení boli uznaní vinnými zo: * zločinu vojenskej zrady podľa § 6 ods. 1 zák. č. 50/23 Sb. * zločinu velezrady podľa § 1 ods. 1 lit. c) ods. 2 a obvinení Dr. Th. Michal Buzalka a Pavol Gojdič aj podľa ods. 3 lit. e) zák. čís. 231/48 Sb. * zločin vyzvedačstva podľa § 5 ods. 1 zák. č. 23l/48 Sb., obvinený Pavol Gojdič tiež podľa ods. 2 lit. e) a obvinený Dr. Th. Michal Buzalka tiež podľa ods. 2 lit. e), d) toho istého zák. ustanovenia.<ref name="proces"/>{{rp|222}} <ref name="Letz"/>{{rp|252}} Obvinení boli potrestaní: {{Citát| I.) Obvinený [[Ján Vojtaššák]] podľa § 1 ods. 1 zák. čís. 231/48 Sb. s použitím §§ 90, 96, 99 zák. čl. V/1878 odňatím slobody na 24 (dvadsaťštyri) roky. Podľa trestu na slobode podľa § 47 cit. zák. ukladá sa mu peňažný trest 500&nbsp;000 [[Koruna česko-slovenská|Kčs]] podľa § 48 cit. zákona konfiškuje sa mu celý majetok a podľa § 52 cit. zákona stráca čestné práva občianske. II.) Obvinený Dr. Th. [[Michal Buzalka]], podľa § 1 ods. 3 zák. čís. 231/48 Sb. s použitím §§ 96, 99 zák. čl. V/l878, § 113 ods. 1 zák. čís. 319/48 Sb. odňatím slobody na doživotie. Vedľa trestu na slobode podľa § 47 cit. zákona ukladá sa mu peňažitý trest 200&nbsp;000 [[Koruna česko-slovenská|Kčs]], podľa § 48 cit. zákona konfiškuje sa mu celý majetok a podľa § 52 cit. zákona stráca čestné práva občianske. III.) Obvinený [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]], podľa § 1 ods, 3 zák. čís. 231/48 Sb. s použitím §§ 96, 99 zák. čl. V/1878, § 113 ods. I. zák. č. 319/48 Sb. odňatím slobody na doživotie. Vedľa trestu na slobode podľa § 47 cit. zák. ukladá sa mu peňažitý trest 200&nbsp;000 [[Koruna česko-slovenská|Kčs]], podľa § 48 cit. zákona konfiškuje sa mu celý majetok a podľa § 52 cit. zákona stráca čestné práva občianske.|<ref name="proces"/>{{rp|223}} <ref name="Letz"/>{{rp|252}}}} [[Ján Vojtaššák]] trest prijal, [[Michal Buzalka]] a [[Pavol Gojdič]] si vyžiadali trojdňovú lehotu na rozmyslenie.<ref name="proces"/>{{rp|223}} ==Dohra== Priebeh procesu bol rozoberaný v hodnotiacich správach na rôznych úrovniach. Podľa súhrnnej hodnotiacej správy Štátnej prokuratúry v Prahe o procesoch „S. Zela a spol.“ a „J. Vojtaššák a spol.“ z [[5. február|5. februára]] [[1951]] verejnosť procesu venovala veľkú pozornosť. Prišlo 2&nbsp;433 rezolúcií schvaľujúcich proces aj rozsudok. Naproti tomu prišlo iba 20 anonymných dopisov ''„štvavého obsahu a velmi ubohé úrovně“''. Zahraničná tlač a rozhlas väčšinou na proces reagovali len stručným referovaním o priebehu procesu bez komentárov, iba vatikánsky rozhlas pokračoval ''„ve svém nestoudném štvaní.“''<ref name="Letz"/>{{rp|316}} Rovnako boli monitorované reakcie obyvateľstva na proces v jednotlivých krajoch. Napríklad správa vedúceho oddelenia propagácie a agitácie Sekretariátu ÚV KSS J. Šefránka zo [[6. február|6. februára]] [[1951]] adresovaná Sekretariátu ÚV KSS uvádzala: {{Citát|Osobitnú kampaň robila reakcia na východnom Slovensku, najmä v Prešovskom kraji. Využila skutočnosť, že na rozdiel od vypočúvania druhých dvoch biskupov sa Gojdičovo vypočúvanie nevysielalo rozhlasom – čo bola nesporne chyba – a rozširovala v rôznych verziách, že Gojdič dokázal pred súdom svoju nevinu, alebo dokonca, že je mŕtvy a pod. Ba rozširovala aj hotové legendy o Gojdičovi: že vraj má svätožiaru, že mu žiaria rany a od tejto žiary vraj už zomrelo niekoľko členov SNB a pod. Chyba sa napráva tým, že Gojdičovu výpoveď vysiela rozhlas dodatočne, a to najmä košická a prešovská vysielačka.|<ref name="Letz"/>{{rp|322}}}} Na tento proces nadväzovali procesy s ďalšími dvomi svätiacimi biskupmi – rímskokatolíckym [[Štefan Barnáš|Štefanom Barnášom]] (v rámci osemčlennej skupiny [[28. november|28. novembra]] [[1951]] odsúdený na 15 rokov odňatia slobody) a gréckokatolíckym [[Vasiľ Hopko|Vasiľom Hopkom]] (v októbri [[1951]] odsúdený na 15 rokov odňatia slobody).<ref name="kincok"/>{{rp|73}} Cirkevná otázka bola súčasťou aj inak zdanlivo nesúvisiacich [[Procesy s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy v roku 1958|procesov s príslušníkmi POHG]] súdených v roku [[1958]] za vojnové zločiny.<ref name="Sokolovic">{{Citácia Harvard |Rok=2010 |Priezvisko=Sokolovič |Meno=Peter |URL=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/pamat-naroda/pamat-naroda-03-2010.pdf |Periodikum=Pamäť národa |Ročník=VI. |Číslo=3 |Kapitola=Proces s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy v roku 1958 |Vydavateľ=Ústav pamäti národa |PriezviskoEditora=Klubert |MenoEditora=Tomáš |issn=1336-6297 }}</ref> Aj keď politickými procesmi boli najviac postihnutí príslušníci katolíckej cirkvi, vo väzniciach a pred súdom sa ocitli predstavitelia evanjelickej cirkvi, baptisti či svedkovia Jehovovi. V roku 1955 [[Michal Buzalka|Michalovi Buzalkovi]] a [[Pavol Petro Gojdič|Pavlovi Gojdičovi]] zmenili doživotný trest na trest 25 rokov odňatia slobody. Nasledujúci rok generálny prokurátor prerušil výkon trestu [[Michal Buzalka|Michalovi Buzalkovi]] a [[Ján Vojtaššák|Jánovi Vojtaššákovi]], no boli izolovaní na území Čiech.<ref name="upn"/> [[Michal Buzalka]] bol internovaný v Domove dôchodcov v Děčíne a v Charitnom domove v Tábore, kde [[7. december|7. decembra]] [[1961]] zomrel.<ref name="Buzalka">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 45. výročie úmrtia biskupa Michala Buzalku | url = https://www.mosr.sk/45-vyrocie-umrtia-biskupa-michala-buzalku/ | dátum prístupu = 2026-03-29}}</ref> [[Ján Vojtaššák|Ján Vojtaššáka]] v roku [[1958]] opäť uväznili a bol vo väzení až do amnestie [[5. október|5. októbra]] [[1963]]. [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] zomrel na následky mučenia a zlého zaobchádzania v [[Väznica Leopoldov|leopoldovskej väznici]] [[17. júl|17. júla]] [[1960]], v deň svojich 72. narodenín. Pochovali ho na väzenskom cintoríne a jeho hrob bol označený iba číslom 681.<ref name="Gojdic">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Blahoslavený Pavel Peter Gojdič OSBM biskup-mučeník (1888-1960) | url = https://www.grkatpo.sk/blahoslaveni/pavol-peter-gojdic/ | dátum prístupu = 2026-03-29 | vydavateľ = Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov}}</ref> Všetci traja boli po roku [[1989]] rehabilitovaní. Biskupa [[Pavol Petro Gojdič|Pavla Gojdiča]] vyhlásil pápež [[Ján Pavol II.]] za blahoslaveného.<ref name="upn">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi | url = https://www.upn.gov.sk/data/files/skladacky-2017-13_14.pdf | dátum prístupu = 2026-03-30}}</ref> == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Politické procesy na Slovensku]] * [[Karol Bedrna]] == Iné projekty == {{projekt|s=Kategória:Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi}} {{Komunistická strana Československa}} [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny práva]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Biskupi]] [[Kategória:Rímskokatolícka cirkev na Slovensku]] [[Kategória:Súdne procesy]] [[Kategória:1951 v Česko-Slovensku]] [[Kategória:1951 na Slovensku]] 06ywchnimxq6bgit46ki86mzt7cue0y 0 747380 8212972 8191295 2026-05-13T04:28:56Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8212972 wikitext text/x-wiki [[File:Penning Trap.svg|thumb|Penningova pasca – rez so znázorneným záchytným magnetickým poľom ''B'' a elektrickým poľom ''E''.]] [[File:Penning Trap1.svg|thumb|Schéma rezu valcovej Penningovej pasce s rovnomerným axiálnym magnetickým poľom B a valcovými elektródami vytvárajúcimi pole E.]] '''Penningova pasca''' je zariadenie na ukladanie [[Nabitá častica|nabitých častíc]], najmä [[Antihmota|antihmoty]], pomocou homogénneho [[Magnetické pole|magnetického poľa]] a [[Elektrické pole|elektrického poľa]], bez dotyku častice so stenou pasce. Magnetické pole obmedzuje pohyb častíc v radiálnom smere a elektrické pole v axiálnom smere. Ukladanie častíc do pasce prebieha spravidla vo [[Vákuum|vákuu]] a za nízkych teplôt. Na rozdiel od [[Magnetická pasca|magnetickej pasce]], Penningova pasca nedokáže ukladať elektricky neutrálne častice bez náboja. V prípade častíc bez náboja, avšak s [[magnetický dipólový moment|magnetickým dipólovým momentom]], je možné použiť modifikovanú Penning-Malmberg pascu.<ref name="Aldebaran">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Miroslav Havránek: Hrátky s antivodíkem na experimentu ALPHA přinesly nové výsledky | url = https://www.aldebaran.cz/bulletin/2017_02_ant.php | vydavateľ = www.aldebaran.cz | dátum prístupu = 2026-04-01}}</ref> == Transport antihmoty == Dňa [[24. marec|24. marca]] [[2026]], pri experimente BASE (skratka z {{eng|''Baryon Antibaryon Symmetry Experiment''}}), bola v [[Európska organizácia pre jadrový výskum|CERN-e]] po prvýkrát na svete prevezená [[Antihmota|antihmota]] na nákladnom automobile. Bolo prepravených 92 [[antiprotón]]ov pomocou Penningovej pasce. Prevoz dopadol úspešne, riziko pre okolie bolo mimoriadne nízke. Prípadná [[anihilácia]] by bola okom nepostrehnuteľná.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tomáš Jakoubek: Antihmota na cestách: průlom, který otevírá cestu k přesnějším testům základních fyzikálních zákonů | url = https://vedavyzkum.cz/veda/veda/antihmota-na-cestach-prulom-ktery-otevira-cestu-k-presnejsim-testum-zakladnich-fyzikalnich-zakonu | vydavateľ = vedavyzkum.cz Zdroj: Fyzikální ústav Akademie věd ČR | dátum prístupu = 2026-04-01}}</ref><ref name="CERN">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = BASE experiment at CERN succeeds in transporting antimatter | url = https://home.cern/news/press-release/experiments/base-experiment-cern-succeeds-transporting-antimatter | vydavateľ = CERN | dátum vydania = 2026-03-26 | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = en }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> === BASE-STEP === Zariadenie BASE-STEP, použité na prepravu antiprotónov, bolo vyvinuté tímom BASE, na princípe Penningovej pasce. Zariadenie malo plánovanú dĺžku 1,9 metra, šírku 0,8 metra, výšku 1,6 metra a hmotnosť do 1 000 kg. Vďaka tomu je toto zariadenie ľahko transportovateľné aj v priestoroch laboratórií. Zariadenie má počas transportu zabezpečené vákuum a chladenie kvapalným [[hélium|héliom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ana Lopes:A transportable antiproton trap to unlock the secrets of antimatter | url = https://home.cern/news/news/physics/transportable-antiproton-trap-unlock-secrets-antimatter | vydavateľ = CERN | dátum vydania = 2020-11-03 | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = en}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Fyzika častíc]] [[Kategória:Atómová fyzika]] [[Kategória:Hmotnostná spektrometria]] lqx0gawydagbwkpsbvkzqnpk4ng29wy 0 747465 8212860 8212586 2026-05-12T19:25:53Z Jetam2 30982 formulácia, kat 8212860 wikitext text/x-wiki {{Aktualita}} {{Na revíziu|Článok obsahuje anglické prepisy niektorých zahraničných mien}} {{Infobox Eurovision | name = Eurovision Song Contest 2026 | map = ESC 2026 Map.svg | venue = [[Wiener Stadthalle]], [[Viedeň]], [[Rakúsko]] | null = | winner = | return = {{Minivlajka|Bulharsko}} {{ESC|Bulharsko}}, {{Minivlajka|Moldavsko}} {{ESC|Moldavsko}}, {{Minivlajka|Rumunsko}} {{ESC|Rumunsko}} | pre = [[Eurovision Song Contest 2025|◄ 2025]] {{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Bazilej]] | nex = | entries = 35 | theme = | host = [[Österreichischer Rundfunk|ORF]] | presenters = [[Victoria Swarovski]], [[Michael Ostrawski]] | con = Eurovision Song Contest | semi2 = 14. máj 2026 | semi1 = 12. máj 2026 | final = 16. máj 2026 | withdraw = {{Minivlajka|Holandsko}} {{ESC|Holandsko}}, {{Minivlajka|Island}} {{ESC|Island}}, {{Minivlajka|Írsko}} {{ESC|Írsko}}, {{Minivlajka|Slovinsko}} {{ESC|Slovinsko}}, {{Minivlajka|Španielsko}} {{ESC|Španielsko}}, }} [[Súbor:ESC 2026 Map.svg|náhľad|300x300bod|Mapa zúčastnených krajín. Legenda: * modrá: krajina automaticky postupuje do finále. * zelená: krajina sa zúčastní semifinále. * tmavošedá: krajina sa zúčastnila v minulosti, ale nie v tomto ročínku.]] '''Eurovision Song Contest 2026''' je 70. ročník súťaže [[Eurovision Song Contest]]. Bude mať dve semifinále, ktoré sa budú konať 12. a 14. mája 2026, a finále, ktoré sa bude konať 16. mája 2026, vo [[Wiener Stadthalle]] vo [[Viedeň|Viedni]] v [[Rakúsko|Rakúsku]]. Súťaž budú moderovať [[Victoria Swarovski]] a [[Michael Ostrowski]]. Eurovision Song Contest 2026 je organizovaný [[Európska vysielacia únia|Európskou vysielacou úniou]] (EBU) a hosťujúcou vysielacou spoločnosťou [[Österreichischer Rundfunk]] (ORF), ktorá zorganizuje súťaž po víťazstve z predchádzajúceho roka, [[Eurovision Song Contest 2025]], s piesňou ''[[Wasted Love]]'' od [[JJ (spevák)|JJ]]. Súťaže sa zúčastnia vysielacie spoločnosti z 35 krajín, o dve menej než v roku 2025. Je to najmenší počet súťažiacich od roku [[Eurovision Song Contest 2003|2003]], teda od doby bez semifinále. [[Holandsko na Eurovision Song Contest|Holandsko]], [[Island na Eurovision Song Contest|Island]], [[Írsko na Eurovision Song Contest|Írsko]], [[Slovinsko na Eurovision Song Contest|Slovinsko]] a [[Španielsko na Eurovision Song Contest|Španielsko]] sa rozhodli nezúčastniť v rámci protestu proti účasti [[Izrael na Eurovision Song Contest|Izraela]], ktorý sa účastní napriek [[Vojna v pásme Gazy|vojne v pásme Gazy]]. Ide o najväčší bojkot od roku [[Eurovision Song Contest 1970|1970]]. [[Bulharsko na Eurovision Song Contest|Bulharsko]], [[Moldavsko na Eurovision Song Contest|Moldavsko]] a [[Rumunsko na Eurovision Song Contest|Rumunsko]] sa znovu zúčastnia súťaže po tom, čo sa v posledných ročníkoch nezúčastnili. == Účastníci == {{Hlavný článok|Zoznam krajín účastniacich sa Eurovision Song Contest}} Aby sa krajina mohla zúčsatniť Eurovision Song Contest, musí mať národnú [[Vysielacia spoločnosť|vysielaciu spoločnosť]], ktorá je aktívnym členom [[Európska vysielacia únia|Európskej vysielacej únie]] (EBU), schopná prijímať súťaž prostredníctvom [[Eurovízia|Eurovízie]] a vysielať ju naživo celej krajine. EBU pozýva k účasti všetkých svojich aktívnych členov.<ref>{{Cite web |last=Jiandani |first=Sanjay |date=29 August 2025 |title=Eurovision 2026: How many countries will compete in Austria? |url=https://esctoday.com/201316/eurovision-2026-how-many-countries-will-compete-in-austria/ |access-date=1 September 2025|website=ESCToday |language=en-US}}</ref> 15. decembra 2025 EBU oznámila, že v roku 2026 sa súťaže zúčastní 35 krajín. [[Bulharsko na Eurovision Song Contest|Bulharsko]] sa znovu účastní po trojročnej pauze, [[Rumunsko na Eurovision Song Contest|Rumunsko]] po dvojročnej pauze a [[Moldavsko na Eurovision Song Contest|Moldavsko]] po jednoročnej pauze.<ref name="esc2026 partecipants">{{cite web |date=2025-12-15 |title=35 broadcasters to compete at 70th Eurovision Song Contest in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/35-broadcasters-70th-eurovision-song-contest-vienna/ |access-date=2025-12-15 |website=Eurovision.com |publisher=[[European Broadcasting Union|EBU]]}}</ref> Oproti tomu [[Holdansko na Eurovision Song Contest|Holdansko]], [[Island na Eurovision Song Contest|Island]], [[Írsko na Eurovision Song Contest|Írsko]], [[Slovinsko na Eurovision Song Contest|Slovinsko]] a [[Španielsko na Eurovision Song Contest|Španielsko]], ktoré sa zúčastnili v roku 2025, sa rozhodli tohto ročníka nezúčastniť na protest účasti Izraelu, ktorý sa účastní napriek [[Vojna v pásme Gazy|vojne v pásme Gazy]], a taktiež na protest pokusov izraelskej vlády ovplyvniť výsledky v posledných dvoch ročníkoch súťaže. Toto je najväčší bojkot od roku [[Eurovision Song Contest 1970|1970]].<ref name="BBCNews">{{Cite web|last=Savage|first=Mark|last2=Youngs|first2=Ian|date=5 December 2025|title=Eurovision: Which countries are boycotting the song contest and can it survive?|url=https://www.bbc.com/news/articles/c9vjrg1nky0o|access-date=7 December 2025|website=BBC News}}</ref> {| class="wikitable plainrowheaders sticky-header" |+ Účastníci Eurovision Song Contest 2026 ! scope="col" | Krajina ! scope="col" | Vysielacia spoločnosť ! scope="col" | Umelec ! scope="col" | Pieseň ! scope="col" | Jazyk(y) ! scope="col" | Autori piesne ! scope="col" | Zdroj |- ! scope="row" | {{ESC|Albánsko|vlajka=áno}} | RTSH | Alis | „{{lang|sq|Nân|i=unset}}“ | [[albánčina]] | * Alis Kallaçi *Desara Gjini | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2025-12-21 |title=Alis will represent Albania at Vienna 2026 |url=https://www.eurovision.com/stories/alis-albania-vienna-2026/ |website=Eurovision.com |publisher=[[European Broadcasting Union|EBU]]}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Arménsko|vlajka=áno}} | AMPTV | Simón | „{{lang|es|Paloma rumba|i=no}}“ | [[angličtina]] | * David Tserunyan * Eva Voskanyan * Lilit Navasardyan * Rosa Linn | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-11 |title=Armenia reveals its artist and song for Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/armenia-reveals-simon-and-paloma-rumba-for-vienna/ |access-date=2026-03-11 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Austrália|vlajka=áno}} | SBS | Delta Goodrem | „Eclipse“ | [[angličtina]] | * Delta Goodrem * Ferras Alqaisi * Jonas Myrin * Michael Fatkin | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-01 |title=Delta Goodrem will represent Australia in May |url=https://www.eurovision.com/stories/delta-goodrem-representing-australia-eurovision-2026/ |access-date=2026-03-01 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Azerbajdžan|vlajka=áno}} | İTV | Jiva | „Just Go“ | [[angličtina]], [[azerbajdžančina]] | * Fuad Javadov | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-06 |title=JIVA will sing for Azerbaijan in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/jiva-will-sing-for-azerbaijan-vienna-2026/ |access-date=2026-03-06 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Belgicko|vlajka=áno}} | RTBF | Essyla | „Dancing on the Ice“ | [[angličtina]] | * Alice Van Eesbeeck * Barbara Petitjean * Emil Stengele * Nicolas d'Avell | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-19 |title=ESSYLA will represent Belgium in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/essyla-represent-belgium-eurovision-2026/ |access-date=2026-03-06 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Bulharsko|vlajka=áno}} | BNT | Dara | „Bangaranga“ | [[angličtina]] | * Anne Judith Wik * Monoir * Darina Yotova * Dimitris Kontopoulos | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-28 |title=DARA ще представи България на „Евровизия 2026“ с песента „Bangaranga“ |trans-title=DARA will represent Bulgaria at Eurovision 2026 with the song "Banagaranga" |url=https://bnt.bg/news/dara-shte-predstavi-balgariya-na-evroviziya-2026-s-pesenta-bangaranga-346759news.html |access-date=2026-02-28 |publisher=BNT |language=bg}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Cyprus|vlajka=áno}} | CyBC | Antigoni | „Jalla“ | [[angličtina]], [[novogréčtina|gréčtina]] | * Antigoni Buxton * Charalambous Kallona * Connor Mullally-Knight * Demetris Nikolaou * Klejdi Lupa * Paris Kalpos * Trey Qua | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-10 |title=Cyprus 2026: Antigoni releases 'JALLA' |url=https://www.eurovision.com/stories/antigoni-releases-jalla-cyprus-2026/ |access-date=2026-03-19 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref><ref>{{Cite web |date=2026-02-02 |title=Πρώτη παρουσίαση στις 8 Φεβρουαρίου της κυπριακής συμμετοχής στη Eurovision 2026 από το ΡΙΚ |trans-title=First presentation on 8 February of the Cypriot participation in Eurovision 2026 by RIK |url=https://news.rik.cy/article/2026/2/2/prote-parousiase-stis-8-phebrouariou-tes-kupriakes-summetokhes-ste-eurovision-2026-apo-to-rik/ |access-date=2026-02-02 |publisher=CyBC |language=el-CY}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Česko|vlajka=áno}} | [[Česká televize|ČT]] | Daniel Zizka | „Crossroads“ | [[angličtina]] | * Daniel Žižka * Viliam Béreš | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-08 |title=Daniel Zizka is Czechia's artist for 2026 |url=https://www.eurovision.com/stories/daniel-zizka-czechia-artist-for-2026/ |access-date=2026-03-08 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- !{{ESC|Čierna Hora|vlajka=áno}} |RTCG |Tamara Živković |„{{lang|cnr-Latn|Nova zora|i=no}}“ {{Small|({{lang|cnr|Нова зора|i=no}})}} |[[čiernohorčina]] | * Boris Subotić |<ref>{{Cite web |date=2026-01-06 |title=Tamara Živković will sing for Montenegro in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/tamara-zivkovic-montenegro-vienna-2026/ |access-date=2026-01-18 |website=Eurovision.com |publisher=[[European Broadcasting Union|EBU]] |language=en}}</ref><ref>{{Cite web |date=2026-02-22 |title=Tamara Živković: „Nova zora“ ostaje na našem, uskoro finalna verzija i spot |trans-title=Tamara Živković: "Nova zora" remains in our [language], soon the final version of the song and a music video |url=https://rtcg.me/magazin/eurosong/eurosong2025/815327/tamara-zivkovic-nova-zora-ostaje-na-nasem-uskoro-finalna-verzija-i-spot.html |access-date=2026-02-23 |publisher=[[Radio and Television of Montenegro]] (RTCG) |language=cnr}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Dánsko|vlajka=áno}} | DR | Søren Torpegaard Lund | „{{lang|da|Før vi går hjem|italic=no}}“ | [[dánčina]] | * Clara Sofie Fabricius * Søren Torpegaard Lund * Thomas Meilstrup * Valdemar Littauer Bendixen | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-15 |title=Søren Torpegaard Lund will represent Denmark in May |url=https://www.eurovision.com/stories/soren-torpegaard-lund-representing-denmark-eurovision-2026/ |access-date=2026-02-15 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Estónsko|vlajka=áno}} | ERR | Vanilla Ninja | „Too Epic to Be True“ | [[angličtina]] | * Sven Lõhmus | style="text-align:center;" | <ref name=":6">{{Cite web |date=2026-02-15 |title=It's Vanilla Ninja for Vienna in Estonia |url=https://www.eurovision.com/stories/vanilla-ninja-for-estonia-vienna-2026/ |access-date=2026-02-15 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Fínsko|vlajka=áno}} | {{lang|fi|Yle|i=unset}} | Linda Lampenius, Pete Parkkonen | „{{lang|fi|Liekinheitin|i=no}}“ | [[fínčina]] | * Antti Riihimäki * Lauri Halavaara * Linda Lampenius * Pete Parkkonen * Vilma Alina | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-28 |title='Liekinheitin' is Finland's song for Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/finland-umk-2026-winner-linda-pete-liekinheitin/ |access-date=2026-02-28 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Francúzsko|vlajka=áno}} | {{lang|fr|France Télévisions|i=unset}} | Monroe | „{{lang|fr|Regarde !|i=no}}“ | [[francúzština]] | * Christopher Cohen * Fred Savio * Fredie Marche * Maxime Morise | style="text-align:center;" |<ref>{{Cite web |date=2026-03-06 |title='Regarde !': It's Monroe for France |url=https://www.eurovision.com/stories/regarde-monroe-for-france-eurovision-2026/ |access-date=2026-03-06 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Grécko|vlajka=áno}} | ERT | Akylas | „{{lang|el-Latn|Ferto|italic=no}}“ {{small|({{lang|el|Φέρτο}})}} | [[novogréčtina|gréčtina]]<ref group="Pozn.">Pieseň obsahuje časti textu v angličtine, francúzštine a španielčine.</ref> | * Akylas Mytilinaios * Orfeas Nonis * Theofilos Pouzbouris * Thomas Papathanasis | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-15 |title=Akylas will 'Sing for Greece' in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/akylas-sing-for-greece-vienna-2026/ |access-date=2026-02-15 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- !{{ESC|Gruzínsko|vlajka=áno}} |GPB |{{lang|ka-Latn|Bzikebi|i=no}} |„On Replay“ |[[angličtina]] | * Giga Kukhianidze * Liza Japaridze |<ref>{{Cite web |date=2026-03-11 |title=Bzikebi premiere 'On Replay' for Georgia |url=https://www.eurovision.com/stories/bzikebi-premiere-on-replay-for-georgia/ |access-date=2026-03-15 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- !{{ESC|Chorvátsko|vlajka=áno}} |HRT |Lelek |„{{lang|hr|Andromeda|i=unset}}“ |[[chorvátčina]] | * Filip Lacković * Lazar Pajić * Tomislav Roso * Zorica Pajić |<ref>{{Cite web |date=2026-02-15 |title=It's LELEK to Vienna for Croatia |url=https://www.eurovision.com/stories/croatia-dora-winner-lelek-vienna-2026/ |access-date=2026-02-15 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Izrael|vlajka=áno}} | IPBC | Noam Bettan | „Michelle“ | [[francúzština]], [[hebrejčina]], [[angličtina]] | * Nadav Aharoni * Noam Bettan * Tzlil Klifi * Yuval Raphael | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-05 |title=Noam Bettan releases his song for Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/noam-bettan-releases-song-for-vienna-michelle/ |access-date=2026-03-06 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- !{{ESC|Litva|vlajka=áno}} |LRT |Lion Ceccah |„{{lang|es|Sólo quiero más|i=unset}}“ |[[litovčina]], [[angličtina]] | * Aurimas Galvelis * Tomas Alenčikas |<ref>{{Cite web |date=2026-02-27 |title=Lion Ceccah will sing for Lithuania in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/lithuania-selects--eurovision-2026-lion-ceccah/ |access-date=2026-02-27 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Lotyšsko|vlajka=áno}} | LSM | Atvara | „{{lang|lv|Ēnā|i=unset}}“ | [[lotyština]] | * Jānis Jačmenkins * Liene Stūrmane | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-15 |title='Supernova' winner Atvara is heading to Vienna for Latvia |url=https://www.eurovision.com/stories/supernova-winner-atvara-latvia-vienna-2026/ |access-date=2026-02-15 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Luxembursko|vlajka=áno}} | RTL | Eva Marija | „Mother Nature“ | [[angličtina]] | * Eva Marija Kavaš Puc * Julie Aagaard * Maria Broberg * Thomas Stengaard | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=24 January 2026 |title=Eva Marija will sing for Luxembourg in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/eva-marija-luxembourg-vienna-2026/ |website=eurovision.com |publisher=[[European Broadcasting Union|EBU]]|language=en}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Malta|vlajka=áno}} | PBS | Aidan | „{{lang|it|Bella|i=no}}“ | [[angličtina]], [[maltčina]] | * Aidan Cassar * Joep van den Boom * Sarah Bonnici | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-01-18 |title=It's AIDAN for Malta at Vienna 2026 |url=https://www.eurovision.com/stories/aidan-for-malta-vienna-2026/ |website=Eurovision.com |publisher=[[European Broadcasting Union|EBU]] |language=en}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Moldavsko|vlajka=áno}} | TRM | Satoshi | „{{lang|ro|Viva, Moldova!|i=no}}“ | [[rumunčina]] | * Vlad Sabajuc | style="text-align:center;" |<ref name=":11">{{Cite web |date=2026-01-17 |title=Satoshi will represent Moldova on its Eurovision return |url=https://www.eurovision.com/stories/satoshi-will-represent-moldova-eurovision-2026/ |website=Eurovision.com |publisher=EBU |access-date=2026-01-17}}</ref> |- !{{ESC|Nemecko|vlajka=áno}} |SWR{{#tag:ref|V zastúpení nemeckého verejného vysielateľa ARD<ref name=swrubernimmt>{{cite web |date=27 January 2025 |title=SWR übernimmt 2026 Federführung für Eurovision Song Contest |trans-title=SWR to take over the lead for the Eurovision Song Contest in 2026 |url=https://www.eurovision.de/news/SWR-uebernimmt-Federfuehrung-fuer-Eurovision-Song-Contest,wechsel112.html |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20250517183906/https://www.eurovision.de/news/SWR-uebernimmt-Federfuehrung-fuer-Eurovision-Song-Contest,wechsel112.html |archive-date=17 May 2025 |access-date=27 January 2025 |language=de}}</ref><ref>{{cite web |title=Alle deutschen ESC-Acts und ihre Titel |trans-title=All German ESC acts and their songs |url=https://www.eurovision.de/teilnehmer/Alle-deutschen-ESC-Acts-und-ihre-Titel,vorentscheid386.html |publisher=ARD |access-date=12 June 2025 |language=de}}</ref>|group=Pozn.}} |Sarah Engels |„Fire“ |[[angličtina]] | * Dario Schürmann * Luisa Heinemann * Raphael Lott * Sarah Engels * Valentin Boes |<ref>{{Cite web |date=2026-02-28 |title=Sarah Engels will light Vienna up with 'Fire' |url=https://www.eurovision.com/stories/germany-sarah-engels-fire-vienna-2026/ |access-date=2026-02-28 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Nórsko|vlajka=áno}} | NRK | Jonas Lovv | „Ya Ya Ya“ | [[angličtina]] | * Jonas Lovv Hellesøy * Sondre Skaftun | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-28 |title=JONAS LOVV wins 'Melodi Grand Prix' in Norway |url=https://www.eurovision.com/stories/jonas-lovv-ya-ya-ya-norway-2026/ |access-date=2026-02-28 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Poľsko|vlajka=áno}} | TVP | Alicja | „Pray“ | [[angličtina]] | * Alicja Szemplińska * Sinclair Alan Malcolm * Weronika Gabryelczyk | style="text-align:center;" |<ref>{{Cite web |date=2026-03-08 |title=It's 'Pray' for Poland: ALICJA to Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/its-pray-for-poland-alicja-to-vienna/ |access-date=2026-03-08 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Portugalsko|vlajka=áno}} | RTP | {{lang|pt|Bandidos do Cante|i=no}} | „{{lang|pt|Rosa|i=no}}“ | [[portugalčina]] | * Duarte Farias * Francisco Pereira * Francisco Pestana * Francisco Raposo * Gonçalo Narciso * Gui Alface * José Carlos Coelho Almeida Tavares * Luis Aleixo * Miguel Costa | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-08 |title=Bandidos do Cante will represent Portugal in May |url=https://www.eurovision.com/stories/bandidos-do-cante-represent-portugal-eurovision-2026/ |access-date=2026-03-08 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- !{{ESC|Rakúsko|vlajka=áno}} |[[Österreichischer Rundfunk|ORF]] |Cosmó |„{{lang|de|Tanzschein|i=no}}“ |[[nemčina]] | * Benjamin Gedeon * Elias Stejskal * Ella Stern |<ref>{{Cite web |date=2026-02-24 |title=COSMÓ will represent Austria in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-austria-cosmo-tanzschein/ |access-date=2026-03-01 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Rumunsko|vlajka=áno}} | TVR | Alexandra Căpitănescu | „Choke Me“ | [[angličtina]] | * Alexandra Căpitănescu * Călin-Alexandru Grăjdan * Elvis Silitră * Ștefan Condrea | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-04 |title=Alexandra Căpitănescu will represent Romania on its Eurovision return |url=https://www.eurovision.com/stories/alexandra-c%C4%83pit%C4%83nescu-will-represent-romania-on-its-eurovision-return/ |access-date=2026-03-04 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|San Maríno|vlajka=áno}} | SMRTV | Senhit{{#tag:ref|Obsahuje vokály od [[Boy George|Boya Georgea]]<ref>{{Cite web |date=2026-03-07 |title=Senhit 'duetta' con Boy George e vola a Vienna |trans-title=Senhit "duets" with Boy George and flies to Vienna |url=https://www.bolognatoday.it/social/senhit-boy-george-eurovision.html |access-date=2026-03-07 |website=BolognaToday |language=it}}</ref><ref>{{Cite web |last= |first= |date=2026-03-07 |title=San Marino Song Contest 2026: vincono Senhit e Boy George |trans-title=San Marino Song Contest 2026: Senhit and Boy George win |url=https://www.sanmarinortv.sm/news/cultura-c6/san-marino-song-contest-2026-vincono-senhit-e-boy-george-a287460 |access-date=2026-03-07 |publisher=SMRTV |language=it}}</ref>|name=BoyGeorge|group=Pozn.}} | „Superstar“ | [[angličtina]] | * Anderz Wrethov * George Alan O'Dowd * Julie Aagaard * John-Emil Johansson * Thomas Stengaard * Senhit Zadik Zadik | style="text-align:center;" | <ref name=":7">{{Cite web |date=2026-03-07 |title=San Marino sends 'Superstar' SENHIT to Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/san-marino-sends-superstar-senhit-to-vienna/ |access-date=2026-03-07 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- !{{ESC|Spojené kráľovstvo|vlajka=áno}} |[[British Broadcasting Corporation|BBC]] |Look Mum No Computer |„{{lang|de|Eins, Zwei, Drei|i=no}}“ |[[angličtina]] | * Julie Aagaard * Lasse Midtsian Nymann * Sam Battle * Thomas Stengaard |<ref>{{Cite web |date=2026-03-06 |title='Eins, Zwei, Drei'... the United Kingdom's entry is out |url=https://www.eurovision.com/stories/eins-zwei-drei-united-kingdom-entry-released/ |access-date=2026-03-06 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Srbsko|vlajka=áno}} | RTS | Lavina | „{{lang|sr-Latn|Kraj mene|i=no}}“ {{Small|({{lang|sr|Крај мене|i=no}})}} | [[srbčina]] | * Andrija Cvetanović * Bojan Ilić * Ivan Jegdić * Luka Aranđelović * Nikola Petrović * Pavle Aranđelović * Pavle Samardžić | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-01 |title=LAVINA will represent Serbia in May |url=https://www.eurovision.com/stories/serbia-pze-winner-lavina-vienna-2026/ |access-date=2026-03-01 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- !{{ESC|Švajčiarsko|vlajka=áno}} |SRG SSR |Veronica Fusaro |„Alice“ |[[angličtina]] | * Charlie McClean * Veronica Fusaro |<ref>{{Cite web |date=2026-01-20 |title=Veronica Fusaro will sing for Switzerland |url=https://www.eurovision.com/stories/veronica-fusaro-for-switzerland-vienna-2026/ |website=Eurovision.com |publisher=[[European Broadcasting Union|EBU]] |language=en}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Švédsko|vlajka=áno}} | SVT | Felicia | „My System“ | [[angličtina]] | * Audun Agnar * Emily Harbakk * Felicia Eriksson * Julie Bergan * Theresa Rex | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-07 |title=FELICIA will fly the Swedish flag in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/felicia-will-fly-the-swedish-flag-at-vienna-2026/ |access-date=2026-03-07 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- !{{ESC|Taliansko|vlajka=áno}} |RAI |Sal Da Vinci |„{{lang|it|Per sempre sì|i=no}}“ |[[taliančina]] | * Alessandro La Cava * Eugenio Maimone * Francesco Sorrentino * Federica Abbate * Federico Mercuri * Giordano Cremona * Salvatore Michael Sorrentino |<ref>{{Cite web |date=2026-03-01 |title=From 'Sanremo' to Vienna, it's Sal Da Vinci for Italy |url=https://www.eurovision.com/stories/sal-da-vinci-representing-italy-eurovision-2026/ |access-date=2026-03-02 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Ukrajina|vlajka=áno}} | {{lang|uk-latn|Suspilne|i=unset}} | Leléka | „{{lang|uk-Latn|Ridnym|i=no}}“ {{small|({{lang|uk|Рідним}})}} | [[angličtina]], [[ukrajinčina]] | * Adama Cefalu * Jakob Hegner * Viktoriia Leleka * Yaroslav Dzhus | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-07 |title=Vidbir winner LELÉKA to Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/vidbir-winner-leleka-vienna-2026/ |access-date=2026-02-08 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref><ref>{{Cite web |last=Lutsenko |first=Yevheniia |date=2026-02-07 |title=Україну на "Євробаченні 2026" представить Leléka |trans-title=Leléka will represent Ukraine at Eurovision 2026 |url=https://suspilne.media/culture/1234438-ukrainu-na-evrobacenni-2026-predstavit-leleka/ |access-date=2026-02-07 |publisher=[[Suspilne Kultura]] |language=uk}}</ref> |} == Priebeh súťaže == === Prvé semifinále === Prvé semifinále sa koná 12. mája 2026 o 21:00 [[Stredoeurópsky letný čas|CEST]] a zúčastní sa ho 15 krajín. V tomto semifinále môžu online hlasovať účastniace sa krajiny, Nemecko, Taliansko, a všetky ostatné krajiny, ktoré sa súťaže nezúčastňujú, ktoré sú zahrnuté do spoločného hodnotenia ako „[[Zvyšok sveta na Eurovision Song Contest|zvyšok sveta]]“.<ref name=":1">{{Cite web|date=2026-01-12|title=Vienna 2026: Semi-Final Draw results|url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-semi-final-draw-results/|access-date=2026-01-13|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}</ref> Poradie bolo určené producentmi a verejne ohlásené 2. apríla. Okrem súťažiacich krajín predvedú svoje skladby i Nemecko a Taliansko, ktoré budú vystupovať po Gruzínsku a Izraeli.<ref name=":14">{{Cite web|date=2026-04-02|title=Vienna 2026: Semi-Final Running Orders revealed|url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-semi-final-running-orders-revealed/|access-date=2026-04-02|website=Eurovision.com|publisher=EBU}}</ref> Semifinále začne predstavením [[Vicky Leandros]], ktorá zaspieva svoju skladbu [[L'amour est bleu]], s ktorou reprezentovala [[Luxembursko na Eurovision Song Contest 1967|Luxembursko v roku 1967]], pričom s ňou bude spievať 70-členný [[spevácky zbor]]. Počas večera taktiež zaznie skladba „Kangaroo“, ktorú zaspievajú moderátori [[Victoria Swarowski]] a [[Michael Ostrowski]], ktorá je o tom, ako rozlíšiť Austráliu od Rakúska (ktorého anglické meno je ''Austria''), pričom sa počas vystúpenia objaví [[Go-Jo]], ktorý reprezentoval [[Austráliu na Eurovision Song Contest 2025|Austráliu v roku 2025]], a akrobatická skupina [[Zurcaroh]].<ref name=":12">{{Cite web|date=2026-03-19|title=Interval and opening acts announced for Vienna|url=https://www.eurovision.com/stories/interval-and-opening-acts-announced-vienna-eurovision-2026/|access-date=2026-03-19|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}</ref><ref name=":13">{{Cite web|title=Vorhang auf: ORF präsentiert bei Medienupdate zum Eurovision Song Contest u. a. Opening Acts und Interval Acts sowie Maskottchen Auri|trans-title=Curtain up: ORF presents, among other things, opening acts and interval acts as well as mascot Auri in its media update on the Eurovision Song Contest|url=https://www.ots.at/presseaussendung/OTS_20260319_OTS0071/vorhang-auf-orf-praesentiert-bei-medienupdate-zum-eurovision-song-contest-u-a-opening-acts-und-interval-acts-sowie-maskottchen-auri|access-date=2026-03-20|website=OTS.at|language=de-AT}}</ref><ref name=":17">{{Cite web|date=2026-05-04|title=Eurovision icons return to the stage for Vienna 2026|url=https://www.eurovision.com/stories/eurovision-icons-return-to-the-stage-for-vienna-2026/|access-date=2026-05-04|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}</ref><ref name=":18">{{Cite web|date=2026-05-04|title=Weltstars, ESC-Legenden und internationale Tanzsensation komplettieren Opening und Interval Acts|trans-title=World stars, Eurovision legends and international dance sensations complete the opening and interval acts|url=https://der.orf.at/unternehmen/aktuell/esc_opening100.html|access-date=2026-05-04|website=der.orf.at|publisher=ORF|language=de-AT}}</ref> {| class="sortable wikitable plainrowheaders" |+Prvé semifinále Eurovision Song Contest 2026<ref name=":143">{{Cite web|date=2026-04-02|title=Vienna 2026: Semi-Final Running Orders revealed|url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-semi-final-running-orders-revealed/|access-date=2026-04-02|website=Eurovision.com|publisher=EBU}}</ref> ! scope="col" |Poradie ! scope="col" |Krajina ! scope="col" |Umelec/umelkyňa ! scope="col" |Skladba |- ! scope="row" |1 |{{ESC|Moldavsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Satoshi |„Viva, Moldova!“ |- ! scope="row" |2 |{{ESC|Švédsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Felicia |„My System“ |- ! scope="row" |3 |{{ESC|Chorvátsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Lelek |„Andromeda“ |- ! scope="row" |4 |{{ESC|Grécko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Akylas |„Ferto“ |- ! scope="row" |5 |{{ESC|Portugalsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Bandidos do Cante |„Rosa“ |- ! scope="row" |6 |{{ESC|Gruzínsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Bzikebi |„On Replay“ |- ! scope="row" |7 |{{ESC|Fínsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Linda Lampenius a Pete Parkkonen |„Liekinheitin“ |- ! scope="row" |8 |{{ESC|Čierna Hora|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Tamara Živković |„Nova zora“ |- ! scope="row" |9 |{{ESC|Estónsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Vanilla Ninja |„Too Epic to Be True“ |- ! scope="row" |10 |{{ESC|Izrael|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Noam Bettan |„Michelle“ |- ! scope="row" |11 |{{ESC|Belgicko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Essyla |„Dancing on the Ice“ |- ! scope="row" |12 |{{ESC|Litva|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Lion Ceccah |„Sólo quiero más“ |- ! scope="row" |13 |{{ESC|San Maríno|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Senhit<ref name="BoyGeorge" group="Pozn."/> |„Superstar“ |- ! scope="row" |14 |{{ESC|Poľsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Alicja |„Pray“ |- ! scope="row" |15 |{{ESC|Srbsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Lavina |„Kraj mene“ |} === Druhé semifinále === Druhé semifinále sa uskutoční 14. mája 2026 o 21:00 CEST a taktiež sa ho zúčastní 15 krajín.<ref name="esc2026 partecipants2">{{cite web|date=2025-12-15|title=35 broadcasters to compete at 70th Eurovision Song Contest in Vienna|url=https://www.eurovision.com/stories/35-broadcasters-70th-eurovision-song-contest-vienna/|access-date=2025-12-15|website=Eurovision.com|publisher=[[EBU]]}}</ref> V tomto semifinále môžu online hlasovať účastniace sa krajiny, Francúzsko, Rakúsko, Spojené kráľovstvo, a všetky ostatné krajiny, ktoré sa súťaže nezúčastňujú, ktoré sú zahrnuté do spoločného hodnotenia ako „zvyšok sveta“.<ref name=":15">{{Cite web|date=2026-01-12|title=Vienna 2026: Semi-Final Draw results|url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-semi-final-draw-results/|access-date=2026-01-13|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}</ref> Poradie bolo určené producentmi a verejne ohlásené 2. apríla. Okrem súťažiacich krajín predvedú svoje skladby i Francúzsko, Rakúsko a Spojené kráľovstvo, ktoré budú vystupovať po Česku, Cypre a Ukrajine.<ref name=":142">{{Cite web|date=2026-04-02|title=Vienna 2026: Semi-Final Running Orders revealed|url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-semi-final-running-orders-revealed/|access-date=2026-04-02|website=Eurovision.com|publisher=EBU}}</ref> Semifinále začne predstavením moderátorov Victorie Swarovskej a Michaela Ostrowského, ktorí zaspievajú víťaznú skladbu z roku [[Eurovision Song Contest 2025|2025]], [[Wasted Love]], a počas súťaže sa objaví minuloročný víťaz JJ, ktorý zaspieva nový singel.<ref name=":122">{{Cite web|date=2026-03-19|title=Interval and opening acts announced for Vienna|url=https://www.eurovision.com/stories/interval-and-opening-acts-announced-vienna-eurovision-2026/|access-date=2026-03-19|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}</ref><ref name=":132">{{Cite web|title=Vorhang auf: ORF präsentiert bei Medienupdate zum Eurovision Song Contest u. a. Opening Acts und Interval Acts sowie Maskottchen Auri|trans-title=Curtain up: ORF presents, among other things, opening acts and interval acts as well as mascot Auri in its media update on the Eurovision Song Contest|url=https://www.ots.at/presseaussendung/OTS_20260319_OTS0071/vorhang-auf-orf-praesentiert-bei-medienupdate-zum-eurovision-song-contest-u-a-opening-acts-und-interval-acts-sowie-maskottchen-auri|access-date=2026-03-20|website=OTS.at|language=de-AT}}</ref> {| class="sortable wikitable plainrowheaders" |+Druhé semifinále Eurovision Song Contest 2026<ref name=":143" /> ! scope="col" |Poradie ! scope="col" |Krajina ! scope="col" |Umelec/umelkyňa ! scope="col" |Skladba |- ! scope="row" |1 |{{ESC|Bulharsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Dara |„Bangaranga“ |- ! scope="row" |2 |{{ESC|Azerbajdžan|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Jiva |„Just Go“ |- ! scope="row" |3 |{{ESC|Rumunsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Alexandra Căpitănescu |„Choke Me“ |- ! scope="row" |4 |{{ESC|Luxembursko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Eva Marija |„Mother Nature“ |- ! scope="row" |5 |{{ESC|Česko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Daniel Žižka |„Crossroads“ |- ! scope="row" |6 |{{ESC|Arménsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Simón |„Paloma Rumba“ |- ! scope="row" |7 |{{ESC|Švajčiarsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Veronica Fusaro |„Alice“ |- ! scope="row" |8 |{{ESC|Cyprus|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Antigoni |„Jalla“ |- ! scope="row" |9 |{{ESC|Lotyšsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Atvara |„Ēnā“ |- ! scope="row" |10 |{{ESC|Dánsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Søren Torpegaard Lund |„Før vi går hjem“ |- ! scope="row" |11 |{{ESC|Austrália|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Delta Goodrem |„Eclipse“ |- ! scope="row" |12 |{{ESC|Ukrajina|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Leléka |„Ridnym“ |- ! scope="row" |13 |{{ESC|Albánsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Alis |„Nân“ |- ! scope="row" |14 |{{ESC|Malta|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Aidan |„Bella“ |- ! scope="row" |15 |{{ESC|Nórsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Jonas Lovv |„Ya Ya Ya“ |} === Finále === Finále sa bude konať 16. mája 2026 o 21:00 CEST a zúčastní sa ho 25 krajín: hosťujúca krajina Rakúsko, „Veľká štvorka“,<ref group="Pozn.">Francúzsko, Nemecko, Taliansko, a Spojené kráľovstvo</ref> a desať najlepšie hodnotených vystúpení z každého semifinále. Vo finále bude hlasovať všetkých 36 krajín prostredníctvom online hlasovania a odbornej poroty a taktiež všetky nezúčastnené krajiny ako „zvyšok sveta“ pomocou online hlasovania.<ref name="esc2026 partecipants3">{{cite web|date=2025-12-15|title=35 broadcasters to compete at 70th Eurovision Song Contest in Vienna|url=https://www.eurovision.com/stories/35-broadcasters-70th-eurovision-song-contest-vienna/|access-date=2025-12-15|website=Eurovision.com|publisher=[[EBU]]}}</ref> Finále začne pochodom s vlajkami, čím sa predstaví všetkých 25 finalistov, pričom ich bude hudobne sprevádzať JJ so skladbou „The Queen of the Night“ spolu so [[Symfonický orchester viedenského rádia|Symfonickým orchestrom viedenského rádia]], tanečníkmi a akrobatmi. Počas večera sa taktiež objavia [[Max Muztke]] ({{ESC|Nemecko|rok=2004}}), [[Ruslana]] ({{ESC|Ukrajina|rok=2004}}), [[Lordi]] ({{ESC|Fínsko|rok=2006}}), [[Alexander Rybak]] ({{ESC|Nórsko|rok=2009}} a [[Nórsko na Eurovision Song Contest 2018|2018]]), [[Vjerka Serďučka]] ({{ESC|Ukrajina|rok=2007}}), [[Kristian Kostov]] ({{ESC|Bulharsko|rok=2017}}), [[Erika Vikman]] ({{ESC|Fínsko|rok=2025}}) a [[Miriana Conte]] ({{ESC|Malta|rok=2025}}), ktorí zaspievajú nové verzie súťažných skladieb z minulých ročníkov na oslavu 70. výročia súťaže. Taktiež sa objaví [[Parov Stelar]] so skladbami z jeho repertoára a [[Cesár Sampson]] so skladbou „Vienna“.<ref name=":123">{{Cite web|date=2026-03-19|title=Interval and opening acts announced for Vienna|url=https://www.eurovision.com/stories/interval-and-opening-acts-announced-vienna-eurovision-2026/|access-date=2026-03-19|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}</ref><ref name=":133">{{Cite web|title=Vorhang auf: ORF präsentiert bei Medienupdate zum Eurovision Song Contest u. a. Opening Acts und Interval Acts sowie Maskottchen Auri|trans-title=Curtain up: ORF presents, among other things, opening acts and interval acts as well as mascot Auri in its media update on the Eurovision Song Contest|url=https://www.ots.at/presseaussendung/OTS_20260319_OTS0071/vorhang-auf-orf-praesentiert-bei-medienupdate-zum-eurovision-song-contest-u-a-opening-acts-und-interval-acts-sowie-maskottchen-auri|access-date=2026-03-20|website=OTS.at|language=de-AT}}</ref><ref>{{Cite web|title=Moderations-Duo, National Partners, Volunteers, RSO u. v. m.: Neues zum Eurovision Song Contest 2026|url=https://der.orf.at/unternehmen/aktuell/esc_medienupdate100.html|website=der.orf.at|access-date=2026-01-31|language=de-AT|trans-title=Presenting duo, national partners, volunteers, RSO and much more: the latest news on the Eurovision Song Contest 2026|publisher=ORF}}</ref><ref name=":172">{{Cite web|date=2026-05-04|title=Eurovision icons return to the stage for Vienna 2026|url=https://www.eurovision.com/stories/eurovision-icons-return-to-the-stage-for-vienna-2026/|access-date=2026-05-04|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}</ref><ref name=":182">{{Cite web|date=2026-05-04|title=Weltstars, ESC-Legenden und internationale Tanzsensation komplettieren Opening und Interval Acts|trans-title=World stars, Eurovision legends and international dance sensations complete the opening and interval acts|url=https://der.orf.at/unternehmen/aktuell/esc_opening100.html|access-date=2026-05-04|website=der.orf.at|publisher=ORF|language=de-AT}}</ref> {| class="wikitable" |+Finále Eurovision Song Contest 2026<ref>{{Cite web <!-- Austria R/O -->|last=Farren|first=Neil|date=2026-03-17|title=Eurovision 2026: Austria Drawn in Slot 25 in Grand Final|url=https://eurovoix.com/2026/03/17/eurovision-2026-austria-drawn-slot-25-grand-final/|access-date=2026-03-17|website=Eurovoix}}</ref> !Poradie !Krajina !Umelec/umelkyňa !Skladba |- | rowspan="6" style="background: #ddddff;" |''Bude určené'' |{{ESC|Francúzsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Monroe |„Regarde !“ |- |{{ESC|Nemecko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Sarah Engels |„Fire“ |- |{{ESC|Taliansko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Sal Da Vinci |„Per sempre si“ |- |{{ESC|Spojené kráľovstvo|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Look Mum No Computer |„Eins, Zwei, Drei“ |- | colspan="3" style="background: #ddddff;" |''Bude určené podľa výsledku prvého semifinále 12. mája 2026'' |- | colspan="3" style="background: #ddddff;" |''Bude určené podľa výsledku druhého semifinále 14. mája 2026'' |- | style="background: #eaecf0; text-align:center;" | 25 |{{ESC|Rakúsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Cosmó |„Tanzschein“ |} == Poznámky == <references group="Pozn."/> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Eurovision Song Contest 2026|1346751401}} {{Eurovision Song Contest}} [[Kategória:Eurovision Song Contest 2026| ]] [[Kategória:Eurovision Song Contest|2026]] [[Kategória:2026 v Rakúsku]] [[Kategória:Kultúra vo Viedni]] krd6pjcr1xsiq60dta55wtf0upw46tp 8212861 8212860 2026-05-12T19:26:26Z Jetam2 30982 odobratá [[Kategória:Eurovision Song Contest]]; pridaná [[Kategória:Veľká cena Eurovízie]] pomocou použitia HotCat 8212861 wikitext text/x-wiki {{Aktualita}} {{Na revíziu|Článok obsahuje anglické prepisy niektorých zahraničných mien}} {{Infobox Eurovision | name = Eurovision Song Contest 2026 | map = ESC 2026 Map.svg | venue = [[Wiener Stadthalle]], [[Viedeň]], [[Rakúsko]] | null = | winner = | return = {{Minivlajka|Bulharsko}} {{ESC|Bulharsko}}, {{Minivlajka|Moldavsko}} {{ESC|Moldavsko}}, {{Minivlajka|Rumunsko}} {{ESC|Rumunsko}} | pre = [[Eurovision Song Contest 2025|◄ 2025]] {{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Bazilej]] | nex = | entries = 35 | theme = | host = [[Österreichischer Rundfunk|ORF]] | presenters = [[Victoria Swarovski]], [[Michael Ostrawski]] | con = Eurovision Song Contest | semi2 = 14. máj 2026 | semi1 = 12. máj 2026 | final = 16. máj 2026 | withdraw = {{Minivlajka|Holandsko}} {{ESC|Holandsko}}, {{Minivlajka|Island}} {{ESC|Island}}, {{Minivlajka|Írsko}} {{ESC|Írsko}}, {{Minivlajka|Slovinsko}} {{ESC|Slovinsko}}, {{Minivlajka|Španielsko}} {{ESC|Španielsko}}, }} [[Súbor:ESC 2026 Map.svg|náhľad|300x300bod|Mapa zúčastnených krajín. Legenda: * modrá: krajina automaticky postupuje do finále. * zelená: krajina sa zúčastní semifinále. * tmavošedá: krajina sa zúčastnila v minulosti, ale nie v tomto ročínku.]] '''Eurovision Song Contest 2026''' je 70. ročník súťaže [[Eurovision Song Contest]]. Bude mať dve semifinále, ktoré sa budú konať 12. a 14. mája 2026, a finále, ktoré sa bude konať 16. mája 2026, vo [[Wiener Stadthalle]] vo [[Viedeň|Viedni]] v [[Rakúsko|Rakúsku]]. Súťaž budú moderovať [[Victoria Swarovski]] a [[Michael Ostrowski]]. Eurovision Song Contest 2026 je organizovaný [[Európska vysielacia únia|Európskou vysielacou úniou]] (EBU) a hosťujúcou vysielacou spoločnosťou [[Österreichischer Rundfunk]] (ORF), ktorá zorganizuje súťaž po víťazstve z predchádzajúceho roka, [[Eurovision Song Contest 2025]], s piesňou ''[[Wasted Love]]'' od [[JJ (spevák)|JJ]]. Súťaže sa zúčastnia vysielacie spoločnosti z 35 krajín, o dve menej než v roku 2025. Je to najmenší počet súťažiacich od roku [[Eurovision Song Contest 2003|2003]], teda od doby bez semifinále. [[Holandsko na Eurovision Song Contest|Holandsko]], [[Island na Eurovision Song Contest|Island]], [[Írsko na Eurovision Song Contest|Írsko]], [[Slovinsko na Eurovision Song Contest|Slovinsko]] a [[Španielsko na Eurovision Song Contest|Španielsko]] sa rozhodli nezúčastniť v rámci protestu proti účasti [[Izrael na Eurovision Song Contest|Izraela]], ktorý sa účastní napriek [[Vojna v pásme Gazy|vojne v pásme Gazy]]. Ide o najväčší bojkot od roku [[Eurovision Song Contest 1970|1970]]. [[Bulharsko na Eurovision Song Contest|Bulharsko]], [[Moldavsko na Eurovision Song Contest|Moldavsko]] a [[Rumunsko na Eurovision Song Contest|Rumunsko]] sa znovu zúčastnia súťaže po tom, čo sa v posledných ročníkoch nezúčastnili. == Účastníci == {{Hlavný článok|Zoznam krajín účastniacich sa Eurovision Song Contest}} Aby sa krajina mohla zúčsatniť Eurovision Song Contest, musí mať národnú [[Vysielacia spoločnosť|vysielaciu spoločnosť]], ktorá je aktívnym členom [[Európska vysielacia únia|Európskej vysielacej únie]] (EBU), schopná prijímať súťaž prostredníctvom [[Eurovízia|Eurovízie]] a vysielať ju naživo celej krajine. EBU pozýva k účasti všetkých svojich aktívnych členov.<ref>{{Cite web |last=Jiandani |first=Sanjay |date=29 August 2025 |title=Eurovision 2026: How many countries will compete in Austria? |url=https://esctoday.com/201316/eurovision-2026-how-many-countries-will-compete-in-austria/ |access-date=1 September 2025|website=ESCToday |language=en-US}}</ref> 15. decembra 2025 EBU oznámila, že v roku 2026 sa súťaže zúčastní 35 krajín. [[Bulharsko na Eurovision Song Contest|Bulharsko]] sa znovu účastní po trojročnej pauze, [[Rumunsko na Eurovision Song Contest|Rumunsko]] po dvojročnej pauze a [[Moldavsko na Eurovision Song Contest|Moldavsko]] po jednoročnej pauze.<ref name="esc2026 partecipants">{{cite web |date=2025-12-15 |title=35 broadcasters to compete at 70th Eurovision Song Contest in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/35-broadcasters-70th-eurovision-song-contest-vienna/ |access-date=2025-12-15 |website=Eurovision.com |publisher=[[European Broadcasting Union|EBU]]}}</ref> Oproti tomu [[Holdansko na Eurovision Song Contest|Holdansko]], [[Island na Eurovision Song Contest|Island]], [[Írsko na Eurovision Song Contest|Írsko]], [[Slovinsko na Eurovision Song Contest|Slovinsko]] a [[Španielsko na Eurovision Song Contest|Španielsko]], ktoré sa zúčastnili v roku 2025, sa rozhodli tohto ročníka nezúčastniť na protest účasti Izraelu, ktorý sa účastní napriek [[Vojna v pásme Gazy|vojne v pásme Gazy]], a taktiež na protest pokusov izraelskej vlády ovplyvniť výsledky v posledných dvoch ročníkoch súťaže. Toto je najväčší bojkot od roku [[Eurovision Song Contest 1970|1970]].<ref name="BBCNews">{{Cite web|last=Savage|first=Mark|last2=Youngs|first2=Ian|date=5 December 2025|title=Eurovision: Which countries are boycotting the song contest and can it survive?|url=https://www.bbc.com/news/articles/c9vjrg1nky0o|access-date=7 December 2025|website=BBC News}}</ref> {| class="wikitable plainrowheaders sticky-header" |+ Účastníci Eurovision Song Contest 2026 ! scope="col" | Krajina ! scope="col" | Vysielacia spoločnosť ! scope="col" | Umelec ! scope="col" | Pieseň ! scope="col" | Jazyk(y) ! scope="col" | Autori piesne ! scope="col" | Zdroj |- ! scope="row" | {{ESC|Albánsko|vlajka=áno}} | RTSH | Alis | „{{lang|sq|Nân|i=unset}}“ | [[albánčina]] | * Alis Kallaçi *Desara Gjini | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2025-12-21 |title=Alis will represent Albania at Vienna 2026 |url=https://www.eurovision.com/stories/alis-albania-vienna-2026/ |website=Eurovision.com |publisher=[[European Broadcasting Union|EBU]]}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Arménsko|vlajka=áno}} | AMPTV | Simón | „{{lang|es|Paloma rumba|i=no}}“ | [[angličtina]] | * David Tserunyan * Eva Voskanyan * Lilit Navasardyan * Rosa Linn | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-11 |title=Armenia reveals its artist and song for Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/armenia-reveals-simon-and-paloma-rumba-for-vienna/ |access-date=2026-03-11 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Austrália|vlajka=áno}} | SBS | Delta Goodrem | „Eclipse“ | [[angličtina]] | * Delta Goodrem * Ferras Alqaisi * Jonas Myrin * Michael Fatkin | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-01 |title=Delta Goodrem will represent Australia in May |url=https://www.eurovision.com/stories/delta-goodrem-representing-australia-eurovision-2026/ |access-date=2026-03-01 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Azerbajdžan|vlajka=áno}} | İTV | Jiva | „Just Go“ | [[angličtina]], [[azerbajdžančina]] | * Fuad Javadov | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-06 |title=JIVA will sing for Azerbaijan in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/jiva-will-sing-for-azerbaijan-vienna-2026/ |access-date=2026-03-06 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Belgicko|vlajka=áno}} | RTBF | Essyla | „Dancing on the Ice“ | [[angličtina]] | * Alice Van Eesbeeck * Barbara Petitjean * Emil Stengele * Nicolas d'Avell | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-19 |title=ESSYLA will represent Belgium in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/essyla-represent-belgium-eurovision-2026/ |access-date=2026-03-06 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Bulharsko|vlajka=áno}} | BNT | Dara | „Bangaranga“ | [[angličtina]] | * Anne Judith Wik * Monoir * Darina Yotova * Dimitris Kontopoulos | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-28 |title=DARA ще представи България на „Евровизия 2026“ с песента „Bangaranga“ |trans-title=DARA will represent Bulgaria at Eurovision 2026 with the song "Banagaranga" |url=https://bnt.bg/news/dara-shte-predstavi-balgariya-na-evroviziya-2026-s-pesenta-bangaranga-346759news.html |access-date=2026-02-28 |publisher=BNT |language=bg}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Cyprus|vlajka=áno}} | CyBC | Antigoni | „Jalla“ | [[angličtina]], [[novogréčtina|gréčtina]] | * Antigoni Buxton * Charalambous Kallona * Connor Mullally-Knight * Demetris Nikolaou * Klejdi Lupa * Paris Kalpos * Trey Qua | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-10 |title=Cyprus 2026: Antigoni releases 'JALLA' |url=https://www.eurovision.com/stories/antigoni-releases-jalla-cyprus-2026/ |access-date=2026-03-19 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref><ref>{{Cite web |date=2026-02-02 |title=Πρώτη παρουσίαση στις 8 Φεβρουαρίου της κυπριακής συμμετοχής στη Eurovision 2026 από το ΡΙΚ |trans-title=First presentation on 8 February of the Cypriot participation in Eurovision 2026 by RIK |url=https://news.rik.cy/article/2026/2/2/prote-parousiase-stis-8-phebrouariou-tes-kupriakes-summetokhes-ste-eurovision-2026-apo-to-rik/ |access-date=2026-02-02 |publisher=CyBC |language=el-CY}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Česko|vlajka=áno}} | [[Česká televize|ČT]] | Daniel Zizka | „Crossroads“ | [[angličtina]] | * Daniel Žižka * Viliam Béreš | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-08 |title=Daniel Zizka is Czechia's artist for 2026 |url=https://www.eurovision.com/stories/daniel-zizka-czechia-artist-for-2026/ |access-date=2026-03-08 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- !{{ESC|Čierna Hora|vlajka=áno}} |RTCG |Tamara Živković |„{{lang|cnr-Latn|Nova zora|i=no}}“ {{Small|({{lang|cnr|Нова зора|i=no}})}} |[[čiernohorčina]] | * Boris Subotić |<ref>{{Cite web |date=2026-01-06 |title=Tamara Živković will sing for Montenegro in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/tamara-zivkovic-montenegro-vienna-2026/ |access-date=2026-01-18 |website=Eurovision.com |publisher=[[European Broadcasting Union|EBU]] |language=en}}</ref><ref>{{Cite web |date=2026-02-22 |title=Tamara Živković: „Nova zora“ ostaje na našem, uskoro finalna verzija i spot |trans-title=Tamara Živković: "Nova zora" remains in our [language], soon the final version of the song and a music video |url=https://rtcg.me/magazin/eurosong/eurosong2025/815327/tamara-zivkovic-nova-zora-ostaje-na-nasem-uskoro-finalna-verzija-i-spot.html |access-date=2026-02-23 |publisher=[[Radio and Television of Montenegro]] (RTCG) |language=cnr}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Dánsko|vlajka=áno}} | DR | Søren Torpegaard Lund | „{{lang|da|Før vi går hjem|italic=no}}“ | [[dánčina]] | * Clara Sofie Fabricius * Søren Torpegaard Lund * Thomas Meilstrup * Valdemar Littauer Bendixen | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-15 |title=Søren Torpegaard Lund will represent Denmark in May |url=https://www.eurovision.com/stories/soren-torpegaard-lund-representing-denmark-eurovision-2026/ |access-date=2026-02-15 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Estónsko|vlajka=áno}} | ERR | Vanilla Ninja | „Too Epic to Be True“ | [[angličtina]] | * Sven Lõhmus | style="text-align:center;" | <ref name=":6">{{Cite web |date=2026-02-15 |title=It's Vanilla Ninja for Vienna in Estonia |url=https://www.eurovision.com/stories/vanilla-ninja-for-estonia-vienna-2026/ |access-date=2026-02-15 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Fínsko|vlajka=áno}} | {{lang|fi|Yle|i=unset}} | Linda Lampenius, Pete Parkkonen | „{{lang|fi|Liekinheitin|i=no}}“ | [[fínčina]] | * Antti Riihimäki * Lauri Halavaara * Linda Lampenius * Pete Parkkonen * Vilma Alina | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-28 |title='Liekinheitin' is Finland's song for Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/finland-umk-2026-winner-linda-pete-liekinheitin/ |access-date=2026-02-28 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Francúzsko|vlajka=áno}} | {{lang|fr|France Télévisions|i=unset}} | Monroe | „{{lang|fr|Regarde !|i=no}}“ | [[francúzština]] | * Christopher Cohen * Fred Savio * Fredie Marche * Maxime Morise | style="text-align:center;" |<ref>{{Cite web |date=2026-03-06 |title='Regarde !': It's Monroe for France |url=https://www.eurovision.com/stories/regarde-monroe-for-france-eurovision-2026/ |access-date=2026-03-06 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Grécko|vlajka=áno}} | ERT | Akylas | „{{lang|el-Latn|Ferto|italic=no}}“ {{small|({{lang|el|Φέρτο}})}} | [[novogréčtina|gréčtina]]<ref group="Pozn.">Pieseň obsahuje časti textu v angličtine, francúzštine a španielčine.</ref> | * Akylas Mytilinaios * Orfeas Nonis * Theofilos Pouzbouris * Thomas Papathanasis | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-15 |title=Akylas will 'Sing for Greece' in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/akylas-sing-for-greece-vienna-2026/ |access-date=2026-02-15 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- !{{ESC|Gruzínsko|vlajka=áno}} |GPB |{{lang|ka-Latn|Bzikebi|i=no}} |„On Replay“ |[[angličtina]] | * Giga Kukhianidze * Liza Japaridze |<ref>{{Cite web |date=2026-03-11 |title=Bzikebi premiere 'On Replay' for Georgia |url=https://www.eurovision.com/stories/bzikebi-premiere-on-replay-for-georgia/ |access-date=2026-03-15 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- !{{ESC|Chorvátsko|vlajka=áno}} |HRT |Lelek |„{{lang|hr|Andromeda|i=unset}}“ |[[chorvátčina]] | * Filip Lacković * Lazar Pajić * Tomislav Roso * Zorica Pajić |<ref>{{Cite web |date=2026-02-15 |title=It's LELEK to Vienna for Croatia |url=https://www.eurovision.com/stories/croatia-dora-winner-lelek-vienna-2026/ |access-date=2026-02-15 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Izrael|vlajka=áno}} | IPBC | Noam Bettan | „Michelle“ | [[francúzština]], [[hebrejčina]], [[angličtina]] | * Nadav Aharoni * Noam Bettan * Tzlil Klifi * Yuval Raphael | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-05 |title=Noam Bettan releases his song for Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/noam-bettan-releases-song-for-vienna-michelle/ |access-date=2026-03-06 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- !{{ESC|Litva|vlajka=áno}} |LRT |Lion Ceccah |„{{lang|es|Sólo quiero más|i=unset}}“ |[[litovčina]], [[angličtina]] | * Aurimas Galvelis * Tomas Alenčikas |<ref>{{Cite web |date=2026-02-27 |title=Lion Ceccah will sing for Lithuania in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/lithuania-selects--eurovision-2026-lion-ceccah/ |access-date=2026-02-27 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Lotyšsko|vlajka=áno}} | LSM | Atvara | „{{lang|lv|Ēnā|i=unset}}“ | [[lotyština]] | * Jānis Jačmenkins * Liene Stūrmane | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-15 |title='Supernova' winner Atvara is heading to Vienna for Latvia |url=https://www.eurovision.com/stories/supernova-winner-atvara-latvia-vienna-2026/ |access-date=2026-02-15 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Luxembursko|vlajka=áno}} | RTL | Eva Marija | „Mother Nature“ | [[angličtina]] | * Eva Marija Kavaš Puc * Julie Aagaard * Maria Broberg * Thomas Stengaard | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=24 January 2026 |title=Eva Marija will sing for Luxembourg in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/eva-marija-luxembourg-vienna-2026/ |website=eurovision.com |publisher=[[European Broadcasting Union|EBU]]|language=en}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Malta|vlajka=áno}} | PBS | Aidan | „{{lang|it|Bella|i=no}}“ | [[angličtina]], [[maltčina]] | * Aidan Cassar * Joep van den Boom * Sarah Bonnici | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-01-18 |title=It's AIDAN for Malta at Vienna 2026 |url=https://www.eurovision.com/stories/aidan-for-malta-vienna-2026/ |website=Eurovision.com |publisher=[[European Broadcasting Union|EBU]] |language=en}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Moldavsko|vlajka=áno}} | TRM | Satoshi | „{{lang|ro|Viva, Moldova!|i=no}}“ | [[rumunčina]] | * Vlad Sabajuc | style="text-align:center;" |<ref name=":11">{{Cite web |date=2026-01-17 |title=Satoshi will represent Moldova on its Eurovision return |url=https://www.eurovision.com/stories/satoshi-will-represent-moldova-eurovision-2026/ |website=Eurovision.com |publisher=EBU |access-date=2026-01-17}}</ref> |- !{{ESC|Nemecko|vlajka=áno}} |SWR{{#tag:ref|V zastúpení nemeckého verejného vysielateľa ARD<ref name=swrubernimmt>{{cite web |date=27 January 2025 |title=SWR übernimmt 2026 Federführung für Eurovision Song Contest |trans-title=SWR to take over the lead for the Eurovision Song Contest in 2026 |url=https://www.eurovision.de/news/SWR-uebernimmt-Federfuehrung-fuer-Eurovision-Song-Contest,wechsel112.html |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20250517183906/https://www.eurovision.de/news/SWR-uebernimmt-Federfuehrung-fuer-Eurovision-Song-Contest,wechsel112.html |archive-date=17 May 2025 |access-date=27 January 2025 |language=de}}</ref><ref>{{cite web |title=Alle deutschen ESC-Acts und ihre Titel |trans-title=All German ESC acts and their songs |url=https://www.eurovision.de/teilnehmer/Alle-deutschen-ESC-Acts-und-ihre-Titel,vorentscheid386.html |publisher=ARD |access-date=12 June 2025 |language=de}}</ref>|group=Pozn.}} |Sarah Engels |„Fire“ |[[angličtina]] | * Dario Schürmann * Luisa Heinemann * Raphael Lott * Sarah Engels * Valentin Boes |<ref>{{Cite web |date=2026-02-28 |title=Sarah Engels will light Vienna up with 'Fire' |url=https://www.eurovision.com/stories/germany-sarah-engels-fire-vienna-2026/ |access-date=2026-02-28 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Nórsko|vlajka=áno}} | NRK | Jonas Lovv | „Ya Ya Ya“ | [[angličtina]] | * Jonas Lovv Hellesøy * Sondre Skaftun | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-28 |title=JONAS LOVV wins 'Melodi Grand Prix' in Norway |url=https://www.eurovision.com/stories/jonas-lovv-ya-ya-ya-norway-2026/ |access-date=2026-02-28 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Poľsko|vlajka=áno}} | TVP | Alicja | „Pray“ | [[angličtina]] | * Alicja Szemplińska * Sinclair Alan Malcolm * Weronika Gabryelczyk | style="text-align:center;" |<ref>{{Cite web |date=2026-03-08 |title=It's 'Pray' for Poland: ALICJA to Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/its-pray-for-poland-alicja-to-vienna/ |access-date=2026-03-08 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Portugalsko|vlajka=áno}} | RTP | {{lang|pt|Bandidos do Cante|i=no}} | „{{lang|pt|Rosa|i=no}}“ | [[portugalčina]] | * Duarte Farias * Francisco Pereira * Francisco Pestana * Francisco Raposo * Gonçalo Narciso * Gui Alface * José Carlos Coelho Almeida Tavares * Luis Aleixo * Miguel Costa | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-08 |title=Bandidos do Cante will represent Portugal in May |url=https://www.eurovision.com/stories/bandidos-do-cante-represent-portugal-eurovision-2026/ |access-date=2026-03-08 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- !{{ESC|Rakúsko|vlajka=áno}} |[[Österreichischer Rundfunk|ORF]] |Cosmó |„{{lang|de|Tanzschein|i=no}}“ |[[nemčina]] | * Benjamin Gedeon * Elias Stejskal * Ella Stern |<ref>{{Cite web |date=2026-02-24 |title=COSMÓ will represent Austria in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-austria-cosmo-tanzschein/ |access-date=2026-03-01 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Rumunsko|vlajka=áno}} | TVR | Alexandra Căpitănescu | „Choke Me“ | [[angličtina]] | * Alexandra Căpitănescu * Călin-Alexandru Grăjdan * Elvis Silitră * Ștefan Condrea | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-04 |title=Alexandra Căpitănescu will represent Romania on its Eurovision return |url=https://www.eurovision.com/stories/alexandra-c%C4%83pit%C4%83nescu-will-represent-romania-on-its-eurovision-return/ |access-date=2026-03-04 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|San Maríno|vlajka=áno}} | SMRTV | Senhit{{#tag:ref|Obsahuje vokály od [[Boy George|Boya Georgea]]<ref>{{Cite web |date=2026-03-07 |title=Senhit 'duetta' con Boy George e vola a Vienna |trans-title=Senhit "duets" with Boy George and flies to Vienna |url=https://www.bolognatoday.it/social/senhit-boy-george-eurovision.html |access-date=2026-03-07 |website=BolognaToday |language=it}}</ref><ref>{{Cite web |last= |first= |date=2026-03-07 |title=San Marino Song Contest 2026: vincono Senhit e Boy George |trans-title=San Marino Song Contest 2026: Senhit and Boy George win |url=https://www.sanmarinortv.sm/news/cultura-c6/san-marino-song-contest-2026-vincono-senhit-e-boy-george-a287460 |access-date=2026-03-07 |publisher=SMRTV |language=it}}</ref>|name=BoyGeorge|group=Pozn.}} | „Superstar“ | [[angličtina]] | * Anderz Wrethov * George Alan O'Dowd * Julie Aagaard * John-Emil Johansson * Thomas Stengaard * Senhit Zadik Zadik | style="text-align:center;" | <ref name=":7">{{Cite web |date=2026-03-07 |title=San Marino sends 'Superstar' SENHIT to Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/san-marino-sends-superstar-senhit-to-vienna/ |access-date=2026-03-07 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- !{{ESC|Spojené kráľovstvo|vlajka=áno}} |[[British Broadcasting Corporation|BBC]] |Look Mum No Computer |„{{lang|de|Eins, Zwei, Drei|i=no}}“ |[[angličtina]] | * Julie Aagaard * Lasse Midtsian Nymann * Sam Battle * Thomas Stengaard |<ref>{{Cite web |date=2026-03-06 |title='Eins, Zwei, Drei'... the United Kingdom's entry is out |url=https://www.eurovision.com/stories/eins-zwei-drei-united-kingdom-entry-released/ |access-date=2026-03-06 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Srbsko|vlajka=áno}} | RTS | Lavina | „{{lang|sr-Latn|Kraj mene|i=no}}“ {{Small|({{lang|sr|Крај мене|i=no}})}} | [[srbčina]] | * Andrija Cvetanović * Bojan Ilić * Ivan Jegdić * Luka Aranđelović * Nikola Petrović * Pavle Aranđelović * Pavle Samardžić | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-01 |title=LAVINA will represent Serbia in May |url=https://www.eurovision.com/stories/serbia-pze-winner-lavina-vienna-2026/ |access-date=2026-03-01 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- !{{ESC|Švajčiarsko|vlajka=áno}} |SRG SSR |Veronica Fusaro |„Alice“ |[[angličtina]] | * Charlie McClean * Veronica Fusaro |<ref>{{Cite web |date=2026-01-20 |title=Veronica Fusaro will sing for Switzerland |url=https://www.eurovision.com/stories/veronica-fusaro-for-switzerland-vienna-2026/ |website=Eurovision.com |publisher=[[European Broadcasting Union|EBU]] |language=en}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Švédsko|vlajka=áno}} | SVT | Felicia | „My System“ | [[angličtina]] | * Audun Agnar * Emily Harbakk * Felicia Eriksson * Julie Bergan * Theresa Rex | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-07 |title=FELICIA will fly the Swedish flag in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/felicia-will-fly-the-swedish-flag-at-vienna-2026/ |access-date=2026-03-07 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- !{{ESC|Taliansko|vlajka=áno}} |RAI |Sal Da Vinci |„{{lang|it|Per sempre sì|i=no}}“ |[[taliančina]] | * Alessandro La Cava * Eugenio Maimone * Francesco Sorrentino * Federica Abbate * Federico Mercuri * Giordano Cremona * Salvatore Michael Sorrentino |<ref>{{Cite web |date=2026-03-01 |title=From 'Sanremo' to Vienna, it's Sal Da Vinci for Italy |url=https://www.eurovision.com/stories/sal-da-vinci-representing-italy-eurovision-2026/ |access-date=2026-03-02 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Ukrajina|vlajka=áno}} | {{lang|uk-latn|Suspilne|i=unset}} | Leléka | „{{lang|uk-Latn|Ridnym|i=no}}“ {{small|({{lang|uk|Рідним}})}} | [[angličtina]], [[ukrajinčina]] | * Adama Cefalu * Jakob Hegner * Viktoriia Leleka * Yaroslav Dzhus | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-07 |title=Vidbir winner LELÉKA to Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/vidbir-winner-leleka-vienna-2026/ |access-date=2026-02-08 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref><ref>{{Cite web |last=Lutsenko |first=Yevheniia |date=2026-02-07 |title=Україну на "Євробаченні 2026" представить Leléka |trans-title=Leléka will represent Ukraine at Eurovision 2026 |url=https://suspilne.media/culture/1234438-ukrainu-na-evrobacenni-2026-predstavit-leleka/ |access-date=2026-02-07 |publisher=[[Suspilne Kultura]] |language=uk}}</ref> |} == Priebeh súťaže == === Prvé semifinále === Prvé semifinále sa koná 12. mája 2026 o 21:00 [[Stredoeurópsky letný čas|CEST]] a zúčastní sa ho 15 krajín. V tomto semifinále môžu online hlasovať účastniace sa krajiny, Nemecko, Taliansko, a všetky ostatné krajiny, ktoré sa súťaže nezúčastňujú, ktoré sú zahrnuté do spoločného hodnotenia ako „[[Zvyšok sveta na Eurovision Song Contest|zvyšok sveta]]“.<ref name=":1">{{Cite web|date=2026-01-12|title=Vienna 2026: Semi-Final Draw results|url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-semi-final-draw-results/|access-date=2026-01-13|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}</ref> Poradie bolo určené producentmi a verejne ohlásené 2. apríla. Okrem súťažiacich krajín predvedú svoje skladby i Nemecko a Taliansko, ktoré budú vystupovať po Gruzínsku a Izraeli.<ref name=":14">{{Cite web|date=2026-04-02|title=Vienna 2026: Semi-Final Running Orders revealed|url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-semi-final-running-orders-revealed/|access-date=2026-04-02|website=Eurovision.com|publisher=EBU}}</ref> Semifinále začne predstavením [[Vicky Leandros]], ktorá zaspieva svoju skladbu [[L'amour est bleu]], s ktorou reprezentovala [[Luxembursko na Eurovision Song Contest 1967|Luxembursko v roku 1967]], pričom s ňou bude spievať 70-členný [[spevácky zbor]]. Počas večera taktiež zaznie skladba „Kangaroo“, ktorú zaspievajú moderátori [[Victoria Swarowski]] a [[Michael Ostrowski]], ktorá je o tom, ako rozlíšiť Austráliu od Rakúska (ktorého anglické meno je ''Austria''), pričom sa počas vystúpenia objaví [[Go-Jo]], ktorý reprezentoval [[Austráliu na Eurovision Song Contest 2025|Austráliu v roku 2025]], a akrobatická skupina [[Zurcaroh]].<ref name=":12">{{Cite web|date=2026-03-19|title=Interval and opening acts announced for Vienna|url=https://www.eurovision.com/stories/interval-and-opening-acts-announced-vienna-eurovision-2026/|access-date=2026-03-19|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}</ref><ref name=":13">{{Cite web|title=Vorhang auf: ORF präsentiert bei Medienupdate zum Eurovision Song Contest u. a. Opening Acts und Interval Acts sowie Maskottchen Auri|trans-title=Curtain up: ORF presents, among other things, opening acts and interval acts as well as mascot Auri in its media update on the Eurovision Song Contest|url=https://www.ots.at/presseaussendung/OTS_20260319_OTS0071/vorhang-auf-orf-praesentiert-bei-medienupdate-zum-eurovision-song-contest-u-a-opening-acts-und-interval-acts-sowie-maskottchen-auri|access-date=2026-03-20|website=OTS.at|language=de-AT}}</ref><ref name=":17">{{Cite web|date=2026-05-04|title=Eurovision icons return to the stage for Vienna 2026|url=https://www.eurovision.com/stories/eurovision-icons-return-to-the-stage-for-vienna-2026/|access-date=2026-05-04|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}</ref><ref name=":18">{{Cite web|date=2026-05-04|title=Weltstars, ESC-Legenden und internationale Tanzsensation komplettieren Opening und Interval Acts|trans-title=World stars, Eurovision legends and international dance sensations complete the opening and interval acts|url=https://der.orf.at/unternehmen/aktuell/esc_opening100.html|access-date=2026-05-04|website=der.orf.at|publisher=ORF|language=de-AT}}</ref> {| class="sortable wikitable plainrowheaders" |+Prvé semifinále Eurovision Song Contest 2026<ref name=":143">{{Cite web|date=2026-04-02|title=Vienna 2026: Semi-Final Running Orders revealed|url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-semi-final-running-orders-revealed/|access-date=2026-04-02|website=Eurovision.com|publisher=EBU}}</ref> ! scope="col" |Poradie ! scope="col" |Krajina ! scope="col" |Umelec/umelkyňa ! scope="col" |Skladba |- ! scope="row" |1 |{{ESC|Moldavsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Satoshi |„Viva, Moldova!“ |- ! scope="row" |2 |{{ESC|Švédsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Felicia |„My System“ |- ! scope="row" |3 |{{ESC|Chorvátsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Lelek |„Andromeda“ |- ! scope="row" |4 |{{ESC|Grécko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Akylas |„Ferto“ |- ! scope="row" |5 |{{ESC|Portugalsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Bandidos do Cante |„Rosa“ |- ! scope="row" |6 |{{ESC|Gruzínsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Bzikebi |„On Replay“ |- ! scope="row" |7 |{{ESC|Fínsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Linda Lampenius a Pete Parkkonen |„Liekinheitin“ |- ! scope="row" |8 |{{ESC|Čierna Hora|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Tamara Živković |„Nova zora“ |- ! scope="row" |9 |{{ESC|Estónsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Vanilla Ninja |„Too Epic to Be True“ |- ! scope="row" |10 |{{ESC|Izrael|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Noam Bettan |„Michelle“ |- ! scope="row" |11 |{{ESC|Belgicko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Essyla |„Dancing on the Ice“ |- ! scope="row" |12 |{{ESC|Litva|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Lion Ceccah |„Sólo quiero más“ |- ! scope="row" |13 |{{ESC|San Maríno|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Senhit<ref name="BoyGeorge" group="Pozn."/> |„Superstar“ |- ! scope="row" |14 |{{ESC|Poľsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Alicja |„Pray“ |- ! scope="row" |15 |{{ESC|Srbsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Lavina |„Kraj mene“ |} === Druhé semifinále === Druhé semifinále sa uskutoční 14. mája 2026 o 21:00 CEST a taktiež sa ho zúčastní 15 krajín.<ref name="esc2026 partecipants2">{{cite web|date=2025-12-15|title=35 broadcasters to compete at 70th Eurovision Song Contest in Vienna|url=https://www.eurovision.com/stories/35-broadcasters-70th-eurovision-song-contest-vienna/|access-date=2025-12-15|website=Eurovision.com|publisher=[[EBU]]}}</ref> V tomto semifinále môžu online hlasovať účastniace sa krajiny, Francúzsko, Rakúsko, Spojené kráľovstvo, a všetky ostatné krajiny, ktoré sa súťaže nezúčastňujú, ktoré sú zahrnuté do spoločného hodnotenia ako „zvyšok sveta“.<ref name=":15">{{Cite web|date=2026-01-12|title=Vienna 2026: Semi-Final Draw results|url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-semi-final-draw-results/|access-date=2026-01-13|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}</ref> Poradie bolo určené producentmi a verejne ohlásené 2. apríla. Okrem súťažiacich krajín predvedú svoje skladby i Francúzsko, Rakúsko a Spojené kráľovstvo, ktoré budú vystupovať po Česku, Cypre a Ukrajine.<ref name=":142">{{Cite web|date=2026-04-02|title=Vienna 2026: Semi-Final Running Orders revealed|url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-semi-final-running-orders-revealed/|access-date=2026-04-02|website=Eurovision.com|publisher=EBU}}</ref> Semifinále začne predstavením moderátorov Victorie Swarovskej a Michaela Ostrowského, ktorí zaspievajú víťaznú skladbu z roku [[Eurovision Song Contest 2025|2025]], [[Wasted Love]], a počas súťaže sa objaví minuloročný víťaz JJ, ktorý zaspieva nový singel.<ref name=":122">{{Cite web|date=2026-03-19|title=Interval and opening acts announced for Vienna|url=https://www.eurovision.com/stories/interval-and-opening-acts-announced-vienna-eurovision-2026/|access-date=2026-03-19|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}</ref><ref name=":132">{{Cite web|title=Vorhang auf: ORF präsentiert bei Medienupdate zum Eurovision Song Contest u. a. Opening Acts und Interval Acts sowie Maskottchen Auri|trans-title=Curtain up: ORF presents, among other things, opening acts and interval acts as well as mascot Auri in its media update on the Eurovision Song Contest|url=https://www.ots.at/presseaussendung/OTS_20260319_OTS0071/vorhang-auf-orf-praesentiert-bei-medienupdate-zum-eurovision-song-contest-u-a-opening-acts-und-interval-acts-sowie-maskottchen-auri|access-date=2026-03-20|website=OTS.at|language=de-AT}}</ref> {| class="sortable wikitable plainrowheaders" |+Druhé semifinále Eurovision Song Contest 2026<ref name=":143" /> ! scope="col" |Poradie ! scope="col" |Krajina ! scope="col" |Umelec/umelkyňa ! scope="col" |Skladba |- ! scope="row" |1 |{{ESC|Bulharsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Dara |„Bangaranga“ |- ! scope="row" |2 |{{ESC|Azerbajdžan|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Jiva |„Just Go“ |- ! scope="row" |3 |{{ESC|Rumunsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Alexandra Căpitănescu |„Choke Me“ |- ! scope="row" |4 |{{ESC|Luxembursko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Eva Marija |„Mother Nature“ |- ! scope="row" |5 |{{ESC|Česko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Daniel Žižka |„Crossroads“ |- ! scope="row" |6 |{{ESC|Arménsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Simón |„Paloma Rumba“ |- ! scope="row" |7 |{{ESC|Švajčiarsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Veronica Fusaro |„Alice“ |- ! scope="row" |8 |{{ESC|Cyprus|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Antigoni |„Jalla“ |- ! scope="row" |9 |{{ESC|Lotyšsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Atvara |„Ēnā“ |- ! scope="row" |10 |{{ESC|Dánsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Søren Torpegaard Lund |„Før vi går hjem“ |- ! scope="row" |11 |{{ESC|Austrália|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Delta Goodrem |„Eclipse“ |- ! scope="row" |12 |{{ESC|Ukrajina|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Leléka |„Ridnym“ |- ! scope="row" |13 |{{ESC|Albánsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Alis |„Nân“ |- ! scope="row" |14 |{{ESC|Malta|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Aidan |„Bella“ |- ! scope="row" |15 |{{ESC|Nórsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Jonas Lovv |„Ya Ya Ya“ |} === Finále === Finále sa bude konať 16. mája 2026 o 21:00 CEST a zúčastní sa ho 25 krajín: hosťujúca krajina Rakúsko, „Veľká štvorka“,<ref group="Pozn.">Francúzsko, Nemecko, Taliansko, a Spojené kráľovstvo</ref> a desať najlepšie hodnotených vystúpení z každého semifinále. Vo finále bude hlasovať všetkých 36 krajín prostredníctvom online hlasovania a odbornej poroty a taktiež všetky nezúčastnené krajiny ako „zvyšok sveta“ pomocou online hlasovania.<ref name="esc2026 partecipants3">{{cite web|date=2025-12-15|title=35 broadcasters to compete at 70th Eurovision Song Contest in Vienna|url=https://www.eurovision.com/stories/35-broadcasters-70th-eurovision-song-contest-vienna/|access-date=2025-12-15|website=Eurovision.com|publisher=[[EBU]]}}</ref> Finále začne pochodom s vlajkami, čím sa predstaví všetkých 25 finalistov, pričom ich bude hudobne sprevádzať JJ so skladbou „The Queen of the Night“ spolu so [[Symfonický orchester viedenského rádia|Symfonickým orchestrom viedenského rádia]], tanečníkmi a akrobatmi. Počas večera sa taktiež objavia [[Max Muztke]] ({{ESC|Nemecko|rok=2004}}), [[Ruslana]] ({{ESC|Ukrajina|rok=2004}}), [[Lordi]] ({{ESC|Fínsko|rok=2006}}), [[Alexander Rybak]] ({{ESC|Nórsko|rok=2009}} a [[Nórsko na Eurovision Song Contest 2018|2018]]), [[Vjerka Serďučka]] ({{ESC|Ukrajina|rok=2007}}), [[Kristian Kostov]] ({{ESC|Bulharsko|rok=2017}}), [[Erika Vikman]] ({{ESC|Fínsko|rok=2025}}) a [[Miriana Conte]] ({{ESC|Malta|rok=2025}}), ktorí zaspievajú nové verzie súťažných skladieb z minulých ročníkov na oslavu 70. výročia súťaže. Taktiež sa objaví [[Parov Stelar]] so skladbami z jeho repertoára a [[Cesár Sampson]] so skladbou „Vienna“.<ref name=":123">{{Cite web|date=2026-03-19|title=Interval and opening acts announced for Vienna|url=https://www.eurovision.com/stories/interval-and-opening-acts-announced-vienna-eurovision-2026/|access-date=2026-03-19|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}</ref><ref name=":133">{{Cite web|title=Vorhang auf: ORF präsentiert bei Medienupdate zum Eurovision Song Contest u. a. Opening Acts und Interval Acts sowie Maskottchen Auri|trans-title=Curtain up: ORF presents, among other things, opening acts and interval acts as well as mascot Auri in its media update on the Eurovision Song Contest|url=https://www.ots.at/presseaussendung/OTS_20260319_OTS0071/vorhang-auf-orf-praesentiert-bei-medienupdate-zum-eurovision-song-contest-u-a-opening-acts-und-interval-acts-sowie-maskottchen-auri|access-date=2026-03-20|website=OTS.at|language=de-AT}}</ref><ref>{{Cite web|title=Moderations-Duo, National Partners, Volunteers, RSO u. v. m.: Neues zum Eurovision Song Contest 2026|url=https://der.orf.at/unternehmen/aktuell/esc_medienupdate100.html|website=der.orf.at|access-date=2026-01-31|language=de-AT|trans-title=Presenting duo, national partners, volunteers, RSO and much more: the latest news on the Eurovision Song Contest 2026|publisher=ORF}}</ref><ref name=":172">{{Cite web|date=2026-05-04|title=Eurovision icons return to the stage for Vienna 2026|url=https://www.eurovision.com/stories/eurovision-icons-return-to-the-stage-for-vienna-2026/|access-date=2026-05-04|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}</ref><ref name=":182">{{Cite web|date=2026-05-04|title=Weltstars, ESC-Legenden und internationale Tanzsensation komplettieren Opening und Interval Acts|trans-title=World stars, Eurovision legends and international dance sensations complete the opening and interval acts|url=https://der.orf.at/unternehmen/aktuell/esc_opening100.html|access-date=2026-05-04|website=der.orf.at|publisher=ORF|language=de-AT}}</ref> {| class="wikitable" |+Finále Eurovision Song Contest 2026<ref>{{Cite web <!-- Austria R/O -->|last=Farren|first=Neil|date=2026-03-17|title=Eurovision 2026: Austria Drawn in Slot 25 in Grand Final|url=https://eurovoix.com/2026/03/17/eurovision-2026-austria-drawn-slot-25-grand-final/|access-date=2026-03-17|website=Eurovoix}}</ref> !Poradie !Krajina !Umelec/umelkyňa !Skladba |- | rowspan="6" style="background: #ddddff;" |''Bude určené'' |{{ESC|Francúzsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Monroe |„Regarde !“ |- |{{ESC|Nemecko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Sarah Engels |„Fire“ |- |{{ESC|Taliansko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Sal Da Vinci |„Per sempre si“ |- |{{ESC|Spojené kráľovstvo|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Look Mum No Computer |„Eins, Zwei, Drei“ |- | colspan="3" style="background: #ddddff;" |''Bude určené podľa výsledku prvého semifinále 12. mája 2026'' |- | colspan="3" style="background: #ddddff;" |''Bude určené podľa výsledku druhého semifinále 14. mája 2026'' |- | style="background: #eaecf0; text-align:center;" | 25 |{{ESC|Rakúsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Cosmó |„Tanzschein“ |} == Poznámky == <references group="Pozn."/> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Eurovision Song Contest 2026|1346751401}} {{Eurovision Song Contest}} [[Kategória:Eurovision Song Contest 2026| ]] [[Kategória:Veľká cena Eurovízie|2026]] [[Kategória:2026 v Rakúsku]] [[Kategória:Kultúra vo Viedni]] pn3eoyu7fkb65chfxfugm0nwivejrot 8212889 8212861 2026-05-12T19:47:36Z DurMar12 181423 Pridaný externý odkaz, wikilinky, malá úprava textu 8212889 wikitext text/x-wiki {{Aktualita}} {{Na revíziu|Článok obsahuje anglické prepisy niektorých zahraničných mien}} {{Infobox Eurovision | name = Eurovision Song Contest 2026 | map = ESC 2026 Map.svg | venue = [[Wiener Stadthalle]], [[Viedeň]], [[Rakúsko]] | null = | winner = | return = {{Minivlajka|Bulharsko}} {{ESC|Bulharsko}}, {{Minivlajka|Moldavsko}} {{ESC|Moldavsko}}, {{Minivlajka|Rumunsko}} {{ESC|Rumunsko}} | pre = [[Eurovision Song Contest 2025|◄ 2025]] {{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Bazilej]] | nex = | entries = 35 | theme = | host = [[Österreichischer Rundfunk|ORF]] | presenters = [[Victoria Swarovski]], [[Michael Ostrawski]] | con = Eurovision Song Contest | semi2 = 14. máj 2026 | semi1 = 12. máj 2026 | final = 16. máj 2026 | withdraw = {{Minivlajka|Holandsko}} {{ESC|Holandsko}}, {{Minivlajka|Island}} {{ESC|Island}}, {{Minivlajka|Írsko}} {{ESC|Írsko}}, {{Minivlajka|Slovinsko}} {{ESC|Slovinsko}}, {{Minivlajka|Španielsko}} {{ESC|Španielsko}}, }} [[Súbor:ESC 2026 Map.svg|náhľad|300x300bod|Mapa zúčastnených krajín. Legenda: * modrá: krajina automaticky postupuje do finále. * zelená: krajina sa zúčastní semifinále. * tmavošedá: krajina sa zúčastnila v minulosti, ale nie v tomto ročníku.]] '''Eurovision Song Contest 2026''' je 70. ročník súťaže [[Eurovision Song Contest]]. Bude mať dve semifinále, ktoré sa budú konať 12. a 14. mája 2026, a finále, ktoré sa bude konať 16. mája 2026, vo [[Wiener Stadthalle]] vo [[Viedeň|Viedni]] v [[Rakúsko|Rakúsku]]. Súťaž budú moderovať [[Victoria Swarovski]] a [[Michael Ostrowski]]. Eurovision Song Contest 2026 je organizovaný [[Európska vysielacia únia|Európskou vysielacou úniou]] (EBU) a hosťujúcou vysielacou spoločnosťou [[Österreichischer Rundfunk]] (ORF), ktorá zorganizuje súťaž po víťazstve z predchádzajúceho roka, [[Eurovision Song Contest 2025]], s piesňou ''[[Wasted Love]]'' od [[JJ (spevák)|JJ]]. Súťaže sa zúčastnia vysielacie spoločnosti z 35 krajín, o dve menej než v roku 2025. Je to najmenší počet súťažiacich od roku [[Eurovision Song Contest 2003|2003]], teda od doby bez semifinále. [[Holandsko na Eurovision Song Contest|Holandsko]], [[Island na Eurovision Song Contest|Island]], [[Írsko na Eurovision Song Contest|Írsko]], [[Slovinsko na Eurovision Song Contest|Slovinsko]] a [[Španielsko na Eurovision Song Contest|Španielsko]] sa rozhodli nezúčastniť v rámci protestu proti účasti [[Izrael na Eurovision Song Contest|Izraela]], ktorý sa účastní napriek [[Vojna v pásme Gazy|vojne v pásme Gazy]]. Ide o najväčší [[bojkot]] od roku [[Eurovision Song Contest 1970|1970]]. [[Bulharsko na Eurovision Song Contest|Bulharsko]], [[Moldavsko na Eurovision Song Contest|Moldavsko]] a [[Rumunsko na Eurovision Song Contest|Rumunsko]] sa znovu zúčastnia súťaže po tom, čo sa v posledných ročníkoch nezúčastnili. == Účastníci == {{Hlavný článok|Zoznam krajín účastniacich sa Eurovision Song Contest}} Aby sa krajina mohla zúčastniť Eurovision Song Contest, musí mať národnú [[Vysielacia spoločnosť|vysielaciu spoločnosť]], ktorá je aktívnym členom [[Európska vysielacia únia|Európskej vysielacej únie]] (EBU), schopná prijímať súťaž prostredníctvom [[Eurovízia|Eurovízie]] a vysielať ju naživo celej krajine. EBU pozýva k účasti všetkých svojich aktívnych členov.<ref>{{Cite web |last=Jiandani |first=Sanjay |date=29 August 2025 |title=Eurovision 2026: How many countries will compete in Austria? |url=https://esctoday.com/201316/eurovision-2026-how-many-countries-will-compete-in-austria/ |access-date=1 September 2025|website=ESCToday |language=en-US}}</ref> 15. decembra 2025 EBU oznámila, že v roku 2026 sa súťaže zúčastní 35 krajín. [[Bulharsko na Eurovision Song Contest|Bulharsko]] sa znovu účastní po trojročnej pauze, [[Rumunsko na Eurovision Song Contest|Rumunsko]] po dvojročnej pauze a [[Moldavsko na Eurovision Song Contest|Moldavsko]] po jednoročnej pauze.<ref name="esc2026 partecipants">{{cite web |date=2025-12-15 |title=35 broadcasters to compete at 70th Eurovision Song Contest in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/35-broadcasters-70th-eurovision-song-contest-vienna/ |access-date=2025-12-15 |website=Eurovision.com |publisher=[[European Broadcasting Union|EBU]]}}</ref> Oproti tomu [[Holdansko na Eurovision Song Contest|Holdansko]], [[Island na Eurovision Song Contest|Island]], [[Írsko na Eurovision Song Contest|Írsko]], [[Slovinsko na Eurovision Song Contest|Slovinsko]] a [[Španielsko na Eurovision Song Contest|Španielsko]], ktoré sa zúčastnili v roku 2025, sa rozhodli tohto ročníka nezúčastniť na protest účasti Izraelu, ktorý sa účastní napriek [[Vojna v pásme Gazy|vojne v pásme Gazy]], a taktiež na protest pokusov izraelskej vlády ovplyvniť výsledky v posledných dvoch ročníkoch súťaže. Toto je najväčší bojkot od roku [[Eurovision Song Contest 1970|1970]].<ref name="BBCNews">{{Cite web|last=Savage|first=Mark|last2=Youngs|first2=Ian|date=5 December 2025|title=Eurovision: Which countries are boycotting the song contest and can it survive?|url=https://www.bbc.com/news/articles/c9vjrg1nky0o|access-date=7 December 2025|website=BBC News}}</ref> {| class="wikitable plainrowheaders sticky-header" |+ Účastníci Eurovision Song Contest 2026 ! scope="col" | Krajina ! scope="col" | Vysielacia spoločnosť ! scope="col" | Umelec ! scope="col" | Pieseň ! scope="col" | Jazyk(y) ! scope="col" | Autori piesne ! scope="col" | Zdroj |- ! scope="row" | {{ESC|Albánsko|vlajka=áno}} | RTSH | Alis | „{{lang|sq|Nân|i=unset}}“ | [[albánčina]] | * Alis Kallaçi *Desara Gjini | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2025-12-21 |title=Alis will represent Albania at Vienna 2026 |url=https://www.eurovision.com/stories/alis-albania-vienna-2026/ |website=Eurovision.com |publisher=[[European Broadcasting Union|EBU]]}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Arménsko|vlajka=áno}} | AMPTV | Simón | „{{lang|es|Paloma rumba|i=no}}“ | [[angličtina]] | * David Tserunyan * Eva Voskanyan * Lilit Navasardyan * Rosa Linn | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-11 |title=Armenia reveals its artist and song for Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/armenia-reveals-simon-and-paloma-rumba-for-vienna/ |access-date=2026-03-11 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Austrália|vlajka=áno}} | SBS | Delta Goodrem | „Eclipse“ | [[angličtina]] | * Delta Goodrem * Ferras Alqaisi * Jonas Myrin * Michael Fatkin | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-01 |title=Delta Goodrem will represent Australia in May |url=https://www.eurovision.com/stories/delta-goodrem-representing-australia-eurovision-2026/ |access-date=2026-03-01 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Azerbajdžan|vlajka=áno}} | İTV | Jiva | „Just Go“ | [[angličtina]], [[azerbajdžančina]] | * Fuad Javadov | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-06 |title=JIVA will sing for Azerbaijan in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/jiva-will-sing-for-azerbaijan-vienna-2026/ |access-date=2026-03-06 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Belgicko|vlajka=áno}} | RTBF | Essyla | „Dancing on the Ice“ | [[angličtina]] | * Alice Van Eesbeeck * Barbara Petitjean * Emil Stengele * Nicolas d'Avell | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-19 |title=ESSYLA will represent Belgium in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/essyla-represent-belgium-eurovision-2026/ |access-date=2026-03-06 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Bulharsko|vlajka=áno}} | BNT | Dara | „Bangaranga“ | [[angličtina]] | * Anne Judith Wik * Monoir * Darina Yotova * Dimitris Kontopoulos | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-28 |title=DARA ще представи България на „Евровизия 2026“ с песента „Bangaranga“ |trans-title=DARA will represent Bulgaria at Eurovision 2026 with the song "Banagaranga" |url=https://bnt.bg/news/dara-shte-predstavi-balgariya-na-evroviziya-2026-s-pesenta-bangaranga-346759news.html |access-date=2026-02-28 |publisher=BNT |language=bg}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Cyprus|vlajka=áno}} | CyBC | Antigoni | „Jalla“ | [[angličtina]], [[novogréčtina|gréčtina]] | * Antigoni Buxton * Charalambous Kallona * Connor Mullally-Knight * Demetris Nikolaou * Klejdi Lupa * Paris Kalpos * Trey Qua | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-10 |title=Cyprus 2026: Antigoni releases 'JALLA' |url=https://www.eurovision.com/stories/antigoni-releases-jalla-cyprus-2026/ |access-date=2026-03-19 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref><ref>{{Cite web |date=2026-02-02 |title=Πρώτη παρουσίαση στις 8 Φεβρουαρίου της κυπριακής συμμετοχής στη Eurovision 2026 από το ΡΙΚ |trans-title=First presentation on 8 February of the Cypriot participation in Eurovision 2026 by RIK |url=https://news.rik.cy/article/2026/2/2/prote-parousiase-stis-8-phebrouariou-tes-kupriakes-summetokhes-ste-eurovision-2026-apo-to-rik/ |access-date=2026-02-02 |publisher=CyBC |language=el-CY}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Česko|vlajka=áno}} | [[Česká televize|ČT]] | Daniel Zizka | „Crossroads“ | [[angličtina]] | * Daniel Žižka * Viliam Béreš | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-08 |title=Daniel Zizka is Czechia's artist for 2026 |url=https://www.eurovision.com/stories/daniel-zizka-czechia-artist-for-2026/ |access-date=2026-03-08 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- !{{ESC|Čierna Hora|vlajka=áno}} |RTCG |Tamara Živković |„{{lang|cnr-Latn|Nova zora|i=no}}“ {{Small|({{lang|cnr|Нова зора|i=no}})}} |[[čiernohorčina]] | * Boris Subotić |<ref>{{Cite web |date=2026-01-06 |title=Tamara Živković will sing for Montenegro in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/tamara-zivkovic-montenegro-vienna-2026/ |access-date=2026-01-18 |website=Eurovision.com |publisher=[[European Broadcasting Union|EBU]] |language=en}}</ref><ref>{{Cite web |date=2026-02-22 |title=Tamara Živković: „Nova zora“ ostaje na našem, uskoro finalna verzija i spot |trans-title=Tamara Živković: "Nova zora" remains in our [language], soon the final version of the song and a music video |url=https://rtcg.me/magazin/eurosong/eurosong2025/815327/tamara-zivkovic-nova-zora-ostaje-na-nasem-uskoro-finalna-verzija-i-spot.html |access-date=2026-02-23 |publisher=[[Radio and Television of Montenegro]] (RTCG) |language=cnr}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Dánsko|vlajka=áno}} | DR | Søren Torpegaard Lund | „{{lang|da|Før vi går hjem|italic=no}}“ | [[dánčina]] | * Clara Sofie Fabricius * Søren Torpegaard Lund * Thomas Meilstrup * Valdemar Littauer Bendixen | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-15 |title=Søren Torpegaard Lund will represent Denmark in May |url=https://www.eurovision.com/stories/soren-torpegaard-lund-representing-denmark-eurovision-2026/ |access-date=2026-02-15 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Estónsko|vlajka=áno}} | ERR | Vanilla Ninja | „Too Epic to Be True“ | [[angličtina]] | * Sven Lõhmus | style="text-align:center;" | <ref name=":6">{{Cite web |date=2026-02-15 |title=It's Vanilla Ninja for Vienna in Estonia |url=https://www.eurovision.com/stories/vanilla-ninja-for-estonia-vienna-2026/ |access-date=2026-02-15 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Fínsko|vlajka=áno}} | {{lang|fi|Yle|i=unset}} | Linda Lampenius, Pete Parkkonen | „{{lang|fi|Liekinheitin|i=no}}“ | [[fínčina]] | * Antti Riihimäki * Lauri Halavaara * Linda Lampenius * Pete Parkkonen * Vilma Alina | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-28 |title='Liekinheitin' is Finland's song for Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/finland-umk-2026-winner-linda-pete-liekinheitin/ |access-date=2026-02-28 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Francúzsko|vlajka=áno}} | {{lang|fr|France Télévisions|i=unset}} | Monroe | „{{lang|fr|Regarde !|i=no}}“ | [[francúzština]] | * Christopher Cohen * Fred Savio * Fredie Marche * Maxime Morise | style="text-align:center;" |<ref>{{Cite web |date=2026-03-06 |title='Regarde !': It's Monroe for France |url=https://www.eurovision.com/stories/regarde-monroe-for-france-eurovision-2026/ |access-date=2026-03-06 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Grécko|vlajka=áno}} | ERT | Akylas | „{{lang|el-Latn|Ferto|italic=no}}“ {{small|({{lang|el|Φέρτο}})}} | [[novogréčtina|gréčtina]]<ref group="Pozn.">Pieseň obsahuje časti textu v angličtine, francúzštine a španielčine.</ref> | * Akylas Mytilinaios * Orfeas Nonis * Theofilos Pouzbouris * Thomas Papathanasis | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-15 |title=Akylas will 'Sing for Greece' in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/akylas-sing-for-greece-vienna-2026/ |access-date=2026-02-15 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- !{{ESC|Gruzínsko|vlajka=áno}} |GPB |{{lang|ka-Latn|Bzikebi|i=no}} |„On Replay“ |[[angličtina]] | * Giga Kukhianidze * Liza Japaridze |<ref>{{Cite web |date=2026-03-11 |title=Bzikebi premiere 'On Replay' for Georgia |url=https://www.eurovision.com/stories/bzikebi-premiere-on-replay-for-georgia/ |access-date=2026-03-15 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- !{{ESC|Chorvátsko|vlajka=áno}} |HRT |Lelek |„{{lang|hr|Andromeda|i=unset}}“ |[[chorvátčina]] | * Filip Lacković * Lazar Pajić * Tomislav Roso * Zorica Pajić |<ref>{{Cite web |date=2026-02-15 |title=It's LELEK to Vienna for Croatia |url=https://www.eurovision.com/stories/croatia-dora-winner-lelek-vienna-2026/ |access-date=2026-02-15 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Izrael|vlajka=áno}} | IPBC | Noam Bettan | „Michelle“ | [[francúzština]], [[hebrejčina]], [[angličtina]] | * Nadav Aharoni * Noam Bettan * Tzlil Klifi * Yuval Raphael | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-05 |title=Noam Bettan releases his song for Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/noam-bettan-releases-song-for-vienna-michelle/ |access-date=2026-03-06 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- !{{ESC|Litva|vlajka=áno}} |LRT |Lion Ceccah |„{{lang|es|Sólo quiero más|i=unset}}“ |[[litovčina]], [[angličtina]] | * Aurimas Galvelis * Tomas Alenčikas |<ref>{{Cite web |date=2026-02-27 |title=Lion Ceccah will sing for Lithuania in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/lithuania-selects--eurovision-2026-lion-ceccah/ |access-date=2026-02-27 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Lotyšsko|vlajka=áno}} | LSM | Atvara | „{{lang|lv|Ēnā|i=unset}}“ | [[lotyština]] | * Jānis Jačmenkins * Liene Stūrmane | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-15 |title='Supernova' winner Atvara is heading to Vienna for Latvia |url=https://www.eurovision.com/stories/supernova-winner-atvara-latvia-vienna-2026/ |access-date=2026-02-15 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Luxembursko|vlajka=áno}} | RTL | Eva Marija | „Mother Nature“ | [[angličtina]] | * Eva Marija Kavaš Puc * Julie Aagaard * Maria Broberg * Thomas Stengaard | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=24 January 2026 |title=Eva Marija will sing for Luxembourg in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/eva-marija-luxembourg-vienna-2026/ |website=eurovision.com |publisher=[[European Broadcasting Union|EBU]]|language=en}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Malta|vlajka=áno}} | PBS | Aidan | „{{lang|it|Bella|i=no}}“ | [[angličtina]], [[maltčina]] | * Aidan Cassar * Joep van den Boom * Sarah Bonnici | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-01-18 |title=It's AIDAN for Malta at Vienna 2026 |url=https://www.eurovision.com/stories/aidan-for-malta-vienna-2026/ |website=Eurovision.com |publisher=[[European Broadcasting Union|EBU]] |language=en}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Moldavsko|vlajka=áno}} | TRM | Satoshi | „{{lang|ro|Viva, Moldova!|i=no}}“ | [[rumunčina]] | * Vlad Sabajuc | style="text-align:center;" |<ref name=":11">{{Cite web |date=2026-01-17 |title=Satoshi will represent Moldova on its Eurovision return |url=https://www.eurovision.com/stories/satoshi-will-represent-moldova-eurovision-2026/ |website=Eurovision.com |publisher=EBU |access-date=2026-01-17}}</ref> |- !{{ESC|Nemecko|vlajka=áno}} |SWR{{#tag:ref|V zastúpení nemeckého verejného vysielateľa ARD<ref name=swrubernimmt>{{cite web |date=27 January 2025 |title=SWR übernimmt 2026 Federführung für Eurovision Song Contest |trans-title=SWR to take over the lead for the Eurovision Song Contest in 2026 |url=https://www.eurovision.de/news/SWR-uebernimmt-Federfuehrung-fuer-Eurovision-Song-Contest,wechsel112.html |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20250517183906/https://www.eurovision.de/news/SWR-uebernimmt-Federfuehrung-fuer-Eurovision-Song-Contest,wechsel112.html |archive-date=17 May 2025 |access-date=27 January 2025 |language=de}}</ref><ref>{{cite web |title=Alle deutschen ESC-Acts und ihre Titel |trans-title=All German ESC acts and their songs |url=https://www.eurovision.de/teilnehmer/Alle-deutschen-ESC-Acts-und-ihre-Titel,vorentscheid386.html |publisher=ARD |access-date=12 June 2025 |language=de}}</ref>|group=Pozn.}} |Sarah Engels |„Fire“ |[[angličtina]] | * Dario Schürmann * Luisa Heinemann * Raphael Lott * Sarah Engels * Valentin Boes |<ref>{{Cite web |date=2026-02-28 |title=Sarah Engels will light Vienna up with 'Fire' |url=https://www.eurovision.com/stories/germany-sarah-engels-fire-vienna-2026/ |access-date=2026-02-28 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Nórsko|vlajka=áno}} | NRK | Jonas Lovv | „Ya Ya Ya“ | [[angličtina]] | * Jonas Lovv Hellesøy * Sondre Skaftun | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-28 |title=JONAS LOVV wins 'Melodi Grand Prix' in Norway |url=https://www.eurovision.com/stories/jonas-lovv-ya-ya-ya-norway-2026/ |access-date=2026-02-28 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Poľsko|vlajka=áno}} | TVP | Alicja | „Pray“ | [[angličtina]] | * Alicja Szemplińska * Sinclair Alan Malcolm * Weronika Gabryelczyk | style="text-align:center;" |<ref>{{Cite web |date=2026-03-08 |title=It's 'Pray' for Poland: ALICJA to Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/its-pray-for-poland-alicja-to-vienna/ |access-date=2026-03-08 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Portugalsko|vlajka=áno}} | RTP | {{lang|pt|Bandidos do Cante|i=no}} | „{{lang|pt|Rosa|i=no}}“ | [[portugalčina]] | * Duarte Farias * Francisco Pereira * Francisco Pestana * Francisco Raposo * Gonçalo Narciso * Gui Alface * José Carlos Coelho Almeida Tavares * Luis Aleixo * Miguel Costa | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-08 |title=Bandidos do Cante will represent Portugal in May |url=https://www.eurovision.com/stories/bandidos-do-cante-represent-portugal-eurovision-2026/ |access-date=2026-03-08 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- !{{ESC|Rakúsko|vlajka=áno}} |[[Österreichischer Rundfunk|ORF]] |Cosmó |„{{lang|de|Tanzschein|i=no}}“ |[[nemčina]] | * Benjamin Gedeon * Elias Stejskal * Ella Stern |<ref>{{Cite web |date=2026-02-24 |title=COSMÓ will represent Austria in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-austria-cosmo-tanzschein/ |access-date=2026-03-01 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Rumunsko|vlajka=áno}} | TVR | Alexandra Căpitănescu | „Choke Me“ | [[angličtina]] | * Alexandra Căpitănescu * Călin-Alexandru Grăjdan * Elvis Silitră * Ștefan Condrea | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-04 |title=Alexandra Căpitănescu will represent Romania on its Eurovision return |url=https://www.eurovision.com/stories/alexandra-c%C4%83pit%C4%83nescu-will-represent-romania-on-its-eurovision-return/ |access-date=2026-03-04 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|San Maríno|vlajka=áno}} | SMRTV | Senhit{{#tag:ref|Obsahuje [[vokál (hudba)|vokály]] od [[Boy George|Boya Georgea]]<ref>{{Cite web |date=2026-03-07 |title=Senhit 'duetta' con Boy George e vola a Vienna |trans-title=Senhit "duets" with Boy George and flies to Vienna |url=https://www.bolognatoday.it/social/senhit-boy-george-eurovision.html |access-date=2026-03-07 |website=BolognaToday |language=it}}</ref><ref>{{Cite web |last= |first= |date=2026-03-07 |title=San Marino Song Contest 2026: vincono Senhit e Boy George |trans-title=San Marino Song Contest 2026: Senhit and Boy George win |url=https://www.sanmarinortv.sm/news/cultura-c6/san-marino-song-contest-2026-vincono-senhit-e-boy-george-a287460 |access-date=2026-03-07 |publisher=SMRTV |language=it}}</ref>|name=BoyGeorge|group=Pozn.}} | „Superstar“ | [[angličtina]] | * Anderz Wrethov * George Alan O'Dowd * Julie Aagaard * John-Emil Johansson * Thomas Stengaard * Senhit Zadik Zadik | style="text-align:center;" | <ref name=":7">{{Cite web |date=2026-03-07 |title=San Marino sends 'Superstar' SENHIT to Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/san-marino-sends-superstar-senhit-to-vienna/ |access-date=2026-03-07 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- !{{ESC|Spojené kráľovstvo|vlajka=áno}} |[[British Broadcasting Corporation|BBC]] |Look Mum No Computer |„{{lang|de|Eins, Zwei, Drei|i=no}}“ |[[angličtina]] | * Julie Aagaard * Lasse Midtsian Nymann * Sam Battle * Thomas Stengaard |<ref>{{Cite web |date=2026-03-06 |title='Eins, Zwei, Drei'... the United Kingdom's entry is out |url=https://www.eurovision.com/stories/eins-zwei-drei-united-kingdom-entry-released/ |access-date=2026-03-06 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Srbsko|vlajka=áno}} | RTS | Lavina | „{{lang|sr-Latn|Kraj mene|i=no}}“ {{Small|({{lang|sr|Крај мене|i=no}})}} | [[srbčina]] | * Andrija Cvetanović * Bojan Ilić * Ivan Jegdić * Luka Aranđelović * Nikola Petrović * Pavle Aranđelović * Pavle Samardžić | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-01 |title=LAVINA will represent Serbia in May |url=https://www.eurovision.com/stories/serbia-pze-winner-lavina-vienna-2026/ |access-date=2026-03-01 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- !{{ESC|Švajčiarsko|vlajka=áno}} |SRG SSR |Veronica Fusaro |„Alice“ |[[angličtina]] | * Charlie McClean * Veronica Fusaro |<ref>{{Cite web |date=2026-01-20 |title=Veronica Fusaro will sing for Switzerland |url=https://www.eurovision.com/stories/veronica-fusaro-for-switzerland-vienna-2026/ |website=Eurovision.com |publisher=[[European Broadcasting Union|EBU]] |language=en}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Švédsko|vlajka=áno}} | SVT | Felicia | „My System“ | [[angličtina]] | * Audun Agnar * Emily Harbakk * Felicia Eriksson * Julie Bergan * Theresa Rex | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-07 |title=FELICIA will fly the Swedish flag in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/felicia-will-fly-the-swedish-flag-at-vienna-2026/ |access-date=2026-03-07 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- !{{ESC|Taliansko|vlajka=áno}} |RAI |Sal Da Vinci |„{{lang|it|Per sempre sì|i=no}}“ |[[taliančina]] | * Alessandro La Cava * Eugenio Maimone * Francesco Sorrentino * Federica Abbate * Federico Mercuri * Giordano Cremona * Salvatore Michael Sorrentino |<ref>{{Cite web |date=2026-03-01 |title=From 'Sanremo' to Vienna, it's Sal Da Vinci for Italy |url=https://www.eurovision.com/stories/sal-da-vinci-representing-italy-eurovision-2026/ |access-date=2026-03-02 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Ukrajina|vlajka=áno}} | {{lang|uk-latn|Suspilne|i=unset}} | Leléka | „{{lang|uk-Latn|Ridnym|i=no}}“ {{small|({{lang|uk|Рідним}})}} | [[angličtina]], [[ukrajinčina]] | * Adama Cefalu * Jakob Hegner * Viktoriia Leleka * Yaroslav Dzhus | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-07 |title=Vidbir winner LELÉKA to Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/vidbir-winner-leleka-vienna-2026/ |access-date=2026-02-08 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref><ref>{{Cite web |last=Lutsenko |first=Yevheniia |date=2026-02-07 |title=Україну на "Євробаченні 2026" представить Leléka |trans-title=Leléka will represent Ukraine at Eurovision 2026 |url=https://suspilne.media/culture/1234438-ukrainu-na-evrobacenni-2026-predstavit-leleka/ |access-date=2026-02-07 |publisher=[[Suspilne Kultura]] |language=uk}}</ref> |} == Priebeh súťaže == === Prvé semifinále === Prvé semifinále sa koná 12. mája 2026 o 21:00 [[Stredoeurópsky letný čas|CEST]] a zúčastní sa ho 15 krajín. V tomto semifinále môžu online hlasovať účastniace sa krajiny, Nemecko, Taliansko, a všetky ostatné krajiny, ktoré sa súťaže nezúčastňujú, ktoré sú zahrnuté do spoločného hodnotenia ako „[[Zvyšok sveta na Eurovision Song Contest|zvyšok sveta]]“.<ref name=":1">{{Cite web|date=2026-01-12|title=Vienna 2026: Semi-Final Draw results|url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-semi-final-draw-results/|access-date=2026-01-13|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}</ref> Poradie bolo určené producentmi a verejne ohlásené 2. apríla. Okrem súťažiacich krajín predvedú svoje skladby i Nemecko a Taliansko, ktoré budú vystupovať po Gruzínsku a Izraeli.<ref name=":14">{{Cite web|date=2026-04-02|title=Vienna 2026: Semi-Final Running Orders revealed|url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-semi-final-running-orders-revealed/|access-date=2026-04-02|website=Eurovision.com|publisher=EBU}}</ref> Semifinále začne predstavením [[Vicky Leandros]], ktorá zaspieva svoju skladbu [[L'amour est bleu]], s ktorou reprezentovala [[Luxembursko na Eurovision Song Contest 1967|Luxembursko v roku 1967]], pričom s ňou bude spievať 70-členný [[spevácky zbor]]. Počas večera taktiež zaznie skladba „Kangaroo“, ktorú zaspievajú moderátori [[Victoria Swarowski]] a [[Michael Ostrowski]], ktorá je o tom, ako rozlíšiť Austráliu od Rakúska (ktorého anglické meno je ''Austria''), pričom sa počas vystúpenia objaví [[Go-Jo]], ktorý reprezentoval [[Austráliu na Eurovision Song Contest 2025|Austráliu v roku 2025]], a akrobatická skupina [[Zurcaroh]].<ref name=":12">{{Cite web|date=2026-03-19|title=Interval and opening acts announced for Vienna|url=https://www.eurovision.com/stories/interval-and-opening-acts-announced-vienna-eurovision-2026/|access-date=2026-03-19|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}</ref><ref name=":13">{{Cite web|title=Vorhang auf: ORF präsentiert bei Medienupdate zum Eurovision Song Contest u. a. Opening Acts und Interval Acts sowie Maskottchen Auri|trans-title=Curtain up: ORF presents, among other things, opening acts and interval acts as well as mascot Auri in its media update on the Eurovision Song Contest|url=https://www.ots.at/presseaussendung/OTS_20260319_OTS0071/vorhang-auf-orf-praesentiert-bei-medienupdate-zum-eurovision-song-contest-u-a-opening-acts-und-interval-acts-sowie-maskottchen-auri|access-date=2026-03-20|website=OTS.at|language=de-AT}}</ref><ref name=":17">{{Cite web|date=2026-05-04|title=Eurovision icons return to the stage for Vienna 2026|url=https://www.eurovision.com/stories/eurovision-icons-return-to-the-stage-for-vienna-2026/|access-date=2026-05-04|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}</ref><ref name=":18">{{Cite web|date=2026-05-04|title=Weltstars, ESC-Legenden und internationale Tanzsensation komplettieren Opening und Interval Acts|trans-title=World stars, Eurovision legends and international dance sensations complete the opening and interval acts|url=https://der.orf.at/unternehmen/aktuell/esc_opening100.html|access-date=2026-05-04|website=der.orf.at|publisher=ORF|language=de-AT}}</ref> {| class="sortable wikitable plainrowheaders" |+Prvé semifinále Eurovision Song Contest 2026<ref name=":143">{{Cite web|date=2026-04-02|title=Vienna 2026: Semi-Final Running Orders revealed|url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-semi-final-running-orders-revealed/|access-date=2026-04-02|website=Eurovision.com|publisher=EBU}}</ref> ! scope="col" |Poradie ! scope="col" |Krajina ! scope="col" |Umelec/umelkyňa ! scope="col" |Skladba |- ! scope="row" |1 |{{ESC|Moldavsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Satoshi |„Viva, Moldova!“ |- ! scope="row" |2 |{{ESC|Švédsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Felicia |„My System“ |- ! scope="row" |3 |{{ESC|Chorvátsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Lelek |„Andromeda“ |- ! scope="row" |4 |{{ESC|Grécko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Akylas |„Ferto“ |- ! scope="row" |5 |{{ESC|Portugalsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Bandidos do Cante |„Rosa“ |- ! scope="row" |6 |{{ESC|Gruzínsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Bzikebi |„On Replay“ |- ! scope="row" |7 |{{ESC|Fínsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Linda Lampenius a Pete Parkkonen |„Liekinheitin“ |- ! scope="row" |8 |{{ESC|Čierna Hora|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Tamara Živković |„Nova zora“ |- ! scope="row" |9 |{{ESC|Estónsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Vanilla Ninja |„Too Epic to Be True“ |- ! scope="row" |10 |{{ESC|Izrael|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Noam Bettan |„Michelle“ |- ! scope="row" |11 |{{ESC|Belgicko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Essyla |„Dancing on the Ice“ |- ! scope="row" |12 |{{ESC|Litva|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Lion Ceccah |„Sólo quiero más“ |- ! scope="row" |13 |{{ESC|San Maríno|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Senhit<ref name="BoyGeorge" group="Pozn."/> |„Superstar“ |- ! scope="row" |14 |{{ESC|Poľsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Alicja |„Pray“ |- ! scope="row" |15 |{{ESC|Srbsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Lavina |„Kraj mene“ |} === Druhé semifinále === Druhé semifinále sa uskutoční 14. mája 2026 o 21:00 CEST a taktiež sa ho zúčastní 15 krajín.<ref name="esc2026 partecipants2">{{cite web|date=2025-12-15|title=35 broadcasters to compete at 70th Eurovision Song Contest in Vienna|url=https://www.eurovision.com/stories/35-broadcasters-70th-eurovision-song-contest-vienna/|access-date=2025-12-15|website=Eurovision.com|publisher=[[EBU]]}}</ref> V tomto semifinále môžu online hlasovať účastniace sa krajiny, Francúzsko, Rakúsko, Spojené kráľovstvo, a všetky ostatné krajiny, ktoré sa súťaže nezúčastňujú, ktoré sú zahrnuté do spoločného hodnotenia ako „zvyšok sveta“.<ref name=":15">{{Cite web|date=2026-01-12|title=Vienna 2026: Semi-Final Draw results|url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-semi-final-draw-results/|access-date=2026-01-13|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}</ref> Poradie bolo určené producentmi a verejne ohlásené 2. apríla. Okrem súťažiacich krajín predvedú svoje skladby i Francúzsko, Rakúsko a Spojené kráľovstvo, ktoré budú vystupovať po Česku, Cypre a Ukrajine.<ref name=":142">{{Cite web|date=2026-04-02|title=Vienna 2026: Semi-Final Running Orders revealed|url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-semi-final-running-orders-revealed/|access-date=2026-04-02|website=Eurovision.com|publisher=EBU}}</ref> Semifinále začne predstavením moderátorov Victorie Swarovskej a Michaela Ostrowského, ktorí zaspievajú víťaznú skladbu z roku [[Eurovision Song Contest 2025|2025]], [[Wasted Love]], a počas súťaže sa objaví minuloročný víťaz JJ, ktorý zaspieva nový singel.<ref name=":122">{{Cite web|date=2026-03-19|title=Interval and opening acts announced for Vienna|url=https://www.eurovision.com/stories/interval-and-opening-acts-announced-vienna-eurovision-2026/|access-date=2026-03-19|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}</ref><ref name=":132">{{Cite web|title=Vorhang auf: ORF präsentiert bei Medienupdate zum Eurovision Song Contest u. a. Opening Acts und Interval Acts sowie Maskottchen Auri|trans-title=Curtain up: ORF presents, among other things, opening acts and interval acts as well as mascot Auri in its media update on the Eurovision Song Contest|url=https://www.ots.at/presseaussendung/OTS_20260319_OTS0071/vorhang-auf-orf-praesentiert-bei-medienupdate-zum-eurovision-song-contest-u-a-opening-acts-und-interval-acts-sowie-maskottchen-auri|access-date=2026-03-20|website=OTS.at|language=de-AT}}</ref> {| class="sortable wikitable plainrowheaders" |+Druhé semifinále Eurovision Song Contest 2026<ref name=":143" /> ! scope="col" |Poradie ! scope="col" |Krajina ! scope="col" |Umelec/umelkyňa ! scope="col" |Skladba |- ! scope="row" |1 |{{ESC|Bulharsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Dara |„Bangaranga“ |- ! scope="row" |2 |{{ESC|Azerbajdžan|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Jiva |„Just Go“ |- ! scope="row" |3 |{{ESC|Rumunsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Alexandra Căpitănescu |„Choke Me“ |- ! scope="row" |4 |{{ESC|Luxembursko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Eva Marija |„Mother Nature“ |- ! scope="row" |5 |{{ESC|Česko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Daniel Žižka |„Crossroads“ |- ! scope="row" |6 |{{ESC|Arménsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Simón |„Paloma Rumba“ |- ! scope="row" |7 |{{ESC|Švajčiarsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Veronica Fusaro |„Alice“ |- ! scope="row" |8 |{{ESC|Cyprus|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Antigoni |„Jalla“ |- ! scope="row" |9 |{{ESC|Lotyšsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Atvara |„Ēnā“ |- ! scope="row" |10 |{{ESC|Dánsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Søren Torpegaard Lund |„Før vi går hjem“ |- ! scope="row" |11 |{{ESC|Austrália|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Delta Goodrem |„Eclipse“ |- ! scope="row" |12 |{{ESC|Ukrajina|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Leléka |„Ridnym“ |- ! scope="row" |13 |{{ESC|Albánsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Alis |„Nân“ |- ! scope="row" |14 |{{ESC|Malta|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Aidan |„Bella“ |- ! scope="row" |15 |{{ESC|Nórsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Jonas Lovv |„Ya Ya Ya“ |} === Finále === Finále sa bude konať 16. mája 2026 o 21:00 CEST a zúčastní sa ho 25 krajín: hosťujúca krajina Rakúsko, „Veľká štvorka“,<ref group="Pozn.">Francúzsko, Nemecko, Taliansko, a Spojené kráľovstvo</ref> a desať najlepšie hodnotených vystúpení z každého semifinále. Vo finále bude hlasovať všetkých 36 krajín prostredníctvom online hlasovania a odbornej poroty a taktiež všetky nezúčastnené krajiny ako „zvyšok sveta“ pomocou online hlasovania.<ref name="esc2026 partecipants3">{{cite web|date=2025-12-15|title=35 broadcasters to compete at 70th Eurovision Song Contest in Vienna|url=https://www.eurovision.com/stories/35-broadcasters-70th-eurovision-song-contest-vienna/|access-date=2025-12-15|website=Eurovision.com|publisher=[[EBU]]}}</ref> Finále začne pochodom s vlajkami, čím sa predstaví všetkých 25 finalistov, pričom ich bude hudobne sprevádzať JJ so skladbou „The Queen of the Night“ spolu so [[Symfonický orchester viedenského rádia|Symfonickým orchestrom viedenského rádia]], tanečníkmi a akrobatmi. Počas večera sa taktiež objavia [[Max Muztke]] ({{ESC|Nemecko|rok=2004}}), [[Ruslana]] ({{ESC|Ukrajina|rok=2004}}), [[Lordi]] ({{ESC|Fínsko|rok=2006}}), [[Alexander Rybak]] ({{ESC|Nórsko|rok=2009}} a [[Nórsko na Eurovision Song Contest 2018|2018]]), [[Vjerka Serďučka]] ({{ESC|Ukrajina|rok=2007}}), [[Kristian Kostov]] ({{ESC|Bulharsko|rok=2017}}), [[Erika Vikman]] ({{ESC|Fínsko|rok=2025}}) a [[Miriana Conte]] ({{ESC|Malta|rok=2025}}), ktorí zaspievajú nové verzie súťažných skladieb z minulých ročníkov na oslavu 70. výročia súťaže. Taktiež sa objaví [[Parov Stelar]] so skladbami z jeho repertoára a [[Cesár Sampson]] so skladbou „Vienna“.<ref name=":123">{{Cite web|date=2026-03-19|title=Interval and opening acts announced for Vienna|url=https://www.eurovision.com/stories/interval-and-opening-acts-announced-vienna-eurovision-2026/|access-date=2026-03-19|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}</ref><ref name=":133">{{Cite web|title=Vorhang auf: ORF präsentiert bei Medienupdate zum Eurovision Song Contest u. a. Opening Acts und Interval Acts sowie Maskottchen Auri|trans-title=Curtain up: ORF presents, among other things, opening acts and interval acts as well as mascot Auri in its media update on the Eurovision Song Contest|url=https://www.ots.at/presseaussendung/OTS_20260319_OTS0071/vorhang-auf-orf-praesentiert-bei-medienupdate-zum-eurovision-song-contest-u-a-opening-acts-und-interval-acts-sowie-maskottchen-auri|access-date=2026-03-20|website=OTS.at|language=de-AT}}</ref><ref>{{Cite web|title=Moderations-Duo, National Partners, Volunteers, RSO u. v. m.: Neues zum Eurovision Song Contest 2026|url=https://der.orf.at/unternehmen/aktuell/esc_medienupdate100.html|website=der.orf.at|access-date=2026-01-31|language=de-AT|trans-title=Presenting duo, national partners, volunteers, RSO and much more: the latest news on the Eurovision Song Contest 2026|publisher=ORF}}</ref><ref name=":172">{{Cite web|date=2026-05-04|title=Eurovision icons return to the stage for Vienna 2026|url=https://www.eurovision.com/stories/eurovision-icons-return-to-the-stage-for-vienna-2026/|access-date=2026-05-04|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}</ref><ref name=":182">{{Cite web|date=2026-05-04|title=Weltstars, ESC-Legenden und internationale Tanzsensation komplettieren Opening und Interval Acts|trans-title=World stars, Eurovision legends and international dance sensations complete the opening and interval acts|url=https://der.orf.at/unternehmen/aktuell/esc_opening100.html|access-date=2026-05-04|website=der.orf.at|publisher=ORF|language=de-AT}}</ref> {| class="wikitable" |+Finále Eurovision Song Contest 2026<ref>{{Cite web <!-- Austria R/O -->|last=Farren|first=Neil|date=2026-03-17|title=Eurovision 2026: Austria Drawn in Slot 25 in Grand Final|url=https://eurovoix.com/2026/03/17/eurovision-2026-austria-drawn-slot-25-grand-final/|access-date=2026-03-17|website=Eurovoix}}</ref> !Poradie !Krajina !Umelec/umelkyňa !Skladba |- | rowspan="6" style="background: #ddddff;" |''Bude určené'' |{{ESC|Francúzsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Monroe |„Regarde !“ |- |{{ESC|Nemecko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Sarah Engels |„Fire“ |- |{{ESC|Taliansko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Sal Da Vinci |„Per sempre si“ |- |{{ESC|Spojené kráľovstvo|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Look Mum No Computer |„Eins, Zwei, Drei“ |- | colspan="3" style="background: #ddddff;" |''Bude určené podľa výsledku prvého semifinále 12. mája 2026'' |- | colspan="3" style="background: #ddddff;" |''Bude určené podľa výsledku druhého semifinále 14. mája 2026'' |- | style="background: #eaecf0; text-align:center;" | 25 |{{ESC|Rakúsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Cosmó |„Tanzschein“ |} == Poznámky == <references group="Pozn."/> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Eng icon}} == Zdroj == {{Preklad|en|Eurovision Song Contest 2026|1346751401}} {{Eurovision Song Contest}} [[Kategória:Eurovision Song Contest 2026| ]] [[Kategória:Veľká cena Eurovízie|2026]] [[Kategória:2026 v Rakúsku]] [[Kategória:Kultúra vo Viedni]] klzk3ivt1b9io9vqa1r15k86hv84h1k 8212934 8212889 2026-05-12T21:33:05Z KormiSK 91359 +vysledky prveho semifinale 8212934 wikitext text/x-wiki {{Aktualita}} {{Na revíziu|Článok obsahuje anglické prepisy niektorých zahraničných mien}} {{Infobox Eurovision | name = Eurovision Song Contest 2026 | map = ESC 2026 Map.svg | venue = [[Wiener Stadthalle]], [[Viedeň]], [[Rakúsko]] | null = | winner = | return = {{Minivlajka|Bulharsko}} {{ESC|Bulharsko}}, {{Minivlajka|Moldavsko}} {{ESC|Moldavsko}}, {{Minivlajka|Rumunsko}} {{ESC|Rumunsko}} | pre = [[Eurovision Song Contest 2025|◄ 2025]] {{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Bazilej]] | nex = | entries = 35 | theme = | host = [[Österreichischer Rundfunk|ORF]] | presenters = [[Victoria Swarovski]], [[Michael Ostrawski]] | con = Eurovision Song Contest | semi2 = 14. máj 2026 | semi1 = 12. máj 2026 | final = 16. máj 2026 | withdraw = {{Minivlajka|Holandsko}} {{ESC|Holandsko}}, {{Minivlajka|Island}} {{ESC|Island}}, {{Minivlajka|Írsko}} {{ESC|Írsko}}, {{Minivlajka|Slovinsko}} {{ESC|Slovinsko}}, {{Minivlajka|Španielsko}} {{ESC|Španielsko}}, }} [[Súbor:ESC 2026 Map.svg|náhľad|300x300bod|Mapa zúčastnených krajín. Legenda: * modrá: krajina automaticky postupuje do finále. * zelená: krajina sa zúčastní semifinále. * tmavošedá: krajina sa zúčastnila v minulosti, ale nie v tomto ročníku.]] '''Eurovision Song Contest 2026''' je 70. ročník súťaže [[Eurovision Song Contest]]. Bude mať dve semifinále, ktoré sa budú konať 12. a 14. mája 2026, a finále, ktoré sa bude konať 16. mája 2026, vo [[Wiener Stadthalle]] vo [[Viedeň|Viedni]] v [[Rakúsko|Rakúsku]]. Súťaž budú moderovať [[Victoria Swarovski]] a [[Michael Ostrowski]]. Eurovision Song Contest 2026 je organizovaný [[Európska vysielacia únia|Európskou vysielacou úniou]] (EBU) a hosťujúcou vysielacou spoločnosťou [[Österreichischer Rundfunk]] (ORF), ktorá zorganizuje súťaž po víťazstve z predchádzajúceho roka, [[Eurovision Song Contest 2025]], s piesňou ''[[Wasted Love]]'' od [[JJ (spevák)|JJ]]. Súťaže sa zúčastnia vysielacie spoločnosti z 35 krajín, o dve menej než v roku 2025. Je to najmenší počet súťažiacich od roku [[Eurovision Song Contest 2003|2003]], teda od doby bez semifinále. [[Holandsko na Eurovision Song Contest|Holandsko]], [[Island na Eurovision Song Contest|Island]], [[Írsko na Eurovision Song Contest|Írsko]], [[Slovinsko na Eurovision Song Contest|Slovinsko]] a [[Španielsko na Eurovision Song Contest|Španielsko]] sa rozhodli nezúčastniť v rámci protestu proti účasti [[Izrael na Eurovision Song Contest|Izraela]], ktorý sa účastní napriek [[Vojna v pásme Gazy|vojne v pásme Gazy]]. Ide o najväčší [[bojkot]] od roku [[Eurovision Song Contest 1970|1970]]. [[Bulharsko na Eurovision Song Contest|Bulharsko]], [[Moldavsko na Eurovision Song Contest|Moldavsko]] a [[Rumunsko na Eurovision Song Contest|Rumunsko]] sa znovu zúčastnia súťaže po tom, čo sa v posledných ročníkoch nezúčastnili. == Účastníci == {{Hlavný článok|Zoznam krajín účastniacich sa Eurovision Song Contest}} Aby sa krajina mohla zúčastniť Eurovision Song Contest, musí mať národnú [[Vysielacia spoločnosť|vysielaciu spoločnosť]], ktorá je aktívnym členom [[Európska vysielacia únia|Európskej vysielacej únie]] (EBU), schopná prijímať súťaž prostredníctvom [[Eurovízia|Eurovízie]] a vysielať ju naživo celej krajine. EBU pozýva k účasti všetkých svojich aktívnych členov.<ref>{{Cite web |last=Jiandani |first=Sanjay |date=29 August 2025 |title=Eurovision 2026: How many countries will compete in Austria? |url=https://esctoday.com/201316/eurovision-2026-how-many-countries-will-compete-in-austria/ |access-date=1 September 2025|website=ESCToday |language=en-US}}</ref> 15. decembra 2025 EBU oznámila, že v roku 2026 sa súťaže zúčastní 35 krajín. [[Bulharsko na Eurovision Song Contest|Bulharsko]] sa znovu účastní po trojročnej pauze, [[Rumunsko na Eurovision Song Contest|Rumunsko]] po dvojročnej pauze a [[Moldavsko na Eurovision Song Contest|Moldavsko]] po jednoročnej pauze.<ref name="esc2026 partecipants">{{cite web |date=2025-12-15 |title=35 broadcasters to compete at 70th Eurovision Song Contest in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/35-broadcasters-70th-eurovision-song-contest-vienna/ |access-date=2025-12-15 |website=Eurovision.com |publisher=[[European Broadcasting Union|EBU]]}}</ref> Oproti tomu [[Holdansko na Eurovision Song Contest|Holdansko]], [[Island na Eurovision Song Contest|Island]], [[Írsko na Eurovision Song Contest|Írsko]], [[Slovinsko na Eurovision Song Contest|Slovinsko]] a [[Španielsko na Eurovision Song Contest|Španielsko]], ktoré sa zúčastnili v roku 2025, sa rozhodli tohto ročníka nezúčastniť na protest účasti Izraelu, ktorý sa účastní napriek [[Vojna v pásme Gazy|vojne v pásme Gazy]], a taktiež na protest pokusov izraelskej vlády ovplyvniť výsledky v posledných dvoch ročníkoch súťaže. Toto je najväčší bojkot od roku [[Eurovision Song Contest 1970|1970]].<ref name="BBCNews">{{Cite web|last=Savage|first=Mark|last2=Youngs|first2=Ian|date=5 December 2025|title=Eurovision: Which countries are boycotting the song contest and can it survive?|url=https://www.bbc.com/news/articles/c9vjrg1nky0o|access-date=7 December 2025|website=BBC News}}</ref> {| class="wikitable plainrowheaders sticky-header" |+ Účastníci Eurovision Song Contest 2026 ! scope="col" | Krajina ! scope="col" | Vysielacia spoločnosť ! scope="col" | Umelec ! scope="col" | Pieseň ! scope="col" | Jazyk(y) ! scope="col" | Autori piesne ! scope="col" | Zdroj |- ! scope="row" | {{ESC|Albánsko|vlajka=áno}} | RTSH | Alis | „{{lang|sq|Nân|i=unset}}“ | [[albánčina]] | * Alis Kallaçi *Desara Gjini | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2025-12-21 |title=Alis will represent Albania at Vienna 2026 |url=https://www.eurovision.com/stories/alis-albania-vienna-2026/ |website=Eurovision.com |publisher=[[European Broadcasting Union|EBU]]}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Arménsko|vlajka=áno}} | AMPTV | Simón | „{{lang|es|Paloma rumba|i=no}}“ | [[angličtina]] | * David Tserunyan * Eva Voskanyan * Lilit Navasardyan * Rosa Linn | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-11 |title=Armenia reveals its artist and song for Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/armenia-reveals-simon-and-paloma-rumba-for-vienna/ |access-date=2026-03-11 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Austrália|vlajka=áno}} | SBS | Delta Goodrem | „Eclipse“ | [[angličtina]] | * Delta Goodrem * Ferras Alqaisi * Jonas Myrin * Michael Fatkin | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-01 |title=Delta Goodrem will represent Australia in May |url=https://www.eurovision.com/stories/delta-goodrem-representing-australia-eurovision-2026/ |access-date=2026-03-01 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Azerbajdžan|vlajka=áno}} | İTV | Jiva | „Just Go“ | [[angličtina]], [[azerbajdžančina]] | * Fuad Javadov | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-06 |title=JIVA will sing for Azerbaijan in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/jiva-will-sing-for-azerbaijan-vienna-2026/ |access-date=2026-03-06 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Belgicko|vlajka=áno}} | RTBF | Essyla | „Dancing on the Ice“ | [[angličtina]] | * Alice Van Eesbeeck * Barbara Petitjean * Emil Stengele * Nicolas d'Avell | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-19 |title=ESSYLA will represent Belgium in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/essyla-represent-belgium-eurovision-2026/ |access-date=2026-03-06 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Bulharsko|vlajka=áno}} | BNT | Dara | „Bangaranga“ | [[angličtina]] | * Anne Judith Wik * Monoir * Darina Yotova * Dimitris Kontopoulos | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-28 |title=DARA ще представи България на „Евровизия 2026“ с песента „Bangaranga“ |trans-title=DARA will represent Bulgaria at Eurovision 2026 with the song "Banagaranga" |url=https://bnt.bg/news/dara-shte-predstavi-balgariya-na-evroviziya-2026-s-pesenta-bangaranga-346759news.html |access-date=2026-02-28 |publisher=BNT |language=bg}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Cyprus|vlajka=áno}} | CyBC | Antigoni | „Jalla“ | [[angličtina]], [[novogréčtina|gréčtina]] | * Antigoni Buxton * Charalambous Kallona * Connor Mullally-Knight * Demetris Nikolaou * Klejdi Lupa * Paris Kalpos * Trey Qua | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-10 |title=Cyprus 2026: Antigoni releases 'JALLA' |url=https://www.eurovision.com/stories/antigoni-releases-jalla-cyprus-2026/ |access-date=2026-03-19 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref><ref>{{Cite web |date=2026-02-02 |title=Πρώτη παρουσίαση στις 8 Φεβρουαρίου της κυπριακής συμμετοχής στη Eurovision 2026 από το ΡΙΚ |trans-title=First presentation on 8 February of the Cypriot participation in Eurovision 2026 by RIK |url=https://news.rik.cy/article/2026/2/2/prote-parousiase-stis-8-phebrouariou-tes-kupriakes-summetokhes-ste-eurovision-2026-apo-to-rik/ |access-date=2026-02-02 |publisher=CyBC |language=el-CY}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Česko|vlajka=áno}} | [[Česká televize|ČT]] | Daniel Zizka | „Crossroads“ | [[angličtina]] | * Daniel Žižka * Viliam Béreš | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-08 |title=Daniel Zizka is Czechia's artist for 2026 |url=https://www.eurovision.com/stories/daniel-zizka-czechia-artist-for-2026/ |access-date=2026-03-08 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- !{{ESC|Čierna Hora|vlajka=áno}} |RTCG |Tamara Živković |„{{lang|cnr-Latn|Nova zora|i=no}}“ {{Small|({{lang|cnr|Нова зора|i=no}})}} |[[čiernohorčina]] | * Boris Subotić |<ref>{{Cite web |date=2026-01-06 |title=Tamara Živković will sing for Montenegro in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/tamara-zivkovic-montenegro-vienna-2026/ |access-date=2026-01-18 |website=Eurovision.com |publisher=[[European Broadcasting Union|EBU]] |language=en}}</ref><ref>{{Cite web |date=2026-02-22 |title=Tamara Živković: „Nova zora“ ostaje na našem, uskoro finalna verzija i spot |trans-title=Tamara Živković: "Nova zora" remains in our [language], soon the final version of the song and a music video |url=https://rtcg.me/magazin/eurosong/eurosong2025/815327/tamara-zivkovic-nova-zora-ostaje-na-nasem-uskoro-finalna-verzija-i-spot.html |access-date=2026-02-23 |publisher=[[Radio and Television of Montenegro]] (RTCG) |language=cnr}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Dánsko|vlajka=áno}} | DR | Søren Torpegaard Lund | „{{lang|da|Før vi går hjem|italic=no}}“ | [[dánčina]] | * Clara Sofie Fabricius * Søren Torpegaard Lund * Thomas Meilstrup * Valdemar Littauer Bendixen | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-15 |title=Søren Torpegaard Lund will represent Denmark in May |url=https://www.eurovision.com/stories/soren-torpegaard-lund-representing-denmark-eurovision-2026/ |access-date=2026-02-15 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Estónsko|vlajka=áno}} | ERR | Vanilla Ninja | „Too Epic to Be True“ | [[angličtina]] | * Sven Lõhmus | style="text-align:center;" | <ref name=":6">{{Cite web |date=2026-02-15 |title=It's Vanilla Ninja for Vienna in Estonia |url=https://www.eurovision.com/stories/vanilla-ninja-for-estonia-vienna-2026/ |access-date=2026-02-15 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Fínsko|vlajka=áno}} | {{lang|fi|Yle|i=unset}} | Linda Lampenius, Pete Parkkonen | „{{lang|fi|Liekinheitin|i=no}}“ | [[fínčina]] | * Antti Riihimäki * Lauri Halavaara * Linda Lampenius * Pete Parkkonen * Vilma Alina | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-28 |title='Liekinheitin' is Finland's song for Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/finland-umk-2026-winner-linda-pete-liekinheitin/ |access-date=2026-02-28 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Francúzsko|vlajka=áno}} | {{lang|fr|France Télévisions|i=unset}} | Monroe | „{{lang|fr|Regarde !|i=no}}“ | [[francúzština]] | * Christopher Cohen * Fred Savio * Fredie Marche * Maxime Morise | style="text-align:center;" |<ref>{{Cite web |date=2026-03-06 |title='Regarde !': It's Monroe for France |url=https://www.eurovision.com/stories/regarde-monroe-for-france-eurovision-2026/ |access-date=2026-03-06 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Grécko|vlajka=áno}} | ERT | Akylas | „{{lang|el-Latn|Ferto|italic=no}}“ {{small|({{lang|el|Φέρτο}})}} | [[novogréčtina|gréčtina]]<ref group="Pozn.">Pieseň obsahuje časti textu v angličtine, francúzštine a španielčine.</ref> | * Akylas Mytilinaios * Orfeas Nonis * Theofilos Pouzbouris * Thomas Papathanasis | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-15 |title=Akylas will 'Sing for Greece' in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/akylas-sing-for-greece-vienna-2026/ |access-date=2026-02-15 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- !{{ESC|Gruzínsko|vlajka=áno}} |GPB |{{lang|ka-Latn|Bzikebi|i=no}} |„On Replay“ |[[angličtina]] | * Giga Kukhianidze * Liza Japaridze |<ref>{{Cite web |date=2026-03-11 |title=Bzikebi premiere 'On Replay' for Georgia |url=https://www.eurovision.com/stories/bzikebi-premiere-on-replay-for-georgia/ |access-date=2026-03-15 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- !{{ESC|Chorvátsko|vlajka=áno}} |HRT |Lelek |„{{lang|hr|Andromeda|i=unset}}“ |[[chorvátčina]] | * Filip Lacković * Lazar Pajić * Tomislav Roso * Zorica Pajić |<ref>{{Cite web |date=2026-02-15 |title=It's LELEK to Vienna for Croatia |url=https://www.eurovision.com/stories/croatia-dora-winner-lelek-vienna-2026/ |access-date=2026-02-15 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Izrael|vlajka=áno}} | IPBC | Noam Bettan | „Michelle“ | [[francúzština]], [[hebrejčina]], [[angličtina]] | * Nadav Aharoni * Noam Bettan * Tzlil Klifi * Yuval Raphael | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-05 |title=Noam Bettan releases his song for Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/noam-bettan-releases-song-for-vienna-michelle/ |access-date=2026-03-06 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- !{{ESC|Litva|vlajka=áno}} |LRT |Lion Ceccah |„{{lang|es|Sólo quiero más|i=unset}}“ |[[litovčina]], [[angličtina]] | * Aurimas Galvelis * Tomas Alenčikas |<ref>{{Cite web |date=2026-02-27 |title=Lion Ceccah will sing for Lithuania in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/lithuania-selects--eurovision-2026-lion-ceccah/ |access-date=2026-02-27 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Lotyšsko|vlajka=áno}} | LSM | Atvara | „{{lang|lv|Ēnā|i=unset}}“ | [[lotyština]] | * Jānis Jačmenkins * Liene Stūrmane | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-15 |title='Supernova' winner Atvara is heading to Vienna for Latvia |url=https://www.eurovision.com/stories/supernova-winner-atvara-latvia-vienna-2026/ |access-date=2026-02-15 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Luxembursko|vlajka=áno}} | RTL | Eva Marija | „Mother Nature“ | [[angličtina]] | * Eva Marija Kavaš Puc * Julie Aagaard * Maria Broberg * Thomas Stengaard | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=24 January 2026 |title=Eva Marija will sing for Luxembourg in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/eva-marija-luxembourg-vienna-2026/ |website=eurovision.com |publisher=[[European Broadcasting Union|EBU]]|language=en}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Malta|vlajka=áno}} | PBS | Aidan | „{{lang|it|Bella|i=no}}“ | [[angličtina]], [[maltčina]] | * Aidan Cassar * Joep van den Boom * Sarah Bonnici | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-01-18 |title=It's AIDAN for Malta at Vienna 2026 |url=https://www.eurovision.com/stories/aidan-for-malta-vienna-2026/ |website=Eurovision.com |publisher=[[European Broadcasting Union|EBU]] |language=en}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Moldavsko|vlajka=áno}} | TRM | Satoshi | „{{lang|ro|Viva, Moldova!|i=no}}“ | [[rumunčina]] | * Vlad Sabajuc | style="text-align:center;" |<ref name=":11">{{Cite web |date=2026-01-17 |title=Satoshi will represent Moldova on its Eurovision return |url=https://www.eurovision.com/stories/satoshi-will-represent-moldova-eurovision-2026/ |website=Eurovision.com |publisher=EBU |access-date=2026-01-17}}</ref> |- !{{ESC|Nemecko|vlajka=áno}} |SWR{{#tag:ref|V zastúpení nemeckého verejného vysielateľa ARD<ref name=swrubernimmt>{{cite web |date=27 January 2025 |title=SWR übernimmt 2026 Federführung für Eurovision Song Contest |trans-title=SWR to take over the lead for the Eurovision Song Contest in 2026 |url=https://www.eurovision.de/news/SWR-uebernimmt-Federfuehrung-fuer-Eurovision-Song-Contest,wechsel112.html |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20250517183906/https://www.eurovision.de/news/SWR-uebernimmt-Federfuehrung-fuer-Eurovision-Song-Contest,wechsel112.html |archive-date=17 May 2025 |access-date=27 January 2025 |language=de}}</ref><ref>{{cite web |title=Alle deutschen ESC-Acts und ihre Titel |trans-title=All German ESC acts and their songs |url=https://www.eurovision.de/teilnehmer/Alle-deutschen-ESC-Acts-und-ihre-Titel,vorentscheid386.html |publisher=ARD |access-date=12 June 2025 |language=de}}</ref>|group=Pozn.}} |Sarah Engels |„Fire“ |[[angličtina]] | * Dario Schürmann * Luisa Heinemann * Raphael Lott * Sarah Engels * Valentin Boes |<ref>{{Cite web |date=2026-02-28 |title=Sarah Engels will light Vienna up with 'Fire' |url=https://www.eurovision.com/stories/germany-sarah-engels-fire-vienna-2026/ |access-date=2026-02-28 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Nórsko|vlajka=áno}} | NRK | Jonas Lovv | „Ya Ya Ya“ | [[angličtina]] | * Jonas Lovv Hellesøy * Sondre Skaftun | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-28 |title=JONAS LOVV wins 'Melodi Grand Prix' in Norway |url=https://www.eurovision.com/stories/jonas-lovv-ya-ya-ya-norway-2026/ |access-date=2026-02-28 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Poľsko|vlajka=áno}} | TVP | Alicja | „Pray“ | [[angličtina]] | * Alicja Szemplińska * Sinclair Alan Malcolm * Weronika Gabryelczyk | style="text-align:center;" |<ref>{{Cite web |date=2026-03-08 |title=It's 'Pray' for Poland: ALICJA to Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/its-pray-for-poland-alicja-to-vienna/ |access-date=2026-03-08 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Portugalsko|vlajka=áno}} | RTP | {{lang|pt|Bandidos do Cante|i=no}} | „{{lang|pt|Rosa|i=no}}“ | [[portugalčina]] | * Duarte Farias * Francisco Pereira * Francisco Pestana * Francisco Raposo * Gonçalo Narciso * Gui Alface * José Carlos Coelho Almeida Tavares * Luis Aleixo * Miguel Costa | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-08 |title=Bandidos do Cante will represent Portugal in May |url=https://www.eurovision.com/stories/bandidos-do-cante-represent-portugal-eurovision-2026/ |access-date=2026-03-08 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- !{{ESC|Rakúsko|vlajka=áno}} |[[Österreichischer Rundfunk|ORF]] |Cosmó |„{{lang|de|Tanzschein|i=no}}“ |[[nemčina]] | * Benjamin Gedeon * Elias Stejskal * Ella Stern |<ref>{{Cite web |date=2026-02-24 |title=COSMÓ will represent Austria in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-austria-cosmo-tanzschein/ |access-date=2026-03-01 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Rumunsko|vlajka=áno}} | TVR | Alexandra Căpitănescu | „Choke Me“ | [[angličtina]] | * Alexandra Căpitănescu * Călin-Alexandru Grăjdan * Elvis Silitră * Ștefan Condrea | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-04 |title=Alexandra Căpitănescu will represent Romania on its Eurovision return |url=https://www.eurovision.com/stories/alexandra-c%C4%83pit%C4%83nescu-will-represent-romania-on-its-eurovision-return/ |access-date=2026-03-04 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|San Maríno|vlajka=áno}} | SMRTV | Senhit{{#tag:ref|Obsahuje [[vokál (hudba)|vokály]] od [[Boy George|Boya Georgea]]<ref>{{Cite web |date=2026-03-07 |title=Senhit 'duetta' con Boy George e vola a Vienna |trans-title=Senhit "duets" with Boy George and flies to Vienna |url=https://www.bolognatoday.it/social/senhit-boy-george-eurovision.html |access-date=2026-03-07 |website=BolognaToday |language=it}}</ref><ref>{{Cite web |last= |first= |date=2026-03-07 |title=San Marino Song Contest 2026: vincono Senhit e Boy George |trans-title=San Marino Song Contest 2026: Senhit and Boy George win |url=https://www.sanmarinortv.sm/news/cultura-c6/san-marino-song-contest-2026-vincono-senhit-e-boy-george-a287460 |access-date=2026-03-07 |publisher=SMRTV |language=it}}</ref>|name=BoyGeorge|group=Pozn.}} | „Superstar“ | [[angličtina]] | * Anderz Wrethov * George Alan O'Dowd * Julie Aagaard * John-Emil Johansson * Thomas Stengaard * Senhit Zadik Zadik | style="text-align:center;" | <ref name=":7">{{Cite web |date=2026-03-07 |title=San Marino sends 'Superstar' SENHIT to Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/san-marino-sends-superstar-senhit-to-vienna/ |access-date=2026-03-07 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- !{{ESC|Spojené kráľovstvo|vlajka=áno}} |[[British Broadcasting Corporation|BBC]] |Look Mum No Computer |„{{lang|de|Eins, Zwei, Drei|i=no}}“ |[[angličtina]] | * Julie Aagaard * Lasse Midtsian Nymann * Sam Battle * Thomas Stengaard |<ref>{{Cite web |date=2026-03-06 |title='Eins, Zwei, Drei'... the United Kingdom's entry is out |url=https://www.eurovision.com/stories/eins-zwei-drei-united-kingdom-entry-released/ |access-date=2026-03-06 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Srbsko|vlajka=áno}} | RTS | Lavina | „{{lang|sr-Latn|Kraj mene|i=no}}“ {{Small|({{lang|sr|Крај мене|i=no}})}} | [[srbčina]] | * Andrija Cvetanović * Bojan Ilić * Ivan Jegdić * Luka Aranđelović * Nikola Petrović * Pavle Aranđelović * Pavle Samardžić | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-01 |title=LAVINA will represent Serbia in May |url=https://www.eurovision.com/stories/serbia-pze-winner-lavina-vienna-2026/ |access-date=2026-03-01 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- !{{ESC|Švajčiarsko|vlajka=áno}} |SRG SSR |Veronica Fusaro |„Alice“ |[[angličtina]] | * Charlie McClean * Veronica Fusaro |<ref>{{Cite web |date=2026-01-20 |title=Veronica Fusaro will sing for Switzerland |url=https://www.eurovision.com/stories/veronica-fusaro-for-switzerland-vienna-2026/ |website=Eurovision.com |publisher=[[European Broadcasting Union|EBU]] |language=en}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Švédsko|vlajka=áno}} | SVT | Felicia | „My System“ | [[angličtina]] | * Audun Agnar * Emily Harbakk * Felicia Eriksson * Julie Bergan * Theresa Rex | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-07 |title=FELICIA will fly the Swedish flag in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/felicia-will-fly-the-swedish-flag-at-vienna-2026/ |access-date=2026-03-07 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- !{{ESC|Taliansko|vlajka=áno}} |RAI |Sal Da Vinci |„{{lang|it|Per sempre sì|i=no}}“ |[[taliančina]] | * Alessandro La Cava * Eugenio Maimone * Francesco Sorrentino * Federica Abbate * Federico Mercuri * Giordano Cremona * Salvatore Michael Sorrentino |<ref>{{Cite web |date=2026-03-01 |title=From 'Sanremo' to Vienna, it's Sal Da Vinci for Italy |url=https://www.eurovision.com/stories/sal-da-vinci-representing-italy-eurovision-2026/ |access-date=2026-03-02 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Ukrajina|vlajka=áno}} | {{lang|uk-latn|Suspilne|i=unset}} | Leléka | „{{lang|uk-Latn|Ridnym|i=no}}“ {{small|({{lang|uk|Рідним}})}} | [[angličtina]], [[ukrajinčina]] | * Adama Cefalu * Jakob Hegner * Viktoriia Leleka * Yaroslav Dzhus | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-07 |title=Vidbir winner LELÉKA to Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/vidbir-winner-leleka-vienna-2026/ |access-date=2026-02-08 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref><ref>{{Cite web |last=Lutsenko |first=Yevheniia |date=2026-02-07 |title=Україну на "Євробаченні 2026" представить Leléka |trans-title=Leléka will represent Ukraine at Eurovision 2026 |url=https://suspilne.media/culture/1234438-ukrainu-na-evrobacenni-2026-predstavit-leleka/ |access-date=2026-02-07 |publisher=[[Suspilne Kultura]] |language=uk}}</ref> |} == Priebeh súťaže == === Prvé semifinále === Prvé semifinále sa koná 12. mája 2026 o 21:00 [[Stredoeurópsky letný čas|CEST]] a zúčastní sa ho 15 krajín. V tomto semifinále môžu online hlasovať účastniace sa krajiny, Nemecko, Taliansko, a všetky ostatné krajiny, ktoré sa súťaže nezúčastňujú, ktoré sú zahrnuté do spoločného hodnotenia ako „[[Zvyšok sveta na Eurovision Song Contest|zvyšok sveta]]“.<ref name=":1">{{Cite web|date=2026-01-12|title=Vienna 2026: Semi-Final Draw results|url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-semi-final-draw-results/|access-date=2026-01-13|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}</ref> Poradie bolo určené producentmi a verejne ohlásené 2. apríla. Okrem súťažiacich krajín predvedú svoje skladby i Nemecko a Taliansko, ktoré budú vystupovať po Gruzínsku a Izraeli.<ref name=":14">{{Cite web|date=2026-04-02|title=Vienna 2026: Semi-Final Running Orders revealed|url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-semi-final-running-orders-revealed/|access-date=2026-04-02|website=Eurovision.com|publisher=EBU}}</ref> Semifinále začne predstavením [[Vicky Leandros]], ktorá zaspieva svoju skladbu [[L'amour est bleu]], s ktorou reprezentovala [[Luxembursko na Eurovision Song Contest 1967|Luxembursko v roku 1967]], pričom s ňou bude spievať 70-členný [[spevácky zbor]]. Počas večera taktiež zaznie skladba „Kangaroo“, ktorú zaspievajú moderátori [[Victoria Swarowski]] a [[Michael Ostrowski]], ktorá je o tom, ako rozlíšiť Austráliu od Rakúska (ktorého anglické meno je ''Austria''), pričom sa počas vystúpenia objaví [[Go-Jo]], ktorý reprezentoval [[Austráliu na Eurovision Song Contest 2025|Austráliu v roku 2025]], a akrobatická skupina [[Zurcaroh]].<ref name=":12">{{Cite web|date=2026-03-19|title=Interval and opening acts announced for Vienna|url=https://www.eurovision.com/stories/interval-and-opening-acts-announced-vienna-eurovision-2026/|access-date=2026-03-19|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}</ref><ref name=":13">{{Cite web|title=Vorhang auf: ORF präsentiert bei Medienupdate zum Eurovision Song Contest u. a. Opening Acts und Interval Acts sowie Maskottchen Auri|trans-title=Curtain up: ORF presents, among other things, opening acts and interval acts as well as mascot Auri in its media update on the Eurovision Song Contest|url=https://www.ots.at/presseaussendung/OTS_20260319_OTS0071/vorhang-auf-orf-praesentiert-bei-medienupdate-zum-eurovision-song-contest-u-a-opening-acts-und-interval-acts-sowie-maskottchen-auri|access-date=2026-03-20|website=OTS.at|language=de-AT}}</ref><ref name=":17">{{Cite web|date=2026-05-04|title=Eurovision icons return to the stage for Vienna 2026|url=https://www.eurovision.com/stories/eurovision-icons-return-to-the-stage-for-vienna-2026/|access-date=2026-05-04|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}</ref><ref name=":18">{{Cite web|date=2026-05-04|title=Weltstars, ESC-Legenden und internationale Tanzsensation komplettieren Opening und Interval Acts|trans-title=World stars, Eurovision legends and international dance sensations complete the opening and interval acts|url=https://der.orf.at/unternehmen/aktuell/esc_opening100.html|access-date=2026-05-04|website=der.orf.at|publisher=ORF|language=de-AT}}</ref> {| class="sortable wikitable plainrowheaders" |+Prvé semifinále Eurovision Song Contest 2026<ref name=":143">{{Cite web|date=2026-04-02|title=Vienna 2026: Semi-Final Running Orders revealed|url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-semi-final-running-orders-revealed/|access-date=2026-04-02|website=Eurovision.com|publisher=EBU}}</ref> ! scope="col" |Poradie ! scope="col" |Krajina ! scope="col" |Umelec/umelkyňa ! scope="col" |Skladba |- ! scope="row" |1 |{{ESC|Moldavsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Satoshi |„Viva, Moldova!“ |- ! scope="row" |2 |{{ESC|Švédsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Felicia |„My System“ |- ! scope="row" |3 |{{ESC|Chorvátsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Lelek |„Andromeda“ |- ! scope="row" |4 |{{ESC|Grécko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Akylas |„Ferto“ |- ! scope="row" |5 |{{ESC|Portugalsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Bandidos do Cante |„Rosa“ |- ! scope="row" |6 |{{ESC|Gruzínsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Bzikebi |„On Replay“ |- ! scope="row" |7 |{{ESC|Fínsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Linda Lampenius a Pete Parkkonen |„Liekinheitin“ |- ! scope="row" |8 |{{ESC|Čierna Hora|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Tamara Živković |„Nova zora“ |- ! scope="row" |9 |{{ESC|Estónsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Vanilla Ninja |„Too Epic to Be True“ |- ! scope="row" |10 |{{ESC|Izrael|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Noam Bettan |„Michelle“ |- ! scope="row" |11 |{{ESC|Belgicko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Essyla |„Dancing on the Ice“ |- ! scope="row" |12 |{{ESC|Litva|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Lion Ceccah |„Sólo quiero más“ |- ! scope="row" |13 |{{ESC|San Maríno|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Senhit<ref name="BoyGeorge" group="Pozn."/> |„Superstar“ |- ! scope="row" |14 |{{ESC|Poľsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Alicja |„Pray“ |- ! scope="row" |15 |{{ESC|Srbsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Lavina |„Kraj mene“ |} === Druhé semifinále === Druhé semifinále sa uskutoční 14. mája 2026 o 21:00 CEST a taktiež sa ho zúčastní 15 krajín.<ref name="esc2026 partecipants2">{{cite web|date=2025-12-15|title=35 broadcasters to compete at 70th Eurovision Song Contest in Vienna|url=https://www.eurovision.com/stories/35-broadcasters-70th-eurovision-song-contest-vienna/|access-date=2025-12-15|website=Eurovision.com|publisher=[[EBU]]}}</ref> V tomto semifinále môžu online hlasovať účastniace sa krajiny, Francúzsko, Rakúsko, Spojené kráľovstvo, a všetky ostatné krajiny, ktoré sa súťaže nezúčastňujú, ktoré sú zahrnuté do spoločného hodnotenia ako „zvyšok sveta“.<ref name=":15">{{Cite web|date=2026-01-12|title=Vienna 2026: Semi-Final Draw results|url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-semi-final-draw-results/|access-date=2026-01-13|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}</ref> Poradie bolo určené producentmi a verejne ohlásené 2. apríla. Okrem súťažiacich krajín predvedú svoje skladby i Francúzsko, Rakúsko a Spojené kráľovstvo, ktoré budú vystupovať po Česku, Cypre a Ukrajine.<ref name=":142">{{Cite web|date=2026-04-02|title=Vienna 2026: Semi-Final Running Orders revealed|url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-semi-final-running-orders-revealed/|access-date=2026-04-02|website=Eurovision.com|publisher=EBU}}</ref> Semifinále začne predstavením moderátorov Victorie Swarovskej a Michaela Ostrowského, ktorí zaspievajú víťaznú skladbu z roku [[Eurovision Song Contest 2025|2025]], [[Wasted Love]], a počas súťaže sa objaví minuloročný víťaz JJ, ktorý zaspieva nový singel.<ref name=":122">{{Cite web|date=2026-03-19|title=Interval and opening acts announced for Vienna|url=https://www.eurovision.com/stories/interval-and-opening-acts-announced-vienna-eurovision-2026/|access-date=2026-03-19|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}</ref><ref name=":132">{{Cite web|title=Vorhang auf: ORF präsentiert bei Medienupdate zum Eurovision Song Contest u. a. Opening Acts und Interval Acts sowie Maskottchen Auri|trans-title=Curtain up: ORF presents, among other things, opening acts and interval acts as well as mascot Auri in its media update on the Eurovision Song Contest|url=https://www.ots.at/presseaussendung/OTS_20260319_OTS0071/vorhang-auf-orf-praesentiert-bei-medienupdate-zum-eurovision-song-contest-u-a-opening-acts-und-interval-acts-sowie-maskottchen-auri|access-date=2026-03-20|website=OTS.at|language=de-AT}}</ref> {| class="sortable wikitable plainrowheaders" |+Druhé semifinále Eurovision Song Contest 2026<ref name=":143" /> ! scope="col" |Poradie ! scope="col" |Krajina ! scope="col" |Umelec/umelkyňa ! scope="col" |Skladba |- ! scope="row" |1 |{{ESC|Bulharsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Dara |„Bangaranga“ |- ! scope="row" |2 |{{ESC|Azerbajdžan|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Jiva |„Just Go“ |- ! scope="row" |3 |{{ESC|Rumunsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Alexandra Căpitănescu |„Choke Me“ |- ! scope="row" |4 |{{ESC|Luxembursko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Eva Marija |„Mother Nature“ |- ! scope="row" |5 |{{ESC|Česko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Daniel Žižka |„Crossroads“ |- ! scope="row" |6 |{{ESC|Arménsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Simón |„Paloma Rumba“ |- ! scope="row" |7 |{{ESC|Švajčiarsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Veronica Fusaro |„Alice“ |- ! scope="row" |8 |{{ESC|Cyprus|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Antigoni |„Jalla“ |- ! scope="row" |9 |{{ESC|Lotyšsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Atvara |„Ēnā“ |- ! scope="row" |10 |{{ESC|Dánsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Søren Torpegaard Lund |„Før vi går hjem“ |- ! scope="row" |11 |{{ESC|Austrália|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Delta Goodrem |„Eclipse“ |- ! scope="row" |12 |{{ESC|Ukrajina|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Leléka |„Ridnym“ |- ! scope="row" |13 |{{ESC|Albánsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Alis |„Nân“ |- ! scope="row" |14 |{{ESC|Malta|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Aidan |„Bella“ |- ! scope="row" |15 |{{ESC|Nórsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Jonas Lovv |„Ya Ya Ya“ |} === Finále === Finále sa bude konať 16. mája 2026 o 21:00 CEST a zúčastní sa ho 25 krajín: hosťujúca krajina Rakúsko, „Veľká štvorka“,<ref group="Pozn.">Francúzsko, Nemecko, Taliansko, a Spojené kráľovstvo</ref> a desať najlepšie hodnotených vystúpení z každého semifinále. Vo finále bude hlasovať všetkých 36 krajín prostredníctvom online hlasovania a odbornej poroty a taktiež všetky nezúčastnené krajiny ako „zvyšok sveta“ pomocou online hlasovania.<ref name="esc2026 partecipants3">{{cite web|date=2025-12-15|title=35 broadcasters to compete at 70th Eurovision Song Contest in Vienna|url=https://www.eurovision.com/stories/35-broadcasters-70th-eurovision-song-contest-vienna/|access-date=2025-12-15|website=Eurovision.com|publisher=[[EBU]]}}</ref> Finále začne pochodom s vlajkami, čím sa predstaví všetkých 25 finalistov, pričom ich bude hudobne sprevádzať JJ so skladbou „The Queen of the Night“ spolu so [[Symfonický orchester viedenského rádia|Symfonickým orchestrom viedenského rádia]], tanečníkmi a akrobatmi. Počas večera sa taktiež objavia [[Max Muztke]] ({{ESC|Nemecko|rok=2004}}), [[Ruslana]] ({{ESC|Ukrajina|rok=2004}}), [[Lordi]] ({{ESC|Fínsko|rok=2006}}), [[Alexander Rybak]] ({{ESC|Nórsko|rok=2009}} a [[Nórsko na Eurovision Song Contest 2018|2018]]), [[Vjerka Serďučka]] ({{ESC|Ukrajina|rok=2007}}), [[Kristian Kostov]] ({{ESC|Bulharsko|rok=2017}}), [[Erika Vikman]] ({{ESC|Fínsko|rok=2025}}) a [[Miriana Conte]] ({{ESC|Malta|rok=2025}}), ktorí zaspievajú nové verzie súťažných skladieb z minulých ročníkov na oslavu 70. výročia súťaže. Taktiež sa objaví [[Parov Stelar]] so skladbami z jeho repertoára a [[Cesár Sampson]] so skladbou „Vienna“.<ref name=":123">{{Cite web|date=2026-03-19|title=Interval and opening acts announced for Vienna|url=https://www.eurovision.com/stories/interval-and-opening-acts-announced-vienna-eurovision-2026/|access-date=2026-03-19|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}</ref><ref name=":133">{{Cite web|title=Vorhang auf: ORF präsentiert bei Medienupdate zum Eurovision Song Contest u. a. Opening Acts und Interval Acts sowie Maskottchen Auri|trans-title=Curtain up: ORF presents, among other things, opening acts and interval acts as well as mascot Auri in its media update on the Eurovision Song Contest|url=https://www.ots.at/presseaussendung/OTS_20260319_OTS0071/vorhang-auf-orf-praesentiert-bei-medienupdate-zum-eurovision-song-contest-u-a-opening-acts-und-interval-acts-sowie-maskottchen-auri|access-date=2026-03-20|website=OTS.at|language=de-AT}}</ref><ref>{{Cite web|title=Moderations-Duo, National Partners, Volunteers, RSO u. v. m.: Neues zum Eurovision Song Contest 2026|url=https://der.orf.at/unternehmen/aktuell/esc_medienupdate100.html|website=der.orf.at|access-date=2026-01-31|language=de-AT|trans-title=Presenting duo, national partners, volunteers, RSO and much more: the latest news on the Eurovision Song Contest 2026|publisher=ORF}}</ref><ref name=":172">{{Cite web|date=2026-05-04|title=Eurovision icons return to the stage for Vienna 2026|url=https://www.eurovision.com/stories/eurovision-icons-return-to-the-stage-for-vienna-2026/|access-date=2026-05-04|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}</ref><ref name=":182">{{Cite web|date=2026-05-04|title=Weltstars, ESC-Legenden und internationale Tanzsensation komplettieren Opening und Interval Acts|trans-title=World stars, Eurovision legends and international dance sensations complete the opening and interval acts|url=https://der.orf.at/unternehmen/aktuell/esc_opening100.html|access-date=2026-05-04|website=der.orf.at|publisher=ORF|language=de-AT}}</ref> {| class="wikitable" |+Finále Eurovision Song Contest 2026<ref>{{Cite web <!-- Austria R/O -->|last=Farren|first=Neil|date=2026-03-17|title=Eurovision 2026: Austria Drawn in Slot 25 in Grand Final|url=https://eurovoix.com/2026/03/17/eurovision-2026-austria-drawn-slot-25-grand-final/|access-date=2026-03-17|website=Eurovoix}}</ref> !Poradie !Krajina !Umelec/umelkyňa !Skladba |- | rowspan="15" style="background: #ddddff;" |''Bude určené'' |{{ESC|Belgicko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Essyla |„Dancing on the Ice“ |- |{{ESC|Fínsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Linda Lampenius a Pete Parkkonen |„Liekinheitin“ |- |{{ESC|Francúzsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Monroe |„Regarde !“ |- |{{ESC|Grécko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Akylas |„Ferto“ |- |{{ESC|Chorvátsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Lelek |„Andromeda“ |- |{{ESC|Izrael|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Noam Bettan |„Michelle“ |- |{{ESC|Litva|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Lion Ceccah |„Sólo quiero más“ |- |{{ESC|Moldavsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Satoshi |„Viva, Moldova!“ |- |{{ESC|Nemecko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Sarah Engels |„Fire“ |- |{{ESC|Poľsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Alicja |„Pray“ |- |{{ESC|Spojené kráľovstvo|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Look Mum No Computer |„Eins, Zwei, Drei“ |- |{{ESC|Srbsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Lavina |„Kraj mene“ |- |{{ESC|Švédsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Felicia |„My system“ |- |{{ESC|Taliansko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Sal Da Vinci |„Per sempre si“ |- | colspan="3" style="background: #ddddff;" |''Bude určené podľa výsledku druhého semifinále 14. mája 2026'' |- | style="background: #eaecf0; text-align:center;" | 25 |{{ESC|Rakúsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Cosmó |„Tanzschein“ |} == Poznámky == <references group="Pozn."/> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Eng icon}} == Zdroj == {{Preklad|en|Eurovision Song Contest 2026|1346751401}} {{Eurovision Song Contest}} [[Kategória:Eurovision Song Contest 2026| ]] [[Kategória:Veľká cena Eurovízie|2026]] [[Kategória:2026 v Rakúsku]] [[Kategória:Kultúra vo Viedni]] hd2qmko08qc4faxkc2wj4taurq2q67i 8212935 8212934 2026-05-12T21:36:14Z KormiSK 91359 do minuleho casu :))) 8212935 wikitext text/x-wiki {{Aktualita}} {{Na revíziu|Článok obsahuje anglické prepisy niektorých zahraničných mien}} {{Infobox Eurovision | name = Eurovision Song Contest 2026 | map = ESC 2026 Map.svg | venue = [[Wiener Stadthalle]], [[Viedeň]], [[Rakúsko]] | null = | winner = | return = {{Minivlajka|Bulharsko}} {{ESC|Bulharsko}}, {{Minivlajka|Moldavsko}} {{ESC|Moldavsko}}, {{Minivlajka|Rumunsko}} {{ESC|Rumunsko}} | pre = [[Eurovision Song Contest 2025|◄ 2025]] {{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Bazilej]] | nex = | entries = 35 | theme = | host = [[Österreichischer Rundfunk|ORF]] | presenters = [[Victoria Swarovski]], [[Michael Ostrawski]] | con = Eurovision Song Contest | semi2 = 14. máj 2026 | semi1 = 12. máj 2026 | final = 16. máj 2026 | withdraw = {{Minivlajka|Holandsko}} {{ESC|Holandsko}}, {{Minivlajka|Island}} {{ESC|Island}}, {{Minivlajka|Írsko}} {{ESC|Írsko}}, {{Minivlajka|Slovinsko}} {{ESC|Slovinsko}}, {{Minivlajka|Španielsko}} {{ESC|Španielsko}}, }} [[Súbor:ESC 2026 Map.svg|náhľad|300x300bod|Mapa zúčastnených krajín. Legenda: * modrá: krajina automaticky postupuje do finále. * zelená: krajina sa zúčastní semifinále. * tmavošedá: krajina sa zúčastnila v minulosti, ale nie v tomto ročníku.]] '''Eurovision Song Contest 2026''' je 70. ročník súťaže [[Eurovision Song Contest]]. Bude mať dve semifinále, ktoré sa budú konať 12. a 14. mája 2026, a finále, ktoré sa bude konať 16. mája 2026, vo [[Wiener Stadthalle]] vo [[Viedeň|Viedni]] v [[Rakúsko|Rakúsku]]. Súťaž budú moderovať [[Victoria Swarovski]] a [[Michael Ostrowski]]. Eurovision Song Contest 2026 je organizovaný [[Európska vysielacia únia|Európskou vysielacou úniou]] (EBU) a hosťujúcou vysielacou spoločnosťou [[Österreichischer Rundfunk]] (ORF), ktorá zorganizuje súťaž po víťazstve z predchádzajúceho roka, [[Eurovision Song Contest 2025]], s piesňou ''[[Wasted Love]]'' od [[JJ (spevák)|JJ]]. Súťaže sa zúčastnia vysielacie spoločnosti z 35 krajín, o dve menej než v roku 2025. Je to najmenší počet súťažiacich od roku [[Eurovision Song Contest 2003|2003]], teda od doby bez semifinále. [[Holandsko na Eurovision Song Contest|Holandsko]], [[Island na Eurovision Song Contest|Island]], [[Írsko na Eurovision Song Contest|Írsko]], [[Slovinsko na Eurovision Song Contest|Slovinsko]] a [[Španielsko na Eurovision Song Contest|Španielsko]] sa rozhodli nezúčastniť v rámci protestu proti účasti [[Izrael na Eurovision Song Contest|Izraela]], ktorý sa účastní napriek [[Vojna v pásme Gazy|vojne v pásme Gazy]]. Ide o najväčší [[bojkot]] od roku [[Eurovision Song Contest 1970|1970]]. [[Bulharsko na Eurovision Song Contest|Bulharsko]], [[Moldavsko na Eurovision Song Contest|Moldavsko]] a [[Rumunsko na Eurovision Song Contest|Rumunsko]] sa znovu zúčastnia súťaže po tom, čo sa v posledných ročníkoch nezúčastnili. == Účastníci == {{Hlavný článok|Zoznam krajín účastniacich sa Eurovision Song Contest}} Aby sa krajina mohla zúčastniť Eurovision Song Contest, musí mať národnú [[Vysielacia spoločnosť|vysielaciu spoločnosť]], ktorá je aktívnym členom [[Európska vysielacia únia|Európskej vysielacej únie]] (EBU), schopná prijímať súťaž prostredníctvom [[Eurovízia|Eurovízie]] a vysielať ju naživo celej krajine. EBU pozýva k účasti všetkých svojich aktívnych členov.<ref>{{Cite web |last=Jiandani |first=Sanjay |date=29 August 2025 |title=Eurovision 2026: How many countries will compete in Austria? |url=https://esctoday.com/201316/eurovision-2026-how-many-countries-will-compete-in-austria/ |access-date=1 September 2025|website=ESCToday |language=en-US}}</ref> 15. decembra 2025 EBU oznámila, že v roku 2026 sa súťaže zúčastní 35 krajín. [[Bulharsko na Eurovision Song Contest|Bulharsko]] sa znovu účastní po trojročnej pauze, [[Rumunsko na Eurovision Song Contest|Rumunsko]] po dvojročnej pauze a [[Moldavsko na Eurovision Song Contest|Moldavsko]] po jednoročnej pauze.<ref name="esc2026 partecipants">{{cite web |date=2025-12-15 |title=35 broadcasters to compete at 70th Eurovision Song Contest in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/35-broadcasters-70th-eurovision-song-contest-vienna/ |access-date=2025-12-15 |website=Eurovision.com |publisher=[[European Broadcasting Union|EBU]]}}</ref> Oproti tomu [[Holdansko na Eurovision Song Contest|Holdansko]], [[Island na Eurovision Song Contest|Island]], [[Írsko na Eurovision Song Contest|Írsko]], [[Slovinsko na Eurovision Song Contest|Slovinsko]] a [[Španielsko na Eurovision Song Contest|Španielsko]], ktoré sa zúčastnili v roku 2025, sa rozhodli tohto ročníka nezúčastniť na protest účasti Izraelu, ktorý sa účastní napriek [[Vojna v pásme Gazy|vojne v pásme Gazy]], a taktiež na protest pokusov izraelskej vlády ovplyvniť výsledky v posledných dvoch ročníkoch súťaže. Toto je najväčší bojkot od roku [[Eurovision Song Contest 1970|1970]].<ref name="BBCNews">{{Cite web|last=Savage|first=Mark|last2=Youngs|first2=Ian|date=5 December 2025|title=Eurovision: Which countries are boycotting the song contest and can it survive?|url=https://www.bbc.com/news/articles/c9vjrg1nky0o|access-date=7 December 2025|website=BBC News}}</ref> {| class="wikitable plainrowheaders sticky-header" |+ Účastníci Eurovision Song Contest 2026 ! scope="col" | Krajina ! scope="col" | Vysielacia spoločnosť ! scope="col" | Umelec ! scope="col" | Pieseň ! scope="col" | Jazyk(y) ! scope="col" | Autori piesne ! scope="col" | Zdroj |- ! scope="row" | {{ESC|Albánsko|vlajka=áno}} | RTSH | Alis | „{{lang|sq|Nân|i=unset}}“ | [[albánčina]] | * Alis Kallaçi *Desara Gjini | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2025-12-21 |title=Alis will represent Albania at Vienna 2026 |url=https://www.eurovision.com/stories/alis-albania-vienna-2026/ |website=Eurovision.com |publisher=[[European Broadcasting Union|EBU]]}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Arménsko|vlajka=áno}} | AMPTV | Simón | „{{lang|es|Paloma rumba|i=no}}“ | [[angličtina]] | * David Tserunyan * Eva Voskanyan * Lilit Navasardyan * Rosa Linn | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-11 |title=Armenia reveals its artist and song for Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/armenia-reveals-simon-and-paloma-rumba-for-vienna/ |access-date=2026-03-11 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Austrália|vlajka=áno}} | SBS | Delta Goodrem | „Eclipse“ | [[angličtina]] | * Delta Goodrem * Ferras Alqaisi * Jonas Myrin * Michael Fatkin | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-01 |title=Delta Goodrem will represent Australia in May |url=https://www.eurovision.com/stories/delta-goodrem-representing-australia-eurovision-2026/ |access-date=2026-03-01 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Azerbajdžan|vlajka=áno}} | İTV | Jiva | „Just Go“ | [[angličtina]], [[azerbajdžančina]] | * Fuad Javadov | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-06 |title=JIVA will sing for Azerbaijan in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/jiva-will-sing-for-azerbaijan-vienna-2026/ |access-date=2026-03-06 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Belgicko|vlajka=áno}} | RTBF | Essyla | „Dancing on the Ice“ | [[angličtina]] | * Alice Van Eesbeeck * Barbara Petitjean * Emil Stengele * Nicolas d'Avell | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-19 |title=ESSYLA will represent Belgium in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/essyla-represent-belgium-eurovision-2026/ |access-date=2026-03-06 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Bulharsko|vlajka=áno}} | BNT | Dara | „Bangaranga“ | [[angličtina]] | * Anne Judith Wik * Monoir * Darina Yotova * Dimitris Kontopoulos | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-28 |title=DARA ще представи България на „Евровизия 2026“ с песента „Bangaranga“ |trans-title=DARA will represent Bulgaria at Eurovision 2026 with the song "Banagaranga" |url=https://bnt.bg/news/dara-shte-predstavi-balgariya-na-evroviziya-2026-s-pesenta-bangaranga-346759news.html |access-date=2026-02-28 |publisher=BNT |language=bg}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Cyprus|vlajka=áno}} | CyBC | Antigoni | „Jalla“ | [[angličtina]], [[novogréčtina|gréčtina]] | * Antigoni Buxton * Charalambous Kallona * Connor Mullally-Knight * Demetris Nikolaou * Klejdi Lupa * Paris Kalpos * Trey Qua | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-10 |title=Cyprus 2026: Antigoni releases 'JALLA' |url=https://www.eurovision.com/stories/antigoni-releases-jalla-cyprus-2026/ |access-date=2026-03-19 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref><ref>{{Cite web |date=2026-02-02 |title=Πρώτη παρουσίαση στις 8 Φεβρουαρίου της κυπριακής συμμετοχής στη Eurovision 2026 από το ΡΙΚ |trans-title=First presentation on 8 February of the Cypriot participation in Eurovision 2026 by RIK |url=https://news.rik.cy/article/2026/2/2/prote-parousiase-stis-8-phebrouariou-tes-kupriakes-summetokhes-ste-eurovision-2026-apo-to-rik/ |access-date=2026-02-02 |publisher=CyBC |language=el-CY}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Česko|vlajka=áno}} | [[Česká televize|ČT]] | Daniel Zizka | „Crossroads“ | [[angličtina]] | * Daniel Žižka * Viliam Béreš | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-08 |title=Daniel Zizka is Czechia's artist for 2026 |url=https://www.eurovision.com/stories/daniel-zizka-czechia-artist-for-2026/ |access-date=2026-03-08 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- !{{ESC|Čierna Hora|vlajka=áno}} |RTCG |Tamara Živković |„{{lang|cnr-Latn|Nova zora|i=no}}“ {{Small|({{lang|cnr|Нова зора|i=no}})}} |[[čiernohorčina]] | * Boris Subotić |<ref>{{Cite web |date=2026-01-06 |title=Tamara Živković will sing for Montenegro in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/tamara-zivkovic-montenegro-vienna-2026/ |access-date=2026-01-18 |website=Eurovision.com |publisher=[[European Broadcasting Union|EBU]] |language=en}}</ref><ref>{{Cite web |date=2026-02-22 |title=Tamara Živković: „Nova zora“ ostaje na našem, uskoro finalna verzija i spot |trans-title=Tamara Živković: "Nova zora" remains in our [language], soon the final version of the song and a music video |url=https://rtcg.me/magazin/eurosong/eurosong2025/815327/tamara-zivkovic-nova-zora-ostaje-na-nasem-uskoro-finalna-verzija-i-spot.html |access-date=2026-02-23 |publisher=[[Radio and Television of Montenegro]] (RTCG) |language=cnr}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Dánsko|vlajka=áno}} | DR | Søren Torpegaard Lund | „{{lang|da|Før vi går hjem|italic=no}}“ | [[dánčina]] | * Clara Sofie Fabricius * Søren Torpegaard Lund * Thomas Meilstrup * Valdemar Littauer Bendixen | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-15 |title=Søren Torpegaard Lund will represent Denmark in May |url=https://www.eurovision.com/stories/soren-torpegaard-lund-representing-denmark-eurovision-2026/ |access-date=2026-02-15 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Estónsko|vlajka=áno}} | ERR | Vanilla Ninja | „Too Epic to Be True“ | [[angličtina]] | * Sven Lõhmus | style="text-align:center;" | <ref name=":6">{{Cite web |date=2026-02-15 |title=It's Vanilla Ninja for Vienna in Estonia |url=https://www.eurovision.com/stories/vanilla-ninja-for-estonia-vienna-2026/ |access-date=2026-02-15 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Fínsko|vlajka=áno}} | {{lang|fi|Yle|i=unset}} | Linda Lampenius, Pete Parkkonen | „{{lang|fi|Liekinheitin|i=no}}“ | [[fínčina]] | * Antti Riihimäki * Lauri Halavaara * Linda Lampenius * Pete Parkkonen * Vilma Alina | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-28 |title='Liekinheitin' is Finland's song for Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/finland-umk-2026-winner-linda-pete-liekinheitin/ |access-date=2026-02-28 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Francúzsko|vlajka=áno}} | {{lang|fr|France Télévisions|i=unset}} | Monroe | „{{lang|fr|Regarde !|i=no}}“ | [[francúzština]] | * Christopher Cohen * Fred Savio * Fredie Marche * Maxime Morise | style="text-align:center;" |<ref>{{Cite web |date=2026-03-06 |title='Regarde !': It's Monroe for France |url=https://www.eurovision.com/stories/regarde-monroe-for-france-eurovision-2026/ |access-date=2026-03-06 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Grécko|vlajka=áno}} | ERT | Akylas | „{{lang|el-Latn|Ferto|italic=no}}“ {{small|({{lang|el|Φέρτο}})}} | [[novogréčtina|gréčtina]]<ref group="Pozn.">Pieseň obsahuje časti textu v angličtine, francúzštine a španielčine.</ref> | * Akylas Mytilinaios * Orfeas Nonis * Theofilos Pouzbouris * Thomas Papathanasis | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-15 |title=Akylas will 'Sing for Greece' in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/akylas-sing-for-greece-vienna-2026/ |access-date=2026-02-15 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- !{{ESC|Gruzínsko|vlajka=áno}} |GPB |{{lang|ka-Latn|Bzikebi|i=no}} |„On Replay“ |[[angličtina]] | * Giga Kukhianidze * Liza Japaridze |<ref>{{Cite web |date=2026-03-11 |title=Bzikebi premiere 'On Replay' for Georgia |url=https://www.eurovision.com/stories/bzikebi-premiere-on-replay-for-georgia/ |access-date=2026-03-15 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- !{{ESC|Chorvátsko|vlajka=áno}} |HRT |Lelek |„{{lang|hr|Andromeda|i=unset}}“ |[[chorvátčina]] | * Filip Lacković * Lazar Pajić * Tomislav Roso * Zorica Pajić |<ref>{{Cite web |date=2026-02-15 |title=It's LELEK to Vienna for Croatia |url=https://www.eurovision.com/stories/croatia-dora-winner-lelek-vienna-2026/ |access-date=2026-02-15 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Izrael|vlajka=áno}} | IPBC | Noam Bettan | „Michelle“ | [[francúzština]], [[hebrejčina]], [[angličtina]] | * Nadav Aharoni * Noam Bettan * Tzlil Klifi * Yuval Raphael | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-05 |title=Noam Bettan releases his song for Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/noam-bettan-releases-song-for-vienna-michelle/ |access-date=2026-03-06 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- !{{ESC|Litva|vlajka=áno}} |LRT |Lion Ceccah |„{{lang|es|Sólo quiero más|i=unset}}“ |[[litovčina]], [[angličtina]] | * Aurimas Galvelis * Tomas Alenčikas |<ref>{{Cite web |date=2026-02-27 |title=Lion Ceccah will sing for Lithuania in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/lithuania-selects--eurovision-2026-lion-ceccah/ |access-date=2026-02-27 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Lotyšsko|vlajka=áno}} | LSM | Atvara | „{{lang|lv|Ēnā|i=unset}}“ | [[lotyština]] | * Jānis Jačmenkins * Liene Stūrmane | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-15 |title='Supernova' winner Atvara is heading to Vienna for Latvia |url=https://www.eurovision.com/stories/supernova-winner-atvara-latvia-vienna-2026/ |access-date=2026-02-15 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Luxembursko|vlajka=áno}} | RTL | Eva Marija | „Mother Nature“ | [[angličtina]] | * Eva Marija Kavaš Puc * Julie Aagaard * Maria Broberg * Thomas Stengaard | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=24 January 2026 |title=Eva Marija will sing for Luxembourg in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/eva-marija-luxembourg-vienna-2026/ |website=eurovision.com |publisher=[[European Broadcasting Union|EBU]]|language=en}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Malta|vlajka=áno}} | PBS | Aidan | „{{lang|it|Bella|i=no}}“ | [[angličtina]], [[maltčina]] | * Aidan Cassar * Joep van den Boom * Sarah Bonnici | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-01-18 |title=It's AIDAN for Malta at Vienna 2026 |url=https://www.eurovision.com/stories/aidan-for-malta-vienna-2026/ |website=Eurovision.com |publisher=[[European Broadcasting Union|EBU]] |language=en}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Moldavsko|vlajka=áno}} | TRM | Satoshi | „{{lang|ro|Viva, Moldova!|i=no}}“ | [[rumunčina]] | * Vlad Sabajuc | style="text-align:center;" |<ref name=":11">{{Cite web |date=2026-01-17 |title=Satoshi will represent Moldova on its Eurovision return |url=https://www.eurovision.com/stories/satoshi-will-represent-moldova-eurovision-2026/ |website=Eurovision.com |publisher=EBU |access-date=2026-01-17}}</ref> |- !{{ESC|Nemecko|vlajka=áno}} |SWR{{#tag:ref|V zastúpení nemeckého verejného vysielateľa ARD<ref name=swrubernimmt>{{cite web |date=27 January 2025 |title=SWR übernimmt 2026 Federführung für Eurovision Song Contest |trans-title=SWR to take over the lead for the Eurovision Song Contest in 2026 |url=https://www.eurovision.de/news/SWR-uebernimmt-Federfuehrung-fuer-Eurovision-Song-Contest,wechsel112.html |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20250517183906/https://www.eurovision.de/news/SWR-uebernimmt-Federfuehrung-fuer-Eurovision-Song-Contest,wechsel112.html |archive-date=17 May 2025 |access-date=27 January 2025 |language=de}}</ref><ref>{{cite web |title=Alle deutschen ESC-Acts und ihre Titel |trans-title=All German ESC acts and their songs |url=https://www.eurovision.de/teilnehmer/Alle-deutschen-ESC-Acts-und-ihre-Titel,vorentscheid386.html |publisher=ARD |access-date=12 June 2025 |language=de}}</ref>|group=Pozn.}} |Sarah Engels |„Fire“ |[[angličtina]] | * Dario Schürmann * Luisa Heinemann * Raphael Lott * Sarah Engels * Valentin Boes |<ref>{{Cite web |date=2026-02-28 |title=Sarah Engels will light Vienna up with 'Fire' |url=https://www.eurovision.com/stories/germany-sarah-engels-fire-vienna-2026/ |access-date=2026-02-28 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Nórsko|vlajka=áno}} | NRK | Jonas Lovv | „Ya Ya Ya“ | [[angličtina]] | * Jonas Lovv Hellesøy * Sondre Skaftun | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-28 |title=JONAS LOVV wins 'Melodi Grand Prix' in Norway |url=https://www.eurovision.com/stories/jonas-lovv-ya-ya-ya-norway-2026/ |access-date=2026-02-28 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Poľsko|vlajka=áno}} | TVP | Alicja | „Pray“ | [[angličtina]] | * Alicja Szemplińska * Sinclair Alan Malcolm * Weronika Gabryelczyk | style="text-align:center;" |<ref>{{Cite web |date=2026-03-08 |title=It's 'Pray' for Poland: ALICJA to Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/its-pray-for-poland-alicja-to-vienna/ |access-date=2026-03-08 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Portugalsko|vlajka=áno}} | RTP | {{lang|pt|Bandidos do Cante|i=no}} | „{{lang|pt|Rosa|i=no}}“ | [[portugalčina]] | * Duarte Farias * Francisco Pereira * Francisco Pestana * Francisco Raposo * Gonçalo Narciso * Gui Alface * José Carlos Coelho Almeida Tavares * Luis Aleixo * Miguel Costa | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-08 |title=Bandidos do Cante will represent Portugal in May |url=https://www.eurovision.com/stories/bandidos-do-cante-represent-portugal-eurovision-2026/ |access-date=2026-03-08 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- !{{ESC|Rakúsko|vlajka=áno}} |[[Österreichischer Rundfunk|ORF]] |Cosmó |„{{lang|de|Tanzschein|i=no}}“ |[[nemčina]] | * Benjamin Gedeon * Elias Stejskal * Ella Stern |<ref>{{Cite web |date=2026-02-24 |title=COSMÓ will represent Austria in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-austria-cosmo-tanzschein/ |access-date=2026-03-01 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Rumunsko|vlajka=áno}} | TVR | Alexandra Căpitănescu | „Choke Me“ | [[angličtina]] | * Alexandra Căpitănescu * Călin-Alexandru Grăjdan * Elvis Silitră * Ștefan Condrea | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-04 |title=Alexandra Căpitănescu will represent Romania on its Eurovision return |url=https://www.eurovision.com/stories/alexandra-c%C4%83pit%C4%83nescu-will-represent-romania-on-its-eurovision-return/ |access-date=2026-03-04 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|San Maríno|vlajka=áno}} | SMRTV | Senhit{{#tag:ref|Obsahuje [[vokál (hudba)|vokály]] od [[Boy George|Boya Georgea]]<ref>{{Cite web |date=2026-03-07 |title=Senhit 'duetta' con Boy George e vola a Vienna |trans-title=Senhit "duets" with Boy George and flies to Vienna |url=https://www.bolognatoday.it/social/senhit-boy-george-eurovision.html |access-date=2026-03-07 |website=BolognaToday |language=it}}</ref><ref>{{Cite web |last= |first= |date=2026-03-07 |title=San Marino Song Contest 2026: vincono Senhit e Boy George |trans-title=San Marino Song Contest 2026: Senhit and Boy George win |url=https://www.sanmarinortv.sm/news/cultura-c6/san-marino-song-contest-2026-vincono-senhit-e-boy-george-a287460 |access-date=2026-03-07 |publisher=SMRTV |language=it}}</ref>|name=BoyGeorge|group=Pozn.}} | „Superstar“ | [[angličtina]] | * Anderz Wrethov * George Alan O'Dowd * Julie Aagaard * John-Emil Johansson * Thomas Stengaard * Senhit Zadik Zadik | style="text-align:center;" | <ref name=":7">{{Cite web |date=2026-03-07 |title=San Marino sends 'Superstar' SENHIT to Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/san-marino-sends-superstar-senhit-to-vienna/ |access-date=2026-03-07 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- !{{ESC|Spojené kráľovstvo|vlajka=áno}} |[[British Broadcasting Corporation|BBC]] |Look Mum No Computer |„{{lang|de|Eins, Zwei, Drei|i=no}}“ |[[angličtina]] | * Julie Aagaard * Lasse Midtsian Nymann * Sam Battle * Thomas Stengaard |<ref>{{Cite web |date=2026-03-06 |title='Eins, Zwei, Drei'... the United Kingdom's entry is out |url=https://www.eurovision.com/stories/eins-zwei-drei-united-kingdom-entry-released/ |access-date=2026-03-06 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Srbsko|vlajka=áno}} | RTS | Lavina | „{{lang|sr-Latn|Kraj mene|i=no}}“ {{Small|({{lang|sr|Крај мене|i=no}})}} | [[srbčina]] | * Andrija Cvetanović * Bojan Ilić * Ivan Jegdić * Luka Aranđelović * Nikola Petrović * Pavle Aranđelović * Pavle Samardžić | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-01 |title=LAVINA will represent Serbia in May |url=https://www.eurovision.com/stories/serbia-pze-winner-lavina-vienna-2026/ |access-date=2026-03-01 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- !{{ESC|Švajčiarsko|vlajka=áno}} |SRG SSR |Veronica Fusaro |„Alice“ |[[angličtina]] | * Charlie McClean * Veronica Fusaro |<ref>{{Cite web |date=2026-01-20 |title=Veronica Fusaro will sing for Switzerland |url=https://www.eurovision.com/stories/veronica-fusaro-for-switzerland-vienna-2026/ |website=Eurovision.com |publisher=[[European Broadcasting Union|EBU]] |language=en}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Švédsko|vlajka=áno}} | SVT | Felicia | „My System“ | [[angličtina]] | * Audun Agnar * Emily Harbakk * Felicia Eriksson * Julie Bergan * Theresa Rex | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-07 |title=FELICIA will fly the Swedish flag in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/felicia-will-fly-the-swedish-flag-at-vienna-2026/ |access-date=2026-03-07 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref> |- !{{ESC|Taliansko|vlajka=áno}} |RAI |Sal Da Vinci |„{{lang|it|Per sempre sì|i=no}}“ |[[taliančina]] | * Alessandro La Cava * Eugenio Maimone * Francesco Sorrentino * Federica Abbate * Federico Mercuri * Giordano Cremona * Salvatore Michael Sorrentino |<ref>{{Cite web |date=2026-03-01 |title=From 'Sanremo' to Vienna, it's Sal Da Vinci for Italy |url=https://www.eurovision.com/stories/sal-da-vinci-representing-italy-eurovision-2026/ |access-date=2026-03-02 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref> |- ! scope="row" | {{ESC|Ukrajina|vlajka=áno}} | {{lang|uk-latn|Suspilne|i=unset}} | Leléka | „{{lang|uk-Latn|Ridnym|i=no}}“ {{small|({{lang|uk|Рідним}})}} | [[angličtina]], [[ukrajinčina]] | * Adama Cefalu * Jakob Hegner * Viktoriia Leleka * Yaroslav Dzhus | style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-07 |title=Vidbir winner LELÉKA to Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/vidbir-winner-leleka-vienna-2026/ |access-date=2026-02-08 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref><ref>{{Cite web |last=Lutsenko |first=Yevheniia |date=2026-02-07 |title=Україну на "Євробаченні 2026" представить Leléka |trans-title=Leléka will represent Ukraine at Eurovision 2026 |url=https://suspilne.media/culture/1234438-ukrainu-na-evrobacenni-2026-predstavit-leleka/ |access-date=2026-02-07 |publisher=[[Suspilne Kultura]] |language=uk}}</ref> |} == Priebeh súťaže == === Prvé semifinále === Prvé semifinále sa konalo 12. mája 2026 o 21:00 [[Stredoeurópsky letný čas|CEST]] a zúčastnilo sa ho 15 krajín. V tomto semifinále mohli online hlasovať účastniace sa krajiny, Nemecko, Taliansko, a všetky ostatné krajiny, ktoré sa súťaže nezúčastňujú, ktoré sú zahrnuté do spoločného hodnotenia ako „[[Zvyšok sveta na Eurovision Song Contest|zvyšok sveta]]“.<ref name=":1">{{Cite web|date=2026-01-12|title=Vienna 2026: Semi-Final Draw results|url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-semi-final-draw-results/|access-date=2026-01-13|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}</ref> Poradie bolo určené producentmi a verejne ohlásené 2. apríla. Okrem súťažiacich krajín predviedli svoje skladby i Nemecko a Taliansko, ktoré vystúpili po Gruzínsku a Izraeli.<ref name=":14">{{Cite web|date=2026-04-02|title=Vienna 2026: Semi-Final Running Orders revealed|url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-semi-final-running-orders-revealed/|access-date=2026-04-02|website=Eurovision.com|publisher=EBU}}</ref> Semifinále začalo predstavením [[Vicky Leandros]], ktorá zaspievala svoju skladbu [[L'amour est bleu]], s ktorou reprezentovala [[Luxembursko na Eurovision Song Contest 1967|Luxembursko v roku 1967]], pričom s ňou spieval 70-členný [[spevácky zbor]]. Počas večera taktiež zaznela skladba „Kangaroo“, ktorú zaspievali moderátori [[Victoria Swarowski]] a [[Michael Ostrowski]], ktorá je o tom, ako rozlíšiť Austráliu od Rakúska (ktorého anglické meno je ''Austria''), pričom sa počas vystúpenia objavil [[Go-Jo]], ktorý reprezentoval [[Austráliu na Eurovision Song Contest 2025|Austráliu v roku 2025]], a akrobatická skupina [[Zurcaroh]].<ref name=":12">{{Cite web|date=2026-03-19|title=Interval and opening acts announced for Vienna|url=https://www.eurovision.com/stories/interval-and-opening-acts-announced-vienna-eurovision-2026/|access-date=2026-03-19|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}</ref><ref name=":13">{{Cite web|title=Vorhang auf: ORF präsentiert bei Medienupdate zum Eurovision Song Contest u. a. Opening Acts und Interval Acts sowie Maskottchen Auri|trans-title=Curtain up: ORF presents, among other things, opening acts and interval acts as well as mascot Auri in its media update on the Eurovision Song Contest|url=https://www.ots.at/presseaussendung/OTS_20260319_OTS0071/vorhang-auf-orf-praesentiert-bei-medienupdate-zum-eurovision-song-contest-u-a-opening-acts-und-interval-acts-sowie-maskottchen-auri|access-date=2026-03-20|website=OTS.at|language=de-AT}}</ref><ref name=":17">{{Cite web|date=2026-05-04|title=Eurovision icons return to the stage for Vienna 2026|url=https://www.eurovision.com/stories/eurovision-icons-return-to-the-stage-for-vienna-2026/|access-date=2026-05-04|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}</ref><ref name=":18">{{Cite web|date=2026-05-04|title=Weltstars, ESC-Legenden und internationale Tanzsensation komplettieren Opening und Interval Acts|trans-title=World stars, Eurovision legends and international dance sensations complete the opening and interval acts|url=https://der.orf.at/unternehmen/aktuell/esc_opening100.html|access-date=2026-05-04|website=der.orf.at|publisher=ORF|language=de-AT}}</ref> {| class="sortable wikitable plainrowheaders" |+Prvé semifinále Eurovision Song Contest 2026<ref name=":143">{{Cite web|date=2026-04-02|title=Vienna 2026: Semi-Final Running Orders revealed|url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-semi-final-running-orders-revealed/|access-date=2026-04-02|website=Eurovision.com|publisher=EBU}}</ref> ! scope="col" |Poradie ! scope="col" |Krajina ! scope="col" |Umelec/umelkyňa ! scope="col" |Skladba |- ! scope="row" |1 |{{ESC|Moldavsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Satoshi |„Viva, Moldova!“ |- ! scope="row" |2 |{{ESC|Švédsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Felicia |„My System“ |- ! scope="row" |3 |{{ESC|Chorvátsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Lelek |„Andromeda“ |- ! scope="row" |4 |{{ESC|Grécko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Akylas |„Ferto“ |- ! scope="row" |5 |{{ESC|Portugalsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Bandidos do Cante |„Rosa“ |- ! scope="row" |6 |{{ESC|Gruzínsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Bzikebi |„On Replay“ |- ! scope="row" |7 |{{ESC|Fínsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Linda Lampenius a Pete Parkkonen |„Liekinheitin“ |- ! scope="row" |8 |{{ESC|Čierna Hora|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Tamara Živković |„Nova zora“ |- ! scope="row" |9 |{{ESC|Estónsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Vanilla Ninja |„Too Epic to Be True“ |- ! scope="row" |10 |{{ESC|Izrael|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Noam Bettan |„Michelle“ |- ! scope="row" |11 |{{ESC|Belgicko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Essyla |„Dancing on the Ice“ |- ! scope="row" |12 |{{ESC|Litva|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Lion Ceccah |„Sólo quiero más“ |- ! scope="row" |13 |{{ESC|San Maríno|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Senhit<ref name="BoyGeorge" group="Pozn."/> |„Superstar“ |- ! scope="row" |14 |{{ESC|Poľsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Alicja |„Pray“ |- ! scope="row" |15 |{{ESC|Srbsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Lavina |„Kraj mene“ |} === Druhé semifinále === Druhé semifinále sa uskutoční 14. mája 2026 o 21:00 CEST a taktiež sa ho zúčastní 15 krajín.<ref name="esc2026 partecipants2">{{cite web|date=2025-12-15|title=35 broadcasters to compete at 70th Eurovision Song Contest in Vienna|url=https://www.eurovision.com/stories/35-broadcasters-70th-eurovision-song-contest-vienna/|access-date=2025-12-15|website=Eurovision.com|publisher=[[EBU]]}}</ref> V tomto semifinále môžu online hlasovať účastniace sa krajiny, Francúzsko, Rakúsko, Spojené kráľovstvo, a všetky ostatné krajiny, ktoré sa súťaže nezúčastňujú, ktoré sú zahrnuté do spoločného hodnotenia ako „zvyšok sveta“.<ref name=":15">{{Cite web|date=2026-01-12|title=Vienna 2026: Semi-Final Draw results|url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-semi-final-draw-results/|access-date=2026-01-13|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}</ref> Poradie bolo určené producentmi a verejne ohlásené 2. apríla. Okrem súťažiacich krajín predvedú svoje skladby i Francúzsko, Rakúsko a Spojené kráľovstvo, ktoré budú vystupovať po Česku, Cypre a Ukrajine.<ref name=":142">{{Cite web|date=2026-04-02|title=Vienna 2026: Semi-Final Running Orders revealed|url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-semi-final-running-orders-revealed/|access-date=2026-04-02|website=Eurovision.com|publisher=EBU}}</ref> Semifinále začne predstavením moderátorov Victorie Swarovskej a Michaela Ostrowského, ktorí zaspievajú víťaznú skladbu z roku [[Eurovision Song Contest 2025|2025]], [[Wasted Love]], a počas súťaže sa objaví minuloročný víťaz JJ, ktorý zaspieva nový singel.<ref name=":122">{{Cite web|date=2026-03-19|title=Interval and opening acts announced for Vienna|url=https://www.eurovision.com/stories/interval-and-opening-acts-announced-vienna-eurovision-2026/|access-date=2026-03-19|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}</ref><ref name=":132">{{Cite web|title=Vorhang auf: ORF präsentiert bei Medienupdate zum Eurovision Song Contest u. a. Opening Acts und Interval Acts sowie Maskottchen Auri|trans-title=Curtain up: ORF presents, among other things, opening acts and interval acts as well as mascot Auri in its media update on the Eurovision Song Contest|url=https://www.ots.at/presseaussendung/OTS_20260319_OTS0071/vorhang-auf-orf-praesentiert-bei-medienupdate-zum-eurovision-song-contest-u-a-opening-acts-und-interval-acts-sowie-maskottchen-auri|access-date=2026-03-20|website=OTS.at|language=de-AT}}</ref> {| class="sortable wikitable plainrowheaders" |+Druhé semifinále Eurovision Song Contest 2026<ref name=":143" /> ! scope="col" |Poradie ! scope="col" |Krajina ! scope="col" |Umelec/umelkyňa ! scope="col" |Skladba |- ! scope="row" |1 |{{ESC|Bulharsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Dara |„Bangaranga“ |- ! scope="row" |2 |{{ESC|Azerbajdžan|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Jiva |„Just Go“ |- ! scope="row" |3 |{{ESC|Rumunsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Alexandra Căpitănescu |„Choke Me“ |- ! scope="row" |4 |{{ESC|Luxembursko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Eva Marija |„Mother Nature“ |- ! scope="row" |5 |{{ESC|Česko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Daniel Žižka |„Crossroads“ |- ! scope="row" |6 |{{ESC|Arménsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Simón |„Paloma Rumba“ |- ! scope="row" |7 |{{ESC|Švajčiarsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Veronica Fusaro |„Alice“ |- ! scope="row" |8 |{{ESC|Cyprus|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Antigoni |„Jalla“ |- ! scope="row" |9 |{{ESC|Lotyšsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Atvara |„Ēnā“ |- ! scope="row" |10 |{{ESC|Dánsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Søren Torpegaard Lund |„Før vi går hjem“ |- ! scope="row" |11 |{{ESC|Austrália|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Delta Goodrem |„Eclipse“ |- ! scope="row" |12 |{{ESC|Ukrajina|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Leléka |„Ridnym“ |- ! scope="row" |13 |{{ESC|Albánsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Alis |„Nân“ |- ! scope="row" |14 |{{ESC|Malta|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Aidan |„Bella“ |- ! scope="row" |15 |{{ESC|Nórsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Jonas Lovv |„Ya Ya Ya“ |} === Finále === Finále sa bude konať 16. mája 2026 o 21:00 CEST a zúčastní sa ho 25 krajín: hosťujúca krajina Rakúsko, „Veľká štvorka“,<ref group="Pozn.">Francúzsko, Nemecko, Taliansko, a Spojené kráľovstvo</ref> a desať najlepšie hodnotených vystúpení z každého semifinále. Vo finále bude hlasovať všetkých 36 krajín prostredníctvom online hlasovania a odbornej poroty a taktiež všetky nezúčastnené krajiny ako „zvyšok sveta“ pomocou online hlasovania.<ref name="esc2026 partecipants3">{{cite web|date=2025-12-15|title=35 broadcasters to compete at 70th Eurovision Song Contest in Vienna|url=https://www.eurovision.com/stories/35-broadcasters-70th-eurovision-song-contest-vienna/|access-date=2025-12-15|website=Eurovision.com|publisher=[[EBU]]}}</ref> Finále začne pochodom s vlajkami, čím sa predstaví všetkých 25 finalistov, pričom ich bude hudobne sprevádzať JJ so skladbou „The Queen of the Night“ spolu so [[Symfonický orchester viedenského rádia|Symfonickým orchestrom viedenského rádia]], tanečníkmi a akrobatmi. Počas večera sa taktiež objavia [[Max Muztke]] ({{ESC|Nemecko|rok=2004}}), [[Ruslana]] ({{ESC|Ukrajina|rok=2004}}), [[Lordi]] ({{ESC|Fínsko|rok=2006}}), [[Alexander Rybak]] ({{ESC|Nórsko|rok=2009}} a [[Nórsko na Eurovision Song Contest 2018|2018]]), [[Vjerka Serďučka]] ({{ESC|Ukrajina|rok=2007}}), [[Kristian Kostov]] ({{ESC|Bulharsko|rok=2017}}), [[Erika Vikman]] ({{ESC|Fínsko|rok=2025}}) a [[Miriana Conte]] ({{ESC|Malta|rok=2025}}), ktorí zaspievajú nové verzie súťažných skladieb z minulých ročníkov na oslavu 70. výročia súťaže. Taktiež sa objaví [[Parov Stelar]] so skladbami z jeho repertoára a [[Cesár Sampson]] so skladbou „Vienna“.<ref name=":123">{{Cite web|date=2026-03-19|title=Interval and opening acts announced for Vienna|url=https://www.eurovision.com/stories/interval-and-opening-acts-announced-vienna-eurovision-2026/|access-date=2026-03-19|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}</ref><ref name=":133">{{Cite web|title=Vorhang auf: ORF präsentiert bei Medienupdate zum Eurovision Song Contest u. a. Opening Acts und Interval Acts sowie Maskottchen Auri|trans-title=Curtain up: ORF presents, among other things, opening acts and interval acts as well as mascot Auri in its media update on the Eurovision Song Contest|url=https://www.ots.at/presseaussendung/OTS_20260319_OTS0071/vorhang-auf-orf-praesentiert-bei-medienupdate-zum-eurovision-song-contest-u-a-opening-acts-und-interval-acts-sowie-maskottchen-auri|access-date=2026-03-20|website=OTS.at|language=de-AT}}</ref><ref>{{Cite web|title=Moderations-Duo, National Partners, Volunteers, RSO u. v. m.: Neues zum Eurovision Song Contest 2026|url=https://der.orf.at/unternehmen/aktuell/esc_medienupdate100.html|website=der.orf.at|access-date=2026-01-31|language=de-AT|trans-title=Presenting duo, national partners, volunteers, RSO and much more: the latest news on the Eurovision Song Contest 2026|publisher=ORF}}</ref><ref name=":172">{{Cite web|date=2026-05-04|title=Eurovision icons return to the stage for Vienna 2026|url=https://www.eurovision.com/stories/eurovision-icons-return-to-the-stage-for-vienna-2026/|access-date=2026-05-04|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}</ref><ref name=":182">{{Cite web|date=2026-05-04|title=Weltstars, ESC-Legenden und internationale Tanzsensation komplettieren Opening und Interval Acts|trans-title=World stars, Eurovision legends and international dance sensations complete the opening and interval acts|url=https://der.orf.at/unternehmen/aktuell/esc_opening100.html|access-date=2026-05-04|website=der.orf.at|publisher=ORF|language=de-AT}}</ref> {| class="wikitable" |+Finále Eurovision Song Contest 2026<ref>{{Cite web <!-- Austria R/O -->|last=Farren|first=Neil|date=2026-03-17|title=Eurovision 2026: Austria Drawn in Slot 25 in Grand Final|url=https://eurovoix.com/2026/03/17/eurovision-2026-austria-drawn-slot-25-grand-final/|access-date=2026-03-17|website=Eurovoix}}</ref> !Poradie !Krajina !Umelec/umelkyňa !Skladba |- | rowspan="15" style="background: #ddddff;" |''Bude určené'' |{{ESC|Belgicko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Essyla |„Dancing on the Ice“ |- |{{ESC|Fínsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Linda Lampenius a Pete Parkkonen |„Liekinheitin“ |- |{{ESC|Francúzsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Monroe |„Regarde !“ |- |{{ESC|Grécko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Akylas |„Ferto“ |- |{{ESC|Chorvátsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Lelek |„Andromeda“ |- |{{ESC|Izrael|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Noam Bettan |„Michelle“ |- |{{ESC|Litva|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Lion Ceccah |„Sólo quiero más“ |- |{{ESC|Moldavsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Satoshi |„Viva, Moldova!“ |- |{{ESC|Nemecko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Sarah Engels |„Fire“ |- |{{ESC|Poľsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Alicja |„Pray“ |- |{{ESC|Spojené kráľovstvo|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Look Mum No Computer |„Eins, Zwei, Drei“ |- |{{ESC|Srbsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Lavina |„Kraj mene“ |- |{{ESC|Švédsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Felicia |„My system“ |- |{{ESC|Taliansko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Sal Da Vinci |„Per sempre si“ |- | colspan="3" style="background: #ddddff;" |''Bude určené podľa výsledku druhého semifinále 14. mája 2026'' |- | style="background: #eaecf0; text-align:center;" | 25 |{{ESC|Rakúsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}} |Cosmó |„Tanzschein“ |} == Poznámky == <references group="Pozn."/> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Eng icon}} == Zdroj == {{Preklad|en|Eurovision Song Contest 2026|1346751401}} {{Eurovision Song Contest}} [[Kategória:Eurovision Song Contest 2026| ]] [[Kategória:Veľká cena Eurovízie|2026]] [[Kategória:2026 v Rakúsku]] [[Kategória:Kultúra vo Viedni]] ebpx9v6jw94vvys8ryc8hr0krjn6z1s 0 747631 8213082 8193263 2026-05-13T08:58:26Z Gitanes232 142243 pridaná [[Kategória:Absolventi Sofijskej univerzity svätého Klimenta Ochridského]] pomocou použitia HotCat 8213082 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Dimităr Todorov Dimov | pseudonym = | popis osoby = bulharský spisovateľ,dramaturg a veterinárny lekár | obrázok = Димитър Димов.jpg | popis obrázka = | rodné meno = | dátum narodenia = [[25. jún]] [[1909]] | miesto narodenia = [[Loveč (mesto)|Loveč]], [[Bulharské cárstvo (1908 – 1946)|Bulharské cárstvo]] | dátum úmrtia = {{dúv|1966|04|01|1909|06|25}} | miesto úmrtia = [[Bukurešť]], [[Rumunská socialistická republika]] | národnosť = Bulhar | štátna príslušnosť = | alma mater = | zamestnanie = spisovateľ, veterinárny lekár | manželka = | partner = | deti = | vzťahy = | žáner = | obdobie = | téma = | hnutie = | debut = | významné práce = | významné ocenenia = | ovplyvnený = | ovplyvnený skryť = | ovplyvnil = | ovplyvnil skryť = | podpis = | poznámky = | web = | portál1 = | portál2 = }} '''Dimităr Todorov Dimov''' ({{bul|Димитър Тодоров Димов}}; * [[25. jún]] [[1909]], [[Loveč (mesto)|Loveč]], [[Bulharské cárstvo (1908 – 1946)|Bulharské cárstvo]]; dnešné [[Bulharsko]]{{--}}† [[1. apríl]] [[1966]], [[Bukurešť]], [[Rumunská socialistická republika]]; dnešné [[Rumunsko]]) bol [[Bulhari|bulharský]] [[spisovateľ]], [[dramaturg]] a [[Veterinár|veterinárny lekár]].<ref name="nlmuseum.bg/">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален литературен музей | odkaz na autora = | titul = Къща музей „Димитър Димов“ | url = https://nlmuseum.bg/kashta-muzey-dimitar-dimov/ | vydavateľ = nlmuseum.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-02 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="ref50">{{Citácia knihy | autor = KOLEKTÍV AUTOROV | titul = [[Goľama enciklopedija „Bălgarija“]] | typ zväzku = Tom. | zväzok = 5. GĂR{{--}}ZMI | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“ | rok = 2012 | isbn = 978-954-8104-27-2 | strany= 1770{{--}}1771}}</ref><ref name="dictionarylit-bg.eu/">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Николай Кирилов, Аделина Германова | odkaz na autora = | titul = Димитър Димов | url = https://dictionarylit-bg.eu/%D0%94%D0%B8%D0%BC%D0%B8%D1%82%D1%8A%D1%80-%D0%A2%D0%BE%D0%B4%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B2-%D0%94%D0%B8%D0%BC%D0%BE%D0%B2#biblio | vydavateľ = dictionarylit-bg.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> Venoval sa písaniu románov, cestopisov, divadelných hier, scenárov a odborných vedeckých prác.<ref name="ref50"/> Dva z jeho románov boli adaptované do filmu. Išlo o romány ''Ťuťun'' (adaptovaný do filmu v roku [[1961]], režisér N. Korabov) a ''Odsúdené duše'' (adaptovaný do filmu v roku [[1975]], režisér V. Radev).<ref name="dictionarylit-bg.eu/" /> == Životopis == === Detstvo === Dimităr Todorov Dimov sa narodil [[25. jún]]a [[1909]] v [[Loveč (mesto)|Loveči]].<ref name="nlmuseum.bg/" /><ref name="dictionarylit-bg.eu/" /> Jeho otec bol Toťo Dimov a matka Vesa Charizanovová.<ref name="nlmuseum.bg/" /><ref name="dictionarylit-bg.eu/" /> Otec Dimităra Dimova, Toťo Dimov bol poručík 14. macedónskeho pešieho pluku a zomrel len niekoľko dní pred koncom [[Druhá balkánska vojna|medzispojeneckej vojny]].<ref name="nlmuseum.bg/" /> O päť rokov neskôr sa Dimovova matka opätovne vydala, pričom si zobrala dôstojníka Rusiho Geneva.<ref name="nlmuseum.bg/" /><ref name="dictionarylit-bg.eu/" /> Detstvo prežil Dimităr Dimov v [[Dupnica|Dupnici]]. V roku [[1919]] sa rodina presťahovala do [[Sofia|Sofie]],<ref name="dictionarylit-bg.eu/" /><ref name="nlmuseum.bg/" /> kde Dimov navštevoval Základnú školu Vasila Aprilova<ref name="nlmuseum.bg/" /> a neskôr Prvé chlapčenské sofijské gymnázium.<ref name="nlmuseum.bg/" /><ref name="dictionarylit-bg.eu/" /> === Vysokoškolské štúdium === [[Súbor:Първо издание на романа Тютюн.jpg|Prvé vydanie Dimovovho románu Ťuťun|náhľad|vľavo]] Na jeseň roku [[1928]] Dimităr Dimov nastúpil na Fakultu veterinárneho lekárstva [[Sofijská univerzita svätého Klimenta Ochridského|Sofijskej univerzity]].<ref name="nlmuseum.bg/" /> V roku [[1934]] štúdium dokončil a získal titul [[Doktor veterinárneho lekárstva|doktora veterinárneho lekárstva]].<ref name="nlmuseum.bg/" /><ref name="ref50"/> === Život po štúdiu === Po ukončení štúdia Dimităr Dimov pracoval niekoľko ako okresný veterinár v dedinách [[Borima]], [[Leva reka (Pernik)|Leva reka]], [[Vaksevo]], [[Kneža (mesto)|Kneža]] (dnes mesto), ako aj v [[Burgas (mesto)|Burgase]].<ref name="nlmuseum.bg/" /> Koniec roku [[1938]] sa dá pokladať za začiatok jeho spisovateľskej kariéry, keďže v tomto čase mu vyšiel jeho prvý román ''Poručik Benc'' ({{bul|Поручик Бенц}}), ktorý mu vydalo vydavateľstvo Dobromira Čilingirova.<ref name="nlmuseum.bg/" /> [[24. marec|24. marca]] [[1939]] začal pracovať ako odborný asistent anatómie, histológie a embryológie domácich zvierat na Fakulte veterinárneho lekárstva Sofijskej univerzity.<ref name="nlmuseum.bg/" /> Obdobie medzi januárom [[1943]] a marcom [[1944]] strávil Dimităr Dimov v [[Madrid]]e, kde sa v Inštitúte Ramon y Cajal špecializoval<ref name="nlmuseum.bg/" /><ref name="ref50"/> v odbore histológie.<ref name="ref50"/> Pobyt v [[Španielsko|Španielsku]] priniesol Dimovovi rozvoj vo vedecko-výskumnej práci, ale taktiež ho inšpiroval k napísaniu nového románu ''Odsúdené duše'' ({{vjz|bul|Осъдени души|''Osădeni duši''}}) a cestopisov ''Januarska prolet'' ({{bul|Януарска пролет}}), ''Kastilska zima'' ({{bul|Кастилска зима}}) a ''Kucha Ispanija'' ({{bul|Куха Испания}}).<ref name="nlmuseum.bg/" /> V Madride taktiež nadviazal blízke priateľstvo so [[Španieli|španielskym]] spisovateľom, literárnym kritikom a prekladateľom [[Juan Eduardo Zúñiga|Juanom Eduardom Zúñigom]].<ref name="nlmuseum.bg/" /> Neskôr v roku [[1944]] bol mobilizovaný a odoslaný ako veterinárny lekár na grécky polostrov [[Chalkidiki]].<ref name="ref50"/> V roku [[1946]] sa Dimov presťahoval do [[Plovdiv (mesto)|Plovdivu]], kde bol menovaný za vedúceho Katedry anatómie a fyziológie domácich zvierat na Plovdivskej univerzite.<ref name="nlmuseum.bg/" /> Tu popri svojej práci lektora napísal svoj tretí román ''Ťuťun'' ({{bul|Тютюн}}).<ref name="nlmuseum.bg/" /> V roku [[1947]] ukončil svoju prácu odborného asistenta na Sofijskej univerzite.<ref name="ref50"/> V roku [[1949]] ukončil svoje pôsobenie na Plovdivskej univerzite a začal pôsobiť na Poľnohospodárskej akadémii v Sofii.<ref name="ref50"/> V roku [[1950]] získal titul profesora v oblasti [[Anatómia|anatómie]], [[Embryológia|embryológie]] a [[Histológia|histológie]] [[Stavovce|stavovcov]] v Ústave veterinárneho lekárstva v Sofii.<ref name="ref50"/> V roku [[1952]] ukončil svoje pôsobenie na Poľnohospodárskej akadémii v Sofii.<ref name="ref50"/> V tom istom roku získal ocenenie Dimitrovova cena za svoj román ''Ťuťun''.<ref name="dictionarylit-bg.eu/" /> Od roku [[1964]] až do svojej smrti v roku [[1966]] pôsobil vo funkcii predsedu [[Zväz bulharských spisovateľov|Zväzu bulharských spisovateľov]].<ref name="ref50"/> === Smrť === [[31. marec|31. marca]] [[1966]] Dimităr Dimov vo funkcii predsedu [[Zväz bulharských spisovateľov|Zväzu bulharských spisovateľov]] odcestoval s delegáciou do [[Bukurešť|Bukurešti]] na stretnutie s predstaviteľmi Zväzu rumunských spisovateľov. [[1. apríl]]a [[1966]], náhle zomrel na bukureštskom letisku.<ref name="nlmuseum.bg/" /> == Výber z diela == === Romány === * ''Poručik Benc'' ({{vjz|bul|Поручик Бенц}}, doslova ''Poručík Benz''){{--}}1938,<ref name="ref50"/><ref name="dictionarylit-bg.eu/" /> ďalšie vydania v rokoch 1971, 1987, 2002, 2006 a 2017<ref name="dictionarylit-bg.eu/" /> * ''Odsúdené duše'' ({{vjz|bul|Осъдени души|''Osădeni duši''}}){{--}}1945,<ref name="ref50"/><ref name="dictionarylit-bg.eu/" /> ďalšie vydania v rokoch 957, 1960, 1968, 1969, 1970, 1971, 1977, 1986, 1999, 2006, 2009 a 2013<ref name="dictionarylit-bg.eu/" /> * ''Ťuťun'' ({{vjz|bul|Тютюн}}, doslova ''Tabak''){{--}}1951,<ref name="ref50"/><ref name="dictionarylit-bg.eu/" /> druhé vydanie v roku 1954 muselo byť pod nátlakom komunistických úradov prerobené, pričom Dimov bol nútený do románu zakomponovať širší opis robotníckej triedy,<ref name="ref50"/> ďalšie vydania v rokoch 1955, 1961, 1964, 1968, 1979, 1981, 1984, 1988, 1992, 1996, 1998, 2000, 2004 a 2009<ref name="dictionarylit-bg.eu/" /> === Cestopisy === * ''Januarska prolet'' ({{vjz|bul|Януарска пролет}}, doslova ''Januárové leto'')<ref name="ref50"/> * ''Kastilska zima'' ({{vjz|bul|Кастилска зима}}, doslova ''Kastílska zima'')<ref name="ref50"/> * ''Kucha Ispanija'' ({{vjz|bul|Куха Испания}}, doslova ''Duté Španielsko'')<ref name="ref50"/> === Divadelné hry === * ''Ženi s minalo'' ({{vjz|bul|Жени с минало}}, doslova ''Ženy s minulosťou''){{--}}1959<ref name="ref50"/> * ''Vinovnijat'' ({{vjz|bul|Виновният}}, doslova ''Vinný''){{--}}1961<ref name="ref50"/> * ''Počivka v Arko Iris'' ({{vjz|bul|Почивка в Арко Ирис}}, doslova ''Dovolenka v Arco Iris''){{--}}1963<ref name="ref50"/><ref name="dictionarylit-bg.eu/" /> === Odborné vedecké práce === * ''Anatomija na domašnite životni'' ({{vjz|bul|Анатомия на домашните животни}}, doslova ''Anatómia domácich zvierat''){{--}}1953<ref name="dictionarylit-bg.eu/" /> == Galéria == <gallery> House-museumOfDimitarDimov-Sofia003.jpg|pohľad na [[Dom múzeum Dimităra Dimova]] v [[Sofia|Sofii]] Dimiter Dimov's Grave.JPG|pohľad na hrob Dimităra Dimova Dimitar Dimov memorial plaque, 36 Han Asparuh Str., Burgas.png|pamätná tabuľa Dimităra Dimova v Burgase </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Dimov, Dimitar}} [[Kategória:Bulharskí spisovatelia]] [[Kategória:Bulharskí vedci]] [[Kategória:Bulharskí dramaturgovia]] [[Kategória:Bulharskí veterinári]] [[Kategória:Osobnosti z Loveča]] [[Kategória:Absolventi Sofijskej univerzity svätého Klimenta Ochridského]] 6sxxa6p6au3brc5c3v7tyd1ln1l1e33 0 749335 8212946 8204912 2026-05-12T23:30:46Z Gitanes232 142243 doplnenie 8212946 wikitext text/x-wiki '''Chrám svätého Ména''' môže byť chrám: v Bulharsku * [[Chrám svätého Ména (Kiustendil, 1859)]] * [[Chrám svätého Ména (Kiustendil, 1933)]] * [[Chrám svätého Ména (Slatina, Sofia)]] {{rozlišovacia stránka}} 7ld4l26qg3jsihuj4u37xo3alkef94g 0 749336 8212770 8207459 2026-05-12T17:00:25Z LoverofBattle12 246706 Doplnenie prepojenia k pojmu ,, Kambodžsko-Vietnamská vojna" už na existujúcu stránku. 8212770 wikitext text/x-wiki '''Červení Khméri''' (kamb. ខ្មែរក្រហម, Khmêr Krâhâm, franc. Khmer rouge) bolo označenie pre členov [[Kambodžská komunistická strana|Kambodžskej komunistickej strany]] vedených [[Pol Pot|Pol Potom]]. V rokoch [[1975]] až [[1979]] na území [[Kambodža|Kambodže]] zaviedli brutálny [[Maoizmus|maoistický]] režim, ktorý viedol k masovému násilnému presídľovaniu obyvateľstva miest na vidiek, likvidácií opozície, zákazu náboženstva a iným sociálnym experimentom vedených bezohľadnými a neľudskými metódami. V dôsledku brutálneho teroru, ktorý viedli proti vlastnému obyvateľstvu bolo povraždených alebo zahynulo v dôsledku zlého zaobchádzania okolo 1,7 - 2 milióny obyvateľov rôznych vrstiev spoločnosti (asi 1/4 obyvateľstva krajiny). Ich hrôzovládu ukončila vojenská invázia vietnamskej armády z roku [[1979]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=TEEPLE|meno=Bliss John|titul=Kronika svetových dejín|vydanie=1|vydavateľ=Ikar, a.s|miesto=Bratislava|rok=2004|isbn=80-551-0870-6|strany=490; 599}}</ref> Červení Khméri následne pokračovali v [[Partizánska vojna|partizánskej vojne]] až do prvej polovice 90. rokov 20. storočia. == Dejiny == === Vzostup Pol Pota === [[Pol Pot]], vlastným menom Saloth Sar absolvoval v období rokov [[1949]] až [[1952]] univerzitné štúdium v [[Paríž]]i. Tam sa počas prednášok a seminárov zoznámil s myšlienkami [[Veľká francúzska revolúcia|Veľkej francúzskej revolúcie]], ale aj [[Marxizmus|marxistickou ideológiou]], ktorá sa ideovo spájala spolu s anarchistickou slobodou a [[Komunizmus|komunistickou rovnosťou]]. V januári roku [[1953]] sa vrátil na územie [[Kambodža|Kambodže]] ako bojovník na strane hnutia [[Viet Minh]], ktorého predstavitelia sa usilovali o oslobodenie obyvateľov [[Indočína|Indočíny]] a priľahlých území spod [[Francúzska koloniálna ríša|francúzskej koloniálnej nadvlády]]. V roku [[1954]] sa zapojil do činnosti Ľudovej revolučnej strany Kambodže. Pracoval ako učiteľ [[Dejepis (pedagogika)|dejepisu]], [[Francúzska literatúra|francúzskej literatúry]] a [[Geografia|geografie]] na strednej súkromnej škole v kambodžskom hlavnom meste [[Phnom Pénh]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Krvilačnosť Červených Kmérov | url = https://www.pohrebnictvo.sk/krvilacnost-cervenych-kmerov/ | vydavateľ = pohrebnictvo.sk | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = sk}}</ref> [[Pol Pot]] bol spočiatku členom Ľudovej revolučnej strany Kambodže. Po relatívne krátkom čase však z nej odišiel. Jej činnosť chápal ako málo radikálnu. Roku [[1960]] sa mu vo veku 35 rokov podarilo naplniť jeho politické ambície a spolu s jeho priateľmi založil Komunistickú stranu Kambodže. V roku [[1963]] bol vymenovaný za generálneho tajomníka strany. A práve tento krok znamenal kľúčový obrat jednak v jeho živote ale aj chode celej krajiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pol Pot: Krutý diktátor, který nechal ve jménu rovnosti vyvraždit čtvrtinu svého národa | url = https://www.youtube.com/watch?v=Oz2DkgTC3WQ | dátum vydania = 2024-06-18 | dátum prístupu = 2026-04-27 | priezvisko = Životy slavných}}</ref> === Uchopenie moci === [[Súbor:Flag of the Communist Party of Kampuchea.svg|náhľad|Vlajka Komunistickej strany Kambodže.]] Dňa [[17. apríl]]a [[1975]] sa podarilo Červeným Khmérom definitívne získať politickú moc nad [[Kambodža|Kambodžou]]. Stalo sa tak po tom, čo komunistické oddiely obsadili hlavné mesto krajiny [[Phnom Pénh]]. Hneď po uzurpácii moci boli všetci vojaci a štátni zamestnanci ešte z čias Khmérskej republiky popravení. Obyvatelia mesta [[Phnom Pénh]] boli evakuovaní pod falošnou zámienkou vojenského bombardovania americkým letectvom. Mnoho ľudí, ktorí boli prinútení odísť smerom na vidiek, cestou pešo zahynulo vo veľkých útrapách.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=RANGES|meno=Trevor|titul=Velký průvodce: Kambodža|vydanie=1|vydavateľ=Computer Press, a. s|miesto=Brno|rok=2011|isbn=978-80-251-3215-9|strany=34}}</ref> === Kambodža ako krvavé pole === Komunistický režim na čele s diktátorom [[Pol Pot|Pol Potom]] prinútil dva milióny obyvateľov [[Kambodža|Kambodže]] odísť z miest na vidiek. Hlavné mesto [[Phnom Pénh|Phnom Phenh]] sa po tomto akte stalo úplne ako „mesto duchov”. Červení Khméri sa v politickej praxi zameriavali na budovanie novej beztriednej spoločnosti a zakázli [[súkromné vlastníctvo]]. Školstvo sa zrútilo pre zatvorenie študijných inštitúcii. V krajine bol namiesto náboženstva zavádzaný [[ateizmus]]. Zakázané bolo všetko, čo pripomínalo [[Západný blok|západný spôsob života]]. Presnejšie išlo o nosenie [[Okuliare|okuliarov]] alebo farebného oblečenia. V krajine bola zakázaná tlač. Sledovanie televízie bolo zrušené. Osobné dokumenty sa spálili. Pri politických čistkách zahynulo 25 percent obyvateľov [[Kambodža|Kambodže]]. 1 milión obyvateľov skonalo buď na [[Podvýživa|podvýživu]], vyčerpanie alebo nedostatočnú zdravotnú starostlivosť. Až 500 tisíc ľudí skončilo na popravisku pre údajné sprisahanie proti štátu. Cieľom týchto politických procesov bolo očistiť [[Kambodža|Kambodžu]] od nečistých ľudí. Presnejšie išlo o menšiny, medzi ktoré patrili Vietnamci, [[Číňania]] ale aj Thajčania či dokonca takí Čamovia ako [[Islam|moslimská]] minorita. Červení Khméri si takisto vybili svoje násilné chúťky na inteligencii, teda na lekároch a učiteľoch. Navyše medzi popravenými boli takisto tisíce vojakov, vojenských dôstojníkov a štátnych zamestnancov z čias pravicovej vlády Lon Nola. === Konečná dohra červenej tyranie === ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Kambodžsko-Vietnamská vojna]]'' [[Súbor:Khmer rouge clothing.jpg|náhľad|Vojenská rovnošata Červených Khmérov. ]] V decembri roku [[1978]] podnikla vietnamská armáda vojenskú inváziu do Kambodže s cieľom zvrhnúť vládu Červených Khmérov. V januári roku [[1979]], sa podarilo vietnamským jednotkám úspešne dobyť hlavné mesto [[Phnom Pénh|Phnom Penh]]. Vodca Červených Khmérov menom [[Pol Pot]] a jeho nasledovníci utiekli na územie [[Thajsko|Thajska]]. V meste [[Phnom Pénh|Phnom Penh]] bola vtedy založená bábková vláda podporovaná [[Vietnam|Vietnamskou demokratickou republikou]]. Až roku [[1989]] vydala vietnamská vláda rozkaz pre stiahnutie svojej armády.<ref>https://web.science.upjs.sk/novotny/Asia/2021/studentske/cerveni_khmeri.pdf</ref> == Dozvuky == Roku [[2001]] došlo k oficiálnemu schváleniu zákona o trestnom stíhaní politických vodcov Červených Khmérov za ukrutnosti, ktoré boli spáchané v čase pôsobenia ich vládneho režimu.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=TEEPLE|meno=Bliss John|titul=Kronika svetových dejín|vydanie=1|vydavateľ=Ikar, a.s|miesto=Bratislava|rok=2004|isbn=80-551-0870-6|strany=546}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * Svojtka & Co., (2011). ''Veľká obrazová encyklopédia zemepisu''. Bratislava: Modrý chodník, 2011. <nowiki>ISBN 978-80-8107-386-1</nowiki>. * TEEPLE, Bliss John, (2004). ''Kronika svetových dejín''. Bratislava: Ikar, a.s., 2004. <nowiki>ISBN 80-551-0870-6</nowiki>. == Pozri aj == * [[Pol Pot]] * [[Kambodžská genocída]] * [[Kambodžsko-Vietnamská vojna|Kambodžsko-vietnamská vojna]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * RANGES, Trevor, (2011). ''Velký průvodce: Kambodža''. Brno: Computer Press, a. s., 2011. ISBN 978-80-251-3215-9. [[Kategória:Dejiny Kambodže]] lb5qvn8ox7x7zt2njsuhf9jj98fdnnr 0 749343 8213028 8212403 2026-05-13T06:27:48Z Vasiľ 2806 zmazať lebo 8213028 wikitext text/x-wiki {{ZL|14 dní nedoriešený urgent}} {{urgentne upraviť|20260428}}[[File:16_Questions_on_the_Assassination.jpg|alt=Crop of pamphlet. Black text on white paper reading "16 Questions on the Assassination, by Bertrand Russell, a reprint from the September 1964 issue of The Minority of One"|náhľad|Brožúra eseje [[Bertrand Russell|Bertranda Russella]] z roku 1964 s názvom „16 otázok o atentáte“, ktorá propagovala konšpiračné teórie týkajúce sa atentátu na Johna F. Kennedyho .]] „ '''Len sa pýtam''' “ (alebo aj „'''Len kladiem otázky'''“ ; „'''Len pokladám otázky'''“ či skratkovým slovom „'''LESPenie'''“) je pseudoskeptická taktika, ktorú často používajú [[Konšpiračná teória|konšpirační teoretici]] na prezentovanie nepravdivých alebo skreslených tvrdení tým, že ich formulujú ako pýtanie sa otázok. Napr. „Nikto dnes žijúci nevidel ako egypťania postavili pyramídy, čo ked im ich pomohli postaviť mimozemšťania ?“ Ak sú zástancovia takéhoto tvrdenia kritizovaní, môžu sa brániť tvrdením, že iba kládli otázky, ktoré by mohli narušiť všeobecný konsenzus.<ref name=":2">{{Citácia knihy|url=https://books.google.com/books?id=awrcCQAAQBAJ|isbn=978-1-4729-1564-1|jazyk=en}}</ref><ref name=":1">{{Citácia knihy|url=https://books.google.com/books?id=YF9cEAAAQBAJ|isbn=978-1-000-54412-1|jazyk=en}}</ref><ref name=":0">{{Citácia knihy|url=https://books.google.com/books?id=D0dLDwAAQBAJ|isbn=978-1-911576-43-3|jazyk=en}}</ref> Názov taktiky je preto odvodený od typickej odpovede „Nehovorím, že to bolo nevyhnutne sprisahanie; len sa pýtam/len pokladám otázky.“{{Sfn|Wood|2021}} Kniha ''The Skeptics' Guide to the Universe'', od Stevena Novella rozlišuje LESPenie od [[Vedecký skepticizmus|vedeckého skepticizmu]] tým že: „Keď sa skutoční vedci pýtajú otázku, chcú odpoveď a dôkladne zvážia všetky možnosti. Popierači sa na druhej strane znova a znova opýťajú tie isté podkopávacie otázky, dlho po tom, čo boli definitívne zodpovedané. Tie otázky — ktoré používajú na spochybňovanie — sú všetko, čo ich zaujíma, nezaujíma ich proces objavovania, ktorý majú inšpirovať.“<ref name=":3">{{Citácia knihy|url=https://books.google.com/books?id=CuVKDwAAQBAJ|isbn=978-1-5387-6051-2|jazyk=en}}</ref> Skorške použitie tejto taktiky možno nájsť v eseji [[Bertrand Russell|Bertranda Russella]] s názvom ''16 otázok o atentáte'', ktorá naznačovala, že amerického prezidenta [[John Fitzgerald Kennedy|Johna F. Kennedyho]] zavraždil niekto iný ako [[Lee Harvey Oswald]]. <ref name=":3" /> LESPenie ako taktiku na ospravedlnenie pseudoarcheologických tvrdení spopularizoval švajčiarsky autor [[Erich von Däniken]] a americký televízny seriál ''Vontrelci dávnoveku'' <ref name=":1" /><ref name=":0" /> a ešte viac sa rozšíril s nástupom internetu. <ref name=":3" /> tc9kdnajq5sm5wqw1r73kr9wnweuvlb 0 749442 8213029 8209556 2026-05-13T06:27:59Z Vasiľ 2806 zmazať lebo 8213029 wikitext text/x-wiki {{ZL|14 dní nedoriešený urgent}} {{Urgentne upraviť|20260429}} <!-- Návrh článku pre slovenskú Wikipédiu. Odporúčaný názov: Bublina umelej inteligencie Možné presmerovania: AI bublina, Bublina AI, Bublina generatívnej umelej inteligencie Pred publikovaním skontrolujte existenciu kategórií a dostupnosť súborov na Wikimedia Commons. --> [[Súbor:ChatGPT-Logo.png|náhľad|[[ChatGPT]], spustený spoločnosťou [[OpenAI]] v novembri 2022, sa stal jedným zo symbolov boomu [[generatívna umelá inteligencia|generatívnej umelej inteligencie]].]] [[Súbor:Google Data Center, Council Bluffs Iowa (49062863796).jpg|náhľad|Dátové centrá patria medzi kľúčovú infraštruktúru potrebnú na trénovanie a prevádzku veľkých modelov umelej inteligencie.]] [[Súbor:Nasdaq Composite dot-com bubble.svg|náhľad|Porovnania s [[dot-com bublina|dot-com bublinou]] sa v diskusiách o AI objavujú pre vysoké očakávania, rýchly rast investícií a koncentráciu trhových výnosov v technologickom sektore.]] '''Bublina umelej inteligencie''' alebo '''AI bublina''' je označenie pre hypotézu, že časť investícií, trhových ocenení a podnikateľských očakávaní spojených s [[umelá inteligencia|umelou inteligenciou]], najmä s [[generatívna umelá inteligencia|generatívnou umelou inteligenciou]], môže byť nadhodnotená v porovnaní s krátkodobými príjmami, produktivitou alebo schopnosťou firiem tieto technológie ziskovo nasadiť. Pojem sa používa v ekonomických, investičných a technologických diskusiách po prudkom rozšírení veľkých jazykových modelov, chatbotov, nástrojov na generovanie obrazu, programovacích asistentov a podnikových AI služieb po roku 2022.<ref name="openai-chatgpt">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Introducing ChatGPT | url = https://openai.com/index/chatgpt/ | vydavateľ = OpenAI | dátum vydania = 2022-11-30 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = po anglicky }}</ref> Označenie „bublina“ neznamená, že umelá inteligencia ako technológia nemá hodnotu. V ekonomickom zmysle ide skôr o otázku, či ceny akcií, súkromné valuácie, kapitálové výdavky a očakávané budúce zisky z AI rastú rýchlejšie než merateľné ekonomické prínosy. Diskusia preto rozlišuje medzi širším '''AI boomom''', teda obdobím rýchleho technologického a investičného rastu, a možnou '''AI bublinou''', teda scenárom, v ktorom časť týchto očakávaní nebude naplnená. == Terminológia a vymedzenie == Pojem AI bublina nadväzuje na všeobecný pojem [[ekonomická bublina]], ktorý označuje situáciu, keď ceny aktív rastú najmä v dôsledku očakávaní ďalšieho rastu, špekulácie alebo kolektívneho optimizmu, a nie iba v dôsledku fundamentálnej hodnoty. Pri umelej inteligencii sa tento pojem najčastejšie používa v súvislosti s: * vysokými valuáciami verejne obchodovaných technologických spoločností, * rýchlym rastom súkromných valuácií AI startupov, * veľkými kapitálovými výdavkami na [[dátové centrum|dátové centrá]], [[grafický procesor|grafické procesory]] a elektrickú infraštruktúru, * očakávaniami rastu produktivity, * neistotou okolo ziskovosti AI služieb, * závislosťou trhu od malého počtu dominantných firiem. V užšom význame sa pojem týka najmä generatívnej umelej inteligencie. V širšom význame môže zahŕňať celý ekosystém AI: polovodiče, cloudové služby, dátové centrá, modely, podnikový softvér, robotiku, autonómne systémy a aplikácie v zdravotníctve, financiách, obrane alebo vzdelávaní. == Pozadie == === Vzostup generatívnej AI === Hoci výskum umelej inteligencie existuje od polovice 20. storočia, verejná a investičná pozornosť sa výrazne zvýšila po nástupe [[veľký jazykový model|veľkých jazykových modelov]] a generatívnych nástrojov. Spustenie ChatGPT v novembri 2022 zrýchlilo verejné prijatie konverzačných AI systémov a vyvolalo tlak na technologické firmy, aby do svojich produktov integrovali generatívnu AI.<ref name="openai-chatgpt" /> Nasledujúce obdobie prinieslo prudký rast záujmu o modely schopné generovať text, programový kód, obrázky, zvuk, video a obchodné analýzy. Tieto nástroje začali používať jednotlivci, firmy, školy, vývojári softvéru a verejné inštitúcie. Súčasne vznikli stovky startupov budujúcich produkty nad modelmi poskytovateľov ako OpenAI, Anthropic, Google, Meta, Mistral AI alebo iné spoločnosti. === Investičný boom === Podľa správy ''AI Index Report 2025'' Stanfordskej univerzity dosiahli súkromné investície do AI v USA v roku 2024 hodnotu 109,1 miliardy USD. Globálne súkromné investície do generatívnej AI dosiahli 33,9 miliardy USD, čo predstavovalo rast o 18,7 % oproti roku 2023.<ref name="stanford-ai-index">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The 2025 AI Index Report | url = https://hai.stanford.edu/ai-index/2025-ai-index-report | vydavateľ = Stanford Institute for Human-Centered Artificial Intelligence | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = po anglicky }}</ref> Investície nesmerovali iba do vývoja softvéru, ale aj do infraštruktúry. Generatívna AI vyžaduje veľké množstvo výpočtového výkonu na trénovanie aj prevádzku modelov. To zvýšilo dopyt po grafických procesoroch, serveroch, sieťových komponentoch, cloude, elektrickej energii a chladiacich systémoch. Výrazným príjemcom tohto dopytu sa stala spoločnosť [[Nvidia]], ktorá v roku 2025 oznámila rekordné výsledky vrátane celoročných tržieb 130,5 miliardy USD, čo bol medziročný nárast o 114 %.<ref name="nvidia-2025">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NVIDIA Announces Financial Results for Fourth Quarter and Fiscal 2025 | url = https://nvidianews.nvidia.com/news/nvidia-announces-financial-results-for-fourth-quarter-and-fiscal-2025 | vydavateľ = NVIDIA | dátum vydania = 2025-02-26 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = po anglicky }}</ref> == Dôvody obáv z bubliny == === Kapitálové výdavky a návratnosť === Jedným z hlavných argumentov zástancov hypotézy AI bubliny je rozdiel medzi rozsahom investícií a zatiaľ merateľnými ekonomickými výsledkami. Goldman Sachs v roku 2024 upozornil, že technologické firmy a ďalší aktéri môžu v nasledujúcich rokoch minúť približne 1 bilión USD na dátové centrá, čipy, AI infraštruktúru a energetickú sieť, pričom dovtedajšie prínosy boli podľa niektorých analytikov obmedzené.<ref name="goldman-too-much">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gen AI: too much spend, too little benefit? | url = https://www.goldmansachs.com/insights/top-of-mind/gen-ai-too-much-spend-too-little-benefit | vydavateľ = Goldman Sachs | dátum vydania = 2024-06-27 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = po anglicky }}</ref> Pri AI službách je problémom aj vysoká cena výpočtov. Prevádzka veľkých modelov si vyžaduje drahé čipy, špecializovaný cloud a významnú spotrebu energie. Ak zákazníci nebudú ochotní platiť ceny, ktoré pokryjú tieto náklady a zároveň vytvoria dostatočnú maržu, niektoré obchodné modely môžu byť neudržateľné. === Produktivita a podnikové nasadenie === Optimistické scenáre predpokladajú, že generatívna AI zvýši produktivitu práce, zníži náklady a umožní nové produkty. McKinsey Global Institute v roku 2023 odhadol, že generatívna AI by mohla pri plnom nasadení vytvoriť ročnú ekonomickú hodnotu 2,6 až 4,4 bilióna USD v analyzovaných prípadoch použitia.<ref name="mckinsey-economic-potential">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The economic potential of generative AI: The next productivity frontier | url = https://www.mckinsey.com/capabilities/tech-and-ai/our-insights/the-economic-potential-of-generative-ai-the-next-productivity-frontier | vydavateľ = McKinsey & Company | dátum vydania = 2023-06-14 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = po anglicky }}</ref> Kritici však upozorňujú, že potenciálna hodnota nie je to isté ako realizovaná hodnota. Podniky často testujú AI v pilotných projektoch, ale majú problém integrovať ju do pracovných procesov, zmeniť organizáciu práce, nastaviť zodpovednosť za výstupy a merať priamy vplyv na tržby alebo náklady. McKinsey v prieskume o stave AI v roku 2025 uviedol, že prechod od pilotných projektov k škálovanému dopadu zostáva pre mnohé organizácie rozpracovaný.<ref name="mckinsey-state-ai-2025">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The State of AI: Global Survey 2025 | url = https://www.mckinsey.com/capabilities/quantumblack/our-insights/the-state-of-ai | vydavateľ = McKinsey & Company | dátum vydania = 2025-11-05 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = po anglicky }}</ref> === Koncentrácia trhu === AI boom je výrazne koncentrovaný okolo malého počtu firiem. Patria medzi ne výrobcovia čipov, veľké cloudové platformy, poskytovatelia základných modelov a technologické konglomeráty s prístupom ku kapitálu, dátam a distribučným kanálom. Takáto koncentrácia môže zvýšiť ziskovosť lídrov, ale zároveň vytvára riziko, že pokles očakávaní v jednej skupine firiem ovplyvní celý akciový trh. Medzinárodný menový fond v správe ''World Economic Outlook'' z októbra 2025 upozornil, že príliš optimistické očakávania rastu v oblasti AI môžu byť prehodnotené, ak sa produktivitné prínosy nenaplnia. Podľa IMF by prípadný prudký pokles AI boomu mohol svojou závažnosťou pripomínať pád dot-com trhu v rokoch 2000 – 2001, najmä vzhľadom na dominanciu niekoľkých technologických firiem v trhových indexoch.<ref name="imf-weo-2025">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World Economic Outlook, October 2025: Global Economy in Flux, Prospects Remain Dim | url = https://www.imf.org/-/media/files/publications/weo/2025/october/english/ch1.pdf | vydavateľ = International Monetary Fund | dátum vydania = 10-2025 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = po anglicky }}</ref> === Energetická a infraštruktúrna záťaž === Ďalším zdrojom obáv je spotreba elektrickej energie. Medzinárodná energetická agentúra odhaduje, že globálna spotreba elektriny dátovými centrami sa do roku 2030 v základnom scenári približne zdvojnásobí na približne 945 TWh, čo by predstavovalo necelé 3 % svetovej spotreby elektriny. Spotreba zrýchlených serverov, používaných najmä pre AI, má podľa IEA rásť rýchlejšie než spotreba konvenčných serverov.<ref name="iea-energy-ai">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Energy demand from AI | url = https://www.iea.org/reports/energy-and-ai/energy-demand-from-ai | vydavateľ = International Energy Agency | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = po anglicky }}</ref> Ak by sa ukázalo, že dopyt po AI službách nedokáže dlhodobo zaplatiť potrebnú infraštruktúru, časť investícií do dátových centier, elektrických pripojení a čipov by mohla byť považovaná za nadmernú. Na druhej strane, infraštruktúra môže zostať hodnotná aj v prípade korekcie, pretože dátové centrá a výpočtový výkon možno použiť aj na iné cloudové, vedecké alebo podnikové účely. == Argumenty proti označeniu za bublinu == Zástancovia optimistickejšieho pohľadu tvrdia, že porovnanie s bublinou je predčasné alebo nepresné. Poukazujú najmä na tieto skutočnosti: * AI produkty už majú masové využitie medzi jednotlivcami, vývojármi a firmami. * Najväčší príjemcovia AI boomu sú často ziskové spoločnosti s existujúcimi príjmami, nie iba špekulatívne startupy bez tržieb. * Dopyt po výpočtovej kapacite vychádza z reálneho používania modelov, nielen zo špekulácie. * Generatívna AI môže znížiť náklady v softvérovom vývoji, zákazníckej podpore, marketingu, výskume, administratíve a analýze dát. * Technologické bubliny môžu aj po prasknutí zanechať užitočnú infraštruktúru, podobne ako optické siete a internetová infraštruktúra po dot-com období. Podľa Stanford AI Index sa používanie AI vo firmách zrýchlilo: v roku 2024 uviedlo 78 % organizácií, že používajú AI, oproti 55 % v predchádzajúcom roku.<ref name="stanford-ai-index" /> To naznačuje, že AI boom nie je založený iba na investičnej aktivite, ale aj na reálnom prijímaní technológie. == Porovnanie s dot-com bublinou == Najčastejším historickým porovnaním je [[dot-com bublina]] z konca 90. rokov 20. storočia. V oboch prípadoch ide o novú všeobecnú technológiu, vysoké očakávania, rýchly rast kapitálu, veľký záujem médií a neistotu okolo budúcich obchodných modelov. Medzi podobnosti patria: * očakávanie zásadnej transformácie ekonomiky, * rýchly rast trhových ocenení technologických firiem, * prílev rizikového kapitálu, * vznik veľkého počtu startupov, * tlak veľkých firiem investovať zo strachu, že zaostanú. Existujú však aj rozdiely. Počas dot-com bubliny bolo veľa verejne obchodovaných internetových spoločností bez stabilných tržieb alebo zisku. V AI boome zohrávajú výraznú úlohu aj etablované spoločnosti s vysokými príjmami, silnými súvahami a existujúcou zákazníckou základňou, napríklad veľké cloudové platformy a výrobcovia čipov. Navyše, AI sa dá integrovať do už existujúcich produktov a pracovných procesov, zatiaľ čo mnohé dot-com firmy museli najprv vybudovať spotrebiteľské trhy od začiatku. == Ukazovatele sledované analytikmi == {| class="wikitable" ! Oblasť ! Signál možnej bubliny ! Protiargument |- | Trhové ocenenia | Ceny akcií a súkromné valuácie rastú rýchlejšie než zisky. | Niektoré dominantné firmy majú vysoké príjmy, marže a reálny dopyt. |- | Kapitálové výdavky | Výdavky na dátové centrá, čipy a energiu sú extrémne vysoké. | Infraštruktúra môže byť použiteľná aj mimo súčasnej generácie modelov. |- | Produktivita | Makroekonomický efekt AI sa môže prejaviť pomalšie, než očakávajú investori. | Mnohé technológie sa do štatistík produktivity premietajú až s oneskorením. |- | Podnikové nasadenie | Veľa firiem ostáva pri pilotných projektoch bez jasného vplyvu na zisk. | Firmy sa učia meniť procesy a najlepšie prípady použitia sa ešte len stabilizujú. |- | Koncentrácia | Výnosy trhu závisia od malej skupiny AI firiem. | Koncentrácia môže byť prirodzená pri infraštruktúrne náročných technológiách. |- | Energia | Rast dátových centier môže naraziť na limity elektrických sietí. | Vyššia efektivita čipov a energetické investície môžu časť problému zmierniť. |} == Finančná stabilita a regulácia == Rýchle prijímanie AI má význam aj pre finančný systém. Financial Stability Board uviedol, že AI môže priniesť vyššiu efektívnosť, lepšiu regulatórnu zhodu, personalizované finančné produkty a pokročilé analytické nástroje. Zároveň však identifikoval riziká, ktoré môžu mať systémový význam: závislosť od tretích strán, koncentráciu poskytovateľov, korelácie na trhoch, kybernetické riziká, riziko modelov, kvalitu dát a správu systémov.<ref name="fsb-ai-2024">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Financial Stability Implications of Artificial Intelligence | url = https://www.fsb.org/2024/11/the-financial-stability-implications-of-artificial-intelligence/ | vydavateľ = Financial Stability Board | dátum vydania = 2024-11-14 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = po anglicky }}</ref> Tieto riziká sú odlišné od samotnej investičnej bubliny. Aj keby trhové ocenenia AI firiem neklesli prudko, široké používanie podobných modelov a poskytovateľov môže zvýšiť operačné, kybernetické alebo trhové riziká. Naopak, aj prasknutie investičnej bubliny nemusí automaticky znamenať zlyhanie samotnej technológie. == Možné scenáre vývoja == Analytici najčastejšie uvažujú o viacerých scenároch: ; Mäkké pristátie : Investície do AI zostanú vysoké, ale trh postupne rozlíši medzi firmami s reálnymi príjmami a firmami bez udržateľného obchodného modelu. Valuácie sa upravia bez veľkej krízy. ; Selektívna korekcia : Časť AI startupov a menej efektívnych infraštruktúrnych projektov zlyhá, ale hlavní poskytovatelia čipov, cloudu a softvéru zostanú silní. Technológia sa ďalej používa, ale investori sú opatrnejší. ; Prudké prasknutie bubliny : Ak sa očakávané produktivitné prínosy nenaplnia alebo dôjde k náhlemu poklesu dopytu, akcie a valuácie AI firiem môžu prudko klesnúť. Takýto scenár by mohol ovplyvniť širšie trhové indexy, najmä ak sú silno koncentrované v technologických firmách.<ref name="imf-weo-2025" /> ; Produktivitná transformácia : AI sa stane všeobecnou produktivitnou technológiou podobnou elektrifikácii, internetu alebo cloudu. V tomto scenári sa vysoké investície spätne ukážu ako opodstatnené, hoci nie všetky firmy a projekty uspejú. == Kritika pojmu == Pojem AI bublina je kritizovaný ako nepresný alebo príliš široký. Kritici upozorňujú, že spája viacero rozdielnych javov: akciové ocenenia, súkromné startupové investície, výdavky na dátové centrá, reálne používanie AI, makroekonomickú produktivitu a mediálny hype. Každá z týchto oblastí sa môže vyvíjať inak. Napríklad môže nastať situácia, že niektoré AI startupy budú nadhodnotené, ale samotná technológia bude dlhodobo ekonomicky významná. Podobne môže dôjsť ku korekcii akcií výrobcov čipov bez toho, aby sa zastavilo používanie AI v podnikoch. Preto sa v odbornej diskusii často rozlišuje medzi: * technologickým pokrokom, * investičnou eufóriou, * infraštruktúrnym cyklom, * produktivitným dopadom, * finančnou stabilitou. == Pozri aj == * [[Umelá inteligencia]] * [[Generatívna umelá inteligencia]] * [[Veľký jazykový model]] * [[ChatGPT]] * [[Ekonomická bublina]] * [[Dot-com bublina]] * [[Rizikový kapitál]] * [[Dátové centrum]] * [[Nvidia]] * [[Cloud computing]] == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [https://hai.stanford.edu/ai-index/2025-ai-index-report Stanford AI Index Report 2025] * [https://www.iea.org/reports/energy-and-ai/energy-demand-from-ai IEA: Energy demand from AI] * [https://www.goldmansachs.com/insights/top-of-mind/gen-ai-too-much-spend-too-little-benefit Goldman Sachs: Gen AI: too much spend, too little benefit?] * [https://www.imf.org/-/media/files/publications/weo/2025/october/english/ch1.pdf IMF World Economic Outlook, October 2025] * [https://www.fsb.org/2024/11/the-financial-stability-implications-of-artificial-intelligence/ Financial Stability Board: The Financial Stability Implications of Artificial Intelligence] [[Kategória:Umelá inteligencia]] [[Kategória:Informačné technológie]] 89jq2s7tkvlr2e3aq1fuxbfi0b90qbd 0 749443 8213030 8209538 2026-05-13T06:28:07Z Vasiľ 2806 zmazať lebo 8213030 wikitext text/x-wiki {{ZL|14 dní nedoriešený urgent}} {{Urgentne upraviť|20260429}} <!-- Návrh článku pre slovenskú Wikipédiu. Odporúčaný názov: Generatívna umelá inteligencia Možné presmerovania: Generatívna AI, Generative AI, GenAI, GAI Pred publikovaním skontrolujte názvy kategórií a dostupnosť súborov na Wikimedia Commons. --> [[Súbor:AI relation to Generative Models subset, venn diagram.png|náhľad|Vzťah medzi [[umelá inteligencia|umelou inteligenciou]], [[strojové učenie|strojovým učením]], [[hlboké učenie|hlbokým učením]] a generatívnymi modelmi.]] [[Súbor:Oversimplification on how AI Model Text 2 Image works.png|náhľad|Zjednodušená schéma generovania obrazu z textového zadania.]] [[Súbor:State of AI Art Machine Learning Models.svg|náhľad|Prehľad niektorých prístupov používaných v oblasti generatívnej umelej inteligencie.]] '''Generatívna umelá inteligencia''' alebo '''generatívna AI''' (angl. ''generative artificial intelligence'', skrátene ''generative AI'', ''GenAI'' alebo ''GAI'') je oblasť [[umelá inteligencia|umelej inteligencie]], ktorá sa zameriava na vytváranie nového obsahu na základe vzorov naučených z tréningových údajov. Takýto obsah môže mať podobu textu, obrázkov, zvuku, videa, programového kódu, 3D objektov, molekulárnych štruktúr alebo iných digitálnych dát.<ref name="nist-def">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Generative artificial intelligence | url = https://csrc.nist.gov/glossary/term/generative_artificial_intelligence | vydavateľ = National Institute of Standards and Technology | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="ibm-def">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What is generative AI? | url = https://www.ibm.com/think/topics/generative-ai | vydavateľ = IBM | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = po anglicky }}</ref> Generatívna AI sa líši od systémov, ktoré sú určené najmä na klasifikáciu, predikciu alebo vyhľadávanie. Namiesto toho, aby iba priraďovala vstupy do kategórií, generuje nové výstupy, ktoré sa štatisticky podobajú na údaje použité pri trénovaní modelu. Typickým príkladom je [[veľký jazykový model]], ktorý na základe textového zadania vytvára odpoveď v prirodzenom jazyku, alebo model na generovanie obrazu, ktorý vytvára obrázok podľa textového opisu. Výraznejší verejný záujem o generatívnu AI nastal po roku 2022, keď sa rozšírili konverzačné systémy, generátory obrázkov, programovacie asistenty a multimodálne modely. Generatívna AI sa začala používať vo vzdelávaní, softvérovom vývoji, marketingu, médiách, dizajne, vedeckom výskume, zákazníckej podpore a podnikovej automatizácii. == Terminológia == Pojem '''generatívna''' označuje schopnosť modelu vytvárať nové dáta alebo obsah. V kontexte umelej inteligencie sa zvyčajne používa pre modely, ktoré sa učia pravdepodobnostné vzory v údajoch a následne produkujú nové výstupy podobného typu. V slovenskom prostredí sa používa viacero označení: * '''generatívna umelá inteligencia''' – úplný odborný názov, * '''generatívna AI''' – bežná skrátená forma, * '''generatívny model''' – technickejší pojem označujúci model schopný generovať dáta, * '''GenAI''' – medzinárodná skratka používaná najmä v anglických textoch, * '''tvorivá AI''' – menej presné popularizačné označenie. Slovo „tvorivá“ môže byť zavádzajúce, pretože modely generatívnej AI nemusia mať tvorivosť v ľudskom zmysle. Ich výstupy vznikajú na základe štatistických vzťahov, optimalizačných algoritmov a tréningových dát. == Princíp fungovania == Generatívne systémy sa učia z veľkého množstva príkladov. Pri trénovaní model analyzuje štruktúry, vzory a vzťahy v dátach. Pri používaní následne vytvára nový výstup na základe zadania používateľa, ktoré sa často označuje ako '''prompt''' alebo výzva. Všeobecný postup možno zjednodušene opísať takto: # zhromaždenie a príprava tréningových údajov, # učenie modelu na veľkom množstve príkladov, # optimalizácia modelu pomocou matematických metód, # zadanie používateľa vo forme textu, obrázka, zvuku alebo iného vstupu, # generovanie výstupu, # prípadné hodnotenie, filtrovanie alebo úprava výstupu. Moderné generatívne systémy často využívajú [[neurónová sieť|neurónové siete]], [[hlboké učenie]], veľké dátové súbory a špecializovaný výpočtový hardvér. Výstup modelu nie je jednoduchou kópiou jednej konkrétnej položky z tréningových dát; vzniká ako výsledok výpočtu založeného na naučených vzoroch. To však neznamená, že výstupy nemôžu obsahovať podobnosti s existujúcimi dielami alebo údajmi, najmä ak boli tieto údaje súčasťou tréningového súboru. == Hlavné typy generatívnych modelov == === Veľké jazykové modely === [[Veľký jazykový model|Veľké jazykové modely]] sú modely trénované na rozsiahlych textových dátach. Používajú sa na generovanie textu, sumarizáciu, preklad, odpovedanie na otázky, písanie programového kódu, tvorbu návrhov dokumentov a konverzačné rozhrania. Významný vplyv na vývoj moderných jazykových modelov mala architektúra [[transformer]], predstavená v článku ''Attention Is All You Need'' z roku 2017. Autori navrhli architektúru založenú na mechanizme pozornosti, ktorá umožnila efektívnejšie spracovanie sekvencií než mnohé predchádzajúce rekurentné alebo konvolučné prístupy.<ref name="transformer">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vaswani | meno = Ashish | spoluautori = Noam Shazeer, Niki Parmar, Jakob Uszkoreit, Llion Jones, Aidan N. Gomez, Łukasz Kaiser, Illia Polosukhin | titul = Attention Is All You Need | url = https://arxiv.org/abs/1706.03762 | dátum vydania = 2017 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = po anglicky }}</ref> Jedným z dôležitých míľnikov bol model GPT-3, opísaný v roku 2020 v článku ''Language Models are Few-Shot Learners''. Autori skúmali, ako škálovanie jazykových modelov ovplyvňuje schopnosť riešiť úlohy na základe krátkeho zadania alebo niekoľkých príkladov.<ref name="gpt3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Brown | meno = Tom B. | spoluautori = Benjamin Mann, Nick Ryder, Melanie Subbiah a ďalší | titul = Language Models are Few-Shot Learners | url = https://arxiv.org/abs/2005.14165 | dátum vydania = 2020 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = po anglicky }}</ref> === Difúzne modely === [[Difúzny model|Difúzne modely]] sa často používajú pri generovaní obrázkov, videa a zvuku. Zjednodušene fungujú tak, že sa naučia odstraňovať šum z dát a postupne vytvárať výsledný výstup. V oblasti generovania obrazov sa rozšírili najmä po tom, ako výskum ukázal, že difúzne modely môžu dosahovať vysokú kvalitu syntetických obrázkov.<ref name="diffusion">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dhariwal | meno = Prafulla | spoluautori = Alex Nichol | titul = Diffusion Models Beat GANs on Image Synthesis | url = https://arxiv.org/abs/2105.05233 | dátum vydania = 2021 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = po anglicky }}</ref> Difúzne modely sa používajú v systémoch na tvorbu obrazov z textu, úpravu existujúcich obrázkov, dopĺňanie chýbajúcich častí obrazu, štýlovú transformáciu a tvorbu vizuálnych návrhov. === Generatívne adversariálne siete === '''Generatívne adversariálne siete''' (angl. ''generative adversarial networks'', GAN) sú typom generatívnych modelov, ktoré pozostávajú z dvoch častí: generátora a diskriminátora. Generátor vytvára syntetické dáta, zatiaľ čo diskriminátor sa snaží rozlíšiť syntetické dáta od skutočných. Tieto dve časti sa trénujú v súťaživom procese.<ref name="gan">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Goodfellow | meno = Ian | spoluautori = Jean Pouget-Abadie, Mehdi Mirza, Bing Xu, David Warde-Farley, Sherjil Ozair, Aaron Courville, Yoshua Bengio | titul = Generative Adversarial Networks | url = https://arxiv.org/abs/1406.2661 | dátum vydania = 2014 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = po anglicky }}</ref> GAN modely sa používali najmä pri generovaní realistických obrázkov, tvárí, textúr, módnych návrhov a syntetických dát. V niektorých oblastiach ich neskôr doplnili alebo nahradili difúzne modely. === Variational autoencoders === '''Variačné autoenkodéry''' (angl. ''variational autoencoders'', VAE) sú generatívne modely, ktoré sa učia reprezentovať dáta v latentnom priestore. Používajú sa na generovanie nových dát, kompresiu, rekonštrukciu a učenie skrytých štruktúr v údajoch. Dôležitým príspevkom v tejto oblasti bol článok ''Auto-Encoding Variational Bayes'' z roku 2013.<ref name="vae">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kingma | meno = Diederik P. | spoluautori = Max Welling | titul = Auto-Encoding Variational Bayes | url = https://arxiv.org/abs/1312.6114 | dátum vydania = 2013 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = po anglicky }}</ref> === Multimodálne modely === Multimodálne generatívne modely dokážu pracovať s viacerými typmi vstupov a výstupov, napríklad s textom, obrázkom, zvukom a videom. Používateľ môže napríklad zadať obrázok a textový pokyn a model môže vytvoriť opis, úpravu obrázka alebo ďalší multimediálny výstup. Multimodálne modely sú dôležité pre aplikácie, v ktorých je potrebné prepájať jazyk, vizuálne vnímanie, zvuk a akcie. Patria sem asistenti, nástroje pre dizajn, analýza dokumentov, robotika, vzdelávacie systémy a softvér pre tvorbu médií. == História == Korene generatívnej umelej inteligencie siahajú do štatistického modelovania, teórie informácie, spracovania prirodzeného jazyka, počítačovej grafiky a strojového učenia. Ešte pred nástupom hlbokého učenia existovali modely na generovanie textu, hudby, obrazov alebo syntetických dát, ich možnosti však boli obmedzené kvalitou algoritmov, dostupnými dátami a výpočtovým výkonom. V 2010. rokoch sa rozšírilo hlboké učenie, ktoré umožnilo trénovať väčšie neurónové siete na rozsiahlych dátových súboroch. V roku 2014 boli predstavené generatívne adversariálne siete, ktoré výrazne ovplyvnili výskum generovania obrázkov.<ref name="gan" /> V roku 2017 bola predstavená architektúra transformer, ktorá sa stala základom mnohých moderných jazykových a multimodálnych modelov.<ref name="transformer" /> Po roku 2020 sa zrýchlil vývoj veľkých jazykových modelov a systémov generujúcich obraz z textu. Model GPT-3 ukázal, že veľké jazykové modely môžu vykonávať rôzne úlohy na základe textového zadania bez špecifického trénovania pre každú úlohu.<ref name="gpt3" /> Systémy ako DALL·E 2 ukázali možnosti generovania realistických alebo umeleckých obrazov z textového opisu.<ref name="dalle2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DALL·E 2 | url = https://openai.com/index/dall-e-2/ | vydavateľ = OpenAI | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = po anglicky }}</ref> Od roku 2022 sa generatívna AI dostala do širokého povedomia verejnosti vďaka konverzačným asistentom, nástrojom na tvorbu obrázkov, programovacím asistentom a integrácii AI funkcií do kancelárskeho, vyhľadávacieho, dizajnérskeho a vývojárskeho softvéru. == Použitie == === Text a jazyk === Generatívna AI sa používa na tvorbu a úpravu textu, sumarizáciu dokumentov, preklad, odpovedanie na otázky, tvorbu e-mailov, návrh článkov, generovanie štruktúr dokumentov a tvorbu scenárov. V podnikoch sa používa aj pri zákazníckej podpore, analýze dokumentov a vyhľadávaní informácií vo firemných znalostných databázach. === Programovanie === V softvérovom vývoji sa generatívna AI používa na návrh kódu, vysvetľovanie existujúceho kódu, hľadanie chýb, písanie testov, refaktoring, tvorbu dokumentácie a generovanie príkladov použitia. Programovacie asistenty môžu zrýchliť niektoré opakujúce sa úlohy, ale výsledný kód zvyčajne vyžaduje kontrolu človekom. === Obraz, dizajn a médiá === Generatívne modely dokážu vytvárať obrázky z textu, upravovať fotografie, dopĺňať chýbajúce časti obrazu, meniť štýl, generovať vizuálne koncepty, storyboardy, reklamy, ilustrácie a návrhy používateľského rozhrania. Používajú sa v grafickom dizajne, marketingu, hernom vývoji, filme, architektúre a móde. === Zvuk, hudba a video === Generatívna AI sa používa aj na syntézu hlasu, tvorbu hudby, zvukové efekty, dabing, čistenie zvuku a generovanie videa. Tieto aplikácie prinášajú nové možnosti pre tvorcov, ale aj otázky týkajúce sa autorstva, súhlasu, napodobňovania hlasu a dezinformácií. === Veda a výskum === Vo vedeckom výskume sa generatívne modely používajú na návrh molekúl, proteínov, materiálov, experimentálnych postupov a simulácií. Môžu pomáhať pri generovaní hypotéz, analýze literatúry, spracovaní dát a automatizácii častí výskumného procesu. Výsledky však vyžadujú overenie odborníkmi a experimentálnu validáciu. === Vzdelávanie === Vo vzdelávaní sa generatívna AI používa na vysvetľovanie učiva, tvorbu príkladov, spätnú väzbu k textom, individuálne doučovanie a prípravu materiálov. UNESCO vo svojom usmernení pre generatívnu AI vo vzdelávaní a výskume upozornilo, že jej zavádzanie by malo zohľadňovať ochranu súkromia, ľudskú kontrolu, rovnosť prístupu a rozvoj digitálnych kompetencií.<ref name="unesco">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Guidance for generative AI in education and research | url = https://www.unesco.org/en/articles/guidance-generative-ai-education-and-research | vydavateľ = UNESCO | dátum vydania = 2023-09-07 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = po anglicky }}</ref> == Rozšírenie a ekonomický význam == Podľa správy ''AI Index Report 2025'' Stanfordskej univerzity používalo v roku 2024 umelú inteligenciu 78 % sledovaných organizácií, oproti 55 % v roku 2023. Podiel organizácií používajúcich generatívnu AI aspoň v jednej podnikovej funkcii sa podľa tej istej správy zvýšil z 33 % v roku 2023 na 71 % v roku 2024.<ref name="stanford2025">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The 2025 AI Index Report | url = https://hai.stanford.edu/ai-index/2025-ai-index-report | vydavateľ = Stanford Institute for Human-Centered Artificial Intelligence | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = po anglicky }}</ref> Generatívna AI ovplyvnila aj investície do dátových centier, polovodičov, cloudových služieb a softvérových platforiem. Vysoké náklady na trénovanie a prevádzku veľkých modelov viedli k zvýšenému dopytu po grafických procesoroch, špecializovaných čipoch a energetickej infraštruktúre. Ekonomický dopad generatívnej AI je predmetom diskusií. Optimistické odhady očakávajú rast produktivity a vznik nových produktov, zatiaľ čo kritici upozorňujú na vysoké náklady, neistú návratnosť investícií, právne riziká a možnú nadhodnotenosť niektorých firiem v AI sektore. == Obmedzenia == Generatívna AI má viacero technických a praktických obmedzení: * môže vytvárať nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, * nemusí spoľahlivo rozlišovať medzi faktom a pravdepodobne znejúcim tvrdením, * môže reprodukovať predsudky alebo nerovnováhy z tréningových dát, * môže vytvárať výstupy podobné existujúcim dielam, * môže nesprávne citovať zdroje alebo vymýšľať odkazy, * pri programovaní môže produkovať bezpečnostne chybný alebo neefektívny kód, * pri práci s citlivými údajmi môže vytvárať riziká pre súkromie a bezpečnosť. Jedným z často diskutovaných problémov je tzv. '''halucinácia''' umelej inteligencie, teda situácia, keď model vytvorí presvedčivo pôsobiacu, ale nepravdivú informáciu. Tento jav je dôležitý najmä v medicíne, práve, vede, žurnalistike a finančných službách, kde nesprávny výstup môže mať závažné následky. NIST v profile rizík pre generatívnu AI uvádza, že organizácie by mali generatívne systémy riadiť s ohľadom na špecifické riziká, ktoré zahŕňajú spoľahlivosť, bezpečnosť, súkromie, transparentnosť, zneužitie a dopady na ľudí.<ref name="nist-risk">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Artificial Intelligence Risk Management Framework: Generative Artificial Intelligence Profile | url = https://www.nist.gov/itl/ai-risk-management-framework | vydavateľ = National Institute of Standards and Technology | dátum vydania = 2024-07-26 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = po anglicky }}</ref> == Etické a spoločenské otázky == Generatívna AI vyvoláva viacero etických a spoločenských otázok: ; Dezinformácie : Generatívne modely môžu vytvárať falošné texty, obrázky, zvukové nahrávky a videá. To zvyšuje riziko manipulácie verejnej mienky, podvodov a automatizovanej propagandy. ; Autorské právo : Pri trénovaní modelov sa často používajú veľké množstvá textov, obrázkov, hudby alebo kódu. To vyvoláva spory o to, či je takéto použitie chránených diel zákonné a za akých podmienok. V USA Úrad pre autorské práva riešil otázku diel obsahujúcich AI-generovaný materiál a zdôraznil význam ľudského autorstva pri registrácii autorských práv.<ref name="copyright-office">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Copyright Registration Guidance: Works Containing Material Generated by Artificial Intelligence | url = https://www.federalregister.gov/documents/2023/03/16/2023-05321/copyright-registration-guidance-works-containing-material-generated-by-artificial-intelligence | vydavateľ = Federal Register | dátum vydania = 2023-03-16 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = po anglicky }}</ref> ; Práca a zamestnanosť : Generatívna AI môže automatizovať niektoré úlohy v administratíve, médiách, programovaní, zákazníckej podpore a tvorivých odvetviach. Súčasne môže vytvárať nové pracovné postupy a profesie. Dopad na zamestnanosť závisí od odvetvia, regulácie, kvalifikácie pracovníkov a schopnosti organizácií technológiu zodpovedne zavádzať. ; Súkromie a dáta : Používanie generatívnych nástrojov môže viesť k úniku dôverných informácií, ak používatelia zadávajú osobné, obchodné alebo právne citlivé údaje do externých systémov. Organizácie preto zavádzajú pravidlá pre používanie AI nástrojov a kontrolu dát. ; Jazyková a kultúrna nerovnosť : Modely trénované prevažne na anglických alebo dominantných jazykových dátach môžu dosahovať horšie výsledky v menších jazykoch. To sa týka aj slovenčiny, kde môže byť kvalita výstupov ovplyvnená menším objemom kvalitných tréningových dát. == Regulácia == V Európskej únii sa generatívnej AI týka najmä [[Akt o umelej inteligencii]] známy ako '''AI Act'''. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1689 vytvára právny rámec pre systémy umelej inteligencie vrátane pravidiel pre všeobecné modely umelej inteligencie.<ref name="ai-act">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Regulation (EU) 2024/1689 of the European Parliament and of the Council | url = https://eur-lex.europa.eu/eli/reg/2024/1689/oj | vydavateľ = EUR-Lex | dátum vydania = 2024 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = po anglicky }}</ref> Európska komisia uviedla, že povinnosti pre poskytovateľov všeobecných modelov umelej inteligencie sa začali uplatňovať od 2. augusta 2025. Poskytovatelia najpokročilejších modelov so systémovým rizikom majú okrem iného povinnosť notifikovať tieto modely Úradu pre AI.<ref name="gpai-guidelines">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Guidelines for providers of general-purpose AI models | url = https://digital-strategy.ec.europa.eu/en/policies/guidelines-gpai-providers | vydavateľ = European Commission | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = po anglicky }}</ref> Regulačné otázky sa týkajú najmä transparentnosti, označovania AI-generovaného obsahu, ochrany osobných údajov, autorského práva, bezpečnosti modelov, zodpovednosti za škodu a nasadenia AI v citlivých oblastiach. == Kritika == Kritici generatívnej AI tvrdia, že jej schopnosti sú často prezentované prehnane a že mnohé systémy iba štatisticky napodobňujú vzory bez skutočného porozumenia. Ďalšou kritikou sú vysoké náklady na infraštruktúru, spotreba energie, centralizácia trhu okolo veľkých technologických spoločností a závislosť startupov od modelov a cloudov niekoľkých dominantných poskytovateľov. V tvorivých odvetviach sa kritika zameriava na používanie diel autorov v tréningových dátach bez jasného súhlasu alebo kompenzácie. V žurnalistike a politike sú obavy spojené s dezinformáciami a automatizovanou tvorbou presvedčivého falošného obsahu. V školstve sa diskutuje o plagiátorstve, overovaní vedomostí a potrebe meniť spôsob hodnotenia. == Porovnanie s inými typmi AI == {| class="wikitable" ! Typ systému ! Hlavná úloha ! Príklad výstupu |- | Prediktívna AI | Odhad budúceho výsledku alebo pravdepodobnosti | Predikcia dopytu, rizika alebo ceny |- | Klasifikačná AI | Zaradenie vstupu do kategórie | Rozpoznanie spamu alebo typu obrázka |- | Konverzačná AI | Vedenie dialógu s používateľom | Chatbot zákazníckej podpory |- | Generatívna AI | Tvorba nového obsahu | Text, obrázok, kód, hudba alebo video |- | Agentská AI | Plánovanie a vykonávanie viackrokových úloh | Automatizovaný pracovný postup s viacerými nástrojmi |} Tieto kategórie sa môžu prekrývať. Napríklad moderný asistent môže byť súčasne konverzačný, generatívny aj agentský. == Pozri aj == * [[Umelá inteligencia]] * [[Strojové učenie]] * [[Hlboké učenie]] * [[Neurónová sieť]] * [[Veľký jazykový model]] * [[Spracovanie prirodzeného jazyka]] * [[Chatbot]] * [[Prompt engineering]] * [[Generatívne adversariálne siete]] * [[Difúzny model]] * [[AI Act]] * [[Halucinácia umelej inteligencie]] == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [https://csrc.nist.gov/glossary/term/generative_artificial_intelligence NIST: Generative artificial intelligence] * [https://hai.stanford.edu/ai-index/2025-ai-index-report Stanford AI Index Report 2025] * [https://www.nist.gov/itl/ai-risk-management-framework NIST AI Risk Management Framework: Generative AI Profile] * [https://www.unesco.org/en/articles/guidance-generative-ai-education-and-research UNESCO: Guidance for generative AI in education and research] * [https://digital-strategy.ec.europa.eu/en/policies/guidelines-gpai-providers Európska komisia: Guidelines for providers of general-purpose AI models] * [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Generative_artificial_intelligence Wikimedia Commons: Generative artificial intelligence] [[Kategória:Umelá inteligencia]] [[Kategória:Strojové učenie]] [[Kategória:Informačné technológie]] [[Kategória:Počítačová grafika]] c88laqq4s1qns0orzuwgms43arxyugn 0 749444 8213031 8209540 2026-05-13T06:28:26Z Vasiľ 2806 zmazať lebo 8213031 wikitext text/x-wiki {{ZL|14 dní nedoriešený urgent}} {{urgentne upraviť|2026-04-29}} <!-- Návrh článku pre slovenskú Wikipédiu. Odporúčaný názov: Prompt engineering Možné presmerovania: - Tvorba promptov - Návrh promptov - Inžinierstvo promptov - Promptové inžinierstvo - Promptovanie Pred publikovaním skontrolujte existenciu kategórií, názvov článkov a dostupnosť obrázkov na Wikimedia Commons. --> [[Súbor:Animal Story Generation Example.png|náhľad|Príklad generovania textového výstupu na základe zadania, teda promptu.]] [[Súbor:Prompt injection.svg|náhľad|Zjednodušená schéma útoku typu [[prompt injection]], ktorý patrí medzi bezpečnostné riziká systémov založených na veľkých jazykových modeloch.]] [[Súbor:Multimodal prompt injection.png|náhľad|Príklad multimodálnej prompt injection, pri ktorej môže byť škodlivá inštrukcia skrytá aj v obrazovom vstupe.]] '''Prompt engineering''' alebo '''tvorba promptov''' je disciplína a súbor techník zameraných na navrhovanie, formulovanie, testovanie a optimalizovanie vstupných pokynov pre systémy [[umelá inteligencia|umelej inteligencie]], najmä pre [[veľký jazykový model|veľké jazykové modely]] a nástroje [[generatívna umelá inteligencia|generatívnej umelej inteligencie]]. Cieľom prompt engineeringu je dosiahnuť, aby model vytváral presnejšie, užitočnejšie, bezpečnejšie alebo lepšie štruktúrované výstupy.<ref name="openai-prompt-engineering">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prompt engineering | url = https://developers.openai.com/api/docs/guides/prompt-engineering | vydavateľ = OpenAI | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="google-prompt-design">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Introduction to prompting | url = https://docs.cloud.google.com/vertex-ai/generative-ai/docs/learn/prompts/introduction-prompt-design | vydavateľ = Google Cloud | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = po anglicky }}</ref> Prompt je vstup, ktorý používateľ alebo aplikácia poskytne modelu. Môže mať podobu otázky, pokynu, úlohy, textového kontextu, príkladov, požadovaného formátu, systémového pravidla, obrázka, zvuku alebo kombinácie viacerých typov vstupov. Pri textových modeloch prompt zvyčajne určuje, čo má model urobiť, v akom štýle má odpovedať, aké obmedzenia má rešpektovať a aký formát má mať výsledok. Prompt engineering sa rozšíril najmä po nástupe generatívnej umelej inteligencie po roku 2022, keď sa konverzačné modely, generátory obrázkov, programovacie asistenty a agentné systémy začali používať v podnikoch, školstve, médiách, softvérovom vývoji a tvorivých odvetviach. == Terminológia == Anglický termín '''prompt engineering''' sa v slovenčine používa často bez prekladu. Možné slovenské označenia sú: * '''tvorba promptov''', * '''návrh promptov''', * '''inžinierstvo promptov''', * '''promptové inžinierstvo''', * '''promptovanie''', * '''návrh výziev''' alebo '''návrh inštrukcií'''. Slovo '''prompt''' v kontexte umelej inteligencie označuje vstupný pokyn, zadanie alebo výzvu určenú modelu. V praxi sa však často používa aj širšie: môže zahŕňať systémové inštrukcie, používateľské zadanie, kontextové dokumenty, príklady, metadáta, pravidlá správania alebo predchádzajúcu konverzáciu. Súvisiaci pojem '''prompt design''' sa niekedy používa ako synonymum, inokedy ako užší pojem označujúci samotné navrhovanie textu promptu. '''Prompt engineering''' zvyčajne zahŕňa aj testovanie, vyhodnocovanie, iterácie, šablóny, bezpečnostné pravidlá a integráciu promptov do aplikácií. V novších systémoch sa používa aj pojem '''context engineering''', teda návrh celého kontextu, ktorý model dostane. Ten môže zahŕňať nielen text promptu, ale aj dokumenty získané vyhľadávaním, stav aplikácie, výstupy nástrojov, históriu používateľa a pravidlá pre agentné správanie.<ref name="anthropic-context">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Effective context engineering for AI agents | url = https://www.anthropic.com/engineering/effective-context-engineering-for-ai-agents | vydavateľ = Anthropic | dátum vydania = 2025-09-29 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = po anglicky }}</ref> == Princíp == Veľké jazykové modely vytvárajú odpovede na základe vstupného kontextu a štatistických vzorov naučených počas trénovania. Prompt ovplyvňuje, ktoré schopnosti modelu sa aktivujú, aký výstup model vytvorí a ako bude interpretovať úlohu. Zjednodušene možno proces opísať takto: # používateľ alebo aplikácia pripraví prompt, # prompt je odoslaný modelu spolu s prípadným kontextom, # model vygeneruje výstup, # používateľ alebo systém výstup vyhodnotí, # prompt sa podľa potreby upraví a znova otestuje. Google Cloud opisuje prompt engineering ako iteratívny proces opakovaného upravovania promptov a hodnotenia odpovedí modelu.<ref name="google-prompt-design" /> OpenAI ho definuje ako písanie efektívnych inštrukcií pre model tak, aby konzistentnejšie generoval požadovaný obsah.<ref name="openai-prompt-engineering" /> Prompt engineering nie je samostatným trénovaním modelu. Pri bežnom promptovaní sa nemenia váhy modelu; mení sa iba vstup, ktorý model pri generovaní odpovede dostane. Odlišuje sa preto od [[fine-tuning|dolaďovania modelu]], pri ktorom sa model ďalej trénuje na špecifických dátach. == Časti promptu == Prompt môže obsahovať viacero častí. Nie každý prompt musí obsahovať všetky. {| class="wikitable" ! Časť promptu ! Funkcia ! Príklad použitia |- | Úloha | Určuje, čo má model urobiť. | „Zhrň text“, „vytvor tabuľku“, „nájdi chyby v kóde“. |- | Kontext | Poskytuje informácie potrebné na odpoveď. | Dokument, opis produktu, e-mail, dáta, pravidlá firmy. |- | Rola | Nastavuje perspektívu alebo štýl odpovede. | „Odpovedaj ako právny analytik“, „píš ako technický editor“. |- | Obmedzenia | Určujú hranice výstupu. | Maximálna dĺžka, zakázané témy, jazyk, zdroje, tón. |- | Príklady | Ukazujú očakávaný typ odpovede. | Ukážka správneho vstupu a výstupu. |- | Formát | Určuje štruktúru odpovede. | JSON, tabuľka, odrážky, e-mail, pseudokód. |- | Kritériá kvality | Určujú, podľa čoho sa má odpoveď hodnotiť. | Presnosť, stručnosť, citácie, úplnosť, bezpečnosť. |} V aplikačných systémoch sa prompt často skladá z viacerých vrstiev. Môže existovať systémový prompt, vývojársky prompt, používateľský prompt a doplnený kontext z databázy alebo externých nástrojov. Model potom generuje odpoveď na základe celého dostupného kontextu. == Techniky == V akademickej literatúre a praxi existuje mnoho techník prompt engineeringu. Systematický prehľad ''The Prompt Report'' z roku 2024 opisuje terminológiu, taxonómiu a desiatky techník promptovania pre jazykové aj nejazykové modality.<ref name="prompt-report">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Schulhoff | meno = Sander | spoluautori = Michael Ilie, Nishant Balepur, Konstantine Kahadze, Amanda Liu a ďalší | titul = The Prompt Report: A Systematic Survey of Prompting Techniques | url = https://arxiv.org/abs/2406.06608 | dátum vydania = 2024 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = po anglicky }}</ref> === Zero-shot prompting === '''Zero-shot prompting''' je zadanie úlohy bez uvedenia príkladov. Model dostane iba inštrukciu a má využiť svoje existujúce schopnosti. Príkladom je pokyn: „Zhrň nasledujúci text do troch viet.“ Model nedostane ukážku správneho zhrnutia, iba priamu úlohu. Zero-shot prompting je jednoduchý a rýchly, ale pri zložitejších alebo presne štruktúrovaných úlohách môže byť menej spoľahlivý než promptovanie s príkladmi. === Few-shot prompting === '''Few-shot prompting''' používa niekoľko príkladov vstupu a požadovaného výstupu. Model sa na základe príkladov snaží napodobniť vzor odpovede. Tento prístup je užitočný pri klasifikácii, extrakcii údajov, prepisovaní textu, transformácii formátov alebo úlohách, kde je dôležité dodržať konkrétny štýl. Nemení parametre modelu, ale využíva schopnosť modelu učiť sa z kontextu. === Instruction prompting === '''Instruction prompting''' je formulovanie jasných pokynov v prirodzenom jazyku. Prompt môže obsahovať cieľ, rozsah odpovede, požadovaný jazyk, formát a kritériá úspechu. Moderné jazykové modely sú často trénované alebo dolaďované tak, aby vedeli nasledovať inštrukcie. Kvalita inštrukcie však stále výrazne ovplyvňuje výsledok. === Role prompting === '''Role prompting''' nastavuje modelu určitú rolu, napríklad „odpovedaj ako učiteľ“, „správaj sa ako bezpečnostný analytik“ alebo „analyzuj text ako editor“. Cieľom je ovplyvniť perspektívu, slovník, úroveň detailu alebo spôsob uvažovania modelu. Táto technika môže byť užitočná, ale môže byť aj zavádzajúca, ak vytvára dojem odbornosti bez skutočného overenia výstupu. === Chain-of-thought prompting === '''Chain-of-thought prompting''' je technika, pri ktorej prompt vedie model k riešeniu úlohy cez medzikroky. Výskumníci z Google Research v roku 2022 ukázali, že pri dostatočne veľkých jazykových modeloch môže použitie ukážok s medziľahlými krokmi zlepšiť výkon pri aritmetických, symbolických a logických úlohách.<ref name="cot">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Wei | meno = Jason | spoluautori = Xuezhi Wang, Dale Schuurmans, Maarten Bosma, Brian Ichter, Fei Xia, Ed Chi, Quoc Le, Denny Zhou | titul = Chain-of-Thought Prompting Elicits Reasoning in Large Language Models | url = https://arxiv.org/abs/2201.11903 | dátum vydania = 2022 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = po anglicky }}</ref> V praxi sa však rozlišuje medzi interným uvažovaním modelu a používateľsky viditeľným vysvetlením. Pri citlivých alebo hodnotiacich úlohách môže byť vhodnejšie žiadať stručné odôvodnenie, kontrolné kroky alebo výsledok s overiteľnými zdrojmi, nie dlhé neoverené uvažovanie. === Zero-shot chain-of-thought === '''Zero-shot chain-of-thought''' je príbuzná technika, pri ktorej model nedostane príklady, ale prompt ho vedie k postupnému riešeniu. V práci ''Large Language Models are Zero-Shot Reasoners'' autori ukázali, že jednoduchá výzva typu „Let's think step by step“ môže zlepšiť výsledky pri niektorých úlohách vyžadujúcich viac krokov.<ref name="zero-shot-cot">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kojima | meno = Takeshi | spoluautori = Shixiang Shane Gu, Machel Reid, Yutaka Matsuo, Yusuke Iwasawa | titul = Large Language Models are Zero-Shot Reasoners | url = https://arxiv.org/abs/2205.11916 | dátum vydania = 2022 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = po anglicky }}</ref> === ReAct prompting === '''ReAct''' je prístup kombinujúci uvažovanie a akcie. Model pri ňom strieda kroky interpretácie problému s používaním nástrojov alebo externých zdrojov. Autori práce ''ReAct: Synergizing Reasoning and Acting in Language Models'' ukázali, že tento prístup môže pomôcť pri úlohách, kde model potrebuje pracovať s externými informáciami alebo vykonávať rozhodnutia v prostredí.<ref name="react">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Yao | meno = Shunyu | spoluautori = Jeffrey Zhao, Dian Yu, Nan Du, Izhak Shafran, Karthik Narasimhan, Yuan Cao | titul = ReAct: Synergizing Reasoning and Acting in Language Models | url = https://arxiv.org/abs/2210.03629 | dátum vydania = 2022 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = po anglicky }}</ref> ReAct sa stal dôležitým pre agentné systémy, v ktorých jazykový model používa nástroje, vyhľadávanie, API alebo vykonáva viacero krokov smerom k cieľu. === Tree-of-thought prompting === '''Tree-of-thought prompting''' rozširuje chain-of-thought prístup tým, že umožňuje skúmať viacero alternatívnych ciest riešenia. Model alebo systém môže generovať viaceré možné medzikroky, hodnotiť ich a vyberať vhodné pokračovanie. Autori práce ''Tree of Thoughts'' navrhli tento prístup pre úlohy vyžadujúce plánovanie, hľadanie a spätné kroky.<ref name="tot">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Yao | meno = Shunyu | spoluautori = Dian Yu, Jeffrey Zhao, Izhak Shafran, Thomas L. Griffiths, Yuan Cao, Karthik Narasimhan | titul = Tree of Thoughts: Deliberate Problem Solving with Large Language Models | url = https://arxiv.org/abs/2305.10601 | dátum vydania = 2023 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = po anglicky }}</ref> === Prompt chaining === '''Prompt chaining''' je rozdelenie zložitej úlohy na viacero menších promptov. Výstup jedného kroku sa použije ako vstup ďalšieho kroku. Napríklad systém môže najprv extrahovať údaje z dokumentu, potom ich skontrolovať, následne zhrnúť a nakoniec vytvoriť odpoveď v požadovanom formáte. Prompt chaining sa používa v aplikáciách, kde je jeden veľký prompt menej spoľahlivý alebo ťažko kontrolovateľný. === Retrieval-augmented prompting === Pri '''retrieval-augmented''' prístupe sa prompt doplní o relevantné informácie získané z databázy, dokumentov alebo vyhľadávača. Tento prístup sa často spája s metódou [[Retrieval-augmented generation|retrieval-augmented generation]] (RAG). Cieľom je znížiť riziko vymyslených odpovedí a umožniť modelu pracovať s aktuálnymi alebo internými údajmi. == Prompt engineering pri rôznych modalitách == Prompt engineering sa nepoužíva iba pri textových modeloch. Pri generatívnej AI môže prompt ovplyvňovať aj obraz, zvuk, video alebo 3D výstup. === Textové modely === Pri textových modeloch prompt určuje úlohu, štýl, rozsah, štruktúru a jazyk odpovede. Používa sa pri písaní, sumarizácii, preklade, analýze, klasifikácii, tvorbe e-mailov, vysvetľovaní pojmov a programovaní. === Modely na generovanie obrazu === Pri modeloch na generovanie obrazu prompt opisuje scénu, objekt, štýl, kompozíciu, osvetlenie, farebnú paletu alebo technické parametre. Výsledok však často nezávisí iba od textového promptu, ale aj od modelu, náhodného seedu, nastavení rozlíšenia, negatívneho promptu a ďalších parametrov. === Multimodálne modely === Multimodálne modely dokážu spracovať viac typov vstupov naraz, napríklad text a obraz. Prompt engineering pri nich zahŕňa aj určenie, čo má model z obrázka vyčítať, ako má interpretovať vizuálny kontext a aký výstup má vytvoriť. == Použitie == Prompt engineering sa používa v mnohých oblastiach: * [[softvérový vývoj]] – generovanie kódu, ladenie, písanie testov, vysvetľovanie chýb, * zákaznícka podpora – návrhy odpovedí, triedenie požiadaviek, sumarizácia konverzácií, * vzdelávanie – vysvetľovanie učiva, tvorba príkladov, spätná väzba, * marketing – návrhy textov, kampaní, nadpisov a segmentácie, * právne a administratívne úlohy – sumarizácia dokumentov, vyhľadávanie ustanovení, návrhy štruktúr, * dátová analýza – tvorba dotazov, vysvetľovanie grafov, extrakcia údajov, * tvorba médií – generovanie obrázkov, scenárov, storyboardov, hlasu a videa, * výskum – rešerše, formulovanie hypotéz, sumarizácia literatúry, * agentné systémy – plánovanie viackrokových úloh a používanie externých nástrojov. == Bezpečnostné riziká == S rozšírením prompt engineeringu vznikli aj nové bezpečnostné riziká. Najznámejším je '''prompt injection''', teda útok, pri ktorom útočník vloží do vstupu inštrukciu, ktorá má zmeniť správanie modelu alebo obísť pôvodné pravidlá systému. OWASP zaradil prompt injection medzi hlavné riziká aplikácií založených na veľkých jazykových modeloch. Podľa OWASP môže prompt injection meniť správanie modelu, obchádzať bezpečnostné opatrenia alebo spôsobiť nežiaduce výstupy.<ref name="owasp-prompt-injection">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = LLM01:2025 Prompt Injection | url = https://genai.owasp.org/llmrisk/llm01-prompt-injection/ | vydavateľ = OWASP Gen AI Security Project | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = po anglicky }}</ref> Medzi súvisiace riziká patria: * '''jailbreaking''' – snaha prinútiť model ignorovať bezpečnostné pravidlá, * '''únik systémového promptu''' – odhalenie interných inštrukcií alebo konfigurácie, * '''únik citlivých údajov''' – nechcené zverejnenie dát vložených do kontextu, * '''nebezpečné používanie nástrojov''' – model vykoná akciu na základe škodlivej inštrukcie, * '''nepriama prompt injection''' – škodlivá inštrukcia je skrytá v dokumente, webovej stránke, e-maile alebo obrázku, * '''nadmerná dôvera vo výstupy''' – používateľ prijme nesprávnu odpoveď bez overenia. Prompt injection je obzvlášť závažná pri AI agentoch, ktoré majú prístup k externým nástrojom, účtom, súborom, e-mailom, databázam alebo platobným systémom. == Obmedzenia == Prompt engineering má praktické obmedzenia. Kvalitný prompt môže zlepšiť výsledok, ale nedokáže odstrániť všetky limity modelu. Model môže stále vytvárať nepravdivé informácie, zle interpretovať úlohu, ignorovať časť inštrukcií alebo generovať výstup, ktorý vyzerá presvedčivo, ale nie je správny. Anthropic vo svojej dokumentácii upozorňuje, že nie každé zlyhanie modelu je najlepšie riešiť prompt engineeringom; niektoré problémy môžu vyžadovať iný model, zmenu architektúry systému, testovanie, retrieval, úpravu dát, bezpečnostné pravidlá alebo zmenu produktu.<ref name="anthropic-prompt-overview">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prompt engineering overview | url = https://platform.claude.com/docs/en/build-with-claude/prompt-engineering/overview | vydavateľ = Anthropic | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = po anglicky }}</ref> Medzi obmedzenia patria: * rozdielne správanie rôznych modelov pri rovnakom prompte, * zmena výsledkov po aktualizácii modelu, * citlivosť na formuláciu, poradie a dĺžku promptu, * obmedzené kontextové okno, * vyššie náklady pri dlhých promptoch, * nemožnosť úplne garantovať presný výstup, * ťažšie testovanie pri otvorených alebo kreatívnych úlohách. == Kritika == Prompt engineering je niekedy kritizovaný ako dočasná alebo prehnane propagovaná zručnosť. Kritici tvrdia, že s vývojom modelov sa základné promptovanie stáva jednoduchším a že hodnota sa presúva od ručného „hľadania správnych slov“ k návrhu celých systémov, hodnoteniu výstupov, dátovej infraštruktúre a bezpečnosti. Ďalšia kritika sa týka toho, že prompt engineering môže vytvárať ilúziu kontroly nad modelom. Aj veľmi podrobný prompt nemusí zaručiť spoľahlivý výsledok, najmä pri právnych, medicínskych, finančných alebo bezpečnostných úlohách. Na druhej strane, prompt engineering zostáva prakticky významný, pretože umožňuje využívať schopnosti modelov bez nutnosti ich ďalšieho trénovania. V podnikových aplikáciách sa často kombinuje s testovaním, RAG systémami, hodnotiacimi sadami, logovaním, bezpečnostnými filtrami a kontrolou človekom. == Prompt engineer ako profesia == S nástupom generatívnej umelej inteligencie sa objavil aj pojem '''prompt engineer''' ako označenie osoby, ktorá navrhuje a optimalizuje prompty pre konkrétne modely alebo aplikácie. V praxi sa táto činnosť často prelína s prácou produktového manažéra, dátového analytika, softvérového inžiniera, výskumníka, copywritera, UX dizajnéra alebo odborníka na doménu. Samostatná profesia prompt engineera je predmetom diskusií. V niektorých organizáciách ide o špecializovanú rolu, inde je promptovanie považované za bežnú zručnosť používateľov AI nástrojov. == Porovnanie s príbuznými pojmami == {| class="wikitable" ! Pojem ! Význam ! Rozdiel oproti prompt engineeringu |- | Prompting | Zadanie vstupu modelu. | Všeobecnejší pojem; nemusí zahŕňať systematické testovanie. |- | Prompt design | Návrh formulácie promptu. | Často užší pojem zameraný na samotný text promptu. |- | Prompt engineering | Návrh, testovanie a optimalizácia promptov. | Zahŕňa aj šablóny, hodnotenie, bezpečnosť a integráciu. |- | Context engineering | Návrh celého kontextu pre model. | Širší pojem zahŕňajúci dokumenty, nástroje, pamäť a stav aplikácie. |- | Fine-tuning | Dodatočné trénovanie modelu na dátach. | Mení parametre modelu, nie iba vstupný prompt. |- | RAG | Dopĺňanie promptu o vyhľadané informácie. | Je architektonický prístup, ktorý môže prompt engineering využívať. |} == Pozri aj == * [[Umelá inteligencia]] * [[Generatívna umelá inteligencia]] * [[Veľký jazykový model]] * [[Spracovanie prirodzeného jazyka]] * [[Chatbot]] * [[Retrieval-augmented generation]] * [[Prompt injection]] * [[Umelá neurónová sieť]] * [[Strojové učenie]] * [[Fine-tuning]] == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [https://developers.openai.com/api/docs/guides/prompt-engineering OpenAI: Prompt engineering] * [https://arxiv.org/abs/2406.06608 The Prompt Report: A Systematic Survey of Prompting Techniques] * [https://arxiv.org/abs/2201.11903 Chain-of-Thought Prompting Elicits Reasoning in Large Language Models] * [https://arxiv.org/abs/2210.03629 ReAct: Synergizing Reasoning and Acting in Language Models] * [https://genai.owasp.org/llmrisk/llm01-prompt-injection/ OWASP: LLM01 Prompt Injection] * [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Prompt_engineering_for_generative_AI Wikimedia Commons: Prompt engineering for generative AI] [[Kategória:Umelá inteligencia]] [[Kategória:Strojové učenie]] [[Kategória:Informačné technológie]] [[Kategória:Softvérové inžinierstvo]] [[Kategória:Počítačová bezpečnosť]] ssx5z3ope941oyvtjvrvgfd8xgnqf25 0 749447 8213032 8209541 2026-05-13T06:28:35Z Vasiľ 2806 zmazať lebo 8213032 wikitext text/x-wiki {{ZL|14 dní nedoriešený urgent}} {{urgentne upraviť|2026-04-29}} <!-- Návrh článku pre slovenskú Wikipédiu. Odporúčaný názov: Veľký jazykový model Možné presmerovania: - Veľké jazykové modely - Large language model - LLM - Jazykový model veľkého rozsahu Poznámka: Článok používa najmä akademické, inštitucionálne a bezpečnostné zdroje. Vyhýba sa bulvárnym, konšpiračným, anonymným a čisto marketingovým zdrojom. Pred publikovaním skontrolujte existenciu kategórií a názvy súborov na Wikimedia Commons. --> [[Súbor:The-Transformer-model-architecture.png|náhľad|Zjednodušená schéma architektúry [[transformer]], ktorá tvorí základ mnohých moderných veľkých jazykových modelov.]] [[Súbor:Three-stage large language model training workflow.svg|náhľad|Základný trojfázový pracovný postup trénovania veľkého jazykového modelu: predtrénovanie, dolaďovanie a prispôsobenie na konkrétne použitie.]] [[Súbor:Transformer, full architecture.png|náhľad|Detailnejšie znázornenie architektúry transformeru vrátane pozornosti a dekodéra.]] '''Veľký jazykový model''' (angl. ''large language model'', skratka '''LLM''') je typ [[jazykový model|jazykového modelu]] a [[umelá neurónová sieť|neurónovej siete]], ktorý je trénovaný na veľkom množstve textových alebo multimodálnych údajov a používa sa na spracovanie, porozumenie a generovanie prirodzeného jazyka. Veľké jazykové modely sa používajú najmä na generovanie textu, sumarizáciu, preklad, odpovedanie na otázky, klasifikáciu textu, tvorbu programového kódu, konverzačné rozhrania a ďalšie úlohy [[spracovanie prirodzeného jazyka|spracovania prirodzeného jazyka]].<ref name="nist-llm">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Large language model | url = https://csrc.nist.gov/glossary/term/large_language_model | vydavateľ = National Institute of Standards and Technology | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="zhao-survey">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zhao | meno = Wayne Xin | spoluautori = Kun Zhou, Junyi Li, Tianyi Tang, Xiaolei Wang, Yupeng Hou, Yingqian Min a ďalší | titul = A Survey of Large Language Models | url = https://arxiv.org/abs/2303.18223 | dátum vydania = 2023 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = po anglicky }}</ref> Pojem „veľký“ nemá jednotnú presnú hranicu. Zvyčajne označuje modely s veľkým počtom parametrov, trénované na rozsiahlych dátových súboroch a vyžadujúce významný výpočtový výkon. Moderné veľké jazykové modely sú často založené na architektúre [[transformer]], predstavenej v práci ''Attention Is All You Need'' z roku 2017.<ref name="transformer">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vaswani | meno = Ashish | spoluautori = Noam Shazeer, Niki Parmar, Jakob Uszkoreit, Llion Jones, Aidan N. Gomez, Łukasz Kaiser, Illia Polosukhin | titul = Attention Is All You Need | url = https://arxiv.org/abs/1706.03762 | dátum vydania = 2017 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = po anglicky }}</ref> Veľké jazykové modely patria medzi hlavné technológie súvisiace s [[generatívna umelá inteligencia|generatívnou umelou inteligenciou]]. Samotný model však nie je vždy úplná aplikácia. V praxi býva súčasťou väčšieho systému, ktorý môže obsahovať používateľské rozhranie, bezpečnostné pravidlá, vyhľadávanie v dokumentoch, externé nástroje, databázy, filtre a mechanizmy kontroly výstupov. == Terminológia == Anglický pojem '''large language model''' sa do slovenčiny prekladá ako '''veľký jazykový model'''. Skratka '''LLM''' sa používa aj v slovenských odborných a technických textoch. Súvisiace pojmy zahŕňajú: * '''jazykový model''' – všeobecný model, ktorý pracuje s pravdepodobnosťou jazykových jednotiek, * '''veľký jazykový model''' – rozsiahly jazykový model trénovaný na veľkom množstve údajov, * '''základný model''' alebo '''foundation model''' – všeobecne použiteľný model trénovaný vo veľkom rozsahu, ktorý možno prispôsobiť na rôzne úlohy, * '''generatívny model''' – model schopný vytvárať nový obsah, * '''multimodálny model''' – model pracujúci s viacerými typmi vstupu alebo výstupu, napríklad textom, obrazom, zvukom alebo videom. Nie každý jazykový model je veľký jazykový model a nie každý veľký jazykový model je verejne dostupný chatbot. Chatbot je aplikácia alebo rozhranie, zatiaľ čo LLM je model alebo komponent, ktorý môže byť použitý v rôznych aplikáciách. == Princíp fungovania == Veľký jazykový model sa učí zo sekvencií textu. Text sa pred spracovaním rozdelí na menšie jednotky, ktoré sa označujú ako '''tokeny'''. Token môže byť celé slovo, časť slova, interpunkcia, znak alebo iná jednotka podľa použitej tokenizačnej metódy. Model sa počas trénovania učí štatistické vzťahy medzi tokenmi a ich kontextom. Pri generovaní textu model postupne predpovedá ďalší token na základe predchádzajúceho kontextu. Výsledný text vzniká opakovaným výberom tokenov podľa pravdepodobnostného rozdelenia vytvoreného modelom. Model teda negeneruje odpoveď ako jednoduché vyhľadanie jednej uloženej vety, ale ako výpočet založený na naučených vzoroch. Zjednodušený priebeh odpovede veľkého jazykového modelu: # používateľ zadá vstup, napríklad otázku alebo pokyn, # text sa prevedie na tokeny, # tokeny sa spracujú neurónovou sieťou, # model vypočíta pravdepodobnosti možných pokračovaní, # systém vyberie ďalší token, # proces sa opakuje, kým nevznikne odpoveď alebo sa nedosiahne limit. Výstup modelu závisí od vstupu, parametrov modelu, nastavení generovania, dostupného kontextu, bezpečnostných pravidiel a prípadných externých nástrojov. == Tokenizácia == '''Tokenizácia''' je proces rozdelenia textu na jednotky, ktoré model dokáže spracovať. Keďže neurónové siete pracujú s číselnými reprezentáciami, tokeny sa prevádzajú na číselné identifikátory a následne na vektorové reprezentácie. Rôzne modely používajú rôzne tokenizačné metódy. Medzi známe prístupy patria napríklad: * '''byte-pair encoding''' (BPE), * '''WordPiece''', * '''SentencePiece''', * tokenizácia na úrovni bajtov alebo znakov. Tokenizácia ovplyvňuje efektívnosť modelu, cenu spracovania, dĺžku kontextu a kvalitu práce s rôznymi jazykmi. Jazyky s menším zastúpením v tréningových dátach alebo s odlišnou morfológiou môžu byť tokenizované menej efektívne než angličtina. To môže ovplyvniť aj kvalitu výstupov v slovenčine a iných menej zastúpených jazykoch. == Architektúra == Väčšina moderných veľkých jazykových modelov používa architektúru '''transformer'''. Transformer nahradil mnohé skoršie architektúry založené na rekurentných alebo konvolučných sieťach, pretože umožňuje efektívnejšie paralelné spracovanie sekvencií a lepšiu prácu s kontextom.<ref name="transformer" /> Kľúčovou časťou transformeru je mechanizmus '''pozornosti''' (angl. ''attention''). Ten umožňuje modelu pri spracovaní jedného tokenu zohľadňovať iné tokeny v kontexte. V praxi to znamená, že model môže pri generovaní odpovede brať do úvahy vzťahy medzi slovami alebo časťami textu, ktoré nemusia stáť bezprostredne vedľa seba. Moderné jazykové modely môžu byť založené najmä na týchto variantoch: * '''encoder-only''' modely – vhodné najmä na reprezentáciu a klasifikáciu textu; príkladom je BERT, * '''decoder-only''' modely – často používané na generovanie textu; príkladom sú modely typu GPT, * '''encoder-decoder''' modely – vhodné napríklad na preklad, sumarizáciu a transformáciu textu. Model BERT, predstavený v roku 2018, ukázal význam predtrénovania obojsmerných reprezentácií textu a následného dolaďovania na konkrétne úlohy.<ref name="bert">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Devlin | meno = Jacob | spoluautori = Ming-Wei Chang, Kenton Lee, Kristina Toutanova | titul = BERT: Pre-training of Deep Bidirectional Transformers for Language Understanding | url = https://arxiv.org/abs/1810.04805 | dátum vydania = 2018 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = po anglicky }}</ref> Modely typu GPT sa stali významnými najmä pre generovanie textu a učenie sa z kontextu.<ref name="gpt3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Brown | meno = Tom B. | spoluautori = Benjamin Mann, Nick Ryder, Melanie Subbiah, Jared Kaplan, Prafulla Dhariwal a ďalší | titul = Language Models are Few-Shot Learners | url = https://arxiv.org/abs/2005.14165 | dátum vydania = 2020 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = po anglicky }}</ref> == Trénovanie == Trénovanie veľkého jazykového modelu je viacstupňový proces. Konkrétne postupy sa líšia podľa výskumnej organizácie, typu modelu a účelu použitia, ale často zahŕňajú predtrénovanie, dolaďovanie a hodnotenie. === Predtrénovanie === '''Predtrénovanie''' je fáza, v ktorej sa model učí všeobecné jazykové a štatistické vzory z veľkého množstva textu. Dáta môžu pochádzať z kníh, webových stránok, článkov, kódu, diskusných fór, encyklopédií alebo iných zdrojov. Kvalita a zloženie tréningových dát výrazne ovplyvňujú výsledné schopnosti a obmedzenia modelu. Pri autoregresívnych modeloch je typickou úlohou predpovedanie ďalšieho tokenu. Pri maskovaných modeloch sa model učí dopĺňať chýbajúce alebo zakryté tokeny v texte. Predtrénovanie si vyžaduje veľký výpočtový výkon, špecializovaný hardvér, rozsiahle dátové úložiská a optimalizované tréningové postupy. Náklady rastú s veľkosťou modelu, počtom tréningových tokenov a požadovanou kvalitou. === Dolaďovanie === '''Dolaďovanie''' alebo '''fine-tuning''' je ďalšie trénovanie už predtrénovaného modelu na menšom, špecifickejšom súbore dát. Cieľom môže byť zlepšenie výkonu v konkrétnej úlohe, prispôsobenie modelu odbornému jazyku, zvýšenie bezpečnosti alebo zlepšenie dodržiavania inštrukcií. Dolaďovanie môže byť: * '''supervised fine-tuning''' – trénovanie na príkladoch vstupov a požadovaných výstupov, * '''instruction tuning''' – trénovanie modelu, aby lepšie nasledoval prirodzené inštrukcie, * '''domain-specific fine-tuning''' – prispôsobenie modelu konkrétnej oblasti, napríklad medicíne, právu alebo programovaniu. === Učenie z ľudskej spätnej väzby === Pri niektorých modeloch sa používa '''reinforcement learning from human feedback''' (RLHF), teda učenie posilňovaním z ľudskej spätnej väzby. V tomto prístupe ľudia hodnotia alebo porovnávajú výstupy modelu a tieto hodnotenia sa používajú na zlepšenie správania modelu. Práca o InstructGPT z roku 2022 ukázala, že modely dolaďované pomocou ľudskej spätnej väzby môžu byť používateľmi hodnotené ako užitočnejšie a lepšie zladené s inštrukciami než väčšie modely trénované iba štandardným spôsobom.<ref name="instructgpt">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ouyang | meno = Long | spoluautori = Jeff Wu, Xu Jiang, Diogo Almeida, Carroll L. Wainwright, Pamela Mishkin a ďalší | titul = Training language models to follow instructions with human feedback | url = https://arxiv.org/abs/2203.02155 | dátum vydania = 2022 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = po anglicky }}</ref> == Kontextové okno == '''Kontextové okno''' označuje množstvo tokenov, ktoré model dokáže zohľadniť pri spracovaní vstupu a generovaní výstupu. Do kontextu môže patriť používateľský prompt, systémové inštrukcie, predchádzajúca konverzácia, vložené dokumenty, výstupy nástrojov a samotná generovaná odpoveď. Dlhšie kontextové okno umožňuje pracovať s rozsiahlejšími dokumentmi alebo dlhšími konverzáciami, ale nemusí automaticky znamenať vyššiu presnosť. Model môže dôležité informácie prehliadnuť, nesprávne interpretovať alebo uprednostniť menej relevantnú časť kontextu. == Inference a generovanie výstupu == '''Inference''' je fáza používania už natrénovaného modelu. Model dostane vstup a vypočíta výstup bez toho, aby sa pri bežnom používaní menili jeho váhy. V praxi je inference významná z hľadiska rýchlosti, ceny, latencie a spotreby výpočtových zdrojov. Výstup môže ovplyvňovať viacero nastavení: * '''temperature''' – miera náhodnosti pri výbere tokenov, * '''top-k''' a '''top-p sampling''' – obmedzenie množiny možných pokračovaní, * maximálna dĺžka odpovede, * systémové a bezpečnostné pravidlá, * prítomnosť externých nástrojov alebo retrieval systému. Nižšia náhodnosť zvyčajne vedie ku konzervatívnejším a predvídateľnejším odpovediam. Vyššia náhodnosť môže podporiť rozmanitosť a kreativitu, ale môže zvýšiť riziko chýb. == Retrieval-augmented generation == '''Retrieval-augmented generation''' alebo '''RAG''' je prístup, pri ktorom sa veľký jazykový model kombinuje s vyhľadávaním v externých dokumentoch alebo databázach. Systém najprv vyhľadá relevantné informácie a následne ich vloží do kontextu modelu, ktorý na ich základe vytvorí odpoveď. RAG sa používa najmä v podnikových a znalostných systémoch, kde model potrebuje pracovať s aktuálnymi, internými alebo overiteľnými informáciami. Tento prístup môže znížiť riziko vymyslených odpovedí, ale nezaručuje úplnú presnosť. Kvalita výstupu závisí aj od kvality vyhľadávania, zdrojových dokumentov a spôsobu, akým sú informácie vložené do kontextu. == Používanie nástrojov a agentné systémy == Veľký jazykový model môže byť pripojený k externým nástrojom. Môže napríklad vyhľadávať informácie, spúšťať kód, pracovať s kalendárom, posielať e-maily, analyzovať súbory alebo komunikovať s API. Samotný LLM však nie je automaticky autonómny agent. Agentný systém vzniká až spojením modelu s plánovaním, pamäťou, nástrojmi, pravidlami a prostredím, v ktorom môže vykonávať akcie. Takéto systémy môžu zvyšovať praktickú užitočnosť LLM, ale zároveň zvyšujú bezpečnostné riziká, pretože chybný alebo zmanipulovaný výstup modelu môže viesť k skutočnej akcii. == Multimodálne modely == Pôvodné veľké jazykové modely pracovali najmä s textom. Novšie systémy môžu byť '''multimodálne''', teda schopné prijímať alebo generovať viacero typov dát. Môžu pracovať s textom, obrázkami, zvukom, videom alebo štruktúrovanými údajmi. GPT-4 bol v technickej správe opísaný ako veľký multimodálny model schopný prijímať obrazové a textové vstupy a produkovať textové výstupy.<ref name="gpt4">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Achiam | meno = Josh | spoluautori = Steven Adler, Sandhini Agarwal, Lama Ahmad, Ilge Akkaya a ďalší | titul = GPT-4 Technical Report | url = https://arxiv.org/abs/2303.08774 | dátum vydania = 2023 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = po anglicky }}</ref> Multimodálne modely sa používajú napríklad na opis obrázkov, analýzu dokumentov, spracovanie grafov, vizuálne otázky a odpovede, asistenciu pri programovaní, vzdelávanie alebo prácu s multimediálnym obsahom. == Použitie == Veľké jazykové modely sa používajú v mnohých oblastiach: * '''konverzačné systémy''' – chatboty, virtuálni asistenti a zákaznícka podpora, * '''písanie a úprava textu''' – návrhy e-mailov, článkov, správ a dokumentov, * '''sumarizácia''' – skrátenie dlhých textov, zhrnutie stretnutí alebo dokumentov, * '''preklad''' – preklad medzi jazykmi a úprava štýlu, * '''programovanie''' – generovanie kódu, vysvetľovanie chýb, písanie testov a dokumentácie, * '''vyhľadávanie a práca so znalosťami''' – odpovede na otázky nad dokumentmi, * '''vzdelávanie''' – vysvetľovanie pojmov, tvorba príkladov a individuálna spätná väzba, * '''právne a administratívne úlohy''' – návrhy štruktúr, sumarizácia a analýza dokumentov, * '''veda a výskum''' – rešerše, formulovanie hypotéz a analýza textových dát, * '''marketing a médiá''' – tvorba variantov textu, nápadov a kampaní. Používanie LLM v odborných oblastiach si zvyčajne vyžaduje kontrolu človekom, pretože model môže vytvárať nepresné alebo neúplné odpovede. == Hodnotenie modelov == Výkon veľkých jazykových modelov sa hodnotí viacerými spôsobmi. Medzi používané metódy patria automatické metriky, benchmarky, ľudské hodnotenie, bezpečnostné testovanie a testovanie v konkrétnych aplikáciách. Medzi hodnotené vlastnosti patria: * schopnosť generovať gramaticky správny text, * presnosť odpovedí, * schopnosť nasledovať inštrukcie, * práca s dlhým kontextom, * logické a matematické úlohy, * programovanie, * viacjazyčnosť, * robustnosť voči škodlivým vstupom, * miera halucinácií, * bezpečnosť a zaujatosť. Prehľadové práce upozorňujú, že hodnotenie LLM je zložité, pretože modely môžu dosahovať dobré výsledky v benchmarkoch, ale zlyhávať pri reálnom používaní alebo pri úlohách mimo distribúcie tréningových dát.<ref name="minae-survey">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Minaee | meno = Shervin | spoluautori = Tomas Mikolov, Narjes Nikzad, Meysam Chenaghlu, Richard Socher, Xavier Amatriain, Jianfeng Gao | titul = Large Language Models: A Survey | url = https://arxiv.org/abs/2402.06196 | dátum vydania = 2024 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = po anglicky }}</ref> == Obmedzenia == Veľké jazykové modely majú významné obmedzenia. Ich výstupy môžu byť presvedčivé aj vtedy, keď sú vecne nesprávne. Model pracuje s pravdepodobnostnými vzormi, nie s overeným porozumením sveta v ľudskom zmysle. Medzi hlavné obmedzenia patria: * '''halucinácie''' – vytváranie nepravdivých alebo vymyslených informácií, * '''zaujatosť''' – reprodukcia predsudkov alebo nerovností z tréningových dát, * '''neaktuálnosť''' – model nemusí poznať nové udalosti, ak nemá prístup k aktuálnym zdrojom, * '''slabé overovanie faktov''' – model môže vytvoriť odpoveď bez spoľahlivého zdroja, * '''citlivosť na formuláciu promptu''' – malé zmeny vstupu môžu ovplyvniť výstup, * '''obmedzené chápanie kontextu''' – model môže prehliadnuť dôležitú časť zadania, * '''memorovanie dát''' – model môže v niektorých prípadoch reprodukovať časti tréningových údajov, * '''problémy v menších jazykoch''' – kvalita môže byť nižšia pri jazykoch s menším množstvom tréningových dát. NIST vo svojom profile rizík pre generatívnu AI uvádza potrebu riadenia rizík súvisiacich so spoľahlivosťou, bezpečnosťou, súkromím, transparentnosťou a možným zneužitím generatívnych systémov.<ref name="nist-rmf-genai">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Artificial Intelligence Risk Management Framework: Generative Artificial Intelligence Profile | url = https://www.nist.gov/publications/artificial-intelligence-risk-management-framework-generative-artificial-intelligence | vydavateľ = National Institute of Standards and Technology | dátum vydania = 2024-07-26 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = po anglicky }}</ref> == Bezpečnostné riziká == Nasadenie veľkých jazykových modelov prináša aj bezpečnostné riziká. OWASP medzi hlavné riziká aplikácií založených na LLM zaraďuje napríklad prompt injection, nezabezpečené spracovanie výstupov, otravu tréningových dát, nadmernú spotrebu zdrojov, zraniteľnosti dodávateľského reťazca a únik citlivých informácií.<ref name="owasp-top10">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = OWASP Top 10 for Large Language Model Applications | url = https://owasp.org/www-project-top-10-for-large-language-model-applications/ | vydavateľ = OWASP | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = po anglicky }}</ref> === Prompt injection === '''Prompt injection''' je útok, pri ktorom sa útočník snaží manipulovať správanie modelu pomocou škodlivého vstupu. Môže ísť o priamy pokyn používateľa alebo nepriamu inštrukciu vloženú do dokumentu, webovej stránky, e-mailu či obrázka. OWASP definuje prompt injection ako manipuláciu odpovedí modelu prostredníctvom špecifických vstupov s cieľom zmeniť jeho správanie alebo obísť bezpečnostné opatrenia.<ref name="owasp-prompt-injection">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = LLM01:2025 Prompt Injection | url = https://genai.owasp.org/llmrisk/llm01-prompt-injection/ | vydavateľ = OWASP Gen AI Security Project | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = po anglicky }}</ref> Riziko je vyššie pri systémoch, ktoré majú prístup k nástrojom, súborom, e-mailom, databázam alebo platobným operáciám. V takýchto prípadoch môže nesprávne navrhnutá aplikácia vykonať neželanú akciu. === Súkromie a únik dát === Používatelia môžu do LLM aplikácií zadávať citlivé údaje, napríklad obchodné tajomstvá, osobné údaje, zdravotné informácie, interné dokumenty alebo právne texty. Organizácie preto často zavádzajú pravidlá používania, obmedzenia zadávania citlivých údajov a technické kontroly prístupu. == Autorské právo a tréningové dáta == Veľké jazykové modely sú trénované na rozsiahlych dátových súboroch, ktoré môžu obsahovať autorsky chránený text, zdrojový kód alebo iné diela. To vyvoláva právne a etické otázky týkajúce sa použitia diel pri trénovaní, reprodukcie častí tréningových dát a autorstva výstupov. Otázky autorského práva sa líšia podľa jurisdikcie. Niektoré spory sa týkajú toho, či použitie chránených diel na trénovanie modelov predstavuje oprávnené použitie, výnimku, licenčné porušenie alebo iný právny režim. Samotný výstup modelu môže byť problematický, ak je veľmi podobný existujúcemu dielu alebo ak používateľ tvrdí autorstvo nad obsahom, ktorý neobsahuje dostatočný ľudský tvorivý vklad. == Energetická a infraštruktúrna náročnosť == Trénovanie a prevádzka veľkých jazykových modelov vyžadujú dátové centrá, grafické procesory alebo špecializované akcelerátory, sieťovú infraštruktúru, elektrickú energiu a chladenie. Náročnosť závisí od veľkosti modelu, počtu používateľov, dĺžky kontextu, typu hardvéru a spôsobu nasadenia. Optimalizácie ako kvantizácia, destilácia, efektívnejšie architektúry, caching alebo menšie špecializované modely môžu znižovať náklady a spotrebu. Napriek tomu zostáva výpočtová infraštruktúra jedným z hlavných faktorov vývoja a nasadenia LLM. == Ekonomický význam == Veľké jazykové modely sa stali významnou súčasťou trhu s umelou inteligenciou, cloudovými službami, polovodičmi a podnikovým softvérom. Podľa správy ''AI Index Report 2025'' Stanfordskej univerzity používanie AI v organizáciách v roku 2024 výrazne rástlo a 78 % sledovaných organizácií uviedlo používanie umelej inteligencie, oproti 55 % v predchádzajúcom roku.<ref name="stanford-ai-index">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The 2025 AI Index Report | url = https://hai.stanford.edu/ai-index/2025-ai-index-report | vydavateľ = Stanford Institute for Human-Centered Artificial Intelligence | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = po anglicky }}</ref> LLM ovplyvňujú najmä oblasti ako zákaznícka podpora, kancelárska práca, softvérový vývoj, vyhľadávanie, vzdelávanie, marketing, analýza dokumentov a automatizácia podnikových procesov. Reálny ekonomický dopad závisí od schopnosti organizácií začleniť modely do pracovných postupov, merať návratnosť a riadiť riziká. == Regulácia == V Európskej únii sa veľkých jazykových modelov týka najmä [[Akt o umelej inteligencii]] známy ako '''AI Act'''. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1689 zavádza pravidlá pre systémy umelej inteligencie vrátane všeobecných modelov umelej inteligencie.<ref name="ai-act">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Regulation (EU) 2024/1689 of the European Parliament and of the Council | url = https://data.europa.eu/eli/reg/2024/1689/oj | vydavateľ = Úrad pre publikácie Európskej únie | dátum vydania = 2024 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = po anglicky }}</ref> Európska komisia uvádza, že od 2. augusta 2025 sa začali uplatňovať povinnosti pre poskytovateľov všeobecných modelov umelej inteligencie. Poskytovatelia najpokročilejších modelov so systémovým rizikom majú okrem iného povinnosť informovať Úrad pre AI a plniť špecifické požiadavky súvisiace s bezpečnosťou a transparentnosťou.<ref name="gpai-guidelines">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Guidelines for providers of general-purpose AI models | url = https://digital-strategy.ec.europa.eu/en/policies/guidelines-gpai-providers | vydavateľ = European Commission | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = po anglicky }}</ref> Regulačné otázky sa týkajú najmä transparentnosti, dokumentácie tréningových dát, autorského práva, bezpečnosti, hodnotenia systémových rizík, kybernetickej ochrany a zodpovednosti poskytovateľov. == Kritika == Veľké jazykové modely sú predmetom technickej, spoločenskej a filozofickej kritiky. Kritici upozorňujú, že modely môžu vytvárať plynulé a presvedčivé texty bez skutočného porozumenia, môžu reprodukovať predsudky, môžu byť zneužité na dezinformácie a môžu centralizovať moc v rukách organizácií, ktoré majú dostatok dát, kapitálu a výpočtovej infraštruktúry. Ďalšia kritika sa týka environmentálnych nákladov, autorského práva, pracovného trhu, bezpečnosti a spoľahlivosti. V odborných diskusiách sa rozlišuje medzi praktickou užitočnosťou modelov a tvrdeniami o ich inteligencii, vedomí alebo porozumení. Väčšina technických opisov LLM ich chápe ako štatistické a neurónové modely jazyka, nie ako vedomé systémy. == Porovnanie s príbuznými pojmami == {| class="wikitable" ! Pojem ! Význam ! Vzťah k veľkým jazykovým modelom |- | Jazykový model | Model predpovedajúci alebo hodnotiaci jazykové sekvencie. | LLM je rozsiahly typ jazykového modelu. |- | Veľký jazykový model | Rozsiahly model trénovaný na veľkom množstve jazykových údajov. | Hlavný predmet článku. |- | Generatívna AI | AI vytvárajúca nový obsah. | LLM je jednou z hlavných technológií generatívnej AI. |- | Chatbot | Aplikácia na konverzáciu s používateľom. | Môže používať LLM ako jadro systému. |- | Transformer | Architektúra neurónovej siete založená na pozornosti. | Väčšina moderných LLM je založená na transformeroch. |- | Foundation model | Všeobecný model trénovaný vo veľkom rozsahu. | Mnohé LLM sú foundation modely. |- | RAG | Kombinácia vyhľadávania a generovania odpovede. | Často sa používa s LLM v podnikových aplikáciách. |} == Príklady známych modelov == Medzi známe rodiny alebo typy veľkých jazykových modelov patria napríklad: * GPT, * BERT, * T5, * PaLM, * LLaMA, * Claude, * Gemini, * Mistral, * Qwen, * DeepSeek. Zaradenie konkrétnych modelov sa môže meniť podľa ich architektúry, modality, licencie, dostupnosti a spôsobu použitia. Niektoré modely sú uzavreté a dostupné iba cez API alebo aplikáciu, iné sú otvorenejšie a umožňujú stiahnutie váh alebo lokálne nasadenie. == Pozri aj == * [[Umelá inteligencia]] * [[Generatívna umelá inteligencia]] * [[Jazykový model]] * [[Spracovanie prirodzeného jazyka]] * [[Strojové učenie]] * [[Hlboké učenie]] * [[Umelá neurónová sieť]] * [[Transformer]] * [[Chatbot]] * [[Prompt engineering]] * [[Retrieval-augmented generation]] * [[Prompt injection]] * [[AI Act]] == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [https://csrc.nist.gov/glossary/term/large_language_model NIST: Large language model] * [https://arxiv.org/abs/2303.18223 A Survey of Large Language Models] * [https://arxiv.org/abs/2402.06196 Large Language Models: A Survey] * [https://arxiv.org/abs/1706.03762 Attention Is All You Need] * [https://arxiv.org/abs/2005.14165 Language Models are Few-Shot Learners] * [https://arxiv.org/abs/2203.02155 Training language models to follow instructions with human feedback] * [https://www.nist.gov/publications/artificial-intelligence-risk-management-framework-generative-artificial-intelligence NIST: Generative AI Profile] * [https://owasp.org/www-project-top-10-for-large-language-model-applications/ OWASP Top 10 for LLM Applications] * [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Large_language_models Wikimedia Commons: Large language models] [[Kategória:Umelá inteligencia]] [[Kategória:Strojové učenie]] [[Kategória:Počítačová lingvistika]] [[Kategória:Informačné technológie]] bl26axextoqqrd2pd0n9owlyv77mknq 3 749612 8212726 8207578 2026-05-12T14:05:12Z DurMar12 181423 /* */ Upozornenie 8212726 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 08:28, 3. máj 2026 (UTC) {{Experimenty}} --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 14:05, 12. máj 2026 (UTC) ijip20g35u9wsyfz5cawz7a1u3l1z9b 8212731 8212726 2026-05-12T14:07:47Z DurMar12 181423 /* */ Upozornenie 2 8212731 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 08:28, 3. máj 2026 (UTC) {{Experimenty}} --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 14:05, 12. máj 2026 (UTC) {{Experimenty2}} --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 14:07, 12. máj 2026 (UTC) athqjpz2sp3ynftphqxgwqa9s9z2gt1 8212735 8212731 2026-05-12T14:15:22Z DurMar12 181423 /* */ Upozornenie 3 8212735 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 08:28, 3. máj 2026 (UTC) {{Experimenty}} --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 14:05, 12. máj 2026 (UTC) {{Experimenty2}} --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 14:07, 12. máj 2026 (UTC) {{Experimenty3}} --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 14:15, 12. máj 2026 (UTC) 72ckdj4o2ak1pgwzc8m427f6y2eptgb 8212753 8212735 2026-05-12T15:21:01Z Pe3kZA 39673 blok 8212753 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 08:28, 3. máj 2026 (UTC) {{Experimenty}} --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 14:05, 12. máj 2026 (UTC) {{Experimenty2}} --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 14:07, 12. máj 2026 (UTC) {{Experimenty3}} --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 14:15, 12. máj 2026 (UTC) {{Vandalizmus}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 15:20, 12. máj 2026 (UTC) p7f0yeb68wygclopxivrt3lokgg71dk 3 749739 8213065 8209501 2026-05-13T08:15:16Z DurMar12 181423 /* */ Upozornenie 8213065 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 08:05, 6. máj 2026 (UTC) {{Vandalizmus}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 08:10, 6. máj 2026 (UTC) {{Experimenty}} --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 08:15, 13. máj 2026 (UTC) 2xwo5twcamy2p4fb6rmj0air5ejy8jr 0 749771 8212684 8211196 2026-05-12T12:39:58Z Teslaton 12161 /* Falšovanie dokumentov a podozrenia zo subvenčných podvodov v Projekte Fórum */ + vyjadrenia, podozrenie zo sprenevery, TO v súvislosti s lustrovaním mimovládok 8212684 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Marta Šimečková | Rodné meno = Marta Frišová | Popis osoby = slovenská novinárka, prekladateľka, tlmočníčka a editorka | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1962|02|15}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofická fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = [[Eduard Friš]] {{break}} [[Soňa Čechová]] | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = [[Martin Milan Šimečka]] | Partner = | Deti = [[Michal Šimečka]] (* 1984) {{break}} Júlia Šimečková (* 1989) | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Marta Šimečková''' (rod. Frišová; * [[15. február]] [[1962]], [[Bratislava]])<ref name="p20s" /> je [[Slováci|slovenská]] [[novinár]]ka, [[preklad (jazykoveda)|prekladateľka]], [[tlmočenie|tlmočníčka]] a editorka.<ref name="p20s">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Marta Šimečková (*1962) | url = https://www.pribehy20storocia.sk/2024/11/13/marta-simeckova-1962/ | vydavateľ = Post Bellum SK : Príbehy 20. storočia | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2024-11-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-06 | jazyk = }}</ref><ref name="skcinema">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Frišová, Marta, 1962- | titul = Heslár SFÚ | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0034666-Frisova-Marta-1962 | vydavateľ = Slovenský filmový ústav | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-06}}</ref> == Životopis == Narodila sa v Bratislave v rodine historika, publicistu a politika [[Eduard Friš|Eduarda Friša]]<ref name="bscz-fris">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko zborník = Doskočil | meno zborník = Zdeněk | kapitola zborník = FRIŠ Eduard 27.1.1912-14.5.1978 | titul = Generální heslář Biografického slovníku českých zemí | url = http://biography.hiu.cas.cz/Personal/index.php/FRI%C5%A0_Eduard_27.1.1912-14.5.1978 | vydavateľ = Historický ústav AV ČR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-06 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> a prekladateľky, publicistky a propagátorky česko-slovenskej vzájomnosti [[Soňa Čechová|Sone Čechovej]] (rod. Kňazovičovej),<ref name="p20s" /> pochádzajúcej zo slovenskej národoveckej rodiny Bellovcov. Jej pradedom bol [[Matej Metod Bella]], jeden z troch slovenských poslancov [[Uhorský snem|Uhorského snemu]], neskôr signatár [[Martinská deklarácia|Martinskej deklarácie]] a po prvej svetovej vojne dlhoročný bratislavský župan.<ref name="aktuality-kto-je">{{Citácia periodika | priezvisko = Kyseľ | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Kto je Michal Šimečka: Má krv starých národovcov a diplom z Oxfordu. Začínal u poslanca Smeru, dnes môže poraziť Fica | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = Aktuality.sk | url = https://www.aktuality.sk/clanok/ZVwSjzA/kto-je-michal-simecka-ma-krv-starych-narodovcov-a-diplom-z-oxfordu-zacinal-u-poslanca-smeru-dnes-moze-porazit-fica/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-04 | dátum prístupu = 2026-05-06}}</ref><ref name="skalsky-2007">{{Citácia periodika | priezvisko = Skalský | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = MOSTY prišli o Soňu Čechovú | periodikum = Slovenské dotyky : Magazín Slovákov v ČR | odkaz na periodikum = | url = http://www.slovacivosvete.sk/data/download/dotyky_04_07.pdf#page=5 | issn = | vydavateľ = Slovensko-český klub | miesto = Praha | dátum = | rok = 2007 | mesiac = apríl | deň = | ročník = XII | číslo = 4 | strany = 4 | dátum prístupu = 2026-05-06}}</ref> V rokoch [[1977]]{{--}}[[1981]] absolvovala [[Gymnázium Jána Papánka|gymnázium na Vazovovej ulici]] v Bratislave<ref name="p20s" /> a v roku [[1985]] odbor prekladateľstva a tlmočníctva pre [[ruština|ruštinu]] a [[nemčina|nemčinu]] na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]].<ref name="p20s" /><ref name="uk-absolvent">Marta Frišová. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Absolventi | url = https://absolventi.uniba.sk/ | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-06 | miesto = Bratislava}}</ref> Na prelome [[70. roky 20. storočia|70.]] a [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]] sa spolu s vtedajším partnerom a neskorším manželom [[Martin Milan Šimečka|Martinom M. Šimečkom]] pohybovali v okruhu disidentov okolo [[Ján Budaj|Jána Budaja]]. Prispievala do [[samizdat]]ov, po roku [[1989]] pracovala pre vydavateľstvo Archa, ktoré po [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcii]] založil Martin M. Šimečka<ref name="slc-simecka">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Martin M. Šimečka | url = https://www.litcentrum.sk/autor/martin-m-simecka/zivotopis-autora | vydavateľ = Slovenské literárne centrum | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-06 | jazyk = }}</ref> a v česko-slovenskom týždenníku ''Mosty'', ktorého spoluzakladateľkou a šéfredaktorkou bola jej mama Soňa Čechová. Prispievala tiež do denníka ''[[SME]]'' a týždenníka ''[[Domino fórum]]''. V roku [[1996]] založila v denníku ''SME'' spolu s Andreou Pukovou, priateľkou a spolupracovníčkou z éry týždenníka ''Mosty'', prílohu ''Fórum''.<ref name="ceef-pripravuju">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Central European Forum : Pripravujú | url = https://ceeforum.eu/o-nas/pripravuju/ | vydavateľ = Projekt Fórum | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref> Od roku [[2004]] pôsobila v mesačníku ''OS''.<ref name="p20s" /> V roku [[2006]] založila, opäť spolu s Andreou Pukovou, občianske združenie [[Projekt Fórum]], v ktorom pôsobí ako predsedníčka a [[štatutárny orgán|štatutárka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = "Projekt Fórum" - občianske združenie | titul = Register mimovládnych neziskových organizácií | url = https://ives.minv.sk/rmno/detail/13542112805040415166 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-06 | jazyk = }}</ref> Združenie prevádzkuje od roku 2006 vydavateľstvo Salon a rovnomenný webový portál, prinášajúci ''„každotýždenné prehľady textov, ktoré predstavovali intelektuálny prínos, prinášali nový pohľad či nové alebo nanovo usporiadané informácie, alebo hovorili nečakaným, inovatívnym jazykom, či jednoducho ponúkali pôžitok z čítania a uvažovania“'',<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = O nás | periodikum = Salon | odkaz na periodikum = | url = https://salon.eu.sk/sk/o-projekte | issn = | vydavateľ = Projekt Fórum | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2026-05-09}}</ref> ktorého boli Marta Šimečková s Andreou Pukovou spolueditorkami.<ref name="ceef-pripravuju" /> V roku [[2009]] potom online aktivity doplnili aj fyzickou platformou [[Stredoeurópske fórum]], v rámci ktorej organizovali každoročne v Bratislave k výročiu [[Nežná revolúcia|17. novembra]] konferenciu prednášok a diskusií s európsky a svetovo významnými intelektuálmi.<ref name="p20s" /><ref name="sme-2024">{{Citácia periodika | priezvisko = Tódová | meno = Monika | autor = | odkaz na autora = Monika Tódová | titul = Marta Šimečková: Desí ma, že sa hovorí, že dva krát dva je päť, a ľudia tomu veria | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/4168790/marta-simeckova-desi-ma-ze-sa-hovori-ze-dvakrat-dva-je-pat-a-ludia-tomu-veria/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-30 | dátum prístupu = 2026-05-06}}</ref><ref name="sf-pripravuju">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Central European Forum : O nás : Pripravujú | url = https://ceeforum.eu/o-nas/pripravuju/ | vydavateľ = Projekt Fórum | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-06 | jazyk = }}</ref> Na čiastočný úväzok pracuje na základnej škole v [[Plavecký Štvrtok|Plaveckom Štvrtku]], kde vyučuje [[Rómovia na Slovensku|rómske deti]].<ref name="p20s" /><ref name="sme-2024" /> === Osobný život === S manželom, prozaikom a publicistom [[Martin Milan Šimečka|Martinom M. Šimečkom]], majú syna [[Michal Šimečka|Michala]] (* 1984, politik, predseda [[Progresívne Slovensko|PS]]) a dcéru Júliu (* 1989, molekulárna biologička).<ref name="fb-rodina">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šimečka | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = Michal Šimečka | titul = [V šimečkovskej rodine boli vo svetle reflektorov vždy len muži] | url = https://www.facebook.com/miso.simecka/photos/a.196329254394013/261018074591797 | vydavateľ = Facebook : Michal Šimečka | dátum vydania = 2018-11-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-06 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Horák | meno = Otakar | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenka pracuje vo firme, ktorá vyrába testy na koronavírus: Je taký dopyt, že pomaly nestíhame | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1842032/slovenka-pracuje-vo-firme-ktora-vyraba-testy-na-koronavirus-je-taky-dopyt-ze-pomaly-nestihame/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-04-07 | dátum prístupu = 2026-05-06}}</ref> == Kritika == === Plagiátorská aféra „Edwin Grassmeier“ === V rokoch [[2001]]{{--}}[[2004]], teda v období keď bol šéfredaktorom [[Martin Milan Šimečka|Martin M. Šimečka]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Fulmek | meno = Alexej | autor = | odkaz na autora = Alexej Fulmek | titul = Martin M. Šimečka odchádza zo SME | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/martin-m-simecka-odchadza-zo-sme | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2006-09-28 | dátum prístupu = 2026-05-07}}</ref> pôsobila Marta Šimečková spolu s Andreou Pukovou v kultúrnej rubrike denníka ''[[SME]]'', kde zabezpečovali publikovanie exkluzívnych článkov z oblasti medzinárodnej kultúry pod menom Edwin Grassmeier. Vo februári 2004 upozornil analytik [[Gabriel Šípoš]], vtedajší spolupracovník projektu [[Stredoeurópsky inštitút pre ekonomické a sociálne reformy|Stredoeurópskeho inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy]] (INEKO) ''Slovak Press Watch'' a neskorší riaditeľ [[Transparency International Slovensko]] v článku „Wer ist Edwin Grassmeier?“, že viaceré texty Edwina Grassmeiera nápadne pripomínajú články z webu nemeckého magazínu ''[[Der Spiegel]]''.<ref name="kernova-2026-05-05">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kernová | meno = Miroslava | autor = | odkaz na autora = Miroslava Kernová | titul = Najväčší plagiátorský škandál SME: Kto bol v skutočnosti Grassmeier a prečo dodnes Šimečková a Puková mlčia? | url = https://www.omediach.com/blog/30051-najvaecsi-plagiatorsky-skandal-sme-kto-bol-v-skutocnosti-grassmeier-a-preco-dodnes-simeckova-a-pukova-mlcia | vydavateľ = omediach.com | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-05-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-06 | jazyk = }}</ref><ref name="tis-2026-05-04">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ako to bolo s odhalením plagiátorskej kauzy dvojice Puková - Šimečková? | url = https://www.facebook.com/transparencysk/posts/pfbid04DCefH9T49CFJ7xHbxERVzTSp7eanx1FVdGC9F5KdmfrFKeJm2HLaicXWqS6jpQwl | vydavateľ = Facebook : Transparency International Slovensko | miesto = | dátum vydania = 2026-05-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-06 | jazyk = }}</ref> Šimečková s Pukovou existenciu autora obhajovali a uvádzali, že ide o reálneho externého spolupracovníka agentúry DPA, píšuceho pod pseudonymom, čo sa však vedeniu vydavateľstva [[Petit Press]] nepodarilo overiť. Čitateľom aj autorom kultúrnej redakcie Spiegel Online sa následne obe ospravedlnili a šéfredaktor Martin M. Šimečka preberanie textov označil za neúmyselné zlyhanie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Puková | meno = Andrea | priezvisko2 = Frišová | meno2 = Marta | priezvisko3 = Šimečka | meno3 = Martin M | titul = Ospravedlnenie | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ospravedlnenie-16 | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2004-03-02 | dátum prístupu = 2026-05-08}}</ref> Koncom marca 2004 potom vydal ospravedlnenie aj [[Alexej Fulmek]], generálny riaditeľ vydavateľstva Petit Press, ktorý uviedol: <blockquote>''„Vydavateľstvo sa pokúšalo vypátrať človeka, ktorý mal publikovať pod pseudonymom Edwin Grassmeier. Údajne ide o Hansa Petra Bergera, ktorý strávil istý čas v Tübingene, ale dnes tam už nežije. Jediný nepriamy dôkaz o jeho existencii je telefonát redaktorky Marty Frišovej-Šimečkovej z minulého roku. H. P. Berger poslal do redakcie aj email, v ktorom sa denníku SME ospravedlnil, ale uviedol v ňom falošné telefónne číslo a falošnú adresu. Napriek niektorým ďalším indíciám o tom, že existuje, sa nám ani intenzívnym pátraním nepodarilo dokázať identitu a prípadnú existenciu tohto človeka. Isté je, že nie je a nebol spolupracovníkom DPA.“''</blockquote> <blockquote>''„Zodpovednosť za publikovanie týchto článkov na seba prevzala Andrea Puková, vtedajšia vedúca oddelenia kultúry, ktorá sa rozhodla odísť z redakcie denníka SME a podpísala dohodu o výpovedi zmluvy k 5. marcu 2004. Tým považuje vydavateľstvo tento prípad za uzavretý a nebude sa k nemu viac vyjadrovať.“''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Fulmek | meno = Alexej | autor = | odkaz na autora = | titul = Vážení čitatelia, | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/vazeni-citatelia-7 | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2004-03-26 | dátum prístupu = 2026-05-06}}</ref></blockquote> V rozhovore pre [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] v roku [[2018]] ku kauze spätne konštatoval: <blockquote>''„Pamätám si niekoľko prípadov, keď sme kvôli tomu prepúšťali ľudí. Asi najväčšia bola kauza Grassmeier … Bolo to fiktívne meno novinára, ktorý mal písať exkluzívne články nielen z oblasti kultúry. Dve naše redaktorky ho označovali za spolupracovníka DPA. Ja som vtedy dokonca najal novinára, Martina Kleina, aby vycestoval do Nemecka a hľadal ho, lebo som stále veril, že ten človek existuje. Ale nakoniec sa potvrdilo, že neexistuje a obe dievčatá z redakcie odišli.“''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = FULMEK a KOTIAN: Nevedeli SME si predstaviť prácu v mečiarovskom médiu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/import/fulmek-kotian-sme-pribeh-vyrocie/302966-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2018-01-15 | dátum prístupu = 2026-05-06}}</ref></blockquote> === Falšovanie dokumentov a podozrenia zo subvenčných podvodov v Projekte Fórum === V auguste [[2024]] usporiadal predseda vlády SR [[Robert Fico]] spolu s podpredsedom Národnej rady SR [[Tibor Gašpar|Tiborom Gašparom]] ([[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]]) tlačovú besedu, na ktorej obvinil rodinu Šimečkovcov z obohacovania sa prostredníctvom štátnych dotácií, na ktorom malo podľa neho participovať aj občianske združenie [[Projekt Fórum]] Marty Šimečkovej. Komentátori a fact-checkingové organizácie v tom čase interpretovali obvinenia prevažne ako účelový politický útok voči lídrovi [[Progresívne Slovensko|PS]] [[Michal Šimečka|Michalovi Šimečkovi]],<ref name="demagog-240930">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Matúš Šutaj Eštok : Vaša rodina (pozn. Michala Šimečku) dostala 1 200 000 eur. | url = https://demagog.sk/vyrok/49675 | periodikum = Demagóg.sk | vydavateľ = Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2024-09-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref> ktorý v septembri 2024 vyústil až do jeho odvolania z postu podpredsedu Národnej rady.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Braxatorová | meno = Kristína | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Sliz | meno2 = Martin | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Koalícia odvolala Michala Šimečku z vedenia parlamentu. Robert Fico hovorí o ďalších krokoch v prípade dotácií | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/WqfpjAr/koalicia-odvolala-michala-simecku-z-vedenia-parlamentu-robert-fico-hovori-o-dalsich-krokoch-v-pripade-dotacii/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2024-09-17 | dátum prístupu = 2026-05-06}}</ref><ref name="sme-2024" /> Samotná Marta Šimečková obohacovanie sa rovnako odmietla,<ref name="sme-250606">{{Citácia periodika | priezvisko = Šimečková | meno = Marta | autor = | odkaz na autora = | titul = Šimečková: Nenahrabala som si žiadny majetok a nie som podvodníčka | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/komentare/c/simeckova-nenahrabala-som-si-ziadny-majetok-a-nie-som-podvodnicka | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-06-06 | dátum prístupu = 2026-05-12}}</ref> v septembri [[2025]] však Robert Fico prezentoval ďalšie obvinenia, týkajúce sa Projektu Fórum – združenie podľa neho žiadalo o viacnásobné preplácanie rovnakých faktúr, čo označil za subvenčný podvod, keďže Marta Šimečková mala ako štatutárka podpísať čestné vyhlásenie, že združenie nežiada o dotáciu od iného subjektu. Celková výška dotácií od [[Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky|Ministerstva spravodlivosti SR]], [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|Ministerstva kultúry SR]] a [[Fond na podporu umenia|Fondu na podporu umenia]] mala dosiahnuť hodnotu 130-tisíc eur.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Jakubjaková | meno = Katarína | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = TASR | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = | meno3 = | autor3 = SITA | odkaz na autora3 = | titul = Premiér Fico opäť útočil na Šimečkovu rodinu, reagoval aj generálny prokurátor | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/domov/c/premier-fico-opat-utocil-na-simeckovu-rodinu-hovori-o-subvencnom-podvode | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-09-20 | dátum prístupu = 2026-05-06}}</ref><ref name="zk-251103">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zelenková | meno = Júlia | priezvisko2 = Makarová | meno2 = Xénia | titul = Šimečkovú vyšetruje úrad, ktorý rieši mafiu. Štát jej faktúry tají | url = https://zastavmekorupciu.sk/kauzy/simeckovu-vysetruje-urad-ktory-riesi-mafiu-stat-jej-faktury-taji/ | vydavateľ = Nadácia Zastavme korupciu | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-11-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-06 | jazyk = }}</ref> Šimečkovci sa v reakciách na novinárske otázky ku kauze odvolávali najprv na administratívne chyby a neporiadok v účtovníctve, vo februári 2026 Martin M. Šimečka v rozhovore s [[Monika Tódová|Monikou Tódovou]] argumentoval slabou finančnou gramotnosťou svojej manželky a poukázal na to, že Marta Šimečková sa v Projekte Fórum neobohatila, práve naopak, rozpustila v ňom postupne celé svoje dedičstvo v hodnote prevyšujúcej 200-tisíc eur, v snahe pokryť dlhy resp. úroky z dlhov súvisiacich s projektom.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Tódová | meno = Monika | autor = | odkaz na autora = | titul = Martin M. Šimečka: Marta nespochybňuje svoju zodpovednosť, vo fóre utopila celé dedičstvo | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/5155256/martin-m-simecka-marta-nespochybnuje-svoju-zodpovednost-vo-fore-utopila-cele-dedicstvo/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2026-02-21 | dátum prístupu = 2026-05-06}}</ref> V apríli 2026 však Marta Šimečková zverejnila výpisy z bankového účtu, nanovo vyžiadané od banky,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Transparentné Fórum | url = https://www.transparentneforum.online/ | vydavateľ = Marta Šimečková | miesto = | dátum vydania = [2026-04] | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-07 | jazyk = }}</ref> ktorých porovnanie s výpismi pripájanými k žiadostiam o dotácie preukazuje sfalšovanie údajov viacerých prevodov. To mala realizovať jej dlhoročná spolupracovníčka, projektová manažérka Projektu Fórum Andrea Puková, ktorá mala na starosti účtovníctvo aj realizácie bankových operácií.<ref name="n-260429">{{Citácia periodika | priezvisko = Benedikovičová | meno = Mária | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Koník | meno2 = Juraj | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Šimečková zverejnila výpisy z účtov, odhalili falšovanie prevodov a jej spolupracovníčku Pukovú | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/5304863/simeckova-zverejnila-vypisy-z-uctov-odhalili-falsovanie-prevodov-a-jej-spolupracovnicku-pukovu/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2026-04-29 | dátum prístupu = 2026-05-06}}</ref> Šimečková zároveň priznala, že na účet Andrey Pukovej odchádzali z Projektu Fórum prostriedky aj pre ňu a jej spolupracovníčka za ňu platila aj mnohé úhrady. Túto schému využívala na vyhýbanie sa exekúciám súvisiacim so staršími aktivitami Projektu Fórum<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Turček | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Dokumenty zverejnené Martou Šimečkovou ukazujú, že sa vyhýbala exekúcii | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/zqOdKRi/dokumenty-zverejnene-martou-simeckovou-ukazuju-ze-sa-vyhybala-exekucii/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2026-04-30 | dátum prístupu = 2026-05-07}}</ref> (spor s Európskou výkonnou agentúrou pre vzdelávanie a kultúru EACEA, ktorá od združenia vymáha 113-tisíc eur za projekt ''Mirrors of Europe'' realizovaný v rokoch 2010{{--}}2012, ku ktorému sa združeniu nepodarilo získať potrebné spolufinancovanie a namiesto jeho zrušenia a vrátenia európskych prostriedkov sa ho snažilo zrealizovať v menšom rozsahu, čím však porušilo dohodu o grante<ref name="sme-250606" /><ref name="zk-251103" />). Podľa právnika nadácie Zastavme korupciu mohlo ísť o tunelovanie združenia s podozrením na trestný čin sprenevery.<ref name="zk-260504">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zelenková | meno = Júlia | autor = | odkaz na autora = | titul = Splátka pôžičky Šimečkovi od Projektu Fórum ešte môže byť problém | url = https://zastavmekorupciu.sk/nezaradene/splatka-pozicky-simeckovi-od-projektu-forum-este-moze-byt-problem/ | vydavateľ = Nadácia Zastavme korupciu | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-05-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = }}</ref> Andrea Puková sa na otázky ohľadom falšovania dokumentov odmietla vyjadriť s ohľadom na prebiehajúce vyšetrovanie.<ref name="n-260429" /> Nadácia Zastavme korupciu podala v apríli 2026 trestné oznámenie v súvislosti s lustrovaním viacerých mimovládnych organizácií vrátane Projektu Fórum Kriminálnym úradom finančnej správy (KÚFS), na ktoré podľa nich úrad nemal právomoc a ktoré vzbudzuje podozrenia z konania na politickú objednávku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zelenková | meno = Júlia | autor = | odkaz na autora = | titul = Šimečkovú zrejme lustrovali nezákonne. Daniari na ňu mali spis Smotánka | url = https://zastavmekorupciu.sk/kauzy/na-simeckovu-mali-u-daniarov-spis-smotanka-nasli-aj-prevody-s-lidrom-ps/ | vydavateľ = Nadácia Zastavme korupciu | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-04-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?facet_author=%C5%A0ime%C4%8Dkov%C3%A1,+Marta&sort=dateNewest&theme=system Zoznam diel Marty Šimečkovej] (+ [https://chamo.kis3g.sk/search/query?facet_author=Fri%C5%A1ov%C3%A1,+Marta&sort=dateNewest&theme=system Marta Frišová]) v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice * [https://sita.sk/osobnosti/marta-simeckova/ Spravodajstvo týkajúce sa Marty Šimečkovej] na portáli agentúry SITA * [https://dennikn.sk/4168790/marta-simeckova-desi-ma-ze-sa-hovori-ze-dvakrat-dva-je-pat-a-ludia-tomu-veria/ Marta Šimečková: Desí ma, že sa hovorí, že dva krát dva je päť, a ľudia tomu veria] – rozhovor v ''[[Denník N|Denníku N]]'' (2024) {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Šimečková, Marta}} [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] [[Kategória:Slovenskí novinári]] [[Kategória:Slovenskí redaktori]] [[Kategória:SME]] [[Kategória:Plagiátorské aféry]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] 09wb90e7k5fohtun6jey1dqys0858km 8212686 8212684 2026-05-12T12:52:01Z Teslaton 12161 + wl. 8212686 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Marta Šimečková | Rodné meno = Marta Frišová | Popis osoby = slovenská novinárka, prekladateľka, tlmočníčka a editorka | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1962|02|15}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofická fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = [[Eduard Friš]] {{break}} [[Soňa Čechová]] | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = [[Martin Milan Šimečka]] | Partner = | Deti = [[Michal Šimečka]] (* 1984) {{break}} Júlia Šimečková (* 1989) | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Marta Šimečková''' (rod. Frišová; * [[15. február]] [[1962]], [[Bratislava]])<ref name="p20s" /> je [[Slováci|slovenská]] [[novinár]]ka, [[preklad (jazykoveda)|prekladateľka]], [[tlmočenie|tlmočníčka]] a editorka.<ref name="p20s">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Marta Šimečková (*1962) | url = https://www.pribehy20storocia.sk/2024/11/13/marta-simeckova-1962/ | vydavateľ = Post Bellum SK : Príbehy 20. storočia | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2024-11-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-06 | jazyk = }}</ref><ref name="skcinema">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Frišová, Marta, 1962- | titul = Heslár SFÚ | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0034666-Frisova-Marta-1962 | vydavateľ = Slovenský filmový ústav | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-06}}</ref> == Životopis == Narodila sa v Bratislave v rodine historika, publicistu a politika [[Eduard Friš|Eduarda Friša]]<ref name="bscz-fris">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko zborník = Doskočil | meno zborník = Zdeněk | kapitola zborník = FRIŠ Eduard 27.1.1912-14.5.1978 | titul = Generální heslář Biografického slovníku českých zemí | url = http://biography.hiu.cas.cz/Personal/index.php/FRI%C5%A0_Eduard_27.1.1912-14.5.1978 | vydavateľ = Historický ústav AV ČR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-06 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> a prekladateľky, publicistky a propagátorky česko-slovenskej vzájomnosti [[Soňa Čechová|Sone Čechovej]] (rod. Kňazovičovej),<ref name="p20s" /> pochádzajúcej zo slovenskej národoveckej rodiny Bellovcov. Jej pradedom bol [[Matej Metod Bella]], jeden z troch slovenských poslancov [[Uhorský snem|Uhorského snemu]], neskôr signatár [[Martinská deklarácia|Martinskej deklarácie]] a po prvej svetovej vojne dlhoročný bratislavský župan.<ref name="aktuality-kto-je">{{Citácia periodika | priezvisko = Kyseľ | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Kto je Michal Šimečka: Má krv starých národovcov a diplom z Oxfordu. Začínal u poslanca Smeru, dnes môže poraziť Fica | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = Aktuality.sk | url = https://www.aktuality.sk/clanok/ZVwSjzA/kto-je-michal-simecka-ma-krv-starych-narodovcov-a-diplom-z-oxfordu-zacinal-u-poslanca-smeru-dnes-moze-porazit-fica/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-04 | dátum prístupu = 2026-05-06}}</ref><ref name="skalsky-2007">{{Citácia periodika | priezvisko = Skalský | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = MOSTY prišli o Soňu Čechovú | periodikum = Slovenské dotyky : Magazín Slovákov v ČR | odkaz na periodikum = | url = http://www.slovacivosvete.sk/data/download/dotyky_04_07.pdf#page=5 | issn = | vydavateľ = Slovensko-český klub | miesto = Praha | dátum = | rok = 2007 | mesiac = apríl | deň = | ročník = XII | číslo = 4 | strany = 4 | dátum prístupu = 2026-05-06}}</ref> V rokoch [[1977]]{{--}}[[1981]] absolvovala [[Gymnázium Jána Papánka|gymnázium na Vazovovej ulici]] v Bratislave<ref name="p20s" /> a v roku [[1985]] odbor prekladateľstva a tlmočníctva pre [[ruština|ruštinu]] a [[nemčina|nemčinu]] na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]].<ref name="p20s" /><ref name="uk-absolvent">Marta Frišová. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Absolventi | url = https://absolventi.uniba.sk/ | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-06 | miesto = Bratislava}}</ref> Na prelome [[70. roky 20. storočia|70.]] a [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]] sa spolu s vtedajším partnerom a neskorším manželom [[Martin Milan Šimečka|Martinom M. Šimečkom]] pohybovali v okruhu [[disident]]ov okolo [[Ján Budaj|Jána Budaja]]. Prispievala do [[samizdat]]ov, po roku [[1989]] pracovala pre vydavateľstvo Archa, ktoré po [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcii]] založil Martin M. Šimečka<ref name="slc-simecka">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Martin M. Šimečka | url = https://www.litcentrum.sk/autor/martin-m-simecka/zivotopis-autora | vydavateľ = Slovenské literárne centrum | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-06 | jazyk = }}</ref> a v česko-slovenskom týždenníku ''Mosty'', ktorého spoluzakladateľkou a šéfredaktorkou bola jej mama Soňa Čechová. Prispievala tiež do denníka ''[[SME]]'' a týždenníka ''[[Domino fórum]]''. V roku [[1996]] založila v denníku ''SME'' spolu s Andreou Pukovou, priateľkou a spolupracovníčkou z éry týždenníka ''Mosty'', prílohu ''Fórum''.<ref name="ceef-pripravuju">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Central European Forum : Pripravujú | url = https://ceeforum.eu/o-nas/pripravuju/ | vydavateľ = Projekt Fórum | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref> Od roku [[2004]] pôsobila v mesačníku ''OS''.<ref name="p20s" /> V roku [[2006]] založila, opäť spolu s Andreou Pukovou, občianske združenie [[Projekt Fórum]], v ktorom pôsobí ako predsedníčka a [[štatutárny orgán|štatutárka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = "Projekt Fórum" - občianske združenie | titul = Register mimovládnych neziskových organizácií | url = https://ives.minv.sk/rmno/detail/13542112805040415166 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-06 | jazyk = }}</ref> Združenie prevádzkuje od roku 2006 vydavateľstvo Salon a rovnomenný webový portál, prinášajúci ''„každotýždenné prehľady textov, ktoré predstavovali intelektuálny prínos, prinášali nový pohľad či nové alebo nanovo usporiadané informácie, alebo hovorili nečakaným, inovatívnym jazykom, či jednoducho ponúkali pôžitok z čítania a uvažovania“'',<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = O nás | periodikum = Salon | odkaz na periodikum = | url = https://salon.eu.sk/sk/o-projekte | issn = | vydavateľ = Projekt Fórum | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2026-05-09}}</ref> ktorého boli Marta Šimečková s Andreou Pukovou spolueditorkami.<ref name="ceef-pripravuju" /> V roku [[2009]] potom online aktivity doplnili aj fyzickou platformou [[Stredoeurópske fórum]], v rámci ktorej organizovali každoročne v Bratislave k výročiu [[Nežná revolúcia|17. novembra]] konferenciu prednášok a diskusií s európsky a svetovo významnými intelektuálmi.<ref name="p20s" /><ref name="sme-2024">{{Citácia periodika | priezvisko = Tódová | meno = Monika | autor = | odkaz na autora = Monika Tódová | titul = Marta Šimečková: Desí ma, že sa hovorí, že dva krát dva je päť, a ľudia tomu veria | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/4168790/marta-simeckova-desi-ma-ze-sa-hovori-ze-dvakrat-dva-je-pat-a-ludia-tomu-veria/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-30 | dátum prístupu = 2026-05-06}}</ref><ref name="sf-pripravuju">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Central European Forum : O nás : Pripravujú | url = https://ceeforum.eu/o-nas/pripravuju/ | vydavateľ = Projekt Fórum | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-06 | jazyk = }}</ref> Na čiastočný úväzok pracuje na základnej škole v [[Plavecký Štvrtok|Plaveckom Štvrtku]], kde vyučuje [[Rómovia na Slovensku|rómske deti]].<ref name="p20s" /><ref name="sme-2024" /> === Osobný život === S manželom, prozaikom a publicistom [[Martin Milan Šimečka|Martinom M. Šimečkom]], majú syna [[Michal Šimečka|Michala]] (* 1984, politik, predseda [[Progresívne Slovensko|PS]]) a dcéru Júliu (* 1989, molekulárna biologička).<ref name="fb-rodina">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šimečka | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = Michal Šimečka | titul = [V šimečkovskej rodine boli vo svetle reflektorov vždy len muži] | url = https://www.facebook.com/miso.simecka/photos/a.196329254394013/261018074591797 | vydavateľ = Facebook : Michal Šimečka | dátum vydania = 2018-11-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-06 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Horák | meno = Otakar | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenka pracuje vo firme, ktorá vyrába testy na koronavírus: Je taký dopyt, že pomaly nestíhame | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1842032/slovenka-pracuje-vo-firme-ktora-vyraba-testy-na-koronavirus-je-taky-dopyt-ze-pomaly-nestihame/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-04-07 | dátum prístupu = 2026-05-06}}</ref> == Kritika == === Plagiátorská aféra „Edwin Grassmeier“ === V rokoch [[2001]]{{--}}[[2004]], teda v období keď bol šéfredaktorom [[Martin Milan Šimečka|Martin M. Šimečka]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Fulmek | meno = Alexej | autor = | odkaz na autora = Alexej Fulmek | titul = Martin M. Šimečka odchádza zo SME | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/martin-m-simecka-odchadza-zo-sme | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2006-09-28 | dátum prístupu = 2026-05-07}}</ref> pôsobila Marta Šimečková spolu s Andreou Pukovou v kultúrnej rubrike denníka ''[[SME]]'', kde zabezpečovali publikovanie exkluzívnych článkov z oblasti medzinárodnej kultúry pod menom Edwin Grassmeier. Vo februári 2004 upozornil analytik [[Gabriel Šípoš]], vtedajší spolupracovník projektu [[Stredoeurópsky inštitút pre ekonomické a sociálne reformy|Stredoeurópskeho inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy]] (INEKO) ''Slovak Press Watch'' a neskorší riaditeľ [[Transparency International Slovensko]] v článku „Wer ist Edwin Grassmeier?“, že viaceré texty Edwina Grassmeiera nápadne pripomínajú články z webu nemeckého magazínu ''[[Der Spiegel]]''.<ref name="kernova-2026-05-05">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kernová | meno = Miroslava | autor = | odkaz na autora = Miroslava Kernová | titul = Najväčší plagiátorský škandál SME: Kto bol v skutočnosti Grassmeier a prečo dodnes Šimečková a Puková mlčia? | url = https://www.omediach.com/blog/30051-najvaecsi-plagiatorsky-skandal-sme-kto-bol-v-skutocnosti-grassmeier-a-preco-dodnes-simeckova-a-pukova-mlcia | vydavateľ = omediach.com | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-05-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-06 | jazyk = }}</ref><ref name="tis-2026-05-04">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ako to bolo s odhalením plagiátorskej kauzy dvojice Puková - Šimečková? | url = https://www.facebook.com/transparencysk/posts/pfbid04DCefH9T49CFJ7xHbxERVzTSp7eanx1FVdGC9F5KdmfrFKeJm2HLaicXWqS6jpQwl | vydavateľ = Facebook : Transparency International Slovensko | miesto = | dátum vydania = 2026-05-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-06 | jazyk = }}</ref> Šimečková s Pukovou existenciu autora obhajovali a uvádzali, že ide o reálneho externého spolupracovníka agentúry DPA, píšuceho pod pseudonymom, čo sa však vedeniu vydavateľstva [[Petit Press]] nepodarilo overiť. Čitateľom aj autorom kultúrnej redakcie Spiegel Online sa následne obe ospravedlnili a šéfredaktor Martin M. Šimečka preberanie textov označil za neúmyselné zlyhanie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Puková | meno = Andrea | priezvisko2 = Frišová | meno2 = Marta | priezvisko3 = Šimečka | meno3 = Martin M | titul = Ospravedlnenie | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ospravedlnenie-16 | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2004-03-02 | dátum prístupu = 2026-05-08}}</ref> Koncom marca 2004 potom vydal ospravedlnenie aj [[Alexej Fulmek]], generálny riaditeľ vydavateľstva Petit Press, ktorý uviedol: <blockquote>''„Vydavateľstvo sa pokúšalo vypátrať človeka, ktorý mal publikovať pod pseudonymom Edwin Grassmeier. Údajne ide o Hansa Petra Bergera, ktorý strávil istý čas v Tübingene, ale dnes tam už nežije. Jediný nepriamy dôkaz o jeho existencii je telefonát redaktorky Marty Frišovej-Šimečkovej z minulého roku. H. P. Berger poslal do redakcie aj email, v ktorom sa denníku SME ospravedlnil, ale uviedol v ňom falošné telefónne číslo a falošnú adresu. Napriek niektorým ďalším indíciám o tom, že existuje, sa nám ani intenzívnym pátraním nepodarilo dokázať identitu a prípadnú existenciu tohto človeka. Isté je, že nie je a nebol spolupracovníkom DPA.“''</blockquote> <blockquote>''„Zodpovednosť za publikovanie týchto článkov na seba prevzala Andrea Puková, vtedajšia vedúca oddelenia kultúry, ktorá sa rozhodla odísť z redakcie denníka SME a podpísala dohodu o výpovedi zmluvy k 5. marcu 2004. Tým považuje vydavateľstvo tento prípad za uzavretý a nebude sa k nemu viac vyjadrovať.“''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Fulmek | meno = Alexej | autor = | odkaz na autora = | titul = Vážení čitatelia, | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/vazeni-citatelia-7 | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2004-03-26 | dátum prístupu = 2026-05-06}}</ref></blockquote> V rozhovore pre [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] v roku [[2018]] ku kauze spätne konštatoval: <blockquote>''„Pamätám si niekoľko prípadov, keď sme kvôli tomu prepúšťali ľudí. Asi najväčšia bola kauza Grassmeier … Bolo to fiktívne meno novinára, ktorý mal písať exkluzívne články nielen z oblasti kultúry. Dve naše redaktorky ho označovali za spolupracovníka DPA. Ja som vtedy dokonca najal novinára, Martina Kleina, aby vycestoval do Nemecka a hľadal ho, lebo som stále veril, že ten človek existuje. Ale nakoniec sa potvrdilo, že neexistuje a obe dievčatá z redakcie odišli.“''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = FULMEK a KOTIAN: Nevedeli SME si predstaviť prácu v mečiarovskom médiu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/import/fulmek-kotian-sme-pribeh-vyrocie/302966-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2018-01-15 | dátum prístupu = 2026-05-06}}</ref></blockquote> === Falšovanie dokumentov a podozrenia zo subvenčných podvodov v Projekte Fórum === V auguste [[2024]] usporiadal predseda vlády SR [[Robert Fico]] spolu s podpredsedom Národnej rady SR [[Tibor Gašpar|Tiborom Gašparom]] ([[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]]) tlačovú besedu, na ktorej obvinil rodinu Šimečkovcov z obohacovania sa prostredníctvom štátnych dotácií, na ktorom malo podľa neho participovať aj občianske združenie [[Projekt Fórum]] Marty Šimečkovej. Komentátori a fact-checkingové organizácie v tom čase interpretovali obvinenia prevažne ako účelový politický útok voči lídrovi [[Progresívne Slovensko|PS]] [[Michal Šimečka|Michalovi Šimečkovi]],<ref name="demagog-240930">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Matúš Šutaj Eštok : Vaša rodina (pozn. Michala Šimečku) dostala 1 200 000 eur. | url = https://demagog.sk/vyrok/49675 | periodikum = Demagóg.sk | vydavateľ = Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2024-09-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref> ktorý v septembri 2024 vyústil až do jeho odvolania z postu podpredsedu Národnej rady.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Braxatorová | meno = Kristína | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Sliz | meno2 = Martin | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Koalícia odvolala Michala Šimečku z vedenia parlamentu. Robert Fico hovorí o ďalších krokoch v prípade dotácií | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/WqfpjAr/koalicia-odvolala-michala-simecku-z-vedenia-parlamentu-robert-fico-hovori-o-dalsich-krokoch-v-pripade-dotacii/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2024-09-17 | dátum prístupu = 2026-05-06}}</ref><ref name="sme-2024" /> Samotná Marta Šimečková obohacovanie sa rovnako odmietla,<ref name="sme-250606">{{Citácia periodika | priezvisko = Šimečková | meno = Marta | autor = | odkaz na autora = | titul = Šimečková: Nenahrabala som si žiadny majetok a nie som podvodníčka | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/komentare/c/simeckova-nenahrabala-som-si-ziadny-majetok-a-nie-som-podvodnicka | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-06-06 | dátum prístupu = 2026-05-12}}</ref> v septembri [[2025]] však Robert Fico prezentoval ďalšie obvinenia, týkajúce sa Projektu Fórum – združenie podľa neho žiadalo o viacnásobné preplácanie rovnakých faktúr, čo označil za subvenčný podvod, keďže Marta Šimečková mala ako štatutárka podpísať čestné vyhlásenie, že združenie nežiada o dotáciu od iného subjektu. Celková výška dotácií od [[Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky|Ministerstva spravodlivosti SR]], [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|Ministerstva kultúry SR]] a [[Fond na podporu umenia|Fondu na podporu umenia]] mala dosiahnuť hodnotu 130-tisíc eur.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Jakubjaková | meno = Katarína | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = TASR | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = | meno3 = | autor3 = SITA | odkaz na autora3 = | titul = Premiér Fico opäť útočil na Šimečkovu rodinu, reagoval aj generálny prokurátor | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/domov/c/premier-fico-opat-utocil-na-simeckovu-rodinu-hovori-o-subvencnom-podvode | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-09-20 | dátum prístupu = 2026-05-06}}</ref><ref name="zk-251103">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zelenková | meno = Júlia | priezvisko2 = Makarová | meno2 = Xénia | titul = Šimečkovú vyšetruje úrad, ktorý rieši mafiu. Štát jej faktúry tají | url = https://zastavmekorupciu.sk/kauzy/simeckovu-vysetruje-urad-ktory-riesi-mafiu-stat-jej-faktury-taji/ | vydavateľ = Nadácia Zastavme korupciu | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-11-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-06 | jazyk = }}</ref> Šimečkovci sa v reakciách na novinárske otázky ku kauze odvolávali najprv na administratívne chyby a neporiadok v účtovníctve, vo februári 2026 Martin M. Šimečka v rozhovore s [[Monika Tódová|Monikou Tódovou]] argumentoval slabou [[finančná gramotnosť|finančnou gramotnosťou]] svojej manželky a poukázal na to, že Marta Šimečková sa v Projekte Fórum neobohatila, práve naopak, rozpustila v ňom postupne celé svoje dedičstvo v hodnote prevyšujúcej 200-tisíc eur, v snahe pokryť dlhy resp. úroky z dlhov súvisiacich s projektom.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Tódová | meno = Monika | autor = | odkaz na autora = | titul = Martin M. Šimečka: Marta nespochybňuje svoju zodpovednosť, vo fóre utopila celé dedičstvo | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/5155256/martin-m-simecka-marta-nespochybnuje-svoju-zodpovednost-vo-fore-utopila-cele-dedicstvo/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2026-02-21 | dátum prístupu = 2026-05-06}}</ref> V apríli 2026 však Marta Šimečková zverejnila výpisy z bankového účtu, nanovo vyžiadané od banky,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Transparentné Fórum | url = https://www.transparentneforum.online/ | vydavateľ = Marta Šimečková | miesto = | dátum vydania = [2026-04] | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-07 | jazyk = }}</ref> ktorých porovnanie s výpismi pripájanými k žiadostiam o dotácie preukazuje sfalšovanie údajov viacerých prevodov. To mala realizovať jej dlhoročná spolupracovníčka, projektová manažérka Projektu Fórum Andrea Puková, ktorá mala na starosti účtovníctvo aj realizácie bankových operácií.<ref name="n-260429">{{Citácia periodika | priezvisko = Benedikovičová | meno = Mária | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Koník | meno2 = Juraj | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Šimečková zverejnila výpisy z účtov, odhalili falšovanie prevodov a jej spolupracovníčku Pukovú | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/5304863/simeckova-zverejnila-vypisy-z-uctov-odhalili-falsovanie-prevodov-a-jej-spolupracovnicku-pukovu/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2026-04-29 | dátum prístupu = 2026-05-06}}</ref> Šimečková zároveň priznala, že na účet Andrey Pukovej odchádzali z Projektu Fórum prostriedky aj pre ňu a jej spolupracovníčka za ňu platila aj mnohé úhrady. Túto schému využívala na vyhýbanie sa exekúciám súvisiacim so staršími aktivitami Projektu Fórum<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Turček | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Dokumenty zverejnené Martou Šimečkovou ukazujú, že sa vyhýbala exekúcii | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/zqOdKRi/dokumenty-zverejnene-martou-simeckovou-ukazuju-ze-sa-vyhybala-exekucii/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2026-04-30 | dátum prístupu = 2026-05-07}}</ref> (spor s Európskou výkonnou agentúrou pre vzdelávanie a kultúru EACEA, ktorá od združenia vymáha 113-tisíc eur za projekt ''Mirrors of Europe'' realizovaný v rokoch 2010{{--}}2012, ku ktorému sa združeniu nepodarilo získať potrebné spolufinancovanie a namiesto jeho zrušenia a vrátenia európskych prostriedkov sa ho snažilo zrealizovať v menšom rozsahu, čím však porušilo dohodu o grante<ref name="sme-250606" /><ref name="zk-251103" />). Podľa právnika nadácie Zastavme korupciu mohlo ísť o tunelovanie združenia s podozrením na trestný čin [[sprenevera|sprenevery]].<ref name="zk-260504">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zelenková | meno = Júlia | autor = | odkaz na autora = | titul = Splátka pôžičky Šimečkovi od Projektu Fórum ešte môže byť problém | url = https://zastavmekorupciu.sk/nezaradene/splatka-pozicky-simeckovi-od-projektu-forum-este-moze-byt-problem/ | vydavateľ = Nadácia Zastavme korupciu | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-05-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = }}</ref> Andrea Puková sa na otázky ohľadom falšovania dokumentov odmietla vyjadriť s ohľadom na prebiehajúce vyšetrovanie.<ref name="n-260429" /> Nadácia Zastavme korupciu podala v apríli 2026 trestné oznámenie v súvislosti s lustrovaním viacerých mimovládnych organizácií vrátane Projektu Fórum Kriminálnym úradom finančnej správy (KÚFS), na ktoré podľa nich úrad nemal právomoc a ktoré vzbudzuje podozrenia z konania na politickú objednávku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zelenková | meno = Júlia | autor = | odkaz na autora = | titul = Šimečkovú zrejme lustrovali nezákonne. Daniari na ňu mali spis Smotánka | url = https://zastavmekorupciu.sk/kauzy/na-simeckovu-mali-u-daniarov-spis-smotanka-nasli-aj-prevody-s-lidrom-ps/ | vydavateľ = Nadácia Zastavme korupciu | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-04-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?facet_author=%C5%A0ime%C4%8Dkov%C3%A1,+Marta&sort=dateNewest&theme=system Zoznam diel Marty Šimečkovej] (+ [https://chamo.kis3g.sk/search/query?facet_author=Fri%C5%A1ov%C3%A1,+Marta&sort=dateNewest&theme=system Marta Frišová]) v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice * [https://sita.sk/osobnosti/marta-simeckova/ Spravodajstvo týkajúce sa Marty Šimečkovej] na portáli agentúry SITA * [https://dennikn.sk/4168790/marta-simeckova-desi-ma-ze-sa-hovori-ze-dvakrat-dva-je-pat-a-ludia-tomu-veria/ Marta Šimečková: Desí ma, že sa hovorí, že dva krát dva je päť, a ľudia tomu veria] – rozhovor v ''[[Denník N|Denníku N]]'' (2024) {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Šimečková, Marta}} [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] [[Kategória:Slovenskí novinári]] [[Kategória:Slovenskí redaktori]] [[Kategória:SME]] [[Kategória:Plagiátorské aféry]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] 23vhdilw71v9wwryxd4az606f63osbp 0 749860 8212839 8210865 2026-05-12T18:28:50Z ~2026-28232-46 294397 8212839 wikitext text/x-wiki '''Bunker B-S 12 Oroszvár''' je zničený bunker [[Česko-slovenské opevnenie|česko-slovenského opevnenia]] [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalky]], postavený pri [[Bratislava|Bratislave]] v roku [[1933]]. Objekt stál v blízkosti [[Chorvátske rameno|Chorvátskeho ramena]] pri starej ceste na [[Bratislava – mestská časť Rusovce|Rusovce]] (po maďarsky Oroszvár).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Petržalské bunkre 1. časť (B-S 1 až B-S 15) | url = https://www.youtube.com/watch?v=zWgRyEucyL0 | dátum vydania = 2025-01-05 | dátum prístupu = 2026-05-08 | vydavateľ = Bratislava a jej premeny}}</ref> Bol postavený firmou Ing. Rudolfa Friča a posádku tvorilo 10 vojakov. Bunker B-S 12 Oroszvár mal dve poschodia, pričom do spodného poschodia viedol prielez so stúpačkami. V hornom, bojovom poschodí sa pôvodne nachádzalo šesť [[Guľomet|guľometných]] [[Strieľňa|strieľní]], 4 bočné, 1 čelná a jedna kosa (čiže strieľňa, ktorá bola navrhnutá pre šikmú alebo bočnú paľbu z bunkra). V rámci adaptácie bola strieľňa ,,kosa" upravená na pozorovací priezor.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | meno = Peterko | titul = B-S 12 Oroszvár | url = https://www.bunkre.info/bratislavske-opevnenie-b-s-12/ | dátum prístupu = }}</ref> Na spodnom podlaží bol únikový východ, ktorý bol upravený na nasávanie vzduchu. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam petržalských bunkrov]] {{Výhonok}} {{Objekty česko-slovenského opevnenia v Bratislave}} [[Kategória:Vojenské stavby na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenské opevnenie]] [[Kategória:Architektúra z 1933]] 0gh47f7tmjdjbwyd9hbo0i3854m9ys8 0 749885 8212749 8211572 2026-05-12T15:18:40Z Sokol Kat 119568 doplnenie 8212749 wikitext text/x-wiki {{Infobox Lietadlo |názov = E-7 Wedgetail |obrázok = Súbor:A30-001 in flight over the United States in April 2025 (cropped).jpg |text = Austrálsky E-7 Wedgetail |typ = [[Lietajúci systém včasnej výstrahy a riadenia|Lietadlo včasnej výstrahy a riadenia]] |výrobca = [[Boeing]] |konštruktér = |prvý let = 2004 |zavedený = november 2012 |vyradený = |charakter = v službe |hlavný používateľ = [[Royal Australian Air Force]] |viac používateľov = [[Vzdušné sily Kórejskej republiky]] <br />[[Royal Air Force]] |výroba = 2009 – súčasnosť |vyrobených kusov = 15 |cena za kus = |varianty = }} '''E-7 Wedgetail''' (tiež označované ako Boeing 737 AEW&C) je dvojmotorové [[vzdušný systém včasnej výstrahy a riadenia|lietadlo včasnej výstrahy a riadenia]] (AEW&C – Airborne Early Warning and Control), ktoré pôvodne vzniklo pre [[Royal Australian Air Force|Kráľovské austrálske vzdušné sily]]. Konštrukčne vychádza z komerčného dopravného lietadla [[Boeing 737]]. Okrem [[Austrália (štát)|Austrálie]] si tento typ vybralo [[Turecké vzdušné sily|turecké letectvo]] (označenie E-7T), [[Vzdušné sily Kórejskej republiky|juhokórejské letectvo]] a [[Spojené kráľovstvo]] (označenie Wedgetail AEW Mk1).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Wedgetail AEW Mk1 | url = https://www.raf.mod.uk/aircraft/wedgetail-aew-mk1/ | vydavateľ = raf.mod.uk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref> [[United States Air Force|Americké vzdušné sily]] takisto prejavili záujem o tento typ na náhradu za zastarané [[Boeing E-3 Sentry|E-3 Sentry]] a v marci 2026 uzavreli s Boeingom zmluvy na vývoj dvoch prototypových exemplárov v celkovej hodnote 2,43 miliardy dolárov. E-7 Wedgetail je viacúčelová platforma vzdušného velenia a riadenia, určená na plnenie úloh sledovania vzdušného priestoru, riadenia boja, identifikácie cieľov a integrácie síl v rámci sieťocentrickej vojny. Svojou podstatou ide o lietajúce veliteľské stanovište schopné detegovať, sledovať a klasifikovať vzdušné i námorné ciele na veľké vzdialenosti a v reálnom čase sprostredkovávať tieto informácie spriazneným silám – stíhacím lietadlám, lodiam i pozemným veliteľstvám. Nosnou filozofiou konceptu je kombinovanie dlhého operačného doletu a výdrže s vysokokapacitným radarovým senzormi a modernými komunikačnými prostriedkami. Oproti staršej generácii lietadiel včasnej výstrahy, ako je práve E-3 Sentry alebo ruský [[Beriev A-50]], predstavuje E-7 kvalitatívny posun v niekoľkých oblastiach: * vyššia spoľahlivosť a nižšie prevádzkové náklady vďaka použitiu komerčnej platformy, * modernejší radar s elektronickým riadením lúča bez pohyblivých mechanických častí, * otvorenosť architektúry umožňujúca priebežné aktualizácie softvéru a integráciu nových senzorov a zbraňových systémov. == Vznik a vývoj == === Pozadie a austrálsky program === Zárodky programu siahajú do roku 1986, keď austrálske ministerstvo obrany začalo vyhodnocovať priemyselné návrhy leteckých systémov včasnej výstrahy a riadenia. V roku 1994 viedli ďalšie štúdie k schváleniu prvej fázy projektu AIR 5077. Austrália v tej dobe disponovala systémom E-3A Sentry prenajatým od [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a čoraz jasnejšie si uvedomovala potrebu vlastnej, modernejšej schopnosti AEW&C. V roku 1996 vydalo austrálske ministerstvo obrany formálnu žiadosť o predloženie návrhu (RFP) pre RAAF v rámci programu „Project Wedgetail" – pomenovanie odkazuje na austrálskeho dravca [[Orol klinochvostý|orla klínochvostého]], symbolu miestnej fauny. V tendri sa stretli návrhy troch konzorcií: Boeing Integrated Defense Systems ponúkal riešenie na základe [[Boeing 737|Boeingu 737]], Raytheon predložil alternatívu Elta radar na platforme Airbus A310 a Lockheed Martin mal svoj vlastný návrh (radar APS-145 na lietadle C-130J). V júli 1999 Austrália vybrala riešenie Boeingu. V decembri 2000 bola podpísaná zmluva na dodávku šiestich systémov AEW&C a štyroch drakov typu Boeing 737-700, pričom zmluva obsahovala opciu na ďalšie tri exempláre. Boeing vytvoril priemyselné konsorcium: Northrop Grumman dodával radarový systém MESA, BAE Systems Australia zabezpečovala systémy elektronického boja a elektronické podporné opatrenia (ESM), Boeing Australia sa ujal výcviku, údržby a technickej podpory. === Vývojové problémy a oneskorenia === Pôvodný plán počítal s dodávkou prvých lietadiel v roku 2006, avšak integrácia radarového systému a ďalších senzorov sa ukázala ako mimoriadne náročná. V júni 2006 austrálsky minister obrany Brendan Nelson oznámil, že Boeing informoval vládu o oneskorení projektu, a to napriek predchádzajúcim uisteniam o dodržaní harmonogramu. Boeing priznal 18-mesačné oneskorenie spôsobené problémami pri integrácii radarových a senzorových systémov a odhadol posun termínu dodávky na začiatok roka 2009. V súvislosti s týmito oneskoreniami si Boeing v roku 2006 zaúčtoval stratu vo výške 770 miliónov dolárov (v cenách roku 2024 zodpovedajúce zhruba 1,15 miliardy dolárov). V júni 2008 Boeing oznámil ďalšie oneskorenie. Prvé dve lietadlá 737 AEW&C boli odovzdané RAAF 26. novembra 2009, hoci spočiatku zostávali majetkom Boeingu. Austrálske vzdušné sily ich formálne prijali do počiatočnej prevádzky v apríli 2010. Tretie lietadlo bolo zavedené v júni 2010, štvrté v decembri 2010 a posledné dve v roku 2012. Lietadlá dosiahli počiatočnú operačnú spôsobilosť v novembri 2012 a plnú operačnú spôsobilosť v máji 2015.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = A30 – Boeing Wedgetail | url = https://www.airforce.gov.au/sites/default/files/2023-02/A30%E2%80%93%20Boeing%20Wedgetail%20%E2%80%93%20pp522-527.pdf | vydavateľ = airforce.gov.au | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref> === Ďalší prevádzkovatelia === Záujem o lietadlo čoskoro prejavili aj zahraniční zákazníci. Turecko podpísalo zmluvu na štyri lietadlá v júni 2002.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Northrop Grumman Awarded $160 Million Contract by Boeing to Supply MESA Radars for Turkey's 737 AEW&C Aircraft | url = https://investor.northropgrumman.com/news-releases/news-release-details/northrop-grumman-awarded-160-million-contract-boeing-supply-mesa | vydavateľ = investor.northropgrumman.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref> Juhokórejské letectvo si objednalo štyri stroje v novembri 2006, pričom ich dodávka prebehla v rokoch 2011 až 2012.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Boeing 737 AEW&C Wedgetail Early Warning Aircraft | url = https://www.airforce-technology.com/projects/737aewc/ | vydavateľ = airforce-technology.com | miesto = | dátum vydania = 2014-10-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref> Spojené kráľovstvo pristúpilo k programu neskôr: pôvodne zamýšľalo kúpiť päť lietadiel, ale v roku 2021 zredukovalo objednávku na tri kusy (označené ako Wedgetail AEW Mk1).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hill | meno = John | autor = | odkaz na autora = | titul = UK Ministry of Defence may risk stalling E-7 Wedgetail delivery | url = https://www.airforce-technology.com/news/uk-ministry-of-defence-may-risk-stalling-e-7-wedgetail-delivery/ | vydavateľ = airforce-technology.com | miesto = | dátum vydania = 2025-05-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref> Prvý kus bol odovzdaný Kráľovskému letectvu (RAF) v októbri 2024.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Editor | odkaz na autora = | titul = First E7 Wedgetail in RAF Livery | url = https://www.joint-forces.com/uk-news/76726-first-e7-wedgetail-in-raf-livery | vydavateľ = joint-forces.com | miesto = | dátum vydania = 2024-10-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = }}</ref> == Konštrukcia == === Platforma === E-7 Wedgetail je postavený na základe Boeingu 737-700IGW (Increased Gross Weight), čo je variant blízky verzii 737-700ER. Ide o úzkotrupé dvojmotorové lietadlo s klasickým usporiadaním trupu, ktoré bolo pre vojenské misie dôkladne modifikované. Celková dĺžka lietadla je 33,6 metra, výška 12,5 metra a rozpätie krídel 35,7 metra. Prázdna hmotnosť je asi 46 600 kg, maximálna vzletová hmotnosť dosahuje 77 565 kg. Pohon zabezpečujú dva turbodúchadlové motory CFM International CFM56-7B27A, každý s ťahom 121 kN. Tieto agregáty sú totožné s motormi bežne používanými v komerčnej civilnej prevádzke, čo výrazne zjednodušuje logistiku a znižuje prevádzkové náklady. Maximálna rýchlosť lietadla je {{km|955|m}}/h a cestovná {{km|760|m}}/h. Maximálny dolet je asi {{km|7040|km}}, čo umožňuje sledovanie rozsiahlych oblastí bez potreby častého dopĺňania paliva. Výškový dostup lietadla je {{m|12497|m}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = E-7A Wedgetail | url = https://www.airforce.gov.au/aircraft/e-7a-wedgetail | vydavateľ = airforce.gov.au | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref> E-7A disponuje schopnosťou vzdušného tankovania, čo ďalej predlžuje jeho letovú výdrž – austrálske posádky bežne vykonávajú misie trvajúce 13 hodín, pričom dosiahli rekord až 17 hodín a 6 minút. Počas typickej 10-hodinovej misie je E-7A schopný pokryť oblasť s rozlohou viac ako štyri milióny štvorcových kilometrov – plochu porovnateľnú s rozlohou Západnej Austrálie alebo Severného teritória.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = E-7 AEW&C | url = https://www.boeing.com/defense/patrol-early-warning-and-battle-management/e-7-aewc | vydavateľ = boeing.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref> Modifikácia trupu je viditeľne nenápadná: radarová sústava je zabudovaná do charakteristického hrebienku umiestneného na chrbte trupu. V porovnaní s rotačným rádómom E-3 Sentry je tento prístup konštrukčne jednoduchší a prevádzkovo výhodnejší. Posádku tvorí pilot, druhý pilot a tím operátorov misijných systémov, ktorí pracujú na modernizovaných pracovných staniciach. Lietadlo nesie tiež systémy elektronického boja a prostriedky pasívnej obrany (napr. tzv. flares). === Radarový systém MESA === Srdcom celého systému je radar MESA (Multi-role Electronically Scanned Array) vyvinutý spoločnosťou Northrop Grumman Electronic Systems. Ide o radar pracujúci v pásme L (1 až 2 GHz) s aktívnym elektronickým skenovaním, čo znamená, že polohu radarového lúča riadi elektronika, nie mechanický pohyb antény. Na rozdiel od rotačného rádómu E-3 Sentry je MESA schopný poskytovať prakticky okamžité 360-stupňové pokrytie bez mŕtvych uhlov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = E-7 Wedgetail | url = https://des.mod.uk/what-we-do/raf-procurement-support/e7-wedgetail/ | vydavateľ = des.mod.uk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref> Radarový dosah v režime „look-up" presahuje 600 km, čo umožňuje detekciu cieľov lietajúcich vo vysokých výškach. V režime „look-down" je dosah voči cieľom veľkosti stíhačky viac ako 370 km, čo je kľúčové pre detekciu nízko letiacich lietadiel a riadených striel na pozadí zemského povrchu. Pre námorné úlohy radar deteguje ciele veľkosti fregaty na vzdialenosť presahujúcu 240 km. Systém je schopný súčasne sledovať až 180 cieľov a na 24 z nich navádzať riadené strely.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Allison | meno = George | autor = | odkaz na autora = | titul = A guide to the E-7 Wedgetail | url = https://ukdefencejournal.org.uk/a-guide-to-the-e-7-wedgetail/ | vydavateľ = ukdefencejournal.org.uk | miesto = | dátum vydania = 2019-03-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref> === Komunikačné systémy a otvorená architektúra === E-7 je vybavený rozsiahlym súborom taktických a strategických hlasových a dátových komunikačných systémov, ktoré zabezpečujú výmenu informácií v reálnom čase medzi vzdušnými, námornými a pozemnými silami. Prostredníctvom zabezpečeného dátového spojenia je lietadlo schopné integrovať sa do sieťocentrickej bojovej architektúry vrátane komunikácie so satelitnými systémami. Misijné systémy poskytujú v reálnom čase analytiku pre identifikáciu cieľov a spracovanie kritických dát počas všetkých fáz nasadenia. Dôležitou črtou E-7 je jeho otvorená systémová architektúra, ktorá umožňuje agilné softvérové aktualizácie a postupné zavádzanie nových schopností. == Nasadenie == === Boj proti Islamskému štátu v Iraku a Sýrii === Prvé bojové nasadenie austrálskeho E-7A Wedgetail sa uskutočnilo v októbri 2014, keď RAAF vyslal lietadlo do [[Irak|Iraku]] v rámci operácie Okra – austrálskeho príspevku ku koaličným operáciám proti [[Islamský štát (militantná organizácia)|Islamskému štátu (IS/Daesh)]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Islamic State: Royal Australian Air Force planes complete first flights over Iraq as part of international coalition against 'apocalyptic death cult' | url = https://www.abc.net.au/news/2014-10-02/royal-australian-air-force-planes-complete-first-missions-over-/5784352 | vydavateľ = abc.net.au | miesto = | dátum vydania = 2014-10-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-10 | jazyk = }}</ref> Wedgetail plnil úlohu veliteľského a riadiaceho uzla, koordinoval aktivity koaličných leteckých síl a slúžil ako primárny systém riadenia vzdušného priestoru nad operačnou oblasťou. Misie trvajúce bežne 13 hodín sa stali štandardom; v novembri 2015 austrálska posádka absolvovala najdlhšiu koaličnú misiu velenia a riadenia v histórii – 17 hodín a 6 minút, pričom lietadlo muselo byť dvakrát natankované vo vzduchu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = australianaviation.com.au | odkaz na autora = | titul = Wedgetail sets mission duration record | url = https://australianaviation.com.au/2015/11/wedgetail-sets-mission-duration-record/ | vydavateľ = australianaviation.com.au | miesto = | dátum vydania = 2015-11-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-10 | jazyk = }}</ref> Záverečná rotácia RAAF na Strednom východe sa skončila začiatkom roka 2019. === Podpora Ukrajiny počas ruskej invázie === V októbri 2023 nasadila Austrália lietadlo E-7A Wedgetail do Európy s cieľom prispieť k medzinárodnému úsiliu o včasné varovanie pred potenciálnymi hrozbami z Ruska. E-7A vzlietala z leteckej základne Ramstein v [[Nemecko|Nemecku]] a počas tejto operácie nalietala približne 250 hodín (priemerná dĺžka misie bola päť hodín). Nasadenie trvalo šesť mesiacov a lietadlo sa vrátilo do Austrálie začiatkom apríla 2024.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Greene | meno = Andrew | autor = | odkaz na autora = | titul = Wedgetail returns from support operations in Europe | url = https://www.defence.gov.au/news-events/releases/2024-04-02/wedgetail-returns-from-support-operations-europe | vydavateľ = defence.gov.au | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-10 | jazyk = }}</ref> Druhé európske nasadenie RAAF Wedgetail sa začalo v auguste 2025. E-7A vzlietala z leteckej základne Lask v [[Poľsko|Poľsku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Greene | meno = Andrew | autor = | odkaz na autora = | titul = Royal Australian Air Force helps defend European airspace during Russian drone strikes | url = https://thenightly.com.au/politics/royal-australian-air-force-helps-defend-european-airspace-during-russian-drone-strikes-c-20169325 | vydavateľ = thenightly.com.au | miesto = | dátum vydania = 2025-09-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-10 | jazyk = }}</ref> == Používatelia == === Súčasní používatelia === {{minivlajka|Austrália}} '''[[Austrália]]''' :[[Royal Australian Air Force]] {{minivlajka|Kórejská republika}} '''[[Kórejská republika]]''' :[[Vzdušné sily Kórejskej republiky]] {{minivlajka|Turecko}} '''[[Turecko]]''' :[[Turecké vzdušné sily]] == Špecifikácie == === Technické údaje === * '''Posádka:''' 2 piloti a 10 operátorov * '''[[Rozpätie krídel]]:''' {{m|35.80|m}} * '''Dĺžka:''' {{m|33.60|m}} * '''Výška:''' {{m|12.50|m}} * '''Nosná plocha:''' {{m2|41.81}} * '''[[Maximálna vzletová hmotnosť]]:''' {{kg|77565}} * '''[[Hnacia jednotka lietadla|Pohonná jednotka]]:''' 2 × [[dvojprúdový motor]] CFM International CFM56-7B27A, každý s ťahom 121 kN === Výkony === * '''Maximálna rýchlosť:''' {{km|955|m}}/h * '''Cestovná rýchlosť:''' {{km|760|m}}/h * '''[[Dolet]]:''' {{km|7040|km}} * '''[[Dostup]]:''' {{m|12496.8|m}} ==Referencie== {{Referencie}} [[Kategória:Lietadlá včasnej výstrahy]] [[Kategória:Lietadlá Boeing]] iccy52k7gxe8pvoefkgy7hule219gdx 0 750041 8212788 8212579 2026-05-12T17:38:47Z ~2026-28232-46 294397 len na slnku? 8212788 wikitext text/x-wiki phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1 8212789 8212788 2026-05-12T17:38:56Z ~2026-28232-46 294397 8212789 wikitext text/x-wiki {{ZL|}} puvm7iirtk34ysawk8289s4t82040s2 3 750046 8212674 2026-05-12T12:04:14Z Vasiľ 2806 experimenty 8212674 wikitext text/x-wiki {{experimenty}} [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:04, 12. máj 2026 (UTC) 7l0z3l0v9nnhbzhr9ppr9u10cajig67 8212675 8212674 2026-05-12T12:04:56Z ~2026-28798-75 294632 /* */ odpoveď 8212675 wikitext text/x-wiki {{experimenty}} [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:04, 12. máj 2026 (UTC) :dik za info Vasja --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-28798-75|&#126;2026-28798-75]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-28798-75|diskuse]]) 12:04, 12. máj 2026 (UTC) lpwem47ystq3pygqa14poa96ltkpi8k 0 750047 8212682 2026-05-12T12:36:45Z Pe3kZA 39673 základ 8212682 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Číčov-Klížska Nemá | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | region1 = | district = [[Komárno (okres)|Komárno]] | district1 = | commune = | municipality = [[Trávnik (obec)|Trávnik]] | municipality1 = [[Klížska Nemá]] | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská rovina]] | source_type = Vznik | source_location = [[Číčov-Holiare]], [[Číčov]] | source_elevation = cca 108 | source_lat_d = 47.7594 | source_long_d = 17.7907 | mouth = [[Podunajská rovina]], [[Čiližská mokraď]] | mouth_location = [[Holiare-Kosihy]], [[Klížska Nemá]] | mouth_elevation = cca 107 | mouth_lat_d = 47.7633 | mouth_long_d = 17.8443 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 4,6 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = III. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = <!--4-21-18-155--> | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Dunaja|Dunaj]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Číčov-Klížska Nemá'''<ref name=UGK/> je nížinný vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-12 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Komárno (okres)|Komárno]]. Je pravostranným prítokom kanála [[Holiare-Kosihy]]<ref name=vku/>, má dĺžku približne 4,6 km a je tokom III. rádu. Krátkou časťou vedie územím [[Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy|Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy]].<ref name=Tm/> == Priebeh toku == Vodný tok vzniká na južnom okraji [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-12 | miesto = Bratislava}}</ref>, juhovýchodne od obce [[Číčov]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|108}}<ref name=UGK/> Na okraji [[Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy|Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy]]<ref name=Tm/> v lokalite Vranie nadväzuje na kanál [[Číčov-Holiare]], odkiaľ vedie východným smerom cez oblasť Jašteričie.<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Mierne sa točí na juhovýchod, prijíma ľavostranný Kvočí kanál a pokračuje oblasťou Ronka, lemovaný pobrežným porastom vyššej vegetácie.<ref name=mcz/> Esovito sa stáča, priberá ľavostranný Bahenný kanál a smeruje k obci [[Klížska Nemá]].<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=47.757787,17.826699,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = }}</ref> Preteká severným okrajom jej intravilánu a pokračuje oblasťou Medzi lesom, rovinatou krajinou [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]], mierne severovýchodným smerom. Na dolnom toku sa dostáva do lokality Pod kanálom, kde sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|107}}<ref name=UGK/>, východne od Klížskej Nemej, pravostranne vlieva do kanála [[Holiare-Kosihy]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.84448&y=47.7634&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Kanál Číčov-Klížska Nemá preteká iba územím obce [[Trávnik (obec)|Trávnik]] a [[Klížska Nemá]] v okrese [[Komárno (okres)|Komárno]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Kl%C3%AD%C5%BEska%20Nem%C3%A1&source=osm&id=1015716206&ds=1&x=17.8225232&y=47.7599148&z=14 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Podunajská rovina]] * [[Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.84448&y=47.7634&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Dunaja na Slovensku (2. časť)}} [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Povodie Dunaja]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Komárno]] [[Kategória:Trávnik (obec)]] [[Kategória:Klížska Nemá]] r30ybmgomsy349833q9t6knyn092isp 3 750048 8212695 2026-05-12T13:04:41Z DurMar12 181423 /* */ Upozornenie 8212695 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 13:04, 12. máj 2026 (UTC) 7bshjm2f3w298sr3x9s23biask6i3r4 3 750049 8212705 2026-05-12T13:24:05Z DurMar12 181423 /* */ Upozornenie 8212705 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 13:24, 12. máj 2026 (UTC) 68457ul5teqgycqpdc1hh6iszi3p402 3 750050 8212713 2026-05-12T13:36:05Z DurMar12 181423 /* */ Upozornenie 8212713 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 13:36, 12. máj 2026 (UTC) ri3k9v4mw3iiaqts1heob9eqq3hywk4 8212719 8212713 2026-05-12T13:55:29Z 55555555555man 294637 /* */ odpoveď 8212719 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 13:36, 12. máj 2026 (UTC) :drž hu** prečo by som to nemohol robyť?! --[[Redaktor:55555555555man|55555555555man]] ([[Diskusia s redaktorom:55555555555man|diskusia]]) 13:55, 12. máj 2026 (UTC) p6ndl51ottsipbr5ay7mm8cn62wjx8a 8212725 8212719 2026-05-12T14:04:33Z OJJ 116711 - 8212725 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 13:36, 12. máj 2026 (UTC) {{Vandalizmus2}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 14:04, 12. máj 2026 (UTC) r3cla0qf0gwkvh3m1pcj10061jleowz 0 750051 8212736 2026-05-12T14:31:21Z Starček 199741 Pridaná nová stránka Krivý potok (prítok Čaradického potoka). 2026-05-12. Starček. 8212736 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Krivý potok | category = potok <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj]] | region_type = kraj | district = [[Zlaté Moravce (okres)|Zlaté Moravce]] | commune = | municipality = [[Čaradice]], [[Čierne Kľačany]] | municipality1 = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Čaradice]], [[Čierne Kľačany]] | source_type = Prameň | source_location = Čierny vrch | source_elevation = 334 | source_lat_d = 48.3764 | source_long_d = 18.4927 | mouth = [[Čaradický potok]] | mouth_location = [[Čaradice]] | mouth_elevation = 283 | mouth_lat_d = 48.37537 | mouth_long_d = 18.50213 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 0.9 <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Footnotes ***--> | free = IV. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = 4-23-04-377 | free1_type = Číslo hydronyma | free1_label = Číslo hydronyma }} '''Krivý potok'''<ref>Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf] [cit. 2026-05-07.</ref> je [[potok]] v regióne [[Tekov (región)|Tekov]] na území obce [[Čaradice]] a v marginálnom rozsahu na území obce [[Čierne Kľačany]] v okrese [[Zlaté Moravce (okres)|Zlaté Moravce]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Podunajská pahorkatina]] a [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Čaradický potok|Čaradického potoka]]. Má dĺžku {{km|0,9}} a je tokom IV. rádu. == Prameň == Krivý potok pramení v {{mnm|334}} v lesnom [[extravilán]]e na hranici medzi obcami [[Čaradice]] a [[Čierne Kľačany]] vo vzdialenosti {{km|1,4}} východne od Čierneho vrchu so {{mnm|454}} a vo vzdialenosti {{km|2,5}} južne od vrchu Krivá so {{mnm|714}} v okrese [[Zlaté Moravce (okres)|Zlaté Moravce]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]]. Čierny vrch leží na území Čiernych Kľačian. Vrch Krivá leží na území obce [[Žitavany]]. == Opis toku == Krivý potok tečie od prameňa juhovýchodným smerom cez lesný [[extravilán]] krátkym úsekom v dĺžke {{km|0,05}} po obecnej hranici medzi Čaradicami a Čiernymi Kľačanmi, opúšťa obecnú hranicu a vteká na územie obce [[Čaradice]], oblúkom mení smer na severovýchod, preteká cez areál inžinierskych stavieb a rekreačné zariadenie, mení smer na východ, vyteká z lesa a preteká cez poľnohospodársky [[extravilán]], v {{mnm|285}} priberá ľavostranný bezmenný prítok, v {{mnm|283}} [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Čaradický potok|Čaradického potoka]] ako jeho pravostranný prítok. [[Čaradický potok]] ďalej ústi do [[Hron]]a.<ref>Priebeh Krivého potoka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné online na [https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/100/15737?pos=48.376159,18.497428,18] [cit. 2026-05-11]</ref><ref> Geografické názvy okresu Nitra A9. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-190/1988 z 1.7.1988. 107 s. S. 21. 79-910-88 GNO (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref><ref>Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Západoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-108/1978 z 30.03.1978, Kartografické informácie 10. 122 s. S. 17. Bratislava 1979. 79-904-79 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref> Patrí do okresu [[Zlaté Moravce (okres)|Zlaté Moravce]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]]. Pramení a preteká krátkym úsekom na obecnej hranici medzi obcami [[Čaradice]] a [[Čierne Kľačany]] a väčšinu svojho toku tečie a ústi do [[Čaradický potok|Čaradického potoka]] na území obce [[Čaradice]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Podunajská pahorkatina]] v jej geomorfologickom podcelku [[Hronská pahorkatina]]<ref>KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné online na [https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf] [cit. 2026-05-07</ref><ref>Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 14, 143, 144. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)</ref>. Krivý potok má jeden bezmenný prítok.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.50213y=48.37537ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Pôvod názvu == Názov vodného toku Krivý potok mohol byť motivovaný charakteristickým tvarom potoka, ktorý bol krivý vo význame nerovný, ohnutý, kľukatý. Na katastrálnej mape Čaradíc z roka 1891 má názov potoka maďarskú podobu Görbe patak, čo v slovenčine znamená Krivý potok.<ref>Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (26). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2011, ročník 45, č. 2, ISSN 0023-5202. S. 102. Dostupné online [https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2011/2/ks2011-2.pdf] [cit. 2026-05-11.]</ref> Podľa J. Krška bol názov potoka motivovaný názvom vrchu Krivá so {{mnm|714}} ležiaceho vo vzdialenosti {{km|2,5}} severne od prameňa vodného toku Krivý potok<ref>KRŠKO, Jaromír: Hydronymia povodia Hrona. Banská Bystrica, Univerzita Mateja Bela Fakulta humanitných vied, 2008. 351 s. S. 120. ISBN 978-80-8083-511-5.</ref>. Vrch Krivá leží na území susednej obce [[Žitavany]]. Je potrebný ďalší výskum. Z prídavného mena krivý po kombinácii so slovom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z [[prídavné meno|prídavného mena]] a z [[podstatné meno|podstatného mena]] v podobe Krivý potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | autor = Milan Majtán | odkaz na autora = Milan Majtán | titul = Z lexiky slovenskej toponymie | vydanie = 1 | typ vydania = | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 1996 | počet strán = 191 | strany = 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142 | isbn = 80-224-0480-2 }}</ref>. Názov vodného toku Krivý potok bol štandardizovaný v roku 2009<ref>Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-5596/2009 zo dňa 4.9.2009 o štandardizácii 302 názvov vodných tokov. Príloha č. 1 + č. 2. Spravodajca ÚGKK SR, 2009, ročník 41, čiastka 4, s. 64 - 73. S. 68. Dostupné online [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/rezortne-periodika/Spravodajca_4_2009.pdf] [cit. 2026-05-12.]</ref>. V množine slovenskej štandardizovanej hydronymie hydronymum Krivý potok nie je jedinečným hydronymom; na Slovensku je dvanásť vodných tokov s týmto štandardizovaným názvom (máj 2026). == Referencie == {{Referencie}} {{Vodné toky v povodí Hrona (6. časť)}} [[Kategória:Vodné toky v okrese Zlaté Moravce]] [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Vodné toky v Hronskej pahorkatine]] [[Kategória:Čaradice]] [[Kategória:Čierne Kľačany]] [[Kategória:Povodie Hrona]] 6ztkpqz75hd5wdyqubl6rmyspywq88n 3 750053 8212750 2026-05-12T15:18:46Z Pe3kZA 39673 upozornenie 8212750 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 15:18, 12. máj 2026 (UTC) 7vl96jqoi40mp3m5vqpa2hj4zn8s5z2 0 750054 8212759 2026-05-12T15:57:42Z Luppus 39967 Vytvorená stránka „[[Súbor:Sea thiasos Doris Glyptothek Munich 239 front n2.jpg|odkaz=|náhľad|Dóris na [[Hipokampus (mytológia)|hipokampu]] nesie dve pochodne na svadobný sprievod Poseidóna a Amfitrity (reliéf z konca 2. stor. pred Kr., [[Glyptotéka (Mníchov)|Mníchovská glyptotéka]])]] '''Dóris''' ({{vjz|grc|''Δωρίς''}} – ''Dóris'', {{v jazyku|lat|''Doris''}}) je v [[Grécka mytológia|gréckej mytológii]] starobylá morská bohyňa a jedna z veľkého počtu […“ 8212759 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Sea thiasos Doris Glyptothek Munich 239 front n2.jpg|odkaz=|náhľad|Dóris na [[Hipokampus (mytológia)|hipokampu]] nesie dve pochodne na svadobný sprievod Poseidóna a Amfitrity (reliéf z konca 2. stor. pred Kr., [[Glyptotéka (Mníchov)|Mníchovská glyptotéka]])]] '''Dóris''' ({{vjz|grc|''Δωρίς''}} – ''Dóris'', {{v jazyku|lat|''Doris''}}) je v [[Grécka mytológia|gréckej mytológii]] starobylá morská bohyňa a jedna z veľkého počtu [[Oceánidy|Oceánid]].<ref name="Zamarovský">{{Citácia knihy | autor = Vojtech Zamarovský | titul = Bohovia a hrdinovia antických bájí | id = 66-048-80 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Mladé letá | rok = 1980 | strany = 120-121}}</ref><ref name="Kerenyi">{{Citácia knihy | autor = Karl Kerényi | titul = The Gods of the Greeks | isbn = 978-0-500-27048-6 | miesto = London | vydavateľ = Thames and Hudson | rok = 1951 | strana = 41}}</ref> Jej meno sa etymologicky odvodzuje od gréckeho slova pre „dar“ ({{vjz|grc|''δῶρον''}} – ''dóron'') alebo „hojnosť“, čo v kontexte morských mýtov naznačuje štedrosť a bohatstvo mora.<ref name="Kerenyi" /><ref>{{Citácia knihy | autor = Hesíodo | titul = Obras y fragmentos | isbn = 978-84-249-3517-7 | miesto = Madrid | vydavateľ = Gredos | rok = 1978 | strana = 94}}</ref> == Pôvod a rodina == Dóris bola dcérou boha svetového oceánu Titána [[Ókeanos|Ókeana]] a jeho manželky aj sestry [[Téthys (mytológia)|Téthye]].<ref name="Zamarovský" /><ref name="Hesiod">[[Hésiodos]], ''[[Teogónia]]'' 350.</ref><ref name="Apollodoros">Pseudo-Apollodóros, ''Bibliotheca'' 1, 1, 3.</ref> Stala sa manželkou morského boha [[Néreus (mytológia)|Nérea]], s ktorým splodila veľký počet (tradične päťdesiat) nižších morských bohýň či nýmf, nazývaných [[Néreidy]] (alebo Néreovny).<ref name="Zamarovský" /><ref name="Hesiod_Nereids">Hésiodos, ''Teogónia'' 240–264.</ref> Podľa neskoršieho spisu [[Claudius Aelianus|Claudia Aeliana]] s ním splodila aj najmladšieho syna [[Nerites|Nerita]], ktorého boh [[Poseidón]] premenil na krásnu morskú mušľu.<ref name="Aelianus">Claudius Aelianus, ''De Natura Animalium'' 14, 28.</ref> Z jej početných dcér zohrali v mýtoch významnú úlohu najmä dve:<ref name="Zamarovský" /> * [[Amfitríta]] – manželka najvyššieho morského boha Poseidóna,<ref name="Zamarovský" /> * [[Thetis (mytológia)|Thetis]] – manželka hrdinu Pélea a matka najväčšieho achájskeho bojovníka v trójskej vojne [[Achilles|Achilla]].<ref name="Zamarovský" /><ref name="Hesiod_Grandchildren">Hésiodos, ''Teogónia'' 1004–1008.</ref> Medzi ďalšie známe dcéry patrí [[Galateia (dcéra Nérea)|Galateia]]<ref>[[Publius Ovidius Naso|Ovidius]], ''Metamorfózy'' 13, 742.</ref> či [[Psamathe (mytológia)|Psamathé]], ktorá z Dóridy urobila starú matku hrdinu Fóka.<ref name="Hesiod_Grandchildren" /> Zaujímavosťou je, že meno Dóris niesla aj jedna z jej dcér.<ref>Hésiodos, ''Teogónia'' 250.</ref> == Funkcia a zobrazenie v mýtoch == V gréckom náboženskom kontexte Dóris personifikovala plodnosť oceánu a bohatstvo lovísk, najmä v oblastiach ústí riek, kde sa sladká voda miešala so slanou. Starovekí básnici ju často opisovali prostredníctvom morských epitetov ako „sinavá“, „azúrová“ alebo ako bohyňu, „ktorá penou zahaľuje kryštálové jaskyne“.<ref>Ovidius, ''Metamorfózy'' 13, 742; [[Vergilius]], ''Bucolica'' 10, 1; Statius, ''Silvae'' 3, 2, 1.</ref> V textoch klasických mytografov sa objavuje zriedkavo, zväčša len ako matka Néreid. Výraznejšie ju však spomína Ovidius vo svojich ''Metamorfózach'' pri opise morských božstiev: {{Citát|Útočisko v azúrových vodách majú bohovia: belasý Tritón, meniaci podobu Proteus, Egeón, ktorý svojimi ramenami zviera obrovské chrbty veľrýb, i Dóris so svojimi dcérami. Niektoré z nich plávajú, iné sedia na skalách a sušia si zelené vlasy, ďalšie jazdia na chrbtoch rýb. Nemajú všetky rovnakú tvár, no ani celkom odlišnú, presne tak, ako sa na sestry patrí.|Ovidius, ''Metamorfózy'' II, 9–14.}} == Alternatívne a neskoré verzie == Byzantský polyhistor [[Ioannes Tzetzes]] vo svojich komentároch uvádza alegorický výklad, podľa ktorého je Néreus samotným morom a Dóris dcérou Ókeana, pričom ich spojením vzniká morská pena (potomstvo).<ref>Ioannes Tzetzes, *Ad Lycophoron* 162.</ref> V neskorých stredovekých a ranonovovekých kompiláciách (napr. [[Giovanni Boccaccio]] v ''Genealogia deorum gentilium'') dochádzalo občas k zámene Dóridy s jej matkou Téthyou,<ref>Giovanni Boccaccio, ''Genealogia deorum gentilium'' I, 3.</ref> prípadne bola označovaná za manželku boha [[Tritón (mytológia)|Tritóna]].<ref>''Mythographus Vaticanus Tertius'' 5, 1.</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam postáv gréckej mytológie]] * [[Oceánidy]] [[Kategória:Grécke bohyne]] sxkwaczgzufi7m6fsc340spjsmt4su0 8212864 8212759 2026-05-12T19:32:25Z Bakjb 236375 wl 8212864 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Sea thiasos Doris Glyptothek Munich 239 front n2.jpg|odkaz=|náhľad|Dóris na [[Hipokampus (mytológia)|hipokampovi]] nesie dve pochodne na svadobný sprievod Poseidóna a Amfitrity (reliéf z konca 2. stor. pred Kr., [[Glyptotéka (Mníchov)|Mníchovská glyptotéka]])]] '''Dóris''' ({{vjz|grc|''Δωρίς''}} – ''Dóris'', {{v jazyku|lat|''Doris''}}) je v [[Grécka mytológia|gréckej mytológii]] starobylá morská bohyňa a jedna z veľkého počtu [[Oceánidy|Oceánid]].<ref name="Zamarovský">{{Citácia knihy | autor = Vojtech Zamarovský | titul = Bohovia a hrdinovia antických bájí | id = 66-048-80 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Mladé letá | rok = 1980 | strany = 120-121}}</ref><ref name="Kerenyi">{{Citácia knihy | autor = Karl Kerényi | titul = The Gods of the Greeks | isbn = 978-0-500-27048-6 | miesto = London | vydavateľ = Thames and Hudson | rok = 1951 | strana = 41}}</ref> Jej meno sa etymologicky odvodzuje od gréckeho slova pre „dar“ ({{vjz|grc|''δῶρον''}} – ''dóron'') alebo „hojnosť“, čo v kontexte morských mýtov naznačuje štedrosť a bohatstvo mora.<ref name="Kerenyi" /><ref>{{Citácia knihy | autor = Hesíodo | titul = Obras y fragmentos | isbn = 978-84-249-3517-7 | miesto = Madrid | vydavateľ = Gredos | rok = 1978 | strana = 94}}</ref> == Pôvod a rodina == Dóris bola dcérou boha svetového oceánu Titána [[Ókeanos|Ókeana]] a jeho manželky aj sestry [[Téthys (mytológia)|Téthye]].<ref name="Zamarovský" /><ref name="Hesiod">[[Hésiodos]], ''[[Teogónia]]'' 350.</ref><ref name="Apollodoros">Pseudo-Apollodóros, ''Bibliotheca'' 1, 1, 3.</ref> Stala sa manželkou morského boha [[Néreus (mytológia)|Nérea]], s ktorým splodila veľký počet (tradične päťdesiat) nižších morských bohýň či nýmf, nazývaných [[Néreidy]] (alebo Néreovny).<ref name="Zamarovský" /><ref name="Hesiod_Nereids">Hésiodos, ''Teogónia'' 240–264.</ref> Podľa neskoršieho spisu [[Claudius Aelianus|Claudia Aeliana]] s ním splodila aj najmladšieho syna [[Nerites|Nerita]], ktorého boh [[Poseidón (boh)|Poseidón]] premenil na krásnu morskú mušľu.<ref name="Aelianus">Claudius Aelianus, ''De Natura Animalium'' 14, 28.</ref> Z jej početných dcér zohrali v mýtoch významnú úlohu najmä dve:<ref name="Zamarovský" /> * [[Amfitríta]] – manželka najvyššieho morského boha Poseidóna,<ref name="Zamarovský" /> * [[Thetis (mytológia)|Thetis]] – manželka hrdinu Pélea a matka najväčšieho achájskeho bojovníka v trójskej vojne [[Achilles|Achilla]].<ref name="Zamarovský" /><ref name="Hesiod_Grandchildren">Hésiodos, ''Teogónia'' 1004–1008.</ref> Medzi ďalšie známe dcéry patrí [[Galateia (dcéra Nérea)|Galateia]]<ref>[[Publius Ovidius Naso|Ovidius]], ''Metamorfózy'' 13, 742.</ref> či [[Psamathe (mytológia)|Psamathé]], ktorá z Dóridy urobila starú matku hrdinu Fóka.<ref name="Hesiod_Grandchildren" /> Zaujímavosťou je, že meno Dóris niesla aj jedna z jej dcér.<ref>Hésiodos, ''Teogónia'' 250.</ref> == Funkcia a zobrazenie v mýtoch == V gréckom náboženskom kontexte Dóris personifikovala plodnosť oceánu a bohatstvo lovísk, najmä v oblastiach ústí riek, kde sa sladká voda miešala so slanou. Starovekí básnici ju často opisovali prostredníctvom morských epitetov ako „sinavá“, „azúrová“ alebo ako bohyňu, „ktorá penou zahaľuje kryštálové jaskyne“.<ref>Ovidius, ''Metamorfózy'' 13, 742; [[Vergilius]], ''Bucolica'' 10, 1; Statius, ''Silvae'' 3, 2, 1.</ref> V textoch klasických mytografov sa objavuje zriedkavo, zväčša len ako matka Néreid. Výraznejšie ju však spomína Ovidius vo svojich ''Metamorfózach'' pri opise morských božstiev: {{Citát|Útočisko v azúrových vodách majú bohovia: belasý Tritón, meniaci podobu Proteus, Egeón, ktorý svojimi ramenami zviera obrovské chrbty veľrýb, i Dóris so svojimi dcérami. Niektoré z nich plávajú, iné sedia na skalách a sušia si zelené vlasy, ďalšie jazdia na chrbtoch rýb. Nemajú všetky rovnakú tvár, no ani celkom odlišnú, presne tak, ako sa na sestry patrí.|Ovidius, ''Metamorfózy'' II, 9–14.}} == Alternatívne a neskoré verzie == Byzantský polyhistor [[Ioannes Tzetzes]] vo svojich komentároch uvádza alegorický výklad, podľa ktorého je Néreus samotným morom a Dóris dcérou Ókeana, pričom ich spojením vzniká morská pena (potomstvo).<ref>Ioannes Tzetzes, *Ad Lycophoron* 162.</ref> V neskorých stredovekých a ranonovovekých kompiláciách (napr. [[Giovanni Boccaccio]] v ''Genealogia deorum gentilium'') dochádzalo občas k zámene Dóridy s jej matkou Téthyou,<ref>Giovanni Boccaccio, ''Genealogia deorum gentilium'' I, 3.</ref> prípadne bola označovaná za manželku boha [[Tritón (mytológia)|Tritóna]].<ref>''Mythographus Vaticanus Tertius'' 5, 1.</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam postáv gréckej mytológie]] * [[Oceánidy]] {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Grécke bohyne]] pfqj1twr7s0zdguc0rr90fk1216ogp0 8212971 8212864 2026-05-13T04:14:06Z Luppus 39967 8212971 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Sea thiasos Doris Glyptothek Munich 239 front n2.jpg|odkaz=|náhľad|Dóris na [[Hippokampos (mytológia)|hippokampovi]] nesie dve pochodne na svadobný sprievod Poseidóna a Amfitrity (reliéf z konca 2. stor. pred Kr., [[Glyptotéka (Mníchov)|Mníchovská glyptotéka]])]] '''Dóris''' ({{vjz|grc|''Δωρίς''}} – ''Dóris'', {{v jazyku|lat|''Doris''}}) je v [[Grécka mytológia|gréckej mytológii]] starobylá morská bohyňa a jedna z veľkého počtu [[Oceánidy|Oceánid]].<ref name="Zamarovský">{{Citácia knihy | autor = Vojtech Zamarovský | titul = Bohovia a hrdinovia antických bájí | id = 66-048-80 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Mladé letá | rok = 1980 | strany = 120-121}}</ref><ref name="Kerenyi">{{Citácia knihy | autor = Karl Kerényi | titul = The Gods of the Greeks | isbn = 978-0-500-27048-6 | miesto = London | vydavateľ = Thames and Hudson | rok = 1951 | strana = 41}}</ref> Jej meno sa etymologicky odvodzuje od gréckeho slova pre „dar“ ({{vjz|grc|''δῶρον''}} – ''dóron'') alebo „hojnosť“, čo v kontexte morských mýtov naznačuje štedrosť a bohatstvo mora.<ref name="Kerenyi" /><ref>{{Citácia knihy | autor = Hesíodo | titul = Obras y fragmentos | isbn = 978-84-249-3517-7 | miesto = Madrid | vydavateľ = Gredos | rok = 1978 | strana = 94}}</ref> == Pôvod a rodina == Dóris bola dcérou boha svetového oceánu Titána [[Ókeanos|Ókeana]] a jeho manželky aj sestry [[Téthys (mytológia)|Téthye]].<ref name="Zamarovský" /><ref name="Hesiod">[[Hésiodos]], ''[[Teogónia]]'' 350.</ref><ref name="Apollodoros">Pseudo-Apollodóros, ''Bibliotheca'' 1, 1, 3.</ref> Stala sa manželkou morského boha [[Néreus (mytológia)|Nérea]], s ktorým splodila veľký počet (tradične päťdesiat) nižších morských bohýň či nýmf, nazývaných [[Néreidy]] (alebo Néreovny).<ref name="Zamarovský" /><ref name="Hesiod_Nereids">Hésiodos, ''Teogónia'' 240–264.</ref> Podľa neskoršieho spisu [[Claudius Aelianus|Claudia Aeliana]] s ním splodila aj najmladšieho syna [[Nerites|Nerita]], ktorého boh [[Poseidón (boh)|Poseidón]] premenil na krásnu morskú mušľu.<ref name="Aelianus">Claudius Aelianus, ''De Natura Animalium'' 14, 28.</ref> Z jej početných dcér zohrali v mýtoch významnú úlohu najmä dve:<ref name="Zamarovský" /> * [[Amfitríta]] – manželka najvyššieho morského boha Poseidóna,<ref name="Zamarovský" /> * [[Thetis (mytológia)|Thetis]] – manželka hrdinu Pélea a matka najväčšieho achájskeho bojovníka v trójskej vojne [[Achilles|Achilla]].<ref name="Zamarovský" /><ref name="Hesiod_Grandchildren">Hésiodos, ''Teogónia'' 1004–1008.</ref> Medzi ďalšie známe dcéry patrí [[Galateia (dcéra Nérea)|Galateia]]<ref>[[Publius Ovidius Naso|Ovidius]], ''Metamorfózy'' 13, 742.</ref> či [[Psamathe (mytológia)|Psamathé]], ktorá z Dóridy urobila starú matku hrdinu Fóka.<ref name="Hesiod_Grandchildren" /> Zaujímavosťou je, že meno Dóris niesla aj jedna z jej dcér.<ref>Hésiodos, ''Teogónia'' 250.</ref> == Funkcia a zobrazenie v mýtoch == V gréckom náboženskom kontexte Dóris personifikovala plodnosť oceánu a bohatstvo lovísk, najmä v oblastiach ústí riek, kde sa sladká voda miešala so slanou. Starovekí básnici ju často opisovali prostredníctvom morských epitetov ako „sinavá“, „azúrová“ alebo ako bohyňu, „ktorá penou zahaľuje kryštálové jaskyne“.<ref>Ovidius, ''Metamorfózy'' 13, 742; [[Vergilius]], ''Bucolica'' 10, 1; Statius, ''Silvae'' 3, 2, 1.</ref> V textoch klasických mytografov sa objavuje zriedkavo, zväčša len ako matka Néreid. Výraznejšie ju však spomína Ovidius vo svojich ''Metamorfózach'' pri opise morských božstiev: {{Citát|Útočisko v azúrových vodách majú bohovia: belasý Tritón, meniaci podobu Proteus, Egeón, ktorý svojimi ramenami zviera obrovské chrbty veľrýb, i Dóris so svojimi dcérami. Niektoré z nich plávajú, iné sedia na skalách a sušia si zelené vlasy, ďalšie jazdia na chrbtoch rýb. Nemajú všetky rovnakú tvár, no ani celkom odlišnú, presne tak, ako sa na sestry patrí.|Ovidius, ''Metamorfózy'' II, 9–14.}} == Alternatívne a neskoré verzie == Byzantský polyhistor [[Ioannes Tzetzes]] vo svojich komentároch uvádza alegorický výklad, podľa ktorého je Néreus samotným morom a Dóris dcérou Ókeana, pričom ich spojením vzniká morská pena (potomstvo).<ref>Ioannes Tzetzes, *Ad Lycophoron* 162.</ref> V neskorých stredovekých a ranonovovekých kompiláciách (napr. [[Giovanni Boccaccio]] v ''Genealogia deorum gentilium'') dochádzalo občas k zámene Dóridy s jej matkou Téthyou,<ref>Giovanni Boccaccio, ''Genealogia deorum gentilium'' I, 3.</ref> prípadne bola označovaná za manželku boha [[Tritón (mytológia)|Tritóna]].<ref>''Mythographus Vaticanus Tertius'' 5, 1.</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam postáv gréckej mytológie]] * [[Oceánidy]] {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Grécke bohyne]] 67hxy14rvtnmd493inl64rwcwfin2eh 8212986 8212971 2026-05-13T05:48:13Z DurMar12 181423 Pridané wikilinky, sekcia Iné projekty 8212986 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Sea thiasos Doris Glyptothek Munich 239 front n2.jpg|odkaz=|náhľad|Dóris na [[Hippokampos (mytológia)|hippokampovi]] nesie dve pochodne na svadobný sprievod Poseidóna a Amfitrity (reliéf z konca 2. stor. pred Kr., [[Glyptotéka (Mníchov)|Mníchovská glyptotéka]])]] '''Dóris''' ({{vjz|grc|''Δωρίς''}} – ''Dóris'', {{v jazyku|lat|''Doris''}}) je v [[Grécka mytológia|gréckej mytológii]] starobylá morská bohyňa a jedna z veľkého počtu [[Oceánidy|Oceánid]].<ref name="Zamarovský">{{Citácia knihy | autor = Vojtech Zamarovský | titul = Bohovia a hrdinovia antických bájí | id = 66-048-80 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Mladé letá | rok = 1980 | strany = 120-121}}</ref><ref name="Kerenyi">{{Citácia knihy | autor = Karl Kerényi | titul = The Gods of the Greeks | isbn = 978-0-500-27048-6 | miesto = London | vydavateľ = Thames and Hudson | rok = 1951 | strana = 41}}</ref> Jej meno sa [[Etymológia|etymologicky]] odvodzuje od gréckeho slova pre „dar“ ({{vjz|grc|''δῶρον''}} – ''dóron'') alebo „hojnosť“, čo v kontexte morských mýtov naznačuje štedrosť a bohatstvo mora.<ref name="Kerenyi" /><ref>{{Citácia knihy | autor = Hesíodo | titul = Obras y fragmentos | isbn = 978-84-249-3517-7 | miesto = Madrid | vydavateľ = Gredos | rok = 1978 | strana = 94}}</ref> == Pôvod a rodina == Dóris bola dcérou boha svetového oceánu Titána [[Ókeanos|Ókeana]] a jeho manželky aj sestry [[Téthys (mytológia)|Téthye]].<ref name="Zamarovský" /><ref name="Hesiod">[[Hésiodos]], ''[[Teogónia]]'' 350.</ref><ref name="Apollodoros">Pseudo-Apollodóros, ''Bibliotheca'' 1, 1, 3.</ref> Stala sa manželkou morského boha [[Néreus (mytológia)|Nérea]], s ktorým splodila veľký počet (tradične päťdesiat) nižších morských bohýň či nýmf, nazývaných [[Néreidy]] (alebo Néreovny).<ref name="Zamarovský" /><ref name="Hesiod_Nereids">Hésiodos, ''Teogónia'' 240–264.</ref> Podľa neskoršieho spisu [[Claudius Aelianus|Claudia Aeliana]] s ním splodila aj najmladšieho syna [[Nerites|Nerita]], ktorého boh [[Poseidón (boh)|Poseidón]] premenil na krásnu morskú mušľu.<ref name="Aelianus">Claudius Aelianus, ''De Natura Animalium'' 14, 28.</ref> Z jej početných dcér zohrali v mýtoch významnú úlohu najmä dve:<ref name="Zamarovský" /> * [[Amfitríta]] – manželka najvyššieho morského boha Poseidóna,<ref name="Zamarovský" /> * [[Thetis (mytológia)|Thetis]] – manželka hrdinu Pélea a matka najväčšieho achájskeho bojovníka v trójskej vojne [[Achilles (mytológia)|Achilla]].<ref name="Zamarovský" /><ref name="Hesiod_Grandchildren">Hésiodos, ''Teogónia'' 1004–1008.</ref> Medzi ďalšie známe dcéry patrí [[Galateia (dcéra Nérea)|Galateia]]<ref>[[Publius Ovidius Naso|Ovidius]], ''Metamorfózy'' 13, 742.</ref> či [[Psamathe (mytológia)|Psamathé]], ktorá z Dóridy urobila starú matku hrdinu Fóka.<ref name="Hesiod_Grandchildren" /> Zaujímavosťou je, že meno Dóris niesla aj jedna z jej dcér.<ref>Hésiodos, ''Teogónia'' 250.</ref> == Funkcia a zobrazenie v mýtoch == V gréckom náboženskom kontexte Dóris [[Personifikácia|personifikovala]] plodnosť oceánu a bohatstvo lovísk, najmä v oblastiach ústí riek, kde sa sladká voda miešala so slanou. Starovekí básnici ju často opisovali prostredníctvom morských [[Epiteton|epitet]] ako „sinavá“, „azúrová“ alebo ako bohyňu, „ktorá penou zahaľuje kryštálové jaskyne“.<ref>Ovidius, ''Metamorfózy'' 13, 742; [[Vergilius]], ''Bucolica'' 10, 1; Statius, ''Silvae'' 3, 2, 1.</ref> V textoch klasických mytografov sa objavuje zriedkavo, zväčša len ako matka Néreid. Výraznejšie ju však spomína [[Ovídius]] vo svojich ''Metamorfózach'' pri opise morských božstiev: {{Citát|Útočisko v azúrových vodách majú bohovia: belasý Tritón, meniaci podobu Proteus, Egeón, ktorý svojimi ramenami zviera obrovské chrbty veľrýb, i Dóris so svojimi dcérami. Niektoré z nich plávajú, iné sedia na skalách a sušia si zelené vlasy, ďalšie jazdia na chrbtoch rýb. Nemajú všetky rovnakú tvár, no ani celkom odlišnú, presne tak, ako sa na sestry patrí.|Ovidius, ''Metamorfózy'' II, 9–14.}} == Alternatívne a neskoré verzie == Byzantský polyhistor [[Ioannes Tzetzes]] vo svojich komentároch uvádza [[Alegória|alegorický]] výklad, podľa ktorého je Néreus samotným morom a Dóris dcérou Ókeana, pričom ich spojením vzniká morská pena (potomstvo).<ref>Ioannes Tzetzes, *Ad Lycophoron* 162.</ref> V neskorých stredovekých a ranonovovekých kompiláciách (napr. [[Giovanni Boccaccio]] v ''Genealogia deorum gentilium'') dochádzalo občas k zámene Dóridy s jej matkou Téthyou,<ref>Giovanni Boccaccio, ''Genealogia deorum gentilium'' I, 3.</ref> prípadne bola označovaná za manželku boha [[Tritón (mytológia)|Tritóna]].<ref>''Mythographus Vaticanus Tertius'' 5, 1.</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam postáv gréckej mytológie]] * [[Oceánidy]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Grécke bohyne]] f5764hqxit9zruzsra5v6tka3npamor 0 750055 8212771 2026-05-12T17:02:40Z Pe3kZA 39673 nová 8212771 wikitext text/x-wiki {{Infobox Automobil | nazov = Tatra 82 | obrazok = Tatra T82 lorry.jpg | vyrobca = [[Tatra, a. s.|Tatra]] | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = [[1935]] – [[1938]] | krajina_povodu = [[Československo]] | predchodca = [[Tatra 72]] | nasledovnik = [[Tatra 92]] | pribuzne = | trieda =ľahký nákladný | typ_karoserie = | usporiadanie =klasické | platforma = | motor = zážihový vzduchom chladený [[Motor s protiľahlými valcami|plochý]] 4-valec s objemom {{cm3|2494}} a výkonom 40 kW (55 koní) | maximalka = 45/{{km|90|m}}/h | akceleracia = | spotreba = | prevodovka =4+1 stupňová mechanická (R) | razvor ={{mm|2900 + 920|m}} | vyska = {{mm|1950|m}} (bez strechy) | sirka ={{mm|2000|m}} | dlzka ={{mm|5600|m}} | hmotnost = {{kg|3150}} (pohot.) | kapacita_nadrze = 120 l | podobne = | dizajner = }} '''Tatra 82''' bol ľahký vojenský nákladný automobil s pohonom 6 × 4 a nosnosťou 2 tony, vyrábaný podnikom [[Tatra (podnik)|Tatra]] v Kopřivnici. Vznikol na základe objednávky Ministerstva národnej obrany Česko-Slovenska, modernizáciou typu [[Tatra 72]]. Väčšina vyrobených vozidiel mala valníkovú nadstavbu a slúžila u protivzdušnej obrany [[Česko-slovenská armáda|Česko-Slovenskej armády]]. Menší počet vyrobených automobilov slúžil civilným používateľom. Počas rokov 1935 až 1938 vzniklo asi 322 kusov. == História == Ľahký terénny nákladný automobil Tatra 82 s nosnosťou 2 tony vznikol vývojom modelu [[Tatra 72]]. Bol väčší a robustnejší, so zvýšenou nosnosťou na 2 tony a výkonnejším motorom. Dostal tiež charakteristickú zaoblenú kapotu motora, namiesto pôvodnej „žehličkovej“, použitej u jej predchodcov. Prvý prototyp (valník), objednaný MNO koncom septembra 1935, dostala armáda ešte v tom istom roku. V októbri 1935 nasledovala objednávka 294 valníkov, dodaných Česko-Slovenskej armáde v priebehu roku 1936.<ref name="Zavadil3_T82">{{Citácia knihy | priezvisko = Zavadil | meno = Radomír | odkaz na autora = | titul = Vojenské automobily Tatra v letech 1918 až 1945: nákladní a speciální automobily | vydavateľ = Jakab | miesto = Nevojice | rok = 2008 | isbn = 978-80-87161-03-6 | strany = 22-28 | počet strán = 80 | url = https://archive.org/details/vojenskeautomobi00zava_243 | jazyk = }}</ref> Tieto automobily primárne slúžili ako prepravníky protileteckých guľometov vzor 36 (2cm VKPL vz. 36) vrátane obsluhy a streliva. Vozidlá Tatra 82 slúžili v 27 rotách, zaradených k peším plukom a cyklistickým práporom a tvoriacich základ poľnej protivzdušnej obrany čs. armády.<ref name="Zavadil3_T82"/><ref name="fronta.cz">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = fronta.cz | titul = 2cm VKPL vz. 36 Oerlikon | url = http://www.fronta.cz/dotaz/2cm-vkpl-vz-36-oerlikon | dátum vydania = | dátum prístupu = 2018-12-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> Okrem nich v roku 1936 armáda tiež získala 5 veliteľských vozidiel s otvorenou karosériou<ref name="Zavadil2_T82">{{Citácia knihy | priezvisko = Zavadil | meno = Radomír | odkaz na autora = | titul = Vojenské automobily Tatra v letech 1918 až 1945: osobní automobily | vydavateľ = Jakab | miesto = Nevojice | rok = 2007 | isbn = 978-80-87161-00-5 | strany = 52-55 | počet strán = 80 | url = https://archive.org/details/vojenskeautomobi00zava | jazyk = }}</ref> a v roku 1938 jeden skriňový automobil.<ref name="Zavadil3_T82"/> Za účelom doplnenia požadovaných mierových počtov špeciálnych nákladných vozidiel vykonala v marci 1936 komisia Výskumného a skúšobného leteckého ústavu hodnotenie troch zastúpených typov ([[Praga RV]], Tatra 82, [[Škoda 6LT6]]). Na základe vyhodnotenia bolo doporučené objednanie ďalších 238 vozidiel Praga RV a 163 vozidiel Tatra 82. Armáda miesto ďalších kusov Tatra 82 objednala pripravovaný výkonnejší typ [[Tatra 92]], ktorý však už do mníchovskej krízy nestihla prevziať.<ref name="Zavadil3_T82"/> [[Súbor:Motorizovaná pěchota s kulometem Oerlikon vz. 36.jpg|náhľad|Kolóna Tatier 82 ČSA, prevážajúcich kanóny VKPL vz.&nbsp;36]] Po okupácii krajiny vozidlá čs. armády prevzal [[Wehrmacht]]. Automobily nachádzajúce sa na území Slovenska (55 valníkov a pravdepodobne všetkých 5 veliteľských vozidiel), získala armáda novo vzniknutého [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]].<ref name="Zavadil3_T82"/><ref name="Zavadil2_T82"/> Menšie množstvo vozidiel zakúpili civilní užívatelia. Na podvozku Tatra 82 bolo v roku 1937 postavených 14 autobusov pre [[Česko-slovenské štátne dráhy]], z toho 11 karosovaných [[Sodomka|Sodomkou]] a 3 [[Karosárna Petera|Peterou]].<ref name="MJ12/2018">{{Citácia periodika | priezvisko = Černý | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Repartice autobusů ČSD v letech 1938–1939 | periodikum = Motor Journal | odkaz na periodikum = | rok = 2018 | mesiac = | ročník = | číslo = 12 | strany = 22–28 | url = | issn = 1213-2527 }}</ref>{{#tag:ref|Podľa [[Karel Rosenkranz|Rosenkranza]]<ref name="Rosenkranz_T82">{{Citácia knihy | priezvisko = Rosenkranz | meno = Karel | odkaz na autora = | titul = Nákladní automobily Tatra | vydavateľ = Tatra, a.s. | miesto = Kopřivnice | rok = 2007 | isbn = 978-80-239-9877-1 | strany = 276 | počet strán = 661 | url = | jazyk = }}</ref> bol roku 1937 vyrobený 1&nbsp;podvozok, 1&nbsp;nákladný automobil a 14&nbsp;sklápěčov. Je možné, že sklápače sú uvedené omylom a jedná sa práve o podvozky pre autobusy.|group=pozn}} Celkom vzniklo 322&nbsp;kusov v&nbsp;rokoch 1935–1938.<ref name="Rosenkranz_T82"/>{{#tag:ref|Podľa Zavadila malo byť ešte v roku 1940 vyrobených 63&nbsp;vozidiel Tatra&nbsp;82 v&nbsp;piatich sériách, avšak bez určenia zákazníka.<ref name="Zavadil3_T82"/>|group=pozn}} == Technické údaje == === Motor a prevodovka === Tatru 82 poháňal [[Motor s protiľahlými valcami|plochý]], vzduchom chladený zážihový štvorvalec s&nbsp;[[Rozvod OHC|rozvodom OHC]]. Motor mal [[zdvihový objem]] 2494&nbsp;cm³ (vŕtanie valcov 90&nbsp;mm, zdvih piestov 98&nbsp;mm) a dosahoval najvyšší výkon 40,5&nbsp;kW (55&nbsp;[[Kôň (jednotka)|k]]) pri 3000 ot./min. Palivovú zmes pripravoval karburátor Zenith IB 36. Umiestnenie motora bolo vpredu, pozdĺžne pred prednou nápravou.<ref name="Atlas3_T82">{{Citácia knihy | priezvisko = Kuba | meno = Adolf | odkaz na autora = | titul = Atlas našich automobilů 3: 1929–1936 | vydavateľ = NADAS | miesto = Praha | rok = 1989 | isbn = | strany = 215–216 | počet strán = 256 | url = | jazyk = }}</ref><ref name="tatraportal_T82">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = tatraportal.sk | titul = Tatra 82 | url = https://tatraportal.sk/?ukaz=popisky/t82_sk&lang=sk | dátum vydania = | dátum prístupu = 2018-12-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> Mazanie bolo tlakové obežné, so suchou kľukovou skriňou, chladenie zabezpečovali dva zapuzdrené radiálne ventilátory. Palivová nádrž mala objem 104&nbsp;l + 16&nbsp;l rezerva. Za motorom bola umiestnená suchá jednolamelová spojka, za ktorou nadväzovala štvorstupňová prevodovka so synchronizáciou 3. a 4. stupňa a dvojstupňová redukčná prevodovka.<ref name="Atlas3_T82"/> Elektrická sústava pracovala s napätím 12&nbsp;V. Vozidlo bolo vybavené dynamoakumulátorovým zapaľovaním Bosch, s 12&nbsp;V dynamom s&nbsp;výkonom 125&nbsp;W.<ref name="Atlas3_T82"/> === Podvozok === Základ podvozku tvorila oceľová nosná rúra, vpredu osadená prírubou pre blok motora a&nbsp;prevodovky. Vzadu boli dve hnacie nápravy s&nbsp;výkyvnými poloosami. Tie boli na každej strane odpružené spoločným poleliptickým listovým perom. Nepoháňaná predná náprava mala nezávislé zavesenie polonáprav, odpružených priečnym poleliptickým listovým perom. Poháňané zadné nápravy mali uzávierky diferenciálov. Rozchod predných kolies bol 1450&nbsp;mm, zadných 1500&nbsp;mm, rázvor náprav dosahoval 2900 + 920&nbsp;mm. Svetlá výška pod nápravami bola 245&nbsp;mm.<ref name="Atlas3_T82"/> Nákladný automobil (valník) bol vybavený ťažným navijakom s ťažnou silou 2500 kg.<ref name="Zavadil3_T82"/> Vozidlo bolo vybavené kvapalinovými brzdami Lockheed na všetkých kolesách. Kolesá boli dvadsať palcové, s&nbsp;lisovanými oceľovými diskami rozmeru 5×20" a&nbsp;pneumatikami rozmeru 6×20".<ref name="Zavadil3_T82"/><ref name="Atlas3_T82"/> === Karoséria === [[Súbor:Kopřivnice - Muzeum nákladních automobilů Tatra, Tatra 82 break obr01.jpg|náhľad|Prototyp Tatra 82 break v [[Múzeum nákladných automobilov Tatra|Múzeu nákladných automobilov Tatra]]]] Kabína vozidla bola zmiešanej konštrukcie, s&nbsp;drevenou kostrou potiahnutou oceľovým plechom. Na streche sa nachádzali dve rezervné kolesá (valník). Čelné okno bolo dvojdielne, doplnené dvojicou elektricky poháňaných stieračov. Dvere kabíny boli uchytené vpredu. Vojenské vozidlá boli v prevedení:<ref name="Zavadil3_T82"/><ref name="Zavadil2_T82"/> * valník s drevenými bočnicami a sťahovacou plachtou. Zadné nápravy mali dvojmontáž kolies. * veliteľský, s otvorenou osobnou karosériou typu break, krytou plachtou. Táto verzia mala na zadných nápravách jednoduchú montáž kolies. === Rozmery a výkony === Údaje pre verziu valník<ref name="Zavadil3_T82"/><ref name="Atlas3_T82"/><br /> * Dĺžka: 5&nbsp;600&nbsp;mm * Šírka: 2&nbsp;000&nbsp;mm * Výška: 1&nbsp;950&nbsp;mm * Hmotnosť podvozku: 1&nbsp;800&nbsp;kg * Pohotovostná hmotnosť: 3&nbsp;150&nbsp;kg * Užitočná hmotnosť: 2&nbsp;000&nbsp;kg * Maximálna rýchlosť: 45 km/h (valník),<ref name="Zavadil3_T82"/> resp. 90 km/h (veliteľský)<ref name="Zavadil2_T82"/> == Poznámky == <references group=pozn/> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.tatraportal.sk/?ukaz=popisky/t82_en&lang=en Tatra 82] na [http://www.tatraportal.sk/ www.tatraportal.sk] == Zdroj == * {{Preklad|cs|Tatra 82|23342861}} {{Tatra}} [[Kategória:Automobily Tatra|72]] [[Kategória:Veterány]] jyvjff99ts76jjk5b74yxg9rlorcmfk 1 750056 8212773 2026-05-12T17:03:09Z Pe3kZA 39673 https://fountain.toolforge.org/editathons/wikijarsve2026 8212773 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026}} rk67p3c8gb6db0nudwc2d5vtdtvr4xv 8212775 8212773 2026-05-12T17:05:30Z Pe3kZA 39673 šabl. 8212775 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026|Krajina=Česko}} t6fzy80ihd4c21gc4deby1topf7cl6h 0 750057 8212774 2026-05-12T17:04:02Z Akul59 168826 Nová stránka 8212774 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Nitrianskeho kraja | map1_locator = Nitriansky kraj | country = Slovensko | country_flag = 1 | region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | district = [[Topoľčany (okres)|Topoľčany]] | municipality = Bojná | category = [[chránený areál]] | name = Hradná dolina | image = Hradná dolina - ústie.jpg | image_caption = Ústie Hradnej doliny | established = 26. 5. 2021 | established1 = | established1_type = posledná novelizácia | code = 1269 | management = ŠOP - S-CHKO Ponitrie | area = 0.143264 | commons = | lat_d = 48.6099 | long_d = 18.0226 | range = Považský Inovec }} '''Hradná dolina''' je [[chránený areál]] v správe štátnej ochrany prírody Ponitrie. Nachádza sa v katastrálnom území obce [[Bojná]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 130 Považský Inovec – Piešťany (6. vydanie, 2023) | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-130-povazsky-inovec-piestany-6-vydanie-2023/ | vydavateľ = CBS | miesto = Banská Bystrica | dátum vydania = 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = }}</ref> v [[Topoľčany (okres)|okrese Topoľčany]] v [[Nitriansky kraj|Nitrnskom kraji]]. Územie bolo vyhlásené v roku 2021 na rozlohe 14,3264 ha. Ochranné pásmo nebolo určené. Na chránenom území platí 3. stupeň ochrany.<ref>{{ŠZOCHČPSR|1269}}</ref> Chránené územie lemuje dolnú časť toku [[Hradný potok|Hradného potoka]] v dĺžke asi 2,7 km. Ǔdolím vedie Náučný chodník Považský Inovec, ktorý tiež slúži ako prístupová cesta k hradisku [[Bojná (archeologická lokalita)|Valy]]. Predmetom ochrany sú: ''Biotopy európskeho významu: [[Jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy]] a biotopy druhov živočíchov európskeho významu: [[kunka žltobruchá]] (Bombina variegata) a [[Cordulegaster heros|pásikavec veľký]] (Cordugaster heros)'' == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * {{ŠZOCHČPSR odkaz|1073}} * [https://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=16 Chránené územia], Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky * [https://mapy.hiking.sk/?x=18.0226&y=48.6099&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Považský Inovec}} [[Kategória:Chránené areály na Slovensku]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Topoľčany]] [[Kategória:Bojná]] [[Kategória:Považský Inovec]] 7i5alwk7jdqubw67gtes6vzqswjfx2b 0 750058 8212783 2026-05-12T17:18:20Z ~2026-25835-64 293305 Vytvorená stránka „'''Pontos''' alebo '''Pontus''' (po grécky: Πόντος - Pontos, po latinsky: Pontus) môže byť: * [[Čierne more]] * [[Pontské vrchy]] * historický región v dnešnom severovýchodnom Turecku, pozri [[Pontos]] * [[Pontská ríša]] (= [[Pontské kráľovstvo]]; 281 až 64 pred Kr.) * časť rímskej provincie Bitýnia a Pontus (74/64 pred Kr. - 295 po Kr.), pozri [[Bitýnia a Pontus]] * [[Pontská republika]] (1917 - 1922) * rímska diecéza v 4. - 7. storo…“ 8212783 wikitext text/x-wiki '''Pontos''' alebo '''Pontus''' (po grécky: Πόντος - Pontos, po latinsky: Pontus) môže byť: * [[Čierne more]] * [[Pontské vrchy]] * historický región v dnešnom severovýchodnom Turecku, pozri [[Pontos]] * [[Pontská ríša]] (= [[Pontské kráľovstvo]]; 281 až 64 pred Kr.) * časť rímskej provincie Bitýnia a Pontus (74/64 pred Kr. - 295 po Kr.), pozri [[Bitýnia a Pontus]] * [[Pontská republika]] (1917 - 1922) * rímska diecéza v 4. - 7. storočí po Kr., lat. Dioecesis Pontica, pozri [[Pontus (diecéza)]] * starogrécky boh mora, pozri [[Pontos (mytológia)]] '''Pontus''' môže byť aj: * švédske krstné meno, pozri [[Pontus (prvé meno)]] * priezvisko, napr.: ** [[Charles Pontus]] (1829–1907) {{rozlišovacia stránka}} 35bzlwjyuj4kedczvde58ttwto3758a 8212821 8212783 2026-05-12T18:03:50Z ~2026-28232-46 294397 8212821 wikitext text/x-wiki {{presunúť|Pontos}} '''Pontos''' alebo '''Pontus''' (po grécky: Πόντος - Pontos, po latinsky: Pontus) môže byť: * [[Čierne more]] * [[Pontské vrchy]] * historický región v dnešnom severovýchodnom Turecku, pozri [[Pontos]] * [[Pontská ríša]] (= [[Pontské kráľovstvo]]; 281 až 64 pred Kr.) * časť rímskej provincie Bitýnia a Pontus (74/64 pred Kr. - 295 po Kr.), pozri [[Bitýnia a Pontus]] * [[Pontská republika]] (1917 - 1922) * rímska diecéza v 4. - 7. storočí po Kr., lat. Dioecesis Pontica, pozri [[Pontus (diecéza)]] * starogrécky boh mora, pozri [[Pontos (mytológia)]] '''Pontus''' môže byť aj: * švédske krstné meno, pozri [[Pontus (prvé meno)]] * priezvisko, napr.: ** [[Charles Pontus]] (1829–1907) {{rozlišovacia stránka}} 47c8kvnmahavhgu3ze9hjjk5r9it0yx 8212828 8212821 2026-05-12T18:15:16Z ~2026-25835-64 293305 8212828 wikitext text/x-wiki {{presunúť|Pontus}} '''Pontus''' alebo '''Pontos''' (po grécky: Πόντος - Pontos, po latinsky: Pontus) môže byť: * [[Čierne more]] * [[Pontské vrchy]] * historický región v dnešnom severovýchodnom Turecku, pozri [[Pontos]] * [[Pontská ríša]] (= [[Pontské kráľovstvo]]; 281 až 64 pred Kr.) * časť rímskej provincie Bitýnia a Pontus (74/64 pred Kr. - 295 po Kr.), pozri [[Bitýnia a Pontus]] * [[Pontská republika]] (1917 - 1922) * rímska diecéza v 4. - 7. storočí po Kr., lat. Dioecesis Pontica, pozri [[Pontus (diecéza)]] * starogrécky boh mora, pozri [[Pontos (mytológia)]] '''Pontus''' môže byť aj: * švédske krstné meno, pozri [[Pontus (prvé meno)]] * priezvisko, napr.: ** [[Charles Pontus]] (1829–1907) {{rozlišovacia stránka}} tvzl6off011l22xoi93z7fe0yhfcwh6 8212829 8212828 2026-05-12T18:15:29Z ~2026-25835-64 293305 8212829 wikitext text/x-wiki {{presunúť|Pontus}} '''Pontus''' alebo '''Pontos''' (po grécky: Πόντος - Pontos, po latinsky: Pontus) môže byť: * [[Čierne more]] * [[Pontské vrchy]] * región v dnešnom severovýchodnom Turecku, pozri [[Pontos]] * [[Pontská ríša]] (= [[Pontské kráľovstvo]]; 281 až 64 pred Kr.) * časť rímskej provincie Bitýnia a Pontus (74/64 pred Kr. - 295 po Kr.), pozri [[Bitýnia a Pontus]] * [[Pontská republika]] (1917 - 1922) * rímska diecéza v 4. - 7. storočí po Kr., lat. Dioecesis Pontica, pozri [[Pontus (diecéza)]] * starogrécky boh mora, pozri [[Pontos (mytológia)]] '''Pontus''' môže byť aj: * švédske krstné meno, pozri [[Pontus (prvé meno)]] * priezvisko, napr.: ** [[Charles Pontus]] (1829–1907) {{rozlišovacia stránka}} 4weno3gyizn3fi7eejshqksk2z65v6s 0 750059 8212798 2026-05-12T17:48:18Z Sokol Kat 119568 nová stránka 8212798 wikitext text/x-wiki {{Infobox Lietadlo | názov = KJ-500 | obrázok = Obrázok:KJ-500 (cropped).jpg | text = | typ = lietadlo včasnej výstrahy a riadenia | výrobca = [[Skupina leteckého priemyslu Šen-si]] | konštruktér = | prvý let = november 2013 | zavedený = [[2014]] | vyradený = | výroba = | vyrobených kusov = viac ako 60 | charakter = v službe | cena za kus = | varianty = | hlavný používateľ = [[Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády]] | viac používateľov = [[Vzdušné sily Námorníctva Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády]] }} '''Šen-si KJ-500''' ({{vjz|cmn|空警-500|Chon Džin-500}}; {{vjz|eng|Shaanxi KJ-500}}) je lietadlo včasnej výstrahy a riadenia, vyrábané čínskou spoločnosťou [[Skupina leteckého priemyslu Šen-si|Šen-si]] (Shaanxi Aircraft Industry Group – Skupina leteckého priemyslu Šen-si), ktorá patrí pod Združenie leteckého priemyslu Číny (Aviation Industry Corporation of China). Je hlavným leteckým systémom vzdušného varovania a velenia Vzdušných síl Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády. KJ-500 je viacúčelová platforma vzdušného varovania, prieskumu a riadenia (C4ISR). Primárnym poslaním lietadla je zabezpečovať nepretržitú 360-stupňovú radarovú ochranu rozsiahleho vzdušného priestoru, detekciu a sledovanie vzdušných i námorných cieľov na veľké vzdialenosti, ako aj koordináciu stíhacích lietadiel, protivzdušných raketových systémov a ďalších bojových prostriedkov v reálnom čase. == Vznik a vývoj == === Predchodcovia a impulz pre vývoj nového typu === Počiatky čínskeho programu lietadiel včasnej výstrahy a riadenia siahajú do 90. rokov 20. storočia. Hlavným impulzom vývoja tohto typu bola ukážková účinnosť americkej flotily lietadiel [[Boeing E-3 Sentry|E-3 Sentry]] počas [[Druhá vojna v Perzskom zálive|vojny v Perzskom zálive]] v roku 1991. To presvedčilo čínske vojenské vedenie o strategickej nevyhnutnosti takejto platformy. Čína sa pokúsila získať takúto modernú technológiu od Izraela a v roku 1997 zakúpila lietadlo [[Beriev A-50]] vybavené radolokačným systémom IAI/Elta Phalcon. Spojené štáty však pod diplomatickým tlakom prinútili Izrael transakciu zrušiť, čo [[Čína|Čínu]] donútilo oprieť sa výhradne o vlastnú vojensko-priemyselnú základňu. Prvé pokusy o vývoj vlastného stroja vyústili do programu [[KJ-2000]], postaveného na základe lietadla [[Iliušin Il-76|Iľjušin Il-76]]. Prvý prototyp KJ-2000 vzlietol 11. novembra 2003 a do služby bol zaradený v decembri 2007. Napriek historickému úspechu bola produkcia KJ-2000 závislá od ruskej platformy Il-76, čo bránilo sériovej výrobe. Paralelne s tým vzniklo lietadlo [[Šen-si KJ-200|KJ-200]], postavené na domácej platforme [[Šen-si Y-8|Y-8]], avšak jeho radarový systém „balance beam" (podobný švédskemu systému Saab Erieye) pokrýval len 240-stupňový sektor, čo pre moderné bojové nasadenie vyhovovalo len v obmedzenej miere. === Vývoj KJ-500 === Na začiatku 21. storočia prišla PLAAF s požiadavkou na vývoj AEW&C tretej generácie, ktorý by odstránil nedostatky oboch predchádzajúcich systémov a zároveň bol schopný čeliť čoraz sofistikovanejším vzdušným hrozbám – rakety vzduch–vzduch dlhého dosahu, nízkoletiace riadené strely a ciele s nízkou radarovou odrazovou plochou. Projekt KJ-500, interne označovaný ako „Projekt 021", bol spustený koncom prvého desaťročia 21. storočia. Kládol dôraz na tri kľúčové vlastnosti: vynikajúce detekčné schopnosti, kvalitnú identifikáciu cieľov a rýchlu reakčnú dobu. Vývoj radarového systému prevzal 38. výskumný ústav Čínskej skupiny elektronických technológií (CETC – China Electronics Technology Group Corporation). Výsledkom bol radarový systém AESA s trojpanelovým pevným usporiadaním v okrúhlom radome, ktorý v porovnaní s rotujúcimi systémami vykazuje vyššiu spoľahlivosť, kratší čas odozvy a lepšiu odolnosť voči elektronickému rušeniu. Ako nosná platforma bola zvolená domáca dopravná platforma [[Šen-si Y-9]], ktorá disponuje väčšou kapacitou a lepším výkonom ako Y-8, pričom si zachováva vlastnosti vhodné na dlhodobé hliadkové lety, typické pre AEW&C platformy. Voľba domáceho draku navyše eliminovala závislosť od zahraničných dodávateľov, ktorá limitovala program KJ-2000. === Výroba a vstup do služby === Dva prototypy KJ-500 boli dokončené koncom roku 2013 a prvý let sa uskutočnil v novembri 2013. Prvé sériové kusy vstúpili do služby v čínskom letectve na konci roka 2014. Námorný variant KJ-500H bol zavedený do služby približne v roku 2015. Verejne bol KJ-500 prvýkrát predstavený na vojenskej prehliadke v Pekingu v septembri 2015. Produkcia sa postupne rozrastala: začiatkom roku 2018 bolo nasadených odhadom 17 kusov, čo z neho vtedy urobilo najpočetnejší typ AEW&C na svete hneď po [[Spojené štáty|USA]]. V roku 2018 boli výrobné kapacity rozšírené, čo umožnilo ďalšie rozrastanie flotily. Na základe satelitných snímok výrobného závodu Šen-si bolo do roku 2023 vyrobených viac ako 40 kusov v rôznych variantách, pričom výroba stále pokračuje.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rupprecht | meno = Andreas | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Newdick | meno2 = Thomas | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = China’s Massive Fleet Of Radar Planes And The Strategy Behind It | url = https://www.twz.com/chinas-massive-fleet-of-radar-planes-and-the-strategy-behind-it | vydavateľ = twz.com | miesto = | dátum vydania = 2023-04-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = }}</ref> V roku 2026 už vojenskí analytici odhadovali, že čínske letectvo a námorníctvo prevádzkuje spolu viac ako 60 strojov KJ-500.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = China’s ‘All-Seeing’ KJ-500 AWACS Is Rewriting Indo-Pacific Airpower — U.S. and Allies Face Compressed Kill Chains and Stealth Exposure | url = https://defencesecurityasia.com/en/china-kj500-awacs-indo-pacific-kill-chain-airpower-shift/ | vydavateľ = defencesecurityasia.com | miesto = | dátum vydania = 2026-04-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = }}</ref> == Konštrukcia == === Platforma === KJ-500 je postavené na základe turbovrtuľového dopravného lietadla stredného dosahu [[Šen-si Y-9]]. Drak stroja bol upravený tak, aby mohol niesť rozmerný radarový systém, pracovné konzoly a antény satelitnej komunikácie. Posádka KJ-500 pozostáva zo štyroch pilotov a niekoľkých operátorov v hlavnej kabíne. === Radarový systém === Srdcom KJ-500 je radarový systém typu AESA vyvinutý 38. výskumným ústavom CETC. Tri radarové panely sú umiestnené v pevnom diskovitom radome na chrbte trupu. Trojpanelové usporiadanie v uhle 120° medzi jednotlivými panelmi zaručuje kontinuálne 360-stupňové pokrytie bez potreby mechanickej rotácie, čo zvyšuje spoľahlivosť systému a znižuje jeho latenciu v porovnaní s rotujúcimi radarmi predchádzajúcich generácií. Systém deteguje ciele veľkosti stíhačky na vzdialenosť až 470 km a súčasne sleduje 60 až 100 vzdušných a námorných cieľov. Radarová technológia AESA umožňuje rýchle elektronické preskenovanie priestoru, zvýšenú odolnosť voči elektronickému rušeniu a možnosť detekcie cieľov s nízkou radarovou odrazovou plochou. Systém bol v neskôr nasadených variantoch ďalej upgradovaný o funkciu detekcie stealth lietadiel. Okrem radaru je KJ-500 vybavený systémami ESM/ELINT, ktoré umožňujú zachytávanie a analýzu elektromagnetických signálov protivníka v reálnom čase. Interné prostredie kabíny bolo navrhnuté s dôrazom na zníženie záťaže posádky: LCD displeje a modulárne komunikačné a dátové systémy zabezpečujú efektívnu prácu počas dlhých letov, ktoré môžu trvať až 12 hodín. Sú k dispozícii aj priestory na odpočinok posádky. Rôzne antény na trupe slúžia na satelitnú komunikáciu a integráciu do bojovej siete. === Pohon a letové charakteristiky === KJ-500 je poháňaný štyrmi turbovrtuľovými motormi WJ-6C (FWJ-6C) spoločnosti Zhuzhou Southern Aviation Engine Company, každý s výkonom 3 800 kW (5 100 k). Motory sú osadené šesťlistovými kompozitnými vrtuľami. Turbovrtuľový pohon bol uprednostnený pred prúdovými motormi predovšetkým z dôvodu nižšej spotreby paliva a teda dlhšej vytrvalosti, čo je pre hliadkovaciu úlohu AEW&C zásadné. Maximálna cestovná rýchlosť dosahuje 550 km/h, dolet 5 700 km a maximálna letová vytrvalosť 12 hodín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Brahy | meno = Jérôme | autor = | odkaz na autora = | titul = China's KJ-500 airborne early warning aircraft upgrade boosts detection of US F-22 and F-35 stealth fighters. | url = https://www.armyrecognition.com/news/aerospace-news/2024/chinas-kj-500-airborne-early-warning-aircraft-upgrade-boosts-detection-of-us-f-22-and-f-35-stealth-fighters | vydavateľ = armyrecognition.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = }}</ref> == Používatelia == {{minivlajka|Čína}} '''[[Čína]]''' :[[Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády]]: 40 strojov KJ-500. :[[Vzdušné sily Námorníctva Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády]]: viac ako 20 strojov KJ-500H. == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Lietadlá včasnej výstrahy]] [[Kategória:Čínske vojenské lietadlá]] ocg2xpbanvw6awnx1zg3chfcf7svagw 8212814 8212798 2026-05-12T18:01:07Z ~2026-28232-46 294397 8212814 wikitext text/x-wiki {{Infobox Lietadlo | názov = KJ-500 | obrázok = Obrázok:KJ-500 (cropped).jpg | text = | typ = lietadlo včasnej výstrahy a riadenia | výrobca = [[Skupina leteckého priemyslu Šen-si]] | konštruktér = | prvý let = november 2013 | zavedený = [[2014]] | vyradený = | výroba = | vyrobených kusov = viac ako 60 | charakter = v službe | cena za kus = | varianty = | hlavný používateľ = [[Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády]] | viac používateľov = [[Vzdušné sily Námorníctva Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády]] }} '''Šen-si KJ-500''' ({{vjz|cmn|空警-500|Chon Džin-500}}; {{vjz|eng|Shaanxi KJ-500}}) je lietadlo včasnej výstrahy a riadenia, vyrábané čínskou spoločnosťou [[Skupina leteckého priemyslu Šen-si|Šen-si]] (Shaanxi Aircraft Industry Group – Skupina leteckého priemyslu Šen-si), ktorá patrí pod Združenie leteckého priemyslu Číny (Aviation Industry Corporation of China). Je hlavným leteckým systémom vzdušného varovania a velenia Vzdušných síl Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády. KJ-500 je viacúčelová platforma vzdušného varovania, prieskumu a riadenia (C4ISR). Primárnym poslaním lietadla je zabezpečovať nepretržitú 360-stupňovú radarovú ochranu rozsiahleho vzdušného priestoru, detekciu a sledovanie vzdušných i námorných cieľov na veľké vzdialenosti, ako aj koordináciu stíhacích lietadiel, protivzdušných raketových systémov a ďalších bojových prostriedkov v reálnom čase. == Vznik a vývoj == === Predchodcovia a impulz pre vývoj nového typu === Počiatky čínskeho programu lietadiel včasnej výstrahy a riadenia siahajú do 90. rokov 20. storočia. Hlavným impulzom vývoja tohto typu bola ukážková účinnosť americkej flotily lietadiel [[Boeing E-3 Sentry|E-3 Sentry]] počas [[Druhá vojna v Perzskom zálive|vojny v Perzskom zálive]] v roku 1991. To presvedčilo čínske vojenské vedenie o strategickej nevyhnutnosti takejto platformy. Čína sa pokúsila získať takúto modernú technológiu od Izraela a v roku 1997 zakúpila lietadlo [[Beriev A-50]] vybavené radolokačným systémom IAI/Elta Phalcon. Spojené štáty však pod diplomatickým tlakom prinútili Izrael transakciu zrušiť, čo [[Čína|Čínu]] donútilo oprieť sa výhradne o vlastnú vojensko-priemyselnú základňu. Prvé pokusy o vývoj vlastného stroja vyústili do programu [[KJ-2000]], postaveného na základe lietadla [[Iliušin Il-76|Iľjušin Il-76]]. Prvý prototyp KJ-2000 vzlietol 11. novembra 2003 a do služby bol zaradený v decembri 2007. Napriek historickému úspechu bola produkcia KJ-2000 závislá od ruskej platformy Il-76, čo bránilo sériovej výrobe. Paralelne s tým vzniklo lietadlo [[Šen-si KJ-200|KJ-200]], postavené na domácej platforme [[Šen-si Y-8|Y-8]], avšak jeho radarový systém „balance beam" (podobný švédskemu systému Saab Erieye) pokrýval len 240-stupňový sektor, čo pre moderné bojové nasadenie vyhovovalo len v obmedzenej miere. === Vývoj KJ-500 === Na začiatku 21. storočia prišla PLAAF s požiadavkou na vývoj AEW&C tretej generácie, ktorý by odstránil nedostatky oboch predchádzajúcich systémov a zároveň bol schopný čeliť čoraz sofistikovanejším vzdušným hrozbám – rakety vzduch–vzduch dlhého dosahu, nízkoletiace riadené strely a ciele s nízkou radarovou odrazovou plochou. Projekt KJ-500, interne označovaný ako „Projekt 021", bol spustený koncom prvého desaťročia 21. storočia. Kládol dôraz na tri kľúčové vlastnosti: vynikajúce detekčné schopnosti, kvalitnú identifikáciu cieľov a rýchlu reakčnú dobu. Vývoj radarového systému prevzal 38. výskumný ústav Čínskej skupiny elektronických technológií (CETC – China Electronics Technology Group Corporation). Výsledkom bol radarový systém AESA s trojpanelovým pevným usporiadaním v okrúhlom radome, ktorý v porovnaní s rotujúcimi systémami vykazuje vyššiu spoľahlivosť, kratší čas odozvy a lepšiu odolnosť voči elektronickému rušeniu. Ako nosná platforma bola zvolená domáca dopravná platforma [[Šen-si Y-9]], ktorá disponuje väčšou kapacitou a lepším výkonom ako Y-8, pričom si zachováva vlastnosti vhodné na dlhodobé hliadkové lety, typické pre AEW&C platformy. Voľba domáceho draku navyše eliminovala závislosť od zahraničných dodávateľov, ktorá limitovala program KJ-2000. === Výroba a vstup do služby === Dva prototypy KJ-500 boli dokončené koncom roku 2013 a prvý let sa uskutočnil v novembri 2013. Prvé sériové kusy vstúpili do služby v čínskom letectve na konci roka 2014. Námorný variant KJ-500H bol zavedený do služby približne v roku 2015. Verejne bol KJ-500 prvýkrát predstavený na vojenskej prehliadke v Pekingu v septembri 2015. Produkcia sa postupne rozrastala: začiatkom roku 2018 bolo nasadených odhadom 17 kusov, čo z neho vtedy urobilo najpočetnejší typ AEW&C na svete hneď po [[Spojené štáty|USA]]. V roku 2018 boli výrobné kapacity rozšírené, čo umožnilo ďalšie rozrastanie flotily. Na základe satelitných snímok výrobného závodu Šen-si bolo do roku 2023 vyrobených viac ako 40 kusov v rôznych variantách, pričom výroba stále pokračuje.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rupprecht | meno = Andreas | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Newdick | meno2 = Thomas | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = China’s Massive Fleet Of Radar Planes And The Strategy Behind It | url = https://www.twz.com/chinas-massive-fleet-of-radar-planes-and-the-strategy-behind-it | vydavateľ = twz.com | miesto = | dátum vydania = 2023-04-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = }}</ref> V roku 2026 už vojenskí analytici odhadovali, že čínske letectvo a námorníctvo prevádzkuje spolu viac ako 60 strojov KJ-500.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = China’s ‘All-Seeing’ KJ-500 AWACS Is Rewriting Indo-Pacific Airpower — U.S. and Allies Face Compressed Kill Chains and Stealth Exposure | url = https://defencesecurityasia.com/en/china-kj500-awacs-indo-pacific-kill-chain-airpower-shift/ | vydavateľ = defencesecurityasia.com | miesto = | dátum vydania = 2026-04-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = }}</ref> == Konštrukcia == === Platforma === KJ-500 je postavené na základe turbovrtuľového dopravného lietadla stredného dosahu [[Šen-si Y-9]]. Drak stroja bol upravený tak, aby mohol niesť rozmerný radarový systém, pracovné konzoly a antény satelitnej komunikácie. Posádka KJ-500 pozostáva zo štyroch pilotov a niekoľkých operátorov v hlavnej kabíne. === Radarový systém === Srdcom KJ-500 je radarový systém typu AESA vyvinutý 38. výskumným ústavom CETC. Tri radarové panely sú umiestnené v pevnom diskovitom radome na chrbte trupu. Trojpanelové usporiadanie v uhle 120° medzi jednotlivými panelmi zaručuje kontinuálne 360-stupňové pokrytie bez potreby mechanickej rotácie, čo zvyšuje spoľahlivosť systému a znižuje jeho latenciu v porovnaní s rotujúcimi radarmi predchádzajúcich generácií. Systém deteguje ciele veľkosti stíhačky na vzdialenosť až 470 km a súčasne sleduje 60 až 100 vzdušných a námorných cieľov. Radarová technológia AESA umožňuje rýchle elektronické preskenovanie priestoru, zvýšenú odolnosť voči elektronickému rušeniu a možnosť detekcie cieľov s nízkou radarovou odrazovou plochou. Systém bol v neskôr nasadených variantoch ďalej upgradovaný o funkciu detekcie stealth lietadiel. Okrem radaru je KJ-500 vybavený systémami ESM/ELINT, ktoré umožňujú zachytávanie a analýzu elektromagnetických signálov protivníka v reálnom čase. Interné prostredie kabíny bolo navrhnuté s dôrazom na zníženie záťaže posádky: LCD displeje a modulárne komunikačné a dátové systémy zabezpečujú efektívnu prácu počas dlhých letov, ktoré môžu trvať až 12 hodín. Sú k dispozícii aj priestory na odpočinok posádky. Rôzne antény na trupe slúžia na satelitnú komunikáciu a integráciu do bojovej siete. === Pohon a letové charakteristiky === KJ-500 je poháňaný štyrmi turbovrtuľovými motormi WJ-6C (FWJ-6C) spoločnosti Zhuzhou Southern Aviation Engine Company, každý s výkonom 3 800 kW (5 100 k). Motory sú osadené šesťlistovými kompozitnými vrtuľami. Turbovrtuľový pohon bol uprednostnený pred prúdovými motormi predovšetkým z dôvodu nižšej spotreby paliva a teda dlhšej vytrvalosti, čo je pre hliadkovaciu úlohu AEW&C zásadné. Maximálna cestovná rýchlosť dosahuje 550 km/h, dolet 5 700 km a maximálna letová vytrvalosť 12 hodín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Brahy | meno = Jérôme | autor = | odkaz na autora = | titul = China's KJ-500 airborne early warning aircraft upgrade boosts detection of US F-22 and F-35 stealth fighters. | url = https://www.armyrecognition.com/news/aerospace-news/2024/chinas-kj-500-airborne-early-warning-aircraft-upgrade-boosts-detection-of-us-f-22-and-f-35-stealth-fighters | vydavateľ = armyrecognition.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = }}</ref> == Používatelia == {{minivlajka|Čína}} '''[[Čína]]''' :[[Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády]]: 40 strojov KJ-500. :[[Vzdušné sily Námorníctva Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády]]: viac ako 20 strojov KJ-500H. == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Lietadlá včasnej výstrahy]] [[Kategória:Čínske vojenské lietadlá]] [[Kategória:Lietadlá Šen-si]] gmvh81hzicx3z5gtqcc7fw0r2gc4npf 0 750060 8212802 2026-05-12T17:56:07Z TeodS 264951 Nový článok 8212802 wikitext text/x-wiki '''Bunker B-S 11''' bol postavený v roku [[1937]] Zemským Vojenským Veliteľstvom Bratislava. Jeho výzbroj tvorili protitankový [[kanón]] spojený s ťažkým [[Guľomet|guľometom]]. Posádku tvorilo 10 vojakov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | meno = Peterko | titul = Pechotný zrub B-S 11 Janík | url = https://www.bunkre.info/bratislavske-opevnenie-b-s-11/ | dátum prístupu = 12.5.2026}}</ref> Mal päť [[Strieľňa|strielní]], z toho tri pre ťažké guľomety a dve pre ľahké guľomety či pušky. Bunker nebol od roku 1937 zásadnejšie upravovaný tak ako ostatné bunkre. Nachádzal sa na mieste dnešnej autobusovej zastávky na [[Lietavská ulica|Lietavskej ulici]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PETRŽALSKÉ BUNKRE 1.časť (B-S 1 až B-S 15) | url = https://www.youtube.com/watch?v=zWgRyEucyL0 | dátum vydania = 2025-01-05 | dátum prístupu = 2026-05-12 | priezvisko = BRATISLAVA A JEJ PREMENY}}</ref> 3v7rsojgpxvmbgqgfjps3lgh6jzeg58 8212804 8212802 2026-05-12T17:56:37Z TeodS 264951 Odsek Referencie 8212804 wikitext text/x-wiki '''Bunker B-S 11''' bol postavený v roku [[1937]] Zemským Vojenským Veliteľstvom Bratislava. Jeho výzbroj tvorili protitankový [[kanón]] spojený s ťažkým [[Guľomet|guľometom]]. Posádku tvorilo 10 vojakov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | meno = Peterko | titul = Pechotný zrub B-S 11 Janík | url = https://www.bunkre.info/bratislavske-opevnenie-b-s-11/ | dátum prístupu = 12.5.2026}}</ref> Mal päť [[Strieľňa|strielní]], z toho tri pre ťažké guľomety a dve pre ľahké guľomety či pušky. Bunker nebol od roku 1937 zásadnejšie upravovaný tak ako ostatné bunkre. Nachádzal sa na mieste dnešnej autobusovej zastávky na [[Lietavská ulica|Lietavskej ulici]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PETRŽALSKÉ BUNKRE 1.časť (B-S 1 až B-S 15) | url = https://www.youtube.com/watch?v=zWgRyEucyL0 | dátum vydania = 2025-01-05 | dátum prístupu = 2026-05-12 | priezvisko = BRATISLAVA A JEJ PREMENY}}</ref> == Referencie == gd7um25rr1iobxgd3ezyo21u9afwvej 8212822 8212804 2026-05-12T18:04:55Z Fillos X. 212061 8212822 wikitext text/x-wiki '''Bunker B-S 11''' bol postavený v roku [[1937]] Zemským Vojenským Veliteľstvom Bratislava. Jeho výzbroj tvorili protitankový [[kanón]] spojený s ťažkým [[Guľomet|guľometom]]. Posádku tvorilo 10 vojakov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | meno = Peterko | titul = Pechotný zrub B-S 11 Janík | url = https://www.bunkre.info/bratislavske-opevnenie-b-s-11/ | dátum prístupu = 12.5.2026}}</ref> Mal päť [[Strieľňa|strielní]], z toho tri pre ťažké guľomety a dve pre ľahké guľomety či pušky. Bunker nebol od roku 1937 zásadnejšie upravovaný tak ako ostatné bunkre. Nachádzal sa na mieste dnešnej autobusovej zastávky na [[Lietavská ulica|Lietavskej ulici]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PETRŽALSKÉ BUNKRE 1.časť (B-S 1 až B-S 15) | url = https://www.youtube.com/watch?v=zWgRyEucyL0 | dátum vydania = 2025-01-05 | dátum prístupu = 2026-05-12 | priezvisko = BRATISLAVA A JEJ PREMENY}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Objekty česko-slovenského opevnenia v Bratislave}} dwqcg74j2n5j4d26nsff1ziz7ryxr7l 8212837 8212822 2026-05-12T18:27:30Z ~2026-28232-46 294397 8212837 wikitext text/x-wiki '''Bunker B-S 11''' bol postavený v roku [[1937]] Zemským vojenským veliteľstvom Bratislava. Jeho výzbroj tvorili protitankový [[kanón]] spojený s ťažkým [[guľomet]]om. Posádku tvorilo 10 vojakov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | meno = Peterko | titul = Pechotný zrub B-S 11 Janík | url = https://www.bunkre.info/bratislavske-opevnenie-b-s-11/ | dátum prístupu = 12.5.2026}}</ref> Mal päť [[Strieľňa|strielní]], z toho tri pre ťažké guľomety a dve pre ľahké guľomety či pušky. Bunker nebol od roku 1937 zásadnejšie upravovaný tak ako ostatné bunkre. Nachádzal sa na mieste dnešnej autobusovej zastávky na [[Lietavská ulica|Lietavskej ulici]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Petržalské bunkre 1. časť (B-S 1 až B-S 15) | url = https://www.youtube.com/watch?v=zWgRyEucyL0 | dátum vydania = 2025-01-05 | dátum prístupu = 2026-05-12 | priezvisko = Bratislava a jej premeny}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam petržalských bunkrov]] {{Objekty česko-slovenského opevnenia v Bratislave}} [[Kategória:Vojenské stavby na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenské opevnenie]] [[Kategória:Architektúra z 1937]] btt2mx23xu3rztvvwanh1b8k4hbg03b 8212838 8212837 2026-05-12T18:27:51Z ~2026-28232-46 294397 8212838 wikitext text/x-wiki '''Bunker B-S 11''' bol postavený v roku [[1937]] Zemským vojenským veliteľstvom Bratislava. Jeho výzbroj tvorili protitankový [[kanón]] spojený s ťažkým [[guľomet]]om. Posádku tvorilo 10 vojakov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | meno = Peterko | titul = Pechotný zrub B-S 11 Janík | url = https://www.bunkre.info/bratislavske-opevnenie-b-s-11/ | dátum prístupu = 12.5.2026}}</ref> Mal päť [[Strieľňa|strielní]], z toho tri pre ťažké guľomety a dve pre ľahké guľomety či pušky. Bunker nebol od roku 1937 zásadnejšie upravovaný tak ako ostatné bunkre. Nachádzal sa na mieste dnešnej autobusovej zastávky na [[Lietavská ulica|Lietavskej ulici]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Petržalské bunkre 1. časť (B-S 1 až B-S 15) | url = https://www.youtube.com/watch?v=zWgRyEucyL0 | dátum vydania = 2025-01-05 | dátum prístupu = 2026-05-12 | vydavateľ = Bratislava a jej premeny}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam petržalských bunkrov]] {{Objekty česko-slovenského opevnenia v Bratislave}} [[Kategória:Vojenské stavby na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenské opevnenie]] [[Kategória:Architektúra z 1937]] ct76acxur2lpj1xdqw38y2rtxhgsjd4 3 750061 8212852 2026-05-12T18:47:46Z DurMar12 181423 Upozornenie 8212852 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 18:47, 12. máj 2026 (UTC) rsqluc5gnz9red5e9fubom8al99l14b 14 750062 8212863 2026-05-12T19:27:39Z Jetam2 30982 nová 8212863 wikitext text/x-wiki {{Všetky súradnice}} {{Commonscat}} [[Kategória:2026 podľa štátu|Rakúsko]] [[Kategória:2026 v Európe|Rakúsko]] [[Kategória:20. roky 21. storočia v Rakúsku]] etxny383ggylkkujkkvsse8ncq0frts 14 750063 8212892 2026-05-12T19:52:51Z Jetam2 30982 nová 8212892 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:1957 podľa štátu|Švajčiarsko]] [[Kategória:1957 v Európe|Švajčiarsko]] [[Kategória:50. roky 20. storočia vo Švajčiarsku]] 3a1nry1ctu15pusdzgw1wxiwkb73cqp 8212893 8212892 2026-05-12T19:53:06Z Jetam2 30982 opr 8212893 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:1956 podľa štátu|Švajčiarsko]] [[Kategória:1956 v Európe|Švajčiarsko]] [[Kategória:50. roky 20. storočia vo Švajčiarsku]] op8mkeul4bqvrtlhgnedycz269oh2qx 14 750064 8212894 2026-05-12T19:54:14Z Jetam2 30982 nová 8212894 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:50. roky 20. storočia podľa štátu|Švajčiarsko]] [[Kategória:50. roky 20. storočia v Európe|Švajčiarsko]] [[Kategória:20. storočie vo Švajčiarsku|50. roky]] 520gjuvi7mo0y7c6k41kcrkicfhx3k1 8212896 8212894 2026-05-12T19:55:59Z Jetam2 30982 opr 8212896 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:1957 podľa štátu|Nemecko]] [[Kategória:1957 v Európe|Nemecko]] [[Kategória:50. roky 20. storočia v Nemecku]] trsxbolgfs1mdyd8ifzdy2xqtqvrbss 14 750065 8212895 2026-05-12T19:54:36Z Jetam2 30982 nová 8212895 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:50. roky 20. storočia podľa štátu|Švajčiarsko]] [[Kategória:50. roky 20. storočia v Európe|Švajčiarsko]] [[Kategória:20. storočie vo Švajčiarsku|50. roky]] 5uwmcuc49v957upwio9o2qmfhvwf1oz 14 750066 8212898 2026-05-12T19:57:02Z Jetam2 30982 nová 8212898 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:50. roky 20. storočia podľa štátu|Nemecko]] [[Kategória:50. roky 20. storočia v Európe|Nemecko]] [[Kategória:20. storočie v Nemecku|50. roky]] 8nnr42c1azeb1tpyxhsvak3i2dq4dyi 14 750067 8212899 2026-05-12T19:58:14Z Jetam2 30982 nová 8212899 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Štokholm]] [[Kategória:Kultúra vo Švédsku podľa mesta|Štokholm]] c112cwzu8pvfuc6ov6fdt8dbpdqjl0p 14 750068 8212900 2026-05-12T19:59:53Z Jetam2 30982 nová 8212900 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Kultúra vo Švédsku| Mesta]] [[Kategória:Kultúra podľa štátu a mesta|Švédsko]] [[Kategória:Kategórie podla miest vo Švédsku]] o5jsjn9jq23qw1dk8pzeqrm24vsw5du 14 750069 8212901 2026-05-12T20:00:46Z Jetam2 30982 nová 8212901 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Malmö]] [[Kategória:Kultúra vo Švédsku podľa mesta|Malmö]] en4h3k9z889yw1wsp9phy5fn5x84r8c 14 750070 8212902 2026-05-12T20:01:56Z Jetam2 30982 nová 8212902 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Kyjev]] [[Kategória:Kultúra vo Švédsku podľa mesta|Kyjiv]] 5h3vv5mt06q5joq96jo4ptizyu2yplc 8212903 8212902 2026-05-12T20:02:54Z Jetam2 30982 odobratá [[Kategória:Kultúra vo Švédsku podľa mesta]]; pridaná [[Kategória:Kultúra na Ukrajine podľa mesta]] pomocou použitia HotCat 8212903 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Kyjev]] [[Kategória:Kultúra na Ukrajine podľa mesta|Kyjiv]] kgjjre948j0z1eour5w5kj310c9viad 14 750071 8212904 2026-05-12T20:03:32Z Jetam2 30982 nová 8212904 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Kultúra na Ukrajine| Mesta]] [[Kategória:Kultúra podľa štátu a mesta|Ukrajina]] [[Kategória:Kategórie podla miest na Ukrajine]] bk5ti9us9m6u1vt89bs3542xsw5wfpq 8212905 8212904 2026-05-12T20:05:32Z Jetam2 30982 odobratá [[Kategória:Kategórie podla miest na Ukrajine]]; pridaná [[Kategória:Kategórie podľa miest na Ukrajine]] pomocou použitia HotCat 8212905 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Kultúra na Ukrajine| Mesta]] [[Kategória:Kultúra podľa štátu a mesta|Ukrajina]] [[Kategória:Kategórie podľa miest na Ukrajine]] jxxwzqunsmbg6oq87dt8lqigfkjwacx 14 750072 8212906 2026-05-12T20:07:14Z Jetam2 30982 nová 8212906 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Düsseldorf]] [[Kategória:Kultúra v Nemecku podľa mesta|Düsseldorf]] [[Kategória:Kultúra v Severnom Porýní-Vestfálsku|Düsseldorf]] to36rojywxo1yp41k58ahs9zjjd6v9m 14 750073 8212907 2026-05-12T20:09:08Z Jetam2 30982 nová 8212907 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Severné Porýnie-Vestfálsko]] [[Kategória:Kultúra v Nemecku podľa spolkovej krajiny|Severné Porýnie-Vestfálsko]] de02620mo3paq8g5ebkzfypnoord5fy 14 750074 8212910 2026-05-12T20:14:32Z Jetam2 30982 nová 8212910 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:1972 podľa štátu|Spojené kráľovstvo]] [[Kategória:1972 v Európe|Spojené kráľovstvo]] [[Kategória:70. roky 20. storočia v Spojenom kráľovstve]] guap47iz7axh7vim8vqmu7r2tsjnjv4 0 750075 8212911 2026-05-12T20:24:53Z Kudlík 145418 Vytvorená stránka „{{Infobox spoločnosť|názov spoločnosti=101 Drogéria|logo spoločnosti=|veľkosť loga=|popis=Slovenský drogériový maloobchodný reťazec|právna forma=[[spoločnosť s ručením obmedzeným]]|IČO=36246204|odvetvie=maloobchod, drogéria|založená=1994|zakladateľ=Emil Krajčík|sídlo=[[Senica]], Slovensko|štát sídla=Slovensko|pôvod=[[Nové Mesto nad Váhom]]|vedenie=Emil Krajčík|územný rozsah=Slovensko|priemysel=maloobchodný|produkcia=drogéria,…“ 8212911 wikitext text/x-wiki {{Infobox spoločnosť|názov spoločnosti=101 Drogéria|logo spoločnosti=|veľkosť loga=|popis=Slovenský drogériový maloobchodný reťazec|právna forma=[[spoločnosť s ručením obmedzeným]]|IČO=36246204|odvetvie=maloobchod, drogéria|založená=1994|zakladateľ=Emil Krajčík|sídlo=[[Senica]], Slovensko|štát sídla=Slovensko|pôvod=[[Nové Mesto nad Váhom]]|vedenie=Emil Krajčík|územný rozsah=Slovensko|priemysel=maloobchodný|produkcia=drogéria, kozmetika, parfumy, hygienické potreby|aktíva=|obrat=približne 81,8 mil. € (2024)|výnosy=|prevádzkový príjem=|zisk=|člen skupiny=|počet zamestnancov=približne 1000 – 1999|divízie=|dcérske spoločnosti=|vlastník=Emil Krajčík|slogan spoločnosti=|domáca stránka={{URL|https://101drogerie.sk}}|zánik=|poznámka=približne 245 predajní na Slovensku}} '''101 Drogéria''' je slovenský maloobchodný reťazec zameraný na predaj drogistického tovaru, kozmetiky, parfumov a potrieb pre domácnosť. Patrí medzi najväčšie domáce drogériové siete na [[Slovensko|Slovensku]]. Spoločnosť prevádzkuje firma '''Emil Krajčík, s.r.o.''', ktorá vznikla v roku 1994. Sieť je známa najmä vysokým počtom kamenných predajní v menších mestách a regionálnych centrách.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O spoločnosti | vydavateľ = 101 Drogéria | url = https://101drogerie.sk/o-spolocnosti | dátum-prístupu = 2026-05-12}}</ref> == História == Spoločnosť založil slovenský podnikateľ Emil Krajčík v roku 1994 v [[Nové Mesto nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]]. Prvé predajne niesli názov „Emil Krajčík“. Počas ďalších rokov firma expandovala prostredníctvom akvizícií: * v roku 1999 odkúpila 10 predajní siete ATVE, * v roku 2003 prevzala 13 predajní droxi drogerie, * v roku 2009 získala 18 predajní siete Dr. Og. V 21. storočí sa 101 Drogéria zaradila medzi najväčšie slovenské drogériové siete. == Sortiment == Sortiment predajní zahŕňa: * dekoratívnu kozmetiku, * pleťovú kozmetiku, * parfumy, * hygienické potreby, * pracie a čistiace prostriedky, * výrobky pre deti, * potreby pre zvieratá, * sezónny tovar. == Postavenie na trhu == 101 Drogéria pôsobí prevažne v menších mestách a mimo veľkých obchodných centier. V polovici 20. rokov 21. storočia prevádzkovala približne 245 predajní po celom Slovensku. Medzi hlavných konkurentov patria: * [[dm-drogerie markt]] * [[Müller]] * [[Teta drogérie]] == Referencie == <references><ref name=":0" /> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Emil Krajčík, s.r.o. | vydavateľ = FinStat | url = https://finstat.sk/36246204 | dátum-prístupu = 2026-05-12}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 101 Drogéria oslavuje 30 rokov | vydavateľ = Modrý koník | url = https://www.modrykonik.sk/blog/mravenek/article/101-drogeria-oslavuje-30-narodeniny-vo-8d74hl/ | dátum-prístupu = 2026-05-12}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Konkurencia pre 101 Drogériu | vydavateľ = Aktuality.sk | url = https://www.aktuality.sk/clanok/bzNor6W/konkurencia-pre-101-drogeriu-ci-dm-nova-siet-drogerii-chce-expandovat-napriec-slovenskom/ | dátum-prístupu = 2026-05-12}}</ref></references> == Externé odkazy == * [https://101drogerie.sk Oficiálna stránka] nxb9cn7a15m00kv95yiskc41legcy4b 8212912 8212911 2026-05-12T20:25:47Z Kudlík 145418 /* */ 8212912 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = 101 Drogéria | Logo spoločnosti = | Veľkosť loga = | Popis = Slovenský drogériový maloobchodný reťazec | Právna forma = [[spoločnosť s ručením obmedzeným]] | IČO = 36246204 | Odvetvie = maloobchod, drogéria | Založená = 1994 | Zakladateľ = Emil Krajčík | Sídlo = [[Senica]], [[Slovensko]] | Štát sídla = Slovensko | Pôvod = [[Nové Mesto nad Váhom]] | Vedenie = Emil Krajčík | Územný rozsah = Slovensko | Priemysel = maloobchodný | Produkcia = drogéria, kozmetika, parfumy, hygienické potreby | Aktíva = | Obrat = približne 81,8 mil. € (2024) | Výnosy = | Prevádzkový príjem = | Zisk = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = približne 1000 – 1999 | Divízie = | Dcérske spoločnosti = | Vlastník = Emil Krajčík | Slogan spoločnosti = | Domáca stránka = {{url|101drogerie.sk}} | Zánik = | Poznámka = približne 245 predajní na Slovensku }} '''101 Drogéria''' je slovenský maloobchodný reťazec zameraný na predaj drogistického tovaru, kozmetiky, parfumov a potrieb pre domácnosť. Patrí medzi najväčšie domáce drogériové siete na [[Slovensko|Slovensku]]. Spoločnosť prevádzkuje firma '''Emil Krajčík, s.r.o.''', ktorá vznikla v roku 1994. Sieť je známa najmä vysokým počtom kamenných predajní v menších mestách a regionálnych centrách.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O spoločnosti | vydavateľ = 101 Drogéria | url = https://101drogerie.sk/o-spolocnosti | dátum-prístupu = 2026-05-12}}</ref> == História == Spoločnosť založil slovenský podnikateľ Emil Krajčík v roku 1994 v [[Nové Mesto nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]]. Prvé predajne niesli názov „Emil Krajčík“. Počas ďalších rokov firma expandovala prostredníctvom akvizícií: * v roku 1999 odkúpila 10 predajní siete ATVE, * v roku 2003 prevzala 13 predajní droxi drogerie, * v roku 2009 získala 18 predajní siete Dr. Og. V 21. storočí sa 101 Drogéria zaradila medzi najväčšie slovenské drogériové siete. == Sortiment == Sortiment predajní zahŕňa: * dekoratívnu kozmetiku, * pleťovú kozmetiku, * parfumy, * hygienické potreby, * pracie a čistiace prostriedky, * výrobky pre deti, * potreby pre zvieratá, * sezónny tovar. == Postavenie na trhu == 101 Drogéria pôsobí prevažne v menších mestách a mimo veľkých obchodných centier. V polovici 20. rokov 21. storočia prevádzkovala približne 245 predajní po celom Slovensku. Medzi hlavných konkurentov patria: * [[dm-drogerie markt]] * [[Müller]] * [[Teta drogérie]] == Referencie == <references><ref name=":0" /> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Emil Krajčík, s.r.o. | vydavateľ = FinStat | url = https://finstat.sk/36246204 | dátum-prístupu = 2026-05-12}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 101 Drogéria oslavuje 30 rokov | vydavateľ = Modrý koník | url = https://www.modrykonik.sk/blog/mravenek/article/101-drogeria-oslavuje-30-narodeniny-vo-8d74hl/ | dátum-prístupu = 2026-05-12}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Konkurencia pre 101 Drogériu | vydavateľ = Aktuality.sk | url = https://www.aktuality.sk/clanok/bzNor6W/konkurencia-pre-101-drogeriu-ci-dm-nova-siet-drogerii-chce-expandovat-napriec-slovenskom/ | dátum-prístupu = 2026-05-12}}</ref></references> == Externé odkazy == * [https://101drogerie.sk Oficiálna stránka] 4g6179exgsyjvypvdsdazgua63hzb6u 8212923 8212912 2026-05-12T20:45:16Z Pe3kZA 39673 /* Referencie */ aspoň takto 8212923 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = 101 Drogéria | Logo spoločnosti = | Veľkosť loga = | Popis = Slovenský drogériový maloobchodný reťazec | Právna forma = [[spoločnosť s ručením obmedzeným]] | IČO = 36246204 | Odvetvie = maloobchod, drogéria | Založená = 1994 | Zakladateľ = Emil Krajčík | Sídlo = [[Senica]], [[Slovensko]] | Štát sídla = Slovensko | Pôvod = [[Nové Mesto nad Váhom]] | Vedenie = Emil Krajčík | Územný rozsah = Slovensko | Priemysel = maloobchodný | Produkcia = drogéria, kozmetika, parfumy, hygienické potreby | Aktíva = | Obrat = približne 81,8 mil. € (2024) | Výnosy = | Prevádzkový príjem = | Zisk = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = približne 1000 – 1999 | Divízie = | Dcérske spoločnosti = | Vlastník = Emil Krajčík | Slogan spoločnosti = | Domáca stránka = {{url|101drogerie.sk}} | Zánik = | Poznámka = približne 245 predajní na Slovensku }} '''101 Drogéria''' je slovenský maloobchodný reťazec zameraný na predaj drogistického tovaru, kozmetiky, parfumov a potrieb pre domácnosť. Patrí medzi najväčšie domáce drogériové siete na [[Slovensko|Slovensku]]. Spoločnosť prevádzkuje firma '''Emil Krajčík, s.r.o.''', ktorá vznikla v roku 1994. Sieť je známa najmä vysokým počtom kamenných predajní v menších mestách a regionálnych centrách.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O spoločnosti | vydavateľ = 101 Drogéria | url = https://101drogerie.sk/o-spolocnosti | dátum-prístupu = 2026-05-12}}</ref> == História == Spoločnosť založil slovenský podnikateľ Emil Krajčík v roku 1994 v [[Nové Mesto nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]]. Prvé predajne niesli názov „Emil Krajčík“. Počas ďalších rokov firma expandovala prostredníctvom akvizícií: * v roku 1999 odkúpila 10 predajní siete ATVE, * v roku 2003 prevzala 13 predajní droxi drogerie, * v roku 2009 získala 18 predajní siete Dr. Og. V 21. storočí sa 101 Drogéria zaradila medzi najväčšie slovenské drogériové siete. == Sortiment == Sortiment predajní zahŕňa: * dekoratívnu kozmetiku, * pleťovú kozmetiku, * parfumy, * hygienické potreby, * pracie a čistiace prostriedky, * výrobky pre deti, * potreby pre zvieratá, * sezónny tovar. == Postavenie na trhu == 101 Drogéria pôsobí prevažne v menších mestách a mimo veľkých obchodných centier. V polovici 20. rokov 21. storočia prevádzkovala približne 245 predajní po celom Slovensku. Medzi hlavných konkurentov patria: * [[dm-drogerie markt]] * [[Müller]] * [[Teta drogérie]] == Referencie == * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Emil Krajčík, s.r.o. | vydavateľ = FinStat | url = https://finstat.sk/36246204 | dátum-prístupu = 2026-05-12}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = 101 Drogéria oslavuje 30 rokov | vydavateľ = Modrý koník | url = https://www.modrykonik.sk/blog/mravenek/article/101-drogeria-oslavuje-30-narodeniny-vo-8d74hl/ | dátum-prístupu = 2026-05-12}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Konkurencia pre 101 Drogériu | vydavateľ = Aktuality.sk | url = https://www.aktuality.sk/clanok/bzNor6W/konkurencia-pre-101-drogeriu-ci-dm-nova-siet-drogerii-chce-expandovat-napriec-slovenskom/ | dátum-prístupu = 2026-05-12}} == Externé odkazy == * [https://101drogerie.sk Oficiálna stránka] rdiz0nsgu7c1kr47d3pta2dtqdzhrbm 8212924 8212923 2026-05-12T20:46:59Z Pe3kZA 39673 na úpravu - referencie 8212924 wikitext text/x-wiki {{Na úpravu}} {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = 101 Drogéria | Logo spoločnosti = | Veľkosť loga = | Popis = Slovenský drogériový maloobchodný reťazec | Právna forma = [[spoločnosť s ručením obmedzeným]] | IČO = 36246204 | Odvetvie = maloobchod, drogéria | Založená = 1994 | Zakladateľ = Emil Krajčík | Sídlo = [[Senica]], [[Slovensko]] | Štát sídla = Slovensko | Pôvod = [[Nové Mesto nad Váhom]] | Vedenie = Emil Krajčík | Územný rozsah = Slovensko | Priemysel = maloobchodný | Produkcia = drogéria, kozmetika, parfumy, hygienické potreby | Aktíva = | Obrat = približne 81,8 mil. € (2024) | Výnosy = | Prevádzkový príjem = | Zisk = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = približne 1000 – 1999 | Divízie = | Dcérske spoločnosti = | Vlastník = Emil Krajčík | Slogan spoločnosti = | Domáca stránka = {{url|101drogerie.sk}} | Zánik = | Poznámka = približne 245 predajní na Slovensku }} '''101 Drogéria''' je slovenský maloobchodný reťazec zameraný na predaj drogistického tovaru, kozmetiky, parfumov a potrieb pre domácnosť. Patrí medzi najväčšie domáce drogériové siete na [[Slovensko|Slovensku]]. Spoločnosť prevádzkuje firma '''Emil Krajčík, s.r.o.''', ktorá vznikla v roku 1994. Sieť je známa najmä vysokým počtom kamenných predajní v menších mestách a regionálnych centrách.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O spoločnosti | vydavateľ = 101 Drogéria | url = https://101drogerie.sk/o-spolocnosti | dátum-prístupu = 2026-05-12}}</ref> == História == Spoločnosť založil slovenský podnikateľ Emil Krajčík v roku 1994 v [[Nové Mesto nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]]. Prvé predajne niesli názov „Emil Krajčík“. Počas ďalších rokov firma expandovala prostredníctvom akvizícií: * v roku 1999 odkúpila 10 predajní siete ATVE, * v roku 2003 prevzala 13 predajní droxi drogerie, * v roku 2009 získala 18 predajní siete Dr. Og. V 21. storočí sa 101 Drogéria zaradila medzi najväčšie slovenské drogériové siete. == Sortiment == Sortiment predajní zahŕňa: * dekoratívnu kozmetiku, * pleťovú kozmetiku, * parfumy, * hygienické potreby, * pracie a čistiace prostriedky, * výrobky pre deti, * potreby pre zvieratá, * sezónny tovar. == Postavenie na trhu == 101 Drogéria pôsobí prevažne v menších mestách a mimo veľkých obchodných centier. V polovici 20. rokov 21. storočia prevádzkovala približne 245 predajní po celom Slovensku. Medzi hlavných konkurentov patria: * [[dm-drogerie markt]] * [[Müller]] * [[Teta drogérie]] == Referencie == {{Referencie}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Emil Krajčík, s.r.o. | vydavateľ = FinStat | url = https://finstat.sk/36246204 | dátum-prístupu = 2026-05-12}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = 101 Drogéria oslavuje 30 rokov | vydavateľ = Modrý koník | url = https://www.modrykonik.sk/blog/mravenek/article/101-drogeria-oslavuje-30-narodeniny-vo-8d74hl/ | dátum-prístupu = 2026-05-12}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Konkurencia pre 101 Drogériu | vydavateľ = Aktuality.sk | url = https://www.aktuality.sk/clanok/bzNor6W/konkurencia-pre-101-drogeriu-ci-dm-nova-siet-drogerii-chce-expandovat-napriec-slovenskom/ | dátum-prístupu = 2026-05-12}} == Externé odkazy == * [https://101drogerie.sk Oficiálna stránka] rly4omt0k4h86ajwbk65sln5ryecoar 0 750076 8212914 2026-05-12T20:31:53Z Kudlík 145418 Vytvorenie stránky 8212914 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = AKDB | Logo spoločnosti = | Veľkosť loga = | Popis = Nemecká verejnoprávna IT spoločnosť pre samosprávy a verejnú správu | Právna forma = Anstalt des öffentlichen Rechts (AöR) | IČO = | Odvetvie = informačné technológie, eGovernment | Založená = 1971 | Zakladateľ = Bavorské komunálne združenia | Sídlo = [[Mníchov]], [[Nemecko]] | Štát sídla = Nemecko | Pôvod = [[Bavorsko]] | Vedenie = | Územný rozsah = [[Nemecko]] | Priemysel = IT služby pre verejnú správu | Produkcia = softvér pre samosprávy, registre obyvateľov, finančné systémy, eGovernment riešenia | Aktíva = | Obrat = | Výnosy = | Prevádzkový príjem = | Zisk = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = viac než 5 000 | Divízie = AKDB DigitalFabriX, Living Data, digital@M | Dcérske spoločnosti = | Vlastník = bavorské mestá, obce a okresy | Slogan spoločnosti = | Domáca stránka = {{url|www.akdb.de}} | Zánik = | Poznámka = Jeden z najväčších poskytovateľov IT riešení pre verejnú správu v Nemecku }} '''AKDB''' ('''Anstalt für Kommunale Datenverarbeitung in Bayern''') je nemecká verejnoprávna IT organizácia poskytujúca softvérové a digitálne riešenia pre mestá, obce, okresy a ďalšie orgány verejnej správy v [[Nemecko|Nemecku]]. Spoločnosť patrí medzi najväčších poskytovateľov eGovernment riešení v Nemecku a je významná najmä v oblasti komunálnej digitalizácie, evidencie obyvateľstva a elektronických služieb verejnej správy. == História == AKDB bola založená v roku 1971 bavorskými komunálnymi združeniami s cieľom centralizovať a modernizovať spracovanie dát vo verejnej správe. Počas nasledujúcich desaťročí sa organizácia rozšírila z regionálneho IT centra na jedného z najvýznamnejších poskytovateľov komunálnych IT systémov v Nemecku. == Produkty a služby == AKDB vyvíja a prevádzkuje softvérové riešenia pre: * evidenciu obyvateľstva, * matriky, * občianske preukazy a pasy, * finančnú správu, * personalistiku, * voľby, * elektronické podania, * cloudové služby verejnej správy. Medzi známe produkty patria: * OK.EWO * OK.FIS * OK.VISA * VOIS * Bürgerservice-Portale == Postavenie == AKDB zabezpečuje IT infraštruktúru a softvérové riešenia pre tisíce nemeckých samospráv a úradov. Významnú úlohu zohráva najmä v [[Bavorsko|Bavorsku]], no jej produkty sa používajú aj v ďalších spolkových krajinách. Spoločnosť je dôležitou súčasťou digitalizácie nemeckej verejnej správy a eGovernment projektov. == Referencie == <references> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Über uns | vydavateľ = AKDB | url = https://www.akdb.de | dátum-prístupu = 2026-05-12 }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Produkte und Lösungen | vydavateľ = AKDB | url = https://www.akdb.de/produkte-services | dátum-prístupu = 2026-05-12 }}</ref> </references> == Externé odkazy == * [https://www.akdb.de Oficiálna stránka] pson3yapnmhua9dvt2mvvdkhtop6djf 8212922 8212914 2026-05-12T20:43:22Z Pe3kZA 39673 /* Referencie */ aspoň takto 8212922 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = AKDB | Logo spoločnosti = | Veľkosť loga = | Popis = Nemecká verejnoprávna IT spoločnosť pre samosprávy a verejnú správu | Právna forma = Anstalt des öffentlichen Rechts (AöR) | IČO = | Odvetvie = informačné technológie, eGovernment | Založená = 1971 | Zakladateľ = Bavorské komunálne združenia | Sídlo = [[Mníchov]], [[Nemecko]] | Štát sídla = Nemecko | Pôvod = [[Bavorsko]] | Vedenie = | Územný rozsah = [[Nemecko]] | Priemysel = IT služby pre verejnú správu | Produkcia = softvér pre samosprávy, registre obyvateľov, finančné systémy, eGovernment riešenia | Aktíva = | Obrat = | Výnosy = | Prevádzkový príjem = | Zisk = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = viac než 5 000 | Divízie = AKDB DigitalFabriX, Living Data, digital@M | Dcérske spoločnosti = | Vlastník = bavorské mestá, obce a okresy | Slogan spoločnosti = | Domáca stránka = {{url|www.akdb.de}} | Zánik = | Poznámka = Jeden z najväčších poskytovateľov IT riešení pre verejnú správu v Nemecku }} '''AKDB''' ('''Anstalt für Kommunale Datenverarbeitung in Bayern''') je nemecká verejnoprávna IT organizácia poskytujúca softvérové a digitálne riešenia pre mestá, obce, okresy a ďalšie orgány verejnej správy v [[Nemecko|Nemecku]]. Spoločnosť patrí medzi najväčších poskytovateľov eGovernment riešení v Nemecku a je významná najmä v oblasti komunálnej digitalizácie, evidencie obyvateľstva a elektronických služieb verejnej správy. == História == AKDB bola založená v roku 1971 bavorskými komunálnymi združeniami s cieľom centralizovať a modernizovať spracovanie dát vo verejnej správe. Počas nasledujúcich desaťročí sa organizácia rozšírila z regionálneho IT centra na jedného z najvýznamnejších poskytovateľov komunálnych IT systémov v Nemecku. == Produkty a služby == AKDB vyvíja a prevádzkuje softvérové riešenia pre: * evidenciu obyvateľstva, * matriky, * občianske preukazy a pasy, * finančnú správu, * personalistiku, * voľby, * elektronické podania, * cloudové služby verejnej správy. Medzi známe produkty patria: * OK.EWO * OK.FIS * OK.VISA * VOIS * Bürgerservice-Portale == Postavenie == AKDB zabezpečuje IT infraštruktúru a softvérové riešenia pre tisíce nemeckých samospráv a úradov. Významnú úlohu zohráva najmä v [[Bavorsko|Bavorsku]], no jej produkty sa používajú aj v ďalších spolkových krajinách. Spoločnosť je dôležitou súčasťou digitalizácie nemeckej verejnej správy a eGovernment projektov. == Referencie == * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Über uns | vydavateľ = AKDB | url = https://www.akdb.de | dátum-prístupu = 2026-05-12 }} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Produkte und Lösungen | vydavateľ = AKDB | url = https://www.akdb.de/produkte-services | dátum-prístupu = 2026-05-12 }} == Externé odkazy == * [https://www.akdb.de Oficiálna stránka] dfr80depf3f4zi47reou2osh9jao2jf 0 750077 8212917 2026-05-12T20:35:15Z Kudlík 145418 Vytvoriť stránku 8212917 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť | názov = Trenčín 2026 | obrázok = | popis = Európske hlavné mesto kultúry 2026 | dátum = rok 2026 | miesto = [[Trenčín]], [[Slovensko]] | typ = kultúrny projekt | organizátor = Kreatívny inštitút Trenčín | účastníci = mestá, kultúrne organizácie, umelci a verejnosť | web = {{URL|https://trencin2026.eu}} }} '''Trenčín 2026''' je medzinárodný kultúrny projekt mesta [[Trenčín]], ktoré získalo titul '''Európske hlavné mesto kultúry 2026''' (EHMK 2026). Projekt zahŕňa rozsiahly program kultúrnych, umeleckých, komunitných a urbanistických aktivít realizovaných v [[Trenčín|Trenčíne]] a širšom regióne [[Trenčiansky kraj|Trenčianskeho kraja]]. Titul Európske hlavné mesto kultúry udeľuje [European Commission](chatgpt://generic-entity?number=0) mestám, ktoré prostredníctvom kultúry podporujú rozvoj miest, medzinárodnú spoluprácu a zapojenie verejnosti. Trenčín získal titul v roku 2021 po finálnom výbere slovenských kandidátskych miest. == História == Myšlienka kandidatúry Trenčína vznikla v druhej polovici 10. rokov 21. storočia. Mesto sa rozhodlo uchádzať o titul s cieľom: * podporiť kultúrny rozvoj regiónu, * revitalizovať verejné priestory, * zvýšiť medzinárodnú viditeľnosť mesta, * podporiť kreatívny priemysel, * zapojiť obyvateľov do komunitných projektov. Do finálneho výberu slovenských kandidátov postúpili: * [[Trenčín]], * [[Žilina]], * [[Nitra]]. V decembri 2021 medzinárodná odborná porota oznámila, že titul pre rok 2026 získava Trenčín. Kandidatúra niesla motto: :''„Pestovanie zvedavosti“'' (''Cultivating Curiosity''). == Program == Projekt Trenčín 2026 zahŕňa: * koncerty, * festivaly, * výstavy, * komunitné podujatia, * vzdelávacie programy, * divadelné predstavenia, * verejné umelecké inštalácie, * revitalizáciu priemyselných a verejných priestorov. Program sa neobmedzuje iba na mesto Trenčín, ale zahŕňa aj ďalšie mestá a obce Trenčianskeho kraja. === Kultúrna infraštruktúra === Súčasťou projektu je obnova a modernizácia viacerých kultúrnych objektov a verejných priestorov. Významným projektom sa stala transformácia areálu: * [[Kino Hviezda (Trenčín)|Kina Hviezda]], * bývalých priemyselných priestorov, * kultúrnych centier, * verejných zón pri rieke Váh. Projekt podporuje vznik nových kreatívnych centier a priestorov pre mladých umelcov. === Európsky rozmer === Jedným z hlavných cieľov projektu je prepájanie regiónu s európskou kultúrnou scénou. Do programu sa zapájajú: * zahraniční umelci, * európske kultúrne organizácie, * partnerské mestá, * nezávislé umelecké skupiny. Projekt zároveň podporuje: * medzinárodné rezidencie, * umelecké výmeny, * spoluprácu medzi mestami. == Vplyv na mesto == Projekt Trenčín 2026 je považovaný za jednu z najväčších kultúrnych a rozvojových iniciatív v histórii mesta. Očakávané prínosy: * zvýšenie turizmu, * rozvoj kultúrneho sektora, * ekonomický rast, * revitalizácia verejných priestorov, * väčšia medzinárodná viditeľnosť mesta, * podpora kreatívnej ekonomiky. Podľa organizátorov má projekt zanechať dlhodobé dedičstvo aj po skončení roku 2026. == Organizácia == Hlavným organizátorom projektu je organizácia '''Kreatívny inštitút Trenčín''', ktorá koordinuje: * kultúrny program, * komunikáciu, * partnerstvá, * financovanie, * medzinárodnú spoluprácu. Na projekte spolupracujú: * mesto [[Trenčín]], * [[Trenčiansky samosprávny kraj]], * kultúrne organizácie, * školy, * občianske združenia, * súkromný sektor. == Financovanie == Projekt je financovaný kombináciou: * mestských zdrojov, * štátnych dotácií, * fondov [[Európska únia|Európskej únie]], * grantov, * partnerských príspevkov. Financie smerujú najmä do: * kultúrnych podujatí, * obnovy infraštruktúry, * komunitných projektov, * propagácie regiónu. == Kritika == Projekt čelil aj kritike týkajúcej sa: * výšky investícií, * tempa príprav, * dlhodobej udržateľnosti niektorých projektov, * využitia financií po skončení roku 2026. Organizátori uviedli, že cieľom projektu nie je iba jednorazový kultúrny program, ale dlhodobá transformácia mesta a regiónu. == Referencie == <references> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Trenčín 2026 | vydavateľ = Trenčín 2026 | url = https://trencin2026.eu | dátum-prístupu = 2026-05-12 }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = European Capitals of Culture | vydavateľ = European Commission | url = https://culture.ec.europa.eu | dátum-prístupu = 2026-05-12 }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Trenčín bude Európskym hlavným mestom kultúry 2026 | vydavateľ = RTVS | url = https://www.rtvs.sk | dátum-prístupu = 2026-05-12 }}</ref> </references> == Externé odkazy == * [https://trencin2026.eu Oficiálna stránka Trenčín 2026] gh8z81fkl64yfwo5uasrrvy0tbj3188 8212919 8212917 2026-05-12T20:35:56Z Kudlík 145418 /* */ 8212919 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť | názov = Trenčín 2026 | obrázok = | popis = Európske hlavné mesto kultúry 2026 | dátum = rok 2026 | miesto = [[Trenčín]], [[Slovensko]] | typ = kultúrny projekt | organizátor = Kreatívny inštitút Trenčín | účastníci = mestá, kultúrne organizácie, umelci a verejnosť | web = {{URL|https://trencin2026.eu}} }} '''Trenčín 2026''' je medzinárodný kultúrny projekt mesta [[Trenčín]], ktoré získalo titul '''Európske hlavné mesto kultúry 2026''' (EHMK 2026). Projekt zahŕňa rozsiahly program kultúrnych, umeleckých, komunitných a urbanistických aktivít realizovaných v [[Trenčín|Trenčíne]] a širšom regióne [[Trenčiansky kraj|Trenčianskeho kraja]]. Titul Európske hlavné mesto kultúry udeľuje [European Commission] mestám, ktoré prostredníctvom kultúry podporujú rozvoj miest, medzinárodnú spoluprácu a zapojenie verejnosti. Trenčín získal titul v roku 2021 po finálnom výbere slovenských kandidátskych miest. == História == Myšlienka kandidatúry Trenčína vznikla v druhej polovici 10. rokov 21. storočia. Mesto sa rozhodlo uchádzať o titul s cieľom: * podporiť kultúrny rozvoj regiónu, * revitalizovať verejné priestory, * zvýšiť medzinárodnú viditeľnosť mesta, * podporiť kreatívny priemysel, * zapojiť obyvateľov do komunitných projektov. Do finálneho výberu slovenských kandidátov postúpili: * [[Trenčín]], * [[Žilina]], * [[Nitra]]. V decembri 2021 medzinárodná odborná porota oznámila, že titul pre rok 2026 získava Trenčín. Kandidatúra niesla motto: :''„Pestovanie zvedavosti“'' (''Cultivating Curiosity''). == Program == Projekt Trenčín 2026 zahŕňa: * koncerty, * festivaly, * výstavy, * komunitné podujatia, * vzdelávacie programy, * divadelné predstavenia, * verejné umelecké inštalácie, * revitalizáciu priemyselných a verejných priestorov. Program sa neobmedzuje iba na mesto Trenčín, ale zahŕňa aj ďalšie mestá a obce Trenčianskeho kraja. === Kultúrna infraštruktúra === Súčasťou projektu je obnova a modernizácia viacerých kultúrnych objektov a verejných priestorov. Významným projektom sa stala transformácia areálu: * [[Kino Hviezda (Trenčín)|Kina Hviezda]], * bývalých priemyselných priestorov, * kultúrnych centier, * verejných zón pri rieke Váh. Projekt podporuje vznik nových kreatívnych centier a priestorov pre mladých umelcov. === Európsky rozmer === Jedným z hlavných cieľov projektu je prepájanie regiónu s európskou kultúrnou scénou. Do programu sa zapájajú: * zahraniční umelci, * európske kultúrne organizácie, * partnerské mestá, * nezávislé umelecké skupiny. Projekt zároveň podporuje: * medzinárodné rezidencie, * umelecké výmeny, * spoluprácu medzi mestami. == Vplyv na mesto == Projekt Trenčín 2026 je považovaný za jednu z najväčších kultúrnych a rozvojových iniciatív v histórii mesta. Očakávané prínosy: * zvýšenie turizmu, * rozvoj kultúrneho sektora, * ekonomický rast, * revitalizácia verejných priestorov, * väčšia medzinárodná viditeľnosť mesta, * podpora kreatívnej ekonomiky. Podľa organizátorov má projekt zanechať dlhodobé dedičstvo aj po skončení roku 2026. == Organizácia == Hlavným organizátorom projektu je organizácia '''Kreatívny inštitút Trenčín''', ktorá koordinuje: * kultúrny program, * komunikáciu, * partnerstvá, * financovanie, * medzinárodnú spoluprácu. Na projekte spolupracujú: * mesto [[Trenčín]], * [[Trenčiansky samosprávny kraj]], * kultúrne organizácie, * školy, * občianske združenia, * súkromný sektor. == Financovanie == Projekt je financovaný kombináciou: * mestských zdrojov, * štátnych dotácií, * fondov [[Európska únia|Európskej únie]], * grantov, * partnerských príspevkov. Financie smerujú najmä do: * kultúrnych podujatí, * obnovy infraštruktúry, * komunitných projektov, * propagácie regiónu. == Kritika == Projekt čelil aj kritike týkajúcej sa: * výšky investícií, * tempa príprav, * dlhodobej udržateľnosti niektorých projektov, * využitia financií po skončení roku 2026. Organizátori uviedli, že cieľom projektu nie je iba jednorazový kultúrny program, ale dlhodobá transformácia mesta a regiónu. == Referencie == <references> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Trenčín 2026 | vydavateľ = Trenčín 2026 | url = https://trencin2026.eu | dátum-prístupu = 2026-05-12 }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = European Capitals of Culture | vydavateľ = European Commission | url = https://culture.ec.europa.eu | dátum-prístupu = 2026-05-12 }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Trenčín bude Európskym hlavným mestom kultúry 2026 | vydavateľ = RTVS | url = https://www.rtvs.sk | dátum-prístupu = 2026-05-12 }}</ref> </references> == Externé odkazy == * [https://trencin2026.eu Oficiálna stránka Trenčín 2026] rhv3d7uxopncuvn5qtac4baz3vauukx 8212920 8212919 2026-05-12T20:39:30Z Pe3kZA 39673 pridaná [[Kategória:Trenčín]] pomocou použitia HotCat 8212920 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť | názov = Trenčín 2026 | obrázok = | popis = Európske hlavné mesto kultúry 2026 | dátum = rok 2026 | miesto = [[Trenčín]], [[Slovensko]] | typ = kultúrny projekt | organizátor = Kreatívny inštitút Trenčín | účastníci = mestá, kultúrne organizácie, umelci a verejnosť | web = {{URL|https://trencin2026.eu}} }} '''Trenčín 2026''' je medzinárodný kultúrny projekt mesta [[Trenčín]], ktoré získalo titul '''Európske hlavné mesto kultúry 2026''' (EHMK 2026). Projekt zahŕňa rozsiahly program kultúrnych, umeleckých, komunitných a urbanistických aktivít realizovaných v [[Trenčín|Trenčíne]] a širšom regióne [[Trenčiansky kraj|Trenčianskeho kraja]]. Titul Európske hlavné mesto kultúry udeľuje [European Commission] mestám, ktoré prostredníctvom kultúry podporujú rozvoj miest, medzinárodnú spoluprácu a zapojenie verejnosti. Trenčín získal titul v roku 2021 po finálnom výbere slovenských kandidátskych miest. == História == Myšlienka kandidatúry Trenčína vznikla v druhej polovici 10. rokov 21. storočia. Mesto sa rozhodlo uchádzať o titul s cieľom: * podporiť kultúrny rozvoj regiónu, * revitalizovať verejné priestory, * zvýšiť medzinárodnú viditeľnosť mesta, * podporiť kreatívny priemysel, * zapojiť obyvateľov do komunitných projektov. Do finálneho výberu slovenských kandidátov postúpili: * [[Trenčín]], * [[Žilina]], * [[Nitra]]. V decembri 2021 medzinárodná odborná porota oznámila, že titul pre rok 2026 získava Trenčín. Kandidatúra niesla motto: :''„Pestovanie zvedavosti“'' (''Cultivating Curiosity''). == Program == Projekt Trenčín 2026 zahŕňa: * koncerty, * festivaly, * výstavy, * komunitné podujatia, * vzdelávacie programy, * divadelné predstavenia, * verejné umelecké inštalácie, * revitalizáciu priemyselných a verejných priestorov. Program sa neobmedzuje iba na mesto Trenčín, ale zahŕňa aj ďalšie mestá a obce Trenčianskeho kraja. === Kultúrna infraštruktúra === Súčasťou projektu je obnova a modernizácia viacerých kultúrnych objektov a verejných priestorov. Významným projektom sa stala transformácia areálu: * [[Kino Hviezda (Trenčín)|Kina Hviezda]], * bývalých priemyselných priestorov, * kultúrnych centier, * verejných zón pri rieke Váh. Projekt podporuje vznik nových kreatívnych centier a priestorov pre mladých umelcov. === Európsky rozmer === Jedným z hlavných cieľov projektu je prepájanie regiónu s európskou kultúrnou scénou. Do programu sa zapájajú: * zahraniční umelci, * európske kultúrne organizácie, * partnerské mestá, * nezávislé umelecké skupiny. Projekt zároveň podporuje: * medzinárodné rezidencie, * umelecké výmeny, * spoluprácu medzi mestami. == Vplyv na mesto == Projekt Trenčín 2026 je považovaný za jednu z najväčších kultúrnych a rozvojových iniciatív v histórii mesta. Očakávané prínosy: * zvýšenie turizmu, * rozvoj kultúrneho sektora, * ekonomický rast, * revitalizácia verejných priestorov, * väčšia medzinárodná viditeľnosť mesta, * podpora kreatívnej ekonomiky. Podľa organizátorov má projekt zanechať dlhodobé dedičstvo aj po skončení roku 2026. == Organizácia == Hlavným organizátorom projektu je organizácia '''Kreatívny inštitút Trenčín''', ktorá koordinuje: * kultúrny program, * komunikáciu, * partnerstvá, * financovanie, * medzinárodnú spoluprácu. Na projekte spolupracujú: * mesto [[Trenčín]], * [[Trenčiansky samosprávny kraj]], * kultúrne organizácie, * školy, * občianske združenia, * súkromný sektor. == Financovanie == Projekt je financovaný kombináciou: * mestských zdrojov, * štátnych dotácií, * fondov [[Európska únia|Európskej únie]], * grantov, * partnerských príspevkov. Financie smerujú najmä do: * kultúrnych podujatí, * obnovy infraštruktúry, * komunitných projektov, * propagácie regiónu. == Kritika == Projekt čelil aj kritike týkajúcej sa: * výšky investícií, * tempa príprav, * dlhodobej udržateľnosti niektorých projektov, * využitia financií po skončení roku 2026. Organizátori uviedli, že cieľom projektu nie je iba jednorazový kultúrny program, ale dlhodobá transformácia mesta a regiónu. == Referencie == <references> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Trenčín 2026 | vydavateľ = Trenčín 2026 | url = https://trencin2026.eu | dátum-prístupu = 2026-05-12 }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = European Capitals of Culture | vydavateľ = European Commission | url = https://culture.ec.europa.eu | dátum-prístupu = 2026-05-12 }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Trenčín bude Európskym hlavným mestom kultúry 2026 | vydavateľ = RTVS | url = https://www.rtvs.sk | dátum-prístupu = 2026-05-12 }}</ref> </references> == Externé odkazy == * [https://trencin2026.eu Oficiálna stránka Trenčín 2026] [[Kategória:Trenčín]] e0rl4usjpt1cazqox6a187cg8z3xia1 8212921 8212920 2026-05-12T20:42:05Z Pe3kZA 39673 na úpravu - referencie 8212921 wikitext text/x-wiki {{Na úpravu}} {{Infobox udalosť | názov = Trenčín 2026 | obrázok = | popis = Európske hlavné mesto kultúry 2026 | dátum = rok 2026 | miesto = [[Trenčín]], [[Slovensko]] | typ = kultúrny projekt | organizátor = Kreatívny inštitút Trenčín | účastníci = mestá, kultúrne organizácie, umelci a verejnosť | web = {{URL|https://trencin2026.eu}} }} '''Trenčín 2026''' je medzinárodný kultúrny projekt mesta [[Trenčín]], ktoré získalo titul '''Európske hlavné mesto kultúry 2026''' (EHMK 2026). Projekt zahŕňa rozsiahly program kultúrnych, umeleckých, komunitných a urbanistických aktivít realizovaných v [[Trenčín|Trenčíne]] a širšom regióne [[Trenčiansky kraj|Trenčianskeho kraja]]. Titul Európske hlavné mesto kultúry udeľuje [European Commission] mestám, ktoré prostredníctvom kultúry podporujú rozvoj miest, medzinárodnú spoluprácu a zapojenie verejnosti. Trenčín získal titul v roku 2021 po finálnom výbere slovenských kandidátskych miest. == História == Myšlienka kandidatúry Trenčína vznikla v druhej polovici 10. rokov 21. storočia. Mesto sa rozhodlo uchádzať o titul s cieľom: * podporiť kultúrny rozvoj regiónu, * revitalizovať verejné priestory, * zvýšiť medzinárodnú viditeľnosť mesta, * podporiť kreatívny priemysel, * zapojiť obyvateľov do komunitných projektov. Do finálneho výberu slovenských kandidátov postúpili: * [[Trenčín]], * [[Žilina]], * [[Nitra]]. V decembri 2021 medzinárodná odborná porota oznámila, že titul pre rok 2026 získava Trenčín. Kandidatúra niesla motto: :''„Pestovanie zvedavosti“'' (''Cultivating Curiosity''). == Program == Projekt Trenčín 2026 zahŕňa: * koncerty, * festivaly, * výstavy, * komunitné podujatia, * vzdelávacie programy, * divadelné predstavenia, * verejné umelecké inštalácie, * revitalizáciu priemyselných a verejných priestorov. Program sa neobmedzuje iba na mesto Trenčín, ale zahŕňa aj ďalšie mestá a obce Trenčianskeho kraja. === Kultúrna infraštruktúra === Súčasťou projektu je obnova a modernizácia viacerých kultúrnych objektov a verejných priestorov. Významným projektom sa stala transformácia areálu: * [[Kino Hviezda (Trenčín)|Kina Hviezda]], * bývalých priemyselných priestorov, * kultúrnych centier, * verejných zón pri rieke Váh. Projekt podporuje vznik nových kreatívnych centier a priestorov pre mladých umelcov. === Európsky rozmer === Jedným z hlavných cieľov projektu je prepájanie regiónu s európskou kultúrnou scénou. Do programu sa zapájajú: * zahraniční umelci, * európske kultúrne organizácie, * partnerské mestá, * nezávislé umelecké skupiny. Projekt zároveň podporuje: * medzinárodné rezidencie, * umelecké výmeny, * spoluprácu medzi mestami. == Vplyv na mesto == Projekt Trenčín 2026 je považovaný za jednu z najväčších kultúrnych a rozvojových iniciatív v histórii mesta. Očakávané prínosy: * zvýšenie turizmu, * rozvoj kultúrneho sektora, * ekonomický rast, * revitalizácia verejných priestorov, * väčšia medzinárodná viditeľnosť mesta, * podpora kreatívnej ekonomiky. Podľa organizátorov má projekt zanechať dlhodobé dedičstvo aj po skončení roku 2026. == Organizácia == Hlavným organizátorom projektu je organizácia '''Kreatívny inštitút Trenčín''', ktorá koordinuje: * kultúrny program, * komunikáciu, * partnerstvá, * financovanie, * medzinárodnú spoluprácu. Na projekte spolupracujú: * mesto [[Trenčín]], * [[Trenčiansky samosprávny kraj]], * kultúrne organizácie, * školy, * občianske združenia, * súkromný sektor. == Financovanie == Projekt je financovaný kombináciou: * mestských zdrojov, * štátnych dotácií, * fondov [[Európska únia|Európskej únie]], * grantov, * partnerských príspevkov. Financie smerujú najmä do: * kultúrnych podujatí, * obnovy infraštruktúry, * komunitných projektov, * propagácie regiónu. == Kritika == Projekt čelil aj kritike týkajúcej sa: * výšky investícií, * tempa príprav, * dlhodobej udržateľnosti niektorých projektov, * využitia financií po skončení roku 2026. Organizátori uviedli, že cieľom projektu nie je iba jednorazový kultúrny program, ale dlhodobá transformácia mesta a regiónu. == Referencie == * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Trenčín 2026 | vydavateľ = Trenčín 2026 | url = https://trencin2026.eu | dátum-prístupu = 2026-05-12 }} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = European Capitals of Culture | vydavateľ = European Commission | url = https://culture.ec.europa.eu | dátum-prístupu = 2026-05-12 }} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Trenčín bude Európskym hlavným mestom kultúry 2026 | vydavateľ = RTVS | url = https://www.rtvs.sk | dátum-prístupu = 2026-05-12 }} == Externé odkazy == * [https://trencin2026.eu Oficiálna stránka Trenčín 2026] [[Kategória:Trenčín]] dyflmupyah6mi2dnanrzy78ksx5y6uj 0 750078 8212938 2026-05-12T21:54:06Z Jetam2 30982 nový, 1567, 094/100 WD 8212938 wikitext text/x-wiki {{Infobox doména najvyššej úrovne | tld = .cat | logo = | uvedená = [[2005]] | typ = [[Národná doména najvyššej úrovne]] | status = Aktívna | registr = | použitie = [[Katalánsko]] {{minivlajka|Katalánsko}} | obmedzenie = | štruktúra = | dokumenty = | spory = | web = [https://domini.cat/ Domini.cat] |}} '''.cat''' je [[sponzorovaná doména najvyššej úrovne]] (sTLD) pre [[Katalánsko|katalánsku]] jazykovú a kultúrnu komunitu.<ref name="wipo-cat"/> == Dejiny == Úvahy o vlastnej doméne najvyššej úrovne (TLD) začali v roku 1990. V roku 2003 [[Internet Corporation for Assigned Names and Numbers|ICANN]] otvorila možnosť domény pre regióny. 16. marca 2004 asociácia puntCAT podala žiadosť o doménu .cat a v apríli 2005 sa začali rokovania ICANN a nadácie puntCAT.<ref name="domini-history">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = History | url = https://domini.cat/en/history/ | vydavateľ = domini.cat | miesto = | dátum vydania = 2025-05-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = }}</ref> Podpis dohody sponzora s [[Internet Corporation for Assigned Names and Numbers|ICANN]] prebehol 23. septembra 2005.<ref name="wipo-cat">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = .cat | url = https://www.wipo.int/en/web/amc/domain-name-disputes/gtld/cat/index | vydavateľ = [[Svetová organizácia duševného vlastníctva]] | miesto = Ženeva | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = }}</ref> 21. decembra 2005 bola do prevádzky uvedená prvá doména: tan.cat (tan znamená zavreté v katalánčine). V apríli 2006 bola registrácia otvorená pre verejnosť.<ref name="domini-history"/> V septembri 2017 španielska polícia [[Guardia Civil]] uskutočnila raziu a donútila nadáciu spravujúcu doménu .cat zablokovať weby, ktoré sa zaoberajú referendom o nezávislosti Katalánska. Niekoľko dní predtým tento blok nariadil súd. V tom čase bolo na doméne .cat hostovaných 110 000 webov propagujúcich alebo zobrazujúcich informácie o Katalánsku, jeho jazyku a kultúre.<ref name="politico">{{Citácia periodika | priezvisko = Cerulus | meno = Laurens | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Torres | meno2 = Diego | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Spanish authorities try to shutter Catalan referendum websites | periodikum = Politico | odkaz na periodikum = | url = https://www.politico.eu/article/spanish-authorities-try-to-shutter-catalan-referendum-websites/ | issn = | vydavateľ = Politico : Axel Springer SE | miesto = Brusel | dátum = 2017-09-22 | dátum prístupu = 2026-05-12 }}</ref> Pri razii boli zhabané počítače a šéf IT bol zatknutý za poburovanie. Weby, ktoré neboli spojené s referendom blokované neboli.<ref name="eff-cat-block"/> Katalánčina je prvým jazykom, ktorý získal TLD.<ref name="usatoday">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Antonoff | meno = Michael| autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://eu.usatoday.com/story/money/2015/08/13/dot-dog-vs-dot-cat-michael-antonoff/31419253/ | vydavateľ = eu.usatoday.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = }}</ref> .cat bola jedna z najnovších nových TLD, ktoré boli schválené ICANN v roku 2004.<ref name="eff-cat-block">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Malcolm | meno = Jeremy | autor = | odkaz na autora = | titul = .cat Domain a Casualty in Catalonian Independence Crackdown | url = https://www.eff.org/deeplinks/2017/09/cat-domain-casualty-catalonian-independence-crackdown | vydavateľ = eff.org | miesto = | dátum vydania = 2017-09-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[.bzh]] * [[.eus]] * [[.gal]] * [[.es]] ==Externé odkazy == * [https://domini.cat/ punt.CAT] * [https://www.iana.org/domains/root/db/cat.html zápis na webe IANA] {{Generické domény}} [[Kategória:Národné domény najvyššej úrovne]] [[Kategória:Katalánsko]] p59w1vmnxq342z0sboo1g2e3nn4sm6e 8213009 8212938 2026-05-13T06:08:49Z DurMar12 181423 Pridané wikilinky, sekcia Iné projekty 8213009 wikitext text/x-wiki {{Infobox doména najvyššej úrovne | tld = .cat | logo = | uvedená = [[2005]] | typ = [[Národná doména najvyššej úrovne]] | status = Aktívna | registr = | použitie = [[Katalánsko]] {{minivlajka|Katalánsko}} | obmedzenie = | štruktúra = | dokumenty = | spory = | web = [https://domini.cat/ Domini.cat] |}} '''.cat''' je [[sponzorovaná doména najvyššej úrovne]] (sTLD) pre [[Katalánsko|katalánsku]] jazykovú a kultúrnu [[Komunita (sociológia)|komunitu]].<ref name="wipo-cat"/> == Dejiny == Úvahy o vlastnej [[Doména najvyššej úrovne|doméne najvyššej úrovne]] (TLD) začali v roku 1990. V roku 2003 [[Internet Corporation for Assigned Names and Numbers|ICANN]] otvorila možnosť domény pre regióny. 16. marca 2004 asociácia puntCAT podala žiadosť o doménu .cat a v apríli 2005 sa začali rokovania ICANN a [[Nadácia|nadácie]] puntCAT.<ref name="domini-history">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = History | url = https://domini.cat/en/history/ | vydavateľ = domini.cat | miesto = | dátum vydania = 2025-05-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = }}</ref> Podpis dohody sponzora s [[Internet Corporation for Assigned Names and Numbers|ICANN]] prebehol 23. septembra 2005.<ref name="wipo-cat">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = .cat | url = https://www.wipo.int/en/web/amc/domain-name-disputes/gtld/cat/index | vydavateľ = [[Svetová organizácia duševného vlastníctva]] | miesto = Ženeva | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = }}</ref> 21. decembra 2005 bola do prevádzky uvedená prvá doména: tan.cat (tan znamená zavreté v katalánčine). V apríli 2006 bola registrácia otvorená pre verejnosť.<ref name="domini-history"/> V septembri 2017 španielska polícia [[Guardia Civil]] uskutočnila raziu a donútila nadáciu spravujúcu doménu .cat zablokovať weby, ktoré sa zaoberajú [[Referendum|referendom]] o nezávislosti Katalánska. Niekoľko dní predtým tento blok nariadil súd. V tom čase bolo na doméne .cat hostovaných 110 000 webov propagujúcich alebo zobrazujúcich informácie o Katalánsku, jeho jazyku a kultúre.<ref name="politico">{{Citácia periodika | priezvisko = Cerulus | meno = Laurens | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Torres | meno2 = Diego | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Spanish authorities try to shutter Catalan referendum websites | periodikum = Politico | odkaz na periodikum = | url = https://www.politico.eu/article/spanish-authorities-try-to-shutter-catalan-referendum-websites/ | issn = | vydavateľ = Politico : Axel Springer SE | miesto = Brusel | dátum = 2017-09-22 | dátum prístupu = 2026-05-12 }}</ref> Pri razii boli zhabané počítače a šéf IT bol zatknutý za poburovanie. Weby, ktoré neboli spojené s referendom blokované neboli.<ref name="eff-cat-block"/> [[Katalánčina]] je prvým jazykom, ktorý získal TLD.<ref name="usatoday">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Antonoff | meno = Michael| autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://eu.usatoday.com/story/money/2015/08/13/dot-dog-vs-dot-cat-michael-antonoff/31419253/ | vydavateľ = eu.usatoday.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = }}</ref> .cat bola jedna z najnovších nových TLD, ktoré boli schválené ICANN v roku 2004.<ref name="eff-cat-block">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Malcolm | meno = Jeremy | autor = | odkaz na autora = | titul = .cat Domain a Casualty in Catalonian Independence Crackdown | url = https://www.eff.org/deeplinks/2017/09/cat-domain-casualty-catalonian-independence-crackdown | vydavateľ = eff.org | miesto = | dátum vydania = 2017-09-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[.bzh]] * [[.eus]] * [[.gal]] * [[.es]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://domini.cat/ punt.CAT] * [https://www.iana.org/domains/root/db/cat.html zápis na webe IANA] {{Generické domény}} [[Kategória:Národné domény najvyššej úrovne]] [[Kategória:Katalánsko]] 5ppqqsldf26h742w0n5de4rmsbna6ni 1 750079 8212941 2026-05-12T22:17:00Z KormiSK 91359 /* Špecifickosť témy */ nová sekcia 8212941 wikitext text/x-wiki == Špecifickosť témy == Ak pominiem nesprávne formátovanie a kopu odkazov na rozlišovačky... táto téma mi pripadá bizarne špecifická. Zároveň mi to pripadá ako návod, [[Wikipédia:NIE|ktorý na Wiki podľa mňa nepatrí]]; nevnímam tento text ako encyklopedický. Názory? ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:17, 12. máj 2026 (UTC) 7gycbcrxiifbege6n2uswfklfdzmq2f 0 750080 8212945 2026-05-12T23:29:09Z Gitanes232 142243 vytvorenie článku 8212945 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | Názov kostola = Chrám svätého Ména | Druh kostola = pravoslávny chrám | Celé meno = | Iné meno1 = | Iné meno2 = | Obrázok = StMenasChurch-Slatina-Sofia-BG05.jpg | Popis obrázka = pohľad na chrám zo severozápadu | Patrocínium = [[Ménas (veľkomučeník)|svätý veľkomučeník Ménas]] | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Bulharsko | Spolkový štát typ = | Spolkový štát = | Kraj typ = Oblasť | Kraj = [[Sofia (oblasť)|Sofia]] | Okres typ = | Okres = [[Stoličný okres (Bulharsko)|Stoličný]] | Mesto typ = | Mesto = [[Sofia]] | Mestská časť typ = Rajón | Mestská časť = [[Slatina (rajón v Sofii)|Slatina]] | Adresa = | Zemepisná šírka = 42.6825125 | Zemepisná dĺžka = 23.3663627 | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = Kresťanstvo | Cirkev typ = | Cirkev = [[Bulharská pravoslávna cirkev]] | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza = | Dekanát typ = | Dekanát = | Farnosť typ = | Farnosť = | Je súčasťou = | Dátum vysvätenia = | Svätiteľ = | Správa = | Vlastník = | Zánik = | Dátum odsvätenia = | Architekt = | Architekt1 = | Architekt2 = | Sloh = architektúra bulharského{{break}}národného obrodenia | Sloh1 = | Výstavba = | Založenie = | Dokončenie = [[1872]] | Náklady na výstavbu = | Dĺžka = 23 | Výška = 5 | Šírka = 6,50 | Dĺžka hlavnej lode = | Šírka hlavnej lode = | Výška hlavnej lode = | Výška svätyne = | Počet lodí = 1 | Počet poschodí = | Počet kupol = | Počet veží = | Výška najvyššej veže = | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Materiál = | Mapa1 popis = | Mapa1 lokátor = | Web = | Commons = St. Menas Church, Slatina, Sofia | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = }} '''Chrám svätého Ména''' ({{vjz|bul|Църква „Свети Мина“|''Cărkva „Sveti Mina“''}}),<ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в област София град | url = http://ninkn.bg/documents/categoryPreview/24 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-11 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="hramove.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален публичен регистър на храмовете в Република България | odkaz na autora = | titul = Св. Мина | url = https://www.hramove.bg/hramove/temple_4084.html | vydavateľ = hramove.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-11 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="ref1">{{Citácia knihy |autor= KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana |titul = Enciklopedija Sofia |miesto = Sofia |vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija" – Knigoizdatelska kăšta "Trud" |rok = 2017 |počet strán = 420 |isbn = 978-954-8104-36-4 |strany = 340{{--}}341}}</ref><ref name="vestnikstroitel.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Людмил Митакев | odkaz na autora = | titul = Църквата „Свети Мина“ угасна на своя празник | url = https://vestnikstroitel.bg/tema/70523_crkvata-sveti-mina-ugasna-na-svoya-praznik | vydavateľ = vestnikstroitel.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-11 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="светимина.бг">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Старинен храм "Св. вмчк. Мина" | odkaz na autora = | titul = Църква „Св. вмчк. Мина“ | url = https://xn--80adjmaxi0al.xn--90ae/index.php/history/33-carkvata-sveti-velikomachenik-mina | vydavateľ = светимина.бг | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> v minulosti aj '''Chrám svätej Trojice''' ({{vjz|bul|Църква „Света Троица“|''Cărkva „Sveta Troica“''}})<ref name="ref1"/><ref name="светимина.бг" /> a '''Chrám svätého Teraponta''' ({{vjz|bul|Църква „Свети Терапонтий“|''Cărkva „Sveti Terapontij“''}})<ref name="ref1"/><ref name="ninkn.bg" /><ref name="светимина.бг" /> je [[chrám]] [[Bulharská pravoslávna cirkev|Bulharskej pravoslávnej cirkvi]] z druhej polovice [[19. storočie|19. storočia]], ktorý sa nachádza sa v meste [[Sofia]] v [[Sofia (oblasť)|oblasti Sofia]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]]. Je zasvätený svätému [[Ménas (veľkomučeník)|Ménovi]].<ref name="hramove.bg" /><ref name="vestnikstroitel.bg" /><ref name="ref1"/><ref name="светимина.бг" /> Budova má pridelený štatút kultúrnej pamiatky.<ref name="ninkn.bg" /> Je jediným dochovaným neskoroobrodeneckým chrámom na teritóriu mesta Sofia.<ref name="ref1"/><ref name="светимина.бг" /> Chrámový sviatok sa slávi [[11. november|11. novembra]].<ref name="hramove.bg" /><ref name="светимина.бг" /> == Názov == Chrám menil v priebehu dejín niekoľkokrát svoje meno. Spočiatku niesol názov '''Chrám svätej Trojice''' ({{vjz|bul|Църква „Света Троица“|''Cărkva „Sveta Troica“''}}) a bol tak pomenovaný z dôvodu, že bol postavený na mieste, kde stál v minulosti rovnomenný [[monastier]], ktorý bol zničený Turkami v [[16. storočie|16. storočí]]<ref name="vestnikstroitel.bg" /><ref name="ref1"/> (jeho ruiny ostali zachované do [[17. storočie|17. storočia]]).<ref name="ref1"/> V [[40. roky 20. storočia|40. rokoch 20. storočia]] bol chrám premenovaný a nejaký čas niesol názov '''Chrám svätého Teraponta''' ({{vjz|bul|Църква „Свети Терапонтий“|''Cărkva „Sveti Terapontij“''}}). Názov bol zvolený, pretože na základe ústnych predaní bol na mieste chrámu zabitý bulharský mučeník svätý Terapont Sofijský<ref name="ref1"/><ref name="vestnikstroitel.bg" /><ref name="светимина.бг" /> (zvaný aj Terapont Serdický).<ref name="светимина.бг" /> Ďalším dôvodom premenovania bolo v roku [[1943]] dokončenie výstavby chrámu v neďalekej štvrti [[Geo Milev (štvrť v Sofii)|Geo Milev]], ktorý tiež dostal názov [[Chrám svätej Trojice (Geo Milev, Sofia)|Chrám svätej Trojice]].<ref name="светимина.бг" /> V roku [[1957]] bol potom chrám premenovaný na súčasný názov.<ref name="ref1"/><ref name="vestnikstroitel.bg" /><ref name="светимина.бг" /> == Lokalita == Chrám svätého Ména sa nachádza v meste Sofia<ref name="ninkn.bg" /><ref name="hramove.bg" /><ref name="ref1"/> v [[Slatina (štvrť v Sofii)|štvrti Slatina]]<ref name="hramove.bg" /><ref name="ref1"/><ref name="vestnikstroitel.bg" /> v [[Slatina (rajón v Sofii)|rovnomennom rajóne]]<ref name="ninkn.bg" /> na ulici „Geo Milev“ ({{vjz|bul|''улица „Гео Милев“''}}, doslova ''ulica Gea Mileva'')<ref name="светимина.бг" /><ref name="hramove.bg" /> č. 73.<ref name="светимина.бг" /> Chrám bol postavený na pahorku v lokalite nazývanej Reduta v susedstve vtedajšieho dedinského cintorína.<ref name="ref1"/><ref name="vestnikstroitel.bg" /> == Dejiny == Chrám bol postavený ako farský chrám v roku [[1872]], vtedy pod názvom Chrám svätej Trojice.<ref name="ref1"/><ref name="светимина.бг" /> [[Súbor:StMenasChurch-Slatina-Sofia-BG03.jpg|Celkový pohľad na chrám z juhozápadu|náhľad|vľavo]] V priebehu [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa pod chrámom nachádzal protibombový kryt pre obyvateľov Slatiny.<ref name="vestnikstroitel.bg" /> V tom istom období bol chrám premenovaný na Chrám svätého Teraponta.<ref name="ref1"/><ref name="светимина.бг" /> V roku [[1950]] prebehli na chráme reštauračné práce.<ref name="hramove.bg" /> V roku [[1955]] bol budove udelený štatút kultúrnej pamiatky.<ref name="ninkn.bg" /><ref name="vestnikstroitel.bg" /> V roku [[1957]] chrám získal svoj súčasný názov, teda Chrám svätého Ména.<ref name="ref1"/><ref name="светимина.бг" /> [[25. marec|25. marca]] [[2024]] sa na chráme začali reštauračné práce,<ref name="so-slatina.org">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Столична община, район „Слатина“ | odkaz na autora = | titul = ЗАПОЧНА РЕМОНТЪТ НА СТАРИНЕН ХРАМ „СВ. ВМЧК. МИНА“ В СТОЛИЧНИЯ РАЙОН „СЛАТИНА“ | url = https://so-slatina.org/2024/03/%D0%B7%D0%B0%D0%BF%D0%BE%D1%87%D0%BD%D0%B0-%D1%80%D0%B5%D0%BC%D0%BE%D0%BD%D1%82%D1%8A%D1%82-%D0%BD%D0%B0-%D1%81%D1%82%D0%B0%D1%80%D0%B8%D0%BD%D0%B5%D0%BD-%D1%85%D1%80%D0%B0%D0%BC-%D1%81%D0%B2/ | vydavateľ = so-slatina.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> ktoré boli ukončené v máji [[2025]], načo bol chrám opätovne vysvätený.<ref name="https://vestnikstroitel.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Росица Георгиева | odkaz na autora = | titul = Осветиха ремонтирания храм Свети Вмчк. Мина в столичния квартал Слатина | url = https://vestnikstroitel.bg/news/osvetixa-remontiraniya-xram-sveti-vmck-mina-v-stolicniya-kvartal-slatina | vydavateľ = https://vestnikstroitel.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> Chrám je v súčasnosti ([[2026]]) plne funkčným chrámom [[Bulharská pravoslávna cirkev|Bulharskej pravoslávnej cirkvi]] a konajú sa v ňom pravidelne [[Božská liturgia|Božské liturgie]].<ref name="hramove.bg" /> == Charakteristika == Autormi chrámu boli staviteľskí majstri priamo zo Slatiny. Mená sa zachovali na staviteľskom nápise. Išlo o majstrov Stojka, Toteho, Mitara, Andona, Božila a Nikolu.<ref name="vestnikstroitel.bg" /> Chrám je postavený ako [[Loď (architektúra)|jednoloďová]] budova s jednou [[Apsida (architektúra)|apsidou]] a klenutým stropom.<ref name="ref1"/><ref name="hramove.bg" /><ref name="vestnikstroitel.bg" /><ref name="светимина.бг" /> V západnej časti je chrám zakončený predsieňou.<ref name="hramove.bg" /><ref name="светимина.бг" /> [[Súbor:StMenasChurch-Slatina-Sofia-BG08.jpg|Detail z južnej fasády|náhľad|vľavo]] Budova je postavená z kameňa.<ref name="hramove.bg" /> Kamene na stavbu pochádzajú z pohoria [[Stará planina|Stará planina]], z poriečia [[Iskăr]]u, ako aj z dediny [[Bistrica (štvrť v Sofii)|Bistrica]] (dnes štvrť Sofie).<ref name="vestnikstroitel.bg" /> Dĺžka budovy dosahuje 23 metrov, šírka 6,5 metrov a výška 5 metrov.<ref name="hramove.bg" /><ref name="vestnikstroitel.bg" /> V chráme sa nachádza jeden prestol.<ref name="hramove.bg" /> Zvonica sa nachádza vedľa chrámu.<ref name="hramove.bg" /> == Výzdoba interiéru == V chráme sa čiastočne dochovali [[Freska|fresky]] v priestore apsidy.<ref name="ref1"/><ref name="vestnikstroitel.bg" /><ref name="светимина.бг" /> Sú v zlom stave. Zachované fresky predstavujú figurálne maľby ôsmich cirkevných otcov a vyobrazenie presvätej Bohorodičky v nike nad nimi. Okrem týchto fresiek sa v proskimidárnej nike nachádza scéna Kristus obeť a v pomocnej nike scéna Stretnutie Kristovo.<ref name="vestnikstroitel.bg" /><ref name="светимина.бг" /> [[Ikona|Ikony]] [[ikonostas]]u pochádzajú z [[19. storočie|19. storočia]].<ref name="ref1"/><ref name="светимина.бг" /> Ikony pochádzajú zo [[Samokovská umelecká škola|samokovskej umeleckej školy]].<ref name="hramove.bg" /> Boli zhotovené v roku [[1873]] a ich autorom bol významný neskoroobrodenecký zograf Chadži Ivančo Poplazarov z dediny Sestrimo.<ref name="vestnikstroitel.bg" /><ref name="светимина.бг" /> V chráme sa nachádza trón vyrobený z dosiek z 19. storočia s ikonou Krista Archijereja z toho istého obdobia.<ref name="ref1"/><ref name="vestnikstroitel.bg" /><ref name="светимина.бг" /> == Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany == Od roku [[1955]] je stavba evidovaná ako kultúrna pamiatka pre historickú hodnotu budovy, od roku [[1989]] potom aj pre jej architektonicko-staviteľskú a umeleckú hodnotu.<ref name="ninkn.bg" /><ref name="vestnikstroitel.bg" /> == Galéria == <gallery> StMenasChurch-Slatina-Sofia-BG04.jpg|pohľad na západnú fasádu chrámu StMenasChurch-Slatina-Sofia-BG07.jpg|pohľad na západnú časť budovy StMenasChurch-Slatina-Sofia-BG02.jpg|pohľad na východnú časť budovy s apsidou StMenasChurch-Slatina-Sofia-BG06.jpg|pohľad na južnú fasádu chrámu </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:St. Menas Church, Slatina, Sofia}} [[Kategória:Pravoslávne chrámy v Bulharsku]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] [[Kategória:Stavby v Sofii]] [[Kategória:Kostoly zasvätené svätému Мénovi]] [[Kategória:Architektúra z 1872]] [[Kategória:Kostoly z obdobia bulharského národného obrodenia]] 6v2rg6kn9lifs6yn79jwvbjme3ykzcn 8213037 8212945 2026-05-13T06:53:01Z Scholastikos 174170 8213037 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | Názov kostola = Chrám svätého Ména | Druh kostola = pravoslávny chrám | Celé meno = | Iné meno1 = | Iné meno2 = | Obrázok = StMenasChurch-Slatina-Sofia-BG05.jpg | Popis obrázka = pohľad na chrám zo severozápadu | Patrocínium = [[Ménas (veľkomučeník)|svätý veľkomučeník Ménas]] | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Bulharsko | Spolkový štát typ = | Spolkový štát = | Kraj typ = Oblasť | Kraj = [[Sofia (oblasť)|Sofia]] | Okres typ = | Okres = [[Stoličný okres (Bulharsko)|Stoličný]] | Mesto typ = | Mesto = [[Sofia]] | Mestská časť typ = Rajón | Mestská časť = [[Slatina (rajón v Sofii)|Slatina]] | Adresa = | Zemepisná šírka = 42.6825125 | Zemepisná dĺžka = 23.3663627 | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = Kresťanstvo | Cirkev typ = | Cirkev = [[Bulharská pravoslávna cirkev]] | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza = | Dekanát typ = | Dekanát = | Farnosť typ = | Farnosť = | Je súčasťou = | Dátum vysvätenia = | Svätiteľ = | Správa = | Vlastník = | Zánik = | Dátum odsvätenia = | Architekt = | Architekt1 = | Architekt2 = | Sloh = architektúra bulharského{{break}}národného obrodenia | Sloh1 = | Výstavba = | Založenie = | Dokončenie = [[1872]] | Náklady na výstavbu = | Dĺžka = 23 | Výška = 5 | Šírka = 6,50 | Dĺžka hlavnej lode = | Šírka hlavnej lode = | Výška hlavnej lode = | Výška svätyne = | Počet lodí = 1 | Počet poschodí = | Počet kupol = | Počet veží = | Výška najvyššej veže = | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Materiál = | Mapa1 popis = | Mapa1 lokátor = | Web = | Commons = St. Menas Church, Slatina, Sofia | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = }} '''Chrám svätého Ména''' ({{vjz|bul|Църква „Свети Мина“|''Cărkva „Sveti Mina“''}}),<ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в област София град | url = http://ninkn.bg/documents/categoryPreview/24 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-11 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="hramove.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален публичен регистър на храмовете в Република България | odkaz na autora = | titul = Св. Мина | url = https://www.hramove.bg/hramove/temple_4084.html | vydavateľ = hramove.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-11 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="ref1">{{Citácia knihy |autor= KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana |titul = Enciklopedija Sofia |miesto = Sofia |vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija" – Knigoizdatelska kăšta "Trud" |rok = 2017 |počet strán = 420 |isbn = 978-954-8104-36-4 |strany = 340{{--}}341}}</ref><ref name="vestnikstroitel.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Людмил Митакев | odkaz na autora = | titul = Църквата „Свети Мина“ угасна на своя празник | url = https://vestnikstroitel.bg/tema/70523_crkvata-sveti-mina-ugasna-na-svoya-praznik | vydavateľ = vestnikstroitel.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-11 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="светимина.бг">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Старинен храм "Св. вмчк. Мина" | odkaz na autora = | titul = Църква „Св. вмчк. Мина“ | url = https://xn--80adjmaxi0al.xn--90ae/index.php/history/33-carkvata-sveti-velikomachenik-mina | vydavateľ = светимина.бг | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> v minulosti aj '''Chrám svätej Trojice''' ({{vjz|bul|Църква „Света Троица“|''Cărkva „Sveta Troica“''}})<ref name="ref1"/><ref name="светимина.бг" /> a '''Chrám svätého Teraponta''' ({{vjz|bul|Църква „Свети Терапонтий“|''Cărkva „Sveti Terapontij“''}})<ref name="ref1"/><ref name="ninkn.bg" /><ref name="светимина.бг" /> je [[chrám]] [[Bulharská pravoslávna cirkev|Bulharskej pravoslávnej cirkvi]] z druhej polovice [[19. storočie|19. storočia]], ktorý sa nachádza sa v meste [[Sofia]] v [[Sofia (oblasť)|oblasti Sofia]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]]. Je zasvätený svätému veľkomučeníkovi [[Ménas (veľkomučeník)|Ménovi]].<ref name="hramove.bg" /><ref name="vestnikstroitel.bg" /><ref name="ref1"/><ref name="светимина.бг" /> Budova má pridelený štatút kultúrnej pamiatky.<ref name="ninkn.bg" /> Je jediným dochovaným neskoroobrodeneckým chrámom na teritóriu mesta Sofia.<ref name="ref1"/><ref name="светимина.бг" /> Chrámový sviatok sa slávi [[11. november|11. novembra]].<ref name="hramove.bg" /><ref name="светимина.бг" /> == Názov == Chrám menil v priebehu dejín niekoľkokrát svoje meno. Spočiatku niesol názov '''Chrám svätej Trojice''' ({{vjz|bul|Църква „Света Троица“|''Cărkva „Sveta Troica“''}}) a bol tak pomenovaný z dôvodu, že bol postavený na mieste, kde stál v minulosti rovnomenný [[monastier]], ktorý bol zničený Turkami v [[16. storočie|16. storočí]]<ref name="vestnikstroitel.bg" /><ref name="ref1"/> (jeho ruiny ostali zachované do [[17. storočie|17. storočia]]).<ref name="ref1"/> V [[40. roky 20. storočia|40. rokoch 20. storočia]] bol chrám premenovaný a nejaký čas niesol názov '''Chrám svätého Teraponta''' ({{vjz|bul|Църква „Свети Терапонтий“|''Cărkva „Sveti Terapontij“''}}). Názov bol zvolený, pretože na základe ústnych predaní bol na mieste chrámu zabitý bulharský mučeník svätý [[Terapont Sofijský]]<ref name="ref1"/><ref name="vestnikstroitel.bg" /><ref name="светимина.бг" /> (zvaný aj Terapont Serdický).<ref name="светимина.бг" /> Ďalším dôvodom premenovania bolo v roku [[1943]] dokončenie výstavby chrámu v neďalekej štvrti [[Geo Milev (štvrť v Sofii)|Geo Milev]], ktorý tiež dostal názov [[Chrám svätej Trojice (Geo Milev, Sofia)|Chrám svätej Trojice]].<ref name="светимина.бг" /> V roku [[1957]] bol potom chrám premenovaný na súčasný názov.<ref name="ref1"/><ref name="vestnikstroitel.bg" /><ref name="светимина.бг" /> == Lokalita == Chrám svätého Ména sa nachádza v meste Sofia<ref name="ninkn.bg" /><ref name="hramove.bg" /><ref name="ref1"/> v [[Slatina (štvrť v Sofii)|štvrti Slatina]]<ref name="hramove.bg" /><ref name="ref1"/><ref name="vestnikstroitel.bg" /> v [[Slatina (rajón v Sofii)|rovnomennom rajóne]]<ref name="ninkn.bg" /> na ulici „Geo Milev“ ({{vjz|bul|''улица „Гео Милев“''}}, doslova ''ulica Gea Mileva'')<ref name="светимина.бг" /><ref name="hramove.bg" /> č. 73.<ref name="светимина.бг" /> Chrám bol postavený na pahorku v lokalite nazývanej Reduta v susedstve vtedajšieho dedinského cintorína.<ref name="ref1"/><ref name="vestnikstroitel.bg" /> == Dejiny == Chrám bol postavený ako farský chrám v roku [[1872]], vtedy pod názvom Chrám svätej Trojice.<ref name="ref1"/><ref name="светимина.бг" /> [[Súbor:StMenasChurch-Slatina-Sofia-BG03.jpg|Celkový pohľad na chrám z juhozápadu|náhľad|vľavo]] V priebehu [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa pod chrámom nachádzal protibombový kryt pre obyvateľov Slatiny.<ref name="vestnikstroitel.bg" /> V tom istom období bol chrám premenovaný na Chrám svätého Teraponta.<ref name="ref1"/><ref name="светимина.бг" /> V roku [[1950]] prebehli na chráme reštauračné práce.<ref name="hramove.bg" /> V roku [[1955]] bol budove udelený štatút kultúrnej pamiatky.<ref name="ninkn.bg" /><ref name="vestnikstroitel.bg" /> V roku [[1957]] chrám získal svoj súčasný názov, teda Chrám svätého Ména.<ref name="ref1"/><ref name="светимина.бг" /> [[25. marec|25. marca]] [[2024]] sa na chráme začali reštauračné práce,<ref name="so-slatina.org">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Столична община, район „Слатина“ | odkaz na autora = | titul = ЗАПОЧНА РЕМОНТЪТ НА СТАРИНЕН ХРАМ „СВ. ВМЧК. МИНА“ В СТОЛИЧНИЯ РАЙОН „СЛАТИНА“ | url = https://so-slatina.org/2024/03/%D0%B7%D0%B0%D0%BF%D0%BE%D1%87%D0%BD%D0%B0-%D1%80%D0%B5%D0%BC%D0%BE%D0%BD%D1%82%D1%8A%D1%82-%D0%BD%D0%B0-%D1%81%D1%82%D0%B0%D1%80%D0%B8%D0%BD%D0%B5%D0%BD-%D1%85%D1%80%D0%B0%D0%BC-%D1%81%D0%B2/ | vydavateľ = so-slatina.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> ktoré boli ukončené v máji [[2025]], načo bol chrám opätovne vysvätený.<ref name="https://vestnikstroitel.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Росица Георгиева | odkaz na autora = | titul = Осветиха ремонтирания храм Свети Вмчк. Мина в столичния квартал Слатина | url = https://vestnikstroitel.bg/news/osvetixa-remontiraniya-xram-sveti-vmck-mina-v-stolicniya-kvartal-slatina | vydavateľ = https://vestnikstroitel.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> Chrám je v súčasnosti ([[2026]]) plne funkčným chrámom [[Bulharská pravoslávna cirkev|Bulharskej pravoslávnej cirkvi]] a konajú sa v ňom pravidelne [[Božská liturgia|Božské liturgie]].<ref name="hramove.bg" /> == Charakteristika == Autormi chrámu boli staviteľskí majstri priamo zo Slatiny. Mená sa zachovali na staviteľskom nápise. Išlo o majstrov Stojka, Toteho, Mitara, Andona, Božila a Nikolu.<ref name="vestnikstroitel.bg" /> Chrám je postavený ako [[Loď (architektúra)|jednoloďová]] budova s jednou [[Apsida (architektúra)|apsidou]] a klenutým stropom.<ref name="ref1"/><ref name="hramove.bg" /><ref name="vestnikstroitel.bg" /><ref name="светимина.бг" /> V západnej časti je chrám zakončený predsieňou.<ref name="hramove.bg" /><ref name="светимина.бг" /> [[Súbor:StMenasChurch-Slatina-Sofia-BG08.jpg|Detail z južnej fasády|náhľad|vľavo]] Budova je postavená z kameňa.<ref name="hramove.bg" /> Kamene na stavbu pochádzajú z pohoria [[Stará planina|Stará planina]], z poriečia [[Iskăr]]u, ako aj z dediny [[Bistrica (štvrť v Sofii)|Bistrica]] (dnes štvrť Sofie).<ref name="vestnikstroitel.bg" /> Dĺžka budovy dosahuje 23 metrov, šírka 6,5 metrov a výška 5 metrov.<ref name="hramove.bg" /><ref name="vestnikstroitel.bg" /> V chráme sa nachádza jeden prestol.<ref name="hramove.bg" /> Zvonica sa nachádza vedľa chrámu.<ref name="hramove.bg" /> == Výzdoba interiéru == V chráme sa čiastočne dochovali [[Freska|fresky]] v priestore apsidy.<ref name="ref1"/><ref name="vestnikstroitel.bg" /><ref name="светимина.бг" /> Sú v zlom stave. Zachované fresky predstavujú figurálne maľby ôsmich cirkevných otcov a vyobrazenie presvätej Bohorodičky v nike nad nimi. Okrem týchto fresiek sa v proskimidárnej nike nachádza scéna Kristus obeť a v pomocnej nike scéna Stretnutie Kristovo.<ref name="vestnikstroitel.bg" /><ref name="светимина.бг" /> [[Ikona|Ikony]] [[ikonostas]]u pochádzajú z [[19. storočie|19. storočia]].<ref name="ref1"/><ref name="светимина.бг" /> Ikony pochádzajú zo [[Samokovská umelecká škola|samokovskej umeleckej školy]].<ref name="hramove.bg" /> Boli zhotovené v roku [[1873]] a ich autorom bol významný neskoroobrodenecký zograf Chadži Ivančo Poplazarov z dediny Sestrimo.<ref name="vestnikstroitel.bg" /><ref name="светимина.бг" /> V chráme sa nachádza trón vyrobený z dosiek z 19. storočia s ikonou Krista Archijereja z toho istého obdobia.<ref name="ref1"/><ref name="vestnikstroitel.bg" /><ref name="светимина.бг" /> == Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany == Od roku [[1955]] je stavba evidovaná ako kultúrna pamiatka pre historickú hodnotu budovy, od roku [[1989]] potom aj pre jej architektonicko-staviteľskú a umeleckú hodnotu.<ref name="ninkn.bg" /><ref name="vestnikstroitel.bg" /> == Galéria == <gallery> StMenasChurch-Slatina-Sofia-BG04.jpg|pohľad na západnú fasádu chrámu StMenasChurch-Slatina-Sofia-BG07.jpg|pohľad na západnú časť budovy StMenasChurch-Slatina-Sofia-BG02.jpg|pohľad na východnú časť budovy s apsidou StMenasChurch-Slatina-Sofia-BG06.jpg|pohľad na južnú fasádu chrámu </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:St. Menas Church, Slatina, Sofia}} [[Kategória:Pravoslávne chrámy v Bulharsku]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] [[Kategória:Stavby v Sofii]] [[Kategória:Kostoly zasvätené svätému Мénovi]] [[Kategória:Architektúra z 1872]] [[Kategória:Kostoly z obdobia bulharského národného obrodenia]] ox8mcvlvno806bhgx8wyayquefnnpln 1 750081 8212947 2026-05-12T23:31:24Z Gitanes232 142243 https://fountain.toolforge.org/editathons/wikijarsve2026 8212947 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026}} rk67p3c8gb6db0nudwc2d5vtdtvr4xv 8212948 8212947 2026-05-12T23:32:25Z Gitanes232 142243 upresnenie 8212948 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026 | Krajina = Bulharsko }} rflcr623op9xkxy4zwji3tzvn9xg59u 3 750082 8213007 2026-05-13T06:06:02Z Vasiľ 2806 experimenty 8213007 wikitext text/x-wiki {{experimenty}} [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:06, 13. máj 2026 (UTC) gs8puqv19nhlx7v9dbi8gscy7cvtc4v 8213011 8213007 2026-05-13T06:09:47Z DurMar12 181423 Upozornenie 2 8213011 wikitext text/x-wiki {{experimenty}} [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:06, 13. máj 2026 (UTC) {{Experimenty2}} --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 06:09, 13. máj 2026 (UTC) ovkkvlkiflhwun74v6v20ewnxy2lw1d 0 750083 8213035 2026-05-13T06:39:30Z Sokol Kat 119568 nová stránka 8213035 wikitext text/x-wiki {{Infobox Zbraň | Názov = RS-28 Sarmat | Obrázok = [[Súbor:Sarmat-launch-still.jpg|250px]] | Popis = Štart rakety Sarmat na kozmodróme Pleseck | Typ = medzikontinentálna balistická raketa | Pôvod = {{minivlajka|Rusko}} [[Rusko]] <!-- Typ zbrane --> | Strelná = áno | Palná = | Delostrelectvo = áno | Výbušná = | Rezná = <!-- História služby --> | Služba = [[2026]] (plán) | Používaná = | Vojny = <!-- História výroby --> | Konštruktér = | Dátum návrhu = | Výrobca = | Dátum výroby = | Počet = | Varianty = <!-- Základné údaje --> | Hmotnosť = 208,1 t | Dĺžka = | Dĺžka častí = | Šírka = {{m|3}} | Výška = {{m|35.3}} <!-- Palné atď --> | Náboj = [[Jadrová zbraň|jadrová]] | Kaliber = | Rýchlosť strely = | Kadencia = | Dostrel = | Maximálny dostrel = 18 000 km (štandardná balistická dráha)<br /> do 35 000 km pri využití technológie FOBS (suborbitálny let) | Zásobník = <!-- Delostrelectvo --> | Ráz = | Doprava = | Uhol náklonu = | Zameriavanie = <!-- Výbušné--> | Priemer = | Náplň = | Hmotnosť náplne = | Detonácia = | Sila explózie = }} '''RS-28 Sarmat''' ({{V jazyku|rus|РС-28 Сармат}}; [[Air Standardization Coordinating Committee|v kóde NATO]]: „'''SS-X-29''' alebo '''SS-X-30'''“), neoficiálne nazývaná aj Satan II, je ruská medzikontinentálna balistická strela na kvapalné palivo. Je schopná niesť hypersonické klzavé hlavice (HGV) a využívať technológiu čiastočného orbitálneho bombardovania (FOBS). Strelu navrhlo Makajevovo raketové konštrukčné centrum (Государственный ракетный центр имени В. П. Макеева) a vyrába ju Krasnojarský strojársky závod (KrasMaš). RS-28 Sarmat je určená na nahradenie zastaraných sovietskych medzikontinentálnych balistických striel R-36M/R-36M2 (označenie NATO: SS-18 Satan) v arzenáli ruských Raketových vojsk strategického určenia (RVSN). == Vznik a vývoj == === Počiatky programu (2009 – 2015) === Vývoj novej ťažkej medzikontinentálnej balistickej strely sa začal koncom prvej dekády 21. storočia ako súčasť komplexnej modernizácie ruských strategických jadrových síl. Potreba nového nosného systému vyplynula zo starnúceho arzenálu striel [[R-36|R-36M2 Vojevoda (SS-18 Satan)]], ktoré boli v službe od roku 1988 a ich životnosť sa postupne blížila ku koncu. Technické zadanie pre výskumno-konštrukčné práce bolo schválené v roku 2011. Výrobné kontrakty boli pridelené dvom hlavným subjektom – Makajevovmu raketovému konštrukčnému centru (hlavný konštruktér) a NPO Mašinostrojenija. Výskumná a vývojová fáza programu bola formálne uzavretá 21. júla 2011. Prvý prototyp strely bol dokončený koncom roka 2015. Pôvodný plán počítal s nasadením strely do operačnej služby v rokoch 2016 – 2018, avšak tento harmonogram sa ukázal ako príliš optimistický. === Skúšobný program (2016 – 2026) === Dňa 10. augusta 2016 Rusko úspešne otestovalo motor prvého stupňa strely s označením PDU-99, ktorý je odvodený od raketového motora RD-274 používaného na predchádzajúcej strele R-36M2. V októbri 2016 bol zverejnený prvý odtajnený obrázok strely. Začiatkom roka 2017 boli prototypy striel údajne dodané na [[Pleseck (kozmodróm)|kozmodróm Pleseck]] v [[Archangeľská oblasť|Archangeľskej oblasti]] na skúšky, no skúšobný program bol odložený kvôli nutnosti prekontrolovať kľúčové hardvérové komponenty. V decembri 2017 sa uskutočnila prvá ejekčná skúška (katapultovací test zo sila), pri ktorej sa však odhalili technické nedostatky odpaľovacieho systému. Dve nasledujúce ejekčné skúšky v marci a máji 2018 prebehli podľa ruských zdrojov úspešne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = RS-28 Sarmat | url = https://missilethreat.csis.org/missile/rs-28-sarmat/ | vydavateľ = missilethreat.csis.org | miesto = | dátum vydania = 2017-05-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }}</ref> Dňa 20. apríla 2022 ruské ministerstvo obrany oznámilo prvý úspešný letový test strely z kozmodrómu Pleseck, pričom maketa hlavice dopadla na skúšobný polygón Kura na polostrove [[Kamčatka]]. Po tomto teste šéf [[Roskosmos|Roskosmosu]] Dmitrij Rogozin vyhlásil, že čoskoro bude v bojovej pohotovosti 50 nových striel RS-28 Sarmat. Išlo však len o politické vyjadrenie, ktoré sa v nasledujúcich rokoch nenaplnilo. Dôvodom boli nielen nasledovné neúspešné testy a zložitosť výroby, ale aj vojna na Ukrajine. V dôsledku tohto konfliktu Rusko presmerovalo významnú časť svojich ľudských, výrobných, ale hlavne finančných zdrojov do produkcie taktických a operačných rakiet, ktoré sa vyrábajú v desiatkach až stovkách mesačne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Russia has accumulated almost 2,000 missiles of various types, is also increasing production of "Shaheds" - DIU Source: https://censor.net/en/n3559154 | url = https://censor.net/en/news/3559154/russia-s-stockpiles-of-missiles-and-drones-diu-reveals-updated-data | vydavateľ = censor.net | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }}</ref> Napriek počiatočnému úspechu v apríli 2022 nasledovala séria neúspešných testov, ktorá spochybnila spoľahlivosť systému. Vo februári 2023 sa uskutočnila skúška, ktorú americké spravodajské služby označili za neúspešnú; ruská strana výsledok nepotvrdila ani nevyvrátila. Dňa 1. septembra 2023 generálny riaditeľ Roskosmosu Jurij Borisov oznámil, že raketový systém Sarmat bol zaradený do bojovej pohotovosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = RS-28 Sarmat Satan 2 II SS-X-30 ICBM | url = https://www.armyrecognition.com/military-products/army/missiles/icbm-intercontinental-ballistic-missiles/rs-28-sarmat-satan-ii-ss-x-30-icbm-silo-based-intercontinental-ballistic-missile-data | vydavateľ = armyrecognition.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }}</ref> Toto vyhlásenie sa neskôr ukázalo ako nepravdivé. Dňa 20. septembra 2024 skúška na kozmodróme Pleseck skončila katastrofálnou haváriou. Satelitné snímky spoločnosti Planet Labs z nasledujúceho dňa odhalili požiarne vozidlá v blízkosti zničeného odpaľovacieho sila a kráter s priemerom približne 60 – 70 metrov. Podľa analytikov mohla strela explodovať počas zapaľovania, spadnúť späť do sila, alebo mohlo dôjsť k výbuchu pri následnom odstraňovaní paliva po prerušenom štarte. Táto udalosť zničila testovaciu infraštruktúru pre Sarmat na kozmodróme Pleseck. Analytici sa domnievajú, že keďže toto silo nebolo možné vybudovať v krátkom čase a Rusko potrebovalo z prevádzkových aj propagandistických dôvodov zaviesť Sarmat čo najrýchlejšie do služby, bolo testovanie presunuté na základňu Dombarovskij. Dňa 28. novembra 2025 bolo na sociálnych sieťach zverejnené video zachytávajúce ďalší neúspešný test, tentokrát z raketovej základne Dombarovskij (Jasnyj) v Orenburskej oblasti. Strela krátko po štarte vybočila z kurzu, stratila ťah a dopadla na zem v krátkej vzdialenosti od odpaľovacieho miesta, pričom vznikol výrazný oblak červenohnedého dymu charakteristického pre hydrazínové palivo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Analysis and possible consequences of the failure of a Russian ICBM flight on 28 November 2025 | url = https://www.frstrategie.org/en/publications/notes/analysis-and-possible-consequences-failure-russian-icbm-flight-28-november-2025-2026 | vydavateľ = frstrategie.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }}</ref> Podľa ruských štátnych médií a agentúr Reuters/AP Rusko 12. mája 2026 uskutočnilo ďalší test medzikontinentálnej balistickej rakety RS-28 Sarmat. Test bol na základe týchto vyhlásení úspešný, pričom štátna televízia odvysielala zábery štartu rakety zo sila. Miesto štartu nebolo v prvých správach explicitne potvrdené. Ruský prezident [[Vladimir Vladimirovič Putin|Putin]] vyhlásil, že Sarmat bude zaradený do bojovej služby do konca roka 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Banking | meno = Global | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Review | meno2 = Finance | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Russia says it successfully tested its new Sarmat strategic nuclear missile | url = https://www.globalbankingandfinance.com/russia-successfully-tested-new-sarmat-strategic-nuclear/? | vydavateľ = globalbankingandfinance.com | miesto = | dátum vydania = 2026-05-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }}</ref> === Výroba === Hlavným výrobcom strely RS-28 Sarmat je akciová spoločnosť Krasnojarský strojársky závod (KrasMaš), sídliaci v [[Krasnojarsk|Krasnojarsku]] na [[Sibír|Sibíri]]. Závod bol založený v roku 1932 a historicky bol hlavným [[Sovietsky zväz|sovietskym]] a neskôr ruským výrobcom balistických striel pre [[Ponorka|ponorky]]. V súčasnosti je dcérskou spoločnosťou štátnej kozmickej korporácie [[Roskosmos]]. Na výrobe komponentov Sarmatu sa podieľa viacero ďalších podnikov ruského obranného priemyslu: NPO Energomaš (motory), NPO Mašinostrojenija (konštrukcia), konštrukčná kancelária chemickej automatizácie KBChA a závod Zlatoust (Zlatoustovskij mašinostroiteľnyj zavod). V auguste 2022 bola na vojensko-technickom fóre Armija 2022 podpísaná štátna zákazka na výrobu a dodávky raketového systému Sarmat. Minister obrany [[Sergej Kužugetovič Šojgu|Sergej Šojgu]] v októbri 2023 navštívil závod KrasMaš a uviedol, že sériová výroba striel piatej generácie prebieha a prvé sériové strely budú v blízkej budúcnosti zaradené do bojovej pohotovosti. Pôvodne sa plánovalo obstarať 46 – 50 kusov striel, ktoré mali v období 2020 – 2027 prezbrojit dvadsať raketových plukov. Výrobu strely Sarmat však komplikuje niekoľko faktorov. Strata prístupu k ukrajinskému podniku Južmaš (Južnyj mašinostroiteľnyj zavod), ktorý historicky vyrábal kľúčové komponenty sovietskych striel na kvapalné palivo, prinútila Rusko preniesť celú výrobu na domáce podniky s obmedzenými skúsenosťami. Západné sankcie zavedené od roku 2014 a výrazne sprísnené po roku 2022 obmedzili prístup k presnej elektronike, ložiskám a materiálom potrebným pre avioniku a navádzacie systémy. Podľa správ z roku 2024 bol závod nútený využívať komponenty demontované z iných vojenských systémov na udržanie výroby. Závod KrasMaš je zaradený na sankčných zoznamoch [[Európska únia|Európskej únie]], [[Spojené štáty|Spojených štátov]], [[Kanada|Kanady]], [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]], [[Austrália (štát)|Austrálie]] a [[Švajčiarsko|Švajčiarska]]. Navyše v máji 2026 bol riaditeľ závodu KrasMaš Alexander Gavrilov zadržaný na základe obvinenia z prijatia úplatku. == Konštrukcia == === Pohon === RS-28 Sarmat je trojstupňová balistická strela na kvapalné palivo. Motor prvého stupňa má označenie PDU-99 a je odvodený od motora RD-274, ktorý poháňal predchádzajúcu strelu R-36M2. Strela využíva dvojzložkové hypergolické palivo (asymetrický dimetyhydrazín ako palivo a dusičnan amónny / oxid dusičitý ako okysličovadlo), čo je rovnaká palivová dvojica ako u jej predchodkyne. Kvapalinový pohon poskytuje vyšší merný impulz v porovnaní so systémami na pevné palivo, čo umožňuje väčší dolet a užitočné zaťaženie, avšak za cenu komplikovanejšej údržby a dlhšieho času prípravy na odpálenie. === Odpaľovací systém === Strela je odpaľovaná z pozemných odpaľovacích zariadení typu 15P718M, teda z upravených síl pôvodne vybudovaných pre strely R-36M2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Franz-Stefan Gady | odkaz na autora = | titul = Russia Upgrades Facility to Produce RS-28 Sarmat ICBM | url = https://thediplomat.com/2020/03/russia-upgrades-facility-to-produce-rs-28-sarmat-icbm/ | vydavateľ = thediplomat.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }}</ref> Pred odpálením je strela katapultovaná (vyhodená) zo sila pomocou plynového generátora; až po výstupe zo sila sa zapaľuje motor prvého stupňa. Tento spôsob studeného štartu (tzv. mínometný štart) umožňuje zachovanie integrity odpaľovacieho sila aj po odpálení. === Navádzací systém === Strela využíva kombináciu troch navádzacích metód: inerciálnu navigáciu, korekciu polohy prostredníctvom družicového navigačného systému GLONASS a astronavigačný systém. Táto kombinácia zabezpečuje vysokú presnosť dopadu hlavíc aj v podmienkach rádioelektronického rušenia. === Bojová časť === RS-28 Sarmat je schopná niesť rôzne typy bojového zaťaženia: * Až 10 ťažkých nezávisle navádzaných návratových telies (MIRV – Multiple Independently-targetable Reentry Vehicle) s jadrovými hlavicami. * Až 15 – 16 ľahších jadrových hlavíc MIRV. * Kombináciu hlavíc a prostriedkov na prekonanie protiraketovej obrany (klamné ciele, rušičky). * Hypersonické kĺzavé hlavice Avangard,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Russia’s new strategic nuclear weapons: a technical analysis and assessment | url = https://www.iiss.org/online-analysis/online-analysis/2022/06/russias-new-strategic-nuclear-weapons-a-technical-analysis-and-assessment/ | vydavateľ = iiss.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }}</ref> schopné manévrovania v atmosfére rýchlosťou prevyšujúcou 20-násobok rýchlosti zvuku. === Schopnosť FOBS === Strela disponuje schopnosťou čiastočného orbitálneho bombardovania (FOBS – Fractional Orbital Bombardment System), čo jej umožňuje vyletieť na nízku obežnú dráhu a zasiahnuť cieľ z neočakávaného smeru, napríklad letom ponad Južný pól. Táto schopnosť je navrhnutá na obchádzanie systémov protiraketovej obrany, ktoré sú tradične orientované na severné smery.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Russia to deploy RS-28 Sarmat nuclear InterContinental Ballistic Missile ICBM soon says Putin. | url = https://www.armyrecognition.com/news/army-news/2025/russia-to-deploy-rs-28-sarmat-nuclear-intercontinental-ballistic-missile-icbm-soon-says-putin | vydavateľ = armyrecognition.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} row3kj0phs3xlruiao17c8im9kvu1zy 8213044 8213035 2026-05-13T07:02:44Z Pelex 2483 wl. 8213044 wikitext text/x-wiki {{Infobox Zbraň | Názov = RS-28 Sarmat | Obrázok = [[Súbor:Sarmat-launch-still.jpg|250px]] | Popis = Štart rakety Sarmat na kozmodróme Pleseck | Typ = medzikontinentálna balistická raketa | Pôvod = {{minivlajka|Rusko}} [[Rusko]] <!-- Typ zbrane --> | Strelná = áno | Palná = | Delostrelectvo = áno | Výbušná = | Rezná = <!-- História služby --> | Služba = [[2026]] (plán) | Používaná = | Vojny = <!-- História výroby --> | Konštruktér = | Dátum návrhu = | Výrobca = | Dátum výroby = | Počet = | Varianty = <!-- Základné údaje --> | Hmotnosť = 208,1 t | Dĺžka = | Dĺžka častí = | Šírka = {{m|3}} | Výška = {{m|35.3}} <!-- Palné atď --> | Náboj = [[Jadrová zbraň|jadrová]] | Kaliber = | Rýchlosť strely = | Kadencia = | Dostrel = | Maximálny dostrel = 18 000 km (štandardná balistická dráha)<br /> do 35 000 km pri využití technológie FOBS (suborbitálny let) | Zásobník = <!-- Delostrelectvo --> | Ráz = | Doprava = | Uhol náklonu = | Zameriavanie = <!-- Výbušné--> | Priemer = | Náplň = | Hmotnosť náplne = | Detonácia = | Sila explózie = }} '''RS-28 Sarmat''' ({{V jazyku|rus|РС-28 Сармат}}; [[Air Standardization Coordinating Committee|v kóde NATO]]: „'''SS-X-29''' alebo '''SS-X-30'''“), neoficiálne nazývaná aj Satan II, je ruská medzikontinentálna [[Balistická raketa|balistická strela]] na kvapalné palivo. Je schopná niesť hypersonické klzavé hlavice (HGV) a využívať technológiu čiastočného orbitálneho bombardovania (FOBS). Strelu navrhlo Makajevovo raketové konštrukčné centrum (Государственный ракетный центр имени В. П. Макеева) a vyrába ju [[Krasnojarský strojársky závod]] (KrasMaš). RS-28 Sarmat je určená na nahradenie zastaraných sovietskych medzikontinentálnych balistických striel [[R-36|R-36M/R-36M2]] (označenie NATO: SS-18 Satan) v arzenáli ruských [[Raketové vojsko strategického určenia|Raketových vojsk strategického určenia]] (RVSN). == Vznik a vývoj == === Počiatky programu (2009 – 2015) === Vývoj novej ťažkej medzikontinentálnej balistickej strely sa začal koncom prvej dekády 21. storočia ako súčasť komplexnej modernizácie ruských strategických jadrových síl. Potreba nového nosného systému vyplynula zo starnúceho arzenálu striel [[R-36|R-36M2 Vojevoda (SS-18 Satan)]], ktoré boli v službe od roku 1988 a ich životnosť sa postupne blížila ku koncu. Technické zadanie pre výskumno-konštrukčné práce bolo schválené v roku 2011. Výrobné kontrakty boli pridelené dvom hlavným subjektom – Makajevovmu raketovému konštrukčnému centru (hlavný konštruktér) a NPO Mašinostrojenija. Výskumná a vývojová fáza programu bola formálne uzavretá 21. júla 2011. Prvý prototyp strely bol dokončený koncom roka 2015. Pôvodný plán počítal s nasadením strely do operačnej služby v rokoch 2016 – 2018, avšak tento harmonogram sa ukázal ako príliš optimistický. === Skúšobný program (2016 – 2026) === Dňa 10. augusta 2016 Rusko úspešne otestovalo motor prvého stupňa strely s označením PDU-99, ktorý je odvodený od raketového motora RD-274 používaného na predchádzajúcej strele [[R-36|R-36M2]]. V októbri 2016 bol zverejnený prvý odtajnený obrázok strely. Začiatkom roka 2017 boli prototypy striel údajne dodané na [[Pleseck (kozmodróm)|kozmodróm Pleseck]] v [[Archangeľská oblasť|Archangeľskej oblasti]] na skúšky, no skúšobný program bol odložený kvôli nutnosti prekontrolovať kľúčové hardvérové komponenty. V decembri 2017 sa uskutočnila prvá ejekčná skúška (katapultovací test zo sila), pri ktorej sa však odhalili technické nedostatky odpaľovacieho systému. Dve nasledujúce ejekčné skúšky v marci a máji 2018 prebehli podľa ruských zdrojov úspešne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = RS-28 Sarmat | url = https://missilethreat.csis.org/missile/rs-28-sarmat/ | vydavateľ = missilethreat.csis.org | miesto = | dátum vydania = 2017-05-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }}</ref> Dňa 20. apríla 2022 ruské ministerstvo obrany oznámilo prvý úspešný letový test strely z kozmodrómu Pleseck, pričom maketa hlavice dopadla na skúšobný polygón Kura na polostrove [[Kamčatka]]. Po tomto teste šéf [[Roskosmos|Roskosmosu]] Dmitrij Rogozin vyhlásil, že čoskoro bude v bojovej pohotovosti 50 nových striel RS-28 Sarmat. Išlo však len o politické vyjadrenie, ktoré sa v nasledujúcich rokoch nenaplnilo. Dôvodom boli nielen nasledovné neúspešné testy a zložitosť výroby, ale aj [[Rusko-ukrajinská vojna|vojna na Ukrajine]]. V dôsledku tohto konfliktu Rusko presmerovalo významnú časť svojich ľudských, výrobných, ale hlavne finančných zdrojov do produkcie taktických a operačných rakiet, ktoré sa vyrábajú v desiatkach až stovkách mesačne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Russia has accumulated almost 2,000 missiles of various types, is also increasing production of "Shaheds" - DIU Source: https://censor.net/en/n3559154 | url = https://censor.net/en/news/3559154/russia-s-stockpiles-of-missiles-and-drones-diu-reveals-updated-data | vydavateľ = censor.net | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }}</ref> Napriek počiatočnému úspechu v apríli 2022 nasledovala séria neúspešných testov, ktorá spochybnila spoľahlivosť systému. Vo februári 2023 sa uskutočnila skúška, ktorú americké spravodajské služby označili za neúspešnú; ruská strana výsledok nepotvrdila ani nevyvrátila. Dňa 1. septembra 2023 generálny riaditeľ Roskosmosu Jurij Borisov oznámil, že raketový systém Sarmat bol zaradený do bojovej pohotovosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = RS-28 Sarmat Satan 2 II SS-X-30 ICBM | url = https://www.armyrecognition.com/military-products/army/missiles/icbm-intercontinental-ballistic-missiles/rs-28-sarmat-satan-ii-ss-x-30-icbm-silo-based-intercontinental-ballistic-missile-data | vydavateľ = armyrecognition.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }}</ref> Toto vyhlásenie sa neskôr ukázalo ako nepravdivé. Dňa 20. septembra 2024 skúška na kozmodróme Pleseck skončila katastrofálnou haváriou. Satelitné snímky spoločnosti Planet Labs z nasledujúceho dňa odhalili požiarne vozidlá v blízkosti zničeného odpaľovacieho sila a kráter s priemerom približne 60 – 70 metrov. Podľa analytikov mohla strela explodovať počas zapaľovania, spadnúť späť do sila, alebo mohlo dôjsť k výbuchu pri následnom odstraňovaní paliva po prerušenom štarte. Táto udalosť zničila testovaciu infraštruktúru pre Sarmat na kozmodróme Pleseck. Analytici sa domnievajú, že keďže toto silo nebolo možné vybudovať v krátkom čase a Rusko potrebovalo z prevádzkových aj propagandistických dôvodov zaviesť Sarmat čo najrýchlejšie do služby, bolo testovanie presunuté na základňu Dombarovskij. Dňa 28. novembra 2025 bolo na sociálnych sieťach zverejnené video zachytávajúce ďalší neúspešný test, tentokrát z raketovej základne Dombarovskij (Jasnyj) v [[Orenburská oblasť|Orenburskej oblasti]]. Strela krátko po štarte vybočila z kurzu, stratila ťah a dopadla na zem v krátkej vzdialenosti od odpaľovacieho miesta, pričom vznikol výrazný oblak červenohnedého dymu charakteristického pre hydrazínové palivo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Analysis and possible consequences of the failure of a Russian ICBM flight on 28 November 2025 | url = https://www.frstrategie.org/en/publications/notes/analysis-and-possible-consequences-failure-russian-icbm-flight-28-november-2025-2026 | vydavateľ = frstrategie.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }}</ref> Podľa ruských štátnych médií a agentúr Reuters/AP Rusko 12. mája 2026 uskutočnilo ďalší test medzikontinentálnej balistickej rakety RS-28 Sarmat. Test bol na základe týchto vyhlásení úspešný, pričom štátna televízia odvysielala zábery štartu rakety zo sila. Miesto štartu nebolo v prvých správach explicitne potvrdené. Ruský prezident [[Vladimir Vladimirovič Putin|Putin]] vyhlásil, že Sarmat bude zaradený do bojovej služby do konca roka 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Banking | meno = Global | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Review | meno2 = Finance | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Russia says it successfully tested its new Sarmat strategic nuclear missile | url = https://www.globalbankingandfinance.com/russia-successfully-tested-new-sarmat-strategic-nuclear/? | vydavateľ = globalbankingandfinance.com | miesto = | dátum vydania = 2026-05-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }}</ref> === Výroba === Hlavným výrobcom strely RS-28 Sarmat je akciová spoločnosť [[Krasnojarský strojársky závod]] (KrasMaš), sídliaci v [[Krasnojarsk|Krasnojarsku]] na [[Sibír|Sibíri]]. Závod bol založený v roku 1932 a historicky bol hlavným [[Sovietsky zväz|sovietskym]] a neskôr ruským výrobcom balistických striel pre [[Ponorka|ponorky]]. V súčasnosti je dcérskou spoločnosťou štátnej kozmickej korporácie [[Roskosmos]]. Na výrobe komponentov Sarmatu sa podieľa viacero ďalších podnikov ruského obranného priemyslu: NPO Energomaš (motory), NPO Mašinostrojenija (konštrukcia), konštrukčná kancelária chemickej automatizácie KBChA a závod Zlatoust (Zlatoustovskij mašinostroiteľnyj zavod). V auguste 2022 bola na vojensko-technickom fóre Armija 2022 podpísaná štátna zákazka na výrobu a dodávky raketového systému Sarmat. Minister obrany [[Sergej Kužugetovič Šojgu|Sergej Šojgu]] v októbri 2023 navštívil závod KrasMaš a uviedol, že sériová výroba striel piatej generácie prebieha a prvé sériové strely budú v blízkej budúcnosti zaradené do bojovej pohotovosti. Pôvodne sa plánovalo obstarať 46 – 50 kusov striel, ktoré mali v období 2020 – 2027 prezbrojit dvadsať raketových plukov. Výrobu strely Sarmat však komplikuje niekoľko faktorov. Strata prístupu k ukrajinskému podniku Južmaš ([[Južnyj mašinostroiteľnyj zavod]]), ktorý historicky vyrábal kľúčové komponenty sovietskych striel na kvapalné palivo, prinútila Rusko preniesť celú výrobu na domáce podniky s obmedzenými skúsenosťami. Západné sankcie zavedené od roku 2014 a výrazne sprísnené po roku 2022 obmedzili prístup k presnej elektronike, ložiskám a materiálom potrebným pre avioniku a navádzacie systémy. Podľa správ z roku 2024 bol závod nútený využívať komponenty demontované z iných vojenských systémov na udržanie výroby. Závod KrasMaš je zaradený na sankčných zoznamoch [[Európska únia|Európskej únie]], [[Spojené štáty|Spojených štátov]], [[Kanada|Kanady]], [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]], [[Austrália (štát)|Austrálie]] a [[Švajčiarsko|Švajčiarska]]. Navyše v máji 2026 bol riaditeľ závodu KrasMaš Alexander Gavrilov zadržaný na základe obvinenia z prijatia úplatku. == Konštrukcia == === Pohon === RS-28 Sarmat je trojstupňová [[Balistická raketa|balistická strela]] na kvapalné palivo. Motor prvého stupňa má označenie PDU-99 a je odvodený od motora RD-274, ktorý poháňal predchádzajúcu strelu R-36M2. Strela využíva dvojzložkové hypergolické palivo (asymetrický dimetyhydrazín ako palivo a dusičnan amónny / oxid dusičitý ako okysličovadlo), čo je rovnaká palivová dvojica ako u jej predchodkyne. Kvapalinový pohon poskytuje vyšší merný impulz v porovnaní so systémami na pevné palivo, čo umožňuje väčší dolet a užitočné zaťaženie, avšak za cenu komplikovanejšej údržby a dlhšieho času prípravy na odpálenie. === Odpaľovací systém === Strela je odpaľovaná z pozemných odpaľovacích zariadení typu 15P718M, teda z upravených síl pôvodne vybudovaných pre strely R-36M2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Franz-Stefan Gady | odkaz na autora = | titul = Russia Upgrades Facility to Produce RS-28 Sarmat ICBM | url = https://thediplomat.com/2020/03/russia-upgrades-facility-to-produce-rs-28-sarmat-icbm/ | vydavateľ = thediplomat.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }}</ref> Pred odpálením je strela katapultovaná (vyhodená) zo sila pomocou plynového generátora; až po výstupe zo sila sa zapaľuje motor prvého stupňa. Tento spôsob studeného štartu (tzv. mínometný štart) umožňuje zachovanie integrity odpaľovacieho sila aj po odpálení. === Navádzací systém === Strela využíva kombináciu troch navádzacích metód: inerciálnu navigáciu, korekciu polohy prostredníctvom družicového navigačného systému GLONASS a astronavigačný systém. Táto kombinácia zabezpečuje vysokú presnosť dopadu hlavíc aj v podmienkach rádioelektronického rušenia. === Bojová časť === RS-28 Sarmat je schopná niesť rôzne typy bojového zaťaženia: * Až 10 ťažkých nezávisle navádzaných návratových telies (MIRV – Multiple Independently-targetable Reentry Vehicle) s jadrovými hlavicami. * Až 15 – 16 ľahších jadrových hlavíc MIRV. * Kombináciu hlavíc a prostriedkov na prekonanie protiraketovej obrany (klamné ciele, rušičky). * Hypersonické kĺzavé hlavice Avangard,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Russia’s new strategic nuclear weapons: a technical analysis and assessment | url = https://www.iiss.org/online-analysis/online-analysis/2022/06/russias-new-strategic-nuclear-weapons-a-technical-analysis-and-assessment/ | vydavateľ = iiss.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }}</ref> schopné manévrovania v atmosfére rýchlosťou prevyšujúcou 20-násobok rýchlosti zvuku. === Schopnosť FOBS === Strela disponuje schopnosťou čiastočného orbitálneho bombardovania (FOBS – Fractional Orbital Bombardment System), čo jej umožňuje vyletieť na nízku obežnú dráhu a zasiahnuť cieľ z neočakávaného smeru, napríklad letom ponad Južný pól. Táto schopnosť je navrhnutá na obchádzanie systémov protiraketovej obrany, ktoré sú tradične orientované na severné smery.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Russia to deploy RS-28 Sarmat nuclear InterContinental Ballistic Missile ICBM soon says Putin. | url = https://www.armyrecognition.com/news/army-news/2025/russia-to-deploy-rs-28-sarmat-nuclear-intercontinental-ballistic-missile-icbm-soon-says-putin | vydavateľ = armyrecognition.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} 6d1lotsmgopn7e4yuea7snt0u5egmfx 8213125 8213044 2026-05-13T10:27:43Z Sokol Kat 119568 doplnenie 8213125 wikitext text/x-wiki {{Infobox Zbraň | Názov = RS-28 Sarmat | Obrázok = [[Súbor:Sarmat-launch-still.jpg|250px]] | Popis = Štart rakety Sarmat na kozmodróme Pleseck | Typ = medzikontinentálna balistická raketa | Pôvod = {{minivlajka|Rusko}} [[Rusko]] <!-- Typ zbrane --> | Strelná = áno | Palná = | Delostrelectvo = áno | Výbušná = | Rezná = <!-- História služby --> | Služba = [[2026]] (plán) | Používaná = | Vojny = <!-- História výroby --> | Konštruktér = | Dátum návrhu = | Výrobca = | Dátum výroby = | Počet = | Varianty = <!-- Základné údaje --> | Hmotnosť = 208,1 t | Dĺžka = | Dĺžka častí = | Šírka = {{m|3}} | Výška = {{m|35.3}} <!-- Palné atď --> | Náboj = [[Jadrová zbraň|jadrová]] | Kaliber = | Rýchlosť strely = | Kadencia = | Dostrel = | Maximálny dostrel = 18 000 km (štandardná balistická dráha)<br /> do 35 000 km pri využití technológie FOBS (suborbitálny let) | Zásobník = <!-- Delostrelectvo --> | Ráz = | Doprava = | Uhol náklonu = | Zameriavanie = <!-- Výbušné--> | Priemer = | Náplň = | Hmotnosť náplne = | Detonácia = | Sila explózie = }} '''RS-28 Sarmat''' ({{V jazyku|rus|РС-28 Сармат}}; [[Air Standardization Coordinating Committee|v kóde NATO]]: „'''SS-X-29''' alebo '''SS-X-30'''“), neoficiálne nazývaná aj Satan II, je ruská medzikontinentálna [[Balistická raketa|balistická strela]] na kvapalné palivo. Je schopná niesť hypersonické klzavé hlavice (HGV) a využívať technológiu čiastočného orbitálneho bombardovania (FOBS). Strelu navrhlo Makajevovo raketové konštrukčné centrum (Государственный ракетный центр имени В. П. Макеева) a vyrába ju [[Krasnojarský strojársky závod]] (KrasMaš). RS-28 Sarmat je určená na nahradenie zastaraných sovietskych medzikontinentálnych balistických striel [[R-36|R-36M/R-36M2]] (označenie NATO: SS-18 Satan) v arzenáli ruských [[Raketové vojsko strategického určenia|Raketových vojsk strategického určenia]] (RVSN). == Vznik a vývoj == === Počiatky programu (2009 – 2015) === Vývoj novej ťažkej medzikontinentálnej balistickej strely sa začal koncom prvej dekády 21. storočia ako súčasť komplexnej modernizácie ruských strategických jadrových síl. Potreba nového nosného systému vyplynula zo starnúceho arzenálu striel [[R-36|R-36M2 Vojevoda (SS-18 Satan)]], ktoré boli v službe od roku 1988 a ich životnosť sa postupne blížila ku koncu. Technické zadanie pre výskumno-konštrukčné práce bolo schválené v roku 2011. Výrobné kontrakty boli pridelené dvom hlavným subjektom – Makajevovmu raketovému konštrukčnému centru (hlavný konštruktér) a NPO Mašinostrojenija. Výskumná a vývojová fáza programu bola formálne uzavretá 21. júla 2011. Prvý prototyp strely bol dokončený koncom roka 2015. Pôvodný plán počítal s nasadením strely do operačnej služby v rokoch 2016 – 2018, avšak tento harmonogram sa ukázal ako príliš optimistický. === Skúšobný program (2016 – 2026) === Dňa 10. augusta 2016 Rusko úspešne otestovalo motor prvého stupňa strely s označením PDU-99, ktorý je odvodený od raketového motora RD-274 používaného na predchádzajúcej strele [[R-36|R-36M2]]. V októbri 2016 bol zverejnený prvý odtajnený obrázok strely. Začiatkom roka 2017 boli prototypy striel údajne dodané na [[Pleseck (kozmodróm)|kozmodróm Pleseck]] v [[Archangeľská oblasť|Archangeľskej oblasti]] na skúšky, no skúšobný program bol odložený kvôli nutnosti prekontrolovať kľúčové hardvérové komponenty. V decembri 2017 sa uskutočnila prvá ejekčná skúška (katapultovací test zo sila), pri ktorej sa však odhalili technické nedostatky odpaľovacieho systému. Dve nasledujúce ejekčné skúšky v marci a máji 2018 prebehli podľa ruských zdrojov úspešne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = RS-28 Sarmat | url = https://missilethreat.csis.org/missile/rs-28-sarmat/ | vydavateľ = missilethreat.csis.org | miesto = | dátum vydania = 2017-05-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }}</ref> Dňa 20. apríla 2022 ruské ministerstvo obrany oznámilo prvý úspešný letový test strely z kozmodrómu Pleseck, pričom maketa hlavice dopadla na skúšobný polygón Kura na polostrove [[Kamčatka]]. Po tomto teste šéf [[Roskosmos|Roskosmosu]] Dmitrij Rogozin vyhlásil, že čoskoro bude v bojovej pohotovosti 50 nových striel RS-28 Sarmat. Išlo však len o politické vyjadrenie, ktoré sa v nasledujúcich rokoch nenaplnilo. Dôvodom boli nielen nasledovné neúspešné testy a zložitosť výroby, ale aj [[Rusko-ukrajinská vojna|vojna na Ukrajine]]. V dôsledku tohto konfliktu Rusko presmerovalo významnú časť svojich ľudských, výrobných, ale hlavne finančných zdrojov do produkcie taktických a operačných rakiet, ktoré sa vyrábajú v desiatkach až stovkách mesačne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Russia has accumulated almost 2,000 missiles of various types, is also increasing production of "Shaheds" - DIU Source: https://censor.net/en/n3559154 | url = https://censor.net/en/news/3559154/russia-s-stockpiles-of-missiles-and-drones-diu-reveals-updated-data | vydavateľ = censor.net | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Sarmat-launch.webm|thumb|right|Úspešný štart rakety RS-28 Sarmat]] Napriek počiatočnému úspechu v apríli 2022 nasledovala séria neúspešných testov, ktorá spochybnila spoľahlivosť systému. Vo februári 2023 sa uskutočnila skúška, ktorú americké spravodajské služby označili za neúspešnú; ruská strana výsledok nepotvrdila ani nevyvrátila. Dňa 1. septembra 2023 generálny riaditeľ Roskosmosu Jurij Borisov oznámil, že raketový systém Sarmat bol zaradený do bojovej pohotovosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = RS-28 Sarmat Satan 2 II SS-X-30 ICBM | url = https://www.armyrecognition.com/military-products/army/missiles/icbm-intercontinental-ballistic-missiles/rs-28-sarmat-satan-ii-ss-x-30-icbm-silo-based-intercontinental-ballistic-missile-data | vydavateľ = armyrecognition.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }}</ref> Toto vyhlásenie sa neskôr ukázalo ako nepravdivé. Dňa 20. septembra 2024 skúška na kozmodróme Pleseck skončila katastrofálnou haváriou. Satelitné snímky spoločnosti Planet Labs z nasledujúceho dňa odhalili požiarne vozidlá v blízkosti zničeného odpaľovacieho sila a kráter s priemerom približne 60 – 70 metrov. Podľa analytikov mohla strela explodovať počas zapaľovania, spadnúť späť do sila, alebo mohlo dôjsť k výbuchu pri následnom odstraňovaní paliva po prerušenom štarte. Táto udalosť zničila testovaciu infraštruktúru pre Sarmat na kozmodróme Pleseck. Analytici sa domnievajú, že keďže toto silo nebolo možné vybudovať v krátkom čase a Rusko potrebovalo z prevádzkových aj propagandistických dôvodov zaviesť Sarmat čo najrýchlejšie do služby, bolo testovanie presunuté na základňu Dombarovskij. Dňa 28. novembra 2025 bolo na sociálnych sieťach zverejnené video zachytávajúce ďalší neúspešný test, tentokrát z raketovej základne Dombarovskij (Jasnyj) v [[Orenburská oblasť|Orenburskej oblasti]]. Strela krátko po štarte vybočila z kurzu, stratila ťah a dopadla na zem v krátkej vzdialenosti od odpaľovacieho miesta, pričom vznikol výrazný oblak červenohnedého dymu charakteristického pre hydrazínové palivo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Analysis and possible consequences of the failure of a Russian ICBM flight on 28 November 2025 | url = https://www.frstrategie.org/en/publications/notes/analysis-and-possible-consequences-failure-russian-icbm-flight-28-november-2025-2026 | vydavateľ = frstrategie.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }}</ref> Podľa ruských štátnych médií a agentúr Reuters/AP Rusko 12. mája 2026 uskutočnilo ďalší test medzikontinentálnej balistickej rakety RS-28 Sarmat. Test bol na základe týchto vyhlásení úspešný, pričom štátna televízia odvysielala zábery štartu rakety zo sila. Miesto štartu nebolo v prvých správach explicitne potvrdené. Ruský prezident [[Vladimir Vladimirovič Putin|Putin]] vyhlásil, že Sarmat bude zaradený do bojovej služby do konca roka 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Banking | meno = Global | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Review | meno2 = Finance | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Russia says it successfully tested its new Sarmat strategic nuclear missile | url = https://www.globalbankingandfinance.com/russia-successfully-tested-new-sarmat-strategic-nuclear/? | vydavateľ = globalbankingandfinance.com | miesto = | dátum vydania = 2026-05-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }}</ref> === Výroba === Hlavným výrobcom strely RS-28 Sarmat je akciová spoločnosť [[Krasnojarský strojársky závod]] (KrasMaš), sídliaci v [[Krasnojarsk|Krasnojarsku]] na [[Sibír|Sibíri]]. Závod bol založený v roku 1932 a historicky bol hlavným [[Sovietsky zväz|sovietskym]] a neskôr ruským výrobcom balistických striel pre [[Ponorka|ponorky]]. V súčasnosti je dcérskou spoločnosťou štátnej kozmickej korporácie [[Roskosmos]]. Na výrobe komponentov Sarmatu sa podieľa viacero ďalších podnikov ruského obranného priemyslu: NPO Energomaš (motory), NPO Mašinostrojenija (konštrukcia), konštrukčná kancelária chemickej automatizácie KBChA a závod Zlatoust (Zlatoustovskij mašinostroiteľnyj zavod). V auguste 2022 bola na vojensko-technickom fóre Armija 2022 podpísaná štátna zákazka na výrobu a dodávky raketového systému Sarmat. Minister obrany [[Sergej Kužugetovič Šojgu|Sergej Šojgu]] v októbri 2023 navštívil závod KrasMaš a uviedol, že sériová výroba striel piatej generácie prebieha a prvé sériové strely budú v blízkej budúcnosti zaradené do bojovej pohotovosti. Pôvodne sa plánovalo obstarať 46 – 50 kusov striel, ktoré mali v období 2020 – 2027 prezbrojit dvadsať raketových plukov. Výrobu strely Sarmat však komplikuje niekoľko faktorov. Strata prístupu k ukrajinskému podniku Južmaš ([[Južnyj mašinostroiteľnyj zavod]]), ktorý historicky vyrábal kľúčové komponenty sovietskych striel na kvapalné palivo, prinútila Rusko preniesť celú výrobu na domáce podniky s obmedzenými skúsenosťami. Západné sankcie zavedené od roku 2014 a výrazne sprísnené po roku 2022 obmedzili prístup k presnej elektronike, ložiskám a materiálom potrebným pre avioniku a navádzacie systémy. Podľa správ z roku 2024 bol závod nútený využívať komponenty demontované z iných vojenských systémov na udržanie výroby. Závod KrasMaš je zaradený na sankčných zoznamoch [[Európska únia|Európskej únie]], [[Spojené štáty|Spojených štátov]], [[Kanada|Kanady]], [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]], [[Austrália (štát)|Austrálie]] a [[Švajčiarsko|Švajčiarska]]. Navyše v máji 2026 bol riaditeľ závodu KrasMaš Alexander Gavrilov zadržaný na základe obvinenia z prijatia úplatku. == Konštrukcia == === Pohon === RS-28 Sarmat je trojstupňová [[Balistická raketa|balistická strela]] na kvapalné palivo. Motor prvého stupňa má označenie PDU-99 a je odvodený od motora RD-274, ktorý poháňal predchádzajúcu strelu R-36M2. Strela využíva dvojzložkové hypergolické palivo (asymetrický dimetyhydrazín ako palivo a dusičnan amónny / oxid dusičitý ako okysličovadlo), čo je rovnaká palivová dvojica ako u jej predchodkyne. Kvapalinový pohon poskytuje vyšší merný impulz v porovnaní so systémami na pevné palivo, čo umožňuje väčší dolet a užitočné zaťaženie, avšak za cenu komplikovanejšej údržby a dlhšieho času prípravy na odpálenie. === Odpaľovací systém === Strela je odpaľovaná z pozemných odpaľovacích zariadení typu 15P718M, teda z upravených síl pôvodne vybudovaných pre strely R-36M2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Franz-Stefan Gady | odkaz na autora = | titul = Russia Upgrades Facility to Produce RS-28 Sarmat ICBM | url = https://thediplomat.com/2020/03/russia-upgrades-facility-to-produce-rs-28-sarmat-icbm/ | vydavateľ = thediplomat.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }}</ref> Pred odpálením je strela katapultovaná (vyhodená) zo sila pomocou plynového generátora; až po výstupe zo sila sa zapaľuje motor prvého stupňa. Tento spôsob studeného štartu (tzv. mínometný štart) umožňuje zachovanie integrity odpaľovacieho sila aj po odpálení. === Navádzací systém === Strela využíva kombináciu troch navádzacích metód: inerciálnu navigáciu, korekciu polohy prostredníctvom družicového navigačného systému GLONASS a astronavigačný systém. Táto kombinácia zabezpečuje vysokú presnosť dopadu hlavíc aj v podmienkach rádioelektronického rušenia. === Bojová časť === RS-28 Sarmat je schopná niesť rôzne typy bojového zaťaženia: * Až 10 ťažkých nezávisle navádzaných návratových telies (MIRV – Multiple Independently-targetable Reentry Vehicle) s jadrovými hlavicami. * Až 15 – 16 ľahších jadrových hlavíc MIRV. * Kombináciu hlavíc a prostriedkov na prekonanie protiraketovej obrany (klamné ciele, rušičky). * Hypersonické kĺzavé hlavice Avangard,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Russia’s new strategic nuclear weapons: a technical analysis and assessment | url = https://www.iiss.org/online-analysis/online-analysis/2022/06/russias-new-strategic-nuclear-weapons-a-technical-analysis-and-assessment/ | vydavateľ = iiss.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }}</ref> schopné manévrovania v atmosfére rýchlosťou prevyšujúcou 20-násobok rýchlosti zvuku. === Schopnosť FOBS === Strela disponuje schopnosťou čiastočného orbitálneho bombardovania (FOBS – Fractional Orbital Bombardment System), čo jej umožňuje vyletieť na nízku obežnú dráhu a zasiahnuť cieľ z neočakávaného smeru, napríklad letom ponad Južný pól. Táto schopnosť je navrhnutá na obchádzanie systémov protiraketovej obrany, ktoré sú tradične orientované na severné smery.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Russia to deploy RS-28 Sarmat nuclear InterContinental Ballistic Missile ICBM soon says Putin. | url = https://www.armyrecognition.com/news/army-news/2025/russia-to-deploy-rs-28-sarmat-nuclear-intercontinental-ballistic-missile-icbm-soon-says-putin | vydavateľ = armyrecognition.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }}</ref> == Používatelia == {{minivlajka|Rusko}} '''[[Rusko]]''' * [[Raketové vojská strategického určenia Ruskej federácie]] – plánované rozmiestnenie: ** 62. raketová divízia – Užur, [[Krasnojarský kraj]] (jednotka, ktorá bude ako prvá vyzbrojená raketami RS-28 Sarmat).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Times | meno = The Moscow | autor = | odkaz na autora = | titul = Russia Slates Sarmat ICBM Deployment for Late 2026 | url = https://www.themoscowtimes.com/2026/05/12/russia-slates-sarmat-icbm-deployment-for-late-2026-a92739 | vydavateľ = themoscowtimes.com | miesto = | dátum vydania = 2026-05-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }}</ref> ** 13. gardová raketová divízia – základňa Dombarovskij, [[Orenburská oblasť]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://tass.ru/armiya-i-opk/3263404 | vydavateľ = tass.ru | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} 2mxkplabvpx0whtlndzufl7w9m4ya9c 0 750084 8213040 2026-05-13T06:56:15Z Pe3kZA 39673 základ 8213040 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Olča-Kosihy | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | region1 = | district = [[Komárno (okres)|Komárno]] | district1 = | commune = | municipality = [[Veľké Kosihy]] | municipality1 = [[Zemianska Olča]] | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská rovina]] | source_type = Vznik | source_location = <nowiki>Malotônske lúky</nowiki>, [[Zemianska Olča]] | source_elevation = cca 108 | source_lat_d = 47.7881 | source_long_d = 17.8549 | mouth = [[Podunajská rovina]] | mouth_location = [[Holiare-Kosihy]], [[Veľké Kosihy]] | mouth_elevation = cca 107 | mouth_lat_d = 47.7505 | mouth_long_d = 17.8748 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 6 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = III. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = <!--4-21-18-155--> | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Dunaja|Dunaj]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Olča-Kosihy'''<ref name=UGK/> je nížinný vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Komárno (okres)|Komárno]]. Je ľavostranným prítokom kanála [[Holiare-Kosihy]]<ref name=vku/>, má dĺžku približne 6 km a je tokom III. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok vzniká na juhu strednej časti [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | miesto = Bratislava}}</ref>, juhozápadne od obce [[Zemianska Olča]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|108}}<ref name=UGK/> Začína na sútoku dvoch menších kanálov vo väčšom lesnom poraste v lokalite Malotônske lúky<ref name=mcz/>, odkiaľ tečie juhovýchodným, postupne južným smerom do oblasti Mohyla.<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Priberá menší pravostranný prítok [[Mohylov]]<ref name=UGK/>, stáča sa mierne juhovýchodným smerom a opúšťa súvisle porastenú oblasť. Priberá významnú ľavostrannú Blatnú a pokračuje rovinatým územím [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]] k obci [[Veľké Kosihy]].<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=47.774447,17.873035,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }}</ref> Priberá menší ľavostranný Dolný kanál, vteká do porastu a mierne sa stáča na juh. Na dolnom toku tečie západným okrajom intravilánu, kde priberá malý pravostranný prítok a onedlho aj ľavostranný kanál [[Lél-Kosihy]].<ref name=vku/> Na okraji časti Malé Kosihy sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|107}}<ref name=UGK/> ľavostranne vlieva do kanála [[Holiare-Kosihy]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.87512&y=47.75041&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Kanál Olča-Kosihy preteká iba územím obcí [[Zemianska Olča]] a [[Veľké Kosihy]] v okrese [[Komárno (okres)|Komárno]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Ve%C4%BEk%C3%A9%20Kosihy&source=osm&id=1015716184&ds=1&x=17.8777745&y=47.7637933&z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Podunajská rovina]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.87512&y=47.75041&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Dunaja na Slovensku (2. časť)}} [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Povodie Dunaja]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Komárno]] [[Kategória:Veľké Kosihy]] [[Kategória:Zemianska Olča]] 7vtt58k5os0fff0lqlk7n4h6uh40wr4 0 750085 8213087 2026-05-13T09:04:26Z Luppus 39967 Vytvorená stránka „{{Infobox Osobnosť | Meno = Ján z Efezu | Popis osoby = sýrsky cirkevný historik a miafyzitský biskup | Portrét = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = cca [[507]] | Miesto narodenia = [[Diyarbakır|Amida]], [[Byzantská ríša]] | Dátum úmrtia = cca [[588]] | Miesto úmrtia = [[Chalkedón]] alebo [[Konštantínopol]], Byzantská ríša }} '''Ján z Efezu''' (známy aj ako '''Ján z Ázie'''; {{vjz|grc|''Ίωάννης ό Έφέσιος''}} – ''Ióanne…“ 8213087 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Ján z Efezu | Popis osoby = sýrsky cirkevný historik a miafyzitský biskup | Portrét = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = cca [[507]] | Miesto narodenia = [[Diyarbakır|Amida]], [[Byzantská ríša]] | Dátum úmrtia = cca [[588]] | Miesto úmrtia = [[Chalkedón]] alebo [[Konštantínopol]], Byzantská ríša }} '''Ján z Efezu''' (známy aj ako '''Ján z Ázie'''; {{vjz|grc|''Ίωάννης ό Έφέσιος''}} – ''Ióannes ho Efesios'', {{V jazyku|syr|ܝܘܚܢܢ ܕαܦܣܘܣ | ''Jochanan d-Apesos''}}; * cca [[507]] – † cca [[588]]) bol vplyvný sýrsky cirkevný historik, hagiograf a jeden z hlavných predstaviteľov formujúcej sa sýrskej ortodoxnej ([[miafyzitizmus|miafyzitskej]]) cirkvi v [[6. storočie|6. storočí.]] Patrí medzi najvýznamnejších a najstarších autorov píšucich v sýrskom jazyku.<ref name=":ginkel">{{Citácia knihy | autor = Jan Jacob van Ginkel | titul = John of Ephesus. A Monophysite Historian in Sixth-century Byzantium | miesto = Groningen | vydavateľ = Rijksuniversiteit Groningen | rok = 1995 | strany = 12–15}}</ref> Vo svojich spisoch zanechal unikátne očité svedectvo o pustošení tzv. Justiniánovho moru a prežil dramatickú globálnu klimatickú krízu roku [[536]], ktorý moderná historiografia označuje za najhorší rok v dejinách ľudstva.<ref name=":harrak">{{Citácia knihy | autor = Amir Harrak | titul = The Chronicle of Zuqnin, Parts III and IV | isbn = 978-0-88844-286-4 | miesto = Toronto | vydavateľ = Pontifical Institute of Mediaeval Studies | rok = 1999 | strany = 64–67}}</ref> == Životopis == === Pôvod a mníšske začiatky === Narodil sa okolo roku 507 v [[Mezopotámia|hornomezopotámskom]] meste [[Diyarbakır|Amida]] (súčasný Diyarbakır v juhovýchodnom [[Turecko|Turecku]]), ktoré v tom čase administratívne patrilo do byzantskej provincie ''Armenia IV''.<ref name=":ginkel" /> Už od raného detstva bol zverený do výchovy v miestnom monastieri askétu ''Maróna Stilitu'' (stĺpovníka). Po Marónovej smrti prijal prísny mníšsky spôsob života a askeziu, ktorá formovala jeho neskoršie náboženské postoje.<ref name=":hoskin">{{Citácia periodika | priezvisko = Hoskin | meno = Matthew | dátum = 2018 | titul = The Close Proximity of Christ to Sixth-Century Mesopotamian Monks in John of Ephesus' Lives of Eastern Saints | periodikum = The Journal of Ecclesiastical History | ročník = 69 | číslo = 2 | strany = 262–265 | doi = 10.1017/S0022046917001762}}</ref> V roku 529 ho popredný miafyzitský exulant a biskup [[Ján z Telly]] vysvätil v blízkom [[Kláštor Zuqnin|kláštore Zuqnin]] za diakona.<ref name=":uhlig">{{Citácia knihy | autor = Siegbert Uhlig | titul = Encyclopaedia Aethiopica: He-N | isbn = 978-3-447-05607-6 | miesto = Wiesbaden | vydavateľ = Otto Harrassowitz Verlag | rok = 2007 | strany = 296}}</ref> V dôsledku stupňujúceho sa tlaku cisárskych úradov a systematického prenasledovania odporcov [[Chalcedónsky koncil|Chalkedónskeho koncilu]] (miafyzitov) bol Ján v roku 534 nútený opustiť rodnú Mezopotámiu a odísť do exilu v [[Palestína (územie)|Palestíne]].<ref name=":harvey90">{{Citácia knihy | autor = Susan Ashbrook Harvey | titul = Asceticism and Society in Crisis: John of Ephesus and the "Lives of the Eastern Saints" | isbn = 978-0-520-06523-9 | miesto = Berkeley | vydavateľ = University of California Press | rok = 1990 | strany = 28–31}}</ref> V roku 535 sa presunul priamo do srdca ríše – Konštantínopola. Koncom tridsiatych rokov 6. storočia nakrátko opäť navštívil Východ. Počas ciest, ktoré siahali až do Egypta, osobne zažil vypuknutie a pustošenie veľkej morovej pandémie (Justiniánov mor).<ref name=":ginkel" /> Na týchto cestách zhromažďoval svedectvá o živote miestnych askétov, ktoré neskôr literárne spracoval. Keď melkitský (chalcedónsky) antiochijský patriarcha [[Efraim z Antiochie|Efraim]] a amidský biskup ''Abrahám'' spustili v Amide tvrdé protimiafyzitské represie, Ján rodný región definitívne opustil a okolo roku 540 sa natrvalo usadil v [[Konštantínopol|Konštantínopole]].<ref name=":harvey90" /> === Pôsobenie v Konštantínopole a cisárska priazeň === V hlavnom meste ríše si rýchlo získal dôveru cisára [[Justinián I.|Justiniána I.]] Hlavným cieľom cisárovej politiky bolo v tom čase upevnenie a konsolidácia východného kresťanstva, ktoré malo slúžiť ako ideologická bašta proti zoroastriánskej Perzii pod vládou [[Sasánovci|Sásánovcov]].<ref name=":gregory">{{Citácia knihy | autor = Timothy E. Gregory | titul = A History of Byzantium | isbn = 978-1-4051-8471-7 | miesto = Chichester | vydavateľ = Wiley-Blackwell | rok = 2010 | strany = 135–139}}</ref> Ján bol cisárom poverený kompletnou správou príjmov miafyzitskej cirkvi v hlavnom meste.<ref name=":harvey90" /> Polyhistor [[Gregor Bar Hebraeus|Bar Hebraeus]] vo svojej kronike ''Chronicon Ecclesiasticum'' síce uvádza, že Ján vystriedal [[Anthimos I.| Anthima I.]] na stolci konštantínopolského miafyzitského biskupa, no súčasní historici to pokladajú za chronologický omyl.<ref name=":ginkel" /> === Misijná činnosť v Malej Ázii a potieranie pohanstva === V roku 542 cisár Justinián I. poveril Jána mimoriadnou misijnou úlohou s cieľom eliminovať zvyšky pohanstva vo vnútrozemí Malej Ázie (Anatólie). Ján vo svojich spisoch uvádza, že počas tejto masívnej kampane osobne pokrstil približne 70 000 osôb.<ref name=":harvey90" /> Hoci bol Ján presvedčením miafyzit, cisár ho plne podporoval, pretože prioritou koruny bola náboženská homogenizácia ríše.<ref name=":gregory" /> Na kopcoch nad údolím rieky [[Maiandros (rieka)|Maiandros]] v meste [[Aydın|Tralles]] (dnešný Aydın v Turecku) vybudoval veľký monastier a inicioval výstavbu viac než 90 ďalších kláštorov a chrámov, ktoré spravidla vznikali na troskách zborených a skonfiškovaných pohanských svätýň.<ref name=":ginkel" /> Ján taktiež z Konštantínopola aktívne organizoval a koordinoval kresťanské misie k Nubijcom na južnej hranici ríše, hoci toto územie osobne nikdy nenavštívil.<ref name=":harrak" /> V roku 546 mu cisár zveril ďalšiu citlivú úlohu – vyhľadať a vyústiť tajné pohanské kulty priamo v Konštantínopole a priľahlých regiónoch. Ján viedol vyšetrovanie nekompromisne, pričom sám priznáva, že voči podozrivým z „pohanskej zvrátenosti“ uplatňoval tortúru. Vyšetrovanie ukázalo, že staré kulty tajne praktizovali aj vplyvní príslušníci byzantskej aristokracie a štátnej správy, čo časť moderných historikov vedie k domnienke, že konfesijná čistka slúžila aj ako politický nástroj na likvidáciu nelojálnej šľachty.<ref name=":treadgold">{{Citácia knihy | autor = Warren Treadgold | titul = A History of the Byzantine State and Society | isbn = 978-0804726306 | miesto = Stanford | vydavateľ = Stanford University Press | rok = 1997 | strany = 212–215}}</ref> V roku 558 Jána tajne vysvätil za biskupa Efezu [[Jakub Baradai]], zakladateľ sýrskej ortodoxnej hierarchie.<ref name=":uhlig" /> Tento biskupský titul bol však z veľkej časti iba nominálny, keďže Ján kvôli svojim administratívnym a cirkevným povinnostiam naďalej trvalo rezidoval v Konštantínopole ako uznávaný neformálny vodca tamojšej miafyzitskej komunity.<ref name=":harvey90" /> === Obrat politiky a uväznenie === Jánovo stabilné a privilegované postavenie sa radikálne zmenilo po smrti cisára Justiniána I. v roku 565. Jeho nástupca, cisár [[Justinus II.|Justín II.]], odmietal tolerovať náboženský pluralizmus a ukončil kompromisnú politiku voči miafyzitom.<ref name=":mango">{{Citácia knihy | autor = Cyril Mango | titul = The Oxford History of Byzantium | isbn = 978-0198140986 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2002 | strany = 118–122}}</ref> Okolo roku 571 chalcedónsky (ortodoxný) patriarcha Konštantínopola [[Ján III. (konštantínopolský patriarcha)|Ján III. Scholastikos]], posilnený cisárskym dekrétom, rozpútal systematické a tvrdé prenasledovanie miafyzitských cirkevných lídrov v celom impériu.<ref name=":harrak" /> Ján z Efezu patril medzi prvoradé obete týchto represií. Bol zatknutý, zbavený všetkých úradov a uväznený v nehostinných podmienkach kláštorného väzenia v Chalkedóne.<ref name=":ginkel" /> Zároveň mu bol zhabaný všetok osobný i cirkevný majetok. Podrobnosti o psychickom a fyzickom strádaní, krutom zaobchádzaní v žalári a o postupnom chátraní svojho zdravia Ján precízne zaznamenal v tretej časti svojich ''Cirkevných dejín''.<ref name=":harrak" /> Posledné historické zápisy, ktoré stihol vyhotoviť, sa datujú do roku 588. Z toho dôvodu sa predpokladá, že zomrel krátko po tomto roku v izolácii alebo vo vyhnanstve. Presné okolnosti, dátum ani miesto jeho úmrtia či pochovania sa v prameňoch nezachovali.<ref name=":ginkel" /> == Literárna činnosť a teologický profil == === Cirkevné dejiny (Historia Ecclesiastica) === Hlavným a najrozsiahlejším Jánovým dielom sú ''Cirkevné dejiny'' (''Historia Ecclesiastica''), ktoré zachytávajú udalosti v rozpätí viac než šiestich storočí – od epochy [[Gaius Iulius Caesar|Júlia Cézara]] až po autorov súčasný rok 588. Na datovanie udalostí Ján systematicky využíval starovekú seleukovskú éru.<ref name=":harrak" /> Dielo bolo pôvodne rozdelené do troch častí, z ktorých každá obsahovala šesť kníh: * '''Prvá časť:''' V priebehu dejín sa kompletne stratila. Predpokladá sa, že išlo prevažne o komentovaný výťah z cirkevných dejín [[Eusebios z Kaisareie|Eusebia z Kaisareie]].<ref name=":ginkel" /> * '''Druhá časť:''' Mapovala obdobie od vlády cisára [[Theodosius II.|Theodosia II.]] až po prvé roky panovania Justína II. Dlho existoval predpoklad, že sa v plnom znení zachovala v kompilácii zvanej ''Zuqninská kronika'' (v minulosti mylne pripisovanej patriarchovi [[Dionysius z Tell Mahré Dionysiovi z Tel-Mahré). Moderná textová kritika však dokázala, že z nej chýbajú rozsiahle pasáže.<ref name=":harrak" /> Významné fragmenty tejto druhej časti boli objavené v rukopisoch Britskej knižnice (signatúry ''Add. 14647'' a ''Add. 14650''), pričom sýrsky text z 8. storočia uchováva aj Vatikánska knižnica (''Codex Zuquenensis'', signatúra ''Vat. Syr. 162'').<ref name=":ginkel" /> * '''Tretia časť:''' Predstavuje najlepšie zachovaný celok (v rukopise zo 7. storočia ''Add. 14640'') a prináša detailný pohľad na dramatické udalosti rokov 571 – 588.<ref name=":harrak" /> Ján ju komponoval priamo počas svojho uväznenia v Konštantínopole, čo sa odrazilo na chýbajúcej chronológii a slabšej sýrskej štylistike. Napriek tomu, že text je výrazne ovplyvnený autorovou miafyzitskou apologetikou, zostáva prvoradým a verným historickým prameňom pre štúdium neskorej antiky.<ref name=":ginkel" /> === Životy východných svätých a spiritualita === V rokoch 565 – 567 Ján skompiloval hagiografický súbor ''Životy východných svätých'' (''Vitae Sanctorum Orientalium''). Obsahuje 58 biografických príbehov sýrskych a mezopotámskych askétov a mníchov.<ref name=":harvey90" /> Hlavným zámerom diela bolo morálne posilniť a povzbudiť miafyzitských veriacich, ktorí v tom čase čelili tvrdým represiám zo strany štátu a oficiálnej cirkvi.<ref name=":hoskin" /> V Jánovej hagiografickej spisbe zohráva ústrednú úlohu postava [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]] ako dokonalého vzoru pokory (poníženosti), ktorú autor považoval za absolútny základ mníšskeho života.<ref name=":hoskin" /> Napríklad v biografiách Jána z Telly či [[Ján z Hefaistopolu|Jána z Hefaistopolu]] autor opakovane zdôrazňuje, že Kristus demonštroval pokoru priamo vo svojej ľudskej podstate a mnísi ho musia v tomto ohľade bezvýhradne imitovať.<ref name=":hoskin" /> V diele ''Život Simeona'' zasa detailne opisuje rituál umývania nôh návštevníkom bez ohľadu na ich spoločenský status, čím ilustruje, že pravý svätec ochotne vykoná aj tú najnižšiu službu blížnemu.<ref name=":hoskin" /> == Klimatické svedectvo a rok 536 == Ján z Efezu patrí k najcitovanejším historickým autorom v oblasti paleoklimatológie. Vo svojich kronikách totiž zanechal mimoriadne presný a desivý opis globálneho zoslabnutia slnečného svitu a následného prudkého ochladenia v rokoch 535 až 536 n. l.:<ref name=":gregory" /> {{Citát|Zrodilo sa znamenie na Slnku, aké nikto predtým nevidel a o akom sa nikdy nikde nereportovalo. Slnce stmavlo a jeho zatmenie trvalo dlhých osemnásť mesiacov. Každý deň svietilo len približne štyri hodiny, a aj toto svetlo bolo len slabým, nepatrným tieňom. Všetci ľudia prestrašene vyhlasovali, že slnko už nikdy viac neobnoví svoj plný jas.|Ján z Efezu, ''Cirkevné dejiny''}} Staršia historiografia pokladala tieto pasáže za lokálny úkaz alebo za náboženskú metaforu opisujúcu politický rozvrat. V roku [[2010]] však moderný multidisciplinárny vedecký výskum (spájajúci dendrochronológiu a glaciologické rozbory ľadovcových jadier z Grónska a Antarktídy) dokázal, že Ján verne zaznamenal dôsledky masívneho vulkanického kataklizmu. Krátko po sebe (v rokoch 536 a 540) vybuchli dva veľké vulkány v severnej pologuli (pravdepodobne na [[Island]]e a v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]]).<ref name=":gregory" /> Výbuchy vychrlili do stratosféry obrovské množstvo síranových aerosólov, ktoré na takmer dva roky zatienili [[Slnko]] a vyvolali obdobie známe ako ''malá doba ľadovú neskorej antiky'' (LALIA – ''Late Antique Little Ice Age'').<ref name=":gregory" /> Tento klimatický kolaps priniesol neúrody, globálne hladomory a oslabil populáciu ríše pred príchodom Justiniánovho moru v roku 541. Práve vďaka Jánovmu svedectvu a sprievodným dôkazom označujú moderní historici rok ''536 za vôbec najhorší rok v dejinách ľudstva'', v ktorom bolo možné žiť.<ref name=":treadgold" /> == Referencie == {{Referencie}} == Bibliografia == * {{Citácia knihy | autor = VAN GINKEL, Jan Jacob | titul = John of Ephesus. A Monophysite Historian in Sixth-century Byzantium | miesto = Groningen | vydavateľ = Rijksuniversiteit Groningen | rok = 1995 }} * {{Citácia knihy | autor = HARVEY, Susan Ashbrook | titul = Asceticism and Society in Crisis: John of Ephesus and the "Lives of the Eastern Saints" | isbn = 978-0-520-06523-9 | miesto = Berkeley | vydavateľ = University of California Press | rok = 1990 }} * {{Citácia knihy | autor = HARRAK, Amir | titul = The Chronicle of Zuqnin, Parts III and IV | isbn = 978-0-88844-286-4 | miesto = Toronto | vydavateľ = Pontifical Institute of Mediaeval Studies | rok = 1999 }} * {{Citácia knihy | autor = GREGORY, Timothy E. | titul = A History of Byzantium | isbn = 978-1-4051-8471-7 | miesto = Chichester | vydavateľ = Wiley-Blackwell | rok = 2010 }} * {{Citácia knihy | autor = TREADGOLD, Warren | titul = A History of the Byzantine State and Society | isbn = 978-0804726306 | miesto = Stanford | vydavateľ = Stanford University Press | rok = 1997 }} * {{Citácia knihy | autor = MANGO, Cyril | titul = The Oxford History of Byzantium | isbn = 978-0198140986 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2002 }} [[Kategória:Spisovatelia píšuci po sýrsky]] brvwjfugmf4g89q296cjphabixblj77 8213088 8213087 2026-05-13T09:07:26Z Luppus 39967 kategória 8213088 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Ján z Efezu | Popis osoby = sýrsky cirkevný historik a miafyzitský biskup | Portrét = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = cca [[507]] | Miesto narodenia = [[Diyarbakır|Amida]], [[Byzantská ríša]] | Dátum úmrtia = cca [[588]] | Miesto úmrtia = [[Chalkedón]] alebo [[Konštantínopol]], Byzantská ríša }} '''Ján z Efezu''' (známy aj ako '''Ján z Ázie'''; {{vjz|grc|''Ίωάννης ό Έφέσιος''}} – ''Ióannes ho Efesios'', {{V jazyku|syr|ܝܘܚܢܢ ܕαܦܣܘܣ | ''Jochanan d-Apesos''}}; * cca [[507]] – † cca [[588]]) bol vplyvný sýrsky cirkevný historik, hagiograf a jeden z hlavných predstaviteľov formujúcej sa sýrskej ortodoxnej ([[miafyzitizmus|miafyzitskej]]) cirkvi v [[6. storočie|6. storočí.]] Patrí medzi najvýznamnejších a najstarších autorov píšucich v sýrskom jazyku.<ref name=":ginkel">{{Citácia knihy | autor = Jan Jacob van Ginkel | titul = John of Ephesus. A Monophysite Historian in Sixth-century Byzantium | miesto = Groningen | vydavateľ = Rijksuniversiteit Groningen | rok = 1995 | strany = 12–15}}</ref> Vo svojich spisoch zanechal unikátne očité svedectvo o pustošení tzv. Justiniánovho moru a prežil dramatickú globálnu klimatickú krízu roku [[536]], ktorý moderná historiografia označuje za najhorší rok v dejinách ľudstva.<ref name=":harrak">{{Citácia knihy | autor = Amir Harrak | titul = The Chronicle of Zuqnin, Parts III and IV | isbn = 978-0-88844-286-4 | miesto = Toronto | vydavateľ = Pontifical Institute of Mediaeval Studies | rok = 1999 | strany = 64–67}}</ref> == Životopis == === Pôvod a mníšske začiatky === Narodil sa okolo roku 507 v [[Mezopotámia|hornomezopotámskom]] meste [[Diyarbakır|Amida]] (súčasný Diyarbakır v juhovýchodnom [[Turecko|Turecku]]), ktoré v tom čase administratívne patrilo do byzantskej provincie ''Armenia IV''.<ref name=":ginkel" /> Už od raného detstva bol zverený do výchovy v miestnom monastieri askétu ''Maróna Stilitu'' (stĺpovníka). Po Marónovej smrti prijal prísny mníšsky spôsob života a askeziu, ktorá formovala jeho neskoršie náboženské postoje.<ref name=":hoskin">{{Citácia periodika | priezvisko = Hoskin | meno = Matthew | dátum = 2018 | titul = The Close Proximity of Christ to Sixth-Century Mesopotamian Monks in John of Ephesus' Lives of Eastern Saints | periodikum = The Journal of Ecclesiastical History | ročník = 69 | číslo = 2 | strany = 262–265 | doi = 10.1017/S0022046917001762}}</ref> V roku 529 ho popredný miafyzitský exulant a biskup [[Ján z Telly]] vysvätil v blízkom [[Kláštor Zuqnin|kláštore Zuqnin]] za diakona.<ref name=":uhlig">{{Citácia knihy | autor = Siegbert Uhlig | titul = Encyclopaedia Aethiopica: He-N | isbn = 978-3-447-05607-6 | miesto = Wiesbaden | vydavateľ = Otto Harrassowitz Verlag | rok = 2007 | strany = 296}}</ref> V dôsledku stupňujúceho sa tlaku cisárskych úradov a systematického prenasledovania odporcov [[Chalcedónsky koncil|Chalkedónskeho koncilu]] (miafyzitov) bol Ján v roku 534 nútený opustiť rodnú Mezopotámiu a odísť do exilu v [[Palestína (územie)|Palestíne]].<ref name=":harvey90">{{Citácia knihy | autor = Susan Ashbrook Harvey | titul = Asceticism and Society in Crisis: John of Ephesus and the "Lives of the Eastern Saints" | isbn = 978-0-520-06523-9 | miesto = Berkeley | vydavateľ = University of California Press | rok = 1990 | strany = 28–31}}</ref> V roku 535 sa presunul priamo do srdca ríše – Konštantínopola. Koncom tridsiatych rokov 6. storočia nakrátko opäť navštívil Východ. Počas ciest, ktoré siahali až do Egypta, osobne zažil vypuknutie a pustošenie veľkej morovej pandémie (Justiniánov mor).<ref name=":ginkel" /> Na týchto cestách zhromažďoval svedectvá o živote miestnych askétov, ktoré neskôr literárne spracoval. Keď melkitský (chalcedónsky) antiochijský patriarcha [[Efraim z Antiochie|Efraim]] a amidský biskup ''Abrahám'' spustili v Amide tvrdé protimiafyzitské represie, Ján rodný región definitívne opustil a okolo roku 540 sa natrvalo usadil v [[Konštantínopol|Konštantínopole]].<ref name=":harvey90" /> === Pôsobenie v Konštantínopole a cisárska priazeň === V hlavnom meste ríše si rýchlo získal dôveru cisára [[Justinián I.|Justiniána I.]] Hlavným cieľom cisárovej politiky bolo v tom čase upevnenie a konsolidácia východného kresťanstva, ktoré malo slúžiť ako ideologická bašta proti zoroastriánskej Perzii pod vládou [[Sasánovci|Sásánovcov]].<ref name=":gregory">{{Citácia knihy | autor = Timothy E. Gregory | titul = A History of Byzantium | isbn = 978-1-4051-8471-7 | miesto = Chichester | vydavateľ = Wiley-Blackwell | rok = 2010 | strany = 135–139}}</ref> Ján bol cisárom poverený kompletnou správou príjmov miafyzitskej cirkvi v hlavnom meste.<ref name=":harvey90" /> Polyhistor [[Gregor Bar Hebraeus|Bar Hebraeus]] vo svojej kronike ''Chronicon Ecclesiasticum'' síce uvádza, že Ján vystriedal [[Anthimos I.| Anthima I.]] na stolci konštantínopolského miafyzitského biskupa, no súčasní historici to pokladajú za chronologický omyl.<ref name=":ginkel" /> === Misijná činnosť v Malej Ázii a potieranie pohanstva === V roku 542 cisár Justinián I. poveril Jána mimoriadnou misijnou úlohou s cieľom eliminovať zvyšky pohanstva vo vnútrozemí Malej Ázie (Anatólie). Ján vo svojich spisoch uvádza, že počas tejto masívnej kampane osobne pokrstil približne 70 000 osôb.<ref name=":harvey90" /> Hoci bol Ján presvedčením miafyzit, cisár ho plne podporoval, pretože prioritou koruny bola náboženská homogenizácia ríše.<ref name=":gregory" /> Na kopcoch nad údolím rieky [[Maiandros (rieka)|Maiandros]] v meste [[Aydın|Tralles]] (dnešný Aydın v Turecku) vybudoval veľký monastier a inicioval výstavbu viac než 90 ďalších kláštorov a chrámov, ktoré spravidla vznikali na troskách zborených a skonfiškovaných pohanských svätýň.<ref name=":ginkel" /> Ján taktiež z Konštantínopola aktívne organizoval a koordinoval kresťanské misie k Nubijcom na južnej hranici ríše, hoci toto územie osobne nikdy nenavštívil.<ref name=":harrak" /> V roku 546 mu cisár zveril ďalšiu citlivú úlohu – vyhľadať a vyústiť tajné pohanské kulty priamo v Konštantínopole a priľahlých regiónoch. Ján viedol vyšetrovanie nekompromisne, pričom sám priznáva, že voči podozrivým z „pohanskej zvrátenosti“ uplatňoval tortúru. Vyšetrovanie ukázalo, že staré kulty tajne praktizovali aj vplyvní príslušníci byzantskej aristokracie a štátnej správy, čo časť moderných historikov vedie k domnienke, že konfesijná čistka slúžila aj ako politický nástroj na likvidáciu nelojálnej šľachty.<ref name=":treadgold">{{Citácia knihy | autor = Warren Treadgold | titul = A History of the Byzantine State and Society | isbn = 978-0804726306 | miesto = Stanford | vydavateľ = Stanford University Press | rok = 1997 | strany = 212–215}}</ref> V roku 558 Jána tajne vysvätil za biskupa Efezu [[Jakub Baradai]], zakladateľ sýrskej ortodoxnej hierarchie.<ref name=":uhlig" /> Tento biskupský titul bol však z veľkej časti iba nominálny, keďže Ján kvôli svojim administratívnym a cirkevným povinnostiam naďalej trvalo rezidoval v Konštantínopole ako uznávaný neformálny vodca tamojšej miafyzitskej komunity.<ref name=":harvey90" /> === Obrat politiky a uväznenie === Jánovo stabilné a privilegované postavenie sa radikálne zmenilo po smrti cisára Justiniána I. v roku 565. Jeho nástupca, cisár [[Justinus II.|Justín II.]], odmietal tolerovať náboženský pluralizmus a ukončil kompromisnú politiku voči miafyzitom.<ref name=":mango">{{Citácia knihy | autor = Cyril Mango | titul = The Oxford History of Byzantium | isbn = 978-0198140986 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2002 | strany = 118–122}}</ref> Okolo roku 571 chalcedónsky (ortodoxný) patriarcha Konštantínopola [[Ján III. (konštantínopolský patriarcha)|Ján III. Scholastikos]], posilnený cisárskym dekrétom, rozpútal systematické a tvrdé prenasledovanie miafyzitských cirkevných lídrov v celom impériu.<ref name=":harrak" /> Ján z Efezu patril medzi prvoradé obete týchto represií. Bol zatknutý, zbavený všetkých úradov a uväznený v nehostinných podmienkach kláštorného väzenia v Chalkedóne.<ref name=":ginkel" /> Zároveň mu bol zhabaný všetok osobný i cirkevný majetok. Podrobnosti o psychickom a fyzickom strádaní, krutom zaobchádzaní v žalári a o postupnom chátraní svojho zdravia Ján precízne zaznamenal v tretej časti svojich ''Cirkevných dejín''.<ref name=":harrak" /> Posledné historické zápisy, ktoré stihol vyhotoviť, sa datujú do roku 588. Z toho dôvodu sa predpokladá, že zomrel krátko po tomto roku v izolácii alebo vo vyhnanstve. Presné okolnosti, dátum ani miesto jeho úmrtia či pochovania sa v prameňoch nezachovali.<ref name=":ginkel" /> == Literárna činnosť a teologický profil == === Cirkevné dejiny (Historia Ecclesiastica) === Hlavným a najrozsiahlejším Jánovým dielom sú ''Cirkevné dejiny'' (''Historia Ecclesiastica''), ktoré zachytávajú udalosti v rozpätí viac než šiestich storočí – od epochy [[Gaius Iulius Caesar|Júlia Cézara]] až po autorov súčasný rok 588. Na datovanie udalostí Ján systematicky využíval starovekú seleukovskú éru.<ref name=":harrak" /> Dielo bolo pôvodne rozdelené do troch častí, z ktorých každá obsahovala šesť kníh: * '''Prvá časť:''' V priebehu dejín sa kompletne stratila. Predpokladá sa, že išlo prevažne o komentovaný výťah z cirkevných dejín [[Eusebios z Kaisareie|Eusebia z Kaisareie]].<ref name=":ginkel" /> * '''Druhá časť:''' Mapovala obdobie od vlády cisára [[Theodosius II.|Theodosia II.]] až po prvé roky panovania Justína II. Dlho existoval predpoklad, že sa v plnom znení zachovala v kompilácii zvanej ''Zuqninská kronika'' (v minulosti mylne pripisovanej patriarchovi [[Dionysius z Tell Mahré Dionysiovi z Tel-Mahré). Moderná textová kritika však dokázala, že z nej chýbajú rozsiahle pasáže.<ref name=":harrak" /> Významné fragmenty tejto druhej časti boli objavené v rukopisoch Britskej knižnice (signatúry ''Add. 14647'' a ''Add. 14650''), pričom sýrsky text z 8. storočia uchováva aj Vatikánska knižnica (''Codex Zuquenensis'', signatúra ''Vat. Syr. 162'').<ref name=":ginkel" /> * '''Tretia časť:''' Predstavuje najlepšie zachovaný celok (v rukopise zo 7. storočia ''Add. 14640'') a prináša detailný pohľad na dramatické udalosti rokov 571 – 588.<ref name=":harrak" /> Ján ju komponoval priamo počas svojho uväznenia v Konštantínopole, čo sa odrazilo na chýbajúcej chronológii a slabšej sýrskej štylistike. Napriek tomu, že text je výrazne ovplyvnený autorovou miafyzitskou apologetikou, zostáva prvoradým a verným historickým prameňom pre štúdium neskorej antiky.<ref name=":ginkel" /> === Životy východných svätých a spiritualita === V rokoch 565 – 567 Ján skompiloval hagiografický súbor ''Životy východných svätých'' (''Vitae Sanctorum Orientalium''). Obsahuje 58 biografických príbehov sýrskych a mezopotámskych askétov a mníchov.<ref name=":harvey90" /> Hlavným zámerom diela bolo morálne posilniť a povzbudiť miafyzitských veriacich, ktorí v tom čase čelili tvrdým represiám zo strany štátu a oficiálnej cirkvi.<ref name=":hoskin" /> V Jánovej hagiografickej spisbe zohráva ústrednú úlohu postava [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]] ako dokonalého vzoru pokory (poníženosti), ktorú autor považoval za absolútny základ mníšskeho života.<ref name=":hoskin" /> Napríklad v biografiách Jána z Telly či [[Ján z Hefaistopolu|Jána z Hefaistopolu]] autor opakovane zdôrazňuje, že Kristus demonštroval pokoru priamo vo svojej ľudskej podstate a mnísi ho musia v tomto ohľade bezvýhradne imitovať.<ref name=":hoskin" /> V diele ''Život Simeona'' zasa detailne opisuje rituál umývania nôh návštevníkom bez ohľadu na ich spoločenský status, čím ilustruje, že pravý svätec ochotne vykoná aj tú najnižšiu službu blížnemu.<ref name=":hoskin" /> == Klimatické svedectvo a rok 536 == Ján z Efezu patrí k najcitovanejším historickým autorom v oblasti paleoklimatológie. Vo svojich kronikách totiž zanechal mimoriadne presný a desivý opis globálneho zoslabnutia slnečného svitu a následného prudkého ochladenia v rokoch 535 až 536 n. l.:<ref name=":gregory" /> {{Citát|Zrodilo sa znamenie na Slnku, aké nikto predtým nevidel a o akom sa nikdy nikde nereportovalo. Slnce stmavlo a jeho zatmenie trvalo dlhých osemnásť mesiacov. Každý deň svietilo len približne štyri hodiny, a aj toto svetlo bolo len slabým, nepatrným tieňom. Všetci ľudia prestrašene vyhlasovali, že slnko už nikdy viac neobnoví svoj plný jas.|Ján z Efezu, ''Cirkevné dejiny''}} Staršia historiografia pokladala tieto pasáže za lokálny úkaz alebo za náboženskú metaforu opisujúcu politický rozvrat. V roku [[2010]] však moderný multidisciplinárny vedecký výskum (spájajúci dendrochronológiu a glaciologické rozbory ľadovcových jadier z Grónska a Antarktídy) dokázal, že Ján verne zaznamenal dôsledky masívneho vulkanického kataklizmu. Krátko po sebe (v rokoch 536 a 540) vybuchli dva veľké vulkány v severnej pologuli (pravdepodobne na [[Island]]e a v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]]).<ref name=":gregory" /> Výbuchy vychrlili do stratosféry obrovské množstvo síranových aerosólov, ktoré na takmer dva roky zatienili [[Slnko]] a vyvolali obdobie známe ako ''malá doba ľadovú neskorej antiky'' (LALIA – ''Late Antique Little Ice Age'').<ref name=":gregory" /> Tento klimatický kolaps priniesol neúrody, globálne hladomory a oslabil populáciu ríše pred príchodom Justiniánovho moru v roku 541. Práve vďaka Jánovmu svedectvu a sprievodným dôkazom označujú moderní historici rok ''536 za vôbec najhorší rok v dejinách ľudstva'', v ktorom bolo možné žiť.<ref name=":treadgold" /> == Referencie == {{Referencie}} == Bibliografia == * {{Citácia knihy | autor = VAN GINKEL, Jan Jacob | titul = John of Ephesus. A Monophysite Historian in Sixth-century Byzantium | miesto = Groningen | vydavateľ = Rijksuniversiteit Groningen | rok = 1995 }} * {{Citácia knihy | autor = HARVEY, Susan Ashbrook | titul = Asceticism and Society in Crisis: John of Ephesus and the "Lives of the Eastern Saints" | isbn = 978-0-520-06523-9 | miesto = Berkeley | vydavateľ = University of California Press | rok = 1990 }} * {{Citácia knihy | autor = HARRAK, Amir | titul = The Chronicle of Zuqnin, Parts III and IV | isbn = 978-0-88844-286-4 | miesto = Toronto | vydavateľ = Pontifical Institute of Mediaeval Studies | rok = 1999 }} * {{Citácia knihy | autor = GREGORY, Timothy E. | titul = A History of Byzantium | isbn = 978-1-4051-8471-7 | miesto = Chichester | vydavateľ = Wiley-Blackwell | rok = 2010 }} * {{Citácia knihy | autor = TREADGOLD, Warren | titul = A History of the Byzantine State and Society | isbn = 978-0804726306 | miesto = Stanford | vydavateľ = Stanford University Press | rok = 1997 }} * {{Citácia knihy | autor = MANGO, Cyril | titul = The Oxford History of Byzantium | isbn = 978-0198140986 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2002 }} [[Kategória:Spisovatelia píšuci po sýrsky]] [[Kategória:Byzantskí historici]] d4a8mlk7magjwe4fk6bjzc3lmn3zvb9 8213093 8213088 2026-05-13T09:30:35Z Luppus 39967 obrázok 8213093 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Ján z Efezu | Popis osoby = sýrsky cirkevný historik a miafyzitský biskup | Portrét = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = cca [[507]] | Miesto narodenia = [[Diyarbakır|Amida]], [[Byzantská ríša]] | Dátum úmrtia = cca [[588]] | Miesto úmrtia = [[Chalkedón]] alebo [[Konštantínopol]], Byzantská ríša }} '''Ján z Efezu''' (známy aj ako '''Ján z Ázie'''; {{vjz|grc|''Ίωάννης ό Έφέσιος''}} – ''Ióannes ho Efesios'', {{V jazyku|syr|ܝܘܚܢܢ ܕαܦܣܘܣ | ''Jochanan d-Apesos''}}; * cca [[507]] – † cca [[588]]) bol vplyvný sýrsky cirkevný historik, hagiograf a jeden z hlavných predstaviteľov formujúcej sa sýrskej ortodoxnej ([[miafyzitizmus|miafyzitskej]]) cirkvi v [[6. storočie|6. storočí.]] Patrí medzi najvýznamnejších a najstarších autorov píšucich v sýrskom jazyku.<ref name=":ginkel">{{Citácia knihy | autor = Jan Jacob van Ginkel | titul = John of Ephesus. A Monophysite Historian in Sixth-century Byzantium | miesto = Groningen | vydavateľ = Rijksuniversiteit Groningen | rok = 1995 | strany = 12–15}}</ref> Vo svojich spisoch zanechal unikátne očité svedectvo o pustošení tzv. Justiniánovho moru a prežil dramatickú globálnu klimatickú krízu roku [[536]], ktorý moderná historiografia označuje za najhorší rok v dejinách ľudstva.<ref name=":harrak">{{Citácia knihy | autor = Amir Harrak | titul = The Chronicle of Zuqnin, Parts III and IV | isbn = 978-0-88844-286-4 | miesto = Toronto | vydavateľ = Pontifical Institute of Mediaeval Studies | rok = 1999 | strany = 64–67}}</ref> == Životopis == === Pôvod a mníšske začiatky === Narodil sa okolo roku 507 v [[Mezopotámia|hornomezopotámskom]] meste [[Diyarbakır|Amida]] (súčasný Diyarbakır v juhovýchodnom [[Turecko|Turecku]]), ktoré v tom čase administratívne patrilo do byzantskej provincie ''Armenia IV''.<ref name=":ginkel" /> Už od raného detstva bol zverený do výchovy v miestnom monastieri askétu ''Maróna Stilitu'' (stĺpovníka). Po Marónovej smrti prijal prísny mníšsky spôsob života a askeziu, ktorá formovala jeho neskoršie náboženské postoje.<ref name=":hoskin">{{Citácia periodika | priezvisko = Hoskin | meno = Matthew | dátum = 2018 | titul = The Close Proximity of Christ to Sixth-Century Mesopotamian Monks in John of Ephesus' Lives of Eastern Saints | periodikum = The Journal of Ecclesiastical History | ročník = 69 | číslo = 2 | strany = 262–265 | doi = 10.1017/S0022046917001762}}</ref> V roku 529 ho popredný miafyzitský exulant a biskup [[Ján z Telly]] vysvätil v blízkom [[Kláštor Zuqnin|kláštore Zuqnin]] za diakona.<ref name=":uhlig">{{Citácia knihy | autor = Siegbert Uhlig | titul = Encyclopaedia Aethiopica: He-N | isbn = 978-3-447-05607-6 | miesto = Wiesbaden | vydavateľ = Otto Harrassowitz Verlag | rok = 2007 | strany = 296}}</ref>[[Súbor:Mor Hananyo.jpg|thumb|[[Kláštor Mor Hananyo]] (v arabčine známy ako ''Dajr az-Zafaran''), postavený na konci 5. storočia v mezopotámskom regióne Tur Abdin. Predstavuje ukážku architektúry sýrskych ortodoxných monastierov z obdobia Jánovho života.]] V dôsledku stupňujúceho sa tlaku cisárskych úradov a systematického prenasledovania odporcov [[Chalcedónsky koncil|Chalkedónskeho koncilu]] (miafyzitov) bol Ján v roku 534 nútený opustiť rodnú Mezopotámiu a odísť do exilu v [[Palestína (územie)|Palestíne]].<ref name=":harvey90">{{Citácia knihy | autor = Susan Ashbrook Harvey | titul = Asceticism and Society in Crisis: John of Ephesus and the "Lives of the Eastern Saints" | isbn = 978-0-520-06523-9 | miesto = Berkeley | vydavateľ = University of California Press | rok = 1990 | strany = 28–31}}</ref> V roku 535 sa presunul priamo do srdca ríše – Konštantínopola. Koncom tridsiatych rokov 6. storočia nakrátko opäť navštívil Východ. Počas ciest, ktoré siahali až do Egypta, osobne zažil vypuknutie a pustošenie veľkej morovej pandémie (Justiniánov mor).<ref name=":ginkel" /> Na týchto cestách zhromažďoval svedectvá o živote miestnych askétov, ktoré neskôr literárne spracoval. Keď melkitský (chalcedónsky) antiochijský patriarcha [[Efraim z Antiochie|Efraim]] a amidský biskup ''Abrahám'' spustili v Amide tvrdé protimiafyzitské represie, Ján rodný región definitívne opustil a okolo roku 540 sa natrvalo usadil v [[Konštantínopol|Konštantínopole]].<ref name=":harvey90" /> === Pôsobenie v Konštantínopole a cisárska priazeň === V hlavnom meste ríše si rýchlo získal dôveru cisára [[Justinián I.|Justiniána I.]] Hlavným cieľom cisárovej politiky bolo v tom čase upevnenie a konsolidácia východného kresťanstva, ktoré malo slúžiť ako ideologická bašta proti zoroastriánskej Perzii pod vládou [[Sasánovci|Sásánovcov]].<ref name=":gregory">{{Citácia knihy | autor = Timothy E. Gregory | titul = A History of Byzantium | isbn = 978-1-4051-8471-7 | miesto = Chichester | vydavateľ = Wiley-Blackwell | rok = 2010 | strany = 135–139}}</ref> Ján bol cisárom poverený kompletnou správou príjmov miafyzitskej cirkvi v hlavnom meste.<ref name=":harvey90" /> Polyhistor [[Gregor Bar Hebraeus|Bar Hebraeus]] vo svojej kronike ''Chronicon Ecclesiasticum'' síce uvádza, že Ján vystriedal [[Anthimos I.| Anthima I.]] na stolci konštantínopolského miafyzitského biskupa, no súčasní historici to pokladajú za chronologický omyl.<ref name=":ginkel" /> === Misijná činnosť v Malej Ázii a potieranie pohanstva === V roku 542 cisár Justinián I. poveril Jána mimoriadnou misijnou úlohou s cieľom eliminovať zvyšky pohanstva vo vnútrozemí Malej Ázie (Anatólie). Ján vo svojich spisoch uvádza, že počas tejto masívnej kampane osobne pokrstil približne 70 000 osôb.<ref name=":harvey90" /> Hoci bol Ján presvedčením miafyzit, cisár ho plne podporoval, pretože prioritou koruny bola náboženská homogenizácia ríše.<ref name=":gregory" /> Na kopcoch nad údolím rieky [[Maiandros (rieka)|Maiandros]] v meste [[Aydın|Tralles]] (dnešný Aydın v Turecku) vybudoval veľký monastier a inicioval výstavbu viac než 90 ďalších kláštorov a chrámov, ktoré spravidla vznikali na troskách zborených a skonfiškovaných pohanských svätýň.<ref name=":ginkel" /> Ján taktiež z Konštantínopola aktívne organizoval a koordinoval kresťanské misie k Nubijcom na južnej hranici ríše, hoci toto územie osobne nikdy nenavštívil.<ref name=":harrak" /> V roku 546 mu cisár zveril ďalšiu citlivú úlohu – vyhľadať a vyústiť tajné pohanské kulty priamo v Konštantínopole a priľahlých regiónoch. Ján viedol vyšetrovanie nekompromisne, pričom sám priznáva, že voči podozrivým z „pohanskej zvrátenosti“ uplatňoval tortúru. Vyšetrovanie ukázalo, že staré kulty tajne praktizovali aj vplyvní príslušníci byzantskej aristokracie a štátnej správy, čo časť moderných historikov vedie k domnienke, že konfesijná čistka slúžila aj ako politický nástroj na likvidáciu nelojálnej šľachty.<ref name=":treadgold">{{Citácia knihy | autor = Warren Treadgold | titul = A History of the Byzantine State and Society | isbn = 978-0804726306 | miesto = Stanford | vydavateľ = Stanford University Press | rok = 1997 | strany = 212–215}}</ref> V roku 558 Jána tajne vysvätil za biskupa Efezu [[Jakub Baradai]], zakladateľ sýrskej ortodoxnej hierarchie.<ref name=":uhlig" /> Tento biskupský titul bol však z veľkej časti iba nominálny, keďže Ján kvôli svojim administratívnym a cirkevným povinnostiam naďalej trvalo rezidoval v Konštantínopole ako uznávaný neformálny vodca tamojšej miafyzitskej komunity.<ref name=":harvey90" /> === Obrat politiky a uväznenie === Jánovo stabilné a privilegované postavenie sa radikálne zmenilo po smrti cisára Justiniána I. v roku 565. Jeho nástupca, cisár [[Justinus II.|Justín II.]], odmietal tolerovať náboženský pluralizmus a ukončil kompromisnú politiku voči miafyzitom.<ref name=":mango">{{Citácia knihy | autor = Cyril Mango | titul = The Oxford History of Byzantium | isbn = 978-0198140986 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2002 | strany = 118–122}}</ref> Okolo roku 571 chalcedónsky (ortodoxný) patriarcha Konštantínopola [[Ján III. (konštantínopolský patriarcha)|Ján III. Scholastikos]], posilnený cisárskym dekrétom, rozpútal systematické a tvrdé prenasledovanie miafyzitských cirkevných lídrov v celom impériu.<ref name=":harrak" /> Ján z Efezu patril medzi prvoradé obete týchto represií. Bol zatknutý, zbavený všetkých úradov a uväznený v nehostinných podmienkach kláštorného väzenia v Chalkedóne.<ref name=":ginkel" /> Zároveň mu bol zhabaný všetok osobný i cirkevný majetok. Podrobnosti o psychickom a fyzickom strádaní, krutom zaobchádzaní v žalári a o postupnom chátraní svojho zdravia Ján precízne zaznamenal v tretej časti svojich ''Cirkevných dejín''.<ref name=":harrak" /> Posledné historické zápisy, ktoré stihol vyhotoviť, sa datujú do roku 588. Z toho dôvodu sa predpokladá, že zomrel krátko po tomto roku v izolácii alebo vo vyhnanstve. Presné okolnosti, dátum ani miesto jeho úmrtia či pochovania sa v prameňoch nezachovali.<ref name=":ginkel" /> == Literárna činnosť a teologický profil == === Cirkevné dejiny (Historia Ecclesiastica) === Hlavným a najrozsiahlejším Jánovým dielom sú ''Cirkevné dejiny'' (''Historia Ecclesiastica''), ktoré zachytávajú udalosti v rozpätí viac než šiestich storočí – od epochy [[Gaius Iulius Caesar|Júlia Cézara]] až po autorov súčasný rok 588. Na datovanie udalostí Ján systematicky využíval starovekú seleukovskú éru.<ref name=":harrak" /> Dielo bolo pôvodne rozdelené do troch častí, z ktorých každá obsahovala šesť kníh: * '''Prvá časť:''' V priebehu dejín sa kompletne stratila. Predpokladá sa, že išlo prevažne o komentovaný výťah z cirkevných dejín [[Eusebios z Kaisareie|Eusebia z Kaisareie]].<ref name=":ginkel" /> * '''Druhá časť:''' Mapovala obdobie od vlády cisára [[Theodosius II.|Theodosia II.]] až po prvé roky panovania Justína II. Dlho existoval predpoklad, že sa v plnom znení zachovala v kompilácii zvanej ''Zuqninská kronika'' (v minulosti mylne pripisovanej patriarchovi [[Dionysius z Tell Mahré Dionysiovi z Tel-Mahré). Moderná textová kritika však dokázala, že z nej chýbajú rozsiahle pasáže.<ref name=":harrak" /> Významné fragmenty tejto druhej časti boli objavené v rukopisoch Britskej knižnice (signatúry ''Add. 14647'' a ''Add. 14650''), pričom sýrsky text z 8. storočia uchováva aj Vatikánska knižnica (''Codex Zuquenensis'', signatúra ''Vat. Syr. 162'').<ref name=":ginkel" /> * '''Tretia časť:''' Predstavuje najlepšie zachovaný celok (v rukopise zo 7. storočia ''Add. 14640'') a prináša detailný pohľad na dramatické udalosti rokov 571 – 588.<ref name=":harrak" /> Ján ju komponoval priamo počas svojho uväznenia v Konštantínopole, čo sa odrazilo na chýbajúcej chronológii a slabšej sýrskej štylistike. Napriek tomu, že text je výrazne ovplyvnený autorovou miafyzitskou apologetikou, zostáva prvoradým a verným historickým prameňom pre štúdium neskorej antiky.<ref name=":ginkel" /> === Životy východných svätých a spiritualita === V rokoch 565 – 567 Ján skompiloval hagiografický súbor ''Životy východných svätých'' (''Vitae Sanctorum Orientalium''). Obsahuje 58 biografických príbehov sýrskych a mezopotámskych askétov a mníchov.<ref name=":harvey90" /> Hlavným zámerom diela bolo morálne posilniť a povzbudiť miafyzitských veriacich, ktorí v tom čase čelili tvrdým represiám zo strany štátu a oficiálnej cirkvi.<ref name=":hoskin" /> V Jánovej hagiografickej spisbe zohráva ústrednú úlohu postava [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]] ako dokonalého vzoru pokory (poníženosti), ktorú autor považoval za absolútny základ mníšskeho života.<ref name=":hoskin" /> Napríklad v biografiách Jána z Telly či [[Ján z Hefaistopolu|Jána z Hefaistopolu]] autor opakovane zdôrazňuje, že Kristus demonštroval pokoru priamo vo svojej ľudskej podstate a mnísi ho musia v tomto ohľade bezvýhradne imitovať.<ref name=":hoskin" /> V diele ''Život Simeona'' zasa detailne opisuje rituál umývania nôh návštevníkom bez ohľadu na ich spoločenský status, čím ilustruje, že pravý svätec ochotne vykoná aj tú najnižšiu službu blížnemu.<ref name=":hoskin" /> == Klimatické svedectvo a rok 536 == Ján z Efezu patrí k najcitovanejším historickým autorom v oblasti paleoklimatológie. Vo svojich kronikách totiž zanechal mimoriadne presný a desivý opis globálneho zoslabnutia slnečného svitu a následného prudkého ochladenia v rokoch 535 až 536 n. l.:<ref name=":gregory" /> {{Citát|Zrodilo sa znamenie na Slnku, aké nikto predtým nevidel a o akom sa nikdy nikde nereportovalo. Slnce stmavlo a jeho zatmenie trvalo dlhých osemnásť mesiacov. Každý deň svietilo len približne štyri hodiny, a aj toto svetlo bolo len slabým, nepatrným tieňom. Všetci ľudia prestrašene vyhlasovali, že slnko už nikdy viac neobnoví svoj plný jas.|Ján z Efezu, ''Cirkevné dejiny''}} Staršia historiografia pokladala tieto pasáže za lokálny úkaz alebo za náboženskú metaforu opisujúcu politický rozvrat. V roku [[2010]] však moderný multidisciplinárny vedecký výskum (spájajúci dendrochronológiu a glaciologické rozbory ľadovcových jadier z Grónska a Antarktídy) dokázal, že Ján verne zaznamenal dôsledky masívneho vulkanického kataklizmu. Krátko po sebe (v rokoch 536 a 540) vybuchli dva veľké vulkány v severnej pologuli (pravdepodobne na [[Island]]e a v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]]).<ref name=":gregory" /> Výbuchy vychrlili do stratosféry obrovské množstvo síranových aerosólov, ktoré na takmer dva roky zatienili [[Slnko]] a vyvolali obdobie známe ako ''malá doba ľadovú neskorej antiky'' (LALIA – ''Late Antique Little Ice Age'').<ref name=":gregory" /> Tento klimatický kolaps priniesol neúrody, globálne hladomory a oslabil populáciu ríše pred príchodom Justiniánovho moru v roku 541. Práve vďaka Jánovmu svedectvu a sprievodným dôkazom označujú moderní historici rok ''536 za vôbec najhorší rok v dejinách ľudstva'', v ktorom bolo možné žiť.<ref name=":treadgold" /> == Referencie == {{Referencie}} == Bibliografia == * {{Citácia knihy | autor = VAN GINKEL, Jan Jacob | titul = John of Ephesus. A Monophysite Historian in Sixth-century Byzantium | miesto = Groningen | vydavateľ = Rijksuniversiteit Groningen | rok = 1995 }} * {{Citácia knihy | autor = HARVEY, Susan Ashbrook | titul = Asceticism and Society in Crisis: John of Ephesus and the "Lives of the Eastern Saints" | isbn = 978-0-520-06523-9 | miesto = Berkeley | vydavateľ = University of California Press | rok = 1990 }} * {{Citácia knihy | autor = HARRAK, Amir | titul = The Chronicle of Zuqnin, Parts III and IV | isbn = 978-0-88844-286-4 | miesto = Toronto | vydavateľ = Pontifical Institute of Mediaeval Studies | rok = 1999 }} * {{Citácia knihy | autor = GREGORY, Timothy E. | titul = A History of Byzantium | isbn = 978-1-4051-8471-7 | miesto = Chichester | vydavateľ = Wiley-Blackwell | rok = 2010 }} * {{Citácia knihy | autor = TREADGOLD, Warren | titul = A History of the Byzantine State and Society | isbn = 978-0804726306 | miesto = Stanford | vydavateľ = Stanford University Press | rok = 1997 }} * {{Citácia knihy | autor = MANGO, Cyril | titul = The Oxford History of Byzantium | isbn = 978-0198140986 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2002 }} [[Kategória:Spisovatelia píšuci po sýrsky]] [[Kategória:Byzantskí historici]] 21ago98v8n0jydrbps2hckkwyii9hs4 8213095 8213093 2026-05-13T09:35:59Z Luppus 39967 8213095 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Ján z Efezu | Popis osoby = sýrsky cirkevný historik a miafyzitský biskup | Portrét = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = cca [[507]] | Miesto narodenia = [[Diyarbakır|Amida]], [[Byzantská ríša]] | Dátum úmrtia = cca [[588]] | Miesto úmrtia = [[Chalkedón]] alebo [[Konštantínopol]], Byzantská ríša }} '''Ján z Efezu''' (známy aj ako '''Ján z Ázie'''; {{vjz|grc|''Ίωάννης ό Έφέσιος''}} – ''Ióannes ho Efesios'', {{V jazyku|syr|ܝܘܚܢܢ ܕαܦܣܘܣ | ''Jochanan d-Apesos''}}; * cca [[507]] – † cca [[588]]) bol vplyvný sýrsky cirkevný historik, hagiograf a jeden z hlavných predstaviteľov formujúcej sa sýrskej ortodoxnej ([[miafyzitizmus|miafyzitskej]]) cirkvi v [[6. storočie|6. storočí.]] Patrí medzi najvýznamnejších a najstarších autorov píšucich v sýrskom jazyku.<ref name=":ginkel">{{Citácia knihy | autor = Jan Jacob van Ginkel | titul = John of Ephesus. A Monophysite Historian in Sixth-century Byzantium | miesto = Groningen | vydavateľ = Rijksuniversiteit Groningen | rok = 1995 | strany = 12–15}}</ref> Vo svojich spisoch zanechal unikátne očité svedectvo o pustošení tzv. Justiniánovho moru a prežil dramatickú globálnu klimatickú krízu roku [[536]], ktorý moderná historiografia označuje za najhorší rok v dejinách ľudstva.<ref name=":harrak">{{Citácia knihy | autor = Amir Harrak | titul = The Chronicle of Zuqnin, Parts III and IV | isbn = 978-0-88844-286-4 | miesto = Toronto | vydavateľ = Pontifical Institute of Mediaeval Studies | rok = 1999 | strany = 64–67}}</ref> == Životopis == === Pôvod a mníšske začiatky === Narodil sa okolo roku 507 v [[Mezopotámia|hornomezopotámskom]] meste [[Diyarbakır|Amida]] (súčasný Diyarbakır v juhovýchodnom [[Turecko|Turecku]]), ktoré v tom čase administratívne patrilo do byzantskej provincie ''Armenia IV''.<ref name=":ginkel" /> Už od raného detstva bol zverený do výchovy v miestnom monastieri askétu ''Maróna Stilitu'' (stĺpovníka). Po Marónovej smrti prijal prísny mníšsky spôsob života a askeziu, ktorá formovala jeho neskoršie náboženské postoje.<ref name=":hoskin">{{Citácia periodika | priezvisko = Hoskin | meno = Matthew | dátum = 2018 | titul = The Close Proximity of Christ to Sixth-Century Mesopotamian Monks in John of Ephesus' Lives of Eastern Saints | periodikum = The Journal of Ecclesiastical History | ročník = 69 | číslo = 2 | strany = 262–265 | doi = 10.1017/S0022046917001762}}</ref> V roku 529 ho popredný miafyzitský exulant a biskup [[Ján z Telly]] vysvätil v blízkom [[Kláštor Zuqnin|kláštore Zuqnin]] za diakona.<ref name=":uhlig">{{Citácia knihy | autor = Siegbert Uhlig | titul = Encyclopaedia Aethiopica: He-N | isbn = 978-3-447-05607-6 | miesto = Wiesbaden | vydavateľ = Otto Harrassowitz Verlag | rok = 2007 | strany = 296}}</ref>[[Súbor:Mor Hananyo.jpg|thumb|[[Kláštor Mor Hananyo]] (v arabčine známy ako ''Dajr az-Zafaran''), postavený na konci 5. storočia v mezopotámskom regióne Tur Abdin. Predstavuje ukážku architektúry sýrskych ortodoxných monastierov z obdobia Jánovho života.]] V dôsledku stupňujúceho sa tlaku cisárskych úradov a systematického prenasledovania odporcov [[Chalcedónsky koncil|Chalkedónskeho koncilu]] (miafyzitov) bol Ján v roku 534 nútený opustiť rodnú Mezopotámiu a odísť do exilu v [[Palestína (územie)|Palestíne]].<ref name=":harvey90">{{Citácia knihy | autor = Susan Ashbrook Harvey | titul = Asceticism and Society in Crisis: John of Ephesus and the "Lives of the Eastern Saints" | isbn = 978-0-520-06523-9 | miesto = Berkeley | vydavateľ = University of California Press | rok = 1990 | strany = 28–31}}</ref> V roku 535 sa presunul priamo do srdca ríše – Konštantínopola. Koncom tridsiatych rokov 6. storočia nakrátko opäť navštívil Východ. Počas ciest, ktoré siahali až do Egypta, osobne zažil vypuknutie a pustošenie veľkej morovej pandémie (Justiniánov mor).<ref name=":ginkel" /> Na týchto cestách zhromažďoval svedectvá o živote miestnych askétov, ktoré neskôr literárne spracoval. Keď melkitský (chalcedónsky) antiochijský patriarcha [[Efraim z Antiochie|Efraim]] a amidský biskup ''Abrahám'' spustili v Amide tvrdé protimiafyzitské represie, Ján rodný región definitívne opustil a okolo roku 540 sa natrvalo usadil v [[Konštantínopol|Konštantínopole]].<ref name=":harvey90" /> === Pôsobenie v Konštantínopole a cisárska priazeň === V hlavnom meste ríše si rýchlo získal dôveru cisára [[Justinián I.|Justiniána I.]] Hlavným cieľom cisárovej politiky bolo v tom čase upevnenie a konsolidácia východného kresťanstva, ktoré malo slúžiť ako ideologická bašta proti zoroastriánskej Perzii pod vládou [[Sasánovci|Sásánovcov]].<ref name=":gregory">{{Citácia knihy | autor = Timothy E. Gregory | titul = A History of Byzantium | isbn = 978-1-4051-8471-7 | miesto = Chichester | vydavateľ = Wiley-Blackwell | rok = 2010 | strany = 135–139}}</ref> Ján bol cisárom poverený kompletnou správou príjmov miafyzitskej cirkvi v hlavnom meste.<ref name=":harvey90" /> Polyhistor [[Gregor Bar Hebraeus|Bar Hebraeus]] vo svojej kronike ''Chronicon Ecclesiasticum'' síce uvádza, že Ján vystriedal [[Anthimos I.| Anthima I.]] na stolci konštantínopolského miafyzitského biskupa, no súčasní historici to pokladajú za chronologický omyl.<ref name=":ginkel" /> === Misijná činnosť v Malej Ázii a potieranie pohanstva === V roku 542 cisár Justinián I. poveril Jána mimoriadnou misijnou úlohou s cieľom eliminovať zvyšky pohanstva vo vnútrozemí Malej Ázie (Anatólie). Ján vo svojich spisoch uvádza, že počas tejto masívnej kampane osobne pokrstil približne 70 000 osôb.<ref name=":harvey90" /> Hoci bol Ján presvedčením miafyzit, cisár ho plne podporoval, pretože prioritou koruny bola náboženská homogenizácia ríše.<ref name=":gregory" /> Na kopcoch nad údolím rieky [[Maiandros (rieka)|Maiandros]] v meste [[Aydın|Tralles]] (dnešný Aydın v Turecku) vybudoval veľký monastier a inicioval výstavbu viac než 90 ďalších kláštorov a chrámov, ktoré spravidla vznikali na troskách zborených a skonfiškovaných pohanských svätýň.<ref name=":ginkel" /> Ján taktiež z Konštantínopola aktívne organizoval a koordinoval kresťanské misie k Nubijcom na južnej hranici ríše, hoci toto územie osobne nikdy nenavštívil.<ref name=":harrak" /> V roku 546 mu cisár zveril ďalšiu citlivú úlohu – vyhľadať a vyústiť tajné pohanské kulty priamo v Konštantínopole a priľahlých regiónoch. Ján viedol vyšetrovanie nekompromisne, pričom sám priznáva, že voči podozrivým z „pohanskej zvrátenosti“ uplatňoval tortúru. Vyšetrovanie ukázalo, že staré kulty tajne praktizovali aj vplyvní príslušníci byzantskej aristokracie a štátnej správy, čo časť moderných historikov vedie k domnienke, že konfesijná čistka slúžila aj ako politický nástroj na likvidáciu nelojálnej šľachty.<ref name=":treadgold">{{Citácia knihy | autor = Warren Treadgold | titul = A History of the Byzantine State and Society | isbn = 978-0804726306 | miesto = Stanford | vydavateľ = Stanford University Press | rok = 1997 | strany = 212–215}}</ref> V roku 558 Jána tajne vysvätil za biskupa Efezu [[Jakub Baradai]], zakladateľ sýrskej ortodoxnej hierarchie.<ref name=":uhlig" /> Tento biskupský titul bol však z veľkej časti iba nominálny, keďže Ján kvôli svojim administratívnym a cirkevným povinnostiam naďalej trvalo rezidoval v Konštantínopole ako uznávaný neformálny vodca tamojšej miafyzitskej komunity.<ref name=":harvey90" /> === Obrat politiky a uväznenie === Jánovo stabilné a privilegované postavenie sa radikálne zmenilo po smrti cisára Justiniána I. v roku 565. Jeho nástupca, cisár [[Justinus II.|Justín II.]], odmietal tolerovať náboženský pluralizmus a ukončil kompromisnú politiku voči miafyzitom.<ref name=":mango">{{Citácia knihy | autor = Cyril Mango | titul = The Oxford History of Byzantium | isbn = 978-0198140986 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2002 | strany = 118–122}}</ref> Okolo roku 571 chalcedónsky (ortodoxný) patriarcha Konštantínopola [[Ján III. (konštantínopolský patriarcha)|Ján III. Scholastikos]], posilnený cisárskym dekrétom, rozpútal systematické a tvrdé prenasledovanie miafyzitských cirkevných lídrov v celom impériu.<ref name=":harrak" /> Ján z Efezu patril medzi prvoradé obete týchto represií. Bol zatknutý, zbavený všetkých úradov a uväznený v nehostinných podmienkach kláštorného väzenia v Chalkedóne.<ref name=":ginkel" /> Zároveň mu bol zhabaný všetok osobný i cirkevný majetok. Podrobnosti o psychickom a fyzickom strádaní, krutom zaobchádzaní v žalári a o postupnom chátraní svojho zdravia Ján precízne zaznamenal v tretej časti svojich ''Cirkevných dejín''.<ref name=":harrak" /> Posledné historické zápisy, ktoré stihol vyhotoviť, sa datujú do roku 588. Z toho dôvodu sa predpokladá, že zomrel krátko po tomto roku v izolácii alebo vo vyhnanstve. Presné okolnosti, dátum ani miesto jeho úmrtia či pochovania sa v prameňoch nezachovali.<ref name=":ginkel" /> == Literárna činnosť a teologický profil == === Cirkevné dejiny (Historia Ecclesiastica) === Hlavným a najrozsiahlejším Jánovým dielom sú ''Cirkevné dejiny'' (''Historia Ecclesiastica''), ktoré zachytávajú udalosti v rozpätí viac než šiestich storočí – od epochy [[Gaius Iulius Caesar|Júlia Cézara]] až po autorov súčasný rok 588. Na datovanie udalostí Ján systematicky využíval starovekú seleukovskú éru.<ref name=":harrak" /> Dielo bolo pôvodne rozdelené do troch častí, z ktorých každá obsahovala šesť kníh: * '''Prvá časť:''' V priebehu dejín sa kompletne stratila. Predpokladá sa, že išlo prevažne o komentovaný výťah z cirkevných dejín [[Eusebios z Kaisareie|Eusebia z Kaisareie]].<ref name=":ginkel" /> * '''Druhá časť:''' Mapovala obdobie od vlády cisára [[Theodosius II.|Theodosia II.]] až po prvé roky panovania Justína II. Dlho existoval predpoklad, že sa v plnom znení zachovala v kompilácii zvanej ''Zuqninská kronika'' (v minulosti mylne pripisovanej patriarchovi [[Dionysius z Tell Mahré Dionysiovi z Tel-Mahré). Moderná textová kritika však dokázala, že z nej chýbajú rozsiahle pasáže.<ref name=":harrak" /> Významné fragmenty tejto druhej časti boli objavené v rukopisoch Britskej knižnice (signatúry ''Add. 14647'' a ''Add. 14650''), pričom sýrsky text z 8. storočia uchováva aj Vatikánska knižnica (''Codex Zuquenensis'', signatúra ''Vat. Syr. 162'').<ref name=":ginkel" /> * '''Tretia časť:''' Predstavuje najlepšie zachovaný celok (v rukopise zo 7. storočia ''Add. 14640'') a prináša detailný pohľad na dramatické udalosti rokov 571 – 588.<ref name=":harrak" /> Ján ju komponoval priamo počas svojho uväznenia v Konštantínopole, čo sa odrazilo na chýbajúcej chronológii a slabšej sýrskej štylistike. Napriek tomu, že text je výrazne ovplyvnený autorovou miafyzitskou apologetikou, zostáva prvoradým a verným historickým prameňom pre štúdium neskorej antiky.<ref name=":ginkel" /> === Životy východných svätých a spiritualita === V rokoch 565 – 567 Ján skompiloval hagiografický súbor ''Životy východných svätých'' (''Vitae Sanctorum Orientalium''). Obsahuje 58 biografických príbehov sýrskych a mezopotámskych askétov a mníchov.<ref name=":harvey90" /> Hlavným zámerom diela bolo morálne posilniť a povzbudiť miafyzitských veriacich, ktorí v tom čase čelili tvrdým represiám zo strany štátu a oficiálnej cirkvi.<ref name=":hoskin" /> V Jánovej hagiografickej spisbe zohráva ústrednú úlohu postava [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]] ako dokonalého vzoru pokory (poníženosti), ktorú autor považoval za absolútny základ mníšskeho života.<ref name=":hoskin" /> Napríklad v biografiách Jána z Telly či [[Ján z Hefaistopolu|Jána z Hefaistopolu]] autor opakovane zdôrazňuje, že Kristus demonštroval pokoru priamo vo svojej ľudskej podstate a mnísi ho musia v tomto ohľade bezvýhradne imitovať.<ref name=":hoskin" /> V diele ''Život Simeona'' zasa detailne opisuje rituál umývania nôh návštevníkom bez ohľadu na ich spoločenský status, čím ilustruje, že pravý svätec ochotne vykoná aj tú najnižšiu službu blížnemu.<ref name=":hoskin" /> == Klimatické svedectvo a rok 536 == Ján z Efezu patrí k najcitovanejším historickým autorom v oblasti paleoklimatológie. Vo svojich kronikách totiž zanechal mimoriadne presný a desivý opis globálneho zoslabnutia slnečného svitu a následného prudkého ochladenia v rokoch 535 až 536 n. l.:<ref name=":gregory" /> {{Citát|Zrodilo sa znamenie na Slnku, aké nikto predtým nevidel a o akom sa nikdy nikde nereportovalo. Slnce stmavlo a jeho zatmenie trvalo dlhých osemnásť mesiacov. Každý deň svietilo len približne štyri hodiny, a aj toto svetlo bolo len slabým, nepatrným tieňom. Všetci ľudia prestrašene vyhlasovali, že Slnko už nikdy viac neobnoví svoj plný jas.|Ján z Efezu, ''Cirkevné dejiny''}} Staršia historiografia pokladala tieto pasáže za lokálny úkaz alebo za náboženskú metaforu opisujúcu politický rozvrat. V roku [[2010]] však moderný multidisciplinárny vedecký výskum (spájajúci dendrochronológiu a glaciologické rozbory ľadovcových jadier z Grónska a Antarktídy) dokázal, že Ján verne zaznamenal dôsledky masívneho vulkanického kataklizmu. Krátko po sebe (v rokoch 536 a 540) vybuchli dva veľké vulkány v severnej pologuli (pravdepodobne na [[Island]]e a v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]]).<ref name=":gregory" /> Výbuchy vychrlili do stratosféry obrovské množstvo síranových aerosólov, ktoré na takmer dva roky zatienili [[Slnko]] a vyvolali obdobie známe ako ''malá doba ľadovú neskorej antiky'' (LALIA – ''Late Antique Little Ice Age'').<ref name=":gregory" /> Tento klimatický kolaps priniesol neúrody, globálne hladomory a oslabil populáciu ríše pred príchodom Justiniánovho moru v roku 541. Práve vďaka Jánovmu svedectvu a sprievodným dôkazom označujú moderní historici rok ''536 za vôbec najhorší rok v dejinách ľudstva'', v ktorom bolo možné žiť.<ref name=":treadgold" /> == Referencie == {{Referencie}} == Bibliografia == * {{Citácia knihy | autor = VAN GINKEL, Jan Jacob | titul = John of Ephesus. A Monophysite Historian in Sixth-century Byzantium | miesto = Groningen | vydavateľ = Rijksuniversiteit Groningen | rok = 1995 }} * {{Citácia knihy | autor = HARVEY, Susan Ashbrook | titul = Asceticism and Society in Crisis: John of Ephesus and the "Lives of the Eastern Saints" | isbn = 978-0-520-06523-9 | miesto = Berkeley | vydavateľ = University of California Press | rok = 1990 }} * {{Citácia knihy | autor = HARRAK, Amir | titul = The Chronicle of Zuqnin, Parts III and IV | isbn = 978-0-88844-286-4 | miesto = Toronto | vydavateľ = Pontifical Institute of Mediaeval Studies | rok = 1999 }} * {{Citácia knihy | autor = GREGORY, Timothy E. | titul = A History of Byzantium | isbn = 978-1-4051-8471-7 | miesto = Chichester | vydavateľ = Wiley-Blackwell | rok = 2010 }} * {{Citácia knihy | autor = TREADGOLD, Warren | titul = A History of the Byzantine State and Society | isbn = 978-0804726306 | miesto = Stanford | vydavateľ = Stanford University Press | rok = 1997 }} * {{Citácia knihy | autor = MANGO, Cyril | titul = The Oxford History of Byzantium | isbn = 978-0198140986 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2002 }} [[Kategória:Spisovatelia píšuci po sýrsky]] [[Kategória:Byzantskí historici]] fkkg6mxertjklyxq2enxsjwct7m2h08 3 750086 8213091 2026-05-13T09:23:43Z OJJ 116711 E 8213091 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 09:23, 13. máj 2026 (UTC) ckk6wy33ufufb2gymrl335412ewlmeb 3 750088 8213119 2026-05-13T10:16:11Z OJJ 116711 E 8213119 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:16, 13. máj 2026 (UTC) az1cqwc9aiuktpy3cw9537nyk8t1mmx 3 750089 8213127 2026-05-13T10:27:52Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“ 8213127 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:27, 13. máj 2026 (UTC) kdcrd7vwm75gw458no6cb3cingsohq2 3 750090 8213133 2026-05-13T10:30:38Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“ 8213133 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:30, 13. máj 2026 (UTC) gajubhykjehim1yu4zgqtzo37bcbqsd 8213136 8213133 2026-05-13T10:32:30Z Fillos X. 212061 8213136 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:30, 13. máj 2026 (UTC) {{Experimenty2}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:32, 13. máj 2026 (UTC) 6rimj1wtlyrqry70vo9y2c8rqsi7boa 3 750091 8213141 2026-05-13T10:35:57Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“ 8213141 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:35, 13. máj 2026 (UTC) ksym4iupzodzgsg0352o9rorekb8y7y 3 750092 8213149 2026-05-13T10:39:08Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“ 8213149 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:39, 13. máj 2026 (UTC) ble2vglkyety24xsdyd568rmdpn0wfa 8213153 8213149 2026-05-13T10:41:52Z Fillos X. 212061 8213153 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:39, 13. máj 2026 (UTC) {{Experimenty2}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:41, 13. máj 2026 (UTC) 121ys9803u2ylvslk9jule505riryph 3 750093 8213158 2026-05-13T10:47:22Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“ 8213158 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:47, 13. máj 2026 (UTC) 2sln0i8ppegp2ohvdfacg7os93z7nkf 0 750094 8213160 2026-05-13T10:48:45Z Luppus 39967 Vytvorená stránka „'''Anthimos''' ({{vjz|grc|''Ἄνθιμος''}}, {{v jazyku|lat|''Anthimus''}}) môže byť: == Osobnosti == === Konštantínopolskí patriarchovia === * patriarcha v rokoch 535 – 536, pozri [[Anthimos I.]] * patriarcha v roku 1623, pozri [[Anthimos II.]] * patriarcha v rokoch 1822 – 1824, pozri [[Anthimos III.]] * patriarcha v rokoch 1840 – 1841 a 1848 – 1852, pozri [[Anthimos IV.]] * patriarcha v rokoch 1841 – 1842, pozri [[Anthimos V.]] * patriarcha v…“ 8213160 wikitext text/x-wiki '''Anthimos''' ({{vjz|grc|''Ἄνθιμος''}}, {{v jazyku|lat|''Anthimus''}}) môže byť: == Osobnosti == === Konštantínopolskí patriarchovia === * patriarcha v rokoch 535 – 536, pozri [[Anthimos I.]] * patriarcha v roku 1623, pozri [[Anthimos II.]] * patriarcha v rokoch 1822 – 1824, pozri [[Anthimos III.]] * patriarcha v rokoch 1840 – 1841 a 1848 – 1852, pozri [[Anthimos IV.]] * patriarcha v rokoch 1841 – 1842, pozri [[Anthimos V.]] * patriarcha v rokoch 1845 – 1848, 1853 – 1855 a 1871 – 1873, pozri [[Anthimos VI.]] * patriarcha v rokoch 1895 – 1897, pozri [[Anthimos VII.]] === Iní cirkevní činitelia a svätci === * nikomédsky biskup a kresťanský mučeník z prelomu 3. a 4. storočia, pozri [[Anthimos (biskup Nikomédie)]]<ref name="Index">{{Citácia knihy | autor = | titul = Biographischer Index der Antike | isbn = 978-31-1095-441-8 | miesto = Berlin | vydavateľ = Walter de Gruyter | rok = 2012 | strany = 65}}</ref> * kresťanský biskup v kapadóckom meste Tyana v 4. storočí, odporca Bazila Veľkého, pozri [[Anthimos (biskup Tyany)]]<ref name="Index"/> * pravoslávny patriarcha Jeruzalema v rokoch 1788 – 1808, pozri [[Anthimos (jeruzalemský patriarcha)]] * gruzínsky teológ, mních a metropolita v Uhorsko-Valašsku (17. – 18. stor.), pozri [[Anthim Gruzínec]] * prvá hlava a exarcha bulharskej pravoslávnej cirkvi (19. stor.), pozri [[Anthim I.]] * grécky spisovateľ, kartograf a osobnosť novogréckeho osvietenstva, pozri [[Anthimos Gazis]] * grécky pravoslávny mních a svätec z ostrova Chios, pozri [[Anthimos z Chiosu]] * grécky pravoslávny metropolita mesta Alexandrupoli, pozri [[Anthimos (Koukouridis)]] === Ostatné historické postavy === * byzantský grécky lekár a autor dietetického spisu na dvore Teodoricha Veľkého v 6. storočí, pozri [[Anthimus (lekár)]]<ref>Anthimus, ''De observatione ciborum''.</ref> === Šport === * bývalý grécky futbalový obranca a reprezentant, účastník ME 1980, pozri [[Anthimos Kapsis]] == Referencie == {{Referencie}} {{Rozlišovacia stránka}} 57e8w1qwuyvibrc9q9h452ohhutfhj2 3 750095 8213168 2026-05-13T11:09:48Z DurMar12 181423 /* */ Upozornenie 8213168 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 11:09, 13. máj 2026 (UTC) fwulgaz3wynxrkfsk56231rkjshw3e7 0 750096 8213176 2026-05-13T11:34:39Z Teslaton 12161 slovenský divadelný dramaturg, pesničkár a príležitostný herec 8213176 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Martin Geišberg | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = slovenský divadelný dramaturg, pesničkár a herec | Celé meno = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1978|05|03}} | Miesto narodenia = [[Rimavská Sobota]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Nová Baňa]] | Alma mater = [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU v Bratislave]] | Pôsobenie = | Žáner = [[folk]], [[šansón]], [[world music]] | Hrá na nástrojoch = [[gitara]] | Typ hlasu = | Roky pôsobenia = | Manželka = | Priateľka = | Deti = dcéra | Rodičia = [[Marián Geišberg]] {{break}} Anna Geišbergová | Súrodenci = [[Marek Geišberg]] | Súvisiace články = [[Daniel Špiner]] {{break}} [[Katarína Koščová]] {{break}} [[Nany Hudák]] {{break}} [[Richard Autner]] | Vplyvy = [[Bobby McFerrin]] {{break}} [[Richard Bona]] {{break}} [[Dan Bárta]] | Hudobný vydavateľ = [[Slnko records]] | Webstránka = | Portál 1 = Divadlo }} '''Martin Geišberg''' (* [[3. máj]] [[1978]], [[Rimavská Sobota]])<ref name="sme-2010" /> je [[Slováci|slovenský]] [[divadlo (umenie)|divadelný]] [[dramaturg]], [[pesničkár]] a príležitostný [[herectvo|herec]].<ref name="sme-2010">{{Citácia periodika | priezvisko = Baková | meno = Iveta | autor = | odkaz na autora = | titul = Martin Geišberg: Baví ma tvoriť aj ničiť | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://my.sme.sk/trnava/c/martin-geisberg-bavi-ma-tvorit-aj-nicit | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2010-09-25 | dátum prístupu = 2026-05-12}}</ref><ref name="slnko">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Martin Geišberg | url = https://www.slnkorecords.sk/martin-geisberg | vydavateľ = Slnko records | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = }}</ref> == Životopis == Narodil sa v Rimavskej Sobote v rodine herca a pesničkára [[Marián Geišberg|Mariána Geišberga]] a Anny Geišbergovej,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Marián Geišberg | url = https://www.vlckovce.sk/obec-2/o-obci/osobnosti/marian-geisberg/ | vydavateľ = Obec Vlčkovce | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = }}</ref> vyrastal vo [[Vlčkovce|Vlčkovciach]] pri [[Trnava|Trnave]].<ref name="sme-2010" /> Vyštudoval divadelnú dramaturgiu na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej škole múzických umení v Bratislave]].<ref name="sme-2010" /> Od vysokej školy pôsobí na voľnej nohe.<ref name="sme-2010" /> Dramaturgicky a moderátorsky sa podieľal na festivale [[Kremnické gagy]], pôsobil v banskobystrickom [[Bábkové divadlo na rázcestí|Bábkovom divadle na Rázcestí]], spolupracoval s [[Divadlo Jonáša Záborského|Divadlom Jonáša Záborského]] v Prešove a [[Mestské divadlo Žilina|Mestským divadlom v Žiline]].<ref name="slnko" /> Je autorom hudby hudobno-poetického recitálu ''Štyri ročné obdobia'' v [[Slovenské národné divadlo|SND]] podľa rovnomennej novely Mariána Geišberga.<ref name="sme-2010" /><ref name="slnko" /> Ako [[pesničkár]] vydal okrem koncertného albumu ''Naživo'', kde vystupoval spolu s otcom Mariánom a bratom Marekom, klaviristom a akordeonistom [[Daniel Špiner|Danielom Špinerom]] a pesničkárkou [[Katarína Koščová|Katarínou Koščovou]], dva autorské albumy, žánrovo na pomedzí [[folk]]u, [[šansón]]u a [[world music]], so špecifickou poetikou a prvkami [[magický realizmus|magického realizmu]].<ref name="popular-2017" /><ref name="musicpress-2019" /> Hudobne spolupracuje a vystupuje aj s pesničkárom [[Nany Hudák|Nany Hudákom]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Martin Geišberg & Nany Hudák | Banská Štiavnica | url = https://koncerty.slnkorecords.sk/event-detail/690c863ca67579f4c020b8da/ | vydavateľ = Slnko records | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }}</ref> spevákom [[Richard Autner|Richardom Autnerom]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Martin Geišberg & Richard Autner Band | url = https://salfest.sk/historia/2022/99-martin-geisberg-richard-autner-band | vydavateľ = salfest.sk | miesto = | dátum vydania = 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }}</ref> a ďalšími hudobníkmi. Ako herec stvárnil postavu učiteľa a pesničkára, ktorý zradí svojho brata kňaza ([[Marek Geišberg]]) vo filme ''Eštebák'' režiséra [[Juraj Nvota|Juraja Nvotu]] (2011).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Eštebák | periodikum = Česko-Slovenská filmová databáze | odkaz na periodikum = | url = https://www.csfd.sk/film/287512-estebak/prehlad/ | issn = | vydavateľ = POMO Media Group | miesto = Praha | dátum = | dátum prístupu = 2026-05-13}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Tomáschová | meno = Andrea | autor = | odkaz na autora = | titul = Marek Geišberg: Som pyšný na svoje priezvisko | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://korzar.sme.sk/vychod/c/marek-geisberg-som-pysny-na-svoje-priezvisko | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2012-06-06 | dátum prístupu = 2026-05-13}}</ref> === Osobný život === Je ženatý, s manželkou majú dcéru.<ref name="clovecina" /> Žil na [[kysucké lazy|kysuckých lazoch]], v [[Svätý Jur|Svätom Jure]],<ref name="sme-2010" /> neskôr v [[Nová Baňa|Novej Bani]].<ref name="clovecina">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hľadá sa človečina : Martin Geišberg o hudbe, polarizácii a beztrestnosti sociálnych sietí | url = https://www.youtube.com/watch?v=flbwLfqTaNQ | vydavateľ = YouTube : Filip Jánošík | miesto = | dátum vydania = 2024-04-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }}</ref> == Diskografia == * [[2017]]: ''V jabloňovom kraji'' (s Danielom Špinerom; [[Slnko records]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = V jabloňovom kraji | url = https://www.slnkorecords.sk/martin-geisberg/v-jablonovom-kraji | vydavateľ = Slnko records | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2017-06-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = }}</ref><ref name="popular-2017">{{Citácia periodika | priezvisko = Gonšor | meno = Juraj | autor = | odkaz na autora = | titul = Martin Geišberg & Daniel Špiner – Sandonoriko * V jabloňovom kraji (recenzia CD) | periodikum = Nový Populár | odkaz na periodikum = | url = https://www.popular.sk/martin-geisberg-daniel-spiner-sandonoriko-v-jablonovom-kraji-recenzia-cd | issn = | vydavateľ = Jozef Chrobák | miesto = Bratislava | dátum = 2017-10-10 | dátum prístupu = 2026-05-13}}</ref> * [[2017]]: ''Naživo'' (Katarína Koščová & Geišbergovci; Slnko records)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Naživo | url = https://www.slnkorecords.sk/katarina-koscova/nazivo | vydavateľ = slnko records | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2017-10-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Novomesský | meno = Gaco | autor = | odkaz na autora = | titul = Katka Koščová a Geišbergovci * Naživo (recenzia CD) | periodikum = Nový populár | odkaz na periodikum = | url = https://www.popular.sk/katka-koscova-geisbergovci-nazivo-recenzia-cd | issn = | vydavateľ = Jozef Chrobák | miesto = Bratislava | dátum = 2018-07-04 | dátum prístupu = 2026-05-13}}</ref> * [[2019]]: ''Na modrej planéte'' (Slnko records)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Na modrej planéte | url = https://www.slnkorecords.sk/martin-geisberg/na-modrej-planete | vydavateľ = Slnko records | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2019-09-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = }}</ref><ref name="musicpress-2019">{{Citácia periodika | priezvisko = Feldbauer | meno = Matej | autor = | odkaz na autora = | titul = Martin Geišberg – Na modrej planéte | periodikum = Music Press | odkaz na periodikum = | url = https://www.musicpress.sk/recenzie/recenzie-cd/martin-geisberg-na-modrej-planete | issn = | vydavateľ = Music Press Production | miesto = Hlohovec | dátum = 2019-11-20 | dátum prístupu = 2026-05-12}}</ref> == Ocenenia == * [[2020]]: [[Radio Head Awards|Radio_Head Awards]] 2019 v kategórii nahrávka roka World Music / Folk za album ''Na modrej planéte''.<ref name="slnko" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prehľad víťazov | url = https://radiohlavy.sk/prehlad-vitazov/ | vydavateľ = radiohlavy.sk | miesto = | dátum vydania = 2026-04-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{csfd meno|703907}} * [https://www.facebook.com/MartinGeisbergMusic/ Martin Geišberg] na Facebooku * [https://www.discogs.com/artist/2686619-Martin-Gei%C5%A1berg Martin Geišberg] v hudobnej databáze Discogs * [https://my.sme.sk/trnava/c/martin-geisberg-bavi-ma-tvorit-aj-nicit Martin Geišberg: Baví ma tvoriť aj ničiť] – rozhovor v denníku ''SME'' (2010) * [https://www.youtube.com/watch?v=flbwLfqTaNQ Martin Geišberg o hudbe, polarizácii a beztrestnosti sociálnych sietí] – rozhovor s Filipom Jánošíkom v podcaste ''Hľadá sa človečina'' (2024) {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Geišberg, Martin}} [[Kategória:Osobnosti z Rimavskej Soboty]] [[Kategória:Slovenskí divadelní dramaturgovia]] [[Kategória:Slovenskí folkoví speváci]] [[Kategória:Slovenskí speváci-skladatelia]] [[Kategória:Laureáti Radio Head Awards]] [[Kategória:Absolventi Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení]] n2h6lh6kcw9mzrrqj1w24rbewqo80zq